Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.12 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Ježiš Kristus 0 1815 8254775 8254691 2026-07-28T13:08:09Z Barry Cunningham 267796 Upresnenie 8254775 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ježiš Kristus | Portrét = Spas vsederzhitel sinay.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = [[Kristus Pantokrator (Sinaj)|Kristus Pantokrator]] z [[Kláštor svätej Kataríny|Kláštora sv. Kataríny]] na hore [[Sinaj (vrch v Biblii)|Sinaj]], 6. storočie | Dátum narodenia = asi [[6 pred Kr.|6]] – [[4 pred Kr.]] | Miesto narodenia = [[Herodovo kráľovstvo]], [[Rímske cisárstvo]] (dnešný [[Izrael]]) | Dátum úmrtia = [[30]] – [[33]] (33 alebo 38 rokov) | Miesto úmrtia = [[Jeruzalem]], [[Judea (rímska provincia)|Judea]], [[Rímske cisárstvo]] (dnešný [[Izrael]]) | Národnosť = [[Židia|Žid]] | Známy vďaka = ústredná postava [[kresťanstvo|kresťanstva]]<br />hlavný prorok [[islam]]u a [[drúzovia|drúzskej viery]]<br />Boží prejav v [[bahaizmus|bahájskej viere]] | Rodičia = [[Mária (matka Ježiša)|Mária]], [[Jozef Nazaretský|Jozef]] (podľa kresťanstva bol len adoptívnym otcom) | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Brasil.RioDeJaneiro.Corcovado.jpg|náhľad|Socha ''Kristus Vykupiteľ'' na vrchu [[Corcovado (Rio de Janeiro)|Corcovado]] v [[Brazília|brazílskom]] meste [[Rio de Janeiro]]]] [[Súbor:Jesus Christ icon Bukova Hora Stropkov Slovakia.jpg|náhľad|Ježiš Kristus, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko]] '''Ježiš Kristus''' (iné mená pozri v kapitole [[#Meno|Meno]]; * asi [[6 pred Kr.|6]] až [[4 pred Kr.]], [[Herodovo kráľovstvo]]{{ref|1}} – † [[30]] až [[33]], [[Jeruzalem]]) bol [[Židia|židovský]] pocestný kazateľ z [[1. storočie|1. storočia]]. Je ústrednou postavou [[kresťanstvo|kresťanstva]], najväčšieho náboženstva na svete. [[Kresťan]]ia ho považujú za Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna. Od dátumu Ježišovho narodenia, hoci nepresne vypočítaného, sa tradične odvodzuje dnes používaný kresťanský [[letopočet]]. Ježiš verejne pôsobil asi od roku [[28]] ako pocestný kazateľ v oblasti dnešného [[Izrael]]a a západného brehu [[Jordán]]u. Hlásal skorý príchod [[Božie kráľovstvo (Nová zmluva)|Božieho kráľovstva]] a vyzýval k obráteniu a [[Pokánie|pokániu]]. Okolo roku [[30]] ho [[Staroveký Rím|Rimania]] na naliehanie Židov (najmä [[Saducej|saducejov]] a [[Farizej|farizejov]]) v [[Jeruzalem]]e ukrižovali. == Meno == === Zoznam mien === Slovenské mená tejto osoby sú: '''Ježiš Kristus'''<ref name=Bel/><ref name=S>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Ježiš | editori = Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = H{{--}}L | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2011 | isbn = 978-80-224-1172-1 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Je%C5%BEi%C5%A1&s=exact&c=N89c&cs=&d=sssj# | počet strán = 1087 | strany = }}</ref>, (v pravosláví) '''Isus Christos'''<ref>https://pravoslavie.sk/clanky-a-knihy/298-fyzicky-vyzor-nasho-pana-a-spasitela-isusa-christa</ref>, '''Ježiš Nazaretský'''<ref name=Bel/>, '''Ježiš z Nazareta'''<ref name=S/><ref>Sk 10,38 v ekumenickom, katolíckom, Botekovom a Roháčkovom preklade Biblie.</ref> (staršie aj: '''Ježiš z Nazaretu'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Škultéty | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Chovan | meno2 = Juraj | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Dielo: Jazykoveda | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 455 | url = | isbn = 978-80-7090-227-1 | kapitola = | strany = 433| jazyk = }}</ref>), '''Ježiš Galilejský'''<ref name=Bel/>, '''Ježiš'''<ref name=P>Ježiš. In: [[Slovník slovenského jazyka]]</ref><ref name=S/>, '''Kristus'''<ref name=PK>Kristus. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''Kristus Pán'''<ref name=PK/><ref name=S/>, '''Pán Ježiš'''<ref name=P/>, '''Pomazaný'''<ref>pomazaný. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name=S/>, '''Mesiáš'''<ref name=S/><ref name=Bel>{{beliana|7|Ježiš Kristus|509}}</ref>, '''Vykupiteľ (sveta)'''<ref name=K>{{Citácia knihy | kapitola zborník = spasiteľ | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 676 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = vykupiteľ | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 843 }}</ref>, '''Spasiteľ (sveta)'''<ref name=K/>; zastarano alebo nárečovo ''Jéžiš (Kristus)''<ref name="B">Jéžiš. In: [[Slowár slowenskí češko-latinsko-nemecko-maďarský]]</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Ježiš | titul = Slovník slovenských nárečí | odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí | zväzok = I A{{--}}K | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1994 | isbn = 80-224-0183-8 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Je%C5%BEi%C5%A1&s=exact&c=t8ff&cs=&d=ssn# | počet strán = 933 | strany = 727 }}</ref>; zastarano ''Jezu(s)''<ref name=H/>, ''Jésus''<ref name=H/>, ''Ježyš''<ref name=H>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Ježiš | titul = Historický slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Historický slovník slovenského jazyka | zväzok = I A{{--}}J | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1991 | isbn = 80-224-0228-1 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Je%C5%BEi%C5%A1&s=exact&c=T0ef&cs=&d=hssj# | počet strán = 536 | strany = }}</ref>, ''Jezuš''<ref name=B/>, ''Krystus''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Kristus | titul = Historický slovník slovenského jazyka | zväzok = II K{{--}}N | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1992 | isbn = 80-224-0385-7 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Kristus&s=exact&c=wc68&cs=&d=hssj# | počet strán = 614 | strany = }}</ref>. ===Komentár k niektorým menám === Meno ''Ježiš'' pochádza z [[grécke jazyky|gréckeho]] mena ''Ἰησοῦς'' (Iésous, iný prepis: Iésús) polatinčeného v [[stredovek]]ých verziách Biblie. Tvar Iésous sa uvádza v gréckej [[Septuaginta|Septuaginte]] ako prepis [[hebrejčina|hebrejského]] mena ''Jehošua'' alebo skrátene ''Ješua'' (Jahve je spasenie, Spasiteľ, Záchranca). Jeho pôvodné meno bolo s istou pravdepodobnosťou [[aramejčina|aramejské]], ale nezachovalo sa – no je dôvod veriť, že bolo hebrejské, ako je uvedené. Toto meno bolo v tom čase v oblasti, v ktorej Ježiš žil, veľmi rozšírené. Ježiš sa nazýva aj ''Ježiš Nazaretský'' (alebo ''z Nazareta'') podľa mesta [[Nazaret]], kde prežil detstvo. Kresťania ho nazývajú aj ''Ježiš Kristus'' ([[latinčina|lat.]] ''Iesus Christus''; [[hebrejčina|hebr.]] ישוע, ישו Joszue; [[aramejčina|aram.]] ܝܫܘܥ, ܝܫܘ Jeszua = „JHWH“; gréc. Ιησους Χριστος – Iésous Christos). ''Kristus'' však pôvodne nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho ''Christós'' (grécky: Χριστός), čo znamená ''Pomazaný''. Toto slovo je pravdepodobne prekladom hebrejského ''Mesiáš'' ([[hebrejčina|heb.]] מָׁשִיַח), čo doslovne znamená „pomazaný Jahvem“, resp. „pomazaný Bohom“. Starí kresťania často Ježiša nevolali ''Christos'', ale používali grécke ''Chrestos'', čo znamená ''dobrý''. Toto bolo zároveň bežné grécke meno, hlavne u spodných vrstiev a otrokov (kde sa kresťanstvo zozačiatku najviac šírilo). Túto formu mena spomínajú už najstarší zachovaní kresťanskí autori: Justín Mučeník (Apol., I, 4), [[Klement Alexandrijský]] (Strom., II, iv, 18), [[Tertullianus]] (Adv. Gentes, II), a [[Lactantius]] (Int. Div., IV, vii, 5)<ref>[http://www.newadvent.org/cathen/08374x.htm Origin of the Name of Jesus Christ]</ref>. Najstarší zachovaný datovaný kresťanský nápis (318) taktiež obsahuje túto formu<ref>Schiller (H.), „Geschichte der römischen Kaiserzeit“ (Gotha; 1883), i. 447, n. 6; Citované podľa http://altreligion.about.com/library/texts/bl_mead100bc7.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080709065419/http://altreligion.about.com/library/texts/bl_mead100bc7.htm |date=2008-07-09 }}</ref>. Dve najstaršie zachované biblie zo štvrtého storočia (Codex Vaticanus a Codex Sinaticus) nazývajú kresťanov „chrestianos“ a „chreistianos“. V niektorých jazykoch (vrátane slovenčiny, alebo francúzštiny) sa doteraz Kresťania nazývajú slovom s „e“, nie slovom odvodeným od slova „Kristus“. == Ježiš v Novom zákone == O Ježišovi Kristovi sa v [[Biblia|Biblii]] hovorí zvlášť v 4 [[Zoznam kníh Biblie|kánonických]] [[evanjeliá]]ch uvedených v [[Nový zákon|Novom zákone]]. [[Biblia]] hovorí, že Ježiš bol [[žid]]ovský [[učiteľ]], ktorý kázal [[evanjelium (učenie)|evanjelium]], uzdravoval choroby a vyháňal [[démon]]ov mocou [[Duch Svätý|Ducha Svätého]] (Mt 9,35<ref>Mt 9,35 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%209,35 svatepismo.sk])</ref>; Sk 10,38<ref>Sk 10,38 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Sk%2010,38 svatepismo.sk])</ref>). Uvádza sa tu, že Ježiš sa narodil z panny menom [[Panna Mária|Mária]] a že bol nevinne odsúdený [[Pilát Pontský|Pontským Pilátom]] na žiadosť židovskej veľrady. Evanjeliá ďalej uvádzajú, že Ježiš zomrel na kríži pri [[Jeruzalem]]e. Ďalej sa tu uvádza, že na tretí deň po svojej smrti vstal zmŕtvych. Po zmŕtvychvstaní sa ukázal apoštolom a iným ľuďom a na 40. deň vystúpil na nebesia. Podľa Biblie jeho smrť a vzkriesenie priniesli [[Spása|spasenie]] každému, kto v neho [[viera|uverí]]. [[Súbor:Christ Falling on the Way to Calvary - Raphael.jpg|vľavo|náhľad|Ježiš Kristus na ceste na Golgotu, [[Raffael]]]] Evanjeliá pridávajú tieto tvrdenia: * že je [[Mesiáš (náboženstvo)|Mesiáš]] (Mt 1,1; 26,64<ref>Mt 1,1; 26,64 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%201,1;26,64 svatepismo.sk])</ref>; Mk 1,1<ref name=Mk1>Mk 1,1 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%201,1 svatepismo.sk])</ref>; Lk 2,11<ref>Lk 2,1 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%202,1 svatepismo.sk])</ref>; Jn 1,41; 20,31<ref>Jn 1,41; 20,31 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%201,41;20,31 svatepismo.sk])</ref>); * že je Syn Boží (Mk 1,1<ref name=Mk1/>; Jn 20,31<ref name=ref1>Jn 20,31 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%2020,31 svatepismo.sk])</ref>); * že jeho narodenie bolo z panny menom Mária (Mt 1,23<ref>Mt 1,23 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%201,23 svatepismo.sk])</ref>; Lk 1,34<ref>Lk 1,34 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,34 svatepismo.sk])</ref>); * že bol označený ako „Kráľ židovský“ (Mt 27,11<ref>Mt 27,11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2027,11 svatepismo.sk])</ref>; Mk 15,2<ref>Mk 15,2 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2015,2 svatepismo.sk])</ref>); * že prišiel špeciálne pre [[Izrael]] (Mt 15,24<ref>Mt 15,24 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2015,24 svatepismo.sk])</ref>); * že prišiel potvrdiť (naplniť) [[Mojžiš]]ov zákon a prorokov (Mt 5,17 – 18<ref>Mt 5,17 – 18 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%205,17-18 svatepismo.sk])</ref>); * a že po jeho smrti ukrižovaním vstal z mŕtvych (Mt 28,5 – 10<ref>Mt 28,5 – 10 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2028,5-10 svatepismo.sk])</ref>; Mk 16,9<ref>Mk 16,9 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2016,9 svatepismo.sk])</ref>; Lk 24,12 – 16<ref>Lk 24,12 – 16 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2024,12-16 svatepismo.sk])</ref>; Jn 20,10 – 17<ref>Jn 20,10 – 17 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%2020,10-17 svatepismo.sk])</ref>), a potom vstúpil do neba (Mk 16,19<ref>Mk 16,19 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2016,19 svatepismo.sk])</ref>; Lk 24,51<ref>Lk 24,51 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2024,51 svatepismo.sk])</ref>). Ježišovo pôsobenie zaznamenané v evanjeliách možno zhrnúť nasledujúcimi udalosťami: === Ježišov pôvod a detstvo === [[Súbor:Gerard van Honthorst — Adoration of the Shepherds.jpg|vľavo|náhľad|Narodenie Ježiša Krista – obdivovanie pastierov (Gerard van Honthorst, maľba zo [[17. storočie|17. storočia]])]] Evanjeliá uvádzajú Ježišov rodokmeň siahajúci až k [[Adam a Eva|Adamovi]].<ref>Mt 1, 1 – 17 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%201,1-17 svatepismo.sk]); Lk 3, 23 – 38 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%203,23-38 svatepismo.sk])</ref> Narodil sa v [[Betlehem (sídlo)|Betleheme]] panne menom [[Panna Mária|Mária]], ktorá ho počala zo Svätého Ducha. Za jeho pozemského otca bol považovaný [[Jozef Nazaretský]], ktorý bol tesárom. Po Ježišovom narodení sa mu prišli pokloniť Mudrci z východu.<ref>Mt 2, 1 – 12 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%202,1-12 svatepismo.sk])</ref> Kráľ [[Herodes Veľký|Herodes]] sa po správe od nich rozhodol povraždiť všetky deti v Betleheme. Jozef po varovaní, ktoré dostal vo sne prostredníctvom anjela, zobral Máriu a Ježiša a utiekli na istý čas do Egypta. Po návrate z Egypta sa usadili v Nazarete. Ako dvanásťročný sa raz Ježiš počas sviatkov Márii a Jozefovi stratil. Našli ho až po troch dňoch v [[Jeruzalemský chrám|jeruzalemskom chráme]], kde sa rozprával s dospelými Židmi, a tí žasli nad jeho múdrosťou. [[Súbor:Epiphany (XVIc).jpg|náhľad|[[Ikona]] Kristovho krstu zo 16. storočia]] === Účinkovanie v Galilei a v okolitých krajoch === Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne.<ref>o krste porov. Mt 3,13 – 17 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%203,13-17 svatepismo.sk]); Mk 1,9 – 11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%201,9-11 svatepismo.sk]); Lk 3,21 – 22 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%203,21-22 svatepismo.sk])</ref> Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas, ktorý povedal: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Po krste zaviedol Duch Ježiša do pustatiny, kde sa 40 dní postil a kde ho pokúšal [[Diabol (náboženstvo)|diabol]].<ref>pozri Mt 4, 1 – 11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%204,1-11 svatepismo.sk])</ref> ==== Zázraky ==== Prvý zázrak vykonal na svadbe v Káne, kde premenil vodu na víno.<ref>Jn 2, 1 – 11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%202,1-11 svatepismo.sk])</ref> Neskôr v Káne uzdravil aj syna kráľovského úradníka.<ref>Jn 4, 46 – 54 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%204,46-54 svatepismo.sk])</ref> Na začiatku svojho verejného pôsobenia povolal aj prvých učeníkov.<ref>porov. napr. Mk 4,18 – 22 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%204,18-22 svatepismo.sk])</ref> Vyvolil si predovšetkým dvanástich apoštolov.<ref>Lk 6,12 – 16 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%206,12-16 svatepismo.sk])</ref> Počas svojho pôsobenia Ježiš vykonal aj zázrak rozmnoženia chlebov a rýb.<ref>porov. Mk 6,30 – 44 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%206,30-44 svatepismo.sk])</ref> Druhýkrát tak urobil tiež.<ref>Mt 15,29 – 39 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2015,29-39 svatepismo.sk])</ref> ==== Uzdravenia ==== Ježiš vykonal aj mnoho uzdravení. Uzdravil napr. Petrovu svokru,<ref>Mk 1,29 – 31 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%201,29-31 svatepismo.sk])</ref> malomocného,<ref>Mk 1,40 – 45 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%201,40-45 svatepismo.sk])</ref> porazeného,<ref>Mk 2,1 – 12 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%202,1-12 svatepismo.sk])</ref> človeka s vyschnutou rukou,<ref>Lk 6,6 – 11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%206,6-11 svatepismo.sk])</ref> hluchonemého,<ref>Mk 7,31 – 37 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%207,31-37 svatepismo.sk])</ref> slepého v Betsaide,<ref>Mk 8,22 – 26 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%208,22-26 svatepismo.sk])</ref> slepého od narodenia.<ref>porov. Jn 9,1 – 41 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%209,1-41 svatepismo.sk])</ref> ==== Učenie ==== Pri príležitosti reči na vrchu sú zaznamenané mnohé časti jeho učenia.<ref>porov. Mt 5 ([http://svatepismo.sk/listovat.php?kniha=47&kapitola=5 svatepismo.sk], [http://www.biblia.sk/sk/evanjelicky/matus/5 evanjel.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121112074059/http://www.biblia.sk/sk/evanjelicky/matus/5 |date=2012-11-12 }}, [http://www.biblia.sk/sk/ekumenicky/matus/5 ekumen.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120710182203/http://www.biblia.sk/sk/ekumenicky/matus/5 |date=2012-07-10 }})</ref> Patria medzi ne napr. blahoslavenstvá. Vyzýva ku konaniu dobrých skutkov. Ježiš vyhlasuje, že neprišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov, ale ich naplniť. Podáva tu aj výklad prikázaní Zákona. Vyzýva nielen na lásku k blížnym, ale aj k nepriateľom a k modlitbe za nich. Svojich učeníkov učil, ako sa majú modliť.<ref>porov. Lk 11,1 – 2.5 – 8.9 – 13 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2011,1-2.5-13 svatepismo.sk]); Mt 6,7 – 15 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%206,7-15 svatepismo.sk])</ref> Naučil ich modlitbu [[Otče náš]]. Pri modlitbe a postení varuje pred pokryteckým správaním. ==== Kriesenie mŕtvych ==== Počas svojho účinkovania okrem uzdravení niekoľkokrát aj [[Vzkriesenie|vzkriesil]] mŕtvych. Keď sa Ježiš priblížil k bráne mesta Naim, práve vynášali mŕtveho mládenca. Ježišovi prišlo ľúto jeho matky, ktorá bola vdovou, a mládenca vzkriesil.<ref>Lk 7,11 – 17 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%207,11-17 svatepismo.sk])</ref> Ďalší prípad bolo vzkriesenie Jairovej dcéry,<ref>Mk 5,35 – 43 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%205,35-43 svatepismo.sk])</ref> Lazára, brata Márie a Marty, vzkriesil, keď už bol Lazár štyri dni v hrobe.<ref>porov. Jn 11,17 – 44 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%2011,17-44 svatepismo.sk])</ref> ==== Podobenstvá ==== Evanjeliá zaznamenávajú aj [[podobenstvo|podobenstvá]], ktoré povedal počas svojho účinkovania, napr. podobenstvo o rozsievačovi,<ref>Mt 13,1 – 9.18 – 23 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2013,1-9.18-23 svatepismo.sk])</ref> o kúkoli,<ref>Mt 13,24 – 30.36 – 43 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2013,24-30.36-43 svatepismo.sk])</ref> o Samaritánovi,<ref>porov. Lk 10,25 – 37 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2010,25-37 svatepismo.sk])</ref> o milosrdnom otcovi (známe tiež ako podobenstvo o márnotratnom synovi).<ref>Lk 15,11 – 32 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2015,11-32 svatepismo.sk])</ref> ==== Vyháňanie zlých duchov ==== V gerazskom kraji vyslobodil [[Posadnutie|posadnutého]].<ref>Mk 5,1 – 20 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%205,1-20 svatepismo.sk])</ref> V tom človekovi bolo mnoho zlých duchov, ktorých Ježiš poslal do čriedy svíň, ktorá sa tam pásla. Keď nečistí duchovia vošli do svíň, celá črieda sa hnala dolu vrchom do mora. Obyvatelia kraja ho však začali prosiť, aby odišiel z ich kraja. Vyslobodil aj ďalšieho posadnutého, ktorý bol nemý.<ref>Mt 9,32 – 34 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%209,32-34 svatepismo.sk])</ref> ==== Božstvo Ježiša ==== Ešte pred svojím utrpením vystúpil s Petrom, Jakubom a Jánom na vysoký vrch a tam sa pred nimi premenil.<ref>Mt 17,1 – 9 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2017,1-9 svatepismo.sk])</ref> Zjavili sa pritom aj [[Mojžiš (Biblia)|Mojžiš]] a [[Eliáš (prorok)|Eliáš]] a zhovárali sa s ním. Z jasného oblaku, ktorý ich zahalil, zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Evanjeliá zaznamenávajú, že Ježiš je Boží Syn.<ref name=ref1/> Ešte pred svojím posledným príchodom do Jeruzalema Ježiš predpovedal svoju smrť.<ref>Mk 9,29 – 31 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%209,29-31 svatepismo.sk])</ref> === Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme a umučenie === [[Súbor:Antonio Ciseri Ecce Homo.png|vľavo|náhľad| „Hľa človek!“ (''Antonio Ciseri'' z [[19. storočie|19. storočia]] – maľba): [[Pilát Pontský]] ukazuje Ježiša Krista davu.]] Pred svojím utrpením vošiel na oslici a osliatku do Jeruzalema a zástupy mu volali: „Hosana, Synovi Dávidovmu.“<ref>porov. Mt 21,1 – 9 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2021,1-9 svatepismo.sk]); Lk 19,39 – 40 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2019,39-40 svatepismo.sk])</ref> V Jeruzaleme povedal aj svoje podobenstvo o zlých vinohradníkoch.<ref>Mk 12,1 – 12 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2012,1-12 svatepismo.sk])</ref> Jeho protivníci ho chceli podchytiť v reči ohľadom platenia dane cisárovi.<ref>Mk 12,13 – 17 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2012,13-17 svatepismo.sk])</ref> So saducejmi mal spor o vzkriesení.<ref>porov. Mk 12,18 – 27 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2012,18-27 svatepismo.sk])</ref> Vo svojej eschatologickej reči<ref>porov. Mk 13,1 – 37 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2013,1-37 svatepismo.sk])</ref> Ježiš varoval učeníkov pred tým, že budú prenasledovaní. Spomína v nej aj znamenia, ktoré budú predchádzať príchod Syna človeka. [[Súbor:Altar of the Crucifixion, Holy Sepulchre 2010 3.jpg|náhľad|Oltár ukrižovania v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme]] ==== Ježišovo umučenie ==== [[Judáš Iškariotský]], jeden z [[apoštoli|Dvanástich]], sľúbil veľkňazom, že Ježiša zradí, za čo mu oni sľúbili peniaze – 30 strieborných, čo bola cena otroka.<ref>Mk 14,10 – 11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2014,10-11 svatepismo.sk])</ref> Pri veľkonočnej večeri Ježiš lámal chlieb, vzdával vďaky a hovoril: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“<ref>Lk 22,14 – 20 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2022,14-20 svatepismo.sk])</ref> Potom išli na Olivovú horu, kde ho židia zajali.<ref>porov. Lk 22,39 – 53 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2022,39-53 svatepismo.sk])</ref> Po zajatí priviedli Ježiša pred veľradu a zháňali svedectvo, ako by ho mohli odsúdiť na smrť.<ref>Mk 14,53 – 65 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2014,53-65 svatepismo.sk])</ref> Potom ho vzali pred Piláta, ktorý ho dal zbičovať a vydal na [[ukrižovanie]].<ref>pozri napr. Mk 15,1 – 15 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2015,1-15 svatepismo.sk])</ref> Vojaci ho potom korunovali tŕním a vyviedli na [[Golgota|Golgotu]] na ukrižovanie.<ref>Mk 15,16 – 23 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2015,16-23 svatepismo.sk])</ref> Keď ho ukrižovali, spolu s ním ukrižovali aj dvoch zločincov. Keď Ježiš zomrel, roztrhla sa chrámová opona, triasla sa zem a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych.<ref>pozri Mt 27,50 – 54 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2027,50-54 svatepismo.sk])</ref> Po Ježišovej smrti si Jozef z Arimatey vyžiadal od Piláta Ježišovo telo a pochoval ho do hrobu vytesaného do skaly.<ref>porov. Mk 15,42 – 47 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk%2015,42-47 svatepismo.sk])</ref> === Nájdenie prázdneho hrobu a zjavenie sa vzkrieseného Ježiša === Keď prešla sobota<!-- nie nedeľa? --> po Ježišovom ukrižovaní, prišli k jeho hrobu [[Mária Magdaléna]] a iné ženy, aby pomazali jeho mŕtve telo. Boli ustarostené o to, kto im odvalí kameň od vchodu do hrobu. Nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil [[anjel]] a odvalil kameň. Strážnici zo strachu z neho strnuli a zostali ako mŕtvi. Anjel ženám povedal, že vie, že hľadajú Ježiša, ktorý bol ukrižovaný, no ten vstal z mŕtvych, ako povedal, a šiel pred nimi do Galilei. Tam ho uvidia.<ref>Mk 16, 1 – 6 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk+16%2C1+-+6 svatepismo.sk])</ref><ref>Mt 28, 5 – 7 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2028,5-7 svatepismo.sk])</ref> Ježiš bol po zmŕtvychvstaní s tými ženami, s apoštolmi a s veľkým množstvom ďalších ľudí.<ref>Jn 20, 1 – 21, 25 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn+20%2C+1+%96+21%2C+25 svatepismo.sk])</ref><ref>Mk 16, 1 – 50 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk+16 svatepismo.sk])</ref><ref>Mt 28, 1 – 20 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt+28 svatepismo.sk])</ref><ref>Lk 24, 1 – 53 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk+24 svatepismo.sk]).</ref> Napokon na 40. deň vystúpil do neba.<ref>Lk 24, 50 – 53 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2024,50-53 svatepismo.sk])</ref> == Historický pohľad na Ježiša == === Dátum narodenia a úmrtia === [[Súbor:The Birth Place of Jesus.jpg|náhľad|Miesto, ktoré kresťania uctievajú ako miesto narodenia Ježiša Krista v Betleheme]] Nepoznáme presný dátum jeho narodenia, ani jeho smrti. Niekoľko časových údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre približné zaradenie biblických udalostí do rámca starých dejín. Narodenie Ježiša sa kladie do obdobia od [[6 pred Kr.]] do roku [[6]] v [[Betlehem]]e. Biblia neponúka práve mnoho oporných bodov pre výpočet narodenia. Evanjeliá Marka a Jána nehovoria o narodení nič, a evanjelium Matúša a evanjelium Lukáša podávajú navzájom rôzne príbehy o jeho narodení. Najdôležitejšie sú tri nasledovné miesta: Mt 2,11<ref>Mt 2,11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%202,11 svatepismo.sk])</ref>; Lk 1,15; 2,1 a nasl.<ref>Lk 1,15; 2,1 a nasl. ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,15;2,1 svatepismo.sk] [http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=49&kapitola=2 a nasl.])</ref> Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr. Tomu však odporuje zmienka o [[Publius Sulpicius Quirinius|Quiriniovom]] sčítaní v Lk 2,2<ref>Lk 2,2 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%202,2 svatepismo.sk])</ref>, ktoré bolo v roku 6 po Kr. Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi. Keď sa na ne nazeralo ešte historicky, myslelo sa, že dátum Ježišovho narodenia musí pripadnúť aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti. Tak sa prišlo na rok 6/[[7]] pred Kr. Lebo mudrci – tak sa argumentovalo – potrebovali istý čas do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Svätej rodiny v [[Egypt]]e trval zaiste nejakú dobu. Zdá sa, že aj pozabíjanie všetkých chlapcov až do dvoch rokov hovorí za časový úsek dvoch rokov. V súčasnosti sa ukazuje, že určenie [[Herodes Veľký|Herodesovej]] smrti na rok [[4 pred Kr.]] bolo možno nesprávne, pretože bolo určené na základe údaju o [[Zatmenie Mesiaca|zatmení Mesiaca]] krátko pred Herodesovou smrťou. Takéto zatmenie však nastalo (dva razy) aj v roku [[1 pred Kr.]] Toto posúva Ježišovo narodenie bližšie k začiatku nášho letopočtu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Herod’s Death, Jesus’ Birth and a Lunar Eclipse | url = https://www.biblicalarchaeology.org/daily/people-cultures-in-the-bible/jesus-historical-jesus/herods-death-jesus-birth-and-a-lunar-eclipse/ | vydavateľ = Biblical Archeological Society | dátum vydania = 2017-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Ohľadne dátumu narodenia v ranom kresťanstve existovali rôzne tradície. Niektorí kresťania narodenie Ježiša neoslavovali a odmietali takéto oslavy ako pohanský zvyk<ref>Napr. Origines, Kázeň o tretej knihe Mojžišovej, kapitola 8. Podľa [http://encyclopedia.jrank.org/CHR_CLI/CHRISTMAS_ie_the_Mass_of_Christ.html Encyclopedia Britannica Online: Christmas]</ref>. Medzi tými čo oslavovali, najrozšírenejší bol dátum [[6. január]]a, a neskôr sa do popredia dostal dátum [[25. december|25. decembra]] (ale zďaleka neboli jediné<ref>Napríklad Klement z Alexandrie v diele [http://www.ccel.org/ccel/schaff/anf02.vi.iv.i.xxi.html Stromata (kniha 1, kapitola 21)] uvádza 7 rôznych dátumov</ref>). Obidva však vychádzajú z povery že bohovia sa rodia (resp. sú počatí) a umierajú v rovnaký deň. V tomto prípade za „zrod Krista“ považovalo počatie (oplodnenie Márie Duchom Svätým), a samotné narodenie teda pripadalo o 9 mesiacov neskôr. Pre dátum narodenia 6. január by počatie a smrť Krista takto vyšla na [[6. apríl]], ktorý bol tradičným začiatkom sviatku ukrižovania<ref>[http://www.newadvent.org/fathers/2806019.htm Athanasius, 19. list]</ref>, a ktorý sedí na ukrižovanie počas sviatku Pesah v roku [[30]] po Kr.<ref>[http://doig.net/NTCIV.htm Kenneth F. Doig, New Testament Chronology, Part IV THE CRUCIFIXION OF JESUS (Lewiston, NY: Edwin Mellen Press, 1990)]</ref>. Pri dátume narodenia 25. decembra (zimný slnovrat) počatie a ukrižovanie pripadá na [[25. marec|25. marca]] (jarná rovnodennosť). Toto datovanie vychádza zo slnečnej symboliky (Ježiša Kresťania v tomto období často identifikovali so slnkom), ako hovorí najstarší dokument spomínajúci tento dátum, ''De Pascha Computus''<ref>Kirsopp Lake: Christmas, v [http://www.archive.org/details/encyclopaediaofr03hastuoft Encyclopaedia of Religion and Ethics, ed. James Hastings, Volume 3]</ref>. Najstaršia priama zmienka o 25. decembri ako dátume jeho narodenia pochádza až zo štvrtého storočia, za vlády prokresťanského cisára [[Konštantín Veľký|Konštantína]]<ref>[http://www.tertullian.org/fathers/chronography_of_354_12_depositions_martyrs.htm Chronografia z roku 354, Zoznam mučeníkov]</ref>, a ten istý dokument hovorí o 25. decembri aj ako o oslavách pohanského božstva „neporaziteľného slnka“, ''Sol Invictus''<ref>[http://www.tertullian.org/fathers/chronography_of_354_06_calendar.htm Chronografia z roku 354, Kalendár]</ref>. Dátum 25. december sa postupne rozširuje, najmä na západe [[Rímska ríša|Rímskej ríše]]. V oblastiach na východe Rímskej ríše, kde bola cisárova moc menšia, sa doteraz zachoval dátum 6. január. Úmrtie sa podľa biblických údajov kladie do obdobia rokov [[31]] – [[36]] v [[Jeruzalem]]e. Opornými bodmi sú nasledovné údaje: * Všetky evanjeliá kladú Ježišovu smrť do obdobia vlády [[Pilát Pontský|Poncia Piláta]],<ref>Mt 27, 24{{--}}26 ([http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt+27%2C+24-26 svatepismo.sk])</ref><ref>Mk 15, 15 ([http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mk+15%2C+15 svatepismo.sk])</ref><ref>Lk 23, 24{{--}}25 ([http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk+23%2C+24-25 svatepismo.sk])</ref><ref>Jn 19, 15{{--}}16 ([http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn+19%2C+15-16 svatepismo.sk])</ref> teda [[26]]{{--}}[[36]]. * [[Evanjelium podľa Lukáša|Lukášovo evanjelium]] uvádza, že Ježiš začal verejne pôsobiť „''v pätnástom roku vlády cisára Tibéria''“,<ref>Lk 3,1 ([http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk+3%2C+1 svatepismo.sk])</ref> teda v roku [[28]]/[[29]]; * [[Evanjelium podľa Jána|Jánovo evanjelium]] uvádza počas Ježišovho pôsobenia tri [[Pesach]]y,<ref>Jn 2, 13 ([http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn+2%2C+13 svatepismo.sk])</ref><ref>Jn 6, 4 ([http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn+6%2C+4 svatepismo.sk])</ref><ref>Jn 11, 55 ([http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn+11%2C+55 svatepismo.sk])</ref> z ktorých počas posledného bol ukrižovaný, čiže smrť musela nastať od roku [[31]]. V súčasnosti najviac akceptované dátumy Kristovho ukrižovania sú piatky [[7. apríl]]a [[30]] a [[3. apríl]]a [[33]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pratt | meno = John P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Newton's Date For The Crucifixion | url = http://www.johnpratt.com/items/docs/newton.html | vydavateľ = johnpratt.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Biblickým prameňom (ak sa v nich uvedené časové údaje plne akceptujú) viac vyhovuje druhý dátum (pozri vyššie). === Pramene === Všetky záznamy, kde sa spomína Ježiš alebo Ježišovi stúpenci, pochádzajú z obdobia až po jeho smrti. To sa týka aj Nového zákona. [[Súbor:Papyrus66.jpg|náhľad|Papyrus s textom Jn 7,52; 8,12 – 16]] ==== Biblické pramene ==== Významným podkladom pre tvrdenie o Ježišovej historickej existencii je samotná Biblia, ktorá je kresťanmi považovaná za autentický materiál z nasledovných dôvodov: * počet zachovaných rukopisných kópií * čas, ktorý uplynul od vzniku diela po najstaršiu zachovanú kópiu Čím je čas kratší a počet rukopisných kópií vyšší, tým je dielo autentickejšie. Z nasledujúceho porovnania je na prvý pohľad jasné, že texty Novej zmluvy autentickosťou vysoko prevyšujú ktorýkoľvek zo starovekých dokumentov. {| class=wikitable ! Autor/Dokument || Čas vzniku diela || Najstaršia uchovaná kópia || Časové rozpätie || Počet kópií |- | [[Gaius Iulius Caesar|Caesar]] | 100 – 44 pr. Kr | 900 po Kr. | 1000 rokov | 10 |- | [[Platón]] (Tetralógia) | 427 – 347 pr. Kr | 900 po Kr. | 1200 rokov | 7 |- | [[Thukydides]] | 460 – 369 pr. Kr | 900 po Kr. | 1300 rokov | 8 |- | [[Sofokles]] | 496 – 406 pr. Kr | 1000 po Kr. | 1400 rokov | 100 |- | Catullus | 54 pr. Kr | 1550 po Kr. | 1600 rokov | 3 |- | [[Euripides]] | 480 – 406 pr. Kr | 1100 po Kr. | 1500 rokov | 9 |- | [[Aristoteles]] | 384 – 322 pr. Kr | 1100 po Kr | 1400 rokov | 5 |- | Nová zmluva | 40 – 100 po Kr. | 130 po Kr.<ref>papyrusový kodex (obsahuje Ján 18,31 – 33 a 37n), opísaný C.H. Robertsom v ''An Unpublished Fragment of the Fourth Gospel'' (1935), v súčasnosti v knižnici Johana Rylanda v Manchestri, [http://www.library.manchester.ac.uk/specialcollections/collections/stjohnfragment/ library.manchester.ac.uk]</ref> | 30 rokov | 5000 <ref>F.F.Bruce, Věrohodnost Nového Zákona, Návrat, Praha 1992, ISBN 80-85495-05-8, str. 11,12,</ref> |} [[Súbor:P52 recto.jpg|vľavo|náhľad|Tzv. P52: – papyrus z roku okolo 90 – 160 po Kr.]] Žiadny z uvedených dokumentov staroveku sa svojimi údajmi veľmi nepribližuje k údajom Novozmluvných textov. Historici nespochybňujú autentickosť uvedených starovekých textov, ale Biblie často áno, hoci zväčša z ideologických dôvodov. Na druhom mieste spoľahlivosti je [[Homér]]ova [[Ilias|Iliada]], a to s iba 643 rukopisnými kópiami a s časovým rozpätím iba 500 rokov od napísania diela až do času, keď vznikla najstaršia dosiaľ zachovaná kópia. ==== Mimobiblické pramene ==== Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista. Žiaden z ich autorov však nebol jeho súčasníkom. Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca [[Flavius Iosephus|Jozefa Flávia]], ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: ''V tomto čase tam bol Ježiš, múdry človek, ak je vôbec legitímne ho nazývať človekom''.<ref>Josephus, Ant, XVIII, iii, 3</ref> Existuje tiež názor, že táto pasáž bola do diela pridaná neskôr nejakým príliš horlivým kresťanským opisovačom, keďže pasáž je evidentne pro-kresťanská a Flávius bol [[Farizeji|farizej]]. Rímsky historik [[Tacitus]] okolo roku 115 v diele ''Annales'', v súvislosti s Neronovou perzekúciou hovorí, ako kresťania, ktorých už bol „veľký zástup“ (''ingens multitudo''), si odvodili svoj názov ''z nejakého Krista, ktorý bol odsúdený za vlády Tibéria prokurátorom v Judei, Pontiom Pilátom'' <ref>Annales 15,44,2n.</ref>. Hlavný spor sa vedie o to či Tacitus čerpal túto informáciu od kresťanov (a teda nie je nezávislým zdrojom) alebo čerpal z rímskych archívov. Tacitus je všeobecne známy ako veľmi dôsledný a skeptický historik, ale tu nesprávne uvádza, že Pilát bol prokurátor a nie prefekt. Ďalší dôležitý zdroj informácii o Ježišovi a rannom kresťanstve môže byť nájdený v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej Ázii. V jednom z jeho listov datovaným roku 112 nášho letopočtu, si pýta od Trajana radu, ako správne previesť legálne súdne konanie proti obvineným z kresťanstva. Plinius hovorí, že to potrebuje konzultovať s cisárom, pretože boli obvinení ľudia rôzneho veku, postavenia a pohlavia. Na jednom mieste vo svojom liste odhaľuje informácie, ktoré získal o kresťanoch: ''„Schádzali sa v určitý deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou, nie k nejakému zločinu, ale že sa nedopustia krádeží, lúpeží ani cudzoložstviev, že dodržia dané slovo a nezaprú majetok im zverený, keď budú požiadaní o jeho vrátenie. Potom sa rozchádzali a opäť sa stretávali k požívaniu pokrmu, úplne obyčajného a nevinného.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staroveké dôkazy o Ježišovej existencii z nekresťanských zdrojov {{!}} Články {{!}} CHCEMVIAC — Viac ako dáva tento svet…|url=https://chcemviac.com/clanky/staroveke-dokazy-o-jezisovej-existencii-z-nekrestanskych-zdrojov/|vydavateľ=chcemviac.com|dátum vydania=2016-01-27|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk|meno=Michael|priezvisko=Gleghorn}}</ref> Napokon, [[Suetonius]], vo svojom opise [[Claudius|Claudia]], hovorí o židoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kvôli tomu, že vytvorili rozruch podnietený nejakým ''Chrestom'' (''impulsore Chresto''), čo biblickí učenci považujú za chybu alebo preklep miesto ''Kristom''. Popisovaná udalosť sa zvyčajne identifikuje s popisom dvoch židov vyhnaných z Ríma v Skutkoch Apoštolov 18.2<ref><!-- predpokladám, že ide o toto: -->Sk 18,2 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Sk%2018,2 svatepismo.sk])</ref>. ''Chrestus'' bolo síce bežné grécke meno, ale vieme že veľká časť kresťanov nazývala Ježiša týmto menom, nie slovom ''Kristus''. == Názory na Ježiša Krista == [[Súbor:Christos.JPG|thumb|Kristus na tróne, mozaika, šieste storočia kresťanstva]] === Kresťanstvo === {{hlavný článok|Christológia|Kristus (titul)}} Väčšina kresťanov verí, že Ježiš je božský a vo svojej podstate rovný [[Boh Otec|Bohu Otcovi]] ako druhá osoba [[Najsvätejšia Trojica|Trojice]] (Jn 1,1; 8,58; 10,30<ref>Jn 1,1; 8,58; 10,30 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%201,1;8,58;10,30 svatepismo.sk])</ref>). Kresťanstvo: „Odmietol byť politickým vodcom, ale ponúkol oslobodenie od hriechu a jeho dôsledkov: neustanovuje pozemské izraelské kráľovstvo, ale kráľovstvo Božie. Ježiš je definitívnym Božím zdelením. Boh v ňom neoznamuje niečo, ale sám seba. Nielen tým, čo hovorí, ale celým svojim konaním, ba celou svojou osobnou históriou je Ježiš oznámením Boha. V ňom je Boh s nami. Ako Božie sebazdelenie bol Ježiš označený ako Slovo, ktoré sa stalo telom.“<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jezis_kristus_krestanstvo.html Ježiš kristus (kresťanstvo)]</ref> Katolicizmus: „Má byť poznaný a jeho poznaním majú byť všetci ľudia zachránení – to chce Boh [...]. Preto je nevyhnutné, aby Kristus bol hlásaný všetkým národom a všetkým ľuďom, aby tak zjavenie dospelo do všetkých končín sveta.“<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jezis_kristus_katolicizmus.html Ježiš kristus (katolicizmus)]</ref> === Ostatné === Tri božie podstaty – Otec, Syn a Duch Svätý, sú podľa ''Arianizmu'' tri rozdielne bytosti. Ide o prvé ekumenické vyznanie (do zásahu cisára Konštantína). Arianisti popierali Božstvo Ježiša Krista. ''Marción'' (cca 110 po Kr.) nedokázal nájsť spoločný jazyk pre pomstychtivého boha Starého zákona a mierumilovného boha Nového zákona. Odmietol spisy Starého zákona a učil, že Ježiš nebol Synom Boha Židov. Katolícka encyklopédia považuje stúpencov marcionizmu za „azda najnebezpečnejších nepriateľov, akých kresťanstvo kedy poznalo“. Marcionizmus nespochybňoval svätú Trojicu alebo cirkev, ale prepojenie medzi rôznymi tvárami Boha, ktorý mal byť spoločný pre židov aj kresťanov. V ''[[islam]]e'' je Ježiš (nazývaný Isa) chápaný ako jeden z najvýznamnejších prorokov. ''Manicheizmus'' hovorí, že „nebol nikdy skutočným človekom, vždy bol iba Bohom a zomrel v zdanlivom tele“.<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jezis_kristus_manicheizmus.html Ježiš kristus (manicheizmus)]</ref> ==Poznámky== #{{pozn|1}} Dátum narodenia historického Ježiša sa nezhoduje s tradičným dátumom Kristovho narodenia, podľa ktorého sa počíta kresťanský [[letopočet]], ktorý navrhol v 6. storočí rímsky opát [[Dionysius Exiguus]]. Za základ letopočtu určil dátum Kristovho narodenia. Začína sa [[25. marca]] [[753]] rímskeho letopočtu. V súčasnosti prevláda názor, že ak sa vychádza z Nového zákona, Ježiš Kristus sa musel narodiť najneskôr v roku [[4 pred Kr.]], keďže vtedy zomrel [[Herodes Veľký]]. Z toho dôvodu je v súčasnosti narodenie Krista už len formálnym začiatkom nášho letopočtu. == Referencie == {{Referencie|4}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Ježiš Kristus|commonscat=Jesus Christ}} == Pozri aj == * [[Najsvätejšia Trojica]] * [[Boh Otec]] * [[Duch Svätý]] * [[Kristus (titul)]] ==Externé odkazy== * [http://spravy.pravda.sk/papez-podporil-tezu-ze-jezis-sa-narodil-skor-ako-v-roku-nula-pq9-/sk_svet.asp?c=A121123_123852_sk_svet_p09 Pápež o dátume narodenia Ježiša Krista] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ježiš Kristus| ]] [[Kategória:Boh]] [[Kategória:Kresťanstvo| ]] [[Kategória:Židia]] [[Kategória:Biblické postavy]] [[Kategória:Proroci v islame]] [[Kategória:Popravení ukrižovaním]] [[Kategória:Zakladatelia náboženstiev]] kvipblszvn1l7ig10a5mq784kfxihqv Burkina 0 3964 8255057 8198256 2026-07-29T06:07:56Z MáloPečený 117011 Neakuálne, diplomatické vžahy z Francúzkom po prevrate 2022. 8255057 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox štát | Celý názov = Burkina Faso | 2. pád názvu = Burkiny | Vlajka = Flag of Burkina Faso.svg | Znak = Coat of arms of Burkina Faso.svg | Poloha = Location Burkina Faso AU Africa.svg | Motto = Unité, Progrès, Justice<br />(Jednota, pokrok, spravodlivosť) | Hymna = [[Une Seule Nuit]]<br />(Jedna jediná noc) | Dlhý miestny názov = Burkina Faso | Krátky miestny názov = Burkina | Hlavné mesto = [[Ouagadougou]] | ŠírkaSt = 12 | ŠírkaMin = 20 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 1 | DĺžkaMin = 40 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[Ouagadougou]] | Úradné jazyky = [[francúzština]] | Štátne zriadenie = [[republika]] pod [[Vojenská diktatúra|vojenskou juntou]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Ibrahim Traoré]] | Vznik = [[5. august]] [[1960]] | Susedia = [[Benin]], [[Pobrežie Slonoviny]], [[Ghana]], [[Mali]], [[Niger]], [[Togo]] | Rozloha = 274 200 | Poradie rozloha = 73 | Rozloha vody = 400 | Percento vody = 0,1 | Odhad počtu obyvateľov = 21 510 181 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 64 | Sčítanie počtu obyvateľov = 14 017 262 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2006 | Hustota obyvateľstva = 64 | Poradie hustota = 120 | HDP = 45 339 mil. | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 116 | HDP na hlavu = 2 207 | Poradie HDP na hlavu = 161 | HDI = 0,452 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 182 | Kategória HDI = nízky | Mena = [[frank BCEAO/CFA]] | Kód meny = XOF | Časové pásmo = [[GMT]] | UTC posun = | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = BFA / BF | Kód motorových vozidiel = BF | Internetová doména = .bf | Smerové telefónne číslo = 226 | Poznámky = }} '''Burkina''', dlhý tvar '''Burkina Faso''', je [[vnútrozemský štát]] v [[Západná Afrika|Západnej Afrike]], ktorého rozloha činí 274 200 km<sup>2</sup>. Na severe susedí s [[Mali]], na východe s [[Niger]]om, na juhovýchode s [[Benin]]om, na juhu s [[Togo]]m a [[Ghana|Ghanou]] a na juhozápade s [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]]. Krajina je bývalou [[Francúzska koloniálna ríša|francúzskou kolóniou]] a teda aj jej oficiálnym jazykom je [[francúzština]]<ref>Article 35, Constitution du Burkina Faso, Adoptée par le Référendum du 02 Juin 1991. Kiti N° AN-VIII-330/FP/PRES du 11 juin 1991.</ref>. Aktuálny dočastný prezident Ibrahim Traoré rozviadazal diplomatické vzťahy z [[Francúzsko|Francúzkom]] a zahraničnú politiku smeruje k [[Rusko|Rusku]]. == Dejiny == V oblasti Burkiny vznikali v [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočí]] tri [[Kráľovstvo Mossi|mosijské ríše]], ktoré sa roku [[1896]] stali súčasťou [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskej Západnej Afriky]] a roku [[1919]] samostatnou kolóniou, ktorá bola roku [[1932]] zrušená a roku [[1947]] znovu obnovená. 11. decembra 1958 získala dnešná Burkina, vtedy nazývaná Horná Volta, postavenie autonómnej republiky v rámci Francúzskeho spoločenstva, na čele s Mauricem Yaméogom ako premiérom a Paulom Massonom ako vysokým komisárom.<ref>Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. ''Historical Dictionary of Burkina Faso''. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, p. xliii.</ref> 5. augusta 1960 získala nezávislosť od Francúzska ako [[Republika Horná Volta]] (franc. ''Republique de Haute Volta'') a 20. septembra sa stala členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. 11. júla hornovoltský prezident M. Yaméogo a francúzsky premiér Michel Debré podpísali dohodu o vystúpení Hornej Volty z Francúzskeho spoločenstva, ktorá bola ratifikovaná 27. júla.<ref>Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. ''Historical Dictionary of Burkina Faso''. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, pp. xliv-xlv.</ref> == Politika == === Vnútropolitický vývoj === Začiatkom roku [[1966]] zvrhol prvého prezidenta [[Maurice Yaméogo|Maurice Yaméoga]] vojenský puč, ktorý vyvolal hospodárske ťažkosti. Vojenská vláda po čase znovu povolila činnosť politickým stranám a krajina sa mohla opäť považovať za stabilnú a demokratickú. Roku [[1977]] vstúpila do platnosti [[ústava]], vo voľbách sa však zúčastnilo priemerne len 20 % z prevažne [[negramotnosť|analfabetického]] obyvateľstva. Roku [[1980]] prevzala moc nová vojenská vláda, zrušila ústavu a zakázala činnosť politickým stranám. Pri puči v októbri [[1987]] bol zavraždený prezident [[Thomas Sankara]]. Moc prevzal [[Blaise Compaoré]]. V júni [[1991]] vstúpila do platnosti nová ústava zakotvujúca pluralitný systém. V prezidentských voľbách bol opakovane zvolený Blaise Campaoré, avšak všetky voľby boli sporné. Po protestoch podporovaných armádou Campaoré odstúpil v októbri 2014. Jeho nástupcom sa stal bývalý premiér Roch Marc Christian Kaboré, zvolený vo voľbách v novembri 2015.<ref>[https://svet.sme.sk/c/8089696/novym-prezidentom-burkiny-je-expremier-roch-marc-christian-kabore.html Novým prezidentom Burkiny je expremiér Roch Marc Christian Kaboré]. In ''[[SME]]'', 2015-12-01 [cit. 2017-12-10].</ref> === Zahraničná politika === ==== Burkinsko-slovenské medzinárodné vzťahy ==== Slovensko udržiava s Burkinou diplomatické styky prostredníctvom svojho [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Abuji|veľvyslanectva v Abuji]] v [[Nigéria|Nigérii]] a prostredníctvom veľvyslanectva Burkiny vo Viedni.<ref name=MZVEZSR>''[https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/burkina-faso?displayMode=1 Burkina] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181214100326/https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/burkina-faso?displayMode=1 |date=2018-12-14 }}''. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, c2016 [cit. 2017-12-10].</ref> == Ekonomika == Burkina je [[Rozvojová krajina|nerozvinutý]] poľnohospodársky štát, ktorého hlavný export tvoria zlato a poľnohospodárske produkty, najmä bavlna,<ref name=Factbook>[https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html Burkina Faso] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190906203318/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html |date=2019-09-06 }}. In ''The World Factbook''. Washington, D.C. : Central Intelligence Agency, c2017 [cit. 2017-12-10].</ref> ale aj káva, čaj, arašidy a koža. Obchoduje najmä so [[Švajčiarsko]]m (65,7 % exportu k roku 2016), [[India|Indiou]] (6,3 % exportu, 4,1 % importu), [[Južná Afrika (štát)|Južnou Afrikou]] (5,2 %), [[Singapur]]om (4,6 %), [[Francúzsko]]m (7,1 % importu), [[Čína|Čínou]] (12,2 % importu), [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]] (8,2 % importu), [[Japonsko]]m (7,8 % importu), [[Holandsko]]m (4,5 % importu), [[Španielsko]]m (4,2 % importu), [[Rusko]]m (4 % importu) a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]],.<ref>Všetky číselné údaje k roku 2016 podľa: [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html Burkina Faso] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190906203318/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html |date=2019-09-06 }}. In ''The World Factbook''.</ref><ref name="VKU">Burkina. In Novotný, Jiří (ed.). ''Vreckový atlas sveta''. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. ISBN 80-8042-292-3, s. 147.</ref> Vzhľadom na dominanciu zlata a bavlny ako exportných artiklov sú príjmy krajiny zo zahraničného obchodu značne závislé od cien týchto komodít na svetových trhoch. V posledných rokoch Burkina zaznamenala nárast v ťažbe a vývoze zlata.<ref name=Factbook/> Podľa údajov z roku 1995 burkinská rastlinná výroba vyprodukovala 26 000 ton kávy, 500 000 ton manioku a 674 000 ton batátov, pričom v živočíšnej výrobe sa k danému roku chovalo 420 000 kusov hovädzieho dobytka, 350 000 kusov oviec a 920 000 kusov kôz.<ref name=VKU/> Podľa odhadu z roku 2011 tvorí 43 % rozlohy štátu poľnohospodárska pôda, z toho 20,8 % orná pôda, 0,3 % trvalé plodiny a 21,9 % trvalé pasienky. Poľnohospodárstvu sa venuje až približne 90 % obyvateľstva a podľa odhadu k roku 2016 sa na hrubom domácom produkte podieľa 32,6 % (na prvom mieste je sektor služieb s 45,2 %), avšak kvôli závislosti od dostatočnej vlahy preň veľké prírodné riziko predstavujú opakujúce sa obdobia sucha.<ref name=Factbook/> Obrat rybolovu v jazere [[Tanganika (jazero)|Tanganika]] v roku 1995 činil 23 050 ton rýb a ťažba dreva 4,6 miliónov m<sup>3</sup> dreva.<ref name=VKU/> == Doprava a komunikácie == Cestná sieť nie je dostatočne rozvinutá.<ref name=MZVEZSR/> V roku 1992 predstavovala 14 473 km<ref name=VKU/> v roku už 15 272 km. Železničná sieť predstavuje len 622 km (k roku 2014). V krajine sa nachádzajú dve letiská so spevnenou a 21 letísk s nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou.<ref name=Factbook/> Z toho je jediné medzinárodne letisko v hlavnom meste Ouagadougou. Jediná letecká spoločnosť sídliaca v krajine, Air Burkina, S.A., operuje dve stredné dopravné lietadlá Embraer 170.<ref>''[http://www.air-burkina.com/en/la-compagnie/notre-flotte/ Our Fleet]''. Ouagadougou : Air Burkina, [s. a.] [cit. 2017-12-10].</ref> Podľa odhadu k júlu 2016 je v krajine 64 000 registrovaných telefónov pevnej linky a 15 404 040 mobilných telefónov (tzn. na 100 obyvateľov pripadá 79 mobilných telefónov. Prístup na Internet má len 14 % obyvateľov (2 723 950 používateľov). K roku 2007 v krajine sídlila jedna štátna a jedna súkromná televízna stanica.<ref name=Factbook/> == Náboženstvo == Burkina Faso je nábožensky rozmanitá krajina. Dominantným náboženstvom je [[islam]]. Podľa štatistík sa 63,2 % populácie hlási k islamu.<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Burkina Faso|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/burkina-faso/#people-and-society|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2022-09-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210111020045/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/burkina-faso#people-and-society|dátum archivácie=2021-01-11}}</ref> Väčšina moslimov v Burkine Faso sú [[Sunnitský islam|sunnitskí moslimovia]], ktorí nasledujú [[Malíkovská právna škola|Malíkovskú právnu školu]] (tzv. [[Malíkovský mazhab]])<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Levtzion|meno=Nehemia|titul=The History od Islam in Africa|vydanie=1|vydavateľ=Ohio University Press,|miesto=Athens, Ohio|rok=2000|strany=2|priezvisko2=Pouwels|meno2=Randall L.}}</ref> ovplyvnenú [[Sufizmus|súfizmom]]. [[Šíitský islam|Šíitska forma islamu]] má v krajine malé zastúpenie. Značný počet sunnitských moslimov sa stotožňuje s poriadkom [[Tijaniyah]]. Rímskych katolíkov je 24,6 %, protestantov 6,9 %. Tradičné africké náboženstvo vyznáva 4,2 % obyvateľov.<ref name=":0" /> Mnoho ľudí praktizuje islam alebo kresťanstvo spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne ich [[synkretizmus]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Havelka|meno=Ondřej|titul=Burkina Faso. In: Západní Afrikou|vydanie=1|vydavateľ=GEN|miesto=Praha|rok=2011|isbn=80-86681-77-7|strany=278-291|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Burkina Faso}} {{Africká únia}} {{Afrika}} {{WTO}} [[Kategória:Burkina| ]] [[Kategória:Členovia AÚ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Afrike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] hj9mdjqaf2xrshon015czjjq5k87vad Saturn 0 5852 8254945 8250674 2026-07-28T19:29:15Z Spider 001757 142600 autoritné údaje 8254945 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Najlepší článok}} {{Infobox Planéta | názov = Saturn | znak = Saturn symbol (bold).svg| obrázok = Saturn from Cassini Orbiter (2004-10-06).jpg | objaviteľ = | dátum objavu = | epocha = 2000,0 | vzdialenosť = 1&nbsp;426,9 mil. km | obvod dráhy = 8,958 Tm (59,879 AU) | excentricita = 0,054&nbsp;150&nbsp;60 | perihélium = {{km|1349467375|m}} | afélium = {{km|1503983449|m}} | doba obehu = 10&nbsp;756,1995 d | synodická doba obehu = 378,10 d | rýchlosť = {{km|9.639|m}}/s | maximálna rýchlosť = {{km|10.183|m}}/s | minimálna rýchlosť = {{km|9.137|m}}/s | sklon dráhy = 2,484 46° | výstupný uzol = 113,715 04° | argument perihélia = 338,716 90° | stredná anomália = ? | satelity = 293 potvrdených<ref name="SSD">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Planetary Satellite Discovery Circumstances | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA JPL]] | dátum prístupu = 21.7.2026 | url = https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html | jazyk = po anglicky }}</ref> | priemer = {{km|120536|m}} | povrch = 4,27×10<sup>10</sup> km² | objem = 8,27×10<sup>14</sup> km³ | hmotnosť = 5,6846×10<sup>26</sup> kg | hustota = 0,6873 g/cm³ | gravitácia = {{m|10.44|m}}/s² | úniková rýchlosť = {{km|35.49|m}}/s | doba rotácie = 0,439 294 d<br />(10&nbsp;h 32&nbsp;min 35&nbsp;s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Length of Saturn's Day Revised | url = http://www.space.com/scienceastronomy/070906_saturn_day.html | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>| rýchlosť rotácie = {{km|9.87|m}}/s ({{km|35500|m}}/h) | sklon osi = 26,73° | NPoleRA = 40,59°<br />(2 h 42 min 21 s) | NPoleDec = 83,54° | abs mag = ? | albedo = 0,47 | teplota = 82 K – 143 K – ? | zloženie atmosféry = [[vodík]] 89 – 98 %<br />[[hélium]] 3 – 11 %<br />[[metán]] 0,2 – 0,4 %<br />[[vodná para]] 0,1 %<br />[[amoniak]] ~0,01 %<br />[[etán]] 0,0005 – 0,0007 %<br />molekulárny [[ťažký vodík]] ~0,01%<br />[[fosfán]] 0,000&nbsp;1 % | hustota atmosféry = 0,19 kg/m³ | atmosférický tlak = 140 kPa | výška atmosféry = 59,5 km | }} [[Súbor:Saturn (planet) large.jpg|vpravo|náhľad|Saturn na zábere zo sondy [[Voyager 2]], ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov]] '''Saturn''' je šiesta [[planéta]] [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]] v poradí od Slnka, po [[Jupiter]]i druhá najväčšia z planét. Je známa i z prehistorického obdobia. Pomenovaný bol podľa rímskeho boha [[Saturnos|Saturna]], ktorý je obdobou gréckeho [[Kronos|Krona]]. [[Astronomický symbol]] pre Saturn je [[♄]]. Saturn patrí medzi [[joviálna planéta|joviálne planéty]], to znamená, že nemá pevný povrch, ale len hustú [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]], ktorá postupne prechádza do plášťa. Atmosféra je tvorená prevažne [[vodík]]om, ktorý tvorí 96,3 % jej objemu. Viditeľný povrch planéty tvorí svetložltá vrstva [[mrak]]ov s nejasnými pásmi rôznych odtieňov, ktoré sú rovnobežné s [[rovník]]om. [[Teplota]] v hornej oblačnej vrstve dosahuje −140 °C. [[Hmotnosť]] planéty je približne 95-krát väčšia ako hmotnosť Zeme,<ref name="Mass ref">{{cite web | url = http://www.astrophysicsspectator.com/tables/PlanetComparativeData.html | title = Solar System Planets Compared to Earth | accessdate = 2010-07-05 | last=Brainerd | first=Jerome James | date = October 6, 2004 | publisher = The Astrophysics Spectator}}</ref> má však zo všetkých planét najmenšiu [[hustota|hustotu]]: len 0,6873 g/cm³ a ako jediná planéta v slnečnej sústave je ľahšia než voda. Saturn je známy najmohutnejšou sústavou [[prstenec planéty|prstencov]] zo všetkých planét slnečnej sústavy. Jeho hlavné prstence, ktoré sú označené veľkými písmenami, možno pozorovať zo Zeme už aj malým [[ďalekohľad]]om. Okolo planéty obieha tiež početná rodina [[mesiac (družica)|mesiacov]], z ktorých najväčší je [[Titan (mesiac)|Titan]], jediný mesiac v slnečnej sústave s hustou atmosférou. Jeden obeh Saturna okolo Slnka trvá 29,46 pozemského roka. Je ľahko pozorovateľný voľným okom ako žltý neblikajúci objekt jasnosťou porovnateľný s najjasnejšími [[hviezda]]mi. Od [[ekliptika|ekliptiky]] sa nikdy nevzdiali na väčšiu uhlovú vzdialenosť ako 2,5°. Prechod jedným [[zvieratník]]ovým znamením mu trvá viac než dva roky. Okolo Saturna preletelo niekoľko [[kozmická sonda|kozmických sond]], iba jedna ho však dlhodobo skúmala z obežnej dráhy. Bola to [[Cassini (sonda)|sonda Cassini]] medzi rokmi [[2004]] a [[2017]]. Priniesla mnoho poznatkov o sústave tejto planéty, jej prstencoch a mesiacoch. Saturn je najvzdialenejšou planétou od Slnka, ktoré skúmala kozmická sonda obiehajúca okolo neho (ešte vzdialenejšie objekty slnečnej sústavy boli skúmané iba preletom okolo nich). == Fyzikálne vlastnosti == Vďaka nízkej hustote a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou. Jeho rovníkový priemer je asi o 10 % väčší ako polárny priemer (rovníkový priemer je {{km|120660|m}}, polárny priemer je {{km|108000|m}}). Možným vysvetlením tohto javu je rýchla [[rotácia]] a skôr tekutá ako pevná fáza vodíka v [[jadro planéty|jadre]], ktorá sa pôsobením vnútorných tlakov nezmení až do teploty 6 727 °[[stupeň Celzia|C]]. (7 000 [[Kelvin|K]]).<ref name=AZCS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saturn | url = http://astronomia.zcu.cz/planety/saturn/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Podobne ako [[Jupiter]], aj Saturn vyžaruje väčšie množstvo [[energia|energie]], ako dostáva od Slnka. === Zloženie === Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75 % [[vodík]]a a 25 % [[hélium|hélia]] so stopami [[metán]]u, [[voda|vody]] a [[amoniak]]u, podobne ako pôvodná [[hmlovina]], z ktorej vznikli všetky planéty. Jadro je pravdepodobne z [[kov]]ového vodíka (je tu taký veľký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi 11 727 °C (12 000 K). Podľa údajov zo sondy [[Voyager 1]] je pomer vodíka k héliu v Saturnovej atmosfére 9:1.<ref name="Kozmos1981" /> === Dráha a rotácia === Saturn obieha Slnko v strednej vzdialenosti 1 426,9 milióna [[kilometer|km]], čo je približne dvojnásobok vzdialenosti Jupitera od Slnka a takmer desaťnásobok [[astronomická jednotka|vzdialenosti Zeme od Slnka]]. Odklon jeho osi od kolmice na [[ekliptika|ekliptiku]] je 26,7°, zhruba o 4 stupne viac, ako sklon Zeme. Sklon osi rotácie voči obežnej dráhe má veľký význam z hľadiska viditeľnosti Saturnovho prstenca. Dráha Saturna je [[eliptická dráha|eliptická]], blízka kruhovej. Jeho obežná rýchlosť je {{km|9.66|m}}/s ({{km|34703|m}}/h), vďaka čomu je treťou najpomalšie obiehajúcou planétou (po [[Urán (planéta)|Uráne]] a [[Neptún]]e). Jedna otočka Saturna okolo svojej osi trvá 10,66 hodín, čím sa radí medzi planéty s najkratším dňom. Rýchlejšiu rotáciu má už len Jupiter. Rotácia je [[diferenciálna rotácia|diferenciálna]] a jej rýchlosť klesá od rovníka smerom k pólom. Na 57° šírky trvá jedna otočka okolo osi 11 hodín 7,5 minút. == Vznik a vývoj == {{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}} Predpokladá sa, že Saturn vznikal rovnakým procesom ako Jupiter v [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]] pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov. Existujú dve hlavné teórie, ako sa mohli veľké plynné planéty sformovať: Teória [[akrécia (astronómia)|akrécie]]<ref>{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 2007 | title = Exoplanety | publisher = Academia, Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 | pages = strany: 62}}</ref> a teória [[gravitačný kolaps|gravitačného kolapsu]]<ref name="Jupiter">{{cite journal | title = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov | journal = Kozmos | year = 2003 | volume = XXXIV | issue = 1 | pages = strany: 2 | issn=}}</ref>. Teória akrécie hovorí, že v protoplanetárnom disku sa postupne zliepali prachové častice do čoraz väčších celkov, až sa nabalili do veľkosti niekoľko tisíc kilometrov. Tieto železnokamenné zárodky planét sa tvorili aj v miestach obrích planét a je možné, že k ich vzniku došlo ešte skôr než k vzniku zárodkov [[terestrická planéta|terestrických planét]]. Pretože mali veľkú gravitáciu, začali strhávať zo svojho okolia [[plyn]] a [[prach]], ktorý sa postupne nabaľoval na pevné jadrá, až dorástli do dnešnej veľkosti.<ref>{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 2007 | title = Exoplanety | publisher = Academia, Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 | pages = strany: 75}}</ref> Najpodrobnejšie výpočty ukazujú, že Saturn sa sformoval o niečo bližšie k Slnku, vo vzdialenosti asi 7,3 [[AU]]. Vplyvom gravitačných porúch Jupitera sa postupne vzdialil ([[Vznik a vývoj slnečnej sústavy#Migrácia planét|migroval]]) na dnešných 9,5 AU.<ref>{{cite journal | author = Jiří Grygar | title = Žeň objevů 2003 (kapitola 1,3, Planetární sostava kdysi a dnes) | journal = Kozmos | year = 2005 | volume = XXXVI | issue = 4 | pages = strany: 12-13 | issn=}}</ref> [[Úniková rýchlosť]] {{km|35.49|m}}/s ďaleko prevyšuje tepelnú rýchlosť molekúl, preto si Saturn ponechal pôvodné zloženie atmosféry, ktoré nadobudol už pri svojom vzniku z protoplanetárneho disku.<ref name="Kleczek" /> Podľa teórie gravitačného kolapsu veľké planéty nevznikli postupným zliepaním, ale pomerne rýchlym zmrštením sa zhluku v zárodočnom disku podobným spôsobom, akým [[vznik hviezdy|vznikajú hviezdy]]. Podľa teórie niekoľkých gravitačných kolapsov, ktorej autorom je [[Alan Boss]] z [[Carnegie Institution of Washington]]<ref name="Jupiter"/> bol vznik joviálnych planét krátky proces a v prípade Saturna trval len niekoľko storočí. Vznik veľkých Saturnových mesiacov prebiehal pravdepodobne rovnakým spôsobom, ako vznik kamenných planét. Keďže Saturn je od Slnka dosť vzdialený, podľa modelových výpočtov v nijakej fáze jeho vzniku teplota nestúpla na také vysoké hodnoty, ako teplota Jupitera. Následkom toho sa ani ľahko taviteľné látky z pôvodného disku okolo vznikajúcej planéty nemohli vypariť. Preto je podstatnou zložkou jeho mesiacov [[ľad]] a voda vo forme ľadu sa mohla uchovať aj u najbližšie obiehajúcich mesiacov<ref>{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 2007 | title = Exoplanety | publisher = Academia, Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 | pages = strany: 78-79}}</ref>. Menšie a [[retrográdna dráha|retrográdne]] obiehajúce mesiace môžu byť zachytenými [[planetezimála]]mi. == Magnetosféra == [[Súbor:Saturn.Aurora.HST.UV-Vis.jpg|vľavo|náhľad|[[Polárna žiara]] na Saturne. Trojica snímok vznikla kombináciou snímok v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] a [[viditeľné svetlo|viditeľnom]] spektre, pričom ultrafialové zábery urobil [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] v januári 2004 a zábery vo viditeľnom spektre vznikli v marci 2004.]] [[Súbor:Saturns Northern Aurora in Motion.gif|náhľad|vľavo|Zrýchlený priebeh vývoja polárnej žiary nasnímaný sondou Cassini]] [[Magnetické pole]] Saturna objavila sonda [[Pioneer 11]] v roku 1979.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nitro | url = http://planety.astro.cz/saturn/9/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Má oveľa menšiu intenzitu ako [[magnetické pole Jupitera]] a je najslabšie zo všetkých magnetických polí plynných obrov. Na rovníku má hodnotu 21 μ[[Tesla (jednotka)|T]]<ref name="Astropis" /> a je len o málo silnejšie než [[magnetické pole Zeme]]. Má však v porovnaní so Zemou výraznejší dvojpólový charakter a magnetická os je takmer rovnobežná s [[rotačná os|rotačnou osou]]. Orientácia magnetického poľa je rovnaká ako u Jupitera. Magnetické pole je generované pravdepodobne [[hydromagnetické dynamo|hydromagnetickým dynamom]], ktoré je o niečo hlbšie pod povrchom ako u Jupitera. Magnetosféra siaha ďaleko do priestoru (na strane privrátenej k Slnku do vzdialenosti 1,5 milióna km, na odvrátenej strane je natiahnutá do chvosta s neznámou dĺžkou) a pohybujú sa v nej všetky väčšie mesiace aj častice prstencov. Tvar magnetosféry pravdepodobne súvisí s prítomnosťou prstencov. Magnetosféra, resp. nabité častice v nej, obiehajú planétu podobnou rýchlosťou, akou ona rotuje okolo svojej osi. V oblasti dráhy Titanu je to až {{km|193|m}}/s, takže častice mesiac pri jeho obehu dokonca predbiehajú.<ref name="Kozmos1981" /> Atómy vodíka v prstenci však nie sú ionizované a preto sa nezúčastňujú pohybu častíc magnetosféry. Vďaka existencii magnetosféry sa v prítomnosti pólov príležitostne vyskytujú [[polárna žiara|polárne žiary]], ktoré sú viditeľné v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej časti spektra]]. V [[svetlo|optickej oblasti spektra]] zatiaľ neboli pozorované, čo môže súvisieť s tým, že sú slabšie ako u Jupitera a ich pozorovanie ruší odrazené a rozptýlené svetlo na prstencoch. Siahajú až do výšky {{km|1600|m}} nad oblačnú vrstvu.<ref name="A.M.">{{Cite book | author = Bohuslav Lukáč, Teodor Pintér, Milan Rybanský, Marián Vidovenec | year = 2005 | title = Astronomické minimum | publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo | isbn = 80-85221-48-9 | pages = strany: 58}}</ref> Chemici sa domnievajú, že energia polárnych žiar napomáha vzniku zložitých [[uhľovodík]]ov, ktoré potom spôsobujú rôznofarebné odtiene. Sledovaním zmenšovania sa a zväčšovania sa polárnej žiary môžu [[astronóm]]ovia na diaľku sledovať atmosféru planéty a jej magnetické pole. Novšie štúdie polárnej žiary opierajúce sa o pozorovania sondou [[Cassini (sonda)|Cassini]] a [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovým ďalekohľadom]] ukázali, že polárna žiara Saturna je odlišná od polárnych žiar iných planét. Polárny prstenec často nie je spojený (má tvar neúplného kruhu) a udrží sa dlhšie ako na Zemi.<ref name="Kozmos2005">{{cite journal | title = Saturn | journal = Kozmos | author = | volume = XXXVI | issue = 2 | year = 2005 | pages = strany: 12 | issn=}}</ref> Výskyt polárnych žiar v stredných šírkach na osvetlenej pologuli je zatiaľ nevysvetlený. Z prítomnosti magnetosféry logicky vyplýva prítomnosť [[Van Allenove radiačné pásy|radiačných pásov]] planéty, čiže oblastí okolo rovníka, v ktorých sa zachytávajú častice [[slnečný vietor|slnečného vetra]]. Žiarenie z radiačných pásov je také slabé, že na rozdiel od žiarenia z pásov Jupitera nie je merateľné zo Zeme.<ref name="Astropis" /> V blízkosti prstencov a mesiacov radiačné pásy nie sú spojité, pretože ich častice dokonale pohlcujú elektricky nabité častice slnečného vetra.<ref name="Kozmos1981" /> Najmenšie čiastočky prstenca však po zrážke s nabitou časticou radiačného pásu opúšťajú prstenec a pridávajú sa k stacionárne rotujúcim časticiam magnetosféry. == Atmosféra == Atmosféra Saturna pozostáva takmer výlučne z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]]. Najväčšie zastúpenie má molekulárny vodík (96,3%), nasleduje hélium (3,25%). Malý obsah hélia sa vysvetľuje tým, že ťažšie hélium klesá cez vodíkovú vrstvu bližšie k jadru. V jej horných vrstvách sa nachádza aj kryštalický [[amoniak]]. Okrem toho atmosféra obsahuje aj malé množstvo [[metán]]u a ďalšie [[uhľovodík]]y.<ref name="A.M." /> Keďže atmosféra Saturna je chladnejšia ako [[atmosféra Jupitera]], nachádzajú sa v nej komplexnejšie molekuly ako v Jupiterovej atmosfére. Sú to napríklad [[etán]] a iné [[derivát]]y metánu.<ref name="Rekordy" /> [[Ionosféra]], extrémne riedka ionizovaná vrstva atmosféry Saturna, siaha až po prstenec C. Najvrchnejšia vrstva atmosféry absorbuje ultrafialové žiarenie, čo vedie k vzniku hmlistého oparu. Hmla vzniká na pologuli, ktorá je práve priklonená k Slnku. V horným mrakoch dosahuje teplota približne −140 °C (133 K). S hĺbkou postupne rastie, čo ovplyvňuje [[skupenstvo]] rôznych chemických zlúčenín v atmosfére a má za následok vznik mrakov rôzneho zloženia v rôznych výškových hladinách. Najvyššiu vrstvu tvoria kryštáliky čpavkového ľadu. Pod nimi sa nachádza vrstva mrakov zo [[siričitan amónny|siričitanu amónneho]]. Predpokladá sa, že najnižšiu vrstvu tvoria mraky z vodného ľadu. K jadru planéty padajú kvapky héliového dažďa. Premena ich pohybovej energie na tepelnú má za následok, že Saturn vyžaruje približne dvojnásobné množstvo energie, aké dostáva od Slnka.<ref name="Vesmír">{{Cite book | author = Martin Rees | year = 2006 | title = Vesmír | publisher = Ikar | isbn = 80-551-1233-9 | pages = strany: 187}}</ref>[[Súbor:Blue Saturn.jpg|vpravo|náhľad|Pohľad zo sondy Cassini na severnú pologuľu Saturna, kde je zreteľná modrá farba planéty spôsobená rozptylom slnečného svetla v horných vrstvách atmosféry. Tmavé pruhy sú tiene prstencov, mesiac na okraji fotografie je [[Mimas (mesiac)|Mimas]].]] Vyžarovaniu energie do okolia pravdepodobne pomáha ešte aj iný mechanizmus, [[gravitačný kolaps]], (tzv. [[Kelvinov-Helmhotzov mechanizmus]]), podobne ako v prípade Jupitera.<ref name=KF>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saturnove prstence | url = http://www.kf.fpv.ukf.sk/OFyzike/VyskumVesmiru/20040906.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Katedra fyziky, Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre | miesto = | jazyk = }}</ref> Najchladnejšou časťou atmosféry sú póly, ale Voyagery prekvapivo namerali nízke teploty aj v strede rovníkového pásu. Žltá farba planéty je spôsobená odrazom slnečného svetla od vrchných mrakov. Na podrobných záberoch zo [[Cassini (sonda)|sondy Cassini]] sa však atmosféra zobrazuje ako modrá. Bob West z [[Jet Propulsion Laboratory]], člen zobrazovacieho tímu Cassini, prehlásil: „Boli sme veľmi prekvapení. Saturn by mal byť žltý.“<ref name=AO>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saturn má modrú oblohu | url = http://www.astronomiaonline.org/view.php?nazevclanku=&cisloclanku=2006021002 | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070813205500/http://www.astronomiaonline.org/view.php?nazevclanku=&cisloclanku=2006021002 | dátum archivácie = 2007-08-13 }}</ref> Pri pozorovaní z nižších vrstiev atmosféry by sa obloha Saturnu javila ako modrá. Modrá farba je pravdepodobne spôsobená rozptylom slnečného svetla, tzv. [[Rayleighov rozptyl|Rayleighovým rozptylom]] na molekulách atmosféry podobne ako v prípade Zeme. Zatiaľ čo v prípade Zeme sa svetlo rozptyľuje na molekulárnom dusíku a kyslíku, v atmosfére Saturna sa rozptyľuje na molekulárnom vodíku. Stále však zostáva nejasné, prečo je severnejšia pologuľa oveľa výraznejšie modrá než južná. Podľa jednej hypotézy je to spôsobené tým, že južná pologuľa obsahuje oveľa viac mrakov, ktoré sa podieľajú na žltej farbe planéty.<ref name=AO /> === Počasie a atmosférické útvary === V Saturnovej atmosfére vanú v zóne okolo rovníka [[vietor|vetry]] rýchlosťami až {{m|480|m}}/s, v porovnaní so {{m|150|m}}/s na Jupiteri. Vo väčších výškach rýchlosť prúdenia vetrov neprekročí {{m|160|m}}/s. Prevažná časť vetrov veje východným smerom a predbieha rotáciu jadra. V západnom smere vanú len slabšie vetry v severných šírkach. Vetry sa prejavujú pohybom mrakov a vytváraním tmavších pásiem oblakov rovnobežných s rovníkom a svetlejších pásiem medzi nimi. V dôsledku metánového zákalu vo veľkých výškach však nie sú také kontrastné ako na Jupiteri.<ref name="Kleczek">{{Cite book | author = Josip Klezcek | year = 2002 | title = Velká encyklopedie vesmíru | publisher = Academia | isbn = 80-200-0906-X | pages = strany: 437}}</ref> Polárne sploštenie spôsobilo vznik striedavo svetlejších a tmavších pruhov v atmosfére, ktoré obiehajú rovnobežne s rovníkom. Rôzne sfarbenie pruhov je spôsobené rozdielmi v ich chemickom zložení a rozdielnou hrúbkou oblačnosti. Atmosférické pásy sú menej výrazné ako u Jupitera a v oblasti rovníka sú tiež širšie.<ref name="Atlas vesmíru">{{Cite book | author = | year = 2006 | title = Ilustrovaný atlas vesmíru | publisher = Nakladateľstvo SUN s. r. o. | isbn = 80-7371-144-3 | pages = strany: 174}}</ref> Podľa iného zdroja sú pásy naopak tenšie a majú zložitejšiu, i keď nevýraznejšiu štruktúru ako pásy Jupitera.<ref name="Kozmos1981">{{cite journal | title = Stretnutie so Saturnom | journal = Kozmos | author = Vladimír Pohánka | year = 1981 | volume = XII | issue = 3 | pages = strany: 75-80 | issn=}}</ref> Výraznými atmosférickými útvarmi sú svetlé škvrny podobné [[tlaková níž|tlakovým nížam]] na Zemi, ale tiež sú omnoho väčšie. Utvárajú ich [[konvekcia|konvektívne]] prúdy v atmosfére Saturna. Rýchlo menia tvar a po čase miznú. Biele škvrny sú pravdepodobne veľké výbuchy plynov zvnútra planéty. Ďalšie prejavy konvekcie sú vlnové reťazce.<ref name="Rekordy">{{Cite book | author = Róbert Čeman, Eduard Pittich | year = 2002 | title = Vesmír 1: Slnečná sústava | publisher = Slovenská Grafia, Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 | pages = strany: 266-267}}</ref> V decembri roku [[1994]] objavil Hubblov vesmírny ďalekohľad biely búrkový vír v tvare klinu, jeden z najväčších pozorovaných búrkových útvarov v atmosfére Saturna. Búrka sa nachádzala tesne nad jeho rovníkom a spôsoboval ju prúd prehriateho vzduchu stúpajúceho z nižších vrstiev atmosféry. Novšie snímky zobrazili jej pohyb a detailné zmeny prebiehajúce v útvare. Biele búrkové mraky boli vytvorené z kryštálikov amoniaku.<ref name="Kozmos1995">{{cite journal | title = Hubble pozoruje nové oko Saturna | journal = Kozmos | author = Vojtech Rušin | year = 1995 | volume = XXVI | issue = 2 | pages = strany: 12 | issn=}}</ref> [[Súbor:Looking saturn in the eye.jpg|náhľad|vľavo|Južný polárny [[vír]] na Saturne]] V júli až septembri 2004 vedci pozorovali intenzívne rádiové emisie z útvaru, ktorý dostal meno ''[[Dračia búrka]]''. Generátorom rádiového žiarenia boli silné výboje statickej energie. Tento gigantický [[hurikán]] bol poháňaný energiou, ktorú produkovali dynamické procesy v hlbších vrstvách atmosféry. Dračia búrka sa nachádza v páse nazývanom ''Alej búrok''.<ref name="Kozmos2005" /> === Polárne útvary === 4. februára 2004 objavili [[Glenn S. Orton]] a [[Padma Yanamandra-Fisherová]] pomocou prístroja Long Wavelength Spectrometer na [[Keckovo observatórium|Keckovom observatóriu]] žeravý polárny vír – prvý prípad žeravej [[Polárna čiapka|polárnej čiapočky]] v slnečnej sústave. Ide o najteplejšie miesto na planéte.<ref name=SSHS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saturn's Strange Hot Spot | url = http://www2.keck.hawaii.edu/news/science/saturn/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-08-19 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080925190800/http://www2.keck.hawaii.edu/news/science/saturn/ | dátum archivácie = 2008-09-25 }}</ref> Polárne víry na Zemi, Jupiteri, Marse a Venuši sú chladnejšie než ich okolie, polárny vír v južných šírkach Saturna je však oveľa teplejší než okolie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Song | meno = Jaymes | odkaz na autora = | titul = Astronomers Find 'Hot Spot' on Saturn | url = http://www.space.com/scienceastronomy/saturn_hot-spot_050204.html | dátum vydania = 2005-2-4 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-08-19 | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Neobvyklá je celá teplejšia kompaktná oblasť na póle planéty. Na Zemi je tento efekt len veľmi krátkodobý, ale na Saturne ide o dlhodobý jav. Z pozorovaní sa zistilo, že teplota výrazne stúpa na 70° južnej šírky a opäť na 87°. Toto náhle zvýšenie teploty bude pravdepodobne spôsobovať koncentrácia častíc v okolí južného pólu, ktoré absorbujú slnečné svetlo a teplo.<ref name=SSHS /> [[Súbor:Rotatingsaturnhexagon.gif|vpravo|náhľad|Animácia rotácie polárneho šesťuholníka]] Okolo severného pólu Saturna obieha záhadná štruktúra v tvare [[šesťuholník]]a ({{V jazyku|eng|hexagonal cloud}}). Nasnímali ju už sondy [[Voyager 1]] a [[Voyager 2|2]], podrobnejšie snímky prišli zo sondy Cassini. Z časovo veľmi vzdialených pozorovaní vyplýva, že šesťuholník s priemerom {{km|25000|m}} je stabilný. Jeho strany a uhly sú pravidelné. Tento útvar do istej miery pripomína atmosférické krútňavy nad zemskými pólmi, planetológov však zaráža, že nemá okrúhly tvar. Šesťuholník je vnorený {{km|100|m}} do atmosféry a zachováva si svoj tvar minimálne do {{km|75|m}} hĺbky. V čase činnosti sondy Cassini bol tento útvar zahalený do tmy polárnej noci, preto ho Cassini neskúmala opticky, ale infračerveným mapovacím [[spektrometer|spektrometrom]].<ref>{{cite journal | title = Záhadný šesťuholník na Saturne | journal = Kozmos | author = Jet Propulsion Laboratory | year = 2007 | pages = strany: 9 | volume = XXXVIII | issue = 3 | issn=}}</ref> === Ročné obdobia === Na Saturne nastáva [[leto]], keď je naklonený k Slnku tak, že je Slnko v rovine s prstencami Saturnu a lúče dopadajú na povrch pod menším uhlom ako v zime. Tieto dve [[ročné obdobia]] sa na Saturne striedajú približne raz za 15 rokov. Na planéte sa však ročné obdobia nijako neprejavujú, čo je spôsobené vplyvom atmosféry a pôsobením vnútra Saturnu.<ref name=AZCS /> Vo výskyte mohutných búrkových útvarov sa však prejavuje istá periodicita. Medzi výskytom troch najväčších doteraz pozorovaných útvarov uplynulo vždy približne 57 rokov, čo sú 2 obehy Saturna okolo Slnka. Pozorovaní je však zatiaľ príliš málo na to, aby mohli vedci tvrdiť, že výskyt veľkých búrok je pravidelný a súvisí s príchodom leta na severnej pologuli planéty.<ref name="Kozmos1995" /> == Vnútro planéty == So vzrastajúcou hĺbkou teplota aj tlak vo vnútri Saturna rastie. Medzi atmosférou, povrchom, plášťom a jadrom nie sú zreteľné hranice. Už {{km|500|m}} pod vrcholkami mrakov vodík prechádza do kvapalného skupenstva a vytvára globálny oceán vodíka. Bližšie ku stredu planéty nadobúda čoraz viac vlastností [[kov]]u. Asi 25 000{{--}}{{km|33000|m}}<ref>{{cite journal | title = Majú obrie planéty pevné jadrá? Ak áno, čo ich tvorí? | journal = Kozmos | author = | year = 2005 | volume = XXXVI | issue = 2 | pages = strany: 15 | issn=}}</ref> pod vrchnými mrakmi začína vrstva tekutého kovového vodíka, ktorá má hrúbku približne {{km|20000|m}}. Kovový vodík je tekutá molekulárna látka so zvláštnymi vlastnosťami, medzi ktoré patrí aj dobrá [[elektrická vodivosť]]. V tomto rozsiahlom objeme kovového vodíka sa vytvára magnetické pole. Jadro planéty má priemer pod {{km|20000|m}} a tvorí ho pravdepodobne nielen skalnatý materiál, ale aj ľad.<ref name="Rekordy" /> Teplota vo vnútri jadra je podľa odhadov 12 000 °C. Jadro je asi 2,5-krát väčšie ako Zem a jeho hmotnosť je 25-násobkom hmotnosti Zeme. [[Súbor:Enceladus.jpg|vľavo|náhľad|mesiac [[Enceladus (mesiac)|Enceladus]]]] == Mesiace == {{hlavný článok|Mesiace Saturnu}} Saturn má k marcu 2025 až 274 známych mesiacov, čo z neho robí planétu s ďaleko najväčším počtom [[Mesiac (družica)|mesiacov]] v slnečnej sústave. Objav najnovších 128 mesiacov prebehol v krátkom období zhruba posledného roka a pričinili sa oň vedci pracujúci s ďalekohľadmi [[CFHT]] a [[Subaru]] na Havajských ostrovoch.<ref name="Gemec" >{{Citácia periodika | priezvisko = Gembec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = 128 nových měsíců Saturnu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/128-novych-mesicu-saturnu.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2025-03-13 | dátum prístupu = 2025-03-18 }}</ref> Pred letmi sond Voyager ich bolo známych iba 9. Najbližší objavený mesiac Saturna [[Pan]] obieha vo vzdialenosti {{km|133583|m}} od planéty, najvzdialenejší pomenovaný [[Ymir (mesiac)|Ymir]] vo vzdialenosti {{km|23100000|m}}. Len 4, prípadne 6 najväčších z nich, má [[guľa]]tý tvar, ostatné sú nepravidelné. So zdokonaľovaním prístrojov a pozorovacích techník počet známych mesiacov neustále pribúda. Počas posledných 20 rokoch{{Kedy}} sa viac ako zdvojnásobil,<ref name="Rekordy" /> len v máji 2023 bolo objavených celkom 62.<ref>{{Citácia periodika|titul=New Jupiter and Saturn Satellites Reveal New Moon Dynamical Families|url=https://dx.doi.org/10.3847/2515-5172/acd766|periodikum=Research Notes of the AAS|dátum=2023-05|dátum prístupu=2023-09-04|ročník=7|číslo=5|strany=100|issn=2515-5172|doi=10.3847/2515-5172/acd766|jazyk=en|meno=Scott S.|priezvisko=Sheppard|meno2=David J.|priezvisko2=Tholen|meno3=Mike|priezvisko3=Alexandersen}}</ref> Tieto mesiačiky sú však maximálne niekoľkokilometrové, nepravidelné telesá.<ref name="Gemec" /> Najväčším, najznámejším a prvým objaveným mesiacom Saturna je [[Titan (mesiac)|Titan]]. Jeho polomer je {{km|2575|m}}, čo je viac ako polomer [[Merkúr]]a. Titan obklopuje vlastná veľmi hustá atmosféra zložená hlavne z molekulárneho [[dusík]]a a metánu. Po [[Ganymedes (mesiac)|Ganymede]] je to druhý najväčší mesiac slnečnej sústavy. Jeho povrch je pevný, ale na sú na ňom už potvrdené rieky, jazerá a moria z tekutých uhľovodíkov. Povrchové teploty na Titane dosahujú asi −178 °C a tlak 160 kPa.<ref name="A.M." /> Titan bol prvým a doposiaľ jediným mesiacom, mimo nášho [[Mesiac]]a, na ktorého povrchu pristála sonda – [[Huygens (sonda)|Huygens]]. Druhý najväčší mesiac Saturna je [[Rhea (mesiac)|Rhea]], najväčší známy mesiac bez atmosféry. Skladá sa zo zmesi vodného ľadu a [[kremičitan]]ov. Je možné, že má malé kamenné jadro. Spolu s mesiacom [[Japetus (mesiac)|Japetus]] sú viditeľné aj malými ďalekohľadmi. Japetus je zvláštny tým, že má jednu pologuľu svetlú a druhú tmavú. Podobný zvláštny jav vykazuje aj ďalší veľký mesiac [[Dione (mesiac)|Dione]], u ktorého je odrazivosť pologule v smere jeho pohybu až o 30 – 40 % väčšia ako odrazivosť opačnej pologule. Na povrchu mesiaca [[Mimas (mesiac)|Mimas]] sa nachádza obrovský [[impaktný kráter|kráter]] ''Herschel'', ktorý sa radí k najväčším impaktným kráterom v pomere k veľkosti telesa. [[Enceladus (mesiac)|Enceladus]] s priemerom {{km|512|m}} má najväčšie [[albedo]] zo všetkých mesiacov slnečnej sústavy. Je to mesiac so [[sopečná aktivita|sopečnou aktivitou]], pričom [[sopka|sopky]] namiesto magmy chrlia vodu. Teplo potrebné na vulkanizmus mu dodávajú [[slapové sily]] okolitých mesiacov a Saturna. Okolo mesiaca sa tiež nachádza veľmi riedka atmosféra. Pozoruhodný mesiac je aj [[Tethys (mesiac)|Tethys]], ktorý zdieľa dráhu s ďalšími dvoma malými mesiacmi [[Telesto (mesiac)|Telesto]] a [[Calypso (mesiac)|Calypso]]. Tieto mesiačiky obiehajú v [[libračný bod|libračných bodoch]] Tethysu, v 60° vzdialenostiach od neho. Podobne aj mesiace [[Helena (mesiac)|Helene]] a Dione majú spoločnú obežnú dráhu. Dvojica mesiacov [[Prometheus (mesiac)|Prometeus]] a [[Pandora (mesiac)|Pandora]] obieha z opačných strán prstenca F a ich gravitačné pôsobenie udržuje častice v prstenci, preto sa im hovorí aj „pastierske mesiace“. {| class="wikitable" style="clear:left;" |- ! colspan="6" style="background:#ffffff" | Saturnove najväčšie mesiace, porovnané s [[Mesiac]]om |- style="background:#efefef;" ! colspan="1" | Meno<br /> ! Dátum objavu ! Priemer<br />(km) ! Hmotnosť<br />(kg) ! Stredná obežná vzdialenosť (km) ! Perióda obehu (dni) |- style="background:#eeeeff" align="center" | '''[[Mimas (mesiac)|Mimas]]''' || [[17. september]] [[1789]] || 400<br />(10 % Mesiaca) || 0,4×10<sup>20</sup><br />(0,05 % Mesiaca) || 185 000<br />(50 % Mesiaca) || 0,9<br />(3 % Mesiaca) |- style="background:#eeeeff" align="center" | '''[[Enceladus (mesiac)|Enceladus]]''' || [[28. august]] [[1789]] || 500<br />(15 % Mesiaca) || 1,1×10<sup>20</sup><br />(0,2 % Mesiaca) || 238 000<br />(60 % Mesiaca) || 1,4<br />(5 % Mesiaca) |- style="background:#eeeeff" align="center" | '''[[Tethys (mesiac)|Tethys]]''' || [[21. marec]] [[1684]] || 1 060<br />(30 % Mesiaca) || 6,2×10<sup>20</sup><br />(0,8 % Mesiaca) || 295 000<br />(80 % Mesiaca) || 1,9<br />(7 % Mesiaca) |- style="background:#eeeeff" align="center" | '''[[Dione (mesiac)|Dione]]''' || [[21. marec]] [[1684]] || 1 120<br />(30 % Mesiaca) || 11×10<sup>20</sup><br />(1,5 % Mesiaca) || 377 000<br />(100 % Mesiaca) || 2,7<br />(10 % Mesiaca) |- style="background:#eeeeff" align="center" | '''[[Rhea (mesiac)|Rhea]]''' || [[23. december]] [[1672]] || 1 530<br />(45 % Mesiaca) || 23×10<sup>20</sup><br />(3 % Mesiaca) || 527 000<br />(140 % Mesiaca) || 4,5<br />(20 % Mesiaca) |- style="background:#ccccff" align="center" | '''[[Titan (mesiac)|Titan]]''' || [[25. marec]] [[1655]] || 5 150<br />(150 % Mesiaca) || 1 350×10<sup>20</sup><br />(180 % Mesiaca) || 1 222 000<br />(320 % Mesiaca) || 16<br />(60 % Mesiaca) |- style="background:#eeeeff" align="center" | '''[[Iapetus (mesiac)|Iapetus]]''' || [[25. október]] [[1671]] ||1 440<br />(40 % Mesiaca) || 20×10<sup>20</sup><br />(3 % Mesiaca) || 3 560 000<br />(930 % Mesiaca) || 79<br />(290 % Mesiaca) |} == Prstence == {{hlavný článok|Prstence Saturna}} Saturn má najvýraznejšiu sústavu prstencov zo všetkých planét. Pôvodne boli známe jedine Saturnove prstence a planéta Saturn bola týmito prstencami význačná. Až v roku [[1977]] boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty [[Urán (planéta)|Urán]] a následne aj pri Jupiteri a [[Neptún]]e. Prstence Saturna sú však výrazne jasnejšie. Prstence sú tvorené množstvom drobných čiastočiek (veľkosti prachu, či väčšie s rozmermi desiatok metrov). Pravdepodobne sú to kúsky hornín obalené ľadom. Každá častica obieha planétu samostatne okolo rovníka a pri obehu sa riadia [[Keplerove zákony|Keplerovými zákonmi]]. Znamená to, že najbližšie častice obiehajú Saturn najrýchlejšie (raz za 4,9 hodiny) a najvzdialenejšie najpomalšie (raz za 2 dni). Prelety sond ukázali, že hlavné prstence sú tvorené množstvom malých, jemných prstencov. Pôvod prstencov dodnes nie je celkom známy. Podľa jednej teórie sa sformovali prirodzene z pôvodného materiálu protoplanetárneho disku, podľa inej ide o rozpadnutý mesiac.<ref name="Kozmos3">{{cite journal | title = Cassini už obieha Saturn | journal = Kozmos | author = | year = 2004 | volume = XXXV | issue = 4 | pages = strany: 5 | issn=}}</ref> Celkovo sa prstence delia smerom od planéty na [[prstenec D|D]] [[prstenec C|C]] [[prstenec B|B]] [[prstenec A|A]] [[prstenec F|F]] [[prstenec G|G]] [[prstenec E|E]]. Jednotlivé prstence od seba oddeľujú medzery. Ani v medzerách však nie je prázdny priestor, vypĺňa ich množstvo tenkých riedkych prstencov. Komplex tvorený prstencami je široký približne {{km|250000|m}}, ale jeho hrúbka je maximálne {{km|3|m}}, väčšinou ešte oveľa menšia. Ich hmotnosť predstavuje len 1 % hmotnosti [[Mesiac]]a.<ref name="Kozmos3" /> Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo [[Zem]]e sa nazýva ''[[Cassiniho delenie]]''. Najbližšie mesiace Saturna obiehajú vo vnútri Saturnových prstencov, napríklad obežná dráha mesiaca Pan je situovaná v ''Enckeho medzere''. Najvnútornejší prstenec D siaha od oblačnej vrstvy planéty do vzdialenosti 1,21 R<sub>S</sub> (polomerov Saturna, pričom 1 R<sub>S</sub> = {{km|60268|m}}). Je tvorený len časticami mikroskopických rozmerov. Prstenec C leží vo vzdialenosti 1,21 až 1,53 R<sub>S</sub> a jeho častice majú rozmer až do 10 metrov. Prstenec B sa rozprestiera vo vzdialenostiach medzi 1,53 až 1,95 R<sub>S</sub> a od prstenca A ho oddeľuje Cassiniho delenie. Častice v prstenci majú veľkosť asi {{cm|1|m}} až {{m|5|m}}. V tomto prstenci sa nachádzajú tmavé lúčovité škvrny (angl. ''spokes''), ktoré rotujú ako spice na kolesách, čo na prvý pohľad odporuje zákonom [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]]. Pravdepodobne ide o častice podliehajúce vplyvu magnetického poľa planéty. Objavené boli na snímkach zo sond Voyager, ale pravdepodobne sú pozorovateľné aj zo Zeme ďalekohľadom s minimálne {{cm|50|m}} objektívom.<ref>{{cite journal | title = Žeň Objevů 2003 | journal = Kozmos | author = [[Jiří Grygar]] | year = 2005 | volume = XXXVI | issue = 2 | pages = strany: 7 | issn=}}</ref> Prstenec A je tvorený zhruba 5-krát väčšími časticami, ako sú častice prstenca B, a rozprestiera sa vo vzdialenosti 2,01 až 2,26 R<sub>S</sub>. Prstence F a G sú tenké, tvorené mikroskopickými časticami. Najvzdialenejší [[prstenec E]] končí vo väčšej vzdialenosti od planéty, ako je vzdialenosť Mesiaca od Zeme, čo je zhruba 8 polomerov Saturna.<ref name="A.M." /> Obieha v ňom mesiac Enceladus, ktorého vulkány do neho dodávajú drobné ľadové čiastočky. [[Súbor:Saturn Rings PIA06175.jpg|stred|náhľad|700px|Panoramatický pohľad na prstence Saturna. Širší, vonkajší šedý prstenec je prstenec A. Z vnútornej strany ho vymedzuje [[Cassiniho delenie]], najväčšia medzera v Saturnových prstencoch. Za ňou sa nachádza široký, hnedobiely [[prstenec B]], potom tenší a tmavší prstenec C a najvnútornejší je prstenec D.]] == Iné telesá pod gravitačným vplyvom == Saturn je jedinou plynnou planétou slnečnej sústavy, ktorá do súčasnosti (poslednému dňu roka 2024) nemá objaveného žiadneho [[Trójan (planétka)|Trójana]], čiže [[Planétka|planétku]], ktorá by s ním zdieľala rovnakú obežnú dráhu a nachádzala by sa v uhle 60° od planéty. Naproti tomu Jupiter má [[Trójan Jupitera|takých telies]] známych až 14 471.<ref>{{cite journal | title = Inventarizácia slnečnej sústavy | journal = Kozmos | author = Ján Svoreň | year = 2025 | volume = 56 | issue = 2 | pages = 13 | issn=}}</ref> == Pozorovanie == === História pozorovaní === Keďže Saturn je ľahko viditeľný voľným okom, bol známy od nepamäti. Prvé historicky doložené pozorovanie planéty spadá do obdobia okolo roku 650 pred Kr. a pochádza z oblasti [[Mezopotámia|Mezopotámie]]. V zachovanom texte sa spomína [[zákryt]] planéty Mesiacom.<ref>Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol - Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 171</ref> V najstarších modeloch nebeskej sféry, ktoré boli [[geocentrizmus|geocentrické]], bol najvzdialenejšou planétou od Zeme, a obiehal ju medzi obežnou dráhou Jupitera a konečnou sférou hviezd. [[Galileo Galilei]] [[ďalekohľad]]om ako prvý spozoroval neobvyklý tvar planéty. Nedokázal však rozlíšiť, že ide o prstence. Predpokladal, že ide o trojplanétu pretože jeho ďalekohľad s 32-násobným zväčšením a nedokonalými šošovkami zobrazoval prstence ako menšie kotúčiky po jeho bokoch. Pri ďalších pozorovaniach si všimol ich pravidelné „miznutie“. Spôsobil to meniaci sa sklon prstencov voči rovine zorného uhla, Galilei si však túto záhadu nevedel do konca života vysvetliť.<ref>Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol - Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 172</ref> [[Súbor:Galileosaturnus.jpg|vpravo|náhľad|[[Galileo Galilei|Galileove]] kresby Saturna. Galileo pôvodne považoval prstence za veľké mesiace.]] K záveru, že ide o prstence okolo planéty, prišiel až [[Christian Huygens]] ([[1656]]). Saturn začal pozorovať ďalekohľadom vlastnej výroby s 50-násobným zväčšením v roku [[1655]]. V apríli toho istého roku objavil Saturnov najväčší mesiac Titan a podarilo sa mu pomerne presne určiť aj jeho obežnú dobu. V 70. a 80. rokoch 17. storočia boli objavené 4 mesiace Saturna (Japetus, Rhea, Tethys a Dione). V roku [[1675]] [[Giovanni Domenico Cassini]] objavil tmavú medzeru v prstenci, ktorú na jeho počesť pomenovali Cassiniho delenie.<ref>McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007, s. 57</ref> [[Pierre Simone de Laplace]] predpokladal, že prstenec je tvorený sústavou do seba zapadajúcich obručí, ale [[James Clerk Maxwell]] v roku [[1857]] dokázal, že prstenec je obrovská sústava samostatne obiehajúcich telies<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = O'Connor | meno = J. J. | priezvisko2 = Robertson | meno2 = E. F. | odkaz na autora = | titul = James Clerk Maxwell - biografia | url = http://www-groups.dcs.st-and.ac.uk/~history/Biographies/Maxwell.html | dátum vydania = 1997 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010 | vydavateľ = School of Mathematical and Computational Sciences, University of St Andrews | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. V roku [[1789]] zmeral [[William Herschel]] sploštenie planéty.<ref>Drossart, Pierre: Saturn, s. 1. In:Murdin, Paul et al.: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing : Bristol - Philadelphia; Nature Publishing Group : London - New York - Tokyo. 2001.</ref> Pomer rovníkového priemeru k polárnemu odhadol na 11:10. Od 18. storočia boli v atmosfére pozorované biele škvrny. V roku 1796 si ich všimli [[Johann Hieronymus Schröter]] a jeho asistent [[Karl Ludwig Harding]] na observatóriu v blízkosti [[Brémy|Brém]], pretože boli veľmi nápadné. Škvrny sa vyskytovali príležitostne aj v 19. a 20. storočí (v rokoch 1876, 1903, 1930, 1960 a 1990). Z neskorších pozorovaní vyplýva, že sa objavujú každých 27 – 30 rokov, čo korešponduje s obežnou dobou Saturnu (približne 29 a pol roka).<ref>Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol - Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 173</ref> === Súčasné pozorovania === [[Súbor:Saturnoppositions.jpg|náhľad|Viditeľnosť Saturnu počas jeho jedného obehu okolo Slnka v rokoch 2001-2029]] Saturn býva na nočnej oblohe veľmi dobre pozorovateľný aj voľným okom, je takmer taký jasný ako Jupiter a má žltú farbu. Jeho [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] sa pohybuje, v závislosti od [[aspekt (astronómia)|aspektu]], od 1,5 do -0,5 magnitúd, čím je porovnateľný s jasnejšími [[hviezda]]mi. Na rozdiel od hviezd, Saturn, rovnako ako iné planéty, nebliká. Istú úlohu v jeho jasnosti zohráva aj natočenie [[Prstence Saturna|prstenca]] voči Zemi.<ref name="Rekordy" /> Saturn sa od [[ekliptika|ekliptiky]] nikdy nevzďaľuje viac ako o 2,5°, z čoho vyplýva, že v súčasnosti na 48. rovnobežke (zemepisná šírka južného [[Slovensko|Slovenska]]), pri hornej [[kulminácia|kulminácii]] nikdy nemôže stúpnuť viac ako 68° a klesnúť menej ako 16° nad [[Obzor (Zem)|obzor]]. Za jeden deň sa na oblohe priemerne posunie o uhol 0,0333°.<ref>{{Cite web | author = Peter Ivan | title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach | url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | accessdate = 18. november 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | archivedate = 2009-12-10 }}</ref> Považuje sa za poslednú planétu, ktorú možno pozorovať voľným okom. Jasnosť Urána sa však pohybuje na hranici pozorovateľnosti a za veľmi vhodných podmienok je možno teda vidieť aj vzdialenejší Urán. Prstence Saturna voľným okom nie sú viditeľné, zobrazia sa však už v menšom ďalekohľade (za predpokladu, že je planéta vhodne naklonená) spolu s jeho najjasnejším mesiacom Titanom. Dobre viditeľný je pri vhodnom sklone aj [[tieň]] prstencov na planéte. Na samotnom povrchu Saturna možno pozorovať atmosférické pásy a zriedkavo biele jasné škvrny, ktoré sa objavili napríklad v rokoch 1933 a 1990.<ref name="Hviezdy a planéty">{{Cite book | author = Patrick Moore | year = | title = Hviezdy a planéty | publisher = Vydavateľstvo Slovart | isbn = 80-7145-341-2 | pages = strany: 68}}</ref> Medzi amatérskymi pozorovateľmi sú veľmi obľúbené zákryty Saturna Mesiacom. Planéta sa pohybuje po oblohe najpomalšie zo všetkých planét viditeľných voľným okom, čo vyplýva z tretieho Keplerovho zákona. Ako všetky ostatné planéty, aj Saturn niekedy pri svojom pohybe na hviezdnom pozadí „spomaľuje“, „zastane“ a istý čas sa dokonca pohybuje spätne. Tieto nerovnomernosti v pohybe sú spôsobené pridaním pohybu Zeme k Saturnovmu takmer rovnomernému obehu okolo Slnka. Za jeden siderický obeh Saturn vykreslí na oblohe 28,5 slučiek.<ref>{{cite journal | title = Slučky | journal = Kozmos | author = Peter Zimnikoval | year = 2002 | volume = XXXI | issue = 1 | pages = strany: 30 | issn=}}</ref> Momentálne (marec 2025) sa Saturn nachádza v [[súhvezdie Vodnár|súhvezdí Vodnár]]. Priemerne sa v jednom súhvezdí zdržuje viac než 2 roky. Pozorovateľný je každý rok vždy v tom období, v ktorom je viditeľné aj "jeho momentálne" súhvezdie. Okrem amatérskych a profesionálnych astronómov vykonáva pozorovania Saturna aj Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) z obežnej dráhy Zeme. Predmetom jeho pozorovaní sú hlavne atmosférické zmeny, ale aj polárne žiary. Ďalekohľad objavil tiež niekoľko nových mesiacov a pomohol určiť maximálnu hrúbku jeho prstencov. Pri zákryte hviezdy GSCC5249-01240 [[20. november|20]]-[[21. november|21. novembra]] [[1995]] určil podrobnejšiu štruktúru prstencov.<ref>{{cite journal | title = Saturn bez prstence - live III | journal = Kozmos | author = Jiří Dušek | year = 1995 | volume = XXVI | issue = 6 | pages = strany: 20-21 | issn=}}</ref> Pri maximálnom sklone prstencov v roku [[2003]] urobila kamera [[Wide Field Planetary Camera]] 2 s použitím 30 filtrov v širokom pásme vlnových dĺžok snímky Saturna, na ktorých sa dosiahlo doteraz najlepšie spektrálne pokrytie Saturna v dejinách jeho pozorovania.<ref>{{cite journal | title = Saturnove prstence v najväčšom sklone | journal = Kozmos | author = NASA Press Release | year = 2003 | volume = XXXIV | issue = 5 | pages = strany: 12 | issn=}}</ref> Fotografie v rôznych [[elektromagnetické spektrum|spektrách]] umožňujú vedcom lepšie študovať dynamické procesy odohrávajúce sa v atmosfére a prípadne aj modely sezónnych zmien. Saturn a jeho sústavu skúma aj [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Webbův teleskop pozoroval výtrysk na Enceladu | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2023/05/31/webbuv-teleskop-pozoroval-vytrysk-na-enceladu/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2023-05-31 | dátum prístupu = 2025-03-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Měsíc Titan pod drobnohledem (nejen) JWST | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2022/12/02/mesic-titan-pod-drobnohledem-nejen-jwst/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2. prosince 2022 | dátum prístupu = 2025-03-19 }}</ref> Z pozemských observatórií pozorujú Saturn napríklad [[Európske južné observatórium]] (ESO) a observatórium na [[Mauna Kea]], ktoré v rokoch [[2000]] až [[2003]] objavili niekoľko malých, [[retrográdna dráha|retrográdne]] obiehajúcich mesiacov.<ref name="Astropis">{{cite journal | title = Magnetická pole v sluneční soustavě III | journal = Astropis | author = Petr Kulhánek | year = 2007 | volume = | issue = 1 | pages = strany: 15 | issn=}}</ref> <center>'''Opozície Saturnu a jeho najmenšie vzdialenosti od Zeme v rokoch 2001 – 2020'''*</center> <center> {| class="wikitable" border="5" |- ! style="background:#FFEFDB" | Dátum najväčšieho<br /> priblíženia k Zemi ! style="background:#FFEFDB" | Minimálna vzdialenosť <br />od Zeme v [[astronomická jednotka|AU]] ! style="background:#FFEFDB" | Minimálna vzdialenosť <br />od Zeme v km ! style="background:#FFEFDB" | [[Zdanlivá hviezdna veľkosť]] ! style="background:#FFEFDB" | Uhlový priemer<br />na oblohe (rovníkový) ! style="background:#FFEFDB" | Dátum najbližšej [[opozícia (astronómia)|opozície]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[3. december]] [[2001]] | style="background: #FFF8DC" | 8,080 593 0 | style="background: #FFF8DC" | 1 208 839 509 | style="background: #FFF8DC" | -0,5 | style="background: #FFF8DC" | 20,48″ | style="background: #FFF8DC" | [[3. december]] [[2001]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[17. december]] [[2002]] | style="background: #FFF8DC" | 8,051 945 7 | style="background: #FFF8DC" | 1 204 553 934 | style="background: #FFF8DC" | -0,5 | style="background: #FFF8DC" | 20,55″ | style="background: #FFF8DC" | [[17. december]] [[2002]] |- | style="background: #E0EEEE" | [[31. december]] [[2003]] | style="background: #E0EEEE" | 8,050 130 3 | style="background: #E0EEEE" | 1 204 282 354 | style="background: #E0EEEE" | -0,5 | style="background: #E0EEEE" | 20,55″ | style="background: #E0EEEE" | [[31. december]] [[2003]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[13. január]] [[2005]] | style="background: #FFF8DC" | 8,075 626 3 | style="background: #FFF8DC" | 1 208 096 501 | style="background: #FFF8DC" | -0,4 | style="background: #FFF8DC" | 20,49″ | style="background: #FFF8DC" | [[13. január]] [[2005]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[27. január]] [[2006]] | style="background: #FFF8DC" | 8,126 846 2 | style="background: #FFF8DC" | 1 215 758 889 | style="background: #FFF8DC" | -0,2 | style="background: #FFF8DC" | 20,36″ | style="background: #FFF8DC" | [[27. január]] [[2006]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[10. február]] [[2007]] | style="background: #FFF8DC" | 8,200 372 5 | style="background: #FFF8DC" | 1 226 758 267 | style="background: #FFF8DC" | -0,0 | style="background: #FFF8DC" | 20,18″ | style="background: #FFF8DC" | [[10. február]] [[2007]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[24. február]] [[2008]] | style="background: #FFF8DC" | 8,291 409 6 | style="background: #FFF8DC" | 1 240 377 224 | style="background: #FFF8DC" | 0,2 | style="background: #FFF8DC" | 19,96″ | style="background: #FFF8DC" | [[24. február]] [[2008]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[8. marec]] [[2009]] | style="background: #FFF8DC" | 8,394 458 9 | style="background: #FFF8DC" | 1 255 793 180 | style="background: #FFF8DC" | 0,5 | style="background: #FFF8DC" | 19,71″ | style="background: #FFF8DC" | [[8. marec]] [[2009]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[21. marec]] [[2010]] | style="background: #FFF8DC" | 8,503 818 3 | style="background: #FFF8DC" | 1 272 153 113 | style="background: #FFF8DC" | 0,5 | style="background: #FFF8DC" | 19,46″ | style="background: #FFF8DC" | [[22. marec]] [[2010]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[3. apríl]] [[2011]] | style="background: #FFF8DC" | 8,613 943 3 | style="background: #FFF8DC" | 1 288 627 579 | style="background: #FFF8DC" | 0,3 | style="background: #FFF8DC" | 19,21″ | style="background: #FFF8DC" | [[3. apríl]] [[2011]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[15. apríl]] [[2012]] | style="background: #FFF8DC" | 8,719 623 4 | style="background: #FFF8DC" | 1 304 437 097 | style="background: #FFF8DC" | 0,2 | style="background: #FFF8DC" | 18,98″ | style="background: #FFF8DC" | [[15. apríl]] [[2012]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[28. apríl]] [[2013]] | style="background: #FFF8DC" | 8,816 202 7 | style="background: #FFF8DC" | 1 318 885 154 | style="background: #FFF8DC" | 0,1 | style="background: #FFF8DC" | 18,77″ | style="background: #FFF8DC" | [[28. apríl]] [[2013]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[10. máj]] [[2014]] | style="background: #FFF8DC" | 8,899 676 1 | style="background: #FFF8DC" | 1 331 372 597 | style="background: #FFF8DC" | 0,1 | style="background: #FFF8DC" | 18,59″ | style="background: #FFF8DC" | [[10. máj]] [[2014]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[23. máj]] [[2015]] | style="background: #FFF8DC" | 8,966 702 3 | style="background: #FFF8DC" | 1 341 399 574 | style="background: #FFF8DC" | 0,0 | style="background: #FFF8DC" | 18,45″ | style="background: #FFF8DC" | [[23. máj]] [[2015]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[3. jún]] [[2016]] | style="background: #FFF8DC" | 9,014 902 7 | style="background: #FFF8DC" | 1 348 610 251 | style="background: #FFF8DC" | 0,0 | style="background: #FFF8DC" | 18,35″ | style="background: #FFF8DC" | [[3. jún]] [[2016]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[15. jún]] [[2017]] | style="background: #FFF8DC" | 9,042 674 6 | style="background: #FFF8DC" | 1 352 764 868 | style="background: #FFF8DC" | 0,0 | style="background: #FFF8DC" | 18,30″ | style="background: #FFF8DC" | [[15. jún]] [[2017]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[27. jún]] [[2018]] | style="background: #FFF8DC" | 9,048 816 2 | style="background: #FFF8DC" | 1 353 683 639 | style="background: #FFF8DC" | 0,0 | style="background: #FFF8DC" | 18,29″ | style="background: #FFF8DC" | [[27. jún]] [[2018]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[9. júl]] [[2019]] | style="background: #FFF8DC" | 9,032 789 9 | style="background: #FFF8DC" | 1 351 286 138 | style="background: #FFF8DC" | 0,1 | style="background: #FFF8DC" | 18,32″ | style="background: #FFF8DC" | [[9. júl]] [[2019]] |- | style="background: #FFF8DC" | [[21. júl]] [[2020]] | style="background: #FFF8DC" | 8,994 697 3 | style="background: #FFF8DC" | 1 345 587 566 | style="background: #FFF8DC" | 0,1 | style="background: #FFF8DC" | 18,40″ | style="background: #FFF8DC" | [[20. júl]] [[2020]] |} </center> <small>* založené na údajoch z programu Skymap pro 11</small> == Výskum sondami == [[Súbor:Crescent Saturn as seen from Voyager 1.jpg|vľavo|náhľad|Saturn zo sondy [[Voyager 1]]]] Saturn je prvou planétou od Slnka, na ktorej výskum už kozmické sondy nemôžu byť dostatočne zásobované energiou z [[fotovoltaický panel|fotovoltaických panelov]]. Všetky sondy na výskum Saturna boli preto vybavené [[Rádioizotopový generátor|rádioizotopovými generátormi]].<ref name="sonda">{{cite journal | title = Na Jupiterovom mesiaci Európa je oceán pokrytý mimoriadne hrubým ľadom | journal = Kozmos | author = Ján Svoreň | year = 2025 | volume = 56 | issue = 2 | pages = 7 – 8 | issn=}}</ref> Ako prvá navštívila planétu [[kozmická sonda]] [[Pioneer 11]] v roku [[1979]]. K Saturnu dorazila po štyriapolročnom prelete medziplanetárnym priestorom. Štúdium tejto planéty a jej okolia sa začalo [[2. august]]a [[1979]]. Po riskantnom, ale úspešnom prelete rovinou Saturnových prstencov [[1. september|1. septembra]] [[1979]] (hrozilo možné nebezpečenstvo zrážky s časticami týchto prstencov, ktoré mohli sondu ťažko poškodiť) sonda v ten istý deň preletela pericentrom saturnocentrickej dráhy vo výške {{km|21400|m}} nad hladinou mrakov. Sledovanie planéty sonda ukončila [[15. september|15. septembra]] [[1979]] a pokračovala v lete do vonkajších častí slnečnej sústavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | odkaz na autora = | titul = 1973-019A - Pioneer 11 | url = http://www.lib.cas.cz/space.40/1973/I019A.HTM | dátum vydania = 2007-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-07-02 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> V novembri [[1980]] preletel nad Saturnom [[Voyager 1]]. Najväčšie priblíženie nastalo 13. novembra 1980, ale už tri mesiace predtým začala s jeho fotografovaním. Vzniknuté fotografie priniesli mnoho nových poznatkov. Urobila tiež snímky mesiacov Mimas, Tethys, Dione, Enceladus, Rhea a Titan. Okolo Titanu preletela [[12. november|12. novembra]] 1980 vo vzdialenosti {{km|6500|m}}. Počas preletu nazbierala množstvo údajov o zložení atmosféry a teplote. Mimo iného zistila, že 7 % objemu hornej atmosféry tvorí hélium a takmer celý zvyšok pripadá na vodík.<ref name="Kleczek" /> O necelý rok neskôr potom nasledoval prelet sondy [[Voyager 2]]. Najbližšie priblíženie k Saturnu nastalo [[25. august]]a [[1981]]. Počas preletu okolo Saturnu začala sonda s výskumom horných vrstiev atmosféry planéty pomocou [[radar]]u. Radarové merania priniesli poznatky o [[teplota|teplote]] a [[hustota|hustote]] atmosféry. Na ich základe sa zistilo, že v najvyšších oblastiach je tlak okolo 7 kilopascalov s teplotou −203 °C a v najnižších skúmaných oblastiach dochádza k nárastu tlaku a teploty až na 120 kilopascalov a −130 °C. Severný [[pól]] vykazoval súčasne rozdielnu teplotu ako obdobné oblasti na juhu. Severné oblasti boli o 10 °C chladnejšie, čo sa následne interpretovalo ako následok sezónnych javov. Počas priblíženia sondy k planéte bolo vyhotovených a odoslaných na Zem okolo 16 000 fotografií. === Cassini-Huygens === [[Súbor:Cassini Saturn Orbit Insertion.jpg|vpravo|náhľad|Umelcova predstava sondy Cassini nad prstencami Saturna]] {{hlavný článok|Cassini-Huygens}} Všetky predchádzajúce misie však boli iba prelety, čiže sondy neboli navedené na obežnú dráhu planéty. Až v roku [[1997]] odštartovala k Saturnu sonda [[Cassini (sonda)|Cassini]] vyvinutá [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], ktorá sa stala prvou umelou družicou Saturna. Na obežnú dráhu bola navedená [[1. júl]]a 2004. 25. decembra sa od sondy oddelil pristávací modul [[Huygens (sonda)|Huygens]], navrhnutý a vyrobený [[Európska kozmická agentúra|Európskou kozmickou agentúrou]]. Modul po oddelení začal trojtýždňovú samostatnú cestu. [[14. január]]a [[2005]], počas tretieho obehu sondy Cassini okolo Saturna, modul Huygens úspešne pristál na mesiaci Titan. Počas jeho pristávania slúžila sonda Cassini ako retranslačná stanica pre predávanie vedeckých a technických dát zo sondy Huygens na Zem. Huygens pristál na zmrznutom titanovom „bahne“ tvorenom zmesou kremičitanových hornín a tuhého metánu. Nad očakávania vedcov prežil pristátie o viac ako 4 hodiny a spojenie medzi ním a materskou sondou Cassini preposielajúcou signál na Zem bolo prerušené až 2 hodiny po pristátí, keď sa Cassini stratila za [[horizont|obzorom]]. Sonda Cassini viac než 12 rokov pokračovala z obežnej dráhy v skúmaní Saturnu rovnako ako aj jeho mesiacov. Na jej palube bolo 12 vedeckých prístrojov na snímkovanie, mapovanie, meranie chemického zloženia, teploty, magnetického poľa a štúdia zloženia telies. S blížiacim sa koncom niekoľkokrát predĺženej misie sa vedci odvažovali posielať Cassiniho do čoraz riskantnejších miest, napríklad cez výtrysky Saturnovho mesiaca Enceladus či do priestoru medzi Saturn a jeho prstence. Sonda zanikla [[14. september|14. septembra]] [[2017]] potom, ako bola úmyselne navedená do Saturnovej atmosféry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Cassini: Záver jedinečnej misie | url = https://astrin.planetarium.sk/cassini-zaver-jedinecnej-misie-c07439 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = }}</ref> Misia Cassini-Huygens bola spoločný projekt [[Spojené štáty|americkej]] organizácie NASA, západoeurópskej organizácie ESA a talianskej kozmickej agentúry [[ASI]]. Medzi hlavné úspechy tejto misie patrí objav uhľovodíkového jazera ''Ontario'' a impaktných kráterov na povrchu Titanu, potvrdenie atmosféry okolo mesiaca Enceladus, blízke snímky vzdialeného a retrográdne obiehajúceho mesiaca [[Phoebe (mesiac)|Phoebe]], objav nových mesiacov, prieskum oblasti medzi Saturnom a jeho prstencom a ďalšie. Analýza údajov z tejto sondy však pokračovala aj v rokoch po skončení misie, takže nové objavy prichádzali aj po ukončení misie. === Budúce misie === Plány na sondy na výskum Saturna a vzdialenejších telies od Slnka v súčasnosti čelia problému s nedostatkom [[Plutónium|plutónia]] 238, ktoré sa používa ako palivo ich rádioizotopových generátorov. Tento [[izotop]] vznikal ako vedľajší produkt výroby [[Jadrová zbraň|atómových zbraní]], preto ho bolo počas [[studená vojna|studenej vojny]] dosť, ale v súčasnosti už nie je.<ref name="sonda" /> Sonda, ktorá by sa vo výskume zaoberala priamo planétou Saturn, sa zatiaľ neplánuje; zvažuje sa skôr vyslanie orbitálnej sondy okolo Uránu, ktorá ešte nebolo takýmto typom sondy skúmaná. Podobne ako v prípade Jupitera, aj u Saturna sa však pripravuje a zvažuje niekoľko misií, ktoré by boli zamerané na štúdium jeho mesiacov. V roku 2024 bola schválená misia s názvom ''[[Dragonfly (sonda)|Dragonfly]]'', (anglicky vážka), sondy v podobe [[dron]]u lietajúcej v atmosfére Titanu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Mise Dragonfly je zajištěná | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/04/19/mise-dragonfly-je-zajistena/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2025-03-19 }}</ref> Podľa vedeckého tímu Zity Martinsovej, astrobiologičky z [[Instituto Superior Técnico]], je však ešte zaujímavejším cieľom budúceho výskumu Enceladus. Zatiaľ nepomenovaná misia na tento mesiac by mohla podľa informácie z roku 2024 odštartovať začiatkom [[40.-te roky 21. storočia|40.-tych rokov 21. storočia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Nejvyšší cíl pro ESA? Enceladus! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/03/26/nejvyssi-cil-pro-esa-enceladus/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-03-19 }}</ref> Aj kvôli problémom s nedostatkom plutónia však boli najskôr vyslané sondy k podobne zaľadnenému Jupiterovmu mesiacu Európa, hoci Enceladus je vedecky zaujímavejší.<ref name="sonda" /> == Možnosť života == Plynný obry, medzi ktoré zaraďujeme aj Saturn, nemajú pevný povrch, a preto by sa život mohol vyvíjať len v jeho atmosfére, v oblastiach, kde sú kvapôčky vody a dostatok slnečného žiarenia. Objavili sa špekulácie, v ktorých sa tvrdilo, že by v takomto prostredí dokázali žiť dokonca i [[Mnohobunkový organizmus|viacbunkové organizmy]]. Na Zemi sa však nenašli žiadne organizmy adaptované výhradne na život v mrakoch, dokonca ani na miestach, kde sú mraky prítomné fakticky neustále. Analogicky môžeme rovnakú situáciu predpokladať pre všetky telesá slnečnej sústavy s atmosférou<ref>McKay, Christopher P. - Davis, Wanda L.: Astrobiology. In:McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007, s. 864</ref> a teda i pre Saturn. Naopak, za najväčších kandidátov pre [[mimozemský život]] v slnečnej sústave sa považujú (popri [[Mars]]e a Jupiterových mesiacoch [[Európa (mesiac)|Európa]] a Ganymedes) jeho mesiace Titan a Enceladus. Zloženie atmosféry Titanu pripomína zloženie atmosféry Zeme v raných štádiách jej vývoja. Uvažuje sa tiež o možnosti vzniku jednobunkových organizmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Life in the Solar System? | url = http://www.bbc.co.uk/science/space/life/looking/titan.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-7-2 | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Po pristátí sondy Huygens však Francois Raulin, jeden z expertov projektu, vyslovil domnienku, že život na Titane je veľmi nepravdepodobný z dôvodu neprítomnosti vody na povrchu mesiaca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Život na Titane je nepravdepodobný | url = http://www.astronomiaonline.org/view.php?nazevclanku=&cisloclanku=2006011311 | dátum vydania = 2006-1-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-7-2 | vydavateľ = Astronómia On-Line | miesto = | jazyk = po slovensky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Mesiac Enceladus zase vedcov prekvapil prítomnosťou vody v kvapalnom skupenstve, ktorú chrlia [[gejzír]]y na jeho povrchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na měsíci Enceladus planety Saturn je voda | url = http://www.vesmir.info/saturn/na-mesici-enceladus-planety-saturn-je-voda.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-7-2 | vydavateľ = vesmir.info | miesto = | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080919184007/http://www.vesmir.info/saturn/na-mesici-enceladus-planety-saturn-je-voda.htm | dátum archivácie = 2008-09-19 }}</ref> Tým sa zaradil medzi telesá, na ktorých sa budú pravdepodobne v budúcnosti hľadať stopy primitívneho života. == Planéta v kultúrnych dejinách == [[Súbor:Edzell deities Saturn.JPG|vpravo|náhľad|Zobrazenie boha Saturna na reliéfe na stredovekom hrade ''[[Edzell Castle]]'' v [[Škótsko|Škótsku]]]] === Mytológia === Saturnus, po ktorom je planéta pomenovaná, bol starý rímsky [[boh]] roľníctva. Neskôr ho začali stotožňovať s gréckym Kronom, bohom [[čas]]u. Na rozdiel od Krona, ktorý kvôli požieraniu vlastných detí nemal veľkú obľubu medzi [[Staroveké Grécko|starými Grékmi]], Saturnos mal u [[staroveký Rím|Rimanov]] veľkú vážnosť a úctu. Podľa mýtov naučil ľudí obrábať pôdu, pestovať rastliny a stavať obydlia. O dobe jeho údajného panovania sa hovorilo ako o „Zlatom veku ľudstva“ a na pamiatku jeho vlády sa konali slávnosti zvané [[saturnálie]]. V čase týchto slávností dostávali [[otrok|otroci]] na krátky čas slobodu, pretože v zlatom veku neboli páni ani otroci. Saturnovi sa po stotožnení s Kronom začali pripisovať Kronove deti, medzi nimi aj [[Zeus]], Rimanmi nazývaný Jupiter, ktorý ho nakoniec zvrhol z trónu.<ref>{{Cite book | author = Vojtech Zamarovský | year = | title = Bohovia a hrdinovia antických bájí | publisher = Perfekt, Bratislava | isbn = 80-8046-203-8 | pages = strany: 403-404}}</ref> === Astrológia === V [[astrológia|astrológii]] je Saturn pokladaný za nepriaznivú planétu, kvôli tomu, že jeho pohyb je najpomalší zo všetkých voľným okom viditeľných telies (okrem Urána). Má symbolizovať formovanie a istotu; zákony času a priestoru; štruktúru, poriadok, pravidlá a hranice; starobu, nepriazeň a smrť.<ref name=JG>{{Citácia knihy | priezvisko = Grumlík | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Pohled do tajů astrologie | vydavateľ = Fenix - Schneider | miesto = Brno | rok = 1991 | isbn = 80-900349-1-8 | kapitola = | strany = 36 | jazyk = }}</ref> Za kladné vlastnosti pripisované účinkom Saturna sa pokladajú stálosť, praktickosť, hospodárnosť, vytrvalosť a systematickosť, k nepriaznivým patrí chlad, upätosť a izolácia, nedôvera a [[pesimizmus]], [[frustrácia|frustrácie]] a [[depresia|depresie]]. Klasická astrológia sa na neho díva ako na „Otca času“, pretože ľudský život je údajne po troch obehoch tejto planéty [[zverokruh]]om naplnený. Súčasne ho považuje za životného učiteľa, a symbol [[otec|otca]], preto je tiež symbolom skúsenosti a zodpovednosti.<ref name=JG /> == Planéta v súčasnej kultúre == === Sci-fi === Saturn sa stal podobne ako ďalšie planéty slnečnej sústave námetom niektorých sci-fi [[kniha|kníh]]. Okrem samotného Saturnu je dej často situovaný na jeho mesiac Titan, ktorý sa často popisuje ako „[[čerpacia stanica]]“ pre budúce kozmické lety či ako surovinová základňa pre dobývanie vzdialených častí slnečnej sústavy. Saturn sa objavil napríklad v diele bratov Strugackých v roku [[1962]], ktorí publikovali svoju knihu [[Tachmasib letí k Saturnu]].<ref>{{Cite web | author = Ladislav -Knedle- Ševcůj | title = Tachmasib letí k Saturnu | url = http://www.legie.info/kniha/2573-strugackij-strugackij-tachmasib-leti-k-saturnu | accessdate = 2008-12-25 | publisher = www.legie.info }}</ref> Ďalšou knihou, v ktorej je oblasť okolo Saturna hlavným motívom, je román [[Arthur Charles Clarke|Arthura C. Clarka]] [[2001: Vesmírna odysea]]. Príbeh rozpráva o prvej ľudskej výprave k Saturnu, presnejšie k jeho mesiacu Japetus. Absolvovala ju päťčlenná posádka ma kozmickej lodi ''Discovery''. Keď sa napokon posledný preživší účastník výpravy dostane na obežnú dráhu okolo Japeta, objaví na jeho povrchu tajomný čierny monolit, ktorý je v skutočnosti hviezdnou bránou. V pokračovaní tejto knihy ([[2010: Druhá vesmírna odysea]]) sa však už nijaká výprava k Saturnu nespomína a misia lode ''Discovery'' bola pozmenená na cestu k Jupiteru. Mesiac Titan sa spomína napríklad v knihe českého autora [[Jiří Kulhánek|Jiřího Kulhánka]] [[Stroncium (román)|Stroncium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopeček | meno = Jaromír | odkaz na autora = | titul = Kulhánek, Jiří - Stroncium | url = http://www.knihovnice.cz/recenze/kulhanek-j-stroncium.html | dátum vydania = 2006-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-07-02 | vydavateľ = knihovnice.cz | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20111104112636/http://www.knihovnice.cz/recenze/kulhanek-j-stroncium.html | dátum archivácie = 2011-11-04 }}</ref> Z novších knižných diel hrá Saturn hlavnú úlohu napríklad v románe ''[[Misia Saturn]]'' od [[John Sandford|Johna Sandforda]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Mise Saturn | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/mise-saturn-337728 | vydavateľ = databazeknih.cz | miesto = | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = }}</ref> kde sa záhadný mimozemský objekt v Saturnových prstencoch stane cieľom kozmických pretekov medzi Spojenými štátmi a Čínou. Okrem literárneho spracovania sa Saturn stáva aj námetom [[filmové dielo|filmu]] ''[[Saturn 3]]'', ktorý rozpráva príbeh o malej vedeckej stanici na povrchu mesiaca Titan, kde sa dvojica vedcov dostáva do kontaktu s ďalšou osobou a jej robotom.<ref>{{Cite web | title = Saturn 3 | url = http://www.csfd.cz/film/2426-saturn-3/ | accessdate = 2008-12-25 | publisher = Csfd.cz }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Saturn (planet)}} {{Mesiace Saturna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Saturn| ]] [[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]] [[Kategória:Rádiové zdroje]] [[Kategória:Astronomické objekty známe od staroveku]] nbo1527im0wzb1z4xlu7s55ul3mtwl3 Urán (planéta) 0 6115 8254948 8249952 2026-07-28T19:30:49Z Spider 001757 142600 záverečné sekcie, autoritné údaje 8254948 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Planéta | názov = Urán | znak = Uranus symbol (bold).svg| obrázok = Uranus as seen by NASA's Voyager 2 (remastered) - JPEG converted.jpg | objaviteľ = [[William Herschel]] | dátum objavu = [[1781]] | epocha = 2000.0 | vzdialenosť = 2 870,9 mil. km | obvod dráhy = 18,029 Tm<br />120,515 AU | excentricita = 0,047 167 71 | perihélium = {{km|2735555035|m}} <br />18 286 055 96 AU | afélium = {{km|3006389405|m}}<br />20,096 471 90 AU | doba obehu = 30 707,489 6 d<br />(84,07 a) | synodická doba obehu = 369,65 d | rýchlosť = {{km|6.795|m}}/s | maximálna rýchlosť = {{km|7.128|m}}/s | minimálna rýchlosť = {{km|6.486|m}}/s | sklon dráhy = 0,769 86° | výstupný uzol = 74,229 88° | argument perihélia = 96,734 36° | stredná anomália = ? | satelity = 29<ref name="SSD">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Planetary Satellite Discovery Circumstances | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA JPL]] | dátum prístupu = 20.7.2026 | url = https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html | jazyk = po anglicky }}</ref> | priemer = {{km|51118|m}} | povrch = 8,084 × 10<sup>9</sup> km² | objem = 6,834 × 10<sup>13</sup> km³ | hmotnosť = 8,683 2 × 10<sup>25</sup> kg | hustota = 1,318 g/cm³ | gravitácia = {{m|8.69|m}}/s² | úniková rýchlosť = {{km|21.29|m}}/s | doba rotácie = −0,718 33 d<br />(17 h 14 min 24 s) | rýchlosť rotácie = {{km|2,59|m}}/s ({{km|9320|m}}/h) | sklon osi = 97,77° | NPoleRA = 77,31°<br />(5 h 9 min 15 s) | NPoleDec = +15,175° | abs mag = | albedo = 0,51 | teplota = min. −59 K<br />priemer −68 K<br />max. −?| zloženie atmosféry = [[vodík]] 83 %<br />[[hélium]] 15 %<br />[[metán]] 1,99 %<br />[[amoniak]] 0,01 %<br />[[etán]] 0,000 25 %<br />[[acetylén]] 0,000 01 % | hustota atmosféry = | atmosférický tlak = 120 kPa | výška atmosféry = | }} '''Urán''' je siedma [[planéta]] od [[Slnko|Slnka]], tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]]. Patrí medzi [[Joviálna planéta|plynné obry]] a spolu s [[Neptún]]om aj medzi tzv. [[ľadový obor|ľadové obry]]. Meno má po [[grécka mytológia|gréckom bohovi]] nebies [[Uranos|Uránovi]], čo je ojedinelé – ostatné planéty sú pomenované po rímskych bohoch. [[Astronomický symbol|Symbolom planéty]] Urán je [[Unicode|znak]] [[File:Uranus symbol (fixed width).svg|16px|⛢]] (používaný v [[astronómia|astronómii]]) alebo [[File:Uranus monogram (fixed width).svg|16px|♅]] (používaný v [[astrológia|astrológii]]). Je to najbližšia planéta k Zemi, ktorá nebola ľuďom známa už od staroveku. Aj napriek tomu, že Urán je možné za priaznivých podmienok pozorovať voľným okom na [[noc|nočnej]] oblohe, antickí astronómovia ho kvôli pomalej rýchlosti a nízkej [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosti]] nepovažovali za planétu, ale za [[hviezda|hviezdu]].<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = MIRA's Field Trips to the Stars Internet Education Program | edícia = Monterey Institute for Research in Astronomy | url = http://www.mira.org/fts0/planets/101/text/txt001x.htm | dátum prístupu = 2007-08-27 }}</ref> Objav Urána ohlásil [[William Herschel]] 13. marca [[1781]], čím prvýkrát v modernej dobe posunul známe hranice slnečnej sústavy. Chemickým zložením sa Urán podobá Neptúnu. Obe planéty majú rozdielne celkové zastúpenie [[Prvok|prvkov]] oproti [[Jupiter]]u či [[Saturn]]u. Urán má podobné zloženie atmosféry ako [[atmosféra Jupitera|Jupiter]] či Saturn. Tvoria ju prevažne plynné formy [[vodík]]a a [[hélium|hélia]], ale obsahuje aj výrazný podiel [[voda|vody]], [[amoniak]]u a [[metán]]u so stopami ďalších [[uhľovodíky|uhľovodíkov]]. Atmosféra Uránu je najchladnejšou v slnečnej sústave, minimálne teploty sa pohybujú okolo 49 [[Kelvin|K]]. Jej štruktúra je vrstevnatá: v najnižších poschodiach sa nachádzajú [[mrak]]y vody, vo vrchných poschodiach mraky tvorené hlavne metánom.<ref name=Lunine1993>{{Citácia periodika | titul = The Atmospheres of Uranus and Neptune | priezvisko = Lunine | meno = Jonathan I. | periodikum = Annual Review of Astronomy and Astrophysics | ročník = 31 | strany = 217 – 263 | rok = 1993 | doi = 10.1146/annurev.aa.31.090193.001245 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1993ARA%26A..31..217L |issn=0066-4146}}</ref> Vnútro planéty je pravdepodobne zložené predovšetkým z [[ľad]]u a kamenia.<ref name=Podolak1995>{{Citácia periodika | priezvisko = Podolák | meno = M. | spoluautori = Weizman, A.; Marley, M. | titul = Comparative models of Uranus and Neptune | periodikum = Planet. Space Sci. | ročník = 43 | číslo = 12 | strany = 1517 – 1522 | rok = 1995 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1995P%26SS...43.1517P | doi = 10.1016/0032-0633 (95) 00061-5 }}</ref> Podobne ako ďalšie plynné planéty má aj Urán [[planetárny prstenec|prstence]], [[magnetosféra|magnetosféru]] a množstvo [[mesiac (družica)|mesiacov]]. Zvláštnosťou Urána je sklon jeho [[rotačná os|rotačnej osi]]: os leží takmer v rovine, v ktorej planéta obieha. Severný a južný pól sa preto nachádzajú v oblastiach, ktoré sú u iných planét charakteristické pre rovník.<ref name=Smith1986>{{Citácia periodika | priezvisko = Smith | meno = BA | spoluautori = Soderblom, LA; Beebe, A.; et al. | titul = Voyager 2 in the Uranian System: Imaging Science Results | periodikum = Science | ročník = 233 | strany = 97 – 102 | rok = 1986 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1986Sci...233...43S | doi = 10.1126/science.233.4759.43 | pmid = 17812889 }}</ref> Pri pohľade zo [[Zem]]e sa preto občas stane, že sa prstence Urána javia ako terč s Uránom v strede. Planétu skúmala zblízka iba sonda [[Voyager 2]], ktorá okolo nej preletela v roku [[1986]]. Sonda nespozorovala v atmosfére planéty žiadne väčšie množstvo mračien a búrkových systémov, ktoré sú typické pre iné plynné obry.<ref name=Smith1986/> Pozemské pozorovania priniesli náznaky sezónnych zmien [[počasie|počasia]], s čím súvisia aj vetry vanúce v atmosfére. Tie môžu dosahovať rýchlosť až {{km|900|m}}/h.<ref name=Sromovsky2005>{{Citácia periodika | priezvisko = Sromovsky | meno = LA | spoluautori = Fry, PM | titul = Dynamics of cloud features on Uranus | periodikum = Icarus | ročník = 179 | strany = 459 – 483 | rok = 2005 | doi = 10.1016/j.icarus.2005.07.022 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2005Icar..179..459S }}</ref> == Fyzikálne a chemické vlastnosti == Urán je približne 14,5-krát [[hmotnosť|hmotnejší]] ako Zem, takže je najľahší zo všetkých plynných obrov. Jeho [[hustota]] je 1,27 g/cm³, čo je druhá najmenšia hodnota z planét v slnečnej sústave po Saturne.<ref name=Jacobson1992> {{Citácia periodika | priezvisko = Jacobson | meno = RA | spoluautori = Campbell, JK; Taylor, AH; Synnott, SP | titul = The Masses of Uranus and its major Satellites from Voyager tracking data and Earth-based Uranian satellite dáta | periodikum = The Astronomical Journal | ročník = 103 | číslo = 6 | strany = 2068 – 2078 | rok = 1992 | doi = 10.1086/116211 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1992AJ....103.2068J }}</ref> Priemer planéty je o málo väčší než priemer Neptúna a je približne 4-krát väčší ako priemer Zeme, ale Urán je ľahší ako menší Neptún.<ref name=Seidelmann2007/> [[Súbor:Uranus Earth Comparison at 29 km per px.png|náhľad|vľavo|Porovnanie veľkostí Zeme a Urána]] Jupiter a Saturn sú zložené takmer výhradne z vodíka. Urán na rozdiel od nich obsahuje len 83 % [[vodík]]a, ďalej 15 % [[hélium|hélia]] a stopové množstvá [[metán]]u a ďalších látok. [[jadro planéty|Jadrá]] Urána a Neptúna sa v mnohých smeroch podobajú jadrám Jupitera a Saturna, nemajú však masívnu obálku z tekutého [[kovový vodík|kovového vodíka]]. Zdá sa, že Urán nemá výrazne [[gravitačná diferenciácia|diferencované]] [[Kameň|kamenné]] jadro ako Jupiter a Saturn, ale jeho materiál je viac-menej rovnomerne rozložený. Uránova modrozelená farba je spôsobená [[Absorpcia (svetlo)|absorpciou]] [[červená|červeného]] svetla jeho metánovou atmosférou.<ref name=hvezdyaplanety> {{Citácia knihy | priezvisko = Ridpath | meno = Ian | titul = Hviezdy a planéty | vydavateľ = Euromedia Group, ks – Knižný klub | miesto = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-242-1193-9 | kapitola = Urán | strany = 54 – 55 }}</ref> Pomerne rýchla rotácia planéty je príčinou jej zreteľného sploštenia na póloch.<ref name="vesmir1" /> Pre opis planéty sa preto používa [[Elipsoid|rotačný elipsoid]], u ktorého je povrch umelo definovaný ako miesto, kde sa atmosférický tlak rovná 1 baru. Ako rovníkový polomer sa udáva hodnota {{km|25559|m}} ±{{km|4|m}}, a polárny polomer je {{km|24973|m}} ±{{km|20|m}}. Takto definovaný povrch planéty sa používa ako nulová [[nadmorská výška]].<ref name=Seidelmann2007> {{Citácia periodika | priezvisko = Seidelmann | meno = P. Kenneth | spoluautori = Archinal, BA; A'hearn, MF; et al. | titul = Report of the IAU / IAGWorking Group on cartographic Coordinates and Rotational elements: 2006 | periodikum = Celestial Mech. Dyn. Astra. | ročník = 90 | strany = 155 – 180 | rok = 2007 | doi = 10.1007/s10569-007-9072-y | url = http://adsabs.harvard.edu/doi/10.1007/s10569-007-9072-y }}</ref> == Dráha a rotácia == Urán obieha [[Slnko]] v [[Veľká polos|strednej vzdialenosti]] {{km|2870972220|m}}. Planéta sa [[perihélium|približuje k Slnku]] najviac na {{km|2735555035|m}} a [[afélium|vzďaľuje]] na {{km|3006389405|m}}. Okolo Slnka obehne raz za 84,07 rokov a okolo svojej osi sa otočí za 17 hodín a 14 minút. === Odklon osi === Jedným z najvýraznejších znakov Urána je sklon [[rovník]]a k rovine jeho dráhy o 97,86°, takže planéta rotuje [[retrográdna rotácia|retrográdne]] (spätne). Rovina obehu Urána je k rovine [[ekliptika|ekliptiky]] sklonená len pod uhlom 0,769 86°, preto [[rotačná os]] leží takmer v rovine ekliptiky.<ref name="vesmir1" >{{Citácia knihy | priezvisko = Čeman | meno = Róbert | odkaz na autora = Róbert Čeman | titul = Vesmír 1 Slnečná sústava | vydanie = 1 | vydavateľ = Mapa Slovakia Bratislava | miesto = Bratislava | rok = 2002 | isbn = 80-8067-072-2 }}</ref> V dôsledku toho svieti Slnko počas Uránovho roka striedavo na severný a južný [[Pól (vesmírne teleso)|pól]]. [[Deň]] na póle trvá 42 rokov a nasleduje po ňom 42 rokov dlhá [[noc]].<ref name="kleczek">{{Citácia knihy | priezvisko = Kleczek | meno = Josip | odkaz na autora = Josip Kleczek | titul = Velká encyklopedie vesmíru | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2002 | strany = 519 | isbn = 80-200-0906-X }}</ref> Iba na dvoch miestach obežnej dráhy, keď je planéta natočená rovníkom k Slnku, Slnko vychádza a zapadá obdobne ako na Zemi. Prstence spoločne s mesiacmi obiehajú v rovine Uránovho rovníka, takže sa celá Uránova sústava v podstate okolo Slnka „valí“.<ref name="kleczek"/> [[Súbor:Uranus Final Image.jpg|náhľad|Posledná snímka Urána, ktorú vytvorila sonda Voyager 2. Zo Zeme nikdy nie je možné vidieť Urán ako kosáčik.]] V čase preletu Voyagera 2 bol Uránov [[južný pól]] nasmerovaný takmer presne k Slnku. Samotné označenie tohto pólu je predmetom diskusií. O Uráne možno povedať, že buď má odklon osi rotácie o niečo málo viac ako 90°, alebo že má odklon osi rotácie o niečo málo menej než 90° a rotuje v spätnom smere. Tieto dva opisy presne zodpovedajú skutočnému správaniu planéty; výsledkom odlišných definícií je len určenie, ktorý pól je [[severný pól|severný]] a ktorý južný. Keďže rotačná os nie je presne rovnobežná s rovinou ekliptiky, nachádza sa jeden pól nad rovinou a druhý pod rovinou podobne ako pozemské póly. Vzhľadom na medzinárodnú dohodu sa využíva označenie severný pól pre ten, ktorý sa nachádza nad rovinou ekliptiky bez ohľadu na smer, ktorým sa planéta otáča.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gregersen | meno = Erik | titul = The Outer Solar System: Jupiter, Saturn, Uranus, Neptune, and the Dwarf Planets | vydanie = 1 | vydavateľ = Britannica Educational Pub | miesto = New York | rok = 2010 | strany = 151 | isbn = 9781615300143 }}</ref> Možným vysvetlením takejto nezvyčajnej orientácie rotačnej osi je teória kolízie Urána s veľkou [[protoplanéta|protoplanétou]], ktorá by mohla vysvetliť tiež stratu vnútorného tepla. Simulácie ju však nepotvrdzujú, pretože osi jeho mesiacov nie sú odklonené. Z tohto dôvodu sa uvažuje aj o vplyve hustej atmosféry, ktorá kvôli sklonu osi rotácie cirkuluje zvláštnym spôsobom.<ref name=grygar /> Ďalšou možnosťou vysvetlenia je dočasná prítomnosť veľkého mesiaca.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.rozhlas.cz/podcast/media/_audio/01052033.mp3 | titul = Monitor | kapitola = Prečo leží Urán na boku | vydavateľ = Český rozhlas Leonardo | dátum vydania = 2009-12-08 | dátum prístupu = 2009-12-28 | poznámka = Čas 2:20 od začiatku stopáže }}</ref> Ak by podľa vykonaných simulácií mal Urán v minulosti mesiac s 1 % svojej hmotnosti (teda teleso porovnateľné s veľkosťou planéty [[Mars]]), mohol by po 2 miliónoch rokoch skloniť rotačnú os planéty na súčasnú úroveň. Podľa štúdie z [[Durham University]] publikovanej v 2018 do Uránu skutočne narazil objekt vo veľkosti približne dvojnásobku Zeme. Tento náraz vysvetľuje odklon od osi aj extrémne nízke teploty na okraji atmosféry.<ref>J. A. Kegerreis, L. F. A. Teodoro, V. R. Eke, R. J. Massey, D. C. Catling, C. L. Fryer, D. G. Korycansky, M. S. Warren, K. J. Zahnle. ''Consequences of Giant Impacts on Early Uranus for Rotation, Internal Structure, Debris, and Atmospheric Erosion.'' The Astrophysical Journal, 2018; 861 (1): 52 http://dx.doi.org/10.3847/1538-4357/aac725</ref> Je zrejmé, že Uránov extrémny odklon osi spôsobuje aj radikálne sezónne výkyvy počasia. Počas preletu Voyagera 2 bol pásový vzor atmosféry Urána veľmi jemný a pokojný. Pozorovanie [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] vo chvíli, keď Slnko osvetľovalo Uránov rovník (presne nad Uránovým rovníkom bolo Slnko v roku 2007), zase ukazovalo oveľa zreteľnejšie pásovanie. == Vznik a vývoj planéty == {{Pozri aj|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}} Predpokladá sa, že Urán spolu s ostatnými plynnými obrami vznikol z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]] pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov. Existujú dve hlavné teórie, ako mohli veľké plynné planéty vzniknúť a sformovať sa do súčasnej podoby: teória [[akrécia (astronómia)|akrécie]]<ref>{{Citácia knihy | meno = Zdeněk | priezvisko = Pokorný | rok = 2007 | titul = exoplanéty | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 | strany = 62 }} [Ďalej len Pokorný]</ref> a teória [[Gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačného kolapsu]].<ref name="Jupiter">{{Citácia periodika | titul = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov | periodikum = Kozmos | rok = 2003 | ročník = XXXIV | číslo = 1 | strany = 2 | issn = 0323-049X | jazyk = }}</ref> Teória akrécie predpokladá, že sa v protoplanetárnom disku postupne zlepovali drobné [[prach]]ové častice, čím začali vznikať väčšie častice a následne balvany. Neustálymi zrážkami častice rástli, až vznikli telesá s veľkosťou niekoľko tisíc kilometrov. Tieto veľké železokamenité telesá začali vplyvom veľkej [[gravitácia|gravitácie]] strhávať do svojho okolia [[plyn]] a prach, ktorý sa postupne nabaľoval na pevné jadro, až planéta dorástla do dnešnej veľkosti.<ref>Pokorný, str. 75.</ref> Na druhej strane, teória gravitačného kolapsu predpokladá, že veľké planéty nevznikali postupným zlepovaním drobných častíc, ale pomerne rýchlym zmrštením z nahusteného zhluku v zárodočnom disku podobným spôsobom, ktorý je známy pri [[vznik hviezd|vzniku hviezd]]. Podľa teórie niekoľkých gravitačných kolapsov, ktorej autorom je [[Alan Boss]] z [[Carnegie Institution for Science|Carnegie Institution of Washington]], bol vznik plynných obrov krátky.<ref name="Jupiter" /> Je pravdepodobné, že Urán nevznikol na súčasnom mieste, pretože v tejto vzdialenosti od Slnka zrejme nebolo v čase formovania planét dostatočné množstvo zárodočného materiálu. Jeho zrod (či akréciou alebo gravitačným kolapsom) preto prebehol na miestach bližších k Slnku a Urán potom postupne [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy#Migrácia planét|migroval]] na svoju súčasnú polohu.<ref name=grygar>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grygar | meno = Jiří | url = http://www.rozhlas.cz/podcast/media/_audio/00844253.mp3 | titul = Nebeský cestopis | kapitola = Co víme o Uranu | vydavateľ = Český rozhlas Leonardo | dátum vydania = 2009-01-10 | dátum prístupu = 2009-01-11 | poznámka = Čas 30:10 od začiatku stopáže }}</ref> === Magnetické pole === [[Súbor:Uranian Magnetic field sk.PNG|náhľad|upright=1.6|left|Magnetické pole Urána zaznamenané sondou Voyager 2 v roku 1986. N a S sú magnetický severný a južný pól.]] Magnetické pole Urána je zvláštne tým, že jeho centrum sa nenachádza v strede planéty, ale o {{km|8000|m}} ďalej<ref name="Aldebaran" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uran | url = http://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/uran.html | dátum prístupu = 2011-06-17 | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090119070127/http://aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/uran.html | dátum archivácie = 2009-01-19 }}</ref> a je vychýlené takmer o 59° vzhľadom na os rotácie.<ref name=1986Ness>{{Citácia periodika | priezvisko = Ness | meno = Norman F. | spoluautori = Acuna, Mario H.; Behannon, Kenneth W.; et al. | titul = Magnetic Fields at Uranus | periodikum = Science | ročník = 233 | strany = 85 – 89 | rok = 1986 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1986Sci...233...85N | doi = 10.1126/science.233.4759.85 | pmid = 17812894}}</ref><ref name=Russell993/> Magnetická os je posunutá od stredu planéty smerom k južnému rotačnému pólu o jednu tretinu polomeru Urána.<ref name=1986Ness/> [[Magnetosféra]] je skrútená rotáciou planéty do dlhého [[vývrtka|vývrtkovitého]] tvaru<ref name="Aldebaran" /> tiahnuceho sa za planétou do vzdialenosti miliónov kilometrov.<ref name=1986Ness/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voyager: Uranus: Magnetosphere | url = http://voyager.jpl.nasa.gov/science/uranus_magnetosphere.html | edícia = NASA | rok = 2003 | dátum prístupu = 2007-06-13}}</ref> Anomálna poloha magnetického poľa spôsobuje silnú asymetriu magnetosféry na rôznych stranách planéty. Na južnej pologuli môže intenzita magnetického poľa pri povrchu dosahovať len 10 [[tesla|μT]], na severnej pologuli však môže dosahovať až 110 μT. V priemere má pole silu okolo 23 μT.<ref name=1986Ness /> Pre porovnanie, magnetické pole Zeme je zhruba rovnako silné pri oboch póloch (a porovnateľné svojou intenzitou s poľom Urána<ref name="Aldebaran" />), a jej „magnetický rovník“ je približne rovnobežný so zemepisným rovníkom.<ref name=Russell993/> [[Magnetický moment|Magnetický dipólový moment]] Urána je 50-krát väčší ako v prípade Zeme.<ref name=1986Ness/><ref name=Russell993>{{Citácia periodika | priezvisko = Russell | meno = CT | titul = Planetary Magnetospheres | periodikum = Rep Prog. Phys. | ročník = 56 | strany = 687 – 732 | rok = 1993 | url = http://www.iop.org/EJ/article/0034-4885/56/6/001/rp930601.pdf | formát = pdf | doi = 10.1088/0034-4885/56/6/001}}</ref> Neptún má podobne posunuté a odklonené magnetické pole, čo napovedá, že by mohlo ísť o všeobecný znak ľadových obrov<ref name=Russell993/> a nie je to následok nezvyčajného sklonu osi Urána. Jedna hypotéza predpokladá, že u ľadových obrov je vznik magnetického poľa spojený s pohybom v menšej hĺbke, ako u terestrických planét a plynných obrov – napríklad v oceáne vody a amoniaku nachádzajúcom sa v oblasti nad jadrom<ref name=Atreya2006/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stanley | meno = Sabine | spoluautori = Bloxham, Jeremy | titul = Convective-region geometry as the cause of Uranus’ and Neptune’s unusual magnetic fields | periodikum = Letters to Nature | ročník = 428 | strany = 151 – 153 | url = http://mahi.ucsd.edu/johnson/ES130/stanley2004-nature.pdf | formát = PDF | dátum prístupu = 2007-08-05 | rok = 2004 | doi = 10.1038/nature02376 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070807213745/http://mahi.ucsd.edu/johnson/ES130/stanley2004-nature.pdf | dátum archivácie = 2007-08-07 }}</ref>, ale podľa novších poznatkov tento oceán neexistuje. V iných ohľadoch je však magnetosféra rovnaká ako u iných planét: má [[rázová vlna|rázovú vlnu]] nachádzajúcu sa 23 polomerov planéty pred Uránom, [[magnetopauza|magnetopauzu]] vo vzdialenosti 18 polomerov Urána, úplne vyvinutý [[magnetický chvost]] a [[radiačné pásy]].<ref name=1986Ness/><ref name=Russell993/><ref name=Krimigis1986>{{Citácia periodika | priezvisko = Krimigis | meno = SM | spoluautori = Armstrong, TP ; Axford, WI; et al. | titul = The Magnetosphere of Uranus: Hot Plasma and radiation Environment | periodikum = Science | ročník = 233 | strany = 97 – 102 | rok = 1986 | url = http://adsabs.harvard. edu/abs/1986Sci...233...97K | doi = 10.1126/science.233.4759.97 | pmid = 17812897 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Celkovo je štruktúra magnetosféry odlišná od magnetosféry Jupitera a skôr sa podobá magnetosfére Saturna.<ref name=1986Ness/><ref name=Russell993/> Magnetosféra Urána obsahuje nabité častice: [[protón]]y a [[elektrón]]y s malým množstvom [[ión (častica)|iónov]] H<sub>2+</sub>.<ref name=Russell993 /><ref name=Krimigis1986/> Ťažšie ióny neboli zaznamenané. Väčšina spomínaných častíc pravdepodobne pochádza z horúcej atmosférickej koróny. Energia iónov a elektrónov môže dosahovať 1,2 až 4 miliónov [[elektrónvolt]]ov.<ref name=Krimigis1986/> Hustota nízkoenergetických iónov (pod 1 [[Elektrónvolt|kiloelektrónvolt]]) je vo vnútornej magnetosfére okolo {{cm|2|m}}<sup>−3</sup>.<ref name=Bridge1986>{{Citácia periodika | priezvisko = Bridge | meno = H.S. | spoluautori = Belcher, J.W.; Coppa, B.; et al. | titul = Plasma Observations Near Uranus: Initial Results from Voyager 2 | periodikum = Science | ročník = 233 | strany = 89 – 93 | rok = 1986 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1986Sci... 233... 89b | doi = 10.1126/science.233.4759.89 | pmid = 17812895}}</ref> Množstvo častíc je veľmi ovplyvnené [[Mesiace Urána|mesiacmi Urána]], ktoré vyčistili oblasti okolo svojich dráh, a vytvorili tak medzery. Tok častíc je dostatočne vysoký, aby spôsobil stmavnutie mesačných povrchov za astronomicky relatívne krátku dobu 100 000 rokov,<ref name=Krimigis1986/> čo môže byť príčinou rovnomerne tmavého sfarbenia mesiacov a prstencov.<ref name=summary>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voyager Uranus Science Summary | edícia = NASA / JPL | url = http://www.solarviews.com/eng/vgrur.htm | rok = 1988 | dátum prístupu = 2007-06-09}}</ref> Urán má pomerne dobre vyvinutú [[polárna žiara|polárnu žiaru]], ktorá je viditeľná ako jasný oblúk okolo oboch magnetických pólov.<ref name=Herbert1999/> Na rozdiel od Jupitera polárna žiara Urána výrazne neovplyvňuje energetickú bilanciu termosféry.<ref name=Lam1997/> == Atmosféra == Kvôli výraznému odklonu rotačnej osi prijímajú polárne oblasti od Slnka oveľa viac energie ako rovníkové oblasti. Napriek tomu je teplota v oblasti rovníka rovnaká ako na póloch. Mechanizmus spôsobujúci tento jav zatiaľ vedci nepoznajú. Vzhľad atmosféry Urána je väčšinu času jednoliaty bez viditeľnej štruktúry ako vo [[svetlo|viditeľnom]], tak aj [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom spektre]]. Jedným z možných vysvetlení je, že Urán nemá takmer žiadne zdroje vnútorného tepla v porovnaní s inými plynnými obrami, a preto je dynamika jeho atmosféry veľmi slabá. Na snímkach sondy Voyager 2 sa zistilo desať nevýrazných svetlých škvŕn, ktoré neskôr pozoroval aj Hubblov teleskop a boli interpretované ako [[oblak|mračná]].<ref name=Smith1986 /><ref name=planetary>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No Longer Boring: 'Fireworks' and Other Surprises at Uranus Spotted Through Adaptive Optics | autor = Emily Lakdawalla | edícia = The Planetary Society | url = http://www.planetary.org/news/2004/1111_No_Longer_Boring_Fireworks_and_Other.html | rok = 2004 | dátum prístupu = 2007-06-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120212093821/http://www.planetary.org/news/2004/1111_No_Longer_Boring_Fireworks_and_Other.html | dátum archivácie = 2012-02-12 }}</ref> V novembri 2018 Hubblov teleskop spozoroval nad severným pólom veľkú svetlú búrku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hubble Reveals Dynamic Atmospheres of Uranus, Neptune | url = https://www.nasa.gov/feature/goddard/2019/hubble-reveals-dynamic-atmospheres-of-uranus-neptune/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-12 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Zloženie === Atmosféru Urána tvoria prevažne molekulárny [[vodík]] a [[hélium]].<ref name=Lunine1993/> [[Mól]]ový podiel hélia, t. j. podiel počtu atómov hélia voči počtu molekúl všetkých plynov, je 0,15 ±0,03<ref name=Conrath1987> {{Citácia periodika | autor = B. Conrath''et al.'' | titul = The helium abundance of Uranus from Voyager measurements | periodikum = Journal of Geophysical Research | ročník = 92 | strany = 15003-15010 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1987JGR....9215003C | doi = 10.1029/JA092iA13p15003 | rok = 1987 }}</ref> vo vrchnej troposfére, čo zodpovedá hmotnostnému podielu hélia 0,26 ±0,05.<ref name=Lunine1993/><ref name=Pearl1990/> Táto hodnota je veľmi blízka množstvu hélia v [[protohviezda]]ch (0,275 ±0,01),<ref name=Lodders2003> {{Citácia periodika | priezvisko = Lodders | meno = Katharina | titul = Solar System Abundances and Condensation Temperatures of the Elements | periodikum = The Astrophysical Journal | ročník = 591 | strany = 1220 – 1247 | rok = 2003 | doi = 10.1086/375492 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003ApJ...591.1220L }}</ref> čo naznačuje, že sa hélium nesústredilo do stredu planéty ako u iných plynných obrov.<ref name=Lunine1993/> Tretia najpočetnejšia zložka atmosféry Urána je [[metán]] (CH<sub>4</sub>), ktorý spôsobuje absorpciu viditeľného a infračerveného žiarenia prejavujúcu sa typickou [[modrá|modrastou]] farbou.<ref name=Lunine1993 /> Pod metánovou vrstvou mrakov, teda nad hladinou tlaku 1,3 baru (130 [[Pascal|kPa]]), tvoria molekuly metánu 2,3 % molárneho podielu atmosféry. To predstavuje 20-krát až 30-krát väčší podiel [[uhlík]]a, ako sa vyskytuje v Slnku.<ref name=Lunine1993/><ref name=Lindal1987/><ref name=1986Tyler/> Pomerné zastúpenie<ref group = pozn.>Pomerné zastúpenie je v tomto prípade počet molekúl zlúčeniny, ktorý pripadá na jednu molekulu [[vodík]]a.</ref> je oveľa nižšie vo vrchnej atmosfére kvôli extrémne nízkej teplote, ktorá znižuje mieru nasýtenia a spôsobuje tuhnutie nadbytočného metánu.<ref name=Bishop1990> {{Citácia periodika | priezvisko = Bishop | meno = J. | spoluautori = Atreyu, SK; Herbert, F.; and Romani, P. | titul = Reanalysis of Voyager 2 UVS Occultations at Uranus: hydrocarbon Mixing Ratios in the Equatorial Stratosphere | periodikum = Icarus | ročník = 88 | strany = 448 – 463 | rok = 1990 | doi = 10.1016/0019-1035 (90) 90094-P | url = http://www-personal.umich.edu/ ~ atreya/Articles/1990_Reanalysis.pdf | formát = PDF }}</ref> Zastúpenie ľahkých prchavých látok, ako napríklad čpavku, vody či [[sulfán]]u v spodnej atmosfére nie je známe, bude pravdepodobne vyššie ako v Slnku.<ref name=Lunine1993/><ref name=dePater1989> {{Citácia periodika | priezvisko = dePater | meno = Imke | spoluautori = Romani, Paul N.; Atreyu, Sushil K. | titul = Uranius Deep Atmosphere revealed | periodikum = Icarus | ročník = 82 | číslo = 12 | strany = 288 – 313 | rok = 1989 | doi = 10.1016/0019-1035 (89) 90040-7 | url = http://www-personal.umich.edu/ ~ atreya/Articles/1989_Uranus_Deep_Atm.pdf | formát = PDF }}</ref> Okrem metánu sa v stratosfére Urána vyskytujú aj ďalšie [[uhľovodík]]y, pri ktorých sa predpokladá, že vznikli ako výsledok chemického [[fotolýza|rozkladu metánu]] vyvolaného slnečným ultrafialovým žiarením.<ref name=Summers1989 /> Sú to napríklad látky ako [[etán]] (C<sub>2</sub>H<sub>6</sub>), [[acetylén]] (C<sub>2</sub>H<sub>2</sub>), [[metylacetylén]] (CH<sub>3</sub>C<sub>2</sub>H) či [[diacetylén]] (C<sub>2</sub>HC<sub>2</sub>H).<ref name=Bishop1990/><ref name=Burdorf2006> {{Citácia periodika | priezvisko = Burgorf | meno = Martin | spoluautori = Orton, Glenn; van Cleve, Jeffrey; et al. | titul = Detection of new hydrocarbons in Uranus 'atmosphere by infrared Spectroscopy | periodikum = Icarus | ročník = 184 | rok = 2006 | strany = 634 – 637 | doi = 10.1016/j.icarus.2006.06.006 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2006Icar..184..634B }}</ref><ref name=Encrenaz2003/> [[spektroskopia|Spektroskopické]] merania taktiež odhalili stopy [[vodná para|vodnej pary]], [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] vo vrchnej časti atmosféry, ktoré môžu pochádzať len z externých zdrojov ako sú [[kométa|kométy]] či [[medziplanetárny prach]].<ref name=Burdorf2006/><ref name=Encrenaz2003> {{Citácia periodika | priezvisko = Encrenaz | meno = Therese | titul = ISO observations of the giant planets and Titan: what have we learnt? | periodikum = Planet. Space Sci. | ročník = 51 | strany = 89 – 103 | rok = 2003 | doi = 10.1016/S0032-0633 (02) 00145-9 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003P%26SS...51...89E }}</ref><ref name=Encrenaz2004> {{Citácia periodika | priezvisko = Encrenaz | meno = Th. | spoluautori = LELLOUCHE, E.; Drossart, P. | titul = First detection of CO in Uranus | periodikum = [[Astronomy and Astrophysics]] | rok = 2004 | ročník = 413 | strany = L5-L9 | doi = 10.1051/0004-6361: 20034637 | url = http://www-personal.umich.edu/~atreya/Articles/2004_First_Detection.pdf | formát = PDF | dátum prístupu = 2007-08-05 }}</ref> === Vertikálna štruktúra === ==== Vrchná atmosféra ==== Najvzdialenejšia vrstva atmosféry Urána je tvorená [[termosféra|termosférou]] a [[koróna (astronómia)|korónou]], ktorá má jednotnú teplotu medzi 800 až 850 K.<ref name=Lunine1993/><ref name=Herbert1999/> Nevieme, čo je príčinou takých vysokých teplôt, keďže ultrafialové ani infračervené žiarenie zo Slnka na to neposkytujú potrebnú energiu. Je možné, že k vysokej teplote prispieva aj slabé vyžarovanie tepla do okolia kvôli prikrývke uhľovodíkov v stratosfére nad hladinou tlaku 0,1 mbar. Okrem molekulárneho vodíka obsahuje termosféra a koróna aj vysoký podiel voľných atómov vodíka. Ich malá hmotnosť spolu s vysokou teplotou sú dôvodom, prečo táto unikátna koróna siaha až do vzdialenosti {{km|50000|m}}, čo zodpovedá dvom polomerom planéty. V slnečnej sústave je takýto jav úplne ojedinelý.<ref name=Herbert1999/><ref name=Herbert1987/> Koróna odtláča preč malé častice obiehajúce okolo Urána, čo sa prejavuje na prstencoch Urána <!--ako sa to prejavuje?-->.<ref name=Herbert1987/> Termosféra planéty spolu s vrchnou stratopauzou tvoria [[ionosféra|ionosféru]] Urána. Ionosféra sa rozkladá vo výške medzi 2 000 až {{km|10000|m}}<ref name=1986Tyler/> a je hustejšia ako ionosféra Saturna a Neptúna.<ref name=Herbert1999/><ref name=Trafton1999> {{Citácia periodika | priezvisko = Trafton | meno = LM | spoluautori = Miller, S.; Geballe, TR; et al. | titul = H2 Quadrupole and H3 + Emission from Uranus: the Uranian Thermosphere, Ionosphere, and Aurora | periodikum = The Astrophysical Journal | ročník = 524 | strany = 1059 – 1023 | rok = 1999 | doi = 10.1086/307838 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1999ApJ...524.1059T }}</ref> Ionosféru vyživuje ultrafialové žiarenie zo Slnka a jej hustotu ovplyvňuje [[slnečná aktivita]].<ref name=Encrenaz2003b> {{Citácia periodika | priezvisko = Encrenaz | meno = Th. | spoluautori = Drossart, P.; Orton, G.; et al. | titul = The Rotational temperature and column density of H <sub>+</sub> <sub>3</sub> in Uranus | rok = 2003 | periodikum = Planetary and Space Sciences | ročník = 51 | strany = 1013 – 1016 | url = http://www-personal.umich.edu/~atreya/Articles/2003_Rotational_Temperature.pdf | doi = 10.1016/j.pss.2003.05.010 | formát = PDF }}</ref> V porovnaní s Jupiterom je polárna žiara vznikajúca týmto spôsobom úplne zanedbateľná.<ref name=Herbert1999/><ref name=Lam1997> {{Citácia periodika | priezvisko = Lam | meno = Hoanh An | spoluautori = Miller, Steven; Joseph, Robert D.; et al. | titul = Variation in the H +<sub>3</sub> emission from Uranus | rok = 1997 | periodikum = The Astrophysical Journal | ročník = 474 | strany = L73-L76 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1997ApJ...474L..73L | doi = 10.1086/310424 }}</ref> ==== Stratosféra ==== [[Súbor:Tropospheric profile Uranus sk.PNG|náhľad|upright=1.6|Teplotný profil troposféry a nižšej stratosféry Urána. Sú tu znázornené aj oblasti mračien a zahmlených vrstiev.]] Prostredná vrstva atmosféry Urána je [[stratosféra]], kde teplota vo všeobecnosti klesá s výškou z 800 až 850 K v spodnej časti [[termosféra|termosféry]] na 53 K v tropopauze.<ref name=Herbert1987> {{Citácia periodika | priezvisko = Herbert | meno = Floyd | spoluautori = Sandel, BR; Yell, RV; et al. | titul = The Upper Atmosphere of Uranus: EUV Occultations Observed by Voyager 2 | periodikum = J. Of Geophys. Res. | ročník = 92 | strany = 15,093 – 15,109 | rok = 1987 | url = http://www-personal.umich.edu/~atreya/Articles/1987_Upper_Atm_Uranus.pdf | formát = PDF | doi = 10.1029/JA092iA13p15093 }}</ref> Pokles teploty v stratosfére je spôsobený absorpciou ultrafialového a infračerveného žiarenia metánom a ďalšími uhľovodíkmi,<ref name=Young2001> {{Citácia periodika | priezvisko = Young | meno = Leslie A. | spoluautori = Bosh, Amanda S.; Buie, Marc; et al. | titul = Uranus after Solstice: Results from the 1998 November 6 Occultation | periodikum = Icarus | ročník = 153 | strany = 236 – 247 | rok = 2001 | doi = 10.1006/icar.2001.6698 | url = http://www.boulder.swri.edu/~layoung/eprint/ur149/Young2001Uranus.pdf | formát = PDF }}</ref> ktoré vznikajú v tejto vrstve ako výsledok fotolýzy.<ref name=Summers1989> {{Citácia periodika | priezvisko = Summers | meno = Michael E. | spoluautori = Strobel, Darrell F. | titul = Photochemistry of the Atmosphere of Uranus | periodikum = The Astrophysical Journal | ročník = 346 | strany = 495 – 508 | rok = 1989 | doi = 10.1086/168031 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1989ApJ...346..495S }}</ref> Uhľovodíky sa vyskytujú v pomerne úzkej vrstve vo výške medzi 100 až {{km|280|m}}, kde sa tlak pohybuje medzi 10 až 0,1 mbar (1 000 až 10 kPa) a teplota medzi 75 až 170 K. Najhojnejšie uhľovodíky v tejto oblasti sú metán, acetylén a etán s pomerným zastúpením okolo 10<sup>−7</sup> vzhľadom na vodík. V týchto výškach je rovnaké aj pomerné zastúpenie oxidu uhoľnatého.<ref name=Bishop1990/><ref name=Encrenaz2004/> Ťažšie uhľovodíky a oxid uhličitý majú pomerné zastúpenie o tri [[rád]]y nižšie.<ref name=Burdorf2006 /> Priemerný relatívny výskyt vody je okolo 7 × 10<sup>−9</sup>.<ref name=Encrenaz2003/> Etán a acetylén kondenzujú v chladnejších častiach stratosféry a tropopauzy (keď dôjde k poklesu tlaku pod 10 mbar), čím vzniká zahmlená vrstva,<ref name=Summers1989/> ktorá je čiastočne zodpovedná za nevýrazný vzhľad Urána. Výskyt uhľovodíkov v stratosfére Urána nad hmlistou vrstvou je významne nižší než výskyt uhľovodíkov v stratosfére iných plynných obrov.<ref name=Herbert1999> {{Citácia periodika | priezvisko = Herbert | meno = Floyd | spoluautori = Sandel, Bill R. | titul = Ultraviolet Observations of Uranus and Neptune | periodikum = Planet. Space Sci. | ročník = 47 | strany = 1119 – 1139 | rok = 1999 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1999P% 26SS... 47.1119H | doi = 10.1016/S0032-0633 (98) 00142-1 }}</ref><ref name=Bishop1990/> ==== Troposféra ==== [[Troposféra]] je najnižšia a tiež najhustejšia časť atmosféry, charakteristická nárastom teploty s klesajúcou výškou.<ref name=Lunine1993/> Teplota stúpa z približne 53 K vo výške {{km|50|m}} na okolo 320 K v spodnej hranici troposféry (výška {{km|300|m}}).<ref name=1986Tyler> {{Citácia periodika | priezvisko = Tyler | meno = JL | spoluautori = Sweetnam, DN; Anderson, JD; et al. | titul = Voyger 2 Radio Science Observations of the Uranian System: Atmosphere, Rings, and Satellites | periodikum = Science | ročník = 233 | strany = 79 – 84 | rok = 1986 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1986Sci...233...79T | doi = 10.1126/science.233.4759.79 | pmid = 17812893 }}</ref><ref name=dePater1991> {{Citácia periodika | priezvisko = dePater | meno = Imke | spoluautori = Romani, Paul N.; Atreyu, Sushil K. | titul = Possible Microwave Absorption in by H <sub>2</sub> S gas Uranus 'and Neptune's Atmospheres | periodikum = Icarus | ročník = 91 | strany = 220 – 233 | rok = 1991 | doi = 10.1016/0019-1035 (91) 90020-T | url = http://www-personal.umich.edu/ ~ atreya/Articles/1991_Microwave_Absorption.pdf | formát = PDF }}</ref> V najchladnejšej vrchnej oblasti troposféry (tzv. [[tropopauza]]) sa teplota v súčasnosti pohybuje v rozmedzí 49 až 57 K v závislosti na planetárnej šírke.<ref name=Lunine1993/><ref name=1986Hanel> {{Citácia periodika | priezvisko = Hanel | meno = R. | spoluautori = Conrath, B.; Flasar, FM; et al. | titul = Infrared Observations of the Uranian System | periodikum = Science | ročník = 233 | strany = 70 – 74 | rok = 1986 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1986Sci...233...70H | doi = 10.1126/science.233.4759.70 | pmid = 17812891 }}</ref> Oblasť tropopauzy vyžaruje väčšinu dlhého infračerveného žiarenia, ktoré má [[Efektívna teplota|efektívnu teplotu]] 59,1 K ±0,3 K.<ref name=Pearl1990> {{Citácia periodika | priezvisko = Pearl | meno = JC | spoluautori = Conrath, BJ; Hanel, RA; and Pirraglia, JA | titul = The Albedo, Effective Temperature, and Energy Balance of Uranus as Determined from Voyager IRIS Data | periodikum = Icarus | ročník = 84 | strany = 12 – 28 | rok = 1990 | doi = 10.1016/0019-1035 (90) 90155-3 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1990Icar...84...12P }}</ref><ref name=1986Hanel/> Predpokladá sa, že v troposfére existujú zložité mračná; vodné mraky sa môžu hypoteticky vyskytovať v oblastiach, kde sa tlak pohybuje medzi 50 až 100 barmi, mračná [[hydrosulfid amónny|hydrosulfidu amónneho]] v rozmedzí 20 až 40 barov, amoniakové či sulfánové mračná medzi 3 až 10 barov a ako posledné boli detegované riedke metánové mračná v oblastiach s tlakom 1 až 2 barov. <!-- rozdeliť vetu, najskôr sú hypotetické, potom sú zrazu detegované? --> <ref name=Lunine1993/><ref name=Lindal1987> {{Citácia periodika | priezvisko = Lindal | meno = GF | spoluautori = Lyons, JR; Sweetnam, DN; et al. | titul = The Atmosphere of Uranus: Results of Radio Occultation Measurements with Voyager 2 | periodikum = J. Of Geophys. Res. | ročník = 92 | strany = 14,987 – 15,001 | rok = 1987 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1987JGR....9214987L | doi = 10.1029/JA092iA13p14987 }}</ref><ref name=dePater1991/><ref name=Atreya2005> {{Citácia periodika | priezvisko = Atreyu | meno = Sushil K. | spoluautori = Wong, Ah-San | titul = Coupled Clouds and Chemistry of the Giant Planets – a Case for Multiprobes | periodikum = Space Sci. Rev. | ročník = 116 | strany = 121 – 136 | rok = 2005 | doi = 10.1007/s11214-005-1951-5 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2005SSRv..116..121A }}</ref> Troposféra Urána je veľmi dynamická oblasť so silnými vetrami, svetlými mračnami a sezónnymi zmenami.<ref name="Sromovsky2005"/> === Klíma === [[Súbor:RYCHLO~1 sk.PNG|náhľad|Zonálne rýchlosti vetra na Uráne. Tieňované oblasti ukazujú južný golier a jeho zodpovedajúci severný náprotivok. Červená línia je symetrická krivka údajov.]] Atmosféra Urána je menej výrazná než atmosféra Neptúna, inak jej je veľmi podobná.<ref name=Sromovsky2005 /> Keď okolo planéty v roku 1986 preletela americká sonda Voyager 2, spozorovala v celej atmosfére iba desať mračien.<ref name=Smith1986/><ref name=planetary /> ==== Pásmové útvary, vietor a mraky ==== V roku [[1986]] Voyager 2 objavil, že viditeľná južná pologuľa Urána sa dá rozdeliť na dve oblasti: svetlejšia polárna oblasť (tzv. polárna čiapočka) a tmavší rovníkový pás.<ref name=Smith1986/> Hranica medzi týmito dvoma oblasťami je približne na −45. [[rovnobežka|rovnobežke]]. V úzkom páse medzi −45° a −50° sa potom nachádza najjasnejšia viditeľná oblasť na planéte,<ref name=Smith1986/><ref name=Hammel2005>{{Citácia periodika | priezvisko = Hammel | meno = H.B. | spoluautori = de Pater, I.; Gibbard, S.; et al. | titul = Uranus in 2003: zonale winds, banded structure, and Discrete features | periodikum = Icarus | ročník = 175 | strany = 534 – 545 | rok = 2005 | doi = 10.1016/j.icarus.2004.11.012 | url = http://www.llnl.gov/tid/lof/documents/pdf/316112.pdf | formát = pdf | dátum prístupu = 2011-02-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071025031013/http://www.llnl.gov/tid/lof/documents/pdf/316112.pdf | dátum archivácie = 2007-10-25 }}</ref> ktorá sa nazýva južný „golier“. Čiapočka a golier sú pravdepodobne tvorené hustejšou oblasťou metánových mračien v rozmedzí tlaku 1,3 až 2 bary.<ref name=Rages2004/> Sonda Voyager 2 preletela v blízkosti planéty v čase kulminujúceho [[leto|leta]] na južnej pologuli. Z toho dôvodu nemohla sledovať momentálne odvrátenú severnú pologuľu, na ktorej by vedci videli, ako prebieha na planéte [[zima]]. Na začiatku 21. storočia však začala byť viditeľná stále väčšia časť severnej pologule, a mohol ju preskúmať aj Hubblov vesmírny ďalekohľad a teleskop [[Keckove ďalekohľady|Keck]]. Ani jedno pozorovanie neprinieslo žiadne dôkazy o prítomnosti polárnej čiapočky a goliera na severnej pologuli, čo naznačuje, že Urán je asymetrický: svetlý v oblasti južného pólu a goliera a tmavý severne od goliera.<ref name=Hammel2005/> Okrem veľkých útvarov v tvare pásiem pozoroval Voyager 2 desať malých svetlých mračien, z ktorých väčšina ležala severne od goliera.<ref name=Smith1986/> Vo všetkých ďalších ohľadoch sa v roku 1986 Urán javil ako neaktívna planéta. [[Súbor:TMAV S~1 international.PNG|náhľad|vľavo|Prvá tmavá škvrna objavená na Uráne. Snímku nasnímala kamera [[Advanced Camera for Surveys|ACS]] [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] v roku 2006. Výrez vpravo má priemer {{km|8000|m}}.]] V 90. rokoch 20. storočia prebehli ďalšie pozorovania svetlých mrakov v atmosfére planéty, ktoré vplyvom rozvoja pozorovacej techniky priniesli vysokokvalitné snímky. Väčšina z mračien bola objavená na severnej pologuli, keď sa naskytla možnosť ich pozorovať. <!--časť za čiarkou je nadbytočná --><ref name=Sromovsky2005/> Dávnejšia teória, že svetlejšie mraky je ľahšie objaviť na tmavších severných častiach planéty namiesto svetlejších južných, sa nepotvrdil, keď došlo ku skutočnému nárastu množstva mračien. <!--aj táto veta je kostrbatá, najmä tým dodatkom za poslednou čiarkou--><ref name=Karkoschka2001> {{Citácia periodika | priezvisko = Karkoschka | meno = Erich | titul = Uranus 'apparent Seasonal variability in 25 HST Filters | periodikum = Icarus | ročník = 151 | strany = 84 – 92 | rok = 2001 | doi = 10.1006/icar.2001.6599 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2001Icar..151...84K }}</ref><ref name=Hammel2005b/> Existujú však rozdiely medzi mrakmi na oboch pologuliach Urána. Severné mračná sú menšie, ostrejšie a svetlejšie a zrejme ležia vo väčšej výške.<ref name=Hammel2005b/> Doba životnosti oblakov sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých rádov. Niektoré malé mračná zaniknú po niekoľkých hodinách, aj keď jedno sa v oblasti na južnej pologuli vyskytuje už od čias preletu Voyagera.<ref name=Sromovsky2005/><ref name=planetary/> Súčasné pozorovania tiež naznačujú, že mračná na Uráne majú veľa podobných charakteristík s mrakmi na Neptúne.<ref name=Sromovsky2005/> Napríklad tmavé škvrny časté na Neptúne neboli na Uráne pozorované až do roku 2006.<ref name=DarkSpot/> Špekuluje sa, že keď sa Urán priblíži k Slnku, začne sa viac podobať Neptúnu.<ref name=Hammel2007/> Pozorovanie pohybov rôznych druhov mračien pomohlo identifikovať zonálne prúdenie vo vrchnej časti troposféry Urána.<ref name=Sromovsky2005/> V oblasti rovníka sa vetry pohybujú retrográdne, čiže prúdia proti rotácii planéty. Ich rýchlosť dosahuje 50 až {{m|100|m}}/s.<ref name=Sromovsky2005/><ref name=Hammel2005/> Rýchlosť vetrov rastie so vzdialenosťou od rovníka, nulovú rýchlosť dosahujú v oblasti okolo ±20° výšky, kde je teplota troposféry najmenšia.<ref name=Sromovsky2005/><ref name=1986Hanel/> Bližšie k pólom sa smer vetra mení na prográdny, t. j. rovnaký ako rotácia planéty. Rýchlosť prúdenia tu rastie až na maximálnu hodnotu okolo ±60° zemepisnej šírky a potom klesá na nulu v oblasti pólov. Rýchlosť vetra v oblasti −40° šírky dosahuje 150 až {{m|200|m}}/s. Vzhľadom na to, že golier je rovnobežný s prúdením vetrov pod ním, nedokážeme zmerať rýchlosť prúdenia vetrov medzi týmto golierom a južným pólom.<ref name=Sromovsky2005/> Na druhej strane, na severnej pologuli je prúdenie možné merať. Maximálna rýchlosť vetra {{m|240|m}}/s bola pozorovaná okolo +50° šírky.<ref name=Sromovsky2005/><ref name=Hammel2005/><ref name=Hammel2001> {{Citácia periodika | priezvisko = Hammel | meno = H.B. | spoluautori = Rages, K.; Lockwood, GW; et al. | titul = New Measurements of the Winds of Uranus | periodikum = Icarus | ročník = 153 | strany = 229 – 235 | rok = 2001 | doi = 10.1006/icar.2001.6689 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2001Icar..153..229H }}</ref>''' ==== Sezónne variácie ==== [[Súbor:Uranus clouds.jpg|náhľad|upright|Urán v roku [[2005]]. Viditeľné sú planetárne prstence, južný golier a svetlejšie mračná na severnej pologuli.]] V krátkom časovom úseku medzi marcom až májom roku [[2004]] sa objavilo v atmosfére planéty veľké množstvo mračien, ktoré spôsobili, že sa Urán viac podobal Neptúnu.<ref name=Hammel2005b>{{Citácia periodika | priezvisko = Hammel | meno = H.B. | spoluautori = de Pater, I.; Gibbard, SG; et al. | titul = New cloud activity on Uranus in 2004: First detection of a Southern feature at 2.2 mikrometrov | ročník = 175 | rok = 2005 | strany = 284 – 288 | doi = 10.1016/j.icarus.2004.11.016 | url = http://www.llnl.gov/tid/lof/documents/pdf/316113.pdf | periodikum = Icarus | dátum prístupu = 2011-02-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071127082700/http://www.llnl.gov/tid/lof/documents/pdf/316113.pdf | dátum archivácie = 2007-11-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Devitt | meno = Terry | url = http://www.news.wisc.edu/10402.html | titul = Keck zooms in on the weird weather of Uranus | vydavateľ = University of Wisconsin-Madison | rok = 2004 | dátum prístupu = 2006-12-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070817015006/http://www.news.wisc.edu/10402.html | dátum archivácie = 2007-08-17 }}</ref> Počas tejto zmeny boli namerané rýchlosti prúdiacich vetrov dosahujúce až {{m|229|m}}/s ({{km|824|m}}/h) a pozorovali sa mohutné [[búrka|búrky]].<ref name=planetary/> [[23. august]]a [[2006]] sa podarilo výskumníkom zo [[Space Science Institute]] (Boulder, štát Colorado) a [[University of Wisconsin]] na povrchu Urána pozorovať tmavú škvrnu, čo poskytlo astronómom príležitosť lepšie preskúmať jeho atmosféru.<ref name=DarkSpot> {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.physorg.com/pdf78676690.pdf | titul = Hubble Discovers a Dark Cloud in the Atmosphere of Uranus | priezvisko = Sromovsky | meno = L. | spoluautori = Fry, P.; Hammel, H.; Rages, K | vydavateľ = physorg.com | dátum prístupu = 2007-08-22 | formát = pdf }}</ref> Prečo došlo k tomuto náhlemu vzostupu aktivity v atmosfére, nie je dostatočne vysvetlené, ale zdá sa, že je to výsledok extrémneho axiálneho naklonenia, ktoré spôsobuje sezónne variácie počasia v atmosfére.<ref name=Hammel2007/><ref name=weather> {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.sciencedaily.com/releases/2006/10/061001211630.htm | titul = Hubble Discovers Dark Cloud In The Atmosphere Of Uranus | vydavateľ = Science Daily | dátum prístupu = 2007-04-16 }}</ref> Je ťažké zistiť presný dôvod týchto sezónnych zmien, pretože vedci zatiaľ nemajú údaje o správaní sa atmosféry planéty počas celého jedného jej obehu okolo Slnka. [[Fotometria]] v priebehu polovice Uránovho roka (počnúc 50. rokmi 20. storočia) ukázala pravidelné zmeny v jase v dvoch spektrálnych pásmach s maximami vyskytujúcimi sa v období slnovratu a minimami počas rovnodennosti.<ref name=Lockwood2006> {{Citácia periodika | priezvisko = Lockwood | meno = G.W. | spoluautori = Jerzykiewicz, Mikołaj | titul = Photometric variability of Uranus and Neptune, 1950-2004 | periodikum = Icarus | ročník = 180 | strany = 442 – 452 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.icarus.2005.09.009 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2006Icar..180..442L }}</ref> Podobné periodické zmeny v čase slnovratu boli zaznamenané aj v oblasti [[mikrovlnné žiarenie|mikrovlnného žiarenia]] vychádzajúceho zo spodných vrstiev troposféry, ktoré sa meria od 60. rokov 20. storočia.<ref name=Klein2006> {{Citácia periodika | priezvisko = Klein | meno = M.J. | spoluautori = Hofstadter, MD | titul = Long-term Variations in the microwave Brightness temperature of the Uranus atmosphere | periodikum = Icarus | ročník = 184 | strany = 170 – 180 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.icarus.2006.04.012 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2006Icar..184..170K }}</ref> Meranie teploty v stratosfére začalo v 70. rokoch 20. storočia. Maximálna teplota bola zmeraná okolo roku 1986 v období slnovratu.<ref name=Young2001/><!-- The majority of this variability is believed to occur owing to changes in the viewing [[geometry]].<ref name=Karkoschka2001> {{Citácia periodika | priezvisko = Karkoschka | meno = Erich | titul = Uranus 'apparent Seasonal variability in 25 HST Filters | periodikum = Icarus | ročník = 151 | strany = 84-92 | rok = 2001 | doi = 10.1006/icar.2001.6599 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2001Icar..151...84K }}</ref> --> Existuje viacero náznakov, že aj na Uráne dochádza k sezónnym variáciám atmosféry. Je známe, že južná pologuľa je svetlejšia a severná tmavšia, túto skutočnosť však nemožno vysvetliť modelom sezónnych zmien spomínaným vyššie.<ref name=Hammel2007> {{Citácia periodika | priezvisko = Hammel | meno = H.B. | spoluautori = Lockwood, GW | titul = Long-term atmospheric variability on Uranus and Neptune | periodikum = Icarus | rok = 2007 | ročník = 186 | strany = 291 – 301 | doi = 10.1016/j.icarus.2006.08.027 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2007Icar..186..291H }}</ref> V priebehu minulého slnovratu v roku [[1944]] sa Urán javil v niekoľkých stupňoch jasu, čo naznačuje, že severná oblasť nebola vždy taká tmavá, ako je tomu dnes.<ref name=Lockwood2006/> Zdá sa, že viditeľný pól sa postupne vyvíja od doby slnovratu po rovnodennosť, kedy je od Slnka najviac vzdialený. Podrobný rozbor viditeľného a mikrovlnného žiarenia ukázal, že periodické zmeny jasnosti nie sú úplne symetrické okolo slnovratov.<ref name=Hammel2007/> V 90. rokoch 20. storočia, kedy sa Urán nachádzal v čase slnovratu, Hubblov vesmírny ďalekohľad a pozemné observatória pozorovali malý pokles svetlosti južnej čiapočky (okrem goliera, ktorý zostal rovnako jasný),<ref name=Rages2004> {{Citácia periodika | priezvisko = Rages | meno = K.A. | spoluautori = Hammel, HB; Friedson, AJ | titul = Evidencia for temporal change at Uranus 'south pole | periodikum = Icarus | ročník = 172 | strany = 548 – 554 | rok = 2004 | doi = 10.1016/j.icarus.2004.07.009 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2004Icar..172..548R }}</ref> v oblasti severnej pologule naopak aktivita narástla.<ref name=planetary/> Zvýšila sa tu prítomnosť mračien a zdvihla sa sila veterného prúdenia.<ref name=Hammel2005b/> Blízko letného a zimného slnovratu sú pologule Urána striedavo obrátené k Slnku alebo smerom do hlbokého [[vesmír]]u. Rozjasnenie privrátenej pologule k Slnku sa vysvetľuje zmenou hmlovej vrstvy v troposfére planéty a hrúbky metánových mračien, s čím je spojená aj existencia svetlého goliera v oblasti −45° šírky. Ďalšie javy prebiehajúce na južnej pologuli sa dajú vysvetliť zmenami v nižších vrstvách mračien.<ref name=Rages2004/> K zmenám v správaní a prúdení môže dochádzať následkom zmien vyžarovania mikrovlnného žiarenia zo stredu planéty, ako aj následkom rovnodennosti.<ref name=planetary/><ref name="Hofstadter2003" > {{Citácia periodika | priezvisko = Hofstadter | meno = Mark D. | spoluautori = and Butler, Bryan J. | titul = Seasonal change in the deep atmosphere of Uranus | periodikum = Icarus | ročník = 165 | strany = 168 – 180 | rok = 2003 | doi = 10.1016/S0019-1035 (03) 00174-X | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003Icar..165..168H }}</ref> == Vnútorná stavba == [[Súbor:Vnutorna stavba Uranu sk.PNG|náhľad|vľavo|Vnútorná stavba planéty]] Nízka hustota a hmotnosť Urána naznačuje, že planéta je zložená prevažne z ľahkých prvkov a zlúčenín, ako napríklad [[ľad|vodného ľadu]], [[čpavok|amoniaku]] a metánu.<ref name=Podolak1995 /> Celková hmotnosť ľadu obsiahnutého vnútri Urána nie je presne známa a odhady sa výrazne líšia podľa použitého modelu vnútornej stavby. Mala by však byť medzi 9,3 až 13,5 hmotnosti Zeme.<ref name=Podolak1995/><ref name=Podolak2000> {{Citácia periodika | priezvisko = Podolak | meno = M. | spoluautori = Podolak, J.U.; Marley, M.S. | titul = Further Investigations of random models of Uranus and Neptune | periodikum = Planet. Space Sci. | ročník = 48 | strany = 143 – 151 | rok = 2000 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2000P% 26SS... 48..143 P | doi = 10.1016/S0032-0633 (99) 00088-4 }}</ref> Vodík a hélium tvoria iba malú časť celkovej hmotnosti, asi medzi 0,5 až 1,5 hmotnosti Zeme. Zvyšok materiálu zodpovedajúci 0,5 až 3,7 hmotnosti Zeme pripadá na kamenný materiál.<ref name=Podolak1995/> Štandardný model stavby Urána predpokladá tri oddelené vrstvy: kamenné jadro v strede planéty, ľadový [[plášť]] a plynný obal tvorený prevažne vodíkom a héliom. Jadro je relatívne malé s hmotnosťou iba 0,55 hmotnosti Zeme a s polomerom 20 % veľkosti Urána. Hmotnosť plášťa sa odhaduje na 13,4 hmotnosti Zeme a jeho veľkosť<!--objem? --> na 60 % veľkosti planéty. Vrchná atmosféra planéty váži iba 0,5 hmotnosti Zeme, aj keď zaberá zvyšných 20 % veľkosti<!--objem? -->. Odhaduje sa, že jadro má hustotu okolo 9 g/cm³, [[tlak]] tu dosahuje 8-miliónov [[bar (jednotka)|barov]] (800 GPa) a teplota sa pohybuje okolo 5 000 [[Kelvin|K]].<ref name=Podolak2000/><ref name=Faure2007> {{Citácia knihy | priezvisko = Faure | meno = Gunter | spoluautori = Mensing, Teresa | titul = Uranus: What Happened Here? | encyclopedia = Introduction to Planetary Science | rok = 2007 | vydavateľ = Springer Netherlands | korporácia = Faure, Gunter; Mensing, Teresa M. | doi = 10.1007/978-1-4020-5544-7_18 }}</ref> Ľadový plášť nie je v skutočnosti z pevného ľadu, ale z hustej kvapaliny tvorenej vodou, čpavkom a ďalšími ľahkými látkami.<ref name=Podolak1995/><ref name=Faure2007/> Vzniknutá kvapalina je silne [[Elektrická vodivosť|elektricky vodivá]] a občas sa nazýva vodo-čpavkový oceán.<ref name=Atreya2006>{{Citácia periodika | priezvisko = Atreyu | meno = S. | spoluautori = Egeler, P.; Baines, K. | titul = Water-Ammonia ionic ocean on Uranus and Neptune? | periodikum = Geophysical Research Abstracts | ročník = 8 | strany = 05179 | rok = 2006 | formát = pdf | url = http://www.cosis.net/abstracts/EGU06/05179/EGU06-J-05179-1.pdf | dátum prístupu = 2011-02-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120205194205/http://www.cosis.net/abstracts/EGU06/05179/EGU06-J-05179-1.pdf | dátum archivácie = 2012-02-05 }}</ref> Odlišné zloženie plášťa v porovnaní s Jupiterom a Saturnom spolu s ďalšími znakmi zaraďuje Urán medzi tzv. ľadové obry. Vyššie opísaný model nie je jediný, existujú aj ďalšie modely zloženia Urána. Jeden z nich vychádza z iného zastúpenia vodíka v plášti a horninového materiálu zmiešaného s ľadom v plášti. Tým by sa zmenšilo množstvo ľadu vo vnútornej stavbe. V súčasnosti nepanuje jednotný názor na to, ktorý model je správny.<ref name=Podolak2000/> Oba modely sa však zhodujú v tom, že Urán nemá pevný povrch a že atmosféra pozvoľna prechádza do kvapalnej celoplanetárnej vrstvy.<ref name=Podolak1995/> Teplotu v jadre planéty odhadujeme na 11 000 °C a tlak na 6 × 10<sup>6</sup> MPa.<ref name="vesmir1" /> === Vnútorné teplo === Vnútorné [[teplo]] Urána je zrejme oveľa menšie ako u ostatných plynných obrov; hovorí sa o nízkom [[Vedenie tepla|tepelnom toku]].<ref name=Sromovsky2005/><ref name="1986Hanel"/> Neptún, ktorý je veľkosťou a zložením veľmi podobný Uránu, vyžaruje do okolia 2,61-krát viac energie ako dostáva od Slnka.<ref name=Sromovsky2005/> Urán oproti tomu nevyžaruje do okolia skoro žiadnu energiu navyše. Tento jav sa doteraz nepodarilo spoľahlivo vysvetliť. Hypotézy pracujú napríklad s myšlienkou superhmotnej zrážky Urána s iným telesom, ktorá mala za výsledok prevrátenie [[sklon rotačnej osi|sklonu rotačnej osi]] planéty. To mohlo viesť k strate väčšiny primárneho tepla a ochladeniu jadra.<ref> {{Citácia periodika | titul = Ten Mysteries of the Solar System: Why is Uranus So Cold? | autor = David Hawksett | periodikum = Astronomy Now | mesiac = August | rok = 2005 | strany = 73 }}</ref> Iná hypotéza predpokladá, že vnútri Urána existuje vrstva alebo vrstvy brániace prúdeniu tepla od jadra k povrchu.<ref name=Podolak1995/> [[Prúdenie tepla|Konvekcia]] (prenos tepla prúdením hmoty) by tak prebiehala medzi vrstvami rôzneho zloženia, ktoré by účinne bránili výstupu teplého materiálu smerom k povrchu.<ref name=Lunine1993/><ref name=Pearl1990/> Celková vyžiarená energia Urána v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] (tepelnej) časti [[elektromagnetické spektrum|spektra]] je 1,06 ±0,08 násobok slnečnej energie absorbovanej v jeho atmosfére.<ref name=Lunine1993/><ref name=Pearl1990/> Tepelný tok Urána je iba 0,042 [[flux|W/m²]] ±0,047 W/m², čo je dokonca menej ako tepelný tok Zeme, ktorý dosahuje 0,075 W/m².<ref name=Pearl1990/> Najmenšia zaznamenaná teplota 49 K (−224 °C) v Uránovej [[tropopauza|tropopauze]] robí z Urána najchladnejšiu planétu v slnečnej sústave.<ref name=Lunine1993/><ref name = Pearl1990 /> == Mesiace == [[Súbor:ESO-Uranus-Moons.jpg|náhľad|Prstence Urána spolu s najväčšími mesiacmi na snímke observatória [[ESO]].]] [[Súbor:Ariel in monochrome.jpg|náhľad|Mesiac [[Ariel (mesiac)|Ariel]] na mozaike snímok sondy Voyager 2 urobenej zo vzdialenosti {{km|130000|m}}.]] [[Súbor:FDS 26852.19 Rings of Uranus.png|náhľad|[[Prstence Urána]] ako ich videla sonda Voyager 2.]] {{Hlavný článok|Mesiace Urána}} Urán má 27 známych mesiacov. Podobne ako aj pri samotnej planéte, ani pri pomenovaní mesiacov Urána sa nedodržala tradícia – nazývajú sa podľa postáv z hier [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]]. Najväčší a najhmotnejší Uránov mesiac je [[Titania (mesiac)|Titania]]. Povrchy veľkých mesiacov sú zložené prevažne z vodíkového ľadu a skalnatého materiálu tmavej farby.<ref name="vesmir1" /> Všetky mesiace nie sú natoľko jasné, aby ich bolo možné pozorovať bežnými ďalekohľadmi.<ref name = hvezdyaplanety /> Mesiace sa dajú rozdeliť do troch skupín, ktoré sa zvyčajne nazývajú ''rodiny''.<ref name=mesicezcu> {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://astronomia.zcu.cz/planety/uran/7/ | titul = Astronómia | kapitola = Mesiace | vydavateľ = Pedagogická fakulta Západočeskej univerzity | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2009-1-18 }}</ref> * ''Vnútorné mesiace s pravidelnými dráhami'' obiehajú v blízkosti planéty po kruhových dráhach ležiacich takmer presne v rovine rovníka planéty. Do tejto rodiny patria ''Ophelia'', ''Bianca'', ''Cressida'', ''Desdemona'', ''Juliet'', ''Portia'', ''Rosalind'', ''Belinda'', ''Puck'', ''Perdita'', ''Mab'' a ''Cupid''. Všetky dráhy ležia medzi uránovými prstencami alebo v ich tesnej blízkosti. * ''Vonkajšie mesiace s pravidelnými dráhami'' obiehajú v strednej vzdialenosti až za prstencami. Ich dráhy sú tiež prakticky kruhové a ležia takmer presne v rovine rovníka. Do tejto rodiny patria najväčšie mesiace Urána ''Miranda'', ''Ariel'', ''Umbriel'', ''Titania'' a ''Oberon''. * ''Mesiace s nepravidelnými dráhami'' obiehajú vo väčších vzdialenostiach od planéty po viac či menej excentrických dráhach. Ide pravdepodobne o zachytené [[transneptúnske teleso|transneptúnske telesá]]. Do tejto rodiny patria ''Caliban'', ''Stephano'', ''Trinculo'', ''Sycorax'', ''Margaret'', ''Prospero'', ''Setebos'', ''Francisco'' a ''Ferdinand''. <center> {| class="wikitable" text-align:center" |- ! colspan="10" |Uránove najväčšie mesiace |- ! colspan="1"|Meno ! colspan="1"|Priemer (km) ! colspan="1"|Hmotnosť (kg) ! colspan="1"|Priemerná vzdialenosť (km) ! colspan="1"|Perióda obehu (dni) |- style="background:#E0FFFF" align="center" |[[Miranda (mesiac)|Miranda]] |471,6 ±1,4 |6,59 ±0,75 × 10<sup>19</sup> |129 390 |1,413 479 |- style="background:#E0FFFF" align="center" |[[Ariel (mesiac)|Ariel]] |1 157,8 ±1,2 |1,353  ±0,120 × 10<sup>21</sup> |191 020 |2,520 379 |- style="background:#E0FFFF" align="center" |[[Umbriel (mesiac)|Umbriel]] |1 169,4 ±5.6 |1,172 ±0,135 × 10<sup>21</sup> |266 300 |4,144 177 |- style="background:#E0FFFF" align="center" |[[Titania (mesiac)|Titania]] |1 576,8 ±1,2 |3,527 ±0,09 × 10<sup>21</sup> |435 910 |8,705 872 |- style="background:#E0FFFF" align="center" |[[Oberon (mesiac)|Oberon]] |1 522,8 ±5,2 |3,014 ±0,075 × 10<sup>21</sup> |583 520 |13,463 239 |} </center> == Prstence == {{Hlavný článok|Prstence Urána}} Uránov systém [[planetárny prstenec|prstencov]] je nezreteľný. Nebol objavený priamym pozorovaním, ale sledovaním zákrytu hviezdy Uránom dňa [[10. marec|10. marca]] [[1977]].<ref name="vesmir1" /> Skladá sa z 13 doteraz objavených prstencov,<ref> {{Citácia periodika | priezvisko = Showalter | meno = Mark | priezvisko2 = Lissauer | Jméno2 = Jack | titul = The Second Ring-Moon System of Uranus: Discovery and Dynamics | periodikum = Science | odkaz na periodikum = Science | rok = 2006 | ročník = 311 | číslo = 11 | strany = 973 – 977 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2006Sci...311..973S | issn = 0036-8075 }} </ref> ktoré sú veľmi tenké – ich šírka dosahuje iba niekoľko kilometrov. Sú zložené z tmavých balvanov s veľkosťou od {{cm|10|m}} do {{m|30|m}} v priemere.<ref name=grygar /> Väčšina prstencov je natoľko tenkých, že by nemohli existovať bez prítomnosti tzv. [[pastierske mesiace|pastierskych mesiacov]]. To sú mesiace, ktoré sa pohybujú blízko prstencov, svojou gravitáciou ovplyvňujú častice v nich, a držia tak prstence pohromade.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Václavík | meno = Michal | url = http://www.astro.cz/clanek/2841 | titul = S/2007 S4 aneb „Saturn slaví šedesátku“ | vydavateľ = Česká astronomická speločnost | dátum vydania = 2007-07-22 | dátum prístupu = 2009-1-17 | jazyk = po česky }}</ref> Zatiaľ sa podarilo objaviť dva z pastierskych mesiacov: [[Cordelia (mesiac)|Cordelia]] a [[Ophelia (mesiac)|Ophelia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/uran.html | titul = Urán | vydavateľ = Združenie Aldebaran Group for Astrophysics | dátum vydania = 2007-03-13 | dátum prístupu = 2009-1-17 | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090119070127/http://aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/uran.html | dátum archivácie = 2009-01-19 }}</ref> a predpokladajú sa ďalšie. V roku [[2008]] bolo známe, že prstence Urána tvoria 13 jednotlivých dielov. V poradí rastúcej vzdialenosti od planéty sú označené ako 1986U2R/ζ, 6, 5, 4, α, β, η, γ, δ, λ, ε, ν a μ. Ich polomery sa pohybujú od {{km|38000|m}} u prstenca 1986U2R/ζ až k {{km|98000|m}} u prstenca μ. Prstence sú extrémne tmavé, väčšinou nepriehľadné a odrazivosť častíc, z ktorých sa skladajú, nepresahuje 2 %. Pravdepodobne sú tvorené vodným ľadom obohateným neznámou tmavou [[organická látka|organickou látkou]]. Niektoré prstence vyzerajú byť opticky tenšie: široké a slabé prstence 1986U2R/ζ, μ a ν sú tvorené malými prachovými časticami, kým úzky prstenec λ obsahuje aj veľké telesá. Relatívny nedostatok prachových častíc v prstencoch je spôsobený [[aerodynamický]]m odporom častíc vznikajúcich v koróne planéty.<ref name=dePater2006>{{Citácia periodika | priezvisko = de Pater | meno = Imke | spoluautori = Gibbard, Seran G.; Lebofsky, Hammel, H.B. | titul = Evolution of the dusty rings of Uranus | periodikum = Icarus | rok = 2006 | ročník = 180 | strany = 186 – 200 | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2006Icar..180..186D | doi = 10.1016/j.icarus.2005.08.011}}</ref> Všetky prstence ležia v takmer jednej rovine totožnej s rovníkom planéty. == Pozorovanie == Za veľmi dobrých pozorovacích podmienok a pri znalosti jeho polohy (od roku 2009 sa nachádza v súhvezdí [[Súhvezdie Ryby|Ryby]]) možno Urán vidieť aj voľným okom.<ref Name=hvezdyaplanety /> V tom čase je jeho [[hviezdna veľkosť]] 5,5 mag, ale nie je stála, medzi rokmi 1995 až 2006 sa pohybovala medzi +5,6 až +5,9. Uhlový priemer má v rozmedzí 3,4 a 3,7 oblúkovej sekundy. V čase opozície je Urán viditeľný voľným okom v atmosfére [[svetelné znečistenie|neznečistenej svetelnými zdrojmi]]; pre pozorovanie v zastavaných oblastiach je nutné použiť minimálne ďalekohľad.<ref name=nasafact>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/uranusfact.html | titul = NASA's Uranus fact sheet | dátum prístupu = 2007-06-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110804224710/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/uranusfact.html | dátum archivácie = 2011-08-04 }}</ref> Malými [[teleskop]]mi s priemermi [[objektív]]ov v rozmedzí 15 až {{cm|23|m}} sa planéta javí ako svetlý azúrový disk s tmavšími oblasťami. Teleskopmi s priemerom objektívu {{cm|25|m}} a viac je možné pozorovať mračná a väčšie mesiace planéty, napríklad [[Titania (mesiac)|Titaniu]] a [[Oberon (mesiac)|Oberon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uranus: the Threshold Planet of 2006 | autor = Gary T. Nowak | url = http://www.vtastro.org/Articles/uranus2006.html | rok = 2006 | dátum prístupu = 2007-06-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080302013357/http://www.vtastro.org/Articles/uranus2006.html | dátum archivácie = 2008-03-02 }}</ref> [[Súbor:W.Herschel, C.Herschel.png|náhľad|vľavo|[[William Herschel]] s [[Caroline Herschelová|Caroline Herschelovou]]]] === Objav a pomenovanie === Planétu objavil v roku [[1781]] pomocou ďalekohľadu vlastnej výroby anglický astronóm nemeckého pôvodu [[William Herschel]]. Urán bol prvou objavenou planétou, ktorá nebola známa už od dávnych čias, a hoci bol pri mnohých príležitostiach pozorovaný už predtým, vždy bol mylne považovaný za ďalšiu hviezdu. Najstaršie zaznamenané pozorovanie sa datuje do roku [[1690]],<ref name="Aldebaran" /> keď ho anglický astronóm [[John Flamsteed]] skatalogizoval ako 34. hviezdu [[Súhvezdie Býk|súhvezdia Býk]]. Herschel novoobjavenú planétu pôvodne pomenoval ''Georgius Sidus'' (Jurajova hviezda)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Súpis termínov z astronómie | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = Kultúra slova | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2017/1/ks1-2017.pdf | dátum vydania = 2017 | číslo = 1 | ročník=51 | dátum prístupu = 4.7.2017 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská | miesto = Bratislava | strany = 28 | issn = 0023-5202 }}</ref> na počesť anglického kráľa [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraja III]]. Toto meno sa však mimo Británie neujalo. Na návrh [[Jérôme Lalande|Jérômeho Lalanda]] ho francúzski astronómovia začali nazývať ''Herschel'', zatiaľ čo Nemec [[Johann Bode]] presadil meno [[Uranos|Urán]] po [[grécka mytológia|gréckom]] bohovi oblohy.<ref>http://astronomia.zcu.cz/planety/uran/1878-uran</ref> Prieskum najstarších vydaní časopisu ''Monthly Notices of the Royal Astronomical Society'' z roku 1827 dokazuje, že minimálne v tej dobe (a možno aj skôr) bol medzi britskými astronómami názov Urán už bežný. Názov ''Georgium Sidus'' alebo „the Georgian“ Briti používali aj neskôr. Najdlhšie sa udržal pôvodný názov v ''HM Nautical Almanac Office'', ktorý začal používať názov Urán až v roku 1850. === Výskum zblízka === ==== Voyager 2 ==== Pre veľkú vzdialenosť od Slnka skúmala Urán počas celej histórie kozmických letov iba jediná [[planetárna sonda]]. Tá priniesla väčšinu poznatkov, ktoré ľudstvo o tejto planéte má.<ref name="nine">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neptune | url = http://www.nineplanets.org/neptune.html | dátum prístupu = 2008-12-28 | vydavateľ = nineplanets.org | jazyk = po anglicky }}</ref> Bola ňou americká planetárna sonda [[Voyager 2]], ktorá okolo planéty preletela v roku 1986. Najväčšie priblíženie k Uránu nastalo [[24. január]]a 1986, kedy sa sonda nachádzala {{km|81500|m}} nad hornou vrstvou atmosféry Urána. Počas preletu okolo planéty sonda objavila 10 predtým neznámych mesiacov, študovala unikátnu atmosféru planéty, preskúmala jej prstence a podarilo sa jej určiť presnú rotačnú dobu planéty.<ref name="calvin"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hamilton | meno = Calvin | odkaz na autora = Calvin J. Hamilton | titul = The Voyager Planetary Mission | url = http://www.solarviews.com/eng/vgrfs.htm | dátum prístupu = 2008-3-2 | vydavateľ = Jet Propulsion Laboratory | jazyk = po anglicky }}</ref> Sonda odoslala na Zem celkovo okolo 8 000 fotografií Urána.<ref name="ukoly">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NSSDC ID: 1977-076A | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | dátum prístupu = 2008-2-22 | vydavateľ = nssdc.gsfc.nasa.gov | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130220223406/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | dátum archivácie = 2013-02-20 }}</ref> Na základe pozorovaní planéty sa zistilo, že teleso sa otočí okolo svojej osi za 17 [[hodina|hodín]] a 14 [[minúta|minút]] a že súčasne ako jediná planéta slnečnej sústavy rotuje s osou rotácie položenou do roviny obehu. [[Súbor:Voyager spacecraft.jpg|náhľad|Kozmická planetárna sonda [[Voyager 2]] v predstavách umelca.]] Voyager 2 zároveň zistil, že jeden z najpozoruhodnejších dôsledkov Uránovej polohy na boku je vplyv na chvost <!--vplyv na tvar chvosta? --> magnetického poľa. Chvost magnetického poľa je skrútený rotáciou planéty do tvaru dlhej vývrtky. Pred príletom Voyagera 2 sa o existencii magnetického poľa Urána nevedelo. Sonda pozorovala aj radiačné pásy okolo Urána, ktoré sú veľmi podobné Saturnovým radiačným pásom. Podobne ako pri Jupiteri a Saturne aj tu sonda využila [[gravitačný manéver|gravitačné pôsobenie]] planéty pre korekciu svojej dráhy smerom k Neptúnu a nabratie potrebnej rýchlosti. ==== Budúci výskum ==== V roku 2011 predložila skupina vedeckých pracovníkov z Európy a USA [[Európska kozmická agentúra|Európskej kozmickej agentúre]] návrh na vyslanie sondy určenej špeciálne na výskum Urána. Cieľom tejto misie s názvom ''[[Uranus Pathfinder]]'' mal byť prieskum planéty, jej mesiacov a prstencov z obežnej dráhy a hľadanie odpovedí na jej pretrvávajúce záhady. Sonda by doletela k planéte pomocou gravitačnej asistencie iných telies. Najskorší možný rok štartu sondy bol [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martinek | meno = František | titul = Uranus Pathfinder: sonda k Uranu? | url = http://www.astro.cz/clanek/4613 | dátum vydania = 2011-03-25 | dátum prístupu = 2011-06-17 | vydavateľ = Česká astronomická společnost | jazyk = česky }}</ref> Misia bola zvažovaná mnoho rokov, no nedočkala sa schválenia. V roku [[2022]] vyšla správa panelu planetárnych vedcov NASA. Tí spomedzi všetkých projektov na výskum telies slnečnej sústavy udelili najvyššiu prioritu stavbe sondy, ktorá by sa zaoberala výskumom Uránu z jeho obežnej dráhy. Misia dostala názov ''[[Uranus Orbiter and Probe]]''. Mohla by odštartovať najskôr v roku [[2031]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | titul = Vědci doporučují NASA: Dejte prioritu misi k Uranu | url = https://kosmonautix.cz/2022/04/vedci-doporucuji-nasa-dejte-prioritu-misi-k-uranu/ | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-21 | vydavateľ = kosmonautix.cz | jazyk = česky }}</ref> == Život na Uráne == Na Uráne sa určite nemôže vyskytovať [[živý organizmus|život]] podobný pozemskému, keďže Urán nemá pevný povrch. Prípadné hypotetické [[mimozemský život|živé organizmy]] by sa museli vznášať v atmosfére planéty tvorenej hlavne z vodíka a hélia. Keďže sú tu veľmi nízke teploty, musela by sa prípadná [[obývateľná zóna]] nachádzať hlboko v atmosfére planéty. Proti [[vznik života|vzniku života]] potom hovorí skutočnosť, že v tejto potenciálne obývateľnej zóne by panovali extrémne tlaky spôsobené vrchnými vrstvami atmosféry, na ktoré by sa život musel adaptovať, ak by bol schopný vôbec vzniknúť. V súčasnosti sa javí možnosť života na Uráne ako nereálna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cain | meno = Fraser | titul = Could There Be Life on Uranus? | url = http://www.universetoday.com/guide-to-space/uranus/could-there-be-life-on-uranus/ | dátum prístupu = 2009-12-22 | vydavateľ = Universe Today | jazyk = po anglicky }}</ref> == Urán v kultúre == === Astrológia === Keďže bol Urán objavený až v roku 1781, nemá v klasickej [[astrológia|astrológii]] svoj význam. Až dodatočne prebehli pokusy o jeho zakomponovanie do [[západná astrológia|západnej astrológie]]. === Mytológia === Pomenovanie planéty po [[grécka mytológia|gréckom bohovi]] je ojedinelé, pretože všetky ostatné planéty nesú mená [[rímska mytológia|rímskych bohov]]. Uranos bol predstaviteľom tzv. prvej generácie gréckych bohov. Bol manželom bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]] a otcom dvanástich [[Titan (mytológia)|Titanov]], troch jednookých obrov [[Kyklop]]ov a troch obrov [[Hekatoncheiri|Hekatoncheirov]]. Niektorí antickí autori Považujú Urana tiež za otca bohyne lásky a krásy [[Afrodita|Afrodity]]. Kým ho nezvrhol z trónu jeho syn [[Kronos (mytológia)|Kronos]] (v Ríme [[Saturnos]]), bol Uranos vládcom celého sveta.<ref>{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | vydavateľ = Perfekt, Bratislava | isbn = 80-8046-203-8 | strany = 451 – 452}}</ref> === Sci-fi === Urán nelákal autorov [[sci-fi]] zďaleka tak, ako obrí Jupiter alebo Saturn, napriek tomu neostal úplne mimo ich záujmu. Väčšinou je však len epizódnou súčasťou deja, ako napríklad vo veľmi populárnom seriáli [[Doctor Who]] vysielanom britskou televíziou [[British Broadcasting Corporation|BBC]] od 60. do 80. rokov 20. storočia. V ňom je Urán jediné miesto na svete, kde sa vyskytuje minerál taranium. Výnimkou z tohto pravidla je americký film ''Journey to the Seventh Planet'' (Cesta k siedmej planéte) z roku [[1962]].<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.imdb.com/title/tt0387490/ | titul = Journey to the Seventh Planet | vydavateľ = Internet Movie Database | dátum prístupu = 2006-03-05 }}</ref> Pozemšťania tu nájdu lesy a stretávajú sa s rôznymi stvoreniami, ktoré – ako sa neskôr ukáže – sú ovládané jednookým mozgom žijúcim v jaskyni. V literatúre sa Urán vyskytuje málo: napríklad v ocenenom románe [[Larry Niven|Larryho Nivena]] ''A World Out of Time'' je Urán použitý ako motor, ktorý odsunie Zem ďalej od zjasňujúceho sa Slnka. Občas sa miestom deja stávajú miesto Urána jeho mesiace, ako napríklad v románe ruského spisovateľa [[Sergej Ivanovič Pavlov|Sergeja I. Pavlova]] ''Lunarnaja raduga'' (Mesačná dúha), neskôr na námety knihy aj sfilmovaného. V ňom sa kozmonauti na Oberone nakazia zvláštnou chorobou, vďaka ktorej získajú nadprirodzené schopnosti. == Poznámky == <references group=pozn. /> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Uranus (planet)}} == Zdroj == {{portál|Slnečná sústava|}} {{Preklad|cs|Uran (planeta)|6538410}} {{Mesiace Urána}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Urán]] [[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1781]] [[Kategória:Flamsteedove objekty]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Williamom Herschelom]] phn2vnov38fknsz2rzu2y8qij1ykfke Neptún 0 6726 8254950 8250696 2026-07-28T19:31:54Z Spider 001757 142600 autoritné údaje 8254950 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Dobrý článok}} {{Infobox Planéta |znak = Neptune symbol (bold).svg |obrázok = Neptune Voyager2 color calibrated.png |popis obrázku = Neptún vyfotografovaný sondou [[Voyager 2]] v roku 1989 |objaviteľ = [[Johann Gottfried Galle]] |dátum objavu = [[24. september]] [[1846]] |epocha = [[J2000.0]] |vzdialenosť = {{km|4498252900|m}}<br />30,068 963 48 AU |obvod dráhy = 26,263×10<sup>9</sup> m<br />188,925 AU |excentricita = 0,011 214 269 |perihélium = {{km|4452940833|m}}<br />29,766 070 95 AU |afélium = {{km|4553946490|m}}<br />30,441 252 06 AU |doba obehu = 60 190 [[Deň|d]]<ref name="fact2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Munsell | meno = K. | priezvisko2 = Smith | meno2 = H. | priezvisko3 = Harvey | meno3 = S. | titul = Neptune: Facts & Figures | url = http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=Neptune&Display=Facts | dátum vydania = 2007-11-13 | dátum prístupu = 2009-10-2 | vydavateľ = NASA | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name=Horizons2011>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = orizons Output for Neptune 2010–2011 | url = http://home.comcast.net/~kpheider/nept2011.txt | dátum vydania = 2007-02-09 | dátum prístupu = 2009-10-2 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="planet_years">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Seligman | meno = Courtney | titul = Rotation Period and Day Length | url = http://cseligman.com/text/sky/rotationvsday.htm | dátum prístupu = 2009-10-2 | jazyk = po anglicky }}</ref><br />164,79 [[Rok|a]] |synodická doba obehu = 367,49 d<ref name="fact" /> |maximálna rýchlosť = {{km|5.479|m}}/s |rýchlosť = {{km|5.432|m}}/s<ref name="fact"/> |minimálna rýchlosť = {{km|5.385|m}}/s |sklon dráhy = 1,769 17°<ref name=meanplane>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The MeanPlane (Invariable plane) of the Solar System passing through the barycenter | url = http://home.comcast.net/~kpheider/MeanPlane.gif | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-10-2 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> (k ekliptike)<br />6,43° (k slneč. rovníku) |výstupný uzol = 131,794 310° |argument perihélia = 265,646 853° |stredná anomália = |satelity = [[Mesiace Neptúna|16]]<ref name="SSD">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Planetary Satellite Discovery Circumstances | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA JPL]] | dátum prístupu = 21.7.2026 | url = https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html | jazyk = po anglicky }}</ref> |priemer = {{km|49528|m}}<ref name=Seidelmann2007 /><ref name="1bar">Vzhľadom na atmosférický tlak 100 kPa</ref><br />3,883 Zeme |polárny priemer = {{km|48681|m}}<ref name=Seidelmann2007/><ref name=1bar/><br />3,829 Zeme |sploštenie = 0,0171 |povrch = 7,6408×10<sup>9</sup> km<sup>2</sup><ref name="fact2"/><ref name=1bar/><br />14,9 Zeme |objem = 6,254×10<sup>13</sup> km<sup>3</sup><ref name="fact"/><ref name=1bar/><br />57,7 Zeme |hmotnosť = 1,0243×10<sup>26</sup> kg<ref name="fact"/><br />17,1 Zeme |hustota = 1,638 g/cm<sup>3</sup><ref name="fact"/><ref name=1bar/> |gravitácia = {{m|11.15|m}}/s<sup>2</sup><ref name="fact"/><ref name=1bar/><br />1,14 G<ref name="fact"/><ref name=1bar/> |úniková rýchlosť = {{km|23.5|m}}/s<ref name="fact"/><ref name=1bar/> |doba rotácie = 0,671 25 d |rýchlosť rotácie = {{km|9660|m}}/h |sklon osi = 28,32°<ref name="fact"/> |NPoleRA = 299.33°<br />(19 h 57 min 20 s) |NPoleDec = 42,95°<ref name=Seidelmann2007/> |abs mag = |albedo = 0,41<ref name="fact"/> |minimálna teplota = 50 |teplota = 53 |maximálna teplota = ? |atmosférický tlak = >>100 |zloženie atmosféry = [[vodík]] (H<sub>2</sub>) 80 % ± 3,2 %<ref name="fact"/><br />[[hélium]] (He) 19 % ± 3,2 %<br />[[metán]] (CH<sub>4</sub>) 1,5 % ± 0,5 %<br />[[deuterid vodíka]] (HD) 0,0192 %<br />[[etán]] (C<sub>2</sub>H<sub>6</sub>) 0,00015 % |hustota atmosféry = |výška atmosféry = }} '''Neptún''' je ôsma a najvzdialenejšia [[planéta]] [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Rozhodlo o tom hlasovanie na 26. kongrese [[Medzinárodná astronomická únia|Medzinárodnej astronomickej únie]] v [[Praha|Prahe]] [[24. august]]a [[2006]]. Dovtedy bolo poslednou planétou slnečnej sústavy [[134340 Pluto|Pluto]]. Planéta bola objavená [[23. september|23. septembra]] [[1846]] [[Johann Gottfried Galle|Johannom Gallom]] a študentom astronómie Louisom Arrestom. Neptún je prvou planétou (v rámci slnečnej sústavy jedinou) objavenou skôr na základe matematických výpočtov ako priamym pozorovaním. Astronómovia odvodili jeho existenciu z [[dráhová porucha|porúch]] v dráhe Urána.<ref name="astro"/><ref name="solar">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hamilton | meno = Calvin J. | odkaz na autora = | titul = solarviews.com – Neptune | url = http://www.solarviews.com/eng/neptune.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-28 | vydavateľ = solarviews.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> So svojím [[rovník]]ovým priemerom {{km|49528|m}} je štvrtou najväčšou planétou, jeho hmotnosť však z neho robí tretiu najhmotnejšiu planétu slnečnej sústavy. Neptún je 17-krát hmotnejší ako [[Zem]] a iba o niečo prekonáva svoju susednú planétu [[Urán (planéta)|Urán]] (14-krát hmotnejší ako Zem). Planéta je pomenovaná podľa starorímskeho boha mora [[Neptún (boh)|Neptúna]].<ref name="nine">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Neptune | url = http://www.nineplanets.org/neptune.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-28 | vydavateľ = nineplanets.org | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Svojou stavbou, hmotnosťou a chemickým zložením sa zaraďuje k plynným obrom ([[joviálna planéta|joviálnym planétam]]).<ref name="astro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Neptun | url = http://planety.astro.cz/neptun/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-26 | vydavateľ = Astronomia – astronomie pro každého | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Jeho [[astronomický symbol]] je trojzubec: [[File:Neptune symbol (fixed width).svg|16px|♆]] ([[Unicode]] U+2646). [[atmosféra (kozmického telesa)|Atmosféra]] Neptúna sa skladá najmä z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]], so stopami [[metán]]u, ktorý spôsobuje [[modrá|modrú]] farbu planéty. Toto zafarbenie je omnoho výraznejšie ako pri Uráne, ktorý má tiež podobné množstvo metánu, ale v atmosfére Neptúna sa nachádza pravdepodobne ešte neznáma zložka, ktorá toto zafarbenie zosilňuje. V atmosfére Neptúna tiež dujú najsilnejšie [[vietor|vetry]] z planét slnečnej sústavy, rýchlosťami približne {{km|2500|m}}/h. Ako všetky plynné obry v slnečnej sústave, aj Neptún má [[prstenec planéty|prstence]], ktoré sú však omnoho menej výrazné ako pri [[Saturn]]e. Boli objavené tímom Edvarda Guinana, pričom ich objavitelia predpokladali, že prstence nie sú kompletné. Toto však vyvrátila sonda [[Voyager 2]], ktorá okolo tejto planéty preletela. Neptún má tiež rodinu [[mesiace Neptúna|mesiacov]], potvrdených ich je zatiaľ 14. Známy je najmä najväčší z nich, [[Triton (mesiac)|Triton]], vďaka svojej [[retrográdna dráha|retrográdnej obežnej dráhe]], veľmi nízkej teplote na povrchu (38 [[kelvin|K]]) a extrémne jemnej atmosfére (14 mikrobarov), zloženej z [[dusík]]a a metánu. Neptún zblízka skúmala zatiaľ iba jediná sonda – [[Voyager 2]]. == Pomenovanie == Krátko po svojom objavení bol Neptún označovaný ako „planéta za Uránom“, alebo ako „La Verrierova planéta“. Prvý návrh na pomenovanie prišiel od Galleho. Navrhol meno ''Janus''. Anglický astronóm [[James Challis|Challis]] navrhol meno ''Oceanus''. [[François Jean Dominique Arago|Arago]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] podal návrh ''Leverrier'', ktorý sa však mimo Francúzska stretol so silným odporom. Francúzske [[almanach]]y preto rýchlo predstavili meno pre Urán ako ''Herschel'' a Neptún ako ''Leverrier''. La Verrier definitívne cez úrady presadil meno Neptún. Čoskoro sa toto pomenovanie stalo medzinárodne akceptovaným. V [[Rímska mytológia|rímskej mytológii]] bol Neptún bohom [[more|mora]], ktorý zodpovedal gréckemu bohu [[Poseidón (boh)|Poseidónovi]]. Mytologické meno má súvis s názvoslovím ostatných planét, ktoré okrem Urána boli pomenované v [[Starovek|antike]]. Meno planéty je prekladané ako „hviezda kráľa morí“ v [[čínština|čínštine]], [[kórejčina|kórejčine]], [[japončina|japončine]] a [[vietnamčina|vietnamčine]] (海王星 v čínskych znakoch, 해왕성 v [[kórejčina|kórejčine]]). V [[India|Indii]] je pomenovaná ako Varuna (Devanagari). Je to boh morí v [[hinduizmus|hindskej]] mytológii, ekvivalent Poseidóna a Neptúna v grécko-rímskej [[Rímska mytológia|mytológii]]. Prvýkrát od objavenia v roku [[1846]] obehol Neptún okolo Slnka len v roku [[2011]] – jeho doba obehu okolo Slnka je 165 pozemských rokov. == Vznik a vývoj planéty == {{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}} Predpokladá sa, že Neptún vznikol rovnakým procesom ako Jupiter z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]] pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov. Existujú dve hlavné teórie, ako mohli veľké plynné planéty vzniknúť a sformovať sa do súčasnej podoby. Ide o teóriu [[akrécia (astronómia)|akrécie]]<ref>{{Citácia knihy | meno = Zdeněk | priezvisko = Pokorný | rok = 2007 | titul = Exoplanety | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 | strany = 62}} [ďalej len Pokorný]</ref> a teóriu [[Gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačného kolapsu]].<ref name="Jupiter">{{Citácia periodika | titul = Jupiter sa (možno) sformovala za 300 rokov | periodikum = Kozmos | rok = 2003 | ročník = XXXIV | číslo = 1 | strany = 2 | issn = 0323-049X | jazyk = }}</ref> * ''Teória akrécie'' predpokladá, že sa v protoplanetárnom disku postupne zlepovali drobné [[prach (častice v atmosfére)|prachové]] častice, čím začali vznikať väčšie častice a následne balvany. Neustále zrážky telies viedli k tomu, že častice rástli, až vznikli telesá s veľkosťou niekoľko tisíc kilometrov. Tieto veľké železokamenité telesá sa stali zárodkami [[terestriálna planéta|terestrických (kamenných) planét]]. Predpokladá sa, že podobné telesá mohli vzniknúť aj vo vzdialenejších oblastiach slnečnej sústavy, kde vplyvom veľkej [[gravitácia|gravitácie]] začali strhávať do svojho okolia [[plyn]] a prach, ktorý sa postupne nabaľoval na pevné [[jadro planéty|jadro]], až planéta dorástla do dnešnej veľkosti.<ref>Pokorný, str 75.</ref> * ''Teória gravitačného kolapsu'' naopak predpokladá, že veľké planéty nevznikali postupným zliepaním drobných častíc, ale pomerne rýchlym zmrštením z nahusteného zhluku v zárodočnom disku podobným spôsobom, ktorý je známy pri [[vznik hviezd|vzniku hviezd]]. Podľa teórie niekoľkých gravitačných kolapsov, ktorej autorom je [[Alan Boss]] z [[Carnegie Institution for Science|Carnegie Institution of Washington]], bol vznik plynných obrov krátky a v prípade planéty Neptún trval len niekoľko storočí.<ref name="Jupiter" /> V poslednej dobe tiež existujú názory popierajúce tieto teórie vzniku. Tvrdí sa, že Neptún a Urán nemohli vzniknúť v takejto vzdialenosti od Slnka, pretože protoplanetárny disk v tejto oblasti nemohol byť dostatočne hustý na akréciu takto veľkých telies, ako naznačujú súčasné modely. Prípadným vysvetlením by mohla byť lokálne nestabilita v protoplanetárnom disku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Formation of gas and ice giant planets | url = http://www.sciencedirect.com/science?_ob=ArticleURL&_udi=B6V61-46SVX4B-1&_user=10&_rdoc=1&_fmt=&_orig=search&_sort=d&view=c&_acct=C000050221&_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=8356c9b57117437b185f44aca5ae71d0 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-8 | vydavateľ = Earth and Planetary Science Letters | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Alternatívna hypotéza predpokladá, že planéta vznikla bližšie k Slnku, kde bola hustota medziplanetárnej látky väčšia a až časom došlo k [[migrácia planéty|planetárnej migrácii]] na súčasnú obežnú dráhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thommes | meno = Edward W. | odkaz na autora = | titul = The formation of Uranus and Neptune Among Jupiter and Saturn | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0111290 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-8 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Hypotéza migrácie je v súčasnosti medzi planetológmi preferovaná, pretože umožňuje lepšie vysvetliť malé objekty za dráhou Neptúna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hansen | meno = Kathryn | odkaz na autora = | titul = Orbital shuffle for early solar system | url = http://www.geotimes.org/june05/WebExtra060705.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-8 | periodikum = Geotimes | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20070927212314/http://www.geotimes.org/june05/WebExtra060705.html | dátum archivácie = 2007-09-27 }}</ref> Vznik veľkých Neptúnových mesiacov prebehol pravdepodobne rovnakým spôsobom, akým vznikali kamenné planéty. Keďže je však Neptún od Slnka veľmi vzdialený, v žiadnej z fáz vzniku mesiacov nevystúpila teplota na vysoké hodnoty ako v prípade okolia Jupitera. Vplyvom nízkych teplôt tak nedošlo k úniku ľahko taviteľných látok z pôvodného disku okolo vznikajúcej planéty. == Fyzikálne a chemické vlastnosti == [[Súbor:Neptune, Earth size comparison true color.jpg|left|thumb|Porovnanie veľkosti Neptúna so Zemou]] Neptún je svojím vzhľadom, veľkosťou a [[hmotnosť]]ou veľmi podobný [[Urán (planéta)|Uránu]]. S hmotnosťou 1,0243×10<sup>26</sup> [[kilogram|kg]]<ref name="fact">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Williams | meno = David R. | odkaz na autora = | titul = Neptune Fact Sheet | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/neptunefact.html | dátum vydania = 2004-9-1 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2007-08-14 | vydavateľ = NASA | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> je Neptún teleso nachádzajúce sa medzi hmotnosťou Zeme a väčšími plynnými obrami. V porovnaní so Zemou je Neptún sedemnásťkrát hmotnejší, ale zároveň jeho hmotnosť dosahuje len 1/19 hmotnosti Jupitera.<ref group="pozn.">Hmotnosť Zeme je 5,9736×10<sup>24</sup> kg. Pomer hmotnosti Neptúna a Zeme je :<math>\begin{smallmatrix}\frac{M_{Neptun}}{M_{Zem}} \ =\ \frac{1,02 \times 10^{26}}{5,97 \times 10^{24}} \ =\ 17,09\end{smallmatrix}</math> Hmotnosť Uránu je 8,6810×10<sup>25</sup> kg. Pomer hmotnosti k Zemi: :<math>\begin{smallmatrix}\frac{M_{Uran}}{M_{Zem}} \ =\ \frac{8,68 \times 10^{25}}{5,97 \times 10^{24}} \ =\ 14,54\end{smallmatrix}</math> Hmotnosť Jupitera je 1,8986×10<sup>27</sup> kg; pomer je :<math>\begin{smallmatrix}\frac{M_{Jupiter}}{M_{Neptun}} \ =\ \frac{1,90 \times 10^{27}}{1,02 \times 10^{26}} \ =\ 18,63\end{smallmatrix}</math>. Zdroj: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Williams | meno = David R. | odkaz na autora = | titul = Planetary Fact Sheet - Metric | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/ | dátum vydania = 2007-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-03-13 | vydavateľ = NASA | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Polomer rovníku Neptúna je {{km|24764|m}}<ref name=Seidelmann2007>{{Citácia periodika | priezvisko = Seidelmann | meno = P. Kenneth | odkaz na autora = | spoluautori = Archinal, BA; A'hearn, MF et al. | titul = Report of the IAU/IAGWorking Group on cartographic coordinates and rotational elements | periodikum = Celestial Mechanics and Dynamical Astronomy | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | mesiac = | ročník = 90 | číslo = 3 | strany = 155 – 180 | url = http://adsabs.harvard.edu/doi/10.1007/s10569-007-9072-y | doi = 10.1007/s10569-007-9072-y | issn = 0923-2958 | vydavateľ = Springer Netherlands | dátum prístupu = 2008-03-07 | jazyk = {{eng}} }}</ref> – štyrikrát väčší ako má Zem. Keďže má Urán a Neptún podobné zloženie tvorené čiastočne [[ľad]]om, občas sa vyčleňujú zo skupiny plynných obrov do skupiny tzv. [[ľadový obor|ľadových obrov]]. Aj napriek tomu, že Neptún je oveľa ďalej od Slnka ako Urán, má teplotu povrchu o niečo málo vyššiu – dosahuje −213&nbsp;°C.<ref name="aldebaran"/> [[Súbor:Neptune diagram.svg|thumb|left|1 – horná vrstva atmosféry, vrcholky mrakov <br /> 2 – atmosféra zložená z vodíka, hélia a metánu<br /> 3 – plášť tvorený vodou, čpavkom a ľadom metánu <br /> 4 – kamenoľadové [[jadro planéty|jadro]]]] Zloženie Neptúna je pravdepodobne veľmi podobné zloženiu Urána. === Vnútorná stavba === Predpokladá sa, že oblasť [[planetárne jadro|jadra]] zaberá približne dve tretiny polomeru planéty a že je zložená z kamenného jadra<ref name="nine"/> v strede, [[ľad]]u a tekutého [[amoniak]]u s metánom. Kamenné jadro sa pravdepodobne skladá zo [[železo|železa]], [[nikel|niklu]] a [[Kremičitany|silikátov]]. Hmotnosť jadra sa odhaduje na 1,2 hmotnosti [[Zem]]e,<ref name="nine"/> teploty a [[tlak]] sa tu pohybujú okolo 5130 [[kelvin|K]] resp. 7 [[Bar (jednotka)|mbar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nettelmann | meno = N. | odkaz na autora = | spoluautori = French, M.; Holst, B.; Redmer, R. | titul = Interior Models of Jupiter, Saturn and Neptune | url = http://www.gsi.de/informationen/wti/library/plasma2006/PAPERS/TT-11.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-02-25 | vydavateľ = University of Rostock | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110718120920/https://www.gsi.de/informationen/wti/library/plasma2006/PAPERS/TT-11.pdf | dátum archivácie = 2011-07-18 }}</ref><ref name=hubbard>{{Citácia periodika | priezvisko = Hubbard | meno = W. B. | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Neptune's Deep Chemistry | periodikum = Science | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = | ročník = 275 | číslo = 5304 | strany = 1279-1280 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/275/5304/1279 | issn = | dátum prístupu = 2008-02-19 | doi = 10.1126/science.275.5304.1279 | pmid = 9064785 | jazyk = po anglicky }}</ref> Nad týmto veľkým jadrom sa nachádza tretina planéty v podobe [[plášť]]a tvorená pravdepodobne zmesou horúcich plynov [[vodík]]a, [[hélium|hélia]], [[voda|vody]] a [[metán]]u, ktorý spôsobuje i charakteristickú [[modrá|modrú]] farbu planéty.<ref name="astro"/> Pri odraze svetla od planéty metán najviac rozptyľuje [[modrá|modré]] lúče<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dušek | meno = Juraj | odkaz na autora = Jiří Dušek | priezvisko2 = Grygar | meno2 = Jiří | odkaz na autora2 = Jiří Grygar | priezvisko3 = Pokorný | meno3 = Zdeněk | odkaz na autora3 = Zdeněk Pokorný | titul = Náš vesmír | vydavateľ = Aventinum | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-7151-179-X | strany = 153 }}</ref> a naopak absorbuje [[červená|červenú]] časť spektra.<ref name="methan"/> Predpokladá sa, že plášť by mohol dosahovať desaťnásobok až pätnásťnásobok hmotnosti Zeme.<ref name="solar"/> Merania [[Mikrovlnné žiarenie|mikrovlnného žiarenia]] naznačujú, že teplota na Neptúne (ako u ostatných planét) rastie s hĺbkou. Pred meraním sondy Voyager 2 sa predpokladalo, že teplota Neptúna bude približne −228&nbsp;°C, ale sonda namerala −218&nbsp;°C. Tento rozdiel v nameraných hodnotách naznačuje, že Neptún má podobne ako Jupiter a Saturn vnútorný zdroj energie.<ref name="mystery">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Planet Neptune: A Mysterious Stormy Gas Ball | url = http://www.spacetoday.org/SolSys/Neptune/NeptunePlanet.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-28 | vydavateľ = Space Today Online | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> V plášti, kde sa nachádza prehriaty plyn, sa teplota pohybuje v rozmedzí 1 730 až 4 730&nbsp;°C. Modely naznačujú, že by sa v hĺbke okolo {{km|7000|m}} mohli nachádzať podmienky, ktoré by umožňovali vznik [[diamant]]ov z metánu. Vzniknuté diamanty by potom padali do jadra planéty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kerr | meno = Richard A. | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Neptune May Crush Methane Into Diamonds | periodikum = Science | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = | ročník = 286 | číslo = 5437 | strany = 25 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/286/5437/25a | dátum prístupu = 2007-02-26 | doi = 10.1126/science.286.5437.25a | issn = | jazyk = po anglicky }}</ref> === Magnetosféra === Sonda Voyager 2 v priebehu preletu detegovala aj [[magnetické pole]], ktoré je, podobne ako Uránovo [[Magnetický dipól|dipólové magnetické pole]], podivne orientované. Sklon magnetickej osi je 47° vzhľadom na [[rotačná os|rotačnú os]]. Magnetická os je tiež posunutá od stredu o 0,55 polomeru planéty<ref name="aldebaran">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neptun | url = http://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/neptun.html | dátum prístupu = 2008-12-28 | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081219234637/http://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/neptun.html | dátum archivácie = 2008-12-19 }}</ref> (približne o {{km|13000|m}}).<!-- <ref name="solar"/> --> Predpokladá sa, že vznik magnetického poľa je spojený s pohybom vodivého materiálu (pravdepodobne [[voda|vody]]<!-- <ref name="nine"/> -->) v stredných vrstvách planéty.<ref name="methan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wagner | meno = Jiří | titul = Sluneční soustava – Neptun | url = http://www.boskowan.com/www/jirka/vesmir/planets/neptun/neptun.htm | dátum prístupu = 2008-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090127005825/http://boskowan.com/www/jirka/vesmir/planets/neptun/neptun.htm | dátum archivácie = 2009-01-27 }}</ref> Nakoľko je magnetické pole rovnako nezvyčajne orientované aj u Uránu, vedci sa domnievajú, že by mohlo ísť o spoločnú vlastnosť ľadových obrov.<!-- <ref name="solar"/> --> Hodnota magnetického poľa na rovníku planéty dosahuje 14 [[Tesla|μT]] a [[magnetický dipólový moment]] 0,2×10<sup>18</sup> Tm<sup>3</sup>. Je teda 27-krát väčší než je magnetický dipólový moment u Zeme. Magnetické pole spôsobuje aj pozorovanú [[polárna žiara|polárnu žiaru]] v oblasti pólov. Predpokladá sa, že [[magnetosféra]] siaha do podobnej vzdialenosti ako u Urána.<ref name="aldebaran"/> === Atmosféra === [[Atmosféra (kozmického telesa)|Atmosféra]] Neptúna má zelenomodrú farbu,<ref name="aldebaran"/> zaberá pravdepodobne 5 až 10 % celkovej hmotnosti planéty a rozkladá sa do hĺbky 10 až 20 % planetárneho polomeru. Je omnoho búrlivejšia, premenlivejšia ako [[atmosféra Urána]]. V horných vrstvách je zložená prevažne z vodíka (80 %) a hélia (19 %).<ref name="aldebaran"/><ref name=hubbard/> Mraky rôznej výšky sú v nej unášané rýchlosťou viac ako {{km|1000|m}}/h (v okolí [[veľká tmavá škvrna|Veľkej tmavej škvrny]] až {{km|2000|m}}/h<ref name="astro"/> – ide o najvyššiu zistenú rýchlosť v slnečnej sústave<ref name="methan"/>). Väčšina [[vietor|vetrov]], ktoré na planéte vanú, sa pohybuje západným smerom súbežne s [[rovník]]om,<ref name="methan"/> a teda proti rotácii planéty.<ref name="astro"/> Sú sústredené do pásov podobne ako v [[atmosféra Jupitera|atmosfére Jupitera]] a majú priemernú dobu obehu 19 hodín.<ref name="aldebaran"/> Keďže doba rotácie planéty je 16 hodín, atmosféra planéty rotuje rýchlejšie ako samotná planéta. Zaujímavým javom bola v čase preletu sondy Voyager 2 Veľká tmavá škvrna na južnej pologuli,<ref name="methan"/> široká ako Zem (či ako polovica známej [[Veľká červená škvrna|Veľkej červenej škvrny]] na Jupiteri).<ref name="astro"/><ref name="nine"/> Pravdepodobne to bol obrovský [[vír]] otáčajúci sa rýchlosťou vyše {{km|600|m}}/h, ale existujú aj hypotézy, že išlo o obrovskú bublinu vystupujúcu z hlbších častí planéty.<ref name="methan"/> Vetry pohybovali škvrnou na západ rýchlosťou okolo {{km|1080|m}}/h.<ref name="methan"/> Okrem Veľkej tmavej škvrny bola v atmosfére pozorovaná aj tzv. [[Malá tmavá škvrna]].<ref name="aldebaran"/> ==== Počasie ==== [[Súbor:Neptune's Great Dark Spot.jpg|thumb|Veľká tmavá škvrna]] Jedným z rozdielov medzi Uránom a Neptúnom je [[meteorológia|meteorologická]] aktivita. Urán je pokojný, zatiaľ čo Neptún je známy svojou búrlivou aktivitou v atmosfére. Vietor v atmosfére dosahuje najvyššiu rýchlosť v slnečnej sústave. Je poháňaný vnútornou energiou planéty. Najsilnejšie [[orkán]]y dosahujú až okolo {{km|2000|m}}/h. [[2. november|2. novembra]] [[1994]] sa [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblov vesmírny teleskop]] snažil zamerať Veľkú tmavú škvrnu pozorovanú sondou Voyager 2. Zistil však, že búrka zmizla či bola prekrytá inými útvarmi v atmosfére.<ref name="methan"/> Okrem nej sa sformovali ďalšie dve búrky – ''Čarodejníkovo oko'' (Wizard’s eye) a ''Scooter''. Unikátnym úkazom je prítomnosť vysokých [[oblak]]ov, ktoré vrhajú [[tieň|tiene]] na nepriehľadné vrstvy pod nimi. V septembri 2018 Hubblov teleskop pozoroval v severnej pologuli tmavú búrku sprevádzanú bielymi oblakmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hubble Reveals Dynamic Atmospheres of Uranus, Neptune | url = https://www.nasa.gov/feature/goddard/2019/hubble-reveals-dynamic-atmospheres-of-uranus-neptune/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[S. Gibbard]] a iní usudzujú, že vďaka mračnám metánu, [[sírovodík]]u, čpavku, vody a podobne môže v atmosfére Neptúna dochádzať k výbojom [[blesk]]ov, hoci zatiaľ sa ich na diaľku nepodarilo pozorovať.<ref name="Grygar" >{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Jiří | priezvisko = Grygar | titul = ŽEŇ OBJEVŮ 1999 (XXXIV.) 1.1.8. Neptun | vvydavateľ = Kozmos | dátum vydania = 2000-05-09 | dátum aktualizácie = 2000-05-19 | dátum prístupu = 2009-09-03 | url = http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIV1999A.html#9 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170929232040/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIV1999A.html#9 | dátum archivácie = 2017-09-29 }}</ref> V atmosfére planéty boli pozorované aj mraky nápadne pripomínajúce pozemské [[cirrus|cirry]]. Predpokladá sa, že by tieto mračná mohli byť skôr než metánom tvorené kryštálikmi vodného ľadu, ktorý tvorí 2,5 až 3 % atmosféry.<ref name="mystery"/> ==== Ročné obdobia ==== [[Súbor:Neptune seasons.JPG|thumb|Zmena teploty v oblasti južného pólu ako dôkaz zmeny ročných období ({{Malé|zdroj:Hubblov vesmírny ďalekohľad}})]] Šesť rokov pozorovaní Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom naznačuje, že v atmosfére planéty dochádza k striedaniu [[Ročné obdobia|ročných období]] podobne ako na [[Zem]]i. Podľa snímok dochádza na južnej pologuli k výraznému nárastu odrazeného [[svetlo|svetla]], čo je vysvetľované práve zmenou ročného obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atmosféra - Ročné obdobie na Neptúnu | url = http://planety.astro.cz/neptun/5/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-27 | vydavateľ = Astronómia - astronómie pre každého | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Od roku [[1996]] do roku [[2002]] postupne rástla svetlosť južnej časti planéty dôsledkom nárastu množstva svetlejších mrakov v tejto oblasti. To podporilo predchádzajúce pozorovanie vykonané od roku 1980 na pôde [[Lowell Observatory|Lowellovho observatória]] v [[Arizona|Arizone]]. Predpokladá sa, že podobne ako na Zemi, aj na Neptúne panujú štyri [[ročné obdobia]], ktoré sa prejavujú teplejším [[leto]]m a studenšou [[Zima|zimou]] s postupným prechodom cez [[jar]] a [[jeseň]]. Na základe dĺžky obežnej doby Neptúna, ktorá je približne 165 rokov, je zrejmé, že dĺžka každého ročného obdobia na Neptúne bude okolo 40 rokov.<ref name="rocnidoby">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Devitt | meno = Terry | odkaz na autora = | titul = Brighter Neptune Suggests A Planetary Change Of Seasons | url = http://falck.org/feature/neptune.html | dátum vydania = 2003-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-24 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20101214193611/http://falck.org/feature/neptune.html | dátum archivácie = 2010-12-14 }}</ref> Pre definitívne potvrdenie teórie o ročných obdobiach bude potrebné pokračovať v pozorovaní asi ďalších 20 rokov (údaj z roku 2005). Časom by malo dochádzať k neustálemu zvyšovaniu jasu južných oblastí planéty.<ref name="rocnidoby" /> Teóriu o striedaní ročných období podporuje skutočnosť, že rotačná os planéty je naklonená o 29° od kolmice na obežnú rovinu, v prípade Zeme je to 23,5°.<ref name="rocnidoby"/> Len planéty s výrazným sklonom osi môžu mať ročné obdobia. == Telesá pod gravitačným vplyvom == === Prstence planéty === {{hlavný článok|Prstence Neptúna}} Neptún má slabé planetárne [[prstenec planéty|prstence]] neznámeho zloženia. Majú svojráznu špecifickú štruktúru, ktorá je narušovaná zrejme mesiacmi Neptúna. Prvý náznak, že prstence sú nekompletné, sa objavil v polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]], keď sa pri [[zákryt]]e hviezdy planétou niekedy objavilo bliknutie navyše. Obrázky z ''Voyageru 2'' ukázali, že systém obsahuje veľa slabých prstencov. Vonkajší prstenec nazvaný Adams obsahuje tri oblúky – ''Liberté'', ''Egalité'' a ''Fraternité'' (sloboda, rovnosť a bratstvo). Existencia týchto oblúkov je ťažko vysvetliteľná, pretože podľa pohybových zákonov by sa za krátky čas sformovali do jednotného prstenca. Úlohu tu pravdepodobne zohráva mesiac [[Galatea (mesiac)|Galatea]], ktorý asi bráni spojeniu oblúkov. Mnoho ďalších prstencov našli kamery Voyageru. Okrem Adamsovho prstenca (polomer {{km|63000|m}} od stredu planéty), sa tu nachádza Laverrierov prstenec ({{km|53000|m}}) a širší i slabší Galleho prstenec ({{km|42000|m}}). Slabý vonkajší výbežok Laverrierovho prstenca sa volá Lassel, a na jeho konci je pomenovaný prstenec Arago ({{km|57000|m}}). Nové pozorovania zo Zeme ukázali, že prstence sú omnoho menej stabilné ako sa predpokladalo. Prstenec ''Liberté'' (sloboda), môže zmiznúť za menej ako storočie. === Mesiace planéty === [[Súbor:Detail of Triton - GPN-2000-000422.jpg|thumb|Mesiac [[Triton (mesiac)|Triton]], ako ho zo vzdialenosti {{km|530000|m}} vyfotografovala sonda [[Voyager 2]]]] {{hlavný článok|Mesiace Neptúna}} Neptún mal k septembru 2007 13 známych mesiacov.<ref name="v číslach">{{Cite web | author = Peter Ivan | title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach | url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | accessdate = 18. november 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | archivedate = 2009-12-10 }}</ref> 1. 7. 2013 sa po objavení mesiaca [[Hippocamp (mesiac)|Hippocamp]] zvýšil počet na 14. Zďaleka najväčší a jediný [[guľa]]tý je [[Triton (mesiac)|Triton]], objavený [[William Lassel|Williamom Lasselom]] iba 17 dní po objavení samotného Neptúna. Triton má [[retrográdna dráha|retrográdnu dráhu]], čo naznačuje, že môže ísť o bývalý objekt [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]] zachytený na obežnú dráhu okolo planéty jej gravitáciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hvězdárna Uherský Brod | titul = Nový scénář původu Neptunova měsíce Triton | url = http://astrosvet.com/planety/novy-scenar-puvodu-neptunova-mesice-tritonu | dátum vydania = 2006-05-22 | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = česky }}</ref> Pomaly sa k planéte približuje a keď napokon dosiahne [[Rocheova medza|Rocheovu medzu]], [[slapová sila|slapové sily]] ho roztrhajú. Triton je najchladnejšie teleso pozorované v slnečnej sústave. Teplota jeho povrchu je 38,15 K (−228&nbsp;°C). Nepravidelná [[Nereida (mesiac)|Nereida]], druhý najbližší mesiac Neptúna, má jednu z [[excentricita|najexcentrickejších]] obežných dráh v slnečnej sústave. Od júla do septembra 1989 ''Voyager 2'' objavil ďalších šesť mesiacov. Druhým najväčším je [[Proteus (mesiac)|Proteus]], ktorý však má iba pol percenta hmotnosti Tritonu. Je známy ako veľmi tmavé teleso, keďže [[albedo|odráža]] iba 6 % dopadajúceho svetla. K najvnútornejším patria [[Najáda (mesiac)|Najáda]], [[Thalassa (mesiac)|Thalassa]], [[Despina (mesiac)|Despina]], [[Galatea (mesiac)|Galatea]] a [[Larissa (mesiac)|Larissa]]. Z ďalších 5 nových mesiacov objavených zo Zeme je pomenovaný len jeden s názvom [[Psamathe (mesiac)|Psamathe]] (S/2003 N1). Ostatné 4 majú dočasné pomenovanie (S/2002 N1-4). <center>'''Prehľad mesiacov Neptúna s priemerom nad {{km|100|m}}'''</center> {| class=wikitable ! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| Meno ! style="background:#efefef;" ! colspan=2| Označenie ! style="background:#efefef;" ! colspan=4| [[Elementy dráhy]] ! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| Rozmer (km) ! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| [[Magnitúda|Mag.]] ! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| Rok objavu ! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| Objaviteľ |- ! style="background:#efefef;" | definit. ! style="background:#efefef;" |  predbežné  ! style="background:#efefef;" | [[veľká polos]] (10<sup>3</sup> km) ! style="background:#efefef;" | [[výstrednosť]] ! style="background:#efefef;" | [[Uhol sklonu dráhy|Sklon dráhy]] (°) ! style="background:#efefef;" | [[doba obehu]] (dni) |- |[[Triton (mesiac)|Triton]]||I|| ||align="right"| 354,8||align="right"| 0,0000||align="right"| 156,8000||align="right"| 5,8769||align="right"|2706||13,0||1846||W. Lassell |- |[[Proteus (mesiac)|Proteus]]||VIII||S/1989 N1||align="right"| 117,6||align="right"| 0,0004||align="right"| 0,0390||align="right"| 1,1223||align="right"|416||20,0||1989||S. P. Synnott / [[Voyager 2]] |- |[[Nereida (mesiac)|Nereida]]||II|| ||align="right"| 5513,4||align="right"| 0,7512||align="right"| 7,2300||align="right"| 360,1362||align="right"|340||19,2||1949||G. Kuiper |- |[[Galatea (mesiac)|Galatea]]||VI||S/1989 N4||align="right"| 62,0||align="right"| 0,0001||align="right"| 0,0540||align="right"| 0,4287||align="right"|158||22,0||1989||S. P. Synnott / [[Voyager 2]] |- |[[Despina (mesiac)|Despina]]||V||S/1989 N3||align="right"| 52,5||align="right"| 0,0001||align="right"| 0,0650||align="right"| 0,3347||align="right"|148||22,0||1989||S. P. Synnott / [[Voyager 2]] |} === Trójania === {{hlavný článok|Trójan Neptúna}} Častice prstencov a Neptúnove mesiace nie sú jediné telesá, ktoré pri svojom obehu okolo Slnka súvisia s Neptúnom. Podobne ako pri [[Jupiter]]i, aj pri Neptúne objavili výskumníci z [[Carnegie Institution]] štyri telesá, ktoré zdieľajú s Neptúnom približne rovnakú obežnú dráhu. Takéto telesá, ktoré obiehajú 60° pred alebo 60° za planétou sa nazývajú [[Trójan (planétka)|Trójania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na oběžné dráze Neptunu byli nalezeni tři noví Trojané | url = http://astrosvet.com/planety/na-obezne-draze-neptunu-byli-nalezeny-tri-novi-trojane | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Hvězdárna Uherský Brod | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Neptún je po Jupiteri len druhou planétou slnečnej sústavy, pri ktorej sú známi Trójania. Prvý Neptúnov Trójan, planétka {{mpl|2001 QR|322}}, bola objavená v roku [[2001]]. === Vplyv Neptúna na ťažisko slnečnej sústavy === Neptún má hneď po Jupiteri druhý najväčší vplyv spomedzi planét na umiestnenie a pohyb [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] (barycentra) slnečnej sústavy a teda aj na pohyb Slnka. Za to môže nielen jeho veľká hmotnosť, ktorá je tretia najväčšia medzi planétami, ale hlavne jeho najdlhšia [[veľká polos]] obežnej dráhy. Vplyv Neptúna na ťažisko slnečnej sústavy tvorí približne 13 % z celkového vplyvu slnečnej sústavy. Je možné, že vplyv Neptúna má súvislosť s istou dlhou periódou v cykle [[slnečná aktivita|slnečnej aktivity]] známej ako ''[[Gleisbergov cyklus]]'', ktorej hodnota 80 – 85 rokov súhlasí s polovicou siderickej obežnej doby Neptúna alebo so synodickou periódou Neptúna voči spoločnej perióde známych planét.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kalenda | meno = P. | priezvisko2 = Málek | meno2 = J. | titul = Je sluneční aktivita spojená s variacemi momentu hybnosti Slunce? | url = http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf | dátum prístupu = 2010-01-08 | kapitola = 5. SLUNEČNÍ AKTIVITA A JEJÍ MODELOVÁNÍ | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081210003033/http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf | dátum archivácie = 2008-12-10 }}</ref> == Pozorovanie == [[Súbor:Neptune-Methane.jpg|thumb|left|Neptún s mesiacmi Proteus, Larissa, Galatea a Despina.]] Neptún nie je objekt viditeľný voľným okom. Jeho jasnosť sa pohybuje medzi 7,8 a 8 [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|magnitúdami]], takže na jeho pozorovanie je potrebný [[ďalekohľad]]. Vo veľkom ďalekohľade sa javí ako malý modrozelený disk. Vzhľadom na jeho vzdialenosť sa zo Zeme študuje iba veľmi ťažko. === Objavenie === Prvé pozorovanie Neptúna sa podarilo už [[Galileo]]vi [[27. december|27. decembra]] [[1612]] a druhé [[27. január]]a [[1613]]. V oboch prípadoch planétu pokladal za nehybnú [[hviezda|hviezdu]], ktorá bola veľmi blízko (v [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]]) Jupitera. Jeho objav tak nemôže byť uznaný. Práve počas jeho prvého pozorovania koncom decembra 1612 mal Neptún veľmi malý pohyb na oblohe pri pohľade zo Zeme, ktorý nestačil na to, aby si Galileo uvedomil, že ide o planétu. V roku [[1821]] [[Alexis Bouvard]] vytvoril zoznam vypočítaných polôh Urána. Následné pozorovania odhalili významnú odchýlku od tohto zoznamu, pričom Bouvard uvažoval o nejakom telese s rušivým vplyvom. V roku [[1843]] [[John Couch Adams]] vypočítal dráhu ôsmej planéty, ktorá by zohľadňovala odchýlky Urána. [[Urbain Le Verrier]] v roku [[1846]] mal nezávisle od Adamsa vlastné výpočty. Poslal ich nemeckému astronómovi [[Johann Gottfried Galle|Johannovi Gottfriedovi Gallemu]]. Pri pozorovaní používal Besselovu mapu, pričom uvidel hviezdu, ktorú na mape nemal zaznačenú. Na observatóriu v Berlíne s pomocou študenta Heinricha Louisa d'Arresta ako prvý človek vedome pozoroval planétu Neptún v noci z [[23. september|23.]] na [[24. september|24.]] septembra 1846 iba 1 stupeň od predpovedanej polohy. Bolo isté, že ide o planétu, keďže zmenila svoju polohu medzi hviezdami. Následne sa rozpútala národnostne ladená diskusia medzi [[Francúzi|Francúzmi]] a [[Briti|Britmi]], o tom kto sa viac zaslúžil o objav. Nakoniec sa medzinárodne uznáva, že zásluhy za objav si zaslúžia obaja. Napriek tomu je však táto otázka prehodnocovaná, kvôli znovuobjaveniu tzv. „dokumentov o Neptúne“ z roku [[1998]]. Tieto dokumenty [[Royal Observatory, Greenwich|kráľovského astronomického observatória v Greenwichi]] boli spreneverené astronómom [[Olli Eggen|Ollim Eggenom]]. Po ich preskúmaní niektorí historici uvažujú o tom, že Adams sa nezaslúžil o objav rovnakým dielom ako Le Verrier. === Pozemské teleskopy === Napriek tomu, že Neptún je najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy od Zeme, pozorovaním zo Zeme sa podarilo urobiť na tomto telese a jeho družiciach už veľa objavov. Zo Zeme boli objavení všetci Neptúnovi Trójania a v roku [[1999]] tiež nový prstenec vo vnútri už známeho prstenca Le Verrier. V [[infračervené žiarenie|infračervenom spektre]] získanom družicou [[ISO]] boli v roku 1998 objavené [[spektrálna čiara|čiary]] [[metyl]]u, čo je zlúčenina vznikajúca [[fotolýza|fotolýzou]] metánu.<ref name="Grygar" /> V roku 2002 objavili astronómovia za pomoci veľkých ďalekohľadov na [[Havaj]]i a v [[Čile]] 4 nové družice s jasnosťami 25 – 26 mag a s lineárnym priemerom do {{km|60|m}}. V nasledujúcom roku našli ďalší mesiac, ktorý sa od Neptúna vzďaľuje na rekordných 80 miliónov km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Jiří | priezvisko = Grygar | titul = Žeň objevů 2003 - díl A 1.1.6. Nejvzdálenější planety | vvydavateľ = IAN | dátum vydania = 2005-03-21 | url = http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1494#1.1.6. | dátum prístupu = 2009-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20050928054342/http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1494#1.1.6. | dátum archivácie = 2005-09-28 }}</ref><ref name="britanica">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Later observations of Neptune from Earth | url = http://www.britannica.com/EBchecked/topic/409330/Neptune/251785/Later-observations-from-Earth | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-1-4 | vydavateľ = Britannica | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> === Hubblov vesmírny ďalekohľad === {{Pozri aj|Hubblov vesmírny ďalekohľad}} Neptún bol v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] detailne sledovaný Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom.<ref name="britanica"/> Pozorovania mimo rušivých vplyvov [[Atmosféra Zeme|pozemskej atmosféry]] prebiehali po dobu šiestich rokov, čo umožnilo zaobstarať sériu snímok, ktoré ukazujú dynamické zmeny v atmosfére planéty počas 16 hodín sledovania. Na základe snímok mohla byť vytvorená animácia javov v atmosfére<ref name="movie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hubble Makes Movie of Neptune's Rotation and Weather | url = http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/1996/33/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-1-4 | vydavateľ = hubblesite.org | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> pomáhajúca vedcom sledovať pohyby mračien v horných častiach atmosféry či sledovať silné [[dýzové prúdenie]] v oblasti rovníka.<ref name="movie"/> Súčasne po šesťročnom sledovaní pomohol objaviť sezónne zmeny v atmosfére a umožnil vznik hypotézy o striedaní ročných období (planéta bola snímkovaná v rokoch 1996, 1998 a 2002).<ref name="space">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Britt | meno = Robert Roy | odkaz na autora = | titul = Hubble Photos Show Neptune Has Seasons | url = http://www.space.com/scienceastronomy/neptune_seasons_030519.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-1-4 | vydavateľ = Space.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Okrem Hubblovho ďalekohľadu bol na podporné merania použitý aj [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]], ktorý sledoval vesmír v infračervenom spektre.<ref name="britanica"/> === [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] === [[File:Neptune Close-Up (NIRCam Image) (weic2214a).jpeg|thumb|Neptún a jeho prstence na snímke [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba]]]] Neptún pozoruje aj vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, doposiaľ najväčší kozmický ďalekohľad, aký bol kedy vypustený. V infračervenom spektre napríklad vytvoril veľmi ostré snímky prstencov tejto planéty a umožnil vidieť aj také prstence, ktoré neboli pozorované od preletu sondy Voyager 2. Zábery odhalili aj nepretržitý prúd oblakov obklopujúci južný pól a sedem Neptúnových mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Prstence Neptunu pohledem Teleskopu Jamese Webba | url = https://kosmonautix.cz/2022/09/prstence-neptunu-pohledem-teleskopu-jamese-webba/ | dátum vydania = 2022-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-15 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> === Voyager 2 === {{Hlavný článok|Voyager 2}} Neptún navštívila zatiaľ iba jediná sonda – Voyager 2. Táto sonda odvysielala na Zem všetky blízke zábery planéty a jej mesiacov. Najbližšie priblíženie k Neptúnu nastalo [[25. august]]a [[1989]]. Pretože to bola posledná planéta, ktorú mohol Voyager 2 skúmať, bolo rozhodnuté preletieť bližšie pri mesiaci Triton. Počas preletu okolo Neptúna sonda objavila Veľkú tmavú škvrnu, čo viedlo k názoru, že podobne ako pri Jupiteri ide o atmosférickú poruchu. V oblasti pólu boli pozorované polárne žiare.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Dr. Edwin V. Bell, II | titul = Voyager Project Information | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/voyager.html | dátum prístupu = 2008-2-22 | vydavateľ = NSSDC | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20050514082115/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/voyager.html | dátum archivácie = 2005-05-14 }}</ref> Počas preletu okolo planéty sonda odoslala na Zem okolo 10 000 fotografií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | odkaz na autora = | titul = NSSDC ID: 1977-076A | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | dátum prístupu = 2008-2-22 | vydavateľ = nssdc.gsfc.nasa.gov | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130220223406/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | dátum archivácie = 2013-02-20 }}</ref> Sonda pomohla zmerať veľkosť planéty, rýchlosť rotácie atmosféry a objavila magnetické pole planéty. Súčasne potvrdila existenciu Neptúnových prstencov a objavila šesť nových mesiacov.<ref name="britanica"/> === Budúce misie === Do roku 2023 nebola oficiálne schválená žiadna ďalšia misia k Neptúnu alebo ktorémukoľvek z mesiacov planéty. Existuje množstvo štúdií a inžinierskych návrhov, ako by sonda mala vyzerať, ale žiadny z nich ešte nebol schválený alebo definitívne odsúhlasený. Koncepty predpokladajú napríklad atmosférickú sondu pre štúdium atmosféry planéty,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carroll | meno = Michael | odkaz na autora = | titul = Far-reaching future missions | url = http://www.astronomy.com/asy/default.aspx?c=a&id=3373 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-24 | vydavateľ = Astronomy.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> ktorá oproti Jupiteru a Saturnu bude zrejme bližšie pôvodnej hmlovine, z ktorej vznikla slnečná sústava. Pre úspešné vyslanie sondy je potrebné taktiež vyvinúť iný druh napájania sondy, ako sa spravidla používa. Pre prílišnú vzdialenosť od Slnka nebude možné pri Neptúne používať [[fotovoltaický článok|fotovoltaické panely]], ale energiu bude potrebné získavať [[rádioaktívny rozpad|rádioaktívnym rozpadom]] prvkov.<ref name="tritona">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mission to Neptune Under Study | url = http://www.universetoday.com/2004/12/09/mission-to-neptune-under-study/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-24 | vydavateľ = Universetoday.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Iné plány počítali s vyslaním sondy medzi rokmi 2015 až 2020, kedy by bolo možné využiť [[gravitačný prak]] Jupitera a Saturna pre urýchlenie letu a príletu sondy k planéte koncom 20. rokov 21. storočia. Do roku 2009 sa vedecká komunita sústredila na zostavenie úloh, ktoré by sonda mala vykonať, aby priniesla nové poznatky o planéte či o jej mesiaci Triton.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = White Paper: Argo Mission to Neptune, Triton, and a KBO | url = http://futureplanets.blogspot.com/2009/08/white-paper-argo-mission-to-neptune.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-24 | vydavateľ = utureplanets.blogspot.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Nič z toho sa však nezrealizovalo. V súčasnosti (2023) je najprepracovanejším návrhom misie k Neptúnu sonda [[Neptune Odyssey]]. Má byť zložená z hlavnej sondy a atmosferického puzdra. Telesá by mala vyniesť do vesmíru raketa [[Space Launch System|SLS]] a let k Neptúnu by trval 16 rokov v prípade, že dátum štartu neumožní uskutočniť gravitačný manéver pri Jupiteri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Škorpík | meno = Vítězslav | odkaz na autora = | titul = Top 5 návrhů fyzikálních observatoří | url = https://kosmonautix.cz/2023/07/top-5-navrhu-fyzikalnich-observatori/ | dátum vydania = 2023-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-15 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> === Amatérske pozorovanie === Podobne ako iné planéty sa aj Neptún najlepšie pozoruje v čase [[opozícia (astronómia)|opozície]], ktorá nastáva približne raz do roka. Počas opozície narastá [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] na maximálnu hodnotu 7,8<sup>m</sup>, čo však stále neumožňuje pozorovanie planéty voľným okom. Ako modrozelený disk ho možno uvidieť teleskopom, ktorého [[zrkadlo]] má priemer najmenej 25 až 30&nbsp;cm.<ref name="sledovatneptun">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Observing Neptune | url = http://planet-neptune.com/index.php?document_id=100 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-28 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131029180428/http://planet-neptune.com/index.php?document_id=100 | dátum archivácie = 2013-10-29 }}</ref> Od roku 2010 sa Neptún nachádza v [[Súhvezdie Vodnár|súhvezdí Vodnár]] a keďže sa Neptún ocitne v opozícii začiatkom septembra, sú najlepšie mesiace pre pozorovanie medzi [[júl]]om a [[november|novembrom]]. Pre zistenie polohy planéty je najvhodnejšie použiť niektorý z množstva softvérov (napr. ''Stellarium''), ktorý ku konkrétnemu dátumu presne určí pozíciu planéty. == Neptún v kultúre == [[Súbor:Fountain of Neptune.jpg|right|thumb|[[Neptúnova fontána]] vo [[Florencia|Florencii]]]] === Mytológia === [[Neptún (boh)|Neptún]] bol [[staroveký Rím|starorímsky]] boh mora, totožný s gréckym [[Poseidón]]om. Pôvodne bol bohom vôd, prameňov a riek, až približne v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]] ho povýšili na boha mora. Ako boha pramenitých vôd ho uctievali pod menom ''Nethus'' už [[Etruskovia]]. Spolu s bratmi [[Jupiter (boh)|Jupiterom]] a [[Pluto (boh)|Plutom]] patril k najmocnejším bohom, synom boha [[Saturn (boh)|Saturna]]. [[Tritón (boh)|Tritón]], podľa ktorého bol pomenovaný jeho najväčší mesiac, bol Neptúnov najobľúbenejší syn. Ďalšie Neptúnove mesiace boli pomenované podľa [[Nereida|Nereíd]], morských [[Nymfa (mytológia)|nýmf]]. Jedna z Nereíd, [[Amfitria]], bola Neptúnovou manželkou, v starších mýtoch mal však za manželku [[Salacia|Salaciu]], bohyňu prameňov. Najväčší [[chrám]] zasvätený Neptúnovi stál na [[Marsove pole|Marsovom poli]] v [[Rím]]e. Kult Neptúna sa udržal v celom rímskom [[Stredomorie|Stredomorí]] ešte dlho po víťazstve [[kresťanstvo|kresťanstva]].<ref>{{Cite book | author = Vojtech Zamarovský | year = | title = Bohovia a hrdinovia antických bájí | publisher = Perfekt, Bratislava | isbn = 80-8046-203-8 }}</ref> === Sci-fi === Planéta Neptún sa objavila vo viacerých [[sci-fi]] filmoch a knihách. Prvýkrát sa v literatúre vyskytla v roku 1889 ako neobývateľná ľadová planéta v diele ''Spirito Gentil''. V roku 1930 napísal [[Olaf Stepledon]] epický román ''Last and First Men: A Story of the Near and Far Future'', v ktorom vystupoval Neptún ako domov vyspelej ľudskej rasy budúcnosti. V 40. a 50. rokoch 20. storočia sa Neptún objavoval ako planéta s globálnym oceánom v príbehoch ''[[Kapitán budúcnosti|Kapitána budúcnosti]]''. V 60. rokoch vyšiel román ''Nearly Neptune'' od [[Hugh Walters|Hugha Walters]], ktorý pojednáva o prvom pilotovanom lete k Neptúnu, ktorý však skončí neúspechom potom, čo oheň zničí systémy podpory života na palube lode. Vo filme sa objavil Neptún napríklad v sci-fi horore ''[[Horizont udalostí (film)|Horizont udalostí]]'', opisujúci príbeh stratenej lodi za dráhou Neptúna a záchrannú misiu. Okrem planéty samotnej sa v umení objavujú aj jej mesiace. Napríklad americký autor [[Larry Niven]] vo svojom diele ''Prstenec'' situoval na mesiac [[Nereida (mesiac)|Nereida]] základňu mimozemskej rasy známej ako Outsider. == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Neptune (planet)}} == Zdroj == {{portál|Slnečná sústava|}} {{Preklad|cs|Neptun (planeta)|6481541}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Neptún| ]] [[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1846]] ejdixyi24rijpqtvqe4hnthinooqwbo Jupiter 0 6729 8254939 8249925 2026-07-28T19:24:22Z Spider 001757 142600 autoritné údaje 8254939 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Infobox Planéta | názov = Jupiter | znak = Jupiter symbol (bold).svg| obrázok = Jupiter OPAL 2024.png | popis obrázku = Jupiter nasnímaný [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom]] v januári 2024 | objaviteľ = | dátum objavu = | epocha = 2000,0 | vzdialenosť = {{km|778412027|m|w}}<br />5,203 363 01 [[astronomická jednotka|AU]] | obvod dráhy = 4,888 [[Tera|T]][[meter|m]]<br />32,675 AU | excentricita = 0,048 392 66 | perihélium = {{km|740742598|m}} <br />4,951 558 43 AU | afélium = {{km|816081455|m}}<br />5,455 167 59 AU | doba obehu = 4 335,3545 d<br />(11,87 [[juliánsky rok|a]]) | synodická doba obehu = 398,86 d | rýchlosť = {{km|13.050|m}}/s | maximálna rýchlosť = {{km|13.705|m}}/s | minimálna rýchlosť = {{km|12.440|m}}/s | sklon dráhy = 1,305 30° | výstupný uzol = 100,556 15° | argument perihélia = 274,197 70° | stredná anomália = | satelity = 115 potvrdených<ref name="SSD">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Planetary Satellite Discovery Circumstances | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA JPL]] | dátum prístupu = 20.7.2026 | url = https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html | jazyk = po anglicky }}</ref> | priemer = {{km|142984|m}}<br />(11,209 Zemí) | povrch = 6,14×10<sup>10</sup> km² (120,5 Zemí) | objem = 1,338×10<sup>15</sup> km³ (1235,6 Zemí) | hmotnosť = 1,899×10<sup>27</sup> kg (317,8 Zemí) | hustota = 1,326 g/cm³ | gravitácia = {{m|23.12|m}}/s² | úniková rýchlosť = {{km|59.54|m}}/s | doba rotácie = 0,413 51 d (9 h 55,5 min)<ref name="aldebarankniha" /> | rýchlosť rotácie = {{km|12.6|m}}/s = {{km|45262|m}}/h <br />(na rovníku) | sklon osi = 3,13° | NPoleRA = 268,05°<br />(17 h 52 min 12 s) | NPoleDec = 64,49° | abs mag = | albedo = 0,52 | teplota = 110 [[kelvin|K]]-[[1 E2 K|152 K]]-? | zloženie atmosféry = [[vodík]]~86 %, [[hélium]]~14 %, [[metán]] 0,1 %, [[vodná para]] 0,1%, [[amoniak]] (čpavok) 0,02 %, [[etán]] 0,0002 %, [[fosfín]] 0,0001 %, [[sírovodík]]<0,0001 % | hustota atmosféry = ? | atmosférický tlak = 70 [[Pascal|kPa]] | výška atmosféry = ? | }} '''Jupiter''' je piata [[planéta]] v poradí od [[Slnko|Slnka]], najväčšia a najhmotnejšia planéta našej [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Je pomenovaný po [[rímska mytológia|rímskom bohovi]] [[Jupiter (boh)|Jupiterovi]]. [[Astronomický symbol|Symbolom]] planéty je štylizované znázornenie Jupiterovho božského [[blesk]]u: [[File:Jupiter symbol (fixed width).svg|16px|♃]].<ref name="Kleczek">{{Citácia knihy | priezvisko = Klezcek | meno = Josip | odkaz na autora = Josip Kleczek | titul = Velká encyklopedie vesmíru | redaktori = Jitka Zykánová | vydanie = prvé | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok copyrightu = 2002 | isbn = 80-200-0906-X | edícia = 2480 | jazyk = česky | strany = 201 – 205 }}</ref> Jupiter má chemické zloženie podobné Slnku a ďalším [[hviezda]]m. Líši sa od nich najmä nízkou [[hmotnosť]]ou, ktorá nestačí na vytvorenie podmienok pre [[termojadrová reakcia|termojadrové reakcie]] prebiehajúce vo všetkých [[hviezda hlavnej postupnosti|hviezdach hlavnej postupnosti]]. Napriek tomu sa so svojimi mnohými [[mesiace Jupitera|mesiacmi]] podobá akejsi „slnečnej sústave“ v malom.<ref name="aldebaran" >{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran, Kulhánek, Rozehnal, Havlíček | odkaz na autora = | titul = Jupiter | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/jupiter.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-08-28 }}</ref> <!-- Často je označovaný za ''nedokončenú hviezdu'' aj keď toto porovnanie je rovnakého druhu ako označiť [[planétka|asteroid]] za „nedokončenú Zem“. --> Neexistuje presná definícia odlišujúca veľké hmotné planéty ako Jupiter od [[hnedý trpaslík|hnedých trpaslíkov]], čo sú prechodné útvary medzi planétami a hviezdami. V každom prípade by Jupiter potreboval byť aspoň 70×<ref name="10zaujamavosti" /> až 80× hmotnejší, aby sa mohol stať hviezdou.<ref name="A.M." /> Planéty, ktoré sú Jupiteru podobné hmotnosťou, rozmermi a zložením, sa nazývajú [[Joviálna planéta|joviálne]]. Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný [[povrch]].<ref name="aldebarankniha" /> Jeho búrlivá [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]] plynule prechádza do tekutého [[plášť]]a a vo väčších hĺbkach do horúceho pevného [[jadro planéty|jadra]].<ref name="roboty">{{Citácia knihy | priezvisko = Pokorný | meno = Zdeněk | priezvisko2 = Zejda | meno2 = Miloslav | titul = Vesmírné objevy – Invaze robotů do vesmíru | redaktori = Oldřich Růžička | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2004 | isbn = 80-251-0264-5 | jazyk = česky }} </ref> Rýchla [[rotácia]] planéty spôsobila, že sa v jej atmosfére utvorili gigantické, farebne jasne odlíšené štruktúry nazývané pásy<ref name="aldebaran" /> a zóny. Okrem nich možno už malým [[ďalekohľad]]om pozorovať na Jupiteri ďalšie [[búrka|búrkové]] štruktúry, napríklad známu [[Veľká červená škvrna|Veľkú červenú škvrnu]], ktorá je z nich najväčšia. Jupiter sa okolo svojej [[rotačná os|osi]] otočí najrýchlejšie zo všetkých planét slnečnej sústavy – otočenie netrvá ani 10 hodín.<ref name="CAM" >{{Citácia periodika | priezvisko = Bělík | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ČAM za květen 2018: Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/cam-za-kveten-2018-jupiter.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-06-13 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref><ref name="roboty" /> Planéta má podľa súčasných poznatkov druhú najväčšiu sústavu [[mesiac (družica)|mesiacov]], po [[Saturn]]e. V roku 2026 bolo známych 115 jeho družíc,<ref name="aldebaran" /> pričom najznámejšie sú najväčšie štyri. Nazývame ich [[Galileove mesiace]], pretože prvý písomný záznam o ich pozorovaní urobil [[Galileo Galilei]] v roku [[1610]]. Najväčší Galileiho mesiac, [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], je zároveň najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Ďalšie známe mesiace sú [[Európa (mesiac)|Európa]], ktorá je pokrytá ľadovou kôrou, a [[Io (mesiac)|Io]], ktorý prejavuje mohutnú [[sopečná aktivita|sopečnú aktivitu]]. Jupiter je na oblohe dobre viditeľný voľným okom, a preto bol známy ľuďom už v [[starovek]]u. Vďaka svojej obežnej dobe okolo Slnka trvajúcej necelých 12 rokov prechádza Jupiter každým znamením [[zvieratník]]a približne rok. Veľa údajov o Jupiteri nám poskytli [[kozmická sonda|kozmické sondy]], najmä jeho dve umelé družice: [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]] v rokoch 1995 – 2003 a [[Juno (sonda)|Juno]] od roku 2016. == Charakteristika == Jupiter je obrovská plynová [[guľa]] s 318-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť [[Zem]]e.<ref name="Pokorny">{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 1985 | title = Planeta Jupiter | publisher = Hvězdárna a planetárium Mikuláše Koperníka v Brně}}</ref><ref name="prehled" /><ref name="aldebarankniha" /> So svojou hmotnosťou 1,899x10<sup>27</sup> kg<ref name="A.M.">{{Cite book | author = Bohuslav Lukáč, Teodor Pintér, Milan Rybanský, Marián Vidovenec | year = 2005 | title = Astronomické minimum | publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo | isbn = 80-85221-48-9 | pages = strany: 52 – 56}}</ref><ref name="dominuje">{{Citácia periodika | priezvisko = Suchan | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Planeta Jupiter dominuje únorové obloze | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/planeta-jupiter-dominuje-unorove-obloze.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2015-02-08 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref><ref name="10zaujamavosti">{{Citácia periodika | autor = Milan Rybanský | titul = 10 zaujímavostí o Jupiteri | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2016 | mesiac = jún – júl | ročník = 48 | číslo = 3 | strany = 38 – 39 | dátum prístupu = 2025-12-11 | issn = 0323-049 }}</ref> je 2,5-násobne [[hmotnosť|hmotnejší]] ako všetky ostatné planéty slnečnej sústavy dohromady.<ref name="vesmír" >{{Citácia knihy | korporácia = Dorling Kindersley Limited | titul = Vesmír | redaktori = Martin Rees (hlavný redaktor), Albína Gardošová (zodpovedná redaktorka), Helena Oleňová (technická redaktorka) | prekladatelia = Štefan Gajdoš, Juraj Kubica, Alena Lackovičová, Katarína Maštenová, Henrich Ploczek | ďalší = Jana Brožíková (register) | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2006 | rok copyrightu = 2005 | edícia = Slovak edition | url = www.dk.com | strany = 176 – 179 | isbn = 80-551-1233-9 }}</ref> Je taký hmotný, že sa hmotný stred ([[ťažisko (fyzika)|ťažisko]]) sústavy Jupiter – Slnko nachádza nad [[fotosféra|slnečným povrchom]] (vo vzdialenosti 1,068 slnečného polomeru od stredu Slnka). Hmotnosť Jupitera sa v astronómii používa ako jednotka hmotnosti [[Extrasolárna planéta|exoplanét]] a niekedy aj hnedých trpaslíkov. [[Rovník]]ový priemer Jupitera je podľa najnovších meraní zo sondy Juno {{km|142976|m}}.<ref name="rozmery">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Data z Juno upřesňují tvar i velikost Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/06/data-z-juno-upresnuji-tvar-i-velikost-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-06 | dátum prístupu = 2026-02-10 }}</ref> To je približne 11-krát viac ako priemer celej Zeme.<ref name="dominuje" /><ref name="10zaujamavosti" /> Rýchla [[Otáčavý pohyb|rotácia]] Jupitera spôsobuje vydúvanie rovníkových vrstiev<ref name="aldebaran" /> až o {{km|9292|m}} oproti polárnym.<ref name="rozmery" /> Jeho [[objem]] by pohltil 1 319 Zemí. Z pomeru jeho hmotnosti voči rozmerov vyplýva, že [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] Jupitera je omnoho nižšia ako hustota Zeme a iných pevných planét a je porovnateľná s hustotou vody.<ref name="Pokorny" /> [[Súbor:Jupiter, Earth size comparison.jpg|left|thumb|Porovnanie veľkostí [[Zem]]e a Jupitera]] Nízka hustota napovedá, že Jupiter musí byť zložený z veľmi ľahkých [[Chemický prvok|chemických prvkov]]. Už prvé [[spektroskopia|spektroskopické]] pozorovania Jupitera ukázali, že je zložený najmä z [[molekula|molekulárneho]] [[vodík]]a (H<sub>2</sub>). Sonda Galileo zistila, že ho tvorí vodík a [[hélium]], ktoré sú zmiešané v pomere 5:1.<ref name="Rekordy" /><ref name="A.M." /> Podľa iného zdroja je však tento pomer iný, iba 20:1.<ref name="Kleczek" /> Tieto dva základné prvky tvoriace Jupiter sú najhojnejšie sa vyskytujúcimi prvkami vo [[vesmír]]e. Silné gravitačné pole planéty spolu s nízkymi teplotami horných vrstiev atmosféry, čiže pomalým tepelným pohybom jej molekúl, prakticky znemožňujú únik plynov do okolitého kozmického priestoru<ref name="Pokorny" /> napriek tomu, že ide o dva najľahšie chemické prvky vôbec. Chemické zloženie Jupitera sa veľmi podobá chemickému zloženiu Slnka s tým rozdielom, že Jupiter obsahuje percentuálne viac ťažkých prvkov. Vo veľkom množstve sa tu nachádzajú napríklad [[vzácne plyny]], ako sú [[argón]], [[kryptón]] a [[xenón]].<ref name="Special2003" >{{Citácia periodika | priezvisko = Verfl | meno = Jan | priezvisko2 = Laifr | meno2 = Václav | titul = Jupiter po Galileovi | periodikum = Astropis | rok = 2003 | číslo = špeciál | strany = 11 – 17 }}</ref> Jupiter vydáva asi o 60 % viac [[tepelná energia|tepelnej energie]], ako prijíma zo slnečného žiarenia. Predpokladá sa, že táto energia pochádza z troch možných zdrojov: [[teplo]] z doby vzniku Jupitera (toto sa kedysi považovalo za hlavný zdroj energie,<ref name="prehled" /><ref name="Rekordy" /> dnes už väčšinou nie); energia uvoľňovaná pomalým [[gravitačná kontrakcia|zmršťovaním planéty]] a gravitačná energia hélia veľmi pomaly klesajúceho do stredu planéty.<ref name="Pokorny" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Jupiteru a Saturnu prší hélium | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/na-jupiteru-a-saturnu-prsi-helium.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2009-02-05 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref><!-- a energia veľmi slabo prebiehajúcich termonukleárnych reakcií - toto je neodzdrojované a nedôveryhodné--> V minulosti sa uvažovalo aj o príspevku v podobe energie dopadajúcich [[meteorit]]ov.<ref name="Babcan" /> == Vznik a vývoj planéty == Jupiter sa [[vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformoval]] spolu s inými planétami pred 4,6 až 4,7 [[miliarda]]mi rokov.<ref name="exoplanety" >{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 2007 | title = Exoplanety | publisher = Academia, Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 }}</ref> Podľa hypotézy publikovanej v roku 2017 v časopise Proceeding of the National Academy of Sciences<ref name=najstarsiaplaneta">{{Citácia periodika | meno = Ján | priezvisko = Svoreň | titul = Jupiter – najstaršia planéta s možným kvapalným jadrom a snežením v atmosfére | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2017 | mesiac = august – september | ročník = 48 | číslo = 4 | strany = 3 - 6 | url = | dátum prístupu = 2025-12-03 | issn = 0323-049}}</ref> sa Jupiter, respektíve jeho jadro, sformovalo skôr ako ostatné planéty slnečnej sústavy.<ref name="Juice">{{Citácia periodika | autor = Ján Kráľa, Pavol Rapavý | titul = Juice letí k Jupiteru. Skončí na Ganymede | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2023 | mesiac = október – november | ročník = 54 | číslo = 5 | strany = 34 - 36 | url = | dátum prístupu = 2025-12-02 | issn = 0323-049}}</ref><ref>115. David Ondřich, Jiří Grygar: LII. Žeň objevů 2017 B, Kozmos 5/2019</ref> Základom bol [[protoplanetárny disk|prachoplynový disk]] okolo [[praslnko|formujúceho sa Slnka]], protoplanetárny disk. Jeho teplota s rastúcou vzdialenosťou od Slnka klesala. V oblasti, kde sa (podľa starších predstáv) formoval Jupiter, dosahovala asi 170 [[Kelvin|K]]. Pri tejto teplote skondenzovali kovy a ich oxidy, síričitany, kremničitany, možno aj ľad, čím vytvorili malé prachové zrná.<ref name="Pokorny" /> Z nich pravdepodobne postupným zliepaním (akréciou) vznikli zhluky hmoty – [[planetezimála|planétezimály]]. Z nich sa ďalším spájaním utvorili väčšie telesá zvané [[protoplanéta|protoplanéty]]. Podľa najpodrobnejších výpočtov sa rádovo desiatky kilometrov veľké planétezimály počas 100 000 rokov spojili do planetárnych embryí s hmotnosťou rádovo 10<sup>24</sup> kg. Pravdepodobne už v tomto štádiu, keď bol Jupiter zatiaľ bez atmosféry, došlo ku gravitačnému zachyteniu ďalších planetezimál na Jupiterovej dráhe ako tzv. [[Trójan (planétka)|Trójanov]] (pozri nižšie).<ref name="trojania" /> Zárodok Jupitera už mal natoľko veľkú [[gravitácia|gravitáciu]], že začal priťahovať ľahké prvky, predovšetkým zvyšný vodík, ktorý ešte nestihol zo vznikajúcej sústavy odniesť [[slnečný vietor]]. Tým rýchlo rástol objem a hmotnosť budúceho Jupitera, rýchlejšie než u ostatných, súčasne vznikajúcich plynných planét slnečnej sústavy. Najrýchlejší prírastok hmoty dosahoval v dobe, keď mal asi len tretinu dnešnej hmotnosti. Aj jeho povrchová teplota bola vtedy na maxime.<ref name="Pokorny" /> Ďalšie prudké zvyšovanie jeho hmotnosti spôsobila rozsiahla plynná obálka, pretože zabrzdila prelietajúce telesá, ktoré padali na jeho povrch. Za 4 milióny rokov by mal Jupiter týmto spôsobom dosiahnuť hmotnosť rovnajúcu sa 21 hmotnostiam Zeme a jeho vznik bol dokončený ďalšou bleskovou [[akrécia (astronómia)|akréciou]] materiálu.<ref>{{cite journal | author = Jiří Grygar | title = Žeň objevů 2003 (kapitola 1,3, Planetární soustava kdysi a dnes) | journal = Kozmos | year = 2005 | volume = XXXVI | issue = 4 | pages = strany: 12 – 13 | issn=}}</ref> Priemer vznikajúcej planéty navzdory rastúcej hmotnosti klesal, pretože ho gravitácia stláčala do menšieho objemu. Najprv bola táto [[gravitačná kontrakcia|kontrakcia]] rýchla, čo malo za následok, že planéta vydávala veľké množstvo energie, neskôr sa spomalila. Pomalé zmršťovanie Jupitera pokračuje dodnes. Tento proces je ekvivalentný zmršťovaniu [[Protohviezda|protohviezd]], čiže vznikajúcich hviezd predtým, než sa v ich jadrách zapália termonukleárne reakcie a ďalšie zmršťovanie zastavia. To sa však v Jupiteri nikdy nestane, lebo teplota jeho jadra je zhruba o rád nižšia než minimálna teplota potrebná za týchto podmienok na jadrovú fúziu. Keď sa hustota stredu planéty zvýšila asi na 3000 kg na m<sup>3</sup>, nastala [[elektrónová degenerácia]] – vodík v jadre začal prechádzať do fázy [[kov]]u.<ref name="Pokorny" /> Vyššie uvedená teória má však niekoľko nedostatkov. Richard H. Durisen a iní poukázali na to, že Jupiter a Saturn sa nemohli utvoriť kondenzáciou hmoty na kamenné jadrá, pretože tento proces by musel trvať tak dlho, že zárodočný plyn slnečnej sústavy by sa za ten čas už rozptýlil do [[medzihviezdny priestor|medzihviezdneho priestoru]]. Problém so vznikom joviálnych planét možno by sa dal obísť štúdiou, ktorá odmieta vznik joviálnych planét akréciou plynného materiálu na kamenné jadrá, ale vysvetľuje ich vznik ako produkt niekoľkých [[gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačných kolapsov]]. Autorom tejto teórie je [[Alan Boss]] z [[Carnegie Institution of Washington]].<ref name="Jupiter">{{cite journal | title = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov | journal = Kozmos | year = 2003 | pages = 2 | issn=}}</ref> Podľa tejto teórie sa Jupiter sformoval z kozmologického hľadiska "bleskovo", len za 300 rokov. Navzdory tomu však vzorky kometárneho prachu, ktoré doniesla sonda [[Stardust]], nepriamo potvrdzujú teóriu, že formovanie Jupitera malo trvať prinajmenšom 3 milióny rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Zrníčka kometárního prachu a stáří planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/zrnicka-kometarniho-prachu-a-stari-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-03-27 | dátum prístupu = 2025-08-28 }}</ref> [[Súbor:Hubble Spies Jupiter Eclipses.jpg|thumb|Jupiter v nepravých farbách na zábere Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Na disku planéty sú viditeľné tiene troch jeho mesiacov.]] V roku 2019 bola zverejnená štúdia, ktorá tvrdí, že pred 4,5 miliardami rokov sa Jupiter zrazil s [[Protoplanéta|protoplanétou]]. Podkladom pre túto štúdiu boli merania gravitačného poľa sondou [[Juno (sonda)|Juno]]. Podľa týchto meraní nie je jadro jednotné ako pri štandardných modeloch formovania planét. Jeho jadro je „premiešané“ a obsahuje prvotné ťažké prvky s vonkajšou obálkou planéty. Podľa simulácií je takéto premiešané a vytvarované jadro spôsobené nárazom v ranej tvorbe planéty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Shang-Fei Liu1,2, | odkaz na autora = | titul = The formation of Jupiter’s diluted core by a giant impact | url = https://www.nature.com/articles/s41586-019-1470-2 | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = 14 August 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = | jazyk = en }}</ref>   === Migrácia Jupitera === Existujú hypotézy, podľa ktorých sa Jupiter nesformoval v tej vzdialenosti od Slnka, v ktorej sa nachádza teraz, a na svoju súčasnú pozíciu sa postupne presunul (migroval). Podľa modelu s názvom ''[[Nice model]]'' sa planetárne embryo Jupitera utvorilo o niečo ďalej od Slnka, ako je teraz.<ref name="Zen" /> Jedným z dôkazov pre toto tvrdenie je fakt, že počas akrécie musela na zárodok Jupitera dopadať hmota prevažne v [[Skvapalňovanie|kondenzovanom]] stave, ale ťažké vzácne plyny napr. argón sa v predpokladanom pomere prvkov kondenzujú len pri teplotách nižších ako 30 [[Kelvin|K]]. To je niekoľkonásobne menej, ako predpokladaná teplota vo vzdialenostiach Jupitera počas jeho formovania. Jedno z vysvetlení tohto problému predpokladá oveľa nižšiu teplotu [[Slnečná hmlovina|zárodočnej hmloviny]] v čase formovania Jupitera, iné sa snaží obísť problém tým, že Jupiter sa v skutočnosti sformoval vo vzdialenejších častiach slnečnej sústavy a až potom migroval na súčasnú dráhu.<ref name="Special2003" /> Podľa štúdie z roku 2019 sa Jupiter sformoval dokonca až štyrikrát ďalej od Slnka, než sa nachádza teraz. Podľa tejto teórie trvala migrácia Jupitera 700 000 rokov.<ref name="trojania" /> V roku [[1984]] ukázali J. Fernández a W. Ip, akým mechanizmom by sa Jupiter mohol dostať do vnútorných častí slnečnej sústavy. V ranej histórii slnečnej sústavy sa totiž planéta stretávala s miliardami [[planétka|planétok]], ktoré míňala pri ich putovaní do oblastí [[Oortov oblak|Oortovho mraku]] alebo až za hranice slnečnej sústavy. Pri týchto preletoch nastal efekt [[gravitačný prak|gravitačného praku]], čo znamená, že rýchlosť planétky sa preletom okolo Jupitera pod vplyvom jeho gravitácie zvýšila. Podobným spôsobom [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] urýchlila už niekoľko [[kozmická sonda|sond]] mieriacich do vonkajších častí slnečnej sústavy. Pri každom gravitačnom urýchlení sa však Jupiter premiestnil nepatrne bližšie k Slnku rýchlosťou, ktorá je nepriamo úmerná [[pomer]]u hmotností Jupiter/planétka. Pri veľkom množstve takýchto gravitačných prakov mohol Jupiter kedysi migrovať smerom k Slnku rýchlosťou až 0,2 AU za 100 tisíc rokov.<ref name="Zen" >{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Jiří Grygar | titul = Žeň objevů 2005 | kapitola = 1.1.4. Jupiter | url = http://cygnus.astro.sk/zne/zneXL2005A.html#1.1.5. | jazyk = česky | dátum prístupu = 2009-10-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304104600/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXL2005A.html#1.1.5. | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Model slnečnej sústavy vytvorený medzinárodným tímom, ktorý bol publikovaný v časopise ''[[Nature]]'' v júni 2011, však naproti tomu ukazuje, že Jupiter sa sformoval vo vzdialenosti asi 3,5 AU od Slnka, čo je bližšie, ako je jeho súčasná vzdialenosť. Pribrzďovaný [[medziplanetárny plyn|medziplanetárnym plynom]], ktorý bol vo formujúcej sa slnečnej sústave oveľa hustejší ako dnes, sa Jupiter mal dokonca k Slnku priblížiť ešte viac a to až na vzdialenosť 1,5 AU (dnešná vzdialenosť [[Mars]]u, v ktorej sa ale v tých časoch Mars ešte nenachádzal).<ref name="zlodej">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jak Jupiter okradl planetu Mars | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jak-jupiter-okradl-planetu-mars.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2011-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Po spotrebovaní plynu sa planéta začala od Slnka opäť špirálovite vzďaľovať, až kým neskončila na súčasnej pozícii. Pri takomto spôsobe migrácie by Jupiter musel pri približovaní aj vzďaľovaní prekonať [[pásmo planétok]], ktoré by tým podľa starších názorov gravitačne vyčistil od hmoty. Ale podľa nového modelu bol migrujúci Jupiter činiteľom, ktorý asteroidy naopak rozptýlil a zväčšil rozmery oblasti, v ktorej sa vyskytovali<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | titul = Jak mladý Jupiter putoval solárním systémem | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews | dátum vydania = 2011-06-07 | dátum aktualizácie = 2011-09-13 | dátum prístupu = 2011-09-17 | jazyk = česky }}</ref> alebo dokonca do tejto oblasti sám planétky pritiahol.<ref name="zlodej" /> Gravitačné pôsobenie Jupitera malo hneď po Slnku najväčší vplyv na formovanie slnečnej sústavy. Čiastočne sa pričinil o jej súčasné usporiadanie. Existuje aj hypotéza, že práve Jupiter spôsobil takzvané veľké bombardovanie<ref name="JUICE" >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zvoník | meno = Karel | titul = Sonda, která má „šťávu“ | url = http://www.kosmonautix.cz/2017/12/sonda-ktera-ma-stavu/ | dátum vydania = 2017-12-08 | dátum prístupu = 2018-01-08 | jazyk = česky }}</ref> čerstvo vyformovaných planét medziplanetárnou hmotou. Podľa inej hypotézy publikovanej v roku 2011 v časopise ''Nature'' je migrácia a gravitácia Jupitera dôvodom, prečo planéta Mars nemá také veľké rozmery ako Zem alebo Venuša – Jupiter ho o časť hmoty pripravil.<ref name="zlodej" /> === Vznik mesiacov === Predpokladá sa, že veľké mesiace Jupitera mohli vzniknúť podobným spôsobom ako planéty. Zárodok Jupitera mal okolo seba [[hmlovina|hmlovinu]] v tvare disku. Z tohto disku sa naberaním hmoty a zmršťovaním utvorili mesiace. Tento scenár vzniku podporuje aj chemické zloženie mesiacov. Jupiter sa počas svojho vzniku na krátku dobu zahrial až na 4 000 °C, čo spôsobilo odparenie [[voda|vody]] vo vnútorných častiach jeho zárodočného disku. Preto [[Mesiace Jupitera#Malé vnútorné mesiace|najbližšie mesiace Jupitera]] vodu neobsahujú a sú zložené len z ťažko sa vyparujúcich látok.<ref name="exoplanety" /> Najvnútornejšie mesiace vznikali najrýchlejšie, podľa K. Batygina a A. Morbideliho len za asi 6000 rokov. U [[Kalisto (mesiac)|Kallisto]], najvzdialenejšieho z veľkých Jupiterových mesiacov, trvalo nabratie súčasnej hmotnosti až 9 miliónov rokov.<ref name="Kozmos 2 23">{{Citácia periodika | priezvisko = Rapavý | meno = Pavol | odkaz na autora = | titul = Jupiter, kráľ mesiacov | dátum vydania = 2023-04-01 | číslo = 2 | ročník = 54 | periodikum = Kozmos }}</ref> [[File:PIA01667-Io's Pele Hemisphere After Pillan Changes.jpg|náhľad|vľavo|[[Io (mesiac)|Io]], najväčší kamenný mesiac Jupitera, obieha bližšie k planéte ako ľadové mesiace. Naznačuje to, že sa formoval v horúcejšom prostredí ako vzdialenejšie mesiace.]] Podľa hypotézy Robin M. Canupovej a Williama R. Warda zo [[Southwest Research Institute]] sa okolo Jupitera v dávnej minulosti sformovalo oveľa viac veľkých guľatých mesiacov, ale planéta ich postupne pohlcovala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter možná pojídal své měsíce | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-mozna-pojidal-sve-mesice.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2009-03-13 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Malé mesiačiky s výstrednými dráhami sú pravdepodobne zachytenými [[kométa]]mi a asteroidmi, ktoré vznikali ďaleko od planéty, a len neskôr ich Jupiter gravitačne zachytil. Podľa starých hypotéz mali byť zachytené aj Galileove mesiace, k čomu odborníkov viedol najmä ich značný rozdiel voči Jupiteru. Podobne objasňovali dnes už prekonané hypotézy aj vznik Jupiterovho prstenca.<ref name="Babcan" /> Objav malého mesiačika [[Valetudo]] v roku 2017, ktorý obieha v protismere dráh ďalších malých mesiacov, ktoré križuje, viedol k domnienke, že niektoré malé Jupiterove mesiace môžu byť aj pozostatkami po vzájomných zrážkach väčších mesiacov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Objeveno 12 nových malých měsíců planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/objeveno-12-novych-malych-mesicu-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-07-25 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> == Dráha a rotácia == Jupiter obieha Slnko vo vzdialenosti {{km|778412027|m}}, čo je viac než päťnásobne väčšia vzdialenosť ako tá, [[astronomická jednotka|v ktorej obieha Zem okolo Slnka]].<ref name="Pokorny" /> Tomu pripadá aj množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na [[štvorcový meter|meter štvorcový]] jeho plochy, ktoré tvorí len 3,7 % zo žiarenia dopadajúceho na meter štvorcový hranice atmosféry Zeme. Jupiter je však k Slnku stále o polovicu bližšie než nasledujúca joviálna planéta [[Saturn]]. Jeho obežná dráha má tvar [[elipsa|elipsy]] podobnej [[kružnica|kružnici]] s [[excentricita (astronómia)|excentricitou]] približne 0,048.<ref name="Kleczek" /> Pri najväčšom priblížení k Zemi nazývanom [[Opozícia (astronómia)|opozícia]] nás od Jupitera delí 588 miliónov km. Pri najväčšom vzdialení, v [[konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]], sa od Zeme vzďaľuje až na 968 miliónov km. [[Sklon dráhy|Sklon]] jeho dráhy k rovine [[ekliptika|ekliptiky]] je nevýrazný a dosahuje len 1,3 °, čo je po [[Urán (planéta)|Uráne]] druhý najmenší sklon dráhy planéty v slnečnej sústave.<ref name="V číslach" >{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum prístupu=2008-11-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum archivácie=2009-12-10 }}</ref> Keďže Jupiter je zložený prevažne z plynu, jeho [[rotácia]] nepripomína rotáciu pevného telesa. Rôzne vrstvy jeho atmosféry sa otáčajú rôznou rýchlosťou. Kým rovníkový pás planéty urobí jednu otočku za 9 hodín 50 minút, vrstvy pri [[Pól (vesmírne teleso)|póloch]] sa otočia raz za 9 hodín 56 minút. Takáto rotácia sa nazýva [[diferenciálna rotácia|diferenciálna]].<ref name="Rekordy" /> Jupiter má medzi všetkými planétami slnečnej sústavy najkratší [[deň]]. Os má veľmi nízky odklon od kolmice na obežnú dráhu, iba 3,07°. Z tohto dôvodu na planéte prakticky nedochádza k striedaniu [[ročné obdobie|ročných období]].<ref name="vesmír" /> Rotačná os planéty vykonáva [[Precesia (astronómia)|precesný]] pohyb podobný precesnému pohybu zemskej rotačnej osi, ale v prípade Jupitera jeho perióda dosahuje 450 000 rokov.<ref name="Pokorny" /> Z dôvodu diferenciálnej rotácie Jupitera museli byť na určovanie polôh útvarov v jeho atmosfére zadefinované až tri rôzne systémy súradníc.<ref name="rapavy" /> == Magnetosféra == [[program Pioneer|Sondy programu Pioneer]] potvrdili existenciu Jupiterovho mohutného [[magnetické pole|magnetického poľa]], ktoré je podľa ich meraní 10× silnejšie ako zemské<ref name="Pokorny" /> a obsahuje 20 000× viac energie. Svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. Silné magnetické pole je spôsobené rýchlou rotáciou. Sonda Juno zistila, že magnetické pole Jupitera je ešte silnejšie, než sa dovtedy predpokladalo, a má silnejšie a slabšie oblasti.<ref name="prvnidata" /> Pri rovníku planéty existuje oblasť s vysokou lokálnou úrovňou magnetizmu.<ref name="magnetozmeny" /><!-- Jeho [[magnetické pole]] je až 4 000-krát väčšie ako [[magnetické pole Zeme]]. --> Navzdory tomu je magnetické pole na hranici oblačnosti omnoho slabšie než pole bežnej magnetky pripevnenej na chladničke.<ref name="AstroKulhanek" /> Pole má dvojpólový charakter, existujú však aj nezanedbateľné kvadrupólové a oktupólové momenty.<ref name="Pokorny" /> Skutočná štruktúra jeho magnetického poľa je komplikovaná. Na rozdiel od magnetického poľa Zeme sú napríklad uzavreté aj mnohé magnetické siločiary vychádzajúce z oblastí jeho magnetických pólov.<ref name="magnetosfera">{{Citácia periodika | priezvisko = Kulhánek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Rentgenové záře na Jupiteru | periodikum = Astropis | odkaz na periodikum = Astropis | issn = 1211-0485 | vydavateľ = Společnost Astropis | rok = 2021 | ročník = XXIX | číslo = 128 | strany = 12 – 15 }}</ref> [[File:Jupiter's magnetosphere in the vicinity of the Galilean satellites.jpg|thumb|Vnútorná časť magnetosféry Jupitera a Galileiho mesiace]] Jupiter má veľmi rozsiahlu a silnú [[magnetosféra|magnetosféru]]. Keby bola viditeľná zo Zeme, javila by sa až 5× väčšia ako [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] v splne, aj keď leží od nás omnoho ďalej. Toto magnetické pole vytvára mohutné výrony urýchlených častíc v Jupiterových [[radiačný pás|radiačných pásoch]], interaguje s mesiacom Io a vytvára vodivú trubicu a [[plazma (fyzika)|plazmový]] prstenec okolo neho. Jupiterova magnetosféra je najväčšia plazmová štruktúra slnečnej sústavy<ref name="AstroKulhanek" /> (je väčšia než magnetosféra [[Slnko|Slnka]]). Celkový tvar [[zemská magnetosféra|magnetosféry Zeme]] a Jupitera je veľmi podobný. [[Magnetopauza]] v prípade Zeme sa však vytvára vo vzdialenosti 70 000 až {{km|80000|m}}, ale u Jupitera takmer 100-krát ďalej. Tento rozdiel sa vysvetľuje nielen mohutnejším magnetickým poľom Jupitera, ale aj tým, že intenzita slnečného vetra je vo vzdialenosti jeho obežnej dráhy podstatne slabšia ako pri Zemi. Citlivé prístroje na palube sondy Pioneer<!-- 10 či 11? --> odhalili, že jupiterovský „severný“ [[magnetický pól]] je na južnom geografickom [[Pól (vesmírne teleso)|póle]] planéty s odchýlkou 11 stupňov od jupiterovskej osi rotácie<ref name="prehled" /> a so stredom poľa posunutým mimo stred Jupitera podobne ako je tomu pri magnetickom poli Zeme. Navzdory tomu iný zdroj tvrdí, že magnetické pole Jupitera má opačnú polaritu ako magnetické pole Zeme a na sever mieri jeho severný magnetický pól.<ref name="Pokorny" /> Pioneer<!-- 10 či 11? --> zaznamenal vlnu jupiterovskej magnetosféry ešte vo vzdialenosti 26 miliónov kilometrov a [[magnetický chvost]] dosahujúci až za [[Saturn]]ovu obežnú dráhu.<ref name="AstroKulhanek" >{{Citácia periodika | priezvisko = Kulhánek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné extrémy | periodikum = Astropis | ročník = XXXI | číslo = 148 (2026) | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-0485 | vydavateľ = | miesto = | dátum = | jazyk = česky | strany = 20, 21}}</ref><ref name="aldebaran" /> Údaje ukazujú, že veľkosť tohto magnetického poľa na strane obrátenej k Slnku rýchlo kolíše v dôsledku zmien tlaku slnečného vetra. Tento jav bol bližšie skúmaný pri dvoch [[program Voyager|misiách Voyager]]. Bolo objavené, že prúdy vysokoenergetických častíc sú vyvrhované až k obežnej dráhe Zeme. V jupiterovských [[radiačný pás|radiačných pásoch]] boli nájdené a namerané vysokoenergetické [[protón]]y. Ukázalo sa, že medzi Jupiterom a niektorými jeho mesiacmi (najmä Io) pretekajú [[elektrický prúd|elektrické prúdy]]. Vplyvom rotácie planéty sa v rádiovom žiarení z Jupitera prijímanom na Zemi objavujú periodické zmeny v intenzite aj smere polarizácie poľa. Vďaka tomu sa určila hodnota jednej otočky planéty okolo osi.<ref name="prehled" /> Magnetické pole Jupitera sa však mení aj v skutočnosti, aj keď pomaly. Tento jav bol objavený potom, ako sa porovnali merania najstarších sond skúmajúcich Jupiter, Pioneerov, s údajmi získanými najnovšou sondou, Juno. Podľa vedeckého tímu sondy Juno tieto zmeny spôsobuje atmosférické prúdenie na planéte.<ref name="magnetozmeny">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno odhalila změny magnetického pole Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2019/06/03/juno-odhalila-zmeny-magnetickeho-pole-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2019-06-03 | dátum prístupu = 2025-06-11 }}</ref> === Polárne žiary === [[Súbor:Jupiter.Aurora.HST.UV.jpg|left|náhľad|Severná [[polárna žiara]] na Jupiteri v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom spektre]]. Záber urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Jasný žiarivý uzlík na ľavom vonkajšom okraji aurorálneho oválu je spôsobený mesiacom Io.]] V polárnych oblastiach boli pozorované [[polárna žiara|polárne žiary]], jav známy aj na Zemi. Od pozemských polárnych žiar sa však v mnohom líšia. Sú tisíckrát jasnejšie<ref name="hisaki">{{Citácia periodika | priezvisko = Gorková | meno = Sylvie | autor = | odkaz na autora = | titul = Výzkum polárních září na Jupiteru pokračuje | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/vyzkum-polarnich-zari-na-jupiteru-pokracuje.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2015-04-08 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> a mnohostonásobne energetickejšie než polárne žiare nad Zemou. Jedným z dôvodov je, že silné Jupiterovo magnetické pole urýchľuje častice slnečného vetra, ktoré polárne žiare spôsobujú, na veľmi vysoké rýchlosti, ktorými sa potom zrážajú s časticami jeho atmosféry. Ďalších dôvod, prečo sú polárne žiare na tejto planéte také intenzívne, je ten, že okrem slnečného vetra ich spôsobujú aj častice z mesiaca [[Io (mesiac)|Io]].<ref name="polarne" >{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Webbův teleskop odhalil nové detaily o polárních zářích Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/05/14/webbuv-teleskop-odhalil-nove-detaily-o-polarnich-zarich-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref><ref name="Kleczek" /> Keďže Io je pri planéte stále prítomný, na rozdiel od vysokej koncentrácie slnečného vetra, polárne žiare nad Jupiterom sú na rozdiel od tých nad Zemou pozorovateľné nepretržite.<ref name="hisaki" /> Polárne žiary na Jupiteri zároveň vydávajú žiarenie v omnoho väčšom rozsahu [[Elektromagnetické spektrum|elektromagnetického spektra]] než tie pozemské. Dajú sa pozorovať od infračervenej až po röntgenovú oblasť spektra.<ref name="magnetosfera" /> Najmä pôvod ich röntgenového žiarenia, ktoré vypovedá o veľmi vysokých energiách, je predmetom rozličných výskumov a teórií. Inou zvláštnosťou Jupiterových polárnych čiar je, že nie sú totožné na severnom a južnom póle tak ako u iných planét s polárnymi žiarami (a teda aj Zeme).<ref name="chandra" /> Trinásťčlenná čínsko-americká vedecká skupina to na základe simulácií na superpočítači Cheyenne vo Wyomingskom superpočítačovom centre [[NCAR]] vysvetľuje tým, že u ťažkých iónov pochádzajúci h z Jupiterových mesiacov sa pri ich pohybe magnetickým poľom neuplatňuje tzv. princíp [[Magnetické zrkadlo|magnetického zrkadla]]. Tieto ióny majú takú obrovskú energiu, že sa pri jednom magnetickom póle neodrazia smerom k druhému magnetickému pólu, ale vniknú rovno do Jupiterovej atmosféry. Magnetické póly teda medzi sebou nekomunikujú.<ref name="magnetosfera" /> Inou zvláštnosťou polárnych žiar Jupitera je to, že netvoria iba žiariaci ovál ako na Zemi s tmavým stredom. V ultrafialovej oblasti spektra žiari aj vnútorná časť oválu, jej štruktúry sú však chaotické. V polárnych žiarach sa tiež dajú pozorovať žiarivé uzlíky spôsobené Galileovými mesiacmi.<ref name="magnetosfera" /> == Atmosféra == [[Súbor:Jupiter from Voyager 1.jpg|thumb|300px|right|Detail Jupiterovej atmosféry z pohľadu [[Voyager 1|Voyagera 1]]; v zábere je [[Veľká červená škvrna]]]] {{hlavný článok|Atmosféra Jupitera}} === Chemické zloženie === Priame informácie o chemickom zložení Jupiterovej atmosféry vedcom poskytlo zostupové puzdro sondy Galileo, tzv. Galileo JEP (Jupiter Entry Probe). Táto malá sonda v tvare kužeľa s najväčším priemerom {{m|1.25|m}} sa od svojej materskej sondy oddelila [[13. júl]]a [[1995]]. 7. decembra toho istého roku potom vstúpila do atmosféry, kde zostúpila do hĺbky asi {{km|130|m}}, kým ju nezničila okolitá [[teplota]] a [[tlak]].<ref name="Space40">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Vítek | spoluautori = Michal Filip | názov = 1989-084E - Galileo - JEP | vydavateľ = Space40 | url = http://www.lib.cas.cz/space.40/1989/084E.HTM | dátum aktualizácie = 2004-12-07 | dátum prístupu = 2012-09-29 | jazyk = česky }}</ref> Kompletné vyhodnotenie údajov získaných týmto atmosférickým puzdrom sondy trvalo niekoľko rokov.<ref name="Special2003" /> Jupiter je jediná plynná planéta, ktorej atmosféra bola skúmaná sondou ponárajúcou sa priamo do nej. Atmosféra Jupitera sa skladá z približne 86 % [[vodík]]a a 14 % [[hélium|hélia]] (podľa počtu [[atóm]]ov, podľa hmotnosti ide o percentuálny pomer približne 75/24; s 1 % hmotnosti pripisovaným iným zložkám – vnútro obsahuje hustejšie materiály, kde sa percentuálny pomer mení na približne 71/24/5). Obsahuje tiež stopové množstvo [[metán]]u, [[vodná para|vodných pár]] a [[amoniak]]u, pričom koncentrácia amoniaku podľa údajov zo sondy Juno stúpa s hĺbkou.<ref name="Juno" >{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Dušan | priezvisko = Majer | url = http://www.kosmonautix.cz/2017/05/prvni-vedecka-data-od-juno/ | titul = První vědecká data od Juno | dátum vydania = 2017-05-26 | dátum prístupu = 2017-06-26 }}</ref> Nachádzajú sa tu tiež nepatrné množstvá [[uhlík]]a, [[etán]]u, [[sírovodík]]a, [[neón]]u, [[kyslík]]a, [[fosfín]]u a [[síra|síry]]. Vodík a hélium sú bezfarebné plyny, na sfarbení atmosféry sa preto podieľajú jej prímesi vo forme chemických zlúčenín. Presné súvislosti chemických látok s farbami planéty ešte nie sú objasnené, podľa jednej z hypotéz by červené zafarbenie mohol spôsobovať [[fosfor]].<ref name="rapavy" /> Prekvapivo malé množstvo kyslíka, ktoré zistila sonda Galileo JEP, sa podľa starších predstáv vysvetľovalo tým, že sonda vstúpila do oblasti jednej z tzv. horúcich škvŕn, v ktorých väčšina vody (hlavná zlúčenina viažuca na Jupiteri kyslík) skondenzovala už v oveľa hlbších oblastiach. [[Oblak]]y v okolí týchto horúcich škvŕn obsahujú až 100-krát viac vody, ktorá viaže "chýbajúci" kyslík.<ref name="Special2003" /> Sonda Juno však zistila, že takéto oblasti nie sú zriedkavými anomáliami, ale tvoria pás obkolesujúci celú planétu. Navyše zistila, že ide o cenné okno do hlbších vrstiev Jupitera, pretože ho nezakrývajú mraky. Vodné pary chýbajú v týchto zónach preto, lebo voda spolu s amoniakom skondenzovala do hubovitých útvarov, ktoré ako zvláštne krupobitie padajú hlboko do vnútra planéty a tam sa im pod vplyvom vysokej teploty vráti plynné skupenstvo. Toto sa deje v oblastiach s rozsiahlou oblačnosťou. Proces sprevádzajú blesky v hornej časti atmosféry. Najvrchnejšie vrstvy atmosféry obsahujú [[kryštál]]y zmrznutého [[amoniak]]u. === Zdroj energie === Meteorologické javy nie sú na rozdiel od Zeme poháňané slnečnou energiou, ale pravdepodobne v oveľa väčšej miere jeho vnútornou energiou.<ref name="Pokorny" /><ref name="A.M." /> Rovnako aj pôvod vetrov sa na rozdiel od pozemských nepripisuje ohrievaniu atmosféry Slnkom, ale vnútornému teplu planéty.<ref name="A.M." /> Vďaka vnútornému teplu a veľmi malému množstvo slnečnej energie, ktorá na planétu tak ďaleko od Slnka dopadá, sú rozdiely medzi rovníkovými a polárnymi teplotami na Jupiteri zanedbateľné.<ref name="Pokorny" /> Menšina zdrojov však pripisuje zásadný význam aj slnečnej energii,<ref name="sofia" /> spoluúčinnosti oboch faktorov,<ref name="teplo">{{Citácia periodika | priezvisko = Hromadová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Vnitřní teplo způsobuje bouře na Jupiteru | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/vnitrni-teplo-zpusobuje-boure-na-jupiteru.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-02-10 | dátum prístupu = 2026-05-20 }}</ref> alebo označuje otázku zatiaľ za nezodpovedanú. === Atmosférické úkazy === ==== Nad oblačnosťou ==== Vo viditeľnom spektre možno pozorovať iba horné vrstvy Jupiterovej atmosféry. Nad viditeľnou vrstvou oblačnosti pozoroval [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] silné [[dýzové prúdenie]] (jet stream) a pravdepodobne aj vysoko položené vrcholky konvektívnych búrok. Rýchlosť vetra v tomto prúdení dosahuje až 515 km/h, čo je porovnateľné iba so silnými pozemskými [[tornádo|tornádami]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Denko | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Tryskové proudění v atmosféře Jupiteru pohledem JWST | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/tryskove-proudeni-v-atmosfere-jupiteru-pohledem-jwst.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2023-10-23 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> Sondy Voyager a sonda Juno nasnímali nad oblakmi zvláštne, zatiaľ nie úplne vysvetlené vlny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Sonda Juno detekovala v atmosféře Jupitera zajímavé vlnění | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/sonda-juno-detekovala-v-atmosfere-jupitera-zajimave-vlneni.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-11-06 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> Nad samotnou viditeľnou vrstvou Jupiterových mrakov je opar, pravdepodobne z [[hydrazín]]u.<ref name="zaostreno" /> ==== Oblačnosť ==== [[File:Jupiter's Polar Cyclone Storms (Juno) (2020-38-4719-Image).tiff|náhľad|vľavo|Infračervený záber zo sondy Juno na cyklóny severného pólu planéty. Centrálnu cyklónu obklopuje osem ďalších a javia sa byť stabilnými prvkami atmosféry.]] Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Už menším ďalekohľadom možno pozorovať, že sa na ňom striedajú svetlejšie a tmavšie pásy. Svetlejšie pásy, tzv. zóny, sú prejavom väčšej oblačnosti a vertikálneho prúdenia, tmavé pásy sú buď miesta s nižšie položenou,<ref name="Horalek">{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter mění tvář i při pohledu menším dalekohledem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-meni-tvar-i-pri-pohledu-mensim-dalekohledem.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-11-17 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref> alebo s menšou alebo chýbajúcou oblačnosťou. Pásová štruktúra sa utvorila pravdepodobne hlavne v dôsledku Jupiterovej rýchlej rotácie a vnútornej energie,<ref name="A.M." /> ktorá vyvoláva konvektívne prúdenie.<ref name="prehled" /> Štyri hlavné pásy a päť zón sa v priebehu dlhodobých pozorovaní javia ako stabilné útvary,<ref name="prehled" /> napriek tomu, že južný rovníkový pás v 70. rokoch 20. storočia, v 90. rokoch 20. storočia a okolo roku 2010 zdanlivo zmizol. V skutočnosti ho však v týchto obdobiach zrejme len prekryla vysoko ležiaca svetlá oblačnosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter ztrácí svoji ozdobu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-ztraci-svoji-ozdobu.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-05-17 | dátum prístupu = 2025-06-09 }}</ref> Smerom k pólom planéty sa pásová štruktúra postupne stráca.<ref name="prehled" /> Jednotlivé pásy Jupiterovej atmosféry rotujú rôznou rýchlosťou; tento efekt bol po prvýkrát pozorovaný [[Giovanni Domenico Cassini|Cassinim]] ([[1690]]). Rotácia Jupiterovej polárnej atmosféry je o 5 minút dlhšia ako rotácia jeho rovníkovej atmosféry. Navyše sa pásy mrakov rôznej šírky pohybujú proti sebe v smere stálych vetrov. Na hraniciach týchto konfliktných prúdov vznikajú búrky a [[turbulencia|turbulencie]]. [[Rýchlosť vetra]] podľa údajov sondy Galileo dosahuje až {{km|650|m}}/h a vetry vyvolávajú aj kolísania teploty vo vrchnej Jupitrovej atmosfére. Okrem toho sa v Jupiterovej atmosfére vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je [[Veľká červená škvrna]]. Ide o obrovskú [[anticyklóna|anticyklónu]], ktorá sa otáča v protismere hodinových ručičiek s periódou otáčania uvádzanou okolo 6 dní. Nachádza sa na južnej pologuli planéty. Svojimi rozmermi presahuje Zem, pričom jej veľkosť, tvar aj farba sa v priebehu času menia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huble sleduje Velkou rudou skvrnu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/apod/ap990806.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = | dátum prístupu = 2025-06-27 }}</ref> Príčina jej červeného zafarbenia zostáva neobjasnená. Od 19. storočia je zaznamenané zmenšovanie Veľkej červenej škvrny a v 21. storočí rýchlosť jej zmenšovania prudko vzrástla. Dôvody nie sú známe.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Rudá skvrna na Jupiteru se stále zmenšuje | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/ruda-skvrna-na-jupiteru-se-stale-zmensuje.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2014-05-20 | dátum prístupu = 2025-06-19 }}</ref><ref name="10zaujamavosti" /> V posledných troch desaťročiach sa na planéte sformovali aj ďalšie dve menšie červené škvrny.<ref name="keck">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Třetí rudá skvrna na Jupiteru | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/treti-ruda-skvrna-na-jupiteru.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-05-23 | dátum prístupu = 2025-06-19 }}</ref> Menšie, biele ovály sú anticyklóny s podstatne kratšou životnosťou, nanajvýš do desiatok rokov,<ref name="A.M." /> kým Veľká červená škvrna sa pozoruje už stáročia. Najväčšie z bielych oválov dosahujú takmer rozmery Zeme, Veľká červená škvrna ich rozmermi prevyšuje. V dlhšej osi meria 15 800 km a na začiatku nesporných pozorovaní tohto útvaru merala až 50 000 km.<ref name="rapavy">{{Citácia periodika | priezvisko = Rapavý | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter a jeho Veľká červená škvrna | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = Kozmos (časopis) | issn = | vydavateľ = Slovenská ústredná hvezdáreň | miesto = Hurbanovo | ročník = 53 | číslo = 4 | strany = 53 – 55 }}</ref> Aj póly planéty sú pokryté veľkými oválnymi búrkovými útvarmi veľkosti Zeme, ktoré sú navyše nahromadené tesne vedľa seba a vzájomne sa o seba trú.<ref name="prvnidata" /> Odrážajú sa jedna od druhej a oscilujú okolo svojich centrálnych pozícií. Tým sa odlišujú od cyklón na Zemi, ktoré sú izolované a situované skôr do rovníkových oblastí. Tieto hurikány vznikajú v menších šírkach a postupne sa presúvajú k pólom. Presun umožňuje interakcia medzi [[Coriolisova sila|Coriolisovou silou]] a kruhovým prúdením plynov v cyklóne. Je to jav známy aj u cyklón na Zemi, tie sa však v priebehu presunu k pólom vždy rozpadnú, pretože nemajú dostatok teplého a vlhkého vzduchu.<ref name="jupieraio">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno nahlédla pod povrch Jupiteru i měsíce Io | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/05/13/juno-nahledla-pod-povrch-jupiteru-i-mesice-io/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref> Každá z centrálnych polárnych cyklón je obklopená ďalšími cyklónami, čím vytvárajú obrazce v tvare kvetov. Póly Jupitera tak vyzerajú úplne odlišne ako póly Saturna. V rokoch 1975, 1990 a 2007 boli v atmosfére Jupitera pozorované javy, ktoré sa označujú ako búrkové erupcie. Utvorili sa v nej vždy po dva mohutné oblačné víry, ktoré sa pohybovali rýchlejšie než ktorékoľvek ďalšie úkazy Jupiterovej atmosféry.<ref name="teplo" /> Vo vrcholcoch mrakov dochádza aj k početným [[blesk|elektrickým výbojom]].<ref name="A.M." /> Na rozdiel od pozemských bleskov sa však blesky na Jupiteri vyskytujú s väčšou frekvenciou bližšie k pólom ako k rovníku. Najlepšie zo všetkých sond preskúmala tieto blesky sonda Juno. Vrstva oblačnosti má hrúbku iba 50 km. Jupiterove oblaky sú tak síce päťkrát hrubšie ako najhrubšie možné oblaky na Zemi, ale oproti polomeru planéty ide o veľmi malú hodnotu.<ref>Ján Svoreň.Shoemaker-Levy 9 doplatila na stretnutie s Jupiterom. Kozmos, december – január 2022, roč. 53, čís. 6, s. 26. ISSN 0323-049</ref> == Vnútorné zloženie == Teplota od oblakov smerom ku stredu rastie. Na vrcholoch mračien je –160°, o {{km|60|m}} hlbšie je približne rovnaká teplota ako na Zemi, a ešte kúsok hlbšie je teplota na [[Teplota varu|bode varu]] vody.<ref name="aldebaran" /> [[File:Vnutro Jupitera.png|thumb|Vnútorná štruktúra Jupitera: atmosféra, s hĺbkou sa postupne zahusťujúca, pozvoľna prechádzajúca do plášťa z molekulárneho vodíka, pod ním hrubá oblasť polotekutého kovového vodíka a v strede jadro. Tento tradičný model vychádza z informácií získaných pred prieskumom sondou Juno.]] Podľa tradičnej predstavy v strede planéty leží pevné [[Jadro planéty|jadro]], ktoré sa skladá najmä zo silikátov, [[železo|železa]]<ref name="Kleczek" /> a ďalších ťažkých látok. Preto ho možno nazvať kamenným. Jadro sa považovalo za malé, pretože jeho priemer bol odhadovaný na nanajvýš 20 000 km, čím by bolo iba zlomkom priemeru celej planéty. Stále by však bolo väčšie ako priemer celej Zeme. Mala v ňom byť koncentrovaná hmotnosť 10 až 20 Zemí. Tlak a teplota sú tu veľmi vysoké. Odhadujú sa na 30 000°C a 8,5 milióna MPa.<ref name="Rekordy" /> Hlavne vysoký tlak bol v minulosti príčinou toho, že sa jadro pokladalo za útvar zložený z pevného vodíka.<ref name="prehled" >{{Citácia knihy | autor1 = Oldřich Hlad | autor2 = Jaroslav Pavlousek | titul = Přehled astronomie | redaktori = | vydanie = prvé | vydavateľ = Nakladatelství technické literatury | miesto = Praha | rok copyrightu = 1984 | isbn = | počet strán = 400 | jazyk = česky | strany = 128 – 135 }}</ref> Vnútorná teplota však vodíku neumožňuje nadobudnúť pevné skupenstvo, pretože je o rád vyššia ako teplota jeho topenia.<ref name="Pokorny" /> Merania sondy Juno však poukazujú na celkom iný model vnútra Jupitera. Podľa neho je jadro neočakávane veľké a riedke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dole Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/apod/ap250525.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crockett | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Magazine | meno2 = Knowable | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = What has the Juno spacecraft taught us about Jupiter? | url = https://www.astronomy.com/science/what-has-the-juno-spacecraft-taught-us-about-jupiter/ | vydavateľ = astronomy.com | miesto = | dátum vydania = 2020-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = }}</ref><ref name=najstarsiaplaneta" /> Nad jadrom sa nachádza vodíkový oceán, ktorý tvorí rozhodujúcu časť objemu i hmoty Jupiteru. Vodík je rozdelený do dvoch vrstiev a v oboch je kvapalný.<ref name="prehled" /> Spodná vrstva siaha od jadra do vzdialenosti {{km|46000|m}} od stredu planéty a skladá sa z kovového kvapalného vodíka. Kvôli veľkému tlaku má jeho vnútorná časť odtrhnuté [[elektrón]]y z [[atómový obal|atómových obalov]] a má kovové vlastnosti. Niekde nad vrstvou kovového vodíka by sa podľa údajov zo sondy Juno mohlo vytvárať magnetické pole, čo súhlasí so staršími predstavami. Druhá, vonkajšia vodíková vrstva, siaha do vzdialenosti {{km|70000|m}} od stredu Jupitera. Jej hlavnou zložkou je kvapalný molekulárny vodík. Tvorí vlastný povrch planéty (pokiaľ zaň nie je považované rozhranie medzi pevným jadrom a kovovým vodíkom). Hranica medzi kovovým a molekulárnym oceánom je v hĺbke približne {{km|17000|m}} pod povrchom. Zhruba {{km|3000|m}} od povrchu začínajú tekutiny nadobúdať plynné skupenstvo.<ref name="magnetozmeny" /> Keďže vodík nemení svoje skupenstvo náhle, hranice medzi jednotlivými vrstvami Jupiterovho vnútra sú neostré.<ref name="A.M." /> Silné magnetické pole okolo Jupitera vytvárajú prúdy tečúce vnútri (v kovovom vodíku).<ref name="aldebaran" /> Toto pole je zodpovedné za pozorovanú polárnu žiaru spôsobenú [[Birkelandove prúdy|Birkelandovými prúdmi]] tečúcimi pozdĺž magnetických [[siločiara|siločiar]]. Už prvý prelet sondy Juno okolo planéty potvrdil, že výrazné, striedajúce sa oranžové a biele pruhy, ktoré pozorujeme na povrchu Jupitera, existujú aj pod vrchnou vrstvou oblačnosti. Rovníkový pás planéty preniká veľmi hlboko. Vďaka detekcii infračerveného žiarenia sonda dohliadne zhruba 400 km pod povrch,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Juno po roku | url = https://astrin.planetarium.sk/juno-po-roku-c07435 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-06 | jazyk = }}</ref><ref name="prvnidata">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = První vědecká data od Juno | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2017/05/26/prvni-vedecka-data-od-juno/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2017-05-26 | dátum prístupu = 2025-06-06 }}</ref> a je možné, že zmienené pásy siahajú ešte hlbšie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno si vede skvěle – prodloužení mise je blízko! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/02/28/juno-si-vede-skvele-prodlouzeni-mise-je-blizko/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-02-28 | dátum prístupu = 2025-06-06 }}</ref> == Mesiace == {{hlavný článok|Mesiace Jupitera}} Jupiter bolo prvé teleso okrem Zeme, u ktorého boli objavené prirodzené družice. Objavili ich v roku [[1610]] [[Galileo Galilei]] a nezávisle od neho pravdepodobne aj [[Simon Marius]]. Tieto prvé štyri objavené mesiace sú zároveň najväčšími Jupiterovými mesiacmi: [[Io (mesiac)|Io]], [[Europa (mesiac)|Európa]], [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] a [[Kallisto (mesiac)|Kallisto]] (dnes známe ako Galileove mesiace). Pri pozorovaní ich pohybu bolo zrejmé, že neobiehajú Zem. Táto skutočnosť sa stala hlavným bodom obhajoby [[Kopernik]]ovej heliocentrickej teórie o pohybe planét; Galileiho vyhlásenie podpory Koperníkovej teórie ho dostalo do problémov s [[inkvizícia|inkvizíciou]]. Galileove mesiace sú dostatočne veľké a blízke k planéte, aby na ňu vrhali svoje tiene, a tiež pri každom obehu vstupujú do tieňa planéty. Keďže sú štyri a všetky majú obežnú dobu kratšiu než náš [[Mesiac]], [[Úplné zatmenie Slnka|úplné zatmenia Slnka]] a [[úplné zatmenie Mesiaca|úplné zatmenia mesiaca]] sú preto na Jupiteri, na rozdiel od Zeme, bežným javom. [[Súbor:Jupiter family.jpg|thumb|Fotomontáž Jupitera a jeho najväčších mesiacov: zľava [[Io (mesiac)|Io]], [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], takmer nad ním sa nachádza [[Európa (mesiac)|Európa]] a v pravom spodnom rohu je viditeľný kúsok [[Kallisto (mesiac)|Kalisto]].]] Neskôr pribudli objavy ďalších mesiacov. Niektoré z nich objavili prelietajúce sondy, ďalšie sa podarilo objaviť na fotografických snímkach zo Zeme (piaty najväčší Jupiterov mesiac, [[Amalthea (mesiac)|Amaltheu]], dokonca priamym pozorovaním). Jupiter má v súčasnosti (2026) 115 známych mesiacov,<ref name="aldebaran" /> čím je planétou s druhým najväčším známym počtom mesiacov v slnečnej sústave (po Saturne). Iba Galileiho mesiace majú guľatý tvar. Spolu so štyrmi [[Malé vnútorné mesiace|malými vnútornými mesiacmi]] majú ich dráhy [[sklon dráhy|sklony]] blízke nule. Ostatné mesiace sú nepravidelného tvaru podobného tvaru [[planétka|asteroidov]], ich dráhy mávajú väčšinou veľký sklon k Jupiterovmu [[rovník]]u a najvzdialenejšie z nich obiehajú v protismere rotácie planéty (v [[retrográdna dráha|retrográdnom smere]]). V rokoch 1999 – 2003 bolo 3,6 metrovým ďalekohľadom na Havajských ostrovoch (CCD 12000×12000 pixelov, David Jewitt ad.) objavených niekoľko desiatok nových mesiacov. Ide o kilometrové skaliská.<ref name="aldebaran" /> Za roky 2021 až 2023 pribudli objavy veľkého počtu, až osemnástich nových mesiacov. Všetky posledne objavené mesiace sa pohybujú po dráhach značne vzdialených od planéty. Ide o malé telesá, z ktorých len päť má priemer väčší než 8 km.<ref name="Kozmos 2 23" /> Dráhy najvzdialenejších mesiacov sú výstrednými elipsami a Slnko na ne vplýva tak veľmi, že mesiačik neprejde dva razy tým istým bodom. Uvádza sa, že ich dráhy sú neuzavretými krivkami.<ref name="Rekordy" /> Objavy nových drobných mesiacov neustále pribúdajú a tak sa nedá predpokladať, že by ich súčasný počet bol konečný. Mesiace sú pomenované prevažne po milenkách boha Jupitera alebo po ďalších osobách, ktoré s ním úzko súviseli. === Galileove mesiace === {{hlavný článok|Galileove mesiace}} Ganymedes je najväčším Jupiterovým mesiacom a zároveň aj najväčším mesiacom v slnečnej sústave. So svojím priemerom 5 262 kilometrov je väčší ako planéta [[Merkúr]].<ref name="Babcan" /> Jeho jadro z tvrdých hornín pokrýva hrubá vrstva ľadu a hornín. Zábery sond ukázali, že na jeho povrchu sú rozsiahle svetlé a tmavé plochy a [[impaktný kráter|impaktné krátery]]. O niečo menší Kallisto, tretí najväčší mesiac slnečnej sústavy, je taktiež pokrytý mnohými krátermi. Svojím charakterom sa podobá na Ganymedes, má však viac impaktných kráterov.<ref name="Babcan" /> Oba mesiace majú napriek svojim hmotnostiam iba veľmi riedke atmosféry. Najsvetlejším satelitom Jupitera je Európa. Jej {{km|100|m}} hrubý ľadový obal pokrytý množstvom brázd mimoriadne dobre odráža slnečný svit. Pod vrchnou vrstvou ľadu sa pravdepodobne nachádza tekutý oceán vody. To vedie k špekuláciám o možnom [[mimozemský život|mimozemskom živote]] v ňom. Mesiac Io je jedno z nemnohých telies v slnečnej sústave, ktoré má aktívne [[vulkán]]y. Tento mesiac prejavuje najväčšiu [[sopečná aktivita|sopečnú aktivitu]] zo všetkých známych telies v slnečnej sústave. Sopky však nevyvrhujú roztavené horniny, ako je to na Zemi, ale roztavenú [[síra|síru]]. To objasňuje i čierno-červenožlté zafarbenie mesiaca. Vyvrhovaná ionizovaná síra vytvára okolo Jupitera tzv. plazmový torus. V ňom sa uzatvára časť [[Birkelandov prúd|Birkelandových prúdov]] tečúcich pozdĺž magnetických siločiar planéty a spätne ohrieva mesiac Io. Vulkanická činnosť na mesiaci Io je spôsobená kombinovaným ohrevom gravitačnými slapovými silami materskej planéty a elektromagnetickým ohrevom Birkelandovými prúdmi. <center> {| class="wikitable" text-align:center" |- ! colspan="10"|Galileove mesiace v porovnaní s Mesiacom Zeme |- ! rowspan="2"|Meno ! colspan="2"|Priemer ! colspan="2"|Hmotnosť ! colspan="2"|Priemerná vzdialenosť ! colspan="2"|Perióda obehu |- ! km ! % ! kg ! % ! km ! % ! dni ! % |- ![[Io (mesiac)|Io]] |3643 |105 |8,9×10<sup>22</sup> |120 |421 700 |110 |1,77 |7 |- ![[Európa (mesiac)|Európa]] |3122 |90 |4,8×10<sup>22</sup> |65 |671 034 |175 |3,55 |13 |- ![[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] |5262 |150 |14,8×10<sup>22</sup> |200 |1 070 412 |280 |7,15 |26 |- ![[Kallisto (mesiac)|Kallisto]] |4821 |140 |10,8×10<sup>22</sup> |150 |1 882 709 |490 |16,69 |61 |} </center> == Prstence == [[Súbor:JupiterRings.jpg|thumb|[[Prstence Jupitera]], ako ich pri [[zákryt]]e planéty Slnkom videla sonda Galileo]] {{hlavný článok|Prstence Jupitera}} Jupiter má (podobne ako [[Saturn (planéta)|Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún (planéta)|Neptún]]) sústavu prstencov. Na rozdiel od známych prstencov Saturna je pozorovanie Jupiterových prstencov zo Zeme veľmi náročné. Preto ich objavila až sonda [[Voyager 1]]<ref name="A.M." /><ref name="Hromadová" /> a nezávisle od nej observatórium na [[Mauna Kea]] v roku [[1979]].<ref name="Rekordy" /> Prstence sú hrubé asi {{km|30|m}}, široké len {{km|8000|m}} a ležia vo vzdialenosti asi 1,8 polomeru planéty od jej stredu. Hustota hmoty v Jupiterových prstencoch je veľmi nízka a jasnosť dosahuje len 12 [[magnitúda|magnitúd]].<ref name="Rekordy" /> Tvorené sú drobnučkými prachovými časticami s priemerom rádovo [[mikrón]]y. Častice sú pravdepodobne dopĺňané z vnútorných mesiacov, z ktorých ich vymršťujú nárazy mikrometeoritov.<ref name="A.M." /> Smerom od planéty jasnosť prstencov klesá veľmi rýchlo, smerom dovnútra pomalšie. Vnútorný halový prstenec siaha až k oblačnej prikrývke planéty.<ref name="Babcan" /> Sondy zistili aj pomerne vysoký počet častíc v priestore nad prstencami, a tiež pod nimi. Je možné, že pri vytváraní prstencov sa uplatňuje i žiarenie z radiačných pásov a magnetické pole planéty. == Telesá pod gravitačným vplyvom == === Trójania === {{hlavný článok|Trójan (planétka)}} Spolu s Jupiterom obiehajú okolo Slnka v približne rovnakej vzdialenosti dve skupiny [[Planétka|planétok]] známych ako Trójania. Každá skupina zviera s planétou a Slnkom 60-stupňový uhol. Telesá v týchto pozíciách, tzv. [[libračný bod|libračných bodoch]], sú dlhodobo stabilné. Prvým objaveným Trójanom Jupitera bola planétka [[588 Achilles]], ktorá má priemer {{km|135|m}}. K 26. novembru 2024 bolo klasifikovaných 14 471 Trójanov, čo je ďaleko väčší počet ako u ktorejkoľvek inej planéty.<ref>{{cite journal | title = Inventarizácia Slnečnej sústavy | journal = Kozmos | author = Ján Svoreň | year = 2025 | volume = 56 | issue = 2 | pages = 13 | issn=}}</ref> Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania sa na tejto dráhe nachádzali už v záverečných štádiách formovania slnečnej sústavy.<ref name="ročenka" >{{Citácia knihy | priezvisko = Pittich | meno = Eduard | titul = Astronomická ročenka 2010 | vydavateľ = Slovenská ústredná hvezdáreň | miesto = Hurbanovo | rok = 2009 | isbn = 978-80-85221-63-3 | kapitola = Planétky | strany = 117 }}</ref> Ide teda o veľmi starú a dynamicky veľmi stabilnú skupinu.<ref>{{cite journal | title = Jupiterovi Trójania | journal = Kozmos | volume = XXXIX | issue = 5 | year = 2008 | pages = 14 | issn=}}</ref> Asymetria v rozmiestnení Trójanov je podľa autorov štúdie z [[Lund University]] dôkazom o migrácii Jupitera.<ref name="trojania" >{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Odhaleno doposud neznámé cestování planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/odhaleno-doposud-nezname-cestovani-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2019-04-01 | dátum prístupu = 2025-06-09 }}</ref> === Dopad malých telies === [[Súbor:Jupitersatelliteimpact.jpg|right|300px|thumb|Dopad časti [[Kométa Shoemaker-Levy 9|kométy Shoemaker-Levy 9]] na povrch Jupitera. Tmavé mraky stúpajúce z miesta dopadu sú väčšie ako [[Zem]].]] Veľká hmotnosť Jupitera a jeho umiestenie blízko vnútornej časti slnečnej sústavy spôsobuje jeho časté zrážky s [[jadro kométy|jadrami komét]]. V období od [[16. júl]]a do [[22. júl]]a [[1994]] dopadlo na južnú pologuľu Jupitera viac ako 20 častí rozpadnutého jadra [[kométa|kométy]] [[kométa Shoemaker-Levy 9|Shoemaker-Levy 9]], čo bola prvá príležitosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies v slnečnej sústave.<ref name="Astronomica" /> V miestach dopadu vytryskli z [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] Jupitera plyny, neskôr sa v miestach dopadu vytvorili tmavé škvrny, ktoré boli pozorovateľné takmer rok. Kolíziu sledoval [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] a tiež [[Keckove teleskopy]]. Pozorovania kozmickým ďalekohľadom [[Herschelov vesmírny ďalekohľad|Herschel]] v 21. storočí dokázali, že dopad tejto kométy zdvojnásobil až strojnásobil množstvo vody obsiahnutej vo vrchných vrstvách Jupiterovej atmosféry.<ref name="Herschel" /> Táto voda sa vyskytuje na južnej pologuli planéty, na ktorú kométa dopadla.<ref>{{Citácia periodika | autor = ESA Press Release | titul = Vodu na Jupiter doviezla kométa | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2013 | mesiac = október – november | ročník = 44 | číslo = 5 | strany = 11 | dátum prístupu = 2025-12-09 | issn = 0323-049}}</ref> V [[júl 2009|júli 2009]] sa v atmosfére Jupitera objavila nová tmavá škvrna. Na základe snímok infračerveného teleskopu na [[Mauna Kea]] sa predpokladá, že tento úkaz je následkom ďalšej kozmickej zrážky Jupitera s iným [[malé teleso slnečnej sústavy|telesom]], pravdepodobne s kométou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = Horké novinky | url = https://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews | vydavateľ = spaceprobes.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = }}</ref> Novú tmavú škvrnu vyfotografoval aj Hubblov vesmírny ďalekohľad. Nárazy malej planétky do Jupitera boli registrované aj v rokoch 2010,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Mimořádně: Amatérští astronomové zachytili dopad planetky na Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/mimoradne-amatersti-astronomove-zachytili-dopad-planetky-na-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-03 }}</ref> 2012<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter pohltil planetku | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/novinky/2578.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-09-13 | dátum prístupu = 2025-06-27 }}</ref> a 2021.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zasáhla Jupiter další kometa? | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/zasahla-jupiter-dalsi-kometa.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2021-09-22 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Tmavé škvrny sa po čase rozplynuli. === Ovplyvňovanie dráh malých telies === Francúzsky matematik [[Pierre Simone de Laplace|Pierre-Simon Laplace]] v 18. storočí zistil, že [[kométa Lexell]] sa niekoľkokrát stretla s Jupiterom. Pri jednom zo stretnutí bola vymrštená do blízkosti Zeme, pri ďalšom, poslednom, zase vymrštená von zo slnečnej sústavy. Vďaka tomu astronómovia videli, že Jupiter nás chráni pred [[Dlhoperiodická kométa|dlhoperiodickými kométami]], ktoré by sa mohli zraziť so Zemou. K opačnému záveru však prišli Jonathan Horner z [[University of New South Wales]] a Barrie W. Jones z [[Open University]], ktorí poukázali na to, že v skutočnosti k nám Jupiter, naopak, posiela asteroidy z hlavného pásu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter: pod maskou přítele se skrývá vrah | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-pod-maskou-pritele-se-skryva-vrah.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-03-29 | dátum prístupu = 2025-08-12 }}</ref> Jupiter kométy nielen vyhadzuje a pohlcuje, ale aj zachytáva na svojej obežnej dráhe. Dočasnými družicami Jupitera sa stali napríklad kométy [[147P/Kushida-Muramatsu]] a [[111P/Helin-Roman-Crockett]]. Časť telies, ktoré unikajú Jupiteru, sa stáva súčasťou [[Rodina Hilda|rodiny asteroidov Hilda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Škreka | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ASTRIN - Jupiter drží kometárnych zajatcov | url = https://astrin.planetarium.sk/jupiter-drzi-kometarnych-zajatcov-c0780 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-09 | jazyk = }}</ref> == Pozorovanie zo Zeme == Jupiter so zdanlivou [[magnitúda|magnitúdou]] minimálne -1,6 patril k planétam, ktoré ľudia poznali už od [[starovek]]u. Svojou jasnosťou prevyšuje všetky hviezdy (najjasnejšia hviezda oblohy [[Sírius]] má magnitúdu -1,46) ale je až treťou najjasnejšou planétou po [[Venuša|Venuši]] a [[Mars]]e. Aj keď sa Jupiter od nás nachádza omnoho ďalej ako Mars (vzdialenosť od Zeme je {{km|628700000|m}} a od Slnka {{km|778300000|m}}), niekedy je na oblohe jasnejší. Je to preto, lebo je omnoho väčší a má hustú atmosféru, ktorá dobre odráža slnečné [[svetlo]]. Ďalekohľadom možno vidieť najväčšie útvary, napríklad pásovú štruktúru planéty, a zmeny, ktoré sa v priebehu času v jeho atmosfére odohrávajú.<ref name="Horalek" /> Pri pozorovaní voľným okom sa Jupiter javí ako veľmi jasné neblikajúce žlté teleso. Pri svojom najbližšom priblížení k Zemi – v [[Opozícia (astronómia)|opozícii]] – má planéta jasnosť -2,8 magnitúd, pri najväčšej vzdialenosti – v [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]] – iba -1,6. So zmenou vzdialenosti sa mení aj jeho [[uhlový priemer]] od 32" do 52".<ref name="Rekordy">{{Cite book | author = Róbert Čeman, Eduard Pittich | year = 2002 | title = Vesmír 1: Slnečná sústava | publisher = Slovenská Grafia, Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 }}</ref> Za jeden deň sa na oblohe priemerne posunie o uhol 0,0831°.<ref>{{Cite web | author = Peter Ivan | title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach | url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | accessdate = 18. november 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | archivedate = 2009-12-10 }}</ref> Podobne ako ostatné planéty, aj Jupiter vykresľuje na oblohe slučky, ktoré sú spôsobené zložením pohybu Jupitera a Zeme. Za jeden jeho [[siderický obeh]], ktorý trvá necelých 12 rokov, urobí planéta necelých 11 (presnejšie 10,9) slučiek.<ref>{{cite journal | title = Slučky | journal = Kozmos | author = Peter Zimnikoval | year = 2002 | volume = XXXI | issue = 1 | pages = strany: 30 | issn=}}</ref> Prechod jedným [[zvieratník]]ovým znamením mu trvá takmer presne rok. Už menším [[ďalekohľad]]om sa dajú pozorovať jeho štyri najväčšie mesiace. Ich jasnosti sa v opozícii pohybujú na hranici viditeľnosti voľným okom. Sú to 5,0 mag (Io), 5,3 mag (Európa), 4,6 mag (Ganymedes) a 5,6 mag (Kallisto).<ref name="Rekordy" /> V ďalekohľade možno už v priebehu niekoľkých hodín sledovať zmeny polôh mesiačikov.<ref name="Hromadová" >{{Citácia periodika | priezvisko = Hromadová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Jasný objekt na noční obloze | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/ukazy/jasny-objekt-na-nocni-obloze.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2005-04-22 | dátum prístupu = 2025-06-23 }}</ref> Často dochádza aj k ich zákrytom planétou alebo naopak k prechodom cez jej disk. Polohy Galileiho mesiacov na každý deň v roku možno nájsť v [[astronomická ročenka|astronomickej ročenke]]. == Výskum == === Historické pozorovania === [[File:Flammarion - Astronomie populaire - fig221.jpg|náhľad|vľavo|Kresba Jupitera, ktorú v roku 1879 uverejnil popularizátor prírodných vied [[Nicolas Camille Flammarion]] v diele Populárna astronómia (''Astronomie populaire''). Z kresby je zrejmé, že v tých časoch už bolo známe, aký je zhruba Jupiter veľký oproti Zemi zobrazenej pod ním, aj to, že má polárne sploštenie.]] [[Súbor:Jupiter, image taken by NASA's Hubble Space Telescope, June 2019 (cropped).png|vľavo|náhľad|Atypické sfarbenie rovníkovej zóny, ktoré zaznamenal Hubblov vesmírny ďalekohľad v roku 2019]] Nemáme spoľahlivú informáciu o tom, kedy bola táto planéta pozorovaná po prvýkrát, pravdepodobne sa to ale stalo okolo roku [[3000 pred Kr.|3000]] až [[4000 pred Kr.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://astronomia.zcu.cz/planety/jupiter/ | titul = Jupiter | dátum prístupu = 2009-09-25 | jazyk = česky }}</ref> Najstaršie záznamy o Jupiteri pochádzajú z [[Starobabylonská ríša|babylonskej ríše]] okolo roku 3 300 p. n. l. Z obdobia okolo roku [[3. tisícročie pred Kr.|3000 p. n. l.]] pochádzajú záznamy vedomostí o Jupiteri od astronómov zo [[staroveký Egypt|starovekého Egypta]]. Zhruba o tisícročie mladšie sú záznamy čínskych astronómov o obežnej dráhe tejto planéty. Neskôr sa objavujú záznamy polohy Jupitera aj od Rimanov. V roku 364 n. l.<ref name="historia" /> alebo v roku [[476]] n. l. pozoroval čínsky astronóm teleso, ktoré mohlo byť mesiacom Ganymedes.<ref name="Astronomica">{{Citácia knihy | autor = Kolektív autorov | titul = Astronomica | redaktori = Šéfredaktori: Janet Healey, Carol Jacobson, Redaktori: Loretta Barnard, Helen Cooney, Heather Jackson, Melody Lord, Anne Savage, Marie-Louise Taylor | prekladatelia = Jakub Rozehnal, Lenka Soumarová, Petr Kulhánek, Vítězslav Kříha, Ivan Havlíček | ilustrátori = Susan Cadzow, Andrew Davies, Paula Kelly, Stephen Pollitt, Glen Vause | ďalší = Mapy: Andrew Davies, David Hosking, Samantha Hosking, Alan Smith | vydavateľ = Milenium House Pty Ltd | miesto = Austrália | rok = 2007 | rok copyrightu = 2007 | počet zväzkov = | počet strán = 576 | kapitola = Jupiter | strany = 70 – 72 | isbn = 978-80-7391-256-7 | jazyk = česky }} </ref> Ďalekohľadom sa na Jupiter a jeho mesiace prvýkrát preukázateľne pozrel Galileo v roku 1610.<ref name="Hromadová" /> Nemecký astronóm Simon Marius tvrdil, že tieto mesiace pozoroval už koncom roku 1609 a navrhol pre ne mená, ktoré sa používajú dodnes.<ref name="historia" >{{Citácia periodika | priezvisko = Bělík | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ČAM 2011.08: Jupiter a Ganymed | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/cam-2011-08-jupiter-a-ganymed.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2011-09-01 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> V roku [[1664]] objavil britský chemik a fyzik [[Robert Hooke]] Veľkú červenú škvrnu<ref name="Astronomica" /> (za predpokladu, že ide o ten istý útvar, ktorý pozorujeme do dnešných čias, o čom existujú pochybnosti<ref name="rapavy" />). Neskôr ju pozoroval aj [[Giovanni Domenico Cassini]], ktorému sa objav tohto útvaru niekedy pripisuje. Cassini bol však určite objaviteľom diferenciálnej rotácie planéty.<ref name="rapavy" /> Pred vynálezom fotografie bol Jupiter a zmeny v jeho oblačnosti aj polohe jeho mesiacov často pozorovaný a zakresľovaný.<ref name="aldebarankniha" >{{Citácia knihy | priezvisko = Havlíček | meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Jupiter | vydanie = prvé | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics (AGA) | miesto = | rok = 2014 | isbn = 978-80-904582-7-7 | kapitola = | strany = | jazyk = česky }} </ref> V roku 1675 vykonal O. Roemer prvé presné merania [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] pomocou určenia času zákrytov Jupiterových mesiacov. Astronóm ''[[Thomas Wright]]'' vo svojej knihe ''An Original Theory or New Hypothesis of the Universe'' z roku [[1750]] znázorňuje Jupiter ako svet, ktorý je pod pásmi oblačnosti podobný Zemi, s kontinentmi a oceánmi. O sopkách na povrchu planéty špekuloval ešte o viac než storočie neskôr astronóm [[Nicolas Camille Flammarion]].<ref name="aldebarankniha" /> Koncom [[19. storočie|19. storočia]] začali astronómovia prostredníctvom [[spektroskop]]u získavať prvé údaje o chemickom zložení Jupiterovej atmosféry. [[Vodík]] a [[hélium]] boli ako hlavné prvky tvoriace planétu známe už z jeho hustoty. Spektroskopicky sa v atmosfére Jupitera našli tiež amoniak, metán, etán a acetylén a potvrdil sa tiež vodík. Ďalšie informácie pred vyslaním kozmických sond získali astronómovia zo [[zákryt]]ov hviezd planétou.<ref>{{Cite book | author = Pavel Koubský | title = Planety naší sluneční soustavy | publisher = Albatros }}</ref> Od 20. storočia,<ref name="aldebarankniha" /> ale ešte pred preletom kozmických sond, bola planéta považovaná za výhradne plynnú guľu.<ref name="Babcan" >{{Citácia knihy | priezvisko = Babčan | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Vývoj v anorganickej prírode | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = | isbn = | kapitola = | strany = 153 – 158 | jazyk = }}</ref> Od tohto obdobia začalo zároveň dochádzať k objavom ďalších, menších mesiacov Jupitera počnúc Amaltheou. V roku 1955 americký astronóm [[Kenneth Franklin]] zachytil rádiové žiarenie planéty.<ref name="Astronomica" /> Existencia Jupiterovho magnetického poľa bola známa od konca [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] vďaka intenzívnemu rádiovému žiareniu netepelného pôvodu, ktoré z Jupitera prichádzalo.<ref name="Pokorny" /> Od roku 1991 začal planétu sledovať aj Hubblov vesmírny ďalekohľad.<ref name="Astronomica" /> <!-- * 1955: Objav rádiových vĺn z Jupiteru * 1973: Prelet sond [[Pioneer]] * 1979: Prieskum planéty sondami Voyager; zistená rotácia Veľkej červenej škvrny; objavy ďalších Jupiterovych prstencov a polárnej žiary * 1994: Zrážka kométy SL9 s Jupiterom * 1995 – 2003: V tomto období uskutočňovala sonda Galileo podrobný prieskum mesiacov * 2000 – 2003: 30 nových mesiacov objavených z Havajských ostrovov --> Jupiter je v súčasnej dobe sledovaný zo Zeme napríklad teleskopmi [[Keckove teleskopy|Keck]], ktoré pomohli okrem iného objaviť jednu z nových červených škvŕn.<ref name="keck" /> Ďalekohľady [[Európske južné observatórium|ESO]], [[Very Large Telescope|VLT]], zase v infračervenej oblasti spektra skúmali vysoký opar nachádzajúci sa nad viditeľnými mrakmi planéty.<ref name="zaostreno" >{{Citácia periodika | priezvisko = Mohler | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaostřeno na Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/zaostreno-na-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-10-26 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> V infračervenom spektre pozorovalo opakovane túto planétu a Galileiho mesiace aj lietajúce americko-nemecké observatórium [[SOFIA]].<ref name="sofia">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Létající observatoř SOFIA studovala planetu Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/letajici-observator-sofia-studovala-planetu-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> Z kozmických teleskopov planétu v súčasnosti pozorujú napríklad [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]], [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]],<ref name="polarne" /> jeho polárne žiare skúmali observatóriá [[Chandra]], [[XMM-Newton]]<ref name="chandra">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Polární záře na Jupiteru očima družice Chandra | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/polarni-zare-na-jupiteru-ocima-druzice-chandra.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2017-12-14 | dátum prístupu = 2025-07-29 }}</ref> a japonská družica [[Hisaki]].<ref name="hisaki" /> Vodu vo vrchných vrstvách atmosféry zase skúmal [[Herschelov vesmírny ďalekohľad]],<ref name="Herschel">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Voda na Jupiteru a impakty komet | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/voda-na-jupiteru-a-impakty-komet.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2013-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-29 }}</ref> kým údaje o veľkostiach a tvaroch Jupiterových najväčších mesiacov zbierala v roku 2017 družica [[Gaia (satelit)|Gaia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Družice Gaia pomohla změřit průměr Jupiterova měsíce Europa | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/druzice-gaia-pomohla-zmerit-prumer-jupiterova-mesice-europa.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2025-08-12 }}</ref> Snímky z Hubblovho ďalekohľadu z roku 2021 napríklad odhalili netypické oranžové zafarbenie inokedy bielej až béžovej rovníkovej zóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = HST vyfotografoval obří planety Sluneční soustavy | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/hst-vyfotografoval-obri-planety-slunecni-soustavy.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2021-11-26 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref> === Kozmické sondy === Jupiter navštívilo deväť výskumných sond, pričom sedem z nich okolo neho len preletelo. U troch z nich nebol Jupiter medzi hlavnými objektami ich výskumu, ale potrebovali pri ňom zvýšiť rýchlosť prostredníctvom [[Gravitačný manéver|gravitačného manévru]]. Aj tieto sondy však Jupiter ako sekundárny cieľ skúmali. Dve z troch sond zameraných pre zmenu výlučne na Jupiter sa stali jeho [[umelá družica|umelými družicami]]. Silná radiácia v okolí planéty, najmä jej radiačné pásy, predstavuje pre kozmické sondy na obežnej dráhe okolo Jupitera riziko a záťaž. ==== Prelety sond Pioneer ==== [[Pioneer 10]] preletel okolo Jupitera v decembri [[1973]], nasledovaný [[Pioneer 11|Pioneerom 11]] presne o rok neskôr. Sondy poskytli nové dôležité dáta o Jupiterovej magnetosfére a získali niekoľko fotografií planéty s nízkym rozlíšením. Pioneer 10 okrem snímkovania meral tiež teploty oblačnosti a množstvo elektrónov na osvetlenej aj nočnej strane planéty. Dráha sondy bola zvolená tak, aby umožnila preskúmať aj atmosféru mesiaca Io. Pri odlete sonda preletela až 17-krát cez zvlnenú rázovú vlnu magnetosféry Jupitera. Pioneer 11 zase, podobne ako aj Pioneer 10, nasnímal Veľkú červenú škvrnu a skúmal prostredie okolo planéty. Z jeho údajov sa podarilo tiež vypočítať hmotnosť mesiaca Kalisto.<ref name="prelety">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = TOP5: Velvyslanci lidského pokolení | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2017/07/14/top5-velvyslanci-lidskeho-pokoleni/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2017-07-14 | dátum prístupu = 2025-05-29 }}</ref> ==== Prelety sond Voyager ==== [[Súbor:Jupiter gany.jpg|thumb|300px|right|Jupiter a jeho mesiac Ganymedes. Záber urobila sonda Voyager 1 zo vzdialenosti 40 miliónov km. Táto farebná fotografia bola zostavená v [[Jet Propulsion Laboratory]]'s Image Processing Lab z troch čiernobielych fotografií spracovanými rôznymi filtrami.]] [[Voyager 1]] preletel okolo Jupitera v marci [[1979]]. Najtesnejšie priblíženie k planéte na {{km|280000|m}} dosiahla sonda [[5. marec|5. marca]] [[1979]].<ref name="prelety" /> Počas priblíženia, ale aj pred ním a po ňom, prebiehal detailný fotografický a rádiový prieskum. K 15. marcu 1979 odoslala sonda Voyager 1 na Zem viac ako 15 000 fotografií Jupitera a jeho mesiacov. V júli toho istého roku preletel okolo planéty aj [[Voyager 2]]. Jeho najbližšie priblíženie k Jupiteru sa odohralo [[9. júl]]a [[1979]], keď sa sonda dostala do vzdialenosti iba {{km|570000|m}} od mračien na planéte. Podrobné pozorovanie Veľkej červenej škvrny ukázalo, že ide o komplex niekoľkých búrok okolo jednej obrovskej búrky zúriacej v atmosfére posúvajúcej sa ľavotočivým smerom. Na zaslaných [[fotografia|fotografiách]] (celkove približne 18 000 snímok)<ref>{{Cite web | title = NSSDC ID: 1977-076A | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | accessdate = 2008-2-22 | publisher = nssdc.gsfc.nasa.gov | language = po anglicky | archiveurl = https://web.archive.org/web/20130220223406/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | archivedate = 2013-02-20 }}</ref> boli rozpoznané ďalšie menšie búrky, ktoré ukázali atmosféru Jupitera ako dynamický a búrlivý celok, ktorý nebol do dnešných dní celkom vysvetlený a popísaný. Veľkým objavom oboch Voyagerov bola tiež sopečná aktivita na mesiaci Io. Sondy objavili aj nové mesiace.<ref name="prelety" /> Voyagery nesmierne zlepšili naše vedomosti o štyroch najväčších Jupiterových mesiacoch a zaznamenali Jupiterove prstence. Získali tiež detailnejšie zábery atmosféry planéty. Obe sondy využili gravitáciu Jupitera na to, aby boli urýchlené smerom k Saturnu, ktorý bol ďalším cieľom ich misie. ==== Ulysses ==== Sonda [[Ulysses (sonda)|Ulysses]] sa niekedy medzi sondy skúmajúce Jupiter neradí; ide totiž v skutočnosti len o [[Slnečná sonda|slnečnú sondu]], ktorej prelet okolo Jupitera mal upraviť dráhu. Napriek tomu však [[31. január]]a [[1991]] začala s jeho pozorovaním. Skúmala jeho magnetické pole. [[8. február]]a bola pri planéte najbližšie, 376 000 km (zhruba vo vzdialenosti Zem – Mesiac) od jej oblačnej pokrývky. [[15. február]]a magnetosféru Jupitera opustila a [[18. február]]a pozorovania ukončila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = Antonín Vítek | titul = Katalog družic / Spacecraft Catalogue | url = https://www.lib.cas.cz/space.40/1990/INDEX1.HTM | vydavateľ = lib.cas.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = česky }}</ref> V roku [[1992]] sa sonda stretla s touto planétou znova, aj keď v omnoho väčšej vzdialenosti. Opäť prebiehalo pozorovanie magnetosféry.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mokrý | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Ulysses a Jupiter - druhé setkání | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/kosmonautika/ulysses-a-jupiter-druhe-setkani.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2004-02-08 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> ==== Galileo ==== [[Súbor:Galileo Jupiter.gif|náhľad|Sonda Galileo obieha okolo Jupitera (animácia)]] Sonda [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] odštartovala z paluby [[družicový stupeň raketoplánu|raketoplánu]] v roku [[1989]]. Navedená na obežnú dráhu okolo Jupitera bola v roku [[1995]] ako vôbec prvá kozmická sonda, ktorá kedy obiehala plynného obra. Vypustila na Jupiter atmosférickú sondu, ktorá vnikla do atmosféry nad rozhraním svetla a tmy blízko Jupiterovho rovníka. Vysielala údaje k materskej sonde, ktorá ich, pre vlastnú zaneprázdnenosť, až neskôr odvysielala na Zem. Materská sonda v priebehu svojej dlhej činnosti uskutočnila niekoľko preletov okolo všetkých Galileových mesiacov. Planétu skúmala kamerou a ôsmimi ďalšími vedeckými prístrojmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = TOP 5: Faily a chyby v kosmonautice | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2015/08/21/top-5-faily-a-chyby-v-kosmonautice/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2015-08-21 | dátum prístupu = 2025-06-02 }}</ref> Študovala plazmový prstenec mesiaca Io, spektrum Jupiterových prstencov, objavila napríklad meteorologické systémy nazvané horúce škvrny. Orbitálna časť sondy fungovala viac ako 7 rokov, čo bol viac než osemnásobok jej pôvodne plánovanej životnosti. Sonda Galileo sa ešte pred navedením na obežnú dráhu okolo Jupitera stala tiež svedkom dopadu kométy Shoemaker-Levy 9 na Jupiter.<ref name="roboty" /> [[21. september|21. septembra]] [[2003]] jej misia skončila zhorením vo vyšších vrstvách Jupiterovej atmosféry, kam bola navedená zámerne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Sonda Galileo | url = https://mek.kosmo.cz/sondy/usa/galileo/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref> ==== Prelety Cassini a New Horizons ==== V roku [[2000]] preletela sonda [[Cassini (sonda)|Cassini]] na ceste k [[Saturn (planéta)|Saturnu]] okolo Jupitera a poskytla niekoľko snímok. <!-- zatiaľ najlepšej úrovne rozlíšenia --> Medzi vedecké ciele výskumu Jupitera patrilo mapovanie oblačnej vrstvy atmosféry, vytvorenie jej trojrozmernej mapy, globálna meteorológia, mapovanie výskytu polárnych žiar, snímkovanie známych satelitov, hľadanie stôp atmosféry na nich a tiež hľadanie ďalších, dovtedy neznámych obežníc Jupitera a mapovanie jeho rozsiahlej magnetosféry. Pri najväčšom priblížení bola sonda od vrchných mrakov Jupitera vzdialená 9,72 miliónov kilometrov. Z tejto vzdialenosti urobila zábery planéty s rozlíšením {{km|120|m}} na [[pixel]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmická sonda CASSINI - ohlédnutí za Jupiterem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/kosmicka-sonda-cassini-ohlednuti-za-jupiterem.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2006-03-28 | dátum prístupu = 2025-12-09 }}</ref> V roku [[2007]] nastal prelet sondy [[New Horizons]] okolo Jupitera na jej ceste k [[trpasličia planéta|trpasličej planéte]] [[134340 Pluto|Pluto]]. Prvé skúšobné pozorovanie Jupitera urobila sonda [[5. január]]a 2007. V nasledujúcich týždňoch sonda snímkovala planétu pravidelne a tiež skúmala vlastnosti [[medziplanetárny priestor|medziplanetárneho prostredia]], magnetosféru, malé mesiačiky [[Elara (mesiac)|Elara]] a [[Himalia (mesiac)|Himalia]], ale aj Galileiho mesiace Ganymedes, Európa a Io.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Sonda New Horizons a rendezvous s Jupiterem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/sonda-new-horizons-a-rendezvous-s-jupiterem.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2007-02-28 | dátum prístupu = 2025-06-23 }}</ref> Obrázky z New Horizons predstavovali atmosféru, ktorá sa líšila od toho, čo videli sondy Cassini a Galileo pred niekoľkými rokmi. Rovníkové a južné oblasti vrátane Veľkej červenej škvrny pôsobili pokojnejším dojmom. Atmosféra bola čistejšia a búrkové prejavy menej výrazné. [[27. február]]a sonda minula Jupiter v minimálnej vzdialenosti 2,3 milióna km. [[Gravitačný manéver]] jej umožnil pokračovať ďalej v jej ceste k Plutu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=155 | titul = New Horizons | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | dátum aktualizácie = 2007-03-25 | dátum prístupu = 2009-09-25 }}</ref> ==== Sonda Juno ==== [[5. august]]a [[2011]] odštartovala z [[Cape Canaveral]] sonda [[Juno (sonda)|Juno]], ktorá k Jupiteru doletela v roku [[2016]]. Tam bola navedená na obežnú dráhu okolo planéty podobne ako sonda Galileo, ale na rozdiel od Galilea dráha sondy Juno prechádza ponad Jupiterove póly. Dráha je navrhnutá tak, aby sonda postupne pozorovala všetky [[geografická dĺžka|geografické dĺžky]] a [[geografická šírka|šírky]] planéty a zároveň sa nikdy nedostala do jej tieňa. Vďaka výstrednej eliptickej dráhe sa Juno vyhýba oblastiam s vysokou radiáciou a k oblačnej vrstve planéty sa priblíži maximálne na {{km|4800|m}}. Problémy s hlavným motorom však naviedli Juno na dráhu s obežnou dobou až 53 dní oproti plánovaným 14 dňom. Táto dráha pravdepodobne predĺžila očakávanú životnosť sondy a tiež jej umožnila skúmať aj Galileiho mesiace. Má merať globálny výskyt kyslíka a dusíka, pozorovať vodu a čpavok, mapovať gravitačné a magnetické pole, stanoviť globálnu štruktúru a dynamiku atmosféry pod úrovňou vrchných mrakov, merať distribúciu nabitých častíc a s nimi spojených polí a ultrafialové žiarenie z polárnej magnetosféry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=221 | titul = Juno | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | dátum aktualizácie = 2011-08-31 | dátum prístupu = 2011-09-04 }}</ref> [[File:PIA21381 - Jupiter From Below (Enhanced Color).jpg|left|thumb|Južný pól Jupitera na zábere zo sondy [[Juno (sonda)|Juno]]. Snímka má zvýraznené farby, aby vynikli búrkové štruktúry.]] V máji 2017 vedecká komunita odhalila prvé poznatky získané zo sondy Juno. Podľa nich sú póly Jupitera pokryté tesne nahromadenými búrkami rozmerov Zeme. Ďalej napríklad ukázali, že rovníkový pás planéty preniká veľmi hlboko a že magnetické pole planéty je ešte silnejšie a nepravidelnejšie, než predpokladali dovtedajšie modely.<ref name="Juno" /> Od roku 2023 skúma sonda aj hlbšie vrstvy atmosféry planéty vďaka tzv. rádiovým experimentom, pri ktorých posiela rádiový signál cez vrstvy atmosféry na Zem a z ohybu týchto vĺn sa odvodzujú informácie o teplote a hustote Jupitera.<ref name="jupieraio" /> Misia sondy bola predĺžená a navzdory pôvodným predpokladom, že ju zničia prelety radiačnými pásmi, je funkčná dodnes (september 2025). Počas predĺženej misie sa jej prieskum rozšíril aj na Galileiho mesiace.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Misia sondy Juno predĺžená | url = https://astrin.planetarium.sk/misia-sondy-juno-predlzena-c07754 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = }}</ref> Spresnila aj rozmery planéty, odhalila, že Jupiter je trochu menší a sploštenejší, než sa predtým usudzovalo.<ref name="rozmery" /> Je možné, že táto misia bude v roku 2026 tak ako aj ďalšie misie kozmických sond ukončená z rozpočtových dôvodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh rozpočtu by zrušil desítky misí NASA | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/06/03/navrh-rozpoctu-by-zrusil-desitky-misi-nasa/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-06-03 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref> ==== Budúci prieskum ==== V nedávnej minulosti ani v súčasnosti nemieri k Jupiteru ďalšia misia na prieskum planéty samotnej, existovali však koncepty, niektoré zrealizované, na výskum telies v jeho okolí. NASA plánovala výpravu na preskúmanie tekutých oceánov na mesiaci Európa, ako aj prieskum ďalších dvoch veľkých ľadových mesiacov Ganymeda a Kallisto. Táto misia sa nazývala [[Jupiter Icy Moons Orbiter|JIMO]] ({{V jazyku|eng|Jupiter Icy Moons Orbiter}}). Sonda JIMO mala byť po určitú dobu navedená na obežnú dráhu okolo každého z troch skúmaných mesiacov. Tri hlavné vedecké ciele tejto misie boli študovať pôvod a evolúciu spomínaných mesiacov, zistiť, aké sú možnosti udržania života na nich a skúmať radiáciu v okolí mesiacov (čo je zároveň poznatok dôležitý pre zhodnotenie možnosti života na nich).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno = Antonín |priezvisko = Havlíček |titul = Jupiter Icy Moons Orbiter (JIMO) (plán 2011) |vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY |dátum aktualizácie = 2004-10-09 |dátum prístupu = 2009-09-05 |jazyk = česky |url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=82 }}</ref> Misia však bola zrušená. Podobné ciele má novšia misia [[JUICE]] ({{V jazyku|eng|JUpiter ICy moons Explorer}}). Tentoraz však ide o európsku sondu. Odštartovala s raketou [[Ariane 5]] [[14. apríl]]a [[2023]]. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj [[Slovenská akadémia vied|SAV]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Odložené starty Falconu a Ariane 5 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2023/04/zive-a-cesky-odlozene-starty-falconu-a-ariane-5/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2023-04-13 | dátum prístupu = 2023-04-14}}</ref> Po piatich gravitačných manévroch – tri pri Zemi, po jednom pri Venuši a Marse – by v roku [[2031]] mala byť navedená na obežnú dráhu okolo Jupitera. Tam by mala slúžiť dva a pol roka a 35-krát preletieť okolo veľkých Jupiterových mesiacov. V závere misie prejde na obežnú dráhu okolo mesiace Ganymedes ako prvá sonda, čo bude obiehať iný mesiac než Mesiac Zeme.<ref name="JUICE" /> Aj ona sa zameria najmä na výskum troch veľkých ľadových mesiacov Jupitera.<ref name="projekty">{{Citácia elektronického dokumentu |meno = Dušan |priezvisko = Majer |titul = TOP5: Nejočekávanější evropské projekty |dátum prístupu = 2017-06-27 |jazyk = česky |url = http://www.kosmonautix.cz/2016/07/top5-nejocekavanejsi-evropske-projekty/ }}</ref><ref name="JUICE" /> Okrem toho bude skúmať aj vrchnú atmosféru a magnetosféru samotnej planéty.<ref name="JUICE" /> [[16. október|16. októbra]] [[2021]] odštartovala do Jupiterovej sústavy sonda [[Lucy (sonda)|Lucy]], ktorá je aktuálne na ceste k svojmu cieľu. Lucy má ako prvá sonda v dejinách preskúmať planétky zo skupiny Jupiterových Trójanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Lucy vyrazila na cestu k Trójanom | url = https://astrin.planetarium.sk/lucy-vyrazila-na-cestu-k-trojanom-c07901 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = }}</ref> Výlučne na prieskum Jupiterovho mesiaca Európa je zase zameraná sonda [[Europa Clipper]]. Štartovala 14. októbra 2024<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dinner | meno = Josh | autor = | odkaz na autora = | titul = SpaceX Falcon Heavy rocket launches NASA's Europa Clipper probe to explore icy Jupiter ocean moon (video) | periodikum = Space.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.space.com/spacex-falcon-heavy-europa-clipper-launch | issn = | vydavateľ = Future US | miesto = New York | dátum = 2024-10-14 | dátum prístupu = 2024-10-14}}</ref> a svoj cieľ má študovať prostredníctvom série preletov na obežnej dráhe okolo Jupitera. Pri svojom lete predbehne JUICE a dosiahne Jupiter o viac než rok skôr, pretože štartovala na výkonnejšej rakete.<ref name="Juice" /> == Jupiter v kultúre == === Mytológia === [[File:0 Jupiter - Louvre MR 254 - Louvre-Lens (2).JPG|vpravo|náhľad|Socha boha Jupitera umiestnená v [[Louvre|Louvri]]]] Planéta je pomenovaná podľa rímskeho boha [[Jupiter (boh)|Jupitera]], ktorý je obdobou najvyššieho gréckeho boha [[Zeus|Dia]].<ref name="vesmír" /> Po stotožnení Jupitera s Diom môžeme za jeho rodičov považovať boha roľníctva [[Saturn (boh)|Saturna]] a bohyňu [[Ops]]. Bol vládcom všetkých bohov, [[búrka|búrok]] a bleskov. Vládu nad ostatnými bohmi získal potom, ako porazil svojho otca Saturna a zvrhol ho z trónu. U [[staroveký Rím|Rimanov]] mal Jupiter ešte väčšiu úctu ako Zeus u [[staroveké Grécko|Grékov]] a oveľa väčšiu úlohu mal aj ako ochranca vojska a darca víťazstva vo vojne. Jupiterovi boli zasvätené tzv. ídy, dni v mesiaci, na ktoré pripadal [[spln]].<ref>{{Cite book | author = Vojtech Zamarovský | year = | title = Bohovia a hrdinovia antických bájí | publisher = Perfekt, Bratislava | isbn = 80-8046-203-8 | pages = 220}}</ref> === Jupiter vo fikcii === Jupiterova sústava sa objavuje vo [[Vedeckofantastický román|vedecko-fantastických románoch]] ako miesto budúceho pilotovaného kozmického výskumu a jeho Galileove mesiace ako miesto ľudských kolónií. Planéta sa spomína napríklad v známej sérii autora [[Arthur C. Clarke|Arthura C. Clark]]a ''[[Vesmírna odysea]]''. V knihe ''[[2001: Vesmírna odysea]]'' okolo Jupitera preletela kozmická loď Discovery na svojej ceste k Saturnu. V pokračovaní [[2010: Druhá vesmírna odysea]] však autor pôvodný koncept pozmenil a Jupiter bol pre kozmickú loď Discovery jej definitívnym cieľom. V závere tohto románu inteligentný a starý mimozemský druh premení Jupiter na hviezdu, aby umožnil rozvoj života a novej inteligencie na jeho chladnom mesiaci Európa. Samotná planéta sa ďalej objavuje napríklad v Clarkovej poviedke ''[[Stretnutie s medúzou]]'', kde [[Kyborg (kybernetický organizmus)|kyborg]] skúma atmosféru Jupitera vo [[Vzducholoď|vzducholodi]] vznášajúcej sa v nej vďaka tomu, že je naplnená horúcim vodíkom. Za pevný považuje Jupiterov povrch autor [[Clifford D. Simak]] v poviedke ''Desertion''. Ľudia ho môžu skúmať, ale iba tak, že sa nechajú transformovať do podoby bytostí znášajúcich obrovskú gravitáciu. Nijaký z takto pozmenených ľudí sa ale nevrátil na základňu, aby o tom podal svedectvo, čo je záhada, ktorú sa rozhodne hlavná postava poviedky preskúmať. Život na povrchu Jupitera predpokladá aj [[Isaac Asimov]] v poviedke ''Victory Unintentional'', kde sú na vytvorenie kontaktu s Jupiteranmi vyslaní roboti. === Jupiter v astrológii === Babylončania, ktoré videli v Jupiterovi boha [[Marduk]]a, používali jeho 12-ročnú obežnú dobu na určenie babylonského zverokruhu.<ref>{{citácia periodika |priezvisko = Rogers |meno =J. H. |titul = Origins of the ancient constellations: I. The Mesopotamian traditions |periodikum =Journal of the British Astronomical Association, |rok = 1998 |číslo = 108 |strany = 9–28 |url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1998JBAA..108....9R |dátum prístupu = 2008-04-22}}</ref> V tradičnej západnej astrológii je Jupiter považovaný za planétu s blahodarným vplyvom, za planétu šťastia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = propeople s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Jupiter – planeta vyššího myšlení a lásky | url = https://www.spektrumzdravi.cz/ezoterika/jupiter-planeta-vyssiho-mysleni-a-lasky | vydavateľ = spektrumzdravi.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241114202537/https://www.spektrumzdravi.cz/ezoterika/jupiter-planeta-vyssiho-mysleni-a-lasky | dátum archivácie = 2024-11-14 }}</ref> Mal by ponúkať možnosti rastu, vývoja, rozmachu, ochranu, optimizmus a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter | url = https://www.astrologia-mbd.sk/jupiter.html | vydavateľ = astrologia-mbd.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = }}</ref> Slovo ''žoviálny'' je odvodené od astrologickej charakteristiky planéty Jupiter a pochádza z jej názvu od stredovekých astrológov, ktoré znie ''jovial''.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url = http://dictionary.reference.com/browse/jovial |titul = Jovial |vydavateľ = Dictionary.com |dátum prístupu = 2007-07-29}}</ref> Spolu so Saturnom sa zaraďuje k tzv. spoločenským planétam. Od jeho pohybu [[Zvieratník]]om bol odvodený [[Čínsky horoskop|čínsky horoskop]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Milan Jurasek milan@jurasek.sk | odkaz na autora = | titul = Jupiter - planéta prinášajúca šťastie | url = http://www.jurasek.sk/astrologia/jupiter-planeta-prinasajuca-stastie.php | vydavateľ = jurasek.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{portál|Slnečná sústava|}} {{Projekt|commons=Jupiter}} {{Mesiace Jupitera}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jupiter| ]] [[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]] [[Kategória:Astronomické objekty známe od staroveku]] 4ei1mbkhr54i3yx2nftubeh87a31k1n Prešov 0 7291 8254755 8240138 2026-07-28T12:22:09Z ~2026-41953-94 301417 iif 8254755 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prešov | Iné názvy = | Prezývka = Atény nad Torysou | Obrázok = Presov pohladnica.jpg | Popis obrázku = (Z ľavého horného rohu smerom hodinových ručičiek) [[Konkatedrála sv. Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]], Kalvária, Cemjata, Železničná stanica, Hlavná ulica, rieka [[Torysa|Torysa]] a [[Sídlisko III|Sídlisko III]] | Znak = Coat of Arms of Prešov.svg | Vlajka = Presov-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]],<br>[[Nižná Šebastová]] | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Zemepisná šírka = 49.000000 | Zemepisná dĺžka = 21.233333 | Nadmorská výška = 255 | Najvyšší bod = Malkovská hôrka | Najvyšší bod výška = 481 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = [[František Oľha]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 080 01 – 080 10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = otvaraciehodiny.posta.sk | dátum prístupu = 2022-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Kód = | Rozloha = 228 | počet obyvateľov = 91085 | počet obyvateľov k = 31.12.2025 | EČV = PO, PV a PS | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 73<br/>080 68 Prešov 1 | E-mail = primator@presov.sk | Telefón = 051 / 772 30 41 | Fax = 051 / 773 36 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = presov.sk | Commons = Prešov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Prešov''' ({{vjz|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{vjz|hun| ''Eperjes''}}, {{vjz|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na [[Slovensko|Slovensku]]. Má štyri katastrálne časti: Prešov, [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]] a [[Nižná Šebastová]]. Patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|košicko-prešovskej aglomerácie]] a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom [[Šariš (región)|regiónu Šariš]]. [[Súbor:Prešov, Staré mesto.jpg|náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]] == Polohopis == Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] podcelok [[Toryská pahorkatina]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]), [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]) a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]] ([[Svidník]] {{--}} [[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|31|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|70|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|32|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|35|m|w}} východne. == Časti mesta == ''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí: * Obvod číslo 1: [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]], Rúrky, Kráľova hora * Obvod číslo 2: [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]], Kamenná baňa, [[Wilecova hôrka]], [[Borkút]], Vydumanec, [[Cemjata]], Kvašná voda * Obvod číslo 3: sever mesta, [[Mier (Prešov)|Mier]], Šidlovec, Dúbrava, [[Surdok]], [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Širpo]], [[Nižná Šebastová]] * Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * Obvod číslo 5: [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Soľná Baňa]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], Delňa, Tichá Dolina * Obvod číslo 6: južná časť sídliska [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] – stavba 1{{--}}4 * Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]] ''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]] ''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, [[Soľná Baňa]], [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]] ''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] ''Osady'': [[Išľa]], Okruhliak, Pustá dolina ''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1971{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1971{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1971{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce [[Ľubotice]]) V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], Tichá dolina, či [[Surdok]]. == Vodné toky == * [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi: ** [[Šidlovský potok]] (Ľ) ** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P) ** [[Malkovský potok]] (P) ** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ) ** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ). * Do Sekčova ďalej ústia: ** [[Šebastovka]] (Ľ) ** [[Ľubotický potok]] (Ľ) ** [[Šalgovícky potok]] (Ľ) ** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ) ** [[Baracký potok]] (P) == Dejiny == Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]]. Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]].<ref name="korzar-1247">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23063431/mnisi-sa-s-nemcami-sporili-o-hranicne-kamene-reakcia-krala-zacala-pisat-historiu-presova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2022-11-07}}</ref> V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. [[Súbor:Siege of Eperjes (Prešov), 1685.jpg|vľavo|náhľad|326x326bod|Prešov v 17. storočí]] Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. == Prehľad významných historických udalostí == [[Súbor:Pápež Ján Pavol II. Prešov 25 Slovakia 2.jpg|náhľad|Návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]] * 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova * 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove<ref name="korzar-1247" /> * 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] * 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Sabinov]]) * 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove * 1453 – prvý [[erb Prešova]] * 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] * 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]] * 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]] * 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka * 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov * 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]] * Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova * 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva * 1848 – stavba 1. židovskej synagógy * 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov * [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}</ref> * 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]] * 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky * 20.12.1944 - [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici * 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]] * 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou * 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou * 2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov * 14. 9. 2021 - pápež [[František (pápež)|František]] navštívil Prešov<ref>https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov</ref> === Najvyšší predstavitelia mesta === [[Súbor:Presov12Slovakia124.JPG|náhľad|Radnica, historická budova]] {{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}} Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497<ref name="S"/>{{rp|39}}. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil [[František Oľha]].<!--k čomu je vlastne referencia?--> == Vojsko == [[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]] {{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}} Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.<ref name="S"/>{{rp|13}} Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.<ref name="S"/>{{rp|26}} Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref name="S"/>{{rp|33}} Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944. Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády. Od roku [[1918]] do roku [[2025]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}</ref>, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor Ing. [[Slavomír Verčimák]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].<ref>Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009</ref><ref>2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]] {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2021<ref name=":02">Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !ostatní |- |1880 |13 392 |60,56% | - |16,61% |17,59% |1,22% |0,04% | - |1,35% |- |1890 |14 138 |60,27% | - |21,09% |15,48% |0,76% |0,04% | - |2,37% |- |1900 |18 368 |54,94% | - |32,02% |10,59% |0,66% |0,07% | - |1,71% |- |1910 |20 206 |47,73% | - |42,08% |7,76% |0,24% |0,03% | - |1,56% |- |1930 |26 277 | colspan="2" |79,24% |3,68% |3,68% |2,16% | - | - |11,23% |- |1991 |87 765 |94,64% |1,11% |0,21% |0,05% |2,35% | - |1,25% |0,40% |- |2001 |92 786 |93,67% |0,89% |0,22% |0,05% |2,32% | |1,43% |1,43% |- |2011 |91 782 |81,14% |0,53% |0,14% |0,04% |2,29% |0,02% |1,70% |14,14% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0417524140/OB</ref> |84 824 |88,71% |0,55% |0,2% |0,07% |1,87% |0,03% |0,54% | |} == Náboženstvo == [[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]] {{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}} === Rímskokatolícka cirkev === Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]. === Gréckokatolícka cirkev === Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]]. === Pravoslávna cirkev === [[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle. === Evanjelická cirkev a. v. === Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] === Náboženské vzdelávanie === V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]. === Percentuálny podiel náboženstiev === V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených. {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011<ref name=":02" /> !Rok !Spolu !Rímskokatolíci !Gréckokatolíci !Pravoslávni !Luteráni !Kalvíni !Židia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |13392 |70,62% |7,03% |0,18% |10,55% |1,47% |10,12% | colspan="3" |0,03% |- |1910 |20206 |66,69% |9,78% |0,17% |6,99% |2,55% |13,78% | colspan="3" |0,03% |- |1930 |26277 |65,83% |10,07% | - |5,52% |0,56% |15,55% | colspan="3" |2,47% |- |1991 |87765 |57,79% |7,24% |1,04% |4,09% |0,05% |0,03% |0,55% |11,10% |18,10% |- |2001 |92786 |66,77% |8,92% |1,68% |4,78% |0,18% |0,07% |1,03% |13,57% |2,98% |- |2011 |91782 |55,35% |8,15% |1,51% |4,05% |0,15% |0,06% |1,13% |12,44% |17,16% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0417524140/OB</ref> |84824 |54,76% |8,66% |1,54% |4,25% |0,15% |0,05% |0,29% |19,59% |8,78% |} == Kultúra == [[Súbor:Presov Slovakia 2035.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]] [[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]] [[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]] [[Súbor:Čierny orol, reduta. Prešov 23 Slovakia 1.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]] [[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]] === Divadlá === * [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD) * [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ) * Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk) * Detské divadlo Babadlo * Detské divadlo DRaK * [[Divadlo Portál]] * Divadelné štúdio na Hlavnej * Divadlo Erika Németha * Prešovské národné divadlo (PND) * Park kultúry a oddychu Čierny orol * Viola - centrum pre umenie * Wave~centrum nezávislej kultúry === Múzeá === * [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]] * [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]] * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]] * [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]] * Múzeum vín === Galérie === * [[Šarišská galéria]] * [[Galéria v Caraffovej väznici]] * [[Galéria Múr]] * [[Creative Design Gallery]] * [[Galéria Átrium]] * J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova === Knižnice === * [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove] * [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov] * [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]] === Kiná === * [[Scala]] (bývalé kino Panoráma) * Cinemax Max (5 sál) * Cinemax [[NOVUM Prešov|Novum]] (8 sál) * Star [[Eperia|OC Eperia]] (5 sál) * Záhradné kino * Amfiteáter Prešov === Veda === * Krajská hvezdáreň a planetárium * Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity === Hudba === Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}</ref><ref>Prešov. Presov.info/sk</ref><ref>Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009</ref><ref>Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009</ref> či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]]. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]). Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]]. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]]. Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom ''Frenkyho hudobná encyklopédia''. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Korzár (denník)|prešovského Korzára]] Michal Frank. '''''Významní prešovskí interpreti''''' {{Stĺpce|3| * [[AMC Trio]] * [[Groovin’ Heads]] * [[Heľenine oči]] * [[Chiki liki tu-a]] * [[IMT Smile]] * [[Katarína Knechtová]] * [[David Kollar]] * [[Komajota]] * [[Katarína Koščová|Katka Koščová]] * [[Peter Lipa]] * [[Mloci]] * [[Peter Nagy]] * [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]] * [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] * [[Ivan Tásler]] }} [[Súbor:Presov12Slovakia39.JPG|náhľad|219x219bod|Bosákov dom]] == Stavby == [[Súbor:Hlavná, Prešov 20 Slovakia 9.jpg|náhľad|Historické domy v pamiatkovej rezervácii]] [[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]] [[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]] * Štátna vedecká knižnica * Park kultúry a oddychu * Hvezdáreň a planetárium * [[Fontány a fontánky v Prešove]] * Nové Divadlo Jonáša Záborského * Historické Divadlo Jonáša Záborského * Biely dom (sídlo PSK) * Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) === Historické pamiatky === ''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]'' * [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna. * [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]] * [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] * Bosákov dom (banka) * Caraffova väznica (galéria) * Floriánova brána * Gotická brána * Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov * [[Súsošie svätého Róchusa]] * [[Evanjelické kolégium]] * [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]] * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]] * Gréckokatolícky biskupský palác * Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea * Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu * Tauthov dom * Weberov dom * De Rossiho dom * Szirmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity * Stará mestská škola * Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu * [[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]][[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode. * Historická radnica * [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku) * Neologická synagóga na Konštantínovej ulici * Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]] * Mlynský náhon a historická mestská elektráreň * Kováčska bašta * Františkánska bašta * Zvyšky mestského opevnenia * Kostol sv. Donáta na Cemjate * Neptúnova fontána * Divadlo Jonáša Záborského * PKO Čierny orol * Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských * Suchý mlyn * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]] * Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar * [[Vodárenská veža v Prešove|Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko]] * Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej * Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová * Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici * Socha Jána Pavla II. * Historický podzemný vodojem na Kalvárii * [[Prešovský platan]], chránený strom === Hrady a kaštiele (v okolí Prešova) === [[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]] Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}</ref> Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. === Parky === [[Súbor:Garden of art Prešov 23 Slovakia 11.jpg|náhľad|Záhrada umenia]] [[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]] [[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]] V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov: * Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty * Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána * Záhrada umenia - Svätoplukova ulica * Panská záhrada - Nižná Šebastová * Kolmanova záhrada * Sochársky park pri amfiteátri * Didaktický park Prešovskej univerzity * Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová * Park Námestie Legionárov * Park Lesík delostrelcov * Park Čierny most * Park Sekčov * Park Clementisova * Park Námestie mládeže * Duchnovičovo námestie * Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III * Lesopark Zabíjaná * Lesopark Cemjata * Lesopark Borkút * Lesopark Šidlovec === Cintoríny a pohrebiská === * Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny * Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia * Historický cintorín na Kalvárii * Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov * Zlatobanský cintorín, Solivar * Cintorín Dúbrava * Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov * Cintorín Šalgovík ===== Židovské historické cintoríny ===== * Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne * Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk * Židovský cintorín Dúbrava * Židovský cintorín Ľubotice == Šport == [[Súbor:Futbal Tatran Aréna. Prešov 25 Slovakia 9.jpg|náhľad|Futbal Tatran Aréna, nový futbalový štadión]] * Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]] * [[Mestská viacúčelová športová hala]] * Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]]) * Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu * [[ICE Aréna]] (domovský štadión [[HC 21 Prešov|HC Prešov]]) * [[Hala Prešovskej univerzity]] * PSK Aréna (tréningová hala) * [[Velodróm Prešov]] * Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov == Pravidelné podujatia == * [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia * [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov * Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) * Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta * Týždeň slovenských knižníc * Deň Zeme * Večerný beh Prešovom * Šarišský hackathon * Prešov Half Marathon * Lear Run * Tour de Prešov - cyklomaratón * Mikulášsky beh * Mikulášska nádielka * Deň soli * Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí * Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou * Dobrý festival * HelFest * [[Festival zlej hudby]] * Dni mesta Prešov * Objavovanie Prešova * Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel * Prešovské kultúrne leto * Jahodová noc * Festival Sigord * Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov * Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III * Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí * Muvina – prehliadka vín * Noc kostolov * Prešovské trhy a parkúrové preteky * Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) * JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival * Jazz rock festival * Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP * IMAGE – Módna prehliadka * Opálové zrnko – súťaž podnikateľov * Gorazdov literárny Prešov * Poklady regiónu * Farmárske trhy * Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty * Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov * Prešovské vianočné trhy * Silvester – spoločná oslava nového roka * Guitar Night * Prešov číta rád * Pomišaj festival == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemyselné parky === V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny: * Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské * Priemyselný park Záturecká * Priemyselný park Grófske (vo výstavbe) * Priemyselný areál Šalgovík * Priemyselná zóna Budovateľská * Priemyselná zóna Širpo * Priemyselná zóna Delňa === Doprava === [[Súbor:D1 južný obchvat, Prešov 21 Slovakia.jpg|náhľad|Tunel [[Tunel Prešov|Prešov]], súčasť juhozápadného obchvatu Prešova]] [[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]] ==== Cestná doprava ==== Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2025]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]]. {{hlavný článok|Prešovský obchvat}} V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]] a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/23220252/prva-etapa-severneho-obchvatu-presova-uz-sluzi-verejnosti-zacali-stavat-druhu.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.<ref name=":0" /> Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu. ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}} Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami: * trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38) * autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46; školské linky: A, C, D, E, F, H, J, K, M, P, R, S, T; nočné linky: N1, N2) [[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]] ===== Vozidlový park MHD ===== V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá: * trolejbusy: {| class="wikitable" !Typ trolejbusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Škoda 31Tr SOR]] |2011-2020 |713, 715-731, 741-746 | |- |[[Škoda 30Tr SOR]] |2016-2020 |732-740 | |- |SOR TNS 12 |2023 | 801-804 | |- |[[Škoda 27Tr Solaris]] |2024 | 805-810 | |} * autobusy: {| class="wikitable" !Typ autobusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Solaris Urbino 12]] |2003, 2013-2015 |348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396 | |- |Iveco First FCLLI |2014 |387-389 | |- |[[SOR NB 18 City]] |2021, 2022 |412, 415-424 | |- |[[Solaris Urbino 18]] |2015-2016 |393, 397-398 | |- |[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] |2020 |409 | |- |[[SOR NB 12 City]] |2021-2022 |413-414, 425-427 | |- |SOR EBN 8 |2023 | 601-605 |Elektrobusy |- |Iveco Urbanway 18M |2025 |428-430 | |} [[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]] [[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]] ==== História mestskej hromadnej dopravy ==== História MHD v Prešove sa začala písať v roku [[1949]], keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v [[Praha|Prahe]], [[Plzeň|Plzni]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1949]] bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku [[1959]] začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku [[1951]]. Rok [[1958]], kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] cez [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] až do [[Solivar (Prešov)|Solivaru]]. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa [[13. máj|13. mája]] [[1962]] sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišských Lúkach]] bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku [[1966]] už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], do [[Haniska (okres Prešov)|Hanisky]] a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] ([[1985|rok 1985]]). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku [[1992]], kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku [[1949]] existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku [[1969]] boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku [[1984]] sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku [[1993]] a existovali až do roku [[1996]]. Osobitné sadzby platili aj v rokoch [[1997]] – [[1999|99]] a od roku [[2000]] znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku [[1977]] sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku [[1995]] je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a [[Sekčov (sídlisko)|sídliska Sekčov]] po ulici Rusínskej. [[Súbor:Slovakia_Presov_354.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]] ==== Železničná doprava ==== Územím mesta prechádzajú tri železničné trate [[Košice]] - [[Muszyna]] s prepojením do Poľska, trať Prešov - [[Humenné]] a Prešov - [[Bardejov]]. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD. V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Prešov]] * Železničná zastávka Prešov – mesto * Železničná stanica Šarišské Lúky V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta. [[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]] Prešov leží na medzinárodnej trase [[Krakov]] (Poľsko) – [[Alexandrupoli]] (severné Grecko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = Bratislava }}</ref> ==== Autobusová doprava ==== Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove. ==== Letecká doprava ==== V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti [[Nižná Šebastová]] sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]]. [[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]] [[Súbor:Cyklomost rieka Torysa, Veľký Šariš 20 Slovakia 10.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]] ==== Cyklistická doprava ==== Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí [[Veľký Šariš]], Prešov, [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Kendice]]. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]] - [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] - [[Veľký Šariš]] - [[Šarišské Michaľany]] až po kataster obce [[Rožkovany]]. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]] s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského [[Solivar (Prešov)|Solivaru]] do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku [[2019]] a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku [[2020]]. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie [[Sídlisko III (Prešov)|Sídliska III]] s centrom mesta a so sídliskami [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] a [[Šváby (Prešov)|Šváby]]. V roku [[2020]] bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po [[Šalgovík]]. V auguste roku [[2023]] bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisku III]], pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka [[2023]]. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás. Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov [[Cemjata]] (Kyslá a Kvašná voda) a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec. == Zdravotníctvo == Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia: * [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]] * Vojenská nemocnica * Všeobecná nemocnica Oáza * Poliklinika Prešov * Poliklinika ProCare Prešov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}</ref> * Nemocnica sv. Alžbety * Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) * Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie * Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská. == Školstvo == === Vysoké školy === [[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Prešovská univerzita v Prešove]] * [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove] * [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]] * [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] === Základné a stredné školy === {{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}} == Osobnosti == {{hlavný článok|Zoznam osobností Prešova}} == Partnerské mestá == [[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá: * {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]] * {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]] == Prešovské „Naj“ zaujímavosti == * Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247<ref name="korzar-1247" /> * Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|87}} * Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|88}} * Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160418120056/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|dátum archivácie=2016-04-18}}</ref> * Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}</ref> * Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2" /> * Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}</ref> * Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]] * Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=jakub+bogdani&source=bl&ots=doam5bmUNM&sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&q=jakub%20bogdani&f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}</ref> == Panoráma == {{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}} == Galéria == <gallery> Súbor:Pápež Ján Pavol II. Postcard, Prešov 23 Slovakia.jpg|2.7.1995. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Súbor:Pápež František. Postcard, Prešov 25 Slovakia 2.jpg|14.9.2021. Návšteva pápeža Františka Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove Súbor:Postcard Prešov 21 Slovakia.jpg|Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove Súbor:Towns14Slovakia93.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 2.jpg|Konkatedrála sv. Mikuláša Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského Súbor:Evanjelický chrám, Prešov 21 Slovakia.jpg|Evanjelický chrám Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa Súbor:Leto, Hlavná ulica, radnica. Prešov 22 Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 4.jpg|Historická budova Kolégia Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica Súbor:Bašta Prešov 17 Slovakia3.jpg|Kováčska bašta Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica (Nižná bránka) Súbor:Towns14Slovakia376.JPG|Metodova ulica (Vyšná bránka) Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica Súbor:Jarková ulica po rekonštrukcii, mesto Prešov 21 Slovakia 2.jpg|Jarková ulica Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m Súbor:Preso10Slovakia62.JPG|Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="S">{{Citácia knihy | editori = Peter Švorc | titul = Sprievodca po historickom Prešove | miesto = Prešov | vydavateľ = Universum | rok = 1997 | isbn = 80-967001-7-0 | počet strán = 114 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove]] * [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]] * [[Vojsko v meste Prešov]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}} == Externé odkazy == * http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov * [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk] webová stránka mesta Prešov * [http://www.gopresov.sk/ Mestské informačné centrum v Prešove] * [https://www.regionsaris.sk/ OOCR Prešov - región Šariš] * [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov] * [https://www.dpmp.sk/ Dopravný podnik mesta Prešov, a. s.] {{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prešov| ]] [[Kategória:Okres Prešov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Prešovský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] p7fs55y1z2j9unqkovenzip6onic77v 8254769 8254755 2026-07-28T12:45:55Z ~2026-41953-94 301417 Deana 8254769 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prešov | Iné názvy = | Prezývka = Atény nad Torysou | Obrázok = Presov pohladnica.jpg | Popis obrázku = (Z ľavého horného rohu smerom hodinových ručičiek) [[Konkatedrála sv. Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]], Kalvária, Cemjata, Železničná stanica, Hlavná ulica, rieka [[Torysa|Torysa]] a [[Sídlisko III|Sídlisko III]] | Znak = Coat of Arms of Prešov.svg | Vlajka = Presov-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]],<br>[[Nižná Šebastová]] | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Zemepisná šírka = 49.000000 | Zemepisná dĺžka = 21.233333 | Nadmorská výška = 255 | Najvyšší bod = Malkovská hôrka | Najvyšší bod výška = 481 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = [[František Oľha]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 080 01 – 080 10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = otvaraciehodiny.posta.sk | dátum prístupu = 2022-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Kód = | Rozloha = 228 | Počet obyvateľov = 91085 | Počet obyvateľov k = 31.12.2025 | EČV = PO, PV a PS | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 73<br/>080 68 Prešov 1 | E-mail = primator@presov.sk | Telefón = 051 / 772 30 41 | Fax = 051 / 773 36 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = presov.sk | Commons = Prešov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Prešov''' ({{vjz|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{vjz|hun| ''Eperjes''}}, {{vjz|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na [[Slovensko|Slovensku]]. Má štyri katastrálne časti: Prešov, [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]] a [[Nižná Šebastová]]. Patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|košicko-prešovskej aglomerácie]] a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom [[Šariš (región)|regiónu Šariš]]. [[Súbor:Prešov, Staré mesto.jpg|náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]] == Polohopis == Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] podcelok [[Toryská pahorkatina]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]), [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]) a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]] ([[Svidník]] {{--}} [[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|31|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|70|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|32|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|35|m|w}} východne. == Časti mesta == ''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí: * Obvod číslo 1: [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]], Rúrky, Kráľova hora * Obvod číslo 2: [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]], Kamenná baňa, [[Wilecova hôrka]], [[Borkút]], Vydumanec, [[Cemjata]], Kvašná voda * Obvod číslo 3: sever mesta, [[Mier (Prešov)|Mier]], Šidlovec, Dúbrava, [[Surdok]], [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Širpo]], [[Nižná Šebastová]] * Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * Obvod číslo 5: [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Soľná Baňa]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], Delňa, Tichá Dolina * Obvod číslo 6: južná časť sídliska [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] – stavba 1{{--}}4 * Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]] ''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]] ''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, [[Soľná Baňa]], [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]] ''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] ''Osady'': [[Išľa]], Okruhliak, Pustá dolina ''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1971{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1971{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1971{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce [[Ľubotice]]) V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], Tichá dolina, či [[Surdok]]. == Vodné toky == * [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi: ** [[Šidlovský potok]] (Ľ) ** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P) ** [[Malkovský potok]] (P) ** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ) ** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ). * Do Sekčova ďalej ústia: ** [[Šebastovka]] (Ľ) ** [[Ľubotický potok]] (Ľ) ** [[Šalgovícky potok]] (Ľ) ** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ) ** [[Baracký potok]] (P) == Dejiny == Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]]. Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]].<ref name="korzar-1247">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23063431/mnisi-sa-s-nemcami-sporili-o-hranicne-kamene-reakcia-krala-zacala-pisat-historiu-presova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2022-11-07}}</ref> V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. [[Súbor:Siege of Eperjes (Prešov), 1685.jpg|vľavo|náhľad|326x326bod|Prešov v 17. storočí]] Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. == Prehľad významných historických udalostí == [[Súbor:Pápež Ján Pavol II. Prešov 25 Slovakia 2.jpg|náhľad|Návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]] * 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova * 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove<ref name="korzar-1247" /> * 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] * 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Sabinov]]) * 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove * 1453 – prvý [[erb Prešova]] * 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] * 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]] * 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]] * 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka * 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov * 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]] * Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova * 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva * 1848 – stavba 1. židovskej synagógy * 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov * [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}</ref> * 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]] * 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky * 20.12.1944 - [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici * 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]] * 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou * 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou * 2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov * 14. 9. 2021 - pápež [[František (pápež)|František]] navštívil Prešov<ref>https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov</ref> === Najvyšší predstavitelia mesta === [[Súbor:Presov12Slovakia124.JPG|náhľad|Radnica, historická budova]] {{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}} Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497<ref name="S"/>{{rp|39}}. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil [[František Oľha]].<!--k čomu je vlastne referencia?--> == Vojsko == [[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]] {{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}} Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.<ref name="S"/>{{rp|13}} Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.<ref name="S"/>{{rp|26}} Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref name="S"/>{{rp|33}} Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944. Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády. Od roku [[1918]] do roku [[2025]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}</ref>, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor Ing. [[Slavomír Verčimák]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].<ref>Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009</ref><ref>2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]] {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2021<ref name=":02">Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !ostatní |- |1880 |13 392 |60,56% | - |16,61% |17,59% |1,22% |0,04% | - |1,35% |- |1890 |14 138 |60,27% | - |21,09% |15,48% |0,76% |0,04% | - |2,37% |- |1900 |18 368 |54,94% | - |32,02% |10,59% |0,66% |0,07% | - |1,71% |- |1910 |20 206 |47,73% | - |42,08% |7,76% |0,24% |0,03% | - |1,56% |- |1930 |26 277 | colspan="2" |79,24% |3,68% |3,68% |2,16% | - | - |11,23% |- |1991 |87 765 |94,64% |1,11% |0,21% |0,05% |2,35% | - |1,25% |0,40% |- |2001 |92 786 |93,67% |0,89% |0,22% |0,05% |2,32% | |1,43% |1,43% |- |2011 |91 782 |81,14% |0,53% |0,14% |0,04% |2,29% |0,02% |1,70% |14,14% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0417524140/OB</ref> |84 824 |88,71% |0,55% |0,2% |0,07% |1,87% |0,03% |0,54% | |} == Náboženstvo == [[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]] {{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}} === Rímskokatolícka cirkev === Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]. === Gréckokatolícka cirkev === Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]]. === Pravoslávna cirkev === [[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle. === Evanjelická cirkev a. v. === Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] === Náboženské vzdelávanie === V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]. === Percentuálny podiel náboženstiev === V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených. {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011<ref name=":02" /> !Rok !Spolu !Rímskokatolíci !Gréckokatolíci !Pravoslávni !Luteráni !Kalvíni !Židia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |13392 |70,62% |7,03% |0,18% |10,55% |1,47% |10,12% | colspan="3" |0,03% |- |1910 |20206 |66,69% |9,78% |0,17% |6,99% |2,55% |13,78% | colspan="3" |0,03% |- |1930 |26277 |65,83% |10,07% | - |5,52% |0,56% |15,55% | colspan="3" |2,47% |- |1991 |87765 |57,79% |7,24% |1,04% |4,09% |0,05% |0,03% |0,55% |11,10% |18,10% |- |2001 |92786 |66,77% |8,92% |1,68% |4,78% |0,18% |0,07% |1,03% |13,57% |2,98% |- |2011 |91782 |55,35% |8,15% |1,51% |4,05% |0,15% |0,06% |1,13% |12,44% |17,16% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0417524140/OB</ref> |84824 |54,76% |8,66% |1,54% |4,25% |0,15% |0,05% |0,29% |19,59% |8,78% |} == Kultúra == [[Súbor:Presov Slovakia 2035.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]] [[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]] [[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]] [[Súbor:Čierny orol, reduta. Prešov 23 Slovakia 1.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]] [[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]] === Divadlá === * [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD) * [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ) * Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk) * Detské divadlo Babadlo * Detské divadlo DRaK * [[Divadlo Portál]] * Divadelné štúdio na Hlavnej * Divadlo Erika Németha * Prešovské národné divadlo (PND) * Park kultúry a oddychu Čierny orol * Viola - centrum pre umenie * Wave~centrum nezávislej kultúry === Múzeá === * [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]] * [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]] * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]] * [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]] * Múzeum vín === Galérie === * [[Šarišská galéria]] * [[Galéria v Caraffovej väznici]] * [[Galéria Múr]] * [[Creative Design Gallery]] * [[Galéria Átrium]] * J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova === Knižnice === * [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove] * [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov] * [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]] === Kiná === * [[Scala]] (bývalé kino Panoráma) * Cinemax Max (5 sál) * Cinemax [[NOVUM Prešov|Novum]] (8 sál) * Star [[Eperia|OC Eperia]] (5 sál) * Záhradné kino * Amfiteáter Prešov === Veda === * Krajská hvezdáreň a planetárium * Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity === Hudba === Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}</ref><ref>Prešov. Presov.info/sk</ref><ref>Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009</ref><ref>Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009</ref> či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]]. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]). Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]]. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]]. Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom ''Frenkyho hudobná encyklopédia''. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Korzár (denník)|prešovského Korzára]] Michal Frank. '''''Významní prešovskí interpreti''''' {{Stĺpce|3| * [[AMC Trio]] * [[Groovin’ Heads]] * [[Heľenine oči]] * [[Chiki liki tu-a]] * [[IMT Smile]] * [[Katarína Knechtová]] * [[David Kollar]] * [[Komajota]] * [[Katarína Koščová|Katka Koščová]] * [[Peter Lipa]] * [[Mloci]] * [[Peter Nagy]] * [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]] * [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] * [[Ivan Tásler]] }} [[Súbor:Presov12Slovakia39.JPG|náhľad|219x219bod|Bosákov dom]] == Stavby == [[Súbor:Hlavná, Prešov 20 Slovakia 9.jpg|náhľad|Historické domy v pamiatkovej rezervácii]] [[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]] [[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]] * Štátna vedecká knižnica * Park kultúry a oddychu * Hvezdáreň a planetárium * [[Fontány a fontánky v Prešove]] * Nové Divadlo Jonáša Záborského * Historické Divadlo Jonáša Záborského * Biely dom (sídlo PSK) * Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) === Historické pamiatky === ''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]'' * [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna. * [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]] * [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] * Bosákov dom (banka) * Caraffova väznica (galéria) * Floriánova brána * Gotická brána * Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov * [[Súsošie svätého Róchusa]] * [[Evanjelické kolégium]] * [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]] * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]] * Gréckokatolícky biskupský palác * Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea * Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu * Tauthov dom * Weberov dom * De Rossiho dom * Szirmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity * Stará mestská škola * Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu * [[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]][[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode. * Historická radnica * [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku) * Neologická synagóga na Konštantínovej ulici * Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]] * Mlynský náhon a historická mestská elektráreň * Kováčska bašta * Františkánska bašta * Zvyšky mestského opevnenia * Kostol sv. Donáta na Cemjate * Neptúnova fontána * Divadlo Jonáša Záborského * PKO Čierny orol * Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských * Suchý mlyn * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]] * Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar * [[Vodárenská veža v Prešove|Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko]] * Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej * Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová * Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici * Socha Jána Pavla II. * Historický podzemný vodojem na Kalvárii * [[Prešovský platan]], chránený strom === Hrady a kaštiele (v okolí Prešova) === [[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]] Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}</ref> Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. === Parky === [[Súbor:Garden of art Prešov 23 Slovakia 11.jpg|náhľad|Záhrada umenia]] [[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]] [[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]] V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov: * Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty * Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána * Záhrada umenia - Svätoplukova ulica * Panská záhrada - Nižná Šebastová * Kolmanova záhrada * Sochársky park pri amfiteátri * Didaktický park Prešovskej univerzity * Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová * Park Námestie Legionárov * Park Lesík delostrelcov * Park Čierny most * Park Sekčov * Park Clementisova * Park Námestie mládeže * Duchnovičovo námestie * Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III * Lesopark Zabíjaná * Lesopark Cemjata * Lesopark Borkút * Lesopark Šidlovec === Cintoríny a pohrebiská === * Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny * Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia * Historický cintorín na Kalvárii * Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov * Zlatobanský cintorín, Solivar * Cintorín Dúbrava * Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov * Cintorín Šalgovík ===== Židovské historické cintoríny ===== * Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne * Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk * Židovský cintorín Dúbrava * Židovský cintorín Ľubotice == Šport == [[Súbor:Futbal Tatran Aréna. Prešov 25 Slovakia 9.jpg|náhľad|Futbal Tatran Aréna, nový futbalový štadión]] * Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]] * [[Mestská viacúčelová športová hala]] * Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]]) * Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu * [[ICE Aréna]] (domovský štadión [[HC 21 Prešov|HC Prešov]]) * [[Hala Prešovskej univerzity]] * PSK Aréna (tréningová hala) * [[Velodróm Prešov]] * Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov == Pravidelné podujatia == * [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia * [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov * Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) * Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta * Týždeň slovenských knižníc * Deň Zeme * Večerný beh Prešovom * Šarišský hackathon * Prešov Half Marathon * Lear Run * Tour de Prešov - cyklomaratón * Mikulášsky beh * Mikulášska nádielka * Deň soli * Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí * Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou * Dobrý festival * HelFest * [[Festival zlej hudby]] * Dni mesta Prešov * Objavovanie Prešova * Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel * Prešovské kultúrne leto * Jahodová noc * Festival Sigord * Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov * Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III * Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí * Muvina – prehliadka vín * Noc kostolov * Prešovské trhy a parkúrové preteky * Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) * JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival * Jazz rock festival * Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP * IMAGE – Módna prehliadka * Opálové zrnko – súťaž podnikateľov * Gorazdov literárny Prešov * Poklady regiónu * Farmárske trhy * Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty * Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov * Prešovské vianočné trhy * Silvester – spoločná oslava nového roka * Guitar Night * Prešov číta rád * Pomišaj festival == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemyselné parky === V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny: * Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské * Priemyselný park Záturecká * Priemyselný park Grófske (vo výstavbe) * Priemyselný areál Šalgovík * Priemyselná zóna Budovateľská * Priemyselná zóna Širpo * Priemyselná zóna Delňa === Doprava === [[Súbor:D1 južný obchvat, Prešov 21 Slovakia.jpg|náhľad|Tunel [[Tunel Prešov|Prešov]], súčasť juhozápadného obchvatu Prešova]] [[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]] ==== Cestná doprava ==== Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2025]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]]. {{hlavný článok|Prešovský obchvat}} V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]] a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/23220252/prva-etapa-severneho-obchvatu-presova-uz-sluzi-verejnosti-zacali-stavat-druhu.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.<ref name=":0" /> Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu. ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}} Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami: * trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38) * autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46; školské linky: A, C, D, E, F, H, J, K, M, P, R, S, T; nočné linky: N1, N2) [[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]] ===== Vozidlový park MHD ===== V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá: * trolejbusy: {| class="wikitable" !Typ trolejbusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Škoda 31Tr SOR]] |2011-2020 |713, 715-731, 741-746 | |- |[[Škoda 30Tr SOR]] |2016-2020 |732-740 | |- |SOR TNS 12 |2023 | 801-804 | |- |[[Škoda 27Tr Solaris]] |2024 | 805-810 | |} * autobusy: {| class="wikitable" !Typ autobusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Solaris Urbino 12]] |2003, 2013-2015 |348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396 | |- |Iveco First FCLLI |2014 |387-389 | |- |[[SOR NB 18 City]] |2021, 2022 |412, 415-424 | |- |[[Solaris Urbino 18]] |2015-2016 |393, 397-398 | |- |[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] |2020 |409 | |- |[[SOR NB 12 City]] |2021-2022 |413-414, 425-427 | |- |SOR EBN 8 |2023 | 601-605 |Elektrobusy |- |Iveco Urbanway 18M |2025 |428-430 | |} [[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]] [[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]] ==== História mestskej hromadnej dopravy ==== História MHD v Prešove sa začala písať v roku [[1949]], keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v [[Praha|Prahe]], [[Plzeň|Plzni]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1949]] bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku [[1959]] začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku [[1951]]. Rok [[1958]], kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] cez [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] až do [[Solivar (Prešov)|Solivaru]]. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa [[13. máj|13. mája]] [[1962]] sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišských Lúkach]] bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku [[1966]] už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], do [[Haniska (okres Prešov)|Hanisky]] a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] ([[1985|rok 1985]]). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku [[1992]], kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku [[1949]] existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku [[1969]] boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku [[1984]] sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku [[1993]] a existovali až do roku [[1996]]. Osobitné sadzby platili aj v rokoch [[1997]] – [[1999|99]] a od roku [[2000]] znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku [[1977]] sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku [[1995]] je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a [[Sekčov (sídlisko)|sídliska Sekčov]] po ulici Rusínskej. [[Súbor:Vlaková stanica v ktorej stoja Iba osobáky.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]] ==== Železničná doprava ==== Územím mesta prechádzajú tri železničné trate [[Košice]] - [[Muszyna]] s prepojením do Poľska, trať Prešov - [[Humenné]] a Prešov - [[Bardejov]]. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD. V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Prešov]] * Železničná zastávka Prešov – mesto * Železničná stanica Šarišské Lúky V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta. [[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]] Prešov leží na medzinárodnej trase [[Krakov]] (Poľsko) – [[Alexandrupoli]] (severné Grecko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = Bratislava }}</ref> ==== Autobusová doprava ==== Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove. ==== Letecká doprava ==== V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti [[Nižná Šebastová]] sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]]. [[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]] [[Súbor:Cyklomost rieka Torysa, Veľký Šariš 20 Slovakia 10.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]] ==== Cyklistická doprava ==== Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí [[Veľký Šariš]], Prešov, [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Kendice]]. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]] - [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] - [[Veľký Šariš]] - [[Šarišské Michaľany]] až po kataster obce [[Rožkovany]]. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]] s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského [[Solivar (Prešov)|Solivaru]] do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku [[2019]] a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku [[2020]]. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie [[Sídlisko III (Prešov)|Sídliska III]] s centrom mesta a so sídliskami [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] a [[Šváby (Prešov)|Šváby]]. V roku [[2020]] bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po [[Šalgovík]]. V auguste roku [[2023]] bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisku III]], pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka [[2023]]. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás. Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov [[Cemjata]] (Kyslá a Kvašná voda) a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec. == Zdravotníctvo == Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia: * [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]] * Vojenská nemocnica * Všeobecná nemocnica Oáza * Poliklinika Prešov * Poliklinika ProCare Prešov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}</ref> * Nemocnica sv. Alžbety * Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) * Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie * Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská. == Školstvo == === Vysoké školy === [[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Prešovská univerzita v Prešove]] * [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove] * [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]] * [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] === Základné a stredné školy === {{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}} == Osobnosti == {{hlavný článok|Zoznam osobností Prešova}} == Partnerské mestá == [[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá: * {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]] * {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]] == Prešovské „Naj“ zaujímavosti == * Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247<ref name="korzar-1247" /> * Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|87}} * Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|88}} * Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160418120056/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|dátum archivácie=2016-04-18}}</ref> * Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}</ref> * Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2" /> * Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}</ref> * Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]] * Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=jakub+bogdani&source=bl&ots=doam5bmUNM&sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&q=jakub%20bogdani&f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}</ref> == Panoráma == {{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}} == Galéria == <gallery> Súbor:Pápež Ján Pavol II. Postcard, Prešov 23 Slovakia.jpg|2.7.1995. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Súbor:Pápež František. Postcard, Prešov 25 Slovakia 2.jpg|14.9.2021. Návšteva pápeža Františka Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove Súbor:Postcard Prešov 21 Slovakia.jpg|Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove Súbor:Towns14Slovakia93.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 2.jpg|Konkatedrála sv. Mikuláša Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského Súbor:Evanjelický chrám, Prešov 21 Slovakia.jpg|Evanjelický chrám Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa Súbor:Leto, Hlavná ulica, radnica. Prešov 22 Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 4.jpg|Historická budova Kolégia Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica Súbor:Bašta Prešov 17 Slovakia3.jpg|Kováčska bašta Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica (Nižná bránka) Súbor:Towns14Slovakia376.JPG|Metodova ulica (Vyšná bránka) Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica Súbor:Jarková ulica po rekonštrukcii, mesto Prešov 21 Slovakia 2.jpg|Jarková ulica Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m Súbor:Preso10Slovakia62.JPG|Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="S">{{Citácia knihy | editori = Peter Švorc | titul = Sprievodca po historickom Prešove | miesto = Prešov | vydavateľ = Universum | rok = 1997 | isbn = 80-967001-7-0 | počet strán = 114 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove]] * [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]] * [[Vojsko v meste Prešov]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}} == Externé odkazy == * http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov * [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk] webová stránka mesta Prešov * [http://www.gopresov.sk/ Mestské informačné centrum v Prešove] * [https://www.regionsaris.sk/ OOCR Prešov - región Šariš] * [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov] * [https://www.dpmp.sk/ Dopravný podnik mesta Prešov, a. s.] {{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prešov| ]] [[Kategória:Okres Prešov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Prešovský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] qaqzdskcqnhhhvz6zvkknt9o36iiepa 8254795 8254769 2026-07-28T14:37:18Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8254769|8254769]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-41953-94|~2026-41953-94]] ([[User talk:~2026-41953-94|diskusia]]) bola vrátená 8254795 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prešov | Iné názvy = | Prezývka = Atény nad Torysou | Obrázok = Presov pohladnica.jpg | Popis obrázku = (Z ľavého horného rohu smerom hodinových ručičiek) [[Konkatedrála sv. Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]], Kalvária, Cemjata, Železničná stanica, Hlavná ulica, rieka [[Torysa|Torysa]] a [[Sídlisko III|Sídlisko III]] | Znak = Coat of Arms of Prešov.svg | Vlajka = Presov-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]],<br>[[Nižná Šebastová]] | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Zemepisná šírka = 49.000000 | Zemepisná dĺžka = 21.233333 | Nadmorská výška = 255 | Najvyšší bod = Malkovská hôrka | Najvyšší bod výška = 481 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = [[František Oľha]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 080 01 – 080 10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = otvaraciehodiny.posta.sk | dátum prístupu = 2022-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Kód = | Rozloha = 228 | počet obyvateľov = 91085 | počet obyvateľov k = 31.12.2025 | EČV = PO, PV a PS | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 73<br/>080 68 Prešov 1 | E-mail = primator@presov.sk | Telefón = 051 / 772 30 41 | Fax = 051 / 773 36 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = presov.sk | Commons = Prešov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Prešov''' ({{vjz|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{vjz|hun| ''Eperjes''}}, {{vjz|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na [[Slovensko|Slovensku]]. Má štyri katastrálne časti: Prešov, [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]] a [[Nižná Šebastová]]. Patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|košicko-prešovskej aglomerácie]] a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom [[Šariš (región)|regiónu Šariš]]. [[Súbor:Prešov, Staré mesto.jpg|náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]] == Polohopis == Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] podcelok [[Toryská pahorkatina]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]), [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]) a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]] ([[Svidník]] {{--}} [[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|31|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|70|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|32|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|35|m|w}} východne. == Časti mesta == ''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí: * Obvod číslo 1: [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]], Rúrky, Kráľova hora * Obvod číslo 2: [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]], Kamenná baňa, [[Wilecova hôrka]], [[Borkút]], Vydumanec, [[Cemjata]], Kvašná voda * Obvod číslo 3: sever mesta, [[Mier (Prešov)|Mier]], Šidlovec, Dúbrava, [[Surdok]], [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Širpo]], [[Nižná Šebastová]] * Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * Obvod číslo 5: [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Soľná Baňa]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], Delňa, Tichá Dolina * Obvod číslo 6: južná časť sídliska [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] – stavba 1{{--}}4 * Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]] ''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]] ''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, [[Soľná Baňa]], [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]] ''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] ''Osady'': [[Išľa]], Okruhliak, Pustá dolina ''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1971{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1971{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1971{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce [[Ľubotice]]) V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], Tichá dolina, či [[Surdok]]. == Vodné toky == * [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi: ** [[Šidlovský potok]] (Ľ) ** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P) ** [[Malkovský potok]] (P) ** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ) ** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ). * Do Sekčova ďalej ústia: ** [[Šebastovka]] (Ľ) ** [[Ľubotický potok]] (Ľ) ** [[Šalgovícky potok]] (Ľ) ** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ) ** [[Baracký potok]] (P) == Dejiny == Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]]. Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]].<ref name="korzar-1247">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23063431/mnisi-sa-s-nemcami-sporili-o-hranicne-kamene-reakcia-krala-zacala-pisat-historiu-presova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2022-11-07}}</ref> V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. [[Súbor:Siege of Eperjes (Prešov), 1685.jpg|vľavo|náhľad|326x326bod|Prešov v 17. storočí]] Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. == Prehľad významných historických udalostí == [[Súbor:Pápež Ján Pavol II. Prešov 25 Slovakia 2.jpg|náhľad|Návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]] * 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova * 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove<ref name="korzar-1247" /> * 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] * 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Sabinov]]) * 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove * 1453 – prvý [[erb Prešova]] * 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] * 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]] * 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]] * 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka * 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov * 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]] * Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova * 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva * 1848 – stavba 1. židovskej synagógy * 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov * [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}</ref> * 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]] * 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky * 20.12.1944 - [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici * 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]] * 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou * 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou * 2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov * 14. 9. 2021 - pápež [[František (pápež)|František]] navštívil Prešov<ref>https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov</ref> === Najvyšší predstavitelia mesta === [[Súbor:Presov12Slovakia124.JPG|náhľad|Radnica, historická budova]] {{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}} Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497<ref name="S"/>{{rp|39}}. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil [[František Oľha]].<!--k čomu je vlastne referencia?--> == Vojsko == [[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]] {{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}} Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.<ref name="S"/>{{rp|13}} Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.<ref name="S"/>{{rp|26}} Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref name="S"/>{{rp|33}} Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944. Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády. Od roku [[1918]] do roku [[2025]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}</ref>, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor Ing. [[Slavomír Verčimák]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].<ref>Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009</ref><ref>2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]] {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2021<ref name=":02">Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !ostatní |- |1880 |13 392 |60,56% | - |16,61% |17,59% |1,22% |0,04% | - |1,35% |- |1890 |14 138 |60,27% | - |21,09% |15,48% |0,76% |0,04% | - |2,37% |- |1900 |18 368 |54,94% | - |32,02% |10,59% |0,66% |0,07% | - |1,71% |- |1910 |20 206 |47,73% | - |42,08% |7,76% |0,24% |0,03% | - |1,56% |- |1930 |26 277 | colspan="2" |79,24% |3,68% |3,68% |2,16% | - | - |11,23% |- |1991 |87 765 |94,64% |1,11% |0,21% |0,05% |2,35% | - |1,25% |0,40% |- |2001 |92 786 |93,67% |0,89% |0,22% |0,05% |2,32% | |1,43% |1,43% |- |2011 |91 782 |81,14% |0,53% |0,14% |0,04% |2,29% |0,02% |1,70% |14,14% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0417524140/OB</ref> |84 824 |88,71% |0,55% |0,2% |0,07% |1,87% |0,03% |0,54% | |} == Náboženstvo == [[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]] {{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}} === Rímskokatolícka cirkev === Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]. === Gréckokatolícka cirkev === Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]]. === Pravoslávna cirkev === [[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle. === Evanjelická cirkev a. v. === Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] === Náboženské vzdelávanie === V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]. === Percentuálny podiel náboženstiev === V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených. {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011<ref name=":02" /> !Rok !Spolu !Rímskokatolíci !Gréckokatolíci !Pravoslávni !Luteráni !Kalvíni !Židia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |13392 |70,62% |7,03% |0,18% |10,55% |1,47% |10,12% | colspan="3" |0,03% |- |1910 |20206 |66,69% |9,78% |0,17% |6,99% |2,55% |13,78% | colspan="3" |0,03% |- |1930 |26277 |65,83% |10,07% | - |5,52% |0,56% |15,55% | colspan="3" |2,47% |- |1991 |87765 |57,79% |7,24% |1,04% |4,09% |0,05% |0,03% |0,55% |11,10% |18,10% |- |2001 |92786 |66,77% |8,92% |1,68% |4,78% |0,18% |0,07% |1,03% |13,57% |2,98% |- |2011 |91782 |55,35% |8,15% |1,51% |4,05% |0,15% |0,06% |1,13% |12,44% |17,16% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0417524140/OB</ref> |84824 |54,76% |8,66% |1,54% |4,25% |0,15% |0,05% |0,29% |19,59% |8,78% |} == Kultúra == [[Súbor:Presov Slovakia 2035.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]] [[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]] [[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]] [[Súbor:Čierny orol, reduta. Prešov 23 Slovakia 1.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]] [[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]] === Divadlá === * [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD) * [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ) * Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk) * Detské divadlo Babadlo * Detské divadlo DRaK * [[Divadlo Portál]] * Divadelné štúdio na Hlavnej * Divadlo Erika Németha * Prešovské národné divadlo (PND) * Park kultúry a oddychu Čierny orol * Viola - centrum pre umenie * Wave~centrum nezávislej kultúry === Múzeá === * [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]] * [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]] * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]] * [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]] * Múzeum vín === Galérie === * [[Šarišská galéria]] * [[Galéria v Caraffovej väznici]] * [[Galéria Múr]] * [[Creative Design Gallery]] * [[Galéria Átrium]] * J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova === Knižnice === * [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove] * [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov] * [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]] === Kiná === * [[Scala]] (bývalé kino Panoráma) * Cinemax Max (5 sál) * Cinemax [[NOVUM Prešov|Novum]] (8 sál) * Star [[Eperia|OC Eperia]] (5 sál) * Záhradné kino * Amfiteáter Prešov === Veda === * Krajská hvezdáreň a planetárium * Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity === Hudba === Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}</ref><ref>Prešov. Presov.info/sk</ref><ref>Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009</ref><ref>Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009</ref> či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]]. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]). Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]]. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]]. Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom ''Frenkyho hudobná encyklopédia''. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Korzár (denník)|prešovského Korzára]] Michal Frank. '''''Významní prešovskí interpreti''''' {{Stĺpce|3| * [[AMC Trio]] * [[Groovin’ Heads]] * [[Heľenine oči]] * [[Chiki liki tu-a]] * [[IMT Smile]] * [[Katarína Knechtová]] * [[David Kollar]] * [[Komajota]] * [[Katarína Koščová|Katka Koščová]] * [[Peter Lipa]] * [[Mloci]] * [[Peter Nagy]] * [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]] * [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] * [[Ivan Tásler]] }} [[Súbor:Presov12Slovakia39.JPG|náhľad|219x219bod|Bosákov dom]] == Stavby == [[Súbor:Hlavná, Prešov 20 Slovakia 9.jpg|náhľad|Historické domy v pamiatkovej rezervácii]] [[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]] [[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]] * Štátna vedecká knižnica * Park kultúry a oddychu * Hvezdáreň a planetárium * [[Fontány a fontánky v Prešove]] * Nové Divadlo Jonáša Záborského * Historické Divadlo Jonáša Záborského * Biely dom (sídlo PSK) * Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) === Historické pamiatky === ''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]'' * [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna. * [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]] * [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] * Bosákov dom (banka) * Caraffova väznica (galéria) * Floriánova brána * Gotická brána * Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov * [[Súsošie svätého Róchusa]] * [[Evanjelické kolégium]] * [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]] * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]] * Gréckokatolícky biskupský palác * Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea * Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu * Tauthov dom * Weberov dom * De Rossiho dom * Szirmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity * Stará mestská škola * Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu * [[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]][[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode. * Historická radnica * [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku) * Neologická synagóga na Konštantínovej ulici * Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]] * Mlynský náhon a historická mestská elektráreň * Kováčska bašta * Františkánska bašta * Zvyšky mestského opevnenia * Kostol sv. Donáta na Cemjate * Neptúnova fontána * Divadlo Jonáša Záborského * PKO Čierny orol * Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských * Suchý mlyn * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]] * Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar * [[Vodárenská veža v Prešove|Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko]] * Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej * Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová * Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici * Socha Jána Pavla II. * Historický podzemný vodojem na Kalvárii * [[Prešovský platan]], chránený strom === Hrady a kaštiele (v okolí Prešova) === [[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]] Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}</ref> Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. === Parky === [[Súbor:Garden of art Prešov 23 Slovakia 11.jpg|náhľad|Záhrada umenia]] [[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]] [[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]] V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov: * Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty * Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána * Záhrada umenia - Svätoplukova ulica * Panská záhrada - Nižná Šebastová * Kolmanova záhrada * Sochársky park pri amfiteátri * Didaktický park Prešovskej univerzity * Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová * Park Námestie Legionárov * Park Lesík delostrelcov * Park Čierny most * Park Sekčov * Park Clementisova * Park Námestie mládeže * Duchnovičovo námestie * Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III * Lesopark Zabíjaná * Lesopark Cemjata * Lesopark Borkút * Lesopark Šidlovec === Cintoríny a pohrebiská === * Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny * Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia * Historický cintorín na Kalvárii * Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov * Zlatobanský cintorín, Solivar * Cintorín Dúbrava * Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov * Cintorín Šalgovík ===== Židovské historické cintoríny ===== * Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne * Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk * Židovský cintorín Dúbrava * Židovský cintorín Ľubotice == Šport == [[Súbor:Futbal Tatran Aréna. Prešov 25 Slovakia 9.jpg|náhľad|Futbal Tatran Aréna, nový futbalový štadión]] * Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]] * [[Mestská viacúčelová športová hala]] * Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]]) * Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu * [[ICE Aréna]] (domovský štadión [[HC 21 Prešov|HC Prešov]]) * [[Hala Prešovskej univerzity]] * PSK Aréna (tréningová hala) * [[Velodróm Prešov]] * Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov == Pravidelné podujatia == * [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia * [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov * Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) * Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta * Týždeň slovenských knižníc * Deň Zeme * Večerný beh Prešovom * Šarišský hackathon * Prešov Half Marathon * Lear Run * Tour de Prešov - cyklomaratón * Mikulášsky beh * Mikulášska nádielka * Deň soli * Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí * Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou * Dobrý festival * HelFest * [[Festival zlej hudby]] * Dni mesta Prešov * Objavovanie Prešova * Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel * Prešovské kultúrne leto * Jahodová noc * Festival Sigord * Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov * Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III * Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí * Muvina – prehliadka vín * Noc kostolov * Prešovské trhy a parkúrové preteky * Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) * JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival * Jazz rock festival * Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP * IMAGE – Módna prehliadka * Opálové zrnko – súťaž podnikateľov * Gorazdov literárny Prešov * Poklady regiónu * Farmárske trhy * Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty * Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov * Prešovské vianočné trhy * Silvester – spoločná oslava nového roka * Guitar Night * Prešov číta rád * Pomišaj festival == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemyselné parky === V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny: * Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské * Priemyselný park Záturecká * Priemyselný park Grófske (vo výstavbe) * Priemyselný areál Šalgovík * Priemyselná zóna Budovateľská * Priemyselná zóna Širpo * Priemyselná zóna Delňa === Doprava === [[Súbor:D1 južný obchvat, Prešov 21 Slovakia.jpg|náhľad|Tunel [[Tunel Prešov|Prešov]], súčasť juhozápadného obchvatu Prešova]] [[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]] ==== Cestná doprava ==== Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2025]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]]. {{hlavný článok|Prešovský obchvat}} V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]] a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/23220252/prva-etapa-severneho-obchvatu-presova-uz-sluzi-verejnosti-zacali-stavat-druhu.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.<ref name=":0" /> Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu. ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}} Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami: * trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38) * autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46; školské linky: A, C, D, E, F, H, J, K, M, P, R, S, T; nočné linky: N1, N2) [[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]] ===== Vozidlový park MHD ===== V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá: * trolejbusy: {| class="wikitable" !Typ trolejbusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Škoda 31Tr SOR]] |2011-2020 |713, 715-731, 741-746 | |- |[[Škoda 30Tr SOR]] |2016-2020 |732-740 | |- |SOR TNS 12 |2023 | 801-804 | |- |[[Škoda 27Tr Solaris]] |2024 | 805-810 | |} * autobusy: {| class="wikitable" !Typ autobusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Solaris Urbino 12]] |2003, 2013-2015 |348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396 | |- |Iveco First FCLLI |2014 |387-389 | |- |[[SOR NB 18 City]] |2021, 2022 |412, 415-424 | |- |[[Solaris Urbino 18]] |2015-2016 |393, 397-398 | |- |[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] |2020 |409 | |- |[[SOR NB 12 City]] |2021-2022 |413-414, 425-427 | |- |SOR EBN 8 |2023 | 601-605 |Elektrobusy |- |Iveco Urbanway 18M |2025 |428-430 | |} [[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]] [[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]] ==== História mestskej hromadnej dopravy ==== História MHD v Prešove sa začala písať v roku [[1949]], keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v [[Praha|Prahe]], [[Plzeň|Plzni]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1949]] bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku [[1959]] začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku [[1951]]. Rok [[1958]], kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] cez [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] až do [[Solivar (Prešov)|Solivaru]]. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa [[13. máj|13. mája]] [[1962]] sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišských Lúkach]] bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku [[1966]] už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], do [[Haniska (okres Prešov)|Hanisky]] a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] ([[1985|rok 1985]]). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku [[1992]], kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku [[1949]] existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku [[1969]] boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku [[1984]] sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku [[1993]] a existovali až do roku [[1996]]. Osobitné sadzby platili aj v rokoch [[1997]] – [[1999|99]] a od roku [[2000]] znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku [[1977]] sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku [[1995]] je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a [[Sekčov (sídlisko)|sídliska Sekčov]] po ulici Rusínskej. [[Súbor:Slovakia_Presov_354.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]] ==== Železničná doprava ==== Územím mesta prechádzajú tri železničné trate [[Košice]] - [[Muszyna]] s prepojením do Poľska, trať Prešov - [[Humenné]] a Prešov - [[Bardejov]]. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD. V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Prešov]] * Železničná zastávka Prešov – mesto * Železničná stanica Šarišské Lúky V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta. [[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]] Prešov leží na medzinárodnej trase [[Krakov]] (Poľsko) – [[Alexandrupoli]] (severné Grecko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = Bratislava }}</ref> ==== Autobusová doprava ==== Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove. ==== Letecká doprava ==== V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti [[Nižná Šebastová]] sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]]. [[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]] [[Súbor:Cyklomost rieka Torysa, Veľký Šariš 20 Slovakia 10.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]] ==== Cyklistická doprava ==== Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí [[Veľký Šariš]], Prešov, [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Kendice]]. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]] - [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] - [[Veľký Šariš]] - [[Šarišské Michaľany]] až po kataster obce [[Rožkovany]]. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]] s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského [[Solivar (Prešov)|Solivaru]] do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku [[2019]] a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku [[2020]]. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie [[Sídlisko III (Prešov)|Sídliska III]] s centrom mesta a so sídliskami [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] a [[Šváby (Prešov)|Šváby]]. V roku [[2020]] bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po [[Šalgovík]]. V auguste roku [[2023]] bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisku III]], pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka [[2023]]. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás. Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov [[Cemjata]] (Kyslá a Kvašná voda) a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec. == Zdravotníctvo == Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia: * [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]] * Vojenská nemocnica * Všeobecná nemocnica Oáza * Poliklinika Prešov * Poliklinika ProCare Prešov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}</ref> * Nemocnica sv. Alžbety * Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) * Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie * Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská. == Školstvo == === Vysoké školy === [[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Prešovská univerzita v Prešove]] * [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove] * [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]] * [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] === Základné a stredné školy === {{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}} == Osobnosti == {{hlavný článok|Zoznam osobností Prešova}} == Partnerské mestá == [[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá: * {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]] * {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]] == Prešovské „Naj“ zaujímavosti == * Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247<ref name="korzar-1247" /> * Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|87}} * Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|88}} * Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160418120056/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|dátum archivácie=2016-04-18}}</ref> * Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}</ref> * Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2" /> * Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}</ref> * Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]] * Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=jakub+bogdani&source=bl&ots=doam5bmUNM&sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&q=jakub%20bogdani&f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}</ref> == Panoráma == {{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}} == Galéria == <gallery> Súbor:Pápež Ján Pavol II. Postcard, Prešov 23 Slovakia.jpg|2.7.1995. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Súbor:Pápež František. Postcard, Prešov 25 Slovakia 2.jpg|14.9.2021. Návšteva pápeža Františka Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove Súbor:Postcard Prešov 21 Slovakia.jpg|Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove Súbor:Towns14Slovakia93.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 2.jpg|Konkatedrála sv. Mikuláša Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského Súbor:Evanjelický chrám, Prešov 21 Slovakia.jpg|Evanjelický chrám Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa Súbor:Leto, Hlavná ulica, radnica. Prešov 22 Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 4.jpg|Historická budova Kolégia Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica Súbor:Bašta Prešov 17 Slovakia3.jpg|Kováčska bašta Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica (Nižná bránka) Súbor:Towns14Slovakia376.JPG|Metodova ulica (Vyšná bránka) Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica Súbor:Jarková ulica po rekonštrukcii, mesto Prešov 21 Slovakia 2.jpg|Jarková ulica Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m Súbor:Preso10Slovakia62.JPG|Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="S">{{Citácia knihy | editori = Peter Švorc | titul = Sprievodca po historickom Prešove | miesto = Prešov | vydavateľ = Universum | rok = 1997 | isbn = 80-967001-7-0 | počet strán = 114 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove]] * [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]] * [[Vojsko v meste Prešov]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}} == Externé odkazy == * http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov * [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk] webová stránka mesta Prešov * [http://www.gopresov.sk/ Mestské informačné centrum v Prešove] * [https://www.regionsaris.sk/ OOCR Prešov - región Šariš] * [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov] * [https://www.dpmp.sk/ Dopravný podnik mesta Prešov, a. s.] {{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prešov| ]] [[Kategória:Okres Prešov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Prešovský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] p7fs55y1z2j9unqkovenzip6onic77v 8254796 8254795 2026-07-28T14:37:38Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8254755|8254755]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-41953-94|~2026-41953-94]] ([[User talk:~2026-41953-94|diskusia]]) bola vrátená 8254796 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prešov | Iné názvy = | Prezývka = Atény nad Torysou | Obrázok = Presov pohladnica.jpg | Popis obrázku = (Z ľavého horného rohu smerom hodinových ručičiek) [[Konkatedrála sv. Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]], Kalvária, Cemjata, Železničná stanica, Hlavná ulica, rieka [[Torysa|Torysa]] a [[Sídlisko III|Sídlisko III]] | Znak = Coat of Arms of Prešov.svg | Vlajka = Presov-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]],<br>[[Nižná Šebastová]] | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Zemepisná šírka = 49.000000 | Zemepisná dĺžka = 21.233333 | Nadmorská výška = 255 | Najvyšší bod = Malkovská hôrka | Najvyšší bod výška = 481 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = [[František Oľha]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 080 01 – 080 10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = otvaraciehodiny.posta.sk | dátum prístupu = 2022-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Kód = 524140 | EČV = PO, PV a PS | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 73<br/>080 68 Prešov 1 | E-mail = primator@presov.sk | Telefón = 051 / 772 30 41 | Fax = 051 / 773 36 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = presov.sk | Commons = Prešov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Prešov''' ({{vjz|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{vjz|hun| ''Eperjes''}}, {{vjz|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na [[Slovensko|Slovensku]]. Má štyri katastrálne časti: Prešov, [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]] a [[Nižná Šebastová]]. Patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|košicko-prešovskej aglomerácie]] a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom [[Šariš (región)|regiónu Šariš]]. [[Súbor:Prešov, Staré mesto.jpg|náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]] == Polohopis == Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] podcelok [[Toryská pahorkatina]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]), [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]) a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]] ([[Svidník]] {{--}} [[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|31|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|70|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|32|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|35|m|w}} východne. == Časti mesta == ''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí: * Obvod číslo 1: [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]], Rúrky, Kráľova hora * Obvod číslo 2: [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]], Kamenná baňa, [[Wilecova hôrka]], [[Borkút]], Vydumanec, [[Cemjata]], Kvašná voda * Obvod číslo 3: sever mesta, [[Mier (Prešov)|Mier]], Šidlovec, Dúbrava, [[Surdok]], [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Širpo]], [[Nižná Šebastová]] * Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * Obvod číslo 5: [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Soľná Baňa]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], Delňa, Tichá Dolina * Obvod číslo 6: južná časť sídliska [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] – stavba 1{{--}}4 * Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]] ''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]] ''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, [[Soľná Baňa]], [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]] ''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] ''Osady'': [[Išľa]], Okruhliak, Pustá dolina ''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1971{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1971{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1971{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce [[Ľubotice]]) V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], Tichá dolina, či [[Surdok]]. == Vodné toky == * [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi: ** [[Šidlovský potok]] (Ľ) ** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P) ** [[Malkovský potok]] (P) ** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ) ** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ). * Do Sekčova ďalej ústia: ** [[Šebastovka]] (Ľ) ** [[Ľubotický potok]] (Ľ) ** [[Šalgovícky potok]] (Ľ) ** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ) ** [[Baracký potok]] (P) == Dejiny == Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]]. Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]].<ref name="korzar-1247">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23063431/mnisi-sa-s-nemcami-sporili-o-hranicne-kamene-reakcia-krala-zacala-pisat-historiu-presova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2022-11-07}}</ref> V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. [[Súbor:Siege of Eperjes (Prešov), 1685.jpg|vľavo|náhľad|326x326bod|Prešov v 17. storočí]] Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. == Prehľad významných historických udalostí == [[Súbor:Pápež Ján Pavol II. Prešov 25 Slovakia 2.jpg|náhľad|Návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]] * 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova * 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove<ref name="korzar-1247" /> * 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] * 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Sabinov]]) * 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove * 1453 – prvý [[erb Prešova]] * 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] * 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]] * 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]] * 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka * 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov * 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]] * Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova * 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva * 1848 – stavba 1. židovskej synagógy * 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov * [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}</ref> * 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]] * 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky * 20.12.1944 - [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici * 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]] * 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou * 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou * 2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov * 14. 9. 2021 - pápež [[František (pápež)|František]] navštívil Prešov<ref>https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov</ref> === Najvyšší predstavitelia mesta === [[Súbor:Presov12Slovakia124.JPG|náhľad|Radnica, historická budova]] {{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}} Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497<ref name="S"/>{{rp|39}}. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil [[František Oľha]].<!--k čomu je vlastne referencia?--> == Vojsko == [[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]] {{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}} Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.<ref name="S"/>{{rp|13}} Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.<ref name="S"/>{{rp|26}} Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref name="S"/>{{rp|33}} Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944. Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády. Od roku [[1918]] do roku [[2025]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}</ref>, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor Ing. [[Slavomír Verčimák]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].<ref>Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009</ref><ref>2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]] {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2021<ref name=":02">Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !ostatní |- |1880 |13 392 |60,56% | - |16,61% |17,59% |1,22% |0,04% | - |1,35% |- |1890 |14 138 |60,27% | - |21,09% |15,48% |0,76% |0,04% | - |2,37% |- |1900 |18 368 |54,94% | - |32,02% |10,59% |0,66% |0,07% | - |1,71% |- |1910 |20 206 |47,73% | - |42,08% |7,76% |0,24% |0,03% | - |1,56% |- |1930 |26 277 | colspan="2" |79,24% |3,68% |3,68% |2,16% | - | - |11,23% |- |1991 |87 765 |94,64% |1,11% |0,21% |0,05% |2,35% | - |1,25% |0,40% |- |2001 |92 786 |93,67% |0,89% |0,22% |0,05% |2,32% | |1,43% |1,43% |- |2011 |91 782 |81,14% |0,53% |0,14% |0,04% |2,29% |0,02% |1,70% |14,14% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0417524140/OB</ref> |84 824 |88,71% |0,55% |0,2% |0,07% |1,87% |0,03% |0,54% | |} == Náboženstvo == [[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]] {{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}} === Rímskokatolícka cirkev === Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]. === Gréckokatolícka cirkev === Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]]. === Pravoslávna cirkev === [[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle. === Evanjelická cirkev a. v. === Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] === Náboženské vzdelávanie === V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]. === Percentuálny podiel náboženstiev === V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených. {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011<ref name=":02" /> !Rok !Spolu !Rímskokatolíci !Gréckokatolíci !Pravoslávni !Luteráni !Kalvíni !Židia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |13392 |70,62% |7,03% |0,18% |10,55% |1,47% |10,12% | colspan="3" |0,03% |- |1910 |20206 |66,69% |9,78% |0,17% |6,99% |2,55% |13,78% | colspan="3" |0,03% |- |1930 |26277 |65,83% |10,07% | - |5,52% |0,56% |15,55% | colspan="3" |2,47% |- |1991 |87765 |57,79% |7,24% |1,04% |4,09% |0,05% |0,03% |0,55% |11,10% |18,10% |- |2001 |92786 |66,77% |8,92% |1,68% |4,78% |0,18% |0,07% |1,03% |13,57% |2,98% |- |2011 |91782 |55,35% |8,15% |1,51% |4,05% |0,15% |0,06% |1,13% |12,44% |17,16% |- |2021<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0417524140/OB</ref> |84824 |54,76% |8,66% |1,54% |4,25% |0,15% |0,05% |0,29% |19,59% |8,78% |} == Kultúra == [[Súbor:Presov Slovakia 2035.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]] [[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]] [[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]] [[Súbor:Čierny orol, reduta. Prešov 23 Slovakia 1.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]] [[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]] === Divadlá === * [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD) * [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ) * Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk) * Detské divadlo Babadlo * Detské divadlo DRaK * [[Divadlo Portál]] * Divadelné štúdio na Hlavnej * Divadlo Erika Németha * Prešovské národné divadlo (PND) * Park kultúry a oddychu Čierny orol * Viola - centrum pre umenie * Wave~centrum nezávislej kultúry === Múzeá === * [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]] * [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]] * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]] * [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]] * Múzeum vín === Galérie === * [[Šarišská galéria]] * [[Galéria v Caraffovej väznici]] * [[Galéria Múr]] * [[Creative Design Gallery]] * [[Galéria Átrium]] * J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova === Knižnice === * [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove] * [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov] * [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]] === Kiná === * [[Scala]] (bývalé kino Panoráma) * Cinemax Max (5 sál) * Cinemax [[NOVUM Prešov|Novum]] (8 sál) * Star [[Eperia|OC Eperia]] (5 sál) * Záhradné kino * Amfiteáter Prešov === Veda === * Krajská hvezdáreň a planetárium * Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity === Hudba === Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}</ref><ref>Prešov. Presov.info/sk</ref><ref>Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009</ref><ref>Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009</ref> či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]]. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]). Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]]. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]]. Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom ''Frenkyho hudobná encyklopédia''. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Korzár (denník)|prešovského Korzára]] Michal Frank. '''''Významní prešovskí interpreti''''' {{Stĺpce|3| * [[AMC Trio]] * [[Groovin’ Heads]] * [[Heľenine oči]] * [[Chiki liki tu-a]] * [[IMT Smile]] * [[Katarína Knechtová]] * [[David Kollar]] * [[Komajota]] * [[Katarína Koščová|Katka Koščová]] * [[Peter Lipa]] * [[Mloci]] * [[Peter Nagy]] * [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]] * [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] * [[Ivan Tásler]] }} [[Súbor:Presov12Slovakia39.JPG|náhľad|219x219bod|Bosákov dom]] == Stavby == [[Súbor:Hlavná, Prešov 20 Slovakia 9.jpg|náhľad|Historické domy v pamiatkovej rezervácii]] [[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]] [[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]] * Štátna vedecká knižnica * Park kultúry a oddychu * Hvezdáreň a planetárium * [[Fontány a fontánky v Prešove]] * Nové Divadlo Jonáša Záborského * Historické Divadlo Jonáša Záborského * Biely dom (sídlo PSK) * Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) === Historické pamiatky === ''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]'' * [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna. * [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]] * [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] * Bosákov dom (banka) * Caraffova väznica (galéria) * Floriánova brána * Gotická brána * Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov * [[Súsošie svätého Róchusa]] * [[Evanjelické kolégium]] * [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]] * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]] * Gréckokatolícky biskupský palác * Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea * Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu * Tauthov dom * Weberov dom * De Rossiho dom * Szirmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity * Stará mestská škola * Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu * [[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]][[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode. * Historická radnica * [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku) * Neologická synagóga na Konštantínovej ulici * Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]] * Mlynský náhon a historická mestská elektráreň * Kováčska bašta * Františkánska bašta * Zvyšky mestského opevnenia * Kostol sv. Donáta na Cemjate * Neptúnova fontána * Divadlo Jonáša Záborského * PKO Čierny orol * Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských * Suchý mlyn * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]] * Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar * [[Vodárenská veža v Prešove|Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko]] * Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej * Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová * Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici * Socha Jána Pavla II. * Historický podzemný vodojem na Kalvárii * [[Prešovský platan]], chránený strom === Hrady a kaštiele (v okolí Prešova) === [[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]] Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}</ref> Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. === Parky === [[Súbor:Garden of art Prešov 23 Slovakia 11.jpg|náhľad|Záhrada umenia]] [[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]] [[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]] V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov: * Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty * Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána * Záhrada umenia - Svätoplukova ulica * Panská záhrada - Nižná Šebastová * Kolmanova záhrada * Sochársky park pri amfiteátri * Didaktický park Prešovskej univerzity * Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová * Park Námestie Legionárov * Park Lesík delostrelcov * Park Čierny most * Park Sekčov * Park Clementisova * Park Námestie mládeže * Duchnovičovo námestie * Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III * Lesopark Zabíjaná * Lesopark Cemjata * Lesopark Borkút * Lesopark Šidlovec === Cintoríny a pohrebiská === * Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny * Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia * Historický cintorín na Kalvárii * Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov * Zlatobanský cintorín, Solivar * Cintorín Dúbrava * Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov * Cintorín Šalgovík ===== Židovské historické cintoríny ===== * Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne * Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk * Židovský cintorín Dúbrava * Židovský cintorín Ľubotice == Šport == [[Súbor:Futbal Tatran Aréna. Prešov 25 Slovakia 9.jpg|náhľad|Futbal Tatran Aréna, nový futbalový štadión]] * Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]] * [[Mestská viacúčelová športová hala]] * Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]]) * Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu * [[ICE Aréna]] (domovský štadión [[HC 21 Prešov|HC Prešov]]) * [[Hala Prešovskej univerzity]] * PSK Aréna (tréningová hala) * [[Velodróm Prešov]] * Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov == Pravidelné podujatia == * [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia * [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov * Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) * Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta * Týždeň slovenských knižníc * Deň Zeme * Večerný beh Prešovom * Šarišský hackathon * Prešov Half Marathon * Lear Run * Tour de Prešov - cyklomaratón * Mikulášsky beh * Mikulášska nádielka * Deň soli * Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí * Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou * Dobrý festival * HelFest * [[Festival zlej hudby]] * Dni mesta Prešov * Objavovanie Prešova * Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel * Prešovské kultúrne leto * Jahodová noc * Festival Sigord * Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov * Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III * Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí * Muvina – prehliadka vín * Noc kostolov * Prešovské trhy a parkúrové preteky * Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) * JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival * Jazz rock festival * Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP * IMAGE – Módna prehliadka * Opálové zrnko – súťaž podnikateľov * Gorazdov literárny Prešov * Poklady regiónu * Farmárske trhy * Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty * Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov * Prešovské vianočné trhy * Silvester – spoločná oslava nového roka * Guitar Night * Prešov číta rád * Pomišaj festival == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemyselné parky === V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny: * Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské * Priemyselný park Záturecká * Priemyselný park Grófske (vo výstavbe) * Priemyselný areál Šalgovík * Priemyselná zóna Budovateľská * Priemyselná zóna Širpo * Priemyselná zóna Delňa === Doprava === [[Súbor:D1 južný obchvat, Prešov 21 Slovakia.jpg|náhľad|Tunel [[Tunel Prešov|Prešov]], súčasť juhozápadného obchvatu Prešova]] [[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]] ==== Cestná doprava ==== Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2025]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]]. {{hlavný článok|Prešovský obchvat}} V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]] a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/23220252/prva-etapa-severneho-obchvatu-presova-uz-sluzi-verejnosti-zacali-stavat-druhu.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.<ref name=":0" /> Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu. ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}} Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami: * trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38) * autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46; školské linky: A, C, D, E, F, H, J, K, M, P, R, S, T; nočné linky: N1, N2) [[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]] ===== Vozidlový park MHD ===== V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá: * trolejbusy: {| class="wikitable" !Typ trolejbusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Škoda 31Tr SOR]] |2011-2020 |713, 715-731, 741-746 | |- |[[Škoda 30Tr SOR]] |2016-2020 |732-740 | |- |SOR TNS 12 |2023 | 801-804 | |- |[[Škoda 27Tr Solaris]] |2024 | 805-810 | |} * autobusy: {| class="wikitable" !Typ autobusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Solaris Urbino 12]] |2003, 2013-2015 |348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396 | |- |Iveco First FCLLI |2014 |387-389 | |- |[[SOR NB 18 City]] |2021, 2022 |412, 415-424 | |- |[[Solaris Urbino 18]] |2015-2016 |393, 397-398 | |- |[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] |2020 |409 | |- |[[SOR NB 12 City]] |2021-2022 |413-414, 425-427 | |- |SOR EBN 8 |2023 | 601-605 |Elektrobusy |- |Iveco Urbanway 18M |2025 |428-430 | |} [[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]] [[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]] ==== História mestskej hromadnej dopravy ==== História MHD v Prešove sa začala písať v roku [[1949]], keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v [[Praha|Prahe]], [[Plzeň|Plzni]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1949]] bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku [[1959]] začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku [[1951]]. Rok [[1958]], kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] cez [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] až do [[Solivar (Prešov)|Solivaru]]. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa [[13. máj|13. mája]] [[1962]] sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišských Lúkach]] bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku [[1966]] už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]], do [[Haniska (okres Prešov)|Hanisky]] a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] ([[1985|rok 1985]]). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku [[1992]], kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku [[1949]] existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku [[1969]] boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku [[1984]] sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku [[1993]] a existovali až do roku [[1996]]. Osobitné sadzby platili aj v rokoch [[1997]] – [[1999|99]] a od roku [[2000]] znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku [[1977]] sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku [[1995]] je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a [[Sekčov (sídlisko)|sídliska Sekčov]] po ulici Rusínskej. [[Súbor:Slovakia_Presov_354.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]] ==== Železničná doprava ==== Územím mesta prechádzajú tri železničné trate [[Košice]] - [[Muszyna]] s prepojením do Poľska, trať Prešov - [[Humenné]] a Prešov - [[Bardejov]]. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD. V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Prešov]] * Železničná zastávka Prešov – mesto * Železničná stanica Šarišské Lúky V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta. [[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]] Prešov leží na medzinárodnej trase [[Krakov]] (Poľsko) – [[Alexandrupoli]] (severné Grecko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = Bratislava }}</ref> ==== Autobusová doprava ==== Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove. ==== Letecká doprava ==== V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti [[Nižná Šebastová]] sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]]. [[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]] [[Súbor:Cyklomost rieka Torysa, Veľký Šariš 20 Slovakia 10.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]] ==== Cyklistická doprava ==== Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí [[Veľký Šariš]], Prešov, [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Kendice]]. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]] - [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]] - [[Veľký Šariš]] - [[Šarišské Michaľany]] až po kataster obce [[Rožkovany]]. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]] s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského [[Solivar (Prešov)|Solivaru]] do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku [[2019]] a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku [[2020]]. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie [[Sídlisko III (Prešov)|Sídliska III]] s centrom mesta a so sídliskami [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] a [[Šváby (Prešov)|Šváby]]. V roku [[2020]] bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po [[Šalgovík]]. V auguste roku [[2023]] bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisku III]], pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka [[2023]]. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás. Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov [[Cemjata]] (Kyslá a Kvašná voda) a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec. == Zdravotníctvo == Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia: * [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]] * Vojenská nemocnica * Všeobecná nemocnica Oáza * Poliklinika Prešov * Poliklinika ProCare Prešov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}</ref> * Nemocnica sv. Alžbety * Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) * Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie * Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská. == Školstvo == === Vysoké školy === [[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Prešovská univerzita v Prešove]] * [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove] * [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]] * [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] === Základné a stredné školy === {{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}} == Osobnosti == {{hlavný článok|Zoznam osobností Prešova}} == Partnerské mestá == [[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá: * {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]] * {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]] == Prešovské „Naj“ zaujímavosti == * Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247<ref name="korzar-1247" /> * Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|87}} * Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|88}} * Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160418120056/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|dátum archivácie=2016-04-18}}</ref> * Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}</ref> * Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2" /> * Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}</ref> * Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]] * Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=jakub+bogdani&source=bl&ots=doam5bmUNM&sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&q=jakub%20bogdani&f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}</ref> == Panoráma == {{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}} == Galéria == <gallery> Súbor:Pápež Ján Pavol II. Postcard, Prešov 23 Slovakia.jpg|2.7.1995. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Súbor:Pápež František. Postcard, Prešov 25 Slovakia 2.jpg|14.9.2021. Návšteva pápeža Františka Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove Súbor:Postcard Prešov 21 Slovakia.jpg|Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove Súbor:Towns14Slovakia93.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 2.jpg|Konkatedrála sv. Mikuláša Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského Súbor:Evanjelický chrám, Prešov 21 Slovakia.jpg|Evanjelický chrám Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa Súbor:Leto, Hlavná ulica, radnica. Prešov 22 Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 4.jpg|Historická budova Kolégia Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica Súbor:Bašta Prešov 17 Slovakia3.jpg|Kováčska bašta Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica (Nižná bránka) Súbor:Towns14Slovakia376.JPG|Metodova ulica (Vyšná bránka) Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica Súbor:Jarková ulica po rekonštrukcii, mesto Prešov 21 Slovakia 2.jpg|Jarková ulica Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m Súbor:Preso10Slovakia62.JPG|Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="S">{{Citácia knihy | editori = Peter Švorc | titul = Sprievodca po historickom Prešove | miesto = Prešov | vydavateľ = Universum | rok = 1997 | isbn = 80-967001-7-0 | počet strán = 114 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove]] * [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]] * [[Vojsko v meste Prešov]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}} == Externé odkazy == * http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov * [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk] webová stránka mesta Prešov * [http://www.gopresov.sk/ Mestské informačné centrum v Prešove] * [https://www.regionsaris.sk/ OOCR Prešov - región Šariš] * [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov] * [https://www.dpmp.sk/ Dopravný podnik mesta Prešov, a. s.] {{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prešov| ]] [[Kategória:Okres Prešov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Prešovský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] 3pvuh7qm2dna41yc4de2z904imogi8m Senica 0 7733 8254759 8242390 2026-07-28T12:23:34Z ~2026-41966-89 301422 8254759 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Senica | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Church of the Virgin Mary in Senica 01.jpg | Popis obrázku = Kostol Navštívenia Panny Márie | Znak = Coat of Arms of Senica.svg | Vlajka = Senica-senica-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Senica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Teplica (prítok Myjavy)|Teplica]] | Rieka 1 = [[Pasecký potok (prítok Teplice)|Pasecký potok]] | Zemepisná šírka = 48.680556 | Zemepisná dĺžka = 17.366667 | Nadmorská výška = 208 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1256 | Starosta = Martin Džačovský<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 905 01 | Kód = 504203 | EČV = SE | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Mestský úrad<br/>Štefánikova 1408/56<br/>905 25 Senica | E-mail = primator@senica.sk | Telefón = 034 / 651 41 02 | Fax = 034 / 657 40 58 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.senica.sk | Commons = Senica | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Seničan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Seničan}}</ref> }} [[Súbor:Senica mestský úrad.jpg|náhľad|Mestský úrad]] [[Súbor:Námestie oslobodenia in Senica 05.jpg|náhľad|Námestie v Senici]] '''Senica''' je mesto, ležiace na [[Záhorie|Záhorí]], v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. == Časti == Senica sa delí na časti obce <ref>[https://senica.sk/clanok/statut-mesta] (prístup 18. 7. 2019)</ref>: * '''Senica''' v užšom zmysle * [[Čáčov]] * [[Kunov (Senica)|Kunov]] * [[Sotina]] Mesto zahŕňa aj usadlosti Brestové, Košútovec a Horné a Dolné Suroviny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Voľby do orgánov samosprávy obcí |url=https://senica.sk/clanok/volby-do-organov-samopravy-obci |dátum prístupu=2025-09-07 }}</ref>. == Polohopis == Nachádza sa v juhovýchodnej časti [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatiny]], na pomedzí s [[Myjavská pahorkatina|Myjavskou pahorkatinou]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cesta I/51]] ([[Trnava]]{{--}}[[Holíč]]), ktorú križuje [[Cesta II. triedy 500 (Slovensko)|II/500]] ([[Kúty (okres Senica)|Kúty]]{{--}}[[Sobotište]]). Južným okrajom vedie [[železničná trať Kúty – Trnava]]. Senica leží {{Km|46|m|w}} západne od [[Piešťany|Piešťan]], {{Km|23|m|w}} južne od [[Skalica (mesto)|Skalice]], {{Km|46|m|w}} severovýchodne od [[Malacky|Malaciek]] a {{Km|42|m|w}} severozápadne od [[Trnava|Trnavy]]. === Vodné toky === Intravilánom mesta preteká riečka [[Teplica (prítok Myjavy)|Teplica]], do ktorej sa východne od mesta vlievajú potoky [[Priečny potok (prítok Teplice)|Priečny]] a [[Kratnov]] zľava a následne v meste [[Rovenský potok|Rovenský]] a [[Pasecký potok (prítok Teplice)|Pasecký potok]] sprava. Juhozápadne od mesta sa Teplica vlieva do rieky [[Myjava (rieka)|Myjavy]]. === Vodné plochy === V mestskej časti Senice, v Kunove, sa nachádza vodná nádrž Kunov. Celková plocha vodnej nádrže je 65 ha. Pobrežie je mierne členité s výškou brehu do 1m. Svahy sú zatrávnené a vysadené vodomilnými drevinami a krami s prevahou druhou vŕba a jelša. Hĺbka vodnej nádrže je 2 až 8,5 m. Dno je ílovito bahnité. Minimálna prevádzková hladina je 223,50 m n. m. Maximálna prevádzková hladina je 228,45 m n. m. Šírka nádrže v mieste hrádze je 560 m. Dĺžka vrátane predčistiacej nádrže je 800 m. Význam predčistiacej prednádrže a meandrov nachádzajúcich sa v prítoku spočíva v spomaľovaní zanášania nádrže absorbciou prívalových vôd s vysokým obsahom splavenín a zároveň stimulácii procesu samočistenia vody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strediská RSMS {{!}} Rekreačné služby mesta Senica|url=https://rsms.sk/nova/strediska/kunovska_priehrada|vydavateľ=rsms.sk|dátum prístupu=2023-04-07}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <!-- == Politika == === Mestské zastupiteľstvo === * poslanci: * Volebný obvod č. 1: Ferdinand Beňa, Ing. Emília Wágnerová * Volebný obvod č. 2: Ľubomír Béreš a MUDr. Jozef Gembeš * Volebný obvod č. 3: Ing. Miroslav Kaščák, Ing. Milan Podhoráni, Mgr. Marián Žúrek, Ľubica Melegová * Volebný obvod č. 4: RNDr. Ľubica Krištofová, MUDr. Janka Švárna, Mgr. Peter Hutta * Volebný obvod č. 5: MUDr. Jozef Krajčovič, Ing. Anton Cibula, Ing. Štefan Mikula, Ing. Stanislava Halašová * Volebný obvod č. 6: Ing. Martin Lidaj, Mgr. Ondrej Krajči, Mgr. Vladimír Včelka, Bc. Anna Gajdoščíková * Volebný obvod č. 7: Dušan Brichta, MUDr. Zdenek Šulek, Jaroslav Kaščák, Mgr. Peter Sadloň * Volebný obvod č. 8: MUDr. Martin Čulen , Ing. Tatiana Blažková * komisie: * pre podnikateľskú činnosť, správu mestského majetku, obchodu a služieb: predsedníčka Ing. Miroslav Kaščák (SMER-SD) * finančná: predseda Ing. Emília Wágnerová (SMER-SD) * pre sociálnu, zdravotnú a bytovú oblasť, koordináciu prevodu a prideľovania nájomných bytov: predseda MUDr. Zdeněk Šulek (SDKÚ, DS, SZS) * pre šport: predseda MUDr. Jozef Krajčovič (SMER-DS) * pre mládež: predseda Ing. Martin Lidaj (SMER-DS) * pre vzdelávanie, kultúru a zbor pre občianske záležitosti: predsedníčka RNDr. Ľubica Krištofová (SDKÚ, DS, SZS) * pre výstavbu, územné plánovanie,dopravu: predseda Ľubica Melegová (SNS) * pre ochranu verejného poriadku a životného prostredia: predseda Ing. Milan Podhoráni (nezávislý) * na prešetrenie sťažnosti proti činnosti poslanca mestského zastupiteľstva, primátora mesta a hlavného kontrolóra: predseda Mgr. Peter Hutta (SDKÚ, DS, SZS) * na ochranu [[verejný záujem|verejného záujmu]] pri výkone funkcií verejných funkcionárov: predseda Ing. Stanislava Halašová (KDH) * pre prevenciu kriminality a iných protispoločenských činností: predseda Mgr. Ondrej Krajči * členovia mestskej rady: Ľubomír Béreš, Ing. Tatiana Blažková, MUDr. Martin Čulen, MUDr. Jozef Gembeš, Jaroslav Kaščák, Ing. Emília Wágnerová, Ing. Martin Lidaj, Mgr. Peter Hutta --> == Obyvateľstvo == 19 875 (31.12.2021) === Etnické zloženie obyvateľstva === === Náboženské zloženie obyvateľstva === rímski katolíci – 47,28 %<br />bez vyznania – 31,18 %<br />evanjelici a. v. – 17,03 %<br />grécki katolíci – 0,29 %<br />pravoslávni – 0,11 %<br />a iní == Dejiny == * [[1256]] – prvá písomná zmienka o Senici na listine ktorú vystavil kráľ [[Belo IV.]] * [[13. storočie]] – v druhej polovici patrila do panstva [[Abovci|Abovcov]] * [[14. storočie]] – začiatkom storočia ju získal [[Matúš Čák Trenčiansky]] * [[1396]] – získala Senica [[mestské privilégiá]] * [[1419]] – dostalo mesto výsadné listiny od kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda]], na právo konať výročné trhy a tiež oslobodenie od platenia mýta a tridsiatku. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Pohrebná kaplnka [[Anna (svätica)|sv. Anny]], [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym záverom, bez veže, zo začiatku [[15. storočie|15. storočia]]. Nachádza sa v areáli rímskokatolíckeho kostola, ide o najstaršiu stavbu v meste. V [[18. storočie|18. storočí]] bola pod kaplnkou vybudovaná [[krypta]] zaklenutá valenou [[klenba|klenbou]]. Vchod do krypty je krytý kameňom s vročením [[1754]]. Do kaplnky sa vstupuje gotickým portálom s lomeným oblúkom. Zo stredovekých architektonických prvkov sa dochovali dve okná s kamennou kružbou. V interiéri sa na južnej stene nachádza časť stĺpika s maskou a nábehom na rebro klenby. Fasády kaplnky sú hladké, bielené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica | url = http://apsida.sk/c/12883/senica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Senica)|kostol Panny Márie]], trojloďová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1631]]. Kostol bol vybudovaný ako evanjelický na katolíckom pozemku [https://apsida.sk/c/1872/farsky-kostol-v-senici-ma-romansky-povod na základoch románskeho katolíckeho kostola z 13. storočia], no v rámci rekatolizácie bol navrátený Katolíckej cirkvi v roku [[1654]]. Maľba kostola bola realizovaná v roku [[1719]]. V rokoch [[1754]] – [[1788]] prešiel [[barok]]ovou úpravou, pri tejto príležitosti bola nadstavaná veža. Nachádza sa tu hlavný [[oltár]] Panny Márie z druhej polovice [[17. storočie|17. storočia]], bočný oltár sv. Anny z konca 17. storočia. [[Kazateľnica]] je baroková z polovice [[18. storočie|18. storočia]], kamenná [[krstiteľnica]] je [[klasicizmus|klasicistická]] z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícky farský kostol Panny Márie v Senici | url = https://zahorie.virtualne.sk/rimskokatolicky-farsky-kostol-panny-marie-senica.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Zahorie.Virtualne.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Vstup do kostola je v podveží, riešený ako renesančný portál s [[edikula|edikulou]] s prelamovanou rímsou. * [[Evanjelický kostol augsburského vyznania v Senici|Evanjelický kostol]], jednoloďová [[tolerančný patent|tolerančná]] [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1783]] – [[1784]]. V roku [[1794]] bola dostavaná veža. V roku [[1882]] bol prefasádovaný, dva rady okien boli nahradené jedným radom vysokých okien. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár s obrazom Ukrižovaný [[Ježiš Kristus|Kristus]] od maliara Oesera z roku [[1884]] a [[organ]] z roku [[1829]]. Kamenná krstiteľnica pochádza z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Evanjelický a.v. kostol v Senici | url = https://zahorie.virtualne.sk/evanjelicky-a-v-kostol-senica.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Zahorie.Virtualne.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]], pásovaním a kordónovou rímsou. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža je členená pilastrami a dekorovaná nadokenným terčíkom, ukončená je zvonovitou helmicou. <gallery> Súbor:Senica chapel.jpg|Kaplnka sv. Anny Súbor:Kostol senica3.jpg|Kostol Navštívenia Panny Márie Súbor:Kostol senica4.jpg Súbor:Senica lutheran church.jpg|Evanjelický kostol </gallery> * Kaštieľ Machatka, dvojpodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba s manzardovou strechou z roku [[1760]]. Staviteľom kaštieľa by mohol byť F. A. Hillerbrandt. V 70. rokoch 20. storočia prešiel obnovou. Dnes tu sídli Záhorská galéria Jána Mudrocha. Fasáde dominuje [[rizalit]], je členená kordónovou rímsou a pilastrami, v parteri s kvádrovaním. Vstup do kaštieľa je riešený ako barokový portál lemovaný stĺpmi nesúcimi balkón. Okná poschodia majú šambrány a fronóny s prelamovanou rímsou. Súčasťou strechy sú pôvodné [[vikier]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/senica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Senica kastiel.jpg|Kaštieľ Machatka Súbor:Senica kastiel 01.jpg Súbor:Senica kastiel 03.jpg|Podjazd s kaplnkou Súbor:Senica kastiel 02.jpg </gallery> * Letohrádok veľkostatkára Ištvána Vagyona. Letohrádok v historizujúcom romantickom štýle s členitou severnou fasádou a vežičkou postavil István Vagyon začiatkom 80. rokov 19. storočia. Pozemok so staršou stavbou pravdepodobne z roku 1838 odkúpil od Michala Zsarnócsayho. Vstup do letohrádku bol z Kunovskej (teraz Štefánikovej) ulice cez park. Letohrádok pozostával zo 7 izieb, v suteréne bol 3-izbový byt domovníka, spoločná kuchyňa, miestnosti pre služobníctvo a iných 5 miestností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História budovy—Muzeum Senica|url=http://muzeum.senica.sk/expozicie/historia-budovy|vydavateľ=muzeum.senica.sk|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> V súčasnosti v budove sídli Múzeum Senica. === Parky === * Mestský park Senica == Hospodárstvo == * DEMA Senica, a.s. - spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a predajom bicyklov, komponentov a doplnkov * OMS, a.s. – spoločnosť vyrábajúca svietidlá – v chotári obce [[Dojč]] * KORDÁRNA Plus a.s. – pôsobí v oblasti chemického priemyslu, predošlé názvy: ''Slovenský hodváb'', ''Slovkord'' * MAHLE Thermal and Fluid Systems Senica s.r.o. – montáž klimatizačných jednotiek pre osobné i nákladné automobily (bývalé ''Delphi)'' * ArcelorMittal Gonvarri – servisné centrum a distribútor ocele a špeciálnych plochých plechov. Ďalšie 2 divízie AMTB a AM Construction s výrobnými závodmi * MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. – výroba geosyntetických produktov a produktov z oceľovej siete a ich deriváty * IKO Sales International NV – výroba strešných krytín (šindlov) * NAJPI a.s. - ťažba a úprava zlievarenského a sklárskeho piesku * Introplast a.s. * KOVOBEL a.s. - laserové centrum, spracovanie hutníckeho materiálu * VAILLANT GROUP Heat Pump Production - výroba tepelných čerpadiel == Doprava == Mesto Senica, je významnou dopravnou križovatkou na Záhorí, nakoľko sa nachádza medzi diaľnicami [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] a [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], s ktorými je spojené cestami II. triedy a cez mesto prechádza v severojužnom koridore štátna cesta [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|I. triedy I/51]], ktorá je zároveň významnou európskou cestou. Mesto má železničnú stanicu na trati [[Železničná trať Kúty – Trnava|Kúty-Senica-Trnava]]. Stanica bola v roku 2013 kompletne zrekonštruovaná a vybudované boli aj nové nástupištia. Od železničnej stanice existujú dve vlečky do nového a starého priemyselného parku. V meste sa taktiež nachádza menšie [[Letisko Senica|športové letisko]]. V r. 2020 – 2025 sa plánuje začať stavať cestný obchvat pod záštitou [[Slovenská správa ciest|SSC]], predbežné náklady dosiahnu 0,8 – 1,2 mld. Sk bez DPH v cenovej úrovni r. 2005. Najzaťaženejšie miesto je Hurbanova ulica, ktorá sa nachádza priamo od centrálnej svetelnej križovatky smerom na Holíč. Na krátkom úseku je na nej 6 prepojení na iné ulice, z toho sú 2 obchodné domy a hlavná autobusová stanica. Na severnom vstupe I/51 existuje kruhový objazd, taktiež na južnom vstupe do mesta boli z cesty I/51 odbočenia do Hlbokého a do priemyselného parku prestavané na kruhový objazd. Stav mestských komunikácií a chodníkov je nevyhovujúci. V meste je nedostatok parkovacích miest a doprava patrí k trvalým vážnym problémom mesta. V júni 2018 bola spoločnosťou Arriva komplexnou rekonštrukciu čakárne pre cestujúcich zavŕšená obnova centrálnej autobusovej stanice, ktorá pozostávala z 3 etáp (rekonštrukcia soc. zariadení a zastrešenia nástupísk, prístavba a oprava služobného traktu a rek. čakárne s kompletnou výmenou inventáru). === História MHD v Senici === Mestská doprava v Senici oficiálne vznikla v júni 1989. Pred jej vznikom zabezpečovali spojenie medzi autobusovou a železničnou stanicou linky prímestskej dopravy. Pri vzniku MHD boli zriadené dve linky. Až do roku 2005 boli na mnohé spoje MHD využívané prímestské vozidlá, vzhľadom na malý počet vozidiel v MHD a skutočnú potrebu spojov. Od roku 2009 po 20 rokoch existencie MHD boli v Senici neprehľadné cestovné poriadky na zastávkach vymenené za linkové vývesky typu MHD s odchodmi z konkrétnej zastávky. V roku 2010 začala obnova vozidlového parku kúpou 2 nízkopodlažných vozidiel [[SOR BN 9,5]] aj s digitálnymi smerovými tabuľami. Od decembra 2010 bolo zavedené do praxe nové linkovanie MHD – 2 okružné linky, 1 kyvadlová na železničnú stanicu a 1 doplnková pre žiakov z Čáčova. Taktiež bol zavedený 45 min. prestupný lístok. Zmenu systému si vyžiadalo excentrické umiestnenie polikliniky, vybudovanie obchodných centier na severe mesta, ktoré spolu s umiestnením škôl a vzdialenou žel. stanicou zmenili prúdy cestujúcich v meste. Zavedenie nového systému sa už po roku ukázalo ako správny krok. Nárast počtu cestujúcich v MHD v roku 2011 oproti roku 2010 činil 33%. V januári 2013 bol do MHD zaradený posledný krátky nízkopodlažný autobus [[SOR BN 8,5]]. V nasledujúcich rokoch bol zaznamenaný neustály nárast počtu celkovo prevezených osôb v MHD, čo svedčí o úspechu zmeny systému a jeho atraktívnosti pre cestujúcich, nakoľko nový systém MHD zohľadnil nové prepravné prúdy obyvateľov mesta a vzhľadom na  pravidelné takty a rovnaké trasovanie všetkých spojov každej linky je prehľadný a ľahko zapamätateľný, čo sú základné atribúty úspešnej mestskej dopravy. V r. 2014 bol prvýkrát v histórii MHD Senica prekonaný počet 300 000 celkom prevezených cestujúcich za rok. V r. 2017 bolo vymenených, príp. doplnených 10 prístreškov zastávok MHD. Ďalších 10 ks prišlo na rad v prvej polovici roku 2018. == Školstvo == V Senici sú 4 základné školy a 5 stredných škôl. * Materské školy * Základné školy ** ZŠ na Ul. Viliama Paulínyho Tótha ** ZŠ na Ul. Komenského ** ZŠ na Ul. Sadová ** ZŠ s MŠ na Ul. Jána Mudrocha * Stredné školy ** Obchodná akadémia ** Stredné odborné učilište ** [[Gymnázium Ladislava Novomeského Senica|Gymnázium Ladislava Novomeského]] * Súkromné školy ** Súkromná stredná škola podnikania ** Spojená škola v Senici * Základná umelecká škola == Šport == * KST Senica: * Ľadový hokej: HC Dukla Senica [[2. hokejová liga]] * [[Bandyhokej]]:<ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák ]</ref><ref>[http://www.tvsen.sk/prispevok/default/id/8235/ Bandy hokej - Bezkontaktný hokej s loptičkou chcú rozšíriť aj v Senici.]</ref><ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]</ref> * Futbal: [[FK Senica]] – [[Fortuna liga]] * Tenis: muži 1. liga *** dorast postup do Extraligy * Lakros: majster [[Európa|Európy]] *** 3. na majstrovstvách sveta == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ján Szenczy]] (* 1704 – † 1771), rímskokatolícky kňaz<ref name="farnost">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fordinál | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kňazi pochádzajúci z farnosti Senica | url = https://senica.fara.sk/knazi-pochadzajuci-z-farnosti-senica | vydavateľ = Farnosť Senica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Jozef Gulík]] (* 1735 – † 1814), rímskokatolícky kňaz, univerzitný profesor morálnej teológie, filozofie a matematiky, bratislavský kanonik, kustód<ref name="farnost" /> * [[Karol Bórik]] (* [[1820]] – † [[1896]]), národný buditeľ, kapitán slovenských dobrovoľníkov a notár * [[Heinrich Gross]] (* [[1835]] – † [[1910]]), rabín, historik, autor kníh a učebníc o židovskej histórii * [[Viliam Pauliny-Tóth]] (* [[1826]] – † [[1877]]), politik, beletrista, básnik a publicista * [[Ján Mocko]] (* [[1843]] – † [[1911]]), evanjelický farár, cirkevný historik, literárny historik * [[Jozef Bošiansky]] (* [[1855]] – † [[1946]]), rímskokatolícky kňaz, pedagóg, historik, jazykovedec, prírodovedec, organizátor turistiky a amatérsky [[entomológ]]: [[lepidopterológ]] a [[koleopterológ]] * [[Gejza Zúbek]] (* 1885 – † 1943), rímskokatolícky kňaz, pápežský prelát, politik, pedagóg, náboženský spisovateľ, biskupský komisár<ref name="farnost" /> * [[Vladimír Fajnor]] (* [[1875]] – † [[1952]]), právnik, politik, profesor Univerzity Komenského * [[Martin Orgoník-Kunovský]] (* [[1887]] – † [[1916]]), ľudový [[básnik]] a [[spisovateľ]] * [[Gustáv Adolf Bežo]] (* [[1890]] – † [[1952]]), spisovateľ, vydavateľ, kníhtlačiar a politik * [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] (* [[1904]] – † [[1960]]), predstaviteľ modernej slovenskej prózy, politik, právnik * [[Ján Náhlik]] (* [[1922]] – † [[1989]]), technik, fotograf * [[Anna Gamanová]] (* [[1958]] – † [[2001]]), scenáristka, režisérka, dramaturgička, pedagogička a zakladateľka dramatického súboru Zádrapky * [[Bibiana Ondrejková]] (* [[1972]]), herečka, moderátorka * [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] (* [[1978]]), spevák a muzikálový herec === Pôsobili tu === * [[Štefan Pilárik]] (* [[1615]] – † [[1693]]), evanjelický farár, spisovateľ, básnik, prekladateľ * [[Jozef Kvetoslav Holub]] (* [[1820]] – † [[1899]]), pedagóg * [[Laco Novomeský]] (* [[1904]] – † [[1976]]), básnik, novinár, politik * [[Ján Mudroch]] (* [[1909]] – † [[1968]]), maliar * [[Vladimír Adásek]] (* [[1972]]), režisér a scenárista * [[Helena Krajčiová]] (* [[1975]]), herečka a speváčka * [[Gregor Hološka]] (* [[1977]]), herec * [[Adonxs|Adam Pavlovčin]] (* [[1995]]), spevák == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Srbsko}} [[Bač]], [[Srbsko]] * {{Flagicon|Švajčiarsko}} [[Herzogenbuchsee]], [[Švajčiarsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Pułtusk]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Salvádor}} [[Santa Tecla]], [[Salvádor]] * {{Flagicon|Česko}} [[Trutnov]], [[Česko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Velké Pavlovice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Senici]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Senica}} == Zdroj == * BENŽA, M. SENICA. DEJINY MESTA. Senica: Mestský úrad v Senici, 1996, 197 s. + 31 s. obrazová príloha. ISBN 80-967521-5-4 * Mikulíček, P. SLOVENSKÝ HODVÁB, NÁRODNÝ PODNIK SENICA, NOSITEĽ RADU PRÁCE. 60 ROKOV VÝROBY UMELÝCH VLÁKIEN. 1920{{--}}1980. Senica, 1980, str. 80 == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/12883/senica Apsida.sk]– profil gotickej Kaplnky sv. Anny * [https://apsida.sk/c/1872/farsky-kostol-v-senici-ma-romansky-povod Apsida.sk] - profil farského Kostola Navštívenia Panny Márie v Senici * [https://senica.fara.sk Farnosť Senica] - oficiálna stránka rímskokatolíckej farnosti Senica * [https://www.nazahori.sk/category/zahorie/okres-senica/senica/ NaZahori.sk/Senica] - aktuality z mesta Senica * [https://krasytt.sk/destination/senica/ KrasyTT.SK/Senica] - tipy na výlety v meste Senica {{Senica}} {{Obce okresu Senica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Senica| ]] [[Kategória:Okres Senica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] i24ln70qawh503oe9hcyumwxze4z7ja Šablóna:Infobox Občianske združenie 10 8006 8255090 8238469 2026-07-29T09:02:46Z Corin 21212 +položka 12 Ostatní kľúčoví ľudia 8255090 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{Infobox |stylTela = width: 23em; font-size: 89% <!-- kompatibilita s {{Infobox Spoločnosť}}, @todo: prerobiť na volanie IB Spoločnosť --> |nadpis = |stylNadpisu = |zahlavie = {{#if:{{{Názov|}}}|{{{Názov}}}|{{PAGENAMEBASE}}}} |stylZahlavia = background-color: lightgray <!-- kompatibilita s {{Infobox Spoločnosť}} --> |obrazok = {{#if: {{{Logo|}}}|[[Súbor:{{{Logo|}}}|{{#if: {{{Veľkosť loga|}}}|{{{Veľkosť loga}}}|200px}}|center]] ---- }} |stylObrazka = |komentar = |stylKomentara = |stylHlavicky = background-color: lightgray |stylPopisu = |stylDat = |hlavicka1 = {{#if: {{{Logo|}}} | Základné údaje}} |popis1 = |data1 = |hlavicka2 = |popis2 = Právna forma |data2 = {{{Právna forma|[[občianske združenie]]}}} |hlavicka3 = |popis3 = Zameranie |data3 = {{{Zameranie|}}} |hlavicka4 = |popis4 = Sídlo |data4 = {{{Sídlo|}}} |hlavicka5 = |popis5 = Vznik |data5 = {{{Vznik|}}} |hlavicka6 = |popis6 = Zánik |data6 = {{{Zánik|}}} |hlavicka7 = |popis7 = IČO |data7 = {{{IČO|}}} |hlavicka8 = |popis8 = Registračné číslo |data8 = {{{Registračné číslo|}}} |hlavicka9 = |popis9 = {{{Funkcia štatutára|{{#if:{{{Predseda|}}}|Predseda|Štatutárny orgán}}}}} |data9 = {{{Predseda|{{{Štatutár|}}}}}} |hlavicka10 = {{#if:{{{Web|}}}{{{Commons|}}} | Ďalšie odkazy }} |popis11 = |data11 = |hlavicka12 = |popis12 = Ostatní kľúčoví ľudia |data12 = {{{Ostatní kľúčoví ľudia|}}} |hlavicka13 = |popis13 = Web |data13 = {{#if: {{{Web|}}} | {{{Web|}}} | {{#if: {{#property:P856}} | {{URL|{{#property:P856}}}} }} }} |zapatie = |stylZapatia = }}</includeonly><noinclude>{{-}}{{Dokumentácia}}</noinclude> 6jmqy72o6uz8nm6c725c9ylbb5exyff 8255091 8255090 2026-07-29T09:04:10Z Corin 21212 opr. 8255091 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{Infobox |stylTela = width: 23em; font-size: 89% <!-- kompatibilita s {{Infobox Spoločnosť}}, @todo: prerobiť na volanie IB Spoločnosť --> |nadpis = |stylNadpisu = |zahlavie = {{#if:{{{Názov|}}}|{{{Názov}}}|{{PAGENAMEBASE}}}} |stylZahlavia = background-color: lightgray <!-- kompatibilita s {{Infobox Spoločnosť}} --> |obrazok = {{#if: {{{Logo|}}}|[[Súbor:{{{Logo|}}}|{{#if: {{{Veľkosť loga|}}}|{{{Veľkosť loga}}}|200px}}|center]] ---- }} |stylObrazka = |komentar = |stylKomentara = |stylHlavicky = background-color: lightgray |stylPopisu = |stylDat = |hlavicka1 = {{#if: {{{Logo|}}} | Základné údaje}} |popis1 = |data1 = |hlavicka2 = |popis2 = Právna forma |data2 = {{{Právna forma|[[občianske združenie]]}}} |hlavicka3 = |popis3 = Zameranie |data3 = {{{Zameranie|}}} |hlavicka4 = |popis4 = Sídlo |data4 = {{{Sídlo|}}} |hlavicka5 = |popis5 = Vznik |data5 = {{{Vznik|}}} |hlavicka6 = |popis6 = Zánik |data6 = {{{Zánik|}}} |hlavicka7 = |popis7 = IČO |data7 = {{{IČO|}}} |hlavicka8 = |popis8 = Registračné číslo |data8 = {{{Registračné číslo|}}} |hlavicka9 = |popis9 = {{{Funkcia štatutára|{{#if:{{{Predseda|}}}|Predseda|Štatutárny orgán}}}}} |data9 = {{{Predseda|{{{Štatutár|}}}}}} |hlavicka10 = |popis10 = Ostatní kľúčoví ľudia |data10 = {{{Ostatní kľúčoví ľudia|}}} |hlavicka11 = {{#if:{{{Web|}}}{{{Commons|}}} | Ďalšie odkazy }} |hlavicka12 = |popis12 = Web |data12 = {{#if: {{{Web|}}} | {{{Web|}}} | {{#if: {{#property:P856}} | {{URL|{{#property:P856}}}} }} }} |zapatie = |stylZapatia = }}</includeonly><noinclude>{{-}}{{Dokumentácia}}</noinclude> kfeijdb31atkw72yih75tq3cci9ckgf 8255096 8255091 2026-07-29T09:24:24Z Corin 21212 opr. 8255096 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{Infobox |stylTela = width: 23em; font-size: 89% <!-- kompatibilita s {{Infobox Spoločnosť}}, @todo: prerobiť na volanie IB Spoločnosť --> |nadpis = |stylNadpisu = |zahlavie = {{#if:{{{Názov|}}}|{{{Názov}}}|{{PAGENAMEBASE}}}} |stylZahlavia = background-color: lightgray <!-- kompatibilita s {{Infobox Spoločnosť}} --> |obrazok = {{#if: {{{Logo|}}}|[[Súbor:{{{Logo|}}}|{{#if: {{{Veľkosť loga|}}}|{{{Veľkosť loga}}}|200px}}|center]] ---- }} |stylObrazka = |komentar = |stylKomentara = |stylHlavicky = background-color: lightgray |stylPopisu = |stylDat = |hlavicka1 = {{#if: {{{Logo|}}} | Základné údaje}} |popis1 = |data1 = |hlavicka2 = |popis2 = Právna forma |data2 = {{{Právna forma|[[občianske združenie]]}}} |hlavicka3 = |popis3 = Zameranie |data3 = {{{Zameranie|}}} |hlavicka4 = |popis4 = Sídlo |data4 = {{{Sídlo|}}} |hlavicka5 = |popis5 = Vznik |data5 = {{{Vznik|}}} |hlavicka6 = |popis6 = Zánik |data6 = {{{Zánik|}}} |hlavicka7 = |popis7 = IČO |data7 = {{{IČO|}}} |hlavicka8 = |popis8 = Registračné číslo |data8 = {{{Registračné číslo|}}} |hlavicka9 = |popis9 = {{#if: {{{Funkcia štatutára|}}} | {{{Funkcia štatutára}}} | {{#if: {{{Štatutár|}}} | Štatutárny orgán | Predseda }} }} |data9 = {{#if: {{{Štatutár|}}} | {{{Štatutár}}} | {{{Predseda|}}} }} |popis10 = Ostatní kľúčoví ľudia |data10 = {{{Ostatní kľúčoví ľudia|}}} |hlavicka11 = {{#if:{{{Web|}}}{{{Commons|}}} | Ďalšie odkazy }} |hlavicka12 = |popis12 = Web |data12 = {{#if: {{{Web|}}} | {{{Web|}}} | {{#if: {{#property:P856}} | {{URL|{{#property:P856}}}} }} }} |zapatie = |stylZapatia = }}</includeonly><noinclude>{{-}}{{Dokumentácia}}</noinclude> o69dql3ptwnj5p8gza0kj6wne2xrt7c Sovietsky zväz 0 10467 8254920 8253226 2026-07-28T19:04:29Z LoverofBattle12 246706 8254920 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Zväz sovietskych socialistických republík | originálny názov = Союз Советских Социалистических Республик | rok vzniku = 1922 | rok zániku = 1991 | viac pred = áno | pred 1 = Ruská sovietska federatívna socialistická republika | pred 1 vlajka = Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1918–1937).svg | pred 2 = Ukrajinská sovietska socialistická republika | pred 2 vlajka = Flag of the Ukrainian SSR (1923-1927).svg | pred 3 = Bieloruská sovietska socialistická republika | pred 3 vlajka = Flag of the Byelorussian SSR (1919).svg | pred 4 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | pred 4 vlajka = Ru transcaucasia1922.png | pred 5 = Bucharská ľudová sovietska republika | pred 5 vlajka = Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg | pred 6 = Chorezmská ľudová sovietska republika | pred 6 vlajka = Flag of Khiva 1920-1923.svg | pred 7 = Estónsko | pred 7 vlajka = Flag of Estonia.svg | pred 8 = Lotyšsko | pred 8 vlajka = Flag of Latvia.svg | pred 9 = Litva | pred 9 vlajka = Flag of Lithuania (1918-1940).svg | pred 10 = Tuvianska aratská republika | pred 10 vlajka = Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Rusko | po 1 vlajka = Flag of Russia (1991-1993).svg | po 2 = Ukrajina | po 2 vlajka = Flag of Ukraine (Soviet shades).svg | po 3 = Bielorusko | po 3 vlajka = Flag_of_Belarus_(1918,_1991-1995).svg | po 4 = Moldavsko | po 4 vlajka = Flag of Moldova (1990–2010).svg | po 5 = Gruzínsko | po 5 vlajka = Flag of Georgia (1990-2004).svg | po 6 = Arménsko | po 6 vlajka = Flag of Armenia.svg | po 7 = Azerbajdžan | po 7 vlajka = Flag of Azerbaijan 1918.svg | po 8 = Kazachstan | po 8 vlajka = Flag of the Kazakh SSR.svg | po 9 = Uzbekistan | po 9 vlajka = Flag of Uzbekistan.svg | po 10 = Turkménsko | po 10 vlajka = Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic.svg | po 11 = Tadžikistan | po 11 vlajka = Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg | po 12 = Kirgizsko | po 12 vlajka = Flag of Kyrgyzstan (1991-1992).svg | po 13 = Estónsko | po 13 vlajka = Flag of Estonia.svg | po 14 = Lotyšsko | po 14 vlajka = Flag of Latvia.svg | po 15 = Litva | po 15 vlajka = Flag of Lithuania (1988–2004).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Soviet Union.svg | článok o vlajke = Vlajka Sovietskeho zväzu | vlajka veľkosť = | znak = State Emblem of the Soviet Union.svg | článok o znaku = Štátny znak Sovietskeho zväzu | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Internacionála (pieseň)|Интернационал]] (1922 – 1944)<br />Internacional<br />(Internacionála) [[Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik|Государственный гимн Советского Союза]] (1944 – 1991)<br />Gosudarstvennyj gimn Sovetskogo Sojuza<br />(Štátna hymna Sovietskeho zväzu) | článok o hymne = Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik | motto = Пролетарии всех стран, соединяйтесь!<br />Proletarii vsech stran, sojediňajtes!<br />(Proletári všetkých krajín, spojte sa!) | článok o motte = | mapa = Union of Soviet Socialist Republics (orthographic projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Sovietsky zväz po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] | hlavné mesto = [[Moskva]] | rozloha = 22 402 200 | rozloha poznámka = (v roku 1989) | najvyšší bod = [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] | najvyšší bod poznámka = ({{mnm|7495}}) | najdlhšia rieka = [[Jenisej]] | najdlhšia rieka poznámka= ({{km|5539|m}}) | počet obyvateľov = 286 730 819 | počet obyvateľov poznámka = (1989) | jazyky = [[ruština]] plus ďalších 14 oficiálnych jazykov | národnostné zloženie = [[Rusi]] <small>(50,8 %, 1989)</small>, [[Ukrajinci]] <small>(15,5 %, 1989)</small>, [[Uzbeci]] <small>(5,8 %, 1989)</small>, [[Bielorusi]] <small>(3,5 %, 1989)</small> a mnoho ďalších národov a etník | náboženstvo = štátom propagovaný [[ateizmus]], ďalej [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[islam]] | štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[zoznam socialistických štátov|socialistická republika]]<br />(''de iure'')<br />[[Stranícka diktatúra|diktatúra jednej strany]] (''de facto'') | materská zem = | mena = [[sovietsky rubeľ]] (руб) (SUR) | vznik = [[30. december|30. decembra]] [[1922]] (spojením štyroch sovietskych socialistických republík) | zánik = [[26. december|26. decembra]] [[1991]] (deklaráciou č. 142-H Najvyššieho sovietu ZSSR, ktorý oficiálne uznal rozpustenie ZSSR ako štátu a subjektu medzinárodného práva) }} '''Sovietsky zväz''', dlhý tvar '''Zväz sovietskych socialistických republík''' (skratka: '''ZSSR'''; {{V jazyku|rus|Союз Советских Социалистических Республик (СССР)|''Sojuz Sovetskich Socialističeskich Respublik'' (''SSSR'')}}; hovorovo: ''Sojúz''<ref name="Oravec2014">ORAVEC, P. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny, 2014</ref>{{rp|238}}, ''Sojuz''<ref>FRÝBORT, P. Vekslák. Bratislava: Tatran, 1990.</ref>, ''Sajúz''<ref name="Oravec2014"/>{{rp|227}}), bol [[federácia|federatívny]] [[socializmus|socialistický]] zväzový štát rozprestierajúci sa na území [[východná Európa|východnej Európy]], [[stredná Ázia|strednej]] a [[severná Ázia|severnej Ázie]], ktorý existoval v rokoch [[1922]] až [[1991]]. Svojou rozlohou 22,4 milióna [[štvorcový kilometer|km²]] zaberal takmer jednu šestinu súše sveta. Bol najväčším štátom v histórii ľudstva. Jeho hlavným mestom bola [[Moskva]]. Štatistiky [[Organizácia Spojených národov|OSN]] vyčleňovali ZSSR pre jeho obrovskú rozlohu a spoločensko-hospodársku špecifickosť ako osobitný, svetadielom zodpovedajúci celok. Začiatkom roka [[1989]] mal 286,7 milióna obyvateľov, vyše sto veľkých a malých národností odlišujúcich sa jazykom a kultúrou, ktoré ale spájali rovnaké historické korene a osud. Približne polovica obyvateľov boli [[Rusi]]. Sovietsky zväz tvorilo 15 štátov: [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Rusko]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajina]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bielorusko]], [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbekistan]], [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstan]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínsko]], [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžan]], [[Litovská sovietska socialistická republika|Litva]], [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavsko]], [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšsko]], Kirgizsko, Tadžikistan, [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsko]], Turkménsko a [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónsko]]. == Dejiny == === Vznik === {{Hlavný článok|februárová revolúcia (1917)|októbrová revolúcia|ruská občianska vojna}} V priebehu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] došlo v [[Ruská ríša|Cárskom Rusku]] k veľkému oslabeniu neefektívneho cárskeho režimu. 8. až 12. marca 1917 došlo v [[Petrohrad]]e k štrajku a protestom, ktoré prerástli do otvoreného boja s cárskou mocou. Tieto udalosti sú známe ako [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. V dôsledku neschopnosti riešiť vzniknutú situáciu, ako aj veľkému odporu verejnosti voči jeho osobe, 15. marca 1917 cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] abdikoval. Správou krajiny bola poverená Dočasná vláda pod vedením konštitučného demokrata [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgija Ľvova]] neskôr od júna 1917 [[Strana socialistov-revolucionárov|esera]] [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Kerenského]]. Dočasná vláda sa delila o moc s Petrohradským revolučným výborom, tzv. [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradským sovietom]], ich cieľom bolo doviesť krajinu do demokratických volieb do Ústavodarného zhromaždenia. V dôsledku komplikovanej vojnovej, ekonomickej aj sociálnej situácie, sa však jednalo o zložitý proces. Dočasná vláda v priebehu roka postupne strácala podporu verejnosti, čo úspešne využili boľševici pod [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovým]] vedením. Dňa [[7. november|7. novembra]] roku [[1917]] začala v [[Petrohrad]]e tzv. [[Októbrová revolúcia|oktobrová revolúcia]]. Jej dôsledkom bola [[ruská občianska vojna]], ktorá spôsobila systémový aj územný rozpad [[Ruská ríša|Ruska]]. Samostatnosť vyhlásili krajiny, ktoré boli do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pod cudzou nadvládou: [[Poľsko]], [[Fínsko]], [[Ukrajina]], [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Na jednu stranu sa postavili prívrženci cára („[[Biele hnutie|Bieli]]“ alebo [[Bielogvardejci]]) a prívrženci komunistickej revolúcie na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|V.I. Leninom]] na opačnú stranu. Do občianskej vojny bolo zatiahnuté obyvateľstvo celej krajiny. Okrem spomínaných „Bielych“ a „Červených“ možno spomenúť aj [[kozáci|kozákov]] na Ukrajine a Done či jednotky anarchistov, ktorí na krátku dobu na Ukrajine ustanovili vlastný štát (išlo o prvý pokus o budovanie anarchistického štátneho útvaru v histórii). Boľševici formálne uznali zásady „sebaurčenia národov“. V okolitých krajinách začali podporovať lokálne komunistické strany. Podporu najčastejšie sprevádzali aj intervencie [[Červená armáda|Červenej armády]]. Na obsadených oblastiach vyhlasovali „vládu sovietov“, spravovanú formálne cez robotníkov a roľníkov – fakticky cez straníckych [[komisár]]ov. Prebiehala [[konfiškácia]] priemyselných závodov a nehnuteľností, roľníkom neskôr zaberali „prebytky potravín“. Diali sa politické razie voči buržoázii: [[statkár]]om, [[podnikateľ]]om, zámožným roľníkom ([[kulak]]om) . Októbrová revolúcia skončila víťazstvom boľševickej [[Červená armáda|Červenej armády]]. === Vytvorenie ZSSR === [[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vľavo|Hladomor v Povolží v rokoch 1921–1922 usmrtil odhadom 6 miliónov ľudí]] [[Súbor:Soviet Union 1922.svg|thumb|300px|Sovietsky zväz pri svojom vzniku v roku 1922]] Postupne sa boľševikom podarilo ovládnuť väčšinu územia bývalého [[Rusko|cárskeho Ruska]] a [[30. december|30. decembra]] [[1922]] bol vytvorený Sovietsky zväz. Zakladajúcimi zväzovými republikami boli [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] a [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]]. Deklarácia z 30. decembra 1922 o vzniku zväzu nehovorila iba o územiach, ktoré vtedy mali pod kontrolou boľševici. Oznamovalo sa v nej, že Sovietsky zväz sa otvára nielen vtedajším teritóriám ochotných sa pridať, ale cieľom je vytvorenie celosvetovej socialistickej republiky. Symbolmi sa stali [[kosák a kladivo]] ako spojenie robotníkov a roľníkov a päťcípa [[červená hviezda]]. Hymnou bola nadnárodná [[Internacionála (pieseň)|Internacionála]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Sovietsky zväz opanuje celú planétu, hotovali sa pred sto rokmi boľševici|url=https://www.postoj.sk/120072/sovietsky-zvaez-opanuje-celu-planetu-hotovali-sa-pred-sto-rokmi-bolsevici|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-12-15|jazyk=sk|meno=Jozef|priezvisko=Hajko}}</ref> Neskôr pribúdali ďalšie: z teritória RSFSR sa vyčlenili [[27. október|27. októbra]] [[1924]] [[Turkménska SSR]] a [[Uzbecká SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1929]] [[Tadžická SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] bola zrušená Zakaukazská SFSR, ktorá sa zmenila na tri samostatné SSR: [[Arménska SSR]], [[Azerbajdžanská SSR]] a [[Gruzínska SSR]]. K tomu ešte toho istého roku pribudli vyčlenením zo RSFSR aj [[Kazašská SSR]] a [[Kirgizská SSR]], takže v ústave ZSSR z roku 1936 figuruje už 11 rovnocenných republík. Zvyšovanie počtu členských republík bolo neskôr spojené s [[sovietska okupácia Pobaltských republík|obsadením Pobaltia]], [[Zimná vojna|sovietsko-fínskou vojnou]] a [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1940]] zjednotením novodobytých území so ZSSR a následným vyčlenením vznikla [[Karelsko-fínska SSR]]. Roku 1939 podľa tzv. [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]], boli po [[17. september|17. septembri]] [[1939]] pričlenené Západná Ukrajina a Západné Bielorusko, ktoré boli kedysi súčasťou cárskeho Ruska a boli stratené vo vojne s [[Poľsko]]m v roku [[1921]]. [[2. august]]a bola tiež pričlenená [[Besarábia]] odňatá [[Rumunsko|Rumunsku]] a vznikla [[Moldavská SSR]], ktorá bola pôvodne autonómnou republikou Ukrajinskej SSR. V dôsledku pobytu sovietskych jednotiek v pobaltských krajinách, a vyvolania „socialistických revolúcií“ v týchto štátoch vznikli: [[6. august]]a [[1940]] [[Estónska SSR]], [[3. august]]a [[1940]] [[Litovská SSR]] a [[5. august]]a [[1940]] [[Lotyšská SSR]]. ZSSR sa teda nakoniec skladal zo 16 zväzových republík. V nasledujúcom období už k vzniku nových republík nedošlo, [[16. jún]]a [[1956]] bola [[Karelsko-fínska SSR]] zlúčená s Ruskou SFSR ako jej autonómna republika. Od svojho vzniku bolo ZSSR založené na vláde jednej ([[Komunizmus|komunistickej]]) strany. Oficiálnym dôvodom bolo zabrániť návratu [[Kapitálová primeranosť|kapitalistického]] [[Vykorisťovanie|vykorisťovania]] a princípom [[Demokratický centralizmus|demokratického centralizmu]] najefektívnejšie uplatňovať "vôľu ľudu". Ruská [[komunistická strana]] sa najprv (1925) premenovala na Všezväzová komunistická strana boľševikov (VKSb) a v roku [[1952]] na [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] (KSSZ). Mala jedno vedenie a jej členmi boli boľševici (komunisti) zo všetkých zväzových republík. Táto strana centralizovane rozhodovala o všetkom, a preto bol od začiatku Sovietsky zväz iba fiktívne spolkom nezávislých republík. Vnútrozväzové hranice nemali žiaden význam, slúžili skôr iba ako bariéry na zamedzenie voľného pohybu vlastných obyvateľov. Situácia sa vážne zmenila, keď sa z nich po rozpade ZSSR, stali hranice nových samostatných štátov.<ref name=":0" /> Pôvodne mala chradnúceho [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] nahradiť „trojka“ vedúcich predstaviteľov zakladajúcich republík ZSSR: [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorij Zinoviev]] z Ukrajinskej SSR, [[Lev Borisovič Kamenev|Lev Kamenev]] z RSFSR a [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] zo Zakaukazskej SFSR. Už 3. apríla 1922 bol Stalin vymenovaný za generálneho tajomníka KSSZ a Lenin ho ustanovil za vedúceho robotnícko-roľníckeho inšpektorátu, čo mu dodalo značnú moc. === Stalinova vláda === {{Pozri aj|Stalinizmus|Veľký teror|Kolektivizácia v Sovietskom zväze|Hladomor na Ukrajine}} [[Súbor:5marshals 01.jpg|náhľad|vľavo|Päť [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov ZSSR]] v roku 1935. Iba dvaja z nich – [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonnyj]] a [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilov]] – prežili [[Veľká čistka|stalinské čistky]].]] [[Súbor:Bundesarchiv_Bild_183-H27337,_Moskau,_Stalin_und_Ribbentrop_im_Kreml.jpg|thumb|170px|[[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] a [[Joachim von Ribbentrop]] si vymieňajú potrasenie rúk po podpise [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Molotov–Ribbentrop]] v auguste 1939.]] Po smrti [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] v roku 1924 sa dostal na čelo [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]. Ten najprv využil nejednotnosť svojej opozície v strane a postupne odstraňoval svojich politických protivníkov. Najskôr za pomoci [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorija Zinovieva]] a [[Lev Borisovič Kamenev|Leva Kameneva]] odstránil [[Lev Davidovič Trockij|Leva Trockého]], následne sa obrátil aj proti spojencom z tohto triumvirátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grigory Yevseyevich Zinovyev {{!}} Russian revolutionary {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Grigory-Yevseyevich-Zinovyev|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2023-05-14|jazyk=en}}</ref> V tom čase začala premena krajiny podľa Stalinových predstáv. Začala sa brutálna [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácia]] a prenasledovanie odporcov sovietskeho režimu, za obeť Stalinovej politiky v tej dobe len na Ukrajine zomrelo 3,3 milióna ľudí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = | titul = Krvavé územie : Európa medzi Hitlerom a Stalinom | vydanie = 1 | vydavateľ = Promedia Group | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-8159-025-2 | kapitola = | strany = 44-45| jazyk = }}</ref> Začalo sa tiež intenzívne spriemyselňovanie. Neskôr koncom 30. rokov Stalin zintenzívnil boj proti svojim vnútorným nepriateľom nielen v strane, ale aj v armáde. Vrcholili [[stalinské represie]], najbrutálnejšie z nich sú označované ako [[veľký teror]]. Za obeť týchto čistiek padli mnohé významné osobnosti ako [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Nikolaj Bucharin]]. Na krajinu mali veľmi zlý dopad tiež [[stalinské čistky v armáde|čistky v armáde]], ktorým padli za obeť 3 z piatich vtedajších maršalov, ale aj tisíce ďalších generálov a nižších dôstojníkov. Až [[zimná vojna]] s Fínskom ukázala, v akom bezútešnom stave sa sovietske ozbrojené sily skutočne nachádzajú. Sovietsky zväz sa v tomto období angažoval vo viacerých ozbrojených konfliktoch s Japonskom, v ktorých však na rozdiel od bojov s Fínskom červená armáda obstála veľmi dobre. Stalin navyše medzitým podpísal [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluvu o priateľstve]] s nacistickým Nemeckom, ktoré ako dúfal, sa prv než udrie na ZSSR oslabí bojom v západnej Európe. Plánovaná reorganizácia a dozbrojenie armády malo byť ukončené v roku 1942. Od začiatku roka 1941 však bolo evidentné, že ďalším cieľom [[Adolf Hitler|Hitlerových]] vojsk bude práve Sovietsky zväz. Stalin však celkom ignoroval všetky varovné informácie, dnes sa všeobecne predpokladá, že tak chcel oddialiť nemecký útok. ==== Druhá svetová vojna ==== {{Hlavný článok|Východný front (druhá svetová vojna)|Sovietske vojnové zločiny}} [[Súbor:German troops crossing the Soviet border.jpg|thumb|upright|Nemecké jednotky na sovietskej štátnej hranici, 22. jún 1941]] Dňa [[22. jún]]a [[1941]] krajinu napadlo [[nacistické Nemecko]] a rad jeho [[Os Berlín-Rím-Tokio|spojencov]], čim otvorili tzv. [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] začala sa najväčšia ozbrojená kampaň v histórii. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je toto obdobie bežne označované ako ''Veľká vlastenecká vojna'' (tento názov po prvýkrát použil Stalin). Vojna sa pre krajinu začala za tých najnevhodnejších podmienok a ZSSR hneď na začiatku utrpel ťažké straty. Do velenia armády navyše mnohokrát neodborne zasahoval Stalin, najprv prikázal viesť frontálny protiútok nepripravenými, nedostatočne zmobilizovanými a nerozvinutými jednotkami západných okruhov, čo malo za následok stratu väčšiny týchto jednotiek, neskôr vo viacerých momentoch trval na držaní významných bodov namiesto [[ústup (vojenstvo)|ústupu]]. Tak bolo len pri Kyjeve zajatých alebo zabitých vyše 600&nbsp;000 sovietskych vojakov. Okrem toho však pomerne účinne pôsobil na zahraničnopolitickej, propagandistickej a hospodárskej scéne. Okamžite po napadnutí krajiny uzavrel spojenectvo so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]], to i napriek tomu, že tieto krajiny boli ideologickými nepriateľmi sovietskeho systému. V priebehu vojny tiež zvýšil spoluprácu s [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnou cirkvou]] a prakticky pozastavil jej prenasledovanie. Týmito krokmi si nielen zabezpečil dôležitých spojencov pre boj proti veľmi silnému nepriateľovi, ale v časti obyvateľstva vyvolal dojem, že po vojne sa pomery v krajine zmenia k lepšiemu. Veľmi dôležitá bola tiež mobilizácia obyvateľstva, ktorú Stalin zvládol veľmi dobre, rovnako ako pomerne úspešne evakuoval veľkú časť priemyslu a robotníkov, ktorá sa nachádzala v oblastiach ohrozených nemeckým vpádom. [[Súbor:RIAN archive 44732 Soviet soldiers attack house.jpg|thumb|left|240px|[[Bitka o Stalingrad]], ktorú mnohí historici považujú za rozhodujúci zlom v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]]] Počas [[bitka o Moskvu|bitky pred Moskvou]] sa začal rysovať skutočný obrat v druhej svetovej vojne. Ukázalo sa, že napriek všetkým snahám Nemci [[Moskva|Moskvu]] nedosiahnu a naopak, boli po prvýkrát za vojnu nútení ustupovať. Toto však netrvalo dlho, Sovieti nepredpokladali tak skoré zotavenie nemeckých jednotiek a na jar 1942 boli zaskočení silnými protiútokmi. Nacistické vojská opäť prenikli hlboko do územia ZSSR, teraz však smerom k dolnému toku [[Volga|Volgy]] na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Nasledovala ťažká [[bitka o Stalingrad]], v ktorej však Nemcov opäť zastavil silný odpor sovietskych vojsk a nečakaný protiútok, ktorý zničil ich 6. armádu a ťažko poznamenal 4. tankovú a ďalšie 3 rumunské a maďarské armády. Počas [[Bitka v Kurskom oblúku|bitky pri Kursku]] zlyhala posledná nemecká šanca o možnosť vybojovať na východe rovnováhu. Nemci však ešte neboli zničení a ich vytlačenie z krajiny trvajúce do leta 1944 si vyžiadalo tisíce mŕtvych. Oblasti, ktoré boli zasiahnuté bojmi, boli ťažko poškodené, miestami navyše celkom vyľudnené. Nemci na sovietskom území spáchali jedny z najťažších [[vojnový zločin|vojnových zločinov]]. Proti nacistickej okupácii sa v krajine postavilo silné hnutie odporu, ktoré viedlo na okupovaných územiach intenzívnu [[partizánska vojna|partizánsku vojnu]]. [[2. máj]]a [[1945]] sovietske jednotky [[bitka o Berlín|dovŕšili likvidáciu]] nemeckých vojsk v [[Berlín]]e. Neskôr bola ich časť presmerovaná na [[Praha|Prahu]], kde sa stále nachádzalo vyše 500&nbsp;000 nemeckých vojakov unikajúcich na západ. V noci z 8. na [[9. máj]]a 1945 nemecké vojská kapitulovali. Ozbrojené sily sovietskeho zväzu sa podieľali alebo sami oslobodili [[Poľsko]], [[Rumunsko]], [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Juhoslávia|Juhosláviu]], [[Nórsko]] a [[Nemecko]], ktoré bolo rozdelené na okupačné zóny. Krajinou, ktorá sa na porážke nacistického Nemecka podieľala najväčšou mierou bol práve Sovietsky zväz. Na požiadanie Spojencov v auguste 1945 zaútočili sovietske vojská na japonskú armádu v [[Mandžusko|Mandžusku]] a prispeli tak k skorej kapitulácii poslednej z krajín Osi, ktorá ešte vzdorovala ich tlaku. [[Súbor:Map US Lend Lease shipments to USSR-WW2.jpg|náhľad|300px|Americké zásielky v rámci programu [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] do ZSSR]] Sovietskemu zväzu v jeho vojnovom úsilí výrazne pomohli [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]] prostredníctvom [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] (''Lend-Lease''). Celkovo americké dodávky do ZSSR prostredníctvom ''Lend-Lease'' predstavovali 11 miliárd [[Americký dolár|dolárov]] v materiáli: viac než 400 000 [[Jeep|džípov]] a nákladných áut; 12 000 obrnených vozidiel (vrátane 7 000 [[tank]]ov, z toho asi 1 386<ref>Zaloga (Armored Thunderbolt) pp. 28, 30, 31</ref> ks [[M3 Lee]] a 4 102 [[M4 Sherman]]);<ref>''Lend-Lease Shipments: World {{nowrap|War II}}'', Section IIIB, Published by Office, Chief of Finance, War Department, December 31, 1946, p. 8.</ref> 11 400 lietadiel (z toho 4 719 [[Bell P-39 Airacobra]], 3 414 [[Douglas A-20|Douglas A-20 Havoc]] a 2 397 ks [[Bell P-63 Kingcobra]])<ref>{{harvbz|Hardesty|1991|St=253}}</ref> a 1,75 milióna ton potravín.<ref>[http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf''World {{nowrap|War II}} The War Against Germany And Italy''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170506174749/http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf |date=2017-05-06 }}, US Army Center of Military History, p. 158.</ref> Približne 17,5 milióna ton vojenského vybavenia, vozidiel, priemyselných zásob a potravín bolo do ZSSR odoslaných zo [[západná pologuľa|západnej pologule]], z ktorých 94 % pochádzalo z USA. Pre porovnanie, celkom 22 miliónov ton pristálo v Európe na zásobovanie amerických síl od januára 1942 do mája 1945. Odhaduje sa, že americké dodávky do ZSSR cez samotný perzský koridor boli podľa štandardov americkej armády dostatočné na udržanie šesťdesiatich bojových divízií v línii.<ref>{{cite web|title=The five Lend-Lease routes to Russia |url=http://www.o5m6.de/Routes.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20031212063805/http://www.o5m6.de/routes.html|url-status=dead |archive-date=December 12, 2003 |website=Engines of the Red Army |access-date=July 12, 2014}}</ref><ref>{{cite book |last1=Motter |first1=T.H. Vail |title=The Persian Corridor and Aid to Russia |date=1952 |publisher=Center of Military History |pages=4–6 |url=https://history.army.mil/books/wwii/persian/index.htm|access-date=July 12, 2014}}</ref> O život prišlo vyše 15 miliónov sovietskych civilistov. Počas druhej svetovej vojny bolo v boji zabitých 8,7 milióna vojakov Červenej armády, z toho 5,8 milióna [[Rusi|Rusov]], 1,4 milióna [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a 1,5 milióna príslušníkov ostatných sovietskych národov.<ref>G. I. Krivosheev. ''Soviet Casualties and Combat Losses''. Greenhill 1997 {{ISBN|978-1-85367-280-4}} Strany 85–97</ref> Ďalej v rokoch 1941–1942 v nemeckom zajatí [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynulo okolo 3 miliónov sovietskych vojnových zajatcov]] v rámci nemeckého plánu genocídy slovanských národov tzv. [[Generalplan Ost]].<ref>„[http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi Geografie krvavých zemí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402113501/http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi |date=2015-04-02 }}“. Respekt. 24. novembra 2013</ref> Nemeckí vojaci a ich spojenci sa na sovietskom území vo veľkom dopúšťali [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti]], ako bol napríklad masaker v Odesse v októbri 1941, pri ktorom rumunské a nemecké jednotky zastrelili alebo upálili až 34 000 odesských Židov, alebo [[Blokáda Leningradu|obliehanie Leningradu]] nemeckými a fínskymi vojskami, ktoré si vyžiadalo životy 1 milióna civilistov. V [[Bielorusko|Bielorusku]] boli vyvraždené stovky dedín a celkovo zahynula asi štvrtina vtedajšej bieloruskej populácie.<ref>„[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/219876-v-beloruske-chatyni-upalili-naciste-zaziva-149-obyvatel-vcetne-75-deti/ V bieloruskej Chatyni upálili nacisti zaživa 149 obyvateľov, vrátane 75 detí]“. Česká televízia. 22. marca 2013</ref> Sovietski vojaci sa dopúšťali hromadného znásilňovania na okupovaných územiach, najmä v [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|Nemecku]].<ref>{{cite book|title=Women and War|url=https://books.google.com/books?id=lyZYS_GxglIC&pg=PA480|year=2006|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-85109-770-8|pages=480–}} </ref> Po povojnových znásilneniach nasledovali desaťročia mlčania.<ref>{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220112/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html|archive-date=12 January 2022 |url-access=subscription |url-status=live|title=German women break their silence on horrors of Red Army rapes|author=Allan Hall in Berlin|date=24 October 2008|work=Telegraph.co.uk|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="The Independent">{{cite web|url=https://www.independent.co.uk/news/world/europe/raped-by-the-red-army-two-million-german-women-speak-out-1669074.html|title=Raped by the Red Army: Two million German women speak out|work=The Independent|date=15 April 2009|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="Susanne Beyer">{{cite news|url=http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,680354,00.html|title=Harrowing Memoir: German Woman Writes Ground-Breaking Account of WW2 Rape|author=Susanne Beyer|newspaper=Der Spiegel|date=26 February 2010|publisher=Spiegel.de|access-date=10 December 2014}}</ref> Podľa historika [[Antony Beevor|Antonyho Beevora]], ktorého knihy boli v roku 2015 zakázané na niektorých ruských školách a vysokých školách, zložky [[NKVD]] (sovietskej tajnej polície) odhalili, že vedenie vedelo, čo sa deje, ale urobilo málo, aby to zastavilo.<ref name=Bird>{{cite journal |last=Bird |first=Nicky |title=Berlin: The Downfall 1945 by Antony Beevor |journal=International Affairs |volume=78 |number=4 |date=October 2002 |pages=914–916 |institution=Royal Institute of International Affairs}}</ref> Znásilnení sa často dopúšťali jednotky zadných sledov, týlové jednotky. Podľa profesora Olega Ržeševského bolo „4 148 dôstojníkov Červenej armády a mnoho vojakov potrestaných za páchanie zverstiev“. Presný počet nemeckých žien a dievčat znásilnených sovietskymi vojskami počas vojny a okupácie nie je známy, ale historici odhadujú, že ich počty sú pravdepodobne státisíce a možno až dva milióny.<ref name=":4">{{Cite book|last=Norman M.|first=Naimark, Norman M.|title=The Russians in Germany: A History of the Soviet Zone of Occupation, 1945–1949|publisher=Cambridge: Belknap Press|year=1995|isbn=|location=|pages=70}}</ref> ==== Obdobie povojnovej Stalinovej vlády ==== [[Súbor:Mao, Bulganin, Stalin, Ulbricht Tsedenbal.jpeg|thumb|[[Mao Ce-tung]] na oslavách Stalinových 70. narodenín v [[Moskva|Moskve]], 1949]] Stalin počas vojny na základe dohôd so západnými Spojencami získal vplyv vo východoeurópskych krajinách, kde po vojne podporoval rozmach komunistických režimov. Očakávania mnohých ľudí v zlepšenie vzťahov so západom sa však nenaplnili. USA a ZSSR sa začali viesť nevraživú politiku, ktorá vyústila do [[studená vojna|studenej vojny]]. Stalin navyše pokračoval v nezmyselne krutej domácej politike, opäť obrátil hnev proti nepriateľom režimu, do pracovných táborov poslal milióny bývalých vojakov, či ďalších „nepriateľov vlasti“. Chyby v jeho vnútornej aj zahraničnej politike mali podstatný vplyv na to, že po jeho smrti v roku 1953 začala krajina mocensky, ako aj ekonomicky upadať. Tento úpadok mal neskôr výrazný vplyv na samotný rozpad ZSSR. Počas bezprostredného povojnového obdobia Sovietsky zväz prestaval a rozšíril svoju ekonomiku, pričom si zachoval prísne centralizovaný systém. Prevzal účinnú kontrolu nad väčšinou krajín [[Východná Európa|východnej Európy]] (okrem [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a neskôr [[Albánsko|Albánska]]) a premenil ich na [[Satelitný štát|satelitné štáty]], ktoré v roku 1955 zviazal vojenskou alianciou [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskou zmluvou]]. Ďalej od rokov 1949 až 1991<ref name="fas.org">{{cite web |title=Main Intelligence Administration (GRU) Glavnoye Razvedovatel'noye Upravlenie – Russia / Soviet Intelligence Agencies |url=https://fas.org/irp/world/russia/gru/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20081226090607/http://www.fas.org/irp/world/russia/gru/|archive-date=26 December 2008 |access-date=24 November 2008 |publisher=Fas.org}}</ref> v hospodárskej organizácii [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rade vzájomnej hospodárskej pomoci]] čiže RVHP, náprotivku [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS). Hoci bola Varšavská zmluva nominálne „obrannou“ alianciou, jej primárnou funkciou bolo chrániť hegemóniu Sovietskeho zväzu nad jeho východoeurópskymi satelitmi, pričom jedinými priamymi vojenskými akciami paktu boli invázie do vlastných členských štátov, ktoré mali zabrániť ich odtrhnutiu.<ref name="history.com">[https://www.history.com/.amp/this-day-in-history/warsaw-pact-ends This day in history: the Warsaw Pact ends]</ref> ZSSR sa sústredil na vlastnú obnovu, zabral a odviezol väčšinu nemeckých priemyselných závodov a vymáhal vojnové reparácie od [[Nemecká demokratická republika|východného Nemecka]], [[Maďarská ľudová republika|Maďarska]], [[Rumunská socialistická republika|Rumunska]] a [[Bulharská ľudová republika|Bulharska]] pomocou spoločných podnikov ovládaných Sovietmi. Tiež zaviedol obchodné dojednania zámerne navrhnuté tak, aby zvýhodnili štát. Moskva ovládala komunistické strany, ktoré ovládali satelitné štáty, a tie sa riadili príkazmi z [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. Historik Mark Kramer uzatvára: {{citát|„Čistý odliv zdrojov z východnej Európy do Sovietskeho zväzu činil v prvom desaťročí po druhej svetovej vojne približne 15 až 20 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá sa približne rovná celkovej pomoci poskytnutej Spojenými štátmi západnej Európe v rámci Marshallovho plánu“<ref>Mark Kramer, "The Soviet Bloc and the Cold War in Europe," in {{Cite book |editor-first=Klaus | editor-last=Larresm |url=https://books.google.com/books?id=EyNcCwAAQBAJ&pg=PT174|title=A Companion to Europe Since 1945 |publisher=Wiley |year=2014 |isbn=978-1-118-89024-0 |page=79}}</ref>}} Neskôr RVHP poskytla pomoc nakoniec víťaznej [[Komunistická strana Číny|Čínskej komunistickej strane]] a jej vplyv rástol i inde vo svete. Zo strachu z jej ambícií sa vojnoví spojenci Sovietskeho zväzu, [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]], stali jeho nepriateľmi. V nasledujúcej [[Studená vojna|studenej vojne]] sa obe strany nepriamo stretli v zástupných vojnách. Myšlienkovým smerom určujúcim politiku západu voči ZSSR sa v roku 1947 stala [[Trumanova doktrína]], známa tiež ako „zadržiavanie komunizmu“. USA a ich spojenci začali brániť expanzívnym snahám Sovietskeho zväzu vojenskou a ekonomickou silou.<ref name="pacner267">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. S. 267.</ref> === 1953{{--}}1985 === [[Súbor:Soviet empire 1960.png|thumb|left|Mapa zobrazujúca najväčší územný rozsah Sovietskeho zväzu a štáty, ktoré politicky, hospodársky a vojensky ovládal v roku 1960]] Po Stalinovej smrti jeho bývalí blízki spolupracovníci, často zodpovední za brutálne stalinské zločiny radikálne zmenili politický kurz. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berija]] (minister vnútra) napríklad začal s prepúšťaním politických väzňov z rúk ministerstva vnútra (bývalého [[NKVD]]) a kritikou Stalina na vnútrostraníckej úrovni. V dôsledku obáv ostatných špičiek sovietskej politiky z nárastu jeho moci však bol pomerne rýchlo odstránený a popravený. Hlavou štátu bezprostredne po smrti Stalina bol [[Georgij Maximilianovič Malenkov|G. M. Malenkov]], ktorý sa pokúšal o ekonomické reformy, z postu predsedu rady ministrov však bol odstránený agilnejším [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. Po XX. zjazde komunistickej strany v roku [[1956]], nový prvý sekretár strany N. S. Chruščov odsúdil kult osobnosti ako aj mnohé [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] kroky. Chruščov, ale i jeho nasledovníci, však už neboli ochotní stavať svoju moc na krutovláde a pracovných táboroch v takej miere, ako ich predchodca. Ako ukázala neskôr napr. [[Karibská kríza]], neboli ochotní ani riskovať priamy konflikt s [[Spojené štáty|USA]] alebo inou krajinou [[NATO]]. Za vlády Nikitu Chruščova však prebehlo aj zblíženie ZSSR s USA, bola napr. zriadená horúca linka medzi Kremľom a Bielym domom, ktorá v kritických situáciách umožňovala okamžitý kontakt vodcov oboch krajín. Popri množstve chaotických reforiem, o ktoré sa Chruščov pokúsil, patrí medzi výsledky jeho aktivít aj napr. pričlenenie Krymu k Ukrajinskej SSR. Roku [[1964]] bol Chruščov zbavený moci členmi tvrdého krídla Strany a odsunutý do úzadia. Na jeho miesto sa tlačili hneď niekoľkí predstavitelia elity: predseda vlády [[Alexej Kosygin]], predseda prezídia Najvyššieho sovietu [[Nikolaj Podgornyj]] (funkcia formálnej hlavy ZSSR) a stranícky byrokrat [[Leonid Iľjič Brežnev]], zastávajúci post prvého tajomníka UV KSSS. Spomedzi nich získal v priebehu 2 rokov najvyšší vplyv Leonid Brežnev. [[Súbor:Ford signing accord with Brehznev November 24 1974 myheritage.jpg|thumb|[[prezident Spojených štátov|Prezident USA]] [[Gerald Ford]] a sovietsky vodca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] podpisujú dohodu [[Strategic Arms Limitation Talks#SALT I|SALT I]], 1974]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Práve on mal v nasledujúcich rokoch veľký podiel na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|intervencii]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v lete roku [[1968]]. Počas jeho vlády sa výrazne zhoršili vzťahy s [[ČĽR|Čínou]]. Čínski vodcovia označovali ZSSR za svojho najväčšieho nepriateľa. Prebehlo tiež niekoľko menších ozbrojených stretnutí, v marci roku [[1969]] na rieke [[Ussuri]] a na riečnom ostrove [[Damanskij (ostrov)|Damanskij]] ([[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|čínsko-sovietske konflikty]]). Ako aj na hraniciach [[Kazachstan]]u a [[ČĽR]] v auguste toho istého roku. Brežnev sa v tejto dobe obklopil vedením, ktoré sa skladalo z členov všetkých dôležitých záujmových skupín komunistickej strany. Okrem toho, že Brežnev uvoľnil svojou zahraničnou politikou napätie v Európe, pokúšal sa normalizovať aj vzťahy s USA, ktoré už niekoľko rokov predávali veľké množstvo obilia do ZSSR. Výsledkom rokovaní medzi USA a ZSSR bola dohoda o obmedzení strategických jadrových zbraní [[SALT I]]. [[Súbor:RIAN archive 487609 Boleslav Telichan's family at summer house.jpg|thumb|Rodina pracovníka závodu Krasnyj Chimik v [[Petrohrad|Leningrade]] v ich letnom dome, [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1981]] V tomto období rýchlo rástla životná úroveň obyvateľstva. Mzdy rástli podstatne rýchlejšie ako životné náklady. To však spôsobovalo disproporcie medzi úsporami a produktmi, ktoré bolo možné za ne nakúpiť, vzhľadom na to že výroba spotrebného tovaru pomaly klesala. Na druhej strane sa zvyšovala vybavenosť sovietskych domácností. Zlepšili sa tiež bytové podmienky. Vzrástla motorizácia a skvalitnila sa výživa obyvateľstva. Na druhej strane sa sovietske kolchozy prejavili ako neefektívne. Sovietsky zväz nedokázal pravidelne vyprodukovať dostatok potravín pre vlastnú potrebu. Tretina zožatého obilia bola zničená kvôli zlému uskladneniu. Naproti tomu 25{{--}}30 % poľnohospodárskej výroby pochádzalo zo záhumienok, ktoré tvorili len 3 % celkovej ornej pôdy. Pre celé hospodárstvo bolo príznačné lajdáctvo a potláčanie akejkoľvek iniciatívy. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. Pod jeho vedením systém nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. V roku [[1979]] pomocou [[KGB]] zorganizoval v [[Afganistan]]e puč, po ktorom nasledovala zdĺhavá [[Sovietska intervencia v Afganistane|krvavá vojna]]. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po Brežnevovej smrti roku [[1982]]. Nástupcom Brežneva sa stal [[Jurij Vladimirovič Andropov]], bývalý šéf [[KGB]]. Sovietska tajná služba, bola v tej dobe organizáciou, ktorá mala najlepší prehľad o skutočnom dianí v krajine. Andropov sa prejavoval ako opatrný reformátor. Pokúšal sa obmedziť absentérstvo, alkoholizmus (vskutku zaujímavé je, že príjmy z alkoholu tvorili 5{{--}}8 % [[HDP]] ZSSR), čierny trh, vystupňoval boj proti korupcii, pokúsil sa zvýšiť všeobecnú disciplínu, obzvlášť pracovnú. Asi najväčším úspechom Andropova počas jeho 15 mesiacov v úrade bola jeho kádrová politika. Presadzoval nové, mladšie stranícke kádre a odstraňoval prestarnutú brežnevovskú garnitúru. Od polovice roku [[1983]] sa však rýchlo zhoršoval jeho zdravotný stav, až nakoniec [[9. február]]a [[1984]] zomrel. V svojom odkaze ústrednému výboru strany žiadal Andropov za svojho nástupcu Michaila Gorbačova. Ten sa však zdal starej brežnevovskej garde veľmi mladý, tá si navyše ešte priala udržať moc. Za nového generálneho tajomníka bol zvolený [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantin Černenko]], ten ale nevládol ani 1 rok a zomrel [[10. marec|10. marca]] [[1985]]. Politbyro do 24 hodín od jeho smrti odporučilo Ústrednému výboru strany, aby bol za nového tajomníka zvolený [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]]. === Prestavba a rozpad === [[Súbor:President Ronald Reagan and Soviet General Secretary Gorbachev at The First Summit in Geneva Switzerland - DPLA - b534f3d00bb05c3cc293789b180d2116.jpg|thumb|left|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] počas individuálnych rozhovorov s americkým prezidentom [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]], 1985]] [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] sa stal vodcom chorej veľmoci. Ako predstaviteľ mladých, umiernených reformátorov v Komunistickej strane sa snažil napraviť, oživiť a pokiaľ možno liberalizovať strnulý sovietsky systém. To sa chcel pokúsiť dosiahnuť takým spôsobom, aby ho nemusel zásadne meniť. Nemal však jasné predstavy o reformách a ich hĺbke. Ako sa neskôr ukázalo, nemal ani presné predstavy o skutočnom stave v krajine. Pri reformách sprvu dával dôraz na zvýšenie stagnujúceho ekonomického rastu. Ten bol okrem skostnatenosti riadiaceho aparátu spôsobený aj problémami so systematickým falšovaním ekonomických výsledkov, čo bolo bežnou praxou v krajine. Pokúšal sa odstrániť byrokraciu a centralizmus, pre to bolo potrebné zvýšiť otvorenosť a informovanosť spoločnosti. Nasledovala tzv. „[[glasnosť]]“, a neskôr potreba hlbších reforiem komunistického systému, tzv. „[[perestrojka]]“. Za Gorbačovovej vlády sa podstatne zlepšili vzťahy ZSSR s [[Spojené štáty|USA]] ako aj západoeurópskymi krajinami. Gorbačov sa stal veľmi uznávaný v zahraničí. Vo vzťahu k východoeurópskym krajinám presadzoval politiku nezasahovania. To neskôr vyústilo do postupného pádu komunistických režimov v týchto krajinách. [[Súbor:Changes in national boundaries after the end of the Cold War.jpg|thumb|Územné zmeny vo [[východný blok|východnom bloku]] po skončení [[studená vojna|studenej vojny]]]] Uvoľňovanie vzťahov v samotnom ZSSR malo ale zhubný vplyv aj na samotné republiky. Predstavitelia jednotlivých republík sa začali navzájom obviňovať z ekonomického zaostávania krajiny. Neskôr do popredia vystúpili aj národnostné nepokoje najmä v Pobaltí a Zakaukazsku. Jednotlivé národné parlamenty sa začali odkláňať od Moskvy a dokonca žiadali autonómiu. Gorbačov sa ocitol medzi dvoma tábormi. Radikálni reformátori ho považovali za príliš konzervatívneho, naopak konzervatívni komunisti za priveľmi radikálneho. Práve predstavitelia tvrdej línie sa [[18. august]]a [[1991]] pokúsili o [[puč]]. Ten bol ale veľmi slabo naplánovaný a mal nízku podporu, hlavne armády. Po piatich dňoch bola väčšina pučistov zatknutá alebo spáchala samovraždu. Vtedy sa na scénu znovu dostal [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]], populárny predstaviteľ Moskovskej straníckej organizácie. Najvyšší soviet mu vtedy udelil mimoriadne právomoci, Jeľcin prevzal kontrolu nad ozbrojenými silami na území Ruska, zastavil činnosť Komunistickej strany. Nasledovala likvidácia celozväzových inštitúcií a mnohých ministerstiev. Dňa [[8. december|8. decembra]] 1991 sa na chate v [[Bielovežský národný park|Bielovežskom pralese]] zišli prezidenti Ruska a Ukrajiny, Boris Jeľcin a [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorí presvedčili predsedu Najvyššieho sovietu Bieloruska, [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislava Šuškeviča]], aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a jeho nahradením voľným združením, Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ). Legitimitu tohto kroku odôvodňovali skutočnosťou, že roku 1922 tieto štáty vytvorili podpisom zväzovej zmluvy ZSSR a mali ho teda aj právo rozpustiť. Predstavitelia väčšiny ostatných republík boli rýchlym spádom udalostí prebiehajúcich mimo ich vplyvu značne prekvapení. Vymohli si preto taktiež vstup do SNŠ, ktoré malo vytvoriť podmienky pre uchovanie potrebných vzťahov medzi novovzniknutými krajinami. Stalo sa tak [[21. december|21. decembra]] 1991, keď 11 zostávajúcich republík ZSSR (pobaltské štáty a [[Gruzínsko]] sa odmietli pripojiť) vyhlásilo, že vytvorením [[SNŠ]] prestal existovať Sovietsky zväz. Ten bol formálne zrušený [[26. december|26. decembra]] 1991. Deň pred tým rezignoval Gorbačov, prvý aj posledný prezident tejto krajiny. Rozpad ZSSR mal globálny [[Geopolitika|geopolitický]] význam – doslova zatriasol rovnováhou síl vo svete – z dvojpolárneho sveta (rozdeleného na ten východný a západný) zostali ako posledná [[superveľmoc]] [[Spojené štáty americké]]. Koniec studenej vojny zastihol obe superveľmoci s obrovskou infraštruktúrou a najmä arzenálom zastarávajúcej a teraz nevyužiteľnej vojenskej techniky (vrátane priemyslu priamo napojeného na zbrojenie). Došlo k „desovietizácii“ satelitných štátov a štátov pod vplyvom Sovietskeho zväzu – koniec princípu politického monopolu jednej vedúcej strany, zavedenie demokratických princípov, často vrátane prepísania samotnej ústavy, decentralizácia plánovania, liberalizácia ekonomiky a mnohých ďalších agend spojených s fungovaním štátu, privatizácia štátneho majetku, zavedenie súkromného podnikania, prílev zahraničného kapitálu a spolu s ekonomickými a politickými zmenami aj (väčšie či menšie) vyrovnanie sa so zločinmi komunistického režimu. Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a štátov pod jeho vplyvom zasiahla v priebehu 90. rokov hospodárska kríza. Napríklad v Rusku kvôli prehnanej privatizácii prepukla hlboká hospodárska a sociálna kríza, skrachovala väčšina štátnych podnikov a rapídne sa zvýšila nezamestnanosť. === Príčiny rozpadu === ==== Národnostné príčiny a decentralizácia moci ==== [[Súbor:RIAN archive 699872 Dushanbe riots, February 1990.jpg|thumb|left|Nacionalistické protivládne nepokoje v [[Dušanbe]], [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]], 1990]] V období prebiehajúcich decentralizačných reforiem sa miestne komunistické strany v jednotlivých oblastiach menili na lokálne centrá moci, ktoré boli čoraz menej závislé na [[Moskva|Moskve]]. Nepokoje, ktoré prebehli po tom, ako bol roku [[1986]] vymenený kvôli korupcii prvý tajomník komunistickej strany v Kazachstane pôvodom Kazach za iného funkcionára, ktorý však bol Rus, ukázali citlivosť národnostnej otázky, ktorú sa dlhú dobu darilo tvrdými protiopatreniami potláčať. Do popredia tak pomaly vystupovala otázka krívd spôsobených neruským národom. Mnoho príslušníkov neruských národov videlo za krivdami a nešťastiami, ktoré im spôsobil režim, [[Rusi|Rusov]]. Dôvodom však bolo v prevažnej miere to, že o ruské obyvateľstvo sa opieralo cárske Rusko, ktorého štruktúry do značnej miery Sovietsky zväz prebral. Práve ruské obyvateľstvo bolo najčastejšie využívané ako mobilná pracovná sila, či ako riadiaci element posielaný do všetkých kútov krajiny. Ruština sa však stala preferovaná ako jazyk inteligencie a to aj napriek tomu, že štát garantoval rozvoj všetkých národov a národností, ba aj ich tradícií a kultúry. Na druhej strane ale dôkladne monitoroval a potlačoval všetko, čo bolo z politického a ideologického hľadiska považované za nacionalizmus. Na Rusov v tomto prípade dopadá vina za chyby režimu z veľkej časti neprávom. RSFR napríklad nemala nikdy svoju vlastnú stranu, ktorá by bránila jej záujmy, tak ako ich mali ostatné republiky. Problémom bola takisto rýchlo rastúca populácia stredoázijských, prevažne [[Islam|moslimských]] republík, ktorých obyvateľstvo na rozdiel od slovanského (ruského obzvlášť) nebolo ochotné sťahovať sa do inej oblasti, tobôž osídľovať riedko obývanú [[Sibír]]. Tá sa mimochodom vyľudňovala počas celého povojnového obdobia, aj napriek tomu, že štát prisťahovalcov do týchto oblasti krajiny zvýhodňoval. V rámci „glasnosti“ sa koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] v ZSSR otvorene hovorilo o zločinoch, ale aj problémoch režimu, čo však bohužiaľ vôbec neviedlo k ich riešeniu, ale skôr k ich rozmazávaniu. Mnoho obyvateľov bolo zaskočených, ba až znechutených režimom, ktorý to všetko spôsobil. Vládla dezilúzia. Po neúspešnom puči v [[august]]e [[1991]], bola väčšina obyvateľstva zväzových republík natoľko zhnusená dianím v krajine, že nik nezasiahol, keď sa v tomto momente oddelili od krajiny pobaltské republiky. Moci v krajinách sa vtedy rozhodli chopiť miestne elity, ktoré dovŕšili rozpad krajiny v decembri [[1991]] zrušením ZSSR a vytvorením jeho nepodarenej „demokratickej“ náhrady vo forme [[SNŠ|Spoločenstva nezávislých štátov]]. ==== Ekonomické a sociálne problémy ==== [[Súbor:Unidentified Hammond Slides 24.jpg|thumb|Trh v [[Kyjev]]e, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1972]] Postupné spomaľovanie ekonomického rastu ZSSR badateľné od polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] bolo spôsobené tým, že krajina prešla fázou, kedy čerpala z extenzívneho rastu. Centrálne plánovaná [[ekonomika]] v tomto období dosiahla zenit svojej výkonnosti a začala upadať. [[Poľnohospodárstvo]] stagnovalo už dlhšiu dobu. Priemyselná výroba potrebovala v tomto období nutné reformy, ale Brežnevova administratíva sa ich obávala spustiť. Veľká časť finančných prostriedkov štátu sa míňala na zbrojenie – v priemere 10 % až 18 % [[HDP]]. Štát plytval prostriedkami na podporu svojich spojencov v konfliktoch po celom svete. Prakticky všetky tieto prostriedky boli nenávratne stratené. Výdaje na zbrojenie ešte zvýšil aj [[Sovietska invázia do Afganistanu|Afganský konflikt]], do ktorého [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] zbytočne zatiahol krajinu. Na zbrojenie sa orientoval aj prakticky všetok výskumný potenciál. Civilný sektor sa zanedbával, čo ešte viac zvýraznilo sovietske zaostávanie v špičkových technológiách, najmä [[Elektronika|elektronike]]. V 80. rokoch sa už začal prejavovať nedostatok spotrebného tovaru a niektorých druhov potravín. Vzrastal význam sivej ekonomiky. Odhady vravia, že dosahovala 10 – 25 % celkového HDP, pričom tvorila 30 – 40 % celkových príjmov obyvateľstva. Ekonomická kríza sa prehlbovala hlavne v období po smrti Brežneva. V roku [[1984]] 54 % [[export]]u krajiny tvoril vývoz [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]]. Sovietsky zväz čoraz viac pripomínal krajiny tretieho sveta, keď až 40 % jeho dovozu tvorili potraviny. Krízu prehĺbil aj pokles cien ropy na svetových trhoch. Stav ekonomiky bol hlavným podnetom, ktorý viedol [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačova]] k začatiu reforiem. Ten však už po dvoch rokoch musel uznať, že aj hospodárski plánovači z Moskvy stratili predstavu o tom, podľa akých zákonov vlastne sovietska ekonomika funguje. Reformy však tiež príliš nepomáhali. Zákon o štátnom podniku napríklad oprávňoval zamestnancov voliť riaditeľa podniku. To viedlo mnohých riaditeľov veľkých priemyselných podnikov k populistickým krokom, a tak namiesto investícií do modernizácie výroby míňali na neadekvátne zvyšovanie platov zamestnancov. Spomaľoval sa rast hospodárstva. Kolchozy prestali byť ochotné predávať štátu poľnohospodárske produkty za nízke (štátom určené) výkupné ceny. Jednotlivé republiky sa bránili odlivu potravín a výrobkov do centra. Až v roku [[1991]] sa štát odhodlal priblížiť umelo udržiavané ceny niektorých tovarov ich trhovej hodnote. Ako väčšina Gorbačovových reforiem, aj toto bol len polovičatý krok, pretože štát sa stále pokúšal držať cenovú hladinu vo svojich rukách. Na niektoré druhy tovaru bolo potrebné čakať v dlhých frontách. Často ani to nezaručilo, že kupujúci tovar dostal. Začali sa prejavovať občianske nepokoje (napríklad protesty baníkov v [[Donecká panva|Doneckej panve]] roku [[1989]]), národnostné trenice a všeobecná dezilúzia prestavbou komunizmu. Definitívnym klincom do rakvy bol puč zorganizovaný zástancami tvrdého krídla Strany [[18. august]]a v [[Moskva|Moskve]]. ==== Puč 18. augusta 1991 ==== [[Súbor:Image0 ST.jpg|thumb|Tank [[T-80]] na [[Červené námestie|Červenom námestí]] počas [[pokus o sovietsky štátny prevrat v roku 1991|augustového prevratu]], 1991]] Dňa [[18. august]]a [[1991]] sa členovia konzervatívneho vedenia strany na čele s [[Vladimir Kriučkov|Vladimirom Kriučkovom]] pokúsili o prevrat. Zatkli Gorbačova, ktorý sa v tej dobe nachádzal na [[Krym]]e, vo viacerých mestách vyhlásili výnimočný stav a tankmi zaútočili na budovu parlamentu ([[Biely dom (Moskva)|Biely dom]]). Pučistické tanky však zastavili rozhorčené davy Moskovčanov a jednotky armády, ktoré zostali lojálne legitímnemu vedeniu krajiny. Pri stretoch zomreli 3 ľudia. Jedným z politikov, ktorí sa podieľali na rozvrátení puču bol [[Boris Jeľcin|Jeľcin]], ktorý sa angažoval priamo v uliciach, napríklad i známym prejavom z veže tanku. Napriek tomu, že sa Gorbačov onedlho vrátil do Moskvy, stratil už fakticky všetku svoju moc. Formálnu vládu nad Sovietskym zväzom prevzala ruská vláda. Jeľcin 23. augusta zakázal činnosť komunistickej strany na území Ruska, o deň neskôr Gorbačov odstúpil zo svojej funkcie generálneho tajomníka, zjazd ľudových poslancov schválil zmeny v ústave. V tomto období fakticky vládu nad každou z republík prevzali lokálne vlády. [[6. september|6. septembra]] moskovská vláda uznala nezávislosť troch pobaltských republík – [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Vodcovia Ukrajiny ([[Leonid Kravčuk]]), Bieloruska ([[Stanislav Šuškevič]]) a Ruska ([[Boris Jeľcin]]) sa po referende, v ktorom sa obyvatelia Ukrajiny rozhodli oddeliť od ZSSR, 8. decembra 1991 dohodli na vzniku slovanského trojspoločenstva. Väčšina ostatných bývalých zväzových republík (s výnimkou pobaltských republík a Gruzínska) ich nasledovala a 21. decembra sa v [[Alma-Ata|Alma-Ate]] dohodla na vzniku Spoločenstva nezávislých štátov – [[SNŠ]]. == Geografia == === Poloha a hranice === [[Súbor:Ussr-terrain and transportation-1974.jpg|thumb|300px|Poloha ZSSR]] Územie ZSSR predstavoval kompaktný, veľmi slabo rozčlenený pevninový blok, rozprestierajúci sa od [[Baltské more|Baltského mora]] na západe po [[Tichý oceán]] na východe, čo je vyše {{km|10000|m}}, a zo severu na juh od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]], čo je vyše {{km|4500|m}}. Krajné body: na severe – [[mys Fligeli]] na [[Rudolfov ostrov|Rudolfovom ostrove]] ([[zem Františka Jozefa]]), (81° 51´ sev. zemepisnej šírky), resp. na pevnine [[Čeľuskinov mys]] na polostrove [[Tajmýr (polostrov)|Tajmýr]] (77° 43´ sev. zem. šírky); na juhu – južne od mesta [[Kuška]] v [[Turkménsko|Turkménskej SSR]] (35° 08´ sev. zem. šírky); na západe – [[Baltská kosa]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] (19° 33´ vých. zem. dĺžky); na východe – [[Ratmanovov ostrov]] v [[Beringov prieliv|Beringovom prielive]] (169° 02´ záp. zem. dĺžky), resp. na pevnine [[Dežňovov mys]] na [[Čukotský polostrov|Čukotskom polostrove]] (169° 40´ záp. zem. dĺžky). Z celkovej rozlohy 22,4 mil km² pripadalo na európsku časť 5,6 mil. km², na ázijskú časť 16,8 mil km². Ostrovy a polostrovy zaberali 1,3 mil. km². Územie ZSSR sa rozprestieralo v 11 [[Časové pásmo|časových pásmach]]. S obrovskou rozlohou bola spätá aj veľká rozmanitosť prírodných podmienok ako aj nesmierne [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo. Celková dĺžka hraníc bola okolo {{km|43000|m}}. ZSSR priamo hraničilo s 12 štátmi. Na západe susedilo s [[Nórsko]]m, [[Fínsko]]m, [[Poľsko]]m, [[ČSSR]], [[Maďarsko]]m a [[Rumunsko]]m. Na juhu hraničilo s [[Turecko]]m, [[Irán]]om a [[Afganistan]]om. Na východe s [[Čína|Čínou]], [[Mongolsko]]m a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskou ľudovodemokratickou republikou]]. Väčšia časť hraníc s týmito krajinami bola prirodzeného charakteru, tvorili ich [[Pohorie|pohoria]] resp. [[Rieka|rieky]]. Na východe bolo ZSSR [[Ochotské more|Ochotským morom]] oddelené od [[Japonsko|Japonska]] a [[Beringov prieliv|Beringovým prielivom]] od [[Spojené štáty|USA]]. Najdlhšiu hranicu mal ZSSR s [[ČĽR]] ({{km|8000|m}}) a [[Mongolsko]]m ({{km|4000|m}}), najkratšiu s [[KĽDR]] ({{km|16|m}}) a [[ČSSR]] ({{km|98|m}}). Poludníky prechádzajúce na západe Rybárskym polostrovom a na východe Ratmanovovým ostrovom k [[Severný pól|Severnému pólu]] ohraničujú sovietsky sektor [[Arktída|Arktídy]]. === Príroda a povrch === [[Súbor:SovietUnionPhysical.jpg|náhľad|300px|Fyzická mapa ZSSR]] Základnou osobitosťou povrchu ZSSR bola prevaha rovinných útvarov na západe a severe a pohorí na juhu a na východe ZSSR. Rovinná časť ZSSR sa rozprestierala od [[Baltské more|Baltského mora]] po rieku [[Jenisej]] a od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria Strednej Ázie. Skladala sa z troch osobitných útvarov – [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]], [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]] a [[Turanská nížina|Turanskej nížiny]]. Rozlohou najväčšia a povrchovo pestrá je [[Východoeurópska nížina]] (vyše 4 mil. km²) zaberajúca väčšinu európskej časti ZSSR. Striedajú sa na nej nevysoké (300{{--}}{{mnm|400}}) pahorkatiny a vrchoviny ([[Stredoruská pahorkatina]], [[Volynsko-podolská pahorkatina]] a i.) s nížinami ([[Dneperská nížina|Dneperská]], [[Ocko-donská nížina|Ocko-donská]], [[Kaspická nížina|Kaspická]]). Pahorkatiny a vrchoviny sa zvyčajne viažu na vyzdvihnuté kryhy [[Prekambrium|predkambrickej]] [[Kontinentálna platforma|platformy]], alebo sú zvyškami obrovských koncových [[moréna|morén]] kontinentálneho ľadovca ([[Valdajská vrchovina]]), kým nížiny sú miestami [[pokles]]ov. Reliéf severozápadnej časti roviny bol modelovaný [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]], nachádzajú sa tam početné [[moréna|morény]], [[jazero|jazerá]], [[močiar]]e a piesočnaté [[periglaciál]]ne nížiny ([[Meščerská nížina|Meščerská]], [[Polesie]]). Južnú časť nížiny modelovala riečna [[erózia]]. Širokými dolinami riek, eróznymi ryhami (ovaragy) sú rozbrázdené najmä vyvýšeniny, pokryté rovnako ako nížiny [[spraš]]ou. [[Kaspická nížina]] leží značnou časťou pod hladinou oceánu a v dôsledku veľkej suchosti ju pokrývajú [[piesok|piesky]], slané jazerá a slaniská. Najvyššou časťou [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]] je Kolsko-karelská oblasť (najvyšší vrch [[Chibiny]] {{m|1191|m}}), ktorá tvorí výstup predkambrickej platformy veľmi príznačnej zaľadnením. Úzke a vyše {{km|2000|m}} dlhé pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]], ťahajúce sa v poludníkovom smere, oddeľuje Východoeurópsku nížinu od [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]]. Pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]] je nevysoké (najvyšší vrch [[Narodnaja]] {{m|1894|m}}), tvorí ho rad paralelných chrbtov. Je bohaté na nerasty. [[Západosibírska nížina]] (2,6 mil km²) tvorí takmer ideálnu rovinu s malými výškovými rozdielmi (100{{--}}{{mnm|140}} v strede, {{m|200|m}} na okrajoch). Spád rieky [[Ob]] od [[Novosibirsk]]a po ústie (na {{km|3000|m}} toku) je iba {{m|90|m}}. Hlavným prvkom Západosibírskej nížiny sú ploché, veľmi široké a slabo drénované, a preto zamokrené močaristé rozvodia. [[Súbor:Aral sea 1985 from STS.jpg|vľavo|náhľad|[[Aralské jazero]] v roku 1985]] Druhým reliéfnym prvkom sú široké, dobre sformované, a preto i odvodňované doliny riek využívané i poľnohospodárstvom. Južne od Západosibírskej nížiny sa rozkladá stará, na nerastné suroviny bohatá, veľmi rozrušená [[Kazašská plošina]]. [[Turanská nížina]] leží v polopúšti a púšti. Suché a horúce podnebie tu podmienilo vznik eolitických foriem reliéfu (presypy) v nižších častiach nížiny, ktoré tvoria púšte [[Karakum]], [[Kyzylkum]] a iné okrajové časti tvoria najmä veternou eróziou poznačené nevysoké plošiny ([[Usťjurtská plošina|Usťjurt]], [[Turgajská plošina]]) s početnými svedeckými vrchmi. Horskú obrubu Východoeurópskej nížiny z juhu tvoria tri od seba oddelené pohoria [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho veku]] – [[Karpaty]], [[Krymské vrchy]] a [[Kaukaz]]. Ukrajinské Karpaty (najvyšší vrch [[Hoverla]] {{m|2061|m}}) sú nevysoké, [[flyš]]ovými vrstvami budované a ľahko priechodné pohorie, pre ktoré sú typické široké a odlesnené chrbty ([[poloniny (odlesnené chrbty)|poloniny]]) spadajúce do dolín strmými zalesnenými svahmi. Medzi [[Sevastopoľ]]om a [[Feodosija|Feodosijou]] na juhu polostrova Krym sa ťahajú [[Krymské vrchy]] (najv. vrch [[Roman-Koš]] {{m|1545|m}}) budované zväčša [[vápenec|vápencami]] a tvoriace tri od seba oddelené, mierne na sever a strmo na juh spadajúce chrbty. Obdobou polonín sú tu [[jajly]]. Tvoria ich naklonené a značne [[kras|skrasovatelé]] vrcholové [[plošina (geomorfológia)|plošiny]]. [[Súbor:Пик Исмаила Сомони. Памир.jpg|thumb|upright|Pohľad na [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] (7 495 [[metrov nad morom|m n. m.]]), najvyšší vrch Sovietskeho zväzu, 1978]] Oblasť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] sa rozprestiera medzi [[Čierne more|Čiernym]] a [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a tvoria ju štyri časti: nížinné a [[Archaikum|archaické]] [[Predkaukazsko]] ([[Kubánska nížina|Kubánska]] a [[Terecko-kumská nížina]], [[Stavropoľská plošina]]); pohorie [[Veľký Kaukaz]], jedno z najkrajších pohorí ZSSR (najv. vrch [[Elbrus]] {{m|5642|m}}); depresiu Zakaukazska tvoria dve nížiny ([[Rionská nížina|Rionská]], [[Kursko-arakská nížina|Kursko-arakská]]); za depresiou sa dvíhajú pohoria [[Malý Kaukaz|Malého Kaukazu]] uzatvárajúce sopečnú [[Arménska vysočina|Arménsku vysočinu]]. Za Kaspickým morom sa začínajú pohoria Strednej Ázie pustatinným pohorím [[Kopet-Dag]] (najv. [[vrch Reza]] {{m|2942|m}}). Jeho pokračovaním sú dve najvyššie pohoria ZSSR, [[Pamír]] s najvyšším bodom ZSSR ([[Kullai Ismoili Somonij|Štítom Komunizmu]] {{m|7495|m}}) a [[Ťanšan]] (najv. vrch [[Štít víťazstva]] {{m|7439|m}}). Pohorie [[Pamír]] je vysoko vyzdvihnutý horský uzol s alpínskym reliéfom a početnými ľadovcami. [[Ťanšan]] je pohorie vrásovo-zlomovej štruktúry, rozčlenené [[zlom (geológia)|zlomami]] na viacero chrbtov so zarovnanými plošinami (syrty), medzi ktorými ležia hlboké kotliny ([[Ferganská kotlina|Ferganská]], [[Issykkuľská kotlina|Issykkuľská]]). Severne od Ťan-šanu sa rozkladajú dve horské kryhy ([[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]]) a pohorie [[Altaj]] (najv. [[vrch Belucha]] {{m|4506|m}}) s parovinným reliéfom v stredných výškach a s alpínskym reliéfom v najvyššej dodnes zaľadnenej časti. Výbežkom Altaja na severe je [[Kuznecký Alatau]] a [[Salairský masív]], ktorý uzatvárajú Kuzneckú kotlinu bohatú na uhlie. Východným pokračovaním [[Altaj]]a je vyše {{m|3000|m}} vysoké pohorie [[Sajany]]. Medzi riekami [[Jenisej]] a [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozprestiera [[Stredosibírska plošina]] (500{{--}}{{mnm|700}}) s lávovými pokrovmi ([[trapy]]). Plošina je rozrezaná hlbokými dolinami riek s početnými [[vodopád]]mi a prahmi, na severe strmo spadá do [[Stredosibírska nížina|Stredosibírskej nížiny]] bohatej na jazerá. Pohoria v Pribajkalsku a Zabajkalsku tvoria nevysoké a ploché horské chrbty severovýchodného a juhozápadného smeru oddelené pozdĺžnymi zlomovými zníženinami. Jednou z nich je priekopová prepadlina jazera [[Bajkal (jazero)|Bajkal]], ktoré je najhlbším jazerom sveta ({{m|1620|m}}). Východne od rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozkladá horská oblasť severovýchodnej [[Sibír]]i s viacerými pohoriami oblúkovitého tvaru ([[Stanový chrbát|Stanový]], [[Verchojanský chrbát|Verchojanský]] a [[Čerkeského chrbát]], [[Kolymské vrchy]] a iné), ktoré obklopujú náhorné plošiny (Ojmjakonská a iné). Najvyššie pohorie [[Sibír]]i a Ďalekého východu je na polostrove [[Kamčatka]]. (sopka [[Kľučevská sopka|Kľučevskaja]] {{m|4750|m}}). Na Kamčatke a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]] je do 40 činných [[sopka|sopiek]], Južnú časť Ďalekého východu vypĺňajú pohoria [[Sichote-Aliň]] a [[Burejský chrbát]], oddelené nížinou pri rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. === Podnebie === [[Súbor:RIAN archive 579736 Promenade and beach in Sochi.jpg|thumb|Promenáda a pláž v [[Čierne more|čiernomorskom]] letovisku [[Soči]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1973]] Podnebie bolo pre obrovskú rozlohu ZSSR veľmi pestré. Rozhodujúci vplyv na podnebie oblastí má geografická šírka, poloha vzhľadom na centrá atmosférickej činnosti, prevládajúce prúdenie vzduchu a reliéf. ZSSR sa v zásade rozkladalo v troch klimatických pásmach – arktickom, miernom a subtropickom. Vznik týchto pásiem závisí najmä od množstva prijímaného slnečného žiarenia, ktoré je v jednotlivých zemepisných šírkach rozdielne. Na pobreží Severného ľadového oceánu je žiarenie v priemere za rok 60 kcal na cm², v južných oblastiach ZSSR dosahuje až 160 kcal na cm². Centrá atmosférickej činnosti sú zásadne odlišne rozdelené v zime a v lete. V zime po silnom ochladení vzniká napr. nad Mongolskom a východnou Sibírou oblasť vysokého tlaku vzduchu, ktorého výbežok zasahuje smerom na západ až nad Ukrajinu (približne 50° severnej zemepisnej šírky). Tlaková výš ochladzuje väčšiu časť územia ZSSR a vyvoláva studené východné prúdenie južne od výbežku vysokého tlaku vzduchu. Podnebie ZSSR ovplyvňuje aj [[Azorská tlaková výš]] a tlaková [[Islandská tlaková níž|níž]] nad [[Island]]om, Severne od výbežku vysokého tlaku vzduchu prevažuje západné prúdenie od Atlantického oceánu, prinášajúce snehové zrážky. Podnebie severozápadnej časti ZSSR podmieňoval [[Golfský prúd]]. V lete sa nad prehriatym eurázijským kontinentom utvára oblasť nízkeho tlaku vzduchu nad Iránom a Strednou Áziou. Od nej sa rozširujú na sever a na západ suché a horúce vzdušné masy. Nad Atlantikom mohutnie Azorská tlaková výš, posúva sa na sever a ovplyvňuje podnebie takmer celého územia ZSSR. V lete takmer nad celou oblasťou ZSSR prevládajú západné a a v strednej Ázii severné vetry. Na pobrežiach Severného ľadového oceánu sa vetry menia dva razy do roka. Vete dujú z oceánu na pevninu a v zime naopak. Nad južnou časťou Ďalekého východu letné vetry z Tichého oceánu prinášajú veľa vlahy ([[monzún]]). Vplyvom reliéfu majú najmä pohoria odlišné podnebie ako okolité rovinné územia. Kým pobrežia na Ďalekom východe obmedzujú vplyv Tichého oceánu na úzky pobrežný pás, rovinný reliéf na západe a severe umožňuje západnému prúdeniu prenikať až do východnej Sibíri a chladným vzduchovým hmotám často zasahovať hlboko na juh, najmä v prechodných obdobiach. V zime má celé územie ZSSR okrem južného Krymu, Zakaukazska a juhu Strednej Ázie teploty pod bodom mrazu. Na priebeh izoteriem má veľký vplyv teplý Golfský prúd. Napr. izoterme priemernej januárovej teploty −10&nbsp;°C prebieha cez [[Murmansk]], [[Kaluga|Kalugu]], [[Volgograd]], a Kzyl-Ordu, teda má takmer poludníkový smer. Izotermy januárových teplôt −35&nbsp;°C a nižšie tvoria nad Sibírou uzatvorené kruhy. Extrémne nízke teploty aj v dôsledku inverzie sú v uzavretých kotlinách severovýchodnej Sibíri, kde leží takzvaný pól chladu (oblasť [[Verchojansk]]a a [[Ojmjakon]]u). Teplota tu klesá až na −70&nbsp;°C. Najmä zimné teploty poukazujú na prevažujúci [[kontinentálne podnebie|kontinentálny]] charakter podnebia na území ZSSR. == Životné prostredie == [[Súbor:Karabash mountain.jpg|náhľad|vľavo|Krajina neďaleko Karabaša v [[Čeľabinská oblasť|Čeljabinskej oblasti]]. Územie bolo kedysi pokryté lesmi. Kyslé dažďové zrážky z neďalekej medenej huty však všetku vegetáciu zničili.]] [[Súbor:AralSea1989 2014.jpg|náhľad|Jeden z mnohých dopadov prístupu k životnému prostrediu v ZSSR – [[Aralské jazero]], stav v roku 1989 a 2014]] Oficiálna sovietska politika životného prostredia vždy prikladala veľkú dôležitosť činnostiam, pri ktorých ľudské bytosti aktívne zlepšujú prírodu. Leninov citát „Komunizmus je sovietska moc a elektrifikácia krajiny!“ v mnohých ohľadoch vystihuje zameranie na modernizáciu a rozvoj priemyslu. Počas prvého [[Päťročný plán|päťročného plánu]] z roku 1928 Stalin pristúpil k industrializácii krajiny za každú cenu. Hodnoty ako ochrana životného prostredia a prírody boli úplne ignorované v boji za vytvorenie modernej priemyselnej spoločnosti. Po Stalinovej smrti sa viac sústredilo na problematiku životného prostredia, ale základné vnímanie hodnoty jeho ochrany zostalo rovnaké. Sovietske médiá sa vždy venovali obrovskej rozlohe krajiny a prakticky nezničiteľným prírodným zdrojom. To vyvolalo pocit, že kontaminácia a drancovanie prírody nie sú problémom. Sovietska moc tiež pevne verila, že vedecký a technologický pokrok vyrieši všetky problémy. Oficiálna ideológia tvrdila, že v socializme sa problémy životného prostredia môžu ľahko prekonať, na rozdiel od kapitalistických krajín, kde sa vraj nedajú vyriešiť. Sovietske úrady mali takmer neochvejné presvedčenie, že človek môže prírodu premôcť. Keď však orgány v 80. rokoch museli pripustiť, že v Sovietskom zväze existujú [[Ekológia|ekologické problémy]], vysvetľovali ich tým, že socializmus ešte nebol plne rozvinutý; znečistenie v socialistickej spoločnosti malo byť len dočasnou anomáliou, ktorá by bola vyriešená, keby sa socializmus ďalej rozvíjal. [[Černobyľská havária]] v roku 1986 šokovala svet. Išlo o prvú veľkú nehodu v civilnej [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárni]], ktorá nemala vo svete obdobu, keď bolo do ovzdušia uvoľnené veľké množstvo rádioaktívnych izotopov. Rádioaktívne dávky sa rozptýlili relatívne ďaleko. Hlavným zdravotným problémom po nehode bolo 4000 nových prípadov rakoviny štítnej žľazy, čo však viedlo k relatívne nízkemu počtu úmrtí (údaje WHO, 2005). Dlhodobé účinky nehody sú však neznáme. Medzi ďalšiu veľkú haváriu patrí [[Kyštymská katastrofa|kyštymská katastrofa]]. Po páde ZSSR sa ukázalo, že problémy s životným prostredím sú väčšie, než sovietske úrady pripúšťali. Medzi oblasti s jasnými problémami patril [[Kola (polostrov)|polostrov Kola]]. Okolo priemyselných miest [[Mončegorsk]] a [[Norilsk]], kde sa ťaží napr. [[nikel|nikel]], boli všetky lesy zničené kontamináciou, zatiaľ čo severské aj iné časti Ruska ovplyvnili emisie. Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia sa ľudia zo západu začali zaujímať aj o rádioaktívne nebezpečenstvo z jadrových zariadení, vyradených jadrových ponoriek a spracovania [[Rádioaktívny odpad|jadrového odpadu]] či vyhoreného [[Jadrové palivo|jadrového paliva]]. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo tiež známe, že Sovietsky zväz vyvážal rádioaktívny materiál do [[Barentsovo more|Barentsovho]] a [[Karské more|Karského mora]], čo neskôr potvrdil ruský parlament. Havária ponorky [[K-141 Kursk]] v roku 2000 ďalej prehĺbila obavy. V minulosti došlo aj k nehodám ponoriek [[K-19]], [[K-3 Leninskij Komsomol|K-3]], [[K-8 (ponorka)|K-8]], [[K-129]], [[K-27]], [[K-219]] alebo [[Projekt 685|K-278 Komsomolec]]. == Politika == [[Súbor:Supreme Soviet 1982.jpg|thumb|Sídlo [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu ZSSR]] v Moskve]] Do vyhlásenia [[socializmus|socializmu]] v krajine ústavou v roku 1936, bola v krajine vyhlásená [[diktatúra proletariátu]] a chudobného roľníctva. V treťom odseku ústavy z roku 1936 sa hovorilo: „Všetka moc v ZSSR patrí pracujúcemu ľudu miest a dedín prostredníctvom sovietu zastupujúceho pracujúcich“. Jedinou politickou stranou bola [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] – KSSZ. Najvyšší orgán štátnej moci (parlament) bol [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyšší soviet ZSSR]]. Mal dve komory – [[Soviet zväzu]] a [[Soviet národností]]. Obe komory mali po 750 [[Poslanec|poslancov]] volených občanmi na 5 rokov. V období medzi zasadaniami plnilo funkcie Najvyššieho sovietu [[Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík|Prezídium Najvyššieho sovietu]] na čele s predsedom. Hlavne za vlády [[V. I. Lenin]]a (1917 – 1924) a [[J. V. Stalin]]a (1924 – 1953) možno režim v krajine označiť za tvrdú [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[Stranícka diktatúra|diktatúru jednej strany]], zodpovednú za smrť miliónov sovietskych občanov.<ref>McDermott, K., 2005, ''Union of Soviet Socialist Republics.'' in Shelton, D. L. (Editor), ''Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity.'' Thomson Gale, Detroit, s. 1061</ref> Od [[15. marec|15. marca]] [[1990]] bol najvyšším predstaviteľom štátu [[prezident]]. Ako jediný túto funkciu vykonával [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý v súvislosti s rozpadom ZSSR rezignoval [[25. december|25. decembra]] [[1991]]. Štátnym zriadením bol ZSSR [[federácia|federatívnou]] [[republika|republikou]]. === Hlavní predstavitelia === [[Súbor:Leonid Brezhnev, 1972 (color).png|thumb|upright|[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]]] Najvyššími predstaviteľmi (spravidla vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu, ktoré bolo kolektívnou hlavou štátu) Sovietskeho zväzu boli vždy zároveň vodcovia vládnucej strany (od roku [[1925]] [[KSSZ]]) – spravidla prvý alebo generálny tajomník. # [[1917]] – [[1924]]: '''[[Vladimir Iľjič Lenin]]''' (predseda Rady ľudových komisárov RSFSR/ZSSR) # [[1924]] – [[1953]]: '''[[Josif Vissarionovič Stalin]]''' (generálny tajomník ÚV KSSZ) # [[1953]]: '''[[Georgij Maximilianovič Malenkov]]''' (neformálny vodca KSSZ po Stalinovej smrti) # [[1953]] – [[1964]]: '''[[Nikita Sergejevič Chruščov]]''' (prvý tajomník ÚV KSSZ) # [[1964]] – [[1982]]: '''[[Leonid Iľjič Brežnev]]''' (prvý tajomník, od roku [[1966]] generálny tajomník) # [[1982]] – [[1984]]: '''[[Jurij Vladimirovič Andropov]]''' (generálny tajomník) # [[1984]] – [[1985]]: '''[[Konstantin Ustinovič Černenko]]''' (generálny tajomník) # [[1985]] – [[1991]]: '''[[Michail Sergejevič Gorbačov]]''' (generálny tajomník, od roku [[1990]] prezident ZSSR) === Zahraničná politika === [[Súbor:Soekarno and Voroshilov.jpg|náhled|[[Sukarno]] a [[Kliment Vorošilov|Vorošilov]] v roku 1958.]] [[Súbor:President Ford informally concludes the Vladivostok Summit - NARA - 7062568.jpg|náhľad|[[Gerald Ford]], [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] a [[Henry Kissinger]] sa neformálne rozprávajú na Vladivostockom summite v roku 1974]] Konečné politické rozhodnutia v rokoch 1925–1953 robil vždy Stalin, inak však bola sovietska zahraničná politika vyhlasovaná komisiou pre zahraničnú politiku Ústredného výboru KSSZ alebo najvyšším orgánom strany – politbyrom. Operácie malo na starosti samostatné ministerstvo zahraničia, ktoré bolo do roku 1946 známe ako Ľudový komisariát pre zahraničné záležitosti, resp. ''Narkomindel''. Medzi najvplyvnejších hovorcov patrili [[Georgij Vasilievič Čičerin|Georgij Čičerin]] (1872–1936), [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxim Litvinov]] (1876–1951), [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Vjačeslav Molotov]] (1890–1986), [[Andrej Vyšinskij]] (1883–1954) a [[Andrej Andrejevič Gromyko|Andrej Gromyko]] (1909–1989). Intelektuáli sídlili v [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]]. ==== Organizácie ==== ===== Kominterna ===== {{Hlavný článok|Kominterna}} Komunistická internacionála (1919–1943) bola medzinárodná komunistická organizácia so sídlom v [[Kremeľ|Kremli]], ktorá presadzovala ''svetový komunizmus''. Kominterna chcela „bojovať všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, za zvrhnutie medzinárodnej buržoázie a vytvorenie medzinárodnej sovietskej republiky ako prechodnej fázy pred úplným zrušením štátu“.<ref>{{cite book|author=Harold Henry Fisher|title=The Communist Revolution: An Outline of Strategy and Tactics|url=https://books.google.com/books?id=b2umAAAAIAAJ&pg=PA13|year=1955|publisher=Stanford UP|page=13}}</ref> Bola zrušená ako ústretové opatrenie voči Británii a USA.<ref>Duncan Hallas, ''The Comintern: The History of the Third International'' (1985).</ref> ===== Kominforma ===== {{Hlavný článok|Kominforma}} Kominforma (1947–1956), oficiálne ''Informačné byro komunistických a robotníckych strán'', bola prvou oficiálnou agentúrou medzinárodného komunistického hnutia od rozpustenia Kominterny v roku 1943. Jej úlohou bolo koordinovať akcie medzi komunistickými stranami pod sovietskym vedením. Stalin ju využil na to, aby nariadil západoeurópskym komunistickým stranám opustiť výlučne parlamentnú líniu a sústrediť sa na politické prekážky operáciám týkajúcim sa [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]].<ref>Michał Jerzy Zacharias… ''Acta Poloniae Historica'' 78 (1998): 161–200.</ref> Kominforma tiež koordinovala medzinárodnú pomoc komunistickým povstalcom počas [[Grécka občianska vojna|občianskej vojny v Grécku]] v rokoch 1947–1949.<ref>Nikos Marantzidis… ''Journal of Cold War Studies'' 15.4 (2013): 25–54.</ref> V roku 1948 bola vylúčená [[Juhoslávia]] po tom, čo [[Josip Broz Tito|Tito]] trval na nezávislom programe. Noviny Kominformy „Za trvalý mier, za ľudovú demokraciu!“ podporovali Stalinove postoje. Dôraz Kominformy na Európu znamenal zameranie na svetovú revolúciu. Tým, že vyjadrovala jednotnú ideológiu, umožňovala účastníkom sústrediť sa skôr na osobnosti než na problémy.<ref>Heinz Timmermann, ''Studies in Comparative Communism'' 18.1 (1985): 3–23.</ref> ===== Rada vzájomnej hospodárskej pomoci ===== {{Hlavný článok|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci}} RVHP bola v rokoch 1949–1991 hospodárska organizácia pod sovietskou kontrolou, ktorá združovala štáty [[Východný blok|východného bloku]] spolu s viacerými komunistickými krajinami inde vo svete. Moskva bola znepokojená [[Marshallov plán|Marshallovým plánom]] a cieľom RVHP bolo zabrániť tomu, aby krajiny v sovietskej sfére vplyvu smerovali k Američanom a juhovýchodnej Ázii. RVHP bola tiež odpoveďou východného bloku na vytvorenie [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OEEC]] v západnej Európe.<ref name="loc-cs">Library of Congress Country Study… Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance</ref><ref>Michael C. Kaser, ''Comecon: Integration problems of the planned economies'' (1967).</ref> ===== Varšavská zmluva ===== {{Hlavný článok|Varšavská zmluva}} Varšavská zmluva bola [[Vojenský pakt|vojenský pakt]] vytvorený v roku 1955 medzi ZSSR a siedmimi sovietskymi [[Satelitný štát|satelitnými štátmi]] [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Varšavská zmluva bola vojenským doplnkom RVHP a bola vytvorená ako reakcia na vstup [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západného Nemecka]] do [[Severoatlantická aliancia|NATO]].<ref>Laurien Crump, ''The Warsaw Pact Reconsidered…'' (2015).</ref> === Administratívne členenie === [[Súbor:Soviet Union Administrative Divisions 1989.jpg|náhľad|400px|Administratívne jednotky ZSSR v roku 1989]] Sovietsky zväz tvorilo 15 zväzových „sovietskych socialistických republík“ (SSR). Republiky sa ďalej delili na oblasti (okrem [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Estónsko|Estónska]], [[Moldavsko|Moldavska]] a [[Arménsko|Arménska]]). RSFSR tvorili aj kraje, národnostné okruhy (neskôr premenované na autonómne okruhy) a autonómne oblasti. Súčasťou niektorých zväzových republík ([[Rusko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]] a [[Tadžikistan]]) boli autonómne sovietske socialistické republiky (ASSR). Základnou správnou jednotkou bol rajón (okres). V roku [[1961]]{{--}}[[1963]] bolo vytvorených 18 veľkých ekonomických rajónov, ktoré pokrývali celé územie štátu. {|class="wikitable" style="margin: 1em auto 1em auto;" |- !colspan="2" |Republika !Zväzové republiky v rokoch 1956 až 1991 |- |1 |[[Súbor:Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1954–1991).svg|22px|border]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] |rowspan="15" style="width:350px;"|[[File:Republics of the USSR.svg|600px]] |- |2 |[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] |- |3 |[[Súbor:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1951–1991).svg|22px|border]] [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] |- |4 |[[Súbor:Flag of the Uzbek Soviet Socialist Republic (1952–1991).svg|22px|border]] [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] |- |5 |[[Súbor:Flag of the Kazakh Soviet Socialist Republic (1953–1991); Flag of Kazakhstan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] |- |6 |[[Súbor:Flag of the Georgian Soviet Socialist Republic (1951–1990).svg|22px|border]] [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] |- |7 |[[Súbor:Flag of the Azerbaijan Soviet Socialist Republic (1956–1991).svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] |- |8 |[[Súbor:Flag of the Lithuanian Soviet Socialist Republic (1953–1988).svg|22px|border]] [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] |- |9 |[[Súbor:Flag of the Moldavian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] |- |10 |[[Súbor:Flag of the Latvian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] |- |11 |[[Súbor:Flag of the Kyrgyz Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] |- |12 |[[Súbor:Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] |- |13 |[[Súbor:Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] |- |14 |[[Súbor:Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic (1974–1991), Flag of Turkmenistan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] |- |15 |[[Súbor:Flag of the Estonian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] |} === Právny systém === Súdna moc nebola nezávislá od ostatných zložiek vlády. Najvyšší súd dohliadal na nižšie súdy (ľudový súd) a používal zákon tak, ako bol stanovený ústavou alebo vykladaný Najvyšším Sovietom. Výbor pre ústavný dohľad preskúmaval ústavnosť zákonov a aktov. Sovietsky zväz používal [[Inkvizičné konanie|inkvizičné konanie]] [[Rímske právo|rímskeho práva]], v ktorom sudca, štátny zástupca a obhajca spolupracujú pri určovaní pravdy.<ref>{{cite web |author=Encyclopædia Britannica |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure|title=Inquisitorial procedure (law) – Britannica Online Encyclopedia |publisher=[[Encyclopædia Britannica, Inc.]] |accessdate=30 October 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101222225224/http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure |archive-date=22 December 2010 |url-status=live |df=dmy-all |author-link=Encyclopædia Britannica }}</ref> === Ľudské práva === [[Ľudské práva]] v Sovietskom zväze boli vážne obmedzené. Sovietsky zväz bol [[Totalitarizmus|totalitným štátom]] v rokoch 1927–1953<ref>{{Cite web |title=totalitarianism {{!}} Definition, Examples, & Facts |url=https://www.britannica.com/topic/totalitarianism |access-date=3 January 2021 |website=Encyclopedia Britannica |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |title=Rutland, Peter (1993). The Politics of Economic Stagnation in the Soviet Union: The Role of Local Party Organs in Economic Management |year=1993 |publisher=[[Cambridge University Press]] |page=9 |isbn=978-0-521-39241-9 |quote=after 1953 ...This was still an oppressive regime, but not a totalitarian one."}}</ref><ref>{{Cite book |title=Krupnik, Igor (1995). "4. Soviet Cultural and Ethnic Policies Towards Jews: A Legacy Reassessed". In Ro'i, Yaacov (ed.). Jews and Jewish Life in Russia and the Soviet Union. Routledge. ISBN 978-0-714-64619-0. "The era of 'social engineering' in the Soviet Union ended with the death of Stalin in 1953 or soon after; and that was the close of the totalitarian regime itself."}}</ref><ref>{{Cite book |title=von Beyme, Klaus (2014). On Political Culture, Cultural Policy, Art and Politics |date=19 November 2013 |publisher=Springer |page=65 |isbn=978-3-319-01559-0 |quote=The Soviet Union after the death of Stalin moved from totalitarianism to authoritarian rule.}}</ref> s [[Vláda jednej strany|vládou jednej strany]] až do roku 1990.<ref>{{Cite web |date=10 October 2017 |script-title=ru:Закон СССР от 14 марта 1990 г. N 1360-I "Об учреждении поста Президента СССР и внесении изменений и дополнений в Конституцию (Основной Закон) СССР" |language=ru |title=Zakon SSSR ot 14 marta 1990 g. N 1360-I |trans-title=Zákon ZSSR z 14. marca 1990 o zriadení funkcie prezidenta ZSSR |url=http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|archive-url=https://web.archive.org/web/20171010070843/http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|url-status=dead |archive-date=10 October 2017 |access-date=4 January 2021}}</ref> [[Sloboda prejavu|Sloboda slova]] bola potláčaná a nesúhlas trestaný. Nezávislá politická činnosť nebola tolerovaná — či už išlo o účasť vo slobodných odboroch, súkromných podnikoch, nezávislých cirkvách alebo opozičných stranách. Sloboda pohybu vnútri krajiny, a najmä mimo nej, bola obmedzená. Štát takisto obmedzoval práva občanov na súkromné vlastníctvo. Podľa [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]] sú ľudské práva „základné práva a slobody, na ktoré má nárok každý človek“, vrátane práva na život a slobodu, slobodu prejavu, rovnosť pred zákonom a taktiež sociálnych, kultúrnych a ekonomických práv, ako je právo na účasť na kultúrnom živote, právo na jedlo, [[Právo na prácu|právo na prácu]] či [[Vzdelávanie|právo na vzdelanie]]. Sovietske chápanie ľudských práv sa však výrazne líšilo od [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]]. Podľa sovietskej právnej teórie „je to vláda, kto je príjemcom ľudských práv, ktoré majú byť uplatňované voči jednotlivcovi“.<ref>Lambelet, Doriane. "The Contradiction Between Soviet and American Human Rights Doctrine…" 7 ''Boston University International Law Journal''. 1989. s. 61–62.</ref> Sovietsky štát bol považovaný za zdroj ľudských práv.<ref name=shiman>{{cite book | last = Shiman | first = David | title = Economic and Social Justice: A Human Rights Perspective | publisher = Amnesty International | year= 1999 | url = http://www1.umn.edu/humanrts/edumat/hreduseries/tb1b/Section1/tb1-2.htm| isbn = 978-0967533407}}</ref> Preto sovietsky právny systém chápal právo ako nástroj politiky a súdy ako orgány vlády.<ref name="Pipes"/> Rozsiahle mimosúdne právomoci boli zverené sovietskym tajným bezpečnostným agentúram. V praxi sovietska vláda výrazne obmedzovala vládu práva, občianske slobody, právnu ochranu a záruky vlastníctva,<ref name="Pipes2001">[[Richard Pipes]] (2001) ''Communism''. Weidenfeld & Nicolson. {{ISBN|0-297-64688-5}}</ref><ref name="Pipes">[[Richard Pipes]] (1994) ''Russia Under the Bolshevik Regime'', Vintage, {{ISBN|0-679-76184-5}}, s. 401–403.</ref> ktoré sovietski právni teoretici, ako [[Andrej Vyšinskij]], považovali za prejavy „buržoáznej morálky“.<ref name="Vyshinsky1949">{{Cite book|title = Teoria dowodów sądowych w prawie radzieckim|last = Wyszyński|first = Andrzej|publisher = Biblioteka Zrzeszenia Prawników Demokratów|year = 1949|pages = 153, 162|url = http://echelon.pl/files/echelon/Wyszy%C5%84ski%20-%20Teoria%20dowod%C3%B3w%20s%C4%85dowych%20(OCR).pdf}}</ref> ZSSR a ďalšie štáty [[Východný blok|východného bloku]] sa zdržali hlasovania o prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948) s odôvodnením, že je „príliš právnická“ a mohla by narušiť národnú suverenitu.<ref>{{Cite book| last = Mary Ann Glendon| title = A World Made New: Eleanor Roosevelt and the Universal Declaration of Human Rights| publisher = Random House| location = New York| year = 2001| isbn = 9780375760464}}</ref> Sovietsky zväz neskôr podpísal právne záväzné dokumenty o ľudských právach, napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1973), či Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966); tieto však neboli široko známe ani dostupné obyvateľom krajiny a komunistické úrady ich nebrali vážne.<ref name=thomas-hrideas>{{Cite journal| volume = 7| issue = 2| pages = 110–141| last = Thomas| first = Daniel C.| title = Human Rights Ideas, the Demise of Communism, and the End of the Cold War| journal = Journal of Cold War Studies| year = 2005| url = http://muse.jhu.edu/journals/cws/summary/v007/7.2thomas.html|doi=10.1162/1520397053630600| s2cid = 57570614| url-access = subscription}}</ref> Za vlády Josifa Stalina bola v roku 1935 zavedená možnosť udeliť [[Trest smrti|trest smrti]] aj maloletým vo veku od 12 rokov.<ref>{{cite book |last1=Mccauley |first1=Martin |title=Stalin and Stalinism: Revised 3rd Edition |date=13 September 2013 |publisher=Routledge |isbn=978-1-317-86369-4 |page=49}}</ref><ref>{{cite book |last1=Wright |first1=Patrick |title=Iron Curtain: From Stage to Cold War |date=28 October 2009 |publisher=OUP Oxford |isbn=978-0-19-162284-7 |page=342}}</ref><ref>{{cite book |last1=Boobbyer |first1=Philip |title=The Stalin Era |date=2000 |publisher=Psychology Press |isbn=978-0-415-18298-0 |page=160}}</ref> [[Sergej Adamovič Kovaljov|Sergej Kovaljov]] spomínal na „známy článok 125 ústavy, ktorý vymenúval všetky základné občianske a politické práva“ v ZSSR. Keď však on a ďalší väzni tento článok použili ako právny základ svojich sťažností, prokurátor argumentoval, že „ústava nebola napísaná pre vás, ale pre amerických černochov, aby vedeli, aký šťastný je život sovietskych občanov“.<ref>{{cite web | url=http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | title=Засчитать поражение | publisher=Grani.ru | date=2015-08-22 | access-date=August 23, 2015 | author=Oleg Pshenichnyi | accessdate=2025-12-09 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304112456/http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | archivedate=2016-03-04 }}</ref> Zločin nebol definovaný ako porušenie zákona, ale ako akýkoľvek čin, ktorý mohol ohroziť sovietsky štát a spoločnosť. Napríklad túžba po zisku mohla byť vykladaná ako kontrarevolučná činnosť, trestaná smrťou.<ref name="Pipes"/> Likvidácia a deportácia miliónov roľníkov v rokoch 1928–1931 bola vykonaná v súlade s ustanoveniami sovietskeho občianskeho zákonníka.<ref name="Pipes"/> Niektorí sovietski právnici dokonca tvrdili, že „trestná represia“ môže byť uplatnená aj bez viny.<ref name="Pipes"/> Martin Lacis, šéf ukrajinskej sovietskej tajnej polície, to vysvetlil takto: {{citát|Nehľadajte v spisoch dôkazy o tom, či obvinený povstal proti sovietom so zbraňou alebo slovami. Spýtajte sa ho skôr, do akej triedy patrí, aký je jeho pôvod, vzdelanie a povolanie. To sú otázky, ktoré rozhodnú o jeho osude. To je zmysel a podstata [[červený teror|červeného teroru]].<ref name="State">[[Yevgenia Albats]] and Catherine A. Fitzpatrick. ''The State Within a State: The KGB and Its Hold on Russia – Past, Present, and Future'', 1994. {{ISBN|0-374-52738-5}}.</ref>}} Účelom verejných procesov nebolo „preukázať existenciu alebo neexistenciu zločinu — to bolo vopred určené príslušnými straníckymi orgánmi — ale poskytnúť ďalšie fórum pre politickú agitáciu a propagandu na poučenie občanov“ (pozri napr. [[Moskovské procesy]]). Obhajcovia, ktorí museli byť členmi strany, boli povinní považovať vinu svojich klientov za danú…<ref name="Pipes"/> == Ozbrojené sily == {{Pozri aj|Ozbrojené sily ZSSR|Červená armáda|Sovietska armáda|Vzdušné sily ZSSR|Sovietske námorníctvo}} [[Súbor:RSD-10 2009 G1.jpg|náhľad|Balistická raketa [[RSD-10|SS-20]] stredného doletu, ktorá by bola schopná v krátkom čase zničiť prakticky akýkoľvek vojenský cieľ v Európe. Nasadenie týchto mobilných systémov na konci sedemdesiatych rokov odštartovalo v Európe novú zbrojársku súťaž, v ktorej NATO v západnom Nemecku okrem iného nasadilo rakety [[MGM-31 Pershing|Pershing II]].]] Podľa vojenského zákona z septembra 1925 sa sovietske ozbrojené sily skladali z troch zložiek: pozemných síl, letectva, námorníctva, spojenej štátnej politickej správy (OGPU) a vnútorných vojsk.<ref>Scott and Scott, The Armed Forces of the Soviet Union, Westview Press, 1979, s. 13</ref> OGPU sa neskôr stala nezávislou a v roku 1934 sa zlúčila s [[NKVD]], takže jej vnútorné vojska boli pod spoločným vedením obranného a vnútorného komisariátu. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikli strategické raketové vojská (1959), [[Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR|vojská protivzdušnej obrany]] (1948) a jednotky celoštátnej [[Civilná obrana|civilnej obrany]] (1970), ktoré stáli na prvom, treťom a šiestom mieste v oficiálnom sovietskom systéme dôležitosti (pozemné sily boli druhé, letectvo štvrté a námorníctvo piate). Armáda mala najväčší politický vplyv a v roku 1989 mala dva milióny vojakov rozdelených medzi 150 motorizovaných a 52 obrnených divízií. Sovietske námorníctvo bolo až do začiatku 60. rokov skôr menej početnou zložkou ozbrojených síl, ale po [[Karibská kríza|karibskej kríze]] sa pod vedením Sergeja Gorškova výrazne rozšírilo. Preslávilo sa raketovými krížnikmi a ponorkami a slúžilo v ňom 500 000 mužov (1989). Sovietske letectvo sa sústreďovalo na flotilu strategických bombardérov, ktoré mali v prípade vojny zničiť nepriateľskú infraštruktúru a jadrový potenciál. Malo tiež množstvo stíhačiek a taktických bombardérov, ktoré by podporovali pozemné sily. Strategické raketové vojská disponovali viac než 1 400 medzikontinentálnymi balistickými raketami (ICBM), rozmiestnenými na 28 základniach a v 300 veliteľských strediskách. V povojnovom období sa Sovietska armáda priamo podieľala na viacerých vojenských operáciách v zahraničí. Patrilo medzi ne potlačenie [[Východonemecké povstanie|povstania vo východnom Nemecku]] (1953), [[Maďarské povstanie|v Maďarsku]] (1956) a [[Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázia do Československa]] (1968). Sovietskeho zväzu sa týkala aj [[Sovietska intervencia v Afganistane|vojna v Afganistane]] v rokoch 1979 až 1989. V Sovietskom zväze platila [[Branná povinnosť|všeobecná branná povinnosť]]. == Sovietsky kozmický program == {{Pozri aj|Sovietsky kozmický program|Nedelinova katastrofa}} [[Súbor:RIAN archive 159271 Nikita Khrushchev, Valentina Tereshkova, Pavel Popovich and Yury Gagarin at Lenin Mausoleum.jpg|náhľad|vľavo|Zľava: [[Jurij Gagarin]], [[Pavel Popovič]], [[Valentina Tereškovová]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] na [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]] v roku 1963]] [[Súbor:Soyuz rocket ASTP.jpg|vpravo|náhľad|Raketa [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]] na kozmodróme [[Bajkonur]]]] Na konci 50. rokov SSSR s pomocou inžinierov a technológií privezených z porazeného Nemecka skonštruoval prvú umelú družicu – [[Sputnik 1]], čím predbehol [[Spojené štáty|USA]]. Nasledovali ďalšie úspešné [[Družica|družice]] a do vesmíru boli vyslané aj pokusné psy. Dňa 12. apríla 1961 bol vyslaný prvý kozmonaut [[Jurij Gagarin]]. Raz obletel Zem a úspešne pristál v [[Kazachstan|kazašskej]] stepi. V tom čase sa v sovietskych projekčných kanceláriách rysovali prvé plány [[Kozmický raketoplán|raketoplánov]] a orbitálnych staníc, čo však napokon zmarili osobné spory medzi projektantmi a vedením. Prvým veľkým fiaskom pre SSSR bolo pristátie Američanov na Mesiaci, keď Sovieti nedokázali včas odpovedať rovnakým projektom. V 70. rokoch sa začali objavovať konkrétnejšie návrhy konštrukcie raketoplánu, avšak nedostatky, najmä v elektronickom priemysle (rýchle prehrievanie elektroniky), posunuli program až na koniec 80. rokov. Prvý raketoplán, [[Buran (raketoplán)|Buran]], letel v roku 1988, ale bez ľudskej posádky. Ďalší raketoplán, Ptička, zostal nakoniec rozostavaný, pretože v roku 1991 bol celý raketoplánový program zrušený. Na ich vypustenie do vesmíru existuje dodnes nevyužitá superťažká raketa [[Energija]], ktorá je najsilnejšou na svete. Na konci 80. rokov sa Sovietskemu zväzu podarilo vybudovať orbitálnu stanicu [[Mir]]. Bola vystavaná na konštrukcii staníc [[Saľut]] a jej úlohy boli čisto civilné a výskumné. V 90. rokoch, keď bol prevádzka americkej [[Skylab|Skylabu]] ukončená pre nedostatok financovania, bola jedinou funkčnou orbitálnou stanicou na obežnej dráhe. Postupne na ňu pribúdali ďalšie moduly, a to aj americké. Technický stav stanice sa však, najmä po požiari, rýchlo zhoršoval, takže bolo v roku 2001 rozhodnuté o jej navedení do [[Atmosféra|atmosféry]], kde zhorela. Za zmienku stojí aj vývoj sond [[Program Venera|Venera]] určených na prieskum planéty [[Venuša|Venuše]]. Prvou sondou pristátou na inej planéte než [[Zem]] bola [[Venera 7]]. Prvú farebnú fotografiu a zvukový záznam získala sonda [[Venera 13]]. Program priniesol mnoho nových poznatkov o planéte Venuša a o podmienkach, ktoré tam panujú. ==Ekonomika== === Nerastné bohatstvo === [[Súbor:RIAN archive 633872 Workers of Soligorsk potash plant.jpg|thumb|upriht|Pracovníci závodu na výrobu [[uhličitan draselný|potaše]] v [[Salihorsk|Soligorsku]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]], 1968]] Veľké [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo ZSSR bolo úzko späté s pestrou [[geológia|geologickou]] stavbou územia krajiny. Niektoré ložiská nerastných surovín vznikli procesmi [[sedimentácia|sedimentácie]] organických ([[uhlie]], [[ropa]]) a anorganických látok ([[soli]], [[železná ruda|železné rudy]]). Takéto ložiská sa vyskytujú najmä na územiach, ktorých podklad tvoria staré [[Kontinentálna platforma|platformy]] ([[Ruská platforma]], [[Sibírsky štít]]). Pre platformy je charakteristický vznik metamorfovaných ložísk (železné rudy). Na územiach, kde sa horotvorné procesy uskutočňovali neskôr [[Intruzívna hornina|intrúzie]] [[magma|magmy]] a [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]] podmienili vznik rudných ložísk. Na [[petrografia|petrograficky]] rovnorodých územiach sa formovali neveľké ložiská veľmi rozmanitých nerastných surovín ([[Kola (polostrov)|Kola]], [[Ural (pohorie)|Ural]], [[Kazachstan]], [[Donecká pahorkatina]], [[Zabajkalsko]] a iné). ==== Uhlie ==== ZSSR malo najväčšie palivové zásoby spomedzi všetkých krajín sveta. Podľa odhadov sa na území ZSSR nachádzalo 57&nbsp;% svetových zásob uhlia (8670 miliárd ton). Spomedzi všetkých oblastí ťažby uhlia mali najväčší význam uhoľné panvy ležiace v zaľudnených a hospodársky aktívnych územiach. V európskej časti ZSSR to boli [[Donecká panva|Donecká]] a [[Pečorská panva|Pečorská]] uhoľná panva a [[Moskovská hnedouhoľná panva]]. Na juhu [[Sibír]]i a v [[Kazachstan]]e ležia dve ďalšie panvy významné pre ťažbu čierneho uhlia a to: [[Magadanská panva|Magadanská]] a [[Karagandská panva|Karagandská]]. Významná je tiež [[Čeľabinská panva|Čeľabinská]] hnedouhoľná panva na [[Ural]]e, [[Jekaterinburská panva|Jekaterinburská]] v [[Kazachstan]]e, [[Kansko-ačinská panva|Kansko-ačinská]] a [[Irkutská panva]] vo východnej Sibíri, [[Burejská panva]] na Ďalekom východe a menšie panvy v Strednej Ázii a Zabajkalsku. Obrovské zásoby uhlia sú tiež v [[Tunguzská panva|Tunguszkej]] a [[Lenská panva|Lenskej panve]] na severe Sibíri, tieto sú zatiaľ využívané iba veľmi slabo. ==== Ropa a zemný plyn ==== [[Súbor:RIAN archive 799927 Miners Toleutai and Mukhamedya Urstemovs.jpg|thumb|left|Sovietski baníci po šichte, [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]], 1977]] Aj [[ropa]] a [[zemný plyn]] boli [[nerastná surovina|nerastné suroviny]], ktorých najväčšie známe ložiská sa nachádzali na území ZSSR a predstavovali aj podstatnú časť jeho exportu. [[Volžsko-uralská panva|Volžsko-uralská]] (tiež nazývaná „druhé [[Baku]]“) a [[Západosibírska panva|Západosibírska ropná oblasť]] pri strednom toku [[Ob]]u, objavené počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] a po nej, prevyšujú skôr objavené ložiská v oblasti [[Baku]] a v Predkaukazsku ([[Groznyj]]). Významná sa stala aj ropná panva na polostrove [[Mangyšľak (polostrov)|Mangyšľak]] v [[Kazachstan]]e. Menšie ložiská ropy sú aj na západnej Ukrajine, v Strednej Ázii, v povodí [[Emba|Emby]] a na ostrove [[Sachalin]]. Hlavné ložiská zemného plynu sa v európskej časti nachádzali v [[Predkaukazsko|Predkaukazsku]] ([[Stavropoľ]] a [[Krasnodar]]), na [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Dašava]], [[Šebelinka]]), v Povolží a na južnom [[Ural]]e ([[Orenburg]]). V ázijskej časti vynikali najmä ložiská v Uzbekistane ([[Buchara]], [[Gazli]]) a na dolnom toku rieky [[Ob]]. Miestny význam v oblastiach s nedostatkom iných palív mali aj ložiská [[horľavé bridlice|horľavých bridlíc]] a [[rašelina|rašeliny]]. Na ZSSR pripadalo 60&nbsp;% známych svetových zásob rašeliny. Najväčšie ložiská rašeliny sa nachádzali v severnej polovici Východoeurópskej a Západosibírskej nížiny. Ložiská horľavých bridlíc sú dodnes v [[Estónsko|Estónsku]] a v okolí [[Leningrad]]u a v [[Povolžie|Povolží]]. ==== Rudy ==== [[Súbor:RIAN archive 35522 Teeming operation in the blast furnace plant of the Kuibyshev Steel Works in Kramatorsk.jpg|thumb|upright|Rušná prevádzka v závode na výrobu vysokých pecí Kujbyševskej oceliarne v [[Kramatorsk]]u, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1968]] Viac ako polovica svetových zásob [[železná ruda|železných rúd]] (110 miliárd ton) a ešte väčší podiel [[mangán]]ových rúd ležala na území ZSSR. Na rozdiel od uhlia najväčšie ložiská železných a mangánových rúd boli v európskej časti ZSSR. 60&nbsp;% zväzových zásob železnej rudy bolo v ložiskách [[Krivoj Rog|Krivého Rogu]] a v oblasti [[Kurská magnetická anomália|Kurskej magnetickej anomálie]]. Druhá veľká skupina nálezísk železnej rudy je na [[Ural (pohorie)|Urale]] a v priľahlej oblasti [[Kazachstan]]u (Kustanajská oblasť). Menšie ložiská boli tiež na polostrove [[Kola]], v strednom [[Kazachstan]]e, v altajských a sajanských chrbtoch, na hornej [[Angara|Angare]] a v Zakaukazsku. Svetoznáme sú tiež ložiská mangánovej rudy pri [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]]e na [[Ukrajina|Ukrajine]] (60&nbsp;% svetových zásob). Veľmi kvalitné ložisko je tiež pri [[Čiatur]]e v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], ďalšie sú na [[Ural]]e a v [[Kazachstan]]e. ZSSR malo aj značné zásoby ostatných rúd, najmä rúd farebných, drahých a ľahkých kovov. Ložiská rúd [[chróm]]u na Urale, medi v Kazachstane, na Urale a v Zakaukazsku, polymetalických kovov ([[zinok]], [[olovo]], [[meď]], [[striebro]] a iné) v Rudnom [[Altaj]]i a na Ďalekom východe, [[cín]]u v Zabajkalsku, [[nikel|niklu]] v oblasti Noriľska, na Kole a na Urale. Hliníkové rudy sa vyskytovali v okolí [[Leningrad]]u, na Urale a v Kazachstane ([[bauxit]]), na [[Kola|Kole]] ([[nefelín]]) a v Zakaukazsku ([[alunit]]). Ložiská drahých kovov, najmä [[zlato|zlata]] a [[platina|platiny]] sú na Urale, v Kazachstane a najmä v [[Jakutsk]]u a na Ďalekom východe ([[Kolyma]]). ==== Nerudné suroviny ==== ZSSR malo veľké zásoby draselnej soli ([[Solikamsk]], [[Starobin]]), kamennej soli ([[Donecká panva]], dolné [[Povolžie]]), [[glauberova soľ|Glauberovej soli]] ([[Garabogazköl Aylagy|záliv Kara-Bogaz-Gol]]), bohaté ložiská [[apatit]]ov (polostrov [[Kola]]), [[fosfáty|fosfátov]] ([[Kazachstan]]). [[Diamant]]y sa ťažili v [[Jakutsko|Jakutskej autonómnej republike]]. === Mena === [[Súbor:Soviet Union-1961-Bill-25-Obverse.jpg|náhľad|Bankovka v hodnote 25 rubľov, 1961.]] Sovietskou menou bol [[Sovietsky rubeľ|rubeľ]] (kód meny: SUR) a delil sa na 100 [[Kopejka|kopejok]]. Výmena rubľov mimo hraníc krajiny nebola legálna a výmenný kurz na domácom trhu určovali úrady. V súvislosti s menovou reformou z roku 1961 bol výmenný kurz stanovený na 90 kopejok za jeden [[Americký dolár|dolár]].<ref>Forfatter: Bornstein, Morris "The Reform and Revaluation of the Ruble" The American Economic Review 1961, zväzok 51, číslo 1, s. 117–123 [http://www.jstor.org/stable/1818912jstor]</ref> Výmenný kurz sa mohol každý rok meniť – napríklad sa postupne pohyboval od 0,838 rubľa za jeden dolár v roku 1985 až po 0,580 rubľa za jeden dolár v roku 1990.<ref name="CIA">[http://www.gutenberg.org/dirs/etext92/world91b.txt The 1991 CIA World Factbook]</ref> Keďže výmenný kurz cudzích mien bol stanovený nereálne vysoko, v Sovietskom zväze vznikol rozsiahly čierny trh s cudzími menami. === Poľnohospodárstvo === {{Pozri aj|Kolektivizácia v Sovietskom zväze}} [[Súbor:Armenian cotton.jpg|náhľad|Zber bavlny v [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsku]] v 30. rokoch]] Sovietske poľnohospodárstvo bolo založené najmä na [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektívnych]] a štátnych farmách, ktoré tvorili väčšinu produkcie [[Pšenica|pšenice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Cukor|cukru]], [[Bavlna|bavlny]], [[Slnečnica|slnečnice]] a [[Ľan|ľanu]]. Pri výrobe potravín zohrávali významnú úlohu aj súkromné pozemky, kde sa špecializovane vyrábalo mäso, mlieko, vajcia a zelenina. Napriek tomu dochádzalo k nedostatočnej produkcii potravín a veľké množstvo obilia a mäsa bolo nutné dovážať. Aj keď štát poľnohospodárstvo uprednostňoval, v systéme bolo množstvo štrukturálnych nedostatkov – vrátane nedostatku hnojív, chýbajúcich chladiacich systémov, zlého skladovania a dopravy a nereálneho plánovania a riadenia poľnohospodárskeho sektora.<ref name="LOC-eco">https://web.archive.org/web/20080917000559/http://lcweb2.loc.gov/cgi-bin/query/r?frd%2Fcstdy%3A%40field%28DOCID+su0009%29"A Country Study: Soviet Union (Former) – Economy" vydavateľ = Knižnica amerického Kongresu</ref> Hlavným dôvodom nedostatku potravín však bola všadeprítomná [[Korupcia|korupcia]], nízka pracovná morálka a plytvanie. Tretina tovaru vyrobeného na kolektívnych a štátnych farmách zmizla na ceste od poľa k spotrebiteľom. Roľník zároveň nevidel žiadnu výhodu v práci na kolektívnych farmách; v roku 1950 získal roľník 2⁄3 svojho príjmu z práce na svojom malom súkromnom pozemku vo voľnom čase a len 1⁄3 zo svojho plného pracovného úväzku na štátnej alebo kolektívnej farme. Keď malé súkromné pozemky predstavovali v roku 1950 38 % celkovej produkcie potravín v krajine, je zrejmé, že produktivita na spoločnej pôde bola oveľa nižšia, než by mohla byť pri iných formách produkcie.<ref>"The Rise and Fall of the Soviet Union", McCauley, Martin, 2008, s. 290 a 442, ISBN 978-0-582-78465-9</ref> Napriek tomu, že Chruščov v roku 1960 vyhlásil, že Sovietsky zväz by mal v produkcii mäsa predčiť USA do roku 1980, veľa sa nezmenilo. === Doprava === [[Súbor:RIAN archive 878967 AvtoVAZ- Volga automaking plant in Togliatti, the Samara Region.jpg|náhľad|[[AvtoVAZ|Volžskij Avtomobilnyj Zavod]] (VAZ) v roku 1969]] Doprava bola kľúčovou súčasťou národného hospodárstva. Hospodárska centralizácia konca dvadsiatych a tridsiatych rokov viedla k masívnemu rozvoju infraštruktúry, najmä k založeniu aerolínií [[Aeroflot]].<ref>{{cite book |author1=Highman, Robert D.S. |author2=Greenwood, John T. |author3=Hardesty, Von|title=Russian Aviation and Air Power in the Twentieth Century|publisher=Routledge|year=1998|url=https://books.google.com/books?id=cpynoFM-Jf4C&dq|isbn=978-0-7146-4784-5|page=134}} </ref> Krajina disponovala širokým spektrom dopravy po súši, po vode aj vo vzduchu, avšak kvôli slabej údržbe bola väčšina sovietskej cestnej, vodnej a civilnej leteckej dopravy v porovnaní so západným svetom zastaraná a technologicky zaostalá. Sovietska železničná doprava bola najväčšia a najintenzívnejšie používaná na svete. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sovietski ekonómovia vyzývali na výstavbu viac ciest, aby sa zmiernilo zaťaženie železníc a zlepšil sa štátny rozpočet.<ref name="ass1985">Ambler, Shaw and Symons 1985</ref>{{rp|166–67}}. Cestná sieť a automobilový priemysel zostali nerozvinuté a mimo veľkých miest boli bežné [[Poľná cesta|poľné cesty]].<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Sovietska údržba sa ukázala ako neschopná starať sa aj o cesty, ktoré krajina už mala. Od začiatku do polovice osemdesiatych rokov sa sovietske úrady pokúšali vyriešiť problém ciest objednávaním výstavby nových.<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Medzitým automobilový priemysel rástol rýchlejšie než výstavba ciest.<ref name="ass1985"/>{{rp|169}} Nerozvinutá cestná sieť viedla k rastúcemu dopytu po verejnej doprave.<ref>[[Medzinárodný menový fond]] a [[OECD]] 1991, s. 56.</ref> Napriek zlepšeniu boli niektoré aspekty dopravného sektora zmietané problémami kvôli zastaralej infraštruktúre, nedostatku investícií, korupcii a zlému rozhodovaniu. Sovietske orgány nedokázali uspokojiť rastúci dopyt po dopravnej infraštruktúre a službách. Sovietske [[Obchodná flotila|obchodné loďstvo]] bolo jedným z najväčších na svete.<ref name="ciacom">{{cite web |url=http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |title=Soviet Union – Communications |author=Central Intelligence Agency |work=[[The World Factbook]] |year=1991 |accessdate=20 October 2010 |authorlink=Central Intelligence Agency |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101005005759/http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |archivedate=2010-10-05 }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:USSR Population 1974.jpg|náhľad|350px|Hustota obyvateľstva v Sovietskom zväze v roku 1974. Zelená ukazuje najhustejšie osídlené oblasti, žltá riedko osídlené oblasti.]] Nadmerné úmrtia počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] (vrátane povojnového hladomoru) činili celkom 18 miliónov,<ref>{{cite book|author=Mark Harrison|title=Accounting for War: Soviet Production, Employment, and the Defence Burden, 1940–1945|url=https://books.google.com/?id=yJcD7_Q_rQ8C&pg=PA167|date=18July 2002|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-89424-1|page=167 }}</ref> približne 10 miliónov v tridsiatych rokoch a viac než 26 miliónov v rokoch 1941–45. Povojnová sovietska populácia bola o 45 až 50 miliónov menšia, než by bola, keby pokračoval predvojnový demografický trend. Podľa Catherine Merridale by „rozumný odhad celkového počtu nadmerných úmrtí za celé obdobie mohol byť asi 60 miliónov.“<ref>{{cite book |author1=Jay Winter |author2=Emmanuel Sivan|title=War and Remembrance in the Twentieth Century|url=https://books.google.com/books?id=ZK2A5x7E8IkC&pg=PA64|date=2000|publisher=CambridgeUniversity Press|isbn =0521794366|page=64 }}</ref> [[Pôrodnosť]] v ZSSR klesla z 44,0 na tisíc obyvateľov v roku 1926 na 18,0 v roku 1974, najmä kvôli rastúcej urbanizácii a vyššiemu priemernému veku vstupu do manželstva. Miera [[Úmrtnosť|úmrtnosti]] taktiež vykazovala postupný pokles – z 23,7 na tisíc v roku 1926 na 8,7 v roku 1974. Vo všeobecnosti bola pôrodnosť južných republík v Zakaukazsku a strednej Ázii výrazne vyššia než pôrodnosť v severných častiach Sovietskeho zväzu a v období po druhej svetovej vojne v niektorých prípadoch ešte vzrástla – fenomén čiastočne pripisovaný pomalšej urbanizácii a tradične skorým sobášom v južných republikách.<ref name="GSE">{{cite book|author=Government of the USSR|script-title=ru:Большая советская энциклопедия |trans-title=[[Veľká sovietska encyklopédia]]|volume=24|page=15|year=1977|location=Moscow|publisher=[[State Committee for Publishing]]|language=Russian|authorlink=Government of the USSR}}</ref> Koniec 60. a 70. rokov bol svedkom obrátenia klesajúcej trajektórie úmrtnosti v ZSSR, a to obzvlášť výrazne u mužov v produktívnom veku, ako aj v Rusku a ďalších prevažne slovanských oblastiach krajiny.<ref>{{cite book |author1=Vallin, J. |author2=Chesnais, J.C. |title=Recent Developments of Mortality in Europe, English-Speaking Countries and the Soviet Union, 1960–1970|volume=29|pages=861–898 |year=1970|publisher=Population Studies}}</ref> Analýza oficiálnych údajov z konca osemdesiatych rokov ukázala, že po zhoršení na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov sa úmrtnosť dospelých opäť začala zlepšovať.<ref>{{cite book|author=Ryan, Michael |title=Life Expectancy and Mortality Data from the Soviet Union|volume=296|page=1513–1515 |date=28 May 1988|work=[[British Medical Journal]]}}</ref> Miera dojčenskej úmrtnosti sa zvýšila z 24,7 v roku 1970 na 27,9 v roku 1974. Niektorí výskumníci považovali nárast za veľmi reálny, ako dôsledok zhoršujúcich sa zdravotných podmienok a služieb.<ref>{{cite book|author=Davis, Christopher; [[Murray Feshbach|Feshbach, Murray]] |title=Rising Infant Mortality in the USSR in the 1970s|page=95|location=Washington, D.C.|publisher=United States Census Bureau}}</ref> Zvýšenie úmrtnosti dospelých aj dojčenskej úmrtnosti nebolo sovietskymi úradníkmi vysvetľované ani obhajované a sovietska vláda jednoducho prestala všetky štatistiky úmrtnosti na desať rokov publikovať. Sovietski demografi a zdravotní špecialisti mlčali o náraste úmrtnosti až do konca osemdesiatych rokov, keď bolo obnovené zverejňovanie údajov a vedci sa mohli začať venovať skutočným príčinám.<ref>{{cite book|author=Krimins, Juris |title=The Changing Mortality Patterns in Latvia, Lithuania and Estonia: Experience of the Past Three Decades|date=3–7 December 1990}} Paper presented at the International Conference on Health, Morbidity and Mortality by Cause of Death in Europe.</ref> === Etnické skupiny === [[Súbor:Mestia, Svaneti. October 30, 1929.JPG|thumb|upright|[[Svaneti|Svanetský]] muž v [[Mestia|Mestii]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|SSR Gruzínsko]], 1929]] [[Súbor:Samarkand-1981-0013.JPG|thumb|Ľudia v [[Samarkand]]e, [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]], 1981]] [[Súbor:Soviet Young Pioneers in 1983 in the Zeravshan Mountains of Tajik SSR.jpg|thumb|[[Všezväzová pionierska organizácia V. I. Lenina|Pionieri]] v pohorí Zeravšan v [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžickej SSR]], 1983]] Sovietsky zväz bol [[národnosť|národnostne]] jednou z najrôznorodejších krajín sveta, s viac než 200 odlišnými etnickými skupinami. V roku 1991 žilo v krajine 293 miliónov obyvateľov, čo z nej robilo tretiu najľudnatejšiu krajinu na svete, po Číne a Indii. V posledných rokoch existencie, boli najväčšou národnostnou skupinou [[Rusi]] (50,78 %), po ktorých nasledovali [[Ukrajinci]] (15,45 %) a [[Uzbeci]] (5,84 %). Ďalšie národnostné skupiny tvorili [[Abcházci]], [[Adygejci]], [[Arméni]], [[Asýrčania]], [[Azerbajdžanci]], [[Avari]], [[Baškirci]], [[Bielorusi]], [[Bulhari]], [[Buriati]], [[Čečeni]], [[Číňania]], [[Čuvaši]], [[Estónci]], [[Evenkovia]], [[Fíni]], [[Gagauzi]], [[Gréci]], [[Gruzínci]], [[Inguši]], [[Inuiti]], [[Jakuti]], [[Kalmyci]], [[Karakalpaci]], [[Karelci]], [[Keti]], [[Kórejčania]], [[Kazachovia]], [[Kozáci]], [[Kirgizi]], [[Lezgínci]], [[Lotyši]], [[Litovci]], [[Maríjci]], [[Maďari]], [[Moldavci]], [[Mongoli]], [[Mordvíni]], [[Nemci]], [[Nenci]], [[Osetínci]], [[Poliaci]], [[Rómovia]], [[Rumuni]], [[Tadžici]], [[Tatovia]], [[Tatári]], [[Turkméni]], [[Tuvinci]], [[Ujguri]], [[Udmurti]], [[Židia]] a ďalší. Najmä kvôli rozdielnemu životnému štýlu jednotlivých národov a z toho vyplývajúcej rozdielnej pôrodnosti, pomer Rusov a ostatných slovanských národov k iným národnostiam od konca druhej svetovej vojny klesal. {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;" class="sortable" |+ '''Počet obyvateľov jednotlivých republík v tisícoch v priebehu rokov'''<ref>Vývoj počtu obyvateľov podľa republík. In: Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 827</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statistika Rossijskoj Imperii, SSSR i Rossijskoj Federacii / Статистика Российской Империи, СССР и Российской Федерации | url = https://istmat.org/statistics | vydavateľ = istmat.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ! style="background:#efefef;" | Republika ! style="background:#efefef;" |[[1913]] ! style="background:#efefef;" |[[1926]] ! style="background:#efefef;" |[[1939]] ! style="background:#efefef;" |[[1950]] ! style="background:#efefef;" |[[1959]] ! style="background:#efefef;" |[[1966]] ! style="background:#efefef;" |[[1970]] ! style="background:#efefef;" |[[1973]] ! style="background:#efefef;" |[[1979]] ! style="background:#efefef;" |[[1987]] ! style="background:#efefef;" |[[1989]] ! style="background:#efefef;" |[[1991]] |- align="right" |[[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] | 89 902 | 92 737 | 108 379 | 101 438 | 117 534 | 126 561 | 130 079 | 132 151 | 137 410 | 145 311 | 147 386 | 148 548 |- align="right" |[[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | 35 210 | 29 515 | 40 469 | 36 906 | 41 869 | 45 516 | 47 127 | 48 243 | 49 609 | 51 201 | 51 704 | 51 944 |- align="right" |[[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] | 6 899 | 4 983 | 8 910 | 7 745 | 8 055 | 8 633 | 9 002 | 9 202 | 9 533 | 10 078 | 10 200 | 10 260 |- align="right" |[[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] | 4 366 | 4 660 | 6 440 | 6 314 | 8 261 | 10 581 | 11 960 | 12 902 | 15 389 | 19 026 | 19 906 | 20 708 |- align="right" |[[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] | 5 565 | 6 037 | 5 990 | 6 703 | 9 154 | 12 129 | 12 849 | 13 705 | 14 684 | 16 244 | 16 538 | 16 793 |- align="right" |[[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] | 2 601 | 2 677 | 3 540 | 3 528 | 4 044 | 4 548 | 4 686 | 4 838 | 4 993 | 5 266 | 5 449 | 5 464 |- align="right" |[[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] | 2 339 | 2 314 | 3 205 | 2 896 | 3 698 | 4 660 | 5 117 | 5 420 | 6 027 | 6 811 | 7 029 | 7 137 |- align="right" |[[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] | 2 828 | | 2 880 | 2 573 | 2 711 | 2 986 | 3 128 | 3 234 | 3 392 | 3 641 | 3 690 | 3 728 |- align="right" |[[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] | 2 056 | | 2 452 | 2 290 | 2 885 | 3 368 | 3 569 | 3 721 | 3 950 | 4 185 | 4 341 | 4 366 |- align="right" |[[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] | 2 493 | 1 857 | 1 885 | 1 943 | 2 093 | 2 262 | 2 364 | 2 430 | 2 503 | 2 647 | 2 681 | 2 681 |- align="right" |[[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] | 864 | 1 002 | 1 458 | 1 740 | 2 066 | 2 652 | 2 933 | 3 145 | 3 523 | 4 143 | 4 291 | 4 422 |- align="right" |[[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] | 1 034 | 1 032 | 1 484 | 1 532 | 1 981 | 2 579 | 2 900 | 3 194 | 3 806 | 4 807 | 5 112 | 5 358 |- align="right" |[[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] | 1 000 | 881 | 1 282 | 1 354 | 1 763 | 2 194 | 2 492 | 2 672 | 3 037 | 3 412 | 3 283 | 3 376 |- align="right" |[[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] | 1 042 | 998 | 1 252 | 1 211 | 1 516 | 1 914 | 2 159 | 2 364 | 2 765 | 3 361 | 3 534 | 3 576 |- align="right" |[[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] | 954 | 1 117 | 1 052 | 1 101 | 1 197 | 1 285 | 1 356 | 1 405 | 1 465 | 1 556 | 1 573 | 1 582 |- align="right" |'''ZSSR''' (celok) | 159 153 | 147 028 | 190 678 | 179 274 | 208 827 | 231 868 | 241 720 | 248 626 | 262 085 | 281 689 | 286 717 | 289 943''' |} === Jazyky === Sovietsky zväz ako mnohonárodnostný štát bol jazykovo veľmi bohatý. Okrem dominantnej [[Ruština|ruštiny]] a ďalších [[Slovanské jazyky|slovanských]] jazykov sa na jeho území hovorilo desiatkami ďalších jazykov z rozličných jazykových skupín. Štát ako taký nemal oficiálny jazyk, napriek tomu bola ruština ako jazyk majoritného obyvateľstva často preferovaná a zdôrazňoval sa jej význam ako hlavného komunikačného jazyka ({{V jazyku|ru|язык межнационального общения}}). To viedlo k [[Dvojjazyčnosť|bilingvizmu]] a [[Viacjazyčnosť|multilingvizmu]], ktorý bol mnohými národmi nenávidený (napr. v [[Pobaltie|pobaltských]] [[Zväzová republika|republikách]], na [[Západná Ukrajina|západnej Ukrajine]] a v ďalších oblastiach). Formálne však boli všetky jazyky na rovnakej úrovni. Po [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|boľševici]] ustanovili základné body politiky rozvoja národnostných menšín v Rusku. Veľká časť vtedajších marxistov sa však postavila proti myšlienke jedného národného jazyka a v roku 1920 tento postoj potvrdil aj boľševický zjazd. Došlo tak k dočasnej [[Derusifikácia|derusifikácii]], ktorá však ostro kontrastuje s obdobím [[Stalinizmus|stalinizmu]], keď boli celé národy vysídľované a rozptýlené po území ZSSR. Otázka jazykov bola politicky citlivá už v časoch [[Ruská ríša|cárskej ríše]], keď dochádzalo niekedy aj k násilnej [[Rusifikácia|rusifikácii]] a tento jav ovplyvnil mnohých ľudí. V 30. rokoch [[Latinizácia v Sovietskom zväze|dochádzalo k zmenám]] niektorých jazykov národov ZSSR. Najmä dovtedajšie [[Arabské písmo|arabské písmo]] nahrádzala [[Cyrilika|cyrilica]], čo bolo pre [[Turkické jazyky|turkické jazyky]] alebo [[Jidiš|jidiš]] veľmi cudzím prvkom. Táto náhrada cyrilikou sa vo väčšine prípadov zachovala aj po osamostatnení stredoázijských republík. == Celosvetovo známe osobnosti sovietskej éry == :''Pozri aj [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]]'' === Politici === [[Súbor:Nikita Khruchchev Colour.jpg|thumb|upright|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]]] * [[Vladimir Iľjič Lenin]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Lev Davidovič Trockij]] * [[Nikita Sergejevič Chruščov]] * [[Leonid Iľjič Brežnev]] * [[Michail Sergejevič Gorbačov]] === Diplomati === * [[Sergej Litvinov]] * [[Andrej Andrejevič Gromyko]] === Vojnoví hrdinovia === [[Súbor:Georgy Zhukov 1.jpg|thumb|upright|[[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]]]] * [[Semion Michajlovič Buďonnyj]] * [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij]] * [[Kliment Jefremovič Vorošilov]] * [[Ivan Stepanovič Konev]] * [[Georgij Konstantinovič Žukov]] * [[Rodion Jakovlevič Malinovskij]] === Umelci === [[Súbor:Sergei Prokofiev circa 1918 over Chair Bain.jpg|thumb|upright|[[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]]] [[Súbor:Алла Пугачёва. 1976.jpg|thumb|upright|[[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]]]] * [[Alexandr Solženicyn]] – spisovateľ * [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij]] – spisovateľ * [[Maxim Gorkij]] – spisovateľ * [[Michail Alexandrovič Šolochov]] – spisovateľ * [[Bulat Šalvovič Okudžava]] – spisovateľ, básnik, hudobný skladateľ * [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]] – poetka * [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič]] – hudobný skladateľ * [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]] – hudobný skladateľ * [[Aram Chačaturjan]] – hudobný skladateľ * [[Vasilij Jakovlevič Tretiak]] – operný spevák * [[Vladimir Vysockij]] – spevák, herec, básnik * [[Maja Pliseckaja]] – baletka * [[Muslim Magomajev]] – spevák * [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] – speváčka * [[Sofia Rotaru]] – speváčka * [[Lev Leščenko]] – spevák * [[Edita Piecha]] – speváčka * [[Ľudmila Gurčenko]] – herečka, speváčka * [[Sergej Michajlovič Ejzenštejn]] – režisér, scenárista * [[Alexandr Arturovič Rou]] – režisér === Priekopníci vedy a techniky === [[Súbor:Convert ru kosmos077.jpg|thumb|upright|[[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]]]] * [[Piotr Leonidovič Kapica]] – vedec, fyzik * [[Andrej Dmitrijevič Sacharov]] – vedec, fyzik * [[Alexandr Michajlovič Prochorov]] – vedec, fyzik * [[Lev Davidovič Landau]] – vedec, fyzik * [[Jurij Gagarin]] – kozmonaut * [[Valentina Vladimirovna Tereškovová|Valentina Tereškovová]] – kozmonautka * [[German Stepanovič Titov|German Titov]] – kozmonaut * [[Sergej Pavlovič Koroľov]] – raketový konštruktér * [[Michail Timofejevič Kalašnikov|Michail Kalašnikov]] – konštruktér zbraní * [[Sergej Vladimirovič Iliušin|Sergej Iliušin]] – letecký konštruktér === Športovci === [[Súbor:Olga Korbut c1972.jpg|thumb|upright|[[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]]]] [[Súbor:Sergei Mikhailovich Makarov Panini 1979.jpg|thumb|upright|[[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]]]] [[Súbor:Garry Kasparov 1980 Malta.jpg|thumb|upright|[[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]]]] * [[Larisa Semionovna Latyninová|Larisa Latyninová]] – športová gymnastka * [[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]] – športová gymnastka * [[Nikolaj Andrianov]] – športový gymnasta * [[Boris Šachlin]] – športový gymnasta * [[Viktor Čukarin]] – športový gymnasta * [[Vitalij Ščerbo]] – športový gymnasta * [[Vsevolod Bobrov]] – hokejista * [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov|Veniamin Alexandrov]] – hokejista * [[Alexandr Davletovič Almetov|Alexandr Almetov]] – hokejista * [[Vladislav Tretiak]] – hokejista, brankár * [[Alexandr Ragulin]] – hokejista * [[Jurij Fiodorov]] – hokejista * [[Viačeslav Fetisov]] – hokejista * [[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]] – hokejista * [[Vladimir Krutov]] – hokejista * [[Igor Larionov]] – hokejista * [[Lev Jašin]] – futbalista, brankár * [[Ľudmila Belousovová]] a [[Oleg Protopopov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Tamara Moskvinová]] a [[Alexej Mišin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Irina Rodninová]] a [[Alexandr Zajcev]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Jekaterina Gordejevová]] a [[Sergej Griňkov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Maja Usovová]] a [[Alexandr Žulin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Ľudmila Pachomovová]] a [[Alexandr Gorškov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Natalia Liničuková]] a [[Gennadij Karponosov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Marina Klimová]] a [[Sergej Ponomarenko]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Sergej Nikolajevič Volkov]] – krasokorčuliar * [[Viktor Petrenko]] – krasokorčuliar * [[Nikolaj Kruglov]] – biatlonista * [[Ľubov Jegorovová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Vladimir Smirnov]] – bežec na lyžiach * [[Larisa Lazutinová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Nina Gavriľuková]] – bežkyňa na lyžiach, štafetový beh * [[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]] – šachista * [[Anatolij Jevgenievič Karpov|Anatolij Karpov]] – šachista == Referencie == {{Referencie}} == Použitá literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = }} * Bašovský, O. a kolektív: ''[[Malá zemepisná encyklopédia ZSSR]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] – Bratislava, 1977, 856 s. * Litschauerová, N.: ''Republiky ZSSR'', Mladé Letá 1977, 170 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Soviet Union}} {{Portál|Rusko}} {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Sovietsky zväz]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Wikipédia:Chýbajúce referencie]] geid5qcawlmauwfw5i6dnatt4gx2lc1 8254926 8254920 2026-07-28T19:08:14Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8254920|8254920]] používateľa [[Special:Contributions/LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[User talk:LoverofBattle12|diskusia]]) bola vrátená: mnohé state (napr. Geografia, Ekonomika) sú bez zdroja, tie wikilinky boli predtým správne, takto viedli na súčasné štáty 8254926 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Zväz sovietskych socialistických republík | originálny názov = Союз Советских Социалистических Республик | rok vzniku = 1922 | rok zániku = 1991 | viac pred = áno | pred 1 = Ruská sovietska federatívna socialistická republika | pred 1 vlajka = Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1918–1937).svg | pred 2 = Ukrajinská sovietska socialistická republika | pred 2 vlajka = Flag of the Ukrainian SSR (1923-1927).svg | pred 3 = Bieloruská sovietska socialistická republika | pred 3 vlajka = Flag of the Byelorussian SSR (1919).svg | pred 4 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | pred 4 vlajka = Ru transcaucasia1922.png | pred 5 = Bucharská ľudová sovietska republika | pred 5 vlajka = Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg | pred 6 = Chorezmská ľudová sovietska republika | pred 6 vlajka = Flag of Khiva 1920-1923.svg | pred 7 = Estónsko | pred 7 vlajka = Flag of Estonia.svg | pred 8 = Lotyšsko | pred 8 vlajka = Flag of Latvia.svg | pred 9 = Litva | pred 9 vlajka = Flag of Lithuania (1918-1940).svg | pred 10 = Tuvianska aratská republika | pred 10 vlajka = Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Rusko | po 1 vlajka = Flag of Russia (1991-1993).svg | po 2 = Ukrajina | po 2 vlajka = Flag of Ukraine (Soviet shades).svg | po 3 = Bielorusko | po 3 vlajka = Flag_of_Belarus_(1918,_1991-1995).svg | po 4 = Moldavsko | po 4 vlajka = Flag of Moldova (1990–2010).svg | po 5 = Gruzínsko | po 5 vlajka = Flag of Georgia (1990-2004).svg | po 6 = Arménsko | po 6 vlajka = Flag of Armenia.svg | po 7 = Azerbajdžan | po 7 vlajka = Flag of Azerbaijan 1918.svg | po 8 = Kazachstan | po 8 vlajka = Flag of the Kazakh SSR.svg | po 9 = Uzbekistan | po 9 vlajka = Flag of Uzbekistan.svg | po 10 = Turkménsko | po 10 vlajka = Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic.svg | po 11 = Tadžikistan | po 11 vlajka = Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg | po 12 = Kirgizsko | po 12 vlajka = Flag of Kyrgyzstan (1991-1992).svg | po 13 = Estónsko | po 13 vlajka = Flag of Estonia.svg | po 14 = Lotyšsko | po 14 vlajka = Flag of Latvia.svg | po 15 = Litva | po 15 vlajka = Flag of Lithuania (1988–2004).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Soviet Union.svg | článok o vlajke = Vlajka Sovietskeho zväzu | vlajka veľkosť = | znak = State Emblem of the Soviet Union.svg | článok o znaku = Štátny znak Sovietskeho zväzu | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Internacionála (pieseň)|Интернационал]] (1922 – 1944)<br />Internacional<br />(Internacionála) [[Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik|Государственный гимн Советского Союза]] (1944 – 1991)<br />Gosudarstvennyj gimn Sovetskogo Sojuza<br />(Štátna hymna Sovietskeho zväzu) | článok o hymne = Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik | motto = Пролетарии всех стран, соединяйтесь!<br />Proletarii vsech stran, sojediňajtes!<br />(Proletári všetkých krajín, spojte sa!) | článok o motte = | mapa = Union of Soviet Socialist Republics (orthographic projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Sovietsky zväz po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] | hlavné mesto = [[Moskva]] | rozloha = 22 402 200 | rozloha poznámka = (v roku 1989) | najvyšší bod = [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] | najvyšší bod poznámka = ({{mnm|7495}}) | najdlhšia rieka = [[Jenisej]] | najdlhšia rieka poznámka= ({{km|5539|m}}) | počet obyvateľov = 286 730 819 | počet obyvateľov poznámka = (1989) | jazyky = [[ruština]] plus ďalších 14 oficiálnych jazykov | národnostné zloženie = [[Rusi]] <small>(50,8 %, 1989)</small>, [[Ukrajinci]] <small>(15,5 %, 1989)</small>, [[Uzbeci]] <small>(5,8 %, 1989)</small>, [[Bielorusi]] <small>(3,5 %, 1989)</small> a mnoho ďalších národov a etník | náboženstvo = štátom propagovaný [[ateizmus]], ďalej [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[islam]] | štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[zoznam socialistických štátov|socialistická republika]]<br />(''de iure'')<br />[[Stranícka diktatúra|diktatúra jednej strany]] (''de facto'') | materská zem = | mena = [[sovietsky rubeľ]] (руб) (SUR) | vznik = [[30. december|30. decembra]] [[1922]] (spojením štyroch sovietskych socialistických republík) | zánik = [[26. december|26. decembra]] [[1991]] (deklaráciou č. 142-H Najvyššieho sovietu ZSSR, ktorý oficiálne uznal rozpustenie ZSSR ako štátu a subjektu medzinárodného práva) }} '''Sovietsky zväz''', dlhý tvar '''Zväz sovietskych socialistických republík''' (skratka: '''ZSSR'''; {{V jazyku|rus|Союз Советских Социалистических Республик (СССР)|''Sojuz Sovetskich Socialističeskich Respublik'' (''SSSR'')}}; hovorovo: ''Sojúz''<ref name="Oravec2014">ORAVEC, P. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny, 2014</ref>{{rp|238}}, ''Sojuz''<ref>FRÝBORT, P. Vekslák. Bratislava: Tatran, 1990.</ref>, ''Sajúz''<ref name="Oravec2014"/>{{rp|227}}), bol [[federácia|federatívny]] [[socializmus|socialistický]] zväzový štát rozprestierajúci sa na území [[východná Európa|východnej Európy]], [[stredná Ázia|strednej]] a [[severná Ázia|severnej Ázie]], ktorý existoval v rokoch [[1922]] až [[1991]]. Svojou rozlohou 22,4 milióna [[štvorcový kilometer|km²]] zaberal takmer jednu šestinu súše sveta. Bol najväčším štátom v histórii ľudstva. Jeho hlavným mestom bola [[Moskva]]. Štatistiky [[Organizácia Spojených národov|OSN]] vyčleňovali ZSSR pre jeho obrovskú rozlohu a spoločensko-hospodársku špecifickosť ako osobitný, svetadielom zodpovedajúci celok. Začiatkom roka [[1989]] mal 286,7 milióna obyvateľov, vyše sto veľkých a malých národností odlišujúcich sa jazykom a kultúrou, ktoré ale spájali rovnaké historické korene a osud. Približne polovica obyvateľov boli [[Rusi]]. Sovietsky zväz tvorilo 15 štátov: [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Rusko]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajina]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bielorusko]], [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbekistan]], [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstan]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínsko]], [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžan]], [[Litovská sovietska socialistická republika|Litva]], [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavsko]], [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšsko]], [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizsko]], [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžikistan]], [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsko]], [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménsko]] a [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónsko]]. == Dejiny == === Vznik === {{Hlavný článok|februárová revolúcia (1917)|októbrová revolúcia|ruská občianska vojna}} V priebehu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] došlo v [[Ruská ríša|Cárskom Rusku]] k veľkému oslabeniu neefektívneho cárskeho režimu. 8. až 12. marca 1917 došlo v [[Petrohrad]]e k štrajku a protestom, ktoré prerástli do otvoreného boja s cárskou mocou. Tieto udalosti sú známe ako [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. V dôsledku neschopnosti riešiť vzniknutú situáciu, ako aj veľkému odporu verejnosti voči jeho osobe, 15. marca 1917 cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] abdikoval. Správou krajiny bola poverená Dočasná vláda pod vedením konštitučného demokrata [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgija Ľvova]] neskôr od júna 1917 [[Strana socialistov-revolucionárov|esera]] [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Kerenského]]. Dočasná vláda sa delila o moc s Petrohradským revolučným výborom, tzv. [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradským sovietom]], ich cieľom bolo doviesť krajinu do demokratických volieb do Ústavodarného zhromaždenia. V dôsledku komplikovanej vojnovej, ekonomickej aj sociálnej situácie, sa však jednalo o zložitý proces. Dočasná vláda v priebehu roka postupne strácala podporu verejnosti, čo úspešne využili boľševici pod [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovým]] vedením. Dňa [[7. november|7. novembra]] roku [[1917]] začala v [[Petrohrad]]e tzv. [[Októbrová revolúcia|oktobrová revolúcia]]. Jej dôsledkom bola [[ruská občianska vojna]], ktorá spôsobila systémový aj územný rozpad [[Ruská ríša|Ruska]]. Samostatnosť vyhlásili krajiny, ktoré boli do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pod cudzou nadvládou: [[Poľsko]], [[Fínsko]], [[Ukrajina]], [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Na jednu stranu sa postavili prívrženci cára („[[Biele hnutie|Bieli]]“ alebo [[Bielogvardejci]]) a prívrženci komunistickej revolúcie na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|V.I. Leninom]] na opačnú stranu. Do občianskej vojny bolo zatiahnuté obyvateľstvo celej krajiny. Okrem spomínaných „Bielych“ a „Červených“ možno spomenúť aj [[kozáci|kozákov]] na Ukrajine a Done či jednotky anarchistov, ktorí na krátku dobu na Ukrajine ustanovili vlastný štát (išlo o prvý pokus o budovanie anarchistického štátneho útvaru v histórii). Boľševici formálne uznali zásady „sebaurčenia národov“. V okolitých krajinách začali podporovať lokálne komunistické strany. Podporu najčastejšie sprevádzali aj intervencie [[Červená armáda|Červenej armády]]. Na obsadených oblastiach vyhlasovali „vládu sovietov“, spravovanú formálne cez robotníkov a roľníkov – fakticky cez straníckych [[komisár]]ov. Prebiehala [[konfiškácia]] priemyselných závodov a nehnuteľností, roľníkom neskôr zaberali „prebytky potravín“. Diali sa politické razie voči buržoázii: [[statkár]]om, [[podnikateľ]]om, zámožným roľníkom ([[kulak]]om) . Októbrová revolúcia skončila víťazstvom boľševickej [[Červená armáda|Červenej armády]]. === Vytvorenie ZSSR === [[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vľavo|Hladomor v Povolží v rokoch 1921–1922 usmrtil odhadom 6 miliónov ľudí]] [[Súbor:Soviet Union 1922.svg|thumb|300px|Sovietsky zväz pri svojom vzniku v roku 1922]] Postupne sa boľševikom podarilo ovládnuť väčšinu územia bývalého [[Rusko|cárskeho Ruska]] a [[30. december|30. decembra]] [[1922]] bol vytvorený Sovietsky zväz. Zakladajúcimi zväzovými republikami boli [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] a [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]]. Deklarácia z 30. decembra 1922 o vzniku zväzu nehovorila iba o územiach, ktoré vtedy mali pod kontrolou boľševici. Oznamovalo sa v nej, že Sovietsky zväz sa otvára nielen vtedajším teritóriám ochotných sa pridať, ale cieľom je vytvorenie celosvetovej socialistickej republiky. Symbolmi sa stali [[kosák a kladivo]] ako spojenie robotníkov a roľníkov a päťcípa [[červená hviezda]]. Hymnou bola nadnárodná [[Internacionála (pieseň)|Internacionála]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Sovietsky zväz opanuje celú planétu, hotovali sa pred sto rokmi boľševici|url=https://www.postoj.sk/120072/sovietsky-zvaez-opanuje-celu-planetu-hotovali-sa-pred-sto-rokmi-bolsevici|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-12-15|jazyk=sk|meno=Jozef|priezvisko=Hajko}}</ref> Neskôr pribúdali ďalšie: z teritória RSFSR sa vyčlenili [[27. október|27. októbra]] [[1924]] [[Turkménska SSR]] a [[Uzbecká SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1929]] [[Tadžická SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] bola zrušená Zakaukazská SFSR, ktorá sa zmenila na tri samostatné SSR: [[Arménska SSR]], [[Azerbajdžanská SSR]] a [[Gruzínska SSR]]. K tomu ešte toho istého roku pribudli vyčlenením zo RSFSR aj [[Kazašská SSR]] a [[Kirgizská SSR]], takže v ústave ZSSR z roku 1936 figuruje už 11 rovnocenných republík. Zvyšovanie počtu členských republík bolo neskôr spojené s [[sovietska okupácia Pobaltských republík|obsadením Pobaltia]], [[Zimná vojna|sovietsko-fínskou vojnou]] a [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1940]] zjednotením novodobytých území so ZSSR a následným vyčlenením vznikla [[Karelsko-fínska SSR]]. Roku 1939 podľa tzv. [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]], boli po [[17. september|17. septembri]] [[1939]] pričlenené Západná Ukrajina a Západné Bielorusko, ktoré boli kedysi súčasťou cárskeho Ruska a boli stratené vo vojne s [[Poľsko]]m v roku [[1921]]. [[2. august]]a bola tiež pričlenená [[Besarábia]] odňatá [[Rumunsko|Rumunsku]] a vznikla [[Moldavská SSR]], ktorá bola pôvodne autonómnou republikou Ukrajinskej SSR. V dôsledku pobytu sovietskych jednotiek v pobaltských krajinách, a vyvolania „socialistických revolúcií“ v týchto štátoch vznikli: [[6. august]]a [[1940]] [[Estónska SSR]], [[3. august]]a [[1940]] [[Litovská SSR]] a [[5. august]]a [[1940]] [[Lotyšská SSR]]. ZSSR sa teda nakoniec skladal zo 16 zväzových republík. V nasledujúcom období už k vzniku nových republík nedošlo, [[16. jún]]a [[1956]] bola [[Karelsko-fínska SSR]] zlúčená s Ruskou SFSR ako jej autonómna republika. Od svojho vzniku bolo ZSSR založené na vláde jednej ([[Komunizmus|komunistickej]]) strany. Oficiálnym dôvodom bolo zabrániť návratu [[Kapitálová primeranosť|kapitalistického]] [[Vykorisťovanie|vykorisťovania]] a princípom [[Demokratický centralizmus|demokratického centralizmu]] najefektívnejšie uplatňovať "vôľu ľudu". Ruská [[komunistická strana]] sa najprv (1925) premenovala na Všezväzová komunistická strana boľševikov (VKSb) a v roku [[1952]] na [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] (KSSZ). Mala jedno vedenie a jej členmi boli boľševici (komunisti) zo všetkých zväzových republík. Táto strana centralizovane rozhodovala o všetkom, a preto bol od začiatku Sovietsky zväz iba fiktívne spolkom nezávislých republík. Vnútrozväzové hranice nemali žiaden význam, slúžili skôr iba ako bariéry na zamedzenie voľného pohybu vlastných obyvateľov. Situácia sa vážne zmenila, keď sa z nich po rozpade ZSSR, stali hranice nových samostatných štátov.<ref name=":0" /> Pôvodne mala chradnúceho [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] nahradiť „trojka“ vedúcich predstaviteľov zakladajúcich republík ZSSR: [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorij Zinoviev]] z Ukrajinskej SSR, [[Lev Borisovič Kamenev|Lev Kamenev]] z RSFSR a [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] zo Zakaukazskej SFSR. Už 3. apríla 1922 bol Stalin vymenovaný za generálneho tajomníka KSSZ a Lenin ho ustanovil za vedúceho robotnícko-roľníckeho inšpektorátu, čo mu dodalo značnú moc. === Stalinova vláda === {{Pozri aj|Stalinizmus|Veľký teror|Kolektivizácia v Sovietskom zväze|Hladomor na Ukrajine}} [[Súbor:5marshals 01.jpg|náhľad|vľavo|Päť [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov ZSSR]] v roku 1935. Iba dvaja z nich – [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonnyj]] a [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilov]] – prežili [[Veľká čistka|stalinské čistky]].]] [[Súbor:Bundesarchiv_Bild_183-H27337,_Moskau,_Stalin_und_Ribbentrop_im_Kreml.jpg|thumb|170px|[[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] a [[Joachim von Ribbentrop]] si vymieňajú potrasenie rúk po podpise [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Molotov–Ribbentrop]] v auguste 1939.]] Po smrti [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] v roku 1924 sa dostal na čelo [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]. Ten najprv využil nejednotnosť svojej opozície v strane a postupne odstraňoval svojich politických protivníkov. Najskôr za pomoci [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorija Zinovieva]] a [[Lev Borisovič Kamenev|Leva Kameneva]] odstránil [[Lev Davidovič Trockij|Leva Trockého]], následne sa obrátil aj proti spojencom z tohto triumvirátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grigory Yevseyevich Zinovyev {{!}} Russian revolutionary {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Grigory-Yevseyevich-Zinovyev|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2023-05-14|jazyk=en}}</ref> V tom čase začala premena krajiny podľa Stalinových predstáv. Začala sa brutálna [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácia]] a prenasledovanie odporcov sovietskeho režimu, za obeť Stalinovej politiky v tej dobe len na Ukrajine zomrelo 3,3 milióna ľudí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = | titul = Krvavé územie : Európa medzi Hitlerom a Stalinom | vydanie = 1 | vydavateľ = Promedia Group | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-8159-025-2 | kapitola = | strany = 44-45| jazyk = }}</ref> Začalo sa tiež intenzívne spriemyselňovanie. Neskôr koncom 30. rokov Stalin zintenzívnil boj proti svojim vnútorným nepriateľom nielen v strane, ale aj v armáde. Vrcholili [[stalinské represie]], najbrutálnejšie z nich sú označované ako [[veľký teror]]. Za obeť týchto čistiek padli mnohé významné osobnosti ako [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Nikolaj Bucharin]]. Na krajinu mali veľmi zlý dopad tiež [[stalinské čistky v armáde|čistky v armáde]], ktorým padli za obeť 3 z piatich vtedajších maršalov, ale aj tisíce ďalších generálov a nižších dôstojníkov. Až [[zimná vojna]] s Fínskom ukázala, v akom bezútešnom stave sa sovietske ozbrojené sily skutočne nachádzajú. Sovietsky zväz sa v tomto období angažoval vo viacerých ozbrojených konfliktoch s Japonskom, v ktorých však na rozdiel od bojov s Fínskom červená armáda obstála veľmi dobre. Stalin navyše medzitým podpísal [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluvu o priateľstve]] s nacistickým Nemeckom, ktoré ako dúfal, sa prv než udrie na ZSSR oslabí bojom v západnej Európe. Plánovaná reorganizácia a dozbrojenie armády malo byť ukončené v roku 1942. Od začiatku roka 1941 však bolo evidentné, že ďalším cieľom [[Adolf Hitler|Hitlerových]] vojsk bude práve Sovietsky zväz. Stalin však celkom ignoroval všetky varovné informácie, dnes sa všeobecne predpokladá, že tak chcel oddialiť nemecký útok. ==== Druhá svetová vojna ==== {{Hlavný článok|Východný front (druhá svetová vojna)|Sovietske vojnové zločiny}} [[Súbor:German troops crossing the Soviet border.jpg|thumb|upright|Nemecké jednotky na sovietskej štátnej hranici, 22. jún 1941]] Dňa [[22. jún]]a [[1941]] krajinu napadlo [[nacistické Nemecko]] a rad jeho [[Os Berlín-Rím-Tokio|spojencov]], čim otvorili tzv. [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] začala sa najväčšia ozbrojená kampaň v histórii. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je toto obdobie bežne označované ako ''Veľká vlastenecká vojna'' (tento názov po prvýkrát použil Stalin). Vojna sa pre krajinu začala za tých najnevhodnejších podmienok a ZSSR hneď na začiatku utrpel ťažké straty. Do velenia armády navyše mnohokrát neodborne zasahoval Stalin, najprv prikázal viesť frontálny protiútok nepripravenými, nedostatočne zmobilizovanými a nerozvinutými jednotkami západných okruhov, čo malo za následok stratu väčšiny týchto jednotiek, neskôr vo viacerých momentoch trval na držaní významných bodov namiesto [[ústup (vojenstvo)|ústupu]]. Tak bolo len pri Kyjeve zajatých alebo zabitých vyše 600&nbsp;000 sovietskych vojakov. Okrem toho však pomerne účinne pôsobil na zahraničnopolitickej, propagandistickej a hospodárskej scéne. Okamžite po napadnutí krajiny uzavrel spojenectvo so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]], to i napriek tomu, že tieto krajiny boli ideologickými nepriateľmi sovietskeho systému. V priebehu vojny tiež zvýšil spoluprácu s [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnou cirkvou]] a prakticky pozastavil jej prenasledovanie. Týmito krokmi si nielen zabezpečil dôležitých spojencov pre boj proti veľmi silnému nepriateľovi, ale v časti obyvateľstva vyvolal dojem, že po vojne sa pomery v krajine zmenia k lepšiemu. Veľmi dôležitá bola tiež mobilizácia obyvateľstva, ktorú Stalin zvládol veľmi dobre, rovnako ako pomerne úspešne evakuoval veľkú časť priemyslu a robotníkov, ktorá sa nachádzala v oblastiach ohrozených nemeckým vpádom. [[Súbor:RIAN archive 44732 Soviet soldiers attack house.jpg|thumb|left|240px|[[Bitka o Stalingrad]], ktorú mnohí historici považujú za rozhodujúci zlom v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]]] Počas [[bitka o Moskvu|bitky pred Moskvou]] sa začal rysovať skutočný obrat v druhej svetovej vojne. Ukázalo sa, že napriek všetkým snahám Nemci [[Moskva|Moskvu]] nedosiahnu a naopak, boli po prvýkrát za vojnu nútení ustupovať. Toto však netrvalo dlho, Sovieti nepredpokladali tak skoré zotavenie nemeckých jednotiek a na jar 1942 boli zaskočení silnými protiútokmi. Nacistické vojská opäť prenikli hlboko do územia ZSSR, teraz však smerom k dolnému toku [[Volga|Volgy]] na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Nasledovala ťažká [[bitka o Stalingrad]], v ktorej však Nemcov opäť zastavil silný odpor sovietskych vojsk a nečakaný protiútok, ktorý zničil ich 6. armádu a ťažko poznamenal 4. tankovú a ďalšie 3 rumunské a maďarské armády. Počas [[Bitka v Kurskom oblúku|bitky pri Kursku]] zlyhala posledná nemecká šanca o možnosť vybojovať na východe rovnováhu. Nemci však ešte neboli zničení a ich vytlačenie z krajiny trvajúce do leta 1944 si vyžiadalo tisíce mŕtvych. Oblasti, ktoré boli zasiahnuté bojmi, boli ťažko poškodené, miestami navyše celkom vyľudnené. Nemci na sovietskom území spáchali jedny z najťažších [[vojnový zločin|vojnových zločinov]]. Proti nacistickej okupácii sa v krajine postavilo silné hnutie odporu, ktoré viedlo na okupovaných územiach intenzívnu [[partizánska vojna|partizánsku vojnu]]. [[2. máj]]a [[1945]] sovietske jednotky [[bitka o Berlín|dovŕšili likvidáciu]] nemeckých vojsk v [[Berlín]]e. Neskôr bola ich časť presmerovaná na [[Praha|Prahu]], kde sa stále nachádzalo vyše 500&nbsp;000 nemeckých vojakov unikajúcich na západ. V noci z 8. na [[9. máj]]a 1945 nemecké vojská kapitulovali. Ozbrojené sily sovietskeho zväzu sa podieľali alebo sami oslobodili [[Poľsko]], [[Rumunsko]], [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Juhoslávia|Juhosláviu]], [[Nórsko]] a [[Nemecko]], ktoré bolo rozdelené na okupačné zóny. Krajinou, ktorá sa na porážke nacistického Nemecka podieľala najväčšou mierou bol práve Sovietsky zväz. Na požiadanie Spojencov v auguste 1945 zaútočili sovietske vojská na japonskú armádu v [[Mandžusko|Mandžusku]] a prispeli tak k skorej kapitulácii poslednej z krajín Osi, ktorá ešte vzdorovala ich tlaku. [[Súbor:Map US Lend Lease shipments to USSR-WW2.jpg|náhľad|300px|Americké zásielky v rámci programu [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] do ZSSR]] Sovietskemu zväzu v jeho vojnovom úsilí výrazne pomohli [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]] prostredníctvom [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] (''Lend-Lease''). Celkovo americké dodávky do ZSSR prostredníctvom ''Lend-Lease'' predstavovali 11 miliárd [[Americký dolár|dolárov]] v materiáli: viac než 400 000 [[Jeep|džípov]] a nákladných áut; 12 000 obrnených vozidiel (vrátane 7 000 [[tank]]ov, z toho asi 1 386<ref>Zaloga (Armored Thunderbolt) pp. 28, 30, 31</ref> ks [[M3 Lee]] a 4 102 [[M4 Sherman]]);<ref>''Lend-Lease Shipments: World {{nowrap|War II}}'', Section IIIB, Published by Office, Chief of Finance, War Department, December 31, 1946, p. 8.</ref> 11 400 lietadiel (z toho 4 719 [[Bell P-39 Airacobra]], 3 414 [[Douglas A-20|Douglas A-20 Havoc]] a 2 397 ks [[Bell P-63 Kingcobra]])<ref>{{harvbz|Hardesty|1991|St=253}}</ref> a 1,75 milióna ton potravín.<ref>[http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf''World {{nowrap|War II}} The War Against Germany And Italy''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170506174749/http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf |date=2017-05-06 }}, US Army Center of Military History, p. 158.</ref> Približne 17,5 milióna ton vojenského vybavenia, vozidiel, priemyselných zásob a potravín bolo do ZSSR odoslaných zo [[západná pologuľa|západnej pologule]], z ktorých 94 % pochádzalo z USA. Pre porovnanie, celkom 22 miliónov ton pristálo v Európe na zásobovanie amerických síl od januára 1942 do mája 1945. Odhaduje sa, že americké dodávky do ZSSR cez samotný perzský koridor boli podľa štandardov americkej armády dostatočné na udržanie šesťdesiatich bojových divízií v línii.<ref>{{cite web|title=The five Lend-Lease routes to Russia |url=http://www.o5m6.de/Routes.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20031212063805/http://www.o5m6.de/routes.html|url-status=dead |archive-date=December 12, 2003 |website=Engines of the Red Army |access-date=July 12, 2014}}</ref><ref>{{cite book |last1=Motter |first1=T.H. Vail |title=The Persian Corridor and Aid to Russia |date=1952 |publisher=Center of Military History |pages=4–6 |url=https://history.army.mil/books/wwii/persian/index.htm|access-date=July 12, 2014}}</ref> O život prišlo vyše 15 miliónov sovietskych civilistov. Počas druhej svetovej vojny bolo v boji zabitých 8,7 milióna vojakov Červenej armády, z toho 5,8 milióna [[Rusi|Rusov]], 1,4 milióna [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a 1,5 milióna príslušníkov ostatných sovietskych národov.<ref>G. I. Krivosheev. ''Soviet Casualties and Combat Losses''. Greenhill 1997 {{ISBN|978-1-85367-280-4}} Strany 85–97</ref> Ďalej v rokoch 1941–1942 v nemeckom zajatí [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynulo okolo 3 miliónov sovietskych vojnových zajatcov]] v rámci nemeckého plánu genocídy slovanských národov tzv. [[Generalplan Ost]].<ref>„[http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi Geografie krvavých zemí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402113501/http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi |date=2015-04-02 }}“. Respekt. 24. novembra 2013</ref> Nemeckí vojaci a ich spojenci sa na sovietskom území vo veľkom dopúšťali [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti]], ako bol napríklad masaker v Odesse v októbri 1941, pri ktorom rumunské a nemecké jednotky zastrelili alebo upálili až 34 000 odesských Židov, alebo [[Blokáda Leningradu|obliehanie Leningradu]] nemeckými a fínskymi vojskami, ktoré si vyžiadalo životy 1 milióna civilistov. V [[Bielorusko|Bielorusku]] boli vyvraždené stovky dedín a celkovo zahynula asi štvrtina vtedajšej bieloruskej populácie.<ref>„[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/219876-v-beloruske-chatyni-upalili-naciste-zaziva-149-obyvatel-vcetne-75-deti/ V bieloruskej Chatyni upálili nacisti zaživa 149 obyvateľov, vrátane 75 detí]“. Česká televízia. 22. marca 2013</ref> Sovietski vojaci sa dopúšťali hromadného znásilňovania na okupovaných územiach, najmä v [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|Nemecku]].<ref>{{cite book|title=Women and War|url=https://books.google.com/books?id=lyZYS_GxglIC&pg=PA480|year=2006|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-85109-770-8|pages=480–}} </ref> Po povojnových znásilneniach nasledovali desaťročia mlčania.<ref>{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220112/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html|archive-date=12 January 2022 |url-access=subscription |url-status=live|title=German women break their silence on horrors of Red Army rapes|author=Allan Hall in Berlin|date=24 October 2008|work=Telegraph.co.uk|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="The Independent">{{cite web|url=https://www.independent.co.uk/news/world/europe/raped-by-the-red-army-two-million-german-women-speak-out-1669074.html|title=Raped by the Red Army: Two million German women speak out|work=The Independent|date=15 April 2009|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="Susanne Beyer">{{cite news|url=http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,680354,00.html|title=Harrowing Memoir: German Woman Writes Ground-Breaking Account of WW2 Rape|author=Susanne Beyer|newspaper=Der Spiegel|date=26 February 2010|publisher=Spiegel.de|access-date=10 December 2014}}</ref> Podľa historika [[Antony Beevor|Antonyho Beevora]], ktorého knihy boli v roku 2015 zakázané na niektorých ruských školách a vysokých školách, zložky [[NKVD]] (sovietskej tajnej polície) odhalili, že vedenie vedelo, čo sa deje, ale urobilo málo, aby to zastavilo.<ref name=Bird>{{cite journal |last=Bird |first=Nicky |title=Berlin: The Downfall 1945 by Antony Beevor |journal=International Affairs |volume=78 |number=4 |date=October 2002 |pages=914–916 |institution=Royal Institute of International Affairs}}</ref> Znásilnení sa často dopúšťali jednotky zadných sledov, týlové jednotky. Podľa profesora Olega Ržeševského bolo „4 148 dôstojníkov Červenej armády a mnoho vojakov potrestaných za páchanie zverstiev“. Presný počet nemeckých žien a dievčat znásilnených sovietskymi vojskami počas vojny a okupácie nie je známy, ale historici odhadujú, že ich počty sú pravdepodobne státisíce a možno až dva milióny.<ref name=":4">{{Cite book|last=Norman M.|first=Naimark, Norman M.|title=The Russians in Germany: A History of the Soviet Zone of Occupation, 1945–1949|publisher=Cambridge: Belknap Press|year=1995|isbn=|location=|pages=70}}</ref> ==== Obdobie povojnovej Stalinovej vlády ==== [[Súbor:Mao, Bulganin, Stalin, Ulbricht Tsedenbal.jpeg|thumb|[[Mao Ce-tung]] na oslavách Stalinových 70. narodenín v [[Moskva|Moskve]], 1949]] Stalin počas vojny na základe dohôd so západnými Spojencami získal vplyv vo východoeurópskych krajinách, kde po vojne podporoval rozmach komunistických režimov. Očakávania mnohých ľudí v zlepšenie vzťahov so západom sa však nenaplnili. USA a ZSSR sa začali viesť nevraživú politiku, ktorá vyústila do [[studená vojna|studenej vojny]]. Stalin navyše pokračoval v nezmyselne krutej domácej politike, opäť obrátil hnev proti nepriateľom režimu, do pracovných táborov poslal milióny bývalých vojakov, či ďalších „nepriateľov vlasti“. Chyby v jeho vnútornej aj zahraničnej politike mali podstatný vplyv na to, že po jeho smrti v roku 1953 začala krajina mocensky, ako aj ekonomicky upadať. Tento úpadok mal neskôr výrazný vplyv na samotný rozpad ZSSR. Počas bezprostredného povojnového obdobia Sovietsky zväz prestaval a rozšíril svoju ekonomiku, pričom si zachoval prísne centralizovaný systém. Prevzal účinnú kontrolu nad väčšinou krajín [[Východná Európa|východnej Európy]] (okrem [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a neskôr [[Albánsko|Albánska]]) a premenil ich na [[Satelitný štát|satelitné štáty]], ktoré v roku 1955 zviazal vojenskou alianciou [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskou zmluvou]]. Ďalej od rokov 1949 až 1991<ref name="fas.org">{{cite web |title=Main Intelligence Administration (GRU) Glavnoye Razvedovatel'noye Upravlenie – Russia / Soviet Intelligence Agencies |url=https://fas.org/irp/world/russia/gru/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20081226090607/http://www.fas.org/irp/world/russia/gru/|archive-date=26 December 2008 |access-date=24 November 2008 |publisher=Fas.org}}</ref> v hospodárskej organizácii [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rade vzájomnej hospodárskej pomoci]] čiže RVHP, náprotivku [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS). Hoci bola Varšavská zmluva nominálne „obrannou“ alianciou, jej primárnou funkciou bolo chrániť hegemóniu Sovietskeho zväzu nad jeho východoeurópskymi satelitmi, pričom jedinými priamymi vojenskými akciami paktu boli invázie do vlastných členských štátov, ktoré mali zabrániť ich odtrhnutiu.<ref name="history.com">[https://www.history.com/.amp/this-day-in-history/warsaw-pact-ends This day in history: the Warsaw Pact ends]</ref> ZSSR sa sústredil na vlastnú obnovu, zabral a odviezol väčšinu nemeckých priemyselných závodov a vymáhal vojnové reparácie od [[Nemecká demokratická republika|východného Nemecka]], [[Maďarská ľudová republika|Maďarska]], [[Rumunská socialistická republika|Rumunska]] a [[Bulharská ľudová republika|Bulharska]] pomocou spoločných podnikov ovládaných Sovietmi. Tiež zaviedol obchodné dojednania zámerne navrhnuté tak, aby zvýhodnili štát. Moskva ovládala komunistické strany, ktoré ovládali satelitné štáty, a tie sa riadili príkazmi z [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. Historik Mark Kramer uzatvára: {{citát|„Čistý odliv zdrojov z východnej Európy do Sovietskeho zväzu činil v prvom desaťročí po druhej svetovej vojne približne 15 až 20 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá sa približne rovná celkovej pomoci poskytnutej Spojenými štátmi západnej Európe v rámci Marshallovho plánu“<ref>Mark Kramer, "The Soviet Bloc and the Cold War in Europe," in {{Cite book |editor-first=Klaus | editor-last=Larresm |url=https://books.google.com/books?id=EyNcCwAAQBAJ&pg=PT174|title=A Companion to Europe Since 1945 |publisher=Wiley |year=2014 |isbn=978-1-118-89024-0 |page=79}}</ref>}} Neskôr RVHP poskytla pomoc nakoniec víťaznej [[Komunistická strana Číny|Čínskej komunistickej strane]] a jej vplyv rástol i inde vo svete. Zo strachu z jej ambícií sa vojnoví spojenci Sovietskeho zväzu, [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]], stali jeho nepriateľmi. V nasledujúcej [[Studená vojna|studenej vojne]] sa obe strany nepriamo stretli v zástupných vojnách. Myšlienkovým smerom určujúcim politiku západu voči ZSSR sa v roku 1947 stala [[Trumanova doktrína]], známa tiež ako „zadržiavanie komunizmu“. USA a ich spojenci začali brániť expanzívnym snahám Sovietskeho zväzu vojenskou a ekonomickou silou.<ref name="pacner267">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. S. 267.</ref> === 1953{{--}}1985 === [[Súbor:Soviet empire 1960.png|thumb|left|Mapa zobrazujúca najväčší územný rozsah Sovietskeho zväzu a štáty, ktoré politicky, hospodársky a vojensky ovládal v roku 1960]] Po Stalinovej smrti jeho bývalí blízki spolupracovníci, často zodpovední za brutálne stalinské zločiny radikálne zmenili politický kurz. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berija]] (minister vnútra) napríklad začal s prepúšťaním politických väzňov z rúk ministerstva vnútra (bývalého [[NKVD]]) a kritikou Stalina na vnútrostraníckej úrovni. V dôsledku obáv ostatných špičiek sovietskej politiky z nárastu jeho moci však bol pomerne rýchlo odstránený a popravený. Hlavou štátu bezprostredne po smrti Stalina bol [[Georgij Maximilianovič Malenkov|G. M. Malenkov]], ktorý sa pokúšal o ekonomické reformy, z postu predsedu rady ministrov však bol odstránený agilnejším [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. Po XX. zjazde komunistickej strany v roku [[1956]], nový prvý sekretár strany N. S. Chruščov odsúdil kult osobnosti ako aj mnohé [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] kroky. Chruščov, ale i jeho nasledovníci, však už neboli ochotní stavať svoju moc na krutovláde a pracovných táboroch v takej miere, ako ich predchodca. Ako ukázala neskôr napr. [[Karibská kríza]], neboli ochotní ani riskovať priamy konflikt s [[Spojené štáty|USA]] alebo inou krajinou [[NATO]]. Za vlády Nikitu Chruščova však prebehlo aj zblíženie ZSSR s USA, bola napr. zriadená horúca linka medzi Kremľom a Bielym domom, ktorá v kritických situáciách umožňovala okamžitý kontakt vodcov oboch krajín. Popri množstve chaotických reforiem, o ktoré sa Chruščov pokúsil, patrí medzi výsledky jeho aktivít aj napr. pričlenenie Krymu k Ukrajinskej SSR. Roku [[1964]] bol Chruščov zbavený moci členmi tvrdého krídla Strany a odsunutý do úzadia. Na jeho miesto sa tlačili hneď niekoľkí predstavitelia elity: predseda vlády [[Alexej Kosygin]], predseda prezídia Najvyššieho sovietu [[Nikolaj Podgornyj]] (funkcia formálnej hlavy ZSSR) a stranícky byrokrat [[Leonid Iľjič Brežnev]], zastávajúci post prvého tajomníka UV KSSS. Spomedzi nich získal v priebehu 2 rokov najvyšší vplyv Leonid Brežnev. [[Súbor:Ford signing accord with Brehznev November 24 1974 myheritage.jpg|thumb|[[prezident Spojených štátov|Prezident USA]] [[Gerald Ford]] a sovietsky vodca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] podpisujú dohodu [[Strategic Arms Limitation Talks#SALT I|SALT I]], 1974]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Práve on mal v nasledujúcich rokoch veľký podiel na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|intervencii]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v lete roku [[1968]]. Počas jeho vlády sa výrazne zhoršili vzťahy s [[ČĽR|Čínou]]. Čínski vodcovia označovali ZSSR za svojho najväčšieho nepriateľa. Prebehlo tiež niekoľko menších ozbrojených stretnutí, v marci roku [[1969]] na rieke [[Ussuri]] a na riečnom ostrove [[Damanskij (ostrov)|Damanskij]] ([[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|čínsko-sovietske konflikty]]). Ako aj na hraniciach [[Kazachstan]]u a [[ČĽR]] v auguste toho istého roku. Brežnev sa v tejto dobe obklopil vedením, ktoré sa skladalo z členov všetkých dôležitých záujmových skupín komunistickej strany. Okrem toho, že Brežnev uvoľnil svojou zahraničnou politikou napätie v Európe, pokúšal sa normalizovať aj vzťahy s USA, ktoré už niekoľko rokov predávali veľké množstvo obilia do ZSSR. Výsledkom rokovaní medzi USA a ZSSR bola dohoda o obmedzení strategických jadrových zbraní [[SALT I]]. [[Súbor:RIAN archive 487609 Boleslav Telichan's family at summer house.jpg|thumb|Rodina pracovníka závodu Krasnyj Chimik v [[Petrohrad|Leningrade]] v ich letnom dome, [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1981]] V tomto období rýchlo rástla životná úroveň obyvateľstva. Mzdy rástli podstatne rýchlejšie ako životné náklady. To však spôsobovalo disproporcie medzi úsporami a produktmi, ktoré bolo možné za ne nakúpiť, vzhľadom na to že výroba spotrebného tovaru pomaly klesala. Na druhej strane sa zvyšovala vybavenosť sovietskych domácností. Zlepšili sa tiež bytové podmienky. Vzrástla motorizácia a skvalitnila sa výživa obyvateľstva. Na druhej strane sa sovietske kolchozy prejavili ako neefektívne. Sovietsky zväz nedokázal pravidelne vyprodukovať dostatok potravín pre vlastnú potrebu. Tretina zožatého obilia bola zničená kvôli zlému uskladneniu. Naproti tomu 25{{--}}30 % poľnohospodárskej výroby pochádzalo zo záhumienok, ktoré tvorili len 3 % celkovej ornej pôdy. Pre celé hospodárstvo bolo príznačné lajdáctvo a potláčanie akejkoľvek iniciatívy. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. Pod jeho vedením systém nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. V roku [[1979]] pomocou [[KGB]] zorganizoval v [[Afganistan]]e puč, po ktorom nasledovala zdĺhavá [[Sovietska intervencia v Afganistane|krvavá vojna]]. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po Brežnevovej smrti roku [[1982]]. Nástupcom Brežneva sa stal [[Jurij Vladimirovič Andropov]], bývalý šéf [[KGB]]. Sovietska tajná služba, bola v tej dobe organizáciou, ktorá mala najlepší prehľad o skutočnom dianí v krajine. Andropov sa prejavoval ako opatrný reformátor. Pokúšal sa obmedziť absentérstvo, alkoholizmus (vskutku zaujímavé je, že príjmy z alkoholu tvorili 5{{--}}8 % [[HDP]] ZSSR), čierny trh, vystupňoval boj proti korupcii, pokúsil sa zvýšiť všeobecnú disciplínu, obzvlášť pracovnú. Asi najväčším úspechom Andropova počas jeho 15 mesiacov v úrade bola jeho kádrová politika. Presadzoval nové, mladšie stranícke kádre a odstraňoval prestarnutú brežnevovskú garnitúru. Od polovice roku [[1983]] sa však rýchlo zhoršoval jeho zdravotný stav, až nakoniec [[9. február]]a [[1984]] zomrel. V svojom odkaze ústrednému výboru strany žiadal Andropov za svojho nástupcu Michaila Gorbačova. Ten sa však zdal starej brežnevovskej garde veľmi mladý, tá si navyše ešte priala udržať moc. Za nového generálneho tajomníka bol zvolený [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantin Černenko]], ten ale nevládol ani 1 rok a zomrel [[10. marec|10. marca]] [[1985]]. Politbyro do 24 hodín od jeho smrti odporučilo Ústrednému výboru strany, aby bol za nového tajomníka zvolený [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]]. === Prestavba a rozpad === [[Súbor:President Ronald Reagan and Soviet General Secretary Gorbachev at The First Summit in Geneva Switzerland - DPLA - b534f3d00bb05c3cc293789b180d2116.jpg|thumb|left|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] počas individuálnych rozhovorov s americkým prezidentom [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]], 1985]] [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] sa stal vodcom chorej veľmoci. Ako predstaviteľ mladých, umiernených reformátorov v Komunistickej strane sa snažil napraviť, oživiť a pokiaľ možno liberalizovať strnulý sovietsky systém. To sa chcel pokúsiť dosiahnuť takým spôsobom, aby ho nemusel zásadne meniť. Nemal však jasné predstavy o reformách a ich hĺbke. Ako sa neskôr ukázalo, nemal ani presné predstavy o skutočnom stave v krajine. Pri reformách sprvu dával dôraz na zvýšenie stagnujúceho ekonomického rastu. Ten bol okrem skostnatenosti riadiaceho aparátu spôsobený aj problémami so systematickým falšovaním ekonomických výsledkov, čo bolo bežnou praxou v krajine. Pokúšal sa odstrániť byrokraciu a centralizmus, pre to bolo potrebné zvýšiť otvorenosť a informovanosť spoločnosti. Nasledovala tzv. „[[glasnosť]]“, a neskôr potreba hlbších reforiem komunistického systému, tzv. „[[perestrojka]]“. Za Gorbačovovej vlády sa podstatne zlepšili vzťahy ZSSR s [[Spojené štáty|USA]] ako aj západoeurópskymi krajinami. Gorbačov sa stal veľmi uznávaný v zahraničí. Vo vzťahu k východoeurópskym krajinám presadzoval politiku nezasahovania. To neskôr vyústilo do postupného pádu komunistických režimov v týchto krajinách. [[Súbor:Changes in national boundaries after the end of the Cold War.jpg|thumb|Územné zmeny vo [[východný blok|východnom bloku]] po skončení [[studená vojna|studenej vojny]]]] Uvoľňovanie vzťahov v samotnom ZSSR malo ale zhubný vplyv aj na samotné republiky. Predstavitelia jednotlivých republík sa začali navzájom obviňovať z ekonomického zaostávania krajiny. Neskôr do popredia vystúpili aj národnostné nepokoje najmä v Pobaltí a Zakaukazsku. Jednotlivé národné parlamenty sa začali odkláňať od Moskvy a dokonca žiadali autonómiu. Gorbačov sa ocitol medzi dvoma tábormi. Radikálni reformátori ho považovali za príliš konzervatívneho, naopak konzervatívni komunisti za priveľmi radikálneho. Práve predstavitelia tvrdej línie sa [[18. august]]a [[1991]] pokúsili o [[puč]]. Ten bol ale veľmi slabo naplánovaný a mal nízku podporu, hlavne armády. Po piatich dňoch bola väčšina pučistov zatknutá alebo spáchala samovraždu. Vtedy sa na scénu znovu dostal [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]], populárny predstaviteľ Moskovskej straníckej organizácie. Najvyšší soviet mu vtedy udelil mimoriadne právomoci, Jeľcin prevzal kontrolu nad ozbrojenými silami na území Ruska, zastavil činnosť Komunistickej strany. Nasledovala likvidácia celozväzových inštitúcií a mnohých ministerstiev. Dňa [[8. december|8. decembra]] 1991 sa na chate v [[Bielovežský národný park|Bielovežskom pralese]] zišli prezidenti Ruska a Ukrajiny, Boris Jeľcin a [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorí presvedčili predsedu Najvyššieho sovietu Bieloruska, [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislava Šuškeviča]], aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a jeho nahradením voľným združením, Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ). Legitimitu tohto kroku odôvodňovali skutočnosťou, že roku 1922 tieto štáty vytvorili podpisom zväzovej zmluvy ZSSR a mali ho teda aj právo rozpustiť. Predstavitelia väčšiny ostatných republík boli rýchlym spádom udalostí prebiehajúcich mimo ich vplyvu značne prekvapení. Vymohli si preto taktiež vstup do SNŠ, ktoré malo vytvoriť podmienky pre uchovanie potrebných vzťahov medzi novovzniknutými krajinami. Stalo sa tak [[21. december|21. decembra]] 1991, keď 11 zostávajúcich republík ZSSR (pobaltské štáty a [[Gruzínsko]] sa odmietli pripojiť) vyhlásilo, že vytvorením [[SNŠ]] prestal existovať Sovietsky zväz. Ten bol formálne zrušený [[26. december|26. decembra]] 1991. Deň pred tým rezignoval Gorbačov, prvý aj posledný prezident tejto krajiny. Rozpad ZSSR mal globálny [[Geopolitika|geopolitický]] význam – doslova zatriasol rovnováhou síl vo svete – z dvojpolárneho sveta (rozdeleného na ten východný a západný) zostali ako posledná [[superveľmoc]] [[Spojené štáty americké]]. Koniec studenej vojny zastihol obe superveľmoci s obrovskou infraštruktúrou a najmä arzenálom zastarávajúcej a teraz nevyužiteľnej vojenskej techniky (vrátane priemyslu priamo napojeného na zbrojenie). Došlo k „desovietizácii“ satelitných štátov a štátov pod vplyvom Sovietskeho zväzu – koniec princípu politického monopolu jednej vedúcej strany, zavedenie demokratických princípov, často vrátane prepísania samotnej ústavy, decentralizácia plánovania, liberalizácia ekonomiky a mnohých ďalších agend spojených s fungovaním štátu, privatizácia štátneho majetku, zavedenie súkromného podnikania, prílev zahraničného kapitálu a spolu s ekonomickými a politickými zmenami aj (väčšie či menšie) vyrovnanie sa so zločinmi komunistického režimu. Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a štátov pod jeho vplyvom zasiahla v priebehu 90. rokov hospodárska kríza. Napríklad v Rusku kvôli prehnanej privatizácii prepukla hlboká hospodárska a sociálna kríza, skrachovala väčšina štátnych podnikov a rapídne sa zvýšila nezamestnanosť. === Príčiny rozpadu === ==== Národnostné príčiny a decentralizácia moci ==== [[Súbor:RIAN archive 699872 Dushanbe riots, February 1990.jpg|thumb|left|Nacionalistické protivládne nepokoje v [[Dušanbe]], [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]], 1990]] V období prebiehajúcich decentralizačných reforiem sa miestne komunistické strany v jednotlivých oblastiach menili na lokálne centrá moci, ktoré boli čoraz menej závislé na [[Moskva|Moskve]]. Nepokoje, ktoré prebehli po tom, ako bol roku [[1986]] vymenený kvôli korupcii prvý tajomník komunistickej strany v Kazachstane pôvodom Kazach za iného funkcionára, ktorý však bol Rus, ukázali citlivosť národnostnej otázky, ktorú sa dlhú dobu darilo tvrdými protiopatreniami potláčať. Do popredia tak pomaly vystupovala otázka krívd spôsobených neruským národom. Mnoho príslušníkov neruských národov videlo za krivdami a nešťastiami, ktoré im spôsobil režim, [[Rusi|Rusov]]. Dôvodom však bolo v prevažnej miere to, že o ruské obyvateľstvo sa opieralo cárske Rusko, ktorého štruktúry do značnej miery Sovietsky zväz prebral. Práve ruské obyvateľstvo bolo najčastejšie využívané ako mobilná pracovná sila, či ako riadiaci element posielaný do všetkých kútov krajiny. Ruština sa však stala preferovaná ako jazyk inteligencie a to aj napriek tomu, že štát garantoval rozvoj všetkých národov a národností, ba aj ich tradícií a kultúry. Na druhej strane ale dôkladne monitoroval a potlačoval všetko, čo bolo z politického a ideologického hľadiska považované za nacionalizmus. Na Rusov v tomto prípade dopadá vina za chyby režimu z veľkej časti neprávom. RSFR napríklad nemala nikdy svoju vlastnú stranu, ktorá by bránila jej záujmy, tak ako ich mali ostatné republiky. Problémom bola takisto rýchlo rastúca populácia stredoázijských, prevažne [[Islam|moslimských]] republík, ktorých obyvateľstvo na rozdiel od slovanského (ruského obzvlášť) nebolo ochotné sťahovať sa do inej oblasti, tobôž osídľovať riedko obývanú [[Sibír]]. Tá sa mimochodom vyľudňovala počas celého povojnového obdobia, aj napriek tomu, že štát prisťahovalcov do týchto oblasti krajiny zvýhodňoval. V rámci „glasnosti“ sa koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] v ZSSR otvorene hovorilo o zločinoch, ale aj problémoch režimu, čo však bohužiaľ vôbec neviedlo k ich riešeniu, ale skôr k ich rozmazávaniu. Mnoho obyvateľov bolo zaskočených, ba až znechutených režimom, ktorý to všetko spôsobil. Vládla dezilúzia. Po neúspešnom puči v [[august]]e [[1991]], bola väčšina obyvateľstva zväzových republík natoľko zhnusená dianím v krajine, že nik nezasiahol, keď sa v tomto momente oddelili od krajiny pobaltské republiky. Moci v krajinách sa vtedy rozhodli chopiť miestne elity, ktoré dovŕšili rozpad krajiny v decembri [[1991]] zrušením ZSSR a vytvorením jeho nepodarenej „demokratickej“ náhrady vo forme [[SNŠ|Spoločenstva nezávislých štátov]]. ==== Ekonomické a sociálne problémy ==== [[Súbor:Unidentified Hammond Slides 24.jpg|thumb|Trh v [[Kyjev]]e, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1972]] Postupné spomaľovanie ekonomického rastu ZSSR badateľné od polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] bolo spôsobené tým, že krajina prešla fázou, kedy čerpala z extenzívneho rastu. Centrálne plánovaná [[ekonomika]] v tomto období dosiahla zenit svojej výkonnosti a začala upadať. [[Poľnohospodárstvo]] stagnovalo už dlhšiu dobu. Priemyselná výroba potrebovala v tomto období nutné reformy, ale Brežnevova administratíva sa ich obávala spustiť. Veľká časť finančných prostriedkov štátu sa míňala na zbrojenie – v priemere 10 % až 18 % [[HDP]]. Štát plytval prostriedkami na podporu svojich spojencov v konfliktoch po celom svete. Prakticky všetky tieto prostriedky boli nenávratne stratené. Výdaje na zbrojenie ešte zvýšil aj [[Sovietska invázia do Afganistanu|Afganský konflikt]], do ktorého [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] zbytočne zatiahol krajinu. Na zbrojenie sa orientoval aj prakticky všetok výskumný potenciál. Civilný sektor sa zanedbával, čo ešte viac zvýraznilo sovietske zaostávanie v špičkových technológiách, najmä [[Elektronika|elektronike]]. V 80. rokoch sa už začal prejavovať nedostatok spotrebného tovaru a niektorých druhov potravín. Vzrastal význam sivej ekonomiky. Odhady vravia, že dosahovala 10 – 25 % celkového HDP, pričom tvorila 30 – 40 % celkových príjmov obyvateľstva. Ekonomická kríza sa prehlbovala hlavne v období po smrti Brežneva. V roku [[1984]] 54 % [[export]]u krajiny tvoril vývoz [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]]. Sovietsky zväz čoraz viac pripomínal krajiny tretieho sveta, keď až 40 % jeho dovozu tvorili potraviny. Krízu prehĺbil aj pokles cien ropy na svetových trhoch. Stav ekonomiky bol hlavným podnetom, ktorý viedol [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačova]] k začatiu reforiem. Ten však už po dvoch rokoch musel uznať, že aj hospodárski plánovači z Moskvy stratili predstavu o tom, podľa akých zákonov vlastne sovietska ekonomika funguje. Reformy však tiež príliš nepomáhali. Zákon o štátnom podniku napríklad oprávňoval zamestnancov voliť riaditeľa podniku. To viedlo mnohých riaditeľov veľkých priemyselných podnikov k populistickým krokom, a tak namiesto investícií do modernizácie výroby míňali na neadekvátne zvyšovanie platov zamestnancov. Spomaľoval sa rast hospodárstva. Kolchozy prestali byť ochotné predávať štátu poľnohospodárske produkty za nízke (štátom určené) výkupné ceny. Jednotlivé republiky sa bránili odlivu potravín a výrobkov do centra. Až v roku [[1991]] sa štát odhodlal priblížiť umelo udržiavané ceny niektorých tovarov ich trhovej hodnote. Ako väčšina Gorbačovových reforiem, aj toto bol len polovičatý krok, pretože štát sa stále pokúšal držať cenovú hladinu vo svojich rukách. Na niektoré druhy tovaru bolo potrebné čakať v dlhých frontách. Často ani to nezaručilo, že kupujúci tovar dostal. Začali sa prejavovať občianske nepokoje (napríklad protesty baníkov v [[Donecká panva|Doneckej panve]] roku [[1989]]), národnostné trenice a všeobecná dezilúzia prestavbou komunizmu. Definitívnym klincom do rakvy bol puč zorganizovaný zástancami tvrdého krídla Strany [[18. august]]a v [[Moskva|Moskve]]. ==== Puč 18. augusta 1991 ==== [[Súbor:Image0 ST.jpg|thumb|Tank [[T-80]] na [[Červené námestie|Červenom námestí]] počas [[pokus o sovietsky štátny prevrat v roku 1991|augustového prevratu]], 1991]] Dňa [[18. august]]a [[1991]] sa členovia konzervatívneho vedenia strany na čele s [[Vladimir Kriučkov|Vladimirom Kriučkovom]] pokúsili o prevrat. Zatkli Gorbačova, ktorý sa v tej dobe nachádzal na [[Krym]]e, vo viacerých mestách vyhlásili výnimočný stav a tankmi zaútočili na budovu parlamentu ([[Biely dom (Moskva)|Biely dom]]). Pučistické tanky však zastavili rozhorčené davy Moskovčanov a jednotky armády, ktoré zostali lojálne legitímnemu vedeniu krajiny. Pri stretoch zomreli 3 ľudia. Jedným z politikov, ktorí sa podieľali na rozvrátení puču bol [[Boris Jeľcin|Jeľcin]], ktorý sa angažoval priamo v uliciach, napríklad i známym prejavom z veže tanku. Napriek tomu, že sa Gorbačov onedlho vrátil do Moskvy, stratil už fakticky všetku svoju moc. Formálnu vládu nad Sovietskym zväzom prevzala ruská vláda. Jeľcin 23. augusta zakázal činnosť komunistickej strany na území Ruska, o deň neskôr Gorbačov odstúpil zo svojej funkcie generálneho tajomníka, zjazd ľudových poslancov schválil zmeny v ústave. V tomto období fakticky vládu nad každou z republík prevzali lokálne vlády. [[6. september|6. septembra]] moskovská vláda uznala nezávislosť troch pobaltských republík – [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Vodcovia Ukrajiny ([[Leonid Kravčuk]]), Bieloruska ([[Stanislav Šuškevič]]) a Ruska ([[Boris Jeľcin]]) sa po referende, v ktorom sa obyvatelia Ukrajiny rozhodli oddeliť od ZSSR, 8. decembra 1991 dohodli na vzniku slovanského trojspoločenstva. Väčšina ostatných bývalých zväzových republík (s výnimkou pobaltských republík a Gruzínska) ich nasledovala a 21. decembra sa v [[Alma-Ata|Alma-Ate]] dohodla na vzniku Spoločenstva nezávislých štátov – [[SNŠ]]. == Geografia == === Poloha a hranice === [[Súbor:Ussr-terrain and transportation-1974.jpg|thumb|300px|Poloha ZSSR]] Územie ZSSR predstavoval kompaktný, veľmi slabo rozčlenený pevninový blok, rozprestierajúci sa od [[Baltské more|Baltského mora]] na západe po [[Tichý oceán]] na východe, čo je vyše {{km|10000|m}}, a zo severu na juh od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]], čo je vyše {{km|4500|m}}. Krajné body: na severe – [[mys Fligeli]] na [[Rudolfov ostrov|Rudolfovom ostrove]] ([[zem Františka Jozefa]]), (81° 51´ sev. zemepisnej šírky), resp. na pevnine [[Čeľuskinov mys]] na polostrove [[Tajmýr (polostrov)|Tajmýr]] (77° 43´ sev. zem. šírky); na juhu – južne od mesta [[Kuška]] v [[Turkménsko|Turkménskej SSR]] (35° 08´ sev. zem. šírky); na západe – [[Baltská kosa]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] (19° 33´ vých. zem. dĺžky); na východe – [[Ratmanovov ostrov]] v [[Beringov prieliv|Beringovom prielive]] (169° 02´ záp. zem. dĺžky), resp. na pevnine [[Dežňovov mys]] na [[Čukotský polostrov|Čukotskom polostrove]] (169° 40´ záp. zem. dĺžky). Z celkovej rozlohy 22,4 mil km² pripadalo na európsku časť 5,6 mil. km², na ázijskú časť 16,8 mil km². Ostrovy a polostrovy zaberali 1,3 mil. km². Územie ZSSR sa rozprestieralo v 11 [[Časové pásmo|časových pásmach]]. S obrovskou rozlohou bola spätá aj veľká rozmanitosť prírodných podmienok ako aj nesmierne [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo. Celková dĺžka hraníc bola okolo {{km|43000|m}}. ZSSR priamo hraničilo s 12 štátmi. Na západe susedilo s [[Nórsko]]m, [[Fínsko]]m, [[Poľsko]]m, [[ČSSR]], [[Maďarsko]]m a [[Rumunsko]]m. Na juhu hraničilo s [[Turecko]]m, [[Irán]]om a [[Afganistan]]om. Na východe s [[Čína|Čínou]], [[Mongolsko]]m a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskou ľudovodemokratickou republikou]]. Väčšia časť hraníc s týmito krajinami bola prirodzeného charakteru, tvorili ich [[Pohorie|pohoria]] resp. [[Rieka|rieky]]. Na východe bolo ZSSR [[Ochotské more|Ochotským morom]] oddelené od [[Japonsko|Japonska]] a [[Beringov prieliv|Beringovým prielivom]] od [[Spojené štáty|USA]]. Najdlhšiu hranicu mal ZSSR s [[ČĽR]] ({{km|8000|m}}) a [[Mongolsko]]m ({{km|4000|m}}), najkratšiu s [[KĽDR]] ({{km|16|m}}) a [[ČSSR]] ({{km|98|m}}). Poludníky prechádzajúce na západe Rybárskym polostrovom a na východe Ratmanovovým ostrovom k [[Severný pól|Severnému pólu]] ohraničujú sovietsky sektor [[Arktída|Arktídy]]. === Príroda a povrch === [[Súbor:SovietUnionPhysical.jpg|náhľad|300px|Fyzická mapa ZSSR]] Základnou osobitosťou povrchu ZSSR bola prevaha rovinných útvarov na západe a severe a pohorí na juhu a na východe ZSSR. Rovinná časť ZSSR sa rozprestierala od [[Baltské more|Baltského mora]] po rieku [[Jenisej]] a od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria Strednej Ázie. Skladala sa z troch osobitných útvarov – [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]], [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]] a [[Turanská nížina|Turanskej nížiny]]. Rozlohou najväčšia a povrchovo pestrá je [[Východoeurópska nížina]] (vyše 4 mil. km²) zaberajúca väčšinu európskej časti ZSSR. Striedajú sa na nej nevysoké (300{{--}}{{mnm|400}}) pahorkatiny a vrchoviny ([[Stredoruská pahorkatina]], [[Volynsko-podolská pahorkatina]] a i.) s nížinami ([[Dneperská nížina|Dneperská]], [[Ocko-donská nížina|Ocko-donská]], [[Kaspická nížina|Kaspická]]). Pahorkatiny a vrchoviny sa zvyčajne viažu na vyzdvihnuté kryhy [[Prekambrium|predkambrickej]] [[Kontinentálna platforma|platformy]], alebo sú zvyškami obrovských koncových [[moréna|morén]] kontinentálneho ľadovca ([[Valdajská vrchovina]]), kým nížiny sú miestami [[pokles]]ov. Reliéf severozápadnej časti roviny bol modelovaný [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]], nachádzajú sa tam početné [[moréna|morény]], [[jazero|jazerá]], [[močiar]]e a piesočnaté [[periglaciál]]ne nížiny ([[Meščerská nížina|Meščerská]], [[Polesie]]). Južnú časť nížiny modelovala riečna [[erózia]]. Širokými dolinami riek, eróznymi ryhami (ovaragy) sú rozbrázdené najmä vyvýšeniny, pokryté rovnako ako nížiny [[spraš]]ou. [[Kaspická nížina]] leží značnou časťou pod hladinou oceánu a v dôsledku veľkej suchosti ju pokrývajú [[piesok|piesky]], slané jazerá a slaniská. Najvyššou časťou [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]] je Kolsko-karelská oblasť (najvyšší vrch [[Chibiny]] {{m|1191|m}}), ktorá tvorí výstup predkambrickej platformy veľmi príznačnej zaľadnením. Úzke a vyše {{km|2000|m}} dlhé pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]], ťahajúce sa v poludníkovom smere, oddeľuje Východoeurópsku nížinu od [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]]. Pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]] je nevysoké (najvyšší vrch [[Narodnaja]] {{m|1894|m}}), tvorí ho rad paralelných chrbtov. Je bohaté na nerasty. [[Západosibírska nížina]] (2,6 mil km²) tvorí takmer ideálnu rovinu s malými výškovými rozdielmi (100{{--}}{{mnm|140}} v strede, {{m|200|m}} na okrajoch). Spád rieky [[Ob]] od [[Novosibirsk]]a po ústie (na {{km|3000|m}} toku) je iba {{m|90|m}}. Hlavným prvkom Západosibírskej nížiny sú ploché, veľmi široké a slabo drénované, a preto zamokrené močaristé rozvodia. [[Súbor:Aral sea 1985 from STS.jpg|vľavo|náhľad|[[Aralské jazero]] v roku 1985]] Druhým reliéfnym prvkom sú široké, dobre sformované, a preto i odvodňované doliny riek využívané i poľnohospodárstvom. Južne od Západosibírskej nížiny sa rozkladá stará, na nerastné suroviny bohatá, veľmi rozrušená [[Kazašská plošina]]. [[Turanská nížina]] leží v polopúšti a púšti. Suché a horúce podnebie tu podmienilo vznik eolitických foriem reliéfu (presypy) v nižších častiach nížiny, ktoré tvoria púšte [[Karakum]], [[Kyzylkum]] a iné okrajové časti tvoria najmä veternou eróziou poznačené nevysoké plošiny ([[Usťjurtská plošina|Usťjurt]], [[Turgajská plošina]]) s početnými svedeckými vrchmi. Horskú obrubu Východoeurópskej nížiny z juhu tvoria tri od seba oddelené pohoria [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho veku]] – [[Karpaty]], [[Krymské vrchy]] a [[Kaukaz]]. Ukrajinské Karpaty (najvyšší vrch [[Hoverla]] {{m|2061|m}}) sú nevysoké, [[flyš]]ovými vrstvami budované a ľahko priechodné pohorie, pre ktoré sú typické široké a odlesnené chrbty ([[poloniny (odlesnené chrbty)|poloniny]]) spadajúce do dolín strmými zalesnenými svahmi. Medzi [[Sevastopoľ]]om a [[Feodosija|Feodosijou]] na juhu polostrova Krym sa ťahajú [[Krymské vrchy]] (najv. vrch [[Roman-Koš]] {{m|1545|m}}) budované zväčša [[vápenec|vápencami]] a tvoriace tri od seba oddelené, mierne na sever a strmo na juh spadajúce chrbty. Obdobou polonín sú tu [[jajly]]. Tvoria ich naklonené a značne [[kras|skrasovatelé]] vrcholové [[plošina (geomorfológia)|plošiny]]. [[Súbor:Пик Исмаила Сомони. Памир.jpg|thumb|upright|Pohľad na [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] (7 495 [[metrov nad morom|m n. m.]]), najvyšší vrch Sovietskeho zväzu, 1978]] Oblasť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] sa rozprestiera medzi [[Čierne more|Čiernym]] a [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a tvoria ju štyri časti: nížinné a [[Archaikum|archaické]] [[Predkaukazsko]] ([[Kubánska nížina|Kubánska]] a [[Terecko-kumská nížina]], [[Stavropoľská plošina]]); pohorie [[Veľký Kaukaz]], jedno z najkrajších pohorí ZSSR (najv. vrch [[Elbrus]] {{m|5642|m}}); depresiu Zakaukazska tvoria dve nížiny ([[Rionská nížina|Rionská]], [[Kursko-arakská nížina|Kursko-arakská]]); za depresiou sa dvíhajú pohoria [[Malý Kaukaz|Malého Kaukazu]] uzatvárajúce sopečnú [[Arménska vysočina|Arménsku vysočinu]]. Za Kaspickým morom sa začínajú pohoria Strednej Ázie pustatinným pohorím [[Kopet-Dag]] (najv. [[vrch Reza]] {{m|2942|m}}). Jeho pokračovaním sú dve najvyššie pohoria ZSSR, [[Pamír]] s najvyšším bodom ZSSR ([[Kullai Ismoili Somonij|Štítom Komunizmu]] {{m|7495|m}}) a [[Ťanšan]] (najv. vrch [[Štít víťazstva]] {{m|7439|m}}). Pohorie [[Pamír]] je vysoko vyzdvihnutý horský uzol s alpínskym reliéfom a početnými ľadovcami. [[Ťanšan]] je pohorie vrásovo-zlomovej štruktúry, rozčlenené [[zlom (geológia)|zlomami]] na viacero chrbtov so zarovnanými plošinami (syrty), medzi ktorými ležia hlboké kotliny ([[Ferganská kotlina|Ferganská]], [[Issykkuľská kotlina|Issykkuľská]]). Severne od Ťan-šanu sa rozkladajú dve horské kryhy ([[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]]) a pohorie [[Altaj]] (najv. [[vrch Belucha]] {{m|4506|m}}) s parovinným reliéfom v stredných výškach a s alpínskym reliéfom v najvyššej dodnes zaľadnenej časti. Výbežkom Altaja na severe je [[Kuznecký Alatau]] a [[Salairský masív]], ktorý uzatvárajú Kuzneckú kotlinu bohatú na uhlie. Východným pokračovaním [[Altaj]]a je vyše {{m|3000|m}} vysoké pohorie [[Sajany]]. Medzi riekami [[Jenisej]] a [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozprestiera [[Stredosibírska plošina]] (500{{--}}{{mnm|700}}) s lávovými pokrovmi ([[trapy]]). Plošina je rozrezaná hlbokými dolinami riek s početnými [[vodopád]]mi a prahmi, na severe strmo spadá do [[Stredosibírska nížina|Stredosibírskej nížiny]] bohatej na jazerá. Pohoria v Pribajkalsku a Zabajkalsku tvoria nevysoké a ploché horské chrbty severovýchodného a juhozápadného smeru oddelené pozdĺžnymi zlomovými zníženinami. Jednou z nich je priekopová prepadlina jazera [[Bajkal (jazero)|Bajkal]], ktoré je najhlbším jazerom sveta ({{m|1620|m}}). Východne od rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozkladá horská oblasť severovýchodnej [[Sibír]]i s viacerými pohoriami oblúkovitého tvaru ([[Stanový chrbát|Stanový]], [[Verchojanský chrbát|Verchojanský]] a [[Čerkeského chrbát]], [[Kolymské vrchy]] a iné), ktoré obklopujú náhorné plošiny (Ojmjakonská a iné). Najvyššie pohorie [[Sibír]]i a Ďalekého východu je na polostrove [[Kamčatka]]. (sopka [[Kľučevská sopka|Kľučevskaja]] {{m|4750|m}}). Na Kamčatke a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]] je do 40 činných [[sopka|sopiek]], Južnú časť Ďalekého východu vypĺňajú pohoria [[Sichote-Aliň]] a [[Burejský chrbát]], oddelené nížinou pri rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. === Podnebie === [[Súbor:RIAN archive 579736 Promenade and beach in Sochi.jpg|thumb|Promenáda a pláž v [[Čierne more|čiernomorskom]] letovisku [[Soči]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1973]] Podnebie bolo pre obrovskú rozlohu ZSSR veľmi pestré. Rozhodujúci vplyv na podnebie oblastí má geografická šírka, poloha vzhľadom na centrá atmosférickej činnosti, prevládajúce prúdenie vzduchu a reliéf. ZSSR sa v zásade rozkladalo v troch klimatických pásmach – arktickom, miernom a subtropickom. Vznik týchto pásiem závisí najmä od množstva prijímaného slnečného žiarenia, ktoré je v jednotlivých zemepisných šírkach rozdielne. Na pobreží Severného ľadového oceánu je žiarenie v priemere za rok 60 kcal na cm², v južných oblastiach ZSSR dosahuje až 160 kcal na cm². Centrá atmosférickej činnosti sú zásadne odlišne rozdelené v zime a v lete. V zime po silnom ochladení vzniká napr. nad Mongolskom a východnou Sibírou oblasť vysokého tlaku vzduchu, ktorého výbežok zasahuje smerom na západ až nad Ukrajinu (približne 50° severnej zemepisnej šírky). Tlaková výš ochladzuje väčšiu časť územia ZSSR a vyvoláva studené východné prúdenie južne od výbežku vysokého tlaku vzduchu. Podnebie ZSSR ovplyvňuje aj [[Azorská tlaková výš]] a tlaková [[Islandská tlaková níž|níž]] nad [[Island]]om, Severne od výbežku vysokého tlaku vzduchu prevažuje západné prúdenie od Atlantického oceánu, prinášajúce snehové zrážky. Podnebie severozápadnej časti ZSSR podmieňoval [[Golfský prúd]]. V lete sa nad prehriatym eurázijským kontinentom utvára oblasť nízkeho tlaku vzduchu nad Iránom a Strednou Áziou. Od nej sa rozširujú na sever a na západ suché a horúce vzdušné masy. Nad Atlantikom mohutnie Azorská tlaková výš, posúva sa na sever a ovplyvňuje podnebie takmer celého územia ZSSR. V lete takmer nad celou oblasťou ZSSR prevládajú západné a a v strednej Ázii severné vetry. Na pobrežiach Severného ľadového oceánu sa vetry menia dva razy do roka. Vete dujú z oceánu na pevninu a v zime naopak. Nad južnou časťou Ďalekého východu letné vetry z Tichého oceánu prinášajú veľa vlahy ([[monzún]]). Vplyvom reliéfu majú najmä pohoria odlišné podnebie ako okolité rovinné územia. Kým pobrežia na Ďalekom východe obmedzujú vplyv Tichého oceánu na úzky pobrežný pás, rovinný reliéf na západe a severe umožňuje západnému prúdeniu prenikať až do východnej Sibíri a chladným vzduchovým hmotám často zasahovať hlboko na juh, najmä v prechodných obdobiach. V zime má celé územie ZSSR okrem južného Krymu, Zakaukazska a juhu Strednej Ázie teploty pod bodom mrazu. Na priebeh izoteriem má veľký vplyv teplý Golfský prúd. Napr. izoterme priemernej januárovej teploty −10&nbsp;°C prebieha cez [[Murmansk]], [[Kaluga|Kalugu]], [[Volgograd]], a Kzyl-Ordu, teda má takmer poludníkový smer. Izotermy januárových teplôt −35&nbsp;°C a nižšie tvoria nad Sibírou uzatvorené kruhy. Extrémne nízke teploty aj v dôsledku inverzie sú v uzavretých kotlinách severovýchodnej Sibíri, kde leží takzvaný pól chladu (oblasť [[Verchojansk]]a a [[Ojmjakon]]u). Teplota tu klesá až na −70&nbsp;°C. Najmä zimné teploty poukazujú na prevažujúci [[kontinentálne podnebie|kontinentálny]] charakter podnebia na území ZSSR. == Životné prostredie == [[Súbor:Karabash mountain.jpg|náhľad|vľavo|Krajina neďaleko Karabaša v [[Čeľabinská oblasť|Čeljabinskej oblasti]]. Územie bolo kedysi pokryté lesmi. Kyslé dažďové zrážky z neďalekej medenej huty však všetku vegetáciu zničili.]] [[Súbor:AralSea1989 2014.jpg|náhľad|Jeden z mnohých dopadov prístupu k životnému prostrediu v ZSSR – [[Aralské jazero]], stav v roku 1989 a 2014]] Oficiálna sovietska politika životného prostredia vždy prikladala veľkú dôležitosť činnostiam, pri ktorých ľudské bytosti aktívne zlepšujú prírodu. Leninov citát „Komunizmus je sovietska moc a elektrifikácia krajiny!“ v mnohých ohľadoch vystihuje zameranie na modernizáciu a rozvoj priemyslu. Počas prvého [[Päťročný plán|päťročného plánu]] z roku 1928 Stalin pristúpil k industrializácii krajiny za každú cenu. Hodnoty ako ochrana životného prostredia a prírody boli úplne ignorované v boji za vytvorenie modernej priemyselnej spoločnosti. Po Stalinovej smrti sa viac sústredilo na problematiku životného prostredia, ale základné vnímanie hodnoty jeho ochrany zostalo rovnaké. Sovietske médiá sa vždy venovali obrovskej rozlohe krajiny a prakticky nezničiteľným prírodným zdrojom. To vyvolalo pocit, že kontaminácia a drancovanie prírody nie sú problémom. Sovietska moc tiež pevne verila, že vedecký a technologický pokrok vyrieši všetky problémy. Oficiálna ideológia tvrdila, že v socializme sa problémy životného prostredia môžu ľahko prekonať, na rozdiel od kapitalistických krajín, kde sa vraj nedajú vyriešiť. Sovietske úrady mali takmer neochvejné presvedčenie, že človek môže prírodu premôcť. Keď však orgány v 80. rokoch museli pripustiť, že v Sovietskom zväze existujú [[Ekológia|ekologické problémy]], vysvetľovali ich tým, že socializmus ešte nebol plne rozvinutý; znečistenie v socialistickej spoločnosti malo byť len dočasnou anomáliou, ktorá by bola vyriešená, keby sa socializmus ďalej rozvíjal. [[Černobyľská havária]] v roku 1986 šokovala svet. Išlo o prvú veľkú nehodu v civilnej [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárni]], ktorá nemala vo svete obdobu, keď bolo do ovzdušia uvoľnené veľké množstvo rádioaktívnych izotopov. Rádioaktívne dávky sa rozptýlili relatívne ďaleko. Hlavným zdravotným problémom po nehode bolo 4000 nových prípadov rakoviny štítnej žľazy, čo však viedlo k relatívne nízkemu počtu úmrtí (údaje WHO, 2005). Dlhodobé účinky nehody sú však neznáme. Medzi ďalšiu veľkú haváriu patrí [[Kyštymská katastrofa|kyštymská katastrofa]]. Po páde ZSSR sa ukázalo, že problémy s životným prostredím sú väčšie, než sovietske úrady pripúšťali. Medzi oblasti s jasnými problémami patril [[Kola (polostrov)|polostrov Kola]]. Okolo priemyselných miest [[Mončegorsk]] a [[Norilsk]], kde sa ťaží napr. [[nikel|nikel]], boli všetky lesy zničené kontamináciou, zatiaľ čo severské aj iné časti Ruska ovplyvnili emisie. Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia sa ľudia zo západu začali zaujímať aj o rádioaktívne nebezpečenstvo z jadrových zariadení, vyradených jadrových ponoriek a spracovania [[Rádioaktívny odpad|jadrového odpadu]] či vyhoreného [[Jadrové palivo|jadrového paliva]]. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo tiež známe, že Sovietsky zväz vyvážal rádioaktívny materiál do [[Barentsovo more|Barentsovho]] a [[Karské more|Karského mora]], čo neskôr potvrdil ruský parlament. Havária ponorky [[K-141 Kursk]] v roku 2000 ďalej prehĺbila obavy. V minulosti došlo aj k nehodám ponoriek [[K-19]], [[K-3 Leninskij Komsomol|K-3]], [[K-8 (ponorka)|K-8]], [[K-129]], [[K-27]], [[K-219]] alebo [[Projekt 685|K-278 Komsomolec]]. == Politika == [[Súbor:Supreme Soviet 1982.jpg|thumb|Sídlo [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu ZSSR]] v Moskve]] Do vyhlásenia [[socializmus|socializmu]] v krajine ústavou v roku 1936, bola v krajine vyhlásená [[diktatúra proletariátu]] a chudobného roľníctva. V treťom odseku ústavy z roku 1936 sa hovorilo: „Všetka moc v ZSSR patrí pracujúcemu ľudu miest a dedín prostredníctvom sovietu zastupujúceho pracujúcich“. Jedinou politickou stranou bola [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] – KSSZ. Najvyšší orgán štátnej moci (parlament) bol [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyšší soviet ZSSR]]. Mal dve komory – [[Soviet zväzu]] a [[Soviet národností]]. Obe komory mali po 750 [[Poslanec|poslancov]] volených občanmi na 5 rokov. V období medzi zasadaniami plnilo funkcie Najvyššieho sovietu [[Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík|Prezídium Najvyššieho sovietu]] na čele s predsedom. Hlavne za vlády [[V. I. Lenin]]a (1917 – 1924) a [[J. V. Stalin]]a (1924 – 1953) možno režim v krajine označiť za tvrdú [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[Stranícka diktatúra|diktatúru jednej strany]], zodpovednú za smrť miliónov sovietskych občanov.<ref>McDermott, K., 2005, ''Union of Soviet Socialist Republics.'' in Shelton, D. L. (Editor), ''Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity.'' Thomson Gale, Detroit, s. 1061</ref> Od [[15. marec|15. marca]] [[1990]] bol najvyšším predstaviteľom štátu [[prezident]]. Ako jediný túto funkciu vykonával [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý v súvislosti s rozpadom ZSSR rezignoval [[25. december|25. decembra]] [[1991]]. Štátnym zriadením bol ZSSR [[federácia|federatívnou]] [[republika|republikou]]. === Hlavní predstavitelia === [[Súbor:Leonid Brezhnev, 1972 (color).png|thumb|upright|[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]]] Najvyššími predstaviteľmi (spravidla vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu, ktoré bolo kolektívnou hlavou štátu) Sovietskeho zväzu boli vždy zároveň vodcovia vládnucej strany (od roku [[1925]] [[KSSZ]]) – spravidla prvý alebo generálny tajomník. # [[1917]] – [[1924]]: '''[[Vladimir Iľjič Lenin]]''' (predseda Rady ľudových komisárov RSFSR/ZSSR) # [[1924]] – [[1953]]: '''[[Josif Vissarionovič Stalin]]''' (generálny tajomník ÚV KSSZ) # [[1953]]: '''[[Georgij Maximilianovič Malenkov]]''' (neformálny vodca KSSZ po Stalinovej smrti) # [[1953]] – [[1964]]: '''[[Nikita Sergejevič Chruščov]]''' (prvý tajomník ÚV KSSZ) # [[1964]] – [[1982]]: '''[[Leonid Iľjič Brežnev]]''' (prvý tajomník, od roku [[1966]] generálny tajomník) # [[1982]] – [[1984]]: '''[[Jurij Vladimirovič Andropov]]''' (generálny tajomník) # [[1984]] – [[1985]]: '''[[Konstantin Ustinovič Černenko]]''' (generálny tajomník) # [[1985]] – [[1991]]: '''[[Michail Sergejevič Gorbačov]]''' (generálny tajomník, od roku [[1990]] prezident ZSSR) === Zahraničná politika === [[Súbor:Soekarno and Voroshilov.jpg|náhled|[[Sukarno]] a [[Kliment Vorošilov|Vorošilov]] v roku 1958.]] [[Súbor:President Ford informally concludes the Vladivostok Summit - NARA - 7062568.jpg|náhľad|[[Gerald Ford]], [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] a [[Henry Kissinger]] sa neformálne rozprávajú na Vladivostockom summite v roku 1974]] Konečné politické rozhodnutia v rokoch 1925–1953 robil vždy Stalin, inak však bola sovietska zahraničná politika vyhlasovaná komisiou pre zahraničnú politiku Ústredného výboru KSSZ alebo najvyšším orgánom strany – politbyrom. Operácie malo na starosti samostatné ministerstvo zahraničia, ktoré bolo do roku 1946 známe ako Ľudový komisariát pre zahraničné záležitosti, resp. ''Narkomindel''. Medzi najvplyvnejších hovorcov patrili [[Georgij Vasilievič Čičerin|Georgij Čičerin]] (1872–1936), [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxim Litvinov]] (1876–1951), [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Vjačeslav Molotov]] (1890–1986), [[Andrej Vyšinskij]] (1883–1954) a [[Andrej Andrejevič Gromyko|Andrej Gromyko]] (1909–1989). Intelektuáli sídlili v [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]]. ==== Organizácie ==== ===== Kominterna ===== {{Hlavný článok|Kominterna}} Komunistická internacionála (1919–1943) bola medzinárodná komunistická organizácia so sídlom v [[Kremeľ|Kremli]], ktorá presadzovala ''svetový komunizmus''. Kominterna chcela „bojovať všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, za zvrhnutie medzinárodnej buržoázie a vytvorenie medzinárodnej sovietskej republiky ako prechodnej fázy pred úplným zrušením štátu“.<ref>{{cite book|author=Harold Henry Fisher|title=The Communist Revolution: An Outline of Strategy and Tactics|url=https://books.google.com/books?id=b2umAAAAIAAJ&pg=PA13|year=1955|publisher=Stanford UP|page=13}}</ref> Bola zrušená ako ústretové opatrenie voči Británii a USA.<ref>Duncan Hallas, ''The Comintern: The History of the Third International'' (1985).</ref> ===== Kominforma ===== {{Hlavný článok|Kominforma}} Kominforma (1947–1956), oficiálne ''Informačné byro komunistických a robotníckych strán'', bola prvou oficiálnou agentúrou medzinárodného komunistického hnutia od rozpustenia Kominterny v roku 1943. Jej úlohou bolo koordinovať akcie medzi komunistickými stranami pod sovietskym vedením. Stalin ju využil na to, aby nariadil západoeurópskym komunistickým stranám opustiť výlučne parlamentnú líniu a sústrediť sa na politické prekážky operáciám týkajúcim sa [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]].<ref>Michał Jerzy Zacharias… ''Acta Poloniae Historica'' 78 (1998): 161–200.</ref> Kominforma tiež koordinovala medzinárodnú pomoc komunistickým povstalcom počas [[Grécka občianska vojna|občianskej vojny v Grécku]] v rokoch 1947–1949.<ref>Nikos Marantzidis… ''Journal of Cold War Studies'' 15.4 (2013): 25–54.</ref> V roku 1948 bola vylúčená [[Juhoslávia]] po tom, čo [[Josip Broz Tito|Tito]] trval na nezávislom programe. Noviny Kominformy „Za trvalý mier, za ľudovú demokraciu!“ podporovali Stalinove postoje. Dôraz Kominformy na Európu znamenal zameranie na svetovú revolúciu. Tým, že vyjadrovala jednotnú ideológiu, umožňovala účastníkom sústrediť sa skôr na osobnosti než na problémy.<ref>Heinz Timmermann, ''Studies in Comparative Communism'' 18.1 (1985): 3–23.</ref> ===== Rada vzájomnej hospodárskej pomoci ===== {{Hlavný článok|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci}} RVHP bola v rokoch 1949–1991 hospodárska organizácia pod sovietskou kontrolou, ktorá združovala štáty [[Východný blok|východného bloku]] spolu s viacerými komunistickými krajinami inde vo svete. Moskva bola znepokojená [[Marshallov plán|Marshallovým plánom]] a cieľom RVHP bolo zabrániť tomu, aby krajiny v sovietskej sfére vplyvu smerovali k Američanom a juhovýchodnej Ázii. RVHP bola tiež odpoveďou východného bloku na vytvorenie [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OEEC]] v západnej Európe.<ref name="loc-cs">Library of Congress Country Study… Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance</ref><ref>Michael C. Kaser, ''Comecon: Integration problems of the planned economies'' (1967).</ref> ===== Varšavská zmluva ===== {{Hlavný článok|Varšavská zmluva}} Varšavská zmluva bola [[Vojenský pakt|vojenský pakt]] vytvorený v roku 1955 medzi ZSSR a siedmimi sovietskymi [[Satelitný štát|satelitnými štátmi]] [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Varšavská zmluva bola vojenským doplnkom RVHP a bola vytvorená ako reakcia na vstup [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západného Nemecka]] do [[Severoatlantická aliancia|NATO]].<ref>Laurien Crump, ''The Warsaw Pact Reconsidered…'' (2015).</ref> === Administratívne členenie === [[Súbor:Soviet Union Administrative Divisions 1989.jpg|náhľad|400px|Administratívne jednotky ZSSR v roku 1989]] Sovietsky zväz tvorilo 15 zväzových „sovietskych socialistických republík“ (SSR). Republiky sa ďalej delili na oblasti (okrem [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Estónsko|Estónska]], [[Moldavsko|Moldavska]] a [[Arménsko|Arménska]]). RSFSR tvorili aj kraje, národnostné okruhy (neskôr premenované na autonómne okruhy) a autonómne oblasti. Súčasťou niektorých zväzových republík ([[Rusko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]] a [[Tadžikistan]]) boli autonómne sovietske socialistické republiky (ASSR). Základnou správnou jednotkou bol rajón (okres). V roku [[1961]]{{--}}[[1963]] bolo vytvorených 18 veľkých ekonomických rajónov, ktoré pokrývali celé územie štátu. {|class="wikitable" style="margin: 1em auto 1em auto;" |- !colspan="2" |Republika !Zväzové republiky v rokoch 1956 až 1991 |- |1 |[[Súbor:Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1954–1991).svg|22px|border]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] |rowspan="15" style="width:350px;"|[[File:Republics of the USSR.svg|600px]] |- |2 |[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] |- |3 |[[Súbor:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1951–1991).svg|22px|border]] [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] |- |4 |[[Súbor:Flag of the Uzbek Soviet Socialist Republic (1952–1991).svg|22px|border]] [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] |- |5 |[[Súbor:Flag of the Kazakh Soviet Socialist Republic (1953–1991); Flag of Kazakhstan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] |- |6 |[[Súbor:Flag of the Georgian Soviet Socialist Republic (1951–1990).svg|22px|border]] [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] |- |7 |[[Súbor:Flag of the Azerbaijan Soviet Socialist Republic (1956–1991).svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] |- |8 |[[Súbor:Flag of the Lithuanian Soviet Socialist Republic (1953–1988).svg|22px|border]] [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] |- |9 |[[Súbor:Flag of the Moldavian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] |- |10 |[[Súbor:Flag of the Latvian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] |- |11 |[[Súbor:Flag of the Kyrgyz Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] |- |12 |[[Súbor:Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] |- |13 |[[Súbor:Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] |- |14 |[[Súbor:Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic (1974–1991), Flag of Turkmenistan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] |- |15 |[[Súbor:Flag of the Estonian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] |} === Právny systém === Súdna moc nebola nezávislá od ostatných zložiek vlády. Najvyšší súd dohliadal na nižšie súdy (ľudový súd) a používal zákon tak, ako bol stanovený ústavou alebo vykladaný Najvyšším Sovietom. Výbor pre ústavný dohľad preskúmaval ústavnosť zákonov a aktov. Sovietsky zväz používal [[Inkvizičné konanie|inkvizičné konanie]] [[Rímske právo|rímskeho práva]], v ktorom sudca, štátny zástupca a obhajca spolupracujú pri určovaní pravdy.<ref>{{cite web |author=Encyclopædia Britannica |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure|title=Inquisitorial procedure (law) – Britannica Online Encyclopedia |publisher=[[Encyclopædia Britannica, Inc.]] |accessdate=30 October 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101222225224/http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure |archive-date=22 December 2010 |url-status=live |df=dmy-all |author-link=Encyclopædia Britannica }}</ref> === Ľudské práva === [[Ľudské práva]] v Sovietskom zväze boli vážne obmedzené. Sovietsky zväz bol [[Totalitarizmus|totalitným štátom]] v rokoch 1927–1953<ref>{{Cite web |title=totalitarianism {{!}} Definition, Examples, & Facts |url=https://www.britannica.com/topic/totalitarianism |access-date=3 January 2021 |website=Encyclopedia Britannica |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |title=Rutland, Peter (1993). The Politics of Economic Stagnation in the Soviet Union: The Role of Local Party Organs in Economic Management |year=1993 |publisher=[[Cambridge University Press]] |page=9 |isbn=978-0-521-39241-9 |quote=after 1953 ...This was still an oppressive regime, but not a totalitarian one."}}</ref><ref>{{Cite book |title=Krupnik, Igor (1995). "4. Soviet Cultural and Ethnic Policies Towards Jews: A Legacy Reassessed". In Ro'i, Yaacov (ed.). Jews and Jewish Life in Russia and the Soviet Union. Routledge. ISBN 978-0-714-64619-0. "The era of 'social engineering' in the Soviet Union ended with the death of Stalin in 1953 or soon after; and that was the close of the totalitarian regime itself."}}</ref><ref>{{Cite book |title=von Beyme, Klaus (2014). On Political Culture, Cultural Policy, Art and Politics |date=19 November 2013 |publisher=Springer |page=65 |isbn=978-3-319-01559-0 |quote=The Soviet Union after the death of Stalin moved from totalitarianism to authoritarian rule.}}</ref> s [[Vláda jednej strany|vládou jednej strany]] až do roku 1990.<ref>{{Cite web |date=10 October 2017 |script-title=ru:Закон СССР от 14 марта 1990 г. N 1360-I "Об учреждении поста Президента СССР и внесении изменений и дополнений в Конституцию (Основной Закон) СССР" |language=ru |title=Zakon SSSR ot 14 marta 1990 g. N 1360-I |trans-title=Zákon ZSSR z 14. marca 1990 o zriadení funkcie prezidenta ZSSR |url=http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|archive-url=https://web.archive.org/web/20171010070843/http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|url-status=dead |archive-date=10 October 2017 |access-date=4 January 2021}}</ref> [[Sloboda prejavu|Sloboda slova]] bola potláčaná a nesúhlas trestaný. Nezávislá politická činnosť nebola tolerovaná — či už išlo o účasť vo slobodných odboroch, súkromných podnikoch, nezávislých cirkvách alebo opozičných stranách. Sloboda pohybu vnútri krajiny, a najmä mimo nej, bola obmedzená. Štát takisto obmedzoval práva občanov na súkromné vlastníctvo. Podľa [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]] sú ľudské práva „základné práva a slobody, na ktoré má nárok každý človek“, vrátane práva na život a slobodu, slobodu prejavu, rovnosť pred zákonom a taktiež sociálnych, kultúrnych a ekonomických práv, ako je právo na účasť na kultúrnom živote, právo na jedlo, [[Právo na prácu|právo na prácu]] či [[Vzdelávanie|právo na vzdelanie]]. Sovietske chápanie ľudských práv sa však výrazne líšilo od [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]]. Podľa sovietskej právnej teórie „je to vláda, kto je príjemcom ľudských práv, ktoré majú byť uplatňované voči jednotlivcovi“.<ref>Lambelet, Doriane. "The Contradiction Between Soviet and American Human Rights Doctrine…" 7 ''Boston University International Law Journal''. 1989. s. 61–62.</ref> Sovietsky štát bol považovaný za zdroj ľudských práv.<ref name=shiman>{{cite book | last = Shiman | first = David | title = Economic and Social Justice: A Human Rights Perspective | publisher = Amnesty International | year= 1999 | url = http://www1.umn.edu/humanrts/edumat/hreduseries/tb1b/Section1/tb1-2.htm| isbn = 978-0967533407}}</ref> Preto sovietsky právny systém chápal právo ako nástroj politiky a súdy ako orgány vlády.<ref name="Pipes"/> Rozsiahle mimosúdne právomoci boli zverené sovietskym tajným bezpečnostným agentúram. V praxi sovietska vláda výrazne obmedzovala vládu práva, občianske slobody, právnu ochranu a záruky vlastníctva,<ref name="Pipes2001">[[Richard Pipes]] (2001) ''Communism''. Weidenfeld & Nicolson. {{ISBN|0-297-64688-5}}</ref><ref name="Pipes">[[Richard Pipes]] (1994) ''Russia Under the Bolshevik Regime'', Vintage, {{ISBN|0-679-76184-5}}, s. 401–403.</ref> ktoré sovietski právni teoretici, ako [[Andrej Vyšinskij]], považovali za prejavy „buržoáznej morálky“.<ref name="Vyshinsky1949">{{Cite book|title = Teoria dowodów sądowych w prawie radzieckim|last = Wyszyński|first = Andrzej|publisher = Biblioteka Zrzeszenia Prawników Demokratów|year = 1949|pages = 153, 162|url = http://echelon.pl/files/echelon/Wyszy%C5%84ski%20-%20Teoria%20dowod%C3%B3w%20s%C4%85dowych%20(OCR).pdf}}</ref> ZSSR a ďalšie štáty [[Východný blok|východného bloku]] sa zdržali hlasovania o prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948) s odôvodnením, že je „príliš právnická“ a mohla by narušiť národnú suverenitu.<ref>{{Cite book| last = Mary Ann Glendon| title = A World Made New: Eleanor Roosevelt and the Universal Declaration of Human Rights| publisher = Random House| location = New York| year = 2001| isbn = 9780375760464}}</ref> Sovietsky zväz neskôr podpísal právne záväzné dokumenty o ľudských právach, napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1973), či Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966); tieto však neboli široko známe ani dostupné obyvateľom krajiny a komunistické úrady ich nebrali vážne.<ref name=thomas-hrideas>{{Cite journal| volume = 7| issue = 2| pages = 110–141| last = Thomas| first = Daniel C.| title = Human Rights Ideas, the Demise of Communism, and the End of the Cold War| journal = Journal of Cold War Studies| year = 2005| url = http://muse.jhu.edu/journals/cws/summary/v007/7.2thomas.html|doi=10.1162/1520397053630600| s2cid = 57570614| url-access = subscription}}</ref> Za vlády Josifa Stalina bola v roku 1935 zavedená možnosť udeliť [[Trest smrti|trest smrti]] aj maloletým vo veku od 12 rokov.<ref>{{cite book |last1=Mccauley |first1=Martin |title=Stalin and Stalinism: Revised 3rd Edition |date=13 September 2013 |publisher=Routledge |isbn=978-1-317-86369-4 |page=49}}</ref><ref>{{cite book |last1=Wright |first1=Patrick |title=Iron Curtain: From Stage to Cold War |date=28 October 2009 |publisher=OUP Oxford |isbn=978-0-19-162284-7 |page=342}}</ref><ref>{{cite book |last1=Boobbyer |first1=Philip |title=The Stalin Era |date=2000 |publisher=Psychology Press |isbn=978-0-415-18298-0 |page=160}}</ref> [[Sergej Adamovič Kovaljov|Sergej Kovaljov]] spomínal na „známy článok 125 ústavy, ktorý vymenúval všetky základné občianske a politické práva“ v ZSSR. Keď však on a ďalší väzni tento článok použili ako právny základ svojich sťažností, prokurátor argumentoval, že „ústava nebola napísaná pre vás, ale pre amerických černochov, aby vedeli, aký šťastný je život sovietskych občanov“.<ref>{{cite web | url=http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | title=Засчитать поражение | publisher=Grani.ru | date=2015-08-22 | access-date=August 23, 2015 | author=Oleg Pshenichnyi | accessdate=2025-12-09 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304112456/http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | archivedate=2016-03-04 }}</ref> Zločin nebol definovaný ako porušenie zákona, ale ako akýkoľvek čin, ktorý mohol ohroziť sovietsky štát a spoločnosť. Napríklad túžba po zisku mohla byť vykladaná ako kontrarevolučná činnosť, trestaná smrťou.<ref name="Pipes"/> Likvidácia a deportácia miliónov roľníkov v rokoch 1928–1931 bola vykonaná v súlade s ustanoveniami sovietskeho občianskeho zákonníka.<ref name="Pipes"/> Niektorí sovietski právnici dokonca tvrdili, že „trestná represia“ môže byť uplatnená aj bez viny.<ref name="Pipes"/> Martin Lacis, šéf ukrajinskej sovietskej tajnej polície, to vysvetlil takto: {{citát|Nehľadajte v spisoch dôkazy o tom, či obvinený povstal proti sovietom so zbraňou alebo slovami. Spýtajte sa ho skôr, do akej triedy patrí, aký je jeho pôvod, vzdelanie a povolanie. To sú otázky, ktoré rozhodnú o jeho osude. To je zmysel a podstata [[červený teror|červeného teroru]].<ref name="State">[[Yevgenia Albats]] and Catherine A. Fitzpatrick. ''The State Within a State: The KGB and Its Hold on Russia – Past, Present, and Future'', 1994. {{ISBN|0-374-52738-5}}.</ref>}} Účelom verejných procesov nebolo „preukázať existenciu alebo neexistenciu zločinu — to bolo vopred určené príslušnými straníckymi orgánmi — ale poskytnúť ďalšie fórum pre politickú agitáciu a propagandu na poučenie občanov“ (pozri napr. [[Moskovské procesy]]). Obhajcovia, ktorí museli byť členmi strany, boli povinní považovať vinu svojich klientov za danú…<ref name="Pipes"/> == Ozbrojené sily == {{Pozri aj|Ozbrojené sily ZSSR|Červená armáda|Sovietska armáda|Vzdušné sily ZSSR|Sovietske námorníctvo}} [[Súbor:RSD-10 2009 G1.jpg|náhľad|Balistická raketa [[RSD-10|SS-20]] stredného doletu, ktorá by bola schopná v krátkom čase zničiť prakticky akýkoľvek vojenský cieľ v Európe. Nasadenie týchto mobilných systémov na konci sedemdesiatych rokov odštartovalo v Európe novú zbrojársku súťaž, v ktorej NATO v západnom Nemecku okrem iného nasadilo rakety [[MGM-31 Pershing|Pershing II]].]] Podľa vojenského zákona z septembra 1925 sa sovietske ozbrojené sily skladali z troch zložiek: pozemných síl, letectva, námorníctva, spojenej štátnej politickej správy (OGPU) a vnútorných vojsk.<ref>Scott and Scott, The Armed Forces of the Soviet Union, Westview Press, 1979, s. 13</ref> OGPU sa neskôr stala nezávislou a v roku 1934 sa zlúčila s [[NKVD]], takže jej vnútorné vojska boli pod spoločným vedením obranného a vnútorného komisariátu. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikli strategické raketové vojská (1959), [[Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR|vojská protivzdušnej obrany]] (1948) a jednotky celoštátnej [[Civilná obrana|civilnej obrany]] (1970), ktoré stáli na prvom, treťom a šiestom mieste v oficiálnom sovietskom systéme dôležitosti (pozemné sily boli druhé, letectvo štvrté a námorníctvo piate). Armáda mala najväčší politický vplyv a v roku 1989 mala dva milióny vojakov rozdelených medzi 150 motorizovaných a 52 obrnených divízií. Sovietske námorníctvo bolo až do začiatku 60. rokov skôr menej početnou zložkou ozbrojených síl, ale po [[Karibská kríza|karibskej kríze]] sa pod vedením Sergeja Gorškova výrazne rozšírilo. Preslávilo sa raketovými krížnikmi a ponorkami a slúžilo v ňom 500 000 mužov (1989). Sovietske letectvo sa sústreďovalo na flotilu strategických bombardérov, ktoré mali v prípade vojny zničiť nepriateľskú infraštruktúru a jadrový potenciál. Malo tiež množstvo stíhačiek a taktických bombardérov, ktoré by podporovali pozemné sily. Strategické raketové vojská disponovali viac než 1 400 medzikontinentálnymi balistickými raketami (ICBM), rozmiestnenými na 28 základniach a v 300 veliteľských strediskách. V povojnovom období sa Sovietska armáda priamo podieľala na viacerých vojenských operáciách v zahraničí. Patrilo medzi ne potlačenie [[Východonemecké povstanie|povstania vo východnom Nemecku]] (1953), [[Maďarské povstanie|v Maďarsku]] (1956) a [[Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázia do Československa]] (1968). Sovietskeho zväzu sa týkala aj [[Sovietska intervencia v Afganistane|vojna v Afganistane]] v rokoch 1979 až 1989. V Sovietskom zväze platila [[Branná povinnosť|všeobecná branná povinnosť]]. == Sovietsky kozmický program == {{Pozri aj|Sovietsky kozmický program|Nedelinova katastrofa}} [[Súbor:RIAN archive 159271 Nikita Khrushchev, Valentina Tereshkova, Pavel Popovich and Yury Gagarin at Lenin Mausoleum.jpg|náhľad|vľavo|Zľava: [[Jurij Gagarin]], [[Pavel Popovič]], [[Valentina Tereškovová]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] na [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]] v roku 1963]] [[Súbor:Soyuz rocket ASTP.jpg|vpravo|náhľad|Raketa [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]] na kozmodróme [[Bajkonur]]]] Na konci 50. rokov SSSR s pomocou inžinierov a technológií privezených z porazeného Nemecka skonštruoval prvú umelú družicu – [[Sputnik 1]], čím predbehol [[Spojené štáty|USA]]. Nasledovali ďalšie úspešné [[Družica|družice]] a do vesmíru boli vyslané aj pokusné psy. Dňa 12. apríla 1961 bol vyslaný prvý kozmonaut [[Jurij Gagarin]]. Raz obletel Zem a úspešne pristál v [[Kazachstan|kazašskej]] stepi. V tom čase sa v sovietskych projekčných kanceláriách rysovali prvé plány [[Kozmický raketoplán|raketoplánov]] a orbitálnych staníc, čo však napokon zmarili osobné spory medzi projektantmi a vedením. Prvým veľkým fiaskom pre SSSR bolo pristátie Američanov na Mesiaci, keď Sovieti nedokázali včas odpovedať rovnakým projektom. V 70. rokoch sa začali objavovať konkrétnejšie návrhy konštrukcie raketoplánu, avšak nedostatky, najmä v elektronickom priemysle (rýchle prehrievanie elektroniky), posunuli program až na koniec 80. rokov. Prvý raketoplán, [[Buran (raketoplán)|Buran]], letel v roku 1988, ale bez ľudskej posádky. Ďalší raketoplán, Ptička, zostal nakoniec rozostavaný, pretože v roku 1991 bol celý raketoplánový program zrušený. Na ich vypustenie do vesmíru existuje dodnes nevyužitá superťažká raketa [[Energija]], ktorá je najsilnejšou na svete. Na konci 80. rokov sa Sovietskemu zväzu podarilo vybudovať orbitálnu stanicu [[Mir]]. Bola vystavaná na konštrukcii staníc [[Saľut]] a jej úlohy boli čisto civilné a výskumné. V 90. rokoch, keď bol prevádzka americkej [[Skylab|Skylabu]] ukončená pre nedostatok financovania, bola jedinou funkčnou orbitálnou stanicou na obežnej dráhe. Postupne na ňu pribúdali ďalšie moduly, a to aj americké. Technický stav stanice sa však, najmä po požiari, rýchlo zhoršoval, takže bolo v roku 2001 rozhodnuté o jej navedení do [[Atmosféra|atmosféry]], kde zhorela. Za zmienku stojí aj vývoj sond [[Program Venera|Venera]] určených na prieskum planéty [[Venuša|Venuše]]. Prvou sondou pristátou na inej planéte než [[Zem]] bola [[Venera 7]]. Prvú farebnú fotografiu a zvukový záznam získala sonda [[Venera 13]]. Program priniesol mnoho nových poznatkov o planéte Venuša a o podmienkach, ktoré tam panujú. ==Ekonomika== === Nerastné bohatstvo === [[Súbor:RIAN archive 633872 Workers of Soligorsk potash plant.jpg|thumb|upriht|Pracovníci závodu na výrobu [[uhličitan draselný|potaše]] v [[Salihorsk|Soligorsku]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]], 1968]] Veľké [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo ZSSR bolo úzko späté s pestrou [[geológia|geologickou]] stavbou územia krajiny. Niektoré ložiská nerastných surovín vznikli procesmi [[sedimentácia|sedimentácie]] organických ([[uhlie]], [[ropa]]) a anorganických látok ([[soli]], [[železná ruda|železné rudy]]). Takéto ložiská sa vyskytujú najmä na územiach, ktorých podklad tvoria staré [[Kontinentálna platforma|platformy]] ([[Ruská platforma]], [[Sibírsky štít]]). Pre platformy je charakteristický vznik metamorfovaných ložísk (železné rudy). Na územiach, kde sa horotvorné procesy uskutočňovali neskôr [[Intruzívna hornina|intrúzie]] [[magma|magmy]] a [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]] podmienili vznik rudných ložísk. Na [[petrografia|petrograficky]] rovnorodých územiach sa formovali neveľké ložiská veľmi rozmanitých nerastných surovín ([[Kola (polostrov)|Kola]], [[Ural (pohorie)|Ural]], [[Kazachstan]], [[Donecká pahorkatina]], [[Zabajkalsko]] a iné). ==== Uhlie ==== ZSSR malo najväčšie palivové zásoby spomedzi všetkých krajín sveta. Podľa odhadov sa na území ZSSR nachádzalo 57&nbsp;% svetových zásob uhlia (8670 miliárd ton). Spomedzi všetkých oblastí ťažby uhlia mali najväčší význam uhoľné panvy ležiace v zaľudnených a hospodársky aktívnych územiach. V európskej časti ZSSR to boli [[Donecká panva|Donecká]] a [[Pečorská panva|Pečorská]] uhoľná panva a [[Moskovská hnedouhoľná panva]]. Na juhu [[Sibír]]i a v [[Kazachstan]]e ležia dve ďalšie panvy významné pre ťažbu čierneho uhlia a to: [[Magadanská panva|Magadanská]] a [[Karagandská panva|Karagandská]]. Významná je tiež [[Čeľabinská panva|Čeľabinská]] hnedouhoľná panva na [[Ural]]e, [[Jekaterinburská panva|Jekaterinburská]] v [[Kazachstan]]e, [[Kansko-ačinská panva|Kansko-ačinská]] a [[Irkutská panva]] vo východnej Sibíri, [[Burejská panva]] na Ďalekom východe a menšie panvy v Strednej Ázii a Zabajkalsku. Obrovské zásoby uhlia sú tiež v [[Tunguzská panva|Tunguszkej]] a [[Lenská panva|Lenskej panve]] na severe Sibíri, tieto sú zatiaľ využívané iba veľmi slabo. ==== Ropa a zemný plyn ==== [[Súbor:RIAN archive 799927 Miners Toleutai and Mukhamedya Urstemovs.jpg|thumb|left|Sovietski baníci po šichte, [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]], 1977]] Aj [[ropa]] a [[zemný plyn]] boli [[nerastná surovina|nerastné suroviny]], ktorých najväčšie známe ložiská sa nachádzali na území ZSSR a predstavovali aj podstatnú časť jeho exportu. [[Volžsko-uralská panva|Volžsko-uralská]] (tiež nazývaná „druhé [[Baku]]“) a [[Západosibírska panva|Západosibírska ropná oblasť]] pri strednom toku [[Ob]]u, objavené počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] a po nej, prevyšujú skôr objavené ložiská v oblasti [[Baku]] a v Predkaukazsku ([[Groznyj]]). Významná sa stala aj ropná panva na polostrove [[Mangyšľak (polostrov)|Mangyšľak]] v [[Kazachstan]]e. Menšie ložiská ropy sú aj na západnej Ukrajine, v Strednej Ázii, v povodí [[Emba|Emby]] a na ostrove [[Sachalin]]. Hlavné ložiská zemného plynu sa v európskej časti nachádzali v [[Predkaukazsko|Predkaukazsku]] ([[Stavropoľ]] a [[Krasnodar]]), na [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Dašava]], [[Šebelinka]]), v Povolží a na južnom [[Ural]]e ([[Orenburg]]). V ázijskej časti vynikali najmä ložiská v Uzbekistane ([[Buchara]], [[Gazli]]) a na dolnom toku rieky [[Ob]]. Miestny význam v oblastiach s nedostatkom iných palív mali aj ložiská [[horľavé bridlice|horľavých bridlíc]] a [[rašelina|rašeliny]]. Na ZSSR pripadalo 60&nbsp;% známych svetových zásob rašeliny. Najväčšie ložiská rašeliny sa nachádzali v severnej polovici Východoeurópskej a Západosibírskej nížiny. Ložiská horľavých bridlíc sú dodnes v [[Estónsko|Estónsku]] a v okolí [[Leningrad]]u a v [[Povolžie|Povolží]]. ==== Rudy ==== [[Súbor:RIAN archive 35522 Teeming operation in the blast furnace plant of the Kuibyshev Steel Works in Kramatorsk.jpg|thumb|upright|Rušná prevádzka v závode na výrobu vysokých pecí Kujbyševskej oceliarne v [[Kramatorsk]]u, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1968]] Viac ako polovica svetových zásob [[železná ruda|železných rúd]] (110 miliárd ton) a ešte väčší podiel [[mangán]]ových rúd ležala na území ZSSR. Na rozdiel od uhlia najväčšie ložiská železných a mangánových rúd boli v európskej časti ZSSR. 60&nbsp;% zväzových zásob železnej rudy bolo v ložiskách [[Krivoj Rog|Krivého Rogu]] a v oblasti [[Kurská magnetická anomália|Kurskej magnetickej anomálie]]. Druhá veľká skupina nálezísk železnej rudy je na [[Ural (pohorie)|Urale]] a v priľahlej oblasti [[Kazachstan]]u (Kustanajská oblasť). Menšie ložiská boli tiež na polostrove [[Kola]], v strednom [[Kazachstan]]e, v altajských a sajanských chrbtoch, na hornej [[Angara|Angare]] a v Zakaukazsku. Svetoznáme sú tiež ložiská mangánovej rudy pri [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]]e na [[Ukrajina|Ukrajine]] (60&nbsp;% svetových zásob). Veľmi kvalitné ložisko je tiež pri [[Čiatur]]e v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], ďalšie sú na [[Ural]]e a v [[Kazachstan]]e. ZSSR malo aj značné zásoby ostatných rúd, najmä rúd farebných, drahých a ľahkých kovov. Ložiská rúd [[chróm]]u na Urale, medi v Kazachstane, na Urale a v Zakaukazsku, polymetalických kovov ([[zinok]], [[olovo]], [[meď]], [[striebro]] a iné) v Rudnom [[Altaj]]i a na Ďalekom východe, [[cín]]u v Zabajkalsku, [[nikel|niklu]] v oblasti Noriľska, na Kole a na Urale. Hliníkové rudy sa vyskytovali v okolí [[Leningrad]]u, na Urale a v Kazachstane ([[bauxit]]), na [[Kola|Kole]] ([[nefelín]]) a v Zakaukazsku ([[alunit]]). Ložiská drahých kovov, najmä [[zlato|zlata]] a [[platina|platiny]] sú na Urale, v Kazachstane a najmä v [[Jakutsk]]u a na Ďalekom východe ([[Kolyma]]). ==== Nerudné suroviny ==== ZSSR malo veľké zásoby draselnej soli ([[Solikamsk]], [[Starobin]]), kamennej soli ([[Donecká panva]], dolné [[Povolžie]]), [[glauberova soľ|Glauberovej soli]] ([[Garabogazköl Aylagy|záliv Kara-Bogaz-Gol]]), bohaté ložiská [[apatit]]ov (polostrov [[Kola]]), [[fosfáty|fosfátov]] ([[Kazachstan]]). [[Diamant]]y sa ťažili v [[Jakutsko|Jakutskej autonómnej republike]]. === Mena === [[Súbor:Soviet Union-1961-Bill-25-Obverse.jpg|náhľad|Bankovka v hodnote 25 rubľov, 1961.]] Sovietskou menou bol [[Sovietsky rubeľ|rubeľ]] (kód meny: SUR) a delil sa na 100 [[Kopejka|kopejok]]. Výmena rubľov mimo hraníc krajiny nebola legálna a výmenný kurz na domácom trhu určovali úrady. V súvislosti s menovou reformou z roku 1961 bol výmenný kurz stanovený na 90 kopejok za jeden [[Americký dolár|dolár]].<ref>Forfatter: Bornstein, Morris "The Reform and Revaluation of the Ruble" The American Economic Review 1961, zväzok 51, číslo 1, s. 117–123 [http://www.jstor.org/stable/1818912jstor]</ref> Výmenný kurz sa mohol každý rok meniť – napríklad sa postupne pohyboval od 0,838 rubľa za jeden dolár v roku 1985 až po 0,580 rubľa za jeden dolár v roku 1990.<ref name="CIA">[http://www.gutenberg.org/dirs/etext92/world91b.txt The 1991 CIA World Factbook]</ref> Keďže výmenný kurz cudzích mien bol stanovený nereálne vysoko, v Sovietskom zväze vznikol rozsiahly čierny trh s cudzími menami. === Poľnohospodárstvo === {{Pozri aj|Kolektivizácia v Sovietskom zväze}} [[Súbor:Armenian cotton.jpg|náhľad|Zber bavlny v [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsku]] v 30. rokoch]] Sovietske poľnohospodárstvo bolo založené najmä na [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektívnych]] a štátnych farmách, ktoré tvorili väčšinu produkcie [[Pšenica|pšenice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Cukor|cukru]], [[Bavlna|bavlny]], [[Slnečnica|slnečnice]] a [[Ľan|ľanu]]. Pri výrobe potravín zohrávali významnú úlohu aj súkromné pozemky, kde sa špecializovane vyrábalo mäso, mlieko, vajcia a zelenina. Napriek tomu dochádzalo k nedostatočnej produkcii potravín a veľké množstvo obilia a mäsa bolo nutné dovážať. Aj keď štát poľnohospodárstvo uprednostňoval, v systéme bolo množstvo štrukturálnych nedostatkov – vrátane nedostatku hnojív, chýbajúcich chladiacich systémov, zlého skladovania a dopravy a nereálneho plánovania a riadenia poľnohospodárskeho sektora.<ref name="LOC-eco">https://web.archive.org/web/20080917000559/http://lcweb2.loc.gov/cgi-bin/query/r?frd%2Fcstdy%3A%40field%28DOCID+su0009%29"A Country Study: Soviet Union (Former) – Economy" vydavateľ = Knižnica amerického Kongresu</ref> Hlavným dôvodom nedostatku potravín však bola všadeprítomná [[Korupcia|korupcia]], nízka pracovná morálka a plytvanie. Tretina tovaru vyrobeného na kolektívnych a štátnych farmách zmizla na ceste od poľa k spotrebiteľom. Roľník zároveň nevidel žiadnu výhodu v práci na kolektívnych farmách; v roku 1950 získal roľník 2⁄3 svojho príjmu z práce na svojom malom súkromnom pozemku vo voľnom čase a len 1⁄3 zo svojho plného pracovného úväzku na štátnej alebo kolektívnej farme. Keď malé súkromné pozemky predstavovali v roku 1950 38 % celkovej produkcie potravín v krajine, je zrejmé, že produktivita na spoločnej pôde bola oveľa nižšia, než by mohla byť pri iných formách produkcie.<ref>"The Rise and Fall of the Soviet Union", McCauley, Martin, 2008, s. 290 a 442, ISBN 978-0-582-78465-9</ref> Napriek tomu, že Chruščov v roku 1960 vyhlásil, že Sovietsky zväz by mal v produkcii mäsa predčiť USA do roku 1980, veľa sa nezmenilo. === Doprava === [[Súbor:RIAN archive 878967 AvtoVAZ- Volga automaking plant in Togliatti, the Samara Region.jpg|náhľad|[[AvtoVAZ|Volžskij Avtomobilnyj Zavod]] (VAZ) v roku 1969]] Doprava bola kľúčovou súčasťou národného hospodárstva. Hospodárska centralizácia konca dvadsiatych a tridsiatych rokov viedla k masívnemu rozvoju infraštruktúry, najmä k založeniu aerolínií [[Aeroflot]].<ref>{{cite book |author1=Highman, Robert D.S. |author2=Greenwood, John T. |author3=Hardesty, Von|title=Russian Aviation and Air Power in the Twentieth Century|publisher=Routledge|year=1998|url=https://books.google.com/books?id=cpynoFM-Jf4C&dq|isbn=978-0-7146-4784-5|page=134}} </ref> Krajina disponovala širokým spektrom dopravy po súši, po vode aj vo vzduchu, avšak kvôli slabej údržbe bola väčšina sovietskej cestnej, vodnej a civilnej leteckej dopravy v porovnaní so západným svetom zastaraná a technologicky zaostalá. Sovietska železničná doprava bola najväčšia a najintenzívnejšie používaná na svete. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sovietski ekonómovia vyzývali na výstavbu viac ciest, aby sa zmiernilo zaťaženie železníc a zlepšil sa štátny rozpočet.<ref name="ass1985">Ambler, Shaw and Symons 1985</ref>{{rp|166–67}}. Cestná sieť a automobilový priemysel zostali nerozvinuté a mimo veľkých miest boli bežné [[Poľná cesta|poľné cesty]].<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Sovietska údržba sa ukázala ako neschopná starať sa aj o cesty, ktoré krajina už mala. Od začiatku do polovice osemdesiatych rokov sa sovietske úrady pokúšali vyriešiť problém ciest objednávaním výstavby nových.<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Medzitým automobilový priemysel rástol rýchlejšie než výstavba ciest.<ref name="ass1985"/>{{rp|169}} Nerozvinutá cestná sieť viedla k rastúcemu dopytu po verejnej doprave.<ref>[[Medzinárodný menový fond]] a [[OECD]] 1991, s. 56.</ref> Napriek zlepšeniu boli niektoré aspekty dopravného sektora zmietané problémami kvôli zastaralej infraštruktúre, nedostatku investícií, korupcii a zlému rozhodovaniu. Sovietske orgány nedokázali uspokojiť rastúci dopyt po dopravnej infraštruktúre a službách. Sovietske [[Obchodná flotila|obchodné loďstvo]] bolo jedným z najväčších na svete.<ref name="ciacom">{{cite web |url=http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |title=Soviet Union – Communications |author=Central Intelligence Agency |work=[[The World Factbook]] |year=1991 |accessdate=20 October 2010 |authorlink=Central Intelligence Agency |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101005005759/http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |archivedate=2010-10-05 }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:USSR Population 1974.jpg|náhľad|350px|Hustota obyvateľstva v Sovietskom zväze v roku 1974. Zelená ukazuje najhustejšie osídlené oblasti, žltá riedko osídlené oblasti.]] Nadmerné úmrtia počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] (vrátane povojnového hladomoru) činili celkom 18 miliónov,<ref>{{cite book|author=Mark Harrison|title=Accounting for War: Soviet Production, Employment, and the Defence Burden, 1940–1945|url=https://books.google.com/?id=yJcD7_Q_rQ8C&pg=PA167|date=18July 2002|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-89424-1|page=167 }}</ref> približne 10 miliónov v tridsiatych rokoch a viac než 26 miliónov v rokoch 1941–45. Povojnová sovietska populácia bola o 45 až 50 miliónov menšia, než by bola, keby pokračoval predvojnový demografický trend. Podľa Catherine Merridale by „rozumný odhad celkového počtu nadmerných úmrtí za celé obdobie mohol byť asi 60 miliónov.“<ref>{{cite book |author1=Jay Winter |author2=Emmanuel Sivan|title=War and Remembrance in the Twentieth Century|url=https://books.google.com/books?id=ZK2A5x7E8IkC&pg=PA64|date=2000|publisher=CambridgeUniversity Press|isbn =0521794366|page=64 }}</ref> [[Pôrodnosť]] v ZSSR klesla z 44,0 na tisíc obyvateľov v roku 1926 na 18,0 v roku 1974, najmä kvôli rastúcej urbanizácii a vyššiemu priemernému veku vstupu do manželstva. Miera [[Úmrtnosť|úmrtnosti]] taktiež vykazovala postupný pokles – z 23,7 na tisíc v roku 1926 na 8,7 v roku 1974. Vo všeobecnosti bola pôrodnosť južných republík v Zakaukazsku a strednej Ázii výrazne vyššia než pôrodnosť v severných častiach Sovietskeho zväzu a v období po druhej svetovej vojne v niektorých prípadoch ešte vzrástla – fenomén čiastočne pripisovaný pomalšej urbanizácii a tradične skorým sobášom v južných republikách.<ref name="GSE">{{cite book|author=Government of the USSR|script-title=ru:Большая советская энциклопедия |trans-title=[[Veľká sovietska encyklopédia]]|volume=24|page=15|year=1977|location=Moscow|publisher=[[State Committee for Publishing]]|language=Russian|authorlink=Government of the USSR}}</ref> Koniec 60. a 70. rokov bol svedkom obrátenia klesajúcej trajektórie úmrtnosti v ZSSR, a to obzvlášť výrazne u mužov v produktívnom veku, ako aj v Rusku a ďalších prevažne slovanských oblastiach krajiny.<ref>{{cite book |author1=Vallin, J. |author2=Chesnais, J.C. |title=Recent Developments of Mortality in Europe, English-Speaking Countries and the Soviet Union, 1960–1970|volume=29|pages=861–898 |year=1970|publisher=Population Studies}}</ref> Analýza oficiálnych údajov z konca osemdesiatych rokov ukázala, že po zhoršení na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov sa úmrtnosť dospelých opäť začala zlepšovať.<ref>{{cite book|author=Ryan, Michael |title=Life Expectancy and Mortality Data from the Soviet Union|volume=296|page=1513–1515 |date=28 May 1988|work=[[British Medical Journal]]}}</ref> Miera dojčenskej úmrtnosti sa zvýšila z 24,7 v roku 1970 na 27,9 v roku 1974. Niektorí výskumníci považovali nárast za veľmi reálny, ako dôsledok zhoršujúcich sa zdravotných podmienok a služieb.<ref>{{cite book|author=Davis, Christopher; [[Murray Feshbach|Feshbach, Murray]] |title=Rising Infant Mortality in the USSR in the 1970s|page=95|location=Washington, D.C.|publisher=United States Census Bureau}}</ref> Zvýšenie úmrtnosti dospelých aj dojčenskej úmrtnosti nebolo sovietskymi úradníkmi vysvetľované ani obhajované a sovietska vláda jednoducho prestala všetky štatistiky úmrtnosti na desať rokov publikovať. Sovietski demografi a zdravotní špecialisti mlčali o náraste úmrtnosti až do konca osemdesiatych rokov, keď bolo obnovené zverejňovanie údajov a vedci sa mohli začať venovať skutočným príčinám.<ref>{{cite book|author=Krimins, Juris |title=The Changing Mortality Patterns in Latvia, Lithuania and Estonia: Experience of the Past Three Decades|date=3–7 December 1990}} Paper presented at the International Conference on Health, Morbidity and Mortality by Cause of Death in Europe.</ref> === Etnické skupiny === [[Súbor:Mestia, Svaneti. October 30, 1929.JPG|thumb|upright|[[Svaneti|Svanetský]] muž v [[Mestia|Mestii]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|SSR Gruzínsko]], 1929]] [[Súbor:Samarkand-1981-0013.JPG|thumb|Ľudia v [[Samarkand]]e, [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]], 1981]] [[Súbor:Soviet Young Pioneers in 1983 in the Zeravshan Mountains of Tajik SSR.jpg|thumb|[[Všezväzová pionierska organizácia V. I. Lenina|Pionieri]] v pohorí Zeravšan v [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžickej SSR]], 1983]] Sovietsky zväz bol [[národnosť|národnostne]] jednou z najrôznorodejších krajín sveta, s viac než 200 odlišnými etnickými skupinami. V roku 1991 žilo v krajine 293 miliónov obyvateľov, čo z nej robilo tretiu najľudnatejšiu krajinu na svete, po Číne a Indii. V posledných rokoch existencie, boli najväčšou národnostnou skupinou [[Rusi]] (50,78 %), po ktorých nasledovali [[Ukrajinci]] (15,45 %) a [[Uzbeci]] (5,84 %). Ďalšie národnostné skupiny tvorili [[Abcházci]], [[Adygejci]], [[Arméni]], [[Asýrčania]], [[Azerbajdžanci]], [[Avari]], [[Baškirci]], [[Bielorusi]], [[Bulhari]], [[Buriati]], [[Čečeni]], [[Číňania]], [[Čuvaši]], [[Estónci]], [[Evenkovia]], [[Fíni]], [[Gagauzi]], [[Gréci]], [[Gruzínci]], [[Inguši]], [[Inuiti]], [[Jakuti]], [[Kalmyci]], [[Karakalpaci]], [[Karelci]], [[Keti]], [[Kórejčania]], [[Kazachovia]], [[Kozáci]], [[Kirgizi]], [[Lezgínci]], [[Lotyši]], [[Litovci]], [[Maríjci]], [[Maďari]], [[Moldavci]], [[Mongoli]], [[Mordvíni]], [[Nemci]], [[Nenci]], [[Osetínci]], [[Poliaci]], [[Rómovia]], [[Rumuni]], [[Tadžici]], [[Tatovia]], [[Tatári]], [[Turkméni]], [[Tuvinci]], [[Ujguri]], [[Udmurti]], [[Židia]] a ďalší. Najmä kvôli rozdielnemu životnému štýlu jednotlivých národov a z toho vyplývajúcej rozdielnej pôrodnosti, pomer Rusov a ostatných slovanských národov k iným národnostiam od konca druhej svetovej vojny klesal. {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;" class="sortable" |+ '''Počet obyvateľov jednotlivých republík v tisícoch v priebehu rokov'''<ref>Vývoj počtu obyvateľov podľa republík. In: Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 827</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statistika Rossijskoj Imperii, SSSR i Rossijskoj Federacii / Статистика Российской Империи, СССР и Российской Федерации | url = https://istmat.org/statistics | vydavateľ = istmat.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ! style="background:#efefef;" | Republika ! style="background:#efefef;" |[[1913]] ! style="background:#efefef;" |[[1926]] ! style="background:#efefef;" |[[1939]] ! style="background:#efefef;" |[[1950]] ! style="background:#efefef;" |[[1959]] ! style="background:#efefef;" |[[1966]] ! style="background:#efefef;" |[[1970]] ! style="background:#efefef;" |[[1973]] ! style="background:#efefef;" |[[1979]] ! style="background:#efefef;" |[[1987]] ! style="background:#efefef;" |[[1989]] ! style="background:#efefef;" |[[1991]] |- align="right" |[[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] | 89 902 | 92 737 | 108 379 | 101 438 | 117 534 | 126 561 | 130 079 | 132 151 | 137 410 | 145 311 | 147 386 | 148 548 |- align="right" |[[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | 35 210 | 29 515 | 40 469 | 36 906 | 41 869 | 45 516 | 47 127 | 48 243 | 49 609 | 51 201 | 51 704 | 51 944 |- align="right" |[[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] | 6 899 | 4 983 | 8 910 | 7 745 | 8 055 | 8 633 | 9 002 | 9 202 | 9 533 | 10 078 | 10 200 | 10 260 |- align="right" |[[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] | 4 366 | 4 660 | 6 440 | 6 314 | 8 261 | 10 581 | 11 960 | 12 902 | 15 389 | 19 026 | 19 906 | 20 708 |- align="right" |[[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] | 5 565 | 6 037 | 5 990 | 6 703 | 9 154 | 12 129 | 12 849 | 13 705 | 14 684 | 16 244 | 16 538 | 16 793 |- align="right" |[[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] | 2 601 | 2 677 | 3 540 | 3 528 | 4 044 | 4 548 | 4 686 | 4 838 | 4 993 | 5 266 | 5 449 | 5 464 |- align="right" |[[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] | 2 339 | 2 314 | 3 205 | 2 896 | 3 698 | 4 660 | 5 117 | 5 420 | 6 027 | 6 811 | 7 029 | 7 137 |- align="right" |[[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] | 2 828 | | 2 880 | 2 573 | 2 711 | 2 986 | 3 128 | 3 234 | 3 392 | 3 641 | 3 690 | 3 728 |- align="right" |[[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] | 2 056 | | 2 452 | 2 290 | 2 885 | 3 368 | 3 569 | 3 721 | 3 950 | 4 185 | 4 341 | 4 366 |- align="right" |[[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] | 2 493 | 1 857 | 1 885 | 1 943 | 2 093 | 2 262 | 2 364 | 2 430 | 2 503 | 2 647 | 2 681 | 2 681 |- align="right" |[[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] | 864 | 1 002 | 1 458 | 1 740 | 2 066 | 2 652 | 2 933 | 3 145 | 3 523 | 4 143 | 4 291 | 4 422 |- align="right" |[[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] | 1 034 | 1 032 | 1 484 | 1 532 | 1 981 | 2 579 | 2 900 | 3 194 | 3 806 | 4 807 | 5 112 | 5 358 |- align="right" |[[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] | 1 000 | 881 | 1 282 | 1 354 | 1 763 | 2 194 | 2 492 | 2 672 | 3 037 | 3 412 | 3 283 | 3 376 |- align="right" |[[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] | 1 042 | 998 | 1 252 | 1 211 | 1 516 | 1 914 | 2 159 | 2 364 | 2 765 | 3 361 | 3 534 | 3 576 |- align="right" |[[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] | 954 | 1 117 | 1 052 | 1 101 | 1 197 | 1 285 | 1 356 | 1 405 | 1 465 | 1 556 | 1 573 | 1 582 |- align="right" |'''ZSSR''' (celok) | 159 153 | 147 028 | 190 678 | 179 274 | 208 827 | 231 868 | 241 720 | 248 626 | 262 085 | 281 689 | 286 717 | 289 943''' |} === Jazyky === Sovietsky zväz ako mnohonárodnostný štát bol jazykovo veľmi bohatý. Okrem dominantnej [[Ruština|ruštiny]] a ďalších [[Slovanské jazyky|slovanských]] jazykov sa na jeho území hovorilo desiatkami ďalších jazykov z rozličných jazykových skupín. Štát ako taký nemal oficiálny jazyk, napriek tomu bola ruština ako jazyk majoritného obyvateľstva často preferovaná a zdôrazňoval sa jej význam ako hlavného komunikačného jazyka ({{V jazyku|ru|язык межнационального общения}}). To viedlo k [[Dvojjazyčnosť|bilingvizmu]] a [[Viacjazyčnosť|multilingvizmu]], ktorý bol mnohými národmi nenávidený (napr. v [[Pobaltie|pobaltských]] [[Zväzová republika|republikách]], na [[Západná Ukrajina|západnej Ukrajine]] a v ďalších oblastiach). Formálne však boli všetky jazyky na rovnakej úrovni. Po [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|boľševici]] ustanovili základné body politiky rozvoja národnostných menšín v Rusku. Veľká časť vtedajších marxistov sa však postavila proti myšlienke jedného národného jazyka a v roku 1920 tento postoj potvrdil aj boľševický zjazd. Došlo tak k dočasnej [[Derusifikácia|derusifikácii]], ktorá však ostro kontrastuje s obdobím [[Stalinizmus|stalinizmu]], keď boli celé národy vysídľované a rozptýlené po území ZSSR. Otázka jazykov bola politicky citlivá už v časoch [[Ruská ríša|cárskej ríše]], keď dochádzalo niekedy aj k násilnej [[Rusifikácia|rusifikácii]] a tento jav ovplyvnil mnohých ľudí. V 30. rokoch [[Latinizácia v Sovietskom zväze|dochádzalo k zmenám]] niektorých jazykov národov ZSSR. Najmä dovtedajšie [[Arabské písmo|arabské písmo]] nahrádzala [[Cyrilika|cyrilica]], čo bolo pre [[Turkické jazyky|turkické jazyky]] alebo [[Jidiš|jidiš]] veľmi cudzím prvkom. Táto náhrada cyrilikou sa vo väčšine prípadov zachovala aj po osamostatnení stredoázijských republík. == Celosvetovo známe osobnosti sovietskej éry == :''Pozri aj [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]]'' === Politici === [[Súbor:Nikita Khruchchev Colour.jpg|thumb|upright|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]]] * [[Vladimir Iľjič Lenin]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Lev Davidovič Trockij]] * [[Nikita Sergejevič Chruščov]] * [[Leonid Iľjič Brežnev]] * [[Michail Sergejevič Gorbačov]] === Diplomati === * [[Sergej Litvinov]] * [[Andrej Andrejevič Gromyko]] === Vojnoví hrdinovia === [[Súbor:Georgy Zhukov 1.jpg|thumb|upright|[[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]]]] * [[Semion Michajlovič Buďonnyj]] * [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij]] * [[Kliment Jefremovič Vorošilov]] * [[Ivan Stepanovič Konev]] * [[Georgij Konstantinovič Žukov]] * [[Rodion Jakovlevič Malinovskij]] === Umelci === [[Súbor:Sergei Prokofiev circa 1918 over Chair Bain.jpg|thumb|upright|[[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]]] [[Súbor:Алла Пугачёва. 1976.jpg|thumb|upright|[[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]]]] * [[Alexandr Solženicyn]] – spisovateľ * [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij]] – spisovateľ * [[Maxim Gorkij]] – spisovateľ * [[Michail Alexandrovič Šolochov]] – spisovateľ * [[Bulat Šalvovič Okudžava]] – spisovateľ, básnik, hudobný skladateľ * [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]] – poetka * [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič]] – hudobný skladateľ * [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]] – hudobný skladateľ * [[Aram Chačaturjan]] – hudobný skladateľ * [[Vasilij Jakovlevič Tretiak]] – operný spevák * [[Vladimir Vysockij]] – spevák, herec, básnik * [[Maja Pliseckaja]] – baletka * [[Muslim Magomajev]] – spevák * [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] – speváčka * [[Sofia Rotaru]] – speváčka * [[Lev Leščenko]] – spevák * [[Edita Piecha]] – speváčka * [[Ľudmila Gurčenko]] – herečka, speváčka * [[Sergej Michajlovič Ejzenštejn]] – režisér, scenárista * [[Alexandr Arturovič Rou]] – režisér === Priekopníci vedy a techniky === [[Súbor:Convert ru kosmos077.jpg|thumb|upright|[[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]]]] * [[Piotr Leonidovič Kapica]] – vedec, fyzik * [[Andrej Dmitrijevič Sacharov]] – vedec, fyzik * [[Alexandr Michajlovič Prochorov]] – vedec, fyzik * [[Lev Davidovič Landau]] – vedec, fyzik * [[Jurij Gagarin]] – kozmonaut * [[Valentina Vladimirovna Tereškovová|Valentina Tereškovová]] – kozmonautka * [[German Stepanovič Titov|German Titov]] – kozmonaut * [[Sergej Pavlovič Koroľov]] – raketový konštruktér * [[Michail Timofejevič Kalašnikov|Michail Kalašnikov]] – konštruktér zbraní * [[Sergej Vladimirovič Iliušin|Sergej Iliušin]] – letecký konštruktér === Športovci === [[Súbor:Olga Korbut c1972.jpg|thumb|upright|[[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]]]] [[Súbor:Sergei Mikhailovich Makarov Panini 1979.jpg|thumb|upright|[[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]]]] [[Súbor:Garry Kasparov 1980 Malta.jpg|thumb|upright|[[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]]]] * [[Larisa Semionovna Latyninová|Larisa Latyninová]] – športová gymnastka * [[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]] – športová gymnastka * [[Nikolaj Andrianov]] – športový gymnasta * [[Boris Šachlin]] – športový gymnasta * [[Viktor Čukarin]] – športový gymnasta * [[Vitalij Ščerbo]] – športový gymnasta * [[Vsevolod Bobrov]] – hokejista * [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov|Veniamin Alexandrov]] – hokejista * [[Alexandr Davletovič Almetov|Alexandr Almetov]] – hokejista * [[Vladislav Tretiak]] – hokejista, brankár * [[Alexandr Ragulin]] – hokejista * [[Jurij Fiodorov]] – hokejista * [[Viačeslav Fetisov]] – hokejista * [[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]] – hokejista * [[Vladimir Krutov]] – hokejista * [[Igor Larionov]] – hokejista * [[Lev Jašin]] – futbalista, brankár * [[Ľudmila Belousovová]] a [[Oleg Protopopov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Tamara Moskvinová]] a [[Alexej Mišin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Irina Rodninová]] a [[Alexandr Zajcev]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Jekaterina Gordejevová]] a [[Sergej Griňkov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Maja Usovová]] a [[Alexandr Žulin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Ľudmila Pachomovová]] a [[Alexandr Gorškov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Natalia Liničuková]] a [[Gennadij Karponosov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Marina Klimová]] a [[Sergej Ponomarenko]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Sergej Nikolajevič Volkov]] – krasokorčuliar * [[Viktor Petrenko]] – krasokorčuliar * [[Nikolaj Kruglov]] – biatlonista * [[Ľubov Jegorovová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Vladimir Smirnov]] – bežec na lyžiach * [[Larisa Lazutinová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Nina Gavriľuková]] – bežkyňa na lyžiach, štafetový beh * [[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]] – šachista * [[Anatolij Jevgenievič Karpov|Anatolij Karpov]] – šachista == Referencie == {{Referencie}} == Použitá literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = }} * Bašovský, O. a kolektív: ''[[Malá zemepisná encyklopédia ZSSR]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] – Bratislava, 1977, 856 s. * Litschauerová, N.: ''Republiky ZSSR'', Mladé Letá 1977, 170 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Soviet Union}} {{Portál|Rusko}} {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Sovietsky zväz]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Wikipédia:Chýbajúce referencie]] hc5dzqikq2999r5a4xvrhf61e6e8v7x 8254935 8254926 2026-07-28T19:20:08Z LoverofBattle12 246706 8254935 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Zväz sovietskych socialistických republík | originálny názov = Союз Советских Социалистических Республик | rok vzniku = 1922 | rok zániku = 1991 | viac pred = áno | pred 1 = Ruská sovietska federatívna socialistická republika | pred 1 vlajka = Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1918–1937).svg | pred 2 = Ukrajinská sovietska socialistická republika | pred 2 vlajka = Flag of the Ukrainian SSR (1923-1927).svg | pred 3 = Bieloruská sovietska socialistická republika | pred 3 vlajka = Flag of the Byelorussian SSR (1919).svg | pred 4 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | pred 4 vlajka = Ru transcaucasia1922.png | pred 5 = Bucharská ľudová sovietska republika | pred 5 vlajka = Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg | pred 6 = Chorezmská ľudová sovietska republika | pred 6 vlajka = Flag of Khiva 1920-1923.svg | pred 7 = Estónsko | pred 7 vlajka = Flag of Estonia.svg | pred 8 = Lotyšsko | pred 8 vlajka = Flag of Latvia.svg | pred 9 = Litva | pred 9 vlajka = Flag of Lithuania (1918-1940).svg | pred 10 = Tuvianska aratská republika | pred 10 vlajka = Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Rusko | po 1 vlajka = Flag of Russia (1991-1993).svg | po 2 = Ukrajina | po 2 vlajka = Flag of Ukraine (Soviet shades).svg | po 3 = Bielorusko | po 3 vlajka = Flag_of_Belarus_(1918,_1991-1995).svg | po 4 = Moldavsko | po 4 vlajka = Flag of Moldova (1990–2010).svg | po 5 = Gruzínsko | po 5 vlajka = Flag of Georgia (1990-2004).svg | po 6 = Arménsko | po 6 vlajka = Flag of Armenia.svg | po 7 = Azerbajdžan | po 7 vlajka = Flag of Azerbaijan 1918.svg | po 8 = Kazachstan | po 8 vlajka = Flag of the Kazakh SSR.svg | po 9 = Uzbekistan | po 9 vlajka = Flag of Uzbekistan.svg | po 10 = Turkménsko | po 10 vlajka = Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic.svg | po 11 = Tadžikistan | po 11 vlajka = Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg | po 12 = Kirgizsko | po 12 vlajka = Flag of Kyrgyzstan (1991-1992).svg | po 13 = Estónsko | po 13 vlajka = Flag of Estonia.svg | po 14 = Lotyšsko | po 14 vlajka = Flag of Latvia.svg | po 15 = Litva | po 15 vlajka = Flag of Lithuania (1988–2004).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Soviet Union.svg | článok o vlajke = Vlajka Sovietskeho zväzu | vlajka veľkosť = | znak = State Emblem of the Soviet Union.svg | článok o znaku = Štátny znak Sovietskeho zväzu | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Internacionála (pieseň)|Интернационал]] (1922 – 1944)<br />Internacional<br />(Internacionála) [[Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik|Государственный гимн Советского Союза]] (1944 – 1991)<br />Gosudarstvennyj gimn Sovetskogo Sojuza<br />(Štátna hymna Sovietskeho zväzu) | článok o hymne = Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik | motto = Пролетарии всех стран, соединяйтесь!<br />Proletarii vsech stran, sojediňajtes!<br />(Proletári všetkých krajín, spojte sa!) | článok o motte = | mapa = Union of Soviet Socialist Republics (orthographic projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Sovietsky zväz po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] | hlavné mesto = [[Moskva]] | rozloha = 22 402 200 | rozloha poznámka = (v roku 1989) | najvyšší bod = [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] | najvyšší bod poznámka = ({{mnm|7495}}) | najdlhšia rieka = [[Jenisej]] | najdlhšia rieka poznámka= ({{km|5539|m}}) | počet obyvateľov = 286 730 819 | počet obyvateľov poznámka = (1989) | jazyky = [[ruština]] plus ďalších 14 oficiálnych jazykov | národnostné zloženie = [[Rusi]] <small>(50,8 %, 1989)</small>, [[Ukrajinci]] <small>(15,5 %, 1989)</small>, [[Uzbeci]] <small>(5,8 %, 1989)</small>, [[Bielorusi]] <small>(3,5 %, 1989)</small> a mnoho ďalších národov a etník | náboženstvo = štátom propagovaný [[ateizmus]], ďalej [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[islam]] | štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[zoznam socialistických štátov|socialistická republika]]<br />(''de iure'')<br />[[Stranícka diktatúra|diktatúra jednej strany]] (''de facto'') | materská zem = | mena = [[sovietsky rubeľ]] (руб) (SUR) | vznik = [[30. december|30. decembra]] [[1922]] (spojením štyroch sovietskych socialistických republík) | zánik = [[26. december|26. decembra]] [[1991]] (deklaráciou č. 142-H Najvyššieho sovietu ZSSR, ktorý oficiálne uznal rozpustenie ZSSR ako štátu a subjektu medzinárodného práva) }} '''Sovietsky zväz''', dlhý tvar '''Zväz sovietskych socialistických republík''' (skratka: '''ZSSR'''; {{V jazyku|rus|Союз Советских Социалистических Республик (СССР)|''Sojuz Sovetskich Socialističeskich Respublik'' (''SSSR'')}}; hovorovo: ''Sojúz''<ref name="Oravec2014">ORAVEC, P. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny, 2014</ref>{{rp|238}}, ''Sojuz''<ref>FRÝBORT, P. Vekslák. Bratislava: Tatran, 1990.</ref>, ''Sajúz''<ref name="Oravec2014"/>{{rp|227}}), bol [[federácia|federatívny]] [[socializmus|socialistický]] zväzový štát rozprestierajúci sa na území [[východná Európa|východnej Európy]], [[stredná Ázia|strednej]] a [[severná Ázia|severnej Ázie]], ktorý existoval v rokoch [[1922]] až [[1991]]. Svojou rozlohou 22,4 milióna [[štvorcový kilometer|km²]] zaberal takmer jednu šestinu súše sveta. Bol najväčším štátom v histórii ľudstva. Jeho hlavným mestom bola [[Moskva]]. Štatistiky [[Organizácia Spojených národov|OSN]] vyčleňovali ZSSR pre jeho obrovskú rozlohu a spoločensko-hospodársku špecifickosť ako osobitný, svetadielom zodpovedajúci celok. Začiatkom roka [[1989]] mal 286,7 milióna obyvateľov, vyše sto veľkých a malých národností odlišujúcich sa jazykom a kultúrou, ktoré ale spájali rovnaké historické korene a osud. Približne polovica obyvateľov boli [[Rusi]]. Sovietsky zväz tvorilo 15 štátov: [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Rusko]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajina]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bielorusko]], Uzbekistan, [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstan]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínsko]], [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžan]], [[Litovská sovietska socialistická republika|Litva]], [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavsko]], [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšsko]], Kirgizsko, Tadžikistan, [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsko]], Turkménsko a [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónsko]]. == Dejiny == === Vznik === {{Hlavný článok|februárová revolúcia (1917)|októbrová revolúcia|ruská občianska vojna}} V priebehu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] došlo v [[Ruská ríša|Cárskom Rusku]] k veľkému oslabeniu neefektívneho cárskeho režimu. 8. až 12. marca 1917 došlo v [[Petrohrad]]e k štrajku a protestom, ktoré prerástli do otvoreného boja s cárskou mocou. Tieto udalosti sú známe ako [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. V dôsledku neschopnosti riešiť vzniknutú situáciu, ako aj veľkému odporu verejnosti voči jeho osobe, 15. marca 1917 cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] abdikoval. Správou krajiny bola poverená Dočasná vláda pod vedením konštitučného demokrata [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgija Ľvova]] neskôr od júna 1917 [[Strana socialistov-revolucionárov|esera]] [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Kerenského]]. Dočasná vláda sa delila o moc s Petrohradským revolučným výborom, tzv. [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradským sovietom]], ich cieľom bolo doviesť krajinu do demokratických volieb do Ústavodarného zhromaždenia. V dôsledku komplikovanej vojnovej, ekonomickej aj sociálnej situácie, sa však jednalo o zložitý proces. Dočasná vláda v priebehu roka postupne strácala podporu verejnosti, čo úspešne využili boľševici pod [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovým]] vedením. Dňa [[7. november|7. novembra]] roku [[1917]] začala v [[Petrohrad]]e tzv. [[Októbrová revolúcia|oktobrová revolúcia]]. Jej dôsledkom bola [[ruská občianska vojna]], ktorá spôsobila systémový aj územný rozpad [[Ruská ríša|Ruska]]. Samostatnosť vyhlásili krajiny, ktoré boli do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pod cudzou nadvládou: [[Poľsko]], [[Fínsko]], [[Ukrajina]], [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Na jednu stranu sa postavili prívrženci cára („[[Biele hnutie|Bieli]]“ alebo [[Bielogvardejci]]) a prívrženci komunistickej revolúcie na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|V.I. Leninom]] na opačnú stranu. Do občianskej vojny bolo zatiahnuté obyvateľstvo celej krajiny. Okrem spomínaných „Bielych“ a „Červených“ možno spomenúť aj [[kozáci|kozákov]] na Ukrajine a Done či jednotky anarchistov, ktorí na krátku dobu na Ukrajine ustanovili vlastný štát (išlo o prvý pokus o budovanie anarchistického štátneho útvaru v histórii). Boľševici formálne uznali zásady „sebaurčenia národov“. V okolitých krajinách začali podporovať lokálne komunistické strany. Podporu najčastejšie sprevádzali aj intervencie [[Červená armáda|Červenej armády]]. Na obsadených oblastiach vyhlasovali „vládu sovietov“, spravovanú formálne cez robotníkov a roľníkov – fakticky cez straníckych [[komisár]]ov. Prebiehala [[konfiškácia]] priemyselných závodov a nehnuteľností, roľníkom neskôr zaberali „prebytky potravín“. Diali sa politické razie voči buržoázii: [[statkár]]om, [[podnikateľ]]om, zámožným roľníkom ([[kulak]]om) . Októbrová revolúcia skončila víťazstvom boľševickej [[Červená armáda|Červenej armády]]. === Vytvorenie ZSSR === [[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vľavo|Hladomor v Povolží v rokoch 1921–1922 usmrtil odhadom 6 miliónov ľudí]] [[Súbor:Soviet Union 1922.svg|thumb|300px|Sovietsky zväz pri svojom vzniku v roku 1922]] Postupne sa boľševikom podarilo ovládnuť väčšinu územia bývalého [[Rusko|cárskeho Ruska]] a [[30. december|30. decembra]] [[1922]] bol vytvorený Sovietsky zväz. Zakladajúcimi zväzovými republikami boli [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] a [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]]. Deklarácia z 30. decembra 1922 o vzniku zväzu nehovorila iba o územiach, ktoré vtedy mali pod kontrolou boľševici. Oznamovalo sa v nej, že Sovietsky zväz sa otvára nielen vtedajším teritóriám ochotných sa pridať, ale cieľom je vytvorenie celosvetovej socialistickej republiky. Symbolmi sa stali [[kosák a kladivo]] ako spojenie robotníkov a roľníkov a päťcípa [[červená hviezda]]. Hymnou bola nadnárodná [[Internacionála (pieseň)|Internacionála]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Sovietsky zväz opanuje celú planétu, hotovali sa pred sto rokmi boľševici|url=https://www.postoj.sk/120072/sovietsky-zvaez-opanuje-celu-planetu-hotovali-sa-pred-sto-rokmi-bolsevici|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-12-15|jazyk=sk|meno=Jozef|priezvisko=Hajko}}</ref> Neskôr pribúdali ďalšie: z teritória RSFSR sa vyčlenili [[27. október|27. októbra]] [[1924]] [[Turkménska SSR]] a [[Uzbecká SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1929]] [[Tadžická SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] bola zrušená Zakaukazská SFSR, ktorá sa zmenila na tri samostatné SSR: [[Arménska SSR]], [[Azerbajdžanská SSR]] a [[Gruzínska SSR]]. K tomu ešte toho istého roku pribudli vyčlenením zo RSFSR aj [[Kazašská SSR]] a [[Kirgizská SSR]], takže v ústave ZSSR z roku 1936 figuruje už 11 rovnocenných republík. Zvyšovanie počtu členských republík bolo neskôr spojené s [[sovietska okupácia Pobaltských republík|obsadením Pobaltia]], [[Zimná vojna|sovietsko-fínskou vojnou]] a [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1940]] zjednotením novodobytých území so ZSSR a následným vyčlenením vznikla [[Karelsko-fínska SSR]]. Roku 1939 podľa tzv. [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]], boli po [[17. september|17. septembri]] [[1939]] pričlenené Západná Ukrajina a Západné Bielorusko, ktoré boli kedysi súčasťou cárskeho Ruska a boli stratené vo vojne s [[Poľsko]]m v roku [[1921]]. [[2. august]]a bola tiež pričlenená [[Besarábia]] odňatá [[Rumunsko|Rumunsku]] a vznikla [[Moldavská SSR]], ktorá bola pôvodne autonómnou republikou Ukrajinskej SSR. V dôsledku pobytu sovietskych jednotiek v pobaltských krajinách, a vyvolania „socialistických revolúcií“ v týchto štátoch vznikli: [[6. august]]a [[1940]] [[Estónska SSR]], [[3. august]]a [[1940]] [[Litovská SSR]] a [[5. august]]a [[1940]] [[Lotyšská SSR]]. ZSSR sa teda nakoniec skladal zo 16 zväzových republík. V nasledujúcom období už k vzniku nových republík nedošlo, [[16. jún]]a [[1956]] bola [[Karelsko-fínska SSR]] zlúčená s Ruskou SFSR ako jej autonómna republika. Od svojho vzniku bolo ZSSR založené na vláde jednej ([[Komunizmus|komunistickej]]) strany. Oficiálnym dôvodom bolo zabrániť návratu [[Kapitálová primeranosť|kapitalistického]] [[Vykorisťovanie|vykorisťovania]] a princípom [[Demokratický centralizmus|demokratického centralizmu]] najefektívnejšie uplatňovať "vôľu ľudu". Ruská [[komunistická strana]] sa najprv (1925) premenovala na Všezväzová komunistická strana boľševikov (VKSb) a v roku [[1952]] na [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] (KSSZ). Mala jedno vedenie a jej členmi boli boľševici (komunisti) zo všetkých zväzových republík. Táto strana centralizovane rozhodovala o všetkom, a preto bol od začiatku Sovietsky zväz iba fiktívne spolkom nezávislých republík. Vnútrozväzové hranice nemali žiaden význam, slúžili skôr iba ako bariéry na zamedzenie voľného pohybu vlastných obyvateľov. Situácia sa vážne zmenila, keď sa z nich po rozpade ZSSR, stali hranice nových samostatných štátov.<ref name=":0" /> Pôvodne mala chradnúceho [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] nahradiť „trojka“ vedúcich predstaviteľov zakladajúcich republík ZSSR: [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorij Zinoviev]] z Ukrajinskej SSR, [[Lev Borisovič Kamenev|Lev Kamenev]] z RSFSR a [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] zo Zakaukazskej SFSR. Už 3. apríla 1922 bol Stalin vymenovaný za generálneho tajomníka KSSZ a Lenin ho ustanovil za vedúceho robotnícko-roľníckeho inšpektorátu, čo mu dodalo značnú moc. === Stalinova vláda === {{Pozri aj|Stalinizmus|Veľký teror|Kolektivizácia v Sovietskom zväze|Hladomor na Ukrajine}} [[Súbor:5marshals 01.jpg|náhľad|vľavo|Päť [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov ZSSR]] v roku 1935. Iba dvaja z nich – [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonnyj]] a [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilov]] – prežili [[Veľká čistka|stalinské čistky]].]] [[Súbor:Bundesarchiv_Bild_183-H27337,_Moskau,_Stalin_und_Ribbentrop_im_Kreml.jpg|thumb|170px|[[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] a [[Joachim von Ribbentrop]] si vymieňajú potrasenie rúk po podpise [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Molotov–Ribbentrop]] v auguste 1939.]] Po smrti [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] v roku 1924 sa dostal na čelo [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]. Ten najprv využil nejednotnosť svojej opozície v strane a postupne odstraňoval svojich politických protivníkov. Najskôr za pomoci [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorija Zinovieva]] a [[Lev Borisovič Kamenev|Leva Kameneva]] odstránil [[Lev Davidovič Trockij|Leva Trockého]], následne sa obrátil aj proti spojencom z tohto triumvirátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grigory Yevseyevich Zinovyev {{!}} Russian revolutionary {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Grigory-Yevseyevich-Zinovyev|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2023-05-14|jazyk=en}}</ref> V tom čase začala premena krajiny podľa Stalinových predstáv. Začala sa brutálna [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácia]] a prenasledovanie odporcov sovietskeho režimu, za obeť Stalinovej politiky v tej dobe len na Ukrajine zomrelo 3,3 milióna ľudí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = | titul = Krvavé územie : Európa medzi Hitlerom a Stalinom | vydanie = 1 | vydavateľ = Promedia Group | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-8159-025-2 | kapitola = | strany = 44-45| jazyk = }}</ref> Začalo sa tiež intenzívne spriemyselňovanie. Neskôr koncom 30. rokov Stalin zintenzívnil boj proti svojim vnútorným nepriateľom nielen v strane, ale aj v armáde. Vrcholili [[stalinské represie]], najbrutálnejšie z nich sú označované ako [[veľký teror]]. Za obeť týchto čistiek padli mnohé významné osobnosti ako [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Nikolaj Bucharin]]. Na krajinu mali veľmi zlý dopad tiež [[stalinské čistky v armáde|čistky v armáde]], ktorým padli za obeť 3 z piatich vtedajších maršalov, ale aj tisíce ďalších generálov a nižších dôstojníkov. Až [[zimná vojna]] s Fínskom ukázala, v akom bezútešnom stave sa sovietske ozbrojené sily skutočne nachádzajú. Sovietsky zväz sa v tomto období angažoval vo viacerých ozbrojených konfliktoch s Japonskom, v ktorých však na rozdiel od bojov s Fínskom červená armáda obstála veľmi dobre. Stalin navyše medzitým podpísal [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluvu o priateľstve]] s nacistickým Nemeckom, ktoré ako dúfal, sa prv než udrie na ZSSR oslabí bojom v západnej Európe. Plánovaná reorganizácia a dozbrojenie armády malo byť ukončené v roku 1942. Od začiatku roka 1941 však bolo evidentné, že ďalším cieľom [[Adolf Hitler|Hitlerových]] vojsk bude práve Sovietsky zväz. Stalin však celkom ignoroval všetky varovné informácie, dnes sa všeobecne predpokladá, že tak chcel oddialiť nemecký útok. ==== Druhá svetová vojna ==== {{Hlavný článok|Východný front (druhá svetová vojna)|Sovietske vojnové zločiny}} [[Súbor:German troops crossing the Soviet border.jpg|thumb|upright|Nemecké jednotky na sovietskej štátnej hranici, 22. jún 1941]] Dňa [[22. jún]]a [[1941]] krajinu napadlo [[nacistické Nemecko]] a rad jeho [[Os Berlín-Rím-Tokio|spojencov]], čim otvorili tzv. [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] začala sa najväčšia ozbrojená kampaň v histórii. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je toto obdobie bežne označované ako ''Veľká vlastenecká vojna'' (tento názov po prvýkrát použil Stalin). Vojna sa pre krajinu začala za tých najnevhodnejších podmienok a ZSSR hneď na začiatku utrpel ťažké straty. Do velenia armády navyše mnohokrát neodborne zasahoval Stalin, najprv prikázal viesť frontálny protiútok nepripravenými, nedostatočne zmobilizovanými a nerozvinutými jednotkami západných okruhov, čo malo za následok stratu väčšiny týchto jednotiek, neskôr vo viacerých momentoch trval na držaní významných bodov namiesto [[ústup (vojenstvo)|ústupu]]. Tak bolo len pri Kyjeve zajatých alebo zabitých vyše 600&nbsp;000 sovietskych vojakov. Okrem toho však pomerne účinne pôsobil na zahraničnopolitickej, propagandistickej a hospodárskej scéne. Okamžite po napadnutí krajiny uzavrel spojenectvo so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]], to i napriek tomu, že tieto krajiny boli ideologickými nepriateľmi sovietskeho systému. V priebehu vojny tiež zvýšil spoluprácu s [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnou cirkvou]] a prakticky pozastavil jej prenasledovanie. Týmito krokmi si nielen zabezpečil dôležitých spojencov pre boj proti veľmi silnému nepriateľovi, ale v časti obyvateľstva vyvolal dojem, že po vojne sa pomery v krajine zmenia k lepšiemu. Veľmi dôležitá bola tiež mobilizácia obyvateľstva, ktorú Stalin zvládol veľmi dobre, rovnako ako pomerne úspešne evakuoval veľkú časť priemyslu a robotníkov, ktorá sa nachádzala v oblastiach ohrozených nemeckým vpádom. [[Súbor:RIAN archive 44732 Soviet soldiers attack house.jpg|thumb|left|240px|[[Bitka o Stalingrad]], ktorú mnohí historici považujú za rozhodujúci zlom v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]]] Počas [[bitka o Moskvu|bitky pred Moskvou]] sa začal rysovať skutočný obrat v druhej svetovej vojne. Ukázalo sa, že napriek všetkým snahám Nemci [[Moskva|Moskvu]] nedosiahnu a naopak, boli po prvýkrát za vojnu nútení ustupovať. Toto však netrvalo dlho, Sovieti nepredpokladali tak skoré zotavenie nemeckých jednotiek a na jar 1942 boli zaskočení silnými protiútokmi. Nacistické vojská opäť prenikli hlboko do územia ZSSR, teraz však smerom k dolnému toku [[Volga|Volgy]] na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Nasledovala ťažká [[bitka o Stalingrad]], v ktorej však Nemcov opäť zastavil silný odpor sovietskych vojsk a nečakaný protiútok, ktorý zničil ich 6. armádu a ťažko poznamenal 4. tankovú a ďalšie 3 rumunské a maďarské armády. Počas [[Bitka v Kurskom oblúku|bitky pri Kursku]] zlyhala posledná nemecká šanca o možnosť vybojovať na východe rovnováhu. Nemci však ešte neboli zničení a ich vytlačenie z krajiny trvajúce do leta 1944 si vyžiadalo tisíce mŕtvych. Oblasti, ktoré boli zasiahnuté bojmi, boli ťažko poškodené, miestami navyše celkom vyľudnené. Nemci na sovietskom území spáchali jedny z najťažších [[vojnový zločin|vojnových zločinov]]. Proti nacistickej okupácii sa v krajine postavilo silné hnutie odporu, ktoré viedlo na okupovaných územiach intenzívnu [[partizánska vojna|partizánsku vojnu]]. [[2. máj]]a [[1945]] sovietske jednotky [[bitka o Berlín|dovŕšili likvidáciu]] nemeckých vojsk v [[Berlín]]e. Neskôr bola ich časť presmerovaná na [[Praha|Prahu]], kde sa stále nachádzalo vyše 500&nbsp;000 nemeckých vojakov unikajúcich na západ. V noci z 8. na [[9. máj]]a 1945 nemecké vojská kapitulovali. Ozbrojené sily sovietskeho zväzu sa podieľali alebo sami oslobodili [[Poľsko]], [[Rumunsko]], [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Juhoslávia|Juhosláviu]], [[Nórsko]] a [[Nemecko]], ktoré bolo rozdelené na okupačné zóny. Krajinou, ktorá sa na porážke nacistického Nemecka podieľala najväčšou mierou bol práve Sovietsky zväz. Na požiadanie Spojencov v auguste 1945 zaútočili sovietske vojská na japonskú armádu v [[Mandžusko|Mandžusku]] a prispeli tak k skorej kapitulácii poslednej z krajín Osi, ktorá ešte vzdorovala ich tlaku. [[Súbor:Map US Lend Lease shipments to USSR-WW2.jpg|náhľad|300px|Americké zásielky v rámci programu [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] do ZSSR]] Sovietskemu zväzu v jeho vojnovom úsilí výrazne pomohli [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]] prostredníctvom [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] (''Lend-Lease''). Celkovo americké dodávky do ZSSR prostredníctvom ''Lend-Lease'' predstavovali 11 miliárd [[Americký dolár|dolárov]] v materiáli: viac než 400 000 [[Jeep|džípov]] a nákladných áut; 12 000 obrnených vozidiel (vrátane 7 000 [[tank]]ov, z toho asi 1 386<ref>Zaloga (Armored Thunderbolt) pp. 28, 30, 31</ref> ks [[M3 Lee]] a 4 102 [[M4 Sherman]]);<ref>''Lend-Lease Shipments: World {{nowrap|War II}}'', Section IIIB, Published by Office, Chief of Finance, War Department, December 31, 1946, p. 8.</ref> 11 400 lietadiel (z toho 4 719 [[Bell P-39 Airacobra]], 3 414 [[Douglas A-20|Douglas A-20 Havoc]] a 2 397 ks [[Bell P-63 Kingcobra]])<ref>{{harvbz|Hardesty|1991|St=253}}</ref> a 1,75 milióna ton potravín.<ref>[http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf''World {{nowrap|War II}} The War Against Germany And Italy''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170506174749/http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf |date=2017-05-06 }}, US Army Center of Military History, p. 158.</ref> Približne 17,5 milióna ton vojenského vybavenia, vozidiel, priemyselných zásob a potravín bolo do ZSSR odoslaných zo [[západná pologuľa|západnej pologule]], z ktorých 94 % pochádzalo z USA. Pre porovnanie, celkom 22 miliónov ton pristálo v Európe na zásobovanie amerických síl od januára 1942 do mája 1945. Odhaduje sa, že americké dodávky do ZSSR cez samotný perzský koridor boli podľa štandardov americkej armády dostatočné na udržanie šesťdesiatich bojových divízií v línii.<ref>{{cite web|title=The five Lend-Lease routes to Russia |url=http://www.o5m6.de/Routes.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20031212063805/http://www.o5m6.de/routes.html|url-status=dead |archive-date=December 12, 2003 |website=Engines of the Red Army |access-date=July 12, 2014}}</ref><ref>{{cite book |last1=Motter |first1=T.H. Vail |title=The Persian Corridor and Aid to Russia |date=1952 |publisher=Center of Military History |pages=4–6 |url=https://history.army.mil/books/wwii/persian/index.htm|access-date=July 12, 2014}}</ref> O život prišlo vyše 15 miliónov sovietskych civilistov. Počas druhej svetovej vojny bolo v boji zabitých 8,7 milióna vojakov Červenej armády, z toho 5,8 milióna [[Rusi|Rusov]], 1,4 milióna [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a 1,5 milióna príslušníkov ostatných sovietskych národov.<ref>G. I. Krivosheev. ''Soviet Casualties and Combat Losses''. Greenhill 1997 {{ISBN|978-1-85367-280-4}} Strany 85–97</ref> Ďalej v rokoch 1941–1942 v nemeckom zajatí [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynulo okolo 3 miliónov sovietskych vojnových zajatcov]] v rámci nemeckého plánu genocídy slovanských národov tzv. [[Generalplan Ost]].<ref>„[http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi Geografie krvavých zemí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402113501/http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi |date=2015-04-02 }}“. Respekt. 24. novembra 2013</ref> Nemeckí vojaci a ich spojenci sa na sovietskom území vo veľkom dopúšťali [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti]], ako bol napríklad masaker v Odesse v októbri 1941, pri ktorom rumunské a nemecké jednotky zastrelili alebo upálili až 34 000 odesských Židov, alebo [[Blokáda Leningradu|obliehanie Leningradu]] nemeckými a fínskymi vojskami, ktoré si vyžiadalo životy 1 milióna civilistov. V [[Bielorusko|Bielorusku]] boli vyvraždené stovky dedín a celkovo zahynula asi štvrtina vtedajšej bieloruskej populácie.<ref>„[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/219876-v-beloruske-chatyni-upalili-naciste-zaziva-149-obyvatel-vcetne-75-deti/ V bieloruskej Chatyni upálili nacisti zaživa 149 obyvateľov, vrátane 75 detí]“. Česká televízia. 22. marca 2013</ref> Sovietski vojaci sa dopúšťali hromadného znásilňovania na okupovaných územiach, najmä v [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|Nemecku]].<ref>{{cite book|title=Women and War|url=https://books.google.com/books?id=lyZYS_GxglIC&pg=PA480|year=2006|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-85109-770-8|pages=480–}} </ref> Po povojnových znásilneniach nasledovali desaťročia mlčania.<ref>{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220112/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html|archive-date=12 January 2022 |url-access=subscription |url-status=live|title=German women break their silence on horrors of Red Army rapes|author=Allan Hall in Berlin|date=24 October 2008|work=Telegraph.co.uk|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="The Independent">{{cite web|url=https://www.independent.co.uk/news/world/europe/raped-by-the-red-army-two-million-german-women-speak-out-1669074.html|title=Raped by the Red Army: Two million German women speak out|work=The Independent|date=15 April 2009|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="Susanne Beyer">{{cite news|url=http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,680354,00.html|title=Harrowing Memoir: German Woman Writes Ground-Breaking Account of WW2 Rape|author=Susanne Beyer|newspaper=Der Spiegel|date=26 February 2010|publisher=Spiegel.de|access-date=10 December 2014}}</ref> Podľa historika [[Antony Beevor|Antonyho Beevora]], ktorého knihy boli v roku 2015 zakázané na niektorých ruských školách a vysokých školách, zložky [[NKVD]] (sovietskej tajnej polície) odhalili, že vedenie vedelo, čo sa deje, ale urobilo málo, aby to zastavilo.<ref name=Bird>{{cite journal |last=Bird |first=Nicky |title=Berlin: The Downfall 1945 by Antony Beevor |journal=International Affairs |volume=78 |number=4 |date=October 2002 |pages=914–916 |institution=Royal Institute of International Affairs}}</ref> Znásilnení sa často dopúšťali jednotky zadných sledov, týlové jednotky. Podľa profesora Olega Ržeševského bolo „4 148 dôstojníkov Červenej armády a mnoho vojakov potrestaných za páchanie zverstiev“. Presný počet nemeckých žien a dievčat znásilnených sovietskymi vojskami počas vojny a okupácie nie je známy, ale historici odhadujú, že ich počty sú pravdepodobne státisíce a možno až dva milióny.<ref name=":4">{{Cite book|last=Norman M.|first=Naimark, Norman M.|title=The Russians in Germany: A History of the Soviet Zone of Occupation, 1945–1949|publisher=Cambridge: Belknap Press|year=1995|isbn=|location=|pages=70}}</ref> ==== Obdobie povojnovej Stalinovej vlády ==== [[Súbor:Mao, Bulganin, Stalin, Ulbricht Tsedenbal.jpeg|thumb|[[Mao Ce-tung]] na oslavách Stalinových 70. narodenín v [[Moskva|Moskve]], 1949]] Stalin počas vojny na základe dohôd so západnými Spojencami získal vplyv vo východoeurópskych krajinách, kde po vojne podporoval rozmach komunistických režimov. Očakávania mnohých ľudí v zlepšenie vzťahov so západom sa však nenaplnili. USA a ZSSR sa začali viesť nevraživú politiku, ktorá vyústila do [[studená vojna|studenej vojny]]. Stalin navyše pokračoval v nezmyselne krutej domácej politike, opäť obrátil hnev proti nepriateľom režimu, do pracovných táborov poslal milióny bývalých vojakov, či ďalších „nepriateľov vlasti“. Chyby v jeho vnútornej aj zahraničnej politike mali podstatný vplyv na to, že po jeho smrti v roku 1953 začala krajina mocensky, ako aj ekonomicky upadať. Tento úpadok mal neskôr výrazný vplyv na samotný rozpad ZSSR. Počas bezprostredného povojnového obdobia Sovietsky zväz prestaval a rozšíril svoju ekonomiku, pričom si zachoval prísne centralizovaný systém. Prevzal účinnú kontrolu nad väčšinou krajín [[Východná Európa|východnej Európy]] (okrem [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a neskôr [[Albánsko|Albánska]]) a premenil ich na [[Satelitný štát|satelitné štáty]], ktoré v roku 1955 zviazal vojenskou alianciou [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskou zmluvou]]. Ďalej od rokov 1949 až 1991<ref name="fas.org">{{cite web |title=Main Intelligence Administration (GRU) Glavnoye Razvedovatel'noye Upravlenie – Russia / Soviet Intelligence Agencies |url=https://fas.org/irp/world/russia/gru/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20081226090607/http://www.fas.org/irp/world/russia/gru/|archive-date=26 December 2008 |access-date=24 November 2008 |publisher=Fas.org}}</ref> v hospodárskej organizácii [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rade vzájomnej hospodárskej pomoci]] čiže RVHP, náprotivku [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS). Hoci bola Varšavská zmluva nominálne „obrannou“ alianciou, jej primárnou funkciou bolo chrániť hegemóniu Sovietskeho zväzu nad jeho východoeurópskymi satelitmi, pričom jedinými priamymi vojenskými akciami paktu boli invázie do vlastných členských štátov, ktoré mali zabrániť ich odtrhnutiu.<ref name="history.com">[https://www.history.com/.amp/this-day-in-history/warsaw-pact-ends This day in history: the Warsaw Pact ends]</ref> ZSSR sa sústredil na vlastnú obnovu, zabral a odviezol väčšinu nemeckých priemyselných závodov a vymáhal vojnové reparácie od [[Nemecká demokratická republika|východného Nemecka]], [[Maďarská ľudová republika|Maďarska]], [[Rumunská socialistická republika|Rumunska]] a [[Bulharská ľudová republika|Bulharska]] pomocou spoločných podnikov ovládaných Sovietmi. Tiež zaviedol obchodné dojednania zámerne navrhnuté tak, aby zvýhodnili štát. Moskva ovládala komunistické strany, ktoré ovládali satelitné štáty, a tie sa riadili príkazmi z [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. Historik Mark Kramer uzatvára: {{citát|„Čistý odliv zdrojov z východnej Európy do Sovietskeho zväzu činil v prvom desaťročí po druhej svetovej vojne približne 15 až 20 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá sa približne rovná celkovej pomoci poskytnutej Spojenými štátmi západnej Európe v rámci Marshallovho plánu“<ref>Mark Kramer, "The Soviet Bloc and the Cold War in Europe," in {{Cite book |editor-first=Klaus | editor-last=Larresm |url=https://books.google.com/books?id=EyNcCwAAQBAJ&pg=PT174|title=A Companion to Europe Since 1945 |publisher=Wiley |year=2014 |isbn=978-1-118-89024-0 |page=79}}</ref>}} Neskôr RVHP poskytla pomoc nakoniec víťaznej [[Komunistická strana Číny|Čínskej komunistickej strane]] a jej vplyv rástol i inde vo svete. Zo strachu z jej ambícií sa vojnoví spojenci Sovietskeho zväzu, [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]], stali jeho nepriateľmi. V nasledujúcej [[Studená vojna|studenej vojne]] sa obe strany nepriamo stretli v zástupných vojnách. Myšlienkovým smerom určujúcim politiku západu voči ZSSR sa v roku 1947 stala [[Trumanova doktrína]], známa tiež ako „zadržiavanie komunizmu“. USA a ich spojenci začali brániť expanzívnym snahám Sovietskeho zväzu vojenskou a ekonomickou silou.<ref name="pacner267">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. S. 267.</ref> === 1953{{--}}1985 === [[Súbor:Soviet empire 1960.png|thumb|left|Mapa zobrazujúca najväčší územný rozsah Sovietskeho zväzu a štáty, ktoré politicky, hospodársky a vojensky ovládal v roku 1960]] Po Stalinovej smrti jeho bývalí blízki spolupracovníci, často zodpovední za brutálne stalinské zločiny radikálne zmenili politický kurz. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berija]] (minister vnútra) napríklad začal s prepúšťaním politických väzňov z rúk ministerstva vnútra (bývalého [[NKVD]]) a kritikou Stalina na vnútrostraníckej úrovni. V dôsledku obáv ostatných špičiek sovietskej politiky z nárastu jeho moci však bol pomerne rýchlo odstránený a popravený. Hlavou štátu bezprostredne po smrti Stalina bol [[Georgij Maximilianovič Malenkov|G. M. Malenkov]], ktorý sa pokúšal o ekonomické reformy, z postu predsedu rady ministrov však bol odstránený agilnejším [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. Po XX. zjazde komunistickej strany v roku [[1956]], nový prvý sekretár strany N. S. Chruščov odsúdil kult osobnosti ako aj mnohé [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] kroky. Chruščov, ale i jeho nasledovníci, však už neboli ochotní stavať svoju moc na krutovláde a pracovných táboroch v takej miere, ako ich predchodca. Ako ukázala neskôr napr. [[Karibská kríza]], neboli ochotní ani riskovať priamy konflikt s [[Spojené štáty|USA]] alebo inou krajinou [[NATO]]. Za vlády Nikitu Chruščova však prebehlo aj zblíženie ZSSR s USA, bola napr. zriadená horúca linka medzi Kremľom a Bielym domom, ktorá v kritických situáciách umožňovala okamžitý kontakt vodcov oboch krajín. Popri množstve chaotických reforiem, o ktoré sa Chruščov pokúsil, patrí medzi výsledky jeho aktivít aj napr. pričlenenie Krymu k Ukrajinskej SSR. Roku [[1964]] bol Chruščov zbavený moci členmi tvrdého krídla Strany a odsunutý do úzadia. Na jeho miesto sa tlačili hneď niekoľkí predstavitelia elity: predseda vlády [[Alexej Kosygin]], predseda prezídia Najvyššieho sovietu [[Nikolaj Podgornyj]] (funkcia formálnej hlavy ZSSR) a stranícky byrokrat [[Leonid Iľjič Brežnev]], zastávajúci post prvého tajomníka UV KSSS. Spomedzi nich získal v priebehu 2 rokov najvyšší vplyv Leonid Brežnev. [[Súbor:Ford signing accord with Brehznev November 24 1974 myheritage.jpg|thumb|[[prezident Spojených štátov|Prezident USA]] [[Gerald Ford]] a sovietsky vodca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] podpisujú dohodu [[Strategic Arms Limitation Talks#SALT I|SALT I]], 1974]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Práve on mal v nasledujúcich rokoch veľký podiel na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|intervencii]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v lete roku [[1968]]. Počas jeho vlády sa výrazne zhoršili vzťahy s [[ČĽR|Čínou]]. Čínski vodcovia označovali ZSSR za svojho najväčšieho nepriateľa. Prebehlo tiež niekoľko menších ozbrojených stretnutí, v marci roku [[1969]] na rieke [[Ussuri]] a na riečnom ostrove [[Damanskij (ostrov)|Damanskij]] ([[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|čínsko-sovietske konflikty]]). Ako aj na hraniciach [[Kazachstan]]u a [[ČĽR]] v auguste toho istého roku. Brežnev sa v tejto dobe obklopil vedením, ktoré sa skladalo z členov všetkých dôležitých záujmových skupín komunistickej strany. Okrem toho, že Brežnev uvoľnil svojou zahraničnou politikou napätie v Európe, pokúšal sa normalizovať aj vzťahy s USA, ktoré už niekoľko rokov predávali veľké množstvo obilia do ZSSR. Výsledkom rokovaní medzi USA a ZSSR bola dohoda o obmedzení strategických jadrových zbraní [[SALT I]]. [[Súbor:RIAN archive 487609 Boleslav Telichan's family at summer house.jpg|thumb|Rodina pracovníka závodu Krasnyj Chimik v [[Petrohrad|Leningrade]] v ich letnom dome, [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1981]] V tomto období rýchlo rástla životná úroveň obyvateľstva. Mzdy rástli podstatne rýchlejšie ako životné náklady. To však spôsobovalo disproporcie medzi úsporami a produktmi, ktoré bolo možné za ne nakúpiť, vzhľadom na to že výroba spotrebného tovaru pomaly klesala. Na druhej strane sa zvyšovala vybavenosť sovietskych domácností. Zlepšili sa tiež bytové podmienky. Vzrástla motorizácia a skvalitnila sa výživa obyvateľstva. Na druhej strane sa sovietske kolchozy prejavili ako neefektívne. Sovietsky zväz nedokázal pravidelne vyprodukovať dostatok potravín pre vlastnú potrebu. Tretina zožatého obilia bola zničená kvôli zlému uskladneniu. Naproti tomu 25{{--}}30 % poľnohospodárskej výroby pochádzalo zo záhumienok, ktoré tvorili len 3 % celkovej ornej pôdy. Pre celé hospodárstvo bolo príznačné lajdáctvo a potláčanie akejkoľvek iniciatívy. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. Pod jeho vedením systém nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. V roku [[1979]] pomocou [[KGB]] zorganizoval v [[Afganistan]]e puč, po ktorom nasledovala zdĺhavá [[Sovietska intervencia v Afganistane|krvavá vojna]]. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po Brežnevovej smrti roku [[1982]]. Nástupcom Brežneva sa stal [[Jurij Vladimirovič Andropov]], bývalý šéf [[KGB]]. Sovietska tajná služba, bola v tej dobe organizáciou, ktorá mala najlepší prehľad o skutočnom dianí v krajine. Andropov sa prejavoval ako opatrný reformátor. Pokúšal sa obmedziť absentérstvo, alkoholizmus (vskutku zaujímavé je, že príjmy z alkoholu tvorili 5{{--}}8 % [[HDP]] ZSSR), čierny trh, vystupňoval boj proti korupcii, pokúsil sa zvýšiť všeobecnú disciplínu, obzvlášť pracovnú. Asi najväčším úspechom Andropova počas jeho 15 mesiacov v úrade bola jeho kádrová politika. Presadzoval nové, mladšie stranícke kádre a odstraňoval prestarnutú brežnevovskú garnitúru. Od polovice roku [[1983]] sa však rýchlo zhoršoval jeho zdravotný stav, až nakoniec [[9. február]]a [[1984]] zomrel. V svojom odkaze ústrednému výboru strany žiadal Andropov za svojho nástupcu Michaila Gorbačova. Ten sa však zdal starej brežnevovskej garde veľmi mladý, tá si navyše ešte priala udržať moc. Za nového generálneho tajomníka bol zvolený [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantin Černenko]], ten ale nevládol ani 1 rok a zomrel [[10. marec|10. marca]] [[1985]]. Politbyro do 24 hodín od jeho smrti odporučilo Ústrednému výboru strany, aby bol za nového tajomníka zvolený [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]]. === Prestavba a rozpad === [[Súbor:President Ronald Reagan and Soviet General Secretary Gorbachev at The First Summit in Geneva Switzerland - DPLA - b534f3d00bb05c3cc293789b180d2116.jpg|thumb|left|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] počas individuálnych rozhovorov s americkým prezidentom [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]], 1985]] [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] sa stal vodcom chorej veľmoci. Ako predstaviteľ mladých, umiernených reformátorov v Komunistickej strane sa snažil napraviť, oživiť a pokiaľ možno liberalizovať strnulý sovietsky systém. To sa chcel pokúsiť dosiahnuť takým spôsobom, aby ho nemusel zásadne meniť. Nemal však jasné predstavy o reformách a ich hĺbke. Ako sa neskôr ukázalo, nemal ani presné predstavy o skutočnom stave v krajine. Pri reformách sprvu dával dôraz na zvýšenie stagnujúceho ekonomického rastu. Ten bol okrem skostnatenosti riadiaceho aparátu spôsobený aj problémami so systematickým falšovaním ekonomických výsledkov, čo bolo bežnou praxou v krajine. Pokúšal sa odstrániť byrokraciu a centralizmus, pre to bolo potrebné zvýšiť otvorenosť a informovanosť spoločnosti. Nasledovala tzv. „[[glasnosť]]“, a neskôr potreba hlbších reforiem komunistického systému, tzv. „[[perestrojka]]“. Za Gorbačovovej vlády sa podstatne zlepšili vzťahy ZSSR s [[Spojené štáty|USA]] ako aj západoeurópskymi krajinami. Gorbačov sa stal veľmi uznávaný v zahraničí. Vo vzťahu k východoeurópskym krajinám presadzoval politiku nezasahovania. To neskôr vyústilo do postupného pádu komunistických režimov v týchto krajinách. [[Súbor:Changes in national boundaries after the end of the Cold War.jpg|thumb|Územné zmeny vo [[východný blok|východnom bloku]] po skončení [[studená vojna|studenej vojny]]]] Uvoľňovanie vzťahov v samotnom ZSSR malo ale zhubný vplyv aj na samotné republiky. Predstavitelia jednotlivých republík sa začali navzájom obviňovať z ekonomického zaostávania krajiny. Neskôr do popredia vystúpili aj národnostné nepokoje najmä v Pobaltí a Zakaukazsku. Jednotlivé národné parlamenty sa začali odkláňať od Moskvy a dokonca žiadali autonómiu. Gorbačov sa ocitol medzi dvoma tábormi. Radikálni reformátori ho považovali za príliš konzervatívneho, naopak konzervatívni komunisti za priveľmi radikálneho. Práve predstavitelia tvrdej línie sa [[18. august]]a [[1991]] pokúsili o [[puč]]. Ten bol ale veľmi slabo naplánovaný a mal nízku podporu, hlavne armády. Po piatich dňoch bola väčšina pučistov zatknutá alebo spáchala samovraždu. Vtedy sa na scénu znovu dostal [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]], populárny predstaviteľ Moskovskej straníckej organizácie. Najvyšší soviet mu vtedy udelil mimoriadne právomoci, Jeľcin prevzal kontrolu nad ozbrojenými silami na území Ruska, zastavil činnosť Komunistickej strany. Nasledovala likvidácia celozväzových inštitúcií a mnohých ministerstiev. Dňa [[8. december|8. decembra]] 1991 sa na chate v [[Bielovežský národný park|Bielovežskom pralese]] zišli prezidenti Ruska a Ukrajiny, Boris Jeľcin a [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorí presvedčili predsedu Najvyššieho sovietu Bieloruska, [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislava Šuškeviča]], aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a jeho nahradením voľným združením, Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ). Legitimitu tohto kroku odôvodňovali skutočnosťou, že roku 1922 tieto štáty vytvorili podpisom zväzovej zmluvy ZSSR a mali ho teda aj právo rozpustiť. Predstavitelia väčšiny ostatných republík boli rýchlym spádom udalostí prebiehajúcich mimo ich vplyvu značne prekvapení. Vymohli si preto taktiež vstup do SNŠ, ktoré malo vytvoriť podmienky pre uchovanie potrebných vzťahov medzi novovzniknutými krajinami. Stalo sa tak [[21. december|21. decembra]] 1991, keď 11 zostávajúcich republík ZSSR (pobaltské štáty a [[Gruzínsko]] sa odmietli pripojiť) vyhlásilo, že vytvorením [[SNŠ]] prestal existovať Sovietsky zväz. Ten bol formálne zrušený [[26. december|26. decembra]] 1991. Deň pred tým rezignoval Gorbačov, prvý aj posledný prezident tejto krajiny. Rozpad ZSSR mal globálny [[Geopolitika|geopolitický]] význam – doslova zatriasol rovnováhou síl vo svete – z dvojpolárneho sveta (rozdeleného na ten východný a západný) zostali ako posledná [[superveľmoc]] [[Spojené štáty americké]]. Koniec studenej vojny zastihol obe superveľmoci s obrovskou infraštruktúrou a najmä arzenálom zastarávajúcej a teraz nevyužiteľnej vojenskej techniky (vrátane priemyslu priamo napojeného na zbrojenie). Došlo k „desovietizácii“ satelitných štátov a štátov pod vplyvom Sovietskeho zväzu – koniec princípu politického monopolu jednej vedúcej strany, zavedenie demokratických princípov, často vrátane prepísania samotnej ústavy, decentralizácia plánovania, liberalizácia ekonomiky a mnohých ďalších agend spojených s fungovaním štátu, privatizácia štátneho majetku, zavedenie súkromného podnikania, prílev zahraničného kapitálu a spolu s ekonomickými a politickými zmenami aj (väčšie či menšie) vyrovnanie sa so zločinmi komunistického režimu. Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a štátov pod jeho vplyvom zasiahla v priebehu 90. rokov hospodárska kríza. Napríklad v Rusku kvôli prehnanej privatizácii prepukla hlboká hospodárska a sociálna kríza, skrachovala väčšina štátnych podnikov a rapídne sa zvýšila nezamestnanosť. === Príčiny rozpadu === ==== Národnostné príčiny a decentralizácia moci ==== [[Súbor:RIAN archive 699872 Dushanbe riots, February 1990.jpg|thumb|left|Nacionalistické protivládne nepokoje v [[Dušanbe]], [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]], 1990]] V období prebiehajúcich decentralizačných reforiem sa miestne komunistické strany v jednotlivých oblastiach menili na lokálne centrá moci, ktoré boli čoraz menej závislé na [[Moskva|Moskve]]. Nepokoje, ktoré prebehli po tom, ako bol roku [[1986]] vymenený kvôli korupcii prvý tajomník komunistickej strany v Kazachstane pôvodom Kazach za iného funkcionára, ktorý však bol Rus, ukázali citlivosť národnostnej otázky, ktorú sa dlhú dobu darilo tvrdými protiopatreniami potláčať. Do popredia tak pomaly vystupovala otázka krívd spôsobených neruským národom. Mnoho príslušníkov neruských národov videlo za krivdami a nešťastiami, ktoré im spôsobil režim, [[Rusi|Rusov]]. Dôvodom však bolo v prevažnej miere to, že o ruské obyvateľstvo sa opieralo cárske Rusko, ktorého štruktúry do značnej miery Sovietsky zväz prebral. Práve ruské obyvateľstvo bolo najčastejšie využívané ako mobilná pracovná sila, či ako riadiaci element posielaný do všetkých kútov krajiny. Ruština sa však stala preferovaná ako jazyk inteligencie a to aj napriek tomu, že štát garantoval rozvoj všetkých národov a národností, ba aj ich tradícií a kultúry. Na druhej strane ale dôkladne monitoroval a potlačoval všetko, čo bolo z politického a ideologického hľadiska považované za nacionalizmus. Na Rusov v tomto prípade dopadá vina za chyby režimu z veľkej časti neprávom. RSFR napríklad nemala nikdy svoju vlastnú stranu, ktorá by bránila jej záujmy, tak ako ich mali ostatné republiky. Problémom bola takisto rýchlo rastúca populácia stredoázijských, prevažne [[Islam|moslimských]] republík, ktorých obyvateľstvo na rozdiel od slovanského (ruského obzvlášť) nebolo ochotné sťahovať sa do inej oblasti, tobôž osídľovať riedko obývanú [[Sibír]]. Tá sa mimochodom vyľudňovala počas celého povojnového obdobia, aj napriek tomu, že štát prisťahovalcov do týchto oblasti krajiny zvýhodňoval. V rámci „glasnosti“ sa koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] v ZSSR otvorene hovorilo o zločinoch, ale aj problémoch režimu, čo však bohužiaľ vôbec neviedlo k ich riešeniu, ale skôr k ich rozmazávaniu. Mnoho obyvateľov bolo zaskočených, ba až znechutených režimom, ktorý to všetko spôsobil. Vládla dezilúzia. Po neúspešnom puči v [[august]]e [[1991]], bola väčšina obyvateľstva zväzových republík natoľko zhnusená dianím v krajine, že nik nezasiahol, keď sa v tomto momente oddelili od krajiny pobaltské republiky. Moci v krajinách sa vtedy rozhodli chopiť miestne elity, ktoré dovŕšili rozpad krajiny v decembri [[1991]] zrušením ZSSR a vytvorením jeho nepodarenej „demokratickej“ náhrady vo forme [[SNŠ|Spoločenstva nezávislých štátov]]. ==== Ekonomické a sociálne problémy ==== [[Súbor:Unidentified Hammond Slides 24.jpg|thumb|Trh v [[Kyjev]]e, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1972]] Postupné spomaľovanie ekonomického rastu ZSSR badateľné od polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] bolo spôsobené tým, že krajina prešla fázou, kedy čerpala z extenzívneho rastu. Centrálne plánovaná [[ekonomika]] v tomto období dosiahla zenit svojej výkonnosti a začala upadať. [[Poľnohospodárstvo]] stagnovalo už dlhšiu dobu. Priemyselná výroba potrebovala v tomto období nutné reformy, ale Brežnevova administratíva sa ich obávala spustiť. Veľká časť finančných prostriedkov štátu sa míňala na zbrojenie – v priemere 10 % až 18 % [[HDP]]. Štát plytval prostriedkami na podporu svojich spojencov v konfliktoch po celom svete. Prakticky všetky tieto prostriedky boli nenávratne stratené. Výdaje na zbrojenie ešte zvýšil aj [[Sovietska invázia do Afganistanu|Afganský konflikt]], do ktorého [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] zbytočne zatiahol krajinu. Na zbrojenie sa orientoval aj prakticky všetok výskumný potenciál. Civilný sektor sa zanedbával, čo ešte viac zvýraznilo sovietske zaostávanie v špičkových technológiách, najmä [[Elektronika|elektronike]]. V 80. rokoch sa už začal prejavovať nedostatok spotrebného tovaru a niektorých druhov potravín. Vzrastal význam sivej ekonomiky. Odhady vravia, že dosahovala 10 – 25 % celkového HDP, pričom tvorila 30 – 40 % celkových príjmov obyvateľstva. Ekonomická kríza sa prehlbovala hlavne v období po smrti Brežneva. V roku [[1984]] 54 % [[export]]u krajiny tvoril vývoz [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]]. Sovietsky zväz čoraz viac pripomínal krajiny tretieho sveta, keď až 40 % jeho dovozu tvorili potraviny. Krízu prehĺbil aj pokles cien ropy na svetových trhoch. Stav ekonomiky bol hlavným podnetom, ktorý viedol [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačova]] k začatiu reforiem. Ten však už po dvoch rokoch musel uznať, že aj hospodárski plánovači z Moskvy stratili predstavu o tom, podľa akých zákonov vlastne sovietska ekonomika funguje. Reformy však tiež príliš nepomáhali. Zákon o štátnom podniku napríklad oprávňoval zamestnancov voliť riaditeľa podniku. To viedlo mnohých riaditeľov veľkých priemyselných podnikov k populistickým krokom, a tak namiesto investícií do modernizácie výroby míňali na neadekvátne zvyšovanie platov zamestnancov. Spomaľoval sa rast hospodárstva. Kolchozy prestali byť ochotné predávať štátu poľnohospodárske produkty za nízke (štátom určené) výkupné ceny. Jednotlivé republiky sa bránili odlivu potravín a výrobkov do centra. Až v roku [[1991]] sa štát odhodlal priblížiť umelo udržiavané ceny niektorých tovarov ich trhovej hodnote. Ako väčšina Gorbačovových reforiem, aj toto bol len polovičatý krok, pretože štát sa stále pokúšal držať cenovú hladinu vo svojich rukách. Na niektoré druhy tovaru bolo potrebné čakať v dlhých frontách. Často ani to nezaručilo, že kupujúci tovar dostal. Začali sa prejavovať občianske nepokoje (napríklad protesty baníkov v [[Donecká panva|Doneckej panve]] roku [[1989]]), národnostné trenice a všeobecná dezilúzia prestavbou komunizmu. Definitívnym klincom do rakvy bol puč zorganizovaný zástancami tvrdého krídla Strany [[18. august]]a v [[Moskva|Moskve]]. ==== Puč 18. augusta 1991 ==== [[Súbor:Image0 ST.jpg|thumb|Tank [[T-80]] na [[Červené námestie|Červenom námestí]] počas [[pokus o sovietsky štátny prevrat v roku 1991|augustového prevratu]], 1991]] Dňa [[18. august]]a [[1991]] sa členovia konzervatívneho vedenia strany na čele s [[Vladimir Kriučkov|Vladimirom Kriučkovom]] pokúsili o prevrat. Zatkli Gorbačova, ktorý sa v tej dobe nachádzal na [[Krym]]e, vo viacerých mestách vyhlásili výnimočný stav a tankmi zaútočili na budovu parlamentu ([[Biely dom (Moskva)|Biely dom]]). Pučistické tanky však zastavili rozhorčené davy Moskovčanov a jednotky armády, ktoré zostali lojálne legitímnemu vedeniu krajiny. Pri stretoch zomreli 3 ľudia. Jedným z politikov, ktorí sa podieľali na rozvrátení puču bol [[Boris Jeľcin|Jeľcin]], ktorý sa angažoval priamo v uliciach, napríklad i známym prejavom z veže tanku. Napriek tomu, že sa Gorbačov onedlho vrátil do Moskvy, stratil už fakticky všetku svoju moc. Formálnu vládu nad Sovietskym zväzom prevzala ruská vláda. Jeľcin 23. augusta zakázal činnosť komunistickej strany na území Ruska, o deň neskôr Gorbačov odstúpil zo svojej funkcie generálneho tajomníka, zjazd ľudových poslancov schválil zmeny v ústave. V tomto období fakticky vládu nad každou z republík prevzali lokálne vlády. [[6. september|6. septembra]] moskovská vláda uznala nezávislosť troch pobaltských republík – [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Vodcovia Ukrajiny ([[Leonid Kravčuk]]), Bieloruska ([[Stanislav Šuškevič]]) a Ruska ([[Boris Jeľcin]]) sa po referende, v ktorom sa obyvatelia Ukrajiny rozhodli oddeliť od ZSSR, 8. decembra 1991 dohodli na vzniku slovanského trojspoločenstva. Väčšina ostatných bývalých zväzových republík (s výnimkou pobaltských republík a Gruzínska) ich nasledovala a 21. decembra sa v [[Alma-Ata|Alma-Ate]] dohodla na vzniku Spoločenstva nezávislých štátov – [[SNŠ]]. == Geografia == === Poloha a hranice === [[Súbor:Ussr-terrain and transportation-1974.jpg|thumb|300px|Poloha ZSSR]] Územie ZSSR predstavoval kompaktný, veľmi slabo rozčlenený pevninový blok, rozprestierajúci sa od [[Baltské more|Baltského mora]] na západe po [[Tichý oceán]] na východe, čo je vyše {{km|10000|m}}, a zo severu na juh od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]], čo je vyše {{km|4500|m}}. Krajné body: na severe – [[mys Fligeli]] na [[Rudolfov ostrov|Rudolfovom ostrove]] ([[zem Františka Jozefa]]), (81° 51´ sev. zemepisnej šírky), resp. na pevnine [[Čeľuskinov mys]] na polostrove [[Tajmýr (polostrov)|Tajmýr]] (77° 43´ sev. zem. šírky); na juhu – južne od mesta [[Kuška]] v [[Turkménsko|Turkménskej SSR]] (35° 08´ sev. zem. šírky); na západe – [[Baltská kosa]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] (19° 33´ vých. zem. dĺžky); na východe – [[Ratmanovov ostrov]] v [[Beringov prieliv|Beringovom prielive]] (169° 02´ záp. zem. dĺžky), resp. na pevnine [[Dežňovov mys]] na [[Čukotský polostrov|Čukotskom polostrove]] (169° 40´ záp. zem. dĺžky). Z celkovej rozlohy 22,4 mil km² pripadalo na európsku časť 5,6 mil. km², na ázijskú časť 16,8 mil km². Ostrovy a polostrovy zaberali 1,3 mil. km². Územie ZSSR sa rozprestieralo v 11 [[Časové pásmo|časových pásmach]]. S obrovskou rozlohou bola spätá aj veľká rozmanitosť prírodných podmienok ako aj nesmierne [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo. Celková dĺžka hraníc bola okolo {{km|43000|m}}. ZSSR priamo hraničilo s 12 štátmi. Na západe susedilo s [[Nórsko]]m, [[Fínsko]]m, [[Poľsko]]m, [[ČSSR]], [[Maďarsko]]m a [[Rumunsko]]m. Na juhu hraničilo s [[Turecko]]m, [[Irán]]om a [[Afganistan]]om. Na východe s [[Čína|Čínou]], [[Mongolsko]]m a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskou ľudovodemokratickou republikou]]. Väčšia časť hraníc s týmito krajinami bola prirodzeného charakteru, tvorili ich [[Pohorie|pohoria]] resp. [[Rieka|rieky]]. Na východe bolo ZSSR [[Ochotské more|Ochotským morom]] oddelené od [[Japonsko|Japonska]] a [[Beringov prieliv|Beringovým prielivom]] od [[Spojené štáty|USA]]. Najdlhšiu hranicu mal ZSSR s [[ČĽR]] ({{km|8000|m}}) a [[Mongolsko]]m ({{km|4000|m}}), najkratšiu s [[KĽDR]] ({{km|16|m}}) a [[ČSSR]] ({{km|98|m}}). Poludníky prechádzajúce na západe Rybárskym polostrovom a na východe Ratmanovovým ostrovom k [[Severný pól|Severnému pólu]] ohraničujú sovietsky sektor [[Arktída|Arktídy]]. === Príroda a povrch === [[Súbor:SovietUnionPhysical.jpg|náhľad|300px|Fyzická mapa ZSSR]] Základnou osobitosťou povrchu ZSSR bola prevaha rovinných útvarov na západe a severe a pohorí na juhu a na východe ZSSR. Rovinná časť ZSSR sa rozprestierala od [[Baltské more|Baltského mora]] po rieku [[Jenisej]] a od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria Strednej Ázie. Skladala sa z troch osobitných útvarov – [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]], [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]] a [[Turanská nížina|Turanskej nížiny]]. Rozlohou najväčšia a povrchovo pestrá je [[Východoeurópska nížina]] (vyše 4 mil. km²) zaberajúca väčšinu európskej časti ZSSR. Striedajú sa na nej nevysoké (300{{--}}{{mnm|400}}) pahorkatiny a vrchoviny ([[Stredoruská pahorkatina]], [[Volynsko-podolská pahorkatina]] a i.) s nížinami ([[Dneperská nížina|Dneperská]], [[Ocko-donská nížina|Ocko-donská]], [[Kaspická nížina|Kaspická]]). Pahorkatiny a vrchoviny sa zvyčajne viažu na vyzdvihnuté kryhy [[Prekambrium|predkambrickej]] [[Kontinentálna platforma|platformy]], alebo sú zvyškami obrovských koncových [[moréna|morén]] kontinentálneho ľadovca ([[Valdajská vrchovina]]), kým nížiny sú miestami [[pokles]]ov. Reliéf severozápadnej časti roviny bol modelovaný [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]], nachádzajú sa tam početné [[moréna|morény]], [[jazero|jazerá]], [[močiar]]e a piesočnaté [[periglaciál]]ne nížiny ([[Meščerská nížina|Meščerská]], [[Polesie]]). Južnú časť nížiny modelovala riečna [[erózia]]. Širokými dolinami riek, eróznymi ryhami (ovaragy) sú rozbrázdené najmä vyvýšeniny, pokryté rovnako ako nížiny [[spraš]]ou. [[Kaspická nížina]] leží značnou časťou pod hladinou oceánu a v dôsledku veľkej suchosti ju pokrývajú [[piesok|piesky]], slané jazerá a slaniská. Najvyššou časťou [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]] je Kolsko-karelská oblasť (najvyšší vrch [[Chibiny]] {{m|1191|m}}), ktorá tvorí výstup predkambrickej platformy veľmi príznačnej zaľadnením. Úzke a vyše {{km|2000|m}} dlhé pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]], ťahajúce sa v poludníkovom smere, oddeľuje Východoeurópsku nížinu od [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]]. Pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]] je nevysoké (najvyšší vrch [[Narodnaja]] {{m|1894|m}}), tvorí ho rad paralelných chrbtov. Je bohaté na nerasty. [[Západosibírska nížina]] (2,6 mil km²) tvorí takmer ideálnu rovinu s malými výškovými rozdielmi (100{{--}}{{mnm|140}} v strede, {{m|200|m}} na okrajoch). Spád rieky [[Ob]] od [[Novosibirsk]]a po ústie (na {{km|3000|m}} toku) je iba {{m|90|m}}. Hlavným prvkom Západosibírskej nížiny sú ploché, veľmi široké a slabo drénované, a preto zamokrené močaristé rozvodia. [[Súbor:Aral sea 1985 from STS.jpg|vľavo|náhľad|[[Aralské jazero]] v roku 1985]] Druhým reliéfnym prvkom sú široké, dobre sformované, a preto i odvodňované doliny riek využívané i poľnohospodárstvom. Južne od Západosibírskej nížiny sa rozkladá stará, na nerastné suroviny bohatá, veľmi rozrušená [[Kazašská plošina]]. [[Turanská nížina]] leží v polopúšti a púšti. Suché a horúce podnebie tu podmienilo vznik eolitických foriem reliéfu (presypy) v nižších častiach nížiny, ktoré tvoria púšte [[Karakum]], [[Kyzylkum]] a iné okrajové časti tvoria najmä veternou eróziou poznačené nevysoké plošiny ([[Usťjurtská plošina|Usťjurt]], [[Turgajská plošina]]) s početnými svedeckými vrchmi. Horskú obrubu Východoeurópskej nížiny z juhu tvoria tri od seba oddelené pohoria [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho veku]] – [[Karpaty]], [[Krymské vrchy]] a [[Kaukaz]]. Ukrajinské Karpaty (najvyšší vrch [[Hoverla]] {{m|2061|m}}) sú nevysoké, [[flyš]]ovými vrstvami budované a ľahko priechodné pohorie, pre ktoré sú typické široké a odlesnené chrbty ([[poloniny (odlesnené chrbty)|poloniny]]) spadajúce do dolín strmými zalesnenými svahmi. Medzi [[Sevastopoľ]]om a [[Feodosija|Feodosijou]] na juhu polostrova Krym sa ťahajú [[Krymské vrchy]] (najv. vrch [[Roman-Koš]] {{m|1545|m}}) budované zväčša [[vápenec|vápencami]] a tvoriace tri od seba oddelené, mierne na sever a strmo na juh spadajúce chrbty. Obdobou polonín sú tu [[jajly]]. Tvoria ich naklonené a značne [[kras|skrasovatelé]] vrcholové [[plošina (geomorfológia)|plošiny]]. [[Súbor:Пик Исмаила Сомони. Памир.jpg|thumb|upright|Pohľad na [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] (7 495 [[metrov nad morom|m n. m.]]), najvyšší vrch Sovietskeho zväzu, 1978]] Oblasť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] sa rozprestiera medzi [[Čierne more|Čiernym]] a [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a tvoria ju štyri časti: nížinné a [[Archaikum|archaické]] [[Predkaukazsko]] ([[Kubánska nížina|Kubánska]] a [[Terecko-kumská nížina]], [[Stavropoľská plošina]]); pohorie [[Veľký Kaukaz]], jedno z najkrajších pohorí ZSSR (najv. vrch [[Elbrus]] {{m|5642|m}}); depresiu Zakaukazska tvoria dve nížiny ([[Rionská nížina|Rionská]], [[Kursko-arakská nížina|Kursko-arakská]]); za depresiou sa dvíhajú pohoria [[Malý Kaukaz|Malého Kaukazu]] uzatvárajúce sopečnú [[Arménska vysočina|Arménsku vysočinu]]. Za Kaspickým morom sa začínajú pohoria Strednej Ázie pustatinným pohorím [[Kopet-Dag]] (najv. [[vrch Reza]] {{m|2942|m}}). Jeho pokračovaním sú dve najvyššie pohoria ZSSR, [[Pamír]] s najvyšším bodom ZSSR ([[Kullai Ismoili Somonij|Štítom Komunizmu]] {{m|7495|m}}) a [[Ťanšan]] (najv. vrch [[Štít víťazstva]] {{m|7439|m}}). Pohorie [[Pamír]] je vysoko vyzdvihnutý horský uzol s alpínskym reliéfom a početnými ľadovcami. [[Ťanšan]] je pohorie vrásovo-zlomovej štruktúry, rozčlenené [[zlom (geológia)|zlomami]] na viacero chrbtov so zarovnanými plošinami (syrty), medzi ktorými ležia hlboké kotliny ([[Ferganská kotlina|Ferganská]], [[Issykkuľská kotlina|Issykkuľská]]). Severne od Ťan-šanu sa rozkladajú dve horské kryhy ([[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]]) a pohorie [[Altaj]] (najv. [[vrch Belucha]] {{m|4506|m}}) s parovinným reliéfom v stredných výškach a s alpínskym reliéfom v najvyššej dodnes zaľadnenej časti. Výbežkom Altaja na severe je [[Kuznecký Alatau]] a [[Salairský masív]], ktorý uzatvárajú Kuzneckú kotlinu bohatú na uhlie. Východným pokračovaním [[Altaj]]a je vyše {{m|3000|m}} vysoké pohorie [[Sajany]]. Medzi riekami [[Jenisej]] a [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozprestiera [[Stredosibírska plošina]] (500{{--}}{{mnm|700}}) s lávovými pokrovmi ([[trapy]]). Plošina je rozrezaná hlbokými dolinami riek s početnými [[vodopád]]mi a prahmi, na severe strmo spadá do [[Stredosibírska nížina|Stredosibírskej nížiny]] bohatej na jazerá. Pohoria v Pribajkalsku a Zabajkalsku tvoria nevysoké a ploché horské chrbty severovýchodného a juhozápadného smeru oddelené pozdĺžnymi zlomovými zníženinami. Jednou z nich je priekopová prepadlina jazera [[Bajkal (jazero)|Bajkal]], ktoré je najhlbším jazerom sveta ({{m|1620|m}}). Východne od rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozkladá horská oblasť severovýchodnej [[Sibír]]i s viacerými pohoriami oblúkovitého tvaru ([[Stanový chrbát|Stanový]], [[Verchojanský chrbát|Verchojanský]] a [[Čerkeského chrbát]], [[Kolymské vrchy]] a iné), ktoré obklopujú náhorné plošiny (Ojmjakonská a iné). Najvyššie pohorie [[Sibír]]i a Ďalekého východu je na polostrove [[Kamčatka]]. (sopka [[Kľučevská sopka|Kľučevskaja]] {{m|4750|m}}). Na Kamčatke a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]] je do 40 činných [[sopka|sopiek]], Južnú časť Ďalekého východu vypĺňajú pohoria [[Sichote-Aliň]] a [[Burejský chrbát]], oddelené nížinou pri rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. === Podnebie === [[Súbor:RIAN archive 579736 Promenade and beach in Sochi.jpg|thumb|Promenáda a pláž v [[Čierne more|čiernomorskom]] letovisku [[Soči]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1973]] Podnebie bolo pre obrovskú rozlohu ZSSR veľmi pestré. Rozhodujúci vplyv na podnebie oblastí má geografická šírka, poloha vzhľadom na centrá atmosférickej činnosti, prevládajúce prúdenie vzduchu a reliéf. ZSSR sa v zásade rozkladalo v troch klimatických pásmach – arktickom, miernom a subtropickom. Vznik týchto pásiem závisí najmä od množstva prijímaného slnečného žiarenia, ktoré je v jednotlivých zemepisných šírkach rozdielne. Na pobreží Severného ľadového oceánu je žiarenie v priemere za rok 60 kcal na cm², v južných oblastiach ZSSR dosahuje až 160 kcal na cm². Centrá atmosférickej činnosti sú zásadne odlišne rozdelené v zime a v lete. V zime po silnom ochladení vzniká napr. nad Mongolskom a východnou Sibírou oblasť vysokého tlaku vzduchu, ktorého výbežok zasahuje smerom na západ až nad Ukrajinu (približne 50° severnej zemepisnej šírky). Tlaková výš ochladzuje väčšiu časť územia ZSSR a vyvoláva studené východné prúdenie južne od výbežku vysokého tlaku vzduchu. Podnebie ZSSR ovplyvňuje aj [[Azorská tlaková výš]] a tlaková [[Islandská tlaková níž|níž]] nad [[Island]]om, Severne od výbežku vysokého tlaku vzduchu prevažuje západné prúdenie od Atlantického oceánu, prinášajúce snehové zrážky. Podnebie severozápadnej časti ZSSR podmieňoval [[Golfský prúd]]. V lete sa nad prehriatym eurázijským kontinentom utvára oblasť nízkeho tlaku vzduchu nad Iránom a Strednou Áziou. Od nej sa rozširujú na sever a na západ suché a horúce vzdušné masy. Nad Atlantikom mohutnie Azorská tlaková výš, posúva sa na sever a ovplyvňuje podnebie takmer celého územia ZSSR. V lete takmer nad celou oblasťou ZSSR prevládajú západné a a v strednej Ázii severné vetry. Na pobrežiach Severného ľadového oceánu sa vetry menia dva razy do roka. Vete dujú z oceánu na pevninu a v zime naopak. Nad južnou časťou Ďalekého východu letné vetry z Tichého oceánu prinášajú veľa vlahy ([[monzún]]). Vplyvom reliéfu majú najmä pohoria odlišné podnebie ako okolité rovinné územia. Kým pobrežia na Ďalekom východe obmedzujú vplyv Tichého oceánu na úzky pobrežný pás, rovinný reliéf na západe a severe umožňuje západnému prúdeniu prenikať až do východnej Sibíri a chladným vzduchovým hmotám často zasahovať hlboko na juh, najmä v prechodných obdobiach. V zime má celé územie ZSSR okrem južného Krymu, Zakaukazska a juhu Strednej Ázie teploty pod bodom mrazu. Na priebeh izoteriem má veľký vplyv teplý Golfský prúd. Napr. izoterme priemernej januárovej teploty −10&nbsp;°C prebieha cez [[Murmansk]], [[Kaluga|Kalugu]], [[Volgograd]], a Kzyl-Ordu, teda má takmer poludníkový smer. Izotermy januárových teplôt −35&nbsp;°C a nižšie tvoria nad Sibírou uzatvorené kruhy. Extrémne nízke teploty aj v dôsledku inverzie sú v uzavretých kotlinách severovýchodnej Sibíri, kde leží takzvaný pól chladu (oblasť [[Verchojansk]]a a [[Ojmjakon]]u). Teplota tu klesá až na −70&nbsp;°C. Najmä zimné teploty poukazujú na prevažujúci [[kontinentálne podnebie|kontinentálny]] charakter podnebia na území ZSSR. == Životné prostredie == [[Súbor:Karabash mountain.jpg|náhľad|vľavo|Krajina neďaleko Karabaša v [[Čeľabinská oblasť|Čeljabinskej oblasti]]. Územie bolo kedysi pokryté lesmi. Kyslé dažďové zrážky z neďalekej medenej huty však všetku vegetáciu zničili.]] [[Súbor:AralSea1989 2014.jpg|náhľad|Jeden z mnohých dopadov prístupu k životnému prostrediu v ZSSR – [[Aralské jazero]], stav v roku 1989 a 2014]] Oficiálna sovietska politika životného prostredia vždy prikladala veľkú dôležitosť činnostiam, pri ktorých ľudské bytosti aktívne zlepšujú prírodu. Leninov citát „Komunizmus je sovietska moc a elektrifikácia krajiny!“ v mnohých ohľadoch vystihuje zameranie na modernizáciu a rozvoj priemyslu. Počas prvého [[Päťročný plán|päťročného plánu]] z roku 1928 Stalin pristúpil k industrializácii krajiny za každú cenu. Hodnoty ako ochrana životného prostredia a prírody boli úplne ignorované v boji za vytvorenie modernej priemyselnej spoločnosti. Po Stalinovej smrti sa viac sústredilo na problematiku životného prostredia, ale základné vnímanie hodnoty jeho ochrany zostalo rovnaké. Sovietske médiá sa vždy venovali obrovskej rozlohe krajiny a prakticky nezničiteľným prírodným zdrojom. To vyvolalo pocit, že kontaminácia a drancovanie prírody nie sú problémom. Sovietska moc tiež pevne verila, že vedecký a technologický pokrok vyrieši všetky problémy. Oficiálna ideológia tvrdila, že v socializme sa problémy životného prostredia môžu ľahko prekonať, na rozdiel od kapitalistických krajín, kde sa vraj nedajú vyriešiť. Sovietske úrady mali takmer neochvejné presvedčenie, že človek môže prírodu premôcť. Keď však orgány v 80. rokoch museli pripustiť, že v Sovietskom zväze existujú [[Ekológia|ekologické problémy]], vysvetľovali ich tým, že socializmus ešte nebol plne rozvinutý; znečistenie v socialistickej spoločnosti malo byť len dočasnou anomáliou, ktorá by bola vyriešená, keby sa socializmus ďalej rozvíjal. [[Černobyľská havária]] v roku 1986 šokovala svet. Išlo o prvú veľkú nehodu v civilnej [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárni]], ktorá nemala vo svete obdobu, keď bolo do ovzdušia uvoľnené veľké množstvo rádioaktívnych izotopov. Rádioaktívne dávky sa rozptýlili relatívne ďaleko. Hlavným zdravotným problémom po nehode bolo 4000 nových prípadov rakoviny štítnej žľazy, čo však viedlo k relatívne nízkemu počtu úmrtí (údaje WHO, 2005). Dlhodobé účinky nehody sú však neznáme. Medzi ďalšiu veľkú haváriu patrí [[Kyštymská katastrofa|kyštymská katastrofa]]. Po páde ZSSR sa ukázalo, že problémy s životným prostredím sú väčšie, než sovietske úrady pripúšťali. Medzi oblasti s jasnými problémami patril [[Kola (polostrov)|polostrov Kola]]. Okolo priemyselných miest [[Mončegorsk]] a [[Norilsk]], kde sa ťaží napr. [[nikel|nikel]], boli všetky lesy zničené kontamináciou, zatiaľ čo severské aj iné časti Ruska ovplyvnili emisie. Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia sa ľudia zo západu začali zaujímať aj o rádioaktívne nebezpečenstvo z jadrových zariadení, vyradených jadrových ponoriek a spracovania [[Rádioaktívny odpad|jadrového odpadu]] či vyhoreného [[Jadrové palivo|jadrového paliva]]. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo tiež známe, že Sovietsky zväz vyvážal rádioaktívny materiál do [[Barentsovo more|Barentsovho]] a [[Karské more|Karského mora]], čo neskôr potvrdil ruský parlament. Havária ponorky [[K-141 Kursk]] v roku 2000 ďalej prehĺbila obavy. V minulosti došlo aj k nehodám ponoriek [[K-19]], [[K-3 Leninskij Komsomol|K-3]], [[K-8 (ponorka)|K-8]], [[K-129]], [[K-27]], [[K-219]] alebo [[Projekt 685|K-278 Komsomolec]]. == Politika == [[Súbor:Supreme Soviet 1982.jpg|thumb|Sídlo [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu ZSSR]] v Moskve]] Do vyhlásenia [[socializmus|socializmu]] v krajine ústavou v roku 1936, bola v krajine vyhlásená [[diktatúra proletariátu]] a chudobného roľníctva. V treťom odseku ústavy z roku 1936 sa hovorilo: „Všetka moc v ZSSR patrí pracujúcemu ľudu miest a dedín prostredníctvom sovietu zastupujúceho pracujúcich“. Jedinou politickou stranou bola [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] – KSSZ. Najvyšší orgán štátnej moci (parlament) bol [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyšší soviet ZSSR]]. Mal dve komory – [[Soviet zväzu]] a [[Soviet národností]]. Obe komory mali po 750 [[Poslanec|poslancov]] volených občanmi na 5 rokov. V období medzi zasadaniami plnilo funkcie Najvyššieho sovietu [[Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík|Prezídium Najvyššieho sovietu]] na čele s predsedom. Hlavne za vlády [[V. I. Lenin]]a (1917 – 1924) a [[J. V. Stalin]]a (1924 – 1953) možno režim v krajine označiť za tvrdú [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[Stranícka diktatúra|diktatúru jednej strany]], zodpovednú za smrť miliónov sovietskych občanov.<ref>McDermott, K., 2005, ''Union of Soviet Socialist Republics.'' in Shelton, D. L. (Editor), ''Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity.'' Thomson Gale, Detroit, s. 1061</ref> Od [[15. marec|15. marca]] [[1990]] bol najvyšším predstaviteľom štátu [[prezident]]. Ako jediný túto funkciu vykonával [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý v súvislosti s rozpadom ZSSR rezignoval [[25. december|25. decembra]] [[1991]]. Štátnym zriadením bol ZSSR [[federácia|federatívnou]] [[republika|republikou]]. === Hlavní predstavitelia === [[Súbor:Leonid Brezhnev, 1972 (color).png|thumb|upright|[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]]] Najvyššími predstaviteľmi (spravidla vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu, ktoré bolo kolektívnou hlavou štátu) Sovietskeho zväzu boli vždy zároveň vodcovia vládnucej strany (od roku [[1925]] [[KSSZ]]) – spravidla prvý alebo generálny tajomník. # [[1917]] – [[1924]]: '''[[Vladimir Iľjič Lenin]]''' (predseda Rady ľudových komisárov RSFSR/ZSSR) # [[1924]] – [[1953]]: '''[[Josif Vissarionovič Stalin]]''' (generálny tajomník ÚV KSSZ) # [[1953]]: '''[[Georgij Maximilianovič Malenkov]]''' (neformálny vodca KSSZ po Stalinovej smrti) # [[1953]] – [[1964]]: '''[[Nikita Sergejevič Chruščov]]''' (prvý tajomník ÚV KSSZ) # [[1964]] – [[1982]]: '''[[Leonid Iľjič Brežnev]]''' (prvý tajomník, od roku [[1966]] generálny tajomník) # [[1982]] – [[1984]]: '''[[Jurij Vladimirovič Andropov]]''' (generálny tajomník) # [[1984]] – [[1985]]: '''[[Konstantin Ustinovič Černenko]]''' (generálny tajomník) # [[1985]] – [[1991]]: '''[[Michail Sergejevič Gorbačov]]''' (generálny tajomník, od roku [[1990]] prezident ZSSR) === Zahraničná politika === [[Súbor:Soekarno and Voroshilov.jpg|náhled|[[Sukarno]] a [[Kliment Vorošilov|Vorošilov]] v roku 1958.]] [[Súbor:President Ford informally concludes the Vladivostok Summit - NARA - 7062568.jpg|náhľad|[[Gerald Ford]], [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] a [[Henry Kissinger]] sa neformálne rozprávajú na Vladivostockom summite v roku 1974]] Konečné politické rozhodnutia v rokoch 1925–1953 robil vždy Stalin, inak však bola sovietska zahraničná politika vyhlasovaná komisiou pre zahraničnú politiku Ústredného výboru KSSZ alebo najvyšším orgánom strany – politbyrom. Operácie malo na starosti samostatné ministerstvo zahraničia, ktoré bolo do roku 1946 známe ako Ľudový komisariát pre zahraničné záležitosti, resp. ''Narkomindel''. Medzi najvplyvnejších hovorcov patrili [[Georgij Vasilievič Čičerin|Georgij Čičerin]] (1872–1936), [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxim Litvinov]] (1876–1951), [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Vjačeslav Molotov]] (1890–1986), [[Andrej Vyšinskij]] (1883–1954) a [[Andrej Andrejevič Gromyko|Andrej Gromyko]] (1909–1989). Intelektuáli sídlili v [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]]. ==== Organizácie ==== ===== Kominterna ===== {{Hlavný článok|Kominterna}} Komunistická internacionála (1919–1943) bola medzinárodná komunistická organizácia so sídlom v [[Kremeľ|Kremli]], ktorá presadzovala ''svetový komunizmus''. Kominterna chcela „bojovať všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, za zvrhnutie medzinárodnej buržoázie a vytvorenie medzinárodnej sovietskej republiky ako prechodnej fázy pred úplným zrušením štátu“.<ref>{{cite book|author=Harold Henry Fisher|title=The Communist Revolution: An Outline of Strategy and Tactics|url=https://books.google.com/books?id=b2umAAAAIAAJ&pg=PA13|year=1955|publisher=Stanford UP|page=13}}</ref> Bola zrušená ako ústretové opatrenie voči Británii a USA.<ref>Duncan Hallas, ''The Comintern: The History of the Third International'' (1985).</ref> ===== Kominforma ===== {{Hlavný článok|Kominforma}} Kominforma (1947–1956), oficiálne ''Informačné byro komunistických a robotníckych strán'', bola prvou oficiálnou agentúrou medzinárodného komunistického hnutia od rozpustenia Kominterny v roku 1943. Jej úlohou bolo koordinovať akcie medzi komunistickými stranami pod sovietskym vedením. Stalin ju využil na to, aby nariadil západoeurópskym komunistickým stranám opustiť výlučne parlamentnú líniu a sústrediť sa na politické prekážky operáciám týkajúcim sa [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]].<ref>Michał Jerzy Zacharias… ''Acta Poloniae Historica'' 78 (1998): 161–200.</ref> Kominforma tiež koordinovala medzinárodnú pomoc komunistickým povstalcom počas [[Grécka občianska vojna|občianskej vojny v Grécku]] v rokoch 1947–1949.<ref>Nikos Marantzidis… ''Journal of Cold War Studies'' 15.4 (2013): 25–54.</ref> V roku 1948 bola vylúčená [[Juhoslávia]] po tom, čo [[Josip Broz Tito|Tito]] trval na nezávislom programe. Noviny Kominformy „Za trvalý mier, za ľudovú demokraciu!“ podporovali Stalinove postoje. Dôraz Kominformy na Európu znamenal zameranie na svetovú revolúciu. Tým, že vyjadrovala jednotnú ideológiu, umožňovala účastníkom sústrediť sa skôr na osobnosti než na problémy.<ref>Heinz Timmermann, ''Studies in Comparative Communism'' 18.1 (1985): 3–23.</ref> ===== Rada vzájomnej hospodárskej pomoci ===== {{Hlavný článok|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci}} RVHP bola v rokoch 1949–1991 hospodárska organizácia pod sovietskou kontrolou, ktorá združovala štáty [[Východný blok|východného bloku]] spolu s viacerými komunistickými krajinami inde vo svete. Moskva bola znepokojená [[Marshallov plán|Marshallovým plánom]] a cieľom RVHP bolo zabrániť tomu, aby krajiny v sovietskej sfére vplyvu smerovali k Američanom a juhovýchodnej Ázii. RVHP bola tiež odpoveďou východného bloku na vytvorenie [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OEEC]] v západnej Európe.<ref name="loc-cs">Library of Congress Country Study… Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance</ref><ref>Michael C. Kaser, ''Comecon: Integration problems of the planned economies'' (1967).</ref> ===== Varšavská zmluva ===== {{Hlavný článok|Varšavská zmluva}} Varšavská zmluva bola [[Vojenský pakt|vojenský pakt]] vytvorený v roku 1955 medzi ZSSR a siedmimi sovietskymi [[Satelitný štát|satelitnými štátmi]] [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Varšavská zmluva bola vojenským doplnkom RVHP a bola vytvorená ako reakcia na vstup [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západného Nemecka]] do [[Severoatlantická aliancia|NATO]].<ref>Laurien Crump, ''The Warsaw Pact Reconsidered…'' (2015).</ref> === Administratívne členenie === [[Súbor:Soviet Union Administrative Divisions 1989.jpg|náhľad|400px|Administratívne jednotky ZSSR v roku 1989]] Sovietsky zväz tvorilo 15 zväzových „sovietskych socialistických republík“ (SSR). Republiky sa ďalej delili na oblasti (okrem [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Estónsko|Estónska]], [[Moldavsko|Moldavska]] a [[Arménsko|Arménska]]). RSFSR tvorili aj kraje, národnostné okruhy (neskôr premenované na autonómne okruhy) a autonómne oblasti. Súčasťou niektorých zväzových republík ([[Rusko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]] a [[Tadžikistan]]) boli autonómne sovietske socialistické republiky (ASSR). Základnou správnou jednotkou bol rajón (okres). V roku [[1961]]{{--}}[[1963]] bolo vytvorených 18 veľkých ekonomických rajónov, ktoré pokrývali celé územie štátu. {|class="wikitable" style="margin: 1em auto 1em auto;" |- !colspan="2" |Republika !Zväzové republiky v rokoch 1956 až 1991 |- |1 |[[Súbor:Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1954–1991).svg|22px|border]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] |rowspan="15" style="width:350px;"|[[File:Republics of the USSR.svg|600px]] |- |2 |[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] |- |3 |[[Súbor:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1951–1991).svg|22px|border]] [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] |- |4 |[[Súbor:Flag of the Uzbek Soviet Socialist Republic (1952–1991).svg|22px|border]] [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] |- |5 |[[Súbor:Flag of the Kazakh Soviet Socialist Republic (1953–1991); Flag of Kazakhstan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] |- |6 |[[Súbor:Flag of the Georgian Soviet Socialist Republic (1951–1990).svg|22px|border]] [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] |- |7 |[[Súbor:Flag of the Azerbaijan Soviet Socialist Republic (1956–1991).svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] |- |8 |[[Súbor:Flag of the Lithuanian Soviet Socialist Republic (1953–1988).svg|22px|border]] [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] |- |9 |[[Súbor:Flag of the Moldavian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] |- |10 |[[Súbor:Flag of the Latvian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] |- |11 |[[Súbor:Flag of the Kyrgyz Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] |- |12 |[[Súbor:Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] |- |13 |[[Súbor:Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] |- |14 |[[Súbor:Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic (1974–1991), Flag of Turkmenistan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] |- |15 |[[Súbor:Flag of the Estonian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] |} === Právny systém === Súdna moc nebola nezávislá od ostatných zložiek vlády. Najvyšší súd dohliadal na nižšie súdy (ľudový súd) a používal zákon tak, ako bol stanovený ústavou alebo vykladaný Najvyšším Sovietom. Výbor pre ústavný dohľad preskúmaval ústavnosť zákonov a aktov. Sovietsky zväz používal [[Inkvizičné konanie|inkvizičné konanie]] [[Rímske právo|rímskeho práva]], v ktorom sudca, štátny zástupca a obhajca spolupracujú pri určovaní pravdy.<ref>{{cite web |author=Encyclopædia Britannica |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure|title=Inquisitorial procedure (law) – Britannica Online Encyclopedia |publisher=[[Encyclopædia Britannica, Inc.]] |accessdate=30 October 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101222225224/http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure |archive-date=22 December 2010 |url-status=live |df=dmy-all |author-link=Encyclopædia Britannica }}</ref> === Ľudské práva === [[Ľudské práva]] v Sovietskom zväze boli vážne obmedzené. Sovietsky zväz bol [[Totalitarizmus|totalitným štátom]] v rokoch 1927–1953<ref>{{Cite web |title=totalitarianism {{!}} Definition, Examples, & Facts |url=https://www.britannica.com/topic/totalitarianism |access-date=3 January 2021 |website=Encyclopedia Britannica |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |title=Rutland, Peter (1993). The Politics of Economic Stagnation in the Soviet Union: The Role of Local Party Organs in Economic Management |year=1993 |publisher=[[Cambridge University Press]] |page=9 |isbn=978-0-521-39241-9 |quote=after 1953 ...This was still an oppressive regime, but not a totalitarian one."}}</ref><ref>{{Cite book |title=Krupnik, Igor (1995). "4. Soviet Cultural and Ethnic Policies Towards Jews: A Legacy Reassessed". In Ro'i, Yaacov (ed.). Jews and Jewish Life in Russia and the Soviet Union. Routledge. ISBN 978-0-714-64619-0. "The era of 'social engineering' in the Soviet Union ended with the death of Stalin in 1953 or soon after; and that was the close of the totalitarian regime itself."}}</ref><ref>{{Cite book |title=von Beyme, Klaus (2014). On Political Culture, Cultural Policy, Art and Politics |date=19 November 2013 |publisher=Springer |page=65 |isbn=978-3-319-01559-0 |quote=The Soviet Union after the death of Stalin moved from totalitarianism to authoritarian rule.}}</ref> s [[Vláda jednej strany|vládou jednej strany]] až do roku 1990.<ref>{{Cite web |date=10 October 2017 |script-title=ru:Закон СССР от 14 марта 1990 г. N 1360-I "Об учреждении поста Президента СССР и внесении изменений и дополнений в Конституцию (Основной Закон) СССР" |language=ru |title=Zakon SSSR ot 14 marta 1990 g. N 1360-I |trans-title=Zákon ZSSR z 14. marca 1990 o zriadení funkcie prezidenta ZSSR |url=http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|archive-url=https://web.archive.org/web/20171010070843/http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|url-status=dead |archive-date=10 October 2017 |access-date=4 January 2021}}</ref> [[Sloboda prejavu|Sloboda slova]] bola potláčaná a nesúhlas trestaný. Nezávislá politická činnosť nebola tolerovaná — či už išlo o účasť vo slobodných odboroch, súkromných podnikoch, nezávislých cirkvách alebo opozičných stranách. Sloboda pohybu vnútri krajiny, a najmä mimo nej, bola obmedzená. Štát takisto obmedzoval práva občanov na súkromné vlastníctvo. Podľa [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]] sú ľudské práva „základné práva a slobody, na ktoré má nárok každý človek“, vrátane práva na život a slobodu, slobodu prejavu, rovnosť pred zákonom a taktiež sociálnych, kultúrnych a ekonomických práv, ako je právo na účasť na kultúrnom živote, právo na jedlo, [[Právo na prácu|právo na prácu]] či [[Vzdelávanie|právo na vzdelanie]]. Sovietske chápanie ľudských práv sa však výrazne líšilo od [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]]. Podľa sovietskej právnej teórie „je to vláda, kto je príjemcom ľudských práv, ktoré majú byť uplatňované voči jednotlivcovi“.<ref>Lambelet, Doriane. "The Contradiction Between Soviet and American Human Rights Doctrine…" 7 ''Boston University International Law Journal''. 1989. s. 61–62.</ref> Sovietsky štát bol považovaný za zdroj ľudských práv.<ref name=shiman>{{cite book | last = Shiman | first = David | title = Economic and Social Justice: A Human Rights Perspective | publisher = Amnesty International | year= 1999 | url = http://www1.umn.edu/humanrts/edumat/hreduseries/tb1b/Section1/tb1-2.htm| isbn = 978-0967533407}}</ref> Preto sovietsky právny systém chápal právo ako nástroj politiky a súdy ako orgány vlády.<ref name="Pipes"/> Rozsiahle mimosúdne právomoci boli zverené sovietskym tajným bezpečnostným agentúram. V praxi sovietska vláda výrazne obmedzovala vládu práva, občianske slobody, právnu ochranu a záruky vlastníctva,<ref name="Pipes2001">[[Richard Pipes]] (2001) ''Communism''. Weidenfeld & Nicolson. {{ISBN|0-297-64688-5}}</ref><ref name="Pipes">[[Richard Pipes]] (1994) ''Russia Under the Bolshevik Regime'', Vintage, {{ISBN|0-679-76184-5}}, s. 401–403.</ref> ktoré sovietski právni teoretici, ako [[Andrej Vyšinskij]], považovali za prejavy „buržoáznej morálky“.<ref name="Vyshinsky1949">{{Cite book|title = Teoria dowodów sądowych w prawie radzieckim|last = Wyszyński|first = Andrzej|publisher = Biblioteka Zrzeszenia Prawników Demokratów|year = 1949|pages = 153, 162|url = http://echelon.pl/files/echelon/Wyszy%C5%84ski%20-%20Teoria%20dowod%C3%B3w%20s%C4%85dowych%20(OCR).pdf}}</ref> ZSSR a ďalšie štáty [[Východný blok|východného bloku]] sa zdržali hlasovania o prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948) s odôvodnením, že je „príliš právnická“ a mohla by narušiť národnú suverenitu.<ref>{{Cite book| last = Mary Ann Glendon| title = A World Made New: Eleanor Roosevelt and the Universal Declaration of Human Rights| publisher = Random House| location = New York| year = 2001| isbn = 9780375760464}}</ref> Sovietsky zväz neskôr podpísal právne záväzné dokumenty o ľudských právach, napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1973), či Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966); tieto však neboli široko známe ani dostupné obyvateľom krajiny a komunistické úrady ich nebrali vážne.<ref name=thomas-hrideas>{{Cite journal| volume = 7| issue = 2| pages = 110–141| last = Thomas| first = Daniel C.| title = Human Rights Ideas, the Demise of Communism, and the End of the Cold War| journal = Journal of Cold War Studies| year = 2005| url = http://muse.jhu.edu/journals/cws/summary/v007/7.2thomas.html|doi=10.1162/1520397053630600| s2cid = 57570614| url-access = subscription}}</ref> Za vlády Josifa Stalina bola v roku 1935 zavedená možnosť udeliť [[Trest smrti|trest smrti]] aj maloletým vo veku od 12 rokov.<ref>{{cite book |last1=Mccauley |first1=Martin |title=Stalin and Stalinism: Revised 3rd Edition |date=13 September 2013 |publisher=Routledge |isbn=978-1-317-86369-4 |page=49}}</ref><ref>{{cite book |last1=Wright |first1=Patrick |title=Iron Curtain: From Stage to Cold War |date=28 October 2009 |publisher=OUP Oxford |isbn=978-0-19-162284-7 |page=342}}</ref><ref>{{cite book |last1=Boobbyer |first1=Philip |title=The Stalin Era |date=2000 |publisher=Psychology Press |isbn=978-0-415-18298-0 |page=160}}</ref> [[Sergej Adamovič Kovaljov|Sergej Kovaljov]] spomínal na „známy článok 125 ústavy, ktorý vymenúval všetky základné občianske a politické práva“ v ZSSR. Keď však on a ďalší väzni tento článok použili ako právny základ svojich sťažností, prokurátor argumentoval, že „ústava nebola napísaná pre vás, ale pre amerických černochov, aby vedeli, aký šťastný je život sovietskych občanov“.<ref>{{cite web | url=http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | title=Засчитать поражение | publisher=Grani.ru | date=2015-08-22 | access-date=August 23, 2015 | author=Oleg Pshenichnyi | accessdate=2025-12-09 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304112456/http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | archivedate=2016-03-04 }}</ref> Zločin nebol definovaný ako porušenie zákona, ale ako akýkoľvek čin, ktorý mohol ohroziť sovietsky štát a spoločnosť. Napríklad túžba po zisku mohla byť vykladaná ako kontrarevolučná činnosť, trestaná smrťou.<ref name="Pipes"/> Likvidácia a deportácia miliónov roľníkov v rokoch 1928–1931 bola vykonaná v súlade s ustanoveniami sovietskeho občianskeho zákonníka.<ref name="Pipes"/> Niektorí sovietski právnici dokonca tvrdili, že „trestná represia“ môže byť uplatnená aj bez viny.<ref name="Pipes"/> Martin Lacis, šéf ukrajinskej sovietskej tajnej polície, to vysvetlil takto: {{citát|Nehľadajte v spisoch dôkazy o tom, či obvinený povstal proti sovietom so zbraňou alebo slovami. Spýtajte sa ho skôr, do akej triedy patrí, aký je jeho pôvod, vzdelanie a povolanie. To sú otázky, ktoré rozhodnú o jeho osude. To je zmysel a podstata [[červený teror|červeného teroru]].<ref name="State">[[Yevgenia Albats]] and Catherine A. Fitzpatrick. ''The State Within a State: The KGB and Its Hold on Russia – Past, Present, and Future'', 1994. {{ISBN|0-374-52738-5}}.</ref>}} Účelom verejných procesov nebolo „preukázať existenciu alebo neexistenciu zločinu — to bolo vopred určené príslušnými straníckymi orgánmi — ale poskytnúť ďalšie fórum pre politickú agitáciu a propagandu na poučenie občanov“ (pozri napr. [[Moskovské procesy]]). Obhajcovia, ktorí museli byť členmi strany, boli povinní považovať vinu svojich klientov za danú…<ref name="Pipes"/> == Ozbrojené sily == {{Pozri aj|Ozbrojené sily ZSSR|Červená armáda|Sovietska armáda|Vzdušné sily ZSSR|Sovietske námorníctvo}} [[Súbor:RSD-10 2009 G1.jpg|náhľad|Balistická raketa [[RSD-10|SS-20]] stredného doletu, ktorá by bola schopná v krátkom čase zničiť prakticky akýkoľvek vojenský cieľ v Európe. Nasadenie týchto mobilných systémov na konci sedemdesiatych rokov odštartovalo v Európe novú zbrojársku súťaž, v ktorej NATO v západnom Nemecku okrem iného nasadilo rakety [[MGM-31 Pershing|Pershing II]].]] Podľa vojenského zákona z septembra 1925 sa sovietske ozbrojené sily skladali z troch zložiek: pozemných síl, letectva, námorníctva, spojenej štátnej politickej správy (OGPU) a vnútorných vojsk.<ref>Scott and Scott, The Armed Forces of the Soviet Union, Westview Press, 1979, s. 13</ref> OGPU sa neskôr stala nezávislou a v roku 1934 sa zlúčila s [[NKVD]], takže jej vnútorné vojska boli pod spoločným vedením obranného a vnútorného komisariátu. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikli strategické raketové vojská (1959), [[Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR|vojská protivzdušnej obrany]] (1948) a jednotky celoštátnej [[Civilná obrana|civilnej obrany]] (1970), ktoré stáli na prvom, treťom a šiestom mieste v oficiálnom sovietskom systéme dôležitosti (pozemné sily boli druhé, letectvo štvrté a námorníctvo piate). Armáda mala najväčší politický vplyv a v roku 1989 mala dva milióny vojakov rozdelených medzi 150 motorizovaných a 52 obrnených divízií. Sovietske námorníctvo bolo až do začiatku 60. rokov skôr menej početnou zložkou ozbrojených síl, ale po [[Karibská kríza|karibskej kríze]] sa pod vedením Sergeja Gorškova výrazne rozšírilo. Preslávilo sa raketovými krížnikmi a ponorkami a slúžilo v ňom 500 000 mužov (1989). Sovietske letectvo sa sústreďovalo na flotilu strategických bombardérov, ktoré mali v prípade vojny zničiť nepriateľskú infraštruktúru a jadrový potenciál. Malo tiež množstvo stíhačiek a taktických bombardérov, ktoré by podporovali pozemné sily. Strategické raketové vojská disponovali viac než 1 400 medzikontinentálnymi balistickými raketami (ICBM), rozmiestnenými na 28 základniach a v 300 veliteľských strediskách. V povojnovom období sa Sovietska armáda priamo podieľala na viacerých vojenských operáciách v zahraničí. Patrilo medzi ne potlačenie [[Východonemecké povstanie|povstania vo východnom Nemecku]] (1953), [[Maďarské povstanie|v Maďarsku]] (1956) a [[Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázia do Československa]] (1968). Sovietskeho zväzu sa týkala aj [[Sovietska intervencia v Afganistane|vojna v Afganistane]] v rokoch 1979 až 1989. V Sovietskom zväze platila [[Branná povinnosť|všeobecná branná povinnosť]]. == Sovietsky kozmický program == {{Pozri aj|Sovietsky kozmický program|Nedelinova katastrofa}} [[Súbor:RIAN archive 159271 Nikita Khrushchev, Valentina Tereshkova, Pavel Popovich and Yury Gagarin at Lenin Mausoleum.jpg|náhľad|vľavo|Zľava: [[Jurij Gagarin]], [[Pavel Popovič]], [[Valentina Tereškovová]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] na [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]] v roku 1963]] [[Súbor:Soyuz rocket ASTP.jpg|vpravo|náhľad|Raketa [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]] na kozmodróme [[Bajkonur]]]] Na konci 50. rokov SSSR s pomocou inžinierov a technológií privezených z porazeného Nemecka skonštruoval prvú umelú družicu – [[Sputnik 1]], čím predbehol [[Spojené štáty|USA]]. Nasledovali ďalšie úspešné [[Družica|družice]] a do vesmíru boli vyslané aj pokusné psy. Dňa 12. apríla 1961 bol vyslaný prvý kozmonaut [[Jurij Gagarin]]. Raz obletel Zem a úspešne pristál v [[Kazachstan|kazašskej]] stepi. V tom čase sa v sovietskych projekčných kanceláriách rysovali prvé plány [[Kozmický raketoplán|raketoplánov]] a orbitálnych staníc, čo však napokon zmarili osobné spory medzi projektantmi a vedením. Prvým veľkým fiaskom pre SSSR bolo pristátie Američanov na Mesiaci, keď Sovieti nedokázali včas odpovedať rovnakým projektom. V 70. rokoch sa začali objavovať konkrétnejšie návrhy konštrukcie raketoplánu, avšak nedostatky, najmä v elektronickom priemysle (rýchle prehrievanie elektroniky), posunuli program až na koniec 80. rokov. Prvý raketoplán, [[Buran (raketoplán)|Buran]], letel v roku 1988, ale bez ľudskej posádky. Ďalší raketoplán, Ptička, zostal nakoniec rozostavaný, pretože v roku 1991 bol celý raketoplánový program zrušený. Na ich vypustenie do vesmíru existuje dodnes nevyužitá superťažká raketa [[Energija]], ktorá je najsilnejšou na svete. Na konci 80. rokov sa Sovietskemu zväzu podarilo vybudovať orbitálnu stanicu [[Mir]]. Bola vystavaná na konštrukcii staníc [[Saľut]] a jej úlohy boli čisto civilné a výskumné. V 90. rokoch, keď bol prevádzka americkej [[Skylab|Skylabu]] ukončená pre nedostatok financovania, bola jedinou funkčnou orbitálnou stanicou na obežnej dráhe. Postupne na ňu pribúdali ďalšie moduly, a to aj americké. Technický stav stanice sa však, najmä po požiari, rýchlo zhoršoval, takže bolo v roku 2001 rozhodnuté o jej navedení do [[Atmosféra|atmosféry]], kde zhorela. Za zmienku stojí aj vývoj sond [[Program Venera|Venera]] určených na prieskum planéty [[Venuša|Venuše]]. Prvou sondou pristátou na inej planéte než [[Zem]] bola [[Venera 7]]. Prvú farebnú fotografiu a zvukový záznam získala sonda [[Venera 13]]. Program priniesol mnoho nových poznatkov o planéte Venuša a o podmienkach, ktoré tam panujú. ==Ekonomika== === Nerastné bohatstvo === [[Súbor:RIAN archive 633872 Workers of Soligorsk potash plant.jpg|thumb|upriht|Pracovníci závodu na výrobu [[uhličitan draselný|potaše]] v [[Salihorsk|Soligorsku]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]], 1968]] Veľké [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo ZSSR bolo úzko späté s pestrou [[geológia|geologickou]] stavbou územia krajiny. Niektoré ložiská nerastných surovín vznikli procesmi [[sedimentácia|sedimentácie]] organických ([[uhlie]], [[ropa]]) a anorganických látok ([[soli]], [[železná ruda|železné rudy]]). Takéto ložiská sa vyskytujú najmä na územiach, ktorých podklad tvoria staré [[Kontinentálna platforma|platformy]] ([[Ruská platforma]], [[Sibírsky štít]]). Pre platformy je charakteristický vznik metamorfovaných ložísk (železné rudy). Na územiach, kde sa horotvorné procesy uskutočňovali neskôr [[Intruzívna hornina|intrúzie]] [[magma|magmy]] a [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]] podmienili vznik rudných ložísk. Na [[petrografia|petrograficky]] rovnorodých územiach sa formovali neveľké ložiská veľmi rozmanitých nerastných surovín ([[Kola (polostrov)|Kola]], [[Ural (pohorie)|Ural]], [[Kazachstan]], [[Donecká pahorkatina]], [[Zabajkalsko]] a iné). ==== Uhlie ==== ZSSR malo najväčšie palivové zásoby spomedzi všetkých krajín sveta. Podľa odhadov sa na území ZSSR nachádzalo 57&nbsp;% svetových zásob uhlia (8670 miliárd ton). Spomedzi všetkých oblastí ťažby uhlia mali najväčší význam uhoľné panvy ležiace v zaľudnených a hospodársky aktívnych územiach. V európskej časti ZSSR to boli [[Donecká panva|Donecká]] a [[Pečorská panva|Pečorská]] uhoľná panva a [[Moskovská hnedouhoľná panva]]. Na juhu [[Sibír]]i a v [[Kazachstan]]e ležia dve ďalšie panvy významné pre ťažbu čierneho uhlia a to: [[Magadanská panva|Magadanská]] a [[Karagandská panva|Karagandská]]. Významná je tiež [[Čeľabinská panva|Čeľabinská]] hnedouhoľná panva na [[Ural]]e, [[Jekaterinburská panva|Jekaterinburská]] v [[Kazachstan]]e, [[Kansko-ačinská panva|Kansko-ačinská]] a [[Irkutská panva]] vo východnej Sibíri, [[Burejská panva]] na Ďalekom východe a menšie panvy v Strednej Ázii a Zabajkalsku. Obrovské zásoby uhlia sú tiež v [[Tunguzská panva|Tunguszkej]] a [[Lenská panva|Lenskej panve]] na severe Sibíri, tieto sú zatiaľ využívané iba veľmi slabo. ==== Ropa a zemný plyn ==== [[Súbor:RIAN archive 799927 Miners Toleutai and Mukhamedya Urstemovs.jpg|thumb|left|Sovietski baníci po šichte, [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]], 1977]] Aj [[ropa]] a [[zemný plyn]] boli [[nerastná surovina|nerastné suroviny]], ktorých najväčšie známe ložiská sa nachádzali na území ZSSR a predstavovali aj podstatnú časť jeho exportu. [[Volžsko-uralská panva|Volžsko-uralská]] (tiež nazývaná „druhé [[Baku]]“) a [[Západosibírska panva|Západosibírska ropná oblasť]] pri strednom toku [[Ob]]u, objavené počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] a po nej, prevyšujú skôr objavené ložiská v oblasti [[Baku]] a v Predkaukazsku ([[Groznyj]]). Významná sa stala aj ropná panva na polostrove [[Mangyšľak (polostrov)|Mangyšľak]] v [[Kazachstan]]e. Menšie ložiská ropy sú aj na západnej Ukrajine, v Strednej Ázii, v povodí [[Emba|Emby]] a na ostrove [[Sachalin]]. Hlavné ložiská zemného plynu sa v európskej časti nachádzali v [[Predkaukazsko|Predkaukazsku]] ([[Stavropoľ]] a [[Krasnodar]]), na [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Dašava]], [[Šebelinka]]), v Povolží a na južnom [[Ural]]e ([[Orenburg]]). V ázijskej časti vynikali najmä ložiská v Uzbekistane ([[Buchara]], [[Gazli]]) a na dolnom toku rieky [[Ob]]. Miestny význam v oblastiach s nedostatkom iných palív mali aj ložiská [[horľavé bridlice|horľavých bridlíc]] a [[rašelina|rašeliny]]. Na ZSSR pripadalo 60&nbsp;% známych svetových zásob rašeliny. Najväčšie ložiská rašeliny sa nachádzali v severnej polovici Východoeurópskej a Západosibírskej nížiny. Ložiská horľavých bridlíc sú dodnes v [[Estónsko|Estónsku]] a v okolí [[Leningrad]]u a v [[Povolžie|Povolží]]. ==== Rudy ==== [[Súbor:RIAN archive 35522 Teeming operation in the blast furnace plant of the Kuibyshev Steel Works in Kramatorsk.jpg|thumb|upright|Rušná prevádzka v závode na výrobu vysokých pecí Kujbyševskej oceliarne v [[Kramatorsk]]u, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1968]] Viac ako polovica svetových zásob [[železná ruda|železných rúd]] (110 miliárd ton) a ešte väčší podiel [[mangán]]ových rúd ležala na území ZSSR. Na rozdiel od uhlia najväčšie ložiská železných a mangánových rúd boli v európskej časti ZSSR. 60&nbsp;% zväzových zásob železnej rudy bolo v ložiskách [[Krivoj Rog|Krivého Rogu]] a v oblasti [[Kurská magnetická anomália|Kurskej magnetickej anomálie]]. Druhá veľká skupina nálezísk železnej rudy je na [[Ural (pohorie)|Urale]] a v priľahlej oblasti [[Kazachstan]]u (Kustanajská oblasť). Menšie ložiská boli tiež na polostrove [[Kola]], v strednom [[Kazachstan]]e, v altajských a sajanských chrbtoch, na hornej [[Angara|Angare]] a v Zakaukazsku. Svetoznáme sú tiež ložiská mangánovej rudy pri [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]]e na [[Ukrajina|Ukrajine]] (60&nbsp;% svetových zásob). Veľmi kvalitné ložisko je tiež pri [[Čiatur]]e v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], ďalšie sú na [[Ural]]e a v [[Kazachstan]]e. ZSSR malo aj značné zásoby ostatných rúd, najmä rúd farebných, drahých a ľahkých kovov. Ložiská rúd [[chróm]]u na Urale, medi v Kazachstane, na Urale a v Zakaukazsku, polymetalických kovov ([[zinok]], [[olovo]], [[meď]], [[striebro]] a iné) v Rudnom [[Altaj]]i a na Ďalekom východe, [[cín]]u v Zabajkalsku, [[nikel|niklu]] v oblasti Noriľska, na Kole a na Urale. Hliníkové rudy sa vyskytovali v okolí [[Leningrad]]u, na Urale a v Kazachstane ([[bauxit]]), na [[Kola|Kole]] ([[nefelín]]) a v Zakaukazsku ([[alunit]]). Ložiská drahých kovov, najmä [[zlato|zlata]] a [[platina|platiny]] sú na Urale, v Kazachstane a najmä v [[Jakutsk]]u a na Ďalekom východe ([[Kolyma]]). ==== Nerudné suroviny ==== ZSSR malo veľké zásoby draselnej soli ([[Solikamsk]], [[Starobin]]), kamennej soli ([[Donecká panva]], dolné [[Povolžie]]), [[glauberova soľ|Glauberovej soli]] ([[Garabogazköl Aylagy|záliv Kara-Bogaz-Gol]]), bohaté ložiská [[apatit]]ov (polostrov [[Kola]]), [[fosfáty|fosfátov]] ([[Kazachstan]]). [[Diamant]]y sa ťažili v [[Jakutsko|Jakutskej autonómnej republike]]. === Mena === [[Súbor:Soviet Union-1961-Bill-25-Obverse.jpg|náhľad|Bankovka v hodnote 25 rubľov, 1961.]] Sovietskou menou bol [[Sovietsky rubeľ|rubeľ]] (kód meny: SUR) a delil sa na 100 [[Kopejka|kopejok]]. Výmena rubľov mimo hraníc krajiny nebola legálna a výmenný kurz na domácom trhu určovali úrady. V súvislosti s menovou reformou z roku 1961 bol výmenný kurz stanovený na 90 kopejok za jeden [[Americký dolár|dolár]].<ref>Forfatter: Bornstein, Morris "The Reform and Revaluation of the Ruble" The American Economic Review 1961, zväzok 51, číslo 1, s. 117–123 [http://www.jstor.org/stable/1818912jstor]</ref> Výmenný kurz sa mohol každý rok meniť – napríklad sa postupne pohyboval od 0,838 rubľa za jeden dolár v roku 1985 až po 0,580 rubľa za jeden dolár v roku 1990.<ref name="CIA">[http://www.gutenberg.org/dirs/etext92/world91b.txt The 1991 CIA World Factbook]</ref> Keďže výmenný kurz cudzích mien bol stanovený nereálne vysoko, v Sovietskom zväze vznikol rozsiahly čierny trh s cudzími menami. === Poľnohospodárstvo === {{Pozri aj|Kolektivizácia v Sovietskom zväze}} [[Súbor:Armenian cotton.jpg|náhľad|Zber bavlny v [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsku]] v 30. rokoch]] Sovietske poľnohospodárstvo bolo založené najmä na [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektívnych]] a štátnych farmách, ktoré tvorili väčšinu produkcie [[Pšenica|pšenice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Cukor|cukru]], [[Bavlna|bavlny]], [[Slnečnica|slnečnice]] a [[Ľan|ľanu]]. Pri výrobe potravín zohrávali významnú úlohu aj súkromné pozemky, kde sa špecializovane vyrábalo mäso, mlieko, vajcia a zelenina. Napriek tomu dochádzalo k nedostatočnej produkcii potravín a veľké množstvo obilia a mäsa bolo nutné dovážať. Aj keď štát poľnohospodárstvo uprednostňoval, v systéme bolo množstvo štrukturálnych nedostatkov – vrátane nedostatku hnojív, chýbajúcich chladiacich systémov, zlého skladovania a dopravy a nereálneho plánovania a riadenia poľnohospodárskeho sektora.<ref name="LOC-eco">https://web.archive.org/web/20080917000559/http://lcweb2.loc.gov/cgi-bin/query/r?frd%2Fcstdy%3A%40field%28DOCID+su0009%29"A Country Study: Soviet Union (Former) – Economy" vydavateľ = Knižnica amerického Kongresu</ref> Hlavným dôvodom nedostatku potravín však bola všadeprítomná [[Korupcia|korupcia]], nízka pracovná morálka a plytvanie. Tretina tovaru vyrobeného na kolektívnych a štátnych farmách zmizla na ceste od poľa k spotrebiteľom. Roľník zároveň nevidel žiadnu výhodu v práci na kolektívnych farmách; v roku 1950 získal roľník 2⁄3 svojho príjmu z práce na svojom malom súkromnom pozemku vo voľnom čase a len 1⁄3 zo svojho plného pracovného úväzku na štátnej alebo kolektívnej farme. Keď malé súkromné pozemky predstavovali v roku 1950 38 % celkovej produkcie potravín v krajine, je zrejmé, že produktivita na spoločnej pôde bola oveľa nižšia, než by mohla byť pri iných formách produkcie.<ref>"The Rise and Fall of the Soviet Union", McCauley, Martin, 2008, s. 290 a 442, ISBN 978-0-582-78465-9</ref> Napriek tomu, že Chruščov v roku 1960 vyhlásil, že Sovietsky zväz by mal v produkcii mäsa predčiť USA do roku 1980, veľa sa nezmenilo. === Doprava === [[Súbor:RIAN archive 878967 AvtoVAZ- Volga automaking plant in Togliatti, the Samara Region.jpg|náhľad|[[AvtoVAZ|Volžskij Avtomobilnyj Zavod]] (VAZ) v roku 1969]] Doprava bola kľúčovou súčasťou národného hospodárstva. Hospodárska centralizácia konca dvadsiatych a tridsiatych rokov viedla k masívnemu rozvoju infraštruktúry, najmä k založeniu aerolínií [[Aeroflot]].<ref>{{cite book |author1=Highman, Robert D.S. |author2=Greenwood, John T. |author3=Hardesty, Von|title=Russian Aviation and Air Power in the Twentieth Century|publisher=Routledge|year=1998|url=https://books.google.com/books?id=cpynoFM-Jf4C&dq|isbn=978-0-7146-4784-5|page=134}} </ref> Krajina disponovala širokým spektrom dopravy po súši, po vode aj vo vzduchu, avšak kvôli slabej údržbe bola väčšina sovietskej cestnej, vodnej a civilnej leteckej dopravy v porovnaní so západným svetom zastaraná a technologicky zaostalá. Sovietska železničná doprava bola najväčšia a najintenzívnejšie používaná na svete. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sovietski ekonómovia vyzývali na výstavbu viac ciest, aby sa zmiernilo zaťaženie železníc a zlepšil sa štátny rozpočet.<ref name="ass1985">Ambler, Shaw and Symons 1985</ref>{{rp|166–67}}. Cestná sieť a automobilový priemysel zostali nerozvinuté a mimo veľkých miest boli bežné [[Poľná cesta|poľné cesty]].<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Sovietska údržba sa ukázala ako neschopná starať sa aj o cesty, ktoré krajina už mala. Od začiatku do polovice osemdesiatych rokov sa sovietske úrady pokúšali vyriešiť problém ciest objednávaním výstavby nových.<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Medzitým automobilový priemysel rástol rýchlejšie než výstavba ciest.<ref name="ass1985"/>{{rp|169}} Nerozvinutá cestná sieť viedla k rastúcemu dopytu po verejnej doprave.<ref>[[Medzinárodný menový fond]] a [[OECD]] 1991, s. 56.</ref> Napriek zlepšeniu boli niektoré aspekty dopravného sektora zmietané problémami kvôli zastaralej infraštruktúre, nedostatku investícií, korupcii a zlému rozhodovaniu. Sovietske orgány nedokázali uspokojiť rastúci dopyt po dopravnej infraštruktúre a službách. Sovietske [[Obchodná flotila|obchodné loďstvo]] bolo jedným z najväčších na svete.<ref name="ciacom">{{cite web |url=http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |title=Soviet Union – Communications |author=Central Intelligence Agency |work=[[The World Factbook]] |year=1991 |accessdate=20 October 2010 |authorlink=Central Intelligence Agency |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101005005759/http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |archivedate=2010-10-05 }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:USSR Population 1974.jpg|náhľad|350px|Hustota obyvateľstva v Sovietskom zväze v roku 1974. Zelená ukazuje najhustejšie osídlené oblasti, žltá riedko osídlené oblasti.]] Nadmerné úmrtia počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] (vrátane povojnového hladomoru) činili celkom 18 miliónov,<ref>{{cite book|author=Mark Harrison|title=Accounting for War: Soviet Production, Employment, and the Defence Burden, 1940–1945|url=https://books.google.com/?id=yJcD7_Q_rQ8C&pg=PA167|date=18July 2002|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-89424-1|page=167 }}</ref> približne 10 miliónov v tridsiatych rokoch a viac než 26 miliónov v rokoch 1941–45. Povojnová sovietska populácia bola o 45 až 50 miliónov menšia, než by bola, keby pokračoval predvojnový demografický trend. Podľa Catherine Merridale by „rozumný odhad celkového počtu nadmerných úmrtí za celé obdobie mohol byť asi 60 miliónov.“<ref>{{cite book |author1=Jay Winter |author2=Emmanuel Sivan|title=War and Remembrance in the Twentieth Century|url=https://books.google.com/books?id=ZK2A5x7E8IkC&pg=PA64|date=2000|publisher=CambridgeUniversity Press|isbn =0521794366|page=64 }}</ref> [[Pôrodnosť]] v ZSSR klesla z 44,0 na tisíc obyvateľov v roku 1926 na 18,0 v roku 1974, najmä kvôli rastúcej urbanizácii a vyššiemu priemernému veku vstupu do manželstva. Miera [[Úmrtnosť|úmrtnosti]] taktiež vykazovala postupný pokles – z 23,7 na tisíc v roku 1926 na 8,7 v roku 1974. Vo všeobecnosti bola pôrodnosť južných republík v Zakaukazsku a strednej Ázii výrazne vyššia než pôrodnosť v severných častiach Sovietskeho zväzu a v období po druhej svetovej vojne v niektorých prípadoch ešte vzrástla – fenomén čiastočne pripisovaný pomalšej urbanizácii a tradične skorým sobášom v južných republikách.<ref name="GSE">{{cite book|author=Government of the USSR|script-title=ru:Большая советская энциклопедия |trans-title=[[Veľká sovietska encyklopédia]]|volume=24|page=15|year=1977|location=Moscow|publisher=[[State Committee for Publishing]]|language=Russian|authorlink=Government of the USSR}}</ref> Koniec 60. a 70. rokov bol svedkom obrátenia klesajúcej trajektórie úmrtnosti v ZSSR, a to obzvlášť výrazne u mužov v produktívnom veku, ako aj v Rusku a ďalších prevažne slovanských oblastiach krajiny.<ref>{{cite book |author1=Vallin, J. |author2=Chesnais, J.C. |title=Recent Developments of Mortality in Europe, English-Speaking Countries and the Soviet Union, 1960–1970|volume=29|pages=861–898 |year=1970|publisher=Population Studies}}</ref> Analýza oficiálnych údajov z konca osemdesiatych rokov ukázala, že po zhoršení na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov sa úmrtnosť dospelých opäť začala zlepšovať.<ref>{{cite book|author=Ryan, Michael |title=Life Expectancy and Mortality Data from the Soviet Union|volume=296|page=1513–1515 |date=28 May 1988|work=[[British Medical Journal]]}}</ref> Miera dojčenskej úmrtnosti sa zvýšila z 24,7 v roku 1970 na 27,9 v roku 1974. Niektorí výskumníci považovali nárast za veľmi reálny, ako dôsledok zhoršujúcich sa zdravotných podmienok a služieb.<ref>{{cite book|author=Davis, Christopher; [[Murray Feshbach|Feshbach, Murray]] |title=Rising Infant Mortality in the USSR in the 1970s|page=95|location=Washington, D.C.|publisher=United States Census Bureau}}</ref> Zvýšenie úmrtnosti dospelých aj dojčenskej úmrtnosti nebolo sovietskymi úradníkmi vysvetľované ani obhajované a sovietska vláda jednoducho prestala všetky štatistiky úmrtnosti na desať rokov publikovať. Sovietski demografi a zdravotní špecialisti mlčali o náraste úmrtnosti až do konca osemdesiatych rokov, keď bolo obnovené zverejňovanie údajov a vedci sa mohli začať venovať skutočným príčinám.<ref>{{cite book|author=Krimins, Juris |title=The Changing Mortality Patterns in Latvia, Lithuania and Estonia: Experience of the Past Three Decades|date=3–7 December 1990}} Paper presented at the International Conference on Health, Morbidity and Mortality by Cause of Death in Europe.</ref> === Etnické skupiny === [[Súbor:Mestia, Svaneti. October 30, 1929.JPG|thumb|upright|[[Svaneti|Svanetský]] muž v [[Mestia|Mestii]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|SSR Gruzínsko]], 1929]] [[Súbor:Samarkand-1981-0013.JPG|thumb|Ľudia v [[Samarkand]]e, [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]], 1981]] [[Súbor:Soviet Young Pioneers in 1983 in the Zeravshan Mountains of Tajik SSR.jpg|thumb|[[Všezväzová pionierska organizácia V. I. Lenina|Pionieri]] v pohorí Zeravšan v [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžickej SSR]], 1983]] Sovietsky zväz bol [[národnosť|národnostne]] jednou z najrôznorodejších krajín sveta, s viac než 200 odlišnými etnickými skupinami. V roku 1991 žilo v krajine 293 miliónov obyvateľov, čo z nej robilo tretiu najľudnatejšiu krajinu na svete, po Číne a Indii. V posledných rokoch existencie, boli najväčšou národnostnou skupinou [[Rusi]] (50,78 %), po ktorých nasledovali [[Ukrajinci]] (15,45 %) a [[Uzbeci]] (5,84 %). Ďalšie národnostné skupiny tvorili [[Abcházci]], [[Adygejci]], [[Arméni]], [[Asýrčania]], [[Azerbajdžanci]], [[Avari]], [[Baškirci]], [[Bielorusi]], [[Bulhari]], [[Buriati]], [[Čečeni]], [[Číňania]], [[Čuvaši]], [[Estónci]], [[Evenkovia]], [[Fíni]], [[Gagauzi]], [[Gréci]], [[Gruzínci]], [[Inguši]], [[Inuiti]], [[Jakuti]], [[Kalmyci]], [[Karakalpaci]], [[Karelci]], [[Keti]], [[Kórejčania]], [[Kazachovia]], [[Kozáci]], [[Kirgizi]], [[Lezgínci]], [[Lotyši]], [[Litovci]], [[Maríjci]], [[Maďari]], [[Moldavci]], [[Mongoli]], [[Mordvíni]], [[Nemci]], [[Nenci]], [[Osetínci]], [[Poliaci]], [[Rómovia]], [[Rumuni]], [[Tadžici]], [[Tatovia]], [[Tatári]], [[Turkméni]], [[Tuvinci]], [[Ujguri]], [[Udmurti]], [[Židia]] a ďalší. Najmä kvôli rozdielnemu životnému štýlu jednotlivých národov a z toho vyplývajúcej rozdielnej pôrodnosti, pomer Rusov a ostatných slovanských národov k iným národnostiam od konca druhej svetovej vojny klesal. {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;" class="sortable" |+ '''Počet obyvateľov jednotlivých republík v tisícoch v priebehu rokov'''<ref>Vývoj počtu obyvateľov podľa republík. In: Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 827</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statistika Rossijskoj Imperii, SSSR i Rossijskoj Federacii / Статистика Российской Империи, СССР и Российской Федерации | url = https://istmat.org/statistics | vydavateľ = istmat.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ! style="background:#efefef;" | Republika ! style="background:#efefef;" |[[1913]] ! style="background:#efefef;" |[[1926]] ! style="background:#efefef;" |[[1939]] ! style="background:#efefef;" |[[1950]] ! style="background:#efefef;" |[[1959]] ! style="background:#efefef;" |[[1966]] ! style="background:#efefef;" |[[1970]] ! style="background:#efefef;" |[[1973]] ! style="background:#efefef;" |[[1979]] ! style="background:#efefef;" |[[1987]] ! style="background:#efefef;" |[[1989]] ! style="background:#efefef;" |[[1991]] |- align="right" |[[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] | 89 902 | 92 737 | 108 379 | 101 438 | 117 534 | 126 561 | 130 079 | 132 151 | 137 410 | 145 311 | 147 386 | 148 548 |- align="right" |[[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | 35 210 | 29 515 | 40 469 | 36 906 | 41 869 | 45 516 | 47 127 | 48 243 | 49 609 | 51 201 | 51 704 | 51 944 |- align="right" |[[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] | 6 899 | 4 983 | 8 910 | 7 745 | 8 055 | 8 633 | 9 002 | 9 202 | 9 533 | 10 078 | 10 200 | 10 260 |- align="right" |[[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] | 4 366 | 4 660 | 6 440 | 6 314 | 8 261 | 10 581 | 11 960 | 12 902 | 15 389 | 19 026 | 19 906 | 20 708 |- align="right" |[[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] | 5 565 | 6 037 | 5 990 | 6 703 | 9 154 | 12 129 | 12 849 | 13 705 | 14 684 | 16 244 | 16 538 | 16 793 |- align="right" |[[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] | 2 601 | 2 677 | 3 540 | 3 528 | 4 044 | 4 548 | 4 686 | 4 838 | 4 993 | 5 266 | 5 449 | 5 464 |- align="right" |[[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] | 2 339 | 2 314 | 3 205 | 2 896 | 3 698 | 4 660 | 5 117 | 5 420 | 6 027 | 6 811 | 7 029 | 7 137 |- align="right" |[[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] | 2 828 | | 2 880 | 2 573 | 2 711 | 2 986 | 3 128 | 3 234 | 3 392 | 3 641 | 3 690 | 3 728 |- align="right" |[[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] | 2 056 | | 2 452 | 2 290 | 2 885 | 3 368 | 3 569 | 3 721 | 3 950 | 4 185 | 4 341 | 4 366 |- align="right" |[[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] | 2 493 | 1 857 | 1 885 | 1 943 | 2 093 | 2 262 | 2 364 | 2 430 | 2 503 | 2 647 | 2 681 | 2 681 |- align="right" |[[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] | 864 | 1 002 | 1 458 | 1 740 | 2 066 | 2 652 | 2 933 | 3 145 | 3 523 | 4 143 | 4 291 | 4 422 |- align="right" |[[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] | 1 034 | 1 032 | 1 484 | 1 532 | 1 981 | 2 579 | 2 900 | 3 194 | 3 806 | 4 807 | 5 112 | 5 358 |- align="right" |[[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] | 1 000 | 881 | 1 282 | 1 354 | 1 763 | 2 194 | 2 492 | 2 672 | 3 037 | 3 412 | 3 283 | 3 376 |- align="right" |[[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] | 1 042 | 998 | 1 252 | 1 211 | 1 516 | 1 914 | 2 159 | 2 364 | 2 765 | 3 361 | 3 534 | 3 576 |- align="right" |[[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] | 954 | 1 117 | 1 052 | 1 101 | 1 197 | 1 285 | 1 356 | 1 405 | 1 465 | 1 556 | 1 573 | 1 582 |- align="right" |'''ZSSR''' (celok) | 159 153 | 147 028 | 190 678 | 179 274 | 208 827 | 231 868 | 241 720 | 248 626 | 262 085 | 281 689 | 286 717 | 289 943''' |} === Jazyky === Sovietsky zväz ako mnohonárodnostný štát bol jazykovo veľmi bohatý. Okrem dominantnej [[Ruština|ruštiny]] a ďalších [[Slovanské jazyky|slovanských]] jazykov sa na jeho území hovorilo desiatkami ďalších jazykov z rozličných jazykových skupín. Štát ako taký nemal oficiálny jazyk, napriek tomu bola ruština ako jazyk majoritného obyvateľstva často preferovaná a zdôrazňoval sa jej význam ako hlavného komunikačného jazyka ({{V jazyku|ru|язык межнационального общения}}). To viedlo k [[Dvojjazyčnosť|bilingvizmu]] a [[Viacjazyčnosť|multilingvizmu]], ktorý bol mnohými národmi nenávidený (napr. v [[Pobaltie|pobaltských]] [[Zväzová republika|republikách]], na [[Západná Ukrajina|západnej Ukrajine]] a v ďalších oblastiach). Formálne však boli všetky jazyky na rovnakej úrovni. Po [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|boľševici]] ustanovili základné body politiky rozvoja národnostných menšín v Rusku. Veľká časť vtedajších marxistov sa však postavila proti myšlienke jedného národného jazyka a v roku 1920 tento postoj potvrdil aj boľševický zjazd. Došlo tak k dočasnej [[Derusifikácia|derusifikácii]], ktorá však ostro kontrastuje s obdobím [[Stalinizmus|stalinizmu]], keď boli celé národy vysídľované a rozptýlené po území ZSSR. Otázka jazykov bola politicky citlivá už v časoch [[Ruská ríša|cárskej ríše]], keď dochádzalo niekedy aj k násilnej [[Rusifikácia|rusifikácii]] a tento jav ovplyvnil mnohých ľudí. V 30. rokoch [[Latinizácia v Sovietskom zväze|dochádzalo k zmenám]] niektorých jazykov národov ZSSR. Najmä dovtedajšie [[Arabské písmo|arabské písmo]] nahrádzala [[Cyrilika|cyrilica]], čo bolo pre [[Turkické jazyky|turkické jazyky]] alebo [[Jidiš|jidiš]] veľmi cudzím prvkom. Táto náhrada cyrilikou sa vo väčšine prípadov zachovala aj po osamostatnení stredoázijských republík. == Celosvetovo známe osobnosti sovietskej éry == :''Pozri aj [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]]'' === Politici === [[Súbor:Nikita Khruchchev Colour.jpg|thumb|upright|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]]] * [[Vladimir Iľjič Lenin]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Lev Davidovič Trockij]] * [[Nikita Sergejevič Chruščov]] * [[Leonid Iľjič Brežnev]] * [[Michail Sergejevič Gorbačov]] === Diplomati === * [[Sergej Litvinov]] * [[Andrej Andrejevič Gromyko]] === Vojnoví hrdinovia === [[Súbor:Georgy Zhukov 1.jpg|thumb|upright|[[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]]]] * [[Semion Michajlovič Buďonnyj]] * [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij]] * [[Kliment Jefremovič Vorošilov]] * [[Ivan Stepanovič Konev]] * [[Georgij Konstantinovič Žukov]] * [[Rodion Jakovlevič Malinovskij]] === Umelci === [[Súbor:Sergei Prokofiev circa 1918 over Chair Bain.jpg|thumb|upright|[[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]]] [[Súbor:Алла Пугачёва. 1976.jpg|thumb|upright|[[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]]]] * [[Alexandr Solženicyn]] – spisovateľ * [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij]] – spisovateľ * [[Maxim Gorkij]] – spisovateľ * [[Michail Alexandrovič Šolochov]] – spisovateľ * [[Bulat Šalvovič Okudžava]] – spisovateľ, básnik, hudobný skladateľ * [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]] – poetka * [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič]] – hudobný skladateľ * [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]] – hudobný skladateľ * [[Aram Chačaturjan]] – hudobný skladateľ * [[Vasilij Jakovlevič Tretiak]] – operný spevák * [[Vladimir Vysockij]] – spevák, herec, básnik * [[Maja Pliseckaja]] – baletka * [[Muslim Magomajev]] – spevák * [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] – speváčka * [[Sofia Rotaru]] – speváčka * [[Lev Leščenko]] – spevák * [[Edita Piecha]] – speváčka * [[Ľudmila Gurčenko]] – herečka, speváčka * [[Sergej Michajlovič Ejzenštejn]] – režisér, scenárista * [[Alexandr Arturovič Rou]] – režisér === Priekopníci vedy a techniky === [[Súbor:Convert ru kosmos077.jpg|thumb|upright|[[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]]]] * [[Piotr Leonidovič Kapica]] – vedec, fyzik * [[Andrej Dmitrijevič Sacharov]] – vedec, fyzik * [[Alexandr Michajlovič Prochorov]] – vedec, fyzik * [[Lev Davidovič Landau]] – vedec, fyzik * [[Jurij Gagarin]] – kozmonaut * [[Valentina Vladimirovna Tereškovová|Valentina Tereškovová]] – kozmonautka * [[German Stepanovič Titov|German Titov]] – kozmonaut * [[Sergej Pavlovič Koroľov]] – raketový konštruktér * [[Michail Timofejevič Kalašnikov|Michail Kalašnikov]] – konštruktér zbraní * [[Sergej Vladimirovič Iliušin|Sergej Iliušin]] – letecký konštruktér === Športovci === [[Súbor:Olga Korbut c1972.jpg|thumb|upright|[[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]]]] [[Súbor:Sergei Mikhailovich Makarov Panini 1979.jpg|thumb|upright|[[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]]]] [[Súbor:Garry Kasparov 1980 Malta.jpg|thumb|upright|[[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]]]] * [[Larisa Semionovna Latyninová|Larisa Latyninová]] – športová gymnastka * [[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]] – športová gymnastka * [[Nikolaj Andrianov]] – športový gymnasta * [[Boris Šachlin]] – športový gymnasta * [[Viktor Čukarin]] – športový gymnasta * [[Vitalij Ščerbo]] – športový gymnasta * [[Vsevolod Bobrov]] – hokejista * [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov|Veniamin Alexandrov]] – hokejista * [[Alexandr Davletovič Almetov|Alexandr Almetov]] – hokejista * [[Vladislav Tretiak]] – hokejista, brankár * [[Alexandr Ragulin]] – hokejista * [[Jurij Fiodorov]] – hokejista * [[Viačeslav Fetisov]] – hokejista * [[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]] – hokejista * [[Vladimir Krutov]] – hokejista * [[Igor Larionov]] – hokejista * [[Lev Jašin]] – futbalista, brankár * [[Ľudmila Belousovová]] a [[Oleg Protopopov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Tamara Moskvinová]] a [[Alexej Mišin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Irina Rodninová]] a [[Alexandr Zajcev]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Jekaterina Gordejevová]] a [[Sergej Griňkov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Maja Usovová]] a [[Alexandr Žulin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Ľudmila Pachomovová]] a [[Alexandr Gorškov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Natalia Liničuková]] a [[Gennadij Karponosov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Marina Klimová]] a [[Sergej Ponomarenko]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Sergej Nikolajevič Volkov]] – krasokorčuliar * [[Viktor Petrenko]] – krasokorčuliar * [[Nikolaj Kruglov]] – biatlonista * [[Ľubov Jegorovová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Vladimir Smirnov]] – bežec na lyžiach * [[Larisa Lazutinová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Nina Gavriľuková]] – bežkyňa na lyžiach, štafetový beh * [[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]] – šachista * [[Anatolij Jevgenievič Karpov|Anatolij Karpov]] – šachista == Referencie == {{Referencie}} == Použitá literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = }} * Bašovský, O. a kolektív: ''[[Malá zemepisná encyklopédia ZSSR]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] – Bratislava, 1977, 856 s. * Litschauerová, N.: ''Republiky ZSSR'', Mladé Letá 1977, 170 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Soviet Union}} {{Portál|Rusko}} {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Sovietsky zväz]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Wikipédia:Chýbajúce referencie]] 3vf2a5dr8wufkv69qijx1xu5zyjm3zs 8254959 8254935 2026-07-28T19:41:09Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8254935|8254935]] používateľa [[Special:Contributions/LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[User talk:LoverofBattle12|diskusia]]) bola vrátená: mnohé state (napr. Geografia, Ekonomika) sú bez zdroja, odmazávanie wl 8254959 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Zväz sovietskych socialistických republík | originálny názov = Союз Советских Социалистических Республик | rok vzniku = 1922 | rok zániku = 1991 | viac pred = áno | pred 1 = Ruská sovietska federatívna socialistická republika | pred 1 vlajka = Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1918–1937).svg | pred 2 = Ukrajinská sovietska socialistická republika | pred 2 vlajka = Flag of the Ukrainian SSR (1923-1927).svg | pred 3 = Bieloruská sovietska socialistická republika | pred 3 vlajka = Flag of the Byelorussian SSR (1919).svg | pred 4 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | pred 4 vlajka = Ru transcaucasia1922.png | pred 5 = Bucharská ľudová sovietska republika | pred 5 vlajka = Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg | pred 6 = Chorezmská ľudová sovietska republika | pred 6 vlajka = Flag of Khiva 1920-1923.svg | pred 7 = Estónsko | pred 7 vlajka = Flag of Estonia.svg | pred 8 = Lotyšsko | pred 8 vlajka = Flag of Latvia.svg | pred 9 = Litva | pred 9 vlajka = Flag of Lithuania (1918-1940).svg | pred 10 = Tuvianska aratská republika | pred 10 vlajka = Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Rusko | po 1 vlajka = Flag of Russia (1991-1993).svg | po 2 = Ukrajina | po 2 vlajka = Flag of Ukraine (Soviet shades).svg | po 3 = Bielorusko | po 3 vlajka = Flag_of_Belarus_(1918,_1991-1995).svg | po 4 = Moldavsko | po 4 vlajka = Flag of Moldova (1990–2010).svg | po 5 = Gruzínsko | po 5 vlajka = Flag of Georgia (1990-2004).svg | po 6 = Arménsko | po 6 vlajka = Flag of Armenia.svg | po 7 = Azerbajdžan | po 7 vlajka = Flag of Azerbaijan 1918.svg | po 8 = Kazachstan | po 8 vlajka = Flag of the Kazakh SSR.svg | po 9 = Uzbekistan | po 9 vlajka = Flag of Uzbekistan.svg | po 10 = Turkménsko | po 10 vlajka = Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic.svg | po 11 = Tadžikistan | po 11 vlajka = Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg | po 12 = Kirgizsko | po 12 vlajka = Flag of Kyrgyzstan (1991-1992).svg | po 13 = Estónsko | po 13 vlajka = Flag of Estonia.svg | po 14 = Lotyšsko | po 14 vlajka = Flag of Latvia.svg | po 15 = Litva | po 15 vlajka = Flag of Lithuania (1988–2004).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Soviet Union.svg | článok o vlajke = Vlajka Sovietskeho zväzu | vlajka veľkosť = | znak = State Emblem of the Soviet Union.svg | článok o znaku = Štátny znak Sovietskeho zväzu | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Internacionála (pieseň)|Интернационал]] (1922 – 1944)<br />Internacional<br />(Internacionála) [[Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik|Государственный гимн Советского Союза]] (1944 – 1991)<br />Gosudarstvennyj gimn Sovetskogo Sojuza<br />(Štátna hymna Sovietskeho zväzu) | článok o hymne = Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik | motto = Пролетарии всех стран, соединяйтесь!<br />Proletarii vsech stran, sojediňajtes!<br />(Proletári všetkých krajín, spojte sa!) | článok o motte = | mapa = Union of Soviet Socialist Republics (orthographic projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Sovietsky zväz po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] | hlavné mesto = [[Moskva]] | rozloha = 22 402 200 | rozloha poznámka = (v roku 1989) | najvyšší bod = [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] | najvyšší bod poznámka = ({{mnm|7495}}) | najdlhšia rieka = [[Jenisej]] | najdlhšia rieka poznámka= ({{km|5539|m}}) | počet obyvateľov = 286 730 819 | počet obyvateľov poznámka = (1989) | jazyky = [[ruština]] plus ďalších 14 oficiálnych jazykov | národnostné zloženie = [[Rusi]] <small>(50,8 %, 1989)</small>, [[Ukrajinci]] <small>(15,5 %, 1989)</small>, [[Uzbeci]] <small>(5,8 %, 1989)</small>, [[Bielorusi]] <small>(3,5 %, 1989)</small> a mnoho ďalších národov a etník | náboženstvo = štátom propagovaný [[ateizmus]], ďalej [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[islam]] | štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[zoznam socialistických štátov|socialistická republika]]<br />(''de iure'')<br />[[Stranícka diktatúra|diktatúra jednej strany]] (''de facto'') | materská zem = | mena = [[sovietsky rubeľ]] (руб) (SUR) | vznik = [[30. december|30. decembra]] [[1922]] (spojením štyroch sovietskych socialistických republík) | zánik = [[26. december|26. decembra]] [[1991]] (deklaráciou č. 142-H Najvyššieho sovietu ZSSR, ktorý oficiálne uznal rozpustenie ZSSR ako štátu a subjektu medzinárodného práva) }} '''Sovietsky zväz''', dlhý tvar '''Zväz sovietskych socialistických republík''' (skratka: '''ZSSR'''; {{V jazyku|rus|Союз Советских Социалистических Республик (СССР)|''Sojuz Sovetskich Socialističeskich Respublik'' (''SSSR'')}}; hovorovo: ''Sojúz''<ref name="Oravec2014">ORAVEC, P. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny, 2014</ref>{{rp|238}}, ''Sojuz''<ref>FRÝBORT, P. Vekslák. Bratislava: Tatran, 1990.</ref>, ''Sajúz''<ref name="Oravec2014"/>{{rp|227}}), bol [[federácia|federatívny]] [[socializmus|socialistický]] zväzový štát rozprestierajúci sa na území [[východná Európa|východnej Európy]], [[stredná Ázia|strednej]] a [[severná Ázia|severnej Ázie]], ktorý existoval v rokoch [[1922]] až [[1991]]. Svojou rozlohou 22,4 milióna [[štvorcový kilometer|km²]] zaberal takmer jednu šestinu súše sveta. Bol najväčším štátom v histórii ľudstva. Jeho hlavným mestom bola [[Moskva]]. Štatistiky [[Organizácia Spojených národov|OSN]] vyčleňovali ZSSR pre jeho obrovskú rozlohu a spoločensko-hospodársku špecifickosť ako osobitný, svetadielom zodpovedajúci celok. Začiatkom roka [[1989]] mal 286,7 milióna obyvateľov, vyše sto veľkých a malých národností odlišujúcich sa jazykom a kultúrou, ktoré ale spájali rovnaké historické korene a osud. Približne polovica obyvateľov boli [[Rusi]]. Sovietsky zväz tvorilo 15 štátov: [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Rusko]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajina]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bielorusko]], [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbekistan]], [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstan]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínsko]], [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžan]], [[Litovská sovietska socialistická republika|Litva]], [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavsko]], [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšsko]], [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizsko]], [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžikistan]], [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsko]], [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménsko]] a [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónsko]]. == Dejiny == === Vznik === {{Hlavný článok|februárová revolúcia (1917)|októbrová revolúcia|ruská občianska vojna}} V priebehu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] došlo v [[Ruská ríša|Cárskom Rusku]] k veľkému oslabeniu neefektívneho cárskeho režimu. 8. až 12. marca 1917 došlo v [[Petrohrad]]e k štrajku a protestom, ktoré prerástli do otvoreného boja s cárskou mocou. Tieto udalosti sú známe ako [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. V dôsledku neschopnosti riešiť vzniknutú situáciu, ako aj veľkému odporu verejnosti voči jeho osobe, 15. marca 1917 cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] abdikoval. Správou krajiny bola poverená Dočasná vláda pod vedením konštitučného demokrata [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgija Ľvova]] neskôr od júna 1917 [[Strana socialistov-revolucionárov|esera]] [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Kerenského]]. Dočasná vláda sa delila o moc s Petrohradským revolučným výborom, tzv. [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradským sovietom]], ich cieľom bolo doviesť krajinu do demokratických volieb do Ústavodarného zhromaždenia. V dôsledku komplikovanej vojnovej, ekonomickej aj sociálnej situácie, sa však jednalo o zložitý proces. Dočasná vláda v priebehu roka postupne strácala podporu verejnosti, čo úspešne využili boľševici pod [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovým]] vedením. Dňa [[7. november|7. novembra]] roku [[1917]] začala v [[Petrohrad]]e tzv. [[Októbrová revolúcia|oktobrová revolúcia]]. Jej dôsledkom bola [[ruská občianska vojna]], ktorá spôsobila systémový aj územný rozpad [[Ruská ríša|Ruska]]. Samostatnosť vyhlásili krajiny, ktoré boli do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pod cudzou nadvládou: [[Poľsko]], [[Fínsko]], [[Ukrajina]], [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Na jednu stranu sa postavili prívrženci cára („[[Biele hnutie|Bieli]]“ alebo [[Bielogvardejci]]) a prívrženci komunistickej revolúcie na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|V.I. Leninom]] na opačnú stranu. Do občianskej vojny bolo zatiahnuté obyvateľstvo celej krajiny. Okrem spomínaných „Bielych“ a „Červených“ možno spomenúť aj [[kozáci|kozákov]] na Ukrajine a Done či jednotky anarchistov, ktorí na krátku dobu na Ukrajine ustanovili vlastný štát (išlo o prvý pokus o budovanie anarchistického štátneho útvaru v histórii). Boľševici formálne uznali zásady „sebaurčenia národov“. V okolitých krajinách začali podporovať lokálne komunistické strany. Podporu najčastejšie sprevádzali aj intervencie [[Červená armáda|Červenej armády]]. Na obsadených oblastiach vyhlasovali „vládu sovietov“, spravovanú formálne cez robotníkov a roľníkov – fakticky cez straníckych [[komisár]]ov. Prebiehala [[konfiškácia]] priemyselných závodov a nehnuteľností, roľníkom neskôr zaberali „prebytky potravín“. Diali sa politické razie voči buržoázii: [[statkár]]om, [[podnikateľ]]om, zámožným roľníkom ([[kulak]]om) . Októbrová revolúcia skončila víťazstvom boľševickej [[Červená armáda|Červenej armády]]. === Vytvorenie ZSSR === [[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vľavo|Hladomor v Povolží v rokoch 1921–1922 usmrtil odhadom 6 miliónov ľudí]] [[Súbor:Soviet Union 1922.svg|thumb|300px|Sovietsky zväz pri svojom vzniku v roku 1922]] Postupne sa boľševikom podarilo ovládnuť väčšinu územia bývalého [[Rusko|cárskeho Ruska]] a [[30. december|30. decembra]] [[1922]] bol vytvorený Sovietsky zväz. Zakladajúcimi zväzovými republikami boli [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] a [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]]. Deklarácia z 30. decembra 1922 o vzniku zväzu nehovorila iba o územiach, ktoré vtedy mali pod kontrolou boľševici. Oznamovalo sa v nej, že Sovietsky zväz sa otvára nielen vtedajším teritóriám ochotných sa pridať, ale cieľom je vytvorenie celosvetovej socialistickej republiky. Symbolmi sa stali [[kosák a kladivo]] ako spojenie robotníkov a roľníkov a päťcípa [[červená hviezda]]. Hymnou bola nadnárodná [[Internacionála (pieseň)|Internacionála]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Sovietsky zväz opanuje celú planétu, hotovali sa pred sto rokmi boľševici|url=https://www.postoj.sk/120072/sovietsky-zvaez-opanuje-celu-planetu-hotovali-sa-pred-sto-rokmi-bolsevici|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-12-15|jazyk=sk|meno=Jozef|priezvisko=Hajko}}</ref> Neskôr pribúdali ďalšie: z teritória RSFSR sa vyčlenili [[27. október|27. októbra]] [[1924]] [[Turkménska SSR]] a [[Uzbecká SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1929]] [[Tadžická SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] bola zrušená Zakaukazská SFSR, ktorá sa zmenila na tri samostatné SSR: [[Arménska SSR]], [[Azerbajdžanská SSR]] a [[Gruzínska SSR]]. K tomu ešte toho istého roku pribudli vyčlenením zo RSFSR aj [[Kazašská SSR]] a [[Kirgizská SSR]], takže v ústave ZSSR z roku 1936 figuruje už 11 rovnocenných republík. Zvyšovanie počtu členských republík bolo neskôr spojené s [[sovietska okupácia Pobaltských republík|obsadením Pobaltia]], [[Zimná vojna|sovietsko-fínskou vojnou]] a [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1940]] zjednotením novodobytých území so ZSSR a následným vyčlenením vznikla [[Karelsko-fínska SSR]]. Roku 1939 podľa tzv. [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]], boli po [[17. september|17. septembri]] [[1939]] pričlenené Západná Ukrajina a Západné Bielorusko, ktoré boli kedysi súčasťou cárskeho Ruska a boli stratené vo vojne s [[Poľsko]]m v roku [[1921]]. [[2. august]]a bola tiež pričlenená [[Besarábia]] odňatá [[Rumunsko|Rumunsku]] a vznikla [[Moldavská SSR]], ktorá bola pôvodne autonómnou republikou Ukrajinskej SSR. V dôsledku pobytu sovietskych jednotiek v pobaltských krajinách, a vyvolania „socialistických revolúcií“ v týchto štátoch vznikli: [[6. august]]a [[1940]] [[Estónska SSR]], [[3. august]]a [[1940]] [[Litovská SSR]] a [[5. august]]a [[1940]] [[Lotyšská SSR]]. ZSSR sa teda nakoniec skladal zo 16 zväzových republík. V nasledujúcom období už k vzniku nových republík nedošlo, [[16. jún]]a [[1956]] bola [[Karelsko-fínska SSR]] zlúčená s Ruskou SFSR ako jej autonómna republika. Od svojho vzniku bolo ZSSR založené na vláde jednej ([[Komunizmus|komunistickej]]) strany. Oficiálnym dôvodom bolo zabrániť návratu [[Kapitálová primeranosť|kapitalistického]] [[Vykorisťovanie|vykorisťovania]] a princípom [[Demokratický centralizmus|demokratického centralizmu]] najefektívnejšie uplatňovať "vôľu ľudu". Ruská [[komunistická strana]] sa najprv (1925) premenovala na Všezväzová komunistická strana boľševikov (VKSb) a v roku [[1952]] na [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] (KSSZ). Mala jedno vedenie a jej členmi boli boľševici (komunisti) zo všetkých zväzových republík. Táto strana centralizovane rozhodovala o všetkom, a preto bol od začiatku Sovietsky zväz iba fiktívne spolkom nezávislých republík. Vnútrozväzové hranice nemali žiaden význam, slúžili skôr iba ako bariéry na zamedzenie voľného pohybu vlastných obyvateľov. Situácia sa vážne zmenila, keď sa z nich po rozpade ZSSR, stali hranice nových samostatných štátov.<ref name=":0" /> Pôvodne mala chradnúceho [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] nahradiť „trojka“ vedúcich predstaviteľov zakladajúcich republík ZSSR: [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorij Zinoviev]] z Ukrajinskej SSR, [[Lev Borisovič Kamenev|Lev Kamenev]] z RSFSR a [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] zo Zakaukazskej SFSR. Už 3. apríla 1922 bol Stalin vymenovaný za generálneho tajomníka KSSZ a Lenin ho ustanovil za vedúceho robotnícko-roľníckeho inšpektorátu, čo mu dodalo značnú moc. === Stalinova vláda === {{Pozri aj|Stalinizmus|Veľký teror|Kolektivizácia v Sovietskom zväze|Hladomor na Ukrajine}} [[Súbor:5marshals 01.jpg|náhľad|vľavo|Päť [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov ZSSR]] v roku 1935. Iba dvaja z nich – [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonnyj]] a [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilov]] – prežili [[Veľká čistka|stalinské čistky]].]] [[Súbor:Bundesarchiv_Bild_183-H27337,_Moskau,_Stalin_und_Ribbentrop_im_Kreml.jpg|thumb|170px|[[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] a [[Joachim von Ribbentrop]] si vymieňajú potrasenie rúk po podpise [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Molotov–Ribbentrop]] v auguste 1939.]] Po smrti [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] v roku 1924 sa dostal na čelo [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]. Ten najprv využil nejednotnosť svojej opozície v strane a postupne odstraňoval svojich politických protivníkov. Najskôr za pomoci [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorija Zinovieva]] a [[Lev Borisovič Kamenev|Leva Kameneva]] odstránil [[Lev Davidovič Trockij|Leva Trockého]], následne sa obrátil aj proti spojencom z tohto triumvirátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grigory Yevseyevich Zinovyev {{!}} Russian revolutionary {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Grigory-Yevseyevich-Zinovyev|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2023-05-14|jazyk=en}}</ref> V tom čase začala premena krajiny podľa Stalinových predstáv. Začala sa brutálna [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácia]] a prenasledovanie odporcov sovietskeho režimu, za obeť Stalinovej politiky v tej dobe len na Ukrajine zomrelo 3,3 milióna ľudí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = | titul = Krvavé územie : Európa medzi Hitlerom a Stalinom | vydanie = 1 | vydavateľ = Promedia Group | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-8159-025-2 | kapitola = | strany = 44-45| jazyk = }}</ref> Začalo sa tiež intenzívne spriemyselňovanie. Neskôr koncom 30. rokov Stalin zintenzívnil boj proti svojim vnútorným nepriateľom nielen v strane, ale aj v armáde. Vrcholili [[stalinské represie]], najbrutálnejšie z nich sú označované ako [[veľký teror]]. Za obeť týchto čistiek padli mnohé významné osobnosti ako [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Nikolaj Bucharin]]. Na krajinu mali veľmi zlý dopad tiež [[stalinské čistky v armáde|čistky v armáde]], ktorým padli za obeť 3 z piatich vtedajších maršalov, ale aj tisíce ďalších generálov a nižších dôstojníkov. Až [[zimná vojna]] s Fínskom ukázala, v akom bezútešnom stave sa sovietske ozbrojené sily skutočne nachádzajú. Sovietsky zväz sa v tomto období angažoval vo viacerých ozbrojených konfliktoch s Japonskom, v ktorých však na rozdiel od bojov s Fínskom červená armáda obstála veľmi dobre. Stalin navyše medzitým podpísal [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluvu o priateľstve]] s nacistickým Nemeckom, ktoré ako dúfal, sa prv než udrie na ZSSR oslabí bojom v západnej Európe. Plánovaná reorganizácia a dozbrojenie armády malo byť ukončené v roku 1942. Od začiatku roka 1941 však bolo evidentné, že ďalším cieľom [[Adolf Hitler|Hitlerových]] vojsk bude práve Sovietsky zväz. Stalin však celkom ignoroval všetky varovné informácie, dnes sa všeobecne predpokladá, že tak chcel oddialiť nemecký útok. ==== Druhá svetová vojna ==== {{Hlavný článok|Východný front (druhá svetová vojna)|Sovietske vojnové zločiny}} [[Súbor:German troops crossing the Soviet border.jpg|thumb|upright|Nemecké jednotky na sovietskej štátnej hranici, 22. jún 1941]] Dňa [[22. jún]]a [[1941]] krajinu napadlo [[nacistické Nemecko]] a rad jeho [[Os Berlín-Rím-Tokio|spojencov]], čim otvorili tzv. [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] začala sa najväčšia ozbrojená kampaň v histórii. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je toto obdobie bežne označované ako ''Veľká vlastenecká vojna'' (tento názov po prvýkrát použil Stalin). Vojna sa pre krajinu začala za tých najnevhodnejších podmienok a ZSSR hneď na začiatku utrpel ťažké straty. Do velenia armády navyše mnohokrát neodborne zasahoval Stalin, najprv prikázal viesť frontálny protiútok nepripravenými, nedostatočne zmobilizovanými a nerozvinutými jednotkami západných okruhov, čo malo za následok stratu väčšiny týchto jednotiek, neskôr vo viacerých momentoch trval na držaní významných bodov namiesto [[ústup (vojenstvo)|ústupu]]. Tak bolo len pri Kyjeve zajatých alebo zabitých vyše 600&nbsp;000 sovietskych vojakov. Okrem toho však pomerne účinne pôsobil na zahraničnopolitickej, propagandistickej a hospodárskej scéne. Okamžite po napadnutí krajiny uzavrel spojenectvo so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]], to i napriek tomu, že tieto krajiny boli ideologickými nepriateľmi sovietskeho systému. V priebehu vojny tiež zvýšil spoluprácu s [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnou cirkvou]] a prakticky pozastavil jej prenasledovanie. Týmito krokmi si nielen zabezpečil dôležitých spojencov pre boj proti veľmi silnému nepriateľovi, ale v časti obyvateľstva vyvolal dojem, že po vojne sa pomery v krajine zmenia k lepšiemu. Veľmi dôležitá bola tiež mobilizácia obyvateľstva, ktorú Stalin zvládol veľmi dobre, rovnako ako pomerne úspešne evakuoval veľkú časť priemyslu a robotníkov, ktorá sa nachádzala v oblastiach ohrozených nemeckým vpádom. [[Súbor:RIAN archive 44732 Soviet soldiers attack house.jpg|thumb|left|240px|[[Bitka o Stalingrad]], ktorú mnohí historici považujú za rozhodujúci zlom v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]]] Počas [[bitka o Moskvu|bitky pred Moskvou]] sa začal rysovať skutočný obrat v druhej svetovej vojne. Ukázalo sa, že napriek všetkým snahám Nemci [[Moskva|Moskvu]] nedosiahnu a naopak, boli po prvýkrát za vojnu nútení ustupovať. Toto však netrvalo dlho, Sovieti nepredpokladali tak skoré zotavenie nemeckých jednotiek a na jar 1942 boli zaskočení silnými protiútokmi. Nacistické vojská opäť prenikli hlboko do územia ZSSR, teraz však smerom k dolnému toku [[Volga|Volgy]] na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Nasledovala ťažká [[bitka o Stalingrad]], v ktorej však Nemcov opäť zastavil silný odpor sovietskych vojsk a nečakaný protiútok, ktorý zničil ich 6. armádu a ťažko poznamenal 4. tankovú a ďalšie 3 rumunské a maďarské armády. Počas [[Bitka v Kurskom oblúku|bitky pri Kursku]] zlyhala posledná nemecká šanca o možnosť vybojovať na východe rovnováhu. Nemci však ešte neboli zničení a ich vytlačenie z krajiny trvajúce do leta 1944 si vyžiadalo tisíce mŕtvych. Oblasti, ktoré boli zasiahnuté bojmi, boli ťažko poškodené, miestami navyše celkom vyľudnené. Nemci na sovietskom území spáchali jedny z najťažších [[vojnový zločin|vojnových zločinov]]. Proti nacistickej okupácii sa v krajine postavilo silné hnutie odporu, ktoré viedlo na okupovaných územiach intenzívnu [[partizánska vojna|partizánsku vojnu]]. [[2. máj]]a [[1945]] sovietske jednotky [[bitka o Berlín|dovŕšili likvidáciu]] nemeckých vojsk v [[Berlín]]e. Neskôr bola ich časť presmerovaná na [[Praha|Prahu]], kde sa stále nachádzalo vyše 500&nbsp;000 nemeckých vojakov unikajúcich na západ. V noci z 8. na [[9. máj]]a 1945 nemecké vojská kapitulovali. Ozbrojené sily sovietskeho zväzu sa podieľali alebo sami oslobodili [[Poľsko]], [[Rumunsko]], [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Juhoslávia|Juhosláviu]], [[Nórsko]] a [[Nemecko]], ktoré bolo rozdelené na okupačné zóny. Krajinou, ktorá sa na porážke nacistického Nemecka podieľala najväčšou mierou bol práve Sovietsky zväz. Na požiadanie Spojencov v auguste 1945 zaútočili sovietske vojská na japonskú armádu v [[Mandžusko|Mandžusku]] a prispeli tak k skorej kapitulácii poslednej z krajín Osi, ktorá ešte vzdorovala ich tlaku. [[Súbor:Map US Lend Lease shipments to USSR-WW2.jpg|náhľad|300px|Americké zásielky v rámci programu [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] do ZSSR]] Sovietskemu zväzu v jeho vojnovom úsilí výrazne pomohli [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]] prostredníctvom [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] (''Lend-Lease''). Celkovo americké dodávky do ZSSR prostredníctvom ''Lend-Lease'' predstavovali 11 miliárd [[Americký dolár|dolárov]] v materiáli: viac než 400 000 [[Jeep|džípov]] a nákladných áut; 12 000 obrnených vozidiel (vrátane 7 000 [[tank]]ov, z toho asi 1 386<ref>Zaloga (Armored Thunderbolt) pp. 28, 30, 31</ref> ks [[M3 Lee]] a 4 102 [[M4 Sherman]]);<ref>''Lend-Lease Shipments: World {{nowrap|War II}}'', Section IIIB, Published by Office, Chief of Finance, War Department, December 31, 1946, p. 8.</ref> 11 400 lietadiel (z toho 4 719 [[Bell P-39 Airacobra]], 3 414 [[Douglas A-20|Douglas A-20 Havoc]] a 2 397 ks [[Bell P-63 Kingcobra]])<ref>{{harvbz|Hardesty|1991|St=253}}</ref> a 1,75 milióna ton potravín.<ref>[http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf''World {{nowrap|War II}} The War Against Germany And Italy''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170506174749/http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf |date=2017-05-06 }}, US Army Center of Military History, p. 158.</ref> Približne 17,5 milióna ton vojenského vybavenia, vozidiel, priemyselných zásob a potravín bolo do ZSSR odoslaných zo [[západná pologuľa|západnej pologule]], z ktorých 94 % pochádzalo z USA. Pre porovnanie, celkom 22 miliónov ton pristálo v Európe na zásobovanie amerických síl od januára 1942 do mája 1945. Odhaduje sa, že americké dodávky do ZSSR cez samotný perzský koridor boli podľa štandardov americkej armády dostatočné na udržanie šesťdesiatich bojových divízií v línii.<ref>{{cite web|title=The five Lend-Lease routes to Russia |url=http://www.o5m6.de/Routes.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20031212063805/http://www.o5m6.de/routes.html|url-status=dead |archive-date=December 12, 2003 |website=Engines of the Red Army |access-date=July 12, 2014}}</ref><ref>{{cite book |last1=Motter |first1=T.H. Vail |title=The Persian Corridor and Aid to Russia |date=1952 |publisher=Center of Military History |pages=4–6 |url=https://history.army.mil/books/wwii/persian/index.htm|access-date=July 12, 2014}}</ref> O život prišlo vyše 15 miliónov sovietskych civilistov. Počas druhej svetovej vojny bolo v boji zabitých 8,7 milióna vojakov Červenej armády, z toho 5,8 milióna [[Rusi|Rusov]], 1,4 milióna [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a 1,5 milióna príslušníkov ostatných sovietskych národov.<ref>G. I. Krivosheev. ''Soviet Casualties and Combat Losses''. Greenhill 1997 {{ISBN|978-1-85367-280-4}} Strany 85–97</ref> Ďalej v rokoch 1941–1942 v nemeckom zajatí [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynulo okolo 3 miliónov sovietskych vojnových zajatcov]] v rámci nemeckého plánu genocídy slovanských národov tzv. [[Generalplan Ost]].<ref>„[http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi Geografie krvavých zemí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402113501/http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi |date=2015-04-02 }}“. Respekt. 24. novembra 2013</ref> Nemeckí vojaci a ich spojenci sa na sovietskom území vo veľkom dopúšťali [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti]], ako bol napríklad masaker v Odesse v októbri 1941, pri ktorom rumunské a nemecké jednotky zastrelili alebo upálili až 34 000 odesských Židov, alebo [[Blokáda Leningradu|obliehanie Leningradu]] nemeckými a fínskymi vojskami, ktoré si vyžiadalo životy 1 milióna civilistov. V [[Bielorusko|Bielorusku]] boli vyvraždené stovky dedín a celkovo zahynula asi štvrtina vtedajšej bieloruskej populácie.<ref>„[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/219876-v-beloruske-chatyni-upalili-naciste-zaziva-149-obyvatel-vcetne-75-deti/ V bieloruskej Chatyni upálili nacisti zaživa 149 obyvateľov, vrátane 75 detí]“. Česká televízia. 22. marca 2013</ref> Sovietski vojaci sa dopúšťali hromadného znásilňovania na okupovaných územiach, najmä v [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|Nemecku]].<ref>{{cite book|title=Women and War|url=https://books.google.com/books?id=lyZYS_GxglIC&pg=PA480|year=2006|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-85109-770-8|pages=480–}} </ref> Po povojnových znásilneniach nasledovali desaťročia mlčania.<ref>{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220112/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html|archive-date=12 January 2022 |url-access=subscription |url-status=live|title=German women break their silence on horrors of Red Army rapes|author=Allan Hall in Berlin|date=24 October 2008|work=Telegraph.co.uk|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="The Independent">{{cite web|url=https://www.independent.co.uk/news/world/europe/raped-by-the-red-army-two-million-german-women-speak-out-1669074.html|title=Raped by the Red Army: Two million German women speak out|work=The Independent|date=15 April 2009|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="Susanne Beyer">{{cite news|url=http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,680354,00.html|title=Harrowing Memoir: German Woman Writes Ground-Breaking Account of WW2 Rape|author=Susanne Beyer|newspaper=Der Spiegel|date=26 February 2010|publisher=Spiegel.de|access-date=10 December 2014}}</ref> Podľa historika [[Antony Beevor|Antonyho Beevora]], ktorého knihy boli v roku 2015 zakázané na niektorých ruských školách a vysokých školách, zložky [[NKVD]] (sovietskej tajnej polície) odhalili, že vedenie vedelo, čo sa deje, ale urobilo málo, aby to zastavilo.<ref name=Bird>{{cite journal |last=Bird |first=Nicky |title=Berlin: The Downfall 1945 by Antony Beevor |journal=International Affairs |volume=78 |number=4 |date=October 2002 |pages=914–916 |institution=Royal Institute of International Affairs}}</ref> Znásilnení sa často dopúšťali jednotky zadných sledov, týlové jednotky. Podľa profesora Olega Ržeševského bolo „4 148 dôstojníkov Červenej armády a mnoho vojakov potrestaných za páchanie zverstiev“. Presný počet nemeckých žien a dievčat znásilnených sovietskymi vojskami počas vojny a okupácie nie je známy, ale historici odhadujú, že ich počty sú pravdepodobne státisíce a možno až dva milióny.<ref name=":4">{{Cite book|last=Norman M.|first=Naimark, Norman M.|title=The Russians in Germany: A History of the Soviet Zone of Occupation, 1945–1949|publisher=Cambridge: Belknap Press|year=1995|isbn=|location=|pages=70}}</ref> ==== Obdobie povojnovej Stalinovej vlády ==== [[Súbor:Mao, Bulganin, Stalin, Ulbricht Tsedenbal.jpeg|thumb|[[Mao Ce-tung]] na oslavách Stalinových 70. narodenín v [[Moskva|Moskve]], 1949]] Stalin počas vojny na základe dohôd so západnými Spojencami získal vplyv vo východoeurópskych krajinách, kde po vojne podporoval rozmach komunistických režimov. Očakávania mnohých ľudí v zlepšenie vzťahov so západom sa však nenaplnili. USA a ZSSR sa začali viesť nevraživú politiku, ktorá vyústila do [[studená vojna|studenej vojny]]. Stalin navyše pokračoval v nezmyselne krutej domácej politike, opäť obrátil hnev proti nepriateľom režimu, do pracovných táborov poslal milióny bývalých vojakov, či ďalších „nepriateľov vlasti“. Chyby v jeho vnútornej aj zahraničnej politike mali podstatný vplyv na to, že po jeho smrti v roku 1953 začala krajina mocensky, ako aj ekonomicky upadať. Tento úpadok mal neskôr výrazný vplyv na samotný rozpad ZSSR. Počas bezprostredného povojnového obdobia Sovietsky zväz prestaval a rozšíril svoju ekonomiku, pričom si zachoval prísne centralizovaný systém. Prevzal účinnú kontrolu nad väčšinou krajín [[Východná Európa|východnej Európy]] (okrem [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a neskôr [[Albánsko|Albánska]]) a premenil ich na [[Satelitný štát|satelitné štáty]], ktoré v roku 1955 zviazal vojenskou alianciou [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskou zmluvou]]. Ďalej od rokov 1949 až 1991<ref name="fas.org">{{cite web |title=Main Intelligence Administration (GRU) Glavnoye Razvedovatel'noye Upravlenie – Russia / Soviet Intelligence Agencies |url=https://fas.org/irp/world/russia/gru/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20081226090607/http://www.fas.org/irp/world/russia/gru/|archive-date=26 December 2008 |access-date=24 November 2008 |publisher=Fas.org}}</ref> v hospodárskej organizácii [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rade vzájomnej hospodárskej pomoci]] čiže RVHP, náprotivku [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS). Hoci bola Varšavská zmluva nominálne „obrannou“ alianciou, jej primárnou funkciou bolo chrániť hegemóniu Sovietskeho zväzu nad jeho východoeurópskymi satelitmi, pričom jedinými priamymi vojenskými akciami paktu boli invázie do vlastných členských štátov, ktoré mali zabrániť ich odtrhnutiu.<ref name="history.com">[https://www.history.com/.amp/this-day-in-history/warsaw-pact-ends This day in history: the Warsaw Pact ends]</ref> ZSSR sa sústredil na vlastnú obnovu, zabral a odviezol väčšinu nemeckých priemyselných závodov a vymáhal vojnové reparácie od [[Nemecká demokratická republika|východného Nemecka]], [[Maďarská ľudová republika|Maďarska]], [[Rumunská socialistická republika|Rumunska]] a [[Bulharská ľudová republika|Bulharska]] pomocou spoločných podnikov ovládaných Sovietmi. Tiež zaviedol obchodné dojednania zámerne navrhnuté tak, aby zvýhodnili štát. Moskva ovládala komunistické strany, ktoré ovládali satelitné štáty, a tie sa riadili príkazmi z [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. Historik Mark Kramer uzatvára: {{citát|„Čistý odliv zdrojov z východnej Európy do Sovietskeho zväzu činil v prvom desaťročí po druhej svetovej vojne približne 15 až 20 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá sa približne rovná celkovej pomoci poskytnutej Spojenými štátmi západnej Európe v rámci Marshallovho plánu“<ref>Mark Kramer, "The Soviet Bloc and the Cold War in Europe," in {{Cite book |editor-first=Klaus | editor-last=Larresm |url=https://books.google.com/books?id=EyNcCwAAQBAJ&pg=PT174|title=A Companion to Europe Since 1945 |publisher=Wiley |year=2014 |isbn=978-1-118-89024-0 |page=79}}</ref>}} Neskôr RVHP poskytla pomoc nakoniec víťaznej [[Komunistická strana Číny|Čínskej komunistickej strane]] a jej vplyv rástol i inde vo svete. Zo strachu z jej ambícií sa vojnoví spojenci Sovietskeho zväzu, [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]], stali jeho nepriateľmi. V nasledujúcej [[Studená vojna|studenej vojne]] sa obe strany nepriamo stretli v zástupných vojnách. Myšlienkovým smerom určujúcim politiku západu voči ZSSR sa v roku 1947 stala [[Trumanova doktrína]], známa tiež ako „zadržiavanie komunizmu“. USA a ich spojenci začali brániť expanzívnym snahám Sovietskeho zväzu vojenskou a ekonomickou silou.<ref name="pacner267">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. S. 267.</ref> === 1953{{--}}1985 === [[Súbor:Soviet empire 1960.png|thumb|left|Mapa zobrazujúca najväčší územný rozsah Sovietskeho zväzu a štáty, ktoré politicky, hospodársky a vojensky ovládal v roku 1960]] Po Stalinovej smrti jeho bývalí blízki spolupracovníci, často zodpovední za brutálne stalinské zločiny radikálne zmenili politický kurz. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berija]] (minister vnútra) napríklad začal s prepúšťaním politických väzňov z rúk ministerstva vnútra (bývalého [[NKVD]]) a kritikou Stalina na vnútrostraníckej úrovni. V dôsledku obáv ostatných špičiek sovietskej politiky z nárastu jeho moci však bol pomerne rýchlo odstránený a popravený. Hlavou štátu bezprostredne po smrti Stalina bol [[Georgij Maximilianovič Malenkov|G. M. Malenkov]], ktorý sa pokúšal o ekonomické reformy, z postu predsedu rady ministrov však bol odstránený agilnejším [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. Po XX. zjazde komunistickej strany v roku [[1956]], nový prvý sekretár strany N. S. Chruščov odsúdil kult osobnosti ako aj mnohé [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] kroky. Chruščov, ale i jeho nasledovníci, však už neboli ochotní stavať svoju moc na krutovláde a pracovných táboroch v takej miere, ako ich predchodca. Ako ukázala neskôr napr. [[Karibská kríza]], neboli ochotní ani riskovať priamy konflikt s [[Spojené štáty|USA]] alebo inou krajinou [[NATO]]. Za vlády Nikitu Chruščova však prebehlo aj zblíženie ZSSR s USA, bola napr. zriadená horúca linka medzi Kremľom a Bielym domom, ktorá v kritických situáciách umožňovala okamžitý kontakt vodcov oboch krajín. Popri množstve chaotických reforiem, o ktoré sa Chruščov pokúsil, patrí medzi výsledky jeho aktivít aj napr. pričlenenie Krymu k Ukrajinskej SSR. Roku [[1964]] bol Chruščov zbavený moci členmi tvrdého krídla Strany a odsunutý do úzadia. Na jeho miesto sa tlačili hneď niekoľkí predstavitelia elity: predseda vlády [[Alexej Kosygin]], predseda prezídia Najvyššieho sovietu [[Nikolaj Podgornyj]] (funkcia formálnej hlavy ZSSR) a stranícky byrokrat [[Leonid Iľjič Brežnev]], zastávajúci post prvého tajomníka UV KSSS. Spomedzi nich získal v priebehu 2 rokov najvyšší vplyv Leonid Brežnev. [[Súbor:Ford signing accord with Brehznev November 24 1974 myheritage.jpg|thumb|[[prezident Spojených štátov|Prezident USA]] [[Gerald Ford]] a sovietsky vodca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] podpisujú dohodu [[Strategic Arms Limitation Talks#SALT I|SALT I]], 1974]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Práve on mal v nasledujúcich rokoch veľký podiel na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|intervencii]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v lete roku [[1968]]. Počas jeho vlády sa výrazne zhoršili vzťahy s [[ČĽR|Čínou]]. Čínski vodcovia označovali ZSSR za svojho najväčšieho nepriateľa. Prebehlo tiež niekoľko menších ozbrojených stretnutí, v marci roku [[1969]] na rieke [[Ussuri]] a na riečnom ostrove [[Damanskij (ostrov)|Damanskij]] ([[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|čínsko-sovietske konflikty]]). Ako aj na hraniciach [[Kazachstan]]u a [[ČĽR]] v auguste toho istého roku. Brežnev sa v tejto dobe obklopil vedením, ktoré sa skladalo z členov všetkých dôležitých záujmových skupín komunistickej strany. Okrem toho, že Brežnev uvoľnil svojou zahraničnou politikou napätie v Európe, pokúšal sa normalizovať aj vzťahy s USA, ktoré už niekoľko rokov predávali veľké množstvo obilia do ZSSR. Výsledkom rokovaní medzi USA a ZSSR bola dohoda o obmedzení strategických jadrových zbraní [[SALT I]]. [[Súbor:RIAN archive 487609 Boleslav Telichan's family at summer house.jpg|thumb|Rodina pracovníka závodu Krasnyj Chimik v [[Petrohrad|Leningrade]] v ich letnom dome, [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1981]] V tomto období rýchlo rástla životná úroveň obyvateľstva. Mzdy rástli podstatne rýchlejšie ako životné náklady. To však spôsobovalo disproporcie medzi úsporami a produktmi, ktoré bolo možné za ne nakúpiť, vzhľadom na to že výroba spotrebného tovaru pomaly klesala. Na druhej strane sa zvyšovala vybavenosť sovietskych domácností. Zlepšili sa tiež bytové podmienky. Vzrástla motorizácia a skvalitnila sa výživa obyvateľstva. Na druhej strane sa sovietske kolchozy prejavili ako neefektívne. Sovietsky zväz nedokázal pravidelne vyprodukovať dostatok potravín pre vlastnú potrebu. Tretina zožatého obilia bola zničená kvôli zlému uskladneniu. Naproti tomu 25{{--}}30 % poľnohospodárskej výroby pochádzalo zo záhumienok, ktoré tvorili len 3 % celkovej ornej pôdy. Pre celé hospodárstvo bolo príznačné lajdáctvo a potláčanie akejkoľvek iniciatívy. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. Pod jeho vedením systém nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. V roku [[1979]] pomocou [[KGB]] zorganizoval v [[Afganistan]]e puč, po ktorom nasledovala zdĺhavá [[Sovietska intervencia v Afganistane|krvavá vojna]]. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po Brežnevovej smrti roku [[1982]]. Nástupcom Brežneva sa stal [[Jurij Vladimirovič Andropov]], bývalý šéf [[KGB]]. Sovietska tajná služba, bola v tej dobe organizáciou, ktorá mala najlepší prehľad o skutočnom dianí v krajine. Andropov sa prejavoval ako opatrný reformátor. Pokúšal sa obmedziť absentérstvo, alkoholizmus (vskutku zaujímavé je, že príjmy z alkoholu tvorili 5{{--}}8 % [[HDP]] ZSSR), čierny trh, vystupňoval boj proti korupcii, pokúsil sa zvýšiť všeobecnú disciplínu, obzvlášť pracovnú. Asi najväčším úspechom Andropova počas jeho 15 mesiacov v úrade bola jeho kádrová politika. Presadzoval nové, mladšie stranícke kádre a odstraňoval prestarnutú brežnevovskú garnitúru. Od polovice roku [[1983]] sa však rýchlo zhoršoval jeho zdravotný stav, až nakoniec [[9. február]]a [[1984]] zomrel. V svojom odkaze ústrednému výboru strany žiadal Andropov za svojho nástupcu Michaila Gorbačova. Ten sa však zdal starej brežnevovskej garde veľmi mladý, tá si navyše ešte priala udržať moc. Za nového generálneho tajomníka bol zvolený [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantin Černenko]], ten ale nevládol ani 1 rok a zomrel [[10. marec|10. marca]] [[1985]]. Politbyro do 24 hodín od jeho smrti odporučilo Ústrednému výboru strany, aby bol za nového tajomníka zvolený [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]]. === Prestavba a rozpad === [[Súbor:President Ronald Reagan and Soviet General Secretary Gorbachev at The First Summit in Geneva Switzerland - DPLA - b534f3d00bb05c3cc293789b180d2116.jpg|thumb|left|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] počas individuálnych rozhovorov s americkým prezidentom [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]], 1985]] [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] sa stal vodcom chorej veľmoci. Ako predstaviteľ mladých, umiernených reformátorov v Komunistickej strane sa snažil napraviť, oživiť a pokiaľ možno liberalizovať strnulý sovietsky systém. To sa chcel pokúsiť dosiahnuť takým spôsobom, aby ho nemusel zásadne meniť. Nemal však jasné predstavy o reformách a ich hĺbke. Ako sa neskôr ukázalo, nemal ani presné predstavy o skutočnom stave v krajine. Pri reformách sprvu dával dôraz na zvýšenie stagnujúceho ekonomického rastu. Ten bol okrem skostnatenosti riadiaceho aparátu spôsobený aj problémami so systematickým falšovaním ekonomických výsledkov, čo bolo bežnou praxou v krajine. Pokúšal sa odstrániť byrokraciu a centralizmus, pre to bolo potrebné zvýšiť otvorenosť a informovanosť spoločnosti. Nasledovala tzv. „[[glasnosť]]“, a neskôr potreba hlbších reforiem komunistického systému, tzv. „[[perestrojka]]“. Za Gorbačovovej vlády sa podstatne zlepšili vzťahy ZSSR s [[Spojené štáty|USA]] ako aj západoeurópskymi krajinami. Gorbačov sa stal veľmi uznávaný v zahraničí. Vo vzťahu k východoeurópskym krajinám presadzoval politiku nezasahovania. To neskôr vyústilo do postupného pádu komunistických režimov v týchto krajinách. [[Súbor:Changes in national boundaries after the end of the Cold War.jpg|thumb|Územné zmeny vo [[východný blok|východnom bloku]] po skončení [[studená vojna|studenej vojny]]]] Uvoľňovanie vzťahov v samotnom ZSSR malo ale zhubný vplyv aj na samotné republiky. Predstavitelia jednotlivých republík sa začali navzájom obviňovať z ekonomického zaostávania krajiny. Neskôr do popredia vystúpili aj národnostné nepokoje najmä v Pobaltí a Zakaukazsku. Jednotlivé národné parlamenty sa začali odkláňať od Moskvy a dokonca žiadali autonómiu. Gorbačov sa ocitol medzi dvoma tábormi. Radikálni reformátori ho považovali za príliš konzervatívneho, naopak konzervatívni komunisti za priveľmi radikálneho. Práve predstavitelia tvrdej línie sa [[18. august]]a [[1991]] pokúsili o [[puč]]. Ten bol ale veľmi slabo naplánovaný a mal nízku podporu, hlavne armády. Po piatich dňoch bola väčšina pučistov zatknutá alebo spáchala samovraždu. Vtedy sa na scénu znovu dostal [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]], populárny predstaviteľ Moskovskej straníckej organizácie. Najvyšší soviet mu vtedy udelil mimoriadne právomoci, Jeľcin prevzal kontrolu nad ozbrojenými silami na území Ruska, zastavil činnosť Komunistickej strany. Nasledovala likvidácia celozväzových inštitúcií a mnohých ministerstiev. Dňa [[8. december|8. decembra]] 1991 sa na chate v [[Bielovežský národný park|Bielovežskom pralese]] zišli prezidenti Ruska a Ukrajiny, Boris Jeľcin a [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorí presvedčili predsedu Najvyššieho sovietu Bieloruska, [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislava Šuškeviča]], aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a jeho nahradením voľným združením, Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ). Legitimitu tohto kroku odôvodňovali skutočnosťou, že roku 1922 tieto štáty vytvorili podpisom zväzovej zmluvy ZSSR a mali ho teda aj právo rozpustiť. Predstavitelia väčšiny ostatných republík boli rýchlym spádom udalostí prebiehajúcich mimo ich vplyvu značne prekvapení. Vymohli si preto taktiež vstup do SNŠ, ktoré malo vytvoriť podmienky pre uchovanie potrebných vzťahov medzi novovzniknutými krajinami. Stalo sa tak [[21. december|21. decembra]] 1991, keď 11 zostávajúcich republík ZSSR (pobaltské štáty a [[Gruzínsko]] sa odmietli pripojiť) vyhlásilo, že vytvorením [[SNŠ]] prestal existovať Sovietsky zväz. Ten bol formálne zrušený [[26. december|26. decembra]] 1991. Deň pred tým rezignoval Gorbačov, prvý aj posledný prezident tejto krajiny. Rozpad ZSSR mal globálny [[Geopolitika|geopolitický]] význam – doslova zatriasol rovnováhou síl vo svete – z dvojpolárneho sveta (rozdeleného na ten východný a západný) zostali ako posledná [[superveľmoc]] [[Spojené štáty americké]]. Koniec studenej vojny zastihol obe superveľmoci s obrovskou infraštruktúrou a najmä arzenálom zastarávajúcej a teraz nevyužiteľnej vojenskej techniky (vrátane priemyslu priamo napojeného na zbrojenie). Došlo k „desovietizácii“ satelitných štátov a štátov pod vplyvom Sovietskeho zväzu – koniec princípu politického monopolu jednej vedúcej strany, zavedenie demokratických princípov, často vrátane prepísania samotnej ústavy, decentralizácia plánovania, liberalizácia ekonomiky a mnohých ďalších agend spojených s fungovaním štátu, privatizácia štátneho majetku, zavedenie súkromného podnikania, prílev zahraničného kapitálu a spolu s ekonomickými a politickými zmenami aj (väčšie či menšie) vyrovnanie sa so zločinmi komunistického režimu. Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a štátov pod jeho vplyvom zasiahla v priebehu 90. rokov hospodárska kríza. Napríklad v Rusku kvôli prehnanej privatizácii prepukla hlboká hospodárska a sociálna kríza, skrachovala väčšina štátnych podnikov a rapídne sa zvýšila nezamestnanosť. === Príčiny rozpadu === ==== Národnostné príčiny a decentralizácia moci ==== [[Súbor:RIAN archive 699872 Dushanbe riots, February 1990.jpg|thumb|left|Nacionalistické protivládne nepokoje v [[Dušanbe]], [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]], 1990]] V období prebiehajúcich decentralizačných reforiem sa miestne komunistické strany v jednotlivých oblastiach menili na lokálne centrá moci, ktoré boli čoraz menej závislé na [[Moskva|Moskve]]. Nepokoje, ktoré prebehli po tom, ako bol roku [[1986]] vymenený kvôli korupcii prvý tajomník komunistickej strany v Kazachstane pôvodom Kazach za iného funkcionára, ktorý však bol Rus, ukázali citlivosť národnostnej otázky, ktorú sa dlhú dobu darilo tvrdými protiopatreniami potláčať. Do popredia tak pomaly vystupovala otázka krívd spôsobených neruským národom. Mnoho príslušníkov neruských národov videlo za krivdami a nešťastiami, ktoré im spôsobil režim, [[Rusi|Rusov]]. Dôvodom však bolo v prevažnej miere to, že o ruské obyvateľstvo sa opieralo cárske Rusko, ktorého štruktúry do značnej miery Sovietsky zväz prebral. Práve ruské obyvateľstvo bolo najčastejšie využívané ako mobilná pracovná sila, či ako riadiaci element posielaný do všetkých kútov krajiny. Ruština sa však stala preferovaná ako jazyk inteligencie a to aj napriek tomu, že štát garantoval rozvoj všetkých národov a národností, ba aj ich tradícií a kultúry. Na druhej strane ale dôkladne monitoroval a potlačoval všetko, čo bolo z politického a ideologického hľadiska považované za nacionalizmus. Na Rusov v tomto prípade dopadá vina za chyby režimu z veľkej časti neprávom. RSFR napríklad nemala nikdy svoju vlastnú stranu, ktorá by bránila jej záujmy, tak ako ich mali ostatné republiky. Problémom bola takisto rýchlo rastúca populácia stredoázijských, prevažne [[Islam|moslimských]] republík, ktorých obyvateľstvo na rozdiel od slovanského (ruského obzvlášť) nebolo ochotné sťahovať sa do inej oblasti, tobôž osídľovať riedko obývanú [[Sibír]]. Tá sa mimochodom vyľudňovala počas celého povojnového obdobia, aj napriek tomu, že štát prisťahovalcov do týchto oblasti krajiny zvýhodňoval. V rámci „glasnosti“ sa koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] v ZSSR otvorene hovorilo o zločinoch, ale aj problémoch režimu, čo však bohužiaľ vôbec neviedlo k ich riešeniu, ale skôr k ich rozmazávaniu. Mnoho obyvateľov bolo zaskočených, ba až znechutených režimom, ktorý to všetko spôsobil. Vládla dezilúzia. Po neúspešnom puči v [[august]]e [[1991]], bola väčšina obyvateľstva zväzových republík natoľko zhnusená dianím v krajine, že nik nezasiahol, keď sa v tomto momente oddelili od krajiny pobaltské republiky. Moci v krajinách sa vtedy rozhodli chopiť miestne elity, ktoré dovŕšili rozpad krajiny v decembri [[1991]] zrušením ZSSR a vytvorením jeho nepodarenej „demokratickej“ náhrady vo forme [[SNŠ|Spoločenstva nezávislých štátov]]. ==== Ekonomické a sociálne problémy ==== [[Súbor:Unidentified Hammond Slides 24.jpg|thumb|Trh v [[Kyjev]]e, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1972]] Postupné spomaľovanie ekonomického rastu ZSSR badateľné od polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] bolo spôsobené tým, že krajina prešla fázou, kedy čerpala z extenzívneho rastu. Centrálne plánovaná [[ekonomika]] v tomto období dosiahla zenit svojej výkonnosti a začala upadať. [[Poľnohospodárstvo]] stagnovalo už dlhšiu dobu. Priemyselná výroba potrebovala v tomto období nutné reformy, ale Brežnevova administratíva sa ich obávala spustiť. Veľká časť finančných prostriedkov štátu sa míňala na zbrojenie – v priemere 10 % až 18 % [[HDP]]. Štát plytval prostriedkami na podporu svojich spojencov v konfliktoch po celom svete. Prakticky všetky tieto prostriedky boli nenávratne stratené. Výdaje na zbrojenie ešte zvýšil aj [[Sovietska invázia do Afganistanu|Afganský konflikt]], do ktorého [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] zbytočne zatiahol krajinu. Na zbrojenie sa orientoval aj prakticky všetok výskumný potenciál. Civilný sektor sa zanedbával, čo ešte viac zvýraznilo sovietske zaostávanie v špičkových technológiách, najmä [[Elektronika|elektronike]]. V 80. rokoch sa už začal prejavovať nedostatok spotrebného tovaru a niektorých druhov potravín. Vzrastal význam sivej ekonomiky. Odhady vravia, že dosahovala 10 – 25 % celkového HDP, pričom tvorila 30 – 40 % celkových príjmov obyvateľstva. Ekonomická kríza sa prehlbovala hlavne v období po smrti Brežneva. V roku [[1984]] 54 % [[export]]u krajiny tvoril vývoz [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]]. Sovietsky zväz čoraz viac pripomínal krajiny tretieho sveta, keď až 40 % jeho dovozu tvorili potraviny. Krízu prehĺbil aj pokles cien ropy na svetových trhoch. Stav ekonomiky bol hlavným podnetom, ktorý viedol [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačova]] k začatiu reforiem. Ten však už po dvoch rokoch musel uznať, že aj hospodárski plánovači z Moskvy stratili predstavu o tom, podľa akých zákonov vlastne sovietska ekonomika funguje. Reformy však tiež príliš nepomáhali. Zákon o štátnom podniku napríklad oprávňoval zamestnancov voliť riaditeľa podniku. To viedlo mnohých riaditeľov veľkých priemyselných podnikov k populistickým krokom, a tak namiesto investícií do modernizácie výroby míňali na neadekvátne zvyšovanie platov zamestnancov. Spomaľoval sa rast hospodárstva. Kolchozy prestali byť ochotné predávať štátu poľnohospodárske produkty za nízke (štátom určené) výkupné ceny. Jednotlivé republiky sa bránili odlivu potravín a výrobkov do centra. Až v roku [[1991]] sa štát odhodlal priblížiť umelo udržiavané ceny niektorých tovarov ich trhovej hodnote. Ako väčšina Gorbačovových reforiem, aj toto bol len polovičatý krok, pretože štát sa stále pokúšal držať cenovú hladinu vo svojich rukách. Na niektoré druhy tovaru bolo potrebné čakať v dlhých frontách. Často ani to nezaručilo, že kupujúci tovar dostal. Začali sa prejavovať občianske nepokoje (napríklad protesty baníkov v [[Donecká panva|Doneckej panve]] roku [[1989]]), národnostné trenice a všeobecná dezilúzia prestavbou komunizmu. Definitívnym klincom do rakvy bol puč zorganizovaný zástancami tvrdého krídla Strany [[18. august]]a v [[Moskva|Moskve]]. ==== Puč 18. augusta 1991 ==== [[Súbor:Image0 ST.jpg|thumb|Tank [[T-80]] na [[Červené námestie|Červenom námestí]] počas [[pokus o sovietsky štátny prevrat v roku 1991|augustového prevratu]], 1991]] Dňa [[18. august]]a [[1991]] sa členovia konzervatívneho vedenia strany na čele s [[Vladimir Kriučkov|Vladimirom Kriučkovom]] pokúsili o prevrat. Zatkli Gorbačova, ktorý sa v tej dobe nachádzal na [[Krym]]e, vo viacerých mestách vyhlásili výnimočný stav a tankmi zaútočili na budovu parlamentu ([[Biely dom (Moskva)|Biely dom]]). Pučistické tanky však zastavili rozhorčené davy Moskovčanov a jednotky armády, ktoré zostali lojálne legitímnemu vedeniu krajiny. Pri stretoch zomreli 3 ľudia. Jedným z politikov, ktorí sa podieľali na rozvrátení puču bol [[Boris Jeľcin|Jeľcin]], ktorý sa angažoval priamo v uliciach, napríklad i známym prejavom z veže tanku. Napriek tomu, že sa Gorbačov onedlho vrátil do Moskvy, stratil už fakticky všetku svoju moc. Formálnu vládu nad Sovietskym zväzom prevzala ruská vláda. Jeľcin 23. augusta zakázal činnosť komunistickej strany na území Ruska, o deň neskôr Gorbačov odstúpil zo svojej funkcie generálneho tajomníka, zjazd ľudových poslancov schválil zmeny v ústave. V tomto období fakticky vládu nad každou z republík prevzali lokálne vlády. [[6. september|6. septembra]] moskovská vláda uznala nezávislosť troch pobaltských republík – [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Vodcovia Ukrajiny ([[Leonid Kravčuk]]), Bieloruska ([[Stanislav Šuškevič]]) a Ruska ([[Boris Jeľcin]]) sa po referende, v ktorom sa obyvatelia Ukrajiny rozhodli oddeliť od ZSSR, 8. decembra 1991 dohodli na vzniku slovanského trojspoločenstva. Väčšina ostatných bývalých zväzových republík (s výnimkou pobaltských republík a Gruzínska) ich nasledovala a 21. decembra sa v [[Alma-Ata|Alma-Ate]] dohodla na vzniku Spoločenstva nezávislých štátov – [[SNŠ]]. == Geografia == === Poloha a hranice === [[Súbor:Ussr-terrain and transportation-1974.jpg|thumb|300px|Poloha ZSSR]] Územie ZSSR predstavoval kompaktný, veľmi slabo rozčlenený pevninový blok, rozprestierajúci sa od [[Baltské more|Baltského mora]] na západe po [[Tichý oceán]] na východe, čo je vyše {{km|10000|m}}, a zo severu na juh od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]], čo je vyše {{km|4500|m}}. Krajné body: na severe – [[mys Fligeli]] na [[Rudolfov ostrov|Rudolfovom ostrove]] ([[zem Františka Jozefa]]), (81° 51´ sev. zemepisnej šírky), resp. na pevnine [[Čeľuskinov mys]] na polostrove [[Tajmýr (polostrov)|Tajmýr]] (77° 43´ sev. zem. šírky); na juhu – južne od mesta [[Kuška]] v [[Turkménsko|Turkménskej SSR]] (35° 08´ sev. zem. šírky); na západe – [[Baltská kosa]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] (19° 33´ vých. zem. dĺžky); na východe – [[Ratmanovov ostrov]] v [[Beringov prieliv|Beringovom prielive]] (169° 02´ záp. zem. dĺžky), resp. na pevnine [[Dežňovov mys]] na [[Čukotský polostrov|Čukotskom polostrove]] (169° 40´ záp. zem. dĺžky). Z celkovej rozlohy 22,4 mil km² pripadalo na európsku časť 5,6 mil. km², na ázijskú časť 16,8 mil km². Ostrovy a polostrovy zaberali 1,3 mil. km². Územie ZSSR sa rozprestieralo v 11 [[Časové pásmo|časových pásmach]]. S obrovskou rozlohou bola spätá aj veľká rozmanitosť prírodných podmienok ako aj nesmierne [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo. Celková dĺžka hraníc bola okolo {{km|43000|m}}. ZSSR priamo hraničilo s 12 štátmi. Na západe susedilo s [[Nórsko]]m, [[Fínsko]]m, [[Poľsko]]m, [[ČSSR]], [[Maďarsko]]m a [[Rumunsko]]m. Na juhu hraničilo s [[Turecko]]m, [[Irán]]om a [[Afganistan]]om. Na východe s [[Čína|Čínou]], [[Mongolsko]]m a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskou ľudovodemokratickou republikou]]. Väčšia časť hraníc s týmito krajinami bola prirodzeného charakteru, tvorili ich [[Pohorie|pohoria]] resp. [[Rieka|rieky]]. Na východe bolo ZSSR [[Ochotské more|Ochotským morom]] oddelené od [[Japonsko|Japonska]] a [[Beringov prieliv|Beringovým prielivom]] od [[Spojené štáty|USA]]. Najdlhšiu hranicu mal ZSSR s [[ČĽR]] ({{km|8000|m}}) a [[Mongolsko]]m ({{km|4000|m}}), najkratšiu s [[KĽDR]] ({{km|16|m}}) a [[ČSSR]] ({{km|98|m}}). Poludníky prechádzajúce na západe Rybárskym polostrovom a na východe Ratmanovovým ostrovom k [[Severný pól|Severnému pólu]] ohraničujú sovietsky sektor [[Arktída|Arktídy]]. === Príroda a povrch === [[Súbor:SovietUnionPhysical.jpg|náhľad|300px|Fyzická mapa ZSSR]] Základnou osobitosťou povrchu ZSSR bola prevaha rovinných útvarov na západe a severe a pohorí na juhu a na východe ZSSR. Rovinná časť ZSSR sa rozprestierala od [[Baltské more|Baltského mora]] po rieku [[Jenisej]] a od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria Strednej Ázie. Skladala sa z troch osobitných útvarov – [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]], [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]] a [[Turanská nížina|Turanskej nížiny]]. Rozlohou najväčšia a povrchovo pestrá je [[Východoeurópska nížina]] (vyše 4 mil. km²) zaberajúca väčšinu európskej časti ZSSR. Striedajú sa na nej nevysoké (300{{--}}{{mnm|400}}) pahorkatiny a vrchoviny ([[Stredoruská pahorkatina]], [[Volynsko-podolská pahorkatina]] a i.) s nížinami ([[Dneperská nížina|Dneperská]], [[Ocko-donská nížina|Ocko-donská]], [[Kaspická nížina|Kaspická]]). Pahorkatiny a vrchoviny sa zvyčajne viažu na vyzdvihnuté kryhy [[Prekambrium|predkambrickej]] [[Kontinentálna platforma|platformy]], alebo sú zvyškami obrovských koncových [[moréna|morén]] kontinentálneho ľadovca ([[Valdajská vrchovina]]), kým nížiny sú miestami [[pokles]]ov. Reliéf severozápadnej časti roviny bol modelovaný [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]], nachádzajú sa tam početné [[moréna|morény]], [[jazero|jazerá]], [[močiar]]e a piesočnaté [[periglaciál]]ne nížiny ([[Meščerská nížina|Meščerská]], [[Polesie]]). Južnú časť nížiny modelovala riečna [[erózia]]. Širokými dolinami riek, eróznymi ryhami (ovaragy) sú rozbrázdené najmä vyvýšeniny, pokryté rovnako ako nížiny [[spraš]]ou. [[Kaspická nížina]] leží značnou časťou pod hladinou oceánu a v dôsledku veľkej suchosti ju pokrývajú [[piesok|piesky]], slané jazerá a slaniská. Najvyššou časťou [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]] je Kolsko-karelská oblasť (najvyšší vrch [[Chibiny]] {{m|1191|m}}), ktorá tvorí výstup predkambrickej platformy veľmi príznačnej zaľadnením. Úzke a vyše {{km|2000|m}} dlhé pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]], ťahajúce sa v poludníkovom smere, oddeľuje Východoeurópsku nížinu od [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]]. Pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]] je nevysoké (najvyšší vrch [[Narodnaja]] {{m|1894|m}}), tvorí ho rad paralelných chrbtov. Je bohaté na nerasty. [[Západosibírska nížina]] (2,6 mil km²) tvorí takmer ideálnu rovinu s malými výškovými rozdielmi (100{{--}}{{mnm|140}} v strede, {{m|200|m}} na okrajoch). Spád rieky [[Ob]] od [[Novosibirsk]]a po ústie (na {{km|3000|m}} toku) je iba {{m|90|m}}. Hlavným prvkom Západosibírskej nížiny sú ploché, veľmi široké a slabo drénované, a preto zamokrené močaristé rozvodia. [[Súbor:Aral sea 1985 from STS.jpg|vľavo|náhľad|[[Aralské jazero]] v roku 1985]] Druhým reliéfnym prvkom sú široké, dobre sformované, a preto i odvodňované doliny riek využívané i poľnohospodárstvom. Južne od Západosibírskej nížiny sa rozkladá stará, na nerastné suroviny bohatá, veľmi rozrušená [[Kazašská plošina]]. [[Turanská nížina]] leží v polopúšti a púšti. Suché a horúce podnebie tu podmienilo vznik eolitických foriem reliéfu (presypy) v nižších častiach nížiny, ktoré tvoria púšte [[Karakum]], [[Kyzylkum]] a iné okrajové časti tvoria najmä veternou eróziou poznačené nevysoké plošiny ([[Usťjurtská plošina|Usťjurt]], [[Turgajská plošina]]) s početnými svedeckými vrchmi. Horskú obrubu Východoeurópskej nížiny z juhu tvoria tri od seba oddelené pohoria [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho veku]] – [[Karpaty]], [[Krymské vrchy]] a [[Kaukaz]]. Ukrajinské Karpaty (najvyšší vrch [[Hoverla]] {{m|2061|m}}) sú nevysoké, [[flyš]]ovými vrstvami budované a ľahko priechodné pohorie, pre ktoré sú typické široké a odlesnené chrbty ([[poloniny (odlesnené chrbty)|poloniny]]) spadajúce do dolín strmými zalesnenými svahmi. Medzi [[Sevastopoľ]]om a [[Feodosija|Feodosijou]] na juhu polostrova Krym sa ťahajú [[Krymské vrchy]] (najv. vrch [[Roman-Koš]] {{m|1545|m}}) budované zväčša [[vápenec|vápencami]] a tvoriace tri od seba oddelené, mierne na sever a strmo na juh spadajúce chrbty. Obdobou polonín sú tu [[jajly]]. Tvoria ich naklonené a značne [[kras|skrasovatelé]] vrcholové [[plošina (geomorfológia)|plošiny]]. [[Súbor:Пик Исмаила Сомони. Памир.jpg|thumb|upright|Pohľad na [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] (7 495 [[metrov nad morom|m n. m.]]), najvyšší vrch Sovietskeho zväzu, 1978]] Oblasť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] sa rozprestiera medzi [[Čierne more|Čiernym]] a [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a tvoria ju štyri časti: nížinné a [[Archaikum|archaické]] [[Predkaukazsko]] ([[Kubánska nížina|Kubánska]] a [[Terecko-kumská nížina]], [[Stavropoľská plošina]]); pohorie [[Veľký Kaukaz]], jedno z najkrajších pohorí ZSSR (najv. vrch [[Elbrus]] {{m|5642|m}}); depresiu Zakaukazska tvoria dve nížiny ([[Rionská nížina|Rionská]], [[Kursko-arakská nížina|Kursko-arakská]]); za depresiou sa dvíhajú pohoria [[Malý Kaukaz|Malého Kaukazu]] uzatvárajúce sopečnú [[Arménska vysočina|Arménsku vysočinu]]. Za Kaspickým morom sa začínajú pohoria Strednej Ázie pustatinným pohorím [[Kopet-Dag]] (najv. [[vrch Reza]] {{m|2942|m}}). Jeho pokračovaním sú dve najvyššie pohoria ZSSR, [[Pamír]] s najvyšším bodom ZSSR ([[Kullai Ismoili Somonij|Štítom Komunizmu]] {{m|7495|m}}) a [[Ťanšan]] (najv. vrch [[Štít víťazstva]] {{m|7439|m}}). Pohorie [[Pamír]] je vysoko vyzdvihnutý horský uzol s alpínskym reliéfom a početnými ľadovcami. [[Ťanšan]] je pohorie vrásovo-zlomovej štruktúry, rozčlenené [[zlom (geológia)|zlomami]] na viacero chrbtov so zarovnanými plošinami (syrty), medzi ktorými ležia hlboké kotliny ([[Ferganská kotlina|Ferganská]], [[Issykkuľská kotlina|Issykkuľská]]). Severne od Ťan-šanu sa rozkladajú dve horské kryhy ([[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]]) a pohorie [[Altaj]] (najv. [[vrch Belucha]] {{m|4506|m}}) s parovinným reliéfom v stredných výškach a s alpínskym reliéfom v najvyššej dodnes zaľadnenej časti. Výbežkom Altaja na severe je [[Kuznecký Alatau]] a [[Salairský masív]], ktorý uzatvárajú Kuzneckú kotlinu bohatú na uhlie. Východným pokračovaním [[Altaj]]a je vyše {{m|3000|m}} vysoké pohorie [[Sajany]]. Medzi riekami [[Jenisej]] a [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozprestiera [[Stredosibírska plošina]] (500{{--}}{{mnm|700}}) s lávovými pokrovmi ([[trapy]]). Plošina je rozrezaná hlbokými dolinami riek s početnými [[vodopád]]mi a prahmi, na severe strmo spadá do [[Stredosibírska nížina|Stredosibírskej nížiny]] bohatej na jazerá. Pohoria v Pribajkalsku a Zabajkalsku tvoria nevysoké a ploché horské chrbty severovýchodného a juhozápadného smeru oddelené pozdĺžnymi zlomovými zníženinami. Jednou z nich je priekopová prepadlina jazera [[Bajkal (jazero)|Bajkal]], ktoré je najhlbším jazerom sveta ({{m|1620|m}}). Východne od rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozkladá horská oblasť severovýchodnej [[Sibír]]i s viacerými pohoriami oblúkovitého tvaru ([[Stanový chrbát|Stanový]], [[Verchojanský chrbát|Verchojanský]] a [[Čerkeského chrbát]], [[Kolymské vrchy]] a iné), ktoré obklopujú náhorné plošiny (Ojmjakonská a iné). Najvyššie pohorie [[Sibír]]i a Ďalekého východu je na polostrove [[Kamčatka]]. (sopka [[Kľučevská sopka|Kľučevskaja]] {{m|4750|m}}). Na Kamčatke a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]] je do 40 činných [[sopka|sopiek]], Južnú časť Ďalekého východu vypĺňajú pohoria [[Sichote-Aliň]] a [[Burejský chrbát]], oddelené nížinou pri rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. === Podnebie === [[Súbor:RIAN archive 579736 Promenade and beach in Sochi.jpg|thumb|Promenáda a pláž v [[Čierne more|čiernomorskom]] letovisku [[Soči]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1973]] Podnebie bolo pre obrovskú rozlohu ZSSR veľmi pestré. Rozhodujúci vplyv na podnebie oblastí má geografická šírka, poloha vzhľadom na centrá atmosférickej činnosti, prevládajúce prúdenie vzduchu a reliéf. ZSSR sa v zásade rozkladalo v troch klimatických pásmach – arktickom, miernom a subtropickom. Vznik týchto pásiem závisí najmä od množstva prijímaného slnečného žiarenia, ktoré je v jednotlivých zemepisných šírkach rozdielne. Na pobreží Severného ľadového oceánu je žiarenie v priemere za rok 60 kcal na cm², v južných oblastiach ZSSR dosahuje až 160 kcal na cm². Centrá atmosférickej činnosti sú zásadne odlišne rozdelené v zime a v lete. V zime po silnom ochladení vzniká napr. nad Mongolskom a východnou Sibírou oblasť vysokého tlaku vzduchu, ktorého výbežok zasahuje smerom na západ až nad Ukrajinu (približne 50° severnej zemepisnej šírky). Tlaková výš ochladzuje väčšiu časť územia ZSSR a vyvoláva studené východné prúdenie južne od výbežku vysokého tlaku vzduchu. Podnebie ZSSR ovplyvňuje aj [[Azorská tlaková výš]] a tlaková [[Islandská tlaková níž|níž]] nad [[Island]]om, Severne od výbežku vysokého tlaku vzduchu prevažuje západné prúdenie od Atlantického oceánu, prinášajúce snehové zrážky. Podnebie severozápadnej časti ZSSR podmieňoval [[Golfský prúd]]. V lete sa nad prehriatym eurázijským kontinentom utvára oblasť nízkeho tlaku vzduchu nad Iránom a Strednou Áziou. Od nej sa rozširujú na sever a na západ suché a horúce vzdušné masy. Nad Atlantikom mohutnie Azorská tlaková výš, posúva sa na sever a ovplyvňuje podnebie takmer celého územia ZSSR. V lete takmer nad celou oblasťou ZSSR prevládajú západné a a v strednej Ázii severné vetry. Na pobrežiach Severného ľadového oceánu sa vetry menia dva razy do roka. Vete dujú z oceánu na pevninu a v zime naopak. Nad južnou časťou Ďalekého východu letné vetry z Tichého oceánu prinášajú veľa vlahy ([[monzún]]). Vplyvom reliéfu majú najmä pohoria odlišné podnebie ako okolité rovinné územia. Kým pobrežia na Ďalekom východe obmedzujú vplyv Tichého oceánu na úzky pobrežný pás, rovinný reliéf na západe a severe umožňuje západnému prúdeniu prenikať až do východnej Sibíri a chladným vzduchovým hmotám často zasahovať hlboko na juh, najmä v prechodných obdobiach. V zime má celé územie ZSSR okrem južného Krymu, Zakaukazska a juhu Strednej Ázie teploty pod bodom mrazu. Na priebeh izoteriem má veľký vplyv teplý Golfský prúd. Napr. izoterme priemernej januárovej teploty −10&nbsp;°C prebieha cez [[Murmansk]], [[Kaluga|Kalugu]], [[Volgograd]], a Kzyl-Ordu, teda má takmer poludníkový smer. Izotermy januárových teplôt −35&nbsp;°C a nižšie tvoria nad Sibírou uzatvorené kruhy. Extrémne nízke teploty aj v dôsledku inverzie sú v uzavretých kotlinách severovýchodnej Sibíri, kde leží takzvaný pól chladu (oblasť [[Verchojansk]]a a [[Ojmjakon]]u). Teplota tu klesá až na −70&nbsp;°C. Najmä zimné teploty poukazujú na prevažujúci [[kontinentálne podnebie|kontinentálny]] charakter podnebia na území ZSSR. == Životné prostredie == [[Súbor:Karabash mountain.jpg|náhľad|vľavo|Krajina neďaleko Karabaša v [[Čeľabinská oblasť|Čeljabinskej oblasti]]. Územie bolo kedysi pokryté lesmi. Kyslé dažďové zrážky z neďalekej medenej huty však všetku vegetáciu zničili.]] [[Súbor:AralSea1989 2014.jpg|náhľad|Jeden z mnohých dopadov prístupu k životnému prostrediu v ZSSR – [[Aralské jazero]], stav v roku 1989 a 2014]] Oficiálna sovietska politika životného prostredia vždy prikladala veľkú dôležitosť činnostiam, pri ktorých ľudské bytosti aktívne zlepšujú prírodu. Leninov citát „Komunizmus je sovietska moc a elektrifikácia krajiny!“ v mnohých ohľadoch vystihuje zameranie na modernizáciu a rozvoj priemyslu. Počas prvého [[Päťročný plán|päťročného plánu]] z roku 1928 Stalin pristúpil k industrializácii krajiny za každú cenu. Hodnoty ako ochrana životného prostredia a prírody boli úplne ignorované v boji za vytvorenie modernej priemyselnej spoločnosti. Po Stalinovej smrti sa viac sústredilo na problematiku životného prostredia, ale základné vnímanie hodnoty jeho ochrany zostalo rovnaké. Sovietske médiá sa vždy venovali obrovskej rozlohe krajiny a prakticky nezničiteľným prírodným zdrojom. To vyvolalo pocit, že kontaminácia a drancovanie prírody nie sú problémom. Sovietska moc tiež pevne verila, že vedecký a technologický pokrok vyrieši všetky problémy. Oficiálna ideológia tvrdila, že v socializme sa problémy životného prostredia môžu ľahko prekonať, na rozdiel od kapitalistických krajín, kde sa vraj nedajú vyriešiť. Sovietske úrady mali takmer neochvejné presvedčenie, že človek môže prírodu premôcť. Keď však orgány v 80. rokoch museli pripustiť, že v Sovietskom zväze existujú [[Ekológia|ekologické problémy]], vysvetľovali ich tým, že socializmus ešte nebol plne rozvinutý; znečistenie v socialistickej spoločnosti malo byť len dočasnou anomáliou, ktorá by bola vyriešená, keby sa socializmus ďalej rozvíjal. [[Černobyľská havária]] v roku 1986 šokovala svet. Išlo o prvú veľkú nehodu v civilnej [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárni]], ktorá nemala vo svete obdobu, keď bolo do ovzdušia uvoľnené veľké množstvo rádioaktívnych izotopov. Rádioaktívne dávky sa rozptýlili relatívne ďaleko. Hlavným zdravotným problémom po nehode bolo 4000 nových prípadov rakoviny štítnej žľazy, čo však viedlo k relatívne nízkemu počtu úmrtí (údaje WHO, 2005). Dlhodobé účinky nehody sú však neznáme. Medzi ďalšiu veľkú haváriu patrí [[Kyštymská katastrofa|kyštymská katastrofa]]. Po páde ZSSR sa ukázalo, že problémy s životným prostredím sú väčšie, než sovietske úrady pripúšťali. Medzi oblasti s jasnými problémami patril [[Kola (polostrov)|polostrov Kola]]. Okolo priemyselných miest [[Mončegorsk]] a [[Norilsk]], kde sa ťaží napr. [[nikel|nikel]], boli všetky lesy zničené kontamináciou, zatiaľ čo severské aj iné časti Ruska ovplyvnili emisie. Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia sa ľudia zo západu začali zaujímať aj o rádioaktívne nebezpečenstvo z jadrových zariadení, vyradených jadrových ponoriek a spracovania [[Rádioaktívny odpad|jadrového odpadu]] či vyhoreného [[Jadrové palivo|jadrového paliva]]. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo tiež známe, že Sovietsky zväz vyvážal rádioaktívny materiál do [[Barentsovo more|Barentsovho]] a [[Karské more|Karského mora]], čo neskôr potvrdil ruský parlament. Havária ponorky [[K-141 Kursk]] v roku 2000 ďalej prehĺbila obavy. V minulosti došlo aj k nehodám ponoriek [[K-19]], [[K-3 Leninskij Komsomol|K-3]], [[K-8 (ponorka)|K-8]], [[K-129]], [[K-27]], [[K-219]] alebo [[Projekt 685|K-278 Komsomolec]]. == Politika == [[Súbor:Supreme Soviet 1982.jpg|thumb|Sídlo [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu ZSSR]] v Moskve]] Do vyhlásenia [[socializmus|socializmu]] v krajine ústavou v roku 1936, bola v krajine vyhlásená [[diktatúra proletariátu]] a chudobného roľníctva. V treťom odseku ústavy z roku 1936 sa hovorilo: „Všetka moc v ZSSR patrí pracujúcemu ľudu miest a dedín prostredníctvom sovietu zastupujúceho pracujúcich“. Jedinou politickou stranou bola [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] – KSSZ. Najvyšší orgán štátnej moci (parlament) bol [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyšší soviet ZSSR]]. Mal dve komory – [[Soviet zväzu]] a [[Soviet národností]]. Obe komory mali po 750 [[Poslanec|poslancov]] volených občanmi na 5 rokov. V období medzi zasadaniami plnilo funkcie Najvyššieho sovietu [[Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík|Prezídium Najvyššieho sovietu]] na čele s predsedom. Hlavne za vlády [[V. I. Lenin]]a (1917 – 1924) a [[J. V. Stalin]]a (1924 – 1953) možno režim v krajine označiť za tvrdú [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[Stranícka diktatúra|diktatúru jednej strany]], zodpovednú za smrť miliónov sovietskych občanov.<ref>McDermott, K., 2005, ''Union of Soviet Socialist Republics.'' in Shelton, D. L. (Editor), ''Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity.'' Thomson Gale, Detroit, s. 1061</ref> Od [[15. marec|15. marca]] [[1990]] bol najvyšším predstaviteľom štátu [[prezident]]. Ako jediný túto funkciu vykonával [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý v súvislosti s rozpadom ZSSR rezignoval [[25. december|25. decembra]] [[1991]]. Štátnym zriadením bol ZSSR [[federácia|federatívnou]] [[republika|republikou]]. === Hlavní predstavitelia === [[Súbor:Leonid Brezhnev, 1972 (color).png|thumb|upright|[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]]] Najvyššími predstaviteľmi (spravidla vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu, ktoré bolo kolektívnou hlavou štátu) Sovietskeho zväzu boli vždy zároveň vodcovia vládnucej strany (od roku [[1925]] [[KSSZ]]) – spravidla prvý alebo generálny tajomník. # [[1917]] – [[1924]]: '''[[Vladimir Iľjič Lenin]]''' (predseda Rady ľudových komisárov RSFSR/ZSSR) # [[1924]] – [[1953]]: '''[[Josif Vissarionovič Stalin]]''' (generálny tajomník ÚV KSSZ) # [[1953]]: '''[[Georgij Maximilianovič Malenkov]]''' (neformálny vodca KSSZ po Stalinovej smrti) # [[1953]] – [[1964]]: '''[[Nikita Sergejevič Chruščov]]''' (prvý tajomník ÚV KSSZ) # [[1964]] – [[1982]]: '''[[Leonid Iľjič Brežnev]]''' (prvý tajomník, od roku [[1966]] generálny tajomník) # [[1982]] – [[1984]]: '''[[Jurij Vladimirovič Andropov]]''' (generálny tajomník) # [[1984]] – [[1985]]: '''[[Konstantin Ustinovič Černenko]]''' (generálny tajomník) # [[1985]] – [[1991]]: '''[[Michail Sergejevič Gorbačov]]''' (generálny tajomník, od roku [[1990]] prezident ZSSR) === Zahraničná politika === [[Súbor:Soekarno and Voroshilov.jpg|náhled|[[Sukarno]] a [[Kliment Vorošilov|Vorošilov]] v roku 1958.]] [[Súbor:President Ford informally concludes the Vladivostok Summit - NARA - 7062568.jpg|náhľad|[[Gerald Ford]], [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] a [[Henry Kissinger]] sa neformálne rozprávajú na Vladivostockom summite v roku 1974]] Konečné politické rozhodnutia v rokoch 1925–1953 robil vždy Stalin, inak však bola sovietska zahraničná politika vyhlasovaná komisiou pre zahraničnú politiku Ústredného výboru KSSZ alebo najvyšším orgánom strany – politbyrom. Operácie malo na starosti samostatné ministerstvo zahraničia, ktoré bolo do roku 1946 známe ako Ľudový komisariát pre zahraničné záležitosti, resp. ''Narkomindel''. Medzi najvplyvnejších hovorcov patrili [[Georgij Vasilievič Čičerin|Georgij Čičerin]] (1872–1936), [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxim Litvinov]] (1876–1951), [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Vjačeslav Molotov]] (1890–1986), [[Andrej Vyšinskij]] (1883–1954) a [[Andrej Andrejevič Gromyko|Andrej Gromyko]] (1909–1989). Intelektuáli sídlili v [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]]. ==== Organizácie ==== ===== Kominterna ===== {{Hlavný článok|Kominterna}} Komunistická internacionála (1919–1943) bola medzinárodná komunistická organizácia so sídlom v [[Kremeľ|Kremli]], ktorá presadzovala ''svetový komunizmus''. Kominterna chcela „bojovať všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, za zvrhnutie medzinárodnej buržoázie a vytvorenie medzinárodnej sovietskej republiky ako prechodnej fázy pred úplným zrušením štátu“.<ref>{{cite book|author=Harold Henry Fisher|title=The Communist Revolution: An Outline of Strategy and Tactics|url=https://books.google.com/books?id=b2umAAAAIAAJ&pg=PA13|year=1955|publisher=Stanford UP|page=13}}</ref> Bola zrušená ako ústretové opatrenie voči Británii a USA.<ref>Duncan Hallas, ''The Comintern: The History of the Third International'' (1985).</ref> ===== Kominforma ===== {{Hlavný článok|Kominforma}} Kominforma (1947–1956), oficiálne ''Informačné byro komunistických a robotníckych strán'', bola prvou oficiálnou agentúrou medzinárodného komunistického hnutia od rozpustenia Kominterny v roku 1943. Jej úlohou bolo koordinovať akcie medzi komunistickými stranami pod sovietskym vedením. Stalin ju využil na to, aby nariadil západoeurópskym komunistickým stranám opustiť výlučne parlamentnú líniu a sústrediť sa na politické prekážky operáciám týkajúcim sa [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]].<ref>Michał Jerzy Zacharias… ''Acta Poloniae Historica'' 78 (1998): 161–200.</ref> Kominforma tiež koordinovala medzinárodnú pomoc komunistickým povstalcom počas [[Grécka občianska vojna|občianskej vojny v Grécku]] v rokoch 1947–1949.<ref>Nikos Marantzidis… ''Journal of Cold War Studies'' 15.4 (2013): 25–54.</ref> V roku 1948 bola vylúčená [[Juhoslávia]] po tom, čo [[Josip Broz Tito|Tito]] trval na nezávislom programe. Noviny Kominformy „Za trvalý mier, za ľudovú demokraciu!“ podporovali Stalinove postoje. Dôraz Kominformy na Európu znamenal zameranie na svetovú revolúciu. Tým, že vyjadrovala jednotnú ideológiu, umožňovala účastníkom sústrediť sa skôr na osobnosti než na problémy.<ref>Heinz Timmermann, ''Studies in Comparative Communism'' 18.1 (1985): 3–23.</ref> ===== Rada vzájomnej hospodárskej pomoci ===== {{Hlavný článok|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci}} RVHP bola v rokoch 1949–1991 hospodárska organizácia pod sovietskou kontrolou, ktorá združovala štáty [[Východný blok|východného bloku]] spolu s viacerými komunistickými krajinami inde vo svete. Moskva bola znepokojená [[Marshallov plán|Marshallovým plánom]] a cieľom RVHP bolo zabrániť tomu, aby krajiny v sovietskej sfére vplyvu smerovali k Američanom a juhovýchodnej Ázii. RVHP bola tiež odpoveďou východného bloku na vytvorenie [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OEEC]] v západnej Európe.<ref name="loc-cs">Library of Congress Country Study… Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance</ref><ref>Michael C. Kaser, ''Comecon: Integration problems of the planned economies'' (1967).</ref> ===== Varšavská zmluva ===== {{Hlavný článok|Varšavská zmluva}} Varšavská zmluva bola [[Vojenský pakt|vojenský pakt]] vytvorený v roku 1955 medzi ZSSR a siedmimi sovietskymi [[Satelitný štát|satelitnými štátmi]] [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Varšavská zmluva bola vojenským doplnkom RVHP a bola vytvorená ako reakcia na vstup [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západného Nemecka]] do [[Severoatlantická aliancia|NATO]].<ref>Laurien Crump, ''The Warsaw Pact Reconsidered…'' (2015).</ref> === Administratívne členenie === [[Súbor:Soviet Union Administrative Divisions 1989.jpg|náhľad|400px|Administratívne jednotky ZSSR v roku 1989]] Sovietsky zväz tvorilo 15 zväzových „sovietskych socialistických republík“ (SSR). Republiky sa ďalej delili na oblasti (okrem [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Estónsko|Estónska]], [[Moldavsko|Moldavska]] a [[Arménsko|Arménska]]). RSFSR tvorili aj kraje, národnostné okruhy (neskôr premenované na autonómne okruhy) a autonómne oblasti. Súčasťou niektorých zväzových republík ([[Rusko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]] a [[Tadžikistan]]) boli autonómne sovietske socialistické republiky (ASSR). Základnou správnou jednotkou bol rajón (okres). V roku [[1961]]{{--}}[[1963]] bolo vytvorených 18 veľkých ekonomických rajónov, ktoré pokrývali celé územie štátu. {|class="wikitable" style="margin: 1em auto 1em auto;" |- !colspan="2" |Republika !Zväzové republiky v rokoch 1956 až 1991 |- |1 |[[Súbor:Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1954–1991).svg|22px|border]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] |rowspan="15" style="width:350px;"|[[File:Republics of the USSR.svg|600px]] |- |2 |[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] |- |3 |[[Súbor:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1951–1991).svg|22px|border]] [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] |- |4 |[[Súbor:Flag of the Uzbek Soviet Socialist Republic (1952–1991).svg|22px|border]] [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] |- |5 |[[Súbor:Flag of the Kazakh Soviet Socialist Republic (1953–1991); Flag of Kazakhstan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] |- |6 |[[Súbor:Flag of the Georgian Soviet Socialist Republic (1951–1990).svg|22px|border]] [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] |- |7 |[[Súbor:Flag of the Azerbaijan Soviet Socialist Republic (1956–1991).svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] |- |8 |[[Súbor:Flag of the Lithuanian Soviet Socialist Republic (1953–1988).svg|22px|border]] [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] |- |9 |[[Súbor:Flag of the Moldavian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] |- |10 |[[Súbor:Flag of the Latvian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] |- |11 |[[Súbor:Flag of the Kyrgyz Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] |- |12 |[[Súbor:Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] |- |13 |[[Súbor:Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] |- |14 |[[Súbor:Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic (1974–1991), Flag of Turkmenistan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] |- |15 |[[Súbor:Flag of the Estonian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] |} === Právny systém === Súdna moc nebola nezávislá od ostatných zložiek vlády. Najvyšší súd dohliadal na nižšie súdy (ľudový súd) a používal zákon tak, ako bol stanovený ústavou alebo vykladaný Najvyšším Sovietom. Výbor pre ústavný dohľad preskúmaval ústavnosť zákonov a aktov. Sovietsky zväz používal [[Inkvizičné konanie|inkvizičné konanie]] [[Rímske právo|rímskeho práva]], v ktorom sudca, štátny zástupca a obhajca spolupracujú pri určovaní pravdy.<ref>{{cite web |author=Encyclopædia Britannica |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure|title=Inquisitorial procedure (law) – Britannica Online Encyclopedia |publisher=[[Encyclopædia Britannica, Inc.]] |accessdate=30 October 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101222225224/http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure |archive-date=22 December 2010 |url-status=live |df=dmy-all |author-link=Encyclopædia Britannica }}</ref> === Ľudské práva === [[Ľudské práva]] v Sovietskom zväze boli vážne obmedzené. Sovietsky zväz bol [[Totalitarizmus|totalitným štátom]] v rokoch 1927–1953<ref>{{Cite web |title=totalitarianism {{!}} Definition, Examples, & Facts |url=https://www.britannica.com/topic/totalitarianism |access-date=3 January 2021 |website=Encyclopedia Britannica |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |title=Rutland, Peter (1993). The Politics of Economic Stagnation in the Soviet Union: The Role of Local Party Organs in Economic Management |year=1993 |publisher=[[Cambridge University Press]] |page=9 |isbn=978-0-521-39241-9 |quote=after 1953 ...This was still an oppressive regime, but not a totalitarian one."}}</ref><ref>{{Cite book |title=Krupnik, Igor (1995). "4. Soviet Cultural and Ethnic Policies Towards Jews: A Legacy Reassessed". In Ro'i, Yaacov (ed.). Jews and Jewish Life in Russia and the Soviet Union. Routledge. ISBN 978-0-714-64619-0. "The era of 'social engineering' in the Soviet Union ended with the death of Stalin in 1953 or soon after; and that was the close of the totalitarian regime itself."}}</ref><ref>{{Cite book |title=von Beyme, Klaus (2014). On Political Culture, Cultural Policy, Art and Politics |date=19 November 2013 |publisher=Springer |page=65 |isbn=978-3-319-01559-0 |quote=The Soviet Union after the death of Stalin moved from totalitarianism to authoritarian rule.}}</ref> s [[Vláda jednej strany|vládou jednej strany]] až do roku 1990.<ref>{{Cite web |date=10 October 2017 |script-title=ru:Закон СССР от 14 марта 1990 г. N 1360-I "Об учреждении поста Президента СССР и внесении изменений и дополнений в Конституцию (Основной Закон) СССР" |language=ru |title=Zakon SSSR ot 14 marta 1990 g. N 1360-I |trans-title=Zákon ZSSR z 14. marca 1990 o zriadení funkcie prezidenta ZSSR |url=http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|archive-url=https://web.archive.org/web/20171010070843/http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|url-status=dead |archive-date=10 October 2017 |access-date=4 January 2021}}</ref> [[Sloboda prejavu|Sloboda slova]] bola potláčaná a nesúhlas trestaný. Nezávislá politická činnosť nebola tolerovaná — či už išlo o účasť vo slobodných odboroch, súkromných podnikoch, nezávislých cirkvách alebo opozičných stranách. Sloboda pohybu vnútri krajiny, a najmä mimo nej, bola obmedzená. Štát takisto obmedzoval práva občanov na súkromné vlastníctvo. Podľa [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]] sú ľudské práva „základné práva a slobody, na ktoré má nárok každý človek“, vrátane práva na život a slobodu, slobodu prejavu, rovnosť pred zákonom a taktiež sociálnych, kultúrnych a ekonomických práv, ako je právo na účasť na kultúrnom živote, právo na jedlo, [[Právo na prácu|právo na prácu]] či [[Vzdelávanie|právo na vzdelanie]]. Sovietske chápanie ľudských práv sa však výrazne líšilo od [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]]. Podľa sovietskej právnej teórie „je to vláda, kto je príjemcom ľudských práv, ktoré majú byť uplatňované voči jednotlivcovi“.<ref>Lambelet, Doriane. "The Contradiction Between Soviet and American Human Rights Doctrine…" 7 ''Boston University International Law Journal''. 1989. s. 61–62.</ref> Sovietsky štát bol považovaný za zdroj ľudských práv.<ref name=shiman>{{cite book | last = Shiman | first = David | title = Economic and Social Justice: A Human Rights Perspective | publisher = Amnesty International | year= 1999 | url = http://www1.umn.edu/humanrts/edumat/hreduseries/tb1b/Section1/tb1-2.htm| isbn = 978-0967533407}}</ref> Preto sovietsky právny systém chápal právo ako nástroj politiky a súdy ako orgány vlády.<ref name="Pipes"/> Rozsiahle mimosúdne právomoci boli zverené sovietskym tajným bezpečnostným agentúram. V praxi sovietska vláda výrazne obmedzovala vládu práva, občianske slobody, právnu ochranu a záruky vlastníctva,<ref name="Pipes2001">[[Richard Pipes]] (2001) ''Communism''. Weidenfeld & Nicolson. {{ISBN|0-297-64688-5}}</ref><ref name="Pipes">[[Richard Pipes]] (1994) ''Russia Under the Bolshevik Regime'', Vintage, {{ISBN|0-679-76184-5}}, s. 401–403.</ref> ktoré sovietski právni teoretici, ako [[Andrej Vyšinskij]], považovali za prejavy „buržoáznej morálky“.<ref name="Vyshinsky1949">{{Cite book|title = Teoria dowodów sądowych w prawie radzieckim|last = Wyszyński|first = Andrzej|publisher = Biblioteka Zrzeszenia Prawników Demokratów|year = 1949|pages = 153, 162|url = http://echelon.pl/files/echelon/Wyszy%C5%84ski%20-%20Teoria%20dowod%C3%B3w%20s%C4%85dowych%20(OCR).pdf}}</ref> ZSSR a ďalšie štáty [[Východný blok|východného bloku]] sa zdržali hlasovania o prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948) s odôvodnením, že je „príliš právnická“ a mohla by narušiť národnú suverenitu.<ref>{{Cite book| last = Mary Ann Glendon| title = A World Made New: Eleanor Roosevelt and the Universal Declaration of Human Rights| publisher = Random House| location = New York| year = 2001| isbn = 9780375760464}}</ref> Sovietsky zväz neskôr podpísal právne záväzné dokumenty o ľudských právach, napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1973), či Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966); tieto však neboli široko známe ani dostupné obyvateľom krajiny a komunistické úrady ich nebrali vážne.<ref name=thomas-hrideas>{{Cite journal| volume = 7| issue = 2| pages = 110–141| last = Thomas| first = Daniel C.| title = Human Rights Ideas, the Demise of Communism, and the End of the Cold War| journal = Journal of Cold War Studies| year = 2005| url = http://muse.jhu.edu/journals/cws/summary/v007/7.2thomas.html|doi=10.1162/1520397053630600| s2cid = 57570614| url-access = subscription}}</ref> Za vlády Josifa Stalina bola v roku 1935 zavedená možnosť udeliť [[Trest smrti|trest smrti]] aj maloletým vo veku od 12 rokov.<ref>{{cite book |last1=Mccauley |first1=Martin |title=Stalin and Stalinism: Revised 3rd Edition |date=13 September 2013 |publisher=Routledge |isbn=978-1-317-86369-4 |page=49}}</ref><ref>{{cite book |last1=Wright |first1=Patrick |title=Iron Curtain: From Stage to Cold War |date=28 October 2009 |publisher=OUP Oxford |isbn=978-0-19-162284-7 |page=342}}</ref><ref>{{cite book |last1=Boobbyer |first1=Philip |title=The Stalin Era |date=2000 |publisher=Psychology Press |isbn=978-0-415-18298-0 |page=160}}</ref> [[Sergej Adamovič Kovaljov|Sergej Kovaljov]] spomínal na „známy článok 125 ústavy, ktorý vymenúval všetky základné občianske a politické práva“ v ZSSR. Keď však on a ďalší väzni tento článok použili ako právny základ svojich sťažností, prokurátor argumentoval, že „ústava nebola napísaná pre vás, ale pre amerických černochov, aby vedeli, aký šťastný je život sovietskych občanov“.<ref>{{cite web | url=http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | title=Засчитать поражение | publisher=Grani.ru | date=2015-08-22 | access-date=August 23, 2015 | author=Oleg Pshenichnyi | accessdate=2025-12-09 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304112456/http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | archivedate=2016-03-04 }}</ref> Zločin nebol definovaný ako porušenie zákona, ale ako akýkoľvek čin, ktorý mohol ohroziť sovietsky štát a spoločnosť. Napríklad túžba po zisku mohla byť vykladaná ako kontrarevolučná činnosť, trestaná smrťou.<ref name="Pipes"/> Likvidácia a deportácia miliónov roľníkov v rokoch 1928–1931 bola vykonaná v súlade s ustanoveniami sovietskeho občianskeho zákonníka.<ref name="Pipes"/> Niektorí sovietski právnici dokonca tvrdili, že „trestná represia“ môže byť uplatnená aj bez viny.<ref name="Pipes"/> Martin Lacis, šéf ukrajinskej sovietskej tajnej polície, to vysvetlil takto: {{citát|Nehľadajte v spisoch dôkazy o tom, či obvinený povstal proti sovietom so zbraňou alebo slovami. Spýtajte sa ho skôr, do akej triedy patrí, aký je jeho pôvod, vzdelanie a povolanie. To sú otázky, ktoré rozhodnú o jeho osude. To je zmysel a podstata [[červený teror|červeného teroru]].<ref name="State">[[Yevgenia Albats]] and Catherine A. Fitzpatrick. ''The State Within a State: The KGB and Its Hold on Russia – Past, Present, and Future'', 1994. {{ISBN|0-374-52738-5}}.</ref>}} Účelom verejných procesov nebolo „preukázať existenciu alebo neexistenciu zločinu — to bolo vopred určené príslušnými straníckymi orgánmi — ale poskytnúť ďalšie fórum pre politickú agitáciu a propagandu na poučenie občanov“ (pozri napr. [[Moskovské procesy]]). Obhajcovia, ktorí museli byť členmi strany, boli povinní považovať vinu svojich klientov za danú…<ref name="Pipes"/> == Ozbrojené sily == {{Pozri aj|Ozbrojené sily ZSSR|Červená armáda|Sovietska armáda|Vzdušné sily ZSSR|Sovietske námorníctvo}} [[Súbor:RSD-10 2009 G1.jpg|náhľad|Balistická raketa [[RSD-10|SS-20]] stredného doletu, ktorá by bola schopná v krátkom čase zničiť prakticky akýkoľvek vojenský cieľ v Európe. Nasadenie týchto mobilných systémov na konci sedemdesiatych rokov odštartovalo v Európe novú zbrojársku súťaž, v ktorej NATO v západnom Nemecku okrem iného nasadilo rakety [[MGM-31 Pershing|Pershing II]].]] Podľa vojenského zákona z septembra 1925 sa sovietske ozbrojené sily skladali z troch zložiek: pozemných síl, letectva, námorníctva, spojenej štátnej politickej správy (OGPU) a vnútorných vojsk.<ref>Scott and Scott, The Armed Forces of the Soviet Union, Westview Press, 1979, s. 13</ref> OGPU sa neskôr stala nezávislou a v roku 1934 sa zlúčila s [[NKVD]], takže jej vnútorné vojska boli pod spoločným vedením obranného a vnútorného komisariátu. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikli strategické raketové vojská (1959), [[Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR|vojská protivzdušnej obrany]] (1948) a jednotky celoštátnej [[Civilná obrana|civilnej obrany]] (1970), ktoré stáli na prvom, treťom a šiestom mieste v oficiálnom sovietskom systéme dôležitosti (pozemné sily boli druhé, letectvo štvrté a námorníctvo piate). Armáda mala najväčší politický vplyv a v roku 1989 mala dva milióny vojakov rozdelených medzi 150 motorizovaných a 52 obrnených divízií. Sovietske námorníctvo bolo až do začiatku 60. rokov skôr menej početnou zložkou ozbrojených síl, ale po [[Karibská kríza|karibskej kríze]] sa pod vedením Sergeja Gorškova výrazne rozšírilo. Preslávilo sa raketovými krížnikmi a ponorkami a slúžilo v ňom 500 000 mužov (1989). Sovietske letectvo sa sústreďovalo na flotilu strategických bombardérov, ktoré mali v prípade vojny zničiť nepriateľskú infraštruktúru a jadrový potenciál. Malo tiež množstvo stíhačiek a taktických bombardérov, ktoré by podporovali pozemné sily. Strategické raketové vojská disponovali viac než 1 400 medzikontinentálnymi balistickými raketami (ICBM), rozmiestnenými na 28 základniach a v 300 veliteľských strediskách. V povojnovom období sa Sovietska armáda priamo podieľala na viacerých vojenských operáciách v zahraničí. Patrilo medzi ne potlačenie [[Východonemecké povstanie|povstania vo východnom Nemecku]] (1953), [[Maďarské povstanie|v Maďarsku]] (1956) a [[Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázia do Československa]] (1968). Sovietskeho zväzu sa týkala aj [[Sovietska intervencia v Afganistane|vojna v Afganistane]] v rokoch 1979 až 1989. V Sovietskom zväze platila [[Branná povinnosť|všeobecná branná povinnosť]]. == Sovietsky kozmický program == {{Pozri aj|Sovietsky kozmický program|Nedelinova katastrofa}} [[Súbor:RIAN archive 159271 Nikita Khrushchev, Valentina Tereshkova, Pavel Popovich and Yury Gagarin at Lenin Mausoleum.jpg|náhľad|vľavo|Zľava: [[Jurij Gagarin]], [[Pavel Popovič]], [[Valentina Tereškovová]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] na [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]] v roku 1963]] [[Súbor:Soyuz rocket ASTP.jpg|vpravo|náhľad|Raketa [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]] na kozmodróme [[Bajkonur]]]] Na konci 50. rokov SSSR s pomocou inžinierov a technológií privezených z porazeného Nemecka skonštruoval prvú umelú družicu – [[Sputnik 1]], čím predbehol [[Spojené štáty|USA]]. Nasledovali ďalšie úspešné [[Družica|družice]] a do vesmíru boli vyslané aj pokusné psy. Dňa 12. apríla 1961 bol vyslaný prvý kozmonaut [[Jurij Gagarin]]. Raz obletel Zem a úspešne pristál v [[Kazachstan|kazašskej]] stepi. V tom čase sa v sovietskych projekčných kanceláriách rysovali prvé plány [[Kozmický raketoplán|raketoplánov]] a orbitálnych staníc, čo však napokon zmarili osobné spory medzi projektantmi a vedením. Prvým veľkým fiaskom pre SSSR bolo pristátie Američanov na Mesiaci, keď Sovieti nedokázali včas odpovedať rovnakým projektom. V 70. rokoch sa začali objavovať konkrétnejšie návrhy konštrukcie raketoplánu, avšak nedostatky, najmä v elektronickom priemysle (rýchle prehrievanie elektroniky), posunuli program až na koniec 80. rokov. Prvý raketoplán, [[Buran (raketoplán)|Buran]], letel v roku 1988, ale bez ľudskej posádky. Ďalší raketoplán, Ptička, zostal nakoniec rozostavaný, pretože v roku 1991 bol celý raketoplánový program zrušený. Na ich vypustenie do vesmíru existuje dodnes nevyužitá superťažká raketa [[Energija]], ktorá je najsilnejšou na svete. Na konci 80. rokov sa Sovietskemu zväzu podarilo vybudovať orbitálnu stanicu [[Mir]]. Bola vystavaná na konštrukcii staníc [[Saľut]] a jej úlohy boli čisto civilné a výskumné. V 90. rokoch, keď bol prevádzka americkej [[Skylab|Skylabu]] ukončená pre nedostatok financovania, bola jedinou funkčnou orbitálnou stanicou na obežnej dráhe. Postupne na ňu pribúdali ďalšie moduly, a to aj americké. Technický stav stanice sa však, najmä po požiari, rýchlo zhoršoval, takže bolo v roku 2001 rozhodnuté o jej navedení do [[Atmosféra|atmosféry]], kde zhorela. Za zmienku stojí aj vývoj sond [[Program Venera|Venera]] určených na prieskum planéty [[Venuša|Venuše]]. Prvou sondou pristátou na inej planéte než [[Zem]] bola [[Venera 7]]. Prvú farebnú fotografiu a zvukový záznam získala sonda [[Venera 13]]. Program priniesol mnoho nových poznatkov o planéte Venuša a o podmienkach, ktoré tam panujú. ==Ekonomika== === Nerastné bohatstvo === [[Súbor:RIAN archive 633872 Workers of Soligorsk potash plant.jpg|thumb|upriht|Pracovníci závodu na výrobu [[uhličitan draselný|potaše]] v [[Salihorsk|Soligorsku]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]], 1968]] Veľké [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo ZSSR bolo úzko späté s pestrou [[geológia|geologickou]] stavbou územia krajiny. Niektoré ložiská nerastných surovín vznikli procesmi [[sedimentácia|sedimentácie]] organických ([[uhlie]], [[ropa]]) a anorganických látok ([[soli]], [[železná ruda|železné rudy]]). Takéto ložiská sa vyskytujú najmä na územiach, ktorých podklad tvoria staré [[Kontinentálna platforma|platformy]] ([[Ruská platforma]], [[Sibírsky štít]]). Pre platformy je charakteristický vznik metamorfovaných ložísk (železné rudy). Na územiach, kde sa horotvorné procesy uskutočňovali neskôr [[Intruzívna hornina|intrúzie]] [[magma|magmy]] a [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]] podmienili vznik rudných ložísk. Na [[petrografia|petrograficky]] rovnorodých územiach sa formovali neveľké ložiská veľmi rozmanitých nerastných surovín ([[Kola (polostrov)|Kola]], [[Ural (pohorie)|Ural]], [[Kazachstan]], [[Donecká pahorkatina]], [[Zabajkalsko]] a iné). ==== Uhlie ==== ZSSR malo najväčšie palivové zásoby spomedzi všetkých krajín sveta. Podľa odhadov sa na území ZSSR nachádzalo 57&nbsp;% svetových zásob uhlia (8670 miliárd ton). Spomedzi všetkých oblastí ťažby uhlia mali najväčší význam uhoľné panvy ležiace v zaľudnených a hospodársky aktívnych územiach. V európskej časti ZSSR to boli [[Donecká panva|Donecká]] a [[Pečorská panva|Pečorská]] uhoľná panva a [[Moskovská hnedouhoľná panva]]. Na juhu [[Sibír]]i a v [[Kazachstan]]e ležia dve ďalšie panvy významné pre ťažbu čierneho uhlia a to: [[Magadanská panva|Magadanská]] a [[Karagandská panva|Karagandská]]. Významná je tiež [[Čeľabinská panva|Čeľabinská]] hnedouhoľná panva na [[Ural]]e, [[Jekaterinburská panva|Jekaterinburská]] v [[Kazachstan]]e, [[Kansko-ačinská panva|Kansko-ačinská]] a [[Irkutská panva]] vo východnej Sibíri, [[Burejská panva]] na Ďalekom východe a menšie panvy v Strednej Ázii a Zabajkalsku. Obrovské zásoby uhlia sú tiež v [[Tunguzská panva|Tunguszkej]] a [[Lenská panva|Lenskej panve]] na severe Sibíri, tieto sú zatiaľ využívané iba veľmi slabo. ==== Ropa a zemný plyn ==== [[Súbor:RIAN archive 799927 Miners Toleutai and Mukhamedya Urstemovs.jpg|thumb|left|Sovietski baníci po šichte, [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]], 1977]] Aj [[ropa]] a [[zemný plyn]] boli [[nerastná surovina|nerastné suroviny]], ktorých najväčšie známe ložiská sa nachádzali na území ZSSR a predstavovali aj podstatnú časť jeho exportu. [[Volžsko-uralská panva|Volžsko-uralská]] (tiež nazývaná „druhé [[Baku]]“) a [[Západosibírska panva|Západosibírska ropná oblasť]] pri strednom toku [[Ob]]u, objavené počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] a po nej, prevyšujú skôr objavené ložiská v oblasti [[Baku]] a v Predkaukazsku ([[Groznyj]]). Významná sa stala aj ropná panva na polostrove [[Mangyšľak (polostrov)|Mangyšľak]] v [[Kazachstan]]e. Menšie ložiská ropy sú aj na západnej Ukrajine, v Strednej Ázii, v povodí [[Emba|Emby]] a na ostrove [[Sachalin]]. Hlavné ložiská zemného plynu sa v európskej časti nachádzali v [[Predkaukazsko|Predkaukazsku]] ([[Stavropoľ]] a [[Krasnodar]]), na [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Dašava]], [[Šebelinka]]), v Povolží a na južnom [[Ural]]e ([[Orenburg]]). V ázijskej časti vynikali najmä ložiská v Uzbekistane ([[Buchara]], [[Gazli]]) a na dolnom toku rieky [[Ob]]. Miestny význam v oblastiach s nedostatkom iných palív mali aj ložiská [[horľavé bridlice|horľavých bridlíc]] a [[rašelina|rašeliny]]. Na ZSSR pripadalo 60&nbsp;% známych svetových zásob rašeliny. Najväčšie ložiská rašeliny sa nachádzali v severnej polovici Východoeurópskej a Západosibírskej nížiny. Ložiská horľavých bridlíc sú dodnes v [[Estónsko|Estónsku]] a v okolí [[Leningrad]]u a v [[Povolžie|Povolží]]. ==== Rudy ==== [[Súbor:RIAN archive 35522 Teeming operation in the blast furnace plant of the Kuibyshev Steel Works in Kramatorsk.jpg|thumb|upright|Rušná prevádzka v závode na výrobu vysokých pecí Kujbyševskej oceliarne v [[Kramatorsk]]u, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1968]] Viac ako polovica svetových zásob [[železná ruda|železných rúd]] (110 miliárd ton) a ešte väčší podiel [[mangán]]ových rúd ležala na území ZSSR. Na rozdiel od uhlia najväčšie ložiská železných a mangánových rúd boli v európskej časti ZSSR. 60&nbsp;% zväzových zásob železnej rudy bolo v ložiskách [[Krivoj Rog|Krivého Rogu]] a v oblasti [[Kurská magnetická anomália|Kurskej magnetickej anomálie]]. Druhá veľká skupina nálezísk železnej rudy je na [[Ural (pohorie)|Urale]] a v priľahlej oblasti [[Kazachstan]]u (Kustanajská oblasť). Menšie ložiská boli tiež na polostrove [[Kola]], v strednom [[Kazachstan]]e, v altajských a sajanských chrbtoch, na hornej [[Angara|Angare]] a v Zakaukazsku. Svetoznáme sú tiež ložiská mangánovej rudy pri [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]]e na [[Ukrajina|Ukrajine]] (60&nbsp;% svetových zásob). Veľmi kvalitné ložisko je tiež pri [[Čiatur]]e v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], ďalšie sú na [[Ural]]e a v [[Kazachstan]]e. ZSSR malo aj značné zásoby ostatných rúd, najmä rúd farebných, drahých a ľahkých kovov. Ložiská rúd [[chróm]]u na Urale, medi v Kazachstane, na Urale a v Zakaukazsku, polymetalických kovov ([[zinok]], [[olovo]], [[meď]], [[striebro]] a iné) v Rudnom [[Altaj]]i a na Ďalekom východe, [[cín]]u v Zabajkalsku, [[nikel|niklu]] v oblasti Noriľska, na Kole a na Urale. Hliníkové rudy sa vyskytovali v okolí [[Leningrad]]u, na Urale a v Kazachstane ([[bauxit]]), na [[Kola|Kole]] ([[nefelín]]) a v Zakaukazsku ([[alunit]]). Ložiská drahých kovov, najmä [[zlato|zlata]] a [[platina|platiny]] sú na Urale, v Kazachstane a najmä v [[Jakutsk]]u a na Ďalekom východe ([[Kolyma]]). ==== Nerudné suroviny ==== ZSSR malo veľké zásoby draselnej soli ([[Solikamsk]], [[Starobin]]), kamennej soli ([[Donecká panva]], dolné [[Povolžie]]), [[glauberova soľ|Glauberovej soli]] ([[Garabogazköl Aylagy|záliv Kara-Bogaz-Gol]]), bohaté ložiská [[apatit]]ov (polostrov [[Kola]]), [[fosfáty|fosfátov]] ([[Kazachstan]]). [[Diamant]]y sa ťažili v [[Jakutsko|Jakutskej autonómnej republike]]. === Mena === [[Súbor:Soviet Union-1961-Bill-25-Obverse.jpg|náhľad|Bankovka v hodnote 25 rubľov, 1961.]] Sovietskou menou bol [[Sovietsky rubeľ|rubeľ]] (kód meny: SUR) a delil sa na 100 [[Kopejka|kopejok]]. Výmena rubľov mimo hraníc krajiny nebola legálna a výmenný kurz na domácom trhu určovali úrady. V súvislosti s menovou reformou z roku 1961 bol výmenný kurz stanovený na 90 kopejok za jeden [[Americký dolár|dolár]].<ref>Forfatter: Bornstein, Morris "The Reform and Revaluation of the Ruble" The American Economic Review 1961, zväzok 51, číslo 1, s. 117–123 [http://www.jstor.org/stable/1818912jstor]</ref> Výmenný kurz sa mohol každý rok meniť – napríklad sa postupne pohyboval od 0,838 rubľa za jeden dolár v roku 1985 až po 0,580 rubľa za jeden dolár v roku 1990.<ref name="CIA">[http://www.gutenberg.org/dirs/etext92/world91b.txt The 1991 CIA World Factbook]</ref> Keďže výmenný kurz cudzích mien bol stanovený nereálne vysoko, v Sovietskom zväze vznikol rozsiahly čierny trh s cudzími menami. === Poľnohospodárstvo === {{Pozri aj|Kolektivizácia v Sovietskom zväze}} [[Súbor:Armenian cotton.jpg|náhľad|Zber bavlny v [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsku]] v 30. rokoch]] Sovietske poľnohospodárstvo bolo založené najmä na [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektívnych]] a štátnych farmách, ktoré tvorili väčšinu produkcie [[Pšenica|pšenice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Cukor|cukru]], [[Bavlna|bavlny]], [[Slnečnica|slnečnice]] a [[Ľan|ľanu]]. Pri výrobe potravín zohrávali významnú úlohu aj súkromné pozemky, kde sa špecializovane vyrábalo mäso, mlieko, vajcia a zelenina. Napriek tomu dochádzalo k nedostatočnej produkcii potravín a veľké množstvo obilia a mäsa bolo nutné dovážať. Aj keď štát poľnohospodárstvo uprednostňoval, v systéme bolo množstvo štrukturálnych nedostatkov – vrátane nedostatku hnojív, chýbajúcich chladiacich systémov, zlého skladovania a dopravy a nereálneho plánovania a riadenia poľnohospodárskeho sektora.<ref name="LOC-eco">https://web.archive.org/web/20080917000559/http://lcweb2.loc.gov/cgi-bin/query/r?frd%2Fcstdy%3A%40field%28DOCID+su0009%29"A Country Study: Soviet Union (Former) – Economy" vydavateľ = Knižnica amerického Kongresu</ref> Hlavným dôvodom nedostatku potravín však bola všadeprítomná [[Korupcia|korupcia]], nízka pracovná morálka a plytvanie. Tretina tovaru vyrobeného na kolektívnych a štátnych farmách zmizla na ceste od poľa k spotrebiteľom. Roľník zároveň nevidel žiadnu výhodu v práci na kolektívnych farmách; v roku 1950 získal roľník 2⁄3 svojho príjmu z práce na svojom malom súkromnom pozemku vo voľnom čase a len 1⁄3 zo svojho plného pracovného úväzku na štátnej alebo kolektívnej farme. Keď malé súkromné pozemky predstavovali v roku 1950 38 % celkovej produkcie potravín v krajine, je zrejmé, že produktivita na spoločnej pôde bola oveľa nižšia, než by mohla byť pri iných formách produkcie.<ref>"The Rise and Fall of the Soviet Union", McCauley, Martin, 2008, s. 290 a 442, ISBN 978-0-582-78465-9</ref> Napriek tomu, že Chruščov v roku 1960 vyhlásil, že Sovietsky zväz by mal v produkcii mäsa predčiť USA do roku 1980, veľa sa nezmenilo. === Doprava === [[Súbor:RIAN archive 878967 AvtoVAZ- Volga automaking plant in Togliatti, the Samara Region.jpg|náhľad|[[AvtoVAZ|Volžskij Avtomobilnyj Zavod]] (VAZ) v roku 1969]] Doprava bola kľúčovou súčasťou národného hospodárstva. Hospodárska centralizácia konca dvadsiatych a tridsiatych rokov viedla k masívnemu rozvoju infraštruktúry, najmä k založeniu aerolínií [[Aeroflot]].<ref>{{cite book |author1=Highman, Robert D.S. |author2=Greenwood, John T. |author3=Hardesty, Von|title=Russian Aviation and Air Power in the Twentieth Century|publisher=Routledge|year=1998|url=https://books.google.com/books?id=cpynoFM-Jf4C&dq|isbn=978-0-7146-4784-5|page=134}} </ref> Krajina disponovala širokým spektrom dopravy po súši, po vode aj vo vzduchu, avšak kvôli slabej údržbe bola väčšina sovietskej cestnej, vodnej a civilnej leteckej dopravy v porovnaní so západným svetom zastaraná a technologicky zaostalá. Sovietska železničná doprava bola najväčšia a najintenzívnejšie používaná na svete. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sovietski ekonómovia vyzývali na výstavbu viac ciest, aby sa zmiernilo zaťaženie železníc a zlepšil sa štátny rozpočet.<ref name="ass1985">Ambler, Shaw and Symons 1985</ref>{{rp|166–67}}. Cestná sieť a automobilový priemysel zostali nerozvinuté a mimo veľkých miest boli bežné [[Poľná cesta|poľné cesty]].<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Sovietska údržba sa ukázala ako neschopná starať sa aj o cesty, ktoré krajina už mala. Od začiatku do polovice osemdesiatych rokov sa sovietske úrady pokúšali vyriešiť problém ciest objednávaním výstavby nových.<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Medzitým automobilový priemysel rástol rýchlejšie než výstavba ciest.<ref name="ass1985"/>{{rp|169}} Nerozvinutá cestná sieť viedla k rastúcemu dopytu po verejnej doprave.<ref>[[Medzinárodný menový fond]] a [[OECD]] 1991, s. 56.</ref> Napriek zlepšeniu boli niektoré aspekty dopravného sektora zmietané problémami kvôli zastaralej infraštruktúre, nedostatku investícií, korupcii a zlému rozhodovaniu. Sovietske orgány nedokázali uspokojiť rastúci dopyt po dopravnej infraštruktúre a službách. Sovietske [[Obchodná flotila|obchodné loďstvo]] bolo jedným z najväčších na svete.<ref name="ciacom">{{cite web |url=http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |title=Soviet Union – Communications |author=Central Intelligence Agency |work=[[The World Factbook]] |year=1991 |accessdate=20 October 2010 |authorlink=Central Intelligence Agency |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101005005759/http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |archivedate=2010-10-05 }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:USSR Population 1974.jpg|náhľad|350px|Hustota obyvateľstva v Sovietskom zväze v roku 1974. Zelená ukazuje najhustejšie osídlené oblasti, žltá riedko osídlené oblasti.]] Nadmerné úmrtia počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] (vrátane povojnového hladomoru) činili celkom 18 miliónov,<ref>{{cite book|author=Mark Harrison|title=Accounting for War: Soviet Production, Employment, and the Defence Burden, 1940–1945|url=https://books.google.com/?id=yJcD7_Q_rQ8C&pg=PA167|date=18July 2002|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-89424-1|page=167 }}</ref> približne 10 miliónov v tridsiatych rokoch a viac než 26 miliónov v rokoch 1941–45. Povojnová sovietska populácia bola o 45 až 50 miliónov menšia, než by bola, keby pokračoval predvojnový demografický trend. Podľa Catherine Merridale by „rozumný odhad celkového počtu nadmerných úmrtí za celé obdobie mohol byť asi 60 miliónov.“<ref>{{cite book |author1=Jay Winter |author2=Emmanuel Sivan|title=War and Remembrance in the Twentieth Century|url=https://books.google.com/books?id=ZK2A5x7E8IkC&pg=PA64|date=2000|publisher=CambridgeUniversity Press|isbn =0521794366|page=64 }}</ref> [[Pôrodnosť]] v ZSSR klesla z 44,0 na tisíc obyvateľov v roku 1926 na 18,0 v roku 1974, najmä kvôli rastúcej urbanizácii a vyššiemu priemernému veku vstupu do manželstva. Miera [[Úmrtnosť|úmrtnosti]] taktiež vykazovala postupný pokles – z 23,7 na tisíc v roku 1926 na 8,7 v roku 1974. Vo všeobecnosti bola pôrodnosť južných republík v Zakaukazsku a strednej Ázii výrazne vyššia než pôrodnosť v severných častiach Sovietskeho zväzu a v období po druhej svetovej vojne v niektorých prípadoch ešte vzrástla – fenomén čiastočne pripisovaný pomalšej urbanizácii a tradične skorým sobášom v južných republikách.<ref name="GSE">{{cite book|author=Government of the USSR|script-title=ru:Большая советская энциклопедия |trans-title=[[Veľká sovietska encyklopédia]]|volume=24|page=15|year=1977|location=Moscow|publisher=[[State Committee for Publishing]]|language=Russian|authorlink=Government of the USSR}}</ref> Koniec 60. a 70. rokov bol svedkom obrátenia klesajúcej trajektórie úmrtnosti v ZSSR, a to obzvlášť výrazne u mužov v produktívnom veku, ako aj v Rusku a ďalších prevažne slovanských oblastiach krajiny.<ref>{{cite book |author1=Vallin, J. |author2=Chesnais, J.C. |title=Recent Developments of Mortality in Europe, English-Speaking Countries and the Soviet Union, 1960–1970|volume=29|pages=861–898 |year=1970|publisher=Population Studies}}</ref> Analýza oficiálnych údajov z konca osemdesiatych rokov ukázala, že po zhoršení na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov sa úmrtnosť dospelých opäť začala zlepšovať.<ref>{{cite book|author=Ryan, Michael |title=Life Expectancy and Mortality Data from the Soviet Union|volume=296|page=1513–1515 |date=28 May 1988|work=[[British Medical Journal]]}}</ref> Miera dojčenskej úmrtnosti sa zvýšila z 24,7 v roku 1970 na 27,9 v roku 1974. Niektorí výskumníci považovali nárast za veľmi reálny, ako dôsledok zhoršujúcich sa zdravotných podmienok a služieb.<ref>{{cite book|author=Davis, Christopher; [[Murray Feshbach|Feshbach, Murray]] |title=Rising Infant Mortality in the USSR in the 1970s|page=95|location=Washington, D.C.|publisher=United States Census Bureau}}</ref> Zvýšenie úmrtnosti dospelých aj dojčenskej úmrtnosti nebolo sovietskymi úradníkmi vysvetľované ani obhajované a sovietska vláda jednoducho prestala všetky štatistiky úmrtnosti na desať rokov publikovať. Sovietski demografi a zdravotní špecialisti mlčali o náraste úmrtnosti až do konca osemdesiatych rokov, keď bolo obnovené zverejňovanie údajov a vedci sa mohli začať venovať skutočným príčinám.<ref>{{cite book|author=Krimins, Juris |title=The Changing Mortality Patterns in Latvia, Lithuania and Estonia: Experience of the Past Three Decades|date=3–7 December 1990}} Paper presented at the International Conference on Health, Morbidity and Mortality by Cause of Death in Europe.</ref> === Etnické skupiny === [[Súbor:Mestia, Svaneti. October 30, 1929.JPG|thumb|upright|[[Svaneti|Svanetský]] muž v [[Mestia|Mestii]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|SSR Gruzínsko]], 1929]] [[Súbor:Samarkand-1981-0013.JPG|thumb|Ľudia v [[Samarkand]]e, [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]], 1981]] [[Súbor:Soviet Young Pioneers in 1983 in the Zeravshan Mountains of Tajik SSR.jpg|thumb|[[Všezväzová pionierska organizácia V. I. Lenina|Pionieri]] v pohorí Zeravšan v [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžickej SSR]], 1983]] Sovietsky zväz bol [[národnosť|národnostne]] jednou z najrôznorodejších krajín sveta, s viac než 200 odlišnými etnickými skupinami. V roku 1991 žilo v krajine 293 miliónov obyvateľov, čo z nej robilo tretiu najľudnatejšiu krajinu na svete, po Číne a Indii. V posledných rokoch existencie, boli najväčšou národnostnou skupinou [[Rusi]] (50,78 %), po ktorých nasledovali [[Ukrajinci]] (15,45 %) a [[Uzbeci]] (5,84 %). Ďalšie národnostné skupiny tvorili [[Abcházci]], [[Adygejci]], [[Arméni]], [[Asýrčania]], [[Azerbajdžanci]], [[Avari]], [[Baškirci]], [[Bielorusi]], [[Bulhari]], [[Buriati]], [[Čečeni]], [[Číňania]], [[Čuvaši]], [[Estónci]], [[Evenkovia]], [[Fíni]], [[Gagauzi]], [[Gréci]], [[Gruzínci]], [[Inguši]], [[Inuiti]], [[Jakuti]], [[Kalmyci]], [[Karakalpaci]], [[Karelci]], [[Keti]], [[Kórejčania]], [[Kazachovia]], [[Kozáci]], [[Kirgizi]], [[Lezgínci]], [[Lotyši]], [[Litovci]], [[Maríjci]], [[Maďari]], [[Moldavci]], [[Mongoli]], [[Mordvíni]], [[Nemci]], [[Nenci]], [[Osetínci]], [[Poliaci]], [[Rómovia]], [[Rumuni]], [[Tadžici]], [[Tatovia]], [[Tatári]], [[Turkméni]], [[Tuvinci]], [[Ujguri]], [[Udmurti]], [[Židia]] a ďalší. Najmä kvôli rozdielnemu životnému štýlu jednotlivých národov a z toho vyplývajúcej rozdielnej pôrodnosti, pomer Rusov a ostatných slovanských národov k iným národnostiam od konca druhej svetovej vojny klesal. {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;" class="sortable" |+ '''Počet obyvateľov jednotlivých republík v tisícoch v priebehu rokov'''<ref>Vývoj počtu obyvateľov podľa republík. In: Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 827</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statistika Rossijskoj Imperii, SSSR i Rossijskoj Federacii / Статистика Российской Империи, СССР и Российской Федерации | url = https://istmat.org/statistics | vydavateľ = istmat.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ! style="background:#efefef;" | Republika ! style="background:#efefef;" |[[1913]] ! style="background:#efefef;" |[[1926]] ! style="background:#efefef;" |[[1939]] ! style="background:#efefef;" |[[1950]] ! style="background:#efefef;" |[[1959]] ! style="background:#efefef;" |[[1966]] ! style="background:#efefef;" |[[1970]] ! style="background:#efefef;" |[[1973]] ! style="background:#efefef;" |[[1979]] ! style="background:#efefef;" |[[1987]] ! style="background:#efefef;" |[[1989]] ! style="background:#efefef;" |[[1991]] |- align="right" |[[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] | 89 902 | 92 737 | 108 379 | 101 438 | 117 534 | 126 561 | 130 079 | 132 151 | 137 410 | 145 311 | 147 386 | 148 548 |- align="right" |[[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | 35 210 | 29 515 | 40 469 | 36 906 | 41 869 | 45 516 | 47 127 | 48 243 | 49 609 | 51 201 | 51 704 | 51 944 |- align="right" |[[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] | 6 899 | 4 983 | 8 910 | 7 745 | 8 055 | 8 633 | 9 002 | 9 202 | 9 533 | 10 078 | 10 200 | 10 260 |- align="right" |[[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] | 4 366 | 4 660 | 6 440 | 6 314 | 8 261 | 10 581 | 11 960 | 12 902 | 15 389 | 19 026 | 19 906 | 20 708 |- align="right" |[[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] | 5 565 | 6 037 | 5 990 | 6 703 | 9 154 | 12 129 | 12 849 | 13 705 | 14 684 | 16 244 | 16 538 | 16 793 |- align="right" |[[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] | 2 601 | 2 677 | 3 540 | 3 528 | 4 044 | 4 548 | 4 686 | 4 838 | 4 993 | 5 266 | 5 449 | 5 464 |- align="right" |[[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] | 2 339 | 2 314 | 3 205 | 2 896 | 3 698 | 4 660 | 5 117 | 5 420 | 6 027 | 6 811 | 7 029 | 7 137 |- align="right" |[[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] | 2 828 | | 2 880 | 2 573 | 2 711 | 2 986 | 3 128 | 3 234 | 3 392 | 3 641 | 3 690 | 3 728 |- align="right" |[[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] | 2 056 | | 2 452 | 2 290 | 2 885 | 3 368 | 3 569 | 3 721 | 3 950 | 4 185 | 4 341 | 4 366 |- align="right" |[[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] | 2 493 | 1 857 | 1 885 | 1 943 | 2 093 | 2 262 | 2 364 | 2 430 | 2 503 | 2 647 | 2 681 | 2 681 |- align="right" |[[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] | 864 | 1 002 | 1 458 | 1 740 | 2 066 | 2 652 | 2 933 | 3 145 | 3 523 | 4 143 | 4 291 | 4 422 |- align="right" |[[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] | 1 034 | 1 032 | 1 484 | 1 532 | 1 981 | 2 579 | 2 900 | 3 194 | 3 806 | 4 807 | 5 112 | 5 358 |- align="right" |[[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] | 1 000 | 881 | 1 282 | 1 354 | 1 763 | 2 194 | 2 492 | 2 672 | 3 037 | 3 412 | 3 283 | 3 376 |- align="right" |[[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] | 1 042 | 998 | 1 252 | 1 211 | 1 516 | 1 914 | 2 159 | 2 364 | 2 765 | 3 361 | 3 534 | 3 576 |- align="right" |[[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] | 954 | 1 117 | 1 052 | 1 101 | 1 197 | 1 285 | 1 356 | 1 405 | 1 465 | 1 556 | 1 573 | 1 582 |- align="right" |'''ZSSR''' (celok) | 159 153 | 147 028 | 190 678 | 179 274 | 208 827 | 231 868 | 241 720 | 248 626 | 262 085 | 281 689 | 286 717 | 289 943''' |} === Jazyky === Sovietsky zväz ako mnohonárodnostný štát bol jazykovo veľmi bohatý. Okrem dominantnej [[Ruština|ruštiny]] a ďalších [[Slovanské jazyky|slovanských]] jazykov sa na jeho území hovorilo desiatkami ďalších jazykov z rozličných jazykových skupín. Štát ako taký nemal oficiálny jazyk, napriek tomu bola ruština ako jazyk majoritného obyvateľstva často preferovaná a zdôrazňoval sa jej význam ako hlavného komunikačného jazyka ({{V jazyku|ru|язык межнационального общения}}). To viedlo k [[Dvojjazyčnosť|bilingvizmu]] a [[Viacjazyčnosť|multilingvizmu]], ktorý bol mnohými národmi nenávidený (napr. v [[Pobaltie|pobaltských]] [[Zväzová republika|republikách]], na [[Západná Ukrajina|západnej Ukrajine]] a v ďalších oblastiach). Formálne však boli všetky jazyky na rovnakej úrovni. Po [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|boľševici]] ustanovili základné body politiky rozvoja národnostných menšín v Rusku. Veľká časť vtedajších marxistov sa však postavila proti myšlienke jedného národného jazyka a v roku 1920 tento postoj potvrdil aj boľševický zjazd. Došlo tak k dočasnej [[Derusifikácia|derusifikácii]], ktorá však ostro kontrastuje s obdobím [[Stalinizmus|stalinizmu]], keď boli celé národy vysídľované a rozptýlené po území ZSSR. Otázka jazykov bola politicky citlivá už v časoch [[Ruská ríša|cárskej ríše]], keď dochádzalo niekedy aj k násilnej [[Rusifikácia|rusifikácii]] a tento jav ovplyvnil mnohých ľudí. V 30. rokoch [[Latinizácia v Sovietskom zväze|dochádzalo k zmenám]] niektorých jazykov národov ZSSR. Najmä dovtedajšie [[Arabské písmo|arabské písmo]] nahrádzala [[Cyrilika|cyrilica]], čo bolo pre [[Turkické jazyky|turkické jazyky]] alebo [[Jidiš|jidiš]] veľmi cudzím prvkom. Táto náhrada cyrilikou sa vo väčšine prípadov zachovala aj po osamostatnení stredoázijských republík. == Celosvetovo známe osobnosti sovietskej éry == :''Pozri aj [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]]'' === Politici === [[Súbor:Nikita Khruchchev Colour.jpg|thumb|upright|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]]] * [[Vladimir Iľjič Lenin]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Lev Davidovič Trockij]] * [[Nikita Sergejevič Chruščov]] * [[Leonid Iľjič Brežnev]] * [[Michail Sergejevič Gorbačov]] === Diplomati === * [[Sergej Litvinov]] * [[Andrej Andrejevič Gromyko]] === Vojnoví hrdinovia === [[Súbor:Georgy Zhukov 1.jpg|thumb|upright|[[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]]]] * [[Semion Michajlovič Buďonnyj]] * [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij]] * [[Kliment Jefremovič Vorošilov]] * [[Ivan Stepanovič Konev]] * [[Georgij Konstantinovič Žukov]] * [[Rodion Jakovlevič Malinovskij]] === Umelci === [[Súbor:Sergei Prokofiev circa 1918 over Chair Bain.jpg|thumb|upright|[[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]]] [[Súbor:Алла Пугачёва. 1976.jpg|thumb|upright|[[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]]]] * [[Alexandr Solženicyn]] – spisovateľ * [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij]] – spisovateľ * [[Maxim Gorkij]] – spisovateľ * [[Michail Alexandrovič Šolochov]] – spisovateľ * [[Bulat Šalvovič Okudžava]] – spisovateľ, básnik, hudobný skladateľ * [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]] – poetka * [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič]] – hudobný skladateľ * [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]] – hudobný skladateľ * [[Aram Chačaturjan]] – hudobný skladateľ * [[Vasilij Jakovlevič Tretiak]] – operný spevák * [[Vladimir Vysockij]] – spevák, herec, básnik * [[Maja Pliseckaja]] – baletka * [[Muslim Magomajev]] – spevák * [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] – speváčka * [[Sofia Rotaru]] – speváčka * [[Lev Leščenko]] – spevák * [[Edita Piecha]] – speváčka * [[Ľudmila Gurčenko]] – herečka, speváčka * [[Sergej Michajlovič Ejzenštejn]] – režisér, scenárista * [[Alexandr Arturovič Rou]] – režisér === Priekopníci vedy a techniky === [[Súbor:Convert ru kosmos077.jpg|thumb|upright|[[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]]]] * [[Piotr Leonidovič Kapica]] – vedec, fyzik * [[Andrej Dmitrijevič Sacharov]] – vedec, fyzik * [[Alexandr Michajlovič Prochorov]] – vedec, fyzik * [[Lev Davidovič Landau]] – vedec, fyzik * [[Jurij Gagarin]] – kozmonaut * [[Valentina Vladimirovna Tereškovová|Valentina Tereškovová]] – kozmonautka * [[German Stepanovič Titov|German Titov]] – kozmonaut * [[Sergej Pavlovič Koroľov]] – raketový konštruktér * [[Michail Timofejevič Kalašnikov|Michail Kalašnikov]] – konštruktér zbraní * [[Sergej Vladimirovič Iliušin|Sergej Iliušin]] – letecký konštruktér === Športovci === [[Súbor:Olga Korbut c1972.jpg|thumb|upright|[[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]]]] [[Súbor:Sergei Mikhailovich Makarov Panini 1979.jpg|thumb|upright|[[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]]]] [[Súbor:Garry Kasparov 1980 Malta.jpg|thumb|upright|[[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]]]] * [[Larisa Semionovna Latyninová|Larisa Latyninová]] – športová gymnastka * [[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]] – športová gymnastka * [[Nikolaj Andrianov]] – športový gymnasta * [[Boris Šachlin]] – športový gymnasta * [[Viktor Čukarin]] – športový gymnasta * [[Vitalij Ščerbo]] – športový gymnasta * [[Vsevolod Bobrov]] – hokejista * [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov|Veniamin Alexandrov]] – hokejista * [[Alexandr Davletovič Almetov|Alexandr Almetov]] – hokejista * [[Vladislav Tretiak]] – hokejista, brankár * [[Alexandr Ragulin]] – hokejista * [[Jurij Fiodorov]] – hokejista * [[Viačeslav Fetisov]] – hokejista * [[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]] – hokejista * [[Vladimir Krutov]] – hokejista * [[Igor Larionov]] – hokejista * [[Lev Jašin]] – futbalista, brankár * [[Ľudmila Belousovová]] a [[Oleg Protopopov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Tamara Moskvinová]] a [[Alexej Mišin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Irina Rodninová]] a [[Alexandr Zajcev]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Jekaterina Gordejevová]] a [[Sergej Griňkov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Maja Usovová]] a [[Alexandr Žulin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Ľudmila Pachomovová]] a [[Alexandr Gorškov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Natalia Liničuková]] a [[Gennadij Karponosov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Marina Klimová]] a [[Sergej Ponomarenko]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Sergej Nikolajevič Volkov]] – krasokorčuliar * [[Viktor Petrenko]] – krasokorčuliar * [[Nikolaj Kruglov]] – biatlonista * [[Ľubov Jegorovová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Vladimir Smirnov]] – bežec na lyžiach * [[Larisa Lazutinová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Nina Gavriľuková]] – bežkyňa na lyžiach, štafetový beh * [[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]] – šachista * [[Anatolij Jevgenievič Karpov|Anatolij Karpov]] – šachista == Referencie == {{Referencie}} == Použitá literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = }} * Bašovský, O. a kolektív: ''[[Malá zemepisná encyklopédia ZSSR]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] – Bratislava, 1977, 856 s. * Litschauerová, N.: ''Republiky ZSSR'', Mladé Letá 1977, 170 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Soviet Union}} {{Portál|Rusko}} {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Sovietsky zväz]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Wikipédia:Chýbajúce referencie]] hc5dzqikq2999r5a4xvrhf61e6e8v7x Wikipédia:Kaviareň/Rôzne 4 11211 8255046 8251513 2026-07-29T02:34:51Z Corin 21212 /* Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti */ nová sekcia 8255046 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == Portál:Formula 1 == Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC) :{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa: :* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky) :* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca. :* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre <tt>PortálN</tt>; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať. :* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape :* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC) ::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne: ::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. ::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom ::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry ::Čo môžem urobiť: ::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu ::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme ::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]] ::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC) :::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC) :::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2... --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC) :Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC) :::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC) ::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov. ::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC) :::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC) :::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) :::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho. :::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: ::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]] ::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC) :::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC) :::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC) == Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii == Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay] české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC) :{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC) == Spam filter - ako citovat "zakazane" referencie ? == Dobry den, pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :). Ako toto prosim citovat ? [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC) :Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC) ::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako "negativny" priklad :). ::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC) :{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). :Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC) :::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC) ::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC) :::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC) == Infobox test == Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny. :Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre <code>portál_N</code> pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC) ::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC) == Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články == Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo. Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC) :[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC) ::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC) :::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&curid=4190&diff=8109727&oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC) :Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC) ::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC) == Preklad stranky do ineho jazyka == Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC) == Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich == Zdravím, prvý krát som spravil úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]<nowiki/>ard Profittlich . Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox. Vopred ďakujem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC) :Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC) :A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC) == Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách == Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC) :: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC) :Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC) ::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE:}}</nowiki></code> na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC) :::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC) :::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo "jednotné" s bežným textom? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC) :::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC) ::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) ::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) :::Ako "robiť inak"?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom ", pozri...". Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda "nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.". [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC) {{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) : Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA). : Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. <small>Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to "vylepšovať".</small> Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. : Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je "veľa"), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) ::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]). ::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali. ::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 09:40, 21. november 2025 (UTC) ::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou "pozri XY" tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. ::: "Postata tejto litánie..." NIE "je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku" (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto "argumentovať" aj ja? Napíšem "podstate je" a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC) ::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC) ::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi. Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje. ::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC) ::: "Zaužívané" nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je "zaužívané", je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci. ::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument "zaužívanosti" okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je "zaužívané" sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca <small>malé písmo</small>?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC) :::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti "pozri ...." o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi "argumenty", panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC) :::: "Díky za odkazy" - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť "inak" čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju "hlbokú" úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť "pozri xy" je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) ::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :::::: A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC) Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC) : K tomu som ti vysvetlil, že tá časť "pozri..." nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som "hysterický", lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC) ::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel. ::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC) ::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC) ::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)]]</nowiki></code>. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC) ::::: Aha, takže to je technická "marginalita". Zaujímavý "argument". Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je "marginalita". Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste "marginalita". Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že "marginalita" je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri "strojovom" opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC) ::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc. ::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ: ::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita. ::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. ::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať. ::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s <N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením. :::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC) :::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :) :::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle "zobraziť náhľad" si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC) == Články na presun == Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC) Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC) == Denník N - konsolidácia == Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 "silné" tvrdenia bez zdroja. Označil som. Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia. Tiež chcem odstrániť tento "cirkus" alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch. ''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> SNS<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> či SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref>'' [[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Wikipedia Library feedback == Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC) == Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) == {{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]). Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci). Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC) :Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC) :Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC) ::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC) Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte [https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC) :Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''. ::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách). ::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC) ::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC) :::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC) ::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom "zástanci" pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC) :::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025. Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC) :Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC) ::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC) == Údržbové zoznamy == Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne: * [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná) * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]] * [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]] * [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]] * [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]] Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC) ::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC) :::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy. :::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny == Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná. Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]). Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC) {{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&diff=8225519&oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC) :Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == {{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam: * vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania. * vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''<nowiki>{{UU}}</nowiki>''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup <code><nowiki>{{subst:</nowiki>[[Šablóna:UUD|UUD]]}}</code>, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}</nowiki></code>. * šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}. * šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie). * bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách. Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC) Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]: * plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=) * upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC) :{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-33981-05|&#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC) ::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC) == Články s kandidačnými listinami == Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]]. Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie. Napadá mi preto jedna z dvoch možností: * zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi, * výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC) :→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC) Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC) :Neviem či väčšina z položiek (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC) ::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC) :::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC) ::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC) :::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC) == Výzva zdravia 2026 – pozvánka a súhlas s CentralNotice == Zdravím. Rád by som vás pozval na práve prebiehajúcu '''súťaž v písaní článkov zameranú na zdravie''' – '''[[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026|Health Challenge 2026]]'''. Stačí napísať články v (akejkoľvek) Wikipédii (ideálne z [[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026/Focus articles|najdôležitejších článkov]]), [[:m:Health Challenge 2026/Participate|uviesť ich na stránke súťaže]] a môžete vyhrať hodnotné ceny (samozrejme, okrem toho, že pomôžete budúcej generácii v oblasti globálneho zdravia ;) Okrem toho by som chcel na tejto Wikipédii zobraziť banner až do konca júna 2026. Podrobnosti nájdete na stránke [[:m:CentralNotice/Request/Health Challenge 2026|žiadosť na MetaWiki CentralNotice]]. Ak súhlasíte, stačí sem napísať, že súhlasíte, a ja sa postarám o zvyšok. Ak máte akékoľvek otázky, prosím, napíšte ich najlepšie na [[:m:Talk:Health Challenge 2026|diskusnú stránku výzvy]], nech môžem rýchlejšie odpovedať. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 15:35, 17. jún 2026 (UTC) :Ahoj, a má to na tých 12 dní ešte zmysel? Stihnú ti to spustiť? U nás beží lokálny banner, s CentralNotice nemám osobne problém, ale nevidím v tom už úplne zmysel. Škoda, že si nezačal riešiť pred tou aktivitou... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:59, 18. jún 2026 (UTC) :: Zmysel v tom naďalej vidím. Štandardom je, že nové Centrálne Upozornenia bežia max 2 týždne, takže pár dní menej nie je príliš veľký problém. Takže ak je toto názor komunity, tak to potvrdím na Mete. A áno, čím skôr, tým lepšie. Počuil som sa do budúcnosti ;-) --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:44, 18. jún 2026 (UTC) :::Jedna odpoveď sa nerovná názor kumnity. Osobne nesúhlasím s bannerom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:49, 18. jún 2026 (UTC) :::Doplním ešte: máme už inú akciu, ktorá beží.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 19. jún 2026 (UTC) == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) 05seivo26qrm35677g1nt60oemu8m43 8255066 8255046 2026-07-29T07:03:46Z Fillos X. 212061 /* Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti */ odpoveď 8255066 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == Portál:Formula 1 == Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC) :{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa: :* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky) :* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca. :* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre <tt>PortálN</tt>; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať. :* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape :* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC) ::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne: ::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. ::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom ::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry ::Čo môžem urobiť: ::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu ::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme ::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]] ::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC) :::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC) :::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2... --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC) :Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC) :::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC) ::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov. ::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC) :::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC) :::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) :::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho. :::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: ::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]] ::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC) :::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC) :::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC) == Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii == Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay] české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC) :{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC) == Spam filter - ako citovat "zakazane" referencie ? == Dobry den, pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :). Ako toto prosim citovat ? [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC) :Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC) ::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako "negativny" priklad :). ::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC) :{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). :Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC) :::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC) ::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC) :::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC) == Infobox test == Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny. :Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre <code>portál_N</code> pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC) ::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC) == Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články == Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo. Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC) :[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC) ::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC) :::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&curid=4190&diff=8109727&oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC) :Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC) ::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC) == Preklad stranky do ineho jazyka == Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC) == Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich == Zdravím, prvý krát som spravil úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]<nowiki/>ard Profittlich . Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox. Vopred ďakujem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC) :Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC) :A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC) == Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách == Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC) :: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC) :Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC) ::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE:}}</nowiki></code> na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC) :::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC) :::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo "jednotné" s bežným textom? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC) :::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC) ::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) ::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) :::Ako "robiť inak"?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom ", pozri...". Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda "nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.". [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC) {{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) : Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA). : Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. <small>Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to "vylepšovať".</small> Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. : Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je "veľa"), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) ::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]). ::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali. ::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 09:40, 21. november 2025 (UTC) ::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou "pozri XY" tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. ::: "Postata tejto litánie..." NIE "je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku" (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto "argumentovať" aj ja? Napíšem "podstate je" a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC) ::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC) ::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi. Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje. ::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC) ::: "Zaužívané" nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je "zaužívané", je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci. ::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument "zaužívanosti" okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je "zaužívané" sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca <small>malé písmo</small>?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC) :::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti "pozri ...." o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi "argumenty", panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC) :::: "Díky za odkazy" - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť "inak" čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju "hlbokú" úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť "pozri xy" je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) ::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :::::: A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC) Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC) : K tomu som ti vysvetlil, že tá časť "pozri..." nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som "hysterický", lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC) ::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel. ::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC) ::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC) ::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)]]</nowiki></code>. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC) ::::: Aha, takže to je technická "marginalita". Zaujímavý "argument". Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je "marginalita". Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste "marginalita". Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že "marginalita" je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri "strojovom" opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC) ::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc. ::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ: ::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita. ::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. ::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať. ::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s <N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením. :::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC) :::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :) :::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle "zobraziť náhľad" si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC) == Články na presun == Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC) Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC) == Denník N - konsolidácia == Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 "silné" tvrdenia bez zdroja. Označil som. Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia. Tiež chcem odstrániť tento "cirkus" alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch. ''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> SNS<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> či SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref>'' [[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Wikipedia Library feedback == Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC) == Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) == {{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]). Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci). Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC) :Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC) :Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC) ::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC) Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte [https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC) :Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''. ::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách). ::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC) ::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC) :::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC) ::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom "zástanci" pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC) :::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025. Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC) :Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC) ::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC) == Údržbové zoznamy == Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne: * [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná) * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]] * [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]] * [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]] * [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]] Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC) ::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC) :::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy. :::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny == Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná. Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]). Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC) {{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&diff=8225519&oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC) :Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == {{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam: * vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania. * vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''<nowiki>{{UU}}</nowiki>''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup <code><nowiki>{{subst:</nowiki>[[Šablóna:UUD|UUD]]}}</code>, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}</nowiki></code>. * šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}. * šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie). * bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách. Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC) Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]: * plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=) * upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC) :{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-33981-05|&#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC) ::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC) == Články s kandidačnými listinami == Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]]. Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie. Napadá mi preto jedna z dvoch možností: * zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi, * výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC) :→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC) Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC) :Neviem či väčšina z položiek (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC) ::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC) :::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC) ::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC) :::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC) == Výzva zdravia 2026 – pozvánka a súhlas s CentralNotice == Zdravím. Rád by som vás pozval na práve prebiehajúcu '''súťaž v písaní článkov zameranú na zdravie''' – '''[[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026|Health Challenge 2026]]'''. Stačí napísať články v (akejkoľvek) Wikipédii (ideálne z [[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026/Focus articles|najdôležitejších článkov]]), [[:m:Health Challenge 2026/Participate|uviesť ich na stránke súťaže]] a môžete vyhrať hodnotné ceny (samozrejme, okrem toho, že pomôžete budúcej generácii v oblasti globálneho zdravia ;) Okrem toho by som chcel na tejto Wikipédii zobraziť banner až do konca júna 2026. Podrobnosti nájdete na stránke [[:m:CentralNotice/Request/Health Challenge 2026|žiadosť na MetaWiki CentralNotice]]. Ak súhlasíte, stačí sem napísať, že súhlasíte, a ja sa postarám o zvyšok. Ak máte akékoľvek otázky, prosím, napíšte ich najlepšie na [[:m:Talk:Health Challenge 2026|diskusnú stránku výzvy]], nech môžem rýchlejšie odpovedať. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 15:35, 17. jún 2026 (UTC) :Ahoj, a má to na tých 12 dní ešte zmysel? Stihnú ti to spustiť? U nás beží lokálny banner, s CentralNotice nemám osobne problém, ale nevidím v tom už úplne zmysel. Škoda, že si nezačal riešiť pred tou aktivitou... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:59, 18. jún 2026 (UTC) :: Zmysel v tom naďalej vidím. Štandardom je, že nové Centrálne Upozornenia bežia max 2 týždne, takže pár dní menej nie je príliš veľký problém. Takže ak je toto názor komunity, tak to potvrdím na Mete. A áno, čím skôr, tým lepšie. Počuil som sa do budúcnosti ;-) --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:44, 18. jún 2026 (UTC) :::Jedna odpoveď sa nerovná názor kumnity. Osobne nesúhlasím s bannerom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:49, 18. jún 2026 (UTC) :::Doplním ešte: máme už inú akciu, ktorá beží.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 19. jún 2026 (UTC) == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) gikxgqt5ucb9n9zneo6tfzp2arhw9hz 8255126 8255066 2026-07-29T11:07:11Z VirtualStoic 162060 /* Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon */ nová sekcia 8255126 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == Portál:Formula 1 == Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC) :{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa: :* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky) :* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca. :* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre <tt>PortálN</tt>; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať. :* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape :* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC) ::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne: ::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. ::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom ::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry ::Čo môžem urobiť: ::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu ::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme ::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]] ::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC) :::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC) :::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2... --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC) :Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC) :::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC) ::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov. ::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC) :::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC) :::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) :::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho. :::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: ::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]] ::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC) :::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC) :::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC) == Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii == Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay] české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC) :{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC) == Spam filter - ako citovat "zakazane" referencie ? == Dobry den, pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :). Ako toto prosim citovat ? [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC) :Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC) ::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako "negativny" priklad :). ::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC) :{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). :Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC) :::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC) ::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC) :::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC) == Infobox test == Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny. :Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre <code>portál_N</code> pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC) ::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC) == Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články == Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo. Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC) :[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC) ::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC) :::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&curid=4190&diff=8109727&oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC) :Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC) ::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC) == Preklad stranky do ineho jazyka == Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC) == Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich == Zdravím, prvý krát som spravil úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]<nowiki/>ard Profittlich . Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox. Vopred ďakujem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC) :Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC) :A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC) == Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách == Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC) :: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC) :Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC) ::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE:}}</nowiki></code> na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC) :::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC) :::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo "jednotné" s bežným textom? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC) :::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC) ::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) ::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) :::Ako "robiť inak"?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom ", pozri...". Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda "nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.". [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC) {{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) : Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA). : Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. <small>Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to "vylepšovať".</small> Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. : Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je "veľa"), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) ::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]). ::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali. ::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 09:40, 21. november 2025 (UTC) ::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou "pozri XY" tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. ::: "Postata tejto litánie..." NIE "je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku" (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto "argumentovať" aj ja? Napíšem "podstate je" a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC) ::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC) ::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi. Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje. ::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC) ::: "Zaužívané" nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je "zaužívané", je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci. ::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument "zaužívanosti" okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je "zaužívané" sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca <small>malé písmo</small>?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC) :::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti "pozri ...." o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi "argumenty", panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC) :::: "Díky za odkazy" - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť "inak" čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju "hlbokú" úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť "pozri xy" je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) ::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :::::: A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC) Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC) : K tomu som ti vysvetlil, že tá časť "pozri..." nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som "hysterický", lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC) ::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel. ::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC) ::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC) ::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)]]</nowiki></code>. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC) ::::: Aha, takže to je technická "marginalita". Zaujímavý "argument". Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je "marginalita". Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste "marginalita". Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že "marginalita" je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri "strojovom" opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC) ::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc. ::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ: ::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita. ::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. ::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať. ::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s <N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením. :::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC) :::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :) :::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle "zobraziť náhľad" si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC) == Články na presun == Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC) Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC) == Denník N - konsolidácia == Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 "silné" tvrdenia bez zdroja. Označil som. Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia. Tiež chcem odstrániť tento "cirkus" alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch. ''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> SNS<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> či SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref>'' [[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Wikipedia Library feedback == Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC) == Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) == {{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]). Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci). Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC) :Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC) :Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC) ::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC) Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte [https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC) :Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''. ::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách). ::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC) ::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC) :::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC) ::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom "zástanci" pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC) :::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025. Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC) :Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC) ::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC) == Údržbové zoznamy == Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne: * [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná) * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]] * [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]] * [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]] * [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]] Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC) ::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC) :::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy. :::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny == Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná. Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]). Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC) {{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&diff=8225519&oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC) :Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == {{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam: * vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania. * vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''<nowiki>{{UU}}</nowiki>''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup <code><nowiki>{{subst:</nowiki>[[Šablóna:UUD|UUD]]}}</code>, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}</nowiki></code>. * šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}. * šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie). * bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách. Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC) Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]: * plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=) * upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC) :{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-33981-05|&#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC) ::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC) == Články s kandidačnými listinami == Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]]. Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie. Napadá mi preto jedna z dvoch možností: * zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi, * výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC) :→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC) Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC) :Neviem či väčšina z položiek (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC) ::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC) :::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC) ::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC) :::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC) == Výzva zdravia 2026 – pozvánka a súhlas s CentralNotice == Zdravím. Rád by som vás pozval na práve prebiehajúcu '''súťaž v písaní článkov zameranú na zdravie''' – '''[[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026|Health Challenge 2026]]'''. Stačí napísať články v (akejkoľvek) Wikipédii (ideálne z [[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026/Focus articles|najdôležitejších článkov]]), [[:m:Health Challenge 2026/Participate|uviesť ich na stránke súťaže]] a môžete vyhrať hodnotné ceny (samozrejme, okrem toho, že pomôžete budúcej generácii v oblasti globálneho zdravia ;) Okrem toho by som chcel na tejto Wikipédii zobraziť banner až do konca júna 2026. Podrobnosti nájdete na stránke [[:m:CentralNotice/Request/Health Challenge 2026|žiadosť na MetaWiki CentralNotice]]. Ak súhlasíte, stačí sem napísať, že súhlasíte, a ja sa postarám o zvyšok. Ak máte akékoľvek otázky, prosím, napíšte ich najlepšie na [[:m:Talk:Health Challenge 2026|diskusnú stránku výzvy]], nech môžem rýchlejšie odpovedať. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 15:35, 17. jún 2026 (UTC) :Ahoj, a má to na tých 12 dní ešte zmysel? Stihnú ti to spustiť? U nás beží lokálny banner, s CentralNotice nemám osobne problém, ale nevidím v tom už úplne zmysel. Škoda, že si nezačal riešiť pred tou aktivitou... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:59, 18. jún 2026 (UTC) :: Zmysel v tom naďalej vidím. Štandardom je, že nové Centrálne Upozornenia bežia max 2 týždne, takže pár dní menej nie je príliš veľký problém. Takže ak je toto názor komunity, tak to potvrdím na Mete. A áno, čím skôr, tým lepšie. Počuil som sa do budúcnosti ;-) --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:44, 18. jún 2026 (UTC) :::Jedna odpoveď sa nerovná názor kumnity. Osobne nesúhlasím s bannerom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:49, 18. jún 2026 (UTC) :::Doplním ešte: máme už inú akciu, ktorá beží.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 19. jún 2026 (UTC) == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) jm5wrokb45hyngvpuiywr8l7n5yad09 8255141 8255126 2026-07-29T11:47:33Z Scholastikos 174170 /* Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti */ odpoveď 8255141 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == Portál:Formula 1 == Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC) :{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa: :* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky) :* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca. :* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre <tt>PortálN</tt>; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať. :* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape :* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC) ::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne: ::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. ::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom ::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry ::Čo môžem urobiť: ::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu ::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme ::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]] ::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC) :::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC) :::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2... --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC) :Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC) :::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC) ::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov. ::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC) :::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC) :::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) :::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho. :::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: ::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]] ::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC) :::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC) :::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC) == Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii == Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay] české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC) :{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC) == Spam filter - ako citovat "zakazane" referencie ? == Dobry den, pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :). Ako toto prosim citovat ? [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC) :Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC) ::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako "negativny" priklad :). ::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC) :{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). :Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC) :::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC) ::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC) :::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC) == Infobox test == Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny. :Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre <code>portál_N</code> pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC) ::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC) == Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články == Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo. Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC) :[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC) ::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC) :::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&curid=4190&diff=8109727&oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC) :Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC) ::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC) == Preklad stranky do ineho jazyka == Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC) == Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich == Zdravím, prvý krát som spravil úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]<nowiki/>ard Profittlich . Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox. Vopred ďakujem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC) :Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC) :A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC) == Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách == Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC) :: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC) :Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC) ::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE:}}</nowiki></code> na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC) :::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC) :::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo "jednotné" s bežným textom? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC) :::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC) ::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) ::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) :::Ako "robiť inak"?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom ", pozri...". Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda "nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.". [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC) {{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) : Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA). : Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. <small>Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to "vylepšovať".</small> Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. : Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je "veľa"), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) ::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]). ::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali. ::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 09:40, 21. november 2025 (UTC) ::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou "pozri XY" tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. ::: "Postata tejto litánie..." NIE "je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku" (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto "argumentovať" aj ja? Napíšem "podstate je" a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC) ::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC) ::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi. Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje. ::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC) ::: "Zaužívané" nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je "zaužívané", je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci. ::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument "zaužívanosti" okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je "zaužívané" sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca <small>malé písmo</small>?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC) :::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti "pozri ...." o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi "argumenty", panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC) :::: "Díky za odkazy" - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť "inak" čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju "hlbokú" úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť "pozri xy" je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) ::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :::::: A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC) Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC) : K tomu som ti vysvetlil, že tá časť "pozri..." nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som "hysterický", lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC) ::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel. ::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC) ::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC) ::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)]]</nowiki></code>. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC) ::::: Aha, takže to je technická "marginalita". Zaujímavý "argument". Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je "marginalita". Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste "marginalita". Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že "marginalita" je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri "strojovom" opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC) ::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc. ::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ: ::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita. ::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. ::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať. ::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s <N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením. :::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC) :::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :) :::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle "zobraziť náhľad" si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC) == Články na presun == Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC) Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC) == Denník N - konsolidácia == Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 "silné" tvrdenia bez zdroja. Označil som. Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia. Tiež chcem odstrániť tento "cirkus" alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch. ''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> SNS<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> či SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref>'' [[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Wikipedia Library feedback == Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC) == Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) == {{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]). Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci). Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC) :Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC) :Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC) ::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC) Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte [https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC) :Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''. ::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách). ::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC) ::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC) :::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC) ::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom "zástanci" pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC) :::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025. Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC) :Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC) ::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC) == Údržbové zoznamy == Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne: * [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná) * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]] * [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]] * [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]] * [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]] Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC) ::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC) :::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy. :::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny == Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná. Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]). Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC) {{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&diff=8225519&oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC) :Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == {{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam: * vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania. * vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''<nowiki>{{UU}}</nowiki>''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup <code><nowiki>{{subst:</nowiki>[[Šablóna:UUD|UUD]]}}</code>, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}</nowiki></code>. * šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}. * šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie). * bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách. Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC) Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]: * plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=) * upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC) :{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-33981-05|&#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC) ::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC) == Články s kandidačnými listinami == Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]]. Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie. Napadá mi preto jedna z dvoch možností: * zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi, * výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC) :→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC) Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC) :Neviem či väčšina z položiek (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC) ::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC) :::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC) ::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC) :::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC) == Výzva zdravia 2026 – pozvánka a súhlas s CentralNotice == Zdravím. Rád by som vás pozval na práve prebiehajúcu '''súťaž v písaní článkov zameranú na zdravie''' – '''[[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026|Health Challenge 2026]]'''. Stačí napísať články v (akejkoľvek) Wikipédii (ideálne z [[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026/Focus articles|najdôležitejších článkov]]), [[:m:Health Challenge 2026/Participate|uviesť ich na stránke súťaže]] a môžete vyhrať hodnotné ceny (samozrejme, okrem toho, že pomôžete budúcej generácii v oblasti globálneho zdravia ;) Okrem toho by som chcel na tejto Wikipédii zobraziť banner až do konca júna 2026. Podrobnosti nájdete na stránke [[:m:CentralNotice/Request/Health Challenge 2026|žiadosť na MetaWiki CentralNotice]]. Ak súhlasíte, stačí sem napísať, že súhlasíte, a ja sa postarám o zvyšok. Ak máte akékoľvek otázky, prosím, napíšte ich najlepšie na [[:m:Talk:Health Challenge 2026|diskusnú stránku výzvy]], nech môžem rýchlejšie odpovedať. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 15:35, 17. jún 2026 (UTC) :Ahoj, a má to na tých 12 dní ešte zmysel? Stihnú ti to spustiť? U nás beží lokálny banner, s CentralNotice nemám osobne problém, ale nevidím v tom už úplne zmysel. Škoda, že si nezačal riešiť pred tou aktivitou... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:59, 18. jún 2026 (UTC) :: Zmysel v tom naďalej vidím. Štandardom je, že nové Centrálne Upozornenia bežia max 2 týždne, takže pár dní menej nie je príliš veľký problém. Takže ak je toto názor komunity, tak to potvrdím na Mete. A áno, čím skôr, tým lepšie. Počuil som sa do budúcnosti ;-) --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:44, 18. jún 2026 (UTC) :::Jedna odpoveď sa nerovná názor kumnity. Osobne nesúhlasím s bannerom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:49, 18. jún 2026 (UTC) :::Doplním ešte: máme už inú akciu, ktorá beží.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 19. jún 2026 (UTC) == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) dsvliwwqy8i2cpcsneinxn1ptvdp9t0 8255142 8255141 2026-07-29T11:48:43Z Corin 21212 /* Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti */ odpoveď 8255142 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == Portál:Formula 1 == Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC) :{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa: :* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky) :* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca. :* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre <tt>PortálN</tt>; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať. :* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape :* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC) ::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne: ::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. ::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom ::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry ::Čo môžem urobiť: ::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu ::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme ::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]] ::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC) :::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC) :::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2... --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC) :Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC) :::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC) ::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov. ::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC) :::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC) :::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) :::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho. :::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: ::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]] ::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC) :::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC) :::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC) == Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii == Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay] české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC) :{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC) == Spam filter - ako citovat "zakazane" referencie ? == Dobry den, pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :). Ako toto prosim citovat ? [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC) :Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC) ::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako "negativny" priklad :). ::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC) :{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). :Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC) :::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC) ::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC) :::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC) == Infobox test == Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny. :Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre <code>portál_N</code> pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC) ::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC) == Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články == Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo. Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC) :[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC) ::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC) :::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&curid=4190&diff=8109727&oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC) :Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC) ::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC) == Preklad stranky do ineho jazyka == Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC) == Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich == Zdravím, prvý krát som spravil úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]<nowiki/>ard Profittlich . Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox. Vopred ďakujem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC) :Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC) :A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC) == Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách == Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC) :: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC) :Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC) ::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE:}}</nowiki></code> na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC) :::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC) :::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo "jednotné" s bežným textom? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC) :::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC) ::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) ::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) :::Ako "robiť inak"?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom ", pozri...". Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda "nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.". [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC) {{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) : Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA). : Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. <small>Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to "vylepšovať".</small> Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. : Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je "veľa"), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) ::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]). ::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali. ::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 09:40, 21. november 2025 (UTC) ::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou "pozri XY" tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. ::: "Postata tejto litánie..." NIE "je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku" (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto "argumentovať" aj ja? Napíšem "podstate je" a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC) ::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC) ::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi. Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje. ::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC) ::: "Zaužívané" nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je "zaužívané", je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci. ::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument "zaužívanosti" okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je "zaužívané" sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca <small>malé písmo</small>?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC) :::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti "pozri ...." o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi "argumenty", panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC) :::: "Díky za odkazy" - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť "inak" čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju "hlbokú" úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť "pozri xy" je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) ::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :::::: A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC) Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC) : K tomu som ti vysvetlil, že tá časť "pozri..." nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som "hysterický", lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC) ::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel. ::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC) ::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC) ::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)]]</nowiki></code>. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC) ::::: Aha, takže to je technická "marginalita". Zaujímavý "argument". Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je "marginalita". Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste "marginalita". Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že "marginalita" je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri "strojovom" opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC) ::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc. ::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ: ::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita. ::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. ::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať. ::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s <N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením. :::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC) :::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :) :::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle "zobraziť náhľad" si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC) == Články na presun == Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC) Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC) == Denník N - konsolidácia == Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 "silné" tvrdenia bez zdroja. Označil som. Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia. Tiež chcem odstrániť tento "cirkus" alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch. ''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> SNS<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> či SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref>'' [[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Wikipedia Library feedback == Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC) == Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) == {{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]). Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci). Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC) :Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC) :Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC) ::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC) Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte [https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC) :Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''. ::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách). ::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC) ::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC) :::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC) ::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom "zástanci" pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC) :::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025. Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC) :Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC) ::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC) == Údržbové zoznamy == Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne: * [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná) * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]] * [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]] * [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]] * [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]] Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC) ::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC) :::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy. :::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny == Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná. Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]). Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC) {{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&diff=8225519&oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC) :Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == {{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam: * vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania. * vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''<nowiki>{{UU}}</nowiki>''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup <code><nowiki>{{subst:</nowiki>[[Šablóna:UUD|UUD]]}}</code>, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}</nowiki></code>. * šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}. * šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie). * bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách. Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC) Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]: * plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=) * upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC) :{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-33981-05|&#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC) ::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC) == Články s kandidačnými listinami == Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]]. Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie. Napadá mi preto jedna z dvoch možností: * zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi, * výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC) :→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC) Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC) :Neviem či väčšina z položiek (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC) ::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC) :::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC) ::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC) :::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC) == Výzva zdravia 2026 – pozvánka a súhlas s CentralNotice == Zdravím. Rád by som vás pozval na práve prebiehajúcu '''súťaž v písaní článkov zameranú na zdravie''' – '''[[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026|Health Challenge 2026]]'''. Stačí napísať články v (akejkoľvek) Wikipédii (ideálne z [[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026/Focus articles|najdôležitejších článkov]]), [[:m:Health Challenge 2026/Participate|uviesť ich na stránke súťaže]] a môžete vyhrať hodnotné ceny (samozrejme, okrem toho, že pomôžete budúcej generácii v oblasti globálneho zdravia ;) Okrem toho by som chcel na tejto Wikipédii zobraziť banner až do konca júna 2026. Podrobnosti nájdete na stránke [[:m:CentralNotice/Request/Health Challenge 2026|žiadosť na MetaWiki CentralNotice]]. Ak súhlasíte, stačí sem napísať, že súhlasíte, a ja sa postarám o zvyšok. Ak máte akékoľvek otázky, prosím, napíšte ich najlepšie na [[:m:Talk:Health Challenge 2026|diskusnú stránku výzvy]], nech môžem rýchlejšie odpovedať. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 15:35, 17. jún 2026 (UTC) :Ahoj, a má to na tých 12 dní ešte zmysel? Stihnú ti to spustiť? U nás beží lokálny banner, s CentralNotice nemám osobne problém, ale nevidím v tom už úplne zmysel. Škoda, že si nezačal riešiť pred tou aktivitou... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:59, 18. jún 2026 (UTC) :: Zmysel v tom naďalej vidím. Štandardom je, že nové Centrálne Upozornenia bežia max 2 týždne, takže pár dní menej nie je príliš veľký problém. Takže ak je toto názor komunity, tak to potvrdím na Mete. A áno, čím skôr, tým lepšie. Počuil som sa do budúcnosti ;-) --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:44, 18. jún 2026 (UTC) :::Jedna odpoveď sa nerovná názor kumnity. Osobne nesúhlasím s bannerom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:49, 18. jún 2026 (UTC) :::Doplním ešte: máme už inú akciu, ktorá beží.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 19. jún 2026 (UTC) == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) 0cxt7anfydozv8vgu9ieasty1uiwbhm 8255147 8255142 2026-07-29T11:53:52Z Corin 21212 /* Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti */ odpoveď 8255147 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == Portál:Formula 1 == Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC) :{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa: :* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky) :* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca. :* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre <tt>PortálN</tt>; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať. :* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape :* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC) ::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne: ::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. ::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom ::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry ::Čo môžem urobiť: ::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu ::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme ::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]] ::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC) :::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC) :::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2... --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC) :Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC) :::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC) ::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov. ::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC) :::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC) :::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) :::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho. :::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: ::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]] ::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC) :::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC) :::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC) == Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii == Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay] české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC) :{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC) == Spam filter - ako citovat "zakazane" referencie ? == Dobry den, pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :). Ako toto prosim citovat ? [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC) :Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC) ::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako "negativny" priklad :). ::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC) :{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). :Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC) :::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC) ::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC) :::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC) == Infobox test == Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny. :Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre <code>portál_N</code> pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC) ::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC) == Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články == Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo. Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC) :[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC) ::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC) :::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&curid=4190&diff=8109727&oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC) :Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC) ::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC) == Preklad stranky do ineho jazyka == Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC) == Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich == Zdravím, prvý krát som spravil úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]<nowiki/>ard Profittlich . Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox. Vopred ďakujem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC) :Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC) :A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC) == Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách == Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC) :: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC) :Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC) ::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE:}}</nowiki></code> na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC) :::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC) :::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo "jednotné" s bežným textom? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC) :::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC) ::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) ::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) :::Ako "robiť inak"?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom ", pozri...". Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda "nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.". [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC) {{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) : Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA). : Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. <small>Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to "vylepšovať".</small> Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. : Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je "veľa"), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) ::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]). ::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali. ::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 09:40, 21. november 2025 (UTC) ::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou "pozri XY" tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. ::: "Postata tejto litánie..." NIE "je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku" (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto "argumentovať" aj ja? Napíšem "podstate je" a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC) ::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC) ::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi. Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje. ::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC) ::: "Zaužívané" nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je "zaužívané", je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci. ::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument "zaužívanosti" okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je "zaužívané" sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca <small>malé písmo</small>?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC) :::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti "pozri ...." o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi "argumenty", panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC) :::: "Díky za odkazy" - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť "inak" čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju "hlbokú" úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť "pozri xy" je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) ::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :::::: A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC) Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC) : K tomu som ti vysvetlil, že tá časť "pozri..." nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som "hysterický", lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC) ::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel. ::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC) ::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC) ::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)]]</nowiki></code>. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC) ::::: Aha, takže to je technická "marginalita". Zaujímavý "argument". Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je "marginalita". Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste "marginalita". Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že "marginalita" je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri "strojovom" opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC) ::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc. ::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ: ::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita. ::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. ::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať. ::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s <N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením. :::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC) :::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :) :::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle "zobraziť náhľad" si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC) == Články na presun == Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC) Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC) == Denník N - konsolidácia == Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 "silné" tvrdenia bez zdroja. Označil som. Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia. Tiež chcem odstrániť tento "cirkus" alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch. ''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> SNS<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> či SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref>'' [[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Wikipedia Library feedback == Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC) == Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) == {{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]). Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci). Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC) :Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC) :Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC) ::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC) Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte [https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC) :Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''. ::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách). ::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC) ::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC) :::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC) ::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom "zástanci" pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC) :::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025. Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC) :Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC) ::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC) == Údržbové zoznamy == Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne: * [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná) * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]] * [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]] * [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]] * [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]] Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC) ::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC) :::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy. :::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny == Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná. Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]). Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC) {{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&diff=8225519&oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC) :Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == {{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam: * vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania. * vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''<nowiki>{{UU}}</nowiki>''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup <code><nowiki>{{subst:</nowiki>[[Šablóna:UUD|UUD]]}}</code>, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}</nowiki></code>. * šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}. * šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie). * bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách. Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC) Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]: * plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=) * upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC) :{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-33981-05|&#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC) ::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC) == Články s kandidačnými listinami == Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]]. Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie. Napadá mi preto jedna z dvoch možností: * zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi, * výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC) :→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC) Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC) :Neviem či väčšina z položiek (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC) ::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC) :::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC) ::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC) :::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC) == Výzva zdravia 2026 – pozvánka a súhlas s CentralNotice == Zdravím. Rád by som vás pozval na práve prebiehajúcu '''súťaž v písaní článkov zameranú na zdravie''' – '''[[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026|Health Challenge 2026]]'''. Stačí napísať články v (akejkoľvek) Wikipédii (ideálne z [[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026/Focus articles|najdôležitejších článkov]]), [[:m:Health Challenge 2026/Participate|uviesť ich na stránke súťaže]] a môžete vyhrať hodnotné ceny (samozrejme, okrem toho, že pomôžete budúcej generácii v oblasti globálneho zdravia ;) Okrem toho by som chcel na tejto Wikipédii zobraziť banner až do konca júna 2026. Podrobnosti nájdete na stránke [[:m:CentralNotice/Request/Health Challenge 2026|žiadosť na MetaWiki CentralNotice]]. Ak súhlasíte, stačí sem napísať, že súhlasíte, a ja sa postarám o zvyšok. Ak máte akékoľvek otázky, prosím, napíšte ich najlepšie na [[:m:Talk:Health Challenge 2026|diskusnú stránku výzvy]], nech môžem rýchlejšie odpovedať. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 15:35, 17. jún 2026 (UTC) :Ahoj, a má to na tých 12 dní ešte zmysel? Stihnú ti to spustiť? U nás beží lokálny banner, s CentralNotice nemám osobne problém, ale nevidím v tom už úplne zmysel. Škoda, že si nezačal riešiť pred tou aktivitou... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:59, 18. jún 2026 (UTC) :: Zmysel v tom naďalej vidím. Štandardom je, že nové Centrálne Upozornenia bežia max 2 týždne, takže pár dní menej nie je príliš veľký problém. Takže ak je toto názor komunity, tak to potvrdím na Mete. A áno, čím skôr, tým lepšie. Počuil som sa do budúcnosti ;-) --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:44, 18. jún 2026 (UTC) :::Jedna odpoveď sa nerovná názor kumnity. Osobne nesúhlasím s bannerom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:49, 18. jún 2026 (UTC) :::Doplním ešte: máme už inú akciu, ktorá beží.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 19. jún 2026 (UTC) == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) 9d0y05bxe2mbfdc5hvgg0dtum8ggcdg Najáda (mesiac) 0 11266 8254966 6896246 2026-07-28T20:01:57Z Spider 001757 142600 wikilinky, autoritné údaje 8254966 wikitext text/x-wiki {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Najáda | Obrázok = Thalassa.jpg | Popis = Najáda alebo Talassa zo sondy [[Voyager 2]] | Objaviteľ = Voyager Imaging Team | Dátum objavenia = [[september]] [[1989]] | Satelit = [[Neptún]]a | Poradie od planéty = 1. | Skupina = | Iné označenia = Neptune III,<br />S/1989 N 6 <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = [[18. august]] [[1989]] | Veľká polos = <!-- {{km||m|w}} --> | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0.0004 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 0,294 | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = <!-- ° --> | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = <!-- ° --> | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = {{km|58|m|w}} | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = <!-- {{km2||m|w}} --> | Objem = <!-- {{km3||m|w}} --> | Hmotnosť = ~1.9{{e|17}} kg | Priemerná hustota = <!-- {{gcm3||m|w}} --> | Gravitácia na rovníku = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Perióda rotácie = <!-- dní --> | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = 0,07 | Priemerná povrchová teplota = ~51 K | Jasnosť = 23.9 <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosferický tlak = | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = }} '''Najáda'''<ref name="ugkk-mimozemske" /> alebo '''Naiad''' alebo '''Neptún III''' je prirodzený satelit [[Neptún]]a. Bol objavený v septembri [[1989]], z obrázkov od [[Voyager 2|Voyageru 2]]. Najáda má priemer iba 58 km. Jej hmotnosť ani strednú hustotu nepoznáme. Okolo Neptúna obieha po kruhovej dráhe v rovine rovníka planéty vo vzdialenosti 48 200 km raz za 0,29 dňa. Je to Neptúnov najmenej jasný mesiac so [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivou jasnosťou]] 25<sup>m</sup>. Bol pomenovaný po [[Najády|Najádach]] z [[grécka mytológia|gréckej mytológie]]. Pôvodne niesol označenie '''S/1989 N 6'''. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-mimozemske">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy mimozemských objektov | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-mimozemskych-objektov.html | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-12-07 | dátum prístupu = 2017-06-12 | miesto = Bratislava }}</ref> }} {{výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1989]] niv8s29zowcls1qbd4l8lxfl4rogkcs Talassa (mesiac) 0 11268 8254967 6896253 2026-07-28T20:04:17Z Spider 001757 142600 typografia, wikilinky, autoritné údaje 8254967 wikitext text/x-wiki {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Talassa | Obrázok = Thalassa.jpg | Popis = Najáda alebo Talassa zo sondy [[Voyager 2]] | Objaviteľ = [[Richard J. Terrile]] (Voyager Imaging Team) | Dátum objavenia = [[september]] [[1989]] | Satelit = [[Neptún]]a | Poradie od planéty = 2. | Skupina = | Iné označenia = Neptún IV,<br />S/1989 N 5 <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = [[18. august]] [[1989]] | Veľká polos = <!-- {{km||m|w}} --> | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0,0002 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 0,311 | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = <!-- ° --> | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = <!-- ° --> | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = {{km|82|m|w}} | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = <!-- {{km2||m|w}} --> | Objem = <!-- {{km3||m|w}} --> | Hmotnosť = ~3,5{{e|17}} kg | Priemerná hustota = <!-- {{gcm3||m|w}} --> | Gravitácia na rovníku = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Perióda rotácie = <!-- dní --> | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = 0,09 | Priemerná povrchová teplota = ~51 [[Kelvin|K]] | Jasnosť = 23,3 <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosferický tlak = | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = Thalassa (moon) }} '''Talassa'''<ref name="ugkk-mimozemske" /> alebo '''Thalassa''' je v poradí druhý prirodzený satelit [[Neptún (planéta)|Neptúna]]. Bol objevený a zatiaľ preskúmaný len raz [[planetárna sonda|sondou]] [[Voyager 2]] v roku [[1989]]. Bol pomenovaný po dcáre boha [[Aithér]]a a bohyne [[Hemera|Hemery]] z [[grécka mytológia|gréckej mytológie]]. Pôvodné označenie mesiaca bolo '''S/1989 N 5'''. Obieha vo vzdialenosti 50&nbsp;000 kilometrov a veľkosť je stanovená na 80 kilometrov. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-mimozemske">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy mimozemských objektov | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-mimozemskych-objektov.html | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-12-07 | dátum prístupu = 2017-06-12 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1989]] 59r9pico48fgsrohvskd9nvz9pcrezp Despína (mesiac) 0 11269 8254969 6896240 2026-07-28T20:06:30Z Spider 001757 142600 typografia, wikilinky, autoritné údaje 8254969 wikitext text/x-wiki {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Despína | Obrázok = Despina.jpg <!-- Stačí presný názov súboru nahraného na Commons --> | Popis = Despína zo sondy [[Voyager 2]] | Objaviteľ = [[Stephen Synnott]] (Voyager Imaging Team) | Dátum objavenia = [[júl]] [[1989]] | Satelit = [[Neptún]]a | Poradie od planéty = 3. | Skupina = | Iné označenia = Neptún V,<br />S/1989 N 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Marsden | meno = Brian G | titul = Satellites of Neptune | dátum = [[2. august]] [[1989]] | periodikum = IAU Circular | číslo = 4824 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/04800/04824.html | dátum prístupu = 2011-10-26 }}</ref> <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = [[18. august]] [[1989]] | Veľká polos = <!-- {{km||m|w}} --> | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0,0002 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 0,333 dňa | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = <!-- ° --> | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = <!-- ° --> | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = {{km|155|m|w}} | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = <!-- {{km2||m|w}} --> | Objem = <!-- {{km3||m|w}} --> | Hmotnosť = ~2,2{{e|18}} kg | Priemerná hustota = <!-- {{gcm3||m|w}} --> | Gravitácia na rovníku = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Perióda rotácie = <!-- dní --> | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = 0,09<ref name="JPL">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[Laboratórium prúdového pohonu|JPL]] (Solar System Dynamics) | titul = Planetary Satellite Physical Parameters | dátum vydania = 2008-10-24 | url = http://ssd.jpl.nasa.gov/?sat_phys_par | dátum prístupu = 2008-12-13 }}</ref> | Priemerná povrchová teplota = ~51 [[Kelvin|K]] | Jasnosť = 22,0<ref name="JPL" /> <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosferický tlak = | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = Despina }} '''Despína'''<ref name="ugkk-mimozemske" /> alebo '''Despina''' je prirodzený satelit [[Neptún]]a. Je tretí najbližší mesiac planéty Neptún. Bol objavený a zatiaľ preskúmaný len jednou [[planetárna sonda|sondou]] [[Voyager 2]] v [[júl]]i [[1989]] a objavil ho [[Stephen Synnott]]. Je pomenovaný po [[Despoina|Despoine]], dcáre [[Poseidón (boh)|Poseidóna]] a [[Démétér]] z [[grécka mytológia|gréckej mytológie]]. Jeho pôvodné označenie bolo '''S/1989 N 3'''. == Iné projekty == {{projekt}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-mimozemske">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy mimozemských objektov | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-mimozemskych-objektov.html | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-12-07 | dátum prístupu = 2017-06-12 | miesto = Bratislava }}</ref> }} {{výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1989]] dd7xpyvd7v7aaevubuvfksezvmcn6r2 Larisa (mesiac) 0 11271 8254971 6896245 2026-07-28T20:08:17Z Spider 001757 142600 typografia, wikilinky, autoritné údaje 8254971 wikitext text/x-wiki {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Larisa | Obrázok = Larissa 1.jpg | Popis = Larisa zo sondy [[Voyager 2]] | Objaviteľ = Harold J. Reitsema, William B. Hubbard, Larry A. Lebofsky, David J. Tholen | Dátum objavenia = [[24. máj]] [[1981]] | Satelit = [[Neptún]]a | Poradie od planéty = 5. | Skupina = | Iné označenia = Neptún VII,<br />S/1981 N 1,<br />S/1989 N 2 <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = [[18. august]] [[1989]] | Veľká polos = <!-- {{km||m|w}} --> | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0.001393 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 0,555 dňa | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = <!-- ° --> | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = <!-- ° --> | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = {{km|194|m|w}} | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = <!-- {{km2||m|w}} --> | Objem = <!-- {{km3||m|w}} --> | Hmotnosť = ~4,2{{e|18}} kg | Priemerná hustota = <!-- {{gcm3||m|w}} --> | Gravitácia na rovníku = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Perióda rotácie = <!-- dní --> | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = 0,09 | Priemerná povrchová teplota = ~51 [[Kelvin|K]] | Jasnosť = 21,5 <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosferický tlak = | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = Larissa (moon) }} '''Larisa'''<ref name="ugkk-mimozemske" /> alebo '''Larissa''' je prirodzený satelit [[Neptún]]a. Bol objevený [[24. máj]]a [[1981]] a preskúmaný [[planetárna sonda|sondou]] [[Voyager 2]] v roku [[1989]]. Je pomenovaný po [[Larissa|Larisse]], milenke boha [[Poseidón (boh)|Poseidóna]] z [[grécka mytológia|gréckej mytológie]]. Pôvodné označenie mesiaca bolo '''S/1981 N 1'''. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-mimozemske">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy mimozemských objektov | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-mimozemskych-objektov.html | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-12-07 | dátum prístupu = 2017-06-12 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1981]] f2h4nrae580w41auvn947mgtnxj1zy9 Nereida (mesiac) 0 11272 8254994 7280426 2026-07-28T20:34:36Z Spider 001757 142600 náhrada substovaného infoboxu za Infobox Mesiac, doplnenie, kategorizácia 8254994 wikitext text/x-wiki {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Nereida | Obrázok = Nereid-Voyager2.jpg | Popis = | Objaviteľ = [[Gerard Kuiper]] | Dátum objavenia = [[1. máj]] [[1949]] | Satelit = [[Mesiace Neptúna|Neptúna]] | Poradie od planéty = 9. | Skupina = | Iné označenia = Neptún II <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = | Veľká polos = <!-- {{km||m|w}} --> | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0,7512 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 360,1362 dní | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = 7,232° | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = <!-- ° --> | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = {{km|340|m|w}} | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = <!-- {{km2||m|w}} --> | Objem = <!-- {{km3||m|w}} --> | Hmotnosť = <!-- {{kg||m|w}} --> | Priemerná hustota = <!-- {{gcm3||m|w}} --> | Gravitácia na rovníku = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Perióda rotácie = <!-- dní --> | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = | Priemerná povrchová teplota = | Jasnosť = <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosférický tlak = | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = Nereid }} '''Nereida''' alebo '''Nereid''' je [[prirodzený satelit]] planéty [[Neptún]]. Je to mesiac s [[excentricita (astronómia)|najvýstrednejšou]] známou obežnou dráhou spomedzi všetkých mesiacov a súčasne aj jeden z najvzdialenejších mesiacov Neptúna. == Iné projekty == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}} {{Projekt}} {{výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1949]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Gerardom Kuiperom]] 8h2pcj97l5tbeuniiyxp2c9p354tph9 Proteus (mesiac) 0 11273 8254983 7280793 2026-07-28T20:17:54Z Spider 001757 142600 náhrada substovaného infoboxu za Infobox Mesiac, typografia, wikilinky, autoritné údaje 8254983 wikitext text/x-wiki {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Proteus | Obrázok = Proteus (Voyager 2).jpg | Popis = | Objaviteľ = | Dátum objavenia = | Satelit = | Poradie od planéty = | Skupina = | Iné označenia = <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = | Veľká polos = <!-- {{km|117 981|m|w}} --> | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0,0005 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 1 deň 2 hod. | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = <!-- ° --> | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = 0,026° | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = {{km|428|m|w}} | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = <!-- {{km2||m|w}} --> | Objem = <!-- {{km3||m|w}} --> | Hmotnosť = <!-- {{kg|4,4×10<sup>19</sup>|m|w}} --> | Priemerná hustota = <!-- {{gcm3||m|w}} --> | Gravitácia na rovníku = <!-- {{ms2|0,07|m|w}} --> | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Perióda rotácie = <!-- dní --> | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = | Priemerná povrchová teplota = 51 [[Kelvin|K]] (-222 [[Stupeň Celzia|°C]]) | Jasnosť = <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosférický tlak = | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = }} '''Proteus''' je prirodzený satelit planéty [[Neptún]] a súčasne najväčší z novoobjavených Neptúnových satelitov, teda satelitov objavených po [[Tritón (mesiac)|Tritóne]] a [[Nereida (mesiac)|Nereide]]. S jeho priemerom 428 km je to druhý najväčší mesiac Neptúna. Proteus je jedným z najtemnejších objektov v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]]. Naspäť do priestoru odráža iba 6 % dopadajúceho slnečného svetla. Jeho povrch je pokrytý veľkým množstvom [[Impaktný kráter|kráterov]]. == Iné projekty == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}} {{Projekt}} {{výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1989]] qwvpgekqmjr5nn35z9dx7z2tfy5yfef 8254984 8254983 2026-07-28T20:20:13Z Spider 001757 142600 odkomentovanie 8254984 wikitext text/x-wiki {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Proteus | Obrázok = Proteus (Voyager 2).jpg | Popis = | Objaviteľ = | Dátum objavenia = | Satelit = | Poradie od planéty = | Skupina = | Iné označenia = <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = | Veľká polos = {{km|117 981|m|w}} | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0,0005 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 1 deň 2 hod. | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = <!-- ° --> | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = 0,026° | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = {{km|428|m|w}} | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = <!-- {{km2||m|w}} --> | Objem = <!-- {{km3||m|w}} --> | Hmotnosť = {{kg|4,4×10<sup>19</sup>|m|w}} | Priemerná hustota = <!-- {{gcm3||m|w}} --> | Gravitácia na rovníku = {{ms2|0,07|m|w}} | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Perióda rotácie = <!-- dní --> | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = | Priemerná povrchová teplota = 51 [[Kelvin|K]] (-222 [[Stupeň Celzia|°C]]) | Jasnosť = <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosférický tlak = | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = }} '''Proteus''' je prirodzený satelit planéty [[Neptún]] a súčasne najväčší z novoobjavených Neptúnových satelitov, teda satelitov objavených po [[Tritón (mesiac)|Tritóne]] a [[Nereida (mesiac)|Nereide]]. S jeho priemerom 428 km je to druhý najväčší mesiac Neptúna. Proteus je jedným z najtemnejších objektov v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]]. Naspäť do priestoru odráža iba 6 % dopadajúceho slnečného svetla. Jeho povrch je pokrytý veľkým množstvom [[Impaktný kráter|kráterov]]. == Iné projekty == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}} {{Projekt}} {{výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1989]] 45qdwlvb434jk63h26l3l7e74k3q05f Tritón (mesiac) 0 11275 8254803 8237170 2026-07-28T15:22:15Z Spider 001757 142600 Revízie [[Special:Diff/8235985|8235985]], [[Special:Diff/8235986|8235986]], [[Special:Diff/8235989|8235989]], [[Special:Diff/8236101|8236101]] a [[Special:Diff/8236912|8236912]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-28816-87|~2026-28816-87]] ([[User talk:~2026-28816-87|diskusia]]) boli vrátené: na zákl. [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Drobnosti|diskusie]] hromadný revert neozdrojovaných textov a ib. údajov od IP, pričom relevantné budú po ozdrojovaní navrátené 8254803 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" width="300" | colspan="2" align="center" bgcolor="c0ffff"| [[Neptúnove mesiace]]:<br />{{big|'''Tritón'''}} |- | colspan="2" align="center" bgcolor="#000000" style="color:white" | [[Súbor:Neptune’s Moon Triton Fosters Rare Icy Union (gemini1903a) (square crop).jpg|250px|none]] <small>Triton na mozaike záberov sondy Voyager 2</small> |- ! bgcolor="c0ffff" colspan="2" | Objav |- ! align="left" | '''Objaviteľ''' | [[William Lassell]] |- ! align="left" | '''Dátum objavu''' | [[10. október]] [[1846]] |- ! bgcolor="c0ffff" colspan="2" | Elementy dráhy |- ! align="left" | [[Veľká polos]] | {{km|354800|m|w}}<br />(0,0024 [[Astronomická jednotka|AU]]) |- ! align="left" | [[excentricita (astronómia)|Excentricita]] | 0,0000 |- ! align="left" | [[obežná doba (astronómia)|Obežná doba]] | -5,877 d ([[Retrográdna dráha|retrográdna]]) |- ! align="left" | [[uhol sklonu dráhy|Sklon dráhy]] | 130,267° (k [[ekliptika|ekliptike]])<br />157,340° (k Neptúnovmu [[rovník]]u)<br />130,063° (k Neptúnovej [[obežná dráha|orbite]]) |- ! align="left" | [[mesiac (družica)|Mesiac]] | planéty [[Neptún]] |- ! bgcolor="c0ffff" colspan="2" | Fyzikálne vlastnosti |- ! align="left" | Stredný [[priemer (geometria)|priemer]] | 2&nbsp;706,8±{{km|1.8|m}} <ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2000Icar..148..587T Thomas (2000): The Shape of Triton from Limb Profiles, Icarus 148, 587-588.] (abstrakt)</ref><br />(0,212 Zeme) |- ! align="left" | [[Povrch]] | {{km2|23018000}}<br />(0,045 Zeme) |- ! align="left" | [[objem (matematika)|Objem]] | {{km3|10384000000}}<br />(0,010 Zeme) |- ! align="left" | [[hustota (objemová hmotnosť)|Hmotnosť]] | 2,147×10<sup>22</sup> [[kilogram|kg]]<br />(0,0036 Zeme) |- ! align="left" | Priemerná [[hustota]] | 2,05 g/cm<sup>3</sup> |- ! align="left" | Rovníková<br />[[gravitácia]] | {{m|0.782|m}}/s<sup>2</sup><br /> (0,080 [[g]]) |- ! align="left" | [[Úniková rýchlosť]] | {{km|1.455|m}}/s |- ! align="left" | Perióda rotácie | 5 d 21 h 2 min 28 s<br />([[synchrónna rotácia|synchrónna]]) |- ! align="left" | [[Vychýlenie osi]]<br />k orbite mesiaca | 0,0 |- ! align="left" | [[Albedo]] | 0,76 |- ! align="left" | Povrchová [[teplota]]<br /> - minimálna<br /> - priemerná<br /> - maximálna | <br /> {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" | align="right" | | width="10" | | align="right" | |- | align="right" |34,5 [[kelvin|K]] | width="10" | | align="right" |(-238,65&nbsp;°C) |- | align="right" | | width="10" | | align="right" | |} |- ! bgcolor="c0ffff" colspan="2" | [[Atmosféra|Atmosférické]] charakteristiky |- | [[Tlak]] | 0,001 [[Pascal|kPa]] |- | [[Dusík]] | 99,9% |- | [[Metán]] | 0,1% |} '''Tritón'''<ref name="ugkk-mimozemske" /> alebo '''Triton''' alebo '''Neptún I''' je prirodzený a najväčší [[mesiac (družica)|satelit]] planéty [[Neptún]], siedmy najväčší mesiac [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]].<ref name="astro.sk" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neptún – encyklopedické heslo | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = slovensky }}</ref> Súčasne je to jedno z najchladnejších veľkých telies v slnečnej sústave, teleso s najmenej [[excentricita (astronómia)|excentrickou]] obežnou dráhou, najväčší [[retrográdna dráha|retrográdne]] obiehajúci mesiac v slnečnej sústave a najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom vôbec.<!-- nestačilo by len konštatovanie "najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom"? potom sa chápe aj ako najväčší mesiac, +refy lebo sú tu samé superlatívy--> Objavil ho v roku [[1846]] britský astronóm [[William Lassell]] iba 17 dní po objave samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi [[Poseidón (boh)|Poseidóna]] (Neptúna), vládcu morí, [[Tritón (mytológia)|Tritónovi]]. Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou [[planetárna sonda|sondou]], a to [[Voyager 2|Voyagerom 2]] v roku [[1989]]. Tieto pozorovania priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi ([[kryovulkanizmus|kryovulkanicky]]) aktívny. == Fyzikálne charakteristiky == Tritón má asi o 40 % väčšiu hmotnosť ako [[Pluto]], prvý známy objekt [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]. Aj jeho vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta – predpokladá sa, že zhruba 25 % tvorí [[ľad]] a zvyšok [[hornina]] s výrazným podielom [[kov]]ov. [[jadro planéty|Jadro]] Tritóna tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých [[mesiac (družica)|satelitov]] s výnimkou [[Io (mesiac)|Io]] a [[Európa (mesiac)|Európy]]. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého [[dusík]]a a asi aj vodného [[ľad]]u; je pravdepodobné, že mnoho kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia [[Oceán (astronómia)|oceánu]] ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k [[Slapová sila|slapovému zahrievaniu]] gravitáciou Neptúna, nemožno ju vylúčiť. Oceán by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem [[mimozemský život|života]]. Triton je síce menší ako [[Mesiac]] [[Zem]]e, napriek tomu si dokáže udržať [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. To je spôsobené hlavne tým, že teploty na Tritone sú veľmi nízke a [[tepelný pohyb]] molekúl neprekoná [[úniková rýchlosť|únikovú rýchlosť]]. Tá je {{km|1.455|m}}/s. Triton je jediný Neptúnov mesiac ktorý bol dostatočne hmotný na to, aby ho jeho [[gravitácia]] sformovala do tvaru gule. == Dráha a rotácia == [[Súbor:Voyager 2 Neptune and Triton.jpg|left|thumb|Neptún (hore) s Tritonom (dole), ako ich zachytila sonda [[Voyager 2]]]] Tritonova [[obežná dráha]] leží medzi skupinou malých vnútorných [[prográdna dráha|prográdne]] obiehajúcich mesiacov a vonkajších malých prográdne aj retrográdne obiehajúcich družíc. Neobyčajný retrográdny pohyb mesiaca viedol k špekuláciám, že Triton nevznikol na orbite Neptúna, ale bol planétou iba zachytený. V súčasnosti obieha po takmer [[kruh]]ovej dráhe, čo je na retrográdne obiehajúci mesiac veľmi nezvyčajné. Predpokladá sa, že pôvodná dráha bola oveľa [[excentricita (astronómia)|výstrednejšia]]. V súčasnosti je excentricita dráhy taká nízka, že sa prejavuje až na 16.-tom desatinnom mieste.<ref>http://www.oknavesmiru.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=164&Itemid=63</ref> V terajšej vzdialenosti {{km|354800|m}} od centra planéty Triton obieha už asi miliardu rokov. Ide o relatívne nízku dráhu, kvôli ktorej je mesiac vystavený pôsobeniu [[slapová sila|slapových síl]] planéty. Tie v ňom vytvárajú [[teplo]] potrebné pre [[vulkanizmus]]. Triton sa po [[Špirála (matematika)|špirále]] pomaly blíži k planéte, do ktorej by mal podľa výpočtov naraziť v priebehu nasledujúcich 100 miliónov rokov. Sklon dráhy Tritona k rovine Neptúnovho [[rovník]]a je 157,35°, čo potvrdzuje teóriu, že Triton bol zachytenou [[planétka|planétkou]]. Rotácia Tritona je [[viazaná rotácia|viazaná]], to znamená, že planéta sa otočí okolo svojej osi za rovnakú dobu, za akú obehne okolo planéty, čo je necelých 6 dní. == Vznik == === Teória zachytenia === Triton je jediná veľká družica v slnečnej sústave, ktorá má retrográdnu dráhu. Tento fakt spolu s vysokým sklonom dráhy priviedol vedcov na myšlienku, že Triton bol pôvodne [[transneptúnsky objekt|transneptúnskym objektom]] obiehajúcim okolo Slnka, ktorý Neptún gravitačne zachytil. Niektorí autori dokonca usudzujú, že Triton obiehal Slnko s hmotnostne porovnateľným spoločníkom, s ktorým utváral [[binárna planétka|binárnu planétku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hvězdárna Uherský Brod | titul = Nový scénář původu Neptunova měsíce Triton | dátum vydania = 2006-05-22 | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Roman Mikušinec | titul = Bol Triton ulovený? | url = http://www.astronomiaonline.org/view.php?cisloclanku=2006050019 | dátum vydania = 2006-05-16 | dátum prístupu = 2009-05-13 | jazyk = slovensky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dve alebo viaceré telesá obiehajúce spoločné [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] nie sú v slnečnej sústave veľkou vzácnosťou. V [[Kuiperov pás|Kuiperovom páse]] je v dvoj- alebo viacnásobných systémoch gravitačne viazaných minimálne 11 % objektov.<ref name="Vznik" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Triton prišiel len na návštevu, ale prečo tu zostal? | url = http://www.kf.fpv.ukf.sk/OFyzike/VyskumVesmiru/20060512.html | dátum vydania = 2006-05-12 | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = slovensky }}</ref> Známou dvojplanétkou je napríklad trpasličia planéta Pluto a jeho veľký [[Cháron (mesiac)|mesiac Charon]] spolu s menšími mesiacmi [[Nix (mesiac)|Nix]], [[Hydra (mesiac)|Hydra]], [[Styx (mesiac)|Styx]] a [[Kerberos (mesiac)|Kerberos]]. Pri tesnom prelete okolo Neptúna vo vzdialenosti asi 8 polomerov Neptúna sa pôsobením slapových síl planéty táto dvojica rozpadla. Neptún zachytil tú z dvoch planétok, ktorá sa v čase najväčšieho priblíženia pohybovala v protismere pohybu [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] páru - Triton. Druhá zložka unikla do priestoru. Nízka vzájomná rýchlosť počas stretnutia zabránila rozbitiu Tritóna. Tento scenár je možné rozšíriť na viacero mesiacov veľkých planét s retrográdnou dráhou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://cygnus.astro.sk/zne/zneXLI2006A.html#1 |dátum prístupu=2009-02-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080603032839/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXLI2006A.html#1 |dátum archivácie=2008-06-03 }}</ref> === Iné teórie === Teórii o zachytení jedného člena systému dvojplanétky predchádzali scenáre zachytenia Tritona na obežnú dráhu ako samostatného telesa. Podľa prvých predstáv bol Triton na obežnej dráhe zachytený pôvodným [[prstence Neptúna|prstencom Neptúna]], resp. prachoplynovým diskom Neptúna, ktorý sa stihol rozplynúť skôr, než došlo k pádu mesiaca na planétu. Ďalší scenár predpokladal zabrzdenie Tritona a jeho zachytenie na obežnej dráhe zrážkou s iným pôvodným mesiacom.<ref name="Vznik" /> Táto teória však vyžaduje druhý mesiac s hmotnosťou dostatočnou na zabrzdenie Tritona, ktorá ale nesmie byť priveľká, pretože v tom prípade by bol Triton zničený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záhada oběžné dráhy Tritonu | autor = Antonín Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews&month=05-2006 | dátum vydania = 2006-05-13 | dátum prístupu = 2009-07-14 | jazyk = česky }}</ref> == Magnetosféra == Mesiac nemá vlastné [[magnetické pole]]. Prechádza [[radiačné pásy|radiačnými pásmi]] Neptúna, v ktorých sa nachádzajú elektricky nabité častice. Tie pri kontakte s hornými vrstvami atmosféry vyvolávajú [[polárna žiara|polárnu žiaru]]. == Atmosféra == [[Súbor:Tritoncloud.jpg|thumb|[[Oblak]] nad pokrajom disku Tritona]] Triton je od [[Slnko|Slnka]] najvzdialenejší mesiac s atmosférou. Tá je riedka a zložená hlavne z [[dusík]]a a [[metán]]u. Pretože je povrchová [[teplota]] (-235&nbsp;°C) Slnkom ožarovanej pologule nižšia ako teplota topenia týchto dvoch plynov (dusík -210&nbsp;[[stupeň Celzia|°C]] a metán -182&nbsp;°C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a prísun dvoch najzákladnejších zložiek atmosféry z povrchu je nepatrný. [[Atmosférický tlak]] preto dosahuje len stotisícinu (podľa iného zdroja sedemdesiattisícinu<ref name="astro.cz" >http://planety.astro.cz/neptun/11/</ref>) pozemského tlaku. Voľný dusík vzniká z [[amoniak]]u, ktorý na povrch mesiaca preniká zvnútra a tam sa rozkladá tak rýchlo, že v atmosfére tvorí amoniak už len nepatrnú časť. Dusík po uvoľnení v chladnejších vrstvách atmosféry opäť zamŕza a padá na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]] (HST) v [[90. roky 20. storočia|90-tych]] rokoch ukazujú, že Triton sa postupne otepľuje. To vedie k [[sublimácia (pevná látka)|sublimácii]] zmrznutého dusíka a postupnému zahusťovaniu atmosféry. Z meraní HST vyplynulo, že atmosférický tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minimálne zdvojnásobil,<ref name="Kozmos1998">{{cite journal | title = Tritón sa otepľuje | journal = Kozmos | author = HST Press Release | year = 1998 | pages = 22 | issn=}}</ref> v roku 2010 bol už dokonca štvornásobný od čias preletu Voyageru 2.<ref name="Metanova obloha" /> Z [[Kryštál|kryštalického]] zmrznutého dusíka sa v atmosfére tvoria tiež [[oblak]]y.<ref name="astro.cz" /> Merania v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej oblasti spektra]] ukázali v atmosfére tiež prítomnosť [[vodík]]a. Ten sa však postupne z atmosféry vytráca, pretože teleso nemá dostatočnú [[gravitácia|gravitáciu]] na jeho udržanie. Vodík vzniká ako produkt rozkladu amoniaku. Ďalší spôsob vzniku molekulárneho vodíka je rozklad metánu na [[uhľovodík]]ové zlúčeniny. Tie potom vytvárajú v atmosfére mraky a [[smog]]. Slabý zákal atmosféry je spôsobený časticami s veľkosťou 0,1&nbsp;mikrometra, ktoré vznikajú pôsobením [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] na metán.<ref name="Kleczek">{{Cite book | author = Josip Klezcek | year = 2002 | title = Velká encyklopedie vesmíru | publisher = Academia | isbn = 80-200-0906-X | pages = 507}}</ref> Vyparovanie polárneho ľadu spôsobuje, že v lete vznikajú v atmosfére vetry, ktoré vanú rýchlosťami 30{{--}}{{km|50|m}}/h. Nie sú však dostatočne silné, aby dokázali z povrchu zdvihnúť malé čiastočky. === Ročné obdobia === U planét sú ročné obdobia vyvolávané sklonom ich [[rotačná os|osi]], vďaka ktorému nastavujú pri svojom obehu Slnku striedavo severnú a južnú [[pologuľa|pologuľu]]. Pri mesiacoch je striedanie ročných období komplikované tým, že okrem obehu okolo Slnka obiehajú ešte aj okolo planéty a [[rovina (geometria)|rovina]] dráhy sa môže pod vplyvom [[precesia (astronómia)|precesie]] meniť. Triton je extrémnym prípadom zmien dráhy, pretože jeho dráha mení v perióde 650 rokov sklon od 5,8° do 47,8° k rovine [[ekliptika|ekliptiky]]. Sklon jeho dráhy voči rovníku planéty je však nemenný. [[ročné obdobie|Ročné obdobia]] na Tritone sa síce striedajú s periódou jedného obehu Neptúna okolo Slnka (164 rokov), ich intenzita sa ale počas spomínanej 650-ročnej periódy značne mení. V roku [[2007]] vrcholilo na Tritone tzv. ''superleto'', čiže [[leto]] ktoré nastalo v čase maxima 650-ročnej periódy.<ref name="Kozmos" /> == Povrch == Uhľovodíky na povrchu mesiaca spôsobujú, že jeho farba je bledoružová. Merania 3,9 metrového Infračerveného teleskopu [[UKIRT]] na [[Mauna Kea]] ukázali, že sa tam nachádza tiež ľad [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Na povrchu Tritonu sú pravdepodobne dve svetlejšie oblasti umiestnené oproti sebe a spôsobujú periodické kolísanie jeho [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosti]].<ref name="Rekordy">{{Cite book | author = Róbert Čeman, Eduard Pittich | year = 2002 | title = Vesmír 1: Slnečná sústava | publisher = Slovenská Grafia, Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 | pages = 316}}</ref> Tmavé pruhy v blízkosti južného pólu svedčia o súčasnej [[geologická aktivita|geologickej aktivite]] mesiaca. Na snímkach sondy Voyager 2 sú viditeľné tiež veľké praskliny a kruhové prepadliny s rozmerom 30{{--}}{{km|40|m}}. [[Súbor:Triton (moon).jpg|left|200px|thumb|Ďalší záber z Voyageru 2 ukazuje detaily povrchu Tritona]] Zábery zo sondy Voyager 2 ukázali, že celá južná pologuľa má oveľa väčšie [[albedo]] ako sa predpokladalo. Pokrýva ju obrovská [[polárna čiapočka]], najväčšia známa v slnečnej sústave. Na východnom okraji siahala až po 30. stupeň južnej šírky, na západnom okraji dokonca po rovník. Na polárnej čiapočke objavil Voyager 2 stovky poprehýbaných pásov, ktoré smerujú na severovýchod. Tieto pásy sú pravdepodobne veľmi mladé.<ref name="Kozmos" /> Povrchová teplota mesiaca dosahuje len 38 [[Kelvin|K]] (-235&nbsp;°C). Za takýchto nízkych teplôt je vodný ľad neobyčajne pevný, porovnateľný s [[oceľ]]ou. Celkové albedo je 0,7, z čoho vyplýva, že jeho povrch odráža dvakrát viac slnečného svetla ako povrch [[Zem]]e. To sa prejavuje aj na [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej magnitúde]] mesiaca, ktorá má hodnotu 13,6. Napriek omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnejší než ktorýkoľvek [[mesiace Urána|mesiac Urána]]. Hustota [[impaktný kráter|impaktných kráterov]] je menšia ako na iných ľadových mesiacoch a väčšinu z nich spôsobili dopady [[kométa|komét]]. Z toho možno usudzovať, že povrch je pomerne mladý. Jeho vek sa odhaduje na 600 miliónov rokov.<ref name="astro.sk" /> Najväčším prekvapením, ktoré priniesli snímky z Voyagera 2, však boli aktívne [[gejzír]]y. Tie vyvrhujú plynný dusík a prachové častice do výšky až {{km|8|m}}.<ref name="Kleczek" /> Dusíkový ľad potrebuje na zahriatie a premenu na [[plyn]] iba veľmi málo tepla, preto je možná jeho existencia v plynnom skupenstve aj na takom chladnom telese ako je Triton. Predpokladá sa, že s príchodom leta sa [[sublimácia]] povrchového ľadu zosilňuje, pôda tmavne a tým umožňuje postupné prehrievanie povrchu až po bod [[topenie|topenia]] dusíka.<ref name="Kozmos">{{cite journal | title = Tritón - ďalšia Vulkánová dielňa | journal = Kozmos | author = Caesare Guatia | year = 1992 | pages = 16-17 | issn=}}</ref> Vedci s istotou identifikovali 4 gejzíry a aktivita mnohých ďalších sa predpokladá. Triton sa stal po Zemi a mesiaci [[Io (mesiac)|Io]] tretím známym telesom so sopečnou aktivitou. Ďalšie prejavy geologickej aktivity sú tmavé pruhy v blízkosti južného pólu podobné [[láva|láve]] vytekajúcej z prasklín v [[zemská kôra|zemskej kôre]]. [[Vulkanizmus]] na Tritone je celkom nového typu a jeho objav sa považuje za jeden z najvýznamnejších objavov v dejinách [[planetológia|planetológie]].<ref name="Kozmos" /> == Vnútorné zloženie == Predpokladá sa, že mesiac má veľké kremičitanové jadro s priemerom asi {{km|2000|m}}. Okolo neho je plášť hrubý {{km|350|m}} tvorený predovšetkým vodným ľadom. Sopečné útvary na povrchu svedčia o tom, že mesiac prešiel [[gravitačná diferenciácia|diferenciáciou]], to znamená, že v určitej fáze svojho vývoja bol úplne roztavený. Ťažšie prvky klesali do stredu, kde utvorili jadro, ľahšie stúpali hore a z nich vznikol plášť, kôra a riedka atmosféra. Ľady jednotlivých prvkov by mali byť oddelené podľa podloží s rôznou špecifickou váhou. Doteraz však nie je jasný pôvod [[teplo|tepla]], ktorý mohol proces diferenciácie spustiť. == Pozorovanie zo Zeme == Triton je viac než tridsaťkrát vzdialenejší od Slnka než Zem, preto štúdium procesov, ktoré na ňom prebiehajú, nie je pre astronómov ľahká úloha. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], pred preletom jedinej sondy Voyager 2 okolo mesiaca, sa objavili prvé teoretické modely jeho atmosféry. Tieto modely predpokladali, že atmosférický tlak na Tritone bude porovnateľný s tlakom na [[Mars]]e (tento údaj sa ukázal po prieskume sondou Voyager 2 ako značne nadhodnotený). Pozorovania [[zákryt]]ov hviezd Tritonom v nasledujúcich rokoch vedci dokázali, že tlak v atmosfére postupne narastá. Detailnejší výskum umožnilo až pozorovanie [[spektrograf]]om CRIRES (Cryogenic High-Resolution Infrared Echelle Spectrograph) na [[Very Large Telescope|VLT (Very Large Telescope)]]. Už prvé analýzy údajov, ktoré spektrograf získal v roku 2010, ukázali, že atmosféra obsahuje [[oxid uhoľnatý]]. Zároveň sa podarilo po prvýkrát zo Zeme detegovať na tomto mesiaci metán. Podľa týchto meraní stúpol tlak na Tritone od preletu sondy Voyager 2 asi štyrikrát, čo je spôsobené príchodom leta a postupnou sublimáciou prchavých prvkov z povrchu mesiaca do jeho atmosféry. Aktuálny atmosférický tlak sa pohybuje medzi 40 – 65 mikrobarmi, čo je asi 20 000-krát nižší tlak než na povrchu Zeme.<ref name="Metanova obloha" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letní metanová obloha na Tritonu | url = http://www.astrovm.cz/cz/pro-navstevniky/zpravy_eso/letni-metanova-obloha-na-tritonu/374.html | dátum vydania = 2006-04-08 | dátum prístupu = 2010-04-20 | vydavateľ = Tlačová správa ESO | jazyk = česky }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-mimozemske">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy mimozemských objektov | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-mimozemskych-objektov.html | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-12-07 | dátum prístupu = 2017-06-12 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{portál|Slnečná sústava|}} {{Projekt|commonscat=Triton (moon)}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1846]] 0vhbr4bgab0uj9ol2xhc8bht2r6ht5z 8254804 8254803 2026-07-28T15:34:20Z Spider 001757 142600 náhrada substovaného infoboxu za Infobox Mesiac, kategorizácia 8254804 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Tritón | Obrázok = Neptune’s Moon Triton Fosters Rare Icy Union (gemini1903a) (square crop).jpg | Popis = Tritón na mozaike záberov sondy [[Voyager 2]] | Objaviteľ = [[William Lassell]] | Dátum objavenia = [[10. október]] [[1846]] | Satelit = [[Neptúnove mesiace|Neptúnu]] | Poradie od planéty = | Skupina = | Iné označenia = <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = | Veľká polos = {{km|354800|m|w}}<br />(0,0024 [[Astronomická jednotka|AU]]) | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0,0000 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 5,877 d ([[Retrográdna dráha|retrográdna]]) | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = 157,340° (k Neptúnovmu [[rovník]]u)<br />130,063° (k Neptúnovej [[obežná dráha|orbite]]) | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = 130,267° | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = 2&nbsp;706,8 ± {{km|1.8|m}}<ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2000Icar..148..587T Thomas (2000): The Shape of Triton from Limb Profiles, Icarus 148, 587-588.] (abstrakt)</ref><br />(0,212 Zeme) | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = {{km2|23018000}}<br />(0,045 Zeme) | Objem = {{km3|10384000000}}<br />(0,010 Zeme) | Hmotnosť = 2,147×10<sup>22</sup> [[kilogram|kg]]<br />(0,0036 Zeme) | Priemerná hustota = {{gcm3|2,05|m|w}} | Gravitácia na rovníku = {{ms2|0,782|m|w}}<br /> (0,080 [[g]]) | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = {{kms|1,455|m|w}} | Perióda rotácie = 5 d 21 h 2 min 28 s<br />([[synchrónna rotácia|synchrónna]]) | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = 0,0 | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = 0,76 | Priemerná povrchová teplota = 34,5&nbsp;[[kelvin|K]] (-238,65&nbsp;[[Stupeň Celzia|°C]]) | Jasnosť = <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosférický tlak = 0,001 [[Pascal|kPa]] | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = [[dusík]] 99,9 %, [[metán]] 0,1 % <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = Triton (moon) }} '''Tritón'''<ref name="ugkk-mimozemske" /> alebo '''Triton''' alebo '''Neptún I''' je prirodzený a najväčší [[mesiac (družica)|satelit]] planéty [[Neptún]], siedmy najväčší mesiac [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]].<ref name="astro.sk" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neptún – encyklopedické heslo | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = slovensky }}</ref> Súčasne je to jedno z najchladnejších veľkých telies v slnečnej sústave, teleso s najmenej [[excentricita (astronómia)|excentrickou]] obežnou dráhou, najväčší [[retrográdna dráha|retrográdne]] obiehajúci mesiac v slnečnej sústave a najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom vôbec.<!-- nestačilo by len konštatovanie "najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom"? potom sa chápe aj ako najväčší mesiac, +refy lebo sú tu samé superlatívy--> Objavil ho v roku [[1846]] britský astronóm [[William Lassell]] iba 17 dní po objave samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi [[Poseidón (boh)|Poseidóna]] (Neptúna), vládcu morí, [[Tritón (mytológia)|Tritónovi]]. Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou [[planetárna sonda|sondou]], a to [[Voyager 2|Voyagerom 2]] v roku [[1989]]. Tieto pozorovania priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi ([[kryovulkanizmus|kryovulkanicky]]) aktívny. == Fyzikálne charakteristiky == Tritón má asi o 40 % väčšiu hmotnosť ako [[Pluto]], prvý známy objekt [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]. Aj jeho vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta – predpokladá sa, že zhruba 25 % tvorí [[ľad]] a zvyšok [[hornina]] s výrazným podielom [[kov]]ov. [[jadro planéty|Jadro]] Tritóna tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých [[mesiac (družica)|satelitov]] s výnimkou [[Io (mesiac)|Io]] a [[Európa (mesiac)|Európy]]. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého [[dusík]]a a asi aj vodného [[ľad]]u; je pravdepodobné, že mnoho kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia [[Oceán (astronómia)|oceánu]] ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k [[Slapová sila|slapovému zahrievaniu]] gravitáciou Neptúna, nemožno ju vylúčiť. Oceán by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem [[mimozemský život|života]]. Triton je síce menší ako [[Mesiac]] [[Zem]]e, napriek tomu si dokáže udržať [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. To je spôsobené hlavne tým, že teploty na Tritone sú veľmi nízke a [[tepelný pohyb]] molekúl neprekoná [[úniková rýchlosť|únikovú rýchlosť]]. Tá je {{km|1.455|m}}/s. Triton je jediný Neptúnov mesiac ktorý bol dostatočne hmotný na to, aby ho jeho [[gravitácia]] sformovala do tvaru gule. == Dráha a rotácia == [[Súbor:Voyager 2 Neptune and Triton.jpg|left|thumb|Neptún (hore) s Tritonom (dole), ako ich zachytila sonda [[Voyager 2]]]] Tritonova [[obežná dráha]] leží medzi skupinou malých vnútorných [[prográdna dráha|prográdne]] obiehajúcich mesiacov a vonkajších malých prográdne aj retrográdne obiehajúcich družíc. Neobyčajný retrográdny pohyb mesiaca viedol k špekuláciám, že Triton nevznikol na orbite Neptúna, ale bol planétou iba zachytený. V súčasnosti obieha po takmer [[kruh]]ovej dráhe, čo je na retrográdne obiehajúci mesiac veľmi nezvyčajné. Predpokladá sa, že pôvodná dráha bola oveľa [[excentricita (astronómia)|výstrednejšia]]. V súčasnosti je excentricita dráhy taká nízka, že sa prejavuje až na 16.-tom desatinnom mieste.<ref>http://www.oknavesmiru.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=164&Itemid=63</ref> V terajšej vzdialenosti {{km|354800|m}} od centra planéty Triton obieha už asi miliardu rokov. Ide o relatívne nízku dráhu, kvôli ktorej je mesiac vystavený pôsobeniu [[slapová sila|slapových síl]] planéty. Tie v ňom vytvárajú [[teplo]] potrebné pre [[vulkanizmus]]. Triton sa po [[Špirála (matematika)|špirále]] pomaly blíži k planéte, do ktorej by mal podľa výpočtov naraziť v priebehu nasledujúcich 100 miliónov rokov. Sklon dráhy Tritona k rovine Neptúnovho [[rovník]]a je 157,35°, čo potvrdzuje teóriu, že Triton bol zachytenou [[planétka|planétkou]]. Rotácia Tritona je [[viazaná rotácia|viazaná]], to znamená, že planéta sa otočí okolo svojej osi za rovnakú dobu, za akú obehne okolo planéty, čo je necelých 6 dní. == Vznik == === Teória zachytenia === Triton je jediná veľká družica v slnečnej sústave, ktorá má retrográdnu dráhu. Tento fakt spolu s vysokým sklonom dráhy priviedol vedcov na myšlienku, že Triton bol pôvodne [[transneptúnsky objekt|transneptúnskym objektom]] obiehajúcim okolo Slnka, ktorý Neptún gravitačne zachytil. Niektorí autori dokonca usudzujú, že Triton obiehal Slnko s hmotnostne porovnateľným spoločníkom, s ktorým utváral [[binárna planétka|binárnu planétku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hvězdárna Uherský Brod | titul = Nový scénář původu Neptunova měsíce Triton | dátum vydania = 2006-05-22 | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Roman Mikušinec | titul = Bol Triton ulovený? | url = http://www.astronomiaonline.org/view.php?cisloclanku=2006050019 | dátum vydania = 2006-05-16 | dátum prístupu = 2009-05-13 | jazyk = slovensky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dve alebo viaceré telesá obiehajúce spoločné [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] nie sú v slnečnej sústave veľkou vzácnosťou. V [[Kuiperov pás|Kuiperovom páse]] je v dvoj- alebo viacnásobných systémoch gravitačne viazaných minimálne 11 % objektov.<ref name="Vznik" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Triton prišiel len na návštevu, ale prečo tu zostal? | url = http://www.kf.fpv.ukf.sk/OFyzike/VyskumVesmiru/20060512.html | dátum vydania = 2006-05-12 | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = slovensky }}</ref> Známou dvojplanétkou je napríklad trpasličia planéta Pluto a jeho veľký [[Cháron (mesiac)|mesiac Charon]] spolu s menšími mesiacmi [[Nix (mesiac)|Nix]], [[Hydra (mesiac)|Hydra]], [[Styx (mesiac)|Styx]] a [[Kerberos (mesiac)|Kerberos]]. Pri tesnom prelete okolo Neptúna vo vzdialenosti asi 8 polomerov Neptúna sa pôsobením slapových síl planéty táto dvojica rozpadla. Neptún zachytil tú z dvoch planétok, ktorá sa v čase najväčšieho priblíženia pohybovala v protismere pohybu [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] páru - Triton. Druhá zložka unikla do priestoru. Nízka vzájomná rýchlosť počas stretnutia zabránila rozbitiu Tritóna. Tento scenár je možné rozšíriť na viacero mesiacov veľkých planét s retrográdnou dráhou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://cygnus.astro.sk/zne/zneXLI2006A.html#1 |dátum prístupu=2009-02-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080603032839/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXLI2006A.html#1 |dátum archivácie=2008-06-03 }}</ref> === Iné teórie === Teórii o zachytení jedného člena systému dvojplanétky predchádzali scenáre zachytenia Tritona na obežnú dráhu ako samostatného telesa. Podľa prvých predstáv bol Triton na obežnej dráhe zachytený pôvodným [[prstence Neptúna|prstencom Neptúna]], resp. prachoplynovým diskom Neptúna, ktorý sa stihol rozplynúť skôr, než došlo k pádu mesiaca na planétu. Ďalší scenár predpokladal zabrzdenie Tritona a jeho zachytenie na obežnej dráhe zrážkou s iným pôvodným mesiacom.<ref name="Vznik" /> Táto teória však vyžaduje druhý mesiac s hmotnosťou dostatočnou na zabrzdenie Tritona, ktorá ale nesmie byť priveľká, pretože v tom prípade by bol Triton zničený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záhada oběžné dráhy Tritonu | autor = Antonín Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews&month=05-2006 | dátum vydania = 2006-05-13 | dátum prístupu = 2009-07-14 | jazyk = česky }}</ref> == Magnetosféra == Mesiac nemá vlastné [[magnetické pole]]. Prechádza [[radiačné pásy|radiačnými pásmi]] Neptúna, v ktorých sa nachádzajú elektricky nabité častice. Tie pri kontakte s hornými vrstvami atmosféry vyvolávajú [[polárna žiara|polárnu žiaru]]. == Atmosféra == [[Súbor:Tritoncloud.jpg|thumb|[[Oblak]] nad pokrajom disku Tritona]] Triton je od [[Slnko|Slnka]] najvzdialenejší mesiac s atmosférou. Tá je riedka a zložená hlavne z [[dusík]]a a [[metán]]u. Pretože je povrchová [[teplota]] (-235&nbsp;°C) Slnkom ožarovanej pologule nižšia ako teplota topenia týchto dvoch plynov (dusík -210&nbsp;[[stupeň Celzia|°C]] a metán -182&nbsp;°C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a prísun dvoch najzákladnejších zložiek atmosféry z povrchu je nepatrný. [[Atmosférický tlak]] preto dosahuje len stotisícinu (podľa iného zdroja sedemdesiattisícinu<ref name="astro.cz" >http://planety.astro.cz/neptun/11/</ref>) pozemského tlaku. Voľný dusík vzniká z [[amoniak]]u, ktorý na povrch mesiaca preniká zvnútra a tam sa rozkladá tak rýchlo, že v atmosfére tvorí amoniak už len nepatrnú časť. Dusík po uvoľnení v chladnejších vrstvách atmosféry opäť zamŕza a padá na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]] (HST) v [[90. roky 20. storočia|90-tych]] rokoch ukazujú, že Triton sa postupne otepľuje. To vedie k [[sublimácia (pevná látka)|sublimácii]] zmrznutého dusíka a postupnému zahusťovaniu atmosféry. Z meraní HST vyplynulo, že atmosférický tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minimálne zdvojnásobil,<ref name="Kozmos1998">{{cite journal | title = Tritón sa otepľuje | journal = Kozmos | author = HST Press Release | year = 1998 | pages = 22 | issn=}}</ref> v roku 2010 bol už dokonca štvornásobný od čias preletu Voyageru 2.<ref name="Metanova obloha" /> Z [[Kryštál|kryštalického]] zmrznutého dusíka sa v atmosfére tvoria tiež [[oblak]]y.<ref name="astro.cz" /> Merania v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej oblasti spektra]] ukázali v atmosfére tiež prítomnosť [[vodík]]a. Ten sa však postupne z atmosféry vytráca, pretože teleso nemá dostatočnú [[gravitácia|gravitáciu]] na jeho udržanie. Vodík vzniká ako produkt rozkladu amoniaku. Ďalší spôsob vzniku molekulárneho vodíka je rozklad metánu na [[uhľovodík]]ové zlúčeniny. Tie potom vytvárajú v atmosfére mraky a [[smog]]. Slabý zákal atmosféry je spôsobený časticami s veľkosťou 0,1&nbsp;mikrometra, ktoré vznikajú pôsobením [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] na metán.<ref name="Kleczek">{{Cite book | author = Josip Klezcek | year = 2002 | title = Velká encyklopedie vesmíru | publisher = Academia | isbn = 80-200-0906-X | pages = 507}}</ref> Vyparovanie polárneho ľadu spôsobuje, že v lete vznikajú v atmosfére vetry, ktoré vanú rýchlosťami 30{{--}}{{km|50|m}}/h. Nie sú však dostatočne silné, aby dokázali z povrchu zdvihnúť malé čiastočky. === Ročné obdobia === U planét sú ročné obdobia vyvolávané sklonom ich [[rotačná os|osi]], vďaka ktorému nastavujú pri svojom obehu Slnku striedavo severnú a južnú [[pologuľa|pologuľu]]. Pri mesiacoch je striedanie ročných období komplikované tým, že okrem obehu okolo Slnka obiehajú ešte aj okolo planéty a [[rovina (geometria)|rovina]] dráhy sa môže pod vplyvom [[precesia (astronómia)|precesie]] meniť. Triton je extrémnym prípadom zmien dráhy, pretože jeho dráha mení v perióde 650 rokov sklon od 5,8° do 47,8° k rovine [[ekliptika|ekliptiky]]. Sklon jeho dráhy voči rovníku planéty je však nemenný. [[ročné obdobie|Ročné obdobia]] na Tritone sa síce striedajú s periódou jedného obehu Neptúna okolo Slnka (164 rokov), ich intenzita sa ale počas spomínanej 650-ročnej periódy značne mení. V roku [[2007]] vrcholilo na Tritone tzv. ''superleto'', čiže [[leto]] ktoré nastalo v čase maxima 650-ročnej periódy.<ref name="Kozmos" /> == Povrch == Uhľovodíky na povrchu mesiaca spôsobujú, že jeho farba je bledoružová. Merania 3,9 metrového Infračerveného teleskopu [[UKIRT]] na [[Mauna Kea]] ukázali, že sa tam nachádza tiež ľad [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Na povrchu Tritonu sú pravdepodobne dve svetlejšie oblasti umiestnené oproti sebe a spôsobujú periodické kolísanie jeho [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosti]].<ref name="Rekordy">{{Cite book | author = Róbert Čeman, Eduard Pittich | year = 2002 | title = Vesmír 1: Slnečná sústava | publisher = Slovenská Grafia, Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 | pages = 316}}</ref> Tmavé pruhy v blízkosti južného pólu svedčia o súčasnej [[geologická aktivita|geologickej aktivite]] mesiaca. Na snímkach sondy Voyager 2 sú viditeľné tiež veľké praskliny a kruhové prepadliny s rozmerom 30{{--}}{{km|40|m}}. [[Súbor:Triton (moon).jpg|left|200px|thumb|Ďalší záber z Voyageru 2 ukazuje detaily povrchu Tritona]] Zábery zo sondy Voyager 2 ukázali, že celá južná pologuľa má oveľa väčšie [[albedo]] ako sa predpokladalo. Pokrýva ju obrovská [[polárna čiapočka]], najväčšia známa v slnečnej sústave. Na východnom okraji siahala až po 30. stupeň južnej šírky, na západnom okraji dokonca po rovník. Na polárnej čiapočke objavil Voyager 2 stovky poprehýbaných pásov, ktoré smerujú na severovýchod. Tieto pásy sú pravdepodobne veľmi mladé.<ref name="Kozmos" /> Povrchová teplota mesiaca dosahuje len 38 [[Kelvin|K]] (-235&nbsp;°C). Za takýchto nízkych teplôt je vodný ľad neobyčajne pevný, porovnateľný s [[oceľ]]ou. Celkové albedo je 0,7, z čoho vyplýva, že jeho povrch odráža dvakrát viac slnečného svetla ako povrch [[Zem]]e. To sa prejavuje aj na [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej magnitúde]] mesiaca, ktorá má hodnotu 13,6. Napriek omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnejší než ktorýkoľvek [[mesiace Urána|mesiac Urána]]. Hustota [[impaktný kráter|impaktných kráterov]] je menšia ako na iných ľadových mesiacoch a väčšinu z nich spôsobili dopady [[kométa|komét]]. Z toho možno usudzovať, že povrch je pomerne mladý. Jeho vek sa odhaduje na 600 miliónov rokov.<ref name="astro.sk" /> Najväčším prekvapením, ktoré priniesli snímky z Voyagera 2, však boli aktívne [[gejzír]]y. Tie vyvrhujú plynný dusík a prachové častice do výšky až {{km|8|m}}.<ref name="Kleczek" /> Dusíkový ľad potrebuje na zahriatie a premenu na [[plyn]] iba veľmi málo tepla, preto je možná jeho existencia v plynnom skupenstve aj na takom chladnom telese ako je Triton. Predpokladá sa, že s príchodom leta sa [[sublimácia]] povrchového ľadu zosilňuje, pôda tmavne a tým umožňuje postupné prehrievanie povrchu až po bod [[topenie|topenia]] dusíka.<ref name="Kozmos">{{cite journal | title = Tritón - ďalšia Vulkánová dielňa | journal = Kozmos | author = Caesare Guatia | year = 1992 | pages = 16-17 | issn=}}</ref> Vedci s istotou identifikovali 4 gejzíry a aktivita mnohých ďalších sa predpokladá. Triton sa stal po Zemi a mesiaci [[Io (mesiac)|Io]] tretím známym telesom so sopečnou aktivitou. Ďalšie prejavy geologickej aktivity sú tmavé pruhy v blízkosti južného pólu podobné [[láva|láve]] vytekajúcej z prasklín v [[zemská kôra|zemskej kôre]]. [[Vulkanizmus]] na Tritone je celkom nového typu a jeho objav sa považuje za jeden z najvýznamnejších objavov v dejinách [[planetológia|planetológie]].<ref name="Kozmos" /> == Vnútorné zloženie == Predpokladá sa, že mesiac má veľké kremičitanové jadro s priemerom asi {{km|2000|m}}. Okolo neho je plášť hrubý {{km|350|m}} tvorený predovšetkým vodným ľadom. Sopečné útvary na povrchu svedčia o tom, že mesiac prešiel [[gravitačná diferenciácia|diferenciáciou]], to znamená, že v určitej fáze svojho vývoja bol úplne roztavený. Ťažšie prvky klesali do stredu, kde utvorili jadro, ľahšie stúpali hore a z nich vznikol plášť, kôra a riedka atmosféra. Ľady jednotlivých prvkov by mali byť oddelené podľa podloží s rôznou špecifickou váhou. Doteraz však nie je jasný pôvod [[teplo|tepla]], ktorý mohol proces diferenciácie spustiť. == Pozorovanie zo Zeme == Triton je viac než tridsaťkrát vzdialenejší od Slnka než Zem, preto štúdium procesov, ktoré na ňom prebiehajú, nie je pre astronómov ľahká úloha. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], pred preletom jedinej sondy Voyager 2 okolo mesiaca, sa objavili prvé teoretické modely jeho atmosféry. Tieto modely predpokladali, že atmosférický tlak na Tritone bude porovnateľný s tlakom na [[Mars]]e (tento údaj sa ukázal po prieskume sondou Voyager 2 ako značne nadhodnotený). Pozorovania [[zákryt]]ov hviezd Tritonom v nasledujúcich rokoch vedci dokázali, že tlak v atmosfére postupne narastá. Detailnejší výskum umožnilo až pozorovanie [[spektrograf]]om CRIRES (Cryogenic High-Resolution Infrared Echelle Spectrograph) na [[Very Large Telescope|VLT (Very Large Telescope)]]. Už prvé analýzy údajov, ktoré spektrograf získal v roku 2010, ukázali, že atmosféra obsahuje [[oxid uhoľnatý]]. Zároveň sa podarilo po prvýkrát zo Zeme detegovať na tomto mesiaci metán. Podľa týchto meraní stúpol tlak na Tritone od preletu sondy Voyager 2 asi štyrikrát, čo je spôsobené príchodom leta a postupnou sublimáciou prchavých prvkov z povrchu mesiaca do jeho atmosféry. Aktuálny atmosférický tlak sa pohybuje medzi 40 – 65 mikrobarmi, čo je asi 20 000-krát nižší tlak než na povrchu Zeme.<ref name="Metanova obloha" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letní metanová obloha na Tritonu | url = http://www.astrovm.cz/cz/pro-navstevniky/zpravy_eso/letni-metanova-obloha-na-tritonu/374.html | dátum vydania = 2006-04-08 | dátum prístupu = 2010-04-20 | vydavateľ = Tlačová správa ESO | jazyk = česky }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-mimozemske">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy mimozemských objektov | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-mimozemskych-objektov.html | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-12-07 | dátum prístupu = 2017-06-12 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{portál|Slnečná sústava|}} {{Projekt|commonscat=Triton (moon)}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1846]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Williamom Lassellom]] 9rjakk63d21bt6wyfwxuvwnrxdzafzh 8254952 8254804 2026-07-28T19:33:10Z Spider 001757 142600 autoritné údaje 8254952 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Tritón | Obrázok = Neptune’s Moon Triton Fosters Rare Icy Union (gemini1903a) (square crop).jpg | Popis = Tritón na mozaike záberov sondy [[Voyager 2]] | Objaviteľ = [[William Lassell]] | Dátum objavenia = [[10. október]] [[1846]] | Satelit = [[Neptúnove mesiace|Neptúnu]] | Poradie od planéty = | Skupina = | Iné označenia = <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = | Veľká polos = {{km|354800|m|w}}<br />(0,0024 [[Astronomická jednotka|AU]]) | Obvod orbity = <!-- {{km||m|w}} --> | Excentricita = 0,0000 | Pericentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Apocentrum = <!-- {{km||m|w}} --> | Perióda obehu = 5,877 d ([[Retrográdna dráha|retrográdna]]) | Priemerná obežná rýchlosť = <!-- {{kms||m|w}} --> | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = 157,340° (k Neptúnovmu [[rovník]]u)<br />130,063° (k Neptúnovej [[obežná dráha|orbite]]) | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = 130,267° | Dĺžka výstupného uzla = <!-- ° --> | Argument pericentra = <!-- ° --> <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = 2&nbsp;706,8 ± {{km|1.8|m}}<ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2000Icar..148..587T Thomas (2000): The Shape of Triton from Limb Profiles, Icarus 148, 587-588.] (abstrakt)</ref><br />(0,212 Zeme) | Polárny priemer = <!-- {{km||m|w}} --> | Sploštenosť = | Rozmery = <!-- {{km||m|w}} --> | Plocha povrchu = {{km2|23018000}}<br />(0,045 Zeme) | Objem = {{km3|10384000000}}<br />(0,010 Zeme) | Hmotnosť = 2,147×10<sup>22</sup> [[kilogram|kg]]<br />(0,0036 Zeme) | Priemerná hustota = {{gcm3|2,05|m|w}} | Gravitácia na rovníku = {{ms2|0,782|m|w}}<br /> (0,080 [[g]]) | Gravitačný parameter = <!-- {{ms2||m|w}} --> | Úniková rýchlosť = {{kms|1,455|m|w}} | Perióda rotácie = 5 d 21 h 2 min 28 s<br />([[synchrónna rotácia|synchrónna]]) | Rýchlosť rotácie = <!-- {{kmh||m|w}} --> | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = 0,0 | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = 0,76 | Priemerná povrchová teplota = 34,5&nbsp;[[kelvin|K]] (-238,65&nbsp;[[Stupeň Celzia|°C]]) | Jasnosť = <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosférický tlak = 0,001 [[Pascal|kPa]] | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = [[dusík]] 99,9 %, [[metán]] 0,1 % <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = Triton (moon) }} '''Tritón'''<ref name="ugkk-mimozemske" /> alebo '''Triton''' alebo '''Neptún I''' je prirodzený a najväčší [[mesiac (družica)|satelit]] planéty [[Neptún]], siedmy najväčší mesiac [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]].<ref name="astro.sk" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neptún – encyklopedické heslo | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = slovensky }}</ref> Súčasne je to jedno z najchladnejších veľkých telies v slnečnej sústave, teleso s najmenej [[excentricita (astronómia)|excentrickou]] obežnou dráhou, najväčší [[retrográdna dráha|retrográdne]] obiehajúci mesiac v slnečnej sústave a najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom vôbec.<!-- nestačilo by len konštatovanie "najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom"? potom sa chápe aj ako najväčší mesiac, +refy lebo sú tu samé superlatívy--> Objavil ho v roku [[1846]] britský astronóm [[William Lassell]] iba 17 dní po objave samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi [[Poseidón (boh)|Poseidóna]] (Neptúna), vládcu morí, [[Tritón (mytológia)|Tritónovi]]. Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou [[planetárna sonda|sondou]], a to [[Voyager 2|Voyagerom 2]] v roku [[1989]]. Tieto pozorovania priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi ([[kryovulkanizmus|kryovulkanicky]]) aktívny. == Fyzikálne charakteristiky == Tritón má asi o 40 % väčšiu hmotnosť ako [[Pluto]], prvý známy objekt [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]. Aj jeho vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta – predpokladá sa, že zhruba 25 % tvorí [[ľad]] a zvyšok [[hornina]] s výrazným podielom [[kov]]ov. [[jadro planéty|Jadro]] Tritóna tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých [[mesiac (družica)|satelitov]] s výnimkou [[Io (mesiac)|Io]] a [[Európa (mesiac)|Európy]]. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého [[dusík]]a a asi aj vodného [[ľad]]u; je pravdepodobné, že mnoho kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia [[Oceán (astronómia)|oceánu]] ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k [[Slapová sila|slapovému zahrievaniu]] gravitáciou Neptúna, nemožno ju vylúčiť. Oceán by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem [[mimozemský život|života]]. Triton je síce menší ako [[Mesiac]] [[Zem]]e, napriek tomu si dokáže udržať [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. To je spôsobené hlavne tým, že teploty na Tritone sú veľmi nízke a [[tepelný pohyb]] molekúl neprekoná [[úniková rýchlosť|únikovú rýchlosť]]. Tá je {{km|1.455|m}}/s. Triton je jediný Neptúnov mesiac ktorý bol dostatočne hmotný na to, aby ho jeho [[gravitácia]] sformovala do tvaru gule. == Dráha a rotácia == [[Súbor:Voyager 2 Neptune and Triton.jpg|left|thumb|Neptún (hore) s Tritonom (dole), ako ich zachytila sonda [[Voyager 2]]]] Tritonova [[obežná dráha]] leží medzi skupinou malých vnútorných [[prográdna dráha|prográdne]] obiehajúcich mesiacov a vonkajších malých prográdne aj retrográdne obiehajúcich družíc. Neobyčajný retrográdny pohyb mesiaca viedol k špekuláciám, že Triton nevznikol na orbite Neptúna, ale bol planétou iba zachytený. V súčasnosti obieha po takmer [[kruh]]ovej dráhe, čo je na retrográdne obiehajúci mesiac veľmi nezvyčajné. Predpokladá sa, že pôvodná dráha bola oveľa [[excentricita (astronómia)|výstrednejšia]]. V súčasnosti je excentricita dráhy taká nízka, že sa prejavuje až na 16.-tom desatinnom mieste.<ref>http://www.oknavesmiru.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=164&Itemid=63</ref> V terajšej vzdialenosti {{km|354800|m}} od centra planéty Triton obieha už asi miliardu rokov. Ide o relatívne nízku dráhu, kvôli ktorej je mesiac vystavený pôsobeniu [[slapová sila|slapových síl]] planéty. Tie v ňom vytvárajú [[teplo]] potrebné pre [[vulkanizmus]]. Triton sa po [[Špirála (matematika)|špirále]] pomaly blíži k planéte, do ktorej by mal podľa výpočtov naraziť v priebehu nasledujúcich 100 miliónov rokov. Sklon dráhy Tritona k rovine Neptúnovho [[rovník]]a je 157,35°, čo potvrdzuje teóriu, že Triton bol zachytenou [[planétka|planétkou]]. Rotácia Tritona je [[viazaná rotácia|viazaná]], to znamená, že planéta sa otočí okolo svojej osi za rovnakú dobu, za akú obehne okolo planéty, čo je necelých 6 dní. == Vznik == === Teória zachytenia === Triton je jediná veľká družica v slnečnej sústave, ktorá má retrográdnu dráhu. Tento fakt spolu s vysokým sklonom dráhy priviedol vedcov na myšlienku, že Triton bol pôvodne [[transneptúnsky objekt|transneptúnskym objektom]] obiehajúcim okolo Slnka, ktorý Neptún gravitačne zachytil. Niektorí autori dokonca usudzujú, že Triton obiehal Slnko s hmotnostne porovnateľným spoločníkom, s ktorým utváral [[binárna planétka|binárnu planétku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hvězdárna Uherský Brod | titul = Nový scénář původu Neptunova měsíce Triton | dátum vydania = 2006-05-22 | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Roman Mikušinec | titul = Bol Triton ulovený? | url = http://www.astronomiaonline.org/view.php?cisloclanku=2006050019 | dátum vydania = 2006-05-16 | dátum prístupu = 2009-05-13 | jazyk = slovensky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dve alebo viaceré telesá obiehajúce spoločné [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] nie sú v slnečnej sústave veľkou vzácnosťou. V [[Kuiperov pás|Kuiperovom páse]] je v dvoj- alebo viacnásobných systémoch gravitačne viazaných minimálne 11 % objektov.<ref name="Vznik" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Triton prišiel len na návštevu, ale prečo tu zostal? | url = http://www.kf.fpv.ukf.sk/OFyzike/VyskumVesmiru/20060512.html | dátum vydania = 2006-05-12 | dátum prístupu = 2009-05-09 | jazyk = slovensky }}</ref> Známou dvojplanétkou je napríklad trpasličia planéta Pluto a jeho veľký [[Cháron (mesiac)|mesiac Charon]] spolu s menšími mesiacmi [[Nix (mesiac)|Nix]], [[Hydra (mesiac)|Hydra]], [[Styx (mesiac)|Styx]] a [[Kerberos (mesiac)|Kerberos]]. Pri tesnom prelete okolo Neptúna vo vzdialenosti asi 8 polomerov Neptúna sa pôsobením slapových síl planéty táto dvojica rozpadla. Neptún zachytil tú z dvoch planétok, ktorá sa v čase najväčšieho priblíženia pohybovala v protismere pohybu [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] páru - Triton. Druhá zložka unikla do priestoru. Nízka vzájomná rýchlosť počas stretnutia zabránila rozbitiu Tritóna. Tento scenár je možné rozšíriť na viacero mesiacov veľkých planét s retrográdnou dráhou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://cygnus.astro.sk/zne/zneXLI2006A.html#1 |dátum prístupu=2009-02-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080603032839/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXLI2006A.html#1 |dátum archivácie=2008-06-03 }}</ref> === Iné teórie === Teórii o zachytení jedného člena systému dvojplanétky predchádzali scenáre zachytenia Tritona na obežnú dráhu ako samostatného telesa. Podľa prvých predstáv bol Triton na obežnej dráhe zachytený pôvodným [[prstence Neptúna|prstencom Neptúna]], resp. prachoplynovým diskom Neptúna, ktorý sa stihol rozplynúť skôr, než došlo k pádu mesiaca na planétu. Ďalší scenár predpokladal zabrzdenie Tritona a jeho zachytenie na obežnej dráhe zrážkou s iným pôvodným mesiacom.<ref name="Vznik" /> Táto teória však vyžaduje druhý mesiac s hmotnosťou dostatočnou na zabrzdenie Tritona, ktorá ale nesmie byť priveľká, pretože v tom prípade by bol Triton zničený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záhada oběžné dráhy Tritonu | autor = Antonín Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews&month=05-2006 | dátum vydania = 2006-05-13 | dátum prístupu = 2009-07-14 | jazyk = česky }}</ref> == Magnetosféra == Mesiac nemá vlastné [[magnetické pole]]. Prechádza [[radiačné pásy|radiačnými pásmi]] Neptúna, v ktorých sa nachádzajú elektricky nabité častice. Tie pri kontakte s hornými vrstvami atmosféry vyvolávajú [[polárna žiara|polárnu žiaru]]. == Atmosféra == [[Súbor:Tritoncloud.jpg|thumb|[[Oblak]] nad pokrajom disku Tritona]] Triton je od [[Slnko|Slnka]] najvzdialenejší mesiac s atmosférou. Tá je riedka a zložená hlavne z [[dusík]]a a [[metán]]u. Pretože je povrchová [[teplota]] (-235&nbsp;°C) Slnkom ožarovanej pologule nižšia ako teplota topenia týchto dvoch plynov (dusík -210&nbsp;[[stupeň Celzia|°C]] a metán -182&nbsp;°C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a prísun dvoch najzákladnejších zložiek atmosféry z povrchu je nepatrný. [[Atmosférický tlak]] preto dosahuje len stotisícinu (podľa iného zdroja sedemdesiattisícinu<ref name="astro.cz" >http://planety.astro.cz/neptun/11/</ref>) pozemského tlaku. Voľný dusík vzniká z [[amoniak]]u, ktorý na povrch mesiaca preniká zvnútra a tam sa rozkladá tak rýchlo, že v atmosfére tvorí amoniak už len nepatrnú časť. Dusík po uvoľnení v chladnejších vrstvách atmosféry opäť zamŕza a padá na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]] (HST) v [[90. roky 20. storočia|90-tych]] rokoch ukazujú, že Triton sa postupne otepľuje. To vedie k [[sublimácia (pevná látka)|sublimácii]] zmrznutého dusíka a postupnému zahusťovaniu atmosféry. Z meraní HST vyplynulo, že atmosférický tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minimálne zdvojnásobil,<ref name="Kozmos1998">{{cite journal | title = Tritón sa otepľuje | journal = Kozmos | author = HST Press Release | year = 1998 | pages = 22 | issn=}}</ref> v roku 2010 bol už dokonca štvornásobný od čias preletu Voyageru 2.<ref name="Metanova obloha" /> Z [[Kryštál|kryštalického]] zmrznutého dusíka sa v atmosfére tvoria tiež [[oblak]]y.<ref name="astro.cz" /> Merania v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej oblasti spektra]] ukázali v atmosfére tiež prítomnosť [[vodík]]a. Ten sa však postupne z atmosféry vytráca, pretože teleso nemá dostatočnú [[gravitácia|gravitáciu]] na jeho udržanie. Vodík vzniká ako produkt rozkladu amoniaku. Ďalší spôsob vzniku molekulárneho vodíka je rozklad metánu na [[uhľovodík]]ové zlúčeniny. Tie potom vytvárajú v atmosfére mraky a [[smog]]. Slabý zákal atmosféry je spôsobený časticami s veľkosťou 0,1&nbsp;mikrometra, ktoré vznikajú pôsobením [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] na metán.<ref name="Kleczek">{{Cite book | author = Josip Klezcek | year = 2002 | title = Velká encyklopedie vesmíru | publisher = Academia | isbn = 80-200-0906-X | pages = 507}}</ref> Vyparovanie polárneho ľadu spôsobuje, že v lete vznikajú v atmosfére vetry, ktoré vanú rýchlosťami 30{{--}}{{km|50|m}}/h. Nie sú však dostatočne silné, aby dokázali z povrchu zdvihnúť malé čiastočky. === Ročné obdobia === U planét sú ročné obdobia vyvolávané sklonom ich [[rotačná os|osi]], vďaka ktorému nastavujú pri svojom obehu Slnku striedavo severnú a južnú [[pologuľa|pologuľu]]. Pri mesiacoch je striedanie ročných období komplikované tým, že okrem obehu okolo Slnka obiehajú ešte aj okolo planéty a [[rovina (geometria)|rovina]] dráhy sa môže pod vplyvom [[precesia (astronómia)|precesie]] meniť. Triton je extrémnym prípadom zmien dráhy, pretože jeho dráha mení v perióde 650 rokov sklon od 5,8° do 47,8° k rovine [[ekliptika|ekliptiky]]. Sklon jeho dráhy voči rovníku planéty je však nemenný. [[ročné obdobie|Ročné obdobia]] na Tritone sa síce striedajú s periódou jedného obehu Neptúna okolo Slnka (164 rokov), ich intenzita sa ale počas spomínanej 650-ročnej periódy značne mení. V roku [[2007]] vrcholilo na Tritone tzv. ''superleto'', čiže [[leto]] ktoré nastalo v čase maxima 650-ročnej periódy.<ref name="Kozmos" /> == Povrch == Uhľovodíky na povrchu mesiaca spôsobujú, že jeho farba je bledoružová. Merania 3,9 metrového Infračerveného teleskopu [[UKIRT]] na [[Mauna Kea]] ukázali, že sa tam nachádza tiež ľad [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Na povrchu Tritonu sú pravdepodobne dve svetlejšie oblasti umiestnené oproti sebe a spôsobujú periodické kolísanie jeho [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosti]].<ref name="Rekordy">{{Cite book | author = Róbert Čeman, Eduard Pittich | year = 2002 | title = Vesmír 1: Slnečná sústava | publisher = Slovenská Grafia, Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 | pages = 316}}</ref> Tmavé pruhy v blízkosti južného pólu svedčia o súčasnej [[geologická aktivita|geologickej aktivite]] mesiaca. Na snímkach sondy Voyager 2 sú viditeľné tiež veľké praskliny a kruhové prepadliny s rozmerom 30{{--}}{{km|40|m}}. [[Súbor:Triton (moon).jpg|left|200px|thumb|Ďalší záber z Voyageru 2 ukazuje detaily povrchu Tritona]] Zábery zo sondy Voyager 2 ukázali, že celá južná pologuľa má oveľa väčšie [[albedo]] ako sa predpokladalo. Pokrýva ju obrovská [[polárna čiapočka]], najväčšia známa v slnečnej sústave. Na východnom okraji siahala až po 30. stupeň južnej šírky, na západnom okraji dokonca po rovník. Na polárnej čiapočke objavil Voyager 2 stovky poprehýbaných pásov, ktoré smerujú na severovýchod. Tieto pásy sú pravdepodobne veľmi mladé.<ref name="Kozmos" /> Povrchová teplota mesiaca dosahuje len 38 [[Kelvin|K]] (-235&nbsp;°C). Za takýchto nízkych teplôt je vodný ľad neobyčajne pevný, porovnateľný s [[oceľ]]ou. Celkové albedo je 0,7, z čoho vyplýva, že jeho povrch odráža dvakrát viac slnečného svetla ako povrch [[Zem]]e. To sa prejavuje aj na [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej magnitúde]] mesiaca, ktorá má hodnotu 13,6. Napriek omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnejší než ktorýkoľvek [[mesiace Urána|mesiac Urána]]. Hustota [[impaktný kráter|impaktných kráterov]] je menšia ako na iných ľadových mesiacoch a väčšinu z nich spôsobili dopady [[kométa|komét]]. Z toho možno usudzovať, že povrch je pomerne mladý. Jeho vek sa odhaduje na 600 miliónov rokov.<ref name="astro.sk" /> Najväčším prekvapením, ktoré priniesli snímky z Voyagera 2, však boli aktívne [[gejzír]]y. Tie vyvrhujú plynný dusík a prachové častice do výšky až {{km|8|m}}.<ref name="Kleczek" /> Dusíkový ľad potrebuje na zahriatie a premenu na [[plyn]] iba veľmi málo tepla, preto je možná jeho existencia v plynnom skupenstve aj na takom chladnom telese ako je Triton. Predpokladá sa, že s príchodom leta sa [[sublimácia]] povrchového ľadu zosilňuje, pôda tmavne a tým umožňuje postupné prehrievanie povrchu až po bod [[topenie|topenia]] dusíka.<ref name="Kozmos">{{cite journal | title = Tritón - ďalšia Vulkánová dielňa | journal = Kozmos | author = Caesare Guatia | year = 1992 | pages = 16-17 | issn=}}</ref> Vedci s istotou identifikovali 4 gejzíry a aktivita mnohých ďalších sa predpokladá. Triton sa stal po Zemi a mesiaci [[Io (mesiac)|Io]] tretím známym telesom so sopečnou aktivitou. Ďalšie prejavy geologickej aktivity sú tmavé pruhy v blízkosti južného pólu podobné [[láva|láve]] vytekajúcej z prasklín v [[zemská kôra|zemskej kôre]]. [[Vulkanizmus]] na Tritone je celkom nového typu a jeho objav sa považuje za jeden z najvýznamnejších objavov v dejinách [[planetológia|planetológie]].<ref name="Kozmos" /> == Vnútorné zloženie == Predpokladá sa, že mesiac má veľké kremičitanové jadro s priemerom asi {{km|2000|m}}. Okolo neho je plášť hrubý {{km|350|m}} tvorený predovšetkým vodným ľadom. Sopečné útvary na povrchu svedčia o tom, že mesiac prešiel [[gravitačná diferenciácia|diferenciáciou]], to znamená, že v určitej fáze svojho vývoja bol úplne roztavený. Ťažšie prvky klesali do stredu, kde utvorili jadro, ľahšie stúpali hore a z nich vznikol plášť, kôra a riedka atmosféra. Ľady jednotlivých prvkov by mali byť oddelené podľa podloží s rôznou špecifickou váhou. Doteraz však nie je jasný pôvod [[teplo|tepla]], ktorý mohol proces diferenciácie spustiť. == Pozorovanie zo Zeme == Triton je viac než tridsaťkrát vzdialenejší od Slnka než Zem, preto štúdium procesov, ktoré na ňom prebiehajú, nie je pre astronómov ľahká úloha. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], pred preletom jedinej sondy Voyager 2 okolo mesiaca, sa objavili prvé teoretické modely jeho atmosféry. Tieto modely predpokladali, že atmosférický tlak na Tritone bude porovnateľný s tlakom na [[Mars]]e (tento údaj sa ukázal po prieskume sondou Voyager 2 ako značne nadhodnotený). Pozorovania [[zákryt]]ov hviezd Tritonom v nasledujúcich rokoch vedci dokázali, že tlak v atmosfére postupne narastá. Detailnejší výskum umožnilo až pozorovanie [[spektrograf]]om CRIRES (Cryogenic High-Resolution Infrared Echelle Spectrograph) na [[Very Large Telescope|VLT (Very Large Telescope)]]. Už prvé analýzy údajov, ktoré spektrograf získal v roku 2010, ukázali, že atmosféra obsahuje [[oxid uhoľnatý]]. Zároveň sa podarilo po prvýkrát zo Zeme detegovať na tomto mesiaci metán. Podľa týchto meraní stúpol tlak na Tritone od preletu sondy Voyager 2 asi štyrikrát, čo je spôsobené príchodom leta a postupnou sublimáciou prchavých prvkov z povrchu mesiaca do jeho atmosféry. Aktuálny atmosférický tlak sa pohybuje medzi 40 – 65 mikrobarmi, čo je asi 20 000-krát nižší tlak než na povrchu Zeme.<ref name="Metanova obloha" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letní metanová obloha na Tritonu | url = http://www.astrovm.cz/cz/pro-navstevniky/zpravy_eso/letni-metanova-obloha-na-tritonu/374.html | dátum vydania = 2006-04-08 | dátum prístupu = 2010-04-20 | vydavateľ = Tlačová správa ESO | jazyk = česky }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-mimozemske">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy mimozemských objektov | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-mimozemskych-objektov.html | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-12-07 | dátum prístupu = 2017-06-12 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{portál|Slnečná sústava|}} {{Projekt|commonscat=Triton (moon)}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1846]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Williamom Lassellom]] aoju8bq1dl92gz38m01ixmnc473qq3g Hlas ľudu 0 12868 8255040 7173192 2026-07-29T01:56:05Z Corin 21212 Corin premiestnil stránku [[HLAS ĽUDU]] na [[Hlas ľudu]]: kvôli RS 7173192 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[REPUBLIKA]] 0rsec9zgeg4hmgvuejbh1xkvxvm8wbm 8255042 8255040 2026-07-29T01:59:30Z Corin 21212 založenie RS 8255042 wikitext text/x-wiki '''Hlas ľudu''' môže byť: * sociálnodemokratický a od roku 1921 komunistický týždenník, ktorý vychádzal v rokoch 1919{{--}}1926, pozri [[Hlas ľudu (periodikum)|''Hlas ľudu'' (periodikum)]] * názov politickej strany, ktorá v súčasnosti nesie názov REPUBLIKA, v rokoch 2018{{--}}2021 pod predsedníctvom Petra Marčeka, pozri [[REPUBLIKA#HLAS ĽUDU|REPUBLIKA § HLAS ĽUDU]] {{Rozlišovacia stránka}} eh0xckuj4xe7p7pirn04zqi31k3qb3p Juraj Jánošík 0 14226 8254770 8243874 2026-07-28T12:51:08Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie novej kapitoly pod názvom ,, Pozri aj" a doplnenie bodiek na konci popisov obrázkov. 8254770 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Jánošík | Rodné meno = | Portrét = Juraj-Jánošík-Smetanovy-sady-Hořice2011c.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = Umelcova fantázia. Socha Jánošíka z roku 1919, autor návrhu: František Úprka (1868 – 1929). | Dátum narodenia = {{H:title|krst|~}} [[23. január]]/[[16. máj]] [[1688]] | Miesto narodenia = [[Terchová]], [[Uhorsko]] | Dátum úmrtia = [[17. marec|17.]]/[[18. marec]] [[1713]] (25 rokov) | Miesto úmrtia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Uhorsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[zbojník]] | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Juraj Jánošík''' (iné zápisy: '''Juro Janošak''', '''Janošiak''', {{vjz|lat|''Georgii Janossik''}}{{#tag:ref|zo zápisnice súdnej [[pravota|pravoty]])<ref name="Hlavienka">{{Citácia knihy| priezvisko = Hlavienka| meno = Ján| priezvisko2 = a kolektív| meno2 = | titul = Jubilejný zborník Literárnohistorického múzea Janka Kráľa| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Literánohistorické múzeum J. Kráľa | miesto = Liptovský Mikuláš| rok = 1986| počet strán = 110| strany = |isdn = | jazyk = po slovensky,}}</ref>|group=pozn}}; {{H:title|krst|~}} [[23. január]]<ref name="Melicherčík">{{Citácia knihy| priezvisko = Melicherčík| meno = Andrej | odkaz na autora = | titul = Juraj Jánošík. Hrdina protifeudálneho odboja slovenského ľudu| vydanie = 1| vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha| rok = 1956| isbn =| kapitola = | strany = 149| jazyk = }}</ref>/[[16. máj]] [[1688]]<ref name="Sroka">{{Citácia knihy| priezvisko = Sroka| meno = Stanislaw Andzej | odkaz na autora = | titul = Jánošík. Pravdivá história karpatského zbojníka vydanie = 1| vydavateľ = Goralinga| miesto = Bratislava| rok = 2009| isbn = 978-80-970042-1-7| kapitola = | strany = 69| jazyk = po slovensky, preložené z poľského originálu Janosik. Prawdziwa historia karpackiego zbójnika}}</ref>, [[Terchová]]{{--}}† [[17. marec|17.]]/[[18. marec]] [[1713]], [[Liptovský Mikuláš]], popravený) bol [[Slováci|slovenský]] [[zbojník]]. Zromantizovaná verzia jeho života sa prostredníctvom ľudovej slovesnosti a [[Romantizmus (literatúra)|romantickej]] ([[Štúrovci|štúrovskej]]) literárnej tvorby zachovala ako slovenská národná legenda. == Jánošíkov život == === Sporný dátum narodenia === [[Súbor:Juraj Jánošík narodenie 25.1.1688.jpg|náhľad|Faksimile záznamu o pokrstení Juraja Jánošíka vo varínskej kronike zo dňa [[25. január|25. januára]] roku [[1688]].]] [[Súbor:Juraj Jánošík narodenie 16.5.1688.jpg|náhľad|Faksimile z varínskej farskej matriky o pokrstení Juraja Jánošíka zo dňa [[16. máj|16. mája]] roku [[1688]].]] [[Súbor:Varínska matrika.jpg|náhľad|Varínska farská matrika, v ktorej je dátum krstu Juraja Jánošíka.]] [[Súbor:Terchova-janosikovci.JPG|náhľad|Terchová, osada U Jánošíkov, kde sa narodil Juraj Jánošík.]] Narodil sa v roku [[1688]] asi štyri až päť kilometrov povyše [[Terchová|Terchovej]], pod vrchom [[Pupov]] na [[Kopanica|laze]] „u Janošuof“ (u Jánošov).<ref name="Antolová" /> Historici sa nezhodujú na presnom dátume jeho narodenia, respektíve jeho pokrstenia i na jeho rodičoch. Zo záznamov [[varín]]skej kroniky, kde ho pokrstili, vyplýva, že v rokoch 1688{{--}}1694 sa v Terchovej narodili štyria Jánošikovci. Prvý Juraj bol pokrstený [[25. január]]a [[1688]]. Kňaz Michal Smutko do [[Varín|varínskej]] kroniky latinsky zapísal: ''„Eadem die baptizavi infantem natum de Martin Janosik et Anna Czisznik cui datum est nomen Georgii. Patrini erant Jacobus Mergad et Barbara Kristofik de Terchova.“'' (''Dňa 25. tohože mesiaca som pokrstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Meriad a Barbora Krištofíková z Terchovej.'')<ref name="Sroka" /> Druhého pokrstili [[16. máj]]a [[1688]]. Jeho otec bol Michal, matka Barbora, rodená Cingelová. Mal staršieho brata Jána. Tretí Juraj Jánošík bol pokrstený 19. marca 1691. Jeho otec bol tiež Juraj a matka Anna, rodená Chorvatiková. Štvrtého Juraja Jánošíka pokrstili 21. septembra [[1694]]. Otcom bol Martin Jánošík a matka Anna, rodená Laculková. Vekový rozdiel bol viac ako päť rokov. Znamená to, že ak by išlo o tohto Juraja, v čase popravy by mal necelých dvadsať rokov. Meno Juraj bolo v Terchovej veľmi rozšírené.<ref name="Antolová" /> Kňaz Michal Smutko, ktorý krstil Juraja Jánošíka, začal viesť varínsku matriku od [[16. apríl]]a [[1686]]. Kniha má 646 strán a je viazaná v koži.<ref name="Sroka" /><ref name="Antolová">{{Citácia knihy| priezvisko = Antolová| meno = Ružena| odkaz na autora = | titul = Jánošík od skutočnosti k legende| vydanie = 1| vydavateľ = Múzeum Janka Kráľa| miesto = Liptovský Mikuláš | rok = 2013| isbn = 978-80-970184-9-8| kapitola = | strany = 120 | jazyk = po slovensky}}</ref> Historici dlho nepoznali dátum narodenia Juraja Jánošíka. V dokumentoch z jeho výsluchov sa dátum narodenia neobjavuje. Tradovalo sa, že v čase popravy mal 31 rokov. To by znamenalo, že sa narodil v roku [[1682]], čo je nepravdepodobné. Slovenský historik Rudo Brtáň publikoval v poľskom jazyku v roku 1968 článok, v ktorom popiera všeobecne prijímaný dátum Jánošíkovho narodenia (pokrstenia) – [[25. január]] [[1688]].<ref name="Sroka" /> Brtáň po preskúmaní matriky farského kostola vo Varíne zistil, že dovtedajšie identifikácie mnohých historikov vychádzali z faktu, že Jánošíkov brat Ján bol podľa farskej matriky Jurajovým mladším bratom. V protokole z hrdelného súdu nad Jánom Jánošíkom, ktorý sa uskutočnil pred Vianocami roku 1713 v kaštieli v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]], je zapísané, že Ján bol starším bratom Juraja Jánošíka a v uvedenom období už bol ženatý. Jána odsúdili na smrť za pomoc bratovi Jurajovi počas jeho zbojníčenia. Kľúčom k odhaleniu dátumu narodenia by mali byť jeho súrodenci. Podľa historika Ruda Brtáňa mal Jánošík staršieho brata Jána a mladšiu sestru Barbaru, pokrstenú [[8. apríl]]a [[1691]], ktorej krstným otcom bol rovnako ako u Juraja narodeného 16. mája 1688 Pavel Laurinčík. Je veľmi ťažké určiť presný dátum narodenia Juraja Jánošíka, najmä preto, lebo zachované listiny tento dátum neuvádzajú. Na základe zistenia, že Juraj Jánošík mal staršieho brata Jána a na základe dochovaných záznamov z jeho súdnej pravoty, Rudo Brtáň spochybnil v súčasnosti ustálený dátum Jánošíkovho narodenia. Podľa neho je pravdepodobné, že sa narodil v máji 1688 a bol pokrstený 16. mája 1688. Jeho rodičmi boli Michal Jánošík a Barbara Cingeľová.<ref name="Sroka" /> === Od kolísky ku kurucom === [[Súbor:Kuruc labanc csatajelenet1.jpg|náhľad|Obraz znázorňujúci boj kurucov a labancov (cisárske vojsko).]] Prvé roky svojho života prežil na terchovských lazoch v čase medzi dvoma významnými protihabsburskými povstaniami [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. Keď mal desať rokov, cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] dal v roku 1698 zváľať [[Strečniansky hrad]], aby potrestal rebelanstsvo [[Kuruci|kurucov]], ktorí ho okupovali. Po krátkom prechodnom období sa strečnianske panstvo dostáva do majetku sliezskeho Nemca grófa [[Ján Jakub Löwenburg|Jána Jakuba Löwenburga]]. Jeho sídlo bolo v kaštieli v [[Teplička nad Váhom|Tepličke]]. Bol to typický predstaviteľ viedenského [[Absolutizmus|absolutizmu]], veľkostatkár. Do jeho feudálneho panstva patrila, tak ako okolité dediny, [[Terchová]] a jej obyvatelia. Poddaní neboli spokojní s novými poriadkami. Mnohí sa vyhýbali poddanským povinnostiam. V roku [[1703]] [[František II. Rákoci]] vydal svoj manifest „''Recrudescunt inclytae gentis Hungariae vulnera''“, ktorým oslobodil poddaných bojujúcich pod jeho velením od feudálnych povinností. Vtedy mal Juraj Jánošík 15 rokov. Löwenburg, ktorý mal za manželku sestru Imricha Tököliho, sa vyhol šarvátkam a sporom s kurucmi, ktorí nezabudli na Tököliho účinkovanie. Poddaní na strečnianskom panstve žili s novou nádejou na zlepšenie ich života. Mnohí vstupovali do kuruckých radov. Je dosť pravdepodobné, že sa k ním vo veku asi 18 – 19 rokov (v roku [[1706]] alebo [[1707]]) pridal aj Juraj Jánošík. Možno ho zlákal nový bohatší život kuruckého vojaka, možnosť poznávať nové kraje i sloboda bez poddanských povinností. Ku kurucom ho zverbovali vojaci na výzvu plukovníka Viliama Winklera, veliteľa pešieho pluku povstalcov. Súpis vojakov bol vyhotovený 2. decembra 1707. Zapísaný je v ňom aj Juraj Jánošík.<ref name="Antolová" /> Niektorí historici sa domnievajú, že sa zúčastnil pamätnej [[Bitka pri Trenčíne|bitky pri Trenčíne]] [[3. august]]a [[1708]], keď kurucké vojská vedené Rákocim boli porazené [[Sigbert Heister|generálom Heisterom]].<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> === Cisársky vojak === Zo súdnych protokolov v pravote proti Jánošíkovi je zrejmé, že Jánošík opustil kurucké vojsko dávnejšie pred [[Satumarský mier|Satmárskym mierom]]. Pravdepodobne po porážke pri Trenčíne, keď kurucké vojsko ustupovalo na východ. Vrátil sa do Terchovej. Nezotrval tam dlho. Pravdepodobne na vyzvanie grófa Löwenburga sa pridal k cisárskej armáde, i keď to nemuselo byť dobrovoľné. O jeho účinkovaní v kuruckej armáde je v súdnych protokoloch len nepatrná zmienka. Vyplýva z nej však údaj, že bol zaradený do záložného oddielu, ktorý pôsobil na [[Bytčiansky zámok|Bytčianskom zámku]] ako strážny oddiel. Okrem iných povinností Jánošík bol zaradený do väzenskej služby. V zámockom väzení si odpykávali trest rebelanti a zbehovia. Jánošík strážil Tomáša Uhorčíka, zbojníckeho kapitána z horných Kysúc, ktorý pochádzal z [[Turzovka|Turzovky- časť Predmier]]. Obaja sa zakrátko stali priateľmi. Jánošík, ako sa uvádza v súdnom protokole, často drobnými službami pomáhal väznenému Uhorčíkovi. Pravdepodobne mu sprostredkoval spojenie s jeho zbojníckou skupinou. Jánošík neslúžil dlho v cisárskom vojsku. Jeho rodičia ho zo služby vykúpili.<ref name="Melicherčík" /> === Zbojnícke chodníčky === Nevedno ako utiekol Tomáš [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] z bytčianskeho väzenia. Podarilo sa mu však nadviazať kontakt a obnoviť staré priateľstvo s Jurajom Jánošíkom. Navštívil ho v Terchovej a navádzal ho na zboj. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] o tom vypovedal v jeho súdnej pravote. Nepriznal sa priamo, ale vraj videl jeho chuť zbojníčiť, navrhol mu, aby sa k nemu pridal. Prvým zbojom Juraja Jánošíka bol "výlet" na Moravu, odkiaľ si spolu s Uhorčíkovou družinou priniesol plátno na košele. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ho ešte predtým sprisahal, ako bolo vtedy zvykom medzi zbojníkmi. Bolo to okolo sviatku Michala dňa 29. septembra roku 1711.<ref name="Melicherčík" /> === Jánošík, zbojnícky kapitán === Ešte pred zimou roku [[1711]] sa [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] oženil s dcérou Jablunkovského baču Stoligu a odišiel s ňou do [[Klenovec|Klenovca]] v [[Malohont|Malohontskej stolici]], kde žil pod menom Martin Mravec. Zo zbojníckej družiny odišiel po súboji s Hvizdalom, ktorý zbojníkov nahováral, aby prepadli faru vo [[Varín]]e. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] s ním nesúhlasil, postavil sa proti nemu a prestal zbojníčiť.<ref name="Antolová" /> Uhorčíka na zboj zverbovali dvaja zbojníci Toporisko a Drozd. Na súde vypovedal, že na zboj sa dal náhodou. Keď sa vracal z Moravy, nečakane sa ocitol medzi zbojníkmi a pridal sa k nim proti svojej vôli. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] so skupinou zbíjal niekoľko rokov pred tým, ako sa k nemu pridal Jánošík. Jánošík sa po jeho odchode stal kapitánom Uhorčíkovej zbojníckej družiny. Stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ocenil jeho pomoc počas bytčianskeho väznenia, jeho osobné i veliteľské schopnosti, i keď nebol v zbojníckej skupine najstarší. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ho, ako vypovedal Jánošík, sprisahal.<ref name="Melicherčík" /> ==== Zbojnícka prísaha ==== Nevedno, ako sa odohrávala zbojnícka prísaha a voľba kapitána. Informácie sa dajú čerpať len z ľudových povestí, poetickej tvorby, podľa ktorých sa zbojníckym kapitánom mohol stať len najmocnejší spomedzi zbojníckych kandidátov. Od tej chvíle, ako bol pasovaný kapitánskou valaškou, všetci členovia družiny ho museli poslúchať. Pri výbere kandidátov do zbojníckej skupiny sa postupovalo prísne. Napríklad likavských valachov, ktorí sa hlásili k Jánošíkovi do družiny, neprijali. Prečo sa tak stalo, nevedno. V zachovaných súdnych pojednávaniach sa uvádza znenie prísahy: ''„Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí ani v nešťastí. Tak mi Pánboh pomáhaj!“'' (citát)<ref name="Melicherčík" /> === Jánošíkova družina === [[Súbor:Väznenie Jánošíka a Uhorčíka v Hrachove.jpg|náhľad|Faksimile dokumentu z uväznenia Jánošíka a Uhorčíka v hrachovskom kaštieli.]] Z Jánošíkovho a Uhorčíkovho priznania na súde vieme, že boli: ;V družine Tomáša Uhorčíka * Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Mlynarčík Zradovský (alebo z Radoviesky, z Radovsky?<ref name="radostka">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://radostka.starabystrica.com/historia-obce.htm |dátum prístupu=2017-03-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160314195747/http://radostka.starabystrica.com/historia-obce.htm |dátum archivácie=2016-03-14 }}</ref> dnešná [[Radôstka]]) (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Bartek z [[Predmier (okres Bytča)|Predmiera]] (v čase súdu už nežil, bol popravený v [[Tešín]]e)<ref name="Hlavienka" /> * Ondráš alebo Ondrej, parobok z [[Dlhá nad Kysucou|Dlhej]] na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Bernatík z Novej Dediny (dnešná [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] na Kysuciach) * Vrábel zo [[Staškov]]a * Kovalovský z [[Raková (okres Čadca)|Rakovej]] * Jakub Chlastiak z [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnice]] * Bagar * Gábor z Valkovej? [[Valča|Valče?]] * Gawlow z Poľska * Vavrek z Poľska * Kováčik alebo Moravčík z Moravy * Ondráš z [[Dlhé Pole|Dlhého Poľa]] ;V družine Jánošíkovej (niektorí odišli, iní sa k nej pridali) * Jakub Chlastiak z Oščadnice * Huncaga, prezývaný Hunčiak, známy pod menom Juro Turiak zo Staškova * Plavčík z [[Dunajov]]a * Kováčik alias Moravčík z Moravy * Vavrek z Poľska * Ondráš Kundis z Dlhého Poľa * Ondráš alebo Ondrej, parobok z [[Dlhá nad Kysucou|Dlhej]] na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Bartek, ovčiar z Predmiera (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Gašparec, prezývaný Mlynarčík, Zradovskí (z Radoviesky?, dnešná [[Radôstka]])<ref name="radostka" /> (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Ondráš Kundis z Dlhého Poľa * Orešiak z Poľska * Adam Šušolka z [[Turzovka|Turzovky]] * Pivovarčík z Jablonky * Zupica z [[Ostravice (okres Frýdek-Místek)|Ostravice na Morave]] * Kovalčík z [[Čeladná|Čeladnej]] na Morave * Holúbek z Mentelovíc (?) na Morave * Valičiak z Moravy * istý Tálik * jeden Dlhej na Kysuciach (Jánošík si nespomenul na meno)<ref name="Melicherčík" /><ref name="Sroka" /><ref name="Hlavienka" /> Nebol to stály kompaktný celok. Mnohí, ako vypovedal na súde Jánošík, prišli o život v bojoch alebo boli popravení, iní sa stratili vo víre dejín. ==== Pomocníci ==== * Juraj a Jakub Šutkovci (Šurtkovci) z [[Krásno nad Kysucou|Krásna]] boli prechovávači a zásobovači (zásobovali zbojníkov potravinami, „strovou“, strelivom a pušným prachom zo Zákopčia a niekedy aj skrývali). * „Z majera Jano (na ten čas Majer)“, dávali mu „prédu“ (korisť) a platili mu peniazmi. * V [[Kokava nad Rimavicou|Kokave]] ho v zime [[1712]] tri týždne skrýval Ondrej Kovalčík, s ktorým sa zjednal do služby za paholka. * Na Veľkú noc [[1712]] u krčmára Hvezáka v Krásne „dva pachtele“ (stará miera – sudy) piva vypili. Hvezdák vedel, že sú zbojníci. * Terchovská krčmárka, ktorej darovali strieborný pohár, dávala im tabak, nalievala pivo a pálenku a inak pomáhala. * Skrýval ho Rusniak v [[Radôstka|Radôstke]], jeho brat Ján alebo mlynár v Terchovej. * Útočisko našiel u Tomáša Uhorčíka v [[Klenovec|Klenovci]]. * Bača Sýkora a jeho syn Adam nosili jeho družine do hôr syr a žinčicu. * V Klenovci Ondrík (Dubrík) ho vzal za paholka, hoci vedel, že je zbojník. * Zabávali sa u krčmára v [[Dunajov]]e i v Terchovej.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Hlavienka" /> * V Terchovej ukrýval Jánošíka rechtor a hostinský Rafaj mu nosieval jedlo.<ref name="Antolová" /> === Zbojnícke previnenia a trestné činy === [[Súbor:Panoráma z Vyšehradu - panoramio.jpg|náhľad|Panoráma [[Žiar (pohorie)|Žiaru]] (z vrchu [[Vyšehrad (vrch v Žiari)|Vyšehrad]]). V tomto pohorí zbíjal Juraj Jánošík.]] [[Súbor:Hungary (1909) (14597252139).jpg|náhľad|Važec v časoch Juraja Jánošíka.]] [[Súbor:Strecno copperplate.jpg|náhľad|Hrad [[Strečniansky hrad|Strečno]] okolo roku [[1680]].]] [[Súbor:Strečno34.jpg|náhľad|Rieka [[Váh]] pod [[Strečno (hrad)|hradom Strečno]].]] [[Súbor:Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová (3).jpg|náhľad|Oravský dedinský dom z minulých storočí.]] Jánošík zbojníčil krátko, od jesene roku [[1711]] do zimy [[1713]]. V zime sa zbojníci skrývali v osadách, dedinách, na lazoch, a tak sa jeho hlavná činnosť odohrávala v roku 1712. Zbíjal v [[Trenčianska župa (Uhorsko)|Trenčianskej]], [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej]], [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčianskej]], [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej]], [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej]], [[Malohont|Malohontskej]] stolici a v [[Sliezsko|Sliezsku]]. Jánošík sa na súde nepriznal ku všetkým zbojníckym činom, a niektoré mu boli nespravodlivo prisúdené. Priamo sa zúčastnil na týchto: * V [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]] ozbíjali zemana Jána Radvanského z [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvane]], ktorý išiel na pohreb generálovi Štefanovi Petróczymu, ktorý umrel v [[Mošovce|Mošovciach]] 29. septembra [[1712]] a bol pochovaný v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]]. Pred tým, ako to urobili, chytili jedného poštára („počtarčika“), ktorý ich ponúkol tabakom. Od neho sa dozvedeli, že tade pôjde Radvanský. * V [[Žiar (pohorie)|Žiarskych]] vrchoch vzácne pušky, šabľu v striebornej pošve vzali zemanovi Pavlovi Révaymu zo [[Turčianska Štiavnička|Štiavničky]]. Prevážal sa v koči so svojou mladou manželkou na svadobnej ceste. Turiak si ponechal šabľu a strieborné nite, ktoré na Kysuciach niekomu daroval, o pušky sa podelili [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]], Chlastiak a Turiak, ktorý ju potom daroval voliarovi na Kysuciach. Pušku Turiakovi ukradol valach, ktorý utekal do Poľska. * Pod [[Strečniansky hrad|Strečnom]] zbojníci ozbíjali farára. Plavil sa na plti dolu [[Váh]]om. Jánošík si zobral jeho „metjenku“ (kožušinová kabanka, kožuštek), potom ju daroval Uherčíkovi, peniaze si podelili a minuli v [[Dunajov]]e na Kysuciach a spolu s nejakým Klenovčanom, Jánošíkovým spoluväzňom v [[Hrachovo|hrachovskom]] kaštieli. * Poniže [[Kraľovany|Kraľovian]] v Sokole zastavili plť, na ktorej sa po Váhu plavila „kňazovka“ (farárka), manželka evanjelického kňaza, pravdepodobne Andreja Brosika, zo [[Liptovský Ján|Svätého Jána]]. Ozbíjali ju o peniaze a šaty. Neprezradil, keď sa ho súd pýtal, „kde podel peníze a šaty a kto ich v ten čas pri [[Lipovec (okres Martin)|Lipovci]] previezol a kto bol „kalauzom“ (vodca, prievozník)“. Povedal, že cez Váh prešli poniže [[Žilina|Žiliny]]. Uviedol, že peniaze nevzali, a že farárkinu „metječku“ (kožušinová kabanka, kožuštek) a ostatné veci bratia Šutkovci (Šurtkovci) vzali. * Nepriznal sa, že 200 zlatých v striebre z pivnice ukradli pani Kaforke zo Žaškova. Uviedol, že jej vzali jeden „tolár cisársky“ (cisársky [[Toliar (historická minca)|toliar]]). * Jánošík s druhmi ozbíjal Ottlika Šándora. * Zemana Václava Zmeškala napadli v [[Malatínska dolina|Malatínskej doline]]. * Jánošík so svojimi druhmi na žilinskom popravisku tajne sňal z kolesa zbojníka Mikuláša Šusteka a potom ho pochovali. * Jánošík spolu s Uhorčíkom a Huncagom dvakrát prepadol kupca Jána Šipoša. Po prvý raz 5. októbra 1711 mu ukradli súkno, plátno ktoré predali „Martinkovi Krajčiemu (krajčiemu) z Jablonkova“ ([[Jablunkov]]?) a zvyšnú korisť predali Stoligovi v Beskydách. Dostali za to 70 zlatých, ktoré [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] požičal (dal?) Stoligovi, lebo [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] sa oženil s jeho dcérou. Šipoša ozbíjali druhý raz 10. mája 1712 pod Strečnom. Vzali mu pás a 4 zlaté. Keď ich v Terchovej prenasledovali hajdúsi, ukradnuté veci stratili. * Jánošík ozbíjal pod Strečnom Žilinčanov, vzal im kone a výstroj. * Pravdepodobne pod Strečnom Jánošíkovci ozbíjali pána Skalku z Trenčianskej (stolice?). Korisť si podelili a prstene rozdali dievčatám v Terchovej, hostinského dievčaťu Liti Jančinej, Vrabeličnej, krčmárovej žene, Katrene Mlynárovej a mladej deve Cinglovej. Zlaté veci zobral Plavčík z Dunajova, tri strieborné lyžice a paloš si vzal Jánošík. Ukryl ich v handlovských horách v jedli spolu s výzbrojou a patrónmi. Turiak, ktorý ušiel do Poľska, o tom všetkom vedel. O peniaze sa podelili a sedlo ukryli v mlynárovej stodole v Terchovej. * Kupcov, ktorí viezli víno, ozbíjali pod Vysokými Tatrami medzi Važcom a Štrbou. * Jánošík bol ešte pred súdom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] väznený na jeseň roku 1712 v hrachovskom kaštieli, z ktorého utiekol. Vtedy mu jeden valach, s ktorým bol uväznený, prezradil, že sa v koči do [[Liptov]]a preváža bohatá vdova po oficierovi Rudolfovi Scardonovi (Schardon, Chardon?). Po úteku priamo z väzenia sa vybral do Liptova a pri Garajovom potoku, medzi [[Východná (obec)|Východnou]] a [[Važec|Važcom]] ju ozbíjal. Boli pri tom jeho kamaráti. Drahocennosti ukryl pod skalu. Kamarátom dal pušku a pre seba si nechal dve parochne. Keď kamaráti odišli, batôžtek spod skaly vybral jeden valach a cennosti si nechal. Podľa obžaloby v [[Štrba|Štrbe]], vo Važci, v [[Liptovská Teplička|Tepličke]] a v niektorých osadách, najmä v Štrbe ukryl ukradnuté veci. Práve tam našli „partieku“ (batožina, veci, oblečenie) oficierovej vdovy. [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovská župa]] musela Schardonke vyplatiť náhradu. Tento zboj a zabitie [[Domaniža|domanižského]] farára sa stali pre Jánošíka osudnými. Predstavitelia župy sa rozhodli Jánošíka nájsť a potrestať.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Hlavienka" /> ==== Postrelenie domanižského farára ==== Prokurátor Alexander Čemický na súde, ktorému predsedal liptovský podžupan [[Okoličániovci|Ladislav Okoličáni]], obvinil Jánošíka, že: ''„... prepadol jednoho pána - plebana tak smrtelne ranil, že z takovej rany i umrieť musel.“'' (citát)<ref name="Hlavienka" /> Na otázku, kto zapríčinil vraždu niekdajšieho dôstojného pátra a plebána z [[Domaniža|Domaniže]], kto ich najal, alebo kto im to nariadil, Jánošík vypovedal, že ''„Dva tovarišia Plaučík z Dunajova a Turiak strelili naňho a on ten čas vodu pil na studnici a že od toho pána pátera nič nevzali a že ho Huncaga prestrelil“'' (pozn. výpoveď je doslovne prevzatá z dobového dokumentu o pravote Juraja Jánošíka).(citát)<ref name="Hlavienka" /> Krátko po poprave Juraja Jánošíka Turjaka-Huncagu za túto vraždu obesili v [[Liptovský Mikuláš|Svätom Mikuláši]].<ref name="Hlavienka" /> Jánošíkova výpoveď nie je celkom jasná, najmä veta: ''„on ten čas vodu pil na studnici a že od toho pána pátera nič nevzali a že ho Huncaga postrelil.“'' Nevedno, či pil vodu farár alebo Jánošík.<ref name="Hlavienka" /> Stalo sa to 4. septembra 1712 pri [[Fačkov]]e v Suchej doline. Vyplýva to zo zachovaných zápisov domanižskej fary, kde sa uvádza, že [[Juraj Vertík|„Juraj Vrtík“]] bol postrelený. Krvácajúceho zraneného priniesol do dediny kôň. Domanižský farár na následky zranenia 2. októbra 1712 zomrel. Pochovali ho 5. októbra 1712. V zápise z fary sa uvádza, že bol postrelený dvoma zbojníkmi ({{vjz|lat|a duobus praedonibus traiectus est}}).<ref>[http://media.domaniza.sk/Farnost/farnost3.htm Farnosť Domaniža] prístup 18. 4. 2017</ref> === Zlapanie Juraja Jánošíka === [[Súbor:Liptovský Mikuláš-Palúdzka - kaštieľ Vranovo.JPG|náhľad|Kaštieľ Vranovo v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši. Väzenie Juraja Jánošíka a Tomáša Uhorčíka.]] [[Súbor:Liptovský Mikuláš ((Palúdzka) text na Pamätníku Jánošíka2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa na vranovskom kaštieli v Palúdzke.]] Počas jednej Jánošíkovej návštevy v [[Malohont|malohontskom]] [[Klenovec|Klenovci]] u [[Tomáš Uhorčík|Tomáša Uhorčíka]] ([[Martin Mravec|Martina Mravca]]), ktorý tam žil so svojou manželkou ako hajdúch i ako paholok a valach, na jeseň v roku 1712 Jánošíka i Tomáša Uhorčíka zatkli a uväznili ešte s jedným [[Kokava nad Rimavicou|Kokavcom]] v [[Hrachovo|Hrachovskom]] kaštieli. Stalo sa tak po prepade banskobystrických kupcov na území Malohontskej stolice. Za chyteného zbojníka vyplácali odmenu 50 zlatých a za mŕtveho 25 zlatých. Vtedy s Jánošíkom bol v Klenovci Turiak-Huncaga. Ten utiekol do Poľska a pravdepodobne varoval ostatných členov Jánošíkovej družiny. Jánošíka obvinili z prepadov, ale podarilo sa mu preukázať nevinu a neúčasť na činoch, z ktorých ho obvinili. Pomohla mu intervencia podžupana Pavla Lániho. Podžupanovi sa odmenili líščími kožušinami a oštiepkami. [[Pavol Láni]] bol malohontský podžupan (1711{{--}}1714), banský podnikateľ. Bol stúpencom Františka II. Rákociho. V roku [[1706]] bol inšpektorom v manufaktúre v [[Dobšiná|Dobšinej]] a [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], ktorá vyrábala šable. Uhorčíka poznal už prv. Ten mu daroval vzácnu pušku, ktorú ukradol zemanovi Révayovi. Jánošík po rýchlom odchode z väzenia prepadol medzi Važcom a Východnou oficiersku vdovu.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> Zimu na prelome rokov 1712{{--}}1713 Jánošík využil na rýchle premiestňovanie sa z miesta na miesto, akoby tušil, že nie je nikde v bezpečí. Ukrýval sa v Klenovci ako valach u Štefánika, potom na Kysuciach v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]], [[Radôstka|Radôstke]] a opäť v Malohonte v Kokave u Tomáša Uhorčíka.<ref name="Melicherčík" /> Liptovskí župní predstavitelia po prepade Schardonky pri Východnej už nenechali nič na náhodu a rozhodli sa Jánošíka nájsť a zlapať. Liptovská sedria vyslala do Malohontu Emericha Kubínyiho. Stopu mu pomohol nájsť zbojník Mikuláš Šustek, ktorého súdili a popravili v Žiline. Pravdepodobne prezradil ho aj Turiak-Huncaga, ktorý vedel o jeho pobyte v Klenovci. Jánošíka a Tomáša Uhorčíka chytilo 25{{--}}30 drábov. Viedol ich zeman Andreánsky. Vtedy ešte netušili, že chytili Tomáša Uhorčíka. Poznali ho v Klenovci ako Martina Mravca. Uväznili ich v [[Palúdzka|Palúdzke]] pri Liptovskom Mikuláši v Paluďaiho kaštieli.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> === Hrdelný súd === Súdne pojednávanie sa začalo 16. marca [[1713]] v Liptovskom Mikuláši v Hanzelyho dome, ktorý je známy ako Illešházyovská kúria, Ehrlichovský alebo Seligovský dom. Stoličný dom dlho v Liptovskom Mikuláši nemali. Rozhodli sa pre neho na stoličnej kongregácii v roku 1712. Zakúpili Hanzelyho kúriu, ktorá sa nachádzala na sever od Pongrácovskej kúrie. V roku 1713 ju stavebne upravili pre stoličné potreby. Kúria bola v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia prestavaná. Od mája [[1956]] v nej sídli Múzeum Janka Kráľa. Niektorí historici, ako napríklad Rudo Brtáň, uvádzajú, že nie je spoľahlivo zistené, kde Jánošíka vypočúvali, obžalovali, súdili a mučili, lebo Stoličný dom (Hanzelyho kúria) práve v roku 1713 len dostavali.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> S Hanzelyho kúriou sa však spája tradícia súdu s Jánošíkom. Historik Andrej Melicherčík uvádza, že župné úrady v tých časoch súdili podľa práva, ktorý bol uložený v spise Štefana Verboczyho – {{vjz|lat}} „Tripartitum opus iuris consuetudinarii inclyti regni Hungariae“, ktorý bol vydaný v roku [[1515]] a doplnený kráľovskými dekrétmi v roku [[1625]] a [[1655]].<ref name="Melicherčík"/> Na inom mieste je uvedené, že Jánošíka súdili aj podľa „Civilného a trestného pravotného poriadku“ ({{vjz|lat}}„Directio methodica processus iudiciarii“), ktorého autorom bol Ján Kitonič. (citát)<ref name="Antolová" /> ==== Zloženie súdu ==== Súd viedol v zastúpení liptovského župana podžupan [[Okoličániovci|Ladislav Okoličáni]], verejným žalobcom bol prokurátor Alexander Čemický a úradným obhajcom bol Baltazár Paluďai. Súčasťou súdu bolo dobrovoľné priznanie Juraja Jánošíka ({{vjz|lat}} „Fassio Janossikiana“), otázky kladené Trenčianskou stolicou, dobrovoľné Jánošíkovo priznanie na otázku múdreho a opatrného Jána Šípoša, mešťana žilinského, otázky kladené Liptovskou stolicou, otázky pána Skalku, priznanie po mučení ({{vjz|lat}} ''Fassio Torturális'') a vyhlásenie rozsudku. [[Súbor:SK-Liptovsky Mikulas-Museum.jpg|náhľad|Bývalá Hanzelyho kúria, pravdepodobné miesto súdu Juraja Jánošíka.]] ==== Obžaloba ==== Prokurátor v obžalobe uviedol, že ''„Obžalovaný počas troch rokov istým diabolským duchom povzbudený a nadchnutý, bez bázne a strachu, nehľadiac na božský ani svetský zákon a jeho zákazy a pokuty, stal sa vodcom zbojníckej bandy a pridružiac si zbojníckych kamarátov, chodil po okolitých slávnych stoliciach: Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a iných, áno aj v Sliezsku, po horách a lesoch, na slobodných cestách kráľovských i na vodách, a zbojníckym, lúpežníckym spôsobom lúpil dobrých a statočných ľudí, zastavoval kupcov a iných pocestných, a opovážil sa ich zbíjať, zdierať, áno i raniť a mordovať. Ba čo viac, neostýchal sa vo dne v niektorých mestečkách a dedinách so svojimi zbojníckymi tovarišmi ľudí oberať, ako sa to menovite okolo Fačkova stalo, kde prepadli istého pána farára, a keďže sa im postavil na odpor a začal sa brániť, ranili ho tak, že následkom tej rany umrel. O podobných jeho bezbožných kúskoch ležia pred slávnym súdom mnohé listy a žaloby, ktoré dostatočne svedčia o jeho zbojstve.“'' (citát)<ref name="Antolová" /> ==== Dobrovoľná výpoveď ==== Jánošík potom dobrovoľne odpovedal na otázky zástupcov liptovskej a trenčianskej stolice, ktorí sa pýtali na jeho styky s Rákociho prívržencami. Na svojich tovarišov neprezradil takmer nič, snažil sa ich chrániť a zmiasť súd, lebo keď sa ho pýtali na Uhorčíka, povedal im, že zahynul v Kremnických vrchoch. Vtedy ešte nepoznali pravé meno Uhorčíka, ktorý sedel vo väzení v kaštieli v Palúdzke ako Martin Mravec. Nemenoval svojich tovarišov Adama Šušalku z Turzovky, Zupicu z Ostravice z Moravy, Kovalčíka z [[Čeladná|Čeladnej]], Valčíka z [[Valašské Meziříčí|Valašského Mezeříčí]], Holúbka z Mentelovíc na Morave (Metylovice u Frýdlantu nad Ostravicí ?) a Ondreja Kindisa zo Zborova. Neprezradil ani Tlučeka z Horelice, u ktorého sa ukrýval ani meno baču Stoligu z [[Jablunkov]]a, kde sa tiež skrýval. Potom ho konfrontovali so žilinským mešťanom Jánom Šipošom, ktorému ukradli súkno a plátno a ktorého peniaze Jánošík požičal Stoligovi. Potom ho konfrontovali so zlatníkom Jánom Skalkom, ktorému Jánošík a jeho tovariši ukradli sedem prsteňov, strieborné lyžice a paloš. Zástupcom Trenčianskej stolice, ktorí kládli tieto otázky, odpovedal viac-menej pravdivo. Celkom inak sa správal pri vypočúvaní zástupcov Liptovskej stolice. Z 29 otázok na 14 vôbec neodpovedal. Na desať otázok odpovedal nejasne. Len na päť otázok odpovedal konkrétne a zrozumiteľne. Zamlčal svoje styky s rákociovskými povstalcami po Satmárskom mieri, ozbíjanie vdovy po oficierovi pri Východnej a zemana Ladislava Zmeškala. Neodpovedal prečo a ako sňali Mikuláša Šusteka z kolesa na popravisku v Žiline – [[Rosinky|Rosinkách]]. Šustekovci boli Jánošíkovi priaznivci.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Kočiš | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Neznámy Jánošík | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = Bratislava | rok = 1986 | id = 72-109-86 | kapitola = | strany = 140 | jazyk = }}</ref> ==== Prokurátor žiada trest smrti ==== Potom sa začala hrdelná pravota. Slovo dostala obžaloba. Prokurátor Čemický okrem iného uviedol, že Jánošík bol kuruc. Navrhol napichnutie na kôl, na hák alebo na smrť lámaním na kolese. Žiadal, aby Jánošíka podrobili mučeniu. Mučením sa mala potvrdiť správnosť a vierohodnosť jeho dobrovoľnej výpovede. Potom na obhajobu Jánošíka vystúpil Baltazár Palugyai. Odmietol obžalobu a najmä obvinenie z vraždy, ktoré nebolo dokázané a malo podľa prokurátora zásadný význam v súdnom procese. Obhajca požadoval, aby obžalovaného oslobodili a zbavili pút. Zaujímavé je, že obhajca nežiadal konfrontáciu Jánošíka s Huncagom ani to, aby obžaloba predložila dôkazy, že Jánošík bol spolupáchateľom vraždy domanižského farára. Podľa historikov Jánošík bol miernej povahy, dobrosrdečný a nebol schopný zabíjať ľudí.<ref name="Melicherčík"/> Prokurátor odpovedal, že obhajoba v ničom nevyvrátila jeho argumenty, zdôraznil, že obžalovaný musí byť prísne potrestaný. Keďže bol už pokročilý čas súd sa rozhodol pokračovať v pojednávaní na nasledujúci deň 17. marca 1713. Na tomto pojednávaní sa súd rozhodol, že ''„...obžalovaný v dobrovoľnom priznaní svojich podporovateľov a ochrancov neodkryl, korisť a zboj kde uložil nepriznal a vo svojom priznaní mnoho nejasného a menej záväzne uviedol, ako aj preto, že priznal len to, na čo bol pýtaný a na niektoré otázky nechcel nič odpovedať, aby bol obžalovaný najprv ľahšiemu, potom i ťažšiemu mučeniu podrobený“''. (citát)<ref name="Melicherčík"/> ==== Mučenie ==== Mučenie malo rôzne podoby. Kat spaľoval obvineným pokožku, zapichoval žeravé hroty pod nechty, trhal nechty, drvil údy, naťahoval ľudí na škripec. Ak po takomto mučení sa nedokázala vina bol oslobodený. Bolo však pravidlom, že mučením ľudí zmrzačili. Jánošík počas tejto tortúry odpovedal len na sedem otázok a priznal ozbíjanie oficierskej vdovy a orabovanie zemana Ladislava Zmeškala. O svojej skrýši vypovedal veľmi nepresne a nejasne. Uviedol len, že sa nachádza ako sa ide z Jablonky na [[Klenovec]] k Cisárskym horám, v jednom buku, pri ktorom stojí jedľa „s vyťatou rukou“.<ref>http://www.teraz.sk/regiony/juraj-janosik-utekac-sperky-skrysa/40248-clanok.html</ref> Okrem údajov o ľuďoch v Malohonte, ktorým požičal menšie sumy peňazí, už nič nové neuviedol.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> ==== Rozsudok a poprava ==== [[Súbor:Rozsudok smrti nad Jurajom Jánošíkom.jpg|náhľad|Faksimile rozsudku smrti nad Jurajom Jánošíkom.]] Jánošík sa po mučení opäť postavil pred súd. Prokurátor Čemický žiadal „''na základe artikul 13. z roku 1625, potom artikul 26. z roku 1655, taktiež Triparita artikul 15., ktoré prísne zakazujú podobné zločiny ..., aby tí zbojníci a lotrovia na hrdle prísne boli potrestaní, pak takoví obzvláštni zbojníci kolem, kolesom alebo hákom trestaní boli....''“ Po ňom vystúpil obhajca Baltazár Palugyai poukázal na poľahčujúce okolnosti, na Jánošíkov mladý vek i na to, že nikoho počas zbíjania nezabil a nezranil. Povedal že, keď jeho tovariši prepadli domanižského farára, tam nebol prítomný. Žiadal jeho oslobodenie. Potom stoličný súd vyniesol rozsudok: „''Poneváč predepsaný (obžalovaný) Juro Janošak zavrhujúce prikázaní jak božské, tak též zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek (pripravili), áno jako se z jeho vlastného vyznání zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže prestrelili a bezbožne zamordovali. Taktéž i jinších jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený''.“ (citát)<ref name="Antolová" /> Jánošík bol popravený toho istého dňa alebo 18. marca 1713. [[Liptovský Mikuláš]] si pravdepodobne musel zavolať najbližšieho kata z Levoče, Banskej Bystrice alebo Žiliny. Ten pravdepodobne Jánošíka aj mučil. To však v úradných záznamoch zo súdu nie je zachytené. Nie je známe ani miesto jeho popravy. Traduje sa, že miestom popravy boli Šibeničky vo [[Vrbica (Liptovský Mikuláš)|Vrbici]], neďaleko Liptovského Mikuláša.<ref name="Hlavienka" /> ==== Poprava zavesením na hák==== [[Súbor:Die Elster auf dem Galgen.jpg|náhľad|Dobová maľba popravy v stredoveku.]] Šľachtici v stredoveku v Uhorsku boli stínaní, obyčajný poddanský ľud, ktorý sa previnil bol vešaný na šibenici, lámaný na kolese alebo zavesený na hák. Bol to najbolestivejší trest smrti. Odsúdeného najprv napichli na železný hák pod rebro a potom ho vyzdvihli pod šibenicu. Zomieral pomaly. Háky sa spravidla zabodávali spredu i zozadu. Zavesenie na železné háky za rebrá odsúdeného sa uplatňovalo aj v stredovekom Japonsku. Trest smrti lámania na kolese spočíval v tom, že odsúdencovi boli zaživa zlomené kosti na tele, ktoré bolo pripevnené ku kolesu. Je to jeden z najstarších trestov smrti, ktoré súdy ukladali previnilcom. Bol to celkom bežný trest a patril medzi najtvrdšie. Odsúdenca nechali na kolese pomaly zomrieť. Kat, aby ukázal, že údy sú dobre polámané stočil odsúdenému ruky za chrbát a nohy ponad hlavu tak, aby sa jeho päty hlavy dotýkali zhora. Bol to potupný trest, horší ako šibenica. Napichnutie na kôl bol z najkrutejších trestov smrti. Odsúdencovi kat zarazil kôl do dolnej časti tela. Technika narazenia bola na celom svete takmer rovnaká. V niektorých krajinách odsúdenca položili na brucho, roztiahli mu nohy a kat mu vrazil kôl do tela. Kôl postavili do pripravenej jamy. Odsúdenec vlastnou váhou tlačil na kôl, ktorý sa mu vsúval do útrob. Boli aj iné varianty.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Monestier| meno = Martin| odkaz na autora = | titul = Historie trestu smrti| vydanie = 1| vydavateľ = Rybka Publishers| miesto = Praha| rok = 2001| isbn = 80-86182-05-3| kapitola = | strany = 407 | jazyk = po česky}}</ref> == Historické pramene == „Prameňom na poznanie historickej skutočnosti boli písomné dokumenty z hrdelnej pravoty – Protocollum J. comitatus Liptoviensis ab anno 1710 usque 1717. Sub nro 17., a to v jeho dodatku Series causarum criminalium od strany 537. Hrdelná pravota je opísaná na stranách 563{{--}}567 a v tom istom súdnom protokole na stranách 568{{--}}573 a na stranách 577{{--}}578 je dôležitá informácia o živote Juraja Jánošíka, ktorá vychádza zo zápisu hrdelnej pravoty proti Tomášovi Uhorčíkovi. V 17., čísle župného protokolu je latinsko-slovenský zápis o priebehu súdneho konania proti Jurajovi Jánošíkovi a ďalšie spisy dotýkajúce sa jeho vypočúvania.“ (citát)<ref name="Melicherčík"/> Pôvodné, originálne historické dokumenty z pravoty sa kdesi v 19. storočí stratili. Zachoval sa autentický opis, ktorý pravdepodobne urobil Janko Kráľ. Tento opis s pôvodinou porovnal a overil [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] 15. septembra 1844. Je v Slovenskom národnom múzeu v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Ďalšie dokumenty sa nachádzajú v múzeách v Liptovskom Mikuláši, v Štátnom archíve v [[Trenčín]]e a v Liptovskom múzeu v [[Ružomberok|Ružomberku]].<ref name="Melicherčík"/> == Jánošík a slovesná umelecká tvorba == Zbojníctvo prežívalo v Hornom Uhorsku a v Karpatoch obdobie najväčšieho rozmachu v 17. storočí a v prvej polovici 18. storočia. Poddanský ľud trpel a túžil po odplate. Z týchto pohnútok, snov i túžob v očiach ľudí boli zbojníci hrdinovia, ktorí bili pánov, pomstili sa krivdy na bezbrannom ľude. Ľudia ich milovali, rozprávali si o nich príbehy, z ktorých vznikali povesti, valasi na [[košiar]]och vymýšľali piesne, vkladali ich slová do hudobných prejavov. Ľudová slovesnosť už pred Jánošíkovým pôsobením v Karpatoch bola živá. Prvú zmienku o Jánošíkovi v tlači priniesli [[Banská Bystrica|banskobystrické]] „''Staré noviny liternjho uměnj''“ v roku [[1785]]. Pod titulkom „''Znamenita kázeň jednoho kazatele za duši hlavného zbojníka Jánošíka''“, ju napísal A. Doležal. Postava Juraja Jánošíka sa pomaly dostávala do ľudovej slovesnosti. Meno Jánošík, Janko, Janík, Janošek sa začalo objavovať v piesňach, povestiach, rozprávkach, porekadlách, prísloviach. Jánošíkovská tematika sa v literatúre začala objavovať v 18. storočí. V Tarnovského knižnici v Liptovskom Mikuláši je odpis zbojníckej piesne nazvanej „''Piesne o Jánošíkovi-zbojníkovi''“ uverejnený v zborníku, ktorý zapísal Pavol Križka. Iná verzia piesne o Jánošíkovi pochádza z [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy]] a jestvuje aj tretia verzia „''Jánossjk Liptowský Laupežnjk''“, ktorú zapísal Bohuslav Tablic. Ich vznik datoval Ján Vilikovský do [[80. roky 18. storočia|80.]] a [[90. roky 18. storočia|90. rokov 18. storočia]]. [[Súbor:Janko Kral.jpg|náhľad|Slovenský básnik [[Janko Kráľ]].]] Boli to [[štúrovci]], ktorí zbojnícku tradíciu pozdvihli na piedestál. Ako uvádza vo vlastnom životopise [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] zaujala ho poprava zbojníka Mateja Tatarku, keď na vlastné oči videl ako ho 22. októbra [[1829]] vo [[Vrbica|vrbickom]] chotári mečom sťali. V roku [[1831]] uverejnil vo Vlasteneckom kalendári výťah z testamentu Mateja Tatarku, ktorý zapísal rímskokatolícky kňaz Juraj Bartoš. V tom istom roku a potom na pokračovanie v rokoch [[1832]] a [[1833]] napísal článok „''O zbojství Jura Jánošíka, jináče''“, v ktorom po prvý raz podrobne uverejňuje takmer celú zápisnicu zo súdnej pravoty s Jurajom Jánošíkom. Čerpal z pôvodných archívnych materiálov, ktoré boli v Liptovskom stoličnom archíve. Janko Kráľ bol v čase popravy Mateja Tatarku ešte malý chlapec. Mama i stará mama mu o nej rozprávala a nezabudla spomenúť zbojníka Juraja Jánošíka. Keď [[Janko Kráľ]] dospel, mal 22 rokov, [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] mu umožnil preštudovať si spisy z hrdelnej pravoty s Jánošíkom. Podieľal sa na prepise súdneho konania s Jánošíkom, ktorý potom overil Fejérpataky-Belopotocký. Tento opis neskôr do zbierok [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] odovzdal [[Pavol Dobšinský]]. [[Janko Kráľ]], navštevoval okolité dediny, stretával sa s ľuďmi zapisoval si piesne, povesti a mnohé prebásnil. Janko Kráľ dobre poznal historické fakty o Jánošíkovi. Tie boli základom pre dodnes neprekonanú báseň [[Ján Botto|Jána Botta]] ''Smrť Jánošíkova''. Patrí k pilierom romantickej poézie, ktorú preslávili aj [[Samo Chalupka]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Janko Čajak]] a iní. Práve v tej dobe sa začal rozkvet jánošíkovskej tematiky, ktorý bol povýšený na nadnárodnú veľkosť a zmytologizoval podobu Jánošíka.<ref name="Antolová" /> V roku 2019 napísala [[Mariana Čengel Solčanská]] román Jánošík, ktorý osobnosť demýtizuje. "''Som presvedčená, že ak ho ostatní zločinci akceptovali ako svojho vodcu, musel byť mimoriadne chladnokrvný, brutálny a schopný mimoriadnych stratégií i zločinov."'' <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čengel Solčanská|meno=Mariana|titul=Režisér, šialené povolanie.|periodikum=Romboid|vydavateľ=AOSS|miesto=Bratislava|dátum=2018|ročník=53|číslo=8|strany=52 - 65|issn=0231-6714}}</ref> == Jánošíkovské témy v umení == === V literatúre === * [[1785]]: anon.: "Znamenitá kázeň gednoho Kazatele za dnu hlavnjho zbognjka Jánošjka." ''Staré noviny liternjho uměnj'', máj 1785. * [[1809]]: [[Bohuslav Tablic]] "Jánossjk Liptowský Laupežnjk." ''Slowensstj Werssowcy. Collecta revirescunt. Swazek druhý.'' * [[1814]]: [[Pavol Jozef Šafárik]] "Slawenj Slowanských pacholků," a "Poslednj noc." ''Tatranská Můza s ljrau Slowanskau.'' * [[1829]]: [[zeman]] [[Ján Čaplovič]] "Räuber." ''Gemälde von Ungern.'' * [[1832]]: [[zeman]] [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] "O zbogstwj Gura Jánossjka, gináče Jánossjaka řečeného, rodilého z Ťarchoweg zbognjků a laupežnjků hlawnjka (hadnáďa)." ''Nowý y Starý Wlastenský Kalendář na rok Páně 1832.'' * [[1845]]: [[zeman]] [[Štefan Marko Daxner]] "Poklad Jánošíkou." ''Orol Tatránski.'' * [[1846]]: [[Ján Botto]] "Pjeseň Jánošíkova." ''Holubica, Zábavník Levočskích Slovákou.'' * [[1846]]: [[Samo Chalupka]] "Jánošíkova náumka." ''Orol Tatránski.'' * [[1862]]: [[Ján Botto]] "Smrť Jánošíka. Romanca." ''Lipa.'' – Neskôr proti Bottovej vôli premenované na "Smrť Jánošíkova." * [[1867]]: [[zeman]] [[Jonáš Záborský]] ''Jánošíkova večera. Činohra v štyroch dejstvách s úzadím historickým.'' Príloha k časopisu ''Sokol.'' * [[1868]]: [[Samo Chalupka]] "Likavský väzeň." ''Spevy Sama Chalupku.'' * [[1871]]: [[Gustáv Lojko Tisovský]] "Jánošíkov stôl," a "Jánošíkova podkova." ''Vybrané básne a rozprávky.'' * [[1875]]: [[Ján Čajak]] "Jánošíkova náhrada. Prostonárodné podanie." ''Básne.'' * [[1875]]: "Jánosík és társai." ''Nyitramegyei Szemle.'' * [[1880]]: [[Michal Vrba-Skačanský|Miško Skačanský]] ''Jánošík, smutnohra v piatich jednaniach.'' * [[1884]]: August Wrześniowski "Hystorya o Janosiku." ''Pamięci Towarzystwa Tatrzańskiego.'' * [[1884]]: [[Alois Jirásek]] "O Jánošíkovi." ''Staré pověsti české.'' * [[1889]]: [[Pavel Beblavý]] "Jánošík, povesť o hrdinovi a dobrodincovi ľudu zo XVII. storočia." ''Slovenské pohľady.'' – Seriál neskôr vydaný ako román. * [[1893]]: [[Július Žorna|Dobrý Slovák]] ''Jánošík, Junák svobody; Povesť zašlých časov.'' – Vydané v USA. * [[1894]]: [[zeman]] [[Jonáš Záborský]] "Smrť Jánošíkova, Pospolitá povesť." ''Slovenské pohľady.'' – Posmrtné vydanie. * [[1894]]: [[Gustáv Maršall-Petrovský]] ''Jánošík, kapitán horských chlapcov. Jeho búrlivý život a desná smrť. Román.'' – Vydané v USA; neskôr aj v rámci súborného diela GMP z r. 1966 (Obzor Petrovec – Tatran Bratislava). * [[1900]]: [[Karol Salva|K. S. Čebratský]] ''Janošík: Prvá rozprávka o Janošíkovi a ešte iné rozprávky.'' * [[1900]]: [[George J. Krajsa]] ''Janosik.'' – Vydané v USA. * [[1905]]: [[Kazimierz Przerwa-Tetmajer]] "Legenda o Janosikowej śmierci." ''Poezje.'' * [[1907]]: Karel V. Prokop ''Jánošík: drama o pěti dějstvích.'' * [[1907]]: [[Karol Dubravý]] ''Jánošík: Život a smrť vodcu zbojníkov horňouhorských.'' * [[1910]]: [[Jiří Mahen]] ''Jánošík.'' * [[1920]]: [[Františka Svobodová-Goldmanová]] ''Jánošík – historické dráma v 5 dejstvách.'' * [[1929]]: [[Adam Žiar]] ''Janošíkova láska, slovenská povesť v 5 obrazoch.'' * [[1930]]: Arnošt Caha ''Jánošík, kapitán dobrých horních chlapců (dějepisná povídka z počátku XVIII. století).'' * [[1932]]: [[Ferko Urbánek]] ''Jánošíkov poklad, Zdramatizovaná báj slovenského ľudu vo 4. dejstvách.'' * [[1933]]: [[Ján Hrušovský]] "Jánošík." ''Slovenská politika.'' – Seriál neskôr vydaný ako román. * [[1937]]: Stanisław Ryszard Dobrowolski ''Janosik z Tarchowej.'' * [[1941]]: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ''Jánošík: hrdinská hra v 4 dejstvách a 10 obrazoch.'' * [[1943]]: [[Mária Rázusová-Martáková]] ''Jánošík: veršovaná dráma v piatich dejstvách.'' * [[1947]]: Stanisław Nedza-Kubiniec ''Janosik: poemat o zbójniku, który chciał porównać świat.'' * [[1955]]: [[Mária Rázusová-Martáková]] ''Rozprávky o Jánošíkovi.'' * [[1955]]: [[Anton Lysonek]] ''Jánošíkova odplata: hra v troch dejstvách so spevmi a tancami.'' * [[1958]]: Jalu Kurek ''Janosik...'' * [[1958]]: Miloš Malý ''Jánošík a jeho horní chlapci.'' * [[1964]]: Käthe Altwallstädt "Janosik und die Studenten." ''Die blaue Rose: Märchen aus Polen.'' * [[1964]]: Vlastimil Milota ''Ja musím byť zbojník.'' – Historický román o Jánošíkovi. * [[1970]]: [[Stanislav Štepka]] ''Jááánošííík.'' – Rekordný počet 501 repríz slovenskej hry (pred obnovenou premiérou 2000). * [[1972]]: Tadeusz Kwiatkowski ''Janosik.'' – Kreslené rozprávanie/comics. * [[1972]]: [[Štefan Gráf]] ''Jur Jánošiak.'' – Paralelné slovenské vydanie v Srbsku a na Slovensku. * [[1973]]: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ''Jánošíkovci: sociálna balada.'' * [[1974]]: Karel Steigerwald ''Juro Jánošík: hra ve 2 dějstvích a 6 obrazech.'' * [[1976]]: Viera Gašparíková a Teresa Komorowska ''Zbójnicki dar. Polskie i słowackie opowiadania tatrzańskie.'' * [[1977]]: Paweł Łysek ''Jano i jego zbójniccy kamraci.'' – Vydané v Anglicku. * [[1978]]: [[Milan Ferko]] ''Jánošík.'' – Trojzväzkový román. * [[1979]]: Viera Gašparíková a Teresa Komorowska ''Povesti o zbojníkoch zo slovenských a poľských Tatier.'' * [[1979]]: [[Ľubomír Feldek]] ''Jánošík podľa Vivaldiho.'' * [[1980]]: [[Margita Figuli]] ''Balada o Jurovi Jánošíkovi.'' * [[1980]]: Anton Habovštiak ''Jánošíkova studnička.'' * [[1981]]: Václav Cibula, text, a Zdenek Mlčoch, ilustrácie, ''Jánošík.'' * [[1980]]: [[Ladislav Ťažký]] ''Jánošíkova slza.'' * [[1984]]: Andrzej Kijowski ''O dobrym naczelniku i nezłomnym rycerzu.'' * [[1985]]: John H. Hausner ''"Jánošík, We Remember!" And Other Poems.'' – Vydané v USA. * [[1985]]: Jan Dvořák, Krystyna Milobodska a Jozef Mokoš ''Jánošík: Tri bábkové etudy.'' * [[1986]]: [[Božena Plocháňová]] ''Jánošíček.'' * [[1993]]: Mojmír Groll ''Jánošík podľa Uhorčíka.'' * [[1993]]: Василь Iванович Сави ''Яносик, польська народна казка.'' – Vydané po poľsky pod ukrajinským titulom na Ukrajine; obrázková knižka. * [[1994]]: [[Anton Marec]] ''Jánošík, Jánošík... (33 povestí o slávnom zbojníckom kapitánovi).'' * [[2004]]: Zuzana Krížková a Magdaléna Horváthová – ''Juraj Jánošík. Rozprávanie o zbojníckom kapitánovi.'' * [[2019]]: [[Mariana Čengel Solčanská]] ''Jánošík''. Príbeh zločinca Juraja Jánošíka odohrávajúci sa v posledných desaťročiach stavovských povstaní na území Uhorska je úplne zbavený romantizujúceho pátosu a ukazuje jeho osobnú tragédiu na pozadí krvavých udalostí === Vo filme === * [[1921]]: ''[[Jánošík (film z roku 1921)|Jánošík]]'' – prvý slovenský dlhometrážny film, americké financovanie; réžia: [[Jaroslav Siakeľ]], Jánošík: [[Theodor Pištěk (herec)|Theodor Pištěk]] * [[1935]]: ''[[Jánošík (film z roku 1935)|Jánošík]]'' – slovenský a český film; réžia: [[Martin Frič]], Jánošík: [[Paľo Bielik]] * [[1954]]: ''[[Jánošík (film z roku 1954)|Janosik]]'' – prvý poľský animovaný film; réžia: Włodzimierz Haupe a Halina Bielińska * [[1963]]: ''[[Jánošík I-II]]'' – dvojdielny slovenský film; réžia: [[Paľo Bielik]], Jánošík: František Kuchta * [[1974]]: ''[[Jánošík (film z roku 1974)|Janosik]]'' – poľský film; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko * [[1974]]: ''[[Jánošík (seriál z roku 1974)|Janosik]]'' – poľský 13-dielny TV seriál; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko * [[1976]]: ''[[Zbojník Jurko]]'' – slovenský animovaný film; réžia: [[Viktor Kubal]] * [[1987]]: ''Juro Jánošík'' - filmový prepis opery Jána Cikkera, Jánošíka stvárnil Ľ. Paulovič, réžia J. Zachar [https://www.csfd.cz/film/299607-juro-janosik/galerie/?type=1] * [[1991]]: ''[[Zbojník Jurošík]]'' – slovenský 28-dielny animovaný TV seriál; réžia: Jaroslav Baran * [[2009]]: ''[[Jánošík – pravdivá história]]'' – slovensko-poľsko-český film; réžia: [[Agnieszka Holland]] a Kasia Adamik, Jánošík: Václav Jiráček === V hudbe a divadle === * [[1934]]: ''[[Jánošík (opera)|Jánošík]]'', [[opera]] [[Alois Hába|Aloisa Hábu]] na vlastné libreto * [[1953]]: ''[[Juro Jánošík (opera)|Juro Jánošík]]'', [[opera]] [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] na libreto [[Štefan Hoza|Štefana Hozu]] * [[1969]]: ''[[Na skle maľované]]'' (''Na szkle malowane''), [[muzikál]] [[Katarzyna Gaertner|K. Gaertnerovej]] (hudba) a [[Ernest Bryll|E. Brylla]] (libreto) * [[1953]]: ''Jánošík'', [[balet]] [[Václav Kašlík|Václava Kašlíka]] na vlastné libreto === Vo výtvarnom umení === [[Image:Terchová - Socha Jánošíka detail.jpg|náhľad|Socha [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] Jánošík v [[Terchová|Terchovej]]]] Jestvuje nespočetné množstvo výtvarných spracovaní jánošíkovskej látky, z ktorých možno uviesť: * [[1988]]: ''Jánošík'', [[sochárske dielo]] [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] v [[Terchová|Terchovej]] == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Šmatláková | meno = Renáta | odkaz na autora = | titul = Jánošík a 100 rokov slovenskej filmovej kultúry | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | isbn = 9788085187878 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 104 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[Bitka pri Trenčíne]] * [[Kuruc (povstalecký vojak)]] * [[Pandur (cisársky ozbrojenec)|Pandúri]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Juraj Jánošík|s=Smrť Jánošíkova|s_štítok=Smrť Jánošíkova}} == Externé odkazy == * [http://www.czsk.net/dotyky/5_2002/janosik.html Odpočíva Jánošík na dne Liptovskej Mary?] * [http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/ O Jánošíkovi v Terchovskej sieni slávy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090401175235/http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/ |date=2009-04-01 }} * [http://janosik.terchova-info.sk/ Jánošík vo filme] * [http://jurojanosik.com/ Juraj Jánošík - informácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130606082438/http://jurojanosik.com/ |date=2013-06-06 }} * [http://tv.sme.sk/v/3027/jana-kurucarova-priblizuje-fakty-zo-zivota-juraja-janosika.html Jana Kurucárová približuje fakty zo života Juraja Jánošíka]{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KHWY-JTX Záznam o narodení a krste v matrike] – indexovaný záznam číslo 22 – farnosť Varín; pokrstený ako Georgÿ Janosik {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jánošík, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Terchovej]] [[Kategória:Zbojníci]] [[Kategória:Slováci odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]] setizkp2mmjaymmao7gd3qxy233nzao 8254771 8254770 2026-07-28T12:51:31Z LoverofBattle12 246706 8254771 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Jánošík | Rodné meno = | Portrét = Juraj-Jánošík-Smetanovy-sady-Hořice2011c.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = Umelcova fantázia. Socha Jánošíka z roku 1919, autor návrhu: František Úprka (1868 – 1929). | Dátum narodenia = {{H:title|krst|~}} [[23. január]]/[[16. máj]] [[1688]] | Miesto narodenia = [[Terchová]], [[Uhorsko]] | Dátum úmrtia = [[17. marec|17.]]/[[18. marec]] [[1713]] (25 rokov) | Miesto úmrtia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Uhorsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[zbojník]] | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Juraj Jánošík''' (iné zápisy: '''Juro Janošak''', '''Janošiak''', {{vjz|lat|''Georgii Janossik''}}{{#tag:ref|zo zápisnice súdnej [[pravota|pravoty]])<ref name="Hlavienka">{{Citácia knihy| priezvisko = Hlavienka| meno = Ján| priezvisko2 = a kolektív| meno2 = | titul = Jubilejný zborník Literárnohistorického múzea Janka Kráľa| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Literánohistorické múzeum J. Kráľa | miesto = Liptovský Mikuláš| rok = 1986| počet strán = 110| strany = |isdn = | jazyk = po slovensky,}}</ref>|group=pozn}}; {{H:title|krst|~}} [[23. január]]<ref name="Melicherčík">{{Citácia knihy| priezvisko = Melicherčík| meno = Andrej | odkaz na autora = | titul = Juraj Jánošík. Hrdina protifeudálneho odboja slovenského ľudu| vydanie = 1| vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha| rok = 1956| isbn =| kapitola = | strany = 149| jazyk = }}</ref>/[[16. máj]] [[1688]]<ref name="Sroka">{{Citácia knihy| priezvisko = Sroka| meno = Stanislaw Andzej | odkaz na autora = | titul = Jánošík. Pravdivá história karpatského zbojníka vydanie = 1| vydavateľ = Goralinga| miesto = Bratislava| rok = 2009| isbn = 978-80-970042-1-7| kapitola = | strany = 69| jazyk = po slovensky, preložené z poľského originálu Janosik. Prawdziwa historia karpackiego zbójnika}}</ref>, [[Terchová]]{{--}}† [[17. marec|17.]]/[[18. marec]] [[1713]], [[Liptovský Mikuláš]], popravený) bol [[Slováci|slovenský]] [[zbojník]]. Zromantizovaná verzia jeho života sa prostredníctvom ľudovej slovesnosti a [[Romantizmus (literatúra)|romantickej]] ([[Štúrovci|štúrovskej]]) literárnej tvorby zachovala ako slovenská národná legenda. == Jánošíkov život == === Sporný dátum narodenia === [[Súbor:Juraj Jánošík narodenie 25.1.1688.jpg|náhľad|Faksimile záznamu o pokrstení Juraja Jánošíka vo varínskej kronike zo dňa [[25. január|25. januára]] roku [[1688]].]] [[Súbor:Juraj Jánošík narodenie 16.5.1688.jpg|náhľad|Faksimile z varínskej farskej matriky o pokrstení Juraja Jánošíka zo dňa [[16. máj|16. mája]] roku [[1688]].]] [[Súbor:Varínska matrika.jpg|náhľad|Varínska farská matrika, v ktorej je dátum krstu Juraja Jánošíka.]] [[Súbor:Terchova-janosikovci.JPG|náhľad|Terchová, osada U Jánošíkov, kde sa narodil Juraj Jánošík.]] Narodil sa v roku [[1688]] asi štyri až päť kilometrov povyše [[Terchová|Terchovej]], pod vrchom [[Pupov]] na [[Kopanica|laze]] „u Janošuof“ (u Jánošov).<ref name="Antolová" /> Historici sa nezhodujú na presnom dátume jeho narodenia, respektíve jeho pokrstenia i na jeho rodičoch. Zo záznamov [[varín]]skej kroniky, kde ho pokrstili, vyplýva, že v rokoch 1688{{--}}1694 sa v Terchovej narodili štyria Jánošikovci. Prvý Juraj bol pokrstený [[25. január]]a [[1688]]. Kňaz Michal Smutko do [[Varín|varínskej]] kroniky latinsky zapísal: ''„Eadem die baptizavi infantem natum de Martin Janosik et Anna Czisznik cui datum est nomen Georgii. Patrini erant Jacobus Mergad et Barbara Kristofik de Terchova.“'' (''Dňa 25. tohože mesiaca som pokrstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Meriad a Barbora Krištofíková z Terchovej.'')<ref name="Sroka" /> Druhého pokrstili [[16. máj]]a [[1688]]. Jeho otec bol Michal, matka Barbora, rodená Cingelová. Mal staršieho brata Jána. Tretí Juraj Jánošík bol pokrstený 19. marca 1691. Jeho otec bol tiež Juraj a matka Anna, rodená Chorvatiková. Štvrtého Juraja Jánošíka pokrstili 21. septembra [[1694]]. Otcom bol Martin Jánošík a matka Anna, rodená Laculková. Vekový rozdiel bol viac ako päť rokov. Znamená to, že ak by išlo o tohto Juraja, v čase popravy by mal necelých dvadsať rokov. Meno Juraj bolo v Terchovej veľmi rozšírené.<ref name="Antolová" /> Kňaz Michal Smutko, ktorý krstil Juraja Jánošíka, začal viesť varínsku matriku od [[16. apríl]]a [[1686]]. Kniha má 646 strán a je viazaná v koži.<ref name="Sroka" /><ref name="Antolová">{{Citácia knihy| priezvisko = Antolová| meno = Ružena| odkaz na autora = | titul = Jánošík od skutočnosti k legende| vydanie = 1| vydavateľ = Múzeum Janka Kráľa| miesto = Liptovský Mikuláš | rok = 2013| isbn = 978-80-970184-9-8| kapitola = | strany = 120 | jazyk = po slovensky}}</ref> Historici dlho nepoznali dátum narodenia Juraja Jánošíka. V dokumentoch z jeho výsluchov sa dátum narodenia neobjavuje. Tradovalo sa, že v čase popravy mal 31 rokov. To by znamenalo, že sa narodil v roku [[1682]], čo je nepravdepodobné. Slovenský historik Rudo Brtáň publikoval v poľskom jazyku v roku 1968 článok, v ktorom popiera všeobecne prijímaný dátum Jánošíkovho narodenia (pokrstenia) – [[25. január]] [[1688]].<ref name="Sroka" /> Brtáň po preskúmaní matriky farského kostola vo Varíne zistil, že dovtedajšie identifikácie mnohých historikov vychádzali z faktu, že Jánošíkov brat Ján bol podľa farskej matriky Jurajovým mladším bratom. V protokole z hrdelného súdu nad Jánom Jánošíkom, ktorý sa uskutočnil pred Vianocami roku 1713 v kaštieli v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]], je zapísané, že Ján bol starším bratom Juraja Jánošíka a v uvedenom období už bol ženatý. Jána odsúdili na smrť za pomoc bratovi Jurajovi počas jeho zbojníčenia. Kľúčom k odhaleniu dátumu narodenia by mali byť jeho súrodenci. Podľa historika Ruda Brtáňa mal Jánošík staršieho brata Jána a mladšiu sestru Barbaru, pokrstenú [[8. apríl]]a [[1691]], ktorej krstným otcom bol rovnako ako u Juraja narodeného 16. mája 1688 Pavel Laurinčík. Je veľmi ťažké určiť presný dátum narodenia Juraja Jánošíka, najmä preto, lebo zachované listiny tento dátum neuvádzajú. Na základe zistenia, že Juraj Jánošík mal staršieho brata Jána a na základe dochovaných záznamov z jeho súdnej pravoty, Rudo Brtáň spochybnil v súčasnosti ustálený dátum Jánošíkovho narodenia. Podľa neho je pravdepodobné, že sa narodil v máji 1688 a bol pokrstený 16. mája 1688. Jeho rodičmi boli Michal Jánošík a Barbara Cingeľová.<ref name="Sroka" /> === Od kolísky ku kurucom === [[Súbor:Kuruc labanc csatajelenet1.jpg|náhľad|Obraz znázorňujúci boj kurucov a labancov (cisárske vojsko).]] Prvé roky svojho života prežil na terchovských lazoch v čase medzi dvoma významnými protihabsburskými povstaniami [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. Keď mal desať rokov, cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] dal v roku 1698 zváľať [[Strečniansky hrad]], aby potrestal rebelanstsvo [[Kuruci|kurucov]], ktorí ho okupovali. Po krátkom prechodnom období sa strečnianske panstvo dostáva do majetku sliezskeho Nemca grófa [[Ján Jakub Löwenburg|Jána Jakuba Löwenburga]]. Jeho sídlo bolo v kaštieli v [[Teplička nad Váhom|Tepličke]]. Bol to typický predstaviteľ viedenského [[Absolutizmus|absolutizmu]], veľkostatkár. Do jeho feudálneho panstva patrila, tak ako okolité dediny, [[Terchová]] a jej obyvatelia. Poddaní neboli spokojní s novými poriadkami. Mnohí sa vyhýbali poddanským povinnostiam. V roku [[1703]] [[František II. Rákoci]] vydal svoj manifest „''Recrudescunt inclytae gentis Hungariae vulnera''“, ktorým oslobodil poddaných bojujúcich pod jeho velením od feudálnych povinností. Vtedy mal Juraj Jánošík 15 rokov. Löwenburg, ktorý mal za manželku sestru Imricha Tököliho, sa vyhol šarvátkam a sporom s kurucmi, ktorí nezabudli na Tököliho účinkovanie. Poddaní na strečnianskom panstve žili s novou nádejou na zlepšenie ich života. Mnohí vstupovali do kuruckých radov. Je dosť pravdepodobné, že sa k ním vo veku asi 18 – 19 rokov (v roku [[1706]] alebo [[1707]]) pridal aj Juraj Jánošík. Možno ho zlákal nový bohatší život kuruckého vojaka, možnosť poznávať nové kraje i sloboda bez poddanských povinností. Ku kurucom ho zverbovali vojaci na výzvu plukovníka Viliama Winklera, veliteľa pešieho pluku povstalcov. Súpis vojakov bol vyhotovený 2. decembra 1707. Zapísaný je v ňom aj Juraj Jánošík.<ref name="Antolová" /> Niektorí historici sa domnievajú, že sa zúčastnil pamätnej [[Bitka pri Trenčíne|bitky pri Trenčíne]] [[3. august]]a [[1708]], keď kurucké vojská vedené Rákocim boli porazené [[Sigbert Heister|generálom Heisterom]].<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> === Cisársky vojak === Zo súdnych protokolov v pravote proti Jánošíkovi je zrejmé, že Jánošík opustil kurucké vojsko dávnejšie pred [[Satumarský mier|Satmárskym mierom]]. Pravdepodobne po porážke pri Trenčíne, keď kurucké vojsko ustupovalo na východ. Vrátil sa do Terchovej. Nezotrval tam dlho. Pravdepodobne na vyzvanie grófa Löwenburga sa pridal k cisárskej armáde, i keď to nemuselo byť dobrovoľné. O jeho účinkovaní v kuruckej armáde je v súdnych protokoloch len nepatrná zmienka. Vyplýva z nej však údaj, že bol zaradený do záložného oddielu, ktorý pôsobil na [[Bytčiansky zámok|Bytčianskom zámku]] ako strážny oddiel. Okrem iných povinností Jánošík bol zaradený do väzenskej služby. V zámockom väzení si odpykávali trest rebelanti a zbehovia. Jánošík strážil Tomáša Uhorčíka, zbojníckeho kapitána z horných Kysúc, ktorý pochádzal z [[Turzovka|Turzovky- časť Predmier]]. Obaja sa zakrátko stali priateľmi. Jánošík, ako sa uvádza v súdnom protokole, často drobnými službami pomáhal väznenému Uhorčíkovi. Pravdepodobne mu sprostredkoval spojenie s jeho zbojníckou skupinou. Jánošík neslúžil dlho v cisárskom vojsku. Jeho rodičia ho zo služby vykúpili.<ref name="Melicherčík" /> === Zbojnícke chodníčky === Nevedno ako utiekol Tomáš [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] z bytčianskeho väzenia. Podarilo sa mu však nadviazať kontakt a obnoviť staré priateľstvo s Jurajom Jánošíkom. Navštívil ho v Terchovej a navádzal ho na zboj. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] o tom vypovedal v jeho súdnej pravote. Nepriznal sa priamo, ale vraj videl jeho chuť zbojníčiť, navrhol mu, aby sa k nemu pridal. Prvým zbojom Juraja Jánošíka bol "výlet" na Moravu, odkiaľ si spolu s Uhorčíkovou družinou priniesol plátno na košele. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ho ešte predtým sprisahal, ako bolo vtedy zvykom medzi zbojníkmi. Bolo to okolo sviatku Michala dňa 29. septembra roku 1711.<ref name="Melicherčík" /> === Jánošík, zbojnícky kapitán === Ešte pred zimou roku [[1711]] sa [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] oženil s dcérou Jablunkovského baču Stoligu a odišiel s ňou do [[Klenovec|Klenovca]] v [[Malohont|Malohontskej stolici]], kde žil pod menom Martin Mravec. Zo zbojníckej družiny odišiel po súboji s Hvizdalom, ktorý zbojníkov nahováral, aby prepadli faru vo [[Varín]]e. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] s ním nesúhlasil, postavil sa proti nemu a prestal zbojníčiť.<ref name="Antolová" /> Uhorčíka na zboj zverbovali dvaja zbojníci Toporisko a Drozd. Na súde vypovedal, že na zboj sa dal náhodou. Keď sa vracal z Moravy, nečakane sa ocitol medzi zbojníkmi a pridal sa k nim proti svojej vôli. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] so skupinou zbíjal niekoľko rokov pred tým, ako sa k nemu pridal Jánošík. Jánošík sa po jeho odchode stal kapitánom Uhorčíkovej zbojníckej družiny. Stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ocenil jeho pomoc počas bytčianskeho väznenia, jeho osobné i veliteľské schopnosti, i keď nebol v zbojníckej skupine najstarší. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ho, ako vypovedal Jánošík, sprisahal.<ref name="Melicherčík" /> ==== Zbojnícka prísaha ==== Nevedno, ako sa odohrávala zbojnícka prísaha a voľba kapitána. Informácie sa dajú čerpať len z ľudových povestí, poetickej tvorby, podľa ktorých sa zbojníckym kapitánom mohol stať len najmocnejší spomedzi zbojníckych kandidátov. Od tej chvíle, ako bol pasovaný kapitánskou valaškou, všetci členovia družiny ho museli poslúchať. Pri výbere kandidátov do zbojníckej skupiny sa postupovalo prísne. Napríklad likavských valachov, ktorí sa hlásili k Jánošíkovi do družiny, neprijali. Prečo sa tak stalo, nevedno. V zachovaných súdnych pojednávaniach sa uvádza znenie prísahy: ''„Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí ani v nešťastí. Tak mi Pánboh pomáhaj!“'' (citát)<ref name="Melicherčík" /> === Jánošíkova družina === [[Súbor:Väznenie Jánošíka a Uhorčíka v Hrachove.jpg|náhľad|Faksimile dokumentu z uväznenia Jánošíka a Uhorčíka v hrachovskom kaštieli.]] Z Jánošíkovho a Uhorčíkovho priznania na súde vieme, že boli: ;V družine Tomáša Uhorčíka * Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Mlynarčík Zradovský (alebo z Radoviesky, z Radovsky?<ref name="radostka">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://radostka.starabystrica.com/historia-obce.htm |dátum prístupu=2017-03-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160314195747/http://radostka.starabystrica.com/historia-obce.htm |dátum archivácie=2016-03-14 }}</ref> dnešná [[Radôstka]]) (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Bartek z [[Predmier (okres Bytča)|Predmiera]] (v čase súdu už nežil, bol popravený v [[Tešín]]e)<ref name="Hlavienka" /> * Ondráš alebo Ondrej, parobok z [[Dlhá nad Kysucou|Dlhej]] na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Bernatík z Novej Dediny (dnešná [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] na Kysuciach) * Vrábel zo [[Staškov]]a * Kovalovský z [[Raková (okres Čadca)|Rakovej]] * Jakub Chlastiak z [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnice]] * Bagar * Gábor z Valkovej? [[Valča|Valče?]] * Gawlow z Poľska * Vavrek z Poľska * Kováčik alebo Moravčík z Moravy * Ondráš z [[Dlhé Pole|Dlhého Poľa]] ;V družine Jánošíkovej (niektorí odišli, iní sa k nej pridali) * Jakub Chlastiak z Oščadnice * Huncaga, prezývaný Hunčiak, známy pod menom Juro Turiak zo Staškova * Plavčík z [[Dunajov]]a * Kováčik alias Moravčík z Moravy * Vavrek z Poľska * Ondráš Kundis z Dlhého Poľa * Ondráš alebo Ondrej, parobok z [[Dlhá nad Kysucou|Dlhej]] na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Bartek, ovčiar z Predmiera (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Gašparec, prezývaný Mlynarčík, Zradovskí (z Radoviesky?, dnešná [[Radôstka]])<ref name="radostka" /> (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Ondráš Kundis z Dlhého Poľa * Orešiak z Poľska * Adam Šušolka z [[Turzovka|Turzovky]] * Pivovarčík z Jablonky * Zupica z [[Ostravice (okres Frýdek-Místek)|Ostravice na Morave]] * Kovalčík z [[Čeladná|Čeladnej]] na Morave * Holúbek z Mentelovíc (?) na Morave * Valičiak z Moravy * istý Tálik * jeden Dlhej na Kysuciach (Jánošík si nespomenul na meno)<ref name="Melicherčík" /><ref name="Sroka" /><ref name="Hlavienka" /> Nebol to stály kompaktný celok. Mnohí, ako vypovedal na súde Jánošík, prišli o život v bojoch alebo boli popravení, iní sa stratili vo víre dejín. ==== Pomocníci ==== * Juraj a Jakub Šutkovci (Šurtkovci) z [[Krásno nad Kysucou|Krásna]] boli prechovávači a zásobovači (zásobovali zbojníkov potravinami, „strovou“, strelivom a pušným prachom zo Zákopčia a niekedy aj skrývali). * „Z majera Jano (na ten čas Majer)“, dávali mu „prédu“ (korisť) a platili mu peniazmi. * V [[Kokava nad Rimavicou|Kokave]] ho v zime [[1712]] tri týždne skrýval Ondrej Kovalčík, s ktorým sa zjednal do služby za paholka. * Na Veľkú noc [[1712]] u krčmára Hvezáka v Krásne „dva pachtele“ (stará miera – sudy) piva vypili. Hvezdák vedel, že sú zbojníci. * Terchovská krčmárka, ktorej darovali strieborný pohár, dávala im tabak, nalievala pivo a pálenku a inak pomáhala. * Skrýval ho Rusniak v [[Radôstka|Radôstke]], jeho brat Ján alebo mlynár v Terchovej. * Útočisko našiel u Tomáša Uhorčíka v [[Klenovec|Klenovci]]. * Bača Sýkora a jeho syn Adam nosili jeho družine do hôr syr a žinčicu. * V Klenovci Ondrík (Dubrík) ho vzal za paholka, hoci vedel, že je zbojník. * Zabávali sa u krčmára v [[Dunajov]]e i v Terchovej.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Hlavienka" /> * V Terchovej ukrýval Jánošíka rechtor a hostinský Rafaj mu nosieval jedlo.<ref name="Antolová" /> === Zbojnícke previnenia a trestné činy === [[Súbor:Panoráma z Vyšehradu - panoramio.jpg|náhľad|Panoráma [[Žiar (pohorie)|Žiaru]] (z vrchu [[Vyšehrad (vrch v Žiari)|Vyšehrad]]). V tomto pohorí zbíjal Juraj Jánošík.]] [[Súbor:Hungary (1909) (14597252139).jpg|náhľad|Važec v časoch Juraja Jánošíka.]] [[Súbor:Strecno copperplate.jpg|náhľad|Hrad [[Strečniansky hrad|Strečno]] okolo roku [[1680]].]] [[Súbor:Strečno34.jpg|náhľad|Rieka [[Váh]] pod [[Strečno (hrad)|hradom Strečno]].]] [[Súbor:Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová (3).jpg|náhľad|Oravský dedinský dom z minulých storočí.]] Jánošík zbojníčil krátko, od jesene roku [[1711]] do zimy [[1713]]. V zime sa zbojníci skrývali v osadách, dedinách, na lazoch, a tak sa jeho hlavná činnosť odohrávala v roku 1712. Zbíjal v [[Trenčianska župa (Uhorsko)|Trenčianskej]], [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej]], [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčianskej]], [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej]], [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej]], [[Malohont|Malohontskej]] stolici a v [[Sliezsko|Sliezsku]]. Jánošík sa na súde nepriznal ku všetkým zbojníckym činom, a niektoré mu boli nespravodlivo prisúdené. Priamo sa zúčastnil na týchto: * V [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]] ozbíjali zemana Jána Radvanského z [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvane]], ktorý išiel na pohreb generálovi Štefanovi Petróczymu, ktorý umrel v [[Mošovce|Mošovciach]] 29. septembra [[1712]] a bol pochovaný v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]]. Pred tým, ako to urobili, chytili jedného poštára („počtarčika“), ktorý ich ponúkol tabakom. Od neho sa dozvedeli, že tade pôjde Radvanský. * V [[Žiar (pohorie)|Žiarskych]] vrchoch vzácne pušky, šabľu v striebornej pošve vzali zemanovi Pavlovi Révaymu zo [[Turčianska Štiavnička|Štiavničky]]. Prevážal sa v koči so svojou mladou manželkou na svadobnej ceste. Turiak si ponechal šabľu a strieborné nite, ktoré na Kysuciach niekomu daroval, o pušky sa podelili [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]], Chlastiak a Turiak, ktorý ju potom daroval voliarovi na Kysuciach. Pušku Turiakovi ukradol valach, ktorý utekal do Poľska. * Pod [[Strečniansky hrad|Strečnom]] zbojníci ozbíjali farára. Plavil sa na plti dolu [[Váh]]om. Jánošík si zobral jeho „metjenku“ (kožušinová kabanka, kožuštek), potom ju daroval Uherčíkovi, peniaze si podelili a minuli v [[Dunajov]]e na Kysuciach a spolu s nejakým Klenovčanom, Jánošíkovým spoluväzňom v [[Hrachovo|hrachovskom]] kaštieli. * Poniže [[Kraľovany|Kraľovian]] v Sokole zastavili plť, na ktorej sa po Váhu plavila „kňazovka“ (farárka), manželka evanjelického kňaza, pravdepodobne Andreja Brosika, zo [[Liptovský Ján|Svätého Jána]]. Ozbíjali ju o peniaze a šaty. Neprezradil, keď sa ho súd pýtal, „kde podel peníze a šaty a kto ich v ten čas pri [[Lipovec (okres Martin)|Lipovci]] previezol a kto bol „kalauzom“ (vodca, prievozník)“. Povedal, že cez Váh prešli poniže [[Žilina|Žiliny]]. Uviedol, že peniaze nevzali, a že farárkinu „metječku“ (kožušinová kabanka, kožuštek) a ostatné veci bratia Šutkovci (Šurtkovci) vzali. * Nepriznal sa, že 200 zlatých v striebre z pivnice ukradli pani Kaforke zo Žaškova. Uviedol, že jej vzali jeden „tolár cisársky“ (cisársky [[Toliar (historická minca)|toliar]]). * Jánošík s druhmi ozbíjal Ottlika Šándora. * Zemana Václava Zmeškala napadli v [[Malatínska dolina|Malatínskej doline]]. * Jánošík so svojimi druhmi na žilinskom popravisku tajne sňal z kolesa zbojníka Mikuláša Šusteka a potom ho pochovali. * Jánošík spolu s Uhorčíkom a Huncagom dvakrát prepadol kupca Jána Šipoša. Po prvý raz 5. októbra 1711 mu ukradli súkno, plátno ktoré predali „Martinkovi Krajčiemu (krajčiemu) z Jablonkova“ ([[Jablunkov]]?) a zvyšnú korisť predali Stoligovi v Beskydách. Dostali za to 70 zlatých, ktoré [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] požičal (dal?) Stoligovi, lebo [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] sa oženil s jeho dcérou. Šipoša ozbíjali druhý raz 10. mája 1712 pod Strečnom. Vzali mu pás a 4 zlaté. Keď ich v Terchovej prenasledovali hajdúsi, ukradnuté veci stratili. * Jánošík ozbíjal pod Strečnom Žilinčanov, vzal im kone a výstroj. * Pravdepodobne pod Strečnom Jánošíkovci ozbíjali pána Skalku z Trenčianskej (stolice?). Korisť si podelili a prstene rozdali dievčatám v Terchovej, hostinského dievčaťu Liti Jančinej, Vrabeličnej, krčmárovej žene, Katrene Mlynárovej a mladej deve Cinglovej. Zlaté veci zobral Plavčík z Dunajova, tri strieborné lyžice a paloš si vzal Jánošík. Ukryl ich v handlovských horách v jedli spolu s výzbrojou a patrónmi. Turiak, ktorý ušiel do Poľska, o tom všetkom vedel. O peniaze sa podelili a sedlo ukryli v mlynárovej stodole v Terchovej. * Kupcov, ktorí viezli víno, ozbíjali pod Vysokými Tatrami medzi Važcom a Štrbou. * Jánošík bol ešte pred súdom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] väznený na jeseň roku 1712 v hrachovskom kaštieli, z ktorého utiekol. Vtedy mu jeden valach, s ktorým bol uväznený, prezradil, že sa v koči do [[Liptov]]a preváža bohatá vdova po oficierovi Rudolfovi Scardonovi (Schardon, Chardon?). Po úteku priamo z väzenia sa vybral do Liptova a pri Garajovom potoku, medzi [[Východná (obec)|Východnou]] a [[Važec|Važcom]] ju ozbíjal. Boli pri tom jeho kamaráti. Drahocennosti ukryl pod skalu. Kamarátom dal pušku a pre seba si nechal dve parochne. Keď kamaráti odišli, batôžtek spod skaly vybral jeden valach a cennosti si nechal. Podľa obžaloby v [[Štrba|Štrbe]], vo Važci, v [[Liptovská Teplička|Tepličke]] a v niektorých osadách, najmä v Štrbe ukryl ukradnuté veci. Práve tam našli „partieku“ (batožina, veci, oblečenie) oficierovej vdovy. [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovská župa]] musela Schardonke vyplatiť náhradu. Tento zboj a zabitie [[Domaniža|domanižského]] farára sa stali pre Jánošíka osudnými. Predstavitelia župy sa rozhodli Jánošíka nájsť a potrestať.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Hlavienka" /> ==== Postrelenie domanižského farára ==== Prokurátor Alexander Čemický na súde, ktorému predsedal liptovský podžupan [[Okoličániovci|Ladislav Okoličáni]], obvinil Jánošíka, že: ''„... prepadol jednoho pána - plebana tak smrtelne ranil, že z takovej rany i umrieť musel.“'' (citát)<ref name="Hlavienka" /> Na otázku, kto zapríčinil vraždu niekdajšieho dôstojného pátra a plebána z [[Domaniža|Domaniže]], kto ich najal, alebo kto im to nariadil, Jánošík vypovedal, že ''„Dva tovarišia Plaučík z Dunajova a Turiak strelili naňho a on ten čas vodu pil na studnici a že od toho pána pátera nič nevzali a že ho Huncaga prestrelil“'' (pozn. výpoveď je doslovne prevzatá z dobového dokumentu o pravote Juraja Jánošíka).(citát)<ref name="Hlavienka" /> Krátko po poprave Juraja Jánošíka Turjaka-Huncagu za túto vraždu obesili v [[Liptovský Mikuláš|Svätom Mikuláši]].<ref name="Hlavienka" /> Jánošíkova výpoveď nie je celkom jasná, najmä veta: ''„on ten čas vodu pil na studnici a že od toho pána pátera nič nevzali a že ho Huncaga postrelil.“'' Nevedno, či pil vodu farár alebo Jánošík.<ref name="Hlavienka" /> Stalo sa to 4. septembra 1712 pri [[Fačkov]]e v Suchej doline. Vyplýva to zo zachovaných zápisov domanižskej fary, kde sa uvádza, že [[Juraj Vertík|„Juraj Vrtík“]] bol postrelený. Krvácajúceho zraneného priniesol do dediny kôň. Domanižský farár na následky zranenia 2. októbra 1712 zomrel. Pochovali ho 5. októbra 1712. V zápise z fary sa uvádza, že bol postrelený dvoma zbojníkmi ({{vjz|lat|a duobus praedonibus traiectus est}}).<ref>[http://media.domaniza.sk/Farnost/farnost3.htm Farnosť Domaniža] prístup 18. 4. 2017</ref> === Zlapanie Juraja Jánošíka === [[Súbor:Liptovský Mikuláš-Palúdzka - kaštieľ Vranovo.JPG|náhľad|Kaštieľ Vranovo v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši. Väzenie Juraja Jánošíka a Tomáša Uhorčíka.]] [[Súbor:Liptovský Mikuláš ((Palúdzka) text na Pamätníku Jánošíka2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa na vranovskom kaštieli v Palúdzke.]] Počas jednej Jánošíkovej návštevy v [[Malohont|malohontskom]] [[Klenovec|Klenovci]] u [[Tomáš Uhorčík|Tomáša Uhorčíka]] ([[Martin Mravec|Martina Mravca]]), ktorý tam žil so svojou manželkou ako hajdúch i ako paholok a valach, na jeseň v roku 1712 Jánošíka i Tomáša Uhorčíka zatkli a uväznili ešte s jedným [[Kokava nad Rimavicou|Kokavcom]] v [[Hrachovo|Hrachovskom]] kaštieli. Stalo sa tak po prepade banskobystrických kupcov na území Malohontskej stolice. Za chyteného zbojníka vyplácali odmenu 50 zlatých a za mŕtveho 25 zlatých. Vtedy s Jánošíkom bol v Klenovci Turiak-Huncaga. Ten utiekol do Poľska a pravdepodobne varoval ostatných členov Jánošíkovej družiny. Jánošíka obvinili z prepadov, ale podarilo sa mu preukázať nevinu a neúčasť na činoch, z ktorých ho obvinili. Pomohla mu intervencia podžupana Pavla Lániho. Podžupanovi sa odmenili líščími kožušinami a oštiepkami. [[Pavol Láni]] bol malohontský podžupan (1711{{--}}1714), banský podnikateľ. Bol stúpencom Františka II. Rákociho. V roku [[1706]] bol inšpektorom v manufaktúre v [[Dobšiná|Dobšinej]] a [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], ktorá vyrábala šable. Uhorčíka poznal už prv. Ten mu daroval vzácnu pušku, ktorú ukradol zemanovi Révayovi. Jánošík po rýchlom odchode z väzenia prepadol medzi Važcom a Východnou oficiersku vdovu.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> Zimu na prelome rokov 1712{{--}}1713 Jánošík využil na rýchle premiestňovanie sa z miesta na miesto, akoby tušil, že nie je nikde v bezpečí. Ukrýval sa v Klenovci ako valach u Štefánika, potom na Kysuciach v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]], [[Radôstka|Radôstke]] a opäť v Malohonte v Kokave u Tomáša Uhorčíka.<ref name="Melicherčík" /> Liptovskí župní predstavitelia po prepade Schardonky pri Východnej už nenechali nič na náhodu a rozhodli sa Jánošíka nájsť a zlapať. Liptovská sedria vyslala do Malohontu Emericha Kubínyiho. Stopu mu pomohol nájsť zbojník Mikuláš Šustek, ktorého súdili a popravili v Žiline. Pravdepodobne prezradil ho aj Turiak-Huncaga, ktorý vedel o jeho pobyte v Klenovci. Jánošíka a Tomáša Uhorčíka chytilo 25{{--}}30 drábov. Viedol ich zeman Andreánsky. Vtedy ešte netušili, že chytili Tomáša Uhorčíka. Poznali ho v Klenovci ako Martina Mravca. Uväznili ich v [[Palúdzka|Palúdzke]] pri Liptovskom Mikuláši v Paluďaiho kaštieli.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> === Hrdelný súd === Súdne pojednávanie sa začalo 16. marca [[1713]] v Liptovskom Mikuláši v Hanzelyho dome, ktorý je známy ako Illešházyovská kúria, Ehrlichovský alebo Seligovský dom. Stoličný dom dlho v Liptovskom Mikuláši nemali. Rozhodli sa pre neho na stoličnej kongregácii v roku 1712. Zakúpili Hanzelyho kúriu, ktorá sa nachádzala na sever od Pongrácovskej kúrie. V roku 1713 ju stavebne upravili pre stoličné potreby. Kúria bola v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia prestavaná. Od mája [[1956]] v nej sídli Múzeum Janka Kráľa. Niektorí historici, ako napríklad Rudo Brtáň, uvádzajú, že nie je spoľahlivo zistené, kde Jánošíka vypočúvali, obžalovali, súdili a mučili, lebo Stoličný dom (Hanzelyho kúria) práve v roku 1713 len dostavali.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> S Hanzelyho kúriou sa však spája tradícia súdu s Jánošíkom. Historik Andrej Melicherčík uvádza, že župné úrady v tých časoch súdili podľa práva, ktorý bol uložený v spise Štefana Verboczyho – {{vjz|lat}} „Tripartitum opus iuris consuetudinarii inclyti regni Hungariae“, ktorý bol vydaný v roku [[1515]] a doplnený kráľovskými dekrétmi v roku [[1625]] a [[1655]].<ref name="Melicherčík"/> Na inom mieste je uvedené, že Jánošíka súdili aj podľa „Civilného a trestného pravotného poriadku“ ({{vjz|lat}}„Directio methodica processus iudiciarii“), ktorého autorom bol Ján Kitonič. (citát)<ref name="Antolová" /> ==== Zloženie súdu ==== Súd viedol v zastúpení liptovského župana podžupan [[Okoličániovci|Ladislav Okoličáni]], verejným žalobcom bol prokurátor Alexander Čemický a úradným obhajcom bol Baltazár Paluďai. Súčasťou súdu bolo dobrovoľné priznanie Juraja Jánošíka ({{vjz|lat}} „Fassio Janossikiana“), otázky kladené Trenčianskou stolicou, dobrovoľné Jánošíkovo priznanie na otázku múdreho a opatrného Jána Šípoša, mešťana žilinského, otázky kladené Liptovskou stolicou, otázky pána Skalku, priznanie po mučení ({{vjz|lat}} ''Fassio Torturális'') a vyhlásenie rozsudku. [[Súbor:SK-Liptovsky Mikulas-Museum.jpg|náhľad|Bývalá Hanzelyho kúria, pravdepodobné miesto súdu Juraja Jánošíka.]] ==== Obžaloba ==== Prokurátor v obžalobe uviedol, že ''„Obžalovaný počas troch rokov istým diabolským duchom povzbudený a nadchnutý, bez bázne a strachu, nehľadiac na božský ani svetský zákon a jeho zákazy a pokuty, stal sa vodcom zbojníckej bandy a pridružiac si zbojníckych kamarátov, chodil po okolitých slávnych stoliciach: Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a iných, áno aj v Sliezsku, po horách a lesoch, na slobodných cestách kráľovských i na vodách, a zbojníckym, lúpežníckym spôsobom lúpil dobrých a statočných ľudí, zastavoval kupcov a iných pocestných, a opovážil sa ich zbíjať, zdierať, áno i raniť a mordovať. Ba čo viac, neostýchal sa vo dne v niektorých mestečkách a dedinách so svojimi zbojníckymi tovarišmi ľudí oberať, ako sa to menovite okolo Fačkova stalo, kde prepadli istého pána farára, a keďže sa im postavil na odpor a začal sa brániť, ranili ho tak, že následkom tej rany umrel. O podobných jeho bezbožných kúskoch ležia pred slávnym súdom mnohé listy a žaloby, ktoré dostatočne svedčia o jeho zbojstve.“'' (citát)<ref name="Antolová" /> ==== Dobrovoľná výpoveď ==== Jánošík potom dobrovoľne odpovedal na otázky zástupcov liptovskej a trenčianskej stolice, ktorí sa pýtali na jeho styky s Rákociho prívržencami. Na svojich tovarišov neprezradil takmer nič, snažil sa ich chrániť a zmiasť súd, lebo keď sa ho pýtali na Uhorčíka, povedal im, že zahynul v Kremnických vrchoch. Vtedy ešte nepoznali pravé meno Uhorčíka, ktorý sedel vo väzení v kaštieli v Palúdzke ako Martin Mravec. Nemenoval svojich tovarišov Adama Šušalku z Turzovky, Zupicu z Ostravice z Moravy, Kovalčíka z [[Čeladná|Čeladnej]], Valčíka z [[Valašské Meziříčí|Valašského Mezeříčí]], Holúbka z Mentelovíc na Morave (Metylovice u Frýdlantu nad Ostravicí ?) a Ondreja Kindisa zo Zborova. Neprezradil ani Tlučeka z Horelice, u ktorého sa ukrýval ani meno baču Stoligu z [[Jablunkov]]a, kde sa tiež skrýval. Potom ho konfrontovali so žilinským mešťanom Jánom Šipošom, ktorému ukradli súkno a plátno a ktorého peniaze Jánošík požičal Stoligovi. Potom ho konfrontovali so zlatníkom Jánom Skalkom, ktorému Jánošík a jeho tovariši ukradli sedem prsteňov, strieborné lyžice a paloš. Zástupcom Trenčianskej stolice, ktorí kládli tieto otázky, odpovedal viac-menej pravdivo. Celkom inak sa správal pri vypočúvaní zástupcov Liptovskej stolice. Z 29 otázok na 14 vôbec neodpovedal. Na desať otázok odpovedal nejasne. Len na päť otázok odpovedal konkrétne a zrozumiteľne. Zamlčal svoje styky s rákociovskými povstalcami po Satmárskom mieri, ozbíjanie vdovy po oficierovi pri Východnej a zemana Ladislava Zmeškala. Neodpovedal prečo a ako sňali Mikuláša Šusteka z kolesa na popravisku v Žiline – [[Rosinky|Rosinkách]]. Šustekovci boli Jánošíkovi priaznivci.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Kočiš | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Neznámy Jánošík | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = Bratislava | rok = 1986 | id = 72-109-86 | kapitola = | strany = 140 | jazyk = }}</ref> ==== Prokurátor žiada trest smrti ==== Potom sa začala hrdelná pravota. Slovo dostala obžaloba. Prokurátor Čemický okrem iného uviedol, že Jánošík bol kuruc. Navrhol napichnutie na kôl, na hák alebo na smrť lámaním na kolese. Žiadal, aby Jánošíka podrobili mučeniu. Mučením sa mala potvrdiť správnosť a vierohodnosť jeho dobrovoľnej výpovede. Potom na obhajobu Jánošíka vystúpil Baltazár Palugyai. Odmietol obžalobu a najmä obvinenie z vraždy, ktoré nebolo dokázané a malo podľa prokurátora zásadný význam v súdnom procese. Obhajca požadoval, aby obžalovaného oslobodili a zbavili pút. Zaujímavé je, že obhajca nežiadal konfrontáciu Jánošíka s Huncagom ani to, aby obžaloba predložila dôkazy, že Jánošík bol spolupáchateľom vraždy domanižského farára. Podľa historikov Jánošík bol miernej povahy, dobrosrdečný a nebol schopný zabíjať ľudí.<ref name="Melicherčík"/> Prokurátor odpovedal, že obhajoba v ničom nevyvrátila jeho argumenty, zdôraznil, že obžalovaný musí byť prísne potrestaný. Keďže bol už pokročilý čas súd sa rozhodol pokračovať v pojednávaní na nasledujúci deň 17. marca 1713. Na tomto pojednávaní sa súd rozhodol, že ''„...obžalovaný v dobrovoľnom priznaní svojich podporovateľov a ochrancov neodkryl, korisť a zboj kde uložil nepriznal a vo svojom priznaní mnoho nejasného a menej záväzne uviedol, ako aj preto, že priznal len to, na čo bol pýtaný a na niektoré otázky nechcel nič odpovedať, aby bol obžalovaný najprv ľahšiemu, potom i ťažšiemu mučeniu podrobený“''. (citát)<ref name="Melicherčík"/> ==== Mučenie ==== Mučenie malo rôzne podoby. Kat spaľoval obvineným pokožku, zapichoval žeravé hroty pod nechty, trhal nechty, drvil údy, naťahoval ľudí na škripec. Ak po takomto mučení sa nedokázala vina bol oslobodený. Bolo však pravidlom, že mučením ľudí zmrzačili. Jánošík počas tejto tortúry odpovedal len na sedem otázok a priznal ozbíjanie oficierskej vdovy a orabovanie zemana Ladislava Zmeškala. O svojej skrýši vypovedal veľmi nepresne a nejasne. Uviedol len, že sa nachádza ako sa ide z Jablonky na [[Klenovec]] k Cisárskym horám, v jednom buku, pri ktorom stojí jedľa „s vyťatou rukou“.<ref>http://www.teraz.sk/regiony/juraj-janosik-utekac-sperky-skrysa/40248-clanok.html</ref> Okrem údajov o ľuďoch v Malohonte, ktorým požičal menšie sumy peňazí, už nič nové neuviedol.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> ==== Rozsudok a poprava ==== [[Súbor:Rozsudok smrti nad Jurajom Jánošíkom.jpg|náhľad|Faksimile rozsudku smrti nad Jurajom Jánošíkom.]] Jánošík sa po mučení opäť postavil pred súd. Prokurátor Čemický žiadal „''na základe artikul 13. z roku 1625, potom artikul 26. z roku 1655, taktiež Triparita artikul 15., ktoré prísne zakazujú podobné zločiny ..., aby tí zbojníci a lotrovia na hrdle prísne boli potrestaní, pak takoví obzvláštni zbojníci kolem, kolesom alebo hákom trestaní boli....''“ Po ňom vystúpil obhajca Baltazár Palugyai poukázal na poľahčujúce okolnosti, na Jánošíkov mladý vek i na to, že nikoho počas zbíjania nezabil a nezranil. Povedal že, keď jeho tovariši prepadli domanižského farára, tam nebol prítomný. Žiadal jeho oslobodenie. Potom stoličný súd vyniesol rozsudok: „''Poneváč predepsaný (obžalovaný) Juro Janošak zavrhujúce prikázaní jak božské, tak též zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek (pripravili), áno jako se z jeho vlastného vyznání zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže prestrelili a bezbožne zamordovali. Taktéž i jinších jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený''.“ (citát)<ref name="Antolová" /> Jánošík bol popravený toho istého dňa alebo 18. marca 1713. [[Liptovský Mikuláš]] si pravdepodobne musel zavolať najbližšieho kata z Levoče, Banskej Bystrice alebo Žiliny. Ten pravdepodobne Jánošíka aj mučil. To však v úradných záznamoch zo súdu nie je zachytené. Nie je známe ani miesto jeho popravy. Traduje sa, že miestom popravy boli Šibeničky vo [[Vrbica (Liptovský Mikuláš)|Vrbici]], neďaleko Liptovského Mikuláša.<ref name="Hlavienka" /> ==== Poprava zavesením na hák==== [[Súbor:Die Elster auf dem Galgen.jpg|náhľad|Dobová maľba popravy v stredoveku.]] Šľachtici v stredoveku v Uhorsku boli stínaní, obyčajný poddanský ľud, ktorý sa previnil bol vešaný na šibenici, lámaný na kolese alebo zavesený na hák. Bol to najbolestivejší trest smrti. Odsúdeného najprv napichli na železný hák pod rebro a potom ho vyzdvihli pod šibenicu. Zomieral pomaly. Háky sa spravidla zabodávali spredu i zozadu. Zavesenie na železné háky za rebrá odsúdeného sa uplatňovalo aj v stredovekom Japonsku. Trest smrti lámania na kolese spočíval v tom, že odsúdencovi boli zaživa zlomené kosti na tele, ktoré bolo pripevnené ku kolesu. Je to jeden z najstarších trestov smrti, ktoré súdy ukladali previnilcom. Bol to celkom bežný trest a patril medzi najtvrdšie. Odsúdenca nechali na kolese pomaly zomrieť. Kat, aby ukázal, že údy sú dobre polámané stočil odsúdenému ruky za chrbát a nohy ponad hlavu tak, aby sa jeho päty hlavy dotýkali zhora. Bol to potupný trest, horší ako šibenica. Napichnutie na kôl bol z najkrutejších trestov smrti. Odsúdencovi kat zarazil kôl do dolnej časti tela. Technika narazenia bola na celom svete takmer rovnaká. V niektorých krajinách odsúdenca položili na brucho, roztiahli mu nohy a kat mu vrazil kôl do tela. Kôl postavili do pripravenej jamy. Odsúdenec vlastnou váhou tlačil na kôl, ktorý sa mu vsúval do útrob. Boli aj iné varianty.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Monestier| meno = Martin| odkaz na autora = | titul = Historie trestu smrti| vydanie = 1| vydavateľ = Rybka Publishers| miesto = Praha| rok = 2001| isbn = 80-86182-05-3| kapitola = | strany = 407 | jazyk = po česky}}</ref> == Historické pramene == „Prameňom na poznanie historickej skutočnosti boli písomné dokumenty z hrdelnej pravoty – Protocollum J. comitatus Liptoviensis ab anno 1710 usque 1717. Sub nro 17., a to v jeho dodatku Series causarum criminalium od strany 537. Hrdelná pravota je opísaná na stranách 563{{--}}567 a v tom istom súdnom protokole na stranách 568{{--}}573 a na stranách 577{{--}}578 je dôležitá informácia o živote Juraja Jánošíka, ktorá vychádza zo zápisu hrdelnej pravoty proti Tomášovi Uhorčíkovi. V 17., čísle župného protokolu je latinsko-slovenský zápis o priebehu súdneho konania proti Jurajovi Jánošíkovi a ďalšie spisy dotýkajúce sa jeho vypočúvania.“ (citát)<ref name="Melicherčík"/> Pôvodné, originálne historické dokumenty z pravoty sa kdesi v 19. storočí stratili. Zachoval sa autentický opis, ktorý pravdepodobne urobil Janko Kráľ. Tento opis s pôvodinou porovnal a overil [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] 15. septembra 1844. Je v Slovenskom národnom múzeu v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Ďalšie dokumenty sa nachádzajú v múzeách v Liptovskom Mikuláši, v Štátnom archíve v [[Trenčín]]e a v Liptovskom múzeu v [[Ružomberok|Ružomberku]].<ref name="Melicherčík"/> == Jánošík a slovesná umelecká tvorba == Zbojníctvo prežívalo v Hornom Uhorsku a v Karpatoch obdobie najväčšieho rozmachu v 17. storočí a v prvej polovici 18. storočia. Poddanský ľud trpel a túžil po odplate. Z týchto pohnútok, snov i túžob v očiach ľudí boli zbojníci hrdinovia, ktorí bili pánov, pomstili sa krivdy na bezbrannom ľude. Ľudia ich milovali, rozprávali si o nich príbehy, z ktorých vznikali povesti, valasi na [[košiar]]och vymýšľali piesne, vkladali ich slová do hudobných prejavov. Ľudová slovesnosť už pred Jánošíkovým pôsobením v Karpatoch bola živá. Prvú zmienku o Jánošíkovi v tlači priniesli [[Banská Bystrica|banskobystrické]] „''Staré noviny liternjho uměnj''“ v roku [[1785]]. Pod titulkom „''Znamenita kázeň jednoho kazatele za duši hlavného zbojníka Jánošíka''“, ju napísal A. Doležal. Postava Juraja Jánošíka sa pomaly dostávala do ľudovej slovesnosti. Meno Jánošík, Janko, Janík, Janošek sa začalo objavovať v piesňach, povestiach, rozprávkach, porekadlách, prísloviach. Jánošíkovská tematika sa v literatúre začala objavovať v 18. storočí. V Tarnovského knižnici v Liptovskom Mikuláši je odpis zbojníckej piesne nazvanej „''Piesne o Jánošíkovi-zbojníkovi''“ uverejnený v zborníku, ktorý zapísal Pavol Križka. Iná verzia piesne o Jánošíkovi pochádza z [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy]] a jestvuje aj tretia verzia „''Jánossjk Liptowský Laupežnjk''“, ktorú zapísal Bohuslav Tablic. Ich vznik datoval Ján Vilikovský do [[80. roky 18. storočia|80.]] a [[90. roky 18. storočia|90. rokov 18. storočia]]. [[Súbor:Janko Kral.jpg|náhľad|Slovenský básnik [[Janko Kráľ]].]] Boli to [[štúrovci]], ktorí zbojnícku tradíciu pozdvihli na piedestál. Ako uvádza vo vlastnom životopise [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] zaujala ho poprava zbojníka Mateja Tatarku, keď na vlastné oči videl ako ho 22. októbra [[1829]] vo [[Vrbica|vrbickom]] chotári mečom sťali. V roku [[1831]] uverejnil vo Vlasteneckom kalendári výťah z testamentu Mateja Tatarku, ktorý zapísal rímskokatolícky kňaz Juraj Bartoš. V tom istom roku a potom na pokračovanie v rokoch [[1832]] a [[1833]] napísal článok „''O zbojství Jura Jánošíka, jináče''“, v ktorom po prvý raz podrobne uverejňuje takmer celú zápisnicu zo súdnej pravoty s Jurajom Jánošíkom. Čerpal z pôvodných archívnych materiálov, ktoré boli v Liptovskom stoličnom archíve. Janko Kráľ bol v čase popravy Mateja Tatarku ešte malý chlapec. Mama i stará mama mu o nej rozprávala a nezabudla spomenúť zbojníka Juraja Jánošíka. Keď [[Janko Kráľ]] dospel, mal 22 rokov, [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] mu umožnil preštudovať si spisy z hrdelnej pravoty s Jánošíkom. Podieľal sa na prepise súdneho konania s Jánošíkom, ktorý potom overil Fejérpataky-Belopotocký. Tento opis neskôr do zbierok [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] odovzdal [[Pavol Dobšinský]]. [[Janko Kráľ]], navštevoval okolité dediny, stretával sa s ľuďmi zapisoval si piesne, povesti a mnohé prebásnil. Janko Kráľ dobre poznal historické fakty o Jánošíkovi. Tie boli základom pre dodnes neprekonanú báseň [[Ján Botto|Jána Botta]] ''Smrť Jánošíkova''. Patrí k pilierom romantickej poézie, ktorú preslávili aj [[Samo Chalupka]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Janko Čajak]] a iní. Práve v tej dobe sa začal rozkvet jánošíkovskej tematiky, ktorý bol povýšený na nadnárodnú veľkosť a zmytologizoval podobu Jánošíka.<ref name="Antolová" /> V roku 2019 napísala [[Mariana Čengel Solčanská]] román Jánošík, ktorý osobnosť demýtizuje. "''Som presvedčená, že ak ho ostatní zločinci akceptovali ako svojho vodcu, musel byť mimoriadne chladnokrvný, brutálny a schopný mimoriadnych stratégií i zločinov."'' <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čengel Solčanská|meno=Mariana|titul=Režisér, šialené povolanie.|periodikum=Romboid|vydavateľ=AOSS|miesto=Bratislava|dátum=2018|ročník=53|číslo=8|strany=52 - 65|issn=0231-6714}}</ref> == Jánošíkovské témy v umení == === V literatúre === * [[1785]]: anon.: "Znamenitá kázeň gednoho Kazatele za dnu hlavnjho zbognjka Jánošjka." ''Staré noviny liternjho uměnj'', máj 1785. * [[1809]]: [[Bohuslav Tablic]] "Jánossjk Liptowský Laupežnjk." ''Slowensstj Werssowcy. Collecta revirescunt. Swazek druhý.'' * [[1814]]: [[Pavol Jozef Šafárik]] "Slawenj Slowanských pacholků," a "Poslednj noc." ''Tatranská Můza s ljrau Slowanskau.'' * [[1829]]: [[zeman]] [[Ján Čaplovič]] "Räuber." ''Gemälde von Ungern.'' * [[1832]]: [[zeman]] [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] "O zbogstwj Gura Jánossjka, gináče Jánossjaka řečeného, rodilého z Ťarchoweg zbognjků a laupežnjků hlawnjka (hadnáďa)." ''Nowý y Starý Wlastenský Kalendář na rok Páně 1832.'' * [[1845]]: [[zeman]] [[Štefan Marko Daxner]] "Poklad Jánošíkou." ''Orol Tatránski.'' * [[1846]]: [[Ján Botto]] "Pjeseň Jánošíkova." ''Holubica, Zábavník Levočskích Slovákou.'' * [[1846]]: [[Samo Chalupka]] "Jánošíkova náumka." ''Orol Tatránski.'' * [[1862]]: [[Ján Botto]] "Smrť Jánošíka. Romanca." ''Lipa.'' – Neskôr proti Bottovej vôli premenované na "Smrť Jánošíkova." * [[1867]]: [[zeman]] [[Jonáš Záborský]] ''Jánošíkova večera. Činohra v štyroch dejstvách s úzadím historickým.'' Príloha k časopisu ''Sokol.'' * [[1868]]: [[Samo Chalupka]] "Likavský väzeň." ''Spevy Sama Chalupku.'' * [[1871]]: [[Gustáv Lojko Tisovský]] "Jánošíkov stôl," a "Jánošíkova podkova." ''Vybrané básne a rozprávky.'' * [[1875]]: [[Ján Čajak]] "Jánošíkova náhrada. Prostonárodné podanie." ''Básne.'' * [[1875]]: "Jánosík és társai." ''Nyitramegyei Szemle.'' * [[1880]]: [[Michal Vrba-Skačanský|Miško Skačanský]] ''Jánošík, smutnohra v piatich jednaniach.'' * [[1884]]: August Wrześniowski "Hystorya o Janosiku." ''Pamięci Towarzystwa Tatrzańskiego.'' * [[1884]]: [[Alois Jirásek]] "O Jánošíkovi." ''Staré pověsti české.'' * [[1889]]: [[Pavel Beblavý]] "Jánošík, povesť o hrdinovi a dobrodincovi ľudu zo XVII. storočia." ''Slovenské pohľady.'' – Seriál neskôr vydaný ako román. * [[1893]]: [[Július Žorna|Dobrý Slovák]] ''Jánošík, Junák svobody; Povesť zašlých časov.'' – Vydané v USA. * [[1894]]: [[zeman]] [[Jonáš Záborský]] "Smrť Jánošíkova, Pospolitá povesť." ''Slovenské pohľady.'' – Posmrtné vydanie. * [[1894]]: [[Gustáv Maršall-Petrovský]] ''Jánošík, kapitán horských chlapcov. Jeho búrlivý život a desná smrť. Román.'' – Vydané v USA; neskôr aj v rámci súborného diela GMP z r. 1966 (Obzor Petrovec – Tatran Bratislava). * [[1900]]: [[Karol Salva|K. S. Čebratský]] ''Janošík: Prvá rozprávka o Janošíkovi a ešte iné rozprávky.'' * [[1900]]: [[George J. Krajsa]] ''Janosik.'' – Vydané v USA. * [[1905]]: [[Kazimierz Przerwa-Tetmajer]] "Legenda o Janosikowej śmierci." ''Poezje.'' * [[1907]]: Karel V. Prokop ''Jánošík: drama o pěti dějstvích.'' * [[1907]]: [[Karol Dubravý]] ''Jánošík: Život a smrť vodcu zbojníkov horňouhorských.'' * [[1910]]: [[Jiří Mahen]] ''Jánošík.'' * [[1920]]: [[Františka Svobodová-Goldmanová]] ''Jánošík – historické dráma v 5 dejstvách.'' * [[1929]]: [[Adam Žiar]] ''Janošíkova láska, slovenská povesť v 5 obrazoch.'' * [[1930]]: Arnošt Caha ''Jánošík, kapitán dobrých horních chlapců (dějepisná povídka z počátku XVIII. století).'' * [[1932]]: [[Ferko Urbánek]] ''Jánošíkov poklad, Zdramatizovaná báj slovenského ľudu vo 4. dejstvách.'' * [[1933]]: [[Ján Hrušovský]] "Jánošík." ''Slovenská politika.'' – Seriál neskôr vydaný ako román. * [[1937]]: Stanisław Ryszard Dobrowolski ''Janosik z Tarchowej.'' * [[1941]]: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ''Jánošík: hrdinská hra v 4 dejstvách a 10 obrazoch.'' * [[1943]]: [[Mária Rázusová-Martáková]] ''Jánošík: veršovaná dráma v piatich dejstvách.'' * [[1947]]: Stanisław Nedza-Kubiniec ''Janosik: poemat o zbójniku, który chciał porównać świat.'' * [[1955]]: [[Mária Rázusová-Martáková]] ''Rozprávky o Jánošíkovi.'' * [[1955]]: [[Anton Lysonek]] ''Jánošíkova odplata: hra v troch dejstvách so spevmi a tancami.'' * [[1958]]: Jalu Kurek ''Janosik...'' * [[1958]]: Miloš Malý ''Jánošík a jeho horní chlapci.'' * [[1964]]: Käthe Altwallstädt "Janosik und die Studenten." ''Die blaue Rose: Märchen aus Polen.'' * [[1964]]: Vlastimil Milota ''Ja musím byť zbojník.'' – Historický román o Jánošíkovi. * [[1970]]: [[Stanislav Štepka]] ''Jááánošííík.'' – Rekordný počet 501 repríz slovenskej hry (pred obnovenou premiérou 2000). * [[1972]]: Tadeusz Kwiatkowski ''Janosik.'' – Kreslené rozprávanie/comics. * [[1972]]: [[Štefan Gráf]] ''Jur Jánošiak.'' – Paralelné slovenské vydanie v Srbsku a na Slovensku. * [[1973]]: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ''Jánošíkovci: sociálna balada.'' * [[1974]]: Karel Steigerwald ''Juro Jánošík: hra ve 2 dějstvích a 6 obrazech.'' * [[1976]]: Viera Gašparíková a Teresa Komorowska ''Zbójnicki dar. Polskie i słowackie opowiadania tatrzańskie.'' * [[1977]]: Paweł Łysek ''Jano i jego zbójniccy kamraci.'' – Vydané v Anglicku. * [[1978]]: [[Milan Ferko]] ''Jánošík.'' – Trojzväzkový román. * [[1979]]: Viera Gašparíková a Teresa Komorowska ''Povesti o zbojníkoch zo slovenských a poľských Tatier.'' * [[1979]]: [[Ľubomír Feldek]] ''Jánošík podľa Vivaldiho.'' * [[1980]]: [[Margita Figuli]] ''Balada o Jurovi Jánošíkovi.'' * [[1980]]: Anton Habovštiak ''Jánošíkova studnička.'' * [[1981]]: Václav Cibula, text, a Zdenek Mlčoch, ilustrácie, ''Jánošík.'' * [[1980]]: [[Ladislav Ťažký]] ''Jánošíkova slza.'' * [[1984]]: Andrzej Kijowski ''O dobrym naczelniku i nezłomnym rycerzu.'' * [[1985]]: John H. Hausner ''"Jánošík, We Remember!" And Other Poems.'' – Vydané v USA. * [[1985]]: Jan Dvořák, Krystyna Milobodska a Jozef Mokoš ''Jánošík: Tri bábkové etudy.'' * [[1986]]: [[Božena Plocháňová]] ''Jánošíček.'' * [[1993]]: Mojmír Groll ''Jánošík podľa Uhorčíka.'' * [[1993]]: Василь Iванович Сави ''Яносик, польська народна казка.'' – Vydané po poľsky pod ukrajinským titulom na Ukrajine; obrázková knižka. * [[1994]]: [[Anton Marec]] ''Jánošík, Jánošík... (33 povestí o slávnom zbojníckom kapitánovi).'' * [[2004]]: Zuzana Krížková a Magdaléna Horváthová – ''Juraj Jánošík. Rozprávanie o zbojníckom kapitánovi.'' * [[2019]]: [[Mariana Čengel Solčanská]] ''Jánošík''. Príbeh zločinca Juraja Jánošíka odohrávajúci sa v posledných desaťročiach stavovských povstaní na území Uhorska je úplne zbavený romantizujúceho pátosu a ukazuje jeho osobnú tragédiu na pozadí krvavých udalostí === Vo filme === * [[1921]]: ''[[Jánošík (film z roku 1921)|Jánošík]]'' – prvý slovenský dlhometrážny film, americké financovanie; réžia: [[Jaroslav Siakeľ]], Jánošík: [[Theodor Pištěk (herec)|Theodor Pištěk]] * [[1935]]: ''[[Jánošík (film z roku 1935)|Jánošík]]'' – slovenský a český film; réžia: [[Martin Frič]], Jánošík: [[Paľo Bielik]] * [[1954]]: ''[[Jánošík (film z roku 1954)|Janosik]]'' – prvý poľský animovaný film; réžia: Włodzimierz Haupe a Halina Bielińska * [[1963]]: ''[[Jánošík I-II]]'' – dvojdielny slovenský film; réžia: [[Paľo Bielik]], Jánošík: František Kuchta * [[1974]]: ''[[Jánošík (film z roku 1974)|Janosik]]'' – poľský film; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko * [[1974]]: ''[[Jánošík (seriál z roku 1974)|Janosik]]'' – poľský 13-dielny TV seriál; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko * [[1976]]: ''[[Zbojník Jurko]]'' – slovenský animovaný film; réžia: [[Viktor Kubal]] * [[1987]]: ''Juro Jánošík'' - filmový prepis opery Jána Cikkera, Jánošíka stvárnil Ľ. Paulovič, réžia J. Zachar [https://www.csfd.cz/film/299607-juro-janosik/galerie/?type=1] * [[1991]]: ''[[Zbojník Jurošík]]'' – slovenský 28-dielny animovaný TV seriál; réžia: Jaroslav Baran * [[2009]]: ''[[Jánošík – pravdivá história]]'' – slovensko-poľsko-český film; réžia: [[Agnieszka Holland]] a Kasia Adamik, Jánošík: Václav Jiráček === V hudbe a divadle === * [[1934]]: ''[[Jánošík (opera)|Jánošík]]'', [[opera]] [[Alois Hába|Aloisa Hábu]] na vlastné libreto * [[1953]]: ''[[Juro Jánošík (opera)|Juro Jánošík]]'', [[opera]] [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] na libreto [[Štefan Hoza|Štefana Hozu]] * [[1969]]: ''[[Na skle maľované]]'' (''Na szkle malowane''), [[muzikál]] [[Katarzyna Gaertner|K. Gaertnerovej]] (hudba) a [[Ernest Bryll|E. Brylla]] (libreto) * [[1953]]: ''Jánošík'', [[balet]] [[Václav Kašlík|Václava Kašlíka]] na vlastné libreto === Vo výtvarnom umení === [[Image:Terchová - Socha Jánošíka detail.jpg|náhľad|Socha [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] Jánošík v [[Terchová|Terchovej]]]] Jestvuje nespočetné množstvo výtvarných spracovaní jánošíkovskej látky, z ktorých možno uviesť: * [[1988]]: ''Jánošík'', [[sochárske dielo]] [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] v [[Terchová|Terchovej]] == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Šmatláková | meno = Renáta | odkaz na autora = | titul = Jánošík a 100 rokov slovenskej filmovej kultúry | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | isbn = 9788085187878 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 104 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[Bitka pri Trenčíne]] * [[Kuruc (povstalecký vojak)]] * [[Pandur (cisársky ozbrojenec)|Pandúr]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Juraj Jánošík|s=Smrť Jánošíkova|s_štítok=Smrť Jánošíkova}} == Externé odkazy == * [http://www.czsk.net/dotyky/5_2002/janosik.html Odpočíva Jánošík na dne Liptovskej Mary?] * [http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/ O Jánošíkovi v Terchovskej sieni slávy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090401175235/http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/ |date=2009-04-01 }} * [http://janosik.terchova-info.sk/ Jánošík vo filme] * [http://jurojanosik.com/ Juraj Jánošík - informácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130606082438/http://jurojanosik.com/ |date=2013-06-06 }} * [http://tv.sme.sk/v/3027/jana-kurucarova-priblizuje-fakty-zo-zivota-juraja-janosika.html Jana Kurucárová približuje fakty zo života Juraja Jánošíka]{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KHWY-JTX Záznam o narodení a krste v matrike] – indexovaný záznam číslo 22 – farnosť Varín; pokrstený ako Georgÿ Janosik {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jánošík, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Terchovej]] [[Kategória:Zbojníci]] [[Kategória:Slováci odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]] 17xsxplr3mhqdx264s4fw9dh2eljoxb 8254820 8254771 2026-07-28T16:15:03Z LoverofBattle12 246706 8254820 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Jánošík | Rodné meno = | Portrét = Juraj-Jánošík-Smetanovy-sady-Hořice2011c.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = Umelcova fantázia. Socha Jánošíka z roku 1919, autor návrhu: František Úprka (1868 – 1929). | Dátum narodenia = {{H:title|krst|~}} [[23. január]]/[[16. máj]] [[1688]] | Miesto narodenia = [[Terchová]], [[Uhorsko]] | Dátum úmrtia = [[17. marec|17.]]/[[18. marec]] [[1713]] (25 rokov) | Miesto úmrtia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Uhorsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[zbojník]] | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Juraj Jánošík''' (iné zápisy: '''Juro Janošak''', '''Janošiak''', {{vjz|lat|''Georgii Janossik''}}{{#tag:ref|zo zápisnice súdnej [[pravota|pravoty]])<ref name="Hlavienka">{{Citácia knihy| priezvisko = Hlavienka| meno = Ján| priezvisko2 = a kolektív| meno2 = | titul = Jubilejný zborník Literárnohistorického múzea Janka Kráľa| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Literánohistorické múzeum J. Kráľa | miesto = Liptovský Mikuláš| rok = 1986| počet strán = 110| strany = |isdn = | jazyk = po slovensky,}}</ref>|group=pozn}}; {{H:title|krst|~}} [[23. január]]<ref name="Melicherčík">{{Citácia knihy| priezvisko = Melicherčík| meno = Andrej | odkaz na autora = | titul = Juraj Jánošík. Hrdina protifeudálneho odboja slovenského ľudu| vydanie = 1| vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha| rok = 1956| isbn =| kapitola = | strany = 149| jazyk = }}</ref>/[[16. máj]] [[1688]]<ref name="Sroka">{{Citácia knihy| priezvisko = Sroka| meno = Stanislaw Andzej | odkaz na autora = | titul = Jánošík. Pravdivá história karpatského zbojníka vydanie = 1| vydavateľ = Goralinga| miesto = Bratislava| rok = 2009| isbn = 978-80-970042-1-7| kapitola = | strany = 69| jazyk = po slovensky, preložené z poľského originálu Janosik. Prawdziwa historia karpackiego zbójnika}}</ref>, [[Terchová]]{{--}}† [[17. marec|17.]]/[[18. marec]] [[1713]], [[Liptovský Mikuláš]], popravený) bol [[Slováci|slovenský]] [[zbojník]]. Zromantizovaná verzia jeho života sa prostredníctvom ľudovej slovesnosti a [[Romantizmus (literatúra)|romantickej]] ([[Štúrovci|štúrovskej]]) literárnej tvorby zachovala ako slovenská národná legenda. == Jánošíkov život == === Sporný dátum narodenia === [[Súbor:Juraj Jánošík narodenie 25.1.1688.jpg|náhľad|Faksimile záznamu o pokrstení Juraja Jánošíka vo varínskej kronike zo dňa [[25. január|25. januára]] roku [[1688]].]] [[Súbor:Juraj Jánošík narodenie 16.5.1688.jpg|náhľad|Faksimile z varínskej farskej matriky o pokrstení Juraja Jánošíka zo dňa [[16. máj|16. mája]] roku [[1688]].]] [[Súbor:Varínska matrika.jpg|náhľad|Varínska farská matrika, v ktorej je dátum krstu Juraja Jánošíka.]] [[Súbor:Terchova-janosikovci.JPG|náhľad|Terchová, osada U Jánošíkov, kde sa narodil Juraj Jánošík.]] Narodil sa v roku [[1688]] asi štyri až päť kilometrov povyše [[Terchová|Terchovej]], pod vrchom [[Pupov]] na [[Kopanica|laze]] „u Janošuof“ (u Jánošov).<ref name="Antolová" /> Historici sa nezhodujú na presnom dátume jeho narodenia, respektíve jeho pokrstenia i na jeho rodičoch. Zo záznamov [[varín]]skej kroniky, kde ho pokrstili, vyplýva, že v rokoch 1688{{--}}1694 sa v Terchovej narodili štyria Jánošikovci. Prvý Juraj bol pokrstený [[25. január]]a [[1688]]. Kňaz Michal Smutko do [[Varín|varínskej]] kroniky latinsky zapísal: ''„Eadem die baptizavi infantem natum de Martin Janosik et Anna Czisznik cui datum est nomen Georgii. Patrini erant Jacobus Mergad et Barbara Kristofik de Terchova.“'' (''Dňa 25. tohože mesiaca som pokrstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Meriad a Barbora Krištofíková z Terchovej.'')<ref name="Sroka" /> Druhého pokrstili [[16. máj]]a [[1688]]. Jeho otec bol Michal, matka Barbora, rodená Cingelová. Mal staršieho brata Jána. Tretí Juraj Jánošík bol pokrstený 19. marca 1691. Jeho otec bol tiež Juraj a matka Anna, rodená Chorvatiková. Štvrtého Juraja Jánošíka pokrstili 21. septembra [[1694]]. Otcom bol Martin Jánošík a matka Anna, rodená Laculková. Vekový rozdiel bol viac ako päť rokov. Znamená to, že ak by išlo o tohto Juraja, v čase popravy by mal necelých dvadsať rokov. Meno Juraj bolo v Terchovej veľmi rozšírené.<ref name="Antolová" /> Kňaz Michal Smutko, ktorý krstil Juraja Jánošíka, začal viesť varínsku matriku od [[16. apríl]]a [[1686]]. Kniha má 646 strán a je viazaná v koži.<ref name="Sroka" /><ref name="Antolová">{{Citácia knihy| priezvisko = Antolová| meno = Ružena| odkaz na autora = | titul = Jánošík od skutočnosti k legende| vydanie = 1| vydavateľ = Múzeum Janka Kráľa| miesto = Liptovský Mikuláš | rok = 2013| isbn = 978-80-970184-9-8| kapitola = | strany = 120 | jazyk = po slovensky}}</ref> Historici dlho nepoznali dátum narodenia Juraja Jánošíka. V dokumentoch z jeho výsluchov sa dátum narodenia neobjavuje. Tradovalo sa, že v čase popravy mal 31 rokov. To by znamenalo, že sa narodil v roku [[1682]], čo je nepravdepodobné. Slovenský historik Rudo Brtáň publikoval v poľskom jazyku v roku 1968 článok, v ktorom popiera všeobecne prijímaný dátum Jánošíkovho narodenia (pokrstenia) – [[25. január]] [[1688]].<ref name="Sroka" /> Brtáň po preskúmaní matriky farského kostola vo Varíne zistil, že dovtedajšie identifikácie mnohých historikov vychádzali z faktu, že Jánošíkov brat Ján bol podľa farskej matriky Jurajovým mladším bratom. V protokole z hrdelného súdu nad Jánom Jánošíkom, ktorý sa uskutočnil pred Vianocami roku 1713 v kaštieli v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]], je zapísané, že Ján bol starším bratom Juraja Jánošíka a v uvedenom období už bol ženatý. Jána odsúdili na smrť za pomoc bratovi Jurajovi počas jeho zbojníčenia. Kľúčom k odhaleniu dátumu narodenia by mali byť jeho súrodenci. Podľa historika Ruda Brtáňa mal Jánošík staršieho brata Jána a mladšiu sestru Barbaru, pokrstenú [[8. apríl]]a [[1691]], ktorej krstným otcom bol rovnako ako u Juraja narodeného 16. mája 1688 Pavel Laurinčík. Je veľmi ťažké určiť presný dátum narodenia Juraja Jánošíka, najmä preto, lebo zachované listiny tento dátum neuvádzajú. Na základe zistenia, že Juraj Jánošík mal staršieho brata Jána a na základe dochovaných záznamov z jeho súdnej pravoty, Rudo Brtáň spochybnil v súčasnosti ustálený dátum Jánošíkovho narodenia. Podľa neho je pravdepodobné, že sa narodil v máji 1688 a bol pokrstený 16. mája 1688. Jeho rodičmi boli Michal Jánošík a Barbara Cingeľová.<ref name="Sroka" /> === Od kolísky ku kurucom === [[Súbor:Kuruc labanc csatajelenet1.jpg|náhľad|Obraz znázorňujúci boj kurucov a labancov (cisárske vojsko).]] Prvé roky svojho života prežil na terchovských lazoch v čase medzi dvoma významnými protihabsburskými povstaniami [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. Keď mal desať rokov, cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] dal v roku 1698 zváľať [[Strečniansky hrad]], aby potrestal rebelanstsvo [[Kuruci|kurucov]], ktorí ho okupovali. Po krátkom prechodnom období sa strečnianske panstvo dostáva do majetku sliezskeho Nemca grófa [[Ján Jakub Löwenburg|Jána Jakuba Löwenburga]]. Jeho sídlo bolo v kaštieli v [[Teplička nad Váhom|Tepličke]]. Bol to typický predstaviteľ viedenského [[Absolutizmus|absolutizmu]], veľkostatkár. Do jeho feudálneho panstva patrila, tak ako okolité dediny, [[Terchová]] a jej obyvatelia. Poddaní neboli spokojní s novými poriadkami. Mnohí sa vyhýbali poddanským povinnostiam. V roku [[1703]] [[František II. Rákoci]] vydal svoj manifest „''Recrudescunt inclytae gentis Hungariae vulnera''“, ktorým oslobodil poddaných bojujúcich pod jeho velením od feudálnych povinností. Vtedy mal Juraj Jánošík 15 rokov. Löwenburg, ktorý mal za manželku sestru Imricha Tököliho, sa vyhol šarvátkam a sporom s kurucmi, ktorí nezabudli na Tököliho účinkovanie. Poddaní na strečnianskom panstve žili s novou nádejou na zlepšenie ich života. Mnohí vstupovali do kuruckých radov. Je dosť pravdepodobné, že sa k ním vo veku asi 18 – 19 rokov (v roku [[1706]] alebo [[1707]]) pridal aj Juraj Jánošík. Možno ho zlákal nový bohatší život kuruckého vojaka, možnosť poznávať nové kraje i sloboda bez poddanských povinností. Ku kurucom ho zverbovali vojaci na výzvu plukovníka Viliama Winklera, veliteľa pešieho pluku povstalcov. Súpis vojakov bol vyhotovený 2. decembra 1707. Zapísaný je v ňom aj Juraj Jánošík.<ref name="Antolová" /> Niektorí historici sa domnievajú, že sa zúčastnil pamätnej [[Bitka pri Trenčíne|bitky pri Trenčíne]] [[3. august]]a [[1708]], keď kurucké vojská vedené Rákocim boli porazené [[Sigbert Heister|generálom Heisterom]].<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> === Cisársky vojak === Zo súdnych protokolov v pravote proti Jánošíkovi je zrejmé, že Jánošík opustil kurucké vojsko dávnejšie pred [[Satumarský mier|Satmárskym mierom]]. Pravdepodobne po porážke pri Trenčíne, keď kurucké vojsko ustupovalo na východ. Vrátil sa do Terchovej. Nezotrval tam dlho. Pravdepodobne na vyzvanie grófa Löwenburga sa pridal k cisárskej armáde, i keď to nemuselo byť dobrovoľné. O jeho účinkovaní v kuruckej armáde je v súdnych protokoloch len nepatrná zmienka. Vyplýva z nej však údaj, že bol zaradený do záložného oddielu, ktorý pôsobil na [[Bytčiansky zámok|Bytčianskom zámku]] ako strážny oddiel. Okrem iných povinností Jánošík bol zaradený do väzenskej služby. V zámockom väzení si odpykávali trest rebelanti a zbehovia. Jánošík strážil Tomáša Uhorčíka, zbojníckeho kapitána z horných Kysúc, ktorý pochádzal z [[Turzovka|Turzovky- časť Predmier]]. Obaja sa zakrátko stali priateľmi. Jánošík, ako sa uvádza v súdnom protokole, často drobnými službami pomáhal väznenému Uhorčíkovi. Pravdepodobne mu sprostredkoval spojenie s jeho zbojníckou skupinou. Jánošík neslúžil dlho v cisárskom vojsku. Jeho rodičia ho zo služby vykúpili.<ref name="Melicherčík" /> === Zbojnícke chodníčky === Nevedno ako utiekol Tomáš [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] z bytčianskeho väzenia. Podarilo sa mu však nadviazať kontakt a obnoviť staré priateľstvo s Jurajom Jánošíkom. Navštívil ho v Terchovej a navádzal ho na zboj. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] o tom vypovedal v jeho súdnej pravote. Nepriznal sa priamo, ale vraj videl jeho chuť zbojníčiť, navrhol mu, aby sa k nemu pridal. Prvým zbojom Juraja Jánošíka bol "výlet" na Moravu, odkiaľ si spolu s Uhorčíkovou družinou priniesol plátno na košele. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ho ešte predtým sprisahal, ako bolo vtedy zvykom medzi zbojníkmi. Bolo to okolo sviatku Michala dňa 29. septembra roku 1711.<ref name="Melicherčík" /> === Jánošík, zbojnícky kapitán === Ešte pred zimou roku [[1711]] sa [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] oženil s dcérou Jablunkovského baču Stoligu a odišiel s ňou do [[Klenovec|Klenovca]] v [[Malohont|Malohontskej stolici]], kde žil pod menom Martin Mravec. Zo zbojníckej družiny odišiel po súboji s Hvizdalom, ktorý zbojníkov nahováral, aby prepadli faru vo [[Varín]]e. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] s ním nesúhlasil, postavil sa proti nemu a prestal zbojníčiť.<ref name="Antolová" /> Uhorčíka na zboj zverbovali dvaja zbojníci Toporisko a Drozd. Na súde vypovedal, že na zboj sa dal náhodou. Keď sa vracal z Moravy, nečakane sa ocitol medzi zbojníkmi a pridal sa k nim proti svojej vôli. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] so skupinou zbíjal niekoľko rokov pred tým, ako sa k nemu pridal Jánošík. Jánošík sa po jeho odchode stal kapitánom Uhorčíkovej zbojníckej družiny. Stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ocenil jeho pomoc počas bytčianskeho väznenia, jeho osobné i veliteľské schopnosti, i keď nebol v zbojníckej skupine najstarší. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] ho, ako vypovedal Jánošík, sprisahal.<ref name="Melicherčík" /> ==== Zbojnícka prísaha ==== Nevedno, ako sa odohrávala zbojnícka prísaha a voľba kapitána. Informácie sa dajú čerpať len z ľudových povestí, poetickej tvorby, podľa ktorých sa zbojníckym kapitánom mohol stať len najmocnejší spomedzi zbojníckych kandidátov. Od tej chvíle, ako bol pasovaný kapitánskou valaškou, všetci členovia družiny ho museli poslúchať. Pri výbere kandidátov do zbojníckej skupiny sa postupovalo prísne. Napríklad likavských valachov, ktorí sa hlásili k Jánošíkovi do družiny, neprijali. Prečo sa tak stalo, nevedno. V zachovaných súdnych pojednávaniach sa uvádza znenie prísahy: ''„Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí ani v nešťastí. Tak mi Pánboh pomáhaj!“'' (citát)<ref name="Melicherčík" /> === Jánošíkova družina === [[Súbor:Väznenie Jánošíka a Uhorčíka v Hrachove.jpg|náhľad|Faksimile dokumentu z uväznenia Jánošíka a Uhorčíka v hrachovskom kaštieli.]] Z Jánošíkovho a Uhorčíkovho priznania na súde vieme, že boli: ;V družine Tomáša Uhorčíka * Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Mlynarčík Zradovský (alebo z Radoviesky, z Radovsky?<ref name="radostka">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://radostka.starabystrica.com/historia-obce.htm |dátum prístupu=2017-03-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160314195747/http://radostka.starabystrica.com/historia-obce.htm |dátum archivácie=2016-03-14 }}</ref> dnešná [[Radôstka]]) (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Bartek z [[Predmier (okres Bytča)|Predmiera]] (v čase súdu už nežil, bol popravený v [[Tešín]]e)<ref name="Hlavienka" /> * Ondráš alebo Ondrej, parobok z [[Dlhá nad Kysucou|Dlhej]] na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Bernatík z Novej Dediny (dnešná [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] na Kysuciach) * Vrábel zo [[Staškov]]a * Kovalovský z [[Raková (okres Čadca)|Rakovej]] * Jakub Chlastiak z [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnice]] * Bagar * Gábor z Valkovej? [[Valča|Valče?]] * Gawlow z Poľska * Vavrek z Poľska * Kováčik alebo Moravčík z Moravy * Ondráš z [[Dlhé Pole|Dlhého Poľa]] ;V družine Jánošíkovej (niektorí odišli, iní sa k nej pridali) * Jakub Chlastiak z Oščadnice * Huncaga, prezývaný Hunčiak, známy pod menom Juro Turiak zo Staškova * Plavčík z [[Dunajov]]a * Kováčik alias Moravčík z Moravy * Vavrek z Poľska * Ondráš Kundis z Dlhého Poľa * Ondráš alebo Ondrej, parobok z [[Dlhá nad Kysucou|Dlhej]] na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Bartek, ovčiar z Predmiera (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Pavol Gašparec, prezývaný Mlynarčík, Zradovskí (z Radoviesky?, dnešná [[Radôstka]])<ref name="radostka" /> (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne)<ref name="Hlavienka" /> * Ondráš Kundis z Dlhého Poľa * Orešiak z Poľska * Adam Šušolka z [[Turzovka|Turzovky]] * Pivovarčík z Jablonky * Zupica z [[Ostravice (okres Frýdek-Místek)|Ostravice na Morave]] * Kovalčík z [[Čeladná|Čeladnej]] na Morave * Holúbek z Mentelovíc (?) na Morave * Valičiak z Moravy * istý Tálik * jeden Dlhej na Kysuciach (Jánošík si nespomenul na meno)<ref name="Melicherčík" /><ref name="Sroka" /><ref name="Hlavienka" /> Nebol to stály kompaktný celok. Mnohí, ako vypovedal na súde Jánošík, prišli o život v bojoch alebo boli popravení, iní sa stratili vo víre dejín. ==== Pomocníci ==== * Juraj a Jakub Šutkovci (Šurtkovci) z [[Krásno nad Kysucou|Krásna]] boli prechovávači a zásobovači (zásobovali zbojníkov potravinami, „strovou“, strelivom a pušným prachom zo Zákopčia a niekedy aj skrývali). * „Z majera Jano (na ten čas Majer)“, dávali mu „prédu“ (korisť) a platili mu peniazmi. * V [[Kokava nad Rimavicou|Kokave]] ho v zime [[1712]] tri týždne skrýval Ondrej Kovalčík, s ktorým sa zjednal do služby za paholka. * Na Veľkú noc [[1712]] u krčmára Hvezáka v Krásne „dva pachtele“ (stará miera – sudy) piva vypili. Hvezdák vedel, že sú zbojníci. * Terchovská krčmárka, ktorej darovali strieborný pohár, dávala im tabak, nalievala pivo a pálenku a inak pomáhala. * Skrýval ho Rusniak v [[Radôstka|Radôstke]], jeho brat Ján alebo mlynár v Terchovej. * Útočisko našiel u Tomáša Uhorčíka v [[Klenovec|Klenovci]]. * Bača Sýkora a jeho syn Adam nosili jeho družine do hôr syr a žinčicu. * V Klenovci Ondrík (Dubrík) ho vzal za paholka, hoci vedel, že je zbojník. * Zabávali sa u krčmára v [[Dunajov]]e i v Terchovej.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Hlavienka" /> * V Terchovej ukrýval Jánošíka rechtor a hostinský Rafaj mu nosieval jedlo.<ref name="Antolová" /> === Zbojnícke previnenia a trestné činy === [[Súbor:Panoráma z Vyšehradu - panoramio.jpg|náhľad|Panoráma [[Žiar (pohorie)|Žiaru]] (z vrchu [[Vyšehrad (vrch v Žiari)|Vyšehrad]]). V tomto pohorí zbíjal Juraj Jánošík.]] [[Súbor:Hungary (1909) (14597252139).jpg|náhľad|Važec v časoch Juraja Jánošíka.]] [[Súbor:Strecno copperplate.jpg|náhľad|Hrad [[Strečniansky hrad|Strečno]] okolo roku [[1680]].]] [[Súbor:Strečno34.jpg|náhľad|Rieka [[Váh]] pod [[Strečno (hrad)|hradom Strečno]].]] [[Súbor:Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová (3).jpg|náhľad|Oravský dedinský dom z minulých storočí.]] Jánošík zbojníčil krátko, od jesene roku [[1711]] do zimy [[1713]]. V zime sa zbojníci skrývali v osadách, dedinách, na lazoch, a tak sa jeho hlavná činnosť odohrávala v roku 1712. Zbíjal v [[Trenčianska župa (Uhorsko)|Trenčianskej]], [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej]], [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčianskej]], [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej]], [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej]], [[Malohont|Malohontskej]] stolici a v [[Sliezsko|Sliezsku]]. Jánošík sa na súde nepriznal ku všetkým zbojníckym činom, a niektoré mu boli nespravodlivo prisúdené. Priamo sa zúčastnil na týchto: * V [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]] ozbíjali zemana Jána Radvanského z [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvane]], ktorý išiel na pohreb generálovi Štefanovi Petróczymu, ktorý umrel v [[Mošovce|Mošovciach]] 29. septembra [[1712]] a bol pochovaný v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]]. Pred tým, ako to urobili, chytili jedného poštára („počtarčika“), ktorý ich ponúkol tabakom. Od neho sa dozvedeli, že tade pôjde Radvanský. * V [[Žiar (pohorie)|Žiarskych]] vrchoch vzácne pušky, šabľu v striebornej pošve vzali zemanovi Pavlovi Révaymu zo [[Turčianska Štiavnička|Štiavničky]]. Prevážal sa v koči so svojou mladou manželkou na svadobnej ceste. Turiak si ponechal šabľu a strieborné nite, ktoré na Kysuciach niekomu daroval, o pušky sa podelili [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]], Chlastiak a Turiak, ktorý ju potom daroval voliarovi na Kysuciach. Pušku Turiakovi ukradol valach, ktorý utekal do Poľska. * Pod [[Strečniansky hrad|Strečnom]] zbojníci ozbíjali farára. Plavil sa na plti dolu [[Váh]]om. Jánošík si zobral jeho „metjenku“ (kožušinová kabanka, kožuštek), potom ju daroval Uherčíkovi, peniaze si podelili a minuli v [[Dunajov]]e na Kysuciach a spolu s nejakým Klenovčanom, Jánošíkovým spoluväzňom v [[Hrachovo|hrachovskom]] kaštieli. * Poniže [[Kraľovany|Kraľovian]] v Sokole zastavili plť, na ktorej sa po Váhu plavila „kňazovka“ (farárka), manželka evanjelického kňaza, pravdepodobne Andreja Brosika, zo [[Liptovský Ján|Svätého Jána]]. Ozbíjali ju o peniaze a šaty. Neprezradil, keď sa ho súd pýtal, „kde podel peníze a šaty a kto ich v ten čas pri [[Lipovec (okres Martin)|Lipovci]] previezol a kto bol „kalauzom“ (vodca, prievozník)“. Povedal, že cez Váh prešli poniže [[Žilina|Žiliny]]. Uviedol, že peniaze nevzali, a že farárkinu „metječku“ (kožušinová kabanka, kožuštek) a ostatné veci bratia Šutkovci (Šurtkovci) vzali. * Nepriznal sa, že 200 zlatých v striebre z pivnice ukradli pani Kaforke zo Žaškova. Uviedol, že jej vzali jeden „tolár cisársky“ (cisársky [[Toliar (historická minca)|toliar]]). * Jánošík s druhmi ozbíjal Ottlika Šándora. * Zemana Václava Zmeškala napadli v [[Malatínska dolina|Malatínskej doline]]. * Jánošík so svojimi druhmi na žilinskom popravisku tajne sňal z kolesa zbojníka Mikuláša Šusteka a potom ho pochovali. * Jánošík spolu s Uhorčíkom a Huncagom dvakrát prepadol kupca Jána Šipoša. Po prvý raz 5. októbra 1711 mu ukradli súkno, plátno ktoré predali „Martinkovi Krajčiemu (krajčiemu) z Jablonkova“ ([[Jablunkov]]?) a zvyšnú korisť predali Stoligovi v Beskydách. Dostali za to 70 zlatých, ktoré [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] požičal (dal?) Stoligovi, lebo [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] sa oženil s jeho dcérou. Šipoša ozbíjali druhý raz 10. mája 1712 pod Strečnom. Vzali mu pás a 4 zlaté. Keď ich v Terchovej prenasledovali hajdúsi, ukradnuté veci stratili. * Jánošík ozbíjal pod Strečnom Žilinčanov, vzal im kone a výstroj. * Pravdepodobne pod Strečnom Jánošíkovci ozbíjali pána Skalku z Trenčianskej (stolice?). Korisť si podelili a prstene rozdali dievčatám v Terchovej, hostinského dievčaťu Liti Jančinej, Vrabeličnej, krčmárovej žene, Katrene Mlynárovej a mladej deve Cinglovej. Zlaté veci zobral Plavčík z Dunajova, tri strieborné lyžice a paloš si vzal Jánošík. Ukryl ich v handlovských horách v jedli spolu s výzbrojou a patrónmi. Turiak, ktorý ušiel do Poľska, o tom všetkom vedel. O peniaze sa podelili a sedlo ukryli v mlynárovej stodole v Terchovej. * Kupcov, ktorí viezli víno, ozbíjali pod Vysokými Tatrami medzi Važcom a Štrbou. * Jánošík bol ešte pred súdom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] väznený na jeseň roku 1712 v hrachovskom kaštieli, z ktorého utiekol. Vtedy mu jeden valach, s ktorým bol uväznený, prezradil, že sa v koči do [[Liptov]]a preváža bohatá vdova po oficierovi Rudolfovi Scardonovi (Schardon, Chardon?). Po úteku priamo z väzenia sa vybral do Liptova a pri Garajovom potoku, medzi [[Východná (obec)|Východnou]] a [[Važec|Važcom]] ju ozbíjal. Boli pri tom jeho kamaráti. Drahocennosti ukryl pod skalu. Kamarátom dal pušku a pre seba si nechal dve parochne. Keď kamaráti odišli, batôžtek spod skaly vybral jeden valach a cennosti si nechal. Podľa obžaloby v [[Štrba|Štrbe]], vo Važci, v [[Liptovská Teplička|Tepličke]] a v niektorých osadách, najmä v Štrbe ukryl ukradnuté veci. Práve tam našli „partieku“ (batožina, veci, oblečenie) oficierovej vdovy. [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovská župa]] musela Schardonke vyplatiť náhradu. Tento zboj a zabitie [[Domaniža|domanižského]] farára sa stali pre Jánošíka osudnými. Predstavitelia župy sa rozhodli Jánošíka nájsť a potrestať.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Hlavienka" /> ==== Postrelenie domanižského farára ==== Prokurátor Alexander Čemický na súde, ktorému predsedal liptovský podžupan [[Okoličániovci|Ladislav Okoličáni]], obvinil Jánošíka, že: ''„... prepadol jednoho pána - plebana tak smrtelne ranil, že z takovej rany i umrieť musel.“'' (citát)<ref name="Hlavienka" /> Na otázku, kto zapríčinil vraždu niekdajšieho dôstojného pátra a plebána z [[Domaniža|Domaniže]], kto ich najal, alebo kto im to nariadil, Jánošík vypovedal, že ''„Dva tovarišia Plaučík z Dunajova a Turiak strelili naňho a on ten čas vodu pil na studnici a že od toho pána pátera nič nevzali a že ho Huncaga prestrelil“'' (pozn. výpoveď je doslovne prevzatá z dobového dokumentu o pravote Juraja Jánošíka).(citát)<ref name="Hlavienka" /> Krátko po poprave Juraja Jánošíka Turjaka-Huncagu za túto vraždu obesili v [[Liptovský Mikuláš|Svätom Mikuláši]].<ref name="Hlavienka" /> Jánošíkova výpoveď nie je celkom jasná, najmä veta: ''„on ten čas vodu pil na studnici a že od toho pána pátera nič nevzali a že ho Huncaga postrelil.“'' Nevedno, či pil vodu farár alebo Jánošík.<ref name="Hlavienka" /> Stalo sa to 4. septembra 1712 pri [[Fačkov]]e v Suchej doline. Vyplýva to zo zachovaných zápisov domanižskej fary, kde sa uvádza, že [[Juraj Vertík|„Juraj Vrtík“]] bol postrelený. Krvácajúceho zraneného priniesol do dediny kôň. Domanižský farár na následky zranenia 2. októbra 1712 zomrel. Pochovali ho 5. októbra 1712. V zápise z fary sa uvádza, že bol postrelený dvoma zbojníkmi ({{vjz|lat|a duobus praedonibus traiectus est}}).<ref>[http://media.domaniza.sk/Farnost/farnost3.htm Farnosť Domaniža] prístup 18. 4. 2017</ref> === Zlapanie Juraja Jánošíka === [[Súbor:Liptovský Mikuláš-Palúdzka - kaštieľ Vranovo.JPG|náhľad|Kaštieľ Vranovo v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši. Väzenie Juraja Jánošíka a Tomáša Uhorčíka.]] [[Súbor:Liptovský Mikuláš ((Palúdzka) text na Pamätníku Jánošíka2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa na vranovskom kaštieli v Palúdzke.]] Počas jednej Jánošíkovej návštevy v [[Malohont|malohontskom]] [[Klenovec|Klenovci]] u [[Tomáš Uhorčík|Tomáša Uhorčíka]] ([[Martin Mravec|Martina Mravca]]), ktorý tam žil so svojou manželkou ako hajdúch i ako paholok a valach, na jeseň v roku 1712 Jánošíka i Tomáša Uhorčíka zatkli a uväznili ešte s jedným [[Kokava nad Rimavicou|Kokavcom]] v [[Hrachovo|Hrachovskom]] kaštieli. Stalo sa tak po prepade banskobystrických kupcov na území Malohontskej stolice. Za chyteného zbojníka vyplácali odmenu 50 zlatých a za mŕtveho 25 zlatých. Vtedy s Jánošíkom bol v Klenovci Turiak-Huncaga. Ten utiekol do Poľska a pravdepodobne varoval ostatných členov Jánošíkovej družiny. Jánošíka obvinili z prepadov, ale podarilo sa mu preukázať nevinu a neúčasť na činoch, z ktorých ho obvinili. Pomohla mu intervencia podžupana Pavla Lániho. Podžupanovi sa odmenili líščími kožušinami a oštiepkami. [[Pavol Láni]] bol malohontský podžupan (1711{{--}}1714), banský podnikateľ. Bol stúpencom Františka II. Rákociho. V roku [[1706]] bol inšpektorom v manufaktúre v [[Dobšiná|Dobšinej]] a [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], ktorá vyrábala šable. Uhorčíka poznal už prv. Ten mu daroval vzácnu pušku, ktorú ukradol zemanovi Révayovi. Jánošík po rýchlom odchode z väzenia prepadol medzi Važcom a Východnou oficiersku vdovu.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> Zimu na prelome rokov 1712{{--}}1713 Jánošík využil na rýchle premiestňovanie sa z miesta na miesto, akoby tušil, že nie je nikde v bezpečí. Ukrýval sa v Klenovci ako valach u Štefánika, potom na Kysuciach v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]], [[Radôstka|Radôstke]] a opäť v Malohonte v Kokave u Tomáša Uhorčíka.<ref name="Melicherčík" /> Liptovskí župní predstavitelia po prepade Schardonky pri Východnej už nenechali nič na náhodu a rozhodli sa Jánošíka nájsť a zlapať. Liptovská sedria vyslala do Malohontu Emericha Kubínyiho. Stopu mu pomohol nájsť zbojník Mikuláš Šustek, ktorého súdili a popravili v Žiline. Pravdepodobne prezradil ho aj Turiak-Huncaga, ktorý vedel o jeho pobyte v Klenovci. Jánošíka a Tomáša Uhorčíka chytilo 25{{--}}30 drábov. Viedol ich zeman Andreánsky. Vtedy ešte netušili, že chytili Tomáša Uhorčíka. Poznali ho v Klenovci ako Martina Mravca. Uväznili ich v [[Palúdzka|Palúdzke]] pri Liptovskom Mikuláši v Paluďaiho kaštieli.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> === Hrdelný súd === Súdne pojednávanie sa začalo 16. marca [[1713]] v Liptovskom Mikuláši v Hanzelyho dome, ktorý je známy ako Illešházyovská kúria, Ehrlichovský alebo Seligovský dom. Stoličný dom dlho v Liptovskom Mikuláši nemali. Rozhodli sa pre neho na stoličnej kongregácii v roku 1712. Zakúpili Hanzelyho kúriu, ktorá sa nachádzala na sever od Pongrácovskej kúrie. V roku 1713 ju stavebne upravili pre stoličné potreby. Kúria bola v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia prestavaná. Od mája [[1956]] v nej sídli Múzeum Janka Kráľa. Niektorí historici, ako napríklad Rudo Brtáň, uvádzajú, že nie je spoľahlivo zistené, kde Jánošíka vypočúvali, obžalovali, súdili a mučili, lebo Stoličný dom (Hanzelyho kúria) práve v roku 1713 len dostavali.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> S Hanzelyho kúriou sa však spája tradícia súdu s Jánošíkom. Historik Andrej Melicherčík uvádza, že župné úrady v tých časoch súdili podľa práva, ktorý bol uložený v spise Štefana Verboczyho – {{vjz|lat}} „Tripartitum opus iuris consuetudinarii inclyti regni Hungariae“, ktorý bol vydaný v roku [[1515]] a doplnený kráľovskými dekrétmi v roku [[1625]] a [[1655]].<ref name="Melicherčík"/> Na inom mieste je uvedené, že Jánošíka súdili aj podľa „Civilného a trestného pravotného poriadku“ ({{vjz|lat}}„Directio methodica processus iudiciarii“), ktorého autorom bol Ján Kitonič. (citát)<ref name="Antolová" /> ==== Zloženie súdu ==== Súd viedol v zastúpení liptovského župana podžupan [[Okoličániovci|Ladislav Okoličáni]], verejným žalobcom bol prokurátor Alexander Čemický a úradným obhajcom bol Baltazár Paluďai. Súčasťou súdu bolo dobrovoľné priznanie Juraja Jánošíka ({{vjz|lat}} „Fassio Janossikiana“), otázky kladené Trenčianskou stolicou, dobrovoľné Jánošíkovo priznanie na otázku múdreho a opatrného Jána Šípoša, mešťana žilinského, otázky kladené Liptovskou stolicou, otázky pána Skalku, priznanie po mučení ({{vjz|lat}} ''Fassio Torturális'') a vyhlásenie rozsudku. [[Súbor:SK-Liptovsky Mikulas-Museum.jpg|náhľad|Bývalá Hanzelyho kúria, pravdepodobné miesto súdu Juraja Jánošíka.]] ==== Obžaloba ==== Prokurátor v obžalobe uviedol, že ''„Obžalovaný počas troch rokov istým diabolským duchom povzbudený a nadchnutý, bez bázne a strachu, nehľadiac na božský ani svetský zákon a jeho zákazy a pokuty, stal sa vodcom zbojníckej bandy a pridružiac si zbojníckych kamarátov, chodil po okolitých slávnych stoliciach: Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a iných, áno aj v Sliezsku, po horách a lesoch, na slobodných cestách kráľovských i na vodách, a zbojníckym, lúpežníckym spôsobom lúpil dobrých a statočných ľudí, zastavoval kupcov a iných pocestných, a opovážil sa ich zbíjať, zdierať, áno i raniť a mordovať. Ba čo viac, neostýchal sa vo dne v niektorých mestečkách a dedinách so svojimi zbojníckymi tovarišmi ľudí oberať, ako sa to menovite okolo Fačkova stalo, kde prepadli istého pána farára, a keďže sa im postavil na odpor a začal sa brániť, ranili ho tak, že následkom tej rany umrel. O podobných jeho bezbožných kúskoch ležia pred slávnym súdom mnohé listy a žaloby, ktoré dostatočne svedčia o jeho zbojstve.“'' (citát)<ref name="Antolová" /> ==== Dobrovoľná výpoveď ==== Jánošík potom dobrovoľne odpovedal na otázky zástupcov liptovskej a trenčianskej stolice, ktorí sa pýtali na jeho styky s Rákociho prívržencami. Na svojich tovarišov neprezradil takmer nič, snažil sa ich chrániť a zmiasť súd, lebo keď sa ho pýtali na Uhorčíka, povedal im, že zahynul v Kremnických vrchoch. Vtedy ešte nepoznali pravé meno Uhorčíka, ktorý sedel vo väzení v kaštieli v Palúdzke ako Martin Mravec. Nemenoval svojich tovarišov Adama Šušalku z Turzovky, Zupicu z Ostravice z Moravy, Kovalčíka z [[Čeladná|Čeladnej]], Valčíka z [[Valašské Meziříčí|Valašského Mezeříčí]], Holúbka z Mentelovíc na Morave (Metylovice u Frýdlantu nad Ostravicí ?) a Ondreja Kindisa zo Zborova. Neprezradil ani Tlučeka z Horelice, u ktorého sa ukrýval ani meno baču Stoligu z [[Jablunkov]]a, kde sa tiež skrýval. Potom ho konfrontovali so žilinským mešťanom Jánom Šipošom, ktorému ukradli súkno a plátno a ktorého peniaze Jánošík požičal Stoligovi. Potom ho konfrontovali so zlatníkom Jánom Skalkom, ktorému Jánošík a jeho tovariši ukradli sedem prsteňov, strieborné lyžice a paloš. Zástupcom Trenčianskej stolice, ktorí kládli tieto otázky, odpovedal viac-menej pravdivo. Celkom inak sa správal pri vypočúvaní zástupcov Liptovskej stolice. Z 29 otázok na 14 vôbec neodpovedal. Na desať otázok odpovedal nejasne. Len na päť otázok odpovedal konkrétne a zrozumiteľne. Zamlčal svoje styky s rákociovskými povstalcami po Satmárskom mieri, ozbíjanie vdovy po oficierovi pri Východnej a zemana Ladislava Zmeškala. Neodpovedal prečo a ako sňali Mikuláša Šusteka z kolesa na popravisku v Žiline – [[Rosinky|Rosinkách]]. Šustekovci boli Jánošíkovi priaznivci.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Kočiš | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Neznámy Jánošík | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = Bratislava | rok = 1986 | id = 72-109-86 | kapitola = | strany = 140 | jazyk = }}</ref> ==== Prokurátor žiada trest smrti ==== Potom sa začala hrdelná pravota. Slovo dostala obžaloba. Prokurátor Čemický okrem iného uviedol, že Jánošík bol kuruc. Navrhol napichnutie na kôl, na hák alebo na smrť lámaním na kolese. Žiadal, aby Jánošíka podrobili mučeniu. Mučením sa mala potvrdiť správnosť a vierohodnosť jeho dobrovoľnej výpovede. Potom na obhajobu Jánošíka vystúpil Baltazár Palugyai. Odmietol obžalobu a najmä obvinenie z vraždy, ktoré nebolo dokázané a malo podľa prokurátora zásadný význam v súdnom procese. Obhajca požadoval, aby obžalovaného oslobodili a zbavili pút. Zaujímavé je, že obhajca nežiadal konfrontáciu Jánošíka s Huncagom ani to, aby obžaloba predložila dôkazy, že Jánošík bol spolupáchateľom vraždy domanižského farára. Podľa historikov Jánošík bol miernej povahy, dobrosrdečný a nebol schopný zabíjať ľudí.<ref name="Melicherčík"/> Prokurátor odpovedal, že obhajoba v ničom nevyvrátila jeho argumenty, zdôraznil, že obžalovaný musí byť prísne potrestaný. Keďže bol už pokročilý čas súd sa rozhodol pokračovať v pojednávaní na nasledujúci deň 17. marca 1713. Na tomto pojednávaní sa súd rozhodol, že ''„...obžalovaný v dobrovoľnom priznaní svojich podporovateľov a ochrancov neodkryl, korisť a zboj kde uložil nepriznal a vo svojom priznaní mnoho nejasného a menej záväzne uviedol, ako aj preto, že priznal len to, na čo bol pýtaný a na niektoré otázky nechcel nič odpovedať, aby bol obžalovaný najprv ľahšiemu, potom i ťažšiemu mučeniu podrobený“''. (citát)<ref name="Melicherčík"/> ==== Mučenie ==== Mučenie malo rôzne podoby. Kat spaľoval obvineným pokožku, zapichoval žeravé hroty pod nechty, trhal nechty, drvil údy, naťahoval ľudí na škripec. Ak po takomto mučení sa nedokázala vina bol oslobodený. Bolo však pravidlom, že mučením ľudí zmrzačili. Jánošík počas tejto tortúry odpovedal len na sedem otázok a priznal ozbíjanie oficierskej vdovy a orabovanie zemana Ladislava Zmeškala. O svojej skrýši vypovedal veľmi nepresne a nejasne. Uviedol len, že sa nachádza ako sa ide z Jablonky na [[Klenovec]] k Cisárskym horám, v jednom buku, pri ktorom stojí jedľa „s vyťatou rukou“.<ref>http://www.teraz.sk/regiony/juraj-janosik-utekac-sperky-skrysa/40248-clanok.html</ref> Okrem údajov o ľuďoch v Malohonte, ktorým požičal menšie sumy peňazí, už nič nové neuviedol.<ref name="Melicherčík" /><ref name="Antolová" /> ==== Rozsudok a poprava ==== [[Súbor:Rozsudok smrti nad Jurajom Jánošíkom.jpg|náhľad|Faksimile rozsudku smrti nad Jurajom Jánošíkom.]] Jánošík sa po mučení opäť postavil pred súd. Prokurátor Čemický žiadal „''na základe artikul 13. z roku 1625, potom artikul 26. z roku 1655, taktiež Triparita artikul 15., ktoré prísne zakazujú podobné zločiny ..., aby tí zbojníci a lotrovia na hrdle prísne boli potrestaní, pak takoví obzvláštni zbojníci kolem, kolesom alebo hákom trestaní boli....''“ Po ňom vystúpil obhajca Baltazár Palugyai poukázal na poľahčujúce okolnosti, na Jánošíkov mladý vek i na to, že nikoho počas zbíjania nezabil a nezranil. Povedal že, keď jeho tovariši prepadli domanižského farára, tam nebol prítomný. Žiadal jeho oslobodenie. Potom stoličný súd vyniesol rozsudok: „''Poneváč predepsaný (obžalovaný) Juro Janošak zavrhujúce prikázaní jak božské, tak též zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek (pripravili), áno jako se z jeho vlastného vyznání zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže prestrelili a bezbožne zamordovali. Taktéž i jinších jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený''.“ (citát)<ref name="Antolová" /> Jánošík bol popravený toho istého dňa alebo 18. marca 1713. [[Liptovský Mikuláš]] si pravdepodobne musel zavolať najbližšieho kata z Levoče, Banskej Bystrice alebo Žiliny. Ten pravdepodobne Jánošíka aj mučil. To však v úradných záznamoch zo súdu nie je zachytené. Nie je známe ani miesto jeho popravy. Traduje sa, že miestom popravy boli Šibeničky vo [[Vrbica (Liptovský Mikuláš)|Vrbici]], neďaleko Liptovského Mikuláša.<ref name="Hlavienka" /> ==== Poprava zavesením na hák==== [[Súbor:Die Elster auf dem Galgen.jpg|náhľad|Dobová maľba popravy v stredoveku.]] Šľachtici v stredoveku v Uhorsku boli stínaní, obyčajný poddanský ľud, ktorý sa previnil bol vešaný na šibenici, lámaný na kolese alebo zavesený na hák. Bol to najbolestivejší trest smrti. Odsúdeného najprv napichli na železný hák pod rebro a potom ho vyzdvihli pod šibenicu. Zomieral pomaly. Háky sa spravidla zabodávali spredu i zozadu. Zavesenie na železné háky za rebrá odsúdeného sa uplatňovalo aj v stredovekom Japonsku. Trest smrti lámania na kolese spočíval v tom, že odsúdencovi boli zaživa zlomené kosti na tele, ktoré bolo pripevnené ku kolesu. Je to jeden z najstarších trestov smrti, ktoré súdy ukladali previnilcom. Bol to celkom bežný trest a patril medzi najtvrdšie. Odsúdenca nechali na kolese pomaly zomrieť. Kat, aby ukázal, že údy sú dobre polámané stočil odsúdenému ruky za chrbát a nohy ponad hlavu tak, aby sa jeho päty hlavy dotýkali zhora. Bol to potupný trest, horší ako šibenica. Napichnutie na kôl bol z najkrutejších trestov smrti. Odsúdencovi kat zarazil kôl do dolnej časti tela. Technika narazenia bola na celom svete takmer rovnaká. V niektorých krajinách odsúdenca položili na brucho, roztiahli mu nohy a kat mu vrazil kôl do tela. Kôl postavili do pripravenej jamy. Odsúdenec vlastnou váhou tlačil na kôl, ktorý sa mu vsúval do útrob. Boli aj iné varianty.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Monestier| meno = Martin| odkaz na autora = | titul = Historie trestu smrti| vydanie = 1| vydavateľ = Rybka Publishers| miesto = Praha| rok = 2001| isbn = 80-86182-05-3| kapitola = | strany = 407 | jazyk = po česky}}</ref> == Historické pramene == „Prameňom na poznanie historickej skutočnosti boli písomné dokumenty z hrdelnej pravoty – Protocollum J. comitatus Liptoviensis ab anno 1710 usque 1717. Sub nro 17., a to v jeho dodatku Series causarum criminalium od strany 537. Hrdelná pravota je opísaná na stranách 563{{--}}567 a v tom istom súdnom protokole na stranách 568{{--}}573 a na stranách 577{{--}}578 je dôležitá informácia o živote Juraja Jánošíka, ktorá vychádza zo zápisu hrdelnej pravoty proti Tomášovi Uhorčíkovi. V 17., čísle župného protokolu je latinsko-slovenský zápis o priebehu súdneho konania proti Jurajovi Jánošíkovi a ďalšie spisy dotýkajúce sa jeho vypočúvania.“ (citát)<ref name="Melicherčík"/> Pôvodné, originálne historické dokumenty z pravoty sa kdesi v 19. storočí stratili. Zachoval sa autentický opis, ktorý pravdepodobne urobil Janko Kráľ. Tento opis s pôvodinou porovnal a overil [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] 15. septembra 1844. Je v Slovenskom národnom múzeu v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Ďalšie dokumenty sa nachádzajú v múzeách v Liptovskom Mikuláši, v Štátnom archíve v [[Trenčín]]e a v Liptovskom múzeu v [[Ružomberok|Ružomberku]].<ref name="Melicherčík"/> == Jánošík a slovesná umelecká tvorba == Zbojníctvo prežívalo v Hornom Uhorsku a v Karpatoch obdobie najväčšieho rozmachu v 17. storočí a v prvej polovici 18. storočia. Poddanský ľud trpel a túžil po odplate. Z týchto pohnútok, snov i túžob v očiach ľudí boli zbojníci hrdinovia, ktorí bili pánov, pomstili sa krivdy na bezbrannom ľude. Ľudia ich milovali, rozprávali si o nich príbehy, z ktorých vznikali povesti, valasi na [[košiar]]och vymýšľali piesne, vkladali ich slová do hudobných prejavov. Ľudová slovesnosť už pred Jánošíkovým pôsobením v Karpatoch bola živá. Prvú zmienku o Jánošíkovi v tlači priniesli [[Banská Bystrica|banskobystrické]] „''Staré noviny liternjho uměnj''“ v roku [[1785]]. Pod titulkom „''Znamenita kázeň jednoho kazatele za duši hlavného zbojníka Jánošíka''“, ju napísal A. Doležal. Postava Juraja Jánošíka sa pomaly dostávala do ľudovej slovesnosti. Meno Jánošík, Janko, Janík, Janošek sa začalo objavovať v piesňach, povestiach, rozprávkach, porekadlách, prísloviach. Jánošíkovská tematika sa v literatúre začala objavovať v 18. storočí. V Tarnovského knižnici v Liptovskom Mikuláši je odpis zbojníckej piesne nazvanej „''Piesne o Jánošíkovi-zbojníkovi''“ uverejnený v zborníku, ktorý zapísal Pavol Križka. Iná verzia piesne o Jánošíkovi pochádza z [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy]] a jestvuje aj tretia verzia „''Jánossjk Liptowský Laupežnjk''“, ktorú zapísal Bohuslav Tablic. Ich vznik datoval Ján Vilikovský do [[80. roky 18. storočia|80.]] a [[90. roky 18. storočia|90. rokov 18. storočia]]. [[Súbor:Janko Kral.jpg|náhľad|Slovenský básnik [[Janko Kráľ]].]] Boli to [[štúrovci]], ktorí zbojnícku tradíciu pozdvihli na piedestál. Ako uvádza vo vlastnom životopise [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] zaujala ho poprava zbojníka Mateja Tatarku, keď na vlastné oči videl ako ho 22. októbra [[1829]] vo [[Vrbica|vrbickom]] chotári mečom sťali. V roku [[1831]] uverejnil vo Vlasteneckom kalendári výťah z testamentu Mateja Tatarku, ktorý zapísal rímskokatolícky kňaz Juraj Bartoš. V tom istom roku a potom na pokračovanie v rokoch [[1832]] a [[1833]] napísal článok „''O zbojství Jura Jánošíka, jináče''“, v ktorom po prvý raz podrobne uverejňuje takmer celú zápisnicu zo súdnej pravoty s Jurajom Jánošíkom. Čerpal z pôvodných archívnych materiálov, ktoré boli v Liptovskom stoličnom archíve. Janko Kráľ bol v čase popravy Mateja Tatarku ešte malý chlapec. Mama i stará mama mu o nej rozprávala a nezabudla spomenúť zbojníka Juraja Jánošíka. Keď [[Janko Kráľ]] dospel, mal 22 rokov, [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] mu umožnil preštudovať si spisy z hrdelnej pravoty s Jánošíkom. Podieľal sa na prepise súdneho konania s Jánošíkom, ktorý potom overil Fejérpataky-Belopotocký. Tento opis neskôr do zbierok [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] odovzdal [[Pavol Dobšinský]]. [[Janko Kráľ]], navštevoval okolité dediny, stretával sa s ľuďmi zapisoval si piesne, povesti a mnohé prebásnil. Janko Kráľ dobre poznal historické fakty o Jánošíkovi. Tie boli základom pre dodnes neprekonanú báseň [[Ján Botto|Jána Botta]] ''Smrť Jánošíkova''. Patrí k pilierom romantickej poézie, ktorú preslávili aj [[Samo Chalupka]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Janko Čajak]] a iní. Práve v tej dobe sa začal rozkvet jánošíkovskej tematiky, ktorý bol povýšený na nadnárodnú veľkosť a zmytologizoval podobu Jánošíka.<ref name="Antolová" /> V roku 2019 napísala [[Mariana Čengel Solčanská]] román Jánošík, ktorý osobnosť demýtizuje. "''Som presvedčená, že ak ho ostatní zločinci akceptovali ako svojho vodcu, musel byť mimoriadne chladnokrvný, brutálny a schopný mimoriadnych stratégií i zločinov."'' <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čengel Solčanská|meno=Mariana|titul=Režisér, šialené povolanie.|periodikum=Romboid|vydavateľ=AOSS|miesto=Bratislava|dátum=2018|ročník=53|číslo=8|strany=52 - 65|issn=0231-6714}}</ref> == Jánošíkovské témy v umení == === V literatúre === * [[1785]]: anon.: "Znamenitá kázeň gednoho Kazatele za dnu hlavnjho zbognjka Jánošjka." ''Staré noviny liternjho uměnj'', máj 1785. * [[1809]]: [[Bohuslav Tablic]] "Jánossjk Liptowský Laupežnjk." ''Slowensstj Werssowcy. Collecta revirescunt. Swazek druhý.'' * [[1814]]: [[Pavol Jozef Šafárik]] "Slawenj Slowanských pacholků," a "Poslednj noc." ''Tatranská Můza s ljrau Slowanskau.'' * [[1829]]: [[zeman]] [[Ján Čaplovič]] "Räuber." ''Gemälde von Ungern.'' * [[1832]]: [[zeman]] [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] "O zbogstwj Gura Jánossjka, gináče Jánossjaka řečeného, rodilého z Ťarchoweg zbognjků a laupežnjků hlawnjka (hadnáďa)." ''Nowý y Starý Wlastenský Kalendář na rok Páně 1832.'' * [[1845]]: [[zeman]] [[Štefan Marko Daxner]] "Poklad Jánošíkou." ''Orol Tatránski.'' * [[1846]]: [[Ján Botto]] "Pjeseň Jánošíkova." ''Holubica, Zábavník Levočskích Slovákou.'' * [[1846]]: [[Samo Chalupka]] "Jánošíkova náumka." ''Orol Tatránski.'' * [[1862]]: [[Ján Botto]] "Smrť Jánošíka. Romanca." ''Lipa.'' – Neskôr proti Bottovej vôli premenované na "Smrť Jánošíkova." * [[1867]]: [[zeman]] [[Jonáš Záborský]] ''Jánošíkova večera. Činohra v štyroch dejstvách s úzadím historickým.'' Príloha k časopisu ''Sokol.'' * [[1868]]: [[Samo Chalupka]] "Likavský väzeň." ''Spevy Sama Chalupku.'' * [[1871]]: [[Gustáv Lojko Tisovský]] "Jánošíkov stôl," a "Jánošíkova podkova." ''Vybrané básne a rozprávky.'' * [[1875]]: [[Ján Čajak]] "Jánošíkova náhrada. Prostonárodné podanie." ''Básne.'' * [[1875]]: "Jánosík és társai." ''Nyitramegyei Szemle.'' * [[1880]]: [[Michal Vrba-Skačanský|Miško Skačanský]] ''Jánošík, smutnohra v piatich jednaniach.'' * [[1884]]: August Wrześniowski "Hystorya o Janosiku." ''Pamięci Towarzystwa Tatrzańskiego.'' * [[1884]]: [[Alois Jirásek]] "O Jánošíkovi." ''Staré pověsti české.'' * [[1889]]: [[Pavel Beblavý]] "Jánošík, povesť o hrdinovi a dobrodincovi ľudu zo XVII. storočia." ''Slovenské pohľady.'' – Seriál neskôr vydaný ako román. * [[1893]]: [[Július Žorna|Dobrý Slovák]] ''Jánošík, Junák svobody; Povesť zašlých časov.'' – Vydané v USA. * [[1894]]: [[zeman]] [[Jonáš Záborský]] "Smrť Jánošíkova, Pospolitá povesť." ''Slovenské pohľady.'' – Posmrtné vydanie. * [[1894]]: [[Gustáv Maršall-Petrovský]] ''Jánošík, kapitán horských chlapcov. Jeho búrlivý život a desná smrť. Román.'' – Vydané v USA; neskôr aj v rámci súborného diela GMP z r. 1966 (Obzor Petrovec – Tatran Bratislava). * [[1900]]: [[Karol Salva|K. S. Čebratský]] ''Janošík: Prvá rozprávka o Janošíkovi a ešte iné rozprávky.'' * [[1900]]: [[George J. Krajsa]] ''Janosik.'' – Vydané v USA. * [[1905]]: [[Kazimierz Przerwa-Tetmajer]] "Legenda o Janosikowej śmierci." ''Poezje.'' * [[1907]]: Karel V. Prokop ''Jánošík: drama o pěti dějstvích.'' * [[1907]]: [[Karol Dubravý]] ''Jánošík: Život a smrť vodcu zbojníkov horňouhorských.'' * [[1910]]: [[Jiří Mahen]] ''Jánošík.'' * [[1920]]: [[Františka Svobodová-Goldmanová]] ''Jánošík – historické dráma v 5 dejstvách.'' * [[1929]]: [[Adam Žiar]] ''Janošíkova láska, slovenská povesť v 5 obrazoch.'' * [[1930]]: Arnošt Caha ''Jánošík, kapitán dobrých horních chlapců (dějepisná povídka z počátku XVIII. století).'' * [[1932]]: [[Ferko Urbánek]] ''Jánošíkov poklad, Zdramatizovaná báj slovenského ľudu vo 4. dejstvách.'' * [[1933]]: [[Ján Hrušovský]] "Jánošík." ''Slovenská politika.'' – Seriál neskôr vydaný ako román. * [[1937]]: Stanisław Ryszard Dobrowolski ''Janosik z Tarchowej.'' * [[1941]]: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ''Jánošík: hrdinská hra v 4 dejstvách a 10 obrazoch.'' * [[1943]]: [[Mária Rázusová-Martáková]] ''Jánošík: veršovaná dráma v piatich dejstvách.'' * [[1947]]: Stanisław Nedza-Kubiniec ''Janosik: poemat o zbójniku, który chciał porównać świat.'' * [[1955]]: [[Mária Rázusová-Martáková]] ''Rozprávky o Jánošíkovi.'' * [[1955]]: [[Anton Lysonek]] ''Jánošíkova odplata: hra v troch dejstvách so spevmi a tancami.'' * [[1958]]: Jalu Kurek ''Janosik...'' * [[1958]]: Miloš Malý ''Jánošík a jeho horní chlapci.'' * [[1964]]: Käthe Altwallstädt "Janosik und die Studenten." ''Die blaue Rose: Märchen aus Polen.'' * [[1964]]: Vlastimil Milota ''Ja musím byť zbojník.'' – Historický román o Jánošíkovi. * [[1970]]: [[Stanislav Štepka]] ''Jááánošííík.'' – Rekordný počet 501 repríz slovenskej hry (pred obnovenou premiérou 2000). * [[1972]]: Tadeusz Kwiatkowski ''Janosik.'' – Kreslené rozprávanie/comics. * [[1972]]: [[Štefan Gráf]] ''Jur Jánošiak.'' – Paralelné slovenské vydanie v Srbsku a na Slovensku. * [[1973]]: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ''Jánošíkovci: sociálna balada.'' * [[1974]]: Karel Steigerwald ''Juro Jánošík: hra ve 2 dějstvích a 6 obrazech.'' * [[1976]]: Viera Gašparíková a Teresa Komorowska ''Zbójnicki dar. Polskie i słowackie opowiadania tatrzańskie.'' * [[1977]]: Paweł Łysek ''Jano i jego zbójniccy kamraci.'' – Vydané v Anglicku. * [[1978]]: [[Milan Ferko]] ''Jánošík.'' – Trojzväzkový román. * [[1979]]: Viera Gašparíková a Teresa Komorowska ''Povesti o zbojníkoch zo slovenských a poľských Tatier.'' * [[1979]]: [[Ľubomír Feldek]] ''Jánošík podľa Vivaldiho.'' * [[1980]]: [[Margita Figuli]] ''Balada o Jurovi Jánošíkovi.'' * [[1980]]: Anton Habovštiak ''Jánošíkova studnička.'' * [[1981]]: Václav Cibula, text, a Zdenek Mlčoch, ilustrácie, ''Jánošík.'' * [[1980]]: [[Ladislav Ťažký]] ''Jánošíkova slza.'' * [[1984]]: Andrzej Kijowski ''O dobrym naczelniku i nezłomnym rycerzu.'' * [[1985]]: John H. Hausner ''"Jánošík, We Remember!" And Other Poems.'' – Vydané v USA. * [[1985]]: Jan Dvořák, Krystyna Milobodska a Jozef Mokoš ''Jánošík: Tri bábkové etudy.'' * [[1986]]: [[Božena Plocháňová]] ''Jánošíček.'' * [[1993]]: Mojmír Groll ''Jánošík podľa Uhorčíka.'' * [[1993]]: Василь Iванович Сави ''Яносик, польська народна казка.'' – Vydané po poľsky pod ukrajinským titulom na Ukrajine; obrázková knižka. * [[1994]]: [[Anton Marec]] ''Jánošík, Jánošík... (33 povestí o slávnom zbojníckom kapitánovi).'' * [[2004]]: Zuzana Krížková a Magdaléna Horváthová – ''Juraj Jánošík. Rozprávanie o zbojníckom kapitánovi.'' * [[2019]]: [[Mariana Čengel Solčanská]] ''Jánošík''. Príbeh zločinca Juraja Jánošíka odohrávajúci sa v posledných desaťročiach stavovských povstaní na území Uhorska je úplne zbavený romantizujúceho pátosu a ukazuje jeho osobnú tragédiu na pozadí krvavých udalostí === Vo filme === * [[1921]]: ''[[Jánošík (film z roku 1921)|Jánošík]]'' – prvý slovenský dlhometrážny film, americké financovanie; réžia: [[Jaroslav Siakeľ]], Jánošík: [[Theodor Pištěk (herec)|Theodor Pištěk]] * [[1935]]: ''[[Jánošík (film z roku 1935)|Jánošík]]'' – slovenský a český film; réžia: [[Martin Frič]], Jánošík: [[Paľo Bielik]] * [[1954]]: ''[[Jánošík (film z roku 1954)|Janosik]]'' – prvý poľský animovaný film; réžia: Włodzimierz Haupe a Halina Bielińska * [[1963]]: ''[[Jánošík I-II]]'' – dvojdielny slovenský film; réžia: [[Paľo Bielik]], Jánošík: František Kuchta * [[1974]]: ''[[Jánošík (film z roku 1974)|Janosik]]'' – poľský film; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko * [[1974]]: ''[[Jánošík (seriál z roku 1974)|Janosik]]'' – poľský 13-dielny TV seriál; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko * [[1976]]: ''[[Zbojník Jurko]]'' – slovenský animovaný film; réžia: [[Viktor Kubal]] * [[1987]]: ''Juro Jánošík'' - filmový prepis opery Jána Cikkera, Jánošíka stvárnil Ľ. Paulovič, réžia J. Zachar [https://www.csfd.cz/film/299607-juro-janosik/galerie/?type=1] * [[1991]]: ''[[Zbojník Jurošík]]'' – slovenský 28-dielny animovaný TV seriál; réžia: Jaroslav Baran * [[2009]]: ''[[Jánošík – pravdivá história]]'' – slovensko-poľsko-český film; réžia: [[Agnieszka Holland]] a Kasia Adamik, Jánošík: Václav Jiráček === V hudbe a divadle === * [[1934]]: ''[[Jánošík (opera)|Jánošík]]'', [[opera]] [[Alois Hába|Aloisa Hábu]] na vlastné libreto * [[1953]]: ''[[Juro Jánošík (opera)|Juro Jánošík]]'', [[opera]] [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] na libreto [[Štefan Hoza|Štefana Hozu]] * [[1969]]: ''[[Na skle maľované]]'' (''Na szkle malowane''), [[muzikál]] [[Katarzyna Gaertner|K. Gaertnerovej]] (hudba) a [[Ernest Bryll|E. Brylla]] (libreto) * [[1953]]: ''Jánošík'', [[balet]] [[Václav Kašlík|Václava Kašlíka]] na vlastné libreto === Vo výtvarnom umení === [[Image:Terchová - Socha Jánošíka detail.jpg|náhľad|Socha [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] Jánošík v [[Terchová|Terchovej]]]] Jestvuje nespočetné množstvo výtvarných spracovaní jánošíkovskej látky, z ktorých možno uviesť: * [[1988]]: ''Jánošík'', [[sochárske dielo]] [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] v [[Terchová|Terchovej]] == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Šmatláková | meno = Renáta | odkaz na autora = | titul = Jánošík a 100 rokov slovenskej filmovej kultúry | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | isbn = 9788085187878 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 104 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[Bitka pri Trenčíne]] * [[Kuruc (povstalecký vojak)]] * [[Pandúr (cisársky ozbrojenec)|Pandúr]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Juraj Jánošík|s=Smrť Jánošíkova|s_štítok=Smrť Jánošíkova}} == Externé odkazy == * [http://www.czsk.net/dotyky/5_2002/janosik.html Odpočíva Jánošík na dne Liptovskej Mary?] * [http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/ O Jánošíkovi v Terchovskej sieni slávy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090401175235/http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/ |date=2009-04-01 }} * [http://janosik.terchova-info.sk/ Jánošík vo filme] * [http://jurojanosik.com/ Juraj Jánošík - informácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130606082438/http://jurojanosik.com/ |date=2013-06-06 }} * [http://tv.sme.sk/v/3027/jana-kurucarova-priblizuje-fakty-zo-zivota-juraja-janosika.html Jana Kurucárová približuje fakty zo života Juraja Jánošíka]{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KHWY-JTX Záznam o narodení a krste v matrike] – indexovaný záznam číslo 22 – farnosť Varín; pokrstený ako Georgÿ Janosik {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jánošík, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Terchovej]] [[Kategória:Zbojníci]] [[Kategória:Slováci odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]] 4fs1fse1w4lh100ab4c9ttcoy8swq0a Operácia Barbarossa 0 26413 8254888 8242787 2026-07-28T18:46:21Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254888 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Operácia Barbarossa |súčasť= bojov na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] |obrázok= Bundesarchiv Bild 146-1989-030-27, Russland, Infanterie vor brennendem Haus.jpg |text k obr= Nemeckí vojaci prechádzajú okolo horiacej obce, Sovietsky zväz október 1941. |dátum= [[22. jún]] [[1941]]&nbsp;–&nbsp;[[december]], [[1941]] |miesto= Západ [[ZSSR]] |casus= Rozpínavá politika [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] |územie= |výsledok= Úspešný nemecký vpád do ZSSR *obsadenie rozsiahlych oblastí na západe krajiny *ťažké straty Červenej armády *Nemecké sily neúspešné pri dosahovaní strategických cieľov ** nebola dosiahnutá [[Volga]] ** nebola obsadená [[Moskva]], [[Leningrad]] ani [[Astrachaň]] ** ZSSR nebolo porazené [[blesková vojna|bleskovou vojnou]]. |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] <br /> {{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] <br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <br /> [[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] <br /> [[Súbor:Flag of Finland.svg|22px|border]] [[Fínsko]] <br /> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Prvá slovenská republika|Slovensko]] <br /> [[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] |velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalin]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Semion Timošenko|S.K. Timošenko]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Kliment Vorošilov|K.J. Vorošilov]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Fiodor Isidorovič Kuznecov|F.I. Kuznecov]]<br />([[Sovietsky Severozápadný front|Severozápadný front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Dimitrij Grigorievič Pavlov|D.G. Pavlov]]<br />([[Sovietsky Západný front|Západný front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Michail Petrovič Kirponos|M.P. Kirponos]]<br />([[Sovietsky Juhozápadný front|Juhozápadný front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Ivan Vladimirovič Ťjulenev|I.V. Ťjulenev]]<br />([[Sovietsky Južný front|Južný front]]) |velitel2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]]<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Wilhelm Ritter von Leeb]]<br />([[Skupina armád Sever]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Fedor von Bock]]<br />([[Skupina armád Stred]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Gerd von Rundstedt]]<br />([[Skupina armád Juh]])<br />atď. |sila1= 2&nbsp;700&nbsp;000 mužov<br />24&nbsp;000 tankov<br />9&nbsp;917 lietadiel |sila2= 3&nbsp;900&nbsp;000 mužov<br />6&nbsp;000 tankov, stíhačov tankov a útočných diel<br />2&nbsp;255 až 3&nbsp;664 lietadiel |straty1= 802&nbsp;191 padlých<br />2&nbsp;335&nbsp;482 ranených a nezvestných<br />20&nbsp;500 lietadiel |straty2= 174&nbsp;000 padlých<br />36&nbsp;000 nezvestných<br />604&nbsp;000 ranených<br />2&nbsp;093 lietadiel |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Operácia Barbarossa''' ({{v jazyku|deu|''Unternehmen Barbarossa''}}; {{V jazyku|rus|''План Барбаросса''}}) je kódové označenie pre [[Invázia (vojenstvo)|inváziu]] vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] do [[Sovietsky zväz|ZSSR]], ktorá otvorila [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] a začala vojenskú kampaň označovanú taktiež ako [[Veľká vlastenecká vojna]]. Operácia Barbarossa sa začala [[22. jún]]a [[1941]] a skončila v decembri [[1941]], kedy vyčerpaná nemecká armáda nedokázala v ťažkých zimných podmienkach a za silnejúceho odporu [[Červená armáda|Červenej armády]] pokračovať vo svojom postupe a prešla do obrany. Aj keď možno nemecké ťaženie v priebehu Barbarossy považovať za víťazné, pretože Sovietsky zväz utrpel katastrofické porážky a ťažké straty, ktorého pripravili o najsilnejšie armádne celky, čím bola jeho schopnosť viesť vojnu silne naštrbená, išlo o nemecké víťazstvo veľmi draho zaplatené a nedostačujúce, pretože nestačilo na to, aby bol [[Sovietsky zväz|ZSSR]] zlomený, keďže [[Nacistické Nemecko|Veľkonemecká ríša]] a jej spojenci (hlavne [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]) si dlhodobú vojnu nemohli dovoliť. V nasledujúcich rokoch sa začala presadzovať prevaha priemyslu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] (hlavne [[Sovietsky zväz|ZSSR]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a ich rastúce bojové skúsenosti takým spôsobom, že mu Nemecko a jeho satelity nakoniec nedokázali vzdorovať. Bojové operácie však rovnako podlomili bojaschopnosť Sovietskeho zväzu. Krajina sa z ťažkých porážok leta a jesene 1941 a ich dôsledkov spamätávala až do roku 1943, kedy sa sovietskym vojskám podarilo definitívne získať iniciatívu nezvratne na svoju stranu. == Prípravy == Nacistické Nemecko bolo od začiatku ideologickým nepriateľom Sovietskeho zväzu. Tento fakt sa prejavil napríklad už počas [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny v Španielsku]]. Nebolo tomu tak ale po celú dobu. Medzivojnová nemecká Weimarská republika nemohla prevádzkovať plnohodnotnú armádu. V roku 1922 však došlo k podpisu tzv. [[Rapallská zmluva (1922)|Rapallskej zmluvy]] medzi oboma krajinami. V tajných dodatkoch k zmluve obe krajiny spolupracovali na vývoji zbraní. Na sovietskom území mohli nemecké sily testovať tanky a cvičiť letcov, čo im priamo zakazovala Versailleská zmluva. Spolupráca Nemecka a Sovietskeho zväzu bola však výhodná obojstranne. Sovietski inžinieri aj fabriky získali pri spolupráci na vývoji tankov veľa vlastných skúseností, nehovoriac o skúsenostiach dôstojníkov, ktorí si mohli vymieňať poznatky so svojimi nemeckými kolegami. Vzájomné vzťahy sa postupne ochladzovali po Hitlerovom nástupe k moci. Krátko pred koncom leta 1939 však Stalin a Hitler našli spoločnú reč v zahraničnej politike a v priebehu krátkej doby pripravili spoločný plán útoku na Poľsko a rozdelenie sféry vplyvu vo Východnej Európe (tzv. [[pakt Ribbentrop-Molotov]]). Obe krajiny sa od tejto dohody a najmä jej tajných dodatkov postupne odkláňali. [[Súbor:Fall Barbarossa 1.jpg|náhľad|vľavo|Originál nemeckého plánu útoku na Sovietsky zväz v rozkaze č. 21.]] [[18. december|18. decembra]] [[1940]] vydal [[Adolf Hitler|Hitler]] tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí Sovietskeho Ruska. Ospravedlnením mal byť fakt, že sa ich [[Červená armáda]] chystá napadnúť a drží v blízkosti hraníc 190 divízií. To, či boli prípravy na útok na Nacistické Nemecko skutočným dôvodom sústredenia sovietskych vojsk na Sovietsko-Nemeckých hraniciach, dodnes nebolo celkom dokázané. Hitler o napadnutí ZSSR písal aj vo svojej knihe ''Mein Kampf'', ako o zákonitom práve na životný priestor nemeckého národa (nem. ''[[Lebensraum]]''). Lákalo ho najmä nerastné bohatstvo, či už išlo o [[ropa|ropu]] na [[Kaukaz]]e, [[uhlie]] a [[železná ruda|železnú rudu]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], či úrodnú pôdu, ktorej plody mohli živiť jeho rastúcu ríšu. Nemenej podstatná bola likvidácia [[ZSSR]] ako potenciálneho [[geopolitika|geopolitického]] a [[ideológia|ideologického]] nepriateľa, či možnosť získania miliónov [[Slovania|Slovanov]] a ostatných národov tejto časti sveta ako lacnej pracovnej sily. Spočiatku nebol Hitler a generálny štáb ([[OKW]]) zajedno ohľadom cieľov operácie. Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových jednotiek, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily [[Červená armáda|Červenej armády]] mali byť obkľúčené a zničené západne od riek [[Dneper]] a [[Západná Dvina]]. Po čom mala nasledovať postupná likvidácia zvyšku obkľúčených sovietskych vojsk. Nemecké jednotky mali postúpiť na líniu [[Archangeľsk]]&nbsp;–&nbsp;[[Volga]]&nbsp;–&nbsp;[[Astrachaň]], čo by nemalo trvať dlhšie ako 2 až 3 mesiace. Hitler predpokladal, že [[Červená armáda]] nebude klásť efektívny odpor a nemecký [[blitzkrieg]] ju v krátkej dobe načisto vyradí z boja, čo by znamenalo, že bojové operácie budú ukončené ešte pred začiatkom zimy. Sovietske najvyššie velenie na čele so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] ignorovalo všetky varovania, že sa ho Nemecko chystá napadnúť. Tupo sa spoliehal na [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt]], ktorý s Nemeckom uzavrel [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] v [[august]]e [[1939]] a akékoľvek spravodajské informácie považoval za dezinformáciu a britskú propagandu. V súlade so Stalinovým názorom potom napr. považoval za dezinformáciu všetky správy o nepriateľskej činnosti aj veliteľ rozviedky červenej armády gen. [[Filipp Ivanovič Golikov|Golikov]]. V tomto ho podporovali aj nemecké dezinformácie, ktoré napr. tvrdili, že nemecké jednotky sa presunuli do Poľska, aby boli mimo dosahu britského letectva. Rovnako tvrdili, že ide o krycí manéver pred [[Operácia Seelöwe|útokom na Britské ostrovy]]. [[5. marec|5. marca]] [[1941]] sovietsky špión [[Richard Sorge]] zhotovil a zaslal do ZSSR fotokópie prísne tajných [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentropových]] telegramov nemeckému veľvyslancovi Ottovi v [[Tokio|Tokiu]] o plánovanom útoku Nemecka proti ZSSR v druhej polovici júna. O niečo neskôr, [[19. máj]]a Sorge oznámil do Moskvy presné správy o sústredení 150 nemeckých divízií na západných hraniciach ZSSR. [[15. jún]]a, týždeň pred nemeckým útokom dokázal napriek veľkému nebezpečenstvu a ohrozeniu vlastného života zaslať krátku správu, ktorá hovorila, že Nemci zaútočia [[22. jún]]a. Na presvedčenie Stalina to však nestačilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Adamec | meno = Jan | autor = Adamec, J | odkaz na autora = | titul = Prečo v júni 1941 Stalin neveril svojmu najlepšiemu špiónovi? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/preco-v-juni-1941-stalin-neveril-svojmu-najlepsiemu-spionovi | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-25 }}</ref> Nestačilo ani to, že od októbra 1940 do júna 1941 narušilo západné štátne hranice ZSSR 185 nemeckých lietadiel. Tieto lietadlá zámerne prenikali nad územie Sovietskeho zväzu, aby fotografovali vojenské objekty. Len v máji a júni 1941 sovietski pohraničníci zadržali 461 narušiteľov hraníc. Nemci navyše vysadzovali na sovietskom území diverzné skupiny so zbraňami a rádiostanicami. Jeden deň pred vpádom do krajiny informoval pohraničné jednotky o pláne vpadnúť do krajiny nemecký dezertér, komunista Alfred Liskow (zajatca onedlho sovietske orgány na Stalinov príkaz zlikvidovali<ref>Hughes-Wilson, J., 1999, ''Military Intelligence Blunders.'' Carroll & Graf Publishers, Inc., New York, s. 57</ref>). Ale po tom, čo podobné informácie podal aj špión na nemeckom veľvyslanectve v Moskve, napokon Stalin na nátlak generálneho štábu nariadil bojovú pohotovosť, ale s poznámkou, že možno ide iba o provokáciu. Táto informácia sa však dostala k jednotkám neskoro&nbsp;–&nbsp;v skorých ranných hodinách v nedeľu 22. júna. Na väčšine úsekov len niekoľko hodín pred začiatkom útoku. Pohotovosť tak pred začiatkom nemeckého útoku Sovieti na mnohých miestach fakticky nestihli vyhlásiť. === Nemecké sily === Nacistické Nemecko spolu so svojimi európskymi spojencami zhromaždilo 191 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]], ktoré zahrnovali 5,5 milióna mužov 4 300 tankov, 47 200 diel a mínometov, okolo 2255 až 3664<ref>Miroslav Šnajdr: ''Operace Barbarossa / letecká válka 22. června 1941'', Votobia, Olomouc, 2003, s. 71&nbsp;–&nbsp;78</ref> bojových lietadiel. Rozkaz k útoku očakávali v dobre vybudovaných východiskových postaveniach. Ich prieskumné lietadlá už pol roka prelietavali nad západnou časťou ZSSR a získavali tak informácie o rozmiestnení sovietskej obrany. Sovietska strana proti tomu podnikla iba čiastkové kroky, pretože Stalin potieral akúkoľvek iniciatívu veliteľov jednotiek v pohraničných oblastiach, aby ich činnosť nepôsobila ako provokácia. Je však zarážajúce, že prevažná časť sovietskych zásob a letísk sa nachádzala v relatívnej blízkosti hraníc. Tak okamžite po začiatku útoku padli do rúk okupantom. Nemecké velenie organizovalo svoje sily do troch silných skupín, ktoré útočili z Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska. Menšia skupina útočila z oblasti Fínska a Nórska. Veliteľom nemeckých vojsk na bojisku bol maršal [[Walther von Brauchitsch]]. * Severný smer útoku si razil cestu pobaltskými republikami a jeho cieľom bol [[Leningrad]] a potom [[Archangeľsk]]. Tvorila ho [[skupina armád Sever]], ktorej velil poľný maršal [[Wilhelm Ritter von Leeb|von Leeb]]. Tvorila ju [[16. armáda Wehrmachtu|16. armáda]] generála [[Ernst Busch|Buscha]], [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]] generálplukovníka [[Georg von Küchler|von Küchlera]] a [[4. tanková skupina]] generálplukovníka [[Erich Hoepner|Hoepnera]], pozostávajúca z 2 mechanizovaných zborov pod vedením generálov [[Erich von Manstein|von Mansteina]] a [[Georg-Hans Reinhardt|Reinhardta]]. Zo vzduchu úsek frontu zaisťovala [[1. letecká armáda Luftwaffe|1. letecká armáda]] generálplukovníka [[Alfred Keller|Kellera]]. * Stredný, najsilnejší smer útoku si razil cestu severnou Ukrajinou a Bieloruskom; primárnym cieľom útoku bolo zničiť sovietske jednotky v trojuholníku [[Brest (Bielorusko)|Brest]]&nbsp;–&nbsp;[[Vilnius]]&nbsp;–&nbsp;[[Smolensk]], následne sa mali tieto vojská stočiť na [[Moskva|Moskvu]] a k rieke [[Volga|Volge]]. [[Skupina armád Stred|Skupine armád Stred]] velil poľný maršal [[Fedor von Bock|von Bock]]. Útočnú päsť tvorila [[2. tanková skupina]] generálplukovníka [[Heinz Guderian|Guderiana]], [[3. tanková skupina]] generálplukovníka [[Hermann Hoth|Hotha]], [[4. armáda Wehrmachtu|4. armáda]] maršala [[Günther von Kluge|von Kluge]], [[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]] generála [[Adolf Strauss|Straussa]] a [[2. letecká armáda Luftwaffe|2. letecká armáda]] poľného maršala [[Albert Kesselring|Kesselringa]]. * Južný smer si razil cestu Ukrajinou a jeho cieľom bol [[Kyjev]], neskôr sa mal prebojovať až k [[Astrachaň|Astrachani]], na pobreží [[Kaspické more|Kaspického mora]] od ostatných skupín armád ho delili [[Pripiaťské močiare]]. [[Skupina armád Juh|Skupine armád Juh]] velil poľný maršal [[Gerd von Rundstedt|von Rundstedt]]. Mal k dispozícii [[6. armáda Wehrmachtu|6. armádu]] maršala [[Walter von Reichenau|von Reichenaua]], [[17. armáda Wehrmachtu|17. armádu]] generála [[Carl-Heinrich von Stülpnagel|von Stülpnagela]] a [[1. tanková skupina|1. tankovú skupinu]] generála [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleista]], vzdušný priestor zabezpečovala [[4. letecká armáda Luftwaffe|4. letecká armáda]] pod velením generálplukovníka [[Alexander Löhr|Löhra]]. * Z polárnych oblastí Nórska smerom na Murmansk útočil zbor generála [[Nikolaus von Falkenhorst|von Falkenhorsta]] podporovaný [[5. letecká armáda Luftwaffe|5. leteckou armádou]] generála [[Hans-Jürgen Stumpff|Stumpffa]]. === Sovietske sily === Samotné sovietske ozbrojené sily mali krátko po začiatku bojov v 187 [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziách]] na bojisku necelé 3 milióny mužov, 38 000 diel a mínometov, vyše 9&nbsp;917 vojenských lietadiel<ref>Miroslav Šnajdr: ''Operace Barbarossa / letecká válka 22. června 1941'', Votobia, Olomouc, 2003, s. 79&nbsp;–&nbsp;82</ref> a až 13&nbsp;100 tankov. Červená armáda sa však práve v tejto dobe nachádzala v štádiu prestavby a modernizácie. Len málo z jej skoro desaťtisíc lietadiel sa dalo porovnať s modernými strojmi Luftwaffe. Navyše takmer polovica strojov bola v nevyhovujúcom technickom stave. Na nové stíhacie stroje [[Jak-1]], či [[MiG-3]], ktoré sa v tom čase začali dodávať vzdušným silám, sa piloti sotva začali precvičovať. Podobne to bolo i s bombardovacími a bojovými [[Pe-2]] a [[Il-2]]. Základom boli nemoderné [[I-16]], alebo ešte zastaranejšie [[I-153]]. Sovietske tankové jednotky boli v tej dobe vybavené najmä tankmi [[BT-5]], [[BT-7]] a hlavne [[T-26]]. Aj keď nešlo o najmodernejšie konštrukcie boli tieto tanky „papierovo“ rovnocenné nemeckým strojom [[PzKpfw II]], [[LT-35|PzKpfw 35]] a [[LT-38|PzKpfw 38]]<ref>Steven Zaloga, James Grandsen: ''Soviet Tanks and Combat Vehicles of World War Two.'' Arms and Armour Press, London, 1984, s. 126</ref>, takisto väčšine starších typov [[PzKpfw III]]. Nasadenie sovietskych tankových vojsk bolo poznačené mnohými chybami. Závažné bolo najmä to, že pred vojnou Stalin zlikvidoval väčšinu dôstojníckeho zboru Červenej armády. Tankové, či mechanizované [[zbor (vojenstvo)|zbory]] boli zrušené a ich tankové jednotky rozdelené medzi pechotné divízie. Keď sa začala vojna, neboli sovietske vojská schopné postaviť proti nemeckým tankovým klinom väčšie množstvá svojich obrnencov. Ak sa to aj podarilo, boli sovietske tanky rýchlo ničené útokmi nemeckých [[strmhlavý bombardér|strmhlavých bombardérov]]. Až polovica tankov Červenej armády bola v nevyhovujúcom technickom stave, chýbali náhradné diely, viazli aj dodávky pohonných hmôt. Chýbala kvalitná protitanková munícia. To všetko sa podpísalo pod ich slabosť. Významný bol i fakt, že dôstojnícky zbor nemal prakticky žiadne skúsenosti s vedením operácií veľkého rozsahu, striktne sa pridržiaval nezmyselných smerníc a príkazov vyššieho velenia, ktoré nemalo v prvých dňoch bojov dostatok presných informácií o dianí na fronte. Pod neúspechy v počiatočných fázach bojov sa podpísala i slabá koordinácia vojsk, spôsobená okrem chýb velenia aj nedostatkom [[rádiostanica|rádiostaníc]], veľmi pálčivým najmä u tankových jednotiek. Takzvaná [[Stalinova línia]], ktorú ZSSR budoval začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] na svojich západných hraniciach nebola pri nemeckom vpáde taktiež bojaschopná. Sčasti preto, že jej výzbroj bola demontovaná a odvezená do oblastí, ktoré ZSSR obsadil v roku [[1939]] a [[1940]], tamojšie opevnenia sa však v dobe napadnutia krajiny iba začínali stavať. Druhým problémom bola vtedajšia sovietska vojenská doktrína, tá počítala s tým, že ZSSR nikto nemôže nečakane napadnúť. Ak by sa aj tak stalo, jednotky Červenej armády ho mohutným [[protiútok]]om vytlačia na jeho vlastné územie a tam zničia. Neúspešná realizácia tohto plánu vyšla Sovietsky zväz v lete [[1941]] veľmi draho. Sovietske sily čeliace vpádu vojsk osi na hraniciach boli rozčlenené do šiestich frontov v troch smeroch: * [[Sovietsky Severný front|Severný front]] vedený generálplukovníkom [[Markian Michailovič Popov|M. M. Popovom]] bránil oblasti hraničiace s Fínskom. Zahrnoval jednotky [[Sovietska 14. armáda|14.]], [[Sovietska 7. armáda|7.]] a [[Sovietska 23. armáda|23. armády]] ako aj množstvo menších jednotiek. * [[Sovietsky Severozápadný front|Severozápadný front]] spadal pod velenie generálplukovníka [[Fiodor Izidorovič Kuznecov|F.I. Kuznecova]] bránil oblasť [[Pobaltské štáty|pobaltských republík]]. Tvorilo ho 34 divízií [[Sovietska 8. armáda|8.]], [[Sovietska 11. armáda|11.]] a [[Sovietska 27. armáda|27. armády]]. Oba fronty brániace severný smer boli podporované [[Severná flotila|severnou]] a [[Baltská flotila|baltskou flotilou]]. * [[Sovietsky Západný front|Západný front]] pod velením generála [[Dmitrij Grigorievič Pavlov|D. G. Pavlova]] pozostával z [[Sovietska 3. armáda|3.]], [[Sovietska 4. armáda|4.]], [[Sovietska 10. armáda|10. armády]] a veliteľstva [[Sovietska 13. armáda|13. armády]], pod ktoré spadali ostatné samostatné jednotky. Celková sila frontu bola 45 divízií. * [[Sovietsky Juhozápadný front|Juhozápadný front]] generálplukovníka [[Michail Petrovič Kirponos|M. P. Kirponosa]] tvorilo 45 divízií [[Sovietska 5. armáda|5.]], [[Sovietska 6. armáda|6.]], [[Sovietska 12. armáda|12.]] a [[Sovietska 26. armáda|26. armády]] ako aj rad menších jednotiek. * [[Sovietsky Južný front|Južný front]] pod velením generála [[Ivan Vladimirovič Ťulenev|I. V. Ťuleneva]] bol vytvorený až 3 dni po útoku 25. júna 1941 z jednotiek [[Sovietska 9. armáda|9.]] a [[Sovietska 18. armáda|18. armády]] s [[Sovietsky 2. mechanizovaný zbor|2.]] a [[Sovietsky 18. mechanizovaný zbor|18. mechanizovaným zborom]], mal celkovú silu 26 divízií. Do bojov pri Čiernom mori zasiahla aj sovietska [[Čiernomorská flotila]]. V zálohe sovietskeho vrchného štábu sa okrem toho nachádzala [[Sovietska 16. armáda|16.]], [[Sovietska 19. armáda|19.]], [[Sovietska 20. armáda|20.]], [[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 22. armáda|22.]] a [[Sovietska 24. armáda|24. armáda]], ktoré boli neskôr označené ako [[Záložný front]]. == Bojové operácie == === Začiatok útoku === [[Súbor:Operation Barbarossa.png|thumb|right|Pôvodný nemecký plán]] Ráno [[22. jún]]a [[1941]] nacistické Nemecko spoločne so svojimi európskymi spojencami napadli Sovietsky zväz a začali tak jednu z najbrutálnejších a najväčších vojnových kampaní v histórii ľudstva.<ref>Axelrod, A., Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 622-623</ref> Boje sa začali na nemecko-sovietskej hranici dlhej od [[Baltské more|Baltu]] po ústie [[Dunaj]]a {{km|2000|m}} a o tri dni neskôr aj na hranici ZSSR, Fínska a Nórska dlhej {{km|1200|m}}. Samotný útok bol veľmi dobre pripravený a utajený. Medzi vojakmi pred začiatkom kolovali domnienky, že cieľom je prechod územím Sovietskeho zväzu (so Stalinovým požehnaním) a útok na kolónie Veľkej Británie. Sovietsky zväz bol do poslednej chvíle radovými vojakmi považovaný za spojenca Nemecka. Až večer 21. júna bol vojakom prečítaný Hitlerov propagandistický oznam vysvetľujúci dôvody napadnutia Sovietskeho zväzu. O 3:15 (5:15 moskovského času) sa ako prvá začala nemecká delostrelecká príprava v oblasti [[Brest (Bielorusko)|Brestu]]. 3:40 nasledovali útoky nemeckých strmhlavých bombardérov. O 4:15 začali nemecké vojská prekračovať rieku [[Západný Bug]] (úderná jednotka 3. tankovej divízie predtým dobyla Kodenský most), čím fakticky vstúpili na územie Sovietskeho zväzu. Samotnému útoku na mnohých miestach predchádzali diverzné akcie nemeckých špeciálnych jednotiek [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]] tajnej služby [[Abwehr]]<ref>Kurowski, F., 2006, Baulehr-Bataillon 800 z. b. V. Brandenburg. Akce německých komand v letech 1939-1945 na celém světě. Svojtka & Co., Praha, s. 65&nbsp;–&nbsp;67</ref>. Viaceré z nich boli vykonané vojakmi prezlečenými do sovietskych uniforiem. Tieto jednotky mali zväčša za úlohu zaistiť dôležité mosty alebo sa zamiešať medzi ustupujúce sovietske jednotky a poskytovať spravodajské informácie. Nemci mali hneď od začiatku veľkú prevahu a úspešne postupoval na všetkých smeroch. Zaskočená [[Červená armáda]] kládla intenzívny odpor iba lokálne, čo nebol pre skúsené nemecké jednotky žiadny podstatný problém. Útok mal veľmi silnú leteckú podporu, [[Luftwaffe]] do boja vyslala 1945 bojových lietadiel, ktoré už za prvý deň operácie zničili približne 1200 sovietskych lietadiel. Veliteľ letectva Západného frontu v Bielorusku, generál [[Ivan Ivanovič Kopec|I. I. Kopec]] v priebehu 22. júna obletel všetky svoje podriadené letiská. V zdesení zo vzniknutej situácie po pristátí spáchal samovraždu. Informácie o napadnutí krajiny obyvateľstvu o 12. hodine 22. júna vyhlásil v rádiu minister zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]]. Ako prvý označil konflikt za [[vlastenecká vojna|vlasteneckú vojnu]]. Zároveň nezabudol dodať, že krajina vedie spravodlivú vojnu a nepriateľ bude porazený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Vystuplenie V. M. Molotova po radio 22 juňa 1941 g. | url = http://ru.wikisource.org/wiki/%D0%92%D1%8B%D1%81%D1%82%D1%83%D0%BF%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5_%D0%92._%D0%9C._%D0%9C%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B2%D0%B0_%D0%BF%D0%BE_%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D0%BE_22_%D0%B8%D1%8E%D0%BD%D1%8F_1941_%D0%B3 | dátum vydania = 2005-10-16 | dátum aktualizácie = 2012-04-15 | dátum prístupu = 28.12.2012 | vydavateľ = ru.wikisource.org | miesto = | jazyk = po rusky }}.</ref> === Boje na Minskom smere === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-137-1032-14A, Russland, brennendes Dorf, deutsche Kavallerie.jpg|náhľad|Nemecké jazdectvo prechádza horiacou bieloruskou dedinou pri Mogileve.]] Na zemi postupoval [[Wehrmacht]] úspešne vpred, obchádzal miesta odporu a rýchlo obkľučoval neorganizovane nasadzované jednotky Červenej armády. Tie síce dostali rozkaz okamžite prejsť do protiútoku, ale boli nasadzované jednotlivo, bez prípravy a znalosti situácie na fronte. Nemci tak boli vďaka sústredeniu svojich síl pri hraniciach schopní efektívne porážať svojho nepriateľa a rýchlo postupovať na hlavných smeroch do vnútrozemia. Na mnohých miestach boli nemecké vojská vítané ako osloboditelia od [[boľševizmus|boľševizmu]]. Prvý vážnejší odpor na dôležitom smere v oblasti [[Brest (Bielorusko)|Brestu]] a [[Koveľ]]a kládol iba [[Sovietsky 15. strelecký zbor|15. strelecký zbor]]. Jeho jednotky zväčša nemali šancu organizovane sa prebiť z obkľúčenia a boli zajaté. Tvrdo sa bránili jednotky obkľúčené v [[Brestská pevnosť|brestskej pevnosti]], ktoré spôsobili nemeckej [[45. divízia Wehrmachtu|45. divízii]] ťažké straty. Niektorí z obrancov vyšli z ruín a pivníc až na konci leta [[1941]], medzi tým si bol pevnosť, ktorá odolávala nemeckým jednotkám dlhšie než celé [[Francúzsko]], pozrieť dokonca sám [[Hitler]]. Ale miestny hrdinský odpor Nemcov nemohol zastaviť. Pri bojoch západne od Minsku Sovieti zle odhadli dislokáciu nepriateľských obrnených síl, tým sa podarilo preniknúť hlboko do tyla Západného frontu, obsadiť [[Slonim]], na ceste medzi [[Bialystok]]om a [[Minsk]]om, čím odrezali celý prvý sled sovietskeho Západného frontu. Nemci rozvrátili tylo sovietskych vojsk dislokovaných pri hraniciach bez toho, že by boli schopné podniknúť efektívne protiútoky. Sovietske sily začali byť obkľučované v oblasti západne od Bialystoku, južne od [[Hrodna|Grodna]] s hrdlom pri [[Volkovsk]]u. Pozdĺž krídel sovietskych vojsk postupujúcimi tankovými skupinami generála Guderiana na juhu a generála Hotha na severe. Sovieti síce začali svoje sily z výbežku siahajúcemu až takmer k hraniciam sťahovať, ale bolo neskoro. Jadru sovietskej 3. armády sa síce podarilo ustúpiť okolo Volkovska na východ, čakalo ich však ďalšie obkľúčenie. Nemci medzi [[Lida|Lidou]] na severe a [[Baranoviči]] na juhu uzatvárali druhé kliešte obkľúčenia západne od Minska. [[Minsk]] padol už po 5 dňoch bojov. V rozsiahlom kotli medzi Minskom a Bialystokom do [[14. júla]] Nemci zajali 270&nbsp;–&nbsp;300 000 sovietskych vojakov a získali asi 2&nbsp;500 tankov.<ref>Richard Natkiel, Robin L. Sommer, S.L. Mayer, ''Atlas of World War II'', Barnes & Noble Books, New York, 2000, ISBN 0-7607-2043-6, s. 70</ref> Východne od neho boli nemecké vojská zadržané pri [[Borisov]]e. Následne začala byť narýchlo pripravovaná obrana na úseku [[Smolensk]]&nbsp;–&nbsp;[[Moskva]], kde sa línia tiahla od [[Vitebsk]]a po [[Mahiľov|Mogilev]]. Stalin rozhorčený z katastrofy na tomto úseku nariadil zatknutie veliacich dôstojníkov Západného frontu. Okrem jeho veliteľa generála Pavlova to boli náčelník štábu frontu [[Vladimir Efremovič Klimovskich|Klimovskich]] a veliteľ 4. armády [[Alexandr Andrejevič Korobkov|Korobkov]]. Všetci traja vysokí dôstojníci boli napriek ich obhajobe z objektívnych príčin porážky vlastných vojsk obvinení z protisovietskej činnosti a popravení. Pre sovietsky režim nastal pri nemeckom postupe problém, čo s množstvom [[politický väzeň|politických väzňov]], ktorých boľševické represné zložky zatkli na novonadobudnutom území západného Bieloruska, západnej Ukrajiny, východného Poľska, v Pobaltí a Bukovine. 24. júna 1941 vydal [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berija]] rozkaz na likvidáciu politických väzňov na ohrozených územiach. Väzni boli na [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941|mnohých miestach vraždení bez súdu]], často veľmi krutým a barbarským spôsobom. Na mnohých miestach sa NKVD nepodarilo pred príchodom Nemcov povraždiť všetkých väzňov. Výška obetí vo vnútrozemí, kde mohlo NKVD pôsobiť dlhšiu dobu, nebola dodnes vyčíslená<ref>Lacko, M., 2012, Za oponou raja. Masakry politických väzňov v sovietskych väzniciach v lete 1941. Historická Revue, XXIII, 5, s. 37&nbsp;–&nbsp;40</ref>. Zdroje poukazujú, že muselo ísť o desiatky tisíc životov. V období nacistického vpádu do krajiny podľa viacerých zdrojov tiež zahynulo najväčšie množstvo väzňov v sovietskych [[Gulag (1930&nbsp;–&nbsp;1960)|Gulagoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Višnevskij, A | titul = Demografičeskije poteri po represii | url = http://demoscope.ru/weekly/2007/0313/tema06.php | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.12.2012 | vydavateľ = demoscope.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref>. === Boje v Pobaltí a na severe === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-209-0052-35A, Russland-Nord, zerstörte Brücke mit Panzer IV.jpg|náhľad|Nemecký [[PzKpfw IV]] 8. obrnenej divízie prekračuje rieku pri zničenom moste počas bojov na Leningradskom smere.]] Skutočne bleskový bol postup armádnej skupiny sever cez pobaltské republiky na [[Leningrad]], kde Nemci dobre využili kvalitnú cestnú sieť v týchto krajinách. Veľmi dôležité bolo získanie mostov cez [[Daugava|Dvinu]], odvážnym útokom pri meste [[Dvinsk]] [[26. jún]]a 1941. Rýchly postup tiež spôsobil fakt, že vojenské jednotky tvorené z brancov povolaných z miestneho obyvateľstva nekládli Nemcom odpor a to, že Sovieti tu preto nemali dostatok bojaschopných jednotiek. Ich neskorší postup sa však onedlho spomalil po odvolaní podstatnej časti tankových vojsk neďaleko od druhého najväčšieho sovietskeho mesta. [[25. jún]]a začali nemecké a fínske vojská viesť boje na línii od [[Karelská šija|Karélie]] až po [[polostrov Kola]]. Sovietske vojská neboli ani v tejto oblasti pripravené a neočakávaný útok početnejších vojsk a nedokázali nepriateľský postup zastaviť. Bojové operácie takéhoto rozsahu sa v polárnych podmienkach dovtedy nikdy neviedli a ani jedna zo strán nebola pripravená na ťažkosti, ktoré tu dlhotrvajúca bojová činnosť prinesie. Sovietsky zväz na tomto úseku frontu nakoniec zachránila neochota Fínska pokračovať v útoku po dosiahnutí pôvodných hraníc z roku [[1940]]. === Boje na Ukrajine === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-187-0203-37A, Russland, Getarnte Infantristen.jpg|náhľad|Nemeckí pešiaci pri bojoch na Ukrajine, júl 1941.]] Na juhu, na osi postupu južne od Pripiaťských močiarov, čelili nacistické vojská väčšej koncentrácii nepriateľských síl, ktorým sa po väčšinu júla darilo viesť pomerne úspešné ústupové boje. Nacistické jednotky dočasne zastavené pri Rovne pred [[Kyjev]]om. Už [[9. júl]]a však dobyli [[Žitomir]] a tým priamo ohrozili Kyjev. Sovietske vojská sa pokúšali zabrániť svojmu obkľúčeniu v oblasti Kyjeva a pri Berdičeve viedli takmer týždeň ťažké boje. V strede [[júl]]a sa sovietske vojská pod vedením maršala [[Semion Buďonnyj|Buďonného]] pokúsili na juhu Ukrajiny o protiútok pri [[Umaň|Umani]]. Na krátko zastavili nemecké jednotky, ale sami sa dostali do obkľúčenia rýchlo postupujúcimi nemeckými tankovými skupinami. [[8. august]]a [[1941]] prestalo v bezvýchodiskovej situácii 20 sovietskych divízií klásť odpor. Za prvý mesiac vojny [[Červená armáda]] utrpela katastrofálne straty. 850 000 vojakov bolo mŕtvych alebo ranených, asi 1 milión sa dostal do zajatia. Stratených bolo 9 500 diel, vyše 6 000 [[tank]]ov a asi 3 500 lietadiel. Nepriateľ obsadil podstatnú časť krajiny do hĺbky 300 až {{km|600|m}} a naďalej intenzívne postupoval. Sám však utrpel nemalé straty, tie síce neboli také vysoké ako uvádzali sovietske vyhlásenia. Na nemeckej strane padlo asi 100 000 vojakov, čo je trikrát viac než padlo za celé ťaženie západnou Európou. Nemci stratili asi 40&nbsp;% tankov, ktorými vpadli do ZSSR a asi 950 lietadiel. === Kyjev a Smolensk === {{Hlavný článok|Bitka o Kyjev (1941)}} [[Súbor:Invasion1941.jpg|náhľad|vpravo|Situácia na fronte od júna do augusta 1941]] Pri [[Kyjev]]e okolo ktorého sa začala uťahovať slučka obkľúčenia sa nachádzalo ešte veľké množstvo sovietskych vojsk. Tie ho mali podľa príkazu Stalina brániť za každú cenu. [[21. august]]a nemecké vojská dosiahli [[Dneper]]. V tej dobe už [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]] radil Stalinovi, aby boli vojská na ohrozených úsekoch stiahnuté zo západného brehu Dnepra, inak im hrozí obkľúčenie. Stalin však zareagoval iba tým, že Žukova odvolal z postu náčelníka generálneho štábu a nahradil ho maršalom [[Boris Šapošnikov|Šapošnikovom]]. [[9. september|9. septembra]] vydal rozkaz aby sa vojská pripravili na [[ústup (vojenstvo)|ústup]], ktorý sa však nikdy neuskutočnil. Už [[25. august]]a totiž začala nemecká 2. tanková skupina pod [[Heinz Wilhelm Guderian|Guderianovým]] vedením postup na mesto od [[Gomeľ]]a. O niekoľko dní zaútočila aj 1. tanková skupina [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleista]] pri [[Kremenčug]]u a [[Čerkassy|Čerkassoch]]. [[14. september|14. septembra]] [[1941]] sa spolu tieto kliešte zovreli pri Lochvici. Červenou armádou držaná oblasť v trojuholníku [[Kyjev]]&nbsp;–&nbsp;[[Čerkassy]]&nbsp;–&nbsp;[[Lochvici]] sa čoskoro rozpadla na menšie ohniská odporu. Pokusy o prelomenie obkľúčenia neboli sústredené na jedno miesto a boli vykonané nedostatočne pripravenými vojskami. [[Kyjev]] padol [[20. september|20. septembra]] [[1941]]. Posledné ho opúšťali jednotky 4. divízie [[NKVD]], ktoré zamínovali centrum mesta, mnohé administratívne a historické budovy, zničili všetky mosty cez [[Dneper]] a zanechali mesto bez elektrickej energie. [[26. september|26. septembra]] prestali všetky sovietske jednotky v kotli klásť organizovaný odpor. Veliteľ Juhozápadného frontu maršal [[Semion Buďonnyj|Buďonnyj]] na poslednú chvíľu odletel lietadlom do [[Moskva|Moskvy]]. Jeho zástupcovia, generáli [[Michail Petrovič Kirponos|Kirponos]] a [[V.I. Tupikov|Tupikov]], padli v boji. Veliteľ 6. armády generál Potapov bol zajatý. Viac než milión sovietskych vojakov a dôstojníkov zahynulo, bolo zajatých, alebo sa v neprehľadnej situácii rozptýlilo. Do nemeckých rúk sa dostalo asi 532 000&nbsp;–&nbsp;650 000 zajatcov, 3718 [[kanón]]ov, 884 [[tank]]ov a množstvo iného vojenského materiálu, ktorý Sovieti nestihli znehodnotiť. Z kotla uniklo len asi 15&nbsp;–&nbsp;20 000 mužov. 5 sovietskych armád a s nimi celý Juhozápadný front prakticky prestali existovať. Bola to katastrofálna porážka Červenej armády, likvidácia Kyjevského kotla však dala čas sovietskym jednotkám na iných úsekoch frontu. Niekoľko dní po obsadení Kyjeva explodovalo v centre mesta niekoľko budov, časť z nich využívali v tej dobe nemecké okupačné sily. Išlo o budovy podmínované jednotkami [[NKVD]]. Nemci tento incident využili a obvinili z diverznej činnosti miestnych Židov, ktorých potom postrieľali v neďalekej rokline [[Babij Jar]]. Ich masové vraždy sa začali [[29. september|29. septembra]] [[1941]]. [[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F016202-15A, Russland, Festnahme eines sowjetischen Soldaten.jpg|náhľad|Nemec odzbrojuje vzdávajúceho sa sovietskeho vojaka v streleckom zákope.]] Jedným z úsekov kde chýbali [[Heinz Wilhelm Guderian|Guderianove]] sily bol smer [[Smolensk]]&nbsp;–&nbsp;[[Moskva]]. [[Fedor von Bock|Von Bockov]] predný voj dorazil k Smolensku už [[16. júl]]a [[1941]] (podľa iných [[15. júl]]a) ale postupne narazil na silný odpor na pomerne širokom fronte a bol nútený na čas zastaviť postup. Pritom Smolensk bránila najprv iba jediná ucelená divízia a niekoľko narýchlo sformovaných streleckých plukov vyzbrojených len starými japonskými [[puška]]mi. V noci sa následne Nemcom podarilo dostať až k mostom cez [[Dneper]], ktoré však Sovieti včas vyhodili do vzduchu. Nasledujúceho dňa dorazili sovietske posily a rozpútali sa dva týždne trvajúce boje o mesto. Až [[29. júl]]a, keď situácia pre obrancov vyzerala veľmi povážlivo, dalo veliteľstvo rozkaz na [[ústup (vojenstvo)|ústup]]. Oficiálna správa o strate mesta však bola vydaná až o dva týždne neskôr. V tej dobe sa Sovietom podarilo zastaviť Nemcov a nepustiť ich hlbšie do vnútrozemia. Nasadzovaním záloh na fronte od [[Velikyje Luki|Velikých Luk]] po [[Mozyr]] a úspešnými protiútokmi tak nepriateľa nakrátko zastavili. V tej dobe však bol i tento krátky čas nesmierne dôležitý. Hoci v nasledujúcich bojoch boli stále viac zatlačovaní a [[Smolensk]] sa dostal do nemeckých rúk, prielom sovietskej obrany nemeckými tankmi nenastal. Červená armáda bola na niekoľko týždňov schopná udržať súvislú líniu asi {{km|30|m}} východne od [[Smolensk]]a na čiare [[Jarcevo (Smolenská oblasť)|Jarcevo]]&nbsp;–&nbsp;[[Jeľňa]]&nbsp;–&nbsp;[[Desna]]. Sovieti sa pokúšali o protiútoky, pri ktorých sa im podarilo oslobodiť mesto [[Jeľňa|Jeľňu]]. Za tento úspech bola sovietska [[100. strelecká divízia]] vyznamenaná a ako prvá zo sovietskych jednotiek počas vojny označená ako gardová ([[1. gardová strelecká divízia]]). V týchto bojoch boli po prvýkrát použité povestné raketomety „[[Kaťuša (raketomet)|Kaťuša]]“, ktoré pri prvom nasadení v boji spôsobili Nemcom ťažké straty. Napriek tomu, že v konečnom dôsledku bitku vyhrali Nemci, boje pri Smolensku výrazne zlepšili sovietsku morálku a výrazne prispeli k víťazstvu v nasledujúcich bojoch pri Moskve. A to i napriek tomu, že v záverečnej fáze bojov sa Nemcom podarilo obkľúčiť a zlikvidovať dve sovietske armády. Presmerovanie nemeckých tankových síl generála Guderiana, po úvodnom neúspechu pri Smolensku možno podľa niektorých názorov považovať za rozhodujúci moment v priebehu 2. svetovej vojny<ref>Russel H.F. Stolfi: ''Hitlerovy tanky na východě.'' Jota, Brno, 2007, 320 s.</ref>, keďže mali Nemci veľkú šancu rýchlo pokračovať v úspešnom útoku na nepripravenú Moskvu. == Bitka o Moskvu == {{Hlavný článok|Bitka o Moskvu}} [[Súbor:RIAN archive 884162 German armor unit defeated in the vicinity of Skirmanovo village.jpg|náhľad|vpravo|Nemecký PzKpfw III zničený pri obci Skirmanovo, medzi Volokolamskom a Istrou západne od Mosvky.]] Zatiaľ čo sa úporne bojovalo pri Smolensku a Kyjeve, [[Hitler]] na bojovej porade na veliteľstve armádnej skupiny Stred váhal či je dôležitejšie udrieť najprv na zvyšok Ukrajiny a dosiahnuť [[Donbas]], alebo vyraziť na Moskvu. Generáli považovali za hlavný cieľ Moskvu.<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein|Manstein, E. von]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|rok=2006|strana=244&nbsp;–&nbsp;245}}</ref> Ich argumentmi bolo to, že Moskva je okrem politického a ekonomického centra ZSSR i dôležitou dopravnou križovatkou. Po jej strate by sa sovietska obrana rozpadla na 2 časti a sovietske velenie by už nebolo schopné si udržať kontrolu ani efektívne viesť bojové operácie. Napriek tomu sa Hitler rozhodol, že dôležitejší bude [[Kyjev]], [[Charkov]] a [[Krym]], a až po ich obsadení vydal rozkaz k útoku na Moskvu, takzvanú smernicu č. 35. Jeho generáli dostali následne možnosť sústrediť všetky svoje ozbrojené sily na cieľ, ktorému prikladali najvyššiu dôležitosť. [[30. september|30. septembra]] sa začala [[bitka o Moskvu]]. Pád [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] bol podľa všetkého predo dvermi. Hitlerovská 9. a 4. armáda, podporované 3. a 4. tankovou skupinou najprv vyradili sovietske vojská brániace sa pri [[Viazma|Viazme]]. Zajali pri tom údajne ďalších 660 000 vojakov 19., 20., 24. a 32. armády. [[Viazma]] padla [[7. október|7. októbra]], [[Briansk]] [[8. október|8. októbra]] a [[14. október|14. októbra]] [[Hermann Hoth|Hothove]] tanky obsadili [[Tver|Kalinin]]. V tej istej dobe sovietske vojská opustili [[Odesa|Odesu]] a stiahli sa po mori na [[Krym]] aby posilnili obranu [[Sevastopoľ]]a. Nemci obsadením Brianska a Viazmy zničili celú 1. líniu sovietskej obrany. Sovietske sily v danom úseku frontu zostali početne oveľa slabšie ako ich protivník a chýbali im prostriedky na vedenie mobilnej vojny, hlavne tanky. V Moskve najprv prepukla panika. Ľudia sa obávali, že mesto bude obkľúčené. Čiastočne tomu dopomohla evakuácia sovietskej vlády do [[Kujbyšev]]a. Na druhej strane samotný [[Josif Vissarionovič Stalin]] zostal v meste aby sa podieľal na riadení vojenských operácií. [[19. október|19. októbra]] vyhlásili Moskvu za obliehané mesto, okolo mesta sa urýchlene budovali obranné línie, protitankové zátarasy a priekopy. Horečne sa organizovali nové sily na obranu mesta. Narýchlo sformované prápory [[Domobrana|domobrany]] z robotníkov a obyvateľov mesta boli pripravené zasiahnuť v nevyhnutnom prípade do bojov. Za tri dni sformovali 12 000 dobrovoľníkov, väčšina z nich nemala žiadne bojové skúsenosti a iba slabý výcvik. V nasledujúcich bojoch tvorili „záplaty“ na Nemcami vytvorené medzery v sovietskych líniách. Ani nemecké nebezpečenstvo nezabránilo hrdému [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] v organizovaní slávnostnej prehliadky na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v deň výročia [[Októbrová revolúcia|boľševickej revolúcie]] [[7. november|7. novembra]]. Nacistické vojská čakali na útok západne od mesta, už ani nie {{km|100|m}} ďaleko. Približovali so od [[Tver|Kalininu]], [[Klin (mesto v Rusku)|Klinu]], [[Volokolamsk]]a, [[Možajsk]]a, [[Kaluga|Kalugy]] a dostali sa až za [[Tula (Rusko)|Tulu]], ktorú však nedobyli. Proti nim stáli ústupmi značne otrasené sovietske jednotky. Až v tomto najkritickejšom období bol [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] ochotný, po ubezpečeniach svojich agentov v Japonsku, stiahnuť časť čerstvých vojsk z [[Ďaleký východ|Ďalekého východu]], [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a [[Sibír]]i. To bolo nasadené doslova priamo z vlakov. Sovietske jednotky bojovali s veľkým zápalom a odhodlaním, prinajmenšom rovnako usilovne pre nich v zázemí moskovskí robotníci bez oddychu vyrábali množstvo munície, granátov a zbraní. Nemecký postup sa v dôsledku tvrdého odporu spomaľoval. Pomohlo tomu aj zhoršujúce sa počasie ako aj povestná ruská zima. [[22. november|22. novembra]] Nemci dosiahli severne od [[Klin (mesto v Rusku)|Klinu]] a západne od [[Istra|Istry]] najbližší bod od Moskvy, aký kedy v pozemnom boji dosiahli. Toto miesto bolo necelých {{km|35|m}} od Moskvy. Začiatkom decembra už Nemci západne od Moskvy neboli schopní postupovať, bojovalo sa iba pri Tule, ktorá sa nakrátko ocitla v obkľúčení, sovietske vojská sa však boli schopné prebiť zablokovanou cestou na Moskvu a znovu sa spojiť s mestom. == Krach bleskovej vojny == Keďže nedošlo k reálnej zmene strategických cieľov nemeckých vojsk od začiatku operácie Barbarossa ani po útoku na Moskvu, tento možno považovať za jej pokračovanie. Operácia Taifun ako taká však už mala iné operačné zámery a znamenala opustenie pôvodných plánov Barbarossy.<ref>Frame, A. T., ''Operation Barbarossa.'' in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 177</ref> Na prelome novembra a decembra 1941 sovietske jednotky vytlačili nacistické vojská z [[Rostov nad Donom|Rostova]], išlo o prvý rozsiahly ústup nemeckých vojsk na východnom fronte. V decembri [[1941]] [[Červená armáda]] zozbierala zálohy a neočakávane napadla krídla nemeckých vojsk pred Moskvou. Sovietske vojská postúpili južne od [[Iľmenské jazero|Iľmenského jazera]], vyrazili tiež smerom na [[Tver|Kalinin]] a zastavili sa až pri [[Ržev]]e a [[Gžatsk]]u. Na juhu vyrazili pri [[Voronež]]i, [[Jelec|Jelci]] a [[Tula (Rusko)|Tule]], pričom postúpili po [[Mcensk]] a ďaleko za [[Kaluga|Kalugu]]. Neboli však schopní obkľúčiť nemecké vojská, ktoré sa v rozhodujúcom okamihu stiahli od Moskvy na západ a zabránili tak svojej likvidácii. Ofenzíva pri Moskve bola koordinovaná s ostatnými operáciami po celom východnom fronte, ktoré zahnali Nemcov stovky kilometrov na západ. Boli oslobodené mnohé oblasti, v ktorých nacistické vojská napáchali veľké zverstvá. Útočiaca [[Červená armáda]] prinútila [[Wehrmacht]] po prvýkrát za celú [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] prejsť do obrany. Pri hodnotení výsledkov bojov je potrebné brať do úvahy predovšetkým fakt, že sa Nemcom nepodarilo získať ani jeden z ich troch hlavných cieľov operácie. [[Moskva]], ktorá bola hlavným dopravným uzlom krajiny zostala pevne v sovietskych rukách. Druhý cieľ, ktorým bol [[Leningrad]] sa však ocitol v obkľúčení trvajúcom až do januára 1944. Mesto a jeho obyvatelia sa predovšetkým na prelome roku 1941 a 1942 potácali na hranici života a smrti hladom. Mesto [[Astrachaň]] na rieke Volge, tretí cieľ nemeckej ofenzívy, zostalo neohrozené až do ďalšej nemeckej ofenzívy v lete 1942. Pri bojových operáciách v Bielorusku, na Ukrajine i za polárnym kruhom stratilo ZSSR do októbra vyše 2 milióny mŕtvych a nezvestných a asi 800 000 ranených.<ref name="www.soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://lib.kharkov.ua/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt#w06.htm-_Toc536603397 | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.10.2008 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20111126105028/http://lib.kharkov.ua/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt#w06.htm-_Toc536603397 | dátum archivácie = 2011-11-26 }}</ref> Straty do konca roka boli ďaleko vyššie a odhadujú sa na vyše 3,3 milióna. Nemci zajali v priebehu bojových operácií od júna 1941 do februára 1942 3,9 milióna sovietskych vojakov. Nemecké velenie však s vojnovými zajatcami jednalo bezprecedentne, veľmi brutálnym a nehumánnym spôsobom. Z 3,9 milióna [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zajatých]] vo februári 1942 zostávalo na žive len asi 1,1 milióna, z nich už len asi 400 000 bolo ešte fyzicky schopných vykonávať prácu.<ref>MacKenzie, S. P., The Treatment of Prisoners of War in World War II. The Journal of Modern History, 66, 3, 1994, s. 487-520</ref> Zaobchádzanie s nimi je viacerými porovnávané s [[holokaust]]om. Nemci do decembra 1941 stratili asi 918 000 mŕtvych, ranených a nezvestných. == Príčiny nemeckých neúspechov == Zúfalá situácia, do ktorej sa dostali vojská osi na konci roku 1941, mala viacero príčin. Hlavnou príčinou neúspechu bola vzrastajúca sila Červenej armády v kombinácii s množstvom ďalších faktorov, ktoré výrazne znižovali bojaschopnosť a výkon Nemcov aj ich spojencov. Týmito faktormi bolo najmä preťaženie jednotiek, vážna dopravná a zásobovacia situácia, oslabenie a veľké straty jednotiek v bojoch. Nedostatok [[pechota|pechoty]], ktorý sa začal prejavovať už 1. septembra 1941 sa nepodarilo Nemcom vyriešiť do konca vojny. Niektoré faktory poukazujú na podobnosť s [[Napoleonov vpád do Ruska|Napoleonovým vpádom do Ruska]] v roku 1812. === Podcenenie sovietskych síl === [[File:RIAN archive 61247 Draftees before going to the front.jpg|thumb|Odchod sovietskych brancov na front]] Nemecké velenie pri plánovaní operácie veľmi podhodnotilo schopnosť sovietskej [[Armáda (vojenská jednotka)|armády]] zmobilizovať do vojny dostatok mužov (a [[žena|žien]], keďže v zúfalej situácii krajina bojovo nasadila aj čisto ženské jednotky, zvyčajne tvorené [[dobrovoľník|dobrovoľníčkami]]). Schopnosť Sovietov rýchlo vycvičiť množstvo brancov, vyzbrojiť ich a poslať na front bola odhadovaná na základe predvojnových mierových analýz, ktoré sa ukázali nepresné. Sovieti vycvičili a poslali do boja dvakrát viac mužov a žien, než nemeckí plánovači očakávali. Začiatkom augusta 1941 stihli novosformované sovietske armády nahradiť na fronte tie, ktoré sa Nemcom medzi časom podarilo zničiť. To malo na krach operácie Barbarossa významný vplyv. Nemci museli v priebehu mesiaca doplňovať zásoby, čo spomalilo ich postup a naštrbilo pôvodný harmonogram, takže im na dokončenie bojových operácií pred začiatkom obdobia blata zostávalo len 6 týždňov, čo bol neuskutočniteľný zámer. Červená armáda bola schopná nahradzovať svoje ťažké straty vo vysokom tempe, a tak jej jednotky ako súvislá sila neprestali nikdy existovať. Keď boli [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] pozostávajúce z brancov vycvičených pred vojnou zničené, boli už nahrádzané novými. V priemere bolo každý mesiac v krajine povolaných asi pol milióna mužov. Sovietom sa rovnako úspešne darilo vycvičiť nové jednotky z rôznych etnických skupín [[obyvateľstvo Sovietskeho zväzu|národov]] Sovietskeho zväzu. Práve schopnosť dlhodobo mobilizovať veľké množstvo ľudí (aj keď často zle vycvičených a slabo vybavených) v krátkej dobe umožnila Sovietskemu zväzu prežiť prvých 6 mesiacov vojny a celkom podryla nemecké plány. Neskôr zohrali významnú úlohu aj spravodajské informácie z Japonska získané vďaka [[Richard Sorge|Richardovi Sorgemu]]. Na ich základe si boli Sovieti istí, že Japonsko nebude na ich východných hraniciach vyvíjať žiadnu aktivitu a mohli tak z oblasti [[Ďaleký východ|Ďalekého východu]] na [[Východný front (druhá svetová vojna)|Európske bojisko]] prisunúť početné jednotky. [[Súbor:RIAN archive 2153 After bombing.jpg|náhľad|left|Obyvatelia Leningradu opúšťajúci svoje domy poškodené pri nálete.]] Nemecké vrchné velenie tiež výrazne podcenilo schopnosti sovietskej výkonnej moci. Nemci sa nesprávne domnievali, že sovietska vláda je neefektívna a neschopná. Vyhliadky na rýchle víťazstvo opierali najmä o vieru v rýchly pád sovietskeho [[komunizmus|komunistického]] systému a celkovej štátnej organizácie. Sovietsky systém sa však vo vojne prejavil ako veľmi pružný a prekvapivo prispôsobivý. Tvárou v tvár zdrvujúcim porážkam boli Sovieti schopní demontovať fabriky ohrozené nemeckým postupom, a väčšinu svojich najdôležitejších fabrík spolu so skúsenými robotníkmi premiestniť do bezpečných oblastí mimo dosahu nemeckých armád a letectva. Napriek strate dôležitých ložísk [[nerastné suroviny|nerastných surovín]], významných priemyselných oblastí a veľkého množstva pracovných síl v chaose, ktorý vypukol po nemeckej invázii, sa im podarilo vybudovať dostatok priemyselných podnikov, ktoré im v rozhodujúcom momente vojny dodávali spolu s [[Lend-Lease|pomocou západných Spojencov]] dostatok vojenského materiálu. Vďaka tomu sa sovietska vláda nikdy nedostala do zvlášť kritickej situácie, kedy by musela čeliť zrúteniu systému a po celú dobu si udržala pevnú kontrolu nad sovietskym vojnovým úsilím. Faktor, ktorý zohral počas vojny významnú úlohu bolo pôsobenie nacistických síl na obsadenom území ZSSR. [[Vojnové zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|Vojnové zločiny]] spáchané na sovietskom území sú všeobecne považované za najväčšie a najhoršie, ktoré sa udiali v novodobých dejinách. Zlému a krutému zaobchádzaniu boli vystavení nielen [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietski vojnoví zajatci]] ale aj obyvateľstvo okupovaných území. Toto nacistické konanie vyvolalo prudkú nenávisť v mysliach a srdciach väčšiny sovietskeho obyvateľstva. Nenávisť k Nemcom umožnila sovietskej moci vydolovať z obyvateľstva veľkú mieru sebaobetovania neporovnateľnú so západoeurópskymi národmi. Nemci rovnako podcenili aj obyvateľov Sovietskeho zväzu ako celok. Všeobecne si predstavovali sovietskych [[vojak]]ov ako slabých a väčšinu z nich vnímali ako podradné [[Človek (filozofia)|ľudské bytosti]]. Počas nasledujúcich bojov však boli nemeckí vojaci ohromení odhodlaním a zúrivosťou, s ktorou Červená armáda často bojovala. Plánovači boli zaskočení mierou utrpenia, ktorú sovietski ľudia dokázali zniesť a pritom ďalej pracovať či bojovať. [[Súbor:RIAN archive 1274 Tanks going to the front.jpg|náhľad|Sovietske tanky T-34 model 42 pripravené k odchodu na front z továrne Uralmaš v Sverdlovsku]] Ďalšími činiteľom nemeckého neúspechu bolo podcenenie sovietskych technických možností a kapacít. Niektoré sovietske zbrane a vybavenie boli na začiatku bojov skutočne na dosť nízkej úrovni, v porovnaní so svojimi nemeckými konkurentmi. Túto medzeru sovietska armáda plánovala zaceliť vývojom a výrobou nových vzorov. Priemerný sovietsky branec bol všeobecne slabo vybavený. Kráčal do vojny v rovnakých čižmách ako jeho predkovia v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], no na prvý pohľad horšia výzbroj v skutočnosti nemusela zvlášť zaostávať za jeho protivníkom. Väčšina sovietskych pešiakov bola vyzbrojená štandardnou puškou [[Mosin-Nagant|Mosin-Nagant 1891/30]], celkom porovnateľnou s nemeckou puškou [[Mauser Karabiner 98k]], ktorá bola štandardnou zbraňou nemeckej pechoty počas celej vojny. V roku 1941 bolo rovnako ako v sovietskej armáde väčšina príslušníkov nemeckých pozemných síl vyzbrojená puškami. Nemci začali samopaly vo väčšom meradle používať až v rokoch 1944 a 1945. Sovietske velenie však bolo pomalšie pri implementácii [[samopal]]ov a automatických zbraní. Počas vojny zavedené konštrukcie samopalov ako bol [[PPŠ-41]], či poloautomatických pušiek [[SVT-40]], vzbudili obdiv nemeckých konštruktérov aj vojakov v poli. Sovietskej armáde navyše v prvých dňoch Barbarossy nechýbali ani zbrane, ani munícia. Nemecká armáda mala v priemere na jedného vojaka asi len polovicu zbraňových a muničných zásob. Podobne na tom boli aj tankové sily, ktoré vojnu začínali s tankmi [[T-26]], [[BT-5]] a [[BT-7]], ktoré boli porovnateľné so svojimi nemeckými konkurentmi, a zlyhali najmä kvôli nesprávnemu spôsobu nasadenia, zlému logistickému zabezpečeniu a nedostatku kvalitnej protitankovej munície. Sovieti počas nemeckého vpádu práve zavádzali aj nové typy tankov ako bol [[T-34]] a [[KV-1]], ktoré až do príchodu tankov [[Panzerkampfwagen VI Tiger|PzKpfw VI Tiger]], boli nadradené nemeckým konštrukciám. Sovietske ozbrojené sily na začiatku bojov trpeli nedostatkom kvalitných rádiostaníc, čo bolo najvypuklejšie u tankových a leteckých jednotiek, kde boli rádiostanicami vybavené zväčša iba veliteľské stroje. Aj tento nedostatok bol počas vojny postupne odstránený. Výraznú prevahu malo spočiatku najmä nemecké letectvo. Bolo to preto, že vpád zastihol sovietske vzdušné sily počas prezbrojovania na moderné typy, ktorých vývoj ešte nebol celkom ukončený. === Chyby logistického plánovania === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-140-1220-17A, Russland-Mitte, PKW im Schlamm.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí vojaci tlačia osobný automobil, ktorý zapadol na typickej rozmočenej nespevnenej ceste]] Začiatok bojových operácií počas suchého leta bol pre Nemcov najúspešnejší, vďaka faktoru prekvapenia v prvých týždňoch zničili veľkú časť sovietskych síl. Keď sa však príhodné [[počasie|poveternostné podmienky]] začali zhoršovať a sovietske vojská, ktoré sa pozbierali z počiatočného prekvapenia začali klásť čoraz silnejší odpor, nemecká ofenzíva začala za pôvodným plánom pokrivkávať. Nemecká vojnová mašinéria nebola na dlhodobú vojnu pripravená. Chýbal najmä dostatok [[pohonná hmota|pohonných hmôt]] aby mohli byť požadované ciele vôbec fyzicky dosiahnuté. S týmto sa pred začiatkom operácie nepočítalo, celý plán bol založený na tom, že po piatich týždňoch nemecké jednotky získajú úplnú operačnú voľnosť, v dôsledku kolapsu Červenej armády. Až potom malo prebehnúť dodatočné doplnenie zásob pohonných látok pre časť pohyblivých jednotiek, ktorých úlohou malo byť obsadenie zvyšných strategických cieľov. Nemeckým silám sa podarilo za prvý týždeň bleskovo postúpiť o {{km|500|m}}, ale ich zásobovacie línie sa za ten čas natiahli natoľko, že tylové jednotky museli vynakladať veľké úsilie, aby zabezpečili prísun potrebných zásob. Sovietska železničná sieť s väčším rozchodom kolies ako vo zvyšku Európy, na ktorú sa vo veľkej miere spoliehala infraštruktúra celej krajiny, nemohla byť okamžite použitá, pretože Nemci nemali dostatok lokomotív s požadovaným rozchodom. Na začiatku vpádu do krajiny v roku 1941 pritom nebolo nemecké tylo natoľko narúšané činnosťou [[partizán]]ov ako tomu bolo v neskoršom období. Nedostatok zásob výrazne spomaľoval nemecký postup. Nemci tiež pri plánovaní operácií nesprávne vyhodnotili stav sovietskej [[doprava|dopravnej]] siete. [[Cesta|Cesty]] a [[železnica|železnice]] vo východnom Poľsku a západnej časti ZSSR síce známe boli, ale pri postupe ďalej do vnútrozemia boli ich informácie podstatne skromnejšie. Stávalo sa tak, že cesty, ktoré na [[mapa|mapách]] vyzerali pôsobivo, boli v skutočnosti iba ujazdená [[hlina]] alebo len v štádiu výstavby. === Počasie === Nemecký plán pre útok bol vo veľkej miere založený na predpoklade, že víťazstvo bude dosiahnuté veľmi skoro. Hitler v plánoch vôbec nezobral na zreteľ možnosť, že by sa boje mohli predĺžiť až do zimy. Táto trestuhodná nepripravenosť a nekompetentnosť mala značný dopad na neúspech v rozhodujúcej fáze operácie, pričom už v novembri, ešte pred začiatkom tvrdej zimy Nemci pociťovali nedostatok zásob a ľudských síl. Počasie v ZSSR nebolo také mierne ako v západnej Európe. Na jeseň [[rasputica|rozbahnený terén]] spomalil postup Wehrmachtu aj preto, že len časť ciest bola spevnená. Nemci mali až do roku 1942 všetky tanky na rozdiel od Sovietov vybavené úzkymi pásmi, ktoré v blate a hlbokom snehu nemali dostatočný ťah, čím sa rýchlosť nemeckého postupu výrazne znižovala. Ich logistický systém a mobilita delostrelectva do značnej miery závisela na 600&nbsp;000 európskych [[Kôň (podrod)|koňoch]], ktoré neboli zvyknuté na výkyvy počasia, aké boli typické pre tieto časti Sovietskeho zväzu s výrazne [[kontinentálne podnebie|kontinentálnym podnebím]]. Menšie stepné kone zvyčajne používané Červenou armádou boli domácim podmienkam podstatne prispôsobenejšie. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-215-0354-14, Russland, Panzer IV im Schnee.jpg|náhľad|vľavo|Nemci vyslobodzujúci z priekopy zapadnutý [[Panzerkampfwagen IV]] Ausf. D]] Nemecké jednotky boli vystavené tvrdému počasiu, bez adekvátneho výstroja a teplého oblečenia, ktoré síce existovalo, ale nebolo včas prisunuté a distribuované na fronte. Nemeckí vojaci boli nútení vo viacerých prípadoch, najmä pri teplotách pod −10&nbsp;°C siahnuť po alternatívach ako bolo vkladanie vrstvy novín do kabátov, ak sa chceli vyhnúť omrzlinám. Na zahrievanie a rozkúrenie pecí boli často nútení míňať dodatočné pohonné hmoty, ktoré rovnako míňali aj na udržanie funkčnosti bojovej techniky, ktorá na veľké mrazy nebola vôbec pripravená. Niektoré nemecké zbrane sa stali v dôsledku veľkých mrazov celkom nefunkčné. Mazadlá zbraní a motorov, ktoré za bežných podmienok zvyšovali ich životnosť, pri nízkych teplotách zamŕzali. Dnes mnohí mylne usudzujú, že nástup [[Rasputica|obdobia blata]] a následné silné mrazy, na východnom fronte spôsobovali celkové zastavenie bojových operácií, čo nie je celkom pravda. Vojenské operácie boli týmito okolnosťami síce výrazne spomalené, ale to sa týkalo najmä nemeckej strany. Sovieti napríklad v decembri 1941 pri protiútoku pred Moskvou, počas veľkého prívalu snehu postúpili na niektorých úsekoch až {{km|160|m}}, čím demonštrovali, že na počasie pripravená strana mohla viesť mobilnú vojnu aj za takýchto podmienok. Počas bojov pred Moskvou Hitler obávajúci sa rozpadu svojich vojsk, nariadil držať dosiahnuté pozície za každú cenu a neustupovať. Jednotky na fronte v dôsledku toho utrpeli veľké straty a na viacerých úsekoch, ako napr. pri [[Demiansk]]u, sa dostali na čas do obkľúčenia. Naproti Nemcom, bola väčšina sovietskych jednotiek zásobovaná adekvátnym zimným výstrojom, hlavne kožušinovými čiapkami a prešívanými uniformami s dostatočným predstihom. Sovietski vojaci mali tiež väčšie skúsenosti s použitím zbraní v zime a tak sa napríklad pri údržbe ručných zbraní vyhýbali používaniu akýchkoľvek mazadiel. Technika ako tanky a lietadlá bola od začiatku koncipovaná a pripravená na domáce podmienky. Bolo by však mylné sa domnievať, že „generál zima“ či „generál blato“ sovietskych vojakov nijako netrápili. Aj sovietske jednotky v dôsledku veľkých mrazov utrpeli nezanedbateľné straty. === Odporujúce si ciele === Väčšina Hitlerových generálov sa zhodovala v názore, že je potrebné zaútočiť vojskami skupiny armád Stred v prvom rade na Moskvu. Jej obsadenie, pri ktorom by boli s veľkou pravdepodobnosťou zničené veľké sily Červenej armády a mohli by významne ovplyvnené ďalšie možnosti krajiny viesť vojnu. Hitler však v priebehu kampane, zmenil ciele tejto skupiny armád, ktorá sa v rozhodujúcom momente počas [[bitka o Smolensk (1941)|bojov o Smolensk]] namiesto na Moskvu vydala obsadiť viaceré ciele na Ukrajine. Po obsadení týchto oblastí vojská skupiny armád Stred síce pokračovali ďalej na Moskvu, no boli počas zimy zastavené. Mnohí odborníci sa domnievajú, že tak bol stratená najväčšia príležitosť vyhrať vojnu na východe. == Príčiny sovietskych neúspechov == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-010-0919-39, Russland, Nord, Gefangene Russen.jpg|náhľad|vpravo|Nemecký pešiak vedie vzdávajúcich sa sovietskych vojakov]] Chyby, ktoré urobilo sovietske velenie pred napadnutím krajiny a v prvých týždňoch vojny, mali katastrofický vplyv na dianie na fronte a boli natoľko závažné, že krajina sa z nich spamätávala až do konca vojny. Prvým a zásadným omylom bolo [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] konanie ignorujúce informácie a varovania o nemeckých prípravách na vpád do krajiny. Je veľmi pravdepodobné, že okrem Stalina mali na svedomí toto konanie aj ďalší vedúci predstavitelia krajiny. S týmto prístupom súviselo aj potieranie iniciatívy velenia prihraničných okruhov smerujúce k zvyšovaniu obranyschopnosti týchto oblastí. Hlavné velenie armády, generálny štáb a Stalin nevydali žiadne rozkazy, ani k obrane, ani k protiútoku. Posledné platné rozkazy od generálneho štábu, ktoré armáda dostala boli rozkazy zakazujúce reagovať na akékoľvek provokácie. Toto bezvládie vnieslo do armádnych jednotiek značný chaos. Po 21. júni 1941, trvalo generálnemu štábu niekoľko dní, kým velenie začalo koordinovať činnosť jednotlivých armádnych skupín a mnohokrát už bolo pre množstvo sovietskych vojakov neskoro<ref name="Solonin, VM">Solonin, M., 2011, Vymývání mozků - Zfalšované dějiny sovětsko-německé války. Naše Vojsko, Praha, 281 s.</ref>. Druhým podstatným faktom, pre ktorý svedčí množstvo dôkazov z viacerých zdrojov, bola v prvých dňoch bojov nečinnosť celých armádnych zborov. Vojaci jednoducho nebojovali, buď utiekli, alebo sa nechali zajať. Mnohí sovietski vojaci boli sklamaní z boľševikov a komunizmus všeobecne a medzi ľuďmi, ktorí si pamätali, ako slušne sa k nim správali Nemci počas prvej svetovej vojny, jednoducho panovalo presvedčenie, že radšej nemeckí okupanti ako sovietski komunisti<ref name="Solonin, VM"/>. Až neskôr sa ukázalo, že nemecké sily, ktoré vtrhli do krajiny v roku 1941, nekonajú ako ich predchodcovia v prvej svetovej vojne. Ďalším kritickým omylom bolo precenenie schopností Červenej armády, najmä dôstojníckeho zboru na viacerých úrovniach. Sovietska armáda sa v predvojnovom období zúčastnila viacerých ozbrojených kampaní, jednak proti Poľsku a Fínsku, ale bojovala tiež na Ďalekom východe proti Japoncom a v španielskej občianskej vojne sa zapojila do bojov proti Frankistom. Kým možno považovať boje na Ďalekom východe a ťaženie proti Poľsku za úspešné, bojové akcie proti Fínsku sú považované za značne neúspešné. Aj keď sa červenej armáde podarilo v konečnom dôsledku zlomiť Fínsky odpor, bolo toto víťazstvo veľmi ťažko zaplatené. Najdôležitejším prínosom bolo neskoršie poučenie z chýb, ktoré urobili. Sovietske sily v Európskej časti ZSSR boli rozmiestnené pozdĺž hraníc a boli celkom nepripravené na okamžité vedenie bojových operácií. Sovietske mechanizované zbory boli namiesto stíhania nemeckých tankových jednotiek celkom nepripravené na boj po technickej aj morálnej stránke, navyše utrpeli ťažké straty pri leteckých útokoch Luftwaffe. Napriek tomu, že sovietske sily mali obrovský počet tankov a mechanizovanej techniky, ako boli ťahače diel. Tanky a ostatná pozemná technika trpeli značnou poruchovosťou, kvôli neskúsenosti posádok a nedostatku náhradných dielov, ktorý sa ťahal už od mierového obdobia, čo malo na svedomí značné výpadky v zásobovaní jednotiek a na to sa viažuce ďalšie problémy. Sovietske jednotky neboli konkurencieschopné rýchlo manévrujúcim a postupujúcim silám Osi aj kvôli svojej nízkej motorizácii. Ich tankové divízie mali na začiatku vojny síce takmer 2x viac tankov ako nemecké, ale o polovicu nákladných automobilov menej. Jednotky nestíhali zásobovať v boji svoje postupujúce tankové oddiely. Príkladom boli boje pri Grodne v júni 1941, kam bol poslaný 6. mechanizovaný zbor s asi 1000 tankmi vrátane asi 300 KV a T-34, ktorému sa ani nepodarilo doraziť na bojisko, pretože jeho jednotkám došlo palivo. Problémom bola často koordinácia, ktorú podľa väčšiny zdrojov okrem nedostatočných skúseností sťažoval aj nedostatok vysielačiek a spojovacej techniky. Niektorí však poukazujú, že počet vysielačiek vôbec nebol taký tragický, ako sa po skončení druhej svetovej vojny pokúšali podsúvať komunistickí historici. Podľa archívov bol počet vysielačiek a ich rozmiestnenie v štruktúrach červenej armády, približne rovnaký, ako v roku 1944 a 1945, takže tento fakt v žiadnom prípade nemohol hrať takú úlohu, aká mu bola prisudzovaná.<ref name="Solonin, VM"/> Na mobilitu rovnako nemalo vplyv nasadenie sovietskych hipomobilných (jazdeckých) jednotiek. Počas celej nasledujúcej vojny nasadzovali hipomobilné jednotky, a kone ako ťažné zvieratá obe strany. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-L19397, Lettland, Riga, Begrüßung der deutschen Soldaten.jpg|náhľad|Nemci vítaní domácim obyvateľstvom v Litve.]] Sovietske ozbrojené sily nemali na začiatku vojny nedostatok skúsených vojakov. Stav bol porovnateľný s nemeckými silami. Na západných hraniciach krajiny čakal na Nemcov výkvet červenej armády. Niektorí autori poukazujú, že viac ako 90&nbsp;% nemeckých vojakov, ktorí sa zúčastnili Barbarossy sa predtým aktívne nezúčastnili žiadnych bojov v Poľsku a ani útoku na Francúzsko. Drvivá väčšina nemeckých síl bola bojovo neskúsená rovnako, ako drvivá väčšina tých sovietskych, ak nie dokonca viac. Problémom ZSSR bolo, že v priebehu prvých mesiacov vojny bola veľká časť týchto skúsených síl stratená<ref name="Solonin, VM"/>. Stalinova snaha zabrániť ústupom a vzdávaniu veľkého počtu vojakov, často aj s veliteľmi napr. pomocou [[Rozkaz č. 270|rozkazu č. 270]], mala za následok držanie pozícií za každú cenu, čo však často viedlo k neúspechom, keď pohyblivé nemecké tankové jednotky prenikli cez tieto postavenia do tyla sovietskych vojsk, odrežúc ich tak od tylového zabezpečenia a zásob. Kým si Stalin uvedomil chybu a dovolil svojim vojskám v správnej chvíli ustúpiť, čím umožnil ich zachovanie, prišiel vo viacerých veľkých obkľúčeniach do decembra 1941 o viac než 2,6 milióna mužov. Väčšina z týchto [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]] bola v rukách nacistov cielene vystavená zlému zaobchádzaniu, hladu a chorobám, čo malo za následok, že veľká časť z nich do jari 1942 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynula]]. Za neúspech možno považovať aj krach sovietskych protiútokov, ktoré sa uskutočnili na konci roku 1941 a na jar 1942. Všeobecne sa usudzuje, že v tejto dobe sovietske velenie nebolo schopné zhodnotiť potenciál vlastných jednotiek a namiesto toho aby sa pokúšalo o cielené protiútoky na jednom úseku frontu, snažilo sa neustále o vedenie operácií na čo najširšom fronte, na čo armáda nemala ani dostatok síl, vybavenia ani dostatočné skúsenosti. Väčšina týchto operácií nebola dobre pripravená, podporovaná dostatočným prísunom zásob, čo malo za následok ich všeobecný neúspech a ťažké straty.<ref>David M. Glantz: ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay''. Clemson University, Clemson, South Carolina, 2001, s. 32</ref> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Generalplan Ost]] * [[Rasputica]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Operation Barbarossa}} == Externé odkazy == * [http://www.fronta.cz/bitva-u-jelni-v-lete-1941 Bitka pri Jelni] * [http://www.fronta.cz/dokument/smernice-c-32-pripravy-na-obdobi-po-operaci-barbarossa Hitlerova smernica č. 32 o tom čo bude po porážke ZSSR] [[Kategória:Operácia Barbarossa| ]] [[Kategória:Bitky v Bielorusku]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1941]] t5nbg4ioctxgl6bvrcwdrujhmmjg30s Kostol Zvestovania Pána (Bratislava) 0 26800 8255117 8190937 2026-07-29T10:41:46Z Tom78*w 290507 kategória 8255117 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = kostol s kláštorom | Celé meno = | Iné meno1 = Františkánsky kostol | Iné meno2 = | Obrázok = Bratislava 049.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = Zvestovanie Pána<br />''(Zvestovanie Panny Márie)'' | Patrocínium poznámka = <br/>25. marec | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Bratislavský kraj | Okres typ = | Okres = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | Mesto typ = | Mesto = Bratislava | Mestská časť typ = | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánske námestie]] | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = Bratislava | Dekanát typ = | Dekanát = Bratislava - Stred | Farnosť typ = rehoľná spoločnosť | Farnosť = [[Rád menších bratov|františkáni (OFM)]] | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = gotika | Sloh1 = barok | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = 24.3.1297 | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 23.10.1963 | číslo uzpf = 24 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=&OkresText=&ObecText=&KatastralneUzemieText=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=24&SearchButton=Hľadať | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = 23.9.2015 }} '''Kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov''' (ľudovo '''Františkánsky kostol''') je pôvodne [[Gotika|gotický]], neskôr slohovo upravovaný súbor sakrálnych stavieb v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]]. Kostol je historicky najstaršou, dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v hlavnom meste [[Slovensko|Slovenska]]. Okrem svojej architektúry si pozornosť zasluhuje aj ako miesto, ku ktorému sa viaže niekoľko významných historických udalostí. == Stavebné dejiny kostola == Stavebné dejiny kostola s priľahlým kláštorom začali v hlbokom stredoveku. Prvou zo stavieb v dnešnom komplexe bola budova kláštora. V roku 1209 pápež [[Inocent III.]] schválil regule nového cirkevného rádu – [[Františkáni|františkánov]]. Nasledovníci [[František z Assisi|svätého Františka]] veľmi rýchlo rozširovali svoju pôsobnosť v mnohých krajinch vtedajšej Európy, [[Uhorsko]] nevynímajúc. Už onedlho po založení rehole sa jej príslušníci usadili v [[Trnava|Trnave]], [[Nitra|Nitre]], [[Košice|Košicich]] ako aj v [[Bratislava|Prešporku]]. Na severnom okraji vtedajšieho mesta okolo roku 1220 začali s výstavbou kláštornej budovy. Stavba sa pretiahla až do konca 13. storočia. Až v druhej polovici 13. storočia sa pristúpilo k výstavbe samotného kostola. Za jeho zakladateľa je považovaný [[Uhorsko|uhorský]] kráľ [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislav IV. Kumánsky]], ktorý ho prikázal postaviť na pamiatku víťazstva nad [[Česko|českým]] kráľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] v [[Bitka na Moravskom poli|bitke na Moravskom poli]] v roku 1278. Kostol začali stavať v [[Románske umenie|románsko]]-[[Gotika|gotickom]] slohu a posvätili ho s veľkou slávou 24. marca 1297 v prítomnosti Ladislavovho nástupcu [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]], ostrihomského arcibiskupa a širokého zástupu prešporských obyvateľov. O vznku kostola sa dozvedáme z historických záznamov, z ktorých jedným je spis ''Pozsony régészeti műemlékei'' uhorského kňaza a pedagóga [[František Florián Rómer|Flórisa Rómera]], prešporského rodáka, z roku 1865, pojednávajúci o niektorých historických pamiatkach vtedajšej Bratislavy: {{citát|Do 14. storočia boli vo vnútornom meste iba tri kostoly. Tretím bol kostol františkánov, Ecclesia B. Mariae Virginis fratrum minorum, preslávený počas korunovácií pasovaním rytierov zlatej ostrohy. Za svoj pôvod vďačí víťazstvu kráľa Ladislava IV. nad Otakarom a bol teda votívnym kostolom. Hovorí sa, že kráľ ho začal stavať už v roku 1290, ale až v roku 1297 ho posvätil ostrihomský arcibiskup Lodomer prostredníctvom svojho zástupcu Jakuba, na deň Nanebovzatia Blahoslavenej Panny, keď sa slávi titul kostola.}} V nasledujúcich storočiach objekty prešli viacerými slohovými úpravami, z ktorých najvýraznejšie boli [[barok]]ová a [[Klasicizmus|klasicistická]]. V rokoch 1580 a 1586 zasiahli mesto zemetrasenia, ktoré okrem iných budov poškodili aj františkánsky kláštor a kostol. V lodi kostola sa dokonca zrútila klenba. Trvalo vyše tridsať rokov, kým kostol zastrešili novou, už renesančnou klenbou. V takejto podobe vydržala nasledujúce storočie, kedy ju nahradila súčasná, baroková. Z pôvodne gotického kostola zostalo dnes iba presbytérium a časť obvodových múrov hlavnej lode. == Architektúra stavieb == [[Obrázok:Frantiskansky kostol12.jpg|vľavo|náhľad|Hlavný oltár kostola s oltárnym obrazom-sklomaľbou s motívom Zvestovania Panny Márie]]Kostol Zvestovania Pána je trojloďová stavba s predstavaným polygonálnym presbytériom a vstavanou polygonálnou vežou zakončenou ihlancovitou strechou. Z hmoty kostola vystupujú dve bočné kaplnky, pristavané k severnému múru kostola. Pôdorysne zachováva typickú stredovekú západo-východnú orientáciu sakrálnych stavieb. K južnému múru sa k stavbe kostola primkýna komplex dvojposchodových budov františkánskeho kláštora, obkolesujúcich vnútorný dvor štvorcového pôdorysu. Priečelie kostola, členené horizontálne i vertikálne, zaujme svojím umeleckým stvárnením a prísnou symetrickosťou. Nápadné je najmä horizontálne členenie rímsami na dve poschodia. Druhé poschodie ukončuje mohutný, navrchu zaoblený štít. Vertikálnemu členeniu dominuje [[rizalit]], zakončený na spodnej úrovní štítu [[tympanón]]om, a pilastre s [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami. Priečelie upravil v [[Barok|barokovom]] slohu v rokoch 1745–1746 staviteľ Lucca de Schramm. Od prešporského sochára [[Jozef Sartory|Jozefa Sartoryho]] pochádza kamenná skulptúra [[Panna Mária Immaculata|Panny Márie Immaculaty]], s dvojicou anjelov, umiestnená na rímse nad portálom. K soche Panny Márie sa viaže aj nápis v kamennej kartuši nad vchodom: VIRGINI DEI PARAE SACRUM (''Panenská svätá Božia rodička''). Pred priečelím stojí kovaný, bohato ornamentálne zdobený železný kríž bez korpusu na mohutnom kamennom podstavci. Na čelnej ploche podstavca pod zvlneným segmentovým štítom je zahĺbená plocha využitá ako nápisová tabuľa. Nápis je horizontálne rozdelený na dva odstavce. Toto umelecko-remeselné dielo kováča [[Ľudovít Marton|Ľudovíta Martona]] je prenesené pravdepodobne z [[Ondrejský cintorín|Ondrejského cintorína]]; vzhľadom na symboliku múz na ňom môže ísť o bývalý náhrobok umelca. Dvojposchodová stavba kláštora v súčasnom [[Klasicizmus|klasicistickom]] slohu je výsledkom prestavby z roku 1860. Svojím priečelím sa doširoka otvára do južnej časti Františkánskeho námestia. Pôvodný kláštor z 13. storočia postupne rozširovali prístavbami. V roku 1439 začali stavať nový gotický kláštor s krížovou chodbou okolo štvorhranného dvora. Pri kláštornej budove pribudla aj nemocnica. Súčasťou kláštora bola záhrada obdĺžnikového tvaru, ktorá vo svojej najväčšej výmere zaberala plochu 1870 m². V roku 1708 bola obohatená fontánou, ktorú zásoboval novovybudovaný vodovod. Historik a kartograf [[Ján Matej Korabinský]] sa vo svojom diele ''Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn'' z roku 1786 o záhrade zmieňuje keď uvádza, že ''„... františkánska záhrada má prekrásnu úpravu a je v nej fontána s výbornou horskou vodou.“'' Jej existencia neušla ani [[Matej Bel|Matejovi Belovi]], ktorý vo svojich ''Notitiách'' v roku 1735 poznamenáva, že záhrada františkánskeho kláštora má ''„... nevyčerpateľnú studňu a fontány so stále tečúcou vodou, pravdepodobne najlepšou v meste, privádzanou podzemným vodovodom.“'' Existenciu studne potvrdil aj archeologický prieskum. Pôvodne obdĺžnikový tvar záhrady s výmerou 1870 m2 bol zmenšený takmer o šestinu, lebo mnísi v záujme rozšírenia prístupovej cesty uvoľnili mestu 96 štvorcových siah svojej záhrady. V roku 1708 zaviedli vodovod nielen do kláštorných objektov, ale aj do veľkej záhrady, kde bola fontána, a tiež do vnútornej záhrady – rajského dvora. J. M. Korabinský vo svojom diele uvádza, že Rajskému dvoru františkánskeho kláštora dominuje asi 180 rokov stará lipa. Na východnom krídle kláštora sú slnečné hodny s Dávidom hrajúcim na harfe. Existenciu studne v tomto priestore potvrdil aj archeologický prieskum. Matej Bel v roku 1735 medzi výhody františkánskeho kláštora počíta nevyčerpateľnú studňu, a to pre zdravú vodu, pravdepodobne najlepšiu v celom meste. V roku 1892 bol v spolupráci s Okrášľovacím spolkom zbúraný záhradný múr a nahradil ho ozdobný železný plot. Záhrada dostala novú parkovú úpravu a slúžila všetkým obyvateľoom mesta. V druhej polovici 20. storočia bolo v záhrade detské ihrisko. Šesťboká gotická veža bola ku južnej strane lode pristavaná v rokoch 1410 až 1420. Až do roku 1897 stála v pôvodnej podobe. V uvedenom roku bola však zistená jej statická narušenosť čo malo za následok demontáž jej vrchnej časti, ktorá odvtedy plní okrasnú funkciu ojedinelého záhradného altánku v [[Petržalka|petržalskom]] [[Sad Janka Kráľa|Sade Janka Kráľa]]. Dnes kostolnú vežu miesto chýbajúcej časti nahrádza jej verná neogotická kópia. === Interiér kostola === [[Obrázok:Frantiskansky kostol17.jpg|náhľad|[[Svätý Reparát]] (lat. ''Reparatus''), diakon a mučeník. Relikvia svätca žijúceho v 4. storočí]]Interiérové vybavenie kostola je pomerne bohaté; slohovo je najviac zastúpený barok, ktorý v prvej polovici 18. storočia nahradil vybavenie v starších slohových štýloch. Dominantou svätyne, výškovo oddelenej od hlavnej lode, je hlavný oltár – murovaná stĺpová architektúra z rokov 1720–1730. Oltárny obraz tvorí maľba na skle s motívom Zvestovania Panny Márie z konca 19. storočia. Oltár dopĺňajú sochy prvého uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]] a jeho syna [[Imrich (svätec)|svätého Imricha]]. Interiérové vybavenie kostola predstavuje šesť bočných oltárov, [[Rokoko|rokoková]] [[kazateľnica]] a relikviár s pozostatkami [[Svätý Reparát|svätého Reparáta]]. Ľavá (severná) chrámová loď obsahuje bočné oltáre Narodenia Pána a Piety (Sedembolestnej Panny Márie). Ikonografický program oboch oltárov sa viaže na udalosti vymedzujúce život [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] – narodenie a ukrižovanie. Oltár Piety miesto oltárneho obrazu obsahuje pieskovcovú plastiku [[Pieta (umenie)|Piety]] z roku 1400. Patrí k najkrajším zachovaným skulptúram tohto typu z obdobia tzv. krásneho slohu. Oltár dopĺňajú sošky smútiacich anjelov. Po stranách triumfálneho oblúka stoja dva bočné oltáre zasvätené františkánskym svätým – vľavo svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], vpravo svätého [[Anton Padovský|Antona Padovského]]. Oltáre s rovnakými stĺpovými architektúrami pochádzajú z prvej tretiny 18. storočia. Oltáre v pravej (južnej) lodi z polovice 18. storočia sú zasvätené svätej [[Anna (svätica)|Anne]] a svätej [[Svätá Barbora|Barbore]]. Cenným historickým artefaktom je rokoková kazateľnica z roku 1756. Rečnisko je ozdobené reliéfmi s motívmi stigmatizácie svätého Františka, kázne svätého Františka vtákom a Mojžišovej kázne Židom. V závere pravej lode je vo výklenku umiestnený umelecky vypracovaný relikviár obsahujúci telo diakona a mučeníka zo 4. storočia [[Svätý Reparát|svätého Reparáta]]. Do Prešporku sa relikvia dostala v roku 1769 na žiadosť františkánskeho provinciála Eugena Kósu. === Kaplnky === [[Obrázok:Frantiskansky kostol35.jpg|náhľad|Soška Čiernej Madony s Ježiškom v rovnomennej kaplnke]]Neveľká kaplnka Panny Márie Loretánskej (tiež kaplnka Čiernej Madony) z roku 1708 je baroková architektúra pristavaná k severnej lodi kostola, ktorá v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsku kaplnku (tzv. Svätú chyžu) [[Renesancia|renesančného]] architekta [[Donato Bramante|Bramanteho]] z roku 1509 v [[Taliansko|talianskom]] meste [[Loreto (Marky)|Loreto]]. Jej zakladateľom bol uhorský palatín, knieža [[Pavol Esterházy]] na popud vtedajšieho rádového gvardiána Jána Sebachera. Základný kameň kaplnky položili 20. mája 1708 a čiastočne dokončená bola už na sviatok patróna rehole 4. októbra 1708, keď ju posvätil ostrihomský arcibiskup [[Christian August Saský]]. Stavebné práce však pokračovali aj ďalej. Dostavaná bola pravdepodobne koncom roku 1709, pretože ostrihomský arcibiskup 25. januára 1710 v kaplnke celebroval slávnostnú omšu za prítomnosti Pavla Esterházyho a mnohých šľachticov, účastníkov snemovného zasadnutia. Palatín Esterházy sa pravdepodobne podieľal aj na ikonografickom programe výzdoby kaplnky. Súčasťou skromného interiérového vybavenia je predovšetkým skulptúra Čiernej Madony s Ježiškom umiestnená za ozdobnou mrežou v nike na čelnej stene, pokrytej maľbou vytvárajúcou ilúziu stĺpovej architektúry. Kaplnku presvetľujú dve farebné vitrážové okná – vľavo s motívom [[Panna Mária Immaculata|Panny Márie Immaculaty]], vpravo s motívom svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] a s vročením 1890. Zadná stena obsahuje fragmenty nástenných malieb s kristologickou a mariánskou tematikou. Donátora kaplnky pripomína kolorovaný rodový erb umiestnený na vonkajšej západnej fasáde. Súčasťou kaplnky bola aj krypta určená na pochovávanie donátorov. [[Obrázok:Frantiskansky kostol25.jpg|vľavo|náhľad|Záver kaplnky svätého Jána Evanjelistu]]Historicky i architektonicky najvýznamnejšou z kaplniek Kostola Zvestovania Pána je kaplnka svätého Jána Evanjelistu. Kaplnku v [[Gotika|gotickom]] slohu pristavali k severnej stene kostola medzi rokmi 1360–1380 na mieste pôvodnej stavby z konca 13. storočia. Ide o dvojpodlažnú, pôvodne pohrebnú kaplnku, ktorá svojim architektonickým stvárnením patrí k najkrajším sakrálnym stavbám v celoslovenskom meradle. Motív rebrovej klenby, dekoratívnych panelov a vysunutých svorníkov, ktoré použili pri stavbe, predstavujú veľmi rané uplatnenie konštrukčných a výtvarných detailov, patriacich k vrcholom gotickej sakrálnej architektúry na Slovensku. Predpokladá sa, že jej inšpiračným zdrojom bola kráľovská pohrebná kaplnka [[Saint-Chapelle]] v [[Paríž]]i, ktorej typ bol svojho času veľmi obľúbeným a rozšíreným po celej západnej Európe. Za jej zakladateľa sa považuje Jakub II., vnuk richtára Jakuba I. [[Súbor:Saint John the Evangelist Chapel (Franciscan Church, Bratislava, 2023).jpg|náhľad|Kaplnka Sv. Jána Evanjelistu]] Interiér kaplnky obnovovali v roku 1501, potom v roku 1831 a po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Počas poslednej rekonštrukcie sem umiestnili kamenný oltárny stôl s reliéfmi štyroch evanjelistov v strede s reliéfom [[Panna Mária|Panny Márie]]. Výzdobu kaplnky dotvárajú sochy svätcov uctievaných vo františkánskej reholi, umiestnené na kamenných konzolách pod baldachýnmi medzi oknami: [[František z Assisi|svätého Františka]], [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|svätého Ľudovíta]], [[Anton Padovský|svätého Antona Padovského]], [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]] a [[Klára z Assisi|svätej Kláry]]. V kaplnke je na severnej stene umiestnený pôvodný kamenný erb palatína Pavla Esterházyho. Poslednou z chrámových kaplniek je kaplnka svätej Rozálie (pôvodne svätého Šebestiána) v južnej časti kostola. Stĺpový hlavný oltár s motívom [[Svätá Rozália|svätej Rozálie]], dielo známeho sochára [[Johann A. Messerschmidt|Johanna A. Messerschmidta]], je po bokoch doplnený skulptúrami [[Svätý Šebestián|svätého Šebestiána]] a [[Svätý Rochus|svätého Rochusa]]. V nikách vedľa oltára sú umiestnené sochy uhorských kráľov – [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]] a [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]]. Interiérové vybavenie dopĺňa dvojica bočných oltárov – vľavo oltár svätého [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]] a vpravo oltár Vir Dolorum (Muž Bolesti) z roku 1670. Oltár dal postaviť barón Imrich Czobor. Významnou umelecko-historickou pamiatkou je mramorová votívna doska nitrianskeho biskupa Štefan III. Fejerkövyho v roku 1589 osadená do múru pred vchodom do kaplnky. == Historické udalosti spojené s kostolom == Kostol Zvestovania Pána je významný i z historického pohľadu. Jeho existencia sa spája s viacerými dôležitými udalosťami; jednou z nich bola dokonca voľba nového [[Uhorsko|uhorského]] panovníka. Priestory kláštora sa využívali aj na dôležité rokovania. V roku 1530 tu volili prešporského richtára a mestskú radu. 17. decembra 1526 tu uhorské stavy zvolili za nového panovníka [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]]. V roku 1578 sa tu zišli mešťania – vzbúrenci proti neprávostiam magistrátu, v roku 1601 zasadal v kláštore dokonca uhorský snem. Kostol plnil významnú funkciu aj počas aktu [[Bratislavské korunovácie|korunovácie]] nového uhorského kráľa. Po všetkých korunováciách prichádzal z [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómu svätého Martina]] novokorunovaný kráľ ku kostolu, aby tu pasoval za rytierov Zlatej ostrohy vybraných uhorských šľachticov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * K. Beňová – K. Chmelinová, ''Pamiatky františkánskeho rádu v 19. storočí na Slovensku a Konrád Švestka.'' Bratislava – Martin : Slovenská národná galéria – Matica slovenská, 2013. * I. Janota, ''Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave.'' Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2008. ISBN 978-80-89218-65-3 * I. Janota, ''Oprášené historky zo starej Bratislavy.'' Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2006. ISBN 80-89218-27-X * Št. Holčík, ''Korunovačné slávnosti Bratislava 1563–1830.'' Bratislava : Tatran, 1986. * T. Reháčková, ''Historické záhrady a parky Bratislavy.'' Bratislava : TRIO Publishing, 2012. ISBN 978-80-89552-27-6 * M. Győrik, ''Bratislavský okrášľovací spolok 1868–1918.'' Bratislava : Albert Marenčin v Vydavateľstvo PT, 2012. ISBN 978-80-8114-138-6 * N. Kirinovičová, Františkáni-observanti a ich stavby na území Slovenska v 15. storočí. In: ''Monument revue'', r. 1, 2012, č. 2, s. 2 {{--}} 7. Dostupné [http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-2-2012.pdf online] == Externé odkazy == {{portál|Bratislava|Bratislavský|Architektúra|Architektonický|Umenie|Umelecký}} * [http://www.frantiskani.sk/klastory_ba_kostol.php Kostol Zvestovania Pána a františkánsky kláštor v Bratislave] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120320131622/http://www.frantiskani.sk/klastory_ba_kostol.php |date=2012-03-20 }} * [http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/pamatnici-historie/zelezny-kriz-je-dnes-kulturnou-ruinou.html?page_id=260705 Železný kríž je dnes kultúrnou ruinou] {{Sakrálne stavby v Bratislave}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} {{Františkánske kostoly na Slovensku}} [[Kategória:Kostoly v Bratislave|Zvestovania Pána]] [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána|Bratislava]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Panny Márie na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Gotické kostoly na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Františkánske kostoly na Slovensku|Bratislava]] qrz1qbowtievmx1lm5qq0ya9eqnnnpe Rybník (okres Revúca) 0 27417 8255003 8208711 2026-07-28T20:47:01Z ~2026-42147-22 301461 doplnenie významného rodáka z obce 8255003 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rybník | Iné názvy = | Obrázok = Rybník11.jpg | Popis obrázku = Evanjelická zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rybnik-revuca-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Revúca | Región = Gemer | Časti = | Rieka = [[Turiec (prítok Slanej)|Turiec]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5486111 | Zemepisná dĺžka = 20.1241667 | Nadmorská výška = 260 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Ľubomír Eremiáš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 982 65 (pošta [[Ratková]]) | Kód = 515507 | EČV = RA | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecrybnik.eu | Commons = Rybník (okres Revúca) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rybník''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Revúca (okres)|okrese Revúca]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11970 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v romantickej odľahlej polohe, juhovýchodne od dediny. Prvá písomná zmienka o ňom a obci je z roku [[1266]]. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou [[klenba|klenbou]]. Kostol sa zachoval takmer v intaktnom stave, bol mierne upravovaný v [[18. storočie|18. storočí]], keď dostal nové vnútorné zariadenie. Kostol bol v 60.-80. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] vymaľovaný hodnotnými [[freska]]mi, uvádza sa, že autorom môže byť [[Majster ochtinského presbytéria]]. Zobrazujú výjavy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]. Nástenné maľby boli obnovované aj s prispením štátu v roku [[1929]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník, ev. a. v. kostol | url = http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Gotická cesta | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza drevená protestantská [[empora]] pomaľovaná rustikálnymi rastlinnými motívmi. [[Kazateľnica]] aj [[organ]] sú [[barok]]ové, pochádzajúce z [[18. storočia]]. Kostol, vzhľadom na malý počet veriacich, dlho chátral, od roku [[2014]] sa však dočkal postupnej obnovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník | url = http://apsida.sk/c/1165/rybnik | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * Evanjelická [[zvonica]], fragment nedostavaného kostola, [[historizmus|neorománska]] stavba na pôdoryse štvorca zo začiatku [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník - zvonica | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/rybnik-zvonica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády zvonice sú členené kordónovými rímsami, oblúčkovým vlysom, lizénovými rámami a [[pilaster|pilastrami]]. V hornej časti sú umiestnené [[bifórium|bifóriá]]. Zvonica je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Rybník13.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Rybník6.jpg Súbor:Rybník25.jpg|Interiér kostola Súbor:Rybník22.jpg|Maľovaná empora Súbor:Rybník23.jpg|Gotické fresky '''Rodáci:''' Vladimír Cirbes (1926 - 2026), filozof, šéfredaktor časopisu filozofia, akademik ČSAV a SAV </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/1165/rybnik Apsida.sk]- profil gotického kostola * [http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ Gotická cesta]- profil gotického kostola {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Revúca}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rybník (okres Revúca)| ]] [[Kategória:Obce okresu Revúca]] hfurjp0aku3xr50midj2ebsfj8g88cj 8255004 8255003 2026-07-28T20:47:43Z ~2026-42147-22 301461 8255004 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rybník | Iné názvy = | Obrázok = Rybník11.jpg | Popis obrázku = Evanjelická zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rybnik-revuca-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Revúca | Región = Gemer | Časti = | Rieka = [[Turiec (prítok Slanej)|Turiec]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5486111 | Zemepisná dĺžka = 20.1241667 | Nadmorská výška = 260 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Ľubomír Eremiáš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 982 65 (pošta [[Ratková]]) | Kód = 515507 | EČV = RA | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecrybnik.eu | Commons = Rybník (okres Revúca) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rybník''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Revúca (okres)|okrese Revúca]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11970 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v romantickej odľahlej polohe, juhovýchodne od dediny. Prvá písomná zmienka o ňom a obci je z roku [[1266]]. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou [[klenba|klenbou]]. Kostol sa zachoval takmer v intaktnom stave, bol mierne upravovaný v [[18. storočie|18. storočí]], keď dostal nové vnútorné zariadenie. Kostol bol v 60.-80. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] vymaľovaný hodnotnými [[freska]]mi, uvádza sa, že autorom môže byť [[Majster ochtinského presbytéria]]. Zobrazujú výjavy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]. Nástenné maľby boli obnovované aj s prispením štátu v roku [[1929]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník, ev. a. v. kostol | url = http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Gotická cesta | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza drevená protestantská [[empora]] pomaľovaná rustikálnymi rastlinnými motívmi. [[Kazateľnica]] aj [[organ]] sú [[barok]]ové, pochádzajúce z [[18. storočia]]. Kostol, vzhľadom na malý počet veriacich, dlho chátral, od roku [[2014]] sa však dočkal postupnej obnovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník | url = http://apsida.sk/c/1165/rybnik | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * Evanjelická [[zvonica]], fragment nedostavaného kostola, [[historizmus|neorománska]] stavba na pôdoryse štvorca zo začiatku [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník - zvonica | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/rybnik-zvonica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády zvonice sú členené kordónovými rímsami, oblúčkovým vlysom, lizénovými rámami a [[pilaster|pilastrami]]. V hornej časti sú umiestnené [[bifórium|bifóriá]]. Zvonica je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Rybník13.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Rybník6.jpg Súbor:Rybník25.jpg|Interiér kostola Súbor:Rybník22.jpg|Maľovaná empora Súbor:Rybník23.jpg|Gotické fresky '''Rodáci:''' Vladimír Cirbes (1926 - 2026), filozof, šéfredaktor časopisu filozofia, akademik ČSAV a SAV </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/1165/rybnik Apsida.sk]- profil gotického kostola * [http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ Gotická cesta]- profil gotického kostola {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Revúca}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rybník (okres Revúca)| ]] [[Kategória:Obce okresu Revúca]] qcazs7lq46dn2jh1dzs2vjjkk9xpiql 8255005 8255004 2026-07-28T20:48:13Z ~2026-42147-22 301461 8255005 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rybník | Iné názvy = | Obrázok = Rybník11.jpg | Popis obrázku = Evanjelická zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rybnik-revuca-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Revúca | Región = Gemer | Časti = | Rieka = [[Turiec (prítok Slanej)|Turiec]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5486111 | Zemepisná dĺžka = 20.1241667 | Nadmorská výška = 260 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Ľubomír Eremiáš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 982 65 (pošta [[Ratková]]) | Kód = 515507 | EČV = RA | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecrybnik.eu | Commons = Rybník (okres Revúca) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rybník''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Revúca (okres)|okrese Revúca]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11970 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v romantickej odľahlej polohe, juhovýchodne od dediny. Prvá písomná zmienka o ňom a obci je z roku [[1266]]. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou [[klenba|klenbou]]. Kostol sa zachoval takmer v intaktnom stave, bol mierne upravovaný v [[18. storočie|18. storočí]], keď dostal nové vnútorné zariadenie. Kostol bol v 60.-80. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] vymaľovaný hodnotnými [[freska]]mi, uvádza sa, že autorom môže byť [[Majster ochtinského presbytéria]]. Zobrazujú výjavy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]. Nástenné maľby boli obnovované aj s prispením štátu v roku [[1929]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník, ev. a. v. kostol | url = http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Gotická cesta | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza drevená protestantská [[empora]] pomaľovaná rustikálnymi rastlinnými motívmi. [[Kazateľnica]] aj [[organ]] sú [[barok]]ové, pochádzajúce z [[18. storočia]]. Kostol, vzhľadom na malý počet veriacich, dlho chátral, od roku [[2014]] sa však dočkal postupnej obnovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník | url = http://apsida.sk/c/1165/rybnik | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * Evanjelická [[zvonica]], fragment nedostavaného kostola, [[historizmus|neorománska]] stavba na pôdoryse štvorca zo začiatku [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník - zvonica | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/rybnik-zvonica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády zvonice sú členené kordónovými rímsami, oblúčkovým vlysom, lizénovými rámami a [[pilaster|pilastrami]]. V hornej časti sú umiestnené [[bifórium|bifóriá]]. Zvonica je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Rybník13.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Rybník6.jpg Súbor:Rybník25.jpg|Interiér kostola Súbor:Rybník22.jpg|Maľovaná empora Súbor:Rybník23.jpg|Gotické fresky '''Rodáci:''' Vladimír Cirbes (1926 - 2026), filozof, šéfredaktor časopisu Filozofia, akademik ČSAV a SAV </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/1165/rybnik Apsida.sk]- profil gotického kostola * [http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ Gotická cesta]- profil gotického kostola {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Revúca}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rybník (okres Revúca)| ]] [[Kategória:Obce okresu Revúca]] 3sjsyzh8o1fkbne6gkga12tud5ciyup 8255006 8255005 2026-07-28T20:48:43Z ~2026-42147-22 301461 8255006 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rybník | Iné názvy = | Obrázok = Rybník11.jpg | Popis obrázku = Evanjelická zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rybnik-revuca-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Revúca | Región = Gemer | Časti = | Rieka = [[Turiec (prítok Slanej)|Turiec]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5486111 | Zemepisná dĺžka = 20.1241667 | Nadmorská výška = 260 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Ľubomír Eremiáš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 982 65 (pošta [[Ratková]]) | Kód = 515507 | EČV = RA | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecrybnik.eu | Commons = Rybník (okres Revúca) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rybník''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Revúca (okres)|okrese Revúca]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11970 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v romantickej odľahlej polohe, juhovýchodne od dediny. Prvá písomná zmienka o ňom a obci je z roku [[1266]]. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou [[klenba|klenbou]]. Kostol sa zachoval takmer v intaktnom stave, bol mierne upravovaný v [[18. storočie|18. storočí]], keď dostal nové vnútorné zariadenie. Kostol bol v 60.-80. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] vymaľovaný hodnotnými [[freska]]mi, uvádza sa, že autorom môže byť [[Majster ochtinského presbytéria]]. Zobrazujú výjavy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]. Nástenné maľby boli obnovované aj s prispením štátu v roku [[1929]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník, ev. a. v. kostol | url = http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Gotická cesta | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza drevená protestantská [[empora]] pomaľovaná rustikálnymi rastlinnými motívmi. [[Kazateľnica]] aj [[organ]] sú [[barok]]ové, pochádzajúce z [[18. storočia]]. Kostol, vzhľadom na malý počet veriacich, dlho chátral, od roku [[2014]] sa však dočkal postupnej obnovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník | url = http://apsida.sk/c/1165/rybnik | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * Evanjelická [[zvonica]], fragment nedostavaného kostola, [[historizmus|neorománska]] stavba na pôdoryse štvorca zo začiatku [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník - zvonica | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/rybnik-zvonica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády zvonice sú členené kordónovými rímsami, oblúčkovým vlysom, lizénovými rámami a [[pilaster|pilastrami]]. V hornej časti sú umiestnené [[bifórium|bifóriá]]. Zvonica je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Rybník13.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Rybník6.jpg Súbor:Rybník25.jpg|Interiér kostola Súbor:Rybník22.jpg|Maľovaná empora Súbor:Rybník23.jpg|Gotické fresky '''Rodáci:''' Vladimír Cirbes (1926 - 2006), filozof, šéfredaktor časopisu Filozofia, akademik ČSAV a SAV </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/1165/rybnik Apsida.sk]- profil gotického kostola * [http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ Gotická cesta]- profil gotického kostola {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Revúca}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rybník (okres Revúca)| ]] [[Kategória:Obce okresu Revúca]] ni262naral67wu3duopwnbilch3njj4 8255064 8255006 2026-07-29T06:59:09Z DurMar12 181423 Pridaná sekcia Osobnosti obce, upravený wikilink 8255064 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rybník | Iné názvy = | Obrázok = Rybník11.jpg | Popis obrázku = Evanjelická zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rybnik-revuca-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Revúca | Región = Gemer | Časti = | Rieka = [[Turiec (prítok Slanej)|Turiec]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5486111 | Zemepisná dĺžka = 20.1241667 | Nadmorská výška = 260 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Ľubomír Eremiáš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 982 65 (pošta [[Ratková]]) | Kód = 515507 | EČV = RA | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecrybnik.eu | Commons = Rybník (okres Revúca) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rybník''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Revúca (okres)|okrese Revúca]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11970 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v romantickej odľahlej polohe, juhovýchodne od dediny. Prvá písomná zmienka o ňom a obci je z roku [[1266]]. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou [[klenba|klenbou]]. Kostol sa zachoval takmer v intaktnom stave, bol mierne upravovaný v [[18. storočie|18. storočí]], keď dostal nové vnútorné zariadenie. Kostol bol v 60.-80. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] vymaľovaný hodnotnými [[freska]]mi, uvádza sa, že autorom môže byť [[Majster ochtinského presbytéria]]. Zobrazujú výjavy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]. Nástenné maľby boli obnovované aj s prispením štátu v roku [[1929]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník, ev. a. v. kostol | url = http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Gotická cesta | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza drevená protestantská [[empora]] pomaľovaná rustikálnymi rastlinnými motívmi. [[Kazateľnica]] aj [[organ]] sú [[barok]]ové, pochádzajúce z [[18. storočia]]. Kostol, vzhľadom na malý počet veriacich, dlho chátral, od roku [[2014]] sa však dočkal postupnej obnovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník | url = http://apsida.sk/c/1165/rybnik | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * Evanjelická [[zvonica]], fragment nedostavaného kostola, [[Historizmus (umenie)|neorománska]] stavba na pôdoryse štvorca zo začiatku [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rybník - zvonica | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/rybnik-zvonica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády zvonice sú členené kordónovými rímsami, oblúčkovým vlysom, lizénovými rámami a [[pilaster|pilastrami]]. V hornej časti sú umiestnené [[bifórium|bifóriá]]. Zvonica je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Rybník13.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Rybník6.jpg Súbor:Rybník25.jpg|Interiér kostola Súbor:Rybník22.jpg|Maľovaná empora Súbor:Rybník23.jpg|Gotické fresky </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Vladimír Cirbes]] (* [[1926]]{{--}}† [[2006]]), filozof, šéfredaktor časopisu Filozofia, akademik ČSAV a SAV == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/1165/rybnik Apsida.sk]- profil gotického kostola * [http://gotickacesta.sk/rybnik-ev-a-v-kostol/ Gotická cesta]- profil gotického kostola {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Revúca}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rybník (okres Revúca)| ]] [[Kategória:Obce okresu Revúca]] 43j9juo1gpuh9cf245uayahcv81c12m Šablóna:Denné udalosti/07 29 10 30138 8255036 8116903 2026-07-29T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8255036 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Arc de Triomphe, Paris 21 October 2010.jpg |meno = [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazný oblúk]] |rám = }} Meniny má [[Marta (prvé meno)|Marta]]. * [[1793]] – narodil sa [[Ján Kollár]], slovenský politik, básnik a literát († [[1852]]) * [[1836]] – v [[Paríž]]i bol pri príležitosti šiesteho výročia [[júlová revolúcia (1830)|júlovej revolúcie]] slávnostne otvorený [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazný oblúk]] * [[1851]] – taliansky astronóm Annibale de Gasparis objavil [[planétka|planétku]] [[15 Eunomia]] * [[1883]] – narodil sa [[Benito Mussolini]], vodca talianskeho [[fašizmus|fašizmu]] a v rokoch [[1922]] – [[1943]] fašistický diktátor v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]] († [[1945]]) * [[1890]] – zomrel [[Vincent van Gogh]], holandský maliar (* [[1853]]) * [[1905]] – narodil sa [[Dag Hammarskjöld]], švédsky ekonóm a diplomat, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]] († [[1961]]) * [[1948]] – v [[Londýn]]e sa začali [[Letné olympijské hry 1948|XIV. letné olympijské hry]] * [[1954]] – v [[Anglicko|Anglicku]] vyšiel prvý diel trilógie [[Pán prsteňov (knihy)|Pán prsteňov]] od [[J. R. R. Tolkien]]a * [[1958]] – v reakcii na úspechy [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]] vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]] vznikol americký [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír]] (NASA) * [[1981]] – narodil sa [[Fernando Alonso]], španielsky pretekár, dvojnásobný majster sveta [[Formula 1|Formuly 1]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> a6rhjerwskaytw6twprg5vhcd43f3xz Nacistické Nemecko 0 30531 8254814 8228620 2026-07-28T16:01:17Z LoverofBattle12 246706 8254814 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Nemecká ríša | originálny názov = Deutsches Reich | rok vzniku = 1933 | rok zániku = 1945 | viac pred = áno | pred 1 = Weimarská republika | pred 1 vlajka = Flag of Germany (3-2 aspect ratio).svg | pred 2 = Sárske územie | pred 2 vlajka = Flag of Saar 1920-1935.svg | pred 3 = Rakúsky štát | pred 3 vlajka = Flag of Austria.svg | pred 4 = Prvá česko-slovenská republika | pred 4 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | pred 5 = Tretia francúzska republika | pred 5 vlajka = Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg | pred 6 = Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie) | pred 6 vlajka = Flag of the Free City of Danzig.svg | pred 7 = Druhá poľská republika | pred 7 vlajka = Flag of Poland (1928-1980).svg | pred 8 = Juhoslovanské kráľovstvo | pred 8 vlajka = Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg | pred 9 = Luxembursko | pred 9 vlajka = Flag of Luxembourg.svg | pred 10 = Litva | pred 10 vlajka = Flag of Lithuania 1918-1940.svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Okupačné zóny Nemecka | po 1 vlajka = Flag of Germany (1946-1949).svg | po 2 = Okupačné zóny Rakúska | po 2 vlajka = Flag of Austria.svg | po 3 = Dočasné štátne zriadenie | po 3 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | po 4 = Luxembursko | po 4 vlajka = Flag of Luxembourg.svg | po 5 = Dočasná vláda Poľskej republiky | po 5 vlajka = Flag of Poland (1928-1980).svg | po 6 = Juhoslávia (1943 – 1992) | po 6 vlajka = Flag of the Democratic Federal Yugoslavia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of German Reich (1935–1945).svg | článok o vlajke = Vlajka Nemecka | vlajka veľkosť = | znak = Reichsadler der Deutsches Reich (1933–1945).svg | článok o znaku = Štátny znak Nemecka | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Lied der Deutschen]][[Súbor:Das Deutschlandlied.ogg|center]][[Horst-Wessel-Lied]][[Súbor:Песня Хорста Весселя.ogg|center]] | článok o hymne = | motto = Ein Volk, ein Reich, ein Führer<br />(Jeden národ, jedna ríša, jeden vodca) | článok o motte = | mapa = Greater German Reich (1942).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = {{legenda|darkgreen|Nemecko}} {{legenda|green|Civilná správa okupovaných teritórií}} {{legenda|lightgreen|Vojenská správa okupovaných teritórií}} | hlavné mesto = [[Berlín]] | rozloha = 696 265 | rozloha poznámka = (1941) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 90 030 775 | počet obyvateľov poznámka = (1941) | jazyky = [[nemčina]] | národnostné zloženie = [[Nemci]], [[Rakúšania]], [[Česi]], [[Poliaci]], [[Židia]] | náboženstvo = | štátne zriadenie = Unitárny štát | materská zem = | mena = [[ríšska marka]] | vznik = [[30. január]] [[1933]] (prevzatie moci ríšskym kancelárom [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]) | zánik = [[8. máj]] [[1945]] ([[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|bezpodmienečná kapitulácia]] podpísaná [[Wilhelm Keitel|Wilhelmom Keitelom]] a [[Hans von Freiburg|Hansom von Freiburgom]] – [[de facto]] zánik Nemeckej ríše)<br />[[23. máj]] [[1945]] (rozpustenie a zatknutie [[Vláda Lutza Schwerina von Krosigka|Flensburgskej vlády]] – [[de iure]] zánik Nemeckej ríše) }} '''Nacistické Nemecko''' (iné názvy: '''Tretia ríša''' ({{v jazyku|deu|Drittes Reich}}), '''Ríša, reich, Reich, rajch''', od anšlusu Rakúska – a od 26. júna 1943 aj polooficiálne – '''Veľkonemecká ríša'''; oficiálny názov štátu znel po celý čas '''[[Nemecká ríša]]''') je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v [[Nemecko|Nemecku]] vládol [[národný socializmus]] (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka [[1933]] do konca 2. svetovej vojny [[8. máj]]a [[1945]]. [[Adolf Hitler]] sa 30. januára 1933 dostal legálne k moci, keď bol dosadený do funkcie ríšskeho kancelára prezidentom vtedajšieho Nemecka [[Paul von Hindenburg|Paulom von Hindenburgom]]. Na začiatku svojej vlády predsedal koaličnému kabinetu, ale pomerne skoro sa mu podarilo od vlády odstaviť tých členov kabinetu, ktorí neboli členmi [[NSDAP|nacistickej strany]]. Po uchopení moci sa podarilo nacistickému režimu opäť postaviť ekonomiku na nohy a ukončiť vysokú [[nezamestnanosť]] aj pomocou masových investícií do zbrojenia. Návrat ekonomickej prosperity viedol k nárastu popularity režimu medzi nemeckým obyvateľstvom, čo sa prejavilo oddanosťou Nemcov svojej vláde. Opozícia z radov liberálov, socialistov a komunistov však bola tvrdo potláčaná tajnou štátnou políciou [[Gestapo]] pod patronátom [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]]. Nacistická strana postupne ovládla [[súd]]y, miestne vlády a všetky občianske organizácie okrem [[protestantizmus|protestantských]] a [[Latinská cirkev|katolíckych]].<ref>Evans, Richard J.''The Third Reich in Power''(2005) Ch 1. </ref> Verejnú mienku v Ríši utváralo [[ministerstvo propagandy]] vedené [[Joseph Goebbels|Jozefom Goebbelsom]], ktorý na to využíval masmédiá, film a Hitlerove prejavy. Štátny aparát sa snažil vykresliť Hitlera ako vodcu nemeckého ľudu (''Führer''), ktorý nakoniec mal v rukách takú výkonnú moc akú si želal. Na začiatku existencie nacistického Nemecka zaujal Hitler zahraničnú politiku [[strach|zastrašovania]] a vydierania, keď vznášal zdanlivo odôvodnené požiadavky na svojich susedov, ktorým sa v prípade ich nesplnenia vyhrážal [[Vojna|vojnou]]. Keď sa ho pokúsili jeho protivníci upokojiť ústupkami, prijal ich a zameral sa zas na ďalšiu oblasť. Týmto postupom sa mu podarilo získať značné územie bez toho, aby to viedlo k vojne ako v prípade [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a postúpenia [[Sudety (región)|českého]] pohraničia Nemecku v roku [[1938]]. Agresívna politika Nemecka viedla k tomu, že Nemecko vypovedalo [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]] a od roku 1935 sa začalo znovu vyzbrojovať. V tom istom roku pripojilo k Nemecku späť [[Sársko]], o rok neskôr [[Porýnie]]. Od vypuknutia [[Občianska vojna v Španielsku|občianskej vojny v Španielsku]] v lete 1936 vojensky podporovalo generála [[Francisco Franco|Franca]], ktorý sa v priebehu vojny stal hlavným vodcom španielskych nacionalistov ([[Frankizmus|frankistov]]). Na strane frankistov bolo aj [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistické Taliansko]] a na strane republikánov od októbra 1936 [[ZSSR]] a [[Mexiko]]. Na jeseň 1936 vytvorilo spojenectvo s [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistickým Talianskom]] pod vládou [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] a s Japonskom nazvané [[Os Berlín-Rím-Tokio]]. V roku 1938 [[Anšlus|anketovalo Rakúsko]] a obsadilo po [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohode]] (platnej od 29. septembra [[1938]]) [[Sudety (región)|Sudety]] a po rozbití ČSR neskôr aj zvyšok Česka. Neustále rastúce územné nároky vyvrcholili 1. septembra 1939 [[Invázia do Poľska|inváziou do Poľska]], načo Francúzsko a Spojené kráľovstvo vyhlásili nacistickému Nemecku vojnu, čím oficiálne začala [[druhá svetová vojna]].<ref> Leitz, Christian (2004). ''Nazi Foreign Policy, 1933-1941: the Road to Global War''</ref><ref>Flynn, M. J. ''First Strike: Preemptive War in Modern History'' (2008) s. 105. </ref> Počas vojny sa nacistickému Nemecku podarilo obsadiť veľkú časť Európy od Francúzska až takmer po Moskvu vo vtedajšom Sovietskom zväze, ďalej od Nórska na severe až po rozsiahle púštne oblasti v severnej Afrike na juhu. Na väčšine okupovaných území sa nacisti pokúsili zaviesť „''nový nacionálno-socialistický poriadok''“. Povinnosti predstaviteľov štátu vyplývajúce zo všeobecných právnym zásad boli nahradené osobnou zodpovednosťou, ktorá potvrdená „prísahou vodcovi“. Národný [[antisemitizmus]] a [[rasizmus]] boli ústrednými zložkami [[Nacizmus|nacistickej ideológie]]. Začalo dochádzať k masovým perzekúciám nenemeckého obyvateľstva, vyvražďovaniu a plánovanej genocíde [[Slovania|Slovanov]], [[Rómovia|Rómov]] a [[Židia|Židov]] ([[holokaust]] – šoa). Počas obdobia existencie nacistického Nemecka (12 rokov) zomreli milióny ľudí. V priebehu vojny sa však začala situácia na fronte obracať v neprospech Nemecka, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho porážke. [[Adolf Hitler]] spáchal 30. apríla 1945 krátko pred obsadením jeho veliteľského bunkra samovraždu. Druhá svetová vojna v Európe skončila 8. mája 1945 bezpodmienečnou kapituláciou Nemecka Sovietskemu zväzu a západným Spojencom. V roku 1939 mala Nemecká ríša 364 097 km<sup>2</sup> a asi 79,5 milióna obyvateľov. Počas vojny sa obsadzovaním okolitých krajín jej územie rozšírilo na 553 625 km<sup>2</sup> a počet obyvateľov zvýšil na 116 miliónov. Pracovnú silu krajiny na začiatku vojny tvorilo 24,5 milióna ľudí<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 381-384</ref>. V septembri 1944 to bolo 28,4 milióna Nemcov a ďalších 7,1 až 7,5 milióna ľudí zo zahraničia<ref>Panthaki, N., Tucker, S. C., ''Germany, Home Front.'' in Tucker, S. C., ''World War II. A Student Encyclopedia.'' Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 500-503</ref> (5,3 nútene pracujúcich civilistov a 1,8 milióna vojnových zajatcov). O názve Tretia ríša ako takom pozri článok [[Tretia ríša (propagandistický pojem)]], ktorý mal názvom pripomínať [[Rímsko-nemecká ríša|Svätú ríšu rímsku]], ktorá existovala do roku [[1806]]. == Nástup k moci == [[Súbor: Deutschland 1939.png|left|thumb|Rozsah Nemecka tesne pred druhou svetovou vojnou.]] [[Súbor: NS_administrative_Gliederung_1944.png|thumb|Územné členenie Nemecka v roku 1944]] Nacistické Nemecko vyrástlo na základoch národného poníženia, hanby a hnevu vychádzajúcich zo znenia [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]] z roku 1919, ktorú Nemecku vnútili víťazné mocnosti po [[prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]].<ref>Ferdinand, Czernin. ''Versailles, 1919: The Forces, Events and Personalities that Shaped the Treaty'' (1964)</ref> Táto zmluva vnucovala Nemcom zodpovednosť za rozpútanie vojny, trvalú stratu či demilitarizáciu niektorých území; nutnosť platiť [[Reparácie (vojna)|reparácie]] v peniazoch a v tovare a zredukovanie početného stavu armády. Nemecko prišlo o všetky zámorské kolónie. Časť Nemecka známa ako [[Porýnie]] na hraniciach s Francúzskom bola demilitarizovaná a Nemecku bolo zakázané mať v nej vojská či vojenské zariadenia. Medzi ďalšie príčiny nárastu popularity nacistickej ideológie patrili nárast [[nacionalizmus|nacionalizmu]] v nemeckom obyvateľstve a myšlienky na vybudovanie „Veľkonemeckej ríše“, občianske nepokoje a komunistické [[puč]]e, [[hyperinflácia]] vo [[Weimarská republika|Weimarskej republike]] a [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetová hospodárska kríza]] prebiehajúca v 30. rokoch 20. storočia. Všetky tieto dôsledky viedli k tomu, že voliči frustrovaní prácou politických strán začali čoraz viac voliť strany na ľavom či pravom okraji politického spektra - extrémistov, vrátane [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP). Nacisti sľubovali silnú, autoritatívnu vládu namiesto neefektívnych parlamentných republikánov, občiansky mier, socializmus, radikálnu ekonomickú politiku (najmä plnú zamestnanosť), navrátenie tradičných hodnôt a hrdosti a rasovú čistotu, čiastočne dosiahnutú represiami proti Židom a marxistom. To všetko v mene národnej jednoty a solidarity namiesto rozdrobenej demokratickej spoločnosti. Vystupovali za znovuvyzbrojenie Nemecka, odmietnutie reparácií a opätovné obsadenie stratených území. Nacisti propagovali aj názor, že Versaillská zmluva bola zrada spôsobená liberálnou demokraciou Weimarskej republiky, ktorá pripravila Nemecko o národnú hrdosť v dôsledku konšpirácie Židov, ktorej úlohou bolo docieliť národnú nejednotnosť a otrávenie nemeckej krvi. <ref> "Der Führer an das deutsche Volk 22. Juni 1941, "in Philipp Bouhler (ed.), ''Der großdeutsche Freiheitskampf. Reden Adolf Hitlers, Vol 3'' (Munich: Franz Eher, 1942), s. 51-61. </ref> Na tento cieľ využívala nacistická propaganda ''[[Dolchstoßlegende]]'', ktorá hlásala, že prvú svetovú vojnu neprehrala nemecká armáda, ale že porážka bola spôsobená zradou civilistov v zázemí. Medzi rokmi 1925 až do 30. rokov 20. storočia sa nemecká vláda zmenila z demokratickej na [[de facto]] konzervatívno-nacionalistickú autoritatívnu vládu pod vedením vojnového hrdinu z prvej svetovej vojny [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]], ktorému sa nepáčil liberálno-demokratický štát Weimarskej republiky a ktorý chcel z Nemecka vytvoriť autoritatívny štát.<ref>Fulbrook, Mary, ''The Divided Nation: A History of Germany, 1918-1990'' (1992) a. 45. </ref> Prirodzeným spojencom Hindenburga na vytvorenie autoritatívnej vlády bola [[Nemecká národno-ľudová strana]] (''Deutschnationale Volkspartei'', DNVP), ktorá zastávala pozíciu nacionalistov, ale po roku 1929 vplyvom nastupujúcej ekonomickej krízy začala čeliť odlivu mladých a viac radikálnych sympatizantov k myšlienke revolúcie zosobňovanej [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]. Táto strana taktiež slúžila ako protiváha narastajúcej popularite komunizmu v Nemecku. Okrem toho stredoví politici strácali podporu, keďže voliči prechádzali k extrémnej ľavici alebo pravici, čo ešte viac sťažovalo vytvorenie väčšinovej vlády v parlamente. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-10541, Weimar, Aufmarsch der Nationalsozialisten.jpg|náhled|Adolf Hitler a [[Rudolf Hess]] vo [[Weimar]]i na fotografii z roku 1930]] V roku 1928 prebehli v Nemecku spolkové voľby, ktoré nasledovali po zlepšení situácie po hyperinflácii z obdobia medzi rokmi 1922 až 1923, v ktorých nacisti získali iba 12 kresiel, t.j. 1,9 % poslaneckých mandátov. O dva roky neskôr v spolkových voľbách vyhlásených po rezignácii kancelára [[Heinrich Brüning|Heinricha Bruninga]] 14. septembra 1930 a krachu akciových trhov v USA dostali nacisti už 6 400 000 hlasov (17,5 %), čo im zabezpečilo 107 poslaneckých mandátov, čím sa NSDAP stala druhou najsilnejšou stranou v [[Ríšsky snem (weimarská republika a nacistické obdobie)|Reichstagu]]. O dva roky neskôr prebehli v júli ďalšie spolkové voľby, v ktorých nacisti získali 230 kresiel, čím sa stali najpočetnejšou politickou stranou pôsobiacou v Reichstagu. {{ref|1}} Prezident Hindenburg sa zdráhal odovzdať moc do rúk Hitlera, no predchádzajúci kancelár [[Franz von Papen]] uzavrel s Hitlerom dohodu medzi NSDAP a DNVP, ktorá umožnila Hitlerovi stať sa ríšskym kancelárom. 30. januára 1933 vymenoval Hindenburg Hitlera za kancelára Nemecka po tom, čo skončila neúspechom snaha generála [[Kurt von Schleicher|Kurta von Schleichera]] o vytvorenie stabilnej vlády. Hitler začal na Hindenburga vyvíjať nátlak cez jeho syna [[Oskar von Hindenburg|Oskara von Hindenburga]] a intrigy s Papenom, ktorý sledoval svoje vlastné záujmy. Von Papen predpokladal, že ako vicekancelár udrží nacistov ako menšiu a slabšiu časť vlády, a že bude schopný kontrolovať Hitlera. Tento stav bol spôsobený tým, že aj keď NSDAP vyhrala oboje voľby v roku 1932, nikdy nezískala väčšinu, ktorá by jej umožnila samostatnú vládu a ani vládu v spojení s DNVP. == Upevňovanie moci == === Zglajchšaltovanie (nacifikácia) === Hitlerovým nástupom k moci začala etapa [[nacizmus|národnosocialistického]] uchopenia moci. Už [[28. február]]a 1933 bolo po [[požiar Ríšskeho snemu|požiari]] budovy [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Ríšskeho snemu]], z ktorého Hitler obvinil komunistov, vydané [[Dekrét o požiari Ríšskeho snemu|nariadenie]], ktorým boli zrušené základné ľudské práva obsiahnuté vo [[Weimarská ústava|Weimarskej ústave]]. Komunistická agitácia bola zakázaná a [[komunistická strana]] bola onedlho postavená mimo zákon. Okolo 10 000 sociálnych demokratov a komunistov bola zatknutých a uväznených. Veľa zo zadržaných bolo popravených. Na základe [[Zmocňovací zákon|Zmocňovacieho zákona]] z marca toho istého roku prevzala vláda všetku politickú moc. Zmocňovacím zákonom Hitler legálnym spôsobom nastolil [[nacizmus|nacistickú]] [[totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Zásadným krokom na ceste Nemecka k premene na totalitný štát bolo zglajchšaltovanie (usmernenie do jednotného) celého politického a administratívneho aparátu a všetkých oblastí hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Všetky ostatné politické strany sa buď zlúčili s NSDAP, alebo boli zakázané. Rovnaký osud stihol aj [[odbory]] a rôzne profesijné organizácie. 7. apríla 1934 boli prijaté prísne protižidovské zákony, ktoré zakazovali všetkým neárijcom vykonávať verejné funkcie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cavendish | meno = M | autor = | odkaz na autora = | titul = Druhá světová válka 1939-1945 na vlastní oči : kompletní válečné události a jejích následky | vydanie = 1. české | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 266 | url = | isbn = 978-80-206-1085-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Veľkým problémom pre Hitlera boli [[Sturmabteilung|SA]] – paramilitaristická organizácia NSDAP. Vodca SA, [[Ernst Röhm]], túžil začleniť svoje SA do radov [[Reichswehr]]u a stať sa jeho veliteľom. To však narušilo Hitlerove zámery. [[30. jún]]a [[1934]] preto Hitler nariadil Röhma a jeho podriadených zatknúť a bez súdu popraviť. Táto udalosť vstúpila do dejín ako „[[Noc dlhých nožov]]“. Neskôr posilnili svoje postavenie [[Schutzstaffel|SS]] pod velením Reichsführera SS [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]]. Tomu čoskoro podliehalo [[Gestapo]] (tajná štátna polícia) a novo zriadené [[Koncentračný tábor|koncentračné tábory]], kam boli umiestňované politicky (sociálni demokrati, komunisti) a rasovo (Židia atď.) nežiaduce osoby. Neskôr patrili do Himmlerovej kompetencie všetky polície v Nemecku. Hitler tak vyradil akúkoľvek možnú opozíciu zvonku aj zvnútra NSDAP. Po [[Paul von Hindenburg|Hindenburgovej]] smrti v auguste [[1934]] sa Hitler dal vymenovať za vodcu (po nemecky ''[[Führer]]''). === Upevňovanie moci v armáde === Väčšina vyšších dôstojníkov [[Reichswehr]]u, ktorí prekonali výcvik ešte za čias [[Nemecké cisárstvo|cisárstva]], sa nikdy nezmierila so vznikom [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Títo dôstojníci videli v Hitlerovi obhajcu svojich záujmov, ktorý opätovne vyzbrojí armádu, zasadí sa o revíziu Versaillskej zmluvy a z Nemecka znovu vybuduje politickú a vojenskú veľmoc<ref>David Welch, ''Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945.'' Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 145</ref>. Generálny štáb Reichswehru si potom Hitler naklonil v júni [[1934]], keď počas [[noc dlhých nožov|Noci dlhých nožov]] vykonal čistku v [[SA]]. Po smrti prezidenta Paula von Hindenburga sa stal Hitler hlavou štátu a zmenil text vojenskej prísahy - zatiaľ čo do tejto chvíle prisahali vojaci vernosť ''národu a vlasti'', tak teraz už prisahali vernosť ''vodcovi Nemeckej ríše a národa Adolfovi Hitlerovi''<ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 146 </ref>. Pred nástupom Hitlera k moci, v roku 1932, mala armáda 44 generálov. V roku 1938 ich bolo už 261 <ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242 - 1379-6, s. 147</ref>. 16. marca 1935 zaviedli nacisti [[branná povinnosť|brannú povinnosť]]. Armáda postupne opäť získala svoju stratenú prestíž a nacistický režim navyše prikladal armádnym záležitostiam mimoriadnu dôležitosť. Napriek tomu sa na prelome rokov 1937 a 1938 objavili v armáde prvé náznaky opozície voči režimu. Niektorých dôstojníkov znepokojil hlavne Hitlerov plán z 5. novembra 1937 na napadnutie [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]]<ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 147</ref>. Minister obrany, Poľný maršal [[Werner von Blomberg|von Blomberg]] a Vrchný veliteľ pozemného vojska generálplukovník [[Werner von Fritsch|von Fritsch]] vyjadrili nad plánom pochybnosti a boli zbavení svojich funkcií. Onedlho sa podarilo v armáde eliminovať aj zvyšok konzervatívnej starej gardy a do polovice roku 1938 Hitler úplne ovládol nemeckú brannú moc. Napriek tomu sa v armáde aj naďalej objavovali opozičné skupiny, ktoré sa opakovane snažili Adolfa Hitlera odstrániť - napr. skupina sprisahancov okolo náčelníka generálneho štábu [[Ludwig Beck|Ludwiga Becka]], skupina okolo admirála [[Wilhelm Canaris|Wilhelma Canarisa]] a generálmajora [[Hans Oster|Hansa Ostera]], skupina atentátnikov na čele s generálmajorom [[Henning von Tresckow|Henningom von Tresckowom]] a [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentátnici z 20. júla 1944]]. === Cirkev v Tretej ríši === Postoj nacistov k cirkvám nebol jednoznačný, ale zo strany [[nacizmus|nacistov]] prevažovalo skôr hlboké nepriateľstvo a často aj tvrdé prenasledovanie<ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 98 </ref>. Dôvodom bol aj fakt, že ideológia nacizmu bola zo svojej podstaty nezlučiteľná s [[kresťanstvo]]m. V Nemecku sa však v roku [[1933]] hlásilo 68 miliónov obyvateľov ku kresťanskej viere (62,7 % obyvateľov sa hlásilo k [[Protestantizmus|protestantizmu]] a 32,4 % ku [[Latinská cirkev|katolíckej cirkvi]]) <ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 99 </ref>. Protestanti aj katolíci spočiatku napospol vítali nástup nacizmu k moci, keďže od nacizmu očakávali obnovu starých tradičných hodnôt z čias cisárstva, ktoré za Weimarskej republiky upadali <ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 99</ref>. Vysoko postaveným duchovným imponovali sociálne a politické ciele nacistov, ako o tom svedčí aj [[pastiersky list]] bavorských biskupov z 12. novembra 1933, v ktorom je zmienka o záchrane Nemecka pred [[boľševizmus|boľševizmom]]. Veľmi rýchlo však bola v krajine stanovená jasná hranica medzi náboženskými záležitosťami, do ktorých sa nemá pliesť štát, a záležitosťami štátu, do ktorých sa nemajú pliesť cirkvi. 20. júla 1933 uzavrelo nacistické Nemecko [[konkordát]] so [[Svätá stolica|Svätou stolicou]]. Aj napriek uzavretiu konkordátu postupovali nacisti voči katolíckej cirkvi tvrdo: katolícka tlač bola cenzurovaná, úrady mali právo nepovoliť procesie alebo uzavrieť kláštorné školy. Pápež [[Pius XI.]] na túto situáciu zareagoval [[Encyklika|Encyklikou]] ''[[Mit brennender Sorge|S pálčivou starosťou]]'', ktorej šírenie nacisti v Nemecku zakázali. Encyklika bola nakoniec len ojedinelým prípadom vzdoru vo vzťahoch medzi [[Vatikán]]om a Nemeckom. Do kritiky režimu sa však aj naďalej púšťali niektorí domáci duchovní – napr. biskup [[Clemens August von Galen|Clemens August gróf von Galen]]. Do opozície voči nacizmu sa dostali aj protestantské cirkvi a Ochranné združenie farárov, menovite napr. evanjelickí duchovní [[Dietrich Bonhoeffer]] alebo [[Friedrich Justus Perels]]. Skupiny protinacistického odporu v cirkvách však boli izolované a nebolo ich veľa <ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 119</ref>. Cirkvi vystupovali otvorene proti nacizmu len vtedy, ak ohrozoval ich teologickú alebo morálnu autonómiu. Jedinou náboženskou organizáciou, ktorá kládla rozhodný a vytrvalý odpor nacizmu, boli [[Svedkovia Jehovovi]], ktorí sa ocitli mimo zákona krátko po prevzatí moci nacistami. Samostatnou kapitolou bola likvidácia Židov a ich náboženskej organizácie. Do roku 1945 zostalo v krajine, kde pred vojnou žilo 525 000, iba 25 000 Židov<ref>Bankier, D., German Juwery. in Laqueur, W. (Editor), ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, New Haven, 2001, s. 241-251</ref>. === Ovládnutie justície === Väčšina konzervatívne zmýšľajúcich sudcov a právnikov sa nikdy nestotožnila s liberálnymi myšlienkami Weimarskej republiky a v nastolení nacistického režimu videli návrat k starým hodnotám z čias autoritárskeho [[Nemecké cisárstvo|cisárstva]]<ref>David Welch, ''Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933 - 1945.'' Euromedia Group ks, 2005, s. 76</ref>. Justícia sa takmer bezvýhradne podvolila Hitlerovej moci a stala sa dôležitým nástrojom režimu. V občianskom zákonníku vykonali nacisti len minimum zmien, zato trestné právo zneužili na vlastné ciele. Deštrukcia právneho systému nastala po [[požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]], ''Nariadením na ochranu národa a štátu'' z 29. marca 1933, ktoré bolo následne zneužité na neobmedzené zatýkanie politických oponentov. V roku 1932 prebehlo v Nemecku 268 procesov [[vlastizrada|vlastizrady]], v roku 1933 ich bolo už 11 000<ref>David Welch, ''Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945.'' Euromedia Group ks, 2005, s. 77</ref>. Vznikla sieť mimoriadnych súdov bez poroty. V roku 1934 bola zriadená inštitúcia Ľudového súdu (Volksgerichtshof), ktorá mala prerokúvať prípady vlastizrady. Hitlerove rozhodnutia sa čoraz častejšie stávali výnosom či dokonca zákonom a sudcovia nemali právo tieto rozhodnutia spochybňovať. Nad zákonom potom stálo napr. [[Gestapo]], ktoré sa tiež riadilo Hitlerovou vôľou<ref> David Welch, ''Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945.'' Euromedia Group ks, 2005, s. 79</ref>. === Prenasledovanie === [[Súbor: Bundesarchiv Bild 146-1970-083-42, Magdeburg, zerstörtes jüdisches Geschäft.jpg|right|thumb|Následky [[Krištáľová noc|Krištáľovej noci]] - zničený výklad židovského obchodu.]] [[Súbor: Bundesarchiv Bild 183-R69173, Münchener Abkommen, Staatschefs.jpg|thumb|right|Zľava: [[Neville Chamberlain|Chamberlain]], [[Édouard Daladier|Daladier]], [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Benito Mussolini|Mussolini]] a Ciano po podpísaní [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]].]] Už pred uchopením moci prejavovali Nemci, a hlavne nacisti nenávisť k niektorým etnikám, napríklad voči [[Lužickí Srbi|Lužickým Srbom, Slovanom všeobecne]], [[Antisemitizmus|Židom]] či [[Rómovia|Rómom]]. Diskriminácia a perzekúcie [[Židia|Židov]] sa začali v apríli 1933 vypudením židovských úradníkov zo štátnej správy. V septembri [[1935]] schválil ríšsky snem [[Norimberské zákony|Norimberské rasové zákony]] namierené proti Židom. Židia boli zbavení nemeckého štátneho občianstva a bolo im zakázané vstupovať do manželstva s Nemcami. Norimberskými zákonmi bolo postihnutých okolo 500 000 ľudí. [[9. november|9. novembra]] [[1938]] zinscenovali nacisti [[Krištáľová noc|Krištáľovú noc]] – [[pogrom]], počas ktorého zhorelo v Nemecku značné množstvo [[synagóga|synagóg]]. Príslušníci SS pritom pred zrakmi nečinnej polície Židov beztrestne vraždili. === Rozširovanie územia === V roku 1935 bolo [[Sársko]] opäť integrované do Nemeckej ríše. V tom istom roku bola znovu zavedená [[branná povinnosť]]. Hitler následne obnovil nemeckú vojenskú silu, čím bola síce flagrantne porušená [[Versaillská zmluva]], ale Francúzsko a Spojené kráľovstvo sa obmedzili iba na protesty. Keď o niekoľko mesiacov neskôr [[Wehrmacht]] [[Remilitarizácia Porýnia|remilitarizoval Porýnie]] ([[1936]]), západné mocnosti proti tomu nijako nezakročil. Týmto činom Hitler výrazne posilnil svoje postavenie v Nemecku. V auguste 1936 sa konali v Berlíne [[Letné olympijské hry 1936|olympijské hry]], ktoré sa ukázali byť ďalším veľkolepým propagandistickým úspechom nacistického režimu. Po vytvorení [[Os Berlín-Rím-Tokio|osi Berlín-Rím]] s [[Benito Mussolini|Mussolinim]] a po podpísaní [[Pakt proti Kominterne|Paktu proti Kominterne]] s [[Japonsko]]m sa Hitler cítil byť dosť silný na to, aby prešiel v zahraničnej politike do ofenzívy. [[12. marec|12. marca]] [[1938]] [[Anschluss|vpochodoval]] Wehrmacht do [[Rakúsko|Rakúska]]. Keď vstúpil Hitler krátko potom do [[Viedeň|Viedne]], bol búrlivo pozdravovaný nadšeným davom. O štyri týždne neskôr sa 99 % [[Rakúšania|Rakúšanov]] vyslovilo za pripojenie ([[Anschluss]]) k Nemecku. Hitlerovi sa tak podarilo naplniť ideu vytvorenia [[Veľkonemecké riešenie|Veľkého Nemecka]], ktorú [[Otto von Bismarck|von Bismarck]] v roku [[1866]] zavrhol. Hoci [[anexia]] Rakúska odporovala [[Versaillská zmluva|Versaillskej zmluve]], ktorá výslovne zakazovala zjednotenie Rakúska s Nemeckom, západné mocnosti opäť nezasiahli. Po Rakúsku obrátil Hitler svoj zrak na [[Česko-Slovensko]], kde sa 3,3-miliónová menšina [[Sudety (región)#Sudetské krajiny, sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]] dožadovala autonómie. V septembri 1938 sa Hitler, [[Benito Mussolini]], [[Neville Chamberlain]] a [[Édouard Daladier]] dohodli počas [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] na odstúpení [[Sudety (región)|českého pohraničia]] Nemecku. Nato Hitler vyhlásil, že všetky nemecké územné nároky boli uspokojené, ale len šesť mesiacov po Mníchove, [[15. marec|15. marca]] [[1939]], využil rozpory medzi [[Česi|Čechmi]] a [[Slováci|Slovákmi]] ako zámienku na obsadenie zvyšku Česka a jeho premenu na [[Protektorát Čechy a Morava]]. V tom istom mesiaci obsadili nemecké vojská aj prístav [[Memel]] v [[Litva|Litve]]. V auguste 1939 sovietsky vodca [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] nespokojný s priebehom vyjednávania so západnými demokraciami prikročil k návrhu na zlepšenie vzťahov s Nemeckom. 23. augusta 1939 podpísali obe krajiny v Moskve dohodu o neútočení známu ako [[Pakt Ribbentrop-Molotov]]. Tajnými dodatkami zmluvy bolo rozdelenie sfér vplyvu v strednej a východnej Európe, hlavne demarkačná línia v Poľsku. Na tejto čiare sa mali sovietske a nemecké sily stretnúť po tom čo spoločne napadnú [[Poľsko]]. Západná politika [[appeasement]]u – ústupkov pred Nemeckom – definitívne stroskotala. === Ekonomika === Najnaliehavejším ekonomickým problémom, ktorému nacisti pôvodne čelili, bola 30 % miera nezamestnanosti. Ekonóm Dr. [[Hjalmar Schacht]], prezident ríšskej banky a minister hospodárstva, vytvoril v máji 1933 systém pre deficitné financovanie štátu. Kapitálové projekty boli hradené vydaním zmeniek s názvom ''Mefo (Metallurgische Forschungsgesellschaft)''. Až keď boli zmenky predložené na preplatenie, ríšska banka vytlačila peniaze. Hlavným zameraním opatrenia bola možnosť zbrojiť na dlh. Hitler priemyselníkom tvrdil, že nadchádzajúca územná expanzia poskytne prostriedky na splatenie stúpajúceho štátneho dlhu. Schachtova administratíva dosiahla rýchlo poklesu miery nezamestnanosti, najväčšieho zo všetkých krajín počas [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DELONG, J. Bradford. Slouching Towards Utopia?: The Economic History of the Twentieth Century. XV. Nazis and Soviets [online]. University of California at Berkeley, February 1997|url=http://econ161.berkeley.edu/TCEH/Slouch_Purge15.html|vydavateľ=|dátum vydania=2008-05-11|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20080511190923/http://econ161.berkeley.edu/TCEH/Slouch_Purge15.html|dátum archivácie=2008-05-11}}</ref> V októbri 1933 boli vyvlastnené [[Junkers|Junkersove letecké závody]]. V spolupráci s ďalšími výrobcami lietadiel a pod vedením ministra letectva Göringa sa začala nová výroba. Z počtu 3 200 ľudí, ktorí v roku 1932 vyrobili 100 kusov ročne, sa toto odvetvie rozrástlo a zamestnávalo štvrť milióna pracovníkov, ktorí ročne o necelých desať rokov neskôr vyrobili viac ako 10 000 technicky vyspelých lietadiel.<ref name=":0">Tooze, Adam (2006). The Wages of Destruction: The Making and Breaking of the Nazi Economy. New York; Toronto: Viking. <nowiki>ISBN 978-0-670-03826-8</nowiki>. pp 125-127</ref> Vznikla prepracovaná administratíva, ktorá mala regulovať dovoz surovín a hotových výrobkov so zámerom eliminovať zahraničnú konkurenciu na nemeckom trhu a zlepšiť národnú platobnú bilanciu. Nacisti podporovali vývoj syntetických náhrad za materiály ako ropa a textil.  Vzhľadom na to, že trh zažíval nadbytok a ceny ropy boli nízke, uzavrela v roku 1933 nacistická vláda dohodu o zdieľaní zisku s firmou [[I. G. Farbenindustrie|IG Farben]], ktorá IG Farben zaručila 5 % návratnosť kapitálu investovaného do ich závodu na výrobu syntetického oleja v meste Leuna a zisky presahujúce túto sumu boli odovzdané ríši.<ref name=":0" /> Medzi hlavné projekty verejných prác financované z deficitných výdavkov patrilo vybudovanie siete „rýchlojazdných diaľnic“ (''[[Autobah]]'') a poskytnutie financovania programov iniciovaných už predchádzajúcou vládou na zlepšenie bývania a poľnohospodárstva. V projekte výstavby diaľnic bolo navrhnutých viac ako desaťtisíc kilometrov ciest postavených podľa pevných noriem dva jazdné pruhy v každom smere, každý široký 3 metre, a pravá krajnica široká 2 metra. V tomto zmysle bola istá podobnosť s talianskymi diaľnicami vďaka účasti Talianov na vizionárskom projekte HaFraBa (spojenie Hamburg – Frankfurt – Bazilej). 6. augusta 1932 bol slávnostne otvorený prvý úsek diaľnice (v súčasnosti značená ako [[A555]]), 22 kilometrov medzi Bonnom a Kolínom nad Rýnom.<!-- , obe mestá v spolkovej krajine Nordrheim-Westfalen. Slávnosti predsedal vtedajší primátor Kolína nad Rýnom, Konrad Adenauer, ktorý sa neskôr zapísal do dejín ako prvý kancelár Nemeckej spolkovej republiky. Autostrasse" Bonn-Koeln, die von Konrad Adenauer 1932 eroeffnet wurde.. Specializovaný zdroj o HAFRABA https://trid.trb.org/view/1128360 -->Za budovanie siete diaľnic bola zodpovedná ''[[Organizácia Todt]]'', známa a uvádzaná aj pod skratkou OT, ktorá bola založená v roku 1934 ako organizácia ozbrojených síl a Ministerstva vyzbrojovania nacistického Nemecka. Jej zakladateľom bol ''Fritz Todt'', inžinier a vojak, ktorý bol v rokoch 1934 až 1938 aj jeho viditeľnou hlavou vďaka funkcii generálneho inšpektora diaľnic. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autobahn: Najznámejšia diaľničná sieť na svete Prečo?|url=https://www.actualidadmotor.com/sk/autobahn-p%C3%B4vod-evol%C3%BAcia-kuriozity/|dátum vydania=2018-02-08|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=sk|meno=Miguel|priezvisko=Galán|meno2=|priezvisko2=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projekt nacistická strana (2017)|url=https://www.csfd.sk/film/562248-projekt-nacisticka-strana/prehlad/|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> S predstavou automobilu pre ľudové masy, ako súčasti nového Nemecka, Hitler oslovil konštruktéra [[Ferdinand Porsche|Ferdinanda Porsche]], aby vypracoval plány pre KdF-wagen (auto Kraft durch Freude) – automobil, ktorý by si každý mohol dovoliť. Prototyp bol vystavený na medzinárodnom autosalóne v Berlíne 17. februára 1939. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bola továreň prestavaná na výrobu vojenských vozidiel. Žiadne z vozidiel KdF-wagen neboli predané – stalo sa tak až po vojne, keď bolo vozidlo premenované na [[Volkswagen]] (ľudové auto).<ref>EVANS, Richard J. ''The Third Reich in Power: 1933–1939''. New York: Penguin Press, 2005. Ch. 1. pp327-328</ref> [[Marian Kotleba]] podal trestné oznámenie na vtedajšieho predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] za vyjadrenie o tom, že „aj Hitler mal dobrý ekonomický program“ (povedal to aj s dôvetkom „a dobre vieme, ako to dopadlo“, 28. 1. 2017 v relácii Sobotné dialógy RTVS). Podľa [[Jakub Drábik|Jakuba Drábika]] faktom však ostáva, že Hitler nemal „dobrý ekonomický program“. Jeho programom a cieľom bola rasová očista a zaistenie životného priestoru vo východnej Európe pre nemecký národ. Dosiahnuť to chcel násilnou cestou. A všetko tomu podriadil, vrátane hospodárstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fico, Kotleba a Hitlerov nacistický hospodársky zázrak|url=https://dennikn.sk/764842/fico-kotleba-a-hitlerov-nacisticky-hospodarsky-zazrak/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-05-15|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Jakub|priezvisko=Drábik}}</ref> == Druhá svetová vojna a zánik režimu == [[Súbor: Nazi Germany.svg|right|thumb|Územná expanzia medzi rokmi 1933 až 1943.]] [[1. septembra]] [[1939]] vypukla nemeckým prepadnutím [[Poľsko|Poľska]] v Európe [[druhá svetová vojna]]. O dva dni neskôr vyhlásili [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] Nemecku vojnu. Poliaci sa statočne bránili, ale proti nemeckej [[Blesková vojna|bleskovej vojne]] sa ukázali byť úplne bezmocní. Po jednom mesiaci bojov bolo Poľsko na kolenách. Východnú polovicu krajiny zabral v súlade s paktom o neútočení [[Sovietsky zväz]]. Ďalšími obeťami nemeckej agresie sa v apríli [[1940]] stali [[Dánsko]] a [[Nórsko]]. V máji začala nemecká armáda napadnutím [[Belgicko|Belgicka]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Luxembursko|Luxemburska]] vojnu na západe. Nemeckým tankovým divíziám sa v priebehu pár dní podarilo rozťať spojenecké vojsko vo dvoje. [[Britský expedičný zbor (2. svetová vojna)|Britský expedičný zbor]], obkľúčený pri [[Dunkerque]]u, bol síce [[Operácia Dynamo|evakuovaný]], ale [[14. jún]]a 1940 [[Wehrmacht]] triumfálne vstúpil do [[Paríž]]a. Po ďalšom týždni bojov Francúzsko kapitulovala a uzavrelo prímerie v [[Compiegne]]. V následnej leteckej [[Bitka o Britániu (druhá svetová vojna)|bitke o Britániu]] musel však Hitler strpieť svoju prvú porážku. V apríli [[1941]] okupovala nemecká armáda spolu s [[Taliansko]]m, [[Maďarsko]]m a [[Bulharsko]]m aj [[Juhoslávia|Juhosláviu]] a [[Grécko]]. Značné úspechy dosiahol v [[Boje v severnej Afrike (2. svetová vojna)|severnej Afrike]] aj [[Afrikakorps]] pod velením [[Erwin Rommel|E. Rommela]]. [[22. jún]]a [[1941]] zaútočilo Nemecko na [[Sovietsky zväz]] (tzv. [[operácia Barbarossa]]). Po niekoľkých mesiacoch tohto mohutného ťaženia padli do nemeckých rúk celá [[Ukrajina]], [[Bielorusko]], [[Baltské štáty|Pobaltie]] a časť západného Ruska. V zime [[1941]]/[[1942]] ale nemecký postup zamrzol [[Bitka pred Moskvou|pred Moskvou]]. V decembri 1941 vstúpili do vojny [[Spojené štáty americké|USA]]. V priebehu novej nemeckej ofenzívy na východe v lete 1942 prenikol Wehrmacht až na [[Kaukaz]] a k [[Volga|Volge]]. Tu však nemecká armáda utrpela v zime [[1942]]/[[1943]] zničujúce porážku v [[Bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingrade]], čo znamenalo bod obratu vo vývoji vojny. Medzitým bola nacistami uvedená do chodu [[genocída (právo)|genocída]] predovšetkým [[Slovania|slovanského]] a [[Židia|židovského]] obyvateľstva ([[holokaust]]). V januári 1942 usporiadali nacistické špičky [[Konferencia vo Wannsee|konferenciu vo Wannsee]], na ktorej sa rozhodlo o [[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení židovskej otázky]] (tzv. ''Endlösung''). Židia z celej okupovanej Európy boli odvezení do [[Koncentračný tábor|koncentračných]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacích táborov]] v obsadenom Poľsku, Juhoslávii a na územiach okupovaných v ZSSR. V [[Auschwitz-Birkenau|Osvienčime]], [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinke]], [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanku]] a na mnohých iných miestach bolo do konca vojny vyvraždených okolo 6 miliónov európskych Židov ale aj ďalších etník. Je preukázané, že podobný údel chystali nacisti aj ďalším etnickým a národnostným skupinám označeným za podradné, predovšetkým [[Rómovia|Rómom]] ale aj [[Slovania|Slovanom]] na okupovaných teritóriách. Takto uvoľnené teritórium na východe malo poslúžiť na vytvorenie životného priestoru (tzv. ''Lebensraum'') pre [[Árijci|árijskú rasu]]. Zlikvidované mali byť aj fyzicky alebo mentálne postihnuté osoby. Zatiaľ po porážke [[druhá bitka pri Alameine|pri El Alameine]] a spojeneckom vylodení v Alžírsku a Maroku sily [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] v severnej Afrike v máji [[1943]] kapitulovali. Po [[Bitka v Kurskom oblúku|bitke pri Kursku]], [[bitka na Dnepri|bojoch na Ukrajine]] a v [[operácia Bagration|Bielorusku]] oslobodila [[Červená armáda]] do konca roku 1943 späť veľkú časť obsadeného sovietskeho územia. [[6. jún]]a [[1944]] sa anglo-americké vojská [[vylodenie v Normandii|vylodili v Normandii]] a už v auguste Spojenci oslobodili Paríž. Sovieti medzitým prenikli na [[Balkán]] a do Poľska. V decembri 1944 sa síce Nemci pokúsili ešte raz chopiť iniciatívy, no po porážke v [[Bitka v Ardenách|bitke v Ardenách]], [[bitka o Budapešť|Maďarsku]] a [[Visliansko-odrianska operácia|Poľsku]] bol osud Nemecka spečatený. V apríli [[1945]] začala [[Červená armáda]] záverečný [[Bitka o Berlín|útok na Berlín]]. [[30. apríl]]a spáchal [[Adolf Hitler]] v bunkri pod ríšskym kancelárstvom samovraždu a o dva dni neskôr sa posádka Berlína vzdala. Druhá svetová vojna v Európe skončila [[8. máj]]a [[1945]], kedy nadobudla platnosť bezpodmienečná kapitulácia Nemecka. Väčšina Európy ležala v ruinách a asi 50 miliónov ľudí bolo zabitých. Politická a ekonomická infraštruktúra Nemecka bola totálne zničená a z niekdajších nemeckých území na východe bolo odsunutých okolo 12 miliónov ľudí. Američania zbombardovali na konci vojny veľa priemyslu v Česku a Nemecku. == Opozícia v nacistickom Nemecku == Opozícia voči nacizmu bola v Nemecku roztrieštená a nejednotná. Aktívni odporcovia režimu neboli početní, ale zastupovali veľmi široké spektrum spoločnosti: patrili sem šľachtici aj robotníci, politickí oponenti, či už z radov demokratickej, alebo komunistickej opozície, cirkevní činitelia, generalita, mládež aj štátni úradníci. == Poznámky == {{Pozn|1}} Nacistická strana nezískala parlamentnú väčšinu, ale Hitler sa stal kancelárom Nemecka. V novembrových voľbách toho istého roku dokonca došlo k poklesu kresiel obsadených nacistami z 230 na 196. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nazi Germany}} == Zdroj == {{preklad|cs|Nacistické Německo}} [[Kategória:Dejiny Nemecka]] [[Kategória:Tretia ríša]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] 0h7ipcl0nahtysu4jdw0pudp3hamiqh 8254940 8254814 2026-07-28T19:26:03Z LoverofBattle12 246706 8254940 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Nemecká ríša | originálny názov = Deutsches Reich | rok vzniku = 1933 | rok zániku = 1945 | viac pred = áno | pred 1 = Weimarská republika | pred 1 vlajka = Flag of Germany (3-2 aspect ratio).svg | pred 2 = Sárske územie | pred 2 vlajka = Flag of Saar 1920-1935.svg | pred 3 = Rakúsky štát | pred 3 vlajka = Flag of Austria.svg | pred 4 = Prvá česko-slovenská republika | pred 4 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | pred 5 = Tretia francúzska republika | pred 5 vlajka = Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg | pred 6 = Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie) | pred 6 vlajka = Flag of the Free City of Danzig.svg | pred 7 = Druhá poľská republika | pred 7 vlajka = Flag of Poland (1928-1980).svg | pred 8 = Juhoslovanské kráľovstvo | pred 8 vlajka = Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg | pred 9 = Luxembursko | pred 9 vlajka = Flag of Luxembourg.svg | pred 10 = Litva | pred 10 vlajka = Flag of Lithuania 1918-1940.svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Okupačné zóny Nemecka | po 1 vlajka = Flag of Germany (1946-1949).svg | po 2 = Okupačné zóny Rakúska | po 2 vlajka = Flag of Austria.svg | po 3 = Dočasné štátne zriadenie | po 3 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | po 4 = Luxembursko | po 4 vlajka = Flag of Luxembourg.svg | po 5 = Dočasná vláda Poľskej republiky | po 5 vlajka = Flag of Poland (1928-1980).svg | po 6 = Juhoslávia (1943 – 1992) | po 6 vlajka = Flag of the Democratic Federal Yugoslavia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of German Reich (1935–1945).svg | článok o vlajke = Vlajka Nemecka | vlajka veľkosť = | znak = Reichsadler der Deutsches Reich (1933–1945).svg | článok o znaku = Štátny znak Nemecka | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Lied der Deutschen]][[Súbor:Das Deutschlandlied.ogg|center]][[Horst-Wessel-Lied]][[Súbor:Песня Хорста Весселя.ogg|center]] | článok o hymne = | motto = Ein Volk, ein Reich, ein Führer<br />(Jeden národ, jedna ríša, jeden vodca) | článok o motte = | mapa = Greater German Reich (1942).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = {{legenda|darkgreen|Nemecko}} {{legenda|green|Civilná správa okupovaných teritórií}} {{legenda|lightgreen|Vojenská správa okupovaných teritórií}} | hlavné mesto = [[Berlín]] | rozloha = 696 265 | rozloha poznámka = (1941) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 90 030 775 | počet obyvateľov poznámka = (1941) | jazyky = [[nemčina]] | národnostné zloženie = [[Nemci]], [[Rakúšania]], [[Česi]], [[Poliaci]], [[Židia]] | náboženstvo = | štátne zriadenie = Unitárny štát | materská zem = | mena = [[ríšska marka]] | vznik = [[30. január]] [[1933]] (prevzatie moci ríšskym kancelárom [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]) | zánik = [[8. máj]] [[1945]] ([[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|bezpodmienečná kapitulácia]] podpísaná [[Wilhelm Keitel|Wilhelmom Keitelom]] a [[Hans von Freiburg|Hansom von Freiburgom]] – [[de facto]] zánik Nemeckej ríše)<br />[[23. máj]] [[1945]] (rozpustenie a zatknutie [[Vláda Lutza Schwerina von Krosigka|Flensburgskej vlády]] – [[de iure]] zánik Nemeckej ríše) }} '''Nacistické Nemecko''' (iné názvy: '''Tretia ríša''' ({{v jazyku|deu|Drittes Reich}}), '''Ríša, reich, Reich, rajch''', od anšlusu Rakúska – a od 26. júna 1943 aj polooficiálne – '''Veľkonemecká ríša'''; oficiálny názov štátu znel po celý čas '''[[Nemecká ríša]]''') je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v [[Nemecko|Nemecku]] vládol [[národný socializmus]] (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka [[1933]] do konca 2. svetovej vojny [[8. máj]]a [[1945]]. [[Adolf Hitler]] sa 30. januára 1933 dostal legálne k moci, keď bol dosadený do funkcie ríšskeho kancelára prezidentom vtedajšieho Nemecka [[Paul von Hindenburg|Paulom von Hindenburgom]]. Na začiatku svojej vlády predsedal koaličnému kabinetu, ale pomerne skoro sa mu podarilo od vlády odstaviť tých členov kabinetu, ktorí neboli členmi [[NSDAP|nacistickej strany]]. Po uchopení moci sa podarilo nacistickému režimu opäť postaviť ekonomiku na nohy a ukončiť vysokú [[nezamestnanosť]] aj pomocou masových investícií do zbrojenia. Návrat ekonomickej prosperity viedol k nárastu popularity režimu medzi nemeckým obyvateľstvom, čo sa prejavilo oddanosťou Nemcov svojej vláde. Opozícia z radov liberálov, socialistov a komunistov však bola tvrdo potláčaná tajnou štátnou políciou [[Gestapo]] pod patronátom [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]]. Nacistická strana postupne ovládla [[súd]]y, miestne vlády a všetky občianske organizácie okrem [[protestantizmus|protestantských]] a [[Latinská cirkev|katolíckych]].<ref>Evans, Richard J.''The Third Reich in Power''(2005) Ch 1. </ref> Verejnú mienku v Ríši utváralo ministerstvo propagandy vedené [[Joseph Goebbels|Jozefom Goebbelsom]], ktorý na to využíval masmédiá, film a Hitlerove prejavy. Štátny aparát sa snažil vykresliť Hitlera ako vodcu nemeckého ľudu (''Führer''), ktorý nakoniec mal v rukách takú výkonnú moc akú si želal. Na začiatku existencie nacistického Nemecka zaujal Hitler zahraničnú politiku [[strach|zastrašovania]] a vydierania, keď vznášal zdanlivo odôvodnené požiadavky na svojich susedov, ktorým sa v prípade ich nesplnenia vyhrážal [[Vojna|vojnou]]. Keď sa ho pokúsili jeho protivníci upokojiť ústupkami, prijal ich a zameral sa zas na ďalšiu oblasť. Týmto postupom sa mu podarilo získať značné územie bez toho, aby to viedlo k vojne ako v prípade [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a postúpenia [[Sudety (región)|českého]] pohraničia Nemecku v roku [[1938]]. Agresívna politika Nemecka viedla k tomu, že Nemecko vypovedalo [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]] a od roku 1935 sa začalo znovu vyzbrojovať. V tom istom roku pripojilo k Nemecku späť [[Sársko]], o rok neskôr [[Porýnie]]. Od vypuknutia [[Občianska vojna v Španielsku|občianskej vojny v Španielsku]] v lete 1936 vojensky podporovalo generála [[Francisco Franco|Franca]], ktorý sa v priebehu vojny stal hlavným vodcom španielskych nacionalistov ([[Frankizmus|frankistov]]). Na strane frankistov bolo aj [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistické Taliansko]] a na strane republikánov od októbra 1936 [[ZSSR]] a [[Mexiko]]. Na jeseň 1936 vytvorilo spojenectvo s [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistickým Talianskom]] pod vládou [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] a s Japonskom nazvané [[Os Berlín-Rím-Tokio]]. V roku 1938 [[Anšlus|anketovalo Rakúsko]] a obsadilo po [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohode]] (platnej od 29. septembra [[1938]]) [[Sudety (región)|Sudety]] a po rozbití ČSR neskôr aj zvyšok Česka. Neustále rastúce územné nároky vyvrcholili 1. septembra 1939 [[Invázia do Poľska|inváziou do Poľska]], načo Francúzsko a Spojené kráľovstvo vyhlásili nacistickému Nemecku vojnu, čím oficiálne začala [[druhá svetová vojna]].<ref> Leitz, Christian (2004). ''Nazi Foreign Policy, 1933-1941: the Road to Global War''</ref><ref>Flynn, M. J. ''First Strike: Preemptive War in Modern History'' (2008) s. 105. </ref> Počas vojny sa nacistickému Nemecku podarilo obsadiť veľkú časť Európy od Francúzska až takmer po Moskvu vo vtedajšom Sovietskom zväze, ďalej od Nórska na severe až po rozsiahle púštne oblasti v severnej Afrike na juhu. Na väčšine okupovaných území sa nacisti pokúsili zaviesť „''nový nacionálno-socialistický poriadok''“. Povinnosti predstaviteľov štátu vyplývajúce zo všeobecných právnym zásad boli nahradené osobnou zodpovednosťou, ktorá potvrdená „prísahou vodcovi“. Národný [[antisemitizmus]] a [[rasizmus]] boli ústrednými zložkami [[Nacizmus|nacistickej ideológie]]. Začalo dochádzať k masovým perzekúciám nenemeckého obyvateľstva, vyvražďovaniu a plánovanej genocíde [[Slovania|Slovanov]], [[Rómovia|Rómov]] a [[Židia|Židov]] ([[holokaust]] – šoa). Počas obdobia existencie nacistického Nemecka (12 rokov) zomreli milióny ľudí. V priebehu vojny sa však začala situácia na fronte obracať v neprospech Nemecka, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho porážke. [[Adolf Hitler]] spáchal 30. apríla 1945 krátko pred obsadením jeho veliteľského bunkra samovraždu. Druhá svetová vojna v Európe skončila 8. mája 1945 bezpodmienečnou kapituláciou Nemecka Sovietskemu zväzu a západným Spojencom. V roku 1939 mala Nemecká ríša 364 097 km<sup>2</sup> a asi 79,5 milióna obyvateľov. Počas vojny sa obsadzovaním okolitých krajín jej územie rozšírilo na 553 625 km<sup>2</sup> a počet obyvateľov zvýšil na 116 miliónov. Pracovnú silu krajiny na začiatku vojny tvorilo 24,5 milióna ľudí<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 381-384</ref>. V septembri 1944 to bolo 28,4 milióna Nemcov a ďalších 7,1 až 7,5 milióna ľudí zo zahraničia<ref>Panthaki, N., Tucker, S. C., ''Germany, Home Front.'' in Tucker, S. C., ''World War II. A Student Encyclopedia.'' Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 500-503</ref> (5,3 nútene pracujúcich civilistov a 1,8 milióna vojnových zajatcov). O názve Tretia ríša ako takom pozri článok [[Tretia ríša (propagandistický pojem)]], ktorý mal názvom pripomínať [[Rímsko-nemecká ríša|Svätú ríšu rímsku]], ktorá existovala do roku [[1806]]. == Nástup k moci == [[Súbor: Deutschland 1939.png|left|thumb|Rozsah Nemecka tesne pred druhou svetovou vojnou.]] [[Súbor: NS_administrative_Gliederung_1944.png|thumb|Územné členenie Nemecka v roku 1944]] Nacistické Nemecko vyrástlo na základoch národného poníženia, hanby a hnevu vychádzajúcich zo znenia [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]] z roku 1919, ktorú Nemecku vnútili víťazné mocnosti po [[prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]].<ref>Ferdinand, Czernin. ''Versailles, 1919: The Forces, Events and Personalities that Shaped the Treaty'' (1964)</ref> Táto zmluva vnucovala Nemcom zodpovednosť za rozpútanie vojny, trvalú stratu či demilitarizáciu niektorých území; nutnosť platiť [[Reparácie (vojna)|reparácie]] v peniazoch a v tovare a zredukovanie početného stavu armády. Nemecko prišlo o všetky zámorské kolónie. Časť Nemecka známa ako [[Porýnie]] na hraniciach s Francúzskom bola demilitarizovaná a Nemecku bolo zakázané mať v nej vojská či vojenské zariadenia. Medzi ďalšie príčiny nárastu popularity nacistickej ideológie patrili nárast [[nacionalizmus|nacionalizmu]] v nemeckom obyvateľstve a myšlienky na vybudovanie „Veľkonemeckej ríše“, občianske nepokoje a komunistické [[puč]]e, [[hyperinflácia]] vo [[Weimarská republika|Weimarskej republike]] a [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetová hospodárska kríza]] prebiehajúca v 30. rokoch 20. storočia. Všetky tieto dôsledky viedli k tomu, že voliči frustrovaní prácou politických strán začali čoraz viac voliť strany na ľavom či pravom okraji politického spektra - extrémistov, vrátane [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP). Nacisti sľubovali silnú, autoritatívnu vládu namiesto neefektívnych parlamentných republikánov, občiansky mier, socializmus, radikálnu ekonomickú politiku (najmä plnú zamestnanosť), navrátenie tradičných hodnôt a hrdosti a rasovú čistotu, čiastočne dosiahnutú represiami proti Židom a marxistom. To všetko v mene národnej jednoty a solidarity namiesto rozdrobenej demokratickej spoločnosti. Vystupovali za znovuvyzbrojenie Nemecka, odmietnutie reparácií a opätovné obsadenie stratených území. Nacisti propagovali aj názor, že Versaillská zmluva bola zrada spôsobená liberálnou demokraciou Weimarskej republiky, ktorá pripravila Nemecko o národnú hrdosť v dôsledku konšpirácie Židov, ktorej úlohou bolo docieliť národnú nejednotnosť a otrávenie nemeckej krvi. <ref> "Der Führer an das deutsche Volk 22. Juni 1941, "in Philipp Bouhler (ed.), ''Der großdeutsche Freiheitskampf. Reden Adolf Hitlers, Vol 3'' (Munich: Franz Eher, 1942), s. 51-61. </ref> Na tento cieľ využívala nacistická propaganda ''[[Dolchstoßlegende]]'', ktorá hlásala, že prvú svetovú vojnu neprehrala nemecká armáda, ale že porážka bola spôsobená zradou civilistov v zázemí. Medzi rokmi 1925 až do 30. rokov 20. storočia sa nemecká vláda zmenila z demokratickej na [[de facto]] konzervatívno-nacionalistickú autoritatívnu vládu pod vedením vojnového hrdinu z prvej svetovej vojny [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]], ktorému sa nepáčil liberálno-demokratický štát Weimarskej republiky a ktorý chcel z Nemecka vytvoriť autoritatívny štát.<ref>Fulbrook, Mary, ''The Divided Nation: A History of Germany, 1918-1990'' (1992) a. 45. </ref> Prirodzeným spojencom Hindenburga na vytvorenie autoritatívnej vlády bola [[Nemecká národno-ľudová strana]] (''Deutschnationale Volkspartei'', DNVP), ktorá zastávala pozíciu nacionalistov, ale po roku 1929 vplyvom nastupujúcej ekonomickej krízy začala čeliť odlivu mladých a viac radikálnych sympatizantov k myšlienke revolúcie zosobňovanej [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]. Táto strana taktiež slúžila ako protiváha narastajúcej popularite komunizmu v Nemecku. Okrem toho stredoví politici strácali podporu, keďže voliči prechádzali k extrémnej ľavici alebo pravici, čo ešte viac sťažovalo vytvorenie väčšinovej vlády v parlamente. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-10541, Weimar, Aufmarsch der Nationalsozialisten.jpg|náhled|Adolf Hitler a [[Rudolf Hess]] vo [[Weimar]]i na fotografii z roku 1930]] V roku 1928 prebehli v Nemecku spolkové voľby, ktoré nasledovali po zlepšení situácie po hyperinflácii z obdobia medzi rokmi 1922 až 1923, v ktorých nacisti získali iba 12 kresiel, t.j. 1,9 % poslaneckých mandátov. O dva roky neskôr v spolkových voľbách vyhlásených po rezignácii kancelára [[Heinrich Brüning|Heinricha Bruninga]] 14. septembra 1930 a krachu akciových trhov v USA dostali nacisti už 6 400 000 hlasov (17,5 %), čo im zabezpečilo 107 poslaneckých mandátov, čím sa NSDAP stala druhou najsilnejšou stranou v [[Ríšsky snem (weimarská republika a nacistické obdobie)|Reichstagu]]. O dva roky neskôr prebehli v júli ďalšie spolkové voľby, v ktorých nacisti získali 230 kresiel, čím sa stali najpočetnejšou politickou stranou pôsobiacou v Reichstagu. {{ref|1}} Prezident Hindenburg sa zdráhal odovzdať moc do rúk Hitlera, no predchádzajúci kancelár [[Franz von Papen]] uzavrel s Hitlerom dohodu medzi NSDAP a DNVP, ktorá umožnila Hitlerovi stať sa ríšskym kancelárom. 30. januára 1933 vymenoval Hindenburg Hitlera za kancelára Nemecka po tom, čo skončila neúspechom snaha generála [[Kurt von Schleicher|Kurta von Schleichera]] o vytvorenie stabilnej vlády. Hitler začal na Hindenburga vyvíjať nátlak cez jeho syna [[Oskar von Hindenburg|Oskara von Hindenburga]] a intrigy s Papenom, ktorý sledoval svoje vlastné záujmy. Von Papen predpokladal, že ako vicekancelár udrží nacistov ako menšiu a slabšiu časť vlády, a že bude schopný kontrolovať Hitlera. Tento stav bol spôsobený tým, že aj keď NSDAP vyhrala oboje voľby v roku 1932, nikdy nezískala väčšinu, ktorá by jej umožnila samostatnú vládu a ani vládu v spojení s DNVP. == Upevňovanie moci == === Zglajchšaltovanie (nacifikácia) === Hitlerovým nástupom k moci začala etapa [[nacizmus|národnosocialistického]] uchopenia moci. Už [[28. február]]a 1933 bolo po [[požiar Ríšskeho snemu|požiari]] budovy [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Ríšskeho snemu]], z ktorého Hitler obvinil komunistov, vydané [[Dekrét o požiari Ríšskeho snemu|nariadenie]], ktorým boli zrušené základné ľudské práva obsiahnuté vo [[Weimarská ústava|Weimarskej ústave]]. Komunistická agitácia bola zakázaná a [[komunistická strana]] bola onedlho postavená mimo zákon. Okolo 10 000 sociálnych demokratov a komunistov bola zatknutých a uväznených. Veľa zo zadržaných bolo popravených. Na základe [[Zmocňovací zákon|Zmocňovacieho zákona]] z marca toho istého roku prevzala vláda všetku politickú moc. Zmocňovacím zákonom Hitler legálnym spôsobom nastolil [[nacizmus|nacistickú]] [[totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Zásadným krokom na ceste Nemecka k premene na totalitný štát bolo zglajchšaltovanie (usmernenie do jednotného) celého politického a administratívneho aparátu a všetkých oblastí hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Všetky ostatné politické strany sa buď zlúčili s NSDAP, alebo boli zakázané. Rovnaký osud stihol aj [[odbory]] a rôzne profesijné organizácie. 7. apríla 1934 boli prijaté prísne protižidovské zákony, ktoré zakazovali všetkým neárijcom vykonávať verejné funkcie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cavendish | meno = M | autor = | odkaz na autora = | titul = Druhá světová válka 1939-1945 na vlastní oči : kompletní válečné události a jejích následky | vydanie = 1. české | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 266 | url = | isbn = 978-80-206-1085-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Veľkým problémom pre Hitlera boli [[Sturmabteilung|SA]] – paramilitaristická organizácia NSDAP. Vodca SA, [[Ernst Röhm]], túžil začleniť svoje SA do radov [[Reichswehr]]u a stať sa jeho veliteľom. To však narušilo Hitlerove zámery. [[30. jún]]a [[1934]] preto Hitler nariadil Röhma a jeho podriadených zatknúť a bez súdu popraviť. Táto udalosť vstúpila do dejín ako „[[Noc dlhých nožov]]“. Neskôr posilnili svoje postavenie [[Schutzstaffel|SS]] pod velením Reichsführera SS [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]]. Tomu čoskoro podliehalo [[Gestapo]] (tajná štátna polícia) a novo zriadené [[Koncentračný tábor|koncentračné tábory]], kam boli umiestňované politicky (sociálni demokrati, komunisti) a rasovo (Židia atď.) nežiaduce osoby. Neskôr patrili do Himmlerovej kompetencie všetky polície v Nemecku. Hitler tak vyradil akúkoľvek možnú opozíciu zvonku aj zvnútra NSDAP. Po [[Paul von Hindenburg|Hindenburgovej]] smrti v auguste [[1934]] sa Hitler dal vymenovať za vodcu (po nemecky ''[[Führer]]''). === Upevňovanie moci v armáde === Väčšina vyšších dôstojníkov [[Reichswehr]]u, ktorí prekonali výcvik ešte za čias [[Nemecké cisárstvo|cisárstva]], sa nikdy nezmierila so vznikom [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Títo dôstojníci videli v Hitlerovi obhajcu svojich záujmov, ktorý opätovne vyzbrojí armádu, zasadí sa o revíziu Versaillskej zmluvy a z Nemecka znovu vybuduje politickú a vojenskú veľmoc<ref>David Welch, ''Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945.'' Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 145</ref>. Generálny štáb Reichswehru si potom Hitler naklonil v júni [[1934]], keď počas [[noc dlhých nožov|Noci dlhých nožov]] vykonal čistku v [[SA]]. Po smrti prezidenta Paula von Hindenburga sa stal Hitler hlavou štátu a zmenil text vojenskej prísahy - zatiaľ čo do tejto chvíle prisahali vojaci vernosť ''národu a vlasti'', tak teraz už prisahali vernosť ''vodcovi Nemeckej ríše a národa Adolfovi Hitlerovi''<ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 146 </ref>. Pred nástupom Hitlera k moci, v roku 1932, mala armáda 44 generálov. V roku 1938 ich bolo už 261 <ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242 - 1379-6, s. 147</ref>. 16. marca 1935 zaviedli nacisti [[branná povinnosť|brannú povinnosť]]. Armáda postupne opäť získala svoju stratenú prestíž a nacistický režim navyše prikladal armádnym záležitostiam mimoriadnu dôležitosť. Napriek tomu sa na prelome rokov 1937 a 1938 objavili v armáde prvé náznaky opozície voči režimu. Niektorých dôstojníkov znepokojil hlavne Hitlerov plán z 5. novembra 1937 na napadnutie [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]]<ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 147</ref>. Minister obrany, Poľný maršal [[Werner von Blomberg|von Blomberg]] a Vrchný veliteľ pozemného vojska generálplukovník [[Werner von Fritsch|von Fritsch]] vyjadrili nad plánom pochybnosti a boli zbavení svojich funkcií. Onedlho sa podarilo v armáde eliminovať aj zvyšok konzervatívnej starej gardy a do polovice roku 1938 Hitler úplne ovládol nemeckú brannú moc. Napriek tomu sa v armáde aj naďalej objavovali opozičné skupiny, ktoré sa opakovane snažili Adolfa Hitlera odstrániť - napr. skupina sprisahancov okolo náčelníka generálneho štábu [[Ludwig Beck|Ludwiga Becka]], skupina okolo admirála [[Wilhelm Canaris|Wilhelma Canarisa]] a generálmajora [[Hans Oster|Hansa Ostera]], skupina atentátnikov na čele s generálmajorom [[Henning von Tresckow|Henningom von Tresckowom]] a [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentátnici z 20. júla 1944]]. === Cirkev v Tretej ríši === Postoj nacistov k cirkvám nebol jednoznačný, ale zo strany [[nacizmus|nacistov]] prevažovalo skôr hlboké nepriateľstvo a často aj tvrdé prenasledovanie<ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 98 </ref>. Dôvodom bol aj fakt, že ideológia nacizmu bola zo svojej podstaty nezlučiteľná s [[kresťanstvo]]m. V Nemecku sa však v roku [[1933]] hlásilo 68 miliónov obyvateľov ku kresťanskej viere (62,7 % obyvateľov sa hlásilo k [[Protestantizmus|protestantizmu]] a 32,4 % ku [[Latinská cirkev|katolíckej cirkvi]]) <ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 99 </ref>. Protestanti aj katolíci spočiatku napospol vítali nástup nacizmu k moci, keďže od nacizmu očakávali obnovu starých tradičných hodnôt z čias cisárstva, ktoré za Weimarskej republiky upadali <ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 99</ref>. Vysoko postaveným duchovným imponovali sociálne a politické ciele nacistov, ako o tom svedčí aj [[pastiersky list]] bavorských biskupov z 12. novembra 1933, v ktorom je zmienka o záchrane Nemecka pred [[boľševizmus|boľševizmom]]. Veľmi rýchlo však bola v krajine stanovená jasná hranica medzi náboženskými záležitosťami, do ktorých sa nemá pliesť štát, a záležitosťami štátu, do ktorých sa nemajú pliesť cirkvi. 20. júla 1933 uzavrelo nacistické Nemecko [[konkordát]] so [[Svätá stolica|Svätou stolicou]]. Aj napriek uzavretiu konkordátu postupovali nacisti voči katolíckej cirkvi tvrdo: katolícka tlač bola cenzurovaná, úrady mali právo nepovoliť procesie alebo uzavrieť kláštorné školy. Pápež [[Pius XI.]] na túto situáciu zareagoval [[Encyklika|Encyklikou]] ''[[Mit brennender Sorge|S pálčivou starosťou]]'', ktorej šírenie nacisti v Nemecku zakázali. Encyklika bola nakoniec len ojedinelým prípadom vzdoru vo vzťahoch medzi [[Vatikán]]om a Nemeckom. Do kritiky režimu sa však aj naďalej púšťali niektorí domáci duchovní – napr. biskup [[Clemens August von Galen|Clemens August gróf von Galen]]. Do opozície voči nacizmu sa dostali aj protestantské cirkvi a Ochranné združenie farárov, menovite napr. evanjelickí duchovní [[Dietrich Bonhoeffer]] alebo [[Friedrich Justus Perels]]. Skupiny protinacistického odporu v cirkvách však boli izolované a nebolo ich veľa <ref>David Welch, Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945, Euromedia Group ks, 2005, ISBN 80-242-1379-6, s. 119</ref>. Cirkvi vystupovali otvorene proti nacizmu len vtedy, ak ohrozoval ich teologickú alebo morálnu autonómiu. Jedinou náboženskou organizáciou, ktorá kládla rozhodný a vytrvalý odpor nacizmu, boli [[Svedkovia Jehovovi]], ktorí sa ocitli mimo zákona krátko po prevzatí moci nacistami. Samostatnou kapitolou bola likvidácia Židov a ich náboženskej organizácie. Do roku 1945 zostalo v krajine, kde pred vojnou žilo 525 000, iba 25 000 Židov<ref>Bankier, D., German Juwery. in Laqueur, W. (Editor), ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, New Haven, 2001, s. 241-251</ref>. === Ovládnutie justície === Väčšina konzervatívne zmýšľajúcich sudcov a právnikov sa nikdy nestotožnila s liberálnymi myšlienkami Weimarskej republiky a v nastolení nacistického režimu videli návrat k starým hodnotám z čias autoritárskeho [[Nemecké cisárstvo|cisárstva]]<ref>David Welch, ''Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933 - 1945.'' Euromedia Group ks, 2005, s. 76</ref>. Justícia sa takmer bezvýhradne podvolila Hitlerovej moci a stala sa dôležitým nástrojom režimu. V občianskom zákonníku vykonali nacisti len minimum zmien, zato trestné právo zneužili na vlastné ciele. Deštrukcia právneho systému nastala po [[požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]], ''Nariadením na ochranu národa a štátu'' z 29. marca 1933, ktoré bolo následne zneužité na neobmedzené zatýkanie politických oponentov. V roku 1932 prebehlo v Nemecku 268 procesov [[vlastizrada|vlastizrady]], v roku 1933 ich bolo už 11 000<ref>David Welch, ''Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945.'' Euromedia Group ks, 2005, s. 77</ref>. Vznikla sieť mimoriadnych súdov bez poroty. V roku 1934 bola zriadená inštitúcia Ľudového súdu (Volksgerichtshof), ktorá mala prerokúvať prípady vlastizrady. Hitlerove rozhodnutia sa čoraz častejšie stávali výnosom či dokonca zákonom a sudcovia nemali právo tieto rozhodnutia spochybňovať. Nad zákonom potom stálo napr. [[Gestapo]], ktoré sa tiež riadilo Hitlerovou vôľou<ref> David Welch, ''Němci proti Hitlerovi, Opozice v třetí řísi 1933-1945.'' Euromedia Group ks, 2005, s. 79</ref>. === Prenasledovanie === [[Súbor: Bundesarchiv Bild 146-1970-083-42, Magdeburg, zerstörtes jüdisches Geschäft.jpg|right|thumb|Následky [[Krištáľová noc|Krištáľovej noci]] - zničený výklad židovského obchodu.]] [[Súbor: Bundesarchiv Bild 183-R69173, Münchener Abkommen, Staatschefs.jpg|thumb|right|Zľava: [[Neville Chamberlain|Chamberlain]], [[Édouard Daladier|Daladier]], [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Benito Mussolini|Mussolini]] a Ciano po podpísaní [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]].]] Už pred uchopením moci prejavovali Nemci, a hlavne nacisti nenávisť k niektorým etnikám, napríklad voči [[Lužickí Srbi|Lužickým Srbom, Slovanom všeobecne]], [[Antisemitizmus|Židom]] či [[Rómovia|Rómom]]. Diskriminácia a perzekúcie [[Židia|Židov]] sa začali v apríli 1933 vypudením židovských úradníkov zo štátnej správy. V septembri [[1935]] schválil ríšsky snem [[Norimberské zákony|Norimberské rasové zákony]] namierené proti Židom. Židia boli zbavení nemeckého štátneho občianstva a bolo im zakázané vstupovať do manželstva s Nemcami. Norimberskými zákonmi bolo postihnutých okolo 500 000 ľudí. [[9. november|9. novembra]] [[1938]] zinscenovali nacisti [[Krištáľová noc|Krištáľovú noc]] – [[pogrom]], počas ktorého zhorelo v Nemecku značné množstvo [[synagóga|synagóg]]. Príslušníci SS pritom pred zrakmi nečinnej polície Židov beztrestne vraždili. === Rozširovanie územia === V roku 1935 bolo [[Sársko]] opäť integrované do Nemeckej ríše. V tom istom roku bola znovu zavedená [[branná povinnosť]]. Hitler následne obnovil nemeckú vojenskú silu, čím bola síce flagrantne porušená [[Versaillská zmluva]], ale Francúzsko a Spojené kráľovstvo sa obmedzili iba na protesty. Keď o niekoľko mesiacov neskôr [[Wehrmacht]] [[Remilitarizácia Porýnia|remilitarizoval Porýnie]] ([[1936]]), západné mocnosti proti tomu nijako nezakročil. Týmto činom Hitler výrazne posilnil svoje postavenie v Nemecku. V auguste 1936 sa konali v Berlíne [[Letné olympijské hry 1936|olympijské hry]], ktoré sa ukázali byť ďalším veľkolepým propagandistickým úspechom nacistického režimu. Po vytvorení [[Os Berlín-Rím-Tokio|osi Berlín-Rím]] s [[Benito Mussolini|Mussolinim]] a po podpísaní [[Pakt proti Kominterne|Paktu proti Kominterne]] s [[Japonsko]]m sa Hitler cítil byť dosť silný na to, aby prešiel v zahraničnej politike do ofenzívy. [[12. marec|12. marca]] [[1938]] [[Anschluss|vpochodoval]] Wehrmacht do [[Rakúsko|Rakúska]]. Keď vstúpil Hitler krátko potom do [[Viedeň|Viedne]], bol búrlivo pozdravovaný nadšeným davom. O štyri týždne neskôr sa 99 % [[Rakúšania|Rakúšanov]] vyslovilo za pripojenie ([[Anschluss]]) k Nemecku. Hitlerovi sa tak podarilo naplniť ideu vytvorenia [[Veľkonemecké riešenie|Veľkého Nemecka]], ktorú [[Otto von Bismarck|von Bismarck]] v roku [[1866]] zavrhol. Hoci [[anexia]] Rakúska odporovala [[Versaillská zmluva|Versaillskej zmluve]], ktorá výslovne zakazovala zjednotenie Rakúska s Nemeckom, západné mocnosti opäť nezasiahli. Po Rakúsku obrátil Hitler svoj zrak na [[Česko-Slovensko]], kde sa 3,3-miliónová menšina [[Sudety (región)#Sudetské krajiny, sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]] dožadovala autonómie. V septembri 1938 sa Hitler, [[Benito Mussolini]], [[Neville Chamberlain]] a [[Édouard Daladier]] dohodli počas [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] na odstúpení [[Sudety (región)|českého pohraničia]] Nemecku. Nato Hitler vyhlásil, že všetky nemecké územné nároky boli uspokojené, ale len šesť mesiacov po Mníchove, [[15. marec|15. marca]] [[1939]], využil rozpory medzi [[Česi|Čechmi]] a [[Slováci|Slovákmi]] ako zámienku na obsadenie zvyšku Česka a jeho premenu na [[Protektorát Čechy a Morava]]. V tom istom mesiaci obsadili nemecké vojská aj prístav [[Memel]] v [[Litva|Litve]]. V auguste 1939 sovietsky vodca [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] nespokojný s priebehom vyjednávania so západnými demokraciami prikročil k návrhu na zlepšenie vzťahov s Nemeckom. 23. augusta 1939 podpísali obe krajiny v Moskve dohodu o neútočení známu ako [[Pakt Ribbentrop-Molotov]]. Tajnými dodatkami zmluvy bolo rozdelenie sfér vplyvu v strednej a východnej Európe, hlavne demarkačná línia v Poľsku. Na tejto čiare sa mali sovietske a nemecké sily stretnúť po tom čo spoločne napadnú [[Poľsko]]. Západná politika [[appeasement]]u – ústupkov pred Nemeckom – definitívne stroskotala. === Ekonomika === Najnaliehavejším ekonomickým problémom, ktorému nacisti pôvodne čelili, bola 30 % miera nezamestnanosti. Ekonóm Dr. [[Hjalmar Schacht]], prezident ríšskej banky a minister hospodárstva, vytvoril v máji 1933 systém pre deficitné financovanie štátu. Kapitálové projekty boli hradené vydaním zmeniek s názvom ''Mefo (Metallurgische Forschungsgesellschaft)''. Až keď boli zmenky predložené na preplatenie, ríšska banka vytlačila peniaze. Hlavným zameraním opatrenia bola možnosť zbrojiť na dlh. Hitler priemyselníkom tvrdil, že nadchádzajúca územná expanzia poskytne prostriedky na splatenie stúpajúceho štátneho dlhu. Schachtova administratíva dosiahla rýchlo poklesu miery nezamestnanosti, najväčšieho zo všetkých krajín počas [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DELONG, J. Bradford. Slouching Towards Utopia?: The Economic History of the Twentieth Century. XV. Nazis and Soviets [online]. University of California at Berkeley, February 1997|url=http://econ161.berkeley.edu/TCEH/Slouch_Purge15.html|vydavateľ=|dátum vydania=2008-05-11|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20080511190923/http://econ161.berkeley.edu/TCEH/Slouch_Purge15.html|dátum archivácie=2008-05-11}}</ref> V októbri 1933 boli vyvlastnené [[Junkers|Junkersove letecké závody]]. V spolupráci s ďalšími výrobcami lietadiel a pod vedením ministra letectva Göringa sa začala nová výroba. Z počtu 3 200 ľudí, ktorí v roku 1932 vyrobili 100 kusov ročne, sa toto odvetvie rozrástlo a zamestnávalo štvrť milióna pracovníkov, ktorí ročne o necelých desať rokov neskôr vyrobili viac ako 10 000 technicky vyspelých lietadiel.<ref name=":0">Tooze, Adam (2006). The Wages of Destruction: The Making and Breaking of the Nazi Economy. New York; Toronto: Viking. <nowiki>ISBN 978-0-670-03826-8</nowiki>. pp 125-127</ref> Vznikla prepracovaná administratíva, ktorá mala regulovať dovoz surovín a hotových výrobkov so zámerom eliminovať zahraničnú konkurenciu na nemeckom trhu a zlepšiť národnú platobnú bilanciu. Nacisti podporovali vývoj syntetických náhrad za materiály ako ropa a textil.  Vzhľadom na to, že trh zažíval nadbytok a ceny ropy boli nízke, uzavrela v roku 1933 nacistická vláda dohodu o zdieľaní zisku s firmou [[I. G. Farbenindustrie|IG Farben]], ktorá IG Farben zaručila 5 % návratnosť kapitálu investovaného do ich závodu na výrobu syntetického oleja v meste Leuna a zisky presahujúce túto sumu boli odovzdané ríši.<ref name=":0" /> Medzi hlavné projekty verejných prác financované z deficitných výdavkov patrilo vybudovanie siete „rýchlojazdných diaľnic“ (''[[Autobah]]'') a poskytnutie financovania programov iniciovaných už predchádzajúcou vládou na zlepšenie bývania a poľnohospodárstva. V projekte výstavby diaľnic bolo navrhnutých viac ako desaťtisíc kilometrov ciest postavených podľa pevných noriem dva jazdné pruhy v každom smere, každý široký 3 metre, a pravá krajnica široká 2 metra. V tomto zmysle bola istá podobnosť s talianskymi diaľnicami vďaka účasti Talianov na vizionárskom projekte HaFraBa (spojenie Hamburg – Frankfurt – Bazilej). 6. augusta 1932 bol slávnostne otvorený prvý úsek diaľnice (v súčasnosti značená ako [[A555]]), 22 kilometrov medzi Bonnom a Kolínom nad Rýnom.<!-- , obe mestá v spolkovej krajine Nordrheim-Westfalen. Slávnosti predsedal vtedajší primátor Kolína nad Rýnom, Konrad Adenauer, ktorý sa neskôr zapísal do dejín ako prvý kancelár Nemeckej spolkovej republiky. Autostrasse" Bonn-Koeln, die von Konrad Adenauer 1932 eroeffnet wurde.. Specializovaný zdroj o HAFRABA https://trid.trb.org/view/1128360 -->Za budovanie siete diaľnic bola zodpovedná ''[[Organizácia Todt]]'', známa a uvádzaná aj pod skratkou OT, ktorá bola založená v roku 1934 ako organizácia ozbrojených síl a Ministerstva vyzbrojovania nacistického Nemecka. Jej zakladateľom bol ''Fritz Todt'', inžinier a vojak, ktorý bol v rokoch 1934 až 1938 aj jeho viditeľnou hlavou vďaka funkcii generálneho inšpektora diaľnic. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autobahn: Najznámejšia diaľničná sieť na svete Prečo?|url=https://www.actualidadmotor.com/sk/autobahn-p%C3%B4vod-evol%C3%BAcia-kuriozity/|dátum vydania=2018-02-08|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=sk|meno=Miguel|priezvisko=Galán|meno2=|priezvisko2=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projekt nacistická strana (2017)|url=https://www.csfd.sk/film/562248-projekt-nacisticka-strana/prehlad/|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> S predstavou automobilu pre ľudové masy, ako súčasti nového Nemecka, Hitler oslovil konštruktéra [[Ferdinand Porsche|Ferdinanda Porsche]], aby vypracoval plány pre KdF-wagen (auto Kraft durch Freude) – automobil, ktorý by si každý mohol dovoliť. Prototyp bol vystavený na medzinárodnom autosalóne v Berlíne 17. februára 1939. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bola továreň prestavaná na výrobu vojenských vozidiel. Žiadne z vozidiel KdF-wagen neboli predané – stalo sa tak až po vojne, keď bolo vozidlo premenované na [[Volkswagen]] (ľudové auto).<ref>EVANS, Richard J. ''The Third Reich in Power: 1933–1939''. New York: Penguin Press, 2005. Ch. 1. pp327-328</ref> [[Marian Kotleba]] podal trestné oznámenie na vtedajšieho predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] za vyjadrenie o tom, že „aj Hitler mal dobrý ekonomický program“ (povedal to aj s dôvetkom „a dobre vieme, ako to dopadlo“, 28. 1. 2017 v relácii Sobotné dialógy RTVS). Podľa [[Jakub Drábik|Jakuba Drábika]] faktom však ostáva, že Hitler nemal „dobrý ekonomický program“. Jeho programom a cieľom bola rasová očista a zaistenie životného priestoru vo východnej Európe pre nemecký národ. Dosiahnuť to chcel násilnou cestou. A všetko tomu podriadil, vrátane hospodárstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fico, Kotleba a Hitlerov nacistický hospodársky zázrak|url=https://dennikn.sk/764842/fico-kotleba-a-hitlerov-nacisticky-hospodarsky-zazrak/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-05-15|dátum prístupu=2022-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Jakub|priezvisko=Drábik}}</ref> == Druhá svetová vojna a zánik režimu == [[Súbor: Nazi Germany.svg|right|thumb|Územná expanzia medzi rokmi 1933 až 1943.]] [[1. septembra]] [[1939]] vypukla nemeckým prepadnutím [[Poľsko|Poľska]] v Európe [[druhá svetová vojna]]. O dva dni neskôr vyhlásili [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] Nemecku vojnu. Poliaci sa statočne bránili, ale proti nemeckej [[Blesková vojna|bleskovej vojne]] sa ukázali byť úplne bezmocní. Po jednom mesiaci bojov bolo Poľsko na kolenách. Východnú polovicu krajiny zabral v súlade s paktom o neútočení [[Sovietsky zväz]]. Ďalšími obeťami nemeckej agresie sa v apríli [[1940]] stali [[Dánsko]] a [[Nórsko]]. V máji začala nemecká armáda napadnutím [[Belgicko|Belgicka]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Luxembursko|Luxemburska]] vojnu na západe. Nemeckým tankovým divíziám sa v priebehu pár dní podarilo rozťať spojenecké vojsko vo dvoje. [[Britský expedičný zbor (2. svetová vojna)|Britský expedičný zbor]], obkľúčený pri [[Dunkerque]]u, bol síce [[Operácia Dynamo|evakuovaný]], ale [[14. jún]]a 1940 [[Wehrmacht]] triumfálne vstúpil do [[Paríž]]a. Po ďalšom týždni bojov Francúzsko kapitulovala a uzavrelo prímerie v [[Compiegne]]. V následnej leteckej [[Bitka o Britániu (druhá svetová vojna)|bitke o Britániu]] musel však Hitler strpieť svoju prvú porážku. V apríli [[1941]] okupovala nemecká armáda spolu s [[Taliansko]]m, [[Maďarsko]]m a [[Bulharsko]]m aj [[Juhoslávia|Juhosláviu]] a [[Grécko]]. Značné úspechy dosiahol v [[Boje v severnej Afrike (2. svetová vojna)|severnej Afrike]] aj [[Afrikakorps]] pod velením [[Erwin Rommel|E. Rommela]]. [[22. jún]]a [[1941]] zaútočilo Nemecko na [[Sovietsky zväz]] (tzv. [[operácia Barbarossa]]). Po niekoľkých mesiacoch tohto mohutného ťaženia padli do nemeckých rúk celá [[Ukrajina]], [[Bielorusko]], [[Baltské štáty|Pobaltie]] a časť západného Ruska. V zime [[1941]]/[[1942]] ale nemecký postup zamrzol [[Bitka pred Moskvou|pred Moskvou]]. V decembri 1941 vstúpili do vojny [[Spojené štáty americké|USA]]. V priebehu novej nemeckej ofenzívy na východe v lete 1942 prenikol Wehrmacht až na [[Kaukaz]] a k [[Volga|Volge]]. Tu však nemecká armáda utrpela v zime [[1942]]/[[1943]] zničujúce porážku v [[Bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingrade]], čo znamenalo bod obratu vo vývoji vojny. Medzitým bola nacistami uvedená do chodu [[genocída (právo)|genocída]] predovšetkým [[Slovania|slovanského]] a [[Židia|židovského]] obyvateľstva ([[holokaust]]). V januári 1942 usporiadali nacistické špičky [[Konferencia vo Wannsee|konferenciu vo Wannsee]], na ktorej sa rozhodlo o [[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení židovskej otázky]] (tzv. ''Endlösung''). Židia z celej okupovanej Európy boli odvezení do [[Koncentračný tábor|koncentračných]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacích táborov]] v obsadenom Poľsku, Juhoslávii a na územiach okupovaných v ZSSR. V [[Auschwitz-Birkenau|Osvienčime]], [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinke]], [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanku]] a na mnohých iných miestach bolo do konca vojny vyvraždených okolo 6 miliónov európskych Židov ale aj ďalších etník. Je preukázané, že podobný údel chystali nacisti aj ďalším etnickým a národnostným skupinám označeným za podradné, predovšetkým [[Rómovia|Rómom]] ale aj [[Slovania|Slovanom]] na okupovaných teritóriách. Takto uvoľnené teritórium na východe malo poslúžiť na vytvorenie životného priestoru (tzv. ''Lebensraum'') pre [[Árijci|árijskú rasu]]. Zlikvidované mali byť aj fyzicky alebo mentálne postihnuté osoby. Zatiaľ po porážke [[druhá bitka pri Alameine|pri El Alameine]] a spojeneckom vylodení v Alžírsku a Maroku sily [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] v severnej Afrike v máji [[1943]] kapitulovali. Po [[Bitka v Kurskom oblúku|bitke pri Kursku]], [[bitka na Dnepri|bojoch na Ukrajine]] a v [[operácia Bagration|Bielorusku]] oslobodila [[Červená armáda]] do konca roku 1943 späť veľkú časť obsadeného sovietskeho územia. [[6. jún]]a [[1944]] sa anglo-americké vojská [[vylodenie v Normandii|vylodili v Normandii]] a už v auguste Spojenci oslobodili Paríž. Sovieti medzitým prenikli na [[Balkán]] a do Poľska. V decembri 1944 sa síce Nemci pokúsili ešte raz chopiť iniciatívy, no po porážke v [[Bitka v Ardenách|bitke v Ardenách]], [[bitka o Budapešť|Maďarsku]] a [[Visliansko-odrianska operácia|Poľsku]] bol osud Nemecka spečatený. V apríli [[1945]] začala [[Červená armáda]] záverečný [[Bitka o Berlín|útok na Berlín]]. [[30. apríl]]a spáchal [[Adolf Hitler]] v bunkri pod ríšskym kancelárstvom samovraždu a o dva dni neskôr sa posádka Berlína vzdala. Druhá svetová vojna v Európe skončila [[8. máj]]a [[1945]], kedy nadobudla platnosť bezpodmienečná kapitulácia Nemecka. Väčšina Európy ležala v ruinách a asi 50 miliónov ľudí bolo zabitých. Politická a ekonomická infraštruktúra Nemecka bola totálne zničená a z niekdajších nemeckých území na východe bolo odsunutých okolo 12 miliónov ľudí. Američania zbombardovali na konci vojny veľa priemyslu v Česku a Nemecku. == Opozícia v nacistickom Nemecku == Opozícia voči nacizmu bola v Nemecku roztrieštená a nejednotná. Aktívni odporcovia režimu neboli početní, ale zastupovali veľmi široké spektrum spoločnosti: patrili sem šľachtici aj robotníci, politickí oponenti, či už z radov demokratickej, alebo komunistickej opozície, cirkevní činitelia, generalita, mládež aj štátni úradníci. == Poznámky == {{Pozn|1}} Nacistická strana nezískala parlamentnú väčšinu, ale Hitler sa stal kancelárom Nemecka. V novembrových voľbách toho istého roku dokonca došlo k poklesu kresiel obsadených nacistami z 230 na 196. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nazi Germany}} == Zdroj == {{preklad|cs|Nacistické Německo}} [[Kategória:Dejiny Nemecka]] [[Kategória:Tretia ríša]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] clpgn7pal5oa2ubp431rwm86gd52tkc FC Spartak Trnava 0 30835 8255120 8251770 2026-07-29T10:53:35Z ~2026-41714-15 301494 /* Spartak v európskych súťažiach */ 8255120 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC Spartak Trnava | obrázok = [[Obrázok:Spartak trnava logo.png]] | logo = | celýnázov = Football Club Spartak Trnava | prezývka = Bílí Andeli | založený = [[30. máj]] [[1923]] | rozpustený = | štadión = [[Štadión Antona Malatinského]] | kapacita = 19 200 | majiteľ = | predseda = | tréner = {{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Muñoz]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 3. miesto | vzor_lp1 = _trnava25h | vzor_t1 = _trnava25h | vzor_pp1 = _trnava25h | vzor_tr1 = | vzor_po1 = | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = FF0000 | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _trnava25a | vzor_t2 = _trnava2526a | vzor_pp2 = _trnava2526a | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = | telo3 = | pravéplece3 = | trenírky3 = | ponožky3 = }} '''FC Spartak Trnava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Trnava|Trnavy]], päťnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a majster Slovenska zo sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]]. Okrem 5 titulov majstra Česko-Slovenska získal päťkrát Česko-slovenský pohár, deväťkrát [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] a iné významné trofeje. Dostal sa do najvýznamnejšej európskej súťaže [[Európsky pohár majstrov|EPM]] (dnes [[Liga majstrov UEFA]]), kde v roku 1969 dokráčal až do semifinále, kde vypadol s [[Ajax Amsterdam|Ajaxom Amsterdam]]. Klubovou oficiálnou hymnou je Il Silenzio. Od roku 2021 je prezidentom klubu Peter Macho. == História == === História futbalu v Trnave === História futbalu v Trnave má svoje korene už v období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Športové futbalové kluby, ktoré pôsobili už za tejto éry, vystupujú aj po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]], keď po vzore takýchto klubov vznikajú v Trnave česko-slovenské futbalové kluby ako ČsŠK Čechie Trnava, alebo ČsŠK Trnava. Jedným z takýchto klubov s dlhšou tradíciou bol aj TAC - Trnavský atletický klub, ktorý sa v roku 1919 pripája k novovytvorenému klubu TŠS (Trnavský športový spolok). História „Bílich Andelov“ je spätá z neskorším redukovaním počtu klubov vznikajúcich po roku 1918, prostredníctvom ich spájania, keď 30. mája 1923 po fúzii klubov - ŠK Čechie, ČsŠK a TŠS, začínajú tieto kluby vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej [[City Arena Trnava|City Areny]]. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb. Prezývka "Bíli andeli" vzniká až v 60. rokoch, keď sa začali používať biele dresy. 19. marca 1925 vzniká druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával svoje zápasy na Tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16–3–8. Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazdy do [[Francúzsko|Francúzska]], [[Portugalsko|Portugalska]] a [[Španielsko|Španielska]]. V [[Bilbao|Bilbau]] sa zrodila historická prehra 0–14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlačová kancelária oznámila prehru 4–7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí. V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvá. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy [[Fero Bolček]] a [[Anton Malatinský]]. === Fúzia mestských rivalov === Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V roku 1939 sa začala hrať slovenská liga systémom jeseň/jar. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4. mieste. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6., 7., 5. a 3. mieste. Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaný útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami 1–1. Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila, aby v sezóne 1947/48 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5. miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla. V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1–0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy. === Spartak Trnava === V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50. rokoch boli veľmi nestabilné, Spartak hral 2. ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/60, keď Spartak obsadil 4. priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do [[Stredoeurópsky pohár|Stredoeurópskeho pohára]]. 1. zápas odohral Spartak na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] proti [[Taliansko|talianskemu]] [[AS Rím]]. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj odvekí rivali zo [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana]]. Spartak vyhral 2–0. Odvetu v Ríme prehral 1–0, ale aj napriek tomu postúpil do 2. kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta Talianska klub opustil [[Juraj Kadlec]], ktorý išiel študovať za kňaza do [[Vatikán|Vatikánu]]. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval [[Jozef Adamec]] do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|majstrovstvách sveta v Čile]] striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k národnému podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy. === Malatinského éra === V sezóne 1963/64 prišiel do klubu ako tréner [[Anton Malatinský]]. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1. ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6. miesto. Začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom zo Slovana Adamcom, brankárom [[Jozef Geryk|Gerykom]], mladým [[Ladislav Kuna|Kunom]] a mnohými ďalšími. 25. mája 1966 prehral doma Spartak so [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Slovnaftom Bratislava]] 1–2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/67 mali premiéru [[Karol Dobiaš|Karol Dobiáš]], [[Vlado Hagara]] a [[Adam Farkaš]]. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a na domáce zápasy chodilo v priemere 20 tisíc divákov. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica [[AC Sparta Praha|Sparta]] a Slovan. V tejto sezóne sa dostavil prvý medzinárodný úspech. Červeno-čierni vyhrali Stredoeurópsky pohár, keď sa cez Honvéd, [[Società Sportiva Lazio|Lazio]] a [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]] dostali až do finále. V ňom porazili Ujpést Dósza výsledkami 2–3 a 3–1. Sezóna 1967/68 už definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas bol v [[Eden Aréna|Edene]] proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a Trnava aj napriek stavu 0–3 dokázala vyrovnať. Po tomto zápase pražskí diváci inzultovali trénera Malatinského a niekoľkých hráčov Spartaka. Dňa 9. júna 1968 po domácom víťazstve 2–0 nad [[AS Trenčín|Trenčínom]] sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-timi gólmi najlepším strelcom ligy. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň. === Medzi najlepšími európskymi klubmi === Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením [[Ján Hucko|Jána Hucka]] prešiel 1. a 2. kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakal [[Grécko|grécky]] klub [[AEK Atény FC|AEK Atény]]. Po domácej výhre 2–1 a remíze 1–1 v [[Atény|Aténach]] sa klub dostal medzi najlepších štyroch v [[Európa|Európe]]. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako [[AC Miláno]], [[Ajax Amsterdam]] či [[Manchester United FC|Manchester United]]. V semifinále ho čakal [[Holandsko|holandský]] velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3–0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo, aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórii. Výhru 2–0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo ak by aspoň jedna z množstva nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovanom a 10 pred Spartou. === Posledné úspechy === Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali, tú jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2. mieste. V PEM v 2. kole klub narazil na [[Galatasaray SK|Galatasaray]]. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil [[Valerián Švec]]. Trnava získala double, keď si tretí titul poistila po domácom víťazstve 1–0 nad Slovanom. Vyhrala aj Československý pohár, keď vo finále porazila [[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] 2–1 a 5–1. Po úspechu sa Valerián Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole, keď Slovan zakopol v [[Prešov|Prešove]] a Trnavčania tak mohli v [[Nitra|Nitre]] začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo, pretože po víťazstve 2–1 na Tehelnom poli proti Slovanu prišla domáca krutá prehra 1–4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad [[FK Fotbal Třinec|Třincom]] 3–0, keď góly strelili Kuna (2) a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Československa, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorom Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa Karol Dobiáš predstavil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|ME v Juhoslávii]], kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|ČSSR]]. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do [[Bohemians Praha|Bohemiansu]]. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 1989/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 1992/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2. ligy Spartak zachránil [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zánik Česko-Slovenska]]. === Titul bol blízko === Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21. kole. Spartak hostil [[ŠK Futura Humenné|Humenné]]. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z [[Námestovo|Námestova]] doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský gólman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, [[Jaroslav Hrabal|Jaro Hrabal]] stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] podľahol Humennému 1–2. V sezóne [[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] bola Trnava opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28. kole v [[Bardejov|Bardejove]] ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4–0. Šok prišiel v poslednom kole v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1–2 a skončil druhý za [[1. FC Košice]].<br/>V nasledujúcej sezóne trénera [[Karol Pecze|Peczeho]] nahradil [[Dušan Galis]] a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa museli uspokojiť opäť s 2. miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára. Na jeseň 1998 Spartak po 4. krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončil na 3. mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3. tisícročia do 2. ligy. Po zostupe ale prišiel silný sponzor, klub sa vrátil naspäť do 1. ligy a sezónu [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] začal úžasne. V 6. kole porazil majstrovskú Žilinu 3–1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkoch prišlo trápenie ale na konci sezóny opäť vypukla eufória, keď výhrou 4–3 nad Slovanom "andeli" zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4. miesto. Po „tichu“ prišiel s trénerskou dvojicou Adamec-[[Jozef Šuran|Šuran]] opäť rozruch. Sezónu [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osemkrát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad [[FC Petržalka|Artmediou]] 1–0 síce zaplavili rozradostený diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3. mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] začal na poste trénera [[Srbsko|Srb]] [[Vladimir Vermezović|Vladimír Vermezović]], ale po 9. kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3. miestu. V sezóne [[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] Spartaku ušiel triumf o 2 body za Žilinou. === Titul po 45-tich rokoch === Slávny klub sa opätovne dočkal titulu po dlhých 45-tich rokoch. Pod vedením trénera [[Nestor El Maestro|Nestora El Maestra]] získala Trnava titul už tri kolá pred koncom sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] po víťazstve nad [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. & Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trnava v divokom zápase s Dunajskou Stredou získala po 45 rokoch titul!|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/335304/trnava-v-divokom-zapase-s-dunajskou-stredou-ziskala-po-45-rokoch-titul/|dátum prístupu=2018-05-22}}</ref>. Oslavy titulu sa konali po poslednom ligovom zápase s AS Trenčín pred návštevou 17 113 divákov<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. & Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trenčín zvíťazil na ihrisku majstrovskej Trnavy|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/337747/trencin-zvitazil-na-ihrisku-majstrovskej-trnavy/|dátum prístupu=2018-05-22}}</ref>. Ich súčasťou bola autogramiáda, jazda mestom na otvorenom autobuse, ohňostroj aj slávnostná svätá omša v [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|katedrále sv. Jána Krstiteľa]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Spartak zverejnil program majstrovských osláv, fanúšikovia sa majú na čo tešiť|periodikum=mytrnava.sme.sk|url=https://mytrnava.sme.sk/c/20827447/majstrovsky-program-oslav-spartaka-trnava.html|dátum prístupu=2018-05-22|jazyk=sk}}</ref>. Boli to najväčšie oslavy titulu v histórii Slovenska. Trnavčania v ďalšej sezóne postúpili aj do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], kde obsadili nepostupové 3. miesto. === Názvy klubu === * 1923{{--}}1939 - ŠK Rapid Trnava * 1939{{--}}1948 - TSS Trnava * 1948{{--}}1949 - Sokol NV Trnava * 1949{{--}}1953 - TJ Sokol Kovosmalt Trnava * 1953{{--}}1962 - DŠO Spartak Trnava * 1962{{--}}1967 - TJ Spartak Trnava * 1967{{--}}1988 - TJ Spartak TAZ Trnava * 1988{{--}}1993 - TJ Spartak ZŤS Trnava * '''1993{{--}}súčasnosť - FC Spartak Trnava''' == Spartak v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- |rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1967/1968|1967/68]] |rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[FK Torpedo Moskva|Torpedo Moskva]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|6}}''' |- | rowspan="4" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1969|1968/69]] | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[FC Steaua Bukurešť|Steaua Bukurešť]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|3}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Reipas Lahti]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|7|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|9|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|16|2}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Grécko}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |Semifinále |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1969/1970|1969/70]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians F.C.|Hibernians]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|2}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Turecko}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Hod mincou|hm]])}} |- | rowspan="3" |[[Veľtržný pohár 1970/1971|1970/71]] | rowspan="3" |[[Pohár Veľtržných miest|Veľtržný pohár]] |1. kolo |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |2. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Hertha BSC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |3. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[1. FC Köln]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1971/1972|1971/72]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[FC Dinamo București|Dinamo Bukurešť]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1972/1973|1972/73]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |2. kolo |{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|0}}''' |- |Štvrťfinále |[[Derby County FC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1973/1974|1973/74]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Viking FK|Viking]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[FC Zorya Luhansk|Zorya]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|1|0}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Újpest FC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |[[Pohár víťazov pohárov 1975/1976|1975/76]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |[[Boavista]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1986/1987|1986/87]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart|Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|1}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Birkirkara F.C.|Birkirkara]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|3|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|6}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1998/1999|1998/99]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{Minivlajka|Macedónsko}} [[FK Vardar|Vardar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Turecko}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1999/2000|1999/00]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} [[KF Vllaznia Shkodër|Vllaznia]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Grazer AK]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- |[[Pohár UEFA 2006/2007|2006/07]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Karvan FK|Karvan]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- |[[Pohár UEFA 2008/2009|2008/09]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |[[Pohár UEFA 2008/2009#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC WIT Georgia]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2009/2010#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Inter Baku PIK|Inter Baku]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|2}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Sarajevo|Sarajevo]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2011/2012#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[FK Zeta|Zeta]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2011/2012#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Albánsko}} [[KF Tirana|Tirana]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2011/2012#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|(5:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |[[Európska liga UEFA 2011/2012#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Rusko}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[Sligo Rovers FC|Sligo Rovers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[FC Steaua Bukurešť|Steaua Bukurešť]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2014/2015|2014/15]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC|Hibernians]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|2}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Zestafoni|Zestafoni]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|0}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Škótsko}} [[St. Johnstone FC|St. Johnstone]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich|Zürich]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Olimpic Sarajevo|Olimpic Sarajevo]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Linfield FC|Linfield]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|2}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK Solún|PAOK]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC|Hibernians]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|0}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Shirak|Shirak]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(4:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- | rowspan="3" |Skupina D |{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto'''<br>7 bodov |- |{{Minivlajka|Turecko}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2019/2020#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Radnik Bijeljina|Radnik Bijeljina]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |[[Európska liga UEFA 2019/2020#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bulharsko}}[[PFC Lokomotiv Plovdiv|Lokomotiv Plovdiv]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|2021/22]] | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Mosta FC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OSK]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Izrael}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|1}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|2022/23]] | rowspan="2" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Wales}} [[Newtown AFC|Newtown]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|2}}''' |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Raków Częstochowa|Raków]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="6" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024|2023/24]] | rowspan="6" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[FK Auda|Auda]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|2}}''' |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Lech Poznań]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|''' {{ku|4|3}}''' |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[SC Dnipro-1]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align=center bgcolor="#CCFFCC"| {{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align=center bgcolor="#CCFFCC"| '''{{ku|3|2}}''' |- | rowspan=3 |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina H|Skupina H]] |{{Minivlajka|Turecko}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} |rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto'''<br/>1 bod |- |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Nordsjælland|Nordsjælland]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align=center bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} |- |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec]] | align=center bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} |- | rowspan=2 |[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025|2024/25]] | rowspan=2 |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] | [[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Sarajevo]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|0}}''' |- |[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Wisla Krakov]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|4|4}}''' {{Malé|({{ku|11|12}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |[[Európska liga UEFA 2025/2026|2025/26]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2025/2026#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| {{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"| {{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|2|3}}''' |- |rowspan=2|[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/26]] |rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|7|2}}''' |- ||[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#3. predkolo|3. predkolo]] |{{nowrap|{{minivlajka|Rumunsko}} [[CS Universitatea Craiova]]}} | align="center" bgcolor="CCFFCC"|{{ku|4|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|4|6}}''' |- |[[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|2026/27]] |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#2. predkolo|2. predkolo]] |{{minivlajka|Bulharsko}} [[CSKA 1948 Sofia]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"| {{ku|0|0}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|0|0}}''' {{Malé|({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |} <small> [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Spartak%20Trnava%20TCH Zdroj 1], [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Spartak%20Trnava%20Svk Zdroj 2] </small> === Klubový koeficient === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! colspan="5" |UEFA Koeficient |- ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Umiestenie ! colspan="2" |Bodovanie |- ! Celkové ! Národné ! Sezónne ! 5-ročné |- |2010 |'''241.''' |6. |0.500 |rowspan=2|'''0.500''' |- |2011 |'''263.''' |7. |0 |- |2012 |'''228.''' |rowspan=4|3. |1.500 |'''2.000''' |- |2013 |'''224.''' |1.000 |rowspan=2|'''3.000''' |- |2014 |'''252.''' |0 |- |2015 |'''231.''' |1.500 |'''4.000''' |- |2016 |'''204.''' |2. |1.000 |'''5.000''' |- |2017 |'''203.''' |3. |1.000 |'''4.500''' |- |2018 |'''282.''' |4. |0 |'''3.500''' |- |2019 |'''136.''' |rowspan=2|1. |5.000 |rowspan=2|'''8.500''' |- |2020 |'''140.''' |1.500 |- |2021 |'''154.''' |rowspan=5|2. |0 |'''7.500''' |- |2022 |'''142.''' |2.000 |'''8.500''' |- |2023 |'''140.''' |2.000 |'''10.500''' |- |2024 |'''167.''' |2.500 |rowspan=2|'''8.500''' |- |2025 |'''178.''' |2.000 |} <small> [https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/club/ Zdroj]</small> == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. apríl 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovinsko|poz=B|meno=[[Žiga Frelih]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Patrick Nwadike]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Chorvátsko|poz=O|meno=[[Roko Jureškin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Česko|poz=O|meno=[[Libor Holík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=AUT|poz=Z|meno=[[Stefan Škrbo]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Giorgi Moistsrapishvili]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Philip Azango]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Abdulrahman Taiwo]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Marek Ujlaky ml.|Marek Ujlaky]]}} {{Malé|(hosť.)}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Miloš Kratochvíl]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Lazar Stojsavljević]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Jakub Paur]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Hilary Gong]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Timotej Kudlička]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Filip Trello]]}} {{Malé|(hosť.)}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Patrick Karhan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Česko|poz=O|meno=[[Filip Twardzik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Kristián Koštrna]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Michal Tomič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Martin Mikovič]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Luka Khorkheli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Patrik Vasiľ]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Ukrajina|poz=O|meno=[[Denys Taraduda]]}} {{Malé|(hosť.)}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=52|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Erik Sabo]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Vantruba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=91|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Marin Laušić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=93|nár=Togo|poz=Ú|meno=[[Idjessi Metsoko]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} <small>[https://fcspartaktrnava.com/timy/a-tim/?selected-team=a-tim&section=supiska Zdroj]</small> === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:black; background:red;" |Pozícia ! style="color:black; background:red;" |Meno |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Muñoz]] |- |rowspan=3| Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} Mário Auxt |- |{{minivlajka|Slovensko}} Patrik Durkáč |- |{{minivlajka|Slovensko}} Adam Chorvath |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}} Pavel Kamesch |- |Fitness tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Michal Kukučka |- |rowspan="2"|Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} Viliam Vadrna |- |{{minivlajka|Slovensko}} Marko Bernadič |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Hološka |- |rowspan=2|Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}} Martin Guga |- |{{minivlajka|Slovensko}} Andrej Matonok |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}} Martin Bohunický |} <small>[https://fcspartaktrnava.com/timy/a-tim/?selected-team=a-tim&section=realizacny-tim Zdroj]</small> ==Športove úspechy == === Domáca scéna === * '''Slovensko''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (1x): 2017-18'' ** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto (3x): 1996-97, 1997-98, 2011-12'' ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (9x): 1995-96, 1998-99, 2005-06, 2008-09, 2013-14, 2020-21, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25 * '''Slovenský pohár''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (9x): 1970-71, 1974-75, 1985-86, 1990-91, 1997-98, 2018-19, 2021-22, 2022-23, 2024-25'' ** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto (5x): 1995-96, 2005-06, 2007-08, 2009-10, 2023-24 * '''Slovenský Super pohár / Matičný Pribinov pohár''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (1x): 1998-99'' * '''Česko-Slovensko ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (5x): 1967-68, 1968-69, 1970-71, 1971-72 1972-73 ** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto (1x): 1969-70 * '''Česko-slovenský pohár''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (4x) : 1966-67, 1970-71, 1974-75, 1985-86 ===Európska scéna=== * '''UEFA Europsky pohar ** Semifinalista (1x): 1968-69 ** Štvrťfinalista (2x): 1972-73, 1973-74 * '''Mitropa pohar ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Vítaz v skupine (1x): 1966-67 ** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto (1x): 1967-68 * '''UEFA Európska liga''' ** ''Skupinová fáza (1x): 2018-19 * ''' UEFA Európska konferenčná liga''' ** ''Skupinová fáza (1x): 2023-24 == Slávni hráči == <div style = "-moz-column-count:3; column-count:3;"> * [[Jozef Žigárdy]] * [[František Bolček]] * [[Anton Malatinský]] * [[Imrich Stacho]] * [[Jozef Adamec]] * [[Stanislav Jarábek]] * [[Karol Dobiaš]] * [[Vojtech Varadín]] * [[Vladimír Hagara]] * [[Ladislav Kuna]] * [[Dušan Kabát]] * [[Igor Bališ]] * [[Jozef Štibrányi]] * [[Dušan Keketi (brankár)|Dušan Keketi]] * [[Vlastimil Opálek]] * [[Ján Solár]] * [[Ľubomír Vyskoč]] * [[Karol Kohúcik]] * [[Marek Ujlaky]] * [[Jaroslav Timko]] * [[Miroslav Karhan]] * [[Kamil Susko]] * [[Dušan Tittel]] * [[Miroslav Barčík]] * [[Milan Malatinský]] * [[Peter Doležaj]] * [[Marek Čech]] * [[David Depetris]] * [[Erik Jendrišek]] * [[Roman Procházka]] * [[Erik Sabo]] * [[Ľuboš Kamenár]] * [[Róbert Jež]] * [[Matúš Čonka]] * [[Marek Bakoš]] * [[Martin Vantruba]] * [[Dobrivoj Rusov]] * [[Martin Škrtel]] * [[Adam Farkaš]] </div> === Vyradené čísla dresov === '''9''' - Toto číslo bolo vyradené na počesť slávneho stredopoliara Ladislava Kunu, ktorý pôsobil v klube na prelome 60-tych a 70-tych rokoch v čase najväčších úspechov Spartaku. Okrem hráčskeho účinkovania v Trnave pôsobil ešte aj ako tréner a do posledných chvíľ, aj napriek zákernej chorobe, zastával post prezidenta klubu. '''10''' - Číslo vyradené na počesť [[Jozef Adamec|Jozefa Adamca]]. == Králi ligových strelcov z Trnavy == {| class= "wikitable" !width=50|Sezóna !width=120|Meno !Góly |- | align="center"| 1966/67||[[Jozef Adamec]]|| align="center"| 21 |- | align="center"| 1967/68||Adamec|| align="center"| 18 |- | align="center"| 1969/70||Adamec|| align="center"| 16 |- | align="center"| 1970/71||Adamec|| align="center"| 16* |- | align="center"| 1997/98||[[Ľubomír Luhový]]|| align="center"| 17 |} <small>Poznámka: Jozef Adamec sa v sezóne 1970/71 delil o korunu kráľa strelcov so Zdeňkom Nehodom (TJ Gottwaldov)</small> == Najviac ligových gólov == {| class= "wikitable" !Góly !width=120|Meno !Obdobie |- | align="center"| 138||[[Jozef Adamec]]||1958-61, 1965-77 |- | align="center"| 87||[[Marek Ujlaky]]||1991-99, 2001, 2002-07 |- | align="center"| 85||[[Ladislav Kuna]]||1964-1980 |- | align="center"| 65||[[Anton Malatinský]]||1939-1950 |- | align="center"| 65||[[Valér Švec]]||1956-58, 1959-70 |- | align="center"| 61||[[Vladimír Kožuch]]||2002-2010 |- | align="center"| 53||Michal Gašparík st.||1974-79, 1981-86 |- | align="center"| 51||František Bolček||1939-41, 1943-50 |- | align="center"| 49||Karol Tibenský||1947-1962 |- | align="center"| 48||Ján Šturdík||1950-1965 |} == Hráči Trnavy v reprezentácii == *Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Jozef Marko]], {{POL|f|0}}{{--}}{{TCH|f|0}} 3:1, 18. 4. 1948 *Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 59, [[Karol Dobiaš]], 1967-1977 *Najviac gólov v reprezentácii Československa: 14, [[Jozef Adamec]], 1960-1961, 1966-1974 *Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[František Bolček]], {{SVK|f|0}}{{--}}{{DEU|f|0}} 2:0, 27. 8. 1939 *Prvý reprezentant po r. 1993: [[Milan Malatinský]], {{EGY|f|0}}{{--}}{{SVK|f|0}} 1:0, 4. 2. 1994 *Najviac zápasov: 37, [[Marek Ujlaky]], 1995-2001 *Najviac gólov: 6, [[Július Šimon]], 1995-1997 == Fanúšikovia == {{Hlavný článok|OZ Bíli Andeli}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Futbalisti FC Spartak Trnava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Trnava, Spartak}} [[Kategória:FC Spartak Trnava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]] k2du63dip702439s3bisg6dhpcw3scg Jozef Ignác Bajza 0 31836 8254784 8231441 2026-07-28T13:30:59Z ~2026-41967-14 301427 Zmena termínu "doska" za správne "tabuľa". 8254784 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Ignác Bajza | Popis osoby = slovenský spisovateľ, katolícky kňaz | Portrét = Jozef Ignác Bajza.jpg | Dátum narodenia = [[5. marec]] [[1755]] | Miesto narodenia = [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], [[Uhorsko]], [[habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1836|12|1|1755|3|5}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Uhorsko]], [[Rakúske cisárstvo]] }} [[File:Jozef Ignác Bajza Memorial Plaque.jpg|thumb|Pamätná tabuľa od Alojza Rigeleho (1879 – 1940) v Dóme Sv. Martina v Bratislave, 1933]] [[File:René, or A Young Man's Adventures and Experiences by Jozef Ignác Bajza (1783-5).webp|thumb|Titulná strana a prvá kapitola Bajzovho románu ''René mláďenca príhodi a skúsenosťi'' (Prešporok, Johann Michael Landerer, 1783-5)]] '''Jozef Ignác Bajza''' (* [[5. marec]] [[1755]], [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]]{{--}}† [[1. december]] [[1836]], [[Bratislava]]<ref name="BLS">BAJZA, Jozef Ignác. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska|Biografický lexikón Slovenska I A{{--}}B]]''. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 162{{--}}163.</ref>) bol katolícky [[farár]], [[spisovateľ]], autor [[satira|satír]] a [[epigram]]ov, autor [[René mládenca príhody a skúsenosti|prvého románu v slovenčine]]. == Životopis == Narodil sa 5. marca 1755 v Predmieri v Trenčianskej župe (okres Bytča). Jeho rodičia, otec Ondrej Bajza a matka Barbora rodená Blašková, boli asi zámožnejší roľníci, [[Šoltýs|šoltýsi]], no práve za [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II.|Jozefa II.]] stratila táto inak málopočetná spoločenská vrstva posledné zvyšky dávnych výsad, medzi ktoré patrilo aj dedičné richtárstvo, a klesli na úroveň ostatných poddaných. O mladosti Jozefa Ignáca Bajzu vieme málo. Roku [[1777]] stretávame sa s ním ako so študentom [[teológia|teológie]] na známom viedenskom [[Pázmaneum|Pázmaneu]]. Viedenský pobyt, predovšetkým búrlivý ideový kvas, hlboko zapôsobil na mladého Bajzu. Ako [[teológ]] sa dostal pod vplyv tzv. viedenskej školy náboženských a cirkevných reformátorov, najmä J. V. Eybela, profesora na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]], jeho zástupcu J. M. Pehema a M. A. Vittolu, redaktora časopisu ''Wienerische Kirchzeitung''. Do života vstupuje J. I. Bajza už ako zrelý uvedomelý osvietenec-jozefinista, ktorý sa v osemdesiatych rokoch stáva vášnivým stúpencom a propagátorom cirkevných a spoločenských reforiem [[Jozef II.|Jozefa II.]] Po skončení štúdií roku [[1780]] stáva sa J. I. Bajza [[kaplán]]om pri [[Kapitula|kapitule]] v [[Trnava|Trnave]]. Pravdepodobne už v týchto rokoch mal vypracovaný prvý rukopis knihy ''Rozličních wersuv – Epigramata slavonica'', ktorý predložil cenzorovi v [[bratislava|Bratislave]] a ústrednej komisie vo [[Viedeň|Viedni]], ktorá povolila knihu vytlačiť a vydať. V roku [[1783]] požiadal Bajza o miesto farára v [[Dolné Dubové|Dolnom Dubovom]] a tu pôsobil dvadsaťdva rokov do roku [[1805]]. V dolnodubovskom období bol Jozef Ignác Bajza literárne najplodnejší. Tu napísal a tlačou vydal prevažnú časť svojich diel. V roku [[1783]] mu vyšiel prvý zväzok jeho románu ''René mládenca príhody a skúsenosti''. Dolnodubovská fara nebola bohatá a Bajza bol však človek praktický a podnikavý. Farské polia obrábal vo vlastnej réžii a usiloval sa, ako sa pri jednej príležitosti vyjadril, aby jeho hospodárstvo bolo vzorom pre tamojších roľníkov. Postavil si aj menšiu [[pálenica|pálenicu]]. Takto dokázal prevažnú časť svojich literárnych prác vydať vlastným nákladom. Inak však potrebný pokoj k literárnej práci nemal. Prudký a výbušný Bajza sa dostal do konfliktu nielen so svojou cirkevnou vrchnosťou, ktorá zmarila dokončenie a vydanie jedných z jeho prvých diel. Do dlhých a vášnivých sporov o [[slovenčina|slovenčinu]] sa dostáva s [[Anton Bernolák|Antonom Bernolákom]] a [[Juraj Fándly|Jurajom Fándlym]], ale takmer vzápätí i s jeho patrónom trnavským [[farár]]om a [[kanonik]]om a zároveň [[biskup]]om, [[Prepošt|prepoštom]] [[barón]]om [[Imrich Perényi|Imrichom Perényim]]<!-- bol titulárny biskupom v Bacs nie Vác a prepoštom v OStrihome preto som miesta odstránil.. podstatné bolo že bol v Trnave a o 9 rokov starší od Bajzu. Zdroje: maď. Imre Baron Perenyi, 1746 - 1823 https://hu.wikipedia.org/wiki/Per%C3%A9nyi_Imre_(kanonok) , česky Imrich https://cs.wikipedia.org/wiki/Per%C3%A9nyiov%C3%A9 , nemecky Emerich Perényi -->. Vďaka tomu sa vo vikariátnom archíve v [[Trnava|Trnave]] a v archíve v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]] zachovalo mnoho materiálu. Zlým duchom v tomto poslednom spore bol predovšetkým provízor, hospodársky správca Perényiho majetku vo Farskom pri Trnave Štefan Kovács, ktorý od samého začiatku všemožne strpčoval Bajzovi život. Spor sa ťahal niekoľko rokov. Išlo tu predovšetkým o protiprávne prisvojenie si základiny (osemdesiat zlatých) patrónom, ktorú v roku [[1784]] poručil dolnodubovskému kostolu tamojší obyvateľ Martin Svitek, a poškodzovanie farára pri výbere šestnástiny z cirkevného desiatku, ktorého árendátorom bol barón Perényi a napokon o zanedbávanie patronátnych povinností o [[kostol]] a faru. Spor sa dostal pred svetskú i cirkevnú vrchnosť. Vyvrcholil v roku [[1796]], keď [[Generálny vikár|generálnemu vikárovi]] ''Jozefovi Viltovi'' v Trnave podal rozsiahlu obžalobu v šiestich bodoch spomínanú už Š. Kovács a J. I. Bajza ešte obšírnejšiu obhajobu. Spor sa formálne skončil pred konzistoriálnou radou generálneho vikára [[1. október|1.októbra]] [[1796]]. Samotná podstata sporu je pre nás, prirodzene, nepodstatná – a je nesporné, že pravda bola na strane Jozefa Ignáca Bajzu. V týchto aktoch je však pre nás mnoho iných cenných údajov, ktoré nám dokresľujú ľudský profil dolnodubovského literáta. Dozvedáme sa z nich, v akých podmienkach žil a tvoril i o jeho povahových vlastnostiach, aj keď nám je prirodzene jasné, že panský úradník Kovács pri písaní obžaloby namáčal si pero v žlči, uchýlil sa k najhrubším ohováračkám, a preto jeho popisovanie Bajzu ako človeka musíme brať s veľkou rezervou. Jednako však aj v tomto spore stretávame sa s niektorými výraznými Bajzovými povahovými vlastnosťami, ktoré nám umožňujú bližšie pochopiť jeho vášnivú zanietenosť v polemikách s bernolákovcami. Jozef Ignác Bajza javí sa nám tu ako človek prudký, sebavedomý a hrdý, ktorý bez ohľadu na prekážku ide za svojou pravdou. Keď sa mu spomínaný Kovács vyhrážal autoritou samotného [[arcibiskup]]a, Bajza mu z mosta doprosta v maďarsky písanom liste sebavedome napísal: ''Hogy én nem a grof Battány huszár lova vagyok, hogy, as ur én rajtam nyárgaldózni kezdgen''. – Nie som husársky kôň grófa Battányiho, aby pán mohol na mne rajtovať. Kovács charakterizoval Bajzu ako človeka nenormálneho (homo lunaticus) a svárlivého. Nie je vraj rok, aby alebo proti zemepánovi a jeho úradníkom, alebo dokonca oproti samým poddaným nebojoval. Tak vraj verejne zbil árendátora [[gróf]]a Erdődyho a podobne niekoľko ďalších svojich odporcov. Pán Jozef Bajza, farár dubovský je burič proti zemepanským právam a držbe a podnecovateľ poddaných, ktorým proti zemepánovi vyhotovoval sťažnosti. Je vraj farárom, ktorý sa zaoberá viac svetskými ako duchovnými vecami. Napokon v poslednom bode obžaloby Kovács vzniesol proti Bajzovi najhrubšie obvinenia, týkajúce sa jeho súkromného života. Pokiaľ išlo o obvinenie z poburovania poddaných proti ich zemepánovi [[barón]]ovi I. Perényimu, J. I. Bajza poprel, že by ich sám bol podnecoval alebo dokonca sám písal sťažnosti Dolnodubovčanov na stoličnú vrchnosť, zároveň však veľmi zahalene a jasne zdôraznil, že nielen jeho kresťanskou, ale najmä farárskou povinnosťou svoj ľud brániť proti akémukoľvek bezpráviu. Údajné zanedbávanie [[kňaz]]ských povinností (častejšiu neprítomnosť na fare) odôvodnil Bajza svojou literárnou činnosťou. Vydal vraj doteraz pätnásť zväzkov, a to vraj nútilo vybavovať záležitosti spojené s [[cenzúra|cenzúrou]] a najmä tráviť mnoho času v tlačiarni. Konzistórium v zásade rozhodlo spor v prospech Jozefa Ignáca Bajzu. Provízorovi Š. Kovácsovi dokonca pohrozilo, že by pre ohováranie mohol byť volaný na zodpovednosť. Dolnodubovskému farárovi však odporučilo, aby sa viacej venoval duchovným ako svetským záležitostiam. Potom, zdá sa, mal Jozef Ignác Bajza niekoľko rokov pokoj až vari na drobnú aféru roku [[1800]], keď ho [[gróf]] [[Jozef Erdődy]] zažaloval opäť u jeho cirkevnej vrchnosti preto, že poľoval v jeho [[revír]]e. V tejto dobe začal Bajza chorľavieť. Trápila ho [[reuma]] a chodil sa často liečiť do [[Piešťany|Piešťan]]. V roku [[1805]] požiadal svoju cirkevnú vrchnosť, aby si mohol zmeniť faru s ''Jánom Koreskom'' (1769 – 1844)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KORESKA, Ján (26. 4. 1769 Skalica – 28. 10. 1844 Skalica) » Záhorské Múzeum Skalica | url = https://www.zahorskemuzeum.sk/koreska-jan-26-4-1769-skalica-28-10-1844-skalica/ | dátum vydania = 2020-04-13 | dátum prístupu = 2025-07-09 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dolné Dubové {{!}} farnosť {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22?fpcmeno=dolnedubove | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2025-07-09}}</ref>, farárom v [[Prietrž (okres Senica)|Prietrži]] pri [[Senica|Senici]]. Odôvodňoval to svojou chorľavosťou, veľkosťou farského hospodárstva a napokon i tým, že sa chce venovať literárnej činnosti v prospech slovenského národa a cirkvi. Správcom fary v Prietrži s pôsobnosťou aj pre susednú obec [[Osuské]]<!-- 6 km južne (už pri SKalici) - väčšia obec ako Prietrž --> bol až do roku [[1815]], keď prešiel za farára do [[Zbehy|Zbehov]]. V tomto čase už pravdepodobne literárne netvoril. V roku [[1828]] ho vymenoval [[arcibiskup]] [[kardinál]] [[Alexander Rudnay]] za kanonika kapituly v [[Bratislava|Bratislave]]. Tu vyše osemdesiatročný [[1. december|1. decembra]] [[1836]] umiera. Jeho telesné pozostatky uložili do kapitulskej krypty [[Konkatedrála svätého Martina|Dómu sv. Martina]]. Zanechal značný majetok – 7223 zlatých – ktorý odkázal na dobročinné, predovšetkým cirkevné ciele. [[Spolok svätého Vojtecha|Spolok sv. Vojtecha]] [[26. marec|26. marca]] [[1933]] odhalili Bajzovi pamätnú tabuľu s podobizňou z bieleho mramoru. Od akademického sochára Jozefa Pospíšila s nápisom:'' V tomto chráme sv. Martina je pochovaný Jozef Ignác Bajza, slovenský spisovateľ, bratislavský kanonik, narodený v Predmieri v roku [[1755]], zomrel v Bratislave roku [[1836]].''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PAMMAP | url = https://www.pammap.sk/?ludia=11089 | vydavateľ = www.pammap.sk | dátum prístupu = 2025-07-09}}</ref> Žiaľ doteraz sa nenašla verná Bajzova podobizeň. Sochár Pospíšil na základe známych čŕt Bajzovej osobnosti spodobnil jeho podobizeň. == Tvorba == Jozefom Ignácom Bajzom vstupuje do slovenskej literatúry nový fakticky už moderný [[spisovateľ]]. Do literárneho života vkročil mladý Bajza ľavou nohou, nešťastne. Roku [[1782]] dokončil prvú knihu ''Rozličných veršov'' a v novembri ju predložil provincionálnemu cenzorovi slovenských kníh v [[Bratislava|Bratislave]], na ktorého sa vraj s dôverou obrátil ako na svojho spolukrajana, [[Slovák]]a. Keď mu však cenzor vyčítal (ako sa sám vyjadril) množstvo veľkých, zjavných i na prvý pohľad zarážajúcich chýb autor si od neho vzal rukopis a odoslal ho do Viedne. Ústredná viedenská cenzúra už [[19. december|19. decembra]] s podpisom D. Hoffingera rukopis kladne posúdila a s čerstvým imprimatur zaniesol ho J. I. Bajza do tlačiarne [[Ján Michal Landerer|Jána Michala Landerera]] v Bratislave. Urazený bratislavský cenzor prerušil sádzanie, vzal rukopis a odvolávajúc sa na autoritu tamojších kanonikov, viacerých svetských i duchovných ľudí, ktorí vraj dielo tiež čítali, poslal ho s novým, ešte odmietavejším posudkom Bajzovej cirkevnej vrchnosti, generálnemu vikárovi Nagyovi do [[Trnava|Trnavy]] s komentárom: ''v tejto knihe slovenských básní, písal, sú veľmi mnohé také, ktoré ľuďom vzdelaným a zdravým rozumom obdareným, cirkevnú disciplínu rešpektujúcim nielen môžu, ale i musia sa nepáčiť.'' Viedenský cenzor vraj asi nevedel po slovensky, a preto ich prepustil. ''Rozličné verše'' nevyšli. Čo tak pohoršilo cenzora a cirkevné kruhy na Bajzových rozličných veršoch? Je to tristo [[epigram]]ov, ako ich sám autor charakterizoval, o všetkých občianskych stavoch, či vlastne [[satira|satiry]] v týchto stavoch, vôbec tu nešlo o paškvily. Prevažná časť z nich sú satirické sentencie o [[šťastie|šťastí]], [[láska|láske]], [[priateľstvo|priateľstve]], [[cnosť|cnosti]] a mravoch, ktorých Bajza ostro šibe rôzne ľudské a spoločenské neduhy. Už sám bratislavský cenzor vo svojom posudku upozornil aj na Bajzovu literárnu predlohu rozličných veršov – na epigramy anglického básnika [[17. storočie|17. storočia]] [[John Owen|Johna Owena]]. Pri hlbšej analýze sa však ukázalo, že iba jedna tretina rozličných veršov sú preklady. Ostatné sú tvorivo prepracované a zväčša pôvodné. A práve v týchto javí sa nám mladý Bajza ako zanietený jozefinista, a práve verše s takýmto zameraním predovšetkým pobúrili bratislavského cenzora a cirkevné kruhy. Vo svojich posudkoch odsudzuje predovšetkým epigramy na úradníkov – byrokratov, na radných pánov, na [[šľachta|šľachtu]], jej parazitný spôsob života a spoločenskú nerovnosť vôbec, no hlavne na poriadky v [[cirkev|cirkvi]], na zlých [[kňaz]]ov, „chudobu“ [[kláštor]]ov, na prázdnu nábožnosť, na bočné [[oltár]]e. Z Bajzových ''Rozličných veršov'' zachovala sa nám iba prvá kniha so [[sylabický veršový systém|sylabickými rýmami]], spojenými veršami, v tomto čase však už začal písať a podľa všetkého mal aj hotovú knihu druhú s veršami v [[časomerný veršový systém|časomiere]]. Tento neúspech nijako neodradil húževnatého Bajzu. Zároveň s Rozličnými veršami pracoval na preklade [[pietizmus|pietisticky]] ladenej knihy modlitieb [[Francúzi|Francúza]] ''Filipa Mesenquiho'' a už v roku [[1782]] dokončil prvý zväzok románu ''René mláďenca príhody a skúsenosti''. Imprimatur viedenskej cenzúry dosiahol dokonca ešte skôr – už [[11. november|11. novembra]]. V tomto prípade bol oveľa opatrnejší. Podľa všetkého domácu cenzúru obišiel. Dielo vyšlo v polovici roku [[1784]] – a cirkevná cenzúra mohla reagovať už iba po funuse. Prvý zväzok Bajzovho Reného je dobrodružný sentimentálny román s veľmi výraznou náučnou tendenciou. Tento typ románu v európskej [[literatúra|literatúre]] bol známy už od [[17. storočie|17. storočia]], u nás však so sedemdesiatych rokov storočia nasledujúceho. Jeho René je prvý pôvodný slovenský román. Dejovou kostrou prvého zväzku je cesta Reného z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u Jej cieľom je priviesť sestru Fatimu, od ktorej ho ešte ako chlapca z tragických okolností odtrhli. Na tejto dejovej schéme rozvíja J. I. Bajza celú spleť podivuhodných dobrodružstiev a exotických príhod svojho hrdinu s jeho vášnivou láskou k Hadixe. Česká a slovenská literárna veda bola dlho v rozpakoch nad prvým zväzkom Reného. Druhý ostával dlho neznámy. V prvom zväzku vystupuje najviac do popredia láska muža k žene. Tieto uzávery potvrdzuje aj posudok cirkevného cenzora ''Tomáša Tajnaya'', ktorého na prvom zväzku najviac dráždil jeho svetský duch. Správne vycítil, že za Bajzovou kritikou mohamedánstva, dervišov, náboženského fanatizmu a povier sa skrýva kritika katolíckej cirkvi, no predovšetkým sa pozastavoval nad nielen pohoršujúcimi, ale aj vášnivými predstavami lásky a najmä nad záverom prvého zväzku, ktorý tvorí zdanlivo prekvapujúci prechod k zväzku druhému. Tu sa začína pochybovať o celibáte katolíckych kňazov a J. Tajnay v latinskom preklade aj celú túto časť vo svojom posudku citoval. [[28. máj]]a [[1785]] dostal Jozef Ignác Bajza imprimatur viedenskej ústrednej cenzúry na druhý zväzok Reného a bratislavský typograf Landerer začal dielo okamžite sádzať. Tento zväzok má inú štruktúru a náplň. Skladá sa z jednotlivých epizód, „príhod a skúseností“ na sebe vzájomne motivicky nezávislých, spojených iba osobou Reného, Van Stiphouta a ich sprievodcu ústami ktorého hovorí sám autor. Dej sa odohráva v severnom Taliansku, Rakúsku a najmä na Slovensku. Zatiaľ čo prvý zväzok, aj keď je odrazom vnútorného citového napätia autora, má ťažisko vo vymyslených exotických dobrodružstvách svojho hrdinu, druhý je výsledkom bystrého pozorovania konkrétnej skutočnosti. Jozef Ignác Bajza v literárnej forme podáva tu ostrú kritiku spoločenských pomerov na Slovensku V tomto diele Bajza v próze uskutočňuje svoj zámer, ktorý sledoval aj v Rozličných veršoch – podať kritiku všetkých občianskych stavov, či vlastne satiry o týchto stavoch. Hrdina románu René si tu prepožičal zuby od satirikov. Satira Jozefa Ignáca Bajzu je satira voltairovská – ostrá, odvážna, vtipná, vyúsťujúca miestami až do grotesky a pamfletu. J. I. Bajza sa tu prejavuje ako osvietený racionalista a osvietenec stúpenec jozefínskych reforiem. V prvej časti druhého zväzku, kde kritizuje cirkevné pomery, najmä život v kláštoroch sú jednotlivé epizódy literárnym spracovaním základných i čiastočných reforiem a nariadení [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v tejto oblasti. V druhej časti, v ktorej sa koncentruje na kritiku spoločenských pomerov na Slovensku, je koncepčne i ideove samostatnejší a v mnohom smere prekračuje hranice jozefínskeho absolutizmu. V spojitosti so zobrazovanou skutočnosťou mení sa v René aj štýl. Väčšinu epizód pretkáva Bajza úvahami o odstránení kritizovaných nedostatkov. Najživší a umelecký najpôsobivejší je jeho štýl v tých epizóda opisujeme jemu bližšie prostredie. Pre nás najzaujímavejšia je tá časť románu, kde René svoje príhody a skúsenosti prežíva priamo na Slovensku, aj kde je, prirodzene, jasné, že autor aj v predchádzajúcich kapitolách reaguje na slovenské pomery. J. I. Bajza je prvý slovenský spisovateľ, ktorý nás oboznamuje so slovenskou dedinou a kultúrnym stavom Slovákov. Druhý zväzok Reného mal veľmi podobné osudu ako Rozličné verše. Keď na jeseň roku [[1785]] prišiel generálny vikár ''Štefan Nagy'' do Bratislavy dozvedel sa, že Jozef Ignác Bajza dal do tlače druhý zväzok románu vraj horší ako prvý. Tlačenie diela okamžite zastavil dal ho posúdiť a celú kauzu 2. decembra 1785 predložil konzistoriálnej rade, ktorá sa uzniesla, aby sa vydanie tohto „na mnohých miestach pohoršujúceho diela“ zamedzilo a výdavky spojené z jeho tlačou sa vyplatili z diecézneho fondu. Celý tento postup schválil sám arcibiskup [[Jozef Baťán|Battyányi]], ktorý trnavského farára baróna I. Perényiho dokonca poveril, aby svojho podriadeného, dolnodubovského farára J.I. Bajzu prehovoril, aby jednako nemárnil čas písačkami podobného druhu, jednak aby sa vzdal zverejnenia prítomnej knihy. Druhý zväzok Reného, z ktorého sa nám zachovali iba dva exempláre, ostal nedokončený. Román René predstavuje zenit literárnej činnosti J. I. Bajzu. V roku [[1787]] vzdal <!-- vydal?? veta nedáva zmysel, nie je uvedený zdroj -->právo o živení farárov, v ktorom obhajuje nárok farárov na [[Kongrua|kongruu]]. V rokoch [[1787]] až [[1796]] nosil postupne do tlačiarne trnavského V. Jelínka päťzväzkový bachant Kresťanské katolícke náboženstvo, výsledok svojej desaťročnej činnosti (kázne si museli farári v zmysle nariadenia Jozefa II. písať, aby mohla byť eventuálne kontrolovaná ich úroveň a obsah) tvorilo ju dvesto sedemdesiat jeden kázní na vyše tritisíc stranách, a z podnetu cirkevnej vrchnosti vydal niekoľko prekladov a náboženských kníh. Roku [[1794]] vydal J. I. Bajza svoje vyslovene literárne dielo ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné v dvoch zväzkoch''. Do prvého zväzku začlenil prevažnú časť epigramov z ''Rozličných veršov'', z ktorých časť bol uverejnil aj v druhom zväzku ''Reného''. Vo svojom nasledujúcom diele ''Veselé účinky a rečení'' ([[1795]]) humorista a vtipkár prevládol nad satirikom, a potom nie je to tvorba pôvodná. V poslednom väčšom diele J. I. Bajzu ''Príklady ze svatého Písma starého a nového zákona s mravním opoměním v štverorádkových jednako-konco-zvučných'' ([[1813]], druhé vydanie [[1820]]), ktoré odhliadnuc od útokov proti všetkému novému, čo prinieslo francúzske osvietenstvo sú iba bezduchým veršotepectvom. No jednako ešte raz ozvalo sa u starnúceho Jozefa Ignáca Bajzu echo jeho búrlivej jozefínskej mladosti. V roku [[1805]] napísal spis ''Človek bez pravého náboženstva nade všech živočichov nuznejší'' a predložil ho na posúdenie cirkevnej vrchnosti. Dielo sa nám nezachovalo, len Bajzova charakteristika a posudok cenzora svedčia o tom, že v každom prípade išlo o dielo plné vnútorných rozporov a protirečení, odrážajúce veľké kontradikcie svojej doby. O tom, že z vydávania svojich kníh nemohol vyžiť, svedčí fakt, že na ich vytlačenie dal tisíc päťsto zlatých, ale vrátilo sa mu sotva sto pätnásť. == Dielo == * [[1782]] – ''Rozličných veršuv knižka prvňa'' (cenzor ju odmietol dať vytlačiť) * [[1783]] / [[1785]] – ''[[René mládenca príhody a skúsenosti]]'' I. a II. diel, prvý slovenský román (druhý diel nevyšiel kvôli cirkevnej cenzúre; rukopis diela sa stratil a známe sú len dva nedotlačené výtlačky) * [[1787]] – ''Právo o živení faráruv'' * [[1789]] – ''Anti-Fándly'', hanopis na adresu Juraja Fándlyho * [[1789]] / [[1796]] – ''Kresťánského katolíckého náboženstva…'' ďíl 1. – 5., kresťanská vierouka * [[1794]] – ''Slovenské dvojnásobné epigrammata, jednako-konco-hlasné a zvuko-mírne'' * [[1794]] – ''Slovenské dvojnásobné epigrammata. Druhá knižka obsahujícá zvuko-mírné'' *[[1795]] – ''Veselé účinki, a rečeňí, které k stráveňu trúchľivích hoďín zebral a vidal…'', kniha anekdot, humoristických rozprávaní, poviedok a hádaniek * [[1813]] – ''Prikladi ze svatého Písma starího a novího Zákona'' (v roku *[[1820]] vyšlo druhé, rozšírené vydanie) === Preklady === * V roku 2025 román preložil do angličtiny David Short pod názvom René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences, ktorý vyšiel v Liverpool University Press.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences {{!}} Home | url = https://www.liverpooluniversitypress.co.uk/doi/book/10.3828/9781836242529 | vydavateľ = Default Book Series | dátum prístupu = 2025-07-07 | doi = 10.3828/9781836242529 | jazyk = en}}</ref> === Dielo v elektronickej podobe === * [http://digitalna.kniznica.info/s/irNFzLiM50 ''Anti-Fándly aneb Dúverné Zmlúwánj mezi Theodulusem, tretího Franciskánúw rádu bosákem, a Gurem Fándly, ...''] W Halle: [s.n.], 1789. 62 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * BAJZA, J. I., [[Juraj Fándly|FÁNDLY, J.]], [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, A.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/j53OAriZnq ''Ešče Ňečo o Epigrammatéch, anebožto Málorádkoch M. W. P. Gozefa Bagza nowotného slowenského Epi Grammatistu ...''] [Pole Eliziské]: [s.n.], [1791]. 15 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * BAJZA, J. I., [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, A.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/h7gQv2OExV ''Nečo o epigrammatech, anebožto Malorádkoch Gozefa Ignáca Bagzi, Dolnodubowského Pána Farára, oprawdiwím Slowákom k Uwažováňú predložené ...''] Žilina: Štefan Prisol, 1794. 36 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [http://digitalna.kniznica.info/s/wKxthYFnMt ''Ke cti a česti ...'']. Trnava: Jelinek Jána Krst., 1820. 36 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Referencie == <references /> * Jozef Ignác Bajza: ''René mládenca príhody a skúsenosti''. Bratislava, Tatran, 1970. * kronika obce [[Zbehy]] == Ďalšia literatúra == * BAGIN, Anton; ČECH, Pavol; OSTRÁK, Ladislav: ''Dvaja veľkí rodoľubovia. Jozef Čársky a Jozef Ignác Bajza'', 1. vyd. Trnava: [[Spolok svätého Vojtecha]], 1987. * BAJZA, Jozef Ignác. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 43{{--}}44 }} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQH-9P7P?mode=g Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Predmier (okres Bytča)|Predmieri]] * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/81/Jozef-Ignac-Bajza Plné texty diel Jozefa Ignáca Bajzu] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bajza, Jozef Ignác}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Osobnosti z Predmiera]] [[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Martina v Bratislave]] 3k5dzhfqhvq1rru2371g9mrs2zowivu Šablóna:Mesiace Neptúna 10 32058 8254810 6658700 2026-07-28T15:53:27Z Spider 001757 142600 aktualizácia 8254810 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Mesiace Neptúna |nadpis = [[Mesiace Neptúna|Prirodzené satelity Neptúna]] (16) |typ obsahu = hlist |nad = ''Zoradené podľa narastajúcej vzdialenosti od Neptúna.'' |zoznam1 = * [[Najáda (mesiac)|Najáda]] * [[Talassa (mesiac)|Talassa]] * [[Despína (mesiac)|Despína]] * [[Galatea (mesiac)|Galatea]] * [[Larisa (mesiac)|Larisa]] * [[Hippocamp (mesiac)|Hippocamp]] * [[Proteus (mesiac)|Proteus]] * '''[[Tritón (mesiac)|Tritón]]''' * [[Nereida (mesiac)|Nereida]] * [[Halimede (mesiac)|Halimede]] * [[Sao (mesiac)|Sao]] * [[S/2002 N 5]] * [[Laomedeia (mesiac)|Laomedeia]] * [[Psamathe (mesiac)|Psamathe]] * [[Neso (mesiac)|Neso]] * [[S/2021 N 1]] |pod = * [[Trójan Neptúna]] * [[Prstence Neptúna]] }}<noinclude> [[Kategória:Astronomické navigačné šablóny]] </noinclude> nebszcs5bb197y8tkxyv90siocjl04g Diskusia:Tritón (mesiac) 1 32061 8254826 6511365 2026-07-28T16:31:51Z Spider 001757 142600 nepodpísal, oddelenie sekcie 8254826 wikitext text/x-wiki == RS == bolo bz dobre tu dat rozdelovaciu nastranku. Triton je aj napriklad kupalisko v kosiciach. {{Nepodpísal|Stefi|12:20, 31. august 2005 (UTC)}} f3f1jnd4yvs01unxwh67psdzhorxcd3 Šablóna:Mesiace Urána 10 32067 8254857 6512095 2026-07-28T17:52:24Z Spider 001757 142600 aktualizácia 8254857 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Mesiace Urána |nadpis = [[Mesiace Urána|Prirodzené satelity Urána]] (29) |nad = ''Zoradené podľa narastajúcej vzdialenosti od Neptúna.'' |skupina1 = 14 vnútorných |zoznam1 = * [[Kordélia (mesiac)|Kordélia]] * [[Ofélia (mesiac)|Ofélia]] * [[S/2025 U 1]] * [[Bianka (mesiac)|Bianka]] * [[Kressida (mesiac)|Kressida]] * [[Desdemona (mesiac)|Desdemona]] * [[Júlia (mesiac)|Júlia]] * [[Portia (mesiac)|Portia]] * [[Rozalinda (mesiac)|Rozalinda]] * [[Cupid (mesiac)|Cupid]] * [[Belinda (mesiac)|Belinda]] * [[Perdita (mesiac)|Perdita]] * [[Puck (mesiac)|Puck]] * [[Mab (mesiac)|Mab]] |skupina2 = 5 hlavných (sféroidných) |zoznam2 = * [[Miranda (mesiac)|Miranda]] * [[Ariel (mesiac)|Ariel]] * [[Umbriel (mesiac)|Umbriel]] * [[Titánia (mesiac)|Titánia]] * [[Oberon (mesiac)|Oberon]] |skupina3 = 10 vonkajších (nepravidelných) |zoznam3 = * [[Francisco (mesiac)|Francisco]] * [[Kaliban (mesiac)|Kaliban]] * [[Stephano (mesiac)|Stephano]] * [[S/2023 U 1]] * [[Trinkulo (mesiac)|Trinkulo]] * [[Sycorax (mesiac)|Sycorax]] * [[Margaret (mesiac)|Margaret]] * [[Prospero (mesiac)|Prospero]] * [[Setebos (mesiac)|Setebos]] * [[Ferdinand (mesiac)|Ferdinand]] |pod = * [[Trójan Urána]] * [[Prstence Urána]] }}<noinclude> [[Kategória:Astronomické navigačné šablóny]] </noinclude> g4uxxeekbi3nrnk1yueyyddhi6dnlxs 8254859 8254857 2026-07-28T17:55:09Z Spider 001757 142600 oprava 8254859 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Mesiace Urána |nadpis = [[Mesiace Urána|Prirodzené satelity Urána]] (29) |nad = ''Zoradené podľa narastajúcej vzdialenosti od Neptúna.'' |skupina1 = 14 vnútorných |zoznam1 = * [[Kordélia (mesiac)|Kordélia]] * [[Ofélia (mesiac)|Ofélia]] * [[S/2025 U 1]] * [[Bianka (mesiac)|Bianka]] * [[Kressida (mesiac)|Kressida]] * [[Desdemona (mesiac)|Desdemona]] * [[Júlia (mesiac)|Júlia]] * [[Portia (mesiac)|Portia]] * [[Rozalinda (mesiac)|Rozalinda]] * [[Cupid (mesiac)|Cupid]] * [[Belinda (mesiac)|Belinda]] * [[Perdita (mesiac)|Perdita]] * [[Puck (mesiac)|Puck]] * [[Mab (mesiac)|Mab]] |skupina2 = 5 hlavných (sféroidných) |zoznam2 = * [[Miranda (mesiac)|Miranda]] * [[Ariel (mesiac)|Ariel]] * [[Umbriel (mesiac)|Umbriel]] * [[Titánia (mesiac)|Titánia]] * [[Oberon (mesiac)|Oberon]] |skupina3 = 10 vonkajších (nepravidelných) |zoznam3 = * [[Francisco (mesiac)|Francisco]] * [[Kaliban (mesiac)|Kaliban]] * [[Stephano (mesiac)|Stephano]] * [[S/2023 U 1]] * [[Trinkulo (mesiac)|Trinkulo]] * [[Sycorax (mesiac)|Sycorax]] * [[Margaret (mesiac)|Margaret]] * [[Prospero (mesiac)|Prospero]] * [[Setebos (mesiac)|Setebos]] * [[Ferdinand (mesiac)|Ferdinand]] |štýl zoznam4 = background:#ddddff; |zoznam4 = * [[Trójan Urána]] * [[Prstence Urána]] }}<noinclude> [[Kategória:Astronomické navigačné šablóny]] </noinclude> muin3w4ji7hqrj8xpvv1p1311s5kjj8 Tour de France 0 34245 8254794 8253379 2026-07-28T14:33:15Z Spider 001757 142600 aktualizácia 8254794 wikitext text/x-wiki {{Infobox cyklistický pretek | obrázok = | popis = | názov = Tour de France | slovenský názov = | ročník = 112. ([[Tour de France 2025|2025]]) | krajina = {{flagicon|Francúzsko}} [[Francúzsko]] a susedné krajiny | termín = 5. júl{{--}}27. júl 2025 | typ preteku = Etapové preteky ([[Grand tour]]) | organizátor = [[Amaury Sport Organisation]] | riaditeľ preteku = [[Christian Prudhomme]] | vzdialenosť = {{km|3339|m}} ([[Tour de France 2025|2025]]) | prvý ročník = [[Tour de France 1903|1903]] (pred {{Vek|1903|7|1}} rokmi) | etapy = 21 | prvý víťaz = {{flagicon|Francúzsko}} [[Maurice Garin]] ([[Francúzsko|FRA]]) | počet víťazstiev = 5 | najčastejší víťazi = {{flagicon|Francúzsko}} [[Jacques Anquetil]] ([[Francúzsko|FRA]])<br />{{flagicon|Belgicko}} [[Eddy Merckx]] ([[Belgicko|BEL]])<br />{{flagicon|Francúzsko}} [[Bernard Hinault]] ([[Francúzsko|FRA]])<br />{{flagicon|Španielsko}} [[Miguel Indurain]] ([[Španielsko|ESP]])<br />{{flagicon|Slovinsko}} [[Tadej Pogačar]] ([[Slovinsko|SLO]]) | posledný víťaz = {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] ([[Slovinsko]]) }} '''Tour de France''' (doslova: Okružná jazda po Francúzsku) sú etapové preteky profesionálnych [[Cyklistika|cyklistov]] konajúce sa každoročne od roku [[Tour de France 1903|1903]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prehľadné informácie o etapách a histórií Tour de France|url=https://www.rtvs.sk/tour-de-france-2023/o-pretekoch|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-10-27|jazyk=sk}}</ref>, výnimkou bola [[prvá svetová vojna|prvá]] a [[druhá svetová vojna]]. Dnes je jednou z najdôležitejších a najprestížnejších športových udalostí roka. V hodnotení cyklistických pretekov [[UCI ProTour|ProTour]] podľa [[Medzinárodná cyklistická únia|Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI)]] sú ako jediné cyklistické preteky zaradené do najvyššej ''kategórie A''. == História a opis == Preteky boli založené ako propagačné preteky novín ''L'Auto'' (predchodca dnešných l'Equipe) ich vydavateľom [[Henri Desgrange|Henrim Desgrangom]]. Mal byť konkurenciou pre preteky [[Paríž-Brest a späť]] sponzorované ''Le Petit Journal'' a preteky [[Bordeaux-Paríž]] sponzorované novinami ''Le Vélo''. Najprv to boli takmer nepretržité vytrvalostné preteky. Jazdci spali okolo ciest a mali zakázané prijímať cudziu pomoc. V súčasnosti sú Tour de France etapové preteky rozdelené do mnohých etáp, pričom každá z nich trvá jeden deň. Po cestách sa pohybuje aj niekoľko sprievodných vozidiel (automobily a motocykle) poskytujúcich informácie, jedlo, pitie a prístup k mechanikom. Niektoré z vozidiel sú „neutrálne“, slúžia pre všetkých jazdcov, a niektoré sú tímové. Väčšina etáp vedie cez Francúzsko, ale je bežné, že niektoré etapy zavítajú aj do okolitých štátov, napríklad do [[Taliansko|Talianska]], [[Španielsko|Španielska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Belgicko|Belgicka]], [[Luxembursko|Luxemburska]] a [[Nemecko|Nemecka]], ale aj do nesusediacich krajín, napríklad do [[Írsko|Írska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] alebo [[Holandsko|Holandska]]. Tri týždne trvajúce preteky zvyčajne zahŕňajú dva dni voľna, ktoré sa často využívajú na presun medzi etapami. V posledných rokoch predchádza prvej etape krátka [[časovka jednotlivcov]] (1 – {{km|15|m}}) nazývaná ''Prológ''. Tradičným cieľom je [[paríž]]ska ulica [[Avenue des Champs-Élysées|Champs–Elysées]] (Elyzejské polia). Medzitým sa konajú rôzne etapy, napríklad horské etapy, časovky jednotlivcov a časovky tímov. Ostatné etapy vedú rovinatým terénom. Vzhľadom na rozmanitosť pretekov, vyhrávajú jednotlivé etapy často šprintéri, ale celkovým víťazom je obvykle "kráľ" hôr a časoviek. {{široký obrázok|Tour de France 2004, Champs Elysées.jpg|rám=áno|800px|Champs–Elysées, 2004}} Medzi ďalšie dôležité etapové preteky patrí [[Giro d´Italia]] (Okružná jazda po Taliansku) a [[Vuelta a España]] (Okružná jazda po Španielsku). == Dopingové škandály == Počas rokov dobré meno Tour de France pokazili mnohé [[doping]]ové škandály. [[13. júl]]a [[1967]] zomrel pri výjazde na [[Mont Ventoux]] britský cyklista [[Tom Simpson]]. [[Pitva]] preukázala nadmerné požívanie [[amfetamín]]u. [[8. júl]]a [[1998]] vypukol veľký škandál, keď francúzska colnica zatkla [[Willy Woet|Willyho Woeta]], doktora cyklistického tímu [[Festina]], ktorého hlavným jazdcom bol [[Richard Virenque]], za držbu nelegálneho množstva liekov na predpis a [[Narkotikum|narkotík]], vrátane [[erytropoetín]]u (EPO), [[Rastové hormóny|rastových hormónov]], [[testosterón]]ov a [[amfetamín]]u. Neskôr odkryl mnoho praktík používaných v cyklistike vo svojej knihe ''Massacre a la Chaîne'' (Pásový masaker). Richard Virenque odmietol podozrenie z dopingu a dodal, že ak dopoval, nerobil tak vedome. [[23. júl]]a 1998 našla francúzska polícia pri domovej prehliadke dôležité množstvo dopingových produktov v hoteli a automobiloch stajne [[TVM]]. V roku [[2000]] boli [[Richard Virenque]] a vedenie stajne [[Festina]] vypočúvaní. Medzi hriešnikov patrí aj [[Lance Armstrong]] (USA), ktorý síce vyhral Tour de France v rokoch 1999 – 2005, teda celkom 7x, no tituly mu boli kvôli dopingu odobrané a ročníky tak zostali bez víťaza. Celkový víťaz z roku [[2006]] [[Floyd Landis]] bol po 17. etape pozitívne testovaný. V jeho krvi bolo objavené zvýšené množstvo [[testosterón]]u. Prípad doteraz nebol doriešený, preto je Landis stále označovaný za víťaza Tour de France 2006. Rok [[2007]]: * Po 11. etape bol pozitívne testovaný [[Taliansko|taliansky]] cyklista [[Cristian Moreni]]. V jeho krvi bolo zvýšené množstvo [[testosterón]]u. Následné celý tím [[Cofidis]], za ktorý Moreni pretekal z Tour de France odstúpil. * Po víťazstve v 13. etape (časovke jednotlivcov) mal pozitívny dopingový test [[Kazachstan|Kazach]] [[Alexandre Vinokourov]]. V jeho krvi boli objavené dva druhy červených krviniek, čo znamená krvný doping. Vinokourov je podozrievaný, že pred pretekmi prijal okysličenú krv od darcu s rovnakou krvnou skupinou. Celý tím [[Astana]], za ktorý Vinokourov pretekal odstúpil z pretekov. * Po 16. etape [[Holandsko|holandský]] tím [[Rabobank]] vylúčil z tímu aj z pretekov dovtedy vedúceho [[Dánsko|dánskeho]] pretekára [[Michael Rasmussen|Michaela Rasmussena]] pre vyhýbanie sa dopingovým testom, ktorého sa dopustil tým, že nesprávne uvádzal miesto svojho tréningového pobytu. Za predchádzajúcich 18 mesiacov sa takto vyhol štyrom antidopingovým mimosúťažným testom, pričom už za tri vynechané antidopingové skúšky mal byť potrestaný dvojročným dištancom. Po odstúpení Rasmussena z pretekov v 17. etape nemal žiadny pretekár oblečený žltý dres vedúceho pretekára. * [[Španielsko|Španielskemu]] cyklistovi [[Iban Mayo|Ibanovi Mayovi]] bolo pri antidopingovej skúške, ktorej sa podrobil vo voľný deň 24. júla, dokázané používanie [[erytropoetín]]u (EPO). * Na základe šetrenia [[USADA]] (Anti-dopingová Agentúra Spojených Štátov) bol v roku 2012 dodatočne diskvalifikovaný [[Levi Leipheimer]] (všetky preteky od 1.6.1999-30.7.2006 a 7.7- 29.7.2007). == Úmrtia na TdF == [[11. júl]]a [[1935]] Španiel [[Francisco Cepeda]] nezvládol prudký zjazd v etape z Col de Galiber a polámal si väzy. O tri dni na to zomrel v nemocnici v Grenoble. [[13. júl]]a [[1967]] Krátko pred cieľom etapy, ktorá sa končila {{km|20|m}} dlhým stúpaním na [[Mont Ventoux]] skolaboval britský cyklista [[Tom Simpson]]. Aj napriek poskytnutiu prvej pomoci a okamžitom prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo lekárom zachrániť. [[Pitva]] preukázala nadmerné požívanie [[amfetamín]]u. [[18. júl]]a [[1995]] Pri hromadnom páde v zjazde z [[Col de Aspet]] Talian [[Fabio Casartelli]] narazil hlavou do betónového obrubníka. Vážnym poraneniam krku a lebky na mieste podľahol. == Tričká == Preteky sú spojené s niekoľkými súťažami, ku ktorým je obyčajne pridružené farebné tričko. Aktuálny držiteľ ocenenia je oprávnený nosiť počas jazdy príslušné tričko. [[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] [[Žlté tričko]] (''maillot jaune'') nosí vedúci jazdec celých pretekov a cení sa zo všetkých najviac. Po skončení pretekov je vedúci jazdec vyhlásený za celkového víťaza. Ocenenie získava jazdec, ktorý má najmenší súčet všetkých časov jednotlivých etáp. [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] [[Zelené tričko]] (''maillot vert'') je udeľované za šprintérske body. Na konci každej etapy sa tieto body udelia jazdcom, ktorí skončia prví, druhí atď. Počet bodov závisí od typu etapy – veľa bodov za rovinaté etapy, menej už za horské etapy a najmenej za časovky. V priebehu etapy možno získať nejaké body aj za najrýchlejší prejazd určitými kontrolnými miestami, obvykle sú dve v etape. Na týchto kontrolných miestach (rovnako ako v cieli) možno získať aj sekundy navyše pre žlté tričko, ale je ich tak málo, že výraznejšie nezasiahnu do celkového poradia. Napriek tomu hrajú úlohu v prvom týždni pretekov pred horskými etapami, kedy je celkové poradie veľmi vyrovnané. Najviac zelených dresov má Peter Sagan (7). [[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] [[Bodkované tričko]] (''maillot à pois'') je určené pre kráľa hôr. Na vrchole každého výjazdu sú najrýchlejším jazdcom rozdeľované body. Výjazdy sa delia na kategórie od 1 (najnáročnejšia) do 4 (najľahšia) podľa náročnosti (strmosti). Existuje aj piata kategória (Mimo kategórie – ''Hors categorie''), ktorá je ešte náročnejšia. V roku 2004 bol systém hodnotenia zmenený, za prvé miesto vo výjazde 1. – 4. kategórie sa udeľujú 3 body, zatiaľ čo za víťazstvo vo výjazdoch kategórie ''Hors'' je udelených 20 bodov. Body za víťazstvo v 1. – 4. kategórii sú udelené prvým trom jazdcom, kým v kategórii ''Hors'' prvým desiatim jazdcom. Umiestnenie v prvej trojke v poslednom výjazde každého dňa je navyše ohodnotené dvojnásobným počtom bodov. O vrchárske víťazstvo sa bojuje od roku [[1933]], bodkované tričko bolo po prvý raz predstavené v roku [[1975]]. Farby zvolil sponzor Poulain Chocolate. Historicky najúspešnejším jazdcom je [[Richard Virenque]], ktorý triumfoval sedem raz – v roku [[1994]], [[1995]], [[1996]], [[1997]], [[1999]], [[2003]] a [[2004]]. [[Súbor:Jersey white.svg|20px]]Ďalšou súťažou je súťaž o [[biele tričko]], ktorý je obdobou žltého trička, je však určené jazdcom, ktorí 1. januára v roku, v ktorom prebiehajú preteky, nedovŕšili 25 rokov. Posledná súťaž je súťaž o najbojovnejšieho jazdca. [[Súbor:Jersey red number.svg|20px]]Každý deň sa zíde skupina rozhodcov, ktorá udeľuje body pretekárom, ktorí sa pokúsili o únik či iný podobný útok. Jazdec s najväčším počtom bodov získava biele štartovné číslo na červenom pozadí (namiesto čierneho čísla na bielom pozadí). Poslednou súťažou je súťaž družstiev. Po každej etape sa každému tímu pridáva čas troch najrýchlejších jazdcov. V súčasnosti má Tour de France 21 tímov s 8 pretekármi, každé družstvo je sponzorované jednou či viacerými spoločnosťami. == Druhy etáp == === Bežná etapa === [[Súbor:TourDeFrance 2005 07 09.jpg|náhľad|Pelotón počas jednej z etáp Tour de France]] V bežných etapách štartujú všetci jazdci naraz. Cyklistom je povolený kontakt, môžu jazdiť v zákryte (v háku). Jazda vo veternom tieni je rozhodujúca pre taktiku: osamelý jazdec má len malú šancu dohnať skupiny cyklistov, ktorí sa môžu striedať v namáhavej pozícii na čele skupiny. Väčšina jazdcov tvorí najväčšiu skupinu, pelotón, s útočiacimi skupinami na čele a odpadajúcimi skupinami na chvoste. V horských etapách býva pelotón rozdrobený, v rovinatých etapách jazdí pohromade. Ak dorazí do cieľa viac jazdcov naraz, nezrýchľujú preto, aby si zlepšili svoj čas o pár sekúnd. Existuje totiž pravidlo, že keď jeden pretekár dorazí do cieľa so stratou menšou než jedna sekunda, pripíše sa mu rovnaký čas, ako jazdcovi pred ním. Toto platí postupne aj pre ďalších jazdcov, preto keď pelotón dorazí do cieľa pohromade, všetkým jazdcom sa pripíše rovnaký čas ako víťazovi, napriek tomu, že prejazd pelotónu cez cieľovú pásku trvá desiatky sekúnd, niekedy aj minúty. Na čele sa odohrávajú šprintérske súboje, ale nie kvôli zlepšeniu času, ale kvôli triumfu v etape a kvôli bodom na zisk zeleného trička pre najlepšieho šprintéra. Po prvej dvadsiatke jazdcov, kedy sa už nerozdeľujú šprintérske body, jazdci nesúťažia o konečné poradie. Týmto nepísaným pravidlom sa predchádza nebezpečným hromadným šprintom. Uprostred niektorých etáp alebo na ich koncoch je možné získať časový bonus, ale to platí len pre prvých troch jazdcov, ktorí dosiahnu určité kontrolné miesto. Tento bonus je maximálne 20 sekúnd. Existuje aj pravidlo, že keď jazdec spadne menej než tri kilometre pred cieľom etapy, čo sa signalizuje červenou trojuholníkovou zástavkou nad traťou, potom sa mu pripisuje rovnaký čas ako je čas dojazdu skupiny, ktorej členom bol v čase, keď spadol. Toto pravidlo zamedzuje tomu, aby boli šprintéri potrestaní za nehodu, ktorá nereflektuje ich skutočný celkový výkon na trati. Tento šprintér síce nevyhrá etapu, ale nie je penalizovaný v celkovom poradí. === Časovka jednotlivcov === Časovku jednotlivcov jazdia cyklisti samostatne. Jazdci štartujú v intervale dvoch minút, v obrátenom poradí v celkovej klasifikácii. Najvyššie postavení jazdci, štartujúci nakoniec, vyrážajú na trať v intervaloch troch minút. Toto pravidlo však neplatí vždy. Tour v roku [[2004]] ponúkla časovku (dlhú asi {{km|15|m}}) s cieľom na vrchole legendárnej [[L’Alpe-d’Huez]], v ktorej jazdci štartovali v rozmedzí jednej minúty, tí najlepší v rozmedzí dvoch minút. Pretože je časovka jednotlivcov skúškou individuálnych schopností, jazdci sa v priebehu etapy nemôžu dohovárať. Ak jazdec dobehne pretekára idúceho pred ním, čo sa vďaka rôznym schopnostiam cyklistov často stáva, nesmú jazdiť títo pretekári ako skupina. Predovšetkým nesmú jazdiť v zákryte. V priebehu Tour de France sa obvykle uskutočňuje najmenej jedna časovka jednotlivcov, ale časovky môžu byť aj 2, 3, či 4. Pred prvou etapou sa jazdí krátka časovka, nazývaná prológ, ktorá rozhoduje o tom, kto bude mať v prvej etape žlté tričko a zamedzuje tomu, aby boli jazdci umiestnení v celkovej klasifikácii s rovnakými časmi (v prvom týždni zaznamená mnoho jazdcov rovnaký čas vďaka pravidlu, o ktorom je zmienka vyššie). Nasleduje rovinatá časovka, horská časovka a pred koncom pretekov ďalšia rovinatá časovka. Tradične je posledná časovka predposlednou etapou, ktorá rozhoduje o víťazovi ešte pred štartom poslednej etapy, ktorá sa už nejazdí súťažne. Pri niektorých príležitostiach však organizátori pretekov zmenili poslednú etapu s dojazdom v Paríži na časovku. Poslednými pretekmi, kedy sa toto stalo, bola Tour v roku [[1989]], povestná najtesnejším víťazstvom [[Greg LeMond|Grega LeMonda]] pred [[Laurent Fignon|Laurentom Fignonom]]. Fignon šiel do poslednej etapy ako vedúci jazdec s náskokom 50 s, ale nakoniec bol porazený o osem sekúnd po skvelom časovkárskom výkone LeMonda. === Časovka tímov === Pomerne často, avšak nie vždy, sa počas Tour de France jazdí aj časovka tímov. Je podobná časovke jednotlivcov, ale celý tím jazdí pohromade. Tím jazdí ako skupina, jazdci sa striedajú na čele, ale nemôžu spolupracovať s ostatnými tímami. Každému členovi tímu je pripočítaný konečný čas štvrtého (do r. 2017 piateho) jazdca osemčlenného (do r. 2017 deväťčlenného) tímu. Ak sa však odtrhne jazdec od skupiny a dôjde na šiestej či nižšej pozícii oddelene od tejto skupiny, je mu pripočítaný horší čas, než aký skutočne dosiahol. Preto ak vodca skupiny dostane defekt alebo spadne, tím musí obetovať svoj čas v prospech času svojho lídra. == Slávne etapy == Posledná etapa končí na bulvári [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Elysées]], ktorý je pre svoje dlažobné kamene pre jazdcov veľmi nepríjemný. Táto etapa sa väčšinou nejazdí v súťažnom duchu, pretože o víťazovi je už spravidla rozhodnuté. Napriek tomu sa v minulosti objavili výnimky. V roku [[1987]], kedy [[Stephen Roche]] viedol po poslednej časovke o 40 s pred [[Pedro Delgado|Pedrom Delgadom]], sa Delgado v poslednej etape odtrhol od pelotónu a pokúsil sa na poslednú chvíľu strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Roche Delgada ho však dohonil a obaja dojazdili v hlavnom pelotóne. V ostatných rokoch organizátori experimentovali s presunutím poslednej časovky jednotlivcov do poslednej etapy namiesto etapy predposlednej. Najznámejšou sa týmto stala Tour v roku [[1989]], kedy [[Greg LeMond]] prevzal žlté tričko v poslednej časovkárskej etape pred [[Laurent Fignon|Laurentom Fignonom]] a zvíťazil o osem sekúnd. Je pravdepodobné, že táto úprava sa bude v budúcnosti opakovať. Známou je etapa s cieľom na [[L’Alpe-d’Huez]]. V roku [[2004]] sa organizátori rozhodli uskutočniť ďalší experiment a usporiadali časovku jednotlivcov s cieľom na L’Alpe-d’Huez. Táto zmena však pretekármi nebola prijatá príliš dobre a pravdepodobne sa už nebude opakovať. Hostiteľstvo začiatku alebo konca etapy prináša dotyčnému mestu prestíž a veľa publicity. Kým kedysi začínala každá etapa na mieste, kde predchádzajúca etapa končila, a preteky boli preto kontinuálne, teraz začínajú etapy o niekoľko kilometrov ďalej. Tým je zaistené, že si svoj kúsok slávy užije viac miest. Niekedy sa začiatok etapy posunie o obrovskú vzdialenosť a na presun jazdcov je potrebný jeden deň voľna. Veľmi prestížne je hostiť prológ a začiatok prvej etapy. Keďže je prológ príliš krátky na prejazd medzi dvomi mestami, odohráva sa prológ a začiatok prvej etapy v rovnakom meste. Tour de France sa striedavo otvára vnútri a mimo Francúzska, často sa začiatočné etapy jazdia v okolitých štátoch. == Bodovacie súťaže == === Šprintérske bodovanie === V roku 2015 sa zmenil bodovací systém<ref>{{cite web|url=http://www.letour.com/le-tour/2015/docs/TDF15_Reglement-BD.pdf|publisher=ASO/letour.fr|title=Regulations of the race|accessdate=6 July 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150707032116/http://www.letour.com/le-tour/2015/docs/TDF15_Reglement-BD.pdf|archivedate=2015-07-07}}</ref> {| class="wikitable" |- !colspan=2|Typ etapy||1.||2.||3.||4.||5.||6.||7.||8.||9.||10.||11.||12.||13.||14.||15. |- |[[File:Plainstage.svg]]||Rovinatá||50||30||20||18||16||14||12||10||8||7||6||5||4||3||2 |- |[[File:Mediummountainstage.svg]]||Kopcovitá||30||25||22||19||17||15||13||11||9||7||6||5||4||3||2 |- |[[File:Mountainstage.svg]]||Horská||20||17||15||13||11||10||9||8||7||6||5||4||3||2||1 |- |[[File:History.gif|22px]]||Individuálna časovka||20||17||15||13||11||10||9||8||7||6||5||4||3||2||1 |- | ||Rýchlostná prémia||20||17||15||13||11||10||9||8||7||6||5||4||3||2||1 |} === Vrchárske bodovanie === Rozdelenie bodov je nasledovné:<ref>{{cite web|url=http://www.letour.fr/2011/TDF/LIVE/us/reglements.html |title=Tour de France 2011&nbsp;– Rules |publisher=Letour.fr |accessdate=23 February 2012}}</ref> {| class="wikitable" |- !colspan=2|Vrchol||1.||2.||3.||4.||5.||6.||7.||8.||9.||10. |- |[[File:Mountainstage.svg]]||align=left|Kategórie Hors||25||20||16||14||12||10||8||6||4||2 |- |[[File:Mountainstage.svg]]||align=left|Prvej Kategórie||10||8||6||4||2||1|| || || || |- |[[File:Mountainstage.svg]]||align=left|Druhej Kategórie||5||3||2||1|| || || || || || |- |[[File:Mediummountainstage.svg]]||align=left|Tretej Kategórie||2||1|| || || || || || || || |- |[[File:Mediummountainstage.svg]]||align=left|Štvrtej Kategórie||1|| || || || || || || || || |} *Rozdelený počet bodov je dvojnásobný ak je to zároveň cieľom etapy. Platí od kategórie 2 a viac. == Zoznam celkových víťazov == {| class="wikitable sortable" |- ! Tour ! Rok ! Víťaz [[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] ! Národnosť ![[Súbor:Jersey green.svg|20px]] !Národnosť ![[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] !Národnosť ![[Súbor:Jersey white.svg|20px]] !Národnosť |- | 113 | [[Tour de France 2026|2026]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] | [[Mads Pedersen]] | [[Dánsko]] | [[Richard Carapaz]] | [[Ekvádor]] | [[Isaac del Toro]] | [[Mexiko]] |- |112 |[[Tour de France 2025|2025]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] | [[Jonathan Milan]] | [[Taliansko]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] | [[Florian Lipowitz]] | [[Nemecko]] |- |111 |[[Tour de France 2024|2024]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] | [[Biniam Girmay]] | [[Eritrea]] | [[Richard Carapaz]] | [[Ekvádor]] | [[Remco Evenepoel]] | [[Belgicko]] |- |110 |[[Tour de France 2023|2023]] | [[Jonas Vingegaard]] | [[Dánsko]] | [[Jasper Philipsen]] | [[Belgicko]] | [[Giulio Ciccone]] | [[Taliansko]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] |- |109 |[[Tour de France 2022|2022]] | [[Jonas Vingegaard]] | [[Dánsko]] | [[Wout van Aert]] | [[Belgicko]] | [[Jonas Vingegaard]] | [[Dánsko]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] |- |108 |[[Tour de France 2021|2021]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] | [[Mark Cavendish]] | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] |- |107 |[[Tour de France 2020|2020]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] | [[Sam Bennett]] | [[Írsko]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] | [[Tadej Pogačar]] | [[Slovinsko]] |- |106 |[[Tour de France 2019|2019]] | [[Egan Bernal]] | [[Kolumbia]] | [[Peter Sagan]] | [[Slovensko]] | [[Romain Bardet]] | [[Francúzsko]] | [[Egan Bernal]] | [[Kolumbia]] |- |105 |[[Tour de France 2018|2018]] | [[Geraint Thomas]] | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Peter Sagan]] | [[Slovensko]] | [[Julian Alaphilippe]] | [[Francúzsko]] | [[Pierre Latour]] | [[Francúzsko]] |- |104 |[[Tour de France 2017|2017]] | [[Chris Froome]] | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Michael Matthews]] | [[Austrália (štát)|Austrália]] | [[Warren Barguil]] | [[Francúzsko]] | [[Simon Yates]] | [[Spojené kráľovstvo]] |- |103 |[[Tour de France 2016|2016]] | [[Chris Froome]] | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Peter Sagan]] | [[Slovensko]] | [[Rafał Majka]] | [[Poľsko]] | [[Adam Yates]] | [[Spojené kráľovstvo]] |- |102 |[[Tour de France 2015|2015]] |[[Chris Froome]] |[[Spojené kráľovstvo]] |[[Peter Sagan]] |[[Slovensko]] |[[Chris Froome]] |[[Spojené kráľovstvo]] |[[Nairo Quintana]] |[[Kolumbia]] |- |101 || [[Tour de France 2014|2014]] || [[Vincenzo Nibali]]|| [[Taliansko]] |[[Peter Sagan]] |[[Slovensko]] |[[Rafał Majka]] |[[Poľsko]] |[[Thibaut Pinot]] |[[Francúzsko]] |- |100 || [[Tour de France 2013|2013]] || [[Chris Froome]]|| [[Spojené kráľovstvo]] |[[Peter Sagan]] |[[Slovensko]] |[[Nairo Quintana]] |[[Kolumbia]] |[[Nairo Quintana]] |[[Kolumbia]] |- |99 || [[Tour de France 2012|2012]] || [[Bradley Wiggins]]|| [[Spojené kráľovstvo]] |[[Peter Sagan]] |[[Slovensko]] |[[Thomas Voeckler]] |[[Francúzsko]] |[[Tejay van Garderen]] |[[Spojené štáty|USA]] |- |98 || [[Tour de France 2011|2011]] || [[Cadel Evans]]|| [[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Mark Cavendish]] |[[Spojené kráľovstvo]] |[[Samuel Sánchez]] |[[Španielsko]] |[[Pierre Rolland]] |[[Francúzsko]] |- |97 || [[Tour de France 2010|2010]] || [[Andy Schleck]]* || [[Luxembursko]] |[[Alessandro Petacchi]] |[[Taliansko]] |[[Anthony Charteau]] |[[Francúzsko]] |[[Andy Schleck]] |[[Luxembursko]] |- |96 || [[Tour de France 2009|2009]] || [[Alberto Contador]] || [[Španielsko]] |[[Thor Hushovd]] |[[Nórsko]] | colspan="2" |bez víťaza*** |[[Andy Schleck]] |[[Luxembursko]] |- |95 || [[Tour de France 2008|2008]] || [[Carlos Sastre]]|| [[Španielsko]] |[[Óscar Freire]] |[[Španielsko]] | colspan="2" |bez víťaza**** |[[Andy Schleck]] |[[Luxembursko]] |- |[[2007 Tour de France|94]] || [[2007]] || [[Alberto Contador]]|| [[Španielsko]] |[[Tom Boonen]] |[[Belgicko]] |[[Mauricio Soler]] |[[Kolumbia]] |[[Alberto Contador]] |[[Španielsko]] |- |[[2006 Tour de France|93]] || [[2006]] || [[Óscar Pereiro]]|| [[Španielsko]] |[[Robbie McEwen]] |[[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Michael Rasmussen]] |[[Dánsko]] |[[Damiano Cunego]] |[[Taliansko]] |- |[[2005 Tour de France|92]] || [[2005]] || colspan="2" | bez víťaza** |[[Thor Hushovd]] |[[Nórsko]] |[[Michael Rasmussen]] |[[Dánsko]] |[[Yaroslav Popovych]] |[[Ukrajina]] |- |[[2004 Tour de France|91]] || [[2004]] || colspan="2" | bez víťaza** |[[Robbie McEwen]] |[[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Richard Virenque]] |[[Francúzsko]] |[[Vladimir Karpets]] |[[Rusko]] |- |[[2003 Tour de France|90]] || [[2003]] || colspan="2" | bez víťaza** |[[Baden Cooke]] |[[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Richard Virenque]] |[[Francúzsko]] |[[Denis Menchov]] |[[Rusko]] |- |[[2002 Tour de France|89]] || [[2002]] || colspan="2" | bez víťaza** |[[Robbie McEwen]] |[[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Laurent Jalabert]] |[[Francúzsko]] |[[Ivan Basso]] |[[Taliansko]] |- |[[2001 Tour de France|88]] || [[2001]] || colspan="2" | bez víťaza** |[[Erik Zabel]] |[[Nemecko]] |[[Laurent Jalabert]] |[[Francúzsko]] |[[Óscar Sevilla]] |[[Španielsko]] |- |87 || [[2000]] || colspan="2" | bez víťaza** |[[Erik Zabel]] |[[Nemecko]] |[[Santiago Botero]] |[[Kolumbia]] |[[Francisco Mancebo]] |[[Španielsko]] |- |86 || [[1999]] || colspan="2" | bez víťaza** |[[Erik Zabel]] |[[Nemecko]] |[[Richard Virenque]] |[[Francúzsko]] |[[Benoît Salmon]] |[[Francúzsko]] |- |85 || [[1998]] || [[Marco Pantani]] || [[Taliansko]] |[[Erik Zabel]] |[[Nemecko]] |[[Christophe Rinero]] |[[Francúzsko]] |[[Jan Ulrich]] |[[Nemecko]] |- |84 || [[1997]] || [[Jan Ullrich]] || [[Nemecko]] |[[Erik Zabel]] |[[Nemecko]] |[[Richard Virenque]] |[[Francúzsko]] |[[Jan Ulrich]] |[[Nemecko]] |- |83 || [[1996]] || [[Bjarne Riis]] || [[Dánsko]] |[[Erik Zabel]] |[[Nemecko]] |[[Richard Virenque]] |[[Francúzsko]] |[[Jan Ulrich]] |[[Nemecko]] |- |82 || [[1995]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]] |[[Laurent Jalabert]] |[[Francúzsko]] |[[Richard Virenque]] |[[Francúzsko]] |[[Marco Pantani]] |[[Taliansko]] |- |81 || [[1994]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]] |[[Djamolidine Abdoujaparov]] |[[Uzbekistan]] |[[Richard Virenque]] |[[Francúzsko]] |[[Marco Pantani]] |[[Taliansko]] |- |80 || [[1993]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]] |[[Djamolidine Abdoujaparov]] |[[Uzbekistan]] |[[Tony Rominger]] |[[Švajčiarsko]] |[[Antonio Martín Velasco]] |[[Španielsko]] |- |79 || [[1992]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]] |[[Laurent Jalabert]] |[[Francúzsko]] |[[Claudio Chiappucci]] |[[Taliansko]] |[[Eddy Bouwmans]] |[[Holandsko]] |- |78 || [[1991]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]] |[[Djamolidine Abdoujaparov]] |[[Sovietsky zväz|ZSSR]] |[[Claudio Chiappucci]] |[[Taliansko]] |[[Álvaro Mejía]] |[[Kolumbia]] |- |77 || [[1990]] || [[Greg LeMond]] || [[Spojené štáty|USA]] |[[Olaf Ludwig]] |[[Nemecká demokratická republika|NDR]] |[[Thierry Claveyrolat]] |[[Francúzsko]] |[[Gilles Delion]] |[[Francúzsko]] |- |76 || [[1989]] || [[Greg LeMond]] || [[Spojené štáty|USA]] |[[Sean Kelly]] |[[Írsko]] |[[Gert-Jan Theunisse]] |[[Holandsko]] |[[Fabrice Philipot]] |[[Francúzsko]] |- |75 || [[1988]] || [[Pedro Delgado]] || [[Španielsko]] |[[Eddy Planckaert]] |[[Belgicko]] |[[Steven Rooks]] |[[Holandsko]] |[[Erik Breukink]] |[[Holandsko]] |- |74 || [[1987]]|| [[Stephen Roche]] || [[Írska republika|Írsko]] |[[Jean-Paul van Poppel]] |[[Holandsko]] |[[Luis Herrera]] |[[Kolumbia]] |[[Raúl Alcalá ]] |[[Mexiko]] |- |73 || [[1986]]|| [[Greg LeMond]] || [[Spojené štáty|USA]] |[[Eric Vanderaerden]] |[[Belgicko]] |[[Bernard Hinault]] |[[Francúzsko]] |[[Andrew Hampsten]] |[[Spojené štáty|USA]] |- |72 || [[1985]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]] |[[Sean Kelly]] |[[Írsko]] |[[Luis Herrera]] |[[Kolumbia]] |[[Fabio Parra]] |[[Kolumbia]] |- |71 || [[1984]]|| [[Laurent Fignon]] || [[Francúzsko]] |[[Frank Hoste]] |[[Belgicko]] |[[Robert Millar]] |[[Spojené kráľovstvo]] |[[Greg LeMond]] |[[Spojené štáty|USA]] |- |70 || [[1983]]|| [[Laurent Fignon]] || [[Francúzsko]] |[[Sean Kelly]] |[[Írsko]] |[[Lucien Van Impe]] |[[Belgicko]] |[[Laurent Fignon]] |[[Francúzsko]] |- |69 || [[1982]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]] |[[Sean Kelly]] |[[Írsko]] |[[Bernard Vallet]] |[[Francúzsko]] |[[Phil Anderson]] |[[Austrália (štát)|Austrália]] |- |68 || [[1981]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]] |[[Freddy Maertens]] |[[Belgicko]] |[[Lucien Van Impe]] |[[Belgicko]] |[[Peter Winnen]] |[[Holandsko]] |- |67 || [[1980]]|| [[Joop Zoetemelk]] || [[Holandsko]] |[[Rudy Pevenage]] |[[Belgicko]] |[[Raymond Martin]] |[[Francúzsko]] |[[Johan Van der Velde]] |[[Holandsko]] |- |66 || [[1979]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]] |[[Bernard Hinault]] |[[Francúzsko]] |[[Giovanni Battaglin]] |[[Taliansko]] |[[Jean-Rene Bernaudeau]] |[[Francúzsko]] |- |65 || [[1978]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]] |[[Freddy Maertens]] |[[Belgicko]] |[[Mariano Martínez]] |[[Francúzsko]] |[[Henk Lubberding]] |[[Holandsko]] |- |64 || [[1977]]|| [[Bernard Thévenet]] || [[Francúzsko]] |[[Jacques Esclassan]] |[[Francúzsko]] |[[Lucien Van Impe]] |[[Belgicko]] |[[Dietrich Thurau]] |[[Nemecko]] |- |63 || [[1976]]|| [[Lucien Van Impe]] || [[Belgicko]] |[[Freddy Maertens]] |[[Belgicko]] |[[Giancarlo Bellini]] |[[Taliansko]] |[[Enrique Martinez-Heredia]] |[[Španielsko]] |- |62 || [[1975]]|| [[Bernard Thévenet]] || [[Francúzsko]] |[[Rik Van Linden]] |[[Belgicko]] |[[Lucien Van Impe]] |[[Belgicko]] |[[Francesco Moser]] |[[Taliansko]] |- |61 || [[1974]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]] |[[Patrick Sercu]] |[[Belgicko]] |[[Domingo Perurena]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |60 || [[1973]]|| [[Luis Ocana]] || [[Španielsko]] |[[Herman Van Springel]] |[[Belgicko]] |[[Pedro Torres]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |59 || [[1972]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]] |[[Eddy Merckx]] |[[Belgicko]] |[[Lucien Van Impe]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |58 || [[1971]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]] |[[Eddy Merckx]] |[[Belgicko]] |[[Lucien Van Impe]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |57 || [[1970]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]] |[[Walter Godefroot]] |[[Belgicko]] |[[Eddy Merckx]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |56 || [[1969]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]] |[[Eddy Merckx]] |[[Belgicko]] |[[Eddy Merckx]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |55 || [[1968]]|| [[Jan Janssen]] || [[Holandsko]] |[[Franco Bitossi]] |[[Taliansko]] |[[Aurelio Gonzalez]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |54 || [[1967]]|| [[Roger Pingeon]] || [[Francúzsko]] |[[Jan Janssen]] |[[Holandsko]] |[[Julio Jimenez]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |53 || [[1966]]|| [[Lucien Aimar]] || [[Francúzsko]] |[[Willy Planckaert]] |[[Belgicko]] |[[Julio Jimenez]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |52 || [[1965]]|| [[Felice Gimondi]] || [[Taliansko]] |[[Jan Janssen]] |[[Holandsko]] |[[Julio Jimenez]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |51 || [[1964]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]] |[[Jan Janssen]] |[[Holandsko]] |[[Federico Bahamontes]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |50 || [[1963]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]] |[[Rik Van Looy]] |[[Belgicko]] |[[Federico Bahamontes]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |49 || [[1962]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]] |[[Rudi Altig]] |[[Nemecko]] |[[Federico Bahamontes]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |48 || [[1961]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]] |[[André Darrigade]] |[[Francúzsko]] |[[Imerio Massignan]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |47 || [[1960]]|| [[Gastone Nencini]] || [[Taliansko]] |[[Jean Graczyk]] |[[Francúzsko]] |[[Imerio Massignan]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |46 || [[1959]]|| [[Federico Bahamontes]] || [[Španielsko]] |[[André Darrigade]] |[[Francúzsko]] |[[Federico Bahamontes]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |45 || [[1958]]|| [[Charly Gaul]] || [[Luxembursko]] |[[Jean Graczyk]] |[[Francúzsko]] |[[Federico Bahamontes]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |44 || [[1957]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]] |[[Jean Forestier]] |[[Francúzsko]] |[[Gastone Nencini]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |43 || [[1956]]|| [[Roger Walkowiak]] || [[Francúzsko]] |[[Stan Ockers]] |[[Belgicko]] |[[Charly Gaul]] |[[Luxembursko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |42 || [[1955]]|| [[Louison Bobet]] || [[Francúzsko]] |[[Stan Ockers]] |[[Belgicko]] |[[Charly Gaul]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |41 || [[1954]]|| [[Louison Bobet]] || [[Francúzsko]] |[[Ferdi Kübler]] |[[Švajčiarsko]] |[[Federico Bahamontes]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |40 || [[1953]]|| [[Louison Bobet]] || [[Francúzsko]] |[[Fritz Schär]] |[[Švajčiarsko]] |[[Jesús Loroño]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |39 || [[1952]]|| [[Fausto Coppi]] || [[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Fausto Coppi]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |38 || [[1951]]|| [[Hugo Koblet]] || [[Švajčiarsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Raphaêl Géminiani]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |37 || [[1950]]|| [[Ferdinand Kubler]] || [[Švajčiarsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Louison Bobet]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |36 || [[1949]]|| [[Fausto Coppi]] || [[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Fausto Coppi]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |35 || [[1948]]|| [[Gino Bartali]] || [[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Gino Bartali]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |34 || [[1947]]|| [[Jean Robic]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Pierre Brambilla]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- | colspan="10" |''neuskutočnili sa kvôli [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]]'' |- |33 || [[1939]]|| [[Sylvere Maes]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Sylvere Maes]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |32 || [[1938]]|| [[Gino Bartali]] || [[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Gino Bartali]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |31 || [[1937]]|| [[Roger Lapébie]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Félicien Vervaecke]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |30 || [[1936]]|| [[Sylvere Maes]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Julian Berrendero]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |29 || [[1935]]|| [[Romain Maes]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Félicien Vervaecke]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |28 || [[1934]]|| [[Antonin Magne]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[René Vietto]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |27 || [[1933]]|| [[Georges Speicher]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Vicente Trueba]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |26 || [[1932]]|| [[André Leducq]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Vicente Trueba]] |[[Španielsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |25 || [[1931]]|| [[Antonin Magne]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Joseph Demuysere]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |24 || [[1930]]|| [[André Leducq]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Benoît Fauré]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |23 || [[1929]]|| [[Maurice de Waele]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Victor Fontan]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |22 || [[1928]]|| [[Nicolas Frantz]] || [[Luxembursko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Victor Fontan]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |21 || [[1927]]|| [[Nicolas Frantz]] || [[Luxembursko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Giovanni-Michele Gordini]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |20 || [[1926]]|| [[Lucien Buysse]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Lucien Buysse]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |19 || [[1925]]|| [[Ottavio Bottecchia]] || [[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Ottavio Bottecchia]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |18 || [[1924]] || [[Ottavio Bottecchia]] || [[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Ottavio Bottecchia]] |[[Taliansko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |17 || [[1923]] || [[Henri Pélissier]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Henri Pélissier]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |16 || [[1922]] || [[Firmin Lambot]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Jean Alavoine]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |15 || [[1921]] || [[Léon Scieur]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Hector Heusghem]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |14 || [[1920]] || [[Philippe Thys]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Firmin Lambot]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |13 || [[1919]] || [[Firmin Lambot]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Honoré Barthélemy]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- | colspan="10" |''neuskutočnili sa kvôli [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]]'' |- |12 || [[1914]] || [[Philippe Thys]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Firmin Lambot]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |11 || [[1913]] || [[Philippe Thys]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Philippe Thys]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |10 || [[1912]] || [[Odile Defraye]] || [[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Odiel Defraeye]] |[[Belgicko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |09 || [[1911]] || [[Gustave Garrigou]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Paul Duboc]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |08 || [[1910]] || [[Octave Lapize]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Octave Lapize]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |07 || [[1909]] || [[François Faber]] || [[Luxembursko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[François Faber]] |[[Luxembursko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |06 || [[1908]] || [[Lucien Petit-Breton]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Gustave Garrigou]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |05 || [[1907]] || [[Lucien Petit-Breton]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[Emile Georget]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |04 || [[1906]] || [[René Pottier]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[René Pottier]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |03 || [[1905]] || [[Louis Trousselier]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |[[René Pottier]] |[[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |- |02 || [[1904]] || [[Henri Cornet]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> | |- |[[1903 Tour de France|01]] || [[1903]] || [[Maurice Garin]] || [[Francúzsko]] |<nowiki>-</nowiki> | |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> | |} <nowiki>*</nowiki> dodatočne po odobratí víťazstva [[Floyd Landis|Floydovi Landisovi]] (2006) a [[Alberto Contador|Albertovi Contadorovi]] (2010) za doping<br /><nowiki>**</nowiki> víťaz [[Lance Armstrong]] ([[Spojené štáty|USA]]) bol zbavený titulov pre užívanie dopingových látok <nowiki>***</nowiki> [[Franco Pellizotti]] bol zbavený víťazstva pre užívanie dopingových látok <nowiki>****</nowiki> [[Bernhard Kohl]] bol zbavený víťazstva pre užívanie dopingových látok == Rekordy == [[Súbor:Lance-Armstrong-TdF2004.jpg|náhľad|250px|Lance Armstrong na Tour de France, 2004]] Štyria jazdci vyhrali Tour päťkrát: * [[Jacques Anquetil]] (Francúzsko) v rokoch 1957, 1961, 1962, 1963 a 1964; * [[Eddy Merckx]] (Belgicko) v rokoch 1969, 1970, 1971, 1972 a 1974; * [[Bernard Hinault]] (Francúzsko) v rokoch 1978, 1979, 1981, 1982 a 1985; * [[Miguel Indurain]] (Španielsko) v rokoch 1991, 1992, 1993, 1994 a 1995 (ako prvý vyhral päťkrát po sebe). *[[Lance Armstrong]] (USA) síce vyhral Tour de France '''sedemkrát''' (v rokoch 1999 – 2005), no tituly mu boli kvôli dopingu odobrané a ročníky tak zostali bez víťaza. Čo sa týka národnosti, najviac pretekov vyhrali Francúzi (36 pretekov), nasledovaní Belgičanmi (18), Talianmi (10), jazdcami Španielska (8), Veľkej Británie (5), Slovinska, Luxemburska (4), USA (3), Švajčiarska a Holandska (2) a Írska, Dánska, Nemecka, Kolumbie a Austrálie (1). == Česi a Slováci na Tour == Tour de France sa doteraz zúčastnilo trinásť Čechov a Slovákov, pričom [[Ján Svorada]] vymenil v roku 1996 slovenské občianstvo za české. Ako prvý Slovák štartoval na pretekoch [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]]. Najúspešnejšími jazdcami sú [[Peter Sagan]] s ôsmimi účasťami, dvanástimi individuálnymi etapovými víťazstvami (2012 1., 3. a 6. etapa, 2013 7. etapa, 2016 2. 11. a 16. etapa, 2017 2. etapa, 2018 2., 5. a 13. etapa a 2019 5.etapa) a ziskom siedmich zelených dresov. Česi [[Ján Svorada]] s ôsmimi štartmi a tromi individuálnymi etapovými víťazstvami a Pavel Padrnos so šiestimi štartmi a tromi víťazstvami v tímovej časovke. V ročníku 2012 bolo Slovensko rekordne zastúpené bratmi Petrom a Martinom Velitsovcami a Petrom Saganom. Sagan vyhral 3 etapy a zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže. V roku 2013 Peter Sagan obhájil víťazstvo v bodovacej súťaži o zelený dres a pridal jedno etapové víťazstvo. Aj v rokoch 2014 a 2015 získal zelený dres, ale bez vyhratej etapy. * [[1987]] [[Květoslav Palov]] (103.), [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]] (nedokončil) * [[1988]] [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]] (139., 3. miesto v časovke jednotlivcov) * [[1993]] [[Ján Svorada]] (nedokončil) * [[1994]] [[Ján Svorada]] (103., vyhral etapu) * [[1995]] [[Ján Svorada]] (nedokončil) * [[1996]] [[Ján Svorada]] (nedokončil) * [[1998]] [[Ján Svorada]] (nedokončil, vyhral etapu) * [[1999]] [[Ján Svorada]] (nedokončil), [[Pavel Padrnos]] (nedokončil) * [[2000]] [[Pavel Padrnos]] (85.) * [[2001]] [[Ján Svorada]] (129., vyhral etapu) * [[2002]] [[Tomáš Konečný]] (65.), [[Pavel Padrnos]] (69.), [[Ján Svorada]] (131.) * [[2003]] [[René Anderle]] (83.), [[Pavel Padrnos]] (102., vyhral tímovú časovku) * [[2004]] [[Pavel Padrnos]] (79., vyhral tímovú časovku), [[Jan Hruška]] (117.) * [[2005]] [[Pavel Padrnos]] (95., vyhral tímovú časovku) * [[2006]] [[Pavel Padrnos]] (65.) * [[Tour de France 2008|2008]] [[Roman Kreuziger (1986)|Roman Kreuziger]] (13.), [[Peter Velits]] (57.) * [[Tour de France 2009|2009]] [[Roman Kreuziger (1986)|Roman Kreuziger]] (9.), [[Peter Velits]] (32.) * [[Tour de France 2010|2010]] [[Roman Kreuziger (1986)|Roman Kreuziger]] (9.) * [[Tour de France 2011|2011]] [[Roman Kreuziger (1986)|Roman Kreuziger]] (112.), [[Peter Velits]] (19.) * [[Tour de France 2012|2012]] [[Peter Sagan]] (42.) (vyhral tri etapy, získal zelené tričko [[Súbor:Jersey green.svg|20px]]), [[Peter Velits]] (27.), [[Martin Velits]] (88.) * [[Tour de France 2013|2013]] [[Peter Sagan]] (82.) (vyhral jednu etapu, štyrikrát bol druhý, dvakrát tretí, obhájil [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] zelené tričko z roku 2012), [[Peter Velits]] (25.), Roman Kreuziger (5.) * [[Tour de France 2014|2014]] [[Peter Sagan]] (60.) (získal štyri druhé a jedno tretie miesto v etapách, obhájil [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] zelené tričko z rokov 2012 a 2013), Peter Velits (27.), Leopold König (7.), Jan Bárta (71.) * [[Tour de France 2015|2015]] [[Peter Sagan]] (46.) (získal 5x 2. a 2x 3. miesto v etapách, opäť získal zelené tričko [[Súbor:Jersey green.svg|20px]]), Roman Kreuziger (17.), Jan Bárta (25.), Leopold König (70.), Zdeněk Štybar (103.) (vyhral 6. etapu) * [[Tour de France 2016|2016]] [[Peter Sagan]] (získal 3 prvé, 2 druhé a 3 tretie miesta, ako aj zelené tričko [[Súbor:Jersey green.svg|20px]]) rekord bodovacej súťaže 470 bodov. * [[Tour de France 2017|2017]] [[Peter Sagan]] (vyhral 3. etapu, no po kolízii s Cavendishom v závere 4. etapy bol diskvalifikovaný a v Tour nepokračoval) * [[Tour de France 2018|2018]] [[Peter Sagan]] (vyhral 3 etapy, 3 druhé a 1 tretie miesto), získal zelený dres [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] a celkové 71. miesto - nový rekord bodovacej súťaže 477 bodov. * [[Tour de France 2019|2019]] [[Peter Sagan]] (vyhral 1 etapu, 1 druhé a 1 tretie miesto), získal zelený dres [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] a celkové 82. miesto == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tour de France}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Šport|Športový}} * [http://www.letour.fr/indexus.html Oficiálna stránka Tour de France] * [http://letour.sk/ Slovenská stránka o Tour de France] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140411034035/http://letour.sk/ |date=2014-04-11 }} (neoficiálna) * [http://www.candyman.sk/sport/tour-de-france-2015/ Tour de France 2015, TdF v kocke] * [http://sport.aktuality.sk/cyklistika/tour-de-france/ Tour de France 2016] – komplexný prehľad z cyklistických pretekov {{Tour de France}} [[Kategória:Tour de France| ]] [[Kategória:Cyklistika vo Francúzsku]] [[Kategória:Cyklistické preteky]] [[Kategória:Grand tour]] [[Kategória:Pomenovania podľa Francúzska]] [[Kategória:Športové súťaže vo Francúzsku]] 1c0v0krv4k7m2jx2214rt456ptwkxgl Tarot 0 35607 8255068 8023085 2026-07-29T07:30:57Z PeTrixbike 210326 /* História tarotových kariet */ Opravený preklep 8255068 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Viscontisforzatarot.jpg|right|thumb|150px|Štyri karty tarotu ''Visconti-Sforza'' z 15. storočia.]] '''Tarot''' je súbor 78 kariet spolu s odvodeným systémom výkladu a postupov, ktoré sa používajú na štúdium [[ezoterika|ezoteriky]], [[meditácia|meditáciu]] alebo [[veštenie]]. Tarot je blízkym príbuzným súborom hracích kariet zvaných [[Hracia karta#Tarokové karty|tarokové karty]], ktoré sa dodnes používajú na hru [[taroky]]. == História tarotových kariet == Pôvodný súbor hracích kariet vznikol začiatkom 14. storočia pravdepodobne v [[Taliansko|severotalianskych]] mestských štátoch. Je zaujímavé, že až do roku [[1781]] neexistuje žiadna písomná zmienka o použití tarokových (tarotových) kariet pri veštení, aj keď boli publikované mnohé práce popisujúce ale aj odsudzujúce používanie iných kariet pri predpovedaní budúcnosti. Názov ''tarot'' (tiež ''taraux'' alebo ''tarocchi'') sa objavuje v roku 1505 paralelne vo Francúzsku a v Taliansku. Už predtým však boli známe kartové súbory pod názvom ''trionfi'' či ''triumphi'' (tromfy). Najstaršími dochovanými tarotovými kartami sú tri súbory zo začiatku 15. storočia, všetky vyhotovené pre [[Miláno|milánsku]] vládnucu rodinu Visconti. Má sa za to, že najstarší súbor vznikol ako svadobný dar pri príležitosti spojenia rodín Visconti a Sforza, od čoho dostala aj meno – ''Visconti-Sforza''. Autorstvo sa pripisuje [[Bonifacio Bembo|Bonifaciovi Bembovi]] alebo iným umelcom [[ferrarská škola|ferrarskej školy]]. Súbory s jednoduchšou kresbou sa dochovali z rozličných období z mnohých miest vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Pôvodné kresby azda pochádzali zo začiatku 16. storočia, aj keď samotné karty boli [[tlač|vytlačené]] v 17. storočí. Najznámejšou z týchto sád je ''[[marseille|marseillský]] tarot''. V roku 1781 boli publikované dve eseje vo francúzštine, v ktorých sa po prvýkrát popisuje tarot ako okultná schránka ezoterického učenia. * [[Antoine Court de Gébelin]]: ''O hre tarot'' (''Du Jeu des Tarots'') * Louis-Raphaël-Lucrèce de Mellet: ''Výskumy o tarote'' (''Recherches sur les Tarots'') == Štruktúra tarotu == Úplný súbor 78 tarotových kariet sa tradične rozdeľuje na dve skupiny zvané ''Veľká arkána'' a ''Malá arkána''. Slovo arkána pochádza z latinského ''arcanum'' (množné číslo ''arcana'') – to čo je ukryté v truhlici (lat. ''arca''). Niektoré súbory obsahujú odlišný počet kariet, podľa zámeru zostavovateľa, aj keď váčšina autorov sa zhoduje na počte 78. Zatiaľ čo karty veľkých arkán predstavujú archetypálne, univerzálne myšlienky, malé arkány stelesňujú každodenné, svetské situácie, problémy a ľudí. Karty Veľkých arkán bývajú bohato ilustrované obrazmi podnecujúcimi fantáziu, ktoré sú plné zjavných alebo skrytých symbolov. Karty malých arkán sú niekedy ilustrované len svojimi farbami, alebo zobrazujú doslovné, jednoduché obrazy. === Veľká arkána === Veľké arkána pozostáva z 22 kariet označených rímskymi číslicami I–XXI a z jednej karty bez čísla, alebo označenej číslicou 0 (nula). Karty veľkých arkán najčastejšie znázorňujú scény s osobami, ktoré symbolizujú všeobecné pojmy, ktoré sú uvedené aj v nápise na karte. Moderné súbory môžu niesť abstraktné obrazce alebo koláže, vždy sú to však symbolické zobrazenia komplexných pojmov. Názvy kariet a zobrazené symboly majú korene v stredovekej alebo renesančnej symbolike. Zoradenie kariet je viac-menej štandardizované, aj keď niektoré karty sa môžu v rôznych súboroch líšiť. {| class="wikitable" |- ! Číslo ! Názov |- | 0 | Blázon (Šašo) |- | I | Mág (Kaukliar) |- | II | Veľkňažka (Pápežka) |- | III | Kráľovná (Cisárovná) |- | IV | Kráľ (Cisár) |- | V | Veľkňaz (Pápež) |- | VI | Láska (Milenci) |- | VII | Voz (Vozataj) |- | VIII | Spravodlivosť |- | IX | Pustovník |- | X | Koleso šťastia |- | XI | Sila |- | XII | Obesenec |- | XIII | Smrť |- | XIV | Umiernenosť |- | XV | Diabol |- | XVI | Veža (Dom Boží) |- | XVII | Hviezda |- | XVIII | Mesiac |- | XIX | Slnko |- | XX | Súd |- | XXI | Svet |} === Malá arkána === Malé arkána pozostáva z 56 kariet v štyroch farbách, ktoré sú identické s farbami [[Hracia karta#Latinské karty|latinských kariet]]. Každá farba symbolizuje jeden zo štyroch základných živlov, ktorý ovplyvňuje sféru vplyvu a význam karty: {| class="wikitable" |- ! Farba ! Živel |- | palice<br/>(''žezlá'') | oheň |- | poháre<br/>(''kalichy'') | voda |- | meče<br/>(''blesky'') | vzduch |- | mince<br/>(''disky, pentagramy'') | zem |} === Odkazy na knihy === [http://sacred-texts.com/tarot/ Papus: The Tarot of the Bohemians] [http://sacred-texts.com/tarot/ Arthur Edward Waite: The Pictorial Key to the Tarot] [http://sacred-texts.com/tarot/ P. D. Ouspensky: The Symbolism of Tarot] [http://www.tarot.72.sk/?m=SK Vnútorná štruktúra tarotu - Vzťah tarotu k mágii, kabaly a kresťanskej viery, na základe diel mága Františka Bardona] [http://golden-dawn-canada.com/library.html Knížnica Golden Dawn]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Ezoterika]] [[Kategória:Okultizmus]] n9t3wveq92h1ktagt15dvo142vd82sp 8255130 8255068 2026-07-29T11:15:53Z Scholastikos 174170 d. 8255130 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Viscontisforzatarot.jpg|right|thumb|150px|Štyri karty tarotu ''Visconti-Sforza'' z 15. storočia.]] '''Tarot''' je súbor 78 kariet spolu s odvodeným systémom výkladu a postupov, ktoré sa používajú na štúdium [[ezoterika|ezoteriky]], [[meditácia|meditáciu]] alebo [[veštenie]]. Tarot je blízkym príbuzným súborom hracích kariet zvaných [[Hracia karta#Tarokové karty|tarokové karty]], ktoré sa dodnes používajú na hru [[taroky]]. == História tarotových kariet == Pôvodný súbor hracích kariet vznikol začiatkom 14. storočia pravdepodobne v [[Taliansko|severotalianskych]] mestských štátoch. Je zaujímavé, že až do roku [[1781]] neexistuje žiadna písomná zmienka o použití tarokových (tarotových) kariet pri veštení, aj keď boli publikované mnohé práce popisujúce ale aj odsudzujúce používanie iných kariet pri predpovedaní budúcnosti. Názov ''tarot'' (tiež ''taraux'' alebo ''tarocchi'') sa objavuje v roku 1505 paralelne vo Francúzsku a v Taliansku. Už predtým však boli známe kartové súbory pod názvom ''trionfi'' či ''triumphi'' (tromfy). Najstaršími dochovanými tarotovými kartami sú tri súbory zo začiatku 15. storočia, všetky vyhotovené pre [[Miláno|milánsku]] vládnucu rodinu Visconti. Má sa za to, že najstarší súbor vznikol ako svadobný dar pri príležitosti spojenia rodín Visconti a Sforza, od čoho dostala aj meno – ''Visconti-Sforza''. Autorstvo sa pripisuje [[Bonifacio Bembo|Bonifaciovi Bembovi]] alebo iným umelcom [[ferrarská škola|ferrarskej školy]]. Súbory s jednoduchšou kresbou sa dochovali z rozličných období z mnohých miest vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Pôvodné kresby azda pochádzali zo začiatku 16. storočia, aj keď samotné karty boli [[tlač|vytlačené]] v 17. storočí. Najznámejšou z týchto sád je ''[[marseille|marseillský]] tarot''. V roku 1781 boli publikované dve eseje vo francúzštine, v ktorých sa po prvýkrát popisuje tarot ako okultná schránka ezoterického učenia. * [[Antoine Court de Gébelin]]: ''O hre tarot'' (''Du Jeu des Tarots'') * Louis-Raphaël-Lucrèce de Mellet: ''Výskumy o tarote'' (''Recherches sur les Tarots'') == Štruktúra tarotu == Úplný súbor 78 tarotových kariet sa tradične rozdeľuje na dve skupiny zvané ''Veľká arkána'' a ''Malá arkána''. Slovo arkána pochádza z latinského ''arcanum'' (množné číslo ''arcana'') – to čo je ukryté v truhlici (lat. ''arca''). Niektoré súbory obsahujú odlišný počet kariet, podľa zámeru zostavovateľa, aj keď váčšina autorov sa zhoduje na počte 78. Zatiaľ čo karty veľkých arkán predstavujú archetypálne, univerzálne myšlienky, malé arkány stelesňujú každodenné, svetské situácie, problémy a ľudí. Karty Veľkých arkán bývajú bohato ilustrované obrazmi podnecujúcimi fantáziu, ktoré sú plné zjavných alebo skrytých symbolov. Karty malých arkán sú niekedy ilustrované len svojimi farbami, alebo zobrazujú doslovné, jednoduché obrazy. === Veľká arkána === Veľké arkána pozostáva z 22 kariet označených rímskymi číslicami I–XXI a z jednej karty bez čísla, alebo označenej číslicou 0 (nula). Karty veľkých arkán najčastejšie znázorňujú scény s osobami, ktoré symbolizujú všeobecné pojmy, ktoré sú uvedené aj v nápise na karte. Moderné súbory môžu niesť abstraktné obrazce alebo koláže, vždy sú to však symbolické zobrazenia komplexných pojmov. Názvy kariet a zobrazené symboly majú korene v stredovekej alebo renesančnej symbolike. Zoradenie kariet je viac-menej štandardizované, aj keď niektoré karty sa môžu v rôznych súboroch líšiť. {| class="wikitable" |- ! Číslo ! Názov |- | 0 | Blázon (Šašo) |- | I | Mág (Kaukliar) |- | II | Veľkňažka (Pápežka) |- | III | Kráľovná (Cisárovná) |- | IV | Kráľ (Cisár) |- | V | Veľkňaz (Pápež) |- | VI | Láska (Milenci) |- | VII | Voz (Vozataj) |- | VIII | Spravodlivosť |- | IX | Pustovník |- | X | Koleso šťastia |- | XI | Sila |- | XII | Obesenec |- | XIII | Smrť |- | XIV | Umiernenosť |- | XV | Diabol |- | XVI | Veža (Dom Boží) |- | XVII | Hviezda |- | XVIII | Mesiac |- | XIX | Slnko |- | XX | Súd |- | XXI | Svet |} === Malá arkána === Malé arkána pozostáva z 56 kariet v štyroch farbách, ktoré sú identické s farbami [[Hracia karta#Latinské karty|latinských kariet]]. Každá farba symbolizuje jeden zo štyroch základných živlov, ktorý ovplyvňuje sféru vplyvu a význam karty: {| class="wikitable" |- ! Farba ! Živel |- | palice<br/>(''žezlá'') | oheň |- | poháre<br/>(''kalichy'') | voda |- | meče<br/>(''blesky'') | vzduch |- | mince<br/>(''disky, pentagramy'') | zem |} == Externé odkazy == * [http://sacred-texts.com/tarot/ Papus: The Tarot of the Bohemians] * [http://sacred-texts.com/tarot/ Arthur Edward Waite: The Pictorial Key to the Tarot] * [http://sacred-texts.com/tarot/ P. D. Ouspensky: The Symbolism of Tarot] * [http://www.tarot.72.sk/?m=SK Vnútorná štruktúra tarotu - Vzťah tarotu k mágii, kabaly a kresťanskej viery, na základe diel mága Františka Bardona] * [http://golden-dawn-canada.com/library.html Knížnica Golden Dawn]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Ezoterika]] [[Kategória:Okultizmus]] ndw1qsos65ujt4626x4j9a7xaigadke Nemecká ríša 0 40694 8254930 4222878 2026-07-28T19:13:08Z LoverofBattle12 246706 8254930 wikitext text/x-wiki '''Nemecká ríša''' ({{deu|Deutsches Reich}}) môže byť: * hovorovo [[Nemecké kráľovstvo]] (teda neskorší názov Východofranskej ríše) * hovorovo [[Rímsko-nemecká ríša]] * oficiálny názov Nemecka od 18. januára 1871 do 23. mája 1945, pozri [[Nemecká ríša (1871 – 1945)]] (alebo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)]] a [[Weimarská republika]] a [[Nacistické Nemecko]]) {{Rozlišovacia stránka}} bm931s3rjmvwcv3rjbf8z72njbek4gv Dežo Ursiny 0 41044 8254893 8254403 2026-07-28T18:47:36Z Xmetov 50137 /* LP */ 8254893 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy).<ref name="prezidentka2021"/> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilačné:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou [[The Beatmen]] * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Skladba „Dezider“ obsahuje sample, motívy a citácie z viacerých Ursinyho skladieb</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Skladba „Hovor mi“ obsahuje hudobné a textové citácie zo skladby „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Skladba „Slowly to the Sun“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sampel]] zo skladby „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Skladbu spieva [[Šina]]</small><br /> * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Skladbu spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Skladba „Slovák“ obsahuje motív refrénu zo skladby „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot „Tri slová. Rúško, odstup, ruky“, 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> == Filmografia == * ''Nylonový mesiac'' (1965), účinkujúci, hudba * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]] * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Bubeník Červeného kríža'' (1977), hudba * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Vitaj, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkujúci * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Sanitrárovci'' (1980), scenár, réžia s [[Marián Urban|Mariánom Urbanom]] * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba * ''Gajdoš Antalík'' (1982), scenár, réžia s Mariánom Urbanom * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Niekto ako ja'' (1988), účinkujúci, hudba * ''Stereotaxia'' (1988), produkcia * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Etika a politika'' (1990), réžia s [[Martin Šulík|Martinom Šulíkom]] * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba * ''Dům Matky Terezy'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997),* námet, scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivom Brachtlom]] * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkujúci /archív/ * ''Momentky'' (2008), účinkujúci /archív/ * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkujúci /archív/ (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda''</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na DVD</small> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský|Marián Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="prezidentka2021">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | titul = Prezidentka vyznamenala 24 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-24-osobnosti/ | dátum vydania = 2021-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna stránka Deža Ursinyho] * [https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg Fotografia Deža Ursinyho] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171213010142/https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg |date=2017-12-13 }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] 2i97bjt2lcepsbj8pmer9r6jr1fkqf8 Brloh (kníhkupectvo) 0 41497 8255092 6865644 2026-07-29T09:14:17Z ~2026-42109-04 301481 Rozsirenie clanku, rekapitulacia historie. 8255092 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Brloh | Odvetvie = maloobchod s knihami, hrami a zberateľskými predmetmi | Založená = [[1995]] | Zakladateľ = Henrieta Galgóciová | Sídlo = [[Bratislava]] | Štát sídla = Slovensko | Územný rozsah = [[Slovensko]] | Člen skupiny = Smarty BRANDS (od 2021) | Zánik = 2026 | Poznámka = Predajne v roku 2026 začlenené do siete Smarty.sk }} '''Brloh''' bolo slovenské [[kníhkupectvo]] a sieť predajní zameraná na [[sci-fi]] a [[fantasy]] literatúru, zberateľské predmety, počítačové, konzolové, [[Spoločenská hra|stolové]] a [[Kartová hra|kartové]] hry. V roku [[1995]] ho v [[Bratislava|Bratislave]] založila Henrieta Galgóciová; neskôr sa rozrástol do viacerých slovenských miest. V roku [[2012]] sieť prevzala česká herná skupina JRC a od roku [[2021]] ju kontroluje skupina Smarty BRANDS, ktorá predajne Brlohu začlenila do siete Smarty.sk. Samostatná značka Brloh zanikla v roku [[2026]], keď bola jej internetová stránka natrvalo presmerovaná na web smarty.sk.<ref name="smarty-farewell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brloh Game Completed | url = https://www.smarty.sk/brloh-game-completed | vydavateľ = Smarty.sk | dátum prístupu = 2026-07-29 | poznámka = Rozlúčkové oznámenie „BRLOH (1995–2026)“; zákaznícke účty a objednávky presunuté na smarty.sk}}</ref> == História == === Vznik a zameranie (1995) === Henrieta Galgóciová otvorila kníhkupectvo v roku 1995 v [[Bratislava|Bratislave]] a spočiatku v ňom predávala sama. Podľa magazínu ''Život'' začínal podnik skromne – prvé vybavenie tvorili napríklad regály zakúpené v dražbe.<ref name="pluska">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žena z Brlohu: Kultový obchodík začínal s regálmi z dražby | url = https://zivot.pluska.sk/gal/pribehy/zena-brlohu-kultovy-obchodik-zacinal-regalmi-drazby | vydavateľ = Život (Plus 7 dní) | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref><ref name="hn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z Brlohu spravili najväčšie kráľovstvo u nás | url = https://hnonline.sk/tv/success-story/422456-z-brlohu-spravili-najvacsie-kralovstvo-u-nas-video | vydavateľ = Hospodárske noviny | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Zameriavalo sa predovšetkým na [[sci-fi]] a [[fantasy]] literatúru, žáner, ktorý mal vtedy na slovenskom knižnom trhu málo špecializovaných predajcov. Od začiatku popri knihách ponúkalo aj časopisy a [[komiks]]y z tejto oblasti.<ref name="sme-tolkien">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prichádzajú ilustrované pokračovania Pána prsteňov | url = https://www.sme.sk/c/272441/prichadzaju-ilustrovane-pokracovania-pana-prstenov.html | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2002-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Rozširovanie sortimentu === K sortimentu kníh, komiksov a [[Zberateľská kartová hra|zberateľských kartových hier]] neskôr pribudli počítačové, konzolové a spoločenské hry, ďalší tematický tovar a zberateľské predmety. Z kníhkupectva sa stala predajňa spájajúca sci-fi a fantasy literatúru, komiksy aj hry.<ref name="pozri">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kníhkupectvo Brloh | url = https://www.pozri.sk/profil-knihkupectvo-brloh/11549 | vydavateľ = Pozri.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Komunita a podujatia === Brloh pre zákazníkov organizoval aj sprievodné podujatia – turnaje v kartových a spoločenských hrách, herné večery, súťaže, autogramiády a premietania.<ref name="pozri" /> Galgóciová vystupovala v médiách ako predstaviteľka kníhkupectva a vyjadrovala sa k dianiu na slovenskom trhu so sci-fi a fantasy literatúrou. V roku 2002 v súvislosti s vydaním ilustrovaných verzií Tolkienovho ''[[Pán prsteňov|Pána prsteňov]]'' upozornila na obmedzený náklad titulov dostupných na Slovensku.<ref name="sme-tolkien" /> === Sieť predajní === Z bratislavskej predajne sa Brloh rozrástol na sieť kamenných pobočiek – okrem [[Bratislava|Bratislavy]] mal predajne aj v [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]] a [[Trnava|Trnave]]. Prevádzkoval aj internetový obchod na stránke brloh.sk.<ref name="pozri" /> == Zmeny vlastníkov a zánik značky == === Začlenenie do skupiny JRC (2012) === V roku 2012 slovenskú sieť Brloh prevzala česká herná spoločnosť JRC (v tom čase krátko pod názvom Game Czech), ktorú vlastnil fond rozvojového kapitálu spravovaný spoločnosťou Genesis Capital. Nový vlastník chcel zjednotiť vzhľad slovenských predajní a zaviesť v nich postupy z českého trhu vrátane výkupu použitých hier.<ref name="genesis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hry najdete v Brlohu | url = https://www.genesis.cz/private-equity/aktuality-a-media/hry-najdete-v-brlohu | vydavateľ = Genesis Capital | dátum vydania = 2013-04-07 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = po česky}}</ref> V roku 2015 Genesis Capital skupinu JRC aj so značkou Brloh predal.<ref name="sme2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sieť predajní Brloh mení majiteľa | url = https://www.sme.sk/index/c/siet-predajni-brloh-meni-majitela | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Prevzatie skupinou Smarty a zánik značky === Od roku 2021 skupinu JRC vrátane Brlohu kontroluje skupina Smarty BRANDS českého podnikateľa Petra Syrůčka, ktorá na trhu pôsobí aj prostredníctvom sietí JRC a iWant (Apple Premium Reseller).<ref name="miestopredaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Púchlo | meno = Juraj | titul = Smarty predstavil nový koncept predajní, jeho súčasťou bude aj Brloh | url = https://www.miestopredaja.sk/smarty-predstavil-novy-koncept-predajni-jeho-sucastou-bude-aj-brloh/ | vydavateľ = miestopredaja.sk | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref><ref name="fontech">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajčovič | meno = Matej | titul = Predajne Brloh skončia, pohltí ich nový predajca elektroniky. Na úvod chystá obrovské zľavy | url = https://fontech.startitup.sk/predajne-brloh-skoncia-pohlti-ich-novy-predajca-elektroniky-na-uvod-chysta-obrovske-zlavy/ | vydavateľ = Fontech | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> V marci 2023 skupina na Slovensku spustila e-shop a rovnomennú sieť kamenných predajní Smarty.sk; prvú pobočku otvorila 25. marca 2023 v bratislavskom obchodnom centre Avion. Gamingový sortiment Brlohu sa stal súčasťou predajní Smarty.sk ako osobitná herná zóna pod označením Brloh. Predajne kombinujú elektroniku (mobilné telefóny, príslušenstvo, smart home) s hernými produktmi a výkupom hier.<ref name="miestopredaja" /><ref name="fontech" /> Do roku 2026 boli všetky pobočky Brlohu premenované a začlenené pod značku Smarty.sk. Sieť Smarty.sk vtedy mala predajne v [[Bratislava|Bratislave]] (obchodné centrá Avion a Eurovea), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]] a [[Trnava|Trnave]].<ref name="smarty-predajne">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predajne | url = https://www.smarty.sk/Predajne | vydavateľ = Smarty.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Pri konsolidácii herného trhu na Slovensku prevzala Smarty aj sieť PGS (predtým ProGamingShop).<ref name="interez">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baláž | meno = Jakub | titul = Všetky predajne sa zatvorili, z veľkej siete ostala iba jediná. Známy predajca teraz hlási ďalšiu veľkú zmenu | url = https://www.interez.sk/vsetky-predajne-sa-zatvorili-z-velkej-siete-ostala-iba-jedina-znamy-predajca-teraz-hlasi-dalsiu-velku-zmenu/ | vydavateľ = Interez.sk | dátum vydania = 2026-02-11 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Značka Brloh definitívne zanikla v roku 2026, keď bola stránka brloh.sk natrvalo presmerovaná na smarty.sk. Zákaznícke účty aj objednávky prešli na smarty.sk a na pôvodnej stránke sa objavilo rozlúčkové oznámenie „BRLOH (1995–2026)“.<ref name="smarty-farewell" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.smarty.sk Smarty.sk] – nástupnícka sieť, do ktorej bol Brloh integrovaný [[Kategória:Kníhkupectvá]] [[Kategória:Slovenské firmy]] [[Kategória:Zaniknuté slovenské firmy]] [[Kategória:Vzniknuté v roku 1995]] [[Kategória:Zaniknuté v roku 2026]] pvoeur36axukzwo1sa73oiw17g5finc 8255127 8255092 2026-07-29T11:09:08Z Scholastikos 174170 kat. 8255127 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Brloh | Odvetvie = maloobchod s knihami, hrami a zberateľskými predmetmi | Založená = [[1995]] | Zakladateľ = Henrieta Galgóciová | Sídlo = [[Bratislava]] | Štát sídla = Slovensko | Územný rozsah = [[Slovensko]] | Člen skupiny = Smarty BRANDS (od 2021) | Zánik = 2026 | Poznámka = Predajne v roku 2026 začlenené do siete Smarty.sk }} '''Brloh''' bolo slovenské [[kníhkupectvo]] a sieť predajní zameraná na [[sci-fi]] a [[fantasy]] literatúru, zberateľské predmety, počítačové, konzolové, [[Spoločenská hra|stolové]] a [[Kartová hra|kartové]] hry. V roku [[1995]] ho v [[Bratislava|Bratislave]] založila Henrieta Galgóciová; neskôr sa rozrástol do viacerých slovenských miest. V roku [[2012]] sieť prevzala česká herná skupina JRC a od roku [[2021]] ju kontroluje skupina Smarty BRANDS, ktorá predajne Brlohu začlenila do siete Smarty.sk. Samostatná značka Brloh zanikla v roku [[2026]], keď bola jej internetová stránka natrvalo presmerovaná na web smarty.sk.<ref name="smarty-farewell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brloh Game Completed | url = https://www.smarty.sk/brloh-game-completed | vydavateľ = Smarty.sk | dátum prístupu = 2026-07-29 | poznámka = Rozlúčkové oznámenie „BRLOH (1995–2026)“; zákaznícke účty a objednávky presunuté na smarty.sk}}</ref> == História == === Vznik a zameranie (1995) === Henrieta Galgóciová otvorila kníhkupectvo v roku 1995 v [[Bratislava|Bratislave]] a spočiatku v ňom predávala sama. Podľa magazínu ''Život'' začínal podnik skromne – prvé vybavenie tvorili napríklad regály zakúpené v dražbe.<ref name="pluska">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žena z Brlohu: Kultový obchodík začínal s regálmi z dražby | url = https://zivot.pluska.sk/gal/pribehy/zena-brlohu-kultovy-obchodik-zacinal-regalmi-drazby | vydavateľ = Život (Plus 7 dní) | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref><ref name="hn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z Brlohu spravili najväčšie kráľovstvo u nás | url = https://hnonline.sk/tv/success-story/422456-z-brlohu-spravili-najvacsie-kralovstvo-u-nas-video | vydavateľ = Hospodárske noviny | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Zameriavalo sa predovšetkým na [[sci-fi]] a [[fantasy]] literatúru, žáner, ktorý mal vtedy na slovenskom knižnom trhu málo špecializovaných predajcov. Od začiatku popri knihách ponúkalo aj časopisy a [[komiks]]y z tejto oblasti.<ref name="sme-tolkien">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prichádzajú ilustrované pokračovania Pána prsteňov | url = https://www.sme.sk/c/272441/prichadzaju-ilustrovane-pokracovania-pana-prstenov.html | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2002-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Rozširovanie sortimentu === K sortimentu kníh, komiksov a [[Zberateľská kartová hra|zberateľských kartových hier]] neskôr pribudli počítačové, konzolové a spoločenské hry, ďalší tematický tovar a zberateľské predmety. Z kníhkupectva sa stala predajňa spájajúca sci-fi a fantasy literatúru, komiksy aj hry.<ref name="pozri">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kníhkupectvo Brloh | url = https://www.pozri.sk/profil-knihkupectvo-brloh/11549 | vydavateľ = Pozri.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Komunita a podujatia === Brloh pre zákazníkov organizoval aj sprievodné podujatia – turnaje v kartových a spoločenských hrách, herné večery, súťaže, autogramiády a premietania.<ref name="pozri" /> Galgóciová vystupovala v médiách ako predstaviteľka kníhkupectva a vyjadrovala sa k dianiu na slovenskom trhu so sci-fi a fantasy literatúrou. V roku 2002 v súvislosti s vydaním ilustrovaných verzií Tolkienovho ''[[Pán prsteňov (knihy)|Pána prsteňov]]'' upozornila na obmedzený náklad titulov dostupných na Slovensku.<ref name="sme-tolkien" /> === Sieť predajní === Z bratislavskej predajne sa Brloh rozrástol na sieť kamenných pobočiek – okrem [[Bratislava|Bratislavy]] mal predajne aj v [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]] a [[Trnava|Trnave]]. Prevádzkoval aj internetový obchod na stránke brloh.sk.<ref name="pozri" /> == Zmeny vlastníkov a zánik značky == === Začlenenie do skupiny JRC (2012) === V roku 2012 slovenskú sieť Brloh prevzala česká herná spoločnosť JRC (v tom čase krátko pod názvom Game Czech), ktorú vlastnil fond rozvojového kapitálu spravovaný spoločnosťou Genesis Capital. Nový vlastník chcel zjednotiť vzhľad slovenských predajní a zaviesť v nich postupy z českého trhu vrátane výkupu použitých hier.<ref name="genesis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hry najdete v Brlohu | url = https://www.genesis.cz/private-equity/aktuality-a-media/hry-najdete-v-brlohu | vydavateľ = Genesis Capital | dátum vydania = 2013-04-07 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = po česky}}</ref> V roku 2015 Genesis Capital skupinu JRC aj so značkou Brloh predal.<ref name="sme2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sieť predajní Brloh mení majiteľa | url = https://www.sme.sk/index/c/siet-predajni-brloh-meni-majitela | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Prevzatie skupinou Smarty a zánik značky === Od roku 2021 skupinu JRC vrátane Brlohu kontroluje skupina Smarty BRANDS českého podnikateľa Petra Syrůčka, ktorá na trhu pôsobí aj prostredníctvom sietí JRC a iWant (Apple Premium Reseller).<ref name="miestopredaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Púchlo | meno = Juraj | titul = Smarty predstavil nový koncept predajní, jeho súčasťou bude aj Brloh | url = https://www.miestopredaja.sk/smarty-predstavil-novy-koncept-predajni-jeho-sucastou-bude-aj-brloh/ | vydavateľ = miestopredaja.sk | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref><ref name="fontech">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajčovič | meno = Matej | titul = Predajne Brloh skončia, pohltí ich nový predajca elektroniky. Na úvod chystá obrovské zľavy | url = https://fontech.startitup.sk/predajne-brloh-skoncia-pohlti-ich-novy-predajca-elektroniky-na-uvod-chysta-obrovske-zlavy/ | vydavateľ = Fontech | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> V marci 2023 skupina na Slovensku spustila e-shop a rovnomennú sieť kamenných predajní Smarty.sk; prvú pobočku otvorila 25. marca 2023 v bratislavskom obchodnom centre Avion. Gamingový sortiment Brlohu sa stal súčasťou predajní Smarty.sk ako osobitná herná zóna pod označením Brloh. Predajne kombinujú elektroniku (mobilné telefóny, príslušenstvo, smart home) s hernými produktmi a výkupom hier.<ref name="miestopredaja" /><ref name="fontech" /> Do roku 2026 boli všetky pobočky Brlohu premenované a začlenené pod značku Smarty.sk. Sieť Smarty.sk vtedy mala predajne v [[Bratislava|Bratislave]] (obchodné centrá Avion a Eurovea), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]] a [[Trnava|Trnave]].<ref name="smarty-predajne">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predajne | url = https://www.smarty.sk/Predajne | vydavateľ = Smarty.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Pri konsolidácii herného trhu na Slovensku prevzala Smarty aj sieť PGS (predtým ProGamingShop).<ref name="interez">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baláž | meno = Jakub | titul = Všetky predajne sa zatvorili, z veľkej siete ostala iba jediná. Známy predajca teraz hlási ďalšiu veľkú zmenu | url = https://www.interez.sk/vsetky-predajne-sa-zatvorili-z-velkej-siete-ostala-iba-jedina-znamy-predajca-teraz-hlasi-dalsiu-velku-zmenu/ | vydavateľ = Interez.sk | dátum vydania = 2026-02-11 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Značka Brloh definitívne zanikla v roku 2026, keď bola stránka brloh.sk natrvalo presmerovaná na smarty.sk. Zákaznícke účty aj objednávky prešli na smarty.sk a na pôvodnej stránke sa objavilo rozlúčkové oznámenie „BRLOH (1995–2026)“.<ref name="smarty-farewell" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.smarty.sk Smarty.sk] – nástupnícka sieť, do ktorej bol Brloh integrovaný [[Kategória:Kníhkupectvá]] [[Kategória:Zaniknuté podniky na Slovensku]] [[Kategória:Vzniklo v 1995]] [[Kategória:Zaniklo v 2026]] qficd5bkjxgceacxicpsukxfhdeazy7 UAZ 0 49113 8254845 5590294 2026-07-28T17:31:39Z ~2026-41846-63 301437 /* */ 8254845 wikitext text/x-wiki [[File:UAZ1.jpg|thumb|UAZ - budova centrály]] [[File:Uaz badge.jpg|thumb|UAZ znak]] [[Súbor:UAZ-Bus.jpg|náhľad|UAZ 452 "Buchanka"]] [[Súbor:UAZ-469.jpg|náhľad|UAZ 469]] [[File:UAZ-2206 Buchanka IMG 8686.jpg|thumb|UAZ-2206_Baikal - výročný model]] [[File:Moscow car show 2025-08-03 UAZ-3165-Simba 01.jpg|thumb|UAZ-3165-Simba]] [[File:UAZ Patriot 3.jpg|thumb|UAZ Patriot 3]] [[Súbor:UAZ Patriot.jpg|náhľad|UAZ Patriot]] [[File:UAZ Hunter used during an expedition to Mongolia.jpg|thumb|UAZ Hunter expedition]] [[File:2013 UAZ Pickup 23632 light brown rear.jpg|thumb|UAZ Pickup 23632]] '''UAZ (УАЗ)''' čiže '''Ulianovskij avtomobiľnyj zavod''' ({{V jazyku|rus|Ульяновский автомобильный завод}}) je výrobca automobilov v [[Rusko|ruskom]] meste [[Ulianovsk]], ktorý vyrába terénne autá, sanitky a nákladné autá. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=UAZ vehicles}} == Externé odkazy == [http://www.uaz.ru Stránka výrobcu UAZ] {{rus icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:UAZ| ]] a3ghdo7yeoa3sovuyrilxgl89p6gs6w 8254848 8254845 2026-07-28T17:40:38Z Spider 001757 142600 Prečo toľko obrázkov? Keď už, tak do galérie, ale aj tak to nevyzerá dobre 8254848 wikitext text/x-wiki [[Súbor:UAZ1.jpg|thumb|UAZ – budova centrály]] '''UAZ (УАЗ)''', čiže '''Ulianovskij avtomobiľnyj zavod''' ({{V jazyku|rus|Ульяновский автомобильный завод}}), je výrobca automobilov v [[Rusko|ruskom]] meste [[Ulianovsk]], ktorý vyrába terénne autá, sanitky a nákladné autá. == Galéria == <gallery> Uaz badge.jpg|Znak UAZ UAZ-Bus.jpg|UAZ 452 „Buchanka“ UAZ-469.jpg|[[UAZ 469]] UAZ-2206 Buchanka IMG 8686.jpg|UAZ 2206 Bajkal – výročný model Moscow car show 2025-08-03 UAZ-3165-Simba 01.jpg|UAZ 3165 Simba UAZ Patriot 3.jpg|UAZ Patriot 3 UAZ Patriot.jpg|UAZ Patriot UAZ Hunter used during an expedition to Mongolia.jpg|UAZ Hunter 2013 UAZ Pickup 23632 light brown rear.jpg|UAZ Pickup 23632 </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=UAZ vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.uaz.ru Stránka výrobcu UAZ] {{rus icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:UAZ| ]] 1qsnq6323tsd1xibbrkc18wyzqbi3pn 8254854 8254848 2026-07-28T17:50:53Z ~2026-41846-63 301437 /* */ 8254854 wikitext text/x-wiki [[Súbor:UAZ1.jpg|thumb|UAZ – budova centrály]] '''UAZ (УАЗ)''', čiže '''Ulianovskij avtomobiľnyj zavod''' ({{V jazyku|rus|Ульяновский автомобильный завод}} / Uľjanovský automobilový závod), je výrobca automobilov v [[Rusko|ruskom]] meste [[Ulianovsk]], ktorý vyrába terénne autá, sanitky a nákladné autá. K najznámejším produktom patrí terénna dodávka [[UAZ 452]] s prezývkou "Buchanka" a terénny automobil [[UAZ 469]], modernizovaný na typ "Hunter". == Galéria == <gallery> Uaz badge.jpg|Znak UAZ UAZ-Bus.jpg|UAZ 452 „Buchanka“ UAZ-469.jpg|[[UAZ 469]] UAZ-2206 Buchanka IMG 8686.jpg|UAZ 2206 Bajkal – výročný model Moscow car show 2025-08-03 UAZ-3165-Simba 01.jpg|UAZ 3165 Simba UAZ Patriot 3.jpg|UAZ Patriot 3 UAZ Patriot.jpg|UAZ Patriot UAZ Hunter used during an expedition to Mongolia.jpg|UAZ Hunter 2013 UAZ Pickup 23632 light brown rear.jpg|UAZ Pickup 23632 </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=UAZ vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.uaz.ru Stránka výrobcu UAZ] {{rus icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:UAZ| ]] 8vj2pcf7r3i0al1przc97ilzlcahh0s 8254865 8254854 2026-07-28T18:19:32Z IronLiberty 280078 +infobox, aktuálne info = drobné rozšírenie 8254865 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = UAZ | Logo spoločnosti = | Popis = Budova centrály UAZ | Právna forma =[[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | Odvetvie = [[automobilový priemysel]] | Založená = 1941 | Sídlo = [[Ulianovsk]] | Štát sídla = [[Rusko]] | Pôvod = [[Sovietsky zväz]] | Priemysel = výroba automobilov | Produkcia = terénne automobily, sanitky, nákladné automobily | Člen skupiny = Sollers <small>(2000{{--}})</small> | Web = [https://www.uaz.ru uaz.ru] |Portál1=Rusko|Obrázok=UAZ1.jpg|Počet zamestnancov=cca 6 000|Vedenie=Iľnur Sachabijev <small>(generálny riaditeľ)</small>|Územný rozsah=domáci trh, obmedzene aj export}}'''Uľjanovský automobilový závod''' (skr. '''UAZ'''; {{V jazyku|rus|Ульяновский автомобильный завод|''Ulianovskij avtomobiľnyj zavod''}}, УАЗ), je výrobca [[Automobil|automobilov]] v [[Rusko|ruskom]] meste [[Ulianovsk]], ktorý vyrába [[Terénne auto|terénne autá]], [[Sanitné vozidlo|sanitky]] a [[Nákladný automobil|nákladné autá]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruský UAZ padá nadol. Pri živote ho drží už len armáda|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/auto/magazin/clanok/771031-rusky-uaz-pada-nadol-pri-zivote-ho-drzi-uz-len-armada|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> UAZ čelí výraznému poklesu predaja civilného [[Vozidlo|vozidiel]]. Za prvé tri štvrťroky roku 2025 klesol predaj vozidiel o 37 % na 14 200 kusov. [[Výroba (proces)|Výroba]] sa udržuje predovšetkým vďaka štátnym a [[Vojenský materiál|vojenským]] zákazkám a podľa odhadov až 90 % produkcie smeruje k vládnym agentúram. Naďalej sa vyrábajú staršie modely, ktorých korene siahajú do 50. a 60. rokov 20. storočia, obdobia [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name=":0" /> K najznámejším produktom patrí terénna dodávka [[UAZ 452]] s prezývkou "Buchanka" a terénny automobil [[UAZ 469]], modernizovaný na typ "Hunter".<ref name=":0" /> == Galéria == <gallery> Uaz badge.jpg|Znak UAZ UAZ-Bus.jpg|UAZ 452 „Buchanka“ UAZ-469.jpg|[[UAZ 469]] UAZ-2206 Buchanka IMG 8686.jpg|UAZ 2206 Bajkal – výročný model Moscow car show 2025-08-03 UAZ-3165-Simba 01.jpg|UAZ 3165 Simba UAZ Patriot 3.jpg|UAZ Patriot 3 UAZ Patriot.jpg|UAZ Patriot UAZ Hunter used during an expedition to Mongolia.jpg|UAZ Hunter 2013 UAZ Pickup 23632 light brown rear.jpg|UAZ Pickup 23632 </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=UAZ vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.uaz.ru Stránka výrobcu UAZ] {{rus icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:UAZ| ]] [[Kategória:Rusko]] [[Kategória:Priemysel v Rusku]] fwyu72ddhzr8j5pfsanwcknsin068f2 8254960 8254865 2026-07-28T19:41:46Z ~2026-41846-63 301437 /* */ 8254960 wikitext text/x-wiki {{Short description|Uľjanovský automobilový závod}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = UAZ | Logo spoločnosti = | Popis = Budova centrály UAZ | Právna forma =[[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | Odvetvie = [[automobilový priemysel]] | Založená = 1941 | Sídlo = [[Ulianovsk]] | Štát sídla = [[Rusko]] | Pôvod = [[Sovietsky zväz]] | Priemysel = výroba automobilov | Produkcia = terénne automobily, sanitky, nákladné automobily | Člen skupiny = Sollers <small>(2000{{--}})</small> | Web = [https://www.uaz.ru uaz.ru] |Portál1=Rusko|Obrázok=UAZ1.jpg|Počet zamestnancov=cca 6 000|Vedenie=Iľnur Sachabijev <small>(generálny riaditeľ)</small>|Územný rozsah=domáci trh, obmedzene aj export}}'''Uľjanovský automobilový závod''' (skr. '''UAZ'''; {{V jazyku|rus|Ульяновский автомобильный завод|''Ulianovskij avtomobiľnyj zavod''}}, УАЗ), je výrobca [[Automobil|automobilov]] v [[Rusko|ruskom]] meste [[Ulianovsk]], ktorý vyrába [[Terénne auto|terénne autá]], [[Sanitné vozidlo|sanitky]] a [[Nákladný automobil|nákladné autá]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruský UAZ padá nadol. Pri živote ho drží už len armáda|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/auto/magazin/clanok/771031-rusky-uaz-pada-nadol-pri-zivote-ho-drzi-uz-len-armada|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> UAZ čelí výraznému poklesu predaja civilného [[Vozidlo|vozidiel]]. Za prvé tri štvrťroky roku 2025 klesol predaj vozidiel o 37 % na 14 200 kusov. [[Výroba (proces)|Výroba]] sa udržuje predovšetkým vďaka štátnym a [[Vojenský materiál|vojenským]] zákazkám a podľa odhadov až 90 % produkcie smeruje k vládnym agentúram. Naďalej sa vyrábajú staršie modely, ktorých korene siahajú do 50. a 60. rokov 20. storočia, obdobia [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name=":0" /> K najznámejším produktom patrí terénna dodávka [[UAZ 452]] s prezývkou "Buchanka" a terénny automobil [[UAZ 469]], modernizovaný na typ "Hunter".<ref name=":0" /> == Galéria == <gallery> Uaz badge.jpg|Znak UAZ UAZ-Bus.jpg|UAZ 452 „Buchanka“ UAZ-469.jpg|[[UAZ 469]] UAZ-2206 Buchanka IMG 8686.jpg|UAZ 2206 Bajkal – výročný model Moscow car show 2025-08-03 UAZ-3165-Simba 01.jpg|UAZ 3165 Simba UAZ Patriot 3.jpg|UAZ Patriot 3 UAZ Patriot.jpg|UAZ Patriot UAZ Hunter used during an expedition to Mongolia.jpg|UAZ Hunter 2013 UAZ Pickup 23632 light brown rear.jpg|UAZ Pickup 23632 </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=UAZ vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.uaz.ru Stránka výrobcu UAZ] {{rus icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:UAZ| ]] [[Kategória:Rusko]] [[Kategória:Priemysel v Rusku]] 3jj8vvgc8s2eohubdtbwhin6uw6kphq 8254961 8254960 2026-07-28T19:43:36Z ~2026-41846-63 301437 /* */ 8254961 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = UAZ | Logo spoločnosti = | Popis = Budova centrály UAZ | Právna forma =[[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | Odvetvie = [[automobilový priemysel]] | Založená = 1941 | Sídlo = [[Ulianovsk]] | Štát sídla = [[Rusko]] | Pôvod = [[Sovietsky zväz]] | Priemysel = výroba automobilov | Produkcia = terénne automobily, sanitky, nákladné automobily | Člen skupiny = Sollers <small>(2000{{--}})</small> | Web = [https://www.uaz.ru uaz.ru] |Portál1=Rusko|Obrázok=UAZ1.jpg|Počet zamestnancov=cca 6 000|Vedenie=Iľnur Sachabijev <small>(generálny riaditeľ)</small>|Územný rozsah=domáci trh, obmedzene aj export}}'''Uľjanovský automobilový závod''' (skr. '''UAZ'''; {{V jazyku|rus|Ульяновский автомобильный завод|''Ulianovskij avtomobiľnyj zavod''}}, УАЗ), je výrobca [[Automobil|automobilov]] v [[Rusko|ruskom]] meste [[Ulianovsk]], ktorý vyrába [[Terénne auto|terénne autá]], [[Sanitné vozidlo|sanitky]] a [[Nákladný automobil|nákladné autá]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruský UAZ padá nadol. Pri živote ho drží už len armáda|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/auto/magazin/clanok/771031-rusky-uaz-pada-nadol-pri-zivote-ho-drzi-uz-len-armada|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> UAZ čelí výraznému poklesu predaja civilného [[Vozidlo|vozidiel]]. Za prvé tri štvrťroky roku 2025 klesol predaj vozidiel o 37 % na 14 200 kusov. [[Výroba (proces)|Výroba]] sa udržuje predovšetkým vďaka štátnym a [[Vojenský materiál|vojenským]] zákazkám a podľa odhadov až 90 % produkcie smeruje k vládnym agentúram. Naďalej sa vyrábajú staršie modely, ktorých korene siahajú do 50. a 60. rokov 20. storočia, obdobia [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name=":0" /> K najznámejším produktom patrí terénna dodávka [[UAZ 452]] s prezývkou "Buchanka" a terénny automobil [[UAZ 469]], modernizovaný na typ "Hunter".<ref name=":0" /> == Galéria == <gallery> Uaz badge.jpg|Znak UAZ UAZ-Bus.jpg|UAZ 452 „Buchanka“ UAZ-469.jpg|[[UAZ 469]] UAZ-2206 Buchanka IMG 8686.jpg|UAZ 2206 Bajkal – výročný model Moscow car show 2025-08-03 UAZ-3165-Simba 01.jpg|UAZ 3165 Simba UAZ Patriot 3.jpg|UAZ Patriot 3 UAZ Patriot.jpg|UAZ Patriot UAZ Hunter used during an expedition to Mongolia.jpg|UAZ Hunter 2013 UAZ Pickup 23632 light brown rear.jpg|UAZ Pickup 23632 </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=UAZ vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.uaz.ru Stránka výrobcu UAZ] {{rus icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:UAZ| ]] [[Kategória:Rusko]] [[Kategória:Priemysel v Rusku]] fwyu72ddhzr8j5pfsanwcknsin068f2 UAZ 469 0 49156 8254840 6344683 2026-07-28T17:11:25Z ~2026-41846-63 301437 /* */ 8254840 wikitext text/x-wiki [[File:UAZ-469, 12. Internationales Maritimes-Fahrzeugtreffen, Ribnitz-Damgarten ( 1060475).jpg|thumb|UAZ-469]] '''UAZ 469''' je [[ZSSR|sovietsky]] dvojnápravový osobný [[terénny automobil]] so zvýšenou priechodnosťou, ktorý vyrábala automobilka [[UAZ]]. Je určený na prepravu osôb a nákladu po pozemných komunikáciách a v teréne. Bol používaný predovšetkým v armáde bývalého [[ZSSR]]. V [[Rusko|Rusku]] a krajinách bývalého [[Východný blok|Východného bloku]] slúži dodnes. == Druhy prevedenia == [[Súbor:ParkPatriot2015part4-12.jpg|thumb|UAZ 469]] Verzia UAZ 469 má redukcie v kolesách, vyšší stupeň odrušenia elektrického vybavenia a hľadací svetlomet. Verzia 469 B je bez redukcií v kolesách, bez vyššieho stupňa odrušenia elektrického vybavenia a hľadacieho svetlometu (používa sa tiež ako civilná verzia). Model 469 BI je bez redukcií v kolesách, s vyšším stupňom odrušenia a s hľadacím svetlometom. Existujú tiež špeciálne nadstavby. Chemický prieskumný automobil UAZ 469 CH je vybavený prístrojmi pre radiačný a chemický prieskum, spojovacími prostriedkami a zariadením na vytyčovanie zamoreného priestoru. Vozidlo je vybavené ďalším akumulátorom pre zaistenie prevádzky tohoto vybavenia. Vnútorné usporiadanie je upravené pre 4 osoby. Technická pozorovateľňa UAZ 469 TEP je určená na technické pozorovanie bojiska, vyhľadávanie poškodenej techniky a na organizovanie odsunu a opráv. Vozidlo je vybavené spojovacími prostriedkami a je určené pre 5 osôb. == Technické parametre == Vozidlo je vybavené [[Motor|motorom]] UMZ 451 M, prípadne UMZ 451 MI. [[Motor]] je zážihový, štvortaktný, kvapalinou chladený štvorvalec, s [[Rozvod OHV|rozvodom OHV]]. Objem [[Motor|motora]] je 2 445 cm3 a [[výkon]] je 53 [[Watt (jednotka)|kW]]. Rám je lisovaný z [[oceľ]]ového plechu. Karoséria je štvordverová, s odnímateľnými nadstavcami dverí a zadnou sklopnou stenou. Strecha je tvorená plachtou na kovovej rozoberateľnej konštrukcii. Kapacita 7 osôb je rozdelená na 2 predné samostatné sedadlá, zadné trojmiestne sedadlo a 2 zadné bočné sedadlá. Do vozidla je možné naložiť zdravotnícke nosidlá. Rám predného skla je možné sklopiť dopredu na kapotu. [[spojka (strojárstvo)|Spojka]] je suchá, jednokotúčová. [[Prevodovka]] má 4 rýchlosti vpred a 1 vzad. Prídavná [[prevodovka]] umožňuje zapnutie pohonu prednej nápravy. Redukčný prevod rozširuje počet rýchlostí na 8 vpred a 2 vzad. Brzdy sú bubnové, dvojokruhové. Palivové nádrže sú dve s celkovým objemom 76 l. {| class="wikitable" |Dĺžka || 4 025 mm |- |Šírka || 1 785 mm |- |Výška || 2 050 mm |- |Rázvor || 2 380 mm |- |Pohotovostná hmotnosť || 2 500 kg |- |Najvyššia rýchlosť || 115 km/h |- |Max. výkon pri || 53 kW |- |Počet valcov || 4 |- |Zdvihový objem motora || 2,5 l |- |Prevodovka || štyri stupne vpred, jeden vzad |- | Stúpavosť || 62 % |- | Palivové nádrže || dve nádrže po 38 l |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:UAZ-469}} [[Kategória:UAZ]] [[Kategória:Terénne automobily]] [[Kategória:Sovietske vojenské vozidlá]] [[Kategória:Ruské vojenské vozidlá]] d2h3vqij8qu4h12n8a1ddzlzsn4f3ub 8254842 8254840 2026-07-28T17:14:34Z ~2026-41846-63 301437 /* Technické parametre */ 8254842 wikitext text/x-wiki [[File:UAZ-469, 12. Internationales Maritimes-Fahrzeugtreffen, Ribnitz-Damgarten ( 1060475).jpg|thumb|UAZ-469]] '''UAZ 469''' je [[ZSSR|sovietsky]] dvojnápravový osobný [[terénny automobil]] so zvýšenou priechodnosťou, ktorý vyrábala automobilka [[UAZ]]. Je určený na prepravu osôb a nákladu po pozemných komunikáciách a v teréne. Bol používaný predovšetkým v armáde bývalého [[ZSSR]]. V [[Rusko|Rusku]] a krajinách bývalého [[Východný blok|Východného bloku]] slúži dodnes. == Druhy prevedenia == [[Súbor:ParkPatriot2015part4-12.jpg|thumb|UAZ 469]] Verzia UAZ 469 má redukcie v kolesách, vyšší stupeň odrušenia elektrického vybavenia a hľadací svetlomet. Verzia 469 B je bez redukcií v kolesách, bez vyššieho stupňa odrušenia elektrického vybavenia a hľadacieho svetlometu (používa sa tiež ako civilná verzia). Model 469 BI je bez redukcií v kolesách, s vyšším stupňom odrušenia a s hľadacím svetlometom. Existujú tiež špeciálne nadstavby. Chemický prieskumný automobil UAZ 469 CH je vybavený prístrojmi pre radiačný a chemický prieskum, spojovacími prostriedkami a zariadením na vytyčovanie zamoreného priestoru. Vozidlo je vybavené ďalším akumulátorom pre zaistenie prevádzky tohoto vybavenia. Vnútorné usporiadanie je upravené pre 4 osoby. Technická pozorovateľňa UAZ 469 TEP je určená na technické pozorovanie bojiska, vyhľadávanie poškodenej techniky a na organizovanie odsunu a opráv. Vozidlo je vybavené spojovacími prostriedkami a je určené pre 5 osôb. [[File:UAZ Hulk front.jpg|thumb|UAZ Hulk - upravený automobil]] == Technické parametre == Vozidlo je vybavené [[Motor|motorom]] UMZ 451 M, prípadne UMZ 451 MI. [[Motor]] je zážihový, štvortaktný, kvapalinou chladený štvorvalec, s [[Rozvod OHV|rozvodom OHV]]. Objem [[Motor|motora]] je 2 445 cm3 a [[výkon]] je 53 [[Watt (jednotka)|kW]]. Rám je lisovaný z [[oceľ]]ového plechu. Karoséria je štvordverová, s odnímateľnými nadstavcami dverí a zadnou sklopnou stenou. Strecha je tvorená plachtou na kovovej rozoberateľnej konštrukcii. Kapacita 7 osôb je rozdelená na 2 predné samostatné sedadlá, zadné trojmiestne sedadlo a 2 zadné bočné sedadlá. Do vozidla je možné naložiť zdravotnícke nosidlá. Rám predného skla je možné sklopiť dopredu na kapotu. [[spojka (strojárstvo)|Spojka]] je suchá, jednokotúčová. [[Prevodovka]] má 4 rýchlosti vpred a 1 vzad. Prídavná [[prevodovka]] umožňuje zapnutie pohonu prednej nápravy. Redukčný prevod rozširuje počet rýchlostí na 8 vpred a 2 vzad. Brzdy sú bubnové, dvojokruhové. Palivové nádrže sú dve s celkovým objemom 76 l. {| class="wikitable" |Dĺžka || 4 025 mm |- |Šírka || 1 785 mm |- |Výška || 2 050 mm |- |Rázvor || 2 380 mm |- |Pohotovostná hmotnosť || 2 500 kg |- |Najvyššia rýchlosť || 115 km/h |- |Max. výkon pri || 53 kW |- |Počet valcov || 4 |- |Zdvihový objem motora || 2,5 l |- |Prevodovka || štyri stupne vpred, jeden vzad |- | Stúpavosť || 62 % |- | Palivové nádrže || dve nádrže po 38 l |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:UAZ-469}} [[Kategória:UAZ]] [[Kategória:Terénne automobily]] [[Kategória:Sovietske vojenské vozidlá]] [[Kategória:Ruské vojenské vozidlá]] riclnukkmrbz7nzsizxacvjpz8umi25 Jonáš Záborský 0 49354 8254805 8195013 2026-07-28T15:36:31Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] pomocou použitia HotCat 8254805 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Jonáš Záborský | meno originálne = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = slovenský prozaik, básnik, dramatik, historik, novinár, teológ, kňaz a pedagóg | portrét = Jonáš_Záborský_(fotografia).jpg | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[3. február]] [[1812]] | miesto narodenia = [[Záborie]], [[Rakúske cisárstvo]] | dátum úmrtia = {{dúv|1876|01|23|1812|02|03}} | miesto úmrtia = [[Župčany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]<br />(predtým [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická]]) | rítus = | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = [[1843]] (v rímskokatolíckej cirkvi) | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = [[1834]] (v evanjelickej cirkvi) | ordinácia miesto = | inkardinácia = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''Jonáš Záborský''' zo Záboria (* [[3. február]] [[1812]], [[Záborie]] – † [[23. január]] [[1876]], [[Župčany]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-267-12396-72804-60?cc=1554443&wc=9PQD-L23:107654301,112073701,153042001,950186901 Záznam o úmrtí a pohrebe v matrike] farnosti Župčany</ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[spisovateľ|prozaik]], [[dramatik]], [[historik]], [[novinár]], [[Evanjelický kňaz|evanjelický]] a neskôr [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]] a [[Teológia|teológ]]. == Pseudonymy == Rečislaw Záborský, N. Magurský; Vojan Josifovič; Filip z Konôp; Parabola; Drotár Fedor; Dr. Fedor, odpovedný redaktor r r; Páter Chrysolog; Brindza Jánoš; Jano Metla, hrebeňanský majster; Dixi; Füldenstein; Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen; Schuthaagh; Balahura a ďalšie. Grafonymy: Zz., Z.z., zz., z+, r+, xz a ďalšie. == Životopis == Jeho otec bol Jozef Záborszky a matka Anna rod. Tomčániová. Pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny Záborských zo Záboria (v maď. transkripcii: Zaborszky; prídomok lat.: de Zaborie). Základnú školu navštevoval v [[Záborie|Záborí]], [[Turčianske Jaseno|Hornom Jasene]] a [[Záturčie|Záturčí]] v rokoch [[1818]] – [[1821]], v roku [[1821]] nastúpil na nižšie gymnázium v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]], v rokoch [[1823]] pokračoval na gymnáziu v [[Gemer (okres Revúca)|Gemeri]], v rokoch [[1829]] – [[1832]] navštevoval evanjelické lýceum v [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarku]] a napokon svoje vzdelávanie ukončil v roku [[1834]] na evanjelickom teologickom kolégiu v [[Evanjelické kolégium|Prešove]]. Pôsobil ako kaplán v [[Pozdišovce|Pozdišovciach]], v rokoch [[1839]] – [[1840]] študoval na univerzite v [[Halle (Saale)|Halle]], v roku [[1840]] bol chvíľu kaplánom u [[Michal Miloslav Hodža|M. M. Hodžu]] v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], no ešte koncom roka prijal miesto farára v [[Rankovce|Rankovciach]]. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímskokatolíckej cirkvi a v roku [[1843]] bol znovuvysvätený za katolíckeho kňaza. Dostal sa do sporu s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]] a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny (ktorá sa mala formálnymi znakmi čo najviac líšiť od češtiny); odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický. V rokoch [[1843]] – [[1850]] pôsobil ako nemecký kaplán v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1848]] ho uväznili za prechovávanie ''Žiadosti slovenského národa'', v roku [[1850]] získal miesto profesora gréčtiny na [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|právnickej fakulte]] v [[Košice|Košiciach]] a v rokoch [[1850]] – [[1853]] tiež pôsobil ako redaktor vládnych [[Bachove Slovenské noviny|Slovenských novín]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Po konfliktoch s Bachovou cenzúrou sa v roku [[1853]] stal farárom v [[Župčany|Župčanoch]]. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti. Posledné roky venoval práci na svojich [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových|Dejinách kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] a kompletizácii svojich diel. == Tvorba == [[Súbor:Exhibition of books by Jonáš Záborský at Slovak Matica event in Košice.jpg|náhľad|Výstava kníh Jonáša Záborského na podujatí [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnice]] v Košiciach]] Je autorom klasicistických básnických skladieb (''Žehry, Vstúpenie Krista do Rája''), satirických próz (''Faustiáda, Šofránkovci, O siedmich vojvodoch maďarských, Chruňo a Mandragora, Frndolína''), didaktických humoresiek (''Dva dni v Chujave, Kulifaj''), autobiografických próz (''Panslavistický farár''), historických poviedok (''Buld, Svätoplukova zrada, Mazepova láska'') [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonickej]] básnickej skladby (''Smrť Jánošíkova'') a mnohých drám (''Posledné dni Veľkej Moravy, Arpádovci, Odboj zadunajských Slovákov, Pansláv, Holub, Bátoryčka, Striga, tzv. Lžedimitrijád atď.''). Napísal rozsiahlu historickú prácu ''[[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]]''. Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky. Stal sa nekompromisným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote. Po represáliách voči slovenským inštitúciám poslal svoje rukopisy v roku [[1875]] [[Matica česká|Matici českej]]. [[Matica česká]] Záborského rukopisy darovala [[12. októbra]] [[1875]] [[Národné múzeum (Praha)|Národnému múzeu v Prahe]]. [[Národné múzeum (Praha)|Národné múzeum v Prahe]] darovalo v roku [[1963]] Záborského rukopisy [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Dnes sú [[rukopis (starý dokument)|rukopisy]] Jonáša Záborského uložené v [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnici]] (SNK) v Martine, okrem originálu rukopisu Dejín kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových, ktorý ostal v archíve knižnice [[Národné múzeum (Praha)|Národného múzea v Prahe]]. == Dielo == === Poézia === * [[1830]], [[1840]], [[1866]] – Bájky slovenské. Jonáša Záborského. (zbierka pôvodných a preložených bájok: Časť prvá – 142 bájok, Časť druhá – anekdoty a alegórie, 61 bájok, Časť tretia – obsahuje preklady z gréčtiny a poľštiny, 38 bájok) * [[1836]] – ''Na Slowáků'' (oslavná báseň – vyšla v almanachu ''[[Zora (slovenský almanach)|Zora]]'') * [[1851]] – ''Žehry. Básně a dvě řeči.'' (zbierka bájok, dúm, básnických listov, hrdinských listov, žihadlíc (epigramov), a dvoch rečí: 1. Rěč o odrodilosti. Ohavnost odrodilosti mezi námi Slováky (I.-V.); 2. Ku mládeži při otevření školského roku (I., II.).)<ref>{{Citácia knihy|titul=Žehry. Básně a dvě řeči, etc|url=https://books.google.sk/books?id=9VpgAAAAcAAJ&printsec=frontcover&dq=Luk%C3%A1%C5%A1+Pern%C3%BD&hl=cs&sa=X&ved=2ahUKEwie2L3OyYn3AhUSsaQKHQ3CAik4FBDoAXoECAUQAg#v=onepage&q&f=false|rok=1851|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 9VpgAAAAcAAJ|meno=Jonáš|priezvisko=ZÁBORSKÝ}}</ref> * ''Básne lyrické.'' (Predupomenutie; Porady biskupské r. 1850; Šuhajdovi; Únos Lumíra; Pospev; Snadnosť i nesnadnosť slovenského spisovateľstva; Sedliacky marš, pri ktorom sa sedliaci zmužile tackajú do novej poroby; Madarčenie mien; Jozefovi Viktorínovi; Slovákom na rozlučnú I. – III.; atď.) * [[1894]] – ''Smrť Jánošíkova. Pospolitá povesť.'' – (veršovaná skladba) * [[1861]] – ''Kalendár drotára Fedora. Na rok ktorýkoľvek od narodzenia Antikrista, vynalezenia pálenky a národnej aristokratie, platný pre celé neobmedzené Slovensko, s podobizňou pôvodcovou.'' (pôvodne: Chýrnik i Vestník drotára Fedora.) – (Astrologické vedomosti; Kalendárske proroctvá; Kalendárske dobré rady (1 – 37); Novoroční vinš; Pochválen buď Ježiš Kristus!; Apríl I. (30); Apríl II. (30); Apríl III. (30); Apríl IV. (30); Apríl V. (30); Apríl VI. (30); Apríl VII. (30); Apríl VIII. (30); Apríl IX. (30); Apríl X. (30); Apríl XI. (30); Apríl XII. (30 + 3 záverečné); Hádka.) * [[1868]], [[1872]] – ''Žihadlice.'' (pôvodne: Iskrice.) * [[1864]] – [[1869]] – ''Kniha Džefr. Kde prorok Ali napísal hieroglyfami o všetkom, čo nemá byť až do skonania sveta. Preložil verne z arabštiny Jonáš Záborský, majiteľ opravdivého kríža, spoluúd mnohých neučených spoločností, a národní hriešnik.'' * ''Listy z Kocúrkova. Vydanie tretie, lenže prvé a druhé ešte nevyšlo, sdeluje Jonáš Záborský.'' * [[1866]] – ''Násmešné listy.''(pôvodne: Listy drotára Fedora.) * [[1864]] – [[1869]] – ''Násmešné rozmluvy. K obveseleniu všetkých, ktorí to čítať nebudú.'' (pôvodne: Rozmluvy drotára Fedora.) * [[1866]] – [[1869]] – ''Násmešné telegramy.'' (pôvodne: Telegramy drotára Fedora.) * [[1868]] – ''Pohrobné dodatky Jonáša Záborského.'' (výber z nich prof. Fr. Štraus nazval: "Hurbaniáda") * [[1871]] – ''Vstúpenie Krista do Rája.'' Náboženské epos. === Próza === * [[1866]] – ''Šofránkovci. Násmešná rozprávka.'' (Časť prvá. Učená cesta Pandrlákova; Časť druhá. Cesty a úrady Kekerlakove; Časť tretia. Boje Šofránkovcov.) * [[1866]], [[1912]] – ''Faustiáda. Fantastická hrdinská báseň. Vydanie tretie, lenže prvé a druhé ešte nevyšlo.'' * [[1866]] – ''O siedmich vodcoch maďarských.'' (pôvodne: Kronika bezmenného notára Bolerázského. Z latinského preložil a v typografii pekelnej vydal, k užitku uhorských škôl a vzdelaniu slovenskej mládeže, knieža diabolské Belzebub. Dielo to teraz už veľmi riedke. Unicum z neho nachádza sa u drotára Fedora.) * [[1870]] – ''Panslavistický farár. Rozprávka politická.'' (pôvodne: Snemovný kandidát.) * [[1864]] – ''Chruňo a Madragora. Fantastická rozprávka.'' (pôvodne: Chruňo. Veľmi pekný a vzdelavatedlný román od drotára Fedora.) * [[1866]], [[1912]] – ''Frndolína. Obrázok rodinného života.'' (pôvodne: Pompézňa.) * [[1871]], [[1894]] – ''Mazepova láska. Historická poviedka z liet 1707{{--}}1709.'' * [[1869]] – ''Svatoplukova zrada.'' * [[1873]] – ''[[Dva dni v Chujave|Dva dni v Chujave. Novoveká povesť.]]'' (Deň škaredý; Deň pekný.) * [[1863]], [[1866]] – ''Básnici.'' (pôvodne: Rozmluva o básnictve.) * [[1870]] – ''Hlovík medzi zbúreným ľudom. Udalosť skutočná.'' * [[1864]] – ''Kulifaj. Rozprávka...(nečitateľné).'' * [[1866]], [[1914]] – ''Nálezca pokladu. Skutočná udalosť.'' (pôvodne: Dukát.) * [[1864]] – ''Mroč. Rozprávka z bojov slovenských.'' * [[1866]] – ''Borzajovci. Obrázok z rodinného života.'' (pôvodne: Strýčok.) * [[1866]] – ''Jurát. Rozprávka novoveká od J. Záborského.'' * [[1871]] – ''Mrzutá. Obrázok z rodinného života.'' (pôvodne: Morga) 1871 * [[1866]] – ''Buld. Rozprávka z historickým úzadiem.'' * [[1866]] – ''Rozmluva filozofická o svete.'' * [[1866]] – ''Žarty Josefa Paločaja.'' (žarty vo východňom rusko-slovenskom, obyčajne sotáckym zvanom, nárečiu) === Dráma === * [[1864]] – ''Arpádovci. Historická smutnohra v 4 dejstvách. (pôvodne: Rozsmiešky v rodine sv. Štefana. Uverejnená pod pseudonymom: Vojan Josifovič)'' * [[1865]] – ''Poslednie dni Veľkej Moravy. Historická smutnohra v 5 dejstvách.'' * [[1865]] – ''Bitka u Rosanoviec. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.'' * [[1865]] – ''Felicián Sáh. Historická smutnohra v 3 dejstvách.'' * [[1865]] – ''Karol Dračský. Historická smutnohra vo 4 dejstvách.'' * [[1865]] – ''Alžbeta Ludiekovna. Historická smutnohra vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Huňadovci. Smutnohra vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Dóža. Smutnohra vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Utišenič. (Martinuzzi.) Smutnohra vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Bátoryčka. Smutnohra vo 2 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Jánošíkova večera. Činohra vo 4 dejstvách s úzadiem historickým.'' * [[1864]] – ''Odboj zadunajských Slovákov. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Striga. Komická činohra, s úzadiem historickým vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Holub. Smutnohra vo 2 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Chorvátska Helena. Smutnohra vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Ztroskotanie Srbska. Smutnohra vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Ďorde Čierny. Smutnohra vo 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Ubitie Dimitrija. Predohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Ocarenie Godunova. Predohra v 4 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Lžedimitrij v Poľsku. Predohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Pád Godunových. Smutnohra v 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Prvý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Druhý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Tretí Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Liapunovci. Smutnohra v 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Poslední zločinci. Smutnohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Najdúch. Veselohra vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Bohatý okradač. Fraška vo 2 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Cudzoložník. Fraška vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Pytač. Fraška vo jednom dejstviu.'' * [[1866]] – ''Korheľ a ožran. Fraška pre pospolitý ľud vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Betlehem. Podomná hra dedinskej mládeže na vianoce, na základu výtvoru pospolitého slobodne predelaná s úmyslom, odstraniť obyčajné pri tom necudnosti, a jalovým žartom podstrčiť dačo rozumnejšieho a praktičnejšieho.'' * [[1867]] – [[1869]] – ''Pansláv. Fraška vo 3 dejstvách.'' * ''Pomsta za pomstu. Veselá činohra vo 5 dejstvách. (Dej v podstate skutočný, v Moskve, na začiatku 17 stoletia.)'' === Historické a publicistické práce === * 1929 – ''Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska'', Turč. sv. Martin, Matica slovenská, s.16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/85885/view?page=1&p=separate&tool=info&view=0,1528,2348,1594|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref> * [[1851]] – ''V otázce časoměru'' * [[1875]] – ''[[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]]''. (Tlačou 706 s. až po 137 rokoch, v marci 2012)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|titul=[[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]]|vydanie=Prvé slovenské vydanie|vydavateľ=SLOVART|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-556-0407-7|strany=706}}</ref> === Dejepisné články === * Únia na Litve a v Uhrách * Dávnovekosť vzájomnosti slovanskej * Historické pamätnosti v Turci * Historické pamätnosti v župe Šárišskej * Slovanský pôvod Zápoľovcov * Kedy bolo zlúčené Slovensko s Uhorskom? * Odboj Kupy * Veľkokniežacia hodnosť Geizova * Počiatky kresťanstva medzi Maďarmi * Bulla Silvestra II. === Náboženské práce === * [[1853]] – ''Múdrosť života ve chrámových řečech pro všecky roku cirkevního príležitosti.'' Díl I. (315 strán), Díl II. (234 strán). * [[1857]] – ''Chrámové reči a kázne od Jonáša Záborského. Nič nestoja. (Svetlo evangeliuma.)'' Diel I. (2+640+12 strán v rukopise), Diel II. (1019 strán v rukopise), Diel III. (875 strán v rukopise). * [[1871]] – ''Kázne na všetky nedele a sviatky.'' (295 strán) 1871 * [[1851]] – ''K Slovákom! Reč na deviatu nedeľu po sv. Duchu. "Uzrevší mesto, plakal nad ním." Luk. 19, 41. Ku vzbudeniu všetkých spiacich a zavedených Slovákov r. 1851 vydal po česky Jonáš Záborský, farár Župčiansky.'' * [[1848]] – ''O náležitom užívaní času. Kázeň na nový rok.'' * [[1848]] – ''O všeobecnom a zvláštnom rídení božom. Kázeň na štvrtú nedeľu pôstnu.'' * [[1851]] – ''O podporovaní a užívaní škôl. Kázeň na deviatu nedeľu po sv. Duchu.'' * [[1851]] – ''Čtyri veky.'' * [[1853]] – ''Reč na deň sv. Trojice o bytnosti Boha.'' * ''Ku knězúm pri společné nábožnosti. "Z konferencí Massillonových, s něktorými vlastními úvahami, všecko nezrízené a nesličné."'' (72 strán v rukopise) (Th. O povinnosti kňeze; Th. Povinnosti kňeze. I. Časť, II. Časť; Dodatky.) * ''Promtuarium Theologicum.'' (664 strán v rukopise) === Autobiografické práce === * [[1869]] – ''Výjavy z mojeho života.'' * [[1869]] – ''Vlastný životopis. "O rodine pre rodinu."'' * [[1872]] – ''Rodine v Záborí Jonáš Záborský 1872.'' * [[1864]] – ''Zemiansky list rodiny Záborských.'' * ''Poznamenání rozličná.'' (Zlomok) == Dielo v elektronickej podobe == * [http://digitalna.kniznica.info/s/84wRKVxzDA ''Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska'']. Turč. sv. Martin : Matica slovenská, 1929. celkom 16 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [http://digitalna.kniznica.info/s/9xDdclVSJy ''Svätoplukova zrada'']. Praha: L. Mazáč, 1935. 236 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Galéria == <gallery> Súbor:Jonáš Záborský.jpg|Obraz Jonáša Záborského Súbor:Town Presov Slovakia Pb205.jpg|Busta v [[Prešov]]e Súbor:Slovakia Zupcany 7.JPG|Náhrobok z roku 1976 v [[Župčany|Župčanoch]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Jonáš Záborský|q=Jonáš Záborský}} == Externé odkazy == * [https://matica.sk/jonas-zaborsky/ Jonáš Záborský] – Matica slovenská * [https://zlatyfond.sme.sk/autor/45/Jonas-Zaborsky/ Jonáš Záborský] – niektoré texty beletristických diel, vrátane autobiografie na webe [[Zlatý fond denníka SME]] * [https://zaborsky.blogspot.com/ Stránka digitalizátora slovenskej literatúry Timoteja Kubiša venovaná dielu Jonáša Záborského] (obsahy diel, plné texty, digitalizované rukopisy) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Záborský, Jonáš}} [[Kategória:Jonáš Záborský| ]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti zo Záboria]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] e2ww4ivw9ipkvho6g93mrl0uge1roya Tridsaťročná vojna 0 50791 8254773 8226797 2026-07-28T12:53:36Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8254773 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Tridsaťročná vojna|súčasť=[[Európske náboženské vojny|Európskych náboženských vojen]]|obrázok=Hanging from The Miseries and Misfortunes of War by Jacques Callot.jpg|text k obr=Obraz ,,Les Grandes Misères de la guerre''<br />''(Veľké utrpenie vojny)'' od Jacquesa Callota z roku 1632.|dátum=[[23. máj]] [[1618]] — [[24. október]] [[1648]]|miesto=[[Európa]], prevažne dnešné [[Nemecko]]|výsledok=[[Vestfálsky mier]]|protivník1='''Protiríšska aliancia:<br />pred rokom 1635'''<br />[[Súbor:Flag_of_Bohemia.svg|23px]] [[České kráľovstvo]]<br />[[Súbor:Flag of Sweden (1562–1650).svg|23px]] [[Švédske impérium]]<br />[[Súbor:Banner_of_the_Palatinate.svg|23px]] [[Falcké kurfirstvo|Falcko]]<br />[[Súbor:Flag_of_Savoie.svg|23px]] [[Savojský štát]]<br />[[Súbor:Banner_of_Gabriel_Bethlen.svg|23px]] [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]]<br />[[Súbor:Statenvlag.svg|23px]] [[Republika siedmich spojených provincií|Holandská republika]]<br />[[Súbor:Flag_of_Denmark.svg|23px]] [[Dánsko-Nórsko]]<br />[[Súbor:Wappen_Heilbronn.svg|23px]] [[Heilbronnská liga]]<br />[[Súbor:Flag_of_Hesse.svg|23px]] [[Hesensko-Kasselsko]]<br />[[Súbor:Pabellon_de_Brandeburgo_%28c._1684%29.svg|23px]] [[Brandenbursko-Prusko]]<br />[[Súbor:Flag_of_Electoral_Saxony.svg|23px]] [[Saské kurfirstvo|Sasko]]|protivník2='''Ríšska aliancia:<br />pred rokom 1635'''<br />[[Súbor:Banner_of_the_Holy_Roman_Emperor_%28after_1400%29.svg|23px]] [[Habsburská monarchia]]<br />[[Súbor:Flag_of_Cross_of_Burgundy.svg|23px]] [[Španielske impérium]]<br />[[Súbor:Flag_of_the_Electorate_of_Bavaria.svg|23px]] [[Bavorské kurfirstvo|Bavorsko]]<br />[[Súbor:Catholic_League_%28Germany%29.svg|23px]] [[Katolícka liga]]}} '''Tridsaťročná vojna''' bol náboženský a mocenský konflikt v [[Európa|Európe]] v období rokov [[1618]] až [[1648]]. Boje sa odohrávali primárne v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Odhaduje sa, že vojna si vyžiadala od 4,5 do 8 miliónov životov, či už vojakov alebo civilistov, a predpokladá sa, že v niektorých oblastiach terajšieho [[Nemecko|Nemecka]] zomrelo až 60 percent obyvateľstva. Je považovaná za jeden z najničivejších konfliktov v európskych dejinách. Do obdobia [[20. storočie|20. storočia]] sa na vojnu hľadelo ako na pokračovanie [[Šmalkaldská vojna|nemeckého náboženského konfliktu]] vyvolaného [[Reformácia|reformáciou]]. Roku [[1938]] historička C. V. Wedgwoodová tvrdila, že hlavnou hnacou silou vojny bola dlhotrvajúca súťaž o európsku dominanciu medzi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] v [[Habsburská monarchia|Rakúsku]] a [[Španielske impérium|Španielsku]] a francúzskou [[Bourbonovci|dynastiou Bourbonovcov]]. Jej názor je dnes s určitými výhradami všeobecne prijímaný.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Origins of the Thirty Years War and the Structure of European Politics|url=https://doi.org/10.1093/ehr/CVII.CCCCXXIV.587|periodikum=The English Historical Review|dátum=1992-07-01|dátum prístupu=2021-06-11|ročník=CVII|číslo=CCCCXXIV|strany=587–625|issn=0013-8266|doi=10.1093/ehr/CVII.CCCCXXIV.587|meno=N. M.|priezvisko=SUTHERLAND}}</ref> == Etapy == Tridsaťročná vojna prebiehala v podobe nasledujúcich konfliktov: * [[Česká vojna]] ([[Česká vojna|České stavovské povstanie]] v rokoch [[1618]] až [[1620]]), ukončená [[Bitka na Bielej hore|Bitkou na Bielej hore]], v ktorej boli vojská českých stavov porazené na bojovom poli * [[Falcká vojna]] ([[1620]] až [[1624|1625]]) * [[Dánska vojna]] ([[1625]] až [[1629]]) * [[Švédska vojna]] ([[1630]] až [[1635]]) * [[Švédsko-francúzska vojna]] ([[1635]] až [[1648]]) == Bojujúce strany == [[Reformácia]], ako snaha reformovať [[Katolícka cirkev latinského obradu|katolícku cirkev]] narazila na [[Protireformácia|protireformáciu]] a [[Rekatolizácia|rekatolizáciu]], ktorú viedol [[Rím]] ([[Katolícka cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]) a zastrešovali mocensky aj politicky [[Habsburgovci]]. V konečnom dôsledku v jednotlivých vojnách bojovali proti sebe: * [[Katolícka liga]] ([[Rakúsko|rakúski]] a [[Španielsko|španielski]] [[Habsburgovci]], poľskí králi, [[pápež]], niektoré nemecké kniežatá v [[katolícka liga|Katolíckej lige]]), ktorej cieľom bola hegemónia v [[Európa|Európe]] a víťazstvo [[Protireformácia|protireformácie]] * Protihabsburská opozícia alebo [[Protestantská únia]] (nekatolícke štáty [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemsko]], [[Dánsko-Nórsko]], [[Anglické kráľovstvo]], [[Švédske impérium]], nemecké kniežatá v [[Protestantská únia|Protestantskej únii]] a nekatolícke [[Uhorsko|uhorské]] a [[Česko|české]] [[stav (spoločenská vrstva)|stavy]], ako aj katolícke [[Francúzske kráľovstvo]]), ktorej cieľom bolo zamedziť nadvláde [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a oslabiť ich moc a zabezpečiť náboženskú slobodu v [[Európa|Európe]], ako aj získať územia (napr. [[Švédske impérium]]). == Snaha o náboženské urovnanie (1552 až 1555) == [[Passauský mier]] z roku [[1552]] ukončil [[Šmalkaldská vojna|Šmalkaldskú vojnu]] medzi [[Protestantizmus|protestantmi]] a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]] vo [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríši]], zatiaľ čo [[augsburský mier]] z roku [[1555]] sa pokúsil zabrániť budúcemu konfliktu stanovením existujúcich hraníc. Podľa princípu ''[[cuius regio, eius religio]]'', boli štáty buď [[Luteránstvo|luteránskymi]], neskôr najbežnejšou formou [[Protestantizmus|protestantizmu]], alebo katolíckymi, založenými na náboženstve ich vládcu. Ďalšie ustanovenia chránili podstatné náboženské menšiny v mestách ako [[Donauwörth]] a potvrdzovali luteránske vlastníctvo majetku prevzatého od katolíkov od [[Passauský mier|Passauského mieru]]. Dohodu čoraz viac podkopávala expanzia protestantizmu za ustanovené hranice z roku [[1555]], a to aj v silne katolíckych oblastiach, v ktorých vládli [[Habsburgovci]]. Druhým zdrojom konfliktov bol rast reformovaných vierovyznaní neuznaných [[Augsburský mier|Augsburgom]], najmä [[kalvinizmus]], čo bola teológia, na ktorú sa luteráni aj katolíci dívali s rovnakou nevraživosťou. Nakoniec, [[náboženstvo]] bolo čoraz viac nahradzované ekonomickými a politickými cieľmi; Luteránske [[Sasko]], [[Dánsko-Nórsko]] a [[Švédske impérium|Švédsko]] súperili medzi sebou a kalvínsky [[Brandenbursko|Brandenburg]] o pobaltský obchod. == Konfesijné vrenie v Českom kráľovstve (1618) == Zárodky ozbrojeného konfliktu spočívali v [[Augsburský mier|augsburskom mieri]] z roku [[1555]], ktorý rozdelil [[Rímsko-nemecká ríša|Svätú rímsku ríšu]] na [[Luteránstvo|luteránske]] a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícke]] štáty. Toto osídlenie bolo postupne podkopávané expanziou [[Protestantizmus|protestantizmu]] za tieto dohodnuté hranice a nástupom [[Kalvinizmus|kalvinizmu]], protestantskej doktríny, ktorú augsburské zákony odmietli uznať. Výsledkom bola séria sporov o politickú a ekonomickú kontrolu, ktorá vyvrcholila rokom [[1618]], keď prevažne protestantská česká šľachta zosadila z funkcie [[České kráľovstvo|českého kráľa]], ktorým bol katolík [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] Korunu ponúkli ríšskemu kniežaťu [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi V.]] ako protestantovi, pričom dôsledne jeho nástup na trón viedol k [[Česká vojna|Českej revolte]] v roku [[1618]]. == Vzplanutie bojovej iskry a prvá fáza vojny (1618 až 1623) == {{hlavný článok|Pražská defenestrácia (1618)}} V roku [[1620]] Ferdinand získal späť [[Čechy]], ale keď sa [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V.]] odmietol vzdať koruny, [[Falcká vojna|boje]] sa rozšírili na jeho dedičné územie [[Falcko|Falcka]], ktorého strategický význam pre [[Nizozemská revolúcia|osemdesiatročnú vojnu]] sa prejavil v [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemsku]] a [[Španielske impérium|Španielsku]]. === Dôsledky a odozva === [[České kráľovstvo]] bolo stredobodom konfliktu. V [[Krajiny českej koruny|Krajinách českej koruny]] došlo počas vojny a bezprostredne po nej k ,,dobe temna" v dôsledku toho, že v tomto regióne bolo zabitých veľa ľudí a mnoho ich muselo odísť kvôli náboženskému presvedčeniu. Po roku [[1620]] odišlo do [[Exil|exilu]] ([[Exulant|exulanti]]) až 500 tisíc českých evanjelikov (t.j. 20 až 25% obyvateľov krajiny). Jedným z najvýznamnejších Čechov, ktorí odišli, bol [[Jan Amos Komenský|Ján Amos Komenský]] (biskup [[Jednota bratská|Jednoty bratskej]]). Od roku [[1642]] žil vo [[Švédske impérium|Švédsku]], kde písal listy, v ktorých žiadal Švédsku vládu (kancelára Axela Oxenstjerna) aby sa ,,väčšmi angažovalo" pri riešení tzv. českej otázky", a znovu zaútočili proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ŽIVOT JANA AMOSA KOMENSKÉHO|url=https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kmet1/subor/1.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/10/11|vydavateľ=}}</ref> Švédska armáda sa dňa [[15. december|15. decembra]] roku [[1631]] dostala až do [[Praha|Prahy]] ale namiesto toho, aby vojensky podporila [[Protestantizmus|protestantov]] a umožnila návrat exulantov, len [[Praha|Prahu]] vyplienili. Po návrate zo [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] do poľského [[Leszno|Leszna]] sa oženil tretíkrát, tentoraz s o viac ako tridsať rokov mladšou Janou Gajusovou pochádzajúcou z [[Týn nad Vltavou|Týna nad Vltavou]]. Keď bol v roku [[1648]] uzavretý [[Vestfálsky mier]] a tým skončila Tridsaťročná vojna, skončili tým nádeje českých exulantov na návrat do vlasti. [[Jan Amos Komenský|Komenský]] sa lúčil s vlasťou a cirkvou spisom ''Kšaft umírající matky jednoty bratrské''. == Vyhostenie ,, zimného kráľa" alebo ,, Falcká vojna" (1623 až 1625) == {{hlavný článok|Falcká vojna}} Do roku [[1623]] španielsko-cisárske vojská viedli rad víťazstiev nad falckým kurfistom [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichom V.]] Následne bol zbavený majetku a vyhostený do exilu. == Boj dánskeho kráľa (1625 až 1629) == {{hlavný článok|Dánska vojna}} V roku [[1625]] došlo k vojenskej invázii dánskych armád zásluhou kráľa [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiána IV.]] Ten bol napokon roku [[1629]] vykonať akt kapitulácie prostredníctvom [[Lübecká zmluva|zmluvy v Lübecku]]. == Vojenský vpád ,, Leva severu" (1630 až 1635) == {{hlavný článok|Švédska vojna}} Cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II. Habsburský]] teda prijal [[reštitučný edikt]], ktorý požadoval vrátenie všetkého majetku odobratého katolíckej cirkvi od roku [[1555]]. Táto implementácia by podkopala protestantských vládcov v severnom a strednom Nemecku vrátane švédskeho kráľa [[Gustáv II. Adolf|Gustáva Adolfa]], ktorý v roku [[1630]] napadol ríšu podporený francúzskymi dotáciami. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov švédske vojská a ich [[Heilbronnská liga|nemeckí spojenci]] dosiahli sériu víťazstiev nad ríšskymi armádami. Stalo sa tak i napriek skonu švédskeho kráľa [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]], ktorý padol v novembri roku [[1632]] [[Bitka pri Lützene (1632)|v bitke pri Lützene]]. Po vojenskej porážke švédskej armády [[Bitka pri Nördlingene (1634)|pri Nördlingene]] roku [[1634]] sa však švédski a zároveň nemeckí spojenci dostali do defenzívy. Práve to ich viedlo roku [[1635]] k podpísaniu [[Pražský mier (1635)|mierovej zmluvy]] cisárom [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom II.]] v [[Praha|Prahe]]. Cisár teda stiahol edikt a zaručil nemeckým vládcom politickú a náboženskú autonómiu. Tí sa však kompenzačne vzdali spojenectva s vonkajšími mocnosťami a to presnejšie so [[Švédske impérium|Švédskym impériom]]. Po tomto akte sa dohodli, že spoja svoje jednotky do jednej ríšskej armády. == Nový habsburský rival (1635 až 1648) == {{hlavný článok|Švédsko-francúzska vojna}} Keď bolo [[Švédske impérium]] izolované, začali mierové rozhovory s cisárom, až kým strach z následného zvýšenia habsburskej moci neviedol [[Francúzske kráľovstvo]] k priamemu zásahu do konfliktu. V apríli roku [[1635]] sa dohodli francúzsky kráľovskí diplomati na obrannom spojenectve so [[Švédske impérium|Švédskym impériom]] proti panovníckej a vojenskej moci cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II. Habsburského]]. Koncom októbra roku [[1648]] sa skončili boje na pôde terajšieho [[Nemecko|Nemecka]] a to po uzavretí [[Vestfálsky mier|Vestfálskeho mieru]]. Mierové podmienky deklarovali ratifikáciu pražských podmienok cisárom [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom II.]] Zároveň išlo o prijatie nizozemskej suverenity zo strany [[Španielske impérium|Španielskeho impéria]]. Oslabením panovníckej moci dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] vo vzťahu k [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskemu kráľovstvu]] a jeho spojencom konflikt zmenil európsku mocenskú rovnováhu a pripravil pôdu pre expanziu kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] [[Súbor:The Protestant Reformation.svg|náhľad|Stav [[Protestantizmus|protestantizmu]] ([[Reformácia|reformácie]]) v [[Európa|Európe]] po Tridsaťročnej vojne ([[1648]]).|313x313bod]] == Konečný mier (1648) == {{Hlavný článok|Vestfálsky mier}} Hlavné výsledky boli: * [[Protestantizmus|Protestantské vyznanie]] bolo fakticky zrovnoprávnené s [[Katolicizmus|katolíckym]]. Náboženské pomery boli vrátené do stavu spred roku [[1624]] v duchu zásad [[Augsburský mier|augsburského mieru]] - náboženská sloboda vo forme zásady ''[[cuius regio, eius religio]] (čie panstvo, toho náboženstvo)''. [[Kalvinizmus]] (poddruh [[Protestantizmus|protestantizmu]]) bol ustanovený ako samostatné, tretie [[náboženstvo]]. * Faktickými víťazmi boli [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]], [[Švédsko]] a [[Brandenbursko]]: [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]] získalo územie po [[Rýn]], Švédsko pobrežie [[Baltské more|Baltského mora]], [[Brandenbursko-Prusko|Brandenbursko]] získalo [[Východné Pomoransko]] a iné územia. * [[Republika siedmich spojených provincií|Spojené nizozemské provincie]] (na území dnešného [[Holandsko|Holandska]]) a [[Švajčiarsko]] prestali byť súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. * Cisárska moc v [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríši]] bola značne oslabená v prospech [[Stav (spoločenská vrstva)|stavov]] ([[Šľachta|šľachticov]]). Stal sa z nej zväzok nezávislých štátov s formálnou hlavou štátu - cisárom, voleným len z rodu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. * [[Habsburgovci]] oslabení v [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríši]], si ale podržali absolútnu moc vo svojich dedičných krajinách [[Rakúsko]] ([[Habsburská monarchia]]) a [[Krajiny českej koruny|Krajiny Koruny českej]]. Tu teda zvíťazila [[protireformácia|rekatolizácia]] a [[Konfiškácia|konfiškácie]] ([[Bitka na Bielej hore|pobielohorské konfiškácie]] majetku účastníkov [[Česká vojna|českého stavovského povstania 1618 - 1620]]) zostali v platnosti. * [[Habsburgovci]] sa udržali v [[Uhorsko|Uhorsku]], kde však museli tolerovať [[Protestantizmus|protestantskú]] aj [[Kalvinizmus|kalvínsku]] vieru. * Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi [[Západná Európa|západnou Európou]] a [[Východná Európa|východnou Európou]]. [[Západná Európa]] začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým [[východná Európa]] začala ponúkať suroviny a odbytiská, čím sa zachoval stredoveký systém ekonomiky. *Počas vojny vstúpil do módy nový umelecký smer známy ako [[barok]], ktorý vytlačil [[Renesancia|renesanciu]] a stal sa nástrojom [[Protireformácia|protireformácie]]. *Tridsaťročná vojna bola posledným veľkým náboženským konfliktom v [[Európa|Európe]], od tých čias už nikdy neprebehla v Európe takto komplexná vojna, ktorá by sa odvolávala na náboženstvo (pozri napr. [[Občianska vojna v Juhoslávii]]). == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BALCÁREK, Pavel: ''Ve víru třicetileté války : Politikové, kondotiéři, rebelové a mučedníci v Zemích české koruny.'' České Budějovice : Veduta 2011. 510 s. ISBN 978-80-86829-61-6 * ENGLUND, Peter: ''Nepokojná léta : Historie třicetileté války.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2001, 680 s. ISBN 80-7106-355-X * FUKALA, Radek: ''Sen o odplatě. Dramata třicetileté války.'' [edícia : Polozapomenuté války; zv. 5] Praha : Epocha, 2005. 389 s. ISBN 80-86328-84-8 * FUKALA, Radek: ''Třicetiletá válka, nebo všeobecný evropský konflikt 17. století? : Otázky, úvahy a problémy.'' České Budějovice : Veduta, 2013. 193 s. ISBN 978-80-86829-81-4 * KLUČINA, Petr: ''Třicetiletá válka : Obraz doby, 1618 - 1648.'' Praha : Paseka 2004. ISBN 80-7185-311-9 * MATOUŠEK, Václav: ''Třebel : Obraz krajiny s bitvou.'' Praha : Academia, 2006. 368 s. ISBN 80-200-1466-7 * UHLÍŘ, Dušan: ''Drama Bílé hory : Česká válka, 1618 - 1620.'' Brno : CPress 2015. 164 s. ISBN 978-80-264-0151-3 == Pozri aj == * [[Pražská defenestrácia (1618)]] * [[Fridrich V. (Falcko)]] * [[Gustáv II. Adolf]] * [[Albrecht z Valdštejna]] * [[Armand Jean du Plessis de Richelieu]] * [[27 českých pánov|Poprava 27 českých pánov]] * [[Ján Jesenský-Jessenius]] * [[Mušketier]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thirty Years' War|1349866569}} [[Kategória:Tridsaťročná vojna| ]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] [[Kategória:Európske náboženské vojny]] l8108gqvmdjmrw9ry7i64mpg4cg1hur Východný front (druhá svetová vojna) 0 77298 8254947 8081213 2026-07-28T19:30:07Z LoverofBattle12 246706 8254947 wikitext text/x-wiki {{iný význam|východnom fronte druhej svetovej vojny|termíne Veľká vlastenecká vojna|Veľká vlastenecká vojna (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox Bitka |konflikt= Východný front |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= EasternFrontWWIIcolage.png |text k obr= V smere hodinových ručičiek z vrchu: sovietske tanky [[T-34]] v uliciach [[Berlín]]a; nemecké tanky [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] počas [[Kurská bitka|Kurskej bitky]]; nemecké strmhlavé bombardéry [[Ju-87]] (zima 1943 – 1944); poprava sovietskych [[Židia|židov]] jednotkou [[einsatzgruppen]]; [[Wilhelm Keitel]] pri podpise nemeckej kapitulácie; sovietske vojská počas [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. |dátum= [[22. jún]] [[1941]]{{--}}[[8. máj]] [[1945]] |miesto= [[Sovietsky zväz|ZSSR]], Východná [[Európa]], [[Nemecko]], [[Balkán]] |casus= |územie= |výsledok= víťazstvo ZSSR úplná a bezpodmienečná [[kapitulácia]] Nemecka |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] '''[[Sovietsky zväz]]'''<br /> [[Súbor:Flag of Poland.svg|22px|border]] [[Poľsko]]<br /> [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|22px|border]] [[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]] <small>(od r. 1943)</small><br /> [[Súbor:Flag of the Yugoslav Partisans.svg|22px|border]] [[Juhoslovanskí partizáni|Juhoslávia]] <small>(od r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1941-1943).svg|22px|border]] [[Tuvinská aratská republika|Tuva]] <small>(do r. 1944)</small><br /> ----Bývalí spojenci osi<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <small>(od r. 1944)</small> <br /> [[Súbor:Flag of the Bulgarian Homeland Front.svg|22px|border]] [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] <small>(od r. 1944)</small> <br />{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] <small>(od r. 1944)</small> ----Iba letecká úloha<br /> [[Súbor:Flag of Free France (1940-1944).svg|22px|border]] [[Normandie-Nemen|Slobodné Francúzsko]] <small>(od r. 1943)</small><br /> {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[151. stíhacie krídlo RAF|Spojené kráľovstvo]] <small>(1941)</small><br /> [[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] <small>(1944)</small> |protivník2= [[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] '''[[Nacistické Nemecko|Nemecko]]'''<br /> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]<br /> [[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <small>(do r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]<br /> [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] <small>(do r. 1943)</small><br /> [[Súbor:Flag of Finland.svg|22px|border]] [[Fínsko]] <small>(do r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] |velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] |velitel2=[[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]] |sila1= 2 680 000 mužov (na bojisku)<br />20 000 tankov<br />10 000 lietadiel<br />(na začiatku bojov) |sila2= 3 900 000 mužov<br />3 850 tankov, stíhačov tankov a útočných diel<br />3 000 lietadiel<br />(na začiatku bojov) |straty1= 26 miliónov mŕtvych a nezvestných, z toho 17 miliónov civilistov |straty2= Nemecko: 3,888 milióna mŕtvych<br />3 milióny zajatých a nezvestných<br />Ostatné krajiny Osi: 960 000 mŕtvych a 766 000 zajatých a nezvestných |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Druhá svetová vojna}} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Východný front''' (iné názvy: '''nemecko-sovietska vojna'''/'''konflikt''', hlavne v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] '''Veľká vlastenecká vojna''', {{V jazyku|rus|Великая Отечественная война|Velikaja Otečestvennaja vojna}}) bola dôležitá časť [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala najmä vo [[Východná Európa|východnej]] a [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Boje na východnom fronte mali za následok 80 % nemeckých strát<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bartov | meno = Omer | autor = | odkaz na autora = | titul = Hitler's Army (Soldiers, Nazis, and War in the Third Reich) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 238 | url = | isbn = 978-0-19-507903-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Winchester | meno = Charles | autor = | odkaz na autora = | titul = Ostfront (Hitler's War on Russia 1941 – 45) | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury USA | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 160 | url = | isbn = 978-1-85532-711-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> vo vojne a môžu byť preto považované za najdôležitejšie európske bojisko vojny. Na fronte bojoval [[Sovietsky zväz]] proti [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]] a jeho spojencom ([[Maďarsko]], [[Taliansko]], [[Rumunsko]], [[Fínsko]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]). K Sovietskemu zväzu sa neskôr pridali ďalšie krajiny resp. ozbrojené zložky týchto krajín, hlavne [[Poľsko]], [[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]] a [[Juhoslávia]], počas bojov aj [[Rumunsko]], [[Bulharsko]] a [[Fínsko]] prešli na stranu Spojencov. Boje na východnom fronte sa začali [[22. jún]]a [[1941]] [[Operácia Barbarossa|operáciou Barbarossa]], ktorá sa skončila odrazením nemeckého [[Bitka o Moskvu|útoku na Moskvu]] ale aj zastavením postupu Nemcov na [[blokáda Leningradu|Leningrad]] a pri [[Rostovská operácia (1941)|Rostove nad Donom]]. Nemecké vojská sa však preskupili a na jar [[1942]] začali postupovať juhom ZSSR, [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|obsadili Krym]] a prenikli ku [[Operácia Blau|Volge]] a na [[Bitka o Kaukaz|Kaukaz]], ich postup bol zastavený v [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]]. Nasledujúci rok sa hitlerovské vojská pokúsili tretíkrát vybojovať iniciatívu, keď v [[tretia bitka o Charkov|bitke o Charkov]] zastavili sovietsky postup od Stalingradu, ale v [[Kurská bitka|bitke v Kurskom oblúku]] boli odrazení a začali byť vytláčaní z územia ZSSR. Po [[operácia Bagration|operácii Bagration]], [[Visliansko-odrianska operácia|visliansko-odrianskej operácii]] a [[bitka o Berlín|útoku na Berlín]], ktoré spôsobili [[Wehrmacht]]u ťažké porážky, bola [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] porazená. Jej zostávajúci vodcovia [[8. máj]]a [[1945]] podpísali úplnú a bezpodmienečnú kapituláciu, čím zároveň ukončili [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] v [[Európa|Európe]]. Rozsah bojových operácií vedených moderným spôsobom bol na východnom fronte z hľadiska šírky frontovej línie a hĺbky postihnutého územia historicky bezprecedentný.<ref name="slaughterhouse-the-handbook">{{Citácia knihy | priezvisko = Bonn | meno = Keith E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Slaughterhouse (The Handbook of the Eastern Front) | vydanie = | vydavateľ = Aberjona Press | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 512 | url = | isbn = 978-0-9717650-9-2 | kapitola = | strany = 4 | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na svoj brutálny charakter a počet obetí vojenského personálu aj civilného obyvateľstva je považované ťaženie na východnom fronte za najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách.<ref name="world-war-ii-a-student-encyclopedia">{{Citácia knihy | priezvisko = Tucker | meno = Spencer | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Roberts | meno2 = Priscilla Mary | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Greene | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = World War II (A Student Encyclopedia) | vydanie = | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 1795 | url = | isbn = 978-1-85109-857-6 | kapitola = Barbarossa, Operation (22 June 1941) | strany = 172 – 177 | jazyk = }}</ref> == Názov == Názov ''Vlastenecká vojna'' použil prvýkrát v súvislosti so sovietsko-nemeckým konfliktom [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]] 22. júna 1941 pri rozhlasovom prejave informujúcom obyvateľstvo o napadnutí krajiny v súvislosti s podobnosťou s [[Napoleonov vpád do Ruska|Napoleonovým vpádom do Ruska]] v roku 1812, ktorý je v Rusku označovaný ako [[Napoleonov vpád do Ruska|Vlastenecká vojna]]. Neskôr použil v rovnakom duchu názov aj [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]] pri historickom prejave [[3. júl]]a [[1941]]. Termín sa však vžil predovšetkým podľa pomenovania vysokého sovietskeho vyznamenania – [[Rad Vlasteneckej vojny|Radu Vlasteneckej vojny]], zriadeného výnosom predsedníctva Najvyššieho sovietu ZSSR 20. mája 1942. Iné názvy tohto konfliktu, sú napr. sovietsko-nacistický konflikt<ref>{{Citácia knihy | editori = Andrej Borisovič Zubov | prekladatelia = Libor Dvořák, Zuzana Soukupová, Josef Vološin, Martin Vrba | titul = Dějiny Ruska 20. století | zväzok = II : 1939{{--}}2007 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2015 | isbn = 978-80-257-0964-1 | počet strán = 769 | strany = 39{{--}}41 }}</ref>, východoeurópske bojisko alebo ruský front. Dobová nacistická propaganda používala aj názvy ako vojna proti boľševizmu. == Politické pozadie == {{Hlavný článok|Príčiny druhej svetovej vojny}} Po [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej kríze]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] sa v [[Nemecko|Nemecku]] dostala k moci [[Nacizmus|nacistická]] strana [[NSDAP]], ktorá pod vedením [[Hitler|Adolfa Hitlera]] iniciovala prípravy na odvetu za porážku Nemecka v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Krajiny, ktoré boli víťazmi prvej svetovej vojny ([[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a [[Spojené štáty|USA]]), svojou politikou [[Appeasement]]u nepodnikli proti vzrastajúcemu nemeckému militarizmu žiadne kroky. Nečinne sa prizerali ako nemecký nacionálny-socializmus šliape po [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej mierovej zmluve]], obsadzuje demilitarizované [[Porýnie]], či podporuje nacionalistického španielskeho povstalca Franca. V marci [[1938]] nemecké vojská [[anexia|anektovali]] [[Rakúsko]]. V dňoch 29. až [[30. september|30. septembra]] [[1938]] zvolali v [[Mníchov]]e [[Nemecko]], [[Taliansko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], na ktorej tieto krajiny rozhodli o odňatí [[Sudety (región)|Sudetov]] od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na tomto území, kde žila významná nemecká menšina sa tiež nachádzala [[Česko-slovenské pohraničné opevnenie|línia opevnení]], ktorá mohla v prípade ozbrojeného konfliktu ochrániť krajinu pred agresiou Nemecka. Bývalé Dohodové veľmoci pri tom odmietli Česko-Slovensku pomôcť pri obrane pred nemeckými územnými nárokmi, a v prípade neuznania výsledkov Mníchovskej dohody, by neboli ochotné aj napriek podpísaným obranným zmluvám zasiahnuť. Následná [[prvá viedenská arbitráž]] situáciu krajiny, po strate Podkarpatskej Rusi a južných oblastí Slovenska ešte sťažila. Prezident [[Edvard Beneš]] však nebol ochotný prijať pomoc zo [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]], ktorý bol pripravený krajine vojensky pomôcť. V [[marec|marci]] [[1939]] prestalo [[Česko-Slovensko]] existovať. [[Čechy]] a [[Morava (región)|Moravu]] obsadili nemecké vojská a vytvorili takzvaný [[Protektorát Čechy a Morava]]. Na Slovensku vznikla za prispenia [[Hitler]]a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnová Slovenská republika]]. Tesne pred začiatkom bojov druhej svetovej vojny, sa [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] a [[Sovietsky zväz]] v [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Pakte Ribbentrop-Molotov]] tajne dohodli na rozdelení Poľska a niektorých ďalších krajín, ktoré medzi nimi ležali. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] v tej dobe vedel, že [[Hitler]] plánuje viesť vojnu proti krajinám západnej Európy a tento fakt hodlal využiť. Pravdepodobne dúfal, že sa Nemecko vyčerpá v bojoch s [[Tretia francúzska republika|Francúzskom]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvo]] a on potom môže tieto oslabené krajiny napadnúť, poprípade získať čas a pripraviť sa na nemecký vpád. Pakt mal zabezpečiť ZSSR v kritickom období do roku [[1942]], kedy malo byť ukončené plánované prezbrojovanie [[Červená armáda|Červenej armády]]. [[17. september|17. septembra]] [[1939]] [[Sovietsky zväz]] napadol [[Poľsko]] „od chrbta“ a obsadil jeho východné oblasti, sovietski činitelia to odôvodňovali snahou ochrániť [[Rusi|ruské]], [[Bielorusi|bieloruské]] a [[Ukrajinci|ukrajinské]] obyvateľstvo v týchto oblastiach. Týmto sa však iba zastieral fakt, že sa ZSSR priamo zúčastnilo na rozpútaní [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Západní spojenci však, na rozdiel od Nemecka, Sovietskemu zväzu nevyhlásili vojnu. Počas vpádu do Poľska sa do rúk Červenej armády vzdalo veľa [[Poliaci|poľských]] [[vojak]]ov a [[dôstojník]]ov. Asi 25 000 tých, ktorí neboli ochotní prijať sovietske idey, potom [[NKVD]] [[Katynský masaker|popravila]] neďaleko [[Smolensk]]a v [[Katynský masaker|Katynskom lese]] a na ďalších miestach. Podľa dodatkov k paktu mal ZSSR voľnú ruku v niektorých [[Pobaltie|pobaltských]] krajinách. Stalin následne v priebehu roku 1940 prikázal obsadiť [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a dokonca aj [[Litva|Litvu]], ktorej sa dodatok netýkal. Sovietska moc v týchto krajinách následne rozpútala krutú perzekúciu, v ktorej dôsledku prišlo o život najmenej 100 000 ľudí. [[24. jún]]a 1940 Stalin ultimatívne požiadal [[Rumunsko]] o odovzdanie [[Besarábia|Besarábie]] a [[Severná Bukovina|Severnej Bukoviny]], následne boli tieto regióny obsadené vojskami Červenej armády. V oblasti sa nachádzali aj ložiská [[ropa|ropy]], ktoré boli v tej dobe pre Nemecko nevyhnutne dôležité pre vedenie vojny.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Carell | meno = Paul | prekladatelia = Milan Slavík, Josef Otáhal | titul = Stalingrad. Sláva a pád 6. armády | vydanie = Prvé | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 1994 | počet strán = 176 | strany = 150 | jazyk = čeština}}</ref> === Príčiny vypuknutia bojov na východnom fronte a stav ZSSR === Hitler vo svojej knihe ''[[Mein Kampf]]'' písal o potrebe nového životného priestoru (tzv. ''Lebensraum'') pre nemecký národ vo [[Východná Európa|Východnej Európe]]. Predstavoval si, že [[Nemci]] ako nadradený národ osídlia západné Rusko a [[Rusi|Rusov]], ktorých považoval za menejcenný národ ovládaný Židmi, presídlia na [[Sibír]]. Zvyšky pôvodného obyvateľstva by Nemci použili ako lacnú pracovnú silu. Pre Nemecko vojna na východe mala rasový, ale aj významný ideologický rozmer, pretože komunisti boli považovaní za hlavných nepriateľov nacistov. Nemenej dôležité boli aj zahraničnopolitické a štátne aspekty, keď veľké množstvo starej pruskej aristokracie, ktorá mala navyše veľké slovo v armáde, videlo v Rusku a neskôr v ZSSR nebezpečného suseda, ktorého je potrebné eliminovať.<ref name="Richard Vinen">{{Citácia knihy | priezvisko = Vinen | meno = Richard | titul = Evropa dvacátého století | vydanie = Prvé | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 556 | edícia = Dějiny Evropy | isbn = 978-80-7021-735-1 | strany = 184,185 | jazyk = čeština}}</ref> Po veľkých [[Veľký teror|čistkách]], ktoré zasiahli sovietsku spoločnosť a najmä armádu koncom 30. rokov Hitler predpokladal, že je ZSSR vojensky slabé a neschopné efektívne viesť vojnu, preto by mala byť jeho porážka nemeckou armádou pomerne jednoduchá. Prípravy na vpád do ZSSR sa začali už v roku [[1940]]. Za politický cieľ ''[[Operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]]'' určil Hitler: [[Súbor:Riga 1940 Soviet Army.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske vojská okupujúce Rigu v roku 1940]] * záchranu západnej civilizácie pred rozpínavosťou boľševizmu a jeho likvidáciu * ovládnutie prírodných a ľudských zdrojov ZSSR pre vedenie [[Strategické plány Hitlerovského Nemecka|ďalších vojen]] Na začiatku vojny nevideli úplne všetci občania ZSSR v Nemcoch nepriateľov. Mnohí ľudia, ktorí sa pamätali na nemecké vojská z obdobia [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], si na Nemcov pamätali ako na civilizovaných a dobrých ľudí. [[Adolf Hitler]] však svoju šancu získať si sympatie sovietskeho obyvateľstva po vpáde do krajiny rýchlo strácal. Už v princípe bol nacistický režim zameraný proti [[Slovania|Slovanom]], jednotky zložené z [[Ukrajinci|Ukrajincov]], [[Rusi|Rusov]] či [[Kozáci|Kozákov]] (či iných kolaborantov, nie vždy zložené na národnostnom princípe) boli nasadzované len z iniciatívy nemeckých miestnych veliteľov (ako bol napr. [[Paul Ludwig Ewald von Kleist]] na [[Krym]]e a [[Krasnodarský kraj|Kubáni]]). Centralizovaná koncepcia spojenectva s utláčanými národmi [[ZSSR]], ktorej vrcholom bola [[Ruská oslobodenecká armáda|ROA]], vznikla paradoxne až vtedy, keď Nemci museli zo ZSSR ustupovať. To, že sa k Hitlerovi pripojili aj bývalé [[Pobaltie|pobaltské]] republiky, nebolo nič prekvapivé. Tie cítili k Sovietskemu zväzu pravdepodobne najväčší odpor spomedzi všetkých sovietskych republík. Napriek tomu, že väčšina obyvateľov pobaltských krajín nebola až tak politicky naivná aby uverila Hitlerovi, predpokladali, že každá zmena oproti stalinskému režimu bude len lepšia. [[Obyvateľstvo Sovietskeho zväzu|Občania ZSSR]] skutočne nestáli za Stalinom bez výhrad. Dôvera v neho tesne po napadnutí krajiny a katastrofických porážkach v lete a na jeseň [[1941]] klesla, vedeli ale, že pod Hitlerom a nacistickou nadvládou by bola situácia ešte horšia. Odpor k nemeckej agresii následne stúpal, keď sa hitlerovské vojská (hlavne [[Einsatzgruppen]]) ukázali ako brutálni vrahovia. K súdržnosti, akú sovietsky ľud prejavil, do značnej miery pomohli aj vyhlásenia samotného Stalina, ktorý sa [[3. júl]]a 1941 v rozhlase k svojim krajanom prihovoril priam neuveriteľne: „''Súdruhovia, občania, bratia a sestry, príslušníci armády a námorníctva! Obraciam sa na vás priatelia moji!''“ Tieto slová zapadali do ponurej atmosféry týchto dní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Werth | meno = Alexander | titul = Od paktu po Stalingrad | vydanie = Prvé | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | miesto = Bratislava | rok = 1968 | počet strán = 601 | strany = 184}}</ref> Sovietsky zväz počas vojny navyše uzavrel spojenectvo so západnými demokraciami. Mnohí občania Sovietskeho zväzu po zblížení krajiny so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]] počas vojny očakávali, že sa pomery v krajine zmenia. To ich ešte viac hnalo do boja s nepriateľmi, ktorí napadli ich krajinu. Na stranu ZSSR sa postavila dokonca aj [[pravoslávna cirkev]], ktorú pritom [[boľševik|boľševici]] dávno vyhlásili za jedného z nepriateľov spoločnosti a nemilosrdne ju prenasledovali. Okamžite po napadnutí krajiny bez intervencie komunistov, vyzval moskovský [[patriarcha Sergej]] pravoslávnu cirkev v krajine, aby aktívne podporovala boj sovietskeho ľudu proti Nemecku<ref>Erickson, J., Erickson, L.: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 19</ref>. Cirkev začala peňažnú zbierku, ktorá do roku 1943 zozbierala 200 miliónov [[Sovietsky rubeľ|rubľov]], za ktoré bola postavená 1 stíhacia [[peruť]] a tankový [[pluk]]. [[Súbor:Raate road.jpg|thumb|right|Sovietska kolóna zničená počas [[bitka o Suomussalmi|bitky o Suomussalmi]]]] Na začiatku [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] bola sovietska obranyschopnosť silne narušená. Hlavný podiel na tom mali [[veľký teror|stalinské čistky]] v armáde, tiež diletantské zásahy sovietskeho vedenia do organizácie armády (napríklad zrušenie mechanizovaných [[Zbor (vojenstvo)|zborov]], ktoré bolo v lete [[1941]] potrebné narýchlo znovu formovať). Ale chýbali aj skúsení odborníci v tankovom vojsku, v období napadnutia krajiny sa iba začínali precvičovať tí, ktorí boli k tankovým jednotkám prevelení od iných druhov vojsk. Neboli to však jediné slabiny Červenej armády. Sovietskym vojskám zúfalo chýbala motorizácia. Z veľkej časti preto, že vozový park nebol dostatočne udržiavaný. Problémy boli aj výzbroju, chýbali napr. [[samopal]]y. Červená armáda na hraniciach sústredila veľké množstvo zásob, ktoré okamžite po vpáde padli do rúk Nemcom. Za všetky tieto chyby nesie plnú zodpovednosť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho blízke okolie. Stalin navyše v rozhodujúcich dňoch pred napadnutím ZSSR nijak adekvátne nereagoval na prichádzajúce spravodajské informácie o príprave útoku proti krajine. Tieto faktory výraznou mierou podryli bojaschopnosť [[Červená armáda|Červenej armády]] a prispeli k jej porážkam na začiatku vojny. Stalin pred začiatkom [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v lete [[1937]] inicioval brutálne čistky v armáde. Tie pripravili o život väčšinu najvyšších dôstojníkov: za obeť padli traja z vtedajších piatich [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov]], 11 komisárov obrany, 13 z 15 veliteľov armád aj všetci velitelia vojenských okruhov. Celkovo bolo zatknutých, prepustených alebo uväznených asi 35 000 dôstojníkov [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ailsby | meno = Christopher | prekladatelia = Marta Adlerová | titul = SS: Peklo na východní frontě | vydanie = Prvé | vydavateľ = Svojtka & Co. | rok = 2004 | počet strán = 192 | isbn = 80-7237-145-2 | jazyk = čeština}}</ref> Až následná [[Zimná vojna]] a začiatok bojov s nacistickým Nemeckom ukázali, v akom stave sa skutočne nachádza dôstojnícky zbor Červenej armády. Napriek všetkým negatívam stalinskej diktatúry bol Sovietsky zväz v roku 1940 rozvíjajúcou sa krajinou. Životná úroveň rástla nebývalým tempom. Luxus síce neexistoval, ale ľudia boli dobre oblečení a v obchodoch bolo viac tovaru ako v predošlých obdobiach sovietskej vlády. Nemecký vpád nasledujúceho roku tento rast brutálnym spôsobom prerušil, obyvatelia ZSSR sa dočkali podobnej životnej úrovne, akú dosahovali pred rokom 1941, až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944{{--}}1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = }}</ref>. Stalinov teror v období [[Veľký teror|veľkého teroru]] postihoval ale aj ľudí, ktorí nikdy jeho nepriateľmi neboli. Tí boli likvidovaní na základe preventívnych čistiek a falošných obvinení, často ľuďmi, ktorí udali iných neraz nevinných, počas [[mučenie|mučenia]]. Toto sa nedalo utajiť a nenávisť k Stalinovi sa preto pozvoľna šírila aj medzi obyčajnými ľuďmi. Situácia v krajine bola dobrým politickým základom pre každého útočníka zvonka. Hitler však túto výhodu nedokázal využiť. [[Súbor:MolotovRibbentropStalin.jpg|náhľad|vľavo|Podpis dohody o priateľstve medzi nacistickým Nemeckom a ZSSR 23. augusta 1939. Obdobnú dohodu podpísalo Poľsko v roku 1934 - Pakt Piłsudski-Hitler.]] Ďalším faktorom bola demontáž [[Stalinova línia|Stalinovej línie]] a presun jej vybavenia na západ do zatiaľ ešte nedobudovanej [[Molotovova línia|Molotovovej línie]]. Opevnenia Stalinovej línie tvorili pôvodne dobre vybudovanú sieť železobetónových pevností, zátarasov a drevozemných bunkrov, ktorá sa tiahla od mesta [[Pskov]] na severe, cez východné brehy rieky [[Berezina]], ďalej na juh do [[Kyjev]]a a k [[Odesa|Odese]] na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]]. Bola vybudovaná v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] pôvodne na obranu pred prípadnými útokmi kapitalistických krajín zo západu. Ale po rozšírení Sovietskeho zväzu o oblasti, ktoré obsadil podľa dodatkov k [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop – Molotov]] sa hranice krajiny presunuli o stovky kilometrov na západ. Pôvodná Stalinova línia bola opustená a jej vybavenie a výzbroj demontovaná a presúvaná do opevnení, ktoré sa začali budovať na nových hraniciach. V čase napadnutia Sovietskeho zväzu však takmer žiadne z týchto opevnení neboli dokončené a tým pádom ani použiteľné. Pri postupe nacistov hlbšie do vnútrozemia krajiny však jednotky Červenej armády využili aj pôvodné opustené opevnenia Stalinovej línie, napríklad pri [[Kyjev]]e. Ukázalo sa, že keby z nich predtým nebola odvezená pôvodná výzbroj, mohla táto línia výrazne pomôcť Sovietom pri obrane svojho územia. Na zahraničnopolitickej scéne sa Stalin po vypuknutí 2. svetovej vojny čiastočne snažil zabezpečiť Sovietsky zväz tým, že [[13. apríl]]a [[1941]] uzavrel s [[Japonsko]]m pakt o neútočení. Neskôr mu tento čin veľmi pomohol, keď po ubezpečení rozviedky, že Japonsko nenapadne Sovietsky zväz na Ďalekom východe, stiahol vojská z tejto oblasti na obranu Moskvy. Množiace sa správy o tom, že sa Nemecko chystá napadnúť Sovietsky zväz, sa Stalin navonok snažil ignorovať. Veľmi presné správy prichádzali od [[Richard Sorge|Richarda Sorgeho]], ktorý dokonca dokázal niekoľko dní pred útokom poslať do ZSSR správu, že sa útok začne [[22. jún]]a. Stalin však žiadnym správam neveril a nedovolil vyvíjať prakticky žiadnu činnosť, ktorá by nasvedčovala, že sa sovietske vojská pripravujú na vojnu – dúfal zrejme, že tak získa čas. Iba [[19. jún]]a dostali sovietske vojská rozkaz aby rozptýlili svoje lietadlá a maskovali svoje pohraničné letiská. Bolo však neskoro. O množiacich sa neúspechoch pri zlepšovaní vzťahov s Nemeckom jasne hovorila zahraničnopolitická situácia, ako aj chladné reakcie Hitlera na pokusy o zblíženie oboch krajín. === Hitlerove ciele === Hitler vydal pred vpádom do ZSSR niekoľko rozkazov, ktoré mali výrazný vplyv na osud niektorých kategórií vojnových zajatcov, či obyvateľstva na okupovaných územiach: * [[13. marec]] [[1941]] „Richtlinien auf Sondergebieten zur Weisung Barbarossa“ – [[Heinrich Himmler|Himmler]] dostal plnú moc a prostriedky na vyhladenie [[Židia|Židov]] a sovietskej inteligencie, onedlho vznikli špeciálne jednotky [[Einsatzgruppen]], ktoré rozpútali na podmanenom území brutálny teror * [[13. máj]] [[1941]] „Erlaß über die Ausübung der Kriegsgerichtbarkeit im Gebiet Barbarossa“ – príslušníci [[Wehrmacht]]u nesmeli byť za činy proti civilnému obyvateľstvu [[ZSSR]] braní na zodpovednosť – všetko sa im povoľovalo. * [[19. máj]] [[1941]] – proti [[partizán]]om, Židom atď. neslobodno brať ohľad, za dôkaz sa považuje aj podozrenie zo spolupráce s nimi * [[6. jún]] [[1941]] ([[Rozkaz o zaobchádzaní s komisármi|Kommissarbefehl]]) – politických komisárov okamžite popraviť * [[16. jún]] [[1941]] „Bestimmungen über das Kriegsgefangenenwesen“ – vojnových zajatcov treba zabiť pri najmenšom podozrení zo zamýšľaného odporu === Plán útoku === [[Hitler]] predložil v [[júl]]i [[1940]] zámer napadnúť [[Sovietsky zväz]] svojmu štábu na jar roku [[1941]]. Neskôr jeho ambície stúpli na: „Úplné pozbavenie Sovietskeho zväzu práva na existenciu.“ <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = MacDonald | meno = John | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny | vydanie = Prvé | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 1995 | počet strán = 192 | isbn = 80-7145-185-1 | strany = 44}}</ref> Hitler zatiaľ aspoň čiastočne kamufloval túto činnosť napr. prípravou údajného [[Operácia Seelöwe|vylodenia na Britské ostrovy]]. Čiastočne zmiatol sovietsku výzvednú službu i tým že si nepripravoval žiadne zásoby na boj v zime (sovietska rozviedka napr. sledovala nákupy [[Ovca|ovčej]] kože na svetových trhoch). Všetci analytici na sovietskej strane považovali vylúčené, že by sa mu podarilo ZSSR zničiť od začiatku jari do príchodu zimy. Čoskoro boli k západným hraniciam Sovietskeho zväzu premiestnené veľké nemecké sily. Väčšina z nich sa sústredila vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] a Nemcami okupovanom [[Poľsko|Poľsku]]. Pôvodný dátum začiatku útoku však oddialilo viacero príčin. Jednou bola toho roku veľmi daždivá jar. Druhou, bol [[Prepadnutie Juhoslávie a Grécka|nemecký útok na Juhosláviu]] a [[Grécko]], ktoré mohli na poslednú chvíľu znamenať veľké nebezpečenstvo, podobne ako tomu bolo počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Niektorí však poukazujú na to, že útok na Juhosláviu a Grécko viazal iba malé nemecké sily a nemal výrazný vplyv na dátum konečného vpádu do ZSSR. [[Walther von Brauchitsch]] veliteľ [[Wehrmacht]]u disponoval tromi skupinami armád, z ktorých každú podporovala jedna letecká armáda. * [[Skupina armád Sever]] pod velením maršala [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelma von Leeba]] mala za úlohu obsadiť [[Leningrad]] a dôjsť až k [[Archangeľsk]]u * [[Skupina armád Stred]] pod velením maršala [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] mala postupovať k rieke [[Volga]], na trase jej útoku ležalo aj hlavné mesto krajiny [[Moskva]] * [[Skupina armád Juh]] pod velením maršala [[Gerd von Rundstedt|Gerda von Rundstedta]] mala postupovať juhom ZSSR k mestu [[Astrachán]], obsadiť [[Krym]], prekročiť [[Volga|Volgu]] a odrezať [[Kaukaz]] od zvyšku krajiny Napriek tomu, že nemecké ozbrojené sily mali veľké bojové skúsenosti, vynikajúci veliteľský zbor, ktorý ich v kombinácii s kvalitnou výzbrojou robil pravdepodobne najlepšou pozemnou armádou na svete, je dosť diskutabilné, či mali potenciál a dostatok síl zničiť Sovietsky zväz. Je však tiež nepopierateľné, že nebyť [[Hitler]]ových zásahov do príprav a realizácie bojových operácií, mohli sa boje na východnom fronte (ako aj počas celej vojny) vyvíjať podstatne viac v prospech [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]]. == Strategická ofenzíva Wehrmachtu == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-187-0234-15A, Russland, Panzer und Soldaten auf Straße.jpg|náhľad|vpravo|Postup nemeckej pechoty za podpory tankov [[Panzerkampfwagen III|Pz III]]]] V noci z 21. na 22. júna 1941 Nemci vyzvali sovietskeho veľvyslanca [[Vladimir Dekanozov|Dekanozova]], aby v Berlíne urýchlene navštívil nemecké ministerstvo zahraničných vecí. Tam mu o 3. hodine ráno miestneho času doručili diplomatickú nótu, rovnaký dokument odovzdal gróf [[Friedrich Werner von der Schulenburg|von Schulenburg]] o 5. hodine ráno sovietskemu ministrovi zahraničných vecí Molotovovi v Moskve. V dokumente bol Sovietsky zväz obvinený z podvratnej činnosti voči Nemecku, Európe a nepriateľskej politiky voči Tretej ríši. Tiež bol obvinený zo sústredenia ozbrojených síl na sovietsko-nemeckých hraniciach, čo bolo v rozpore so vzájomnými dohodami o priateľstve. Dokument rovnako informoval o tom, že nemecká vláda je nútená na ohrozenie svojich hraníc okamžite reagovať a Hitler už prijal opatrenia, aby ozbrojené sily toto nebezpečenstvo silou zlikvidovali. Ešte toho istého dňa vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu Taliansko, onedlho ho nasledovali aj ostatné krajiny Osi. O 12:00 v sovietskom štátnom rozhlase vystúpil minister zahraničných vecí Molotov a informoval obyvateľstvo krajiny, že ZSSR bol napadnutý. Okamžite po vyhlásení vojny, vyjadril ministerský predseda Spojeného kráľovstva [[Winston Churchill]] ZSSR podporu v boji proti Nemecku. === Operácia Barbarossa === {{Hlavný článok|operácia Barbarossa}} [[22. jún]]a [[1941]] sa medzi 3:15 a 4. hodinou rannou začala najväčšia, najurputnejšia a najkrvavejšia nepretržitá pozemná kampaň v histórii ľudstva. Krycí názov nemeckej útočnej operácie znel [[operácia Barbarossa]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-209-0091-11, Russland-Nord, russischer Panzer KW-2.jpg|náhľad|vpravo|Opustený ťažký tank [[KV-2]]]] Po delostreleckom ostreľovaní a leteckom bombardovaní 22. júna o 4:15 prekročili prví z vyše tri a pol milióna mužov vojsk Osi hranice Sovietskeho zväzu na takmer {{km|1320|m}} dlhom fronte. Nemecké vojská boli pri útoku organizované do troch [[nemecké skupiny armád|skupín armád]] ([[Skupina armád Sever|Sever]], [[Skupina armád Stred|Stred]] a [[Skupina armád Juh|Juh]]), sovietske ozbrojené sily používali zoskupenia nazývané [[Front (sovietska armáda)|fronty]] ([[Sovietsky Severozápadný front|Severozápadný]], [[Sovietsky Západný front|západný]] a [[Sovietsky Juhozápadný front|juhozápadný]]), ktoré spočiatku približne zodpovedali nemeckým skupinám armád. Ale na sklonku bojov roku 1941, Červená armáda zvýšila celkový počet frontov na úkor ich sily, takže v neskoršom období sa sovietske fronty takmer rovnali nemeckým [[armáda (vojenská jednotka)|armádam]]. Sovietske ozbrojené sily boli útokom zaskočené. Intenzívny odpor od začiatku kládli nepočetné jednotky pohraničnej stráže, no tie neboli dostatočne vybavené na boj s tankmi a boli preto postupne likvidované. Prvé ťažké boje sa rozhoreli v oblasti [[Brest (Bielorusko)|Brestu]], kde bolo obkľúčených 11 sovietskych [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]]. Za niekoľko dní Nemci prenikli hlboko do pobaltských republík, obsadili veľkú časť [[Bielorusko|Bieloruska]] a západne od [[Minsk]]a obkľúčili skoro celú [[Sovietska 3. armáda|3.]], [[Sovietska 4. armáda|4.]] a [[Sovietska 10. armáda|10. sovietsku armádu]]. Medzera, ktorá vznikla [[obkľúčenie|obkľúčením]] sovietskych vojsk v oblasti [[Minsk]]a, dovolila Nemcom bez ťažkého odporu prekročiť 1. júla [[Západná Dvina|Západnú Dvinu]] a [[Dneper]] a rýchlo postupovať ďalej do sovietskeho vnútrozemia smerom na [[Smolensk]]. Na južnej [[Ukrajina|Ukrajine]] postupovali nemecké vojská skupiny armád Juh spolu s rumunskými jednotkami rovinatým terénom, no čelili oveľa väčšiemu množstvu sovietskych tankov. Onedlho obkľúčili [[Odesa|Odesu]], no do mesta zatiaľ neprenikli. Rozmiestnenie sovietskych vojsk pri vpáde, podľa názoru [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] naznačovalo, že dosiaľ ešte neboli rozmiestnené do útočných pozícií<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|strana= 252|rok=2006}}</ref>. Vojská západných vojenských okruhov boli zatiaľ dislokované v akejsi vyčkávacej pozícii, pričom však nemuselo nevyhnutne trvať dlho, aby boli na prípadný útok pripravené. Práve fakt, že sa Stalin chystá napadnúť Nemecko bol jedným z hlavných argumentov pre útok na ZSSR. To však zrejme nebolo možné skôr ako na jar roku [[1942]] alebo ešte neskôr v dôsledku neukončenej reformy a prezbrojovania Červenej armády. [[23. jún]]a [[1941]] bola vytvorená [[Stavka]] hlavného veliteľstva (od [[8. august]]a [[1941]] STAVKA vrchného velenia), ktorej predsedal národný komisár obrany [[Semion Timošenko]], v jeho kompetencii však chýbali mnohé dôležité úlohy, ktoré bolo v tej dobe potrebné riešiť, 10. júla ho preto nahradil sám Stalin. Všetka moc v krajine sa [[30. jún]]a [[1941]] sústredila v Štátnom výbore obrany, ktorého vrchným veliteľom sa stal od [[8. august]]a [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalin]]. 23. júla bola vyhlásená mobilizácia. [[25. jún]]a začali [[Fíni]] spolu s Nemcami oslobodzovať svoje stratené územia na [[Karélia|Karelskej šiji]]. [[29. jún]]a sa začalo bojovať aj na sovietsko-nórskych hraniciach za polárnym kruhom. Bolo to prvýkrát v histórii, čo sa viedli boje aj v tejto nehostinnej oblasti. [[Súbor:Russian POW (1941).jpg|náhľad|vľavo|[[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|Sovietski vojnoví zajatci]]. Väčšina sovietskych vojakov zajatých v tomto období sa v dôsledku zlého zaobchádzania nedožila konca vojny.]] V júli a auguste sa skupine armád Sever podarilo postúpiť pobaltskými republikami, obsadiť [[Riga|Rigu]] a [[Pskov]]. Pokračoval tiež jej postup k [[Luga (mesto)|Luge]] a [[Velikij Novgorod|Novgorodu]]. Po tom, čo skupina armád Stred narazila v júli na tvrdú obranu okolo mesta Smolensk, rozhoreli sa v jeho okolí takmer mesiac trvajúce boje. Nemci sa pokúšali obkľúčiť brániacu sa sovietsku 16., 19. a 20. armádu a zároveň museli čeliť energickým protiútokom, ktoré viedli sovietske jednotky, aby zabránili ich obkľúčeniu. [[8. august]]a v noci 15 sovietskych diaľkových bombardérov [[DB-3]] vyštartovalo z Baltského ostrova Ezel a v noci z výšky {{km|7|m}} bombardovalo nezatemnený [[Berlín]]. Všetky stroje sa vrátili v poriadku na základňu. Ráno nemecké noviny uvádzali, že mesto bombardovali Angličania, a že bolo zostrelených 6 anglických lietadiel. Britská tlač na to zareagovala tiež, keď oznámila, že Nemci vydávajú čudné vyhlásenia, lebo [[Royal Air Force|britské letectvo]] nad [[Berlín]]om 7. ani [[8. august]]a nelietalo.<ref>Nikolaj Gerasimovič Kuznecov: ''Loďstvo pripravené na boj.'' Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1997, s. 40 – 41</ref> Nemcom do značnej miery pomohli sovietske rozkazy, ktoré nariaďovali nerozvinutým a nepripraveným vojskám okamžite viesť protiútoky, ktoré nebolo možné v čase, keď nefungovalo stále spojenie s veliteľstvami, dostatočne skoordinovať. Nemci znovu aplikovali taktiku [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] a neútočili proti silnejším sovietskym zoskupeniam čelne, využívali obchvaty a obkľučovali rýchlymi mechanizovanými a tankovými klinmi pomalšie [[manéver (vojenstvo)|manévrujúce]] sovietske vojská. [[Luftwaffe]] v prvých dňoch vojny zničila postupne väčšinu sovietskeho letectva dislokovaného na západe krajiny. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] znepokojený porážkami svojich vojsk, ako aj množstvom vojakov a dôstojníkov, ktorí sa vzdali do rúk Nemcom v [[august]]e [[1941]] vydal [[rozkaz č. 270]]. Ten mal ďalekosiahly vplyv na životy miliónov sovietskych vojakov, ktorí boli zajatí nemeckými vojskami. Rozkaz zakazoval vojakom dobrovoľne sa vzdávať nepriateľovi, nebral však ohľad na okolnosti zajatia. Asi devätina [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych zajatcov]] po tom, čo boli oslobodení zo zajatia vlastnými jednotkami, sa dostala do trestných jednotiek alebo do pracovných táborov ([[gulag]]ov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošjev | meno = G.F. | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka. | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_13_08.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.soldat.ru | miesto = | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100408093132/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_13_08.html | dátum archivácie = 2010-04-08 }}</ref> [[Súbor:Eastern Front 1941-06 to 1941-12.png|thumb|vpravo|Pohyb frontu od [[22. jún]]a do [[5. december|5. decembra]] [[1941]] {{legenda|#fff8d5|do [[9. júl]]a [[1941]]}} {{legenda|#ffd2b9|do [[1. september|1. septembra]] [[1941]]}} {{legenda|#ebd7ff|do [[9. september|9. septembra]] [[1941]]}} {{legenda|#ccffcd|do [[5. november|5. december]] [[1941]]}}]] V noci z 25. na [[26. august]]a 1941 Sovietsky zväz spolu s britskými jednotkami vstúpil na územie [[Irán]]u. Pronemecká vláda vedená [[Ali-Mansur]]om následne podala demisiu. Irán bez veľkého odporu kapituloval 29. (odpor proti britským) a 30. augusta (odpor proti sovietskym silám). Vpád na iránske územie mala na starosti sovietska [[53. armáda (ZSSR)|53. armáda]]. Spojenci následne využívali Irán ako koridor na zásobovanie Sovietskeho zväzu. [[31. august]]a [[1941]] doplával do sovietskeho prístavu [[Archangeľsk]] prvý britský konvoj [[PQ-0]] so zásobami. Pomoc západných Spojencov (najprv priamo nakupovaná na Západe, neskôr financovaná v rámci amerického [[Lend-Lease|Zákona o prenájme a pôžičke]] bola v tej dobe pre ZSSR zatiaľ malá a mala skôr morálny rozmer. Lokálne pomáhala na fronte priamo okolo [[Archangeľsk]]a. Na význame však získala neskôr, keď sa ZSSR minuli (a/alebo boli zničené, či stratené) predvojnové zdroje a zásoby. V tej istej dobe nemecké vojská začali systematicky ostreľovať [[Petrohrad|Leningrad]], ktorý sa ocitol od 8. septembra 1941 v obkľúčení. V nasledujúcich bitkách Nemci obkľúčili a zničili, v sérii bojov na západnom a neskôr aj na východnom brehu [[Dneper|Dnepru]], sovietsku [[Sovietska 6. armáda|6.]] a [[Sovietska 12. armáda|12. armádu]] brániacu sa v oblasti [[Umaň|Umane]]. Hitler v tej dobe nariadil zastaviť postup na Moskvu cez [[Smolensk]] odkiaľ poresmeroval [[2. tanková skupina Wehrmachtu|2. tankovú skupinu]] generála [[Heinz Guderian|Guderiana]] smerom na [[Konotop]] a vrhol svoje tankové skupiny na [[Kyjev]], v ktorého okolí zostávalo ešte stále veľké množstvo sovietskych vojsk. Popri Guderianovom útoku zo severozápadu sa k mestu blížili nemecké vojská [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|Ewalda von Kleista]] od [[Kremenčug]]u z juhozápadu. Brániace sa vojská Juhozápadného frontu nesmeli na Stalinov rozkaz opustiť svoje pozície v ohybe Dnepru, v ktorých im hrozilo obkľúčenie. O ústup pritom žiadal aj veliteľ frontu a Stalinovi blízky maršal [[Semion Buďonnyj|Buďonnyj]]. 14. septembra nemecké tankové jednotky prenikli na juhu k mestu [[Romny]] a nakoniec sa 19. septembra spojili a zovreli čeľuste obkľúčenia pri [[Lochvica|Lochvici]], čím v oblasti Kyjeva odrezali vyše 600 000 mužov sovietskej [[Sovietska 5. armáda|5.]], [[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 26. armáda|26.]] a [[Sovietska 37. armáda|37. armády]], tvoriacej prevažnú časť Južného frontu. Sovietske jednotky sa však nevzdali hneď a Nemci boli nútení na mnohých miestach prekonávať silný odpor. Napriek tomu, že Kyjev padol už 19. septembra, posledné ohniská odporu v kotli sa vzdali alebo boli zničené až 26. septembra. Nemci následne sústredili svoje tankové jednotky skupín Sever a Stred a zaútočili opäť v oblasti [[Smolensk]]a. Tieto boje boli počiatkom útoku smerom na Moskvu. Skupina Juh zatiaľ udrela na zoslabený Juhozápadný front a obsadila Charkov a postupovala na [[Donbas]]. Na určitý čas obsadili Nemci aj [[Rostov nad Donom]] a nezadržateľne prenikli na Krym, kde odrezali námornú základňu [[Sevastopoľ]]. === Bitka o Moskvu === {{Hlavný článok|Bitka o Moskvu}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-B17220, Sowjetunion, Panzerangriff bei Istra.jpg|náhľad|vpravo|Nemecké tanky pri Istre.]] V Moskvoskom smere Nemci úspešne postupovali ďalej a pri [[Viazma|Viazme]] prerazili líniu sovietskeho Západného frontu a obkľúčili desiatky tisíc sovietskych vojakov [[Sovietska 16. armáda|16.]], [[Sovietska 19. armáda|19.]], [[Sovietska 20. armáda|20.]], [[Sovietska 24. armáda|24.]] a [[Sovietska 32. armáda|32. armády]] vedené [[Ivan Stepanovič Konev|Ivanom Konevom]]. Onedlho sa podarilo [[tankvoý zbor Feldherrnhalle|tankovému zboru Feldherrnhalle]] prekročiť rieku [[Desna|Desnu]] a pri [[Briansk]]u ťažko narušiť, zlikvidovať alebo zajať jednotky [[Sovietska 3. armáda|3.]], [[Sovietska 13. armáda|13.]] a [[Sovietska 50. armáda|50. armády]] [[Brianský front|Brianského frontu]]. Sovieti nakoniec s ťažkosťami nemecký postup zastavili pri [[Mcensk]]u. V tomto období Nemci už takmer 5 mesiacov aplikovali taktiku bleskovej vojny a úspešne drvili svojho nepriateľa. Zatiaľ čo v predošlých bojoch v západnej Európe, napredovali bez väčších problémov, v ZSSR bol Wehrmacht postavený pred nové problémy. Nemci museli čeliť časovej tiesni, pretože celkový plán operácie Barbarossa sa zakladal na tom, že bude Červená armáda zničená v priebehu niekoľkých málo mesiacov, čo ako sa ukázalo nebolo vôbec reálne. Časový sklz mal za následok vzrastajúce problémy s počasím, ktoré bolo síce počas leta dobré, no na jeseň sa zmenilo na daždivé, čo veľmi spomalilo postup vozidiel po nekvalitných sovietskych cestách. Zhoršujúce sa počasie, ktoré zabránilo nasadeniu letectva a neskôr aj silné mrazy, na ktoré nemecké velenie trestuhodne nepripravilo svoje jednotky potom kruto trápili nemecké jednotky počas zimy. Nacistickej vojnovej mašinérii spôsobovali ďalšie problémy aj obrovské vzdialenosti, ktoré muselo riešiť najmä preťažené zásobovanie. Sovieti navyše začali aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aby nepriateľovi sťažili zásobovanie z miestnych zdrojov. Nezanedbateľný bol aj odpor sovietskych vojsk, ktorý bol všeobecne omnoho urputnejší než ten, s ktorým sa nacisti dovtedy stretali. Začiatkom októbra sa sovietska obrana stredného úseku frontu najprv pokúsila zadržať Nemcov v okolí [[Viazma|Viazmy]] a na ceste [[Oriol]]-[[Briansk]]. Zo severu sa k Moskve blížili [[Hans Günter von Kluge|von Kluge]] so svojou [[4. armáda Wehrmachtu|4. armádou]], z juhu a západu to bol Guderian so svojou tankovu skupinou. Do začiatku decembra 1941 sa nacistickým jednotkám na západe a severozápade od Moskvy za vzrastajúcich strát podarilo preniknúť silnou sovietskou obranou pri mestách [[Možajsk]], [[Tver|Kalinin]], [[Klin (mesto v Rusku)|Klin]], [[Volokolamsk]], [[Istra (mesto)|Istra]] a [[Solnečnogorsk]], pričom dosiahli kanál [[Volga]]-[[Moskva (rieka)|Moskva]]. Na juhozápade postupovali Nemci cez [[Kaluga|Kalugu]] a [[Mcensk]] smerom k [[Tula (Rusko)|Tule]]. K tomuto opevnenému mestu prenikli Guderianove vojská [[2. tanková armáda Wehrmachtu|2. tankovej armády]] 30. októbra, no mesto samotné neboli schopné obsadiť. V prvých decembrových dňoch sa len niekoľko desiatok kilometrov pred Moskvou medzi vyčerpanými jednotkami na oboch stranách rohoreli boje, ktoré nakoniec Nemcov prinútili spomaliť postup. Stalin, ktorý už medzičasom začal sťahovať časť svojich vojsk z Ďalekého východu, Uralu a Sibíri, pripravil spolu so svojimi generálmi útok na krídla nemeckých vojsk. Sovieti, mnohé jednotky ktorých boli poznačené predošlými bojmi podobne ako vyčerpaný Wehrmacht, ktorý bol zlým počasí navyše pozbavený aj svojej leteckej podpory, vyrazili v oblasti Kalininu do protiofenzívy [[5. december|5. decembra]]. V oblasti Klinu, Solnečnogorska, Tuly a Jeletska [[6. december|6. decembra]]. Sovietske vojská na viacerých miestach prerazili nemecké línie a Wehrmacht prvýkrát stratil v boji celé divízie. Nemcom sa podarilo postup sovietskych vojsk, ktorým chýbali tanky zastaviť až pri [[Ržev]]e, čím bola línia opäť stabilizovaná. Bolo to aj sčasti preto, že Hitler vydal rozkaz neustupovať, čím prinútil svoje jednotky bojovať na hrane svojich možností. Aj keď sa mu tento ťah v tomto období vyplatil, opakovanie tejto taktiky v nasledujúcom období sprevádzalo viaceré veľké porážky nemeckých vojsk. Veľké množstvo snehu a vysoké straty nakoniec paralyzovali bojovú činnosť na oboch stranách. Do začiatku útočnej fázy [[bitka o Moskvu|bitky o Moskvu]] Červená armáda ustúpila 850 až {{km|1200|m}}, postup Wehrmachtu na hlavné mesto krajiny však zastavila a neskôr naopak zahnala Nemcov niekoľko stoviek km späť. Na ostatných dôležitých smeroch – na [[Leningrad]] i na juhu pri [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]] sa aj napriek počiatočným neúspechom taktiež podarilo postup Nemcov zastaviť. [[Leningrad]] sa však z obkľúčenia vyslobodiť nepodarilo, na jar zorganizovaný útok 2. údernej armády. Mesto sa napriek mnohým pokusom o spojenie južne od Ladožského jazera [[Blokáda Leningradu|ocitol v obkľúčení]] na takmer 900 dní, čo malo kruté dôsledky pre jeho [[civilné obyvateľstvo|civilných obyvateľov]]. Asi milión z nich zahynul v strašných podmienkach od krutej severskej zimy a dlhotrvajúceho hladu. Udržanie Leningradu bolo veľmi dôležité z niekoľkých dôvodov, bolo to posledné miesto kam sa mohla z [[Tallinn]]u evakuovať Červená Baltská flotila, bolo to takisto miesto, ktoré zabraňovalo spojeniu vojsk útočiacich z Karélie a polárnych oblastí [[Fínsko|Fínska]] a [[Nórsko|Nórska]] s vojskami skupiny armád Sever. Obrancovia Leningradu tiež v podstatne bránili prístupy k prístavom [[Archangeľsk]] a [[Murmansk]], ktoré boli dôležitou spojovacou tepnou so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. Červená armáda podnikla od januára do apríla 1942 na severnom a strednom úseku frontu v oblasti Moskvy, kde stále držala silné rezervy lokálne protiútoky napr. [[Demianska operácia|Demiansku operáciu]], [[rževsko-syčevská operácia|rževsko-syčevskú operáciu]] ako aj útoky v oblasti [[Oriol|Orla]], [[Kursk]]a a [[Bolchov]]a, čím si aspoň čiastočne zlepšila postavenie na daných úsekoch a zaháňala Nemcov ďalej od [[Moskva|Moskvy]], aj keď sa tieto operácie považujú všeobecne za nie veľmi úspešné. Ťažkou ranou pre vojská [[bitka o Sevastopoľ (1942)|brániace sa v Sevastopole]] bola likvidácia sovietskeho výsadku pri [[Feodosija|Feodosiji]], čo bol zahambujúci koniec tzv. [[Kerčsko-feodosijská operácia|Kerčsko-feodosijskej operácie]]. Zlé postavenie vojsk Červenej armády stojacich pred skupinou armád Juh dovŕšil neúspešný [[druhá bitka o Charkov|protiútok smerom na Charkov]]. === Útok na juh ZSSR === {{Hlavný článok|Bitka o Stalingrad}} Sily a rezervy Červenej armády sa v zimných a jarných bojoch veľmi vyčerpali a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinov]] cieľ, ktorým bolo vyhnať nepriateľa z územia [[ZSSR]], tak už nebolo možné realizovať. [[Wehrmacht]] ako celok sa zo svojich strát spamätal rýchlejšie ako Sovieti a začiatkom roku [[1942]] znovu prešiel do útoku, teraz však na juhu [[ZSSR]], kde najprv zlikvidoval výpad [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] a [[Brianský front|Brianskeho frontu]] k [[Charkov]]u. Hitlerove vojská dobyli [[1. júl]]a po niekoľko mesačnom obliehaní [[Sevastopoľ]]. Tvrdé boje prebiehali v oblasti [[Voronež]]e (padla [[7. júl]]a) a [[Vorošilovgrad]]u (padol [[17. júl]]a) odkiaľ boli sovietske jednotky vytlačené na východ. Stratený bol celý [[Donbas]], [[Rostov nad Donom]] (padol [[24. júl]]a) a nemecké vojská prenikli rovinatým terénom až {{km|650|m}} medzi rieky [[Don]] a [[Volga]] a plánovali dôjsť až ku [[Kaspické more|Kaspickému moru]]. Nemci pokračovali aj v útoku na [[Kaukaz]]. Do jesene [[1942]] nemecké tankové armády bez väčších ťažkostí postupovali [[Kubáň]]skou rovinou k ropným poliam na Kaukaze. Padlo rozhodnutie preťať [[Volga|Volgu]] pri meste [[Stalingrad]]. Prerušili by tak prakticky najkratšie sovietske spojenia s vojskami na Kaukaze. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R74190, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|vpravo|Útočiace družstvo sovietskej pechoty v ruinách Stalingradu]] Wehrmacht zaútočil na mesto [[24. august]]a [[1942]]. Hneď od začiatku sa rozpútali zúrivé [[boj v meste|pouličné boje]]. V nich sa stratila nemecká výhoda v lepšej pohyblivosti a kvalitatívna prevaha veliteľských kádrov na nižších úrovniach. Sovieti sa odhodlane bránili, bojovalo sa o každý dom. Situácia na fronte si vyžiadala zásobovanie sovietskych vojsk v meste ležiacom na západnom brehu [[Volga|Volgy]] výhradne loďami. Na východnom brehu zatiaľ sovietska armáda sústredila silné jednotky [[delostrelectvo|delostrelectva]] a [[protivzdušná obrana|protilietadlovej obrany]]. Najmä ich kvalitné delostrelectvo potom pomáhalo početne slabším obrancom mesta odrezaným na západnom brehu odrážať silné nemecké útoky. Zásobovanie mesta cez Volgu bolo možné iba v noci. Aj nemecká [[6. armáda Wehrmachtu|6. armáda]], ktorej úlohou bolo obsadiť mesto mala problémy so zásobovaním po preťažených komunikáciách. Veľmi ťažké boje boje prebiehali v polovici septembra o [[Mamajova mohyla|Mamajovu mohylu]] a hlavnú železničnú stanicu v strede mesta. [[23. september|23. septembra]] obsadil [[Jakov Pavlov]] s ďalšími troma vojakmi [[Pavlovov dom|dom odborníkov]] na jednom z námestí a bránil ho do 25. novembra. [[14. október|14. októbra]] podnikli nemecké vojská silný útok na priemyselnú štvrť. Urputné boje sa rozhoreli v komplexe [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]], [[závod Červený október|závodu Červený október]] a [[závod Barikády|továrne Barikády]]. 6. armáda sa bojmi v meste veľmi vyčerpala a bola nútená postupne nasadiť prakticky všetky svoje jednotky. Veliteľstvo [[Skupina armád B|skupiny armád B]] preto presunulo na zaistenie jej krídel maďarské a rumunské zväzky. Zatiaľ čo sa bojovalo v meste, sovietske velenie pozbieralo početné zálohy a pripravilo útočnú operáciu namierenú na oslabené krídla vojsk stojacich pred Stalingradom. === Evakuácia priemyslu === V dobe vrcholiacej [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]] sa front dostal na svoje najvýchodnejšie pozície za celú vojnu západne od miest [[Elista]] a [[Groznyj]]. Nemci vtedy okupovali podstatnú časť európskej časti [[ZSSR]], na ktorej pred vojnou žilo 42 % jeho obyvateľstva, produkovala sa 1/3 [[HDP]], nachádzalo sa tam 45 % ornej pôdy. Ak sa vezmú do úvahy aj obrovské ľudské a materiálne straty Červenej armády (v tej dobe dosahujúce najmenej 2 milióny padlých, zajatých a ranených) ako aj veľké straty na civilnom obyvateľstva, ktoré sa podieľalo na vojnovom úsilí, krajina sa nachádzala v smrteľnom nebezpečenstve. Navyše bola za týchto otrasných podmienok nútená odrážať nápor väčšiny pozemných síl vojsk Osi v Európe. Jedným z predpokladov prežitia ZSSR vo vojne preto bola záchrana priemyslu zo západných časí krajiny. Tá sa začala už v priebehu leta 1941. Za evakuáciu boli zodpovední [[Nikolaj Michajlovič Švernik|N. M. Švernik]], [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosygin]] a [[Michail Grigorievič Pervuchin|M. G. Pervuchin]]. Sovietom výrazne pomohlo, že vo vojnovom období bolo ich plánované hospodárstvo flexibilnejšie. Presun obrovských vojensko-priemyselných komplexov aj s [[robotník]]mi na vzdialenosť tisícov kilometrov by bol inak asi iba ťažko predstaviteľný. Evakuácia sa uskutočňovala najmä po železnici. Objem dopravy na západ dosiahol približne 300 000 železničných vagónov. Do [[november|novembra]] [[1941]] sa sovietskym robotníkom a železničiarom podarilo evakuovať 1523 podnikov, spolu s 10 miliónmi odborníkov, robotníkov a ich rodinami. Produkcia novopostavených tovární sa naplno rozbehla až v [[september|septembri]] [[1942]], práve včas aby zasiahla v rozhodujúcej fáze [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. === Protiofenzíva pri Stalingrade === [[Súbor:German pows stalingrad 1943.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí zajatci v Stalingrade, v pozadí budova obilného sila]] Zatiaľ čo sa Hitler a jeho generáli sústredili na [[bitka o Stalingrad|boje v Stalingrade]], Sovieti sústredili silné zálohy na nemeckých oslabených krídlach. Tie bránili menej kvalitné rumunské a maďarské armády. [[19. november|19. novembra]] [[1942]] sa začal sovietsky protiútok v severnej a 20. novembra nasledoval útok v južnej časti úseku 6. armády. Nečakaným útokom sovietske vojská zničili alebo prinútili ustúpiť rumunské divízie a 23. novembra bolo v kotli, ktorý vznikol medzi mestami Kalač a Stalingrad obkľúčili vojsko o sile 22 nemeckých a rumunských divízií (asi 250{{--}}330 000 mužov). Nemecká skupina armád B sa ocitla v absolútnom zmätku. Vojská skupiny armád A boli nútené ustúpiť z [[Kaukaz]]u na [[Tamanský polostrov]] a [[Krym]]. Narýchlo sformovaná [[skupina armád Don]] mala za úlohu zaceliť veľkú trhlinu vo fronte. Jej veliteľ [[Erich von Manstein]] sa pokúsil s [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovou armádou]] viesť protiútok v južnej strane sovietskeho zovretia, ktorý bránili [[Sovietska 51. armáda|51.]] a [[5. gardová armáda]]. Tento útok však bol za ťažkých strát na oboch stranách odrazený. Mansteinove vojská boli nútené ustupovať na severozápad k Rostovu. Sovieti zatiaľ podnikli sústredený útok na zvyšky 6. armády. [[2. február]]a [[1943]] sa posledné nemecké jednotky, ktoré bránili v ruinách traktorového závodu vzdali. Dovtedy už Sovieti zajali 91 000 Nemcov a Rumunov, splu s prvým nemeckým maršalom, ktorý sa vzdal do rúk Spojencov – [[Friedrich Paulus|Friedrichom Paulusom]]. Straty v dôsledku bitky o Stalingrad však zahrnujú okrem straty celej 6. armády aj ťažké straty 4. a 2. nemeckej armády, rovnako ako veľmi ťažké straty 3. a 4. rumunskej 8. talianskej a 2. maďarskej armády. Dovedna tieto straty presahovali 800 000 padlých, nezvestných a ranených. Sovietsky zväz tiež utrpel v bitke ťažké straty a Červená armáda po ťažkých bojoch nebola schopná splniť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] rozkazy a pokračovať v protiútoku a zastavila sa na východnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Jej zásobovacie trasy boli roztiahnuté na veľkom území a jej čelné jednotky oslabené ťažkými bojmi. Nemecký [[tretia bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]], vedený veľkým tankovým zoskupením [[II. tankový zbor SS|II. tankového zboru SS]] následne zatlačil Sovietov späť. Na jar bojové operácie prerušilo obdobie blata. V apríli až máji prebiehalo vo [[Povstanie vo varšavskom gete|varšavskom gete povstanie]], ktoré nacisti postupne zlikvidovali. === Bitka pri Kursku === {{Hlavný článok|Bitka v Kurskom oblúku}} Po skončení nemeckého protiútoku pri Charkove vznikol medzi [[Oriol|Orlom]] a [[Belgorod]]om výbežok frontu zasahujúci asi {{km|80|m}} do nemeckých pozícii, nazývaný [[Kurský oblúk]]. Tam sa nemecké velenie rozhodlo zasadiť svoj hlavný úder letnej ofenzívy roku [[1943]]. Zozbieralo najlepšie jednotky a techniku, ktoré [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]] na východnom fronte zostali. Pri tom dával Hitler dôraz na posily novými tankmi [[Panther (tank)|Panther]], [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] a stíhačmi tankov [[Ferdinand (stíhač tankov)|Ferdinand]]. Štáb vrchného velenia Sovietskeho zväzu však mal o týchto prípravách podrobné informácie. Sovietski generáli začali zvažovať všetky eventuality a potom odporučili [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], aby im dovolil pripraviť v Kurskom oblúku pre nemecké divízie pascu. Ta spočívala v silnej rozvrstvenej [[obrana (vojenstvo)|obrane]] a tiež obrovským zálohám, ktoré mali následne po zastavení nemeckej [[ofenzíva|ofenzívy]] prejsť do [[protiútok]]u. Hitler spolu so svojimi generálmi veľmi podcenil tieto sovietske kroky a rozhodol o začiatku útoku. [[5. júl]]a [[1943]] zaútočilo na sovietsku obranu niekoľko sto tisíc najlepších vojakov Tretej ríše. Následná [[bitka v Kurskom oblúku]], vyvrcholila v ohromnej tankovej [[bitka pri Prochorovke|bitke pri Prochorovke]]. Bol to definitívny krach nemeckej [[blesková vojna|bleskovej vojny]], ktorý predurčoval koniec nacistickej prevahy na východe. === Boje na Dnepri === {{Hlavný článok|Bitka na Dnepri}} [[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|thumb|vpravo|Situácia na fronte od augusta 1943 do decembra 1944]] Letná ofenzíva Červenej armády, [[Bitka na Dnepri|skok na Dneper]], [[Bitka o Kyjev (1943)|oslobodenie Kyjeva]] a Ukrajiny boli znakom toho, že bojaschopnosť a ofenzívna činnosť sovietskych vojsk sa podstatne zlepšila. Dopomohla k tomu úprava komisárskych právomocí ako aj kvalitatívny a morálny zlom, ktorý nastal v Sovietskej armáde. Do popredia sa dostali noví schopní dôstojníci, ich schopnosti ďaleko prevyšovali dôstojnícky zbor z rokov [[1941]] a [[1942]]. Pri oslobodzovacích bojoch na Ukrajine sa vyznamenali aj česko-slovenské jednotky pod vedením generála [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]]. Koncom roku [[1943]] bola v [[Irán]]e usporiadaná [[Teheránska konferencia]], na ktorej sa spojenci dohadovali v ďalšom spoločnom postupe proti [[nacizmus|nacizmu]]. == Strategická ofenzíva Červenej armády z Bieloruska do Prahy == Línia východného frontu sa začiatkom [[január]]a [[1944]] ťahala od [[Leningrad]]u k [[Iľmenské jazero|Iľmenskému jazeru]], cez [[Velikije Luki]], [[Vitebsk]], [[Žlobin]], [[Rečica|Rečicu]], [[Žitomir]], až k [[Vinnica|Vinnici]], odtiaľ po [[Dneper|Dnepri]] do [[Perejaslavľ]]a a cez [[Kirovograd]] a [[Krivoj Rog]] k dolnému [[Dneper|Dnepru]]. === Boje na juhu === {{Hlavný článok|Bitka pri Kamenci Podolskom}} V marci [[1944]] zasiahol sovietsky protiútok nemeckú armádnu skupinu Juh, pri reorganizácii jej ľavého krídla. Boje začali pri [[Jassy|Jassách]]. Medzi [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1.]] a [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovou armádou]] vznikla veľká medzera, ktorou do nemeckého tyla prúdili sovietske jednotky. Čoskoro sa im podarilo obkľúčiť 1. tankovú armádu. Bitka sa stala známa ako [[Bitka pri Kamenci Podolskom|obkľúčenie pri Kamenci Podolskom]]. Po zásahu II. tankového zboru [[7. apríl]]a sa Nemcom v priebehu deviatich dní podarilo vyslobodiť svoje jednotky z obkľúčenia a stiahnuť ich viac na západ. Na čiernomorskom pobreží boli Nemci [[13. marec|13. marca]] nútený ustúpiť z [[Cherson]]u. [[10. apríl]]a bola oslobodená [[Odesa]] a nemecké vojská tak boli izolované na [[Krym]]e. Čiernomorské námorníctvo v súčinnosti s Červenou armádou, potom začalo útok aj tam. Po strate [[Sevastopoľ]]a [[12. máj]]a sa zvyšky nemeckých oddielov z Krymu stiahli.<ref>[[Otakar Dorazil]] – ''Světové dejiny v kostce'' Nakladatelství Jeva, 1995 ISBN 80-85797-26-7</ref> === Operácia Bagration === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-024-3543-09, Ostfront, Soldaten an 7,5cm Pak.jpg|náhľad|Nemeckí vojaci v obrannej pozícií s protitankovým kanónom [[7.5 cm Pak 40]].]] {{Hlavný článok|Operácia Bagration}} Po potrebnom odpočinku, doplnení strát a oprave techniky pokračovali sovietske vojská na jar [[1944]] v oslobodzovaní územia [[ZSSR]]. Sovietske vrchné velenie rozhodlo, že hlavným cieľom bude [[Bielorusko]]. [[Operácia Bagration]], na ktorú si STAVKA zhromaždila 19 [[Armáda (vojenská jednotka)|armád]], sa začala presne tri roky po nemeckom vpáde do krajiny [[22. jún]]a [[1944]]. Na {{km|320|m}} dlhom fronte sa odohral druhý Stalingrad. Sovieti zaskočili nepripravenú Skupinu armád Stred, pri čom obkľúčili a zneškodnili asi 260 000{{--}}380 000 nemeckých vojakov a ďalších 100 000 zajali. [[26. jún]]a bol oslobodený [[Vicebsk|Vitebsk]], [[3. júl]]a [[Minsk]] a desať dní [[Vilnius]]. === Postup do strednej, južnej a severnej Európy === [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva]], [[Východokarpatská operácia|východokarpatská]], [[Pobaltská ofenzíva|pobaltská]], [[jassko-kišinevská operácia|jassko-kišinevská]], [[Debrecínska operácia|debrecínska]] a [[petsamo-kirkenesská operácia]], preniesli bojové operácie z územia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] do [[Poľsko|Poľska]], [[Rumunsko|Rumunska]], bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]], [[Fínsko|Fínska]], [[Slovensko|Slovenska]] a severného [[Nórsko|Nórska]]. Po údere sovietskych vojsk k Vipurskému zálivu, [[Fínsko]] kapitulovalo [[4. september|4. septembra]] a [[19. september|19. septembra]] uzavrelo v [[Moskva|Moskve]] mierovú zmluvu. Zahranično politická situácia sa rýchlo zmenila. [[Rumunsko]] prešlo [[24. august]]a na stranu spojencov a podieľalo sa na oslobodzovaní [[Stredná Európa|strednej Európy]], [[Turecko]] prerušilo všetky diplomatické styky s [[Tretia ríša|Treťou ríšou]]. [[1. september|1. septembra]] bola obsadená [[Bukurešť]]. Bulharsko ktoré bolo do tej doby voči Sovietskemu zväzu neutrálne sa naďalej nehodlalo prikloniť na žiadnu stranu. Sovieti mu pre to [[5. september|5. septembra]] vyhlásili vojnu. Už o tri dni sa však bulharské jednotky pripojili k Červenej armáde. Sovietske vojská, ktoré útočili z Juhu sa dostali [[1. október|1. októbra]] cez [[Rumunsko]] až do [[Maďarsko|Maďarska]] k [[Temešvár]]u a [[Brašov]]u. Po tvrdých bojoch pri [[Debrecín]]e a [[Segedín]]e sa aj maďarskí vodcovia rozhodli prejsť na stranu Spojencov. Maršal [[Miklós Horthy]] bol [[16. október|16. októbra]] nútený na nátlak nacistov odstúpiť a tak pokračovala po boku Nemcov v boji časť [[Šípové kríže|maďarských fašistov]]. Do decembra sa front na juhu dostal až k [[Budapešť|Budapešti]], kde sa rozpútala séria ozbrojených zrážok po tom, čo sa Sovietom podarilo [[bitka o Budapešť|mesto obkľúčiť]]. Tieto boje mali tiež prispieť k odlákaniu časti nemeckých síl z Poľska. [[Súbor:Warsaw Uprising by Haneman - Królewska Street - 16567.jpg|náhľad|vľavo|Poľskí povstalci vo Varšave, počas povstania.]] Na jeseň [[1944]], v období kedy sa po {{km|650|m}} zastavil postup Červenej armády v Poľsku, sa začala [[karpatsko-duklianska operácia]] na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Slovenské národné povstanie vyvolané predčasnou aktivitou [[partizán]]skych skupín na strednom Slovensku sa začalo vo večerných hodinách [[29. august]]a 1944 a v nemeckom tyle sa udržalo v ťažkých podmienkach do 27. až 28. októbra, kedy sa Nemcom podarilo obsadiť povstalecké centrum, ktorým bolo mesto [[Banská Bystrica]]. Hlavnou silou povstania bola povstalecká [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenská armáda]]. Okrem nie veľmi efektívne riadenej činnosti partizánskych skupín, poskytol Sovietsky zväz povstalcom značnú pomoc. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] však nedovolil svojim vojskám pomôcť Poliakom, ktorí sa zapojili do [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]]. [[Varšava]] bola oslobodená až [[17. január]]a [[1945]]. Pri prieniku do južnej Európy, ktorá bola pre ZSSR iba vedľajším bojiskom Sovietom výrazne pomohlo miestne obyvateľstvo. Po Rumunsku, ktoré prešlo na stranu spojencov koncom augusta Sovieti vyhlásili vojnu [[Bulharsko|Bulharsku]]. To dovtedy zostávalo ako jediný zo Slovanských spojencov nacistického Nemecka voči ZSSR v pasivite. V krajine následne prepukol [[Štátny prevrat v Bulharsku (1944)|prevrat]]. Bulharsko teda podobne ako Rumunsko prešlo na stranu spojencov a podieľalo sa na bojoch proti nacistom v okolitých krajinách. V Juhoslávii sa na oslobodzovaní krajiny vo veľkej miere podieľali domáci partizáni, ktorí aktívne spolupracovali s červenou armádou. [[20. október|20. októbra]] [[1944]] sa sovietskym vojskám v spolupráci s juhoslávskymi partizánmi pod vedením [[Josip Broz Tito|J. Tita]] podarilo oslobodiť [[Belehrad]]. Do začiatku zimy sa partizánom podarilo získať kontrolu nad celou východnou časťou krajiny – [[Srbsko]]m, [[Severné Macedónsko|Macedónskom]], [[Čierna Hora|Čiernou Horou]] a tiež väčšinou [[Dalmácia|Dalmátskeho]] pobrežia. Wehrmacht a vojská [[Ustašovci|ustašovcov]] samostatného [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátskeho štátu]] vytvorili opevnenú líniu v oblasti [[Sriem (župa)|Sriem]], ktorá sa udržala až do začiatku roku 1945. Na jar 1945 partizáni dovŕšili oslobodzovanie zvyšku krajiny. === Berlínsky smer a posledné boje v Európe === [[Súbor:RIAN archive 611869 Armored breakthrough at the Visla beachhead.jpg|náhľad|Sovietske tanky [[IS-2]] na Vislianskom predmostí, marec 1945.]] [[Visliansko-odrianska operácia|Visliansko-odrianska ofenzíva]] a boje vo [[Východopruská operácia (1945)|Východnom Prusku]] začiatkom roku [[1945]] posunuli front do Nemecka a bezprostredne ohrozili aj samotný [[Berlín]]. [[24. január]]a [[1945]] sovietske vojská prekročili [[Odra|Odru]]. Medzitým bola intenzívnymi útokmi pútaná skupina armád Sever, ktorá sa pokúšala brániť na baltskom pobreží. Zatiaľ sa 4. až [[11. február]]a [[1945]] konala [[Jaltská konferencia]] spojencov na [[Krym (polostrov)|Kryme]], na ktorej sa naposledy spoločne stretli [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]], [[Winston Churchill|Churchill]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]], všetci traja lídri Spojeneckých mocností. Sovieti sa zaviazali, že 2 až 3 mesiace po porážke Nemecka začnú vojnu proti cisárskemu Japonsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chen | meno = C. Peter | odkaz na autora = | titul = Yalta Agreement | url = http://ww2db.com/doc.php?q=236 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.02.2017 | vydavateľ = World War II Database, ww2db.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Začiatkom [[apríl]]a [[1945]] sa začal [[Bitka o Berlín|útok Červenej armády na Berlín]]. Situácia však nebola taká jednoduchá. Nemci celý úsek sovietskeho postupu opevnili a boli ho ochotní rozhodne brániť. V zúfalej situácii nasadili aj jednotky domobrany tzv. [[Volkssturm]]u a mladých chlapcov z nacistickej mládežníckej organizácie [[Hitlerjugend]]. Navyše na vlastnom území začali obzvlášť intenzívne aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukovov]] 1. bieloruský front aj kvôli zvyškom [[Skupina armád Visla|skupiny armád Visla]] tvrdošijne brániacej najkratší smer na Berlín na [[Seelowské výšiny|Seelowských výšinách]] preto postupoval s ťažkosťami. Rýchlejšie zatiaľ postupoval [[Ivan Konev|Konevov]] 1. ukrajinský front, ktorý tak dostal možnosť zaútočiť na mesto tiež. 19. apríla Sovieti prerazili cez nemeckú líniu na Seelowských výšinách a v deň Hitlerovych 56. narodenín začali ostreľovať Berlín. O desať dní neskôr, v období keď zúrili pouličné boje len niekoľko stoviek metrov od Ríšskeho kanclérstva spáchal [[Hitler]] [[30. apríl]]a [[1945]] samovraždu. Krvavé boje pokračovali ešte dva dni. V ruinách hlavného mesta [[Tretia ríša|Tretej ríše]] a na prístupoch k nemu padlo asi 90{{--}}150 000 sovietskych vojakov. [[Súbor:Wilhelm Keitel Kapitulation.jpg|náhľad|vľavo|[[Wilhelm Keitel]] podpisujúci nemeckú bezpodmienečnú kapituláciu]] Zatiaľ sa [[5. máj]]a [[Pražské povstanie (1945)|v Prahe začalo povstanie]], [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] preto rýchlo vyslal armádu pod vedením [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršala]] [[Ivan Stepanovič Konev|Koneva]] na [[Pražská ofenzíva|zaistenie Prahy]] pred početnými nemeckými vojskami tlačiacimi sa na západ. 3. mája sa jednotky 2. bieloruského frontu spojili so Spojeneckými silami Montgomeryho 21. armádnej skupiny pri [[Weimar]]e. 7. mája 1945 podpísali Nemci za prítomnosti predstaviteľov západných Spojencov bezpodmienečnú kapituláciu v [[Remeš]]i. Ich vojská na východe pokračovali v bojoch a ústupe na západ aby sa mohli vzať do rúk Britov alebo Američanov. Sovieti kvôli neprítomnosti svojich predstaviteľov na akte kapitulácie ako aj faktu, že ich nepriateľ napriek kapitulácii nezložil zbrane, požadovali jej zopakovanie. Udialo sa tak [[8. máj]]a 1945 na predmestí Berlína [[Karlshorst]]. Za sovietsku stranu podpísal kapituláciu [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]], no prítomný bol aj [[Andrej Januarievič Vyšinskij|Andrej Vyšinskij]]. Za Nemcov podpísali kapituláciu [[Hans-Georg von Friedeburg]], [[Hans-Jürgen Stumpff]] a [[Wilhelm Keitel]], za Britov [[Arthur William Tedder]], za Američanov [[Carl Spaatz]] a za Francúzov [[Jean de Lattre de Tassigny]]. Pokoj zbraní mal začať platiť po 23. hodine stredoeurópskeho času, kvôli posunu času bol však v tej dobe v [[Moskva|Moskve]] už [[9. máj]]. [[Druhá svetová vojna]] v [[Európa|Európe]] sa tak oficiálne končila. Množstvo nemeckých jednotiek sa však naďalej pokúšalo prebiť na západ. Preto sa napríklad v Česku bojovalo ešte aj 11. mája. [[24. jún]]a [[1945]] sa na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]] konala slávnostná prehliadka víťazných vojsk [[Červená armáda|Červenej armády]]. === Sovietski spojenci === ==== Rumunsko ==== Rumunsko sa pôvodne ako spojenec Nacistického Nemecka pripojilo k ťaženiu proti ZSSR. Vodcom Rumunska počas vojny bol ministerský predseda generál [[Ion Antonescu]], ktorý bol v podstate hlavou vojenskej diktatúry. Rumunské vojská sa zúčastnili bojov na Ukrajine, Kryme a pri Stalingrade, kde utrpeli veľmi ťažké straty. V tomto období Rumunsko začalo hľadať spôsob ako rokovať so Stalinom o mieri. Mladý kráľ [[Michal I. (Rumunsko)|Michal I.]] nakoniec zatkol Antonesca a nariadil 23. augusta 1944, po tom, čo sovietske jednotky prenikli na územie krajiny, kapituláciu všetkých síl, ktoré stáli proti Sovietom. Stalin si tak zaistil politický vplyv v krajine po vojne. Rumuni sa navyše zaviazali poskytnúť Sovietom vojenskú pomoc. Namiesto žiadaných 12 divízií však nasadili prakticky všetky svoje sily – asi 20 divízií. Najprv sa podieľali na vyhnaní Nemcov zo svojho územia, neskôr asistovali pri oslobodzovaní Maďarska a Československa. Rumunsko malo na konci vojny 2. najväčšiu armádu na východnom fronte. A jeho vojenské sily do počtu mužov predstavovali 4. najväčšiu spojeneckú armádu v Európe<ref name="Axelrod">Axelrod, A. (ed.), ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 695</ref>. ==== Poľsko ==== [[Poľsko]] sa na začiatku vojny ocitlo v tábore sovietskych nepriateľov. Sovietske orgány na územiach, ktoré Stalin získal na začiatku vojny uskutočnili viacero vojnových zločinov. Neskôr po začiatku nemecko-sovietskej vojny bol z Poľských vojnových zajatcov sformovaný už v auguste 1941 zbor o sile 96 000 mužov. Ale kvôli konfliktom medzi sovietskym velením a poľskou exilovou vládou v Londýne, ktorá ich formálne riadila, došlo v auguste 1942 k odsunu asi 74 000 mužov a množstva civilistov pod velením gen. [[Wladyslaw Anders|W. Andersa]] cez Irán na Blízky východ, kde podporovali britské sily a neskôr sa zapojili aj do bojov v južnej a západnej Európe. Vzťahy oboch krajín sa výrazne narušili aj po tom, čo počas vojny Nemci uverejnili informácie o [[katyňský masaker|Katyňskom masakre]] poľských zajatcov. V ZSSR však naďalej zostalo množstvo komunistov, tí organizovali najprv 1. poľskú pechotnú divíziu. Jednotka bola nasadená v októbri 1943 pri bojoch v Mogiľovskej oblasti v Bielorusku. V priebehu roka poľské vojsko v ZSSR narástlo natoľko, že sformovalo 1. poľskú poľnú armádu s 5 divíziami o sile asi 107 000 mužov. Velil jej gen. [[Zygmunt Berling]]. V neskoršej fáze bojov sovietske a poľské vojská vstúpili na poľské územie. Sovieti tu organizovali komunistickú vládu, tzv. [[Lublinský výbor]]. V marci poľské vojsko na východnom fronte dosiahlo početný stav vyše 400 000 mužov v 14 divíziách. Veliteľom poľských vojsk bol maršal [[Michal Rola-Zymierski]]<ref name="Zabecki">Zabecki, D. T. Poland, Army. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1022 – 1023</ref>. Poľské vojská sa okrem oslobodzovania svojho územia podieľali aj na bitke o Berlín. ==== Česko-Slovensko ==== Na jeseň 1941 došlo k dohode medzi sovietskou vládou a československou exilovou vládou v Londýne o výstavbe jednotky na sovietskom území. Nová československá jednotka sa začala vytvárať v meste [[Buzuluk]] na Urale. Problémom bolo prepúšťanie osôb, ktoré sa nachádzali v sovietskych zajateckých táboroch, z ktorých nebola viac než polovica reálne prepustená, komplikáciou bol aj zlý fyzický stav mnohých prepustených, čo sa podpísalo pod pomalé tempo budovania novej jednotky<ref>Fidler, J., Sokolovo 1943. Malý encyklopedický slovník. Naše Vojsko, Praha, 2003, s. 12</ref>. 1. československý poľný prápor vznikol v Buzuluku 12. februára 1942 a po 4 mesiacoch dosiahol plný početný stav. Začiatkom roku 1943 bol nasadený na fronte pri ústupe sovietskych vojsk z oblasti Charkova v tzv. [[bitka pri Sokolove|bitke pri Sokolove]]. Československá jednotka bola postupne od mája 1943 rozširovaná a dosiahla silu brigády (máj 1944) a neskôr armádneho zboru (december 1944)<ref>Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1985, s. 74 – 76</ref>. Začiatkom roku 1944 boli spomedzi československých letcov v [[Royal Air Force|RAF]] vybraných 21 dobrovoľníkov, ktorí odišli do ZSSR, kde vytvorili základ [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|stíhacieho pluku]]. Jednotka bola nasadená počas [[SNP]] a neskôr podporovala sovietske sily počas bojov v Poľsku. Letecké sily československa nakoniec sformovali zmiešanú leteckú divíziu. Zo slovenských zajatcov bola v priebehu roku 1944 vybudovaná [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. paradesantná brigáda]]. Tá sa zapojila najprv do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácie]] a neskôr bola presunutá na podporu SNP. Zvyšok síl zboru podporoval sovietske snahy pri postupe Karpatami a v bojoch na Slovensku. Zúčastnil sa aj [[bitka o Liptovský Mikuláš|bojov o Liptovský Mikuláš]]. Časť síl bola nasadená pri bojoch v Poľsku. Zbor neskôr prenikol cez [[Sliezsko]] do Československa a zúčastnil sa oslobodzovania krajiny. Celkovo mal zbor 18 087 vojakov, spolu s tylovými jednotkami jeho početný stav dosahoval 31 725 ľudí. V období bojov na československom území dosiahol početný stav okolo 60 000 mužov. === Boje na Ďalekom východe === Sovietske ozbrojené sily sa v súlade s dohodami s Američanmi a Britmi od jari 1945 pripravovali na [[operácia Augustová búrka|boj proti cisárskemu Japonsku]]. Tieto boje, ktoré sa začali [[9. august]]a [[1945]] však netrvali ani 1 týždeň. Japonská Kwantungská (mandžuská) armáda, o sile približne milióna mužov sa vzdala [[15. august]]a. Sovietske útoky urýchlili kolaps Japonska a zabezpečili Sovietskemu zväzu zisk [[Kurily|Kuríl]] a južnej časti ostrova [[Sachalin]] stratenej po [[Rusko-japonská vojna|rusko-japonskej vojne]]. Spojeným štátom vzdorovali japonské vojská ešte dva týždne a kapitulovali až po použití atómových bômb nad vlastným územím [[2. september|2. septembra]] [[1945]]. == Bilancia == {{Hlavný článok|Obete druhej svetovej vojny}} Sovietsky zväz, bol jedinou veľmocou, ktorá bojovala celú vojnu iba na jednom [[front (vojna)|fronte]]. Dĺžka tohto frontu v priebehu bojov presahovala {{km|2500|m}}. Na druhej strane krajine po dlhú dobu hrozila na Ďalekom východe invázia japonských vojsk z Mandžuska. Počas bojov na sovietsko-nemeckom fronte bolo zničených alebo zajatých 607 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízii]] Nemecka alebo jeho spojencov a 62 %<ref>Glanz, D. E., 2001, ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' Clemson, South Carolina, s. 103 – 104</ref> všetkých zlikvidovaných nemeckých vojsk. Nemecko stratilo na východnom fronte 3 888 000 mŕtvych a ďalších 3 035 700, ktorí boli zajatí alebo nezvestní<ref name="Slaughterhouse">Bonn, K. E. (editor), Slaughterhouse. The Handbook of the Eastern front. Aberjona Press, Bedford, 2005, s. 11 – 12</ref>. Nutno dodať, že v bojoch na východe zahynulo okolo 960 000 vojakov nemeckých spojencov ako bolo Rumunsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko a ďalších 766 000 bolo zajatých<ref name="Slaughterhouse"/>. V porovnaní so [[Západný front (druhá svetová vojna)|západným frontom]], kde sa bojovalo až od leta 1944 ako aj s ostatnými bojiskami v Európe a Severnej Afrike zohral najdôležitejšiu úlohu pri zničení nacistického Nemecka východný front. Na jeho bojiskách len medzi rokmi [[1941]] a [[1943]] stratila Červená armáda 570 streleckých divízii. Z 23 000 000 mužov a žien bojujúcich v radoch sovietskych ozbrojených síl bola nenávratne stratená vyše polovica. Sovietsky zväz odhadol celkové straty spočiatku na 20 neskôr 27 miliónov obyvateľov, z toho najmenej 11,7 milióna na fronte. Takmer milión sovietskych vojakov bol počas vojny odsúdený za zločiny voči vlastnej krajine: 376 300<ref name="Erickson, John and Ljubica">Erickson, J., Erickson L., ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 7</ref> bolo poľnými súdmi označených za [[dezertér]]ov, panikárov alebo zbabelcov a bolo popravených, 422 700<ref name="Erickson, John and Ljubica"/> iných sa z najrôznejších (často tých istých) príčin dostalo do trestných jednotiek (preradenie do ktorých zvyčajne znamenalo istú smrť alebo ťažké zranenie). Počas vojny sa dostalo aspoň krátkodobo pod nemeckú nadvládu asi 55 - 65 miliónov sovietskych občanov. 20 miliónov z nich nacisti použili nejakou formou na otrocké práce na okupovaných územiach. 3 milióny ľudí boli dobrovoľne alebo násilne odvezené na práce na územie Ríše.<ref name=Vychod>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = Sovětský svaz za války | strany = 29 | jazyk = }}</ref> 5 miliónov sovietskych občanov bolo nacistami popravených za podporu alebo účasť v [[partizán]]skom hnutí. Veľa civilistov zahynulo v okupovaných oblastiach ako aj v tyle v dôsledku [[podvýživa|hladu]], zimy, či počas bojov. Rozvrat, ktorý priniesla vojna hlavne na okupovanom území ZSSR bol neopísateľný a ťažko kvantifikovateľný. [[Židia]] v okupovaných oblastiach boli nacistami systematicky vyvražďovaní. Celkovo zahynuli asi 2 - 3 milióny Židov, žijúcich na území ZSSR. Každý z 1418 dní bojov na východnom fronte predstavoval stratu asi 14 000 ľudských životov obyvateľov Sovietskeho zväzu. Na východnom fronte ani jedna strana nehľadela priaznivo na nepriateľských ani na svojich vojakov, ktorí sa dostali do zajatia. Zločiny, ktorých sa na [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|vojnových zajatcoch]] dopustili nacisti patrili k najbrutálnejším v novodobej histórii a sú považované za jednu z najväčších [[genocída (právo)|genocíd]] v novodobých dejinách. Z celkového počtu asi 5,1 až 5,7 milióna sovietskych vojakov, ktorých Nemci zajali, sa oslobodenia dočkalo len 800 000 až 930 000. (Niektorí zo zajatcov ale zo zajatia unikli, veľa tiež z donútenia či presvedčenia vstúpilo do nemeckých pomocných jednotiek (tzv. [[Hilfswilliger]]) a [[Ruská oslobodenecká armáda|ROA]].) Viac než polovica zajatcov však zahynula v neľudských podmienkach v [[koncentračný tábor|koncentračných]] a [[zajatecký tábor|zajateckých táboroch]] hladom, v dôsledku chorôb, zlého zaobchádzania a ťažkej práce. Najhoršie pritom dopadlo asi 3,5 milióna sovietskych zajatcov, ktorí padli do zajatia pred koncom roku 1941. Vo februári 1942 z nich už žilo len okolo 1,5 milióna. Tieto počty a najmä realita v zajateckých táboroch, kde boli väznení sovietski vojaci, bola neporovnateľne horšia než v táboroch pre vojakov západných Spojencov, ktorých v nemeckom zajatí zahynulo iba malé percento. Osud zajatcov sťažilo po vojne i to, že asi 1,5 milióna z nich považoval stalinský režim, často neprávom, za zradcov a tak priamo z nemeckých táborov putovali do sovietskych [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]].<ref name="Richard Vinen"/>. Z asi 2,5 až 3,1 milióna nemeckých zajatcov, dlhoročný pobyt v sovietskych zajateckých táboroch neprežilo podľa rôznych odhadov 450 000<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krivosheev | meno = G. F. | autor = | odkaz na autora = | titul = Soviet Casualties and Combat Losses in the Twentieth Century | vydanie = | vydavateľ = Greenhill Books | miesto = | rok = 1997 | počet strán = 290 | url = | isbn = 978-1-85367-280-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> až 1 milión<ref name="Richard Vinen"/>. Títo zajatci sa smeli vrátiť do Nemecka až po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti. Po vojne došlo tiež k potrestaniu skutočných kolaborantov, ale aj k prenasledovaniu celých národov, ktoré podľa Stalina dobrovoľne kolaborovali s Nemcami. Boli to napríklad Krymskí [[Tatári]], [[Inguši]] či [[Čečeni]], ktorých na sklonku vojny presídlili na [[Sibír]]. Asi 1 až 1,5 milióna sovietskych občanov (Rusi, Ukrajinci, Kozáci, Lotyši, Estónci, Tatári a iné) slúžilo v rôznych nemeckých jednotkách.<ref name=Vychod/> [[Súbor:RIAN archive 982 Ruins of a house.jpg|náhľad|vpravo|Boje pripravili o strechu nad hlavou 25 miliónov sovietskych občanov, žena s dvoma dievčatami pri pohľade na ruiny domu]] Veľké boli i materiálne straty. Vojnou bolo silne zasiahnuté územie, ktoré pred vojnou obývalo 88 miliónov obyvateľov a vytváralo až 40% hrubého domáceho produktu ZSSR. 100 sovietskych miest bolo zrovnaných so zemou alebo silne poškodených, medzi nimi i [[Petrohrad|Leningrad]] 2. najväčšie mesto v krajine, alebo [[Kyjev]], [[Charkov]], [[Minsk]] – najväčšie mestá na Ukrajine a v Bielorusku. Rovnako bolo postihnutých asi 70 000 dedín. Bez prístrešia zostalo takmer 25 miliónov ľudí<ref name="Sidorov47-49"/>. Bolo zničených 65 000 kilometrov železničných koľají, 32 000 tovární alebo priemyselných podnikov, 98 000 [[kolchoz]]ov, 1876 [[sovchoz]]ov a 2890 strojových a [[traktorová stanica|traktorových staníc]]. Materiálne škody boli odhadnuté na 2 600 miliárd [[Sovietsky rubeľ|sovietskych rubľov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok.'' Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 110</ref> Krajina sa z vojnových škôd spamätávala dlhé desiatky rokov. Životná úroveň v ZSSR dosiahla predvojnovú úroveň až začiatkom 60. rokov. V priebehu vojny zahynulo 841 000 rumunských občanov. Väčšina z nich zahynula počas bojov proti Sovietskemu zväzu a neskôr v zajatí. Rumunsko v druhej polovici augusta 1944 pripojilo k ZSSR a bojovalo proti nacistom. V tomto období rumunské ozbrojené sily stratili od 160 000 osôb, vrátane 111 000 mŕtvych alebo ťažko ranených<ref name="Axelrod"/>. Podľa oficiálnych povojnových poľských štatistík z roku 1947 v Poľsku zahynulo v dôsledku vojny 6 028 000 jeho obyvateľov (z pôvodných 27 007 000 etnických Poliakov a Židov). Toto číslo zahŕňa obete holokaustu aj stalinských represii, nezahŕňa však straty etnických Ukrajincov a Bielorusov, ktorí žili na poľskom území. Poľské vojsko bojujúce na východnom fronte proti Nemcom počas bojov stratilo 30 500 mužov<ref name="Zabecki"/>. Celkovo Poľsko stratilo okolo 16 % predvojnového obyvateľstva. Sovietsky zväz anektoval poľské územie, ktoré obsadil v roku 1939. Poľské hranice sa však po porážke Nemecka mohli posunúť na západ. Československé jednotky operujúce na východnom fronte stratili 4 011 až 4 700 mŕtvych<ref name="Odboj_v_cislech">Kopecký, M., Plachý, J., 2014, ''Odboj v číslech.'' in II. světová válka Speciál. Čechoslováci v boji proti nacizmu. s. 98</ref>, 12 900<ref name="Odboj_v_cislech"/> – 14 202 osôb bolo hospitalizovaných. Cez vojnu zahynulo asi 365 000 obyvateľov Československa. Podstatnú časť týchto obetí predstavujú obete [[holokaust|holokaustu]] a prenasledovania domáceho odboja. Asi 7 422 občanov Česko-Slovenska bolo zaistených sovietskymi orgánmi a násilne odvlečených na sovietske územie, kde boli zväčša odsúdení na nútené práce. Sovietsky zväz tiež anektoval predtým československú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Podobne ako v Poľsku došlo k násilnému odsunu nemeckého obyvateľstva. == Činnosť nacistických vojsk na okupovaných teritóriách Sovietskeho zväzu == {{Hlavný článok|Generalplan Ost}} Nacistickým vojskám sa podarilo len v samotnom Rusku obsadiť asi 13 oblastí (podľa vtedajšieho administratívneho delenia) boli to: [[Leningradská oblasť|Leningradská]], [[Pskovská oblasť|Pskovská]], Velikolukská (dnes neexistujúca), [[Smolenská oblasť|Smolenská]], [[Brianska oblasť|Brianská]], [[Kalužská oblasť|Kalužská]], [[Novgorodská oblasť|Novgorodská]], [[Tverská oblasť|Kalininská]], [[Oriolska oblasť]] a tiež celú [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]], [[Moldavsko]], [[Litva|Litvu]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. Išlo väčšinou o husto osídlené, najbohatšie a hospodársky najrozvinutejšie časti krajiny. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-212-0221-07, Russland-Nord, Erschießung von Partisanen.jpg|náhľad|vľavo|Poprava 6 mužov obvinených z partizánskej činnosti, rok 1941.]] Podľa plánov germanizácie východných území ([[Generalplan Ost]]) sa po obsadení začala na mnohých územiach likvidácia „nežiaducich elementov“, v prvom rade išlo o [[Židia|Židov]] a členov [[komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]] a [[komsomol]]u. Nacisti, najmä [[Hitler]] po vpáde do Sovietskeho zväzu nevyužívali protisovietskych nálad na Ruskom území v plnej miere tak ako na Ukrajinskom a Bieloruskom území alebo v Pobaltských štátoch. Slovania v ich plánoch do budúcnosti predstavovali iba robotníkov, ktorí by žili v područí Nemcov, ostatné miestne obyvateľstvo malo byť zlikvidované alebo vyhnané za Ural. V [[Pobaltský štát|Pobaltí]] nacisti vytvorili komisariát [[Ostland]] pod vedením [[Hinrich Lohse|Hinricha Lohseho]]. Na Ukrajine vytvorili tzv. [[Ríšsky komisariát Ukrajina]], ktorému vládol Gauleiter [[Erich Koch]]. Príznačné je, že hlavným mestom tohto komisariátu sa stalo malé asi 40-tisícové [[Rovno]].<ref>Overy, R., 1997, Russia's War. A history of the Soviet war effort. Penguin Books, New York, s. 132 – 133</ref> Na ruskom území Nemci rozdelili obsadené oblasti na gubernie. Na týchto územiach zaviedli registráciu obyvateľstva, vytvorili miestnu samosprávu na čele so [[starosta]]mi, ktorých sami vyberali. Organizovali tiež z miestnych dobrovoľníkov políciu alebo polovojenské jednotky. Všetky činnosti obyvateľstva organizované Nemcami na okupovaných územiach smerovali k podpore nemeckého [[vojnové úsilie|vojnového úsilia]]. Obyvatelia obsadených území boli nútení pracovať v nemeckých podnikoch, založených na obsadených územiach, najmä vo veľkých priemyselných mestách. V mestách však nacisti prísne kontrolovali pohyb potravín s cieľom mestské obyvateľstvo postupne vyhladiť. Obyvateľstvo muselo pomáhať pri opravách strategických [[Cesta (stavba)|ciest]] a [[Železnica|železníc]], odpratávaní [[sneh]]u z vojensky dôležitých ciest, odpratávaní ruín a pri zberoch úrody, pričom zaujímavosťou je, že Nemci síce zrušili [[kolchoz]]y, ale ponechali [[sovchoz]]y ktoré pre lepšiu kontrolu ponechali takmer bezo zmeny a premenovali ich na ''gozchozy''. Pri tom museli obyvatelia okupovaných dodržiavať neprimerané normy na „výkup“ potravín, obilnín, mäsa a dobytku. Potraviny im nemeckí vojaci so zbraňou v ruke odnímali bežne, tak ako teplé oblečenie alebo cennosti. Civilné obyvateľstvo bolo často vyháňané zo svojich obydlí, nútené prežívať v neupravených miestnostiach alebo zemľankách. Najmä obyvatelia miest vo veku od 18 do 45 rokov museli denne tvrdo pracovať 14 až 16 hodín. Pri tom im za odmietnutie práce, nesplnenie príkazov, drobné previnenia, sebaobranu pri napadnutí vojakmi, či celkom bez príčiny hrozili tvrdé tresty. Ešte prísnejšie sa trestali sabotáže, pomoc [[partizán]]om, členstvo v [[komsomol]]e alebo [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strane]], obvinenie z ktorých znamenalo spravidla [[trest smrti]]. Nemci síce povolili činnosť [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] a na viacerých miestach hlavne na Ukrajine na svoju stranu získali miestnych kňazov, ale zároveň zničili mnohé vzácne kostoly (napr. kláštor pri [[Istra (mesto)|Istre]], [[Velikij Novgorod|novgorodské]] chrámy)<ref>Werth, A.: Od paktu po Stalingrad. Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry 1968, s. 455</ref>. Terčom sa stala aj [[Rusko|ruská]] a [[Slovania|slovanská]] kultúra. Cárske paláce napr. v [[Petergof (palác)|Petrodvorci]] boli po obsadení nacistami vyplienené. [[Jantárová komnata]] nevyčísliteľnej umeleckej hodnoty, napriek tomu, že Petrodvorec bol nacistami obsadený iba krátko (rádovo niekoľko dní) pred nemeckým ústupom zmizla. Znesvätené boli aj pamätníky ruskej hudby a literatúry. V pamätnom dome [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Tolstého]] v [[Jasná Poľana|Jasnej Poľane]] ubytovali nemeckých vojakov. Originály jeho zápiskov použili na kúrenie. Okolo jeho hrobu pochovali svojich padlých druhov. [[Piotr Iľjič Čajkovskij|Čajkovského]] dom vyplienili a používali ho ako garáž pre motorky<ref>Overy, R., 1997, Russia's War. A history of the Soviet war effort. Penguin Books, New York, s. 123 – 124</ref>. Nacisti zničili na okupovaných územiach a pri bombardovaní 427 múzeí, takmer polovicu všetkých, ktoré sa vtedy v ZSSR nachádzali.<ref name="Sidorov47-49">Sidorov, A. L., 1951, Veľká vlastenecká vojna SSSR. Obroda, Bratislava, s. 47-49</ref> === Holokaust === {{Hlavný článok|Holokaust}} Nacisti v tajnosti pripravili pred vpádom do krajiny niekoľko špeciálnych jednotiek SS, tzv. [[Einsatzgruppen]], ktorých úlohou bolo fyzicky likvidovať nepriateľov [[nacizmus|nacionálneho socializmu]] pod krytím boja proti [[partizán]]om. Cieľom týchto jednotiek bola v skutočnosti fyzická likvidácia Židov, komunistov a akýchkoľvek osôb, ktoré sa postavia na odpor alebo len budú predstavovať potenciálnu hrozbu. Prvé masové vraždy sa začali už 25. júna 1941 v [[Kaunas]]e. Medzi najväčšie masové vraždy na sovietskom území patril masaker v rokline [[Babij Jar]] severne od [[Kyjev]]a, kde zastrelili koncom septembra [[1941]] najmenej 33 000 ľudí, prevažne Židov. Podobné popravy sa odohrávali prakticky po všade, kam Einsatzgruppen prišli. Len za prvých 5 týždňov ich činnosti na východnom fronte zlikvidovali tieto jednotky vyše 60 805 civilistov vrátane žien, detí a starcov.<ref name="Richard Vinen"/> Už v roku [[1942]] sám [[Heinrich Himmler]], skonštatoval, že masové popravy strelnými zbraňami nie sú morálne vhodné, pretože vrahovia po čase začínajú trpieť duševnými problémami a preto sa začal zaoberať novými spôsobmi vraždenia. Čoskoro sa začali používať nákladné automobily upravené tak, aby ich výfukové plyny zadusili obete vezené v uzavretej zadnej časti vozidla. Neskôr sa využíval aj na [[Kyanid draselný|kyanide]] založený [[Zyklon B|Cyklón-B]], sypaný na obete v nevinne vyzerajúcich sprchách. === Násilný odsun obyvateľstva === Dochádzalo tiež k deportáciám a násilnému odsunu obyvateľstva na nútené práce pre potreby nemeckého priemyslu. V prvej fáze možnosť odísť do Nemecka dobrovoľne využilo množstvo ľudí (napr. na [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|Ukrajine]]). Onedlho sa však podmienky týchto pracujúcich zhoršili na úroveň väzňov koncentračných táborov – odvlečení trpeli často nedostatkom stravy, zlým zaobchádzaním a bolo s nimi nakladané ako s menejcennými ľudskými bytosťami. Do podnikov v Nemecku bolo odvezených okolo 5,2 milióna obyvateľov Sovietskeho zväzu. Neskôr po prieniku na etnicky nemecké územia ako bolo [[Východné Prusko]] došlo k odsunu zvyšku [[Nemci|Nemcov]], ktorí sami neušli pred sovietskymi vojskami. Došlo tiež k posunu poľských hraníc a s tým spojenom odsune etnicky poľského obyvateľstva zo sovietskeho územia. Rovnako bolo nemecké obyvateľstvo vyhnané z najvýchodnejších území, ktoré zabralo povojnové Poľsko.<ref>Snyder, T., 2010, Bloodlands. Europe between Hitler and Stalin. Basic Books, New York.</ref> == Partizánska vojna == [[Partizánska vojna]] na okupovaných územiach [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] sa začala už v priebehu roku [[1941]]. Spočiatku ale nebola nijak organizovaná a vznikala doslova živelne. Za rýchlo postupujúcim frontom zostali tisíce ozbrojených sovietskych vojakov, mnohým iným sa podarilo uniknúť zo zajateckých táborov a skrývali sa v lesnatých oblastiach, močiaroch či podzemiach miest ako bola [[Odesa]] alebo [[Kerč]]. [[nacistické Nemecko|Tretia ríša]], ktorá mala ambíciu vykoreniť boľševizmus, si svojim bezohľadným správaním čoskoro vytvorila veľa nepriateľov aj medzi [[Antikomunizmus|antikomunistami]]. Prvé oddiely, ktorých úlohami bolo viesť diverznú činnosť v tyle nepriateľa boli zvláštne vycvičení príslušníci [[NKVD]]. Keby [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a ďalší kompetentní viac dbali aj o podobné zložky vojsk, ktoré draho cvičili od konca [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]], pre prípad nečakanej agresie a napadnutia krajiny, mohli by mať k dispozícii tisíce partizánskych organizátorov rozptýlených po celom obsadenom území. Spolu s nimi dopredu pripravené [[mŕtva schránka|mŕtve schránky]], ale aj tajné sklady s muníciou, zbraňami a výbušninami, tak potrebné pre vedenie partizánskej vojny. To všetko mohlo fungovať nebyť zbytočných [[Stalinské čistky v armáde|Stalinských čistiek]], pri ktorých zlikvidovali väčšinu takto vycvičených osôb, ktorých sa zrejme sám Stalin začal obávať. V období napadnutia ZSSR, bolo v krajine iba mizivé množstvo takto vycvičených organizátorov partizánskej vojny. Akékoľvek už boli okolnosti a možnosti viesť partizánsku vojnu, mnohé oblasti krajiny boli pre vedenie takejto formy boja veľmi vhodné. Išlo najmä o [[les]]naté a [[močiar|močaristé]] oblasti na bielorusko-ukrajinskom a ruskom pohraničí. Práve v týchto oblastiach sa nachádzalo veľa rozptýlených vojakov Červenej armády, ktorí z vlastnej iniciatívy dlhodobo škodili nemeckému tylu. Prvé partizánske jednotky vznikali z vlastnej iniciatívy osôb na okupovaných územiach. Napr. v Bielorusku pod vedením [[Minaj Filippovič Šmyriov|M. Šmyriova]] alebo oddiel bratov [[partizánsky oddiel Bielských|Bielských]]. Koncom roka 1941 začali byť organizované partizánske sabotérske oddiely, nezriedka realizujúce [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. Príslušníčkou takýchto oddielov bola napr. [[Zoja Anatolievna Kosmodemianská|Zoja Kosmodemianská]]. Skutočná pomoc partizánom sa však začala až v [[máj]]i [[1942]], kedy bol pri [[Stavka|Stavke]] hlavného velenia, takzvaný [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia]] ([[HŠPH]]) na čele s [[Pantelejmon Kondratievič Ponomarenko|P.K. Ponomarenkom]]. Táto pomoc sa začala prejavovať až v roku [[1943]]. Partizáni na niektorých územiach mimo dosahu nemeckých vojsk vytvárali samostatné partizánske oblasti, v ktorých dokonca vyberali dane. Partizáni viedli dlhodobo útoky a sabotáže železníc, viazali tak na seba 22 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] vojsk Osi, ktoré mohli byť použité na fronte. Pomohli tiež jednotkám Červenej armády pri ofenzívnej časti [[bitka v Kurskom oblúku|bitky v Kurskom oblúku]], pri oslobodzovaní pravobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Časť partizánskych skupín ustupovala za nemeckou líniou až do [[Poľsko|Poľska]] a na [[Slovensko]], kde sa zúčastnila [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref>Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., ''Istoria Rossii'' ISBN 5-9278-0006-8, Prospekt, Moskva, 2000, s. 439</ref> 22. septembra 1943 sa partizánskemu hnutiu v [[Minsk]]u podaril bombový atentát, pri ktorom bol zabitý Generalbezirk Weißruthenien [[Wilhelm Kube]], jeden z najvyššie postavených predstaviteľov nacistickej okupačnej moci. Medzi najväčšie partizánske jednotky v Sovietskom zväze patrili oddiely pod vedením [[Alexander Saburov|Alexandra Saburova]] a [[Sidor Artemievič Kovpak|S.A. Kovpaka]]. Presné odhady výsledkov sabotážnych akcií sovietskych partizánov nebudú nikdy k dispozícii. Cifry uvádzané sovietskymi správami zvykli byť často zámerné prehnané. Ale ani samotní Nemci nevyvracali skutočnosť, že partizánske hnutie, ktoré sa rozhorelo v Sovietskom zväze pre ich poddimenzované zásobovanie predstavovalo problém. == Prechod k studenej vojne == Po skončení bojov a porážke Japonska sa začali vzťahy bývalých Spojencov rýchlo zhoršovať. Spôsobovala to najmä agresívna a arogantná politika Stalina vedúca k rozpínaniu totalitných diktatúr sovietskeho typu. Veľká časť obyvateľstva Sovietskeho zväzu však videla cez prizmu svojich skúseností z bojov na východnom fronte povojnové zhoršenie vzťahov so západnými krajinami a tým aj ohrozenie bezpečnosti svojej vlasti ako opätovné nebezpečenstvo vojny. Preto v Sovietskom zväze verejnosť, ktorú navyše ovplyvňovala aj propaganda, nikdy zásadne neprotestovala proti veľkým výdavkom na obranu a z toho vyplývajúcemu zbrojeniu. == Pozri aj == * [[Druhá svetová vojna]] * [[Generalplan Ost]] * [[Ruská oslobodenecká armáda]] * [[Andrej Andrejevič Vlasov|Andrej Vlasov]] * [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepan Bandera]] * [[Lend-Lease|Zmluva o prenájme a pôžičke]] * [[Zločiny Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] * [[Rasputica]] == Referencie a bibliografia == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Great Patriotic War}} == Externé odkazy == * [http://www.pobediteli.ru/index.html Flash prezentácia podrobne popisujúca priebeh bojov na východnom fronte] * [http://pobeda.rambler.ru/ Informácie o Veľkej vlasteneckej vojne v Ruštine] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090211171056/http://pobeda.rambler.ru/ |date=2009-02-11 }} * [http://victory.tass-online.ru/ Fotky a články o veľkej vlasteneckej vojne po rusky] [[Kategória:Vojny Slovenska]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Nemecka]] [[Kategória:Bojiská druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] 49w3zsguybiqc29q0yb7lkmxf6dn45m 8255032 8254947 2026-07-28T23:26:36Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie bodiek na konci viet v popise obrázkov a pridanie prepojení k dátumom. 8255032 wikitext text/x-wiki {{iný význam|východnom fronte druhej svetovej vojny|termíne Veľká vlastenecká vojna|Veľká vlastenecká vojna (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox Bitka |konflikt= Východný front |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= EasternFrontWWIIcolage.png |text k obr= V smere hodinových ručičiek z vrchu: sovietske tanky [[T-34]] v uliciach [[Berlín]]a; nemecké tanky [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] počas [[Kurská bitka|Kurskej bitky]]; nemecké strmhlavé bombardéry [[Ju-87]] (zima 1943 – 1944); poprava sovietskych [[Židia|židov]] jednotkou [[einsatzgruppen]]; [[Wilhelm Keitel]] pri podpise nemeckej kapitulácie; sovietske vojská počas [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. |dátum= [[22. jún]] [[1941]]{{--}}[[8. máj]] [[1945]] |miesto= [[Sovietsky zväz|ZSSR]], Východná [[Európa]], [[Nemecko]], [[Balkán]] |casus= |územie= |výsledok= víťazstvo ZSSR úplná a bezpodmienečná [[kapitulácia]] Nemecka |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] '''[[Sovietsky zväz]]'''<br /> [[Súbor:Flag of Poland.svg|22px|border]] [[Poľsko]]<br /> [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|22px|border]] [[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]] <small>(od r. 1943)</small><br /> [[Súbor:Flag of the Yugoslav Partisans.svg|22px|border]] [[Juhoslovanskí partizáni|Juhoslávia]] <small>(od r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1941-1943).svg|22px|border]] [[Tuvinská aratská republika|Tuva]] <small>(do r. 1944)</small><br /> ----Bývalí spojenci osi<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <small>(od r. 1944)</small> <br /> [[Súbor:Flag of the Bulgarian Homeland Front.svg|22px|border]] [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] <small>(od r. 1944)</small> <br />{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] <small>(od r. 1944)</small> ----Iba letecká úloha<br /> [[Súbor:Flag of Free France (1940-1944).svg|22px|border]] [[Normandie-Nemen|Slobodné Francúzsko]] <small>(od r. 1943)</small><br /> {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[151. stíhacie krídlo RAF|Spojené kráľovstvo]] <small>(1941)</small><br /> [[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] <small>(1944)</small> |protivník2= [[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] '''[[Nacistické Nemecko|Nemecko]]'''<br /> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]<br /> [[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <small>(do r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]<br /> [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] <small>(do r. 1943)</small><br /> [[Súbor:Flag of Finland.svg|22px|border]] [[Fínsko]] <small>(do r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] |velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] |velitel2=[[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]] |sila1= 2 680 000 mužov (na bojisku)<br />20 000 tankov<br />10 000 lietadiel<br />(na začiatku bojov) |sila2= 3 900 000 mužov<br />3 850 tankov, stíhačov tankov a útočných diel<br />3 000 lietadiel<br />(na začiatku bojov) |straty1= 26 miliónov mŕtvych a nezvestných, z toho 17 miliónov civilistov |straty2= Nemecko: 3,888 milióna mŕtvych<br />3 milióny zajatých a nezvestných<br />Ostatné krajiny Osi: 960 000 mŕtvych a 766 000 zajatých a nezvestných |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Druhá svetová vojna}} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Východný front''' (iné názvy: '''nemecko-sovietska vojna'''/'''konflikt''', hlavne v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] '''Veľká vlastenecká vojna''', {{V jazyku|rus|Великая Отечественная война|Velikaja Otečestvennaja vojna}}) bola dôležitá časť [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala najmä vo [[Východná Európa|východnej]] a [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Boje na východnom fronte mali za následok 80 % nemeckých strát<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bartov | meno = Omer | autor = | odkaz na autora = | titul = Hitler's Army (Soldiers, Nazis, and War in the Third Reich) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 238 | url = | isbn = 978-0-19-507903-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Winchester | meno = Charles | autor = | odkaz na autora = | titul = Ostfront (Hitler's War on Russia 1941 – 45) | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury USA | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 160 | url = | isbn = 978-1-85532-711-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> vo vojne a môžu byť preto považované za najdôležitejšie európske bojisko vojny. Na fronte bojoval [[Sovietsky zväz]] proti [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]] a jeho spojencom ([[Maďarsko]], [[Taliansko]], [[Rumunsko]], [[Fínsko]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]). K Sovietskemu zväzu sa neskôr pridali ďalšie krajiny resp. ozbrojené zložky týchto krajín, hlavne [[Poľsko]], [[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]] a [[Juhoslávia]], počas bojov aj [[Rumunsko]], [[Bulharsko]] a [[Fínsko]] prešli na stranu Spojencov. Boje na východnom fronte sa začali [[22. jún]]a [[1941]] [[Operácia Barbarossa|operáciou Barbarossa]], ktorá sa skončila odrazením nemeckého [[Bitka o Moskvu|útoku na Moskvu]] ale aj zastavením postupu Nemcov na [[blokáda Leningradu|Leningrad]] a pri [[Rostovská operácia (1941)|Rostove nad Donom]]. Nemecké vojská sa však preskupili a na jar [[1942]] začali postupovať juhom ZSSR, [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|obsadili Krym]] a prenikli ku Volge a na [[Bitka o Kaukaz|Kaukaz]], ich postup bol zastavený v [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]]. Nasledujúci rok sa hitlerovské vojská pokúsili tretíkrát vybojovať iniciatívu, keď v [[tretia bitka o Charkov|bitke o Charkov]] zastavili sovietsky postup od Stalingradu, ale v [[Kurská bitka|bitke v Kurskom oblúku]] boli odrazení a začali byť vytláčaní z územia ZSSR. Po [[operácia Bagration|operácii Bagration]], [[Visliansko-odrianska operácia|visliansko-odrianskej operácii]] a [[bitka o Berlín|útoku na Berlín]], ktoré spôsobili [[Wehrmacht]]u ťažké porážky, bola [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] porazená. Jej zostávajúci vodcovia [[8. máj]]a [[1945]] podpísali úplnú a bezpodmienečnú kapituláciu, čím zároveň ukončili [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] v [[Európa|Európe]]. Rozsah bojových operácií vedených moderným spôsobom bol na východnom fronte z hľadiska šírky frontovej línie a hĺbky postihnutého územia historicky bezprecedentný.<ref name="slaughterhouse-the-handbook">{{Citácia knihy | priezvisko = Bonn | meno = Keith E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Slaughterhouse (The Handbook of the Eastern Front) | vydanie = | vydavateľ = Aberjona Press | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 512 | url = | isbn = 978-0-9717650-9-2 | kapitola = | strany = 4 | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na svoj brutálny charakter a počet obetí vojenského personálu aj civilného obyvateľstva je považované ťaženie na východnom fronte za najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách.<ref name="world-war-ii-a-student-encyclopedia">{{Citácia knihy | priezvisko = Tucker | meno = Spencer | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Roberts | meno2 = Priscilla Mary | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Greene | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = World War II (A Student Encyclopedia) | vydanie = | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 1795 | url = | isbn = 978-1-85109-857-6 | kapitola = Barbarossa, Operation (22 June 1941) | strany = 172 – 177 | jazyk = }}</ref> == Názov == Názov ''Vlastenecká vojna'' použil prvýkrát v súvislosti so sovietsko-nemeckým konfliktom [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]] 22. júna 1941 pri rozhlasovom prejave informujúcom obyvateľstvo o napadnutí krajiny v súvislosti s podobnosťou s [[Napoleonov vpád do Ruska|Napoleonovým vpádom do Ruska]] v roku 1812, ktorý je v Rusku označovaný ako [[Napoleonov vpád do Ruska|Vlastenecká vojna]]. Neskôr použil v rovnakom duchu názov aj [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]] pri historickom prejave [[3. júl]]a [[1941]]. Termín sa však vžil predovšetkým podľa pomenovania vysokého sovietskeho vyznamenania – [[Rad Vlasteneckej vojny|Radu Vlasteneckej vojny]], zriadeného výnosom predsedníctva Najvyššieho sovietu ZSSR 20. mája 1942. Iné názvy tohto konfliktu, sú napr. sovietsko-nacistický konflikt<ref>{{Citácia knihy | editori = Andrej Borisovič Zubov | prekladatelia = Libor Dvořák, Zuzana Soukupová, Josef Vološin, Martin Vrba | titul = Dějiny Ruska 20. století | zväzok = II : 1939{{--}}2007 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2015 | isbn = 978-80-257-0964-1 | počet strán = 769 | strany = 39{{--}}41 }}</ref>, východoeurópske bojisko alebo ruský front. Dobová nacistická propaganda používala aj názvy ako vojna proti boľševizmu. == Politické pozadie == {{Hlavný článok|Príčiny druhej svetovej vojny}} Po [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej kríze]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] sa v [[Nemecko|Nemecku]] dostala k moci [[Nacizmus|nacistická]] strana [[NSDAP]], ktorá pod vedením [[Hitler|Adolfa Hitlera]] iniciovala prípravy na odvetu za porážku Nemecka v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Krajiny, ktoré boli víťazmi prvej svetovej vojny ([[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a [[Spojené štáty|USA]]), svojou politikou [[Appeasement]]u nepodnikli proti vzrastajúcemu nemeckému militarizmu žiadne kroky. Nečinne sa prizerali ako nemecký nacionálny-socializmus šliape po [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej mierovej zmluve]], obsadzuje demilitarizované [[Porýnie]], či podporuje nacionalistického španielskeho povstalca Franca. V marci [[1938]] nemecké vojská [[anexia|anektovali]] [[Rakúsko]]. V dňoch 29. až [[30. september|30. septembra]] [[1938]] zvolali v [[Mníchov]]e [[Nemecko]], [[Taliansko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], na ktorej tieto krajiny rozhodli o odňatí [[Sudety (región)|Sudetov]] od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na tomto území, kde žila významná nemecká menšina sa tiež nachádzala [[Česko-slovenské pohraničné opevnenie|línia opevnení]], ktorá mohla v prípade ozbrojeného konfliktu ochrániť krajinu pred agresiou Nemecka. Bývalé Dohodové veľmoci pri tom odmietli Česko-Slovensku pomôcť pri obrane pred nemeckými územnými nárokmi, a v prípade neuznania výsledkov Mníchovskej dohody, by neboli ochotné aj napriek podpísaným obranným zmluvám zasiahnuť. Následná [[prvá viedenská arbitráž]] situáciu krajiny, po strate Podkarpatskej Rusi a južných oblastí Slovenska ešte sťažila. Prezident [[Edvard Beneš]] však nebol ochotný prijať pomoc zo [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]], ktorý bol pripravený krajine vojensky pomôcť. V [[marec|marci]] [[1939]] prestalo [[Česko-Slovensko]] existovať. [[Čechy]] a [[Morava (región)|Moravu]] obsadili nemecké vojská a vytvorili takzvaný [[Protektorát Čechy a Morava]]. Na Slovensku vznikla za prispenia [[Hitler]]a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnová Slovenská republika]]. Tesne pred začiatkom bojov druhej svetovej vojny, sa [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] a [[Sovietsky zväz]] v [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Pakte Ribbentrop-Molotov]] tajne dohodli na rozdelení Poľska a niektorých ďalších krajín, ktoré medzi nimi ležali. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] v tej dobe vedel, že [[Hitler]] plánuje viesť vojnu proti krajinám západnej Európy a tento fakt hodlal využiť. Pravdepodobne dúfal, že sa Nemecko vyčerpá v bojoch s [[Tretia francúzska republika|Francúzskom]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvo]] a on potom môže tieto oslabené krajiny napadnúť, poprípade získať čas a pripraviť sa na nemecký vpád. Pakt mal zabezpečiť ZSSR v kritickom období do roku [[1942]], kedy malo byť ukončené plánované prezbrojovanie [[Červená armáda|Červenej armády]]. [[17. september|17. septembra]] [[1939]] [[Sovietsky zväz]] napadol [[Poľsko]] „od chrbta“ a obsadil jeho východné oblasti, sovietski činitelia to odôvodňovali snahou ochrániť [[Rusi|ruské]], [[Bielorusi|bieloruské]] a [[Ukrajinci|ukrajinské]] obyvateľstvo v týchto oblastiach. Týmto sa však iba zastieral fakt, že sa ZSSR priamo zúčastnilo na rozpútaní [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Západní spojenci však, na rozdiel od Nemecka, Sovietskemu zväzu nevyhlásili vojnu. Počas vpádu do Poľska sa do rúk Červenej armády vzdalo veľa [[Poliaci|poľských]] [[vojak]]ov a [[dôstojník]]ov. Asi 25 000 tých, ktorí neboli ochotní prijať sovietske idey, potom [[NKVD]] [[Katynský masaker|popravila]] neďaleko [[Smolensk]]a v [[Katynský masaker|Katynskom lese]] a na ďalších miestach. Podľa dodatkov k paktu mal ZSSR voľnú ruku v niektorých [[Pobaltie|pobaltských]] krajinách. Stalin následne v priebehu roku 1940 prikázal obsadiť [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a dokonca aj [[Litva|Litvu]], ktorej sa dodatok netýkal. Sovietska moc v týchto krajinách následne rozpútala krutú perzekúciu, v ktorej dôsledku prišlo o život najmenej 100 000 ľudí. [[24. jún]]a 1940 Stalin ultimatívne požiadal [[Rumunsko]] o odovzdanie [[Besarábia|Besarábie]] a Severnej Bukoviny, následne boli tieto regióny obsadené vojskami Červenej armády. V oblasti sa nachádzali aj ložiská [[ropa|ropy]], ktoré boli v tej dobe pre Nemecko nevyhnutne dôležité pre vedenie vojny.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Carell | meno = Paul | prekladatelia = Milan Slavík, Josef Otáhal | titul = Stalingrad. Sláva a pád 6. armády | vydanie = Prvé | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 1994 | počet strán = 176 | strany = 150 | jazyk = čeština}}</ref> === Príčiny vypuknutia bojov na východnom fronte a stav ZSSR === Hitler vo svojej knihe ''[[Mein Kampf]]'' písal o potrebe nového životného priestoru (tzv. ''Lebensraum'') pre nemecký národ vo [[Východná Európa|Východnej Európe]]. Predstavoval si, že [[Nemci]] ako nadradený národ osídlia západné Rusko a [[Rusi|Rusov]], ktorých považoval za menejcenný národ ovládaný Židmi, presídlia na [[Sibír]]. Zvyšky pôvodného obyvateľstva by Nemci použili ako lacnú pracovnú silu. Pre Nemecko vojna na východe mala rasový, ale aj významný ideologický rozmer, pretože komunisti boli považovaní za hlavných nepriateľov nacistov. Nemenej dôležité boli aj zahraničnopolitické a štátne aspekty, keď veľké množstvo starej pruskej aristokracie, ktorá mala navyše veľké slovo v armáde, videlo v Rusku a neskôr v ZSSR nebezpečného suseda, ktorého je potrebné eliminovať.<ref name="Richard Vinen">{{Citácia knihy | priezvisko = Vinen | meno = Richard | titul = Evropa dvacátého století | vydanie = Prvé | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 556 | edícia = Dějiny Evropy | isbn = 978-80-7021-735-1 | strany = 184,185 | jazyk = čeština}}</ref> Po veľkých [[Veľký teror|čistkách]], ktoré zasiahli sovietsku spoločnosť a najmä armádu koncom 30. rokov Hitler predpokladal, že je ZSSR vojensky slabé a neschopné efektívne viesť vojnu, preto by mala byť jeho porážka nemeckou armádou pomerne jednoduchá. Prípravy na vpád do ZSSR sa začali už v roku [[1940]]. Za politický cieľ ''[[Operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]]'' určil Hitler: [[Súbor:Riga 1940 Soviet Army.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske vojská okupujúce Rigu v roku 1940.]] * záchranu západnej civilizácie pred rozpínavosťou boľševizmu a jeho likvidáciu * ovládnutie prírodných a ľudských zdrojov ZSSR pre vedenie ďalších vojen Na začiatku vojny nevideli úplne všetci občania ZSSR v Nemcoch nepriateľov. Mnohí ľudia, ktorí sa pamätali na nemecké vojská z obdobia [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], si na Nemcov pamätali ako na civilizovaných a dobrých ľudí. [[Adolf Hitler]] však svoju šancu získať si sympatie sovietskeho obyvateľstva po vpáde do krajiny rýchlo strácal. Už v princípe bol nacistický režim zameraný proti [[Slovania|Slovanom]], jednotky zložené z [[Ukrajinci|Ukrajincov]], [[Rusi|Rusov]] či [[Kozáci|Kozákov]] (či iných kolaborantov, nie vždy zložené na národnostnom princípe) boli nasadzované len z iniciatívy nemeckých miestnych veliteľov (ako bol napr. [[Paul Ludwig Ewald von Kleist]] na [[Krym]]e a [[Krasnodarský kraj|Kubáni]]). Centralizovaná koncepcia spojenectva s utláčanými národmi [[ZSSR]], ktorej vrcholom bola [[Ruská oslobodenecká armáda|ROA]], vznikla paradoxne až vtedy, keď Nemci museli zo ZSSR ustupovať. To, že sa k Hitlerovi pripojili aj bývalé [[Pobaltie|pobaltské]] republiky, nebolo nič prekvapivé. Tie cítili k Sovietskemu zväzu pravdepodobne najväčší odpor spomedzi všetkých sovietskych republík. Napriek tomu, že väčšina obyvateľov pobaltských krajín nebola až tak politicky naivná aby uverila Hitlerovi, predpokladali, že každá zmena oproti stalinskému režimu bude len lepšia. Občania ZSSR skutočne nestáli za Stalinom bez výhrad. Dôvera v neho tesne po napadnutí krajiny a katastrofických porážkach v lete a na jeseň [[1941]] klesla, vedeli ale, že pod Hitlerom a nacistickou nadvládou by bola situácia ešte horšia. Odpor k nemeckej agresii následne stúpal, keď sa hitlerovské vojská (hlavne [[Einsatzgruppen]]) ukázali ako brutálni vrahovia. K súdržnosti, akú sovietsky ľud prejavil, do značnej miery pomohli aj vyhlásenia samotného Stalina, ktorý sa [[3. júl]]a 1941 v rozhlase k svojim krajanom prihovoril priam neuveriteľne: „''Súdruhovia, občania, bratia a sestry, príslušníci armády a námorníctva! Obraciam sa na vás priatelia moji!''“ Tieto slová zapadali do ponurej atmosféry týchto dní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Werth | meno = Alexander | titul = Od paktu po Stalingrad | vydanie = Prvé | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | miesto = Bratislava | rok = 1968 | počet strán = 601 | strany = 184}}</ref> Sovietsky zväz počas vojny navyše uzavrel spojenectvo so západnými demokraciami. Mnohí občania Sovietskeho zväzu po zblížení krajiny so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]] počas vojny očakávali, že sa pomery v krajine zmenia. To ich ešte viac hnalo do boja s nepriateľmi, ktorí napadli ich krajinu. Na stranu ZSSR sa postavila dokonca aj [[pravoslávna cirkev]], ktorú pritom [[boľševik|boľševici]] dávno vyhlásili za jedného z nepriateľov spoločnosti a nemilosrdne ju prenasledovali. Okamžite po napadnutí krajiny bez intervencie komunistov, vyzval moskovský patriarcha Sergej pravoslávnu cirkev v krajine, aby aktívne podporovala boj sovietskeho ľudu proti Nemecku<ref>Erickson, J., Erickson, L.: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 19</ref>. Cirkev začala peňažnú zbierku, ktorá do roku 1943 zozbierala 200 miliónov [[Sovietsky rubeľ|rubľov]], za ktoré bola postavená 1 stíhacia [[peruť]] a tankový [[pluk]]. [[Súbor:Raate road.jpg|thumb|right|Sovietska kolóna zničená počas [[bitka o Suomussalmi|bitky o Suomussalmi]].]] Na začiatku [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] bola sovietska obranyschopnosť silne narušená. Hlavný podiel na tom mali [[veľký teror|stalinské čistky]] v armáde, tiež diletantské zásahy sovietskeho vedenia do organizácie armády (napríklad zrušenie mechanizovaných [[Zbor (vojenstvo)|zborov]], ktoré bolo v lete [[1941]] potrebné narýchlo znovu formovať). Ale chýbali aj skúsení odborníci v tankovom vojsku, v období napadnutia krajiny sa iba začínali precvičovať tí, ktorí boli k tankovým jednotkám prevelení od iných druhov vojsk. Neboli to však jediné slabiny Červenej armády. Sovietskym vojskám zúfalo chýbala motorizácia. Z veľkej časti preto, že vozový park nebol dostatočne udržiavaný. Problémy boli aj výzbrojou, chýbali napr. [[samopal]]y. Červená armáda na hraniciach sústredila veľké množstvo zásob, ktoré okamžite po vpáde padli do rúk Nemcom. Za všetky tieto chyby nesie plnú zodpovednosť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho blízke okolie. Stalin navyše v rozhodujúcich dňoch pred napadnutím ZSSR nijak adekvátne nereagoval na prichádzajúce spravodajské informácie o príprave útoku proti krajine. Tieto faktory výraznou mierou podryli bojaschopnosť [[Červená armáda|Červenej armády]] a prispeli k jej porážkam na začiatku vojny. Stalin pred začiatkom [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v lete [[1937]] inicioval brutálne čistky v armáde. Tie pripravili o život väčšinu najvyšších dôstojníkov: za obeť padli traja z vtedajších piatich [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov]], 11 komisárov obrany, 13 z 15 veliteľov armád aj všetci velitelia vojenských okruhov. Celkovo bolo zatknutých, prepustených alebo uväznených asi 35 000 dôstojníkov [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ailsby | meno = Christopher | prekladatelia = Marta Adlerová | titul = SS: Peklo na východní frontě | vydanie = Prvé | vydavateľ = Svojtka & Co. | rok = 2004 | počet strán = 192 | isbn = 80-7237-145-2 | jazyk = čeština}}</ref> Až následná [[Zimná vojna]] a začiatok bojov s nacistickým Nemeckom ukázali, v akom stave sa skutočne nachádza dôstojnícky zbor Červenej armády. Napriek všetkým negatívam stalinskej diktatúry bol Sovietsky zväz v roku 1940 rozvíjajúcou sa krajinou. Životná úroveň rástla nebývalým tempom. Luxus síce neexistoval, ale ľudia boli dobre oblečení a v obchodoch bolo viac tovaru ako v predošlých obdobiach sovietskej vlády. Nemecký vpád nasledujúceho roku tento rast brutálnym spôsobom prerušil, obyvatelia ZSSR sa dočkali podobnej životnej úrovne, akú dosahovali pred rokom 1941, až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944{{--}}1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = }}</ref>. Stalinov teror v období [[Veľký teror|veľkého teroru]] postihoval ale aj ľudí, ktorí nikdy jeho nepriateľmi neboli. Tí boli likvidovaní na základe preventívnych čistiek a falošných obvinení, často ľuďmi, ktorí udali iných neraz nevinných, počas [[mučenie|mučenia]]. Toto sa nedalo utajiť a nenávisť k Stalinovi sa preto pozvoľna šírila aj medzi obyčajnými ľuďmi. Situácia v krajine bola dobrým politickým základom pre každého útočníka zvonka. Hitler však túto výhodu nedokázal využiť. [[Súbor:MolotovRibbentropStalin.jpg|náhľad|vľavo|Podpis [[Pakt Ribbentrop-Molotov|dohody o priateľstve medzi nacistickým Nemeckom a ZSSR]] zo dňa [[23. august|23. augusta]] roku [[1939]]. Obdobnú dohodu podpísalo [[Druhá Poľská republika|Poľsko]] v roku [[1934]] a to presnejšie Pakt Piłsudski-Hitler.]] Ďalším faktorom bola demontáž Stalinovej línie a presun jej vybavenia na západ do zatiaľ ešte nedobudovanej Molotovovej línie. Opevnenia Stalinovej línie tvorili pôvodne dobre vybudovanú sieť železobetónových pevností, zátarasov a drevozemných bunkrov, ktorá sa tiahla od mesta [[Pskov]] na severe, cez východné brehy rieky [[Berezina]], ďalej na juh do [[Kyjev]]a a k [[Odesa|Odese]] na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]]. Bola vybudovaná v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] pôvodne na obranu pred prípadnými útokmi kapitalistických krajín zo západu. Ale po rozšírení Sovietskeho zväzu o oblasti, ktoré obsadil podľa dodatkov k [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop – Molotov]] sa hranice krajiny presunuli o stovky kilometrov na západ. Pôvodná Stalinova línia bola opustená a jej vybavenie a výzbroj demontovaná a presúvaná do opevnení, ktoré sa začali budovať na nových hraniciach. V čase napadnutia Sovietskeho zväzu však takmer žiadne z týchto opevnení neboli dokončené a tým pádom ani použiteľné. Pri postupe nacistov hlbšie do vnútrozemia krajiny však jednotky Červenej armády využili aj pôvodné opustené opevnenia Stalinovej línie, napríklad pri [[Kyjev]]e. Ukázalo sa, že keby z nich predtým nebola odvezená pôvodná výzbroj, mohla táto línia výrazne pomôcť Sovietom pri obrane svojho územia. Na zahraničnopolitickej scéne sa Stalin po vypuknutí 2. svetovej vojny čiastočne snažil zabezpečiť Sovietsky zväz tým, že [[13. apríl]]a [[1941]] uzavrel s [[Japonsko]]m pakt o neútočení. Neskôr mu tento čin veľmi pomohol, keď po ubezpečení rozviedky, že Japonsko nenapadne Sovietsky zväz na Ďalekom východe, stiahol vojská z tejto oblasti na obranu Moskvy. Množiace sa správy o tom, že sa Nemecko chystá napadnúť Sovietsky zväz, sa Stalin navonok snažil ignorovať. Veľmi presné správy prichádzali od [[Richard Sorge|Richarda Sorgeho]], ktorý dokonca dokázal niekoľko dní pred útokom poslať do ZSSR správu, že sa útok začne [[22. jún]]a. Stalin však žiadnym správam neveril a nedovolil vyvíjať prakticky žiadnu činnosť, ktorá by nasvedčovala, že sa sovietske vojská pripravujú na vojnu – dúfal zrejme, že tak získa čas. Iba [[19. jún]]a dostali sovietske vojská rozkaz aby rozptýlili svoje lietadlá a maskovali svoje pohraničné letiská. Bolo však neskoro. O množiacich sa neúspechoch pri zlepšovaní vzťahov s Nemeckom jasne hovorila zahraničnopolitická situácia, ako aj chladné reakcie Hitlera na pokusy o zblíženie oboch krajín. === Hitlerove ciele === Hitler vydal pred vpádom do ZSSR niekoľko rozkazov, ktoré mali výrazný vplyv na osud niektorých kategórií vojnových zajatcov, či obyvateľstva na okupovaných územiach: * [[13. marec]] [[1941]] „Richtlinien auf Sondergebieten zur Weisung Barbarossa“ – [[Heinrich Himmler|Himmler]] dostal plnú moc a prostriedky na vyhladenie [[Židia|Židov]] a sovietskej inteligencie, onedlho vznikli špeciálne jednotky [[Einsatzgruppen]], ktoré rozpútali na podmanenom území brutálny teror * [[13. máj]] [[1941]] „Erlaß über die Ausübung der Kriegsgerichtbarkeit im Gebiet Barbarossa“ – príslušníci [[Wehrmacht]]u nesmeli byť za činy proti civilnému obyvateľstvu [[ZSSR]] braní na zodpovednosť – všetko sa im povoľovalo. * [[19. máj]] [[1941]] – proti [[partizán]]om, Židom atď. neslobodno brať ohľad, za dôkaz sa považuje aj podozrenie zo spolupráce s nimi * [[6. jún]] [[1941]] ('''Kommissarbefehl''') – politických komisárov okamžite popraviť * [[16. jún]] [[1941]] „Bestimmungen über das Kriegsgefangenenwesen“ – vojnových zajatcov treba zabiť pri najmenšom podozrení zo zamýšľaného odporu === Plán útoku === [[Hitler]] predložil v [[júl]]i [[1940]] zámer napadnúť [[Sovietsky zväz]] svojmu štábu na jar roku [[1941]]. Neskôr jeho ambície stúpli na: „Úplné pozbavenie Sovietskeho zväzu práva na existenciu.“ <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = MacDonald | meno = John | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny | vydanie = Prvé | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 1995 | počet strán = 192 | isbn = 80-7145-185-1 | strany = 44}}</ref> Hitler zatiaľ aspoň čiastočne kamufloval túto činnosť napr. prípravou údajného [[Operácia Seelöwe|vylodenia na Britské ostrovy]]. Čiastočne zmiatol sovietsku výzvednú službu i tým že si nepripravoval žiadne zásoby na boj v zime (sovietska rozviedka napr. sledovala nákupy [[Ovca|ovčej]] kože na svetových trhoch). Všetci analytici na sovietskej strane považovali vylúčené, že by sa mu podarilo ZSSR zničiť od začiatku jari do príchodu zimy. Čoskoro boli k západným hraniciam Sovietskeho zväzu premiestnené veľké nemecké sily. Väčšina z nich sa sústredila vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] a Nemcami okupovanom [[Poľsko|Poľsku]]. Pôvodný dátum začiatku útoku však oddialilo viacero príčin. Jednou bola toho roku veľmi daždivá jar. Druhou, bol nemecký útok na Juhosláviu a [[Grécko]], ktoré mohli na poslednú chvíľu znamenať veľké nebezpečenstvo, podobne ako tomu bolo počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Niektorí však poukazujú na to, že útok na Juhosláviu a Grécko viazal iba malé nemecké sily a nemal výrazný vplyv na dátum konečného vpádu do ZSSR. [[Walther von Brauchitsch]] veliteľ [[Wehrmacht]]u disponoval tromi skupinami armád, z ktorých každú podporovala jedna letecká armáda. * '''Skupina armád Sever''' pod velením maršala [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelma von Leeba]] mala za úlohu obsadiť [[Leningrad]] a dôjsť až k [[Archangeľsk]]u * '''Skupina armád Stred''' pod velením maršala [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] mala postupovať k rieke [[Volga]], na trase jej útoku ležalo aj hlavné mesto krajiny [[Moskva]] * '''Skupina armád Juh''' pod velením maršala [[Gerd von Rundstedt|Gerda von Rundstedta]] mala postupovať juhom ZSSR k mestu [[Astrachán]], obsadiť [[Krym]], prekročiť [[Volga|Volgu]] a odrezať [[Kaukaz]] od zvyšku krajiny Napriek tomu, že nemecké ozbrojené sily mali veľké bojové skúsenosti, vynikajúci veliteľský zbor, ktorý ich v kombinácii s kvalitnou výzbrojou robil pravdepodobne najlepšou pozemnou armádou na svete, je dosť diskutabilné, či mali potenciál a dostatok síl zničiť Sovietsky zväz. Je však tiež nepopierateľné, že nebyť [[Hitler]]ových zásahov do príprav a realizácie bojových operácií, mohli sa boje na východnom fronte (ako aj počas celej vojny) vyvíjať podstatne viac v prospech [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]]. == Strategická ofenzíva Wehrmachtu == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-187-0234-15A, Russland, Panzer und Soldaten auf Straße.jpg|náhľad|vpravo|Postup nemeckej pechoty za podpory tankov [[Panzerkampfwagen III|Pz III]].]] V noci z 21. na 22. júna 1941 Nemci vyzvali sovietskeho veľvyslanca Dekanozova, aby v Berlíne urýchlene navštívil nemecké ministerstvo zahraničných vecí. Tam mu o 3. hodine ráno miestneho času doručili diplomatickú nótu, rovnaký dokument odovzdal gróf von Schulenburg o 5. hodine ráno sovietskemu ministrovi zahraničných vecí Molotovovi v Moskve. V dokumente bol Sovietsky zväz obvinený z podvratnej činnosti voči Nemecku, Európe a nepriateľskej politiky voči Tretej ríši. Tiež bol obvinený zo sústredenia ozbrojených síl na sovietsko-nemeckých hraniciach, čo bolo v rozpore so vzájomnými dohodami o priateľstve. Dokument rovnako informoval o tom, že nemecká vláda je nútená na ohrozenie svojich hraníc okamžite reagovať a Hitler už prijal opatrenia, aby ozbrojené sily toto nebezpečenstvo silou zlikvidovali. Ešte toho istého dňa vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu Taliansko, onedlho ho nasledovali aj ostatné krajiny Osi. O 12:00 v sovietskom štátnom rozhlase vystúpil minister zahraničných vecí Molotov a informoval obyvateľstvo krajiny, že ZSSR bol napadnutý. Okamžite po vyhlásení vojny, vyjadril ministerský predseda Spojeného kráľovstva [[Winston Churchill]] ZSSR podporu v boji proti Nemecku. === Operácia Barbarossa === {{Hlavný článok|operácia Barbarossa}} [[22. jún]]a [[1941]] sa medzi 3:15 a 4. hodinou rannou začala najväčšia, najurputnejšia a najkrvavejšia nepretržitá pozemná kampaň v histórii ľudstva. Krycí názov nemeckej útočnej operácie znel [[operácia Barbarossa]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-209-0091-11, Russland-Nord, russischer Panzer KW-2.jpg|náhľad|vpravo|Opustený ťažký tank [[KV-2]].]] Po delostreleckom ostreľovaní a leteckom bombardovaní 22. júna o 4:15 prekročili prví z vyše tri a pol milióna mužov vojsk Osi hranice Sovietskeho zväzu na takmer {{km|1320|m}} dlhom fronte. Nemecké vojská boli pri útoku organizované do troch skupín armád (Sever, Stred a Juh), sovietske ozbrojené sily používali zoskupenia nazývané fronty (Severozápadný, západný a juhozápadný), ktoré spočiatku približne zodpovedali nemeckým skupinám armád. Ale na sklonku bojov roku 1941, Červená armáda zvýšila celkový počet frontov na úkor ich sily, takže v neskoršom období sa sovietske fronty takmer rovnali nemeckým [[armáda (vojenská jednotka)|armádam]]. Sovietske ozbrojené sily boli útokom zaskočené. Intenzívny odpor od začiatku kládli nepočetné jednotky pohraničnej stráže, no tie neboli dostatočne vybavené na boj s tankmi a boli preto postupne likvidované. Prvé ťažké boje sa rozhoreli v oblasti [[Brest (Bielorusko)|Brestu]], kde bolo obkľúčených 11 sovietskych [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]]. Za niekoľko dní Nemci prenikli hlboko do pobaltských republík, obsadili veľkú časť [[Bielorusko|Bieloruska]] a západne od [[Minsk]]a obkľúčili skoro celú 3., 4. a 10. sovietsku armádu. Medzera, ktorá vznikla [[obkľúčenie|obkľúčením]] sovietskych vojsk v oblasti [[Minsk]]a, dovolila Nemcom bez ťažkého odporu prekročiť 1. júla [[Západná Dvina|Západnú Dvinu]] a [[Dneper]] a rýchlo postupovať ďalej do sovietskeho vnútrozemia smerom na [[Smolensk]]. Na južnej [[Ukrajina|Ukrajine]] postupovali nemecké vojská skupiny armád Juh spolu s rumunskými jednotkami rovinatým terénom, no čelili oveľa väčšiemu množstvu sovietskych tankov. Onedlho obkľúčili [[Odesa|Odesu]], no do mesta zatiaľ neprenikli. Rozmiestnenie sovietskych vojsk pri vpáde, podľa názoru [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] naznačovalo, že dosiaľ ešte neboli rozmiestnené do útočných pozícií<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|strana= 252|rok=2006}}</ref>. Vojská západných vojenských okruhov boli zatiaľ dislokované v akejsi vyčkávacej pozícii, pričom však nemuselo nevyhnutne trvať dlho, aby boli na prípadný útok pripravené. Práve fakt, že sa Stalin chystá napadnúť Nemecko bol jedným z hlavných argumentov pre útok na ZSSR. To však zrejme nebolo možné skôr ako na jar roku [[1942]] alebo ešte neskôr v dôsledku neukončenej reformy a prezbrojovania Červenej armády. [[23. jún]]a [[1941]] bola vytvorená [[Stavka]] hlavného veliteľstva (od [[8. august]]a [[1941]] STAVKA vrchného velenia), ktorej predsedal národný komisár obrany [[Semion Timošenko]], v jeho kompetencii však chýbali mnohé dôležité úlohy, ktoré bolo v tej dobe potrebné riešiť, 10. júla ho preto nahradil sám Stalin. Všetka moc v krajine sa [[30. jún]]a [[1941]] sústredila v Štátnom výbore obrany, ktorého vrchným veliteľom sa stal od [[8. august]]a [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalin]]. 23. júla bola vyhlásená mobilizácia. [[25. jún]]a začali [[Fíni]] spolu s Nemcami oslobodzovať svoje stratené územia na [[Karélia|Karelskej šiji]]. [[29. jún]]a sa začalo bojovať aj na sovietsko-nórskych hraniciach za polárnym kruhom. Bolo to prvýkrát v histórii, čo sa viedli boje aj v tejto nehostinnej oblasti. [[Súbor:Russian POW (1941).jpg|náhľad|vľavo|[[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|Sovietski vojnoví zajatci]]. Väčšina sovietskych vojakov zajatých v tomto období sa v dôsledku zlého zaobchádzania nedožila konca vojny.]] V júli a auguste sa skupine armád Sever podarilo postúpiť pobaltskými republikami, obsadiť [[Riga|Rigu]] a [[Pskov]]. Pokračoval tiež jej postup k [[Luga (mesto)|Luge]] a [[Velikij Novgorod|Novgorodu]]. Po tom, čo skupina armád Stred narazila v júli na tvrdú obranu okolo mesta [[Smolensk]], rozhoreli sa v jeho okolí takmer mesiac trvajúce boje. Nemci sa pokúšali obkľúčiť brániacu sa sovietsku 16., 19. a 20. armádu a zároveň museli čeliť energickým protiútokom, ktoré viedli sovietske jednotky, aby zabránili ich obkľúčeniu. [[8. august]]a v noci 15 sovietskych diaľkových bombardérov [[DB-3]] vyštartovalo z Baltského ostrova Ezel a v noci z výšky {{km|7|m}} bombardovalo nezatemnený [[Berlín]]. Všetky stroje sa vrátili v poriadku na základňu. Ráno nemecké noviny uvádzali, že mesto bombardovali Angličania, a že bolo zostrelených 6 anglických lietadiel. Britská tlač na to zareagovala tiež, keď oznámila, že Nemci vydávajú čudné vyhlásenia, lebo [[Royal Air Force|britské letectvo]] nad [[Berlín]]om 7. ani [[8. august]]a nelietalo.<ref>Nikolaj Gerasimovič Kuznecov: ''Loďstvo pripravené na boj.'' Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1997, s. 40 – 41</ref> Nemcom do značnej miery pomohli sovietske rozkazy, ktoré nariaďovali nerozvinutým a nepripraveným vojskám okamžite viesť protiútoky, ktoré nebolo možné v čase, keď nefungovalo stále spojenie s veliteľstvami, dostatočne skoordinovať. Nemci znovu aplikovali taktiku [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] a neútočili proti silnejším sovietskym zoskupeniam čelne, využívali obchvaty a obkľučovali rýchlymi mechanizovanými a tankovými klinmi pomalšie manévrujúce sovietske vojská. [[Luftwaffe]] v prvých dňoch vojny zničila postupne väčšinu sovietskeho letectva dislokovaného na západe krajiny. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] znepokojený porážkami svojich vojsk, ako aj množstvom vojakov a dôstojníkov, ktorí sa vzdali do rúk Nemcom v [[august]]e [[1941]] vydal [[rozkaz č. 270]]. Ten mal ďalekosiahly vplyv na životy miliónov sovietskych vojakov, ktorí boli zajatí nemeckými vojskami. Rozkaz zakazoval vojakom dobrovoľne sa vzdávať nepriateľovi, nebral však ohľad na okolnosti zajatia. Asi devätina [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych zajatcov]] po tom, čo boli oslobodení zo zajatia vlastnými jednotkami, sa dostala do trestných jednotiek alebo do pracovných táborov ([[gulag]]ov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošjev | meno = G.F. | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka. | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_13_08.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.soldat.ru | miesto = | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100408093132/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_13_08.html | dátum archivácie = 2010-04-08 }}</ref> [[Súbor:Eastern Front 1941-06 to 1941-12.png|thumb|vpravo|Pohyb frontu od [[22. jún]]a do [[5. december|5. decembra]] [[1941]] {{legenda|#fff8d5|do [[9. júl]]a [[1941]]}} {{legenda|#ffd2b9|do [[1. september|1. septembra]] [[1941]]}} {{legenda|#ebd7ff|do [[9. september|9. septembra]] [[1941]]}} {{legenda|#ccffcd|do [[5. november|5. december]] [[1941]]}}]] V noci z 25. na [[26. august]]a 1941 Sovietsky zväz spolu s britskými jednotkami vstúpil na územie [[Irán]]u. Pronemecká vláda vedená Ali-Mansurom následne podala demisiu. Irán bez veľkého odporu kapituloval 29. (odpor proti britským) a 30. augusta (odpor proti sovietskym silám). Vpád na iránske územie mala na starosti sovietska 53. armáda. Spojenci následne využívali Irán ako koridor na zásobovanie Sovietskeho zväzu. [[31. august]]a [[1941]] doplával do sovietskeho prístavu [[Archangeľsk]] prvý britský konvoj PQ-0 so zásobami. Pomoc západných Spojencov (najprv priamo nakupovaná na Západe, neskôr financovaná v rámci amerického [[Lend-Lease|Zákona o prenájme a pôžičke]] bola v tej dobe pre ZSSR zatiaľ malá a mala skôr morálny rozmer. Lokálne pomáhala na fronte priamo okolo [[Archangeľsk]]a. Na význame však získala neskôr, keď sa ZSSR minuli (a/alebo boli zničené, či stratené) predvojnové zdroje a zásoby. V tej istej dobe nemecké vojská začali systematicky ostreľovať [[Petrohrad|Leningrad]], ktorý sa ocitol od 8. septembra 1941 v obkľúčení. V nasledujúcich bitkách Nemci obkľúčili a zničili, v sérii bojov na západnom a neskôr aj na východnom brehu [[Dneper|Dnepru]], sovietsku 6. a 12. armádu brániacu sa v oblasti [[Umaň|Umane]]. Hitler v tej dobe nariadil zastaviť postup na Moskvu cez [[Smolensk]] odkiaľ presmeroval 2. tankovú skupinu generála [[Heinz Guderian|Guderiana]] smerom na Konotop a vrhol svoje tankové skupiny na [[Kyjev]], v ktorého okolí zostávalo ešte stále veľké množstvo sovietskych vojsk. Popri Guderianovom útoku zo severozápadu sa k mestu blížili nemecké vojská [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|Ewalda von Kleista]] od [[Kremenčug]]u z juhozápadu. Brániace sa vojská Juhozápadného frontu nesmeli na Stalinov rozkaz opustiť svoje pozície v ohybe Dnepru, v ktorých im hrozilo obkľúčenie. O ústup pritom žiadal aj veliteľ frontu a Stalinovi blízky maršal [[Semion Buďonnyj|Buďonnyj]]. 14. septembra nemecké tankové jednotky prenikli na juhu k mestu [[Romny]] a nakoniec sa 19. septembra spojili a zovreli čeľuste obkľúčenia pri Lochvici, čím v oblasti Kyjeva odrezali vyše 600 000 mužov sovietskej [[Sovietska 5. armáda|5.]], [[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 26. armáda|26.]] a [[Sovietska 37. armáda|37. armády]], tvoriacej prevažnú časť Južného frontu. Sovietske jednotky sa však nevzdali hneď a Nemci boli nútení na mnohých miestach prekonávať silný odpor. Napriek tomu, že Kyjev padol už 19. septembra, posledné ohniská odporu v kotli sa vzdali alebo boli zničené až 26. septembra. Nemci následne sústredili svoje tankové jednotky skupín Sever a Stred a zaútočili opäť v oblasti [[Smolensk]]a. Tieto boje boli počiatkom útoku smerom na Moskvu. Skupina Juh zatiaľ udrela na zoslabený Juhozápadný front a obsadila Charkov a postupovala na [[Donbas]]. Na určitý čas obsadili Nemci aj [[Rostov nad Donom]] a nezadržateľne prenikli na Krym, kde odrezali námornú základňu [[Sevastopoľ]]. === Bitka o Moskvu === {{Hlavný článok|Bitka o Moskvu}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-B17220, Sowjetunion, Panzerangriff bei Istra.jpg|náhľad|vpravo|Nemecké tanky pri Istre.]] V Moskvoskom smere Nemci úspešne postupovali ďalej a pri [[Viazma|Viazme]] prerazili líniu sovietskeho Západného frontu a obkľúčili desiatky tisíc sovietskych vojakov 16., 19., 20., 24. a 32. armády vedené [[Ivan Stepanovič Konev|Ivanom Konevom]]. Onedlho sa podarilo tankovému zboru Feldherrnhalle prekročiť rieku [[Desna|Desnu]] a pri [[Briansk]]u ťažko narušiť, zlikvidovať alebo zajať jednotky 3., 13. a 50. armády Brianského frontu. Sovieti nakoniec s ťažkosťami nemecký postup zastavili pri Mcensku. V tomto období Nemci už takmer 5 mesiacov aplikovali taktiku bleskovej vojny a úspešne drvili svojho nepriateľa. Zatiaľ čo v predošlých bojoch v západnej Európe, napredovali bez väčších problémov, v ZSSR bol Wehrmacht postavený pred nové problémy. Nemci museli čeliť časovej tiesni, pretože celkový plán operácie Barbarossa sa zakladal na tom, že bude Červená armáda zničená v priebehu niekoľkých málo mesiacov, čo ako sa ukázalo nebolo vôbec reálne. Časový sklz mal za následok vzrastajúce problémy s počasím, ktoré bolo síce počas leta dobré, no na jeseň sa zmenilo na daždivé, čo veľmi spomalilo postup vozidiel po nekvalitných sovietskych cestách. Zhoršujúce sa počasie, ktoré zabránilo nasadeniu letectva a neskôr aj silné mrazy, na ktoré nemecké velenie trestuhodne nepripravilo svoje jednotky potom kruto trápili nemecké jednotky počas zimy. Nacistickej vojnovej mašinérii spôsobovali ďalšie problémy aj obrovské vzdialenosti, ktoré muselo riešiť najmä preťažené zásobovanie. Sovieti navyše začali aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aby nepriateľovi sťažili zásobovanie z miestnych zdrojov. Nezanedbateľný bol aj odpor sovietskych vojsk, ktorý bol všeobecne omnoho urputnejší než ten, s ktorým sa nacisti dovtedy stretali. Začiatkom októbra sa sovietska obrana stredného úseku frontu najprv pokúsila zadržať Nemcov v okolí [[Viazma|Viazmy]] a na ceste [[Oriol]]-[[Briansk]]. Zo severu sa k Moskve blížili von Kluge so svojou 4. armádou, z juhu a západu to bol Guderian so svojou tankovu skupinou. Do začiatku decembra 1941 sa nacistickým jednotkám na západe a severozápade od Moskvy za vzrastajúcich strát podarilo preniknúť silnou sovietskou obranou pri mestách [[Možajsk]], [[Tver|Kalinin]], Klin, Volokolamsk, Istra a Solnečnogorsk, pričom dosiahli kanál [[Volga]]-[[Moskva (rieka)|Moskva]]. Na juhozápade postupovali Nemci cez [[Kaluga|Kalugu]] a Mcensk smerom k [[Tula (Rusko)|Tule]]. K tomuto opevnenému mestu prenikli Guderianove vojská 2. tankovej armády 30. októbra, no mesto samotné neboli schopné obsadiť. V prvých decembrových dňoch sa len niekoľko desiatok kilometrov pred Moskvou medzi vyčerpanými jednotkami na oboch stranách rohoreli boje, ktoré nakoniec Nemcov prinútili spomaliť postup. Stalin, ktorý už medzičasom začal sťahovať časť svojich vojsk z Ďalekého východu, Uralu a Sibíri, pripravil spolu so svojimi generálmi útok na krídla nemeckých vojsk. Sovieti, mnohé jednotky ktorých boli poznačené predošlými bojmi podobne ako vyčerpaný Wehrmacht, ktorý bol zlým počasí navyše pozbavený aj svojej leteckej podpory, vyrazili v oblasti Kalininu do protiofenzívy [[5. december|5. decembra]]. V oblasti Klinu, Solnečnogorska, Tuly a Jeletska [[6. december|6. decembra]]. Sovietske vojská na viacerých miestach prerazili nemecké línie a Wehrmacht prvýkrát stratil v boji celé divízie. Nemcom sa podarilo postup sovietskych vojsk, ktorým chýbali tanky zastaviť až pri [[Ržev]]e, čím bola línia opäť stabilizovaná. Bolo to aj sčasti preto, že Hitler vydal rozkaz neustupovať, čím prinútil svoje jednotky bojovať na hrane svojich možností. Aj keď sa mu tento ťah v tomto období vyplatil, opakovanie tejto taktiky v nasledujúcom období sprevádzalo viaceré veľké porážky nemeckých vojsk. Veľké množstvo snehu a vysoké straty nakoniec paralyzovali bojovú činnosť na oboch stranách. Do začiatku útočnej fázy [[bitka o Moskvu|bitky o Moskvu]] Červená armáda ustúpila 850 až {{km|1200|m}}, postup Wehrmachtu na hlavné mesto krajiny však zastavila a neskôr naopak zahnala Nemcov niekoľko stoviek km späť. Na ostatných dôležitých smeroch – na [[Leningrad]] i na juhu pri [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]] sa aj napriek počiatočným neúspechom taktiež podarilo postup Nemcov zastaviť. [[Leningrad]] sa však z obkľúčenia vyslobodiť nepodarilo, na jar zorganizovaný útok 2. údernej armády. Mesto sa napriek mnohým pokusom o spojenie južne od Ladožského jazera [[Blokáda Leningradu|ocitol v obkľúčení]] na takmer 900 dní, čo malo kruté dôsledky pre jeho [[civilné obyvateľstvo|civilných obyvateľov]]. Asi milión z nich zahynul v strašných podmienkach od krutej severskej zimy a dlhotrvajúceho hladu. Udržanie Leningradu bolo veľmi dôležité z niekoľkých dôvodov, bolo to posledné miesto kam sa mohla z [[Tallinn]]u evakuovať Červená Baltská flotila, bolo to takisto miesto, ktoré zabraňovalo spojeniu vojsk útočiacich z Karélie a polárnych oblastí [[Fínsko|Fínska]] a [[Nórsko|Nórska]] s vojskami skupiny armád Sever. Obrancovia Leningradu tiež v podstatne bránili prístupy k prístavom [[Archangeľsk]] a [[Murmansk]], ktoré boli dôležitou spojovacou tepnou so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. Červená armáda podnikla od januára do apríla 1942 na severnom a strednom úseku frontu v oblasti Moskvy, kde stále držala silné rezervy lokálne protiútoky napr. Demiansku operáciu, rževsko-syčevskú operáciu ako aj útoky v oblasti [[Oriol|Orla]], [[Kursk]]a a Bolchova, čím si aspoň čiastočne zlepšila postavenie na daných úsekoch a zaháňala Nemcov ďalej od [[Moskva|Moskvy]], aj keď sa tieto operácie považujú všeobecne za nie veľmi úspešné. Ťažkou ranou pre vojská [[bitka o Sevastopoľ (1942)|brániace sa v Sevastopole]] bola likvidácia sovietskeho výsadku pri [[Feodosija|Feodosiji]], čo bol zahanbujúci koniec tzv. [[Kerčsko-feodosijská operácia|Kerčsko-feodosijskej operácie]]. Zlé postavenie vojsk Červenej armády stojacich pred skupinou armád Juh dovŕšil neúspešný [[druhá bitka o Charkov|protiútok smerom na Charkov]]. === Útok na juh ZSSR === {{Hlavný článok|Bitka o Stalingrad}} Sily a rezervy Červenej armády sa v zimných a jarných bojoch veľmi vyčerpali a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinov]] cieľ, ktorým bolo vyhnať nepriateľa z územia [[ZSSR]], tak už nebolo možné realizovať. [[Wehrmacht]] ako celok sa zo svojich strát spamätal rýchlejšie ako Sovieti a začiatkom roku [[1942]] znovu prešiel do útoku, teraz však na juhu [[ZSSR]], kde najprv zlikvidoval výpad Juhozápadného a Brianskeho frontu k [[Charkov]]u. Hitlerove vojská dobyli [[1. júl]]a po niekoľko mesačnom obliehaní [[Sevastopoľ]]. Tvrdé boje prebiehali v oblasti [[Voronež]]e (padla [[7. júl]]a) a [[Vorošilovgrad]]u (padol [[17. júl]]a) odkiaľ boli sovietske jednotky vytlačené na východ. Stratený bol celý [[Donbas]], [[Rostov nad Donom]] (padol [[24. júl]]a) a nemecké vojská prenikli rovinatým terénom až {{km|650|m}} medzi rieky [[Don]] a [[Volga]] a plánovali dôjsť až ku [[Kaspické more|Kaspickému moru]]. Nemci pokračovali aj v útoku na [[Kaukaz]]. Do jesene [[1942]] nemecké tankové armády bez väčších ťažkostí postupovali [[Kubáň]]skou rovinou k ropným poliam na Kaukaze. Padlo rozhodnutie preťať [[Volga|Volgu]] pri meste [[Stalingrad]]. Prerušili by tak prakticky najkratšie sovietske spojenia s vojskami na Kaukaze. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R74190, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|vpravo|Útočiace družstvo sovietskej pechoty v ruinách Stalingradu]] Wehrmacht zaútočil na mesto [[24. august]]a [[1942]]. Hneď od začiatku sa rozpútali zúrivé pouličné boje. V nich sa stratila nemecká výhoda v lepšej pohyblivosti a kvalitatívna prevaha veliteľských kádrov na nižších úrovniach. Sovieti sa odhodlane bránili, bojovalo sa o každý dom. Situácia na fronte si vyžiadala zásobovanie sovietskych vojsk v meste ležiacom na západnom brehu [[Volga|Volgy]] výhradne loďami. Na východnom brehu zatiaľ sovietska armáda sústredila silné jednotky [[delostrelectvo|delostrelectva]] a [[protivzdušná obrana|protilietadlovej obrany]]. Najmä ich kvalitné delostrelectvo potom pomáhalo početne slabším obrancom mesta odrezaným na západnom brehu odrážať silné nemecké útoky. Zásobovanie mesta cez Volgu bolo možné iba v noci. Aj nemecká [[6. armáda Wehrmachtu|6. armáda]], ktorej úlohou bolo obsadiť mesto mala problémy so zásobovaním po preťažených komunikáciách. Veľmi ťažké boje boje prebiehali v polovici septembra o [[Mamajova mohyla|Mamajovu mohylu]] a hlavnú železničnú stanicu v strede mesta. [[23. september|23. septembra]] obsadil [[Jakov Pavlov]] s ďalšími troma vojakmi [[Pavlovov dom|dom odborníkov]] na jednom z námestí a bránil ho do 25. novembra. [[14. október|14. októbra]] podnikli nemecké vojská silný útok na priemyselnú štvrť. Urputné boje sa rozhoreli v komplexe [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]], [[závod Červený október|závodu Červený október]] a továrne Barikády. 6. armáda sa bojmi v meste veľmi vyčerpala a bola nútená postupne nasadiť prakticky všetky svoje jednotky. Veliteľstvo skupiny armád B preto presunulo na zaistenie jej krídel maďarské a rumunské zväzky. Zatiaľ čo sa bojovalo v meste, sovietske velenie pozbieralo početné zálohy a pripravilo útočnú operáciu namierenú na oslabené krídla vojsk stojacich pred Stalingradom. === Evakuácia priemyslu === V dobe vrcholiacej [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]] sa front dostal na svoje najvýchodnejšie pozície za celú vojnu západne od miest [[Elista]] a [[Groznyj]]. Nemci vtedy okupovali podstatnú časť európskej časti [[ZSSR]], na ktorej pred vojnou žilo 42 % jeho obyvateľstva, produkovala sa 1/3 [[HDP]], nachádzalo sa tam 45 % ornej pôdy. Ak sa vezmú do úvahy aj obrovské ľudské a materiálne straty Červenej armády (v tej dobe dosahujúce najmenej 2 milióny padlých, zajatých a ranených) ako aj veľké straty na civilnom obyvateľstva, ktoré sa podieľalo na vojnovom úsilí, krajina sa nachádzala v smrteľnom nebezpečenstve. Navyše bola za týchto otrasných podmienok nútená odrážať nápor väčšiny pozemných síl vojsk Osi v Európe. Jedným z predpokladov prežitia ZSSR vo vojne preto bola záchrana priemyslu zo západných časí krajiny. Tá sa začala už v priebehu leta 1941. Za evakuáciu boli zodpovední N. M. Švernik, A. N. Kosygin a M. G. Pervuchin. Sovietom výrazne pomohlo, že vo vojnovom období bolo ich plánované hospodárstvo flexibilnejšie. Presun obrovských vojensko-priemyselných komplexov aj s [[robotník]]mi na vzdialenosť tisícov kilometrov by bol inak asi iba ťažko predstaviteľný. Evakuácia sa uskutočňovala najmä po železnici. Objem dopravy na západ dosiahol približne 300 000 železničných vagónov. Do [[november|novembra]] [[1941]] sa sovietskym robotníkom a železničiarom podarilo evakuovať 1523 podnikov, spolu s 10 miliónmi odborníkov, robotníkov a ich rodinami. Produkcia novopostavených tovární sa naplno rozbehla až v [[september|septembri]] [[1942]], práve včas aby zasiahla v rozhodujúcej fáze [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. === Protiofenzíva pri Stalingrade === [[Súbor:German pows stalingrad 1943.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí zajatci v [[Volgograd|Stalingrade]], v pozadí budova obilného sila.]] Zatiaľ čo sa Hitler a jeho generáli sústredili na [[bitka o Stalingrad|boje v Stalingrade]], Sovieti sústredili silné zálohy na nemeckých oslabených krídlach. Tie bránili menej kvalitné rumunské a maďarské armády. [[19. november|19. novembra]] [[1942]] sa začal sovietsky protiútok v severnej a 20. novembra nasledoval útok v južnej časti úseku 6. armády. Nečakaným útokom sovietske vojská zničili alebo prinútili ustúpiť rumunské divízie a 23. novembra bolo v kotli, ktorý vznikol medzi mestami Kalač a Stalingrad obkľúčili vojsko o sile 22 nemeckých a rumunských divízií (asi 250{{--}}330 000 mužov). Nemecká skupina armád B sa ocitla v absolútnom zmätku. Vojská skupiny armád A boli nútené ustúpiť z [[Kaukaz]]u na [[Tamanský polostrov]] a [[Krym]]. Narýchlo sformovaná skupina armád Don mala za úlohu zaceliť veľkú trhlinu vo fronte. Jej veliteľ [[Erich von Manstein]] sa pokúsil s 4. tankovou armádou viesť protiútok v južnej strane sovietskeho zovretia, ktorý bránili [[Sovietska 51. armáda|51.]] a 5. gardová armáda. Tento útok však bol za ťažkých strát na oboch stranách odrazený. Mansteinove vojská boli nútené ustupovať na severozápad k Rostovu. Sovieti zatiaľ podnikli sústredený útok na zvyšky 6. armády. [[2. február]]a [[1943]] sa posledné nemecké jednotky, ktoré bránili v ruinách traktorového závodu vzdali. Dovtedy už Sovieti zajali 91 000 Nemcov a Rumunov, splu s prvým nemeckým maršalom, ktorý sa vzdal do rúk Spojencov – [[Friedrich Paulus|Friedrichom Paulusom]]. Straty v dôsledku bitky o Stalingrad však zahrnujú okrem straty celej 6. armády aj ťažké straty 4. a 2. nemeckej armády, rovnako ako veľmi ťažké straty 3. a 4. rumunskej 8. talianskej a 2. maďarskej armády. Dovedna tieto straty presahovali 800 000 padlých, nezvestných a ranených. Sovietsky zväz tiež utrpel v bitke ťažké straty a Červená armáda po ťažkých bojoch nebola schopná splniť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] rozkazy a pokračovať v protiútoku a zastavila sa na východnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Jej zásobovacie trasy boli roztiahnuté na veľkom území a jej čelné jednotky oslabené ťažkými bojmi. Nemecký [[tretia bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]], vedený veľkým tankovým zoskupením II. tankového zboru SS následne zatlačil Sovietov späť. Na jar bojové operácie prerušilo obdobie blata. V apríli až máji prebiehalo vo [[Povstanie vo varšavskom gete|varšavskom gete povstanie]], ktoré nacisti postupne zlikvidovali. === Bitka pri Kursku === {{Hlavný článok|Bitka v Kurskom oblúku}} Po skončení nemeckého protiútoku pri Charkove vznikol medzi [[Oriol|Orlom]] a [[Belgorod]]om výbežok frontu zasahujúci asi {{km|80|m}} do nemeckých pozícii, nazývaný [[Kurský oblúk]]. Tam sa nemecké velenie rozhodlo zasadiť svoj hlavný úder letnej ofenzívy roku [[1943]]. Zozbieralo najlepšie jednotky a techniku, ktoré [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]] na východnom fronte zostali. Pri tom dával Hitler dôraz na posily novými tankmi [[Panther (tank)|Panther]], [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] a stíhačmi tankov [[Ferdinand (stíhač tankov)|Ferdinand]]. Štáb vrchného velenia Sovietskeho zväzu však mal o týchto prípravách podrobné informácie. Sovietski generáli začali zvažovať všetky eventuality a potom odporučili [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], aby im dovolil pripraviť v Kurskom oblúku pre nemecké divízie pascu. Ta spočívala v silnej rozvrstvenej obrane a tiež obrovským zálohám, ktoré mali následne po zastavení nemeckej [[ofenzíva|ofenzívy]] prejsť do protiútoku. Hitler spolu so svojimi generálmi veľmi podcenil tieto sovietske kroky a rozhodol o začiatku útoku. [[5. júl]]a [[1943]] zaútočilo na sovietsku obranu niekoľko sto tisíc najlepších vojakov Tretej ríše. Následná [[bitka v Kurskom oblúku]], vyvrcholila v ohromnej tankovej [[bitka pri Prochorovke|bitke pri Prochorovke]]. Bol to definitívny krach nemeckej [[blesková vojna|bleskovej vojny]], ktorý predurčoval koniec nacistickej prevahy na východe. === Boje na Dnepri === {{Hlavný článok|Bitka na Dnepri}} [[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|thumb|vpravo|Situácia na fronte od augusta [[1943]] do decembra [[1944]].]] Letná ofenzíva Červenej armády, [[Bitka na Dnepri|skok na Dneper]], [[Bitka o Kyjev (1943)|oslobodenie Kyjeva]] a Ukrajiny boli znakom toho, že bojaschopnosť a ofenzívna činnosť sovietskych vojsk sa podstatne zlepšila. Dopomohla k tomu úprava komisárskych právomocí ako aj kvalitatívny a morálny zlom, ktorý nastal v Sovietskej armáde. Do popredia sa dostali noví schopní dôstojníci, ich schopnosti ďaleko prevyšovali dôstojnícky zbor z rokov [[1941]] a [[1942]]. Pri oslobodzovacích bojoch na Ukrajine sa vyznamenali aj česko-slovenské jednotky pod vedením generála [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]]. Koncom roku [[1943]] bola v [[Irán]]e usporiadaná [[Teheránska konferencia]], na ktorej sa spojenci dohadovali v ďalšom spoločnom postupe proti [[nacizmus|nacizmu]]. == Strategická ofenzíva Červenej armády z Bieloruska do Prahy == Línia východného frontu sa začiatkom [[január]]a [[1944]] ťahala od [[Leningrad]]u k [[Iľmenské jazero|Iľmenskému jazeru]], cez [[Velikije Luki]], [[Vitebsk]], [[Žlobin]], [[Rečica|Rečicu]], [[Žitomir]], až k [[Vinnica|Vinnici]], odtiaľ po [[Dneper|Dnepri]] do Perejaslavľa a cez [[Kirovograd]] a [[Krivoj Rog]] k dolnému [[Dneper|Dnepru]]. === Boje na juhu === {{Hlavný článok|Bitka pri Kamenci Podolskom}} V marci [[1944]] zasiahol sovietsky protiútok nemeckú armádnu skupinu Juh, pri reorganizácii jej ľavého krídla. Boje začali pri [[Jassy|Jassách]]. Medzi [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1.]] a [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovou armádou]] vznikla veľká medzera, ktorou do nemeckého tyla prúdili sovietske jednotky. Čoskoro sa im podarilo obkľúčiť 1. tankovú armádu. Bitka sa stala známa ako [[Bitka pri Kamenci Podolskom|obkľúčenie pri Kamenci Podolskom]]. Po zásahu II. tankového zboru [[7. apríl]]a sa Nemcom v priebehu deviatich dní podarilo vyslobodiť svoje jednotky z obkľúčenia a stiahnuť ich viac na západ. Na čiernomorskom pobreží boli Nemci [[13. marec|13. marca]] nútený ustúpiť z [[Cherson]]u. [[10. apríl]]a bola oslobodená [[Odesa]] a nemecké vojská tak boli izolované na [[Krym]]e. Čiernomorské námorníctvo v súčinnosti s Červenou armádou, potom začalo útok aj tam. Po strate [[Sevastopoľ]]a [[12. máj]]a sa zvyšky nemeckých oddielov z Krymu stiahli.<ref>[[Otakar Dorazil]] – ''Světové dejiny v kostce'' Nakladatelství Jeva, 1995 ISBN 80-85797-26-7</ref> === Operácia Bagration === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-024-3543-09, Ostfront, Soldaten an 7,5cm Pak.jpg|náhľad|Nemeckí vojaci v obrannej pozícií s protitankovým kanónom 7.5 cm Pak 40.]] {{Hlavný článok|Operácia Bagration}} Po potrebnom odpočinku, doplnení strát a oprave techniky pokračovali sovietske vojská na jar [[1944]] v oslobodzovaní územia [[ZSSR]]. Sovietske vrchné velenie rozhodlo, že hlavným cieľom bude [[Bielorusko]]. [[Operácia Bagration]], na ktorú si STAVKA zhromaždila 19 [[Armáda (vojenská jednotka)|armád]], sa začala presne tri roky po nemeckom vpáde do krajiny [[22. jún]]a [[1944]]. Na {{km|320|m}} dlhom fronte sa odohral druhý Stalingrad. Sovieti zaskočili nepripravenú Skupinu armád Stred, pri čom obkľúčili a zneškodnili asi 260 000{{--}}380 000 nemeckých vojakov a ďalších 100 000 zajali. [[26. jún]]a bol oslobodený [[Vicebsk|Vitebsk]], [[3. júl]]a [[Minsk]] a desať dní [[Vilnius]]. === Postup do strednej, južnej a severnej Európy === [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva]], [[Východokarpatská operácia|východokarpatská]], [[Pobaltská ofenzíva|pobaltská]], [[jassko-kišinevská operácia|jassko-kišinevská]], [[Debrecínska operácia|debrecínska]] a petsamo-kirkenesská operácia, preniesli bojové operácie z územia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] do [[Poľsko|Poľska]], [[Rumunsko|Rumunska]], bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]], [[Fínsko|Fínska]], [[Slovensko|Slovenska]] a severného [[Nórsko|Nórska]]. Po údere sovietskych vojsk k Vipurskému zálivu, [[Fínsko]] kapitulovalo [[4. september|4. septembra]] a [[19. september|19. septembra]] uzavrelo v [[Moskva|Moskve]] mierovú zmluvu. Zahranično politická situácia sa rýchlo zmenila. [[Rumunsko]] prešlo [[24. august]]a na stranu spojencov a podieľalo sa na oslobodzovaní [[Stredná Európa|strednej Európy]], [[Turecko]] prerušilo všetky diplomatické styky s [[Tretia ríša|Treťou ríšou]]. [[1. september|1. septembra]] bola obsadená [[Bukurešť]]. Bulharsko ktoré bolo do tej doby voči Sovietskemu zväzu neutrálne sa naďalej nehodlalo prikloniť na žiadnu stranu. Sovieti mu pre to [[5. september|5. septembra]] vyhlásili vojnu. Už o tri dni sa však bulharské jednotky pripojili k Červenej armáde. Sovietske vojská, ktoré útočili z Juhu sa dostali [[1. október|1. októbra]] cez [[Rumunsko]] až do [[Maďarsko|Maďarska]] k [[Temešvár]]u a [[Brašov]]u. Po tvrdých bojoch pri [[Debrecín]]e a [[Segedín]]e sa aj maďarskí vodcovia rozhodli prejsť na stranu Spojencov. Maršal [[Miklós Horthy]] bol [[16. október|16. októbra]] nútený na nátlak nacistov odstúpiť a tak pokračovala po boku Nemcov v boji časť [[Šípové kríže|maďarských fašistov]]. Do decembra sa front na juhu dostal až k [[Budapešť|Budapešti]], kde sa rozpútala séria ozbrojených zrážok po tom, čo sa Sovietom podarilo [[bitka o Budapešť|mesto obkľúčiť]]. Tieto boje mali tiež prispieť k odlákaniu časti nemeckých síl z Poľska. [[Súbor:Warsaw Uprising by Haneman - Królewska Street - 16567.jpg|náhľad|vľavo|Poľskí povstalci vo Varšave, počas povstania.]] Na jeseň [[1944]], v období kedy sa po {{km|650|m}} zastavil postup Červenej armády v Poľsku, sa začala [[karpatsko-duklianska operácia]] na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Slovenské národné povstanie vyvolané predčasnou aktivitou [[partizán]]skych skupín na strednom Slovensku sa začalo vo večerných hodinách [[29. august]]a 1944 a v nemeckom tyle sa udržalo v ťažkých podmienkach do 27. až 28. októbra, kedy sa Nemcom podarilo obsadiť povstalecké centrum, ktorým bolo mesto [[Banská Bystrica]]. Hlavnou silou povstania bola povstalecká [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenská armáda]]. Okrem nie veľmi efektívne riadenej činnosti partizánskych skupín, poskytol Sovietsky zväz povstalcom značnú pomoc. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] však nedovolil svojim vojskám pomôcť Poliakom, ktorí sa zapojili do [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]]. [[Varšava]] bola oslobodená až [[17. január]]a [[1945]]. Pri prieniku do južnej Európy, ktorá bola pre ZSSR iba vedľajším bojiskom Sovietom výrazne pomohlo miestne obyvateľstvo. Po Rumunsku, ktoré prešlo na stranu spojencov koncom augusta Sovieti vyhlásili vojnu [[Bulharsko|Bulharsku]]. To dovtedy zostávalo ako jediný zo Slovanských spojencov nacistického Nemecka voči ZSSR v pasivite. V krajine následne prepukol [[Štátny prevrat v Bulharsku (1944)|prevrat]]. Bulharsko teda podobne ako Rumunsko prešlo na stranu spojencov a podieľalo sa na bojoch proti nacistom v okolitých krajinách. V Juhoslávii sa na oslobodzovaní krajiny vo veľkej miere podieľali domáci partizáni, ktorí aktívne spolupracovali s červenou armádou. [[20. október|20. októbra]] [[1944]] sa sovietskym vojskám v spolupráci s juhoslovanskými partizánmi pod vedením [[Josip Broz Tito|J. Tita]] podarilo oslobodiť [[Belehrad]]. Do začiatku zimy sa partizánom podarilo získať kontrolu nad celou východnou časťou krajiny – [[Srbsko]]m, [[Severné Macedónsko|Macedónskom]], [[Čierna Hora|Čiernou Horou]] a tiež väčšinou [[Dalmácia|Dalmátskeho]] pobrežia. Wehrmacht a vojská [[Ustašovci|ustašovcov]] samostatného [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátskeho štátu]] vytvorili opevnenú líniu v oblasti [[Sriem (župa)|Sriem]], ktorá sa udržala až do začiatku roku 1945. Na jar 1945 partizáni dovŕšili oslobodzovanie zvyšku krajiny. === Berlínsky smer a posledné boje v Európe === [[Súbor:RIAN archive 611869 Armored breakthrough at the Visla beachhead.jpg|náhľad|Sovietske tanky [[IS-2]] na Vislianskom predmostí, marec 1945.]] [[Visliansko-odrianska operácia|Visliansko-odrianska ofenzíva]] a boje vo [[Východopruská operácia (1945)|Východnom Prusku]] začiatkom roku [[1945]] posunuli front do Nemecka a bezprostredne ohrozili aj samotný [[Berlín]]. [[24. január]]a [[1945]] sovietske vojská prekročili [[Odra|Odru]]. Medzitým bola intenzívnymi útokmi pútaná skupina armád Sever, ktorá sa pokúšala brániť na baltskom pobreží. Zatiaľ sa [[4. február|4.]] až [[11. február]]a [[1945]] konala [[Jaltská konferencia]] spojencov na [[Krym (polostrov)|Kryme]], na ktorej sa naposledy spoločne stretli [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]], [[Winston Churchill|Churchill]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]], všetci traja lídri Spojeneckých mocností. Sovieti sa zaviazali, že 2 až 3 mesiace po porážke Nemecka začnú vojnu proti cisárskemu Japonsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chen | meno = C. Peter | odkaz na autora = | titul = Yalta Agreement | url = http://ww2db.com/doc.php?q=236 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.02.2017 | vydavateľ = World War II Database, ww2db.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Začiatkom [[apríl]]a [[1945]] sa začal [[Bitka o Berlín|útok Červenej armády na Berlín]]. Situácia však nebola taká jednoduchá. Nemci celý úsek sovietskeho postupu opevnili a boli ho ochotní rozhodne brániť. V zúfalej situácii nasadili aj jednotky domobrany tzv. [[Volkssturm]]u a mladých chlapcov z nacistickej mládežníckej organizácie [[Hitlerjugend]]. Navyše na vlastnom území začali obzvlášť intenzívne aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukovov]] 1. bieloruský front aj kvôli zvyškom [[Skupina armád Visla|skupiny armád Visla]] tvrdošijne brániacej najkratší smer na Berlín na Seelowských výšinách preto postupoval s ťažkosťami. Rýchlejšie zatiaľ postupoval [[Ivan Konev|Konevov]] 1. ukrajinský front, ktorý tak dostal možnosť zaútočiť na mesto tiež. Dňa [[19. apríl|19. apríla]] Sovieti prerazili cez nemeckú líniu na Seelowských výšinách a v deň Hitlerovych 56. narodenín začali ostreľovať Berlín. O desať dní neskôr, v období keď zúrili pouličné boje len niekoľko stoviek metrov od Ríšskeho kanclérstva spáchal [[Hitler]] [[30. apríl]]a [[1945]] samovraždu. Krvavé boje pokračovali ešte dva dni. V ruinách hlavného mesta [[Tretia ríša|Tretej ríše]] a na prístupoch k nemu padlo asi 90{{--}}150 000 sovietskych vojakov. [[Súbor:Wilhelm Keitel Kapitulation.jpg|náhľad|vľavo|[[Wilhelm Keitel]] podpisujúci nemeckú bezpodmienečnú kapituláciu]] Zatiaľ sa [[5. máj]]a [[Pražské povstanie (1945)|v Prahe začalo povstanie]], [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] preto rýchlo vyslal armádu pod vedením [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršala]] [[Ivan Stepanovič Konev|Koneva]] na [[Pražská ofenzíva|zaistenie Prahy]] pred početnými nemeckými vojskami tlačiacimi sa na západ. 3. mája sa jednotky 2. bieloruského frontu spojili so Spojeneckými silami Montgomeryho 21. armádnej skupiny pri [[Weimar]]e. Dňa [[7. máj|7. mája]] [[1945]] podpísali Nemci za prítomnosti predstaviteľov západných Spojencov bezpodmienečnú kapituláciu v [[Remeš]]i. Ich vojská na východe pokračovali v bojoch a ústupe na západ aby sa mohli vziať do rúk Britov alebo Američanov. Sovieti kvôli neprítomnosti svojich predstaviteľov na akte kapitulácie ako aj faktu, že ich nepriateľ napriek kapitulácii nezložil zbrane, požadovali jej zopakovanie. Udialo sa tak [[8. máj]]a 1945 na predmestí Berlína Karlshorst. Za sovietsku stranu podpísal kapituláciu [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]], no prítomný bol aj Andrej Vyšinskij. Za Nemcov podpísali kapituláciu Hans-Georg von Friedeburg, Hans-Jürgen Stumpff a [[Wilhelm Keitel]], za Britov Arthur William Tedder, za Američanov Carl Spaatz a za Francúzov Jean de Lattre de Tassigny. Pokoj zbraní mal začať platiť po 23. hodine stredoeurópskeho času, kvôli posunu času bol však v tej dobe v [[Moskva|Moskve]] už [[9. máj]]. [[Druhá svetová vojna]] v [[Európa|Európe]] sa tak oficiálne končila. Množstvo nemeckých jednotiek sa však naďalej pokúšalo prebiť na západ. Preto sa napríklad v Česku bojovalo ešte aj 11. mája. [[24. jún]]a [[1945]] sa na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]] konala slávnostná prehliadka víťazných vojsk [[Červená armáda|Červenej armády]]. === Sovietski spojenci === ==== Rumunsko ==== Rumunsko sa pôvodne ako spojenec Nacistického Nemecka pripojilo k ťaženiu proti ZSSR. Vodcom Rumunska počas vojny bol ministerský predseda generál Ion Antonescu, ktorý bol v podstate hlavou vojenskej diktatúry. Rumunské vojská sa zúčastnili bojov na Ukrajine, Kryme a pri Stalingrade, kde utrpeli veľmi ťažké straty. V tomto období Rumunsko začalo hľadať spôsob ako rokovať so Stalinom o mieri. Mladý kráľ [[Michal I. (Rumunsko)|Michal I.]] nakoniec zatkol Antonesca a nariadil 23. augusta 1944, po tom, čo sovietske jednotky prenikli na územie krajiny, kapituláciu všetkých síl, ktoré stáli proti Sovietom. Stalin si tak zaistil politický vplyv v krajine po vojne. Rumuni sa navyše zaviazali poskytnúť Sovietom vojenskú pomoc. Namiesto žiadaných 12 divízií však nasadili prakticky všetky svoje sily – asi 20 divízií. Najprv sa podieľali na vyhnaní Nemcov zo svojho územia, neskôr asistovali pri oslobodzovaní Maďarska a Československa. Rumunsko malo na konci vojny 2. najväčšiu armádu na východnom fronte. A jeho vojenské sily do počtu mužov predstavovali 4. najväčšiu spojeneckú armádu v Európe<ref name="Axelrod">Axelrod, A. (ed.), ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 695</ref>. ==== Poľsko ==== [[Poľsko]] sa na začiatku vojny ocitlo v tábore sovietskych nepriateľov. Sovietske orgány na územiach, ktoré Stalin získal na začiatku vojny uskutočnili viacero vojnových zločinov. Neskôr po začiatku nemecko-sovietskej vojny bol z Poľských vojnových zajatcov sformovaný už v auguste 1941 zbor o sile 96 000 mužov. Ale kvôli konfliktom medzi sovietskym velením a poľskou exilovou vládou v Londýne, ktorá ich formálne riadila, došlo v auguste 1942 k odsunu asi 74 000 mužov a množstva civilistov pod velením gen. [[Wladyslaw Anders|W. Andersa]] cez Irán na Blízky východ, kde podporovali britské sily a neskôr sa zapojili aj do bojov v južnej a západnej Európe. Vzťahy oboch krajín sa výrazne narušili aj po tom, čo počas vojny Nemci uverejnili informácie o [[katyňský masaker|Katyňskom masakre]] poľských zajatcov. V ZSSR však naďalej zostalo množstvo komunistov, tí organizovali najprv 1. poľskú pechotnú divíziu. Jednotka bola nasadená v októbri 1943 pri bojoch v Mogiľovskej oblasti v Bielorusku. V priebehu roka poľské vojsko v ZSSR narástlo natoľko, že sformovalo 1. poľskú poľnú armádu s 5 divíziami o sile asi 107 000 mužov. Velil jej gen. Zygmunt Berling. V neskoršej fáze bojov sovietske a poľské vojská vstúpili na poľské územie. Sovieti tu organizovali komunistickú vládu, tzv. [[Lublinský výbor]]. V marci poľské vojsko na východnom fronte dosiahlo početný stav vyše 400 000 mužov v 14 divíziách. Veliteľom poľských vojsk bol maršal [[Michal Rola-Zymierski]]<ref name="Zabecki">Zabecki, D. T. Poland, Army. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1022 – 1023</ref>. Poľské vojská sa okrem oslobodzovania svojho územia podieľali aj na bitke o Berlín. ==== Česko-Slovensko ==== Na jeseň 1941 došlo k dohode medzi sovietskou vládou a československou exilovou vládou v Londýne o výstavbe jednotky na sovietskom území. Nová československá jednotka sa začala vytvárať v meste [[Buzuluk]] na Urale. Problémom bolo prepúšťanie osôb, ktoré sa nachádzali v sovietskych zajateckých táboroch, z ktorých nebola viac než polovica reálne prepustená, komplikáciou bol aj zlý fyzický stav mnohých prepustených, čo sa podpísalo pod pomalé tempo budovania novej jednotky<ref>Fidler, J., Sokolovo 1943. Malý encyklopedický slovník. Naše Vojsko, Praha, 2003, s. 12</ref>. 1. československý poľný prápor vznikol v Buzuluku 12. februára 1942 a po 4 mesiacoch dosiahol plný početný stav. Začiatkom roku 1943 bol nasadený na fronte pri ústupe sovietskych vojsk z oblasti Charkova v tzv. [[bitka pri Sokolove|bitke pri Sokolove]]. Československá jednotka bola postupne od mája 1943 rozširovaná a dosiahla silu brigády (máj 1944) a neskôr armádneho zboru (december 1944)<ref>Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1985, s. 74 – 76</ref>. Začiatkom roku 1944 boli spomedzi československých letcov v [[Royal Air Force|RAF]] vybraných 21 dobrovoľníkov, ktorí odišli do ZSSR, kde vytvorili základ [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|stíhacieho pluku]]. Jednotka bola nasadená počas [[SNP]] a neskôr podporovala sovietske sily počas bojov v Poľsku. Letecké sily Československa nakoniec sformovali zmiešanú leteckú divíziu. Zo slovenských zajatcov bola v priebehu roku 1944 vybudovaná [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. paradesantná brigáda]]. Tá sa zapojila najprv do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácie]] a neskôr bola presunutá na podporu SNP. Zvyšok síl zboru podporoval sovietske snahy pri postupe Karpatami a v bojoch na Slovensku. Zúčastnil sa aj bojov o Liptovský Mikuláš. Časť síl bola nasadená pri bojoch v Poľsku. Zbor neskôr prenikol cez [[Sliezsko]] do Československa a zúčastnil sa oslobodzovania krajiny. Celkovo mal zbor 18 087 vojakov, spolu s tylovými jednotkami jeho početný stav dosahoval 31 725 ľudí. V období bojov na československom území dosiahol početný stav okolo 60 000 mužov. === Boje na Ďalekom východe === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Sovietska invázia do Mandžukua]]'' Sovietske ozbrojené sily sa v súlade s dohodami s americkými a britskými vojnovými silami pripravovali od jari [[1945]] na otvorený boj proti [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]]. Tieto boje, ktoré sa začali dňa [[9. august]]a roku [[1945]] však netrvali ani týždeň. Japonská Kwantungská (mandžuská) armáda, o sile približne milióna mužov sa vzdala dňa [[15. august]]a toho istého roku. Sovietske útoky urýchlili kolaps Japonska a zabezpečili Sovietskemu zväzu zisk [[Kurily|Kuríl]] a južnej časti ostrova [[Sachalin]] stratenej po [[Rusko-japonská vojna|rusko-japonskej vojne]]. Americkým vojnovým silám vzdorovali japonské vojská ešte dva týždne a kapitulovali až po použití atómových bômb nad vlastným územím dňa [[2. september|2. septembra]] roku [[1945]], čím sa definitívne skončila [[Druhá svetová vojna]] vo svete. == Bilancia == {{Hlavný článok|Obete druhej svetovej vojny}} Sovietsky zväz, bol jedinou veľmocou, ktorá bojovala celú vojnu iba na jednom [[front (vojna)|fronte]]. Dĺžka tohto frontu v priebehu bojov presahovala {{km|2500|m}}. Na druhej strane krajine po dlhú dobu hrozila na Ďalekom východe invázia japonských vojsk z Mandžuska. Počas bojov na sovietsko-nemeckom fronte bolo zničených alebo zajatých 607 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízii]] Nemecka alebo jeho spojencov a 62 %<ref>Glanz, D. E., 2001, ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' Clemson, South Carolina, s. 103 – 104</ref> všetkých zlikvidovaných nemeckých vojsk. Nemecko stratilo na východnom fronte 3 888 000 mŕtvych a ďalších 3 035 700, ktorí boli zajatí alebo nezvestní<ref name="Slaughterhouse">Bonn, K. E. (editor), Slaughterhouse. The Handbook of the Eastern front. Aberjona Press, Bedford, 2005, s. 11 – 12</ref>. Nutno dodať, že v bojoch na východe zahynulo okolo 960 000 vojakov nemeckých spojencov ako bolo Rumunsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko a ďalších 766 000 bolo zajatých<ref name="Slaughterhouse"/>. V porovnaní so [[Západný front (druhá svetová vojna)|západným frontom]], kde sa bojovalo až od leta 1944 ako aj s ostatnými bojiskami v Európe a Severnej Afrike zohral najdôležitejšiu úlohu pri zničení nacistického Nemecka východný front. Na jeho bojiskách len medzi rokmi [[1941]] a [[1943]] stratila Červená armáda 570 streleckých divízii. Z 23 000 000 mužov a žien bojujúcich v radoch sovietskych ozbrojených síl bola nenávratne stratená vyše polovica. Sovietsky zväz odhadol celkové straty spočiatku na 20 neskôr 27 miliónov obyvateľov, z toho najmenej 11,7 milióna na fronte. Takmer milión sovietskych vojakov bol počas vojny odsúdený za zločiny voči vlastnej krajine: 376 300<ref name="Erickson, John and Ljubica">Erickson, J., Erickson L., ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 7</ref> bolo poľnými súdmi označených za dezertérov, panikárov alebo zbabelcov a bolo popravených, 422 700<ref name="Erickson, John and Ljubica"/> iných sa z najrôznejších (často tých istých) príčin dostalo do trestných jednotiek (preradenie do ktorých zvyčajne znamenalo istú smrť alebo ťažké zranenie). Počas vojny sa dostalo aspoň krátkodobo pod nemeckú nadvládu asi 55 - 65 miliónov sovietskych občanov. 20 miliónov z nich nacisti použili nejakou formou na otrocké práce na okupovaných územiach. 3 milióny ľudí boli dobrovoľne alebo násilne odvezené na práce na územie Ríše.<ref name=Vychod>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = Sovětský svaz za války | strany = 29 | jazyk = }}</ref> 5 miliónov sovietskych občanov bolo nacistami popravených za podporu alebo účasť v [[partizán]]skom hnutí. Veľa civilistov zahynulo v okupovaných oblastiach ako aj v tyle v dôsledku [[podvýživa|hladu]], zimy, či počas bojov. Rozvrat, ktorý priniesla vojna hlavne na okupovanom území ZSSR bol neopísateľný a ťažko kvantifikovateľný. [[Židia]] v okupovaných oblastiach boli nacistami systematicky vyvražďovaní. Celkovo zahynuli asi 2 - 3 milióny Židov, žijúcich na území ZSSR. Každý z 1418 dní bojov na východnom fronte predstavoval stratu asi 14 000 ľudských životov obyvateľov Sovietskeho zväzu. Na východnom fronte ani jedna strana nehľadela priaznivo na nepriateľských ani na svojich vojakov, ktorí sa dostali do zajatia. Zločiny, ktorých sa na [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|vojnových zajatcoch]] dopustili nacisti patrili k najbrutálnejším v novodobej histórii a sú považované za jednu z najväčších [[genocída (právo)|genocíd]] v novodobých dejinách. Z celkového počtu asi 5,1 až 5,7 milióna sovietskych vojakov, ktorých Nemci zajali, sa oslobodenia dočkalo len 800 000 až 930 000. (Niektorí zo zajatcov ale zo zajatia unikli, veľa tiež z donútenia či presvedčenia vstúpilo do nemeckých pomocných jednotiek (tzv. Hilfswilliger) a [[Ruská oslobodenecká armáda|ROA]].) Viac než polovica zajatcov však zahynula v neľudských podmienkach v [[koncentračný tábor|koncentračných]] a zajateckých táboroch hladom, v dôsledku chorôb, zlého zaobchádzania a ťažkej práce. Najhoršie pritom dopadlo asi 3,5 milióna sovietskych zajatcov, ktorí padli do zajatia pred koncom roku 1941. Vo februári 1942 z nich už žilo len okolo 1,5 milióna. Tieto počty a najmä realita v zajateckých táboroch, kde boli väznení sovietski vojaci, bola neporovnateľne horšia než v táboroch pre vojakov západných Spojencov, ktorých v nemeckom zajatí zahynulo iba malé percento. Osud zajatcov sťažilo po vojne i to, že asi 1,5 milióna z nich považoval stalinský režim, často neprávom, za zradcov a tak priamo z nemeckých táborov putovali do sovietskych [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]].<ref name="Richard Vinen"/>. Z asi 2,5 až 3,1 milióna nemeckých zajatcov, dlhoročný pobyt v sovietskych zajateckých táboroch neprežilo podľa rôznych odhadov 450 000<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krivosheev | meno = G. F. | autor = | odkaz na autora = | titul = Soviet Casualties and Combat Losses in the Twentieth Century | vydanie = | vydavateľ = Greenhill Books | miesto = | rok = 1997 | počet strán = 290 | url = | isbn = 978-1-85367-280-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> až 1 milión<ref name="Richard Vinen"/>. Títo zajatci sa smeli vrátiť do Nemecka až po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti. Po vojne došlo tiež k potrestaniu skutočných kolaborantov, ale aj k prenasledovaniu celých národov, ktoré podľa Stalina dobrovoľne kolaborovali s Nemcami. Boli to napríklad Krymskí [[Tatári]], [[Inguši]] či Čečeni, ktorých na sklonku vojny presídlili na [[Sibír]]. Asi 1 až 1,5 milióna sovietskych občanov (Rusi, Ukrajinci, Kozáci, Lotyši, Estónci, Tatári a iné) slúžilo v rôznych nemeckých jednotkách.<ref name=Vychod/> [[Súbor:RIAN archive 982 Ruins of a house.jpg|náhľad|vpravo|Boje pripravili o strechu nad hlavou 25 miliónov sovietskych občanov, žena s dvoma dievčatami pri pohľade na ruiny domu]] Veľké boli i materiálne straty. Vojnou bolo silne zasiahnuté územie, ktoré pred vojnou obývalo 88 miliónov obyvateľov a vytváralo až 40% hrubého domáceho produktu ZSSR. 100 sovietskych miest bolo zrovnaných so zemou alebo silne poškodených, medzi nimi i [[Petrohrad|Leningrad]] 2. najväčšie mesto v krajine, alebo [[Kyjev]], [[Charkov]], [[Minsk]] – najväčšie mestá na Ukrajine a v Bielorusku. Rovnako bolo postihnutých asi 70 000 dedín. Bez prístrešia zostalo takmer 25 miliónov ľudí<ref name="Sidorov47-49"/>. Bolo zničených 65 000 kilometrov železničných koľají, 32 000 tovární alebo priemyselných podnikov, 98 000 [[kolchoz]]ov, 1876 sovchozov a 2890 strojových a traktorových staníc. Materiálne škody boli odhadnuté na 2 600 miliárd [[Sovietsky rubeľ|sovietskych rubľov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok.'' Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 110</ref> Krajina sa z vojnových škôd spamätávala dlhé desiatky rokov. Životná úroveň v ZSSR dosiahla predvojnovú úroveň až začiatkom 60. rokov. V priebehu vojny zahynulo 841 000 rumunských občanov. Väčšina z nich zahynula počas bojov proti Sovietskemu zväzu a neskôr v zajatí. Rumunsko v druhej polovici augusta 1944 pripojilo k ZSSR a bojovalo proti nacistom. V tomto období rumunské ozbrojené sily stratili od 160 000 osôb, vrátane 111 000 mŕtvych alebo ťažko ranených<ref name="Axelrod"/>. Podľa oficiálnych povojnových poľských štatistík z roku 1947 v Poľsku zahynulo v dôsledku vojny 6 028 000 jeho obyvateľov (z pôvodných 27 007 000 etnických Poliakov a Židov). Toto číslo zahŕňa obete holokaustu aj stalinských represii, nezahŕňa však straty etnických Ukrajincov a Bielorusov, ktorí žili na poľskom území. Poľské vojsko bojujúce na východnom fronte proti Nemcom počas bojov stratilo 30 500 mužov<ref name="Zabecki"/>. Celkovo Poľsko stratilo okolo 16 % predvojnového obyvateľstva. Sovietsky zväz anektoval poľské územie, ktoré obsadil v roku 1939. Poľské hranice sa však po porážke Nemecka mohli posunúť na západ. Československé jednotky operujúce na východnom fronte stratili 4 011 až 4 700 mŕtvych<ref name="Odboj_v_cislech">Kopecký, M., Plachý, J., 2014, ''Odboj v číslech.'' in II. světová válka Speciál. Čechoslováci v boji proti nacizmu. s. 98</ref>, 12 900<ref name="Odboj_v_cislech"/> – 14 202 osôb bolo hospitalizovaných. Cez vojnu zahynulo asi 365 000 obyvateľov Československa. Podstatnú časť týchto obetí predstavujú obete [[holokaust|holokaustu]] a prenasledovania domáceho odboja. Asi 7 422 občanov Česko-Slovenska bolo zaistených sovietskymi orgánmi a násilne odvlečených na sovietske územie, kde boli zväčša odsúdení na nútené práce. Sovietsky zväz tiež anektoval predtým československú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Podobne ako v Poľsku došlo k násilnému odsunu nemeckého obyvateľstva. == Činnosť nacistických vojsk na okupovaných teritóriách Sovietskeho zväzu == {{Hlavný článok|Generalplan Ost}} Nacistickým vojskám sa podarilo len v samotnom Rusku obsadiť asi 13 oblastí (podľa vtedajšieho administratívneho delenia) boli to: [[Leningradská oblasť|Leningradská]], [[Pskovská oblasť|Pskovská]], Velikolukská (dnes neexistujúca), [[Smolenská oblasť|Smolenská]], [[Brianska oblasť|Brianská]], [[Kalužská oblasť|Kalužská]], [[Novgorodská oblasť|Novgorodská]], [[Tverská oblasť|Kalininská]], [[Oriolska oblasť]] a tiež celú [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]], [[Moldavsko]], [[Litva|Litvu]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. Išlo väčšinou o husto osídlené, najbohatšie a hospodársky najrozvinutejšie časti krajiny. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-212-0221-07, Russland-Nord, Erschießung von Partisanen.jpg|náhľad|vľavo|Poprava 6 mužov obvinených z partizánskej činnosti, rok 1941.]] Podľa plánov germanizácie východných území ([[Generalplan Ost]]) sa po obsadení začala na mnohých územiach likvidácia „nežiaducich elementov“, v prvom rade išlo o [[Židia|Židov]] a členov [[komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]] a [[komsomol]]u. Nacisti, najmä [[Hitler]] po vpáde do Sovietskeho zväzu nevyužívali protisovietskych nálad na Ruskom území v plnej miere tak ako na Ukrajinskom a Bieloruskom území alebo v Pobaltských štátoch. Slovania v ich plánoch do budúcnosti predstavovali iba robotníkov, ktorí by žili v područí Nemcov, ostatné miestne obyvateľstvo malo byť zlikvidované alebo vyhnané za Ural. V [[Pobaltský štát|Pobaltí]] nacisti vytvorili komisariát Ostland pod vedením Hinricha Lohseho. Na Ukrajine vytvorili tzv. [[Ríšsky komisariát Ukrajina]], ktorému vládol Gauleiter Erich Koch. Príznačné je, že hlavným mestom tohto komisariátu sa stalo malé asi 40-tisícové [[Rovno]].<ref>Overy, R., 1997, Russia's War. A history of the Soviet war effort. Penguin Books, New York, s. 132 – 133</ref> Na ruskom území Nemci rozdelili obsadené oblasti na gubernie. Na týchto územiach zaviedli registráciu obyvateľstva, vytvorili miestnu samosprávu na čele so [[starosta]]mi, ktorých sami vyberali. Organizovali tiež z miestnych dobrovoľníkov políciu alebo polovojenské jednotky. Všetky činnosti obyvateľstva organizované Nemcami na okupovaných územiach smerovali k podpore nemeckého vojnového úsilia. Obyvatelia obsadených území boli nútení pracovať v nemeckých podnikoch, založených na obsadených územiach, najmä vo veľkých priemyselných mestách. V mestách však nacisti prísne kontrolovali pohyb potravín s cieľom mestské obyvateľstvo postupne vyhladiť. Obyvateľstvo muselo pomáhať pri opravách strategických [[Cesta (stavba)|ciest]] a [[Železnica|železníc]], odpratávaní [[sneh]]u z vojensky dôležitých ciest, odpratávaní ruín a pri zberoch úrody, pričom zaujímavosťou je, že Nemci síce zrušili [[kolchoz]]y, ale ponechali sovchozy ktoré pre lepšiu kontrolu ponechali takmer bezo zmeny a premenovali ich na ''gozchozy''. Pri tom museli obyvatelia okupovaných dodržiavať neprimerané normy na „výkup“ potravín, obilnín, mäsa a dobytku. Potraviny im nemeckí vojaci so zbraňou v ruke odnímali bežne, tak ako teplé oblečenie alebo cennosti. Civilné obyvateľstvo bolo často vyháňané zo svojich obydlí, nútené prežívať v neupravených miestnostiach alebo zemľankách. Najmä obyvatelia miest vo veku od 18 do 45 rokov museli denne tvrdo pracovať 14 až 16 hodín. Pri tom im za odmietnutie práce, nesplnenie príkazov, drobné previnenia, sebaobranu pri napadnutí vojakmi, či celkom bez príčiny hrozili tvrdé tresty. Ešte prísnejšie sa trestali sabotáže, pomoc [[partizán]]om, členstvo v [[komsomol]]e alebo [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strane]], obvinenie z ktorých znamenalo spravidla [[trest smrti]]. Nemci síce povolili činnosť [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] a na viacerých miestach hlavne na Ukrajine na svoju stranu získali miestnych kňazov, ale zároveň zničili mnohé vzácne kostoly (napr. kláštor pri Istre, [[Velikij Novgorod|novgorodské]] chrámy)<ref>Werth, A.: Od paktu po Stalingrad. Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry 1968, s. 455</ref>. Terčom sa stala aj [[Rusko|ruská]] a [[Slovania|slovanská]] kultúra. Cárske paláce napr. v [[Petergof (palác)|Petrodvorci]] boli po obsadení nacistami vyplienené. [[Jantárová komnata]] nevyčísliteľnej umeleckej hodnoty, napriek tomu, že Petrodvorec bol nacistami obsadený iba krátko (rádovo niekoľko dní) pred nemeckým ústupom zmizla. Znesvätené boli aj pamätníky ruskej hudby a literatúry. V pamätnom dome [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Tolstého]] v Jasnej Poľane ubytovali nemeckých vojakov. Originály jeho zápiskov použili na kúrenie. Okolo jeho hrobu pochovali svojich padlých druhov. [[Piotr Iľjič Čajkovskij|Čajkovského]] dom vyplienili a používali ho ako garáž pre motorky<ref>Overy, R., 1997, Russia's War. A history of the Soviet war effort. Penguin Books, New York, s. 123 – 124</ref>. Nacisti zničili na okupovaných územiach a pri bombardovaní 427 múzeí, takmer polovicu všetkých, ktoré sa vtedy v ZSSR nachádzali.<ref name="Sidorov47-49">Sidorov, A. L., 1951, Veľká vlastenecká vojna SSSR. Obroda, Bratislava, s. 47-49</ref> === Holokaust === {{Hlavný článok|Holokaust}} Nacisti v tajnosti pripravili pred vpádom do krajiny niekoľko špeciálnych jednotiek SS, tzv. [[Einsatzgruppen]], ktorých úlohou bolo fyzicky likvidovať nepriateľov [[nacizmus|nacionálneho socializmu]] pod krytím boja proti [[partizán]]om. Cieľom týchto jednotiek bola v skutočnosti fyzická likvidácia Židov, komunistov a akýchkoľvek osôb, ktoré sa postavia na odpor alebo len budú predstavovať potenciálnu hrozbu. Prvé masové vraždy sa začali už 25. júna 1941 v [[Kaunas]]e. Medzi najväčšie masové vraždy na sovietskom území patril masaker v rokline [[Babij Jar]] severne od [[Kyjev]]a, kde zastrelili koncom septembra [[1941]] najmenej 33 000 ľudí, prevažne Židov. Podobné popravy sa odohrávali prakticky po všade, kam Einsatzgruppen prišli. Len za prvých 5 týždňov ich činnosti na východnom fronte zlikvidovali tieto jednotky vyše 60 805 civilistov vrátane žien, detí a starcov.<ref name="Richard Vinen"/> Už v roku [[1942]] sám [[Heinrich Himmler]], skonštatoval, že masové popravy strelnými zbraňami nie sú morálne vhodné, pretože vrahovia po čase začínajú trpieť duševnými problémami a preto sa začal zaoberať novými spôsobmi vraždenia. Čoskoro sa začali používať nákladné automobily upravené tak, aby ich výfukové plyny zadusili obete vezené v uzavretej zadnej časti vozidla. Neskôr sa využíval aj na [[Kyanid draselný|kyanide]] založený [[Zyklon B|Cyklón-B]], sypaný na obete v nevinne vyzerajúcich sprchách. === Násilný odsun obyvateľstva === Dochádzalo tiež k deportáciám a násilnému odsunu obyvateľstva na nútené práce pre potreby nemeckého priemyslu. V prvej fáze možnosť odísť do Nemecka dobrovoľne využilo množstvo ľudí (napr. na [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|Ukrajine]]). Onedlho sa však podmienky týchto pracujúcich zhoršili na úroveň väzňov koncentračných táborov – odvlečení trpeli často nedostatkom stravy, zlým zaobchádzaním a bolo s nimi nakladané ako s menejcennými ľudskými bytosťami. Do podnikov v Nemecku bolo odvezených okolo 5,2 milióna obyvateľov Sovietskeho zväzu. Neskôr po prieniku na etnicky nemecké územia ako bolo [[Východné Prusko]] došlo k odsunu zvyšku [[Nemci|Nemcov]], ktorí sami neušli pred sovietskymi vojskami. Došlo tiež k posunu poľských hraníc a s tým spojenom odsune etnicky poľského obyvateľstva zo sovietskeho územia. Rovnako bolo nemecké obyvateľstvo vyhnané z najvýchodnejších území, ktoré zabralo povojnové Poľsko.<ref>Snyder, T., 2010, Bloodlands. Europe between Hitler and Stalin. Basic Books, New York.</ref> == Partizánska vojna == [[Partizánska vojna]] na okupovaných územiach [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] sa začala už v priebehu roku [[1941]]. Spočiatku ale nebola nijak organizovaná a vznikala doslova živelne. Za rýchlo postupujúcim frontom zostali tisíce ozbrojených sovietskych vojakov, mnohým iným sa podarilo uniknúť zo zajateckých táborov a skrývali sa v lesnatých oblastiach, močiaroch či podzemiach miest ako bola [[Odesa]] alebo [[Kerč]]. [[nacistické Nemecko|Tretia ríša]], ktorá mala ambíciu vykoreniť boľševizmus, si svojim bezohľadným správaním čoskoro vytvorila veľa nepriateľov aj medzi [[Antikomunizmus|antikomunistami]]. Prvé oddiely, ktorých úlohami bolo viesť diverznú činnosť v tyle nepriateľa boli zvláštne vycvičení príslušníci [[NKVD]]. Keby [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a ďalší kompetentní viac dbali aj o podobné zložky vojsk, ktoré draho cvičili od konca [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]], pre prípad nečakanej agresie a napadnutia krajiny, mohli by mať k dispozícii tisíce partizánskych organizátorov rozptýlených po celom obsadenom území. Spolu s nimi dopredu pripravené mŕtve schránky, ale aj tajné sklady s muníciou, zbraňami a výbušninami, tak potrebné pre vedenie partizánskej vojny. To všetko mohlo fungovať nebyť zbytočných [[Stalinské čistky v armáde|Stalinských čistiek]], pri ktorých zlikvidovali väčšinu takto vycvičených osôb, ktorých sa zrejme sám Stalin začal obávať. V období napadnutia ZSSR, bolo v krajine iba mizivé množstvo takto vycvičených organizátorov partizánskej vojny. Akékoľvek už boli okolnosti a možnosti viesť partizánsku vojnu, mnohé oblasti krajiny boli pre vedenie takejto formy boja veľmi vhodné. Išlo najmä o [[les]]naté a [[močiar|močaristé]] oblasti na bielorusko-ukrajinskom a ruskom pohraničí. Práve v týchto oblastiach sa nachádzalo veľa rozptýlených vojakov Červenej armády, ktorí z vlastnej iniciatívy dlhodobo škodili nemeckému tylu. Prvé partizánske jednotky vznikali z vlastnej iniciatívy osôb na okupovaných územiach. Napr. v Bielorusku pod vedením M. Šmyriova alebo oddiel bratov Bielských. Koncom roka 1941 začali byť organizované partizánske sabotérske oddiely, nezriedka realizujúce [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. Príslušníčkou takýchto oddielov bola napr. [[Zoja Anatolievna Kosmodemianská|Zoja Kosmodemianská]]. Skutočná pomoc partizánom sa však začala až v [[máj]]i [[1942]], kedy bol pri [[Stavka|Stavke]] hlavného velenia, takzvaný Hlavný štáb partizánskeho hnutia ([[HŠPH]]) na čele s P.K. Ponomarenkom. Táto pomoc sa začala prejavovať až v roku [[1943]]. Partizáni na niektorých územiach mimo dosahu nemeckých vojsk vytvárali samostatné partizánske oblasti, v ktorých dokonca vyberali dane. Partizáni viedli dlhodobo útoky a sabotáže železníc, viazali tak na seba 22 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] vojsk Osi, ktoré mohli byť použité na fronte. Pomohli tiež jednotkám Červenej armády pri ofenzívnej časti [[bitka v Kurskom oblúku|bitky v Kurskom oblúku]], pri oslobodzovaní pravobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Časť partizánskych skupín ustupovala za nemeckou líniou až do [[Poľsko|Poľska]] a na [[Slovensko]], kde sa zúčastnila [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref>Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., ''Istoria Rossii'' ISBN 5-9278-0006-8, Prospekt, Moskva, 2000, s. 439</ref> 22. septembra 1943 sa partizánskemu hnutiu v [[Minsk]]u podaril bombový atentát, pri ktorom bol zabitý Generalbezirk Weißruthenien Wilhelm Kube, jeden z najvyššie postavených predstaviteľov nacistickej okupačnej moci. Medzi najväčšie partizánske jednotky v Sovietskom zväze patrili oddiely pod vedením Alexandra Saburova a [[Sidor Artemievič Kovpak|S.A. Kovpaka]]. Presné odhady výsledkov sabotážnych akcií sovietskych partizánov nebudú nikdy k dispozícii. Cifry uvádzané sovietskymi správami zvykli byť často zámerné prehnané. Ale ani samotní Nemci nevyvracali skutočnosť, že partizánske hnutie, ktoré sa rozhorelo v Sovietskom zväze pre ich poddimenzované zásobovanie predstavovalo problém. == Prechod k studenej vojne == Po skončení bojov a porážke Japonska sa začali vzťahy bývalých Spojencov rýchlo zhoršovať. Spôsobovala to najmä agresívna a arogantná politika Stalina vedúca k rozpínaniu totalitných diktatúr sovietskeho typu. Veľká časť obyvateľstva Sovietskeho zväzu však videla cez prizmu svojich skúseností z bojov na východnom fronte povojnové zhoršenie vzťahov so západnými krajinami a tým aj ohrozenie bezpečnosti svojej vlasti ako opätovné nebezpečenstvo vojny. Preto v Sovietskom zväze verejnosť, ktorú navyše ovplyvňovala aj propaganda, nikdy zásadne neprotestovala proti veľkým výdavkom na obranu a z toho vyplývajúcemu zbrojeniu. == Pozri aj == * [[Druhá svetová vojna]] * [[Generalplan Ost]] * [[Ruská oslobodenecká armáda]] * [[Andrej Andrejevič Vlasov|Andrej Vlasov]] * [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepan Bandera]] * [[Lend-Lease|Zmluva o prenájme a pôžičke]] * [[Zločiny Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] * [[Rasputica]] == Referencie a bibliografia == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Great Patriotic War}} == Externé odkazy == * [http://www.pobediteli.ru/index.html Flash prezentácia podrobne popisujúca priebeh bojov na východnom fronte] * [http://pobeda.rambler.ru/ Informácie o Veľkej vlasteneckej vojne v Ruštine] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090211171056/http://pobeda.rambler.ru/ |date=2009-02-11 }} * [http://victory.tass-online.ru/ Fotky a články o veľkej vlasteneckej vojne po rusky] [[Kategória:Vojny Slovenska]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Nemecka]] [[Kategória:Bojiská druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] 6ufrzk8lvbfar3lugir869al36t5yi6 8255033 8255032 2026-07-28T23:27:31Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8255033 wikitext text/x-wiki {{iný význam|východnom fronte druhej svetovej vojny|termíne Veľká vlastenecká vojna|Veľká vlastenecká vojna (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox Bitka |konflikt= Východný front |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= EasternFrontWWIIcolage.png |text k obr= V smere hodinových ručičiek z vrchu: sovietske tanky [[T-34]] v uliciach [[Berlín]]a; nemecké tanky [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] počas [[Kurská bitka|Kurskej bitky]]; nemecké strmhlavé bombardéry [[Ju-87]] (zima 1943 – 1944); poprava sovietskych [[Židia|židov]] jednotkou [[einsatzgruppen]]; [[Wilhelm Keitel]] pri podpise nemeckej kapitulácie; sovietske vojská počas [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. |dátum= [[22. jún]] [[1941]]{{--}}[[8. máj]] [[1945]] |miesto= [[Sovietsky zväz|ZSSR]], Východná [[Európa]], [[Nemecko]], [[Balkán]] |casus= |územie= |výsledok= víťazstvo ZSSR úplná a bezpodmienečná [[kapitulácia]] Nemecka |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] '''[[Sovietsky zväz]]'''<br /> [[Súbor:Flag of Poland.svg|22px|border]] [[Poľsko]]<br /> [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|22px|border]] [[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]] <small>(od r. 1943)</small><br /> [[Súbor:Flag of the Yugoslav Partisans.svg|22px|border]] [[Juhoslovanskí partizáni|Juhoslávia]] <small>(od r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1941-1943).svg|22px|border]] [[Tuvinská aratská republika|Tuva]] <small>(do r. 1944)</small><br /> ----Bývalí spojenci osi<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <small>(od r. 1944)</small> <br /> [[Súbor:Flag of the Bulgarian Homeland Front.svg|22px|border]] [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] <small>(od r. 1944)</small> <br />{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] <small>(od r. 1944)</small> ----Iba letecká úloha<br /> [[Súbor:Flag of Free France (1940-1944).svg|22px|border]] [[Normandie-Nemen|Slobodné Francúzsko]] <small>(od r. 1943)</small><br /> {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[151. stíhacie krídlo RAF|Spojené kráľovstvo]] <small>(1941)</small><br /> [[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] <small>(1944)</small> |protivník2= [[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] '''[[Nacistické Nemecko|Nemecko]]'''<br /> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]<br /> [[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <small>(do r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]<br /> [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] <small>(do r. 1943)</small><br /> [[Súbor:Flag of Finland.svg|22px|border]] [[Fínsko]] <small>(do r. 1944)</small><br /> [[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] |velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] |velitel2=[[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]] |sila1= 2 680 000 mužov (na bojisku)<br />20 000 tankov<br />10 000 lietadiel<br />(na začiatku bojov) |sila2= 3 900 000 mužov<br />3 850 tankov, stíhačov tankov a útočných diel<br />3 000 lietadiel<br />(na začiatku bojov) |straty1= 26 miliónov mŕtvych a nezvestných, z toho 17 miliónov civilistov |straty2= Nemecko: 3,888 milióna mŕtvych<br />3 milióny zajatých a nezvestných<br />Ostatné krajiny Osi: 960 000 mŕtvych a 766 000 zajatých a nezvestných |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Druhá svetová vojna}} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Východný front''' (iné názvy: '''nemecko-sovietska vojna'''/'''konflikt''', hlavne v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] '''Veľká vlastenecká vojna''', {{V jazyku|rus|Великая Отечественная война|Velikaja Otečestvennaja vojna}}) bola dôležitá časť [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala najmä vo [[Východná Európa|východnej]] a [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Boje na východnom fronte mali za následok 80 % nemeckých strát<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bartov | meno = Omer | autor = | odkaz na autora = | titul = Hitler's Army (Soldiers, Nazis, and War in the Third Reich) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 238 | url = | isbn = 978-0-19-507903-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Winchester | meno = Charles | autor = | odkaz na autora = | titul = Ostfront (Hitler's War on Russia 1941 – 45) | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury USA | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 160 | url = | isbn = 978-1-85532-711-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> vo vojne a môžu byť preto považované za najdôležitejšie európske bojisko vojny. Na fronte bojoval [[Sovietsky zväz]] proti [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]] a jeho spojencom ([[Maďarsko]], [[Taliansko]], [[Rumunsko]], [[Fínsko]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]). K Sovietskemu zväzu sa neskôr pridali ďalšie krajiny resp. ozbrojené zložky týchto krajín, hlavne [[Poľsko]], [[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]] a [[Juhoslávia]], počas bojov aj [[Rumunsko]], [[Bulharsko]] a [[Fínsko]] prešli na stranu Spojencov. Boje na východnom fronte sa začali [[22. jún]]a [[1941]] [[Operácia Barbarossa|operáciou Barbarossa]], ktorá sa skončila odrazením nemeckého [[Bitka o Moskvu|útoku na Moskvu]] ale aj zastavením postupu Nemcov na [[blokáda Leningradu|Leningrad]] a pri [[Rostovská operácia (1941)|Rostove nad Donom]]. Nemecké vojská sa však preskupili a na jar [[1942]] začali postupovať juhom ZSSR, [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|obsadili Krym]] a prenikli ku Volge a na [[Bitka o Kaukaz|Kaukaz]], ich postup bol zastavený v [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]]. Nasledujúci rok sa hitlerovské vojská pokúsili tretíkrát vybojovať iniciatívu, keď v [[tretia bitka o Charkov|bitke o Charkov]] zastavili sovietsky postup od Stalingradu, ale v [[Kurská bitka|bitke v Kurskom oblúku]] boli odrazení a začali byť vytláčaní z územia ZSSR. Po [[operácia Bagration|operácii Bagration]], [[Visliansko-odrianska operácia|visliansko-odrianskej operácii]] a [[bitka o Berlín|útoku na Berlín]], ktoré spôsobili [[Wehrmacht]]u ťažké porážky, bola [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] porazená. Jej zostávajúci vodcovia [[8. máj]]a [[1945]] podpísali úplnú a bezpodmienečnú kapituláciu, čím zároveň ukončili [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] v [[Európa|Európe]]. Rozsah bojových operácií vedených moderným spôsobom bol na východnom fronte z hľadiska šírky frontovej línie a hĺbky postihnutého územia historicky bezprecedentný.<ref name="slaughterhouse-the-handbook">{{Citácia knihy | priezvisko = Bonn | meno = Keith E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Slaughterhouse (The Handbook of the Eastern Front) | vydanie = | vydavateľ = Aberjona Press | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 512 | url = | isbn = 978-0-9717650-9-2 | kapitola = | strany = 4 | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na svoj brutálny charakter a počet obetí vojenského personálu aj civilného obyvateľstva je považované ťaženie na východnom fronte za najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách.<ref name="world-war-ii-a-student-encyclopedia">{{Citácia knihy | priezvisko = Tucker | meno = Spencer | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Roberts | meno2 = Priscilla Mary | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Greene | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = World War II (A Student Encyclopedia) | vydanie = | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 1795 | url = | isbn = 978-1-85109-857-6 | kapitola = Barbarossa, Operation (22 June 1941) | strany = 172 – 177 | jazyk = }}</ref> == Názov == Názov ''Vlastenecká vojna'' použil prvýkrát v súvislosti so sovietsko-nemeckým konfliktom [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]] 22. júna 1941 pri rozhlasovom prejave informujúcom obyvateľstvo o napadnutí krajiny v súvislosti s podobnosťou s [[Napoleonov vpád do Ruska|Napoleonovým vpádom do Ruska]] v roku 1812, ktorý je v Rusku označovaný ako [[Napoleonov vpád do Ruska|Vlastenecká vojna]]. Neskôr použil v rovnakom duchu názov aj [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]] pri historickom prejave [[3. júl]]a [[1941]]. Termín sa však vžil predovšetkým podľa pomenovania vysokého sovietskeho vyznamenania – [[Rad Vlasteneckej vojny|Radu Vlasteneckej vojny]], zriadeného výnosom predsedníctva Najvyššieho sovietu ZSSR 20. mája 1942. Iné názvy tohto konfliktu, sú napr. sovietsko-nacistický konflikt<ref>{{Citácia knihy | editori = Andrej Borisovič Zubov | prekladatelia = Libor Dvořák, Zuzana Soukupová, Josef Vološin, Martin Vrba | titul = Dějiny Ruska 20. století | zväzok = II : 1939{{--}}2007 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2015 | isbn = 978-80-257-0964-1 | počet strán = 769 | strany = 39{{--}}41 }}</ref>, východoeurópske bojisko alebo ruský front. Dobová nacistická propaganda používala aj názvy ako vojna proti boľševizmu. == Politické pozadie == {{Hlavný článok|Príčiny druhej svetovej vojny}} Po [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej kríze]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] sa v [[Nemecko|Nemecku]] dostala k moci [[Nacizmus|nacistická]] strana [[NSDAP]], ktorá pod vedením [[Hitler|Adolfa Hitlera]] iniciovala prípravy na odvetu za porážku Nemecka v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Krajiny, ktoré boli víťazmi prvej svetovej vojny ([[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a [[Spojené štáty|USA]]), svojou politikou [[Appeasement]]u nepodnikli proti vzrastajúcemu nemeckému militarizmu žiadne kroky. Nečinne sa prizerali ako nemecký nacionálny-socializmus šliape po [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej mierovej zmluve]], obsadzuje demilitarizované [[Porýnie]], či podporuje nacionalistického španielskeho povstalca Franca. V marci [[1938]] nemecké vojská [[anexia|anektovali]] [[Rakúsko]]. V dňoch 29. až [[30. september|30. septembra]] [[1938]] zvolali v [[Mníchov]]e [[Nemecko]], [[Taliansko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], na ktorej tieto krajiny rozhodli o odňatí [[Sudety (región)|Sudetov]] od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na tomto území, kde žila významná nemecká menšina sa tiež nachádzala [[Česko-slovenské pohraničné opevnenie|línia opevnení]], ktorá mohla v prípade ozbrojeného konfliktu ochrániť krajinu pred agresiou Nemecka. Bývalé Dohodové veľmoci pri tom odmietli Česko-Slovensku pomôcť pri obrane pred nemeckými územnými nárokmi, a v prípade neuznania výsledkov Mníchovskej dohody, by neboli ochotné aj napriek podpísaným obranným zmluvám zasiahnuť. Následná [[prvá viedenská arbitráž]] situáciu krajiny, po strate Podkarpatskej Rusi a južných oblastí Slovenska ešte sťažila. Prezident [[Edvard Beneš]] však nebol ochotný prijať pomoc zo [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]], ktorý bol pripravený krajine vojensky pomôcť. V [[marec|marci]] [[1939]] prestalo [[Česko-Slovensko]] existovať. [[Čechy]] a [[Morava (región)|Moravu]] obsadili nemecké vojská a vytvorili takzvaný [[Protektorát Čechy a Morava]]. Na Slovensku vznikla za prispenia [[Hitler]]a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnová Slovenská republika]]. Tesne pred začiatkom bojov druhej svetovej vojny, sa [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] a [[Sovietsky zväz]] v [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Pakte Ribbentrop-Molotov]] tajne dohodli na rozdelení Poľska a niektorých ďalších krajín, ktoré medzi nimi ležali. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] v tej dobe vedel, že [[Hitler]] plánuje viesť vojnu proti krajinám západnej Európy a tento fakt hodlal využiť. Pravdepodobne dúfal, že sa Nemecko vyčerpá v bojoch s [[Tretia francúzska republika|Francúzskom]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvo]] a on potom môže tieto oslabené krajiny napadnúť, poprípade získať čas a pripraviť sa na nemecký vpád. Pakt mal zabezpečiť ZSSR v kritickom období do roku [[1942]], kedy malo byť ukončené plánované prezbrojovanie [[Červená armáda|Červenej armády]]. [[17. september|17. septembra]] [[1939]] [[Sovietsky zväz]] napadol [[Poľsko]] „od chrbta“ a obsadil jeho východné oblasti, sovietski činitelia to odôvodňovali snahou ochrániť [[Rusi|ruské]], [[Bielorusi|bieloruské]] a [[Ukrajinci|ukrajinské]] obyvateľstvo v týchto oblastiach. Týmto sa však iba zastieral fakt, že sa ZSSR priamo zúčastnilo na rozpútaní [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Západní spojenci však, na rozdiel od Nemecka, Sovietskemu zväzu nevyhlásili vojnu. Počas vpádu do Poľska sa do rúk Červenej armády vzdalo veľa [[Poliaci|poľských]] [[vojak]]ov a [[dôstojník]]ov. Asi 25 000 tých, ktorí neboli ochotní prijať sovietske idey, potom [[NKVD]] [[Katynský masaker|popravila]] neďaleko [[Smolensk]]a v [[Katynský masaker|Katynskom lese]] a na ďalších miestach. Podľa dodatkov k paktu mal ZSSR voľnú ruku v niektorých [[Pobaltie|pobaltských]] krajinách. Stalin následne v priebehu roku 1940 prikázal obsadiť [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a dokonca aj [[Litva|Litvu]], ktorej sa dodatok netýkal. Sovietska moc v týchto krajinách následne rozpútala krutú perzekúciu, v ktorej dôsledku prišlo o život najmenej 100 000 ľudí. [[24. jún]]a 1940 Stalin ultimatívne požiadal [[Rumunsko]] o odovzdanie [[Besarábia|Besarábie]] a Severnej Bukoviny, následne boli tieto regióny obsadené vojskami Červenej armády. V oblasti sa nachádzali aj ložiská [[ropa|ropy]], ktoré boli v tej dobe pre Nemecko nevyhnutne dôležité pre vedenie vojny.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Carell | meno = Paul | prekladatelia = Milan Slavík, Josef Otáhal | titul = Stalingrad. Sláva a pád 6. armády | vydanie = Prvé | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 1994 | počet strán = 176 | strany = 150 | jazyk = čeština}}</ref> === Príčiny vypuknutia bojov na východnom fronte a stav ZSSR === Hitler vo svojej knihe ''[[Mein Kampf]]'' písal o potrebe nového životného priestoru (tzv. ''Lebensraum'') pre nemecký národ vo [[Východná Európa|Východnej Európe]]. Predstavoval si, že [[Nemci]] ako nadradený národ osídlia západné Rusko a [[Rusi|Rusov]], ktorých považoval za menejcenný národ ovládaný Židmi, presídlia na [[Sibír]]. Zvyšky pôvodného obyvateľstva by Nemci použili ako lacnú pracovnú silu. Pre Nemecko vojna na východe mala rasový, ale aj významný ideologický rozmer, pretože komunisti boli považovaní za hlavných nepriateľov nacistov. Nemenej dôležité boli aj zahraničnopolitické a štátne aspekty, keď veľké množstvo starej pruskej aristokracie, ktorá mala navyše veľké slovo v armáde, videlo v Rusku a neskôr v ZSSR nebezpečného suseda, ktorého je potrebné eliminovať.<ref name="Richard Vinen">{{Citácia knihy | priezvisko = Vinen | meno = Richard | titul = Evropa dvacátého století | vydanie = Prvé | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 556 | edícia = Dějiny Evropy | isbn = 978-80-7021-735-1 | strany = 184,185 | jazyk = čeština}}</ref> Po veľkých [[Veľký teror|čistkách]], ktoré zasiahli sovietsku spoločnosť a najmä armádu koncom 30. rokov Hitler predpokladal, že je ZSSR vojensky slabé a neschopné efektívne viesť vojnu, preto by mala byť jeho porážka nemeckou armádou pomerne jednoduchá. Prípravy na vpád do ZSSR sa začali už v roku [[1940]]. Za politický cieľ ''[[Operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]]'' určil Hitler: [[Súbor:Riga 1940 Soviet Army.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske vojská okupujúce Rigu v roku 1940.]] * záchranu západnej civilizácie pred rozpínavosťou boľševizmu a jeho likvidáciu * ovládnutie prírodných a ľudských zdrojov ZSSR pre vedenie ďalších vojen Na začiatku vojny nevideli úplne všetci občania ZSSR v Nemcoch nepriateľov. Mnohí ľudia, ktorí sa pamätali na nemecké vojská z obdobia [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], si na Nemcov pamätali ako na civilizovaných a dobrých ľudí. [[Adolf Hitler]] však svoju šancu získať si sympatie sovietskeho obyvateľstva po vpáde do krajiny rýchlo strácal. Už v princípe bol nacistický režim zameraný proti [[Slovania|Slovanom]], jednotky zložené z [[Ukrajinci|Ukrajincov]], [[Rusi|Rusov]] či [[Kozáci|Kozákov]] (či iných kolaborantov, nie vždy zložené na národnostnom princípe) boli nasadzované len z iniciatívy nemeckých miestnych veliteľov (ako bol napr. [[Paul Ludwig Ewald von Kleist]] na [[Krym]]e a [[Krasnodarský kraj|Kubáni]]). Centralizovaná koncepcia spojenectva s utláčanými národmi [[ZSSR]], ktorej vrcholom bola [[Ruská oslobodenecká armáda|ROA]], vznikla paradoxne až vtedy, keď Nemci museli zo ZSSR ustupovať. To, že sa k Hitlerovi pripojili aj bývalé [[Pobaltie|pobaltské]] republiky, nebolo nič prekvapivé. Tie cítili k Sovietskemu zväzu pravdepodobne najväčší odpor spomedzi všetkých sovietskych republík. Napriek tomu, že väčšina obyvateľov pobaltských krajín nebola až tak politicky naivná aby uverila Hitlerovi, predpokladali, že každá zmena oproti stalinskému režimu bude len lepšia. Občania ZSSR skutočne nestáli za Stalinom bez výhrad. Dôvera v neho tesne po napadnutí krajiny a katastrofických porážkach v lete a na jeseň [[1941]] klesla, vedeli ale, že pod Hitlerom a nacistickou nadvládou by bola situácia ešte horšia. Odpor k nemeckej agresii následne stúpal, keď sa hitlerovské vojská (hlavne [[Einsatzgruppen]]) ukázali ako brutálni vrahovia. K súdržnosti, akú sovietsky ľud prejavil, do značnej miery pomohli aj vyhlásenia samotného Stalina, ktorý sa [[3. júl]]a 1941 v rozhlase k svojim krajanom prihovoril priam neuveriteľne: „''Súdruhovia, občania, bratia a sestry, príslušníci armády a námorníctva! Obraciam sa na vás priatelia moji!''“ Tieto slová zapadali do ponurej atmosféry týchto dní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Werth | meno = Alexander | titul = Od paktu po Stalingrad | vydanie = Prvé | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | miesto = Bratislava | rok = 1968 | počet strán = 601 | strany = 184}}</ref> Sovietsky zväz počas vojny navyše uzavrel spojenectvo so západnými demokraciami. Mnohí občania Sovietskeho zväzu po zblížení krajiny so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]] počas vojny očakávali, že sa pomery v krajine zmenia. To ich ešte viac hnalo do boja s nepriateľmi, ktorí napadli ich krajinu. Na stranu ZSSR sa postavila dokonca aj [[pravoslávna cirkev]], ktorú pritom [[boľševik|boľševici]] dávno vyhlásili za jedného z nepriateľov spoločnosti a nemilosrdne ju prenasledovali. Okamžite po napadnutí krajiny bez intervencie komunistov, vyzval moskovský patriarcha Sergej pravoslávnu cirkev v krajine, aby aktívne podporovala boj sovietskeho ľudu proti Nemecku<ref>Erickson, J., Erickson, L.: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 19</ref>. Cirkev začala peňažnú zbierku, ktorá do roku 1943 zozbierala 200 miliónov [[Sovietsky rubeľ|rubľov]], za ktoré bola postavená 1 stíhacia [[peruť]] a tankový [[pluk]]. [[Súbor:Raate road.jpg|thumb|right|Sovietska kolóna zničená počas [[bitka o Suomussalmi|bitky o Suomussalmi]].]] Na začiatku [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] bola sovietska obranyschopnosť silne narušená. Hlavný podiel na tom mali [[veľký teror|stalinské čistky]] v armáde, tiež diletantské zásahy sovietskeho vedenia do organizácie armády (napríklad zrušenie mechanizovaných [[Zbor (vojenstvo)|zborov]], ktoré bolo v lete [[1941]] potrebné narýchlo znovu formovať). Ale chýbali aj skúsení odborníci v tankovom vojsku, v období napadnutia krajiny sa iba začínali precvičovať tí, ktorí boli k tankovým jednotkám prevelení od iných druhov vojsk. Neboli to však jediné slabiny Červenej armády. Sovietskym vojskám zúfalo chýbala motorizácia. Z veľkej časti preto, že vozový park nebol dostatočne udržiavaný. Problémy boli aj výzbrojou, chýbali napr. [[samopal]]y. Červená armáda na hraniciach sústredila veľké množstvo zásob, ktoré okamžite po vpáde padli do rúk Nemcom. Za všetky tieto chyby nesie plnú zodpovednosť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho blízke okolie. Stalin navyše v rozhodujúcich dňoch pred napadnutím ZSSR nijak adekvátne nereagoval na prichádzajúce spravodajské informácie o príprave útoku proti krajine. Tieto faktory výraznou mierou podryli bojaschopnosť [[Červená armáda|Červenej armády]] a prispeli k jej porážkam na začiatku vojny. Stalin pred začiatkom [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v lete [[1937]] inicioval brutálne čistky v armáde. Tie pripravili o život väčšinu najvyšších dôstojníkov: za obeť padli traja z vtedajších piatich [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov]], 11 komisárov obrany, 13 z 15 veliteľov armád aj všetci velitelia vojenských okruhov. Celkovo bolo zatknutých, prepustených alebo uväznených asi 35 000 dôstojníkov [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ailsby | meno = Christopher | prekladatelia = Marta Adlerová | titul = SS: Peklo na východní frontě | vydanie = Prvé | vydavateľ = Svojtka & Co. | rok = 2004 | počet strán = 192 | isbn = 80-7237-145-2 | jazyk = čeština}}</ref> Až následná [[Zimná vojna]] a začiatok bojov s nacistickým Nemeckom ukázali, v akom stave sa skutočne nachádza dôstojnícky zbor Červenej armády. Napriek všetkým negatívam stalinskej diktatúry bol Sovietsky zväz v roku 1940 rozvíjajúcou sa krajinou. Životná úroveň rástla nebývalým tempom. Luxus síce neexistoval, ale ľudia boli dobre oblečení a v obchodoch bolo viac tovaru ako v predošlých obdobiach sovietskej vlády. Nemecký vpád nasledujúceho roku tento rast brutálnym spôsobom prerušil, obyvatelia ZSSR sa dočkali podobnej životnej úrovne, akú dosahovali pred rokom 1941, až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944{{--}}1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = }}</ref>. Stalinov teror v období [[Veľký teror|veľkého teroru]] postihoval ale aj ľudí, ktorí nikdy jeho nepriateľmi neboli. Tí boli likvidovaní na základe preventívnych čistiek a falošných obvinení, často ľuďmi, ktorí udali iných neraz nevinných, počas [[mučenie|mučenia]]. Toto sa nedalo utajiť a nenávisť k Stalinovi sa preto pozvoľna šírila aj medzi obyčajnými ľuďmi. Situácia v krajine bola dobrým politickým základom pre každého útočníka zvonka. Hitler však túto výhodu nedokázal využiť. [[Súbor:MolotovRibbentropStalin.jpg|náhľad|vľavo|Podpis [[Pakt Ribbentrop-Molotov|dohody o priateľstve medzi nacistickým Nemeckom a ZSSR]] zo dňa [[23. august|23. augusta]] roku [[1939]]. Obdobnú dohodu podpísalo [[Druhá Poľská republika|Poľsko]] v roku [[1934]] a to presnejšie Pakt Piłsudski-Hitler.]] Ďalším faktorom bola demontáž Stalinovej línie a presun jej vybavenia na západ do zatiaľ ešte nedobudovanej Molotovovej línie. Opevnenia Stalinovej línie tvorili pôvodne dobre vybudovanú sieť železobetónových pevností, zátarasov a drevozemných bunkrov, ktorá sa tiahla od mesta [[Pskov]] na severe, cez východné brehy rieky [[Berezina]], ďalej na juh do [[Kyjev]]a a k [[Odesa|Odese]] na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]]. Bola vybudovaná v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] pôvodne na obranu pred prípadnými útokmi kapitalistických krajín zo západu. Ale po rozšírení Sovietskeho zväzu o oblasti, ktoré obsadil podľa dodatkov k [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop – Molotov]] sa hranice krajiny presunuli o stovky kilometrov na západ. Pôvodná Stalinova línia bola opustená a jej vybavenie a výzbroj demontovaná a presúvaná do opevnení, ktoré sa začali budovať na nových hraniciach. V čase napadnutia Sovietskeho zväzu však takmer žiadne z týchto opevnení neboli dokončené a tým pádom ani použiteľné. Pri postupe nacistov hlbšie do vnútrozemia krajiny však jednotky Červenej armády využili aj pôvodné opustené opevnenia Stalinovej línie, napríklad pri [[Kyjev]]e. Ukázalo sa, že keby z nich predtým nebola odvezená pôvodná výzbroj, mohla táto línia výrazne pomôcť Sovietom pri obrane svojho územia. Na zahraničnopolitickej scéne sa Stalin po vypuknutí 2. svetovej vojny čiastočne snažil zabezpečiť Sovietsky zväz tým, že [[13. apríl]]a [[1941]] uzavrel s [[Japonsko]]m pakt o neútočení. Neskôr mu tento čin veľmi pomohol, keď po ubezpečení rozviedky, že Japonsko nenapadne Sovietsky zväz na Ďalekom východe, stiahol vojská z tejto oblasti na obranu Moskvy. Množiace sa správy o tom, že sa Nemecko chystá napadnúť Sovietsky zväz, sa Stalin navonok snažil ignorovať. Veľmi presné správy prichádzali od [[Richard Sorge|Richarda Sorgeho]], ktorý dokonca dokázal niekoľko dní pred útokom poslať do ZSSR správu, že sa útok začne [[22. jún]]a. Stalin však žiadnym správam neveril a nedovolil vyvíjať prakticky žiadnu činnosť, ktorá by nasvedčovala, že sa sovietske vojská pripravujú na vojnu – dúfal zrejme, že tak získa čas. Iba [[19. jún]]a dostali sovietske vojská rozkaz aby rozptýlili svoje lietadlá a maskovali svoje pohraničné letiská. Bolo však neskoro. O množiacich sa neúspechoch pri zlepšovaní vzťahov s Nemeckom jasne hovorila zahraničnopolitická situácia, ako aj chladné reakcie Hitlera na pokusy o zblíženie oboch krajín. === Hitlerove ciele === Hitler vydal pred vpádom do ZSSR niekoľko rozkazov, ktoré mali výrazný vplyv na osud niektorých kategórií vojnových zajatcov, či obyvateľstva na okupovaných územiach: * [[13. marec]] [[1941]] „Richtlinien auf Sondergebieten zur Weisung Barbarossa“ – [[Heinrich Himmler|Himmler]] dostal plnú moc a prostriedky na vyhladenie [[Židia|Židov]] a sovietskej inteligencie, onedlho vznikli špeciálne jednotky [[Einsatzgruppen]], ktoré rozpútali na podmanenom území brutálny teror * [[13. máj]] [[1941]] „Erlaß über die Ausübung der Kriegsgerichtbarkeit im Gebiet Barbarossa“ – príslušníci [[Wehrmacht]]u nesmeli byť za činy proti civilnému obyvateľstvu [[ZSSR]] braní na zodpovednosť – všetko sa im povoľovalo. * [[19. máj]] [[1941]] – proti [[partizán]]om, Židom atď. neslobodno brať ohľad, za dôkaz sa považuje aj podozrenie zo spolupráce s nimi * [[6. jún]] [[1941]] ('''Kommissarbefehl''') – politických komisárov okamžite popraviť * [[16. jún]] [[1941]] „Bestimmungen über das Kriegsgefangenenwesen“ – vojnových zajatcov treba zabiť pri najmenšom podozrení zo zamýšľaného odporu === Plán útoku === [[Hitler]] predložil v [[júl]]i [[1940]] zámer napadnúť [[Sovietsky zväz]] svojmu štábu na jar roku [[1941]]. Neskôr jeho ambície stúpli na: „Úplné pozbavenie Sovietskeho zväzu práva na existenciu.“ <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = MacDonald | meno = John | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny | vydanie = Prvé | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 1995 | počet strán = 192 | isbn = 80-7145-185-1 | strany = 44}}</ref> Hitler zatiaľ aspoň čiastočne kamufloval túto činnosť napr. prípravou údajného [[Operácia Seelöwe|vylodenia na Britské ostrovy]]. Čiastočne zmiatol sovietsku výzvednú službu i tým že si nepripravoval žiadne zásoby na boj v zime (sovietska rozviedka napr. sledovala nákupy [[Ovca|ovčej]] kože na svetových trhoch). Všetci analytici na sovietskej strane považovali vylúčené, že by sa mu podarilo ZSSR zničiť od začiatku jari do príchodu zimy. Čoskoro boli k západným hraniciam Sovietskeho zväzu premiestnené veľké nemecké sily. Väčšina z nich sa sústredila vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] a Nemcami okupovanom [[Poľsko|Poľsku]]. Pôvodný dátum začiatku útoku však oddialilo viacero príčin. Jednou bola toho roku veľmi daždivá jar. Druhou, bol nemecký útok na Juhosláviu a [[Grécko]], ktoré mohli na poslednú chvíľu znamenať veľké nebezpečenstvo, podobne ako tomu bolo počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Niektorí však poukazujú na to, že útok na Juhosláviu a Grécko viazal iba malé nemecké sily a nemal výrazný vplyv na dátum konečného vpádu do ZSSR. [[Walther von Brauchitsch]] veliteľ [[Wehrmacht]]u disponoval tromi skupinami armád, z ktorých každú podporovala jedna letecká armáda. * '''Skupina armád Sever''' pod velením maršala [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelma von Leeba]] mala za úlohu obsadiť [[Leningrad]] a dôjsť až k [[Archangeľsk]]u * '''Skupina armád Stred''' pod velením maršala [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] mala postupovať k rieke [[Volga]], na trase jej útoku ležalo aj hlavné mesto krajiny [[Moskva]] * '''Skupina armád Juh''' pod velením maršala [[Gerd von Rundstedt|Gerda von Rundstedta]] mala postupovať juhom ZSSR k mestu [[Astrachán]], obsadiť [[Krym]], prekročiť [[Volga|Volgu]] a odrezať [[Kaukaz]] od zvyšku krajiny Napriek tomu, že nemecké ozbrojené sily mali veľké bojové skúsenosti, vynikajúci veliteľský zbor, ktorý ich v kombinácii s kvalitnou výzbrojou robil pravdepodobne najlepšou pozemnou armádou na svete, je dosť diskutabilné, či mali potenciál a dostatok síl zničiť Sovietsky zväz. Je však tiež nepopierateľné, že nebyť [[Hitler]]ových zásahov do príprav a realizácie bojových operácií, mohli sa boje na východnom fronte (ako aj počas celej vojny) vyvíjať podstatne viac v prospech [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]]. == Strategická ofenzíva Wehrmachtu == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-187-0234-15A, Russland, Panzer und Soldaten auf Straße.jpg|náhľad|vpravo|Postup nemeckej pechoty za podpory tankov [[Panzerkampfwagen III|Pz III]].]] V noci z 21. na 22. júna 1941 Nemci vyzvali sovietskeho veľvyslanca Dekanozova, aby v Berlíne urýchlene navštívil nemecké ministerstvo zahraničných vecí. Tam mu o 3. hodine ráno miestneho času doručili diplomatickú nótu, rovnaký dokument odovzdal gróf von Schulenburg o 5. hodine ráno sovietskemu ministrovi zahraničných vecí Molotovovi v Moskve. V dokumente bol Sovietsky zväz obvinený z podvratnej činnosti voči Nemecku, Európe a nepriateľskej politiky voči Tretej ríši. Tiež bol obvinený zo sústredenia ozbrojených síl na sovietsko-nemeckých hraniciach, čo bolo v rozpore so vzájomnými dohodami o priateľstve. Dokument rovnako informoval o tom, že nemecká vláda je nútená na ohrozenie svojich hraníc okamžite reagovať a Hitler už prijal opatrenia, aby ozbrojené sily toto nebezpečenstvo silou zlikvidovali. Ešte toho istého dňa vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu Taliansko, onedlho ho nasledovali aj ostatné krajiny Osi. O 12:00 v sovietskom štátnom rozhlase vystúpil minister zahraničných vecí Molotov a informoval obyvateľstvo krajiny, že ZSSR bol napadnutý. Okamžite po vyhlásení vojny, vyjadril ministerský predseda Spojeného kráľovstva [[Winston Churchill]] ZSSR podporu v boji proti Nemecku. === Operácia Barbarossa === {{Hlavný článok|operácia Barbarossa}} [[22. jún]]a [[1941]] sa medzi 3:15 a 4. hodinou rannou začala najväčšia, najurputnejšia a najkrvavejšia nepretržitá pozemná kampaň v histórii ľudstva. Krycí názov nemeckej útočnej operácie znel [[operácia Barbarossa]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-209-0091-11, Russland-Nord, russischer Panzer KW-2.jpg|náhľad|vpravo|Opustený ťažký tank [[KV-2]].]] Po delostreleckom ostreľovaní a leteckom bombardovaní 22. júna o 4:15 prekročili prví z vyše tri a pol milióna mužov vojsk Osi hranice Sovietskeho zväzu na takmer {{km|1320|m}} dlhom fronte. Nemecké vojská boli pri útoku organizované do troch skupín armád (Sever, Stred a Juh), sovietske ozbrojené sily používali zoskupenia nazývané fronty (Severozápadný, západný a juhozápadný), ktoré spočiatku približne zodpovedali nemeckým skupinám armád. Ale na sklonku bojov roku 1941, Červená armáda zvýšila celkový počet frontov na úkor ich sily, takže v neskoršom období sa sovietske fronty takmer rovnali nemeckým [[armáda (vojenská jednotka)|armádam]]. Sovietske ozbrojené sily boli útokom zaskočené. Intenzívny odpor od začiatku kládli nepočetné jednotky pohraničnej stráže, no tie neboli dostatočne vybavené na boj s tankmi a boli preto postupne likvidované. Prvé ťažké boje sa rozhoreli v oblasti [[Brest (Bielorusko)|Brestu]], kde bolo obkľúčených 11 sovietskych [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]]. Za niekoľko dní Nemci prenikli hlboko do pobaltských republík, obsadili veľkú časť [[Bielorusko|Bieloruska]] a západne od [[Minsk]]a obkľúčili skoro celú 3., 4. a 10. sovietsku armádu. Medzera, ktorá vznikla [[obkľúčenie|obkľúčením]] sovietskych vojsk v oblasti [[Minsk]]a, dovolila Nemcom bez ťažkého odporu prekročiť 1. júla [[Západná Dvina|Západnú Dvinu]] a [[Dneper]] a rýchlo postupovať ďalej do sovietskeho vnútrozemia smerom na [[Smolensk]]. Na južnej [[Ukrajina|Ukrajine]] postupovali nemecké vojská skupiny armád Juh spolu s rumunskými jednotkami rovinatým terénom, no čelili oveľa väčšiemu množstvu sovietskych tankov. Onedlho obkľúčili [[Odesa|Odesu]], no do mesta zatiaľ neprenikli. Rozmiestnenie sovietskych vojsk pri vpáde, podľa názoru [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] naznačovalo, že dosiaľ ešte neboli rozmiestnené do útočných pozícií<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|strana= 252|rok=2006}}</ref>. Vojská západných vojenských okruhov boli zatiaľ dislokované v akejsi vyčkávacej pozícii, pričom však nemuselo nevyhnutne trvať dlho, aby boli na prípadný útok pripravené. Práve fakt, že sa Stalin chystá napadnúť Nemecko bol jedným z hlavných argumentov pre útok na ZSSR. To však zrejme nebolo možné skôr ako na jar roku [[1942]] alebo ešte neskôr v dôsledku neukončenej reformy a prezbrojovania Červenej armády. [[23. jún]]a [[1941]] bola vytvorená [[Stavka]] hlavného veliteľstva (od [[8. august]]a [[1941]] STAVKA vrchného velenia), ktorej predsedal národný komisár obrany [[Semion Timošenko]], v jeho kompetencii však chýbali mnohé dôležité úlohy, ktoré bolo v tej dobe potrebné riešiť, 10. júla ho preto nahradil sám Stalin. Všetka moc v krajine sa [[30. jún]]a [[1941]] sústredila v Štátnom výbore obrany, ktorého vrchným veliteľom sa stal od [[8. august]]a [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalin]]. 23. júla bola vyhlásená mobilizácia. [[25. jún]]a začali [[Fíni]] spolu s Nemcami oslobodzovať svoje stratené územia na [[Karélia|Karelskej šiji]]. [[29. jún]]a sa začalo bojovať aj na sovietsko-nórskych hraniciach za polárnym kruhom. Bolo to prvýkrát v histórii, čo sa viedli boje aj v tejto nehostinnej oblasti. [[Súbor:Russian POW (1941).jpg|náhľad|vľavo|[[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|Sovietski vojnoví zajatci]]. Väčšina sovietskych vojakov zajatých v tomto období sa v dôsledku zlého zaobchádzania nedožila konca vojny.]] V júli a auguste sa skupine armád Sever podarilo postúpiť pobaltskými republikami, obsadiť [[Riga|Rigu]] a [[Pskov]]. Pokračoval tiež jej postup k [[Luga (mesto)|Luge]] a [[Velikij Novgorod|Novgorodu]]. Po tom, čo skupina armád Stred narazila v júli na tvrdú obranu okolo mesta [[Smolensk]], rozhoreli sa v jeho okolí takmer mesiac trvajúce boje. Nemci sa pokúšali obkľúčiť brániacu sa sovietsku 16., 19. a 20. armádu a zároveň museli čeliť energickým protiútokom, ktoré viedli sovietske jednotky, aby zabránili ich obkľúčeniu. [[8. august]]a v noci 15 sovietskych diaľkových bombardérov [[DB-3]] vyštartovalo z Baltského ostrova Ezel a v noci z výšky {{km|7|m}} bombardovalo nezatemnený [[Berlín]]. Všetky stroje sa vrátili v poriadku na základňu. Ráno nemecké noviny uvádzali, že mesto bombardovali Angličania, a že bolo zostrelených 6 anglických lietadiel. Britská tlač na to zareagovala tiež, keď oznámila, že Nemci vydávajú čudné vyhlásenia, lebo [[Royal Air Force|britské letectvo]] nad [[Berlín]]om 7. ani [[8. august]]a nelietalo.<ref>Nikolaj Gerasimovič Kuznecov: ''Loďstvo pripravené na boj.'' Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1997, s. 40 – 41</ref> Nemcom do značnej miery pomohli sovietske rozkazy, ktoré nariaďovali nerozvinutým a nepripraveným vojskám okamžite viesť protiútoky, ktoré nebolo možné v čase, keď nefungovalo stále spojenie s veliteľstvami, dostatočne skoordinovať. Nemci znovu aplikovali taktiku [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] a neútočili proti silnejším sovietskym zoskupeniam čelne, využívali obchvaty a obkľučovali rýchlymi mechanizovanými a tankovými klinmi pomalšie manévrujúce sovietske vojská. [[Luftwaffe]] v prvých dňoch vojny zničila postupne väčšinu sovietskeho letectva dislokovaného na západe krajiny. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] znepokojený porážkami svojich vojsk, ako aj množstvom vojakov a dôstojníkov, ktorí sa vzdali do rúk Nemcom v [[august]]e [[1941]] vydal [[rozkaz č. 270]]. Ten mal ďalekosiahly vplyv na životy miliónov sovietskych vojakov, ktorí boli zajatí nemeckými vojskami. Rozkaz zakazoval vojakom dobrovoľne sa vzdávať nepriateľovi, nebral však ohľad na okolnosti zajatia. Asi devätina [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych zajatcov]] po tom, čo boli oslobodení zo zajatia vlastnými jednotkami, sa dostala do trestných jednotiek alebo do pracovných táborov ([[gulag]]ov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošjev | meno = G.F. | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka. | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_13_08.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.soldat.ru | miesto = | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100408093132/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_13_08.html | dátum archivácie = 2010-04-08 }}</ref> [[Súbor:Eastern Front 1941-06 to 1941-12.png|thumb|vpravo|Pohyb frontu od [[22. jún]]a do [[5. december|5. decembra]] [[1941]] {{legenda|#fff8d5|do [[9. júl]]a [[1941]]}} {{legenda|#ffd2b9|do [[1. september|1. septembra]] [[1941]]}} {{legenda|#ebd7ff|do [[9. september|9. septembra]] [[1941]]}} {{legenda|#ccffcd|do [[5. november|5. december]] [[1941]]}}]] V noci z 25. na [[26. august]]a 1941 Sovietsky zväz spolu s britskými jednotkami vstúpil na územie [[Irán]]u. Pronemecká vláda vedená Ali-Mansurom následne podala demisiu. Irán bez veľkého odporu kapituloval 29. (odpor proti britským) a 30. augusta (odpor proti sovietskym silám). Vpád na iránske územie mala na starosti sovietska 53. armáda. Spojenci následne využívali Irán ako koridor na zásobovanie Sovietskeho zväzu. [[31. august]]a [[1941]] doplával do sovietskeho prístavu [[Archangeľsk]] prvý britský konvoj PQ-0 so zásobami. Pomoc západných Spojencov (najprv priamo nakupovaná na Západe, neskôr financovaná v rámci amerického [[Lend-Lease|Zákona o prenájme a pôžičke]] bola v tej dobe pre ZSSR zatiaľ malá a mala skôr morálny rozmer. Lokálne pomáhala na fronte priamo okolo [[Archangeľsk]]a. Na význame však získala neskôr, keď sa ZSSR minuli (a/alebo boli zničené, či stratené) predvojnové zdroje a zásoby. V tej istej dobe nemecké vojská začali systematicky ostreľovať [[Petrohrad|Leningrad]], ktorý sa ocitol od 8. septembra 1941 v obkľúčení. V nasledujúcich bitkách Nemci obkľúčili a zničili, v sérii bojov na západnom a neskôr aj na východnom brehu [[Dneper|Dnepru]], sovietsku 6. a 12. armádu brániacu sa v oblasti [[Umaň|Umane]]. Hitler v tej dobe nariadil zastaviť postup na Moskvu cez [[Smolensk]] odkiaľ presmeroval 2. tankovú skupinu generála [[Heinz Guderian|Guderiana]] smerom na Konotop a vrhol svoje tankové skupiny na [[Kyjev]], v ktorého okolí zostávalo ešte stále veľké množstvo sovietskych vojsk. Popri Guderianovom útoku zo severozápadu sa k mestu blížili nemecké vojská [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|Ewalda von Kleista]] od [[Kremenčug]]u z juhozápadu. Brániace sa vojská Juhozápadného frontu nesmeli na Stalinov rozkaz opustiť svoje pozície v ohybe Dnepru, v ktorých im hrozilo obkľúčenie. O ústup pritom žiadal aj veliteľ frontu a Stalinovi blízky maršal [[Semion Buďonnyj|Buďonnyj]]. 14. septembra nemecké tankové jednotky prenikli na juhu k mestu [[Romny]] a nakoniec sa 19. septembra spojili a zovreli čeľuste obkľúčenia pri Lochvici, čím v oblasti Kyjeva odrezali vyše 600 000 mužov sovietskej [[Sovietska 5. armáda|5.]], [[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 26. armáda|26.]] a [[Sovietska 37. armáda|37. armády]], tvoriacej prevažnú časť Južného frontu. Sovietske jednotky sa však nevzdali hneď a Nemci boli nútení na mnohých miestach prekonávať silný odpor. Napriek tomu, že Kyjev padol už 19. septembra, posledné ohniská odporu v kotli sa vzdali alebo boli zničené až 26. septembra. Nemci následne sústredili svoje tankové jednotky skupín Sever a Stred a zaútočili opäť v oblasti [[Smolensk]]a. Tieto boje boli počiatkom útoku smerom na Moskvu. Skupina Juh zatiaľ udrela na zoslabený Juhozápadný front a obsadila Charkov a postupovala na [[Donbas]]. Na určitý čas obsadili Nemci aj [[Rostov nad Donom]] a nezadržateľne prenikli na Krym, kde odrezali námornú základňu [[Sevastopoľ]]. === Bitka o Moskvu === {{Hlavný článok|Bitka o Moskvu}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-B17220, Sowjetunion, Panzerangriff bei Istra.jpg|náhľad|vpravo|Nemecké tanky pri Istre.]] V Moskvoskom smere Nemci úspešne postupovali ďalej a pri [[Viazma|Viazme]] prerazili líniu sovietskeho Západného frontu a obkľúčili desiatky tisíc sovietskych vojakov 16., 19., 20., 24. a 32. armády vedené [[Ivan Stepanovič Konev|Ivanom Konevom]]. Onedlho sa podarilo tankovému zboru Feldherrnhalle prekročiť rieku [[Desna|Desnu]] a pri [[Briansk]]u ťažko narušiť, zlikvidovať alebo zajať jednotky 3., 13. a 50. armády Brianského frontu. Sovieti nakoniec s ťažkosťami nemecký postup zastavili pri Mcensku. V tomto období Nemci už takmer 5 mesiacov aplikovali taktiku bleskovej vojny a úspešne drvili svojho nepriateľa. Zatiaľ čo v predošlých bojoch v západnej Európe, napredovali bez väčších problémov, v ZSSR bol Wehrmacht postavený pred nové problémy. Nemci museli čeliť časovej tiesni, pretože celkový plán operácie Barbarossa sa zakladal na tom, že bude Červená armáda zničená v priebehu niekoľkých málo mesiacov, čo ako sa ukázalo nebolo vôbec reálne. Časový sklz mal za následok vzrastajúce problémy s počasím, ktoré bolo síce počas leta dobré, no na jeseň sa zmenilo na daždivé, čo veľmi spomalilo postup vozidiel po nekvalitných sovietskych cestách. Zhoršujúce sa počasie, ktoré zabránilo nasadeniu letectva a neskôr aj silné mrazy, na ktoré nemecké velenie trestuhodne nepripravilo svoje jednotky potom kruto trápili nemecké jednotky počas zimy. Nacistickej vojnovej mašinérii spôsobovali ďalšie problémy aj obrovské vzdialenosti, ktoré muselo riešiť najmä preťažené zásobovanie. Sovieti navyše začali aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aby nepriateľovi sťažili zásobovanie z miestnych zdrojov. Nezanedbateľný bol aj odpor sovietskych vojsk, ktorý bol všeobecne omnoho urputnejší než ten, s ktorým sa nacisti dovtedy stretali. Začiatkom októbra sa sovietska obrana stredného úseku frontu najprv pokúsila zadržať Nemcov v okolí [[Viazma|Viazmy]] a na ceste [[Oriol]]-[[Briansk]]. Zo severu sa k Moskve blížili von Kluge so svojou 4. armádou, z juhu a západu to bol Guderian so svojou tankovu skupinou. Do začiatku decembra 1941 sa nacistickým jednotkám na západe a severozápade od Moskvy za vzrastajúcich strát podarilo preniknúť silnou sovietskou obranou pri mestách [[Možajsk]], [[Tver|Kalinin]], Klin, Volokolamsk, Istra a Solnečnogorsk, pričom dosiahli kanál [[Volga]]-[[Moskva (rieka)|Moskva]]. Na juhozápade postupovali Nemci cez [[Kaluga|Kalugu]] a Mcensk smerom k [[Tula (Rusko)|Tule]]. K tomuto opevnenému mestu prenikli Guderianove vojská 2. tankovej armády 30. októbra, no mesto samotné neboli schopné obsadiť. V prvých decembrových dňoch sa len niekoľko desiatok kilometrov pred Moskvou medzi vyčerpanými jednotkami na oboch stranách rohoreli boje, ktoré nakoniec Nemcov prinútili spomaliť postup. Stalin, ktorý už medzičasom začal sťahovať časť svojich vojsk z Ďalekého východu, Uralu a Sibíri, pripravil spolu so svojimi generálmi útok na krídla nemeckých vojsk. Sovieti, mnohé jednotky ktorých boli poznačené predošlými bojmi podobne ako vyčerpaný Wehrmacht, ktorý bol zlým počasí navyše pozbavený aj svojej leteckej podpory, vyrazili v oblasti Kalininu do protiofenzívy [[5. december|5. decembra]]. V oblasti Klinu, Solnečnogorska, Tuly a Jeletska [[6. december|6. decembra]]. Sovietske vojská na viacerých miestach prerazili nemecké línie a Wehrmacht prvýkrát stratil v boji celé divízie. Nemcom sa podarilo postup sovietskych vojsk, ktorým chýbali tanky zastaviť až pri [[Ržev]]e, čím bola línia opäť stabilizovaná. Bolo to aj sčasti preto, že Hitler vydal rozkaz neustupovať, čím prinútil svoje jednotky bojovať na hrane svojich možností. Aj keď sa mu tento ťah v tomto období vyplatil, opakovanie tejto taktiky v nasledujúcom období sprevádzalo viaceré veľké porážky nemeckých vojsk. Veľké množstvo snehu a vysoké straty nakoniec paralyzovali bojovú činnosť na oboch stranách. Do začiatku útočnej fázy [[bitka o Moskvu|bitky o Moskvu]] Červená armáda ustúpila 850 až {{km|1200|m}}, postup Wehrmachtu na hlavné mesto krajiny však zastavila a neskôr naopak zahnala Nemcov niekoľko stoviek km späť. Na ostatných dôležitých smeroch – na [[Leningrad]] i na juhu pri [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]] sa aj napriek počiatočným neúspechom taktiež podarilo postup Nemcov zastaviť. [[Leningrad]] sa však z obkľúčenia vyslobodiť nepodarilo, na jar zorganizovaný útok 2. údernej armády. Mesto sa napriek mnohým pokusom o spojenie južne od Ladožského jazera [[Blokáda Leningradu|ocitol v obkľúčení]] na takmer 900 dní, čo malo kruté dôsledky pre jeho [[civilné obyvateľstvo|civilných obyvateľov]]. Asi milión z nich zahynul v strašných podmienkach od krutej severskej zimy a dlhotrvajúceho hladu. Udržanie Leningradu bolo veľmi dôležité z niekoľkých dôvodov, bolo to posledné miesto kam sa mohla z [[Tallinn]]u evakuovať Červená Baltská flotila, bolo to takisto miesto, ktoré zabraňovalo spojeniu vojsk útočiacich z Karélie a polárnych oblastí [[Fínsko|Fínska]] a [[Nórsko|Nórska]] s vojskami skupiny armád Sever. Obrancovia Leningradu tiež v podstatne bránili prístupy k prístavom [[Archangeľsk]] a [[Murmansk]], ktoré boli dôležitou spojovacou tepnou so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. Červená armáda podnikla od januára do apríla 1942 na severnom a strednom úseku frontu v oblasti Moskvy, kde stále držala silné rezervy lokálne protiútoky napr. Demiansku operáciu, rževsko-syčevskú operáciu ako aj útoky v oblasti [[Oriol|Orla]], [[Kursk]]a a Bolchova, čím si aspoň čiastočne zlepšila postavenie na daných úsekoch a zaháňala Nemcov ďalej od [[Moskva|Moskvy]], aj keď sa tieto operácie považujú všeobecne za nie veľmi úspešné. Ťažkou ranou pre vojská [[bitka o Sevastopoľ (1942)|brániace sa v Sevastopole]] bola likvidácia sovietskeho výsadku pri [[Feodosija|Feodosiji]], čo bol zahanbujúci koniec tzv. [[Kerčsko-feodosijská operácia|Kerčsko-feodosijskej operácie]]. Zlé postavenie vojsk Červenej armády stojacich pred skupinou armád Juh dovŕšil neúspešný [[druhá bitka o Charkov|protiútok smerom na Charkov]]. === Útok na juh ZSSR === {{Hlavný článok|Bitka o Stalingrad}} Sily a rezervy Červenej armády sa v zimných a jarných bojoch veľmi vyčerpali a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinov]] cieľ, ktorým bolo vyhnať nepriateľa z územia [[ZSSR]], tak už nebolo možné realizovať. [[Wehrmacht]] ako celok sa zo svojich strát spamätal rýchlejšie ako Sovieti a začiatkom roku [[1942]] znovu prešiel do útoku, teraz však na juhu [[ZSSR]], kde najprv zlikvidoval výpad Juhozápadného a Brianskeho frontu k [[Charkov]]u. Hitlerove vojská dobyli [[1. júl]]a po niekoľko mesačnom obliehaní [[Sevastopoľ]]. Tvrdé boje prebiehali v oblasti [[Voronež]]e (padla [[7. júl]]a) a [[Vorošilovgrad]]u (padol [[17. júl]]a) odkiaľ boli sovietske jednotky vytlačené na východ. Stratený bol celý [[Donbas]], [[Rostov nad Donom]] (padol [[24. júl]]a) a nemecké vojská prenikli rovinatým terénom až {{km|650|m}} medzi rieky [[Don]] a [[Volga]] a plánovali dôjsť až ku [[Kaspické more|Kaspickému moru]]. Nemci pokračovali aj v útoku na [[Kaukaz]]. Do jesene [[1942]] nemecké tankové armády bez väčších ťažkostí postupovali [[Kubáň]]skou rovinou k ropným poliam na Kaukaze. Padlo rozhodnutie preťať [[Volga|Volgu]] pri meste [[Stalingrad]]. Prerušili by tak prakticky najkratšie sovietske spojenia s vojskami na Kaukaze. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R74190, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|vpravo|Útočiace družstvo sovietskej pechoty v ruinách Stalingradu]] Wehrmacht zaútočil na mesto [[24. august]]a [[1942]]. Hneď od začiatku sa rozpútali zúrivé pouličné boje. V nich sa stratila nemecká výhoda v lepšej pohyblivosti a kvalitatívna prevaha veliteľských kádrov na nižších úrovniach. Sovieti sa odhodlane bránili, bojovalo sa o každý dom. Situácia na fronte si vyžiadala zásobovanie sovietskych vojsk v meste ležiacom na západnom brehu [[Volga|Volgy]] výhradne loďami. Na východnom brehu zatiaľ sovietska armáda sústredila silné jednotky [[delostrelectvo|delostrelectva]] a [[protivzdušná obrana|protilietadlovej obrany]]. Najmä ich kvalitné delostrelectvo potom pomáhalo početne slabším obrancom mesta odrezaným na západnom brehu odrážať silné nemecké útoky. Zásobovanie mesta cez Volgu bolo možné iba v noci. Aj nemecká [[6. armáda Wehrmachtu|6. armáda]], ktorej úlohou bolo obsadiť mesto mala problémy so zásobovaním po preťažených komunikáciách. Veľmi ťažké boje boje prebiehali v polovici septembra o [[Mamajova mohyla|Mamajovu mohylu]] a hlavnú železničnú stanicu v strede mesta. [[23. september|23. septembra]] obsadil [[Jakov Pavlov]] s ďalšími troma vojakmi [[Pavlovov dom|dom odborníkov]] na jednom z námestí a bránil ho do 25. novembra. [[14. október|14. októbra]] podnikli nemecké vojská silný útok na priemyselnú štvrť. Urputné boje sa rozhoreli v komplexe [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]], [[závod Červený október|závodu Červený október]] a továrne Barikády. 6. armáda sa bojmi v meste veľmi vyčerpala a bola nútená postupne nasadiť prakticky všetky svoje jednotky. Veliteľstvo skupiny armád B preto presunulo na zaistenie jej krídel maďarské a rumunské zväzky. Zatiaľ čo sa bojovalo v meste, sovietske velenie pozbieralo početné zálohy a pripravilo útočnú operáciu namierenú na oslabené krídla vojsk stojacich pred Stalingradom. === Evakuácia priemyslu === V dobe vrcholiacej [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]] sa front dostal na svoje najvýchodnejšie pozície za celú vojnu západne od miest [[Elista]] a [[Groznyj]]. Nemci vtedy okupovali podstatnú časť európskej časti [[ZSSR]], na ktorej pred vojnou žilo 42 % jeho obyvateľstva, produkovala sa 1/3 [[HDP]], nachádzalo sa tam 45 % ornej pôdy. Ak sa vezmú do úvahy aj obrovské ľudské a materiálne straty Červenej armády (v tej dobe dosahujúce najmenej 2 milióny padlých, zajatých a ranených) ako aj veľké straty na civilnom obyvateľstva, ktoré sa podieľalo na vojnovom úsilí, krajina sa nachádzala v smrteľnom nebezpečenstve. Navyše bola za týchto otrasných podmienok nútená odrážať nápor väčšiny pozemných síl vojsk Osi v Európe. Jedným z predpokladov prežitia ZSSR vo vojne preto bola záchrana priemyslu zo západných časí krajiny. Tá sa začala už v priebehu leta 1941. Za evakuáciu boli zodpovední N. M. Švernik, A. N. Kosygin a M. G. Pervuchin. Sovietom výrazne pomohlo, že vo vojnovom období bolo ich plánované hospodárstvo flexibilnejšie. Presun obrovských vojensko-priemyselných komplexov aj s [[robotník]]mi na vzdialenosť tisícov kilometrov by bol inak asi iba ťažko predstaviteľný. Evakuácia sa uskutočňovala najmä po železnici. Objem dopravy na západ dosiahol približne 300 000 železničných vagónov. Do [[november|novembra]] [[1941]] sa sovietskym robotníkom a železničiarom podarilo evakuovať 1523 podnikov, spolu s 10 miliónmi odborníkov, robotníkov a ich rodinami. Produkcia novopostavených tovární sa naplno rozbehla až v [[september|septembri]] [[1942]], práve včas aby zasiahla v rozhodujúcej fáze [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. === Protiofenzíva pri Stalingrade === [[Súbor:German pows stalingrad 1943.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí zajatci v [[Volgograd|Stalingrade]], v pozadí budova obilného sila.]] Zatiaľ čo sa Hitler a jeho generáli sústredili na [[bitka o Stalingrad|boje v Stalingrade]], Sovieti sústredili silné zálohy na nemeckých oslabených krídlach. Tie bránili menej kvalitné rumunské a maďarské armády. [[19. november|19. novembra]] [[1942]] sa začal sovietsky protiútok v severnej a 20. novembra nasledoval útok v južnej časti úseku 6. armády. Nečakaným útokom sovietske vojská zničili alebo prinútili ustúpiť rumunské divízie a 23. novembra bolo v kotli, ktorý vznikol medzi mestami Kalač a Stalingrad obkľúčili vojsko o sile 22 nemeckých a rumunských divízií (asi 250{{--}}330 000 mužov). Nemecká skupina armád B sa ocitla v absolútnom zmätku. Vojská skupiny armád A boli nútené ustúpiť z [[Kaukaz]]u na [[Tamanský polostrov]] a [[Krym]]. Narýchlo sformovaná skupina armád Don mala za úlohu zaceliť veľkú trhlinu vo fronte. Jej veliteľ [[Erich von Manstein]] sa pokúsil s 4. tankovou armádou viesť protiútok v južnej strane sovietskeho zovretia, ktorý bránili [[Sovietska 51. armáda|51.]] a 5. gardová armáda. Tento útok však bol za ťažkých strát na oboch stranách odrazený. Mansteinove vojská boli nútené ustupovať na severozápad k Rostovu. Sovieti zatiaľ podnikli sústredený útok na zvyšky 6. armády. [[2. február]]a [[1943]] sa posledné nemecké jednotky, ktoré bránili v ruinách traktorového závodu vzdali. Dovtedy už Sovieti zajali 91 000 Nemcov a Rumunov, splu s prvým nemeckým maršalom, ktorý sa vzdal do rúk Spojencov – [[Friedrich Paulus|Friedrichom Paulusom]]. Straty v dôsledku bitky o Stalingrad však zahrnujú okrem straty celej 6. armády aj ťažké straty 4. a 2. nemeckej armády, rovnako ako veľmi ťažké straty 3. a 4. rumunskej 8. talianskej a 2. maďarskej armády. Dovedna tieto straty presahovali 800 000 padlých, nezvestných a ranených. Sovietsky zväz tiež utrpel v bitke ťažké straty a Červená armáda po ťažkých bojoch nebola schopná splniť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] rozkazy a pokračovať v protiútoku a zastavila sa na východnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Jej zásobovacie trasy boli roztiahnuté na veľkom území a jej čelné jednotky oslabené ťažkými bojmi. Nemecký [[tretia bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]], vedený veľkým tankovým zoskupením II. tankového zboru SS následne zatlačil Sovietov späť. Na jar bojové operácie prerušilo obdobie blata. V apríli až máji prebiehalo vo [[Povstanie vo varšavskom gete|varšavskom gete povstanie]], ktoré nacisti postupne zlikvidovali. === Bitka pri Kursku === {{Hlavný článok|Bitka v Kurskom oblúku}} Po skončení nemeckého protiútoku pri Charkove vznikol medzi [[Oriol|Orlom]] a [[Belgorod]]om výbežok frontu zasahujúci asi {{km|80|m}} do nemeckých pozícii, nazývaný [[Kurský oblúk]]. Tam sa nemecké velenie rozhodlo zasadiť svoj hlavný úder letnej ofenzívy roku [[1943]]. Zozbieralo najlepšie jednotky a techniku, ktoré [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]] na východnom fronte zostali. Pri tom dával Hitler dôraz na posily novými tankmi [[Panther (tank)|Panther]], [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] a stíhačmi tankov [[Ferdinand (stíhač tankov)|Ferdinand]]. Štáb vrchného velenia Sovietskeho zväzu však mal o týchto prípravách podrobné informácie. Sovietski generáli začali zvažovať všetky eventuality a potom odporučili [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], aby im dovolil pripraviť v Kurskom oblúku pre nemecké divízie pascu. Ta spočívala v silnej rozvrstvenej obrane a tiež obrovským zálohám, ktoré mali následne po zastavení nemeckej [[ofenzíva|ofenzívy]] prejsť do protiútoku. Hitler spolu so svojimi generálmi veľmi podcenil tieto sovietske kroky a rozhodol o začiatku útoku. [[5. júl]]a [[1943]] zaútočilo na sovietsku obranu niekoľko sto tisíc najlepších vojakov Tretej ríše. Následná [[bitka v Kurskom oblúku]], vyvrcholila v ohromnej tankovej [[bitka pri Prochorovke|bitke pri Prochorovke]]. Bol to definitívny krach nemeckej [[blesková vojna|bleskovej vojny]], ktorý predurčoval koniec nacistickej prevahy na východe. === Boje na Dnepri === {{Hlavný článok|Bitka na Dnepri}} [[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|thumb|vpravo|Situácia na fronte od augusta [[1943]] do decembra [[1944]].]] Letná ofenzíva Červenej armády, [[Bitka na Dnepri|skok na Dneper]], [[Bitka o Kyjev (1943)|oslobodenie Kyjeva]] a Ukrajiny boli znakom toho, že bojaschopnosť a ofenzívna činnosť sovietskych vojsk sa podstatne zlepšila. Dopomohla k tomu úprava komisárskych právomocí ako aj kvalitatívny a morálny zlom, ktorý nastal v Sovietskej armáde. Do popredia sa dostali noví schopní dôstojníci, ich schopnosti ďaleko prevyšovali dôstojnícky zbor z rokov [[1941]] a [[1942]]. Pri oslobodzovacích bojoch na Ukrajine sa vyznamenali aj česko-slovenské jednotky pod vedením generála [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]]. Koncom roku [[1943]] bola v [[Irán]]e usporiadaná [[Teheránska konferencia]], na ktorej sa spojenci dohadovali v ďalšom spoločnom postupe proti [[nacizmus|nacizmu]]. == Strategická ofenzíva Červenej armády z Bieloruska do Prahy == Línia východného frontu sa začiatkom [[január]]a [[1944]] ťahala od [[Leningrad]]u k [[Iľmenské jazero|Iľmenskému jazeru]], cez [[Velikije Luki]], [[Vitebsk]], [[Žlobin]], [[Rečica|Rečicu]], [[Žitomir]], až k [[Vinnica|Vinnici]], odtiaľ po [[Dneper|Dnepri]] do Perejaslavľa a cez [[Kirovograd]] a [[Krivoj Rog]] k dolnému [[Dneper|Dnepru]]. === Boje na juhu === {{Hlavný článok|Bitka pri Kamenci Podolskom}} V marci [[1944]] zasiahol sovietsky protiútok nemeckú armádnu skupinu Juh, pri reorganizácii jej ľavého krídla. Boje začali pri [[Jassy|Jassách]]. Medzi [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1.]] a [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovou armádou]] vznikla veľká medzera, ktorou do nemeckého tyla prúdili sovietske jednotky. Čoskoro sa im podarilo obkľúčiť 1. tankovú armádu. Bitka sa stala známa ako [[Bitka pri Kamenci Podolskom|obkľúčenie pri Kamenci Podolskom]]. Po zásahu II. tankového zboru [[7. apríl]]a sa Nemcom v priebehu deviatich dní podarilo vyslobodiť svoje jednotky z obkľúčenia a stiahnuť ich viac na západ. Na čiernomorskom pobreží boli Nemci [[13. marec|13. marca]] nútený ustúpiť z [[Cherson]]u. [[10. apríl]]a bola oslobodená [[Odesa]] a nemecké vojská tak boli izolované na [[Krym]]e. Čiernomorské námorníctvo v súčinnosti s Červenou armádou, potom začalo útok aj tam. Po strate [[Sevastopoľ]]a [[12. máj]]a sa zvyšky nemeckých oddielov z Krymu stiahli.<ref>[[Otakar Dorazil]] – ''Světové dejiny v kostce'' Nakladatelství Jeva, 1995 ISBN 80-85797-26-7</ref> === Operácia Bagration === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-024-3543-09, Ostfront, Soldaten an 7,5cm Pak.jpg|náhľad|Nemeckí vojaci v obrannej pozícií s protitankovým kanónom 7.5 cm Pak 40.]] {{Hlavný článok|Operácia Bagration}} Po potrebnom odpočinku, doplnení strát a oprave techniky pokračovali sovietske vojská na jar [[1944]] v oslobodzovaní územia [[ZSSR]]. Sovietske vrchné velenie rozhodlo, že hlavným cieľom bude [[Bielorusko]]. [[Operácia Bagration]], na ktorú si STAVKA zhromaždila 19 [[Armáda (vojenská jednotka)|armád]], sa začala presne tri roky po nemeckom vpáde do krajiny [[22. jún]]a [[1944]]. Na {{km|320|m}} dlhom fronte sa odohral druhý Stalingrad. Sovieti zaskočili nepripravenú Skupinu armád Stred, pri čom obkľúčili a zneškodnili asi 260 000{{--}}380 000 nemeckých vojakov a ďalších 100 000 zajali. [[26. jún]]a bol oslobodený [[Vicebsk|Vitebsk]], [[3. júl]]a [[Minsk]] a desať dní [[Vilnius]]. === Postup do strednej, južnej a severnej Európy === [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva]], [[Východokarpatská operácia|východokarpatská]], [[Pobaltská ofenzíva|pobaltská]], [[jassko-kišinevská operácia|jassko-kišinevská]], [[Debrecínska operácia|debrecínska]] a petsamo-kirkenesská operácia, preniesli bojové operácie z územia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] do [[Poľsko|Poľska]], [[Rumunsko|Rumunska]], bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]], [[Fínsko|Fínska]], [[Slovensko|Slovenska]] a severného [[Nórsko|Nórska]]. Po údere sovietskych vojsk k Vipurskému zálivu, [[Fínsko]] kapitulovalo [[4. september|4. septembra]] a [[19. september|19. septembra]] uzavrelo v [[Moskva|Moskve]] mierovú zmluvu. Zahranično politická situácia sa rýchlo zmenila. [[Rumunsko]] prešlo [[24. august]]a na stranu spojencov a podieľalo sa na oslobodzovaní [[Stredná Európa|strednej Európy]], [[Turecko]] prerušilo všetky diplomatické styky s [[Tretia ríša|Treťou ríšou]]. [[1. september|1. septembra]] bola obsadená [[Bukurešť]]. Bulharsko ktoré bolo do tej doby voči Sovietskemu zväzu neutrálne sa naďalej nehodlalo prikloniť na žiadnu stranu. Sovieti mu pre to [[5. september|5. septembra]] vyhlásili vojnu. Už o tri dni sa však bulharské jednotky pripojili k Červenej armáde. Sovietske vojská, ktoré útočili z Juhu sa dostali [[1. október|1. októbra]] cez [[Rumunsko]] až do [[Maďarsko|Maďarska]] k [[Temešvár]]u a [[Brašov]]u. Po tvrdých bojoch pri [[Debrecín]]e a [[Segedín]]e sa aj maďarskí vodcovia rozhodli prejsť na stranu Spojencov. Maršal [[Miklós Horthy]] bol [[16. október|16. októbra]] nútený na nátlak nacistov odstúpiť a tak pokračovala po boku Nemcov v boji časť [[Šípové kríže|maďarských fašistov]]. Do decembra sa front na juhu dostal až k [[Budapešť|Budapešti]], kde sa rozpútala séria ozbrojených zrážok po tom, čo sa Sovietom podarilo [[bitka o Budapešť|mesto obkľúčiť]]. Tieto boje mali tiež prispieť k odlákaniu časti nemeckých síl z Poľska. [[Súbor:Warsaw Uprising by Haneman - Królewska Street - 16567.jpg|náhľad|vľavo|Poľskí povstalci vo Varšave, počas povstania.]] Na jeseň [[1944]], v období kedy sa po {{km|650|m}} zastavil postup Červenej armády v Poľsku, sa začala [[karpatsko-duklianska operácia]] na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Slovenské národné povstanie vyvolané predčasnou aktivitou [[partizán]]skych skupín na strednom Slovensku sa začalo vo večerných hodinách [[29. august]]a 1944 a v nemeckom tyle sa udržalo v ťažkých podmienkach do 27. až 28. októbra, kedy sa Nemcom podarilo obsadiť povstalecké centrum, ktorým bolo mesto [[Banská Bystrica]]. Hlavnou silou povstania bola povstalecká [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenská armáda]]. Okrem nie veľmi efektívne riadenej činnosti partizánskych skupín, poskytol Sovietsky zväz povstalcom značnú pomoc. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] však nedovolil svojim vojskám pomôcť Poliakom, ktorí sa zapojili do [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]]. [[Varšava]] bola oslobodená až [[17. január]]a [[1945]]. Pri prieniku do južnej Európy, ktorá bola pre ZSSR iba vedľajším bojiskom Sovietom výrazne pomohlo miestne obyvateľstvo. Po Rumunsku, ktoré prešlo na stranu spojencov koncom augusta Sovieti vyhlásili vojnu [[Bulharsko|Bulharsku]]. To dovtedy zostávalo ako jediný zo Slovanských spojencov nacistického Nemecka voči ZSSR v pasivite. V krajine následne prepukol [[Štátny prevrat v Bulharsku (1944)|prevrat]]. Bulharsko teda podobne ako Rumunsko prešlo na stranu spojencov a podieľalo sa na bojoch proti nacistom v okolitých krajinách. V Juhoslávii sa na oslobodzovaní krajiny vo veľkej miere podieľali domáci partizáni, ktorí aktívne spolupracovali s červenou armádou. [[20. október|20. októbra]] [[1944]] sa sovietskym vojskám v spolupráci s juhoslovanskými partizánmi pod vedením [[Josip Broz Tito|J. Tita]] podarilo oslobodiť [[Belehrad]]. Do začiatku zimy sa partizánom podarilo získať kontrolu nad celou východnou časťou krajiny – [[Srbsko]]m, [[Severné Macedónsko|Macedónskom]], [[Čierna Hora|Čiernou Horou]] a tiež väčšinou [[Dalmácia|Dalmátskeho]] pobrežia. Wehrmacht a vojská [[Ustašovci|ustašovcov]] samostatného [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátskeho štátu]] vytvorili opevnenú líniu v oblasti [[Sriem (župa)|Sriem]], ktorá sa udržala až do začiatku roku 1945. Na jar 1945 partizáni dovŕšili oslobodzovanie zvyšku krajiny. === Berlínsky smer a posledné boje v Európe === [[Súbor:RIAN archive 611869 Armored breakthrough at the Visla beachhead.jpg|náhľad|Sovietske tanky [[IS-2]] na Vislianskom predmostí, marec 1945.]] [[Visliansko-odrianska operácia|Visliansko-odrianska ofenzíva]] a boje vo [[Východopruská operácia (1945)|Východnom Prusku]] začiatkom roku [[1945]] posunuli front do Nemecka a bezprostredne ohrozili aj samotný [[Berlín]]. [[24. január]]a [[1945]] sovietske vojská prekročili [[Odra|Odru]]. Medzitým bola intenzívnymi útokmi pútaná skupina armád Sever, ktorá sa pokúšala brániť na baltskom pobreží. Zatiaľ sa [[4. február|4.]] až [[11. február]]a [[1945]] konala [[Jaltská konferencia]] spojencov na [[Krym (polostrov)|Kryme]], na ktorej sa naposledy spoločne stretli [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]], [[Winston Churchill|Churchill]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]], všetci traja lídri Spojeneckých mocností. Sovieti sa zaviazali, že 2 až 3 mesiace po porážke Nemecka začnú vojnu proti cisárskemu Japonsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chen | meno = C. Peter | odkaz na autora = | titul = Yalta Agreement | url = http://ww2db.com/doc.php?q=236 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.02.2017 | vydavateľ = World War II Database, ww2db.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Začiatkom [[apríl]]a [[1945]] sa začal [[Bitka o Berlín|útok Červenej armády na Berlín]]. Situácia však nebola taká jednoduchá. Nemci celý úsek sovietskeho postupu opevnili a boli ho ochotní rozhodne brániť. V zúfalej situácii nasadili aj jednotky domobrany tzv. [[Volkssturm]]u a mladých chlapcov z nacistickej mládežníckej organizácie [[Hitlerjugend]]. Navyše na vlastnom území začali obzvlášť intenzívne aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukovov]] 1. bieloruský front aj kvôli zvyškom [[Skupina armád Visla|skupiny armád Visla]] tvrdošijne brániacej najkratší smer na Berlín na Seelowských výšinách preto postupoval s ťažkosťami. Rýchlejšie zatiaľ postupoval [[Ivan Konev|Konevov]] 1. ukrajinský front, ktorý tak dostal možnosť zaútočiť na mesto tiež. Dňa [[19. apríl|19. apríla]] Sovieti prerazili cez nemeckú líniu na Seelowských výšinách a v deň Hitlerovych 56. narodenín začali ostreľovať Berlín. O desať dní neskôr, v období keď zúrili pouličné boje len niekoľko stoviek metrov od Ríšskeho kanclérstva spáchal [[Hitler]] [[30. apríl]]a [[1945]] samovraždu. Krvavé boje pokračovali ešte dva dni. V ruinách hlavného mesta [[Tretia ríša|Tretej ríše]] a na prístupoch k nemu padlo asi 90{{--}}150 000 sovietskych vojakov. [[Súbor:Wilhelm Keitel Kapitulation.jpg|náhľad|vľavo|[[Wilhelm Keitel]] podpisujúci nemeckú bezpodmienečnú kapituláciu]] Zatiaľ sa [[5. máj]]a [[Pražské povstanie (1945)|v Prahe začalo povstanie]], [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] preto rýchlo vyslal armádu pod vedením [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršala]] [[Ivan Stepanovič Konev|Koneva]] na [[Pražská ofenzíva|zaistenie Prahy]] pred početnými nemeckými vojskami tlačiacimi sa na západ. 3. mája sa jednotky 2. bieloruského frontu spojili so Spojeneckými silami Montgomeryho 21. armádnej skupiny pri [[Weimar]]e. Dňa [[7. máj|7. mája]] [[1945]] podpísali Nemci za prítomnosti predstaviteľov západných Spojencov bezpodmienečnú kapituláciu v [[Remeš]]i. Ich vojská na východe pokračovali v bojoch a ústupe na západ aby sa mohli vziať do rúk Britov alebo Američanov. Sovieti kvôli neprítomnosti svojich predstaviteľov na akte kapitulácie ako aj faktu, že ich nepriateľ napriek kapitulácii nezložil zbrane, požadovali jej zopakovanie. Udialo sa tak [[8. máj]]a 1945 na predmestí Berlína Karlshorst. Za sovietsku stranu podpísal kapituláciu [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]], no prítomný bol aj Andrej Vyšinskij. Za Nemcov podpísali kapituláciu Hans-Georg von Friedeburg, Hans-Jürgen Stumpff a [[Wilhelm Keitel]], za Britov Arthur William Tedder, za Američanov Carl Spaatz a za Francúzov Jean de Lattre de Tassigny. Pokoj zbraní mal začať platiť po 23. hodine stredoeurópskeho času, kvôli posunu času bol však v tej dobe v [[Moskva|Moskve]] už [[9. máj]]. [[Druhá svetová vojna]] v [[Európa|Európe]] sa tak oficiálne končila. Množstvo nemeckých jednotiek sa však naďalej pokúšalo prebiť na západ. Preto sa napríklad v Česku bojovalo ešte aj 11. mája. [[24. jún]]a [[1945]] sa na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]] konala slávnostná prehliadka víťazných vojsk [[Červená armáda|Červenej armády]]. === Sovietski spojenci === ==== Rumunsko ==== Rumunsko sa pôvodne ako spojenec Nacistického Nemecka pripojilo k ťaženiu proti ZSSR. Vodcom Rumunska počas vojny bol ministerský predseda generál Ion Antonescu, ktorý bol v podstate hlavou vojenskej diktatúry. Rumunské vojská sa zúčastnili bojov na Ukrajine, Kryme a pri Stalingrade, kde utrpeli veľmi ťažké straty. V tomto období Rumunsko začalo hľadať spôsob ako rokovať so Stalinom o mieri. Mladý kráľ [[Michal I. (Rumunsko)|Michal I.]] nakoniec zatkol Antonesca a nariadil 23. augusta 1944, po tom, čo sovietske jednotky prenikli na územie krajiny, kapituláciu všetkých síl, ktoré stáli proti Sovietom. Stalin si tak zaistil politický vplyv v krajine po vojne. Rumuni sa navyše zaviazali poskytnúť Sovietom vojenskú pomoc. Namiesto žiadaných 12 divízií však nasadili prakticky všetky svoje sily – asi 20 divízií. Najprv sa podieľali na vyhnaní Nemcov zo svojho územia, neskôr asistovali pri oslobodzovaní Maďarska a Československa. Rumunsko malo na konci vojny 2. najväčšiu armádu na východnom fronte. A jeho vojenské sily do počtu mužov predstavovali 4. najväčšiu spojeneckú armádu v Európe<ref name="Axelrod">Axelrod, A. (ed.), ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 695</ref>. ==== Poľsko ==== [[Poľsko]] sa na začiatku vojny ocitlo v tábore sovietskych nepriateľov. Sovietske orgány na územiach, ktoré Stalin získal na začiatku vojny uskutočnili viacero vojnových zločinov. Neskôr po začiatku nemecko-sovietskej vojny bol z Poľských vojnových zajatcov sformovaný už v auguste 1941 zbor o sile 96 000 mužov. Ale kvôli konfliktom medzi sovietskym velením a poľskou exilovou vládou v Londýne, ktorá ich formálne riadila, došlo v auguste 1942 k odsunu asi 74 000 mužov a množstva civilistov pod velením gen. [[Wladyslaw Anders|W. Andersa]] cez Irán na Blízky východ, kde podporovali britské sily a neskôr sa zapojili aj do bojov v južnej a západnej Európe. Vzťahy oboch krajín sa výrazne narušili aj po tom, čo počas vojny Nemci uverejnili informácie o [[katyňský masaker|Katyňskom masakre]] poľských zajatcov. V ZSSR však naďalej zostalo množstvo komunistov, tí organizovali najprv 1. poľskú pechotnú divíziu. Jednotka bola nasadená v októbri 1943 pri bojoch v Mogiľovskej oblasti v Bielorusku. V priebehu roka poľské vojsko v ZSSR narástlo natoľko, že sformovalo 1. poľskú poľnú armádu s 5 divíziami o sile asi 107 000 mužov. Velil jej gen. Zygmunt Berling. V neskoršej fáze bojov sovietske a poľské vojská vstúpili na poľské územie. Sovieti tu organizovali komunistickú vládu, tzv. [[Lublinský výbor]]. V marci poľské vojsko na východnom fronte dosiahlo početný stav vyše 400 000 mužov v 14 divíziách. Veliteľom poľských vojsk bol maršal [[Michal Rola-Zymierski]]<ref name="Zabecki">Zabecki, D. T. Poland, Army. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1022 – 1023</ref>. Poľské vojská sa okrem oslobodzovania svojho územia podieľali aj na bitke o Berlín. ==== Česko-Slovensko ==== Na jeseň 1941 došlo k dohode medzi sovietskou vládou a československou exilovou vládou v Londýne o výstavbe jednotky na sovietskom území. Nová československá jednotka sa začala vytvárať v meste [[Buzuluk]] na Urale. Problémom bolo prepúšťanie osôb, ktoré sa nachádzali v sovietskych zajateckých táboroch, z ktorých nebola viac než polovica reálne prepustená, komplikáciou bol aj zlý fyzický stav mnohých prepustených, čo sa podpísalo pod pomalé tempo budovania novej jednotky<ref>Fidler, J., Sokolovo 1943. Malý encyklopedický slovník. Naše Vojsko, Praha, 2003, s. 12</ref>. 1. československý poľný prápor vznikol v Buzuluku 12. februára 1942 a po 4 mesiacoch dosiahol plný početný stav. Začiatkom roku 1943 bol nasadený na fronte pri ústupe sovietskych vojsk z oblasti Charkova v tzv. [[bitka pri Sokolove|bitke pri Sokolove]]. Československá jednotka bola postupne od mája 1943 rozširovaná a dosiahla silu brigády (máj 1944) a neskôr armádneho zboru (december 1944)<ref>Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1985, s. 74 – 76</ref>. Začiatkom roku 1944 boli spomedzi československých letcov v [[Royal Air Force|RAF]] vybraných 21 dobrovoľníkov, ktorí odišli do ZSSR, kde vytvorili základ [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|stíhacieho pluku]]. Jednotka bola nasadená počas [[SNP]] a neskôr podporovala sovietske sily počas bojov v Poľsku. Letecké sily Československa nakoniec sformovali zmiešanú leteckú divíziu. Zo slovenských zajatcov bola v priebehu roku 1944 vybudovaná [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. paradesantná brigáda]]. Tá sa zapojila najprv do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácie]] a neskôr bola presunutá na podporu SNP. Zvyšok síl zboru podporoval sovietske snahy pri postupe Karpatami a v bojoch na Slovensku. Zúčastnil sa aj bojov o Liptovský Mikuláš. Časť síl bola nasadená pri bojoch v Poľsku. Zbor neskôr prenikol cez [[Sliezsko]] do Československa a zúčastnil sa oslobodzovania krajiny. Celkovo mal zbor 18 087 vojakov, spolu s tylovými jednotkami jeho početný stav dosahoval 31 725 ľudí. V období bojov na československom území dosiahol početný stav okolo 60 000 mužov. === Boje na Ďalekom východe === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Sovietska invázia do Mandžukua]]'' Sovietske ozbrojené sily sa v súlade s dohodami s americkými a britskými vojnovými silami pripravovali od jari [[1945]] na otvorený boj proti [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]]. Tieto boje, ktoré sa začali dňa [[9. august]]a roku [[1945]] však netrvali ani týždeň. Japonská Kwantungská (mandžuská) armáda, o sile približne milióna mužov sa vzdala dňa [[15. august]]a toho istého roku. Sovietske útoky urýchlili kolaps Japonska a zabezpečili Sovietskemu zväzu zisk [[Kurily|Kuríl]] a južnej časti ostrova [[Sachalin]] stratenej po [[Rusko-japonská vojna|rusko-japonskej vojne]]. Americkým vojnovým silám vzdorovali japonské vojská ešte dva týždne a kapitulovali až po použití atómových bômb nad vlastným územím dňa [[2. september|2. septembra]] roku [[1945]], čím sa definitívne skončila [[Druhá svetová vojna]] vo svete. == Bilancia == {{Hlavný článok|Obete druhej svetovej vojny}} Sovietsky zväz, bol jedinou veľmocou, ktorá bojovala celú vojnu iba na jednom [[front (vojna)|fronte]]. Dĺžka tohto frontu v priebehu bojov presahovala {{km|2500|m}}. Na druhej strane krajine po dlhú dobu hrozila na Ďalekom východe invázia japonských vojsk z Mandžuska. Počas bojov na sovietsko-nemeckom fronte bolo zničených alebo zajatých 607 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízii]] Nemecka alebo jeho spojencov a 62 %<ref>Glanz, D. E., 2001, ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' Clemson, South Carolina, s. 103 – 104</ref> všetkých zlikvidovaných nemeckých vojsk. Nemecko stratilo na východnom fronte 3 888 000 mŕtvych a ďalších 3 035 700, ktorí boli zajatí alebo nezvestní<ref name="Slaughterhouse">Bonn, K. E. (editor), Slaughterhouse. The Handbook of the Eastern front. Aberjona Press, Bedford, 2005, s. 11 – 12</ref>. Nutno dodať, že v bojoch na východe zahynulo okolo 960 000 vojakov nemeckých spojencov ako bolo Rumunsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko a ďalších 766 000 bolo zajatých<ref name="Slaughterhouse"/>. V porovnaní so [[Západný front (druhá svetová vojna)|západným frontom]], kde sa bojovalo až od leta 1944 ako aj s ostatnými bojiskami v Európe a Severnej Afrike zohral najdôležitejšiu úlohu pri zničení nacistického Nemecka východný front. Na jeho bojiskách len medzi rokmi [[1941]] a [[1943]] stratila Červená armáda 570 streleckých divízii. Z 23 000 000 mužov a žien bojujúcich v radoch sovietskych ozbrojených síl bola nenávratne stratená vyše polovica. Sovietsky zväz odhadol celkové straty spočiatku na 20 neskôr 27 miliónov obyvateľov, z toho najmenej 11,7 milióna na fronte. Takmer milión sovietskych vojakov bol počas vojny odsúdený za zločiny voči vlastnej krajine: 376 300<ref name="Erickson, John and Ljubica">Erickson, J., Erickson L., ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 7</ref> bolo poľnými súdmi označených za dezertérov, panikárov alebo zbabelcov a bolo popravených, 422 700<ref name="Erickson, John and Ljubica"/> iných sa z najrôznejších (často tých istých) príčin dostalo do trestných jednotiek (preradenie do ktorých zvyčajne znamenalo istú smrť alebo ťažké zranenie). Počas vojny sa dostalo aspoň krátkodobo pod nemeckú nadvládu asi 55 - 65 miliónov sovietskych občanov. 20 miliónov z nich nacisti použili nejakou formou na otrocké práce na okupovaných územiach. 3 milióny ľudí boli dobrovoľne alebo násilne odvezené na práce na územie Ríše.<ref name=Vychod>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = Sovětský svaz za války | strany = 29 | jazyk = }}</ref> 5 miliónov sovietskych občanov bolo nacistami popravených za podporu alebo účasť v [[partizán]]skom hnutí. Veľa civilistov zahynulo v okupovaných oblastiach ako aj v tyle v dôsledku [[podvýživa|hladu]], zimy, či počas bojov. Rozvrat, ktorý priniesla vojna hlavne na okupovanom území ZSSR bol neopísateľný a ťažko kvantifikovateľný. [[Židia]] v okupovaných oblastiach boli nacistami systematicky vyvražďovaní. Celkovo zahynuli asi 2 - 3 milióny Židov, žijúcich na území ZSSR. Každý z 1418 dní bojov na východnom fronte predstavoval stratu asi 14 000 ľudských životov obyvateľov Sovietskeho zväzu. Na východnom fronte ani jedna strana nehľadela priaznivo na nepriateľských ani na svojich vojakov, ktorí sa dostali do zajatia. Zločiny, ktorých sa na [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|vojnových zajatcoch]] dopustili nacisti patrili k najbrutálnejším v novodobej histórii a sú považované za jednu z najväčších [[genocída (právo)|genocíd]] v novodobých dejinách. Z celkového počtu asi 5,1 až 5,7 milióna sovietskych vojakov, ktorých Nemci zajali, sa oslobodenia dočkalo len 800 000 až 930 000. (Niektorí zo zajatcov ale zo zajatia unikli, veľa tiež z donútenia či presvedčenia vstúpilo do nemeckých pomocných jednotiek (tzv. Hilfswilliger) a [[Ruská oslobodenecká armáda|ROA]].) Viac než polovica zajatcov však zahynula v neľudských podmienkach v [[koncentračný tábor|koncentračných]] a zajateckých táboroch hladom, v dôsledku chorôb, zlého zaobchádzania a ťažkej práce. Najhoršie pritom dopadlo asi 3,5 milióna sovietskych zajatcov, ktorí padli do zajatia pred koncom roku 1941. Vo februári 1942 z nich už žilo len okolo 1,5 milióna. Tieto počty a najmä realita v zajateckých táboroch, kde boli väznení sovietski vojaci, bola neporovnateľne horšia než v táboroch pre vojakov západných Spojencov, ktorých v nemeckom zajatí zahynulo iba malé percento. Osud zajatcov sťažilo po vojne i to, že asi 1,5 milióna z nich považoval stalinský režim, často neprávom, za zradcov a tak priamo z nemeckých táborov putovali do sovietskych [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]].<ref name="Richard Vinen"/>. Z asi 2,5 až 3,1 milióna nemeckých zajatcov, dlhoročný pobyt v sovietskych zajateckých táboroch neprežilo podľa rôznych odhadov 450 000<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krivosheev | meno = G. F. | autor = | odkaz na autora = | titul = Soviet Casualties and Combat Losses in the Twentieth Century | vydanie = | vydavateľ = Greenhill Books | miesto = | rok = 1997 | počet strán = 290 | url = | isbn = 978-1-85367-280-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> až 1 milión<ref name="Richard Vinen"/>. Títo zajatci sa smeli vrátiť do Nemecka až po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti. Po vojne došlo tiež k potrestaniu skutočných kolaborantov, ale aj k prenasledovaniu celých národov, ktoré podľa Stalina dobrovoľne kolaborovali s Nemcami. Boli to napríklad Krymskí [[Tatári]], [[Inguši]] či Čečeni, ktorých na sklonku vojny presídlili na [[Sibír]]. Asi 1 až 1,5 milióna sovietskych občanov (Rusi, Ukrajinci, Kozáci, Lotyši, Estónci, Tatári a iné) slúžilo v rôznych nemeckých jednotkách.<ref name=Vychod/> [[Súbor:RIAN archive 982 Ruins of a house.jpg|náhľad|vpravo|Boje pripravili o strechu nad hlavou 25 miliónov sovietskych občanov, žena s dvoma dievčatami pri pohľade na ruiny domu]] Veľké boli i materiálne straty. Vojnou bolo silne zasiahnuté územie, ktoré pred vojnou obývalo 88 miliónov obyvateľov a vytváralo až 40% hrubého domáceho produktu ZSSR. 100 sovietskych miest bolo zrovnaných so zemou alebo silne poškodených, medzi nimi i [[Petrohrad|Leningrad]] 2. najväčšie mesto v krajine, alebo [[Kyjev]], [[Charkov]], [[Minsk]] – najväčšie mestá na Ukrajine a v Bielorusku. Rovnako bolo postihnutých asi 70 000 dedín. Bez prístrešia zostalo takmer 25 miliónov ľudí<ref name="Sidorov47-49"/>. Bolo zničených 65 000 kilometrov železničných koľají, 32 000 tovární alebo priemyselných podnikov, 98 000 [[kolchoz]]ov, 1876 sovchozov a 2890 strojových a traktorových staníc. Materiálne škody boli odhadnuté na 2 600 miliárd [[Sovietsky rubeľ|sovietskych rubľov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok.'' Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 110</ref> Krajina sa z vojnových škôd spamätávala dlhé desiatky rokov. Životná úroveň v ZSSR dosiahla predvojnovú úroveň až začiatkom 60. rokov. V priebehu vojny zahynulo 841 000 rumunských občanov. Väčšina z nich zahynula počas bojov proti Sovietskemu zväzu a neskôr v zajatí. Rumunsko v druhej polovici augusta 1944 pripojilo k ZSSR a bojovalo proti nacistom. V tomto období rumunské ozbrojené sily stratili od 160 000 osôb, vrátane 111 000 mŕtvych alebo ťažko ranených<ref name="Axelrod"/>. Podľa oficiálnych povojnových poľských štatistík z roku 1947 v Poľsku zahynulo v dôsledku vojny 6 028 000 jeho obyvateľov (z pôvodných 27 007 000 etnických Poliakov a Židov). Toto číslo zahŕňa obete holokaustu aj stalinských represii, nezahŕňa však straty etnických Ukrajincov a Bielorusov, ktorí žili na poľskom území. Poľské vojsko bojujúce na východnom fronte proti Nemcom počas bojov stratilo 30 500 mužov<ref name="Zabecki"/>. Celkovo Poľsko stratilo okolo 16 % predvojnového obyvateľstva. Sovietsky zväz anektoval poľské územie, ktoré obsadil v roku 1939. Poľské hranice sa však po porážke Nemecka mohli posunúť na západ. Československé jednotky operujúce na východnom fronte stratili 4 011 až 4 700 mŕtvych<ref name="Odboj_v_cislech">Kopecký, M., Plachý, J., 2014, ''Odboj v číslech.'' in II. světová válka Speciál. Čechoslováci v boji proti nacizmu. s. 98</ref>, 12 900<ref name="Odboj_v_cislech"/> – 14 202 osôb bolo hospitalizovaných. Cez vojnu zahynulo asi 365 000 obyvateľov Československa. Podstatnú časť týchto obetí predstavujú obete [[holokaust|holokaustu]] a prenasledovania domáceho odboja. Asi 7 422 občanov Česko-Slovenska bolo zaistených sovietskymi orgánmi a násilne odvlečených na sovietske územie, kde boli zväčša odsúdení na nútené práce. Sovietsky zväz tiež anektoval predtým československú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Podobne ako v Poľsku došlo k násilnému odsunu nemeckého obyvateľstva. == Činnosť nacistických vojsk na okupovaných teritóriách Sovietskeho zväzu == {{Hlavný článok|Generalplan Ost}} Nacistickým vojskám sa podarilo len v samotnom Rusku obsadiť asi 13 oblastí (podľa vtedajšieho administratívneho delenia) boli to: [[Leningradská oblasť|Leningradská]], [[Pskovská oblasť|Pskovská]], Velikolukská (dnes neexistujúca), [[Smolenská oblasť|Smolenská]], [[Brianska oblasť|Brianská]], [[Kalužská oblasť|Kalužská]], [[Novgorodská oblasť|Novgorodská]], [[Tverská oblasť|Kalininská]], [[Oriolska oblasť]] a tiež celú [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]], [[Moldavsko]], [[Litva|Litvu]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. Išlo väčšinou o husto osídlené, najbohatšie a hospodársky najrozvinutejšie časti krajiny. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-212-0221-07, Russland-Nord, Erschießung von Partisanen.jpg|náhľad|vľavo|Poprava 6 mužov obvinených z partizánskej činnosti, rok 1941.]] Podľa plánov germanizácie východných území ([[Generalplan Ost]]) sa po obsadení začala na mnohých územiach likvidácia „nežiaducich elementov“, v prvom rade išlo o [[Židia|Židov]] a členov [[komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]] a [[komsomol]]u. Nacisti, najmä [[Hitler]] po vpáde do Sovietskeho zväzu nevyužívali protisovietskych nálad na Ruskom území v plnej miere tak ako na Ukrajinskom a Bieloruskom území alebo v Pobaltských štátoch. Slovania v ich plánoch do budúcnosti predstavovali iba robotníkov, ktorí by žili v područí Nemcov, ostatné miestne obyvateľstvo malo byť zlikvidované alebo vyhnané za Ural. V [[Pobaltský štát|Pobaltí]] nacisti vytvorili komisariát Ostland pod vedením Hinricha Lohseho. Na Ukrajine vytvorili tzv. [[Ríšsky komisariát Ukrajina]], ktorému vládol Gauleiter Erich Koch. Príznačné je, že hlavným mestom tohto komisariátu sa stalo malé asi 40-tisícové [[Rovno]].<ref>Overy, R., 1997, Russia's War. A history of the Soviet war effort. Penguin Books, New York, s. 132 – 133</ref> Na ruskom území Nemci rozdelili obsadené oblasti na gubernie. Na týchto územiach zaviedli registráciu obyvateľstva, vytvorili miestnu samosprávu na čele so [[starosta]]mi, ktorých sami vyberali. Organizovali tiež z miestnych dobrovoľníkov políciu alebo polovojenské jednotky. Všetky činnosti obyvateľstva organizované Nemcami na okupovaných územiach smerovali k podpore nemeckého vojnového úsilia. Obyvatelia obsadených území boli nútení pracovať v nemeckých podnikoch, založených na obsadených územiach, najmä vo veľkých priemyselných mestách. V mestách však nacisti prísne kontrolovali pohyb potravín s cieľom mestské obyvateľstvo postupne vyhladiť. Obyvateľstvo muselo pomáhať pri opravách strategických [[Cesta (stavba)|ciest]] a [[Železnica|železníc]], odpratávaní [[sneh]]u z vojensky dôležitých ciest, odpratávaní ruín a pri zberoch úrody, pričom zaujímavosťou je, že Nemci síce zrušili [[kolchoz]]y, ale ponechali sovchozy ktoré pre lepšiu kontrolu ponechali takmer bezo zmeny a premenovali ich na ''gozchozy''. Pri tom museli obyvatelia okupovaných dodržiavať neprimerané normy na „výkup“ potravín, obilnín, mäsa a dobytku. Potraviny im nemeckí vojaci so zbraňou v ruke odnímali bežne, tak ako teplé oblečenie alebo cennosti. Civilné obyvateľstvo bolo často vyháňané zo svojich obydlí, nútené prežívať v neupravených miestnostiach alebo zemľankách. Najmä obyvatelia miest vo veku od 18 do 45 rokov museli denne tvrdo pracovať 14 až 16 hodín. Pri tom im za odmietnutie práce, nesplnenie príkazov, drobné previnenia, sebaobranu pri napadnutí vojakmi, či celkom bez príčiny hrozili tvrdé tresty. Ešte prísnejšie sa trestali sabotáže, pomoc [[partizán]]om, členstvo v [[komsomol]]e alebo [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strane]], obvinenie z ktorých znamenalo spravidla [[trest smrti]]. Nemci síce povolili činnosť [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] a na viacerých miestach hlavne na Ukrajine na svoju stranu získali miestnych kňazov, ale zároveň zničili mnohé vzácne kostoly (napr. kláštor pri Istre, [[Velikij Novgorod|novgorodské]] chrámy)<ref>Werth, A.: Od paktu po Stalingrad. Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry 1968, s. 455</ref>. Terčom sa stala aj [[Rusko|ruská]] a [[Slovania|slovanská]] kultúra. Cárske paláce napr. v [[Petergof (palác)|Petrodvorci]] boli po obsadení nacistami vyplienené. [[Jantárová komnata]] nevyčísliteľnej umeleckej hodnoty, napriek tomu, že Petrodvorec bol nacistami obsadený iba krátko (rádovo niekoľko dní) pred nemeckým ústupom zmizla. Znesvätené boli aj pamätníky ruskej hudby a literatúry. V pamätnom dome [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Tolstého]] v Jasnej Poľane ubytovali nemeckých vojakov. Originály jeho zápiskov použili na kúrenie. Okolo jeho hrobu pochovali svojich padlých druhov. [[Piotr Iľjič Čajkovskij|Čajkovského]] dom vyplienili a používali ho ako garáž pre motorky<ref>Overy, R., 1997, Russia's War. A history of the Soviet war effort. Penguin Books, New York, s. 123 – 124</ref>. Nacisti zničili na okupovaných územiach a pri bombardovaní 427 múzeí, takmer polovicu všetkých, ktoré sa vtedy v ZSSR nachádzali.<ref name="Sidorov47-49">Sidorov, A. L., 1951, Veľká vlastenecká vojna SSSR. Obroda, Bratislava, s. 47-49</ref> === Holokaust === {{Hlavný článok|Holokaust}} Nacisti v tajnosti pripravili pred vpádom do krajiny niekoľko špeciálnych jednotiek SS, tzv. [[Einsatzgruppen]], ktorých úlohou bolo fyzicky likvidovať nepriateľov [[nacizmus|nacionálneho socializmu]] pod krytím boja proti [[partizán]]om. Cieľom týchto jednotiek bola v skutočnosti fyzická likvidácia Židov, komunistov a akýchkoľvek osôb, ktoré sa postavia na odpor alebo len budú predstavovať potenciálnu hrozbu. Prvé masové vraždy sa začali už 25. júna 1941 v [[Kaunas]]e. Medzi najväčšie masové vraždy na sovietskom území patril masaker v rokline [[Babij Jar]] severne od [[Kyjev]]a, kde zastrelili koncom septembra [[1941]] najmenej 33 000 ľudí, prevažne Židov. Podobné popravy sa odohrávali prakticky po všade, kam Einsatzgruppen prišli. Len za prvých 5 týždňov ich činnosti na východnom fronte zlikvidovali tieto jednotky vyše 60 805 civilistov vrátane žien, detí a starcov.<ref name="Richard Vinen"/> Už v roku [[1942]] sám [[Heinrich Himmler]], skonštatoval, že masové popravy strelnými zbraňami nie sú morálne vhodné, pretože vrahovia po čase začínajú trpieť duševnými problémami a preto sa začal zaoberať novými spôsobmi vraždenia. Čoskoro sa začali používať nákladné automobily upravené tak, aby ich výfukové plyny zadusili obete vezené v uzavretej zadnej časti vozidla. Neskôr sa využíval aj na [[Kyanid draselný|kyanide]] založený [[Zyklon B|Cyklón-B]], sypaný na obete v nevinne vyzerajúcich sprchách. === Násilný odsun obyvateľstva === Dochádzalo tiež k deportáciám a násilnému odsunu obyvateľstva na nútené práce pre potreby nemeckého priemyslu. V prvej fáze možnosť odísť do Nemecka dobrovoľne využilo množstvo ľudí (napr. na [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|Ukrajine]]). Onedlho sa však podmienky týchto pracujúcich zhoršili na úroveň väzňov koncentračných táborov – odvlečení trpeli často nedostatkom stravy, zlým zaobchádzaním a bolo s nimi nakladané ako s menejcennými ľudskými bytosťami. Do podnikov v Nemecku bolo odvezených okolo 5,2 milióna obyvateľov Sovietskeho zväzu. Neskôr po prieniku na etnicky nemecké územia ako bolo [[Východné Prusko]] došlo k odsunu zvyšku [[Nemci|Nemcov]], ktorí sami neušli pred sovietskymi vojskami. Došlo tiež k posunu poľských hraníc a s tým spojenom odsune etnicky poľského obyvateľstva zo sovietskeho územia. Rovnako bolo nemecké obyvateľstvo vyhnané z najvýchodnejších území, ktoré zabralo povojnové Poľsko.<ref>Snyder, T., 2010, Bloodlands. Europe between Hitler and Stalin. Basic Books, New York.</ref> == Partizánska vojna == [[Partizánska vojna]] na okupovaných územiach [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] sa začala už v priebehu roku [[1941]]. Spočiatku ale nebola nijak organizovaná a vznikala doslova živelne. Za rýchlo postupujúcim frontom zostali tisíce ozbrojených sovietskych vojakov, mnohým iným sa podarilo uniknúť zo zajateckých táborov a skrývali sa v lesnatých oblastiach, močiaroch či podzemiach miest ako bola [[Odesa]] alebo [[Kerč]]. [[nacistické Nemecko|Tretia ríša]], ktorá mala ambíciu vykoreniť boľševizmus, si svojim bezohľadným správaním čoskoro vytvorila veľa nepriateľov aj medzi [[Antikomunizmus|antikomunistami]]. Prvé oddiely, ktorých úlohami bolo viesť diverznú činnosť v tyle nepriateľa boli zvláštne vycvičení príslušníci [[NKVD]]. Keby [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a ďalší kompetentní viac dbali aj o podobné zložky vojsk, ktoré draho cvičili od konca [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]], pre prípad nečakanej agresie a napadnutia krajiny, mohli by mať k dispozícii tisíce partizánskych organizátorov rozptýlených po celom obsadenom území. Spolu s nimi dopredu pripravené mŕtve schránky, ale aj tajné sklady s muníciou, zbraňami a výbušninami, tak potrebné pre vedenie partizánskej vojny. To všetko mohlo fungovať nebyť zbytočných [[Stalinské čistky v armáde|Stalinských čistiek]], pri ktorých zlikvidovali väčšinu takto vycvičených osôb, ktorých sa zrejme sám Stalin začal obávať. V období napadnutia ZSSR, bolo v krajine iba mizivé množstvo takto vycvičených organizátorov partizánskej vojny. Akékoľvek už boli okolnosti a možnosti viesť partizánsku vojnu, mnohé oblasti krajiny boli pre vedenie takejto formy boja veľmi vhodné. Išlo najmä o [[les]]naté a [[močiar|močaristé]] oblasti na bielorusko-ukrajinskom a ruskom pohraničí. Práve v týchto oblastiach sa nachádzalo veľa rozptýlených vojakov Červenej armády, ktorí z vlastnej iniciatívy dlhodobo škodili nemeckému tylu. Prvé partizánske jednotky vznikali z vlastnej iniciatívy osôb na okupovaných územiach. Napr. v Bielorusku pod vedením M. Šmyriova alebo oddiel bratov Bielských. Koncom roka 1941 začali byť organizované partizánske sabotérske oddiely, nezriedka realizujúce [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. Príslušníčkou takýchto oddielov bola napr. [[Zoja Anatolievna Kosmodemianská|Zoja Kosmodemianská]]. Skutočná pomoc partizánom sa však začala až v [[máj]]i [[1942]], kedy bol pri [[Stavka|Stavke]] hlavného velenia, takzvaný Hlavný štáb partizánskeho hnutia ([[HŠPH]]) na čele s P.K. Ponomarenkom. Táto pomoc sa začala prejavovať až v roku [[1943]]. Partizáni na niektorých územiach mimo dosahu nemeckých vojsk vytvárali samostatné partizánske oblasti, v ktorých dokonca vyberali dane. Partizáni viedli dlhodobo útoky a sabotáže železníc, viazali tak na seba 22 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] vojsk Osi, ktoré mohli byť použité na fronte. Pomohli tiež jednotkám Červenej armády pri ofenzívnej časti [[bitka v Kurskom oblúku|bitky v Kurskom oblúku]], pri oslobodzovaní pravobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Časť partizánskych skupín ustupovala za nemeckou líniou až do [[Poľsko|Poľska]] a na [[Slovensko]], kde sa zúčastnila [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref>Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., ''Istoria Rossii'' ISBN 5-9278-0006-8, Prospekt, Moskva, 2000, s. 439</ref> 22. septembra 1943 sa partizánskemu hnutiu v [[Minsk]]u podaril bombový atentát, pri ktorom bol zabitý Generalbezirk Weißruthenien Wilhelm Kube, jeden z najvyššie postavených predstaviteľov nacistickej okupačnej moci. Medzi najväčšie partizánske jednotky v Sovietskom zväze patrili oddiely pod vedením Alexandra Saburova a [[Sidor Artemievič Kovpak|S.A. Kovpaka]]. Presné odhady výsledkov sabotážnych akcií sovietskych partizánov nebudú nikdy k dispozícii. Cifry uvádzané sovietskymi správami zvykli byť často zámerné prehnané. Ale ani samotní Nemci nevyvracali skutočnosť, že partizánske hnutie, ktoré sa rozhorelo v Sovietskom zväze pre ich poddimenzované zásobovanie predstavovalo problém. == Prechod k studenej vojne == Po skončení bojov a porážke Japonska sa začali vzťahy bývalých Spojencov rýchlo zhoršovať. Spôsobovala to najmä agresívna a arogantná politika Stalina vedúca k rozpínaniu totalitných diktatúr sovietskeho typu. Veľká časť obyvateľstva Sovietskeho zväzu však videla cez prizmu svojich skúseností z bojov na východnom fronte povojnové zhoršenie vzťahov so západnými krajinami a tým aj ohrozenie bezpečnosti svojej vlasti ako opätovné nebezpečenstvo vojny. Preto v Sovietskom zväze verejnosť, ktorú navyše ovplyvňovala aj propaganda, nikdy zásadne neprotestovala proti veľkým výdavkom na obranu a z toho vyplývajúcemu zbrojeniu. == Pozri aj == * [[Druhá svetová vojna]] * [[Generalplan Ost]] * [[Ruská oslobodenecká armáda]] * [[Andrej Andrejevič Vlasov|Andrej Vlasov]] * [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepan Bandera]] * [[Lend-Lease|Zmluva o prenájme a pôžičke]] * [[Sovietska invázia do Mandžukua]] * [[Rasputica]] == Referencie a bibliografia == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Great Patriotic War}} == Externé odkazy == * [http://www.pobediteli.ru/index.html Flash prezentácia podrobne popisujúca priebeh bojov na východnom fronte] * [http://pobeda.rambler.ru/ Informácie o Veľkej vlasteneckej vojne v Ruštine] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090211171056/http://pobeda.rambler.ru/ |date=2009-02-11 }} * [http://victory.tass-online.ru/ Fotky a články o veľkej vlasteneckej vojne po rusky] [[Kategória:Vojny Slovenska]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Nemecka]] [[Kategória:Bojiská druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] 5l74gfas9mw3xpt9amof6ixszfl2hou Bitka o Stalingrad 0 77611 8254861 8238621 2026-07-28T17:56:35Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254861 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka o Stalingrad |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= RIAN archive 44732 Soviet soldiers attack house.jpg |text k obr= Útok sovietskej pechoty v ruinách mesta. Február roku 1943. |dátum= [[21. august]] [[1942]] – [[2. február]] [[1943]] |miesto= [[Volgograd|Stalingrad]], južná časť [[Sovietsky zväz|ZSSR]], oblasť stredného toku [[Don]]u a [[Volga|Volgy]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Sovietsky zväz|ZSSR]]: * odrazenie nemeckej letnej ofenzívy * likvidácia [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armády]] a ťažké straty vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] '''[[Sovietsky zväz]]''' |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] '''[[Nacistické Nemecko|Nemecko]]'''<br /> [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]<br />[[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] |velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|G. K. Žukov]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|A. M. Vasilevskij]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Nikolaj Nikolajevič Voronov|N. N. Voronov]]<br />(koordinátori [[Stavka|Stavky]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Semion Konstantinovič Timošenko|S. K. Timošenko]]<br />([[Juhozápadný front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|K. K. Rokossovskij]]<br />([[Donský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|A. I. Jeriomenko]]<br />([[Stalingradský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Vasilij Ivanovič Čujkov|V. I. Čujkov]]<br />([[Sovietska 62. armáda|62. armáda]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|R. J. Malinovskij]]<br />([[2. gardová armáda]]) |velitel2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Maximilian von Weichs|M. von Weichs]]<br />([[Skupina armád B]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Erich von Manstein|E. von Manstein]]<br />([[Skupina armád Don]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Friedrich Paulus|F. Paulus]]<br />([[6. armáda (Wehrmacht)|6. armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Hermann Hoth|H. Hoth]]<br />([[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Wolfram von Richthofen|W. von Richthofen]]<br />([[Luftflotte 4|4. letecká armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Petre Dumitrescu|P. Dumitrescu]]<br />([[3. armáda (Rumunsko)|3. rumunská armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Constantin Constantinescu|C. Constantinescu]]<br />([[4. armáda (Rumunsko)|4. rumunská armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Italo Gariboldi|I. Gariboldi]]<br />([[8. armáda (Taliansko)|8. talianska armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Gusztav Jany|G. Jany]]<br />([[2. armáda (Maďarsko)|2. maďarská armáda]]) |sila1= [[Stalingradský front]]<br />[[Juhozápadný front]]<br />[[Donský front]]<br />'''Na začiatku:'''<br />187 000 mužov<br />2 200 diel<br />400 tankov<br />300 lietadiel<br />'''Počas sovietskej ofenzívy:'''<br />1 103 000 mužov<br />15 501 diel<br />1 463 tankov<br />1 115 lietadiel |sila2= [[Skupina armád B]]<br />neskôr<br />[[Skupina armád Don]]:<br />'''Na začiatku:'''<br />270 000 mužov<br />3 000 diel<br />500 tankov<br />600 lietadiel<br />'''Počas sovietskej ofenzívy:'''<br />1 011 000 mužov<br />10 250 diel<br />675 tankov<br />732 lietadiel |straty1= Spolu okolo 1 200 000 mŕtvych, nezvestných a ranených.<br />Obranná fáza bitky:<br />(17. júl – 18. november)<br />323 856 mŕtvych alebo zajatých<br />319 986 ranených<br />najmenej 40 500 mŕtvych civilistov<br />Útočná fáza bitky:<br />(19. november – 2. február)<br />154 885 mŕtvych a nezvestných<br />330 892 ranených<ref name="www.soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Krivošejev, G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://lib.kharkov.ua/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt#w06.htm-_Toc536603397 | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.1.2010 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20111126105028/http://lib.kharkov.ua/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt#w06.htm-_Toc536603397 | dátum archivácie = 2011-11-26 }}</ref> |straty2= 1 050 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých |straty3= |poznámky= [[Zoznam bitiek 2. svetovej vojny]] |Portál1=Rusko|Portál2=}} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Bitka o Stalingrad''' (iné názvy: '''stalingradská bitka''', '''bitka pri Stalingrade''') bolo ozbrojené stretnutie na juhozápade európskej časti [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], v ktorom bojovali vojská [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], predovšetkým [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], proti [[Sovietsky zväz|sovietskym]] silám. Bojové operácie prebiehali vo vysokom tempe viac než šesť mesiacov od [[21. august]]a [[1942]], keď sa začal útok na mesto, do [[2. február]]a [[1943]], keď sa vzdali posledné zvyšky nemeckých síl obkľúčených v meste [[Volgograd|Stalingrad]] (dnes [[Volgograd]]). Dobytie Stalingradu malo byť jedným z čiastkových cieľov pre postup nemeckej ofenzívnej kampane južným smerom na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Bitka bola jedným z rozhodujúcich momentov v bojoch na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]<ref name="Tucker">Stolberg, E. M., Tucker, S. C., 2005, ''Stalingrad, Battle of (23 August 1942–2 February 1943).'' in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 1216 – 1220</ref> a celej [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bola jednou z najkrvavejších a najväčších bitiek a v histórii vojenstva vôbec, keďže v jednotlivých etapách bitky bojovalo na oboch stranách dovedna vyše 2 milióny vojakov, 2 000 tankov<!-- 2000 tankov je malo - mozno na strane osi. Nesedí to ani s informáciami o pocte tankov v boxe. V anglickej verzii je pocet znicených takov spolu este vyšší: 1500+1666+4341. Mozno by to stačilo len vypustiť ale potom neviem či aj ostatné čísla nie sú chybné. V anglickej verzii je ako argument o "najbitke" toto najkrvavejšia bitka (1,8 - 2 milióny usmrtených, zranených alebo zajatých) v histórii bojov. -->, do 25 000 delostreleckých zbraní a 2 300 lietadiel<ref>Pospelov, P.N. a kolektív, 1961, ''Istoria Velikoj otečestvennoj vojny Sovetskovo sojuza 1941-1945. Tom Vtoroj.'' Vojennoje izdateľstvo Ministerstva oborony Sojuza SSR, Moskva, s. 424</ref>. V dôsledku sovietskej [[Operácia Uran|zimnej protiofenzívy]] padla do obkľúčenia a neskôr bola zničená veľká skupina nemecko-rumunských vojsk o sile asi 300 000 mužov. Bojové operácie možno rozdeliť na dve fázy. Prvá fáza sa začala [[17. júl]]a [[1942]] radom ťažkých bojov medzi [[Don]]om a [[Volga|Volgou]], pri ktorých sovietske sily utrpeli rad porážok, no neumožnili Nemcom dostatočne rýchlo postúpiť. V rozhodujúcom momente nemecké velenie rozdelilo svoje sily na dve časti. [[Skupina armád A]] sa pokúsila preraziť na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a [[Skupina armád B]] mala prekročiť [[Volga|Volgu]] v oblasti Stalingradu a dosiahnuť pobrežie [[Kaspické more|Kaspického mora]]. V oblasti mesta Stalingrad (dnes [[Volgograd]]) sa následne rozpútali ťažké pouličné boje trvajúce niekoľko mesiacov. Začiatkom zimy 19. novembra 1942 sovietske velenie zorganizovalo pre Nemcov nečakanú [[Operácia Uran|protiofenzívu]], v dôsledku ktorej uviazla v meste a jeho okolí celá nemecká [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armáda]] a časti ďalších jednotiek. Výsledkom protiofenzívy bola strata asi 1 050 000<ref name="John Macdonald">{{Citácia knihy | autor = Macdonald, J. | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 1995 | isbn = 80-7145-185-1 | strany = 98 | jazyk = }}</ref> vojakov [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] (600 000 Nemcov, 200 000 Rumunov, 130 000 Talianov a 120 000 Maďarov padlo, bolo ranených alebo zajatých<ref>Rottman, G., 2006, Stalingrad Inferno, The Infantryman's War. Concord Publications, Hong Kong, s. 3</ref>). V dôsledku toho stratilo nacistické Nemecko na fronte dovtedajšiu strategickú iniciatívu, ktorú už nikdy viac nedosiahlo. Pre [[Sovietsky zväz]], ktorý v bojoch utrpel rovnako ťažké straty (okolo 1 200 000 mŕtvych, nezvestných a ranených<ref name="www.soldat.ru"/>) bolo víťazstvo počiatkom oslobodzovania strateného územia a viedlo k celkovému víťazstvu v roku [[1945]]. == Situácia na začiatku roku 1942 == V novembri a decembri [[1941]] sovietske vojská zastavili nemecký [[bitka o Moskvu|útok na Moskvu]] ale aj na ďalších úsekoch frontu pri [[Petrohrad|Leningrade]] a hlavne pri [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]] a následne protiofenzívou prinútili [[Wehrmacht]] po prvýkrát prejsť do obrany. Na jar 1942 sa však [[Adolf Hitler|Hitlerove]] armády z ťažkých bojov vzchopili skôr ako ich nepriateľ a uštedrili sovietskym jednotkám, oslabeným ofenzívnou činnosťou pozdĺž celého frontu ťažké straty. Nemecké velenie upustilo od plánu útočiť na [[Moskva|Moskvu]], okolo ktorej sa kvôli hroziacemu nebezpečenstvu naďalej sústredilo početné sovietske vojsko, ale dospelo k rozhodnutiu vyradiť ZSSR postupne. Hitler tiež musel zobrať do úvahy i fakt, že nacistické Nemecko nebolo hospodársky pripravené viesť rozsiahly a dlhodobý konflikt akým bola vojna na východnom fronte. Veľmi výrazný bol hlavne nedostatok [[ropa|ropných]] látok, predovšetkým [[Pohonné hmoty|pohonných hmôt]], ktoré sa z nich vyrábali. Útokom na južnú oblasť ZSSR, bolo možné jednak získať nové zásoby potrebnej ropy a naopak pripraviť o ne nepriateľa. Plán nasledujúceho ťaženia pôvodne spracovaného [[Franz Halder|F. Halderom]], Hitler upravil a vydal [[5. apríl]]a 1942 v smernici č. 41<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=14}}</ref>. Cieľom nemeckej ofenzívy mali byť oblasti okolo rieky [[Volga|Volgy]], úrodné oblasti medzi [[Siverskyj Donec|Doncom]] a [[Kubáň (rieka)|Kubáňou]] (jednej z posledných, ktoré držali sovietske sily) ale hlavne strategicky dôležité [[ropa|ropné]] oblasti v [[Predkaukazsko|Predkaukazsku]] a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]. Prienikom ku [[Kaspické more|Kaspickému moru]] a odrezaním tejto oblasti mal byť Sovietsky zväz pozbavený svojich najvýznamnejších ložísk ropy a rovnako aj spojeneckých dodávok z [[Irán]]u. Sovietsky [[Stavka|Hlavný štáb najvyššieho velenia]] však neodhadol tieto zámery nepriateľa a na strednom úseku frontu sa naďalej pripravoval na obranu Moskvy. Pred Moskvou vyzerala situácia na jar 1942 naďalej dramaticky, pretože Nemci držali oblasť Rževského výbežku medzi [[Ržev]]om a [[Viazma|Viazmou]] západne od Moskvy. Na južnom úseku frontu aj na severe však plánovalo na jar uskutočniť rad útočných operácii. Na severe sa v marci 1942 začali krvavé boje v oblasti [[Volchov (rieka)|Volchova]], kde sa pokúšala preraziť [[Andrej Andrejevič Vlasov|Vlasovova]] [[2. úderná armáda (ZSSR)|2. úderná armáda]]. Na Ukrajine sa naproti tomu sovietske velenie [[12. máj]]a pokúsilo o [[Druhá bitka o Charkov|ofenzívu pri Charkove]]. Práve boje na juhu, mali na neskoršie dianie v Stalingrade najväčší dopad. === Charkov === {{Hlavný článok|Druhá bitka o Charkov}} Úporné boje sa odohrávali na celom fronte južne od mesta [[Oriol]]. Na Ukrajine bojujúce vojská Juhozápadného frontu pod velením maršala [[Semion Konstantinovič Timošenko|Timošenka]] a Južného frontu generála [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]] postupovali na [[Charkov]] v dvoch prúdoch: južným smerom z oblasti [[Izium]]u a [[Barvenkovo|Barvenkova]] a severným smerom z oblasti [[Volčansk (mesto na Ukrajine)|Volčanska]], pričom vošli priamo do nemeckej pasce. Nemci v priebehu piatich dní podnikli sériu protiútokov a veľkú časť sovietskych vojsk obkľúčili. Z obkľúčenia sa zachránilo iba 27 000 sovietskych vojakov, 250 000 ich zahynulo alebo bolo zajatých<ref>{{Citácia knihy|autor=Erickson, J., Erickson, L. |titul=Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs|isbn=1-84222-242-2|miesto=Londýn|vydavateľ=Carlton Books|strany= 90|rok=2001}}</ref>. Zvyšok sovietskych jednotiek sa začal pred postupujúcimi Nemcami chvatne sťahovať. === Krym === {{Hlavný článok|Bitka o Sevastopoľ (1942)|Kerčsko-feodosijská operácia}} Na konci roka 1941 Nemci prenikli na [[Krym]] a odrezali v prístave [[Sevastopoľ]] sovietsku [[Prímorská armáda|Prímorskú armádu]]. [[bitka o Sevastopoľ (1942)|Útok]] na opevnenie tohto mesta bol poverený viesť [[Erich von Manstein]]. Prvé útoky vojsk Osi sa obrancom darilo odrážať. V máji 1942 stroskotala kvôli neschopnosti miestnych veliteľov [[Dmitrij Timofejevič Kozlov|Kozlova]] a [[Lev Mechlis|Mechlisa]] sovietska obojživelná [[Kerčsko-feodosijská operácia|operácia]] vo východnej časti Krymu na [[Kerčský polostrov|polostrove Kerč]], Červená armáda prišla o ďalších 176 000 vojakov. Nemecké a rumunské vojská si následne uvoľnili ruky aby mohli odrezať prístav od pomoci z mora, tým že získali kontrolu nad prístupovými cestami a severnou časťou prístavu. Sovietska obrana opierajúca sa o pomoc námorného delostrelectva a silných opevnení začala javiť známky vyčerpania. K ťažkým podmienkam letnej bitky sa pridal okrem zúrivých bojov i zápach množstva nepochovaných mŕtvol, ktorý prinútil mnohých siahnuť po [[plynová maska|plynových maskách]]. Nemci napokon s pomocou ťažkého obliehacieho [[delostrelectvo|delostrelectva]] a intenzívneho [[bombardovanie|bombardovania]] dobyli mesto [[1. júl]]a [[1942]], po celkovo 250 dňoch obliehania. V troskách Sevastopoľa zahynulo alebo padlo do zajatia 156 880 sovietskych vojakov. Väčšina z pôvodne [[Prímorská armáda|Prímorskej armády]] bola zničená. Zvyšky sovietskych vojsk sa ešte 2 týždne zúfalo bránili na [[mys Chersones|myse Chersones]]. Likvidácia sovietskych vojsk uvoľnila nemeckú [[11. armáda Wehrmachtu|11.]] a rumunskú [[3. armáda (Rumunsko)|3.]] a [[4. armáda (Rumunsko)|4. armádu]] a zároveň zažehnala hrozbu, ktorú predstavoval červenou armádou držaný Sevastopoľ v nemeckom tyle. == Boje o prístupy k Stalingradu == [[Súbor:Ww2 map22 May7 July 1942.jpg|náhľad|left|Situácia v južnej časti východného frontu od 22. mája do 7. júla 1942]] Pád Sevastopoľa bol prakticky začiatkom nemeckej letnej ofenzívy. Spolu s nemeckými jednotkami postupovali taktiež vojská jeho spojencov: [[Rumunsko|Rumunska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Taliansko|Talianska]] a aj menšie jednotky [[Prvá slovenská republika|Slovenska]] a [[Chorvátsko|Chorvátska]]. Bojová hodnota týchto jednotiek však bola sporná a ako sa neskôr ukázalo nebola rovnocenná nemeckým, ale ani sovietskym vojskám. Nemci mohli v južnom smere sústrediť [[2. armáda (Wehrmacht)|2.]], [[6. armáda (Wehrmacht)|6.]], [[11. armáda Wehrmachtu|11.]] a [[17. armáda Wehrmachtu|17. poľnú armádu]], [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1.]] a [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovú armádu]], [[2. armáda (Maďarsko)|2. maďarskú]] a taliansku [[8. armáda (Taliansko)|8. armádu]]. Neskôr, po páde Sevastopoľa, k nim pribudla [[3. armáda (Rumunsko)|3.]] a [[4. armáda (Rumunsko)|4. rumunská armáda]]. Navyše [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armáda]] bola najsilnejšia nemecká [[Armáda (vojenská jednotka)|armáda]], akú kedy na východnom fronte nasadili. Skladala sa z 5 [[zbor (vojenstvo)|zborov]], z ktorých jeden bol tankový. Celkovo mala 14 a neskôr až 20 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]]. Tieto vojská viedli bojové operácie proti [[Brjanský front|Brjanskému]] a [[Juhozápadný front|Juhozápadnému frontu]] obidvom ťažko poznačeným predošlými neúspešnými bojmi. 4. júla sa nemecké jednotky zmocnili mosta cez Don pri [[Voronež]]i a [[6. júl]]a [[1942]]<ref name="Glantz, David, s. 35 – 36">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Glantz, D.E. | titul = The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay | url = http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Clemson | miesto = Južná Karolína | strany = 35 – 36 | jazyk = anglicky}}</ref> (podľa iných [[7. júl]]a<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=45}}</ref>) vojská 2. maďarskej a nemeckej 4. tankovej armády prenikli do západnej časti mesta, kde sa rozpútali vyše týždňa trvajúce pouličné boje so sovietskou [[Sovietska 40. armáda|40. armádou]]. [[17. júl]]a padol rúk do nemeckej 17. a 1. tankovej armády<ref name="Glantz, David, s. 35 – 36"/> Vorošilovgrad (dnes [[Luhansk]]), čím bolo zavŕšené obsadzovanie priemyselne dôležitej oblasti [[Donbas]]u. Potom Nemci uskutočnili sústredený útok na [[Rostov nad Donom]]. Červená armáda mesto nebránila dostatočnými silami a tak bolo do rána [[25. júl]]a [[1942]]<ref>{{Citácia knihy | autor= Erickson, J., Erickson, L. | titul = Hitler versus Stalin. The Eastern Front in Photographs | vydavateľ = Carlton Books | miesto = Londýn | rok = 2001 | isbn = | kapitola = | strany = 91 | jazyk = anglicky}}</ref> v nemeckých rukách. Pri prieniku do oblasti Rostova sa vyznamenali 25. júla aj vojaci slovenskej [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]], ktorým sa ako prvým spomedzi vojsk Osi, podarilo pri ofenzíve prekročiť Don<ref>Mičianik, P., 2009, [http://www.vhu.sk/data/att/1201_subor.pdf ''Rýchla divízia v nemeckej ofenzíve na Rostov''.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121115091101/http://www.vhu.sk/data/att/1201_subor.pdf |date=2012-11-15 }} Vojenská história, 2, 13, s. 43 – 70</ref>. Strata Rostova nad Donom a najmä mostov južne od mesta bola pre Sovietov veľmi skľučujúca, hlavne po tom čo prenikli na verejnosť informácie o zlyhaní a neposlušnosti sovietskych dôstojníkov, ktorí mesto bránili. Ústupom z oblasti sa však pred obkľúčením zachránilo množstvo živej sily a techniky. Pre [[Hitler]]a mal Rostov veľký význam, táto významná križovatka ležiaca v najvýchodnejšom cípe [[Azovské more|Azovského mora]] bola vstupnou bránou k rieke [[Kubáň (rieka)|Kubáň]] a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Postup Nemcov do tejto oblasti, znamenal tiež prerušenie železničného spojenia Stalingrad – Moskva, čo znamenalo, že Sovieti museli doplnky zo severu posielať do tejto oblasti cez [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]]<ref>{{Citácia knihy|autor=Winchester, Ch. |titul=Ostfornt / Hitler's War on Russia|vydavateľ=Osprey Pbl.|miesto=Oxford|rok=1998|strany=64|jazyk=anglicky}}</ref>. [[23. júl]]a vydal Hitler smernicu č. 49, ktorou sa vzdal plánu postupného dobývania juhu [[ZSSR]] počínajúc Stalingradom, definovaného v predošlej smernici č. 41. Zamýšľal zaútočiť súčasne v dvoch smeroch: na [[Kaukaz]] aj na [[Stalingrad]]. Od tohto zámeru ho nedokázali odhovoriť ani vlastní generáli, ktorí upozorňovali, že sily [[Wehrmacht]]u nie sú v takom stave aby mohli udrieť na oba ciele v rovnakom čase. [[13. júl]]a bolo velenie Skupiny armád Juh rozdelené na [[Skupina armád A|Skupinu armád A]], pod vedením [[Wilhelm List|Wilhelma Lista]] a veliteľstvo [[Skupina armád B|Skupiny armád B]], pod vedením [[Maximilian von Weichs|Maximiliana von Weichsa]]. Skupina armád A mala postupovať smerom na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], zatiaľ čo úlohou Skupiny armád B, malo byť prekročenie Volgy a prípadné dosiahnutie [[Kaspické more|Kaspického mora]]. [[12. júl]]a sovietske velenie vytvorilo nový [[Stalingradský front]], ktorý mal vyplniť medzeru vzniknutú nemeckým prielomom. Velením obranných operácií pred [[Stalingrad]]om bol poverený generál [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|A.I. Jeriomenko]] a [[Vasilij Nikolajevič Gordov|V.N. Gordov]]. Vrchným veliteľom celého južného bojiska bol [[Semion Timošenko]], na oblasť bojov zvlášť dohliadal náčelník generálneho štábu [[Georgij Žukov]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-B27180, Russland, italienische Soldaten mit Mauleseln.jpg|náhľad|vľavo|Kolóna talianskych vojakov 8. armády s [[mulica]]mi. 8. armáda tvorila ľavé krídlo nemeckej skupiny armád B.]] [[Stalingrad]] sa stal cieľom 4. tankovej armády generálplukovníka [[Hermann Hoth|Hermanna Hotha]] a 6. armády pod velením generála [[Friedrich Paulus|Friedricha Paulusa]] podporovanej [[XIV. tankový zbor Wehrmachtu|XIV. tankovým zborom]] generála [[Gustav von Wietersheim|von Wietersheima]]. Pre oblasť Stalingradu mal najväčší význam postup Nemcov od [[Donec|Donca]] k [[Don]]u a ďalej k rieke [[Volga|Volge]]. Keďže sa pevnina za Rostovom smerom na juhovýchod rozširuje, boli Nemci na rozšírenom fronte schopní rýchlo postupovať na juh a západ. Pri postupe však [[XIV. tankový zbor Wehrmachtu|XIV. tankovému zboru]] došli v oblasti [[Millerovo|Millerova]] pohonné hmoty a nemecký postup tak stratil dynamiku. Timošenko tento fakt rýchlo využil a vo veľkom oblúku rieky [[Don]] západne od Stalingradu vybudoval hlbšie členenú obranu<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=83}}</ref>. Medzi 17. a 22. júlom viedli 62. a 64. armáda ústupové boje na riekach [[Čir (rieka)|Čir]] a [[Cimla]]. 22. júla nasadili vojská osi v smere útoku na Stalingrad 18 divízií o sile asi 250 000 mužov, s podporou asi 740 tankov, 1200 lietadiel, 7500 delostreleckých zbraní. Sovietske vojská čeliace týmto silám tvorilo 16 divízií o sile 187 000 mužov, podporovalo ich 360 tankov, 337 lietadiel a 7900 delostreleckých zbraní<ref name="BSE">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stalingradskaja bitva 1942 – 43. Boľšaja sovetskaja enciklopedia. | url = http://bse.sci-lib.com/article105724.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.5.2010 | vydavateľ = bse.sci-lib.com | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref>. Od konca júla sa o ohyb rieky [[Don]], cez ktorú sa k [[Stalingrad]]u prebojovávala nemecká 6. armáda rozpútali ťažké boje. Sovietskej [[Sovietska 62. armáda|62. armáde]] generálporučíka [[Anton Ivanovič Lopatin|Lopatina]] a 64. armáde generála [[Vasilij Ivanovič Čujkov|Čujkova]] začínalo v dôsledku nemeckých obchvatov hroziť obkľúčenie. Aby zastavili prenikanie vojsk 6. armády cez rieku Don Sovieti podnikli rad protiútokov jednotkami zoslabenej [[Sovietska 1. tanková armáda|1.]] a [[Sovietska 4. tanková armáda|4. tankovej armády]], ktoré mali dovedna len okolo 240 [[tank]]ov. Tieto útoky nakoniec Nemci odrazili, 24. júla Nemci dosiahli [[Kalač]]<ref name="Glantz, David, s. 35 – 36"/> ale neboli už schopní prekročiť rieku a z chodu vpadnúť do tyla ustupujúcim sovietskym vojskám. Ich úspechy boli najväčšie na pravom krídle 64. armády, kde obsadili [[Nižne Čirskaja|Nižne Čirskú]] a [[3. august]]a obsadili [[Koteľnikovo]], čím bezprostredné ohrozili [[Stalingrad]]. Sovietske velenie v tejto situácii nariadilo svojim jednotkám vyhýbať sa obkľúčeniu a viesť ústupové boje, pričom predpokladalo vytvorenie obrany v oblasti Kaukazu a Volgy. Situácia začínala byť koncom júla a začiatkom augusta 1942 z pohľadu Sovietskeho zväzu veľmi vážna. Sovieti boli nútení stiahnuť zvyšok svojich vojsk z Donského ohybu. Predmestia Volžskej metropoly dosiahli nemecké jednotky po dvoch týždňoch ťažkých bojov [[18. august]]a. Nemecké velenie však podcenilo obranu mesta a v júli presmerovalo 4. tankovú armádu na Kaukaz na pomoc 1. tankovej armáde. Postup osamotenej 6. armády pozdĺž Donu sa však do polovice augusta v dôsledku silnej sovietskej obrany spomaľoval a tak musela byť 4. tanková armáda presunutá späť<ref>Glantz, D.E., 2001, ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay'' 2001, Clemson, Južná Karolína, s. 38 {{Languageicon|en}}</ref>. Nemci boli v tej dobe nútení od tohto momentu kryť svoje ľavé krídlo jednotkami talianskej 8. armády, ktorej velil generál [[Italo Gariboldi]]<ref name="BSE"/>. 7. až 9. augusta sa vojskám nemeckej 6. armády podarilo vytlačiť jednotky 62. armády na ľavý breh Dona a obkľúčiť 4 jej divízie pri Kalači, kde viedli obranné boje až do 14. augusta, keď sa im podarilo prebiť k hlavným silám armády<ref name="BSE"/>. Do začiatku augusta sa Stalingradský front roztiahol do šírky vyše {{km|800|m}} a prestával byť schopný koordinovať svoju činnosť. Sovietske velenie preto rozhodlo 13. augusta Stalingradský front rozdeliť na dva nové samostatné fronty. Nový Stalingradský front pod vedením generálporučíka Gordova, ktorý tvoril najmä bývalé prvé krídlo svojho predchodcu sa skladal z 63., 21., 62. a 4. tankovej armády a 28. tankového zboru. Juhovýchodný front tvoriaci bývalé ľavé krídlo Stalingradského frontu tvorila 64., 57. a 51. armáda a 13. tankový zbor. Frontu velil generálplukovník Jeriomenko. Pre lepšiu koordináciu bojových operácií sovietske hlavné velenie vyslalo 12. augusta na front do oblasti Stalingradu náčelníka generálneho štábu generálplukovníka A. M. Vasilevského a 29. augusta i zástupcu vrchného veliteľa G.K. Žukova. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 169-0028, Russland, Panzer IV vor Haus.jpg|náhľad|Nemecké tankové jednotky pri postupe k Stalingradu]] Na Kaukaze postupovali Nemci rýchlejšie. [[11. august]]a sa boje rozšírili na západ od naftového mesta [[Majkop]] a ku [[Krasnodar]]u; prenikali tiež horami na ceste k čiernomorskému pobrežiu. Vo svojom južnom výpade sa [[21. august]]a [[1942]] dostali až po kúpeľné mestá [[Piatigorsk]], [[Jessentuki]] a [[Kislovodsk]] na úpätí kaukazských hôr. Čoskoro po tom, [[25. august]]a 1942, vztýčili vlajku s hákovým krížom na vrchole [[Elbrus]]. Juhovýchodným smerom sa prebíjali k naftovým poliam pri mestách [[Groznyj]] a [[Baku]], ktoré mali pre Sovietsky zväz životne dôležitý význam. [[7. september|7. septembra]] padol do nemeckých rúk [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] a front sa posunul až za [[Nalčik]] a [[Alagir]]. Obyvatelia kaukazských republík sa k prichádzajúcim nemeckým vojskám nezachovali jednotne. Zatiaľ čo sa v horách [[Čečensko|Čečenska]] postavilo mnoho rodov na stranu Nemcov a otvorene im pomáhalo, v susednom [[Severné Osetsko|Severnom Osetsku]] sa do boja proti okupantom zapojili aj spontánne vznikajúce jednotky [[kozáci|kozákov]] a [[partizán]]ov, ktoré nemalou mierou prispeli k udržaniu [[Vladikavkaz]]u – hlavného mesta oblasti. [[Čečeni|Čečenov]] neskôr za údajnú spoluprácu s Nemcami Stalin kruto potrestal a presídlil prakticky celý národ na [[Sibír]]. Pokračujúce neúspechy nemeckých vojsk na Kaukaze mali viacero príčin a pomerne veľký dosah na dianie v Stalingrade. Prvou príčinou nemeckého neúspechu bol silnejúci odpor sovietskeho [[Transkaukazský front|Transkaukazského frontu]], ktorý zahatal nemeckým jednotkám cestu cez horské priesmyky a doliny, čím zabránil Nemcom dosiahnuť ich cieľovú líniu [[Batumi]] – [[Baku]]. Druhou príčinou nemeckých neúspechov boli Hitlerove rozporuplné rozkazy a nerozhodnosť, ktoré zapríčinili vyčerpanie zásob paliva 4. tankovej armády, pri zbytočných presunoch po juhoruských stepiach medzi Kaukazom a Stalingradom. Keď nakoniec Nemci dorazili k Volge a začali obkľučovať Stalingrad, nemali už dosť síl na to, aby prekročili Volgu a obrancov v meste odrezali od pomoci z vonka<ref>{{Citácia knihy|autor=Natkiel, R., Sommer, R.L., Mayer, S.L. |titul=Atlas of World War II|isbn= 0-7607-2043-6|miesto=New York|vydavateľ=Barnes & Noble Books|rok=2000|strany=150|jazyk=anglicky}}</ref>. Chybou bola aj Hitlerova snaha dobyť Stalingrad z [[propaganda|propagandistických]] a [[ideológia|ideologických]] dôvodov za každú cenu, aj keď sa neskôr vyjadroval, že preňho bol Stalingrad mesto ako ktorékoľvek iné. Tvrdé [[Boj v zastavanej oblasti|pouličné boje]], ktoré sa čoskoro rozhoreli neboli na jeho dobytie nevyhnutne potrebné, ak by sa ho Hitler rozhodol obkľúčiť útokom cez Volgu južne a severne od mesta. [[Súbor:Eastern Front 1942-05 to 1942-11.png|thumb|left|Operácia Blau: Nemecký postup od [[7. máj]]a [[1942]] do [[18. novembra]] [[1942]] {{legenda|#fff8d5|do [[7. júl]] [[1942]]}} {{legenda|#ffd2b9|do [[22. júl]] [[1942]]}} {{legenda|#ebd7ff|do [[1. august]] [[1942]]}} {{legenda|#ccffcd|do [[18. november]] [[1942]]}}]] Zväzu sovietskych socialistických republík hrozilo nebezpečenstvo, že stratí svoje hlavné ložiská ropy ako aj možnosť získavať pomoc od Spojencov cez [[Irán]], pričom by boli navyše jeho vojská v oblasti roztrhnuté. Medzi civilným obyvateľstvom aj vojakmi vládlo veľké znepokojenie, mnohí sa pýtali, dokedy ešte môže armáda ustupovať. Sám [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] vydal [[28. júl]]a [[1942]] [[rozkaz č. 227]], v ktorom sa okrem iného hovorilo „... ''je čas prestať ustupovať. Ani krok späť!''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rozkaz NKO ZSSR z 28. júla 1942 č. 227 | url = http://sk.wikisource.org/wiki/Rozkaz_NKO_ZSSR_z_28._j%C3%BAla_1942_%C4%8D._227 | dátum vydania = 24.2.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.1.2010 | vydavateľ = sk.wikisource.org | miesto = | jazyk = }}</ref>. Tento rozkaz, ktorý nasledoval po neúspechoch Červenej armády pri Rostove, mal za následok vytvorenie [[trestná jednotka|trestných oddielov]] známych ako „štrafbaty“, z vojakov a poddôstojníkov, ktorí sa previnili alebo boli obvinení zo zbabelosti alebo nespoľahlivosti a [[uzáverová jednotka|uzáverových jednotiek]] [[NKVD]], ktoré mali strieľať každého, kto uteká z boja či ustupuje bez rozkazu. [[22. august]]a bol takto v oblasti Stalingradu vytvorený prvý trestný oddiel. O plnení rozkazu svedčí aj fakt, že do konca leta bolo na fronte zastrelených za zbabelosť alebo nespoľahlivosť 13 500 vojakov<ref>{{Citácia knihy|autor=Winchester, Ch. |titul=Ostfornt / Hitler's War on Russia|vydavateľ=Osprey Pbl.|miesto=Oxford|rok=1998|strany=62|jazyk=anglicky}}</ref>. [[9. október|9. októbra]] [[1942]] sa [[Červená armáda]] dočkala dlho očakávanej reformy, vo forme „nedeliteľnej veliteľskej právomoci“, ktorá zrušila funkciu [[politický komisár|politických komisárov]] v armáde. Tak bola odstránená prekonaná dvojitá veliteľská právomoc, komisári sa stali „zástupcami veliteľa pre politické otázky“. Bol to taktiež dôstojnícky post, ale spravidla nižšej hodnosti a predovšetkým mal na starosti politickú výchovu, propagandu, sociálnu starostlivosť a podobne. Dôležitou novinkou bolo, že nemohol zasahovať do rozhodnutí veliteľa a najmenej zo všetkého do jeho rozhodnutí operačného rázu<ref>Werth, A., 1968, ''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 448 – 450</ref>. Po dvoch týždňoch postupu na Kaukaz bola nemecká 4. tanková armáda znova presmerovaná na Stalingrad, pričom mala postupovať pozdĺž železničnej trate z [[Koteľnikovo|Koteľnikova]]. [[9. august]]a však Hotha {{km|160|m}} pred mestom zastavil nedostatok zásob a silnejúci odpor sovietskej 57. armády<ref>{{Citácia knihy|autor=Vasilevskij, A. M., Rokossovskij, K. K., Žukov, G. K., Voronov, N. N., Rodimcev, A. I., Čujkov, V. I., Zajcev, V. G., Ľudnikov, I. I., Jeriomenko, A. I., Werth, A., Adam, W., Paulus, F., Steidle, L., Weider, J |názov=Stalingrad / Spomienky účastníkov bitky na Volge|miesto=Bratislava|vydavateľ=Nakladateľstvo Pravda|rok=1983|strany=32}}</ref>. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-218-0506-31, Russland-Süd, bei Stalingrad, Hinweisschild.jpg|náhľad|Nemci pri tabuli oznamujúcej {{km|13|m}} vzdialenosť od Stalingradu]] 15. až 17. augusta 1942 začali postupovať na Stalingrad na širokom fronte jednotky nemeckej 4. tankovej a 6. armády. [[23. august]]a [[1942]] sa XIV. tankový zbor 6. armády prebil cez [[Don]] a severne od Stalingradu v oblasti [[Paňšino]] – [[Verťačij]] – [[Peskovatka]] prenikol pozíciami sovietskej [[Sovietska 4. tanková armáda|4. tankovej]] a 62. armády. Okolo 17. hodiny večer dosiahli Nemci v blízkostí dedín [[Latoškina]], [[Akatovka]] a [[Rynok]] predmestia Stalingradu, len 2{{--}}{{km|3|m}} od [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]]. Na oslabenom úseku pri Gumrackom letisku, kadiaľ postupovala nemecká [[16. tanková divízia Wehrmachtu|16. tanková divízia]], boli Sovieti nútení zaujať obranu provizórnymi silami. Bol to hlavne [[1077. protilietadlový delostrelecký pluk]], ktorý bol zložený z 2/3 z mladých žien dobrovoľníčiek továrne [[továreň Červené barikády|Červené barikády]]. Na pomoc im prišiel aj oddiel frekventantov vojenských učilíšť a časti [[10. strelecká divízia NKVD|10. streleckej divízie NKVD]]. Protilietadlový pluk, ktorého [[85 mm protilietadlový kanón M1939 (52-K)]] mohol viesť účinnú paľbu po nemeckých tankoch však nemal zatiaľ žiadne skúsenosti s bojom proti pozemným cieľom. Jednotka však dostala rozkaz držať svoje pozície za každú cenu. Na blížiace sa tanky spustili batérie silnú paľbu a odrazil niekoľko útokov, aj keď útočníkom nespôsobili nijak vážne straty<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=87}}</ref>. Obsluhy jednotlivých batérií však za svoje odhodlanie neustúpiť zaplatili krutú daň. Nemecké tanky nakoniec postaveniami 1077. pluku prenikli, predtým však boli nútené likvidovať postavenia protilietadlových kanónov jedno po druhom. Ich obsluhy viedli paľbu po nemeckých obrnencoch až dokým nebolo aj posledné z ich 37 postavení zničené. Do večera predvoj 6. armády dosiahol pravý breh [[Volga|Volgy]] a oddelili tak 62. armádu od vojsk na jej pravom krídle. Počas bojov pred Stalingradom v boji zahynul potomok španielskych komunistických emigrantov [[Rubén Ruiz Ibárruri]]. 23. augusta 1942 sa okolo 16. hodiny začal silný nálet na Stalingrad, ktorý pokračoval až do polnoci. Celkovo sa náletov zúčastnilo asi 600 lietadiel, prišlo pri tom o život najmenej 40 000 civilistov<ref>Werth, A., 1968,''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 470</ref>. Po nálete sa z rozbombardovaných rezervoároch na brehoch Volgy rozliala horiaca [[nafta]] aj po rieke. Jednou z príčin vysokého počtu civilných obetí bol Stalinov rozkaz, ktorý zakazoval rozsiahlu evakuáciu obyvateľstva z mesta, vo viere, že ich prítomnosť zvýši odhodlanie bojovať, najmä v jednotkách miestnej domobrany. == Bitka o mesto == [[Súbor:Map Stalingrad.png|thumb|Mapa Stalingradu.]] 24. augusta zaútočili nemecké útočné skupiny na severnú priemyselnú zónu mesta ale boli neúspešné. [[25. august]]a [[1942]] vydal Hitler rozkaz dobyť [[Stalingrad]] priamym útokom. Pred útokom na samotné mesto protestovali proti jeho rozkazu viacerí dôstojníci. Hitler 10. septembra odvolal veliteľa Skupiny armád A na Kaukaze [[Wilhelm List|Lista]] a tieto vojská až do 21. novembra riadil sám. [[Friedrich Paulus|Paulus]] a veliteľ Skupiny armád B [[Maximilian von Weichs|von Weichs]] už v septembri poukazovali na roztiahnuté ľavé krídlo svojich vojsk, na ich námietky však Hitler reagoval iba prísľubmi a vierou v skorú porážku nepriateľa<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Barnett|Barnett, C.]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=1997|strany=399 – 400}}</ref>. Aj [[Franz Halder]] upozorňoval na vážnosť oslabenia ľavého krídla<ref name="Tucker"/> a nutnosť zastaviť ofenzívu, ktorá zbytočne oslabuje vojská, ale 24. septembra bol odvolaný. Na jeho miesto nastúpil generál [[Kurt Zeitzler]]. Zatiaľ čo Hitler odvolával schopných veliteľov a riadil operácie čiastočne sám, Stalin v dôsledku zhoršujúcej sa situácie na bojisku vymenoval [[27. august]]a 1942 za zástupcu vrchného veliteľa ozbrojených síl zvlášť zodpovedného za obranu Stalingradu generálplukovníka [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Žukova]]<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=88}}</ref>. Žukov sa spolu s ostatnými generálmi vrchného velenia rozhodol pútať vojskami v meste čo najviac síl a zatiaľ rozvíjať prípravy pre úspešný protiútok, ktorého cieľom by bolo obkľúčiť nepriateľské vojská bojujúce v meste. 62. a 64. armáda, ustupujúce z ohybu Don, neboli dlhodobo schopné zabrániť Paulusovi, aby získal kontrolu nad územím medzi Donom a Volgou. Časť Paulusových vojsk sa od 23. augusta pokúšala z chodu preniknúť do mesta, ale väčšinu záloh museli Nemci nasadiť severne od mesta, kde ich pútali sovietske protiútoky. Tie Sovietom umožnili zabezpečiť obranu ohrozeného severného Stalingradu. Z juhozápadu útočiaca Hothova 4. tanková armáda sa po počiatočných neúspechoch na juhu pri výšinách okolo [[Krasnoarmejsk]]u a [[Beketovka|Beketovky]] znovu sformovala a udrela na [[Abganerovo]]. Tento ťah prinútil Sovietov vyprázdniť ohrozenú líniu obrany a stiahnuť sa bližšie k mestu<ref name="[[Vasilij Ivanovič Čujkov]]">[[Vasilij Ivanovič Čujkov|Čujkov, V. I.]], 1988,: ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda s. 82 – 106</ref>. [[2. september|2. septembra]] sa tak Hoth spojil s Paulusom. [[12. september|12. septembra]] zostala sovietska 64. armáda izolovaná na západnom brehu Volgy južne od Stalingradu a 62. bola v podobnej situácii v Stalingrade a jeho predmestiach. Toho istého dňa bol vymenovaný za veliteľa 62. armády generál Čujkov. Ten onedlho na to odpovedal svojim nadriadeným na otázku, ako chápe svoju úlohu, že ''mesto buď udrží, alebo tam zahynie''<ref name="[[Vasilij Ivanovič Čujkov]]"/>. [[13. september|13. septembra]] [[1942]] začal nemecký útok na samotný Stalingrad, jeho čiastkovým cieľom bolo dobytie [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyly]], centrálnej časti Stalingradu a prielom k [[Volga|Volge]]. Nemci najprv úspešne prenikli predmestiami, no ich jednotky sa v pouličných bojoch rýchlo vyčerpávali. Aby mohol Paulus sústrediť čo najviac nemeckých jednotiek k útoku na mesto, dostal k dispozícií 3. a 4. rumunskú armádu, ktoré mali prevziať a kryť časť roztiahnutého pravého krídla jeho armády. Nemci sa rozhodli preraziť do centra mesta a rozdeliť ho na polovicu. Obaja velitelia pridelených tankových zborov protestovali proti nevhodnej forme ich nasadenia v meste, a tak ich Paulus odvolal. Veliteľa XIV. zboru [[Gustav Anton von Wietersheim|von Wietersheima]] nahradil [[Hans-Valentin Hube|Hube]]. Na Mamajovu mohylu útočila 295.pechotná divízia. Sovietske armády sa pod nemeckým tlakom dostali do ťažkej situácie, obe sa držali iba s veľkým vypätím. Nemci sa čoskoro dostali už 720 metrov od veliteľského stanovišťa 62. armády na Mamajovej mohyle. Keďže boli Sovieti odkázaní hlavne na telefonické spojenie po drôte, bolo veliteľstvo počas neustáleho bombardovania kopca bez spojenia. Čujkov teda prikázal premiestniť veliteľstvo do úžľabiny v ústí rieky [[Carica|Carice]] do Volgy<ref name="Vasilij Ivanovič Čujkov">Čujkov, V.I., 1988, ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda, s. 136 – 138</ref>. Postavenia na strmých západných brehoch rieky boli dobre chránené pred ťažkým ostreľovaním{{ref|1}} a na niektorých úsekoch sa stali posledným útočiskom sovietskych vojsk. Ich význam zvyšoval aj fakt, že tam ústili široké kanalizačné potrubia z tovární. Tie bolo možné využiť ako sklady či provizórne obväziská, ale aj pre vstup do rozvetvenej kanalizačnej siete, ktorou sa dalo dostať za nemecké línie. Čujkov na odrazenie nemeckého útoku [[14. september|14. septembra]] použil všetky dostupné zálohy, ktoré mal na západnom brehu k dispozícii. Obzvlášť dôležitá bola obrana hlavného prístaviska, pretože v priebehu noci mali prísť posily. Provizórne zložená tanková brigáda brániaca prístup k prístavisku v priebehu noci prišla o všetkých 19 tankov a prakticky celá vykrvácala, Nemcom sa však k prístavisku dostať nepodarilo<ref name="Vasilij Ivanovič Čujkov"/>. V kritickú noc zo 14. na [[15. september|15. septembra]] prišla cez Volgu na pomoc obliehanému mestu [[13. gardová strelecká divízia]] generála [[Alexandr Iľjič Rodimcev|Rodimceva]], ktorej jadro tvorili bojom ostrieľané oddiely pôvodne výsadkového vojska. Nemci podnikli ráno 15. septembra na nerozvinuté gardové jednotky sústredené útok 71. divíziou, pri čom sa rozpútali zúrivé boje. Hlavná železničná stanica zmenila v priebehu nasledujúcich bojov toho dňa majiteľa 4-krát<ref>Čujkov, V. I., 1988, ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda, s. 143</ref>. Už [[18. september|18. septembra]] z takmer desiatich tisíc vojakov 13. gardovej divízie zostalo bojaschopných iba niekoľko stoviek. Sovietskym gardovým jednotkám sa však podarilo získať budovu mlynu č. 4, čím pevne zaistili hlavné riečne prepravisko. Na začiatku bojov sovietska strana ozbrojila a nasadila do boja aj početné oddiely ľudovej [[domobrana|domobrany]] vytvorené z [[robotník]]ov, ktorí prišli o prácu, keďže továrne boli zničené. Napriek tomu, že ich bojová hodnota sa nemohla porovnávať s ostrieľanou 6. armádou, jednotky robotníkov podporovali červenú armádu, či už ako pechota alebo ako posádky tankov, ktoré sami vyrobili. Jednotky robotníkov, ktorí zväčša ani nedostali vojenské uniformy, v pouličných bojoch celkom vykrvácali. Celkovo po boku Červenej armády bojovalo asi 70 000 Stalingradčanov<ref>{{Citácia knihy|autor=Veľký, J. a kolektív|titul=[[Encyklopédia Slovenska]] I. zväzok A – D|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|rok=1977|strany=583}}</ref>. Ďalších 10 000 obyvateľov sa podieľalo na stavbe obranných línií okolo mesta. Už po niekoľkých dňoch bojov sa začali ulice mesta meniť na nepriechodné rozvaliny. Ako rástli hromady trosiek v uliciach, znižovala sa možnosť nasadenia tankov, čo výrazne uľahčovalo obrancom mesta situáciu. Nemecké vojská využívali svoju nadvládu vo vzduchu a denne ťažko bombardovali Stalingrad. Osvedčili sa im strmhlavé bombardéry [[Junkers Ju 87|Ju-87 „Stuka“]], ktoré boli schopné presne zasahovať {{kg|500}} bombami jednotlivé domy a ohniská odporu. Vzhľadom na to, že obidve bojujúce strany v pouličných bojoch boli nesmierne blízko seba, nemohli byť bombardéry nikdy nasadené na likvidáciu prvej línie obrany bez toho, aby nehrozilo, že zasiahnu aj vlastné jednotky. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-218-0529-07, Russland-Süd, Stalingrad, Geschützstellung.jpg|náhľad|left|Nemecké delostrelectvo pri paľbe na mesto. V pozadí budova obilného sila.]] Keďže si červená armáda na tomto úseku frontu nebola dlho schopná vydobyť vzdušnú prevahu, životne dôležitými sa stali pre mesto [[delostrelectvo|delostrelecké]] batérie, ktoré ležali na východnom brehu [[Volga|Volgy]]. Bez tejto podpory by ťažko skúšané jednotky v Stalingrade neboli schopné vzdorovať niekoľkonásobnej nemeckej presile. Ukázalo sa tiež, že v mestských bojoch sú celkom dostačujúce neveľké, ale dobre organizované oddiely. [[22. september|22. septembra]] sa po niekoľko dní trvajúcich bojoch nemeckým úderným oddielom [[29. motorizovaná divízia Wehrmachtu|29. motorizovanej]], [[94. pechotná divízia Wehrmachtu|94. pechotnej]] a [[14. tanková divízia Wehrmachtu|14. tankovej divízie]] podarilo zlomiť odpor 92. námornej streleckej brigády, ktorá bránila Stalingradské obilné silo<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=101}}</ref>. Táto obrovská betónová stavba celý čas odolávala delostreleckému ostreľovaniu i leteckému bombardovaniu. Sovietski vojaci odolávali nepriateľovi v bojoch muža proti mužovi len s bodákmi. Poslední preživší sa vzdali až po tom čo im došlo strelivo, potraviny a muži boli už niekoľko dní sužovaní smädom<ref name="V.I. Čujkov">Čujkov, V.I., 1988, ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda, s. 149</ref>. Veliteľ poslednej sovietskej vzdorujúcej guľometnej čaty v budove, [[Andrej Choziainov]] tvrdil, že vojaci oboch strán sa pri týchto bojoch často priblížili natoľko, že neraz bolo možné cítiť a počuť nepriateľov dych<ref name="V.I. Čujkov"/>. Sovieti v noci na 22. septembra prepravili do mesta prvý z plukov [[284. strelecká divízia|284. streleckej divízie]], ktorú následne nasadili v oblasti Mamajovej mohyly. Všetky dodávky pre 62. armádu v Stalingrade museli prechádzať cez rieku [[Volga|Volgu]], ktorá bola pri Stalingrade približne {{km|1.5|m}} široká. Denne ju neustále letecky bombardovali a ostreľovali [[Delostrelecké zbrane|delostrelectvom]]. V noci Nemci používali hlavne [[mínomet]]y, neraz už dobre zastrieľané na jednotlivé prepraviská. Vojskám Osi bývalej Skupiny armád Juh prúdili zásoby úzkym koridorom a boli závislé na jedinom železničnom moste cez [[Dneper]], ktorý sa Nemcom dostal do rúk pri [[Dnepropetrovsk]]u<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein|Manstein, E. von]]|titul=Ztracená vítezství svazek II|isbn=80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=36}}</ref>. Iné komunikácie sa Nemcom ani ich spojencom do konca bitky nepodarilo sprevádzkovať. Išlo najmä o prepravu cez most pri meste [[Záporožie]], či o prepravu cez [[Kerčská úžina|Kerčskú úžinu]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R74189, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|right|Boj v ruinách bol neľútostný, jeden zo sovietskych vojakov pri okne je zasiahnutý nemeckou paľbou. Areál závodu Červený október, september 1942.]] Nemeckým jednotkám sa z 21. na [[22. september|22. septembra]] podarilo sústredenými útokmi rozdeliť 62. armádu na dve časti a na úseku 13. gardovej streleckej divízie sa prebiť k hlavnému prístavu v meste<ref>Čujkov, V. I., 1988, ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda, s. 165</ref>. Nemci zlikvidovali alebo vytlačili sovietske vojská z centra mesta a definitívne obsadili hlavnú železničnú stanicu aj obchodný dom. Niektoré obkľúčené sovietske jednotky bojovali do posledného muža s obrovským odhodlaním. Preto Nemcom trvalo ešte celé tri dni, kým v centre mesta zlikvidovali všetky ohniská odporu. Následne namierili svoje hlavné údery na severne položenú priemyselnú oblasť. V noci [[23. september|23. septembra]] dostalo štvorčlenné [[družstvo (vojenstvo)|družstvo]] sovietskych [[pechota|pešiakov]] pod vedením seržanta [[Jakov Fedotovič Pavlov|Jakova Pavlova]] za úlohu preskúmať dom odborníkov na Námestí 9. januára. Časť budovy bránilo nemecké guľometné družstvo, ktoré zlikvidovali, následne dom samostatne držali vyše týždňa. Aj keď neskôr prišli sovietske posily, boli ho aj naďalej nútení držať v [[obkľúčenie|obkľúčení]] nemeckou pechotou, až do [[25. november|25. novembra]], kedy sa im znovu podarilo nadviazať styk s vlastnými jednotkami. Budova neskôr pomenovaná [[Pavlovov dom]] zostala naďalej v ich rukách až do likvidácie Nemcov v meste. [[Boj v zastavanej oblasti|Boje v meste]] boli veľmi kruté. Väčšina nemeckých útokov sa rozpadla na krvavé potýčky menších jednotiek, pri ktorých dochádzalo k boju zblízka. Keďže každý útok väčšej jednotky mal za následok jej dezorganizáciu a pomerne rýchle vyčerpanie fyzických síl i munície, boli jednotky veľmi zraniteľné pred protiútokmi<ref>{{Citácia knihy|autor=Winchester, Ch. |titul=Ostfornt / Hitler's War on Russia|vydavateľ=Osprey Pbl.|miesto=Oxford|rok=1998|strany=66|jazyk=anglicky}}</ref> – čo sa prejavilo na oboch stranách. Obrana sa zadržiavala o každý dom. Nezriedka držala každé poschodie domu iná bojujúca strana. Obidve bojujúce strany podnikali často [[protiútok]]y, ktorými sa pokúšali získať stratené pozície späť, čo znamenalo, že sa pouličné boje neustále prelievali zo strany na stranu. Po tom, čo sa v dôsledku ťažkých bojov a bombardovania zmenili ulice mesta na rozvaliny, bol pohyb po povrchu ešte náročnejší. Boje sa preniesli do podzemia, pivníc a kanálov. Na to, aby jedna zo strán postúpila, bolo potrebné intenzívne bombardovanie, delostrelecká príprava, no aj tak sa málokedy útočník posunul o viac ako 200 metrov. [[Súbor:Фонтан_«Детский_хоровод».jpg|alt=Fontána „Detský tanec“ v Stalingrade. Mesto sa zmenilo na ruiny.|vľavo|náhľad|220x220bod|Fontána „Detský tanec“ v Stalingrade. Mesto sa zmenilo na ruiny.]] Sovietski vojaci čoskoro zistili, že v mestských bojoch sú omnoho účinnejšie úderné jednotky zložené z malého počtu vojakov, ktorí sa navzájom kryli pomocou [[samopal]]ov a [[Ručný granát|granátov]]. Využívali kanalizačnú sieť a často zastavovali nemecké útoky tak, že sa vynorili v tyle postupujúceho nepriateľa, odkiaľ spustili paľbu a následne sa nepozorovane stiahli. V bojoch o jednotlivé domy bolo ťažké zistiť, kde presne je línia dotyku oboch vojsk. „Územie nikoho“ medzi znepriatelenými stranami sa zredukovalo natoľko, že nebolo možné bez vlastných strát bombardovať nepriateľskú prvú líniu obrany. Toto „územie nikoho“ nebolo väčšie ako vzdialenosť, na ktorú sa dal vrhnúť granát. Nemci čoskoro vymysleli pre krvavé boje v meste priliehavé pomenovanie „''Rattenkrieg''“, čo by sa dalo doslovne preložiť ako „''krysia vojna''“. V tejto situácii tiež obidve bojujúce strany nasadili jednotky [[ostreľovač]]ov. Najznámejším sa počas bojov stal [[Vasilij Grigorievič Zajcev]], ktorý od [[10. november|10. novembra]] do [[17. december|17. decembra]] [[1942]], kedy bol zranený, zlikvidoval 225 nemeckých vojakov, z toho 11 ostreľovačov. [[27. september|27. septembra]] [[1942]] začali Nemci náletom stoviek strmhlavých bombardérov prvú veľkú ofenzívu proti priemyselnej štvrti. Nasledovala delostrelecká príprava a nemecký postup cez mínové polia a paľbu odhodlaných obrancov. Za cenu vysokých strát na oboch stranách Nemci postúpili o 1 800 až 2 700 metrov a Červená armáda stratila vrchol [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyly]]. Nemecký útok do večera ochabol, ale obrancovia mesta boli vo veľmi zlej situácii. Čujkov žiadal o posily, ktoré nakoniec prišli vo forme dvoch čerstvých streleckých plukov, a tie boli okamžite nasadené do bojov. Nasledujúci deň, [[28. september|28. septembra]], nemecké vojská obnovili ofenzívnu činnosť a obzvlášť bombardovanie mesta. Pri náletoch sa potopili 5 zo 6 nákladných lodí, ktoré zaisťovali prepravu medzi oboma brehmi [[Volga|Volgy]] pri [[Stalingrad]]e. Toho istého dňa došlo na sovietskej strane k organizačným zmenám, pôvodný Stalingradský front, ktorý bol v tej dobe zatlačený za Don bol premenovaný na Donský front (velil mu generálporučík K. K. Rokossovskij, náčelníkom štábu M. S. Malinin). Pôvodný Juhozápadný front zmenil meno na Stalingradský (velil mu Jeriomenko)<ref name="BSE"/>. [[29. september|29. septembra]] sa dali Nemci do likvidácie neveľkého výbežku frontu na severovýchode Stalingradu, ktorý siahal k dedine [[Orlovka]]. Po 2 dňoch bojov boli sovietske vojská vo výbežku obkľúčené. Obrancovia Orlovky bojovali do posledného náboja, posledných 120 mužov schopných chôdze sa po týždni bojov prebilo z obkľúčenia do Stalingradu<ref>Werth, A., 1968, ''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 481</ref>. [[Súbor:Germans in Stalingrad.jpg|náhľad|vľavo|Nemeckí vojaci pohybujúci sa v uliciach mesta.]] O niekoľko dní neskôr, [[1. október|1. októbra]] sa cez Volgu preplavila [[39. gardová strelecká divízia]], ktorej velil [[Stepan Savelievič Guriev|S.S. Guriev]]. Neskôr bránila [[závod Červený október]], ktorý sa Nemci neustále pokúšali dobyť. O dva dni neskôr prišla ako posila [[37. gardová strelecká divízia|37. gardová divízia]] [[Viktor Grigorievič Žoludev|V.G. Žoludeva]]. 10. októbra prebrala [[3. armáda (Rumunsko)|3. rumunská armáda]] generála [[Petre Dumitrescu|Dumitresca]], ktorú velenie stiahlo z Kaukazu obranný úsek severne od Stalingradu medzi nemeckou 6. armádou a talianskou [[8. armáda (Taliansko)|8. armádou]] generála [[Italo Gariboldi|Gariboldiho]]. 2. októbra pri jednom z náletov na Čujkovovo veliteľstvo Nemci zasiahli veľké podzemné nádrže na ropu, ktorá horela v okolí veliteľstva niekoľko nasledujúcich dní. Sovieti pôvodne považovali nádrže za prázdne a umiestnenie veliteľstva v ich blízkosti nepovažovali za ohrozenie bezpečnosti. Až do [[14. október|14. októbra]], kedy sa začal dosiaľ najsilnejší útok na [[Stalingradský traktorový závod|Traktorový závod]] a na [[závod Barikády]], prebiehali boje menšej intenzity. Väčšinu útoku vedeného piatimi nemeckými divíziami vrátane [[14. tanková divízia Wehrmachtu|14. tankovej]] a [[305. pechotná divízia Wehrmachtu|305.]] a [[389. pechotná divízia Wehrmachtu|389. pechotnej]], znášali sovietske jednotky [[112. strelecká divízia|112.]], [[95. strelecká divízia|95.]], [[308. strelecká divízia|308.]] a [[37. gardová strelecká divízia|37. gardovej streleckej divízie]], ktoré boli oslabené z predošlých bojov. Hĺbka Sovietmi ovládaného územia v meste v tej dobe siahala najviac {{km|3|m}} od rieky. Toho dňa Nemci prekonali pri útoku až 2 000 metrov. Na úseku asi {{km|5|m}} nasadili 3 [[pechota|pešie]] a 2 [[tank]]ové divízie. [[Luftwaffe]] na mesto zaútočila 2570-krát, sovietske letectvo však nemohlo zasiahnuť, pretože bránilo pred nemeckými útokmi vlastné letiská. Prach z trosiek sa rozvíril natoľko, že viditeľnosť bola za jasného dňa sotva 90 metrov. V celom meste sa odohrávali urputné boje. Doobeda 14. októbra Nemci prekonali sovietsku obranu a boj sa rozdelil na menšie, ale nemenej brutálne potýčky okolo jednotlivých ohnísk odporu. Aj keď do večera okolo [[Stalingradský traktorový závod|Traktorového závodu]] ležalo 3 000 mŕtvych nemeckých vojakov, závod nakoniec podľahol presile a v rukách obrancov zostala len jeho severná časť. Útok pokračoval aj nasledujúci deň. Zvyšky sovietskych vojsk sa tvrdošijne bránili na ostatkoch stalingradského predmostia, ktoré bolo už sotva 1000 metrov hlboké a teraz ešte aj rozdelené na dve časti. Menšia severná časť bola na sever od Traktorového závodu, väčšia južná časť, kde sa nachádzalo i veliteľstvo 62. armády, pri [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyle]] a Továrenskej štvrti. 37. gardová, 308. a 193. strelecká divízia mali už iba niekoľko stoviek bojaschopných mužov. Útok 14. októbra bol jeden z najťažších, ktorý dopadol na sovietske pozície. V týchto dňoch prišla 62. armáda aj o zvyšok svojich tankov, ktoré patrili k 84. tankovej brigáde. Vzhľadom na povahu terénu jednotka dostala za úlohu zakopať po veže svojich posledných 10 tankov v parku Skuľpturnyj, kde niekoľko dní odolávali útokom nemeckých obrnencov. Osud sovietskych tankov spečatili až silné nálety Luftwaffe 17. októbra. V noci z 15. na [[16. október|16. októbra]] prišli na pravý breh rieky do Stalingradu ďalšie sovietske posily. Kvôli veľmi ťažkým bojom musel však Čujkov už o 4 dni nasadiť to posledné, čo mal k dispozícii na západnom brehu: do boja šli vojaci tylových útvarov, spojári, vojenskí krajčíri aj zásobovači. Na dostrel nemeckých [[guľomet]]ov sa ocitlo aj posledné Sovietmi držané stalingradské prepravisko cez [[Volga|Volgu]]. Boje vrcholili. [[27. október|27. októbra]] do Stalingradu dorazili čerstvé sovietske posily. Nemci medzitým zasadili ďalší silný úder na závod Červený október a dobyli jeho severozápadnú časť. Práve tam sa rozpútal jeden z najťažších bojov. Medzitým sa 19. októbra pokúsili o lokálne protiútoky vojská Donského frontu severne od mesta spolu s jednotkami 64. armády z južnej strany mesta. Do [[30. október|30. októbra]] sa však boje utíšili a aj keď sa sovietski pešiaci držali v Stalingrade už iba na malom kúsku územia, Nemci neboli stále schopní ovládnuť celé mesto. To, čo však v tej dobe ovládali Čujkovovi vojaci, bol vlastne len {{km|8|m}} pás zrúcanín, ktorý sa tiahol pozdĺž Volgy. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-J20510, Russland, Kampf um Stalingrad, Luftangriff crop.jpg|náhľad|Nemecký strmhlavý bombardér [[Junkers Ju 87|Ju 87 Stuka]] pri nálete na Stalingrad.]] [[11. november|11. novembra]] [[1942]] podnikli nacistické jednotky posledný zúfalý pokus o vyčistenie Stalingradu. Ani útok 6 nasadených divízií však nebol schopný zničiť nehlbokú sovietsku obranu. Nemcom sa ale podarilo rozdeliť oblasti ovládané 62. armádou na menšie celky. Situácia bola vážna pre obidve strany. Nemecké vojská zatiaľ neboli schopné obsadiť celé mesto ani preťať železničné spojenie, ktoré sa vinulo v smere zo severu na juh pozdĺž východného brehu Volgy. Sovieti sa v meste držali len vypätím posledných síl. Vojaci obidvoch bojujúcich strán boli vystavení ťažkému bombardovaniu a delostreleckému ostreľovaniu, ostreľovačom, nedostatku proviantu a odhodlanému nepriateľovi, ktorý nemal v boji žiadne zľutovanie. Boje naďalej pokračovali. Nadchádzajúca zima sťažila život Nemcom i sovietskemu obyvateľstvu. [[20. november|20. novembra]] [[1942]] bola [[Volga]] tak ako predošlé dni nesplavná. Jej povrch pokrývali pohybujúce sa ľadové kryhy, ktoré bránili v preprave cez rieku. Nebolo možné dovážať zásoby, ani evakuovať ranených. Malú časť ranených evakuovali na lietadlách [[Polikarpov Po-2|U-2]]. Obrancovia mesta už nemuseli čakať žiadne podstatné posily. V okolitej stepi sa začala sovietska protiofenzíva. Volga toho roku zamrzla [[16. december|16. decembra]] a až vtedy mohli jednotliví vojaci privážať na malých saniach strelivo a ostatné zásoby. == Protiútok Červenej armády == === Predpoklady a prípravy na protiútok === Zatiaľ čo na jeseň roku [[1942]] vypukli v Stalingrade a jeho okolí zúrivé boje, vypracovali sovietski velitelia plán operácie, ktorej cieľom malo byť [[obkľúčenie]] a zničenie jednotiek nemeckej 6. poľnej a 4. tankovej armády, viazaných v pouličných bojoch. Front nemeckého postupu k [[Volga|Volge]] sa ťahal na vzdialenosť takmer {{km|800|m}}. Nedostatok divízií Wehrmachtu donútil nacistické velenie k tomu, aby krídla svojho postupu krylo talianskou, rumunskou a maďarskou armádou. Tieto jednotky mali omnoho menšie skúsenosti v bojoch ako aj slabší výcvik a horšie vybavenie ako nemecké vojská. Najmä Rumunom zaisťujúcim obe krídla 6. armády chýbali protitankové zbrane. To vytvorilo priaznivé podmienky pre sovietske tankové prieniky, ktoré by obkľúčili nepriateľa v Stalingrade a jeho okolí. Sovietski velitelia sa chystali poraziť [[Wehrmacht]] pomocou stratégie, ktorá bola využívaná ako jeden z pilierov nemeckej vojnovej školy. Obkľučovacie operácie vedené tankovými jednotkami boli príznačné práve pre nemeckú taktiku [[blitzkrieg|bleskovej vojny]]. [[Image:Battle of Stalingrad.png|thumbnail|left|Sovietsky protiútok v Stalingrade {{legenda-čiara|solid #0000cf 2px|Nemecký front, [[19. november]]}} {{legenda-čiara|solid #ff6600 2px|Nemecký front, [[12. december]]}} {{legenda-čiara|solid #009a00 2px|Nemecký front, [[24. december]]}} {{legenda|#c3c3c3|border=solid grey 1px|Sovietsky postup, 19. – [[28. november]]}} ]] Operáciu vypracoval kolektív sovietskeho [[generálny štáb|generálneho štábu]] (za koordináciu zodpovedal [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Alexandr Vasilevskij]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]], [[Nikolaj Nikolajevič Voronov|Nikolaj Voronov]] mal na starosti spoluprácu delostrelectva) za asistencie veliteľov frontov: [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Jeriomenka]], [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutina]] a [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovského]]. Náčrt pôvodného plánu spracoval ešte 30. júla 1942 plukovník Michail Michajlovič Potapov z operačnej správy Generálneho štábu spolu s generálom Vasilevským<ref>Žukov, G. K., 2006, Vzpomínky a úvahy 2. Naše vojsko, Praha, s. 354</ref>. Mali ju uskutočniť vojská Juhozápadného, Donského a Stalingradského frontu. V predvečer protiútoku bolo ich súčasťou 71 streleckých divízií, 15 streleckých brigád, 3 motostrelecké brigády, 8 jazdeckých divízií, 3 jazdecké zbory, 4 tankové zbory, 14 tankových brigád a 4 tankové pluky. Podporu zo vzduchu malo zabezpečovať 1300 až 1800 lietadiel. Tri sovietske fronty mali spolu asi milión mužov, asi 900 v tej dobe kvalitných tankov a 13 000 diel. Naproti tomu vojská nacistického Nemecka a jeho spojencov mali asi 800 000 mužov, približne 700 tankov, 10 000 diel a približne rovnaký počet lietadiel ako ich protivník. Tie však so zhoršujúcim sa počasím prestávali hrať dôležitú úlohu. V smere hlavného úderu bola sovietska prevaha viac než dvojnásobná. Dôležitými aspektami bolo aj to, že nemecké velenie malo o nadchádzajúcom protiútoku iba hmlisté predstavy. Očakávali sa iba lokálne protiútoky. Nemecké hlavné velenie napriek varovaniam miestnych veliteľov, ktorí pozorovali hromadenie sovietskych síl, predpokladalo, že Červená armáda nebude schopná po ťažkých letných bojoch opäť nasadiť dostatok vycvičených jednotiek. Najťažšia úloha pre sovietske tylo bolo prepraviť obrovské množstvo vojska a bojovej techniky na juh, na Stalingradský front. Bolo potrebné použiť ťažko zbombardovanú železničnú trať na východ od Volgy a doslova pod nosom Nemcov sa musela organizovať preprava cez rieku na [[pontón]]och a [[kompa|kompách]]<ref>Werth, A., 1968, ''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 517</ref>. Na rozdiel od krajiny na sever od [[Don]]u, ktorá bola trocha zalesnená, pusté stepi na juh od Stalingradu mimoriadne sťažovali maskovanie. Nemecké najvyššie velenie napriek tomu nemalo ešte stále ani poňatia o závažnosti nadchádzajúceho útoku, keďže predpokladalo, že sa Sovieti nachádzajú na prahu úplného vyčerpania.<ref name="BSE"/> Tí pritom len od 1. do 19. novembra presunuli cez Volgu do prvých línií 160 000 vojakov, 430 tankov, 600 diel, 14 000 automobilov a okolo 7000 ton vojenského materiálu. Plán počítal s tým, že sa tankové zbory, útočiace z juhu a severu, mali spojiť pri meste [[Kalač]] na [[Don]]e. Jazdectvo, ktoré bolo svojim spôsobom sovietskou protiváhou nemeckej [[Motostrelecké vojsko|motorizovanej pechoty]], malo preniknúť čo najhlbšie, aby vytvorilo čo najhlbšie čeľuste obkľúčenia, čo najďalej od polapených armád, aby ich nemohol zachrániť ani protiúder z vonka. Nakoniec mali strelecké divízie vytvoriť vnútorný front v kotle aby sa Nemci nemohli prebiť z mesta späť. === Protiútok – operácia Uran === {{Hlavný článok|Operácia Uran}} [[19. november|19. novembra]] [[1942]] o 6:30 ráno začali 80 minútovou delostreleckou priehradnou paľbou protiútok vojská Juhozápadného frontu pod velením generála [[Nikolaj Vatutin|Vatutina]]. Za tri dni postúpilo jeho vojsko vyše {{km|100|m}}, keď na hlavu porazilo rumunskú 3. armádu ako aj nemecké jednotky, ktoré boli vyslané na pomoc Rumunom. Juhozápadný front získal asi 30 000 zajatcov<ref>Werth, A., 1968, Od paktu po Stalingrad. Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 518</ref>. V noci z 22. na [[23. november|23. novembra]] vďaka odvážnemu útoku tankového oddielu [[Georgij Nikolajevič Filippov|G.N. Filippova]] obsadili sovietske jednotky neporušený most cez [[Don]] a ešte v noci prenikli do [[Kalač]]a. Nasledujúceho dňa sa stretli jednotky 5. tankovej armády s [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Jeriomenkovými]] silami Stalingradského frontu, ktoré postupovali z juhu a nepriateľ im kládol podstatne menší odpor. Jeriomenkove vojská začali svoj postup o deň neskôr ako Vatutinove, [[20. november|20. novembra]] 1942. Vojská Donského frontu pod [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovského]] vedením postupovali od [[19. november|19. novembra]] na juh a prebili sa k jednému z predmostí držanému sovietskymi vojakmi v [[Stalingrad]]e. Počet vojakov Osi v Stalingradskom kotle je dodnes predmetom diskusií. Sovietske velenie predpokladalo, že obkľúčilo do 100 000 nepriateľských vojakov. Nemecké najvyššie velenie odhadovalo v prvom momente počet obkľúčených na 400 000. Paulus uvádzal, že jeho jednotky 6. armády majú asi 200 000 mužov.<ref name="Knopp,233">Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 233</ref> Dnešné odhady uvádzajú počty medzi 250 a 350 000 Nemcov a ich spojencov, vrátane sovietskych zajatcov, spolu približne 20 armádnych divízií. [[Erich von Manstein]] však vo svojich pamätiach toto číslo spochybňuje, odôvodňuje to celkom rozumne tým, že tieto divízie boli v boji opotrebované, a preto nemohli mať plné stavy. 18. decembra 1942 sa v kotli podľa nemeckých správ nachádzalo 230 300 vojakov Osi, z toho bolo 217 300 Nemcov a 13 000 Rumunov. Okrem toho bolo v kotli prítomných 19 300 sovietskych zajatcov a prebehlíkov<ref name="Operace Barbarossa">{{Citácia knihy | autor= Carell, P. | titul = Operace Barbarossa | vydavateľ = Mustang | miesto = Plzeň | rok = 1996 | isbn = | kapitola = | strany = 503 | jazyk = }}</ref>. Nemci dimenzovali svoje zásobovanie na počet 275 000 osôb.<ref name="Knopp,233"/> Stretnutie frontov pri Kalači nevyzeralo celkom tak ako ukazujú dokumentárne, či historické filmy. Vojaci obidvoch sovietskych frontov si sprvu neuvedomili, že sa už medzi nimi nenachádza žiadny nepriateľ a pokračovali vo vzájomnom ostreľovaní až do poobedňajších hodín. Celé stretnutie neprebehlo v príliš povznesenej atmosfére za typického „''Hurá!''“. Takto opísal tieto momenty jeden z obyčajných pešiakov 1034. streleckého pluku M. Abdulin: „''Nakoniec sa toho popoludnia jednotky Juhozápadného frontu, bojujúce v našom sektore spojili s tými, ktorí postupovali z juhu. V zápale boja – pri tom sa už medzi nami nenachádzali žiadni Nemci – sme pokračovali v paľbe proti vlastným ľuďom! Ťažká delostrelecká paľba nás držala v šachu na zemi. Potom sme uvideli, ako sa na nás ženie obrovské množstvo vojakov. Keď prišli bližšie, boli sme dosť zmätení, vôbec totiž nevypadali ako Nemci… Nakoniec niekomu došlo, že sme boli napadnutí vlastnými jednotkami a streľba konečne utíchla. A práve to bol koniec tejto bitky. Potom sme v úplnom tichu vyšli z úkrytov, aby sme ich privítali. Bolo počuť iba vŕzganie snehu pod nohami. „Bratia! Kamaráti! Ako sa to mohlo stať? Strieľali sme po vlastných ľuďoch!“ Objímali sme sa. A taktiež sme plakali, pretože na obidvoch stranách boli mŕtvi a ranení, a každý si to dával za vinu. Neskôr, keď sme mŕtvych a ranených odviezli z bojiska, báli sme sa navzájom si pozrieť do očí''“<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Mansur Abdulin|Abdulin, M.]]|titul=Krvavá cesta od Stalingradu / Zpověď prostého vojáka|isbn= 80-7217-356-1|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2005|strany=40 – 41}}</ref>. Sovietsky generálporučík [[Markian Michailovič Popov|Popov]] dával za vinu paľbu do vlastných jednotiek veleniu 45. tankovej brigády, ktorá svoj pohyb a pozície napriek rozkazom nesignalizovala dohodnutými svetlicami.<ref>Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 230</ref> Obkľúčenie Nemcov v Stalingrade bolo zavŕšené za štyri a pol dňa od začiatku operácie. Keďže kliešte obkľúčenia boli na najslabších miestach široké len 30 až {{km|80|m}}, boli urýchlene opevňované. Sovietske velenie buď nemalo presnú predstavu, alebo zámerne neinformovalo svojich vojakov o sile nemeckého zoskupenia, a tak sa väčšina z nich domnievala, že obkľúčili asi iba 80 000 Nemcov. Hlavné velenie malo objektívne dôvody sa obávať, že sa obkľúčená 6. poľná armáda a časti 4. tankovej armády pokúsia prebiť z obkľúčenia späť. No nevyskytli sa nijaké známky takýchto pokusov a je paradoxné, že počas sovietskeho prielomu k [[Don]]u mnohí Nemci utekali do „bezpečia“ v [[Stalingrad]]e. Bol to práve Paulusov obrovský úspech, že vôbec dokázal zorganizovať obranu a z nepočetných záloh vytvoriť krytie vlastnému tylu, ktoré bolo ohrozené sovietskym prielomom. Zatiaľ Nemci rýchlo sformovali [[Skupina armád Don|Skupinu armád Don]]. Jej úlohou bolo zastaviť sovietsky postup do [[Donbas]]u a preťať obkľúčenie okolo Stalingradu. Za jej veliteľa menovali poľného maršala [[Erich von Manstein|Mansteina]]. Koncom novembra Nemci podnikli prvé pokusy o prebitie sa k obkľúčeným vojskám v Stalingrade, ale nepodarilo sa im to. Zatiaľ len zbierali sily. [[1. december|1. decembra]] vydal von Manstein rozkaz na uskutočnenie [[operácia Wintergewitter|operácie Wintergewitter]], ktorej cieľom bolo znovunadviazanie styku s 6. armádou. Plánoval pri tom udrieť na [[Koteľnikovo]], kde boli sovietske sily relatívne najslabšie<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein|Manstein, E. von]]|titul=Ztracená vítezství svazek II |isbn=80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=71}}</ref>. Sústredenie jeho vojsk však neprebiehalo dostatočne rýchlo, a tak mohol zaútočiť až o dva týždne. [[3. december|3. decembra]] [[1942]] schválil sovietsky hlavný stan ambiciózny [[operácia Saturn|Plán Saturn]], ktorý mal za cieľ najskôr zlikvidovať nemecké sily v stalingradskej pasci, potom dobyť oblasť vnútri donského ohybu vrátane Rostova a odrezať nemeckú skupinu armád A na [[Kaukaz]]e. V dôsledku silnej nemeckej obrany, ktorá sa čiastočne opierala o staršie sovietske opevnenia z leta, však nepostupovali podľa plánov. Sovieti sa snažili udrieť na stred kotla a rozdeliť nemecké vojská napoly. Najviac sa pritom obávali toho, že by mohli obkľúčené stalingradské sily vyraziť do protiútoku. Hitler najprv uvažoval o tom že nemecké vojská z mesta stiahne, čo by nebol tesne po ich obkľúčení [[20. november|20. novembra]] veľký problém. Ale po príhovore [[Hermann Göring|Göringa]], ktorý tvrdil, že jeho [[Luftwaffe]] môže dodávať obkľúčeným vojskám denne 500 ton zásob, čo by malo postačovať na udržanie obkľúčených vojsk, Hitler prikázal Paulusovi držať doterajšie pozície. Zodpovednosť za toto kritické rozhodnutie okrem Hitlera a Göringa padá aj na náčelníka štábu Luftwaffe generála [[Hans Jeschonnek|Hansa Jeschonneka]]<ref name="Tucker"/>. Plán znel pomerne reálne, Nemci v niekoľkých predchádzajúcich bojoch na východnom fronte boli schopní takto zásobovať svoje obkľúčené jednotky. Ale tentoraz museli počítať s väčším objemom zásob i zlým [[počasie|počasím]]. Vedením [[Luftflotte 4|4. vzdušnej armády]], ktorá mala zabezpečovať zásobovanie, bol poverený [[Wolfram von Richthofen]]. Skutočnosť však bola taká, že v priemere sa denne podarilo dopraviť iba asi iba 50 – 100 ton zásob. Nemci v tomto období rýchlo strácali leteckú prevahu. Jednak pre to, že Sovieti do oblasti prisunuli veľké letecké sily (1 350 až 1 414 lietadiel), ale svoju úlohu zohral aj zlý technický stav strojov Luftflotte 4 (z 732 bolo bojaschopných len 402)<ref name="Tucker"/>. Z pohľadu obliehaných vojsk bolo poburujúce, že nemalá časť zásob bol celkom nepotrebný alebo nepoužiteľný materiál ako vianočné stromčeky, či množstvá topánok na pravú nohu. Čoskoro však do popredia vystúpili aj ďalšie problémy. Nemci začali prichádzať o veľké množstvá dopravných strojov [[Junkers Ju 52|Ju 52/3m]], ktoré, keďže boli pomalé a neobratné, sa stávali ľahkou korisťou [[protivzdušná obrana|protilietadlovej obrany]] a sovietskych stíhačov. Nemenším problémom bolo, že Červená armáda začala obsadzovať vhodné letiská, či už vnútri kotla, ale aj na západ od neho. === Operácia Wintergewitter === [[Súbor:Operation Winter Storm.png|náhľad|Mapa plánovanej operácie Wintergewitter]] [[12. december|12. decembra]] [[1942]] [[Erich von Manstein|Mansteinov]] útočný zväzok, ktorého hlavnú silu tvoril [[LVII. tankový zbor Wehrmachtu|LVII. tankový zbor]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovej armády]] [[Hermann Hoth|Hermanna Hotha]], vyrazil z železničného uzla v [[Koteľnikovo|Koteľnikove]] pozdĺž trate na severovýchod k cieľu, ktorý sa nachádzal {{km|100|m}} pred ním v snehom zaviatej rovinatej [[Step (krajina)|stepi]]. Najsilnejšou údernou silou 4. tankovej armády bola 6. tanková divízia [[Erhard Rauss|Erharda Raussa]] a 23. tanková divízia [[Nikolaus von Vormann|Nikolausa von Vormanna]]. Ich úlohou bolo prebiť sa k Paulusovi, priviesť zásoby a udržiavať koridor medzi [[Stalingrad]]om a zvyškom nemeckých vojsk na [[Kubáň|Kubáni]] a [[Kaukaz]]e. K týmto jednotkám sa neskôr pridala i 17. tanková divízia. Popri tom malo útočné zoskupenie k dispozícií ďalšie 4 pechotné divízie a 2 rumunské jazdecké divízie, časť týchto jednotiek bola poznamenaná predošlými bojmi, no Nemci mali aj tak v úseku svojho postupu výraznú prevahu v tankoch. Generálplukovník [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Jeriomenko]] ešte pred 12. decembrom oznámil svojim nadriadeným, že existuje veľké nebezpečenstvo, že skupina Hoth (ako Sovieti nazývali 4. tankovú armádu) prenikne pozíciami 51. armády a udrie do tyla 57. armády, ktorá uzatvárala juhozápadný okraj stalingradského kotla. Ďalej zdôraznil, že v prípade, ak [[Friedrich Paulus|Paulus]] zaútočí z kotla na juhozápad, bude ťažké zabrániť jeho úniku z [[obkľúčenie|obkľúčenia]]. Úsek frontu, ktorý čelil von Mansteinovmu útoku, v tej dobe bránili jednotky 51. armády zloženej z troch streleckých divízií (302., 126. a 91.), 76. opevneného priestoru, 4. jazdeckého zboru a 13. a 254. tankovej brigády a niekoľkých menších jednotiek. Najmä strelecké jednotky boli výrazne oslabené predošlými bojmi. Už [[15. december|15. decembra]] von Mansteinove jednotky prekročili rieku [[Aksaj]] a postupovali ďalej do silnejšej sovietskej obrany. Hrozilo, že nemecké vojská prerazia nie príliš silné obkľúčenie a znovu nadviažu styk so 6. armádou, ktorá stále vyčkávala vo svojich postaveniach. Velenie sovietskej armády okamžite odložilo hlavný cieľ [[operácia Saturn|operácie Saturn]] a rozhodlo sa zakročiť proti nebezpečnému nemeckému výpadu, ktorý ich spočiatku zaskočil. Pokračovali preto v útokoch na [[armádna skupina Hollidt|Hollidtovu armádnu skupinu]] na ľavom krídle von Mansteinovych vojsk, ktoré držali stredný tok rieky [[Čir (rieka)|Čir]]. Medzitým si musel Jeriomenko poradiť, sám narýchlo zorganizoval protiútok v okolí [[Verchne-Kumskij|Verchne-Kumského]], kde na úseku pravého krídla skupiny armád Don Nemcov zastavil. Neskôr Jeriomenko dostal k dispozícii aj 13. mechanizovaný zbor, ktorý bol stiahnutý z útoku proti obkľúčeným vojskám v Stalingrade a následne bol nasadený proti 6., 17. a 23. tankovej divízii. 19. decembra Nemci zaútočili znovu a Sovietov za ťažkých bojov postupne vytlačili k rieke [[Myškova]]. Hlavný stan proti postupujúcej nemeckej skupine vojsk, ktorá na začiatku útoku disponovala asi 250 tankmi, vyslal ako najväčšiu posilu [[2. gardová armáda|2. gardovú armádu]] pod velením generálplukovníka [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]]. Táto jednotka bola pôvodne určená ako dôležitá sila pre likvidáciu kotla, Rokossovského Donský front bez nej nemohol pokračovať v sústredených útokoch na Paulusovu 6. armádu. 2. gardová armáda pozostávajúca z 1. a 13. gardového streleckého zboru a neskôr i 7. tankového zboru, sa však nemohla rozvinúť skôr ako 17. decembra. Gardová armáda začala obsadzovať obranné pozície severne od Myškovej z chodu a prvých 5 dní sa spolu s vyčerpanými jednotkami, ktorým prišla na pomoc, bránila nemeckým vojskám bez podpory vlastných tankov. O vypätosti situácie vypovedá aj fakt, že Stalin nariadil nasadenie posledných záloh, keď proti čelu útoku Hothových jednotiek nasadil 235. tankovú brigádu a 87. streleckú divíziu. Dni medzi [[19. december|19.]] a [[23. december|23. decembrom]] boli pre sovietske jednotky najkritickejšie. Jednotky bojujúce v nedostatočne pripravenej obrane bez podpory tankov utrpeli ťažké straty, ale nepriateľa zastavili. O intenzite bojov svedčí aj to, že 1378. pluk 87. streleckej divízie pri obci Verchne-Kumskij, pod vedením podplukovníka [[Michail Stepanovič Diasamidze|M. S. Diasamidzeho]], v priebehu bojov odrazil 30 nemeckých útokov. Predvoj Mansteinových vojsk sa zastavil asi 40{{--}}{{km|48|m}} juhozápadne od [[Stalingrad]]u. V meste už bolo počuť dunenie diel. Zatiaľ čo prebiehali severne od Myškovej ťažké boje, vydal [[Erich von Manstein|Manstein]] na vlastnú zodpovednosť [[Friedrich Paulus|Paulusovi]] rozkaz aby sa prebil so svojimi silami z obkľúčenia na tomto najslabšom mieste. To, či by tak zachránil aspoň časť 6. armády pred zničením, je dodnes predmetom sporu mnohých odborníkov. Bez príkazu samotného [[Adolf Hitler|Hitlera]] však [[Friedrich Paulus|Paulus]] nebol ochotný konať. Veľkú úlohu zohralo i to, že náčelník štábu 6. armády [[Arthur Schmidt]] považoval únik 6. armády z obkľúčenia za nemožný v dôsledku nízkeho stavu zásob. Tanky, ktoré mala armáda k dispozícii mali palivo iba asi na 20{{--}}{{km|30|m}}, čo na prerazenie sovietskej obrany nepostačovalo<ref>{{Citácia knihy|autor= Manstein, E. von|titul=Ztracená vítezství svazek II|isbn=80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006}}</ref>. Podľa niektorých názorov von Manstein neinformoval Paulusa o celkovom stave na fronte a dôrazne mu nevysvetlil, že ústup je jedinou možnou alternatívou, ako sa vyhnúť zničeniu v hĺbke sovietskeho obkľúčenia. Manstein napr. nikdy neletel do kotla ani nevyslal zodpovedného styčného dôstojníka s podrobnejšími plánmi ústupu<ref>{{Citácia knihy|autor=Vasilevskij, A. M., Rokossovskij, K. K., Žukov, G. K., Voronov, N. N., Rodimcev, A. I., Čujkov, V. I., Zajcev, V. G., Ľudnikov, I. I., Jeriomenko, A. I., Werth, A., Adam, W., Paulus, F., Steidle, L., Weider, J.|titul=Stalingrad / Spomienky účastníkov bitky na Volge|miesto=Bratislava|vydavateľ=Nakladateľstvo Pravda|rok=1983|strany=432 – 433}}</ref>. Bola tak premrhaná jediná väčšia príležitosť, kedy sa mohli nemecké vojská prebiť z obkľúčenia. Mansteinove vojská bojujúce severne od rieky [[Myškova]], boli nakoniec z oblasti vytlačené sústredenými útokmi tankových jednotiek 2. gardovej armády. Museli ustúpiť i zo samotného Koteľnikova, odkiaľ začínali svoj postup na sever. Po odrazení svojho útoku sa Manstein sústredil na udržanie oblasti [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]], kam začal svoju skupinu armád za systematického tlaku sovietskych vojsk sťahovať. Zatiaľ čo sa [[Skupina armád A]] začala sťahovať z [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] na [[Tamanský polostrov]] a [[Krym]]. Hitler dúfal, že toto predmostie neskôr poslúži ako východisko pre prípadné neskoršie útoky na juh [[ZSSR]]. Kritickú situáciu nemeckých vojsk v oblasti ešte skomplikoval kolaps talianskej 8. armády medzi [[16. december|16.]] a [[20. december|20. decembrom]] severne od Stalingradu v úseku [[Skupina armád B|Skupiny armád B]]. Sovieti taliansku armádu napadli vojskami 1. a 3. gardovej armády Juhozápadného frontu a 6. armády Voronežského frontu a dostali sa tak do tyla nemeckej Hollidtovej armádnej skupiny<ref>{{Citácia knihy|autor=Vasilevskij, A. M., Rokossovskij, K. K., Žukov, G. K., Voronov, N. N., Rodimcev, A. I., Čujkov, V. I., Zajcev, V. G., Ľudnikov, I. I., Jeriomenko, A. I., Werth, A., Adam, W., Paulus, F., Steidle, L., Weider, J.|titul=Stalingrad / Spomienky účastníkov bitky na Volge|miesto=Bratislava|vydavateľ=Nakladateľstvo Pravda|rok=1983|strany=119}}</ref>, ktorej [[XXXXVIII. tankový zbor Wehrmachtu|XXXXVIII. tankový zbor]] mal tvoriť hlavnú silu útoku na prstenec obkľúčenia zo severozápadu. Do Vianoc prišli Nemci v dôsledku tohto prielomu o strategické letiská [[Morozovsk]] a [[Tacinskaja]], takže dopravné lietadlá museli lietať po dlhších trasách a minuli tak viac paliva, pričom odviezli menej materiálu. Tento rýchly prielom vykonali sily [[24. tankový zbor (ZSSR)|24. tankového zboru]] generálmajora [[Vasilij Michajlovič Badanov|V.M. Badanova]]. Hitler aj naďalej odmietal dať príkaz na únik 6. armády, pričom to argumentoval potrebou, aby čo najdlhšie viazala sovietske sily. Nemecké sily skupiny armád Don boli v ohrození, z Tacinskej do Rostova na Donu zostávalo iba okolo {{km|130|m}}<ref>{{Citácia knihy|autor= Carell, P.|titul=Spálená země|miesto=Plzeň|vydavateľ=Mustang|rok=1996|strany=95}}</ref>. Nemci na Tacinskú podnikli protiútok a v noci z 28. na 29. decembra ju po niekoľkodňových bojoch získali späť. === Likvidácia obkľúčenia – operácia Koľco === [[Súbor:Operation Ring.png|náhľad|left|Mapa operácie Koľco.]] Pre 6. armádu, odsúdenú na záhubu sa začala posledná, tragická fáza bitky. Tiesnená na neveľkom a ešte aj stále sa zmenšujúcom priestore bola v smrteľnom objatí sovietskych armád. Chýbalo jej vhodné zimné oblečenie, zmenšovali sa jej zásoby životných potrieb, pretože každodenný prísun leteckým mostom, ktorý sľúbil [[Hermann Göring|Göring]], nestačil. Hoci sa Paulusova armáda rýchlo rozpadávala, vojaci naďalej odhodlane pokračovali v beznádejnom boji. Potrebný prísun 500 ton zásob denne sa Nemcom podarilo zaistiť iba dvakrát. Zima a zlé počasie sa stali smrteľne nebezpečné. Námraza a neisté počasie boli príčinou mnohých leteckých nehôd. Celkovo [[Luftwaffe]] stratila pri zásobovaní Stalingradu v dôsledku zlého počasia a činnosti nepriateľa asi 550 lietadiel. Bola to približne tretina celkovo nasadených dopravných lietadiel. Koncom decembra vyslal Paulus k Hitlerovi generála [[Hans-Valentin Hube|Hubeho]], aby mu podal správu o zúfalej situácii 6. armády z prvej ruky. Hitler však bol sám bezradný a Paulusovi znovu odkázal, aby vydržal. Prvý januárový týždeň sa vojská Donského frontu pod Rokossovského a Voronovovým velením pripravovali na stepiach medzi [[Don]]om a [[Volga|Volgou]] na definitívnu likvidáciu obkľúčenia. 1. januára 1943 bol Donský front posilnený 62., 64. a 57. armádou Stalingradského frontu, takže pod Rokossovského velenie boli sústredené prakticky všetky jednotky, ktoré tvorili vnútornú stranu slučky obkľúčenia. Keďže Sovieti vedeli, že Nemci majú v stalingradskej obruči ešte veľa výzbroje, ktorá im spôsobí nemalé straty, rozhodli sa pokúsiť vyjednávať. [[8. január]]a [[1943]] sa generálporučík Konstantin Rokossovskij pokúsil prostredníctvom parlamentárov odovzdať [[Friedrich Paulus|Paulusovi]] ultimátum. Sovieti pri tom ponúkli 6. armáde solídne podmienky, ako stravu, okamžité lekárske ošetrenie, či bezpečný návrat po vojne domov… (Čo nebolo ani zďaleka nereálne splniť.) Parlamentárov však nemecké jednotky odohnali streľbou. O deň neskôr sa pokus zopakoval na inom úseku frontu. Nemeckí dôstojníci prijali parlamentárov, ale Paulus odmietol prevziať podmienky kapitulácie, ktoré poznal z rozhlasového vysielania a nesúhlasil s nimi. Hitlerova odpoveď na Paulusovu žiadosť kapitulovať, čím by sa predišlo zbytočným stratám na životoch, bola nemilosrdná: „''Kapitulácia neprichádza do úvahy, 6. armáda si musí splniť svoje historické poslanie v Stalingrade, aj keby mala prísť o posledného muža''“<ref name="John Macdonald"/>. Nasledujúceho dňa [[10. január]]a 1943 sa začal záverečný sústredený útok sovietskych vojsk na nemecký kotol. Operácia dostala krycí názov ''Koľco'' (slučka). Sovietski velitelia nenechali nič na náhodu a sústredili veľké sily pechoty a delostrelectva. Nemci v obkľúčení, ako aj tí, ktorí z juhu ZSSR v tej dobe ustupovali, chápali, že čím dlhšie sa 6. armáda udrží, tým väčšie šance majú na vybudovanie obrany na skrátenom fronte v oblasti [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]]. Sovietsky útok pomaly zmenšoval neveľké územie nemeckého kotla a zbavoval Nemcov dôležitých zásobovacích základní a letísk. Na letisku v [[Pitomnik]]u najprv 12. januára letisková posádka v panike ušla pred sovietskou prieskumnou jednotkou, ktorá z oblasti letiska onedlho ustúpila. Pri panike bolo ušliapaných mnoho ranených, viacerí nevládni sa zrútili pri ceste z letiska a zamrzli. Po vyjasnení situácie sa na večer vrátil na letisko letiskový personál aj zdravotníci. Obrana letiska bola posilnená.<ref>Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 257 – 258</ref> O niekoľko dní postupujúce sovietske jednotky našli na letisku tisíce mrznúcich nemeckých ranených, ktorým už nemohli pomôcť. Do ich rúk sa tiež dostalo viac než 10 000 nákladných automobilov, ktoré boli vedľa letiska vzorne zoradené. Nemci po sovietskych útokoch vybudovali obranu pozdĺž železničnej trate západne od mesta. Obsadili ju vyčerpanými jednotkami 44., 76., 297., 376. pechotnej, 3. a 29. motorizovanej a 14. tankovej divízie spolu s niekoľkými tzv. pevnostnými prápormi. Pre sovietsky nápor muselo byť veliteľstvo 6. armády evakuované 16. januára z Gumraku do oblasti Stalingradu, južne od Carice v rokli pri traktorovom závode<ref name="Adam, 269 – 271">Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 269 – 271</ref>. Tamojšia sieť podzemných bunkrov vybudovaná v rokli bola prezývaná „Hartmannstadt“, podľa veliteľa 71. pechotnej divízie generálporučíka von Hartmanna. Po strate letiska v Pitomniku čelili Nemci ešte ťažším problémom so zásobovaním. Náhradné letisko Gumrak bolo menšie, pristávacia dráha v dostrele sovietskeho delostrelectva a bola rozbitá bombami a granátmi. Zásobovacím lietadlám sa tam niekoľko dní po sebe nepodarilo pristáť. Situácia armády bola katastrofická. Nemecké jednotky hlásili, že počet strát v zapríčinených hladom rýchlo stúpa, zásobovanie kolabovalo. Samovraždy zúfalých vojakov boli na dennom poriadku<ref name="Adam, 269 – 271"/>. Nemecké velenie navyše namiesto pokračovania evakuácie ranených nariadilo evakuovať odborníkov tankového vojska a generálneho štábu, ktorí mali cenu pre ďalšie vedenie vojny. 22. januára padla aj posledná nemecká zásobovacia základňa a provizórne letisko v [[Gumrak]]u. Nemci ju na Paulusov rozkaz odovzdali sovietom s ťažko chorými a ranenými, ktorých nedokázali presunúť. Okolo letiska ležali naukladané kopy mŕtvych tiel, ktoré personál nemocnice nedokázal v dôsledku veľkých mrazov a chýbajúcemu náradiu, či výbušninám pochovať do zmrznutej zeme. Posledná možnosť provizórneho letiska bola priamo pri Stalingrade, táto dráha však nevyhovovala väčším lietadlám. Letectvo bolo nútené zhadzovať zásoby v kontajneroch. Strata letísk spôsobila, že nebolo možné pravidelne evakuovať ranených. Najmenej 18 000 ich ležalo v improvizovaných, často nevykurovaných lazaretoch pri vonkajšej teplote −30 °C. Necelé dva týždne po začiatku sovietskych útokov odmietol Paulus ďalšie ultimátum s požiadavkou kapitulácie, v tej dobe však bol odpor 6. armády už celkom márny a iba zvyšoval utrpenie tých, ktorí zostali v obkľúčení. Množstvo nemeckých vojakov, napriek úplnej demoralizácii kládlo odpor v strachu pred zajatím. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-P0613-308, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|Sovietski vojaci so zimným výstrojom pri útoku na budovu.]] Paulus v zúfalej situácii 23. januára usporiadal poradu najvyšších dôstojníkov. Generáli von Seydlitz a Pfeffer žiadali zastaviť boj, Heitz, Strecker a Schlömer naďalej trvali na vedení boja. Tento deň na Stalingradskom letisku, blízko krytov štábu 6. armády pristáli a odleteli z obkľúčenia posledné nemecké lietadlá. 24. januára odoslali obkľúčené vojská zo Stalingradu depešu vrchnému veleniu, v ktorej bola vylíčená situácia takto: „''Jednotky sú bez streliva a potravín, spojenie s časťou šiestich divízií. Na južnom, severnom a západnom fronte sa vyskytujú prejavy rozkladu. Jednotné velenie už nemožné. Osemnásťtisíc ranených nemá ani minimálnu pomoc a chýbajú im obväzy a lieky. 44., 76., 100., 305. a 389. pechotná divízia sú zničené. V dôsledku silných prielomov je front na mnohých miestach otvorený. Oporné body a úkryty iba v mestskej časti. Ďalšia obrana nezmyselná. Krach nevyhnutný. Armáda žiada povoliť prijatie kapitulačných podmienok, aby sme ešte mohli zachrániť aspoň žijúcich.''“<ref name="adam,281 – 282">Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 281 – 282</ref> Nemecké najvyššie velenie odpovedalo, že kapitulácia vôbec neprichádza do úvahy. Bojom do posledného náboja spĺňa 6. armáda svoju historickú povinnosť pri stabilizácii južného frontu<ref name="adam,281 – 282"/>. Velenie ďalej vydalo rozkaz, podľa ktorého boli vymenovaní velitelia jednotlivých úsekov obrany obkľúčenia. Severnému úseku velil [[Karl Strecker]], strednému [[Walter Heitz]] a južnému [[Friedrich Paulus]]. 24. januára sa štáb armády presunul z krytov pri traktorovom závode do pivničných priestorov nemocnice v južnej časti mesta. 26. januára sa odtiaľto presunul do pivničných priestorov obchodného domu. V tejto dobe sa už mnohí demoralizovaní jednotlivci, aj celé jednotky vzdávali do sovietskych rúk. Veliteľ IV. armádneho zboru v rozkaze svojim podriadeným skonštatoval, že z momentálne držaných pozícií nemožno pre množstvo ranených v tyle nikam ustúpiť a v prípade nemožnosti klásť ďalší odpor môžu jednotky rokovať s nepriateľom o kapitulácii. Ako prvá zložila zbrane [[297. pechotná divízia]], v tej dobe pozostávajúca zo sotva 300 mužov. Jej veliteľ generál [[Moritz von Drebber|M. von Drebber]], bol prvým vysokým dôstojníkom z obliehaného kotla, ktorý padol do zajatia<ref>Piekalkiewicz, J., 2007, ''Stalingrad, anatomie bitvy.'' Naše vojsko, Praha, s. 433</ref>. Iní nemeckí dôstojníci spáchali samovraždu. [[26. január]]a [[1943]] sa sovietske vojská 21. armády prebojovali zo západu do samotného [[Stalingrad]]u a pri úpätí Mamjovej mohyly sa stretli s jednotkami 62. armády – 13. gardovou streleckou divíziou. V ruinách mesta sa snažili zachrániť zvyšky 6. armády, ktoré však sovieti týmto útokom rozdelili na dve enklávy. Ešte päť dní sa zvyšky Nemcov v meste zúfalo bránili. 28. januára zostal v severnej priemyselnej časti mesta XI. zbor. V strednej, južne od Mamajovej mohyly, zostali VIII. a LI. zbor. Štáb armády, XIV. tankový a IV. armádny zbor, ktoré už boli prakticky bez jednotiek držali najjužnejšiu oblasť v centre mesta medzi Červeným námestím a železničnou stanicou. Armáda sa pokúšala vybudovať nové obranné postavenia na západnom okraji mesta. Podľa odhadov velenia bolo možné udržiavať odpor maximálne do 1. februára.<ref name="Adam,296">Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 296</ref> Zvyšky 76. pechotnej divízie utrpeli 27. januára ťažké straty, 44., 271., 305., 376. pechotná divízia boli prakticky zničené. 3. motorizovaná divízia disponovala už iba minimom bojaschopných mužov a s 29. divíziou nebolo spojenie<ref name="Adam,296"/>. Podľa niektorých odhadov sa v kotle nachádzalo asi 40 – 50 000 ranených. Rozšírila sa [[Dyzentéria|úplavica]]. Velenie armády oznámilo skupine armád Don, že pre nedostatok potravín pre bojujúce jednotky nebude vydávaná pre ranených žiadna strava<ref>Piekalkiewicz, J., 2007, Stalingrad, anatomie bitvy. Naše vojsko, Praha, s. 435</ref>. Viacerí velitelia požadovali od Paulusa aby vydal rozkaz na kapituláciu, konštatovali, že ich divízie sú úplne rozbité a bojové skupiny sa už sami kontaktujú s nepriateľom a kapitulujú. 29. januára kapitulovali sily XIV. tankového zboru gen. Schlömera. 30. januára sa velenie sovietskej 38. motorizovanej brigády 64. armády generála Šumilova dozvedelo od nemeckých zajatcov, že pred jej pozíciami sa v budove obchodného domu nachádza štáb 6. armády. Okolie obchodného domu bolo postupne obkľúčené. Večer toho istého dňa veliteľ zvyšku jednotiek 14. tankovej divízie brániacej oblasť okolo obchodného domu, plukovník Ludwig, začal rokovať so sovietskymi jednotkami o kapitulácii. Neskôr bol tento dôstojník poverený sprostredkovaním kapitulácie pre štáb armády. Vo večerných hodinách pracovníci nemeckého štábu zničili zvyšok svojich písomností a pripravili sa na kapituláciu. Ráno [[31. január]]a krátko pred tým ako sa vzdal do rúk sovietskych vojsk, prebral štáb 6. armády menovanie Paulusa do hodnosti generála poľného maršala<ref>Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 309 – 312</ref>. Hitler pravdepodobne očakával, že sa preto nevzdá, ale spácha samovraždu. O 9. hodine ráno prerokovali sovietski dôstojníci s náčelníkom štábu 6. armády generálmajorom [[Arthur Schmidt|A. Schmidtom]] kapituláciu. Vzdalo sa 15 nemeckých generálov. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R90142, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|left|Boje v ruinách závodu.]] Po tom čo sa vzdal aj Paulusov štáb, začali Nemci po celom meste hromadne skladať zbrane. Toho istého dňa zložila zbrane aj celá stredná skupina nemeckých vojsk v Stalingrade. Ešte dva dni kládli v severnej časti mesta v ruinách [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]] zúrivý odpor zvyšky XI. zboru generála [[Karl Strecker|Karla Streckera]]. Išlo o časti 16. a 24. tankovej divízie. Sovieti použili delostrelectvo a útočili na zvyšky nemeckých jednotiek, ktoré sa odmietali vzdať. Ráno 2. februára oznámili obkľúčené nemecké jednotky, že „..splnili svoju povinnosť... nech žije Nemecko!“. Okolo 9:00 posledná funkčná nemecká vysielačka z postavení 24. tankovej divízie ohlásila, že ich pozíciami v traktorovom závode prenikli sovietske jednotky. Bola to posledná nemecká depeša z obkľúčeného mesta. [[2. február]]a [[1943]] okolo 10. hodiny napokon generál Strecker, po tom čo jeho vojakom došla munícia a nemecké jednotky boli zničené alebo neschopné ďalej klásť odpor, nariadil ukončiť boj<ref>Piekalkiewicz, J., 2007, ''Stalingrad, anatomie bitvy.'' Naše vojsko, Praha, s. 455</ref>. Medzi zajatcami bolo 8 generálov, niektorí z nich obzvlášť fanatickí nacisti. Niektoré roztrúsené nemecké jednotky kládli odpor, alebo sa pokúšali prebiť k vlastným jednotkám, ktoré ustúpili ďaleko na západ, až do marca. V meste sa vo viacerých roztrúsených hniezdach odporu bránili do 15. až 20. februára ešte tisícky vojakov. Do marca boli pri vyčisťovacích operáciách zabitých asi 2150 nemeckých vojakov a ďalších 8646 bolo zajatých.<ref>Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 345</ref> == Výsledok bitky == [[Súbor:German pows stalingrad 1943.jpg|thumb|right|Nemeckí vojnoví zajatci kráčajúci vedľa bojmi poškodeného obilného sila. Silueta obilného sila malo byť paradoxne motívom nemeckého pamätného odznaku, ktorý by pripomínal bitku o Stalingrad. Odznak nikdy zavedený nebol, väčšina vojakov bojujúcich o mesto zahynula alebo bola zajatá.]] Bitka o mesto Stalingrad je považovaná za jednu z najdôležitejších bitiek druhej svetovej vojny.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = MacDonald | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny | vydanie = 2. slov | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-7145-669-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Víťazstvo Sovietskeho zväzu, ktoré viedlo k likvidácii jednej nemeckej armády a zničeniu viacerých armád nemeckých spojencov bolo bez debát jednou z najdôležitejších bitiek východného frontu.<ref>Glantz, D.E. The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay [online]. Južná Karolína : Clemson, 2001. s. 55.</ref> Odhady hovoria, že od začiatku letnej ofenzívy prišli vojská Osi v južnej časti [[Sovietsky zväz|ZSSR]] o približne 850 000 vojakov. V samotnom Stalingradskom kotli padlo do zajatia 91 000 nemeckých vojakov a dôstojníkov, ktorí sa vzdali v posledných dňoch, k tomu je ešte nutné pripočítať 16 800 ďalších, ktorých zajali Sovieti medzi 10. a 29. januárom<ref name="Operace Barbarossa"/>. Prevažná väčšina z nich bolo podvyživených a celkovo v zlom fyzickom aj psychickom stave, ktorý si vyžadoval okamžitú hospitalizáciu. Zajatci boli zoslabnutí následkom odriekania v predošlom období. Množstvo z nich už v dobe zajatia trpelo ochoreniami tráviaceho traktu. Medzi zoslabnutými mužmi sa šírili epidémie hlavne [[tuberkulóza]], [[týfus]], [[žltačka]], [[záškrt]] a [[škvrnitý týfus]].<ref>Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 342</ref> Avitaminóza mala za následok aj [[skorbut]]. V zajateckých táboroch v Beketovke, Krasnoarmejsku a Frolove viac než polovica z nich podľahla epidémiám<ref>Piekalkiewicz, J., 2007, ''Stalingrad, anatomie bitvy.'' Naše vojsko, Praha, s. 469</ref>. Ďalší zahynuli pri niekoľko týždňov trvajúcich transportoch. Následný dlhoročný pobyt v zajatí trvajúci do roku [[1953]] znamenal, že domov sa vrátila iba nepatrná časť, asi iba 6 000 z nich. O nemeckých dôstojníkov však bolo postarané lepšie, z 24 zajatých generálov v zajatí zomrel iba jeden.<ref>Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 346</ref> Nemci dokladajú, že zo Stalingradského kotla sa podarilo po zemi uniknúť iba jedinému vojakovi<ref name="Operace Barbarossa"/>. Dôvodom vysokej úmrtnosti zajatcov bolo niekoľko. V prvom rade to bol veľmi zlý zdravotný stav už pri ich zajatí. Faktorom boli aj nepriaznivé poveternostné podmienky, hlavné silné mrazy, ktoré nepriali pri transportoch zajatcov, tiež zlá zásobovacia situácia a nepripravenosť na sovietskej strane. Nedostatkom potravín a liekov trpeli aj samotné jednotky Červenej armády a civilné obyvateľstvo. Nezanedbateľnú úlohu zohral aj fakt, že celá oblasť bola zdevastovaná ťažkými bojmi a množstvo zajatcov nebolo možné ubytovať a chrániť pred nepriaznivým počasím v meste. Obidve bojujúce strany počas bojov vybičovali svojich vojakov k nadľudským výkonom. Vojaci Červenej armády, ktorí boli odrezaní v zničenom Stalingrade, bojovali proti silnému a početnému nepriateľovi s nevídaným odhodlaním. Ich straty boli veľmi ťažké, väčšina z čerstvých jednotiek nasadených do bojov od septembra do novembra 1942 stratila v priebehu prvých 3 dní bojov v meste 75 – 90 % svojho početného stavu, napriek tomu zostala väčšina týchto vojakov disciplinovaná a bojovala ďalej navzdory možnosti ustúpiť alebo sa vzdať. Už 22. decembra 1942 vydalo sovietske velenie výnos o zriadení [[Medaila Za obranu Stalingradu|medaily Za obranu Stalingradu]]. [[Súbor:Medal stalingrad USSR.jpg|thumb|left|Medaila za obranu Stalingradu]] Červená armáda utrpela približne rovnaké straty ako jej protivník. V dôsledku ťažkých bojov mala okolo 650 000 ranených a 478 000 mŕtvych a nezvestných<ref name="www.soldat.ru"/>. Jej vojská však v tomto období prešli kvalitatívnym prelomom. Červená armáda sa stala rovnocenným súperom nemeckého [[Wehrmacht]]u. Skúsenosti nadobudol hlavne dôstojnícky zbor, takisto mnohí nadaní velitelia, ktorí sa vyznamenali v bojoch a boli povýšení. Obyčajných vojakov však do [[Berlín]]a čakala ešte dlhá cesta, tú prežilo iba málo z nich. Vpred ich však hnala nová nádej, že porazia a vyženú nacistov zo svojej ťažko skúšanej krajiny. Nemci sa od bitky pri Stalingrade stretali menej často s tým, že by sovietske jednotky strácali hlavu a bezradne ustupovali. Vojakov 6. armády prinútilo velenie zotrvať v obrane aj napriek istej porážke. Rovnako ako ich protivníci aj títo vojaci preukázali svoje najvyššie kvality a organizovane bojovali v obkľúčení dva a pol mesiaca. Nacistické Nemecko bolo touto porážkou nútené roku [[1943]] prejsť do stavu [[Totálna vojna|totálnej vojny]]. Hitler [[13. január]]a vyhlásil totálnu mobilizáciu a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Nemecko začalo mobilizovať väčšinu mužskej populácie do armády. Boje na východe likvidovali celé divízie [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré hlavne v postalingradskom období začali doplácať na to, že prišli o svoje najlepšie veliteľské a poddôstojnícke kádre. Do vojnového stavu sa aktivizoval aj priemysel, ktorý dovtedy pracoval ako v čase mieru. Nemecké vojská začali na východnom fronte praktizovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]], ktorá spôsobila ďalšie, ešte horšie ničenie a krviprelievanie ako doteraz. Výrazne zakolísala aj morálka nemeckej armády a obyvateľstva. V sovietskom zajatí sa zo zajatých nemeckých dôstojníkov sformovala protifašistická organizácia známa ako Liga nemeckých dôstojníkov vedená generálom delostrelectva [[Walther von Seydlitz-Kurzbach|von Seydlitzom]]. Jej členovia sa neskôr pripojili k nemeckému protifašistickému [[Výbor pre slobodné Nemecko|Výboru pre slobodné Nemecko]]. Všetky bleskové víťazstvá na východnom fronte sa stali minulosťou. Diletantské rozhodnutia [[Adolf Hitler|Hitlera]] vysilili nemeckú [[OKW|brannú moc]] ešte prv, než mohli Spojenci proti nemu nasadiť všetky svoje sily. Za takúto nerozvážnosť Nemecko v nasledujúcom období tvrdo zaplatilo. Jedným z vedľajších výsledkov bitky o Stalingrad bolo i to, že Sovieti dobyli [[Demiansk]]ý výbežok severne od [[Smolensk]]a. Na severe sa prejavil úspech pri prerážaní [[Blokáda Leningradu|leningradskej blokády]], keď oslobodili [[Šlisseľburg]]. Zároveň s útokom na krídla 6. armády ([[operácia Urán]]), sovietske velenie pripravilo takmer rovnako veľkú ofenzívu v oblasti Rževa ([[operácia Mars]], tiež známa ako [[druhá rževsko-syčovská ofenzíva]]). Bojovým operáciám velil [[Georgij Žukov]]. Ofenzíva, ktorá síce nemecké vojská v [[Ržev]]skom výbežku priviedla na pokraj kolapsu však bola po niekoľkých týždňoch kvôli ťažkým stratám zastavená. Vojská postupujúce na juhu [[ZSSR]] vo februári oslobodili [[Charkov]], boli však veľmi roztiahnuté a vyčerpané [[Erich von Manstein|Mansteinovou]] dobre organizovanou obranou. Útok [[II. tankový zbor SS|II. tankového zboru SS]] na svoje severné krídlo nevydržali a Nemci im [[tretia bitka o Charkov|Charkov vyrvali z rúk]] a na niekoľko mesiacov znovu obsadili. Sovieti stratili asi 48 000 padlých a 180 000 ranených. Tak sa nakoniec vyčerpala a zastavila stalingradská ofenzíva a vytvorili sa predpoklady pre nové meranie si vzájomných síl v [[Bitka v Kurskom oblúku|Kurskom výbežku]]. [[Súbor:RIAN archive 602161 Center of Stalingrad after liberation.jpg|náhľad|vpravo|Centrum mesta bolo na konci bitky prakticky zrovnané so zemou]] Mesto [[Stalingrad]] bolo z veľkej časti zrovnané so zemou a po skončení bojov muselo byť prakticky postavené odznovu. Po skončení bitky zostalo v meste len {{m2|398000}} obytnej plochy, čo bolo asi len 11 % stavu spred [[23. august]]a 1942. Väčšina, až {{m2|278000}} tejto plochy sa nachádzala v Kirovskom obvode, ktorého sa boje dotkli relatívne najmenej. Spálených alebo zničených bolo 41 985 domov, 244 škôl a škôlok, 15 nemocníc a 14 divadiel či kinosál. Bolo zničených 309 väčších aj menších priemyselných podnikov. Len v železiarskom [[závod Červený október|závode Červený október]] bola zničená výrobná plocha o výmere {{m2|170000}}, na ktorej sa nachádzalo množstvo zariadení vrátane 15 [[vysoká pec|vysokých pecí]] a 14 výrobných liniek. V [[Stalingradský traktorový závod|Stalingradskom traktorovom závode]], ktorý pred vojnou produkoval tisíce traktorov a tankov ročne, bolo zničených {{m2|850000}} výrobnej plochy. Výroba [[tank]]ov sa však rozbehla už niekoľko mesiacov po oslobodení ruín prevádzkových budov [[31. máj]]a 1943. Veľmi ťažko poškodený bol energetický systém a inžinierske a rozvodné siete. Ťažké škody zaznamenala aj cestná a železničná doprava, bolo zničených 152 [[Parná lokomotíva|parných lokomotív]] a okolo 600 000 vagónov. Celkové materiálne straty boli odhadované na 9 miliárd [[Sovietsky rubeľ|rubľov]]. Prakticky všetky stromy v okolí {{km|100|m}} od mesta boli vyrúbané alebo zničené. == Pamätník a pocta mestu == Už v novembri 1942 mestský výbor pre obranu mesta rozhodol o začiatku zbierky materiálov pre budúce múzeum obrany mesta. To bolo založené v lete 1943. Medzi rokmi 1959 a 1967 bol na [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyle]] nad mestom vystavaný pamätník bitky o Stalingrad. Rozsiahlemu komplexu dominuje najväčšia socha ženy na svete, ''Matka vlasť volá'', vysoká až {{m|85|m}} s mečom dokonca {{m|112|m}}. Súčasťou komplexu je rozľahlý vojenský cintorín. Na mieste bývalého mlynu, ktorý bol dlhú dobu veliteľstvom 13. gardovej streleckej divízie bola postavená nová budova múzea, od roku 1982 známeho ako múzeum-panoráma Stalingradská bitka. Projekt realizoval architekt [[Vadim Jefimovič Masľajev]]. Na pamätník po vojne premenili aj časť [[Pavlovov dom|Pavlovovho domu]]. Vo februári 1945 daroval počas [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencie]] Stalingradu anglický kráľ [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] čestný meč, na ktorom boli vyryté slová úcty od obyvateľov Británie. Spojené kráľovstvo ešte počas vojny peňažne prispelo na obnovu mesta. == Filmy o bitke == * [[1943]] – ''[[Stalingrad (film z roku 1943)|Stalingrad]]'', dokumentárny film, réžia [[Leonid Varlamov]] * 1943 – ''The City That Stopped Hitler: Heroic Stalingrad '', dokumentárny film, réžia [[John Wexley]] * [[1949]] – ''Stalingradskaja bitva I'', réžia [[Vladimir Petrov]] * [[1950]] – ''Stalingradskaja bitva II'', réžia Vladimir Petrov * [[1956]] – ''Soldaty'', réžia [[Alexandr Ivanov]] * [[1963]] – ''[[Stalingrad (film z roku 1963)|Stalingrad]]'', televízny film, réžia [[Gustav Burmester]] * [[1989]] – ''[[Stalingrad (film z roku 1989)|Stalingrad]]'', réžia [[Jurij Ozerov]] * [[1993]] – ''[[Stalingrad (film z roku 1993)|Stalingrad]]'', réžia [[Joseph Vilsmaier]] * [[2001]] – ''[[Nepriateľ pred bránami]]'', réžia [[Jean-Jacques Annaud]] * [[2003]] – ''[[Stalingrad (film z roku 2003)|Stalingrad]]'', trojdielny dokumentárny film, réžia Sebastian Dehnhardt, Christian Deick, Jörg Müllner * [[2013]] – ''[[Stalingrad (film z roku 2013)|Stalingrad]]'', réžia [[Fiodor Sergejevič Bondarčuk|Fiodor Bondarčuk]] == Poznámky == {{Pozn|1}} [[Coriolisova sila|Fyzikálne pochody]] spôsobujú, že rieky na severnej pologuli majú vyššie západné brehy, lebo voda má tendenciu sa viac zarezávať doprava, tento jav zohral úlohu aj v ďalších bitkách vojny, najmä pri [[bitka na Dnepri|prekračovaní Dnepra]] a [[Operácia Market Garden|Rýna]] == Referencie == {{Referencie|2}} === Ďalšia literatúra === *{{Citácia knihy | priezvisko = Beevor | meno = Antony | odkaz na autora = | titul = Stalingrad - Osudové střetnutí 1942-1943 | vydanie = | vydavateľ = BETA Dobrovský | miesto = Praha | rok = 2003 | mesiac = 04 | deň = 09 | počet strán = 352 | isbn = 80-7306-064-7 | kapitola = | strany = | jazyk = čeština }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of Stalingrad}} {{Portál|História||Rusko}} == Externé odkazy == * [http://battle.volgadmin.ru/ Stalingradská bitka] {{rus icon}}/{{eng icon}}/{{deu icon}} * [http://www.fronta.cz/bitva-o-stalingrad-v-nemeckem-tisku Bitka o Stalingrad v nemeckej tlači] {{ces icon}} {{DEFAULTSORT:Stalingrad}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky v 1942]] [[Kategória:Bitky v 1943]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Volgograd]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] mpdyoqg5le8ibmxkr17731pawpu95al Gymnázium Jura Hronca 0 87094 8255022 8199599 2026-07-28T21:56:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255022 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium Jura Hronca | Obrázok = GJH-2010-03-a-crop-16-10.jpg | Popis = | Zameranie = [[matematika]], [[fyzika]], [[informatika]] | Dĺžka štúdia = 4 roky (klasické gymnázium) {{break}} 5 rokov (bilingválna forma) {{break}} 8 rokov (osemročná forma) | Riaditeľka = Renáta Karácsonyová | Zástupca riaditeľa = | Rok založenia = [[1959]] (pred {{Vek|1959|09|01}} rokmi) | Súčasný zriaďovateľ = Regionálny úrad školskej správy v Bratislave <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o výsledkoch a podmienkach výchovnovzdelávacej činnosti za školský rok 2022/2023 | url = https://www.gjh.sk/informacie/vyhodnocovacia-sprava/Vyhodnocovacia_sprava_2022_2023.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-27 | miesto = Bratislava | strany = 1}}</ref> | Počet učiteľov = | Počet majstrov = | Počet študentov = 893 {{small|(GJH)}}<br />326 {{small|(ZŠ)}}<br />1 219 {{small|(spolu)}} | Počet tried = 31 {{small|(GJH)}}<br />14 {{small|(ZŠ)}}<br />45 {{small|(spolu; k 31. 8. 2022)}} <ref name="pocet-ziakov-zs" /><ref name="pocet-ziakov-gjh" /> | Školské farby = | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis = | Adresa = Spojená škola<br />Novohradská 3<br />821 09  Bratislava | Telefón = +421-2-210 28 300 | Fax = | Web = {{URL|https://www.gjh.sk}} | E-mail = }} '''Gymnázium Jura Hronca''' (skratka '''GJH''') je [[gymnázium]] so zameraním na [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]] a [[informatika|informatiku]] na [[Novohradská ulica (Bratislava)|Novohradskej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Tvorí organizačnú zložku ''Spojenej školy Novohradská'', založenej [[1. január]]a [[2005]] spojením Gymnázia Jura Hronca a Základnej školy Košická, sídliacich v tej istej budove.<ref name="gjh-historia" /> Každoročne sa otvárajú klasické triedy štvorročného štúdia so zameraním na [[informatika|informatiku]] a osemročného štúdia so zameraním na [[Programovanie (informatika)|programovanie]]. Od roku [[1994]] škola organizuje Korešpondenčný seminár z matematiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korešpondenčný seminár z matematiky | url = https://www.gjh.sk/aktivity-na-skole/ksm | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od roku [[2004]] realizuje aj päťročný slovensko-anglický [[Bilingválne gymnázium|bilingválny program]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Na Novohradskej bude rómčina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/1239678/na-novohradskej-bude-romcina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-01-22 | dátum prístupu = 2023-01-23}}</ref> K začiatku školského roku 2022/23 navštevovalo gymnázium 893 žiakov v 31 triedach a celú spojenú školu 1 219 žiakov v 45 triedach.<ref name="pocet-ziakov-zs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Počet žiakov ZŠ, príma až kvarta, pMYP až III.MYP : Stav k 31. 8. 2022 | url = https://www.gjh.sk/informacie/vyhodnocovacia-sprava/Pocet_ziakov_ZS_priloha1.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="pocet-ziakov-gjh">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Počet žiakov GJH : Stav k 31. 8. 2022 | url = https://www.gjh.sk/informacie/vyhodnocovacia-sprava/Pocet_ziakov_GJH_priloha1.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od roku [[1994]] sa na gymnáziu realizuje medzinárodný [[International Baccalaureate Diploma Programme]] (''IB'') – študijný program tretieho a štvrtého ročníka určený predovšetkým pre študentov, ktorí hodlajú po [[maturitná skúška|maturite]] pokračovať v štúdiu v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Baccalaureate Diploma Programme | url = https://ib.gjh.sk/ | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="ibo-novohradska">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spojená škola Novohradská | url = https://www.ibo.org/school/000771/ | vydavateľ = International Baccalaureate | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-23 | miesto = Ženeva | jazyk = en}}</ref> V súvislosti so spojením so Základnou školou Košická tiež škola realizuje medzinárodné programy Primary Years Programme (PYP) a Middle Years Programme (MYP), na úkor zníženého počtu tried klasickej základnej školy.<ref name="ibo-novohradska" /><ref name="vynatok-17/18" /> Od školského roku 2011/2012 sa otvára trieda s programom PYP aj v slovenskom jazyku na úkor otvorenia triedy klasickej základnej školy.<ref name="vynatok-17/18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výňatok zo školského vzdelávacieho programu SŠ Novohradská | url = https://www.gjh.sk/informacie/dokumenty/SkVP17_18vynatok.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V hodnotení slovenských škôl, realizovanom každoročne organizáciou [[Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy|INEKO]], je GJH dlhodobo uvádzané ako „škola s excelentnými výsledkami žiakov“. Z desiatich rebríčkov za obdobie školských rokov 2015/16{{--}}2024/25 sa umiestnilo 4× na prvom, 3× na druhom a 3× na treťom mieste v kategórii gymnázií na Slovensku,<ref>Gymnázium Jura Hronca : Novohradská 3, Bratislava – Ružinov. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portál základných a stredných škôl | url = https://skoly.ineko.sk/skola?id=72 | vydavateľ = Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20260127114303/https://skoly.ineko.sk/skola?id=72 | dátum archivácie = 2026-01-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Gymnázium Jura Hronca | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portál základných a stredných škôl | url = https://skoly.ineko.sk/rebricky/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251112102253/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym | vydavateľ = Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2025-11-12}}</ref> podľa metodiky odrážajúcej výsledky žiakov počas uplynulých štyroch rokov, berúc do úvahy písomné maturity, mimoriadne výsledky v súťažiach a regionálnu uplatniteľnosť na trhu práce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Metodika hodnotenia | url = https://skoly.ineko.sk/o-projekte/metodika | vydavateľ = Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260203034545/https://skoly.ineko.sk/o-projekte/metodika | dátum archivácie = 2026-02-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hambálková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Z piatich najlepších gymnázií sú tri v Bratislave. INEKO zverejnilo rebríčky najlepších škôl na Slovensku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23115477/najlepsie-skoly-a-gymnazia-na-slovensku-rebricek.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-19 | dátum prístupu = 2023-01-23}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Prvenstvo medzi základnými školami obhájila košická škola. V top trojke je aj gymnázium | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/23287656/prvenstvo-medzi-zakladnymi-skolami-obhajila-kosicka-skola-v-top-trojke-je-aj-gymnazium.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2024-02-26 | dátum prístupu = 2024-02-26}}</ref> Od [[1. január]]a [[2023]] je riaditeľkou spojenej školy opäť Renáta Karácsonyová, ktorá vystriedala 2 roky pôsobiacu Janu Trúsikovú.<ref name="fraasova-zmeny" /><ref name="kontant-2023-01-16" /> == História <ref name="gjh-historia" /> == [[Súbor:Hronec.png|náhľad|Busta akademika [[Jur Hronec|Jura Hronca]] vo vestibule školy]] Škola vznikla v roku [[1959]] ako Jedenásťročná stredná škola na Novohradskej ulici, v roku [[1962]] sa pretransformovala na ''Strednú všeobecnovzdelávaciu školu'' (''SVŠ'') a otvorilo sa štúdium so zameraním na [[numerická matematika|numerickú]] [[matematika|matematiku]] a obsluhu [[počítač|počítacích strojov]]. V roku [[1967]] SVŠ Novohradská získala čestné pomenovanie po vynikajúcom slovenskom matematikovi akademikovi [[Jur Hronec|Jurovi Hroncovi]] a v roku [[1969]] sa mení na Gymnázium Jura Hronca. Od roku [[1994]] sa na GJH začína realizovať medzinárodný maturitný program – [[International Baccalaureate Diploma Programme|IB]] s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý bol v roku [[2005]] rozšírený o programy pre mladšie vekové kategórie žiakov – PYP a MYP. === Riaditelia === * [[1959]]{{--}}[[1962]]: Juraj Švarc<ref name="gjh-historia" /> * [[1962]]{{--}}[[1970]]: Zdeněk Obdržálek<ref name="gjh-historia" /> * [[1970]]{{--}}[[1983]]: Víťazoslav Repáš<ref name="gjh-historia" /> * [[1983]]{{--}}[[1990]]: Marián Hanula<ref name="gjh-historia" /> * [[1990]]{{--}}[[1995]]: Vladimír Jodas<ref name="gjh-historia" /> * [[1995]]{{--}}[[2015]]: Zuzana Munková<ref name="gjh-historia" /><ref name="pozdrav-munkova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Munková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Pozdrav od exriaditeľky | url = https://www.gjh.sk/files/pozdrav-munkova.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2016-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-13 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160601204800/https://www.gjh.sk/files/pozdrav-munkova.pdf | dátum archivácie = 2016-06-01 }}</ref> * [[2016]]{{--}}[[2020]]: Renáta Karácsonyová<ref name="pozdrav-munkova" /> * [[2021]]{{--}}[[2022]]: Jana Trúsiková (rod. Fraasová)<ref name="fraasova-zmeny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny vo vedení školy | url = https://www.gjh.sk/zmeny-vo-vedeni-skoly | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-13 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210113214045/https://www.gjh.sk/zmeny-vo-vedeni-skoly | dátum archivácie = 2021-01-13 }}</ref><ref name="kontant-2022-11-17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakt | url = https://www.gjh.sk/o-skole/kontakt | url archívu = https://web.archive.org/web/20221117154403/https://www.gjh.sk/o-skole/kontakt | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2022-11-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[2023]]{{--}}{{0|0000}}: Renáta Karácsonyová<ref name="kontant-2023-01-16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakt | url = https://www.gjh.sk/o-skole/kontakt | url archívu = https://web.archive.org/web/20230116171947/https://www.gjh.sk/o-skole/kontakt | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2023-01-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Možnosti štúdia == * 4-ročné štúdium s rozšíreným vyučovaním informatiky a prírodovedných predmetov * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 8-ročné štúdium == Známi pedagógovia == * [[Jozef Balala]] – [[matematika]], [[deskriptívna geometria]] * [[Vladimír Crmoman]] – hudobná výchova * [[Ondrej Demáček]] – [[informatika]], zakladateľ [[Korešpondenčný seminár z programovania|KSP]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FAQ – Korešpondenčný seminár z programovania|url=https://www.ksp.sk/faq/|dátum prístupu=2018-02-25|vydavateľ=www.ksp.sk}}</ref> * [[Klára Grečnerová]] – matematika * [[Vladimír Jodas]] – matematika * [[František Kosper]] – matematika * [[Kornélia Kropiláková]] – matematika * Tatiana Lörinczová - chémia * [[Karol Rovan]] – matematika * [[Viera Šimčisková]] – matematika * [[Zuzana Šimkovicová]] – [[fyzika]] * [[Anton Šíma]] – geografia * [[Július Šoltés]] – fyzika * [[Zuzana Valášková]] – matematika * [[Zdeno Vlachynský]] – matematika, deskriptívna geometria == Známi absolventi <ref name="gjh-osobnosti" /><ref name="gjh-rocenka" /> == {{stĺpce|4|šírka=25em| === Vedci a pedagógovia === * [[Pavol Černek]] – [[Štátny pedagogický ústav|ŠPÚ]] * [[Vladimír Čech (matematik)|Vladimír Čech]] – matematik, signatár Charty 77 a vydavateľ časopisu Mosty * [[Vladimír Černý (fyzik)|Vladimír Černý]] – [[fyzika|fyzik]], [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|FMFI UK]] * [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]] – matematik, informatik a spisovateľ * [[Miroslav Fikar]] – chemik a informatik, univerzitný profesor a bývalý [[rektor (vysoká škola)|rektor]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] * [[Marek Fila]] – matematik, FMFI UK * [[František Gahér]] – filozof, logik, bývalý rektor [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Ladislav Hohoš (filozof)|Ladislav Hohoš]] – filozof a futurológ * [[Juraj Hromkovič]] – informatik a profesor na [[ETH]] v [[Zürich]]u * [[Ivan Kalaš]] – [[informatika|informatik]], FMFI UK * [[Hana Kirchheimová]] – matematička, FMFI UK * [[Bohumil Kováč]] - architekt a urbanista, profesor STU * [[Angela Leitmannová]] – [[biofyzika|biofyzička]], profesorka na MSU East Lansing, MI, USA * [[Viera Lexová]] – matematička, Tilgnerova 14 * [[Radko Mesiar]] – matematik, profesor na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|SvF STU]] * [[Martin Plesch]] – fyzik, venuje sa kvantovej informatike, [[Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied|FÚ SAV]], [[Masarykova univerzita|MUNI v Brne]] * [[Jana Plichtová]] – psychologička a vysokoškolská pedagogička * [[Milan Profant]] - otolaryngológ, profesor LF UK * [[Vladimír Repáš]] – bývalý riaditeľ ŠPÚ * [[Branislav Rovan]] – informatik, FMFI UK * [[Štefan Šujan]] – matematik * [[Peter Vodrážka]] - architekt, profesor STU * [[Peter Zajac]] – literárny vedec a politik * [[Pavol Zlatoš]] – [[matematik]], FMFI UK === Umelci === * [[Zuzana Cigánová]] – [[herec|herečka]], [[spisovateľ]]ka * [[Peter Dudák|Peter “Ďuďo” Dudák]] – [[spevák]], [[hudobník]] skupiny [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] * [[Boris Filan]] – spisovateľ, [[textár]] * [[Pavol Hammel]] – hudobník * [[Dušan Jamrich]] – herec * [[Márius Kopcsay]] – spisovateľ, hudobník, novinár * [[Zuzana Kronerová]] – herečka * [[Miloslav Luther]] – filmový a televízny režisér a scenárista * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Juraj Nvota]] – režisér, herec * [[Martin Solotruk]] – básnik<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Solotruk | url = https://www.litcentrum.sk/autor/martin-solotruk | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2022-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Kristína Svarinská]] – herečka * [[Tomáš Šedivý]] – [[spevák]], [[hudobník]] skupiny [[Para (hudobná skupina)|Para]] === Športovci === * [[Agnesa Búřilová]], rod. Wlachovská – krasokorčuliarka a trénerka * [[Daniela Hantuchová]] – [[tenis]]tka * [[Ján Markoš]] – [[Šach (hra)|šachový]] veľmajster * [[Filip Šebo]] – [[futbal]]ista * [[Alexander Vencel mladší|Alexander Vencel]] – futbalista * [[Tomáš Kamrla]] – kros triatlonista a kvadriatlonista (majster sveta v tímoch 2003) * [[Igor Prieložný]] – volejbal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobnosti z GJH|url=https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/osobnosti-z-gjh|dátum prístupu=2018-09-20|vydavateľ=www.gjh.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180920011201/https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/osobnosti-z-gjh|dátum archivácie=2018-09-20}}</ref> * [[Juraj Zaťko]] – volejbal === Politici === * [[Vladimír Bajan]] – bývalý predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] * [[Jozef Brhel]] – politik a podnikateľ * [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]] – [[poslanec Európskeho parlamentu|europoslankyňa]] a bývalá televízna moderátorka a redaktorka * [[Ján Čarnogurský]] – bývalý predseda [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] * [[Pavol Frešo]] – politik * [[Maroš Kondrót]] – politik * [[Ján Kubiš]] – [[diplomat]] a bývalý [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí]] * [[Pavol Kubovič]] – politik * [[Ivan Lexa]] – politik, bývalý riaditeľ [[Slovenská informačná služba|SIS]] * [[Pavol Minárik]] – politik * [[Lucia Plaváková]] – advokátka, ľudskoprávna aktivistka a politička * [[Ján Počiatek]] – bývalý [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií]] * [[Brigita Schmögnerová]], rod. Petrášová – ekonómka, bývalá ministerka financií * [[Matej Vagač]] – geodet, ochranár a komunálny politik, starosta m. č. Bratislava-Staré Mesto * [[Richard Vašečka]] – učiteľ náboženstva, politik a spisovateľ * [[Peter Weiss (politik)|Peter Weiss]] – politik * [[Rudolf Zajac]] – lekár a politik, bývalý [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva]] === Ostatní === * [[Zuzana Ďurišová]], rod. Jeleneková – sudkyňa * [[Alexej Fulmek]] – novinár a vydavateľ * [[Juraj Klačanský]] – [[lekár]], popredný ušný chirurg * [[Michal Kovačič]] – novinár a moderátor * [[Svetozár Krno]] – [[kulturológia|kulturológ]], cestovateľ a spisovateľ * [[Jozef Mikloško (mladší)|Jozef Mikloško ml.]] – lekár, vysokoškolský pedagóg, komisár pre deti * [[Ivan Šramko]] – ekonóm, bývalý guvernér [[Národná banka Slovenska|NBS]] * [[Michal Zeman (novinár)|Michal Zeman]] – športový novinár a publicista * [[Márius Žitňanský]] – [[architekt]] }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="gjh-historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História školy | url = https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/historia-skoly | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-24 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="gjh-osobnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Významné osobnosti medzi absolventmi GJH | url = https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/osobnosti-z-gjh | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-24 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20170824220738/https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/osobnosti-z-gjh | dátum archivácie = 2017-08-24 }}</ref> <ref name="gjh-rocenka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ročenka - 50 rokov GJH | url = https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/rocenka-50-rokov-gjh | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-26 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240226132153/https://spongebox.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/rocenka-50-rokov-gjh | dátum archivácie = 2024-02-26 }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Pecková | meno = Beata | spoluautori = a kol. | titul = Gymnázium Jura Hronca, Základná škola Košická : 50. výročie : 1959 – 2009 | vydanie = 1 | vydavateľ = Nadácia Novohradská | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 288 | url = | isbn = 978-80-970363-1-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gjh.sk/ Oficiálny web školy] {{Súradnice|48.146|17.1338|display=title}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Bilingválne gymnáziá na Slovensku]] [[Kategória:Ružinov]] [[Kategória:Organizácie založené v 1959]] h1zrdtw7arnq147zmfmdq94g6dicvt0 Antiochos III. 0 88288 8255054 7804739 2026-07-29T05:54:07Z Luppus 39967 8255054 wikitext text/x-wiki [[Súbor: AntiochusIII.jpg|náhľad|310px|Strieborná minca Antiocha III., na reverze zobrazený Apollón sediaci na omfale]] '''Antiochos III. Veľký''' (* [[242 pred Kr.]] – † [[187 pred Kr.]]) bol [[kráľ]]om [[Seleukovská ríša|seleukovskej ríše]] v rokoch [[223 pred Kr.|223]] – [[187 pred Kr.]] a významným vládcom z dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]]. Jeho otcom bol kráľ [[Seleukos II.]], starším bratom a predchodcom na tróne [[Seleukos III.]] == Začiatok vlády == Keď Antiochos vo veku osemnástich rokov nastúpil na trón, prechádzala seleukovská ríša obdobím nestability. Východné provincie [[Partia]] a [[Baktria]] sa stali takmer nezávislými a provincie [[Média]] a [[Persis]] sa vzbúrili proti seleukovskej nadvláde. V roku [[221 pred Kr.]] viedol Antiochos svoju armádu proti vzbúreným provinciám, ktoré sa poddali jeho moci. Hoci sa medzitým kráľov bratranec, [[Achaios]], sám vyhlásil za kráľa, obrátil sa Antiochos na spiatočnej ceste proti [[Palestína|Palestíne]], ktorá bola predmetom sporu medzi Seleukovcami a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcami]]. Počas nasledujúcich rokov postúpil Antiochos takmer až na hranice [[Egypt]]a, v [[Bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]] však v roku [[217 pred Kr.]] utrpel porážku, ktorá ho pripravila o všetky predtým získané územia a donútila ho k ústupu do [[Libanon]]u. Antiochos sa teraz rozhodol udrieť proti Achaiovi, ktorý sa opevnil v [[Sardy|Sardách]]. Po obliehaní, ktoré trvalo jeden rok, sa tu Achaios nakoniec v roku [[213 pred Kr.]] vzdal. == Vojna s Partmi a Egypťanmi == V ďalších rokoch pokračoval Antiochos vo vojnových výpravách proti okrajovým častiam svojej ríše. V roku [[212 pred Kr.]] si podrobil [[Arménia|Arméniu]]. V roku [[209 pred Kr.]] podnikol inváziu do [[Partská ríša|partskej ríše]] a dobyl jej hlavné mesto Hekatompylos. Partskému kráľovi sa potom podarilo uzavrieť mier. V rovnakom roku viedol Antiochos svoje vojsko proti Baktrii a obliehal aj jej hlavné mesto Baktru (dnešný [[Balch]]). Po uzatvorení mieru s baktrijským kráľom [[Eutydemos|Eutydemom]] vytiahol ako [[Seleukos I. Nikator|Seleukos I.]] do [[India|Indie]] a uzatvoril tam zmluvu s kráľom [[Maurjovská ríša|maurjovskej ríše]] Saubhagasenom. Po tejto jeho najslávnejšej výprave mu bol vraj pri návrate udelený titul „Veľký“ („Megás“). Podľa iného rozširenejšieho názoru však toto priezvisku získal na základe chybného prekladu jeho titulu megás basileus („veľkokráľ“), ktoré ako tradičné označenie starých perzských kráľov rovnako prijal. Táto výprava zanechala trvalý dojem v gréckom svete. Antiochova anabáza bola propagandisticky veľmi úspešne využitá, čo však malo len nepatrný reálny politický význam. Keď v roku [[204 pred Kr.]] nastúpil na trón v Egypte [[Ptolemaios V.]] (ktorý bol vtedy ešte dieťa), osnoval Antiochos nové plány na dobytie Palestíny. Podnikol nový útok a dosiahol v roku [[198 pred Kr.]] v bitke pri Paneione pri prameni rieky [[Jordán]] rozhodujúce víťazstvo, ktoré ukončilo vládu Ptolemaiovcov nad Palestínou. == Porážka od Rimanov == Následne si podrobil Antiochos nezávislé grécke obce na pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]], ktorým predtým poskytovala ochranu práve ptolemaiovská ríša a navyše prekročil [[Helespont]], aby obsadil [[Trácia|Tráciu]]. Pretože však mesto [[ Izmir|Smyrna]] predtým požiadalo [[Staroveký Rím|rímsku republiku]] o pomoc, priviedlo toto opatrenie seleukovského kráľa do konfliktu s rozpínajúcimi sa Rimanmi. Keď Antiochos poskytol azyl utečencovi, [[Kartágo|kartáginskému]] vojvodcovi [[Hannibal Barkas|Hannibalovi]], ten mu poradil, aby vpadol do [[Staroveké Grécko|Grécka]]. Táto invázia prebiehala v roku [[192 pred Kr.]] a skončila sa dokonalým nezdarom. V nasledujúcom roku utrpeli Seleukovci porážku z rúk Rimanov vedených [[Marcus Porcius Cato Censorius|Markom Porciom Catonom Starším]] v [[Druhá bitka pri Thermopylách|bitke pri Thermopylách]] a po porážke v námornej bitke pri ostrove [[Chios]] sa Seleukovci stiahli späť do Malej Ázie. Rimania ich ale prenasledovali a v [[Bitka pri Magnésii|bitke pri Magnésii]] ([[189 pred Kr.]]) dosiahol [[Lucius Cornelius Scipio Asiaticus|Scipio Asiaticus]] rozhodné víťazstvo, po ktorom získali Rimania celú Malú Ázii do svojich rúk. V mierovej zmluve z Apameie sa vzdal Antiochos všetkých nárokov na krajiny západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. Antiochom skôr podrobené východné provincie využili terajšie oslabenie seleukovskej ríše na to, aby od nej postupne odpadli. Počas pokusu zabrániť rozpadu svojej ríše, zomrel Antiochos v roku [[187 pred Kr.]] na východe v [[Lúristan]]e. Vraj ho zabili, keď sa pokúšal vylúpiť jeden chrám, aby tak získal zlato na zaplatenie vojnových reparácií. Svojmu nástupcovi [[Seleukos IV.|Seleukovi IV.]] zanechal Antiochos rozvrátenú ríšu, ktoré zostali na západe už len [[Cilícia]], Sýria, Palestína a na východe [[Babylonia]] a časti dnešného [[Irán]]u. == Pozri aj == * [[Staroveký Rím]] * [[Seleukovci]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Vládcovia]] [[Kategória:Nepriatelia a spojenci starovekého Ríma]] 1w5x8nzutlo915bycp2r9ns7552gwur Povstanie Juraja I. Rákociho 0 89343 8254768 8254566 2026-07-28T12:38:02Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie prepojení k niektorým pojmom článku. 8254768 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Protihabsburské stavovské povstanie Juraja I. Rákociho|súčasť=[[Protihabsburské stavovské povstania|Protihabsburských stavovských povstaní]] a [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|dátum=[[1644]] – [[1645]]|miesto=[[Slovensko]], [[Sedmohradsko]]|protivník1=[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)]]|protivník2=[[Habsburská monarchia]]|velitel1=[[Juraj I. Rákoci]]|velitel2=[[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)]]|obrázok=Veduta z obléhání Brna Švédy v roce 1645.jpg|text k obr=Švédski vojaci a uhorskí ozbrojení povstalci počas obliehanie Brna roku 1645 na dobovej maľbe.|výsledok=[[Linecký mier]]}}'''Povstanie Juraja I. Rákociho''' bolo tretie zo šiestich [[protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]]. Prebiehalo v rokoch [[1644]] – [[1645]] pod velením sedmohradského kniežaťa [[Juraj I. Rákoci|Juraja I. Rákociho]] (* [[1593]] – † [[1648]]). Už rok po smrti kniežaťa [[Gabriel Betlen|Gabriela Betlena]] v [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsku]] vypukli boje o kniežaciu korunu. Získať ju chcel Betlenov brat Štefan, ale aj [[Juraj I. Rákoci]] a Štefan Čáki. Do bojov sa zapojila aj [[Habsburgovci|Habsburská monarchia]] a [[Hajdúch|hajdúsi]]. [[Juraj I. Rákoci|Jurajovi I. Rákocimu]] sa v tomto zápase podarilo vyhrať, keď [[15. marca]] [[1631]] porazil cisárske vojsko pri [[Rakamaz|Rakamaze]]. Ale na ďalší boj nemal dostatok peňazí, a preto uzavrel s cisárom [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinandom II.]] [[3. apríla]] mier, ktorým sa vzdal územných výdobytkov Gabriela Betlena. Proti habsburskému panovníkovi však chcel vystúpiť spolu so [[Švédsko|Švédmi]], ktorí sa postavili na čelo protestantských mocností, bojujúcich proti cisárovi [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinandovi II.]] Kráľ [[Gustáv II. Adolf]] ho vyzýval k povstaniu a sľuboval mu darovať územia, ktoré Rákoci obsadí. Juraj I. Rákoci sa zaviazal, že výpravu podnikne, ale švédsky kráľ v novembri [[1632]] padol v [[Bitka pri Lützene (1632)|bitke pri Lützene]] a z plánu zišlo. O tri roky neskôr sa musel postaviť znovu proti Štefanovi Betlenovi a tentoraz aj [[Osmanská ríša|Turkom]]. Svedčilo to o jeho slabej podpore nielen v [[Kráľovské Uhorsko|Kráľovskom Uhorsku]], ale aj v [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsku]]. S Turkami sa zakrátko uzmieril a jeho postavenie sa tým posilnilo. S nástupom panovníka [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III.]] na uhorský trón v roku [[1637]] sa v [[Uhorsko|Uhorsku]] zostrila [[rekatolizácia]], ktorá bola utlmená [[Povstanie Gabriela Betlena|Betlenovým povstaním]]. Znovu sa otvorila otázka vlastníctva kostolov a opäť vypukli prudké spory medzi katolíckou cirkvou a protestantskou šľachtou i slobodnými kráľovskými mestami. [[Juraj I. Rákoci]] patril k [[Protestantizmus|protestantom]] a na sneme to bol on, kto hýbal najviac s protestantskou opozíciou. Panovník [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] sa snažil utíšiť protesty potvrdením náboženských slobôd z roku [[1608]] a neskôr, kvôli politickej situácii, prestal zvolávať snem. Znovu sa stretol s odporom protestantov, a tak v roku [[1642]] zvolal krajinský snem do [[Bratislava|Bratislavy]]. O protestoch sa však rokovať nemalo a protestanti sa preto otvorene pridávali na stranu Juraja I. Rákociho. Ten sa po nadviazaní diplomatických stykov s [[Francúzsko]]m a [[Švédsko]]m chystal na otvorený boj proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] už od roku [[1638]]. V roku [[1643]] prenikli švédske vojská až na [[Morava (región)|Moravu]] a uhorská šľachta odoprela panovníkovi poslušnosť, odvolávajúc sa na starú výsadu, že nie je povinná bojovať mimo hraníc krajiny. Rákoci videl v tomto možnosť vyvolať ozbrojený konflikt. Keďže bol vazalom [[Osmanská ríša|Porty]] musel počkať na súhlas sultána a na dodávku vojenskej a finančnej pomoci. Sultánovi to trvalo dlho a Rákoci tak mohol vtrhnúť s armádou do Kráľovského Uhorska až vo februári [[1644]]. Švédi boli však z Moravy vyhnaní už na jeseň predchádzajúceho roku. Cisárske vojsko tam kontrolovalo situáciu a niektoré pluky mohol cisár premiestniť na východ do boja proti Rákocimu. == Vypuknutie povstania == [[Juraj I. Rákoci]] sa [[17. februára]] [[1644]] vyhlásil za ochrancu nekatolíkov a onedlho sa zmocnil [[Košice|Košíc]], keď mu magistrát otvoril brány. Rovnako urobili aj ostatné východoslovenské mestá a Rákoci sa na čele pätnásťtisícovej armády vydal smerom k [[Viedeň|Viedni]]. Postupoval cez [[Spiš (región)|Spiš]], [[Liptov (región)|Liptov]] a [[Považie]] až k [[Hlohovec|Hlohovcu]], kde utrpel porážku od cisárskej armády pod vedením [[palatín]]a [[Mikuláš Esterházi|Mikuláša Esterháziho]] a generálov Götza a Buchheima. Cisárske oddiely tlačili povstaleckých vojakov naspäť na východ a ďalšiu veľkú porážku im uštedrili v bitke pri Dregeľ-Palanke, kde velitelia tureckých oddielov obvinili Rákociho zo zrady. Potom ho opustili a odtiahli na juh. V máji stáli cisárski vojaci pred bránami Košíc a [[palatín]] výzvami donútil šľachtu [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej]] stolice, aby opustila povstalecký tábor. Rákoci sa uchýlil do [[Sárospatak|Blatného potoka]] a prejavil záujem vyjednávať o mieri. V lete 1644 sa začal šíriť [[Mor (pestis)|mor]], cisárske vojsko trpelo aj nedostatkom potravín a navyše sa mu nepodarilo dobyť [[Košice]], [[Prešov]] ani [[Levoča|Levoču]]. Rákoci s novými posilami vyšiel proti cisárskej armáde a spolu s veliteľom Gabrielom Bakošom obsadil [[Orava|Oravu]] a [[Liptov]]. Druhý povstalecký front zatlačil vojakov až k mestu [[Prievidza]]. V auguste zvolal [[palatín]] [[Mikuláš Esterházi|Esterházi]] do [[Trnava|Trnavy]] snem, na ktorom sa rozhodovalo, či sa má pokračovať v bojoch, napriek prevahe v počte povstaleckých vojakov. Snem rozhodol o pokračovaní a odsúhlasil prostriedky na naverbovanie a zásobovanie tisíc nových uhorských a [[Poľsko|poľských]] vojakov. V tej istej dobe sa konal snem zvolaný Rákocim a jeho prívržencov v Košiciach. Jeho účastníci sa vyslovili za uzavretie mieru s cisárom. == Opätovné boje a neúspešné mierové rokovanie == Na konci augusta vstúpila posilnená armáda znovu do bojov a povstalcov zahnali až do [[Tokaj]]a, tento úspech však netrval dlho, a len čo Rákoci znovu zaútočil museli cisárski vojaci ustupovať. Bol to rovnako následok nezhôd vo velení medzi [[nemecko]]u a uhorsko-poľskou časťou armády. Keď sa generál Götz na zimu ubytoval v stredoslovenských banských mestách, označil uhorské a poľské vojská za nespoľahlivé a prepustil ich zo svojich služieb. Ku koncu roka sa začalo v [[Trnava|Trnave]] vyjednávať o mieri. Uhorskí protestanti presadzovali pri rokovaniach dosiahnutie stavovských a náboženských slobôd, prinavrátenie odobratých kostolov, vyhnanie [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] z krajiny a úpravu cirkevného desiatku. Rákoci chcel získať správu niektorých území a vojnové reparácie. Rovnako ako [[Gabriel Betlen|Betlen]] pred 20-timi rokmi od cisára žiadal sedem východouhorských stolíc a sliezske kniežatstvá [[Opole]] a [[Racibórz]]. [[Katolícka cirkev|Katolícki]] magnáti a ani [[palatín]] nechceli splniť požiadavky protestantov a vznikla kríza. Rákoci využil situáciu, ktorá nastala, a presunul svoje vojská až na stredné [[Slovensko]]. Po tom, ako prijal finančnú podporu od [[Francúzsko|Francúzska]], začal stupňovať aj svoje požiadavky. Teraz už žiadal do dedičnej držby celé tzv. Horné Uhorsko (teda severovýchodné) so všetkými mestami a pevnosťami. Proti takému rozšíreniu moci vystúpili Turci, s ktorými dvor už nejaký čas rokoval a usiloval sa oddeliť [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]] od plánov sedmohradského kniežaťa. Napriek tomu, že povstalci pokračovali zo stredného Slovenska smerom na západ, úspechy cisárskej diplomacie a aj nepokoje v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] prinútili Rákociho k ústupkom. Pre pretrvávajúce nezhody v cisárskom vojsku sa Viedeň rozhodla znovu rokovať. Vo februári 1645 uzavreli obe strany kompromisnú dohodu, podľa ktorej mal Rákoci dostať do doživotného užívania sedem východouhorských stolíc, a uhorským protestantom sa zaručovala náboženská sloboda, ktorá sa mala vzťahovať aj na poddaných. Otázka navrátenia kostolov a iné sporné otázky sa mali doriešiť na najbližšom krajinskom sneme, na ktorom sa mala ratifikovať aj mierová dohoda. Po uzavretí kompromisnej dohody odišli z územia Slovenska nemecké vojská, pretože uhorské stavy sa panovníkovi zaviazali pomocou v prípade útoku Rákociho. == Záver povstania a Linecký mier== O niekoľko mesiacov vpadli na [[Morava (región)|Moravu]] Švédi pod velením Lennarta Torstenssona Rákoci sa naposledy pokúsil obrátiť situáciu vo svoj prospech. Vrchol dosiahol v júni 1645, keď sa so svojím vojskom podporovaným uhorskou protestantskou šľachtou a exulantmi utáboril na hraniciach Kráľovského Uhorska s Moravou medzi [[Hodonín]]om a [[Břeclav]]ou a snažil sa o spojenie so švédskou armádou. Viedenský dvor však zhromažďoval armádu pri [[Bratislava|Bratislave]] a [[Devín]]e a Turci na zákrok cisárskej diplomacie pohrozili Rákocimu, že ak príde k spojeniu armád, stratí sedmohradské kniežatstvo. Rákoci zložil zbrane a [[22. augusta]] 1645 uzavrel s viedenskou delegáciou separátnu dohodu vo vojenskom tábore pri [[Břeclav]]i. O dva dni neskôr ju v [[Linec|Linci]] podpísal cisár [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinand III.]] Švédi tým stratili spojenca a boli donútení z Moravy odísť. Na sneme v roku 1647 bol mier ratifikovaný a slávnostne vyhlásený. Ferdinandovi III. dovtedy postupne vzdali hold všetky mestá. [[Linecký mier]] zabezpečil Rákocimu ponechanie siedmich východouhorských stolíc do doživotnej držby, z ktorých dve ([[Satumarská stolica|Satumarská]] a [[Sabolčská stolica|Sabolčská]]) mali zostať aj jeho nástupcovi. Namiesto dvoch sliezskych kniežatstiev získal hrad Tokaj. Uhorským protestantom zaručovala linecká mierová zmluva úplnú náboženskú slobodu, vzťahujúcu sa aj na poddaných. Bola v nej zakotvená aj požiadavka vrátenia kostolov, ktoré im odobrali katolícki zemepáni. Uhorská katolícka hierarchia však nebola s dohodou spokojná a spolu s novým [[palatín]]om proti nej vystúpila. Sám [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinand III.]] ich musel najskôr vyzývať, aby ju uznali. Ale nespokojnosť s dohodou bola aj na druhej strane. Z dohodnutých 400 kostolov sa protestantom vrátilo späť sotva 90 a spory medzi katolíkmi a protestantmi pretrvávali ďalej. == Zdroje == * {{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = II : (1526{{--}}1848) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1987 | počet strán = 856 | strany = 160{{--}}165 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Slovensko | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | zväzok = I Dejiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1971 | počet strán = 856 | strany = 347{{--}}349 }} == Pozri aj == * [[Protihabsburské stavovské povstania]] * [[Juraj I. Rákoci]] * [[Linecký mier]] * [[Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] [[Kategória:Protihabsburské stavovské povstania]] 9xu58hkr5yfhkyjgscykodtdop1vyyb Operácia Bagration 0 114535 8254929 8071991 2026-07-28T19:12:29Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254929 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Operácia Bagration |súčasť= bojov na [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východnom fronte]]<br>počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= 194407 abandoned german vehicles belarus (revised).jpg |text k obr= Opustená nemecká vojenská technika v Bielorusku (1944). |dátum= [[22. jún]] [[1944]] - [[19. august]] [[1944]] |miesto= [[Bielorusko]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo Červenej armády |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Konstantin Rokossovskij]]<br />([[3. bieloruský front]])<br />[[Ivan Christoforovič Bagramjan|Ivan Bagramjan]]<br />([[1. baltský front]])<br />[[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Ivan Čerňachovskij]]<br />([[1. bieloruský front]])<br />[[Georgij Fjodorovič Zacharov|Georgij Zacharov]]<br />([[2. bieloruský front]]) |velitel2=[[Skupina armád Stred]]:<br />[[Ernst Busch]] (do 28. júna)<br />[[Walter Model]]<br />[[Georg-Hans Reinhardt]]<br />([[3. tanková armáda Whermachtu|3. tanková armáda]])<br />[[Hans Jordan]]<br />([[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]])<br />[[Kurt von Tippelskirch]]<br />([[4. armáda Wehrmachtu|4. armáda]])<br />[[Walter Weiss]]<br />([[2. armáda Wehrmachtu|2. armáda]]) |sila1= 2 331 700 mužov<ref name="soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.2.2009 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum archivácie = 2008-05-05 }}</ref><br /> 5 327 lietadiel |sila2= 800 000 mužov <br /> 1 555 lietadiel |straty1= 178 507 mŕtvych a nezvestných<br />590 848 ranených<ref name="soldat.ru"/> |straty2= 290 000 mŕtvych<br />120 000 ranených<br />150 000 zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Operácia Bagration''' (po {{V jazyku|rus|Операция Багратио́н}}) alebo '''Bieloruská ofenzíva''' bola jednou z najdôležitejších ofenzívnych operácii na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v lete 1944. Jej cieľom bola likvidácia zoskupenia nemeckých vojsk v [[Bielorusko|Bielorusku]]. Prvé boje sa začali symbolicky [[22. jún]]a [[1944]], bitka bola jednou z najväčších a najdôležitejších bojových operácii vojny<ref>Porter, D., 2011, Organizace a bojiště Rudé armády ve 2. světové válce. Svojtka & Co., Praha, s. 184</ref> a vyústila v jednu z najväčších porážok [[Wehrmacht]]u, keď v dôsledku silných sovietskych útokov boli 3 armády nemeckej [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] zničené alebo veľmi oslabené. Krycí názov Bagration mal pripomínať cárskeho generála [[Piotr Ivanovič Bagration|P. I. Bagrationa]], ktorý zahynul v [[Bitka pri Borodine|bitke pri Borodine]]. == Celková situácia začiatkom roku 1944 == Začiatkom roku [[1944]] bola [[Červená armáda]] pevne usadená na západnom brehu [[Dneper|Dnepra]] a podnikla sériu operácii s cieľom oslobodiť zvyšok územia [[ZSSR]]. Na severe sovietsko-nemeckého frontu bola prelomená [[blokáda Leningradu]], na juhu jednotky Červenej armády dosiahli hranice [[Rumunsko|Rumunska]]. Využívajúc [[Hitler]]ovu snahu o obranu pozícii za každú cenu, útokmi na rôznych úsekoch frontu nútili Nemcov premiestňovať strategické zálohy a na veľké vzdialenosti. Situácia sa oproti predošlému obdobiu sovietsko-nemeckých bojov veľmi zmenila. Vplývalo na to množstvo faktorov. Výrazne sa zvýšila kvalita vojska ako aj jeho mobilita. Na mobilitu mali veľký vplyv dodávky nákladných a úžitkových vozidiel najmä z [[Spojené štáty|USA]]. Tieto boli nesmierne dôležité pre rýchle prieniky veľkých armád do hĺbky Nemcami obsadených území. Ďalšou oporou sovietskej armády boli nové tanky a iná technika ktorá sa postupne začala objavovať na fronte po bitke pri Kursku. Nové samohybné delá [[ISU-152]] a [[ISU-122]] spolu s tankmi [[IS-2]] boli bodkou za nadvládou nemeckých tankov [[Panther (tank)|Panther]] a [[PzkpfwVI Tiger|Tiger]] na bojiskách. Podstatné bolo rovnako i to, že nová verzia rozšíreného tanku [[T-34|T-34/85]] bola vybavená {{mm|85|m}} kanónom, vďaka ktorému bola schopná ničiť nemeckých obrnencov z prijateľnejšej vzdialenosti, čo dávalo posádkam väčšie šance na prežitie v boji. Avšak faktorom, ktorý zavážil viac ako nová technika bolo zvýšenie morálky, schopností a skúseností sovietskeho vojska. Tieto sa prejavili prakticky vo všetkých priečkach velenia. Najvyššie velenie už nevrhalo do boja svoje jednotky bez rozmyslu, ale dokonca aj sám [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa väčšinou poradil so svojimi generálmi. Vďaka tomu, že vojaci neboli zbytočne používaní ako „potrava pre kanóny“, z dlhodobo bojujúcich vojakov sa na fronte stali skutoční veteráni výborne ovládajúci svoje zbrane. Sovietski vojaci sa naučili ako čeliť štandardnej [[vojenská taktika|taktike]] nemeckých vojsk a odhalili mnohé zaužívané vojenské postupy. Ak na to bol čas starší a skúsenejší vojaci učili a predávali svoje draho zaplatené skúsenosti nováčikom. Rovnako výrazne vzrástli schopnosti nižších dôstojníkov a seržantov, ktorí velili vojsku priamo v poli. Tí sa zocelili v boji a oproti rokom [[1941]] a [[1942]] konali výrazne samostatnejšie a iniciatívnejšie. Tento prerod Červenej armády bol evidentný, armáda opäť získala späť stratenú reputáciu. Padlo tiež rozhodnutie aby sa u dôstojníkov vrátili k typu uniforiem a hodnostného označenia s výraznými náramenníkmi, ktorý sa veľmi podobal predrevolučným typom používaných v cárskej armáde. V [[november|novembri]] [[1943]] sa na [[Teheránska konferencia|Teheránskej konferencii]] zaviazali západní Spojenci [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]] a [[Spojené kráľovstvo]], že na jar [[1944]] uskutočnia inváziu do Severného [[Francúzsko|Francúzska]] a konečne vytvoria západný front. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] svojim spojencom na oplátku prisľúbil, že [[Červená armáda]] podporí operáciu veľkým útokom. Východný front severne od [[Pripjaťské močiare|Pripjaťských močiarov]] do lesnatých oblastí [[Bielorusko|Bieloruska]] sa menil len pomaly. V predošlom období, na prelome rokov 1942 a 1943 boli Sovieti nútení zvádzať s Nemcami ťažké boje viac na západ v oblasti [[Ržev]]a a [[Viazma|Viazmy]], neskôr v roku 1943 pracne dobíjali [[Smolensk]]. Od začiatku roku 1944 sa len veľmi pomaly prebíjali k [[Vitebsk]]u. V tejto oblasti boli Nemci pri obrane [[východný val|východného valu]] úspešnejší, než na južnom úseku. K skupine armád Juh boli postupne odčerpávané početné rezervy z ostatných úsekov frontu. === Prípravy na ofenzívu === V [[apríl]]i [[1944]] sovietsky hlavný štáb rozhodol, že hlavný úder letnej ofenzívy sa zameria na oslobodenie [[Bielorusko|Bieloruska]]. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] zvolil krycí názov „Bagration“ na počesť slávneho cárskeho vojvodcu z obdobia [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]]. Hlavným cieľom ofenzívy bolo zničiť nemeckú armádnu skupinu Stred sústredenú vo výbežku frontu okolo dopravných uzlov [[Vitebsk]], [[Orša]], [[Mogiľov]] a [[Bobrujsk]]. Po ich eliminácií mohla Červená armáda ľahko oslobodiť [[Minsk]] a následne zatlačiť nepriateľa za sovietsko-poľskú hranicu z roku [[1941]]. [[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|vľavo|náhľad|Postup v rámci operácie Bagration je vyznačený fialovou farbou]] Sovietsky zväz mal na uskutočnenie operácie v tomto sektore frontu k dispozícií asi 2,3&nbsp;milióna&nbsp;mužov, 4000&nbsp;[[tank]]ov, 5000&nbsp;lietadiel, 2000&nbsp;[[Kaťuša (raketomet)|kaťuší]] a neuveriteľných 22&nbsp;000&nbsp;diel, ktorých priehradná paľba mala rozmetať všetko čo sovietskym vojakom bude stáť v ceste. Nemci mali naopak k dispozícií len asi 800 000 mužov, 9 500 delostreleckých zbraní, len okolo 553 tankov a samohybných diela okolo 839 bojových lietadiel. Skupina armád Stred pociťovala hlavne veľký nedostatok mobilných záloh. K dispozícií boli len 3 väčšie jednotky: demoralizovaná 14. pechotná divízia, 20. tanková divízia a bojmi poznačená divízia tankových granátnikov Feldherrnhalle. Sovietske vojská museli pri hromadení veľkého počtu vojsk udržiavať maximálne utajenie, aby ich zámery neboli prezradené. Na úseku [[Skupina armád Severná Ukrajina|skupiny armád Severná Ukrajina]] sa viedla klamná rádiová komunikácia a nemeckým prieskumným lietadlám bolo zámerne umožnené fotografovať zoskupenia makiet sovietskej bojovej techniky, ktoré mali predstierať hromadenie vojska v tejto oblasti. Nemecké hlavné velenie preto predpokladalo, že hlavná časť novej sovietskej ofenzívy bude smerovať viac na juh smerom na [[Halič]] a [[Hitler]] sústredil takmer všetky strategické rezervy na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Generál [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Konstantin Rokossovski]] ako jeden z plánovačov útoku navyše presadil použitie netradičného postupu s viacerými smermi útoku, ktoré súčasne prenikli nemeckou líniou a rozdelili nepriateľské sily na menšie časti. Tento plán bol nakoniec prijatý i zrealizovaný. Sovietske sily boli v podstate rozdelené na dve časti. Severná skupina mala preraziť front južne a severne od [[Vitebsk]]a a rozvinúť sa všeobecným smerom na západ. Druhý smer sovietskeho útoku mal vyraziť cez nepriechodné [[Pripiaťské močiare]], ktoré ohraničovali južnú časť Nemeckej línie, ako aj smerom na mestá [[Mogiľov]] a [[Orša]]. Na viacerých úsekoch útoku bol terén nepriechodný pre ťažkú techniku, a keďže tam nebol predpokladaný žiadny možný prienik, bola tam nemecká obrana slabšia. Nemecké najvyššie velenie do poslednej chvíle útok v tejto časti frontu vôbec neočakávalo. Vzhľadom na to, že terén [[Bielorusko|Bieloruska]] je plochý a navyše plný riek, [[les]]ov a hlavne nepriechodných [[močiar]]ov bez dostatku kvalitných ciest, bolo preto potrebné aby pred začiatkom ofenzívy [[ženista|ženijné jednotky]] vybudovali stovky [[kilometer|kilometrov]] podvalových ciest. Toto bolo jedno z hlavných východísk, ktoré malo zabezpečiť hladký priebeh nasledujúcich bojov. V rámci príprav sa sovietski [[Vojak|vojaci]] učili plávať, stavať [[plť|plte]], učili sa bojovať v lesoch a slatinách. == Bitka == === Vitebsk === [[Súbor:BagrationMap2.jpg|náhľad|vpravo|Názorná mapa sovietskeho postupu počas Ľvovsko-sandomierzskej operácie.]] [[22. jún]]a [[1944]] presne 3 roky od [[operácia Barbarossa|Nemeckého vpádu do ZSSR]], začali sovietske sily početnými útokmi hľadať najslabšie miesta v nemeckej obrane. Hlavný útok sa začal na rôznych úsekoch medzi 5. a 6. hodinou [[23. jún]]a [[1944]]<ref>{{Knižná referencia|autor=Alexander Werth|názov=''Od Stalingradu po Berlín''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Epocha|strana= 279|rok=1969}}</ref> Na niekoľko stoviek kilometrov širokom fronte sa pod ťažkou paľbou desiatok tisíc diel a [[raketomet]]ov rozochvela zem. Paľba sovietskeho delostrelectva bola tentoraz obzvlášť presná, väčšina nemeckého delostrelectva, ktoré odpovedalo na útok bola umlčaná. Prvá línia obrany bola prakticky zlikvidovaná, nemeckí vojaci na mnohých úsekoch počas delostreleckej paľby panicky utekali zo svojich postavení. Na sovietskom pravom krídle v oblasti Vitebska útočil [[1. pobaltský front]] generála [[Ivan Christoforovič Bagramian|Bagramjana]] s časťou [[3. bieloruský front|3. bieloruského frontu]] generála [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Čerňachovského]]. Čelila im nemecká [[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tanková armáda]] generála [[Georg-Hans Reinhardt|Reinhardta]]. Na tomto úseku spočiatku Sovieti postupovali najrýchlejším tempom. Sovietska [[Sovietska 43. armáda|43. armáda]] prelomila obranu nemeckého [[IX. armádny zbor Wehrmachtu|IX. zboru]] severne od Vitebska a postupovala k rieke [[Západná Dvina|Dvina]]. Južnejšie bola nemecká 299. a 197. divízia [[VI. armádny zbor Wehrmachtu|VI. zboru]], ktoré zasiahol prvý nápor [[Ivan Iľjič Ľudnikov|Ľudnikovovej]] 39. armády, útokom celkom zničené. Už po dni bojov bola situácia [[LIII. armádny zbor Wehrmachtu|LIII. zboru]] generála [[Friedrich Gallwitzer|Gallwitzera]] veľmi vážna. LIII. zbor, ktorého hlavnou úlohou bolo brániť Vitebsk medzičasom premenený na pevnosť, prestával mať kontakt s jednotkami na svojich krídlach. Ústup na druhú líniu obrany nemecké vrchné veliteľstvo nedovolilo. [[File:Soviet soldiers in Polozk (Belarus), passing by propaganda poster celebrating the reconquest of the city and urging the liberation of the Baltic from Nazi German occupation. July 4, 1944.jpg|náhľad|Sovietski vojaci pochodujú cez oslobodený Polotsk.]] Od 25. júna 3. tanková armáda už nebola schopná udržať súvislú líniu. IX. zbor bol na severe zatlačený za rieku Dvina, pričom za sebou likvidoval všetky mosty. VI. zbor na juhu bol takmer zničený dve jeho [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] (299. a 256 pechotná), ktoré boli odrezané od zvyšku svojich vojsk boli v popoludňajších hodinách začlenené do [[4. armáda Wehrmachtu|4. armády]]. Sovietska 39. a 43. armáda sa spojili západne od Vitebska a odrezali LIII. zbor v meste. Sovietskej 158. streleckej divízií sa navyše podarilo získať pri Vitebsku jeden z mostov cez Západnú Dvinu. Výborne uskutočneným útokom sa to podarilo 10 člennému oddielu seržanta [[Fiodor Blochin|Fiodora Blochina]]. Jeho jednotka okrem mosta obsadila obchvatným útokom aj 6 delovú batériu mieriacu na most.<ref>{{Knižná referencia|autor=M.A. Vološin|názov=''Prieskumníci v akcii''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Nakladateľstvo Pravda|strana= 192-193|rok=1984}}</ref> Generál Friedrich Gollwitzer sa pokúsil so zvyškami svojich vojsk preraziť z mesta. Útok, ktorý ťažko zasiahol sovietsku 17. gardovú streleckú divíziu, viedli sily 246. pechotnej divízie a 4. poľnej divízie Luftwaffe. Nemcom sa síce podarilo prelomiť sovietsku obranu, no boli zastavení prisunutými posilami. Do večera bola 4. poľná divízia Luftwaffe rozprášená rovnako ako väčšina 206. pechotnej divízie, ktorá mala brániť mesto do posledného náboja. 6. poľná divízia Luftwaffe a 246. pechotná divízia boli obkľúčené. Do 27. júna Nemci stratili prakticky celý [[LIII. zbor]] s 28 000 - 30 000 vojakmi a mestom Vitebsk. Zvyšky [[IX. zbor]]u ustupovali prenasledované [[6. gardová armáda|6. gardovou armádou]] k mestu [[Polotsk]]. [[VI. zbor]], ktorého veliteľ [[Georg Pfeiffer]] padol 28. júna, bol tiež z veľkej časti zničený. [[3. tanková armáda]] bola v troskách a na jej mieste vznikla obrovská medzera, ktorú nemecké velenie nemalo čím zaplniť. === Orša a Mogiľov === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-675-7927-25A, Ostfront, leichte Feldhaubitze in Feuerstellung.jpg|náhľad|Nemecké delostrelectvo pri paľbe. Vojaci obsluhujú kanón 10,5 cm 18/40.]] Na strednom úseku v oblasti [[Orša|Orše]] a [[Mogiľov]]a útočili sily [[3. bieloruský front|3. bieloruského frontu]] generála [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Čerňachovského]] a [[2. bieloruský front]] generála [[Georgij Fjodorovič Zacharov|Zacharova]]. Prvoradým cieľom bolo zmocniť sa strategickej železničnej trate [[Moskva]]-[[Minsk]] na významnej železničnej križovatke v Orši. Ich protivníkom boli roztiahnuté jednotky nemeckej [[4. armáda Wehrmachtu|4. armády]] generála [[Kurt von Tippelskirch|von Tippelskircha]]. Severnú časť sovietskych klieští tvorilo krídlo 3. bieloruského frontu, ktoré sa stretlo s [[XXVII. armádny zbor Wehrmachtu|XXVII. zborom]] generála [[Paul Völckers|Völckersa]]. Cesta smerom na Minsk, bola dobre opevnená a bránená 78. pechotnou divíziou, ktorá bola posilnená o oddiel samohybných diel StuG a dodatočné delostrelecké jednotky. Orša samotná bola podobne ako Vitebsk premenená na pevnosť (''Fester Platz'') bránená [[25. Panzergrenadier Division|25. divíziou tankových grantánikov]]. Sovietske velenie preto rátalo s nasadením silne vyzbrojených jednotiek [[Ženista|ženistov]], ktorí by pri útoku asistovali. Sovietska [[11. gardová armáda]] začala útok na Oršu 23. júna, no do večera postúpila iba niekoľko málo kilometrov. Nasledujúceho dňa sa však sovietskej [[1. gardová strelecká divízia|1. gardovej streleckej divízií]] podarilo preniknúť na slabo bránenom močaristom úseku obrany nemeckej 78. divízie. Nemci preto ustúpili na tretiu obrannú líniu pokúšajúc sa udržať líniu na styku s 25. divíziou tankových granátnikov. Podnikli preto protiútok smerom na Orechovsk, ktorý však nebol úspešný. 25. júna boli k 4. armáde pridelené časti VI. zboru 3. tankovej armády, ktoré boli odrezané od svojej materskej jednotky. Severne od Orši Nemci nasadili do protiútoku časť rezervnej 14. pechotnej divízie, ale postup 11. gardovej armády už neboli schopní zastaviť. Sovieti rozdrvili zvyšok VI. zboru a prinútili zostatok 78. divízie na ústup. Sovietsky 2. gardový tankový zbor, odrážajúc nemecké protiútoky, mohol postupovať na Minsk veľkou rýchlosťou. Orša bola oslobodená večer 26. júna. 5. gardová tanková armáda mohla byť následne nasadená do medzery, ktorá vznikla v nemeckých líniách. Na juhu čelil [[XXVII. armádny zbor Wehrmachtu|XXVII. zbor]] veľkým ťažkostiam, ale bol schopný organizovane ustúpiť. [[XXXIX. tankový zbor Wehrmachtu|XXXIX. tankový zbor]] generála [[Robert Martinek|Martineka]] (skladajúci sa z 31., 12., 337. a 110. pechotnej divízie) sa pokúšal držať líniu, zatiaľ čo divízia tankových granátnikov Feldherrnhalle mala zaistiť prechody cez [[Dneper]]. Najjužnejší [[XII. armádny zbor Wehrmachtu|XII. zbor]] 4. armády (skladajúci sa z 57., 267. pechotnej a 18. divízie tankových granátnikov) bol čoskoro zatlačený na druhú obrannú líniu, kde bol zničený alebo zajatý spolu s väčšinou 12. divízie, ktorá mala brániť mesto do posledného muža. Sovieti oslobodili Mogiľov 27. júna. Jednotky XII. a XXXIX. zboru, ktorého veliteľ Martinek zahynul pri nálete, ustupovali k prechodom cez Berezinu. === Bobrujsk === [[Súbor:19440628 destroyed panzer iv 20. panzer division bobruisk.jpg|náhľad|Sovietsky vojak si prezerá zničené tanky Pz IV nemeckej 20. divízie pri Bobrujsku.]] Sovietske ľavé krídlo tvoril [[1. bieloruský front]] pod velením generála [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovského]]. Na tomto úseku čelila Sovietom nemecká 9. armáda [[Hans Jordan|Hansa Jordana]]. Práve Jordan pred začiatkom ofenzívy poukazoval na nebezpečenstvo sovietskeho útoku, no jeho žiadosti pre uskutočnenie potrebných protiopatrení boli nadriadeným generálom [[Ernst Busch|Ernstom Buschom]] zamietnuté. Rokossovského útok bol veľmi silný, sovietska [[Sovietska 3. armáda|3. armáda]] na severe čoskoro rozdrvila 134. divíziu a [[Pavel Batov|Batovova]] [[Sovietska 65. armáda|65. armáda]] vytvorila na juhu napriek protiútoku [[20. tanková divízia Wehrmachtu|20. tankovej divízie]] prielom. Už 27. júna sa oba smery sovietskeho útoku stretli pri Bobrujsku, pričom obkľúčili [[XXXV. armádny zbor Wehrmachtu|XXXV. zbor]] generálplukovníka [[Kurt-Jürgen von Lützow|von Lützowa]] spolu s časťami [[XXXXI tankový zbor Wehrmachtu|XXXXI. tankového zboru]] a 20. tankovej divízie východne od [[Berezina|Bereziny]]. v obkľúčení sa ocitli aj bojmi ostrieľané a kvalitné jednotky napr. [[6. pechotná divízia (Wehrmacht)|6. pechotná divízia]] pod vedením generálporučík [[Hans-Walter Heyne|Heyneho]]. Nemecké pokusy o protiútoky z oblasti boli odrazené pomocou delostrelectva a silnými náletmi sovietskeho letectva. Hitler v tej dobe odvolal Jordana z funkcie, dezorganizáciu podporilo aj zničenie veliteľstva 9. armády sovietskym náletom. Na pomoc bola vyslaná 12. tanková divízia. [[Oberkommando des Heeres|OKH]] prikázalo brániť Bobrujsk do posledného muža 383. divízii generálporučíka [[Edmund Hoffmeister|Edmunda Hoffmeistera]]. Veliteľom všetkých jednotiek v meste bol generálporučík [[Adolf Hamann]]. Zvyšok 20. tankovej divízie sa pokúsil spojiť s 12. tankovou divíziou útočiacou od rieky [[Śvisłač]]. Napriek tomu, že sa Nemcom podarilo preniknúť pozíciami 356. streleckej divízie 65. armády, boli na ústupe vystavení silnému ostreľovaniu a leteckým náletom, ktoré im spôsobili veľké straty. Do večera sa o únik z obkľúčenia pokúsila aj nemecká 383. divízia, no únik z Bobrujska sa podaril asi len 12 000 vojakom 9. armády. Ďalších 20 000 zajali Sovieti, zvyšných 50 000 padlo. Južná cesta na Minsk bola pre Sovietov voľná. === Minsk === [[Súbor:Operation bagration minsk pocket 1944 june 29-july 03.png|náhľad|Mapa útoku na Minský kotol.]] Až [[26. jún]]a [[Oberkommando des Heeres|OKH]] pochopilo, že boje v Bielorusku sú skutočne hlavnou sovietskou ofenzívou, a že [[Minsk]] je jej hlavným cieľom. [[5. tanková divízia Wehrmachtu|5. tanková divízia]] bola rýchlo vyňatá spod velenia [[Skupina armád Severná Ukrajina|Skupiny armád Severná Ukrajina]] a [[27. jún]]a presunutá do oblasti Minska, aby sa pokúsila zastaviť rozpad Skupiny armád Stred. Situácia bola vážna. 3. tanková armáda na severe bola ťažko poznamenaná bojmi. Jej LIII. zbor bol zničený celkom, VI. zbor čiastočne a IX. zbor bol zatlačený ďaleko na západ. 9. armáda sa rozpadla na menšie nesúrodé zoskupenia, ktoré boli pod tlakom silných nepriateľských leteckých a delostreleckých útokov. Iba 4. armáda sa ešte držala pri svojom ústupe po hromade, no bola po krídlach [[obkľúčenie|obkľučovaná]] sovietskymi silami. Hitler nariadil zvyškom 9. armády aby zaistili obranu Minska, ktorý vyhlásil za pevnosť. [[28. jún]]a odňal Hitler velenie [[Ernst Busch|Ernstov Buschovi]] a poslal do oblasti [[Walter Model|Waltera Modela]]. 5. tanková divízia zaujala obranu pri meste [[Barysav|Borisov]] severne od cesty smerom na Minsk, pluk ťažkých tankov [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] bránil železničnú stanicu [[Krupki]]. Ustupujúce jednotky 4. armády, hlavne XII. zbor, zaisťovali obranu cesty a prechody cez rieku. K Minsku sa zatiaľ približovala zo severovýchodu [[5. gardová tanková armáda]] a jej podriadený 3. gardový tankový zbor, z východu sa približoval 2. gardový tankový zbor. S pomocou streleckých jednotiek 11. gardovej armády Sovieti zatlačili Nemcov do Borisova, zablokovali spojenie s nemeckou 4. armádou a nakoniec prinútili Nemcov 30. júna vyhodiť mosty cez Berezinu do vzduchu. 5. tanková divízia sa pokúšala udržať súvislé pozície na severozápade, kde sa k železničnej trati prebíjala 5. gardová tanková armáda. K Minsku sa navyše prisúvala z juhu aj 65. armáda. Po tom čo sovietsky 2. tankový zbor aj napriek zničeným mostom prekročil Berezinu velenie skupiny armád Stred rozhodlo o evakuácií Minska. 2. júla tento rozkaz potvrdilo aj najvyššie velenie. Východne od mesta sa však stále nachádzali jednotky ustupujúcej 4. armády. Sovietsky 2. tankový zbor medzitým 3. júla dorazil na predmestia mesta a do večera sa rozpútali pouličné boje. Kým počas ďalšieho dňa časť sovietskych jednotiek zlikvidovala Nemcov v meste, západne od Minska sa spojili z juhu postupujúce zväzky 65. armády s jednotkami 5. gardovej tankovej armády útočiace z juhu. Východne od Minska zostalo v obrovskom kotli niekoľko desiatok tisíc vojakov nemeckej 4 .armády. === Likvidácia 4. armády === Niekoľko nasledujúcich dní sa jednotky 4. armády na čele so stále bojaschopnými oddielmi pokúšali prebiť z obkľúčenia. Ich najväčšiu skupinu predstavoval bývalý XII. zbor spolu s časťami XXVII. zboru, ktorým sa podarilo uniknúť z Orši a ktoré sa tak dostali do iného kotla pri [[Pekalin]]e. Velitelia týchto zborov generálporučík [[Vinzenz Müller]] a [[Paul Völckers]] sa 5. júla rozhodli prebiť na severozápad a západ spoločne so zvyškom XXXIX. tankového zboru, no nachádzali sa už viac než {{km|100|m}}, za sovietskou líniou. Hrot útoku vedený o polnoci 5. júla 25. divíziou tankových granátnikov bol Sovietmi odrazený. Iba malým skupinkám nemeckých vojakov sa podarilo dosiahnuť vlastné línie severne od Minska. 57. pechotná divízia a divízia tankových granátnikov Feldherrnhalle sa pokúsili preniknúť južne od mesta ale boli rovnako zastavené. Rovnako ako 78. pechotná divízia a väčšina ostatných skupín. Niekoľko oddielov 14. pechotnej divízie spolu so svojim veliteľom generálporučíkom [[Hermann Flörke|Flörkem]] sa spojili s oddielmi 31. a 12. pechotnej divízie a vytvorili [[Kampfgruppe Flörke|bojovú skupinu Flörke]], ktorej sa podarilo prebiť k jednotkám 12. tankovej divízie. Jednotky 4. poľnej armády boli fakticky zničené, časť ich vojakov padla do zajatia. Skupina armád Stred prišla o 130 000 padlých a ďalších 105 000 zajatých mužov.<ref>{{Knižná referencia|autor=[[John Erickson]], Ljubica Erickson|názov=''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2|mesto=Londýn|vydavateľstvo=Carlton Books|strana= 184|rok=2001}}</ref> Zničených bolo celkovo 25&nbsp;divízií 3. tankovej, 4. a 9. poľnej armády. Pri likvidácii obkľúčených nemeckých jednotiek zohrali významnú úlohu aj partizánske jednotky. [[17. júl]]a 1944 sovietske vojská začali [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzsku ofenzívu]]. [[20. júl]]a vojská 1. bieloruského frontu prekročili rieku [[Bug]] a začali oslobodzovať územie [[Poľsko|Poľska]]. [[24. júl]]a oslobodili sovietske jednotky neďaleko [[Lublin]]u prvý z veľkých nacistických [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]] v [[Poľsko|Poľsku]] - [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]]. Sovietska ofenzíva sa zastavila [[7. august]]a na brehoch [[Visla|Visly]] pred bránami [[Varšava|Varšavy]], kde niekoľko dní predtým vypuklo povstanie. Nasledujúci týždeň sa rozhoreli ťažké boje v oblasti [[Sandomierz]]e. Na iných úsekoch sovietske vojská dosiahli hraníc [[Východné Prusko|Východného Pruska]] a odrezali v [[Pobaltie|Pobaltí]] skupinu armád Sever od zvyšku nemeckých síl. [[16. júl]]a bola v [[Minsk]]u usporiadaná slávnostná vojenská prehliadka, ktorej sa zúčastnilo 30&nbsp;000&nbsp;[[partizán]]ov. [[Partizánska vojna]] v Bielorusku predtým nadobudla veľký rozsah. V posledných dňoch pred začiatkom ofenzívy, partizáni podnikli sériu útokov proti nemeckým komunikáciám a údajne prerušili všetky dôležité železničné spojenia v tyle Skupiny armád stred. Podľa odhadov sa tam nachádzalo 143&nbsp;000 až 370&nbsp;000&nbsp;[[partizán]]ov, ktorý pôsobili nemeckým vojskám veľké starosti a nepríjemnosti. Dôkazom toho je, že pri odvetných akciách nemeckých vojsk zahynulo vyše milióna obyvateľov krajiny. == Dohra == [[Súbor:RIAN archive 129359 German prisoners-of-war in Moscow.jpg|náhľad|Nemeckí vojnoví zajatci v [[Moskva|Moskve]].]] Hitler v r. 1941 sľúbil svojim vojakom, že sa budú prechádzať ulicami Moskvy a tak 17. júla [[1944]] nechal Stalin pochodovať 57 000 nemeckých vojnových zajatcov, vrátane niekoľkých [[generál]]ov na čele zástupu, jej ulicami. Pochodu nemeckých zajatcov mlčky prizerali okrem tisícok Moskovčanov aj desiatky zahraničných novinárov. Ukázal tak skeptikom, že ťaženie v Bielorusku nebolo prechádzkou, spôsobenou otvorením západného frontu, ale jednou z najťažších nemeckých porážok za celú vojnu. V dôsledku rýchleho postupu sovietskych vojsk vypuklo [[1. august]]a [[Varšavské povstanie]]. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] však odmietol poskytnúť povstalcom pomoc, pretože väčšinu z nich tvorili prívrženci Londýnskej exilovej vlády. Ich likvidácia by jeho zámerom s Poľskom len prospela. Po skončení tvrdých bojov v prvých októbrových dňoch roku [[1944]] zostali z [[Varšava|Varšavy]] iba ruiny. Sovietske vojská, ktoré prešli v priebehu 6 týždňov bojov {{km|600|m}}, boli vyčerpané a neboli schopné ďalej postupovať. Celkovo mali asi 178&nbsp;000&nbsp;mŕtvych a nezvestných a ďalších 578&nbsp;000&nbsp;ranených<ref name="soldat.ru"/>. Nemecké straty sa zatiaľ vyšplhali na 290&nbsp;000&nbsp;mŕtvych a vyše 120 až 170&nbsp;000&nbsp;zajatých. Bolo zničených 17 divízií a 3 brigády, 50 nemeckých divízii stratilo viac než polovicu svojej živej sily. Nemecké straty boli porovnateľné s [[bitka o Stalingrad|bitkou pri Stalingrade]]. Operácia mala za následok aj značné straty v nemeckom veliteľskom zbore. Padlo 9 generálov, vrátane 2 veliteľov zborov, 22 generálov bolo zajatých, z toho 4 velitelia zborov; generál-major Hahn, veliteľ 197. pechotnej divízie sa stal 24. júna nezvestný, generál-poručíci Zutavern a Philipp z 18. divízie tankových granátnikov a 134. pechotnej divízie spáchali samovraždu.<ref>Paul Carell: ''Spálená země.'' Plzeň, Mustang, 1996, s. 418</ref> Strašné porážky Nemecka na obidvoch frontoch vyústili v [[Stauffenbergov pokus o prevrat|sprisahanie nemeckých dôstojníkov]], ktorí sa [[20. júl]]a [[1944]] pokúsili o atentát na [[Hitler]]a. Vodcovi Tretej ríše sa podarilo vyviaznuť iba zázrakom s ľahkými zraneniami. Boje na východnom fronte však ďalej pokračovali. [[14. august]]a sa rozhoreli ťažké boje severozápadne od [[Ľvov]]a, v oblasti [[Sandomierz]]a, kde pokračovali boje v rámci [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzskej ofenzívy]]. Sovietske vojská sa pri tom dostali niekoľko desiatok kilometrov od hraníc [[Prvá slovenská republika|Slovenska]] a tým indukovali sled nezvratných udalostí, ktorý vyústil do začiatku [[SNP|Slovenského národného povstania]]. Vytlačením nacistických vojsk z bieloruského územia sa skončila 3 roky trvajúca okupácia tejto [[Sovietsky zväz#Administratívne členenie|sovietskej republiky]], ktorá si vyžiadala nesmierne obete v radoch civilného obyvateľstva. Bielorusi ako národ patrili k najťažšie zasiahnutých druhou svetovou vojnou. Z pôvodných približne 9 miliónov obyvateľov [[Bieloruská sovietska socialistická republika|BSSR]] zahynulo počas vojny 2 290 000 (620 000 padlých vojakov na fronte; 1 360 000 civilistov v dôsledku bojov a zločinov proti ľudskosti - hlavne protipartizánskych akcií; 310 000 obetí si vyžiadalo prenasledovanie Židov)<ref>Erlichman, V., 2004: Poteri narodonaseleniia v XX veke: spravočnik. Ruskaja panorama, Moskva. s. 21–35</ref>. V dôsledku okupácie a krutých bojov zomrel prakticky každý 4. obyvateľ Bieloruska. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Operation Bagration}} == Externé odkazy == * [http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek.php?id=10843&highlight=operace%20Bagration Článok o operácii Bagration (po česky)] == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Operation Bagration|revízia=156054042}} {{DEFAULTSORT:Bagration}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky v Bielorusku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] bt26u6elsflspt6n2adm6xrchs28k7k Teodor Karas 0 134289 8255038 8254632 2026-07-29T01:54:08Z Corin 21212 dopl. 8255038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Teodor Karas | Rodné meno = Teodor Kraus | Popis osoby = hlavný architekt mesta Banská Bystrica | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1908|8|29}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1999|1|28|1908|8|29}} | Miesto úmrtia = [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = projektant regulačného plánu mesta, autor memoárov ''Zatajená pravda o výstavbe môjho rodného mesta Banskej Bystrice od roku 1935 do 1949'' | Alma mater = | Profesia = [[architekt]] | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Susan Karas<ref name=Kubičková.2001:70-71>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kubičková | meno zborník = Klára | odkaz na autora zborník = Klára Kubičková | kapitola zborník = Architekt národný umelec Emil Belluš a Banská Bystrica | titul = Banská Bystrica : osobnosti v dejinách mesta : Historicko-etnologické štúdie 2 | editori = Alexandra Bitušíková, Jolana Darulová | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzita Mateja Bela]] | rok = 2001 | strany = 70-71 | isbn = 80-8055-551-6 }} „V ŠOKA [Štátnom okresnom archíve] v Banskej Bystrici existuje plán mesta s nápisom ''Súťažný návrh regulácie mesta Banská Bystrica, 1937, 1940''. Keďže ide o súťažný návrh, je bez podpisu a v archíve nebolo známe, kto bol autorom tohto plánu. Nie oba uvedené dátumy sú rozhodujúce pre určenie času vyhotovenia elaborátu{{--}}návrh je totiž nakreslený na mape mesta, ktorá bola vytlačená v roku 1937. Tento letopočet teda nemusíme brať do úvahy, na elaborát sa vzťahuje iba rok 1940. O prípadnej súťaži na regulačný plán Banskej Bystrice v roku 1940 v archivovaných dokumentoch mesta neboli objavené zatiaľ žiadne údaje. V štyridsiatych rokoch pracoval na Technickom oddelení mesta Ing. Teodor Kraus a v r. 1944 dokončil a zverejnil svoj regulačný plán, ktorý však má málo spoločného s uvedeným plánom z r. 1940. […] Ing. Teodor Kraus, po vojne Karas, (emigroval do Austrálie roku 1949), v roku 1991 poslal mestu Banská Bystrica z Austrálie materiál s názvom ‚Zatajená pravda o výstavbe môjho rodného mesta Banskej Bystrice od roku 1935 do 1949.‘ Architekt tu píše iba o vlastnej práci na regulačnom a zastavovacom pláne mesta, ktorým bol poverený dňa 13. decembra 1940. Žiadnu predchádzajúcu súťaž nespomína. List do Sydney s prosbou o informáciu v tejto konkrétnej veci prišiel neskoro{{--}}architekt Karas v januári 1999 zomrel. Vo svojej odpovedi jeho vdova, Susan Karas (list z 2. apríla 1999) poprela možnosť akejkoľvek súťaže na regulačný plán Banskej Bystrice. Znovu to bola iba malá novinová správa, ktorá vniesla svetlo do celej záležitosti.“</ref> | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier architekt|Ing. arch.]]<ref name=Ľud.1948-07-24:5>{{Citácia periodika | titul = Regulačný plán Banskej Bystrice | periodikum = Ľud : Ústredný orgán Strany slovenskej obrody | rok = 1948 | mesiac = júla | deň = 24. | ročník = 1 | číslo = 95 | strany = 5 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/Lud_1948-3/?pg=118 | dátum prístupu = 2026-07-28 }}</ref><ref name=Pravda.1948-07-25:7>{{Citácia periodika | titul = Regulačný plán Banskej Bystrice | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | rok = 1948 | mesiac = júla | deň = 25. | ročník = 5 | číslo = 170 | strany = 7 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/PravdaBratislava_OSA_1948_07/?pg=174 | dátum prístupu = 2026-07-28 }}</ref> '''Teodor Karas''' (do roku 1945 '''Kraus''';<ref name=Kubičková.2001:70-71/><ref name=KtoBolKtoBB.2002:105>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000 | odkaz na titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice | editori = Anna Klimová, Mária Némethová et al. | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | rok = 2002 | strany = 105 | isbn = 80-85169-62-2 }}</ref> iný zápis: '''Kraus-Karas'''<ref name=Kubičková.2009>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubičková | meno = Klára | odkaz na autora = Klára Kubičková | titul = Banská Bystrica{{--}}ohrozenie urbanistických častí mesta z 50. až 70. rokov 20. storočia | periodikum = Monumentorum tutela | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Pamiatkový ústav Slovenskej republiky; Archeologický ústav AV ČR | rok = 2009 | ročník = 20 | číslo = 20 | strany = 158-164 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9868c0c-0241-4815-ad3a-e5425a9ed2ca?page=uuid:8466d7e3-66b1-470f-9383-1fb0e6d23259 | dátum prístupu = 2026-07-27 | issn = 1336-4820 | isbn = 978-80-89175-36-9 }}</ref>{{rp|158}}; * [[29. august]] [[1908]], [[Banská Bystrica]]{{--}}† [[28. január]] [[1999]], [[Sydney]]<ref name=Kubičková.2018:6>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubičková | meno = Klára | odkaz na autora = Klára Kubičková | titul = Záchrana vodotrysku na námestí SNP | periodikum = Bystrický Perm : Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = Občianske združenie Permon | rok = 2018 | mesiac = Jún | ročník = 16 | číslo = 2 | strany = 6 | url = https://cdn.banskabystrica.sk/2022/10/Bystricky-Permon-02-2018.pdf#page=6 | dátum prístupu = 2026-07-27 | issn = }}</ref>) bol [[Tretia česko-slovenská republika|československý]] [[architekt]] [[Židia na Slovensku|židovského]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nižňanský | meno = Eduard | odkaz na autora = Eduard Nižňanský | titul = Dejiny židovskej komunity v Banskej Bystrici | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = Židovská náboženská obec so sídlom v Banskej Bystrici | rok = 2016 | strany = 185 | isbn = 9788089127238 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sulaček | meno = Jozef | titul = Osudy židovských inžinierov na Slovensku v rokoch 1938{{--}}1945 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave]] | rok = 2015 | strany = 130 | isbn = 9788080604066 }}</ref> pôvodu, ktorý v 40. rokoch 20. storočia pôsobil ako hlavný [[architekt]] mesta Banská Bystrica. Je autorom regulačného plánu mesta z roku 1944 a pamätí ''Zatajená pravda o výstavbe môjho rodného mesta Banskej Bystrice od roku 1935 do 1949''. == Život == === Štúdium a pôsobenie v Banskej Bystrici === Vysokoškolské štúdium absolvoval v odbore architektúry a plánovania miest na [[Fakulta architektúry Vysokého učenia technického v Brne|Fakulte architektúry Vysokého učenia technického v Brne]], kde ho učili profesori [[Jiří Kroha]], [[Vladimír Fischer]] a [[Jaroslav Syřiště]].<ref name=Kubičková.2009/>{{rp|158}} Po návrate zo štúdií inicioval vypracovanie regulačného plánu mesta, pričom po počiatočnom odmietavom postoji ho mestská správa napokon v roku 1940 zamestnala na Technickom oddelení mesta Banská Bystrica, kde bol podľa 13. decembra 1940 poverený vypracovaním regulačného a zastavovacieho plánu mesta.<ref name=Kubičková.2001:70-71/><ref name=Kubičková.2005>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kubičková | meno zborník = Klára | odkaz na autora zborník = Klára Kubičková | kapitola zborník = Príspevok k dejinám urbanistického vývoja architektúry v Banskej Bystrici v 1. polovici 20. storočia | titul = Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice | editori = | zväzok = 2 | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici; [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | rok = 2005 | strany = 200-209 | isbn = 8085169800 }}. Zdroj: {{Citácia periodika | priezvisko = Kubičková | meno = Klára | titul = Banská Bystrica{{--}}ohrozenie urbanistických častí mesta z 50. až 70. rokov 20. storočia | periodikum = Monumentorum tutela | odkaz na periodikum = | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Pamiatkový ústav Slovenskej republiky; Archeologický ústav AV ČR | rok = 2009 | ročník = 20 | číslo = 20 | strany = 158 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9868c0c-0241-4815-ad3a-e5425a9ed2ca?page=uuid:8466d7e3-66b1-470f-9383-1fb0e6d23259 | dátum prístupu = 2026-07-27 | issn = 1336-4820 | isbn = 978-80-89175-36-9 }}</ref> Historička [[Klára Kubičková]] sa vo svojej štúdii z roku 2009 domnieva, že ''„''[t]''ento krok zo strany mesta bol asi vyprovokovaný súťažou na regulačný plán mesta v roku 1939, ktorého sa zúčastnili iba bratislavskí architekti.“''<ref name=Kubičková.2009/>{{rp|158}} Kraus regulačný plán dokončil a predstavil v roku 1944,<ref name=Kubičková.2001:70-71/><ref name=Kubičková.2009/>{{rp|159}}<ref name=KtoBolKtoBB.2002:105/> pričom podľa povojnovej dennej tlače ho plénum Mestského národného výboru v Banskej Bystrici schválilo v júli 1948.<ref name=Ľud.1948-07-24:5/><ref name=Pravda.1948-07-25:7/> Jeho plán bol projektovaný na 50 rokov a rátal s tým, že v roku 1998 bude mať mesto 30 000 obyvateľov.<ref name=Ľud.1948-07-24:5/><ref name=Pravda.1948-07-25:7/>{{#tag:ref|Túto hranicu napokon Banská Bystrica dosiahla omnohoi skôr a v priebehu zhruba troch povojnových desaťročí sa počet obyvateľstva mesta viac než strojnásobil: v roku 1950 činil 13 605, v roku 1961 22 529, v roku 1970 46 846 a v roku 1975 až 55 832 ľudí.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Banská Bystrica | titul = [[Encyklopédia Slovenska]] | zväzok = 1, A{{--}}D | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | strany = 122, 124 }} </ref>|group=pozn}} Plán menil riečisko [[Hron]]a, pričom výstavba novej stanice a už jestvujúca novšia železničná trasa na [[Turiec (región)|Turiec]] umožnila likvidáciu starej stanice. Uvoľnenú nivu pri vojenskom gymnáziu navrhol zveľadiť parkovou úpravou a postavením nového mestského divadla.<ref name=Kubičková.2009/>{{rp|159-160}} === Emigrácia a pamäti === [[Súbor:Banska-Bystrica-Red-Army-monument.jpg|náhľad|Pomník padlým hrdinom sovietskej a rumunskej armády na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktorý Teodor Kraus spomína vo svojich pamätiach]] Kraus v roku 1949 emigroval do [[Austrália (štát)|Austrálie]], odkiaľ v roku 1991 poslal mestu materiál ''Zatajená pravda o výstavbe môjho rodného mesta Banskej Bystrice od roku 1935 do 1949''.<ref name=Kubičková.2001:70-71/><ref name=KtoBolKtoBB.2002:105/> Zmieňoval sa v ňom napr. o tom, ako na jar 1945 bránil odstráneniu vodotrysku na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]] kvôli jeho nahradeniu pomníkom sovietskej a rumunskej armády.<ref name=Kubičková.2018:6/> <blockquote>Jedného dňa som bol zavolaný k predsedovi Mestského národného výboru pánu [[Ondrej Striež|[Ondrejovi] Striežovi]] do jeho úradovne na mestskom dome. Pred jeho stolom sedel jeden ruský generál a u okna stál ruský dôstojník. Predseda bol očividne veľmi rozčúlený, lebo ruský generál žiadal odstránenie vodotrysku na námestí a postavenie pomníka na jeho mieste. […] Videl som, že situácia je veľmi napätá a namiesto toho, aby som sa pustil do prípadnej hádky s generálom, som si vypýtal dovolenie prejednať vec vo vedľajšej zasadacej sieni s ruským kapitánom, architektom pomníka. Napadlo ma, že regulačný plán je tam vyvesený na stene. Zdalo sa, že osud vodotrysku je spečatený, lebo ruský kapitán, veľmi inteligentný a sympatický, hovoriaci viacerými jazykmi, mi úprimne povedal, že generál žiadne iné miesto pre pomník neprijme a pomník musí byť tam, kde si to žiada. V zúfalosti som mu povedal: VODOTRYSK ZNAMENÁ TOĽKO PRE BYSTRICU AKO [[Eiffelova veža|EIFELOVA VEŽA]] PRE PARÍŽ!!! Píšem to s veľkými písmenami, aby si občania mesta pamätali, že táto veta zachránila náš vodotrysk, ktorý dáva charakter nášmu námestiu. Ruský architekt a vojenský inžinier vyznačili dnešné miesto pomníka na námestí. Stavbu v spolupráci s miestnou firmou Horn viedli spolu s Ing[.] Luptákom z Technického oddelenia mesta. — Teodor Kraus v pamätiach ''Zatajená pravda o výstavbe môjho rodného mesta Banskej Bystrice od roku l935 do 1949'', citované podľa článku [[Klára Kubičková|Kláry Kubičkovej]] (2018)<ref name=Kubičková.2018:6/> </blockquote> == Dielo == === Pamäti === * ''Zatajená pravda o výstavbe môjho rodného mesta Banskej Bystrice od roku l935 do 1949'' (rukopis)<ref name=Kubičková.2018:6/><ref name=Kubičková.2001:70-71/> === Články v tlači === * {{Citácia periodika | priezvisko = Kraus | meno = Teodor | titul = O bytovej otázke | periodikum = Národná obroda : Orgán Slovenskej národnej rady | miesto = Košice | vydavateľ = [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] | rok = 1946 | mesiac = januára | deň = 19. | ročník = 2 | číslo = 16 | strany = 2 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/NarodnaObroda_1946_01/?pg=89 | dátum prístupu = 2026-07-28 }} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kraus, Teodor}} [[Kategória:Narodenia v 1945]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Architekti židovského pôvodu]] lmsrpxnbjbxri628wlxcne4rlsj2bfa Ondrej Striež 0 135348 8255037 7579720 2026-07-29T01:50:00Z Corin 21212 preprac. a rozš. 8255037 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ondrej Striež | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský robotník, komunálny a regionálny politik | Portrét = Ondrej Striež in Smena, 1949-01-23, vol. 2, no. 35, p. 10.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Ondrej Striež na fotografickej koláži k článku v denníku ''[[Smena (denník)|Smena]]'' z 23. januára 1949<ref>{{Citácia periodika | titul = Zaživa v Bystrici po smrti v nebi | periodikum = Smena : Týždenník Sväzu slovenskej mládeže | rok = 1949 | mesiac = januára | deň = 23 | ročník = 3 | číslo = 35 | strany = 10 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/Smena_1949_01/?pg=97 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Predseda Mestského národného výboru v Banskej Bystrici | Začiatok obdobia = [[12. júl]] [[1945]] | Koniec obdobia = [[25. október]] [[1946]] | Predchodca = | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = [[15. marec]] [[1948]] | Koniec obdobia2 = [[22. máj]] [[1954]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dn|1890|5|16}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1961|9|17|1890|5|16}} | Miesto úmrtia = Banská Bystrica, [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes Slovensko) | Politická strana = [[Sociálnodemokratická strana Uhorska]] (1913{{--}}1918)<br>[[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka]] (1918{{--}}1921)<br>[[Komunistická strana Československa]] (od 1921) | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Ondrej Striež''' (iný zápis: '''Strieš'''; * [[16. máj]] [[1890]], [[Banská Bystrica]]{{--}}† [[17. september]] [[1961]], Banská Bystrica) bol slovenský [[robotník]] a ľavicový komunálny a regionálny politik, ktorý v medzivojnovom období okrem iného pôsobil ako člen mestského zastupiteľstva (1923{{--}}1938) a v [[Tretia česko-slovenská republika|obnovenej republike]] najmä ako predseda Mestského národného výboru v Banskej Bystrici, pričom počas [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] bol riaditeľom miestneho stavebného podniku Pridružená výroba. == Životopis == Po vyučení sa za [[Čalúnnictvo|čalúnnika]] v rokoch 1904{{--}}1911 pracoval ako [[Tovarišstvo|tovariš]] a čalúnnický pomocník v [[Budapešť|Budapešti]].<ref name=ES5:633>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Striež, Ondrej | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = V., R{{--}}Š | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1984 | strany = 633 }}</ref> Od roku 1911 pôsobil v Banskej Bystrici, do roku 1920 ako robotník, v rokoch 1920{{--}}1924 ako čalúnnik.<ref name=ES5:633/><ref name=KtoBolKtoBB.2002>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000 | odkaz na titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice | editori = Anna Klimová, Mária Némethová et al. | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | rok = 2002 | strany = 105 | isbn = 80-85169-62-2 }}</ref> V roku 1913 spoluzaložil a následne predsedal Mestskej organizácii [[Sociálnodemokratická strana Uhorska|Sociálnodemokratickej strany Uhorska]] v Banskej Bystrici. V roku 1918 spoluzakladal mestskú organizáciu [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej]] (ČSSDSR) v Banskej Bystrici a stal sa jej predsedom. Podieľal sa na založení straníckeho časopisu ''Proletár'' (1919),{{#tag:ref|Týždenník v Banskej Bystrici vydával a vlastnil Výkonný výbor sociálnodemokratickej strany župy zvolenskej. Zodpovedným redaktorom bol [[Václav Chlumecký]] a časopis vychádzal od 28. októbra do 7. decembra 1919.> Bibliografický prehľad novín a časopisov zostavený kolektívom [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnice v Bratislave]] pod vedením Márie Kipsovej uvádza, že ''Proletár'' „[ď]alej vychádzal pod názvom HLAS ĽUDU.“<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Proletár | priezvisko = Kipsová | meno = Mária | spoluautori = et al. | titul = Bibliografia slovenských a inorečových novín a časopisov z rokoch 1919{{--}}1938 | miesto = Martin | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | rok = 1968 | edícia = Slovenská národná bibliografia. Séria B. Periodiká | zväzok edície = II | strany = 349 }}</ref>|group=p}} po jeho zákaze spoluzakladal a [[Kolportáž|kolportoval]] ''Hlas ľudu'' (1919).{{#tag:ref|Týždenník začal vychádzať 21. decembra 1919 v Banskej Bystrici, taktiež vo vydavateľskej pôsobnosti a vo vlastníctve Župného výkonného výboru Československej sociálnodemokratickej strany. Od 21. mája 1921 ho vydával a vlastnil Župný akčný výbor komunistickej strany v župe Zvolenskej. Po Václavovi Chlumeckom, [[Július Verčík|Júliovi „Julovi“ Verčíkovi]] a Rudovi Minárikovi bol zodpovedným redaktorom ''Hlasu ľudu'' [[Klement Gottwald]], uvedený v tejto funkcii prvýkrát vo vydaní z 5. januára 1924. Periodikum zaniklo 1. apríla 1926, aby mohla vychádzať ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Hlas ľudu | priezvisko = Kipsová | meno = Mária | spoluautori = et al. | titul = Bibliografia slovenských a inorečových novín a časopisov z rokoch 1919{{--}}1938 | miesto = Martin | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | rok = 1968 | edícia = Slovenská národná bibliografia. Séria B. Periodiká | zväzok edície = II | strany = 187-188 }}</ref>|group=p}} Zúčastnil sa [[Ľubochniansky zjazd|ľubochnianskeho zjazdu]] (16.{{--}}17. január 1921, [[Ľubochňa]]) ľavého krídla ČSSDSR, na ktorom sa účastníci prihlásili k programu [[Kominterna|Tretej Internacionály]], čo bolo predstupňom vytvorenia samostatnej, komunistickej strany hlásiacej sa k [[Boľševik|boľševizmu]]. K tomuto kroku došlo na ustanovujúcom zjazde (14.{{--}}16. máj 1921, [[Praha]]), ktorého sa zúčastnil aj Ondrej Striež.<ref name=ES5:633/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vartíková | meno = Mária | titul = Historické zjazdy KSČ | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | rok = 1974 | strany = 25 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:29efd03a-6d66-4bdc-9f02-4c33c74aa60c?page=uuid:fea4acc6-1ed5-423b-bf00-a014634e35d1 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pechová | meno = Ľudmila | titul = Jednomyslné rozhodnutí v Lubochni v lednu 1921: Do Komunistické Internacionály | periodikum = Svět v obrazech | miesto = Praha | vydavateľ = Nakladatelství Orbis | rok = 1961 | mesiac = januára | deň = 14 | ročník = 17 | číslo = 3 | strany = 5 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/SvetVObrazech_OSA_1961-1/?pg=52 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Rusko | meno = Milan | titul = Bystrické tabule | periodikum = Práca : Denník Revolučného odborového hnutia | odkaz na periodikum = Práca (noviny) | rok = 1971 | mesiac = február | deň = 12 | ročník = 26 | číslo = 36 | strany = 5 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/PracaBratislava_OSA_1971_02/?pg=72 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> V novozaloženej KSČ zastával funkciu predsedu Mestskej organizácie KSČ, ako aj člena Krajského a Oblastného výboru KSČ v Banskej Bystrici (1921{{--}}1936). Spolupracoval s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] počas Gottwaldovho pobytu na Slovensku, organizoval viaceré štrajky a demonštrácie, spoluorganizoval stavbu Robotníckeho domu v Banskej Bystrici{{#tag:ref|Dnes [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národná kultúrna pamiatka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O robotníckom dome | url = https://www.robotnickydom.sk/o-nas/ | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = [s. d.] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> Pozri: [[zoznam kultúrnych pamiatok v Banskej Bystrici (L{{--}}Ž)]]|group=p}} a v rokoch 1924{{--}}1940 bol predsedom jeho samosprávy.<ref name=ES5:633/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko1 = Matejkin | meno1 = Stanislav | priezvisko2 = Fremal | meno2 = Karol | titul = 50 rokov Robotníckeho domu v Banskej Bystrici | periodikum = Smer : Orgán Stredoslovenského KV KSS | rok = 1975 | mesiac = októbra | deň = 4 | ročník = 27 | číslo = 234 | strany = [1], 6 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/Smer_OSA_1975_10_12/?pg=36 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> V medzivojnovom období pôsobil ako člen mestského zastupiteľstva Banskej Bystrice (1923{{--}}1938) aj ako prvý námestník starostu mesta.<ref name=ES5:633/> <blockquote> V září 1921 přišel do Banské Bystrice Klement Gottwald. Přišel přímo do mé dílny. Byl jsem právě na dvorku a chystal jsem si materiál pro stolařské a čalounické práce. Řekl jsem mu, že jeho prace v dílně nebude tak důležitá. O to důležitější však bude jeho činnost v sekretariátu strany a v časopise, neboť tehdejší redaktor Chlumecký byl vážně nemocen. […] Novinový papír na Hlas ľudu jsme často kupovali od dělníků zaměstnaných v harmanecké papírně, kteří ho dostali laciněji. […] Dvouletá Gottwaldova činnost v Banské Bystrici měla vliv i na naše pozdější činy, neboť Klement Gottwald nás připravoval a učil bojovat nejen za svržení panství buržoazie, ale i vládnout po osvobození naší vlasti. — Ondrej Striež o skúsenostiach s Klementom Gottwaldom v spomienke zverejnej v období [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] v časopise ''Naše rodina'' (1971)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Striež | meno = Ondrej | titul = Tvůrce Národní fronty | periodikum = Naše rodina | rok = 1971 | mesiac = novembra | deň = 17 | ročník = | číslo = 46 | strany = [1]-2 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/NaseRodina_OSA_1971-2/?pg=506 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> </blockquote> [[Súbor:Banská Bystrica - Strieš.jpg|náhľad|Hrob Ondreja Strieša a jeho rodiny na banskobystrickom evanjelickom cintoríne]] Od roku 1939 sa zapojil do komunistického protifašistického odboja ako spolupracovník ilegálneho vedenia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]],<ref name=ES5:633/> zúčastnil sa aj [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref name=KtoBolKtoBB.2002/> Po obnovení [[Tretia česko-slovenská republika|Československa]] bol funkcionárom mestských a okresných orgánov KSČ a spoločenských organizácií.<ref name=ES5:633/> Od [[12. júl]]a [[1945]] do [[25. október|25. októbra]] [[1946]] a od [[15. marec|15. marca]] [[1948]] do [[22. máj]]a [[1954]] bol predsedom Mestského národného výboru v Banskej Bystrici.<ref name=KtoBolKtoBB.2002/> V rokoch 1949{{--}}1951 bol riaditeľom závodu Pridružená výroba (od roku 1972 národný podnik [[Stavoindustria]]<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Stavoindustria | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = V., R{{--}}Š | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1984 | strany = 599 }}</ref>).<ref name=ES5:633/><ref name=KtoBolKtoBB.2002/> Okrem svojej pracovnej činnosti predsedal tiež organizácii Spolku včelárov Slovenska v Banskej Bystrici (1944{{--}}1961).<ref name=KtoBolKtoBB.2002/> Od roku 1952 bol na dôchodku. Zomrel [[17. september|17. septembra]] [[1961]] v Banskej Bystrici.<ref name=ES5:633/> == Vyznamenania == * 1946{{--}}[[Rad Slovenského národného povstania]] II. triedy<ref name=ES5:633/> * 1958{{--}}[[Rad práce]]<ref name=ES5:633/> * viaceré rezortné vyznamenania a pamätné medaily<ref name=ES5:633/> == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Striež, Ondrej}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]] bi0suioh1nsxpsh420kw6n27zejcbvt 8255044 8255037 2026-07-29T02:01:10Z Corin 21212 +wl., zmena názvu sekcie 8255044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ondrej Striež | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský robotník, komunálny a regionálny politik | Portrét = Ondrej Striež in Smena, 1949-01-23, vol. 2, no. 35, p. 10.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Ondrej Striež na fotografickej koláži k článku v denníku ''[[Smena (denník)|Smena]]'' z 23. januára 1949<ref>{{Citácia periodika | titul = Zaživa v Bystrici po smrti v nebi | periodikum = Smena : Týždenník Sväzu slovenskej mládeže | rok = 1949 | mesiac = januára | deň = 23 | ročník = 3 | číslo = 35 | strany = 10 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/Smena_1949_01/?pg=97 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Predseda Mestského národného výboru v Banskej Bystrici | Začiatok obdobia = [[12. júl]] [[1945]] | Koniec obdobia = [[25. október]] [[1946]] | Predchodca = | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = [[15. marec]] [[1948]] | Koniec obdobia2 = [[22. máj]] [[1954]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dn|1890|5|16}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1961|9|17|1890|5|16}} | Miesto úmrtia = Banská Bystrica, [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes Slovensko) | Politická strana = [[Sociálnodemokratická strana Uhorska]] (1913{{--}}1918)<br>[[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka]] (1918{{--}}1921)<br>[[Komunistická strana Československa]] (od 1921) | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Ondrej Striež''' (iný zápis: '''Strieš'''; * [[16. máj]] [[1890]], [[Banská Bystrica]]{{--}}† [[17. september]] [[1961]], Banská Bystrica) bol slovenský [[robotník]] a ľavicový komunálny a regionálny politik, ktorý v medzivojnovom období okrem iného pôsobil ako člen mestského zastupiteľstva (1923{{--}}1938) a v [[Tretia česko-slovenská republika|obnovenej republike]] najmä ako predseda Mestského národného výboru v Banskej Bystrici, pričom počas [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] bol riaditeľom miestneho stavebného podniku Pridružená výroba. == Život == Po vyučení sa za [[Čalúnnictvo|čalúnnika]] v rokoch 1904{{--}}1911 pracoval ako [[Tovarišstvo|tovariš]] a čalúnnický pomocník v [[Budapešť|Budapešti]].<ref name=ES5:633>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Striež, Ondrej | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = V., R{{--}}Š | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1984 | strany = 633 }}</ref> Od roku 1911 pôsobil v Banskej Bystrici, do roku 1920 ako robotník, v rokoch 1920{{--}}1924 ako čalúnnik.<ref name=ES5:633/><ref name=KtoBolKtoBB.2002>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000 | odkaz na titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice | editori = Anna Klimová, Mária Némethová et al. | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | rok = 2002 | strany = 105 | isbn = 80-85169-62-2 }}</ref> V roku 1913 spoluzaložil a následne predsedal Mestskej organizácii [[Sociálnodemokratická strana Uhorska|Sociálnodemokratickej strany Uhorska]] v Banskej Bystrici. V roku 1918 spoluzakladal mestskú organizáciu [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej]] (ČSSDSR) v Banskej Bystrici a stal sa jej predsedom. Podieľal sa na založení straníckeho časopisu ''Proletár'' (1919),{{#tag:ref|Týždenník v Banskej Bystrici vydával a vlastnil Výkonný výbor sociálnodemokratickej strany župy zvolenskej. Zodpovedným redaktorom bol [[Václav Chlumecký]] a časopis vychádzal od 28. októbra do 7. decembra 1919.> Bibliografický prehľad novín a časopisov zostavený kolektívom [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnice v Bratislave]] pod vedením Márie Kipsovej uvádza, že ''Proletár'' „[ď]alej vychádzal pod názvom HLAS ĽUDU.“<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Proletár | priezvisko = Kipsová | meno = Mária | spoluautori = et al. | titul = Bibliografia slovenských a inorečových novín a časopisov z rokoch 1919{{--}}1938 | miesto = Martin | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | rok = 1968 | edícia = Slovenská národná bibliografia. Séria B. Periodiká | zväzok edície = II | strany = 349 }}</ref>|group=p}} po jeho zákaze spoluzakladal a [[Kolportáž|kolportoval]] ''[[Hlas ľudu (periodikum)|Hlas ľudu]]'' (1919).{{#tag:ref|Týždenník začal vychádzať 21. decembra 1919 v Banskej Bystrici, taktiež vo vydavateľskej pôsobnosti a vo vlastníctve Župného výkonného výboru Československej sociálnodemokratickej strany. Od 21. mája 1921 ho vydával a vlastnil Župný akčný výbor komunistickej strany v župe Zvolenskej. Po Václavovi Chlumeckom, [[Július Verčík|Júliovi „Julovi“ Verčíkovi]] a Rudovi Minárikovi bol zodpovedným redaktorom ''Hlasu ľudu'' [[Klement Gottwald]], uvedený v tejto funkcii prvýkrát vo vydaní z 5. januára 1924. Periodikum zaniklo 1. apríla 1926, aby mohla vychádzať ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Hlas ľudu | priezvisko = Kipsová | meno = Mária | spoluautori = et al. | titul = Bibliografia slovenských a inorečových novín a časopisov z rokoch 1919{{--}}1938 | miesto = Martin | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | rok = 1968 | edícia = Slovenská národná bibliografia. Séria B. Periodiká | zväzok edície = II | strany = 187-188 }}</ref>|group=p}} Zúčastnil sa [[Ľubochniansky zjazd|ľubochnianskeho zjazdu]] (16.{{--}}17. január 1921, [[Ľubochňa]]) ľavého krídla ČSSDSR, na ktorom sa účastníci prihlásili k programu [[Kominterna|Tretej Internacionály]], čo bolo predstupňom vytvorenia samostatnej, komunistickej strany hlásiacej sa k [[Boľševik|boľševizmu]]. K tomuto kroku došlo na ustanovujúcom zjazde (14.{{--}}16. máj 1921, [[Praha]]), ktorého sa zúčastnil aj Ondrej Striež.<ref name=ES5:633/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vartíková | meno = Mária | titul = Historické zjazdy KSČ | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | rok = 1974 | strany = 25 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:29efd03a-6d66-4bdc-9f02-4c33c74aa60c?page=uuid:fea4acc6-1ed5-423b-bf00-a014634e35d1 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pechová | meno = Ľudmila | titul = Jednomyslné rozhodnutí v Lubochni v lednu 1921: Do Komunistické Internacionály | periodikum = Svět v obrazech | miesto = Praha | vydavateľ = Nakladatelství Orbis | rok = 1961 | mesiac = januára | deň = 14 | ročník = 17 | číslo = 3 | strany = 5 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/SvetVObrazech_OSA_1961-1/?pg=52 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Rusko | meno = Milan | titul = Bystrické tabule | periodikum = Práca : Denník Revolučného odborového hnutia | odkaz na periodikum = Práca (noviny) | rok = 1971 | mesiac = február | deň = 12 | ročník = 26 | číslo = 36 | strany = 5 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/PracaBratislava_OSA_1971_02/?pg=72 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> V novozaloženej KSČ zastával funkciu predsedu Mestskej organizácie KSČ, ako aj člena Krajského a Oblastného výboru KSČ v Banskej Bystrici (1921{{--}}1936). Spolupracoval s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] počas Gottwaldovho pobytu na Slovensku, organizoval viaceré štrajky a demonštrácie, spoluorganizoval stavbu Robotníckeho domu v Banskej Bystrici{{#tag:ref|Dnes [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národná kultúrna pamiatka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O robotníckom dome | url = https://www.robotnickydom.sk/o-nas/ | miesto = Banská Bystrica | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = [s. d.] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> Pozri: [[zoznam kultúrnych pamiatok v Banskej Bystrici (L{{--}}Ž)]]|group=p}} a v rokoch 1924{{--}}1940 bol predsedom jeho samosprávy.<ref name=ES5:633/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko1 = Matejkin | meno1 = Stanislav | priezvisko2 = Fremal | meno2 = Karol | titul = 50 rokov Robotníckeho domu v Banskej Bystrici | periodikum = Smer : Orgán Stredoslovenského KV KSS | rok = 1975 | mesiac = októbra | deň = 4 | ročník = 27 | číslo = 234 | strany = [1], 6 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/Smer_OSA_1975_10_12/?pg=36 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> V medzivojnovom období pôsobil ako člen mestského zastupiteľstva Banskej Bystrice (1923{{--}}1938) aj ako prvý námestník starostu mesta.<ref name=ES5:633/> <blockquote> V září 1921 přišel do Banské Bystrice Klement Gottwald. Přišel přímo do mé dílny. Byl jsem právě na dvorku a chystal jsem si materiál pro stolařské a čalounické práce. Řekl jsem mu, že jeho prace v dílně nebude tak důležitá. O to důležitější však bude jeho činnost v sekretariátu strany a v časopise, neboť tehdejší redaktor Chlumecký byl vážně nemocen. […] Novinový papír na Hlas ľudu jsme často kupovali od dělníků zaměstnaných v harmanecké papírně, kteří ho dostali laciněji. […] Dvouletá Gottwaldova činnost v Banské Bystrici měla vliv i na naše pozdější činy, neboť Klement Gottwald nás připravoval a učil bojovat nejen za svržení panství buržoazie, ale i vládnout po osvobození naší vlasti. — Ondrej Striež o skúsenostiach s Klementom Gottwaldom v spomienke zverejnej v období [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] v časopise ''Naše rodina'' (1971)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Striež | meno = Ondrej | titul = Tvůrce Národní fronty | periodikum = Naše rodina | rok = 1971 | mesiac = novembra | deň = 17 | ročník = | číslo = 46 | strany = [1]-2 | url = https://adt.arcanum.com/en/view/NaseRodina_OSA_1971-2/?pg=506 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> </blockquote> [[Súbor:Banská Bystrica - Strieš.jpg|náhľad|Hrob Ondreja Strieša a jeho rodiny na banskobystrickom evanjelickom cintoríne]] Od roku 1939 sa zapojil do komunistického protifašistického odboja ako spolupracovník ilegálneho vedenia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]],<ref name=ES5:633/> zúčastnil sa aj [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref name=KtoBolKtoBB.2002/> Po obnovení [[Tretia česko-slovenská republika|Československa]] bol funkcionárom mestských a okresných orgánov KSČ a spoločenských organizácií.<ref name=ES5:633/> Od [[12. júl]]a [[1945]] do [[25. október|25. októbra]] [[1946]] a od [[15. marec|15. marca]] [[1948]] do [[22. máj]]a [[1954]] bol predsedom Mestského národného výboru v Banskej Bystrici.<ref name=KtoBolKtoBB.2002/> V rokoch 1949{{--}}1951 bol riaditeľom závodu Pridružená výroba (od roku 1972 národný podnik [[Stavoindustria]]<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Stavoindustria | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = V., R{{--}}Š | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1984 | strany = 599 }}</ref>).<ref name=ES5:633/><ref name=KtoBolKtoBB.2002/> Okrem svojej pracovnej činnosti predsedal tiež organizácii Spolku včelárov Slovenska v Banskej Bystrici (1944{{--}}1961).<ref name=KtoBolKtoBB.2002/> Od roku 1952 bol na dôchodku. Zomrel [[17. september|17. septembra]] [[1961]] v Banskej Bystrici.<ref name=ES5:633/> == Vyznamenania == * 1946{{--}}[[Rad Slovenského národného povstania]] II. triedy<ref name=ES5:633/> * 1958{{--}}[[Rad práce]]<ref name=ES5:633/> * viaceré rezortné vyznamenania a pamätné medaily<ref name=ES5:633/> == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Striež, Ondrej}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]] 3cwzdvgwbiflesytbtu7djtcvnqxp06 Povstanie vo varšavskom gete 0 146345 8254809 7920487 2026-07-28T15:51:14Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254809 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Povstanie vo varšavskom gete |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= Ghetto Uprising Warsaw2.jpg |text k obr= Nacistickí vojaci prechádzajú horiacim getom. |dátum= [[19. apríl]] [[1943]] – [[16. máj]] [[1943]] |miesto= [[Varšavské geto]], [[Poľsko]] |casus= |územie= |výsledok= likvidácia geta |protivník1= [[Súbor:Flaga PPP.svg|25px]] Poľský židovský a občiansky odboj |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Mordechaj Anielewicz]]<br />[[Dawid Apfelbaum]]<br />[[Paweł Frenkiel]]<br />[[Icchak Cukierman]]<br />[[Marek Edelman]]<br />[[Zivia Lubetkin]]<br />[[Henryk Iwański]] |velitel2=[[Jürgen Stroop]]<br />[[Ferdinand von Sammern-Frankenegg]] |sila1= 750 až 1800 povstalcov<br />56 000 civilistov |sila2= asi 2090 vojakov vrátane 821 príslušníkov [[Waffen-SS]] |straty1= 56 065 zabitých, zajatých alebo odoslaných do koncentračných táborov |straty2= oficiálne 16 mŕtvych, odhady hovoria o asi 300 mŕtvych |straty3= |poznámky= }} '''Povstanie vo varšavskom gete''' (po [[Poľština|poľsky]]: ''powstanie w getcie warszawskim'') bolo ozbrojený konflikt medzi nacistickými ozbrojenými zložkami a [[Varšava|varšavskými]] [[Židia|Židmi]] v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Hlavné boje sa začali [[19. apríl]]a [[1943]]. Odpor malého počtu židovských bojovníkov zlomili nacistické jednotky [[16. máj]]a [[1943]]. Na čele likvidátorov povstania bol SS-Gruppenführer [[Jürgen Stroop]]. == Príčiny == Už od roku [[1940]] [[nacizmus|nacisti]] sústredili viac než 3 milióny [[Poľsko|poľských]] [[Židia|Židov]] do extrémne preplnených [[geto|get]] v rôznych poľských mestách. [[15. október|15. októbra]] [[1940]] založili najväčšie spomedzi nich – [[varšavské geto]]. Tu sa na 2,4 % rozlohy [[Varšava|Varšavy]] tiesnilo asi 380 000 ľudí, ktorí predstavovali asi 30 % jej obyvateľov. V zlých podmienkach zomrelo mnoho ľudí na následky chorôb a hladu ešte pred začiatkom deportácií do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]]. V lete roku [[1942]] bolo 300 000 obyvateľov geta poslaných do vyhladzovacieho tábora [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinka]]. Židovskí obyvatelia geta vtedy nepodnikli žiadne protiakcie, pretože sa sprvu všeobecne domnievali, že ich príbuzní boli vyslaní do pracovných táborov alebo sa domnievali, že pasívnym jednaním získajú čas. Až neskôr prenikli do geta zvesti, že Treblinka je vlastne [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovací tábor]] a preto sa zostávajúci židovskí obyvatelia rozhodli, ďalším transportom vzdorovať. Založili odbojové organizácie [[Židovská bojová organizácia|Żydowska Organizacja Bojowa]] (ŻOB) a [[Żydowski Związek Wojskowy]] (ZZW). Svoju úlohu zohral aj fakt, že v gete, ktoré sa medzičasom zmenilo fakticky na pracovný tábor, zostali prevažne zdraví muži. Starci a deti a väčšina práceneschopných už bola z geta nacistami vyvezená.<ref name="Snyder">Snyder, T., 2013, Krvavé územie. Premedia, Bratislava, s. 232 - 241</ref> == Predohra a pomer síl == Vyšší nacistickí predstavitelia pôvodne plánovali zrušiť varšavské geto do konca roku [[1942]], vzhľadom na to, že tento zámer neboli schopní uskutočniť, bola likvidácia geta preložená na rok [[1943]]. Rozkaz na likvidáciu geta vydal [[Heinrich Himmler|Himmler]] 9. januára 1943. Neskôr 16. februára prikázal zlikvidovať geto ako celok. Pôvodný plán počítal s tým, že jeho obyvatelia budú presunutí do rôznych koncentračných táborov, kde budú ďalej nasadení do prác pre nemeckú vojnovú mašinériu.<ref name="Snyder"/> Prvé ozbrojené židovské skupiny sa začiatkom roku 1943 postavili na odpor [[Židovská poriadková služba|Židovskej polícii]], ktorá kolaborovala s nacistami. Najprv postrelili jej veliteľov Józefa Szerzynského a Jakuba Lejkina. Neskôr aj významného napomáhača deportácií Mieczyslava Brzezińského. [[18. január]]a [[1943]] asi 1000 nemeckých vojakov vošlo do geta aby uskutočnilo odsun zostávajúcich Židov. Židia sa im však aktívne schovávali. Nacistom sa podarilo zaistiť najprv iba asi 1000 osôb. Medzi nimi boli infiltrovaní mnohí ozbrojení bojovníci pod vedením [[Mordechaj Anielewicz|Anielewicza]], ktorý po do dohodnutom signály napadli nacistický oddiel. V nasledujúcich dňoch sa podobné útoky opakovali a nacistom sa z geta podarilo odsunúť iba 5000 - 6000 osôb<ref>''Warsaw''. In: Laqueur, W., 2001, The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, Londýn, s. 692</ref>. Už po štyroch dňoch však museli v dôsledku partizánskych útokov židovských odbojových organizácii s odsunom prestať. Napriek tomu, že ozbrojená bola asi len desatina obyvateľov geta, podarilo sa im za cenu ťažkých strát – údajne až 80 %, nemeckých vojakov zahnať. Deportácie tak na čas prestali, ale ďalší ozbrojený konflikt bol už neodvratný a tak sa obrancovia geta začali intenzívne pripravovať. Popri tom sa rýchlo zbavili tých, ktorých považovali za kolaborantov, teda hlavne príslušníkov Nemcami organizovanej židovskej polície a tajných donášačov [[Gestapo|gestapa]]. Obrancovia geta narýchlo postavili improvizované barikády, bunkre a protiletecké kryty, ktoré boli navzájom prepojené kanalizačnou sieťou a napojené na vodovodné potrubia a často i na elektrické rozvody. Väčšina židovských bojovníkov bola iba ľahko ozbrojená, zväčša iba [[pištoľ]]ami či [[revolver]]mi, s niekoľkými [[Ručný granát|granátmi]] alebo [[Molotovov koktejl|zápalnými fľašami]]. Nedostatok ťažších zbraní najmä [[puška|pušiek]] a [[guľomet]]ov (podľa niektorých prameňov, mali iba 1 – 3 [[guľomet]]y) ako aj všeobecný nedostatok munície im nedával veľkú nádej na vedenie dlhodobejšieho vzdoru. Podpora povstalcov z vonka bola obmedzená, ale [[poľské hnutie odporu počas druhej svetovej vojny|poľské odbojové organizácie]] ako [[Armia Krajowa]] či komunistická [[Gwardia Ludova]] pomáhali povstalcom tak, že útočili na nemecké jednotky nachádzajúce sa v blízkosti geta a pokúšali sa pašovať dovnútra [[strelné zbrane|zbrane]]. S ich pomocou tiež prenikli do sveta prvé správy o povstaní. Niektorým židovským partizánom sa v poslednej fáze bojov podarilo s pomocou poľského hnutia odporu uniknúť z geta varšavskými stokami. Nacisti proti povstaniu nasadili najmenej 2090 vojakov, asi 821 z nich tvorili príslušníci [[Waffen-SS]], ďalších 363 boli príslušníci poľskej kolaborantskej polície, zvyšok tvorili oddiely [[Orpo]] a [[Sicherheitsdienst|SD]] a niekoľko [[ženisti|ženijných]] jednotiek [[Wehrmacht]]u. Ďalej tiež nasadili jednu protilietadlovú [[batéria (delostrelectvo)|batériu]], [[pluk]] ukrajinských [[Hilfswilliger|dobrovoľníkov]] z tábora [[Trawniki]], oddiel lotyšských a litovských policajtov a príslušníkov [[Gestapo|Gestapa]] z tábora [[Pawiak]] pod vedením [[Franz Bürkl|Franza Bürkla]]. Tieto jednotky podporovalo niekoľko obrnených vozidiel, jeden poľný kanón a letectvo. Proti povstalcom, ktorých z veľkej časti tvorili civilisti boli nasadené aj tie najbrutálnejšie prostriedky ako boli [[bojové otravné látky|jedovaté plyny]] alebo [[plameňomet]]y. === Boje === Do večera [[18. apríl]]a 1943 bolo varšavské geto [[obkľúčenie|obkľúčené]] nemeckým vojskom a poľskou políciou. [[19. apríl]]a, na židovský sviatok [[pesach]], sa mala začať likvidácia geta. O piatej ráno vošli do geta nemeckí vojaci pod vedením SS-Oberführera [[Ferdinand von Sammern-Frankenegg|Ferdinanda von Sammern-Frankenegg]]. Nemecké jednotky však boli zaskočené útokom, či skôr obranou Židov ozbrojených pištoľami, granátmi a zápalnými fľašami. Keďže povstalci navzájom prepojili väčšinu domov, mohli sa rýchlo presúvať čím marili svoju lokalizáciu. Na poludnie prevzal nemecké velenie SS-Gruppenführer [[Jürgen Stroop]]. Ani zmena velenia však postup do mesta nezrýchlila a do večera sa pred útokmi rozhodli z geta stiahnuť, asi 40 z nich dovtedy v boji padlo. [[Súbor:Askaris_im_Warschauer_Getto_-_1943.jpg|náhľad|vpravo|Príslušníci pomocného pluku (Hilfswilliger) vytvoreného z východoeurópskych dobrovoľníkov pri mŕtvych telách postrieľaných Židov.]] Cieľom útokov nemeckých vojsk nasledujúci deň bolo hlavne [[Muranowského námestie]], kde sa nachádzalo povstalecké veliteľstvo a Židia tam predošlého dňa vyvesili [[Poľská vlajka|poľskú vlajku]] ako aj vlajku s [[Dávidova hviezda|Dávidovou hviezdou]]. Židia tiež úspešne odpálili nastraženú bombu, ktorá zabila asi 80 nemeckých vojakov. Pri jednom z protiútokov Židia zlikvidovali jeden nemecký tank, v týchto bojoch padol aj jeden z vodcov povstania [[David Apfelbaum]]. Postupne sa však Nemcom darilo silný odpor povstalcov likvidovať s použitím plameňometov a [[Luftwaffe]], ktorá zničila domy v oblasti, kam sa nemeckým pozemným jednotkám nepodarilo dostať. Večer sa Wehrmacht z oblasti opäť stiahol. Pravdepodobne preto, že nacisti nechceli riskovať, že by sa malé oddiely povstalcov dostali cez kanalizáciu do ich tyla. Nemci stratili za tento deň asi 100 vojakov. V nasledujúcich dňoch Nemci pokračovali v taktike vypaľovania domov plameňometmi, oblasť s najväčšou koncentráciou odporu, predtým zbombardovala Luftwaffe, takže im obrancovia kládli už iba miestny odpor. Židovské veliteľstvo na Muranovského námestí bolo po štyroch dňoch dobyté, väčšina obrancov bola mŕtva alebo zranená. Len asi dvadsiatim ľuďom sa podarilo z geta uniknúť. Vodca povstania [[Mordechaj Anielewicz]] si musel nájsť iné miesto, odkiaľ by mohol koordinovať boje. [[23. apríl]]a bolo jeho veliteľstvo presunuté na ulicu Miła, do domu č. 18. V dôsledku nedostatku munície boli Židia nútení zmeniť [[vojenská taktika|taktiku boja]], pôvodne na Nemcov útočili z budov, no neskôr sa stiahli do podzemných priestorov a uskutočňovali len cielené útoky. Jürgen Stroop počas bojov zakázal svojim vojakom pochod v zovretých skupinách, čo z nich predtým robilo ľahké terče. Na konci apríla bola väčšina bunkrov a skrýš odhalená, väčšina domov vypálená alebo zrovnaná so zemou. Mnoho židovských bojovníkov bolo otrávených plynom, ktorý do bunkrov vháňali nacisti, alebo spáchalo samovraždu (vrátane vodcu povstania [[Mordechaj Anielewicz|Anielewicza]]). Niekoľkým stovkám Židov sa ku koncu bojov podarilo z geta uniknúť. Zničením [[synagóga|synagógy]] [[16. máj]]a sa boje oficiálne skončili. Varšavské geto bolo zničené, väčšina jeho obyvateľov zahynula, alebo bola odvezená do koncentračných táborov. Na mnohých miestach však ešte niekoľko mesiacov preživší židovskí bojovníci podnikali prepady nemeckých hliadok. Z väčšiny tých, ktorým sa podarilo z geta utiecť, sa stali [[partizán]]i. Mnohí však boli na úteku zastrelení alebo prezradení. Niektorí sa naďalej ukrývali vo [[Varšava|Varšave]] a bojovali po boku Poliakov vo [[Varšavské povstanie|Varšavskom povstaní]] v roku [[1944]]. == Následky == [[Súbor:Stroop Report - Warsaw Ghetto Uprising 06b.jpg|náhľad|Nacistickí vojaci odvádzajú židovských civilistov.]] Presné údaje o počtoch padlých na oboch stranách sa už zrejme nikdy nepodarí presne zistiť. Na židovskej strane sa uvádzajú straty vo výške asi 1 000 bojovníkov, z ktorých približne tri štvrtiny padli. Počet padlých na nemeckej strane sa rovnako odhaduje len veľmi ťažko, najmä pre to že [[Wehrmacht]] spolupracoval s poľskou políciou a celkové straty nacisti tajili. Padlo podľa všetkého asi 300 – 500 nemeckých vojakov a príslušníkov pomocných jednotiek. [[Jürgen Stroop]] v oficiálnom hlásení uviedol iba 16 zabitých a 85 zranených vojakov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{DEFAULTSORT:Varšavské geto}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Židov]] [[Kategória:Povstania]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky v 1943]] qk93l7m9venwmfz2mjuvvx5o3qiunp8 8254813 8254809 2026-07-28T15:58:50Z Feriontly17x17x7 228747 signáli 8254813 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Povstanie vo varšavskom gete |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= Ghetto Uprising Warsaw2.jpg |text k obr= Nacistickí vojaci prechádzajú horiacim getom. |dátum= [[19. apríl]] [[1943]] – [[16. máj]] [[1943]] |miesto= [[Varšavské geto]], [[Poľsko]] |casus= |územie= |výsledok= likvidácia geta |protivník1= [[Súbor:Flaga PPP.svg|25px]] Poľský židovský a občiansky odboj |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Mordechaj Anielewicz]]<br />[[Dawid Apfelbaum]]<br />[[Paweł Frenkiel]]<br />[[Icchak Cukierman]]<br />[[Marek Edelman]]<br />[[Zivia Lubetkin]]<br />[[Henryk Iwański]] |velitel2=[[Jürgen Stroop]]<br />[[Ferdinand von Sammern-Frankenegg]] |sila1= 750 až 1800 povstalcov<br />56 000 civilistov |sila2= asi 2090 vojakov vrátane 821 príslušníkov [[Waffen-SS]] |straty1= 56 065 zabitých, zajatých alebo odoslaných do koncentračných táborov |straty2= oficiálne 16 mŕtvych, odhady hovoria o asi 300 mŕtvych |straty3= |poznámky= }} '''Povstanie vo varšavskom gete''' (po [[Poľština|poľsky]]: ''powstanie w getcie warszawskim'') bolo ozbrojený konflikt medzi nacistickými ozbrojenými zložkami a [[Varšava|varšavskými]] [[Židia|Židmi]] v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Hlavné boje sa začali [[19. apríl]]a [[1943]]. Odpor malého počtu židovských bojovníkov zlomili nacistické jednotky [[16. máj]]a [[1943]]. Na čele likvidátorov povstania bol SS-Gruppenführer [[Jürgen Stroop]]. == Príčiny == Už od roku [[1940]] [[nacizmus|nacisti]] sústredili viac než 3 milióny [[Poľsko|poľských]] [[Židia|Židov]] do extrémne preplnených [[geto|get]] v rôznych poľských mestách. [[15. október|15. októbra]] [[1940]] založili najväčšie spomedzi nich – [[varšavské geto]]. Tu sa na 2,4 % rozlohy [[Varšava|Varšavy]] tiesnilo asi 380 000 ľudí, ktorí predstavovali asi 30 % jej obyvateľov. V zlých podmienkach zomrelo mnoho ľudí na následky chorôb a hladu ešte pred začiatkom deportácií do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]]. V lete roku [[1942]] bolo 300 000 obyvateľov geta poslaných do vyhladzovacieho tábora [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinka]]. Židovskí obyvatelia geta vtedy nepodnikli žiadne protiakcie, pretože sa sprvu všeobecne domnievali, že ich príbuzní boli vyslaní do pracovných táborov alebo sa domnievali, že pasívnym jednaním získajú čas. Až neskôr prenikli do geta zvesti, že Treblinka je vlastne [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovací tábor]] a preto sa zostávajúci židovskí obyvatelia rozhodli, ďalším transportom vzdorovať. Založili odbojové organizácie [[Židovská bojová organizácia|Żydowska Organizacja Bojowa]] (ŻOB) a [[Żydowski Związek Wojskowy]] (ZZW). Svoju úlohu zohral aj fakt, že v gete, ktoré sa medzičasom zmenilo fakticky na pracovný tábor, zostali prevažne zdraví muži. Starci a deti a väčšina práceneschopných už bola z geta nacistami vyvezená.<ref name="Snyder">Snyder, T., 2013, Krvavé územie. Premedia, Bratislava, s. 232 - 241</ref> == Predohra a pomer síl == Vyšší nacistickí predstavitelia pôvodne plánovali zrušiť varšavské geto do konca roku [[1942]], vzhľadom na to, že tento zámer neboli schopní uskutočniť, bola likvidácia geta preložená na rok [[1943]]. Rozkaz na likvidáciu geta vydal [[Heinrich Himmler|Himmler]] 9. januára 1943. Neskôr 16. februára prikázal zlikvidovať geto ako celok. Pôvodný plán počítal s tým, že jeho obyvatelia budú presunutí do rôznych koncentračných táborov, kde budú ďalej nasadení do prác pre nemeckú vojnovú mašinériu.<ref name="Snyder"/> Prvé ozbrojené židovské skupiny sa začiatkom roku 1943 postavili na odpor [[Židovská poriadková služba|Židovskej polícii]], ktorá kolaborovala s nacistami. Najprv postrelili jej veliteľov Józefa Szerzynského a Jakuba Lejkina. Neskôr aj významného napomáhača deportácií Mieczyslava Brzezińského. [[18. január]]a [[1943]] asi 1 000 nemeckých vojakov vošlo do geta aby uskutočnilo odsun zostávajúcich Židov. Židia sa im však aktívne schovávali. Nacistom sa podarilo zaistiť najprv iba asi 1000 osôb. Medzi nimi boli infiltrovaní mnohí ozbrojení bojovníci pod vedením [[Mordechaj Anielewicz|Anielewicza]], ktorí po dohodnutom signáli napadli nacistický oddiel. V nasledujúcich dňoch sa podobné útoky opakovali a nacistom sa z geta podarilo odsunúť iba 5 000 - 6 000 osôb<ref>''Warsaw''. In: Laqueur, W., 2001, The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, Londýn, s. 692</ref>. Už po štyroch dňoch však museli v dôsledku partizánskych útokov židovských odbojových organizácii s odsunom prestať. Napriek tomu, že ozbrojená bola asi len desatina obyvateľov geta, podarilo sa im za cenu ťažkých strát – údajne až 80 %, nemeckých vojakov zahnať. Deportácie tak na čas prestali, ale ďalší ozbrojený konflikt bol už neodvratný a tak sa obrancovia geta začali intenzívne pripravovať. Popri tom sa rýchlo zbavili tých, ktorých považovali za kolaborantov, teda hlavne príslušníkov Nemcami organizovanej židovskej polície a tajných donášačov [[Gestapo|gestapa]]. Obrancovia geta narýchlo postavili improvizované barikády, bunkre a protiletecké kryty, ktoré boli navzájom prepojené kanalizačnou sieťou a napojené na vodovodné potrubia a často i na elektrické rozvody. Väčšina židovských bojovníkov bola iba ľahko ozbrojená, zväčša iba [[pištoľ]]ami či [[revolver]]mi, s niekoľkými [[Ručný granát|granátmi]] alebo [[Molotovov koktejl|zápalnými fľašami]]. Nedostatok ťažších zbraní najmä [[puška|pušiek]] a [[guľomet]]ov (podľa niektorých prameňov, mali iba 1 – 3 [[guľomet]]y) ako aj všeobecný nedostatok munície im nedával veľkú nádej na vedenie dlhodobejšieho vzdoru. Podpora povstalcov z vonka bola obmedzená, ale [[poľské hnutie odporu počas druhej svetovej vojny|poľské odbojové organizácie]] ako [[Armia Krajowa]] či komunistická [[Gwardia Ludova]] pomáhali povstalcom tak, že útočili na nemecké jednotky nachádzajúce sa v blízkosti geta a pokúšali sa pašovať dovnútra [[strelné zbrane|zbrane]]. S ich pomocou tiež prenikli do sveta prvé správy o povstaní. Niektorým židovským partizánom sa v poslednej fáze bojov podarilo s pomocou poľského hnutia odporu uniknúť z geta varšavskými stokami. Nacisti proti povstaniu nasadili najmenej 2090 vojakov, asi 821 z nich tvorili príslušníci [[Waffen-SS]], ďalších 363 boli príslušníci poľskej kolaborantskej polície, zvyšok tvorili oddiely [[Orpo]] a [[Sicherheitsdienst|SD]] a niekoľko [[ženisti|ženijných]] jednotiek [[Wehrmacht]]u. Ďalej tiež nasadili jednu protilietadlovú [[batéria (delostrelectvo)|batériu]], [[pluk]] ukrajinských [[Hilfswilliger|dobrovoľníkov]] z tábora [[Trawniki]], oddiel lotyšských a litovských policajtov a príslušníkov [[Gestapo|Gestapa]] z tábora [[Pawiak]] pod vedením [[Franz Bürkl|Franza Bürkla]]. Tieto jednotky podporovalo niekoľko obrnených vozidiel, jeden poľný kanón a letectvo. Proti povstalcom, ktorých z veľkej časti tvorili civilisti boli nasadené aj tie najbrutálnejšie prostriedky ako boli [[bojové otravné látky|jedovaté plyny]] alebo [[plameňomet]]y. === Boje === Do večera [[18. apríl]]a 1943 bolo varšavské geto [[obkľúčenie|obkľúčené]] nemeckým vojskom a poľskou políciou. [[19. apríl]]a, na židovský sviatok [[pesach]], sa mala začať likvidácia geta. O piatej ráno vošli do geta nemeckí vojaci pod vedením SS-Oberführera [[Ferdinand von Sammern-Frankenegg|Ferdinanda von Sammern-Frankenegg]]. Nemecké jednotky však boli zaskočené útokom, či skôr obranou Židov ozbrojených pištoľami, granátmi a zápalnými fľašami. Keďže povstalci navzájom prepojili väčšinu domov, mohli sa rýchlo presúvať čím marili svoju lokalizáciu. Na poludnie prevzal nemecké velenie SS-Gruppenführer [[Jürgen Stroop]]. Ani zmena velenia však postup do mesta nezrýchlila a do večera sa pred útokmi rozhodli z geta stiahnuť, asi 40 z nich dovtedy v boji padlo. [[Súbor:Askaris_im_Warschauer_Getto_-_1943.jpg|náhľad|vpravo|Príslušníci pomocného pluku (Hilfswilliger) vytvoreného z východoeurópskych dobrovoľníkov pri mŕtvych telách postrieľaných Židov.]] Cieľom útokov nemeckých vojsk nasledujúci deň bolo hlavne [[Muranowského námestie]], kde sa nachádzalo povstalecké veliteľstvo a Židia tam predošlého dňa vyvesili [[Poľská vlajka|poľskú vlajku]] ako aj vlajku s [[Dávidova hviezda|Dávidovou hviezdou]]. Židia tiež úspešne odpálili nastraženú bombu, ktorá zabila asi 80 nemeckých vojakov. Pri jednom z protiútokov Židia zlikvidovali jeden nemecký tank, v týchto bojoch padol aj jeden z vodcov povstania [[David Apfelbaum]]. Postupne sa však Nemcom darilo silný odpor povstalcov likvidovať s použitím plameňometov a [[Luftwaffe]], ktorá zničila domy v oblasti, kam sa nemeckým pozemným jednotkám nepodarilo dostať. Večer sa Wehrmacht z oblasti opäť stiahol. Pravdepodobne preto, že nacisti nechceli riskovať, že by sa malé oddiely povstalcov dostali cez kanalizáciu do ich tyla. Nemci stratili za tento deň asi 100 vojakov. V nasledujúcich dňoch Nemci pokračovali v taktike vypaľovania domov plameňometmi, oblasť s najväčšou koncentráciou odporu, predtým zbombardovala Luftwaffe, takže im obrancovia kládli už iba miestny odpor. Židovské veliteľstvo na Muranovského námestí bolo po štyroch dňoch dobyté, väčšina obrancov bola mŕtva alebo zranená. Len asi dvadsiatim ľuďom sa podarilo z geta uniknúť. Vodca povstania [[Mordechaj Anielewicz]] si musel nájsť iné miesto, odkiaľ by mohol koordinovať boje. [[23. apríl]]a bolo jeho veliteľstvo presunuté na ulicu Miła, do domu č. 18. V dôsledku nedostatku munície boli Židia nútení zmeniť [[vojenská taktika|taktiku boja]], pôvodne na Nemcov útočili z budov, no neskôr sa stiahli do podzemných priestorov a uskutočňovali len cielené útoky. Jürgen Stroop počas bojov zakázal svojim vojakom pochod v zovretých skupinách, čo z nich predtým robilo ľahké terče. Na konci apríla bola väčšina bunkrov a skrýš odhalená, väčšina domov vypálená alebo zrovnaná so zemou. Mnoho židovských bojovníkov bolo otrávených plynom, ktorý do bunkrov vháňali nacisti, alebo spáchalo samovraždu (vrátane vodcu povstania [[Mordechaj Anielewicz|Anielewicza]]). Niekoľkým stovkám Židov sa ku koncu bojov podarilo z geta uniknúť. Zničením [[synagóga|synagógy]] [[16. máj]]a sa boje oficiálne skončili. Varšavské geto bolo zničené, väčšina jeho obyvateľov zahynula, alebo bola odvezená do koncentračných táborov. Na mnohých miestach však ešte niekoľko mesiacov preživší židovskí bojovníci podnikali prepady nemeckých hliadok. Z väčšiny tých, ktorým sa podarilo z geta utiecť, sa stali [[partizán]]i. Mnohí však boli na úteku zastrelení alebo prezradení. Niektorí sa naďalej ukrývali vo [[Varšava|Varšave]] a bojovali po boku Poliakov vo [[Varšavské povstanie|Varšavskom povstaní]] v roku [[1944]]. == Následky == [[Súbor:Stroop Report - Warsaw Ghetto Uprising 06b.jpg|náhľad|Nacistickí vojaci odvádzajú židovských civilistov.]] Presné údaje o počtoch padlých na oboch stranách sa už zrejme nikdy nepodarí presne zistiť. Na židovskej strane sa uvádzajú straty vo výške asi 1 000 bojovníkov, z ktorých približne tri štvrtiny padli. Počet padlých na nemeckej strane sa rovnako odhaduje len veľmi ťažko, najmä pre to že [[Wehrmacht]] spolupracoval s poľskou políciou a celkové straty nacisti tajili. Padlo podľa všetkého asi 300 – 500 nemeckých vojakov a príslušníkov pomocných jednotiek. [[Jürgen Stroop]] v oficiálnom hlásení uviedol iba 16 zabitých a 85 zranených vojakov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{DEFAULTSORT:Varšavské geto}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Židov]] [[Kategória:Povstania]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky v 1943]] 2b1u1bljanvxk5xhpo7bi151do0ux26 Gymnázium (Košice, Poštová 9) 0 147898 8255018 8246140 2026-07-28T21:41:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255018 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium Poštová 9 | Obrázok = Gymnazium postova.jpg | Zameranie = Štvorročné gymnázium | Riaditeľ = Mgr. Otto Révész | Zástupca riaditeľa = RNDr. Monika Molokáčová<br />RNDr. Andrea Komjátiová | Rok založenia = [[1882]] | Súčasný zriaďovateľ = [[Košický samosprávny kraj]] | Počet učiteľov = 41<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Zoznam učiteľov| url = https://www.gympos.sk/o-skole/ucitelia| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | Počet študentov = 517<ref name="ziaci">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Žiaci| url = https://www.gympos.sk/ziaci/2024| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201030041155/https://www.gympos.sk/ziaci/2024| dátum archivácie = 2020-10-30}}</ref> | Počet tried = 17<ref name="ziaci"/> | Školské farby = {{box farby|#1A7F3B}} zelená<br />{{box farby|#A8AF2B}} zlatá | Školský časopis = Homo Studiosus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Školský časopis| url = https://www.gympos.sk/aktivity/homo-studiosus| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> - vychádza dvakrát do roka | Adresa = [[Poštová ulica (Košice)|Poštová]] 9,<br />042 52 [[Košice]] | Telefón = 055/622 4917 | Web = {{url|https://www.gympos.sk}} | E-mail = [mailto:skola@gympos.sk skola@gympos.sk] }} '''Gymnázium Poštová''' je [[gymnázium]] na [[Poštová ulica (Košice)|Poštovej ulici]] číslo 9 v centre mesta [[Košice]]. Toto košické gymnázium patrí vďaka dosiahnutým výsledkom v mimoriadných súťažiach a [[Maturitná skúška|maturitných skúškach]] medzi najlepšie gymnázia na [[Slovensko|Slovensku]]. Podľa rebríčka škôl INEKO je najlepším gymnáziom [[Košický kraj|Košického kraja]], najlepším gymnáziom mimo Bratislavy a celkovo 4. najlepšie gymnázium na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = INEKO| odkaz na autora = | titul = Portál základných a stredných škôl – Gymnáziá| url = https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore| vydavateľ = skoly.ineko.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210120072106/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore| dátum archivácie = 2021-01-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie výsledkov žiakov škôl | url = https://skoly.ineko.sk/ | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2026-06-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260520074550/https://skoly.ineko.sk/ | dátum archivácie = 2026-05-20 }}</ref> Svojim študentom ponúka okrem všeobecného štúdia aj možnosť štúdia v triedach s rozšíreným vyučovaním [[Matematika|matematiky]][[Anglický jazyk|, anglického jazyka]] a [[Prírodná veda|prírodných vied]]. V súčasnosti je riaditeľom gymnázia [[Mgr. Otto Révész]].<ref name="sucasnost">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Súčasnosť školy| url = https://www.gympos.sk/o-skole/sucasnost| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == Budova == Budova školy je postavená v [[Eklekticizmus (umenie)|eklektickom]] štýle, stojí na Poštovej ulici, ktorá sa kedysi volala ''Pivovarská'', pretože tu od [[17. storočie|17. storočia]] stála budova mestského [[pivovar]]u. Pivo sa tu varilo a predávalo až do roku [[1863]]. Po tomto roku sa pre zastarané zariadenie a schátralosť budovy prestalo [[pivo]] variť, ale naďalej sa predávalo až do roku [[1876]]. Vtedy sa mestská rada rozhodla budovu prestavať na školské účely. <ref name="historia"/> Mala sa tu presídliť ''Štátna nemecká reálka'', ktorá pripravovala strednú technickú inteligenciu a ktorá od svojho vzniku v roku [[1858]] zápasila s nedostatkom priestorov. Budova bola postavená na náklady mesta a v roku [[1882]] sa tu slávnostne otvoril nový školský rok.<ref name="historia"/> Na školské účely slúži dodnes, hoci má netypické, na výuku nie príliš vhodné priestory. Od roku [[2001]] má novú fasádu, kompletne vymenenú strešnú krytinu a mnoho drobných interiérových úprav. V roku [[2004]] boli vymaľované priestory školy a upravený interiér.<ref name="historia"/> Budova je od roku [[1981]] [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti| url = https://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19036| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> == História školy == Budova bola v rokoch [[1882]] až [[1938]] sídlom najprv [[Rakúsko-Uhorsko|uhorskej]], potom [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] štátnej reálky. Po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď [[Košice]] pripadli [[Maďarsko|Maďarsku]], sa reálka presídlila do [[Bardejov]]a a v budove bolo zriadené ''Kráľovské uhorské štátne gymnázium'' s vyučovacou rečou [[Slovenský jazyk|slovenskou]].<ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.gympos.sk/o-skole/historia| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119215208/https://www.gympos.sk/o-skole/historia| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] začalo v budove svoju činnosť ''II. štátne gymnázium'', ktoré neskôr vystriedala ''Stredná priemyselná škola stavebná''. V rokoch [[1953]] až [[1967]] v tejto budove sídlila ''Základná odborná škola v Košiciac''h, predchodkyňa terajšej Strednej odbornej školy automobilovej na Moldavskej ceste 2. V školskom roku [[1967]]/[[1968]] sa z ''Revolučnej ulice'' (dnes [[Jantárová ulica (Košice)|Jantárová]] ulica) do budovy presídlila ''Stredná všeobecnovzdelávacia škola'', základ dnešného gymnázia, ktorá bola založená [[1. júl]]a [[1960]]. Prvé gymnaziálne triedy boli otvorené v školskom roku [[1969]]/[[1970]]. O tri roky neskôr zmaturovali poslední absolventi SVŠ i prví absolventi gymnázia, čím bola zavŕšená transformácia školy na gymnázium. Triedy nového gymnázia boli orientované na prírodovedné a humanitné predmety.<ref name="historia"/> V školskom roku [[1974]]/[[1975]] boli na škole zriadené triedy so zameraním na [[Matematika|matematiku]]. Ich cieľom bolo podchytiť matematicky nadaných žiakov a poskytnúť im možnosť intenzívneho rozvoja ich talentu, orientovať týchto žiakov pre štúdium na [[Vysoká škola|vysokých školách]], kde je matematika dominantným predmetom, zlepšiť výsledky reprezentačného družstva v ''Medzinárodnej matematickej olympiáde''. Takéto gymnázia boli v bývalej [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] iba štyri. Dve v [[Česko|Česku]] - vtedajšie ''Gymnázium W. Piecka v Prahe'' (dnes [[Gymnázium Christiana Dopplera]]) a ''Gymnázium Bílovec'' (dnes [[Gymnázium Mikuláše Koperníka]]), jedno v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Gymnázium_(Bratislava,_Grösslingová_18)|Gymnázium Alexandra Markuša, Grösslingová 18]]) a jedno v Košiciach (Gymnázium Šmeralova 9, terajšia Poštová). Prvými priekopníkmi vyučovania matematiky v týchto triedach boli RNDr. Katarína Grünmannová a Michal Ščerbák. V tom istom školskom roku boli na škole zriadené aj triedy so zameraním na [[Telesná výchova|telesnú výchovu]], ktoré v roku [[1979]] zanikli.<ref name="historia"/> Gymnázium prešlo za viac ako 30 rokov podstatnými zmenami. Do povedomia nielen košickej, ale aj slovenskej verejnosti, sa zapísalo ako "matematické gymnázium", keďže od roku [[1974]] sú na škole zriadené triedy so zameraním na matematiku. Ich študenti za 25 rokov dosahovali a dosahujú vynikajúce výsledky v matematických a fyzikálnych olympiádach nielen na domácej pôde, ale aj na medzinárodných súťažiach. Okrem matematických tried boli v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] aj triedy so zameraním na základy technickej [[Chémia|chémie]], [[Programovanie (informatika)|programovania]], [[Elektrotechnika|elektrotechniky]], telesnej výchovy a humanitné triedy.<ref name="historia"/> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] došlo k zmenám v osnovách a v orientácii školy, ale gymnázium si napriek tomu zachovalo podobu tradičného gymnázia. V školskom roku [[1990]]/[[1991]] boli zriadené jazykové triedy s rozšíreným vyučovaním [[Angličtina|anglického jazyka]].<ref name="historia"/> == Súčasnosť == Škola má v súčasnosti 17 tried, 517 študentov a 46 pedagogických a nepedagogických zamestnancov a troch externistov.<ref name="sucasnost"/> Pravidelne sa otvárajú semináre alebo cvičenia z [[Matematika|matematiky]], [[Informatika|informatiky]], [[Chémia|chémie]], [[Biológia|biológie]], [[Fyzika|fyziky]], seminár z [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Geografia|geografie]], spoločenskovedný, z [[Psychológia|psychológie]] a konverzácie z cudzích jazykov - [[Angličtina|anglického]], [[Nemčina|nemeckého]] a [[Francúzština|francúzskeho]].<ref name="sucasnost"/> Škola od roku [[1990]] organizovala každoročne 10 dňové výmenné pobyty študentov vo [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] s družobnou školou v meste [[Tauton]], prípadne poznávacie pobyty v iných britských mestách. Pre podporu výučby [[Nemecký jazyk|nemeckého jazyka]] škola organizuje výmenné pobyty s družobnou školou v [[nemecko]]m meste [[Warendorf]] a [[švajčiarsko]]u školou v [[Bazilej]]i.<ref name="sucasnost"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.gympos.sk Oficiálna stránka gymnázia] * [https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavský,Nitriansky,Trnavský,Trenčiansky,Banskobystrický,Žilinský,Prešovský,Košický&u=&h=skore Poradie gymnázií na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210120072106/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore |date=2021-01-20 }} {{Súradnice|48,722936|21,254122|region:SK_type:landmark|format=dms|display=title}} {{Portál|Košice|Košický}} {{NKP v Košiciach}} [[Kategória:Gymnáziá v Košiciach|Poštová]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1882]] [[Kategória:Organizácie založené v 1882]] [[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja]] 7a1l3ybl4p34v2oz9pe7avcg99e9nni Kerčsko-feodosijská operácia 0 149085 8254889 8225916 2026-07-28T18:46:33Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254889 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Kerčsko-feodosijská operácia |súčasť= bojov na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]<br />počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= Bundesarchiv B 145 Bild-F016237-0022A, Krim, russische Soldaten bei Gefangennahme.jpg |text k obr=Vzdávajúci sa sovietski vojaci na Kerči |dátum= [[26. december]] [[1941]] - [[18. máj]] [[1942]] |miesto= [[Kerč]], [[Krym (polostrov)|Krym]], juh [[ZSSR]] |casus= |územie= |výsledok= Drvivé víťazstvo [[Os Berlín-Rím-Tokio|vojsk Osi]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]]<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunské kráľovstvo]] |velitel1=[[Dmitrij Timofejevič Kozlov|D.T. Kozlov]]<br />([[Zakaukazský front]])<br />[[Lev Zacharovič Mechlis|L.Z. Mechlis]]<br />[[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|F.I. Tolbuchin]] |velitel2=[[Erich von Manstein|E. von Manstein]]<br />([[11. armáda Wehrmachtu|11. armáda]])<br />[[Hans von Sponeck|H. von Sponeck]]<br />([[46. pechotná divízia Wehrmachtu|46. pechotná divízia]]) |sila1= Krymský front: asi 234 000 vojakov |sila2= XXXXII. a XXX. zbor; VIII. letecký zbor: asi 156 000 vojakov |straty1= asi 176 000 mŕtvych, nezvestných a ranených |straty2= asi 50 000 mŕtvych, nezvestných a ranených |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Kerčsko-feodosijská operácia''' ([[Ruština|rus]]. ''Керченско-Феодосийская операция''; nemecký názov protiútoku znel ''Unternehmen Trappenjagd'' (''Operácia Lov na dropy)'') bola [[ZSSR|sovietska]] obojživelná operácia vojsk [[51. armáda (ZSSR)|51.]] a [[44. armáda (ZSSR)|44. armády]] Zakaukazského frontu a vojsk Čiernomorskej a Azovskej flotily, ktorej cieľom bolo vpadnúť do tyla [[11. armáda Wehrmachtu|11. armády]] [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]], ktorá [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|obliehala Sevastopoľ]]. Bojové operácie sa začali [[26. december|26. decembra]] [[1941]] vylodením vojsk pri meste [[Kerč]] na polostrove [[Krym (polostrov)|Krym]]. Išlo o najväčšiu výsadkovú operáciu na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. V dôsledku nekompetentnosti sovietskeho velenia boli početne silnejšie sovietske vojská nakoniec medzi 8. a [[18. máj]]om [[1942]] zničené. Časť z nich prešla na partizánsky spôsob boja a pokračovala v odpore z jaskýň a kameňolomov na pobreží. == Situácia na Kryme koncom roku 1941 == Na jeseň [[1941]] vojská [[Wehrmacht]]u úspešne vyvíjali bojovú činnosť na juhu ZSSR. [[26. september|26. septembra]] sa podarilo Skupine armád Juh zničiť zvyšky sovietskych vojsk v kotli pod [[Kyjev]]om. Nemecká 11. armáda pokračovala v sústredenom tlaku a prebíjala sa cez úzky pruh zeme za mestom [[Perekop]] na [[Krym]]. V priebehu necelého mesiaca boli sovietske jednotky vytlačené z [[Perekopská šija|Perekopskej šije]] a boje ďalej pokračovali v ešte užšom priestore medzi jazerami na [[Išunská šija|Išunskej šiji]]. V rovnakej dobe sovietske velenie schválilo evakuáciu obliehanej [[Odesa|Odesy]], jednotky boli stiahnuté na Krym. [[28. október|28. októbra]] sa Nemcom podarilo prelomiť obranu sovietskej 51. armády, pričom energicky postupovali vpred a pokúšali sa rýchlo obkľučovať ustupujúce sovietske vojská. Táto taktika bola natoľko úspešná, že sovietske vojská nestihli prakticky nikde vybudovať dostatočne pevnú obranu, ktorou by zastavili nemecký postup. Časť sovietskeho vojska ustupovala na juh k prístavu [[Sevastopoľ]], okolo ktorého sa podarilo vybudovať dostatočne silnú obranu na to, aby ju neboli Nemci schopní preraziť za chodu. Časť ustupovala na západ, kde sa dostala až k najzápadnejšej časti Krymu - [[Kerčský polostrov|Kerčskému polostrovu]]. Tu sa bránili sovietske jednotky ešte asi dva týždne, kým sa im nepodarilo evakuovať aspoň časť vojska do bezpečia na druhý breh [[Čierne more|Čierneho mora]]. Nacistické jednotky zatiaľ pri Kerči zlikvidovali väčšinu [[Židia|Židov]], ktorí žili v oblasti. Medzi tým sa rozpútali ťažké boje o hlavný Čiernomorský prístav sovietskeho námorníctva v Sevastopole. Sovieti si dobre uvedomovali, že Mansteinova 11. armáda nie je dostatočne silná na to, aby dokázala útočiť na prístav a navyše zaisťovala zvyšok pobrežia Krymu. Sovietske najvyššie velenie preto naplánovalo obojživelnú operáciu, ktorou by vpadlo do tyla jeho vojsk. Najvhodnejšie miesto na vylodenie im poskytoval len nedávno opustený Kerčský polostrov. Prípravy na vylodenie sa začali až po [[20. november|20. novembri]] [[1941]], necelý mesiac pred vylodením. S malými obmenami, ktoré zahrnovali aj útok na [[Feodosija|Feodosiju]], bol plán operácie schválený 7. decembra. Zahŕňal výsadky na {{km|250|m}} širokom fronte na rôznych miestach pobrežia Kerčského polostrova. Čiernomorské loďstvo pritom čelilo značným problémom, nemalo napríklad adekvátne vyloďovacie plavidlá, namiesto ktorých muselo použiť asi 300 rybárskych bárok, [[škuner]]ov a [[šalupa|šalúp]]<ref name="Loďstvo pripravené na boj">[[Nikolaj Gerasimovič Kuznecov|N.G. Kuznecov]]: ''Loďstvo pripravené na boj.'' Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1997, s. 139-141</ref>. [[17. december|17. decembra]] zaútočil Manstein po dôkladnej príprave na Sevastopoľ a výrazne ohrozil mesto. Čiernomorské loďstvo sa tak muselo navyše vo zvýšenej starať o zásobovanie a podporu mesta. Toto trieštenie síl prinútilo pozmeniť plány operácie a výsadok uskutočniť v dvoch etapách. == Sovietske vylodenie == [[Súbor:Krym 42.png|náhľad|vpravo|Prehľad situácie od decembra 1941 do mája 1942]] [[26. december|26. decembra]] [[1941]] sa sovietske vojská za nepriaznivých poveternostných podmienok, silného vetra a treskúcej zimy vylodili severne a južne od [[Kerč]]e. Do 29. decembra tu vylodili asi 20 000 mužov 51. armády (veliteľ V.N. Ľvov). Nemecké jednotky v oblasti, skladajúce sa iba z 46. pechotnej divízie, energicky podnikli niekoľko protiútokov a [[28. december|28. decembra]] zatiaľ ešte slabé sovietske vojská pri Kerči zastavili<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|rok=2006|strana=332}}</ref>. Nemci urýchlene uvoľnili pre zastavenie vylodenia všetky voľné jednotky. Boli to najmä rumunská 4. horská a 8. jazdecká brigáda, ale tiež 213. pluk 73. pechotnej divízie. Napriek všetkým snahám boli sovietske útoky pri Kerči neúspešné a vyloďujúcim sa oddielom sa nepodarilo efektívne sformovať. V noci z 28. na [[29. december|29. decembra]] (podľa iných údajov [[30. december|30. decembra]]) nasledoval ďalší sovietsky výsadok pri [[Feodosija|Feodosiji]]. Mesto bránili iba slabé nemecké oddiely, ktoré nepredstavovali pre útočiace jednotky žiadne významné nebezpečenstvo. Vyloďujúcu flotilu tvorili 2 krížniky, 1 vedúci torpédoborec, 7 torpédoborcov, 6 mínoloviek, 15 hliadkových lodí a 14 transportných lodí, ktoré viezli jednotky 44. armády (generálmajora A. N. Pervušina). Sovietsky krížnik [[Krasnyj Kavkaz]] kapitána 1. stupňa A. N. Guščina, uskutočnil riskantný manéver, keď vedúc paľbu vošiel priamo do Feodosijiského prístavu a vezené jednotky vylodil rovno na prístavných mólach<ref name="Loďstvo pripravené na boj"/>. Podobne vošli priamo do prístavu i torpédoborce Šauman, Nezamožnik a Železňakov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kerčensko-feodosijskaja desantnaja operacija 1941-42. Boľšaja sovetskaja enciklopedia. | url = http://bse.sci-lib.com/article060812.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.5.2010 | vydavateľ = bse.sci-lib.com | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref>. Sovietske jednotky ovládli mesto 30. decembra. Po obsadení mesta sovietske jednotky údajne pobili všetkých nemeckých ranených, ktorých našli vo Feodosijskej nemocnici. Situácia bola pre nemecké jednotky v oblasti veľmi kritická. Veliteľ 46. divízie [[Hans von Sponeck]], preto zobral zodpovednosť do vlastných rúk, a napriek rozkazu zotrvať v postaveniach začal so svojou jednotkou ustupovať, o čom poslal Mansteinovi rádiovú depešu. Počas tohto ústupu na [[Perepačská šija|Perepačskú šiju]] divízia stratila všetku ťažkú výzbroj. Von Sponeck bol za neuposlúchnutie rozkazu zbavený velenia a vojnovým tribunálom najprv odsúdený na trest smrti. Neskôr trest zmiernili na doživotie, avšak po [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentáte na Hitlera]] v [[jún]]i [[1944]] bol spolu s ďalšími väznenými dôstojníkmi popravený. Manstein zatiaľ prikázal rumunským jednotkám podniknúť pri Feodosiji protiútok. Tie však po strete so sovietskymi [[tank (vozidlo)|tankmi]] radšej ustúpili až k mestu [[Staryj Krym]] západne od Feodosije. Sovietom navyše zlé počasie, ktoré zapríčinilo zamrznutie Kerčskej úžiny, dovolilo zásobovať svoje vojská v oblasti omnoho rýchlejšie cez [[Tamanský polostrov]]. Zlé počasie navyše obmedzovalo i činnosť nemeckého letectva. Sovietske sily preto rýchlo pribúdali. Tieto jednotky však zatiaľ iba zotrvávali v obranných postaveniach, v prípade že by viedli aktívne útoky, boli by nemeckú zoslabenú obranu, ktorej ešte nestihli prísť na pomoc posily, celkom určite prelomili. [[5. január]]a [[1942]] sa vylodili ďalšie sovietske sily aj v prístave [[Jevpatoria]], severne od [[Sevastopoľ]]a. V meste sa rozhoreli boje, do ktorých sa zapojili i partizáni. [[7. január]]a sa tieto boje skončili ich porážkou. Manstein odhadol straty [[partizán]]ov asi na 1200 padlých. [[15. január]]a podnikli nemecké a rumunské vojská, ktoré boli výrazne menej početné ako ich nepriateľ, útok na sovietske vojská pri Feodosiji. Sovieti, ktorí nemali v meste dostatočné zálohy, v priebehu 3 dní stratili vojsko o sile približne 1 divízie ako aj celý prístav. Ukázalo sa, že po rozdelení síl pre podporu Sevastopoľa, výsadok pri Feodosiji iba trieštil sily a bolo komplikované ho zásobovať. Situácia na sovietskej strane nebola v poriadku a hlavné velenie nebolo spokojné s organizáciou 44. a 51. armády. [[20. január]]a [[1942]] poslal [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] ku Krymskému frontu predstaviteľa Národného komisariátu obrany [[Lev Zacharovič Mechlis|Leva Mechlisa]]. Tento politický pracovník, požívajúci plnú dôveru diktátora mal za úlohu ujednotiť velenie frontu, čo v podstate znamenalo, že mal nastoliť poriadok a prebrať velenie. Už o dva dni po svojom príchode do Kerča poslal Mechlis Stalinovi správu, v ktorej skritizoval dovtedajšie velenie frontu. Avšak vzhľadom na to, že nemal žiadne vojenské vzdelanie ani skúsenosti s podobnými operáciami, urobil viacero vážnych chýb. V nasledujúcich dňoch uskutočnil veľké kádrové zmeny vo velení a zvýšil samostatnosť frontu. Vynútil si aj značné posily tankov, delostrelectva a zásob. Svoje jednotky začal pripravovať na útok, ktorým plánoval vpadnúť útočiacemu Mansteinovi do tyla. Na prelome februára a marca 1942 sovietske vojská na Kerči o sile asi 7 divízií podnikli niekoľko útokov s cieľom prelomiť nemeckú obranu na Perepačskej šiji. V severnej časti sa im podarilo prelomiť obranu rumunských vojsk a preniknúť do nemeckej obrany. Boje však [[3. marec|3. marca]] utlmilo zlé počasie, ktoré rovinatú step zmenilo na rozmočené more blata, v ktorom sovietske tanky stratili výhodu pohyblivosti. V útokoch však Sovieti pokračovali už [[18. marec|18. marca]]. Nemci sa pokúsili nasadiť do protiútoku novosfromovanú [[22. tanková divízia Wehrmachtu|22. tankovú divíziu]]. Napriek tomu, že útok neprebiehal podľa očakávaní Nemcov, nasadenie tankov Sovietov zaskočilo a spomalilo prípravy ďalších protiútokov. Tie sa uskutočnili až [[26. marec|26. marca]] a [[9. apríl]]a [[1942]]. Ten deň zaútočilo 6 sovietskych divízií s podporou asi 160 [[tank]]ov, no už po dvoch dňoch bojov utrpeli také ťažké straty, že sa o ďalšie útoky viac nepokúsili, navyše zostali naďalej nečinne prešľapovať na mieste namiesto toho, aby sa stiahli k lepšie brániteľnému Tureckému valu<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Alexander Werth]]|názov=''Od paktu po Stalingrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Vydavateľstvo politickej literatúry|rok=1968|strana=412}}</ref>. Manstein, ktorý stále dúfal, že sa mu už-už podarí prelomiť obranu Sevastopoľa, dovtedy odmietal odvolať ďalšie jednotky z útoku na mesto. V apríli však od svojich zámerov kvôli nepoľavujúcej obrane mesta upustil a rozhodol sa eliminovať nebezpečenstvo, ktoré pre jeho jednotky predstavovali tri ešte stále pomerne silné sovietske armády na Kerči. Sovieti, najmä kvôli zásahom nekompetentného Mechlisa, roztiahli svoje 3 armády (44., 47. a 51.) frontu roztiahli do jednej línie, tak, že každá divízia sa tlačila na {{km|2|m}} úseku. Navyše si bol Mechlis tak istý svojou drvivou presilou nad Nemcami v nadchádzajúcom boji, že nedovolil svojim jednotkám pripravovať žiadnu obranu. Rovnako zanedbával viaceré základné činnosti, ako sú maskovanie veliteľstva a pod. == Nemecký protiútok == === Porážka Krymského frontu === Veliteľ 11. armády sa rozhodol poraziť silnejšieho nepriateľa útokom na južné, slabšie krídlo a následným obchvatom. Velenie Krymského frontu totiž 2/3 svojich síl sústredilo vo výbežku na severe, ktorý dosiahlo v predchádzajúcich bojoch. Útok sa navyše rozhodol podporiť menším obojživelným výsadkom 4 rôt [[132. pechotná divízia Wehrmachtu|132. pechotnej divízie]] do tyla ľavého krídla sovietskej obrany.<ref name="Paul Carell">Paul Carell: ''Stalingrad / Sláva a pád 6. armády'', Naše Vojsko, Praha 1994, 162 s.</ref> [[8. máj]]a [[1942]] Mansteinova 11. armáda začala protiútok pod kódovým označením ''Unternehmen Trappenjagd''. Sovietske jednotky veľmi nerozumne natlačené a navyše nepripravené na obranu boli na Perepačskej šiji napadnuté silnými údermi delostrelectva a letectva, obojživelný výsadok v ich tyle nadchádzajúci chaos ešte zvýšil. Už [[11. máj]]a sa Mansteinovym jednotkám podarilo dosiahnuť severného pobrežia Kerčského polostrova a rozdeliť obranu nepriateľa na dvoje, odrežúc 10 sovietskych divízií [[Sovietska 47. armáda|47.]] a [[sovietska 51. armáda|51. armády]]<ref name="Paul Carell"/>. [[16. máj]]a nemecké obrnené jednotky energicky prenasledujúce ustupujúce nepriateľské vojská obsadili [[Kerč]], z ktorej stihli sovieti evakuovať časť svojich síl. === Partizánsky boj === Mnoho sovietskych vojakov, ktorým sa nepodarilo uniknúť ale aj civilistov, ktorí len nedávno zažili nemeckú okupáciu, sa rozptýlilo po krajine, alebo sa ukrylo v starých [[Kameňolom|lomoch]] a [[jaskyňa|jaskyniach]] na pobreží v blízkosti Kerče, kde začali formovať [[partizán]]ske oddiely. V Adžimuškajskom kameňolome a jeho okolí sa takto sústredilo najmenej 10 000 ľudí - vojakov a najmä neozbrojených civilistov. Improvizovanej skupine velil plukovník P.M. Jagunov. Mnoho ľudí verilo, že sovietska armáda podnikne cez Kerč čoskoro ďalší protiútok a tak vojaci krátku dobu ešte držali menšie predmostie. Keď však žiadna pomoc neprichádzala, ustúpili do podzemia pokračovali v odpore aj navzdory ťažkým podmienkam. V kameňolome už predtým, počas prvej okupácie oblasti nacistami, partizáni sústredili zásoby potravín, no množstvo ľudí čoskoro muselo čeliť inej hrozbe, ktorú predstavoval nedostatok [[voda|vody]]. Vojaci sa počas nocí viackrát pokúsili preniknúť k blízkym studniam, no Nemci čoskoro odhalili väčšinu východov z kameňolomu a postavili pred ne guľometné hniezda, dovnútra sa však kvôli odhodlanej obrane nepriateľa neodvážili. Obyvatelia podzemných štôlní si preto vykopali vo vnútri vlastnú {{m|14|m}} hlbokú studňu. V priebehu mesiaca sa ale stala situácia v podzemí kritickou. Ľudia začali umierať od hladu i smädu, dochádzala aj munícia. Začiatkom júna sa Nemci pokúsili vypudiť obyvateľov podzemia pomocou dymu a [[bojové otravné látky|dusivých plynov]], pričom tak vo vnútri zabili stovky ľudí. V noci z 8. na [[9. júl]]a [[1942]] sa sovietskym vojakom podarilo prepadnúť a zničiť nemeckú posádku v blízkej dedine [[Adžimuškajsk]]. Pri tomto boji však padol plukovník Jagunov. Nakoniec sa Nemci rozhodli vyhodiť známe východy z podzemia do vzduchu a uväzniť tak zostávajúcich obrancov vo vnútri. Väčšinu vzdávajúcich sa „banditov“ nacisti na mieste zastrelili. Keď nakoniec koncom októbra [[1942]] Nemci prenikli do podzemia, našli vo vnútri už len 48 živých ľudí. == Výsledok == [[Krymský front]] bol rozdrvený a stratil 176&nbsp;000 vojakov, ktorí padli boli zajatí alebo nezvestní.<ref>{{Knižná referencia|autor=Erickson, John and Ljubica|názov=''Hitler versus Stalin/The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2|mesto=Londýn|vydavateľstvo=Carlton Books|strana= 104|rok=2001}}</ref> Bola to jedna z najpotupnejších porážok sovietskych vojsk celej vojny. Neúspech padol jednoznačne na plecia Leva Mechlisa a generálporučíka Kozlova, ktorí neboli schopní s početne silnejšou armádou poraziť slabé nemecké a rumunské vojská na východe Krymu. Len časti sovietskych vojsk sa podarilo vyhnúť sa katastrofe a ustúpiť na východ späť do Čiernomorských prístavov. Evakuovaných bolo asi 120&nbsp;000 sovietskych vojakov<ref>N.G. Kuznecov: ''Loďstvo pripravené na boj.'' Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1997, s. 158</ref>. Nemecká 11. armáda si likvidáciou tohto nebezpečenstva zabezpečila svoje tylo a mohla sa sústrediť na definitívny útok na [[Sevastopoľ]]. V priebehu nasledujúceho mesiaca sa o mesto rozpútali ťažké boje a prístav nakoniec padol do nemeckých rúk. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of Kerch (1941)}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Obojživelné operácie]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1941]] [[Kategória:Bitky v 1942]] 1joeop30bebn1kpbpalobp8gobchxhk 8254937 8254889 2026-07-28T19:22:14Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Sovietskeho zväzu v šablóne. 8254937 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Kerčsko-feodosijská operácia |súčasť= bojov na [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východnom fronte]]<br />počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= Bundesarchiv B 145 Bild-F016237-0022A, Krim, russische Soldaten bei Gefangennahme.jpg |text k obr=Vzdávajúci sa sovietski vojaci na Kerči. |dátum= [[26. december]] [[1941]] - [[18. máj]] [[1942]] |miesto= [[Kerč]], [[Krym (polostrov)|Krym]], juh [[ZSSR]] |casus= |územie= |výsledok= Drvivé víťazstvo [[Os Berlín-Rím-Tokio|vojsk Osi]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]]<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunské kráľovstvo]] |velitel1=[[Dmitrij Timofejevič Kozlov|D.T. Kozlov]]<br />([[Zakaukazský front]])<br />[[Lev Zacharovič Mechlis|L.Z. Mechlis]]<br />[[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|F.I. Tolbuchin]] |velitel2=[[Erich von Manstein|E. von Manstein]]<br />([[11. armáda Wehrmachtu|11. armáda]])<br />[[Hans von Sponeck|H. von Sponeck]]<br />([[46. pechotná divízia Wehrmachtu|46. pechotná divízia]]) |sila1= Krymský front: asi 234 000 vojakov |sila2= XXXXII. a XXX. zbor; VIII. letecký zbor: asi 156 000 vojakov |straty1= asi 176 000 mŕtvych, nezvestných a ranených |straty2= asi 50 000 mŕtvych, nezvestných a ranených |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Kerčsko-feodosijská operácia''' ([[Ruština|rus]]. ''Керченско-Феодосийская операция''; nemecký názov protiútoku znel ''Unternehmen Trappenjagd'' (''Operácia Lov na dropy)'') bola [[ZSSR|sovietska]] obojživelná operácia vojsk [[51. armáda (ZSSR)|51.]] a [[44. armáda (ZSSR)|44. armády]] Zakaukazského frontu a vojsk Čiernomorskej a Azovskej flotily, ktorej cieľom bolo vpadnúť do tyla [[11. armáda Wehrmachtu|11. armády]] [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]], ktorá [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|obliehala Sevastopoľ]]. Bojové operácie sa začali [[26. december|26. decembra]] [[1941]] vylodením vojsk pri meste [[Kerč]] na polostrove [[Krym (polostrov)|Krym]]. Išlo o najväčšiu výsadkovú operáciu na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. V dôsledku nekompetentnosti sovietskeho velenia boli početne silnejšie sovietske vojská nakoniec medzi 8. a [[18. máj]]om [[1942]] zničené. Časť z nich prešla na partizánsky spôsob boja a pokračovala v odpore z jaskýň a kameňolomov na pobreží. == Situácia na Kryme koncom roku 1941 == Na jeseň [[1941]] vojská [[Wehrmacht]]u úspešne vyvíjali bojovú činnosť na juhu ZSSR. [[26. september|26. septembra]] sa podarilo Skupine armád Juh zničiť zvyšky sovietskych vojsk v kotli pod [[Kyjev]]om. Nemecká 11. armáda pokračovala v sústredenom tlaku a prebíjala sa cez úzky pruh zeme za mestom [[Perekop]] na [[Krym]]. V priebehu necelého mesiaca boli sovietske jednotky vytlačené z [[Perekopská šija|Perekopskej šije]] a boje ďalej pokračovali v ešte užšom priestore medzi jazerami na [[Išunská šija|Išunskej šiji]]. V rovnakej dobe sovietske velenie schválilo evakuáciu obliehanej [[Odesa|Odesy]], jednotky boli stiahnuté na Krym. [[28. október|28. októbra]] sa Nemcom podarilo prelomiť obranu sovietskej 51. armády, pričom energicky postupovali vpred a pokúšali sa rýchlo obkľučovať ustupujúce sovietske vojská. Táto taktika bola natoľko úspešná, že sovietske vojská nestihli prakticky nikde vybudovať dostatočne pevnú obranu, ktorou by zastavili nemecký postup. Časť sovietskeho vojska ustupovala na juh k prístavu [[Sevastopoľ]], okolo ktorého sa podarilo vybudovať dostatočne silnú obranu na to, aby ju neboli Nemci schopní preraziť za chodu. Časť ustupovala na západ, kde sa dostala až k najzápadnejšej časti Krymu - [[Kerčský polostrov|Kerčskému polostrovu]]. Tu sa bránili sovietske jednotky ešte asi dva týždne, kým sa im nepodarilo evakuovať aspoň časť vojska do bezpečia na druhý breh [[Čierne more|Čierneho mora]]. Nacistické jednotky zatiaľ pri Kerči zlikvidovali väčšinu [[Židia|Židov]], ktorí žili v oblasti. Medzi tým sa rozpútali ťažké boje o hlavný Čiernomorský prístav sovietskeho námorníctva v Sevastopole. Sovieti si dobre uvedomovali, že Mansteinova 11. armáda nie je dostatočne silná na to, aby dokázala útočiť na prístav a navyše zaisťovala zvyšok pobrežia Krymu. Sovietske najvyššie velenie preto naplánovalo obojživelnú operáciu, ktorou by vpadlo do tyla jeho vojsk. Najvhodnejšie miesto na vylodenie im poskytoval len nedávno opustený Kerčský polostrov. Prípravy na vylodenie sa začali až po [[20. november|20. novembri]] [[1941]], necelý mesiac pred vylodením. S malými obmenami, ktoré zahrnovali aj útok na [[Feodosija|Feodosiju]], bol plán operácie schválený 7. decembra. Zahŕňal výsadky na {{km|250|m}} širokom fronte na rôznych miestach pobrežia Kerčského polostrova. Čiernomorské loďstvo pritom čelilo značným problémom, nemalo napríklad adekvátne vyloďovacie plavidlá, namiesto ktorých muselo použiť asi 300 rybárskych bárok, [[škuner]]ov a [[šalupa|šalúp]]<ref name="Loďstvo pripravené na boj">[[Nikolaj Gerasimovič Kuznecov|N.G. Kuznecov]]: ''Loďstvo pripravené na boj.'' Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1997, s. 139-141</ref>. [[17. december|17. decembra]] zaútočil Manstein po dôkladnej príprave na Sevastopoľ a výrazne ohrozil mesto. Čiernomorské loďstvo sa tak muselo navyše vo zvýšenej starať o zásobovanie a podporu mesta. Toto trieštenie síl prinútilo pozmeniť plány operácie a výsadok uskutočniť v dvoch etapách. == Sovietske vylodenie == [[Súbor:Krym 42.png|náhľad|vpravo|Prehľad situácie od decembra 1941 do mája 1942]] [[26. december|26. decembra]] [[1941]] sa sovietske vojská za nepriaznivých poveternostných podmienok, silného vetra a treskúcej zimy vylodili severne a južne od [[Kerč]]e. Do 29. decembra tu vylodili asi 20 000 mužov 51. armády (veliteľ V.N. Ľvov). Nemecké jednotky v oblasti, skladajúce sa iba z 46. pechotnej divízie, energicky podnikli niekoľko protiútokov a [[28. december|28. decembra]] zatiaľ ešte slabé sovietske vojská pri Kerči zastavili<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|rok=2006|strana=332}}</ref>. Nemci urýchlene uvoľnili pre zastavenie vylodenia všetky voľné jednotky. Boli to najmä rumunská 4. horská a 8. jazdecká brigáda, ale tiež 213. pluk 73. pechotnej divízie. Napriek všetkým snahám boli sovietske útoky pri Kerči neúspešné a vyloďujúcim sa oddielom sa nepodarilo efektívne sformovať. V noci z 28. na [[29. december|29. decembra]] (podľa iných údajov [[30. december|30. decembra]]) nasledoval ďalší sovietsky výsadok pri [[Feodosija|Feodosiji]]. Mesto bránili iba slabé nemecké oddiely, ktoré nepredstavovali pre útočiace jednotky žiadne významné nebezpečenstvo. Vyloďujúcu flotilu tvorili 2 krížniky, 1 vedúci torpédoborec, 7 torpédoborcov, 6 mínoloviek, 15 hliadkových lodí a 14 transportných lodí, ktoré viezli jednotky 44. armády (generálmajora A. N. Pervušina). Sovietsky krížnik [[Krasnyj Kavkaz]] kapitána 1. stupňa A. N. Guščina, uskutočnil riskantný manéver, keď vedúc paľbu vošiel priamo do Feodosijiského prístavu a vezené jednotky vylodil rovno na prístavných mólach<ref name="Loďstvo pripravené na boj"/>. Podobne vošli priamo do prístavu i torpédoborce Šauman, Nezamožnik a Železňakov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kerčensko-feodosijskaja desantnaja operacija 1941-42. Boľšaja sovetskaja enciklopedia. | url = http://bse.sci-lib.com/article060812.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.5.2010 | vydavateľ = bse.sci-lib.com | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref>. Sovietske jednotky ovládli mesto 30. decembra. Po obsadení mesta sovietske jednotky údajne pobili všetkých nemeckých ranených, ktorých našli vo Feodosijskej nemocnici. Situácia bola pre nemecké jednotky v oblasti veľmi kritická. Veliteľ 46. divízie [[Hans von Sponeck]], preto zobral zodpovednosť do vlastných rúk, a napriek rozkazu zotrvať v postaveniach začal so svojou jednotkou ustupovať, o čom poslal Mansteinovi rádiovú depešu. Počas tohto ústupu na [[Perepačská šija|Perepačskú šiju]] divízia stratila všetku ťažkú výzbroj. Von Sponeck bol za neuposlúchnutie rozkazu zbavený velenia a vojnovým tribunálom najprv odsúdený na trest smrti. Neskôr trest zmiernili na doživotie, avšak po [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentáte na Hitlera]] v [[jún]]i [[1944]] bol spolu s ďalšími väznenými dôstojníkmi popravený. Manstein zatiaľ prikázal rumunským jednotkám podniknúť pri Feodosiji protiútok. Tie však po strete so sovietskymi [[tank (vozidlo)|tankmi]] radšej ustúpili až k mestu [[Staryj Krym]] západne od Feodosije. Sovietom navyše zlé počasie, ktoré zapríčinilo zamrznutie Kerčskej úžiny, dovolilo zásobovať svoje vojská v oblasti omnoho rýchlejšie cez [[Tamanský polostrov]]. Zlé počasie navyše obmedzovalo i činnosť nemeckého letectva. Sovietske sily preto rýchlo pribúdali. Tieto jednotky však zatiaľ iba zotrvávali v obranných postaveniach, v prípade že by viedli aktívne útoky, boli by nemeckú zoslabenú obranu, ktorej ešte nestihli prísť na pomoc posily, celkom určite prelomili. [[5. január]]a [[1942]] sa vylodili ďalšie sovietske sily aj v prístave [[Jevpatoria]], severne od [[Sevastopoľ]]a. V meste sa rozhoreli boje, do ktorých sa zapojili i partizáni. [[7. január]]a sa tieto boje skončili ich porážkou. Manstein odhadol straty [[partizán]]ov asi na 1200 padlých. [[15. január]]a podnikli nemecké a rumunské vojská, ktoré boli výrazne menej početné ako ich nepriateľ, útok na sovietske vojská pri Feodosiji. Sovieti, ktorí nemali v meste dostatočné zálohy, v priebehu 3 dní stratili vojsko o sile približne 1 divízie ako aj celý prístav. Ukázalo sa, že po rozdelení síl pre podporu Sevastopoľa, výsadok pri Feodosiji iba trieštil sily a bolo komplikované ho zásobovať. Situácia na sovietskej strane nebola v poriadku a hlavné velenie nebolo spokojné s organizáciou 44. a 51. armády. [[20. január]]a [[1942]] poslal [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] ku Krymskému frontu predstaviteľa Národného komisariátu obrany [[Lev Zacharovič Mechlis|Leva Mechlisa]]. Tento politický pracovník, požívajúci plnú dôveru diktátora mal za úlohu ujednotiť velenie frontu, čo v podstate znamenalo, že mal nastoliť poriadok a prebrať velenie. Už o dva dni po svojom príchode do Kerča poslal Mechlis Stalinovi správu, v ktorej skritizoval dovtedajšie velenie frontu. Avšak vzhľadom na to, že nemal žiadne vojenské vzdelanie ani skúsenosti s podobnými operáciami, urobil viacero vážnych chýb. V nasledujúcich dňoch uskutočnil veľké kádrové zmeny vo velení a zvýšil samostatnosť frontu. Vynútil si aj značné posily tankov, delostrelectva a zásob. Svoje jednotky začal pripravovať na útok, ktorým plánoval vpadnúť útočiacemu Mansteinovi do tyla. Na prelome februára a marca 1942 sovietske vojská na Kerči o sile asi 7 divízií podnikli niekoľko útokov s cieľom prelomiť nemeckú obranu na Perepačskej šiji. V severnej časti sa im podarilo prelomiť obranu rumunských vojsk a preniknúť do nemeckej obrany. Boje však [[3. marec|3. marca]] utlmilo zlé počasie, ktoré rovinatú step zmenilo na rozmočené more blata, v ktorom sovietske tanky stratili výhodu pohyblivosti. V útokoch však Sovieti pokračovali už [[18. marec|18. marca]]. Nemci sa pokúsili nasadiť do protiútoku novosfromovanú [[22. tanková divízia Wehrmachtu|22. tankovú divíziu]]. Napriek tomu, že útok neprebiehal podľa očakávaní Nemcov, nasadenie tankov Sovietov zaskočilo a spomalilo prípravy ďalších protiútokov. Tie sa uskutočnili až [[26. marec|26. marca]] a [[9. apríl]]a [[1942]]. Ten deň zaútočilo 6 sovietskych divízií s podporou asi 160 [[tank]]ov, no už po dvoch dňoch bojov utrpeli také ťažké straty, že sa o ďalšie útoky viac nepokúsili, navyše zostali naďalej nečinne prešľapovať na mieste namiesto toho, aby sa stiahli k lepšie brániteľnému Tureckému valu<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Alexander Werth]]|názov=''Od paktu po Stalingrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Vydavateľstvo politickej literatúry|rok=1968|strana=412}}</ref>. Manstein, ktorý stále dúfal, že sa mu už-už podarí prelomiť obranu Sevastopoľa, dovtedy odmietal odvolať ďalšie jednotky z útoku na mesto. V apríli však od svojich zámerov kvôli nepoľavujúcej obrane mesta upustil a rozhodol sa eliminovať nebezpečenstvo, ktoré pre jeho jednotky predstavovali tri ešte stále pomerne silné sovietske armády na Kerči. Sovieti, najmä kvôli zásahom nekompetentného Mechlisa, roztiahli svoje 3 armády (44., 47. a 51.) frontu roztiahli do jednej línie, tak, že každá divízia sa tlačila na {{km|2|m}} úseku. Navyše si bol Mechlis tak istý svojou drvivou presilou nad Nemcami v nadchádzajúcom boji, že nedovolil svojim jednotkám pripravovať žiadnu obranu. Rovnako zanedbával viaceré základné činnosti, ako sú maskovanie veliteľstva a pod. == Nemecký protiútok == === Porážka Krymského frontu === Veliteľ 11. armády sa rozhodol poraziť silnejšieho nepriateľa útokom na južné, slabšie krídlo a následným obchvatom. Velenie Krymského frontu totiž 2/3 svojich síl sústredilo vo výbežku na severe, ktorý dosiahlo v predchádzajúcich bojoch. Útok sa navyše rozhodol podporiť menším obojživelným výsadkom 4 rôt [[132. pechotná divízia Wehrmachtu|132. pechotnej divízie]] do tyla ľavého krídla sovietskej obrany.<ref name="Paul Carell">Paul Carell: ''Stalingrad / Sláva a pád 6. armády'', Naše Vojsko, Praha 1994, 162 s.</ref> [[8. máj]]a [[1942]] Mansteinova 11. armáda začala protiútok pod kódovým označením ''Unternehmen Trappenjagd''. Sovietske jednotky veľmi nerozumne natlačené a navyše nepripravené na obranu boli na Perepačskej šiji napadnuté silnými údermi delostrelectva a letectva, obojživelný výsadok v ich tyle nadchádzajúci chaos ešte zvýšil. Už [[11. máj]]a sa Mansteinovym jednotkám podarilo dosiahnuť severného pobrežia Kerčského polostrova a rozdeliť obranu nepriateľa na dvoje, odrežúc 10 sovietskych divízií [[Sovietska 47. armáda|47.]] a [[sovietska 51. armáda|51. armády]]<ref name="Paul Carell"/>. [[16. máj]]a nemecké obrnené jednotky energicky prenasledujúce ustupujúce nepriateľské vojská obsadili [[Kerč]], z ktorej stihli sovieti evakuovať časť svojich síl. === Partizánsky boj === Mnoho sovietskych vojakov, ktorým sa nepodarilo uniknúť ale aj civilistov, ktorí len nedávno zažili nemeckú okupáciu, sa rozptýlilo po krajine, alebo sa ukrylo v starých [[Kameňolom|lomoch]] a [[jaskyňa|jaskyniach]] na pobreží v blízkosti Kerče, kde začali formovať [[partizán]]ske oddiely. V Adžimuškajskom kameňolome a jeho okolí sa takto sústredilo najmenej 10 000 ľudí - vojakov a najmä neozbrojených civilistov. Improvizovanej skupine velil plukovník P.M. Jagunov. Mnoho ľudí verilo, že sovietska armáda podnikne cez Kerč čoskoro ďalší protiútok a tak vojaci krátku dobu ešte držali menšie predmostie. Keď však žiadna pomoc neprichádzala, ustúpili do podzemia pokračovali v odpore aj navzdory ťažkým podmienkam. V kameňolome už predtým, počas prvej okupácie oblasti nacistami, partizáni sústredili zásoby potravín, no množstvo ľudí čoskoro muselo čeliť inej hrozbe, ktorú predstavoval nedostatok [[voda|vody]]. Vojaci sa počas nocí viackrát pokúsili preniknúť k blízkym studniam, no Nemci čoskoro odhalili väčšinu východov z kameňolomu a postavili pred ne guľometné hniezda, dovnútra sa však kvôli odhodlanej obrane nepriateľa neodvážili. Obyvatelia podzemných štôlní si preto vykopali vo vnútri vlastnú {{m|14|m}} hlbokú studňu. V priebehu mesiaca sa ale stala situácia v podzemí kritickou. Ľudia začali umierať od hladu i smädu, dochádzala aj munícia. Začiatkom júna sa Nemci pokúsili vypudiť obyvateľov podzemia pomocou dymu a [[bojové otravné látky|dusivých plynov]], pričom tak vo vnútri zabili stovky ľudí. V noci z 8. na [[9. júl]]a [[1942]] sa sovietskym vojakom podarilo prepadnúť a zničiť nemeckú posádku v blízkej dedine [[Adžimuškajsk]]. Pri tomto boji však padol plukovník Jagunov. Nakoniec sa Nemci rozhodli vyhodiť známe východy z podzemia do vzduchu a uväzniť tak zostávajúcich obrancov vo vnútri. Väčšinu vzdávajúcich sa „banditov“ nacisti na mieste zastrelili. Keď nakoniec koncom októbra [[1942]] Nemci prenikli do podzemia, našli vo vnútri už len 48 živých ľudí. == Výsledok == [[Krymský front]] bol rozdrvený a stratil 176&nbsp;000 vojakov, ktorí padli boli zajatí alebo nezvestní.<ref>{{Knižná referencia|autor=Erickson, John and Ljubica|názov=''Hitler versus Stalin/The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2|mesto=Londýn|vydavateľstvo=Carlton Books|strana= 104|rok=2001}}</ref> Bola to jedna z najpotupnejších porážok sovietskych vojsk celej vojny. Neúspech padol jednoznačne na plecia Leva Mechlisa a generálporučíka Kozlova, ktorí neboli schopní s početne silnejšou armádou poraziť slabé nemecké a rumunské vojská na východe Krymu. Len časti sovietskych vojsk sa podarilo vyhnúť sa katastrofe a ustúpiť na východ späť do Čiernomorských prístavov. Evakuovaných bolo asi 120&nbsp;000 sovietskych vojakov<ref>N.G. Kuznecov: ''Loďstvo pripravené na boj.'' Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1997, s. 158</ref>. Nemecká 11. armáda si likvidáciou tohto nebezpečenstva zabezpečila svoje tylo a mohla sa sústrediť na definitívny útok na [[Sevastopoľ]]. V priebehu nasledujúceho mesiaca sa o mesto rozpútali ťažké boje a prístav nakoniec padol do nemeckých rúk. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of Kerch (1941)}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Obojživelné operácie]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1941]] [[Kategória:Bitky v 1942]] 4848lxq41akav4b4exc8e825ev0uxxm Bitka o Budapešť 0 162100 8254912 8235081 2026-07-28T18:58:23Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254912 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka o Budapesť |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= Bundesarchiv Bild 101I-680-8282A-38A, Budapest, Panzer VI (Tiger II, Königstiger).jpg |text k obr= Nemecký tank Tiger II v uliciach Budapešti. |dátum= [[29. október]] [[1944]] - [[13. február]] [[1945]] |miesto= [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] a [[Česko-Slovensko]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Vláda národnej jednoty (Maďarsko)|Maďarsko]] |velitel1=[[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]<br />([[2. ukrajinský front]])<br />[[Fiodor Tolbuchin]]<br />([[3. ukrajinský front]])<br />[[Ivan Afonin]]<br />[[Ivan Managarov]] |velitel2=[[Johannes Frießner]]<br />([[Skupina armád Juh]])<br />[[Karl Pfeffer-Wildenbruch]] |sila1= asi 500 000 mužov [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] |sila2= asi 180 000 nemeckých a maďarských vojakov (90 000 pre obranu mesta) |straty1= 100 000 - 160 000 mŕtvych a nezvestných<br />240 000 ranených<br />1 766 tankov |straty2= 99 000 - 150 000 mŕtvych a nezvestných<br />60 000 zajatých |straty3= 40 000 civilistov |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} {{Campaignbox Budapeštianska ofenzíva}} '''Bitka o Budapešť''' alebo '''budapeštianska operácia''' ({{V jazyku|rus|Будапештская операция}}) bola sovietska útočná vojenská operácia na území [[Maďarsko|Maďarska]] a južného [[Slovensko|Slovenska]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jej cieľom bolo obsadenie maďarského hlavného mesta [[Budapešť]], ktoré bolo od [[29. december|29. decembra]] [[1944]] [[obkľúčenie|obkľúčené]] [[Červená armáda|sovietskymi silami]]. Bitka sa skončila [[13. február]]a [[1945]], no Nemci už [[6. marec|6. marca]] [[1945]] podnikli [[operácia Jarné prebudenie|protiofenzívu pri Balatone]] a pokúsili sa západ krajiny získať späť. == Situácia v Maďarsku a na fronte == Po tom čo bola v [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]] stratená maďarská 2. armáda, výrazne v celej krajine pokleslo vojnové nadšenie. Následne v priebehu roku 1943 boli Nemci nútení stiahnuť aj ostatné zostávajúce maďarské jednotky z frontu. Od začiatku roku [[1944]] vodcovia [[Miklós Horthy|horthyovského]] [[Maďarsko|Maďarska]] začali tajné vyjednávania so [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]] o prechode na ich stranu. Maďarsko, ktoré dovtedy poskytovalo nacistickému Nemecku vojenskú pomoc na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] sa tak pomaly snažilo vycúvať z nechcenej vojny. Nacisti však tento proces ticho sledovali a [[19. marec|19. marca]] [[1944]] sa rozhodli zakročiť. Začali vtedy v tajnosti pripravovanú [[Operácia Margarethe|operáciu Margarethe]], ktorou zabezpečili územie celej krajiny, ktorého strata by pre nich znamenala odrezanie všetkých jednotiek ktoré mali v [[Juhoslávia|Juhoslávii]] a [[Grécko|Grécku]]. Snahy Maďarov prejsť na stranu Spojencov však ďalej pokračovali a tak [[16. október|16. októbra]] [[1944]] zvláštna jednotka pod vedením [[Otto Skorzeny|Otta Skorzenyho]] zajala syna Maďarského regenta, [[Miklós Horthy|Miklosa Horthyho]] a prinútila ho tak k abdikácii. Horthy a jeho vláda boli vystriedaní radikálnou [[fašizmus|fašistickou]] [[Šípové kríže|Stranou šípových krížov]], ktorú viedol [[Ferenc Szálasi]]. Nemci si tak zaistili ďalšiu lojalitu Maďarska. Ich situácia však bola aj tak ťažká. Za posledných niekoľko mesiacov sa proti nim obrátili ich bývalí spojenci [[Rumunsko]], [[Bulharsko]] aj [[Fínsko]]. V tyle ich armád vypuklo [[Varšavské povstanie|Varšavské]] a [[Slovenské národné povstanie]]. Navyše Spojenci pomerne úspešne postupovali nielen na východnom fronte, kde začali ohrozovať [[Východné Prusko]] ale aj na západe, kde sa blížili k rieke [[Rýn]]. [[2. ukrajinský front]] [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodiona Malinovského]], ktorý bol hlavnou silou pripravovanej ofenzívy sa v tej dobe skladal z 5 sovietskych a 2 rumunských vševojskových, 1 tankovej a 1 leteckej armády. Mal dohromady 40 streleckých divízií, 3 tankové, 2 mechanizované, 3 jazdecké zbory a 1 tankovú brigádu. Dohromady asi 470 - 500 000 mužov, 11 000 diel a mínometov, 710 [[tank]]ov a samohybných diel a 925 lietadiel. Všetky tieto jednotky prešli len nedávno ťažkou [[Debrecínska operácia|debrecínskou operáciou]], v ktorej utrpeli veľké straty. Jeho jednotky sa nachádzali na čiare [[Čop (mesto)|Čop]], východný breh rieky [[Tisa|Tisy]] k mestu [[Beiuș]]. Vojská 3. ukrajinského frontu [[Fiodor Tolbuchin|Fiodora Tolbuchina]], ktoré práve dokončili [[Belehradská operácia|Belehradskú operáciu]] iba začali vstupovať na maďarské územie. Cieľom útokov obidvoch frontov bolo čo najskoršie obsadenie [[Budapešť|Budapešti]], čím by bolo Maďarsko vyradené z vojny a následný postup na územie [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Týmto vojskám vzdorovali nemecké sily [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]], ktorým velil [[generálplukovník]] [[Johannes Frießner]]. Jeho sily sa skladali z 35 nemeckých divízií, z ktorých bolo 9 tankových prípadne motorizovaných. Väčšina z nich bola podobne ako sovietske jednotky poznamenaná predchádzajúcimi bojmi a nemala plné stavy. Ich sily dopĺňali zvyšky maďarskej armády. Celkovo mali Nemci k dispozícii asi 190 000 mužov, ktorí mali brániť pevnosť Budapešť na Hitlerov príkaz do posledného muža. Obrana mesta sa opierala okrem ohybu [[Dunaj]]a o tri línie obrany. == Bitka == Sovietske vojská začali útok [[29. október|29. októbra]] [[1944]]. Sovietske sily postupovali do maďarského vnútrozemia v dvoch smeroch, jeden vedený 46. armádou s 2. a 4. gardovým motorizovaným zborom. 7. gardová armáda mala za úlohu viesť pomocný odľahčujúci útok severovýchodne od mesta [[Szolnok]] a získať predmostie na druhom brehu [[Tisa|Tisy]]. Ostatné sily frontu mali postupovať na [[Miškovec|Miskolc]] a svojim rýchlym postupom nedovoliť Nemcom vybudovať si ďalšiu líniu obrany. 3. ukrajinský front mal zatiaľ sústrediť svoje sily v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a následne preniknúť do vnútrozemia krajiny cez Dunaj. 2. a 4. gardový motorizovaný zbor sa už [[2. november|2. novembra]] dostali z juhu do blízkosti Budapešti, no cestu do nej sa im nepodarilo preraziť. Nemci sem totiž z oblasti Miskolca presunuli 3 tankové a jednu divíziu tankových granátnikov. O päť dní neskôr [[7. november|7. novembra]], postupujúce sovietske vojská dosiahli východnú časť Budapešti, {{km|20|m}} vzdialenú od starého mesta. Následne [[11. november|11. novembra]] zaútočili aj ostatné sovietske jednotky a vytlačili Nemcov od rieky Tisy až k Dunaju. Obrana Budapešti však bola úporná a sovietskym vojskám sa nepodarilo preniknúť do mesta z chodu. Začiatkom novembra vyrazil aj 3. ukrajinský front, ktorý prekročil Dunaj a po mesiaci bojov dosiahol [[Balaton]] a priblížil sa k mestu z juhu. Nemecké jednotky v Budapešti sa ocitli vo výbežku frontu, ktorý zo severu, východu aj juhu ohrozovali sovietske jednotky. Tie boli prebiehajúcimi ťažkými bojmi značne vyčerpané a tak ich bojová činnosť na 10 dní do [[19. december|19. decembra]] ustala. Nasledujúceho dňa začali oba fronty útok, ktorý [[26. december|26. decembra]] prerušil spojenie Budapešti s [[Viedeň|Viedňou]] a spôsobil jej obkľúčené. Asi 80 000 nemeckých a maďarských vojakov spolu s asi 800 000 civilistami tak bolo odrezaných v meste. V tej istej dobe zasiahli ťažké boje aj územie Slovenska. Najvýznamnejšie boje sa neskôr odohrali v medzi [[Šahy|Šahami]], [[Levice (Slovensko)|Levicami]] a [[Štúrovo]]m. === Nemecké protiútoky === [[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|náhľad|vpravo|Situácia na fronte v období bitky označená zelenou farbou]] [[Hitler]] sa v tej dobe rozhodol vyslať k mestu zo západu [[IV. tankový zbor SS]], ktorého 1. útok (takzvaná [[operácia Konrad]]) sa začal [[1. január]]a [[1945]] útokom smerom od mesta [[Táta]]. Pri meste [[Bicske]] asi {{km|20|m}} od Budapešti boli nakoniec nemecké útoky zastavené a [[12. január]]a pod tlakom sovietskych protiútokov, boli Nemci nútení ustúpiť. Na inom mieste začali Nemci protiútoky [[7. január]]a. Ich cieľ, ktorým bolo budapeštianske letisko sa však dosiahnuť nepodarilo. Nasledujúci protiútok viedol IV. tankový zbor SS s pomocou III. tankového zboru od [[17. január]]a no ani ten nebol úspešný a nedosiahol zničenie vojsk, ktoré stáli medzi nimi a mestom. Ďalší silný nemecký útok sa začal [[20. január]]a a prenikol {{km|20|m}} do hĺbky sovietskych pozícií a znovu sa dostal do asi {{km|20|m}} vzdialenosti od mesta. Bol však zastavený a nemal už ďalší úspech. 28. januára museli Nemci v dôsledku silného tlaku opäť ustúpiť. === Boje v meste === [[29. december|29. decembra]] vyslali sovietske jednotky posádke Budapešti parlamentárov, ktorí mali zjednať kapituláciu mesta. Tých však nacisti zajali a následne popravili. Časť sovietskych a rumunských vojsk následne za intenzívnej leteckej delostreleckej podpory zaútočila na mesto. Spočiatku týmto vojskám velil sovietsky [[generálporučík]] [[Ivan Afonin]], po jeho zranení ho nahradil [[Ivan Managarov]]. Nemcom začali v meste čoskoro dochádzať zásoby, a tak sa ho pokúšali v zlom počasí zásobovať letecky. Ich situáciu hneď na začiatku bitky sťažila strata letiska [[Letisko Budapešť-Ferihegy|Ferihegy]], no až do [[9. január]]a boli schopní udržať v prevádzke niekoľko provizórnych pristávacích dráh na hlavných uliciach a v parku blízko [[budín]]skeho hradu. Tie však boli v dostrele sovietskeho delostrelectva. Ďalšia zo zásobovacích ciest zanikla po zamrznutí Dunaja. Civilné obyvateľstvo medzitým zostalo prakticky bez zásob potravín. K celkovo ťažkej situácii sa pripojili aj veľmi nízke teploty. 17. januára nariadil Hitler ústup z [[Pešť|Pešti]], kde sa situácia stávala neudržateľnou a sústredenie sa na obranu [[Budín]]a. Pri ústupe, ktorý bol uskutočnený nasledujúceho dňa Nemci zničili aj napriek protestom maďarských dôstojníkov 5 historických mostov cez Dunaj. Nemci sa ešte dlho držali na Margitinom ostrove, no i stadiaľ boli po ťažkých pouličných bojoch vytlačení. Na rozdiel od Pešti je Budín postavený v zvlnenej krajine, ktorá bola podstatne vhodnejšia na obranu. Jednou z opôr nemeckej obrany sa tak čoskoro stal [[Budínsky hrad]], ktorý dominoval okoliu. Po získaní južnej železničnej stanice v dvojdennom ťažkom boji, začali Sovieti postup smerom k hradu. Pri útoku naň [[10. február]]a sa vyznamenali príslušníci sovietskej námornej pechoty, ktorí prenikli do nemeckých pozícií a takmer ich rozdelili na dvoje. K sovietskym jednotkám sa v priebehu bojov pridala jednotka budapeštianskych dobrovoľníkov. [[11. február]]a padla obrana vrchu [[Gellérthegy]]. V tejto situácii veliteľ posádky mesta [[SS-Obergruppenführer]] [[Karl Pfeffer-Wildenbruch]] nariadil napriek Hitlerovým rozkazom, prikazujúcim brániť mesto do posledného muža, zvyšným jednotkám pokúsiť sa prebiť z obkľúčenia. Prvý protiútok z mesta sovietske jednotky zaskočil a asi 10 000 ľuďom (z mesta utekalo aj množstvo civilistov) sa preto podarilo z mesta dostať do neďalekých lesov. Brutálne pouličné boje, veľmi pripomínajúce boje o [[Stalingrad]] sa skončili [[13. február]]a [[1945]]. Pri pokuse o únik z mesta padol aj známy príslušník Waffen-SS zo Slovenska [[Gustáv Wendrinský]]. == Dohra == [[Súbor:Budapest medal.jpg|náhľad|vpravo|Sovietska medaila „Za obsadenie Budapešti“]] Bitka o Budapešť si vyžiadala obrovské obete na obidvoch stranách. Sovieti stratili 80 026 mŕtvych a nezvestných a 240 056 ranených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.1.2010 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum archivácie = 2008-05-05 }}</ref> Prišli tiež o 1766 tankov a samohybných diel. Nemci stratili najmenej 60 000 zajatých a ďalších 150 000 mŕtvych a nezvestných. Bombardovanie, pouličné boje a vyčíňanie sovietskych vojakov navyše spôsobilo ďalšie obete medzi civilistami. Bolo znásilnených asi 50 000 budapeštianskych žien. Boje západne od Budapešti ale pokračovali. Hitler sa totiž rozhodol opäť udrieť na oslabené pozície 3. ukrajinského frontu pri [[Balaton]]e. Jeho tankové jednotky iba niekoľko dní po tom čo neboli schopné [[bitka o Ardeny|preraziť cez Ardeny]] boli rýchlo stiahnuté na východný front pre novú pripravovanú ofenzívu - [[Operácia Jarné prebudenie|operáciu Frühlingserwachen]], ktorá mala byť poslednou veľkou útočnou operáciou, ktorú viedli nemecké jednotky do konca [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po likvidácii tohto nebezpečenstva pokračoval sovietsky postup na [[Viedeň]], [[Brno]] a [[Graz]]. Na území Česko-Slovenska s ním bola spojená takzvaná [[Bratislavsko-brnianska operácia]], v dôsledku ktorej bola [[4. apríl]]a [[1945]] oslobodená [[Bratislava]] a [[26. apríl]]a [[Brno]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of Budapest}} == Externé odkazy == * [http://www.druhasvetova.sk/view.php?nazevclanku=boje-o-%E2%80%9Ehronske-predmostie%E2%80%9C-a-operacia-s%C3%BCdwind&cisloclanku=2007050005 Článok popisujúci podrobne priebeh bojov operácie na Slovenskom území] {{DEFAULTSORT:Budapešť}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Maďarsku]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] [[Kategória:Bitky v 1945]] [[Kategória:Pomenovania podľa Budapešti]] 70xf0uruepy3hw9qk47s8bemdl38j9x Visliansko-odrianska operácia 0 166652 8254910 8217022 2026-07-28T18:56:32Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254910 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Visliansko-odrianska operácia |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= Lodz liberation2.jpg |text k obr=Sovietske vojská vstupujú do [[Łódź|Lodže]], v popredí stíhač tankov [[ISU-122]]. |dátum= [[12. január]] [[1945]] – [[3. február]] [[1945]] |miesto= [[Poľsko]] a [[Nemecko]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland.svg|25px]] [[Poľsko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Ivan Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Georgij Žukov]]<br />([[1. bieloruský front]]) |velitel2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Ferdinand Schörner]]<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Josef Harpe]] |sila1= asi 1 500 000 až 2 203 000 mužov 1. bieloruského a 1. ukrajinského frontu |sila2= asi 450 000 až 596 000 nemeckých vojakov [[Skupina armád A|Skupiny armád A]] neskôr premenovanej na [[Skupina armád Stred|Skupinu armád Stred]] |straty1= 194 191 z toho:<br />43 476 padlých a nezvestných<br />150 717 ranených |straty2= 150 000 – 295 000 mŕtvych a nezvestných<br />86 000 zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Visliansko-odrianska operácia''' bola útočná operácia sovietskych vojsk na pravom krídle [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Začala sa [[12. január]]a [[1945]]. Nemecké vojská boli zatlačené od brehov rieky [[Visla|Visly]] v strednom [[Poľsko|Poľsku]] až k nemeckej rieke [[Odra|Odre]]. Front sa zastavil iba {{km|70|m}} od [[Berlín]]a. Za koniec ofenzívy sa považuje [[3. február]] 1945. Počas Visliansko-odrianskej operácie bolo oslobodené územie Poľska na západ od Visly, a bolo získané aj predmostie aj na západnom brehu rieky Odry. Toto bolo neskôr využité pri [[bitka o Berlín|útoku na Berlín]]. Bola jednou z najrýchlejších útočných operácii druhej svetovej vojny, v priebehu 20 dní sovietske vojská postupovali 20 až {{km|30|m}} denne, pričom prekonali 7 línií nepriateľskej obrany a 2 veľké vodné prekážky. == Situácia na frontoch na prelome rokov 1944 a 1945 == Počas [[Jassko-kišinevská operácia|Jassko-kišinevskej operácie]] sovietske jednotky obsadili pre Nemcov strategické [[Ploješti|ploješťské]] [[ropa|ropné]] polia v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Strategické bombardovanie pôsobilo nemeckému priemyslu veľké ťažkosti, ktorým nacisti čelili iba rozptýlením a ukrytím výroby pod zemou a bezuzdným [[totálne nasadenie|nasadením zajatcov a väzňov]]. [[Luftwaffe]] bez paliva a dostatku kvalitných letcov, ktorí by čelili presile spojencov na obidvoch frontoch, bola na kolenách. Front v oblasti rieky [[Visla|Visly]] sa po [[operácia Bagration|operácii Bagration]] a [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzskej operácii]] stabilizoval v septembri roku [[1944]], kedy Nemci prisunuli čerstvé jednotky, ktoré postup Sovietov zastavili. Vo [[Varšava|Varšave]], ktorá zostala niekoľko kilometrov za nemeckými líniami, oddelená Vislou od sovietskych vojsk, prepuklo [[Varšavské povstanie|povstanie poľských vlastencov]], prevažne orientovaných na poľskú vládu v Londýne. [[Josif Stalin|Stalin]] odmietol poskytnúť povstalcom pomoc a toto povstanie nacistické jednotky nakoniec potlačili, Varšava bola z veľkej časti v ruinách. V decembri 1944 siahlo nemecké velenie k vytvoreniu domobrany [[Volksturm]]u a jej následnému nasadeniu na front. Volksturm tvorili prevažne príliš starí, alebo mladí povolanci. Do januára [[1945]] sa problémy nemeckej armády prehlbovali. Na východe prebiehali [[bitka o Budapešť|ťažké boje v Maďarsku]] a [[bitka o Königsberg|Východnom Prusku]], na západe sa [[Wehrmacht]] naopak pokúsil v decembri 1944 o [[bitka o Ardeny|prielom cez oblasť Arden]]. Krátky, ale nečakaný postup nemeckých jednotiek západných Spojencov zaskočil. Kvôli operácii, ktorá bola jednou z posledných väčších ofenzív nacistického Nemecka vo vojne, boli presunuté na západ mnohé jednotky z východného frontu. Vznikli tak priaznivé okolnosti, ktoré zľahčili sovietskym vojskám ich úlohy. Sovietske velenie pôvodne plánovalo začať ofenzívu v Poľsku až [[20. január]]a. Malo ísť o frontálny útok, na 480 kilometrovom úseku frontu. Hlavnými odrazovými mostíkmi mali byť [[Sandomierzs]]ke, [[Magnuszew]]ské a [[Puławy|Pułavské]] predmostia. Ale v dôsledku ťažkých bojov prebiehajúcich v [[Ardeny (pohorie)|Ardenách]], a žiadosti [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]], ktorý sa 6. januára v liste spýtal, či môžu Spojenci počítať so sovietskym útokom na Visle<ref>{{Knižná referencia|autor=Erickson, John and Ljubica|názov=''Hitler versus Stalin/The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2|mesto=Londýn|vydavateľstvo=Carlton Books|strana= 209|rok=2001}}</ref>, sovietske vrchné velenie súhlasilo s návrhom Spojencov začať útoky skôr, a to už medzi 12. a 15. januárom. == Sily strán == Do januára 1945 sa pred [[1. ukrajinský front|1. ukrajinským]] a [[1. bieloruský front|1. bieloruským frontom]] nachádzali už len 3 nemecké armády [[Skupina armád A|Skupiny armád A]] (od [[26. január]]a, premenovaná Skupinu armád Stred). Tvorilo ich 28 divízií a 2 brigády bojom opotrebovaných jednotiek, ktoré nestačili na udržiavanie takého dlhého úseku frontu, proti mnohonásobne početnejšiemu nepriateľovi. Nemci mali k dispozícii asi 400 až 596&nbsp;000<ref>{{Knižná referencia|autor=Richard Natkiel, Robin L. Sommer, S.L. Mayer|názov=''Atlas of World War II'' ISBN 0-7607-2043-6|mesto=New York|vydavateľstvo=Barnes & Noble Books|strana=162|rok=2000}}</ref> vojakov, 4&nbsp;103 diel a mínometov, 1&nbsp;136 tankov a samohybných diel a iba 270 lietadiel. Okrem hlavných línií doplňovalo ich obranu niekoľko opevnených miest (''festung''), ako boli: [[Modlin]], [[Varšava]], [[Radom]], [[Krakov]], [[Lodž]], [[Bydgoszcz]], [[Poznaň]], [[Vroclav]] a [[Schneidmul]]. 1. bieloruský a 1. ukrajinský front pozostávali z 16 vševojskových, 4 tankových a 2 leteckých armád. Celkovo mali asi 1,5 milióna ľudí, i keď niektoré pramene uvádzajú až 2,2 milióna. Disponovali pri tom 4&nbsp;529 tankmi a 2&nbsp;513 samohybnými delami, 13&nbsp;763 [[delo|delami]], 14&nbsp;812 [[mínomet]]mi, 4&nbsp;936 protitankovými delami, 2&nbsp;198 [[raket]]ometmi [[Kaťuša (raketomet)|Kaťuša]] a asi 5&nbsp;000 lietadlami. Ofenzíva sa tak začínala za podmienok obrovskej hmotnej prevahy sovietskych vojsk. Na viacerých úsekoch sa snažili Sovieti Nemcov čo najviac zmiasť. V oblasti 1. bieloruského frontu napr. zistili, že Nemci držia svoje jednotky v prvej línii len v noci, pričom ich okolo 10. hodiny ráno sťahovali do vnútorných pásiem obrany. Plánovali na nich preto zaútočiť o 9. hodine, krátko pred stiahnutím. == Bojové operácie == Útok začali [[12. január]]a 1945 vojská 1. ukrajinského frontu [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Koneva]] útočiac zo sandomierszkeho predmostia na juhu aby odlákali nepriateľa. [[14. január]]a vyrazili z magnuszewského a puławského predmostia južne od Varšavy jednotky 1. bieloruského frontu [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Žukova]]. Sovieti však ráno čelili dileme či útočiť, pretože nad ránom padla hmla, ktorá znížila viditeľnosť na necelých 10 metrov.<ref>[[Vasilij Ivanovič Čujkov]]: ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1988, s. 510 - 513</ref> Žukov však útok schválil. O 8.30 spustilo delostrelectvo Červenej armády krátku ale sústredenú 25-minútovou delostreleckú paľbu. Nemeckú obranu sa podarilo zaskočiť aj predstieraním príprav na obranu. Za prvý deň postúpili Žukovove tanky o {{km|32|m}}. V oblasti severne od Varšavy zaútočili aj jednotky [[Konstantin Rokossovskij|Rokossovského]] [[2. bieloruský front|2. bieloruského frontu]]. Sovietske vojská skladajúce sa z 9 armád napadli nemeckú 2. armádu, jedinú v blízkosti mesta. Sovietska 47. armáda obkľúčila a spolu s ostatnými jednotkami do [[17. január]]a [[Varšava|Varšavu]] obsadila. Následne sovietske vojská postupovali severozápadným smerom. Operácia postihla v podstate celý front od Varšavy po [[Jaslo]] na predhorí [[Karpaty|Karpát]] na asi {{km|560|m}} úseku. Hlavné sily Skupiny armád A [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková]], [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[17. armáda Wehrmachtu|17. armáda]] boli útokom zo Sandomierze čoskoro porazené. Spôsobili to aj [[Hitler]]ove rozkazy, na základe ktorých boli v blízkosti frontu sústredené veľké zásoby. Sovieti prenikli do hĺbky asi 100{{--}}{{km|150|m}}. V oblasti [[Skarżysko-Kamienna]] bolo obkľúčených niekoľko nemeckých divízii. V rámci 1. bieloruského frontu postupovala aj [[1. poľská armáda v ZSSR|1. poľská armáda]], ktorej velil [[Zygmunt Berling]]. Táto jednotka sa zúčastnila bojov o Varšavu. [[19. január]]a prvosledové oddiely 3. gardovej tankovej armády, 5. gardovej a 52. armády pri prenasledovaní nepriateľa prenikli na územie [[Pruské Sliezsko|nemeckého Sliezska]]. V tej istej dobe ľavé krídlo sovietskej ofenzívy obsadilo [[Krakov]]. [[Súbor:Eastern Front 1945-01 to 1945-05.png|náhľad|vpravo|Situácia na fronte od januára do mája 1945]] Genrál-plukovník [[Josef Harpe]], veliaci skupine armád A bol [[20. január]]a 1945 nahradený generál-plukovníkom [[Ferdinand Schörner|Ferdinandom Schörnerom]]. Nemci začali urýchlene presúvať na ohrozené miesto sily zo Nemecka i západného frontu. Medzi 20. a 25. januárom po ťažkých bojoch vojská 1. bieloruského frontu prenikli ďalšími líniami nemeckej obrany v oblasti [[Poznaň|Poznane]] obkľúčili 60 tisícovú nemeckú armádu. Medzi 22. januárom a 3. februárom dosiahli Sovieti postupne na rozličných miestach zamrznutú rieku [[Odra|Odru]]. Na viacerých miestach: pri Steinau an der Oder (dnes [[Ścinawa]]), [[Vroclav]]e, [[Oppeln]]e (dnes [[Opole]]) a [[Küstrin]]e sa im podarilo získať aj predmostia, bolo to {{km|500|m}} od miest odkiaľ vyrazili na začiatku ofenzívy. Pri Vroclave kládli však Nemci trvrdý odpor a bránili sa až do mája. Sovietsky postup sa kvôli logistickým problémom so zásobovaním na čas jarného odmäku zastavil. Sovietski velitelia, ktorých zlé počasie do značnej miery pozbavilo leteckej podpory sa tiež obávali útokov na krídla svojich vyčerpaných vojsk z [[Východné Prusko|Východného Pruska]], [[Pomoransko|Pomoranska]] a [[Sliezsko|Sliezska]]. Front stál necelých {{km|70|m}} od [[Berlín]]a. V tej istej dobe vojská 4. ukrajinského frontu, obsadili zvyšok južného Poľska a severnej časti Slovenska. [[27. január]]a vojská 60. armády generála Kuročkina na ľavom krídle Konevovho 1. ukrajinského frontu oslobodili [[Koncentračný tábor Auschwitz|komplex koncentračných táborov v Osvienčime]] – [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz II Birkenau]] a [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitz I]]. Vojaci boli svedkami najväčšieho vyhladzovacieho tábora aký kedy svet videl. V tábore v tej dobe zostalo len 7&nbsp;600 väzňov, ktorých už ich strážcovia nestihli povraždiť. Konevove vojská postupne začali uzatvárať obkľúčenie okolo Sliezska. Strata tejto oblasti bola ťažkou ranou pre nemeckú zbrojnú výrobu. Nemecký minister zbrojenia [[Albert Speer]] odporučil Hitlerovi aby ukončil vojnu. == Dohra == [[Súbor:FestungBreslau6V1945.jpg|náhľad|vpravo|Delegácia nemeckých dôstojníkov prichádza dohodnúť kapituláciu Breslauskej pevnosti 6. mája 1945]] V dôsledku Visliansko-odrianskej operácie Nemci prišli o 35 divízií, ďalších 25 stratilo 50 až 70&nbsp;% živej sily. Zajatých bolo okolo 86&nbsp;000 nemeckých vojakov, väčšina z nich v kotloch pri Poznani a Vroclave. Začalo byť evidentné, že nemecká armáda už nemá šancu viesť efektívne akcie na obidvoch frontoch. Sovietska armáda v dôsledku bitky vyrovnala front a získala prístupy k [[Berlín]]u. Jej straty boli tiež vysoké, padlo a bolo nezvestných asi 43&nbsp;476 vojakov, ďalších 150&nbsp;717 bolo ranených. V Poľsku, ktoré bolo najspornejšou zo Spojeneckých krajín, v dôsledku vzájomnej nevraživosti medzi Poliakmi a Sovietmi, spôsobenej najmä prepadnutím krajiny Sovietskym zväzom v roku 1939, sa začalo s obnovou krajiny, spojenej s bojom o moc medzi komunistickým a národným krídlom. Nemenej významný bol prenik na územie [[Tretia ríša|Tretej ríše]]. Sovietske vojská sa na tomto území dopustili mnohých zločinov, krádeží, rabovania a znásilňovania, ktoré vrhli na [[Červená armáda|Červenú armádu]] veľmi zlé svetlo. Veľa vojakov v tom videlo formu pomsty za konanie nemeckých vojsk na území ZSSR, kde dovtedy v dôsledku nemeckého vpádu zahynulo alebo bolo zavraždených asi 12,5 milióna civilistov. V Nemecku preto vyvolal príchod sovietskych vojsk masový exodus obyvateľstva na západ, ktorý bol spojený s ďalšími stratami na životoch. Pri anglo-amerických náletoch na [[Drážďany]] medzi 13. a [[15. február]]om zahynulo najmenej 35&nbsp;000 ľudí, väčšinou utečencov, ktorí sa nemali kam pred náletmi ukryť. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt}} {{DEFAULTSORT:Visla-odra}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky v Nemecku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1945]] tvb0kn0yj5o6hu34t6mkwu84rn7fxj7 Antipatros 0 167122 8255052 7287793 2026-07-29T05:17:29Z Luppus 39967 8255052 wikitext text/x-wiki '''Antipatros''' alebo '''Antipater''' ({{vjz|grc|''Ἀντίπατρος''}}{{--}}''Antipatros'', {{vjz|lat|''Antipater''}}) môže byť: * olympijský víťaz v roku 388 pred Kr., pozri [[Antipatros z Milétu]] * vodca diadochov (397 – † 319 pred Kr.), pozri [[Antipatros (4. stor. pred Kr.)]] * vnuk predchádzajúceho, kráľ Macedónie († 279 pred Kr.), pozri [[Antipatros II.]] * seleukovský veliteľ a diplomat na prelome 3. a 2. stor. pred Kr., synovec Antiocha III., pozri [[Antipatros (synovec Antiocha III.)]] * olympijský víťaz v roku 296 pred Kr., pozri [[Antipatros (olympijský víťaz)]] * rímsky správca Palestíny, otec Heroda Veľkého († 43 pred Kr.), pozri [[Antipatros (Idumejec)]] * grécky básnik v 2. stor. pred Kr., pozri [[Antipatros zo Sidónu]] * syn Heroda († 4 pred Kr.), pozri [[Antipatros (Herodov syn)]] * grécky filozof († 137 pred Kr.), pozri [[Antipatros z Tarzu]] * stoický filozof v 1. stor. pred Kr., pozri [[Antipatros z Tyru]] * grécky básnik († na prelome letopočtu), pozri [[Antipatros zo Solúna]] * rímsky rétor a historik v 2. stor. pred Kr., pozri [[Lucius Coelius Antipater]] {{rozlišovacia stránka}} gseav1dr01eyr8efvj3ajogqrkfq4wx Bitka na Dnepri 0 167383 8254923 8071998 2026-07-28T19:07:02Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254923 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka na Dnepri |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok=Переправа действующих частей Красной Армии через реку Днепр.jpg |text k obr= Sovietski vojaci stavajúci plť. |dátum= [[24. august]] [[1943]] - [[23. december]] [[1943]] |miesto= stredný a dolný tok rieky [[Dneper]], [[ZSSR]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[ZSSR]], úspešný prechod rieky [[Dneper]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]]<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunsko]] |velitel1=[[Konstantin Rokossovskij]]<br />[[Ivan Konev]]<br />[[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Nikolaj Vatutin]] |velitel2=[[Erich von Manstein]] |sila1= '''5 sovietskych frontov:'''<br />2 633 000 [[vojak]]ov<br />51 000 diel<br />2400 tankov<br />2850 lietadiel |sila2= [[Skupina armád Juh]]:<br /> 1 250 000 vojakov,<br />12 600 diel<br />2100 tankov<br />2000 lietadiel |straty1= 1 500 000 mŕtvych, ranených alebo zajatých<br />(z toho 373 000 mŕtvych) |straty2= 1 250 000 mŕtvych, ranených alebo zajatých<br />(z toho 500 000 mŕtvych) |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Bitka na Dnepri''' ({{V jazyku|rus|Битва за Днепр}}) bola séria ozbrojených stretnutí medzi vojskami [[Tretia ríša|nacistického Nemecka]] a [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] počas [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala od konca augusta do decembra [[1943]], na oboch brehoch rieky [[Dneper]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podstatnú časť bitky tvorila [[černigovsko-poltavská operácia]], pri ktorej sovietske vojská na širokom fronte dosiahli východný breh Dnepra. Boje na západnom brehu Dnepra sa označujú aj ako [[dnepersko-karpatská útočná operácia]]. Bojov sa zúčastnilo celkovo asi 4 milióny mužov a žien, oboch strán. Bitka zasiahla front na celkovej dĺžke {{km|1700|m}}. Po štyroch mesiacoch bojov bol oslobodený celý pravý breh Dnepra a vybudovaných 23 predmostí, ktoré poskytli sovietskym vojskám odrazový mostík pri prieniku na Ukrajinu. Bitka o Dneper bola jednou z najkrvavejších bitiek v dejinách. Podľa odhadov v nej obe strany stratili dovedna 1 700 000 až 2 700 000 vojakov. == Predohra bitky == Po skončení [[bitka v Kurskom oblúku|bojov v oblasti Kurska]] nemecké velenie stratilo poslednú šancu udržať na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] rovnováhu síl. Hitlerovo neuvážené konanie znamenalo veľké oslabenie tankových aj motorizovaných jednotiek, ktoré následne neboli bezprostredne schopné vzdorovať silným protiútokom sovietskych vojsk. Aktivizovalo sa aj partizánske hnutie, ktoré začalo nemilosrdný [[boj o koľaje]] v nacistickom tyle. === Nemecká obrana === [[Červená armáda]] zatlačila [[Wehrmacht]] z ruských oblastí ZSSR. Sovietske sily oslobodili [[Oriol]] a [[Belgorod]] (tzv. [[operácia Rumiancev]]), pri pokračujúcich útokoch [[23. august]]a oslobodili 2. najväčšie ukrajinské mesto [[Charkov]]. Už [[11. august]]a 1943 [[Hitler]] pochopil, že sovietsku ofenzívu len tak nezastaví a urýchlene prikázal budovať tzv. ''Ostwall'', obrannú [[línia Panther-Wotan|líniu Panther-Wotan]], siahajúcu od [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]] k [[Azovské more|Azovskému moru]], jej najdôležitejšou oporou na ohrozenom južnom úseku mala byť tretia najväčšia európska rieka [[Dneper]]. Nová obranná línia však nebola súvislá, v oblasti Dnepra nemali Nemci dostatok síl pre budovanie opevnení a preto sa sústredili hlavne na zabezpečenie najpravdepodobnejších sovietskych cieľov pri [[Kremenčug]]u, [[Záporožie|Záporoží]] a [[Nikopol]]e. === Sovietske prípravy === Pozície na Dnepri, ak by boli bránené dostatočne silnými vojskami mohli zastaviť Červenú armádu na dlhé mesiace. Nemci mohli z vyššieho západného brehu dobre pozorovať všetky prípravy sovietskych vojsk a efektívne ich napádať [[delostrelectvo]]m. Sovieti preto potrebovali túto obranu prekonať z chodu, čo najrýchlejšie. Po neúspechoch [[Západný front (vojenská jednotka)|Západného]] a [[Kalininský front|Kalininského frontu]] proti [[Skupina armád Stred|Skupine armád Stred]], pri ktorých sa rozpútala vlečúca sa [[bitka o Smolensk (1943)|bitka o Smolensk]], sa [[Josif Stalin]] rozhodol sústrediť prostriedky a zálohy pre novú ofenzívu svojich vojsk viac na juhu, kde pokračovali bojové operácie rýchlejším tempom. Za najdôležitejšie považoval obsadiť ekonomicky významné regióny [[Nikopol]]u, či úrodných ukrajinských stepí. Pri Smolensku viazali sovietske vojská jednotky Skupiny armád Stred, ktoré tak nemohli posilniť Mansteinovu ťažko skúšanú skupinu armád Juh. [[25. september|25. septembra]] Nemci nakoniec [[Smolensk]] opustili. Mesto však pred svojim odchodom zapálili. == Bitka == === Útoky sovietskych vojsk na ľavom brehu Dnepra === [[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|náhľad|vpravo|Pohyb frontu od augusta 1943 do decembra 1944]] [[24. august]]a 1943 sovietske divízie začali na úseku tiahnúcom sa {{km|1400|m}} od starobylého ruského mesta [[Smolensk]] na severe až po [[Azovské more]] na juhu novú veľkú ofenzívu. Zúčastnili sa ich jednotky [[Stredný front|Stredného]] (v priebehu bojov bol 20. októbra 1943 premenovaný na [[1. bieloruský front]]), [[Voronežský front|Voronežského frontu]] (premenovaný na [[1. ukrajinský front]]), [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] (zapojil sa do operácii neskôr), [[Juhozápadný front|Juhozápadného frontu]] (neskôr premenovaný na [[3. ukrajinský front]]), [[Južný front (vojenská jednotka)|Južného frontu]] (premenovaný na [[4. ukrajinský front]]). Už po dvoch týždňoch ťažkých bojov, [[Adolf Hitler]] nariadil [[7. september|7. septembra]] 1943 jednotkám aby začali v oblasti 20 až {{km|40|m}} od rieky aplikovať pri ústupe [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]], čo znamenalo, že za sebou odvážali, likvidovali, plienili a mínovali všetko čo mohlo nepriateľovi poslúžiť pri zásobovaní. Toto ale nestihli Nemci aplikovať po celej dĺžke frontu. V niektorých oblastiach však násilne evakuovali i civilné obyvateľstvo, ktoré buď smerovalo na [[nútená práca|nútené práce]] do [[Tretia ríša|Tretej ríše]], alebo muselo vykonávať opevňovacie práce. Nemci k tomuto kroku pristúpili aj pre to, že Sovieti v novooslobodených oblastiach povolávali do armády väčšinu mužskej populácie. K tomuto kroku Sovieti pristúpili, v dôsledku ťažkých strát, ktoré ich sily počas bojov východne od Dnepra utrpeli. Narýchlo povolávaní muži, ktorí neprešli žiadnym bojovým výcvikom, ale iba krátkym kurzom zachádzania so zbraňou poväčšinou ani nedostali uniformy. Radoví vojaci preto týmto jednotkám hovorili čierne pluky, ich osud je často porovnávaný s [[Štrafbat|trestnými oddielmi]] formovanými na základe rozkazu [[Rozkaz č. 227|rozkazu č. 227]]. Boje v oblasti mali vplyv aj na osud slovenských jednotiek. [[30. október|30. októbra]] 1943 padlo do sovietskeho zajatia 2000 vojakov slovenskej 1. pechotnej divízie pri [[Melitopoľ|Melitopole]]<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121115120356/http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf |date=2012-11-15 }} Vojenská história, 1, s. 128-144</ref>. Nemci zvyšok jednotky čoskoro stiahli do tyla. Napriek početnej prevahe nebol postup sovietskych vojsk jednoduchý. [[Erich von Manstein|Manstein]] organizoval svoju obranu veľmi efektívne a snažil sa spomaľovať nepriateľský postup a pôsobiť Sovietom čo najväčšie straty. Jeho pozície v otvorenej stepi však nebolo možné voči sovietskej prevahe ubrániť. Obzvlášť ťažká situácia zavládla na rieke [[Mius]], kde bol nemecký [[XXIX. tankový zbor Wehrmachtu|XXIX. tankový zbor]] nakrátko obkľúčený 8-násobnou sovietskou presilou vojsk generála [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]] a neskôr nútený spolu s [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1. tankovou]] a [[6. armáda Wehrmachtu|6. armádou]] ustupovať. Hitler sa pri tom snažil do poslednej chvíle držať [[Donecká panva|Doneckú panvu]] s jej veľkými zásobami [[uhlie|uhlia]]. [[22. september|22. septembra]] oslobodili vojská Juhozápadného a Južného frontu [[Donbas]]. Onedlho zasiahol oblasť styku 1. tankovej a 6. armády útok [[3. gardová armáda|3. gardovej armády]] Juhozápadného frontu vedeného generálom [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutinom]]. [[Konstantin Rokossovskij|Rokossovského]] jednotky zaútočili na nemeckú [[2. armáda Whrmachtu|2. armádu]] na severnom krídle Mansteinových vojsk. Ten už sovietskemu tlaku nemohol dlhšie odolávať a od 15. septembra začal ustupovať za Dneper. Hitler si však žiadal, aby 1. tanková armáda bránila oblasť [[Nikopol]]u, čo bolo z vojenského hľadiska neudržateľné, pretože okrem toho bolo potrebné ustúpiť so štyrmi ďalšími armádami, množstvom utečencov a materiálom na druhý breh rieky. K dispozícii bolo len 5 veľkých prechodov: pri [[Dnepropetrovsk]]u, [[Kremenčug]]u, [[Čerkassy|Čerkassách]], [[Kanev]]e a [[Kyjev]]e<ref>{{Knižná referencia|autor=Robin Cross|názov=''Citadela / Bitva u Kurska'' ISBN 80-7198-070-6|mesto=Olomouc|vydavateľstvo=Votobia|strana= 242|rok=1996}}</ref>. Už 21. septembra Sovieti dorazili k Dnepru pri Kaneve, kde však našli už len zničený most. Ťažké boje prebiehali aj na iných úsekoch. Pri [[Poltava (mesto)|Poltave]] narazili [[Ivan Konev|Konevove]] jednotky na silnú nemeckú obranu, ktorú sa im nepodarilo prekonať ani po niekoľkých dňoch rozhorčených bojov. Mesto však začali Nemci opúšťať po tom, čo ho ostatné sovietske sily začali obchádzať smerom k Dnepru, čím nemeckej posádke začalo hroziť obkľúčenie. Do polovice septembra boli nakoniec Nemci nútení ustúpiť o vyše {{km|240|m}}, presunúť sa cez rieku a na západnom brehu sa znova rozvinúť. Túto operáciu sa Nemcom podarilo pomerne dobre zvládnuť, no namiesto očakávaných silných obranných postavení propagandou zveličovanej línie Panther-Wotan, ich čakal iba nevysoký val a niekoľko streleckých zákopov. === Výsadkové operácie === [[Súbor:Hitlerdnieper.jpg|náhľad|vpravo|Nemecké vojská pripravujúce strelecké zákopy pri brehu Dnepra.]] Na oslabenie nemeckej obrany na pravom brehu rieky sa sovietske velenie Juhozápadného frontu rozhodlo využiť svoje výsadkové jednotky, ktoré by vysadilo do tyla oslabených a nie veľmi dobre pripravených nacistov. Cieľom sovietskej 5. výsadkovej brigády bolo viazať časť nemeckých síl západne od [[Bukrino|Bukrina]]. 3. brigáda mala držať južnejší priestor [[Šandra]] a [[Lipovy]]. Operácia však nebola dostatočne kvalitne pripravená. Výsadky sa začali [[24. september|24. septembra]] okolo 17. hodiny v oblasti [[Bukrino|Bukrina]] a skončili veľkým neúspechom. Letci [[dopravné lietadlo|dopravných lietadiel]] v mnohých prípadoch nenašli zóny výsadkov a v prvej vlne vysadili väčšinu parašutistov nad vlastnými jednotkami, alebo v jednom prípade dokonca priamo nad Dneprom. Mnohí z nich sa v rieke utopili. Druhá vlna 4&nbsp;500 vojakov bola zase roztrúsená vo veľmi širokej oblasti s rozlohou takmer {{km2|280}}. Vojaci boli pre utajenie oboznámení s cieľmi operácie až priamo v lietadlách. Sovietske výsadkové jednotky mali navyše veľkú smolu, lebo do oblasti, ktorá bola považovaná za pokojnejší úsek frontu, práve v tomto období prišla na odpočinok jedna z ich mechanizovaných jednotiek, čo rozviedka Červenej armády nepostrehla. Časť parašutistov bola vysadená priamo nad pozíciami nemeckého 258. pechotného pluku prípadne ďalších jednotiek a bola pobitá na mieste alebo ešte vo vzduchu. Nedostatok protitankových zbraní, nemecké protiútoky a strata spojenia s velením spôsobila, že zvyšok parašutistov, ktorí pristáli v poriadku sa nebol schopný sformovať do účinnej sily. Vojaci troch sovietskych výsadkových brigád preto viedli skôr diverzný boj a napádali menšie nemecké jednotky, asi tisíc z nich sa postupne pridalo k partizánom, zvyšok padol v boji alebo sa dostal do zajatia. Aj tento neúspech však čiastočne odľahčil situáciu iných sovietskych jednotiek, ktoré v tej dobe prekračovali rieku. === Prechod rieky === Začal sa boj o čas. Po zvážení situácie padlo rozhodnutie nečakať týždne na príchod a stavbu [[pontónový most|pontónových mostov]], ktorých cesta po nacistami zničených cestách, by trvala nevyhnutne dlhú dobu, ale napadnúť Nemcov na pravom brehu čo najskôr, kým ich obrana nebude dokončená. Tento prechod bolo potrebné uskutočniť na viacerých miestach a to za každú cenu. Straty vojakov pri improvizovaných prechodoch cez rieku, mali kompenzovať pracné a krvavé dobýjanie nemeckej obrany, ktorá by bola vytvorená neskôr. Plán bol prekročiť rieku na čo najväčšom počte miest, aby bol nepriateľ zmätený, odhalia sa tak jeho najslabšie miesta, ktoré bude možné použiť ako hlavné predmostia. Útok sa preto začal na skoro {{km|300|m}} dlhom brehu rieky takmer simultánne. Boli použité všetky dostupné plavidlá a materiál, ktorý mohol slúžiť pri preprave cez rieku. Celé divízie prechádzali rieku na improvizovaných prostriedkoch, [[Plť|pltiach]], [[čln]]och, vojaci plávali cez Dneper pridržiavajúc sa [[sud]]ov, [[Kmeň (stonka)|kmeňov]], alebo batohov naplnených [[slama|slamou]]. Na vojakov, ktorí sa pri prechode rieky vyznamenali čakali najvyššie vyznamenania. Cez noc [[22. september|22. septembra]] prekročili 4 sovietski pešiaci na drevenom člne Dneper pri [[Bukrino|Bukrine]] a dostali sa do ťažkej paľby. Už ráno mali Sovieti v predmostí 6 tankov [[3. gardová tanková armáda|3. gardovej tankovej armády]] [[Pavel semjonovič Rybalko|Pavla Rybalka]] a vyrazili do protiútoku, proti jednotkám, ktoré ich mali zatlačiť do rieky. Asi {{km|15|m}} na sever prenikla na západný breh pri [[Grigorjevka|Grigorjevke]] sovietska pechotná brigáda [[Kirill Semionovič Moskalenko|Moskalenkovej]] 40. armády. Podobne tomu bolo aj ďalších {{km|15|m}} na sever pri obci [[Stajki]]. Nemcom sa ich improvizovanými oddielmi [[19. tanková divízia Wehrmachtu|19. tankovej]], [[10. motorizovaná divízia Wehrmachtu|10. mechanizovanej]] a [[34. pechotná divízia Wehrmachtu|34. pechotnej divízie]] síce podarilo zastaviť, ale z predmostí ich už nedokázali vytlačiť<ref>Paul Carell: ''Spálená země.'' Plzeň, Mustang, 1996, s. 287</ref>. [[25. september|25. septembra]] jednotky [[Sovietska 5. tanková armáda|5. tankovej armády]] pri [[Záporožie|Záporoží]] objavili dva ľahko poškodené nemecké pontónové člny, opravili ich a použili ich pri preprave cez rieku. [[Súbor:Map of dnieper battle grand.jpg|náhľad|vľavo|Mapa sovietskej ofenzívy]] V neskorých nočných hodinách [[26. september|26. septembra]] sa na niekoľko kilometrovom úseku brehu pred obcou [[Ľjutež]] severne od Kyjeva, pokúsili o prechod Dnepra viaceré pechotné pluky [[Sovietska 240. divízia|240. divízie]] spadajúcej pod velenie [[Sovietska 38. armáda|38. armády]]. V následných ťažkých bojoch s [[88. divízia Wehrmachtu|88.]] a [[208. divízia Wehrmachtu|208. divíziou]] nemeckého [[XIII. zbor Wehrmachtu|XIII. zboru]] ale boli za ťažkých strát odrazené. Okolo 4. hodiny ráno 27. septembra sa na tom istom úseku cez rieku pokúsila prejsť na piatich rybárskych člnoch časť jednej z [[Čata (vojenská jednotka)|čiat]] 842. pechotného [[pluk]]u. Vojaci sa počas prechodu dostali do nemeckej [[mínomet]]nej paľby, ktorá zasiahla jeden z člnov. Hŕstka ľahko vyzbrojených vojakov, ktorým velil poručík [[Piotr Prochorovič Nefiodov|Piotr Nefiodov]] však prenikla na druhý breh a vytvorila obranné postavenie v neprehľadnom teréne {{m|200|m}} od rieky. Od dopoľudňajších hodín do večera táto bojová skupina odrážala útoky nemeckej čaty a [[rota|roty]]. Do večera tak zostalo Nefiodovovi už len 10 bojaschopných mužov. V noci sa však podarilo Sovietom posilniť predsunutý oddiel 75 mužmi a ráno aj ďalšími jednotkami, takže do 30. októbra už predmostie pri Ľjuteži bránili 2 pluky 240. divízie<ref>Paul Carell: ''Spálená země.'' Plzeň, Mustang, 1996, s. 295</ref>. Do 30. septembra získala Červená armáda na západnom brehu Dnepra 23 [[predmostie (vojenstvo)|predmostí]] a dve ďalšie na rieke [[Pripiať (rieka)|Pripiať]]. Mnohé prechody Nemcov zaskočili, boje však boli tvrdé a nacisti viedli energické protiútoky aby nebezpečné predmostia zničili. Takmer polovicu z nich skutočne zničili alebo z nich prinútili Sovietov ustúpiť. Intenzívne boje prebiehali aj vo vzduchu, najmä na miestach, kde ženisti postavili pontónové mosty. Kvôli neúspechu pri rozširovaní predmostia pri Bukrine sa rozhodol veliteľ Voronežského frontu [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutin]] presunúť [[3. gardová tanková armáda|3. gardovú tankovú armádu]] do predmostia pri Ľjuteži. Pri presune však musela armáda okrem Dnepra prekračovať aj rieku [[Desna]], čo sa podarilo prvým tankom 20. brigády z chodu jazdou v utesnených vozidlách pod vodu. V noci z 5. na 6. októbra následne týchto 60 tankov prekročilo pri Ľjuteži Dneper a pomohlo upevniť tamojšie predmostie. [[Súbor:Dnieper Forcing Offensive.jpg|náhľad|Sovietska pechota na Dneperskom predmostí, október 1943]] Medzi najväčšie predmostia, ktoré Sovieti získali patrilo predmostie južne od [[Kremenčug]]u, ktorý oslobodili 29. septembra. Do 10. októbra ho [[Sovietska 37. armáda|37. armáda]] rozšírila na {{km|35|m}} šírku a hĺbku 6{{--}}{{km|12|m}}. Ťažké boje prebiehali aj na iných miestach. Konevovmu Stepnému frontu sa podarilo za ťažkých strát rozšíriť predmostie pri ostrove Glinsk-Borodajevsk. Živá sila 123. pluku 53. streleckej divízie v dôsledku bojov nemeckými tankmi klesla z 2000 na 300 bojaschopných mužov, čo predstavovalo 85% straty v priebehu 2 týždňov. Toto predmostie sa ocitlo pod ťažkými údermi nemeckého letectva a delostrelectva hneď od začiatku a zachrániť sa ho podarilo, najmä vďaka koncentrácii vlastných diel a [[Kaťuša (raketomet)|kaťuší]]. Toto však neboli ojedinelé boje, prakticky vo všetkých predmostiach, ktoré sa podarilo udržať pôvodná sila divízií poklesla na 25 až 50 % pôvodného stavu. Väčšina predmostí, ktoré nakoniec neboli vhodné na útok bola opustená. Najvyššie velenie dalo prednosť hlavne oblastiam pri Kremenčugu a Dneporopetrovsku. === Boje za Dneprom === {{Hlavný článok|Dnepersko-karpatská útočná operácia}} Do polovice októbra sa v predmostiach na dolnom Dnepri nazbieral dostatok sovietskych vojsk, aby mohli zo svojich pozícií vyraziť vpred. Najsilnejší útok na ľavom brehu bol vedený z predmostí okolo Kremenčugu a Dnepropetrovska, smeroval viac na juhozápad a odrezal nemecké vojská na [[Krym]]e. Predmostie pri Bukrine asi {{km|100|m}} južne od Kyjeva, bolo využité inak. Sovieti sa rozhodli nepriateľa oklamať, aby pri predmostí sústredil čo najväčšie sily. Rozhodli sa preniesť hlavný smer útoku na Kyjev do iného smeru. Aby zmiatli nepriateľa, rozmiestnili drevené makety tankov, delá viedli rušivú paľbu a menili stanovištia. Vysielalo viacero rádiostaníc, ktoré mali vytvoriť zdanie príprav na útok. „V noci sme však nebadane, aby to nepriateľ nezistil, prechádzali na druhý breh a sústreďovali sa v lesoch,“ popísal svoju činnosť veliteľ 55. gardovej tankovej brigády plukovník [[David Abramovič Dragunskij|Dragunskij]]<ref>{{Knižná referencia|autor=[[David Abramovič Dragunskij|Dragunskij, D. A.]]|názov=''Gardoví tankisti v útoku''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Nakladateľstvo Pravda|strana=131|rok=1983}}</ref>. Jeho jednotka spadajúca pod Rybalkovu 3. gardovú tankovú armádu sa tak utajene premiestnila na predmostie pri dedine [[Ľjutež]], odkiaľ sovieti začali nečakaný útok, ktorý sa skončil obsadením Kyjeva. Na konci ofenzívy si sovietske jednotky vytvorili predmostie {{km|300|m}} široké a hlboké {{km|80|m}}, na juhu boli Nemci celkom obkľúčení na Kryme. Sovietske jednotky sa však na Krym netlačili cez Perekopskú šiju, ale na jar 1944 prenikli na Krym cez [[Sivaš]] a z východu cez [[Kerčský polostrov]]. [[6. november|6. novembra]] 1943 bol spoločnými útokmi oslobodený [[Kyjev]]. Aj keď situácia pri meste [[Žitomir]] západne od Kyjeva bola naďalej vážna a Nemci tu na čas Sovietov opäť zatlačili, najväčšie mesto Ukrajiny zostalo pevne v sovietskych rukách. Boje na západnom brehu Dnepra sú tiež označované ako [[dnepersko-karpatská operácia]]. Pri oslobodzovaní Kyjeva sa vyznamenal aj [[1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. československý armádny zbor]]. == Dohra == [[Súbor:Монумент "Переправа".jpg|náhľad|Pamätník na mieste prekročenia Dnepra sovietskymi vojskami pri meste [[Záporožie]].]] Bitka o Dneper bola ďalšou strategickou porážkou nemeckej brannej moci. Sovietskym jednotkám sa podarilo prekročiť [[Dneper]] z chodu, čím si zabezpečili dostatočnú rýchlosť postupu aj v nasledujúcom období. V dôsledku tejto operácie bol oslobodený [[Kyjev]] a začalo sa oslobodzovanie zvyšku pravobrežnej Ukrajiny, ktorá bola stále v nacistických rukách. Boje na na západnom brehu Dnepra sú označované ako [[dnepersko-karpatská útočná operácia]]. Bitka demonštrovala nielen vytrvalosť, nenáročnosť a odhodlanie Červenej armády, ale aj silu partizánskeho hnutia, ktorého útoky na železničnú prepravu výrazne skomplikovali nemeckú situáciu. Úspešná činnosť sovietskych armád tiež zvýšila Stalinovu prestíž na [[Teheránska konferencia|Teheránskej konferencii]], ktorá sa uskutočnila za prítomnosti [[Winston Churchill|Churchilla]] a [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelta]] medzi [[28. november|28. novembrom]] a [[1. december|1. decembrom]] 1943. Výška strát na oboch stranách bola vysoká, ich odhady sa však veľmi líšia od 173 201 padlých a nezvestných podľa [[John Erickson|Johna Ericksona]] po 373 000 padlých podľa [[Nikolaj Šefov|Nikolaja Šefova]]. Počet ranených bol asi 3-krát vyšší. Vplyv na to má najmä fakt, že bitka mala pomerne dlhé trvanie a niektorí k nej počítajú aj krvavú bitku o Smolensk, rozdiel je aj v tom, že niektorí historici ponímajú bitku iba ako samotné prekročenie rieky a nerátajú k nemu aj ozbrojené zrážky, ktoré jej predchádzali pri postupe od [[Kursk]]a a [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]]. Odhady strát Nemcov sa pohybujú v podobných medziach, medzi 500 až 1 500 000 padlých, nezvestných a ranených. V bitke o Dneper bolo vyznamenaných sovietskym najvyšším vyznamenaním [[Hrdina Sovietskeho zväzu]] 2438 vojakov a dôstojníkov, v žiadnej inej bitke vojny nebolo udelených toľko týchto vysokých vyznamenaní. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Dnieper}} {{DEFAULTSORT:Dneper}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1943]] gqqszc2qr7za4u19c1dg6akbhtyv6vf Majstrovstvá Európy vo futbale 0 180811 8255001 8241560 2026-07-28T20:44:18Z Peter 51345 269569 /* Výsledky */ 8255001 wikitext text/x-wiki {| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center" |- ! style="font-size:16px;" | Majstrovstvá Európy vo futbale |----- align="center" |- | style="font-size:12px;" | |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Založené''' |- | style="font-size:12px;" | 1960 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Organizátor''' |- | style="font-size:12px;" | [[UEFA]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px;" | 24 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Súčasný víťaz''' |- | style="font-size:12px;" | {{ESP|f|1}} (2024) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Najúspešnejší tím''' |- | style="font-size:12px;" | {{ESP|f|1}} (4 tituly) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Oficiálna stránka''' |- | style="font-size:12px;" | |} '''Majstrovstvá Európy vo futbale''', označované tiež skratkou '''EURO''' alebo '''UEFA Euro''', sú hlavnou [[futbal]]ovou súťažou národných mužstiev v Únii európskych futbalových zväzov ([[UEFA]]). Súťaž sa koná každé štyri roky od roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], s výnimkou roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], kedy kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] boli majstrovstvá odložené na rok 2021. Pôvodne sa šampionát volal '''Pohár európskych národov''', no v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]] sa názov zmenil na súčasný. Pred účasťou na turnaji sa musia všetky tímy, až na hostiteľské krajiny, ktoré sa kvalifikujú automaticky, zúčastniť kvalifikácie. Do roku 2016 mohli víťazi šampionátu súťažiť v nasledujúcom [[Pohár konfederácií FIFA|Pohári konfederácií FIFA]]. Šestnásť turnajov majstrovstiev vyhralo desať národných tímov: Španielsko získalo štyri tituly, {{GER|f}} tri tituly, {{ITA|f}} a {{FRA|f}} dva tituly a {{URS|f}}, {{TCH|f}}, {{NLD|f}}, {{DEN|f}}, {{GRE|f}} a {{POR|f}} získali každý jeden titul. Španielsko je dodnes jediným tímom v histórii, ktorý získal po sebe nasledujúce tituly, a to v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]. Je to druhý najsledovanejší futbalový turnaj na svete po [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta vo futbale]]. 1 Posledný šampionát, ktorý sa konal v celej [[Európa|Európe]] v roku 2021, vyhralo {{ITA|f}}, ktoré svoj druhý titul získalo po víťazstve nad Anglickom vo finále na [[Londýn]]skom [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]] v [[Penalta|penaltovom rozstrele]]. == Trofej == [[Súbor:Coupe Henri Delaunay 2017.jpg|náhľad|Pohár Henriho Delaunaya, trofej pre víťaza majstrovstiev Európy vo futbale|160px]] Trofej Henriho Delaunaya, ktorá sa udeľuje víťazovi majstrovstiev Európy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the UEFA Euro 2024 trophy? | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/what-is-the-uefa-euro-2024-trophy-germany-henri-delaunay-cup-26610 | vydavateľ = bundesliga.com - the official Bundesliga website | dátum prístupu = 2024-06-07 | jazyk = en}}</ref> je pomenovaná na počesť Henriho Delaunaya, prvého generálneho tajomníka UEFA, ktorý prišiel s myšlienkou majstrovstiev Európy, ale zomrel päť rokov pred prvým turnajom v roku 1960. Tvorbu trofeje mal na starosti jeho syn [[Pierre Delaunay|Pierre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'You won't find a superior trophy' - UEFA.com | url = https://www.uefa.com/news/newsid=389177.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-02 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130402065204/https://www.uefa.com/news/newsid=389177.html | dátum archivácie = 2013-04-02}}</ref> Od prvého turnaja sa trofej udeľuje víťaznému tímu, ktorý si ju môže ponechať štyri roky, až do ďalšieho turnaja. Táto trofej mala na prednej strane nápis Coupe d'Europe („Európsky pohár“), Coupe Henri Delaunay („Pohár Henriho Delaunaya“) a Championnat d'Europe („Majstrovstvá Európy“) a na zadnej strane žonglujúceho chlapca. Pre turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] bola trofej Henriho Delaunaya prerobená, aby bola väčšia, pretože stará trofej bola zatienená inými trofejami UEFA, ako napríklad novým [[Liga majstrov UEFA|Pohárom majstrov európskych klubov]]. Nová trofej, ktorá je vyrobená zo striebra, teraz váži 8 kilogramov (18 libier) a je vysoká 60 centimetrov (24 palcov), pričom je o 2 kilogramy ťažšia a o 18 centimetrov dlhšia ako stará. Mramorový podstavec, ktorý slúžil ako základňa, bol odstránený. Nový strieborný podstavec trofeje sa musel zväčšiť, aby bol stabilný. Mená víťazných krajín, ktoré boli uvedené na plaketách nalepených na podstavci, sú teraz vyryté na zadnej strane trofeje,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New trophy for UEFA EURO 2008™ - UEFA.com | url = https://www.uefa.com/news/newsid=387580.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-02 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130402070756/https://www.uefa.com/news/newsid=387580.html | dátum archivácie = 2013-04-02}}</ref> pod nápisom Coupe Henri Delaunay a sú napísané v angličtine, a nie vo francúzštine, ako to mal jej predchodca. Víťazná krajina z rokov 1972 a 1980, Západné Nemecko, je napísaná len ako Nemecko. Od roku 2016 sa na zadnú stranu trofeje vrátil žonglujúci chlapec. Hráči a tréneri víťazného tímu a tímu na druhom mieste získajú zlaté, resp. strieborné medaily. Každé združenie, ktoré sa zúčastní finálového turnaja, dostane pamätnú plaketu. Zakaždým tím, ktorý prehral v semifinále, ako aj každý finalista, dostane pamätnú plaketu. Hoci sa už neuskutočňuje play-off o tretie miesto, UEFA sa v roku 2008 rozhodla po prvýkrát udeliť porazeným semifinalistom (Turecku a Rusku) bronzové medaily,<ref>http://www.uefa.com/newsfiles/19079.pdf</ref> a rovnako postupovala aj v roku 2012, keď bronzové medaily získali Nemecko a Portugalsko,<ref>https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf</ref> avšak od roku 2016 sa UEFA rozhodla, že porazení semifinalisti už nebudú dostávať medaily.<ref>https://web.archive.org/web/20131219025616/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/uefaorg/Regulations/02/03/92/81/2039281_DOWNLOAD.pdf</ref> bronzové medaily sa predtým udeľovali víťazom play-off o tretie miesto, ktoré sa naposledy uskutočnilo v roku 1980.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SportMob – Everything you need to know about UEFA EURO history | url = https://sportmob.com/en/article/901356-everything-you-need-to-know-about-uefa-euro-history | vydavateľ = SportMob | dátum vydania = 2020-10-28 | dátum prístupu = 2024-06-07 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240228063759/https://sportmob.com/en/article/901356-everything-you-need-to-know-about-uefa-euro-history | dátum archivácie = 2024-02-28}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |<small>{{Tooltip|Ed|Edícia}}</small> ! rowspan="2" |<small>Rok</small> ! rowspan="2" |<small>Hostiteľ</small> ! colspan="3" |<small>Finále</small> ! colspan="3" |<small>Baráž o tretie miesto / porazení semifinalisti</small> ! rowspan="2" |<small>Tímy</small> |- !<small>Víťaz</small> !<small>Skóre</small> !<small>2. miesto</small> !<small>3. miesto</small> !<small>Skóre</small> !<small>4. miesto</small> |- !<small>1</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|<small>1960</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>'''{{Ku|2|1}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>2</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|<small>1964</small>]] |<small>{{ESP|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Hungary.svg|30px]]<br />{{HUN|f}}</small> |<small>'''{{Ku|3|1}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Denmark.svg|30px]]<br />{{DEN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>3</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|<small>1968</small>]] |<small>{{ITA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|1}}''' ([[Predĺženie|po]] )<br />'''{{Ku|2|0}}''' ([[opakovaný zápas]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>4</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|<small>1972</small>]] |<small>{{BEL|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |'''<small>{{Ku|3|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|30px]]<br />{{BEL|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Hungary.svg|30px]]<br />{{HUN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>5</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|<small>1976</small>]] |<small>{{YUG|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|2}}</small>''' <small>([[Predĺženie|pp]])<br />('''{{Ku|5|3}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|30px]]<br />{{NLD|f}}</small> |<small>'''{{Ku|3|2}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>6</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|<small>1980</small>]] |<small>{{ITA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|30px]]<br />{{BEL|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|1}}'''<br />('''{{Ku|9|8}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |<small>8</small> |- !<small>7</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|<small>1984</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{DEN|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>8</small> |- !<small>8</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|<small>1988</small>]] |<small>{{FRG|w|Západné Nemecko}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|30px]]<br />{{NLD|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{ITA|f|1}} a {{FRG|f|1|Západné Nemecko}}</small> |<small>8</small> |- !<small>9</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|<small>1992</small>]] |<small>{{SWE|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Denmark.svg|30px]]<br />{{DEN|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{SWE|f|1}}</small> |<small>8</small> |- !<small>10</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|<small>1996</small>]] |<small>{{ENG|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' <small>([[zlatý gól]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{CZE|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{ENG|f|1}} a {{FRA|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>11</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|<small>2000</small>]] |<small>{{BEL|w}}<br />{{NED|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' <small>([[zlatý gól]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>12</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|<small>2004</small>]] |<small>{{POR|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Greece.svg|30px]]<br />{{GRC|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Portugal.svg|30px]]<br />{{PRT|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{TCH|f|1}} a {{NED|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>13</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|<small>2008</small>]] |<small>{{AUT|w}}<br />{{SUI|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{RUS|f|1}} a {{TUR|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>14</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|<small>2012</small>]] |<small>{{POL|w}}<br />{{UKR|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]] <br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|4|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]] <br />{{ITA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{GER|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>15</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|<small>2016</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Portugal.svg|30px]]<br />{{PRT|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|0}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{GER|f|1}} a {{WAL|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>16</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|<small>2020</small>]] |<small>{{flagicon|Európska únia}}[[Európa]]</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|1}}</small>''' <small>([[Predĺženie|pp]])<br />('''{{Ku|3|2}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{DEN|f|1}} a {{ESP|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>17</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|<small>2024</small>]] |<small>{{GER|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]] <br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{FRA|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>18</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|<small>2028</small>]] |<small>{{ENG|w}}<br />{{IRL|w}}</small> <small>{{SCO|w}}<br />{{WAL|w}}</small> | | | | colspan="3" | |<small>24</small> |- !<small>19</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|<small>2032</small>]] |<small>{{ITA|w}}<br />{{TUR|w}}</small> | | | | colspan="3" | |<small>24</small> |} == Prehľad medailistov ME == {|class="wikitable" !width=150|Krajina !width=150|{{prvé miesto}} !width=150|{{druhé miesto}} !width=150|{{tretie miesto}} |- |{{ESP|f|1}}||1964, 2008, 2012, 2024||1984||2020 |- |{{DEU|f|1}}||1972, 1980, 1996||1976, 1992, 2008||1988, 2012, 2016 |- |{{ITA|f|1}}||1968, 2020||2000, 2012||1988 |- |{{FRA|f|1}}||1984, 2000||2016||1996, 2024 |- |{{URS|f|1}}||1960||1964, 1972, 1988|| |- |{{PRT|f|1}}||2016||2004||1984, 2000, 2012 |- |{{NLD|f|1}}||1988||||1976, 1992, 2000, 2004, 2024 |- |{{TCH|f|1}}||1976||||1960, 1980 |- |{{DNK|f|1}}||1992||||1984, 2020 |- |{{GRC|f|1}}||2004|||| |- |{{ENG|f|1}}||||2020, 2024||1968, 1996 |- |{{YUG|f|1}}||||1960, 1968|| |- |{{BEL|f|1}}||||1980||1972 |- |{{CZE|f|1}}||||1996||2004 |- |{{HUN|f|1}}||||||1964 |- |{{SWE|f|1}}||||||1992 |- |{{TUR|f|1}}||||||2008 |- |{{RUS|f|1}}||||||2008 |- |{{WAL|f|1}}||||||2016 |} Poznámka: od roku 1984 sa nehrá na ME stretnutie o 3. miesto == Najlepší strelci ME == {|class="wikitable" !width=60|Rok !Najlepší strelec !width=60|Góly |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]||{{URS}} Valentin Ivanov, {{URS}} Viktor Ponedelnik, <br/> {{YUG}} Milan Galić, {{YUG}} Dražan Jerković, <br/> {{FRA}} François Heutte||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]]||{{ESP}} Jesús María Pereda, {{HUN}} Ferenc Bene, <br/> {{HUN}} Dezső Novák||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]]||{{YUG}} [[Dragan Džajić]]||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]]||{{DEU}} [[Gerd Müller]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]]||{{DEU}} [[Dieter Müller]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]||{{DEU}} [[Klaus Allofs]]||<center>3 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]]||{{FRA}} [[Michel Platini]]||<center>9 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]]||{{NLD}} [[Marco van Basten]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]||{{DNK}} Henrik Larsen, {{DEU}} [[Karl-Heinz Riedle]], <br/> {{NLD}} [[Dennis Bergkamp]], {{SWE}} [[Tomas Brolin]]||<center>3 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]||{{ENG}} [[Alan Shearer]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]||{{NLD}} [[Patrick Kluivert]] <br/> {{YUG}} [[Savo Milošević]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]||{{CZE}} [[Milan Baroš]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]||{{ESP}} [[David Villa]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]||{{ESP}} [[Fernando Torres]] *, {{ITA}} [[Mario Balotelli]], <br/> {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]], {{DEU}} [[Mario Gómez]], <br/> {{HRV}} [[Mario Mandžukić]], {{RUS}} [[Alan Jelizbarovič Dzagojev|Alan Dzagojev]]||<center>3* |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||{{FRA}} [[Antoine Griezmann]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||{{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] *, {{CZE}} [[Patrik Schick]]||<center>5* |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||{{ESP}} [[Dani Olmo]], {{ENG}} [[Harry Kane]], <br/> {{DEU}} [[Jamal Musiala]], {{NLD}} [[Cody Gakpo]], <br/> {{SVK}} [[Ivan Schranz]], {{GEO}} Georges Mikautadze||<center>3 |} Poznámka: * od roku 2012 do roku 2020 platilo, že ak dali dvaja alebo viacerí hráči rovnaký počet gólov, za najlepšieho strelca vyhlásili toho, kto mal viac asistencií na gól, ďalším pomocným kritériom bol menší počet odohratých minút == Najlepší hráči turnaja ME == {|class="wikitable" !width=60|Rok !width=170|Najlepší hráč |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]||{{DEU}} [[Matthias Sammer]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]||{{FRA}} [[Zinedine Zidane]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]||{{GRC}} [[Theodoros Zagorakis]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]||{{ESP}} [[Xavi]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]||{{ESP}} [[Andrés Iniesta]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||{{FRA}} [[Antoine Griezmann]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||{{ITA}} [[Gianluigi Donnarumma]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||{{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] |} ==Referencie== {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA European Championship|1033550098}} {{ME vo futbale}} {{Medzinárodný futbal}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Futbal]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Športové udalosti založené v roku 1960]] 45z5smau2jlkkwy4p41m1pvrkpd9s2u 8255133 8255001 2026-07-29T11:24:13Z Peter 51345 269569 8255133 wikitext text/x-wiki {| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center" |- ! style="font-size:16px;" | Majstrovstvá Európy vo futbale |----- align="center" |- | style="font-size:12px;" | |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Založené''' |- | style="font-size:12px;" | 1960 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Organizátor''' |- | style="font-size:12px;" | [[UEFA]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px;" | 24 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Súčasný víťaz''' |- | style="font-size:12px;" | {{ESP|f|1}} (2024) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Najúspešnejší tím''' |- | style="font-size:12px;" | {{ESP|f|1}} (4 tituly) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Oficiálna stránka''' |- | style="font-size:12px;" | |} '''Majstrovstvá Európy vo futbale''', označované tiež skratkou '''EURO''' alebo '''UEFA Euro''', sú hlavnou [[futbal]]ovou súťažou národných mužstiev v Únii európskych futbalových zväzov ([[UEFA]]). Súťaž sa koná každé štyri roky od roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], s výnimkou roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], kedy kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] boli majstrovstvá odložené na rok 2021. Pôvodne sa šampionát volal '''Pohár európskych národov''', no v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]] sa názov zmenil na súčasný. Pred účasťou na turnaji sa musia všetky tímy, až na hostiteľské krajiny, ktoré sa kvalifikujú automaticky, zúčastniť kvalifikácie. Do roku 2016 mohli víťazi šampionátu súťažiť v nasledujúcom [[Pohár konfederácií FIFA|Pohári konfederácií FIFA]]. Šestnásť turnajov majstrovstiev vyhralo desať národných tímov: Španielsko získalo štyri tituly, {{GER|f}} tri tituly, {{ITA|f}} a {{FRA|f}} dva tituly a {{URS|f}}, {{TCH|f}}, {{NLD|f}}, {{DEN|f}}, {{GRE|f}} a {{POR|f}} získali každý jeden titul. Španielsko je dodnes jediným tímom v histórii, ktorý získal po sebe nasledujúce tituly, a to v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]. Je to druhý najsledovanejší futbalový turnaj na svete po [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta vo futbale]]. 1 Posledný šampionát, ktorý sa konal v celej [[Európa|Európe]] v roku 2021, vyhralo {{ITA|f}}, ktoré svoj druhý titul získalo po víťazstve nad Anglickom vo finále na [[Londýn]]skom [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]] v [[Penalta|penaltovom rozstrele]]. == Trofej == [[Súbor:Coupe Henri Delaunay 2017.jpg|náhľad|Pohár Henriho Delaunaya, trofej pre víťaza majstrovstiev Európy vo futbale|160px]] Trofej Henriho Delaunaya, ktorá sa udeľuje víťazovi majstrovstiev Európy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the UEFA Euro 2024 trophy? | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/what-is-the-uefa-euro-2024-trophy-germany-henri-delaunay-cup-26610 | vydavateľ = bundesliga.com - the official Bundesliga website | dátum prístupu = 2024-06-07 | jazyk = en}}</ref> je pomenovaná na počesť Henriho Delaunaya, prvého generálneho tajomníka UEFA, ktorý prišiel s myšlienkou majstrovstiev Európy, ale zomrel päť rokov pred prvým turnajom v roku 1960. Tvorbu trofeje mal na starosti jeho syn [[Pierre Delaunay|Pierre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'You won't find a superior trophy' - UEFA.com | url = https://www.uefa.com/news/newsid=389177.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-02 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130402065204/https://www.uefa.com/news/newsid=389177.html | dátum archivácie = 2013-04-02}}</ref> Od prvého turnaja sa trofej udeľuje víťaznému tímu, ktorý si ju môže ponechať štyri roky, až do ďalšieho turnaja. Táto trofej mala na prednej strane nápis Coupe d'Europe („Európsky pohár“), Coupe Henri Delaunay („Pohár Henriho Delaunaya“) a Championnat d'Europe („Majstrovstvá Európy“) a na zadnej strane žonglujúceho chlapca. Pre turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] bola trofej Henriho Delaunaya prerobená, aby bola väčšia, pretože stará trofej bola zatienená inými trofejami UEFA, ako napríklad novým [[Liga majstrov UEFA|Pohárom majstrov európskych klubov]]. Nová trofej, ktorá je vyrobená zo striebra, teraz váži 8 kilogramov (18 libier) a je vysoká 60 centimetrov (24 palcov), pričom je o 2 kilogramy ťažšia a o 18 centimetrov dlhšia ako stará. Mramorový podstavec, ktorý slúžil ako základňa, bol odstránený. Nový strieborný podstavec trofeje sa musel zväčšiť, aby bol stabilný. Mená víťazných krajín, ktoré boli uvedené na plaketách nalepených na podstavci, sú teraz vyryté na zadnej strane trofeje,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New trophy for UEFA EURO 2008™ - UEFA.com | url = https://www.uefa.com/news/newsid=387580.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-02 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130402070756/https://www.uefa.com/news/newsid=387580.html | dátum archivácie = 2013-04-02}}</ref> pod nápisom Coupe Henri Delaunay a sú napísané v angličtine, a nie vo francúzštine, ako to mal jej predchodca. Víťazná krajina z rokov 1972 a 1980, Západné Nemecko, je napísaná len ako Nemecko. Od roku 2016 sa na zadnú stranu trofeje vrátil žonglujúci chlapec. Hráči a tréneri víťazného tímu a tímu na druhom mieste získajú zlaté, resp. strieborné medaily. Každé združenie, ktoré sa zúčastní finálového turnaja, dostane pamätnú plaketu. Zakaždým tím, ktorý prehral v semifinále, ako aj každý finalista, dostane pamätnú plaketu. Hoci sa už neuskutočňuje play-off o tretie miesto, UEFA sa v roku 2008 rozhodla po prvýkrát udeliť porazeným semifinalistom (Turecku a Rusku) bronzové medaily,<ref>http://www.uefa.com/newsfiles/19079.pdf</ref> a rovnako postupovala aj v roku 2012, keď bronzové medaily získali Nemecko a Portugalsko,<ref>https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf</ref> avšak od roku 2016 sa UEFA rozhodla, že porazení semifinalisti už nebudú dostávať medaily.<ref>https://web.archive.org/web/20131219025616/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/uefaorg/Regulations/02/03/92/81/2039281_DOWNLOAD.pdf</ref> bronzové medaily sa predtým udeľovali víťazom play-off o tretie miesto, ktoré sa naposledy uskutočnilo v roku 1980.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SportMob – Everything you need to know about UEFA EURO history | url = https://sportmob.com/en/article/901356-everything-you-need-to-know-about-uefa-euro-history | vydavateľ = SportMob | dátum vydania = 2020-10-28 | dátum prístupu = 2024-06-07 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240228063759/https://sportmob.com/en/article/901356-everything-you-need-to-know-about-uefa-euro-history | dátum archivácie = 2024-02-28}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |<small>{{Tooltip|Ed|Edícia}}</small> ! rowspan="2" |<small>Rok</small> ! rowspan="2" |<small>Hostiteľ</small> ! colspan="3" |<small>Finále</small> ! colspan="3" |<small>Baráž o tretie miesto / porazení semifinalisti</small> ! rowspan="2" |<small>Tímy</small> |- !<small>Víťaz</small> !<small>Skóre</small> !<small>2. miesto</small> !<small>3. miesto</small> !<small>Skóre</small> !<small>4. miesto</small> |- !<small>1</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|<small>1960</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>'''{{Ku|2|1}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>2</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|<small>1964</small>]] |<small>{{ESP|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Hungary.svg|30px]]<br />{{HUN|f}}</small> |<small>'''{{Ku|3|1}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Denmark.svg|30px]]<br />{{DEN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>3</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|<small>1968</small>]] |<small>{{ITA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|1}}''' ([[Predĺženie|po]] )<br />'''{{Ku|2|0}}''' ([[opakovaný zápas]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>4</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|<small>1972</small>]] |<small>{{BEL|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |'''<small>{{Ku|3|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|30px]]<br />{{BEL|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Hungary.svg|30px]]<br />{{HUN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>5</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|<small>1976</small>]] |<small>{{YUG|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|2}}</small>''' <small>([[Predĺženie|pp]])<br />('''{{Ku|5|3}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|30px]]<br />{{NLD|f}}</small> |<small>'''{{Ku|3|2}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>6</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|<small>1980</small>]] |<small>{{ITA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|30px]]<br />{{BEL|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|1}}'''<br />('''{{Ku|9|8}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |<small>8</small> |- !<small>7</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|<small>1984</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{DEN|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>8</small> |- !<small>8</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|<small>1988</small>]] |<small>{{FRG|w|Západné Nemecko}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|30px]]<br />{{NLD|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{ITA|f|1}} a {{FRG|f|1|Západné Nemecko}}</small> |<small>8</small> |- !<small>9</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|<small>1992</small>]] |<small>{{SWE|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Denmark.svg|30px]]<br />{{DEN|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{SWE|f|1}}</small> |<small>8</small> |- !<small>10</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|<small>1996</small>]] |<small>{{ENG|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' <small>([[zlatý gól]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{CZE|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{ENG|f|1}} a {{FRA|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>11</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|<small>2000</small>]] |<small>{{BEL|w}}<br />{{NED|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' <small>([[zlatý gól]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>12</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|<small>2004</small>]] |<small>{{POR|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Greece.svg|30px]]<br />{{GRC|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Portugal.svg|30px]]<br />{{PRT|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{TCH|f|1}} a {{NED|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>13</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|<small>2008</small>]] |<small>{{AUT|w}}<br />{{SUI|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{RUS|f|1}} a {{TUR|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>14</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|<small>2012</small>]] |<small>{{POL|w}}<br />{{UKR|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]] <br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|4|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]] <br />{{ITA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{GER|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>15</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|<small>2016</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Portugal.svg|30px]]<br />{{PRT|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|0}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{GER|f|1}} a {{WAL|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>16</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|<small>2020</small>]] |<small>{{flagicon|Európska únia}}[[Európa]]</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|1}}</small>''' <small>([[Predĺženie|pp]])<br />('''{{Ku|3|2}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{DEN|f|1}} a {{ESP|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>17</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|<small>2024</small>]] |<small>{{GER|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]] <br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{FRA|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>18</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|<small>2028</small>]] |<small>{{ENG|w}}<br />{{IRL|w}}</small><br /><small>{{SCO|w}}<br />{{WAL|w}}</small> | | | | colspan="3" | |<small>24</small> |- !<small>19</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|<small>2032</small>]] |<small>{{ITA|w}}<br />{{TUR|w}}</small> | | | | colspan="3" | |<small>24</small> |} == Prehľad medailistov ME == {|class="wikitable" !width=150|Krajina !width=150|{{prvé miesto}} !width=150|{{druhé miesto}} !width=150|{{tretie miesto}} |- |{{ESP|f|1}}||1964, 2008, 2012, 2024||1984||2020 |- |{{DEU|f|1}}||1972, 1980, 1996||1976, 1992, 2008||1988, 2012, 2016 |- |{{ITA|f|1}}||1968, 2020||2000, 2012||1988 |- |{{FRA|f|1}}||1984, 2000||2016||1996, 2024 |- |{{URS|f|1}}||1960||1964, 1972, 1988|| |- |{{PRT|f|1}}||2016||2004||1984, 2000, 2012 |- |{{NLD|f|1}}||1988||||1976, 1992, 2000, 2004, 2024 |- |{{TCH|f|1}}||1976||||1960, 1980 |- |{{DNK|f|1}}||1992||||1984, 2020 |- |{{GRC|f|1}}||2004|||| |- |{{ENG|f|1}}||||2020, 2024||1968, 1996 |- |{{YUG|f|1}}||||1960, 1968|| |- |{{BEL|f|1}}||||1980||1972 |- |{{CZE|f|1}}||||1996||2004 |- |{{HUN|f|1}}||||||1964 |- |{{SWE|f|1}}||||||1992 |- |{{TUR|f|1}}||||||2008 |- |{{RUS|f|1}}||||||2008 |- |{{WAL|f|1}}||||||2016 |} Poznámka: od roku 1984 sa nehrá na ME stretnutie o 3. miesto == Najlepší strelci ME == {|class="wikitable" !width=60|Rok !Najlepší strelec !width=60|Góly |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]||{{URS}} Valentin Ivanov, {{URS}} Viktor Ponedelnik, <br/> {{YUG}} Milan Galić, {{YUG}} Dražan Jerković, <br/> {{FRA}} François Heutte||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]]||{{ESP}} Jesús María Pereda, {{HUN}} Ferenc Bene, <br/> {{HUN}} Dezső Novák||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]]||{{YUG}} [[Dragan Džajić]]||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]]||{{DEU}} [[Gerd Müller]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]]||{{DEU}} [[Dieter Müller]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]||{{DEU}} [[Klaus Allofs]]||<center>3 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]]||{{FRA}} [[Michel Platini]]||<center>9 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]]||{{NLD}} [[Marco van Basten]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]||{{DNK}} Henrik Larsen, {{DEU}} [[Karl-Heinz Riedle]], <br/> {{NLD}} [[Dennis Bergkamp]], {{SWE}} [[Tomas Brolin]]||<center>3 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]||{{ENG}} [[Alan Shearer]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]||{{NLD}} [[Patrick Kluivert]] <br/> {{YUG}} [[Savo Milošević]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]||{{CZE}} [[Milan Baroš]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]||{{ESP}} [[David Villa]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]||{{ESP}} [[Fernando Torres]] *, {{ITA}} [[Mario Balotelli]], <br/> {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]], {{DEU}} [[Mario Gómez]], <br/> {{HRV}} [[Mario Mandžukić]], {{RUS}} [[Alan Jelizbarovič Dzagojev|Alan Dzagojev]]||<center>3* |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||{{FRA}} [[Antoine Griezmann]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||{{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] *, {{CZE}} [[Patrik Schick]]||<center>5* |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||{{ESP}} [[Dani Olmo]], {{ENG}} [[Harry Kane]], <br/> {{DEU}} [[Jamal Musiala]], {{NLD}} [[Cody Gakpo]], <br/> {{SVK}} [[Ivan Schranz]], {{GEO}} Georges Mikautadze||<center>3 |} Poznámka: * od roku 2012 do roku 2020 platilo, že ak dali dvaja alebo viacerí hráči rovnaký počet gólov, za najlepšieho strelca vyhlásili toho, kto mal viac asistencií na gól, ďalším pomocným kritériom bol menší počet odohratých minút == Najlepší hráči turnaja ME == {|class="wikitable" !width=60|Rok !width=170|Najlepší hráč |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]||{{DEU}} [[Matthias Sammer]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]||{{FRA}} [[Zinedine Zidane]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]||{{GRC}} [[Theodoros Zagorakis]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]||{{ESP}} [[Xavi]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]||{{ESP}} [[Andrés Iniesta]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||{{FRA}} [[Antoine Griezmann]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||{{ITA}} [[Gianluigi Donnarumma]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||{{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] |} ==Referencie== {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA European Championship|1033550098}} {{ME vo futbale}} {{Medzinárodný futbal}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Futbal]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Športové udalosti založené v roku 1960]] rs40jn1bv03idw45loyr38pj75stcik 8255135 8255133 2026-07-29T11:28:55Z Peter 51345 269569 8255135 wikitext text/x-wiki {| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center" |- ! style="font-size:16px;" | Majstrovstvá Európy vo futbale |----- align="center" |- | style="font-size:12px;" | |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Založené''' |- | style="font-size:12px;" | 1985 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Organizátor''' |- | style="font-size:12px;" | [[UEFA]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px;" | 24 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Súčasný víťaz''' |- | style="font-size:12px;" | {{ESP|f|1}} (4. titul) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Najúspešnejší tím''' |- | style="font-size:12px;" | {{ESP|f|1}} (4 tituly) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Oficiálna stránka''' |- | style="font-size:12px;" | |} '''Majstrovstvá Európy vo futbale''', označované tiež skratkou '''EURO''' alebo '''UEFA Euro''', sú hlavnou [[futbal]]ovou súťažou národných mužstiev v Únii európskych futbalových zväzov ([[UEFA]]). Súťaž sa koná každé štyri roky od roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], s výnimkou roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], kedy kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] boli majstrovstvá odložené na rok 2021. Pôvodne sa šampionát volal '''Pohár európskych národov''', no v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]] sa názov zmenil na súčasný. Pred účasťou na turnaji sa musia všetky tímy, až na hostiteľské krajiny, ktoré sa kvalifikujú automaticky, zúčastniť kvalifikácie. Do roku 2016 mohli víťazi šampionátu súťažiť v nasledujúcom [[Pohár konfederácií FIFA|Pohári konfederácií FIFA]]. Šestnásť turnajov majstrovstiev vyhralo desať národných tímov: Španielsko získalo štyri tituly, {{GER|f}} tri tituly, {{ITA|f}} a {{FRA|f}} dva tituly a {{URS|f}}, {{TCH|f}}, {{NLD|f}}, {{DEN|f}}, {{GRE|f}} a {{POR|f}} získali každý jeden titul. Španielsko je dodnes jediným tímom v histórii, ktorý získal po sebe nasledujúce tituly, a to v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]. Je to druhý najsledovanejší futbalový turnaj na svete po [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta vo futbale]]. 1 Posledný šampionát, ktorý sa konal v celej [[Európa|Európe]] v roku 2021, vyhralo {{ITA|f}}, ktoré svoj druhý titul získalo po víťazstve nad Anglickom vo finále na [[Londýn]]skom [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]] v [[Penalta|penaltovom rozstrele]]. == Trofej == [[Súbor:Coupe Henri Delaunay 2017.jpg|náhľad|Pohár Henriho Delaunaya, trofej pre víťaza majstrovstiev Európy vo futbale|160px]] Trofej Henriho Delaunaya, ktorá sa udeľuje víťazovi majstrovstiev Európy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the UEFA Euro 2024 trophy? | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/what-is-the-uefa-euro-2024-trophy-germany-henri-delaunay-cup-26610 | vydavateľ = bundesliga.com - the official Bundesliga website | dátum prístupu = 2024-06-07 | jazyk = en}}</ref> je pomenovaná na počesť Henriho Delaunaya, prvého generálneho tajomníka UEFA, ktorý prišiel s myšlienkou majstrovstiev Európy, ale zomrel päť rokov pred prvým turnajom v roku 1960. Tvorbu trofeje mal na starosti jeho syn [[Pierre Delaunay|Pierre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'You won't find a superior trophy' - UEFA.com | url = https://www.uefa.com/news/newsid=389177.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-02 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130402065204/https://www.uefa.com/news/newsid=389177.html | dátum archivácie = 2013-04-02}}</ref> Od prvého turnaja sa trofej udeľuje víťaznému tímu, ktorý si ju môže ponechať štyri roky, až do ďalšieho turnaja. Táto trofej mala na prednej strane nápis Coupe d'Europe („Európsky pohár“), Coupe Henri Delaunay („Pohár Henriho Delaunaya“) a Championnat d'Europe („Majstrovstvá Európy“) a na zadnej strane žonglujúceho chlapca. Pre turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] bola trofej Henriho Delaunaya prerobená, aby bola väčšia, pretože stará trofej bola zatienená inými trofejami UEFA, ako napríklad novým [[Liga majstrov UEFA|Pohárom majstrov európskych klubov]]. Nová trofej, ktorá je vyrobená zo striebra, teraz váži 8 kilogramov (18 libier) a je vysoká 60 centimetrov (24 palcov), pričom je o 2 kilogramy ťažšia a o 18 centimetrov dlhšia ako stará. Mramorový podstavec, ktorý slúžil ako základňa, bol odstránený. Nový strieborný podstavec trofeje sa musel zväčšiť, aby bol stabilný. Mená víťazných krajín, ktoré boli uvedené na plaketách nalepených na podstavci, sú teraz vyryté na zadnej strane trofeje,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New trophy for UEFA EURO 2008™ - UEFA.com | url = https://www.uefa.com/news/newsid=387580.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-02 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130402070756/https://www.uefa.com/news/newsid=387580.html | dátum archivácie = 2013-04-02}}</ref> pod nápisom Coupe Henri Delaunay a sú napísané v angličtine, a nie vo francúzštine, ako to mal jej predchodca. Víťazná krajina z rokov 1972 a 1980, Západné Nemecko, je napísaná len ako Nemecko. Od roku 2016 sa na zadnú stranu trofeje vrátil žonglujúci chlapec. Hráči a tréneri víťazného tímu a tímu na druhom mieste získajú zlaté, resp. strieborné medaily. Každé združenie, ktoré sa zúčastní finálového turnaja, dostane pamätnú plaketu. Zakaždým tím, ktorý prehral v semifinále, ako aj každý finalista, dostane pamätnú plaketu. Hoci sa už neuskutočňuje play-off o tretie miesto, UEFA sa v roku 2008 rozhodla po prvýkrát udeliť porazeným semifinalistom (Turecku a Rusku) bronzové medaily,<ref>http://www.uefa.com/newsfiles/19079.pdf</ref> a rovnako postupovala aj v roku 2012, keď bronzové medaily získali Nemecko a Portugalsko,<ref>https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf</ref> avšak od roku 2016 sa UEFA rozhodla, že porazení semifinalisti už nebudú dostávať medaily.<ref>https://web.archive.org/web/20131219025616/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/uefaorg/Regulations/02/03/92/81/2039281_DOWNLOAD.pdf</ref> bronzové medaily sa predtým udeľovali víťazom play-off o tretie miesto, ktoré sa naposledy uskutočnilo v roku 1980.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SportMob – Everything you need to know about UEFA EURO history | url = https://sportmob.com/en/article/901356-everything-you-need-to-know-about-uefa-euro-history | vydavateľ = SportMob | dátum vydania = 2020-10-28 | dátum prístupu = 2024-06-07 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240228063759/https://sportmob.com/en/article/901356-everything-you-need-to-know-about-uefa-euro-history | dátum archivácie = 2024-02-28}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |<small>{{Tooltip|Ed|Edícia}}</small> ! rowspan="2" |<small>Rok</small> ! rowspan="2" |<small>Hostiteľ</small> ! colspan="3" |<small>Finále</small> ! colspan="3" |<small>Baráž o tretie miesto / porazení semifinalisti</small> ! rowspan="2" |<small>Tímy</small> |- !<small>Víťaz</small> !<small>Skóre</small> !<small>2. miesto</small> !<small>3. miesto</small> !<small>Skóre</small> !<small>4. miesto</small> |- !<small>1</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|<small>1960</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>'''{{Ku|2|1}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>2</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|<small>1964</small>]] |<small>{{ESP|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Hungary.svg|30px]]<br />{{HUN|f}}</small> |<small>'''{{Ku|3|1}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Denmark.svg|30px]]<br />{{DEN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>3</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|<small>1968</small>]] |<small>{{ITA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|1}}''' ([[Predĺženie|po]] )<br />'''{{Ku|2|0}}''' ([[opakovaný zápas]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>4</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|<small>1972</small>]] |<small>{{BEL|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |'''<small>{{Ku|3|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|30px]]<br />{{BEL|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Hungary.svg|30px]]<br />{{HUN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>5</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|<small>1976</small>]] |<small>{{YUG|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|2}}</small>''' <small>([[Predĺženie|pp]])<br />('''{{Ku|5|3}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|30px]]<br />{{NLD|f}}</small> |<small>'''{{Ku|3|2}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>6</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|<small>1980</small>]] |<small>{{ITA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|30px]]<br />{{BEL|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|1}}'''<br />('''{{Ku|9|8}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |<small>8</small> |- !<small>7</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|<small>1984</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{DEN|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>8</small> |- !<small>8</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|<small>1988</small>]] |<small>{{FRG|w|Západné Nemecko}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|30px]]<br />{{NLD|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{ITA|f|1}} a {{FRG|f|1|Západné Nemecko}}</small> |<small>8</small> |- !<small>9</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|<small>1992</small>]] |<small>{{SWE|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Denmark.svg|30px]]<br />{{DEN|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{SWE|f|1}}</small> |<small>8</small> |- !<small>10</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|<small>1996</small>]] |<small>{{ENG|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' <small>([[zlatý gól]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{CZE|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{ENG|f|1}} a {{FRA|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>11</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|<small>2000</small>]] |<small>{{BEL|w}}<br />{{NED|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' <small>([[zlatý gól]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>12</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|<small>2004</small>]] |<small>{{POR|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Greece.svg|30px]]<br />{{GRC|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Portugal.svg|30px]]<br />{{PRT|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{TCH|f|1}} a {{NED|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>13</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|<small>2008</small>]] |<small>{{AUT|w}}<br />{{SUI|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{RUS|f|1}} a {{TUR|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>14</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|<small>2012</small>]] |<small>{{POL|w}}<br />{{UKR|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]] <br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|4|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]] <br />{{ITA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{GER|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>15</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|<small>2016</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Portugal.svg|30px]]<br />{{PRT|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|0}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{GER|f|1}} a {{WAL|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>16</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|<small>2020</small>]] |<small>{{flagicon|Európska únia}}[[Európa]]</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|1}}</small>''' <small>([[Predĺženie|pp]])<br />('''{{Ku|3|2}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{DEN|f|1}} a {{ESP|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>17</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|<small>2024</small>]] |<small>{{GER|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]] <br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{FRA|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>18</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|<small>2028</small>]] |<small>{{ENG|w}}<br />{{IRL|w}}</small><br /><small>{{SCO|w}}<br />{{WAL|w}}</small> | | | | colspan="3" | |<small>24</small> |- !<small>19</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|<small>2032</small>]] |<small>{{ITA|w}}<br />{{TUR|w}}</small> | | | | colspan="3" | |<small>24</small> |} == Prehľad medailistov ME == {|class="wikitable" !width=150|Krajina !width=150|{{prvé miesto}} !width=150|{{druhé miesto}} !width=150|{{tretie miesto}} |- |{{ESP|f|1}}||1964, 2008, 2012, 2024||1984||2020 |- |{{DEU|f|1}}||1972, 1980, 1996||1976, 1992, 2008||1988, 2012, 2016 |- |{{ITA|f|1}}||1968, 2020||2000, 2012||1988 |- |{{FRA|f|1}}||1984, 2000||2016||1996, 2024 |- |{{URS|f|1}}||1960||1964, 1972, 1988|| |- |{{PRT|f|1}}||2016||2004||1984, 2000, 2012 |- |{{NLD|f|1}}||1988||||1976, 1992, 2000, 2004, 2024 |- |{{TCH|f|1}}||1976||||1960, 1980 |- |{{DNK|f|1}}||1992||||1984, 2020 |- |{{GRC|f|1}}||2004|||| |- |{{ENG|f|1}}||||2020, 2024||1968, 1996 |- |{{YUG|f|1}}||||1960, 1968|| |- |{{BEL|f|1}}||||1980||1972 |- |{{CZE|f|1}}||||1996||2004 |- |{{HUN|f|1}}||||||1964 |- |{{SWE|f|1}}||||||1992 |- |{{TUR|f|1}}||||||2008 |- |{{RUS|f|1}}||||||2008 |- |{{WAL|f|1}}||||||2016 |} Poznámka: od roku 1984 sa nehrá na ME stretnutie o 3. miesto == Najlepší strelci ME == {|class="wikitable" !width=60|Rok !Najlepší strelec !width=60|Góly |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]||{{URS}} Valentin Ivanov, {{URS}} Viktor Ponedelnik, <br/> {{YUG}} Milan Galić, {{YUG}} Dražan Jerković, <br/> {{FRA}} François Heutte||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]]||{{ESP}} Jesús María Pereda, {{HUN}} Ferenc Bene, <br/> {{HUN}} Dezső Novák||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]]||{{YUG}} [[Dragan Džajić]]||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]]||{{DEU}} [[Gerd Müller]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]]||{{DEU}} [[Dieter Müller]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]||{{DEU}} [[Klaus Allofs]]||<center>3 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]]||{{FRA}} [[Michel Platini]]||<center>9 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]]||{{NLD}} [[Marco van Basten]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]||{{DNK}} Henrik Larsen, {{DEU}} [[Karl-Heinz Riedle]], <br/> {{NLD}} [[Dennis Bergkamp]], {{SWE}} [[Tomas Brolin]]||<center>3 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]||{{ENG}} [[Alan Shearer]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]||{{NLD}} [[Patrick Kluivert]] <br/> {{YUG}} [[Savo Milošević]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]||{{CZE}} [[Milan Baroš]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]||{{ESP}} [[David Villa]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]||{{ESP}} [[Fernando Torres]] *, {{ITA}} [[Mario Balotelli]], <br/> {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]], {{DEU}} [[Mario Gómez]], <br/> {{HRV}} [[Mario Mandžukić]], {{RUS}} [[Alan Jelizbarovič Dzagojev|Alan Dzagojev]]||<center>3* |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||{{FRA}} [[Antoine Griezmann]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||{{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] *, {{CZE}} [[Patrik Schick]]||<center>5* |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||{{ESP}} [[Dani Olmo]], {{ENG}} [[Harry Kane]], <br/> {{DEU}} [[Jamal Musiala]], {{NLD}} [[Cody Gakpo]], <br/> {{SVK}} [[Ivan Schranz]], {{GEO}} Georges Mikautadze||<center>3 |} Poznámka: * od roku 2012 do roku 2020 platilo, že ak dali dvaja alebo viacerí hráči rovnaký počet gólov, za najlepšieho strelca vyhlásili toho, kto mal viac asistencií na gól, ďalším pomocným kritériom bol menší počet odohratých minút == Najlepší hráči turnaja ME == {|class="wikitable" !width=60|Rok !width=170|Najlepší hráč |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]||{{DEU}} [[Matthias Sammer]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]||{{FRA}} [[Zinedine Zidane]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]||{{GRC}} [[Theodoros Zagorakis]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]||{{ESP}} [[Xavi]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]||{{ESP}} [[Andrés Iniesta]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||{{FRA}} [[Antoine Griezmann]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||{{ITA}} [[Gianluigi Donnarumma]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||{{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] |} ==Referencie== {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA European Championship|1033550098}} {{ME vo futbale}} {{Medzinárodný futbal}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Futbal]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Športové udalosti založené v roku 1960]] r76nc5k3630taqj5m4oyzu4aulgmuxx 8255136 8255135 2026-07-29T11:29:26Z Peter 51345 269569 8255136 wikitext text/x-wiki {| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center" |- ! style="font-size:16px;" | Majstrovstvá Európy vo futbale |----- align="center" |- | style="font-size:12px;" | |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Založené''' |- | style="font-size:12px;" | 1985 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Organizátor''' |- | style="font-size:12px;" | [[UEFA]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px;" | 24 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Súčasný víťaz''' |- | style="font-size:12px;" | {{ESP|f|1}} (4. titul) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Najúspešnejší tím''' |- | style="font-size:12px;" | {{ESP|f|1}} (4 tituly) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" | '''Oficiálna stránka''' |- | style="font-size:12px;" | [https://www.uefa.com/uefaeuro/ uefa.com/uefaeuro/] |} '''Majstrovstvá Európy vo futbale''', označované tiež skratkou '''EURO''' alebo '''UEFA Euro''', sú hlavnou [[futbal]]ovou súťažou národných mužstiev v Únii európskych futbalových zväzov ([[UEFA]]). Súťaž sa koná každé štyri roky od roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], s výnimkou roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], kedy kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] boli majstrovstvá odložené na rok 2021. Pôvodne sa šampionát volal '''Pohár európskych národov''', no v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]] sa názov zmenil na súčasný. Pred účasťou na turnaji sa musia všetky tímy, až na hostiteľské krajiny, ktoré sa kvalifikujú automaticky, zúčastniť kvalifikácie. Do roku 2016 mohli víťazi šampionátu súťažiť v nasledujúcom [[Pohár konfederácií FIFA|Pohári konfederácií FIFA]]. Šestnásť turnajov majstrovstiev vyhralo desať národných tímov: Španielsko získalo štyri tituly, {{GER|f}} tri tituly, {{ITA|f}} a {{FRA|f}} dva tituly a {{URS|f}}, {{TCH|f}}, {{NLD|f}}, {{DEN|f}}, {{GRE|f}} a {{POR|f}} získali každý jeden titul. Španielsko je dodnes jediným tímom v histórii, ktorý získal po sebe nasledujúce tituly, a to v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]. Je to druhý najsledovanejší futbalový turnaj na svete po [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta vo futbale]]. 1 Posledný šampionát, ktorý sa konal v celej [[Európa|Európe]] v roku 2021, vyhralo {{ITA|f}}, ktoré svoj druhý titul získalo po víťazstve nad Anglickom vo finále na [[Londýn]]skom [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]] v [[Penalta|penaltovom rozstrele]]. == Trofej == [[Súbor:Coupe Henri Delaunay 2017.jpg|náhľad|Pohár Henriho Delaunaya, trofej pre víťaza majstrovstiev Európy vo futbale|160px]] Trofej Henriho Delaunaya, ktorá sa udeľuje víťazovi majstrovstiev Európy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the UEFA Euro 2024 trophy? | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/what-is-the-uefa-euro-2024-trophy-germany-henri-delaunay-cup-26610 | vydavateľ = bundesliga.com - the official Bundesliga website | dátum prístupu = 2024-06-07 | jazyk = en}}</ref> je pomenovaná na počesť Henriho Delaunaya, prvého generálneho tajomníka UEFA, ktorý prišiel s myšlienkou majstrovstiev Európy, ale zomrel päť rokov pred prvým turnajom v roku 1960. Tvorbu trofeje mal na starosti jeho syn [[Pierre Delaunay|Pierre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'You won't find a superior trophy' - UEFA.com | url = https://www.uefa.com/news/newsid=389177.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-02 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130402065204/https://www.uefa.com/news/newsid=389177.html | dátum archivácie = 2013-04-02}}</ref> Od prvého turnaja sa trofej udeľuje víťaznému tímu, ktorý si ju môže ponechať štyri roky, až do ďalšieho turnaja. Táto trofej mala na prednej strane nápis Coupe d'Europe („Európsky pohár“), Coupe Henri Delaunay („Pohár Henriho Delaunaya“) a Championnat d'Europe („Majstrovstvá Európy“) a na zadnej strane žonglujúceho chlapca. Pre turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] bola trofej Henriho Delaunaya prerobená, aby bola väčšia, pretože stará trofej bola zatienená inými trofejami UEFA, ako napríklad novým [[Liga majstrov UEFA|Pohárom majstrov európskych klubov]]. Nová trofej, ktorá je vyrobená zo striebra, teraz váži 8 kilogramov (18 libier) a je vysoká 60 centimetrov (24 palcov), pričom je o 2 kilogramy ťažšia a o 18 centimetrov dlhšia ako stará. Mramorový podstavec, ktorý slúžil ako základňa, bol odstránený. Nový strieborný podstavec trofeje sa musel zväčšiť, aby bol stabilný. Mená víťazných krajín, ktoré boli uvedené na plaketách nalepených na podstavci, sú teraz vyryté na zadnej strane trofeje,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New trophy for UEFA EURO 2008™ - UEFA.com | url = https://www.uefa.com/news/newsid=387580.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-02 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130402070756/https://www.uefa.com/news/newsid=387580.html | dátum archivácie = 2013-04-02}}</ref> pod nápisom Coupe Henri Delaunay a sú napísané v angličtine, a nie vo francúzštine, ako to mal jej predchodca. Víťazná krajina z rokov 1972 a 1980, Západné Nemecko, je napísaná len ako Nemecko. Od roku 2016 sa na zadnú stranu trofeje vrátil žonglujúci chlapec. Hráči a tréneri víťazného tímu a tímu na druhom mieste získajú zlaté, resp. strieborné medaily. Každé združenie, ktoré sa zúčastní finálového turnaja, dostane pamätnú plaketu. Zakaždým tím, ktorý prehral v semifinále, ako aj každý finalista, dostane pamätnú plaketu. Hoci sa už neuskutočňuje play-off o tretie miesto, UEFA sa v roku 2008 rozhodla po prvýkrát udeliť porazeným semifinalistom (Turecku a Rusku) bronzové medaily,<ref>http://www.uefa.com/newsfiles/19079.pdf</ref> a rovnako postupovala aj v roku 2012, keď bronzové medaily získali Nemecko a Portugalsko,<ref>https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf</ref> avšak od roku 2016 sa UEFA rozhodla, že porazení semifinalisti už nebudú dostávať medaily.<ref>https://web.archive.org/web/20131219025616/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/uefaorg/Regulations/02/03/92/81/2039281_DOWNLOAD.pdf</ref> bronzové medaily sa predtým udeľovali víťazom play-off o tretie miesto, ktoré sa naposledy uskutočnilo v roku 1980.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SportMob – Everything you need to know about UEFA EURO history | url = https://sportmob.com/en/article/901356-everything-you-need-to-know-about-uefa-euro-history | vydavateľ = SportMob | dátum vydania = 2020-10-28 | dátum prístupu = 2024-06-07 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240228063759/https://sportmob.com/en/article/901356-everything-you-need-to-know-about-uefa-euro-history | dátum archivácie = 2024-02-28}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |<small>{{Tooltip|Ed|Edícia}}</small> ! rowspan="2" |<small>Rok</small> ! rowspan="2" |<small>Hostiteľ</small> ! colspan="3" |<small>Finále</small> ! colspan="3" |<small>Baráž o tretie miesto / porazení semifinalisti</small> ! rowspan="2" |<small>Tímy</small> |- !<small>Víťaz</small> !<small>Skóre</small> !<small>2. miesto</small> !<small>3. miesto</small> !<small>Skóre</small> !<small>4. miesto</small> |- !<small>1</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|<small>1960</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>'''{{Ku|2|1}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>2</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|<small>1964</small>]] |<small>{{ESP|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Hungary.svg|30px]]<br />{{HUN|f}}</small> |<small>'''{{Ku|3|1}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Denmark.svg|30px]]<br />{{DEN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>3</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|<small>1968</small>]] |<small>{{ITA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|1}}''' ([[Predĺženie|po]] )<br />'''{{Ku|2|0}}''' ([[opakovaný zápas]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>4</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|<small>1972</small>]] |<small>{{BEL|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |'''<small>{{Ku|3|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|30px]]<br />{{BEL|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Hungary.svg|30px]]<br />{{HUN|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>5</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|<small>1976</small>]] |<small>{{YUG|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|2}}</small>''' <small>([[Predĺženie|pp]])<br />('''{{Ku|5|3}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|30px]]<br />{{NLD|f}}</small> |<small>'''{{Ku|3|2}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Yugoslavia (1946–1992).svg|30px]]<br />{{YUG|f}}</small> |<small>4</small> |- !<small>6</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|<small>1980</small>]] |<small>{{ITA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{FRG|f||Západné Nemecko}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|30px]]<br />{{BEL|f}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{TCH|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|1}}'''<br />('''{{Ku|9|8}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |<small>8</small> |- !<small>7</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|<small>1984</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{DEN|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>8</small> |- !<small>8</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|<small>1988</small>]] |<small>{{FRG|w|Západné Nemecko}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|30px]]<br />{{NLD|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]]<br />{{SUN|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{ITA|f|1}} a {{FRG|f|1|Západné Nemecko}}</small> |<small>8</small> |- !<small>9</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|<small>1992</small>]] |<small>{{SWE|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Denmark.svg|30px]]<br />{{DEN|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{SWE|f|1}}</small> |<small>8</small> |- !<small>10</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|<small>1996</small>]] |<small>{{ENG|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' <small>([[zlatý gól]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|30px]]<br />{{CZE|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{ENG|f|1}} a {{FRA|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>11</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|<small>2000</small>]] |<small>{{BEL|w}}<br />{{NED|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' <small>([[zlatý gól]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>12</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|<small>2004</small>]] |<small>{{POR|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Greece.svg|30px]]<br />{{GRC|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Portugal.svg|30px]]<br />{{PRT|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{TCH|f|1}} a {{NED|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>13</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|<small>2008</small>]] |<small>{{AUT|w}}<br />{{SUI|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]]<br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Germany.svg|30px]]<br />{{DEU|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{RUS|f|1}} a {{TUR|f|1}}</small> |<small>16</small> |- !<small>14</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|<small>2012</small>]] |<small>{{POL|w}}<br />{{UKR|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]] <br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|4|0}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]] <br />{{ITA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{GER|f|1}} a {{POR|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>15</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|<small>2016</small>]] |<small>{{FRA|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Portugal.svg|30px]]<br />{{PRT|f}}</small> |<small>'''{{Ku|1|0}}''' ([[Predĺženie|pp]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of France.svg|30px]]<br />{{FRA|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{GER|f|1}} a {{WAL|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>16</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|<small>2020</small>]] |<small>{{flagicon|Európska únia}}[[Európa]]</small> |<small>[[Súbor:Flag of Italy.svg|30px]]<br />{{ITA|f}}</small> |'''<small>{{Ku|1|1}}</small>''' <small>([[Predĺženie|pp]])<br />('''{{Ku|3|2}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{DEN|f|1}} a {{ESP|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>17</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|<small>2024</small>]] |<small>{{GER|w}}</small> |<small>[[Súbor:Flag of Spain.svg|30px]] <br />{{ESP|f}}</small> |'''<small>{{Ku|2|1}}</small>''' |<small>[[Súbor:Flag of England.svg|30px]]<br />{{ENG|f}}</small> | colspan="3" |<small>{{NED|f|1}} a {{FRA|f|1}}</small> |<small>24</small> |- !<small>18</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|<small>2028</small>]] |<small>{{ENG|w}}<br />{{IRL|w}}</small><br /><small>{{SCO|w}}<br />{{WAL|w}}</small> | | | | colspan="3" | |<small>24</small> |- !<small>19</small> |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|<small>2032</small>]] |<small>{{ITA|w}}<br />{{TUR|w}}</small> | | | | colspan="3" | |<small>24</small> |} == Prehľad medailistov ME == {|class="wikitable" !width=150|Krajina !width=150|{{prvé miesto}} !width=150|{{druhé miesto}} !width=150|{{tretie miesto}} |- |{{ESP|f|1}}||1964, 2008, 2012, 2024||1984||2020 |- |{{DEU|f|1}}||1972, 1980, 1996||1976, 1992, 2008||1988, 2012, 2016 |- |{{ITA|f|1}}||1968, 2020||2000, 2012||1988 |- |{{FRA|f|1}}||1984, 2000||2016||1996, 2024 |- |{{URS|f|1}}||1960||1964, 1972, 1988|| |- |{{PRT|f|1}}||2016||2004||1984, 2000, 2012 |- |{{NLD|f|1}}||1988||||1976, 1992, 2000, 2004, 2024 |- |{{TCH|f|1}}||1976||||1960, 1980 |- |{{DNK|f|1}}||1992||||1984, 2020 |- |{{GRC|f|1}}||2004|||| |- |{{ENG|f|1}}||||2020, 2024||1968, 1996 |- |{{YUG|f|1}}||||1960, 1968|| |- |{{BEL|f|1}}||||1980||1972 |- |{{CZE|f|1}}||||1996||2004 |- |{{HUN|f|1}}||||||1964 |- |{{SWE|f|1}}||||||1992 |- |{{TUR|f|1}}||||||2008 |- |{{RUS|f|1}}||||||2008 |- |{{WAL|f|1}}||||||2016 |} Poznámka: od roku 1984 sa nehrá na ME stretnutie o 3. miesto == Najlepší strelci ME == {|class="wikitable" !width=60|Rok !Najlepší strelec !width=60|Góly |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]||{{URS}} Valentin Ivanov, {{URS}} Viktor Ponedelnik, <br/> {{YUG}} Milan Galić, {{YUG}} Dražan Jerković, <br/> {{FRA}} François Heutte||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]]||{{ESP}} Jesús María Pereda, {{HUN}} Ferenc Bene, <br/> {{HUN}} Dezső Novák||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]]||{{YUG}} [[Dragan Džajić]]||<center>2 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]]||{{DEU}} [[Gerd Müller]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]]||{{DEU}} [[Dieter Müller]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]||{{DEU}} [[Klaus Allofs]]||<center>3 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]]||{{FRA}} [[Michel Platini]]||<center>9 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]]||{{NLD}} [[Marco van Basten]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]||{{DNK}} Henrik Larsen, {{DEU}} [[Karl-Heinz Riedle]], <br/> {{NLD}} [[Dennis Bergkamp]], {{SWE}} [[Tomas Brolin]]||<center>3 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]||{{ENG}} [[Alan Shearer]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]||{{NLD}} [[Patrick Kluivert]] <br/> {{YUG}} [[Savo Milošević]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]||{{CZE}} [[Milan Baroš]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]||{{ESP}} [[David Villa]]||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]||{{ESP}} [[Fernando Torres]] *, {{ITA}} [[Mario Balotelli]], <br/> {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]], {{DEU}} [[Mario Gómez]], <br/> {{HRV}} [[Mario Mandžukić]], {{RUS}} [[Alan Jelizbarovič Dzagojev|Alan Dzagojev]]||<center>3* |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||{{FRA}} [[Antoine Griezmann]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||{{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] *, {{CZE}} [[Patrik Schick]]||<center>5* |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||{{ESP}} [[Dani Olmo]], {{ENG}} [[Harry Kane]], <br/> {{DEU}} [[Jamal Musiala]], {{NLD}} [[Cody Gakpo]], <br/> {{SVK}} [[Ivan Schranz]], {{GEO}} Georges Mikautadze||<center>3 |} Poznámka: * od roku 2012 do roku 2020 platilo, že ak dali dvaja alebo viacerí hráči rovnaký počet gólov, za najlepšieho strelca vyhlásili toho, kto mal viac asistencií na gól, ďalším pomocným kritériom bol menší počet odohratých minút == Najlepší hráči turnaja ME == {|class="wikitable" !width=60|Rok !width=170|Najlepší hráč |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]||{{DEU}} [[Matthias Sammer]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]||{{FRA}} [[Zinedine Zidane]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]||{{GRC}} [[Theodoros Zagorakis]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]||{{ESP}} [[Xavi]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]||{{ESP}} [[Andrés Iniesta]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||{{FRA}} [[Antoine Griezmann]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||{{ITA}} [[Gianluigi Donnarumma]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||{{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] |} ==Referencie== {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA European Championship|1033550098}} {{ME vo futbale}} {{Medzinárodný futbal}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Futbal]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Športové udalosti založené v roku 1960]] epzobqtd47aoeeosju33uwq9jirbw89 Voschod 1 0 192807 8254791 8200214 2026-07-28T14:24:36Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Экипаж_космического_корабля_Восход-1.jpg bol odstránený, pretože ho Túrelio na Commons zmazal. 8254791 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Voschod | kozmická loď = [[Voschod (kozmická loď)|Voschod-3KV]] (výr. č. 3) | znak = | veľkosť znaku = | volací znak = Рубин (Rubin – [[rubín]]) | posádka = 3 | kozmodróm = [[Bajkonur]] | rampa = Pl. č. 1 | raketa = [[Voschod (nosná raketa)|Voschod]] 11A57 (výr. č. R15000-04) | štart = [[12. október]] [[1964]], 07:30:01 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[13. október]] 1964, 07:47:04 UTC<br />312 km severovýchodne od mesta [[Kostanaj|Kustanaj]] v [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstane]]<br />{{coord|54|02|00|S|68|08|00|V}} | trvanie = 1 deň, 17 minút, 3 sekundy | perigeum = 177,5 [[kilometer|km]] | apogeum = 408 [[kilometer|km]] | doba obehu = 90,087 minút | inklinácia = 64,82° | obehy = 16 | vzdialenosť = | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = 5 320 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = | popis = Zľava doprava: Komarov, Feoktistov a Jegorov | predchádzajúca = [[Kozmos 47]] | nasledujúca = [[Súbor:Zvezda Rocket Patch.svg|30px|link=Voschod 2]] [[Voschod 2]] }} '''Voschod 1''' (oficiálne iba '''Voschod'''; {{vjz|rus|Восход}}) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Voschod|programu Voschod]] a prvý let do vesmíru s viac ako jedným [[kozmonaut]]om na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]]. Išlo tiež o prvý kozmický let bez použitia [[skafander|skafandrov]]. Malý vnútorný priestor lode [[Voschod (kozmická loď)|Voschod]] neumožnil let trojčlennej posádky so skafandrami. Voschod vyštartoval [[12. október|12. októbra]] [[1964]] s kozmonautmi [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimirom Komarovom]], [[Konstantin Petrovič Feoktistov|Konstantinom Feoktistovom]] a [[Boris Borisovič Jegorov|Borisom Jegorovom]] na palube, ktorí na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e zotrvali jeden deň a potom úspešne pristáli v návratovej kabíne pomocou [[padák]]ov a [[raketový motor|raketových motorčekov]], ktoré zbrzdili jej dopad. == Posádka == * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Konstantin Petrovič Feoktistov|Konstantin Feoktistov]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kozmonaut-vedecký pracovník|kozmonaut-vedecký pracovník]] * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Boris Borisovič Jegorov|Boris Jegorov]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kozmonaut-lekár|kozmonaut-lekár]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Boris Valentinovič Volynov|Boris Volynov]], veliteľ * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Georgij Petrovič Katys|Georgij Katys]], kozmonaut-vedecký pracovník * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Alexej Vasilievič Sorokin|Alexej Sorokin]], kozmonaut-lekár === Rezervný kozmonaut === * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Vasilij Grigorievič Lazarev|Vasilij Lazarev]], kozmonaut-lekár == Priebeh letu == Posádkou prvého [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmického letu]] s viac ako jedným [[kozmonaut]]om na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]] sa stali veliteľ [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]], vedecký pracovník [[Konstantin Petrovič Feoktistov|Konstantin Feoktistov]] a lekár [[Boris Borisovič Jegorov|Boris Jegorov]]. Let sa realizoval na príkaz [[zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|prvého tajomníka Komunistickej strany ZSSR]] [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]], ktorý požadoval vypustenie lode s troma kozmonautmi najneskôr do osláv [[októbrová revolúcia|októbrovej revolúcie]]. Keďže loď [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] ešte len vznikala na rysovacích doskách, bol hlavný konštruktér [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]] nútený upraviť existujúcu loď [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]]. Z toho dôvodu sa muselo odstrániť objemné a ťažké [[vystreľovacie sedadlo|katapultážne sedadlo]] a kozmonauti mali na sebe iba nie príliš vzhľadné teplákové súpravy. Loď tak po týchto úpravách nemala žiaden záchranný systém. Celý let bol riskantnou záležitosťou, a preto bol do posádky zaradený aj konštruktér Feoktistov, ktorý navrhol úpravy lode, aby ostatných členov posádky aj psychicky podporil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Voschod 1 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/voschod/vch-1/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:The Soviet Union 1964 CPA 3115 stamp (3-men Space Flight of Komarov, Yegorov and Feoktistov. Red flag with portraits of three cosmonauts, and the Earth orbit).jpg|thumb|left|[[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]] (vľavo), [[Konstantin Petrovič Feoktistov|Konstantin Feoktistov]] (v strede) a [[Boris Borisovič Jegorov|Boris Jegorov]] (vpravo) na [[Sovietsky zväz|sovietskej]] poštovej známke z roku 1964]] Noc pred štartom strávila hlavná posádka Voschodu v malom domčeku na [[kozmodróm]]e [[Bajkonur]], kde noc pred svojím letom spali všetci kozmonauti [[program Vostok|programu Vostok]]. Feoktistov spal na posteli, na ktorej trávil poslednú noc pred štartom [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]]. Komarov sa uložil na posteľ predtým určenú pre náhradníkov a Jegorov bol vo vedľajšej izbe. V noci z nedele [[11. október|11.]] na pondelok [[12. október|12. októbra]] klesla teplota na Bajkonure na -8 až -10 [[stupeň Celzia|°C]]. Ráno bolo krištáľovo čisté, s vysokou oblačnosťou, slabým vetrom a dohľadnosťou viac ako 20 [[kilometer|kilometrov]]. Komarov, Feoktistov a Jegorov vstávali o 04:30 moskovského času (06:30 miestneho času) a po rannej toalete, lekárskej prehliadke a raňajkách z túb prešli do montážnej budovy MIK, kde si tentokrát namiesto [[skafander|skafandrov]] obliekli bielu bavlnenú spodnú bielizeň so snímačmi fyziologických funkcií a ľahké športové kombinézy. Potom kozmonauti nastúpili do [[autobus]]u, ktorý ich odviezol na štartovaciu rampu. O 08:15 moskovského času (10:15 miestneho času) sa neďaleko [[nosná raketa|rakety]] odohrala tradičná ceremónia s hlásením veliteľa predsedovi štátnej komisie o tom, že posádka je pripravená na let. Následne šla trojica k výťahu. Na najvyššom poschodí obslužnej veže si kozmonauti vyzliekli teplé bundy a vyzuli topánky a v poradí Jegorov-Feoktistov-Komarov nastúpili do tesnej kabíny kozmickej lode. Voschod vyštartoval o 10:30:01 moskovského času (12:30:01 miestneho času a 07:30:01 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety [[Voschod (nosná raketa)|Voschod]] z kozmodrómu Bajkonur na území [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstanu]], ktorý bol vtedy súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e prebehli bez problémov. Voschod sa dostal na [[elipsa|eliptickú]] dráhu vo výške 177,5 – 408 km.<ref name="idnes-stavime-kosmickou-rakev-jak-vznikla">{{Citácia periodika | priezvisko = Toufar | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Stavíme kosmickou rakev: jak vznikla plechovka sardinek podle Chruščova | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/technet/vesmir/leonov-prvni-muz-ve-volnem-vesmiru.A150317_133100_tec_vesmir_kuz | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2015-03-19 | dátum prístupu = 2020-11-08 }}</ref><ref name="russianspaceweb-the-ussr-launches-world-s-first-space">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zak | meno = Anatolij | autor = | odkaz na autora = | titul = The USSR launches world's first space crew | url = http://www.russianspaceweb.com/voskhod-flight.html | vydavateľ = russianspaceweb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Voskhod 1 capsule on display, 2016.jpg|thumb|Návratový modul Voschodu 1 vystavený v [[Science Museum (Londýn)|Science Museum]] v [[Londýn]]e]] Počas prvého obletu Zeme vykonával lekár Boris Jegorov jednoduché pozorovania svojich kolegov a posádka sa naraňajkovala. Na druhom oblete kozmonauti pozdravili účastníkov [[Letné olympijské hry 1964|Letných olympijských hier]] v [[japonsko]]m [[Tokio|Tokiu]]. Keď na konci tretieho obletu Voschod letel nad [[Antarktída|Antarktídou]], posádka mohla pozorovať [[polárna žiara|polárnu žiaru]]. V priebehu tretieho a štvrtého obletu sa Jegorov opäť venoval sledovaniu oboch kolegov, pričom im odoberal [[krv]], meral [[krvný tlak]], činnosť [[mozog|mozgu]] a stav organizmu. Potom sa posádka naobedovala. Na piatom oblete si veliteľ Vladimir Komarov pospal a Konstantin Feoktistov sa medzitým zaoberal pozorovaniami [[zemský povrch|zemského povrchu]], [[atmosféra Zeme|atmosféry]] a spolu s Jegorovom vykonával aj testy vestibulárneho systému. Let síce riadila jednoduchá automatika usmerňovaná diaľkovými povelmi z [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiaceho strediska]], ale kozmonauti museli zvládnuť manuálne riadenie pre prípad, že by došlo k nejakej poruche pristávacej automatiky. Počas šiesteho obletu tak veliteľ Komarov cvične zorientoval kozmickú loď pomocou manuálneho riadenia do polohy chvostom vpred, čím simuloval prípravu na brzdiaci manéver. Feoktistov a Jegorov boli v skutočnosti narýchlo a nedôsledne pripravení vedeckí kozmonauti a v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]] sa vôbec necítili dobre. Obaja sa po návrate z vesmíru zhodli na tom, že po celú dobu letu mali pocit, akoby sedeli hlavou dolu, či dokonca ako by im niekto potiahol stoličku a oni padali dozadu alebo dopredu. Jegorov mal väčšie príznaky podráždenia vestibulárneho systému než Feoktistov. Trpel žalúdočnou nevoľnosťou a niekoľkokrát zvracal. Predovšetkým počas šiesteho a siedmeho obletu. Keď sa vyspal, bolo mu o niečo lepšie. Nevoľnosť postihla aj Feoktistova. V uzavretom a veľmi tesnom priestore kabíny boli zdravotné problémy kolegov nepríjemným zážitkom i pre Komarova a z toho dôvodu potom ostalo zle aj jemu. Na palube Voschodu bola aj [[televízia (prenos)|televízna]] kamera. V priebehu siedmeho a ôsmeho obletu tak posádka uskutočnila TV konferenciu s pozemným strediskom. Od 9. do 13. obletu bol Voschod mimo oblasť rádiovej počuteľnosti, pretože v určitých oblastiach Zeme stále chýbali potrebné spojovacie stanice. Na tú dobu tak mala posádka naplánovaný spánok. Po zobudení začali kozmonauti opäť pracovať. Na 15. oblete Komarov vykonal ďalšie cvičné zorientovanie lode do polohy pre návrat pomocou ručného riadenia. Feoktistov fotografoval a pozoroval [[hviezda|hviezdy]] a [[obzor (Zem)|horizont]]. Jegorov si pospal. Potom sa už posádka pripravovala na návrat.<ref name="idnes-stavime-kosmickou-rakev-jak-vznikla"/><ref name="russianspaceweb-the-ussr-launches-world-s-first-space"/> Počas 16. obletu sa o 09:55:39 moskovského času (06:55:39 svetového času) spustila automatická pristávacia sekvencia. Kozmická loď sa najprv sama stabilizovala a zorientovala. Následne sa o 10:18:58 moskovského času (07:18:58 svetového času) zapálil brzdiaci motor. Loď vtedy letela nad [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]] v blízkosti pobrežia [[Afrika|Afriky]]. Po skončení brzdiaceho zážihu sa guľová návratová kabína oddelila od už nepotrebného prístrojového úseku s brzdiacim motorom. Návrat lode do atmosféry prebiehal bez problémov. V riadiacom stredisku však panovala nervozita, pretože vinou poruchy rádiového systému spočiatku nedostávalo všetky potrebné informácie o priebehu pristávania. Pozemných kontrolórov nakoniec upokojilo hlásenie od pilota pátracieho lietadla [[Iliušin Il-14|Il-14]], ktorý ohlásil, že vo vzduchu vidí objekt a vzápätí potvrdil, že sa mu otvorili obidva [[padák]]y. Kabínu krátko pred dotykom so zemou ešte zabrzdili [[raketový motor|raketové motorčeky]]. Návratový modul s posádkou pristál po vyše jednom dni letu, [[13. október|13. októbra]] o 10:47:04 moskovského času (07:47:04 svetového času), 312 km severovýchodne od mesta [[Kostanaj|Kustanaj]] v Kazachstane. Vzápätí sa kabína prevrátila a trojica kozmonautov zostala visieť zo „stropu“ na bezpečnostných pásoch. Komarov z lode vystúpil ako prvý, pretože sedel hneď vedľa poklopu, za ním nasledoval Jegorov a nakoniec Feoktistov. Pilot Il-14, ktorý krúžil nad miestom pristátia, potom ohlásil, že vedľa kabíny videl troch ľudí, ako mávajú rukami. Kozmonautov potom z miesta pristátia vyzdvihol [[helikoptéra|vrtuľník]] [[Mil Mi-6|Mi-6]], ktorý ich dopravil do mesta [[Kokčetau|Kokčetav]], odkiaľ pokračovali lietadlom Il-14 do Kustanaja, kde očakávali gratulačný telefonát od Chruščova, ale nestalo sa tak. Ešte v ten deň tak odleteli lietadlom [[Iliušin Il-18|Il-18]] na Bajkonur. Chruščova však [[14. október|14. októbra]] poprední stranícki predstavitelia zbavili moci a prinútili odísť na dôchodok. Posádku Voschodu privítali v [[Moskva|Moskve]] až [[19. október|19. októbra]] dvaja noví vodcovia krajiny, [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] a [[Alexej Nikolajevič Kosygin|Alexej Kosygin]].<ref name="idnes-stavime-kosmickou-rakev-jak-vznikla"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zak | meno = Anatolij | autor = | odkaz na autora = | titul = Landing of Voskhod | url = http://www.russianspaceweb.com/voskhod-landing.html | vydavateľ = russianspaceweb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Voskhod 1}} == Externé odkazy == * [http://spacefacts.de/mission/english/voskhod-1.htm Voschod 1 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/voschod/vch-1/index.htm Voschod 1 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Voschod}} [[Kategória:Kozmické lode Voschod]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1964]] lw4rb5sg99862phg1lwqhfxmrot8p6f Ford Mondeo 0 203867 8254750 7211176 2026-07-28T12:18:15Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8254750 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Black Ford Fiesta X100 - 008.jpg|thumb|Logo]] '''Ford Mondeo''' je [[osobný automobil]] [[stredná trieda (automobil)|strednej triedy]] vyrábaný automobilkou [[Ford Motor Company]] od roku [[1993]]. Model Mondeo je priamym nástupcom modelovej rady [[Ford Sierra|Sierra]], vyrábanej v rokoch [[1982]]-[[1993]]. Model pre Severnú Ameriku má označenie [[Ford Contour]]. Samotný názov Mondeo je odvodený z latinského slova ''mundus'', ktoré znamená svet. == Mondeo MK I. (1993-1996) == [[Obrázok:Ford Mondeo front 20071012.jpg|right|thumb|Ford Mondeo MK I]] Prvý automobil modelovej rady Mondeo bol vyrobený [[8. január]]a [[1993]], čím sa výrobca po 22 rokoch opäť vrátil k technológii predného pohonu. Cieľom vedenia automobilky Ford, v súvislosti so zavedením do výroby, bol 15% podiel na trhu v segmente automobilov strednej triedy. Od začiatku výroby bol automobil ponúkaný v troch [[Zážihový motor|benzínových]] variantoch motorizácie s technológiou [[Zetec]] o objemoch 1.6, 1.8, a 2.0 litra, pričom v obmedzenom počte bol 2.0 motor ponúkaný aj s pohonom všetkých štyroch kolies. V roku 1994 pribudla ďalšia pohonná jednotka v podobe benzínového 2.5 V6 motora. [[Vznetový motor|Dieselový agregát]] bol v ponuke iba jeden, 1.8 TD. Karosárske varianty prvej generácie predstavovali verzie [[sedan]] a [[kombi]] (turnier). === Pohonné jednotky === *''Benzínové:'' **1.6 16V Zetec 66kW/90PS **1.8 16V Zetec 85kW/115PS **2.0 16V Zetec 100kW/136PS **2.0 16V Zetec 97kW/132PS (iba 4x4) **2.5 V6 24V 125kW/170PS *''Naftové:'' **1.8 TD 66kW/90PS == Mondeo MK II. (1997-2000) == [[Obrázok:Ford Mondeo Turnier front 20071025.jpg|right|thumb|Ford Mondeo MK II Turnier]] MK 2 bola výrazne faceliftovaná verzia MK 1 a bola spustená do výroby v roku [[1996]]. === Pohonné jednotky === *''Benzínové:'' **1.6 16V Zetec 66kW/90PS **1.6 16V Zetec 70kW/95PS **1.8 16V Zetec 85kW/115PS **2.0 16V Zetec 96kW/131PS **2.5 V6 24V 125kW/170PS **2.5 ST200 151kW/205PS *''Naftové:'' **1.8 TD 66kW/90PS == Mondeo MK III. (2000-2007) == [[Súbor:Ford Mondeo II front 20080303.jpg|thumb|Ford Mondeo 3]] Tretia generácia ponúkla verzie sedan, kombi a športovú verziu ST 220. Okrem výraznej vizuálnej zmeny bol inovovaný aj [[interiér]] a ponuka motorov. === Pohonné jednotky === *''Benzínové:'' **1.8 16V Duratec 81 kW (110 PS), 165 Nm **1.8 16V Duratec 92 kW (125 PS), 170 Nm **1.8 16V Duratec SCi 96 kW (130 PS), 175 Nm **2.0 16V Duratec 107 kW (145 PS), 190 Nm **2.5 24V Duratec V6 125 kW (170 PS), 220 Nm **3.0 24V Duratec V6 150 kW (204 PS), 263 Nm **3.0 ST220 Duratec V6 166 kW (226 PS), 285 Nm *''Naftové:'' **2.0 TDDi Duratorq-Di 66 kW (90 PS), 245 Nm **2.0 TDDi Duratorq-Di 85 kW (115 PS), 285 Nm **2.0 TDCi Duratorq-TDCi 85 kW (115 PS), 280 Nm **2.0 TDCi Duratorq-TDCi 96 kW (130 PS), 330 Nm **2.2 TDCi Duratorq-TDCi 114 kW (155 PS), 360 Nm == Mondeo MK IV. (2007–2014) == [[Súbor:Ford Mondeo Turnier 2.5T rear.jpg|thumb|230px|Ford Mondeo kombi 2.5T]] Najnovšia 4. generácia Mondea prešla v roku 2010 faceliftom, ktorý mierne zmenil prednú masku, nárazníky, predné aj zadné svetlá, no výraznou zmenou prešiel interiér. Rovnako bola vynovená i ponuka motorov, ktoré sú pri rovnakom objeme účinnejšie a výkonnejšie. K dispozícii sú 5 a 6 stupňové manuálne a 6 stupňová [[automatická prevodovka]]. {|class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align: center; font-size: 90%;" |- style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" |width="12%" align="left" |'''Model''' |width="10%" |'''1.6 Duratec Ti-VCT''' |width="10%" |'''1.6 Duratec Ti-VCT''' |width="10%" |'''2.0 Duratec''' |width="10%" |'''2.0 Duratec FFV''' |width="10%" |'''2.3 Duratec''' |width="10%" |'''2.5 Duratec''' |width="10%" |'''1.8 Duratorq TDCi''' |width="10%" |'''2.0 Duratorq TDCi''' |width="10%" |'''2.0 Duratorq TDCi''' |width="10%" |'''2.2 Duratorq TDCi''' |width="10%" |'''1.6 EcoBoost''' |width="10%" |'''2.0 EcoBoost''' |width="10%" |'''2.0 EcoBoost''' |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Usporiadanie valcov''' |colspan="5"|4 v rade |5 v rade |colspan="7"|4 v rade |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Druh motora''' |colspan="3"|benzínový |benzínový i bioetanol |benzínový |turbobenzín |colspan="4"|turbodiesel |colspan="3"|benzínový turbo |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Objem (cm³)''' |colspan="2"|1596 |colspan="2"|1999 |2261 |2521 |1753 |colspan="2"|1997 |2179 |1596 |colspan="2"|1999 |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Výkon (kW)''' |81 pri 6200 ot. |92 pri 6300 ot. |colspan="2"|107 pri 6000 ot. |118 pri 6000 ot. |162 pri 5000 ot. |92 pri 3700 ot. |96 pri 4000 ot. |103 pri 4000 ot. |147 pri 3500 ot. |118 |149 |176 |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Krútiaci moment (Nm)''' |colspan="2"|160 pri 4100 ot. |colspan="2"|190 pri 4500 ot. |208 pri 4000 ot. |320 pri 2100 ot. |320/340 pri 1800 ot. |320/340 pri 2000 ot. |320/340 pri 2000 ot. |420/450 pri 2000 ot. |240 |300 |340 |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Maximálna rýchlosť''' |190 km/h |195 km/h |colspan="2"|197 km/h |194** km/h |245 km/h |187*/190 km/h |191 km/h |196 km/h |230 km/h |210 km/h |227 km/h |241 km/h |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Zrýchlenie 0–100 km/h''' |12,7 s |12,3 s |colspan="2"|10,9 s |11,2** s |7,9 s |11,6*/11,4 s |colspan="2"|10,9 s |8,1 s |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Kombinovaná spotreba''' |7,2 l/100 km |7,4 l/100 km |colspan="2"|8,1 l/100 km |8,7** l/100 km |9,9 l/100 km |6,2 l/100 km |6,4 l/100 km |6,0 l/100 km |6,0 l/100 km |6,8 l/100 km |7,7 l/100 km |7,7 l/100 km |---- |align="left" style= "background: #e3e3e3" |'''Emisie CO<sub>2</sub>''' |172 g/km |177 g/km |colspan="2"|194 g/km |232** g/km |222 g/km |164 g/km |169 g/km |159 g/km |159 g/km |158 g/km |179 g/km |179 g/km |} Pozn.: * 5-stupňová manuálna prevodovka, ** 6-stupňová automatická prevodovka, FFV = spaľuje benzín i bioetanol, / - s funkciou overboost. <gallery perrow="4"> Image:Ford Mondeo Titanium S (BA7, Facelift) – Frontansicht, 2. Juli 2011, Düsseldorf.jpg|Ford Mondeo 2011 Image:Ford Mondeo Titanium S (BA7, Facelift) – Heckansicht, 2. Juli 2011, Düsseldorf.jpg|Ford Mondeo 2011 Image:Ford Mondeo 3 (2007) Sedan.jpg|Ford Mondeo Ghia Image:Ford Mondeo XR5 Turbo.jpg|Ford Modneo Titanium S </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ford Mondeo}} == Zdroj == {{Preklad|de|Ford Mondeo|93398946|cs|Ford Mondeo|7212307}} {{Ford}} == Externé okazy == * [http://www.autolexicon.net/sk/articles/ecoboost/ Motory EcoBoost] [[Kategória:Automobily Ford|Mondeo]] [[Kategória:Automobily strednej triedy]] opvjm23u4osdvi3vttrjxvr115ph85i Spata 0 222061 8254963 7129652 2026-07-28T19:57:52Z Nelliette 31909 /* História a tvar */zdroje sú 8254963 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Spatha end of second century 1.jpg|thumb|Spatha, 1-2 stor.]] '''Spata''' bol typ rovného a dlhého meča merajúceho od 0,75m - 1, 39m. Používal sa v [[1. tisícročie|1. tisícročí]] v [[Európa|Európe]] a na teritóriu Rímskej ríše. Neskoršie vyvinuté typy mečov mali odchýlky, preto sa nenazývajú spata. Je to druh sečnej zbrane s dvojsečnou čepeľou. Spata bola používaná v [[Rímska légia|légiách]] a boji [[gladiátor|gladiátorov]]. V [[1. storočie|1. storočí]] V [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] to bola zbraň typická pre germánske pomocné zbory légií a neskôr sa stala štandardnou ľahkou zbraňou pechoty. V nej nahradila [[Gladius (meč)|gladius]]. Pechotný variant mal špicatý koniec, jazdectvo používalo verziu s okrúhlym koncom, aby jazdca nezranilo na nohe. Mnohé archeologické nálezy spaty boli odkryté v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Nemecko|Nemecku]]. Tieto zbrane boli typicky používané germánskymi bojovníkmi. Spata je tiež charakteristická pre obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] na prelome letopočtov. Od roku 1100 sa začala vyvíjať na dlhšie typy mečov. Detaily výroby spaty zostali dodnes z väčšej časti neznáme. == História a tvar == Spathu používali už starovekí [[Gréci]] a [[Kelti]], od ktorých ju prevzali [[Germáni]] a [[Rimania]]. Názov pochádza zo [[Gréčtina|starogréckeho]] slova σπάθη (spáthe), ktoré znamenalo dlhý kov. [[Rimania]] tento meč prevzali od Galov pravdepodobne počas Caesarovych vojen v Gálií. Spočiatku ho používali iba pomocné zbory (Germáni, Galovia), no potom sa dostal aj do rímskej kavalérie, kde bol tento dlhý meč veľmi účinný. V pechote sa používal kratší [[Gladius]]. Rimania k Spathe pridali tradičnú [[rukoväť]], používanú pre [[Gladius]]. Táto rukoväť perfektne sedela do ruky, na konci mala guľu. Rukoväte mohli byť drevené, kovové a aj slonovinové. V 3 stor. Spatha postupne nahrádza Gladius v pechote. Zatiaľ nie je úplne objasnené, prečo Rimania upustili od krátkeho meča. Koncom 3. storočia sa úplne zmenila tradičná rímska uniforma a vyradilo sa mnoho zbroje, medzi nimi i Gladius. Spatu teraz používali všetci vojaci. Rukoväť sa viacmenej nezmenila, no pošva mala tradičný neskororímsky spôsob uchytenia a neskororímske kruhové kovanie na jej konci. Zo spaty sa vyvinul aj dlhší rímsky meč, semispatha. Tradičnú rímsku spatu prevzali germánske kmene a tak sa zachovala aj po páde impéria. Z nej sa vyvinuli tradičné stredoveké meče. Vo východnom (Byzantskom impériu) sa spata používala dlho, v niektorých prípadoch aj s tradičnou rukoväťou, ktorá sa v Európe nepoužívala. Avšak v Byzancií sa popri spate rozšírilo aj používanie tradičných byzantských šablí. Názov spata sa začal používať pre všeobecné označenie meča. Tak tomu je aj dnes v moderných románskych a gréckych jazykoch, napr. po taliansky spada, španielsky espada, francúzsky épée, grécky σπάθη (spáthi). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Spathae}} ==Zdroj== * {{preklad|en|Spatha|515441728}} * Peterson, 2006. Rímske légie. [[Kategória:Vojenstvo v starovekom Ríme]] [[Kategória:Meče]] [[Kategória:Vybavenie rímskeho vojaka]] 2q8dp5bfgtp1wt5vf92wt5vf9l0u9t1 Bitka o Berlín 0 232795 8254900 8170450 2026-07-28T18:51:47Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254900 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka o&nbsp;Berlín |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Bundesarchiv Bild 183-J31320, Berlin, Posten beim Bau einer Straßensperre.jpg |text k&nbsp;obr=Vojaci nemeckého [[Volksturm]]u, bez riadnych uniforiem tvorili poslednú líniu obrany mesta. Traja starší muži na snímke vyzbrojení [[Panzerfaust]]ami. |dátum= [[16. apríl]] [[1945]]&nbsp;–&nbsp;[[2. máj]] [[1945]] |miesto= [[Berlín]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] a&nbsp;kapitulácia [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland.svg|25px]] [[Poľsko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Ivan Konev|I.S. Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Georgij Žukov|G.K. Žukov]]<br />([[1. bieloruský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Konstantin Rokossovskij|K.K. Rokossovskij]]<br />([[2. bieloruský front]]) |velitel2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]]<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Gotthard Heinrici]]<br />neskôr [[Kurt von Tippelskirch]]<br />([[Skupina armád Visla]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Ferdinand Schörner]]<br />([[Skupina armád Stred]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Hellmuth Reymann]]<br />neskôr [[Helmuth Weidling]]<br />(Berlínska posádka) |sila1= 2&nbsp;062&nbsp;200 mužov<ref name="soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i&nbsp;SSSR v&nbsp;vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2009 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum archivácie = 2008-05-05 }}</ref><br />6&nbsp;250 tankov<br />7&nbsp;500 lietadiel<br />41&nbsp;600 delostreleckých zbraní Z&nbsp;toho pre útok na mesto:<br />1&nbsp;500&nbsp;000 mužov |sila2= 766&nbsp;750 mužov<br />1&nbsp;519 bojových vozidiel<br />2&nbsp;224 lietadiel<br />9&nbsp;303 delostreleckých zbraní V&nbsp;Berlínskej posádke asi:<br />45&nbsp;000 vojakov, pomocných jednotiek a&nbsp;ozbrojených [[Hitlerjugend]] a 40&nbsp;000 mužov [[Volkssturm]]u |straty1= Sovietske vojská:<br />78&nbsp;291 padlých a&nbsp;nezvestných<br />274&nbsp;184 ranených<br />1&nbsp;997 tankov<br />Poľské vojská:<br />2&nbsp;825 padlých<br />6&nbsp;067 ranených |straty2= 458&nbsp;080 mŕtvych a&nbsp;nezvestných<br />479&nbsp;298 zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Bitka o&nbsp;Berlín''' alebo '''Berlínska strategická útočná operácia''' bola jednou z&nbsp;posledných bitiek na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]], počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Počas nej dva sovietske fronty zaútočili na oblasť [[Berlín]]a&nbsp;z východu a&nbsp;juhu, zatiaľ čo tretí obišiel hlavné nemecké pozície a&nbsp;udrel na mesto zo severu. Bitka sa začala [[16. apríl]]a [[1945]], Berlín kapituloval [[2. máj]]a 1945, dva dni po [[Adolf Hitler|Hitlerovej]] samovražde. Boje však pokračovali severozápadne a&nbsp;juhozápadne od mesta až do [[8. máj]]a 1945, kedy nemecké vojská podpísali bezpodmienečnú kapituláciu. Viaceré nemecké jednotky toto ignorovali a&nbsp;pokúšali sa prebiť na západ, aby sa nemuseli vzdať Sovietom. == Predohra == Na začiatku roku [[1945]] požiadali vodcovia západných [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] predstaviteľov ZSSR o&nbsp;zvýšenie bojovej aktivity na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] s&nbsp;cieľom odľahčiť svojim jednotkám [[bitka o&nbsp;Ardeny|bojujúcim v&nbsp;Ardenách]]. Stalin preto nariadil aby sa na koniec januára pripravovaná ofenzíva začala skôr. [[Červená armáda]] začala [[12. január]]a [[1945]] [[visliansko-oderská operácia|visliansko-oderskú operáciu]]. Jej vojská prekročili rieku [[Narew]] pri [[Varšava|Varšave]], na širokom úseku frontu boli nasadené 4 fronty. Po úvodných štyroch dňoch rozhorčených bojov Sovieti prelomili nemeckú obranu a&nbsp;začali postupovať na západ, na hlavných osiach od 30 do {{km|40|m}} denne. Počas tohto obdobia oslobodili [[Pobaltie]], získali [[Gdańsk]], [[Východné Prusko]] a [[Poznań]]. Nemcami novosformovaná [[skupina armád Visla]], pod vedením vodcu SS [[Heinrich Himmler|Himmlera]] sa pokúsila o&nbsp;niekoľko protiútokov, ale 24. februára neuspela. Červená armáda vstúpila do [[Pomoransko|Pomoranska]] a&nbsp;vyčistila pravý breh [[Odra|Odry]], pri čom vnikla do [[Sliezsko|Sliezska]]. Sovietske vojská sa zastavili na línii {{km|60|m}} východne od Berlína na rieke [[Odra]]. Pri [[Küstrin]]e, na západnom brehu si vytvorili prvé predmostie. Na fronte južne od [[Karpaty|Karpát]] prebiehali [[bitka o&nbsp;Budapešť|boje o&nbsp;Budapešť]]. Nemci podnikli tri protiofenzívy aby obkľúčené hlavné mesto ich posledného zostávajúceho spojenca získali späť. [[13. február]]a&nbsp;však [[Budapešť]] padla do sovietskych rúk. [[Adolf Hitler]] následne nariadil, ďalší protiútok, ktorého ďalším cieľom malo byť vytvorenie obrannej línie na rieke [[Dunaj]]. Do [[16. marec|16. marca]] však bola táto tzv. Balatonská ofenzíva zastavená, jednak sovietskym odporom, jednak zlým počasím a&nbsp;blatom. O&nbsp;niekoľko hodín, všetko ťažko nadobudnuté územie o&nbsp;ktoré prebiehali 10 dní silné boje, získali ofenzívou sovietske jednotky späť. [[30. marec|30. marca]] Sovieti vstúpili na Rakúske územie a&nbsp;do [[13. apríl]]a&nbsp;oslobodili [[Viedeň]]. 4. apríla sa po vyše dvoch mesiacoch bojov v ťažkých horských podmienkach podarilo sovietskym a československým jednotkám definitívne Nemcov vytlačiť z&nbsp;Liptovského Mikuláša a&nbsp;začať rýchlejší postup údolím [[Váh]]u&nbsp;smerom na západ. V&nbsp;tej istej dobe pravé krídlo [[Georgij Žukov|Žukovovho]] [[1. bieloruský front|1. bieloruského frontu]] spolu s [[Konstantin Rokossovskij|Rokossovského]] [[2. bieloruský front|2. bieloruským frontom]] zaistilo pobrežie baltského mora v&nbsp;severovýchodnom Nemecku, čím sa zabezpečilo pred útokom z&nbsp;krídla. [[4. február]]a 1945 sa konala v&nbsp;Krymskom meste Jalta [[jaltská konferencia|konferencia]] najvyšších predstaviteľov [[ZSSR]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Británie]]. Na konferencii sa veľmoci dohodli na demilitarizácii Nemecka a&nbsp;jeho rozdelení na 4 okupačné zóny. Vymedzené tiež boli línie dotyku sovietskych armád a&nbsp;vojsk západných Spojencov. V&nbsp;priebehu marca boli Briti a&nbsp;Američania ešte {{km|120|m}} západne od Berlína na rieke [[Labe]]<ref>Charles Winchester: ''Ostfornt / Hitler's&nbsp;War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 142</ref>. [[18. apríl]]a 1945, v&nbsp;dobe kedy sa začala rozbiehať sovietska ofenzíva, však dosiahla dosiahla [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] [[21. armádna skupina]] približne rovnakú vzdialenosť od mesta ako Sovieti<ref name="The Soviet-German War">David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 94&nbsp;–&nbsp;96</ref>. Medzi západnými Spojencami však nepanoval jednotný názor na ďalšie pokračovanie operácií, zatiaľ čo [[Winston Churchill|Churchill]], [[George Patton|Patton]], [[William Hood Simpson|Simpson]] a [[Alan Francis Brooke|Brooke]] hodlali v&nbsp;prípade vhodných podmienok napadnúť Berlín, aby ho získali skôr než Sovieti. Naproti tomu [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhower]] predpokladal, že Nemci sa budú môcť udržať hlavne na juhu a&nbsp;v oblasti [[Alpy|Álp]] mohli začať i [[partizánska vojna|partizánsku vojnu]]. Navrhoval preto útok smerom na [[Drážďany]], kde dôjde na [[Labe]] k&nbsp;dotyku so sovietskymi silami, čím bude Nemcami držané územie rozdelené. Eisenhower rovnako ako napríklad [[Omar Bradley|Bradley]] nechceli prekračovať vymedzenú demarkačnú líniu, aby neskôr nemuseli Sovietom odovzdávať získané územie. Toto rozhodnutie, ktorým odmietol so Stalinom pretekať o&nbsp;Berlín patrí medzi najkontroverznejšie celej vojny a&nbsp;je mnohými dodnes kritizované<ref>[[Stephen Ambrose]]: ''Vítězové.'' ISBN 80-7217-426-6 Jota, Brno 2006, s. 364&nbsp;–&nbsp;365</ref>. [[28. marec|28. marca]] 1945 preto Eisenhower poslal Stalinovi depešu, v&nbsp;ktorej informoval o&nbsp;svojich zámeroch a&nbsp;zároveň žiadal pre lepšiu koordináciu i&nbsp;plány Červenej armády. Stalin, ktorý pravdepodobne západným Spojencom v&nbsp;otázke útoku na Berlín nedôveroval, súhlasil s&nbsp;významom stretnutia na Labe v&nbsp;oblasti spojnice [[Lipsko]]&nbsp;–&nbsp;[[Drážďany]], v&nbsp;skutočnosti však rozhodol o&nbsp;podstatne silnejšej ofenzíve smerom na Berlín. Pre poslednú ofenzívu Stalin nariadil maršalom Žukovovi a&nbsp;Konevovi, ktorí po predošlých ťažkých bojoch očakávali, že ich armády budú môcť odpočívať do polovice mája, aby pripravili plány pre útok na Berlín do 48 hodín<ref name="Veľké bitky druhej svetovej">John Macdonald: ''Veľké bitky druhej svetovej vojny.'' ISBN 80-7145-185-1. Bratislava, Slovart 1995, s. 166&nbsp;–&nbsp;179</ref>. Sovietske sily poznačené ťažkými bojmi visliansko-oderskej operácie dostali na prípravu do ďalších bojov necelých 12&nbsp;–&nbsp;14 dní <ref>John and Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 211</ref>. Stalin sa pritom snažil využiť rivalitu medzi Žukovom, ktorý držal pozície na najkratšej osi postupu a&nbsp;Konevom, ktorého jednotky sa museli prebojovať o&nbsp;tretinu dlhšou cestou, na ktorej ich čakalo prekročenie viacerých vodných tokov, no i&nbsp;slabšie nepriateľské sily. == Prípravy na boje == [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz známy ako [[ARLZ-Maßnahmen]], na základe ktorého mala armáda a&nbsp;obyvateľstvo ničiť všetky objekty, ktoré by mohol nepriateľ využiť. Rozkaz sa týkal aj domov a&nbsp;priemyslu a&nbsp;nebol v&nbsp;plnej miere aplikovaný, pretože medzi samotnými nacistami vyvolával rozpaky. Jedným z&nbsp;prvých, kto sa proti rozkazu postavili bol nemecký minister zbrojenia [[Albert Speer]]. [[Súbor:Eastern Front 1945-01 to 1945-05.png|náhľad|vľavo|Východný front od januára do mája roku [[1945]].]] V&nbsp;apríli [[1945]] zaujala nemecká [[skupina armád Visla]] pod vedením generála [[Gotthard Heinrici|Heinriciho]] spolu s&nbsp;niektorými jednotkami [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] obranné pozície pozdĺž rieky [[Odra|Odry]]. Nacistické Nemecko, ktoré v&nbsp;tej dobe postrácalo bojaschopných mužov do obrany oblasti intenzívne mobilizovalo aj jednotky [[Volkssturm]]u ([[Domobrana|domobrany]]) a [[Hitlerjugend]]. V&nbsp;jednotkách domobrany slúžili najmä starší muži, zatiaľ čo v&nbsp;Hitlerjugend prevažne mladí chlapci, mnohí vo veku 12&nbsp;–&nbsp;13 rokov. Hitler pri obrane oblasti disponoval 85 [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziami]] a&nbsp;radom menších jednotiek o&nbsp;sile asi 750&nbsp;000 až milión mužov a&nbsp;chlapcov, s&nbsp;asi 500 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 1 000 samohybnými delami <ref name="Ostfornt">Charles Winchester: ''Ostfornt / Hitler's&nbsp;War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 144&nbsp;–&nbsp;145</ref>, 10&nbsp;400 delami a&nbsp;mínometmi a&nbsp;približne 3300 lietadlami. Nemeckú obranu na najkratších prístupových cestách k [[Berlín]]u&nbsp;zabezpečovala 9. armáda. Jeho predstavy o&nbsp;možnosti obrany však boli čisto iluzórne. Stále veril, že pri týchto bojoch dôjde k&nbsp;zastaveniu sovietskeho postupu kvôli roztržke medzi Spojencami, a že Berlín obsadia anglo-americké vojská, ktoré sa po kapitulácií Modelovej armády v&nbsp;Porúrii zastavili zhruba {{km|80|m}} od Berlína. Pre neustále nezhody s&nbsp;náčelníkom svojho generálneho štábu, ktorý navrhoval začať rokovať o&nbsp;mieri odvolal [[Heinz Guderian|Heinza Guderiana]] a&nbsp;pokračoval v&nbsp;riadení operácií zo svojho bunkra, pod ríšskym kancelárstvom v&nbsp;Berlíne. Hitlerove nádeje na zlepšenie vojenskej situácie Tretej ríše sa však nesplnili. [[Sovietsky zväz]] sa rozhodol do predpokladanej poslednej bitky nasadiť zvyšok svojich síl. Sovietske ozbrojené sily totiž koncom vojny začali pociťovať nedostatok ľudských rezerv. Vojenské jednotky pred bitkou boli doplnené materiálom, zbraňami a predovšetkým obrnenou technikou, oproti predošlým operáciám však boli doplnky živej sily malé. [[9. apríl]]a&nbsp;sa po ťažkých bojoch vzdal [[Kaliningrad|Königsberg]] vo Východnom Prusku. [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovského]] [[2. bieloruský front]] tak mohol uvoľniť väčšinu svojich síl a&nbsp;začal sa urýchlene presúvať na západ k&nbsp;rieke Odre Počas prvých dvoch aprílových týždňov jednotky [[1. bieloruský front|1. bieloruského frontu]] maršala [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukova]] uskutočnili presun veľkej časti svojich síl, jeden z&nbsp;najväčších a&nbsp;najrýchlejších presunov obrovského množstva ľudí a&nbsp;techniky v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď sa z&nbsp;oblasti od [[Frankfurt nad Odrou|Frankfurtu]] a [[Baltské more|Baltského mora]], kde uvoľnili pozície pre prisúvajúci sa 2. bieloruský front presunuli na juh pred [[Seelowské výšiny]], odkiaľ mali útočiť cez Odru priamo na západ smerom na Berlín. Niektorým nemeckým jednotkám sa pri tomto sovietskom presune podarilo uniknúť dierami vo frontovej línii, išlo najmä o&nbsp;zvyšky obkľúčenej [[2. armáda Wehrmachtu|2. armády]] generála [[Dietrich von Saucken|Dietricha von Sauckena]] z [[Gdansk]]a&nbsp;do delty rieky Visly. Južnejšie sa [[1. ukrajinský front]] maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Koneva]] presunul z&nbsp;Horného [[Sliezsko|Sliezska]] do oblasti [[Nisa|Nisy]]. Jeho úlohou bolo preniknúť z&nbsp;juhovýchodu cez Odru a&nbsp;Nisu a&nbsp;v prípade dostatočne rýchleho postupu obchvátiť Berlín z&nbsp;juhozápadu. Podobnú úlohu zverilo najvyššie velenie aj 2. bieloruskému frontu maršala Rokossovského, ktorý mal útočiť na Žukovovom pravom krídle a&nbsp;obchvátiť Berlín zo severozápadu. Celkovo tieto sovietske vojská sčítali 2&nbsp;062&nbsp;200 vojakov<ref name="soldat.ru"/>, 41&nbsp;000 diel, raketometov a&nbsp;mínometov, 6&nbsp;250 tankov a&nbsp;samohybných diel a&nbsp;tiež okolo 7&nbsp;500 lietadiel. == Bitka == === Postup k&nbsp;Berlínu === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-E0406-0022-012, Sowjetische Artillerie vor Berlin.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske delostrelectvo pred [[Berlín|Berlínom]].]] V&nbsp;noci z 14. na 15. apríla 1945 uskutočnili oddiely Červenej armády prvé útočné akcie s&nbsp;cieľom odhaliť pozície nepriateľa a&nbsp;zamerať na ne svoje delostrelectvo. Hlavný útok sa začal v&nbsp;noci [[16. apríl]]a&nbsp;o 4. hodine ráno.<ref name="Veľké bitky druhej svetovej"/> Na úseku Žukovovho 1. bieloruského frontu, v&nbsp;okolí predmostia pri [[Kustrin]]e, najprv začala 35 minút trvajúca mohutná delostrelecká príprava asi 9 000 tisíc diel a 1500 raketometov kaťuša. Išlo o&nbsp;jednu z&nbsp;najsilnejších delostreleckých príprav, porovnateľnú s&nbsp;paľbou vedenou počas najťažších bitiek prvej svetovej vojny. Žukov sústredil 295 kanónov na {{km|1|m}} frontu. Jeho delostrelci vypálili vyše 7 miliónov granátov, mín a&nbsp;rakiet<ref name="Ostfornt"/>. Paľba mala podľa očakávania celkom zničiť prvú líniu nemeckej obrany, Heinrici však prepokladal takýto krok nepriateľa a&nbsp;noc pred útokom rozhodol tieto svoje pozície držané jednotkami 9. armády Theodora Buseho vyprázdniť, takže nemecké straty neboli ťažké. Druhou fázou útoku bol netradičný postup sovietskych úderných jednotiek v&nbsp;pozadí so 140 svietiacimi protilietadlovými svetlometmi, ktoré mali oslepovať Nemcov. Svetlomety však neboli efektívne a&nbsp;iba uľahčovali zameriavanie a&nbsp;streľbu nemeckým obrancom. Sovietsky útok sa v&nbsp;oblasti Seelowských výšin niekoľko kilometrov za Odrou významne spomalil. Obe strany sa pri tom snažili viesť energické operácie, sovietske útoky často striedali lokálne nemecké protiútoky. Nemci tu mali vo vhodnom teréne vybudovanú hlboko členenú obranu opierajúcu sa o&nbsp;okolité pahorky. Odhodlanú obranu jednotiek [[Wehrmacht]]u, [[Waffen-SS]], [[Volkssturm]]u&nbsp;aj [[Hitlerjugend]] umocňoval strach z&nbsp;vojsk Červenej armády, ako i&nbsp;zo samotného Hitlera, ktorý nariadil všetkých „zbabelcov“ na mieste popraviť. Popravy obesením a&nbsp;strieľanie sa nevyhlo ani nemeckým civilistom, ktorí sa chceli vyhnúť „totálnej mobilizácii“, alebo tým, ktorí vyvesili biele vlajky. [[17. apríl]]a&nbsp;sa síce Žukovovi podarilo prelomiť nemeckú obranu na Seelowských výšinách, no pri ďalšom postupe ho zastavili opevnené pozície [[LIV. tankový zbor Wehrmachtu|LIV. tankového zboru]] [[Karl Weidling|Karla Weidlinga]]<ref name="Veľké bitky druhej svetovej"/>. Zničujúce boje trvali do [[19. apríl]]a, kedy začala nemecká obrana zahltená silnejším nepriateľom kolabovať. Druhý smer sovietskeho útoku maršala Koneva sa začal ďalej na juhovýchode, dvojhodinovou delostreleckou prípravou, po ktorej nasledoval útok 5 vševojskových a 2 tankových armád pod krytím [[dymová clona|dymovej clony]]<ref name="Veľké bitky druhej svetovej"/>. Už v&nbsp;poobedňajších hodinách sovietski ženisti postavili niekoľko 60 tonových mostov cez Nisu, po ktorých mohla na predmostie na druhom brehu prechádzať i ťažká technika. Sovietskym jednotkám sa podarilo prelomiť pozície 4. tankovej armády a 18. apríla sa dostať ku [[Spréva|Spréve]]. Stalin spokojný s&nbsp;takýmto rýchlym postupom dovolil Konevovi otočiť svoje vojská na Berlín. Od Sprévy vyrazili Konevove jednotky k&nbsp;Berlínu, kde tvorili južnú časť obkľučujúcich klieští. Rokossovského 2. bieloruský front zaútočil cez Odru 20. apríla. Čelila mu nemecká 3. tanková armáda Hasso von Mantufela. Rokossovskyj prenikol pozdĺž nemeckého pobrežia severne od Berlína a&nbsp;na rieke Labe sa spojil s&nbsp;anglo-americkými vojskami. Následne zmenil smer postupu a&nbsp;udrel na mesto zo severu <ref name="The Soviet-German War"/>. [[21. apríl]]a&nbsp;sa jednotkám [[3. gardová tanková armáda|3. gardovej tankovej]] armády generála [[Pavel Rybalko|Rybalka]] podarilo preniknúť do oblasti [[Zossen]]u, sídla [[OKW|hlavného veliteľstva]] [[Wehrmacht]]u, s&nbsp;najväčšou telefónnou centrálou v&nbsp;Európe. Nemci z&nbsp;oblasti pred postupujúcim nepriateľom utiekli tak rýchlo, že vojaci ktorí prenikli do centrály ešte našli zvoniace telefóny<ref>Charles Winchester: Ostfornt / Hitler's&nbsp;War on Russia. Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 147</ref>. 22. apríla 1945 usporiadal [[Adolf Hitler]] poslednú operačnú poradu, pri ktorej rozhodol stiahnuť všetky zostávajúce vojská zo západného frontu a&nbsp;vrhnúť ich proti postupujúcim Sovietom do bojov o [[Berlín]]. Nemecká 12. armáda generála Walthera Wencka sa následne obrátila na východ a&nbsp;začala sa urýchlene presúvať k&nbsp;Berlínu. Ten však nikdy nedosiahla. V&nbsp;deň Hitlerovych 56. narodenín, [[20. apríl]]a 1945, sa sovietske vojská priblížili k&nbsp;Berlínu natoľko, že naň mohli viesť delostreleckú paľbu. 24. apríla sa prvé Žukovove jednotky dostali na predmestie Berlína, na juhu Konevove vojská dosiahli letisko [[Tempelhof]] a&nbsp;prekročili [[Tetowský kanál]], čím bolo dovŕšené obkľúčenie mesta. Jednotky južne od Berlína boli rozbité na niekoľko menších častí. Buseho 9. armáda bola obkľúčená v&nbsp;okolí [[Halbe]]. [[Walther Wenck|Wenckova]] [[12. armáda Wehrmachtu|12. armáda]], ktorá sa neustále pokúšala prebiť na pomoc Berlínu, ale bola zastavená silnou obranou 1. ukrajinského frontu v&nbsp;oblasti [[Postupim]]u. Schörnerova skupina armád Stred bola z&nbsp;bojov o&nbsp;Berlín celkom vyradená a&nbsp;pokúšala sa stiahnuť cez Česko-Slovensko, aby sa vzdala anglo-americkým vojskám. K&nbsp;obrane mesta zostali generálovi Weidlingovi zvyšky [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tankovej armády]] a&nbsp;provizórne jednotky zostavené z&nbsp;príslušníkov polície, protilietadlového delostrelectva, [[Hitlerjugend]] a [[Volkssturm]]u. Tieto vojská o&nbsp;sile asi 85 000 mužov a&nbsp;ozbrojených členov Hitlerjugend boli obkľúčené v&nbsp;priestore s&nbsp;obvodom okolo {{km|100|m}}. Prípravy obrany Berlína sa začali v&nbsp;januári 1945, po prelomení nemeckej obrany na Visle. Berlínsky úsek obrany pozostával z&nbsp;množstva uzavretých obranných obvodov a&nbsp;mesta samotného. Pre riadenie bol vytvorený zvláštny štáb, zmobilizované bolo všetko práceschopné obyvateľstvo, jednotky Volkssturmu a&nbsp;množstvo vojnových zajatcov. Denne tu bolo pri opevňovacích prácach zamestnaných asi 100 000 ľudí <ref>Kolektív autorov: ''Na Berlín!'' Naše Vojsko, Praha, 1953, s. 12</ref>. Obrana mesta sa opierala o&nbsp;barikády, opevnené suterény pospájané priechodmi medzi domami a&nbsp;mínové polia. Mesto bolo rozdelené na úseky, obrana každého z&nbsp;nich organizovaná na princípe operných bodov a&nbsp;ohnísk odporu, ktoré sa mohli navzájom podporovať paľbou i&nbsp;presunmi živej sily. V&nbsp;centre mesta bola obrana najkoncentrovanejšia, všetky križovatky boli premenené na barikády. Pre obranu bola využitá aj sieť mestských prieplavov a&nbsp;riečnych ramien Sprévy. Podobne ako v&nbsp;iných ťažkých mestských bitkách sa bojovalo aj v&nbsp;suterénoch, kanáloch a&nbsp;metre. Po tom čo Nemci prišli o&nbsp;všetky letiská v&nbsp;Berlíne a&nbsp;jeho okolí, ako provizórne letisko použili ulicu [[Unter den Linden]]. Mnohí najvyšší nacistickí pohlavári v&nbsp;obavách pred približujúcou sa Červenou armádou opustili Berlín. Na rozdiel od Göringa či Himmlera, bol Hitler rozhodnutý v&nbsp;meste zotrvať, čo na mnohých pôsobilo tým, že situáciu možno ešte zvrátiť. [[Súbor:ElbeDay1945 (NARA ww2-121).jpg|náhľad|vpravo|Poručíci William Robertson a&nbsp;Alexander Sylvaško pri stretnutí amerických a&nbsp;sovietskych vojsk na Labe.]] [[25. apríl]]a 1945 sa na Labe pri meste [[Torgau]] po prvýkrát stretli Sovieti s&nbsp;americkými jednotkami na skôr určenej demarkačnej línii. Boli to vojaci sovietskej [[58. gardová divízia|58. gardovej divízie]] [[5. gardová armáda|5. gardovej armády]] 1. ukrajinského frontu a&nbsp;vojaci americkej [[69. pechotná divízia (USA)|69. pechotnej divízie]] [[1. armáda (USA)|1. armády]]. Prvý kontakt na americkej strane nadviazal poručík Albert Kotzube, veliaci 26 člennej hliadke. Prvý sovietsky vojak, ktorého uvideli, bol prieskumník na koni. Pri tomto prvom stretnutí sa sovietski a&nbsp;americkí vojaci na seba len bez slova pozreli a&nbsp;odišli. Oficiálna slávnosť sa udiala o 16. hodine poobede.<ref>John and Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 233</ref> Spojením Sovietov so západnými Spojencami boli nemecké sily definitívne rozdelené na dve časti. === Boje v&nbsp;meste === Prvé boje v&nbsp;predmestiach sa začali už 21. apríla. Vojská 1. bieloruského a 1. ukrajinského frontu začali hlavný útok na mesto Berlín [[25. apríl]]a 1945. Do [[28. apríl]]a&nbsp;sovietske vojská dobyli podstatnú časť Berlína a&nbsp;nasledujúceho dňa prenikli do stredu mesta. Skoro ráno [[29. apríl]]a&nbsp;Hitler vo svojom bunkri dopísal svoj [[závet]] a&nbsp;uzavrel manželstvo so svojou dlhoročnou milenkou [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. Toho istého dňa sa rozhoreli ťažké boje o&nbsp;budovu veliteľstva [[Gestapo|Gestapa]] na [[Prinz-Albrechtstrasse]], ktorú najprv obsadili sovietske jednotky, ale protiútok SS ich neskôr prinútil ustúpiť. Južnejšie sa jednotkám [[Sovietska 8. gardová armáda|8. gardovej armády]] podarilo prekročiť [[kanál Landwehr]] a&nbsp;preniknúť do parku [[Tiergarten]]. Berlínska posádka bola počas celodenných bojov rozdelená na tri izolované oblasti. [[Súbor:Ruins of the Reichstag in Berlin, 3 June 1945. BU8573.jpg|náhľad|Ríšsky snem po skončení bojov.]] [[29. apríl]]a&nbsp;bolo obsadené ministerstvo vnútra a&nbsp;sovietska pechota sa dostala do vzdialenosti pol kilometra od budovy Ríšskeho snemu. Obsadenie ministerstva vnútra bola po získaní Moltkeho mostu druhou fázou útoku na [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Ríšsky snem]]. Jeho obsadením bol poverený [[Sovietsky 79. strelecký zbor|79. strelecký zbor]] generála [[Semjon Nikoforovič Perevertkin|Perevertkina]]. Ríšsky snem bránilo asi 5 000 vojakov [[Waffen SS]], armády a [[Volkssturmu]]. Ťažké boje sa rozpútali najmä pred budovou, kde stálo niekoľko {{mm|88|m}} protilietadlových kanónov, ktoré bránili prístup z&nbsp;Moltkeho mosta pred tankmi. 30. apríla vrhli Sovieti do útoku proti ríšskemu kanclérstvu 150. divíziu. Prvé dva útoky na Reichstag v&nbsp;priebehu dňa uviazli, o&nbsp;tretí úspešný sa pokúsili až po silnom delostreleckom ostreľovaní budovy po 18. hodine. Jedným z&nbsp;dôvodov neúspechov predošlých útokov bola silná paľba z {{km|2|m}} vzdialenej flakovej veže s {{mm|88|m}} kanónmi blízko Berlínskej ZOO. Po tom čo sa sovietskej pechote podarilo dostať dovnútra Ríšskeho snemu ho Nemci zapálili, dúfajúc, že z&nbsp;nej nepriateľ ustúpi. V priebehu bojov sa 4 vojaci [[Michail Petrovič Minin|Michail Minin]], [[Gazi Kazychanovič Zagitov|Gazi Zagitov]], [[Alexandr Filippovič Lisimenko|Alexandr Lisimenko]] a [[Alexej Petrovič Bobrov|Alexej Bobrov]] okolo 22:40 dostali ako prví sovietski vojaci s vlajkou na strechu budovy, kde ju vyvesili na mieste jednej z bronzových sôch. Vzhľadom na to, že vlajku vyniesli v tme bez prítomnosti fotografov ich čin upadol do zabudnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Osipov | meno = Sergej | odkaz na autora = | titul = Jegorov i Kantaria nebili pervymi | url = http://gazeta.aif.ru/online/aif/1176/06_01 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.06.2014 | vydavateľ = gazeta.aif.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Oficiálne vlajku na strechu Ríšskeho snemu umiestnili okolo 3:00 ráno nasledujúceho dňa seržanti [[Michail Alexejevič Jegorov|Michail Jegorov]] a [[Meliton Varlamovič Kantaria|Meliton Kantaria]], ktorí akt zopakovali za dobrého svetla pred fotografom. Posledné izolované skupinky Nemcov v&nbsp;budove sa vzdali až [[2. máj]]a. [[30. apríl]]a [[Wilhelm Keitel|Keitel]] oznámil Hitlerovi, že Wenckova 12. armáda je pod ťažkými útokmi nepriateľa nútená ustupovať a&nbsp;do Berlína nedorazí. Weidling ho tiež informoval, že obrancom dochádza munícia a&nbsp;v priebehu niekoľkých hodín ich obranu Sovieti premôžu. Adolf Hitler následne povolil preživším obrancom pokúsť sa prebiť na západ. V&nbsp;tej dobe sa už v&nbsp;blízkosti bunkra bojovalo. V&nbsp;popoludňajších hodinách Adolf Hitler spoločne s&nbsp;manželkou [[Eva Braunová|Evou]] spáchali samovraždu. Eva Braunová sediaca na pohovke vedľa Hitlera prehryzla kyjanidovú kapsulu, Hitler v&nbsp;rovnakom momente prehryzol kapsulu a&nbsp;strelil si do spánku z&nbsp;pištole. Ich telá boli následne spálené a&nbsp;zakopané blízko bunkra. Za Hitlerovho následníka bol vymenovaný podľa závetu admirál [[Karl Dönitz]], ktorý začal formovať novú vládu vo [[Flensburg]]u&nbsp;blízko [[Dánsko|Dánskych]] hraníc. [[1. máj]]a 1945 sa [[Joseph Goebbels]] pokúsil dosiahnuť zastavenie paľby, ale [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] trval na základe dohôd s&nbsp;ostatnými spojencami na bezpodmienečnej kapitulácii. Onedlho na to Goebbels a&nbsp;jeho žena otrávili svojich 6 detí a&nbsp;sami spáchali samovraždu. [[2. máj]]a&nbsp;sa generál Weidling rozhodol beznádejný boj ukončiť a&nbsp;berlínska posádka sa vzdala. V&nbsp;mene sovietskeho velenia prebral kapituláciu Berlína generál [[Vasilij Ivanovič Čujkov|Vasilij Čujkov]], veliteľ obrany [[Stalingrad]]u. Boje v&nbsp;Európe sa tým však ešte neskončili. Zostatky nemeckých vojsk sa stále pokúšali prebojovať zo zovretia sovietskych vojsk na západ, kde sa chceli vzdať do rúk anglo-amerických vojsk. == Sovietske zločiny na obsadenom území == [[Súbor:Graffiti inside the ruins of the German Reichstag building.jpg|náhľad|Nápisy zanechané sovietskymi vojakmi na stenách Ríšskeho snemu.]] Príchod sovietskych vojsk, ktoré boli vyobrazované nacistickou propagandou ako „[[Židoboľševizmus|židoboľševické]] krvilačné hordy“ vyvolal masový útek nemeckého obyvateľstva, ktoré sa obávalo násilností, smerom na západ. Počet obetí rástol aj preto, že nemecké velenie neorganizovalo evakuáciu civilného obyvateľstva, aby tak podporilo morálku bojujúcich vojsk, ktoré nesmeli stratiť pocit, že bránia svoju vlasť a&nbsp;jej obyvateľov. Na mnohých miestach sa opakovalo brutálne a&nbsp;necivilizované zaobchádzanie vojsk s&nbsp;civilným obyvateľstvom, podobné tomu ktoré dávnejšie nacisti aplikovali na okupovaných územiach. Vojna na východe od svojho počiatku prekračovala morálne bariéry dodržiavané v&nbsp;dávnejších vojnových konfliktoch.<ref>Synder, T., 2013, Krvavé územie (Európa medzi Hitlerom a Stalinom). Premedia, Český Tešín, 464 s.</ref> Obe strany bojovali brutálnymi spôsobmi, bez ohľadu na straty civilného obyvateľstva nepriateľa, v čom ich výrazne podporovala propaganda. Na sovietskej strane bol až do konca vojny veľkým stúpencom odplaty populárny sovietsky novinár [[Ilia Grigorievič Erenburg|Ilia Erenburg]]. Sovietski vojaci, ktorí už štyri roky predtým bojovali na vlastnej pôde a&nbsp;videli tisíce miest a&nbsp;dedín v&nbsp;troskách a&nbsp;boli svedkami brutálnych nacistických zločinov, alebo vo vojne prišli o svojich najbližších, nedokázali po svojom vstupe na územie nepriateľa potlačiť túžbu po odvete<ref>[[Alexander Werth|Werth, A.]], 1969: ''Od Stalingradu po Berlín.'' Epocha, Bratislava, s. 384&nbsp;–&nbsp;385</ref>. To neplatilo iba pre obyčajných vojakov, ale i&nbsp;pre niektorých generálov. Za tvrdé zaobchádzanie s&nbsp;nepriateľom sa zasadzovali najmä tí, ktorých sa vojna osobne dotkla. Medzi tých, ktorí na nemeckom území neprejavovali žiadne známky zľutovania, patril napríklad generál [[Pavel Semjonovič Rybalko|Pavel Rybalko]], veliteľ 3. gardovej tankovej armády, ktorého dcéru nacisti násilne odvliekli do Nemecka<ref>Winchester, Ch., 1998: ''Ostfornt / Hitler's&nbsp;War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, s. 147</ref>. Iní ako napríklad generál [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Ivan Čerňachovskij]] (zahynul na nemeckom území pri bojoch vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]]), pred svojimi vojakmi otvorene povedal, že: „''Nesmieme mať žiadne zľutovanie, pred nikým, tak ako nikto nemal zľutovanie s&nbsp;nami.''“ Na mnohých miestach sovietske vojská spôsobili veľké škody na majetku Nemcov neodvôvodnenou paľbou zbraní. Bežné boli drobné [[krádež]]e, [[rabovanie]], no celkom najhorší dopad malo [[Znásilnenie|znásilňovanie]], ktoré na mnohých miestach nadobudlo masový rozmer. Od vstupu sovietskych vojsk na nemecké územie bolo znásilnených asi 1 – 2 milióny žien. Na niektorých miestach tiež došlo k&nbsp;[[masová vražda|masovým vraždám]]. Sovietske vedenie proti týmto zločinom spočiatku nezasahovalo. Zaobchádzanie s&nbsp;previnilcami bolo ponechané na nižších veliteľov, ktorí proti vlastným vojakom zasahovali iba sporadicky, najmä keď sa ich výčiny rozrástli do väčších rozmerov. Ostré zásahy reagovali obvykle na znásilnenia malých dievčat, previnilci boli väčšinou zastrelení. Až po nemeckej kapitulácii boli zavedené viaceré opatrenia a&nbsp;vysoké tresty, ktoré spolu s&nbsp;presunom okupačných vojsk do lepšie kontrolovaných táborov mieru znásilnení znížili. (Pre porovnanie nemeckí vojaci, ktorí vstúpili na územie ZSSR, mali povolené všetko. Napriek akýmkoľvek prejavom zlovôle voči civilnému obyvateľstvu či vraždeniu a znásilňovaniu boli beztrestní.) == Dohra == [[Súbor:Wilhelm Keitel Kapitulation.jpg|náhľad|Wilhelm Keitel pri podpise bezpodmienečnej kapitulácie 8. mája 1945.]] [[Červená armáda]] mala pri dobývaní mesta 78&nbsp;291 padlých a&nbsp;nezvestných, 274&nbsp;184 ranených<ref name="soldat.ru"/>, prišla o takmer 2&nbsp;000 tankov a&nbsp;samohybných diel a&nbsp;o 500 lietadiel. Poľská armáda mala 2825 mŕtvych a 6&nbsp;067 ranených<ref name="soldat.ru"/>. Nemci v&nbsp;dôsledku bojov mali 458&nbsp;080 mŕtvych a&nbsp;nezvestných a ďalších 479&nbsp;298 zajatých. Vojna sa ešte celkom neskončila. Boje menšej intenzity na území Nemecka, [[Protektorát Čechy a&nbsp;Morava|Čiech a&nbsp;Moravy]] pokračovali až do kapitulácie ešte niekoľko nasledujúcich dní. [[5. máj]]a&nbsp;v [[Praha|Prahe]], cez ktorú ustupovalo veľké množstvo nemeckých vojsk, vypuklo [[Pražské povstanie (1945)|povstanie]], ktorému Stalin urýchlene vyslal na pomoc časti 1. ukrajinského frontu. 7. mája (s platnosťou od [[8. máj]]) Nemci výrazne opovrhujúci Sovietmi podpísali v&nbsp;Remeši kapitulačný akt so západnými Spojencami. Keďže nebol prítomný žiadny vyšší sovietsky dôstojník, opakoval sa akt 8. mája 1945 za prítomnosti sovietskych predstaviteľov v&nbsp;Berlínskom predmestí Karlshorst. Táto kapitulácia začala platiť 8. mája miestneho času, v tej dobe bol na sovietskom území (podľa Moskovského času) už [[9. máj]]. Posledné výstrely vojny padli v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] [[11. máj]]a [[1945]], tri dni po kapitulácií. Bitka o&nbsp;Berlín bola vyvrcholením bojov na východnom fronte [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Počas bojov spáchal vodca nemeckého nacizmu [[Adolf Hitler]] samovraždu. Pre [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]&nbsp;bolo dobytie Berlína jeho najväčším vojenským triumfom, pre mnohých vojakov i [[obyvateľstvo Sovietskeho zväzu]] to bolo najväčšie zadosťučinenie za útrapy a&nbsp;strádanie v&nbsp;rokoch 1941 až 1945.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Makarenko | meno = Jakov | titul = Bílé vlajky nad Berlínem | vydanie = Prvé | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 1981 | počet strán = 245 | isbn = | strany = 47 | jazyk = čeština }}</ref> Dodnes však niektorí spochybňujú vhodnosť sovietskej taktiky aplikovanej pri útoku na mesto, ktorý si na strane ZSSR vyžiadal mnoho obetí. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of Berlin}} == Externé bodkazy == * Glynwed: Poslední boje 9. armády (duben-květen 1945) [http://www.fronta.cz/posledni-boje-9-armady-duben-kveten-1945-pripravy-i-cast 1.], [http://www.fronta.cz/posledni-boje-9-armady-duben-kveten-1945-predehra-ii-cast 2.] a [http://www.fronta.cz/posledni-boje-9-armady-duben-kveten-1945-uder-iii-cast 3. díl] * [http://www.fronta.cz/general-weidling-o-padu-berlina Glynved:Generál Weidling o pádu Berlína] * [http://www.borodulincollection.com/war/english/assault_on_berlin.html Fotogalerie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220327070947/http://www.borodulincollection.com/war/english/assault_on_berlin.html |date=2022-03-27 }} == Zdroj == * {{preklad|cs|Bitva o Berlín|2909248|en|Battle of Berlin|230668457}} {{DEFAULTSORT:Berlín}} [[Kategória:Bitky v&nbsp;Nemecku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1945]] n9nktfmn8ud919wnm4ozzqv0d4lw2d3 8254943 8254900 2026-07-28T19:28:03Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Sovietskeho zväzu v šablóne. 8254943 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka o&nbsp;Berlín |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Bundesarchiv Bild 183-J31320, Berlin, Posten beim Bau einer Straßensperre.jpg |text k&nbsp;obr=Vojaci nemeckého [[Volksturm]]u, bez riadnych uniforiem tvorili poslednú líniu obrany mesta. Traja starší muži na snímke vyzbrojení [[Panzerfaust]]ami. |dátum= [[16. apríl]] [[1945]]&nbsp;–&nbsp;[[2. máj]] [[1945]] |miesto= [[Berlín]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] a&nbsp;kapitulácia [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland.svg|25px]] [[Poľsko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Ivan Konev|I.S. Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Georgij Žukov|G.K. Žukov]]<br />([[1. bieloruský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Konstantin Rokossovskij|K.K. Rokossovskij]]<br />([[2. bieloruský front]]) |velitel2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]]<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Gotthard Heinrici]]<br />neskôr [[Kurt von Tippelskirch]]<br />([[Skupina armád Visla]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Ferdinand Schörner]]<br />([[Skupina armád Stred]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Hellmuth Reymann]]<br />neskôr [[Helmuth Weidling]]<br />(Berlínska posádka) |sila1= 2&nbsp;062&nbsp;200 mužov<ref name="soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i&nbsp;SSSR v&nbsp;vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2009 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum archivácie = 2008-05-05 }}</ref><br />6&nbsp;250 tankov<br />7&nbsp;500 lietadiel<br />41&nbsp;600 delostreleckých zbraní Z&nbsp;toho pre útok na mesto:<br />1&nbsp;500&nbsp;000 mužov |sila2= 766&nbsp;750 mužov<br />1&nbsp;519 bojových vozidiel<br />2&nbsp;224 lietadiel<br />9&nbsp;303 delostreleckých zbraní V&nbsp;Berlínskej posádke asi:<br />45&nbsp;000 vojakov, pomocných jednotiek a&nbsp;ozbrojených [[Hitlerjugend]] a 40&nbsp;000 mužov [[Volkssturm]]u |straty1= Sovietske vojská:<br />78&nbsp;291 padlých a&nbsp;nezvestných<br />274&nbsp;184 ranených<br />1&nbsp;997 tankov<br />Poľské vojská:<br />2&nbsp;825 padlých<br />6&nbsp;067 ranených |straty2= 458&nbsp;080 mŕtvych a&nbsp;nezvestných<br />479&nbsp;298 zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Bitka o&nbsp;Berlín''' alebo '''Berlínska strategická útočná operácia''' bola jednou z&nbsp;posledných bitiek na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]], počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Počas nej dva sovietske fronty zaútočili na oblasť [[Berlín]]a&nbsp;z východu a&nbsp;juhu, zatiaľ čo tretí obišiel hlavné nemecké pozície a&nbsp;udrel na mesto zo severu. Bitka sa začala [[16. apríl]]a [[1945]], Berlín kapituloval [[2. máj]]a 1945, dva dni po [[Adolf Hitler|Hitlerovej]] samovražde. Boje však pokračovali severozápadne a&nbsp;juhozápadne od mesta až do [[8. máj]]a 1945, kedy nemecké vojská podpísali bezpodmienečnú kapituláciu. Viaceré nemecké jednotky toto ignorovali a&nbsp;pokúšali sa prebiť na západ, aby sa nemuseli vzdať Sovietom. == Predohra == Na začiatku roku [[1945]] požiadali vodcovia západných [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] predstaviteľov ZSSR o&nbsp;zvýšenie bojovej aktivity na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] s&nbsp;cieľom odľahčiť svojim jednotkám [[bitka o&nbsp;Ardeny|bojujúcim v&nbsp;Ardenách]]. Stalin preto nariadil aby sa na koniec januára pripravovaná ofenzíva začala skôr. [[Červená armáda]] začala [[12. január]]a [[1945]] [[visliansko-oderská operácia|visliansko-oderskú operáciu]]. Jej vojská prekročili rieku [[Narew]] pri [[Varšava|Varšave]], na širokom úseku frontu boli nasadené 4 fronty. Po úvodných štyroch dňoch rozhorčených bojov Sovieti prelomili nemeckú obranu a&nbsp;začali postupovať na západ, na hlavných osiach od 30 do {{km|40|m}} denne. Počas tohto obdobia oslobodili [[Pobaltie]], získali [[Gdańsk]], [[Východné Prusko]] a [[Poznań]]. Nemcami novosformovaná [[skupina armád Visla]], pod vedením vodcu SS [[Heinrich Himmler|Himmlera]] sa pokúsila o&nbsp;niekoľko protiútokov, ale 24. februára neuspela. Červená armáda vstúpila do [[Pomoransko|Pomoranska]] a&nbsp;vyčistila pravý breh [[Odra|Odry]], pri čom vnikla do [[Sliezsko|Sliezska]]. Sovietske vojská sa zastavili na línii {{km|60|m}} východne od Berlína na rieke [[Odra]]. Pri [[Küstrin]]e, na západnom brehu si vytvorili prvé predmostie. Na fronte južne od [[Karpaty|Karpát]] prebiehali [[bitka o&nbsp;Budapešť|boje o&nbsp;Budapešť]]. Nemci podnikli tri protiofenzívy aby obkľúčené hlavné mesto ich posledného zostávajúceho spojenca získali späť. [[13. február]]a&nbsp;však [[Budapešť]] padla do sovietskych rúk. [[Adolf Hitler]] následne nariadil, ďalší protiútok, ktorého ďalším cieľom malo byť vytvorenie obrannej línie na rieke [[Dunaj]]. Do [[16. marec|16. marca]] však bola táto tzv. Balatonská ofenzíva zastavená, jednak sovietskym odporom, jednak zlým počasím a&nbsp;blatom. O&nbsp;niekoľko hodín, všetko ťažko nadobudnuté územie o&nbsp;ktoré prebiehali 10 dní silné boje, získali ofenzívou sovietske jednotky späť. [[30. marec|30. marca]] Sovieti vstúpili na Rakúske územie a&nbsp;do [[13. apríl]]a&nbsp;oslobodili [[Viedeň]]. 4. apríla sa po vyše dvoch mesiacoch bojov v ťažkých horských podmienkach podarilo sovietskym a československým jednotkám definitívne Nemcov vytlačiť z&nbsp;Liptovského Mikuláša a&nbsp;začať rýchlejší postup údolím [[Váh]]u&nbsp;smerom na západ. V&nbsp;tej istej dobe pravé krídlo [[Georgij Žukov|Žukovovho]] [[1. bieloruský front|1. bieloruského frontu]] spolu s [[Konstantin Rokossovskij|Rokossovského]] [[2. bieloruský front|2. bieloruským frontom]] zaistilo pobrežie baltského mora v&nbsp;severovýchodnom Nemecku, čím sa zabezpečilo pred útokom z&nbsp;krídla. [[4. február]]a 1945 sa konala v&nbsp;Krymskom meste Jalta [[jaltská konferencia|konferencia]] najvyšších predstaviteľov [[ZSSR]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Británie]]. Na konferencii sa veľmoci dohodli na demilitarizácii Nemecka a&nbsp;jeho rozdelení na 4 okupačné zóny. Vymedzené tiež boli línie dotyku sovietskych armád a&nbsp;vojsk západných Spojencov. V&nbsp;priebehu marca boli Briti a&nbsp;Američania ešte {{km|120|m}} západne od Berlína na rieke [[Labe]]<ref>Charles Winchester: ''Ostfornt / Hitler's&nbsp;War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 142</ref>. [[18. apríl]]a 1945, v&nbsp;dobe kedy sa začala rozbiehať sovietska ofenzíva, však dosiahla dosiahla [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] [[21. armádna skupina]] približne rovnakú vzdialenosť od mesta ako Sovieti<ref name="The Soviet-German War">David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 94&nbsp;–&nbsp;96</ref>. Medzi západnými Spojencami však nepanoval jednotný názor na ďalšie pokračovanie operácií, zatiaľ čo [[Winston Churchill|Churchill]], [[George Patton|Patton]], [[William Hood Simpson|Simpson]] a [[Alan Francis Brooke|Brooke]] hodlali v&nbsp;prípade vhodných podmienok napadnúť Berlín, aby ho získali skôr než Sovieti. Naproti tomu [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhower]] predpokladal, že Nemci sa budú môcť udržať hlavne na juhu a&nbsp;v oblasti [[Alpy|Álp]] mohli začať i [[partizánska vojna|partizánsku vojnu]]. Navrhoval preto útok smerom na [[Drážďany]], kde dôjde na [[Labe]] k&nbsp;dotyku so sovietskymi silami, čím bude Nemcami držané územie rozdelené. Eisenhower rovnako ako napríklad [[Omar Bradley|Bradley]] nechceli prekračovať vymedzenú demarkačnú líniu, aby neskôr nemuseli Sovietom odovzdávať získané územie. Toto rozhodnutie, ktorým odmietol so Stalinom pretekať o&nbsp;Berlín patrí medzi najkontroverznejšie celej vojny a&nbsp;je mnohými dodnes kritizované<ref>[[Stephen Ambrose]]: ''Vítězové.'' ISBN 80-7217-426-6 Jota, Brno 2006, s. 364&nbsp;–&nbsp;365</ref>. [[28. marec|28. marca]] 1945 preto Eisenhower poslal Stalinovi depešu, v&nbsp;ktorej informoval o&nbsp;svojich zámeroch a&nbsp;zároveň žiadal pre lepšiu koordináciu i&nbsp;plány Červenej armády. Stalin, ktorý pravdepodobne západným Spojencom v&nbsp;otázke útoku na Berlín nedôveroval, súhlasil s&nbsp;významom stretnutia na Labe v&nbsp;oblasti spojnice [[Lipsko]]&nbsp;–&nbsp;[[Drážďany]], v&nbsp;skutočnosti však rozhodol o&nbsp;podstatne silnejšej ofenzíve smerom na Berlín. Pre poslednú ofenzívu Stalin nariadil maršalom Žukovovi a&nbsp;Konevovi, ktorí po predošlých ťažkých bojoch očakávali, že ich armády budú môcť odpočívať do polovice mája, aby pripravili plány pre útok na Berlín do 48 hodín<ref name="Veľké bitky druhej svetovej">John Macdonald: ''Veľké bitky druhej svetovej vojny.'' ISBN 80-7145-185-1. Bratislava, Slovart 1995, s. 166&nbsp;–&nbsp;179</ref>. Sovietske sily poznačené ťažkými bojmi visliansko-oderskej operácie dostali na prípravu do ďalších bojov necelých 12&nbsp;–&nbsp;14 dní <ref>John and Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 211</ref>. Stalin sa pritom snažil využiť rivalitu medzi Žukovom, ktorý držal pozície na najkratšej osi postupu a&nbsp;Konevom, ktorého jednotky sa museli prebojovať o&nbsp;tretinu dlhšou cestou, na ktorej ich čakalo prekročenie viacerých vodných tokov, no i&nbsp;slabšie nepriateľské sily. == Prípravy na boje == [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz známy ako [[ARLZ-Maßnahmen]], na základe ktorého mala armáda a&nbsp;obyvateľstvo ničiť všetky objekty, ktoré by mohol nepriateľ využiť. Rozkaz sa týkal aj domov a&nbsp;priemyslu a&nbsp;nebol v&nbsp;plnej miere aplikovaný, pretože medzi samotnými nacistami vyvolával rozpaky. Jedným z&nbsp;prvých, kto sa proti rozkazu postavili bol nemecký minister zbrojenia [[Albert Speer]]. [[Súbor:Eastern Front 1945-01 to 1945-05.png|náhľad|vľavo|Východný front od januára do mája roku [[1945]].]] V&nbsp;apríli [[1945]] zaujala nemecká [[skupina armád Visla]] pod vedením generála [[Gotthard Heinrici|Heinriciho]] spolu s&nbsp;niektorými jednotkami [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] obranné pozície pozdĺž rieky [[Odra|Odry]]. Nacistické Nemecko, ktoré v&nbsp;tej dobe postrácalo bojaschopných mužov do obrany oblasti intenzívne mobilizovalo aj jednotky [[Volkssturm]]u ([[Domobrana|domobrany]]) a [[Hitlerjugend]]. V&nbsp;jednotkách domobrany slúžili najmä starší muži, zatiaľ čo v&nbsp;Hitlerjugend prevažne mladí chlapci, mnohí vo veku 12&nbsp;–&nbsp;13 rokov. Hitler pri obrane oblasti disponoval 85 [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziami]] a&nbsp;radom menších jednotiek o&nbsp;sile asi 750&nbsp;000 až milión mužov a&nbsp;chlapcov, s&nbsp;asi 500 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 1 000 samohybnými delami <ref name="Ostfornt">Charles Winchester: ''Ostfornt / Hitler's&nbsp;War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 144&nbsp;–&nbsp;145</ref>, 10&nbsp;400 delami a&nbsp;mínometmi a&nbsp;približne 3300 lietadlami. Nemeckú obranu na najkratších prístupových cestách k [[Berlín]]u&nbsp;zabezpečovala 9. armáda. Jeho predstavy o&nbsp;možnosti obrany však boli čisto iluzórne. Stále veril, že pri týchto bojoch dôjde k&nbsp;zastaveniu sovietskeho postupu kvôli roztržke medzi Spojencami, a že Berlín obsadia anglo-americké vojská, ktoré sa po kapitulácií Modelovej armády v&nbsp;Porúrii zastavili zhruba {{km|80|m}} od Berlína. Pre neustále nezhody s&nbsp;náčelníkom svojho generálneho štábu, ktorý navrhoval začať rokovať o&nbsp;mieri odvolal [[Heinz Guderian|Heinza Guderiana]] a&nbsp;pokračoval v&nbsp;riadení operácií zo svojho bunkra, pod ríšskym kancelárstvom v&nbsp;Berlíne. Hitlerove nádeje na zlepšenie vojenskej situácie Tretej ríše sa však nesplnili. [[Sovietsky zväz]] sa rozhodol do predpokladanej poslednej bitky nasadiť zvyšok svojich síl. Sovietske ozbrojené sily totiž koncom vojny začali pociťovať nedostatok ľudských rezerv. Vojenské jednotky pred bitkou boli doplnené materiálom, zbraňami a predovšetkým obrnenou technikou, oproti predošlým operáciám však boli doplnky živej sily malé. [[9. apríl]]a&nbsp;sa po ťažkých bojoch vzdal [[Kaliningrad|Königsberg]] vo Východnom Prusku. [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovského]] [[2. bieloruský front]] tak mohol uvoľniť väčšinu svojich síl a&nbsp;začal sa urýchlene presúvať na západ k&nbsp;rieke Odre Počas prvých dvoch aprílových týždňov jednotky [[1. bieloruský front|1. bieloruského frontu]] maršala [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukova]] uskutočnili presun veľkej časti svojich síl, jeden z&nbsp;najväčších a&nbsp;najrýchlejších presunov obrovského množstva ľudí a&nbsp;techniky v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď sa z&nbsp;oblasti od [[Frankfurt nad Odrou|Frankfurtu]] a [[Baltské more|Baltského mora]], kde uvoľnili pozície pre prisúvajúci sa 2. bieloruský front presunuli na juh pred [[Seelowské výšiny]], odkiaľ mali útočiť cez Odru priamo na západ smerom na Berlín. Niektorým nemeckým jednotkám sa pri tomto sovietskom presune podarilo uniknúť dierami vo frontovej línii, išlo najmä o&nbsp;zvyšky obkľúčenej [[2. armáda Wehrmachtu|2. armády]] generála [[Dietrich von Saucken|Dietricha von Sauckena]] z [[Gdansk]]a&nbsp;do delty rieky Visly. Južnejšie sa [[1. ukrajinský front]] maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Koneva]] presunul z&nbsp;Horného [[Sliezsko|Sliezska]] do oblasti [[Nisa|Nisy]]. Jeho úlohou bolo preniknúť z&nbsp;juhovýchodu cez Odru a&nbsp;Nisu a&nbsp;v prípade dostatočne rýchleho postupu obchvátiť Berlín z&nbsp;juhozápadu. Podobnú úlohu zverilo najvyššie velenie aj 2. bieloruskému frontu maršala Rokossovského, ktorý mal útočiť na Žukovovom pravom krídle a&nbsp;obchvátiť Berlín zo severozápadu. Celkovo tieto sovietske vojská sčítali 2&nbsp;062&nbsp;200 vojakov<ref name="soldat.ru"/>, 41&nbsp;000 diel, raketometov a&nbsp;mínometov, 6&nbsp;250 tankov a&nbsp;samohybných diel a&nbsp;tiež okolo 7&nbsp;500 lietadiel. == Bitka == === Postup k&nbsp;Berlínu === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-E0406-0022-012, Sowjetische Artillerie vor Berlin.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske delostrelectvo pred [[Berlín|Berlínom]].]] V&nbsp;noci z 14. na 15. apríla 1945 uskutočnili oddiely Červenej armády prvé útočné akcie s&nbsp;cieľom odhaliť pozície nepriateľa a&nbsp;zamerať na ne svoje delostrelectvo. Hlavný útok sa začal v&nbsp;noci [[16. apríl]]a&nbsp;o 4. hodine ráno.<ref name="Veľké bitky druhej svetovej"/> Na úseku Žukovovho 1. bieloruského frontu, v&nbsp;okolí predmostia pri [[Kustrin]]e, najprv začala 35 minút trvajúca mohutná delostrelecká príprava asi 9 000 tisíc diel a 1500 raketometov kaťuša. Išlo o&nbsp;jednu z&nbsp;najsilnejších delostreleckých príprav, porovnateľnú s&nbsp;paľbou vedenou počas najťažších bitiek prvej svetovej vojny. Žukov sústredil 295 kanónov na {{km|1|m}} frontu. Jeho delostrelci vypálili vyše 7 miliónov granátov, mín a&nbsp;rakiet<ref name="Ostfornt"/>. Paľba mala podľa očakávania celkom zničiť prvú líniu nemeckej obrany, Heinrici však prepokladal takýto krok nepriateľa a&nbsp;noc pred útokom rozhodol tieto svoje pozície držané jednotkami 9. armády Theodora Buseho vyprázdniť, takže nemecké straty neboli ťažké. Druhou fázou útoku bol netradičný postup sovietskych úderných jednotiek v&nbsp;pozadí so 140 svietiacimi protilietadlovými svetlometmi, ktoré mali oslepovať Nemcov. Svetlomety však neboli efektívne a&nbsp;iba uľahčovali zameriavanie a&nbsp;streľbu nemeckým obrancom. Sovietsky útok sa v&nbsp;oblasti Seelowských výšin niekoľko kilometrov za Odrou významne spomalil. Obe strany sa pri tom snažili viesť energické operácie, sovietske útoky často striedali lokálne nemecké protiútoky. Nemci tu mali vo vhodnom teréne vybudovanú hlboko členenú obranu opierajúcu sa o&nbsp;okolité pahorky. Odhodlanú obranu jednotiek [[Wehrmacht]]u, [[Waffen-SS]], [[Volkssturm]]u&nbsp;aj [[Hitlerjugend]] umocňoval strach z&nbsp;vojsk Červenej armády, ako i&nbsp;zo samotného Hitlera, ktorý nariadil všetkých „zbabelcov“ na mieste popraviť. Popravy obesením a&nbsp;strieľanie sa nevyhlo ani nemeckým civilistom, ktorí sa chceli vyhnúť „totálnej mobilizácii“, alebo tým, ktorí vyvesili biele vlajky. [[17. apríl]]a&nbsp;sa síce Žukovovi podarilo prelomiť nemeckú obranu na Seelowských výšinách, no pri ďalšom postupe ho zastavili opevnené pozície [[LIV. tankový zbor Wehrmachtu|LIV. tankového zboru]] [[Karl Weidling|Karla Weidlinga]]<ref name="Veľké bitky druhej svetovej"/>. Zničujúce boje trvali do [[19. apríl]]a, kedy začala nemecká obrana zahltená silnejším nepriateľom kolabovať. Druhý smer sovietskeho útoku maršala Koneva sa začal ďalej na juhovýchode, dvojhodinovou delostreleckou prípravou, po ktorej nasledoval útok 5 vševojskových a 2 tankových armád pod krytím [[dymová clona|dymovej clony]]<ref name="Veľké bitky druhej svetovej"/>. Už v&nbsp;poobedňajších hodinách sovietski ženisti postavili niekoľko 60 tonových mostov cez Nisu, po ktorých mohla na predmostie na druhom brehu prechádzať i ťažká technika. Sovietskym jednotkám sa podarilo prelomiť pozície 4. tankovej armády a 18. apríla sa dostať ku [[Spréva|Spréve]]. Stalin spokojný s&nbsp;takýmto rýchlym postupom dovolil Konevovi otočiť svoje vojská na Berlín. Od Sprévy vyrazili Konevove jednotky k&nbsp;Berlínu, kde tvorili južnú časť obkľučujúcich klieští. Rokossovského 2. bieloruský front zaútočil cez Odru 20. apríla. Čelila mu nemecká 3. tanková armáda Hasso von Mantufela. Rokossovskyj prenikol pozdĺž nemeckého pobrežia severne od Berlína a&nbsp;na rieke Labe sa spojil s&nbsp;anglo-americkými vojskami. Následne zmenil smer postupu a&nbsp;udrel na mesto zo severu <ref name="The Soviet-German War"/>. [[21. apríl]]a&nbsp;sa jednotkám [[3. gardová tanková armáda|3. gardovej tankovej]] armády generála [[Pavel Rybalko|Rybalka]] podarilo preniknúť do oblasti [[Zossen]]u, sídla [[OKW|hlavného veliteľstva]] [[Wehrmacht]]u, s&nbsp;najväčšou telefónnou centrálou v&nbsp;Európe. Nemci z&nbsp;oblasti pred postupujúcim nepriateľom utiekli tak rýchlo, že vojaci ktorí prenikli do centrály ešte našli zvoniace telefóny<ref>Charles Winchester: Ostfornt / Hitler's&nbsp;War on Russia. Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 147</ref>. 22. apríla 1945 usporiadal [[Adolf Hitler]] poslednú operačnú poradu, pri ktorej rozhodol stiahnuť všetky zostávajúce vojská zo západného frontu a&nbsp;vrhnúť ich proti postupujúcim Sovietom do bojov o [[Berlín]]. Nemecká 12. armáda generála Walthera Wencka sa následne obrátila na východ a&nbsp;začala sa urýchlene presúvať k&nbsp;Berlínu. Ten však nikdy nedosiahla. V&nbsp;deň Hitlerovych 56. narodenín, [[20. apríl]]a 1945, sa sovietske vojská priblížili k&nbsp;Berlínu natoľko, že naň mohli viesť delostreleckú paľbu. 24. apríla sa prvé Žukovove jednotky dostali na predmestie Berlína, na juhu Konevove vojská dosiahli letisko [[Tempelhof]] a&nbsp;prekročili [[Tetowský kanál]], čím bolo dovŕšené obkľúčenie mesta. Jednotky južne od Berlína boli rozbité na niekoľko menších častí. Buseho 9. armáda bola obkľúčená v&nbsp;okolí [[Halbe]]. [[Walther Wenck|Wenckova]] [[12. armáda Wehrmachtu|12. armáda]], ktorá sa neustále pokúšala prebiť na pomoc Berlínu, ale bola zastavená silnou obranou 1. ukrajinského frontu v&nbsp;oblasti [[Postupim]]u. Schörnerova skupina armád Stred bola z&nbsp;bojov o&nbsp;Berlín celkom vyradená a&nbsp;pokúšala sa stiahnuť cez Česko-Slovensko, aby sa vzdala anglo-americkým vojskám. K&nbsp;obrane mesta zostali generálovi Weidlingovi zvyšky [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tankovej armády]] a&nbsp;provizórne jednotky zostavené z&nbsp;príslušníkov polície, protilietadlového delostrelectva, [[Hitlerjugend]] a [[Volkssturm]]u. Tieto vojská o&nbsp;sile asi 85 000 mužov a&nbsp;ozbrojených členov Hitlerjugend boli obkľúčené v&nbsp;priestore s&nbsp;obvodom okolo {{km|100|m}}. Prípravy obrany Berlína sa začali v&nbsp;januári 1945, po prelomení nemeckej obrany na Visle. Berlínsky úsek obrany pozostával z&nbsp;množstva uzavretých obranných obvodov a&nbsp;mesta samotného. Pre riadenie bol vytvorený zvláštny štáb, zmobilizované bolo všetko práceschopné obyvateľstvo, jednotky Volkssturmu a&nbsp;množstvo vojnových zajatcov. Denne tu bolo pri opevňovacích prácach zamestnaných asi 100 000 ľudí <ref>Kolektív autorov: ''Na Berlín!'' Naše Vojsko, Praha, 1953, s. 12</ref>. Obrana mesta sa opierala o&nbsp;barikády, opevnené suterény pospájané priechodmi medzi domami a&nbsp;mínové polia. Mesto bolo rozdelené na úseky, obrana každého z&nbsp;nich organizovaná na princípe operných bodov a&nbsp;ohnísk odporu, ktoré sa mohli navzájom podporovať paľbou i&nbsp;presunmi živej sily. V&nbsp;centre mesta bola obrana najkoncentrovanejšia, všetky križovatky boli premenené na barikády. Pre obranu bola využitá aj sieť mestských prieplavov a&nbsp;riečnych ramien Sprévy. Podobne ako v&nbsp;iných ťažkých mestských bitkách sa bojovalo aj v&nbsp;suterénoch, kanáloch a&nbsp;metre. Po tom čo Nemci prišli o&nbsp;všetky letiská v&nbsp;Berlíne a&nbsp;jeho okolí, ako provizórne letisko použili ulicu [[Unter den Linden]]. Mnohí najvyšší nacistickí pohlavári v&nbsp;obavách pred približujúcou sa Červenou armádou opustili Berlín. Na rozdiel od Göringa či Himmlera, bol Hitler rozhodnutý v&nbsp;meste zotrvať, čo na mnohých pôsobilo tým, že situáciu možno ešte zvrátiť. [[Súbor:ElbeDay1945 (NARA ww2-121).jpg|náhľad|vpravo|Poručíci William Robertson a&nbsp;Alexander Sylvaško pri stretnutí amerických a&nbsp;sovietskych vojsk na Labe.]] [[25. apríl]]a 1945 sa na Labe pri meste [[Torgau]] po prvýkrát stretli Sovieti s&nbsp;americkými jednotkami na skôr určenej demarkačnej línii. Boli to vojaci sovietskej [[58. gardová divízia|58. gardovej divízie]] [[5. gardová armáda|5. gardovej armády]] 1. ukrajinského frontu a&nbsp;vojaci americkej [[69. pechotná divízia (USA)|69. pechotnej divízie]] [[1. armáda (USA)|1. armády]]. Prvý kontakt na americkej strane nadviazal poručík Albert Kotzube, veliaci 26 člennej hliadke. Prvý sovietsky vojak, ktorého uvideli, bol prieskumník na koni. Pri tomto prvom stretnutí sa sovietski a&nbsp;americkí vojaci na seba len bez slova pozreli a&nbsp;odišli. Oficiálna slávnosť sa udiala o 16. hodine poobede.<ref>John and Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 233</ref> Spojením Sovietov so západnými Spojencami boli nemecké sily definitívne rozdelené na dve časti. === Boje v&nbsp;meste === Prvé boje v&nbsp;predmestiach sa začali už 21. apríla. Vojská 1. bieloruského a 1. ukrajinského frontu začali hlavný útok na mesto Berlín [[25. apríl]]a 1945. Do [[28. apríl]]a&nbsp;sovietske vojská dobyli podstatnú časť Berlína a&nbsp;nasledujúceho dňa prenikli do stredu mesta. Skoro ráno [[29. apríl]]a&nbsp;Hitler vo svojom bunkri dopísal svoj [[závet]] a&nbsp;uzavrel manželstvo so svojou dlhoročnou milenkou [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. Toho istého dňa sa rozhoreli ťažké boje o&nbsp;budovu veliteľstva [[Gestapo|Gestapa]] na [[Prinz-Albrechtstrasse]], ktorú najprv obsadili sovietske jednotky, ale protiútok SS ich neskôr prinútil ustúpiť. Južnejšie sa jednotkám [[Sovietska 8. gardová armáda|8. gardovej armády]] podarilo prekročiť [[kanál Landwehr]] a&nbsp;preniknúť do parku [[Tiergarten]]. Berlínska posádka bola počas celodenných bojov rozdelená na tri izolované oblasti. [[Súbor:Ruins of the Reichstag in Berlin, 3 June 1945. BU8573.jpg|náhľad|Ríšsky snem po skončení bojov.]] [[29. apríl]]a&nbsp;bolo obsadené ministerstvo vnútra a&nbsp;sovietska pechota sa dostala do vzdialenosti pol kilometra od budovy Ríšskeho snemu. Obsadenie ministerstva vnútra bola po získaní Moltkeho mostu druhou fázou útoku na [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Ríšsky snem]]. Jeho obsadením bol poverený [[Sovietsky 79. strelecký zbor|79. strelecký zbor]] generála [[Semjon Nikoforovič Perevertkin|Perevertkina]]. Ríšsky snem bránilo asi 5 000 vojakov [[Waffen SS]], armády a [[Volkssturmu]]. Ťažké boje sa rozpútali najmä pred budovou, kde stálo niekoľko {{mm|88|m}} protilietadlových kanónov, ktoré bránili prístup z&nbsp;Moltkeho mosta pred tankmi. 30. apríla vrhli Sovieti do útoku proti ríšskemu kanclérstvu 150. divíziu. Prvé dva útoky na Reichstag v&nbsp;priebehu dňa uviazli, o&nbsp;tretí úspešný sa pokúsili až po silnom delostreleckom ostreľovaní budovy po 18. hodine. Jedným z&nbsp;dôvodov neúspechov predošlých útokov bola silná paľba z {{km|2|m}} vzdialenej flakovej veže s {{mm|88|m}} kanónmi blízko Berlínskej ZOO. Po tom čo sa sovietskej pechote podarilo dostať dovnútra Ríšskeho snemu ho Nemci zapálili, dúfajúc, že z&nbsp;nej nepriateľ ustúpi. V priebehu bojov sa 4 vojaci [[Michail Petrovič Minin|Michail Minin]], [[Gazi Kazychanovič Zagitov|Gazi Zagitov]], [[Alexandr Filippovič Lisimenko|Alexandr Lisimenko]] a [[Alexej Petrovič Bobrov|Alexej Bobrov]] okolo 22:40 dostali ako prví sovietski vojaci s vlajkou na strechu budovy, kde ju vyvesili na mieste jednej z bronzových sôch. Vzhľadom na to, že vlajku vyniesli v tme bez prítomnosti fotografov ich čin upadol do zabudnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Osipov | meno = Sergej | odkaz na autora = | titul = Jegorov i Kantaria nebili pervymi | url = http://gazeta.aif.ru/online/aif/1176/06_01 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.06.2014 | vydavateľ = gazeta.aif.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Oficiálne vlajku na strechu Ríšskeho snemu umiestnili okolo 3:00 ráno nasledujúceho dňa seržanti [[Michail Alexejevič Jegorov|Michail Jegorov]] a [[Meliton Varlamovič Kantaria|Meliton Kantaria]], ktorí akt zopakovali za dobrého svetla pred fotografom. Posledné izolované skupinky Nemcov v&nbsp;budove sa vzdali až [[2. máj]]a. [[30. apríl]]a [[Wilhelm Keitel|Keitel]] oznámil Hitlerovi, že Wenckova 12. armáda je pod ťažkými útokmi nepriateľa nútená ustupovať a&nbsp;do Berlína nedorazí. Weidling ho tiež informoval, že obrancom dochádza munícia a&nbsp;v priebehu niekoľkých hodín ich obranu Sovieti premôžu. Adolf Hitler následne povolil preživším obrancom pokúsť sa prebiť na západ. V&nbsp;tej dobe sa už v&nbsp;blízkosti bunkra bojovalo. V&nbsp;popoludňajších hodinách Adolf Hitler spoločne s&nbsp;manželkou [[Eva Braunová|Evou]] spáchali samovraždu. Eva Braunová sediaca na pohovke vedľa Hitlera prehryzla kyjanidovú kapsulu, Hitler v&nbsp;rovnakom momente prehryzol kapsulu a&nbsp;strelil si do spánku z&nbsp;pištole. Ich telá boli následne spálené a&nbsp;zakopané blízko bunkra. Za Hitlerovho následníka bol vymenovaný podľa závetu admirál [[Karl Dönitz]], ktorý začal formovať novú vládu vo [[Flensburg]]u&nbsp;blízko [[Dánsko|Dánskych]] hraníc. [[1. máj]]a 1945 sa [[Joseph Goebbels]] pokúsil dosiahnuť zastavenie paľby, ale [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] trval na základe dohôd s&nbsp;ostatnými spojencami na bezpodmienečnej kapitulácii. Onedlho na to Goebbels a&nbsp;jeho žena otrávili svojich 6 detí a&nbsp;sami spáchali samovraždu. [[2. máj]]a&nbsp;sa generál Weidling rozhodol beznádejný boj ukončiť a&nbsp;berlínska posádka sa vzdala. V&nbsp;mene sovietskeho velenia prebral kapituláciu Berlína generál [[Vasilij Ivanovič Čujkov|Vasilij Čujkov]], veliteľ obrany [[Stalingrad]]u. Boje v&nbsp;Európe sa tým však ešte neskončili. Zostatky nemeckých vojsk sa stále pokúšali prebojovať zo zovretia sovietskych vojsk na západ, kde sa chceli vzdať do rúk anglo-amerických vojsk. == Sovietske zločiny na obsadenom území == [[Súbor:Graffiti inside the ruins of the German Reichstag building.jpg|náhľad|Nápisy zanechané sovietskymi vojakmi na stenách Ríšskeho snemu.]] Príchod sovietskych vojsk, ktoré boli vyobrazované nacistickou propagandou ako „[[Židoboľševizmus|židoboľševické]] krvilačné hordy“ vyvolal masový útek nemeckého obyvateľstva, ktoré sa obávalo násilností, smerom na západ. Počet obetí rástol aj preto, že nemecké velenie neorganizovalo evakuáciu civilného obyvateľstva, aby tak podporilo morálku bojujúcich vojsk, ktoré nesmeli stratiť pocit, že bránia svoju vlasť a&nbsp;jej obyvateľov. Na mnohých miestach sa opakovalo brutálne a&nbsp;necivilizované zaobchádzanie vojsk s&nbsp;civilným obyvateľstvom, podobné tomu ktoré dávnejšie nacisti aplikovali na okupovaných územiach. Vojna na východe od svojho počiatku prekračovala morálne bariéry dodržiavané v&nbsp;dávnejších vojnových konfliktoch.<ref>Synder, T., 2013, Krvavé územie (Európa medzi Hitlerom a Stalinom). Premedia, Český Tešín, 464 s.</ref> Obe strany bojovali brutálnymi spôsobmi, bez ohľadu na straty civilného obyvateľstva nepriateľa, v čom ich výrazne podporovala propaganda. Na sovietskej strane bol až do konca vojny veľkým stúpencom odplaty populárny sovietsky novinár [[Ilia Grigorievič Erenburg|Ilia Erenburg]]. Sovietski vojaci, ktorí už štyri roky predtým bojovali na vlastnej pôde a&nbsp;videli tisíce miest a&nbsp;dedín v&nbsp;troskách a&nbsp;boli svedkami brutálnych nacistických zločinov, alebo vo vojne prišli o svojich najbližších, nedokázali po svojom vstupe na územie nepriateľa potlačiť túžbu po odvete<ref>[[Alexander Werth|Werth, A.]], 1969: ''Od Stalingradu po Berlín.'' Epocha, Bratislava, s. 384&nbsp;–&nbsp;385</ref>. To neplatilo iba pre obyčajných vojakov, ale i&nbsp;pre niektorých generálov. Za tvrdé zaobchádzanie s&nbsp;nepriateľom sa zasadzovali najmä tí, ktorých sa vojna osobne dotkla. Medzi tých, ktorí na nemeckom území neprejavovali žiadne známky zľutovania, patril napríklad generál [[Pavel Semjonovič Rybalko|Pavel Rybalko]], veliteľ 3. gardovej tankovej armády, ktorého dcéru nacisti násilne odvliekli do Nemecka<ref>Winchester, Ch., 1998: ''Ostfornt / Hitler's&nbsp;War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, s. 147</ref>. Iní ako napríklad generál [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Ivan Čerňachovskij]] (zahynul na nemeckom území pri bojoch vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]]), pred svojimi vojakmi otvorene povedal, že: „''Nesmieme mať žiadne zľutovanie, pred nikým, tak ako nikto nemal zľutovanie s&nbsp;nami.''“ Na mnohých miestach sovietske vojská spôsobili veľké škody na majetku Nemcov neodvôvodnenou paľbou zbraní. Bežné boli drobné [[krádež]]e, [[rabovanie]], no celkom najhorší dopad malo [[Znásilnenie|znásilňovanie]], ktoré na mnohých miestach nadobudlo masový rozmer. Od vstupu sovietskych vojsk na nemecké územie bolo znásilnených asi 1 – 2 milióny žien. Na niektorých miestach tiež došlo k&nbsp;[[masová vražda|masovým vraždám]]. Sovietske vedenie proti týmto zločinom spočiatku nezasahovalo. Zaobchádzanie s&nbsp;previnilcami bolo ponechané na nižších veliteľov, ktorí proti vlastným vojakom zasahovali iba sporadicky, najmä keď sa ich výčiny rozrástli do väčších rozmerov. Ostré zásahy reagovali obvykle na znásilnenia malých dievčat, previnilci boli väčšinou zastrelení. Až po nemeckej kapitulácii boli zavedené viaceré opatrenia a&nbsp;vysoké tresty, ktoré spolu s&nbsp;presunom okupačných vojsk do lepšie kontrolovaných táborov mieru znásilnení znížili. (Pre porovnanie nemeckí vojaci, ktorí vstúpili na územie ZSSR, mali povolené všetko. Napriek akýmkoľvek prejavom zlovôle voči civilnému obyvateľstvu či vraždeniu a znásilňovaniu boli beztrestní.) == Dohra == [[Súbor:Wilhelm Keitel Kapitulation.jpg|náhľad|Wilhelm Keitel pri podpise bezpodmienečnej kapitulácie 8. mája 1945.]] [[Červená armáda]] mala pri dobývaní mesta 78&nbsp;291 padlých a&nbsp;nezvestných, 274&nbsp;184 ranených<ref name="soldat.ru"/>, prišla o takmer 2&nbsp;000 tankov a&nbsp;samohybných diel a&nbsp;o 500 lietadiel. Poľská armáda mala 2825 mŕtvych a 6&nbsp;067 ranených<ref name="soldat.ru"/>. Nemci v&nbsp;dôsledku bojov mali 458&nbsp;080 mŕtvych a&nbsp;nezvestných a ďalších 479&nbsp;298 zajatých. Vojna sa ešte celkom neskončila. Boje menšej intenzity na území Nemecka, [[Protektorát Čechy a&nbsp;Morava|Čiech a&nbsp;Moravy]] pokračovali až do kapitulácie ešte niekoľko nasledujúcich dní. [[5. máj]]a&nbsp;v [[Praha|Prahe]], cez ktorú ustupovalo veľké množstvo nemeckých vojsk, vypuklo [[Pražské povstanie (1945)|povstanie]], ktorému Stalin urýchlene vyslal na pomoc časti 1. ukrajinského frontu. 7. mája (s platnosťou od [[8. máj]]) Nemci výrazne opovrhujúci Sovietmi podpísali v&nbsp;Remeši kapitulačný akt so západnými Spojencami. Keďže nebol prítomný žiadny vyšší sovietsky dôstojník, opakoval sa akt 8. mája 1945 za prítomnosti sovietskych predstaviteľov v&nbsp;Berlínskom predmestí Karlshorst. Táto kapitulácia začala platiť 8. mája miestneho času, v tej dobe bol na sovietskom území (podľa Moskovského času) už [[9. máj]]. Posledné výstrely vojny padli v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] [[11. máj]]a [[1945]], tri dni po kapitulácií. Bitka o&nbsp;Berlín bola vyvrcholením bojov na východnom fronte [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Počas bojov spáchal vodca nemeckého nacizmu [[Adolf Hitler]] samovraždu. Pre [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]&nbsp;bolo dobytie Berlína jeho najväčším vojenským triumfom, pre mnohých vojakov i [[obyvateľstvo Sovietskeho zväzu]] to bolo najväčšie zadosťučinenie za útrapy a&nbsp;strádanie v&nbsp;rokoch 1941 až 1945.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Makarenko | meno = Jakov | titul = Bílé vlajky nad Berlínem | vydanie = Prvé | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 1981 | počet strán = 245 | isbn = | strany = 47 | jazyk = čeština }}</ref> Dodnes však niektorí spochybňujú vhodnosť sovietskej taktiky aplikovanej pri útoku na mesto, ktorý si na strane ZSSR vyžiadal mnoho obetí. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of Berlin}} == Externé bodkazy == * Glynwed: Poslední boje 9. armády (duben-květen 1945) [http://www.fronta.cz/posledni-boje-9-armady-duben-kveten-1945-pripravy-i-cast 1.], [http://www.fronta.cz/posledni-boje-9-armady-duben-kveten-1945-predehra-ii-cast 2.] a [http://www.fronta.cz/posledni-boje-9-armady-duben-kveten-1945-uder-iii-cast 3. díl] * [http://www.fronta.cz/general-weidling-o-padu-berlina Glynved:Generál Weidling o pádu Berlína] * [http://www.borodulincollection.com/war/english/assault_on_berlin.html Fotogalerie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220327070947/http://www.borodulincollection.com/war/english/assault_on_berlin.html |date=2022-03-27 }} == Zdroj == * {{preklad|cs|Bitva o Berlín|2909248|en|Battle of Berlin|230668457}} {{DEFAULTSORT:Berlín}} [[Kategória:Bitky v&nbsp;Nemecku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1945]] egjsce46jej1uel4785ffkx2h2wxeoj Rževsko-viazemská operácia 0 237342 8254911 8071999 2026-07-28T18:57:30Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254911 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Rževsko-viazemská operácia |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Eastern Front 1941-12 to 1942-05.png |text k obr=Situácia na východnom fronte od decembra 1941 do mája 1942. |dátum= [[8. januára]] [[1942]] – [[20. marec]] resp. [[12. júl]] [[1942]] |miesto= [[Ržev]], [[Moskovská oblasť|Moskovská]] a Kalininská oblasť, [[Sovietsky zväz]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Josif Stalin]]<br />[[Ivan Konev]]<br />([[Kalininský front]])<br />[[Georgij Žukov]]<br />([[Sovietsky Západný front|Západný front]]) |velitel2=[[Adolf Hitler]]<br />[[Walther Model]]<br />([[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]])<br />[[Hermann Hoth]]<br />([[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]]) |sila1= [[Kalininský front]]<br />[[Sovietsky Západný front|Západný front]]<br />(95 divízií a 46 brigád)<br />celkovo 1&nbsp;059&nbsp;200<ref name="www.soldat.ru"/> mužov |sila2= [[Skupina armád Stred]]<br />[[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]]<br />[[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]] |straty1= najmenej 776&nbsp;889 mŕtvych, ranených a nezvestných<ref name="www.soldat.ru"/> |straty2= 300 – 400 000 mŕtvych, ranených a nezvestných |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Rževsko-viazemská operácia''' bola útočná operácia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] od [[8. január]]a [[1942]] do [[20. apríl]]a [[1942]]. Bola pokračovaním sovietskej protiofenzívy od [[Moskva|Moskvy]]. Na jej konci [[20. apríl]]a 1942 vyčerpané sovietske vojská prešli do obrany. Zvyšky obkľúčených sovietskych síl, ktoré predtým prenikli do nemeckého tyla boli zničené [[12. júl]]a. == Predohra == Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[Demiansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. Demianský výbežok na severozápade a Rževsko-Viazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Viazemský výbežok sa ako {{km|150|m}} hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckej frontovej línie a pôsobil potenciálne veľké Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>Glanz, D. E.: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob a hlavne záloh pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>Erickson, J., Erickson, L.: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942. Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od [[Ržev]]a, [[Syčevka|Syčevky]] a [[Viazma|Viazmy]] mali útočiť jednotky [[Kalininský front|Kalininského frontu]] ([[Ivan Stepanovič Konev|I. Koneva]]) a oblasti [[Kaluga|Kalugy]], [[Juchnov]] a Viazmy mali útočiť jednotky [[Sovietsky Západný front|Západného frontu]] ([[Georgij Konstantinovič Žukov|G. Žukov]]). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky [[skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] operujúce východne od [[Smolensk]]a okolo miest Ržev, Viazma, Juchnov a [[Gžatsk]], ktoré tu tvorila [[Otto Colinburg|Colinburgova]] [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[Erich Hoepner|Hoepnerova]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]]. == Bitka == [[Súbor:Map Soviet 1941 Winter counteroffensive.jpg|thumb|left|Mapa sovietskej protiofenzívy]] 8. januára 1942 počas vrcholiacej zimy zaútočili úderné jednotky Kalininského frontu. [[10. január]]a ich nasledovali aj jednotky západného frontu. Do polovice januára sa vojskám Kalininského frontu podarilo obísť pozície nemeckých síl. [[Sovietska 39. armáda|39. armáda]] ([[Ivan Ivanovič Maslennikov|Maslennikov]]) prešla až do nemeckého tyla v oblasti Syčevky. Jednotkám západného frontu sa podarilo prelomiť nemecké pozície a získať [[Možajsk]], [[Verja|Verju]], [[Kirov (Kalužská oblasť)|Kirov]], [[Ľudinovo]] a [[Suchiniči]]. Prielom obrany na tomto úseku vytvoril predpoklad pre úspešné obchvátenie nemeckých pozícií z juhovýchodu. Hitler 8. januára odvolal z funkcie veliteľa 4. tankovej armády [[Erich Hoepner|E. Hoepnera]] a nahradil ho [[Hermann Hoth|H. Hothom]]. Veliteľa 9. armády [[Otto Colinburg|O. Colinburga]] 15. januára vystriedal [[Walther Model|W. Model]]. 20. januára navyše nahradil veliteľa 4. armády [[Ludwig Kübler|L. Küblera]] generál [[Gotthard Heinrici|G. Heinrici]]. Personálne zmeny mali kladný dopad na defenzívnu činnosť nemeckých jednotiek a najmä 9. armáda, ktorej nový veliteľ podnikol energické kroky, ktoré viedli k prerušeniu zásobovacích línií sovietskej 39. armády, časti síl [[Sovietska 29. armáda|29. armády]] a [[Sovietsky 11. jazdecký zbor|11. jazdeckého zboru]]. 22. januára boli jednotku Kalininského frontu posilnené o 3. a 4. údernú armádu, ktoré boli preradené z radov Severozápadného frontu. 26. januára sa začala druhá fáza útoku Západného frontu na Viazmu. Jeho hlavnou silou bola 33. armáda, 1. gardový jazdecký zbor a 4. výsadkový zbor, ktoré spolupracovali s 11. jazdeckým zborom Kalininského frontu. Útočná operácia sa však nevyvíjala úspešne. Od 1. februára Žukov, okrem funkcie veliteľa Západného frontu prebral zodpovednosť za obranu celého západného smeru, ktorého úlohou bol boj s nemeckou skupinou armád Stred. Nemecké velenie v tej istej dobe vyslalo na kritický úsek frontu zálohy, ktoré spoločne s kombinovanými útokmi letectva odrazili sovietske útoky na Viazmu. Nemci súčasne začali energické protiútoky proti jednotkám 33., 39. a 29. armády, ktorých sily boli nútené začiatkom februára prejsť do obrany. V druhej polovici februára a začiatkom marca sa sovietska 43. armáda pokúšala vytvoriť koridor a obnoviť zásobovanie 33. armády. Večer 13. apríla 1942 sovietske velenie stratilo spojenie s velením 33. armády, ktorú sa Nemcom podarilo v týchto dňoch definitívne zlikvidovať. Jej vojaci padli do zajatia, alebo sa v malých skupinách pokúšali prebiť k vlastným jednotkám či partizánom. Ranený veliteľ armády [[Michail Grigorievč Jefremov|M. G. Jefremov]] spáchal 17. alebo [[18. apríl]]a samovraždu. Koncom marca a začiatkom apríla jednotky Kalininského a Západného frontu sa ešte raz pokúsili o útok na nemecké pozície. Ani tieto útoky však neboli úspešné. 20. apríla sovietske vojská prešli do obrany na čiare [[Ržev]], [[Gžatsk]], [[Kirov (Kalužská oblasť)|Kirov]] a [[Žizdra (mesto)|Žizdra]]. V zúfalých bojoch v obkľúčení pokračovali jednotky 39. armády a 11. jazdeckého zboru. 2. júla 1942 Nemci vojskami 9. armády začali [[operácia Seydlitz|operáciu Seydlitz]]. Sovieti sa pokúšali svojim obkľúčeným jednotkám odľahčiť útokom 2. údernej armády avšak neúspešne. 12. júla boli zvyšky obkľúčených síl zničené. Veliteľ 39. armády generálporučík [[Ivan Ivanovič Maslennikov|Maslennikov]] bol evakuovaný. Jeho zástupca [[Ivan Alexandrovič Bogdanov|Bogdanov]] padol. == Záver == Kalininský a Západný front počas bojov stratili od 8. januára do 20. apríla 1942 celkovo 123&nbsp;380 mŕtvych a 217&nbsp;847 ranených<ref name="www.soldat.ru">[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html http://www.soldat.ru - Rževsko-viazemskaja nastupiteľnaja operacja] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html |date=2008-05-05 }} prístup: 13.9.2008</ref>. Pokusy o likvidáciu výbežku nemeckého frontu pokračovali v lete od [[30. júl]]a počas [[rževsko-syčevská operácia|rževsko-syčevskej operácie]], ktorú nakoniec sovietske velenie [[1. október|1. októbra]] bez výraznejšieho úspechu zastavilo. Neskôr bol vypracovaný nový plán útoku známy tiež ako [[operácia Mars]] alebo druhá rževsko-syčevská operácia, ktorá mala spolu s [[operácia Uran|protiútokom pri Stalingrade]] významne narušiť celistvosť nemeckého frontu. Tieto boje trvali od [[25. november|25. novembra]] do [[20. december|20. decembra]] 1942 a skončili sa opätovným neúspechom sovietskych síl o likvidáciu nemeckého výbežku pri Rževe. Etapa bojov o Ržev v roku 1942 a 1943 je tiež známa ako „Rževský mlynček na mäso“. == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1942]] cem6ysgo0j9yvbimsz6u1zyd0pb7b79 Druhá bitka o Charkov 0 237363 8254892 8072000 2026-07-28T18:47:34Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254892 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Druhá bitka o Charkov |súčasť= bojov [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Bundesarchiv Bild 183-B26082, Kriegsgefangene auf dem Marsch durch Charkow.jpg |text k obr= Sovietski vojnoví zajatci pochodujúci cez Charkov, máj 1942. |dátum= [[12. máj]] – [[28. máj]] [[1942]] |miesto= [[Charkov]], [[Ukrajina]], [[Sovietsky zväz]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] |protivník1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]]<br />[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946).svg|25px]] [[Taliansko]]<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |protivník2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |velitel1= [[Fedor von Bock]]<br />([[Skupina armád Juh]])<br />[[Friedrich Paulus]]<br />([[6. armáda Wehrmachtu|6. armáda]])<br />[[Ewald von Kleist]]<br />([[1. tanková armáda Wehrmachtu|1. tanková armáda]])<br />[[Hans von Salmuth]]<br />([[17. armáda Wehrmachtu|17. armáda]])<br />pplk. Karol Pichl† (del. pluk 31 [[Zaisťovacia divízia|ZD]]) |velitel2=[[Semion Timošenko]]<br />[[Ivan Bagramjan]]<br />[[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]<br />([[Juhozápadný front]])<br />[[Rodion Malinovskij]]<br />[[Alexej Innokentovič Antonov|Alexej Antonov]]<br />([[Sovietsky Južný front|Južný front]]) |sila1= 300 000 mužov, 1 000 tankov a 1 500 lietadiel |sila2= 765&nbsp;300<ref name="www.soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.9.2008 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum archivácie = 2008-05-05 }}</ref> mužov, 1 200 tankov a 1 000 lietadiel |straty1= okolo 20 000 mŕtvych, zranených a zajatých<br /> delostrelecký pluk 31 [[Zaisťovacia divízia|ZD]]: 19 mŕtvych, 14 ranených, 20 nezvestných, 24 húfnic vz. 14/19 zničených alebo nepoužiteľných<ref name="Micianik">{{Citácia knihy|titul=Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri|priezvisko=Mičianik|meno=Pavel|vydanie=2|vydavateľ=DALI-BB s.r.o.|rok=2020|isbn=978-80-8141-235-6|odkaz na autora=Pavel Mičianik}} </ref>{{rp|125}} |straty2= 277&nbsp;190 mŕtvych, ranených a zajatých<ref name="www.soldat.ru"/>, 652 tankov a 57&nbsp;626 koní |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Bitka o Charkov''' alebo '''charkovská operácia''' bolo ozbrojené stretnutie v južnej časti [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Začalo sa 12. mája 1942 útokom sovietskeho Juhozápadného frontu severne a južne od [[Charkov]]a. Nemecké jednotky však onedlho prešli do protiútoku a veľkú časť týchto sovietskych vojsk obkľúčili. Bitka o Charkov bola začiatkom nemeckej letnej kampane, ktorá vyvrcholila [[bitka o Stalingrad|bitkou o Stalingrad]]. Bitky sa na nemeckej strane zúčastnil aj delostrelecký pluk 31 [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]]. == Predohra == Do konca februára 1942 sovietske ofenzívy zatlačili Nemcov takmer na celom fronte. Najväčšie úspechy Červená armáda dosiahla pred [[Moskva|Moskvou]] a v oblasti [[Rostov nad Donom|Rostova]]. Obe strany však boli po ťažkých bojoch veľmi vyčerpané. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] ako aj časť sovietskeho štábu boli naďalej presvedčení, že Nemci sú silne oslabení a ZSSR má stále nádej udržať si po zimných ofenzívach iniciatívu vo svojich rukách. Týmto názorom však odporovali vedúci generálneho štábu [[Boris Michajlovič Šapošnikov|Boris Šapošnikov]] ako aj generáli [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Alexandr Vasilevskij]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]], ktorí navrhovali zotrvanie v obrane do doby, kedy budú jednotky opätovne posilnené. Stalin navyše veril, že vedenie operácii na širokom fronte môže narušiť nemecké plány na nasledujúce obdobie a to i napriek tomu, že Sovieti v tej dobe disponovali menším počtom vojsk než ich nepriateľ. Zatiaľ čo Červená armáda mohla nasadiť na východnom fronte na jar 1942 5&nbsp;600&nbsp;000 mužov, 3 900 tankov, 44&nbsp;900 diel a 2200 lietadiel, Wehrmacht disponoval 6&nbsp;200&nbsp;000 mužmi, 3229 tankmi, 57&nbsp;000 delami a 3395 lietadlami. Sovietske velenie sa domnievalo, že Nemci hodlajú v lete opäť zaútočiť na Moskvu. Stalin sa rozhodol využiť najmä úspechy sovietskych síl v južnej časti frontu, kde [[Semion Konstantinovič Timošenko|Timošenkove]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]] vojská rozvíjali útok smerom od [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]] k rieke [[Donec]]. 20. marca 1942 Timošenko so svojim štábom v meste [[Kupiansk]] spracoval plány potrebné pre ďalšiu ofenzívu smerom na Charkov a odoslal ich na hlavný štáb, ktorý ich definitívne potvrdil 17. apríla. Veľkoryso plánovaná ofenzíva z oblasti [[Barvenkovo|Barvenkova]], [[Izium]]u a [[Vovčansk|Volčanska]] mala za cieľ preniknúť až do oblasti [[Dnepropetrovsk]]a a [[Sineľnikovo|Sineľnikova]], kde mali sovietske vojská obsadiť mosty cez [[Dneper]]<ref name="Ostfornt s. 56">Charles Winchester: ''Ostfornt / Hitler's War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 56 {{Languageicon|en}}</ref>. === Sovietske sily === Do [[11. máj]]a [[1942]], Červená armáda v sektore [[Juhozápadný front|Juhozápadného frontu]] koncentrovala 4 [[Armáda (vojenská jednotka)|armády]] ([[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 28. armáda|28.]], [[Sovietska 38. armáda|38.]] a [[Sovietska 6. armáda|6. armáda]]). Do 11. mája bol prisunutý aj [[Sovietsky 21. tankový zbor|21.]] a [[Sovietsky 23. tankový zbor|23. tankový zbor]] s 269 tankmi. Front mal k dispozícii aj niekoľko menších jednotiek. [[Sovietsky Južný front|Južný front]] disponoval [[Sovietska 57. armáda|57.]] a [[Sovietska 9. armáda|9. armádou]] s 30 streleckými divíziami a [[Sovietsky 24. tankový zbor|24. tankovým]] a [[Sovietsky 5. jazdecký zbor|5. jazdeckým zborom]]. Preskupovanie sovietskych vojsk počas obdobia [[rasputica|rasputice]], kedy neboli nespevnené cesty zjazdné však trvalo dlhšie než bolo pôvodne plánované. Nemci však týmto presunom nevenovali veľkú pozornosť. Rovnako Sovieti nevenovali dostatočnú pozornosť [[prieskum (vojenstvo)|prieskumu]], za čo v nasledujúcich bojoch ťažko zaplatili. === Nemecké prípravy === Nemci neuvedomujúc si sovietske prípravy na ofenzívu plánovali od 30. apríla jednotkami [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]] uskutočniť [[operácia Friderikus|operáciu Friderikus]], čo bol krycí názov útoku na [[Izium]]ský výbežok. Útok sa mal začať okolo 18. mája. Jednotky nemeckej skupiny armád Juh poľného maršala [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] boli v tomto období intenzívne posilňované. [[Hitler]] totiž [[5. apríl]]a [[1942]] vydal smernicu č. 41, v ktorej vyjadril plán letnej ofenzívy na juh ZSSR. Ofenzíva mala za cieľ dosiahnuť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], čím by sa prerušili dodávky ropy z oblasti Kaspiku ako i spojenie ZSSR so západnými Spojencami cez Irán. Nemenej podstatné bolo dobytie [[Krym (polostrov)|Krymu]], čo bolo hlavnou úlohou [[Erich von Manstein|von Mansteinovej]] [[11. armáda Wehrmachtu|11. armády]]. == Ofenzíva == === Začiatočná fáza === [[Súbor:Izium Salient in 1942.png|náhľad|vpravo|Sovietsky útok v oblasti Iziumu]] Ofenzíva Červenej armády sa začala ráno [[12. máj]]a 1942 o 6:30 jednohodinovou delostreleckou prípravou a 20 minútovým úderom letectva. Pozemný útok sa začal dvojitým obchvatným úderom z oblasti [[Barvenkovo|Barvenkova]] a [[Vovčansk|Volčanska]] o 7:30. Nemci kládli vo svojich obranných postaveniach tvrdý odpor a museli byť likvidovaní kombinovanými útokmi letectva, delostrelectva v spolupráci s pozemnými útokmi. Sovieti boli nútení na podporu útoku nasadiť i svoj druhý sled. Veľmi ťažké boje sa rozhoreli okolo nemeckých postavení pri obci Nepokrytaja, kde sa rozhodli pre protiútok. Do konca dňa Sovieti prenikli najviac 10{{--}}{{km|15|m}} cez nemecké pozície. Moskalenko onedlho zistil, že tam kde Sovieti neočakávali žiadny odpor proti nim stoja dve nemecké [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]]. Toto bol prvý príznak nedostatočného prieskumu pred začiatkom operácie. Naopak Nemci pred začiatkom sovietskej ofenzívy s útokom počítali. Sovieti vôbec netušili, že sily proti ktorým útočia sú silnejšie než oni sami. [[Friedrich Paulus|Paulus]] v tej dobe vyčlenil 3 pechotné a jednu tankovú divíziu na obranu Charkova. Bojovalo sa v ťažkých podmienkach za dažďov a blata. Sovietsky postup sa tak veľmi spomalil, najväčšie úspechy boli dosiahnuté na ľavom krídle. [[Fedor von Bock|Bock]] na začiatku bitky varoval Paulusa aby nezačínal protiútok okamžite, ale vyčkal na leteckú podporu. Nemci však nakoniec nemohli čakať, sovietskym tankovým jednotkám sa totiž podarilo preraziť cez pozície [[VIII. zbor Wehrmachtu|VIII. zboru]] generála [[Walther Heitz|Walthera Heitza]] vo Volčanskom sektore menej než {{km|20|m}} od Charkova. Úspechy sovietskych vojsk však neboli dostatočné, na mnohých úsekoch Nemci podnikali energické protiútoky a zatláčali útočiace jednotky späť. Odpoveďou boli útoky sovietskych tankových záloh. Problémy útočníkom spôsobovalo najmä nemecké letectvo, ktoré sa významne podieľalo na zastavení postupu 28. armády. Južný úsek sovietskeho útoku neutrpel nemeckými protiútokmi také vážne straty ako severný smer. Bolo to i preto, že Nemci nasadili väčšinu svojich záloh proti severnému krídlu a na obranu juhu nemali dostatok síl. Ale už 14. mája Hitler nariadil generálovi [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|Ewaldovi von Kleist]] aby jednotkami svojej [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1. tankovej armády]] podnikol útok, ktorého krycí názov znel [[operácia Friderikus]]. === Druhá fáza === 15. i 16. mája Sovieti na severnom úseku neustále narážali na silný odpor nemeckých vojsk. Frustrujúci bol najmä nedostatok ťažkého [[delostrelectvo|delostrelectva]], s pomocou ktorého by bolo možné ničiť nepriateľské ohniská odporu. Ťažké boje prebiehali okolo Nemcami držanej obkľúčenej obce [[Ternova]], kde sa bojov zúčastnil aj slovenský delostrelecký pluk 31. Po jednodňovej prestávke sa ďalšie sovietske útoky stretli so silným odporom a najmä protiútokmi nemeckých tankových síl, ktoré nútili útočiace vojská prejsť do obrany. Úspechy na južnom krídle sovietskych klieští pokračovali aj v nasledujúcich dňoch i napriek silným útokom nemeckého letectva. === Protiútok 1. tankovej armády === [[17. máj]]a dorazili na bojisko jednotky von Kleistovej 1. tankovej armády. [[III. tankový zbor Wehrmachtu|III. tankový]] a [[XXXXIV. zbor Wehrmachtu|XXXXIV. zbor]] začali protiútok v oblasti Barvenkova z oblasti [[Alexandrovka|Alexandrovky]]. S pomocou leteckej podpory, Kleist prerazil sovietske pozície [[Sovietska 9. armáda|9. armády]] a v priebehu prvého dňa postúpil {{km|10|m}}. Sovieti v tej dobe práve preskupovali svoje jednotky. Timošenko hlásil najvyššiemu veleniu situáciu a žiadal posily. Vasilevskij u Stalina žiadal povolenie pre ústup, no nebol úspešný. 18. mája sa situácia opäť zhoršila a sovietske velenie ([[Stavka]]) súhlasilo s ukončením bojových operácií a odchodom [[Sovietska 9. armáda|9. armády]] z výbežku. Timošenko a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] však hlásili, že v oblasti [[Kramtorsk]]a nepriateľský odpor ochabuje a Stalin okamžite plán ústupu zamietol. 19. mája Paulus na základe rozkazov od von Bocka pokračoval v ofenzíve proti severnému výbežku pri [[Izium]]e z oblasti [[Merefa|Merefy]]. Až tieto akcie Nemcov nakoniec prinútili Stalina ukončiť ofenzívu, bolo však neskoro. Nemci začali okolo sovietskych výbežkov uzatvárať obkľúčenie. Sovieti sa snažili brániť a Timošenko 21. mája nariadil ústup armádnej skupiny Kotčenko a nariadil tiež protiútoky 9. a [[Sovietska 57. armáda|57. armády]], ktoré mali spomaliť nemecký postup a obnoviť spojenie s obkľúčenými jednotkami. Tieto však neboli úspešné a do konca 24. mája boli sovietske sily pri Charkove obkľúčené. Krídla sovietskej obrany sa pod silnými nemeckými útokmi rozpadli. === Obkľúčenie sovietskych vojsk === [[25. máj]]a sa Sovieti pokúsili o prvý únik z obkľúčenia masovými útokmi. Neboli však úspešní. Do 26. mája boli sovietski vojaci obkľúčení na území s rozlohou necelých {{km2|15}}. Pokusy o spojenie s nimi z východu boli nemeckými vojskami a letectvom úspešne odrážané. 28. mája Timošenko nariadil ukončenie útočných operácií, pokusy o spojenie s obkľúčenými jednotkami pokračovali do 30. mája. Z obkľúčenia sa podarilo prebojovať iba menej než 10 % vojakov (okolo 27 000 mužov)<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 90</ref>. ===Delostrelecký pluk 31 Zaisťovacej divízie v bitke o Charkov=== {{Hlavný článok|Bitka pri Ternovej}} {{Campaignbox Zaisťovacia divízia}} [[Súbor:Banska-Bystrica-ceskoslovenska-polna-hufnica-vzor-14-19.jpg|náhľad|vpravo|Húfnica vzor. 14/19 v [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzeu SNP]], [[Banská Bystrica]]]] Delostrelecký pluk 31 bol jediným útvarom [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]], ktorý ako celok zasiahol do bojov v prvej línii. Nasadenie pluku dohodol jeho veliteľ pplk. del. Karol Pichl priamo s nemeckým velením ako bez vedomia veliteľa divízie plk. pech. [[Pavol Kuna|Pavla Kunu]] tak bez vedomia ministra NO gen. [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]]. Nemci túto iniciatívu po stratách počas sovietskej zimnej ofenzívy privítali. Rozkaz na presun pluku vydal plk. Kuna 1. februára a pluk sa presúval pešími pochodmi po trase [[Žitomir]] - [[Korostyšev]] - [[Kočerovo]] - [[Kyjev]], odkiaľ po trojtýždňovom odpočinku vyrazil na [[Charkov]], kde 4 batérie, spolu 24 húfnic vz. 14/19, zaujalo obranné postavenie pri obci [[Ternova]]. 7. apríla bol pluk podriadený veliteľtvu 6. armády (grn. [[Friedrich Paulus|Paulus]]).<ref name="Micianik"/>{{rp|94-97}} Pluk sa ocitol 12. mája priamo v osi sovietskej ofenzívy. Na Ternovu útočilo s podporou pechoty až 92 tankov (z toho 10 [[KV-1]] a 40 [[T-34]], proti ktorým boli húfnice neúčinné). Paľbou sa podarilo zastavaviť útok sovietskej pechoty, no ťažké tanky prenikli až k batériam a zničili viaceré húfnice. Napriek tomu pluk prvým útokom odolával až do 15:00, kedy z dôvodu ustupujúcej nemeckej pechoty mjr. Beniač vydal príkaz na ústup do obce Veseloje. Počas ústupu pluk prišiel o ďalšie húfnice. 13. mája dorazili do Veseloje nový veliteľ pluku plk. [[Quido Dotzauer]] a nemecký generál OKW. Nemecký generál vyčítal plk. Pichlovi opustenie pozícií a vydal rozkaz vrátiť pluk do pôvodného palebného postavenia. Plk. Pichl a por. Gajdoš zorganizovali provizórnu jednotku, ktorá sa na nákladnom aute vydala naspäť do Ternovej, no cestou vbehli priamo do sovietskych jednotiek a boli zajatí.{{#tag:ref|Osud veliteľa pluku pplk. del. Karola Pichla je doteraz nejasný. Podľa jednej verzie ho sovietski vojaci chytili a zastrelili. Podľa inej verzie bol pplk. Pichl zajatý a odvezený do Moskvy, kde ho mal československý súd odsúdiť na trest smrti a následne mal byť popravený.<ref name="Micianik"/>{{rp|117}}|group=pozn}} Medzitým nový veliteľ pluku Quido Dotzauer zhromažďoval a znovu organizoval svoje jednotky, ktoré boli následne nasadené ako improvizovaný peší prápor (zhruba 350 mužov a 26 guľometov) do obrany obce Veseloje, kde spolu s nemeckým pionierskym práporom, zvyškom motorizovaného pluku a s podporou delostrelectva držali 6 km široký úsek frontu 30 km pred Charkovom proti viacerým útokom sovietskych vojsk. Po zahájení nemeckého protiútoku bol peší prápor mjr. Beniača 28. mája z frontu stiahnutý.<ref name="Micianik"/>{{rp|120-123}} Delostrelecký pluk 31 získal počas nasadenia pri Charkove od 10. apríla do 28. mája cenné skúsenosti v boji proti masovému útoku tankov a pechoty. Hoci dôstojníci a vojaci pluku nemali žiadne frontové skúsenosti, neskolabovali a bránili sa proti početnej prevahe pechoty, ako aj proti tankom, proti ktorým boli ich húfnice neúčinné. Slovenskí delostrelci nespanikárili a neopustili svojvoľne pozície ani potom, ako spred ich postavení ustúpila nemecká pechota. K 30. máju vykazoval pluk straty 19 mŕtvych, 14 ranených a 20 nezvestných, ako aj stratu všetkých 24 húfnic.<ref name="Micianik"/>{{rp|125}} == Dohra == [[Súbor:Kharkov2.jpg|náhľad|Kráčajúci [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietski vojnoví zajatci]], ktorí padli do nemeckého zajatia v kotli pri Charkove.]] Podľa ruských zdrojov počas bitky od 12. do 29. mája 1942 zahynulo alebo padlo do zajatia 170&nbsp;958 sovietskych vojakov, ďalších 106&nbsp;232 bolo ranených<ref name="www.soldat.ru"/>. Názory na straty sovietskych vojsk sa však líšia. Kým [[David Glanz|Glanz]] tvrdí, že Sovieti prišli v kotli pri Barvenkove o 207&nbsp;000 zabitých alebo zajatých, [[Anthony Beevor|Beevor]] hovorí o 240&nbsp;000 zajatých. Sovietska [[Sovietska 6. armáda|6.]], [[Sovietska 9. armáda|9.]] a [[Sovietska 57. armáda|57. armáda]] boli kompletne zničené<ref name="Ostfornt s. 56"/>. V boji padlo i mnoho vysokých sovietskych dôstojníkov, ktorí velili armádam. Samotný Timošenko bol evakuovaný do Moskvy a sám očakával že bude postavený pred vojenský súd. Sovietske velenie porážku pri Charkove pred verejnosťou úzkostlivo tajilo<ref>Alexander Werth: ''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry 1968, s. 413</ref>. Nemecké straty boli v porovnaní so sovietskymi nízke, odhadujú sa na 20&nbsp;000 mŕtvych, ranených a zajatých. V priebehu mesiaca sa [[Erich von Manstein|Mansteinovi]] podarilo krvavo odraziť sovietske [[kerčsko-feodosijská operácia|vylodenie]] na [[Kerč]]i, čím mohol svoje sily definitívne sústrediť proti [[Sevastopoľ]]u. 28. júna 1942 sa začala nemecká letná ofenzíva, známa ako [[operácia Blau]], založená na Hitlerovom rozkaze č. 41 a mala rozhodujúci vplyv na dianie až do zimy. Sovietske velenie, ktoré v tomto období pochopilo, že nemecká letná ofenzíva nebude smerovať na Moskvu ale na juh ZSSR nariadilo svojim vojskám nenechať sa obkľúčiť a viesť defenzívnu činnosť. Nasledujúce boje, ktoré pokračovali bojmi o okolie [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]] a [[Voronež]]e vyvrcholili [[Bitka o Stalingrad|bitkou o Stalingrad]]. Front sa však v priebehu roka vrátil späť. Najprv sa Sovietom po porážke nemeckých vojsk pri Stalingrade v zime 1943 podarilo mesto oslobodiť. Tento stav však netrval dlho, Nemecké jednotky zorganizovali protiútok a Sovietov z mesta opäť vytlačili v tzv. [[Tretia bitka o Charkov|tretej bitke o Charkov]]. Definitívny koniec okupácie znamenali až sovietske útočné operácie nasledujúce po [[Kurská bitka|bitke v Kurskom oblúku]]. Charkov bol oslobodený 23. augusta 1943. == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.google.com/maps/place/Ternova,+Kharkiv+Oblast,+Ukraine,+62421/@50.1903681,36.6482384,14z/data=!3m1!4b1!4m6!3m5!1s0x4126ffcaefaca92f:0x2e800f9ce3abf22d!8m2!3d50.1912757!4d36.6753932!16s%2Fg%2F122n0kzf?entry=ttu Ternova (miesto boja delostreleckého pluku 31) na mape] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1942]] 8evyrj66srlmw4g7fkt31122fmnjm8v Bitka o Velikije Luki 0 237429 8254913 8072001 2026-07-28T18:59:19Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254913 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka o Velikie Luki |súčasť= [[Veľká vlastenecká vojna|Bojov na východnom fronte]] počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= Eastern Front 1942-11 to 1943-03--Velikiye Luki.png |text k obr= Situácia na východnom fronte (červeným) ofenzívy Červenej armády zime 1942-1943. |dátum= [[19. november]] [[1942]] - [[16. január]] [[1943]] |miesto= [[Velikolukská oblasť]], [[Sovietsky zväz]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1= [[Maxim Alexejevič Pukarjev|M. A. Purkajev]]<br />([[Kalininský front]])<br />[[Kuzma Nikitoviš Galickij|K. N. Galickij]]<br />([[3. úderná armáda]])<br />[[Limbit Abramovič Pärn|L. A. Pärn]]<br />([[8. estónsky strelecký zbor]]) |velitel2= [[Kurt von der Chevallerie]] |sila1= 86 700 mužov |sila2= 20 000 mužov |straty1= 31 674 mŕtvych alebo nezvestných<br />72 348 ranených |straty2= 17 000 mŕtvych alebo zranených<br />3 000 zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Bitka o Velikije Luki''' známa i ako '''Velikolukská útočná operácia''' bola ozbrojené stretnutie jednotiek sovietskeho Kalininského frontu a nemeckej [[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tankovej armády]] počas zimy 1942{{--}}1943. Bola sverným krídlom úderu sovietskych vojsk počas [[Druhá rževsko-syčovská ofenzíva|2. Rževsko-syčevskej ofenzívy]] ([[operácia Mars]]). Jej cieľom bolo obsadiť historické mesto [[Velikije Luki]]. Bola príkladom zlyhania nemeckých snáh o znovunadviazanie kontaktu s [[obkľúčenie|obkľúčenými]] jednotkami. [[Velikije Luki]] sú starobylé ruské pevnostné mesto. Sú dôležitým dopravným uzlom, o ktorý sa tvrdo bojovalo úž počas prvých [[bitka o Moskvu|bojov pred Moskvou]] v roku 1941. V priebehu roku 1942 bolo mesto ostreľované sovietskym delostrelectvom a rozhodujúci útok bol plánovaný na koniec roku. [[19. novembra]] [[1942]] Sovieti začali po celom úseku východného frontu niekoľko významných ofenzív. Najznámejšou sa stala [[operácia Uran]] pri [[Stalingrad]]e, menej známou bola [[operácia Mars]] v oblasti [[Ržev]]a. Jej súčasťou bol i útok na Velikije Luki. Sovieti pre pripravovanú ofenzívu sústredili veľké sily, do 100 000 mužov a niekoľkonásobne prevyšovali nemeckých obrancom, ktorých bolo len okolo 20 000. Do konca novembra Nemci mesto pomerne úspešne bránili, ale v druhej polovici decembra prešli Sovieti do útoku s veľkým množstvom tankov, mesto obkľúčili a prenikli aj do jeho ulíc. V meste zostali dve ohniská nemeckého odporu, ktoré sa v priebehu prvej polovice januára 1943 podarilo zlikvidovať. V bojoch zahynulo alebo bolo zajatých 72 348 sovietskych vojakov, ďalších 72 348 bolo ranených<ref name="www.soldat.ru">[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html http://www.soldat.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html |date=2008-05-05 }} prístup: 14.9.2008</ref>. Nemecké straty činili najmenej 17 000 mŕtvych a ranených a 3 000 zajatých. {{Vojenský výhonok}} == Referencie == <references /> {{DEFAULTSORT:Velikije Luki}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1942]] [[Kategória:Bitky v 1943]] slbvl9b44jyrqb2kt62felze22xc0a7 Pražská operácia 0 237439 8254896 8072002 2026-07-28T18:48:51Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254896 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Pražská operácia |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= WWII Southern Central Europe 1944-1945.png |text k obr= Boje na území Česko-Slovenska, Maďarska a Rumunska. |dátum= [[6. máj]] – [[11. máj]] [[1945]] |miesto= [[Česko-Slovensko]], [[Nemecko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] |casus= |územie= |výsledok= Zdrvujúce víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|border|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|border|25px]] [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Česko-Slovensko]]<br />[[Súbor:Flag of Poland.svg|border|25px]] [[Poľsko]] <br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|border|25px]] [[Rumunsko]] <br /> ---- [[Súbor:Naval Ensign of Russia.svg|24px|Vlajka]] [[Ruská oslobodenecká armáda]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]]<br />{{flagicon|Hungary 1940}} [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]<ref name="kcprymarov">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kcprymarov.estranky.cz/clanky/nase-knihovna/ceske-povstani-v-kvetnu-1945 |dátum prístupu=2016-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091002063913/http://www.kcprymarov.estranky.cz/clanky/nase-knihovna/ceske-povstani-v-kvetnu-1945 |dátum archivácie=2009-10-02 }}</ref><br>{{flagicon|First Slovak Republic 1939-1945}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] * [[Súbor:Flag of the Hlinka party (1938–1945) variant 2.svg|24px]] [[Hlinkova garda]] |velitel1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|border|25px]] [[Ivan Stepanovič Konev|Ivan S. Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|border|25px]] [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion J. Malinovskij]]<br />([[2. ukrajinský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|border|25px]] [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Andrej I. Jeriomenko]]<br />([[4. ukrajinský front]]) |velitel2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Ferdinand Schörner]]<br />([[Skupina armád Stred]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Lothar Rendulic]]<br />([[Skupina armád Ostmark]]) |sila1= 2 100 000 mužov |sila2= 900 000 mužov |straty1= 11 997 mŕtvych alebo nezvestných<br />40 501 ranených alebo chorých |straty2= 50 000 mŕtvych<br />850 000 zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Pražská operácia''' alebo '''pražská ofenzíva''' [[6. máj]]a – [[11. máj]]a [[1945]] ({{V jazyku|rus|Пражская наступательная операция}} – Pražskaja nastupatělnaja operacija) bola poslednou väčšou ofenzívou na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jej cieľom bolo zlikvidovať zoskupenie nemeckých vojsk ustupujúcich Českom a pomôcť [[pražské povstanie (1945)|pražskému povstaniu]]. == Príprava == Pražská operácia bola plánovaná postupne už od februára [[1945]] po tom, čo bola na [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencii]] dohodnutá [[demarkačná čiara|demarkačná línia]], ktorá oddeľovala zóny postupu jednotlivých vojsk Spojencov. Sovietsky dôraz na rozvíjanie bojových operácii na [[Berlín]]sky smer však spôsobilo, že sa na území [[Čechy|Čiech]] a [[Morava (región)|Moravy]] nachádzala silná nemecká armáda o počte zhruba 900 000 mužov [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]], ktorí sa pokúšali prebojovať na západ, zatiaľ čo v priebehu apríla prebiehali ťažké [[Bitka o Berlín|boje o Berlín]]. Od začiatku bolo zrejmé, že postup cez hraničné pohoria bude náročný a že dôjde k náročným bojom. Pražská operácia sa mala uskutočniť útokom z troch strán smerom na [[Praha|Prahu]], pričom malo dôjsť k oslobodeniu podstatnej časti [[Čechy|Čiech]]. Zo [[Sasko|Saska]] mali útočiť vojská [[1. ukrajinský front|1. ukrajinského frontu]] maršala [[Ivan Stepanovič Konev|I. S. Koneva]], z južnej Moravy mali útočiť vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] pod velením maršala [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodiona Malinovského]] a zo severnej [[Morava (región)|Moravy]] a [[Sliezko|Sliezka]] mal postupovať [[4. ukrajinský front]] generála [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Andreja Jeriomenka]]. Počiatkom mája [[1945]] došlo k podstatnej zmene situácie, keď [[Červená armáda]] dobyla [[Berlín]] a nemecké vojská prakticky prestali klásť odpor západným spojencom. 5. mája vypuklo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]] a povstalci žiadali o pomoc. Vo dňoch [[5. máj|5.]] – [[6. máj]]a [[1945]] postúpila americké vojská pod velením generála [[George S. Patton|Georgea S. Pattona]] na dohodnutú demarkačnú čiaru a Patton žiadal vrchného veliteľa amerických síl [[Dwight D. Eisenhower|Dwighta D. Eisenhowera]] o povolenie ďalšieho postupu na [[Praha|Prahu]] a do vnútrozemia Čiech. To si však sovietska strana nepriala a Eisenhower ďalší postup neschválil. [[Česko-Slovensko]] malo spadať do sovietskej sféry vplyvu, v priestore sa nachádzala početná nemecká armáda s vybavením, bolo tam veľa nemeckých tovární (vrátane podzemných), ktoré mali pripadnúť ako [[vojnové reparácie]] [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Preto už v nedeľu [[6. máj]]a [[1945]] boli v skorých ranných hodinách urýchlene zahájené prípravy na útok do stredu Čiech. == Pomer síl == Do boja vstupovali sovietske vojská s impozatnou silou. Proti približne 900 tisícom nemeckých vojakov stálo 980 tisíc príslušníkov 1. ukrajinského frontu (vrátane 76 tisíc vojakov [[2. poľská armáda|2. poľskej armády]]), 710 tisíc príslušníkov 2. ukrajinského frontu (vrátane 96 tisíc vojakov [[1. rumunská armáda|1.]] a [[4. rumunská armáda|4. rumunskej armády]]) a 410 tisíc príslušníkov 4. ukrajinského frontu (vrátane 60 tisíc vojakov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]]), celkovo 2 100 000 vojakov. Vojská [[Červená armáda|červenej armády]] a Spojencov mali výhodu pomeru síl u [[Delostrelectvo|diel]] a [[mínomet]]ov 3,1 ku 1 a v [[Vojenské letectvo|bojových lietadlách]] 4 ku 1, v [[tank]]och a [[Samohybné delo|samohybných delách]] bol pomer približne rovnaký. [[Nemci]] sa však mohli spoliehať na dobre členenú obranu a aj prírodne nepriechodnú bariéru – pohraničné pohoria [[Český masív|Českej vysočiny]]. K [[zákop]]ovým a opevňovacím prácam bolo pred koncom vojny pod hrozbou trestu smrti nútené aj české civilné obyvateľstvo. == Smery úderov == Hlavný útok na [[Praha|Prahu]] začal popoludní 6. mája, keď sa vojská 1. ukrajinského frontu pri Riese v blízkosti [[Drážďany|Drážďan]] dali do pohybu. Rýchle tankové úderné skupiny [[3. gardová tanková armáda|3.]] a [[4. gardová tanková armáda|4. gardovej tankovej armády]] obišli Drážďany a postupovali smerom ku [[Krušné hory|Krušným horám]]. Nemecká armáda v tomto priestore kládla iba chabý odpor, a tak jednotky postupovali pomerne rýchlo a to i vzhľadom k daždivému počasiu. V noci zo [[7. máj|7.]] na [[8. máj]]a prekročili úderné skupiny Červenej armády v priestore hraničných prechodov [[Cínovec]], [[Moldava]] a [[Mníšek]] predmníchovské česko-slovensko-nemecké hranice a pokračovali v útoku smerom na [[Teplice]] a [[Duchcov]]. Do všeobecného útoku sa pustili aj ostatné vojská 1. ukrajinského frontu a to najmä z okolia Drážďan, ale aj z línie [[Sasko]] – [[Lužice]]– [[Sliezsko]], kde boli rozmiestnené vojská 1. ukrajinského frontu a jednotky spojeneckej poľskej armády. Táto vojenská sila sa dala do pohybu smerom k severným česko-slovenským hraniciam. [[7. máj]]a začali z oblasti [[Morava (región)|Moravy]] aj útoky 2. ukrajinského frontu pod velením maršala [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodiona Malinovského]], ktorý ukončil [[bratislavsko-brnianska operácia|Bratislavsko-brniansku operáciu]] a 4. ukrajinského frontu generála [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Andreja Jeriomenka]], ktoré sa krátko predtým účastnili [[Ostravsko-opavská operácia|Ostravsko-opavskej operácie]]. Ďalšie sovietske jednotky útočili cez severné [[Rakúsko]] smerom k [[České Budějovice|Českým Budejoviciam]]. == 8. máj 1945 == [[8. máj]]a napriek tomu, že bol verejne známy podpis kapitulačného aktu v [[Remeš]]i boje stále pokračovali. Nemci sa nechceli vzdať Červenej armáde a začali ustupovať smerom na západ, do zajatia Spojencov. Útok 1. ukrajinského frontu pokračoval smerom na [[Louny]] a na [[Terezín]], u [[Žatec|Žatca]] zajali jednotky [[5. gardový mechanizovaný zbor|5. gardového mechanizovaného zboru]] kolónu so štábom maršala [[Ferdinand Schörner|Ferdinanda Schörnera]], ktorá unikala z kúpeľov [[Velichovky|Velichovek]] do amerického zajatia. [[Ferdinand Schörner]] však k Američanom utiekol lietadlom. Do polnoci z [[8. máj|8.]] na [[9. máj]]a, kedy mal vstúpiť v platnosť kapitulačný akt, postúpili úderné mechanizované skupiny 1. ukrajinského frontu až do Loun, ostatné oddiely tohto frontu postúpili do tesnej blízkosti západných a severných hraníc predmníchovského [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na Morave jednotky 4. ukrajinského frontu [[8. máj]]a zlikvidovali nemecký obranný výbežok u [[Přerov]]a a [[Olomouc]]a a jeho vojskám sa v súčinnosti s jednotkami [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] podarilo preniknúť na líniu [[Jeseník]] – [[Šumperk]] – [[Prostějov]]. == Dokončenie operácie == [[9. máj]]a o polnoci sa v [[Berlín]]skom predmestí [[Karlshorst]] uskutočnil druhý podpis kapitulačného aktu, ktorý sa tentoraz odohral aj za prítomnosti sovietskej delegácie, vedenej maršalom [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukovom]]. Ukončenie bojov a zloženie zbraní nemeckých vojsk malo vstúpiť v platnosť [[9. máj]]a o jednej hodine ráno. V tej dobe však na celej línii frontu dochádzalo k ničeniu nepotrebnej nemeckej techniky a materiálu a k ústupu nemeckých síl, ktoré sa pokúšali dostať do amerického zajatia. Bojové akcie Červenej armády a spojencov 9. mája spočívali v prenasledovaniu nemeckých jednotiek, pričom miestami dochádzalo ešte k malým vojenským akciám. 9. mája v skorých ranných hodinách prenikli vojská 1. ukrajinského frontu zo smeru od [[Slaný|Slaného]] a [[Veltrusy|Veltrus]] do Prahy. Do Čiech a do Prahy postupovali toho istého dňa sovietske vojská prakticky zo všetkých smerov. Ráno 9. mája 1945 sa do mesta dostali prvé sovietske tankové jednotky 63. gardovej tankovej brigády. Na malostranskom [[Klárov]]e jedny z prvých tankov [[tank číslo 23|č. 23]], 24 a 25 typu [[T-34|T-34/85]] narazili 3 nemecké stíhače tankov [[Hetzer]]. Tank č. 23 bol v boji zničený, veliteľ tanku poručík Ivan Grigorijevič Gončarenko zahynul. [[10. máj]]a skoro ráno dorazili do Prahy aj tanky 1. česko-slovenskej tankovej brigády, ktoré už predchádzajúci deň vyrazili od [[Litovel|Litovle]]. Boje trvali do [[11. máj]]a, kedy dochádzalo k ozbrojeným zrážkam so skupinami nemeckých jednotiek, ktoré sa pokúšali prebojovať k demarkačnej línii, kde by sa vzdali do rúk západných Spojencov. Išlo najmä o jednotky Waffen SS, ktorým velil [[Karl Friedrich von Pückler-Burghaus|K.F. von Pückler-Burghaus]]. Posledné ozbrojené zrážky v okolí [[Milín]]a sa skončili kapituláciou Nemcov v skorých ranných hodinách 12. mája 1945.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Velfl | meno = J | odkaz na autora = | titul = Slivice 11. 5. – 12. 5. 1945 | url = http://www.muzeum-pribram.cz/akce/10akce/10slivice/slivice-historie.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.6.2010 | vydavateľ = Hornické muzeum Příbram | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110821130625/http://www.muzeum-pribram.cz/akce/10akce/10slivice/slivice-historie.pdf | dátum archivácie = 2011-08-21 }}</ref> Na česko-slovenskom území zajali sovietske vojská 900 000 nemeckých vojakov a 60 generálov. Aj po skončení bojov však sovietske jednotky a vojaci česko-slovenskej, rumunskej a poľskej armády čistili lesy od zbehov a od ukrývajúcich sa nemeckých vojakov a postupne odmínovávali cesty, infraštruktúru a civilné objekty. Sovietske vojská zostali na území Česko-Slovenska do novembra [[1945]], keď rovnako ako americké jednotky [[Česko-Slovensko]] opustili. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.blisty.cz/art/13928.html Osvobození ČSR] * [https://web.archive.org/web/20120324204111/http://www.militaryzone.cz/view.php?nazevclanku=osvobozeni-prahy-v-kvetnu-1945-aneb-jak-to-dnes-vidi-rusove&cisloclanku=2007050003 Osvobození Prahy v květnu 1945 aneb jak to dnes vidí Rusové] * [http://hradecky.denik.cz/zpravy_region/osvobozeni_stepan_svatek_20080508.html Osvobození ve východních Čechách] * [http://www.konr.webz.cz/ROA_cz.htm Tanky Ruské osvobozenecké armády] == Zdroj == {{preklad|cs|Pražská ofenzíva|3042433}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Česku]] [[Kategória:Bitky v Nemecku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1945]] [[Kategória:Pomenovania podľa Prahy|Operácia]] awfg73y2t5l19krfxsg0blqqiksedgv Bitka o Smolensk (1943) 0 237447 8254919 8072003 2026-07-28T19:03:29Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254919 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt= Bitka o Smolensk | súčasť= bojov [[Veľká vlastenecká vojna|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] | obrázok= Map detail of smolensk operation.jpg | text k obr= Mapa bojových operácií. | dátum= [[7. august]] - [[20. október]] [[1943]] | miesto= [[Smolensk]], [[Smolenská oblasť]], [[ZSSR]] | casus= | územie= | výsledok= Víťazstvo [[ZSSR]] | protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] | protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] | velitel1=[[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Andrej Jeriomenko]] <br /> ([[Kalininský front]])<br />[[Vasilij Sokolovskij]]<br />([[Sovietsky Západný front|Západný front]]) | velitel2=[[Günther von Kluge]]<br />([[Skupina armád Stred]])<br />[[Georg-Hans Reinhardt]]<br />([[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tanková armáda]])<br />[[Gotthard Heinrici]]<br />([[4. armáda Wehrmachtu|4. armáda]]) | sila1= 1&nbsp;252&nbsp;600 mužov,<br /> 1&nbsp;430 tankov, <br /> 1&nbsp;100 lietadiel | sila2= 850&nbsp;000 mužov,<br /> 500 tankov,<br /> 700 lietadiel | straty1= 450&nbsp;00 mŕtvych a ranených | straty2= 200-250&nbsp;000 mŕtvych, ranených alebo zajatých | straty3= | poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Druhá bitka o Smolensk''' známa tiež ako '''operácia Suvorov''' alebo '''Smolenská operácia''' bolo ozbrojené stretnutie na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], ktorá prebiehala od 7. augusta do 2. októbra [[1943]]. Išlo o zdĺhavé a ťažké boje, ktoré skončili oslobodením [[Smolensk]]a a okolia spod dvojročnej nemeckej okupácie. Operácia bola pomenovaná podľa známeho ruského vojvodcu z 18. storočia [[Alexander Vasilievič Suvorov|Alexandra Suvorova]]. == Predohra == Po skončení [[bitka v Kurskom oblúku|bitky pri Kursku]] stratilo nemecké velenie nádej na udržanie rovnováhy síl na východnom fronte. Sovietske vojská vytlačili [[Wehrmacht]] z ruských oblastí [[ZSSR]]. Červená armáda oslobodila [[Oriol]] a [[Belgorod]], [[23. augusta]] [[1943]] bolo oslobodené hlavné mesto Ukrajiny [[Charkov]]. Začiatkom augusta 1943 [[Hitler]] prikázal začať budovať obrannú líniu tzv. [[Ostwall]], alebo [[Panther-Wotan]], siahajúcu od [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]] až k [[Azovské more|Azovskému mori]]. Jedným z centier obrany mal byť aj [[Smolensk]], mesto ktoré bolo dôležitým dopravným uzlom a jeho strata by znamenal vážnu trhlinu v koncepcii nemeckej obrany. Najdôležitejšou oporou tejto obrannej línie bola tretia najväčšia európska rieka [[Dneper]]. Tá mala podľa Hitlerovej mienky pomôcť zadržať postup sovietskych vojsk. Prelomenie tejto obrannej línie sa stalo cieľom sovietskeho letného a jesenného ťaženia. Prielom nemeckej obrany na Dnepri sa uskutočnil počas tzv. [[bitka na Dnepri|bitky na Dnepri]]. Za jej súčasť je niektorými historikmi považovaná aj druhá bitka o Smolensk. === Nemecké sily === Nemecká skupina armád Stred [[Günther von Kluge|Günthera von Kluge]] si uvedomovala veľký význam [[Smolensk]]a a preto sa na sovietsky útok náležite pripravili. Na širokom pásme obrany bolo do hĺbky {{km|130|m}} vybudovaných viacero pásiem obrany, ktoré pozostávali z opevnení rôznej kategórie, betónových a drevozemných [[bunker|bunkrov]], protitankových a protipechotných zátarasov, [[mínové pole|mínových polí]], vodných priekop a ďalších obranných zariadení. Vhodne pri tom využívali dobrú sieť železničných komunikácií. Prvé pásmo obrany tvorili oporné body a uzly odporu, spojené súvispolu sieťou zákopov. Prvé pásmo siahalo do hĺbky 5{{--}}{{km|6|m}} a v hlavných smeroch 7{{--}}{{km|8|m}}<ref>M.A. Vološin: ''Prieskumníci v akcii.'' Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1984, s. 90</ref>. Skupina armád Stred mala k dispozícii [[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tankovú armádu]] ([[Georg-Hans Reinhardt|Reinhardt]]), [[4. armáda Wehrmachtu|4. armádu]] ([[Gotthard Heinrici|Heinrici]]) a časti [[9. armáda Wehrmachtu|9. armády]] ([[Walther Model|Model]]), o celkovej sile 44 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]], s viac než 850&nbsp;000 mužmi, okolo 8800 delami a mínometmi, asi 500 tankmi a samohybnými delami a menej než 700 bojovými lietadlami. === Sovietske sily === Červená armáda pre ofenzívu vyčlenila ľavé krídlo [[Kalininský front|Kaliniského frontu]] ([[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Andrej Jeriomenko]]) so [[Sovietska 4. úderná armáda|4. údernou]], [[Sovietska 43. armáda|43.]] a [[Sovietska 39. armáda|39. armádou]], [[Sovietsky 5. gardový strelecký zbor|5. gardovým streleckým zborom]] a [[Sovietska 3. letecká armáda|3. vzdušnou armádou]]. [[Západný front (ZSSR)|Západný front]] ([[Vasilij Danilovič Sokolovskij|Vasilij Sokolovskij]]) počas operácie operoval s jednotkami [[Sovietska 5. armáda|5.]], [[Sovietska 10. armáda|10.]], [[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 31. armáda|31.]], [[Sovietska 33. armáda|33.]], [[Sovietska 49. armáda|49.]] a [[Sovietska 68. armáda|68. armády]], [[Sovietsky 5. mechanizovaný zbor|5. mechanizovaného zboru]], [[Sovietsky 3. gardový jazdecký zbor|3. gardového jazdeckého]] a [[Sovietsky 2. gardový tankový zbor|2. gardového tankového zboru]]. Zo vzduchu ich zaisťovali stroje [[Sovietska 1. letecká armáda|1. vzdušnej armády]]. Na začiatku operácie mali jednotky oboch sovietskych frontov 1&nbsp;252&nbsp;600 mužov<ref name="www.soldat.ru"/>, 20&nbsp;640 diel a mínometov, 1&nbsp;436 tankov a samohybných diel a okolo 1100 vojenských lietadiel. == Sovietske útoky == Prvý sovietsky útok na nemecké pozície v oblasti uskutočnili jednotky Západného frontu. Bol známy tiež ako [[Spas-demenská operácia]] a začal sa [[7. augusta]] v skorých ranných hodinách mohutnou delostreleckou prípravou. O 6:30 sa začal postup v smere [[Rosavľ]] a [[Smolensk]]. Počas tejto operácie, ktorá sa skončila 20. augusta, sovietske vojská postúpili o 30 - {{km|40|m}}. 13. augusta zaútočili aj jednotky Kalininského frontu smerom na [[Duchovščina|Duchovščinu]]. Narazili však na dobre skonsolidovanú obranu a ich postup sa zastavil. Po prvých dňoch sa podarilo postúpiť len niekoľko kilometrov. Nemecké vojská začali protiútoky s podporou tankov, čo veliteľov frontov prinútilo nasadiť svoje zálohy. Počas bitky sa aktivizovali aj [[Sovietske partizánske hnutie počas 2. svetovej vojny|partizáni]] v nemeckom tyle, ktorí začali koordinované akcie proti nemeckým železniciam. Žiadny rozhodujúci prielom nemeckej obrany sa Sovietom nepodaril a tak velenie nariadilo prechod do obrany a prípravu nového útoku. 28. augusta jednotky Západného frontu začali 90 minútovou delostreleckou prípravou [[Jelinsko-dorogobužská operácia|Jelinsko-dorogobužskú operáciu]]. Nemci sa v tomto úseku opierali o močaristý terén, ktorý kontrolovali z vyvýšených opevnených pahorkov. Už prvý deň Sovieti prenikli do hĺbky okolo {{km|25|m}} do nemeckých postavaní. Následne ich tankové jednotky začali obkľučovať mesto Jeľňa, z ktorého 30. augusta Nemci ustúpili. Pravé krídlo Západného frontu preniklo na druhý breh [[Dneper|Dnepra]] a 1. septembra oslobodili [[Dorogobuž]]. Celkovo posunuli líniu frontu o 35-{{km|40|m}}. Nemcov sa podarilo vytlačiť aj z [[Brjansk]]a. Po potrebnom preskupení jednotky Kalininského a Západného frontu uskutočnili Duchovčšinsko-demidovskú a Smolensko-rosľavskú operáciu. Útok sa začal 7. septembra. Po 4 dňoch Sovieti oslobodili [[Duchovščina|Duchovščinu]], ktorá bola strategickým bodom kontrolujúcim prístupy k Smolensku. 16. septembra Sovieti oslobodili [[Jarcevo]], 21. septembra [[Demidov]], 25. septembra [[Smolensk]] a [[Roslavľ]]. Celkovo Sovieti postúpili do 2. októbra o 135 až {{km|145|m}}, kedy sa zastavili na čiare [[Beliža]], [[Rudin]] a rieka [[Prona]] (resp. [[Vitebsk]] - [[Orša]] - [[Mahiľov]]). == Dohra == Smolenská operácia bola rozhodným sovietskym víťazstvom. Toto víťazstvo však bolo ťažko dosiahnuté a sovietske jednotky zaň zaplatili veľkými stratami. Sovieti prišli o 107&nbsp;645 mŕtvych a nezvestných a 343&nbsp;821 ranených<ref name="www.soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.9.2008 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum archivácie = 2008-05-05 }}</ref>. Vojská Tretej ríše prišli o 200 - 250 tisíc mŕtvych, ranených a nezvestných. Sovieti však postúpili o 200-250 kilometrov na západ a zaistili si dôležité strategické mesto, ktoré bolo prístupom k [[Moskva|Moskve]]. Toto územie bolo jednou z ruských oblastí, ktoré boli najdlhšie pod nemeckou okupáciou. Nacistické vojská sa v týchto oblastiach neštítili páchania najhorších vojnových zločinov. V oblasti bol zničený takmer všetok priemysel a veľká časť poľnohospodárstva. V [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]] bolo zničených takmer 80 % mestskej zástavby a 50 % obydlí na vidieku, výrazne bola poškodená aj infraštruktúra. Oblasť Smolenska sa následne stala tylom sovietskych vojsk a odrazovým mostíkom pre [[operácia Bagration|operáciu Bagration]], ktorá mala za následok rozbitie celej nemeckej skupiny armád Stred. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://militera.lib.ru/h/istomin/index.html Wassili P. Istomin: Смоленская наступательная операция 1943] * [http://wwii-soldat.narod.ru/OPER/ARTICLES//021-smol-nast.htm Smolensker Operation] == Zdroj == * {{preklad|cs|Operace Suvorov|2942117|ru|Смоленская операция (1943)|10470720}} {{DEFAULTSORT:Smolensk}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1943]] o8d1u6nq04vgkjkycfit0ktxlisss03 Jassko-kišinevská operácia 0 237646 8254917 8072005 2026-07-28T19:01:39Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254917 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Jassko-kišinevská operácia |súčasť= bojov [[Veľká vlastenecká vojna|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Red Army greeted in Bucharest.jpg |text k obr= Sovietske vojská vítané obyvateľstvom [[Bukurešť|Bukurešti]] po štátnom prevrate. |dátum= [[20. august]]a - [[29. august]]a [[1944]] |miesto= [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[ZSSR]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]]<br />[[Súbor:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunsko]] |velitel1=[[Rodion Malinovskij]]<br />([[2. ukrajinský front]])<br />[[Fiodor Tolbuchin]]<br />([[3. ukrajinský front]]) |velitel2=[[Johannes Friessmer]]<br />([[Skupina armád Južná Ukrajina]])<br />[[Petre Dumitreslu]]<br />([[Armádna skupina Dumitrescu]])<br />[[Otto Wöhler]]<br />([[Armádna skupina Wöhler]]) |sila1= 1&nbsp;341&nbsp;200 vojakov<br />1 874 tankov a samohybných diel |sila2= 500&nbsp;000 nemeckých vojakov,<br />405 000 rumunských vojakov,<br />170 tankov,<br />800 lietadiel |straty1= 13&nbsp;197 mŕtvych<br />53&nbsp;933 ranených |straty2= 18 nemeckých divízií<br />185&nbsp;000 mŕtvych, ranených a nezvestných rumunských vojakov |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Jassko-kišinevská operácia''' bola sovietska útočná operácia na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Uskutočnila sa na území [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Moldavsko|Moldavska]] od 20. do [[29. august]]a 1944. Vojská sovietskeho [[2. ukrajinský front|2.]] a [[3. ukrajinský front|3. ukrajinského frontu]] v nej zlikvidovali alebo prinútili ustúpiť vojská nemeckej [[Skupina armád Južná Ukrajina|skupiny armád Južná Ukrajina]]. Úspech operácie mal za následok prevrat v [[Rumunsko|Rumunsku]] a prechod krajiny na stranu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Sovietske vojská si tak vytvorili priestor na postup na [[Balkán]] a do [[Maďarsko|Maďarska]]. [[Súbor:Ясско-Кишинёвская операция.jpg|vľavo|náhľad|277x277bod|Jassko-kišinevská operácia]] Operácia je nazvaná podľa miest [[Jasy]] (Iași Rumunsko) a [[Kišiňov]] (Moldavska). 3. ukrajinský front, na začiatku operácie už mal na západnom brehu rieky [[Dnester]] neďaleko [[Tiraspol|Tiraspolu]] vybudované predmostí a zaútočil smerom na [[Kišiňov]]. 23. augusta 1944 Sovieti obkľúčili hlavné mesto Moldavska Kišiňov. V ten istý deň rumunský [[Michal I. (Rumunsko)|kráľ Michal I.]] v Bukurešti zosadil premiéra maršala [[Ion Antonescu|Iona Antonesca]] a prikázal rumunskej armáde ukončiť bojové akcie proti Sovietskemu zväzu.<!-- Romania_in_World_War_II#The_royal_coup --> V dôsledku toho sa front zrútil a [[Červená armáda]] mohla ďalej rýchlo postupovať na juh a oslobodiť Rumunsko od zvyškov nemeckých vojsk. Ofenzíva bola oficiálne ukončená 29. augusta, avšak ešte do 31. augusta boli obsadzované zvyšky rumunského územia (po rieku [[Dunaj]] a mesto [[Konstanca]] na brehu Čierneho mora), kde sa bránili vojská verné predchádzajúcej fašistickej vláde. == Dôsledky == Po obsadení Rumunska vyhlásil [[Sovietsky zväz|ZSSR]] 5. septembra 1944 vojnu [[Bulharsko|Bulharsku]], ktoré hoci bolo spojencom Nemecka a podieľalo sa na okupácii [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a [[Grécko|Grécka]], ale voči [[Sovietsky zväz|ZSSR]] sa správalo neutrálne. 8. septembra prekročila [[Červená armáda]] rumunsko-bulharské hranice a nasledujúci deň vypuklo v Bulharsku povstanie. [[Bulharsko]] sa stalo spojencom ZSSR a vyhlásilo Nemecku vojnu. [[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|vľavo|náhľad|Východný front: Modrá - do 30. augusta 1944 Jassko-kišinevská operácia (pokračovala smerom k južnej hranici Slovenska: [[Belehradská operácia]] 14. september – 24. november 1944, [[Bitka o Budapešť]] október, december 1944 do 13 februára 1945.]] 23. augusta kráľ Michal vyhlásil prímerie a lojalitu Rumunska k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]]. Oznámil prijatie prímeria ponúknutého Veľkou Britániou, Spojenými štátmi a ZSSR a vyhlásil vojnu Nemecku. Prevrat neodvrátil rýchlu sovietsku okupáciu a zajatie asi 130 000 rumunských vojakov, ktorých transportovali do Sovietskeho zväzu. Prímerie bolo podpísané o tri týždne neskôr 12. septembra 1944 za podmienok, ktoré prakticky diktoval Sovietsky zväz. Podľa podmienok prímeria Rumunsko oznámilo svoju bezpodmienečnú kapituláciu ZSSR a dostalo sa pod okupáciu spojeneckých síl, ktorých zástupcom bol Sovietsky zväz, ktorý kontroloval médiá, komunikáciu, poštu a civilnú správu v Rumunsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romania - Armistice Negotiations and Soviet Occupation | url = https://countrystudies.us/romania/23.htm | vydavateľ = countrystudies.us | dátum prístupu = 2025-03-20}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://english.pobediteli.ru/ Soldiers of the Great War] * [http://wwii-soldat.narod.ru/OPER/ARTICLES/027-kishenev.htm Second Jassy–Kishinev offensive operation (20.08 – 29.08.1944)] * [http://kishinev75.mil.ru/ Освобождение Кишинев] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220403070730/https://kishinev75.mil.ru/ |date=2022-04-03 }} {{Dejepisný výhonok}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Rumunsku]] [[Kategória:Bitky v Moldavsku]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] t7xks4vkl0xw2dbrokcubknqwbyp82d Východopruská operácia (1945) 0 237787 8254906 8072006 2026-07-28T18:54:32Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254906 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Východopruská operácia |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Eastern Front 1945-01 to 1945-05.png |text k obr=Východný front v roku 1945. |dátum= [[13. január]]a – [[9. máj]] [[1945]] |miesto= [[Východné Prusko]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] |protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|K.K. Rokossovskij]]<br>([[2. bieloruský front]])<br>[[Ivan Danilovič Čerňachovskij|I. D. Čerňachovskij]]†<br>[[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|A. M. Vasilevskij]]<br>([[3. bieloruský front]])<br>[[Ivan Christoforovič Bagramian|I. Ch. Bagramian]]<br>([[2. pobaltský front]])<br>[[Vladimir Filippovič Tribuc|V. F. Tribuc]]<br>([[Baltická flotila]]) |velitel2=[[Georg-Hans Reihard]]<br>([[Skupina armád Stred]])<br>neskôr [[Lothar Rendulic]]<br>([[Skupina armád Sever]])<br>[[Friedrich Hossbach]]<br>[[Friedrich-Wilhelm Müller]]<br>([[4. armáda Wehrmachtu|4. armáda]])<br>[[Erhard Raus]]<br>([[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tanková armáda]])<br>[[Walter Weis]]<br>[[Dietrich von Saucken]]<br>([[2. armáda Wehrmachtu|2. armáda]]) |sila1= 1 669 100 vojakov<br>25 426 diel a mínometov<br>3 859 tankov<br>3 097 lietadiel |sila2= 1 600 000{{--}}1 800 000 vojakov<br>8 200 diel a mínometov<br>700 tankov a samohybných diel<br> 515 lietadiel |straty1= 126 646 mŕtvych a nezvestných<br>458 314 ranených<ref name="Krivošejev">Krivošejev, G.F., 2001, Rossia i SSSR v vojnach XX veka. Poteri vooržennych sil. Seria Archiv, Oloma Press, Moskva, s. 303</ref> |straty2= najmenej 63 774 mŕtvych<br>87 983 ranených (údaje od 1. januára do 10. februára) |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Východopruská operácia''' bola útočná akcia [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], ktorá trvala od [[13. január]]a do [[9. máj]]a [[1945]] a skončila dobytím východopruského [[Kaliningrad|Königsbergu]]. ==Situácia pred operáciou== Operácie v severnej časti sovietsko-nemeckého frontu súviseli do marca 1944 s prelomením [[Blokáda Leningradu|blokády]] a zaistení prístupov k druhému najväčšiemu sovietskemu mestu [[Petrohrad|Leningrad]]. Sovietsky postup tu však nebol natoľko dynamický ako v iných úsekoch frontu a definitívnu likvidáciu nebezpečenstva ťažko skúšanému mestu a zvyšku jeho obyvateľov umožnila až [[pobaltská operácia (1944)|pobaltská operácia]]. V priebehu júla 1944 prebiehali ťažké boje medzi sovietskymi vojskami a nacistami na rieke Dvina. [[Červená armáda]] prenikla k pobrežiu Baltského mora v Rižskom zálive 31. júla 1944 a rozdelila nemecké sily na dve uskupenia, pričom sily v Estónsku zostali odrezané od zvyšku hlavných síl skupiny armád Sever.<ref name="Porter">Porter, D., 2011, Organizace a bojiště Rudé armády ve 2. světové válce. Svojtka & Co., Praha, s. 154</ref> Rázne nemecké protiútoky 16. augusta 1944 ([[operácia Doppelkopf]]) však zatiahli sovietske sily tvrdých bojov, v ktorých ich čelné jednotky na čas padli do obkľúčenia a až 14. septembra znovuobnovili svoje postavenia a odrazili ďalšie nemecké protiútoky. V priebehu októbra sovieti útokmi smerom na Memel (dnes [[Klaipėda]]) oddelili celú nemeckú skupinu armád Sever v Pobaltí od zvyšku ich síl (skupina armád Stred v Poľsku a Východnom Prusku). Nemci sa však v Pobaltí energicky držali. Zoskupenie o sile asi 200 000 mužov na Kurónskom polostrove spočiatku pod vedením gen. [[Ferdinand Schörner|Schörnera]] a neskôr gen. [[Carl Hilpert|Hilperta]] vďaka podpore nemeckej [[Kriegsmarine]] vzdorovalo sovietskym silám až do 10. mája 1945. Viacerí nemeckí generáli, napr. [[Heinz Guderian|Guderian]] pritom navrhovali Hitlerovi stiahnuť tieto vojská z predom stratených a strategicky nevýznamných pozícií pre ich racionálnejšie použitie v ohrozených častiach rúcajúceho sa frontu. == Prvá východpruská ofenzíva == Sovietske sily dosiahli hraníc [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Východného Pruska]] v októbri 1944. Centrom prvého nemeckého územia tzv. „Starej ríše“, ktoré sovietske sily počas vojny ohrozili pozemnými jednotkami bolo historické mesto Königsberg. Propagandistická hodnota tohto územia bola značná pre obe strany. Z Königsbergu podnikal od 13. storočia výpravy proti pohanským obyvateľom Pobaltia [[Rád nemeckých rytierov]]. Blízko Rastenburgu (dnes [[Kętrzyn]]) mal počas vojny Hitler jedno z 2 sídiel hlavného štábu, tzv. [[Wolfsschanze]]. Nemenej významný bol politický, ekonomický a strategický význam tohto regiónu.<ref>Vasilevskij, A.M., 1975, V mene života. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, s. 451</ref> Nacistická propaganda sa na boje na nemeckom území patrične pripravovala. Boli mobilizované oddiely domobrany, ktorá niesla vo Východno Prusku tradičné označenie [[Landwacht]]. 25. septembra boli tieto jednotky začlenené do nemeckej domobrany [[Volkssturm]]. Útokom bol poverený [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Čerňachovského]] [[3. bieloruský front]]. Po krátkej príprave vyrazili 16. októbra 1944 sovietska 5. a 11. gardová armáda na [[Gumbinnen]]. Onedlho sa k nim pripojili aj 31. a 39. armáda. Aj útok 31. armády na [[Goldap]] v južnej časti frontového úseku bol síce spočiatku úspešný, ale tuhý nemecký odpor prinútil už po krátkej dobe nasadenie záloh vo forme 28. armády.<ref>Glanz, D., 2001, The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay Clemson, South Carolina, s. 81</ref> [[Gumbinnen]] a [[Goldap]] Nemci do začiatku novembra 1944 získali protiútokmi späť. Sovieti postúpili asi 60 km do nemeckých postavení a prelomili viacero línií obrany, ale nemecká obrana neochabovala. Kvôli silným opevneniam a ťažkým stratám bola ofenzíva zastavená a 5. novembra ich sily prešli v južnej Litve do obrany. V boji padlo asi 79 500 sovietskych vojakov.<ref name="Porter"/> == Druhá východopruská operácia a dobytie Königsbergu== Ofenzívne akcie sa na tomto úseku znovu začali až v roku 1945 a boli rozdelené na niekoľko etáp. Ofenzíva sa odkladala najmä kvôli sústredeniu všetkých síl na hlavný sovietsky nápor smerom na Berlín, resp. pripravovanú ofenzívu s cieľom prebojovať sa od [[Visla|Visly]] k [[Odra|Odre]]. Prípravy boli čiastočne urýchlené aj kvôli ťažkým bojom Spojencov v [[Ardeny (pohorie)|Ardenách]]. Deň pred začiatkom operácie bola zahájená [[visliansko-odrianska operácia]]. Cieľom koordinovanej ofenzívy 1. pobaltského ([[Ivan Christoforovič Bagramian|I. Ch. Bagramian]]) a 2. ([[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|K.K. Rokossovskij]]) a 3. bieloruského frontu ([[Ivan Danilovič Čerňachovskij|I.D. Čerňachovskij]]) bolo izolovať vo Východnom Prusku vojská skupiny armád Stred, tak aby ďalej nemohli manévrovať pozdĺž Baltského pobrežia. 2. bieloruský front mal postupovať v súčinnosti s 1. bieloruským frontom ([[Georgij Konstantinovi Žukov|G.K. Žukov]]) cez [[Východné Pomoransko]] na [[Štetín]].<ref>Vasilevskij, A.M., 1975, V mene života. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, s. 453</ref> Útok začal delostreleckou prípravou 1. pobaltského a 3. bieloruského frontu 13. januára 1945. 2. bieloruský front zaútočil o deň neskôr 14. januára. Dôležitým prvkom úspechu ofenzívy vo Východnom Prusku bol postup 1. a 2. bieloruského frontu od [[Varšava|Varšavy]] smerom cez [[Mława|Mławu]] a [[Iława|Deutsch-Eylau]] na [[Marienburg]], [[Elbing]] a [[Toruň]]. Silám nemeckej 2. armády sa pri tom podarilo ustúpiť za Vislu. 2. až 4. februára 1945 tak mali Nemci odrezané všetky pozemné ústupové cesty z Východného Pruska. Evakuácia civilistov a prísun zásob sa mohol uskutočniť iba po mori, kde však lode boli často terčom pre sovietske ponorky (napr. lode [[Wilhelm Gustloff (loď)|Wilhelm Gustloff]], [[SS General von Steuben]]). [[Súbor:Battle Of Königsberg Begin.png|náhľad|Mapa bojov o Königsberg]] 28. januára padol nemecký prístav Memel. Napriek tomu sa nemecké sily kŕčovite držali v oblasti Königsbergu, [[Baltijsk|Pillau]] a [[Heilsberg|Heilsberského]] opevneného priestoru. Sovietske ofenzívy boli v priebehu februára zastavené. O tvrdosti bojov hovorí samo za seba aj to, že pri jednom z nemeckých delostreleckých prepadov bol 18. februára 1945 pri Mehlsacku smerteľne ranený veliteľ 3. bieloruského frontu gen. [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Ivan Čerňachovskij]]. Následne ho nahradil pridelenec vrchného velenia generál [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Vasilevskij]]. 19. februára naviac Nemci zaútočili z posilneného samlandského predmostia a z Königsbergu s cieľom spojiť obe izolované zoskupenia. To sa im vytlačením síl 1. pobaltského frontu frontu aj podarilo. Najvyššie velenie následne 24. februára z organizačných dôvodov zrušilo veliteľstvo 1. pobaltského frontu a jeho jednotky spojilo s 3. bieloruským. Druhá etapa sovietskej ofenzívy sa začala vo februári 1945. Sovietske vojská boli posilnené delostrelectvom, najmä 8 prápormi ťažkého delostrelectva. Zvyšky skupiny armád Stred, premenovanej na operačnú skupinu Samland sa zatiaľ tvrdo branili v oblasti Königsbergu a západne od neho. Spojené samlandské a königsberské zoskupenie tvorilo asi 11 divízií. Velil mu nemecký gen. [[Otto Lasch|Lasch]]. V druhej polovici marci 1945 sa sovieti kvôli konsolidácii frontu sústredili na útok proti heilsberskému zoskupeniu nemeckých vojsk. Na začiatku apríla už bolo takmer celé Východné Prusko obsadené, s výnimkou Königsbergu a niekoľkých nemeckých zoskupení na pobreží. 4 dni pred samotnou pozemnou ofenzívou trvalo intenzívne letecké bombardovanie a delostrelecké ostreľovanie nemeckých opevnení. V dňoch 6.{{--}}9. apríla sa začala posledná ofenzíva na mesto a pevnosť. Podnikli ju Vasilievského jednotky 3. bieloruského frontu zo severu a juhu. Sovietske sily sa pokúšali obkľúčiť nemecké sily v Königsbergskom opevnení východne od mesta a zabrániť im v prístupe k moru. V neobsadených častiach sa však Nemci stále bránili. 25. apríla bol dobytý ''Pillau'' (dnes [[Baltijsk]]) a „Baltská kosa“ bola obsadená o deň neskôr, čím Nemci stratili posledné možnosti evakuácie. Napriek tomu sa niektoré jednotky vo Vislanskom zálive a v Königsbergu nevzdali až do kapitulácie Nemecka 9. mája. == Záver == 3. bieloruský front zajal pri likvidácií königsberského a samlandského uskupenia asi 189 000 Nemcov. Sovietske zdroje udávajú, že počas druhej fázy bojov od februára do apríla 1945 padlo pri východopruskej operácii 126 464 (mŕtvych a nezvestných) a ďalších 458 314 vojakov bolo ranených.<ref name="Krivošejev"/> Na [[Teheránska konferencia|Teheránskej konferencii]] sa vodcovia Spojeneckých národov dohodli, že Königsberg, [[Klaipėda|Memel]] a sever Východného Pruska pripadne [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Zvyšok Východného Pruska po vojne pripadol Poľsku. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *{{cite web|ref=none |url=http://www.onwar.com/maps/wwii/eastfront2/eprussia45.htm |title=Map of the Soviet Advance into East Prussia & Siege of Königsberg January 13 - May 9, 1945 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20060410214910/http://www.onwar.com/maps/wwii/eastfront2/eprussia45.htm |archive-date=April 10, 2006 }} *{{cite web|ref=none |last=Glantz |first= David M. |author-link=David M. Glantz|url=http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf |title=The Soviet‐German War 1941–45]: Myths and Realities: A Survey Essay |pages=84–87 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110709141048/http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf |archive-date=9 July 2011}} {{Dejepisný výhonok}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Dejiny Pruska]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1945]] 6hhvykguz14ku9yeoxgcu4b3xlskjk9 Debrecínska operácia 0 238059 8254914 8072007 2026-07-28T18:59:55Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254914 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Debrecínska operácia |súčasť= bojov [[Veľká vlastenecká vojna|východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png |text k obr= Front od augusta 1943 do decembra 1944. |dátum= [[6. október]] - [[29. október]] [[1944]] |miesto= [[Debrecín]] / [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] |casus= |územie= |výsledok=Víťazstvo Sovietov |protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br>[[Obrázok:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunsko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]]<br>[[Obrázok:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Maďarsko]] |velitel1=[[Rodion Malinovskij]]<br>([[2.ukrajinský front]])<br>[[Issa Alexandrovič Plijev|Issa Plijev]]<br>[[Marcós Tubanesco]] |velitel2=[[Johannes Frießner]]<br>([[Skupina armád Severná Ukrajina]])<br>[[Maximilian Fretter-Pico]]<br>([[6. armáda Wehrmachtu|6. armáda]]) |sila1= 698&nbsp;200<ref name="www.soldat.ru">[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html http://www.soldat.ru] prístup: 19.9.2008</ref> mužov |sila2= 80&nbsp;000 mužov |straty1= 19&nbsp;713 mŕtvych a nezvestných<br>64&nbsp;297 ranených<ref name="www.soldat.ru"/><br>500 tankov<br>1&nbsp;656 diel a mínometov |straty2= 11&nbsp;900 mŕtvych<br>6&nbsp;662 nezvestných<br>358 tankov<br>600 protitankových kanónov<br>243 mínmetov<br>1&nbsp;954 iných vozidiel |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} {{Campaignbox Budapeštianska ofenzíva}} '''Debrecínska operácia''' bola operácia [[Sovietsky zväz|sovietskej]] [[Červená armáda|Červenej armády]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ktorá sa uskutočnila v októbri 1944. V nej proti sebe stáli sovietsky [[2. ukrajinský front]] a nemecká [[skupina armád Južná Ukrajina]] ([[8. armáda Wehrmachtu|8.]] a [[6. armáda Wehrmachtu|6. nemecká armáda]], 2 maďarské divízie tvoriace VII. zbor). Hlavným cieľom sovietskych vojsk bolo dobytie [[Debrecín]]a, významného dopravného uzla. Skončila sa síce dobytím [[Debrecín]]u (a deň po skončení aj mesta [[Nyíregyháza]]) a postupom sovietskych vojsk o 130-275 km ďalej, neumožnila však rýchly postup do [[Budapešť|Budapešti]] kvôli silnému nemecko-maďarskému odporu. Ďalší cieľ - odrezať [[armádna skupina Wöhler|armádnu skupinu Wöhler]] - bol takisto nesplnený. Napriek tomu sa takmer bez prípravy začala ofenzíva ďalej smerom na západ, ktorá vyvrcholila [[Bitka o Budapešť|bitkou o Budapešť]] v decembri 1944 až februári 1945. == Referencie == {{Referencie}} {{Dejepisný výhonok}} {{Vojenský výhonok}} {{DEFAULTSORT:Debrecín}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Maďarsku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] f056f8b680o63wn8lreuy7p055ichfv Prúdový stroj 0 243705 8254751 7972337 2026-07-28T12:18:16Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|1 */ 8254751 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:John Barber's gas turbine.jpg|250px|thumb|right|Motor: schéma plynovej turbíny [[John Barber|Johna Barbera]] z roku 1791]] [[Obrázok:Warman centrifugal pump.jpg|250px|thumb|right|Pracovný stroj: radiálny kompresor]] [[Obrázok:Turbogenerator01.jpg|250px|thumb|right|Motor: turbogenerátor s parnou turbínou]] [[Obrázok:WEA Marburg 3.jpg|250px|thumb|right|Motor: veterná turbína]] '''Prúdový stroj''' je [[stroj]], v ktorom sa navzájom [[transformácia|transformuje]] [[energia]] [[spojitosť|spojite]] [[prúdenie|prúdiacej]] [[tekutina|tekutiny]] a [[mechanická práca]] [[rotor]]a. Rotor - otáčajúca sa časť je základnou súčasťou prúdového stroja. Transformácia prebieha na základe jednoduchých zákonitostí [[fyzika|fyziky]], ako sú: [[rovnica kontinuity]], [[zákon zachovania energie]], [[zákon zachovania hybnosti]] a [[zákon zachovania momentu hybnosti]], alebo [[druhý termodynamický zákon]]. == História == Princípy, na ktorých sú založené prúdové stroje sa využívali už v dávnej minulosti. Príkladom je [[veterný mlyn]] využívajúci vietor a [[vodné koleso]] využívajúce [[Kinetická energia|kinetickú energiu]] vody. Nevýhodou prvých strojov bola ich závislosť na prírodných podmienkach. V [[17. storočie|17. storočí]] bol objavený princíp pohonu lopatkového kolesa parou. Para sa vyrábala v tlakovej nádobe podľa aktuálnych potrieb a vyfukovaná cez dýzu poháňala lopatkové koleso. Tak sa dosiahla nezávislosť od prírodných podmienok, tieto prvé stroje však pracovali veľmi neefektívne. Objavenie pohybových zákonov [[Isaac Newton|Isaacom Newtonom]] umožnilo rozvoj prúdových strojov. [[Zákon akcie a reakcie]] aplikovaný na pomery v prúdovom stroji: ak preteká tekutina cez zakrivený kanál pôsobí na kanál rovnako veľká sila ako sila, akou pôsobí kanál na tekutinu. K jeho prvej praktickej aplikácii však došlo až v roku [[1889]], keď [[Gustaf de Laval]] skonštruoval, ako prvý, impulznú parnú turbínu. Zakrivený kanál vytvárali lopatky rotora, pričom vytvorením dostatočného počtu [[lopatka|lopatiek]] bolo možné zvýšiť [[výkon]] turbíny tak aby bola k dispozícii na hriadeli aj voľná mechanická práca. Ďalší podnet pre rozvoj parných a vodných turbín dala [[elektrifikácia]]. Práve tieto turbíny sa používajú pre pohon [[synchrónny generátor|synchrónnych generátorov]] [[elektrická energia|elektrickej energie]]. Princíp radiálnych čerpadiel objavil a formuloval ako rovnicu čerpadla [[Leonhard Euler]]. Bol využívaný uź v [[19. storočie|19. storočí]] v elektrárňach a neskôr sa použil aj na stláčanie vzduchu v hutníctve. Pokrok v axiálnych kompresoroch sa dosiahol výskumom pre vojenský letecký priemysel v 40-tych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] v [[Nemecko|Nemecku]]. Dnes sú kompresory a turbíny základom technologicky vyspelých motorov: stacionárnych a mobilných [[spaľovacia turbína|spaľovacích turbín]] a leteckých motorov. [[Letecký priemysel]] a [[energetika]] určujú technologický rozvoj prúdových strojov. == Rozdelenie == Podľa smeru premeny energie sa prúdové stroje rozdeľujú na: # [[pracovný stroj|Pracovné stroje]] - ak je na výstupe zo stroja zmena energie tekutiny. Tie sa delia na: #* [[Kompresor (plyn)|kompresory]] #* [[ventilátor]]y #* [[čerpadlo|čerpadlá]] #* [[vrtuľa|vrtule]] # [[Motor]]y ([[turbína|turbíny]]) - ak je na výstupe zo stroja mechanická praca: #* [[hydraulická turbína|hydraulické turbíny]] #* [[parná turbína|parné]] a [[plynová turbína|plynové turbíny]] #* [[veterná turbína|veterné turbíny]] Podľa spracovávanej tekutiny sa rozdeľujú na: #[[hydraulický stroj|hydraulické stroje]] - pracujú s kvapalinami #[[tepelný stroj|tepelné stroje]] - pracujú so vzduchom, spalinami a plynmi Podľa charakteru prúdenia spracovávanej tekutiny ([[stlačiteľnosť|stlačiteľnosti]]) sa rozdeľujú na: #stroje so stlačiteľným prúdením - sem patria parné a plynové trubíny a kompresory #stroje s nestlačiteľným prúdením - sem patria: #* hydraulické stroje : hydraulické turbíny a čerpadlá #* ventilátory, veterné turbíny a vrtule Podľa smeru prúdenia pracovnej tekutiny vzhľadom na os stroja, sa rozdeľujú na: #axiálne - pracovná tekutina prúdi prevažne v smere osi rotácie rotora #radiálne - pracovná tekutina výrazne mení smer prúdenia z rovnobežného na kolmý k osi rotácie rotora #diagonálne - prúdenie pracovnej tekutiny sa nedá zaradiť medzi prvé dva typy Podľa konštrukcie sa prúdové stroje delia na: #otvorené prúdové stroje - pracujú s priamo nemerateľným množstvom tekutiny, napríklad vrtuľa #uzatvorené prúdové stroje - pracujú s merateľným množstvom tekutiny, ktorá cez stroj pretečie == Zdroje == * [http://www.cfd.sk/tps Molnár V.: Teória prúdových strojov. Internetová publikácia.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612112601/http://www.cfd.sk/tps/ |date=2008-06-12 }} [[Kategória:Prúdové stroje| ]] 6js9szbv7xlewus3no8jw9iidnlyxtd Viedenská operácia 0 247297 8254858 8072009 2026-07-28T17:53:52Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie celej stránky pridaním novej vlajky pre Nacistické Nemecko a vytvorenie novej kapitoly pod názvom ,, Pozri aj". 8254858 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Viedenská operácia |súčasť=[[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok=Мирные будни в послевоенной Вене-2.png |text k obr=Sovietske vojská pochodujúce oslobodeným mestom. |dátum= [[2. apríl]] – [[13. apríl]] [[1945]] |miesto= [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |casus= |územie= |výsledok= vojenské víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |protivník2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br /> [[Súbor:Flag of Bulgaria (1878-1944).svg|25px]] [[Bulharsko]] |velitel1= [[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]][[Rudolf von Bünau]]<br />([[6. tanková armáda SS]])<br />[[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]][[Wilhelm Bittrich]]<br />([[Waffen-SS]]) |velitel2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]][[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|Fiodor Tolbuchin]]<br />([[3. ukrajinsky front]])<br />[[Súbor:Flag of Bulgaria (1878-1944).svg|25px]][[Vladimir Stojčev]]<br />([[1. bulharská armáda]]) |sila1= 28 000 mužov |sila2= 400 000 mužov |straty1= 19 000 mŕtvych |straty2= 18 000 mŕtvych |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} {{Campaignbox Budapeštianska ofenzíva}} '''Viedenská operácia''' bola ofenzívou 3. ukrajinského frontu sovietskej armády a 1. bulharskej armády počas bojov na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]], útočiacou na nemecké vojská v Rakúsku. Operácia trvala od [[2. apríl|2.]] do [[13. apríl]]a roku [[1945]] a skončila sa vojenským víťazstvom sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]]. == Situácia pred bitkou == Po páde Maďarska ustúpila nemecká 6. tanková armáda SS do viedenskej oblasti. Táto jednotka bola na [[východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] presunutá po neúspešnej [[bitka o Ardeny|ofenzíve v Ardenách]] zo [[Západný front (2. svetová vojna)|západu]]. [[Nemci]] zúfalo pripravovali obranné postavenie, ktoré by zastavilo postup [[Červená armáda|Červenej armády]]. Dňa [[16. marec|16. marca]] roku [[1945]] vojsko 3. ukrajinského frontu postúpilo v smere na [[Viedeň]] a na [[Bratislava|Bratislavu]]. Dňa [[25. marec|25. marca]] prekročili sovietske vojská rieku [[Hron]], čím začala [[Bratislavsko-brnianska operácia]]. Dňa [[30. marec|30. marca]] [[1945]] vstúpila [[Červená armáda]] na rakúske územie. Sovietske jednotky mali najprv zaujať čiaru [[Graz]], [[Viedeň]], [[Brno]]<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs''. London, Carlton Books 2001, s. 224</ref>. == Bitka o Viedeň == Dňa [[2. apríl|2. apríla]] [[1945]] začala [[Červená armáda]] útok na [[Viedeň]]. Sovieti prvého dňa obsadili [[Viedenské Nové Mesto]], [[Eisenstadt]], [[Neunkirchen]] a [[Gloggnitz]]. V Rakúsku sa medzitým vytvorila skupina ľudí na čele s rakúskym dôstojníkom slúžiacim v nemeckej armáde Carlom Szokollom, ktorá sa pokúšala sabotovať nemeckú obranu a umožniť sovietskym vojskám obsadiť Viedeň bez boja, aby nedošlo na samom sklonku vojny ku zbytočným stratám na životoch a majetku. Viedeň však držala 6. tanková armáda SS, ktorá bola verná Hitlerovi, a ktorá bola pripravená brániť [[Viedeň]] za každú cenu. V predmestiach Viedne sa rozpútali ťažké, týždeň trvajúce pouličné boje. Nemeckým jednotkám sa darilo držať mosty cez rieku [[Dunaj]]. Červenej armáde sa však nakoniec podarilo preraziť. Dňa [[9. apríl]]a sa začali boje v centre mesta. K dobytiu Viedne boli použité i lode Dunajskej flotily, ktorá uskutočnila akciu, vďaka ktorej došlo i k záchrane Ríšskeho mostu ([[Reichsbrücke]]). Sovietskym vojakom sa pri tom podarilo prerušiť káble vedúce k náložiam. Dňa [[13. apríl]]a roku [[1945]] sa vzdali poslední obrancovia Viedne a boje sa skončili. == Dohra == Dňa [[15. apríl|15. apríla]] roku [[1945]] sa dali vojská Červenej armády do pohybu a postupovala ďalej na západ k [[Linec|Lincu]], kde sa nachádzali zvyšky nemeckého zoskupenia. 6. gardová armáda zase postupovala na sever na [[Morava (región)|Moravu]], kde sa zúčastnila bojov o [[Brno]] v rámci [[Bratislavsko-brnianska operácia|Bratislavsko-brnianskej operácie]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Druhá svetová vojna]] * [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východný front (Druhá svetová vojna)]] * [[Bratislavsko-brnianska operácia]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{cite web | last = Glantz | first = David | author-link = David Glantz | title = The Soviet‐German War 1941–45: Myths and Realities: A Survey Essay | date = 11 October 2001 | publisher = Clemson University | format = PDF | url = http://sti.clemson.edu/publications-mainmenu-38/publications-library/cat_view/33-strom-thurmond-institute/153-sti-publications-by-subject-area/158-history | accessdate = 2022-06-26 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20131029203114/http://sti.clemson.edu/publications-mainmenu-38/publications-library/cat_view/33-strom-thurmond-institute/153-sti-publications-by-subject-area/158-history | archivedate = 2013-10-29 }} [[Kategória:Bitky v Rakúsku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1945]] tipw6bu3y38dv26ntt4r20spywq0tg1 8254941 8254858 2026-07-28T19:26:42Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254941 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Viedenská operácia |súčasť=[[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok=Мирные будни в послевоенной Вене-2.png |text k obr=Sovietske vojská pochodujúce oslobodeným mestom. |dátum= [[2. apríl]] – [[13. apríl]] [[1945]] |miesto= [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |casus= |územie= |výsledok= vojenské víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |protivník2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br /> [[Súbor:Flag of Bulgaria (1878-1944).svg|25px]] [[Bulharsko]] |velitel1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]][[Rudolf von Bünau]]<br />([[6. tanková armáda SS]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]][[Wilhelm Bittrich]]<br />([[Waffen-SS]]) |velitel2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]][[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|Fiodor Tolbuchin]]<br />([[3. ukrajinsky front]])<br />[[Súbor:Flag of Bulgaria (1878-1944).svg|25px]][[Vladimir Stojčev]]<br />([[1. bulharská armáda]]) |sila1= 28 000 mužov |sila2= 400 000 mužov |straty1= 19 000 mŕtvych |straty2= 18 000 mŕtvych |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} {{Campaignbox Budapeštianska ofenzíva}} '''Viedenská operácia''' bola ofenzívou 3. ukrajinského frontu sovietskej armády a 1. bulharskej armády počas bojov na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]], útočiacou na nemecké vojská v Rakúsku. Operácia trvala od [[2. apríl|2.]] do [[13. apríl]]a roku [[1945]] a skončila sa vojenským víťazstvom sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]]. == Situácia pred bitkou == Po páde Maďarska ustúpila nemecká 6. tanková armáda SS do viedenskej oblasti. Táto jednotka bola na [[východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] presunutá po neúspešnej [[bitka o Ardeny|ofenzíve v Ardenách]] zo [[Západný front (2. svetová vojna)|západu]]. [[Nemci]] zúfalo pripravovali obranné postavenie, ktoré by zastavilo postup [[Červená armáda|Červenej armády]]. Dňa [[16. marec|16. marca]] roku [[1945]] vojsko 3. ukrajinského frontu postúpilo v smere na [[Viedeň]] a na [[Bratislava|Bratislavu]]. Dňa [[25. marec|25. marca]] prekročili sovietske vojská rieku [[Hron]], čím začala [[Bratislavsko-brnianska operácia]]. Dňa [[30. marec|30. marca]] [[1945]] vstúpila [[Červená armáda]] na rakúske územie. Sovietske jednotky mali najprv zaujať čiaru [[Graz]], [[Viedeň]], [[Brno]]<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs''. London, Carlton Books 2001, s. 224</ref>. == Bitka o Viedeň == Dňa [[2. apríl|2. apríla]] [[1945]] začala [[Červená armáda]] útok na [[Viedeň]]. Sovieti prvého dňa obsadili [[Viedenské Nové Mesto]], [[Eisenstadt]], [[Neunkirchen]] a [[Gloggnitz]]. V Rakúsku sa medzitým vytvorila skupina ľudí na čele s rakúskym dôstojníkom slúžiacim v nemeckej armáde Carlom Szokollom, ktorá sa pokúšala sabotovať nemeckú obranu a umožniť sovietskym vojskám obsadiť Viedeň bez boja, aby nedošlo na samom sklonku vojny ku zbytočným stratám na životoch a majetku. Viedeň však držala 6. tanková armáda SS, ktorá bola verná Hitlerovi, a ktorá bola pripravená brániť [[Viedeň]] za každú cenu. V predmestiach Viedne sa rozpútali ťažké, týždeň trvajúce pouličné boje. Nemeckým jednotkám sa darilo držať mosty cez rieku [[Dunaj]]. Červenej armáde sa však nakoniec podarilo preraziť. Dňa [[9. apríl]]a sa začali boje v centre mesta. K dobytiu Viedne boli použité i lode Dunajskej flotily, ktorá uskutočnila akciu, vďaka ktorej došlo i k záchrane Ríšskeho mostu ([[Reichsbrücke]]). Sovietskym vojakom sa pri tom podarilo prerušiť káble vedúce k náložiam. Dňa [[13. apríl]]a roku [[1945]] sa vzdali poslední obrancovia Viedne a boje sa skončili. == Dohra == Dňa [[15. apríl|15. apríla]] roku [[1945]] sa dali vojská Červenej armády do pohybu a postupovala ďalej na západ k [[Linec|Lincu]], kde sa nachádzali zvyšky nemeckého zoskupenia. 6. gardová armáda zase postupovala na sever na [[Morava (región)|Moravu]], kde sa zúčastnila bojov o [[Brno]] v rámci [[Bratislavsko-brnianska operácia|Bratislavsko-brnianskej operácie]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Druhá svetová vojna]] * [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východný front (Druhá svetová vojna)]] * [[Bratislavsko-brnianska operácia]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{cite web | last = Glantz | first = David | author-link = David Glantz | title = The Soviet‐German War 1941–45: Myths and Realities: A Survey Essay | date = 11 October 2001 | publisher = Clemson University | format = PDF | url = http://sti.clemson.edu/publications-mainmenu-38/publications-library/cat_view/33-strom-thurmond-institute/153-sti-publications-by-subject-area/158-history | accessdate = 2022-06-26 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20131029203114/http://sti.clemson.edu/publications-mainmenu-38/publications-library/cat_view/33-strom-thurmond-institute/153-sti-publications-by-subject-area/158-history | archivedate = 2013-10-29 }} [[Kategória:Bitky v Rakúsku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1945]] ltr3x31x8xkjdcmx13px2gdwdm4ob5d HK Dukla Michalovce 0 256429 8255095 8190273 2026-07-29T09:19:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255095 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#FF9000; padding:5px;" | colspan="2" | '''HK Dukla Michalovce''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#000000; padding:5px;" | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[1974]] |- || '''Adresa''' || Športová 1, 071 01 Michalovce |- || '''Kontakt''' || tel: +421 (56) 642 62 97 <br /> fax: |- || '''Prezident''' || {{minivlajka|Slovensko}} Michal Stanko |- || '''Športový riaditeľ''' || {{minivlajka|Slovensko}}Peter Tirpák |- || '''Tréner''' || {{minivlajka|Slovensko}} Erik Čaládi |- || '''Klubové farby''' || oranžová, čierna, biela |- || '''Liga''' ||[[Tipsport liga]] |- || '''Sezóna 2025/26''' || 10. miesto ([[Tipsport liga]]) |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#FF9000; padding:5px;" | colspan="2" | '''Štadión''' |- || '''Názov''' || [[Zimný štadión Michalovce]] |- || '''Kapacita''' || 4 000 divákov (2 608 na sedenie) |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Rekonštrukcia''' || 2018 |- || '''Fanklub''' || [[Orange Warriors]] |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#000000; padding:5px;" | colspan="2" | '''Internet''' |- bgcolor="#FFFFFF" |valign="top" | Homepage || colspan="2" | [https://hkduklamichalovce.sk/ www.hkduklamichalovce.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190324133926/https://hkduklamichalovce.sk/ |date=2019-03-24 }} |- bgcolor="#FFFFFF" |E-Mail || colspan="2" | [mailto:hk@hkduklamichalovce.sk e-mail ] |- bgcolor="#FFFFFF" |Fanklub || colspan="2" | [https://www.facebook.com/fanklubduklamichalovce/ facebook] |} '''HK Dukla Michalovce''' je [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] klub. Vznikol v roku [[1974]] presťahovaním klubu [[Dukla Spišská Nová Ves]] do [[Michalovce|Michaloviec]]. == História == Názvy klubu od jeho vzniku: * [[1974]] - [[1977]]: VTJ Michalovce * [[1977]] - [[1978]]: Dukla Trenčín B * [[1978]] - [[1991]]: VTJ MEZ Michalovce * [[1991]] - [[2000]]: HC VTJ MEZ Michalovce * [[2000]] - [[2017]]: HK Dukla Michalovce * [[2017]] - [[2025]]: HK Dukla Ingema Michalovce * [[2025]] - súčasnosť: HK Dukla Michalovce Vo svojom historicky prvom majstrovskom stretnutí v [[október|októbri]] [[1974]] podľahli na domácom novopostavenom vtedy ešte nekrytom zimnom štadióne [[Družstevník Letanovce (hokejový klub)|Družstevníku Letanovce]]. Išlo o zápas 1. kola [[Hokejová divízia|hokejovej divízie]] (neskôr premenovaná na [[2. slovenská národná hokejová liga|2. slovenskú národnú hokejovú ligu]]) - východ (bola to po [[Česko-slovenská hokejová liga|federálnej lige]] a [[1. slovenská národná hokejová liga|SNHL]] tretia najvyššia súťaž v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]) V sezóne 2017/18 sa michalovskí hokejisti stali víťazom [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2017/2018|St. Nicolaus 1. hokejovej ligy SR]], keď vo finálovej sérii play-off poradili HK Skalica 3:1 na zápasy. === Baráž s Vítkovicami === V rokoch 1980 až 1983 dvakrát vyhrali celú druhú ligu, raz skončili druhí a po návrate do prvej ligy v sezóne 1983/1984 sa na dlhšiu dobu už udržali v druhej najvyššej súťaži. Na prvé úspechy v Michalovciach nečakali dlho. Vtedy ešte nezakrytý štadión zažil erupciu radosti v sezóne 1985/1986, kedy sa „vojaci“ stali víťazmi celej prvej ligy a mohli si tak zahrať o najvyššiu federálnu ligu. V baráži však nestačili na víťaza českej prvej ligy - Vítkovice. === Pinďárova éra === V nasledujúcich sezónach už Michalovčania síce takýto úspech nedosiahli, no stali sa stabilných členom prvej slovenskej ligy. Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] a teda aj najvyšších súťaži prišli ďalšie čiastkové úspechy. Tie sa datujú hlavne na deväťdesiate roky, ktoré môžeme kľudne nazvať aj Pinďárovou érou. Nie jednému hokejovému fanúšikovi zaplesá srdce, keď sa spomenie práve meno tohto srdciara, ktorý niekedy dal gól aj z tribúny. Aj jeho zásluhou „vojaci“ päťkrát obsadili v základnej časti prvej ligy štvrté miesto a trikrát si zahrali baráž o najvyššiu súťaž (sezóny 1993/94, 1994/95, 1995/96 a 1996/97). === Pád po dvadsiatich rokoch === Michalovský hokej prežíval v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia výborné časy. Vtedajší HC VTJ MEZ nadviazal na výborné sezóny z osemdesiatych rokov a dlhú dobu okupoval vrchné priečky tabuľky. Na začiatku dvadsiateho prvého storočia však prišli do hokeja v metropole Zemplína zlé časy. Po odstúpení vtedajších partnerov Siemensu a MEZu sa klub potykal s finančnými suchotami. Nedostatok peňazí a absencia generálneho sponzora mala za dôsledok, že sezóna 2002/2003 bola na päť rokov pre Michalovčanov poslednou sezónou v druhej najvyššej hokejovej súťaži. Aj napriek tomu, že sa vtedy statočne bojujúce družstvo vedené trénerom Jánom Selvekom v súboji s bratislavským Ružinovom zachránilo, finančné problémy boli neodvratné a klub skončil v druhej lige. Vypadnutie Michalovčanov tak prišlo po dvadsiatich rokoch. === Kúpa prvoligovej licencie === Michalovský hokejový klub vtedy už pod názvom Dukla Michalovce spadol do absolútneho suterénu, z ktorého sa hrabal len veľmi ťažko. Na päť rokov si divák musel zvykať na tretiu najvyššiu súťaž. V prvých troch sezónach Michalovčania v tejto lige absolútne nepresvedčili, čoho výsledkom boli jedno šieste a dve siedme miesta. Svetlo na konci tunela prišlo po nástupe novej politickej garnitúry, keď sa na primátorský post dostal Viliam Zahorčák. Nový prvý muž mestskej radnice začal hľadať sponzora, ktorý by bol ochotný potiahnuť hokejovú káru. V sezóne 2007/2008 sa to napokon podarilo a klub mal po dlhej dobe generálneho sponzora. Do vtedy druholigového družstva vstúpila firma Antes spol. s.r.o., a na čelo hokeja sa dostal majiteľ tejto spoločnosti Ing. Milan Mráz. Mužstvo poskladané prevažne z Michalovčanov síce obsadilo až tretie miesto, no po skončení sezóny začal klub vyvíjať aktivity na získanie prvoligovej licencie, čo sa mu krátko pred začiatkom sezóny 2008/2009 aj podarilo, keď za vtedajších 150 000 korún (zhruba 5000 eur) zakúpil voľnú licenciu, ktorú ponúkal hokejový zväz po odstúpení Ružomberka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História michalovského mužského hokeja :: HK Dukla Ingema Michalovce - oficiálna www stránka hokejového klubu|url=https://hkduklamichalovce.sk/klub/historia.php|vydavateľ=hkduklamichalovce.sk|dátum prístupu=2019-04-26}}</ref> === Víťazstvo v prvej lige po dlhých 32 rokoch === Hokejisti michalovskej Dukly odohrali v sezóne 2017/2018 väčšinu domácich zápasov na zimnom štadióne vo Vranove nad Topľou. Ich domovský stánok totiž prechádzal rozsiahlou rekonštrukciou (strecha, opláštenie, tribúny, terasy, šatne, hygienické zariadenia) Na rekonštrukciu prispela jedným miliónom vláda, 300 000 eur pridalo ministerstvo financií, sumou 34 000 eur na mantinely prispel Slovenský zväz ľadového hokeja a zvyšok doplatilo mesto Michalovce prostredníctvom úveru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michalovský štadión praskal vo švíkoch, na Zemplíne otvorili vynovený stánok {{!}} HOKEJ.sk|url=https://hokej.sk/clanok/152430-michalovsky-stadion-praskal-vo-svikoch-na-zempline-otvorili-vynoveny-stanok|vydavateľ=hokej.sk|dátum prístupu=2019-04-26|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20190426221203/https://hokej.sk/clanok/152430-michalovsky-stadion-praskal-vo-svikoch-na-zempline-otvorili-vynoveny-stanok|dátum archivácie=2019-04-26}}</ref> Na domácom ľade sa predstavili až 17.01.2018 počas 38. kola kedy pred zaplneným štadiónom nestačili na hokejistov Skalice a prehrali tesne 3:4. Za Duklu skórovali Marek Mašlonka, Igor Halás a Ľuboš Fajčák.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred plnými tribúnami tesná prehra Dukly so Skalicou- Noviny Zemplína|url=http://www.novinyzemplina.sk/clanky.php?id=10091|vydavateľ=www.novinyzemplina.sk|dátum prístupu=2019-04-26}}</ref> Na prvé víťazstvo na vynovenom štadióne však fanúšikovia nemuseli dlho čakať. Hokejistom Dukly Michalovce sa podarilo zvíťaziť hneď v ďalšom domácom zápase nad tímom MHK Dubnica nad Váhom 4:1. O góly Dukly sa postarali Vladislav Solomončák, Lukáš Toma, Radovan Cútt a Jakub Meliško.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dukla s prvým víťazstvom na vynovenom štadióne- Noviny Zemplína|url=http://www.novinyzemplina.sk/clanky.php?id=10098|vydavateľ=www.novinyzemplina.sk|dátum prístupu=2019-04-26}}</ref> Hokejisti HK Dukla Ingema Michalovce skončili po základnej časti na 2. mieste so ziskom 106 bodov. (33 výhier, 5 výhier po predlžení, 1 prehra po predlžení a 7 prehier). Na prvom mieste sa umiestnila Skalica so ziskom 110 bodov. Bolo teda jasné, že ak sa tieto 2 celky stretnú vo finále, výhodu domáceho prostredia v prípadnom 5. zápase bude mať Skalica (finále sa v súťažnom ročníku 2017/2018 hralo na 3 víťazné zápasy). V štvrťfinále Play-Off nastúpili hokejisti Dukly proti HK Spišská Nová Ves. Sériu vyhrali po víťazstvách 4:1, 9:2 a 7:3 hladko 3:0 na zápasy. Semifinále už bolo pre hokejistov Dukly podstatne náročnejšie. Prvý domáci zápas s Prešovom prehrali 2:3 a hokejisti Prešova sa dostali do psychickej výhody. Na druhý deň sa však z víťazstva 4:2 tešili hokejisti Dukly a séria sa tak sťahovala do Prešova za vyrovnaného stavu. V treťom zápase vyhral Prešov 4:0 a sériu mohol ukončiť na druhý deň. Po góle Samuela Chalupu v prvej tretine mal k tomu dobre našliapnuté ale hokejisti Dukly sa zomkli a po góloch Erika Piataka a Radoslava Mesaroša v druhej tretine sa dostali do vedenia. 35 sekúnd po začiatku tretej tretiny pridal gól Igor Halás. O necelých 9 minút neskôr aj Marek Mašlonka a Dukla dala jasne najavo, že sezónu ešte nechcú ukončiť a že si chcú zahrať finále a zároveň aj baráž o najvyššiu súťaž. Na konečných 2:4 z pohľadu Prešova upravoval Juraj Prokop. Séria sa tak za vyrovnaného stavu 2:2 vracala do Michaloviec. Skóre 5. semifinálového zápasu otvoril Tomáš Rusina a Dukla sa tak už po štyroch minútach hry dostala do vedenia. V čase 15:26 zvyšoval na 2:0 Lukáš Toma. V poslednej minúte prvej tretiny skórovali aj hostia. Presadil sa Marcel Baláž. V čase 27:04 zvyšoval na 3:1 Marek Mašlonka. Hostia sa však nevzdávali a 4 a pol minúty pred koncom druhej tretiny znížil na 3:2 František Pulščák. V tretej tretine počas presilovej hry zvýšil na 4:2 Jakub Linet a finále bolo čoraz bližšie. Počas záverečného tlaku znížil na 4:3 Martin Mikolášek ale vyrovnať sa Prešovu už nepodarilo a Dukla postúpila do finále, v ktorom si zmerala sily so Skalicou. Tá najprv v štvrťfinále Play-Off vyradia Považskú Bystricu a v semifinále si poradila aj s Topoľčanmi. V prvom finálovom zápase Dukla vyhrala v Skalici po góloch Lukáša Hamráčka, Tomáša Bánovského, Ľubora Balka a Olivera Jokeľa 4:1. Druhý finálový zápas vyhrala Skalica 2:1. Víťazný gól strelil 41 sekúnd pred koncom tretej tretiny Ľubomír Vaškovič. Séria sa do Michaloviec sťahovala za vyrovnaného stavu. Hokejisti Dukly mali jedinečnú možnosť oslavovať víťazstvo v prvej lige na domácom ľade vynoveného štadióna. Sen sa stal skutočnosťou. Hráčom Skalice sa v treťom a štvrtom zápase nepodarilo ani raz prekonať Adama Trenčana a Michalovčania sa po výhrach 3:0 a 4:0 stali víťazmi [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2017/2018|St. Nicolaus 1. hokejovej ligy SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súťaže a štatistiky {{!}} ST. NICOLAUS 1. hokejová liga SR {{!}} Program a výsledky {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/results/611/st-nicolaus-1-hokejova-liga-sr|vydavateľ=www.hockeyslovakia.sk|dátum prístupu=2019-04-26}}</ref> == Športové úspechy == * [[1985/86]] - [[1. slovenská národná hokejová liga|Víťaz 1. slovenskej národnej hokejovej ligy]] * [[1976/77]] - [[2. slovenská národná hokejová liga|Víťaz 2. slovenskej národnej hokejovej ligy]] skupina východ * [[1980/81]] - [[2. slovenská národná hokejová liga|Víťaz 2. slovenskej národnej hokejovej ligy]] skupina východ * [[1982/83]] - [[2. slovenská národná hokejová liga|Víťaz 2. slovenskej národnej hokejovej ligy]] skupina východ * 2017/18 - [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2017/2018|Víťaz St. Nicolaus 1. hokejovej ligy SR]] *2018/19 - [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2017/2018|Víťaz St. Nicolaus 1. hokejovej ligy SR]], Víťaz baráže o účasť v extralige 2019/20 *2020/21 - [[Tipos extraliga 2020/2021|3. miesto v Tipos Extralige]] *2022/23 - [[Tipos extraliga 2022/2023|4. miesto v Tipos Extralige]] *2023/24 - [[Tipos extraliga 2023/2024|3. miesto v Tipos Extralige]] == Káder mužstva pre sezónu 2024/2025 == === Realizačný tím === '''Tréner:''' [[Tomek Valtonen]] === Brankári === * [[Julian Junca]] (33) * [[Vladimír Glosár]] (35) * [[Brian Majerčík]] (34) === Obrancovia === * [[Martin Bodák]] (5) * [[Jakub Cibák]] (8) * [[Sebastián Jasečko]] (28) * [[Martin Semaňák]] (17) * [[Adam Drgoň]] (23) * [[Ján Marcinko]] (85) * [[Jakub Meliško]] (44) * [[Milan Pišoja]] (3) * [[Adam Stripai]] (55) * [[Ondřej Slováček]] (26) === Útočníci === * [[Kaspars Daugavinš]] (61) * [[Cliff Pu]] (10) * [[Renars Krastenbergs]] (11) * [[Patrik Svitana]] (71) * [[Michal Kabáč]] (72) * [[Matúš Paločko]] (15) * [[Daniil Fominykh]] (88) * [[Dávid Hájnik]] (47) * [[Marek Valach]] (22) * [[Adam Varga]] (67) * [[Filip Vašaš]] (7) * [[Albert Michnáč]] (2) * [[Samuel Solenský]] (69) * [[Róbert Fedor]] (50) * [[Topi Rönni]] (77) * [[Patrik Gabriel]] (16) == Umiestnenia v jednotlivých sezónach == === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko }} [[1. slovenská národná hokejová liga]] - '''13. ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1985/1986|1985/86]] * '''4. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]] * '''6. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]] * '''8. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1987/1988|1987/88]] * '''9. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1992/1993|1992/93]] * '''10. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1983/1984|1983/84]] * '''11. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1977/1978|1977/78]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1978/1979|1978/79]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]] * '''12. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1979/1980|1979/80]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. slovenská národná hokejová liga]] (všetko skupina východ) - '''6. ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1976/1977|1976/77]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1980/1981|1980/81]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1982/1983|1982/83]] * '''2. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1975/1976|1975/76]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1981/1982|1981/82]] * '''3. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1974/1975|1974/75]] === Slovensko === {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos Extraliga]] - '''6 ročníkov''' * '''3. miesto:''' [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21]], [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] * '''4. miesto: [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]]''' * '''5. miesto:''' [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] * '''7. miesto:''' [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]] * '''10. miesto:''' [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] {{minivlajka|Slovensko}} [[1. hokejová liga SR]] - '''21. ročníkov''' *'''1. miesto:''' [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2017/2018|2017/18]], [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2018/2019|2018/19]] * '''2. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2012/2013|2012/13]], [[1. hokejová liga SR 2013/2014|2013/14]] * '''4. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1993/94|1993/94]], [[1. hokejová liga SR 1994/95|1994/95]], [[1. hokejová liga SR 1995/96|1995/96]], [[1. hokejová liga SR 1996/97|1996/97]], [[1. hokejová liga SR 1998/99|1998/99]], [[1. hokejová liga SR 2011/12|2011/12]], [[Budiš 1. hokejová liga SR 2016/2017|2016/17]] * '''5. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2014/2015|2014/15]] * '''6. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/16]] * '''7. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1997/98|1997/98]] * '''8. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2010/11|2010/11]] * '''10. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1999/00|1999/00]], [[1. hokejová liga SR 2009/10|2009/10]] * '''11. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2000/01|2000/01]], [[1. hokejová liga SR 2001/02|2001/02]], [[1. hokejová liga SR 2002/03|2002/03]] * '''12. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2008/09|2008/09]] {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]] (všetko skupina východ) - '''5.ročníkov''' * '''3. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2006/2007|2006/07]], [[2. hokejová liga (Slovensko) 2007/2008|2007/08]] * '''6. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2003/2004|2003/04]] * '''7. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2004/2005|2004/05]], [[2. hokejová liga (Slovensko) 2005/2006|2005/06]] == Slávni odchovanci == * [[Richard Šechný]] * [[Kristián Kudroč]] *[[Pavol Regenda]] == Referencie == {{referencie}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:HK Dukla Michalovce| ]] [[Kategória:Šport v Michalovciach]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Michalovce, HK Dukla]] 0dpv218a0tty6qhqsibt70qz0rlof4v Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva 0 257904 8254925 8072013 2026-07-28T19:07:52Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254925 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva |súčasť= [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= BagrationMap2.jpg |text k obr= Mapa operácie. |dátum= [[13. júl]] – [[29. august]] [[1944]] |miesto= [[Ukrajina]] a [[Poľsko]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Maďarsko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |velitel1=[[Josef Harpe]]<br />([[Skupina armád Severná Ukrajina]])<br />[[Raul Federikin]] |velitel2=[[Ivan Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]]) |sila1= 900 000 mužov<br />900 tankov<br />700 lietadiel<br />6 300 diel a mínometov |sila2= 1 002 200<br />2 800 lietadiel<br />13 900 diel a mínometov |straty1= 350 000 mŕtvych, nezvestných a zranených |straty2= 65 001 mŕtvych a nezvestných<br />224 295 ranených<ref>[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html http://www.soldat.ru - Ľvovsko-sandomirska strategičeskaja nastupateľnaja operacia] (Online) prístup 28.1.2009</ref><br />1 270 tankov<br />289 lietadiel |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva/operácia''' (Львовско-Сандомирская операция) bolo ozbrojené stretnutie vojsk [[Červená armáda|Červenej armády]] a vojskami [[Wehrmacht|nemeckej]] a maďarskej armády odohrávajúce sa od 13. júla do 29. augusta 1944 na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Úlohou [[Červená armáda|Červenej armády]] bolo vytlačiť nemecké vojská zo západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a juhovýchodného [[Poľsko|Poľska]] na rieku [[Visla]]. Nasledovala po [[operácia Bagration|operácii Bagration]], ktorej úspech ju do značnej miery zatieňuje. Počas jeden a pol mesiaca dosiahla červená armáda všetky svoje ciele v dvoch fázach operácie. Najprv vojská [[1. ukrajinský front|1. ukrajinského frontu]] prelomili obranu nemeckej [[skupina armád Severná Ukrajina|skupiny armád Severná Ukrajina]] a oslobodili a obsadili mestá [[Ľvov]], [[Rava-Ruska]], [[Przemyśl]], [[Ivano-Frankivsk|Stanislav]], [[Brody]] a iné, neskôr prekročili Vislu a vybudovali pri [[Sandomierz]]i predmostie na jej západnom brehu. Patrila medzi tzv. 10 stalinovych úderov. Operácia sa skladala z troch čiastkových ofenzív: * [[Ľvovská útočná operácia]] (13. – 27. júl 1944) * [[Stanislavská útočná operácia]] (13. – 27. júl 1944) * [[Sandomierzska útočná operácia]] (28. júl – 29. august 1944) Na samom konci operácie sa podarilo Sovietskym vojskám, ktoré v tej dobe čelili silným nemeckým protiútokom obsadiť mesto [[Krosno]], nahádzajúce sa okolo {{km|30|m}} od [[prvá Slovenská republika|slovenských]] hraníc. Prítomnosť sovietskych vojsk blízko územia Slovenska v tej dobe výrazne aktivizovala odbojovú činnosť a urýchlila začiatok [[SNP]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] s9x1povyk6otlklqq8bxrb1h9kcal9u Hornosliezska operácia 0 259720 8254901 8072014 2026-07-28T18:52:51Z ~2026-42101-43 301448 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254901 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Hornosliezska operácia |súčasť= bojov [[Veľká vlastenecká vojna|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Pomerania and Silesia.jpg |text k obr= Mapka Sliezskej a Pomoranske operácie Červenej armády |dátum= [[15. marec]] - [[31. marec]] [[1945]] |miesto= [[Nemecko]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Ivan Konev]] |velitel2=[[Ferdinand Schörner]] |sila1= 408 400 mužov<br>988 tankov<br>5 640 diel a mínometov <br>1 737 lietadiel |sila2= 20 divízií<br>94 tankov<br>1 420 diel a mínometov |straty1= 15 876 mŕtvych a nezvestných<br>50925 zranených<ref>[https://web.archive.org/web/20100330193710/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html Straty ZSSR v druhej svetovej vojne] prístup 7.02.2009</ref> |straty2= 40 000 mŕtvych a zranených<br>20 000 zajatých<ref name="mil.ru" /> |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Hornosliezska útočná operácia''' patrí medzi posledné operácie [[Veľká vlastenecká vojna|východného frontu]]. Bolo to ozbrojené stretnutie medzi nemeckým vojskom a vojskom [[Červená armáda|Červenej armády]] trvajúce od 15. do 31. marca [[1945]]. Uskutočnila ju časť jednotiek [[1. ukrajinský front|1. ukrajinského frontu]] za účelom pacifikácie tohoto priemyselného územia. Skončila sa likvidáciou a ústupom nemeckých síl z oblasti. Na sovietskej strane sa operácie zúčastnila [[5. gardová armáda (ZSSR)|5. gardová.]], [[21. armáda (ZSSR)|21.]], [[59. armáda (ZSSR)|59.]], [[60. armáda (ZSSR)|60.]], [[4. gardová tanková armáda (ZSSR)|4. gardová tanková]] a [[2. letecká armáda (ZSSR)|2. letecká armáda]]. Spolu mali 408 400 mužov, 988 tankov, 5 640 diel a mínometov, a 1 737 lietadiel. <ref name="mil.ru">{{citácia elektronického dokumentu |url=http://victory.mil.ru/war/oper/19.html |titul=Верхнесилезская операция 1945 года |vydavateľ=Министерство обороны Российской Федерации (Минобороны России) |dátum vydania=2011-01-27 |dátum prístupu=2015-12-15 |miesto=Moskva |jazyk=rusky}}</ref> Nemecká armáda disponovala 20 divíziami, 94 tankami, 1 420 delami a mínometmi.<ref name="mil.ru"/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lower Silesian Offensive}} == Externé odkazy == * [http://victory.mil.ru/war/oper/19.html Hornosliezska operácia] {{Dejepisný výhonok}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Nemecku]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1945]] b3rf8ooxjw37u8i1bmmdcua1wsn5164 Michael E. Brown 0 261520 8254800 8157128 2026-07-28T15:05:54Z Spider 001757 142600 formulácie, typografia, wikilinky, záverečné sekcie 8254800 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Michael E. Brown | Rodné meno = | Popis osoby = americký astronóm | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|6|5}} | Miesto narodenia = [[Huntsville (Alabama)|Huntsville]], [[Alabama]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = americká | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manželka = Diane Binney | Deti = 1 | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Michael „Mike“ E. Brown''' (* [[5. jún]] [[1965]], [[Huntsville (Alabama)|Huntsville]], [[Alabama]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký astronóm, profesor [[planetológia|planetárnej astronómie]] a objaviteľ alebo spoluobjaviteľ dvoch [[trpasličia planéta|trpaslíčich planét]]. Od roku [[1997]] pracuje v [[California Institute of Technology|Kalifornskom technologickom inštitúte]].<ref name="cv">{{cite web | author = Michael Brown | title = Curriculum vitae | url = http://www.gps.caltech.edu/~mbrown/papers/cv.html | accessdate = 2006-08-25 }}</ref> So spolupracovníkmi objavil veľa telies [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]], ktoré obiehajú po veľmi vzdialených dráhach (tzv.&nbsp;[[transneptúnsky objekt|transneptúnskych telies]]), medzi nimi aj trpasličie planéty [[136472 Makemake|Makemake]] a [[136199 Eris|Eris]]. Známým sa stal aj jeho spor so španielskym astronómom [[José-Luis Ortiz Moreno|José Ortizom]] o objav trpasličej planéty [[136108 Haumea|Haumey]], ktorý nakoniec [[Medzinárodná astronomická únia]] neprisúdila žiadnemu z nich. == Vzdelanie == Narodil sa v Huntsville, kde v roku [[1983]] ukončil Virgil&nbsp;I. Grissom High School. Na [[Princeton University|Princetonskej univerzite]] potom pokračoval v štúdiu [[fyzika|fyziky]] a získal titul [[A.B.]] Na [[University of California, Berkeley|Kalifornskej univerzite]] v [[Berkeley (Kalifornia)|Berkeley]] vyštudoval [[astronómia|astronómiu]], na ktorej v roku [[1990]] získal titul [[M.Sc.]] a v roku [[1994]] [[Ph.D.]]<ref name="cv"/> == Objavy == Brown je medzi odbornou verejnosťou známym vďaka svojmu hľadaniu telies na vzdialených [[obežná dráha|obežných dráhach]] okolo [[Slnko|Slnka]]. Jeho tím objavil množstvo transneptúnskych objektov. Veľmi známym objavom sa stala trpasličia planéta 136199 Eris, ktorá je prvým objaveným transneptúnskym telesom väčším než [[Pluto]]. Podieľal sa aj na objave jej mesiaca [[Dysnomia (mesiac)|Dysnomia]]. Významnými sú aj objavy planétok [[90377 Sedna]], o ktorej sa uvažuje, že je prvým pozorovaným telesom vnútornej časti [[Oortov oblak|Oortovho mračna komét]], a [[90482 Orcus]]. === Spor o trpasličiu planétu Haumea === {| class="wikitable collapsible innercollapse" align="right" ! colspan="2" style="white-space: nowrap;" | Objavy |- | colspan="2" align="center" | '''[[Transneptúnsky objekt|Transneptúnske objekty]]''' |- | [[50000 Quaoar]]<sup>(1)</sup> || [[4. jún]] [[2002]] |- | [[(84719) 2002 VR128|(84719) 2002 VR<sub>128</sub>]]<sup>(1)</sup> || [[3. november]] [[2002]] |- | [[90377 Sedna]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup> || [[14. november]] [[2003]] |- | [[90482 Orcus]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup> || [[17. február]] [[2004]] |- | [[(119951) 2002 KX14|(119951) 2002 KX<sub>14</sub>]]<sup>(1)</sup> || [[17. máj]] [[2002]] |- | [[(120178) 2003 OP32|(120178) 2003 OP<sub>32</sub>]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup> || [[26. júl]] [[2003]] |- | [[120347 Salacia]]<sup>(3)</sup> <sup>(4)</sup> || [[22. september]] [[2004]] |- | [[(120348) 2004 TY364|(120348) 2004 TY<sub>364</sub>]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup> || [[3. október]] [[2004]] |- | [[(126154) 2001 YH140|(126154) 2001 YH<sub>140</sub>]]<sup>(1)</sup> || [[18. december]] [[2001]] |- | [[(126155) 2001 YJ140|(126155) 2001 YJ<sub>140</sub>]]<sup>(1)</sup> <sup>(5)</sup> || [[20. december]] [[2001]] |- | [[136108 Haumea]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup> <sup>(6)</sup> || [[28. december]] [[2004]] |- | [[136472 Makemake]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup> || [[31. marec]] [[2005]] |- | [[136199 Eris]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup>|| [[8. január]] [[2005]] |- | [[Dysnomia (mesiac)|Eris&nbsp;I&nbsp;Dysnomia]]<sup>(1)</sup> || [[10. september]] [[2005]] |- | [[Hiʻiaka|Haumea&nbsp;I&nbsp;Hiʻiaka]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup> || [[26. január]] [[2005]] |- | [[Namaka|Haumea&nbsp;II&nbsp;Namaka]]<sup>(1)</sup> <sup>(2)</sup> || [[30. jún]] [[2005]] |- | colspan="2" align="center" | '''Iné objavy''' |- | [[Romulus (mesiac)|Sylvia&nbsp;I&nbsp;Romulus]]<sup>(7)</sup> || [[30. jún]] [[2005]] |- | colspan="2" align ="left" style="font-size: smaller;" | # spoluobjaviteľ [[Chad Trujillo]] # spoluobjaviteľ [[David L. Rabinowitz]] # spoluobjaviteľ [[Henry G. Roe]] # spoluobjaviteľ [[Kristina M. Barkume]] # spoluobjaviteľ [[Glenn Smith]] # Objav oficiálne nepripísaný # spoluobjaviteľ [[Jean-Luc Margot]] |} Brown a jeho tím pozorovali taktiež trpasličiu planétu Haumea, a to už asi 6&nbsp;mesiacov pred tým, ako jej objav oznámil iný [[astronóm]], Španiel José-Luis Ortiz Moreno z [[Observatórium Sierra Nevada|Observatória Sierra Nevada]]. Brown pôvodne uznal zásluhy Ortizovho tímu na objave. Neskôr však zistil, že tesne pred Ortizovým oznámením niekto cez internet prezeral jeho archívne súbory s údajmi o tom, na ktoré miesto sa zameriavali ich [[ďalekohľad|teleskopy]] v dobe, kedy sledovali Haumeu. Malo sa tak stať z [[IP adresa|IP adries]], ktoré viedli do Ortizovho pracoviska, [[Instituto de Astrofísica de Andalucía]], a to len týždeň potom, čo Brown publikoval [[abstrakt]] svojej správy pre nadchádzajúcu astronomickú konferenciu, kde chcel objav telesa oznámiť. Abstrakt obsahoval kódové označenie pozorovaného telesa, ktoré bolo rovnaké, ako označenie použité v archívnych súboroch s údajmi z ďalekohľadu, takže ho bolo možné vyhľadať pomocou [[internetový vyhľadávač|internetového vyhľadávača]].<ref>{{cite web | last = Michael Brown | title = The electronic trail | url = http://www.gps.caltech.edu/~mbrown/planetlila/ortiz/ | accessdate = 2006-08-25 }}</ref> Ortiz na oznámenie tejto činnosti zareagoval tvrdením, že chyba bola na strane Browna, pretože objav telesa neoznámil hneď.<ref> {{cite news | author = Dennis Overbye | title = One Find, Two Astronomers: An Ethical Brawl | work = [[New York Times]] | date = 2005-09-13 | url = http://www.nytimes.com/2005/09/13/science/space/13plan.html?ei=5090&en=7f5f96302a67ae30&ex=1284264000&emc=rss&pagewanted=all | accessdate = 2006-08-25 }}</ref> Podľa Browna tento výrok odporuje uznávanej vedeckej praxi, kedy každý výskum musí byť najprv detailne overovaný, pokiaľ s ním nie je jeho autor spokojný. Až potom ho predloží na hodnotenie kolegom a nakoniec verejne oznámi. [[Minor Planet Center]] však na uznanie objavu postačujú len také údaje, ktorá umožnia dostatočne presne stanoviť obežnú dráhu objaveného telesa, čo Ortiz splnil, a navyše ešte dodal jeho ďalšie predobjavné snímky. Vtedajší riaditeľ andalúzskeho inštitútu, José Carlos del Toro, sa od Ortiza dištancoval s&nbsp;tým, že každý z&nbsp;výskumníkov nesie za svoje jednanie vlastnú zodpovednosť. Medzinárodná astronomická únia (IAU) žiadneho objaviteľa nezmieňuje, ale ako miesto objavu uvádza Observatórium Sierra Nevada. Pri pomenovaní telesa však dala prednosť návrhu Brownovho tímu pred Ortizovým, ktorý presadzoval názov [[Ataecina]]. Teleso teda bolo pomenované po [[havaj]]skej bohyni zrodenia [[Haumea (božstvo)|Haumea]].<ref> {{Cite web | author = Rachel Courtland | title = Controversial dwarf planet finally named 'Haumea' | periodikum = NewScientist | publishdate = 2008-09-19 | accessdate = 2009-01-12 | url = http://space.newscientist.com/article/dn14759-controversial-dwarf-planet-finally-named-haumea.html | issn = | jazyk = anglicky }}</ref> === Iné objavy === V roku [[2001]] Michael Brown spolu s [[Belgicko|belgickým]] astronómom [[Jean-Luc Margot]]om objavil prvý z dvoch známych [[mesiac planétky|mesiacov planétky]] [[87 Sylvia]], neskôr pomenovaný Romulus.<ref>{{Cite web | title = Rubble-Pile Minor Planet Sylvia and Her Twins | url = http://www.eso.org/public/outreach/press-rel/pr-2005/pr-21-05.html | publishdate = 2005-08-11 | accessdate = 2009-1-17 | publisher = [[Evropská jižní observatoř]] | language = anglicky | archiveurl = https://web.archive.org/web/20090208141609/http://www.eso.org/public/outreach/press-rel/pr-2005/pr-21-05.html | archivedate = 2009-02-08 }}</ref> V roku [[2005]] Brown so svojim tímom objavil, že okolo trpasličej planéty Haumea obiehajú dva [[mesiac (družica)|mesiace]], ktoré boli pomenované podľa mytologických dcér bohyne Haumey – [[Hiʻiaka]] a [[Namaka]]. == Pocty a ocenenia == Časopis [[Time (týždenník)|Time]] Browna zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí roku [[2006]].<ref>{{cite news | last = Lemonick | first = Michael D. | title = Mike Brown: Pluto's Worst Nightmare | work = [[Time (týždenník)|Time]] | date = 2006-04-30 | url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1187237,00.html | accessdate = 2006-08-25 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100107054613/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1187237,00.html |date=2010-01-07 }}</ref> V roku [[2007]] získal [[Feynmanova cena|Feynmanovu cenu]], ktorú každoročne udeľuje Kalifornský technologický inštitút. == Osobný život == 1. marca [[2003]] sa oženil s Diane Binneyovou.<ref>{{cite web | author = Michael Brown | title = Mike and Diane's Fabulous Wedding Web Page | url = http://www.gps.caltech.edu/~mbrown/mdfw/ | accessdate = 2006-08-25 }}</ref> 7. júla [[2005]] sa im narodila dcéra, Lilah Binneyová Brownová.<ref>{{cite web | author = Michael Brown | title = Lilah Binney Brown | url = http://www.gps.caltech.edu/~mbrown/lilah/ | accessdate = 2006-08-25 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.gps.caltech.edu/~mbrown/ Stránky Michaela Browna] == Zdroje == {{Portál|Astronómia}} * {{Preklad|cs|Michael E. Brown|269455499}} * {{cite news | last = Wilkinson | first = Alex | title = The Tenth Planet | work = The New Yorker | pages = 50 | date = 2006-07-24}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brown, Michael E.}} [[Kategória:Astronómovia USA]] [[Kategória:Planetárni vedci]] [[Kategória:Absolventi Princeton University]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Osobnosti z Huntsvillu (Alabama)]] 5fuayeoti1dwjsgpiqx6h987r1eprkg Šablóna:ME vo futbale 10 265983 8254972 8122099 2026-07-28T20:09:57Z Peter 51345 269569 edit 8254972 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = ME vo futbale | nadpis = [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] | skupina1 = Majstrovstvá | zoznam1 = * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|Francúzsko 1960]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|Španielsko 1964]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|Taliansko 1968]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|Belgicko 1972]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Juhoslávia 1976]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Taliansko 1980]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Francúzsko 1984]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|NSR 1988]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|Švédsko 1992]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|Anglicko 1996]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|Belgicko/Holandsko 2000]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Portugalsko 2004]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|Rakúsko/Švajčiarsko 2008]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|Poľsko/Ukrajina 2012]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Francúzsko 2016]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Európa 2020]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Nemecko 2024]] * ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|Spojené kráľovstvo/Írsko 2028]]'' * ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|Taliansko/Turecko 2032]]'' * ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2036|2036]]'' | skupina2 = Kvalifikácia | zoznam2 = * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]] * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]] * ''[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|2028]]'' }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny futbalu v Európe]] [[Kategória:Navigačné šablóny majstrovstiev Európy|futbal]] </noinclude> pirqovmqipoo5y58jnpog92phzpszq2 Portál:Slnečná sústava/Galéria 100 266321 8254833 7537015 2026-07-28T16:52:35Z Spider 001757 142600 návrat na pôvodné rozlíšenia (bolo to veľmi široké na počítači, ale hlavne na mobile) 8254833 wikitext text/x-wiki {| style="background: transparent; margin: 0 auto;" align="center" |- <center> |<imagemap>Súbor:The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg|150px|Slnko default [[Slnko]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:Mercury in color - Prockter07 centered.jpg|141px|Merkúr default [[Merkúr]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:Venus-real color.jpg|130px|Venuša default [[Venuša]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:Moon Earth Comparison.png|139px|Zem‎ default [[Zem]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:Mars Hubble.jpg|159px|Mars default [[Mars]] desc none</imagemap> |- |<imagemap>Obrázok:Церера-19.02.2015.jpg|150px|Ceres default [[1 Ceres]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Jupiter.jpg|141px|Jupiter default [[Jupiter]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Saturn (planet) large.jpg|130px|Saturn default [[Saturn]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Uranus.jpg|142px|Urán‎ default [[Urán (planéta)]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Neptune.jpg|159px|Neptún default [[Neptún]] desc none</imagemap> |- |<imagemap>Súbor:Orcus art.png|150px|Orcus default [[90482 Orcus]] desc none</imagemap> |<imagemap>Súbor:Pluto-Charon-v2-10-1-15.jpg|140px|Pluto default [[134340 Pluto]] desc none</imagemap> |<imagemap>Súbor:28978 Ixion - Celestia.png|140px|Ixion default [[28978 Ixion]] desc none</imagemap> |<imagemap>Súbor:Varuna artistic.png|150px|Varuna default [[20000 Varuna]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:2003EL61art.jpg|140px|Haumea default [[136108 Haumea]] desc none</imagemap> |- |<imagemap>Súbor:Quaoar-red-ssc2004-05c (edit).jpg|145px|Quaoar default [[50000 Quaoar]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:2005FY9art.jpg|141px|Makemake default [[136472 Makemake]] desc none</imagemap> |<imagemap>Súbor:225088 Gonggong, artist impression (NASA 2006, color).jpg|140px|Gonggong default [[225088 Gonggong]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Eris and Dysnomia art.png|130px|Eris default [[136199 Eris]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Sedna art.png|159px|Sedna default [[90377 Sedna]] desc none</imagemap> </center> |} 74fk0dmon1ewy6ks24ribbqkrikgupe 8254835 8254833 2026-07-28T16:59:04Z Spider 001757 142600 mierne zväčšenie 8254835 wikitext text/x-wiki {| style="background: transparent; margin: 0 auto;" align="center" |- <center> |<imagemap>Súbor:The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg|170px|Slnko default [[Slnko]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:Mercury in color - Prockter07 centered.jpg|161px|Merkúr default [[Merkúr]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:Venus-real color.jpg|150px|Venuša default [[Venuša]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:Moon Earth Comparison.png|159px|Zem‎ default [[Zem]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:Mars Hubble.jpg|179px|Mars default [[Mars]] desc none</imagemap> |- |<imagemap>Obrázok:Церера-19.02.2015.jpg|170px|Ceres default [[1 Ceres]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Jupiter.jpg|161px|Jupiter default [[Jupiter]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Saturn (planet) large.jpg|150px|Saturn default [[Saturn]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Uranus.jpg|162px|Urán‎ default [[Urán (planéta)]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Neptune.jpg|179px|Neptún default [[Neptún]] desc none</imagemap> |- |<imagemap>Súbor:Orcus art.png|170px|Orcus default [[90482 Orcus]] desc none</imagemap> |<imagemap>Súbor:Pluto-Charon-v2-10-1-15.jpg|160px|Pluto default [[134340 Pluto]] desc none</imagemap> |<imagemap>Súbor:28978 Ixion - Celestia.png|160px|Ixion default [[28978 Ixion]] desc none</imagemap> |<imagemap>Súbor:Varuna artistic.png|170px|Varuna default [[20000 Varuna]] desc none</imagemap> |<imagemap>Image:2003EL61art.jpg|160px|Haumea default [[136108 Haumea]] desc none</imagemap> |- |<imagemap>Súbor:Quaoar-red-ssc2004-05c (edit).jpg|165px|Quaoar default [[50000 Quaoar]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:2005FY9art.jpg|161px|Makemake default [[136472 Makemake]] desc none</imagemap> |<imagemap>Súbor:225088 Gonggong, artist impression (NASA 2006, color).jpg|160px|Gonggong default [[225088 Gonggong]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Eris and Dysnomia art.png|150px|Eris default [[136199 Eris]] desc none</imagemap> |<imagemap>Obrázok:Sedna art.png|179px|Sedna default [[90377 Sedna]] desc none</imagemap> </center> |} sl0vgbpmc48t6epekfp2y4pnk900jan Šablóna:Infobox Občianske združenie/Dokumentácia 10 268882 8255101 7969599 2026-07-29T09:45:50Z Corin 21212 aktual. 8255101 wikitext text/x-wiki == Použitie == Infobox sa používa v článkoch o '''[[Občianske združenie|občianskych združeniach]]'''. Ak chcete šablónu použiť, prosím, skopírujte si a vyplňte nasledujúci čistý vzor. Nekopírujte do článku zdrojový kód šablóny. V prípade občianskeho združenia na Slovensku použite ako zdroj informácií Register mimovládnych neziskových organizácií prevádzkovaný [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]].<ref name=RMNO>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/ | dátum prístupu = 2026-07-29 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] }}</ref> Do infoboxu nevkladajte [[Pomoc:Referencie|referenciu]] ([[:Kategória:Šablóny pre citáciu|citáciu]]), ak sa už nachádza vo vlastnom texte článku. '''Čistý vzor spolu s popisom jednotlivých parametrov:''' <pre style="overflow: auto"> {{Infobox Občianske združenie | Názov = | Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na Commons --> | Veľkosť loga = <!-- Štandardná veľkosť 200px --> | Zameranie = | Sídlo = | Vznik = | Zánik = | IČO = | Registračné číslo = | Predseda = <!-- Meno štatutára, ak má funkcia štatutára názov predseda --> | Funkcia štatutára = <!-- Názov funkcie štatutára (napr. prezident) --> | Štatutár = <!-- Meno štatutára, ak nie je použitá položka Predseda --> | Ostatní kľúčoví ľudia = <!-- Významné osoby, ktoré nie sú štatutármi (napr. vedúci kancelárie) --> | Web = }} </pre> == Príklad použitia == Príklad vyplneného infoboxu pre [[Investigatívne centrum Jána Kuciaka]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z registra mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109533281443742 | dátum vydania = 2026-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] }}</ref> {{Infobox Občianske združenie | Názov = Investigatívne centrum Jána Kuciaka | Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na Commons --> | Veľkosť loga = <!-- Štandardná veľkosť 200px --> | Zameranie = [[investigatívna žurnalistika]] | Sídlo = [[Konventná ulica|Konventná]] 621/3, 811 03 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | Vznik = [[2. júl]] [[2018]] | Zánik = | IČO = 51820897 | Registračné číslo = VVS/1-900/90-54039 | Predseda = Lukáš Diko | Funkcia štatutára = <!-- Názov funkcie štatutára (napr. prezident) --> | Štatutár = <!-- Meno štatutára, ak nie je použitá položka Predseda --> | Ostatní kľúčoví ľudia = [[Arpád Soltész]] (predseda, 2018{{--}}2021) | Web = [https://www.icjk.sk/ www.icjk.sk] }} <pre style="overflow: auto"> {{Infobox Občianske združenie | Názov = Investigatívne centrum Jána Kuciaka | Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na Commons --> | Veľkosť loga = <!-- Štandardná veľkosť 200px --> | Zameranie = [[investigatívna žurnalistika]] | Sídlo = [[Konventná ulica|Konventná]] 621/3, 811 03 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | Vznik = [[2. júl]] [[2018]] | Zánik = | IČO = 51820897 | Registračné číslo = VVS/1-900/90-54039 | Predseda = Lukáš Diko | Funkcia štatutára = <!-- Názov funkcie štatutára (napr. prezident) --> | Štatutár = <!-- Meno štatutára, ak nie je použitá položka Predseda --> | Ostatní kľúčoví ľudia = [[Arpád Soltész]] (predseda, 2018{{--}}2021) | Web = [https://www.icjk.sk/ www.icjk.sk] }}</pre> Návod k vyplneniu jednotlivých položiek: * '''Názov:''' Aktuálny názov občianskeho združenia. Predošlé názvy zahrňte do úvodu článku aj s uvedením obdobia rokov, kedy platili. Do úvodu patria aj neoficiálne názvy, ak sa nachádzajú v spoľahlivých zdrojoch alebo v materiáloch vydaných samotným združením (pozri napr.: [[Motorkári Slovenska{{--}}Brat za brata]]), ako aj cudzojazyčný názov alebo skratka názvu, ktorá nie je súčasťou názvu (pozri napr.: [[Republiková únia zamestnávateľov]]). * '''Logo:''' Presný názov súboru na úložisku [[:commons:Hlavná stránka|Wikimedia Commons]]. * '''Veľkosť loga:''' Vyplňte len v prípade, ak je vlastná veľkosť loga naozaj potrebná. Štandardne ponechajte nevyplnené; automaticky je nastavená veľkosť 200 [[Pixel (grafika)|pixelov]] (px). * '''Zameranie:''' Heslovitá všeobecná charakteristika zamerania občianskeho združenia (napr. ochrana zvierat, horolezectvo a pod.). V prípade slovenských občianskych združení môžete použiť položku „Cieľ činnosti“ v Registri mimovládnych neziskových organizácií (RMNO)<ref name=RMNO/> alebo príslušné ustanovenie z aktuálne platných stanov združenia. * '''Sídlo:''' Adresa alebo aspoň miesto sídla. * '''Vznik:''' Dátum vzniku občianskeho združenia. Pri slovenských združeniach je ním dátum registrácie [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] (MV SR), uvedený v RMNO a na otlačku prezentačnej pečiatky registrovaných stanov združenia. * '''Zánik:''' Dátum zániku občianskeho združenia, t. j. výmazu zo štátneho registra. Neuvádzajte pri združeniach, ktoré právne naďalej existujú, len sú neaktívne{{--}}takúto informáciu uveďte priamo do vlastného textu článku aj s referenciou (citáciou) na spoľahlivý zdroj dokladajúci tvrdenie (pozri napr.: [[Altera (občianske združenie)|Altera]]). * '''IČO:''' Identifikačné číslo osoby. Uveďte podľa RMNO. * '''Registračné číslo''': Číslo spisu, pod ktorým MV SR zaregistrovalo občianske združenie. * '''Predseda:''' Meno aktuálneho predsedu združenia. Vyplňte len vtedy, ak je názov funkcie „predseda“. V opačnom prípade použite položky '''Funkcia štatutára''' a '''Štatutár'''. Meno sa uvádza bez akademických titulov a hodností. * '''Funkcia štatutára:''' Názov funkcie štatutárneho orgánu, ak sa odlišuje od názvu „predseda“ (napr. prezident) vrátane ženského rodu (napr. predsedníčka), ak je takto uvedený v stanovách združenia. * '''Štatutár:''' Meno osoby zastávajúcej funkciu štatutárneho orgánu. * '''Ostatní kľúčoví ľudia:''' Iné kľúčové osoby, ktoré sú alebo boli súčasťou združenia v rámci členstva či pracovnoprávneho pomeru (napr. bývalý štatutár aj s uvedením rokov výkonu funkcie, vedúci kancelárie). * '''Web:''' Odkaz na [[Web site|webové sídlo]] (resp. [[Web page|webovú stránku]]) združenia. == Wikiúdaje == Šablóna preberá z projektu [[Wikipédia:Wikiúdaje|Wikiúdaje]] údaje pre parameter <code><nowiki>Web</nowiki></code>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Šablóna:Infobox Spoločnosť]] * [[Šablóna:Infobox Organizácia]] <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude><includeonly> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy --> [[Kategória:Infobox šablóny organizácií|Občianske združenie]] [[Kategória:Šablóny používajúce Wikiúdaje]] </includeonly> ceyteqb9jj0lt2o1g2utxderawaspce Leningradsko-novgorodská operácia 0 272545 8254927 8072015 2026-07-28T19:08:44Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254927 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Leningradsko-novgorodská operácia |súčasť= bojov [[Veľká vlastenecká vojna|Východného frontu]] počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok= Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png |text k obr= Mapa bojov od augusta 1943 do decembra 1944. |dátum= [[14. január]] - [[1. marec]] [[1944]] |miesto= [[Leningrad]], [[Fínsky záliv]] |casus= |územie= |výsledok=Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]] |protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Obrázok:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Vladimir Filipovič Tribuc|V.F. Tribuc]]<br>[[Kirill Afanasievič Mereckov|K.A. Mereckov]]<br>[[Leonid Alexandrovič Govorov|L.A. Govorov]]<br>[[Markian Michailovič Popov|M.M. Popov]] |velitel2=[[Walter Model]]<br>[[Georg von Küchler]] |sila1= 822 100 mužov<br>385 tankov<br>370 lietadiel |sila2= 741 000 mužov<br>10 000 diel<br>385 tankov |straty1= 237 267 ranených<br>76 686 mŕtvych<ref name="www.soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.4.2009 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100330193710/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum archivácie = 2010-03-30 }}</ref> |straty2= rozbitie 23 divízií<br>zničenie 3 divízií |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Leningradsko-novgorodská operácia''' bola sovietska útočná operácia uskutočnená počas [[blokáda Leningradu|bojov o Leningrad]] počas [[Veľká vlastenecká vojna|bojov na východnom fronte]] v [[Pobaltie|Pobaltí]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Trvala od 13. januára do 1. marca [[1944]]. Uskutočnili ju vojská sovietskeho [[leningradský front|leningradského]] ([[Leonid Alexandrovič Govorov|Govorov]]), [[volchovský front|volchovského]] ([[Kirill Afanasievič Mereckov|Mereckov]]) a [[2. baltický front|2. baltického frontu]] ([[Markian Michailovič Popov|Popov]]) s podporou sovietskej [[baltická flotila|baltickej flotily]]. Proti týmto vojskám stála nemecká [[skupina armád Sever]] so [[16. armáda Wehrmachtu|16.]] a [[18. armáda Wehrmachtu|18. armádou]]. Cieľom sovietskej ofenzívy bolo zatlačiť nemecké vojská mimo dosah Leningradu a definitívne ukončiť blokádu pozemného spojenia s mestom. Tú sa podarilo nadviazať už v roku 1943, no železničné spojenie bolo stále v dosahu nemeckého delostrelectva. Operáciu tvorili tieto čiastkové akcie: *[[krasnoseľsko-ropšinská operácia]] *[[novgorodsko-lužská operácia]] *[[kingseppsko-gdovská operácia]] *[[starorusko-novorževská operácia]] Sovietskym vojskám sa v priebehu bitky podarilo definitívne preraziť [[blokáda Leningradu|blokádu Leningradu]], oslobodiť väčšinu [[Leningradská oblasť|Leningradskej]] a [[Tverská oblasť|Kalininskej]] oblasti a priblížiť sa k hraniciam [[pobaltské štáty|Pobaltia]], pričom postúpili o 220 až 280 km. Plánovaný prienik do pobaltských štátov sa im však nepodaril. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://wwii-soldat.narod.ru/OPER/ARTICLES/024-lennovg.htm ЛЕНИНГРАДСКО –НОВГОРОДСКАЯ НАСТУПАТЕЛЬНАЯ ОПЕРАЦИЯ] {{Dejepisný výhonok}} {{vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1944]] j69jcesti9mbe6vt9kzz0c19bx48qvu Dnepersko-karpatská útočná operácia 0 273758 8254928 8072018 2026-07-28T19:10:37Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254928 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Dnepersko-karpatská útočná operácia |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png |text k obr= Sovietske pokroky v rokoch 1943 a 1944. |dátum= [[24. december]] [[1943]] – [[14. apríl]] [[1944]] |miesto= [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[ZSSR]] |casus= |územie= |výsledok= Strategické víťazstvo ZSSR |protivník1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] <br /> [[Súbor:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunsko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |velitel1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Erich von Manstein]] <br /> ([[Skupina armád Juh]]) <br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|Ewald von Kleist]] <br /> ([[Skupina armád A]])<br /> [[Súbor:Flag of Romania.svg|25px]] [[Petre Dumitrescu]] <br /> ([[3. rumunská armáda]])<br />Neskôr<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Walter Model]] <br /> ([[Skupina armád Severná Ukrajina]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Ferdinand Schörner]]<br />([[Skupina armád Južná Ukrajina]]) |velitel2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]]<br />(Koordinátor)<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Nikolaj Vatutin]]†<br /> ([[1. ukrajinský front]]) <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Ivan Stepanovič Konev|Ivan Konev]]<br /> ([[2. ukrajinský front]]) <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]<br /> ([[3. ukrajinský front]]) <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|Fiodor Tolbuchin]]<br /> ([[4. ukrajinský front]]) <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Pavel Alexejevič Kuročkin|Pavel Kuročkin]]<br /> ([[2. bieloruský front]]) |sila1= 1 800 000 vojakov <br /> 21 820 diel a mínometov <br /> 1 560 vozidiel |sila2= 2 406 100 vojakov<ref name="www.soldat.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.4.2009 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080505031426/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html | dátum archivácie = 2008-05-05 }}</ref><br />31 530 diel a mínometov <br /> 1 908 tankov <br /> 2 370 vozidiel |straty1= 500 000 mŕtvych a ranených |straty2= 270 198 mŕtvych a nezvestných<br />839 330 zranených<ref name="www.soldat.ru"/><br />7 532 diel a mínometov<br />4 660 tankov a samohybných diel <br />676 lietadiel |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} ''' Dnepersko-karpatská útočná operácia''' (známa i ako '''boje na Pravobrežnej Ukrajine''') bola ofenzíva [[Červená armáda|Červenej armády]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá trvala od [[24. december|24. decembra]] [[1943]] do [[14. apríl]]a [[1944]]. Bola to strategická ofenzíva [[1. ukrajinský front|1.]], [[2. ukrajinský front|2.]], [[3. ukrajinský front|3.]], [[4. ukrajinský front|4. ukrajinského frontu]] a neskôr i [[2. bieloruský front|2. bieloruského frontu]], ktoré stáli pred vojskami nemeckej [[Skupina armád Juh|skupiny armád Juh]]. Úlohou tejto útočnej operácie, nasledujúcej po [[bitka na Dnepri|bojoch]] pri prekračovaní [[Dneper|Dnepra]], bolo získať späť všetky okupované územia [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] a [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavskej SSR]]. Súčasťou bojov v prvej fáze ofenzívy od 24. decembra 1943 do 29. februára 1944 boli tieto operácie: * [[Žitomirsko-berdičevská operácia]] (24. december 1943 – 14. január 1944) * [[Kirovogradská operácia]] (5. január 1944 – 16. január 1944) * [[Korsuň-ševčenkovská operácia]] (24. január 1944 – 17. február 1944) * [[Rovniansko-lutská operácia]] (27. január 1944 – 11. február 1944) * [[Nikopolsko-krivojrožská operácia]] (30. január 1944 – 29. február 1944) V druhej fáze operácie uskutočnili Sovieti tieto bojové operácie: * [[Proskurovsko-černovtská operácia]] (4. marec 1944 – 17. apríl 1944) * [[Umaňsko-botošanská operácia]] (5. marec 1944 – 17. apríl 1944) * [[Bereznegovatojsko-snigirevská operácia]] (6. marec 1944 – 18. marec 1944) * [[Polesská operácia]] (15. marec 1944 – 5. apríl 1944) * [[Odeská operácia]] (26. marec 1944 – 14. apríl 1944) Útok prinútil nemecké velenie stiahnuť na [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežnú Ukrajinu]] asi 34 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]], čím boli oslabené iné úseky východného frontu ale aj bojiská v Európe. Sovietskym vojskám sa v priebehu bojov podarilo oslobodiť rozsiahle oblasti Pravobrežnej Ukrajiny, priblížiť sa k prístupom do južného [[Poľsko|Poľska]], [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. 28. marca sa sovietskym vojskám podarilo prekročiť rieku [[Prut]] a vstúpiť na územie [[Rumunsko|Rumunska]]. Počas bojov boli po prvýkrát vo [[východný front (druhá svetová vojna)|veľkej vlasteneckej vojne]] prenesené pozemné bojové operácie väčšieho rozsahu mimo územia ZSSR. == Referencie == <references /> {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1943]] [[Kategória:Bitky v 1944]] m454dslhhavcpgvg9c0s6xas50ke4ju Bitka o Kaukaz 0 273960 8254915 8072019 2026-07-28T19:00:32Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254915 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka o Kaukaz (1942—1943) |súčasť= bojov [[Veľká vlastenecká vojna|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Bundesarchiv Bild 101I-031-2424-08, Russland, Kaukasus, Gebirgsjäger.jpg |text k obr= Vojaci nemeckých horských jednotiek počas bojov na Kaukaze. V popredí vojak s kvetom [[Plesnivec alpínsky|plesnivca]] na čiapke. |dátum= [[25. júl]] [[1942]] – [[9. október]] [[1943]] |miesto= [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], [[ZSSR]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo ZSSR |protivník1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] <br /> [[Obrázok:Flag of Romania.svg|25px]] [[Rumunsko]] <br /> [[Obrázok:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] [[Prvá Slovenská republika|Slovensko]] |protivník2= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |velitel1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Wilhelm List]]<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]]<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|Ewald von Kleist]]<br />([[Skupina armád A]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Eberhard von Mackensen|E. von Mackensen]]<br />([[1. tanková armáda Wehrmachtu|1. tanková armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Richard Ruoff]]<br />([[17. armáda Wehrmachtu|17. armáda]]) |velitel2= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Semion Michajlovič Buďonnyj|S.M. Buďonnyj]]<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Ivan Jefimovič Petrov|I.J. Petrov]]<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Ivan Ivanovič Maslennikov|I.I. Maslennikov]]<br />([[Severokaukazský front]])<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Ivan Vladimirovič Ťjulenev|I.V. Ťjulenev]]<br />([[Zakaukazský front]])<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|R.J. Malinovskij]]<br />([[Južný front (ZSSR)|Južný front]])<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Filipp Sergejevič Okťabrskij|F.S. Okťabrskij]]<br />([[Čiernomorská flotila (ZSSR)|Čiernomorská flotila]]) |sila1= 764 000 vojakov <br /> 5 290 diel a mínometov <br /> 700 tankov <br /> 530 vozidiel |sila2=1 000 000 vojakov <br /> 11 300 diel a mínometov <br /> 1 300 tankov <br /> 900 vozidiel |straty1= 281 000 mŕtvych, ranených a nezvestných |straty2= 344 000 mŕtvych, ranených a nezvestných |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Bitka o Kaukaz''' predstavuje niekoľko vojnových operácií, ktoré trvali na južnom krídle [[Veľká vlastenecká vojna|východného frontu]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] od [[25. júl]]a [[1942]] do [[9. október|9. októbra]] [[1943]] v oblasti [[Severné Kaukazsko (politicko-geografická oblasť)|Severného Kaukazu]]. Na jednej strane stáli vojská krajín [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] na čele s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] s podporou [[Rumunsko|Rumunska]] a [[prvá Slovenská republika|Slovenska]] proti jednotkám Sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]]. Bojové operácie možno rozdeliť na dve etapy: * útok nacistických vojsk (25. júla 1942&nbsp;–&nbsp;31. decembra 1942) * protiútok sovietskych vojsk (1. január 1943&nbsp;–&nbsp;9. október 1943) Nemecké vojská najprv zatlačili sovietske sily do Kaukazských hôr, ale neboli schopné oblasť celú ovládnuť. Po sovietskej [[operácia Uran|ofenzíve pri Stalingrade]] boli naopak nútení unikať pred obkľúčením a oblasť vyprázdnili. Iba v oblasti [[Tamanský polostrov|Tamanského polostrova]] sa nemecké jednotky držali až do jesene 1943. == Predohra == Útok na Kaukaz bol pôvodne súčasťou nemeckého [[operácia Blau|plánu Blau]]. [[Hitler]] na jar 1942 po odrazení sovietskeho [[druhá bitka o Charkov|útoku na Charkov]] a znovuobsadení [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]] rozdelil sily [[skupina armád Juh|skupiny armád Juh]] na dvoje<ref>Nolan, C. J., 2010, Blau (June 28–November 18, 1942). in Concise encyclopedia of World War 2. ABC-CLIO, Santa Barbara, s. 163 - 165</ref>. Zatiaľ čo [[skupina armád B]], pod vedením [[Maximilian von Weichs|M. von Weichsa]] mala za úlohu preniknúť riekou [[Volga]] pri [[Stalingrad]]e a obsadiť [[Astrachán]] pri pobreží [[Kaspické more|Kaspického mora]], [[skupina armád A]], pod vedením [[Wilhelm List|W. Lista]] dostala za úlohu obsadiť ropné polia na [[Severné Kaukazsko (politicko-geografická oblasť)|Severnom Kaukaze]] a preniknúť hlavným hrebeňom do [[Zakaukazsko|Zakaukazska]]. Úspechy v tejto oblasti mohli mať pre Nemecko veľký strategický význam. Nielen, že by tým ZSSR pripravili o jeho strategické zásoby ropy a jedno z mála posledných poľnohospodársky cenných území, ale došlo by tiež k prerušeniu najbezpečnejšej trasy prísnu zásob od západných Spojencov cez [[Irán]]. Je rovnako veľmi pravdepodobné, že po úspešnom prekročení hlavného hrebeňa Kaukazu by mohli vo viacerých častiach sovietskeho Zakaukazska vypuknúť protisovietske povstania. Vojenské úspechy by pravdepodobne vyvolali vstup dovtedy neutrálneho [[Turecko|Turecka]] do vojny na strane Osi. Toto výrazné oslabenie Sovietskeho zväzu, ktoré by silne otriaslo jeho schopnosťou viesť ďalej vojnu by mohlo mať za následok obnovenie vojenských akcií [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Cisárskeho Japonska]] proti krajine na [[Ďaleký východ|Ďalekom východe]]. == Sily == === Sovietsky zväz === Na začiatku operácie v lete 1942 čelili nemeckým útokom 3 sovietske [[front (sovietska armáda)|fronty]]: [[Južný front]] ([[Rodion Jakovlevič Malinovskij|R. J. Malinovskij]]), pod ktorý spadali [[9. armáda (ZSSR)|9.]], [[12. armáda (ZSSR)|12.]], [[18. armáda (ZSSR)|18.]], [[24. armáda (ZSSR)|24.]], [[37. armáda (ZSSR)|37.]], [[51. armáda (ZSSR)|51.]] a [[56. armáda (ZSSR)|56. armáda]]. 28. júla 1942 bol front spojený so Severokaukazským frontom a 51. armáda bola odovzdaná Stalingradskému frontu. Severokaukazský front ([[Semion Michajlovič Buďonnyj|S. M. Buďonnyj]]) pozostával z [[47. armáda (ZSSR)|47. armády]], [[1. strelecký zbor|1. streleckého zboru]] a [[17. jazdecký zbor|17. jazdeckého zboru]]. Po 28. júli 1942 boli k silám frontu pričlenené aj jednotky bývalého Južného frontu (okrem 51. armády). Leteckú podporu zaisťovala [[5. letecká armáda]]. 4. septembra 1942 bol front zrušený a jeho vojská odovzdané [[Zakaukazský front|Zakaukazskému frontu]]. Zakukazský front ([[Ivan Vladimirovič Ťulenev|I. V. Ťulenev]]) sa skladal z [[44. armáda (ZSSR)|44.]], [[45. armáda (ZSSR)|45.]] a [[46. armáda (ZSSR)|46. armády]] a [[15. jazdecký zbor|15. jazdeckého zboru]]. Leteckú podporu zaisťovalo 14 leteckých [[pluk]]ov. Začiatkom augusta 1942 front získal 9. a 24. armádu (ktorá bola 28. augusta rozpustená) a 37. armádu Severokaukazského frontu. 30. augusta bola v rámci frontu vytvorená 58. armáda. Začiatkom septembra získal aj 12., 18., 56. armádu Severokaukazského frontu. 20. septembra 1942 bola 12. armáda rozpustená. Čiernomorská flotila ([[Filipp Sergejevič Okťabrskij|F. S. Okťabrskij]]) bola v tej dobe zatlačená do prístavu [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]], ktorý bol posledným vyhovujúcim prístavom flotily po strate [[Sevastopoľ]]a. === Vojská Osi === Hitler vo svojej smernici plánu Blau rozdelil vojská bývalej skupiny armád Juh, pričom útokom na Kaukaz boli poverené jednotky novotvorenej skupiny armád A., ktorej velil maršal [[Wilhelm List]]. Skupinu armád tvorili [[1. tanková armáda (Wehrmacht)|1. tanková armáda]] ([[Paul Ludwig Ewald von Kleist|E. von Kleist]]) a [[17. armáda (Wehrmacht)|17. armáda]] ([[Richard Ruoff|R. Ruoff]]). Pôvodne mali byť jej súčasťou aj 4. tanková armáda H. Hotha a 11. armáda E. von Mansteina a rumunská 3. armáda. 4. tanková armáda však bola nasadená pri útoku na Stalingrad rovnako ako neskôr rumunská 3. armáda. 11. armáda bola po obsadení Krymu rozdelená a na Kaukaz sa nakoniec dostal iba XXXXII. zbor. Zvyšok armády bol presunutý na sever k útoku na Leningrad. Z rumunských vojsk zostal na Kaukaze 1. armádny zbor a jazdecký zbor. Spočiatku bol poverený velením nemeckým vojskám maršal [[Wilhelm List]], avšak už po mesiaci bojov ho Hitler nespokojný s pomalým tempom postupu odvolal a viedol skupinu armád osobne z [[Rastenburg]]u vo Východnom Prusku. De facto bol veliteľom bývalý náčelník Listovho štábu [[Hans von Greiffenberg]]. Skupina armád A k útoku na Kaukaz disponovala asi pol miliónom mužov, 1 100 tankmi a obrnenými vozidlami, 4 500 delami a asi 1 000 lietadiel. Pôvodný nemecký plán počítal s útokom na západe pozdĺž Čiernomorského pobrežia, kde mali byť najprv dobyté prístavy [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] a [[Tuapse]], a útokom z na východe, kde mali získať [[Groznyj]] aj [[Baku]] medzi Kaukazom a Kaspickým morom. Nemci sa tak plánovali vyhnúť zložitým bojom v horách, cez ktoré fakticky existovali len 3 možné cesty. [[Gruzínska vojenská cesta]] medzi [[Tbilisi]] a [[Vladikavkaz]]om cez [[Krížový priesmyk]], [[Osetská vojenská cesta]] cez [[Mamisonský priesmyk]] pod [[Elbrus]]om a [[Suchumská vojenská cesta]] cez [[Kluchorský priesmyk]]. Cez tieto priesmyky plánovali Nemci vyslať horské jednotky 1. a 4. divízie horských strelcov, ktoré mali dobyť Tbilisi, [[Kutaisi]], [[Zugdidi]] aj [[Suchumi]]. == Nemecká ofenzíva == Hrot nemeckého postupu tvorili jednotky 1. tankovej armády postupujúcej s podporou 17. armády. Už 9. augusta 1942 sa Nemcom podarilo obsadiť strategicky dôležité ropné polia pri meste [[Majkop]], avšak až tesne potom, čo ich sovietske sily vyhodili do vzduchu. V tej istej dobe padol [[Krasnodar]]. Nemecké vojská následne postupovali podľa plánu smerom na [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] na západe a [[Groznyj]] a [[Baku]] na východe. Sovietske velenie nebolo na [[boj v horách]] pripravené morálne ani materiálne. Pohorie [[Veľký Kaukaz]] bolo v sovietskych predvojnových plánoch považované za nepriechodné a boje v ňom za nepravdepodobné. Aj preto boli na obranu strategických horských priesmykov spočiatku vyčlenené iba nedostatočne pripravené strelecké jednotky bez adekvátneho výstroja na boj v horách. Väčšina sovietskej obrany bola chybne sústredená iba priamo do priestore [[priesmyk]]ov, namiesto toho aby bola rozptýlená po celých [[dolina|dolinách]] a prístupoch k nim. Už v polovici augusta sa preto Nemcom podarilo dostať priesmykmi až do oblasti pod Elbrusom. Obsadili Kluchorský, Sačarský a Maruchský priesmyk. Zvláštny oddiel nemeckého plukovníka [[Heinz Groth|Grotha]] bol následne poverený vynesením nemeckej vlajky s hákovým krížom na Elbrus. 17. augusta jednotka obsadila vysokohorskú chatu tzv. prístrešok jedenástich. 21. augusta 1942<ref>Winchester, Ch., 1998, Ostfront - Hitler's War on Russia 1941-45. Osprey Pbl., Oxford</ref> nemecké horské jednotky vztýčili vlajku s hákovým krížom na vrchole hory [[Elbrus]], najvyššom bode Kaukazu a Európy. 7. septembra padol [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]], v nasledujúcich dňoch aj [[Nalčik]] a [[Alagir]]. Sovietske sily, ktoré chránili ropné polia pri meste Groznyj boli vytlačené nemeckými útokmi na poslednú líniu svojej obrany - rieku [[Terek]]. Koncom augusta sa tankovým vojskám [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleista]] podarilo získať niekoľko predmostí na druhej strane rieky. Skupine armád A však začínali dochádzať zásoby a väčšinu októbra museli vojská venovať príprave a dopĺňaniu zásob pre ďalšie boje. Do jesene 1942 sa nemeckým vojskám podarilo obsadiť veľkú časť [[Krasnodarský kraj|Kubáne]] a Severného Kaukazu. Smerom na juhovýchod obsadili [[Mozdok]] ich jednotky prenikali aj ďalej smerom k mestu [[Kizľar]]. V tomto priestore boli ozbrojené sily oboch protivníkov natoľko roztiahnuté, že obe strany v priestore Kalmyckej stepi operovali iba hliadkami výrážajúcimi z izolovaných základní.<ref name="Porter">Porter, D., 2011, Organizace a bojiště Rudé armády ve 2. světové válce. Svojtka & Co., Praha, s. 81</ref> Z nemeckej strany to boli predovšetkým časti 16. motorizovanej divízie. Z horských priesmykov obsadených Nemcami, ktoré sa však nakoniec sovietskemu Zakaukazskému frontu pod Buďonného vedením podarilo zablokovať, hrozilo na západe nebezpečenstvo čiernomorským prístavom [[Tuapse]], [[Soči]] aj [[Suchumi]]. Posledný nemecký útok na Kaukaze sa začal 1. novembra 1942. Jednotkám 13. tankovej divízie sa podarilo preniknúť na vzdialenosť niekoľko míľ od mesta [[Ordžonikidze]], v následných bojoch však boli vytlačení a čiastočne obkľúčení. Ťažké boje však nemeckú ofenzívu oslabovali. Najmä rozhodnutie viesť nákladné ofenzívy dvoma smermi - na Kaukaz a Stalingrad bolo pre nemecké zásobovanie neudržateľné. Nemeckým silám chýbali zásoby aj posily. Navyše [[bitka o Stalingrad|ofenzíva pri Stalingrade]] sa zastavila v krvavých pouličných bojoch, v ktorých skupina armád B stratila akékoľvek ďalšie ofenzívne schopnosti a vyplytvala pri tom väčšinu nemeckých zásob určených pre letnú ofenzívu. == Sovietska ofenzíva == Nemecké velenie, očakávajúce opäť tuhú zimu, rozhodlo na Kaukaz presunúť čo možno najviac zásob a pripraviť tak jednotky v tomto nehostinnom priestore na nasledujúce obdobie. Viaceré nemecké divízie mali v dôsledku vyčerpania bojom už len okolo 4000 mužov<ref name="Porter"/>. Následná [[operácia Uran|sovietska ofenzíva pri Stalingrade]], ktorá dopadla na nepripravené sily skupiny armád B mala za následok obkľúčenie veľkej časti nemeckých síl v okolí Stalingradu a kolaps ich tylového zabezpečenia. Po tom, čo sa situácia na Kaukaze a v oblasti Stalingradu po sovietskej ofenzíve v novembri 1942 skomplikovala, bol poverený velením skupiny armád A bývalý veliteľ 1. tankovej armády [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|E. von Kleist]]. Sovieti plánovali na skupinu armád A udrieť po rovnakých osiach ako v lete a na jeseň útočili Nemci. Čiernomorská skupina vojsk na západe dostala za úlohu útočiť na sever smerom na [[Krasnodar]] a [[Tichoreck]], s cieľom preťať železničné spojenie medzi [[Stavropoľ]]om a [[Rostov nad Donom|Rostovom na Done]]. Sovietska východná skupina vojsk mala zaútočiť pozdĺž železničnej trate smerom na severozápad na Stavropoľ. Skupina armád A, ktorej hrozilo čoraz vážnejšie, že bude na Kaukaze odrezaná, bola nútená tieto územia do veľkej časti vyprázdniť aby sa vyhla obkľúčeniu. Zásoby pripravené na obdobie zimy sa Nemcom v chvate nepodarilo evakuovať. Časť vojsk bola evakuovaná smerom na [[Rostov nad Donom]], cez úzke predmostie držané [[Erich von Manstein|von Mansteinovou]] [[Skupina armád Don|skupinou armád Don]]. Ustúpila tadiaľ i [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1. tanková armáda]]. Druhá časť síl tvorená [[17. armáda Wehrmachtu|17. armádou]], ktorej velil [[Wilhelm Ritter von Leeb|von Leeb]] sa sťahovala na [[Tamanský polostrov]] a odtiaľ na [[Krym]]. Nemci na Tamanskom polostrove vybudovali obranné postavenia, ktoré bránili až do 1. októbra 1943. 13. februára 1943 sovietsky 6 členný oddiel pod velením horolezca Gusaka odstránil z vrcholu západného štítu Elbrusu nacistickú vlajku, 17. februára bola sovietska vlajka znovu vztýčená aj na východnom štíte pod vedením polárnika [[Alexandr Michailovič Gusev|Alexandra Guseva]]. == Dopad == Začiatkom roku 1943 sovietske vojská vytlačili Nemcov z Kaukazu a oslobodili územie až po Rostov nad Donom. V nemeckých rukách zostalo iba predmostie na Tamanskom polostrove držané 17. armádou. Sovieti držali v oblasti Tamanského polostrova iba malé predmostie pri Novorossijsku, ktoré nazývali Malá zem. Likvidácia nemeckých síl na Tamanskom polostrove bola úspešná až v septembri-októbri 1943. Zvyšky nemeckých síl z polostrova definitívne začali ustupovať na Krym 28. septembra. Víťazstvo v boji o Kaukaz posilnilo sovietske južné krídlo sovietsko-nemeckého frontu. V oblasti Kubáne prebiehali v lete 1943 veľké letecké boje (bitka o [[Kubánske predmostie]]). Sovietske velenie zriadilo 1. mája 1944 medailu „[[Za obranu Kaukazu]]“. Kvôli reálnej i predpokladanej spolupráci s okupačnými jednotkami boli niektoré národy Severného Kaukazu napr. [[Inguši]] a [[Čečeni]] ešte počas vojny kolektívne potrestaní núteným presídlením na [[Sibír]] a do [[Kazachstan]]u odkiaľ sa smeli vrátiť až po Stalinovej smrti. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=1908 Bitva o Kavkaz I.] * [http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=951 Bitva o Kavkaz II.] * [http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=955 Bitva o Kavkaz III.] * [http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=956 Bitva o Kavkaz IV.] * [http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=1000 Ústup z Kavkazu] * [http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=1001 Krasnodar] * [http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=1009 Boj o Malou zemi] {{DEFAULTSORT:Kaukaz}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1942]] [[Kategória:Bitky v 1943]] 4tjlxm8ltqzfddrkx5tgt7s5lfjav22 Voronežsko-vorošilovgradská operácia (1942) 0 277705 8254908 7755254 2026-07-28T18:55:22Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254908 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Voronežsko-vorošilovgradská operácia |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok=Bundesarchiv Bild 101I-216-0401-27A, Russland, russische Flüchtlinge.jpg |text k obr=Sovietski utečenci zastihnutí nemeckou armádou pri Voroneži. V popredí ležiace telo mŕtveho sovietskeho vojaka. |dátum= [[28. jún]] - [[24. júl]] [[1942]] |miesto= [[Voronež]], juhozápad [[ZSSR]] |casus= |územie= |výsledok= Drvivé víťazstvo [[Os Berlín-Rím-Tokio|vojsk Osi]] |protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nemecko]]<br />[[Obrázok:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Maďarsko]] |velitel1=[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Filipp Ivanovič Golikov|Filipp Golikov]] <br /> [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Alexandr Vasilevskij]] |velitel2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Hermann Hoth]] <br /> [[Obrázok:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Gusztav Jany]] |sila1= 1 300 000 vojakov |sila2= 1 300 000 vojakov |straty1= 370 522 mŕtvych a nezvestných<br />197 825 ranených<ref>{{cite web|url=http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html|title=Straty ZSSR vo vojne|publisher=soldat.ru|date=23.5.2009|accessdate=2009-05-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100330193710/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html|archivedate=2010-03-30}}</ref> |straty2= 70 600 mŕtvych, ranených a zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Voronežsko-vorošilovgradská operácia''' bolo ozbrojené stretnutie nemecko-maďarských vojsk proti sovietskym vojskám na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Táto operácia sa odohrávala okolo dôležitého mesta [[Voronež]] od [[28. jún]]a do [[24. júl]]a [[1942]]. Bola súčasťou nemeckej [[operácia Blau|operácie Blau]], ktorej cieľom bolo preniknúť na juh ZSSR, obsadiť [[Predkaukazsko]], preťať [[Volga|Volgu]] a oddeliť oblasť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] od najkratšieho spojenia s [[Moskva|Moskvou]]. Boje neskôr vyvrcholili [[bitka o Stalingrad|bitkou o Stalingrad]]. Po tom čo nemecké vojská [[druhá bitka o Charkov|zničili pri Charkove]] silné sovietske zoskupenia a nadobudli na danom úseku frontu strategickú iniciatívu hlavne vďaka koncentrácii tankových jednotiek. Vojská [[Brianský front|Brianského]], [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] a [[Južný front (ZSSR)|Južného frontu]] neboli schopné zastaviť nemecký postup, keď sa im nepodarilo dostatočne rýchlo vybudovať obranné pozície a ustupovali k [[Voronež]]u a za rieku [[Don]]. Mesto Voronež bolo bránené sovietskou 40. armádou [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutinovho]] Juhozápadného frontu. Na sovietskej strane sú boje oň známe aj ako Valujky-rossošská obranná operácia. Na nemeckej strane sa útoku zúčastnila 4. tanková armáda [[Hermann Hoth|H. Hotha]], ktorá bola súčasťou [[Skupina armád Juh|skupiny armád Juh]]. Ťažké boje o mesto trvali i po 6. júli, kedy mesto obsadili nacistické jednotky. Najvyššie velenie uvoľnilo pre bojové operácie zo svojich rezerv [[6. armáda (ZSSR)|6.]], [[60. armáda (ZSSR)|60.]] aj [[5. tanková armáda (ZSSR)|5. tankovú armádu]]. Protiútok prinútil Nemcov zastaviť postup. Ťažké boje pri meste trvali do [[28. júl]]a 1942, kedy sovietske sily prešli do obrany. Nemci zatiaľ rozvíjali úspechy v južnejšom sektore frontu, prelomili obranu pri [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]] a smerovali k [[Stalingrad]]u. == Referencie == {{referencie}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1942]] k4bic2h1phtoyykbwfjme2ehcedm39h 8254938 8254908 2026-07-28T19:23:26Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Sovietskeho zväzu v šablóne. 8254938 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Voronežsko-vorošilovgradská operácia |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok=Bundesarchiv Bild 101I-216-0401-27A, Russland, russische Flüchtlinge.jpg |text k obr=Sovietski utečenci zastihnutí nemeckou armádou pri Voroneži. V popredí ležiace telo mŕtveho sovietskeho vojaka. |dátum= [[28. jún]] - [[24. júl]] [[1942]] |miesto= [[Voronež]], juhozápad [[ZSSR]] |casus= |územie= |výsledok= Drvivé víťazstvo [[Os Berlín-Rím-Tokio|vojsk Osi]] |protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nemecko]]<br />[[Obrázok:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Maďarsko]] |velitel1=[[Obrázok:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Filipp Ivanovič Golikov|Filipp Golikov]] <br /> [[Obrázok:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Alexandr Vasilevskij]] |velitel2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Hermann Hoth]] <br /> [[Obrázok:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Gusztav Jany]] |sila1= 1 300 000 vojakov |sila2= 1 300 000 vojakov |straty1= 370 522 mŕtvych a nezvestných<br />197 825 ranených<ref>{{cite web|url=http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html|title=Straty ZSSR vo vojne|publisher=soldat.ru|date=23.5.2009|accessdate=2009-05-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100330193710/http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html|archivedate=2010-03-30}}</ref> |straty2= 70 600 mŕtvych, ranených a zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Voronežsko-vorošilovgradská operácia''' bolo ozbrojené stretnutie nemecko-maďarských vojsk proti sovietskym vojskám na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Táto operácia sa odohrávala okolo dôležitého mesta [[Voronež]] od [[28. jún]]a do [[24. júl]]a [[1942]]. Bola súčasťou nemeckej [[operácia Blau|operácie Blau]], ktorej cieľom bolo preniknúť na juh ZSSR, obsadiť [[Predkaukazsko]], preťať [[Volga|Volgu]] a oddeliť oblasť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] od najkratšieho spojenia s [[Moskva|Moskvou]]. Boje neskôr vyvrcholili [[bitka o Stalingrad|bitkou o Stalingrad]]. Po tom čo nemecké vojská [[druhá bitka o Charkov|zničili pri Charkove]] silné sovietske zoskupenia a nadobudli na danom úseku frontu strategickú iniciatívu hlavne vďaka koncentrácii tankových jednotiek. Vojská [[Brianský front|Brianského]], [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] a [[Južný front (ZSSR)|Južného frontu]] neboli schopné zastaviť nemecký postup, keď sa im nepodarilo dostatočne rýchlo vybudovať obranné pozície a ustupovali k [[Voronež]]u a za rieku [[Don]]. Mesto Voronež bolo bránené sovietskou 40. armádou [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutinovho]] Juhozápadného frontu. Na sovietskej strane sú boje oň známe aj ako Valujky-rossošská obranná operácia. Na nemeckej strane sa útoku zúčastnila 4. tanková armáda [[Hermann Hoth|H. Hotha]], ktorá bola súčasťou [[Skupina armád Juh|skupiny armád Juh]]. Ťažké boje o mesto trvali i po 6. júli, kedy mesto obsadili nacistické jednotky. Najvyššie velenie uvoľnilo pre bojové operácie zo svojich rezerv [[6. armáda (ZSSR)|6.]], [[60. armáda (ZSSR)|60.]] aj [[5. tanková armáda (ZSSR)|5. tankovú armádu]]. Protiútok prinútil Nemcov zastaviť postup. Ťažké boje pri meste trvali do [[28. júl]]a 1942, kedy sovietske sily prešli do obrany. Nemci zatiaľ rozvíjali úspechy v južnejšom sektore frontu, prelomili obranu pri [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]] a smerovali k [[Stalingrad]]u. == Referencie == {{referencie}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Bitky v Rusku]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1942]] gxhgx5pkilmke8ivf7vbxspy9qsrrkv Líška hrdzavá 0 283008 8254817 8100930 2026-07-28T16:03:56Z Pavol.kolarik 237184 /* Opis */ 8254817 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=líška hrdzavá| Obrázok=Vulpes vulpes ssp fulvus.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/23062/46190249 IUCN Red list 2019.3. Prístup 6. januára 2020.]</ref>| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora| Podrad po slovensky= [[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia| Čeľaď po slovensky= [[psovité]]|Čeľaď po latinsky=Canidae| Rod po slovensky= [[líška (rod živočíchov)|líška]]|Rod po latinsky=[[Vulpes]]| Druh po slovensky=líška hrdzavá|Druh po latinsky=V. vulpes| Binomické meno=Vulpes vulpes| Klasifikátor1=[[Linné]]| Dátum1=[[1758]]| Obrázok2=Wiki-Vulpes vulpes.png| Titulok2=Mapa rozšírenia líšky hrdzavej.| }} '''Líška hrdzavá'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krumpál | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií | vydanie = Prvé | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 344 | url = | isbn = 978-80-551-6883-8 | kapitola = | strany = 306| jazyk = }}</ref><ref name=L/> (iné názvy: '''líška obyčajná'''<ref name=L>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 62 }} (Poznámka: Autor uvádza na prvom mieste tvar líška obyčajná, tvar líška hrdzavá uvádza na druhom mieste)</ref>, staršie alebo ľudovo: '''[[líška]]'''<ref>líška. In: [[Slovenský náučný slovník]] II. 1932. S. 305</ref><ref>líška. In: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref>; lat. ''Vulpes vulpes'' alebo ''Canis vulpes'') je druh [[cicavce|cicavca]] z čeľade [[psovité]]. Obýva celú [[Holarktická oblasť|Holarktídu]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 93,5 % územia.<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Krištofík | meno = Ján | priezvisko2 = Danko | meno2 = Štefan | spoluautori = et al. | titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana | rok = 2012 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 978-80-224-1264-3 | kapitola = Líška obyčajná (hrdzavá) - Vulpes vulpes | poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová | strany = 433 - 440 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] líška hrdzavá patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], populácia je stabilná.<ref name="IUCN" /> == Opis == [https://odpudzovace.sk/lisky-v-okoli-domov-su-rizikom-ako-lisku-bezpecne-odplasit/ Líška] sa príliš nelíši od pôvodných [[pes domáci|psov]], [[vlk dravý|vlkov]], [[šakal]]ov a ich príbuzných a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato sa však odlišuje pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti. Jej dĺžka je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov pripadá na chvost, výška v záhlaví je naproti tomu len 35 cm, nanajvýš 38 centimetrov, váha 7 až 10 kilogramov. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Hodí sa práve tak pre les listnatý, ako ihličnatý, pre les nízky alebo vysoký a rovnako pre pastviny ako polia a skaliská alebo kamenistú pôdu. Opatrne sa blížiacu líšku nemožno ani spozorovať, práve preto, že celé jej okolie je podobne sfarbené ako ona, takže s ním splýva. Jednotlivé druhy líšok sa líšia od seba sfarbením. Líška žije v najväčšej časti severnej Afriky, v západnej a severnej Ázii. V mnohých krajinách sa vyskytuje hojne. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Sú to hlboké, obyčajne rozvetvené dutiny, medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach. === Hlasové prejavy === Líšky majú širokú škálu hlasov v rozsahu 5 oktáv. Podľa aktuálnych výskumov rozoznávame u dospelých líšok 12 a u mláďat 7 rôznych hlasových prejavov. Väčšina týchto hlasov sa dá zaradiť buď medzi kontaktné hlasy, alebo medzi interaktívne hlasy. Variácie sú potom dané vzdialenosťou volajúcich jedincov od seba (u kontaktných hlasov) a mierou agresivity (u interaktívnych hlasov). * Kontaktné hlasy ** „''wow-wow-wow''“ 3 – 7 slabičné štekanie, s dôrazom na poslednej slabike, tento kontaktný hlas počuť najčastejšie, hlavne od decembra do februára, pravdepodobne slúži na udržiavanie kontaktu na väčšie vzdialenosti (pri líškach chovaných v zajatí bolo zaznamenané, že odpovedajú na nahrávky hlasov iných líšok, ktoré poznajú, ale nie na hlasy cudzích líšok), u mláďat bol tento hlas počutý najskôr vo veku 19 dní, keď si tak získavali pozornosť ** keď sa k sebe dospelé líšky približujú, zdravia sa trojslabičným trilkom, podobným kotkodákaniu sliepok * Interaktívne hlasy ** dospelé líšky sa navzájom zdravia trojslabičným trilkom (pozri vyššie) u podriadených zvierat podobným ''fňukaniu'', ktoré môže vystúpať až do pišťania ** ''„k-k-k-k“ kekerovanie'', hrdelný zvuk podobný rapkáču, pri agresívnych sporoch, pri hre šteniat, v čase ruje medzi samcami-rivalmi alebo pri odmietaní ** dospelé líšky zdravia mláďatá tichým hrubým zvukom * „''waaah''“ tiahly jednoslabičný škrek či kňučanie, ktoré nezapadá ani do jednej skupiny hlasov, počuť ho počas obdobia párenia, môžu sa tak ozývať obe pohlavia, no pravdepodobne sa tak hlavne ozýva samica, aby prilákala samca * jednoslabičné varovné štekanie, dospelé líšky varujú mláďatá, ak sú mláďatá blízko, znie ako tlmený kašeľ, ak sú ďaleko, prechádza do prudkého štekotu == Potrava == Hlavnou potravou líšky v každom [[ročné obdobie|ročnom období]] sú menšie [[cicavec|cicavce]], hlavne rod [[Hraboš snežný|hraboš]]. Tento poznatok prináša rozbor 300 žalúdkov (Bethlenfalvy 1935).<ref name="CicavceSK" /> Okrem hrabošov to boli len [[krt obyčajný]], [[chrček poľný]] a [[syseľ pasienkový]]. Hlavný podiel drobných cicavcov potvrdzujú aj ďalšie rozbory žalúdkov líšok (120 - 34 prázdnych spracoval Soviš 1967 a 163 žalúdkov vyhodnotili Soviš & Jedlovská 2005)<ref name="CicavceSK" />, kde z celkovej hmotnosti prijatej potravy tvorili malé druhy cicavcov 42,2 až 74,4 %. [[Vtáky]] sú ďalšou významnou zložkou potravy, spomínané rozbory žalúdkov uvádzajú 10 až 30,9 %. Ostatné druhy [[stavovce|stavovcov]] ([[obojživelníky]], [[plazy]] a [[ryby (Osteichthyes)|ryby]]) tvoria len malý podiel od 0,8 až 2,1 %. [[Rastlina|Rastliny]] a ich [[plod (rastlina)|plody]] tvoria dôležitú súčasť ich jedálneho lístka. Rozbory preukázali 9.1 až 18,7 %.<ref name="CicavceSK" /> Líšky sa živia v malej miere aj [[bezstavovce|bezstavovcami]]. V rozboroch žalúdkov boli zastúpené takto: [[hmyz]] od 1,6 až 7 %, [[mäkkýš]]e a [[dážďovky]] od 0,5 po 2,9 %.<ref name="CicavceSK" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Renardeauxterrier.jpg|Mláďatá pred vchodom do nory Súbor:RenardCrâne.jpg|Lebka Súbor:Vulpes vulpes colour variations.jpg|Rôzne farebné varianty Súbor:Vulpes vulpes young.JPG|Mláďatá </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Vulpes vulpes}} == Zdroje == * Losos B. a kolektív: ''Ekologie živočichů'', Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984 * Meyer A.: ''Brehmův život zvířat'', Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13 * Roček Z.: ''Evoluce obratlovců'', Academia, Praha 1985 * {{Preklad|de|Rotfuchs|86092109|en|Red Fox|418298116}} {{Psovité}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Psovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Cicavce na Slovensku]] [[Kategória:Európske cicavce]] 6a21g5uzz9ummzcxlx1apxmsmlfngwk 8254818 8254817 2026-07-28T16:05:15Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8254817|8254817]] používateľa [[Special:Contributions/Pavol.kolarik|Pavol.kolarik]] ([[User talk:Pavol.kolarik|diskusia]]) bola vrátená: reklama 8254818 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=líška hrdzavá| Obrázok=Vulpes vulpes ssp fulvus.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/23062/46190249 IUCN Red list 2019.3. Prístup 6. januára 2020.]</ref>| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora| Podrad po slovensky= [[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia| Čeľaď po slovensky= [[psovité]]|Čeľaď po latinsky=Canidae| Rod po slovensky= [[líška (rod živočíchov)|líška]]|Rod po latinsky=[[Vulpes]]| Druh po slovensky=líška hrdzavá|Druh po latinsky=V. vulpes| Binomické meno=Vulpes vulpes| Klasifikátor1=[[Linné]]| Dátum1=[[1758]]| Obrázok2=Wiki-Vulpes vulpes.png| Titulok2=Mapa rozšírenia líšky hrdzavej.| }} '''Líška hrdzavá'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krumpál | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií | vydanie = Prvé | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 344 | url = | isbn = 978-80-551-6883-8 | kapitola = | strany = 306| jazyk = }}</ref><ref name=L/> (iné názvy: '''líška obyčajná'''<ref name=L>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 62 }} (Poznámka: Autor uvádza na prvom mieste tvar líška obyčajná, tvar líška hrdzavá uvádza na druhom mieste)</ref>, staršie alebo ľudovo: '''[[líška]]'''<ref>líška. In: [[Slovenský náučný slovník]] II. 1932. S. 305</ref><ref>líška. In: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref>; lat. ''Vulpes vulpes'' alebo ''Canis vulpes'') je druh [[cicavce|cicavca]] z čeľade [[psovité]]. Obýva celú [[Holarktická oblasť|Holarktídu]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 93,5 % územia.<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Krištofík | meno = Ján | priezvisko2 = Danko | meno2 = Štefan | spoluautori = et al. | titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana | rok = 2012 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 978-80-224-1264-3 | kapitola = Líška obyčajná (hrdzavá) - Vulpes vulpes | poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová | strany = 433 - 440 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] líška hrdzavá patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], populácia je stabilná.<ref name="IUCN" /> == Opis == Líška sa príliš nelíši od pôvodných [[pes domáci|psov]], [[vlk dravý|vlkov]], [[šakal]]ov a ich príbuzných a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato sa však odlišuje pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti. Jej dĺžka je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov pripadá na chvost, výška v záhlaví je naproti tomu len 35 cm, nanajvýš 38 centimetrov, váha 7 až 10 kilogramov. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Hodí sa práve tak pre les listnatý, ako ihličnatý, pre les nízky alebo vysoký a rovnako pre pastviny ako polia a skaliská alebo kamenistú pôdu. Opatrne sa blížiacu líšku nemožno ani spozorovať, práve preto, že celé jej okolie je podobne sfarbené ako ona, takže s ním splýva. Jednotlivé druhy líšok sa líšia od seba sfarbením. Líška žije v najväčšej časti severnej Afriky, v západnej a severnej Ázii. V mnohých krajinách sa vyskytuje hojne. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Sú to hlboké, obyčajne rozvetvené dutiny, medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach. === Hlasové prejavy === Líšky majú širokú škálu hlasov v rozsahu 5 oktáv. Podľa aktuálnych výskumov rozoznávame u dospelých líšok 12 a u mláďat 7 rôznych hlasových prejavov. Väčšina týchto hlasov sa dá zaradiť buď medzi kontaktné hlasy, alebo medzi interaktívne hlasy. Variácie sú potom dané vzdialenosťou volajúcich jedincov od seba (u kontaktných hlasov) a mierou agresivity (u interaktívnych hlasov). * Kontaktné hlasy ** „''wow-wow-wow''“ 3 – 7 slabičné štekanie, s dôrazom na poslednej slabike, tento kontaktný hlas počuť najčastejšie, hlavne od decembra do februára, pravdepodobne slúži na udržiavanie kontaktu na väčšie vzdialenosti (pri líškach chovaných v zajatí bolo zaznamenané, že odpovedajú na nahrávky hlasov iných líšok, ktoré poznajú, ale nie na hlasy cudzích líšok), u mláďat bol tento hlas počutý najskôr vo veku 19 dní, keď si tak získavali pozornosť ** keď sa k sebe dospelé líšky približujú, zdravia sa trojslabičným trilkom, podobným kotkodákaniu sliepok * Interaktívne hlasy ** dospelé líšky sa navzájom zdravia trojslabičným trilkom (pozri vyššie) u podriadených zvierat podobným ''fňukaniu'', ktoré môže vystúpať až do pišťania ** ''„k-k-k-k“ kekerovanie'', hrdelný zvuk podobný rapkáču, pri agresívnych sporoch, pri hre šteniat, v čase ruje medzi samcami-rivalmi alebo pri odmietaní ** dospelé líšky zdravia mláďatá tichým hrubým zvukom * „''waaah''“ tiahly jednoslabičný škrek či kňučanie, ktoré nezapadá ani do jednej skupiny hlasov, počuť ho počas obdobia párenia, môžu sa tak ozývať obe pohlavia, no pravdepodobne sa tak hlavne ozýva samica, aby prilákala samca * jednoslabičné varovné štekanie, dospelé líšky varujú mláďatá, ak sú mláďatá blízko, znie ako tlmený kašeľ, ak sú ďaleko, prechádza do prudkého štekotu == Potrava == Hlavnou potravou líšky v každom [[ročné obdobie|ročnom období]] sú menšie [[cicavec|cicavce]], hlavne rod [[Hraboš snežný|hraboš]]. Tento poznatok prináša rozbor 300 žalúdkov (Bethlenfalvy 1935).<ref name="CicavceSK" /> Okrem hrabošov to boli len [[krt obyčajný]], [[chrček poľný]] a [[syseľ pasienkový]]. Hlavný podiel drobných cicavcov potvrdzujú aj ďalšie rozbory žalúdkov líšok (120 - 34 prázdnych spracoval Soviš 1967 a 163 žalúdkov vyhodnotili Soviš & Jedlovská 2005)<ref name="CicavceSK" />, kde z celkovej hmotnosti prijatej potravy tvorili malé druhy cicavcov 42,2 až 74,4 %. [[Vtáky]] sú ďalšou významnou zložkou potravy, spomínané rozbory žalúdkov uvádzajú 10 až 30,9 %. Ostatné druhy [[stavovce|stavovcov]] ([[obojživelníky]], [[plazy]] a [[ryby (Osteichthyes)|ryby]]) tvoria len malý podiel od 0,8 až 2,1 %. [[Rastlina|Rastliny]] a ich [[plod (rastlina)|plody]] tvoria dôležitú súčasť ich jedálneho lístka. Rozbory preukázali 9.1 až 18,7 %.<ref name="CicavceSK" /> Líšky sa živia v malej miere aj [[bezstavovce|bezstavovcami]]. V rozboroch žalúdkov boli zastúpené takto: [[hmyz]] od 1,6 až 7 %, [[mäkkýš]]e a [[dážďovky]] od 0,5 po 2,9 %.<ref name="CicavceSK" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Renardeauxterrier.jpg|Mláďatá pred vchodom do nory Súbor:RenardCrâne.jpg|Lebka Súbor:Vulpes vulpes colour variations.jpg|Rôzne farebné varianty Súbor:Vulpes vulpes young.JPG|Mláďatá </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Vulpes vulpes}} == Zdroje == * Losos B. a kolektív: ''Ekologie živočichů'', Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984 * Meyer A.: ''Brehmův život zvířat'', Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13 * Roček Z.: ''Evoluce obratlovců'', Academia, Praha 1985 * {{Preklad|de|Rotfuchs|86092109|en|Red Fox|418298116}} {{Psovité}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Psovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Cicavce na Slovensku]] [[Kategória:Európske cicavce]] 07xvrdoq4u9xqknmp0qy46jemaze1zz Mars Science Laboratory 0 295777 8254788 8184885 2026-07-28T14:17:25Z Eryn Blaireová 2374 doplnenie činnosti v rokoch 2012 a 2013 8254788 wikitext text/x-wiki {{Aktuálny vesmírny let}} {{Infobox umelé kozmické teleso | nadpis = Mars Science Laboratory | obrázok = Curiosity Self-Portrait at 'Big Sky' Drilling Site.jpg | popis_obrázka = Autoportrét vozidla ''Curiosity'' na [[Mars]]e, 7. október 2015 | veľkosť_obrázka = | kategória = [[planetárna sonda]] – vozidlo | organizácia = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] | hlavní_dodávatelia = [[Jet Propulsion Laboratory|JPL]] | model = | iné_názvy = | prelet_okolo = | dátum_preletu = | súčasný_cieľ = | súčasný_stav = sonda pristála na [[Mars]]e | družica = <!-- čia? - Zeme/Marsu/Jupitera... --> | dátum_vstupu = | počet_obehov = | dátum_štartu = [[26. november]] [[2011]], 15:02:00,211 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | miesto_štartu = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] ([[Štartovací komplex 41 na Cape Canaveral Air Force Station|SLC-41]]) | nosná_raketa = [[Atlas V]] 541 (AV-028) | číslo_letu = | dĺžka_misie = {{vek v rokoch a dňoch|2011|11|26}} <small>(prebiehajúci let)</small> | míľniky = | zánik = | cospar = 2011-070A | katalóg = 37936 | stránka = [https://mars.jpl.nasa.gov/msl/home/ mars.jpl.nasa.gov/msl/home] | hmotnosť = 3 839 [[kilogram|kg]] (sonda pri štarte)<br />899 kg (vozidlo ''Curiosity'') | orbitálna_hmotnosť = | štartovacia_hmotnosť = | rozmery = | energia = | batérie = | dráha_ref = | epocha = | umiestnenie = | typ_dráhy = | výška = | doba_obehu = | obežná_rýchlosť = | počet_obehov_za_deň = | inklinácia = | veľká_polos = | excentricita = | periapsis = | apoapsis = | pozícia = | orbit_swath = | orbit_crossing = <!-- *** PRISTÁTIE *** --> | Planet = [[Mars]] | Planet_Landing = [[6. august]] [[2012]], 05:17 UTC<br />[[Bradbury Landing]] v [[impaktný kráter|kráteri]] [[Gale (kráter)|Gale]] | Planet_Coords = {{coord|4.5895|J|137.4417|V|globe:Mars}} | typ_ďalekohľadu = | priemer = | vlnová_dĺžka = | zberná_oblasť = | ohnisková_vzdialenosť = | chladiaca_látka = | prístroj_1_názov = | prístroj_1_vlastnosti = | prístroj_2_názov = | prístroj_2_vlastnosti = | prístroj_3_názov = | prístroj_3_vlastnosti = | prístroj_4_názov = | prístroj_4_vlastnosti = | prístroj_5_názov = | prístroj_5_vlastnosti = | prístroj_6_názov = | prístroj_6_vlastnosti = | hlavné_prístroje = | rozlíšenie = | spektrálne_pásmo = | rýchlosť_prenosu_dát = | SSR = | IMG_Resolution = | Transponders = | Transponder Capacity = | Coverage = | Twta = | Bandwidth = | EIRP = | referencie = | zápätie = }} '''Mars Science Laboratory''' ('''MSL'''), od roku [[2009]] nazývané aj '''Curiosity''', je vozidlo [[Spojené štáty|americkej]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] určené pre prieskum [[Povrch Marsu|povrchu Marsu]]. MSL bolo niekoľko rokov po svojom pristátí najkomplexnejšou a najväčšou [[kozmická sonda|kozmickou sondou]] vyslanou na planétu [[Mars]]. Priviezlo viac vedeckých prístrojov ako ktorákoľvek iná misia na Mars predtým, a to vrátane nástrojov a vybavenia, ktoré na mieste umožnia analýzu práškov vyvŕtaných z [[hornina|hornín]]. Skúma aj možnosť [[život na Marse|mikrobiálneho života]] v [[stratigrafia Marsu|minulosti]] alebo prítomnosti Marsu. Prístroje pre vozidlo poskytli vedecké organizácie [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]], [[Kanada|Kanady]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Rusko|Ruska]] a [[Španielsko|Španielska]]. Očakávaná životnosť vozidla MSL bola aspoň jeden [[Sol (Mars)|marťanský rok]] (685 pozemských dní), čo malo umožniť preskúmať územie s väčšou rozlohou ako boli schopné predchádzajúce vozidla. V skutočnosti vozidlo funguje do súčasnosti, dĺžkou činnosti sa teda dá porovnať s najdlhšie fungujúcim vozidlom na Marse - [[Opportunity]]. Celkové náklady projektu boli vyčíslené na 2,3 miliardy [[americký dolár|USD]]. Štart nosnej rakety [[Atlas V]]541 a začatie letu k [[Mars (planéta)|Marsu]] sa uskutočnilo [[26. novembra]] [[2011]] o 16:02 [[SEČ]]. K úspešnému pristátiu na Marse došlo [[6. augusta]] [[2012]] o 7:17 [[SELČ]]. Projekt MSL je riadený [[Jet Propulsion Laboratory]] sídliacej v kalifornskej [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]]. == Ciele misie == [[Súbor:Mars_Science_Laboratory_mockup_comparison.jpg|náhľad|Mars Exploration Rover, Mars Pathfinder a Mars Science Laboratory.]] MSL má štyri ciele: Zistiť, či vôbec niekedy boli na Marse podmienky vhodné pre [[evolučná abiogenéza|vznik života]], charakterizovať klímu Marsu, charakterizovať [[Areografia|geológiu Marsu]], a pripraviť prieskum planéty ľuďmi. Tieto základné ciele budú dosiahnuté pomocou MSL. Má osem konkrétnych vedeckých cieľov: * Zistenie povahy a množstva organických [[uhlík|uhlíkových]] zlúčenín * Hľadanie chemických stavebných kameňov života: [[uhlík]], [[vodík]], [[dusík]], [[kyslík]], [[fosfor]] a [[síra]] * Identifikácia prvkov, ktoré sa môžu účastniť biologických procesov * Zistenie chemického, izotopového a [[mineralógia|mineralogického]] zloženia povrchu Marsu * Zistenie procesov, ktoré vytvorili a upravili horniny a pôdy * Stanovenie vývoja [[atmosféra Marsu|atmosféry Marsu]] počas posledných 4 miliárd rokov * Zistenie súčasného stavu, distribúcie a kolobehu [[Voda na Marse|vody]] a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] * Meranie širokého spektra povrchového žiarenia, vrátane galaktického žiarenia, [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]], solárnych protónov a sekundárnych neutrónov == Konštrukcia a vybavenie == [[Súbor:Sojourner, MER, Phoenix lander, and Curiosity comparisons, in Metric units.jpg|náhľad|vľavo|Porovnanie veľkostí Mars Exploration Rover, modulu Phoenix, Mars Pathfinder a Mars Science Laboratory]] === Rozmery a hmotnosť === MSL má dĺžku {{m|3|m}} (bez robotickej ruky), šírku {{m|2.7|m}} a výšku po vrchol stožiaru 2,2 metra. Vpredu má umiestnenú 1,9 metra dlhú robotickú ruku s {{kg|30}} otočnou hlavicou obsahujúcou prístroje. Celkovo váži rover {{kg|900}}, z toho takmer {{kg|80}} tvoria vedecké prístroje. Veľkosťou bude odpovedať automobilu [[Mini|Mini Cooper]]. Pre porovnanie [[Mars Exploration Rover]] majú dĺžku {{m|1.6|m}} a vážia {{kg|174}}, vrátane {{kg|6.8}} vedeckých prístrojov. [[Súbor:MSL cruise stage configuration (PIA14831).png|right|thumb|MSL počas preletu k Marsu]] === Rýchlosť === Rover MSL je schopný prejsť prekážky vysoké {{cm|75|m}}. Umožňuje mu to šestica kolies, každé s priemerom 0,5 metra. Maximálna rýchlosť posunu terénom je odhadovaná na {{m|90|m}} za hodinu. Ale priemerná rýchlosť posunu môže byť asi {{m|30|m}} za hodinu, v závislosti na výkone, náročnosti terénu, sklzu, a viditeľnosti. Očakáva sa, že MSL urazí počas svojej dvojročnej misie minimálne {{km|19|m}}. === Napájací zdroj === [[Súbor:Mars Science Laboratory drawing.jpg|náhľad|Schéma komponentov plánovaného roveru]] MSL bude poháňaný rádioizotopovým termoelektrickým generátorom (MMRTG), ktorý je vylepšenou verziou podobného generátora RTG úspešne použitého na sondách [[Viking 1]] a [[Viking 2]] v roku [[1976]]. Slnečná energia nie je efektívny zdroj pre operácie na povrchu Marsu, pretože solárne panely nemusia účinne fungovať vo vysokých zemepisných šírkach Marsu, v zatienených oblastiach alebo v prašných podmienkach. Okrem toho slnečnú energiu neposkytujú v noci, a tým obmedzujú schopnosť roveru udržiavať stálu teplotu a tým znižujú priemernú dĺžku života elektroniky. MMRTG poskytuje spoľahlivý, stály výkon cez deň aj v noci, [[odpadové teplo]] sa dá použiť na zahriatie systémov a uvoľňovanie [[elektrina|elektrickej energie]] pre prevádzku vozidla a nástrojov. Jeho teoretická životnosť by mala byť minimálne 14 rokov. MMRTG má rozmery 64 x {{cm|66|m}} a hmotnosť {{kg|45}}, je umiestnený v zadnej časti vozidla. === Heat Rejection System === Niektoré citlivé prístroje musia mať stálu teplotu. Použitím tekutiny čerpanej prostredníctvom 200 metrov rúrok v tele MSL budú citlivé súčasti udržované pri stálych teplotách. Teploty v oblasti, kde by mohol MSL pristáť, sa môžu meniť od 30 do −127 °C. Ohrievače boli položené vedľa niektorých komponentov a prebytočné teplo od MMRTG je odvedené pomocou HRS k týmto ohrievačom. HRS môže tiež chladiť komponenty podľa potreby. === Počítače === [[Súbor:Mars Science Laboratory empty chassis.jpg|náhľad|vľavo|Prázdne telo a podvozok roveru]] Dva identické počítače na palube roveru sú nazývané {{V jazyku|eng|Rover Electronics Module}} (REM), obsahujú pamäte schopné vydržať extrémne prostredie a žiarenie. Každá pamäť počítača zahrnuje 256 kB EEPROM, 256 MB DRAM a 2 GB flash pamäte. To je porovnateľné s 3 MB EEPROM, 128 MB DRAM, a 256 MB flash pamäte používanej v [[Mars Exploration Rover]]. REM používajú počítače s procesorom RAD750, ktorý je nástupcom RAD6000 CPU použitého v Mars Exploration Rovers. RAD750 procesor je schopný výkonu až 400 MIPS, zatiaľ čo RAD6000 procesor je schopný len 35 MIPS. [[Súbor:Msl-arm.jpg|right|thumb|Robotické rameno roveru s otočnou hlavicou s prístrojmi]] Rover má inerciálnu meraciu jednotku (IMU), ktorá poskytuje 3-osé informácie o jeho pozícii, používanej pri navigácii roveru. Počítače roveru neustále sledujú svoje vlastné systémy na udržanie prevádzky vozidla, napríklad reguláciu teploty roveru. Aktivity ako fotografovanie, riadenie a prevádzku nástrojov sú vykonávané sekvenciami príkazov, ktoré sú odoslané zo Zeme k roveru. V prípade problémov s hlavným počítačom má vozidlo záložný počítač, ktorý môže prevziať kontrolu a pokračovať v misii. === Vedecké vybavenie === * ''Mastcam'' – systém dvoch dvojmegapixelových kamier umiestnených na stožiari roveru, umožňujú zobrazovať okolie roveru vo veľkých detailoch a dokonca v pohybe, ľavá kamera je širokouhlá, pravá má teleobjektív * ''ChemCam'' – spektroskopická kamera s pulzným infračerveným laserom, umožňuje diaľkovú chemickú analýzu objektov * ''APXS'' – röntgenový spektrometer umiestnený na robotickej ruke vozidla * ''MAHLI'' – kamera umiestnená na otočnej hlave robotickej ruky, slúži ako digitálna lupa a vďaka LED diódam môže pracovať aj v noci * ''CheMin'' – chemické a mineralogické laboratórium využívajúce meranie röntgenovej difrakcie a fluorescencie * ''SAM'' – analyzátor vzoriek využívajúci integrovaný plynový [[chromatograf]] a [[laserový spektrometer]] * ''REMS'' – meteorologická stanica, španielsky prístroj * ''RAD'' – detektor radiácie * ''DAN'' – neutrónový detektor vodíku, ruský prístroj * ''MARDI'' – zostupová vysokorozlišujúca kamera zaznamenavajúca pristátie roveru == Nosná raketa == [[Súbor:Mars Science Laboratory (MSL) spacecraft launches.jpg|náhľad|170px|Štart sondy Mars Science Laboratory zo štartovacieho komplexu 41, 26. november 2011]] MSL bol vypustený pomocou rakety [[Atlas V]]. Tento nosič bol použitý aj na vynesenie sond Mars Reconnaissance Orbiter a [[New Horizons]]. Konkrétne MSL bol vypustený pomocou rakety Atlas V 541, ktorá je schopná vyniesť {{kg|8672}} na [[Geostacionárna dráha|geostacionárnu obežnú dráhu]]. Štartovacia fáza misie začala, keď sonda MSL prešla na vnútorný zdroj na odpaľovacej rampe a skončila, keď sa sonda MSL oddelila od rakety. == Priebeh letu == Sonda Mars Science Laboratory úspešne vyštartovala pomocou nosnej rakety [[Atlas V]] 541 (AV-028) z [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] [[26. novembra]] [[2011]] o 15:02:00,211 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] (UTC). Počas preletu k Marsu vykonala 4 motorické korekcie dráhy, ktoré upravili jej trajektóriu kvôli presnejšiemu pristátiu na Marse. [[Súbor:674239main PIA16001-full full.jpg|left|thumb|Snímka zo sondy [[MRO]] zachytávajúca miesto pristátia Curiosity]] Dňa [[6. augusta]] [[2012]] o 05:17:39 UTC vozidlo úspešne pristálo v kráteri [[Gale (kráter)|Gale]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pavlović | meno = Pavle | odkaz na autora = | titul = NASA Lands Car-Size Rover Beside Martian Mountain | url = http://mars.jpl.nasa.gov/msl/news/whatsnew/index.cfm?FuseAction=ShowNews&NewsID=1288 | dátum vydania = 08.06.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.06.2012 | vydavateľ = Jet Propulsion Laboratory | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120808224301/http://mars.jpl.nasa.gov/msl/news/whatsnew/index.cfm?FuseAction=ShowNews&NewsID=1288 | dátum archivácie = 2012-08-08 }}</ref>. === Pristávací systém === Pristátie veľkej sondy na Marse je ťažká úloha: Atmosféra je veľmi hustá na použitie rakiet používaných na silné brzdenie, ale príliš riedka na použitie [[padák]]ov. Aj keď niektoré predchádzajúce misie použili na pristátie [[airbag]]y a brzdili až na povrchu, MSL je pre túto voľbu príliš veľký. Preto bol pre MSL vyvinutý nový spôsob pristátia, ktorý nebol dovtedy nikdy odskúšaný v reálnych podmienkach. Jeho najinovatívnejšou fázou je tzv. aktívny zostup, ktorý zabezpečí raketový pristávací žeriav (nazývaný aj „nebeský žeriav – skycrane“). Pod ním bude umiestnený samotný rover, ktorý sa z neho po dostatočnom zbrzdení z určitej výšky spustí na lanách priamo na povrch. [[Súbor:20090428MSLEntry1.jpg|náhľad|vľavo|MSL pristávacia schéma pre vstup do vonkajšej atmosféry]] Pre zostup MSL bola v presnom poradí použitá kombinácia niekoľkých systémov, podľa nich možno celú operáciu rozdeliť na štyri fázy: [[Súbor:20090428MSLEntry2.jpg|náhľad|MSL pristávacia schéma pre zostup padákom, zbrzdený vstup, a pristátie sky crane]] ==== Navigovaný vstup do atmosféry ==== MSL sa priblížil k cieľovému bodu na povrch Marsu pomocou presného systému pre „priblíženie, prelet a pristátie (EDL)“, ktorý využíval skúseností z modulov [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]: na korekciu dráhy sa využíval vztlakový efekt pri prelete atmosférou. Rozloženie vztlakových síl po povrchu modulu a následné účinky na smer letu sa regulovali zmenou polohy ťažiska voči ose vztlakového povrchu, a to pomocou pohyblivých závaží. [[Súbor:NASA-MSL-Curiosity -Heat-shield.674789main pia16021-full full.jpg|right|thumb|Záber zo zostupovej kamery MARDI zachytávajúci oddelenie tepelného štítu]] Navigačný systém nasmeroval sondu k zvolenému cieľovému bodu s presnosťou do {{km|10|m}}, teda do pristávacej elipsy s dĺžkou hlavnej osi max {{km|20|m}}. Pre porovnanie, MER vozidlá [[Spirit]] a [[Opportunity]] pristávali do elíps s dĺžkou {{km|150|m}}. [[Súbor:593484main pia14839 full Curiosity's Sky Crane Maneuver, Artist's Concept.jpg|left|thumb|Pristávanie pomocou raketového "nebeského žeriavu"]] Hlavným zdrojom nepresnosti bol prelet a brzdenie v atmosfére. Pre ďalšie spresnenie dráhy letu a zacielenie boli k dispozícii tiež štyri páry trysiek [[Reaktívny riadiaci systém|Reaktívneho riadiaceho systému (RCS)]], každý pár s ťahom cca 500 [[Newton (jednotka)|N]]. Vozidlo je pri prelete vesmírom aj následnom zostupe atmosférou Marsu chránené [[tepelný štít|tepelným štítom]]. ==== Zostup padákom ==== Podobne ako [[Program Viking|Viking]], [[Mars Pathfinder]] aj Mars Exploration Rovers, tiež MSL bol spomalený veľkým padákom. Po riadenom vstupe do atmosféry, kedy bola kapsula spomalená na [[Machovo číslo|Mach]] 2, boli odhodené vyvažovacie závažia a bol otvorený padák pre nadzvukové rýchlosti. Po niekoľkých sekundách sa od zostavy oddelil teraz už nepotrebný 4,5 metrový tepelný štít, ktorý dopadol na povrch. ==== Aktívny zostup ==== Asi minútu na to sa vozidlo s pristávacím žeriavom odpojilo od aerodynamického štítu s padákom a vypadlo z neho: Následné ďalšie brzdenie umožnili [[hydrazín]]ové raketové motory žeriavu. Trysky boli na koncoch ramien okolo žeriavu, ktorý niesol vozidlo pod sebou. Pristávací žeriav pomocou radaru meral výšku a zostupovú rýchlosť a podľa nej aktívne menil ťah motorov. Táto fáza zostupu potrvala necelú minútu. [[Súbor:673885main PIA15986-full full.jpg|right|thumb|Jeden z prvých záberov po pristátí v kráteri [[Gale (kráter)|Gale]], v pozadí sa vypína hora ''Mount Sharp'']] ==== Pristávacia fáza ==== Samotné pristátie bolo mäkké. Vozidlo sa spustilo z pristávacieho žeriavu priamo na kolesá káblom a lanami dlhými približne {{m|7.5|m}}: Dole sa po dobu 2 sekundy uisťovalo o polohe na pevnej zemi, potom kábel odpálilo malými náložami. Žeriav počas toho času "levitoval" na plameňoch. Po odpojení odletel čo najďalej, kde havaroval. Pojazdné laboratórium sa mohlo rovno vydať na prieskum Marsu. Plánované pristátie s pomocou „nebeského žeriavu“ bolo najinovatívnejším technologickým príspevkom misie Curiosity a nikdy predtým nebolo použité pri reálnej misii. === Po pristátí === {{Doplniť sekciu}} Na Zemi bola informácia o dosadnutí potvrdená o 5:32 UTC. Krátko na to dorazili aj prvé snímky z miesta pristátia. Postupne sa preveroval stav systémov roveru po pristátí a na Zem boli priebežne posielané aj ďalšie snímky. Na druhý deň (sol 1) rover vyklopil [[zisk antény|vysokoziskovú]] anténu a na Zem odoslal záznam zo zostupovej kamery MARDI, na ktorom bolo prvýkrát v histórii zachytené pristávanie kozmickej sondy na Marse z pohľadu samotného roveru. Na ďalší deň (sol 2) bol vyklopený aj stožiar roveru a navigačné kamery na ňom umiestnené začali snímať 360° panorámu okolia miesta pristátia. ==== Činnosť v roku 2012 ==== Od pristátia trvalo dva týždne, kým naplno rozbehol svoju vedeckú prácu. Rover odblokoval rôzne poistky zaisťujúce jeho časti, aby sa náhodou neroztvorili predčasne a pomocou pružín niektoré svoje časti rozložil. Tretieho dňa aktivoval prístroje slúžiace na výskum počasia a meranie radiácie. Na Zem dorazila prvá farebná snímka. Nasledujúceho dňa sa vztýčil kamerový stožiar a pokračovalo snímkovanie okolia. Vozidlo zhotovilo tiež autoportrét, z ktorého mali technici na Zemi vidieť stav jeho zaprášenia a prípadného poškodenia. Do oboch počítačov Curiosity sa začal nahrávať nový softvér, vďaka ktorému vozidlo malo byť schopné prekonať väčšie vzdialenosti v autonómnom móde a dokáže lepšie vyhľadať bezpečnú trasu pre presun. Z piateho dňa dorazilo plno nových záberov s vyšším rozlíšením 1200 x 1200 pixelov. Siedmeho dňa bola aktualizácia softvéru hotová a riadiaci tím začal premýšľať, kam povedie prvá jazda vozidla, ktoré sa od pristátia nepohlo z miesta. Jedenásteho dňa bolo rozhodnuté poslať rover na 400-metrovú cestu do oblasti nazvanej ''Glenelg''. Trinásteho dňa Curiosity odskúšal svoj laser a prístroj ChemCam. Štrnásteho dňa prebehli testy robotickej ruky. Pätnásteho dňa došlo na testy kolies a šestnásteho dňa sa vozidlo pohlo. Prešlo zatiaľ len prvých, skúšobných šesť metrov. Na Zemi sa písal [[22. august]] 2012. V tento istý deň bolo tiež miesto pristátia pomenované ako ''Bradbury Landing'' na počet [[Ray Bradbury|Raya Bradburyho]], autora známej sci-fi ''[[Marťanská kronika]]'', ktorý v tom roku umrel. O šesť dní neskôr začal Curiosity svoju prvú prieskumnú jazdu k už zmienenému cieľu ''Glenelg''. 31. augusta si dal v postupnom presune jednodennú pauzu na fotografovanie a meteorologické merania. Skúšky rôznych systémov vozidla pokračovali aj v priebehu cesty a podobne ako u predchádzajúcich roverov, počas cesty k hlavnému cieľu sa vykonávali iné merania a pozorovania. Riadiace stredisko sa postupne odhodlávalo poslať robota v priebehu dňa na čoraz dlhšie a dlhšie cesty. [[File:Jake Matijevic Rock.jpg|vľavo|náhľad|Kameň ''Jake Matijevič'']] Prvý komplexne skúmaný objekt bol pyramídový kameň pomenovaný ''Jake Matijevič''. Meno dostal po matematikovi a inžinierovi, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri návrhu konštrukcie Curiosity, ale umrel len niekoľko hodín po jej úspešnom pristátí. Posledný septembrový deň Curiosity skúmala jemne zrnitý kameň a o tri dni neskôr prešla k piesočnej dune zvanej ''Rocknest'', kde vykonala prvý test robotického ramena. Padlo rozhodnutie vykonať prvý odber a analýzu vzoriek. Robot preto [[7. október|7. októbra]] 2012 po prvý raz použil svoju lopatku, aby odobral na analýzu prach a jemný piesok z naviatej duny. Deň po odbere však snímky ukázali kúsoček materiálu, o ktorom si vedci pôvodne mysleli, že odpadol z roveru. Technici boli preto opatrní. Napokon sa rozhodli analyzovať vzorku, ktorá celý deň nečinne spočívala na lopatke a obsahovala nielen miestny, drobný piesok, ale aj naviaty prach. 13. novembra prebehla prvá analýza vzorky prístrojom SAM. Jej výsledkom bol objav [[živec|živca]], [[pyroxén]]u a [[olivín]]u. Objav potvrdil, že skúmaná oblasť bola kedysi veľmi vlhká, ale dnes je, naopak, veľmi suchá. Sonda tiež potvrdila, že aj v oblasti krátera Gale sa vyskytujú vzdušné víry. Rok po svojom štarte zo Zeme mala Curiosity na povrchu Marsu najazdených 517 metrov a domov odoslala viac než 23 000 obrázkov. Pokračovala v presunoch a analýze vzoriek. V druhej polovici novembra 2012 sa Curiosity pohla preč od duny, ktorej vzorky skúmala, a pokračovala v ceste k cieľu ''Glenelg''. 20. novembra rozvírilo mediálnu hladinu vyhlásenie hlavného tvorca vedeckého programu misie, Johna Gritzingera. Tvrdil, že údaje z prístroja SAM sú „určené pre historické knihy“. Okamžite sa objavilo množstvo špekulácií, čoho sa ten prevratný objav bude týkať. 3. decembra sa zverejnil objav chlórmetánov, zlúčenín podobných metánu, v ktorých je jeden alebo viacero atómov nahradených chlórom. Doteraz sa nič podobné na Marse nenašlo. [[File:Curiosity's 'Rocknest' Workplace (8241072993).jpg|náhľad|Prvý autoportrét rovera]] 12. decembra NASA zverejnila prvý farebný autoportrét rovera, ktorý sonda spravila už 31. októbra 2012. Nachádzala sa vtedy v údolí prezývanom ''Yellowknife Bay'', ktoré sa javilo geologicky odlišné od krajiny, ktorou dovtedy cestovala. Podľa všetkého ide o dno bývalej vodnej plochy. Vedci tam hľadali vhodný objekt, na ktorom by prvý raz vyskúšali vŕtačku. Zvyšok roka 2012 aktivita okolo Curiosity poľavila najmä z dôvodu, aby si riadiace tímy mohli cez sviatky oddýchnuť. ==== Činnosť v roku 2013 ==== Rover sa opäť rozhýbal 3. januára 2013. Curiosity po prvý raz použila svoju kefu DRT na odstránenie povrchovej vrstvy vybraného kameňa. 24. januára 2013 prvý raz sonda snímkovala vzorky v noci, za umelého osvetlenia. 8. februára vykonala prvé vedecké vŕtanie. V žilnatom kameni nazvanom ''John Klein'' urobila dieru s hĺbkou 6,4 cm, čo je takmer maximálna hĺbka, akú dokáže navŕtať. Odvŕtaný kamenný prach presunula do manipulačnej misky. Mal sivú farbu v kontraste so zoxidovaným červenkastým povrchom Marsu. V priebehu februára presunula tento prach do analyzátorov. Následne však Curiosity postihol problém s pamäťou. Vedecké aktivity sa tak na niekoľko dní prerušili. Analýza vzoriek ukázala, že obsahujú síru, dusík, fosfor, kyslík a uhlík. Všetko sú to nevyhnutné prvky pre vznik života. Odpovedala tak na otázku, či na Marse boli kedysi podmienky nevyhnutné pre vznik života. Týmto vlastne Curiosity naplnila základný cieľ svojej misie. Nasledovalo odmlčanie sa sondy na dobu jedného mesiaca kvôli [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]] planéty so Slnkom. Nezostala však úplne nečinná. Pracovala trojicou prístrojov, ktorými merala radiáciu, počasie a vodu v pôde pod sebou. Zároveň došlo k spracovaniu údajov z merania radiácie, ktoré rover robil ešte počas letu k Marsu. Výsledky boli podobné odhadovaným a vypočítavaným hodnotám. V júni 2013 bol zvolený ako ďalší cieľ cesty rovera 8 km vzdialené úpätie vrchu Mt. Sharp, päťkilometrového centrálneho štítu krátera. Táto oblasť odhaľovala jednotlivé geologické vrstvy. Počas cesty začalo vozidlo skúšať autonómnu navigáciu. Koncom roku 2013 kontrolné snímky kolies rovera ukázali, že jedno z nich je deravé. Hliníkový plášť pravého predného kolesa poškriabali a dokonca až potrhali ostré kamene, cez ktoré po planéte prechádzala. Mala najazdených necelých päť kilometrov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mars Science Laboratory}} == Externé odkazy == * [https://science.nasa.gov/mission/msl-curiosity/ Mars Science Laboratory] na webe NASA Science {{eng icon}} * {{astro.cz téma|curiosity}} * {{kosmonautix.cz téma|curiosity}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Mars Science Laboratory|4570212}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = Curiosity | url = https://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=50 | vydavateľ = spaceprobes.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }} *{{Citácia periodika | priezvisko = Houška | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 63. díl (25.11. – 1.12.2013) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2013/12/01/kosmotydenik-63-dil-25-11-1-12-2013/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 1. prosince 2013 | dátum prístupu = 2026-07-28 }} [[Kategória:Sondy NASA]] [[Kategória:Prieskum Marsu]] [[Kategória:Planetárne sondy]] [[Kategória:Planetárne vozidlá]] [[Kategória:Roboty vo vesmíre]] [[Kategória:Kozmonautika v 2011]] [[Kategória:Úspešné sondy]] 9krb5ykyw1bqjyd3e2kxcbg5vd3z9iq Kostol Zvestovania Pána (Gajary) 0 318654 8255118 8161358 2026-07-29T10:42:19Z Tom78*w 290507 kategória 8255118 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol Zvestovania Pána | celé meno = | iné meno1 = | iné meno2 = | Obrázok = Gajary-kostol-01.jpg | Popis obrázka = Exteriér kostola | coordinates = | Štát = Slovensko | Kraj = Bratislavský kraj | Okres = [[Malacky (okres)|Malacky]] | Mesto typ = obec | Mesto = Gajary | Adresa = Hlavná 77 | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev = rkc | Provincia = | Arcibiskupstvo = | Diecéza = bratislava | Únia = | Dekanát = Malacky | Vikariát = | Farnosť = Gajary | Zbor = | Dátum vysvätenia = 1681 | Patrocínium = Zvestovanie Pána | Svätiteľ = Ferdinand Pálfi | Správa = | Zánik = | Architekt = | Sloh = Barok | Výstavba = [[1665]]{{--}}[[1673]] | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Kapacita = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 1 | Počet poschodí = | Počet kupolí = | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Web = http://www.gajary.fara.sk/ | Commons = }} '''Kostol Zvestovania Pána''' (staršie pomenovanie '''Kostol Zvestovania Panny Márie''') v [[Gajary|Gajaroch]] je [[barok]]ový rímskokatolícky kostol postavený v rokoch [[1665]]{{--}}[[1673]]<ref name=Z>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhorie - Potulky krajinou - Streifzüge durch das Land - A Wander Through the Countryside | vydavateľ = JeS | miesto = | rok = | isbn = 978-80-969537-0-7 | kapitola = | url = http://www.panorama.sk/go/clanky/1855.asp?lang=sk&sv=3 | strany = 173 | jazyk = }}</ref>. Kostol vysvätil v roku [[1681]] biskup [[Ferdinand Pálfi]], ktorý vysvätil i kostol v [[Kostolište|Kostolišti]] a farský kostol v [[Malacky|Malackách]]. Koncom [[17. storočie|17. storočia]] k nemu pristavili ochranný múr so štyrmi rohovými [[bašta (hradby)|baštami]], ktoré v roku [[1889]] prestavali na [[kaplnka|kaplnky]] <ref name=Z />. Vo veži kostola je zachovaný [[zvon]] z roku [[1687]] od bratislavského zvonolejára G. Wolffa. == Kaplnky == *Nepoškvrneného Srdca Panny Márie z roku 1856 *v roku 1889 prestavané rohové bašty (pôvodne z roku 1690) **Božského Srdca Ježišovho **Svätej rodiny **Panny Márie Lurdskej **Sv. Anny == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Gajary]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána|Gajary]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Panny Márie na Slovensku|Gajary]] [[Kategória:Architektúra z 1673]] [[Kategória:Kostoly v okrese Malacky|Gajary]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku|Gajary]] [[Kategória:Gajary]] puiv7elvbg676iah7kgplli2d75qkaa Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) 0 323722 8254933 8159022 2026-07-28T19:16:06Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie bodiek na konci viet v popise obrázkov. 8254933 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Nemecká ríša | originálny názov = Deutsches Reich | rok vzniku = 1871 | rok zániku = 1918 | viac pred = | pred 1 = Severonemecký spolok | pred 1 vlajka = Flag of Germany (1867–1919).svg | pred 2 = Druhé francúzske cisárstvo | pred 2 vlajka = Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg | pred 3 = Bavorské kráľovstvo | pred 3 vlajka = Flag of Bavaria (striped).svg | pred 4 = Württemberské kráľovstvo | pred 4 vlajka = Flagge Königreich Württemberg.svg | pred 5 = Bádenské veľkovojvodstvo | pred 5 vlajka = Flagge Großherzogtum Baden (1871-1891).svg | pred 6 = Hesenské veľkovojvodstvo | pred 6 vlajka = Flagge Großherzogtum Hessen ohne Wappen.svg | viac po = áno | po 1 = Weimarská republika | po 1 vlajka = Flag_of_Germany_(3-2_aspect_ratio).svg | po 2 = Belgicko | po 2 vlajka = Flag of Belgium.svg | po 3 = Alsaská republika rád | po 3 vlajka = Flag of the Republic of Alsace-Lorraine.svg | po 4 = Dánsko | po 4 vlajka = Flag of Denmark.svg | po 5 = Česko-Slovensko | po 5 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | po 6 = Litva | po 6 vlajka = Flag of Lithuania.svg | po 7 = Druhá poľská republika | po 7 vlajka = Flag of Poland.svg | po 8 = Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie)|Slobodné mesto Gdaňsk | po 8 vlajka = Flag of the Free City of Danzig.svg | po 9 = Hlučínsko | po 9 vlajka = Flag_of_Bohemia.svg | vlajka = Flag of Germany (1867–1919).svg | článok o vlajke = Vlajka Nemecka | znak = Wappen Deutsches Reich - Reichsadler 1889.svg | článok o znaku = Štátny znak Nemecka | znak veľkosť = | hymna = [[Heil dir im Siegerkranz]][[Súbor:Heil Dir Im Siegerkranz (old recording).ogg|center]] | článok o hymne = Heil dir im Siegerkranz | motto = Gott mit uns<br />(Boh s nami) | článok o motte = Gott mit uns | mapa = German Empire 1914.svg | mapa poznámka = Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) | hlavné mesto = [[Berlín]] | rozloha = 540 858 | rozloha poznámka = (v roku 1910) | najdlhšia rieka = | počet obyvateľov = 1871: 41 058 792 <br /> 1890: 49 428 470 <br /> 1910: 64 925 993 | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[nemčina]] | národnostné zloženie = | náboženstvo =[[protestantizmus]], [[katolicizmus]], ostatní [[kresťanstvo|kresťania]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[Konštitučná monarchia]] | mena = [[Marka]] | vznik = | zánik = }} '''Nemecké cisárstvo''' (skrátene '''Nemecko''', oficiálne '''[[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]]''', {{v jazyku|deu}}''Deutsches Reich''<ref name="constitution">{{cite web |url=http://de.wikisource.org/wiki/Verfassung_des_Deutschen_Reiches_(1871) |title=German constitution of 1871 |language=de |publisher=German [[Wikisource]] |date=16 March 2011 |accessdate=2 April 2011}}</ref><ref name="tuttle">[[Herbert Tuttle]] wrote in September 1881 that the term "Reich" does not literally connote an empire as has been commonly assumed by English-speaking people. The term "''{{lang|de|Kaiserreich}}''" literally denotes an empire – particularly a hereditary empire led by an emperor, although "''{{lang|de|Reich}}''" has been used in German to denote the [[Roman Empire]] because it had a weak hereditary tradition. In the case of the German Empire, the official name was ''{{lang|de|Deutsches Reich}}'', which is properly translated as "German Empire" because the official position of head of state in the constitution of the German Empire was officially a "[[presidency]]" of a [[confederation]] of German states led by the [[King of Prussia]] who would assume "the title of German Emperor" as referring to the [[German people]], but was not emperor of Germany as in an emperor of a state. — "[http://ebooks.library.cornell.edu/cgi/t/text/pageviewer-idx?c=harp;cc=harp;rgn=full%20text;idno=harp0063-4;didno=harp0063-4;view=image;seq=0601;node=harp0063-4%3A14 The German Empire]." ''Harper's New Monthly Magazine''. vol. 63, issue 376, pp. 591–603; here p. 593.</ref><ref>World Book, Inc. ''The World Book dictionary, Volume 1''. World Book, Inc., 2003. p. 572. States that Deutsches Reich translates as "German Realm" and was a former official name of Germany.</ref><ref>Joseph Whitaker. ''Whitaker's almanack, 1991''. J Whitaker & Sons, 1990. Pp. 765. Refers to the term ''{{lang|de|Deutsches Reich}}'' being translated into English as "German Realm", up to and including the Nazi period.</ref> niekedy aj '''Imperiálne Nemecko'''<ref>See, for example, Roger Chickering, ''Imperial Germany and the Great War, 1914–1918''. 3rd ed. Cambridge: Cambridge University Press, 2014; Cornelius Torp and Sven Oliver Müller, eds., ''Imperial Germany Revisited: Continuing Debates & New Perspectives''. Oxford: Berghahn, 2011; James Retallack, ed., ''Imperial Germany 1871–1918''. Oxford: Oxford University Press, 2008; Isabel V. Hull, ''Absolute Destruction: Military Culture and the Practices of War in Imperial Germany''. Ithaca: Cornell University Press, 2005.</ref>) bol nemecký [[národný štát]],{{sfn|Kitchen|2011|p=108}} ktorý existoval od [[Zjednotenie Nemecka (1871)|zjednotenia Nemecka]] v roku [[1871]] až do [[abdikácia|abdikácie]] cisára [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]] v roku [[1918]]. Cisárstvo bolo založené vo [[Zámok Versailles|Versailles]] pri Paríži počas [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojny]] 1. januára 1871, keď sa nemecké južné štáty s výnimkou [[Rakúske cisárstvo|Rakúska]] pripojili k [[Severonemecký spolok|Severonemeckému spolku]] a vstúpila do platnosti nová ústava, ktorá zmenila názov spolkového štátu na ''Nemeckú ríšu'' a zaviedla titul nemeckého cisára pre [[Viliam I. (Nemecko)|Viliama I.]], [[Zoznam vládcov Pruska|pruského kráľa]] z dynastie [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]].<ref>Michael Kotulla: ''Deutsches Verfassungsrecht 1806–1918. Eine Dokumentensammlung nebst Einführungen. 1. Band: Gesamtdeutschland, Anhaltische Staaten und Baden.'' Springer, Berlin 2006, pp. 231, 246</ref> Hlavným mestom zostal [[Berlín]] a pruský ministerský predseda [[Otto von Bismarck]] sa stal [[kancelár]]om, predsedom vlády. Nemecká ríša sa skladala z 26 štátov, z ktorých väčšine vládli [[Dynastia|kráľovské rody]]. Zahŕňala štyri kráľovstvá, šesť [[Veľkovojvodstvo|veľkovojvodstiev]], päť [[vojvodstvo|vojvodstiev]] (šesť pred rokom 1876), sedem [[Kniežatstvo|kniežatstiev]], tri [[Slobodné ríšske mesto|slobodné]] [[hanza|hanzovné]] [[Mestský štát|mestá]] a jedno [[Alsasko-Lotrinsko|cisárske územie]]. Aj keď Prusko bolo jedným z niekoľkých kráľovstiev v ríši, obsahovalo asi dve tretiny nemeckej populácie a územia. Pruská dominancia bola taktiež zaručená ústavne.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Haffner | meno = Sebastian | titul = The Rise and Fall of Prussia | url = https://books.google.cz/books?id=KI-pDwAAQBAJ&pg=PT104&lpg=PT104&dq=Prussian+domination+in+German+Empire&source=bl&ots=HhgtYAebC9&sig=ACfU3U04MBIFFdsLXVUDnw10FdibzGgvrA&hl=cs&sa=X&ved=2ahUKEwjnoKKQpI3qAhVF8uAKHWwSAkgQ6AEwEnoECAkQAQ#v=onepage&q=Prussian%20domination%20in%20German%20Empire&f=false | vydavateľ = Plunkett Lake Press | počet strán = 136 | jazyk = en }}</ref> Medzi rokmi 1867 až 1878/9 bola funkcia Otta von Bismarcka ako prvého a dodnes najdlhšie vládnuceho kancelára poznamenaná relatívnym [[Liberalizmus|liberalizmom]], ale neskôr sa stala [[Konzervativizmus|konzervatívnejšia]]. Obdobie, keď bol vo funkcii, sa vyznačovalo rozsiahlymi reformami a '''kultúrnym bojom'''. V neskorších rokoch jeho úradovanie a cez jeho osobnú opozíciu sa Nemecko zapojilo do [[Kolonializmus|kolonializmu]]. Získalo mnoho zo zostávajúceho územia, ktoré pri delení Afriky nebolo ešte nárokované, a zvládlo vybudovať tretiu najväčšiu koloniálnu ríšu tej doby, po [[Britské impérium|britskej]] a [[Francúzska koloniálna ríša|francúzskej]].<ref>[https://www.welt.de/kultur/article168705897/Diese-deutschen-Woerter-kennt-man-noch-in-der-Suedsee.html Diese deutschen Wörter kennt man noch in der Südsee, von Matthias Heine] "Einst hatten die Deutschen das drittgrößte Kolonialreich[...]"</ref> Ako koloniálny štát sa občas stretávalo s inými európskymi mocnosťami, hlavne s Britskou ríšou. Nemecko sa stalo mocnosťou a pýšilo sa rýchlo sa rozvíjajúcou železničnou sieťou, najsilnejšou armádou na svete a rýchlo rastúcou priemyselnou základňou.<ref>Paul Kennedy, ''The Rise and Fall of the Great Powers: Economic Change and Military Conflict from 1500 to 2000'' (1987)</ref> Za menej než desať rokov sa jeho námorníctvo stalo druhým najväčším za [[Royal Navy|britským kráľovským námorníctvom]]. Po odstavení Bismarcka [[Viliam II. (Nemecko)|Viliamom II.]] v roku 1890 sa cisárstvo pustilo do [[Weltpolitik]]y – nového agresívneho kurzu, ktorý nakoniec prispel k vypuknutiu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Okrem toho Bismarckovi nástupcovia neboli schopní udržať súbor meniacich sa a prekrývajúcich sa spojenectiev ich predchodcu, ktorá bránila Nemecku v diplomatickej izolácii. Toto obdobie bolo poznamenané rôznymi faktormi ovlyvňujúcimi cisárove rozhodnutia, ktoré boli verejnosťou často vnímané ako protichodné alebo nepredvídateľné. V roku [[1879]] Nemecká ríša s [[Rakúsko-Uhorsko]]m vytvorila Dvojspolok, na ktorý v roku [[1882]] nadviazal [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|trojspolok]] s [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]]. Tak isto si udržala silné diplomatické väzby s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Keď prišla v roku 1914 veľká kríza, Taliansko alianciu opustilo a Osmanská ríša sa formálne stala spojencom Nemecka. Po roku 1850 sa nemecké štáty rýchlo industrializovali, obzvlášť vďaka dostatku [[uhlie|uhlia]], [[železo|železa]] ([[oceľ]]), chemickému priemyslu a [[železnica|železnici]]. V roku 1871 v Nemecku žilo 41 miliónov obyvateľov a do roku 1913 sa tento počet zvýšil na 68 miliónov. Štáty, ktoré boli v roku 1815 prevažne vidiecke, boli teraz v zjednotenom Nemecku prevažne [[urbanizácia|urbanizované]].<ref>J. H. Clapham, ''The Economic Development of France and Germany 1815–1914'' (1936)</ref> Počas 47 rokov svojej existencie bola Nemecká ríša priemyselným, technologickým a vedeckým gigantom, ktorý získal vo vede viac [[Nobelova cena|Nobelových cien]] než ktorákoľvek iná krajina.<ref>{{cite web|url=http://www.idsia.ch/~juergen/sci.html |title=Nobel Prizes by Country – Evolution of National Science Nobel Prize Shares in the 20th Century, by Citizenship (Juergen Schmidhuber, 2010) |publisher=Idsia.ch |date= |accessdate=2 December 2012}}</ref> V rokoch 1901 až 1918 získalo Nemecko 4 Nobelove ceny za [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|medicínu]], 6 za [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|fyziku]], 7 za [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|chémiu]] a 3 ceny za [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|literatúru]]. V roku 1900 bolo Nemecko najväčšou ekonomikou v Európe, keď prekonalo [[Spojené kráľovstvo]], a druhou najväčšou na svete za [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]].<ref name="Gat2008">{{cite book|author=Azar Gat|title=War in Human Civilization|url=https://books.google.com/books?id=S6gSDAAAQBAJ&pg=PA517|year=2008|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-923663-3|page=517}}</ref> Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] zlyhali '''nemecké plány na rýchle obsadenie Paríža''' do jesene roku [[1914]]. Vojna na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]] sa stala patovou situáciou a spojenecká námorná blokáda spôsobila vážny nedostatok potravín. Cisárske Nemecko však dosiahlo úspech na východnom fronte a po [[Brestlitovský mier|Brestlitovskom mieri]]<nowiki/>okupovalo veľké územia na východe Európy. Nemecké vyhlásenie neobmedzenej [[Ponorková vojna|ponorkovej vojny]] začiatkom roka [[1917]] prispelo k zapojeniu [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do vojny. Vrchné velenie armády na čele s [[Paul von Hindenburg|Paulom von Hindenburgom]] a [[Erich Ludendorff|Erichom Ludendorffom]] stále viac ovládalo štát, ale v roku 1918 začala po neúspešnej '''Ludendorffovej ofenzíve''' nemecká armáda ustupovať, spojenci [[Rakúsko-Uhorsko]] a [[Osmanská ríša]] sa zrútili a [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] sa vzdalo. Ríša padla počas [[Novembrová revolúcia (1918)|revolúcie v novembri 1918]], keď panovník odstúpil. [[Weimarská republika|Povojnová federálna republika]] čelila povojnovým reparáciám vo výške takmer 270 miliárd dolárov.<ref>{{Cite web|url=https://www.history.com/news/germany-world-war-i-debt-treaty-versailles|title=Germany's World War I Debt Was So Crushing It Took 92 Years to Pay Off|last=Blakemore|first=Erin|website=HISTORY|language=en|access-date=2019-11-17}}</ref> čo viedlo k vzostupu [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] a [[nacizmus|nacizmu]].<ref>{{Cite web|url=https://www.nationalww2museum.org/war/articles/how-did-hitler-happen|title=How Did Hitler Happen?|website=The National WWII Museum {{!}} New Orleans|language=en|access-date=2019-11-17}}</ref> == Charakteristika == [[Súbor:Wappen Deutsches Reich - Reichswappen (Grosses).svg|náhľad|upright=0.6|vľavo|Veľký štátny znak {{nowrap|([[1889]] – [[1918]])}}.]] Nemecké cisárstvo zahŕňalo 25 [[Krajina (Nemecko)|spolkových krajín]] (medzi nimi aj tri [[hanza|hanzové]] mestá [[Hamburg]], [[Brémy]] a [[Lübeck]]). Aj cez hospodársku krízu po roku 1873 sa cisárstvo v priebehu svojej existencie (hlavne v [[90. roky 19. storočia|90. rokoch 19. storočia]]) menilo z [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárskej]] krajiny na [[priemysel]]nú. Rozvíjal sa taktiež obchod aj bankovníctvo. S rozvojom hospodárstva rástol aj počet obyvateľov, vnútorná migrácia a [[urbanizácia]]. Zatiaľ čo význam [[Stredná trieda (sociológia)|strednej triedy]] rástol, remeslá a [[šľachta]] upadali, hoci si šľachta doposiaľ zachovala svoju dominantnú rolu vo vojsku, diplomacii a civilnej správe.<ref>F.-W. Henning: ''Die Industrialisierung in Deutschland 1800 bis 1914''. Schöningh, Paderborn 1973. S. 203 ff.</ref> Vnútorný a zahraničný politický vývoj určoval predovšetkým prvý a najdlhšie úradujúci [[Spolkový kancelár (Nemecko)|ríšsky kancelár]] [[Otto von Bismarck]], ktorého vládu možno rozdeliť na [[liberalizmus|liberálnu]] fázu, ovplyvnenú vnútropolitickými reformami a [[Kulturkampf|kultúrnym bojom]], a na skôr konzervatívne obdobie. Do doby jeho vlády spadá taktiež rozvoj nemeckého [[kolonializmus|kolonializmu]], z čoho pramenili konflikty s inými koloniálnymi veľmocami, hlavne s [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]]. Éra po Bismarckovi býva často označovaná ako viliamovske obdobie, pretože nový cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] uplatňoval po Bismarckovom prepustení v roku 1888 značný vplyv na politiku. Mohutné zbrojenie a [[militarizmus]] malo za následok izoláciu a bolo nakoniec jednou z [[príčiny prvej svetovej vojny|príčin]] [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. == Dejiny == === Vznik cisárstva === Nezhody medzi Francúzskom a Nemeckom ohľadne možného nástupníctva nemeckého kandidáta na španielsky kráľovský trón prerástli v roku [[1870]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzsku vojnu]]. Na stranu Pruska sa pridali všetky ostatné nemecké štáty, a potom Prusi vpadli do Francúzska. Po niekoľkých týždňoch bojov francúzska armáda, vedená cisárom [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleonom III.]], kapitulovala [[Bitka pri Sedane|v Sedane]]. Po páde obliehaného Paríža v januári [[1871]] bolo Francúzsko nútené prijať mier: Nemecku muselo odstúpiť územia [[Alsasko|Alsaska]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], čím bolo ale zasiate semienko ďalších budúcich konfliktov medzi oboma krajinami. [[Súbor:Wernerprokla.jpg|thumb|left|Vyhlásenie Nemeckého cisárstva v Zrkadlovej sále vo [[Zámok Versailles|Versailles]], [[18. január]] roku [[1871]].]] Ešte počas obliehania Paríža sa nemeckí princovia zhromaždili v [[Zrkadlová sála|Zrkadlovej sále]] [[Zámok Versailles|Versailleského paláca]] a [[18. január]]a [[1871]] tu prehlásili pruského kráľa [[Viliam I. (Nemecko)|Viliama I.]] „nemeckým cisárom“. Tým bola založená [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]], pozostávajúca z 25 štátov. Otto von Bismarck bol ustanovený ríšskym kancelárom. Ríšska ústava z roku [[1871]] zdôrazňovala [[Monarchia|monarchistickú]] povahu štátu. Budúcnosť Nemecka mala byť teda rozhodujúcim spôsobom závislá na osobe cisára. Silné postavenie bolo priradené Prusku, na ktoré v novom štáte pripadali dve tretiny rozlohy a obyvateľstva. Bismarckova domáca politika bola charakterizovaná jeho bojom proti nepriateľom pruského protestantského štátu. V tzv. kultúrnom boji (''[[Kulturkampf]]'') sa viac-menej bezúspešne snažil obmedziť vplyv katolícke cirkvi a jej politického krídla, strany [[Deutsch Zentrumspartei|Centrum]]. Po atentáte socialistov na cisára Viliama v roku [[1878]] využil ríšsky kancelár súhlasu verejnosti k postaveniu sociálnej demokracie a jej tlače mimo zákon. Súčasne sa ale snažil pôsobiť proti radikalizácii pracovníkov zavedením sociálneho a nemocenského poistenia. Zahranično-politicky bolo Bismarckovou prioritou zachovanie rovnováhy veľmocí. Nemecko sa po víťazstve nad Francúzskom stalo najsilnejším štátom na kontinente, čo ale vzbudilo obavy svojich susedov. Aby zabránil spojeniu ostatných mocností proti Nemecku, vybudoval Bismarck svoju obratnú diplomaciu spojenecký systém, ktorého cieľom bolo udržať Francúzsko, túžiace po revanši za stratu Alsaska a Lotrinska, v izolácii. V roku [[1873]] bola zjednaná dohoda medzi Nemeckom, Ruskom a [[Rakúsko-Uhorsko]]m. Šesť rokov nato vytvoril Bismarck [[Ústredné veľmoci|dvojspolok]] s Rakúsko-Uhorskom pre prípad útoku Ruska, ktoré nebolo spokojné s výsledkami [[Berlínsky kongres|berlínskeho kongresu]]. Pripojením [[Taliansko|Talianska]] k tomuto spojenectvu vznikol v roku [[1882]] [[Ústredné veľmoci|trojspolok]]. Bismarck sa veľmi dlho zdráhal pristúpiť na požiadavky korunného princa [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]], ktorý chcel z Nemecka urobiť svetovú veľmoc nadobudnutím vlastných kolónií. Ríšsky kancelár tak chcel predísť zbytočnému vyhroteniu napätia medzi európskymi veľmocami a zachovať bezpečnosť Nemecka. Keď sa však v rokoch [[1880]] až [[1885]] javila zahraničná situácia priaznivejšia, Bismarck v tejto záležitosti ustúpil. [[Súbor:Wilhelm I Friedrich Ludwig.jpg|náhľad|vľavo|Cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]]]] V roku [[1888]] zomrel cisár Viliam I. Jeho smrteľne chorý syn [[Fridrich III. (Nemecko)|Fridrich III.]] vládol iba 99 dní. Po ňom nastúpil na trón jeho 29-ročný ambiciózny syn, [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] Politické a osobné rozpory medzi Bismarckom a novým cisárom, ktorý chcel byť „svojim vlastným kancelárom“ zapríčinili v roku [[1890]] Bismarckov pád. Po Bismarckovej rezignácii Viliam II. prehlásil, že bude pokračovať v zahraničnej politike bývalého kancelára. Aj keď zmluva s Ruskom nebola obnovená, vzniklo medzi Ruskom a Francúzskom spojenectvo, ktoré bolo otvorene namierené proti trojspolku. Jeho súdržnosť navyše oslabovali vzájomné rozpory medzi Rakúskom a Talianskom. Nemecká koloniálna expanzia vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]] ([[Ťiao-čou]]), a v Tichomorí ([[Mariány]], [[Karolínske ostrovy|Karolíny]], [[Samoa (štát)|Samoa]]) priviedla krajinu do diplomatického stretu s Veľkou Britániou, Ruskom, [[Japonsko]]m a [[Spojené štáty americké|USA]]. Na ochranu nemeckých zámorských kolónií a obchodu začal v roku [[1898]] admirál [[Alfred von Tirpitz|Tirpitz]] program výstavby nemeckého vojnového loďstva (''Kriegsmarine''). To však predstavovalo priamu hrozbu britskej námornej hegemóniu, čo vo svojom dôsledku zamedzilo akejkoľvek možnosti dohody medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. Tá v roku [[1904]] uzavrela „srdečnú dohodu“ (''[[Srdečná dohoda|Entente cordiale]]'') s Francúzskom. Keď sa k nim tri roky potom pripojilo aj Rusko, ocitlo sa Nemecko v úplnej medzinárodnej izolácii. === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R19231, Berlin, Mobilmachung.jpg|thumb|right|Mobilizácia v roku [[1914]].]] [[Súbor:Gedenkstein An der Wuhlheide 131a (Oschw) Opfer des 1 Weltkrieges3.jpg|thumb|right|Pamätník vojakom padlým v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].]] Imperialistická mocenská politika a rozhodné sledovanie národných záujmov viedlo v roku [[1914]] k vypuknutiu [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Jej príčinou bola nemecko-francúzska nenávisť, obťažné spolužitie národov v mnohonárodnostnom Rakúsko-Uhorsku, ruská agresívna politika na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] a unáhlené stanovovanie ultimát a vykonávanie mobilizácií (v dôsledku mylného presvedčenia, že eventuálna vojna bude krátka). Po boku Nemecka bojovalo Rakúsko-Uhorsko, [[Bulharsko]] a [[Osmanská ríša]] proti Francúzsku, Veľkej Británii, Rusku, Taliansku a mnoho ďalším menším štátom ([[Belgicko]], [[Srbsko]] atď.). Boje zasiahli okrem európskeho kontinentu tiež aj [[Blízky východ]] a nemecké kolónie v zámorí. Na západe bojovalo Nemecko vo vyčerpávajúcej zákopovej a opotrebovávacej vojne s mnohými krvavými bitkami ([[bitka o Verdun]]). Po rýchlom postupe Belgickom boli nemecké armády v septembri 1914 zastavené v [[Prvá bitka na Marne|bitke na Marne]] východne od Paríža. Na východe sa aj cez počiatočný nástup Rusov podarilo nemeckým vojskám, ktorím velili [[Paul von Hindenburg]] a [[Erich Ludendorff]], obkľúčiť a zničiť veľké časti ruských armád, ktoré prenikli do [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Nemci a Rakúšania potom dosiahli mnoho menších úspechov, ktoré privodili zrútenie Ruska v roku [[1917]]. Britská námorná blokáda v Severnom mori mala ničivý efekt na nemecké vojnové hospodárstvo a zásobovanie civilného obyvateľstva. Vstup USA do vojny v apríli 1917, nasledujúci po nemeckom vyhlásení neobmedzenej ponorkovej vojny, značí rozhodujúci bod obratu vo vývoji vojny v neprospech Nemecka. Na konci októbra [[1918]] nemeckí námorníci v [[Kiel]]i odmietli vyplávať na svoju poslednú bojovú misiu vo vojne, ktorá bola vtedy už očividne prehraná. Vzbura sa počas niekoľko málo dní rozšírila po celom Nemecku. Cisár Viliam II. bol [[4. november|4. novembra]] prinútený abdikovať, a potom sa odobral do exilu v Holandsku. V ten istý deň bol v Reichstagu vyhlásený vznik nemeckej republiky. Dňa [[11. november|11. novembra]] [[1918]] bolo v [[Compiègne]] podpísané prímerie, čím sa prvá svetová vojna skončila. === Zánik cisárstva === [[Novembrová revolúcia (1918)|Novembrová revolúcia]] v roku [[1918]] urobila z Nemecka [[Parlamentarizmus|parlamentnú demokraciu]]. V januári [[1919]] bolo zvolené národné zhromaždenie, ktoré sa však nezišlo v tedy nepokojnom [[Berlín]]e, ale v meste [[Weimar]]. V auguste toho istého roku tu bola schválená tzv. [[weimarská ústava]]. Vo francúzskom [[Zámok Versailles|Versailles]] medzitým prebiehala mierová konferencia, jej výsledkom bola [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] podpísaná [[28. jún]]a [[1919]]. Nemecko sa v nej muselo vzdať [[Alsasko|Alsaska]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], územie okolo miest [[Eupen]] a [[Malmedy]], Severného Šlezvicka, [[Hlučínsko|Hlučínska]] a mesta [[Klaipėda|Memel]]. Obnovené Poľsko dostalo [[Poznaňsko]], [[Západné Prusko]] a časť [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]]. Všetky nemecké kolónie boli odovzdané víťazným spojencom. [[Porýnie]] bolo demilitarizované a priemyselne významné [[Sársko]] bolo na ďalších 15 rokov zverené do správy [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Nemecko a jeho spojenci prijali plnú zodpovednosť za rozpútanie vojny a boli nútení zaviazať sa k plateniu vojnových reparácií. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, A. 2002. ''Der Untergang des alten Großmächtekonzerts – zur Außenpolitik Deutschlands und Österreich-Ungarns am Vorabend des Ersten Weltkrieges.'' Prague Papers on the History of International Relations. 2002, roč. 6, s. 75-89. ISBN 80-7308-042-7. * STELLNER, F. 1999. ''Na německém císařském dvoře (1871-1918).'' Historický obzor, 1999, 10 (7/8), s. 146-152. ISSN 1210-6097. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:German Empire}} [[Kategória:Dejiny Nemecka]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Belgicka]] [[Kategória:Dejiny Litvy]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Dejiny Dánska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] 31egfciqli0jvzeqnnkhq2tbg5kr6i3 Sebastian Vettel 0 333171 8254741 8181477 2026-07-28T12:05:25Z ~2026-41953-94 301417 Diana 8254741 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 |meno = Tommy Angelo |obrázok = Tommy Angelo.jpg | popis_osoby = Protagonista [[Mafia: The City of Lost Heaven|Mafia 1]] |štát = Spojené štáty |dátum_narodenia = {{dnv|1900|8|30}} |miesto_narodenia = [[Palermo]], [[Sicília]] |dátum_úmrtia = {{dúv|1951|9|25|1900|8|30}} |miesto_úmrtia = 1180 Oak Street, Greenfield, Empire Bay |sezóny = [[Formula 1 v roku 2007|2007]]{{--}}[[Formula 1 v roku 2022|2022]] |tímy = [[Sauber|BMW Sauber]], [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] |preteky = 299 (297 štartov) |majster_sveta = v roku 1932 vyhral preteky v Lost Heaven |víťazstvá = 53 |stupne_víťazov = 122 |body = 3098 |pole_positions = 57 |najrýchlejšie_kolá = 38 |prvá_GP = [[Veľká cena USA|VC USA 2007]] |prvé_víťazstvo = [[Veľká cena Talianska|VC Talianska 2008]] |posledné_víťazstvo = [[Veľká cena Singapuru|VC Singapuru 2019]] |posledná GP = [[Veľká cena Abú Zabí 2022|VC Abú Zabí 2022]] |popis obrázku=Vettel v roku 2012}} '''Sebastian Vettel''' (* [[3. júl]] [[1987]], [[Heppenheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) je [[Nemecko|nemecký]] automobilový pretekár, štvornásobný [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majster sveta]] [[Formula 1|Formuly 1]] ([[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]]). Preslávil sa najmä pôsobením v tíme [[Red Bull Racing]], neskôr jazdil aj za [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] a [[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin]]. Patril k najúspešnejším jazdcom svojej generácie v ére moderných technológií a intenzívneho tímového vývoja.<ref>{{cite news|url=http://www.independent.ie/sport/vettel-makes-formula-one-history-with-eighth-successive-victory-29761655.html|work=Irish Independent|title=Vettel makes Formula One history with eighth successive victory|date=17 November 2013}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/sport/2013/oct/26/sebastian-vettel-f1-champion-indian-grand-prix|title=Vettel, the F1 champion|work=Guardian|access-date=12 May 2016}}</ref> == Skorý život == Vettel sa narodil v [[Heppenheim|Heppenheime]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] Norbertovi a Heike Vettelovcom. Má mladšieho brata Fabiana a dve staršie sestry: Melanie, dentálnu techničku a Stefanie, [[Fyzioterapeut|fyzioterapeutku]] pre zdravotne postihnuté deti.<ref name="vettel">{{cite news|last=Ross|first=Rory|title=Sebastian Vettel interview|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/8359267/Sebastian-Vettel-interview.html|work=[[The Daily Telegraph]]|date=4 March 2011|location=London}}</ref> V jednom z rozhovorov priznal, že v škole nepatril medzi najlepších.<ref>{{cite news|last=Schneider|first=Frank|title=British Grand Prix 2011: revealed &nbsp;– the real Sebastian Vettel|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/8619039/British-Grand-Prix-2011-revealed-the-real-Sebastian-Vettel.html|work=The Telegraph|publisher=Telegraph Media Group Limited|accessdate=15 January 2014|location=London|date=8 July 2011}}</ref> K motoršportu sa dostal už ako dieťa – začínal na [[Motokára|motokárach]], kde sa rýchlo ukázal jeho talent pre rýchlosť aj technické chápanie jazdy. V mladosti ho výrazne podporoval program [[Red Bull Junior Team]], ktorý mu pomohol prejsť od motokár do jednomiestnych formúl. == Juniorská kariéra == Po úspechoch v kartingu sa Vettel presunul do juniorských sérií. ==== Formula BMW (2004) ==== Výrazne sa presadil medzi mladými talentmi a získal titul, čím na seba upútal pozornosť širšieho motoršportového sveta. ==== Formula 3 (2005{{--}}2006) ==== Získaval skúsenosti v silnej konkurencii a pravidelne bojoval o popredné priečky. ==== World Series by Renault (2007) ==== Krátke, ale veľmi dominantné pôsobenie, jeho výsledky urýchlili presun do Formuly 1. == Formula 1 == === BMW Sauber a Toro Rosso (2007{{--}}2008) === Vettel začal svoju kariéru vo Formule 1 ako testovací jazdec [[BMW Sauber]] a debutoval na [[Veľká cena USA|Veľkej cene USA 2007]], kde nahradil zraneného [[Robert Kubica|Roberta Kubicu]]. Počas sezóny prešiel k tímu [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (v tom čase bol súčasťou programu pre Red Bull), kde súťažil do roku 2008. Na [[Veľká cena Talianska|Veľkej cene Talianska 2008]] zaznamenal úspech, kedy sa stal (vtedajším) najmladším držiteľom pole-position a tiež aj víťazom pretekov.<ref>{{cite news|title=Vettel makes history with Italian Grand Prix win|publisher=The Sports Network|url=https://www.tsn.ca/auto_racing/story/?id=249484&lid=headline&lpos=topStory_main|date=14 September 2008|accessdate=14 September 2008}}{{cite news|title=Vettel makes history in taking pole at Italian Grand Prix|publisher=The Sports Network|url=https://www.tsn.ca/auto_racing/story/?id=249341&lid=headline&lpos=secStory_main|date=13 September 2008|accessdate=13 September 2008}}</ref> ===Red Bull (2009{{--}}2014)=== ====2009==== Prestúpil do [[Red Bull Racing]]. V sezóne dosiahol viacero víťazstiev a pravidelne bojoval o titul proti [[Jenson Button|Jensonovi Buttonovi]]. Nakoniec skončil 2. v celkovom hodnotení, čím sa stal najmladším jazdcom vôbec, ktorý sa umiestnil na druhej priečke šampionátu jazdcov. Potvrdil, že je pripravený bojovať o majstrovský titul. ====2010==== Nasledujúci rok, vo veku 23 rokov a 134 dní, sa stal najmladším majstrom sveta, hoci pred poslednými pretekmi nebol lídrom šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who are F1’s 10 youngest world champions?|url=https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/who-are-f1s-10-youngest-world-champions/|dátum vydania=2025-07-16|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=en-GB}}</ref> V tom istom roku tiež pomohol získať pre svoj tím Red Bull ich prvý konštruktérsky titul. [[Súbor:Vettel Canadian GP 2010 (Cropped).jpg|náhľad|Sebastian Vettel počas [[Veľká cena Kanady|Veľkej ceny Kanady 2010]].]] ====2011==== Jedna z najdominantnejších sezón v dejinách. Vettel vyhral 11 pretekov, získal 15 pole position a suverénne obhájil titul majstra sveta. Red Bull Racing jasne dominoval celému štartovému poľu. ====2012==== Veľmi vyrovnaná a dramatická sezóna. Vettel bojoval o titul až do posledných pretekov proti [[Fernando Alonso|Fernandovi Alonsovi]]. Napriek problémom v úvode roka dokázal sezónu otočiť a stal sa trojnásobným majstrom sveta. ====2013==== Vrchol Vettelovej kariéry. Vyhral 13 pretekov vrátane rekordnej série 9 víťazstiev za sebou na konci sezóny, ktorú prekonal až [[Max Verstappen]] v sezóne [[Formula 1 v roku 2023|2023]]. Suverénne získal svoj štvrtý titul majstra sveta, čím uzavrel jednu z najúspešnejších ér jedného jazdca a tímu. ====2014==== Posledná sezóna v Red Bulle. Po výrazných zmenách technických pravidiel sa tím trápil a Vettel bol prvýkrát výrazne porazený tímovým kolegom ([[Daniel Ricciardo]]). Sezónu zakončil bez víťazstva a oznámil odchod do [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. ===Scuderia Ferrari (2015{{--}}2020)=== Vettel ukončil svoj kontrakt s tímom Red Bull po sezóne 2014,<ref>{{cite web|url=http://www.autosport.com/news/report.php/id/116150|first=Jonathan|last=Noble|title=Sebastian Vettel in Ferrari frame after announcing Red Bull exit|publisher=Autosport|date=4 October 2014|accessdate=23 March 2015}}</ref> kedy nezaznamenal žiadne víťazstvo. Čoskoro bolo oznámené, že podpísal trojročnú zmluvu so Scuderiou Ferrari, kde bude pôsobiť od sezóny 2015. ====2015==== Začiatok novej kapitoly v Ferrari. Vettel zaznamenal tri víťazstvá a skončil 3. v šampionáte. Bol vnímaný ako jazdec, ktorý vrátil Ferrari nádej na titul a bol tak najbližším pretekárom pilotov dominantného tímu [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]. ====2016==== Ferrari síce vyhralo niekoľko pretekov, no celkovo nedokázalo konkurovať Mercedesu. Vettel skončil 4. v celkovom hodnotení, bez víťazstva. ====2017==== Vettel a Ferrari sa tešili zlepšeniu v roku 2017, pričom popri štyroch víťazstvách sa tešili z vedenia viac ako polovice sezóny. Po páde na druhé miesto v poradí, reťazec zlej spoľahlivosti a výsledkov využil [[Lewis Hamilton]], kedy Vettel prišiel o svoje nádeje na titul už v [[Veľká cena Mexika|Mexiku]]. ====2018==== Podobný priebeh ako rok 2017. Vettel opäť bojoval o titul, no viaceré jazdecké chyby a slabší vývoj monopostu znamenali 2. miesto v šampionáte. [[Súbor:FIA F1 Austria 2019 Nr. 5 Vettel 1.jpg|náhľad|Vettel počas [[Veľká cena Rakúska|Veľkej ceny Rakúska 2018]].]] ====2019==== Ferrari vsadilo viac na Charlesa Leclerca. Vettel získal jedno víťazstvo a sezónu zakončil na 5. mieste. Vzťah medzi jazdcom a tímom sa postupne zhoršoval. ====2020==== Posledná sezóna vo Ferrari, poznačená [[Pandémia|pandémiou]] [[COVID-19]] a slabou výkonnosťou tímu. Vettel nedosiahol ani jedno pódium a skončil 13. v šampionáte. ===Aston Martin (2021{{--}}2022)=== ====2021==== Prestup do [[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin]]. Sezóna bola adaptačná, no Vettel zaznamenal niekoľko silných výsledkov vrátane 2. miesta v [[Veľká cena Azerbajdžanu 2021|Azerbajdžane]], ktoré bolo jeho posledným pódiom v kariére Formuly 1. Celkovo skončil na 12. mieste v celkovom poradí. ====2022==== [[Súbor:FIA F1 Austria 2022 Nr. 5 Vettel (side 2).jpg|náhľad|[[Veľká cena Rakúska 2022]].]] Posledná sezóna v Formule 1. Vettel oznámil ukončenie kariéry a rozlúčil sa dôstojným spôsobom, vrátane silného výkonu v [[Veľká cena Abú Zabí 2022|Abú Zabí]]. Sezónu zakončil na 12. mieste a definitívne uzavrel pretekársku kapitolu. == Život po Formule 1 == Po odchode z F1 sa Vettel viac sústredil na rodinu a aktivity mimo profesionálneho pretekania. Vystupoval v médiách najmä v súvislosti s témami udržateľnosti, rozvoja motoršportu a podpory mladých talentov. Zároveň zostáva výraznou osobnosťou modernej histórie Formuly 1 – ako jazdec, ktorý dokázal skĺbiť extrémnu športovú výkonnosť s premýšľavým verejným vystupovaním. == Charitatívne činnosti == Sebastian Vettel je považovaný za jedného z jazdcov, ktorí sa výrazne zapájali do spoločenských tém mimo okruhov. Dlhodobo podporoval rôzne iniciatívy – od pomoci deťom a vzdelávacích projektov až po aktivity spojené s udržateľnosťou a životným prostredím. V paddocku bol známy aj tým, že využíval svoju popularitu na upozorňovanie na širšie problémy, nielen na športové výsledky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projekte - Sebastian Vettel|url=https://sebastianvettel.de/en/projects/|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=en-US}}</ref> ==Osobný život== Sebastian Vettel uviedol, že v detstve boli jeho hviezdy traja Michaelovia: [[Michael Schumacher]], [[Michael Jackson]] a [[Michael Jordan]]. Pôvodne chcel spievať ako Michael Jackson, ale zistil, že nemá na to hlas.<ref>{{cite news|title=The Secret Life of Sebastian Vettel|url=http://www.formula1.com/news/interviews/2010/3/10542.html|publisher=Formula One|date=17 March 2010|access-date=18 March 2010}}</ref> Vettel je tiež fanúšikom [[The Beatles]], zberateľom viacerých nahrávok, vrátane ''[[Abbey Road (album)|Abbey Road]]'' a jeho obľúbenej skladby „Drive My Car“. V rozhovore pre seriál ''[[Top Gear]]'', priznal, že bol fanúšikov britských komédií ako ''Malá Veľká Británia'' a ''[[Život Briana]].'' Vettel žije v [[Thurgau (kantón)|Thurgau]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] ako väčšina pretekárov a je fanúšik nemeckého futbalu, konkrétne klubu [[Eintracht Frankfurt]].<ref>{{cite news|url=http://www.bundesliga.com/en/liga/news/2013/0000285705.php|title=Vettel: 'Fell for Eintracht Frankfurt'|date=12 February 2014|access-date=7 December 2014|work=[[Bundesliga]]|publisher=[[Deutsche Fußball Liga]]|first=Alexander|last=Dionisius}}</ref> V nemeckej verzii filmu ''[[Autá 2]]'' prepožičal svoj hlas postave menom Sebastian Schnell. Vettel je od roku 2019 ženatý s Hannou Prater, priateľkou z detstva.<ref>{{Cite web|title=Sebastian Vettel: Popularity does not bother me - I have nothing to prove to anyone|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/10729987/Sebastian-Vettel-Popularity-does-not-bother-me-I-have-nothing-to-prove-to-anyone.html|accessdate=21 April 2015}}</ref> Spolu majú dve dcéry, Emilie (* január 2014) a Matildu (* september 2015) a syna (* november 2019). V roku 2015 [[Forbes (magazín)|Forbes]] odhadol jeho ročný príjem na 33 miliónov dolárov.<ref>{{cite web|url=http://www.forbes.com/profile/sebastian-vettel/|title=Sebastian Vettel|work=[[Forbes]]|year=2015|access-date=28 April 2016}}</ref> [[Kimi Räikkönen]], tímový kolega zo Scuderie Ferrari, je jeho blízky priateľ.<ref>{{cite web|title=Exclusive Q&A with Red Bull's Sebastian Vettel|url=http://www.formula1.com/news/interviews/2012/7/13579.html|website=Formula1.com|accessdate=23 November 2014|date=13 July 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141128185532/http://www.formula1.com/news/interviews/2012/7/13579.html|archivedate=2014-11-28}}</ref><ref>{{cite web|title=Vettel's friendship with Kimi|url=http://kimiraikkonenspace.com/2012/04/19/vettels-friendship-with-kimi/|website=Kimi Räikkönen Space|accessdate=23 November 2014|date=19 April 2012}}</ref><ref>{{cite web|last1=Lüttgens|first1=Markus|title=Vettel und Räikkönen: "Netter Typ" und "gerader Michel" (Vettel and Raikkonen: "Nice guy" and "straight Michel")|url=http://www.motorsport-total.com/f1/news/2013/03/Vettel_und_Raeikkoenen_Netter_Typ_und_gerader_Michel_13033002.html|website=Motorsport Total|accessdate=23 November 2014|language=German|date=30 March 2013}}</ref><ref>{{cite news|last1=Benson|first1=Andrew|title=Sebastian Vettel: German joins Ferrari as Fernando Alonso exits|url=http://www.bbc.com/sport/0/formula1/30128844|accessdate=23 November 2014|publisher=BBC News|date=20 November 2014}}</ref> Sebastianov mladší brat [[Fabian Vettel|Fabian]] je tiež pretekár. Zúčastnil sa súťaže Audi Sport TT Cup 2017.<ref>{{cite news|url=https://www.audi-mediacenter.com/en/newsflash/fabian-vettel-joins-the-audi-sport-tt-cup-line-up-7629|title=Fabian Vettel joins the Audi Sport TT Cup line-up|publisher=Audi Media Centre|accessdate=18 April 2017}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180714111157/https://www.audi-mediacenter.com/en/newsflash/fabian-vettel-joins-the-audi-sport-tt-cup-line-up-7629 |date=2018-07-14 }}</ref> ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! 2003 |align=left| [[2003 Formula BMW ADAC season|Formula BMW ADAC]] |align=left| Eifelland Racing | 19 | 5 | 5 | 4 | 12 | 216 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2004 |align=left| [[2004 Formula BMW ADAC season|Formula BMW ADAC]] |align=left| [[Mücke Motorsport|ADAC Berlin-Brandenburg]] | 20 | 18 | 14 | 13 | 20 | 387 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- !rowspan=5| 2005 |align=left| [[2005 Formula 3 Euro Series season|Formula 3 Euro Series]] |align=left rowspan="2"| [[Mücke Motorsport|ASL Mücke Motorsport]] | 20 | 0 | 0 | 1 | 6 | 63 | 5. miesto |- |align=left| [[2005 Masters of Formula 3|Masters of Formula 3]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 11. miesto |- |align=left| [[2005 Spanish Formula Three season|Spanish Formula Three Championship]] |align=left| [[Racing Engineering]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 1 | 8 | 15. miesto |- |align=left| [[2005 Macau Grand Prix Formula Three|Macau Grand Prix]] |align=left| [[ART Grand Prix|ASM F3]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 1 | N/A |style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- |align=left| [[Formula 1 v roku 2005|Formula 1]] |align=left| [[Williams F1|BMW Williams F1 Team]] |align=center colspan=7| Testovací jazdec |- !rowspan=5|2006 |align=left| [[2006 Formula 3 Euro Series season|Formula 3 Euro Series]] |align=left rowspan=2| [[ART Grand Prix|ASM Formule 3]] | 20 | 4 | 1 | 5 | 9 | 75 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- |align=left| [[2006 Masters of Formula 3|Masters of Formula 3]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 6. miesto |- |align=left| [[2006 Formula Renault 3.5 Series season|Formula Renault 3.5 Series]] |align=left rowspan=2| [[Carlin Motorsport]] | 3 | 2 | 1 | 0 | 2 | 31 | 15. miesto |- |align=left| [[2006 Macau Grand Prix Formula Three|Macau Grand Prix]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 23. miesto |- |align=left| [[Formula 1 v roku 2006|Formula 1]] |align=left| [[BMW Sauber|BMW Sauber F1 Team]] |align=center colspan=7| Testovací jazdec |- !rowspan=3| 2007 |align=left| [[2007 Formula Renault 3.5 Series season|Formula Renault 3.5 Series]] |align=left| [[Carlin Motorsport]] | 7 | 1 | 1 | 1 | 4 | 74 | 5. miesto |- |align=left rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2007|Formula 1]] |align=left| [[BMW Sauber|BMW Sauber F1 Team]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 |rowspan=2| 6 |rowspan=2| 14. miesto |- |align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 7 | 0 | 0 | 0 | 0 |- ! 2008 |align=left| [[Formula 1 v roku 2008|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 18 | 1 | 1 | 0 | 1 | 35 | 8. miesto |- ! 2009 |align=left| [[Formula 1 v roku 2009|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing]] | 17 | 4 | 4 | 3 | 8 | 84 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2010 |align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing]] | 19 | 5 | 10 | 3 | 10 | 256 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2011 |align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing]] | 19 | 11 | 15 | 3 | 17 | 392 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2012 |align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing]] | 20 | 5 | 6 | 6 | 10 | 281 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2013 |align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]] | 19 | 13 | 9 | 7 | 16 | 397 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2014 |align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]] | 19 | 0 | 0 | 2 | 4 | 167 | 5. miesto |- ! 2015 |align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 19 | 3 | 1 | 1 | 13 | 278 |style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- ! 2016 |align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 21 | 0 | 0 | 3 | 7 | 212 | 4. miesto |- !2017 |align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] |20 |5 |4 |5 |13 |317 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- !2018 |align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] |21 |5 |5 |3 |12 |320 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- !2019 |align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] |21 |2 |2 |2 |9 |247 |5. miesto |- !2020 |align=left|[[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] |align=left|[[Scuderia Ferrari]] |17 |0 |0 |0 |1 |33 |13. miesto |- !2021 |align=left|[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] |align=left|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] |22 |0 |0 |0 |1 |43 |12. miesto |- !2022 |align=left|[[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] |align=left|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] |20 |0 |0 |0 |0 |37 |12. miesto |} ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2006|2006]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! SMR<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[BMW Sauber]]''' | | | | | | | | | | | | | | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | | | | | '''–''' | '''–''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[BMW Sauber]]''' | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | | | | | style="background:#dfffdf;"| 8 | | | | | | | | | | | | | | | | rowspan=2| '''6''' | rowspan=2| 14. miesto |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | | | | | | | | | | | style="background:#cfcfff;"| 16 | style="background:#cfcfff;"| 19 | style="background:#cfcfff;"| 18 | style="background:#efcfff;"| DNF | style="background:#efcfff;"| DNF | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff;"| DNF | | | | | |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 4 | | | | | 35 | 8. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#cfcfff;"| 13† |style="background:#cfcfff;"| 15† |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' | | | | | | 84 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Južná Kórea}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"|1 | | | | '''256''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfdfdf;"| 2 | | | | '''392''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| ''4'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| ''4'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 22† |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#dfffdf;"| 6 | | | '''281''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#EFCFFF;"| DNF |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 | | | | '''397''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|8 |style="background-color:#DFFFDF"|''7'' |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|8 | | | | 167 | 5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#CFCFFF"|12† |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|4 | | | | 278 | style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFFF"|DNS |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|9 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFDF9F"|''3'' | | 212 | 4. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | | | 317 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| ''6'' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | | 320 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| ''5'' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 17† | style="background: #dfffdf"| 5 | | 240 | 5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrain}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrain}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | | | | | |'''Body''' !Umiestnenie''' |- |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #dfffdf"|6 | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"|7 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 14 | | | | | | 33 | 13. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrain}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monaco}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! USA<br>{{minivlajka|USA }} ! MXC<br>{{minivlajka|Mexico}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! QAT<br>{{minivlajka|Katar}} ! SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} |'''Body''' !Umiestnenie |- |'''[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]''' | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"|5 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 17† | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #000000; color: #ffffff"| DSQ | style="background: #dfffdf"|5 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 18 | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #dfffdf"|7 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"| 11 |43 |12. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrain}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MIA<br>{{minivlajka|USA }} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monaco}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|USA }} !MXC<br>{{minivlajka|Mexico}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} |'''Body''' !Umiestnenie |- |'''[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]''' |WD |WD | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 17† | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 |37 |12. miesto |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Rekordy Sebastiana Vettela === {| class="wikitable" style="font-size:95%;" ! colspan="2" |Rekord !Získané |- |Najviac grand slamov idúcich po sebe |2 | nowrap="" |[[Veľká cena Singapuru 2013]]{{--}}[[Veľká cena Kórejskej republiky 2013|Veľká cena Kórei 2013]]<ref group="P">Zdieľaný rekord s [[Alberto Ascari|Albert Ascari]] a [[Jim Clark]].</ref> |- |Najviac pole positions v sezóne |15 |{{F1|2011}} |- |[[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|Najmladší majster sveta Formuly 1]] |23 rokov, 134 dní |[[Formula 1 v roku 2010|2010]] |- |Najmladší vicemajster Formuly 1 |22 rokov, 121 dní |[[Formula 1 v roku 2009|2009]] |- |Najkratší čas uplynutý pred ziskom trestu počas pretekov. |6 sekúnd |[[Veľká cena Turecka|Veľká cena Turecka 2006]] (Prekročenie limitu v pit lane) |} ====== Poznámky ====== <references group="P" /> == Pozri aj == * [[Formula 1]] * [[Juan Manuel Fangio]] * [[Michael Schumacher]] ==Referencie== {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.sebastianvettel.de/ Oficiálna webstránka pretekára] {{Majstri sveta F1}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vettel, Sebastian}} [[Kategória:Nemeckí piloti F1]] [[Kategória:Nemeckí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] [[Kategória:Osobnosti z Hesenska]] 8cmtrf7nq7q5lpql6nth0ek6d3lsvyw 8254798 8254741 2026-07-28T14:39:01Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8254741|8254741]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-41953-94|~2026-41953-94]] ([[User talk:~2026-41953-94|diskusia]]) bola vrátená 8254798 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 |obrázok = Sebastian Vettel 2012 Bahrain GP.jpg |štát = Nemecko |dátum_narodenia = {{dnv|1987|7|3}} |miesto_narodenia = [[Heppenheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] |dátum_úmrtia = |miesto_úmrtia = |sezóny = [[Formula 1 v roku 2007|2007]]{{--}}[[Formula 1 v roku 2022|2022]] |tímy = [[Sauber|BMW Sauber]], [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] |preteky = 299 (297 štartov) |majster_sveta = 4 ([[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]]) |víťazstvá = 53 |stupne_víťazov = 122 |body = 3098 |pole_positions = 57 |najrýchlejšie_kolá = 38 |prvá_GP = [[Veľká cena USA|VC USA 2007]] |prvé_víťazstvo = [[Veľká cena Talianska|VC Talianska 2008]] |posledné_víťazstvo = [[Veľká cena Singapuru|VC Singapuru 2019]] |posledná GP = [[Veľká cena Abú Zabí 2022|VC Abú Zabí 2022]] |popis obrázku=Vettel v roku 2012}} '''Sebastian Vettel''' (* [[3. júl]] [[1987]], [[Heppenheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) je [[Nemecko|nemecký]] automobilový pretekár, štvornásobný [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majster sveta]] [[Formula 1|Formuly 1]] ([[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]]). Preslávil sa najmä pôsobením v tíme [[Red Bull Racing]], neskôr jazdil aj za [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] a [[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin]]. Patril k najúspešnejším jazdcom svojej generácie v ére moderných technológií a intenzívneho tímového vývoja.<ref>{{cite news|url=http://www.independent.ie/sport/vettel-makes-formula-one-history-with-eighth-successive-victory-29761655.html|work=Irish Independent|title=Vettel makes Formula One history with eighth successive victory|date=17 November 2013}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/sport/2013/oct/26/sebastian-vettel-f1-champion-indian-grand-prix|title=Vettel, the F1 champion|work=Guardian|access-date=12 May 2016}}</ref> == Skorý život == Vettel sa narodil v [[Heppenheim|Heppenheime]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] Norbertovi a Heike Vettelovcom. Má mladšieho brata Fabiana a dve staršie sestry: Melanie, dentálnu techničku a Stefanie, [[Fyzioterapeut|fyzioterapeutku]] pre zdravotne postihnuté deti.<ref name="vettel">{{cite news|last=Ross|first=Rory|title=Sebastian Vettel interview|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/8359267/Sebastian-Vettel-interview.html|work=[[The Daily Telegraph]]|date=4 March 2011|location=London}}</ref> V jednom z rozhovorov priznal, že v škole nepatril medzi najlepších.<ref>{{cite news|last=Schneider|first=Frank|title=British Grand Prix 2011: revealed &nbsp;– the real Sebastian Vettel|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/8619039/British-Grand-Prix-2011-revealed-the-real-Sebastian-Vettel.html|work=The Telegraph|publisher=Telegraph Media Group Limited|accessdate=15 January 2014|location=London|date=8 July 2011}}</ref> K motoršportu sa dostal už ako dieťa – začínal na [[Motokára|motokárach]], kde sa rýchlo ukázal jeho talent pre rýchlosť aj technické chápanie jazdy. V mladosti ho výrazne podporoval program [[Red Bull Junior Team]], ktorý mu pomohol prejsť od motokár do jednomiestnych formúl. == Juniorská kariéra == Po úspechoch v kartingu sa Vettel presunul do juniorských sérií. ==== Formula BMW (2004) ==== Výrazne sa presadil medzi mladými talentmi a získal titul, čím na seba upútal pozornosť širšieho motoršportového sveta. ==== Formula 3 (2005{{--}}2006) ==== Získaval skúsenosti v silnej konkurencii a pravidelne bojoval o popredné priečky. ==== World Series by Renault (2007) ==== Krátke, ale veľmi dominantné pôsobenie, jeho výsledky urýchlili presun do Formuly 1. == Formula 1 == === BMW Sauber a Toro Rosso (2007{{--}}2008) === Vettel začal svoju kariéru vo Formule 1 ako testovací jazdec [[BMW Sauber]] a debutoval na [[Veľká cena USA|Veľkej cene USA 2007]], kde nahradil zraneného [[Robert Kubica|Roberta Kubicu]]. Počas sezóny prešiel k tímu [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (v tom čase bol súčasťou programu pre Red Bull), kde súťažil do roku 2008. Na [[Veľká cena Talianska|Veľkej cene Talianska 2008]] zaznamenal úspech, kedy sa stal (vtedajším) najmladším držiteľom pole-position a tiež aj víťazom pretekov.<ref>{{cite news|title=Vettel makes history with Italian Grand Prix win|publisher=The Sports Network|url=https://www.tsn.ca/auto_racing/story/?id=249484&lid=headline&lpos=topStory_main|date=14 September 2008|accessdate=14 September 2008}}{{cite news|title=Vettel makes history in taking pole at Italian Grand Prix|publisher=The Sports Network|url=https://www.tsn.ca/auto_racing/story/?id=249341&lid=headline&lpos=secStory_main|date=13 September 2008|accessdate=13 September 2008}}</ref> ===Red Bull (2009{{--}}2014)=== ====2009==== Prestúpil do [[Red Bull Racing]]. V sezóne dosiahol viacero víťazstiev a pravidelne bojoval o titul proti [[Jenson Button|Jensonovi Buttonovi]]. Nakoniec skončil 2. v celkovom hodnotení, čím sa stal najmladším jazdcom vôbec, ktorý sa umiestnil na druhej priečke šampionátu jazdcov. Potvrdil, že je pripravený bojovať o majstrovský titul. ====2010==== Nasledujúci rok, vo veku 23 rokov a 134 dní, sa stal najmladším majstrom sveta, hoci pred poslednými pretekmi nebol lídrom šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who are F1’s 10 youngest world champions?|url=https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/who-are-f1s-10-youngest-world-champions/|dátum vydania=2025-07-16|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=en-GB}}</ref> V tom istom roku tiež pomohol získať pre svoj tím Red Bull ich prvý konštruktérsky titul. [[Súbor:Vettel Canadian GP 2010 (Cropped).jpg|náhľad|Sebastian Vettel počas [[Veľká cena Kanady|Veľkej ceny Kanady 2010]].]] ====2011==== Jedna z najdominantnejších sezón v dejinách. Vettel vyhral 11 pretekov, získal 15 pole position a suverénne obhájil titul majstra sveta. Red Bull Racing jasne dominoval celému štartovému poľu. ====2012==== Veľmi vyrovnaná a dramatická sezóna. Vettel bojoval o titul až do posledných pretekov proti [[Fernando Alonso|Fernandovi Alonsovi]]. Napriek problémom v úvode roka dokázal sezónu otočiť a stal sa trojnásobným majstrom sveta. ====2013==== Vrchol Vettelovej kariéry. Vyhral 13 pretekov vrátane rekordnej série 9 víťazstiev za sebou na konci sezóny, ktorú prekonal až [[Max Verstappen]] v sezóne [[Formula 1 v roku 2023|2023]]. Suverénne získal svoj štvrtý titul majstra sveta, čím uzavrel jednu z najúspešnejších ér jedného jazdca a tímu. ====2014==== Posledná sezóna v Red Bulle. Po výrazných zmenách technických pravidiel sa tím trápil a Vettel bol prvýkrát výrazne porazený tímovým kolegom ([[Daniel Ricciardo]]). Sezónu zakončil bez víťazstva a oznámil odchod do [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. ===Scuderia Ferrari (2015{{--}}2020)=== Vettel ukončil svoj kontrakt s tímom Red Bull po sezóne 2014,<ref>{{cite web|url=http://www.autosport.com/news/report.php/id/116150|first=Jonathan|last=Noble|title=Sebastian Vettel in Ferrari frame after announcing Red Bull exit|publisher=Autosport|date=4 October 2014|accessdate=23 March 2015}}</ref> kedy nezaznamenal žiadne víťazstvo. Čoskoro bolo oznámené, že podpísal trojročnú zmluvu so Scuderiou Ferrari, kde bude pôsobiť od sezóny 2015. ====2015==== Začiatok novej kapitoly v Ferrari. Vettel zaznamenal tri víťazstvá a skončil 3. v šampionáte. Bol vnímaný ako jazdec, ktorý vrátil Ferrari nádej na titul a bol tak najbližším pretekárom pilotov dominantného tímu [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]. ====2016==== Ferrari síce vyhralo niekoľko pretekov, no celkovo nedokázalo konkurovať Mercedesu. Vettel skončil 4. v celkovom hodnotení, bez víťazstva. ====2017==== Vettel a Ferrari sa tešili zlepšeniu v roku 2017, pričom popri štyroch víťazstvách sa tešili z vedenia viac ako polovice sezóny. Po páde na druhé miesto v poradí, reťazec zlej spoľahlivosti a výsledkov využil [[Lewis Hamilton]], kedy Vettel prišiel o svoje nádeje na titul už v [[Veľká cena Mexika|Mexiku]]. ====2018==== Podobný priebeh ako rok 2017. Vettel opäť bojoval o titul, no viaceré jazdecké chyby a slabší vývoj monopostu znamenali 2. miesto v šampionáte. [[Súbor:FIA F1 Austria 2019 Nr. 5 Vettel 1.jpg|náhľad|Vettel počas [[Veľká cena Rakúska|Veľkej ceny Rakúska 2018]].]] ====2019==== Ferrari vsadilo viac na Charlesa Leclerca. Vettel získal jedno víťazstvo a sezónu zakončil na 5. mieste. Vzťah medzi jazdcom a tímom sa postupne zhoršoval. ====2020==== Posledná sezóna vo Ferrari, poznačená [[Pandémia|pandémiou]] [[COVID-19]] a slabou výkonnosťou tímu. Vettel nedosiahol ani jedno pódium a skončil 13. v šampionáte. ===Aston Martin (2021{{--}}2022)=== ====2021==== Prestup do [[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin]]. Sezóna bola adaptačná, no Vettel zaznamenal niekoľko silných výsledkov vrátane 2. miesta v [[Veľká cena Azerbajdžanu 2021|Azerbajdžane]], ktoré bolo jeho posledným pódiom v kariére Formuly 1. Celkovo skončil na 12. mieste v celkovom poradí. ====2022==== [[Súbor:FIA F1 Austria 2022 Nr. 5 Vettel (side 2).jpg|náhľad|[[Veľká cena Rakúska 2022]].]] Posledná sezóna v Formule 1. Vettel oznámil ukončenie kariéry a rozlúčil sa dôstojným spôsobom, vrátane silného výkonu v [[Veľká cena Abú Zabí 2022|Abú Zabí]]. Sezónu zakončil na 12. mieste a definitívne uzavrel pretekársku kapitolu. == Život po Formule 1 == Po odchode z F1 sa Vettel viac sústredil na rodinu a aktivity mimo profesionálneho pretekania. Vystupoval v médiách najmä v súvislosti s témami udržateľnosti, rozvoja motoršportu a podpory mladých talentov. Zároveň zostáva výraznou osobnosťou modernej histórie Formuly 1 – ako jazdec, ktorý dokázal skĺbiť extrémnu športovú výkonnosť s premýšľavým verejným vystupovaním. == Charitatívne činnosti == Sebastian Vettel je považovaný za jedného z jazdcov, ktorí sa výrazne zapájali do spoločenských tém mimo okruhov. Dlhodobo podporoval rôzne iniciatívy – od pomoci deťom a vzdelávacích projektov až po aktivity spojené s udržateľnosťou a životným prostredím. V paddocku bol známy aj tým, že využíval svoju popularitu na upozorňovanie na širšie problémy, nielen na športové výsledky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projekte - Sebastian Vettel|url=https://sebastianvettel.de/en/projects/|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=en-US}}</ref> ==Osobný život== Sebastian Vettel uviedol, že v detstve boli jeho hviezdy traja Michaelovia: [[Michael Schumacher]], [[Michael Jackson]] a [[Michael Jordan]]. Pôvodne chcel spievať ako Michael Jackson, ale zistil, že nemá na to hlas.<ref>{{cite news|title=The Secret Life of Sebastian Vettel|url=http://www.formula1.com/news/interviews/2010/3/10542.html|publisher=Formula One|date=17 March 2010|access-date=18 March 2010}}</ref> Vettel je tiež fanúšikom [[The Beatles]], zberateľom viacerých nahrávok, vrátane ''[[Abbey Road (album)|Abbey Road]]'' a jeho obľúbenej skladby „Drive My Car“. V rozhovore pre seriál ''[[Top Gear]]'', priznal, že bol fanúšikov britských komédií ako ''Malá Veľká Británia'' a ''[[Život Briana]].'' Vettel žije v [[Thurgau (kantón)|Thurgau]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] ako väčšina pretekárov a je fanúšik nemeckého futbalu, konkrétne klubu [[Eintracht Frankfurt]].<ref>{{cite news|url=http://www.bundesliga.com/en/liga/news/2013/0000285705.php|title=Vettel: 'Fell for Eintracht Frankfurt'|date=12 February 2014|access-date=7 December 2014|work=[[Bundesliga]]|publisher=[[Deutsche Fußball Liga]]|first=Alexander|last=Dionisius}}</ref> V nemeckej verzii filmu ''[[Autá 2]]'' prepožičal svoj hlas postave menom Sebastian Schnell. Vettel je od roku 2019 ženatý s Hannou Prater, priateľkou z detstva.<ref>{{Cite web|title=Sebastian Vettel: Popularity does not bother me - I have nothing to prove to anyone|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/10729987/Sebastian-Vettel-Popularity-does-not-bother-me-I-have-nothing-to-prove-to-anyone.html|accessdate=21 April 2015}}</ref> Spolu majú dve dcéry, Emilie (* január 2014) a Matildu (* september 2015) a syna (* november 2019). V roku 2015 [[Forbes (magazín)|Forbes]] odhadol jeho ročný príjem na 33 miliónov dolárov.<ref>{{cite web|url=http://www.forbes.com/profile/sebastian-vettel/|title=Sebastian Vettel|work=[[Forbes]]|year=2015|access-date=28 April 2016}}</ref> [[Kimi Räikkönen]], tímový kolega zo Scuderie Ferrari, je jeho blízky priateľ.<ref>{{cite web|title=Exclusive Q&A with Red Bull's Sebastian Vettel|url=http://www.formula1.com/news/interviews/2012/7/13579.html|website=Formula1.com|accessdate=23 November 2014|date=13 July 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141128185532/http://www.formula1.com/news/interviews/2012/7/13579.html|archivedate=2014-11-28}}</ref><ref>{{cite web|title=Vettel's friendship with Kimi|url=http://kimiraikkonenspace.com/2012/04/19/vettels-friendship-with-kimi/|website=Kimi Räikkönen Space|accessdate=23 November 2014|date=19 April 2012}}</ref><ref>{{cite web|last1=Lüttgens|first1=Markus|title=Vettel und Räikkönen: "Netter Typ" und "gerader Michel" (Vettel and Raikkonen: "Nice guy" and "straight Michel")|url=http://www.motorsport-total.com/f1/news/2013/03/Vettel_und_Raeikkoenen_Netter_Typ_und_gerader_Michel_13033002.html|website=Motorsport Total|accessdate=23 November 2014|language=German|date=30 March 2013}}</ref><ref>{{cite news|last1=Benson|first1=Andrew|title=Sebastian Vettel: German joins Ferrari as Fernando Alonso exits|url=http://www.bbc.com/sport/0/formula1/30128844|accessdate=23 November 2014|publisher=BBC News|date=20 November 2014}}</ref> Sebastianov mladší brat [[Fabian Vettel|Fabian]] je tiež pretekár. Zúčastnil sa súťaže Audi Sport TT Cup 2017.<ref>{{cite news|url=https://www.audi-mediacenter.com/en/newsflash/fabian-vettel-joins-the-audi-sport-tt-cup-line-up-7629|title=Fabian Vettel joins the Audi Sport TT Cup line-up|publisher=Audi Media Centre|accessdate=18 April 2017}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180714111157/https://www.audi-mediacenter.com/en/newsflash/fabian-vettel-joins-the-audi-sport-tt-cup-line-up-7629 |date=2018-07-14 }}</ref> ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! 2003 |align=left| [[2003 Formula BMW ADAC season|Formula BMW ADAC]] |align=left| Eifelland Racing | 19 | 5 | 5 | 4 | 12 | 216 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2004 |align=left| [[2004 Formula BMW ADAC season|Formula BMW ADAC]] |align=left| [[Mücke Motorsport|ADAC Berlin-Brandenburg]] | 20 | 18 | 14 | 13 | 20 | 387 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- !rowspan=5| 2005 |align=left| [[2005 Formula 3 Euro Series season|Formula 3 Euro Series]] |align=left rowspan="2"| [[Mücke Motorsport|ASL Mücke Motorsport]] | 20 | 0 | 0 | 1 | 6 | 63 | 5. miesto |- |align=left| [[2005 Masters of Formula 3|Masters of Formula 3]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 11. miesto |- |align=left| [[2005 Spanish Formula Three season|Spanish Formula Three Championship]] |align=left| [[Racing Engineering]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 1 | 8 | 15. miesto |- |align=left| [[2005 Macau Grand Prix Formula Three|Macau Grand Prix]] |align=left| [[ART Grand Prix|ASM F3]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 1 | N/A |style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- |align=left| [[Formula 1 v roku 2005|Formula 1]] |align=left| [[Williams F1|BMW Williams F1 Team]] |align=center colspan=7| Testovací jazdec |- !rowspan=5|2006 |align=left| [[2006 Formula 3 Euro Series season|Formula 3 Euro Series]] |align=left rowspan=2| [[ART Grand Prix|ASM Formule 3]] | 20 | 4 | 1 | 5 | 9 | 75 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- |align=left| [[2006 Masters of Formula 3|Masters of Formula 3]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 6. miesto |- |align=left| [[2006 Formula Renault 3.5 Series season|Formula Renault 3.5 Series]] |align=left rowspan=2| [[Carlin Motorsport]] | 3 | 2 | 1 | 0 | 2 | 31 | 15. miesto |- |align=left| [[2006 Macau Grand Prix Formula Three|Macau Grand Prix]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 23. miesto |- |align=left| [[Formula 1 v roku 2006|Formula 1]] |align=left| [[BMW Sauber|BMW Sauber F1 Team]] |align=center colspan=7| Testovací jazdec |- !rowspan=3| 2007 |align=left| [[2007 Formula Renault 3.5 Series season|Formula Renault 3.5 Series]] |align=left| [[Carlin Motorsport]] | 7 | 1 | 1 | 1 | 4 | 74 | 5. miesto |- |align=left rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2007|Formula 1]] |align=left| [[BMW Sauber|BMW Sauber F1 Team]] | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 |rowspan=2| 6 |rowspan=2| 14. miesto |- |align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 7 | 0 | 0 | 0 | 0 |- ! 2008 |align=left| [[Formula 1 v roku 2008|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 18 | 1 | 1 | 0 | 1 | 35 | 8. miesto |- ! 2009 |align=left| [[Formula 1 v roku 2009|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing]] | 17 | 4 | 4 | 3 | 8 | 84 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2010 |align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing]] | 19 | 5 | 10 | 3 | 10 | 256 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2011 |align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing]] | 19 | 11 | 15 | 3 | 17 | 392 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2012 |align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing]] | 20 | 5 | 6 | 6 | 10 | 281 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2013 |align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]] | 19 | 13 | 9 | 7 | 16 | 397 |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2014 |align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] |align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]] | 19 | 0 | 0 | 2 | 4 | 167 | 5. miesto |- ! 2015 |align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 19 | 3 | 1 | 1 | 13 | 278 |style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- ! 2016 |align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 21 | 0 | 0 | 3 | 7 | 212 | 4. miesto |- !2017 |align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] |20 |5 |4 |5 |13 |317 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- !2018 |align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] |21 |5 |5 |3 |12 |320 |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- !2019 |align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] |align=left| [[Scuderia Ferrari]] |21 |2 |2 |2 |9 |247 |5. miesto |- !2020 |align=left|[[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] |align=left|[[Scuderia Ferrari]] |17 |0 |0 |0 |1 |33 |13. miesto |- !2021 |align=left|[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] |align=left|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] |22 |0 |0 |0 |1 |43 |12. miesto |- !2022 |align=left|[[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] |align=left|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] |20 |0 |0 |0 |0 |37 |12. miesto |} ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2006|2006]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! SMR<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[BMW Sauber]]''' | | | | | | | | | | | | | | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | | | | | '''–''' | '''–''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[BMW Sauber]]''' | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | | | | | style="background:#dfffdf;"| 8 | | | | | | | | | | | | | | | | rowspan=2| '''6''' | rowspan=2| 14. miesto |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | | | | | | | | | | | style="background:#cfcfff;"| 16 | style="background:#cfcfff;"| 19 | style="background:#cfcfff;"| 18 | style="background:#efcfff;"| DNF | style="background:#efcfff;"| DNF | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff;"| DNF | | | | | |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 4 | | | | | 35 | 8. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#cfcfff;"| 13† |style="background:#cfcfff;"| 15† |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' | | | | | | 84 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Južná Kórea}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"|1 | | | | '''256''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfdfdf;"| 2 | | | | '''392''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| ''4'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| ''4'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 22† |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#dfffdf;"| 6 | | | '''281''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#EFCFFF;"| DNF |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| 1 | | | | '''397''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Red Bull Racing|Red Bull]]''' |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|8 |style="background-color:#DFFFDF"|''7'' |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|8 | | | | 167 | 5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#CFCFFF"|12† |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|4 | | | | 278 | style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFFF"|DNS |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|9 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFDF9F"|''3'' | | 212 | 4. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | | | 317 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| ''6'' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | | 320 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| ''5'' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 17† | style="background: #dfffdf"| 5 | | 240 | 5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrain}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrain}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | | | | | |'''Body''' !Umiestnenie''' |- |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #dfffdf"|6 | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"|7 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 14 | | | | | | 33 | 13. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrain}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monaco}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! USA<br>{{minivlajka|USA }} ! MXC<br>{{minivlajka|Mexico}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! QAT<br>{{minivlajka|Katar}} ! SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} |'''Body''' !Umiestnenie |- |'''[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]''' | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"|5 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 17† | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #000000; color: #ffffff"| DSQ | style="background: #dfffdf"|5 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 18 | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #dfffdf"|7 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"| 11 |43 |12. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrain}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MIA<br>{{minivlajka|USA }} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monaco}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|USA }} !MXC<br>{{minivlajka|Mexico}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} |'''Body''' !Umiestnenie |- |'''[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]''' |WD |WD | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 17† | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 |37 |12. miesto |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Rekordy Sebastiana Vettela === {| class="wikitable" style="font-size:95%;" ! colspan="2" |Rekord !Získané |- |Najviac grand slamov idúcich po sebe |2 | nowrap="" |[[Veľká cena Singapuru 2013]]{{--}}[[Veľká cena Kórejskej republiky 2013|Veľká cena Kórei 2013]]<ref group="P">Zdieľaný rekord s [[Alberto Ascari|Albert Ascari]] a [[Jim Clark]].</ref> |- |Najviac pole positions v sezóne |15 |{{F1|2011}} |- |[[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|Najmladší majster sveta Formuly 1]] |23 rokov, 134 dní |[[Formula 1 v roku 2010|2010]] |- |Najmladší vicemajster Formuly 1 |22 rokov, 121 dní |[[Formula 1 v roku 2009|2009]] |- |Najkratší čas uplynutý pred ziskom trestu počas pretekov. |6 sekúnd |[[Veľká cena Turecka|Veľká cena Turecka 2006]] (Prekročenie limitu v pit lane) |} ====== Poznámky ====== <references group="P" /> == Pozri aj == * [[Formula 1]] * [[Juan Manuel Fangio]] * [[Michael Schumacher]] ==Referencie== {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.sebastianvettel.de/ Oficiálna webstránka pretekára] {{Majstri sveta F1}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vettel, Sebastian}} [[Kategória:Nemeckí piloti F1]] [[Kategória:Nemeckí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] [[Kategória:Osobnosti z Hesenska]] 4mf3we05bc28dwbjavp7usd5zhosaqa Pobaltská operácia (1944) 0 336925 8254918 8243121 2026-07-28T19:02:40Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka v šablóne. 8254918 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Pobaltská operácia |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok=Red Army soldiers in Riga. October 1944.jpg |text k obr= Sovietske vojská pochodujúce [[Riga|Rigou]], hlavným mestom Lotyšska. |dátum= [[14. september]] – [[24. november]] [[1944]] |miesto= [[Pobaltské štáty]] |casus= |územie= |výsledok=Víťazstvo Červenej armády |protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Ivan Christoforovič Bagramian|Ivan Bagramian]]<br>[[Obrázok:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Leonid Alexandrovič Govorov|Leonid Govorov]] |velitel2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Walter Model]]<br>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Johannes Frießner]] |sila1= 1 546 400 vojakov<br>17 500 diel<br>3 080 obrnených vozidiel<br>2 640 lietadiel |sila2= 342 742 vojakov<br>neznámy počet diel<br>262 tankov<br>321 lietadiel |straty1= 61 468 mŕtvych<br>218 622 ranených<br>522 tankov<br>779 lietadiel<ref name="Krivošev">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivošejev | meno = G.F | odkaz na autora = | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie | url = http://lib.kharkov.ua/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt#w06.htm-_Toc536603397 | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.08.2011 | vydavateľ = Oloma-Press | miesto = Moskva | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20111126105028/http://lib.kharkov.ua/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt#w06.htm-_Toc536603397 | dátum archivácie = 2011-11-26 }}</ref> |straty2= 30 834 mŕtvych, ranených a nezvestných |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Pobaltská operácia''' (zriedkavo ''Baltská operácia'' či nespisovne ''Baltická operácia'' {{V jazyku|rus|''Прибалтийская операция''}}) alebo '''Pobaltská ofenzíva''' (''Baltská ofenzíva'' či nespisovne ''Baltická ofenzíva'') bola strategická ofenzíva na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] uskutočnená 14. septembra – 24. novembra [[1944]]. Jej cieľom bolo znovuobsadenie [[Estónsko|Estónska]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Litva|Litvy]] a preniknutie k [[Baltské more|Baltskému moru]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pajur | meno = Ago | spoluautori = a kol. | titul = Baltimaade ajalugu | vydavateľ = Avita | miesto = Tallinn | rok = 1999 | isbn = 9985-2-0131-0 | kapitola = | strany = 176 – 177 | jazyk = estonsky }}</ref> == Predchádzajúce útoky == Do apríla roku 1944 sa podarilo [[Červená armáda|červenej armáde]] v rámci [[Leningradsko-novgorodská operácia|Leningradsko-novgorodskej operácie]] preraziť blokádu [[Leningrad]]u a postúpiť až k hraniciam Estónska. Začiatkom júna [[1944]] začali v tejto oblasti ďalšie útoky, ktoré boli predzvesťou [[Operácia Bagration|Operácie Bagration]]. V rámci tejto mohutnej ofenzívy postúpili sovietske jednotky na územie pobaltských štátov, ale do jeho skončenia sa im nepodarilo postúpiť až k Baltskému moru. Zatiaľ čo v prípade [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Poľsko|Poľska]], kde [[Červená armáda]] prekonala niekoľko stoviek kilometrov a bola vyčerpaná, a preto prechodne ukončila boje a prešla do strategickej obrany, v prípade útokov proti [[Pobaltské štáty|Pobaltiu]] a [[Besarábia|Besarábii]] bolo rozhodnuté o tom, že k ďalším ofenzívam dôjde ešte v roku 1944. == Pobaltská operácia == [[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|náhľad|Mapa priebehu bojových operácií na východnom fronte od augusta 1943 do decembra 1944.]] V dňoch 14. až 17. septembra začal útok sovietskeho leningradského, 1., 2. a 3. pobaltského a 3. bieloruského frontu. Proti približne 900 tisícom červenoarmejcov stálo 730 tisíc príslušníkov [[Wehrmacht]]u a jednotiek [[Waffen-SS]]. Červená armáda mala ale významnú prevahu v delostrelectve, tankoch aj lietadlách. Prvý úder bol vedený na [[Riga|Rigu]], pričom malo dôjsť k rozdeleniu nemeckých vojsk na dve skupiny. Nasledovala útočná operácia na [[Tallinn]] a na [[Klaipėda|Klaipédu]]. 3. bieloruský front útočil v smere na [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. [[Riga]] bola síce sovietskymi jednotkami obkľúčená, no veľmi úspešne sa im bránila. Rovnaká situácia nastala aj v prípade [[Klaipėda|Klaipédy]], kde sa bránili nemecké jednotky, ich snahou bola evakuácia po mori do [[Nemecko|Nemecka]]. Útok na [[Estónsko]] bol ukončený 26. septembra a potom previedli sovietske paradesantné jednotky výsadok na [[Západoestónske súostrovie]]. Klaipėdu dobyla Červená armáda 22. októbra, rižská ofenzíva bola dovŕšená 24. októbra a v [[Pobaltie|Pobaltí]] tak zostali uväznené nemecké jednotky iba v [[Kurónsko|Kurónsku]]. Obkľúčené nemecké sily v počte asi 200 tisíc mužov kapitulovali až v máji [[1945]] súčasne s ukončením vojny. == Dôsledky operácie == Obsadenie [[Pobaltie|Pobaltia]] malo vojenské a politické dôsledky. Sovietske vojská zastali na hraniciach Pruska, pričom na niektorých miestach sa im podarilo prekročiť hraničnú čiaru. Sovietska baltská flotila mala už naplno otvorené dvere k akciám v Baltskom mori, keď nebola limitovaná mínovými poľami a protiponorkovými zátarasami a mohla využívať prístavy pobaltských republík. Vďaka tomu mohla viesť efektívny boj proti nemeckým námorným silám v Baltskom mori. Medzi najznámejšie akcie sovietskej flotily z tejto doby patrí potopenie nemeckých lodí [[Wilhelm Gustloff (loď)|Wilhelm Gustloff]] a [[General von Steuben]] ponorkou [[S-13 (ponorka)|S-13]] či potopenie dopravnej lode [[Goya (loď)|Goya]] ponorkou [[L-3 (ponorka)|L-3]]. Hlavným politickým dôsledkom operácie bolo obnovenie [[Sovietsky zväz|sovietskej]] [[okupácia|okupácie]] [[Estónsko|Estónska]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Litva|Litvy]]. Snahy predstaviteľov pobaltských národov o znovuobnovenie suverenity počas leta [[1944]] boli zmarené ofenzívou, pobaltské republiky sa stali na viac než štyridsať ďalších rokov súčasťou Sovietskeho zväzu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mägi | meno = Arvo | titul = Eesti rahva ajaraamat | vydavateľ = Eesti Päevaleht | miesto = Stockholm | rok = 1979 | isbn = | kapitola = | strany = 212 – 213 | jazyk = estonsky }}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = Európsky parlament | odkaz na autora = Európsky parlament | titul = Resolution on the situation in Estonia, Latvia, Lithuania | periodikum = Official Journal of the European Communities | rok = 1983 | mesiac = január | deň = 13 | číslo = C 42/78 | url = http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/8/80/Europarliament13011983.jpg | issn = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Baltic Offensive}} == Externé odkazy == * [http://wwii-soldat.narod.ru/OPER/ARTICLES/030-pribaltnast.htm Прибалтийская наступательная операция] == Zdroj == {{Preklad|cs|Baltická operace|6256597}} [[Kategória:Dejiny Estónska]] [[Kategória:Dejiny Lotyšska]] [[Kategória:Dejiny Litvy]] [[Kategória:Bitky v 1944]] [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] c0ywqhh1z4sow83ajncsg5h0rwbmq25 Coco Chanel 0 338244 8254949 8193403 2026-07-28T19:31:15Z Nelliette 31909 zmena foto 8254949 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Coco Chanel | Rodné meno = Gabrielle Chasnel | Portrét = Gabrielle Chanel en marinière.jpg | Popis = Coco Chanel v roku 1931. | Dátum narodenia = [[19. august]] [[1883]] | Miesto narodenia = [[Saumur]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1971|1|10|1883|8|19}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = odevná dizajnérka a tvorkyňa parfumov | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko }} '''Coco Chanel''', vlastným menom '''Gabrielle Chasnel''' (* [[19. august]] [[1883]], [[Saumur]], [[Francúzsko]] – † [[10. január]] [[1971]], [[Paríž]]) bola francúzska módna tvorkyňa a zakladateľka značky ''Chanel'' existujúcej dodnes. Vniesla do dámskej módy progresívne prvky jednoduchého kostýmu so sukňou a nohavicami. Vytvorila populárne [[parfum]]y a nový štýl dámskej bižutérie. Z bezvýznamnej chudobnej modistky sa vypracovala na najprestížnejšiu módnu značku vo svete. == Život == === Detstvo === Coco pochádzala z chudobnej rodiny bývajúcej v [[Saumur]]e. Matka bola modistka. Skonala ako 33-ročná na následky početných pôrodov a prepracovania. Coco a jej dvaja bratia a dve sestry sa ocitli v sirotincoch. Bratia museli pracovať ako deti na farme ako pomocné sily. Ich otec bol kamelotom a rozhodol sa odísť do Ameriky. Vo veku osemnástich rokov bývala v [[Moulins (Allier)|Moulins]], kde sa naučila šiť na stroji. Tu sa stretla so svojou sesternicou Adrienne majúcou podobnú ambíciu ako Coco. V roku [[1903]] dostala miesto šičky vo firme na výrobu nohavičiek a detských výbavičiek. === Postup do vyššej spoločnosti === V rokoch [[1907]]-8 ju prestala zaujímať práca obyčajnej radovej šičky. Začala sa zjavovať v zábavných podnikoch a spievať kuplety. Snívala o muzikáli. Svoju prezývku ''Coco'' získala od dôstojníkov, ktorí boli divákmi jej produkcie. Spievala tam drobný [[šansón]] s názvom ''Qui qu'a vu Coco dans l'Trocadéro?'' (slová od Baumaine a Blondeleta, hudba od Deransarta). Meno Coco jej zostalo na celý život. Obdivovaná zástupom mladých šľachticov a dôstojníkov sa ocitla v priazni Étienna Balsana, dôstojníka a majiteľa zámku pri [[Compiègne]]. Prežila tu jeden rok, počas ktorého sa naučila spôsobom vyššej spoločnosti. Začala sa nudiť a cítila sa osamelá, bez istôt. Stretla ďalšieho muža svojho života, britského diplomata Arthura Capela. Bola to dlhoročná láska, až do roku [[1919]], keď neprežil autonehodu. S Coco sa však neoženil, vzal si Angličanku. Cez Capela sa dostala do kontaktu s vyššou spoločnosťou a získala obchodné príležitosti. Dal jej kapitál potrebný na otvorenie módneho butiku v centre [[Paríž]]a na ulici Cambon 21 v roku 1910. Tvorila podľa vlastných návrhov klobúky a doplnky. Robila modely spolu so sestrou a sesternicou Adrienne. Ďalšie butiky si otvorila v [[Deauville]] v roku [[1913]] a v [[Biarritz]] v roku [[1915]]. Tu zaznamenala úspech v podnikaní. Butik v Biarritz bol zároveň jej prvým skutočným módnym domom. Predávala v ňom modely skrátených a zúžených sukní a nasledovala tak [[Paul Poiret|Paula Poireta]], ktorý zrušil v roku [[1906]] korzety v ženskej móde. Pokračovala v oslobodzovaní ženskej siluety. Vytvorila šaty košeľového strihu a ''malé čierne''. Tiež sa sústredila na plážové a športové modely. V jej salóne sa obliekali ľudia z vyššej spoločnosti, ktorí dovolenkovali na juhu počas prvej svetovej vojny. Mala zisky, ktoré jej otvorili cestu na výslnie módneho biznisu. === Zrod nového štýlu: Kráľovná chudobnej módy === Od roku [[1915]] chýbali látky, Coco používala [[džersej]] na šitie jednoduchých splývavých šiat a tričiek. Šila aj pre armádu tričká a spodnú bielizeň zo džerseja. Propagovala novú štíhlu siluetu, oslobodenú od hrubých vrstiev, na štíhlej dáme. Ženy začali chudnúť aby si mohli dovoliť modely značky Chanel. Nová silueta obsahovala aj krátke vlasy a športový a praktický styling. Pohrávala sa s prvkami pánskej módy vkomponovanej do lady-štýlu. K tomu patrilo aj pyžamo prevzaté z mužského šatníka. V roku [[1916]] angažovala krásnu sesternicu Adrienne ako modelku, aby predviedla svoj progresívny androgýnny štýl pred očami aristokratickej smotánky ešte pokrytej korzetmi a rigidnými oblekmi. Modely jej pomáhala kreovať jej múza Vera Lombardi, ktorá mala blízke kontakty s anglickou šľachtou.Značka Chanel sa zmáhala počas I. svetovej vojny, keď bol nedostatok materiálov na šitie. Využila situáciu nedostatku na radikálnu zmenu módy, ktorú prijali široké vrstvy spoločnosti. Chanel sa nedala zastaviť v obchodnom rozvoji ani smrťou jej milenca Arthura Capela, ktorá znamenala pre ňu veľkú osobnú traumu. === Úspech pokračuje === [[Súbor:Hugh Grosvenor, Duke of Westminster und Coco Chanel.jpg|thumb|Hugh Grosvenor, vojvoda z Westminsteru a Coco Chanel|alt=]] Počnúc rokom [[1921]], Coco obsadila na niekoľko rokov luxusnú adresu na rue Cambon č. 27, 29 a 31.(Neďaleko hotela Ritz, kde bývala.) Je to už mýtická adresa, na ktorej sa vyskytuje dom Chanel dodnes. V tejto dobe už vlastnila okrem iného aj továrne na látky v [[Normandia|Normandii]] a fúzovala so značkou „Bourjois“ aby spolu obchodne šírili slávne parfumy. Jej vzťahy s mužmi jej poskytli inšpiráciu na tvorbu modelov, napríklad v slovanskom looku vďaka jej milostnému vzťahu s veľkovojvodom Dmitrijom Pavlovičom Romanovom, bratancom posledného ruského cára v exile. Tento jej milenec inšpiroval aj tvar flakónu parfumu Chanel N°5 v podobe vtedajšej fľaše ruskej vodky. Bola aj metresou francúzskeho básnika [[Pierre Reverdy|Pierra Reverdyho]] až do chvíle, keď sa stiahol do ústrania opátstva v [[Opátstvo Saint-Pierre de Solesmes|Solesmes]]. Počas dvoch rokov poskytovala bývanie skladateľovi [[Igor Fiodorovič Stravinskij|Igorovi Fiodorovičovi Stravinskému]]. Trochu neskôr navrhovala modely svojmu milencovi vojvodovi z [[Westminster]]u, pre ktorého vytvorila pulóver, kožuch, námornícky baret a vestu z tweedu. Kreovala tak elegantne-športovú pánsku módu. V roku [[1927]] si dala postaviť dom v [[Roquebrune-Cap-Martin]], ktorý nazvala ''La Pausa''. Architekt Robert Streitz doň vkomponoval niektoré prvky, aby pripomínal sirotinec, v ktorom Coco vyrastala. Bol zariadený v španielskom a anglickom štýle XVI. a XVII. storočia. Prijímala v ňom vojvodu z Westminsteru, [[Jean Cocteau|Jeana Cocteaua]], [[Pierre Reverdy]]ho, [[Paua Iribe|Paula Iribe]], [[Salvador Dalí|Salvadora Dalího]], [[Luchino Visconti|Luchina Viscontiho]]. Časť domu znovu postavili a umiestnili v „Dallas Museum of Arts“. === Krúžok priateľov-umelcov === Najlepšou priateľkou Coco medzi dvoma vojnami bola Misia Sert. Misia mala spoločenský salón v Paríži v ktorom prijímala umeleckú a kultúrnu smotánku. Práve ona otvorila dvere do spoločnosti aj pre Coco Chanel. Misia si vytvorila pozíciu ''Kráľovnej Paríža'' aj vďaka svojmu hudobnému talentu, ktorý jej otvoril cestu k najslávnejším menám vtedajšieho umenia. Blízkosť umelcov bola pre Coco vždy cťou. Bola jej ponúknutá možnosť vytvoriť kostýmy pre [[balet]] Bronislavy Nižinskej na [[Jean Cocteau|Cocteauovo]] libreto, ktorý predvádzal slávny „Ďagilevov balet“. Vytvorila kostýmy aj pre hry ''Oidipus''[[1937]] a ''Antigona'', [[1943]]. Zaplatila dlhy Ďagilevovho baletu a tiež náklady na jeho pohreb. Vytvorila kostýmy pre film [[Jean Renoir|Jeana Renoira]] ''Pravidlo hry'' v roku [[1939]]. [[Súbor:CHANEL No5 parfum.jpg|náhľad|legendárny Chanel N°5]] === Impérium Chanel === Paralelne s odevmi bola tvorkyňou slávnych módnych parfumov. Za pomoci parfumérskeho špecialistu Ernesta Beauxa vytvorila: „Chanel N°5“, „N°22“, „Gardénia“, „Bois des l'Îles“ a „Cuir de Russie“. V roku 1924 fúzovala s bratmi Wertheimerovcami – zn. Bourjois, ktorým prenechala 70 % firmy na parfumy Chanel. Ich dediči vlastnia rozhodujúci podiel dodnes. V 30. rokoch musela Chanel čeliť problémom s odbormi svojich zamestnancov a s vychádzajúcou hviezdou haute couture [[Elsa Schiaparelli|Elsou Schiaparelli]]. Coco zmenila kolekcie modelov na ženskejší štýl a začala navrhovať bižutériu. Ona sama nikdy nechodila na verejnosť bez svojich periel. Na objednávku medzinárodnej diamantovej [[Gilda|gildy]] vytvorila kolekciu diamantových šperkov „Haute Joaillerie“. Boli vsadené luxusne do platiny, čo si cez krízu po krachu bánk v roku [[1929]] mohla dovoliť len ona. V roku [[1939]] bola na čele podniku, ktorý zamestnával 4000 zamestnancov, ktorí vybavovali 28 000 objednávok ročne. === Vojna: zatvorenie domu Chanel a milenecký vzťah s nacistickým dôstojníkom === Po začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] Coco zatvorila salón ''Haute couture'' a sústredila sa na predaj parfumov. Na rozlúčku vytvorila kolekciu vo vlasteneckých farbách francúzskej trikolóry a usporiadala prehliadku. Pritiahla pozornosť verejnosti tým, že [[Arizácia|arizovala]] firmu bratov Wertheimerovcov, z ktorej ona sama dovtedy vlastnila 10% podiel. Coco Chanel chránila záujmy firmy [[Bourjois (kozmetika)|Bourjois]], ktorú riadila počas exilu Wertheimerovcov v [[USA]]. Bývala v hoteli Ritz medzi svojimi lakovanými paravánmi od [[Coromandel]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Coromandel|url=https://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/Coromandel/37405|dátum prístupu=2022-03-04|vydavateľ=Larousse online}}</ref> spolu s milencom Hansom Gűntherom von Dincklage, dôstojníkom tajnej služby SS v rokoch 1941-1944. Ritz bol obsadený velením SS a tajnou službou [[Tretia ríša|Tretej ríše]]. Mali spolu milenecký vzťah, počas ktorého sa Chanel pustila na popud [[Walter Schellenberg|Schellenberga]] a von Dincklageho do organizovania rozhovorov o separátnom mieri medzi [[nacistické Nemecko|Treťou ríšou]] a [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]]. Operácia s kódom ''Modelhut '' neuspela. Chanel dúfala, že jej staré vzťahy s [[Winston Churchill|Winstonom Churchillom]] nadviazané cez vojvodu z [[Westminster (štvrť City of Westminster)|Westminsteru]] dopomôžu k vyjednaniu separátneho mieru. === Exil vo Švajčiarsku === V septembri [[1944]], Coco Chanel išla pred ''očistnú komisiu'', no čoskoro bola prepustená bez obvinenia. Krátku dobu bola aj vo väzení. Rozhodla sa teda odísť do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Zdržiavala sa pri [[Lausanne]] na brehu jazera [[Ženevské jazero|Léman]]. Chodila sa udržiavať na kliniku Valmont a bolo ju možné stretnúť v čajovni „Steffen“ pri [[Montreux (Švajčiarsko)|Montreux]], miesta stretnutí mnohých celebrít. Jej exil trval desať rokov, jeho časť strávila s Gűntherom von Dincklage. [[Walter Schellenberg|Walterovi Schellenbergovi]], šéfovi tajnej služby Nemecka zaplatila nemalú čiastku za to, že sa o nej nezmienil vo svojich pamätiach, ktoré publikoval po II. svetovej vojne.<ref>Encyklopedie tajných služeb, Helmut Roewer, Stefan Schäfer, Matthias Uhl, , vydav. EUROMEDIA - knižní klub, Praha, 2006, str. 187, ISBN 80-242-1607-8</ref> V tej dobe sa vlády v haute couture ujal [[Christian Dior]], ktorý presadzoval stiahnutú siluetu opäť s korzetom. Chanel bola pohoršená. Celá jej práca pre oslobodenie ženského tela vyšla navnivoč. === Návrat do Paríža, triumf tvídového kostýmu s lemovkou === Preto vo veku 71 rokov sa rozhodla znovu otvoriť cez svojich [[komanditár]]ov bratov Wertheimerovcov salón v Paríži. Títo privítali jej návrat aj kvôli podpore predaja ich parfumov zn. Chanel. Svoju činnosť obnovuje vytvorením kolekcie odevov, ktoré boli prijaté zle, pretože boli protikladom [[Christian Dior|Diorovho]] štýlu. Odstránila objemné naberané časti, čím použila už raz úspešný štýl po prvej svetovej vojne. Kreovala šaty jednoduché a na telo, androgýnnu siluetu v rafinovaných oblekoch. Tvídový kostým, ktorého vesta so štyrmi vreckami -vojenský štýl- je ozdobená bižutérnymi gombíkmi a lemovkou, doplnený hodvábnou blúzkou z toho istého materiálu ako podšívka, dvojfarebné topánky a kabelku prešívanú do formy kára so zlatou retiazkou ako držiakmi. Táto "silueta Chanel" sa stala svetovou klasikou a vydržala podnes. Jej štýl je kopírovaný všade po svete. Obliekala herečky [[Romy Schneiderová|Romy Schneider]] a [[Jeanne Moreau]] pre film ''Milenci'' (1958) od [[Louis Malle|Louisa Malle]] a [[Delphine Seyrigová|Delphine Seyrig]] vo filme ''Posledný rok v Mariánskych lázňach'' od režiséra [[Alain Resnais|Alaina Resnaisa]]. [[Jacqueline Kennedyová-Onassisová|Jackie Kennedy]] mala oblečený ružový kostým Chanel počas atentátu na jej manžela [[John Fitzgerald Kennedy|J. F. Kennedyho]]. Na konci roku [[1954]] zmenila návrhára bižutérie na Roberta Goosensa a novým ''nosom'' domu Chanel pre parfumy sa stal Henri Robert. Tento dotvoril vône zn. „Monsieur“, „1955“, „N°19“, „1970“ a „Cristalle“, 1974. Coco nemala byt ani dom a bývala v dvoch malých miestnostiach priamo v salóne na [[Ulica de Cambon|rue de Cambon]], kde sa necítila dobre. Ubytovala sa preto v [[Hotel Ritz|hoteli Ritz]], v ktorom zotrvala ďalších 15 rokov do konca života. === Koniec kariéry === V máji [[1968]] vlna [[hippie]] zmenila módu. Chanel vyhlásila, že je dobre, iba ak móda zostupuje do ulice a nie, keď z nej vystupuje. Stala sa tyranskou, zatvorila sa do svojho súkromia. Robila prehliadky kolekcií, skúšky. Zostala osamelá, spoločníčku jej robila už dlhšie Lilou Marquandová. Trpela duševnými zraneniami z minulosti, ktoré iba zle maskovala jej profesionálna povesť železnej lady neukazujúcej beznádej. 10. januára 1971 vo veku 87 rokov skonala vo svojom apartmáne v hoteli Ritz. Bola pochovaná na cintoríne Bois-de Vaux v [[Lausanne]]. == Zaujímavosti == * Bola to Coco, ktorá uviedla módu opálenej pokožky po nechcenom opálení počas pobytu pri Severnom mori, v období, keď bola v móde biela pokožka. Na konci kariéry sa však vrátila k pôvodnému štýlu. Prestala chodiť na slnko. * Jej blízki a intímni priatelia ju volali ''Mademoiselle''. * Od roku 1955 až do konca života chodila každodenne do práce oblečená do pršiplášťa stiahnutého v páse a volala ho môj ''kaučuk''. * Patrila medzi 100 najvýraznejších osobností [[20. storočie|20. storočia]] podľa magazínu [[Time (týždenník)|Time]] z roku [[1999]]. == Citáty == * Na jednej recepcii povedala jednej dáme: „Ak sa povie Aké krásne šaty! to znamená, že šaty sú výborné. Ale ak sa povie 'Aká krásna žena', to značí, že šaty boli úspešné.“ * Nerobím módu, ja som móda. * Dala som ženskému telu slobodu: toto telo sa potilo pod parádnym habitom, čipkami, korzetmi, bielizňou, vypchávkami. * Keď sa ma pýtajú na môj vek, odpovedám: Po päťdesiatke to závisí od dní. * Móda odchádza, štýl nikdy. * Čo sa týka doplnkov, najdôležitejšie je dať si dole posledný, ktorý bol pridaný. == Bibliografia == * [[Edmonde Charles-Roux]]: ''L'Irrégulière ou mon itinéraire Chanel'', Grasset, 1974, Nepravidelne alebo môj diár Chanel, ISBN 2-253-01416-8 * Edmonde Charles-Roux: ''Le temps Chanel'', Éditions du Chêne, 1979, Éra Chanelu == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Coco Chanel (film)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Coco Chanel}} == Externé odkazy == * [http://www.fashionmodeldirectory.com/designers/gabrielle-chanel/ Dizajnérsky profil Chanel]{{eng icon}} * [http://www.meaus.com/00136-coco-chanel.htm Portrét Coco Chanel]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://books.google.com/books?id=7LYLOj2APSsC&pg=PA103&dq=Coco+Chanel+only+couturier+Time+100+influential&hl=sk#v=onepage&q=Coco%20Chanel%20only%20couturier%20Time%20100%20influential&f=false google-knihy: Chanel-profil] {{eng icon}} == Zdroj == * {{preklad|fr|Coco Chanel|77175767}} {{portál|Francúzsko|Francúzsky}} {{DEFAULTSORT:Chanel, Coco}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzski módni návrhári]] [[Kategória:Francúzski podnikatelia]] [[Kategória:Pseudonymy]] ax16pq7onbwrwtk134zdefd2nrxe0ag Mitsubishi Motors 0 338246 8254752 8127952 2026-07-28T12:18:17Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8254752 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Mitsubishi Motors Corporation<br>三菱自動車工業株式会社 | Logo spoločnosti = Mitsubishi logo.svg | Veľkosť loga = 230px | Popis = | Právna forma = | IČO = | Odvetvie = | Založená = 22. apríl 1870 | Zakladateľ = | Sídlo = [[Minato]], [[Tokio]] | Štát sídla = Japonsko | Pôvod = | Vedenie = Takashi Nishioka ([[Predseda]])<br />Osamu Masuko ([[Prezident]] & Reprezentujúci riaditeľ) | Územný rozsah = | Priemysel = [[Automobilový priemysel]] | Produkcia = [[Automobil]]y, [[luxusný automobil|luxusné automobily]], [[úžitkový autombil|úžitkové automobily]] | Aktíva = | Obrat = 2,110 bilióna [[jen]]ov (2013)<ref name="finance13">{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Consolidated Financial Summary" |url=http://www.mitsubishi-motors.com/content/dam/com/ir_en/pdf/financial/2014/140205-2d.pdf |dátum prístupu=2014-04-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140222045059/http://www.mitsubishi-motors.com/content/dam/com/ir_en/pdf/financial/2014/140205-2d.pdf |dátum archivácie=2014-02-22 }}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 30 777 (2012)<ref name="IR12">[http://www.mitsubishi-motors.com/content/dam/com/ir_en/pdf/anual/2012/annual2012_2.pdf "Investor Information as of March 31, 2012"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140417003800/http://www.mitsubishi-motors.com/content/dam/com/ir_en/pdf/anual/2012/annual2012_2.pdf |date=2014-04-17 }}, Mitsubishi Motors website</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = '''Doprava:'''<br />[[Soueast]]<br />[[Changfeng Automobile|Hunan Changfeng Motor]]<br />[[Ralliart]]<br />'''Motory:'''<br />[[Hafei|Harbin Dongan Automotive Engine Manufacturing]]<br />'''Šport:'''<br />[[Urawa Red Diamonds]]<br />[[Mitsubishi Motors Mizushima F.C.|Mitsubishi Motors Mizushima]]<br />'''Medzinárodne:'''<br />[[Mitsubishi Motors Australia]]<br />[[Mitsubishi Motors Europe]]<br />[[Mitsubishi Motors North America]]<br />[[Mitsubishi Motors Philippines]] (51%)<br />[[Mitsubishi Motors (Thailand)]] | Vlastník = [[Mitsubishi Group]] | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{URL|mitsubishi-motors.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Mitsubishi Motors Corporation''' ({{V jazyku|jpn|三菱自動車工業株式会社}}{{--}}[[transkripcia (jazykoveda)|transkripcia]]: ''Micubiši džidóša kógjó kabušiki gaiša'', doslovný preklad: ''Micubiši automobilový priemysel akciová spoločnosť'') je [[nadnárodná korporácia|nadnárodný]] japonský [[Automobilka|automobilový výrobca]], ktorý má sídlo v štvrti [[Minato]] v [[Tokio|Tokiu]].<ref name="profile">[http://www.mitsubishi-motors.com/corporate/about_us/profile/e/index.html Corporate Profile] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110927101800/http://www.mitsubishi-motors.com/corporate/about_us/profile/e/index.html |date=2011-09-27 }}, Mitsubishi Motors website, June 19, 2008</ref> V roku 2011 bola spoločnosť Mitsubishi Motors šiestou najväčšou automobilkou a zároveň šiestou najväčšou na svete podľa produkcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://oica.net/wp-content/uploads/ranking.pdf|titul=World motor vehicle production OICA correspondants survey without double counts world ranking of manufacturers year 2011|dátum prístupu=2014-04-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20150319082135/http://oica.net/wp-content/uploads/ranking.pdf|dátum archivácie=2015-03-19}}</ref> Je súčasťou [[Mitsubishi]] [[keiretsu]], ktorá bola najväčšou priemyselnou skupinou v Japonsku. tá bola založená v roku 1970 z divízie [[Mitsubishi Heavy Industries]].<ref name="fund">[http://www.fundinguniverse.com/company-histories/Mitsubishi-Motors-Corporation-Company-History.html History of Mitsubishi], Funding Universe (subscription required)</ref> Spolupracuje s automobilkou [[Chrysler]] na vývoji mnohých modelov, s automobilkami [[Citroën]] a [[Peugeot]] spoločne vyvíjala modely [[Sport Utility Vehicle|SUV]] [[Mitsubishi Outlander]] / [[Citroën C-Crosser]] / [[Peugeot 4007]]. == Dejiny == Spoločnosť Mitsubishi založil Yataro Iwasaki v roku [[1870]]. Názov firmy vznikol spojením dvoch slov "micu" a "biši", ktoré sa dajú voľne preložiť ako „tri diamanty“.<ref>[http://www.mitsubishi.com/e/group/mark.html "The Mitsubishi Mark"], Mitsubishi.com</ref> Spoločnosť sa v prvých rokoch svojej existencie zaoberala ťažbou uhlia a zo zisku boli postupne zakladané nové dcérske spoločnosti a divízie, takže názov Mitsubishi dnes môžete nájsť v odvetviach ako je výroba vlakov, lodí a lietadiel, papieru, skla, oleja a ďalej napr. v bankovom sektore alebo poisťovníctve. [[Súbor:Mitsubishi Lancer Evolution IX WRC2006.jpg|left|thumb|[[Mitsubishi Lancer|Mitsubishi Lancer WRC]]]] Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyrábala spoločnosť Mitsubishi bojová lietadlá pre Japonsko, vrátane známych [[Mitsubishi A6M Zero|Zer]], ktoré sa podieľali na zničení [[Pearl Harbor|Pearl Harboru]]. V povojnovom období mala firma veľké problémy a dochádzalo k hromadným prepúšťaniam a reštrukturalizáciám. K založení spoločnosti Mitsubishi Motors, zaoberajúcou sa výrobou automobilov, však došlo už v roku 1917, kedy firma predstavila vozidlo Model A. Išlo o vôbec prvé sériovo vyrábané auto na území Japonska a bola to istá kópia talianskeho Fiatu Tipo 3. Ďalším, zaujímavejším vozidlom bol sedan PX33, ktorý mal ako prvý v Japonsku stály pohon všetkých kolies a bol určený pre vojakov. K významnejšiemu povojnovému rastu došlo až v 60. rokoch 20. storočia. Úspech firmy bol založený na masovej produkcii sedanu [[Mitsubishi 500]], ktorý sa dobre predával a pritiahol radu nových zákazníkov. V roku 1969 bola predstavená prvá generácia modelu Galant, ktorý podporil rast spoločnosti. Výsledkom expanzie bolo v roku 1970 založenie novej spoločnosti Mitsubishi Motors Corporation (MMC). Do prezidentského kresla bol dosadený Tomio Kubo, ktorý chcel zvýšiť export vytvorením medzinárodnej aliancie s niektorou úspešnou zahraničnou automobilkou. Na tento projekt prikývol vtedajší americký kolos [[Chrysler]] a kúpil 15 percent akcií spoločnosti MMC. [[Mitsubishi Galant]] sa po kozmetických úpravách predával v Amerike ako Dodge Colt. MMC ďalej expandovalo i na európsky trh a úspech firmy dokladajú i výrobné čísla: v roku 1971 Mitsubishi produkovalo okolo 250 tis. vozidiel ročne a v roku 1978 to už bol takmer jeden milión. V 80. rokoch 20. storočia sa situácia obracia a Chrysler musí kvôli svojim finančným problémom predať spoločnosti Mitsubishi kompletne celú austrálsku pobočku. Austrálska divízia Chrysleru sa premenováva na Mitsubishi Motors Australia Ltd (MMAL) a po japonskej finančnej injekcii sa následne stáva najväčším producentom automobilov v Austrálii. Na americký trh pod vlastným menom vstupuje Mitsubishi v roku 1982. Modely Tredia, Cordia a Starion predávalo v [[Spojené štáty|USA]] rovných 70 obchodných pobočiek v 22 štátoch. V rokoch 1985-1986 bol v štáte [[Illinois]] postavený obrovský výrobný podnik Diamond-Star Motors (DSM). Na financovanie výdajov sa podieľal Chrysler rovnakým dielom ako Mitsubishi. Z tejto výrobnej linky vychádzali známe vozidlá, medzi ktoré patrí [[Mitsubishi Eclipse]], Eagle Talon a Plymouth Laser. V roku 1988 vstúpila korporácia MMC na svetovú burzu a akcie tejto spoločnosti sa stali verejne obchodovateľnými (IPO). Chrysler zvýšil svoj podiel na 20 percent. Nesmie zostať bez povšimnutia ani významné postavenie značky v motoristickom športe. Mitsubishi sa pokúsilo v 60. a 70. rokoch 20. storočia presadiť v okruhových pretekoch, ale medzi najvýznamnejšie úspechy patria rozhodne rally a šampionát WRC, kde už dlhšiu dobu jazdia vozidlá [[Mitsubishi Lancer|Mitsubishi Lancer WRC]]. Mitsubishi je tiež najúspešnejšou automobilkou v legendárnym vytrvalostným pretekoch [[Paríž-Dakar]], kde zbiera vavríny s modelom [[Mitsubishi Pajero]]. == Automobily == === Súčasná produkcia === * Mitsubishi Eclipse Cross *[[Mitsubishi ASX]] * [[Mitsubishi Colt]] * [[Mitsubishi Grandis]] * [[Mitsubishi L200]] * [[Mitsubishi Lancer]] * [[Mitsubishi Lancer Evolution]] * [[Mitsubishi Outlander]] * [[Mitsubishi Pajero]] * [[Mitsubishi RVR]] === Staršie modely === * [[Mitsubishi 3000GT]] * [[Mitsubishi Carisma]] * [[Mitsubishi FTO]] * [[Mitsubishi Galant]]/[[Mitsubishi Galant VR-4|VR-4]] * [[Mitsubishi L300]] * [[Mitsubishi Galant|Mitsubishi Legnum]] * [[Mitsubishi Pajero Pinin]] * [[Mitsubishi Pajero Sport]] * [[Mitsubishi Sigma]] * [[Mitsubishi Space Gear]] * [[Mitsubishi Space Star]] * [[Mitsubishi Space Wagon]] == Pozri aj == * [[Mitsubishi]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://mitsubishi-motors.sk Mitsubishi Morors SK] [[Kategória:Mitsubishi| ]] [[Kategória:Japonské automobilky]] [[Kategória:Nikkei 225]] [[Kategória:Podniky založené v 1970]] [[Kategória:Podniky obchodované na Tokijskej burze]] qn5vxdjlrb4e9jpxy1moppflitird69 James Franco 0 342991 8254764 7860548 2026-07-28T12:33:52Z Maximilián Fedora 259749 8254764 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = James Franco | fotka = JamesFrancoOct10.jpg | veľkosť fotky = 220px | komentár = James Franco v októbri 2010 | celé meno = James Edward Franco | dátum narodenia = {{dnv|1978|4|19}} | miesto narodenia = [[Palo Alto]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | povolanie = [[herec]], [[režisér]], [[scenár]]ista, [[producent]], [[maliar (umelec)|maliar]], [[modelka|model]] | roky pôsobenia = 1997 – súčasnosť }} '''James Edward Franco''' (* [[19. apríl]] [[1978]], [[Palo Alto]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[herec]], [[režisér]], [[scenár]]ista, [[producent]], [[maliar (umelec)|maliar]] a [[modelka|model]]. Začal hrať počas v polovici 90. rokov, keď sa objavil v krátkom televíznom seriáli ''Freaks and Geeks'' ako aj v niekoľkých tínedžerských filmoch. Medzinárodné uznanie získal po stvárneniach úloh Harryho Osbourna v trilógii [[Sam Raimi|Sama Raimiho]] ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]'', drogového dílera Saula Silvera v ''[[Pineapple Express]]'' a Arona Ralstona v ''[[127 hodín]]''. Medzi jeho ďalšie známe filmy patria ''[[Milk]]'', ''[[Tristan a Izolda (film)|Tristan a Izolda]]'', ''Flyboys – Rytieri nebies'', ''[[Nočné rande]]'', ''[[Jedz, modli sa a miluj (film)|Jedz, modli sa a miluj]]''. Bol nominovaný na tri [[Zlatý glóbus|Zlaté glóbusy]] a jeden vyhral a dostal nomináciu na [[Academy Awards]] za hlavnú úlohu vo filme ''[[127 hodín]]''. == Filmografia == [[Súbor:James Franco 2007 Spiderman 3 premiere.jpg|náhľad|220px|James Franco na premiére filmu ''[[Spider-Man 3]]'' v roku [[2007]]]] {|class="wikitable" width="400px" !Rok !Film |- |rowspan="6"|2011 |''The Broken Tower'' |- |''The Green Hornet'' |- |''The Iceman'' |- |''Maladies'' |- |''Rise of the Apes'' |- |''Your Highness'' |- |rowspan="7"|2010 |''[[Jedz, modli sa, miluj]]'' |- |''Love & Distrust'' |- |''Masculinity & Me'' |- |''Nočné rande'' |- |''Vytie'' |- |''William Vincent'' |- |''[[127 hodín]]'' |- |rowspan="3"|2008 |''[[Milk]]'' |- |''[[Noci v Rodanthe]]'' |- |''[[Pineapple Express]]'' |- |rowspan="7"|2007 |''An American Crime'' |- |''Camille'' |- |''Finishing the Game: The Search for a New Bruce Lee'' |- |''Good Time Max'' |- |''Nabúchaná'' |- |''[[Spider-Man 3]]'' |- |''V údolí Elah'' |- |rowspan="6"|2006 |''Annapolis'' |- |''Flyboys - Rytieri nebies'' |- |''[[Mŕtve dievča]]'' |- |''Prázdniny'' |- |''Rituál'' |- |''Tristan a Isolda'' |- |rowspan="2"|2005 |''Fool's Gold'' |- |''Šiesty prápor'' |- |2004 |''[[Spider-Man 2]]'' |- |rowspan="2"|2003 |''Company'' |- |''Mean People Suck'' |- |rowspan="7"|2002 |''Blind Spot'' |- |''Deuces Wild'' |- |''Hodina pravdy'' |- |''Mother Ghost'' |- |''Sonny'' |- |''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]'' |- |''You Always Stalk the Ones You Love'' |- |rowspan="2"|2001 |''James Dean'' (TV film) |- |''Some Body'' |- |rowspan="3"|2000 |''At Any Cost'' (TV film) |- |''If Tomorrow Comes'' |- |''Whatever It Takes'' |- |rowspan="3"|1999 |''Freaks and Geeks'' (TV seriál) |- |''Nepobozkaná'' |- |''Slúžiť a ochraňovať'' (TV film) |} === Režijná filmografia === {|class="wikitable" width="400px" !Rok !Film |- |2011||''The Broken Tower'' |- |2010||''Masculinity & Me'' |- |2009||''The Feast of Stephen'' |- |2007||''Good Time Max'' |- |2005||''Fool's Gold'' |}Oz the Great and Powerful 2013 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:James_Franco}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=290556|meno=James Franco}} * {{csfd meno|id=1822-james-franco|meno=James Franco}} {{Zlatý glóbus - najlepší herec v miniseriáli alebo televíznom filme 2001 - 2020}} {{Zlatý glóbus - najlepší herec (komédia/muzikál) 2001 - 2020}} {{Independent Spirit Awards za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}} {{Držitelia ceny Hasty Pudding pre Muža roka}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Franco, James}} [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Televízni herci USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon (komédia/muzikál)]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon v miniseriáli alebo televíznom filme]] [[Kategória:Držitelia Critics' Choice Movie Awards]] [[Kategória:Držitelia ceny Independent Spirit Award]] [[Kategória:Filmoví režiséri USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Filmoví scenáristi USA]] [[Kategória:Filmoví herci židovského pôvodu]] [[Kategória:Televízni herci židovského pôvodu]] [[Kategória:Filmoví režiséri židovského pôvodu]] [[Kategória:Absolventi Yale University]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA švédskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA portugalského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Palo Alto]] [[Kategória:Absolventi Brooklyn College]] od09vqe6myath2c07u8ts5pei6jmnuq Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24) 0 347628 8255016 8243460 2026-07-28T21:37:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255016 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium, Bilíkova 24 | Obrázok = Bilíkova 24 01.jpg | Popis = | Zameranie = Štvorročné štúdium<br />Päťročné bilingválne slovensko-anglické štúdium<br />Päťročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium<br />Osemročné štúdium | Riaditeľ = Mgr. Daniel Kasala | Riaditeľka = | Zástupca riaditeľa =RNDr. Eva Fuchsová Mgr. Milica Nováková PhD. Mgr. Ivana Rybárová | Rok založenia = [[1975]] | Súčasný zriaďovateľ = Regionálny úrad školskej správy v Bratislava | Počet učiteľov =89 | Počet majstrov = | Počet študentov =1181 | Počet tried =41 | Školské farby =Červená a biela {{colorbox|#e80404}} {{colorbox|#white}} | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis =Bilíkoviny | Adresa = [[Bilíkova ulica|Bilíkova 24]], [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]], [[Bratislava]] | Telefón =0903 499 553 | Fax = | Web = [http://gymbilba.edupage.org/ Oficiálna stránka] | E-mail =gymbil@gymbilba.sk }} '''Gymnázium, [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova]]''' '''24''', '''Bratislava''' (zaužívane '''Bilíčka''') je [[gymnázium]] v [[Bratislava|Bratislave]], mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]. Poskytuje osemročné, štvorročné a päťročné štúdium: [[Bilingválne gymnázium|bilingválne]] slovensko-anglické a bilingválne slovensko-nemecké. [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova ulica]], na ktorej gymnázium sídli, je pomenovaná na počesť slovenského protifašistického bojovníka, účastníka SNP a príslušníka finančnej správy menom [[Pavol Bilík]] (1916 – 1944). == História == Gymnázium začalo svoju činnosť 1. septembra [[1975]]. Vtedajší Národný výbor hlavného mesta [[Slovenská socialistická republika|SSR]] [[Bratislava|Bratislavy]] 16. mája 1975 rozhodol, že v novom rastúcom bratislavskom sídlisku [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] s veľkým počtom mladých rodín, treba otvoriť najmenej jednu strednú školu. Odbor školstva v rámci svojich právomocí rozhodol, že žiacky kolektív tejto školy bude tvoriť 16 tried žiakov (528 žiakov) z Gymnázia na [[Borská ulica|Borskej ulici]], ktoré uvoľňovalo priestory pre potreby základných škôl (ďalšia časť žiakov Gymnázia na Borskej ulici prešla do novoutvoreného [[Gymnázium (Bratislava, Ladislava Sáru 1)|Gymnázia na ulici L. Sáru]] v bratislavskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]]). Rovnako v rámci svojich právomocí ustanovil odbor školstva na Gymnázium Bilíkova 38 učiteľov, z ktorých časť bola z Gymnázia na Borskej ulici a ďalší boli prijatí zo 14 škôl z celého Slovenska. Prvé spoločné stretnutie celého pedagogického kolektívu sa uskutočnilo 26. júna 1975. Od 1. júna 1975 bol vtedajším a prvým riaditeľom RNDr. Milan Antala. Po otvorení malo gymnázium 3 zamerania: humanitné, prírodovedné a s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy, špecializácia [[volejbal]]. Nová škola bola s jej mladým, v priemere dvadsaťosemročným kolektívom pedagógov jedinou strednou školou v mestkej časti Dúbravka. Humanitné zameranie si volilo pomerne málo žiakov (v každom ročníku bola len jedna takáto trieda), oveľa väčší bol záujem o prírodovedné zameranie. V školskom roku 1981/82 maturovali poslední absolventi humanitného zamerania štúdia. Od prvého školského roku sa vďaka aktivitám a úsiliu učiteľov telesnej výchovy - trénerov volejbalu, podarilo každý rok otvárať triedu s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy (7 hodín telesnej výchovy do týždňa). Do týchto tried boli prijímaní žiaci z celého Slovenska - volejbalové talenty. Žiaci i žiačky školy boli niekoľkonásobnými majstrami SSR i [[Československá socialistická republika|ČSSR]] vo svojich kategóriách a ich trofeje sú dodnes významnými artefaktmi histórie školy. Žiaľ, po 11 rokoch existencie týchto tried sa muselo pristúpiť k ich ukončeniu. Príčinou bola jednak rastúca populačná krivka, s ňou rastúci počet tried Gymnázia Bilíkova a jednak skutočnosť, že priestory pre realizáciu telesnej výchovy sa od vzniku školy nezmenili, pričom počet vyučovacích hodín telesnej výchovy v porovnaní so začiatkom práce školy narástol na dvojnásobok. V roku [[1991]] učitelia telesnej výchovy s podporou vedenia školy založili Školský športový klub pri Gymnáziu, Bilíkova 24, ktorý čoskoro nadviazal na volejbalovú tradíciu a Bilíkova získala mnoho titulov vo všetkých mládežníckych kategóriách v súťažiach [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskej volejbalovej federácie]]. Vzhľadom na to, že väčšina hráčok sú aj študentky Gymnázia Bilíkova, patrí škola každý rok aj v školských súťažiach k ašpirantom na titul majstra Slovenska. Od vzniku školy bol eminentný záujem o podstatné rozšírenie vyučovania cudzích jazykov, najmä nemeckého a anglického. Už v roku [[1976]] sa podarilo získať súhlas na otvorenie tried s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka s dotáciou 7 hodín týždenne (oproti klasickému štúdiu, v ktorom to boli 3 hodiny týždenne v humanitnom i prírodovedeckom zameraní). Študenti nemeckých tried sa dokonca zúčastňovali na akejsi obdobe jazykových pobytov - trojtýždňových brigádach na farmách v [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Podobný krok sa podaril o dva roky neskôr aj s vyučovaním anglického jazyka. Počas celého obdobia existencie školy bolo teda gymnázium inštitúciou, v ktorej sa úspešne realizovalo rozšírené vyučovanie cudzích jazykov. Po roku [[1989]] Bilíkova nadviazala kontakt s niekoľkými školami v [[Anglicko|Anglicku]], [[Škótsko|Škótsku]], [[Nemecko|Nemecku]] a v [[Rakúsko|Rakúsku]]. 1. septembra [[1990]] Gymnázium Bilíkova, ako jedna z prvých škôl na Slovensku, otvorilo na základe medzivládnej dohody medzi [[Slovensko|Slovenskou]] a [[Rakúsko|Rakúskou republikou]] (Ministerstvom kultúry a vzdelávania Rakúskej republiky) 2 nemecké [[Bilingválne gymnázium|bilingválne triedy]]. Toto štúdium bolo štvorročné a na prijímacích skúškach sa už vyžadovala výborná znalosť nemeckého jazyka. Vyučovali tu rakúski lektori a po ukončení štúdia získali absolventi dvojjazyčné maturitné vysvedčenie. V prvotných rokoch štúdia školu navštívila aj rakúska ministerka školstva, umenia a športu Hilde Hawlicek, aby si pozrela spôsob výučby na nemeckom bilingválnom štúdiu. Na hodinách anglického jazyka zasa vyučovali lektori z [[Spojené štáty|USA]], Anglicka či ž [[Kanada|Kanady]], ktorí ako "native speakeri" vytvárali na škole autentické cudzojazyčné prostredie s informáciami o dianí v zahraničí. Záujem o všetky druhy štúdia bol veľký, žiakov na základných školách bolo dosť, ale gymnázií v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] nebolo až tak veľa. To znamenalo, že v v tomto období malo Gymnázium Bilíkova okrem vlastnej budovy gymnázia prenajatú vedľajšiu budovu bývalej základnej školy a malo viac ako 1300 žiakov. Túto budobu známu ako blok D využíva doteraz. V septembri [[1991]] sa otvoril prvýkrát aj ročník osemročného štúdia, kedy sa otvorili 4 triedy s takmer 500 uchádzačmi. Gymnázium Bilíkova vtedy patrilo medzi prvé gymnázia na Slovensku s možnosťou klasického osemročného štúdia. V rokoch [[1993]] - [[1996]] sa žiaci Bilíkovej zúčastnili 3 geografických expedícii ([[Kartágo]], [[Lofoty]] 1995, [[Malá Ázia]]-[[Tigris]] 1996) pod vedením pána učiteľa geografie [[František Kele|Františka Kelleho]], známeho slovenského horolezca, geografa a cestovateľa. O týchto výpravách vyšla aj publikácia menom Veľké dobrodružstvo. V roku [[2000]] mala škola 32 tried a vyše 1000 žiakov. Po ukončení spolupráce Bilíkovej s Ministerstvom vzdelávania a kultúry Rakúskej republiky nadviazala škola na novú spoluprácu s nemeckou Centrálou pre zahraničné školstvo ([[Zentralstelle für das Auslandsschulwesen|ZfA]]) sídliacou v [[Nemecko|nemeckom]] [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Vďaka tejto spolupráci majú študenti nemeckej bilingválnej sekcie dodnes možnosť získať nemecký jazykový diplom DSD I a DSD II. Na škole pokračovali výmenné pobyty do krajín ako [[Nemecko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]] či [[Anglicko]]. Od roku [[2007]] sa pravidelne každý rok v júni koná k príležitosti ukončenia školského roka legendárna bilíčkarska akcia '''FajrontFest'''. Tradičné aktivity na tejto slávnosti zahŕňajú legendárny kvíz, futbalový, florbalový, šachový či bedmintonový turnaj, ale aj vystúpenia školskej kapely a predaj ročenky s mnohými inými stánkami. V roku [[2008]] po 33 rokoch odišiel na zaslúžený odpočinok prvý a dlhoročný riaditeľ školy RNDr. Milan Antala. Nahradil ho Mgr. Ján Dančík. V roku [[2011]] bolo otvorené päťročné bilingválne slovensko-anglické štúdium. Od roku [[2018]] je riaditeľom gymnázia Mgr. Daniel Kasala. V školskom roku 2025/2026 sa stalo Gymnázium Bilíkova najväčším gymnáziom na Slovesnku v počte žiakov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Online Flipbook | url = https://heyzine.com/flip-book/dbadaa0892.html | vydavateľ = heyzine.com | dátum prístupu = 2026-06-23 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie výsledkov žiakov škôl | url = http://www.skoly.ineko.sk/prehlad?rok=2025&ukazovatele_id=data_ziaci_pocet&zoradenie_podla=data_ziaci_pocet&zoradenie_smer=zostupne&strana=1 | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2026-06-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260511115426/http://www.skoly.ineko.sk/prehlad?rok=2025&ukazovatele_id=data_ziaci_pocet&zoradenie_podla=data_ziaci_pocet&zoradenie_smer=zostupne&strana=1 | dátum archivácie = 2026-05-11 }}</ref> Absolventi gymnázia si odnesú ovládanie cudzích jazykov na vysokej úrovni, spojené s možnosťou získania štátnej jazykovej skúšky z anglického alebo nemeckého jazyka na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky spolu s možnosťou získať Nemecký jazykový diplom 1. a 2. stupňa (Deutsches Sprachdiplom – DSD I, DSD II) pre študentov nemeckého bilingválneho štúdia. Po novom majú možnosť získať nemecký jazykový diplom DSD I aj žiaci osemročného štúdia, a to v 6. ročníku (Sexta). To robí Gymnázium Bilíkova, školu s najvyšším počtom udelených nemeckých jazykových diplomov ročne na Slovensku. Jednou z tradície školy je, že absolventi dostávajú s maturitným vysvedčením aj absolventskú medailu. V prvých rokoch gymnázia boli pre tých, ktorí uspeli s vyznamenaním určené pozlátené medaily, pre tých, ktorí prospeli veľmi dobre boli určené postriebrené medaily a tí, ktorí prospeli obdržali bronzové medaily. == Vedenie školy == *Riaditeľ školy: Mgr. Daniel Kasala *Zástupca riaditeľa školy: RNDr. Eva Fuchsová *Zástupca riaditeľa školy: Mgr. Milica Nováková, PhD. *Zástupca riaditeľa školy: Mgr. Ivana Rybárová == Riaditelia školy == *1975{{--}}2008{{--}}RNDr. Milan Antala *2008{{--}}2018{{--}}Mgr. Ján Dančík *od 2018{{--}}Mgr. Daniel Kasala == Súčasnosť == Budova gymnázia sa delí na viaceré bloky: '''A-blok''' = učebne na podlaží 1 smerom k telocvičniam, hlavné schodisko s podlažím 2 až po podlažie 3 s učebňami informatiky, '''B-blok''' = jedáleň na podlaží 1 a učebne so zborovňou a sekretariátom na podlaží 2, '''C-blok''' = učebne za jedálňou na podlaží 1 a 2 so suterénom (podlažie 0), '''D-blok''' = vzdialený za telocvičňami v budove bývalej ZŠ s učebňami na podlaží 1 a 2 a '''E-blok''' = s telocvičňami, šatňami, kabinetmi pre učiteľov telesnej výchovy, slúži ako prechod medzi D-blokom a ostatnými blokmi. Označenie učební napr.  ''A 201 U'' predstavuje nasledovné: prvé písmeno znamená v ktorom bloku sa daná učebňa nachádza, prvé číslo je číslo podlažia v danom bloku (prízemie má číslo 1) a nasledujúce dvojčíslie je priamo číslo dverí. Posledné doplnkové písmeno U - učebňa, K - kabinet, S - šatňa, X - špeciálna miestnosť. V budove gymnázia sa nachádzajú 4 telocvične, posilňovňa, biologické, fyzikálne, chemické i prírodovedcké laboratórium či hudobné štúdio v suteréne školy s rozhlasom. Škola často pre staršie ročníky organizuje exkurzie do laboratórií [[SAV]] a na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu UK]]. Nachádzajú sa tu aj 3 učebne informatiky s 3D tlačiarňou, školská jedáleň, školský bufet a viaceré oddychové zóny. Výnimkou nie je ani zrekonštruovaná školská knižnica v bloku C na prízemí, ktorá ponúka nielen množstvo zaujímavých kníh v slovenskom, anglickom i nemeckom jazyku, ale aj príjemný priestor na relax či štúdium. Novovybudovaná školská aula slúži na rozličné školské či kultúrne podujatia ako školské plesy, prednášky, či imatrikulačky. Aula vznikla z bývalej plavárne. Vo [[foyer]] ([[vrátnica]], prvá miestnosť po vstupe do školy) sa nachádza školský bufet. Bufet je známy legendárnymi syrovými pagáčmi. Okrem bufetu sa tu nachádza aj obrazovka, ktorá ukazuje odchody autobusov [[Mestská hromadná doprava|MHD]] [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|Bratislava]] z najbližších zastávok: [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova]], [[Železničná stanica Bratislava-Lamač|Stanica Lamač]], [[Ulica Janka Alexyho (Bratislava)|Alexyho]], [[Drobného ulica|Drobného]]. Zároveň digitálna tabuľa informuje o suplovaniach, rozvrhoch a zmenách v rozvrhu každej triedy na škole. Na škole sa pokračuje s revitalizáciou vonkajších či vnútorných priestorov. Každý rok pribudne nejaká zrekonštruovaná či vylepšená časť školy. V školskom roku 2023/2024 pribudlo do školy vyše 100 tabletov, ktoré sa pravidelne používajú napr. pri projektovom vyučovaní, na vyhľadávanie informácií na hodinách či na prezentáciu školy v rámci verejných akcií i nová 3D tlačiareň umožňuje študentom vytlačiť si vlastné modely. V školskom roku 2025/2026 prebehla rekonštrukcia učebne informatiky, fyzikálneho a biologického laboratória, oddychového priestrou v bloku B a toaliet v bloku D. Pre ucházačov o štúdium na gymnáziu sa každý rok vo februári organizuje ''DOD - Deň otvorených dverí'', ktorý funguje ako formát otvorených vyučovacích hodín. S pomocou modernej techniky prichádzajú do školy i uchádzači o štúdium na prijímacie skúšky. Po zadaní svojho kódu sa im na stránke školy zobrazí mapa areálu školy s trasou do učebne, v ktorej majú písať testy. Od šk. roku 2022/2023 opätovne vychádza staronový školský časopis ''Bilíkoviny''. Ako online časopis vychádza štyrikrát, ale väčšinou iba trikrát do roka (jeseň, zima, jar, (leto)). V prvých rokoch gymnázia vychádzal školský časopis s názvom Plameň. Na gymnáziu taktiež funguje študentský parlament (''Žiacka školská rada''), ako reprezentatívny orgán žiakov, ktorý zastupuje ich záujmy vo vzťahu k učiteľom a vedeniu školy. Na začiatku nového školského roka sa cez Edupage volia noví členovia školského parlamentu. Členov parlamentu volia žiaci a každý žiak môže odovzdať svoj hlas 3 kandidátom. Vďaka spolupráci gymnázia a komunitného Centra rodiny v Dúbravke vznikol ''Projekt hodnotovej orientácie''. Cieľom tohto projektu je rozvíjať prosociálne správanie, spolupatričnosť a priblížiť študentom dobrovoľníctvo a jeho možnosti v dnešnej spoločnosti. V komunitnom centre sa študenti venujú rôznym aktivitám v areáli centra a pomáhajú aj pri práci s rôznymi komunitami. Po absolovaní 10 hodín študenti dostávajú potvrdenie o absolvovaní dobrovoľníctva, ktorý im môže pomôcť na príjimacich pohovoroch. Študenti štvrtých/tretích ročníkov bilingválneho štúdia, III.C a septím každoročne navštevujú Centrum rodiny, kde sa zúčastňujú dobrovoľníckych aktivít. Dobrovoľníckych aktivít sa v školskom roku 2025/2026 zúčastňujú aj ostatné triedy od prvých ročníkov. ''BEYP'' (Bilíkova European Youth Parliament): Študenti organizujú vlastnú simuláciu Európskeho parlamentu, kde v angličtine rokujú o aktuálnych európskych témach a vypracúvajú rezolúcie. ''EKO BILÍČKA'' je iniciatíva spraviť Bilíčku ekologickejšou a zvýšiť povedomie študentov o klimatických problémoch našej planéty. Iniciatíva organizuje rôzne prednášky, podujatia, swapy i súťaže. Už vyše 30 rokov funguje pri gymnáziu Školský športový klub so zameraním na [[volejbal]]. == Erasmus+, exkurzie a jazykové pobyty na Bilíkovej == Vďaka akreditácii programu [[Erazmus Rotterdamský|Erasmus+]] pre projektové obdobie 2021 - 2027 chce realizovať všetky aktivity, ktoré program Erasmus+ umožňuje: 1.Krátkodobé zahraničné mobility skupín študentov, 2. Dlhodobé zahraničné pobyty študentov, 3. Job shadowing - pozorovanie pri práci pedagógov na zahraničných školách a tiež študijné pobyty, kurzy a vzdelávanie pedagógov v zahraničí. Koordinátor projektu Erasmus+ na Bilíčke je Radim Kovařík, ktorý sa realizáciou, tvorbou a koordinovaním školských európskych projektov zaoberá od roku 2007. V školskom roku 2025/2026 prebehlo mnoho výmenných i jazykových pobytov i vďaka Erasmus+. '''1.''' Na prelome novembra a decembra výmenný pobyt na škole ISISS Giuseppe Verdi v [[Taliansko|talianskom]] meste [[Valdobbiaddene]]. '''2.''' Na konci januára navštívili vybraní žiaci gymnázium vo [[Fínsko|fínskom]] meste [[Loviisa]], cca 80 km od [[Helsinki|Helsínk]]. '''3.''' Na záver apríla žiaci 2. ročníka anglického bilingválneho štúdia navštívili [[Írsko]] - mesto [[Gorey]]. V januári prišli Íri na Slovensko. '''4.''' Ako každoročne sa vybraní druháci nemeckého bilingválneho štúdia zúčastnili na výmennom pobyte v [[Nemecko|nemeckom]] [[Lipsko|Lipsku]] (Leipzig). 1. časť mobility v Lipsku sa odohrala na konci októbra a druhá časť na Slovensku na začiatku júna. '''5.''' V máji vybraní žiaci 3. nemeckého bilingválneho štúdia navštívili mesto [[Husum]] (Theodor Storm-Schule) na severe [[Nemecko|Nemecka]]. '''6.''' Vybraní žiaci zo sexty a kvinty vycestovali v apríli do nemeckého [[Biberach|Biberachu]] (Matthias-Erzberger-Schule), časť mobility na Slovensku sa odohrala už v januári. '''7.''' 6 žiakov sa v rámci programu Erasmus zúčastnilo na výmennom pobyte v [[Rakúsko|rakúskom]] meste [[Lambach]]. Iné mobility zahŕňali jazykový pobyt v [[Španielsko|španielskej]] [[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamance]] pre druhákov v apríli, jazykový pobyt v [[Londýn|Londýne]] (School St Giles London Highgate) pre žiakov 1. a 3. ročníka anglického bilingválneho štúdia na prelome apríla a mája, decembrová tradičná exkurzia pre septimy, tretiakov a 4. ročníky bilingválneho štúdia do poľského [[Osvienčim|Osvienčimu]], [[Krakov|Krakova]] a [[Wieliczka|Wieliczky]], exkurzia do [[Drážďany|Drážďan]] pre druhákov nemeckého bilingválu v novembri a iné exkurzie do [[Praha|Prahy]], [[Budapešť|Budapešti]], [[Viedeň|Viedne]], [[Brno|Brna]] alebo po stopách národných buditeľov po [[Slovensko|Slovensku]].<ref name=":0" /> '''Partnerské školy:''' Lovisa Gymnasium v meste [[Loviisa]] vo [[Fínsko|Fínsku]], Gladsaxe Gymnasium pri [[Dánsko|dánskej]] [[Kodaň|Kodani]], IES Sierra Nevada v [[Španielsko|Španielsku]], 2nd Lykeo of Kalamata v [[Grécko|Grécku]], Gorey Educate Together Secondary School v [[Írsko|Írsku]], ISSIS Giuseppe Verdi Valdobbiadene v [[Taliansko|Taliansku]] == Možnosti štúdia<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MOŽNOSTI ŠTÚDIA - 5 - ROČNÉ SLOV-ANG. ŠTÚDIUM {{!}} Gymnázium | url = https://gymbilba.edupage.org/a/moznosti-studia | vydavateľ = gymbilba.edupage.org | dátum prístupu = 2026-06-27}}</ref> == * 4-ročné štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-anglické štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium * 8-ročné štúdium == Významní absolventi a absolventky: == * [[Katarína Abrhámová]] - reprezentantka vo volejbale * [[Marián Amsler]] – divadelný režisér, dramaturg, umelec, umelecký šéf [[Divadlo Petra Mankoveckého|Divadla]] [[Divadlo Petra Mankoveckého|Petra Mankoveckého]] * [[Adela Vinczeová]] (rodená Banášová) – moderátorka * [[Andrej Barbierik]] – reprezentant vo volejbale * [[Zuzka Bieliková]] – reprezentantka v golfe * [[Ingrid Burdová]] (Olejárová) – lekárka, primárka anesteziologička * [[Peter Celec]] – vedec * [[Dagmar Cipárová|Dagmar Cipárová-Barániková]] – reprezentantka v šerme * Daniela Cuníková (Dubovcová)  – reprezentantka vo volejbale * [[Dana Čahojová]] (Planková) – lekárka a komunálna politička, starostka bratislavskej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] * [[Michaela Danková]] – vysokoškolská pedagogička USA * [[Jana Dejová]] – reprezentantka vo volejbale * [[Martin Dorčák]] – riaditeľ tlačového odboru [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|MŠVVaŠ]], asistent poslanca NR SR, člen strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] * [[Juraj Draxler]] – politik, [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva SR]] v rokoch 2014 - 2016 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]] ako nominant strany [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] * [[Natália Dubovcová]] – reprezentantka v plážovom volejbale * [[Kamila Filipčíková]] – modelka * [[Martin Foltin]] – prodekan [[FEI]] * [[Hana Gajdošová-Letková]] - herečka * [[Róbert Gašparík]] – hudobný skladateľ * [[Miroslav Grošaft]] – pilot, náhradník [[Ivan Bella|Ivana Bellu]] pri lete do kozmu * [[Karol Hajdu]] – reprezentant v gymnastike * [[Juraj Hanulaj]] – reprezentant v jazdectve * [[Eman Hason]] - herec * [[Erika Havasi]] - herecka * [[Ľuboš Hlavena]] – športový komentátor, moderátor a novinár * [[Tomáš Hollý]] – reprezentant vo volejbale * [[Mária Hilmerová]] – medzinárodný chovateľ plemena Yorkshirský teriér * [[Mário Homolka]] – režisér * [[Boris Hruškovič]] – alergológ, imunológ * [[Juraj Hucko]] – lekár * [[Martin Ilavský]] – bývalý generálny riaditeľ [[TA3]] * [[Barbora Jančinová]] – reprezentantka v spoločenských tancoch * [[Hana Juríková]] – biologička * [[Vojtech Jurkovič]] - novinár * [[Marta Kabinová]] – riaditeľka Greenpeace * [[Peter Kalný]] - reprezentačný tréner vo volejbale * [[Tomáš Kamenec]] - právnik * [[Ján Kišš]] – reprezentant vo volejbale * [[Soňa Klamová]] – novinárka, moderátorka * [[Ivan Korčok]] – diplomat a politik, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|kandidát]] na post [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta SR]], [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí SR]] v rokoch 2020 - 2022 vo [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vládach Igora Matoviča]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|Eduarda Hegera]] ako nominant [[Sloboda a Solidarita|SaS]] * [[Peter Kormúth]] - diplomat * [[Barbora Koseková]] - reprezentantka vo volejbale * [[Edita Krešáková]] – Miss Slovensko 2008 * [[Dominika Krčmáriková]] - modelka * [[Tatiana Krempaská]] – reprezentantka vo volejbale * [[Nora Krchňáková]] – redaktorka * [[Adriana Krnáčová]] (Gutleberová) – primátorka hlavného mesta ČR Prahy v rokoch 2014 - 2018 za stranu [[ANO 2011|ANO]] * [[Ivana Kubáčková]] – herečka * [[Miroslav Lajčák]] – diplomat, [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí SR]] v rokoch 2009 - 2010 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvej vláde Roberta Fica]] a 2012 - 2020 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vláde Roberta Fica]] a vo [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vláde Petra Pellegriniho]] ako nominant [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * [[Tatiana Lajčáková]] – volejbalová reprezentantka * [[Elena Linczenyiová]] – riaditeľka pre mediálne projekty ICF International (Brusel) * [[Milan Lônčík]] – riaditeľ banky * Jana Magátová - reprezentantka vo volejbale * Martina Mamuti-Veiglová – reprezentantka vo volejbale * Marek Matušica – športový komentátor * [[Peter Michalovič]] - reprezentant vo volejbale * Marián Migra – reprezentant vo volejbale * Jaro Nosek - reprezentant vo volejbale * [[Miloš Oravec]] – vedec, dekan FEI * [[Silvia Pastoreková]] – vedkyňa * [[Pavol Pavlis]] – politik, [[Zoznam ministrov hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva SR]] v rokoch 2014 - 2016 v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej vláde Roberta Fica]], bývalý dlhoročný poslanec NR SR za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * Boris Pažický - reprezentant vo volejbale * Rasťo Paulíny - influencer * Martin Pipa - reprezentant vo volejbale * Gabriela Pirošková – moderátorka * Adriana Pospíšilová – Miss Slovensko 2003 * [[Dárius Rusnák]] – hokejista, kapitán reprezentácie [[Československá socialistická republika|ČSSR]] v hokeji, striebro ZOH 1984, [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|Majster sveta 1985]], striebro z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS 1982]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS 1983]] a bronz na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS 1981]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|Siene slávy slovenského hokeja]], hral napr. za [[HC Slovan Bratislava]], [[HC Dukla Jihlava]], 1987: 230. v drafte NHL [[Philadelphia Flyers]] * Igor Rusňák – prednosta nemocnice na Kramároch * [[Jaroslav Rezník]] – bývalý generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]<nowiki/>v rokoch 2017 - 2022, predtým v rokoch 1997 - 2005 riaditeľ [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] a v 2005 - 2017 riaditeľ [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] * Zdenek Rozhold - diplomat * [[Dagmar Sanitrová]] – herečka * Gabriela Sedláková – reprezentantka v atletike * Barbara Jánošová-Serdelová – moderátorka * [[Izabela Schenková]] – režisérka, herečka * Zuzana Slováková - reprezentantka vo volejbale * [[Vladimír Slugeň]] – jadrový fyzik, vyskoškolský pedagóg, FEI STU * [[Alžbeta Stanková]] – herečka * Eva Starovecká – reprezentantka vo volejbale * Bianka Stuppacherová - novinárka * Ivan Syrový - právnik * [[Maroš Šefčovič]] – diplomat, politik, eurokomisár pre obchod, hospodársku bezpečnosť a pre medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť EU, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|neúspešný kandidát na post prezidenta SR v roku 2019]] ako nominant strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] * Galina Šimončičová – Gabalová – riaditeľka Pedagogickej a sociálnej akadémie, Bullova 2 Bratislava * [[Blanka Šíblová]] – prírodovedkyňa * [[Ján Šicko]] – akademický maliar, dizajnér * [[Hana Štepánková]] – majsterka sveta vo fitnes * Lenka Štefankovičová – Jones – umelecká fotografka, Veľká Británia * Miloš Tomáš – manažér slovenskej futbalovej reprezentácie * [[Zuzana Tomčíková]] – reprezentantka v hokeji * Jana Trnková (Horanská)  – reprezentantka vo volejbale * [[Richard Ujváry]] – hokejista, Kanada * [[Vladimír Úradníček]] – vedec, kvantová metóda * [[Filip Vagač]] – politik, poradca [[Václav Havel|Václava Havla]], člen Študentského koordinačného výboru počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] * [[Vojtech Vajner]] – reprezentant vo volejbale * [[Zuzana Vaterková]] (Benčová) - riaditeľka [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|gymnázia Metodova]] * [[Pavol Višňovský]] - herec * [[Miloslav Volný]] - režisér * [[Martin Zaťovič]] – starosta MČ [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravka]], vicežupan VÚC Bratislava * [[Marián Zeman]] – futbalový obranca a reprezentant, komentátor == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj== * [https://gymbilba.edupage.org/? Oficiálna stránka školy] * [https://www.youtube.com/watch?v=onQLhElLWKg Ako prežiť Bilíčku, Youtube] * [https://gymbilba.edupage.org/text51/ Oficiálna stránka školy - História školy] * [https://heyzine.com/flip-book/04b08c5e31.html#page/9 Školský časopis 2025/2026 1] * [https://heyzine.com/flip-book/1524f1ee25.html Školský časopis 2025/2026 2] * Ročenka 2025/2026 {{Súradnice|48.187637|17.042692|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Dúbravka (Bratislava)]] ih97muz6pub325fhxe35i7rrizvc02o Haapajärvi 0 348146 8255106 7708152 2026-07-29T09:58:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255106 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Haapajärvi | other_name = | other_name_note = | category = mesto | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Haapajärvi Church 20100830.JPG | image_caption = Kostol v Haapajärvi <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Haapajärvi.vaakuna.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Fínsko | country_type = [[Štát]] | country_label = Štát v ktorom mesto leží | country_flag = 1 | state = [[Oulu (provincia)|Oulu]] | state_type = [[Provincia (Fínsko)|Provincia]] | state_label = Provincia v ktorej obec leží | region = Pohjois-Pohjanmaa | region_type = [[Kraj (Fínsko)|Kraj]] | region_label = Kraj v ktorom obec leží | district = | district_type = | district_label = <!-- *** Family *** --> | river = | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 63 | lat_m = 44 | lat_s = 55 | lat_NS = S | long_d = 25 | long_m = 19 | long_s = 5 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = 0 <!-- *** Dimensions *** --> | area = 789.08 | area_note = <ref name=rozloha>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MAANMITTAUSLAITOS | odkaz na autora = | titul = SUOMEN PINTA-ALA KUNNITTAIN 1.1.2011 | url = http://www.maanmittauslaitos.fi/sites/default/files/pinta-alat_2011_kunnannimenmukaan.xls | dátum vydania = 1. 1. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.3.2011 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po fínsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120315120254/http://www.maanmittauslaitos.fi/sites/default/files/pinta-alat_2011_kunnannimenmukaan.xls | dátum archivácie = 2012-03-15 }}</ref> | area_land = 765.64 | area_water = 23.44 | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 7627 | population_note = <ref name=obyvatelstvo>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Väestörekisterikeskus | odkaz na autora = | titul = VÄESTÖTIETOJÄRJESTELMÄ REKISTERITILANNE 31.01.2011 | url = http://vrk.fi/default.aspx?docid=4258&site=3&id=0 | dátum vydania = 1. 1. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.3.2011 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po fínsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140919232034/http://vrk.fi/default.aspx?docid=4258&site=3&id=0 | dátum archivácie = 2014-09-19 }}</ref> | population_urban = | population_metro = | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Založenie | mayor = Maija-Liisa Veteläinen | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** Mapy *** --> | map = Finland physical map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | map_size = 180 | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Linky *** --> | commons = Haapajärvi | website = [http://www.haapajarvi.fi www.haapajarvi.fi] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = [[Súbor:Portal.svg|15px]] [[Portál:Fínsko|Fínsky portál]] }} '''Haapajärvi''' je mesto a obec vo [[Fínsko|fínsku]] v kraji [[Pohjois-Pohjanmaa]] v provincii [[Oulu (provincia)|Oulu]]. Približne 458 kilometrov severne od [[Helsinki|Helsínk]] a 159 kilometrov južne od mesta [[Oulu (mesto)|Oulu]]. K [[31. január]]u [[2011]] mala obec 7&nbsp;627 [[obyvateľ]]ov.<ref name=obyvatelstvo/> [[Rozloha]] obce je 789,08 [[kilometer štvorcový|kilometrov štvorcových]], z čoho 23,44 km² zaberajú vodné plochy.<ref name=rozloha/> [[Hustota obyvateľstva]] je 9,96 obyvateľov na kilometer štvorcový. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Haapajärvi}} == Externé odkazy == * [http://www.haapajarvi.fi/ www.haapajarvi.fi] - oficiálne stránky {{fin icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Haapajärvi|395196995}} [[Kategória:Mestá vo Fínsku]] [[Kategória:Pohjois-Pohjanmaa]] 7k72l4v9cgjgq5orptxnbopagf2604m Juraj Kalnický 0 359801 8255089 8254042 2026-07-29T09:00:28Z ~2026-41294-01 301069 /* Literatúra faktu */ 8255089 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] |Deti = Dita Protopopová }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – '''Ľan''' -'' Slovenský spisovateľ, Bratislava, č. publ. 2597 * ''2001 – '''Údolie včiel''' -'' Kaštieľ, Mojmírovce, ISBN 80-967896-2-7 * ''2003 – '''Modlitba s tebou'''/Molitva s taboj -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48640 * ''2003 – '''Naše lásky'''/Naši ľubvi (''spoluautor s Jánom Majerníkom) Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48641 * ''2004 – '''Tŕnisté jablko''' -'' Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, <nowiki>ISBN 80-89166-03-2</nowiki> * ''2006 – '''Skúmanie hviezd'''/Poiski zvjozd -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48821 * ''2006 – '''Leto tvojej nehy''' -'' Vyd. CCW, Bratislava, ISBN 80-89166-09-1 * ''2011 – '''Zamatová vôňa dažďa''' -'' Repronis, Ostrava, <nowiki>ISBN 978-80-7329-273-7</nowiki> * ''2012 - '''Vždy ide o lásku''' - ''Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-326-0 * 2015 - '''''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii''' -'' Izdat. 000MAGI, Moskva, <nowiki>ISBN 978-5-905185-22-9</nowiki> * 2019 - '''''Neskoré vtáčie leto''' -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-456-4 === Próza === 2002 - '''''Sjurpriz''''' (Prekvapenie - poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2003 - '''''Sibírsky Kichot a konedráči'''/Sibirskij Kichot i škurodery.''(filmová poviedka) - EUROLINC, Moskva, č. publ. 36856 2004 - '''''Aľoška''''' (Aľjoška - poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2026 - '''''Paso doble po našymu''''' (kniha 30 poviedok, pubilk. pod pseud. Hana Rosná) - Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-504-2 === Preklady === ==== Zbierky poézie ==== * ''2003 – '''Osepjan, L. O.: Krik'''(Krik -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , <nowiki>ISBN 5-85057-493-X</nowiki> * ''2003 – '''Osepjan, L. O.: Moja Golgota''' -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-494-X * ''2004 – '''Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot''' -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-763-X *''2019 - '''Glovjuk, S. N.: Otvorené okno'''/Otkrytoe okno -'' Izd. PRANAT, Moskva, [[Špeciálne:KnižnéZdroje/5948620166|ISBN 5-94862-069-9]] ==== Kniha poviedok ==== * ''2004 – '''Pismennyj, M. A.: Človek končiaci'''/Zaveršajuščij čelovek,'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48848 === (veselá) Literatúra faktu === * ''2007 – '''Obrazy zo života Ignáca Kolčáka''' -'' Štúdio humoru a satiry, Bratislava, ISBN 9788085451382 === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – '''Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. st.''' (''spoluautor s S. N. Glovjukom'') -'' Izdat. PRANAT, Moskva, ISBN 5-94862-016-6 * ''2012 - '''Antológia ruskej poézie''' (''vlastné preklady'') -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-90-7329-308-6 == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] 66t9fnwtawlr8l4x32okk6n7fyg1ei6 8255125 8255089 2026-07-29T11:04:26Z Scholastikos 174170 8255125 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] |Deti = Dita Protopopová }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[Próza|prozaik]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972{{--}}1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie. Okrem iného inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku{{--}}U3V), a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002{{--}}2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006{{--}}2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981{{--}}Ľan''{{--}}Slovenský spisovateľ, Bratislava, č. publ. 2597 * ''2001{{--}}Údolie včiel''{{--}}Kaštieľ, Mojmírovce, ISBN 80-967896-2-7 * ''2003{{--}}Modlitba s tebou/Molitva s taboj''{{--}}Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48640 * ''2003{{--}}Naše lásky/Naši ľubvi (''spoluautor s Jánom Majerníkom) Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48641 * ''2004{{--}}Tŕnisté jablko''{{--}}Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, <nowiki>ISBN 80-89166-03-2</nowiki> * ''2006{{--}}Skúmanie hviezd/Poiski zvjozd''{{--}}Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48821 * ''2006{{--}}Leto tvojej nehy''{{--}}Vyd. CCW, Bratislava, ISBN 80-89166-09-1 * ''2011{{--}}Zamatová vôňa dažďa''{{--}}Repronis, Ostrava, <nowiki>ISBN 978-80-7329-273-7</nowiki> * ''2012{{--}}Vždy ide o lásku{{--}}''Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-326-0 * 2015''{{--}}Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii''{{--}}Izdat. 000MAGI, Moskva, <nowiki>ISBN 978-5-905185-22-9</nowiki> * 2019''{{--}}Neskoré vtáčie leto''{{--}}Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-456-4 === Próza === * 2002''{{--}}Sjurpriz'' (Prekvapenie{{--}}poviedka) publikovaná časopisecky v RF * 2003{{--}}''Sibírsky Kichot a konedráči/Sibirskij Kichot i škurodery.''(filmová poviedka){{--}} EUROLINC, Moskva, č. publ. 36856 * 2004{{--}}''Aľoška'' (Aľjoška{{--}}poviedka) publikovaná časopisecky v RF * 2026''{{--}}Paso doble po našymu'' (kniha 30 poviedok, pubilk. pod pseud. Hana Rosná){{--}}Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-504-2 === Preklady === ==== Zbierky poézie ==== * ''2003{{--}}Osepjan, L. O.: Krik(Krik -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , <nowiki>ISBN 5-85057-493-X</nowiki> * ''2003{{--}}Osepjan, L. O.: Moja Golgota -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-494-X * ''2004{{--}}Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-763-X *''2019{{--}}Glovjuk, S. N.: Otvorené okno/Otkrytoe okno -'' Izd. PRANAT, Moskva, [[Špeciálne:KnižnéZdroje/5948620166|ISBN 5-94862-069-9]] ==== Kniha poviedok ==== * ''2004{{--}}Pismennyj, M. A.: Človek končiaci/Zaveršajuščij čelovek,'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48848 === Literatúra faktu === * ''2007{{--}}Obrazy zo života Ignáca Kolčáka -'' Štúdio humoru a satiry, Bratislava, ISBN 9788085451382 === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006{{--}}Iz veka v vek – Slovackaja poézija{{--}}Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. st. (''spoluautor s S. N. Glovjukom'')''{{--}}Izdat. PRANAT, Moskva, ISBN 5-94862-016-6 * ''2012{{--}}Antológia ruskej poézie (''vlastné preklady'')''{{--}}Repronis, Ostrava, ISBN 978-90-7329-308-6 == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina{{--}}od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.{{--}}18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] kvs3n9oj89h99yg0jgtt000gruox3n1 Hippocampus 0 367412 8254816 6060102 2026-07-28T16:03:48Z Spider 001757 142600 doplnenie 8254816 wikitext text/x-wiki '''Hippocampus''' alebo '''Hippocamp''' môže byť: * latinský názov pre [[hipokampus]] * latinský názov rodu morských koníkov, pozri [[Hippocampus (rod)]] * názov časopisu, pozri [[Hippocampus (časopis)]] * latinský názov mytologickej bytosti, pozri [[hipokamp (mytológia)]] * mesiac Neptúna, pozri [[Hippocamp (mesiac)]] {{rozlišovacia stránka}} 35fly5w8v6fwbnw93vadmhh0edwthnq Haddaway 0 372861 8255112 7731802 2026-07-29T10:17:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255112 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Haddaway | Obrázok = | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Haddaway v roku 2004 | Popis umelca = | Rodné meno = Alexander Nestor Haddaway | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|1|9}} | Miesto narodenia = [[Port of Spain]], [[Trinidad a Tobago]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[Hudobník]] | Žáner = [[Eurodance]], [[Techno]], [[Dance]], [[Soul (hudba)|Soul]] | Roky pôsobenia = 1992-súčasnsoť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Arista Records|Arista]]<br>[[Coconut Records|Coconut]]<br>[[Razor & Tie|Razor and Tie]] | Webstránka = [http://haddawaymusix.com haddawaymusix.com] }} '''Alexander Nestor Haddaway''' (* [[9. január]], [[1965]], [[Port of Spain]], [[Trinidad a Tobago]]), viac známy pod svojím [[Umelecké meno|umeleckým menom]] '''Haddaway''' je trinidadsko-[[Nemecko|nemecký]] spevák. Slávnym sa stal predovšetkým pre jeho hit „[[What Is Love]]“, ktorý bol úspešný hlavne v Európe a Severnej Amerike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://italiancharts.com/showitem.asp?interpret=Haddaway&titel=What+Is+Love&cat=s|titul=What Is Love su italiancharts.com|dátum prístupu=2010-10-04}}</ref> Je to jedna z najznámejších eurodance skladieb na svete a tiež je 62. najpredávanejším singlom. Jeho ďalšie hity ako „Life“, „I Miss You“, „Rock My Heart“, „Fly Away“ sa umiestnili v prvej desiatke v rebríčkoch. ==Diskografia== ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2" style="width:10em;"| Titul ! rowspan="2" style="width:18em;"| Detaily ! colspan="9"| Pozície v rebríčkoch ! rowspan="2" style="width:11em;"| [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]]<br><small>([[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|predajné hranice]])</small> |- style="font-size:smaller;" ! width="35"| [[Media Control Charts|NEM]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.charts.de/search.asp?search=Haddaway&x=0&y=0&cat=a&country=de|titul=Charts.de: Haddaway (Albums)|vydavateľ=Charts.de, [[Media Control Charts|Media Control]]|dátum prístupu=2011-08-14}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ! width="35"| [[Ö3 Austria Top 40|RAK]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://austriancharts.at/search.asp?search=Haddaway&cat=a|titul=austriancharts.at - Austria Top 40|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Suomen virallinen lista|FIN]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://finnishcharts.com/search.asp?search=Haddaway&cat=a|titul=finnishcharts.com - Finnish charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[MegaCharts|HOL]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://dutchcharts.nl/search.asp?search=Haddaway&cat=a|titul=dutchcharts.nl - Dutch charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[VG-lista|NOR]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://norwegiancharts.com/search.asp?search=Haddaway&cat=a|titul=norwegiancharts.com - Norwegian charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Sverigetopplistan|SWE]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://swedishcharts.com/search.asp?search=Haddaway&cat=a|titul=swedishcharts.com - Swedish charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Schweizer Hitparade|SWI]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://swisscharts.com/search.asp?search=Haddaway&cat=a|titul=The Official Swiss Charts and Music Community|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[UK Albums Chart|UK]]<br><ref name="Chart Stats - Haddaway">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chartstats.com/artistinfo.php?id=6794|titul=Chart Stats - Haddaway|vydavateľ=Chart Stats|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Billboard 200|US]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/haddaway/chart-history/67045?f=305&g=Albums|titul=Haddaway Album & Song Chart History - Billboard 200|vydavateľ=[[Billboard]], [[Prometheus Global Media]]|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> |- ! scope="row"| ''[[Haddaway (album)|Haddaway]]'' | * Dátum vydania: 23. november 1993 * Vydavateľ: [[Arista Records]] * Formáty: [[Kompaktný disk|CD]], [[Audiokazeta]] | 5 | 12 | 18 | 16 | 5 | 3 | 2 | 9 | 111 | align="left"| * [[Bundesverband Musikindustrie|NEM]]: Platina<ref name="GER" /> * [[IFPI|RAK]]: Zlato<ref name="Austrian certification database">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpi.at/?section=goldplatin|titul=IFPI Austria:Gold und Platin|vydavateľ=[[IFPI]] Austria|dátum prístupu=2011-08-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20081216161149/http://www.ifpi.at/?section=goldplatin|dátum archivácie=2008-12-16}}</ref> * [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpi.fi/tilastot/artistit/haddaway|titul=Tilastot: Haddaway|vydavateľ=[[Musiikkituottajat – IFPI Finland]]|dátum prístupu=2011-08-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20111124232445/http://ifpi.fi/tilastot/artistit/haddaway|dátum archivácie=2011-11-24}}</ref> * [[IFPI|NOR]]: Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpi.no/sok/index_trofe.htm|titul=IFPI Norsk Platebransje|vydavateľ=[[IFPI]] Norway|dátum prístupu=2011-08-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20230601164217/https://www.ifpi.no/sok/index_trofe.htm|dátum archivácie=2023-06-01}}</ref> * [[Swedish Recording Industry Association|SWE]]: Zlato<ref name="Swedish certifications 1987-1998">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpi.se/wp/wp-content/uploads/guld-platina-1987-1998.pdf|titul=Swedish certifications 1987-1998|vydavateľ=[[Allmusic]]|formát=PDF|dátum prístupu=2011-08-13}}</ref> * [[IFPI|SWI]]: Platina<ref name="Swiss certifications for Haddaway">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hitparade.ch/search_certifications.asp?search=Haddaway|titul=Hitparade.ch: Suche nach: Haddaway|vydavateľ=[[Swiss Music Charts|Schweize Hitparade]]|dátum prístupu=2011-08-13}}</ref> * [[British Phonographic Industry|UK]]: Zlato<ref name="BPI" /> |- ! scope="row"| ''[[The Drive]]'' | * Dátum vydania: 26. jún 1995 * Vydavateľ: Arista Records * Formáty: CD, audiokazeta | 32 | 27 | — | 54 | — | — | 10 | — | — | |- ! scope="row"| ''[[Let’s Do It Now]]'' | * Dátum vydania: 28. december 1999 * Vydavateľ: Arista Records * Formáty: CD, audiokazeta | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- ! scope="row"| ''[[My Face]]'' | * Dátum vydania: 3. september 2001 * Vydavateľ: Arista Records * Formáty: CD, audiokazeta | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- ! scope="row"| ''Love Makes'' | * Dátum vydania: 2. júl 2002 * Vydavateľ: ZXY Music * Formáty: CD, audiokazeta | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- ! scope="row"| ''Pop Splits'' | * Dátum vydania: 18. júl 2005 * Vydavateľ: [[Coconut Records]] * Formáty: CD, [[Digital download]] | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | colspan="15" style="font-size:8pt"| "—" pomlčky označujú, že sa album nedostal do rebríčka |- |} ===Kompilačné albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! style="width:10em;"| Titul ! style="width:18em;"| Detaily |- ! scope="row"| ''His Greatest Hits'' | * Dátum vydania: 10. apríl 2001 * Vydavateľ: [[Sony BMG]] * Formáty: CD, audiokazeta |- ! scope="row"| ''Best of Haddaway: What Is Love'' | * Dátum vydania: 5. január 2004 * Vydavateľ: BMG Special Products * Formáty: CD, digital download |- |} ===Single=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"| Rok ! rowspan="2" style="width:16em;"| Singel ! colspan="10"| Pozície v rebríčkoch ! rowspan="2" style="width:10em;"| [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]]<br><small>([[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|predajné hranice]])</small> ! rowspan="2"| Album |- style="font-size:smaller;" ! width="35"| [[Media Control Charts|NEM]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.charts.de/search.asp?search=Haddaway&x=4&y=8&cat=s&country=de|titul=Charts.de: Haddaway (SIngles)|vydavateľ=Charts.de|work=[[Media Control Charts|Media Control]]|dátum prístupu=2011-08-14}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ! width="35"| [[ARIA Charts|AUS]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.australian-charts.com/search.asp?search=Haddaway&cat=s|titul=australian-charts.com - Australian charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Ö3 Austria Top 40|RAK]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.austriancharts.at/search.asp?search=Haddaway&cat=s|titul=austriancharts.at - Austria Top 40|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lescharts.com/search.asp?search=Haddaway&cat=s|titul=lescharts.com - French charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[MegaCharts|HOL]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.dutchcharts.nl/search.asp?search=Haddaway&cat=s|titul=dutchcharts.nl - Dutch charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Sverigetopplistan|SWE]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.swedishcharts.com/search.asp?search=Haddaway&cat=s|titul=swedishcharts.com - Swedish charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Swiss Music Charts|SWI]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://swisscharts.com/search.asp?search=Haddaway&cat=s|titul=The Official Swiss Charts and Music Community|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[UK Singles Chart|UK]]<br><ref name="Chart Stats - Haddaway"/> ! width="35"| [[Billboard Hot 100|USA]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/haddaway/chart-history/67045|titul=Haddaway Album & Song Chart History - Hot 100|vydavateľ=[[Billboard]], [[Prometheus Global Media]]|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> ! width="35"| [[Hot Dance Club Songs|US Dance]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/haddaway/chart-history/67045?f=359&g=Singles|titul=Haddaway Album & Song Chart History - Dance/Club Play Songs|work=|vydavateľ=[[Billboard]], [[Prometheus Global Media]]|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> |- | rowspan="3"| 1993 | „[[What Is Love (Haddaway)|What Is Love]]“ | 2 | 12 | 1 | 1 | 1 | 2 | 1 | 2 | 11 | 9 | align="left"| * [[Bundesverband Musikindustrie|NEM]]: 3x Zlato<ref name="GER">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/#topSearch|titul=Musik Industrie - German Gold & Platinum certifications|vydavateľ=[[Bundesverband Musikindustrie]]|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> * [[British Phonographic Industry|UK]]: Zlato<ref name="BPI">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx|titul=BPI Searchable Database|vydavateľ=[[British Phonographic Industry]]|dátum prístupu=2011-06-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx|dátum archivácie=2017-10-06}}</ref> * [[Recording Industry Association of America|USA]]: Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?content_selector=gold-platinum-searchable-database|titul=RIAA - Recording Industry Association of America - Searchable Database|vydavateľ=[[Recording Industry Association of America]]|dátum prístupu=2011-06-03}}</ref> | align="left" rowspan="4"| ''Haddaway'' |- | „[[Life (singel Haddaway)|Life]]“ | 2 | 34 | 2 | 5 | 3 | 1 | 2 | 6 | 41 | 5 | align="left"| * NEM: Platina<ref name="GER" /> |- | „[[I Miss You (singel Haddaway)|I Miss You]]“ | 18 | 44 | 44 | 16 | 17 | 36 | 17 | 9 | — | — | |- | 1994 | „[[Rock My Heart]]“ | 10 | — | 83 | 11 | 17 | 17 | 10 | 9 | — | — | |- | rowspan="3"| 1995 | „[[Fly Away (singel Haddaway)|Fly Away]]“ | 25 | — | 16 | 23 | 10 | 14 | 14 | 20 | — | — | | align="left" rowspan="3"| ''The Drive'' |- | „[[Catch a Fire (singel)|Catch a Fire]]“ | 38 | — | 30 | — | 23 | — | 20 | 39 | — | — | |- | „Lover Be Thy Name“ | 65 | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | 1997 | „What About Me“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | | align="left" rowspan="3"| ''Let's Do It Now'' |- | rowspan="2"| 1998 | „Who Do You Love“ | 93 | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | „You’re Taking My Heart“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | 2001 | „Deep“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | | align="left" rowspan="2"| ''Love Makes'' |- | 2002 | „Love Makes“ | 81 | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | 2003 | „What Is Love“ <small>(remix)</small> | 51 | — | 49 | — | 100 | — | 92 | — | — | — | | align="left"| Nealbumový singel |- | 2005 | „Spaceman“ | 67 | — | — | — | — | — | — | — | — | — | | align="left"| ''Pop Splits'' |- | 2007 | „Follow Me“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | | align="left" rowspan="4"| Nealbumový singel |- | 2008 | „I Love the 90’s“ <small>(s [[Dr. Alban]]om)</small> | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | 2009 | „What Is Love 2009“ | 60 | — | 37 | 5 | — | 49 | — | — | — | — | |- | 2010 | „You Gave Me Love“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | colspan="15" style="font-size:8pt"| "—" pomlčky označujú, že sa singel nedostal do rebríčka |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://haddawaymusix.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703231609/http://haddawaymusix.com/ |date=2020-07-03 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Eurodance hudobníci]] [[Kategória:Speváci Trinidadu a Tobaga]] [[Kategória:Nemeckí speváci]] [[Kategória:House hudobníci Trinidadu a Tobaga]] [[Kategória:Nemeckí house hudobníci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti s pôvodom Trinidadu a Tobaga]] [[Kategória:Osobnosti z Port of Spain]] gtskojsivo4c9lsn54c3d2banm85218 World Wrestling Entertainment 0 376071 8254827 8251579 2026-07-28T16:34:23Z ~2026-42007-39 301436 Ahoj 8254827 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = WWE, Inc. | Logo spoločnosti = WWE official logo.svg | Právna forma = akciová spoločnosť | Odvetvie = [[Profesionálny wrestling]]<br />Športová zábava | Založená = 1952 | Zakladateľ = [[Roderick McMahon]]<br />[[Toots Mondt]] | Sídlo = [[Stamford (Connecticut)|Stamford]], [[Connecticut]] | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = '''[[Vince McMahon]]'''<br /><small>(Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ)</small><br />'''George Barrios'''<br /> <small>(Finančný riaditeľ)</small><br />'''[[John Laurinaitis]]'''<br /><small>(Výkonný viceprezident talentového úseku)</small><br />'''[[Stephanie McMahon-Levesque]]'''<br /><small>(Výkonný viceprezident kreatívneho úseku)</small> | Územný rozsah = Celosvetovo | Priemysel = | Produkcia = | Obrat = {{Rast}} [[Americký dolár|US$]] 477,7 [[milión|miliónov]] (2010) | Prevádzkový príjem = | Zisk = {{Rast}} US$ 53,3 miliónov (2010) | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 585 (stav k februáru 2011) | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = Vince McMahon | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{URL|http://www.wwe.com/|wwe.com}}<br />{{URL|http://corporate.wwe.com/|corporate.wwe.com}} | Zánik = | Poznámka =mcdonalds }} '''World Wrestling Entertainment, Inc.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nyse.com/about/listed/quickquote.html?ticker=wwe|titul=World Wrestling Entertainment, Inc.|dátum prístupu=2011-12-07|vydavateľ=WWE, Inc.|url archívu=https://web.archive.org/web/20110628182027/http://www.nyse.com/about/listed/quickquote.html?ticker=wwe|dátum archivácie=2011-06-28}}</ref> (skrátene '''WWE, Inc.'''; {{Nyse|WWE}}) je americká súkromná spoločnosť pôsobiaca predovšetkým v oblasti [[Profesionálny wrestling|profesionálneho wrestlingu]], ale aj [[Film|filmu]], [[hudba|hudby]], výroby licencovaných produktov a ich predaja. V súčasnosti je najväčšou wrestlingovou organizáciou s počtom 13 miliónov divákov v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch]]. Svoje pravidelné programy ''RAW'' a ''SmackDown'' vysiela v 30 jazykoch vo viac ako 145 krajinách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/company/overview.jsp#livetv|titul=Company Overview|dátum prístupu=2011-04-08|vydavateľ=WWE|url archívu=https://web.archive.org/web/20110429193349/http://corporate.wwe.com/company/overview.jsp#livetv|dátum archivácie=2011-04-29}}</ref> Majoritným vlastníkom spoločnosti je [[Vince McMahon]]. Okrem toho zastáva post predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa. Spoločne so svojou manželkou [[Linda McMahon|Lindou McMahon]] a deťmi [[Shane McMahon|Shanom McMahonom]] a [[Stephanie McMahon-Levesque]] vlastní 70% majetku a 96% hlasovacích práv v spoločnosti. Sídlo WWE je v [[Stamford (Connecticut)|Stamforde]], [[Connecticut]] s pobočkami v [[New York (mesto)|New Yorku]], [[Los Angeles]], [[Londýn]]e, [[Šanghaj]]i, [[Tokio|Tokiu]], [[Singapur|Singapure]] a [[Bombaj]]i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/company/overview.jsp|titul=WWE Corporate - Company Overview|dátum prístupu=2011-06-15|vydavateľ=WWE|url archívu=https://web.archive.org/web/20110429193349/http://corporate.wwe.com/company/overview.jsp|dátum archivácie=2011-04-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/news/2011/2011.5.24.jsp|titul="WWE Corporate - WWE OPENS MUMBAI OFFICE"|dátum prístupu=2011-06-15|vydavateľ=WWE|url archívu=https://web.archive.org/web/20110603064744/http://corporate.wwe.com/news/2011/2011.5.24.jsp|dátum archivácie=2011-06-03}}</ref> WWE disponuje rozsiahlou videotékou, ktorá predstavuje významnú časť histórie profesionálneho wrestlingu. Spoločnosť bola založená v roku 1952 pod názvom ''Capitol Wrestling Corporation'' a podporovala ju ''World Wide Wrestling Federation (WWWF)'' a neskôr ''World Wrestling Federation (WWF)''. V roku 1982 bola predaná rovnakej rodine a v roku 2002 zmenila meno na ''World Wrestling Entertainment''. Od roku 2011 nesie skrátený názov ''WWE''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/news/2011/2011_04_07.html|titul="2011name"|dátum prístupu=2011-04-8|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|url archívu=https://web.archive.org/web/20141025111408/http://corporate.wwe.com/news/2011/2011_04_07.html|dátum archivácie=2014-10-25}}</ref> == Dejiny == === Capitol Wrestling Corporation === [[Súbor:Max-Schmeling-Halle-WWE-apel.jpg|thumb|left|210px|House šou organizovaná spoločnosťou World Wrestling Entertainment.]] [[Roderick McMahon|Roderick James "Jess" McMahon]], zakladateľ rodu McMahonovcov, organizoval viac ako desať rokov [[box]]erské zápasy, vrátane zápasu medzi Jessem Willardom a Jackom Johnsonom v roku [[1915]]. V ďalších rokoch pokračoval v tejto činnosti spoločne s Texom Rickardom. V roku [[1935]] zorganizovali zápas medzi Jackom Delaneyom a Paulom Berlenbachom. Okrem toho mal McMahon na starosti aj organizovanie hudobných koncertov. Pár rokov predtým, okolo roku [[1920]] vytvoril profesionálny wrestler [[Toots Mondt|Joseph Raymond "Toots" Mondt]] nový štýl wrestlingu "Slam Bang Western-Style Wrestling", ktorý bol kombináciou tradičného [[zápasenie|zápasenia]], boxu a [[Divadlo|divadelných prvkov]], ktoré mali vyvolať zvýšený záujem u publika. Neskôr vytvoril združenie pod názvom ''Gold Dust Trio'' a získal do svojich služieb viacero významných zápasníkov toho obdobia. Aj napriek veľkému úspechu, ktoré priniesli spomínané inovácie, sa federácia rozpadala kvôli nezhodám v jej vedení. Mondt musel vyhľadať pomoc u iných organizácii pôsobiacich v [[New York (mesto)|New Yorku]] a jedným z nich bol Jess McMahon. Spojenie Jessa McMahona a Tootsa Mondta za začalo v roku 1952, keď spoločne založili ''Capitol Wrestling Corporation Ltd. (CWC)''. O rok neskôr sa CWC stala členom [[National Wrestling Alliance]]. V tomto období pracoval v spoločnosti aj významný wrestler tých časov Antonio Rocca. Po smrti Jessa prevzal jeho miesto jeho syn [[Vince McMahon, Sr.|Vincent J. McMahon]]. Duo Mondt-McMahon čoskoro získalo 70%-ný podiel akcií v National Wrestling Alliance. V roku 1956 podpísala CWC zmluvu s televíznou spoločnosťou WTTG Channel 5 s cieľom vysielať svoje podujatia naživo na obrazovkách televízie.<ref>''The Spectacular Legacy of the AWA'' DVD</ref> === World Wide Wrestling Federation === [[Súbor:Bruno Sammartino Mario Trevi a New York.jpg|thumb|180px|Bruno Sammartino, šampión WWWF 60. rokov a Mario Trevi.]] V roku [[1963]] získal [[Buddy Rogers|„Nature Boy“ Buddy Rogers]] svetový titul NWA v ťažkej váhe. Zvyšok NWA bol nešťastný, pretože Mondt dovolil Rogersovi len zriedka kedy zápasiť inde, ako na severovýchode. Mondt a McMahon chceli od Rogersa odkúpiť jeho titul za 25 000 dolárov. Ten napokon o titul prišiel [[24. január]]a [[1963]] v kanadskom [[Toronto|Toronte]], keď prehral s [[Lou Thesz]]om. Mondt a McMahon následne opustili NWA a založili vlastnú spoločnosť s názvom World Wide Wrestling Federation (WWWF). V polovici apríla porazil Buddy Rogers v [[Rio de Janeiro|Rio de Janeire]] Antonia Roccu a stal sa prvým šampiónom organizácie WWWF. O titul prišiel o mesiac neskôr, [[17. máj]]a v zápase proti [[Bruno Sammartino|Brunovi Sammartinovi]]. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] opustil federáciu Toots Mondt. V roku [[1971]] sa WWWF stala znovu súčasťou NWA ako regionálna federácia a jej titul stratil štatút národného titulu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://1.bp.blogspot.com/-aw8hS9psIsI/TX2U4tyXq7I/AAAAAAAAAGo/pYb5ZvDMbOg/s1600/WrestlingTerritories.png| dátum prístupu=2012-03-25|vydavateľ=Freakin' Awesome Network Forums}}</ref> V marci [[1979]] prišla ďalšia zmena názvu, tento raz na World Wrestling Federation (WWF). Išlo však len o zmenu kozmetickú, keďže na riadení spoločnosti sa nič nezmenilo. === World Wrestling Federation === [[Súbor:Mrmcmahon092407.jpg|thumb|left|160px|Vince McMahon sa stal v 80. rokoch novým majiteľom WWF.]] V roku [[1980]] založil [[Vince McMahon|Vincent Kennedy McMahon]], syn Vincenta J., spoločnosť s názvom Titan Sports, Inc. a v roku [[1982]] odkúpil Capital Sports od svojho otca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/news/2011/2011_04_07.html|2=titul|3=National Wrestling Alliance: The Untold Story of the Monopoly That Strangled Pro Wrestling|dátum prístupu=2007-05-13|vydavateľ=ECW Press|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20141025111408/http://corporate.wwe.com/news/2011/2011_04_07.html|dátum archivácie=2014-10-25}}</ref> Vince sa pohyboval v tomto biznise od svojich dvanástich rokov. Hoci jeho otec vždy kritizoval myšlienku územného rozširovania spoločnosti, Vince začal s procesom expanzie, ktorý zásadne zmenil vývoj profesionálneho wrestlingu. Dostal programy WWF do televízie a napriek nesúhlasu mnohých promotérov, rozšíril oblasť pôsobenia svojej organizácie do celých Spojených štátov. McMahon začal predávať videozáznamy z akcií WWF po celej krajine prostredníctvom svojej distribučnej spoločnosti Coliseum Video. Výsledkom toho boli nemalé príjmy z reklamy, od televíznych spoločností a z predaja videokaziet. WWF sa definitívne stala organizáciou s pôsobnosťou po celej krajine. [[Súbor:Hulk Hogan Pointing.jpg|thumb|250px|Hulk Hogan bol jednou z príčin rozmachu wrestlingu v 80. rokoch.]] Dôležitým ťahom bolo angažovanie [[Hulk Hogan|Hulka Hogana]], ktorý bol v tom období veľmi populárny vďaka účinkovaniu vo filme ''Rocky III''. Spolu s Hoganom prišli do WWF [[Roddy Piper]], [[Jimmy Snuka]], [[Don Muraco]], [[Paul Orndorff]], [[Greg Valentine]], [[Ricky Steamboat]], [[Iron Sheik]] a [[Jesse Ventura]] (Ventura zápasil len veľmi zriedkavo, kvôli zápalu pľúc). Neskôr vytvoril populárnu komentátorskú dvojicu s [[Gorilla Monsoon|Gorillom Monsoonom]]). Jedným z najpopulárnejších wrestlerov tej doby bol [[André the Giant]], no práve Hulk Hogan je dodnes považovaný za hlavnú hviezdu federácie a dôvod rapídneho rozmachu WWF. Wrestlingová revolúcia sa začala vďaka myšlienke Vinca McMahona zorganizovať [[WrestleMania|WrestleManiu]]. Bola to prvá pay-per-view šou v histórii WWF a v ďalších rokoch sa z nej mal stať akýsi wrestlingový [[Super Bowl]]. S niečím podobným prišiel pred rokmi aj Vincov otec Vince Sr., ktorý v rámci NWA zorganizoval akciu pod názvom Starrcade. Jeho syn však chcel rozšíriť wrestling aj do iných sfér zábavného priemyslu. Pred prvým ročníkom WrestleManie uzavrel dohodu s MTV a vznikol koncept zvaný ''Rock 'n' Wrestling Connection''. McMahon pozval na WrestleManiu osobnosti ako [[Muhammad Ali]], [[Mr. T]] a [[Cyndi Lauper]], čo viedlo k zvýšeniu záujmu o wrestling a pritiahnutie pozornosti médií po celých Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://slam.canoe.ca/Slam/Wrestling/Wrestlemania20/WrestleMania3.html|2=titul|3=Steamboat&nbsp;— Savage rule WrestleMania 3|dátum prístupu=2007-10-14|vydavateľ=SLAM! Wrestling|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://archive.today/20120629102306/http://slam.canoe.ca/Slam/Wrestling/Wrestlemania20/WrestleMania3.html|dátum archivácie=2012-06-29}}</ref> ====Wrestlingový boom==== Prvý ročník WrestleManie sa konal [[31. marec|31. marca]] [[1985]] v [[Madison Square Garden]] a zaznamenal veľký ekonomický úspech. Zároveň bol začiatkom tzv. ''Sports Entertainment'' – konceptu, ktorý znamenal zásadnú zmenu vo vývoji wrestlingu. McMahon už neprezentoval zápasníkov ako stereotypných športovcov, z každého sa snažil urobiť výnimočnú, ľahko zapamätateľnú osobnosť ([[Ted DiBiase]] vystupoval ako Million Dollar Man, [[Big Boss Man]] zase v úlohe policajta a pod.). Každý wrestler tak disponoval svojim vlastným gimmickom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.onlineworldofwrestling.com/articles/nostalgia-pop-01/|titul=The Nostalgia Pop #1|vydavateľ=Online World of Wrestling|dátum vydania=25. február 2011}}</ref> [[Súbor:Andre and Bobby Heenan (86290687) (cropped and retouched).jpg|thumb|left|240px|André the Giant nastupuje do ringu s manažérom Bobbym Heenanom.]] Tvárou spoločnosti bol v tomto období Hulk Hogan, ktorý bol obdarený atletickým talentom a charizmou. Z WrestleManie sa stalo pravidelné podujatie, ktoré sa koná dodnes vždy na prelome marca a apríla. Na scéne sa objavili ďalšie významné osobnosti, ktorými boli [[Randy Savage]] a [[Ultimate Warrior]]. Na vysokej úrovni sa ocitla tag tímová divízia. K najúspešnejším tag tímom patrili [[The Rockers]], [[Demolition]], [[The Hart Foundation]], [[The British Bulldogs]] a [[The Fabulous Rougeaus]]. V roku [[1987]] popularita WWF ešte vzrástla a toto obdobie je považované za vrchol rozmachu profesionálneho wrestlingu v 80. rokoch. WrestleMania III bola ohlasovaná ako „najväčšia udalosť v histórii športovej zábavy“. Na štadióne Pontiac Silved Dome bolo prítomných 93,173 divákov, čo je dodnes rekord na wrestlingovom podujatí. V hlavnom zápase o titul WWE sa stretli proti sebe Hulk Hogan a André the Giant. Zo zápasu pochádza aj legendárny moment, keď Hulk Hogan zodvihol André the Gianta a zvíťazil vďaka použitiu bodyslamu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wwe.com/shows/wrestlemania/history/wm3/mainevent/|titul=WrestleMania III > Main Event|vydavateľ=WWE|dátum vydania=25. február 2011}}</ref> Po úspechu WrestleManie sa rozhodol Vince McMahon zorganizovať ďalšie tri platené akcie, ktorý sa konajú dodnes v ročnej periodicite: na jeseň ''Survivor Series'' (prvý raz v roku 1987), v lete ''SummerSlam'' (prvý raz v roku 1988) a v zime ''Royal Rumble'' (taktiež od roku 1988). Na Survivor Series sa pravidelne konajú eliminačné tag tímové zápasy, na Royal Rumble je to zase rovnomenný zápas s tridsiatimi wrestlermi. SummerSlam je považovaný za najväčšiu letnú akciu. S rastúcou popularitou športovej zábavy začala WWF s predajom rôznych propagačných predmetov. Išlo najmä o figúrky wrestlerov, tričká, plagáty a rôzne iné produkty. WrestleMania VI je považovaná za koniec éry wrestlingového boomu v 80. rokoch a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je posledné vystúpenie André the Gianta na WrestleManii v zápase proti [[Nikolai Volkoff|Nikolaiovi Volkoffovi]]. Ďalej to bol spor Hulka Hogana s Ultimate Warriorom a následná Hulkova prehra. Hogan odovzdal pomyselnú štafetu najväčšej hviezdy spoločnosti svojmu súperovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wwe.com/shows/wrestlemania/history/wm6/mainevent/|titul=WrestleMania VI - Main Event|vydavateľ=WWE.com|dátum vydania=25. február 2011}}</ref> Aj keď sa zdalo, že by to mohol byť jeho koniec v spoločnosti, nestalo sa tak. V ďalších rokoch získal ešte trikrát titul WWF. ====Nová generácia==== [[Súbor:WWE-Requires-Undertaker.jpg|thumb|170px|The Undertaker, predstaviteľ novej generácie.]] V roku [[1993]] sa WWF ocitla vo veľkej kríze, keď Vince McMahon čelil obvineniam, že mnohí z jeho zamestnancov užívajú [[steroid|steroidy]], dokonca šlo aj o obvinenie zo znásilnenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.fullwrestling.com/famigliamcmahon.htm|titul=McMahon Family|vydavateľ=FullWrestling.com|dátum vydania=25. február 2011|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20111012181026/http://www.fullwrestling.com/famigliamcmahon.htm|dátum archivácie=2011-10-12}}</ref> Následkom týchto udalostí zaznamenala spoločnosť výrazné finančné straty, príjmy sa ocitli na rekordnom minime. McMahon bol nútený znížiť platy svojich zamestnancov o takmer 50%. Nie všetci sa s touto situáciou dokázali zmieriť a tak niektorí wrestleri z WWF odišli. V rokoch 1994 – 1996 čelila McMahona spoločnosť konkurencii v podobe [[World Championship Wrestling]], ktorú riadil [[Ted Turner]]. WWF bola nútená dať priestor tým zápasníkom, ktorý do tej doby nedostávali príliš veľa šancí. Odchod starších wrestlerov a tých, ktorý sa zaplietli do [[doping]]ového škandálu znamenal možnosť dostať sa na vrchol pre novú generáciu. Išlo o wrestlerov, ktorí neboli fyzicky tak zdatní ako ich predchodcovia, no disponovali skvelou technikou zápasenia. Boli to mená ako [[Shawn Michaels]], [[Bret Hart]], [[Kevin Nash|Diesel]], [[Scott Hall|Razor Ramon]] a [[The Undertaker]], z ktorých sa v ďalších rokoch stali hlavné hviezdy spoločnosti. Tak sa zrodila „nová generácia WWF“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lordsofpain.net/columns/deadlyvenom/Deadly_Venom_WWF_The_New_Generation_Part_1_-_An_Introduction.html|titul=Deadly Venom: WWF The New Generation Part 1 - An Introduction|vydavateľ=Lords of Pain|dátum vydania=25. február 2011}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Spoločnosť ale čakalo obdobie stagnácie. Na príčine bol najmä slabý dej a charaktery až príliš vzdialené realite. Fanúšikovia z toho boli unavení a popularitu strácali aj také hviezdy ako Hulk Hogan, ktorý čiastočne doplatil na dopingové škandály. Wrestlingový svet čakal proces transformácie. Medzitým sa uskutočnil debut pravidelnej televíznej relácie s názvom ''Monday Night RAW'', ktorá sa vysielala na káblovej televízií. Na úspech tohto programu zareagovala WCW programom ''Monday Nitro'', ktorý sa vysielal v rovnakom čase ako RAW. Táto skutočnosť znamenala pre WWF mnoho negatívnych následkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_hb1437/is_200001/ai_n5946168|titul=WCW ''Nitro'' tightens belt|vydavateľ=Variety|dátum vydania=18. august 2003|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20071016133852/http://findarticles.com/p/articles/mi_hb1437/is_200001/ai_n5946168|dátum archivácie=2007-10-16}}</ref> ====Monday Night Wars==== [[Súbor:Eric Bischoff 2010.jpg|thumb|left|210px|Eric Bischoff, tvorca WCW Monday Nitro.]] So spustením vysielania WCW Monday Nitro sa začali tzv. ''Monday Night Wars''. V rovnakom čase bojovali dve konkurenčné spoločnosti WWF a WCW o wrestlingového diváka. Oba programy boli vlajkovými loďami svojich organizácií. Dôležitým momentom bolo obsadenie Erica Bischoffa do pozície generálneho manažéra WCW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.imdb.com/title/tt0408001/plotsummary|titul=The Monday Night War: WWE Raw vs. WCW Nitro|dátum prístupu=2007-04-10|vydavateľ=Internet Movie Database}}</ref> Zlom prišiel v roku 1996. WCW začala dávať priestor wrestlerom z [[Japonsko|Japonska]] a [[Mexiko|Mexika]], z WWF prišli Scott Hall a Kevin Nash. Vznikla veľmi populárna frakcia s názvom ''New World Order (NWO)''. Vďaka týmto aspektom predbehla WCW svoju konkurenciu v popularite medzi divákmi a napokon aj v sledovanosti. Ak sa chcela WWF vrátiť na strené pozície musela pristúpiť k radikálnemu kroku, ktorým bol zrod tzv. ''Attitude éry''. ====Attitude éra a Montreal Screwjob==== [[Súbor:Austinentrance.jpg|thumb|210px|Stone Cold Steve Austin, symbol Attitude éry.]] V druhej polovici 90. rokov prišiel nastal nový wrestlingový boom. Konkurencia na trhu spôsobila skvalitneniu produktu a tým pádom aj zvýšený záujem fanúšikov. WWF začala dávať viac priestoru wrestlerom, ktorí stvárňovali záporné charaktery. V samotných televíznych programoch sa objavovalo viac násilia, brutality a krvi. Z rodinných programov sa stali programy pre dospelých. Zo začiatku ale priniesli revolučné zmeny veľké problémy pre WWF. Spoločnosť sa ocitla pred finančným kolapsom a hrozila jej likvidácia. WWF sa podarilo napriek záujmu WCW udržať vo svojich radoch jednu z najväčších hviezd tej doby, [[Bret Hart|Breta Harta]].<ref>''Hitman Hart: Wrestling With Shadows'' (1998)</ref> Vzhľadom na to, že kanadský wrestler sa rozhodol po WrestleManii XII dať si osem mesačnú prestávku, WWF začala vo veľkom presadzovať kontroverzného [[Stone Cold Steve Austin|Stone Cold Steva Austina]]. Ten si získal popularitu po známom incidente v [[Madison Square Garden]] a po víťazstve na King of the Ring nad [[Jake Roberts|Jakeom Robertsom]]. Na WrestleManii 13 sa uskutočnil zápas medzi Hartom a Austinom (jedinou možnosťou ako zvíťaziť, bolo donútiť súpera vzdať sa).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wwe.com/shows/wrestlemania/history/wm13/results|titul=WrestleMania 13 official results|vydavateľ=WWE|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20100426034340/http://www.wwe.com/shows/wrestlemania/history/wm13/results/|dátum archivácie=2010-04-26}}</ref> Po tomto zápase sa stala z Harta, ktorý bol dovtedy obľúbencom publika, záporná postava. Naopak, napriek snahe vykresliť Austina ako „zlého“ muža, stal sa z neho miláčik fanúšikov. Austin sa tak stal jedným z prvých tweenerov – čiže wrestlerom, ktorý nebol zlým ani dobrým. [[Dwayne Johnson|Rocky Maivia]] sa stal členom frakcie Nation of Domination a [[Shawn Michaels]] založil s [[Triple H|Triple H-om]] a Chynou D-Generation X. Podobne ako v prípade Austina, ani členovia tejto skupiny sa nezaujímali o to, ako ich vnímajú fanúšikovia. Dôležitým momentom bol historicky prvý zápas Hell in a Cell na platenej akcii Bad Blood medzi Michaelsom a The Undertakerom, ktorý sa vyznačoval značnou brutalitou. Dôležitú úlohu v súperení medzi WWF a WCW zohral Bret Hart. WCW mu ponúkla lukratívny trojročný kontrakt na tri milióny dolárov ročne. Napriek veľkej lojalite, ktorú Hart prejavoval voči WWF, ponuku od WCW prijal. V tom čase bol však držiteľom titulu WWF a tak bolo potrebné vymyslieť príbeh, ako titul stratí. Harta čakal zápas na Survivor Series v kanadskom Montreale proti Shawnovi Michaelsovi. Kanadský wrestler bol ochotný dobrovoľne odovzdať svoj titul, no mal dve podmienky: nesmie to byť pred [[Kanada|kanadským]] publikom ani na Survivor Series v [[Montreal|Montreale]]. McMahon prijal jeho požiadavky, no svoj sľub nedodržal a Hart o titul prišiel v Montreale. Táto udalosť je známa ako Montreal Screwjob a predchádzala odchodu Breta Harta do WCW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|http://www.tuttowrestling.com/thescrewjob4.html|titul=Montreal 1997: The Screwjob|vydavateľ=Tuttowrestling.com}}</ref> [[Súbor:Bret Hart in 1994.jpg|thumb|left|210px|Bret Hart, hlavný protagonista ''Montreal Screwjob''.]] Vince McMahon použil nenávisť, ktorá v ňom rástla voči fanúšikom, kritikov aj vlastným zamestnancom na vytvorenie postavy Mr. McMahona. Šlo o diktátorského šéfa, ktorý presadzoval záporné charaktery, akým bol aj Steve Austin. Do sportu s McMahon sa dostali D-Generation X, ktorých podporoval aj známy boxer [[Mike Tyson]]. Tieto udalosti viedli k vzniku tzv. ''Attitude éry'' – éry postoja. Za presný dátum jej vzniku sa považuje [[29. marec]] [[1998]], keď Stone Cold Steve Austin porazil na WrestleManii XIV Shawna Michaelsa a stal sa novým symbolom spoločnosti. Napriek týmto zmenám, ktoré fanúšikovia vrelo vítali, malo WCW Monday Nitro vyššiu sledovanosť ako WWF Monday Night RAW. Nová generácia ale začala fanúšikov fascinovať čoraz viac. Steve Austin, [[Dwayne Johnson|The Rock]], [[Mick Foley]] a D-Generation X si získali dobré meno a stali sa ústrednými postavami „novej“ WWF symbolmi revolúcie v profesionálnom wrestlingu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wwe.com/inside/specialtymatches/infernomatch|titul=Inferno Match|vydavateľ=WWE|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20080319090856/http://www.wwe.com/inside/specialtymatches/infernomatch|dátum archivácie=2008-03-19}}</ref> [[13. apríl]]a [[1998]] dosiahlo RAW po 84 týždňoch vyššiu sledovanosť ako Nitro. Bolo to najmä vďaka segmentu, v ktorom sa objavili Steve Austin a Vince McMahon. Zápasy v WWF boli čoraz brutálnejšie, častejšie sa konali zápasy v oceľovej klietke, vrcholil spor medzi [[The Undertaker]]om a Mankindom, po prvý raz sa objavil tzv. ''Inferno match'', v ktorom proti sebe nastúpili The Undertaker a Mankind. Naopak, veci v WCW nabrali nesprávny smer. Vedenie spoločnosti urobilo niekoľko rozhodnutí, ktoré ubrali na atraktívnosti produktu z dielne WCW (napr. víťazstvo herca [[Davida Arquette|Davida Arquetta]] v zápase o WCW titul). WWF bola opäť najpopulárnejšou wrestlingovou organizáciou v Spojených štátoch, ale proces obnovy sa nezaobišiel bez kritiky. Mnoho rodín bolo šokovaných násilím a brutalitou v programoch WWF. Búrili sa aj feministické skupiny, ktoré bojovali proti sporo odetým ženám, ktoré sa v WWF objavovali. Napriek týmto kontroverziám bola WWF v tom období pre divákom zaujímavá, čo viedlo k získaniu si ďalších priaznivcov po celom svete. =====Smrť Owena Harta===== [[Súbor:Owen Hart 1997.jpg|thumb|230px|Owen Hart.]] [[23. máj]]a [[1999]] na pay-per-view šou Over the Edge zomrel pri páde zo 16-metrovej výšky wrestler [[Owen Hart]]. Mladší brat Breta Harta stvárňoval postavu, ktorá sa volala Blue Blazer a v ten večer mal zápasiť o Interkontinentálny titul proti Godfatherovi. Nešťastie sa stalo pri nástupe do ringu. Owen sa spustil po lane, ktoré bolo zavesené na vrchole arény. Následný pád mal preňho smrtiace následky, zomrel ešte predtým, ako ho stihli prepraviť do nemocnice. Táto scéna nebola odvysielaná, pretože v tom čase sledovali televízni diváci vopred nahratý rozhovor s Owenom. Komentátor [[Jim Ross]] povedal, že čo sa stalo v aréne bolo reálne. Šou pokračovala, keďže Vince McMahon povedal, že Owen by si to tak želal. {{citát| Mám pre vás všetkých nešťastnú správu. Owen Hart zomrel. Owen Hart zomrel tragicky na následky zranení, ktoré utrpel dnes v noci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hart tragedy overshadows Taker's win|url=http://slam.canoe.ca/OwenHart/may24_overtheedge.html|vydavateľ=SLAM! Sports|dátum vydania=23. máj 1999|dátum prístupu=2012-04-08|url archívu=https://archive.today/20120530091422/http://slam.canoe.ca/OwenHart/may24_overtheedge.html|dátum archivácie=2012-05-30}}</ref>}} Verejnosť bola o smrti Owena Harta informovaná na konci programu. Vince McMahon vyjadril na tlačovej konferencii úprimnú sústrasť celej rodine. Ďalší deň, [[24. máj]]a bola tradičná pondelková šou, ktorá sa odohrala v [[St. Louis]] pomenovaná RAW is Owen. Viacero zápasníkov počas nej spomínalo na Harta. K tomuto tragickému incidentu existuje len málo dokumentácií. Sú to fotografie zachytené divákmi ako Owen padá a následné poskytnutie prvej pomoci. Na internete sa objavilo viacero falošných videí o tejto udalosti. Tento moment síce zachytili kamery WWE, ale zábery neboli nikdy zverejnené. =====Rozšírenie činnosti===== [[Súbor:1999 WWF Smackdown (WWE).jpg|thumb|left|230px|Scéna pre šou ''SmackDown'' pri jej premiérovom vydaní.]] [[29. apríl]]a [[1999]] začala WWE znovu vysielať na káblovej televízii. Na televíznej stanici UPN bola zároveň odvysielaná premiérová časť šou s názvom ''SmackDown''. Na UPN sa vysielal pravidelne každý týždeň až do [[26. august]]a 1999 a dodes patrí k najúspešnejším programom v histórii tohto televízneho kanálu. [[29. september|29. septembra]] toho istého roku dosiahol SmackDown najmä vďaka segmentu medzi [[Dwayne Johnson|The Rockom]] a [[Mick Foley|Mickom Foleym]] mimoriadne vysoký rating 8.4..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://slashwrestling.com/raw/990927.html|titul=Slashwrestling RAW report - with ratings|vydavateľ=Christopher Robin Zimmerman|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20061102112807/http://slashwrestling.com/raw/990927.html|dátum archivácie=2006-11-02}}</ref> [[19. október|19. októbra]] 1999 sa spoločnosť ''Titan Sports'' (neskôr premenovaná na ''World Wrestling Entertainment, Inc.''), ktorá vlastnila WWF, stala akciovou spoločnosťou. Zároveň rozšírila svoje portfólio o produkciu celovečerných filmov, vydávanie kníh či otvorenie klubu na [[Times Square]]. [[Súbor:The Big Show 1999 WWF Smackdown (WWE).jpg|thumb|230px|Big Show prišiel do WWF z WCW.]] Napriek dlhodobým absenciám zranených hviezd Steve Austina a The Undertakera, WWF naďalej dominovala v televíznej sledovanosti pred svojou konkurenciou. Wrestleri ako The Rock a Triple H dokázali udržať kvalitu produktu WWF na vysokej úrovni. V tvorivom tíme nastali zmeny, keď Vincea Russa nahradil Chris Kreski. Ten navrhol viacero hlavných príbehov z tej doby, ako bol spor o titul WWE medzi Triple H-om a [[Cactus Jack|Cactus Jackom]], milostný trojuholník medzi [[Stephanie McMahon-Levesque|Stephanie McMahon]], [[Kurt Angle|Kurtom Anglem]] a Triple H-om či tag tímové zápasy medzi [[Dudley Boyz]], [[Jeff Hardy|Hardy Boyz]] a [[Edge]]m a [[Christian (wrestler)|Christian]]om. Do spoločnosti prišli viacerí zápasníci z WCW a ECW ako [[Big Show]], [[Chris Jericho]], [[Chris Benoit]] a [[Eddie Guerrero]], priestor dostali wrestleri „made in WWF“ ako Kurt Angle, Dudley Boyz, Hardy Boyz a [[Rikishi]]. 25. septembra sa presunula šou RAW z USA Network na TNN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.accessmylibrary.com/coms2/summary_0286-28309656_ITM|titul=WWF Raw Is War to Premiere on TNN September 25|vydavateľ=PR Newswire}}</ref> Po takmer ročnej prestávke zapríčinenej zranením sa vrátil Steve Austin, rovnako aj The Undertaker. Napriek tomu začali ratingy WWF pomaly klesať. Chris Kreski spoločnosť opustil a jeho miesto zaujala Stephanie McMahon, Vinceova dcéra. V tomto období sa uskutočnila WrestleMania X-Seven, ktorá je dodnes považovaná za jednu z najvydarenejších v histórii. Hlavnou udalosťou večera bol zápas o titul WWE medzi The Rockom a Stevem Austinom. Vďaka zásahu Vincea McMahona vyhral Austin a s Triple H-om vytvorili alianciu zvanú ''Two-Man Power Trip''. Sledovanosť programov však naďalej klesala. V roku 2001 otvorila WWF v spolupráci s televíznou stanicou [[NBC]] prvý ročník ligy amerického futbalu s názvom XFL. Zo začiatku mala prekvapivo vysokú sledovanosť, no po odohratí jedného ročníka bola jej činnosť ukončená. =====Odkúpenie WCW a ECW===== [[Súbor:Tajiri Tarantula.jpg|thumb|left|230px|Tajiri a Rhyno prišli do WWF z ECW.]] [[5. február]]a 2001 zverejnil Jim Ross správu, že do WWF prichádzajú zápasníci [[Justin Credible]], [[Jerry Lynn]] a [[Rhyno]] z ECW. Lynn a Rhyno uzavreli ústny kontrakt, Lynn podpísal zmluvu na tri roky. Na mieste komentátora nahradil [[Jerry Lawler|Jerryho Lawlera]] [[Paul Heyman]]. V apríli toho istého roku ohlásila ECW bankrot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.100megsfree4.com/wiawrestling/pages/ecw/ecwhist.htm|titul=ECW Wrestling History|vydavateľ=Wrestling Information Archive|dátum vydania=25. februrár 2011|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20110103025940/http://www.100megsfree4.com/wiawrestling/pages/ecw/ecwhist.htm|dátum archivácie=2011-01-03}}</ref> [[Súbor:Shane McMahon November 2008.jpg|thumb|140px|Shane McMahon (podľa príbehu) odkúpil WCW.]] Kvôli úspechu Attitude éry nedokázala WCW držať krok s WWF, ktorá začala dominovať na všetkých frontoch. Finančná situácia Turnerovej organizácie sa značne zhoršila a to sa ukázalo ako veľký problém. Výsledkom bola fúzia ''America Online'' (najväčší poskytovateľ internetových služieb v USA) a ''Time Warner'' (spoločnosť Teda Turnera, ktorá vlastnila WCW). Ďalším krokom bol predaj WCW. Ihneď sa objavilo niekoľko záujemcov, jedným z nich bol Eric Bischoff, ktorý zastupoval skupinu s názvom „Fusient Media Ventures“. Bischoff sa začal správať ako prezident spoločnosti a hoci na to nemal kompetencie začal prepúšťať zamestnancov, čo sa považovalo za zbytočné. V marci 2001 uzavreli AOL Time Warner a Fusient Media Ventures dohodu a nastala nová fáza konkurencie pre WWF. Napokon však WWF odkúpila aj WCW za pomerne nízku čiastku 7 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/news/2001/2001_03_23.jsp|titul=WWE Entertainment, Inc. Acquires WCW from Turner Broadcasting|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|dátum vydania=26. november 2009|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20140313012636/http://corporate.wwe.com/news/2001/2001_03_23.jsp|dátum archivácie=2014-03-13}}</ref> Počas poslednej epizódy WCW Monday Nitro oznámil v rámci Monday Night RAW Vince McMahon, že odkúpil spoločnosť WCW. Fanúšikovia po celom svete ostali šokovaní po tom, čo [[Shane McMahon]] prišiel s oznámením, že je to on, kto kúpil WCW a nie jeho otec Vince. Diváci tak mohli súbežne sledovať obe relácie na televíznej obrazovke, ktorá bola rozdelené na dve polovice. Na WrestleManii X-Seven sa Vince a Shane stretli vo vzájomnom zápase. Tento zápas je považovaný za začiatok neúspešného príbehu s názvom „invázia“. O niekoľko mesiacov podpísal Eric Bischoff zmluvu s WWF a stal sa generálnym manažérom RAW. ====Koniec Attitude éry==== Koniec Attitude éry sa začal po WrestleManii X-Seven. Zapríčinené to bolo najmä skutočnosťou, že tvorivý tím okolo Stephanie McMahon začala strácať svoju tvorivú originalitu. Hlavné hviezdy spoločnosti, medzi nimi aj Steve Austin, začali strácať popularitu medzi divákmi. Triple H a Chris Benoit utrpeli vážne zranenia, ktoré ich na dlhú dobu vyradili z činnosti. Spoločnosť opustila Chyna, ktorá sa nedokázala dohodnúť na novej zmluve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tuttowrestling.com/showbio_new.asp?codice=90|titul=Chyna|vydavateľ=TuttoWrestling.com|dátum vydania=25. februrár 2011|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20120809084907/http://www.tuttowrestling.com/showbio_new.asp?codice=90|dátum archivácie=2012-08-09}}</ref> Vrcholom bol dočasný odchod The Rocka do [[Hollywood]]u, kde začal s natáčaním filmu ''Kráľ Škorpión''. =====Invázia===== V období „invázie“ sa začal spor medzi Shaneom McMahonom, ktorý odkúpil WCW a jeho otcom, ktorý vlastnil WWF. Spor medzi dvoma spoločnosťami bol snom mnohých fanúšikov, ktorý snívali o zápasoch medzi najväčšími hviezdami oboch spoločností. Celý príbeh sa však skončil nečakaným neúspechom. Hlavné hviezdy WCW ako [[Goldberg]], [[Scott Steiner]] a [[Rey Mysterio]] neboli na základe zmluvy s AOL Time Warner zahrnuté do „balíka“ wrestlerov, ktorých WWF odkúpila od WCW a tak sa rozhodli tohto sporu nezúčastniť. Navyše celý príbeh mal jasný priebeh, keďže WWF mala takmer neustále navrch a to nebolo pre divákom príliš vzrušujúce. 9. júla 2001 spojili zápasníci WCW a ECW svoje sily a vytvorili ''Alianciu''. Vedení boli Shaneom McMahom a bývalým majiteľom ECW Paulom Heymanom. Zápas medzi oboma tímami sa uskutočnila na špeciálnej šou s názvom ''Invázia''. K tímu sa pridali aj Steve Austin a Kurt Angle. Tím WWF sa posilnil o The Rocka, ktorý sa vrátil po niekoľkých mesiacoch do spoločnosti. Finále tohto sporu prišlo na Survivor Series, kde sa uskutočnil eliminačný tag tímový zápas v ktorom platilo „víťaz berie všetko“. Tím WWF na čele s The Rockom zporazil oskupenie s lídrami Kurtom Anglem a Stevem Austinom. Invázia znamenala pre WWF pokles sledovanosti a zároveň začala strácať divákov po celom svete. Avšak viacero bývalých hviezd WCW a ECW podpísalo zmluvy s WWF, konkrétne [[Gregory Helms]], [[Torrie Wilson]], [[Booker T]], [[Lance Storm]] a [[Rob Van Dam]]. Hoci je Invázia považovaná za nevydarený počin, priniesla aj pozitívne veci. Jednou z nich bol spor medzi Ausinom a Anglem, ktorý bol označený za najlepší spor roku 2001 a za jeden z najlepších vôbec. =====Zjednotený šampión===== Po období invázie prišlo v WWF k niekoľkým zmenám. Do spoločnosti sa vrátil [[Ric Flair|„Nature Boy“ Ric Flair]], ktorý sa dostal do sporu s Vincom McMahom. Vrátil sa aj komentátor [[Jerry Lawler|Jerry „The King“ Lawler]]. Steve Austin sa stal znovu miláčikom fanúšikov tak, ako tomu bolo pred WrestleManiou X-Seven. Ako už bolo spomínané, niektoré hviezdy Aliancie podpísali zmluvu s WWF. WWF mala v tom čase dvoch majstrov sveta. Steve Austin držal titul WWF a The rock zase titul WCW. Všetky ostatné tituly sa zjednotili na Survivor Series. Vince McMahon oznámil, že na šou Vengeance sa uskutočnia zápasy o zjednoteného šampióna WWF. V prvom semifinále sa mal stretnúť The Rock s [[Chris Jericho|Chrisom Jerichom]] a v druhom Steve Austin a Kurt Angle. Víťazom turnaja sa stal prekvapivo Chris Jericho, ktorý sa tak stal prvým zjednoteným šampiónom od čias [[Lou Thesz]]a. =====New World Order (nWo)===== [[Súbor:Hollywoodhulkhoganwmx8.jpg|thumb|left|180px|"Hollywood" Hulk Hogan, člen nWo.]] Po tom, čo Vince McMahon odkúpil WCW, získal do svojich radov aj trojicu [[Hulk Hogan]], [[Kevin Nash]] a [[Scott Hall]]. Pri príležitosti platene akcie ''No Way Out'' vo februári 2002 vytvoril alianciu nWo, ktorá preňho mala byť nástrojom na zvrhnutie WWF. Vince sa totiž nechcel deliť o moc s novým spolumajiteľom spoločnosti Ricom Flairom. Po porážke na WrestleManii X-8 v zápase proti The Rockovi, bol Hulk Hogan napadnutý Nashom a Hallom, čo znamenalo jeho koniec v tejto skupine. Hall a Nash potom prijali k sebe dvoch nových členov: [[X-Pac]]a a Big Showa. Pôsobenie nWo v WWF netrvalo dlho. Hall bol prepustený zo spoločnosti z osobných dôvodov, pravdepodobne išlo o užívanie drog alebo alkoholu. [[13. máj]]a sa uskutočnil lumberjack match medzi Stevem Austinom a novým členom nWo Bookerom T. Neskôr bol do skupiny prijatý aj Shawn Michaels. [[15. júl]]a, po tom čo získal Vince McMahon úplnú kontrolu na WWF, bola skupina rozpustená. ===World Wrestling Entertainment=== ====Nemilosrdná agresia==== V roku [[2000]] zažaloval [[Svetový fond na ochranu prírody]] (používajúci rovnakú skratku WWF) spoločnosť World Wrestling Federation za porušenie dohody z roku [[1994]], ktorá obmedzila používanie skratky WWF len na územie Spojených štátov. Prípad bol vyriešený v prospech Svetového fondu, ktorý prinútil McMahonovu spoločnosť zmeniť svoje meno. [[6. máj]]a [[2002]] oznámil Vince McMahon na tlačovej konferencie, že jeho organizácia mení názov na World Wrestling Entertainment, Inc. (WWE). Poslednou udalosťou, ktorá s vysielal pod značkou WWF bola platená akcia ''Insurrextion 2002''. [[Súbor:EddieandBenoitWMXX.jpg|thumb|220px|Eddie Guerrero a Chris Benoit na WrestleManii XX.]] Výber termínu entertainment nebol náhodný. Keď sa pred niekoľkými rokmi viedli diskusie o dopingu v športe, Vince McMahon bol nútený vyhlásiť, že produktom jeho spoločnosti nie je šport, ale zábava (po anglicky entertainment). WWE bola prinútená predávať všetko svoj tovar (videohry, DVD a pod.) s novým logom. Na jej produktoch sa nemohlo objaviť logo z Attitude éry, ale využívanie loga z rokov 1979-1994, resp. 1994-1998 zakázané nebolo. So zmenou názvu prišlo aj ohlasovanie novej éry – „éry nemilosrdnej agresie“ (Ruthless Aggression Era), ktorá sa začala po ''WrestleManii X8''. Do popredia sa dostali wrestleri nového typu, ktorí sa vyznačovali skvelou technickou vybavenosťou ako [[Eddie Guerrero]] a [[Chris Benoit]]. Po ''WrestleManii XX'' vlastnili práve oni dva najvyššie tituly v spoločnosti. Zároveň prišla nová generácia wrestlerov, ktorú reprezentovali [[Brock Lesnar]], [[John Cena]], [[Randy Orton]] a [[Batista]]. Oživila sa činnosť ECW, zaviedli sa ceremoniály Hall of Fame a na WrestleManii sa začal objavovať nový typ zápasu, tzv. ''Money in the bank ladder match''. =====WWE Brand Extension===== [[Súbor:HHH after winning the WWE Undisputed Championship.jpg|thumb|left|220px|Triple H, prvý ''World Heavyweight Champion''.]] V nadväznosti na príbeh Invázia, požiadal Vince McMahon televíznu spoločnosť TNN o priestor pre ďalší program, v ktorom by dostali priestor wrestleri z bývalej WCW. Tento návrh bol ale zamietnutý z dôvodu zlyhania ďalších projektov, ako napr. XFL. V WWE bol vznikol pretlak zápasníkov, ktorý McMahon nechcel riešiť ich prepúšťaním. A tak zaviedla WWE tzv. ''Brand Extension''. Šlo o rozdelenie wrestlerov na dve skupiny, pričom jedna časť pôsobila v RAW a druhá v SmackDown-e. Existovali dve výnimky, ktoré pôsobili v oboch programoch. Jednou bol zjednotený šampión WWE a druhou držiteľka ženského titulu. Pri tejto príležitosti vytvoril generálny manažér RAW Eric Bischoff nový titul s názvom ''World Heavyweight Championship'', ktorého prvým držiteľom sa stal [[Triple H]]. =====WWE Hall of Fame===== [[Súbor:Eddie Guerrero with belt.jpg|thumb|170px|Eddie Guerrero.]] Od roku [[2004]] je neodmysliteľnou súčasťou WrestleManie uvádzanie nových členov do Siene slávy WWE. Tento slávnostný ceremoniál sa uskutočňuje vždy večer pred samotnou WrestleManiou. Pre legendy spoločnosti prináša táto udalosť každoročne pocit zadosťučinenia a pre fanúšikov zase nostalgické spomienky na wrestlingovú históriu. =====Smrť Eddieho Guerrera===== [[13. november|13. novembra]] [[2005]] sa v jednom z hotelov v Minneapolise uskutočnila kontrola ubytovaných wrestlerov. [[Eddie Guerrero]] neodpovedal na výzvu na otvorenie dverí svojej izby. Pracovníci hotela boli nútený otvoriť izbu násilím. [[Chavo Guerrero]], Eddieho synovec, vystúpil do izby ako prvý a zistil, že jeho strýko je v bezvedomí. Snažil sa ho oživiť umelým dýchaním. O pár minút bol však Eddie vyhlásený za mŕtveho. Eddie Guerrero bol prvým wrestlerom, ktorý zomrel v čase, keď pôsobil v WWE, po tragickej smrti Owena Harta. [[Vickie Guerrero]], Eddieho manželka, oznámila, že pitva odhalila príčinu smrti, ktorou bol [[Srdce|srdcový infarkt]]. Zároveň poprela, že smrť bola spôsobená užívaním drog alebo alkoholu. Eddie zomrel v deň, keď mal bojovať o World Heavyweight Championship s Randym Ortonom a Batistom. WWE venovala najbližšie vydania programov RAW a SmackDown Eddieho pamiatke. [[1. apríl]]a [[2006]] bol Eddie Guerrero posmrtne uvedený do Siene slávy WWE, kde ho uviedli [[Rey Mysterio]], [[Chris Benoit]] a jeho synovec Chavo Guerrero. Vince McMahon oznámil nový plán boja proti dopingu a užívanou zakázaných látok, začali sa vykonávať častejšie zdravotné prehliadky a dopingové kontroly u wrestlerov (tzv. ''wellness program''). Prvým zápasníkom, ktorý bol pozitívne testovaný na zakázané látky v WWE bol Eugene. Vedenie spoločnosti ho na určitú dobu suspendovalo. =====Znovuzrodenie ECW===== V roku [[2003]] získala WWE práva na používanie názvu Extreme Championship Wrestling a zároveň na kompletnú videotéku tejto zaniknutej spoločnosti. V roku 2005 bolo vydané DVD s názvom ''The Rise and Falls of ECW'', kniha a dokumentárny film. Tieto produkty zaznamenali veľký úspech u fanúšikov, čo viedlo WWE k zorganizovaniu výstavy nazvanej ''ECW One Night Stand''. Tá sa stretla s ešte väčším úspechom a rok bol zorganizovaný jej 2. ročník. [[File:WWECWHD.jpg|thumb|left|Scéna pre šou ECW.]] [[5. máj]]a [[2006]] WWE oficiálne oznámila, že chystá obnovu šou ECW na kanáli NBC Universal. Vysielanie sa začalo [[13. jún]]a. Zároveň začala s organizovaním platenej akcie s názvom ''One Night Stand'', na ktorej sa zúčastňovali iba wrestleri z ECW. Po Raw a SmackDown-e tak mala WWE tretiu reláciu vysielanú s týždennou periodicitou. Na čele vedenie stál Paul Heyman, ktorý mal pred niekoľkými rokmi veľký podiel na úspechoch ECW. Po jeho boku stále jeho „obľúbený študent“ [[Tommy Dreamer]]. V novej ECW pôsobili wrestleri ako [[Balls Mahoney]], [[Sabu]], [[Terry Funk]], [[Sandman]], [[Tazz]], [[Rob Van Dam]], [[Kurt Angle]], [[Big Show]], či wrestleri, ktorí prišli z nezávislých organizácií ako [[CM Punk]]. Počas prvého vydania novej šou ECW vyhlásil Paul Heyman zápas o ECW World Heavyweight Championship, ktorý získal Rob Van Dam. Vplyv Paula Heymana bol čoraz nižší a lídrom ECW sa stal Vince McMahon. Pod jeho vedením nastali v ECW radikálne zmeny. Pôvodný štýl zápasenia, ktorý sa približoval nezávislým organizáciám, začal ustupovať štýlu, ktorý bol charakteristický pre WWE. Vytratili sa zápasy s „extrémnymi pravidlami“ a ECW tak stratila svoj pôvodný zmysel. [[3. december|3. decembra]] [[2005]] sa v [[Atlanta|Atlante]], [[Georgia]] konala prvá platená akcia „novej“ ECW s názvom ''Dicember to Dismember'', ktorá sa ukázala ako totálne zlyhane a pre WWE znamenala rekordne nízke tržby. [[2. február]]a [[2010]] počas pravidelnej šou oznámil Vince McMahon koniec ECW. Od [[23. február]]a ju nahradil nový program pod názvom ''WWE NXT''. ===== Smrť Chrisa Benoit===== [[Súbor:Chris Benoit in the Ring.jpg|thumb|upright|right|Chris Benoit]] V pondelok [[25. jún]]a [[2007]] oznámila WWE prostredníctvom svojej internetovej stránky smrť kanadského wrestlera [[Chris Benoit|Chrisa Benoit]]. Jeho telo bolo nájdené v dome vo Fayetteville, Georgia, spoločne s telom jeho ženy a Nancy a sedemročného syna Daniela. O deň neskôr polícia vyhlásila, že ide o prípad samovraždy a dvojnásobnej vraždy. Benoit zabil svoju manželku v piatok [[22. jún]]a, syna Daniela uškrtil a napokon sám spáchal samovraždu obesením. WWE požiadala [[25. jún]]a políciu, aby vnikla do domu a uistila sa, že sú všetci v poriadku. Viacerí wrestlerovi kolegovia od neho totiž dostali znepokojujúce SMS-správy. Tí, čo s ním boli v telefonickom kontakte tvrdili, že mal zvláštny tón hlasu a pôsobil unavene. Pitva preukázal, že Benoit užíval steroidy a jeho mozog bol značne poškodený vplyvom ťažkých úderov, ktoré utrpel počas zápasníckej kariéry. Po tom, čo sa WWE dozvedela o Chrisovej smrti, rozhodla sa venovať pondelkové vydanie RAW jeho pamiatke. Vince McMahon prelomil kayfabe (podľa príbehu totiž jeho postava zahynula pri explózii) a oznámil, že večer bude venovaný spomienke na wrestlera. Počas šou boli odvysielané viaceré Benoitove pamätné zápasy, jeho kolegovia naňho spomínali. Hneď ako polícia zistila, čo sa v dome Benoitovcov skutočne stalo, spoločnosť radikálne zmenila svoje správanie. Z webovej stránky WWE boli odstránené všetky produkty, týkajúce sa Benoita (tričká, DVD a pod.), takisto všetky videá a fotografie. K drastickým opatreniam sa vyjadril samotný Vince McMahon, ktorý povedal, že spomienkové RAW bolo odvysielané v dôsledku nedostatku informácií. [[26. jún]]a WWE oficiálne oznámila zrušenie turné, ktoré bolo plánované v polovici júla v [[Kanada|Kanade]]. ==== Nástup PG-éry==== V roku [[2008]] začala WWE začala meniť svoje produkty s cieľom prilákať mladšie publikum. Všetky programy WWE sa prestali označovať ako "TV-14" (vhodné pre divákov starších ako 14 rokov) a začalo sa s označovaním "PG", t.j. programy, ktoré môžu sledovať aj osoby mladšie ako 13 rokov v sprievode svojich rodičov. Vince McMahon bol motivovaný k tomuto kroku kvôli tomu, že populácia, ktorá sledovala programy WWE sa začala meniť. Publikum tvorilo až 40% žien a 25% detí. V praxi znamenalo toto rozhodnutie zníženie násilia v programoch WWE, čo vyvolalo mnoho diskusií medzi fanúšikmi spoločnosti. Pre WWE za začala nová éra, ''éra PG''. ===== WWE HD===== [[Súbor:WWERawHD.jpg|thumb|left|Od 28. januára 2008 sa vysiela RAW v HD.]] V januári 2008 začala WWE vysielať svoje programy vo [[HD|vysokom rozlíšení]], čo súvisí so vznikom značky ''WWE HD''. Nové DVD z dielne WWE boli dostupné už aj na [[Blu-Ray]] (WrestleMania 24). [[21. január]]a sa vysielalo po prvý raz vo vysokom rozlíšení RAW, o deň neskôr ECW a v piatok aj SmackDown. Prvou platenou akciou vysielanou v HD ''Royal Rumble 2008''. ===== WWE Universe, WWE Superstars, Titan Tower Massacre===== [[19. november|19. novembra]] [[2008]] začala WWE na svojej oficiálnej webovej stránke s prevádzkou sociálnej siete pod názvom ''WWE Universe''. Pôvodne sa objavila pod názvom WWE Fan Nation, po niekoľkých mesiacoch ale zmenila názov. WWE Universe vznikol na platforme, ktorá bola podobná [[MySpace]]. Každý užívateľ si mohol zadarmo vytvoriť svoj účet, zverejňovať fotografie a vyjadrovať sa k rôznym témam. V rovnaký deň spustila WWE.com video prehrávač novej generácie, vďaka čomu vzrástla sledovanosť videí o 77%. [[Súbor:SuperstarsuniversalWWEHDset.JPG|thumb|WWE SuperStars.]] [[19. december|19. decembra]] 2008 oznámila spoločnosť vytvorenie nového týždenného programu s názvom ''WWE Superstars''. Prvý vydanie bolo odvysielané 16. apríla na televíznej stanici WGN America. V Superstars sa začali objavovať hviezdy z hlavného rosteru WWE a program bol vytvorené na podobnej báze ako v minulosti WWE Heat a WWE Velocity. Priestor tak dostali najmä wrestleri, ktorí neboli dostatočne využívaný v RAW a SmackDown-e. Od decembra 2008 do marca 2009 znížila WWE počet zamestnancov o 10%, vďaka čomu ročne ušetrí cca 20 miliónov dolárov. Táto séria prepúšťaní dostala názov "Titan Tower Massacre". Prepúšťanie prebehlo vo všetkých sférach spoločnosti – medzi zápasníkmi, rozhodcami, trénermi, agentami. ===== Návrat Monday Night Wars===== [[27. október|27. októbra]] [[2009]] na tlačovej konferencii oznámili [[Hulk Hogan]] a [[Eric Bischoff]], že podpísali kontrakt s Total Nonstop Action Wrestling (TNA). Tlačová konferencia sa konala v [[Madison Square Garden]], čiže na mieste, ktoré je späté s WWE. Následne oznámil Hulk Hogan, že pravidelný program TNA ''Impact Wrestling'', ktorá sa vysielal každý štvrtok, bude presunutý na pondelok. V tom čase vysielala WWE Raw. Po prvý raz od marca 2001 tak nastala situácia, že dve wrestlingové organizácie bojovali o diváka v rovnakom čase. WWE reagovala oznámením o návrate [[Bret Hart|Breta Harta]], ktorý sa neobjavil v WWE od Montreal Screwjob v roku 1997. [[Súbor:Flair TNA.jpg|thumb|left|Ric Flair počas šou TNA ''Impact Wrestling'' v roku 2010.]] Impact debutoval v pondelok večer a objavili sa v ňom mená ako [[Scott Hall]], [[Sean Waltman]], [[Sting (wrestler)|Sting]], [[Jeff Jarrett]], [[Ric Flair]], [[Jeff Hardy]], [[Sean Morley]], [[Orlando Jordan]] a [[Shannon Moore]]. WWE ponúkla stretnutie medzi účastníkmi Montreal Screwjob Bretom Hartom, [[Shawn Michaels|Shawnom Michaelsom]] a [[Vince McMahon|Vincom McMahonom]]. Spoločne sa stretli po prvý raz po dvanástich rokoch. RAW v ten večer dominovalo. Sledovalo ho 5,6 milióna divákov, zatiaľ čo Impact len 2,2 milióna. Napriek tomu prekonal Impact svoj prechádzajúci rekord sledovanosti (1,97 milióna divákov). [[8. marec|8. marca]] [[2010]] dosiahlo RAW rating 3.4, čo predstavuje asi 5,1 milióna divákov, zatiaľ čo Impact mal rating 0.98 s približne 1,4 miliónmi divákov. Sledovanosť programu TNA začala klesať. Pondelkové súboje trvali len do 13. mája, keď sa Impact znovu presunul na štvrtok. ===== NXT a Nexus===== [[Súbor:The Nexus at SummerSlam 2010.jpg|thumb|right|Nexus v pôvodnom zložení.]] [[23. február]]a [[2010]] spustila WWE na televíznej stanici SyFy nový program pod názvom ''NXT'', ktorý nahradil ECW. Tento program spájal prvky reality šou a tradičného wrestlingového predstavenia. V NXT sa objavili nové talenty, každý z nich mal svojho trénera v podobe skúsených wrestlerov z WWE. Bojovalo sa o zmluvu s WWE. Víťazom prvej série sa stal [[Wade Barrett]]. Šesť dní po skončení NXT zasiahli počas RAW wrestleri z tejto šou do zápasu [[John Cena|Johna Cenu]] a [[CM Punk]]a. Zaútočili na komentátorov, zamestnancov a napokon zničili ring. [[Bryan Danielson|Daniel Bryan]] napadol hlásateľa Justina Robertsa a snažil sa ho uškrtiť vlastnou kravatou. WWE bola obvinená z prílišného násilia, ktoré nespadá pod PG. Bryan bol následne prepustený (reálne). Počas ďalších týždňov pokračovali útoky členov NXT, čo vyústilo do vzniku frakcie s názvom ''Nexus''. ===== Zjednotenie tag tímových a ženských titulov===== [[16. august]]a [[2010]] sa rozhodla WWE spojiť Tag Team Titles a World Tag Team Titles. Zjednotenými tag tímovými šampiónmi sa stali [[David Hart Smith]] a [[Tyson Kidd]] z Hart Dynasty. Zároveň im boli odovzdané nové opasky pre víťazov. Na platenej akcii ''Night of Champions 2010'' sa uskutočnil zápas, ktorý mal zjednotiť Women's Championship a Divas Championship. Zjednotenou šampiónkou sa stala [[Michelle McCool]], ktorá porazila [[Melina|Melinu]]. ===WWE=== ====Zmena obchodnej stratégie==== [[7. apríl]]a [[2011]] oznámila WWE na svojej webovej stránke, že mení názov spoločnosti z „World Wrestling Entertainment, Inc.“ na „WWE, Inc.“. Zmena názvu symbolizuje zmenu v podnikaní spoločnosti, ktorá sa už neprezentuje len ako wrestlingová federácia, ale spoločnosť zaoberajúca sa zábavným priemyslom. Medzi nové projekty WWE sa zaradila šou Tough Enough s prvkami reality šou. ====Triple H ako nový COO==== [[File:John Laurinaitis crop.jpg|thumb|left|150px|John Laurinaitis.]] V júni 2011 v rámci RAW porazil [[CM Punk]] [[Alberto Del Rio|Alberta Del Ria]], čím získal právo bojovať o titul WWE, ktorý držal [[John Cena]], na platenej akcii ''Money in the Bank''. Zároveň oznámil, že v deň konania tejto akcie vyprší jeho zmluva s WWE. Sľúbil, že zo spoločnosti odíde, ale aj s titulom WWE. Punk sa v nasledujúcich týždňoch dostal do pozície anti-hrdinu. Po tom, čo kritizoval Vinca McMahona a jeho rodinu bol suspendovaný. Na žiadosť Johna Cena bol prijatý naspäť. Cena zároveň oznámil, že ak prehrá zápas s Punkom, odíde zo spoločnosti. O dva týždne neskôr Punk Cenu porazil a získal titul WWE, s ktorým ušiel z arény. Na konci RAW, [[18. júl]]a 2011 oznámil [[Triple H]], že Vince McMahon bol na základe rozhodnuta predstavenstva odvolaný z funkcie prezidenta WWE za svoje činy z posledných týždňov. Triple H bol zároveň menovaný za nového výkonného riaditeľa WWE. Išlo však len o dejovú líniu. V skutočnosti má Paul Levesque (Triple H) jednu z riadiacich funkcií v WWE. Následne prijal Johna Cenu späť do spoločnosti. Uskutočnil sa nový turnaj o titul WWE, ktorý vyhral Rey Mysterio. V ten istý večer ale titul stratil v zápase proti Cenovi. O týždeň neskôr sa do spoločnosti vrátil aj CM Punk a Triple H oznámil, že na platenej akcii SummerSlam sa bude konať zápas o titul WWE medzi Johnom Cenom a CM Punkom, pričom on sám bude špeciálnym rozhodcom. Zápas vyhral CM Punk, no vzápätí ho napadol [[Kevin Nash]]. Do ringu prišiel Alberto Del Rio vlastniaci kufrík, ktorý mu dal právo na zápas o titul WWE kdekoľvek a kedykoľvek. Punka porazil a získal titul WWE. [[3. október|3. októbra]] 2011 na RAW oznámili viacerí wrestleri, komentátori a rozhodcovia, že Triple H nemá ich dôveru. O týždeň neskôr sa vrátil Vince McMahon, odvolal Triple H-a z funkcie a na jeho miesto vymenoval [[John Laurinaitis|Johna Laurinaitisa]], ktorý sa stal generálnym manažérom RAW. ==Wellness program== [[Súbor:Umaga.jpg|thumb|right|150px|Eddie Fatu (Umaga), ktorý zomrel v decembri 2009.]] Vo februári 2006, po smrti Eddieho Guerrera, začala WWE s pravidelnými testami na drogy a návykové látky u wrestlerov. Cieľom tohto programu bolo neustále sledovať zdravotný stav svojich zamestnancov. K ešte prísnejším kontrolám sa pristúpilo po tragickej smrti Chrisa Benoit. Navyše, WWE sa ocitla pod tlakom [[Kongres Spojených štátov |Amerického kongresu]], ktorý chcel zaviesť vyšetrovanie používania steroidov v profesionálnom wrestlingu. [[30. august]]a [[2007]] pozastavila WWE činnosť desiatim wrestlerom, ktorý boli podozriví z užívania steroidov. [[Charlie Haas]], [[John Morrison|John Hennigan (John Morrison)]], [[Darren Matthews |Darren Matthews (William Regal)]], [[Ken Anderson|Ken Anderson (Mr. Kennedy)]], [[Eddie Fatu |Eddie Fatu (Umaga)]], [[Shoichi Funaki|Shoichi Funaki (Funaki)]], [[Chavo Guerrero]] boli suspendovaní na 30 dní, [[Chris Mordetsky |Chris Mordetsky (Chris Masters)]] a [[Booker T (wrestler)|Robert Huffman (Booker T)]] na 60 dní. Do incidentu boli zapletení aj [[Edge|Adam Copeland (Edge)]] a [[Gregory Helms]], ktorí však boli v tom čase zranení. Na zozname boli aj mená [[Eddie Guerrero]], [[Chris Benoit]], [[Brian Adams|Brian Adams (Crush)]] (zomreli v rokoch 2005 – 2007), [[Sylvain Grenier]] (v tom čase už nepracoval v WWE) a [[Johnny Stamboli]] (bývalý wrestler WWE). Posledným členom zoznamu bol [[Mike Bucci |Mike Bucci (Simon Dean)]], ktorý bol prepustený [[31. august]]a. WWE zároveň prišla s novými pravidlami. Pri prvom porušení nasledovala 30 dňová suspendácia, pri druhom 30 dňová suspendácia a pri treťom porušení automatické prepustenie zo spoločnosti. Tieto pravidlá sa netýkajú len wrestlerov v WWE, ale aj policajtov, hasičov či rôznych iných športovcov, vrátane amerických futbalistov hrajúcich v NFL. Všetky tieto opatrenia viedli k tzv. ''wellness programu''. Nová vlna prepúšťania a suspendácií prišla v priebehu júna 2009. Činnosť bola pozastavená hneď niekoľkým wrestlerom. Jedným z nich bol Eddie Fatu (Umaga), ktorý zomrel [[4. december|4. decembra]] [[2009]]. Medzi potrestanými sa ocitli Kenneth Anderson (Mr. Kennedy) a [[Rey Mysterio]]. == Expanzia do nových sfér == Okrem udelenia licencie spoločnostiam Acclaim, THQ a Martel na výrobu videohier a figúrok wrestlerov, rozšírila WWE oblasť svojho záujmu vytvorením dcérskym firiem, ktoré nesúvisia striktne s profesionálnym wrestlingom. * ''WWE Films'': dcérska spoločnosť WWE vytvorená v roku 2002, ktorá vyrába celovečerné filmy. Pôvodne niesla názov WWE Studios. * ''WWE Niagara Falls'': obchodno-zábavné centrum, nachádzajúce sa v oblasti Niagara Falls, Ontario. Uzavreté v roku 2011. * ''The World'': pôvodne známy pod názvom WWF New York. Reštaurácia a nočný klub, ktorý ukončil svoju činnosť v roku 2004. * ''WWE Music Group'': dcérska spoločnosť WWE, ktorá sa špecializuje na produkciu albumov s piesňami pre wrestlerov. * ''WWE Home Video'': dcérska spoločnosť špecializujúca sa na distribúciu kópií VHS, DVD a Blu-Ray, na ktorých zaznamenáva pay-per-view programy a rôzne dokumenty. * ''WWE Books'': dcérska spoločnosť, ktorá vydáva autobiografie osobností WWE a rôzne encyklopédie, ilustrované knihy či kalendáre. * ''WWE Kids'': séria komiksových kníh zameraná na mladšie publikum. Vydávaná od apríla 2008 ako dvojmesačník == Vedenie spoločnosti == === Riaditelia === [[Súbor:WWE Corporate HQ, Stamford, CT, jjron 02.05.2012.jpg|náhľad|250px|Sídlo WWE, [[Stamford]], [[Connecticut]].]] * [[Vince McMahon]] (predseda predstavenstva a generálny riaditeľ) * George Barrios (finančný riaditeľ) * Jim Connelly ( výkonný viceprezident spotrebného tovaru) * [[Triple H|Paul „Triple H“ Levesque]] (výkonný viceprezident talentového úseku) * Michael Luisi (prezident WWE Studios) * [[John Laurinaitis]] (výkonný viceprezident talentového úseku) * Michelle Wilson (marketingový riaditeľ) * [[Stephanie McMahon-Levesque]] (výkonný viceprezident kreatívneho úseku) === Predstavenstvo === * Vince McMahon * Basil DeVito * David Kenin * Frank Riddick III * Jeffrey Speed * Joseph Perkins * Kevin Dunn * Patricia A. Gottesman * Stuart Goldfarb == Tituly a ocenenia == === Držitelia titulov === [[Súbor:Dean Ambrose with belt.jpg|alt=|náhľad|583x583bod|Dean Ambrose s titulom WWE]] {| class="wikitable" style="background:#fcfdff; font-size:95%;" |- ! Tituly !! Šampión (aktuálny) !! Dátum !! Show/PPV !! Šampión (porazený) |- ! colspan="5" style="background:#ff0000;"|'''Raw''' |- |[[WWE (World) Championship|'''WWE (World) Championship''']] |[[Big E]] |September 13, 2021 |[[RAW]] |[[Bobby Lashley]] |- |'''[[United States Championship]]''' |[[Damian Priest]] |August 21, 2021 |[[SummerSlam]] |[[Sheamus]] |- |'''[[Raw Women's Championship]]''' |[[Charlotte Flair]] |August 21, 2021 |SummerSlam |[[Nikki Cross|Nikki A.S.H.]] |- |'''[[Raw Tag Team Championship]]''' |RK-Bro ([[Randy Orton]] a [[Riddle]]) |August 21, 2021 |SummerSlam |[[A.J. Styles|AJ Styles]] a [[Omos]] |- ! colspan="5" style="background:#0080ff;"|'''SmackDown Live''' |- |[[Universal Championship|'''Universal Championship''']] |[[Roman Reigns]] |August 30, 2020 | [[Payback]] |[[Bray Wyatt|The Fiend]] |- |'''[[Intercontinental Championship]]''' |[[Shinsuke Nakamura|King Nakamura]] |August 13, 2021 |[[Smackdown]] |[[Apollo Crews]] |- |'''[[Smackdown Women´s Championship]]''' |[[Becky Lynch]] |August 21, 2021 |SummerSlam |[[Bianca Belair]] |- |'''[[Smackdown Tag Team Championship]]''' |[[The Usos]] (Jimmy Uso a Jey Uso) |Júl 18, 2021 |Money in the Bank |[[Rey Mysterio]] a [[Dominik Mysterio]] |- ! colspan="5" style="background:#ffd700;"|'''NXT''' |- |[[NXT Women's Tag Team Championship|'''NXT Women's Tag Team Championship''']] |[[Io Shirai]] a [[Zoey Stark]] |Júl 6, 2021 |[[The Great American Bash]] |[[Candice LeRae]] a [[Indi Hartwell]] |- |'''[[Million Dollar Championship]]''' |[[Cameron Grimes]] |August 22, 2021 |[[NXT TakeOver 36]] |[[LA Knight]] |- |'''[[NXT Championship]]''' |[[Tommaso Ciampa]] |September 14, 2021 |NXT 2.0 |[[Samoa Joe]] |- |'''[[NXT Women's Championship]]''' |[[Raquel González]] |Apríl 7, 2021 |NXT TakeOver: Stand and Deliver |[[Io Shirai]] |- |'''[[NXT Tag Team Championship]]''' |[[MSK]] (Nash Carter a Wes Lee) |Apríl 7, 2021 |NXT TakeOver: Stand and Deliver |[[Oney Lorcan]] a [[Danny Burch]] |- |'''[[NXT North American Championship]]''' |[[Isaiah "Swerve" Scott]] |Jún 29, 2021 |[[NXT]] |[[Bronson Reed]] |- ! colspan="5" style="background:#FFFFFF;"|'''Ocenenia''' |- ! !Výherca !Dátum !Show/PPV !Minuloročný výherca |- |'''Royal Rumble Winner 2021''' |[[Edge]] |Január 31, 2021 |[[Royal Rumble]] |[[Drew McIntyre]] (2020) |- |'''Women´s Royal Rumble Winner 2021''' |Bianca Belair |Január 31, 2021 |Royal Rumble |[[Charlotte Flair]] (2020) |- |'''Money In The Bank 2021''' | [[Big E]] |Júl 18, 2021 |[[Money In The Bank]] |[[Otis (wrestler)|Otis]] (2020) |- |'''Money In The Bank (Women's) 2021''' | [[Nikki Cross|Nikki A.S.H.]] |Apríl 15, 2020 |Money In The Bank |[[Asuka]] (2020) |- |'''André The Giant Memorial Battle Royale Winner''' | [[Jey Uso]] |Apríl 2, 2021 |[[SmackDown]] |[[Braun Strowman]] (2019) |} {| class="wikitable" style="background:#fcfdff; font-size:95%;" |- ! style="background:#ffc;" |'''WWE Hall Of Fame 2021''' |- !Nominovaný |- |align=center |[[Molly Holly]] |- |align=center |[[Eric Bischoff]] |- |[[Kane]] |- |[[The Great Khali]] |- | align="center" |[[Rob Van Dam]] |- |[[Ozzy Osbourne]] '''(Celebrity)''' |- | [[Rich Hering]] '''(Warrior Award)''' |- |} === Tituly, ktoré sa už nepoužívajú === [[Súbor:Matthardycwtitle.jpg|right|upright|thumb|Matt Hardy ako WWE Cruiserweight Champion.]] * WWWF United States Tag Team Championship (1958/1967) * WWWF United States Championship (1963/1976) * WWF North American Championship (1979/1981) (Začal sa používať ako NXT North American Championship) * WWF International Heavyweight Championship (1959/1984) * WWF World Martial Arts Heavyweight Championship (1978/1989) * WWF Junior Heavyweight Championship (1967/1985) * WWF International Tag Team Championship (1969/1985) * WWF Canadian Championship (1985/1986) * WWF Women's Tag Team Championship (1970/1989) * WWF Intercontinental Tag Team Championship (1991) * WCW World Tag Team Championship (1975/2001) * WWF Light Heavyweight Championship (1997/2001) * WCW World Heavyweight Championship (1991/2001) * WWE European Championship (1997/2002) * WWE Hardcore Championship (1998/2002) * WCW/WWE Cruiserweight Championship (1991/2008) * ECW Championship (1971/2001 – 2006/2010) * World Tag Team Championship (1971/2010) * WWE Women's Championship (1956/2010) == Televízne programy == === Týždenné programy === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center; width:15%;" |- !style="background: #e3e3e3;" width="30%"|Názov |- |''[[WWE Monday Night Raw]] (pondelok)'' |- |''[[WWE SmackDown Live]] (utorok)'' |- |''[[WWE NXT]] (streda)'' |- |''[[WWE 205 Live]] (utorok)'' |- |[[WWE Superstars|WWE Main Event]] |} === Pay-per-view Eventy (Veľká show) === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |[[Royal Rumble]] |- | [[Elimination Chamber]] |- |[[Fastlane]] |- |[[WrestleMania]] |- |[[WWE Payback]] |- |[[Backlash]] |- |[[Money in the Bank]] |- |Extreme Rules |- |[[SummerSlam]] |- |Hell in a Cell |- | [[Clash Of Champions]] |- |Evolution |- |[[Hell in a Cell]] |- |[[Survivor Series]] |- |Survivor Series |- |RoadBlock: End of The Line |} === Bývalé pay-per-view programy === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- !style="background: #e3e3e3;"|Pay-per-view !style="background: #e3e3e3;"|Roky konania !style="background: #e3e3e3;"|Poznámka |- |The Wrestling Classic |1985 | |- |This Tuesday in Texas |1991 | |- |King of the Ring |1993-2002 |Príležitostne sa konala aj v ďalších rokoch. |- |In Your House |1995-1999 | |- |Bad Blood |1997, 2003-2004 | |- |Over the Edge |1998-1999 |Ukončená po smrti Owena Harta. |- |Fully Loaded |1998-2000 | |- |Invasion |2001 | |- |One Night Stand |2005-2008 | |- |December to Dismember |2006 |Jediná PPV určená špeciálne pre ECW. |- |New Year's Revolution |2005-2007 |Odstránená, kvôli rozhodnutiu o znížení počtu PPV. |- |Unforgiven |1998-2008 | |- |Taboo Tuesday/Cyber Sunday |2004-2008 | |- |Armageddon |1999-2000, 2002-2008 | |- |Judgment Day |1998, 2000-2009 | |- |Vengeance |2001-2007, 2011 |V roku 2007 ju nahradila Night of Champions. |- |The Great American Bash |2004-2009 | |- |Breaking Point |2009 | |- |Bragging Rights |2009-2010 | |- |Fatal Four Way |2010 | |- |Capitol Punishment |2011 | |- |} === Medzinárodné pay-per-view programy === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- !style="background: #e3e3e3;"|Pay-per-view !style="background: #e3e3e3;"|Roky konania !style="background: #e3e3e3;"|Poznámka |- |One Night Only |1997 |Konala sa vo Veľkej Británii. |- |Capital Carnage |1998 |Konala sa vo Veľkej Británii. |- |No Mercy |1999 |Konala sa vo Veľkej Británii. |- |Rebellion |1999-2002 |Konala sa vo Veľkej Británii. |- |Insurrextion |2000-2003 |Konala sa vo Veľkej Británii. |} === Ďalšie významné akcie === ==== Zrušené televízne programy ==== [[Súbor:WWEHeatHD.jpg|thumb|right|Sunday Night Heat 2008.]] * Saturday Night's Main Event (1985 – 1992, 2006 – 2008) * The Main Event (1988 – 1991) * Shotgun (1997 – 1999) * Jakked/Meta (1999 – 2002) * Sunday Night Heat (1998 – 2008) * Velocity (2002 – 2006) * ECW (2006 – 2010) * Tough Enough (2001 – 2005; 2011) * WWE Superstars ==== Medzinárodné poduajtia ==== * First WWF UK Event (1989) * WWF at Royal Albert Hall (1991) * UK Rampage (1991 – 1993) * Mayhem in Manchester (1998) * Global Warning Tour (2002) == Referencie == {{Referencie|2}} {{reflist}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|autor=Basil V. Devito a Joe Layden|titul=WWF WrestleMania : The Official Insider's Story|rock=2001|vydavateľ= HarperCollinsWillow|isbn= 80-200-0906-X}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Mates|meno=Seth|spoluautor=Aaron Feigenbaum; Kevin Kelly; Brian Solomon; Phil Speer|titul=The Ultimate World Wrestling Entertainment Trivia Book|vydavateľ=Pocket|rok=2002|isbn= 0743457560}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Leiker|meno=Ken|spoluautor=Mark Vancil|titul=Unscripted: World Wrestling Entertainment|rok=2003|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|isbn= 0743477618}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Assael|meno=Shawn|spoluautor=Mike Mooneyham|titul=Sex, Lies, and Headlocks: The Real Story of Vince McMahon and World Wrestling Entertainment|vydavateľ=Three Rivers Press|anno=2004|isbn= 1400051436}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Caprio|meno=Robert|titul=Are We There Yet?: Tales from the Never-Ending Travels of WWE Superstars|rok=2005|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|isbn= 074349041X}} * {{Citácia knihy|autor=Adam Kleinberg e Adam Nudelman|titul=Mysteries of Wrestling: Solved|rok=2005|vydavateľ=ECW Press|isbn=978-1550226850}} * {{Citácia knihy|titul=Main Event: WWE in the Raging 80s|priezvisko=Shields|meno=Brian|vydavateľ=Simon and Schuster|rok=2006|isbn= 1416532579}} * {{Citácia knihy|titul=WWE Legends|priezvisko=Solomon|meno=Brian|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|rok=2006|isbn=0743490339}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Guttman|meno=James|titul=World Wrestling Insanity: The Decline and Fall of a Family Empire|rok=2006|vydavateľ=ECW Press|isbn= 1550227289}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Shield|meno=Brian|spoluautor=Kevin Sullivan|titul=WWE Encyclopedia|rok=2009|isbn= 075664190X}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Sullivan|meno=Kevin|spoluautor=Kevin Sullivan (wrestler)|titul=The WWE Championship: A Look Back at the Rich History of the WWE Championship|rok=2010|isbn= 1439192448}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Robinson|meno=Jon|titul=Rumble Road: Untold Stories from Outside the Ring|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|rok=2010|isbn= 1439182574}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kaelberer|meno=Angie Peterson |titul=Fabulous, Freaky, Unusual History of Pro Wrestling|rok=2010|vydavateľ=Capstone Press|isbn= 1429647892}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:World Wrestling Entertainment}} == Externé odkazy == * [http://www.wwe.com Oficiálna stránka WWE] * [http://corporate.wwe.com/ WWE Corporate] * [http://www.wwe.com/worldwide WWE Worldwide] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120405204302/http://www.wwe.com/worldwide |date=2012-04-05 }} * [http://www.wrestlingweb.cz/ Český portál o WWE] == Zdroj == * {{Preklad|it|WWE|48701666}} {{Wrestleri WWE}} {{WWE Championship}} {{WWE World Heavyweight Champions}} {{WWE Intercontinental Championship}} {{WWE United States Champions}} {{ECW World Heavyweight Championship}} [[Kategória:Organizácie založené v 1952]] [[Kategória:Americké wrestlingové organizácie]] [[Kategória:Podniky obchodované na Newyorskej burze]] 793tlfsohk001sqhye1ws0baxnqw7gc 8254828 8254827 2026-07-28T16:37:44Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8254827|8254827]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-42007-39|~2026-42007-39]] ([[User talk:~2026-42007-39|diskusia]]) bola čiastočne vrátená 8254828 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = WWE, Inc. | Logo spoločnosti = WWE official logo.svg | Právna forma = akciová spoločnosť | Odvetvie = [[Profesionálny wrestling]]<br />Športová zábava | Založená = 1952 | Zakladateľ = [[Roderick McMahon]]<br />[[Toots Mondt]] | Sídlo = [[Stamford (Connecticut)|Stamford]], [[Connecticut]] | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = '''[[Vince McMahon]]'''<br /><small>(Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ)</small><br />'''George Barrios'''<br /> <small>(Finančný riaditeľ)</small><br />'''[[John Laurinaitis]]'''<br /><small>(Výkonný viceprezident talentového úseku)</small><br />'''[[Stephanie McMahon-Levesque]]'''<br /><small>(Výkonný viceprezident kreatívneho úseku)</small> | Územný rozsah = Celosvetovo | Priemysel = | Produkcia = | Obrat = {{Rast}} [[Americký dolár|US$]] 477,7 [[milión|miliónov]] (2010) | Prevádzkový príjem = | Zisk = {{Rast}} US$ 53,3 miliónov (2010) | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 585 (stav k februáru 2011) | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = Vince McMahon | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{URL|http://www.wwe.com/|wwe.com}}<br />{{URL|http://corporate.wwe.com/|corporate.wwe.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''World Wrestling Entertainment, Inc.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nyse.com/about/listed/quickquote.html?ticker=wwe|titul=World Wrestling Entertainment, Inc.|dátum prístupu=2011-12-07|vydavateľ=WWE, Inc.|url archívu=https://web.archive.org/web/20110628182027/http://www.nyse.com/about/listed/quickquote.html?ticker=wwe|dátum archivácie=2011-06-28}}</ref> (skrátene '''WWE, Inc.'''; {{Nyse|WWE}}) je americká súkromná spoločnosť pôsobiaca predovšetkým v oblasti [[Profesionálny wrestling|profesionálneho wrestlingu]], ale aj [[Film|filmu]], [[hudba|hudby]], výroby licencovaných produktov a ich predaja. V súčasnosti je najväčšou wrestlingovou organizáciou s počtom 13 miliónov divákov v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch]]. Svoje pravidelné programy ''RAW'' a ''SmackDown'' vysiela v 30 jazykoch vo viac ako 145 krajinách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/company/overview.jsp#livetv|titul=Company Overview|dátum prístupu=2011-04-08|vydavateľ=WWE|url archívu=https://web.archive.org/web/20110429193349/http://corporate.wwe.com/company/overview.jsp#livetv|dátum archivácie=2011-04-29}}</ref> Majoritným vlastníkom spoločnosti je [[Vince McMahon]]. Okrem toho zastáva post predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa. Spoločne so svojou manželkou [[Linda McMahon|Lindou McMahon]] a deťmi [[Shane McMahon|Shanom McMahonom]] a [[Stephanie McMahon-Levesque]] vlastní 70% majetku a 96% hlasovacích práv v spoločnosti. Sídlo WWE je v [[Stamford (Connecticut)|Stamforde]], [[Connecticut]] s pobočkami v [[New York (mesto)|New Yorku]], [[Los Angeles]], [[Londýn]]e, [[Šanghaj]]i, [[Tokio|Tokiu]], [[Singapur|Singapure]] a [[Bombaj]]i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/company/overview.jsp|titul=WWE Corporate - Company Overview|dátum prístupu=2011-06-15|vydavateľ=WWE|url archívu=https://web.archive.org/web/20110429193349/http://corporate.wwe.com/company/overview.jsp|dátum archivácie=2011-04-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/news/2011/2011.5.24.jsp|titul="WWE Corporate - WWE OPENS MUMBAI OFFICE"|dátum prístupu=2011-06-15|vydavateľ=WWE|url archívu=https://web.archive.org/web/20110603064744/http://corporate.wwe.com/news/2011/2011.5.24.jsp|dátum archivácie=2011-06-03}}</ref> WWE disponuje rozsiahlou videotékou, ktorá predstavuje významnú časť histórie profesionálneho wrestlingu. Spoločnosť bola založená v roku 1952 pod názvom ''Capitol Wrestling Corporation'' a podporovala ju ''World Wide Wrestling Federation (WWWF)'' a neskôr ''World Wrestling Federation (WWF)''. V roku 1982 bola predaná rovnakej rodine a v roku 2002 zmenila meno na ''World Wrestling Entertainment''. Od roku 2011 nesie skrátený názov ''WWE''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/news/2011/2011_04_07.html|titul="2011name"|dátum prístupu=2011-04-8|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|url archívu=https://web.archive.org/web/20141025111408/http://corporate.wwe.com/news/2011/2011_04_07.html|dátum archivácie=2014-10-25}}</ref> == Dejiny == === Capitol Wrestling Corporation === [[Súbor:Max-Schmeling-Halle-WWE-apel.jpg|thumb|left|210px|House šou organizovaná spoločnosťou World Wrestling Entertainment.]] [[Roderick McMahon|Roderick James "Jess" McMahon]], zakladateľ rodu McMahonovcov, organizoval viac ako desať rokov [[box]]erské zápasy, vrátane zápasu medzi Jessem Willardom a Jackom Johnsonom v roku [[1915]]. V ďalších rokoch pokračoval v tejto činnosti spoločne s Texom Rickardom. V roku [[1935]] zorganizovali zápas medzi Jackom Delaneyom a Paulom Berlenbachom. Okrem toho mal McMahon na starosti aj organizovanie hudobných koncertov. Pár rokov predtým, okolo roku [[1920]] vytvoril profesionálny wrestler [[Toots Mondt|Joseph Raymond "Toots" Mondt]] nový štýl wrestlingu "Slam Bang Western-Style Wrestling", ktorý bol kombináciou tradičného [[zápasenie|zápasenia]], boxu a [[Divadlo|divadelných prvkov]], ktoré mali vyvolať zvýšený záujem u publika. Neskôr vytvoril združenie pod názvom ''Gold Dust Trio'' a získal do svojich služieb viacero významných zápasníkov toho obdobia. Aj napriek veľkému úspechu, ktoré priniesli spomínané inovácie, sa federácia rozpadala kvôli nezhodám v jej vedení. Mondt musel vyhľadať pomoc u iných organizácii pôsobiacich v [[New York (mesto)|New Yorku]] a jedným z nich bol Jess McMahon. Spojenie Jessa McMahona a Tootsa Mondta za začalo v roku 1952, keď spoločne založili ''Capitol Wrestling Corporation Ltd. (CWC)''. O rok neskôr sa CWC stala členom [[National Wrestling Alliance]]. V tomto období pracoval v spoločnosti aj významný wrestler tých časov Antonio Rocca. Po smrti Jessa prevzal jeho miesto jeho syn [[Vince McMahon, Sr.|Vincent J. McMahon]]. Duo Mondt-McMahon čoskoro získalo 70%-ný podiel akcií v National Wrestling Alliance. V roku 1956 podpísala CWC zmluvu s televíznou spoločnosťou WTTG Channel 5 s cieľom vysielať svoje podujatia naživo na obrazovkách televízie.<ref>''The Spectacular Legacy of the AWA'' DVD</ref> === World Wide Wrestling Federation === [[Súbor:Bruno Sammartino Mario Trevi a New York.jpg|thumb|180px|Bruno Sammartino, šampión WWWF 60. rokov a Mario Trevi.]] V roku [[1963]] získal [[Buddy Rogers|„Nature Boy“ Buddy Rogers]] svetový titul NWA v ťažkej váhe. Zvyšok NWA bol nešťastný, pretože Mondt dovolil Rogersovi len zriedka kedy zápasiť inde, ako na severovýchode. Mondt a McMahon chceli od Rogersa odkúpiť jeho titul za 25 000 dolárov. Ten napokon o titul prišiel [[24. január]]a [[1963]] v kanadskom [[Toronto|Toronte]], keď prehral s [[Lou Thesz]]om. Mondt a McMahon následne opustili NWA a založili vlastnú spoločnosť s názvom World Wide Wrestling Federation (WWWF). V polovici apríla porazil Buddy Rogers v [[Rio de Janeiro|Rio de Janeire]] Antonia Roccu a stal sa prvým šampiónom organizácie WWWF. O titul prišiel o mesiac neskôr, [[17. máj]]a v zápase proti [[Bruno Sammartino|Brunovi Sammartinovi]]. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] opustil federáciu Toots Mondt. V roku [[1971]] sa WWWF stala znovu súčasťou NWA ako regionálna federácia a jej titul stratil štatút národného titulu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://1.bp.blogspot.com/-aw8hS9psIsI/TX2U4tyXq7I/AAAAAAAAAGo/pYb5ZvDMbOg/s1600/WrestlingTerritories.png| dátum prístupu=2012-03-25|vydavateľ=Freakin' Awesome Network Forums}}</ref> V marci [[1979]] prišla ďalšia zmena názvu, tento raz na World Wrestling Federation (WWF). Išlo však len o zmenu kozmetickú, keďže na riadení spoločnosti sa nič nezmenilo. === World Wrestling Federation === [[Súbor:Mrmcmahon092407.jpg|thumb|left|160px|Vince McMahon sa stal v 80. rokoch novým majiteľom WWF.]] V roku [[1980]] založil [[Vince McMahon|Vincent Kennedy McMahon]], syn Vincenta J., spoločnosť s názvom Titan Sports, Inc. a v roku [[1982]] odkúpil Capital Sports od svojho otca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/news/2011/2011_04_07.html|2=titul|3=National Wrestling Alliance: The Untold Story of the Monopoly That Strangled Pro Wrestling|dátum prístupu=2007-05-13|vydavateľ=ECW Press|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20141025111408/http://corporate.wwe.com/news/2011/2011_04_07.html|dátum archivácie=2014-10-25}}</ref> Vince sa pohyboval v tomto biznise od svojich dvanástich rokov. Hoci jeho otec vždy kritizoval myšlienku územného rozširovania spoločnosti, Vince začal s procesom expanzie, ktorý zásadne zmenil vývoj profesionálneho wrestlingu. Dostal programy WWF do televízie a napriek nesúhlasu mnohých promotérov, rozšíril oblasť pôsobenia svojej organizácie do celých Spojených štátov. McMahon začal predávať videozáznamy z akcií WWF po celej krajine prostredníctvom svojej distribučnej spoločnosti Coliseum Video. Výsledkom toho boli nemalé príjmy z reklamy, od televíznych spoločností a z predaja videokaziet. WWF sa definitívne stala organizáciou s pôsobnosťou po celej krajine. [[Súbor:Hulk Hogan Pointing.jpg|thumb|250px|Hulk Hogan bol jednou z príčin rozmachu wrestlingu v 80. rokoch.]] Dôležitým ťahom bolo angažovanie [[Hulk Hogan|Hulka Hogana]], ktorý bol v tom období veľmi populárny vďaka účinkovaniu vo filme ''Rocky III''. Spolu s Hoganom prišli do WWF [[Roddy Piper]], [[Jimmy Snuka]], [[Don Muraco]], [[Paul Orndorff]], [[Greg Valentine]], [[Ricky Steamboat]], [[Iron Sheik]] a [[Jesse Ventura]] (Ventura zápasil len veľmi zriedkavo, kvôli zápalu pľúc). Neskôr vytvoril populárnu komentátorskú dvojicu s [[Gorilla Monsoon|Gorillom Monsoonom]]). Jedným z najpopulárnejších wrestlerov tej doby bol [[André the Giant]], no práve Hulk Hogan je dodnes považovaný za hlavnú hviezdu federácie a dôvod rapídneho rozmachu WWF. Wrestlingová revolúcia sa začala vďaka myšlienke Vinca McMahona zorganizovať [[WrestleMania|WrestleManiu]]. Bola to prvá pay-per-view šou v histórii WWF a v ďalších rokoch sa z nej mal stať akýsi wrestlingový [[Super Bowl]]. S niečím podobným prišiel pred rokmi aj Vincov otec Vince Sr., ktorý v rámci NWA zorganizoval akciu pod názvom Starrcade. Jeho syn však chcel rozšíriť wrestling aj do iných sfér zábavného priemyslu. Pred prvým ročníkom WrestleManie uzavrel dohodu s MTV a vznikol koncept zvaný ''Rock 'n' Wrestling Connection''. McMahon pozval na WrestleManiu osobnosti ako [[Muhammad Ali]], [[Mr. T]] a [[Cyndi Lauper]], čo viedlo k zvýšeniu záujmu o wrestling a pritiahnutie pozornosti médií po celých Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://slam.canoe.ca/Slam/Wrestling/Wrestlemania20/WrestleMania3.html|2=titul|3=Steamboat&nbsp;— Savage rule WrestleMania 3|dátum prístupu=2007-10-14|vydavateľ=SLAM! Wrestling|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://archive.today/20120629102306/http://slam.canoe.ca/Slam/Wrestling/Wrestlemania20/WrestleMania3.html|dátum archivácie=2012-06-29}}</ref> ====Wrestlingový boom==== Prvý ročník WrestleManie sa konal [[31. marec|31. marca]] [[1985]] v [[Madison Square Garden]] a zaznamenal veľký ekonomický úspech. Zároveň bol začiatkom tzv. ''Sports Entertainment'' – konceptu, ktorý znamenal zásadnú zmenu vo vývoji wrestlingu. McMahon už neprezentoval zápasníkov ako stereotypných športovcov, z každého sa snažil urobiť výnimočnú, ľahko zapamätateľnú osobnosť ([[Ted DiBiase]] vystupoval ako Million Dollar Man, [[Big Boss Man]] zase v úlohe policajta a pod.). Každý wrestler tak disponoval svojim vlastným gimmickom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.onlineworldofwrestling.com/articles/nostalgia-pop-01/|titul=The Nostalgia Pop #1|vydavateľ=Online World of Wrestling|dátum vydania=25. február 2011}}</ref> [[Súbor:Andre and Bobby Heenan (86290687) (cropped and retouched).jpg|thumb|left|240px|André the Giant nastupuje do ringu s manažérom Bobbym Heenanom.]] Tvárou spoločnosti bol v tomto období Hulk Hogan, ktorý bol obdarený atletickým talentom a charizmou. Z WrestleManie sa stalo pravidelné podujatie, ktoré sa koná dodnes vždy na prelome marca a apríla. Na scéne sa objavili ďalšie významné osobnosti, ktorými boli [[Randy Savage]] a [[Ultimate Warrior]]. Na vysokej úrovni sa ocitla tag tímová divízia. K najúspešnejším tag tímom patrili [[The Rockers]], [[Demolition]], [[The Hart Foundation]], [[The British Bulldogs]] a [[The Fabulous Rougeaus]]. V roku [[1987]] popularita WWF ešte vzrástla a toto obdobie je považované za vrchol rozmachu profesionálneho wrestlingu v 80. rokoch. WrestleMania III bola ohlasovaná ako „najväčšia udalosť v histórii športovej zábavy“. Na štadióne Pontiac Silved Dome bolo prítomných 93,173 divákov, čo je dodnes rekord na wrestlingovom podujatí. V hlavnom zápase o titul WWE sa stretli proti sebe Hulk Hogan a André the Giant. Zo zápasu pochádza aj legendárny moment, keď Hulk Hogan zodvihol André the Gianta a zvíťazil vďaka použitiu bodyslamu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wwe.com/shows/wrestlemania/history/wm3/mainevent/|titul=WrestleMania III > Main Event|vydavateľ=WWE|dátum vydania=25. február 2011}}</ref> Po úspechu WrestleManie sa rozhodol Vince McMahon zorganizovať ďalšie tri platené akcie, ktorý sa konajú dodnes v ročnej periodicite: na jeseň ''Survivor Series'' (prvý raz v roku 1987), v lete ''SummerSlam'' (prvý raz v roku 1988) a v zime ''Royal Rumble'' (taktiež od roku 1988). Na Survivor Series sa pravidelne konajú eliminačné tag tímové zápasy, na Royal Rumble je to zase rovnomenný zápas s tridsiatimi wrestlermi. SummerSlam je považovaný za najväčšiu letnú akciu. S rastúcou popularitou športovej zábavy začala WWF s predajom rôznych propagačných predmetov. Išlo najmä o figúrky wrestlerov, tričká, plagáty a rôzne iné produkty. WrestleMania VI je považovaná za koniec éry wrestlingového boomu v 80. rokoch a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je posledné vystúpenie André the Gianta na WrestleManii v zápase proti [[Nikolai Volkoff|Nikolaiovi Volkoffovi]]. Ďalej to bol spor Hulka Hogana s Ultimate Warriorom a následná Hulkova prehra. Hogan odovzdal pomyselnú štafetu najväčšej hviezdy spoločnosti svojmu súperovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wwe.com/shows/wrestlemania/history/wm6/mainevent/|titul=WrestleMania VI - Main Event|vydavateľ=WWE.com|dátum vydania=25. február 2011}}</ref> Aj keď sa zdalo, že by to mohol byť jeho koniec v spoločnosti, nestalo sa tak. V ďalších rokoch získal ešte trikrát titul WWF. ====Nová generácia==== [[Súbor:WWE-Requires-Undertaker.jpg|thumb|170px|The Undertaker, predstaviteľ novej generácie.]] V roku [[1993]] sa WWF ocitla vo veľkej kríze, keď Vince McMahon čelil obvineniam, že mnohí z jeho zamestnancov užívajú [[steroid|steroidy]], dokonca šlo aj o obvinenie zo znásilnenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.fullwrestling.com/famigliamcmahon.htm|titul=McMahon Family|vydavateľ=FullWrestling.com|dátum vydania=25. február 2011|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20111012181026/http://www.fullwrestling.com/famigliamcmahon.htm|dátum archivácie=2011-10-12}}</ref> Následkom týchto udalostí zaznamenala spoločnosť výrazné finančné straty, príjmy sa ocitli na rekordnom minime. McMahon bol nútený znížiť platy svojich zamestnancov o takmer 50%. Nie všetci sa s touto situáciou dokázali zmieriť a tak niektorí wrestleri z WWF odišli. V rokoch 1994 – 1996 čelila McMahona spoločnosť konkurencii v podobe [[World Championship Wrestling]], ktorú riadil [[Ted Turner]]. WWF bola nútená dať priestor tým zápasníkom, ktorý do tej doby nedostávali príliš veľa šancí. Odchod starších wrestlerov a tých, ktorý sa zaplietli do [[doping]]ového škandálu znamenal možnosť dostať sa na vrchol pre novú generáciu. Išlo o wrestlerov, ktorí neboli fyzicky tak zdatní ako ich predchodcovia, no disponovali skvelou technikou zápasenia. Boli to mená ako [[Shawn Michaels]], [[Bret Hart]], [[Kevin Nash|Diesel]], [[Scott Hall|Razor Ramon]] a [[The Undertaker]], z ktorých sa v ďalších rokoch stali hlavné hviezdy spoločnosti. Tak sa zrodila „nová generácia WWF“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lordsofpain.net/columns/deadlyvenom/Deadly_Venom_WWF_The_New_Generation_Part_1_-_An_Introduction.html|titul=Deadly Venom: WWF The New Generation Part 1 - An Introduction|vydavateľ=Lords of Pain|dátum vydania=25. február 2011}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Spoločnosť ale čakalo obdobie stagnácie. Na príčine bol najmä slabý dej a charaktery až príliš vzdialené realite. Fanúšikovia z toho boli unavení a popularitu strácali aj také hviezdy ako Hulk Hogan, ktorý čiastočne doplatil na dopingové škandály. Wrestlingový svet čakal proces transformácie. Medzitým sa uskutočnil debut pravidelnej televíznej relácie s názvom ''Monday Night RAW'', ktorá sa vysielala na káblovej televízií. Na úspech tohto programu zareagovala WCW programom ''Monday Nitro'', ktorý sa vysielal v rovnakom čase ako RAW. Táto skutočnosť znamenala pre WWF mnoho negatívnych následkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_hb1437/is_200001/ai_n5946168|titul=WCW ''Nitro'' tightens belt|vydavateľ=Variety|dátum vydania=18. august 2003|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20071016133852/http://findarticles.com/p/articles/mi_hb1437/is_200001/ai_n5946168|dátum archivácie=2007-10-16}}</ref> ====Monday Night Wars==== [[Súbor:Eric Bischoff 2010.jpg|thumb|left|210px|Eric Bischoff, tvorca WCW Monday Nitro.]] So spustením vysielania WCW Monday Nitro sa začali tzv. ''Monday Night Wars''. V rovnakom čase bojovali dve konkurenčné spoločnosti WWF a WCW o wrestlingového diváka. Oba programy boli vlajkovými loďami svojich organizácií. Dôležitým momentom bolo obsadenie Erica Bischoffa do pozície generálneho manažéra WCW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.imdb.com/title/tt0408001/plotsummary|titul=The Monday Night War: WWE Raw vs. WCW Nitro|dátum prístupu=2007-04-10|vydavateľ=Internet Movie Database}}</ref> Zlom prišiel v roku 1996. WCW začala dávať priestor wrestlerom z [[Japonsko|Japonska]] a [[Mexiko|Mexika]], z WWF prišli Scott Hall a Kevin Nash. Vznikla veľmi populárna frakcia s názvom ''New World Order (NWO)''. Vďaka týmto aspektom predbehla WCW svoju konkurenciu v popularite medzi divákmi a napokon aj v sledovanosti. Ak sa chcela WWF vrátiť na strené pozície musela pristúpiť k radikálnemu kroku, ktorým bol zrod tzv. ''Attitude éry''. ====Attitude éra a Montreal Screwjob==== [[Súbor:Austinentrance.jpg|thumb|210px|Stone Cold Steve Austin, symbol Attitude éry.]] V druhej polovici 90. rokov prišiel nastal nový wrestlingový boom. Konkurencia na trhu spôsobila skvalitneniu produktu a tým pádom aj zvýšený záujem fanúšikov. WWF začala dávať viac priestoru wrestlerom, ktorí stvárňovali záporné charaktery. V samotných televíznych programoch sa objavovalo viac násilia, brutality a krvi. Z rodinných programov sa stali programy pre dospelých. Zo začiatku ale priniesli revolučné zmeny veľké problémy pre WWF. Spoločnosť sa ocitla pred finančným kolapsom a hrozila jej likvidácia. WWF sa podarilo napriek záujmu WCW udržať vo svojich radoch jednu z najväčších hviezd tej doby, [[Bret Hart|Breta Harta]].<ref>''Hitman Hart: Wrestling With Shadows'' (1998)</ref> Vzhľadom na to, že kanadský wrestler sa rozhodol po WrestleManii XII dať si osem mesačnú prestávku, WWF začala vo veľkom presadzovať kontroverzného [[Stone Cold Steve Austin|Stone Cold Steva Austina]]. Ten si získal popularitu po známom incidente v [[Madison Square Garden]] a po víťazstve na King of the Ring nad [[Jake Roberts|Jakeom Robertsom]]. Na WrestleManii 13 sa uskutočnil zápas medzi Hartom a Austinom (jedinou možnosťou ako zvíťaziť, bolo donútiť súpera vzdať sa).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wwe.com/shows/wrestlemania/history/wm13/results|titul=WrestleMania 13 official results|vydavateľ=WWE|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20100426034340/http://www.wwe.com/shows/wrestlemania/history/wm13/results/|dátum archivácie=2010-04-26}}</ref> Po tomto zápase sa stala z Harta, ktorý bol dovtedy obľúbencom publika, záporná postava. Naopak, napriek snahe vykresliť Austina ako „zlého“ muža, stal sa z neho miláčik fanúšikov. Austin sa tak stal jedným z prvých tweenerov – čiže wrestlerom, ktorý nebol zlým ani dobrým. [[Dwayne Johnson|Rocky Maivia]] sa stal členom frakcie Nation of Domination a [[Shawn Michaels]] založil s [[Triple H|Triple H-om]] a Chynou D-Generation X. Podobne ako v prípade Austina, ani členovia tejto skupiny sa nezaujímali o to, ako ich vnímajú fanúšikovia. Dôležitým momentom bol historicky prvý zápas Hell in a Cell na platenej akcii Bad Blood medzi Michaelsom a The Undertakerom, ktorý sa vyznačoval značnou brutalitou. Dôležitú úlohu v súperení medzi WWF a WCW zohral Bret Hart. WCW mu ponúkla lukratívny trojročný kontrakt na tri milióny dolárov ročne. Napriek veľkej lojalite, ktorú Hart prejavoval voči WWF, ponuku od WCW prijal. V tom čase bol však držiteľom titulu WWF a tak bolo potrebné vymyslieť príbeh, ako titul stratí. Harta čakal zápas na Survivor Series v kanadskom Montreale proti Shawnovi Michaelsovi. Kanadský wrestler bol ochotný dobrovoľne odovzdať svoj titul, no mal dve podmienky: nesmie to byť pred [[Kanada|kanadským]] publikom ani na Survivor Series v [[Montreal|Montreale]]. McMahon prijal jeho požiadavky, no svoj sľub nedodržal a Hart o titul prišiel v Montreale. Táto udalosť je známa ako Montreal Screwjob a predchádzala odchodu Breta Harta do WCW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|http://www.tuttowrestling.com/thescrewjob4.html|titul=Montreal 1997: The Screwjob|vydavateľ=Tuttowrestling.com}}</ref> [[Súbor:Bret Hart in 1994.jpg|thumb|left|210px|Bret Hart, hlavný protagonista ''Montreal Screwjob''.]] Vince McMahon použil nenávisť, ktorá v ňom rástla voči fanúšikom, kritikov aj vlastným zamestnancom na vytvorenie postavy Mr. McMahona. Šlo o diktátorského šéfa, ktorý presadzoval záporné charaktery, akým bol aj Steve Austin. Do sportu s McMahon sa dostali D-Generation X, ktorých podporoval aj známy boxer [[Mike Tyson]]. Tieto udalosti viedli k vzniku tzv. ''Attitude éry'' – éry postoja. Za presný dátum jej vzniku sa považuje [[29. marec]] [[1998]], keď Stone Cold Steve Austin porazil na WrestleManii XIV Shawna Michaelsa a stal sa novým symbolom spoločnosti. Napriek týmto zmenám, ktoré fanúšikovia vrelo vítali, malo WCW Monday Nitro vyššiu sledovanosť ako WWF Monday Night RAW. Nová generácia ale začala fanúšikov fascinovať čoraz viac. Steve Austin, [[Dwayne Johnson|The Rock]], [[Mick Foley]] a D-Generation X si získali dobré meno a stali sa ústrednými postavami „novej“ WWF symbolmi revolúcie v profesionálnom wrestlingu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wwe.com/inside/specialtymatches/infernomatch|titul=Inferno Match|vydavateľ=WWE|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20080319090856/http://www.wwe.com/inside/specialtymatches/infernomatch|dátum archivácie=2008-03-19}}</ref> [[13. apríl]]a [[1998]] dosiahlo RAW po 84 týždňoch vyššiu sledovanosť ako Nitro. Bolo to najmä vďaka segmentu, v ktorom sa objavili Steve Austin a Vince McMahon. Zápasy v WWF boli čoraz brutálnejšie, častejšie sa konali zápasy v oceľovej klietke, vrcholil spor medzi [[The Undertaker]]om a Mankindom, po prvý raz sa objavil tzv. ''Inferno match'', v ktorom proti sebe nastúpili The Undertaker a Mankind. Naopak, veci v WCW nabrali nesprávny smer. Vedenie spoločnosti urobilo niekoľko rozhodnutí, ktoré ubrali na atraktívnosti produktu z dielne WCW (napr. víťazstvo herca [[Davida Arquette|Davida Arquetta]] v zápase o WCW titul). WWF bola opäť najpopulárnejšou wrestlingovou organizáciou v Spojených štátoch, ale proces obnovy sa nezaobišiel bez kritiky. Mnoho rodín bolo šokovaných násilím a brutalitou v programoch WWF. Búrili sa aj feministické skupiny, ktoré bojovali proti sporo odetým ženám, ktoré sa v WWF objavovali. Napriek týmto kontroverziám bola WWF v tom období pre divákom zaujímavá, čo viedlo k získaniu si ďalších priaznivcov po celom svete. =====Smrť Owena Harta===== [[Súbor:Owen Hart 1997.jpg|thumb|230px|Owen Hart.]] [[23. máj]]a [[1999]] na pay-per-view šou Over the Edge zomrel pri páde zo 16-metrovej výšky wrestler [[Owen Hart]]. Mladší brat Breta Harta stvárňoval postavu, ktorá sa volala Blue Blazer a v ten večer mal zápasiť o Interkontinentálny titul proti Godfatherovi. Nešťastie sa stalo pri nástupe do ringu. Owen sa spustil po lane, ktoré bolo zavesené na vrchole arény. Následný pád mal preňho smrtiace následky, zomrel ešte predtým, ako ho stihli prepraviť do nemocnice. Táto scéna nebola odvysielaná, pretože v tom čase sledovali televízni diváci vopred nahratý rozhovor s Owenom. Komentátor [[Jim Ross]] povedal, že čo sa stalo v aréne bolo reálne. Šou pokračovala, keďže Vince McMahon povedal, že Owen by si to tak želal. {{citát| Mám pre vás všetkých nešťastnú správu. Owen Hart zomrel. Owen Hart zomrel tragicky na následky zranení, ktoré utrpel dnes v noci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hart tragedy overshadows Taker's win|url=http://slam.canoe.ca/OwenHart/may24_overtheedge.html|vydavateľ=SLAM! Sports|dátum vydania=23. máj 1999|dátum prístupu=2012-04-08|url archívu=https://archive.today/20120530091422/http://slam.canoe.ca/OwenHart/may24_overtheedge.html|dátum archivácie=2012-05-30}}</ref>}} Verejnosť bola o smrti Owena Harta informovaná na konci programu. Vince McMahon vyjadril na tlačovej konferencii úprimnú sústrasť celej rodine. Ďalší deň, [[24. máj]]a bola tradičná pondelková šou, ktorá sa odohrala v [[St. Louis]] pomenovaná RAW is Owen. Viacero zápasníkov počas nej spomínalo na Harta. K tomuto tragickému incidentu existuje len málo dokumentácií. Sú to fotografie zachytené divákmi ako Owen padá a následné poskytnutie prvej pomoci. Na internete sa objavilo viacero falošných videí o tejto udalosti. Tento moment síce zachytili kamery WWE, ale zábery neboli nikdy zverejnené. =====Rozšírenie činnosti===== [[Súbor:1999 WWF Smackdown (WWE).jpg|thumb|left|230px|Scéna pre šou ''SmackDown'' pri jej premiérovom vydaní.]] [[29. apríl]]a [[1999]] začala WWE znovu vysielať na káblovej televízii. Na televíznej stanici UPN bola zároveň odvysielaná premiérová časť šou s názvom ''SmackDown''. Na UPN sa vysielal pravidelne každý týždeň až do [[26. august]]a 1999 a dodes patrí k najúspešnejším programom v histórii tohto televízneho kanálu. [[29. september|29. septembra]] toho istého roku dosiahol SmackDown najmä vďaka segmentu medzi [[Dwayne Johnson|The Rockom]] a [[Mick Foley|Mickom Foleym]] mimoriadne vysoký rating 8.4..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://slashwrestling.com/raw/990927.html|titul=Slashwrestling RAW report - with ratings|vydavateľ=Christopher Robin Zimmerman|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20061102112807/http://slashwrestling.com/raw/990927.html|dátum archivácie=2006-11-02}}</ref> [[19. október|19. októbra]] 1999 sa spoločnosť ''Titan Sports'' (neskôr premenovaná na ''World Wrestling Entertainment, Inc.''), ktorá vlastnila WWF, stala akciovou spoločnosťou. Zároveň rozšírila svoje portfólio o produkciu celovečerných filmov, vydávanie kníh či otvorenie klubu na [[Times Square]]. [[Súbor:The Big Show 1999 WWF Smackdown (WWE).jpg|thumb|230px|Big Show prišiel do WWF z WCW.]] Napriek dlhodobým absenciám zranených hviezd Steve Austina a The Undertakera, WWF naďalej dominovala v televíznej sledovanosti pred svojou konkurenciou. Wrestleri ako The Rock a Triple H dokázali udržať kvalitu produktu WWF na vysokej úrovni. V tvorivom tíme nastali zmeny, keď Vincea Russa nahradil Chris Kreski. Ten navrhol viacero hlavných príbehov z tej doby, ako bol spor o titul WWE medzi Triple H-om a [[Cactus Jack|Cactus Jackom]], milostný trojuholník medzi [[Stephanie McMahon-Levesque|Stephanie McMahon]], [[Kurt Angle|Kurtom Anglem]] a Triple H-om či tag tímové zápasy medzi [[Dudley Boyz]], [[Jeff Hardy|Hardy Boyz]] a [[Edge]]m a [[Christian (wrestler)|Christian]]om. Do spoločnosti prišli viacerí zápasníci z WCW a ECW ako [[Big Show]], [[Chris Jericho]], [[Chris Benoit]] a [[Eddie Guerrero]], priestor dostali wrestleri „made in WWF“ ako Kurt Angle, Dudley Boyz, Hardy Boyz a [[Rikishi]]. 25. septembra sa presunula šou RAW z USA Network na TNN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.accessmylibrary.com/coms2/summary_0286-28309656_ITM|titul=WWF Raw Is War to Premiere on TNN September 25|vydavateľ=PR Newswire}}</ref> Po takmer ročnej prestávke zapríčinenej zranením sa vrátil Steve Austin, rovnako aj The Undertaker. Napriek tomu začali ratingy WWF pomaly klesať. Chris Kreski spoločnosť opustil a jeho miesto zaujala Stephanie McMahon, Vinceova dcéra. V tomto období sa uskutočnila WrestleMania X-Seven, ktorá je dodnes považovaná za jednu z najvydarenejších v histórii. Hlavnou udalosťou večera bol zápas o titul WWE medzi The Rockom a Stevem Austinom. Vďaka zásahu Vincea McMahona vyhral Austin a s Triple H-om vytvorili alianciu zvanú ''Two-Man Power Trip''. Sledovanosť programov však naďalej klesala. V roku 2001 otvorila WWF v spolupráci s televíznou stanicou [[NBC]] prvý ročník ligy amerického futbalu s názvom XFL. Zo začiatku mala prekvapivo vysokú sledovanosť, no po odohratí jedného ročníka bola jej činnosť ukončená. =====Odkúpenie WCW a ECW===== [[Súbor:Tajiri Tarantula.jpg|thumb|left|230px|Tajiri a Rhyno prišli do WWF z ECW.]] [[5. február]]a 2001 zverejnil Jim Ross správu, že do WWF prichádzajú zápasníci [[Justin Credible]], [[Jerry Lynn]] a [[Rhyno]] z ECW. Lynn a Rhyno uzavreli ústny kontrakt, Lynn podpísal zmluvu na tri roky. Na mieste komentátora nahradil [[Jerry Lawler|Jerryho Lawlera]] [[Paul Heyman]]. V apríli toho istého roku ohlásila ECW bankrot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.100megsfree4.com/wiawrestling/pages/ecw/ecwhist.htm|titul=ECW Wrestling History|vydavateľ=Wrestling Information Archive|dátum vydania=25. februrár 2011|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20110103025940/http://www.100megsfree4.com/wiawrestling/pages/ecw/ecwhist.htm|dátum archivácie=2011-01-03}}</ref> [[Súbor:Shane McMahon November 2008.jpg|thumb|140px|Shane McMahon (podľa príbehu) odkúpil WCW.]] Kvôli úspechu Attitude éry nedokázala WCW držať krok s WWF, ktorá začala dominovať na všetkých frontoch. Finančná situácia Turnerovej organizácie sa značne zhoršila a to sa ukázalo ako veľký problém. Výsledkom bola fúzia ''America Online'' (najväčší poskytovateľ internetových služieb v USA) a ''Time Warner'' (spoločnosť Teda Turnera, ktorá vlastnila WCW). Ďalším krokom bol predaj WCW. Ihneď sa objavilo niekoľko záujemcov, jedným z nich bol Eric Bischoff, ktorý zastupoval skupinu s názvom „Fusient Media Ventures“. Bischoff sa začal správať ako prezident spoločnosti a hoci na to nemal kompetencie začal prepúšťať zamestnancov, čo sa považovalo za zbytočné. V marci 2001 uzavreli AOL Time Warner a Fusient Media Ventures dohodu a nastala nová fáza konkurencie pre WWF. Napokon však WWF odkúpila aj WCW za pomerne nízku čiastku 7 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://corporate.wwe.com/news/2001/2001_03_23.jsp|titul=WWE Entertainment, Inc. Acquires WCW from Turner Broadcasting|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|dátum vydania=26. november 2009|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20140313012636/http://corporate.wwe.com/news/2001/2001_03_23.jsp|dátum archivácie=2014-03-13}}</ref> Počas poslednej epizódy WCW Monday Nitro oznámil v rámci Monday Night RAW Vince McMahon, že odkúpil spoločnosť WCW. Fanúšikovia po celom svete ostali šokovaní po tom, čo [[Shane McMahon]] prišiel s oznámením, že je to on, kto kúpil WCW a nie jeho otec Vince. Diváci tak mohli súbežne sledovať obe relácie na televíznej obrazovke, ktorá bola rozdelené na dve polovice. Na WrestleManii X-Seven sa Vince a Shane stretli vo vzájomnom zápase. Tento zápas je považovaný za začiatok neúspešného príbehu s názvom „invázia“. O niekoľko mesiacov podpísal Eric Bischoff zmluvu s WWF a stal sa generálnym manažérom RAW. ====Koniec Attitude éry==== Koniec Attitude éry sa začal po WrestleManii X-Seven. Zapríčinené to bolo najmä skutočnosťou, že tvorivý tím okolo Stephanie McMahon začala strácať svoju tvorivú originalitu. Hlavné hviezdy spoločnosti, medzi nimi aj Steve Austin, začali strácať popularitu medzi divákmi. Triple H a Chris Benoit utrpeli vážne zranenia, ktoré ich na dlhú dobu vyradili z činnosti. Spoločnosť opustila Chyna, ktorá sa nedokázala dohodnúť na novej zmluve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tuttowrestling.com/showbio_new.asp?codice=90|titul=Chyna|vydavateľ=TuttoWrestling.com|dátum vydania=25. februrár 2011|dátum prístupu=2012-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20120809084907/http://www.tuttowrestling.com/showbio_new.asp?codice=90|dátum archivácie=2012-08-09}}</ref> Vrcholom bol dočasný odchod The Rocka do [[Hollywood]]u, kde začal s natáčaním filmu ''Kráľ Škorpión''. =====Invázia===== V období „invázie“ sa začal spor medzi Shaneom McMahonom, ktorý odkúpil WCW a jeho otcom, ktorý vlastnil WWF. Spor medzi dvoma spoločnosťami bol snom mnohých fanúšikov, ktorý snívali o zápasoch medzi najväčšími hviezdami oboch spoločností. Celý príbeh sa však skončil nečakaným neúspechom. Hlavné hviezdy WCW ako [[Goldberg]], [[Scott Steiner]] a [[Rey Mysterio]] neboli na základe zmluvy s AOL Time Warner zahrnuté do „balíka“ wrestlerov, ktorých WWF odkúpila od WCW a tak sa rozhodli tohto sporu nezúčastniť. Navyše celý príbeh mal jasný priebeh, keďže WWF mala takmer neustále navrch a to nebolo pre divákom príliš vzrušujúce. 9. júla 2001 spojili zápasníci WCW a ECW svoje sily a vytvorili ''Alianciu''. Vedení boli Shaneom McMahom a bývalým majiteľom ECW Paulom Heymanom. Zápas medzi oboma tímami sa uskutočnila na špeciálnej šou s názvom ''Invázia''. K tímu sa pridali aj Steve Austin a Kurt Angle. Tím WWF sa posilnil o The Rocka, ktorý sa vrátil po niekoľkých mesiacoch do spoločnosti. Finále tohto sporu prišlo na Survivor Series, kde sa uskutočnil eliminačný tag tímový zápas v ktorom platilo „víťaz berie všetko“. Tím WWF na čele s The Rockom zporazil oskupenie s lídrami Kurtom Anglem a Stevem Austinom. Invázia znamenala pre WWF pokles sledovanosti a zároveň začala strácať divákov po celom svete. Avšak viacero bývalých hviezd WCW a ECW podpísalo zmluvy s WWF, konkrétne [[Gregory Helms]], [[Torrie Wilson]], [[Booker T]], [[Lance Storm]] a [[Rob Van Dam]]. Hoci je Invázia považovaná za nevydarený počin, priniesla aj pozitívne veci. Jednou z nich bol spor medzi Ausinom a Anglem, ktorý bol označený za najlepší spor roku 2001 a za jeden z najlepších vôbec. =====Zjednotený šampión===== Po období invázie prišlo v WWF k niekoľkým zmenám. Do spoločnosti sa vrátil [[Ric Flair|„Nature Boy“ Ric Flair]], ktorý sa dostal do sporu s Vincom McMahom. Vrátil sa aj komentátor [[Jerry Lawler|Jerry „The King“ Lawler]]. Steve Austin sa stal znovu miláčikom fanúšikov tak, ako tomu bolo pred WrestleManiou X-Seven. Ako už bolo spomínané, niektoré hviezdy Aliancie podpísali zmluvu s WWF. WWF mala v tom čase dvoch majstrov sveta. Steve Austin držal titul WWF a The rock zase titul WCW. Všetky ostatné tituly sa zjednotili na Survivor Series. Vince McMahon oznámil, že na šou Vengeance sa uskutočnia zápasy o zjednoteného šampióna WWF. V prvom semifinále sa mal stretnúť The Rock s [[Chris Jericho|Chrisom Jerichom]] a v druhom Steve Austin a Kurt Angle. Víťazom turnaja sa stal prekvapivo Chris Jericho, ktorý sa tak stal prvým zjednoteným šampiónom od čias [[Lou Thesz]]a. =====New World Order (nWo)===== [[Súbor:Hollywoodhulkhoganwmx8.jpg|thumb|left|180px|"Hollywood" Hulk Hogan, člen nWo.]] Po tom, čo Vince McMahon odkúpil WCW, získal do svojich radov aj trojicu [[Hulk Hogan]], [[Kevin Nash]] a [[Scott Hall]]. Pri príležitosti platene akcie ''No Way Out'' vo februári 2002 vytvoril alianciu nWo, ktorá preňho mala byť nástrojom na zvrhnutie WWF. Vince sa totiž nechcel deliť o moc s novým spolumajiteľom spoločnosti Ricom Flairom. Po porážke na WrestleManii X-8 v zápase proti The Rockovi, bol Hulk Hogan napadnutý Nashom a Hallom, čo znamenalo jeho koniec v tejto skupine. Hall a Nash potom prijali k sebe dvoch nových členov: [[X-Pac]]a a Big Showa. Pôsobenie nWo v WWF netrvalo dlho. Hall bol prepustený zo spoločnosti z osobných dôvodov, pravdepodobne išlo o užívanie drog alebo alkoholu. [[13. máj]]a sa uskutočnil lumberjack match medzi Stevem Austinom a novým členom nWo Bookerom T. Neskôr bol do skupiny prijatý aj Shawn Michaels. [[15. júl]]a, po tom čo získal Vince McMahon úplnú kontrolu na WWF, bola skupina rozpustená. ===World Wrestling Entertainment=== ====Nemilosrdná agresia==== V roku [[2000]] zažaloval [[Svetový fond na ochranu prírody]] (používajúci rovnakú skratku WWF) spoločnosť World Wrestling Federation za porušenie dohody z roku [[1994]], ktorá obmedzila používanie skratky WWF len na územie Spojených štátov. Prípad bol vyriešený v prospech Svetového fondu, ktorý prinútil McMahonovu spoločnosť zmeniť svoje meno. [[6. máj]]a [[2002]] oznámil Vince McMahon na tlačovej konferencie, že jeho organizácia mení názov na World Wrestling Entertainment, Inc. (WWE). Poslednou udalosťou, ktorá s vysielal pod značkou WWF bola platená akcia ''Insurrextion 2002''. [[Súbor:EddieandBenoitWMXX.jpg|thumb|220px|Eddie Guerrero a Chris Benoit na WrestleManii XX.]] Výber termínu entertainment nebol náhodný. Keď sa pred niekoľkými rokmi viedli diskusie o dopingu v športe, Vince McMahon bol nútený vyhlásiť, že produktom jeho spoločnosti nie je šport, ale zábava (po anglicky entertainment). WWE bola prinútená predávať všetko svoj tovar (videohry, DVD a pod.) s novým logom. Na jej produktoch sa nemohlo objaviť logo z Attitude éry, ale využívanie loga z rokov 1979-1994, resp. 1994-1998 zakázané nebolo. So zmenou názvu prišlo aj ohlasovanie novej éry – „éry nemilosrdnej agresie“ (Ruthless Aggression Era), ktorá sa začala po ''WrestleManii X8''. Do popredia sa dostali wrestleri nového typu, ktorí sa vyznačovali skvelou technickou vybavenosťou ako [[Eddie Guerrero]] a [[Chris Benoit]]. Po ''WrestleManii XX'' vlastnili práve oni dva najvyššie tituly v spoločnosti. Zároveň prišla nová generácia wrestlerov, ktorú reprezentovali [[Brock Lesnar]], [[John Cena]], [[Randy Orton]] a [[Batista]]. Oživila sa činnosť ECW, zaviedli sa ceremoniály Hall of Fame a na WrestleManii sa začal objavovať nový typ zápasu, tzv. ''Money in the bank ladder match''. =====WWE Brand Extension===== [[Súbor:HHH after winning the WWE Undisputed Championship.jpg|thumb|left|220px|Triple H, prvý ''World Heavyweight Champion''.]] V nadväznosti na príbeh Invázia, požiadal Vince McMahon televíznu spoločnosť TNN o priestor pre ďalší program, v ktorom by dostali priestor wrestleri z bývalej WCW. Tento návrh bol ale zamietnutý z dôvodu zlyhania ďalších projektov, ako napr. XFL. V WWE bol vznikol pretlak zápasníkov, ktorý McMahon nechcel riešiť ich prepúšťaním. A tak zaviedla WWE tzv. ''Brand Extension''. Šlo o rozdelenie wrestlerov na dve skupiny, pričom jedna časť pôsobila v RAW a druhá v SmackDown-e. Existovali dve výnimky, ktoré pôsobili v oboch programoch. Jednou bol zjednotený šampión WWE a druhou držiteľka ženského titulu. Pri tejto príležitosti vytvoril generálny manažér RAW Eric Bischoff nový titul s názvom ''World Heavyweight Championship'', ktorého prvým držiteľom sa stal [[Triple H]]. =====WWE Hall of Fame===== [[Súbor:Eddie Guerrero with belt.jpg|thumb|170px|Eddie Guerrero.]] Od roku [[2004]] je neodmysliteľnou súčasťou WrestleManie uvádzanie nových členov do Siene slávy WWE. Tento slávnostný ceremoniál sa uskutočňuje vždy večer pred samotnou WrestleManiou. Pre legendy spoločnosti prináša táto udalosť každoročne pocit zadosťučinenia a pre fanúšikov zase nostalgické spomienky na wrestlingovú históriu. =====Smrť Eddieho Guerrera===== [[13. november|13. novembra]] [[2005]] sa v jednom z hotelov v Minneapolise uskutočnila kontrola ubytovaných wrestlerov. [[Eddie Guerrero]] neodpovedal na výzvu na otvorenie dverí svojej izby. Pracovníci hotela boli nútený otvoriť izbu násilím. [[Chavo Guerrero]], Eddieho synovec, vystúpil do izby ako prvý a zistil, že jeho strýko je v bezvedomí. Snažil sa ho oživiť umelým dýchaním. O pár minút bol však Eddie vyhlásený za mŕtveho. Eddie Guerrero bol prvým wrestlerom, ktorý zomrel v čase, keď pôsobil v WWE, po tragickej smrti Owena Harta. [[Vickie Guerrero]], Eddieho manželka, oznámila, že pitva odhalila príčinu smrti, ktorou bol [[Srdce|srdcový infarkt]]. Zároveň poprela, že smrť bola spôsobená užívaním drog alebo alkoholu. Eddie zomrel v deň, keď mal bojovať o World Heavyweight Championship s Randym Ortonom a Batistom. WWE venovala najbližšie vydania programov RAW a SmackDown Eddieho pamiatke. [[1. apríl]]a [[2006]] bol Eddie Guerrero posmrtne uvedený do Siene slávy WWE, kde ho uviedli [[Rey Mysterio]], [[Chris Benoit]] a jeho synovec Chavo Guerrero. Vince McMahon oznámil nový plán boja proti dopingu a užívanou zakázaných látok, začali sa vykonávať častejšie zdravotné prehliadky a dopingové kontroly u wrestlerov (tzv. ''wellness program''). Prvým zápasníkom, ktorý bol pozitívne testovaný na zakázané látky v WWE bol Eugene. Vedenie spoločnosti ho na určitú dobu suspendovalo. =====Znovuzrodenie ECW===== V roku [[2003]] získala WWE práva na používanie názvu Extreme Championship Wrestling a zároveň na kompletnú videotéku tejto zaniknutej spoločnosti. V roku 2005 bolo vydané DVD s názvom ''The Rise and Falls of ECW'', kniha a dokumentárny film. Tieto produkty zaznamenali veľký úspech u fanúšikov, čo viedlo WWE k zorganizovaniu výstavy nazvanej ''ECW One Night Stand''. Tá sa stretla s ešte väčším úspechom a rok bol zorganizovaný jej 2. ročník. [[File:WWECWHD.jpg|thumb|left|Scéna pre šou ECW.]] [[5. máj]]a [[2006]] WWE oficiálne oznámila, že chystá obnovu šou ECW na kanáli NBC Universal. Vysielanie sa začalo [[13. jún]]a. Zároveň začala s organizovaním platenej akcie s názvom ''One Night Stand'', na ktorej sa zúčastňovali iba wrestleri z ECW. Po Raw a SmackDown-e tak mala WWE tretiu reláciu vysielanú s týždennou periodicitou. Na čele vedenie stál Paul Heyman, ktorý mal pred niekoľkými rokmi veľký podiel na úspechoch ECW. Po jeho boku stále jeho „obľúbený študent“ [[Tommy Dreamer]]. V novej ECW pôsobili wrestleri ako [[Balls Mahoney]], [[Sabu]], [[Terry Funk]], [[Sandman]], [[Tazz]], [[Rob Van Dam]], [[Kurt Angle]], [[Big Show]], či wrestleri, ktorí prišli z nezávislých organizácií ako [[CM Punk]]. Počas prvého vydania novej šou ECW vyhlásil Paul Heyman zápas o ECW World Heavyweight Championship, ktorý získal Rob Van Dam. Vplyv Paula Heymana bol čoraz nižší a lídrom ECW sa stal Vince McMahon. Pod jeho vedením nastali v ECW radikálne zmeny. Pôvodný štýl zápasenia, ktorý sa približoval nezávislým organizáciám, začal ustupovať štýlu, ktorý bol charakteristický pre WWE. Vytratili sa zápasy s „extrémnymi pravidlami“ a ECW tak stratila svoj pôvodný zmysel. [[3. december|3. decembra]] [[2005]] sa v [[Atlanta|Atlante]], [[Georgia]] konala prvá platená akcia „novej“ ECW s názvom ''Dicember to Dismember'', ktorá sa ukázala ako totálne zlyhane a pre WWE znamenala rekordne nízke tržby. [[2. február]]a [[2010]] počas pravidelnej šou oznámil Vince McMahon koniec ECW. Od [[23. február]]a ju nahradil nový program pod názvom ''WWE NXT''. ===== Smrť Chrisa Benoit===== [[Súbor:Chris Benoit in the Ring.jpg|thumb|upright|right|Chris Benoit]] V pondelok [[25. jún]]a [[2007]] oznámila WWE prostredníctvom svojej internetovej stránky smrť kanadského wrestlera [[Chris Benoit|Chrisa Benoit]]. Jeho telo bolo nájdené v dome vo Fayetteville, Georgia, spoločne s telom jeho ženy a Nancy a sedemročného syna Daniela. O deň neskôr polícia vyhlásila, že ide o prípad samovraždy a dvojnásobnej vraždy. Benoit zabil svoju manželku v piatok [[22. jún]]a, syna Daniela uškrtil a napokon sám spáchal samovraždu obesením. WWE požiadala [[25. jún]]a políciu, aby vnikla do domu a uistila sa, že sú všetci v poriadku. Viacerí wrestlerovi kolegovia od neho totiž dostali znepokojujúce SMS-správy. Tí, čo s ním boli v telefonickom kontakte tvrdili, že mal zvláštny tón hlasu a pôsobil unavene. Pitva preukázal, že Benoit užíval steroidy a jeho mozog bol značne poškodený vplyvom ťažkých úderov, ktoré utrpel počas zápasníckej kariéry. Po tom, čo sa WWE dozvedela o Chrisovej smrti, rozhodla sa venovať pondelkové vydanie RAW jeho pamiatke. Vince McMahon prelomil kayfabe (podľa príbehu totiž jeho postava zahynula pri explózii) a oznámil, že večer bude venovaný spomienke na wrestlera. Počas šou boli odvysielané viaceré Benoitove pamätné zápasy, jeho kolegovia naňho spomínali. Hneď ako polícia zistila, čo sa v dome Benoitovcov skutočne stalo, spoločnosť radikálne zmenila svoje správanie. Z webovej stránky WWE boli odstránené všetky produkty, týkajúce sa Benoita (tričká, DVD a pod.), takisto všetky videá a fotografie. K drastickým opatreniam sa vyjadril samotný Vince McMahon, ktorý povedal, že spomienkové RAW bolo odvysielané v dôsledku nedostatku informácií. [[26. jún]]a WWE oficiálne oznámila zrušenie turné, ktoré bolo plánované v polovici júla v [[Kanada|Kanade]]. ==== Nástup PG-éry==== V roku [[2008]] začala WWE začala meniť svoje produkty s cieľom prilákať mladšie publikum. Všetky programy WWE sa prestali označovať ako "TV-14" (vhodné pre divákov starších ako 14 rokov) a začalo sa s označovaním "PG", t.j. programy, ktoré môžu sledovať aj osoby mladšie ako 13 rokov v sprievode svojich rodičov. Vince McMahon bol motivovaný k tomuto kroku kvôli tomu, že populácia, ktorá sledovala programy WWE sa začala meniť. Publikum tvorilo až 40% žien a 25% detí. V praxi znamenalo toto rozhodnutie zníženie násilia v programoch WWE, čo vyvolalo mnoho diskusií medzi fanúšikmi spoločnosti. Pre WWE za začala nová éra, ''éra PG''. ===== WWE HD===== [[Súbor:WWERawHD.jpg|thumb|left|Od 28. januára 2008 sa vysiela RAW v HD.]] V januári 2008 začala WWE vysielať svoje programy vo [[HD|vysokom rozlíšení]], čo súvisí so vznikom značky ''WWE HD''. Nové DVD z dielne WWE boli dostupné už aj na [[Blu-Ray]] (WrestleMania 24). [[21. január]]a sa vysielalo po prvý raz vo vysokom rozlíšení RAW, o deň neskôr ECW a v piatok aj SmackDown. Prvou platenou akciou vysielanou v HD ''Royal Rumble 2008''. ===== WWE Universe, WWE Superstars, Titan Tower Massacre===== [[19. november|19. novembra]] [[2008]] začala WWE na svojej oficiálnej webovej stránke s prevádzkou sociálnej siete pod názvom ''WWE Universe''. Pôvodne sa objavila pod názvom WWE Fan Nation, po niekoľkých mesiacoch ale zmenila názov. WWE Universe vznikol na platforme, ktorá bola podobná [[MySpace]]. Každý užívateľ si mohol zadarmo vytvoriť svoj účet, zverejňovať fotografie a vyjadrovať sa k rôznym témam. V rovnaký deň spustila WWE.com video prehrávač novej generácie, vďaka čomu vzrástla sledovanosť videí o 77%. [[Súbor:SuperstarsuniversalWWEHDset.JPG|thumb|WWE SuperStars.]] [[19. december|19. decembra]] 2008 oznámila spoločnosť vytvorenie nového týždenného programu s názvom ''WWE Superstars''. Prvý vydanie bolo odvysielané 16. apríla na televíznej stanici WGN America. V Superstars sa začali objavovať hviezdy z hlavného rosteru WWE a program bol vytvorené na podobnej báze ako v minulosti WWE Heat a WWE Velocity. Priestor tak dostali najmä wrestleri, ktorí neboli dostatočne využívaný v RAW a SmackDown-e. Od decembra 2008 do marca 2009 znížila WWE počet zamestnancov o 10%, vďaka čomu ročne ušetrí cca 20 miliónov dolárov. Táto séria prepúšťaní dostala názov "Titan Tower Massacre". Prepúšťanie prebehlo vo všetkých sférach spoločnosti – medzi zápasníkmi, rozhodcami, trénermi, agentami. ===== Návrat Monday Night Wars===== [[27. október|27. októbra]] [[2009]] na tlačovej konferencii oznámili [[Hulk Hogan]] a [[Eric Bischoff]], že podpísali kontrakt s Total Nonstop Action Wrestling (TNA). Tlačová konferencia sa konala v [[Madison Square Garden]], čiže na mieste, ktoré je späté s WWE. Následne oznámil Hulk Hogan, že pravidelný program TNA ''Impact Wrestling'', ktorá sa vysielal každý štvrtok, bude presunutý na pondelok. V tom čase vysielala WWE Raw. Po prvý raz od marca 2001 tak nastala situácia, že dve wrestlingové organizácie bojovali o diváka v rovnakom čase. WWE reagovala oznámením o návrate [[Bret Hart|Breta Harta]], ktorý sa neobjavil v WWE od Montreal Screwjob v roku 1997. [[Súbor:Flair TNA.jpg|thumb|left|Ric Flair počas šou TNA ''Impact Wrestling'' v roku 2010.]] Impact debutoval v pondelok večer a objavili sa v ňom mená ako [[Scott Hall]], [[Sean Waltman]], [[Sting (wrestler)|Sting]], [[Jeff Jarrett]], [[Ric Flair]], [[Jeff Hardy]], [[Sean Morley]], [[Orlando Jordan]] a [[Shannon Moore]]. WWE ponúkla stretnutie medzi účastníkmi Montreal Screwjob Bretom Hartom, [[Shawn Michaels|Shawnom Michaelsom]] a [[Vince McMahon|Vincom McMahonom]]. Spoločne sa stretli po prvý raz po dvanástich rokoch. RAW v ten večer dominovalo. Sledovalo ho 5,6 milióna divákov, zatiaľ čo Impact len 2,2 milióna. Napriek tomu prekonal Impact svoj prechádzajúci rekord sledovanosti (1,97 milióna divákov). [[8. marec|8. marca]] [[2010]] dosiahlo RAW rating 3.4, čo predstavuje asi 5,1 milióna divákov, zatiaľ čo Impact mal rating 0.98 s približne 1,4 miliónmi divákov. Sledovanosť programu TNA začala klesať. Pondelkové súboje trvali len do 13. mája, keď sa Impact znovu presunul na štvrtok. ===== NXT a Nexus===== [[Súbor:The Nexus at SummerSlam 2010.jpg|thumb|right|Nexus v pôvodnom zložení.]] [[23. február]]a [[2010]] spustila WWE na televíznej stanici SyFy nový program pod názvom ''NXT'', ktorý nahradil ECW. Tento program spájal prvky reality šou a tradičného wrestlingového predstavenia. V NXT sa objavili nové talenty, každý z nich mal svojho trénera v podobe skúsených wrestlerov z WWE. Bojovalo sa o zmluvu s WWE. Víťazom prvej série sa stal [[Wade Barrett]]. Šesť dní po skončení NXT zasiahli počas RAW wrestleri z tejto šou do zápasu [[John Cena|Johna Cenu]] a [[CM Punk]]a. Zaútočili na komentátorov, zamestnancov a napokon zničili ring. [[Bryan Danielson|Daniel Bryan]] napadol hlásateľa Justina Robertsa a snažil sa ho uškrtiť vlastnou kravatou. WWE bola obvinená z prílišného násilia, ktoré nespadá pod PG. Bryan bol následne prepustený (reálne). Počas ďalších týždňov pokračovali útoky členov NXT, čo vyústilo do vzniku frakcie s názvom ''Nexus''. ===== Zjednotenie tag tímových a ženských titulov===== [[16. august]]a [[2010]] sa rozhodla WWE spojiť Tag Team Titles a World Tag Team Titles. Zjednotenými tag tímovými šampiónmi sa stali [[David Hart Smith]] a [[Tyson Kidd]] z Hart Dynasty. Zároveň im boli odovzdané nové opasky pre víťazov. Na platenej akcii ''Night of Champions 2010'' sa uskutočnil zápas, ktorý mal zjednotiť Women's Championship a Divas Championship. Zjednotenou šampiónkou sa stala [[Michelle McCool]], ktorá porazila [[Melina|Melinu]]. ===WWE=== ====Zmena obchodnej stratégie==== [[7. apríl]]a [[2011]] oznámila WWE na svojej webovej stránke, že mení názov spoločnosti z „World Wrestling Entertainment, Inc.“ na „WWE, Inc.“. Zmena názvu symbolizuje zmenu v podnikaní spoločnosti, ktorá sa už neprezentuje len ako wrestlingová federácia, ale spoločnosť zaoberajúca sa zábavným priemyslom. Medzi nové projekty WWE sa zaradila šou Tough Enough s prvkami reality šou. ====Triple H ako nový COO==== [[File:John Laurinaitis crop.jpg|thumb|left|150px|John Laurinaitis.]] V júni 2011 v rámci RAW porazil [[CM Punk]] [[Alberto Del Rio|Alberta Del Ria]], čím získal právo bojovať o titul WWE, ktorý držal [[John Cena]], na platenej akcii ''Money in the Bank''. Zároveň oznámil, že v deň konania tejto akcie vyprší jeho zmluva s WWE. Sľúbil, že zo spoločnosti odíde, ale aj s titulom WWE. Punk sa v nasledujúcich týždňoch dostal do pozície anti-hrdinu. Po tom, čo kritizoval Vinca McMahona a jeho rodinu bol suspendovaný. Na žiadosť Johna Cena bol prijatý naspäť. Cena zároveň oznámil, že ak prehrá zápas s Punkom, odíde zo spoločnosti. O dva týždne neskôr Punk Cenu porazil a získal titul WWE, s ktorým ušiel z arény. Na konci RAW, [[18. júl]]a 2011 oznámil [[Triple H]], že Vince McMahon bol na základe rozhodnuta predstavenstva odvolaný z funkcie prezidenta WWE za svoje činy z posledných týždňov. Triple H bol zároveň menovaný za nového výkonného riaditeľa WWE. Išlo však len o dejovú líniu. V skutočnosti má Paul Levesque (Triple H) jednu z riadiacich funkcií v WWE. Následne prijal Johna Cenu späť do spoločnosti. Uskutočnil sa nový turnaj o titul WWE, ktorý vyhral Rey Mysterio. V ten istý večer ale titul stratil v zápase proti Cenovi. O týždeň neskôr sa do spoločnosti vrátil aj CM Punk a Triple H oznámil, že na platenej akcii SummerSlam sa bude konať zápas o titul WWE medzi Johnom Cenom a CM Punkom, pričom on sám bude špeciálnym rozhodcom. Zápas vyhral CM Punk, no vzápätí ho napadol [[Kevin Nash]]. Do ringu prišiel Alberto Del Rio vlastniaci kufrík, ktorý mu dal právo na zápas o titul WWE kdekoľvek a kedykoľvek. Punka porazil a získal titul WWE. [[3. október|3. októbra]] 2011 na RAW oznámili viacerí wrestleri, komentátori a rozhodcovia, že Triple H nemá ich dôveru. O týždeň neskôr sa vrátil Vince McMahon, odvolal Triple H-a z funkcie a na jeho miesto vymenoval [[John Laurinaitis|Johna Laurinaitisa]], ktorý sa stal generálnym manažérom RAW. ==Wellness program== [[Súbor:Umaga.jpg|thumb|right|150px|Eddie Fatu (Umaga), ktorý zomrel v decembri 2009.]] Vo februári 2006, po smrti Eddieho Guerrera, začala WWE s pravidelnými testami na drogy a návykové látky u wrestlerov. Cieľom tohto programu bolo neustále sledovať zdravotný stav svojich zamestnancov. K ešte prísnejším kontrolám sa pristúpilo po tragickej smrti Chrisa Benoit. Navyše, WWE sa ocitla pod tlakom [[Kongres Spojených štátov |Amerického kongresu]], ktorý chcel zaviesť vyšetrovanie používania steroidov v profesionálnom wrestlingu. [[30. august]]a [[2007]] pozastavila WWE činnosť desiatim wrestlerom, ktorý boli podozriví z užívania steroidov. [[Charlie Haas]], [[John Morrison|John Hennigan (John Morrison)]], [[Darren Matthews |Darren Matthews (William Regal)]], [[Ken Anderson|Ken Anderson (Mr. Kennedy)]], [[Eddie Fatu |Eddie Fatu (Umaga)]], [[Shoichi Funaki|Shoichi Funaki (Funaki)]], [[Chavo Guerrero]] boli suspendovaní na 30 dní, [[Chris Mordetsky |Chris Mordetsky (Chris Masters)]] a [[Booker T (wrestler)|Robert Huffman (Booker T)]] na 60 dní. Do incidentu boli zapletení aj [[Edge|Adam Copeland (Edge)]] a [[Gregory Helms]], ktorí však boli v tom čase zranení. Na zozname boli aj mená [[Eddie Guerrero]], [[Chris Benoit]], [[Brian Adams|Brian Adams (Crush)]] (zomreli v rokoch 2005 – 2007), [[Sylvain Grenier]] (v tom čase už nepracoval v WWE) a [[Johnny Stamboli]] (bývalý wrestler WWE). Posledným členom zoznamu bol [[Mike Bucci |Mike Bucci (Simon Dean)]], ktorý bol prepustený [[31. august]]a. WWE zároveň prišla s novými pravidlami. Pri prvom porušení nasledovala 30 dňová suspendácia, pri druhom 30 dňová suspendácia a pri treťom porušení automatické prepustenie zo spoločnosti. Tieto pravidlá sa netýkajú len wrestlerov v WWE, ale aj policajtov, hasičov či rôznych iných športovcov, vrátane amerických futbalistov hrajúcich v NFL. Všetky tieto opatrenia viedli k tzv. ''wellness programu''. Nová vlna prepúšťania a suspendácií prišla v priebehu júna 2009. Činnosť bola pozastavená hneď niekoľkým wrestlerom. Jedným z nich bol Eddie Fatu (Umaga), ktorý zomrel [[4. december|4. decembra]] [[2009]]. Medzi potrestanými sa ocitli Kenneth Anderson (Mr. Kennedy) a [[Rey Mysterio]]. == Expanzia do nových sfér == Okrem udelenia licencie spoločnostiam Acclaim, THQ a Martel na výrobu videohier a figúrok wrestlerov, rozšírila WWE oblasť svojho záujmu vytvorením dcérskym firiem, ktoré nesúvisia striktne s profesionálnym wrestlingom. * ''WWE Films'': dcérska spoločnosť WWE vytvorená v roku 2002, ktorá vyrába celovečerné filmy. Pôvodne niesla názov WWE Studios. * ''WWE Niagara Falls'': obchodno-zábavné centrum, nachádzajúce sa v oblasti Niagara Falls, Ontario. Uzavreté v roku 2011. * ''The World'': pôvodne známy pod názvom WWF New York. Reštaurácia a nočný klub, ktorý ukončil svoju činnosť v roku 2004. * ''WWE Music Group'': dcérska spoločnosť WWE, ktorá sa špecializuje na produkciu albumov s piesňami pre wrestlerov. * ''WWE Home Video'': dcérska spoločnosť špecializujúca sa na distribúciu kópií VHS, DVD a Blu-Ray, na ktorých zaznamenáva pay-per-view programy a rôzne dokumenty. * ''WWE Books'': dcérska spoločnosť, ktorá vydáva autobiografie osobností WWE a rôzne encyklopédie, ilustrované knihy či kalendáre. * ''WWE Kids'': séria komiksových kníh zameraná na mladšie publikum. Vydávaná od apríla 2008 ako dvojmesačník == Vedenie spoločnosti == === Riaditelia === [[Súbor:WWE Corporate HQ, Stamford, CT, jjron 02.05.2012.jpg|náhľad|250px|Sídlo WWE, [[Stamford]], [[Connecticut]].]] * [[Vince McMahon]] (predseda predstavenstva a generálny riaditeľ) * George Barrios (finančný riaditeľ) * Jim Connelly ( výkonný viceprezident spotrebného tovaru) * [[Triple H|Paul „Triple H“ Levesque]] (výkonný viceprezident talentového úseku) * Michael Luisi (prezident WWE Studios) * [[John Laurinaitis]] (výkonný viceprezident talentového úseku) * Michelle Wilson (marketingový riaditeľ) * [[Stephanie McMahon-Levesque]] (výkonný viceprezident kreatívneho úseku) === Predstavenstvo === * Vince McMahon * Basil DeVito * David Kenin * Frank Riddick III * Jeffrey Speed * Joseph Perkins * Kevin Dunn * Patricia A. Gottesman * Stuart Goldfarb == Tituly a ocenenia == === Držitelia titulov === [[Súbor:Dean Ambrose with belt.jpg|alt=|náhľad|583x583bod|Dean Ambrose s titulom WWE]] {| class="wikitable" style="background:#fcfdff; font-size:95%;" |- ! Tituly !! Šampión (aktuálny) !! Dátum !! Show/PPV !! Šampión (porazený) |- ! colspan="5" style="background:#ff0000;"|'''Raw''' |- |[[WWE (World) Championship|'''WWE (World) Championship''']] |[[Big E]] |September 13, 2021 |[[RAW]] |[[Bobby Lashley]] |- |'''[[United States Championship]]''' |[[Damian Priest]] |August 21, 2021 |[[SummerSlam]] |[[Sheamus]] |- |'''[[Raw Women's Championship]]''' |[[Charlotte Flair]] |August 21, 2021 |SummerSlam |[[Nikki Cross|Nikki A.S.H.]] |- |'''[[Raw Tag Team Championship]]''' |RK-Bro ([[Randy Orton]] a [[Riddle]]) |August 21, 2021 |SummerSlam |[[A.J. Styles|AJ Styles]] a [[Omos]] |- ! colspan="5" style="background:#0080ff;"|'''SmackDown Live''' |- |[[Universal Championship|'''Universal Championship''']] |[[Roman Reigns]] |August 30, 2020 | [[Payback]] |[[Bray Wyatt|The Fiend]] |- |'''[[Intercontinental Championship]]''' |[[Shinsuke Nakamura|King Nakamura]] |August 13, 2021 |[[Smackdown]] |[[Apollo Crews]] |- |'''[[Smackdown Women´s Championship]]''' |[[Becky Lynch]] |August 21, 2021 |SummerSlam |[[Bianca Belair]] |- |'''[[Smackdown Tag Team Championship]]''' |[[The Usos]] (Jimmy Uso a Jey Uso) |Júl 18, 2021 |Money in the Bank |[[Rey Mysterio]] a [[Dominik Mysterio]] |- ! colspan="5" style="background:#ffd700;"|'''NXT''' |- |[[NXT Women's Tag Team Championship|'''NXT Women's Tag Team Championship''']] |[[Io Shirai]] a [[Zoey Stark]] |Júl 6, 2021 |[[The Great American Bash]] |[[Candice LeRae]] a [[Indi Hartwell]] |- |'''[[Million Dollar Championship]]''' |[[Cameron Grimes]] |August 22, 2021 |[[NXT TakeOver 36]] |[[LA Knight]] |- |'''[[NXT Championship]]''' |[[Tommaso Ciampa]] |September 14, 2021 |NXT 2.0 |[[Samoa Joe]] |- |'''[[NXT Women's Championship]]''' |[[Raquel González]] |Apríl 7, 2021 |NXT TakeOver: Stand and Deliver |[[Io Shirai]] |- |'''[[NXT Tag Team Championship]]''' |[[MSK]] (Nash Carter a Wes Lee) |Apríl 7, 2021 |NXT TakeOver: Stand and Deliver |[[Oney Lorcan]] a [[Danny Burch]] |- |'''[[NXT North American Championship]]''' |[[Isaiah "Swerve" Scott]] |Jún 29, 2021 |[[NXT]] |[[Bronson Reed]] |- ! colspan="5" style="background:#FFFFFF;"|'''Ocenenia''' |- ! !Výherca !Dátum !Show/PPV !Minuloročný výherca |- |'''Royal Rumble Winner 2021''' |[[Edge]] |Január 31, 2021 |[[Royal Rumble]] |[[Drew McIntyre]] (2020) |- |'''Women´s Royal Rumble Winner 2021''' |Bianca Belair |Január 31, 2021 |Royal Rumble |[[Charlotte Flair]] (2020) |- |'''Money In The Bank 2021''' | [[Big E]] |Júl 18, 2021 |[[Money In The Bank]] |[[Otis (wrestler)|Otis]] (2020) |- |'''Money In The Bank (Women's) 2021''' | [[Nikki Cross|Nikki A.S.H.]] |Apríl 15, 2020 |Money In The Bank |[[Asuka]] (2020) |- |'''André The Giant Memorial Battle Royale Winner''' | [[Jey Uso]] |Apríl 2, 2021 |[[SmackDown]] |[[Braun Strowman]] (2019) |} {| class="wikitable" style="background:#fcfdff; font-size:95%;" |- ! style="background:#ffc;" |'''WWE Hall Of Fame 2021''' |- !Nominovaný |- |align=center |[[Molly Holly]] |- |align=center |[[Eric Bischoff]] |- |[[Kane]] |- |[[The Great Khali]] |- | align="center" |[[Rob Van Dam]] |- |[[Ozzy Osbourne]] '''(Celebrity)''' |- | [[Rich Hering]] '''(Warrior Award)''' |- |} === Tituly, ktoré sa už nepoužívajú === [[Súbor:Matthardycwtitle.jpg|right|upright|thumb|Matt Hardy ako WWE Cruiserweight Champion.]] * WWWF United States Tag Team Championship (1958/1967) * WWWF United States Championship (1963/1976) * WWF North American Championship (1979/1981) (Začal sa používať ako NXT North American Championship) * WWF International Heavyweight Championship (1959/1984) * WWF World Martial Arts Heavyweight Championship (1978/1989) * WWF Junior Heavyweight Championship (1967/1985) * WWF International Tag Team Championship (1969/1985) * WWF Canadian Championship (1985/1986) * WWF Women's Tag Team Championship (1970/1989) * WWF Intercontinental Tag Team Championship (1991) * WCW World Tag Team Championship (1975/2001) * WWF Light Heavyweight Championship (1997/2001) * WCW World Heavyweight Championship (1991/2001) * WWE European Championship (1997/2002) * WWE Hardcore Championship (1998/2002) * WCW/WWE Cruiserweight Championship (1991/2008) * ECW Championship (1971/2001 – 2006/2010) * World Tag Team Championship (1971/2010) * WWE Women's Championship (1956/2010) == Televízne programy == === Týždenné programy === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center; width:15%;" |- !style="background: #e3e3e3;" width="30%"|Názov |- |''[[WWE Monday Night Raw]] (pondelok)'' |- |''[[WWE SmackDown Live]] (utorok)'' |- |''[[WWE NXT]] (streda)'' |- |''[[WWE 205 Live]] (utorok)'' |- |[[WWE Superstars|WWE Main Event]] |} === Pay-per-view Eventy (Veľká show) === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |[[Royal Rumble]] |- | [[Elimination Chamber]] |- |[[Fastlane]] |- |[[WrestleMania]] |- |[[WWE Payback]] |- |[[Backlash]] |- |[[Money in the Bank]] |- |Extreme Rules |- |[[SummerSlam]] |- |Hell in a Cell |- | [[Clash Of Champions]] |- |Evolution |- |[[Hell in a Cell]] |- |[[Survivor Series]] |- |Survivor Series |- |RoadBlock: End of The Line |} === Bývalé pay-per-view programy === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- !style="background: #e3e3e3;"|Pay-per-view !style="background: #e3e3e3;"|Roky konania !style="background: #e3e3e3;"|Poznámka |- |The Wrestling Classic |1985 | |- |This Tuesday in Texas |1991 | |- |King of the Ring |1993-2002 |Príležitostne sa konala aj v ďalších rokoch. |- |In Your House |1995-1999 | |- |Bad Blood |1997, 2003-2004 | |- |Over the Edge |1998-1999 |Ukončená po smrti Owena Harta. |- |Fully Loaded |1998-2000 | |- |Invasion |2001 | |- |One Night Stand |2005-2008 | |- |December to Dismember |2006 |Jediná PPV určená špeciálne pre ECW. |- |New Year's Revolution |2005-2007 |Odstránená, kvôli rozhodnutiu o znížení počtu PPV. |- |Unforgiven |1998-2008 | |- |Taboo Tuesday/Cyber Sunday |2004-2008 | |- |Armageddon |1999-2000, 2002-2008 | |- |Judgment Day |1998, 2000-2009 | |- |Vengeance |2001-2007, 2011 |V roku 2007 ju nahradila Night of Champions. |- |The Great American Bash |2004-2009 | |- |Breaking Point |2009 | |- |Bragging Rights |2009-2010 | |- |Fatal Four Way |2010 | |- |Capitol Punishment |2011 | |- |} === Medzinárodné pay-per-view programy === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- !style="background: #e3e3e3;"|Pay-per-view !style="background: #e3e3e3;"|Roky konania !style="background: #e3e3e3;"|Poznámka |- |One Night Only |1997 |Konala sa vo Veľkej Británii. |- |Capital Carnage |1998 |Konala sa vo Veľkej Británii. |- |No Mercy |1999 |Konala sa vo Veľkej Británii. |- |Rebellion |1999-2002 |Konala sa vo Veľkej Británii. |- |Insurrextion |2000-2003 |Konala sa vo Veľkej Británii. |} === Ďalšie významné akcie === ==== Zrušené televízne programy ==== [[Súbor:WWEHeatHD.jpg|thumb|right|Sunday Night Heat 2008.]] * Saturday Night's Main Event (1985 – 1992, 2006 – 2008) * The Main Event (1988 – 1991) * Shotgun (1997 – 1999) * Jakked/Meta (1999 – 2002) * Sunday Night Heat (1998 – 2008) * Velocity (2002 – 2006) * ECW (2006 – 2010) * Tough Enough (2001 – 2005; 2011) * WWE Superstars ==== Medzinárodné poduajtia ==== * First WWF UK Event (1989) * WWF at Royal Albert Hall (1991) * UK Rampage (1991 – 1993) * Mayhem in Manchester (1998) * Global Warning Tour (2002) == Referencie == {{Referencie|2}} {{reflist}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|autor=Basil V. Devito a Joe Layden|titul=WWF WrestleMania : The Official Insider's Story|rock=2001|vydavateľ= HarperCollinsWillow|isbn= 80-200-0906-X}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Mates|meno=Seth|spoluautor=Aaron Feigenbaum; Kevin Kelly; Brian Solomon; Phil Speer|titul=The Ultimate World Wrestling Entertainment Trivia Book|vydavateľ=Pocket|rok=2002|isbn= 0743457560}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Leiker|meno=Ken|spoluautor=Mark Vancil|titul=Unscripted: World Wrestling Entertainment|rok=2003|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|isbn= 0743477618}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Assael|meno=Shawn|spoluautor=Mike Mooneyham|titul=Sex, Lies, and Headlocks: The Real Story of Vince McMahon and World Wrestling Entertainment|vydavateľ=Three Rivers Press|anno=2004|isbn= 1400051436}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Caprio|meno=Robert|titul=Are We There Yet?: Tales from the Never-Ending Travels of WWE Superstars|rok=2005|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|isbn= 074349041X}} * {{Citácia knihy|autor=Adam Kleinberg e Adam Nudelman|titul=Mysteries of Wrestling: Solved|rok=2005|vydavateľ=ECW Press|isbn=978-1550226850}} * {{Citácia knihy|titul=Main Event: WWE in the Raging 80s|priezvisko=Shields|meno=Brian|vydavateľ=Simon and Schuster|rok=2006|isbn= 1416532579}} * {{Citácia knihy|titul=WWE Legends|priezvisko=Solomon|meno=Brian|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|rok=2006|isbn=0743490339}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Guttman|meno=James|titul=World Wrestling Insanity: The Decline and Fall of a Family Empire|rok=2006|vydavateľ=ECW Press|isbn= 1550227289}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Shield|meno=Brian|spoluautor=Kevin Sullivan|titul=WWE Encyclopedia|rok=2009|isbn= 075664190X}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Sullivan|meno=Kevin|spoluautor=Kevin Sullivan (wrestler)|titul=The WWE Championship: A Look Back at the Rich History of the WWE Championship|rok=2010|isbn= 1439192448}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Robinson|meno=Jon|titul=Rumble Road: Untold Stories from Outside the Ring|vydavateľ=World Wrestling Entertainment|rok=2010|isbn= 1439182574}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kaelberer|meno=Angie Peterson |titul=Fabulous, Freaky, Unusual History of Pro Wrestling|rok=2010|vydavateľ=Capstone Press|isbn= 1429647892}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:World Wrestling Entertainment}} == Externé odkazy == * [http://www.wwe.com Oficiálna stránka WWE] * [http://corporate.wwe.com/ WWE Corporate] * [http://www.wwe.com/worldwide WWE Worldwide] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120405204302/http://www.wwe.com/worldwide |date=2012-04-05 }} * [http://www.wrestlingweb.cz/ Český portál o WWE] == Zdroj == * {{Preklad|it|WWE|48701666}} {{Wrestleri WWE}} {{WWE Championship}} {{WWE World Heavyweight Champions}} {{WWE Intercontinental Championship}} {{WWE United States Champions}} {{ECW World Heavyweight Championship}} [[Kategória:Organizácie založené v 1952]] [[Kategória:Americké wrestlingové organizácie]] [[Kategória:Podniky obchodované na Newyorskej burze]] hvcdqmutu28xycod9x2cb5unrznn70b Harold Alexander 0 376447 8255048 7961479 2026-07-29T02:36:08Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:Duplicate|Duplicate]]: [[File:Sir Harold Alexander 026065 Fix.jpg]] → [[File:Sir Harold Alexander 026065.jpg]] Exact or scaled-down duplicate: [[c::File:Sir Harold Alexander 026065.jpg]] 8255048 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Harold Alexander | Rodné meno = | Portrét = Sir Harold Alexander 026065.jpg | Veľkosť portrétu = 230px | Popis = | Dátum narodenia = [[10. december]] [[1891]] | Miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1969|6|16|1891|12|10}} | Miesto úmrtia = [[Slough]], [[Spojené kráľovstvo]] | Známy vďaka = poľný maršal, guvernér Kanady | Známa vďaka = | Alma mater = [[Kráľovská vojenská akadémia v Sandhurste|Sandhurst]] | Profesia = vojak | Aktívne roky = | Podpis = Harold Alexander, 1st Earl Alexander of Tunis Signature.svg | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Spojené kráľovstvo }} '''Harold Rupert Leofric George Alexander, prvý Gróf Alexander Tuniský''' (* [[10. december]] [[1891]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[16. jún]] [[1969]], [[Slough]], [[Spojené kráľovstvo]]) bol britský [[poľný maršal]], vyznamenaný počas oboch svetových vojen. V povojnovom období zastával funkciu Generálneho guvernéra [[Kanada|Kanady]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v Londýne, ale vyrastal v Ulsteri na panstve svojich aristokratických rodičov. Bol zmiešaného britsko-írskeho pôvodu. Po skončení strednej školy navštevoval elitnú [[Kráľovská vojenská akadémia v Sandhurste|vojenskú akadémiu v Sandhurste]]. Koncom roka 1912 získal hodnosť [[poručík]]a. Následne slúžil v jednotkách [[Írska garda|Írskej gardy]]. Ako jej príslušník sa zúčastnil bojov na [[západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]] počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Počas vojny bol dvakrát ranený. V roku [[1916]] bol vyznamenaný [[Distinguished Service Order|D.S.O.]] a francúzskym vyznamenaním čestnej légie. Po skončení prvej svetovej vojny viedol nemecké jednotky operujúce v [[Litva|Litve]], počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]]. Do roku [[1922]] pôsobil v hodnosti podplukovníka. Neskôr slúžil na vojenských postoch v [[Turecko|Turecku]] a na [[Gibraltár]]e. V roku [[1926]] navštevoval štábnu školu v [[Camberley]]. === Druhá svetová vojna === Počas druhej svetovej vojny slúžil ako divízny generál. Viedol ústupové boje počas [[operácia Dynamo|evakuácie]] britských vojsk z [[Dunkerque]]. Jeho úloha v operácii bola hodnotená veľmi kladne. Následne zaisťoval ústup britských vojsk z [[Barma|Barmy]], podstatnú časť na britskom úspechu však niesol jeho podriadený [[William Slim]]. V roku [[1942]] bol Alexander poverený vedením britských vojsk na Blízkom východe. Vo funkcii nahradil [[Claude John Ayre Auchinleck|Clauda Auchinlecka]], po britských neúspechoch pri [[Tobruk]]u. Jeho podriadeným, veliacim 8. armáde v tomto období bol [[Bernard Law Montgomery]]. Obaja spolupracovali veľmi dobre. Alexander s úspechom riadil logistickú podporu, zatiaľ čo Montgomery riadil priamo bojové operácie. Po [[Druhá bitka pri Alameine|bitkách o El Alamein]] a tuniskej kampani sa im spoločne s jednotkami západných spojencov podarilo zlikvidovať nemecké a talianske sily. V tomto období spolupracoval s americkým generálom [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowerom]]. Neskôr velil 15. armádnej skupine pri [[Invázia Spojencov na Sicíliu|útoku na Sicíliu]]. V neskoršom období začiatku príprav vylodenia v západnej Európe, mu pripadla úloha viesť spojenecké vojská v Stredomorí. Zodpovedal za ďalší priebeh bojov v Taliansku. Pri bojoch o Rím, došlo v dôsledku zlej koordinácie postupu americkej 5. armády (gen. [[Mark Clark]]) k ústupu väčšiny nemeckých síl zo vznikajúceho obkľúčenia. Následný postup talianskym územím bol pomerne pomalý a trval až do konca vojny. === Povojnové obdobie === Po skončení vojny pôsobil v rokoch [[1946]]{{--}}[[1952]] Alexander ako generálny guvernér Kanady. V tomto období viedol relatívne neformálny život v [[Rideau Hall]]. Neskôr v rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] pôsobil ako minister obrany Churchillovej vlády. Po smrti kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] bol poverený organizáciou korunovácie [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] V marci 1954 mu kráľovná udelila titul [[gróf]] (angl. ''earl'') tuniský. V roku [[1959]] odišiel z politiky. Kráľovnou bol vyznamenaný [[Radom za zásluhy]]. Zomrel [[16. jún]]a [[1969]] v dôsledku perforácie aorty. Bol pochovaný 24. júna vo [[Windsor Castle|Windsorskom zámku]]. == Zdroj == * Axelrod, A., 2007, ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc, New York s. 49-50 * {{preklad|en|Harold Alexander, 1st Earl Alexander of Tunis|462394380}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Harold Alexander}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Alexander, Harold}} [[Kategória:Britské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Držitelia Radu svätej Anny]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Najctihodnejšieho rádu svätého Jána Jeruzalemského]] lr1dndxdbb53x66sr29lxogowujwkw7 Veľká vlastenecká vojna (rozlišovacia stránka) 0 379587 8255034 6923663 2026-07-28T23:30:17Z LoverofBattle12 246706 Zverejnenie nového popisu v rámci rozlíšenia ,, Veľká vlastenecká vojna". 8255034 wikitext text/x-wiki '''Veľká vlastenecká vojna''' môže byť: * pomenovanie vojenského ťaženia francúzskych vojsk pod velením cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I.]] roku [[1812]] smerom do Ruska, pozri [[Napoleonov vpád do Ruska]] * označenie východného frontu počas druhej svetovej vojny, najmä jeho sovietsko-nemeckej vojny, pozri [[východný front (druhá svetová vojna)|Východný front (Druhá svetová vojna)]] {{rozlišovacia stránka}} cdzae269xynkaug21fr0qpjafqn4poj Snežný pluh 0 383647 8254836 8247915 2026-07-28T17:06:05Z ~2026-41846-63 301437 /* */ 8254836 wikitext text/x-wiki [[File:Moscow, Kamaz winter maintenance trucks, Feb 2026 03.jpg|thumb|Vozidlo zimnej údržby Kamaz s pluhom]] [[Súbor:Moscow, Balchug Hotel, Kamaz-53605 with Mercator tanks, Jan 2026 01.jpg|thumb|Snežný pluh s nadstavbou aplikácie soľného roztoku]] [[Súbor:TowPLow front view2.JPG|thumb|Kĺbový pluhový systém v štáte Missouri v USA]] [[Súbor:Schneeräumung Saltfjell.jpg|thumb|Snežný pluh odhŕňa snehové záveje v Saltfjell v Nórsku]] [[File:UAZ 452 ambulance in Stavropol.jpg|thumb|Dodávkový automobil UAZ 4x4 s pluhom]] [[Súbor:Klima Schnann.jpg|thumb|Železničný pluh spoločnosti [[Österreichische Bundesbahnen]] na trati [[Arlbergbahn]] v stanici Schnann]] '''Snežný pluh''' je zariadenie určené na montáž na [[vozidlo]], ktoré slúži na odhŕňanie [[sneh]]u z vonkajších povrchov, predovšetkým z povrchu chodníkov, [[vozovka|vozoviek]] či [[koľaj]]í. Termínom sú označované aj vozidlá zimnej údržby, obzvlášť v oblastiach, kde je pravidelne veľké množstvo snehu. Snežnými pluhmi môžu byť vybavené aj koľajové vozidlá pre údržbu železničných tratí. Tvar a náklon snežného pluhu je prispôsobený tak, aby sneh odhŕňal na príslušnú časť vozovky. Novšie technológie dovoľujú použitie [[kĺbové vozidlo|kĺbových]] pluhových systémov, ktoré dokážu odhrnúť viac pruhov [[rýchlostná komunikácia|rýchlostnej komunikácie]] zároveň; medzi jurisdikcie, ktoré prijali túto technológiu patria Ontário v [[Kanada|Kanade]] spolu s Minnesotou a Missouri v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.modot.mo.gov/newsandinfo/District0News.shtml?action=displaySSI&newsId=13566 |titul=Fewer Fatalities, TowPLow Invention Recognized |vydavateľ=MoDOT |dátum vydania=23. október 2007 |dátum prístupu=2012-01-19}}</ref> ==História== Prvé snežné pluhy boli konštruované z dreva a boli ťahané koňmi. S príchodom automobilov za začala mechanizácia snežných pluhov. V roku 1911 vytvoril prvý moderný snežný pluh David I. Munson, skonštruovaním montážneho mechanizmu na vozidlo. V roku 1923 skonštruovali nórski bratia Hans a Even Øveraasen pluh za [[automobil]] a ich vynález je dodnes považovaný za počiatok presadzovania snežných pluhov v zimnej údržbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | last = | first = | authorlink = | coauthors = | titul = Canadian Railway Hall of Fame - | vydavateľ = Rotary snow plow (2002) | publisher = | rok = 2006 | url = http://www.railfame.ca/sec_ind/technology/en_2002_RotarySnowPlow.asp | format = | doi = | dátum prístupu = 2008-10-03 | jazyk = Anglicky | url archívu = https://archive.today/20121206001220/http://www.railfame.ca/sec_ind/technology/en_2002_RotarySnowPlow.asp | dátum archivácie = 2012-12-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Dysgraphyk | spoluautori = Aitken | titul = scot-rail.co.uk &#187; Snow ploughs | work = | publisher = | dátum vydania = 1. február 2008 | url = http://www.scot-rail.co.uk/page/Snow+Ploughs | format = | doi = | dátum prístupu =2008-10-03 | jazyk = Anglicky }}</ref> V USA založil v meste [[Clayton]] v roku 1920 Carl Frink spoločnosť na výrobu snežných pluhov Frink Snowplows, dnes [[Frink-America]], ktorá bola prvou spoločnosťou vyrábajúcou snežné pluhy na svete.<ref>{{Citácia periodika| url=http://findarticles.com/p/articles/mi_qa3718/is_200006/ai_n8917320 | periodikum=CNY Business Journal | titul=After 80 Years, Clayton Plow Plant Shuts Down | rok=2000}}</ref> ==Referencie== {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Snowplows}} [[Kategória:Sneh]] [[Kategória:Údržba dopravných stavieb]] 7tn6c3evya0y6kb6i4xlwy1x8cjgxvz Gymnázium Alberta Einsteina 0 390737 8255019 8124421 2026-07-28T21:49:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255019 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Gymnazium einsteinova petrzalka bratislava.jpg|náhľad|Gymnázium Alberta Einsteina]] '''Gymnázium Alberta Einsteina''' je najstaršie [[gymnázium]] v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], ktoré otvorilo svoje brány študentom prvýkrát v školskom roku [[1956]]/[[1957]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gymnázium Alberta Einsteina oslavuje 65 rokov. Toto ste o škole nevedeli|url=https://bratislavskykraj.sk/gymnazium-alberta-einsteina-oslavuje-65-rokov-toto-ste-o-skole-nevedeli/|dátum vydania=2021-06-06|dátum prístupu=2021-09-13|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Škola bola postavená na bývalej Makarenkovej ulici, od roku [[2002]] nesie meno podľa [[Albert Einstein|Alberta Einsteina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História a súčasnosť {{!}} Gymnázium Alberta Einsteina|url=https://einsteinova.edupage.org/a/historia-a-sucasnost|vydavateľ=einsteinova.edupage.org|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> Ponúka klasické 4-ročné a 5-ročné bilingválne slovensko-ruské štúdium. == História == V roku [[1953]] bolo Radou ONV v [[Bratislava|Bratislave]] prijaté uznesenie, že na Makarenkovej ulici bude postavená jedenásťročná [[stredná škola]]. O pár týždňov neskôr započala výstavba, ktorá trvala nasledujúce tri roky. V roku [[1970]] bola premenovaná na gymnázium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História a súčasnosť - Dôležité míľniky v živote našej školy {{!}} Gymnázium Alberta Einsteina|url=https://einsteinova.edupage.org/a/historia-a-sucasnost?eqa=dGV4dD10ZXh0L3RleHQ3JnN1YnBhZ2U9MQ==|vydavateľ=einsteinova.edupage.org|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> V školskom roku 2005/2006 bolo na gymnáziu otvorené bilingválne štúdium (rusko-slovenská sekcia). == Možnosti štúdia == * 4-ročné štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-ruské štúdium == Slávni absolventi == * [[Roman Kukumberg]] * [[Martin Haba]] * [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] * [[Miroslav Žbirka]] * [[Štefan Kožka]] * [[Lucia Šoralová]] * [[Samuel Tomeček]] * [[Suvereno]] * [[Kamila Magálová]] * [[Michaela Čobejová]] * [[Štefan Hríb]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.einsteinova.sk/ Oficiálny web Gymnázia Alberta Einsteina] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120308194240/http://einsteinova.sk/ |date=2012-03-08 }} * [https://archive.is/20121210040527/www.facebook.com/gae.sk Facebook stránka] * [http://www.gae.sk/ Študentský portál GAE] {{Súradnice|48.131351|17.098262|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] 2ckc1064lw93j4ymdd6dpg7uy4cxn8b Majstrovstvá Európy v lakrose 1999 0 443714 8254980 8223439 2026-07-28T20:15:26Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Športové podujatia v Anglicku]]; pridaná [[Kategória:Športové podujatia v Manchestri]] pomocou použitia HotCat 8254980 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v lakrose | rok = 1999 | iný názov = | logo = Arms of the City of Manchester.svg | veľkosť loga = 150px | popis loga = Erb Manchesteru | usporiadateľ = Anglicko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[1999]] | počet tímov = 6 + 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Anglicko | víťaz - ženy = Wales | počet titulov - muži = 4 | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 36 | góly = 635 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Manchester]] }} '''Majstrovstvá Európy v lakrose 1999''' boli v poradí 5. [[Majstrovstvá Európy v lakrose|majstrovstvá Európy]] v [[lakros]]e, ktoré organizuje [[Európska lakrosová federácia]] (ELF). Konali sa v [[Manchester]]i, v [[Anglicko|Anglicku]], za účasti 6 mužských a 6 ženských tímov. [[Anglické národné lakrosové družstvo mužov|Anglicko]] získalo svoj tretí európsky titul v kategórii mužov a [[Waleské národné lakrosové družstvo žien|Walesanky]] prvý v kategórii žien. == Výsledky == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} === Muži === {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{minivlajka|Anglicko|n}} |5||5||0||0||96||14||+82||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}} |5||4||0||1||33||43||−10||'''8''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. |align=left|{{minivlajka|Škótsko|n}} |5||3||0||2||42||43||−1||'''6''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. |align=left|{{minivlajka|Česko|n}} |5||2||0||3||34||48||−14||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. |align=left|{{minivlajka|Wales|n}} |5||1||0||4||29||52||−23||'''2''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|n}} |5||0||0||5||22||56||−34||'''0''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''Wales''' {{minivlajka|Wales}} |'''{{ku|6|5}}''' |align=left| {{minivlajka|Švédsko|n}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''Škótsko''' {{minivlajka|Škótsko}} |'''{{ku|8|6}}''' |align=left| {{minivlajka|Česko|n}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=3|'''Finále''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''Anglicko''' {{minivlajka|Anglicko}} |'''{{ku|12|9}}''' |align=left| {{minivlajka|Nemecko|n}} |} {{Stĺpce-2}} === Ženy === {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{minivlajka|Anglicko|n}} |5||4||1||0||82||40||+42||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{minivlajka|Wales|n}} |5||4||0||1||67||18||+49||'''8''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. |align=left|{{minivlajka|Česko|n}} |5||3||1||1||69||26||+43||'''7''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}} |5||2||0||3||41||61||−20||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|n}} |5||1||0||4||18||67||−49||'''2''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. |align=left|{{minivlajka|Škótsko|n}} |5||0||0||5||21||86||−65||'''0''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| Švédsko {{minivlajka|Švédsko}} |'''{{ku|3|7}}''' |align=left| '''{{minivlajka|Škótsko|n}}''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''Česko''' {{minivlajka|Česko}} |'''{{ku|12|7}}''' |align=left| {{minivlajka|Nemecko|n}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=3|'''Finále''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| Anglicko {{minivlajka|Anglicko}} |'''{{ku|7|9}}''' |align=left| '''{{minivlajka|Wales|n}}''' |} {{Stĺpce-koniec}} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} '''Muži''' {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=20|Por. !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{ENG}} [[Anglické národné lakrosové družstvo mužov|Anglicko]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{DEU}} [[Nemecké národné lakrosové družstvo mužov|Nemecko]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{SCO}} [[Škótske národné lakrosové družstvo mužov|Škótsko]] |- |align="center"| 4. || {{CZE}} [[České národné lakrosové družstvo mužov|Česko]] |- |align="center"| 5. || {{WAL}} [[Waleské národné lakrosové družstvo mužov|Wales]] |- |align="center"| 6. || {{SWE}} [[Švédske národné lakrosové družstvo mužov|Švédsko]] |} {{Stĺpce-2}} '''Ženy''' {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=20|Por. !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{WAL}} [[Waleské národné lakrosové družstvo žien|Wales]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{ENG}} [[Anglické národné lakrosové družstvo žien|Anglicko]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{CZE}} [[České národné lakrosové družstvo žien|Česko]] |- |align="center"| 4. || {{DEU}} [[Nemecké národné lakrosové družstvo žien|Nemecko]] |- |align="center"| 5. || {{SCO}} [[Škótske národné lakrosové družstvo žien|Škótsko]] |- |align="center"| 6. || {{SWE}} [[Švédske národné lakrosové družstvo žien|Švédsko]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Externé odkazy == * [http://www.europeanlacrosse.org/ Oficiálna stránka ELF] {{eng icon}} == Zdroj == * [http://activityworkshop.net/lacrosse/eurocup99.html ME 1999 na stránke activityworkshop.net] {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy v lakrose}} [[Kategória:Šport v 1999]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v lakrose]] [[Kategória:Športové podujatia v Manchestri|Lakros]] dcibivvuvxcr23idodnq4tfln1j6l4p 8254981 8254980 2026-07-28T20:15:41Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:1999 v Spojenom kráľovstve]] pomocou použitia HotCat 8254981 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v lakrose | rok = 1999 | iný názov = | logo = Arms of the City of Manchester.svg | veľkosť loga = 150px | popis loga = Erb Manchesteru | usporiadateľ = Anglicko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[1999]] | počet tímov = 6 + 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Anglicko | víťaz - ženy = Wales | počet titulov - muži = 4 | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 36 | góly = 635 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Manchester]] }} '''Majstrovstvá Európy v lakrose 1999''' boli v poradí 5. [[Majstrovstvá Európy v lakrose|majstrovstvá Európy]] v [[lakros]]e, ktoré organizuje [[Európska lakrosová federácia]] (ELF). Konali sa v [[Manchester]]i, v [[Anglicko|Anglicku]], za účasti 6 mužských a 6 ženských tímov. [[Anglické národné lakrosové družstvo mužov|Anglicko]] získalo svoj tretí európsky titul v kategórii mužov a [[Waleské národné lakrosové družstvo žien|Walesanky]] prvý v kategórii žien. == Výsledky == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} === Muži === {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{minivlajka|Anglicko|n}} |5||5||0||0||96||14||+82||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}} |5||4||0||1||33||43||−10||'''8''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. |align=left|{{minivlajka|Škótsko|n}} |5||3||0||2||42||43||−1||'''6''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. |align=left|{{minivlajka|Česko|n}} |5||2||0||3||34||48||−14||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. |align=left|{{minivlajka|Wales|n}} |5||1||0||4||29||52||−23||'''2''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|n}} |5||0||0||5||22||56||−34||'''0''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''Wales''' {{minivlajka|Wales}} |'''{{ku|6|5}}''' |align=left| {{minivlajka|Švédsko|n}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''Škótsko''' {{minivlajka|Škótsko}} |'''{{ku|8|6}}''' |align=left| {{minivlajka|Česko|n}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=3|'''Finále''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''Anglicko''' {{minivlajka|Anglicko}} |'''{{ku|12|9}}''' |align=left| {{minivlajka|Nemecko|n}} |} {{Stĺpce-2}} === Ženy === {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{minivlajka|Anglicko|n}} |5||4||1||0||82||40||+42||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{minivlajka|Wales|n}} |5||4||0||1||67||18||+49||'''8''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. |align=left|{{minivlajka|Česko|n}} |5||3||1||1||69||26||+43||'''7''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}} |5||2||0||3||41||61||−20||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|n}} |5||1||0||4||18||67||−49||'''2''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. |align=left|{{minivlajka|Škótsko|n}} |5||0||0||5||21||86||−65||'''0''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| Švédsko {{minivlajka|Švédsko}} |'''{{ku|3|7}}''' |align=left| '''{{minivlajka|Škótsko|n}}''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''Česko''' {{minivlajka|Česko}} |'''{{ku|12|7}}''' |align=left| {{minivlajka|Nemecko|n}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=3|'''Finále''' |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=60| !width=140| |- |align=right| Anglicko {{minivlajka|Anglicko}} |'''{{ku|7|9}}''' |align=left| '''{{minivlajka|Wales|n}}''' |} {{Stĺpce-koniec}} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} '''Muži''' {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=20|Por. !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{ENG}} [[Anglické národné lakrosové družstvo mužov|Anglicko]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{DEU}} [[Nemecké národné lakrosové družstvo mužov|Nemecko]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{SCO}} [[Škótske národné lakrosové družstvo mužov|Škótsko]] |- |align="center"| 4. || {{CZE}} [[České národné lakrosové družstvo mužov|Česko]] |- |align="center"| 5. || {{WAL}} [[Waleské národné lakrosové družstvo mužov|Wales]] |- |align="center"| 6. || {{SWE}} [[Švédske národné lakrosové družstvo mužov|Švédsko]] |} {{Stĺpce-2}} '''Ženy''' {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=20|Por. !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=180|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{WAL}} [[Waleské národné lakrosové družstvo žien|Wales]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{ENG}} [[Anglické národné lakrosové družstvo žien|Anglicko]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{CZE}} [[České národné lakrosové družstvo žien|Česko]] |- |align="center"| 4. || {{DEU}} [[Nemecké národné lakrosové družstvo žien|Nemecko]] |- |align="center"| 5. || {{SCO}} [[Škótske národné lakrosové družstvo žien|Škótsko]] |- |align="center"| 6. || {{SWE}} [[Švédske národné lakrosové družstvo žien|Švédsko]] |} {{Stĺpce-koniec}} == Externé odkazy == * [http://www.europeanlacrosse.org/ Oficiálna stránka ELF] {{eng icon}} == Zdroj == * [http://activityworkshop.net/lacrosse/eurocup99.html ME 1999 na stránke activityworkshop.net] {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy v lakrose}} [[Kategória:Šport v 1999]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v lakrose]] [[Kategória:Športové podujatia v Manchestri|Lakros]] [[Kategória:1999 v Spojenom kráľovstve]] qz00y6m71jlslkzd8z3o17ccrnlic0z Gregor III. Laham 0 451306 8254864 7802888 2026-07-28T18:19:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8254864 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Gregor III. | Rodné meno = Lufti Laham | Portrét = Gregorio.III.laham.JPG | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = Patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi | Dátum narodenia = {{dnv|1933|12|15}} | Miesto narodenia = Daraja, [[Sýria]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[biskup]], [[teológ]], [[spisovateľ]] | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Manžel = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Partner = | Partnerka = | Príbuzní = }} '''Gregor III.''' (občianskym menom Lufti Laham; * [[15. december]] [[1933]], Daraja, [[Sýria]]) je emeritný [[Melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitský gréckokatolícky]] [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema. Patriarchom bol od 5. decembra [[2000]] do 6. mája [[2017]].<ref>[http://m.asianews.it/notizie-it/Gregorio-III-Laham:-da-patriarca-greco-melkita-a-pellegrino-di-pace-e-amore-40677.html Gregorio III Laham: da patriarca greco-melkita a pellegrino di pace e amore]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Youssef Absi elected Patriarch of Melkite Greek Catholic Church | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/youssef-absi-elected-patriarch-of-melkite-greek-catholic-church-12148 | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191021121840/https://www.catholicnewsagency.com/news/youssef-absi-elected-patriarch-of-melkite-greek-catholic-church-12148 | dátum archivácie = 2019-10-21 }}</ref> == Kňaz == V roku [[1949]] zložil prvé [[Mníšstvo|mníšske]] sľuby a v roku [[1954]] večné sľuby v [[monastier]]i svätého Spasiteľa v Saide (v južnom [[Libanon]]e). Po absolvovaní filozofických a teologických štúdií v Libanone, pokračoval v štúdiách na [[Pápežský východný inštitút|Pápežskom východnom inštitúte]] v [[Rím]]e, kde r. [[1961]] získal doktorát z východnej teológie. Na kňaza bol vysvätený [[15. februára]] [[1959]] v monastieri [[Grottaferrata]] pri Ríme. Po skončení štúdií bol menovaný za tajomníka ekumenickej komisie i liturgickej komisie melchitského patriarchátu. V roku [[1974]] bol menovaný patriarchálneho vikára do [[Jeruzalem]]a. Synoda [[Melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitskej gréckokatolíckej cirkvi]] ho [[9. septembra]] [[1981]] zvolila za arcibiskupa a [[27. novembra]] prijal [[Chirotonia|chirotóniu]] z rúk patriarchu Maxima V. == Patriarcha == Po rezignácii Maxima V. Hakima (patriarcha v rokoch [[1967]]{{--}}[[2000]]) synoda biskupov zvolila [[29. novembra]] [[2000]] za nového patriarchu jeruzalemského arcibiskupa Luftiho Lahama. Slávnostné uvedenie do úradu sa uskutočnilo v ten istý deň. Meno Gregor si vybral podľa jedného zo svojich predchodcov patriarchu Gregora II. Jussefa ([[1864]]{{--}}[[1897]]). == Gregor III. a rytierske rády == Patriarcha Gregor III. je od roku [[2000]], po svojom predchodcovi Maximovi V., duchovným protektorom zjednotenej parížsko-maltskej obediencie [[Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského|Vojenského a špitálskeho rádu svätého Lazára Jeruzalemského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.st-lazarus.net/en/structure/persons/spiritual-protector |dátum prístupu=2015-01-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141216205021/http://www.st-lazarus.net/en/structure/persons/spiritual-protector |dátum archivácie=2014-12-16 }}</ref> Gréckokatolícki melchitskí patriarchovia sú duchovnými protektormi rádu od roku 1841. Patriarcha Gregor III. je od roku 2000 taktiež duchovným protektorom a ochrancom novodobého Templárskeho rádu (Ordo Supremus Militaris Templi Hierosolymitani)<ref>http://tempelritterorden.de/der-orden/protektorat.html</ref>, organizácie, sa odvoláva na dávno zaniknutý [[Rád templárov]]. Ide o [[Samozvaný rytiersky rád|samozvaný rytierský rád]]. Patriarcha Gregor III. Laham je z titulu svojho úradu (antiochijského patriarchu) veľmajstrom Patriarchálneho rádu svätého Kríža z Jeruzalema (The Patriarchal Order of the Holy Cross of Jerusalem / L'Ordre Patriarcal de la Sainte Croix de Jérusalem, skratka POHCJ), ktorý je rytierskym rádom melchitskej gréckokatolíckej cirkvi. == Dielo == Gregor III. je autorom viacerých kníh najmä z oblasti [[Liturgika|liturgiky]] a východnej kresťanskej [[Spiritualita|spirituality]], osobitne významným je štvorzväzkový [[Zoznam liturgických kníh|antologion]] ([[časoslov]] + zborník) a [[liturgikon]] v arabčine. Známy je vďaka svojim [[Ekumenizmus|ekumenickým aktivitám]] a aj ako iniciátor medzináboženského dialógu s [[islam]]om. Veľa cestuje do zahraničia a upozorňuje najmä na situáciu kresťanov na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Viackrát navštívil aj Slovensko. == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * [https://www.grkat.net/texty/historia-melchitov.html Andrej Škoviera: História melchitskej gréckokatolíckej cirkvi] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gregory III Laham}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Gréckokatolícki biskupi]] [[Kategória:Kresťanské osobnosti arabského pôvodu]] [[Kategória:Teológovia arabského pôvodu]] [[Kategória:Katolícki teológovia 20. storočia]] [[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]] 5p4pmx2qrffwpjvjo2wsrq992ypynkz Maroš Bango 0 458755 8254846 8135022 2026-07-28T17:37:34Z Marosbango 91668 8254846 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka dobrému hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského * '''Benefičný koncert ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * ''Koncerty so Štátnou filharmóniou'' v Dome umenia v Košiciach – [[2011]], [[2012]] * ''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene (Taliansko)'' – [[2012]] - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * ''3 koncerty v Moskve'' – október [[2012]] – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte a na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v Evanjelickom kostole Petra a Pavla v rámci projektu Noc v kostole. * ''Adventný koncert na Bojnickom zámku'' – priamy prenos v TV – november [[2012]] - na podporu nevidiacich * ''Adventný koncert v STV'' – priamy prenos – november [[2012]] * ''Srdce pre deti'' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * ''Koncert proti koncu sveta'' – december [[2012]] – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * ''Koncerty pre nádej [[2012]], [[2013]], [[2014]]'' - projekt koncertov na námestiach miest Slovenska, tvárou ktorých je Maroš Bango, ktorý si do svojho programu pozýva menej známych nevidiacich spevákov z daného regiónu * ''Koncert pre nádej'' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec [[2013]] – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * ''Párty na kolečkách'' – apríl [[2013]], charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * ''Pražská jar'' - máj [[2013]], účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * ''Koncert za zdravý rozum'' – jún [[2013]] – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * ''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach'' – august [[2013]] – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom a speváčkou M. Hochelovou * ''Spoločne nielen na javisku'' - koncert handicapovaných umelcov - november [[2013]], Mestské divadlo Jablonec, Česko * ''Všetky farby dúhy'' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november [[2013]] * ''Koncert za zdravý rozum v Bruseli'' – december [[2013]] – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * ''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA'' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec [[2014]] * ''Stavovské divadlo v Prahe'' - apríl [[2014]] - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * ''Rím a Vatikán'' - v júni [[2014]] Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * Varšava a Budapešť – október [[2014]] – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu ''Spojila nás pieseň'' * Londýn – marec [[2015]] - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto - apríl [[2015]] - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * Štokholm - september [[2015]] - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * ''Desiatky koncertov ročne po všetkých okresoch Slovenska'' == Diskografia == * [[2009]] ''Bludisko'' - Ambrelo, CD # Musica - ([[Tomaso Albinoni]] / [[Tibor Jediný]]) # Volám ťa láska - (I. Vašica / [[Gustáv Hupka]]) - <small>pôvodne pieseň naspieval Karol Duchoň</small> # Rodný môj dom ([[Gaetano Donizetti]] / [[Roman Jediný]]) # Pieseň pre Teba - ([[Dario Farina]] / [[Roman Jediný]]) # Hrám túto pieseň - ([[Nick Ingman]] - [[Antonio Galbiati]] - [[Giuseppe Dettori]], slov. text: [[Tibor Jediný]]) # Ty tu ticho spíš - ([[Tibor Jediný]] / [[Tibor Jediný]]) # Skúšam zabudnúť - (neznámy autor / [[Roman Jediný]]) # Nie som sám - ([[Roman Jediný]] / [[Roman Jediný]]) # Láska nájsť ťa chcem ([[Tibor Jediný]] / [[Saša Bangová]]) # Ja sa nestratím - (Maroš Bango / [[Tibor Jediný]]) # Aj keby - (Maroš Bango / [[Roman Jediný]]) # Ten čo žije rád - ([[Tibor Jediný]] / [[Tibor Jediný]]) <!-- * Klasika - , CD # Ave Maria - ([[Franz Schubert]] / talianska verzia) # Panis Angelicus - ([[César Franck]] / [[Tomáš Akvinský|Thomas Aquinas]]) # Musica ([[Tomaso Albinoni]] / [[Tibor Jediný]]) - z cd Bludisko # Torna a Suriento - ([[Ernesto De Curtis]] / [[Giambattista De Curtis]]) # Una furtiva lagrima - ([[Gaetano Donizetti]] / [[Felice Romani]]) ária z opery [[L'elisir d'amore]] # Con te partiro - duet so [[Sisa sklovská|Sisou Sklovskou]] - ([[Francesco Sartori]] / [[Lucio Quarantotto]]) # Non ti scordar di me - ([[Ernesto de Curtis]] / [[Domenico Furno]]) # O sole mio - ([[Eduardo di Capua]] / [[Giovanni Capurro]]) # Santa Lucia ([[Teodoro Cottrau]] / [[Teodoro Cottrau]]) # Pieseň o rodnej zemi - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) # Ária Su-Čonga - ([[Franz Lehár]] / t: ) - z opery [[Zem úsmevov]] # Joj, cica - ([[Emmerich Kálmán]] / t: ) - z operety [[Čardášová princezná]], Pieseň Boniho # Hajmási Péter, Hajmási Pál - ([[Emmerich Kálmán]] / t: ) - z operety [[Čardášová princezná]] # Granada ([[Agustín Lara]] / [[Agustín Lara]]) # Blúdim len tmou - ( h: / t: ) # Noc je príčinou (Strangers in the Night) - ([[Bert Kaempfert]] / [[Zoro Laurinc]]) # Často kráčal som touto ulicou - ([[Frederick Loewe]] / t: ) - z muzikálu [[My Fair Lady]] # Žiť za to stálo (My Way) - ([[Claude Francois]], [[Jacques Revau]]x, [[Paul Anka]] / [[Zoro Laurinc]]) # Dnes mam prve randevú - ([[Teodor Šebo-Martinský]] / [[Teodor Šebo-Martinský]]) # Len bez ženy - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) # Ja som optimista - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) --> <!-- * [[2011]] ''V krajine snov'' - , CD # Ave Maria # Conte Partiro # Dicitencello vuje # Granada # Mamma, son tanto felice # My way # Non ti Scordar Ddi me # O sole mio # Oči čornyje # Santa Lucia # Torna a Surriento # Serenata rimpianto # Una furtiva lagrima # Vivere --> * [[2011]] ''Poviem Vám to piesňou - Pocta [[Karol Duchoň|Karolovi Duchoňovi]]'' - Ambrelo, CD # Hrám - ([[Peter Hanzely]] / [[Ján Štrasser]]) # [[V slovenských dolinách]] - ([[Peter Hanzely]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Primášovo srdce - ([[Alois Bouda]] / [[Peter Guldan]]) # Kamila - ([[Andrej Lieskovský]] / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - ([[Peter Hanzely]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Dievča z Budmeríc - ([[Billy Joe Shaver]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Povedz mi, čo je láska - ([[Igor Bázlik]] / [[Gustáv Hupka]]) # Na srdci mi hraj - ([[Claudio Mattone]], [[Franco Migliacci]] / [[Boris Droppa]]) # Pieseň o decembri - ([[Kemal Monteno]] / [[Alexander Karšay]]) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / [[Peter Brhlovič]]) # Sen o veľkej láske - ([[Djorde Novkovič]] / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - ([[Ivan Vašica]] / [[Peter Petiška]]) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / [[Ľuboš Zeman]]) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / [[Boris Filan]]) # Svet bez teba - ([[Fryderik Chopin]] / [[Tomáš Janovic]]) * [[2011]] ''Vianočné album'' - , CD # Adeste fideles - ([[John Francis Wade]]) # Ave Maria - ([[Franz Schubert]]) # Ave Verum Corpus - ([[Wolfgang Amadeus Mozart]]) # Biele Vianoce - ([[Irving Berlin]]) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - ([[Ľubomír Jankovič]] / [[Roman Jediný]]) # Láska nájsť ťa chcem - ([[Tibor Jediný]] / [[Saša Bangová]]) # Panis angelicus - ([[Thomas Aquinas]]) # Tichá noc - ([[Franz Xaver Gruber]] / [[Joseph Mohr]]) # Uspávanka - ([[Johannes Brahms]]) # Uspávanka - ([[Wolfgang Amadeus Mozart]]) # Žiť za to stálo - ([[Claude François]], [[Jacques Revaux]] / [[Zoro Laurinc]]) === Ďalšie piesne v repertoári === * Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) * Ave Maria - /Bach/Gounod/ * Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore * Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) * Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) * O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) * Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) * [[Pieseň o rodnej zemi]] - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) * Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná ) * Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Noc je príčinou ( trangers in the Night) - (Bert Kaempfert / Zoro Laurinc) * Často kráčal som - (Frederick Loewe / Alan Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady * Žiť za to stálo (My Way) - (Claude Francois, Jacques Revaux, Paul Anka / Zoro Laurinc) * Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) * M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) * Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) * La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) * Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) * Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) * Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) * Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavel Braxatoris) * Hallelujah - (Leonard Cohen, úprava Ľubomír Dolný) * Joj, cica - (Imre Kálmán - Grófka Marica) * Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) * Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) * Oči čornyje - (ruská ľudová) * Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) * New York, New York - (John Kander / Ebb Fred) * Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) * Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) * Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) * Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) * Amore Vittoria - (D. Rapoš / E. Vejmělková, Armando Calvia) - z rockovej opery Pietro e Lucia * Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) * Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) * Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) * Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) * Pri kávičke sedím - (Farkas Nándor / Boros István / Darina Virágová) * Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) * Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) * Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) * Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) * Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) * Thank You For The Music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern ) * Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) * Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) * Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) * Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) === Piesne z repertoáru Karla Gotta === * C´est la vie, Hrátky s láskou, Léta prázdnin, Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš, Kávu si osladím, Dám dělovou ránu, To musím zvládnou sám, Láska bláznivá, Lady carneval. Zvonky štěstí, Už dávno dal jsem ti klíč, Jsem na světe rád, Stokrát chválím čas, Ráno jedu dál, Oj, Mari, Jdi za štěstím, Trezor, Kdyby sis oči vyplakala, Oči sněhem zaváté, Vltava === Duety v repertoári Maroša Banga === * Vivo per lei, Stárnutí zrádne, Souznění, Láska prý, Tam u nebeských bran, Lippen schweigen / z operety Veselá vdova/, There for me, Lippen schweigen /Veselá vdova/, Libiamo ne' lieti calici /Traviata/ == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] braagn5fp4og3al5fkstno1j6miqezw 8255002 8254846 2026-07-28T20:45:05Z Marosbango 91668 8255002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava * '''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' • Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život • cca 30 benefičných koncertov – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A.           Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave,           Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7           mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.            Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * ''Desiatky koncertov ročne po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * [[2009]] ''Bludisko'' - Ambrelo, CD # Musica - ([[Tomaso Albinoni]] / Tibor Jediný) # Volám ťa láska - (I. Vašica / Gustáv Hupka) - <small>pôvodne pieseň naspieval Karol Duchoň</small> # Rodný môj dom ([[Gaetano Donizetti]] / [[Roman Jediný]]) # Pieseň pre Teba - ([[Dario Farina]] / [[Roman Jediný]]) # Hrám túto pieseň - ([[Nick Ingman]] - [[Antonio Galbiati]] - [[Giuseppe Dettori]], slov. text: [[Tibor Jediný]]) # Ty tu ticho spíš - ([[Tibor Jediný]] / [[Tibor Jediný]]) # Skúšam zabudnúť - (neznámy autor / [[Roman Jediný]]) # Nie som sám - ([[Roman Jediný]] / [[Roman Jediný]]) # Láska nájsť ťa chcem ([[Tibor Jediný]] / [[Saša Bangová]]) # Ja sa nestratím - (Maroš Bango / [[Tibor Jediný]]) # Aj keby - (Maroš Bango / [[Roman Jediný]]) # Ten čo žije rád - ([[Tibor Jediný]] / [[Tibor Jediný]]) <!-- * Klasika - , CD # Ave Maria - ([[Franz Schubert]] / talianska verzia) # Panis Angelicus - ([[César Franck]] / [[Tomáš Akvinský|Thomas Aquinas]]) # Musica ([[Tomaso Albinoni]] / [[Tibor Jediný]]) - z cd Bludisko # Torna a Suriento - ([[Ernesto De Curtis]] / [[Giambattista De Curtis]]) # Una furtiva lagrima - ([[Gaetano Donizetti]] / [[Felice Romani]]) ária z opery [[L'elisir d'amore]] # Con te partiro - duet so [[Sisa sklovská|Sisou Sklovskou]] - ([[Francesco Sartori]] / [[Lucio Quarantotto]]) # Non ti scordar di me - ([[Ernesto de Curtis]] / [[Domenico Furno]]) # O sole mio - ([[Eduardo di Capua]] / [[Giovanni Capurro]]) # Santa Lucia ([[Teodoro Cottrau]] / [[Teodoro Cottrau]]) # Pieseň o rodnej zemi - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) # Ária Su-Čonga - ([[Franz Lehár]] / t: ) - z opery [[Zem úsmevov]] # Joj, cica - ([[Emmerich Kálmán]] / t: ) - z operety [[Čardášová princezná]], Pieseň Boniho # Hajmási Péter, Hajmási Pál - ([[Emmerich Kálmán]] / t: ) - z operety [[Čardášová princezná]] # Granada ([[Agustín Lara]] / [[Agustín Lara]]) # Blúdim len tmou - ( h: / t: ) # Noc je príčinou (Strangers in the Night) - ([[Bert Kaempfert]] / [[Zoro Laurinc]]) # Často kráčal som touto ulicou - ([[Frederick Loewe]] / t: ) - z muzikálu [[My Fair Lady]] # Žiť za to stálo (My Way) - ([[Claude Francois]], [[Jacques Revau]]x, [[Paul Anka]] / [[Zoro Laurinc]]) # Dnes mam prve randevú - ([[Teodor Šebo-Martinský]] / [[Teodor Šebo-Martinský]]) # Len bez ženy - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) # Ja som optimista - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) --> <!-- * [[2011]] ''V krajine snov'' - , CD # Ave Maria # Conte Partiro # Dicitencello vuje # Granada # Mamma, son tanto felice # My way # Non ti Scordar Ddi me # O sole mio # Oči čornyje # Santa Lucia # Torna a Surriento # Serenata rimpianto # Una furtiva lagrima # Vivere --> * [[2011]] ''Poviem Vám to piesňou - Pocta [[Karol Duchoň|Karolovi Duchoňovi]]'' - Ambrelo, CD # Hrám - ([[Peter Hanzely]] / [[Ján Štrasser]]) # [[V slovenských dolinách]] - ([[Peter Hanzely]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Primášovo srdce - ([[Alois Bouda]] / [[Peter Guldan]]) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - ([[Peter Hanzely]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / [[Ľuboš Zeman]]) # Povedz mi, čo je láska - ([[Igor Bázlik]] / [[Gustáv Hupka]]) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, [[Franco Migliacci]] / [[Boris Droppa]]) # Pieseň o decembri - ([[Kemal Monteno]] / [[Alexander Karšay]]) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / [[Peter Brhlovič]]) # Sen o veľkej láske - ([[Djorde Novkovič]] / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - ([[Ivan Vašica]] / [[Peter Petiška]]) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / [[Ľuboš Zeman]]) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / [[Boris Filan]]) # Svet bez teba - ([[Fryderik Chopin]] / [[Tomáš Janovic]]) * [[2011]] ''Vianočné album'' - , CD # Adeste fideles - ([[John Francis Wade]]) # Ave Maria - ([[Franz Schubert]]) # Ave Verum Corpus - ([[Wolfgang Amadeus Mozart]]) # Biele Vianoce - ([[Irving Berlin]]) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - ([[Ľubomír Jankovič]] / [[Roman Jediný]]) # Láska nájsť ťa chcem - ([[Tibor Jediný]] / [[Saša Bangová]]) # Panis angelicus - ([[Thomas Aquinas]]) # Tichá noc - ([[Franz Xaver Gruber]] / [[Joseph Mohr]]) # Uspávanka - ([[Johannes Brahms]]) # Uspávanka - ([[Wolfgang Amadeus Mozart]]) # Žiť za to stálo - ([[Claude François]], [[Jacques Revaux]] / [[Zoro Laurinc]]) === Ďalšie piesne v repertoári === * Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) * Ave Maria - /Bach/Gounod/ * Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore * Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) * Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) * O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) * Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) * [[Pieseň o rodnej zemi]] - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) * Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná ) * Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Noc je príčinou ( trangers in the Night) - (Bert Kaempfert / Zoro Laurinc) * Často kráčal som - (Frederick Loewe / Alan Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady * Žiť za to stálo (My Way) - (Claude Francois, Jacques Revaux, Paul Anka / Zoro Laurinc) * Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) * M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) * Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) * La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) * Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) * Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) * Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) * Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavel Braxatoris) * Hallelujah - (Leonard Cohen, úprava Ľubomír Dolný) * Joj, cica - (Imre Kálmán - Grófka Marica) * Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) * Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) * Oči čornyje - (ruská ľudová) * Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) * New York, New York - (John Kander / Ebb Fred) * Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) * Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) * Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) * Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) * Amore Vittoria - (D. Rapoš / E. Vejmělková, Armando Calvia) - z rockovej opery Pietro e Lucia * Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) * Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) * Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) * Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) * Pri kávičke sedím - (Farkas Nándor / Boros István / Darina Virágová) * Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) * Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) * Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) * Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) * Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) * Thank You For The Music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern ) * Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) * Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) * Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) * Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) === Piesne z repertoáru Karla Gotta === * C´est la vie, Hrátky s láskou, Léta prázdnin, Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš, Kávu si osladím, Dám dělovou ránu, To musím zvládnou sám, Láska bláznivá, Lady carneval. Zvonky štěstí, Už dávno dal jsem ti klíč, Jsem na světe rád, Stokrát chválím čas, Ráno jedu dál, Oj, Mari, Jdi za štěstím, Trezor, Kdyby sis oči vyplakala, Oči sněhem zaváté, Vltava === Duety v repertoári Maroša Banga === * Vivo per lei, Stárnutí zrádne, Souznění, Láska prý, Tam u nebeských bran, Lippen schweigen / z operety Veselá vdova/, There for me, Lippen schweigen /Veselá vdova/, Libiamo ne' lieti calici /Traviata/ == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] fx1rjcn5ez7zq3s89f05bgso8c8ijju 8255007 8255002 2026-07-28T20:50:05Z Marosbango 91668 8255007 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava * '''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. * '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A.           Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave,           Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7           mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.            Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * ''Desiatky koncertov ročne po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * [[2009]] ''Bludisko'' - Ambrelo, CD # Musica - ([[Tomaso Albinoni]] / Tibor Jediný) # Volám ťa láska - (I. Vašica / Gustáv Hupka) - <small>pôvodne pieseň naspieval Karol Duchoň</small> # Rodný môj dom ([[Gaetano Donizetti]] / [[Roman Jediný]]) # Pieseň pre Teba - ([[Dario Farina]] / [[Roman Jediný]]) # Hrám túto pieseň - ([[Nick Ingman]] - [[Antonio Galbiati]] - [[Giuseppe Dettori]], slov. text: [[Tibor Jediný]]) # Ty tu ticho spíš - ([[Tibor Jediný]] / [[Tibor Jediný]]) # Skúšam zabudnúť - (neznámy autor / [[Roman Jediný]]) # Nie som sám - ([[Roman Jediný]] / [[Roman Jediný]]) # Láska nájsť ťa chcem ([[Tibor Jediný]] / [[Saša Bangová]]) # Ja sa nestratím - (Maroš Bango / [[Tibor Jediný]]) # Aj keby - (Maroš Bango / [[Roman Jediný]]) # Ten čo žije rád - ([[Tibor Jediný]] / [[Tibor Jediný]]) <!-- * Klasika - , CD # Ave Maria - ([[Franz Schubert]] / talianska verzia) # Panis Angelicus - ([[César Franck]] / [[Tomáš Akvinský|Thomas Aquinas]]) # Musica ([[Tomaso Albinoni]] / [[Tibor Jediný]]) - z cd Bludisko # Torna a Suriento - ([[Ernesto De Curtis]] / [[Giambattista De Curtis]]) # Una furtiva lagrima - ([[Gaetano Donizetti]] / [[Felice Romani]]) ária z opery [[L'elisir d'amore]] # Con te partiro - duet so [[Sisa sklovská|Sisou Sklovskou]] - ([[Francesco Sartori]] / [[Lucio Quarantotto]]) # Non ti scordar di me - ([[Ernesto de Curtis]] / [[Domenico Furno]]) # O sole mio - ([[Eduardo di Capua]] / [[Giovanni Capurro]]) # Santa Lucia ([[Teodoro Cottrau]] / [[Teodoro Cottrau]]) # Pieseň o rodnej zemi - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) # Ária Su-Čonga - ([[Franz Lehár]] / t: ) - z opery [[Zem úsmevov]] # Joj, cica - ([[Emmerich Kálmán]] / t: ) - z operety [[Čardášová princezná]], Pieseň Boniho # Hajmási Péter, Hajmási Pál - ([[Emmerich Kálmán]] / t: ) - z operety [[Čardášová princezná]] # Granada ([[Agustín Lara]] / [[Agustín Lara]]) # Blúdim len tmou - ( h: / t: ) # Noc je príčinou (Strangers in the Night) - ([[Bert Kaempfert]] / [[Zoro Laurinc]]) # Často kráčal som touto ulicou - ([[Frederick Loewe]] / t: ) - z muzikálu [[My Fair Lady]] # Žiť za to stálo (My Way) - ([[Claude Francois]], [[Jacques Revau]]x, [[Paul Anka]] / [[Zoro Laurinc]]) # Dnes mam prve randevú - ([[Teodor Šebo-Martinský]] / [[Teodor Šebo-Martinský]]) # Len bez ženy - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) # Ja som optimista - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) --> <!-- * [[2011]] ''V krajine snov'' - , CD # Ave Maria # Conte Partiro # Dicitencello vuje # Granada # Mamma, son tanto felice # My way # Non ti Scordar Ddi me # O sole mio # Oči čornyje # Santa Lucia # Torna a Surriento # Serenata rimpianto # Una furtiva lagrima # Vivere --> * [[2011]] ''Poviem Vám to piesňou - Pocta [[Karol Duchoň|Karolovi Duchoňovi]]'' - Ambrelo, CD # Hrám - ([[Peter Hanzely]] / [[Ján Štrasser]]) # [[V slovenských dolinách]] - ([[Peter Hanzely]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Primášovo srdce - ([[Alois Bouda]] / [[Peter Guldan]]) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - ([[Peter Hanzely]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / [[Ľuboš Zeman]]) # Povedz mi, čo je láska - ([[Igor Bázlik]] / [[Gustáv Hupka]]) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, [[Franco Migliacci]] / [[Boris Droppa]]) # Pieseň o decembri - ([[Kemal Monteno]] / [[Alexander Karšay]]) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / [[Peter Brhlovič]]) # Sen o veľkej láske - ([[Djorde Novkovič]] / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - ([[Ivan Vašica]] / [[Peter Petiška]]) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / [[Ľuboš Zeman]]) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / [[Boris Filan]]) # Svet bez teba - ([[Fryderik Chopin]] / [[Tomáš Janovic]]) * [[2011]] ''Vianočné album'' - , CD # Adeste fideles - ([[John Francis Wade]]) # Ave Maria - ([[Franz Schubert]]) # Ave Verum Corpus - ([[Wolfgang Amadeus Mozart]]) # Biele Vianoce - ([[Irving Berlin]]) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - ([[Ľubomír Jankovič]] / [[Roman Jediný]]) # Láska nájsť ťa chcem - ([[Tibor Jediný]] / [[Saša Bangová]]) # Panis angelicus - ([[Thomas Aquinas]]) # Tichá noc - ([[Franz Xaver Gruber]] / [[Joseph Mohr]]) # Uspávanka - ([[Johannes Brahms]]) # Uspávanka - ([[Wolfgang Amadeus Mozart]]) # Žiť za to stálo - ([[Claude François]], [[Jacques Revaux]] / [[Zoro Laurinc]]) === Ďalšie piesne v repertoári === * Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) * Ave Maria - /Bach/Gounod/ * Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore * Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) * Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) * O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) * Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) * [[Pieseň o rodnej zemi]] - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) * Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná ) * Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Noc je príčinou ( trangers in the Night) - (Bert Kaempfert / Zoro Laurinc) * Často kráčal som - (Frederick Loewe / Alan Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady * Žiť za to stálo (My Way) - (Claude Francois, Jacques Revaux, Paul Anka / Zoro Laurinc) * Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) * M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) * Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) * La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) * Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) * Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) * Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) * Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavel Braxatoris) * Hallelujah - (Leonard Cohen, úprava Ľubomír Dolný) * Joj, cica - (Imre Kálmán - Grófka Marica) * Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) * Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) * Oči čornyje - (ruská ľudová) * Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) * New York, New York - (John Kander / Ebb Fred) * Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) * Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) * Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) * Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) * Amore Vittoria - (D. Rapoš / E. Vejmělková, Armando Calvia) - z rockovej opery Pietro e Lucia * Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) * Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) * Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) * Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) * Pri kávičke sedím - (Farkas Nándor / Boros István / Darina Virágová) * Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) * Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) * Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) * Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) * Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) * Thank You For The Music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern ) * Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) * Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) * Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) * Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) === Piesne z repertoáru Karla Gotta === * C´est la vie, Hrátky s láskou, Léta prázdnin, Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš, Kávu si osladím, Dám dělovou ránu, To musím zvládnou sám, Láska bláznivá, Lady carneval. Zvonky štěstí, Už dávno dal jsem ti klíč, Jsem na světe rád, Stokrát chválím čas, Ráno jedu dál, Oj, Mari, Jdi za štěstím, Trezor, Kdyby sis oči vyplakala, Oči sněhem zaváté, Vltava === Duety v repertoári Maroša Banga === * Vivo per lei, Stárnutí zrádne, Souznění, Láska prý, Tam u nebeských bran, Lippen schweigen / z operety Veselá vdova/, There for me, Lippen schweigen /Veselá vdova/, Libiamo ne' lieti calici /Traviata/ == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] ij15xsqdxrllvngrdls8w5z189h5k8a 8255011 8255007 2026-07-28T20:58:17Z Marosbango 91668 8255011 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * [[2009]] ''Bludisko'' - Ambrelo, CD # Musica - ([[Tomaso Albinoni]] / Tibor Jediný) # Volám ťa láska - (I. Vašica / Gustáv Hupka) - <small>pôvodne pieseň naspieval Karol Duchoň</small> # Rodný môj dom ([[Gaetano Donizetti]] / [[Roman Jediný]]) # Pieseň pre Teba - ([[Dario Farina]] / [[Roman Jediný]]) # Hrám túto pieseň - ([[Nick Ingman]] - [[Antonio Galbiati]] - [[Giuseppe Dettori]], slov. text: [[Tibor Jediný]]) # Ty tu ticho spíš - ([[Tibor Jediný]] / [[Tibor Jediný]]) # Skúšam zabudnúť - (neznámy autor / [[Roman Jediný]]) # Nie som sám - ([[Roman Jediný]] / [[Roman Jediný]]) # Láska nájsť ťa chcem ([[Tibor Jediný]] / [[Saša Bangová]]) # Ja sa nestratím - (Maroš Bango / [[Tibor Jediný]]) # Aj keby - (Maroš Bango / [[Roman Jediný]]) # Ten čo žije rád - ([[Tibor Jediný]] / [[Tibor Jediný]]) <!-- * Klasika - , CD # Ave Maria - ([[Franz Schubert]] / talianska verzia) # Panis Angelicus - ([[César Franck]] / [[Tomáš Akvinský|Thomas Aquinas]]) # Musica ([[Tomaso Albinoni]] / [[Tibor Jediný]]) - z cd Bludisko # Torna a Suriento - ([[Ernesto De Curtis]] / [[Giambattista De Curtis]]) # Una furtiva lagrima - ([[Gaetano Donizetti]] / [[Felice Romani]]) ária z opery [[L'elisir d'amore]] # Con te partiro - duet so [[Sisa sklovská|Sisou Sklovskou]] - ([[Francesco Sartori]] / [[Lucio Quarantotto]]) # Non ti scordar di me - ([[Ernesto de Curtis]] / [[Domenico Furno]]) # O sole mio - ([[Eduardo di Capua]] / [[Giovanni Capurro]]) # Santa Lucia ([[Teodoro Cottrau]] / [[Teodoro Cottrau]]) # Pieseň o rodnej zemi - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) # Ária Su-Čonga - ([[Franz Lehár]] / t: ) - z opery [[Zem úsmevov]] # Joj, cica - ([[Emmerich Kálmán]] / t: ) - z operety [[Čardášová princezná]], Pieseň Boniho # Hajmási Péter, Hajmási Pál - ([[Emmerich Kálmán]] / t: ) - z operety [[Čardášová princezná]] # Granada ([[Agustín Lara]] / [[Agustín Lara]]) # Blúdim len tmou - ( h: / t: ) # Noc je príčinou (Strangers in the Night) - ([[Bert Kaempfert]] / [[Zoro Laurinc]]) # Často kráčal som touto ulicou - ([[Frederick Loewe]] / t: ) - z muzikálu [[My Fair Lady]] # Žiť za to stálo (My Way) - ([[Claude Francois]], [[Jacques Revau]]x, [[Paul Anka]] / [[Zoro Laurinc]]) # Dnes mam prve randevú - ([[Teodor Šebo-Martinský]] / [[Teodor Šebo-Martinský]]) # Len bez ženy - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) # Ja som optimista - ([[Gejza Dusík]] / [[Pavol Braxatoris]]) --> <!-- * [[2011]] ''V krajine snov'' - , CD # Ave Maria # Conte Partiro # Dicitencello vuje # Granada # Mamma, son tanto felice # My way # Non ti Scordar Ddi me # O sole mio # Oči čornyje # Santa Lucia # Torna a Surriento # Serenata rimpianto # Una furtiva lagrima # Vivere --> * [[2011]] ''Poviem Vám to piesňou - Pocta [[Karol Duchoň|Karolovi Duchoňovi]]'' - Ambrelo, CD # Hrám - ([[Peter Hanzely]] / [[Ján Štrasser]]) # [[V slovenských dolinách]] - ([[Peter Hanzely]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Primášovo srdce - ([[Alois Bouda]] / [[Peter Guldan]]) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - ([[Peter Hanzely]] / [[Ľuboš Zeman]]) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / [[Ľuboš Zeman]]) # Povedz mi, čo je láska - ([[Igor Bázlik]] / [[Gustáv Hupka]]) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, [[Franco Migliacci]] / [[Boris Droppa]]) # Pieseň o decembri - ([[Kemal Monteno]] / [[Alexander Karšay]]) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / [[Peter Brhlovič]]) # Sen o veľkej láske - ([[Djorde Novkovič]] / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - ([[Ivan Vašica]] / [[Peter Petiška]]) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / [[Ľuboš Zeman]]) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / [[Boris Filan]]) # Svet bez teba - ([[Fryderik Chopin]] / [[Tomáš Janovic]]) * [[2011]] ''Vianočné album'' - , CD # Adeste fideles - ([[John Francis Wade]]) # Ave Maria - ([[Franz Schubert]]) # Ave Verum Corpus - ([[Wolfgang Amadeus Mozart]]) # Biele Vianoce - ([[Irving Berlin]]) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - ([[Ľubomír Jankovič]] / [[Roman Jediný]]) # Láska nájsť ťa chcem - ([[Tibor Jediný]] / [[Saša Bangová]]) # Panis angelicus - ([[Thomas Aquinas]]) # Tichá noc - ([[Franz Xaver Gruber]] / [[Joseph Mohr]]) # Uspávanka - ([[Johannes Brahms]]) # Uspávanka - ([[Wolfgang Amadeus Mozart]]) # Žiť za to stálo - ([[Claude François]], [[Jacques Revaux]] / [[Zoro Laurinc]]) === Ďalšie piesne v repertoári === * Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) * Ave Maria - /Bach/Gounod/ * Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore * Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) * Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) * O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) * Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) * [[Pieseň o rodnej zemi]] - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) * Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná ) * Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Noc je príčinou ( trangers in the Night) - (Bert Kaempfert / Zoro Laurinc) * Často kráčal som - (Frederick Loewe / Alan Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady * Žiť za to stálo (My Way) - (Claude Francois, Jacques Revaux, Paul Anka / Zoro Laurinc) * Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) * M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) * Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) * La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) * Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) * Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) * Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) * Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavel Braxatoris) * Hallelujah - (Leonard Cohen, úprava Ľubomír Dolný) * Joj, cica - (Imre Kálmán - Grófka Marica) * Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) * Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) * Oči čornyje - (ruská ľudová) * Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) * New York, New York - (John Kander / Ebb Fred) * Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) * Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) * Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) * Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) * Amore Vittoria - (D. Rapoš / E. Vejmělková, Armando Calvia) - z rockovej opery Pietro e Lucia * Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) * Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) * Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) * Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) * Pri kávičke sedím - (Farkas Nándor / Boros István / Darina Virágová) * Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) * Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) * Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) * Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) * Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) * Thank You For The Music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern ) * Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) * Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) * Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) * Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) === Piesne z repertoáru Karla Gotta === * C´est la vie, Hrátky s láskou, Léta prázdnin, Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš, Kávu si osladím, Dám dělovou ránu, To musím zvládnou sám, Láska bláznivá, Lady carneval. Zvonky štěstí, Už dávno dal jsem ti klíč, Jsem na světe rád, Stokrát chválím čas, Ráno jedu dál, Oj, Mari, Jdi za štěstím, Trezor, Kdyby sis oči vyplakala, Oči sněhem zaváté, Vltava === Duety v repertoári Maroša Banga === * Vivo per lei, Stárnutí zrádne, Souznění, Láska prý, Tam u nebeských bran, Lippen schweigen / z operety Veselá vdova/, There for me, Lippen schweigen /Veselá vdova/, Libiamo ne' lieti calici /Traviata/ == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] ftugremzvbe7dizbpms3zvb4v12ljp4 Agathias 0 459353 8254841 7903188 2026-07-28T17:12:15Z Scholastikos 174170 8254841 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Agathias | pseudonym = | popis osoby = byzantský spisovateľ, historik a právnik | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = okolo [[536]] | miesto narodenia = [[Myrina (Malá Ázia)|Myrina]], [[Malá Ázia]] | dátum úmrtia = [[582]]{{--}}[[594]] | miesto úmrtia = [[Konštantínopol]], [[Východorímska ríša]] | národnosť = grécka | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Byzantská ríša | portál2 = }} '''Agathias''' alebo '''Agatias'''{{#tag:ref|Nazývaný '''Scholastikos''' alebo '''z Myriny'''; {{v jazyku|grc|''Ἀγαθίας Σχολαστικός''|''Agathias Scholastikos''}}, {{v jazyku|lat|''Agathias Scholasticus''}}|group = p}} (* okolo [[536]], [[Myrina (Malá Ázia)|Myrina]], [[Malá Ázia]]{{--}}† [[582]] až [[594]], [[Konštantínopol]], [[Východorímska ríša]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] spisovateľ, historik a právnik. Ako historik je autoritou na obdobie panovania cisára [[Justinián I.|Justiniána]] a je často citovaný cirkevnými historikmi. Zaoberal sa písaním análov súdobých udalostí v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]], bojmi cisára Justiniána s [[Góti|Gótmi]], [[Frankovia|Frankam]]i, [[Vandali|Vandalmi]], [[Peržania|Peržanmi]] a [[Huni|Hunmi]]. ==Dielo== * ''Daphniaca''{{--}}Deväť kníh erotickej poézie * epigramy a sonety ako súčasť „Antológia palatinum“ * poznámky o diele „Opis Grécka“ od [[Pausanias (geograf)|Pausania]]. * ''O panovaní Justiniána''{{--}}historické dielo pozostávajúce z 5 častí, ktoré začal písať ako 30-ročný a podal správu o dobe medzi [[552]] až [[558]], o vojnách s [[Góti|Gótmi]], [[Vandali|Vandalmi]], [[Frankovia|Frankami]] a tiež ako títo bojovali s [[Peržania|Peržanmi]] a [[Huni|Hunmi.]] Agatias bol [[Prokopios Cézarejský|Prokopiov]] pokračovateľ, ktorého imitoval čo sa týka formy aj počtu atraktívnych epizód. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} ==Zdroj== * [http://www.newadvent.org/cathen/01204b.htm Agathias{{--}}Catholic Encyclopedia] * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/8828/Agathias Britannica{{--}}Agathias] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 30. rokoch 6. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 6. storočí]] [[Kategória:Byzantskí historici]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] c8zdswd2sdvh1ii1e76xp2bsw214aft Gorila (kniha) 0 474059 8254819 7747758 2026-07-28T16:14:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8254819 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Gorila | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Tom Nicholson]] | Originálny názov = Gorila | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[slovenčina]] | Krajina vydania = [[Slovensko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = [[Dixit]] | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[2012]] | ISBN 1. vydania originálu = 978-80-971039-1-0 | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = [[2012]] | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = [[Dixit]] | Číslo publikácie = | Prekladateľ = | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = 192 | Tlač = | ISBN = }} '''''Gorila''''' je kniha [[Tom Nicholson|Toma Nicholsona]] z roku 2012. Popisuje autorov pohľad na pozadie a udalosti [[Kauza Gorila|Kauzy Gorila]]. Podľa predslovu autora je kniha síce založená na faktoch, ale „''zároveň [musí] skonštatovať, že nemáme dôkazy o tom, že všetky skutky a príbehy sa stali naozaj tak, ako ich opisuje údajný spis Gorila''“.<ref name=kniha5>{{Citácia knihy | priezvisko = Nicholson| meno = Tom| odkaz na autora = Tom Nicholson | titul = Gorila | vydavateľ = Dixit| miesto = Bratislava| rok = 2012| isbn = 978-80-971039-1-0 | kapitola = | strany = 5| jazyk = }}</ref> ==Pred vydaním== V roku [[2010]] uzatvoril Nicholson s vydavateľstvom [[Petit Press]] zmluvu na dielo ''Gauneri'' o súčasnosti politickej korupcii na Slovensku. [[2. február]]a [[2012]] vydal sudca Okresného súdu Bratislava I. Branislav Král predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie a šírenie obsahu plánovanej knihy.<ref name=stoptasr>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SÚDY: Kniha o Gorile sa nebude vydávať, rozhodol súd | url = http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120203TBB01886 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.2.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }} </ref> [[11. jún]]a [[2012]] zamietol odvolací Krajský súd v Bratislave rozhodnutie nižšieho Okresného súdu Bratislava 1. Odvolací súd rozhodoval len o predbežnom opatrení, ktoré má dočasný charakter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SÚDY: Odvolací súd zamietol rozhodnutie nižšieho súdu v kauze knihy o Gorile | url = http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120611TBB00729 | dátum vydania = 11.6.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.6.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk =}}</ref> == Po vydaní== Odvolací súd zrušil zákaz vydania knihy v júni 2012 a kniha vyšla pod názvom ''Gorila''.<ref name=knihavysla>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kniha o kauze Gorila je už v predaji | url = http://spravy.pravda.sk/kniha-o-kauze-gorila-je-uz-v-predaji-duq-/sk_domace.asp?c=A120723_162828_sk_domace_p12 | dátum vydania = 23.07.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.09.2012 | vydavateľ = Pravda.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120923163722/http://spravy.pravda.sk/kniha-o-kauze-gorila-je-uz-v-predaji-duq-/sk_domace.asp?c=A120723_162828_sk_domace_p12 | dátum archivácie = 2012-09-23 }}</ref> Po vydaní sa stala žiadaným tovarom, predávala sa po stovkách kusov. Obchodníci už v júli prognózovali best-seller status diela.<ref name=idenadracku>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = |TASR meno = | odkaz na autora = | titul = Kniha Gorila je už v predaji, kupuje sa v stovkách kusov | url = http://www.teraz.sk/slovensko/oddnes-je-v-predaji-kniha-gorila-preda/16518-clanok.html | dátum vydania = 23.07.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.09.2012 | vydavateľ = teraz.sk| miesto = | jazyk = }} </ref><ref name=idenadracku2>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = TASR| meno = | odkaz na autora = | titul = Na Slovensku vyšla kniha o kauze Gorila| url = http://www.literarky.cz/svet/evropa/10693-na-slovensku-vyla-kniha-o-kauze-gorila-| dátum vydania = 24.07.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.09.2012| vydavateľ = Literární noviny| miesto = | jazyk = čeština}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Začiatkom augusta 2012 sa [[Jaroslav Haščák]] proti povoleniu vydaja odvolal na [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd]].<ref name=nsodvolanie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Haščák podal dovolanie voči rozhodnutiu o vydaní knihy Gorila | url = http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/hascak-podal-dovolanie-voci-rozhodnutiu-o-vydani-knihy-gorila.html | dátum vydania = 09.08.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.09.2012 | vydavateľ = trend.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120814000813/http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/hascak-podal-dovolanie-voci-rozhodnutiu-o-vydani-knihy-gorila.html | dátum archivácie = 2012-08-14 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Knihy z 2012]] [[Kategória:Kauza Gorila]] enwc90yev21sbzzggl5lhp1zr7ppjwt Jaroslav Demian 0 504603 8254868 8139275 2026-07-28T18:21:52Z ~2026-42067-79 301445 8254868 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jaroslav Demian | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = | Poradie = - | Úrad = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = 2012 | Koniec obdobia = 2016 | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1963|2|6}} | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Smer-SD]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Jaroslav Demian''' (* [[6. február]] [[1963]], Brezno<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Global24 s.r.o.|odkaz na autora=|titul=Osobnosti o obľúbených zákutiach mesta: Kde si to zamiloval primátor Demian?|url=https://brezno.dnes24.sk/osobnosti-o-oblubenych-zakutiach-mesta-kde-si-to-zamiloval-primator-demian-179382|vydavateľ=brezno.dnes24.sk|dátum vydania=2014-07-07|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-03-15|miesto=|jazyk=}}</ref>) je bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a predseda [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]]. Jaroslav Demian bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2012 – 2016 za [[SMER-SD]]. Bol podpredsedom Mandátového a imunitného výbor NR SR a členom Výboru NR SR pre financie a rozpočet. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=749&CisObdobia=6 Jaroslav Demian] - nrsr.sk {{Biografický výhonok}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{DEFAULTSORT:Demian, Jaroslav}} [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] iquk4nwghlcapk0v6kg2h01pp1m9f3e Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8255134 8254712 2026-07-29T11:27:36Z Pe3kZA 39673 akt. 8255134 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Veľká Hriva | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Nesvady]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Hantovský kanál]], [[Nesvady]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.9063 | source_long_d = 18.0638 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Martovský kanál]], [[Nesvady]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.9029 | mouth_long_d = 18.0912 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2,2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-55 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Veľká Hriva'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Martovský kanál|Martovského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 2,2 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od mesta [[Kolárovo]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Vzniká v lokalite Vlčí diel<ref name=mcz/>, ľavostranným odbočením z [[Hantovský kanál|Hantovského kanála]], odkiaľ tečie bez pobrežného porastu juhovýchodným smerom.<ref name=UGK/> Onedlho sa mierne stáča a pokračuje v priamom smere východným smerom, rovinatým územím s minimálnym spádom. Prechádza do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/> a priberá menší ľavostranný prítok.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.906268,18.076065,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> V strednej časti sa opäť stáča na juhovýchod a vedie lokalitou Bolmovo, kde prijíma ďalší ľavostranný prítok<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> z lokality Senný diel. Odtiaľ pokračuje už lemovaný vyššou vegetáciou do oblasti Morotva, kde sa juhozápadne od [[Nesvady|Nesvad]]<ref name=Tm/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Martovský kanál|Martovského kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.09118&y=47.90311&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Veľká Hriva preteká iba katastrálnym územím mesta [[Nesvady]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Nesvady&source=osm&id=1015716171&ds=2&x=18.0746041&y=47.9058804&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.09118&y=47.90311&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} <!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Nesvady]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> j8i9m0dfu9xyigtzhuzpqi8p06jvvft Hodnosti United States Armed Forces 0 511495 8255055 8250663 2026-07-29T05:54:55Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor US_Navy_CW5_insignia.svg bol nahradený odkazom US_Navy_W5_insignia.svg. 8255055 wikitext text/x-wiki '''Hodnosti United States Armed Forces''', resp. '''hodnosti [[United States Armed Forces|Ozbrojených síl Spojených štátov]]''' sú odlišné v závislosti od danej zložky ozbrojených síl, ktorými sú [[United States Army]] (Armáda Spojených štátov), [[United States Air Force]] (Vojenské letectvo Spojených štátov), [[United States Navy]] (Námorníctvo Spojených štátov), [[United States Marine Corps]] (Námorná pechota Spojených štátov) a [[United States Coast Guard]] (Pobrežná stráž Spojených štátov). V tabuľkách sú uvedené rovnocenné hodnosti<ref group=pozn>Uvádzame „rovnocenné“ pretože všetky uvedené hodnosti nemožno považovať za ekvivalentné. Napr. hodnosť ''Sergeant Major of the Army'' (SMA) je v súlade s normou NATO STANAG 2116 rovnocenná so slovenskou hodnosťou štábny nadrotmajster, avšak SMA je unikátnou hodnosťou udeľovanou len jednému príslušníkovi United States Army.</ref> [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], v súlade s normou [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] STANAG 2116,<ref name="stagnat2116">''STANAG 2116: NATO Codes for Grades of Military Personnel.'' Edition 5. North Atlantic Treaty Organization, 2010-02-25.</ref> zákonom č. 346/2005<ref>Zákon č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov [http://www.mosr.sk/data/files/606.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120617053305/http://www.mosr.sk/data/files/606.pdf |date=2012-06-17 }}</ref> a nariadením [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|ministerstva obrany SR]] č. 20/2006.<ref>Nariadenie ministra obrany Slovenskej republiky č. 20/2006 o implementácii kódov NATO na označenie vojenských hodností.</ref> == United States Army (Armáda Spojených štátov) == Schválené formy oslovovania nositeľov poddôstojníckych hodností sú ''Private'', ''Specialist'', ''Sergeant'', ''First Sergeant'' a ''Sergeant Major''. Schválená forma oslovovania nositeľa hodnosti Master Seargeant je síce ''Sergeant'', avšak v praxi sa zaužívalo oslovenie ''Master Seargeant''.<ref name="gasdf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US Army Rank Insignia | url = http://www.gasdf.com/rank-insignia.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2008-12-15 | dátum prístupu = 2014-03-17 | vydavateľ = Georgia State Defense Force | miesto = Marietta (GA) | url archívu = https://web.archive.org/web/20140317182006/http://www.gasdf.com/rank-insignia.htm | dátum archivácie = 2014-03-17 }}</ref> Schválená forma oslovovania nositeľa práporčíckych hodností (Warrant Officers 1 – 5) je ''Mister'' resp. ''Mrs.'' / ''Miss.'' / ''Ms.'',<ref group=pozn>V súčasnosti sa používa ''Ms.'', ako oslovenie pre všetky ženy (slečny aj panie), bez ohľadu na rodinný stav.</ref>avšak v praxi sa pre nositeľov hodností Chief Warrant Officer 2 – 5 zaužívalo oslovenie ''Chief''.<ref name="gasdf"/> {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=5|Mužstvo<ref group=pozn>''Mužstvo'' je slovenský termín. United States Armed Forces používajú termín non-commissioned officers (skratka NCO, príp. non-com), teda ''poddôstojníci''.</ref>||colspan=8|Poddôstojníci |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||OR-1||OR-2||OR-3||colspan=2|OR-4||OR-5||OR-6||OR-7||colspan=2|OR-8||colspan=2|OR-9||nezaraďované |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||E-1||E-2||E-3||colspan=2|E-4||E-5||E-6||E-7||colspan=2|E-8||colspan=3|E-9 |- align=center ||'''Rukávový znak''' || ''žiaden'' || [[Súbor:Army-USA-OR-02.svg|50px|Private (PV2)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-03.svg|50px|Private First Class (PFC)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-04b.svg|50px|Specialist (SPC)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-04a.svg|50px|Corporal (CPL)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-05.svg|50px|Sergeant (SGT)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-06.svg|50px|Staff Sergeant (SSG)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-07.svg|50px|First Class Sergeant (SFC)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-08b.svg|50px|Master Sergeant (MSG)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-08a.svg|50px|First Sergeant (1SG)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-09c.svg|50px|Sergeant Major (SGM)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-09b.svg|50px|Command Sergeant Major (CSM)]] || [[Súbor:Army-USA-OR-09a.svg|50px|Sergeant Major of the Army (SMA)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||training Private||Private||Private First Class||Specialist||Corporal||Sergeant||Staff Sergeant||First Class Sergeant||Master Sergeant||First Sergeant||Sergeant Major||Command Sergeant Major||Sergeant Major of the Army |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||[[vojak 1. stupňa]] ||[[vojak 2. stupňa]] ||[[slobodník]] |colspan=2|[[desiatnik (hodnosť)|desiatnik]] ||[[čatár]]||[[rotný]]||[[rotmajster]] |colspan=2|[[nadrotmajster]] |colspan=2|[[štábny nadrotmajster]] ||''nie je'' |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||PV1||PV2||PFC||SPC||CPL||SGT||SSG||SFC||MSG||1SG||SGM||CSM||SMA |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=5|Práporčíci |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||WO-1||WO-2||WO-3||WO-4||WO-5 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||W-1||W-2||W-3||W-4||W-5 |- align=center ||'''Insígnia''' || [[Súbor:US-Army-WO1.svg|20px|Warrant Officer 1 (WO1)]] || [[Súbor:US-Army-CW2.svg|20px|Chief Warrant Officer 2 (CW2)]] || [[Súbor:US-Army-CW3.svg|20px|Chief Warrant Officer 3 (CW3)]] || [[Súbor:US-Army-CW4.svg|20px|Chief Warrant Officer 4 (CW4)]] || [[Súbor:US-Army-CW5.svg|20px|Chief Warrant Officer 5 (CW5)]] |- align=center ||'''Náplecník modrej uniformy''' || [[Súbor:US Army WO1 shoulderboard.svg|70px|Warrant Officer 1 (WO1)]] || [[Súbor:US Army CW2 shoulderboard.svg|70px|Chief Warrant Officer 2 (CW2)]] || [[Súbor:US Army CW3 shoulderboard.svg|70px|Chief Warrant Officer 3 (CW3)]] || [[Súbor:US Army CW4 shoulderboard.svg|70px|Chief Warrant Officer 4 (CW4)]] || [[Súbor:US Army CW5 shoulderboard.svg|70px|Chief Warrant Officer 5 (CW5)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Warrant Officer 1||Chief Warrant Officer 2||Chief Warrant Officer 3||Chief Warrant Officer 4||Chief Warrant Officer 5 |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||[[podpráporčík]] ||[[práporčík]] ||[[nadpráporčík]] ||''nie je'' ||''nie je'' |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||WO1||CW2||CW3||CW4||CW5 |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=2|Čakatelia na dôstojníkov||colspan=3|Dôstojníci <br> nižší||colspan=3| Dôstojníci <br> vyšší||colspan=5|Generáli |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||Student Officer||OF(D)||colspan=2|OF-1||OF-2||OF-3||OF-4||OF-5||OF-6||OF-7||OF-8||OF-9||OF-10 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||colspan=2|E-5 / E-6, príp. vyššia<ref group="pozn">Čakatelia (študenti) na dôstojníckych školách sú zaraďovaní do platovej triedy E-5 (vrátane programu na výcvik dôstojníkov v zálohe (tzv. ''Reserve Officers' Training Corps'', skratka ROTC), v prípade čakateľov [[Národná garda Spojených štátov|Národnej gardy]] do E-6. Výnimku tvoria čakatelia, ktorí už dosiahli vyššiu platovú triedu, teda napr. držiteľ hodnosti triedy E-7 ostáva v platovej triede E-7. Celkovo plat čakateľov tvorí 35% základného platu triedy O-1.(37 U.S.C. 203(c))</ref>||O-1||O-2||O-3||O-4||O-5||O-6||O-7||O-8||O-9||O-10||Special |- align=center ||'''Insignia''' || ''rôzne'' || ''rôzne'' || [[Súbor:US-O1_insignia.svg|22px|Second Lieutenant (2LT)]] || [[Súbor:US-OF1A.svg|22px|First Lieutenant (1LT)]] || [[Súbor:US-O3 insignia.svg|60px|Captain (CPT)]] || [[Súbor:US-O4 insignia.svg|60px|Major (MAJ)]] || [[Súbor:US-O5 insignia.svg|60px|Lieutenant Colonel (LTC)]] || [[Súbor:US-O6 insignia.svg|70px|Colonel (COL)]] || [[Súbor:US-O7 insignia.svg|35px|Brigadier General (BG)]] || [[Súbor:US-O8 insignia.svg|65px|Major General (MG)]] || [[Súbor:US-O9 insignia.svg|100px|Lieutenant General (LTG)]] || [[Súbor:US-O10 insignia.svg|135px|General (GEN)]] || [[Súbor:US-O11 insignia.svg|90px|General of the Army (GA)]] |- align=center ||'''Náplecník''' || || || [[Súbor:US Army O1 shoulderboard rotated.svg|70px|Second Lieutenant (2LT)]] || [[Súbor:US Army O2 shoulderboard rotated.svg|70px|First Lieutenant (1LT)]] || [[Súbor:US Army O3 shoulderboard rotated.svg|70px|Captain (CPT)]] || [[Súbor:US Army O4 shoulderboard rotated.svg|70px|Major (MAJ)]] || [[Súbor:US Army O5 shoulderboard rotated.svg|70px|Lieutenant Colonel (LTC)]] || [[Súbor:US Army O6 shoulderboard rotated.svg|70px|Colonel (COL)]] || [[Súbor:US Army O7 shoulderboard rotated.svg|70px|Brigadier General (BG)]] || [[Súbor:US Army O8 shoulderboard rotated.svg|70px|Major General (MG)]] || [[Súbor:US Army O9 shoulderboard rotated.svg|70px|Lieutenant General (LTG)]] || [[Súbor:US Army O10 shoulderboard rotated (1959–2015).svg|70px|General (GEN)]] || [[Súbor:US Army O11 shoulderboard rotated.svg|70px|General of the Army (GA)]] |- align=center ||'''Náplecník modrej uniformy''' || || || [[Súbor:Army-USA-OF-01b.svg|70px|Second Lieutenant (2LT)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-01a.svg|70px|First Lieutenant (1LT)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-02.svg|70px|Captain (CPT)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-03.svg|70px|Major (MAJ)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-04.svg|70px|Lieutenant Colonel (LTC)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-05.svg|70px|Colonel (COL)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-06.svg|70px|Brigadier General (BG)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-07.svg|70px|Major General (MG)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-08.svg|70px|Lieutenant General (LTG)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-09.svg|70px|General (GEN)]] || [[Súbor:Army-USA-OF-10.svg|70px|General of the Army (GA)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Officer Cadet||Officer Candidate||Second Lieutenant||First Lieutenant||Captain||Major||Lieutenant Colonel||Colonel||Brigadier General||Major General||Lieutenant General||General||General of the Army |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť <br> v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||''nie je'' ||''nie je'' ||[[poručík]] ||[[nadporučík]] ||[[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ||[[major]] ||[[podplukovník]] ||[[plukovník]] ||[[brigádny generál]] ||[[generálmajor]] ||[[generálporučík]] ||[[generál]] ||''nie je'' |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||colspan=2|''nie je''||2LT||1LT||CPT||MAJ||LTC||COL||BG||MG||LTG||GEN||GA |- align=center |} == United States Air Force (Vojenské letectvo Spojených štátov) == {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=4|Mužstvo<ref group=pozn>''Mužstvo'' je slovenský termín. United States Armed Forces používajú termín non-commissioned officers (skratka NCO, príp. non-com), teda ''poddôstojníci''.</ref>||colspan=10|Poddôstojníci |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||OR-1||OR-2||OR-3||OR-4||OR-5||OR-6||colspan=2|OR-7||colspan=2|OR-8||colspan=3|OR-9||nezaraďované |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||E-1||E-2||E-3||E-4||E-5||E-6||colspan=2|E-7||colspan=2|E-8||colspan=4|E-9 |- align=center ||'''Rukávový znak''' || ''žiaden'' || [[Súbor:E2 USAF AM.svg|50px|Airman (Amn)]] || [[Súbor:E3 USAF AM1.svg|50px|Airman First Class (A1C)]] || [[Súbor:E4 USAF SAM.svg|50px|Senior Airman (SrA)]] || [[Súbor:E5 USAF SSGT.svg|50px|Staff Sergeant (SSgt)]] || [[Súbor:E6 USAF TSGT.svg|50px|Technical Sergeant (TSgt)]] || [[Súbor:E7a USAF MSGT.svg|50px|Master Sergeant (MSgt)]] || [[Súbor:E7b USAF 1STSGT1.svg|50px|First Master Sergeant (1MSgt)]] || [[Súbor:E8a USAF SMSGT.svg|50px|Senior Master Sergeant (SMSgt)]] || [[Súbor:E8b USAF 1STSGT2.svg|50px|First Senior Master Sergeant (1SMSgt)]] || [[Súbor:E9a USAF CMSGT.svg|50px|Chief Master Sergeant (CMSgt)]] || [[Súbor:E9b USAF 1STSGT3.svg|50px|First Chief Master Sergeant (1CMSgt)]] || [[Súbor:E9c USAF CCMS.svg|50px|Command Chief Master Sergeant (CCMSgt)]] || [[Súbor:E9d_USAF_CMSAF.svg|50px|Chief Master Sergeant of the Air Force (CMSAF)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Basic Airman||Airman||Airman First Class||Senior Airman||Staff Sergeant||Technical Sergeant||colspan=2|Master Sergeant||colspan=2|Senior Master Sergeant||colspan=2|Chief Master Sergeant||Command Chief Master Sergeant||Chief Master Sergeant of the Air Force |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||[[vojak 1. stupňa]] ||[[vojak 2. stupňa]] ||[[slobodník]] ||[[desiatnik (hodnosť)|desiatnik]] ||[[čatár]] ||[[rotný]] |colspan=2|[[rotmajster]] |colspan=2|[[nadrotmajster]] |colspan=3|[[štábny nadrotmajster]] ||''nie je'' |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||AB||Amn||A1C||SrA||SSgt||TSgt||colspan=2|MSgt||colspan=2|SMSgt||colspan=2|CMSgt||CCMSgt||CMSAF |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=5|Práporčíci (nepoužíva sa od roku 1992) |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||WO-1||WO-2||WO-3||WO-4||WO-5 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||W-1||W-2||W-3||W-4||W-5 |- align=center ||'''Insígnia''' || [[Súbor:USAF-WO1 (1948–2024).svg|20px|Warrant Officer 1 (WO1)]] || [[Súbor:USAF-CW2.svg|20px|Chief Warrant Officer 2 (CW2)]] || [[Súbor:USAF-CW3.svg|20px|Chief Warrant Officer 3 (CW3)]] || [[Súbor:USAF-CW4 (1948–2024).svg|20px|Chief Warrant Officer 4 (CW4)]] || [[Súbor:USAF CW5.png|20px|Chief Warrant Officer 5 (CW5)]] |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Warrant Officer 1||Chief Warrant Officer 2||Chief Warrant Officer 3||Chief Warrant Officer 4||Chief Warrant Officer 5 |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||[[podpráporčík]] ||[[práporčík]] ||[[nadpráporčík]] ||''nie je'' ||''nie je'' |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||WO1||CW2||CW3||CW4||CW5 |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=2|Čakatelia na dôstojníkov||colspan=3|Dôstojníci <br> nižší||colspan=3| Dôstojníci <br> vyšší||colspan=5|Generáli |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||Student Officer||OF(D)||colspan=2|OF-1||OF-2||OF-3||OF-4||OF-5||OF-6||OF-7||OF-8||OF-9||OF-10 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||colspan=2| ||O-1||O-2||O-3||O-4||O-5||O-6||O-7||O-8||O-9||O-10||Special |- align=center ||'''Insignia''' || ''rôzne'' || ''rôzne'' || [[Súbor:US-O1_insignia.svg|22px|Second Lieutenant (2LT)]] || [[Súbor:US-OF1A.svg|22px|First Lieutenant (1LT)]] || [[Súbor:US-O3 insignia.svg|60px|Captain (CPT)]] || [[Súbor:US-O4 insignia.svg|60px|Major (MAJ)]] || [[Súbor:US-O5 insignia.svg|60px|Lieutenant Colonel (LTC)]] || [[Súbor:US-O6 insignia.svg|70px|Colonel (COL)]] || [[Súbor:US-O7 insignia.svg|35px|Brigadier General (BG)]] || [[Súbor:US-O8 insignia.svg|65px|Major General (MG)]] || [[Súbor:US-O9 insignia.svg|100px|Lieutenant General (LTG)]] || [[Súbor:US-O10 insignia.svg|135px|General (GEN)]] || [[Súbor:US-O11 insignia.svg|90px|General of the Army (GA)]] |- align=center ||'''Náplecník''' || || || [[Súbor:US Air Force O1 shoulderboard rotated.svg|70px|Second Lieutenant (2LT)]] || [[Súbor:US Air Force O2 shoulderboard rotated.svg|70px|First Lieutenant (1LT)]] || [[Súbor:US Air Force O3 shoulderboard rotated.svg|70px|Captain (CPT)]] || [[Súbor:US Air Force O4 shoulderboard rotated.svg|70px|Major (MAJ)]] || [[Súbor:US Air Force O5 shoulderboard rotated.svg|70px|Lieutenant Colonel (LTC)]] || [[Súbor:US Air Force O6 shoulderboard rotated.svg|70px|Colonel (COL)]] || [[Súbor:US Air Force O7 shoulderboard rotated.svg|70px|Brigadier General (BG)]] || [[Súbor:US Air Force O8 shoulderboard rotated (1949–1994).svg|70px|Major General (MG)]] || [[Súbor:US Air Force O9 shoulderboard rotated.svg|70px|Lieutenant General (LTG)]] || [[Súbor:US Air Force O10 shoulderboard rotated.svg|70px|General (GEN)]] || [[Súbor:US Air Force O11 shoulderboard rotated (1949–1999).svg|70px|General of the Army (GA)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Officer Cadet||Officer Candidate||Second Lieutenant||First Lieutenant||Captain||Major||Lieutenant Colonel||Colonel||Brigadier General||Major General||Lieutenant General||General||General of the Army |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť <br> v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||''nie je'' ||''nie je'' ||[[poručík]] ||[[nadporučík]] ||[[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ||[[major]] ||[[podplukovník]] ||[[plukovník]] ||[[brigádny generál]] ||[[generálmajor]] ||[[generálporučík]] ||[[generál]] ||''nie je'' |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||colspan=2|''nie je''||2LT||1LT||CPT||MAJ||LTC||COL||BG||MG||LTG||GEN||GA |- align=center |} == United States Navy (Námorníctvo Spojených štátov) == {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=12|Mužstvo<ref group=pozn>''Mužstvo'' je slovenský termín. United States Armed Forces používajú termín non-commissioned officers (skratka NCO, príp. non-com), teda ''poddôstojníci''.</ref> |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||colspan=4|OR-1||colspan=4|OR-2||colspan=4|OR-3 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||colspan=4|E-1||colspan=4|E-2||colspan=4|E-3 |- align=center ||'''Rukávový znak''' |colspan=4|''žiaden rukávový znak nepoužívajú'' ||[[Súbor:E2 SM USN.svg|50px|Seaman Apprentice (SA) / Hospitalman Apprentice (HA)]] ||[[Súbor:E2 FM USN.png|50px|Fireman Apprentice (FA)]] ||[[Súbor:E2 AM USN.png|50px|Airman Apprentice (AA)]] ||[[Súbor:E2 CM USN.png|50px|Constructionman Apprentice (CA)]] ||[[Súbor:E3 SM USN.svg|50px|Seaman (SN) / Hospitalman (HN)]] ||[[Súbor:E3 FM USN.png|50px|Fireman (FN)]] ||[[Súbor:E3 AM USN.png|50px|Airman (AN)]] ||[[Súbor:E3 CM USN.png|50px|Constructionman (CN)]] |- align=center ||'''Insígnia na golieri''' |colspan=4|''nedisponujú žiadnou insígniou'' ||[[Súbor:Collar rate insignia of a United States Navy seaman apprentice (garrison).svg|50px|Seaman Apprentice (SA) / Hospitalman Apprentice (HA)]] ||[[Súbor:Collar rate insignia of a United States Navy seaman apprentice (garrison).svg|50px|Fireman Apprentice (FA)]] ||[[Súbor:Collar rate insignia of a United States Navy seaman apprentice (garrison).svg|50px|Airman Apprentice (AA)]] ||[[Súbor:Collar rate insignia of a United States Navy seaman apprentice (garrison).svg|50px|Constructionman Apprentice (CA)]] ||[[Súbor:Collar rate insignia of a United States Navy seaman (garrison).svg|50px|Seaman (SN) / Hospitalman (HN)]] ||[[Súbor:Collar rate insignia of a United States Navy seaman (garrison).svg|50px|Fireman (FN)]] ||[[Súbor:Collar rate insignia of a United States Navy seaman (garrison).svg|50px|Airman (AN)]] ||[[Súbor:Collar rate insignia of a United States Navy seaman (garrison).svg|50px|Constructionman (CN)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Seaman / Hospitalman Recruit||Fireman Recruit||Airman Recruit||Constructionman Recruit||Seaman / Hospitalman Apprentice||Fireman Apprentice||Airman Apprentice||Constructionman Apprentice||Seaman / Hospitalman ||Fireman||Airman||Constructionman |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||SR / HR||FR||AR||CR||SA / HA||FA||AA||CA||SN / HN||FN||AN||CN |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=10|Poddôstojníci |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||OR-4||OR-5||OR-6||OR-7||OR-8||colspan=3|OR-9||nezaraďované |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||E-4||E-5||E-6||E-7||E-8||colspan=4|E-9 |- align=center ||'''Rukávový znak''' ||[[Súbor:PO3 GC.png|50px|Petty Officer Third Class (PO3) tzv. Good Conduct bvarianta]] <br><br> [[Súbor:PO3 NOGC.png|50px|Petty Officer Third Class (PO3)]] ||[[Súbor:BM2 GC.png|50px|Petty Officer Second Class (PO2) tzv. Good Conduct varianta]] <br><br> [[Súbor:PO2 NOGC.png|50px|Petty Officer Second Class (PO2)]] ||[[Súbor:PO1 GC.png|50px|Petty Officer First Class (PO1) tzv. Good Conduct varianta]] <br><br> [[Súbor:PO1 NOGC.png|50px|Petty Officer First Class (PO1)]] ||[[Súbor:CPO GC.png|50px|Chief Petty Officer (CPO) tzv. Good Conduct varianta]] <br><br> [[Súbor:CPO NOGC.png|50px|Chief Petty Officer (CPO)]] ||[[Súbor:SCPO GC.png|50px|Senior Chief Petty Officer (SCPO) tzv. Good Conduct varianta]] <br><br> [[Súbor:SCPO NOGC.png|50px|Senior Chief Petty Officer (SCPO)]] ||[[Súbor:MCPO GC.png|50px|Master Chief Petty Officer (MCPO) tzv. Good Conduct varianta]] <br><br> [[Súbor:MCPO NOGC.png|50px|Master Chief Petty Officer (MCPO)]] ||[[Súbor:FMCPO.png|50px|Fleet Master Chief Petty Officer (FLTCM) / Force Master Chief Petty Officer (FORCM)]] ||[[Súbor:CMCPO.png|50px|Command Master Chief Petty Officer (CMC)]] ||[[Súbor:MCPON.png|50px|Master Chief Petty Officer of the Navy (MCPON)]] |- align=center ||'''Insígnia na golieri''' ||[[Súbor:PO3 collar.png|50px|Petty Officer Third Class (PO3)]] ||[[Súbor:PO2 collar-2.png|50px|Petty Officer Second Class (PO2)]] <br><br> [[Súbor:PO2 collar.png|50px|Petty Officer Second Class (PO2)]] ||[[Súbor:USN PO1 collar device.svg|50px|Petty Officer First Class (PO1)]] <br><br> [[Súbor:PO1 collar.png|50px|Petty Officer First Class (PO1)]] ||[[Súbor:CPO collar.png|50px|Chief Petty Officer (CPO)]] ||[[Súbor:SCPO collar.png|50px|Senior Chief Petty Officer (SCPO)]] ||[[Súbor:MCPO collar.png|50px|Master Chief Petty Officer (MCPO)]] ||[[Súbor:MCPO collar.png|50px|Fleet Master Chief Petty Officer (FLTCM) / Force Master Chief Petty Officer (FORCM)]] ||[[Súbor:MCPO collar.png|50px|Command Master Chief Petty Officer (CMC)]] ||[[Súbor:MCPON collar.png|50px|Master Chief Petty Officer of the Navy (MCPON)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Petty Officer Third Class||Petty Officer Second Class||Petty Officer First Class||Chief Petty Officer||Senior Chief Petty Officer||Master Chief Petty Officer||Fleet / Force Master Chief Petty Officer||Command Master Chief Petty Officer||Master Chief Petty Officer of the Navy |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||PO3||PO2||PO1||CPO||SCPO||MCPO||FLTCM / FORCM||CMC||MCPON |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=5|Práporčíci |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||WO-1||WO-2||WO-3||WO-4||WO-5 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||W-1||W-2||W-3||W-4||W-5 |- align=center ||'''Insígnia''' <br><br><br><br><br> '''Náplecník''' || [[Súbor:US Navy WO1 insignia.svg|60px|Warrant Officer 1 (WO-2)]] || [[Súbor:US Navy CW2 insignia.svg|60px|Chief Warrant Officer 2 (CWO-2)]] || [[Súbor:US Navy CW3 insignia.svg|60px|Chief Warrant Officer 3 (CWO-3)]] || [[Súbor:US Navy CW4 insignia.svg|60px|Chief Warrant Officer 4 (CWO-4)]] || [[Súbor:US Navy W5 insignia.svg|60px|Chief Warrant Officer 5 (CWO-5)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Warrant Officer 1||Chief Warrant Officer 2||Chief Warrant Officer 3||Chief Warrant Officer 4||Chief Warrant Officer 5 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||WO-1||CWO-2||CWO-3||CWO-4||CWO-5 |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=2|Čakatelia na dôstojníkov||colspan=3|Dôstojníci <br> nižší||colspan=3| Dôstojníci <br> vyšší||colspan=5|Generáli |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||Student Officer||OF(D)||colspan=2|OF-1||OF-2||OF-3||OF-4||OF-5||OF-6||OF-7||OF-8||OF-9||OF-10 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||colspan=2| ||O-1||O-2||O-3||O-4||O-5||O-6||O-7||O-8||O-9||O-10||Special |- align=center ||'''Insignia''' || ||[[Súbor:US Navy OC shoulderboard.svg|26px|Officer Candidate (OC)]] ||[[Súbor:US Navy O1 insignia.svg|60px|Ensign (ENS)]] ||[[Súbor:US Navy O2 insignia.svg|60px|Lieutenant Junior Grade (LTJG)]] ||[[Súbor:US Navy O3 insignia.svg|60px|Lieutenant (LT)]] ||[[Súbor:U.S. Navy O-4 insignia.svg|60px|Lieutenant Commander (LCDR)]] ||[[Súbor:U.S. Navy O-5 insignia.svg|60px|Commander (CDR)]] ||[[Súbor:US Navy O6 insignia.svg|60px|Captain (CAPT)]] ||[[Súbor:US Navy O7 insignia.svg|60px|Rear Admiral Lower Half (RDML)]] ||[[Súbor:US Navy O8 insignia.svg|60px|Rear Admiral Upper Half (RADM)]] ||[[Súbor:US Navy O9 insignia.svg|60px|Vice Adrmiral (VADM)]] ||[[Súbor:US Navy O10 insignia.svg|60px|Admiral (ADM)]] ||[[Súbor:US Navy O11 insignia.svg|60px|Fleet Admiral (FADM)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Midshipman||Officer Candidate||Ensign||Lieutenant Junior Grade||Lieutenant||Lieutenant Commander||Commander||Captain||Rear Admiral Lower Half||Rear Admiral Upper Half||Vice Adrmiral||Admiral||Fleet Admiral |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||MIDN||OC||ENS||LTJG||LT||LCDR||CDR||CAPT||RDML||RADM||VADM||ADM||FADM |- align=center |} == United States Marine Corps (Námorná pechota Spojených štátov) == {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=4|Mužstvo<ref group=pozn>''Mužstvo'' je slovenský termín. United States Armed Forces používajú termín non-commissioned officers (skratka NCO, príp. non-com), teda ''poddôstojníci''.</ref>||colspan=8|Poddôstojníci |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||OR-1||OR-2||OR-3||OR-4||OR-5||OR-6||OR-7||colspan=2|OR-8||colspan=2|OR-9||nezaraďované |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||E-1||E-2||E-3||E-4||E-5||E-6||E-7||colspan=2|E-8||colspan=3|E-9 |- align=center ||'''Rukávový znak''' || ''žiaden'' || [[Súbor:USMC-E2.svg|50px|Private First Class (PFC)]] || [[Súbor:USMC-E3.svg|50px|Lance Corporal (LCpl)]] || [[Súbor:USMC corporal (E-4).svg|50px|Corporal (Cpl)]] || [[Súbor:USMC-E5.svg|50px|Sergeant (Sgt)]] || [[Súbor:USMC-E6.svg|50px|Staff Sergeant (SSgt)]] || [[Súbor:USMC-E7.svg|50px|Gunnery Sergeant (GySgt)]] || [[Súbor:USMC-E8-MSG.svg|50px|Master Sergeant (MSgt)]] || [[Súbor:USMC-E8-1SG.svg|50px|First Sergeant (1stSgt)]] || [[Súbor:USMC-E9-MGyS.svg|50px|Master Gunnery Sergeant (MGySgt)]] || [[Súbor:USMC-E9-SGM.svg|50px|Sergeant Major (SgtMaj)]] || [[Súbor:USMC-E9-SGMMC.svg|50px|Sergeant Major of the Marine Corps (SgtMajMarCor)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Private||Private First Class||Lance Corporal||Corporal||Sergeant||Staff Sergeant||Gunnery Sergeant||Master Sergeant||First Sergeant||Master Gunnery Sergeant||Sergeant Major||Sergeant Major of the Marine Corps |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||[[vojak 1. stupňa]] ||[[vojak 2. stupňa]] ||[[slobodník]] ||[[desiatnik (hodnosť)|desiatnik]] ||[[čatár]] ||[[rotný]] ||[[rotmajster]] |colspan=2|[[nadrotmajster]] |colspan=2|''nie je'' |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||Pvt||PFC||LCpl||Cpl||Sgt||SSgt||GySgt||MSgt||1stSgt||MGySgt||SgtMaj||SgtMajMarCor |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=5|Práporčíci (nepoužíva sa od roku 1992) |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||WO-1||WO-2||WO-3||WO-4||WO-5 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||W-1||W-2||W-3||W-4||W-5 |- align=center ||'''Insígnia''' || [[Súbor:USMC WO1.svg|20px|Warrant Officer 1 (WO1)]] || [[Súbor:USMC CWO2.svg|20px|Chief Warrant Officer 2 (CW2)]] || [[Súbor:USMC CWO3.svg|20px|Chief Warrant Officer 3 (CW3)]] || [[Súbor:USMC CWO4.svg|20px|Chief Warrant Officer 4 (CW4)]] || [[Súbor:USMC CWO5.svg|20px|Chief Warrant Officer 5 (CW5)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Warrant Officer 1||Chief Warrant Officer 2||Chief Warrant Officer 3||Chief Warrant Officer 4||Chief Warrant Officer 5 |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||[[podpráporčík]] ||[[práporčík]] ||[[nadpráporčík]] ||''nie je'' ||''nie je'' |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||WO1||CW2||CW3||CW4||CW5 |- align=center |} {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- bgcolor="#CCCCCC" !Všeobecne||colspan=2|Čakatelia na dôstojníkov||colspan=3|Dôstojníci <br> nižší||colspan=3| Dôstojníci <br> vyšší||colspan=4|Generáli |- bgcolor="#CCCCCC" !'''NATO kód'''||Student Officer||OF(D)||colspan=2|OF-1||OF-2||OF-3||OF-4||OF-5||OF-6||OF-7||OF-8||OF-9 |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Platová trieda'''||colspan=2| ||O-1||O-2||O-3||O-4||O-5||O-6||O-7||O-8||O-9||O-10 |- align=center ||'''Insignia''' || ''rôzne'' || ''rôzne'' || [[Súbor:US-O1_insignia.svg|22px|Second Lieutenant (2LT)]] || [[Súbor:US-OF1A.svg|22px|First Lieutenant (1LT)]] || [[Súbor:US-O3 insignia.svg|60px|Captain (CPT)]] || [[Súbor:US-O4 insignia.svg|60px|Major (MAJ)]] || [[Súbor:US-O5 insignia.svg|60px|Lieutenant Colonel (LTC)]] || [[Súbor:US-O6 insignia.svg|70px|Colonel (COL)]] || [[Súbor:US-O7 insignia.svg|35px|Brigadier General (BG)]] || [[Súbor:US-O8 insignia.svg|65px|Major General (MG)]] || [[Súbor:US-O9 insignia.svg|100px|Lieutenant General (LTG)]] || [[Súbor:US-O10 insignia.svg|135px|General (GEN)]] |- align=center ||'''Náplecník''' || || || [[Súbor:US Marine O1 shoulderboard.svg|70px|Second Lieutenant (2LT)]] || [[Súbor:US Marine O2 shoulderboard.svg|70px|First Lieutenant (1LT)]] || [[Súbor:US Marine O3 shoulderboard.svg|70px|Captain (CPT)]] || [[Súbor:US Marine O4 shoulderboard.svg|70px|Major (MAJ)]] || [[Súbor:U.S. Marine O-5 shoulderboard.svg|70px|Lieutenant Colonel (LTC)]] || [[Súbor:US Marine O6 shoulderboard.svg|70px|Colonel (COL)]] || [[Súbor:US Marine O7 shoulderboard.svg|70px|Brigadier General (BG)]] || [[Súbor:US Marine O8 shoulderboard.svg|70px|Major General (MG)]] || [[Súbor:US Marine O9 shoulderboard.svg|70px|Lieutenant General (LTG)]] || [[Súbor:US Marine 10 shoulderboard.svg|70px|General (GEN)]] |- align=center |- bgcolor="#E8E8E8" !Názov||Officer Cadet||Officer Candidate||Second Lieutenant||First Lieutenant||Captain||Major||Lieutenant Colonel||Colonel||Brigadier General||Major General||Lieutenant General||General |- align=center ||'''Rovnocenná hodnosť <br> v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]]''' ||''nie je'' ||''nie je'' ||[[poručík]] ||[[nadporučík]] ||[[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ||[[major]] ||[[podplukovník]] ||[[plukovník]] ||[[brigádny generál]] ||[[generálmajor]] ||[[generálporučík]] ||[[generál]] |- align=center |- bgcolor="#F0E68C" !'''Skratka'''||colspan=2|''nie je''||2LT||1LT||CPT||MAJ||LTC||COL||BG||MG||LTG||GEN |- align=center |} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Military rank insignia of the United States}} == Externé odkazy == * [http://www.defense.gov/about/insignias/ Hodnosti na oficiálnej stránke Ministerstva obrany USA] {{eng icon}} [[Kategória:Hodnosti]] [[Kategória:United States Armed Forces]] sphiurykpelgxgzqb4fx67khi9c3sy8 Miroslava Ábelová 0 512339 8255103 8144281 2026-07-29T09:50:23Z ~2026-42230-62 301486 doplnenie informácií o šiestej zbierke 8255103 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Miroslava Ábelová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská poetka | Portrét = Mirka Ábelová - Show Jana Krause 2015-11-18 04.33.800 (crop 1-1).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Miroslava Ábelová v roku 2015 | Dátum narodenia = {{dnv|1985|1|31}} | Miesto narodenia = [[Bojnice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Miroslava Ábelová''' (vyd. Miroslava Bielená;<ref name="jasko-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaško | meno = Ľubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Večný pocit nedele | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/638728/vecny-pocit-nedele/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-06 | dátum prístupu = 2023-03-04 }}</ref> * [[31. január]] [[1985]], [[Bojnice]])<ref name="lic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mirka Ábelová | url = https://www.litcentrum.sk/autor/mirka-abelova | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je [[Slovensko|slovenská]] [[básnik|poetka]], rozhlasová redaktorka, občasná textárka. == Životopis == V roku [[2009]] absolvovala štúdium [[žurnalistika|žurnalistiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Miroslava Ábelová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Miroslava+Abelova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-22 | miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2010]] získala [[Cena Rudolfa Fabryho|Cenu Rudolfa Fabryho]]. Prvýkrát publikovala v kolektívnej zbierke ''Sólo pre 9 hlasov'' v roku [[2011]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mirka Ábelová vydáva zbierku básní Na! | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/mirka-abelova-vydava-zbierku-basni-na/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-25 | dátum prístupu = 2021-09-23 }}</ref> v tom istom roku jej vyšla vlastná zbierka básní ''Striptíz''. V roku [[2012]] vyhrala hlavnú cenu v súťaži ''Básne Asseco Solutions'' za cyklus básní ''Niečo originálne''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Básne 2012 – Zoznam ocenených : Básne 2012 Asseco solutions | url = https://www.literarnyklub.sk/texty/basne-2012-zoznam-ocenenych/sua-basne | vydavateľ = literarnyklub.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160306021620/https://www.literarnyklub.sk/texty/basne-2012-zoznam-ocenenych/sua-basne | dátum archivácie = 2016-03-06 }}</ref> V roku [[2014]] jej vyšla básnická zbierka ''Na!'', v roku [[2016]] básnická zbierka ''Básničky pre domáce paničky''. V roku [[2018]] prichádza so zbierkou ''Večný pocit nedele''. Zbierka sa dotýka toho, čím v posledných rokoch žije autorka aj množstvo ďalších žien. Sociálny tlak na tridsiatničky, ktoré od istého momentu každý deň počúvajú otázku, kedy už konečne budú mať deti. Nemožnosť naplniť očakávania. Zmätené pocity, ak sa im podarí tieto očakávania okolia naplniť. A pocity, ktoré prichádzajú po narodení dieťaťa, strach, obavy, stres, únava.<ref name="jasko-2018" /> ''„Začala som texty písať, keď som si myslela, že nemôžem mať deti. Zlom nastal, keď som otehotnela a vtedy som si povedala, že by bolo zaujímavé to nejakým spôsobom sledovať. Ako sa mení moje vnímanie vlastného tela a pocitov, ktoré mám. Cielene som sledovala to, čo sa so mnou deje a ako prežívam tie jednotlivé veci,“'' vysvetľuje poetka Mirka Ábelová.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bilíková | meno = Laura | autor = | odkaz na autora = | titul = Mirka Ábelová: Materské mlieko a menštruačná krv | periodikum = Hmota | odkaz na periodikum = | url = https://www.casopishmota.sk/mirka-abelova/ | issn = | vydavateľ = Hmota | miesto = Soblahov | dátum = | dátum prístupu = 2023-03-04}}</ref> V roku [[2022]] vydáva piatu zbierku poézie, ''Dom'': „rozohráva príbehy troch žien v jednej obci: osamelej starnúcej alkoholičky, ktorej padá na hlavu vlastný dom, mladej matky, ktorá sa s rodinou presťahuje z paneláku v meste do nového domu na dedine a ženy z chatrče na okraji obce, ktorej život obmedzili a zmenili tajomné myši. Všetky tri príbehy rámcuje DOM – dom, ako priestor, v ktorom sa cítime v bezpečí a sami sebou, no často aj akoby vo väzení, či dokonca v ohrození života.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mirka Ábelová : Dom | url = https://www.artforum.sk/katalog/173579/dom-2 | vydavateľ = artforum.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nateraz poslednou, šiestou vydanou básnickou zbierkou pre dospelých sa v roku 2026 stala kniha s názvom Záznam o vzniku zvláštneho sveta. Nová kniha jednej z najvýraznejších osobností súčasnej slovenskej poézie preniká do najtemnejších vrstiev ľudskej psychiky a skúma, ako trauma z detstva formuje naše prežívanie, vzťahy aj schopnosť hovoriť o bolesti. Kniha je rozdelená do dvoch častí – Záznam o vzniku zvláštneho sveta a Život vo zvláštnom svete. Kým prvá zachytáva postupné odhaľovanie traumatického zážitku, druhá sa sústreďuje na osobné a vzťahové básne o snahe prežiť v „novovzniknutom zvláštnom svete“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mirka Ábelová – Záznam o vzniku zvláštneho sveta | url = https://brak.sk/product/mirka-abelova-zaznam-o-vzniku-zvlastneho-sveta/ | vydavateľ = brak.sk | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref> Je členkou literárno-hudobného zoskupenia básnikov, hudobníkov a performerov Vítrholc. Na [[Rádio FM|Rádiu_FM]] moderuje poetickú desaťminútovku ''Nedeľná chvíľka poézie_FM''. Autorsky sa podpísala pod texty českého hudobníka [[David Koller|Davida Kollera]] (album ČeskosLOVEnsko, za ktorý získali sošku českej akadémie Anděla). Pracuje ako hovorkyňa environmentálnej organizácie [[Greenpeace]] Slovensko.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poetka Mirka Ábelová napísala tretiu knižku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20182339/poetka-mirka-abelova-napisala-tretiu-knizku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-05 | dátum prístupu = 2022-12-09}}</ref> Žije na [[Záhorie|Záhorí]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | titul = Mirka Ábelová: Ráno bývam hroznou matkou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2421836/mirka-abelova-rano-byvam-hroznou-matkou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-30 | dátum prístupu = 2022-12-09}}</ref> má synov Viliama a Eduarda, jej manžel je grafický dizajnér Radoslav Bielený, ktorý má na starosti grafickú stránku jej kníh.{{chýba citácia}} == Dielo == === Poézia === * 2011 – ''Sólo pre 9 hlasov'', kolektívna básnická zbierka * 2011 – ''Striptíz'', básnická zbierka * 2014 – ''Na!'', básnická zbierka * 2016 – ''Básničky pre domáce paničky'', básnická zbierka * 2018 – ''Večný pocit nedele'', básnická zbierka * 2022 – ''Dom'', básnická zbierka * 2026 - ''Záznam o vzniku zvláštneho sveta,'' básnická zbierka === Poézia pre deti === * 2020 – ''Pes Moko a jeho oko'' === Preklady === * 2018 – Rupi Kaur: ''Mlieko a med -'' zbierka poézie * 2019 – Rupi Kaur: ''Slnko a jeho kvety -'' zbierka poézie * 2020 – Jason Reynolds: ''Dlhá cesta nadol -'' básnická skladba * 2021 – Rupi Kaur: ''Moje telo, môj domov -'' básnická zbierka * 2024 - Rupi Kaur: ''Liečenie slovami'' * 2024 - John Dougherty: ''Nechcem byť bez teba'' - veršovaná rozprávka pre deti * 2025 - Marina Ruiz: ''Všetko má svoj čas'' - picture book pre deti * 2025 - Swapna Haddow: ''Malí dinosauríci, veľké pocity -'' komixová kniha pre deti === Próza pre deti === * 2021 – ''Dohviezdny večer'' (Dvadsaťpäť príbehov o Vianociach) – kol. autorov: Mirka Ábelová, Peter Balko, [[Jana Bodnárová]], Veronika Dianišková, Denisa Fulmeková, Gabriela Futová, [[Daniel Hevier]], [[Agda Bavi Pain]] a ďalší) * 2024 - ''Pac a Bác: Dobrodružstvá z mliekarničky'', kniha rozprávok * 2025 - ''Svetlanka a les,'' rozprávkový príbeh pre deti o ochrane životného prostredia === Próza pre dospelých === * 2022 – ''Prešporské Legendy ožívajú'' (Literárna pocta dielu Márie Ďuríčkovej) – kol. autorov: Mirka Ábelová, Andrej Csino, Lucia Lackovičová, [[Michal Hvorecký]], [[Michal Havran ml.|Michal Havran]], [[Jozef Dado Nagy|Dado Nagy]], Denisa Fulmeková, [[Daniela Kapitáňová]] a ďalší == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{slc autor|mirka-abelova}} * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=%C3%81belov%C3%A1,+Mirka,+1985-&sort=dateOldest&theme=system Zoznam diel Miroslavy Ábelovej] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/310835-mirka-abelova-kazdy-chce-byt-najlepsi-zijuci-basnik/ Mirka Ábelová: Každý chce byť najlepší žijúci básnik] – rozhovor v denníku Pravda (2014) * [https://zena.sme.sk/c/20230829/mirka-abelova-pisanie-basni-je-obsesia.html: Písanie básní je obsesia] – rozhovor v denníku SME (2016) * [https://www.casopishmota.sk/mirka-abelova/ Mirka Ábelová: Materské mlieko a menštruačná krv] - rozhovor v časopise HMOTA (2020) * [https://dennikn.sk/2421836/mirka-abelova-rano-byvam-hroznou-matkou/ Mirka Ábelová: Ráno bývam hroznou matkou] – rozhovor Karola Sudora v Denníku N (2021) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ábelová, Miroslava}} [[Kategória:Osobnosti z Bojníc]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] m1ijikd1esg5h6xq68j5xafpevxilre Mária Mihálková 0 521250 8254956 8253697 2026-07-28T19:36:38Z Tom78*w 290507 Revízia [[Special:Diff/8253697|8253697]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-41814-87|~2026-41814-87]] ([[User talk:~2026-41814-87|diskusia]]) bola vrátená 8254956 wikitext text/x-wiki '''Mária Mihálková''' (* 13. apríla 1957, Zlaté Moravce – † 29. februára 1976, Čierne Kľačany) bola katolícka laička, ktorá vo svojich osemnástich rokoch zomrela na nevyliečiteľný nádor - sarkóm. Vo svojich denníkoch opisuje svoje duchovné zápasy počas zranenia a choroby, ale zároveň aj veľkú odovzdanosť a lásku k Ježišovi Kristovi a Panne Márii. Tieto denníkové zošity taktiež opisujú zápisky o jej láske k chlapcovi, o ktorej vie, že ju kvôli nevyliečiteľnej chorobe nemôže naplniť, a tak ju odovzdáva Bohu ako obetu. Denníky boli vydané ako kniha pod názvom Zápas srdca. == Rodina a skorý život == Mária sa narodila 13. apríla 1957 v Zlatých Moravciach rodičom Pavlovi Mihálkovi a Terézii rod. Broničovej. Pokrstená bola 22. apríla 1957 v Červenom Hrádku. Mala aj brata Miroslava, ktorý bol od nej o tri roky mladší. Bola opisovaná ako tichá, ale aj ako radostná, veselá a plná nádeji do života. V Čiernych Kľačanoch prežila pokojné detstvo. Od malička chodievala s matkou na bohoslužbu a na sv. prijímanie, kedy mohla. Pred ochorením navštevovala Strednú poľnohospodársku technickú školu v Zlatých Moravciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mária Mihalková | url = https://mskw.sk/sk/2020/12/26/maria-mihalkova/ | dátum vydania = 2020-12-26 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mirka}}</ref> == Ochorenie a denníky == Počas triednej prechádzky v lese Mária nešťastne stúpila do snehom zasypanej jamy a poranila si šľachy v kolene. Aj keď tomu spočiatku nepripisovala vážnosť a čakala, že sa koleno po chvíli zahojí, zo zranenia sa vyvinul nevyliečiteľný nádor. Lekári jej nakoniec nedávali nádej na uzdravenie. V nemocnici taktiež spoznala Petra, chlapca vo svojom veku, do ktorého sa zaľúbila. Hoci jej Peter tiež vyznal city, Mária vedela, že nebude žiť dlho a preto ho odmietla. Láska k Petrovi ju bolela viac ako skutočnosť, že zomrie mladá. Svoje pocity, utrpenie, malé víťazstvá nad sebou, odriekanie a vyznania lásky Ježišovi a Panne Márie si písala do troch denníkov od marca do júla 1975. Jej matka ich našla po jej smrti. Mária v denníkoch oslovovala Ježiša ako svojho Ženícha a svoju Lásku. K Panne Márii mala vrúcny vzťah ako ku Matke. Denníky obsahujú jej reálne myšlienky, duchovný zápas, chvíle šťastia, smútku aj hnevu nad sebou, ako aj jej vlastné modlitby. O svojom ochorení takmer nikomu nepovedala, aby nespôsobovala trápenie ostatným. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálková|meno=Mária|titul=Zápas srdca|vydanie=2.|miesto=Radošovce|rok=2022|isbn=978-80-89475-31-5}}</ref> == Smrť a dedičstvo == Po Vianociach 1975 sa Máriin zdravotný stav prudko zhoršil. Zomrela okolo tretej hodiny nadránom 29. februára 1976 v bolesti, ale pokojne po poslednom desiatku modlitby ruženca so svojou rodinou a dvoma kamarátkami, po poslednom desiatku. V predvečer smrti o 19:00 jej ešte miestny kaplán priniesol Eucharistiu. Jej príbeh oslovil ľudí, ktorí ju poznali, mnohí netušili čo prežíva, kým nepoznali vyznania z jej denníkov. Denníky sa stali inšpiráciou aj pre kňazov, ktorí videli v Márii vzor pre mladých. Je príbeh sa pomaly šíri aj ďalej zo Záhoria. <ref name=":0" /> == Referencie == <references /> qgy9duuvwzhvvzhsu8ao55x4zoyqwfy 8254957 8254956 2026-07-28T19:37:09Z Tom78*w 290507 pr 8254957 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} '''Mária Mihálková''' (* 13. apríla 1957, Zlaté Moravce – † 29. februára 1976, Čierne Kľačany) bola katolícka laička, ktorá vo svojich osemnástich rokoch zomrela na nevyliečiteľný nádor - sarkóm. Vo svojich denníkoch opisuje svoje duchovné zápasy počas zranenia a choroby, ale zároveň aj veľkú odovzdanosť a lásku k Ježišovi Kristovi a Panne Márii. Tieto denníkové zošity taktiež opisujú zápisky o jej láske k chlapcovi, o ktorej vie, že ju kvôli nevyliečiteľnej chorobe nemôže naplniť, a tak ju odovzdáva Bohu ako obetu. Denníky boli vydané ako kniha pod názvom Zápas srdca. == Rodina a skorý život == Mária sa narodila 13. apríla 1957 v Zlatých Moravciach rodičom Pavlovi Mihálkovi a Terézii rod. Broničovej. Pokrstená bola 22. apríla 1957 v Červenom Hrádku. Mala aj brata Miroslava, ktorý bol od nej o tri roky mladší. Bola opisovaná ako tichá, ale aj ako radostná, veselá a plná nádeji do života. V Čiernych Kľačanoch prežila pokojné detstvo. Od malička chodievala s matkou na bohoslužbu a na sv. prijímanie, kedy mohla. Pred ochorením navštevovala Strednú poľnohospodársku technickú školu v Zlatých Moravciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mária Mihalková | url = https://mskw.sk/sk/2020/12/26/maria-mihalkova/ | dátum vydania = 2020-12-26 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mirka}}</ref> == Ochorenie a denníky == Počas triednej prechádzky v lese Mária nešťastne stúpila do snehom zasypanej jamy a poranila si šľachy v kolene. Aj keď tomu spočiatku nepripisovala vážnosť a čakala, že sa koleno po chvíli zahojí, zo zranenia sa vyvinul nevyliečiteľný nádor. Lekári jej nakoniec nedávali nádej na uzdravenie. V nemocnici taktiež spoznala Petra, chlapca vo svojom veku, do ktorého sa zaľúbila. Hoci jej Peter tiež vyznal city, Mária vedela, že nebude žiť dlho a preto ho odmietla. Láska k Petrovi ju bolela viac ako skutočnosť, že zomrie mladá. Svoje pocity, utrpenie, malé víťazstvá nad sebou, odriekanie a vyznania lásky Ježišovi a Panne Márie si písala do troch denníkov od marca do júla 1975. Jej matka ich našla po jej smrti. Mária v denníkoch oslovovala Ježiša ako svojho Ženícha a svoju Lásku. K Panne Márii mala vrúcny vzťah ako ku Matke. Denníky obsahujú jej reálne myšlienky, duchovný zápas, chvíle šťastia, smútku aj hnevu nad sebou, ako aj jej vlastné modlitby. O svojom ochorení takmer nikomu nepovedala, aby nespôsobovala trápenie ostatným. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálková|meno=Mária|titul=Zápas srdca|vydanie=2.|miesto=Radošovce|rok=2022|isbn=978-80-89475-31-5}}</ref> == Smrť a dedičstvo == Po Vianociach 1975 sa Máriin zdravotný stav prudko zhoršil. Zomrela okolo tretej hodiny nadránom 29. februára 1976 v bolesti, ale pokojne po poslednom desiatku modlitby ruženca so svojou rodinou a dvoma kamarátkami, po poslednom desiatku. V predvečer smrti o 19:00 jej ešte miestny kaplán priniesol Eucharistiu. Jej príbeh oslovil ľudí, ktorí ju poznali, mnohí netušili čo prežíva, kým nepoznali vyznania z jej denníkov. Denníky sa stali inšpiráciou aj pre kňazov, ktorí videli v Márii vzor pre mladých. Je príbeh sa pomaly šíri aj ďalej zo Záhoria. <ref name=":0" /> == Referencie == <references /> rfk4phosgh2xab1gcz3yk9lb26v0ewb 8254985 8254957 2026-07-28T20:20:39Z Tom78*w 290507 bibliografia 8254985 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} '''Mária Mihálková''' (* [[13. apríla]] [[1957]], [[Zlaté Moravce]] – † [[29. februára]] [[1976]], Čierne Kľačany) bola katolícka laička, ktorá vo svojich osemnástich rokoch zomrela na nevyliečiteľný nádor - sarkóm. Vo svojich denníkoch opisuje svoje duchovné zápasy počas zranenia a choroby, ale zároveň aj veľkú odovzdanosť a lásku k [[Ježiš Kristus|Ježišovi Kristovi]] a [[Panna Mária|Panne Márii]]. Tieto denníkové zošity taktiež opisujú zápisky o jej láske k chlapcovi, o ktorej vie, že ju kvôli nevyliečiteľnej chorobe nemôže naplniť, a tak ju odovzdáva Bohu ako obetu. Denníky boli vydané ako kniha pod názvom ''Aj také má dnešný svet'' a po niekoľkých rokoch s názvom ''Zápas srdca''. == Rodina a skorý život == Mária sa narodila 13. apríla 1957 v Zlatých Moravciach rodičom Pavlovi Mihálkovi a Terézii rod. Broničovej. Pokrstená bola 22. apríla 1957 v Červenom Hrádku. Mala aj brata Miroslava, ktorý bol od nej o tri roky mladší. Bola opisovaná ako tichá, ale aj ako radostná, veselá a plná nádeji do života. V Čiernych Kľačanoch prežila pokojné detstvo. Od malička chodievala s matkou na bohoslužbu a na sv. prijímanie, kedy mohla. Pred ochorením navštevovala Strednú poľnohospodársku technickú školu v Zlatých Moravciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mária Mihalková | url = https://mskw.sk/sk/2020/12/26/maria-mihalkova/ | dátum vydania = 2020-12-26 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mirka}}</ref> == Ochorenie a denníky == Počas triednej prechádzky v lese Mária nešťastne stúpila do snehom zasypanej jamy a poranila si šľachy v kolene. Aj keď tomu spočiatku nepripisovala vážnosť a čakala, že sa koleno po chvíli zahojí, zo zranenia sa vyvinul nevyliečiteľný nádor. Lekári jej nakoniec nedávali nádej na uzdravenie. V nemocnici taktiež spoznala Petra, chlapca vo svojom veku, do ktorého sa zaľúbila. Hoci jej Peter tiež vyznal city, Mária vedela, že nebude žiť dlho a preto ho odmietla. Láska k Petrovi ju bolela viac ako skutočnosť, že zomrie mladá. Svoje pocity, utrpenie, malé víťazstvá nad sebou, odriekanie a vyznania lásky Ježišovi a Panne Márie si písala do troch denníkov od marca do júla 1975. Jej matka ich našla po jej smrti. Mária v denníkoch oslovovala Ježiša ako svojho Ženícha a svoju Lásku. K Panne Márii mala vrúcny vzťah ako ku Matke. Denníky obsahujú jej reálne myšlienky, duchovný zápas, chvíle šťastia, smútku aj hnevu nad sebou, ako aj jej vlastné modlitby. O svojom ochorení takmer nikomu nepovedala, aby nespôsobovala trápenie ostatným. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálková|meno=Mária|titul=Zápas srdca|vydanie=2.|miesto=Radošovce|rok=2022|isbn=978-80-89475-31-5}}</ref> == Smrť a dedičstvo == Po Vianociach 1975 sa Máriin zdravotný stav prudko zhoršil. Zomrela okolo tretej hodiny nadránom 29. februára 1976 v bolesti, ale pokojne po poslednom desiatku modlitby ruženca so svojou rodinou a dvoma kamarátkami, po poslednom desiatku. V predvečer smrti o 19:00 jej ešte miestny kaplán priniesol Eucharistiu. Jej príbeh oslovil ľudí, ktorí ju poznali, mnohí netušili čo prežíva, kým nepoznali vyznania z jej denníkov. Denníky sa stali inšpiráciou aj pre kňazov, ktorí videli v Márii vzor pre mladých. Je príbeh sa pomaly šíri aj ďalej zo Záhoria. <ref name=":0" /> == Bibliografia == * MIHALKOVÁ, Mária. ''Aj také má dnešný svet. Duchovný profil Márie Mihalkovej''. Rím : Slovenský ústav Sv. Cyrila a Metoda, [[1977]], 155 s., do tlače pripravili: [[Jozef Zlatňanský]] a [[Gorazd Zvonický]] * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej''. [[Radošovce]], Axima, Ivanka pri Dunaji, 2. doplnené vydanie, [[2022]], 174 s., predslov: Mladá vekom, ale dospelá duchom - [[Viliam Judák]], nitriansky biskup, zodpovedný redaktor: [[Daniel Kremnický]], ISBN 978-80-89231-81-2. * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej'', [[Radošovce]], [[2023]], audiokniha, CD, ean: 2220080004127. * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej'', [[Radošovce]], [[2023]], audiokniha, USB, ean: 2220080004240, dĺžka 5:03:21. == Referencie == <references /> m691jbit6grcrfxp353ry2j9be6cjjq 8255020 8254985 2026-07-28T21:51:36Z Tom78*w 290507 ext 8255020 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} '''Mária Mihálková''' (* [[13. apríla]] [[1957]], [[Zlaté Moravce]] – † [[29. februára]] [[1976]], Čierne Kľačany) bola katolícka laička, ktorá vo svojich osemnástich rokoch zomrela na nevyliečiteľný nádor - sarkóm. Vo svojich denníkoch opisuje svoje duchovné zápasy počas zranenia a choroby, ale zároveň aj veľkú odovzdanosť a lásku k [[Ježiš Kristus|Ježišovi Kristovi]] a [[Panna Mária|Panne Márii]]. Tieto denníkové zošity taktiež opisujú zápisky o jej láske k chlapcovi, o ktorej vie, že ju kvôli nevyliečiteľnej chorobe nemôže naplniť, a tak ju odovzdáva Bohu ako obetu. Denníky boli vydané ako kniha pod názvom ''Aj také má dnešný svet'' a po niekoľkých rokoch s názvom ''Zápas srdca''. == Rodina a skorý život == Mária sa narodila 13. apríla 1957 v Zlatých Moravciach rodičom Pavlovi Mihálkovi a Terézii rod. Broničovej. Pokrstená bola 22. apríla 1957 v Červenom Hrádku. Mala aj brata Miroslava, ktorý bol od nej o tri roky mladší. Bola opisovaná ako tichá, ale aj ako radostná, veselá a plná nádeji do života. V Čiernych Kľačanoch prežila pokojné detstvo. Od malička chodievala s matkou na bohoslužbu a na sv. prijímanie, kedy mohla. Pred ochorením navštevovala Strednú poľnohospodársku technickú školu v Zlatých Moravciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mária Mihalková | url = https://mskw.sk/sk/2020/12/26/maria-mihalkova/ | dátum vydania = 2020-12-26 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mirka}}</ref> == Ochorenie a denníky == Počas triednej prechádzky v lese Mária nešťastne stúpila do snehom zasypanej jamy a poranila si šľachy v kolene. Aj keď tomu spočiatku nepripisovala vážnosť a čakala, že sa koleno po chvíli zahojí, zo zranenia sa vyvinul nevyliečiteľný nádor. Lekári jej nakoniec nedávali nádej na uzdravenie. V nemocnici taktiež spoznala Petra, chlapca vo svojom veku, do ktorého sa zaľúbila. Hoci jej Peter tiež vyznal city, Mária vedela, že nebude žiť dlho a preto ho odmietla. Láska k Petrovi ju bolela viac ako skutočnosť, že zomrie mladá. Svoje pocity, utrpenie, malé víťazstvá nad sebou, odriekanie a vyznania lásky Ježišovi a Panne Márie si písala do troch denníkov od marca do júla 1975. Jej matka ich našla po jej smrti. Mária v denníkoch oslovovala Ježiša ako svojho Ženícha a svoju Lásku. K Panne Márii mala vrúcny vzťah ako ku Matke. Denníky obsahujú jej reálne myšlienky, duchovný zápas, chvíle šťastia, smútku aj hnevu nad sebou, ako aj jej vlastné modlitby. O svojom ochorení takmer nikomu nepovedala, aby nespôsobovala trápenie ostatným. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálková|meno=Mária|titul=Zápas srdca|vydanie=2.|miesto=Radošovce|rok=2022|isbn=978-80-89475-31-5}}</ref> == Smrť a dedičstvo == Po Vianociach 1975 sa Máriin zdravotný stav prudko zhoršil. Zomrela okolo tretej hodiny nadránom 29. februára 1976 v bolesti, ale pokojne po poslednom desiatku modlitby ruženca so svojou rodinou a dvoma kamarátkami, po poslednom desiatku. V predvečer smrti o 19:00 jej ešte miestny kaplán priniesol Eucharistiu. Jej príbeh oslovil ľudí, ktorí ju poznali, mnohí netušili čo prežíva, kým nepoznali vyznania z jej denníkov. Denníky sa stali inšpiráciou aj pre kňazov, ktorí videli v Márii vzor pre mladých. Je príbeh sa pomaly šíri aj ďalej zo Záhoria. <ref name=":0" /> K predstaveniu knihy došlo dňa 18. apríla 2024 v Bratislave v [[Dom Quo Vadis|Dome Quo Vadis]] za účasti rodiny a známych <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bratislave uvedú denníky Márie Mihálkovej, ktorá zomrela na rakovinu| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240417017| vydavateľ = TK KBS| dátum vydania = 2024-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Bibliografia == * MIHALKOVÁ, Mária. ''Aj také má dnešný svet. Duchovný profil Márie Mihalkovej''. Rím : Slovenský ústav Sv. Cyrila a Metoda, [[1977]], 155 s., do tlače pripravili: [[Jozef Zlatňanský]] a [[Gorazd Zvonický]] * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej''. [[Radošovce]], Axima, Ivanka pri Dunaji, 2. doplnené vydanie, [[2022]], 174 s., predslov: Mladá vekom, ale dospelá duchom - [[Viliam Judák]], nitriansky biskup, zodpovedný redaktor: [[Daniel Kremnický]], ISBN 978-80-89231-81-2, [[Nihil obstat]]: ThLic Joseph Nádaský, [[Imprimatur]]: Mons. [[Stanislav Zvolenský]]. * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej'', [[Radošovce]], [[2023]], audiokniha, CD, <!-- # ean: 2220080004127--> . * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej'', [[Radošovce]], [[2023]], audiokniha, USB, <!-- # ean: 2220080004240,--> dĺžka 5:03:21. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.vyveska.sk/zapas-srdca-predstavenie-knihy.html Predstavenie knihy, vyveska.sk] {{DEFAULTSORT:Mihálková, Mária}} [[Kategória:Narodenia v 1857]] [[Kategória:Úmrtia v 1976]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] l0phdw9fa8h8l1l85vo65h09e14wi0s 8255063 8255020 2026-07-29T06:49:16Z Tom78*w 290507 ref 8255063 wikitext text/x-wiki '''Mária Mihálková''' (* [[13. apríla]] [[1957]], [[Zlaté Moravce]] – † [[29. februára]] [[1976]], Čierne Kľačany) bola katolícka laička, ktorá vo svojich osemnástich rokoch zomrela na nevyliečiteľný nádor - sarkóm. Vo svojich denníkoch opisuje svoje duchovné zápasy počas zranenia a choroby, ale zároveň aj veľkú odovzdanosť a lásku k [[Ježiš Kristus|Ježišovi Kristovi]] a [[Panna Mária|Panne Márii]]. Tieto denníkové zošity taktiež opisujú zápisky o jej láske k chlapcovi, o ktorej vie, že ju kvôli nevyliečiteľnej chorobe nemôže naplniť, a tak ju odovzdáva Bohu ako obetu. Denníky boli vydané ako kniha pod názvom ''Aj také má dnešný svet'' a po niekoľkých rokoch v druhom vydaní s názvom ''Zápas srdca''. == Rodina a skorý život == Mária sa narodila [[13. apríla]] [[1957]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]] rodičom Pavlovi Mihálkovi a Terézii rod. Broničovej. Pokrstená bola [[22. apríla]] [[1957]] v [[Červený Hrádok|Červenom Hrádku]]. Mala aj brata Miroslava, ktorý bol od nej o tri roky mladší. Bola opisovaná ako tichá, ale aj ako radostná, veselá a plná nádeji do života. V [[Čierne Kľačany|Čiernych Kľačanoch]] prežila pokojné detstvo. Od malička chodievala s matkou na [[Bohoslužba|bohoslužbu]] a na [[Eucharistia|sv. prijímanie]], kedy mohla. Pred ochorením navštevovala Strednú poľnohospodársku technickú školu v Zlatých Moravciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mária Mihalková | url = https://mskw.sk/sk/2020/12/26/maria-mihalkova/ | dátum vydania = 2020-12-26 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mirka}}</ref> == Ochorenie a denníky == Počas triednej prechádzky v lese Mária nešťastne stúpila do snehom zasypanej jamy a poranila si šľachy v kolene. Aj keď tomu spočiatku nepripisovala vážnosť a čakala, že sa koleno po chvíli zahojí, zo zranenia sa vyvinul nevyliečiteľný [[nádor]]. Lekári jej nakoniec nedávali nádej na uzdravenie. V nemocnici taktiež spoznala Petra, chlapca vo svojom veku, do ktorého sa zaľúbila. Hoci jej Peter tiež vyznal city, Mária vedela, že nebude žiť dlho a preto ho odmietla. Láska k Petrovi ju bolela viac ako skutočnosť, že zomrie mladá. Svoje pocity, utrpenie, malé víťazstvá nad sebou, odriekanie a vyznania lásky [[Ježiš]]ovi a [[Panna Mária|Panne Márie]] si písala do troch [[Denník (literatúra)|denník]]ov od marca do júla [[1975]]. Jej matka ich našla po jej smrti. Mária v denníkoch oslovovala Ježiša ako svojho Ženícha a svoju Lásku. K Panne Márii mala vrúcny vzťah ako ku Matke. Denníky obsahujú jej reálne myšlienky, duchovný zápas, chvíle šťastia, smútku aj hnevu nad sebou, ako aj jej vlastné modlitby. O svojom ochorení takmer nikomu nepovedala, aby nespôsobovala trápenie ostatným. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálková|meno=Mária|titul=Zápas srdca|vydanie=2.|miesto=Radošovce|rok=2022|isbn=978-80-89475-31-5}}</ref> == Smrť a dedičstvo == Po Vianociach [[1975]] sa Máriin zdravotný stav prudko zhoršil. Zomrela okolo tretej hodiny nadránom [[29. februára]] [[1976]] v bolesti, ale pokojne po poslednom desiatku modlitby ruženca so svojou rodinou a dvoma kamarátkami, po poslednom desiatku. V predvečer smrti o 19:00 jej ešte miestny kaplán priniesol [[Eucharistia|Eucharistiu]]. Jej príbeh oslovil ľudí, ktorí ju poznali, mnohí netušili čo prežíva, kým nepoznali vyznania z jej denníkov. Denníky sa stali inšpiráciou aj pre kňazov, ktorí videli v Márii vzor pre mladých. Je príbeh sa pomaly šíri aj ďalej zo Záhoria. <ref name=":0" /> K predstaveniu 2 vydania knihy došlo dňa [[18. apríla]] [[2024]] v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Dom Quo Vadis|Dome Quo Vadis]] za účasti rodiny a známych <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bratislave uvedú denníky Márie Mihálkovej, ktorá zomrela na rakovinu| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240417017| vydavateľ = TK KBS| dátum vydania = 2024-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Bibliografia == * MIHALKOVÁ, Mária. ''Aj také má dnešný svet. Duchovný profil Márie Mihalkovej''. Rím : Slovenský ústav Sv. Cyrila a Metoda, [[1977]], 155 s., do tlače pripravili: [[Jozef Zlatňanský]] a [[Gorazd Zvonický]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aj také má dnešný svet | url = https://knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b6?kniha_id=403803| vydavateľ = Dominikánsky knižný inštitút| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej''. [[Radošovce]], Axima, Ivanka pri Dunaji, 2. doplnené vydanie, [[2022]], 174 s., predslov: Mladá vekom, ale dospelá duchom - [[Viliam Judák]], nitriansky biskup, zodpovedný redaktor: [[Daniel Kremnický]], ISBN 978-80-89231-81-2, [[Nihil obstat]]: ThLic Joseph Nádaský, [[Imprimatur]]: Mons. [[Stanislav Zvolenský]]. * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej'', [[Radošovce]], [[2023]], audiokniha, CD, <!-- # ean: 2220080004127--> . * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej'', [[Radošovce]], [[2023]], audiokniha, USB, <!-- # ean: 2220080004240,--> dĺžka 5:03:21. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.vyveska.sk/zapas-srdca-predstavenie-knihy.html Predstavenie knihy, vyveska.sk] * [https://frauellie.wordpress.com/2024/01/03/zapas-srdca/ Zápas srdca, Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej, Frauellie's Bibliotheca] {{DEFAULTSORT:Mihálková, Mária}} [[Kategória:Narodenia v 1857]] [[Kategória:Úmrtia v 1976]] [[Kategória:Slovenské kresťanské osobnosti]] 4jbqyr6yk9e00min4ej427zrug7jpqd 8255065 8255063 2026-07-29T07:00:40Z Tom78*w 290507 kategória 8255065 wikitext text/x-wiki '''Mária Mihálková''' (* [[13. apríla]] [[1957]], [[Zlaté Moravce]] – † [[29. februára]] [[1976]], Čierne Kľačany) bola katolícka laička, ktorá vo svojich osemnástich rokoch zomrela na nevyliečiteľný nádor - sarkóm. Vo svojich denníkoch opisuje svoje duchovné zápasy počas zranenia a choroby, ale zároveň aj veľkú odovzdanosť a lásku k [[Ježiš Kristus|Ježišovi Kristovi]] a [[Panna Mária|Panne Márii]]. Tieto denníkové zošity taktiež opisujú zápisky o jej láske k chlapcovi, o ktorej vie, že ju kvôli nevyliečiteľnej chorobe nemôže naplniť, a tak ju odovzdáva Bohu ako obetu. Denníky boli vydané ako kniha pod názvom ''Aj také má dnešný svet'' a po niekoľkých rokoch v druhom vydaní s názvom ''Zápas srdca''. == Rodina a skorý život == Mária sa narodila [[13. apríla]] [[1957]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]] rodičom Pavlovi Mihálkovi a Terézii rod. Broničovej. Pokrstená bola [[22. apríla]] [[1957]] v [[Červený Hrádok|Červenom Hrádku]]. Mala aj brata Miroslava, ktorý bol od nej o tri roky mladší. Bola opisovaná ako tichá, ale aj ako radostná, veselá a plná nádeji do života. V [[Čierne Kľačany|Čiernych Kľačanoch]] prežila pokojné detstvo. Od malička chodievala s matkou na [[Bohoslužba|bohoslužbu]] a na [[Eucharistia|sv. prijímanie]], kedy mohla. Pred ochorením navštevovala Strednú poľnohospodársku technickú školu v Zlatých Moravciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mária Mihalková | url = https://mskw.sk/sk/2020/12/26/maria-mihalkova/ | dátum vydania = 2020-12-26 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mirka}}</ref> == Ochorenie a denníky == Počas triednej prechádzky v lese Mária nešťastne stúpila do snehom zasypanej jamy a poranila si šľachy v kolene. Aj keď tomu spočiatku nepripisovala vážnosť a čakala, že sa koleno po chvíli zahojí, zo zranenia sa vyvinul nevyliečiteľný [[nádor]]. Lekári jej nakoniec nedávali nádej na uzdravenie. V nemocnici taktiež spoznala Petra, chlapca vo svojom veku, do ktorého sa zaľúbila. Hoci jej Peter tiež vyznal city, Mária vedela, že nebude žiť dlho a preto ho odmietla. Láska k Petrovi ju bolela viac ako skutočnosť, že zomrie mladá. Svoje pocity, utrpenie, malé víťazstvá nad sebou, odriekanie a vyznania lásky [[Ježiš]]ovi a [[Panna Mária|Panne Márie]] si písala do troch [[Denník (literatúra)|denník]]ov od marca do júla [[1975]]. Jej matka ich našla po jej smrti. Mária v denníkoch oslovovala Ježiša ako svojho Ženícha a svoju Lásku. K Panne Márii mala vrúcny vzťah ako ku Matke. Denníky obsahujú jej reálne myšlienky, duchovný zápas, chvíle šťastia, smútku aj hnevu nad sebou, ako aj jej vlastné modlitby. O svojom ochorení takmer nikomu nepovedala, aby nespôsobovala trápenie ostatným. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálková|meno=Mária|titul=Zápas srdca|vydanie=2.|miesto=Radošovce|rok=2022|isbn=978-80-89475-31-5}}</ref> == Smrť a dedičstvo == Po Vianociach [[1975]] sa Máriin zdravotný stav prudko zhoršil. Zomrela okolo tretej hodiny nadránom [[29. februára]] [[1976]] v bolesti, ale pokojne po poslednom desiatku modlitby ruženca so svojou rodinou a dvoma kamarátkami, po poslednom desiatku. V predvečer smrti o 19:00 jej ešte miestny kaplán priniesol [[Eucharistia|Eucharistiu]]. Jej príbeh oslovil ľudí, ktorí ju poznali, mnohí netušili čo prežíva, kým nepoznali vyznania z jej denníkov. Denníky sa stali inšpiráciou aj pre kňazov, ktorí videli v Márii vzor pre mladých. Je príbeh sa pomaly šíri aj ďalej zo Záhoria. <ref name=":0" /> K predstaveniu 2 vydania knihy došlo dňa [[18. apríla]] [[2024]] v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Dom Quo Vadis|Dome Quo Vadis]] za účasti rodiny a známych <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bratislave uvedú denníky Márie Mihálkovej, ktorá zomrela na rakovinu| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240417017| vydavateľ = TK KBS| dátum vydania = 2024-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Bibliografia == * MIHALKOVÁ, Mária. ''Aj také má dnešný svet. Duchovný profil Márie Mihalkovej''. Rím : Slovenský ústav Sv. Cyrila a Metoda, [[1977]], 155 s., do tlače pripravili: [[Jozef Zlatňanský]] a [[Gorazd Zvonický]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aj také má dnešný svet | url = https://knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b6?kniha_id=403803| vydavateľ = Dominikánsky knižný inštitút| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej''. [[Radošovce]], Axima, Ivanka pri Dunaji, 2. doplnené vydanie, [[2022]], 174 s., predslov: Mladá vekom, ale dospelá duchom - [[Viliam Judák]], nitriansky biskup, zodpovedný redaktor: [[Daniel Kremnický]], ISBN 978-80-89231-81-2, [[Nihil obstat]]: ThLic Joseph Nádaský, [[Imprimatur]]: Mons. [[Stanislav Zvolenský]]. * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej'', [[Radošovce]], [[2023]], audiokniha, CD, <!-- # ean: 2220080004127--> . * MIHALKOVÁ, Mária. ''Zápas srdca. Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej'', [[Radošovce]], [[2023]], audiokniha, USB, <!-- # ean: 2220080004240,--> dĺžka 5:03:21. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.vyveska.sk/zapas-srdca-predstavenie-knihy.html Predstavenie knihy, vyveska.sk] * [https://frauellie.wordpress.com/2024/01/03/zapas-srdca/ Zápas srdca, Duchovné a duševné zrkadielko Márie Mihálkovej, Frauellie's Bibliotheca] * {{DEFAULTSORT:Mihálková, Mária}} [[Kategória:Narodenia 13. apríla]] [[Kategória:Narodenia v 1857]] [[Kategória:Úmrtia 29. februára]] [[Kategória:Úmrtia v 1976]] [[Kategória:Slovenské kresťanské osobnosti]] niyimup3wner08hmu2pg1jhaa7u0xx7 James Rodríguez 0 523165 8254884 7895348 2026-07-28T18:42:31Z Alexis Nemec 211349 8254884 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno=James Rodríguez |foto= James Rodríguez (cropped).jpg |prezývka = |dátum narodenia={{dnv|1991|7|12}} |rodné mesto=[[Cúcuta]] |štát= [[Kolumbia]] |súčasný klub= [[São Paulo]] |klubové číslo=19 |výška=180 [[cm]] |pozícia=stredopoliar. |mládežnícke roky= 1995 – 2007 |mládežnícke kluby=Envigado |kluby=Envigado<br />[[Club Atlético Banfield|Banfield]] <br /> [[FC Porto|Porto]]<br /> [[AS Monaco]]<br />[[Real Madrid CF]]<br />[[FC Bayern München]]<br /> [[Everton FC]]<br /> [[AL Rayyan SC ]]<br /> [[Olympiakos]] <br /> [[São Paulo]] |roky= 2007 – 2008<br />2008 – 2010<br />2010 – 2013<br />2013 – 2014<br />2014 – 2020<br />2017 – 2019 2020-2021 2021-2022 2022-2023 2023-2024 |zápasy(góly)=30 (9)<br />42 (5)<br />63 (25)<br />34 (9)<br />85 (29)<br />43 (14)<br />23 (6)<br />13 (4)<br />20 (5)<br />18 (2) |reprezentačné roky=2011 – súč. |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}106 {{0}}(28) |národné mužstvo={{COL|f|1}} |pkupdate= }} '''James David Rodríguez Rubio''' (* [[12. júl]] [[1991]], [[Cúcuta]], [[Kolumbia]]) známy aj ako '''James Rodríguez''' alebo jednoducho '''James''', je súčasný kolumbijský [[futbalista]], ktorý momentálne (2024) hrá za brazílsky veľkoklub São Paulo a [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo]]. Hráva na poste krídelníka alebo na pozícií stredného ofenzívneho záložníka. == Kariéra == Odborníci ho radia medzi najväčšie futbalové talenty súčasnosti. James sa stal pomerne známym v Európe počas jeho pôsobenia v [[FC Porto|Porte]], s ktorým vyhral niekoľko trofejí. Neskôr prestúpil do [[AS Monaco|AS Monaka]] a v roku [[2014]] prestúpil z [[AS Monaco FC|Monaka]] do Realu Madrid za sumu 80 miliónov €, čím sa stal najdrahším kolumbijským futbalistom v histórií. V roku 2017 prestúpil do Bayernu Mníchov. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.realmadrid.com/en/football/squad/james-rodriguez Category:James Rodríguez] na stránke Realu Madrid {{eng icon}} {{Futbalový výhonok}} {{Puskas Award}} {{Futbalisti Real Madrid CF}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rodríguez, James}} [[Kategória:Kolumbijskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Porto]] [[Kategória:Hráči Real Madrid CF]] [[Kategória:Hráči AS Monaco FC]] [[Kategória:Hráči Bayern München]] [[Kategória:Hráči Everton FC]] [[Kategória:Hráči Olympiakos FC]] [[Kategória:Hráči São Paulo FC]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Liga Portugal]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Gréckej Superligy]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Európskej ligy UEFA]] [[Kategória:Hráči Copa América 2015]] [[Kategória:Hráči Copa América 2016]] [[Kategória:Hráči Copa América 2019]] [[Kategória:Hráči Copa América 2024]] py95nkp9e0m4jt3egcl1dtxpz08i2sn Kostol Zvestovania Pána 0 526045 8255116 8249290 2026-07-29T10:40:55Z Tom78*w 290507 kategória 8255116 wikitext text/x-wiki '''Kostol Zvestovania Pána''' môže byť: *[[Kostol Zvestovania Pána (Bratislava)]] *[[Kostol Zvestovania Pána (Gajary)]] *[[Kostol Zvestovania Pána (Nová Lesná)]] *[[Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany)]] *… == Pozri aj == *[[Kostol Zvestovania Panny Márie]] {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána| ]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Panny Márie| ]] [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Kostol|Zvestovanie Pána]] 1z0f6l2fvpiq9k2zuuwm9gwt81rtu3d Diskusia s redaktorom:OJJ 3 565868 8255074 8242837 2026-07-29T08:02:15Z Veronica Renata Santangelo 300791 /* Kontrola */ nová sekcia 8255074 wikitext text/x-wiki {{/Hlavička}} __TOC__ __NOINDEX__ <!-- Neměň prosím nic nad tímto řádkem. Díky. OJJ --> == Urgentná úprava == Čau, dostal som od teba na svoj článok blok, ktorý žiada o urgentnú úpravu. Myslím si, že už som článok dal do celkom prijateľného stavu. Vedel by si sa na to prosím pozrieť? Som tu celkom nový, preto budem veľmi rád za hocijaké poznámky/možné opravy. Ďakujem:) --[[Redaktor:DavidRake|DavidRake]] ([[Diskusia s redaktorom:DavidRake|diskusia]]) 14:05, 3. január 2024 (UTC) :{{Re|DavidRake}} Byl to strojový překlad s rozbitými referencemi. Stále tam zůstávají věty s nikoli slovenskou větnou skladbou (''V jednej z piesní „Weird Al“ Yankoviča je „Najväčšie Klbko v Minnesote“ z jeho albumu UHF z roku 1989''). Nechť po vyladění textu šablonu odebere spíše rodilý mluvčí slovenštiny, např. {{Re|KormiSK}}. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 15:14, 3. január 2024 (UTC) ::{{Re|DavidRake}} No, do budúcna odporúčam dať si s tým trochu viac práce. Niektoré vety bolo potreba trochu viac prejsť (napr. ku koncu "klbko ..., ktorú navštívia"), takže [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1ie_klbko_%C5%A1pag%C3%A1tu&diff=7773976&oldid=7770699 to som opravil, takisto som opravil niektoré odkazy]. Inak po článok formátovacej stránke super, len vychytať tu jazykovú stránku a bude to paráda. :) Veľa šťastia s ďalšími článkami. {{Re|OJJ}} Dík za označenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:13, 8. január 2024 (UTC) :::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]<nowiki> Ďakujem za konštruktívnu kritiku, budem si na to do budúcna dávať väčší pozor.:) ~~~</nowiki> --[[Redaktor:DavidRake|DavidRake]] ([[Diskusia s redaktorom:DavidRake|diskusia]]) 14:54, 18. január 2024 (UTC) == Piesok == Zdravím, treab [[Redaktor:SirYakari je naj/pieskovisko|zmazať aj toto]], neoatrí to ani na pieskovisko. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:AD00:9CF3:EC51:5B48:BA00|2A02:AB04:27BD:AD00:9CF3:EC51:5B48:BA00]] 17:43, 23. apríl 2024 (UTC) == Prečo mi do prdele mažeš veci z pieskoviska == Stále mi iba mažeš a mažeš veď to je moje pieskovisko nie tvoje[[Redaktor:SirYakari je naj|SirYakari je naj]] ([[Diskusia s redaktorom:SirYakari je naj|diskusia]]) 07:27, 24. apríl 2024 (UTC) :To neznamená, že tam môžeš mať čokoľvek. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:11, 24. apríl 2024 (UTC) ::@[[Redaktor:SirYakari je naj|SirYakari je naj]] Doplním: Napr. keď budú na pieskovisku vulgarizmy tiež sa to maže i napriek tomu že je to niekoho pieskovisko. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:26, 24. apríl 2024 (UTC) :::Tu išlo o opakovane zmazaný obsah, ktorý tak bol zmazaný oprávnene. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:41, 24. apríl 2024 (UTC) :::tam neboli --[[Redaktor:SirYakari je naj|SirYakari je naj]] ([[Diskusia s redaktorom:SirYakari je naj|diskusia]]) 11:26, 24. apríl 2024 (UTC) == Žiadosť o zamknutie článku == Dobrý deň, žiadam o zamknutie článku [[BeamNG.drive]] na úpravu iba pre Overených používateľov. Žiadam to z dôvodu, že mi neustále akýsi anonym škodí na tomto článku a uráža ma to. Pracujem na ňom priebežne, ale toto ma znechucuje vôbec na Wikipediu niečo pridávať. --[[Redaktor:Roman Tička|Roman Tička]] ([[Diskusia s redaktorom:Roman Tička|diskusia]]) 19:57, 9. máj 2024 (UTC) : {{re|Roman Tička}} Ten jakýsi anonym je dlouhodobě aktivní redaktor, akorát s poměrně svérázným přístupem. Článek nicméně stále vyžaduje úpravy, vizte např. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=BeamNG.drive&diff=prev&oldid=7848559 reakci] od kolegy {{U|KormiSK}}. Zároveň jsou zcela rozbité reference, jež by měly být formátovány v citačních šablonách. Věřím ale, že se podaří situaci vyřešit. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 02:17, 10. máj 2024 (UTC) ::{{Re|Roman Tička}} Ak na článku stále pracujete, odporúčam označiť ho šablónou {{tl|Pracuje sa}}. Tú tam môžete mať niekoľko dní a na článku pokojne pracovať ďalej. ::{{Re|OJJ}} Mimo referencií som text prešiel a už mi to tak strašné nepripadá, i keď som stále musel niektoré veci kontrolovať v originále - chce to učesať, ale už je to celkom ok, myslím. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:02, 10. máj 2024 (UTC) ::To je jedno čo je, keby že je aspoň trochu normálny, tak namiesto ubližovania a otravovania človeka by tie referencie pomohol opraviť, nakoľko to je asi najťažšie, keďže ich je ale 20. --[[Redaktor:Roman Tička|Roman Tička]] ([[Diskusia s redaktorom:Roman Tička|diskusia]]) 19:11, 10. máj 2024 (UTC) :Aj ja mám niekedy takýto problém [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:10, 4. máj 2026 (UTC) == SirYakari == chcel by som sa spýtať že či by sme sa nemohli dohodnúť na tomto článku. Za 27 minút to malo 77 zhliadnutí. Chápem že sa vám táto téma nemusí páčiť ale dajte tomu šancu. Ďakujem za pchopenie. == Barbus petenyi == Ahoj, potřeboval bych poradit. Ačkoli jsem taky zoolog, tak v rybách jsou moje znalosti dost omezené a veškerou literaturu týkající se ryb mám na Slovensku (no a žiju v Bulharsku). V článku [[Dăbraš]] jsem zmiňoval Barbus petenyi, což je na stránkách slovenského rybářského svazu [[Mrena škvrnitá]], ale ta má na wiki název Barbus peloponnesius a Barbus petenyi se tam nevyskytuje ani jako synonymum. Na české wiki má Barbus petenyi název Parma Petenyova, ale ta stránka neexstuje na slovenské wiki (a na české wiki zase není ze slovenské stránky propojení na mrenu škvrnitou). Nemáš kde zjistit, jestli se náhodou nejedná o totožné druhy a pokud ne, tak jaký je slovenský název Barbus petenyi? Díky --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 06:35, 17. júl 2024 (UTC) : {{Re|Gitanes232}} Oba druhy mají v současnosti odlišné položky na FishBase: [https://www.fishbase.se/summary/Barbus-peloponnesius], [https://fishbase.mnhn.fr/summary/barbus-petenyi]. V DUNGEL, Jan; ŘEHÁK, Zdeněk. Atlas ryb, obojživelníků a plazů České a Slovenské republiky. 1. vyd. Praha: Academia, 2005 je jako mrena škvrnitá označen druh ''Barbus carpathicus'', přičemž „populace v SR bývá některými autory také řazena do okruhu balkánského druhu ''Barbus peloponnesius''. Dříve byla nejčastěji označována jako ''Barbus meridionalis petenyi'' nebo ''Barbus petenyi''.“ Podobné názvoslovné otázky by si zcela jistě vychutnal jeden nejmenovaný editor, já bohužel nemám čas se tomu věnovat podrobněji, kaprovité ryby jdou navíc zcela mimo mne. Doporučuji užívat spíše vědecké jméno a do slovenského názvosloví nezabředávat, je zbytečné si to komplikovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 13:17, 17. júl 2024 (UTC) ::Díky. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:30, 17. júl 2024 (UTC) == Research about the tools on Wikimedia projects by the CEE Hub == Hi everyone, We would like to invite you to submit your responses to the survey dedicated to the tools that are used currently across the Wikimedia projects and the tools that you want to have. This survey was made by the working group of the [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]], and your responses will be reviewed afterwards, as we want to continue supporting the communities. That support can be documentation for certain most used tools by other communities across the region per specific topics, finding solutions for new tools to be created in the future, creating most needed tools in the region (so called "regional wishlist list"), and many other options. ''Deadline to fill in the survey is '''20th of August, 2024'''.'' Submit your answers [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeIwzCDKs6jXPG7EpZe-JH2Mm1odU0_MAv1bO-z-nLOq9dlug/viewform?usp=sf_link '''here'''] Thank you in advance for your time that you will dedicate in filling in this survey --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:07, 26. júl 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tools&oldid=27177596 --> == Revert presmerovania == Ahoj, k [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Europop&oldid=prev&diff=7900876 revertu] len toľko, že europop a eurodance sú dve rôzne hudobné žánre. Je blbosť presmeruvávať jedno heslo na druhé. Keď chce niekto vytvoriť heslo Europop, ako ho samostatne majú aj iné jazykové mutácie wikipédie ([[en:Europop]]), prosím, bolo by to vhodné, ale presmerovanie treba zrušiť, lebo kladie čitateľa do omylu. --[[Redaktor:Maajo25|Maajo25]] ([[Diskusia s redaktorom:Maajo25|diskusia]]) 00:47, 21. august 2024 (UTC) :{{Re|Maajo25}} Na současné přesměrování vede spousta odkazů, vedl na něj i [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Popov%C3%A1_hudba&diff=prev&oldid=7900875 odkaz zde ze šablony] (a tam byl jen jeden). Tak to prosím zkontroluj a dej vědět, co s tím mám dělat. Nepoznám, jestli konkrétní články používají redirect korektně. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 06:16, 21. august 2024 (UTC) ::Prešiel som si stránky odkazujúce na heslo europop a preriedil ich. Tie, čo ostali, odkazujú teraz správne na žáner europop, ktorý po vymazaní presmerovania bude mať červený wikiodkaz. Odkaz v šablóne, ktorý si zmenil, nebol správny ani vtedy, a nie je ani teraz. Má tam byť asi ''európsky pop'' bez wikiodkazu, len ako lokalizácia. --[[Redaktor:Maajo25|Maajo25]] ([[Diskusia s redaktorom:Maajo25|diskusia]]) 17:12, 21. august 2024 (UTC) == Results from the survey about the tools on Wikimedia projects by the CEE Hub == Hi everyone, During August 2024, we sent you a survey about the tools, so now we would like to bring to your attention the conclusions and results from the survey, which you can explore on this '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Tools|Meta page]]'''. I hope you will enjoy exploring the mentioned tools on the page, along with other conclusions from the survey. Thanks for your time, and we will continue working on this important topic. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 12:10, 7. október 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tools&oldid=27177596 --> == Markus G == Nazdar. Zámerne som to už nechával, keď tam už Pe3kZA vložil UU, takto to je také nekonečné iteratívne doťahovanie o formu riešenia. Ak tak to potom už treba zamknúť, prípadne zablokovať dotyčného, aby nemohol vytvárať ďalšie reinkarnácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:12, 26. november 2024 (UTC) : {{Re|Teslaton}} Chápu, ale s 3 posluchači/měsíc je to zbytečná byrokracie. Zámek jsem nastavil nezávisle. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 13:14, 26. november 2024 (UTC) ::Hej, NNSZ by s veľkou pravdepodobnosťou momentálne nebolo doložiteľné (pozeral som zbežne, keď som tam vkladal š. k významnosti), len teda keď už jeden správca vloží urgent, snažím sa s tým (väčšinou) nebojovať. Okrem iného to totiž rieši aj problém s tým opakovaným zakladaním, ktorý inak treba často riešiť ďalšími akciami. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:18, 26. november 2024 (UTC) :::Ano, ty další akce jsem zajistil nezávisle [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=806722]. Takhle by zase dotyčný mohl zkoušet odebírat šablony atd. Ale ok, klidně to tam do budoucna nechám. V případě konkrétně tohoto tématu jsou ale i tyto diskuse ztráta času. :) -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 13:25, 26. november 2024 (UTC) Plus je taky nefér vůči autorovi, aby vylepšoval článek, který nemá možnost vylepšit. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 13:26, 26. november 2024 (UTC) ::::Jj, súhlas, oba prístupy majú svoje ''pros and cons''... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:29, 26. november 2024 (UTC) == Revision deletion request for [[special:diff/7967407]] and its edit summary == (Please allow me to contact you in English) Dear administrator, I'm sending this message to request the deletion of the revision above and its edit summary which includes uncivil statements. Your attention to this case is appreciated. --[[Redaktor:MathXplore|MathXplore]] ([[Diskusia s redaktorom:MathXplore|diskusia]]) 07:04, 8. január 2025 (UTC) :Done. In next cases, please use [[WP:NS]]. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:06, 8. január 2025 (UTC) == Článok upravený == Ahoj, označil si môj článok https://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Dubravsk%C3%BD. Článku som spravil základné úpravy plus sú tam teraz dve nezávislé sekundárne referencie. Ide o osobnosť regionálneho významu, ktorá v Trnave organizovala šachový turnaj celorepublikového významu, na ktorom sa pravidelne zúčastňovala celá čsl. špička. Nasledovný zdroj nie je asi vhodný ako encyklopedický, ale pomáha dokresliť situáciu: veľmajster Ftáčnik v diskusií s predmetnou osobou spomína "hviezdne obdobie šachovej histórie mesta Trnava, kedy sa môj hostiteľ veľmi silne zaslúžil o to, že vzniklo nenápadne veľké významné šachové centrum v rámci Československa." Podobné video existuje s veľmajstrom Plachetkom. Daj prosím vedieť, či ešte vidíš kritické problémy s článkom. Prešiel som viacero podobných regionálnych osobností a zdá sa mi, že tento článok je snáď lepšie ozdrojovaný ako väčšina... Ďakujem. [[Špeciálne:Príspevky/2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915|2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915]] 19:47, 7. február 2025 (UTC) :Vypadol mi link na video s GM Ftáčnikom: https://www.youtube.com/watch?v=rFBnQNkJRxk&t=256s --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915|2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915]] 19:49, 7. február 2025 (UTC) :Prvý sl. veľmajster Plachetka o zisku čsl. titulu s Lokomotívou Trnava s predsedom Dubravským: https://www.youtube.com/watch?v=eH3tCnc38OY&t=1730s --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915|2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915]] 20:10, 7. február 2025 (UTC) ::Já do článku dal jen základní šablonu na úpravu a dál jsem jej neupravoval (ani neprověřoval), k literatuře tam totiž z velké části nebudu mít přístup. Významnost zpochybnil někdo jiný. Obecně ale platí [[Wikipédia:2NNSZ]] (tj. nemělo by jít jen o okrajové zmínky, osoba samotná by měla být předmětem zájmu zdrojů). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 10:10, 8. február 2025 (UTC) :::Rozumiem, ďakujem, nejde o okrajové zmienky. Chápem, že zdroje pre väčšinu ľudí nie sú okamžite dostupné, no zas nie je to ako vo vtipe, kde niekto cituje privátne kolované memoáre Slovinskej filologickej spoločnosti z roku 1872... aj preto sú v článku aj online zdroje a tu som doložil linky na rozhovory. Myslím, že článok by nemal byť mazaný bez diskusie, keďže zdroje boli doložené. --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C844:2455:8600:C8A5:A929:EE75:EA08|2A01:C844:2455:8600:C8A5:A929:EE75:EA08]] 14:19, 8. február 2025 (UTC) :::Ofotil som referenciu Šport v TTSK: https://postimg.cc/gallery/L49RDZg :::Ak by sa ti chcelo, prejsť si to (a zvážiť odstránenie námietky významnosti článku, i keď si ju nepridával ty - bol to niekto anonymný) zaberie vyslovene 1 minútu, impakt je tam veľmi dobre zosumarizovaný. V ďalšej knihe je osobe venovaná celá kapitola. --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C844:2455:8600:74DA:F601:A2DE:6490|2A01:C844:2455:8600:74DA:F601:A2DE:6490]] 15:04, 9. február 2025 (UTC) ::::Spíš se to týká klubu než osoby, takže by bylo asi lepší ještě něco najít. Osobně bych s ponecháním v takovém případě spíš problém neměl, ale IPčka bývají dost "vytrvalá", takže se o tom teoreticky může i hlasovat etc. Alternativou by možná bylo založit článek o klubu a informace o této osobnosti zmínit tam. Klub zcela jistě významný je. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 15:38, 9. február 2025 (UTC) :::::Ďakujem za rady. Najvýznamnejší je zrejme osobnosťou založený festival Tirnavia - bol to prvý, najväčší a priemerným ELO ratingom najvyšší (v najúspešnejších ročníkoch) veľmajstrovský turnaj v histórii Slovenska - nie len predtým, ale až doteraz. Plánujem založiť článok o tomto festivale. --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C844:2455:8600:74DA:F601:A2DE:6490|2A01:C844:2455:8600:74DA:F601:A2DE:6490]] 16:01, 9. február 2025 (UTC) :::::fyi https://sk.wikipedia.org/wiki/Tirnavia_(%C5%A1achov%C3%BD_festival)?useskin=vector --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C846:19C1:A600:6DDC:CC32:A282:9850|2A01:C846:19C1:A600:6DDC:CC32:A282:9850]] 22:29, 9. február 2025 (UTC) :::::Bolo založené hlasovanie, ak by si sa chcel zúčastniť, https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Ladislav_Dubravsk%C3%BD --[[Redaktor:Highertopoi|Highertopoi]] ([[Diskusia s redaktorom:Highertopoi|diskusia]]) 07:58, 11. február 2025 (UTC) == Urgentná úprava == Dobrý deň, všimol som si, že ste pridali výstrahu o významnosti na stránku Puella. Článok som upravil podľa pravidiel Wikipédie a doplnil som nezávislé zdroje. Mohli by ste, prosím, preveriť, či už spĺňa kritériá? Ďakujem. : Článek je zejména reklamní > [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 17:21, 25. február 2025 (UTC) :Dobrý deň, na Wikipédii existuje mnoho článkov o firmách, ktoré popisujú ich vznik, rast a produktové portfólio. Príkladmi sú GymBeam a Dedoles, ktoré si svojimi výsledkami získali miesto na tejto platforme. Puella dokázala za 5 rokov expandovať do 10 krajín a zároveň dosiahnuť výrazný finančný rast – jej obrat vzrástol z 19,4 milióna eur v roku 2023 na 32 miliónov eur v roku 2024. Takýto rast v tak krátkom čase je výnimočný aj v rámci startupov, preto si myslím, že si zaslúži byť na Wikipédii. :Ak v článku vidíte konkrétne časti, ktoré považujete za reklamné, rád ich upravím alebo odstránim, aby spĺňal encyklopedické štandardy. Mohli by ste mi, prosím, upresniť, ktoré pasáže považujete za problémové? --[[Špeciálne:Príspevky/194.1.229.166|194.1.229.166]] 08:55, 26. február 2025 (UTC) ::Článek obecně působí tak, že přesvědčuje čtenáře o kvalitách příslušné firmy a nepřímo mu doporučuje produkty (Vývoj produktov a expanzia, Dermatologické testovanie etc.). Případná existence jiných reklamních článků ještě neospravedlňuje zakládání nových > [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:24, 27. február 2025 (UTC) == Your revert == You are too fast, i just saw that LTA edit. Reported to SRG [[Redaktor:Hide on Rosé|Hide on Rosé]] ([[Diskusia s redaktorom:Hide on Rosé|diskusia]]) 10:39, 14. marec 2025 (UTC) : That account is now locked by a steward. [[Redaktor:Hide on Rosé|Hide on Rosé]] ([[Diskusia s redaktorom:Hide on Rosé|diskusia]]) 10:42, 14. marec 2025 (UTC) == Chcem spat zdrojovy kod stranky, ktoru si mi zmazal. Dakujem == Neexistuje tu kos alebo nieco kde mozem najst aj zmazane clanky? Prosim ta, zmazal si mi stranku bez varovania, tak mi aspon vrat zdrojovy kod. https://sk.wikipedia.org/wiki/Single_Time_(band) Michal G Vajda [[Redaktor:Michal G Vajda|Michal G Vajda]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal G Vajda|diskusia]]) 09:11, 30. apríl 2025 (UTC) :{{Re|Michal G Vajda}} Poslané na mail. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 13:12, 1. máj 2025 (UTC) == Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! == Hi everyone, We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there. The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]''). If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''. [[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 --> == Odstránenie stránok == ahoj, prosím ťa, viem že je to veľmi veľká a do určitej miery dúfam že nie príliš zaťažujúca prosba ale neviem kde inde poprosiť o pomoc. Vytvoril som Wikipedia články bez toho aby som sa opýtal či ich môžem vytvoriť. Neviem ako v živote pokračovať, mám problémy. Myslím si že najlepšie bude články prepísať alebo odstrániť. Prosím pomôž mi. Dúfam že ťa tým priveľmi nezaťažia. Ďakujem veľmi pekne --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 03:47, 16. jún 2025 (UTC) :{{Re|Slovak redactor}} Ten požadavek je neproveditelný. [[WP:CSD#V7]] umožňuje smazání na žádost autora jen tehdy, pokud do článků nepřispívali jiní editoři, využívá se to zejména u nově založených hesel, která chce autor stáhnout (většinou protože je nedopracoval nebo tak něco). Obecně "neodvolateľne súhlasíte s uvoľnením svojho príspevku", jak je uvedeno u okna pro uložení každé (!) editace. Důvody jako "[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rothschild & Co|Pred vytvorením stránky Rothschild & Co som neoslovil a neopýtal sa spoločnosti Rothschild & Co či môžem túto stránku na Wikipédií spraviť.]]" jsou pak úplně nesmyslné, protože nic takového není požadováno (naopak nezávislý postup v případě článků o firmách je vítán, protože nenastane [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]). Jestli už dále přispívat nechceš, tak jednoduše nepřispívej, anebo přispívej o něčem, z čeho nebudeš mít špatné pocity (živočichové, národní parky, dějiny středověku, ...). Děkuji za pochopení, -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 04:31, 16. jún 2025 (UTC) ::Dobre, ďakujem, problémy už nemám. --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 06:00, 16. jún 2025 (UTC) == Growth features - Mentorship and Community updates == ​Hi everyone, Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page). You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''. CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''. We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed. If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]]. --[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 --> == Ahoj, prosba o recenziu návrhu článku o Henrichovi Burdigovi v mojom pieskovisku == Ahoj, pripravil som návrh článku o Henrichovi Burdigovi na mojom pieskovisku: [[Redaktor:Jaroslav_LI/pieskovisko]]. Deklaroval som konflikt záujmov na diskusnej stránke môjho pieskoviska. Prosím ta o recenziu tohto návrhu či tvoje odporúčania ne zmeny/úpravy. Samozrejme cielom je dospiet do takeho stadia článku aby sa dal presunúť do hlavného menného priestoru, ak bude spĺňať kritériá Wikipédie. Ďakujem vopred za pomoc. [[Redaktor:Jaroslav LI|Jaroslav LI]] ([[Diskusia s redaktorom:Jaroslav LI|diskusia]]) 15:24, 31. júl 2025 (UTC) :{{Re|Jaroslav LI}} Žiaľ, nespĺňa takmer žiadne podmienky na vzhľad a štýl článkov. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 16:37, 31. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] a @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]: Čo si o tom myslíte? --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 17:38, 31. júl 2025 (UTC) ::Výmaz na žiadosť autora?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:12, 31. júl 2025 (UTC) == zamknuty clanok == Prajem pekný deň. Už niekoľkokrát sa snažím pridať článok na tému Petra Toth. Je to zaujímavá slovenská umelkyňa, ktorá si zaslúži byť na Wikipédii. Pokúšala som sa o to myslím 3 krát, myslím, že tento posledný krát to bolo vyšpičkované do detajlu aj s referenciami a zdrojmi, encyklopedicky poňaté, bez akejkoľvek propagácie čohoľkovek a napriek tomu bol článok resp. téma uzamknutá. Mohla by som sa spýtať na dôvod, prípadne či existuje možnosť opätovného odomknutia tejto témy? Vopred ďakujem :) [[Redaktor:KSYKA|KSYKA]] ([[Diskusia s redaktorom:KSYKA|diskusia]]) 06:18, 22. september 2025 (UTC) :{{re|KSYKA|s=1}} Aj posledný pokus trpel stále rovnakými problémami ako predošlé – prevažná väčšina textu doložená primárnym zdrojom (jej vlastná kniha), PR článkami a bulvárom (o formátovacích nedostatkoch nehovoriac, tie sú ale druhoradé). Opakovane to nespĺňa tunajšie kritériá encyklopedickej významnosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:25, 22. september 2025 (UTC) ::Podepisuji. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 12:53, 22. september 2025 (UTC) == Invitation for a session "Tools and features for Users with Extended Rights" == Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you. The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session. The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''. If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=29165186 --> == Zmazanie článku Kompoziting == Ahoj! Článok [[https://sk.wikipedia.org/wiki/Kompoziting]] ktorý som vytvoril bol zmazaný. Potreboval by som sa k nemu dostať(stačil by len text). Je to možné? [[Redaktor:Mfajta|Mfajta]] ([[Diskusia s redaktorom:Mfajta|diskusia]]) 11:46, 5. január 2026 (UTC) :{{Re|Mfajta}} Posláno mailem. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 15:15, 5. január 2026 (UTC) == Konzultácia - urgentná úprava == Pekný večer, rada by som poprosila o pomoc. Riešime s kamarátkou jej profil Laura Arcolinova, urobili sme tam už kopec úprav, vrátane zdrojov, ktoré bolo možné dohľadať, ale stále nám tam visí oznam o vymazaní. Ďakujem! T. [[Redaktor:TatianaElenaMaria|TatianaElenaMaria]] ([[Diskusia s redaktorom:TatianaElenaMaria|diskusia]]) 21:08, 17. január 2026 (UTC) :{{Re|TatianaElenaMaria}} (odpovím česky v bodech): :# Neměly by být uváděny bulvární zdroje; :# Citace by měly být uvedeny jakožto řádkové za konkrétními údaji, které jsou jimi ocitované ([[Pomoc:Referencie]]); :# Článek by měl být formátován po vzoru [[Wikipédia:Biografia]]; :# Prosím také o odebrání externích odkazů z textu. :Hezký večer. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 17:04, 18. január 2026 (UTC) ::Dobrý večer, @[[Redaktor:OJJ|OJJ]], vyhodila som bulvár, upravila citácie, zmysluplne prekontrolovala štruktúru, odobrala externé odkazy. A potom som sa pokúsila nahodiť infobox a nezobrazuje sa mi nič - nepomohol mi ani manuál, ani umelá inteligencia. A ďalšia otázka... Bude už text v poriadku, lebo ten odkaz o vymazaní ma celkom znervózňuje. :) Ďakujem za pomoc! T. --[[Redaktor:TatianaElenaMaria|TatianaElenaMaria]] ([[Diskusia s redaktorom:TatianaElenaMaria|diskusia]]) 23:01, 18. január 2026 (UTC) :::Kolega to upravil, ale nějaké další korekce v duchu výše uvedených jsou stále vhodné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 18:53, 19. január 2026 (UTC) ::::Dobrý deň, posielam zhrnutie - bulvárne (lifestyle) zdroje sú odstránené, regerencie sú presunuté za vety (okrem leadu - to upravoval niektorý kolega a keďže tomu iste rozumie lepšie ako ja, nezasahovala som do toho), formátovanie častí biografie je upravené a odobrané sú aj externé odkazy vovnútri textu. Dúfam, že je to v poriadku. A ďakujem za všetku pomoc! T. --[[Redaktor:TatianaElenaMaria|TatianaElenaMaria]] ([[Diskusia s redaktorom:TatianaElenaMaria|diskusia]]) 17:00, 20. január 2026 (UTC) :::::{{re|TatianaElenaMaria|s=1}} Šablónu urgentu som po úpravách odstránil, nechávam tam ale nateraz š. {{tl|Na úpravu}}. Sekcia ''Život'' nemá žiaden zdroj, sekcia ''V médiách'' (pôvodne ''Pozri aj'', čo je ale na wiki zaužívané pre [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnú sekciu]] s iným určením) je tam trochu nasilu, slúži momentálne viac ako zbierka externých odkazov na dotyčné mediálne zmienky, než ako normálny výklad s citovanými zdrojmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:22, 20. január 2026 (UTC) ::::::Ďakujem veľmi pekne za pomoc! Ešte to budeme priebežne dopĺňať. Prajem pekný večer! T. --[[Redaktor:TatianaElenaMaria|TatianaElenaMaria]] ([[Diskusia s redaktorom:TatianaElenaMaria|diskusia]]) 18:24, 20. január 2026 (UTC) == Odstavec == Prosím tě, snažím se udělat nový odstavec v [[Vlk_dravý#Charakteristika|charakteristice]] od začínající věty ''Dospelí vlci merajú na dĺžku hlavy a tela 100–170 cm''..., ale nějak mi to nejde. Ve vizuálním editoru jsou před tou větou vidět malé lomené šipečky, které se většinou dají jednoduše odstranit a odstavec se vytvoří. Nicméně v tomto případě, když je odstraním (a různě si s tím hraju), nic se nezmění a opakovaně se mi to slepuje dohromady. Nemůžu najít řešení ani v druhém editoru (naopak tam je vidět, že jsou texty oddělené). Nevíš, v čem je problém? Mohl bych to tak možná i nechat, ale nevypadá to dobře. Odstavec by se hodil. Díky --[[Redaktor:Tobartos|Tobartos]] ([[Diskusia s redaktorom:Tobartos|diskusia]]) 11:50, 11. marec 2026 (UTC) :{{Re|Tobartos}} Tento problém vždy nastává, když text přimkne k obrázku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vlk_drav%C3%BD&diff=8179169&oldid=8179136] ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:56, 11. marec 2026 (UTC) ::Super, příště už budu vědět. Díky. --[[Redaktor:Tobartos|Tobartos]] ([[Diskusia s redaktorom:Tobartos|diskusia]]) 12:03, 11. marec 2026 (UTC) == Článok Len sa pýtam == Dobrý deň, Opravil some citácie na stránke „Len sa pýtam“ podľa vašich požiadaviek Jediným problémom je, že je tam stále tá šablóna o urgentnej úprave, prosím mohli by ste pozrieť či je už článok vhodný pre Wikipédiu skrz toho že dátum zmazania článku je nastavený už na zajtra ? --[[Redaktor:Kristián Dobiaš|Kristián Dobiaš]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristián Dobiaš|diskusia]]) 21:29, 11. máj 2026 (UTC) :{{Re|Kristián Dobiaš}} Dobrý den, ten článek je zatím rozbitý, včetně [[Pomoc:Referencie|šablon citací]]. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:04, 12. máj 2026 (UTC) == Urgent? == Ahoj, na [[Marcel Holubec|toto]] dávaš urgent? To malo byť hneď zmazané. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 15. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Lalina, pls., toto sú dokonale absurdné a kontraproduktívne opakované litánie – ich negatívny impakt (čas, energia, emócie) ďaleko prevyšuje akýkoľvek pomyselný impakt toho, že tu nejaký pokus o článok zostane 2 – 3 týždne visieť v nevyhovujúcom stave. Buď to niekto upraví na ponechateľný výhonok, alebo to pôjde po lehote preč, je to rutinná prevádzková banalita, nehodná ťahaníc. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 15. máj 2026 (UTC) ::{{re|Teslaton}} Toto je "článok" na hanbu. Vážne si myslíš, že to autor, ktorý nič iné neurobil, upraví? Alebo že sa toho chytí niekto iný? A po skončení urgentu sa bude zase hlasovať o zmazaní? Sorry, ale to je Kocúrkovo. Pozri si urgenty, tie diametrálne odlišné články takto označené. To sa Ti zdá OK? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:40, 16. máj 2026 (UTC) {{Re|Lalina}} Požádej si o práva správce... ;-) --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:31, 16. máj 2026 (UTC) OJJ, pýtala som sa na niečo iné. O práva správcu si nepožiadam, nemienim podstupovať lustrovanie ako keby som kandidovala na prezidentský úrad.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:40, 16. máj 2026 (UTC) == Alfaproteobakt. == Asi by ste sa mal ako jediný, kto má aspoň náznak poňatia o téme, tuto reagovať https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Alfa-proteobakt%C3%A9rie. Náš drahý kváziredaktor sa domnieva, že v článku o triede môže zmazať sekciu o radoch (!), ako keby rady boli nejaká exotická irelevantná téma. Som veľmi zvedavý na typ vašej reakcie, veľa nám prezradí.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-34328-40|&#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-34328-40|diskusia]]) 15:42, 29. jún 2026 (UTC) : Až takovou žádost pošle někdo, kdo ji nezformuluje jako výzvu k souboji na pistole, tak se možná dočká i kvalitnější odpovědi. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:21, 29. jún 2026 (UTC) :: Odpoveď je vtipná, ale pri najlepšej vôli nevidím, ktorými slovami vo vyššie uvedenom príspevku vyzývam na "súboj" (koho s kým?). Bola to len výzva na stanovisko.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-34328-40|&#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-34328-40|diskusia]]) 08:11, 4. júl 2026 (UTC) == Kontrola == Dobrý deň, môžete prosím skontrolovať [[Pavol Maďar]]? Pridala som infobox podľa [[Štefan Dobo]], ale neviem či je to tak správne. --[[Redaktor:Veronica Renata Santangelo|Veronica Renata Santangelo]] ([[Diskusia s redaktorom:Veronica Renata Santangelo|diskusia]]) 08:02, 29. júl 2026 (UTC) nvgbqhpdvxy4ksxt9td68vshvqbhc9w Marvel Studios 0 580504 8255050 8253475 2026-07-29T04:49:16Z KangDobyvatel 221808 budget Spider-Man: BND 8255050 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Marvel Studios, LLC | Logo spoločnosti = Marvel Studios 2016 logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[Limited liability company|LLC]] | IČO = | Odvetvie = [[Film]] | Založená = [[7. december]] [[1993]] | Zakladateľ = [[Avi Arad]], <br> [[ToyBiz]], <br> [[Marvel Entertainment Group]] | Sídlo = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]] | Štát sídla = Spojené štáty americké | Pôvod = | Vedenie = Kevin Feige (Prezident)<br />Louis D'Esposito (Co-prezident)<br />Victoria Alonso (vedúca výroby)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}</ref> | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = filmový | Produkcia = [[Film]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]] | Dcérske spoločnosti = Marvel Music Marvel<br />Film Productions LLC, MVL<br />Development LLC MVL<br />Productions LLC | Vlastník = Marvel Entertainment, LLC | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/] | Zánik = | Poznámka = }} '''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld. Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 37 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]'' (2025), od roku 2021 osemnásť televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''[[Marvel Studios#Wonder Man (2026)|Wonder Man]]'' (2026), a od roku 2022 dva televízne špeciály ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' (2022) a ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' (2022). Všetky tieto projekty na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť. Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]]. Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios. == Práva na postavy == V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool. Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“. V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu. Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili. {| class="wikitable" !Rok !Postava !Od štúdia !Poznámky / <abbr>Ref.</abbr> |- ! rowspan="2" |2005 |Čierny panter |Columbia Pictures |Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment. |- |Iron Man |New Line Cinema | |- ! rowspan="3" |2006 |Thor |Columbia Pictures | |- |Čierna vdova |Lions Gate Entertainment | |- |Hulk |Universal Pictures |Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia. |- ! rowspan="2" |2012 |Blade |New Line Cinema | |- |Daredevil |20th Century Fox/New Regency | |- ! rowspan="3" |2013 |Ghost Rider |Columbia Pictures | rowspan="2" | |- |Pomstiteľ |Lions Gate Entertainment |- |Luke Cage |Columbia Pictures | |- !2014 |Namor |Universal Pictures |V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije. |- !2016 |Ego |20th Century Fox |Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''. |- ! rowspan="3" |2019 |Fantastická štvorka |20th Century Fox/Constantin Film |V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |- |X-Men | rowspan="2" |20th Century Fox | rowspan="2" |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |} == Filmy == {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Prvá fáza|1. fáza / Phase One: Avengers Assembled]]</big> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008<br />{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008 | Jon Favreau | Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway | 126 minút | $ 140 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='IRON MAN' IS SUMMER'S ROCKETMAN: Soars To $201 Mil Worldwide Weekend; “It Beat Will Smith And Jesus!”|url=https://deadline.com/2008/05/wkd-prediction-iron-man-a-strongman-5675/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk'' | {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008<br />{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008 | Louis Leterrier | Zak Penn | 112 minút | $ 150 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edward Norton vs Marvel, 'Hulk' Round 2|url=https://deadline.com/2008/04/edward-norton-vs-marvel-part-2-5515/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010<br />{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010 | Jon Favreau | Justin Theroux | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011 | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="ThorCA" /> | $ 449 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger'' | {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011<br />{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011 | Joe Johnston | Christopher Markus • Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="ThorCA">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man’ Smaller Than ‘Thor’ & ‘Captain America’; ‘Trainwreck’ Second High For Judd Apatow – Sunday Final Update|url=https://deadline.com/2015/07/ant-man-trainwreck-amy-schumer-box-office-1201478786/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Avengers'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012<br />{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012 | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='The Avengers' Makes Marvel A “Good Deal” For Disney, Not A Great One: Analyst|url=https://deadline.com/2012/05/the-avengers-makes-marvel-a-good-deal-for-disney-not-a-great-one-analyst-275767/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,521 mld.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Druhá fáza|2. fáza / Phase Two]]</big> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013<br />{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013 | Shane Black | Drew Pearce • Shane Black | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013" /> | $ 1,216 mld.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2026-01-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013<br />{{minivlajka|USA}} 8. november 2013 | [[Alan Taylor]] | Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2013 Most Valuable Blockbuster – How The Minions Came To Rule Hollywood |url=https://deadline.com/2014/03/despicable-me-2-2013-most-profitable-movie-universal-705554/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Captain America: Winter Soldier’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/captain-america-winter-soldier-profit-box-office-2014-1201390799/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy'' | {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 1. august 2014 | James Gunn | James Gunn • Nicole Perlmanová | 122 minút | $ 196 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 5 ‘Guardians Of The Galaxy’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/guardians-of-the-galaxy-profit-box-office-2014-1201391217/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron'' | {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015 | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 4 ‘Avengers: Age Of Ultron’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/avengers-age-of-ultron-profit-2015-box-office-marvel-universe-1201725562/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,405 mld.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015 | Peyton Reed | Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 14 ‘Ant-Man’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/ant-man-profit-box-office-2015-marvel-paul-rudd-1201723544/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Tretia fáza|3. fáza / Phase Three]]</big> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 147 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul==No. 8 ‘Captain America: Civil War’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/captain-america-civil-war-box-office-profit-2016-1202053411/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,155 mld.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016<br />{{minivlajka|USA}} 4. november 2016 | Scott Derrickson | Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 11 ‘Doctor Strange’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/doctor-strange-box-office-profit-2016-1202050530/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017 | colspan=2 | James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Guardians Of The Galaxy Vol. 2’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/guardians-of-the-galaxy-vol-2-box-office-profit-2017-1202346285/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming'' | {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017<br />{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017 | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •<br />Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers | 133 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 7 ‘Spider-Man: Homecoming’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/spider-man-homecoming-box-office-profit-2017-1202350621/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 881 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017<br />{{minivlajka|USA}} 3. november 2017 | Taika Waititi | Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost | 130 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 8 ‘Thor: Ragnarok’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/thor-ragnarok-box-office-profit-2017-1202349475/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 855 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther'' | {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018<br />{{minivlajka|USA}} 16. február 2018 | Ryan Coogler | Joe Robert Cole • Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther’ Goes From Tentpole To Cultural Milestone: No. 2 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/black-panther-goes-from-tentpole-to-cultural-milestone-no-2-in-2018-most-valuable-blockbuster-tournament-1202587563/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,350 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,052 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018 | Peyton Reed | Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari | 118 minút | $ 162 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man And The Wasp’ Shrinks A Tick To $76M Opening, But Still 33% Bigger Than Original – Sunday Final|url=https://deadline.com/2018/07/ant-man-and-the-wasp-opening-box-office-overperform-marvel-1202422128/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref name="antman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019<br />{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019 | Anna Bodenová • Ryan Fleck | Anna Bodenová • Ryan Fleck • Geneva Robertsonová-Dworetová | 124 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Captain Marvel’ Skyrockets To No. 5 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/captain-marvel-movie-profits-2019-marvel-avengers-endgame-1202916060/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,131 mld.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Endgame’ Is No. 1 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament; How Its Billion-Dollar Opening Rocked Exhibition And Generated A $900M Profit|url=https://deadline.com/2020/04/avengers-endgame-movie-profits-one-year-anniversary-of-marvel-record-box-office-1202917380/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,799 mld.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 129 minút | $ 160 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: Far From Home’ Reps Sony’s Most Profitable Movie Of 2019: No. 8 In Deadline’s Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/spider-man-far-from-home-movie-profit-2019-avengers-endgame-marvel-1202915318/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,133 mld.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2026-01-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Štvrtá fáza|4. fáza / Phase Four]]</big> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021<br />{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021 | Cate Shortlandová | Eric Pearson | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref name="blackwidow">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings'' |{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021<br />{{minivlajka|USA}} 3. september 2021 | Destin Daniel Cretton | David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021<br />{{minivlajka|USA}} 5. november 2021 | Chloé Zhaová | Chloé Zhaová • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Bez domova]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home'' |{{minivlajka|USA}} 17. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: No Way Home’, Already In The Black From $1B WW Box Office, Could See Ultimate $600M+ Net Profit|url=https://deadline.com/2021/12/spider-man-no-way-home-profit-global-box-office-theatrical-windows-streamers-1234902097/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,921 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2025-07-27|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022 | Sam Raimi | Michael Waldron | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Doctor Strange In The Multiverse Of Madness’ Weaves Way To No. 4 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/doctor-strange-in-the-multiverse-of-madness-movie-profits-1235321384/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 956 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-09-11|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Láska a hrom]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder'' |{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022<br />{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022 | Taika Waititi | Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinsonová | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love And Thunder’, Despite Not Swinging As Big A Hammer As ‘Ragnarok’, Still Profits As No. 9 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/thor-love-and-thunder-box-office-profits-1235317525/|dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 761 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2023-01-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever'' |{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022<br />{{minivlajka|USA}} 11. november 2022 | Ryan Coogler | Ryan Coogler • Joe Robert Cole | 161 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther: Wakanda Forever’ Claws Way To No. 5 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/black-panther-wakanda-forever-box-office-profits-1235320190/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 859 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther: Wakanda Forever (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9114286/|dátum prístupu=2023-05-14|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Piata fáza|5. fáza / Phase Five]]</big> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' |{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023<br />{{minivlajka|USA}} 17. február 2023 | Peyton Reed | Jeff Loveness | 124 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp: Quantumania|url=https://marvel.fandom.com/wiki/Ant-Man_and_the_Wasp:_Quantumania|dátum prístupu=2022-08-31|vydavateľ=Fandom|jazyk=en}}</ref> | $ 476 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp: Quantumania (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10954600/|dátum prístupu=2023-05-14|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 3]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023 | colspan="2" | James Gunn | 150 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Guardians Of The Galaxy Vol. 3’: James Gunn’s Last Ride At Marvel, At No. 9, Is Disney’s Only Pic In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/04/guardians-of-the-galaxy-vol-3-profits-1235896787/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 846 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 3 (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6791350/|dátum prístupu=2023-09-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvels]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Marvels'' |{{minivlajka|Slovensko}} 9. november 2023<br />{{minivlajka|USA}} 10. november 2023 | Nia DaCostová | Nia DaCostová • Megan McDonnellová • Elissa Karasiková | 105 minút | $ 270 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Detonates Four Bombs In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/05/biggest-box-office-bombs-2023-lowest-grossing-movies-1235902825/|dátum prístupu=2025-02-15|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 206 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Marvels (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676048/|dátum prístupu=2024-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Deadpool a Wolverine]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Deadpool & Wolverine'' |{{minivlajka|Slovensko}} 25. júl 2024<br> {{minivlajka|USA}} 26. júl 2024 | Shawn Levy | Ryan Reynolds • Rhett Reese • Paul Wernick • Zeb Wells • Shawn Levy | 128 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Deadpool & Wolverine’: Disney’s First R-Rated MCU Title Claws Way To $400M Profit And No. 3 On 2024’s Most Valuable Blockbuster List|url=https://deadline.com/2025/04/deadpool-and-wolverine-movie-profits-1236379215/ |dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,338 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadpool & Wolverine (2024)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6263850/|dátum prístupu=2025-01-15|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]''<br /> {{minivlajka|USA}} ''Captain America: Brave New World'' | {{minivlajka|Slovensko}} 13. február 2025<br />{{minivlajka|USA}} 14. február 2025 | Julius Onah | Rob Edwards • Malcolm Spellman • Dalan Musson • Julius Onah • Peter Glanz | 118 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Calls ‘Captain America: Brave New World’ 4-Day At $100M Opening – Box Office Update|url=https://deadline.com/2025/02/box-office-captain-america-brave-new-world-1236289044/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 415 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Brave New World (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt14513804/|dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thunderbolts*]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2025<br />{{minivlajka|USA}} 2. máj 2025 | Jake Schreier | Eric Pearson • Joanna Calová | 126 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Thunderbolts*’ Looks To Create Lightning And Fire Up Summer Box Office With $175M Global Opening – Preview | url = https://deadline.com/2025/04/thunderbolts-box-office-preview-1236380290/ | dátum prístupu = 2025-04-30 | vydavateľ = Deadline | jazyk = en}}</ref> | $ 382 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thunderbolts* (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt20969586/|dátum prístupu=2025-07-16|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; " |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|6. fáza / Phase Six]]</big> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Fantastic Four: First Steps'' | {{minivlajka|Slovensko}} 24. júl 2025<br />{{minivlajka|USA}} 25. júl 2025 | Matt Shakman | Josh Friedman • Eric Pearson • Jeff Kaplan • Ian Springer | 114 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Fantastic Four,’ Assemble: Director Matt Shakman on Casting Marvel’s First Family Without Auditions and ‘Corporate Pressures’ Not Being ‘My Burden to Shoulder’|url=https://variety.com/2025/film/news/fantastic-four-director-interview-matt-shakman-casting-auditions-1236461087/ |dátum prístupu=2025-07-20|vydavateľ=Variety|jazyk=en}}</ref> | $ 522 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Fantastic Four: First Steps (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676052/|dátum prístupu=2026-01-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |} === Pripravované filmy === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; " |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|6. fáza / Phase Six]]</big> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Nový deň''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Brand New Day'' | {{minivlajka|Slovensko}} 30. júl 2026<br />{{minivlajka|USA}} 31. júl 2026 | Destin Daniel Cretton | Chris McKenna • Erik Sommers | 145 minút | $ 225 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Look Out, Here Comes ‘Spider-Man: Brand New Day’: $465M WW Opening Set To Be 2nd-Biggest Ever For Sony – Box Office Preview | url = https://deadline.com/2026/07/spider-man-brand-new-day-box-office-projection-1237005824/ | dátum prístupu = 2026-07-29 | vydavateľ = Deadline | jazyk = en}}</ref> | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Doomsday]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 17. december 2026<br />{{minivlajka|USA}} 18. december 2026 | rowspan="2" | Anthony Russo • Joe Russo | rowspan="2" | Michael Waldron • Stephen McFeely | asi 165 minút<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hibberd | meno = James | titul = ‘Avengers: Doomsday’ Tickets to Go On Sale Next Week, Runtime Revealed (Exclusive) | periodikum = The Hollywood Reporter | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/avengers-doomsday-tickets-theaters-runtime-1236647030/ | dátum = 2026-07-13 | dátum prístupu = 2026-07-14 }}</ref> | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Secret Wars'' |{{minivlajka|Slovensko}} 16. december 2027<br />{{minivlajka|USA}} 17. december 2027 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; " |Ďalšie filmy |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ghost Rider'' |{{minivlajka|Slovensko}} 2028<br />{{minivlajka|USA}} 2028 | Shawn Levy | Jonathan Tropper | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Black Panther III'' |{{minivlajka|Slovensko}} 14. december 2028<br />{{minivlajka|USA}} 15. december 2028 | colspan="2" | Ryan Coogler | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars'' | {{N/A}} | {{N/A}} | Yassir Lester | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Blade (film)|Blade]]'' | {{N/A}} | {{N/A}} | Eric Pearson | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; " |Neoznámené filmy |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Nova''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kroll | meno = Justin | titul = Michael Waldron Developing ‘Nova’ Movie At Marvel Studios | periodikum = Deadline Hollywood | url = https://deadline.com/2026/07/michael-waldron-nova-movie-marvel-studios-1236981012/ | dátum = 2026-07-13 | dátum prístupu = 2026-07-14 }}</ref> | {{N/A}} | {{N/A}} | Michael Waldron | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2'' | {{N/A}} | colspan="2" | Destin Daniel Cretton | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''X-Men'' | {{N/A}} | Jake Schreier | Michael Lesslie • Joanna Calová • Lee Sung Jin | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''UNTITLED MARVEL'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2028<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2028 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''UNTITLED MARVEL'' |{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2028<br />{{minivlajka|USA}} 28. júl 2028 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''UNTITLED MARVEL'' |{{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2029<br />{{minivlajka|USA}} 4. máj 2029 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''UNTITLED MARVEL'' |{{minivlajka|Slovensko}} 12. júl 2029<br />{{minivlajka|USA}} 13. júl 2029 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} == Seriály == === Marvel Television seriály === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |- ! Seriál ! colspan="2"| Séria ! Časti ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} |- ! rowspan="7" | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | style="background:#F77F00; width:1%;"| | 1 | 22 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 | rowspan="9" | [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | style="background:#9E1B1B; width:1%;"| | 2 | 22 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 |- | style="background:#BEBEBE; width:1%;"| | 3 | 22 | 29. september 2015 | 17. máj 2016 |- | style="background:#663F38; width:1%;"| | 4 | 22 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 |- | style="background:#322D39; width:1%;"| | 5 | 22 | 1. december 2017 | 18. máj 2018 |- | style="background:#25427D; width:1%;"| | 6 | 13 | 10. máj 2019 | 2. august 2019 |- | style="background:#73CDE2; width:1%;"| | 7 | 13 | 27. máj 2020 | 12. august 2020 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter'' | style="background:#A6C5C8; width:1%;"| | 1 | 8 | 6. január 2015 | 24. február 2015 |- | style="background:#3F4B60; width:1%;"| | 2 | 10 | 19. január 2016 | 1. marec 2016 |- ! rowspan="3"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil'' | style="background:#0A2252; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 10. apríl 2015 | rowspan="11" | [[Netflix]] |- | style="background:#395971; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 18. marec 2016 |- | style="background:#9E1E1D; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2"| 19. október 2018 |- ! rowspan="3" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones'' | style="background:#B298D9; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 20. november 2015 |- | style="background:#242217; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 8. marec 2018 |- | style="background:#461447; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2" |14. jún 2019 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage'' | style="background:#3E290C; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 30. september 2016 |- | style="background:#D6A400; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 22. jún 2018 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist'' | style="background:#28464A; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 17. marec 2017 |- | style="background:#6A543F; width:1%;"| | 2 | 10 | colspan="2" |7. september 2018 |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders'' | style="background:#969696; width:1%;" | | 1 | 8 | colspan="2" | 18. august 2017 |- ! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans'' | style="background:#55A2AC; width:1%;"| | 1 | 8 | 26. september 2017 | 10. november 2017 | ABC |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher'' | style="background:#000000; width:1%;" | | 1 | 13 | colspan="2" | 17. november 2017 | rowspan="2" | Netflix |- | style="background:#2A2C27; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |18. január 2019 |- ! rowspan="3" |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways'' | style="background:#D8DAC5; width:1%;" | | 1 | 10 | 21. november 2017 | 9. január 2018 | rowspan="3" | Hulu |- | style="background:#5E4530; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |21. december 2018 |- | style="background:#191970; width:1%;" | | 3 | 10 | colspan="2" |13. december 2019 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak & Dagger'' | style="background:#766c6b; width:1%;" | | 1 | 10 | 7. jún 2018 | 2. august 2018 | rowspan="2" | Freeform |- | style="background:#0BB10D; width:1%;" | | 2 | 10 | 4. apríl 2019 | 30. máj 2019 |- !{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom'' | style="background:#210000; width:1%;" | | 1 | 10 | colspan="2" |16. október 2020 | Hulu |} === Marvel Studios seriály === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |Seriál ! colspan="2" rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="3" |Pôvodne vydané ! rowspan="2" |Scenár ! rowspan="2" |Stav |- !Premiéra série !Finále série !Stanica |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff; |4. fáza / Phase Four |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]'' | style="background:#B30E0E; width:1%;" | |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 15. január 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="9" |[[Disney+]] |Jac Schaefferová | rowspan="9" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Falcon a Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier'' |style="background:#814140; width:1%;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Malcolm Spellman |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | style="background:#754925;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Michael Waldron |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#281C3A;" | |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 11. august 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 6. október 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | A. C. Bradleyová |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' | style="background:#D3C743;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 24. november 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 22. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jonathan Igla |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' | style="background:#979797;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jeremy Slater |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' | style="background:#334075;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022 |Bisha K. Aliová |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ja som Groot]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot'' | style="background:#54DA0A;" | |1 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022 |Kirsten Leporeová |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law'' | style="background:#03AE09;" | |1 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 18. august 2022 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. október 2022 |Jessica Gaová |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff; |5. fáza / Phase Five |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Tajná invázia]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion'' | style="background:#7CA13C;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 21. jún 2023 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 26. júl 2023 | rowspan="10" |[[Disney+]] |Kyle Bradstreet | rowspan="10" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ja som Groot]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot'' | style="background:#5A4B3A;" | |2 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 6. september 2023 |Kirsten Leporeová |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | style="background:#32332C;" | |2 |6 |{{minivlajka|USA}} 5. október 2023 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 6. október 2023 |{{minivlajka|USA}} 9. november 2023 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2023 |Eric Martin |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#FF631A;" | |2 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 22. december 2023 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 30. december 2023 |A. C. Bradleyová |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' | style="background:#B5B7B7;" | |1 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|USA}} 9. január 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 10. január 2024 |Marion Dayreová • Amy Rardinová |- !{{minivlajka|Slovensko}}''[[Za všetkým hľadaj Agátu]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Agatha All Along'' | style="background:#634C8D;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 18. september 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 19. september 2024 |{{minivlajka|USA}} 30. október 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 31. október 2024 |Jac Schaefferová |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#39519C;" | |3 |8 |{{minivlajka|USA}} 22. decembra 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 23. decembra 2024 |{{minivlajka|USA}} 29. decembra 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 30. decembra 2024 |Matthew Chauncey |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Váš priateľský sused Spider-Man (2025)|Váš priateľský sused Spider-Man]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | style="background:#B22222;" | |1 |10 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 29. januára 2025 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 19. februára 2025 |Jeff Trammel |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Daredevil: Znovuzrodenie|Daredevil: Znovuzrodenie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again'' | style="background:#800000;" | |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 4. marec 2025 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 5. marec 2025 |{{minivlajka|USA}} 15. apríl 2025 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 16. apríl 2025 |Dario Scardapane |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' | style="background:#C9AE83;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 24. júna 2025 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 25. júna 2025 |{{minivlajka|USA}} 1. júla 2025 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 2. júla 2025 |Chinaka Hodgeová |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff; |6. fáza / Phase Six |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Oči Wakandy (2025)|Oči Wakandy]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Eyes of Wakanda'' | style="background:#553C74;" | |1 |4 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 1. augusta 2025 | rowspan="9" |[[Disney+]] |Todd Harris | rowspan="4" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Marvel Zombíci (2025)|Marvel Zombíci]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies'' | style="background:#E3DE3A;" | |1 |4 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 24. september 2025 |Bryan Andrews |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel Studios#Wonder Man (2026)|Wonder Man]]'' | style="background:#FDFD01;" | |1 |8 | colspan="2" |{{minivlajka|USA}} 27. januára 2026 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 28. januára 2026 |Andrew Guest |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Daredevil: Znovuzrodenie|Daredevil: Znovuzrodenie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again'' | style="background:#C2BBB8;" | |2 |8 |{{minivlajka|USA}} 24. marec 2026 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 25. marec 2026 |{{minivlajka|USA}} 5. mája 2026 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 6. mája 2026 |Dario Scardapane |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Váš priateľský sused Spider-Man (2025)|Váš priateľský sused Spider-Man]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | style="background:#229EF1;" | |2 |{{N/A}} |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} jeseň 2026 |{{N/A}} |Jeff Trammel |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[VisionQuest]]'' | style="background:#FFFFFF;" | |1 |8 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 14. októbra 2026 |{{N/A}} |Terry Matalas |postprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Daredevil: Znovuzrodenie|Daredevil: Znovuzrodenie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again'' | style="background:#000000;" | |3 |8 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} marec 2027 |{{N/A}} |Dario Scardapane | rowspan="3" |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Váš priateľský sused Spider-Man (2025)|Váš priateľský sused Spider-Man]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | style="background:#E6E7EB;" | |3 |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |Jeff Trammel |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel Studios#Wonder Man (2026)|Wonder Man]]'' | style="background:#FDFD01;" | |2 |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |Andrew Guest |} === ''WandaVision'' (2021) === Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú. Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximovovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximovová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'', v ktorom sa taktiež objavila Wanda Maximovová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom. === ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) === Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť. Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film ''[[Captain America]]'' je vo vývoji ako pokračovanie série. ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''. === ''Loki'' (2021-2023) === Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri. Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a trvalo do 15. októbra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}</ref> Druhá séria mala premiéru 5. októbra 2023 v USA a 6. októbra na Slovensku. Obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 9. novembra 2023 v USA a 10. novembra na Slovensku. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' (2022). === Čo keby...? (2021-2024) === ''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak. Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria mala premiéru 22. decembra 2023 a pozostávala z deviatich epizód, ktoré vychádzali denne do 30. decembra 2023. Posledná tretia séria mala premiéru v decembri 2024. ''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru. V druhej sezóne, po vytvorení Strážcov mnohovesmíru, Pozorovateľ pokračuje v objavovaní podivnejších svetov, stretáva nových hrdinov a udržiava mnohovesmír v bezpečí. === ''Hawkeye'' (2021) === Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine. Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert & Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. K tomuto projektu vznikol spin-off seriál ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' (2024), v ktorom Alaqua Coxová si zopakovala rolu ako Maya Lopezová / Echo. ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakovala svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárnil rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018). === ''Moon Knight'' (2022) === Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight]]a, s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.<ref name="MoonKnightPremiere">{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref><ref name="MoonKnightFinale">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}</ref> Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. === ''Ms. Marvel'' (2022) === Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti. Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Brie Larsonová si zopakovala úlohu ako Carol Danversová / Captain Marvel. Seriál ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' pokračoval vo filme ''[[Marvels]]'' (2023), v ktorom si zahrala Vellaniová. === ''Ja som Groot'' (2022-2023) === Každý krátky film sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov. V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''[[Ja som Groot]]''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''[[Ja som Groot]]'' obsahuje päť krátkych filmov, ktoré mali premiéru 10. augusta 2022. Druhá séria mala premiéru 6. septembra 2023. === ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) === Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' mal premiéru 18. augusta 2022 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 13. októbra 2022. Mark Ruffalo, Benedict Wong, Tim Roth a Charlie Cox si zopakovali svoje úlohy ako Bruce Banner / Hulk, Wong, Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), a Matt Murdock / Daredevil. === ''Tajná invázia'' (2023) === V ''Tajnej invázii'' od Marvel Studios hrajú Samuel L. Jackson ako Nick Fury a Ben Mendelsohn ako Skrull Talos - postavy, ktoré sa prvýkrát stretli v ''Captain Marvel''. Séria o prelínajúcich sa udalostiach predstavuje frakciu Skrullov, ktorí menia podoby, a ktorí už roky infiltrujú planétu Zem. Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo 1. septembra 2021 v [[Londýn]]e pod pracovným názvom ''Jambalaya'', pričom seriál režírovali Bezucha a Selim a Sylvaine Dufauxová a Remi Adefarasin pôsobili ako kameramani.<ref>{{Citácia periodika|titul= September 2021: London On Screen and Filming|dátum=2021-09-01|url=https://filmlondon.org.uk/latest/september-2021-london-on-screen-and-filming|periodikum=Film London|dátum prístupu=2022-09-11|jazyk=en-US}}</ref> Predtým sa očakávalo, že natáčanie začne v polovici augusta 2021. Jackson začal nakrúcať svoje scény 14. októbra po tom, čo už pracoval na MCU filme ''[[Marvels]]'' (2023), ktorý sa v tom istom čase natáčal v Londýne. Natáčanie prebiehalo vo [[West Yorkshire]] v [[Anglicko|Anglicku]]. 22. januára sa natáčalo v meste [[Leeds]], 24. januára v [[Huddersfield]]e a od 24. do 31. januára 2022 v [[Halifax]]e v [[Piece Hall]]. 28. februára 2022 sa natáčalo na stanici [[Liverpool Street]]. Natáčanie sa skončilo 25. apríla 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel's Secret Invasion Wraps Filming, Teases Nick Fury's New Organization|url=https://www.cbr.com/secret-invasion-wraps-filming-new-nick-fury-organization-logo-mcu/|vydavateľ=Comic Book Resources|dátum vydania=2022-04-25}}</ref> Seriál obsahuje šesť epizód a je dostupný na streamovanie od 21. júna 2023. Cobie Smuldersová, Martin Freeman a Don Cheadle sa vrátili ako Maria Hillová, Everett K. Ross a James "Rhodey" Rhodes. === ''Echo'' (2024) === Maya Lopezová sa po udalostiach v New Yorku vracia do svojho rodného mesta, kde sa musí vyrovnať so svojou minulosťou a zároveň sa znovu spojiť so svojimi indiánskymi koreňmi a prijať svoju rodinu a komunitu. Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa 26. augusta 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul=|dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20220302235944/https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|dátum archivácie=2022-03-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Echo'' obsahuje päť epizód, ktoré debutovali 9. januára 2024 v USA a 10. januára 2024 na Slovensku. ''Echo'' sa odohráva po udalostiach seriálu ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]''. Vincent D'Onofrio stvárnil rolu Wilsona Fiska / Kingpina, Zahn McClarnon ako William Lopez a Charlie Cox ako Daredevil / Matt Murdock. === ''Za všetkým hľadaj Agátu'' (2024) === Istý podozrivý mladík oslobodí neslávne známu bosorku Agátu Harknessovú spod kliatby. Bezmocnú a zraniteľnú Agátu zaujme mladíkova ponuka vydať sa legendárnou Cestou hrôz, na ktorej číhajú mnohé nástrahy a skúšky. Bosorka, ktorá prežije a Cestou hrôz zdarne prejde, získa to, čo jej najviac chýba. Spoločne so záhadným mladíkom založí Agáta nový koven a s ďalšími tromi bosorkami a jednou civilistkou sa vydajú Cestou hrôz. V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začalo 17. januára 2023 s pracovným názvom ''My Pretty'' a trvalo do 28. mája 2023 v Atlante.<ref>{{Citácia periodika|titul= Exclusive: ‘Agatha: Coven of Chaos’ Working Title Revealed|dátum=2022-01-12|url=https://www.thecosmiccircus.com/exclusive-agatha-coven-of-chaos-working-title-revealed/|periodikum=Comic Circus|dátum prístupu=2022-10-03|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= 'WandaVision' Spinoff 'Agatha: Coven of Chaos' Begins Filming Next Week|dátum=2022-11-10|url=https://collider.com/agatha-coven-of-chaos-filming-start/|periodikum=Collider|dátum prístupu=2022-11-10|jazyk=en-US}}</ref> Emma Caulfieldová Fordová si zopakuje rolu Sarah Proctorovej / Dottie Jonesovej z ''WandaVision'' (2021). V novembri 2022 bol [[Joe Locke]] obsadený do neznámej role. Očakáva sa, že Sacha Baron Cohen sa v niektorých epizódach objaví ako Mephisto. Prvé dve epizódy mali premiéru 19. septembra 2024 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 31. októbra 2024. === ''Váš priateľský sused Spider-Man'' (od 2025)=== Tento príbeh skúma pôvod Petra Parkera a jeho začiatky ako Spider-Man, zatiaľ čo Norman Osborn sa stáva jeho mentorom. V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. V júli 2022 bola potvrdená druhá séria s názvom ''Spider-Man: Sophomore Year''. V decembri 2023 bol seriál premenovaný na ''Váš priateľský sused Spider-Man''. Prvá séria začala 29. januára 2025 a skončila 19. februára 2025. Druhá séria bude mať premiéru v roku 2026. === ''Daredevil: Znovuzrodenie'' (od 2025) === V pôvodnom seriáli Marvelu ''Daredevil: Znovuzrodenie'' bojuje nevidomý advokát so zostrenými zmyslami Matt Murdock za spravodlivosť pomocou svojej právnickej firmy, zatiaľ čo bývalý mafiánsky boss Wilson Fisk sleduje svoje vlastné politické ciele v New Yorku. Identity oboch mužov sa začínajú odhaľovať, čo vedie k nevyhnutnému stretu oboch hlavných postáv. V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. V júli na podujatí Comic-Con v San Diegu bol odhalený oficiálny názov seriálu. Charlie Cox si zopakuje rolu Matta Murdocka. Natáčanie sa začalo koncom februára 2023 v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Seriál obsahuje osemnásť epizód, ktoré sú rozdelené do dvoch sérii. Prvá séria, ktorá obsahuje deväť epizód sa začala streamovať 5. marca 2025 a skončila 16. apríla. Druhá séria bude zverejnená v roku 2026. === ''Ironheart'' (2025) === V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa 3. novembra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= Update on Ironheart series about to film in Chicago|dátum=2022-10-14|url=https://reelchicago.com/article/update-on-ironheart-series-about-to-film-in-chicago/|periodikum=Reel Chicago|dátum prístupu=2022-10-15|jazyk=en-US}}</ref> [[Sacha Baron Cohen]] bol obsadený do role Mephista. V decembri 2023 bolo odhalené, že v roku 2024 seriál podstúpi niekoľkotýždňové pretáčky. Seriál ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' bude obsahovať šesť epizód. Seriál bude mať premiéru 24. júna 2025.<ref name="ironheart">{{Citácia periodika|titul=An MCU Show Shot In 2022 May Take 3 Years To Release On Disney+|dátum=2023-12-05|url=https://screenrant.com/mcu-ironheart-show-disney-plus-release-update/|periodikum=ScreenRant|dátum prístupu=2023-12-29|jazyk=en-US}}</ref> Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objavila vo filme ''Čierny Panter: Navždy Wakanda''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref> === ''Oči Wakandy'' (2025)=== Séria rozpráva príbeh o wakandanských bojovníkoch, ktorí v priebehu histórie cestovali po svete, aby získali nebezpečné artefakty z vibránia. Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media. Premiéra ''Oči Wakandy'' je naplánovaná na Disney+. === ''Marvel Zombíci'' (2025)=== Nová generácia hrdinov bojuje proti zombíkom. ''Marvel Zombíci'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde ''Čo keby... zombíci?!'', ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum. ''Marvel Zombíci'' bude obsahovať štyri epizódy a bude mať premiéru už čoskoro. === ''Wonder Man'' (od 2026)=== Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začalo v apríli 2023 s pracovným názvom ''Callback.'' V októbri 2022 bol [[Yahya Abdul-Mateen II]] obsadený do role Wonder Mana. [[Ben Kingsley]] si zopakuje rolu Trevora Slatteryho. Premiéra je stanovená na január 2026. === ''VisionQuest'' (2026) === Seriál sa sústreďuje na Visiona, ktorý sa pokúša získať späť svoju pamäť a ľudskosť. V októbri 2022 bolo odhalené, že druhý spin-off k seriálu ''WandaVision'' (2021) zameraný na postavu Visiona je vo vývoji s názvom ''Vision Quest''. Jac Schaefferová sa stala hlavnou scenáristkou a výkonnou producentkou, pričom Paul Bettany sa vráti do role Visiona. V seriáli sa objaví Ultron. Natáčanie sa očakáva začiatkom roku 2025. Seriál bude mať premiéru v roku 2026. == Špeciály == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |Seriál ! colspan="2" |Pôvodne vydané ! rowspan="2" |Réžia ! rowspan="2" |Scenár ! rowspan="2" |Stav |- !Premiéra !Stanica |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' <br /> {{minivlajka|USA}} Werewolf by Night |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 7. október 2022 | rowspan="3" |[[Disney+]] | Michael Giacchino | Heather Quinnová • Peter Cameron | rowspan="3" |vydané |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 25. november 2022 | colspan="2" | James Gunn |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Punisher: Posledné zúčtovanie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Punisher: One Last Kill'' |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. mája 2026 | Reinaldo Marcus Green | Jon Bernthal • Reinaldo Marcus Green |} === ''Vlkolak – Nočný lovec'' (2022) === Počas temnej a pochmúrnej noci sa z tieňov vynorí tajná skupina lovcov monštier, ktorí sa po smrti svojho vodcu zídu v strašidelnom sídle prastarého rodu. Pri podivnom a hrôzostrašnom pamätnom zhromaždení na počesť vodcovho života sú lovci vyzvaní k tajomnému a smrtonosnému súpereniu o mocnú relikviu. Čaká ich nočný lov, ktorý ich nakoniec privedie tvárou v tvár nebezpečnému monštru. V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' mal premiéru 7. októbra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}</ref> === ''Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál'' (2022) === Strážcovia galaxie sa vydávajú na planétu Zem, aby pre Petera Quilla zohnali dokonalý a nezabudnuteľný vianočný darček. V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebiehalo počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončilo začiatkom mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref> ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' mal celosvetovú premiéru 25. novembra 2022 na [[Disney+]]. ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' sa odohráva medzi udalosťami ''[[Thor: Láska a hrom]]'' (2022) a ''[[Strážcovia Galaxie 3]]'' (2023). == Koprodukčné filmy == {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;" |- bgcolor="#B0C4DE" align="center" ! Rok ! Názov ! Réžia ! Distribúcia ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- | 1998 | ''Blade'' | Stephen Norrington | New Line Cinema | $45 miliónov | $131 183 530 |- | 2000 | ''X-Men'' | [[Bryan Singer]] | [[20th Century Fox]] | $75 miliónov | $296 339 528 |- | rowspan="2" | 2002 | ''Blade II'' | Guillermo del Toro | New Line Cinema | $54 miliónov | $155 010 032 |- | ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]'' | Sam Raimi | [[Columbia Pictures]] | $140 miliónov | $825 025 036 |- | rowspan="3" | 2003 | ''Daredevil'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | 20th Century Fox | $78 miliónov | $179 179 718 |- | ''X2: X-Men United'' | Bryan Singer | $110 miliónov | $407 711 549 |- | ''Hulk'' | Ang Lee | [[Universal Studios|Universal Pictures]] | $137 miliónov | $245 285 165 |- | rowspan="3" | 2004 | ''Kat'' | Jonathan Hensleigh | Artisan Entertainment<br>Lionsgate | $15,5 miliónov | $54 700 105 |- | ''[[Spider-Man 2]]'' | Sam Raimi | Columbia Pictures | $200 miliónov | $788 976 453 |- | ''Blade: Trinity'' | David S. Goyer | New Line Cinema | $65 miliónov | $131 977 904 |- | rowspan="3" | 2005 | ''Elektra'' | Rob Bowman | 20th Century Fox | $43 miliónov | $56 995 646 |- | ''Man Thing'' | Brett Leonard | Lionsgate | $30 miliónov | $1 123 136 |- | ''Fantastická štvorka'' | Tim Story | rowspan="2" | 20th Century Fox | $100 miliónov | $333 535 934 |- | 2006 | ''X-Men: Posledný vzdor'' | Brett Ratner | $210 miliónov | $460 435 291 |- | rowspan="3" | 2007 | ''Ghost Rider'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $228 738 393 |- | ''[[Spider-Man 3]]'' | Sam Raimi | $258 miliónov | $894 983 373 |- | ''Fantastická štvorka: Silver Surfer'' | Tim Story | 20th Century Fox | $130 miliónov | $301 913 131 |- | 2008 |''Kat 2'' | Lexi Alexander | Lionsgate | $35 miliónov | $10 161 493 |- | 2009 | ''X-Men Origins: Wolverine'' | Gavin Hood | rowspan="2" | 20th Century Fox | $150 miliónov | $373 062 864 |- | 2011 | ''X-Men: Prvá trieda'' | Matthew Vaughn | $140–160 miliónov | $352 616 690 |- | rowspan="2" | 2012 | ''Ghost Rider 2'' | Mark Neveldine a Brian Taylor | rowspan="2" | Columbia Pictures | $57 miliónov | $132 563 930 |- | ''Amazing Spider-Man'' | Marc Webb | $230 miliónov | $757 930 663 |- | 2013 | ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]'' | James Mangold | 20th Century Fox | $120 miliónov | $414 828 246 |- | rowspan="2" | 2014 | ''Amazing Spider-Man 2'' | Marc Webb | Columbia Pictures | $200–255 miliónov | $708 982 323 |- | ''X-Men: Budúca minulosť'' | Bryan Singer | rowspan="6" |20th Century Fox | $200 miliónov | $746 045 700 |- | 2015 | ''Fantastická štvorka'' | Josh Trank | $120 miliónov | $167 882 881 |- | rowspan="2" | 2016 | ''Deadpool'' | Tim Miller | $58 miliónov | $782 836 791 |- | ''X-Men: Apokalypsa'' | Bryan Singer | $178 miliónov | $543 934 105 |- | 2017 | ''Logan: Wolverine'' | James Mangold | $97–127 milliónov | $619 179 950 |- | rowspan="2" | 2018 | ''Deadpool 2'' | Tim Miller | $110 miliónov | $786 470 484 |- | ''Venom'' | Ruben Fleischer | Columbia Pictures | $100 milliónov | $856 085 151 |- | 2019 | ''X-Men: Dark Phoenix'' | Simon Kinberg | 20th Century Fox | $200 miliónov | $252 442 974 |- | 2020 | ''Noví mutanti'' | Josh Boone | 20th Century Studios | $67–80 miliónov | $49 169 594 |- | 2021 | ''Venom 2: Carnage prichádza'' | Andy Serkis | rowspan="5" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $506 863 592 |- | 2022 | ''Morbius'' | Daniel Espinosa | $75 miliónov | $167 460 961 |- | rowspan="3" |2024 | ''Madame Web'' | S. J. Clarksonová | $80 miliónov | $100 498 764 |- | ''Venom: Posledný tanec'' | Kelly Marcelová | $120 miliónov | $478 937 618 |- | ''Lovec Kraven'' | J. C. Chandor | $130 miliónov | $62 076 533 |} == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == {{Portál|Film|Filmový}} * [[Marvel Comics]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Marvel Studios]] [[Kategória:Filmové štúdiá USA]] pg991o3rxpogzp83e3ocskagb76jydd Novoplan C-12 0 583168 8254754 7655788 2026-07-28T12:18:19Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8254754 wikitext text/x-wiki {{Infobox Autobus |autobus=Novoplan C-12 |typ=C-12 |výrobca=SAO Lučenec |roky=[[1996]] - [[2005]] |dĺžka=11585 / 11970 |šírka=2500 |výška=3160 / 3170 |hmotnosť=10090 / 10650 |obsaditeľnosť=30-31/66/ |motor=LIAZ M1.2 C ML 636 E |výkon=175 |motor2=Jamot ML 637 NGS |výkon2=175 |max=70 km/h |palivo= |prevodovka=Hriňovské strojárne (neznámy podtyp) |druh=manuálna |stupňov=4 |prevodovka2=Csepel-ZF S6 |druh2=manuálna |stupňov2=6 |prevodovka3=Voith 863.3 |druh3=automatická |stupňov3=3 }} '''Novoplan C-12''' je dvojnápravový, strednopodlažný [[autobus]] pre mestskú hromadnú dopravu. ==Dejiny== Slovenské autobusové opravovne Lučenec trpeli v 90. rokoch nedostatkom zákazok. Za účelom lepšieho využitia svojich kapacít sa rozhodli vyvinúť vlastné vozidlo, ktoré by využívalo aspoň 60% domácich komponentov. Z viac ako 80 oslovených spoločností nakoniec kooperovali napr. [[Hriňovské strojárne]], [[LARF Nováky]], [[AVC Čadca]], [[EM-TEST]] Žilina. Na vývoji spolupracovala Katedra zvárania [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulty STU]] v Trnave a zvolenský [[WUSAM]]. Dizajn autobusu pochádza z Katedry priemyselného dizajnu [[Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach|Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach]]. Prvým stupňom vývoja bola verzia pre mestskú hromadnú dopravu. Prototyp bol predstavený na Autosalóne Nitra 1996. V rovnakom roku získal Národnú cenu za dizajn v kategórii Cieľavedomé uplatňovanie dizajnu vo výrobe a službách.<ref name:"1">http://www.sme.sk/2097616/o-narodnu-cenu-dizajnu-1996-sa-uchadzalo-len-dvadsatdva-subjektov.html{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Hlavný konštruktér Ing. Ján Kačáni zaň získal Cenu mesta Lučenec. Po získaní homologizácie v roku 1998 sa rozbehla sériová výroba s drobnými rozdielmi najmä vo vyhotovení karosérie. V spolupráci s SPP sa riešil vývoj verzie na pohon stlačeným zemným plynom (CNG), označenej C-12NG. Vozidlo bolo hotové až v roku 2004. Testovalo sa v Bratislave, no [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] uprednostnil prestavby starších vozidiel na CNG. Po odkúpení polovice licencie prešovskou firmou PRE-OS v roku 2003 bola podľa košického vozidla #5401 vytvorená inovovaná séria, ktorá sa odlišovala najmä inak riešenými čelami. V Lučenci zostala iba výroba skeletov, PRE-OS vozidlá finalizoval v svojich priestoroch. ==Konštrukcia== Vozidlo rozmerovo vychádza z [[Karosa|Karosy]] radu 700. Snahou výrobcu bolo zapojiť čo najviac slovenských dodávateľov, najmä pre nízku spoľahlivosť však ich podiel postupne klesal. Motor [[Liaz]] je osadený naležato za zadnou nápravou. Strecha, čelá vozidla, dolné časti bočníc a odnímateľné kryty podbehov sú vyrobené zo sklolaminátu. Plechy a okná sú na skelet osadené lepením. Čelné sklo bolo v prvej sérii zhodné s modelmi [[Ikarus]] radu 300, v druhej bolo pre jeho zlú dostupnosť nahradené sklom z [[Karosa|Karosy]] radu 900. ==Výroba a prevádzka== Na [[Slovensko|Slovensku]] bolo v premávke spolu 9 vozidiel. (7 z prvej série - v Košiciach 3 kusy, Trnave 3 kusy , [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] 1 kus a jeden skúšobný na pohon CNG. Z druhej série sa jediné dva kusy dodali k dopravcovi SAD Poprad. Odbyt komplikovala najmä zlá finančná situácia podnikov SAD. == Referencie == <references /> [[Kategória:Autobusy Novoplan]] 6391ncdk3ygkhmaq5sh7n2yx1v21dkw Hippocamp (mesiac) 0 585408 8254811 7731415 2026-07-28T15:54:26Z Spider 001757 142600 Spider 001757 premiestnil stránku [[S/2004 N 1]] na [[Hippocamp (mesiac)]]: https://planetarynames.wr.usgs.gov/Page/Planets#NeptunianSystem 7731415 wikitext text/x-wiki '''S/2004 N 1''' alebo '''Hippocamp'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Name Approved for Neptunian Satellite: Hippocamp | url = https://astrogeology.usgs.gov/news/nomenclature/name-approved-for-neptunian-satellite-hippocamp | vydavateľ = astrogeology.usgs.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-22 | miesto = | jazyk = en }}</ref> je malý [[Mesiac (družica)|mesiac]] [[Neptún]]a s priemerom okolo 34 kilometrov.<ref name=ESA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ESA Science & Technology: Hubble helps uncover origin of Neptune's smallest moon Hippocamp &#x5B;heic1904&#x5D; | url = http://sci.esa.int/hubble/61142-hubble-helps-uncover-origin-of-neptune-s-smallest-moon-hippocamp-heic1904/ | vydavateľ = sci.esa.int | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-22 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho obežná doba je menej ako jeden pozemský deň. Objav tohto mesiaca [[1. júl]]a [[2013]] zvýšil počet známych satelitov Neptúna na štrnásť. Kvôli jeho slabej [[zdanlivá hviezdna veľkosť|magnitúde]] +26,5 ho sonda [[Voyager 2]] pri prelete okolo Neptúna neobjavila. Objavil ho Mark Showalter analýzou archivovaných fotografií Neptúna z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]], zachytených v rokoch 2004 a 2009. Pôvodne pre jeho pomenovanie prichádzali do úvahy mená Polyphemus alebo Thoosa, nakoniec mesiac dostal meno Hippocamp podľa morskej príšery z gréckej a rímskej mytológie.<ref name=ESA/> [[25. september|25. septembra]] 2018 bol mesiac [[Centrum pre malé planétky|Centrom pre malé plánetky]] očíslovaný ako Neptún XIV. Vznikol pravdepodobne odštiepením od väčšieho [[Proteus (mesiac)|Proteus]]a.<ref name=ESA/> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}} * {{Preklad|en|S/2004 N 1|731366803}} {{Výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 2013]] 9dhyje7cnh75dd382wtlp1446p6231h 8254815 8254811 2026-07-28T16:01:53Z Spider 001757 142600 aktualizácia 8254815 wikitext text/x-wiki '''Hippocamp'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Name Approved for Neptunian Satellite: Hippocamp | url = https://astrogeology.usgs.gov/news/nomenclature/name-approved-for-neptunian-satellite-hippocamp | vydavateľ = astrogeology.usgs.gov | dátum vydania = 20.2.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-22 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230314153509/https://astrogeology.usgs.gov/news/nomenclature/name-approved-for-neptunian-satellite-hippocamp | dátum archivácie = 14.3.2023 | jazyk = en }}</ref><ref name="USGS">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Planet and Satellite Names and Discoverers | vydavateľ = Gazetteer of Planetary Nomenclature | dátum prístupu = 28.7.2026 | url = https://planetarynames.wr.usgs.gov/Page/Planets | jazyk = po anglicky }}</ref> (predbežné označenie '''S/2004 N 1''') je malý [[Mesiac (družica)|mesiac]] [[Neptún]]a s priemerom okolo 34 kilometrov.<ref name=ESA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ESA Science & Technology: Hubble helps uncover origin of Neptune's smallest moon Hippocamp &#x5B;heic1904&#x5D; | url = http://sci.esa.int/hubble/61142-hubble-helps-uncover-origin-of-neptune-s-smallest-moon-hippocamp-heic1904/ | vydavateľ = sci.esa.int | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-22 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho obežná doba je menej ako jeden pozemský deň. Objav tohto mesiaca [[1. júl]]a [[2013]] zvýšil počet známych satelitov Neptúna na štrnásť. Kvôli jeho slabej [[zdanlivá hviezdna veľkosť|magnitúde]] +26,5 ho sonda [[Voyager 2]] pri prelete okolo Neptúna neobjavila. Objavil ho Mark Showalter analýzou archivovaných fotografií Neptúna z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]], zachytených v rokoch 2004 a 2009. Pôvodne pre jeho pomenovanie prichádzali do úvahy mená Polyphemus alebo Thoosa, nakoniec mesiac dostal meno Hippocamp podľa morskej príšery z gréckej a rímskej mytológie.<ref name=ESA/> [[25. september|25. septembra]] 2018 bol mesiac [[Centrum pre malé planétky|Centrom pre malé plánetky]] očíslovaný ako Neptún XIV. Vznikol pravdepodobne odštiepením od väčšieho [[Proteus (mesiac)|Protea]].<ref name=ESA/> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}} * {{Preklad|en|S/2004 N 1|731366803}} {{Výhonok slnečná sústava}} {{Mesiace Neptúna}} {{Slnečná sústava}} [[Kategória:Mesiace Neptúna]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 2013]] 4w2cyv8e49xb6lvcsinfzgsjl1snmiv Kategória:Energetické podniky v Česku 14 591844 8255028 6449840 2026-07-28T22:32:31Z Jetam2 30982 Cmmons 8255028 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Podniky v Česku]] [[Kategória:Energetické podniky|Česko]] [[Kategória:Energetika v Česku|Podniky]] qco3s62bwbi01wlexc31lnl8qdo4m1g Guy Gilbert 0 593565 8255012 7707473 2026-07-28T21:18:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255012 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | typ dodatok = | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Guy Gilbert | meno originálne = | rodné meno = | aktuálny titul = | portrét = Guy Gilbert à st-Jacques 01526.jpg<!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Francúzsko|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1935|9|12}} | miesto narodenia = [[Rochefort (Charente-Maritime)|Rochefort]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = [[1965]]<ref>[http://web.zeliv.eu/bratr-michael/pribeh-jednoho-kneze.html Příběh jednoho kněze - Duchovní slovo bratrů, Bratr Michael]</ref> | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = | portál1 = Francúzsko }} '''Guy Gilbert''' (* [[12. september]] [[1935]], [[Rochefort (Charente-Maritime)|Rochefort]], [[Francúzsko]]) je francúzsky rímskokatolícky kňaz. Svoj život zasvätil najmä práci s mladými ľuďmi na okraji spoločnosti. == Život == Guy Gilbert pochádza z kresťanskej rodiny, mal 14 súrodencov. Kňazom chcel byť "vždy" - svoje povolanie počul v 13 rokoch.<ref>[http://www.vira.cz/Texty/Clanky/Knez-v-kozene-bunde-na-motorce-a-mezi-vytrzniky.html Kněz v kožené bundě, na motorce a mezi výtržníky - Guy Gilbert, vira.cz]</ref> V roku [[1948]] vstúpil do [[seminár (katolíci)|seminára]] v [[Alžírsko|Alžírsku]]. Proti svojej vôli sa musel zúčastniť [[Alžírska vojna|alžírskej vojny]], v ktorej v rokoch 1954{{--}}1962 slúžil ako [[zdravotník]]. „''Vďaka svojej službe v armáde som sa rozhodol byť kňazom práve v Alžírsku. Z tej krajiny prakticky všetci kresťania utiekli do Francúzska a zostalo tam len moslimské obyvateľstvo. Cítil som, že práve pre službu v Alžírsku som povolaný. A tak som sa ocitol sám uprostred moslimov, kde som sa začal starať o tamojšiu mládež, najmä o tú jej časť, ktorá žila na hrane zákona či rovno za ňou''“, uviedol Gilbert<ref>[https://svetkrestanstva.postoj.sk/5733/francuzsky-kuffa-guy-gilbert-z-lasky-sa-moze-aj-knaz-pobit Francúzsky Kuffa Guy Gilbert: Z lásky sa môže aj kňaz pobiť]</ref>. V Alžírsku zostal do roku [[1970]]. Potom sa vrátil do [[Paríž]]a, kde sa opäť sústredil na prácu s mladými [[Páchateľ|delikventmi]] v [[19. obvod (Paríž)|19. parížskom obvode]], kde žila početná komunita [[Čierne nohy|potomkov Európanov, narodených v Alžírsku]]. „''Mal som vtedy svoju motorku a spolu s ďalšími kňazmi sme išli do ulíc medzi mladých výtržníkov a zlodejov ... Stretol som sa s násilím, ktoré som dovtedy vôbec nepoznal. Vyrastal som v milujúcej rodine ..., kde nebolo po násilí ani stopy. Evanjelium ma tiež nenaučilo násilia, ale láske a jemnosti. A zrazu som bol konfrontovaný s agresivitou''“, povedal Gilbert. Neskôr kúpil rozpadnutý statok v južnom Francúzsku. Spolu s mladými ľuďmi tu vybudoval centrum, ktoré im má umožniť návrat do bežného života. Je to miesto, kde pracujú, starajú sa o zvieratá, sú v kontakte s prírodou a môžu tiež rozvíjať seba samého. Záujemcovia o život na statku sa počítajú na stovky, prijať môžu každý rok len desať. Výsledky považuje Gilbert za veľmi dobré, hoci k „zázračným znovuzrodením“ dochádza len málokedy: „''Sú to ľudia, ktorí nemajú žiadne vzdelanie, často ani nechodia do školy, páchajú najrôznejšie kriminálne činnosti a nikdy nepocítili rodičovskú lásku.''“ Otec Gilbert často hovorí v rozhlase i televízii, napísal množstvo kníh. Nosí dlhé rozpustené vlasy a väčšinou je ho vidieť v obnosenej koženej bunde, kožených nohaviciach a špicatých topánkach. Začal sa tak obliekať pred rokmi, keď chcel zapadnúť medzi mladých na ulici, s ktorými pracoval. Dnes už toto oblečenie považuje skoro za svoju uniformu. „''Až na sebe raz nebudem mať svoju koženú bundu, bude to znamenať, že som buď veľa chorý, alebo už rovno mŕtvy''“, hovorí. {{Citát| Pri prvom kontakte s mladými, o ktorých sa starám, ma zakaždým zarazí ich beznádej. Uhýbavý neprítomný pohľad, smutná tvár, málovravnosť. Koľko trpezlivosti je treba, aby sa jedného dňa ich tvár rozjasnila, aby pozreli na druhého človeka, aby prehovorili! |Guy Gilbert <ref>[http://www.horcicnezrnko.sk/VYROKY/Laska.html láska - horcicnezrnko.sk]</ref>}} == Ocenenie == * Vtedajší francúzsky prezident [[Jacques Chirac]] vymenoval Gilberta Guya za jeho činnosť rytierom [[Rad čestnej légie|Rádom čestnej légie]]. * Vyznamenaný bol tiež katolíckym kňazom [[Abbé Pierre|Abbé Pierrom]]. == Dielo == * ''Un prêtre chez les loubards'', Stock, mars, [[1978]], ISBN 223401848X * ''La rue est mon église'', Stock, [[1980]]. * ''L’Espérance aux mains nues'', Stock, [[1984]]. * ''Aventurier de l'amour'', Stock, [[1986]]. * ''Avec mon aube et mes santiags'', Stock, [[1988]]. * ''Les Petits Pas de l'amour'', Stock, [[1990]]. * ''Jusqu’au bout, Stock'', [[1991]]. * ''Des loups dans la bergerie'', Stock, [[1996]]. * ''Dealer d’amour'', Stock, [[1997]]. * ''Cris de jeunes'', Salvator, [[1999]]. * ''Passeurs de l’impossible'', Stock, [[2000]]. * ''Lutte et aime là où tu es !'', Éd. Philippe Rey, [[2009]]. === Slovenské vydania === V zátvorke uvedený rok slovenského vydania * ''Ruženec - modlitba pre mladých'' (2001) Lúč, ISBN 8071143294 <ref>[http://religiask.blogspot.sk/2010/01/recenzia-ruzenec-modlitba-pre-mladych.html Recenzia: Ruženec, modlitba pre mladých.]</ref>. * ''Krížová cesta, Pobožnosť pre mladých'' (2002) Lúč, v originály: ''Chemin de croix'', preklad: Monika Javorková, ISBN 8071143626<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Krížová cesta - pokojadobro.sk |url=http://www.pokojadobro.sk/index1.php?page=next&clanok=223&arch=Aktu%E1lne%20%E8%EDslo |dátum prístupu=2017-03-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200611030937/http://www.pokojadobro.sk/index1.php?page=next&clanok=223&arch=Aktu%EF%BF%BDlne+%EF%BF%BD%EF%BF%BDslo |dátum archivácie=2020-06-11 }}</ref>. === České vydania === Rok je uvedený pre české vydanie. * ''Až do krajnosti: kněz mezi mladými na okraji společnosti'', Portál, [[1994]], ISBN 80-7178-008-1<ref>[http://www.databazeknih.cz/vydane-knihy/guy-gilbert-9911?odb=ro Guy Gilbert - databazeknih.cz]</ref>. * ''Setkání s Marií'', Karmelitánské nakladatelství, [[2002]], ISBN 80-7192-657-4<ref>[http://www.vira.cz/Texty/Clanky/Paradni-darek-z-nebes-1.html Neměl jsi dobrou mámu? Obracej se k Marii... - vira.cz]</ref><ref>[http://www.pastorace.cz/Tematicke-texty/r-2005-Proc-se-vubec-modlit-ruzenec-Guy-Gilbert.html Proč se vůbec modlit růženec ? Guy Gilbert - vira.cz]</ref>. * ''Růženec světla'', Karmelitánské nakladatelství, [[2006]], ISBN 80-7195-090-4. * ''Evangelium podle svatého lotra'', Portál, [[2008]], ISBN 978-80-7367-450-2. * ''O dětech a výchově'', Portál, [[2009]], ISBN 978-80-7367-609-4<ref>[http://www.skolkamazzarellovej.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=146:guy-gilbert&catid=19:vychova&Itemid=29 Recept na príjemné rodinné ovzdušie - skolkamazzarellovej.sk]</ref>. * ''Buďte světlem!'', Portál, [[2010]], ISBN 978-80-7367-770-1. * ''Křížová cesta'', Karmelitánské nakladatelství, [[2010]], ISBN 978-80-7195-441-5. * ''Srdce v ohni'', Portál, [[2012]], v origináli: ''Coeur de prêtre, coeur de feu'', preklad: Kateřina Bodnárová, ISBN 978-80-262-0070-3<ref>[http://www.kukatko.cz/srdce-v-ohni-aneb-zivot-kneze-uprostred-soucasneho-sveta/ Kniha: Srdce v ohni aneb Život kněze uprostřed současného světa]</ref>. * ''Bratr vyvržených, Kněz na pařížské periferii.'', Portál, [[2012]], ISBN 978-80-262-0138-0. * ''Ať se ti život povede: Rady pro každý věk - od mladých po dinosaury'', Portál, [[2012]], ISBN 978-80-262-0157-1. * ''Partnerství '', Portál, [[2013]], ISBN 978-80-262-0484-8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Recenze Jak uspět v lásce? |url=http://www.digitimes.cz/2015/09/jak-uspet-v-lasce/ |dátum prístupu=2017-03-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170312034655/http://www.digitimes.cz/2015/09/jak-uspet-v-lasce/ |dátum archivácie=2017-03-12 }}</ref>. * ''Tvárí v tvář utrpení'', Portál, [[2014]], ISBN 978-80-262-0606-4. * ''Štěstí'', Portál, [[2015]], ISBN 978-80-262-0813-6. * ''Pokora'', Portál, [[2016]], ISBN 978-80-262-1023-8. * ''Čas žít'', Portál, [[2017]], ISBN 978-80-262-1170-9. == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Guy Gilbert|14399529}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Guy Gilbert|q}} == Externé odkazy == * [http://www.guygilbert.net/ Osobné stránky Guy Gilberta] * [http://www.kaplnka.sk/dimenzie/okt97/9profily.htm Guy Gilbert apoštol alebo rebel ?!] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171106042957/http://www.kaplnka.sk/dimenzie/okt97/9profily.htm |date=2017-11-06 }} * [http://horcicnezrnko.sk/Pribehy%20a%20zamyslenia/MOJ%20BLIZNY/Guy%20Gilbert%20o%20nabozenskej%20tolerancii.html Guy Gilbert o náboženskej tolerancii - Horčičné zrnko] * [http://www.katyd.cz/clanky/guy-gilbert-mezi-mladezi-se-da-jeste-neco-zachranit.html Guy Gilbert: Mezi mládeží se dá ještě něco zachránit] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gilbert, Guy}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Kresťanskí spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] 7jl41foavjd1kst0gmkoxu63u1glw6f Základná škola (Bratislava, Ružová dolina 29) 0 596831 8255023 8247951 2026-07-28T22:06:34Z ~2026-41987-53 301465 /* */ 8255023 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.150799|17.143776|format=dms|display=title}} {{Infobox Základná škola | Názov = Základná škola Ružová dolina 29 | Zameranie = [[angličtina]], [[nemčina]], [[biológia]], [[informatika]], [[matematika]], [[dejepis]], [[fyzika]], [[chémia]] | Riaditeľ = | Riaditeľka = RNDr. Anna Tomčániová | Zástupca riaditeľa = Ing. Renáta Dvončová pre 1. stupeň/PaedDr. Marek Porvažník pre 2. stupeň | Rok založenia = 1962 | Súčasný zriaďovateľ =Mestská časť Ružinov | Počet učiteľov = | Počet žiakov = | Počet tried = | Školské farby = Ružová | Školská hymna =- | Maskot = Sova | Školský časopis =Školská facebooková stránka spravujúca Zuzanou Mazúchovou | Adresa = Ružová dolina 29,{{break}}821 09 Bratislava-Ružinov | Telefón = +421 2 53413278 | Fax =- | Web = {{URL|http://www.zsrd.sk}} | E-mail = zsrd@zsrd.sk }} '''Základná škola Ružová dolina 29''' je [[základná škola]] v [[Ružová dolina (Bratislava)|Ružovej doline]], [[Bratislava - mestská časť Ružinov]], miestna časť [[Nivy (časť Bratislavy)|Nivy]].<ref>http://www.bratislava.sk/zakladna-skola-ruzova-dolina/os-11009674</ref> == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == *[https://zsrd.edupage.org/ Oficiálne webstránky] [[Kategória:Základné školy v Bratislave]] [[Kategória:Ružinov]] 6xevhcqvxrdm7gy8ppu1xfc0735oc82 8255045 8255023 2026-07-29T02:14:02Z Corin 21212 +Významnosť 8255045 wikitext text/x-wiki {{Významnosť}} {{Súradnice|48.150799|17.143776|format=dms|display=title}} {{Infobox Základná škola | Názov = Základná škola Ružová dolina 29 | Zameranie = [[angličtina]], [[nemčina]], [[biológia]], [[informatika]], [[matematika]], [[dejepis]], [[fyzika]], [[chémia]] | Riaditeľ = | Riaditeľka = RNDr. Anna Tomčániová | Zástupca riaditeľa = Ing. Renáta Dvončová pre 1. stupeň/PaedDr. Marek Porvažník pre 2. stupeň | Rok založenia = 1962 | Súčasný zriaďovateľ =Mestská časť Ružinov | Počet učiteľov = | Počet žiakov = | Počet tried = | Školské farby = Ružová | Školská hymna =- | Maskot = Sova | Školský časopis =Školská facebooková stránka spravujúca Zuzanou Mazúchovou | Adresa = Ružová dolina 29,{{break}}821 09 Bratislava-Ružinov | Telefón = +421 2 53413278 | Fax =- | Web = {{URL|http://www.zsrd.sk}} | E-mail = zsrd@zsrd.sk }} '''Základná škola Ružová dolina 29''' je [[základná škola]] v [[Ružová dolina (Bratislava)|Ružovej doline]], [[Bratislava - mestská časť Ružinov]], miestna časť [[Nivy (časť Bratislavy)|Nivy]].<ref>http://www.bratislava.sk/zakladna-skola-ruzova-dolina/os-11009674</ref> == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == *[https://zsrd.edupage.org/ Oficiálne webstránky] [[Kategória:Základné školy v Bratislave]] [[Kategória:Ružinov]] hvaiuhsz9150p72758firxae9oxiqba Marvel Cinematic Universe 0 602249 8255051 8253474 2026-07-29T04:50:17Z KangDobyvatel 221808 budget Spider-Man: BND 8255051 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Marvel Cinematic Universe logo.png|náhľad|Logo Marvel Cinematic Universe]] '''Marvel Cinematic Universe (MCU)''' je mediálna [[Franchising|franšíza]] a fiktívny svet, kde sa odohrávajú filmy, televízne seriály a vybrané komiksy so superhrdinami komiksového vydavateľstva [[Marvel Comics]]. Celovečerné snímky sú produkované filmovým štúdiom [[Marvel Studios]]. Prvým vydaným filmom bol ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008), ktorým sa odštartovala fáza 1. Za ním nasledovali snímky ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), ''[[Iron Man 2]] ''(2010), ''[[Thor (film)|Thor]]'' (2011), ''[[Captain America: Prvý Avenger]] ''(2011), ktoré spoločne viedli k poslednému filmu fázy 1, ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' (2012). Druhá fáza následne začala filmom ''[[Iron Man 3]] ''(2013), pokračovala snímkami ''[[Thor: Temný svet]]'' (2013), ''[[Captain America: Zimný vojak]]'' (2014), ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]'' (2014), ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'' (2015) a uzavretá bola filmom ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' (2015). Nasleduje fáza tretia, ktorej plány štúdio Marvel odhalilo na Comic-Cone 2014. Fázu 3 započal film ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016), ktorý bol nasledovaný filmami ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' (2016), ''[[Strážcovia Galaxie 2]]'' (2017), ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Thor: Ragnarok]]'' (2017), ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' (2018), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Ant-Man a Wasp]]'' (2018), ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' (2019), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019) a prvé 3 fázy ukončila snímka ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019). Fázu 4, započal film ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021), ktorý bol nasledovaný filmami ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' (2021), ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' (2021), ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021), ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' (2022), ''[[Thor: Láska a hrom]]'' (2022) a ''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]'' (2022) tento snímok zároveň uzavrel 4. fázu. Fáza 5. započala filmami ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]'' (2023), ''[[Strážcovia Galaxie 3]]'' (2023), ''[[Marvels]]'' (2023), ''[[Deadpool a Wolverine]]'' (2024), ''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]'' (2025) a ''[[Thunderbolts*]]'' (2025) tento snímok zároveň uzavrel 5. fázu. Fáza 6. započala filmami ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]'' (2025), ''[[Spider-Man: Nový deň]]'' (2026), ''[[Avengers: Doomsday]]'' (2026), ''[[Avengers: Secret Wars]]'' (2027). Filmy od Marvel Cinematic Universe sa dočkali ohlasu ako zo strany kritikov, tak aj fanúšikov komiksových predlôh. Franšíza ako celok sa radí na tretie miesto v zozname filmových franšíz s najväčším ročným obratom. Okrem filmov franšíza vydala vlastné komiksy, sériu krátkych filmov [[Marvel One-Shots]] a navyše sa už vysielajú či vysielali televízne seriály, ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' (2013-2020), ''[[Agent Carter]]'' (2015-2016), ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' (2015-2018), ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' (2015-2019), ''[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]]'' (2016-2018), ''[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]]'' (2017-2018), ''[[The Defenders]]'' (2017), ''[[Inhumans]]'' (2017), ''[[The Punisher]]'' (2017-2019), ''[[Runaways]]'' (2017-2019), ''[[Cloak & Dagger]]'' (2018-2019), ''[[Helstrom]]'' (2020), ''[[WandaVision]]'' (2021), ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' (2021), ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' (2021-2023), ''[[Čo keby...?]]'' (2021-2024), ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' (2021), ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' (2022), ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' (2022), ''[[Ja som Groot]]'' (2022-2023), ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' (2022), ''[[Tajná invázia]]'' (2023), ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' (2024), ''[[Za všetkým hľadaj Agátu]]'' (2024), ''[[Váš priateľský sused Spider-Man]]'' (od 2025), ''[[Daredevil: Znovuzrodenie]]'' (od 2025), ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' (2025) a ''[[Oči Wakandy]]'' (2025) a špeciály ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' (2022), ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' (2022) a ''[[Punisher: Posledné zúčtovanie]]'' (2026). == Filmy == Celovečerné filmy, ktoré tvoria jadro sveta a franšízy MCU, sú rozdelené do tzv. fáz. {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Producent ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 1. fáza / Phase One: Avengers Assembled |- ! [[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]] | Iron Man | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2008}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2008}} | Jon Favreau | Mark Fergus<br>Hawk Ostby<br>Art Marcum<br>Matt Holloway | Avi Arad<br>Kevin Feige | 126 minút | $ 140 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='IRON MAN' IS SUMMER'S ROCKETMAN: Soars To $201 Mil Worldwide Weekend; “It Beat Will Smith And Jesus!”|url=https://deadline.com/2008/05/wkd-prediction-iron-man-a-strongman-5675/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' | The Incredible Hulk | {{minivlajka|USA}} {{dts|13|06|2008}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|07|2008}} | Louis Leterrier | Zak Penn | Avi Arad<br>Gale Anne Hurdová<br>Kevin Feige | 112 minút | $ 150 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edward Norton vs Marvel, 'Hulk' Round 2|url=https://deadline.com/2008/04/edward-norton-vs-marvel-part-2-5515/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Iron Man 2]]'' | Iron Man 2 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|29|04|2010}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|05|2010}} | Jon Favreau | Justin Theroux | rowspan=4| Kevin Feige | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! ''[[Thor (film)|Thor]]'' | Thor | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2011}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2011}} | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller<br>Zack Stentz<br>Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="ThorCA" /> | $ 449 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'' | Captain America: The First Avenger | {{minivlajka|USA}} {{dts|22|07|2011}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|08|2011}} | Joe Johnston | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="ThorCA">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man’ Smaller Than ‘Thor’ & ‘Captain America’; ‘Trainwreck’ Second High For Judd Apatow – Sunday Final Update|url=https://deadline.com/2015/07/ant-man-trainwreck-amy-schumer-box-office-1201478786/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' | The Avengers | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|05|2012}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|05|2012}} | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='The Avengers' Makes Marvel A “Good Deal” For Disney, Not A Great One: Analyst|url=https://deadline.com/2012/05/the-avengers-makes-marvel-a-good-deal-for-disney-not-a-great-one-analyst-275767/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,521 mld.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 2. fáza / Phase Two |- ! ''[[Iron Man 3]]'' | Iron Man 3 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|05|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|05|2013}} | Shane Black | Drew Pearce<br>Shane Black | rowspan=6| Kevin Feige | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013" /> | $ 1,216 mld.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Temný svet]]'' | Thor: The Dark World | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|11|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|11|2013}} | [[Alan Taylor]] | Christopher Yost<br>Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2013 Most Valuable Blockbuster – How The Minions Came To Rule Hollywood |url=https://deadline.com/2014/03/despicable-me-2-2013-most-profitable-movie-universal-705554/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Zimný vojak]]'' | Captain America: The Winter Soldier | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|04|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2014}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Captain America: Winter Soldier’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/captain-america-winter-soldier-profit-box-office-2014-1201390799/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]'' | Guardians of the Galaxy | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|31|07|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2014}} | James Gunn | James Gunn<br>Nicole Perlmanová | 122 minút | $ 196 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 5 ‘Guardians Of The Galaxy’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/guardians-of-the-galaxy-profit-box-office-2014-1201391217/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'' | Avengers: Age of Ultron | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|04|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|05|2015}} | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 4 ‘Avengers: Age Of Ultron’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/avengers-age-of-ultron-profit-2015-box-office-marvel-universe-1201725562/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,405 mld.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | Ant-Man | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|07|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|07|2015}} | Peyton Reed | Edgar Wright<br>Joe Cornish<br>Adam McKay<br>Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 14 ‘Ant-Man’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/ant-man-profit-box-office-2015-marvel-paul-rudd-1201723544/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 3. fáza / Phase Three |- ! ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' | Captain America: Civil War | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2016}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | rowspan=3| Kevin Feige | 147 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul==No. 8 ‘Captain America: Civil War’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/captain-america-civil-war-box-office-profit-2016-1202053411/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,155 mld.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | Doctor Strange | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|11|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|11|2016}} | Scott Derrickson | Jon Spaihts<br>Scott Derrickson<br>C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 11 ‘Doctor Strange’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/doctor-strange-box-office-profit-2016-1202050530/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie 2]]'' | Guardians of the Galaxy Vol. 2 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2017}} | colspan=2| James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Guardians Of The Galaxy Vol. 2’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/guardians-of-the-galaxy-vol-2-box-office-profit-2017-1202346285/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' | Spider-Man: Homecoming | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|07|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|07|2017}} | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein<br>John Francis Daley<br>Jon Watts<br>Christopher Ford<br>Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 133 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 7 ‘Spider-Man: Homecoming’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/spider-man-homecoming-box-office-profit-2017-1202350621/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 881 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Ragnarok]]'' | Thor: Ragnarok | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|11|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|11|2017}} | Taika Waititi | Eric Pearson<br>Craig Kyle<br>Christopher Yost | rowspan=3| Kevin Feige | 130 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 8 ‘Thor: Ragnarok’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/thor-ragnarok-box-office-profit-2017-1202349475/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 855 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' | Black Panther | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|02|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|16|02|2018}} | Ryan Coogler | Joe Robert Cole<br>Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther’ Goes From Tentpole To Cultural Milestone: No. 2 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/black-panther-goes-from-tentpole-to-cultural-milestone-no-2-in-2018-most-valuable-blockbuster-tournament-1202587563/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,350 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' | Avengers: Infinity War | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|26|04|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|27|04|2018}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,052 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Ant-Man a Wasp]]'' | Ant-Man and the Wasp | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|07|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|07|2018}} | Peyton Reed | Chris McKenna<br>Erik Sommers<br>Andrew Barrer<br>Gabriel Ferrari<br>Paul Rudd | Kevin Feige<br>Stephen Broussard | 118 minút | $ 162 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man And The Wasp’ Shrinks A Tick To $76M Opening, But Still 33% Bigger Than Original – Sunday Final|url=https://deadline.com/2018/07/ant-man-and-the-wasp-opening-box-office-overperform-marvel-1202422128/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | Captain Marvel | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|03|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2019}} | Anna Bodenová<br>Ryan Fleck | Anna Bodenová<br>Ryan Fleck<br>Geneva Robertsonová-Dworetová | rowspan=2| Kevin Feige | 124 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Captain Marvel’ Skyrockets To No. 5 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/captain-marvel-movie-profits-2019-marvel-avengers-endgame-1202916060/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,131 mld.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Endgame]]'' | Avengers: Endgame | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|04|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|04|2019}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Endgame’ Is No. 1 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament; How Its Billion-Dollar Opening Rocked Exhibition And Generated A $900M Profit|url=https://deadline.com/2020/04/avengers-endgame-movie-profits-one-year-anniversary-of-marvel-record-box-office-1202917380/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,799 mld.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' | Spider-Man: Far From Home | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|07|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|07|2019}} | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 129 minút | $ 160 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: Far From Home’ Reps Sony’s Most Profitable Movie Of 2019: No. 8 In Deadline’s Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/spider-man-far-from-home-movie-profit-2019-avengers-endgame-marvel-1202915318/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,133 mld.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2025-02-25|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 4. fáza / Phase Four |- ! ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' | Black Widow | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|08|07|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|09|07|2021}} | Cate Shortlandová | Eric Pearson | Kevin Feige | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-11-05|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' | Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|09|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2021}} | Destin Daniel Cretton | David Callaham<br>Destin Daniel Cretton<br>Andrew Lanham | Kevin Feige<br>Jonathan Schwartz | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' | Eternals | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|11|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|11|2021}} | Chloé Zhaová | Chloé Zhaová<br>Patrick Burleigh<br>Ryan Firpo<br>Kaz Firpo | Kevin Feige<br>Nate Moore | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' | Spider-Man: No Way Home | {{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|20|01|2022}} | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: No Way Home’, Already In The Black From $1B WW Box Office, Could See Ultimate $600M+ Net Profit|url=https://deadline.com/2021/12/spider-man-no-way-home-profit-global-box-office-theatrical-windows-streamers-1234902097/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,921 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2025-07-27|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' | Doctor Strange in the Multiverse of Madness | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2022}} | Sam Raimi | Michael Waldron | Kevin Feige | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Doctor Strange In The Multiverse Of Madness’ Weaves Way To No. 4 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/doctor-strange-in-the-multiverse-of-madness-movie-profits-1235321384/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 956 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-09-11|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Láska a hrom]]'' | Thor: Love and Thunder | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|07|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|07|2022}} | Taika Waititi | Taika Waititi<br>Jennifer Kaytin Robinsonová | Kevin Feige<br>Brad Winderbaum | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love And Thunder’, Despite Not Swinging As Big A Hammer As ‘Ragnarok’, Still Profits As No. 9 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/thor-love-and-thunder-box-office-profits-1235317525/|dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 761 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-10-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]'' | Black Panther: Wakanda Forever | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|11|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|11|11|2022}} | Ryan Coogler | Ryan Coogler<br>Joe Robert Cole | Kevin Feige<br>Nate Moore | 161 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther: Wakanda Forever’ Claws Way To No. 5 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/black-panther-wakanda-forever-box-office-profits-1235320190/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 859 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther: Wakanda Forever (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9114286/|dátum prístupu=2023-02-23|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 5. fáza / Phase Five |- ! ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]'' | ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|02|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|02|2023}} | Peyton Reed | Jeff Loveness | Kevin Feige<br>Stephen Broussard | 124 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Much Quantumania Cost To Make & What Box Office It Needs For Success|url=https://screenrant.com/how-much-ant-man-wasp-quantumania-cost-to-make/|dátum prístupu=2023-02-17|vydavateľ=Screenrant|jazyk=en}}</ref> | $ 476 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Ant-Man and the Wasp: Quantumania (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10954600/|dátum prístupu=2023-05-06|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie 3]]'' | ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2023}} | colspan="2" | James Gunn | rowspan=2| Kevin Feige | 150 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Guardians Of The Galaxy Vol. 3’: James Gunn’s Last Ride At Marvel, At No. 9, Is Disney’s Only Pic In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/04/guardians-of-the-galaxy-vol-3-profits-1235896787/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 846 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 3 (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6791350/|dátum prístupu=2023-09-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Marvels]]'' | ''The Marvels'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|09|11|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|10|11|2023}} | Nia DaCostaová | Nia DaCostaová<br>Megan McDonnellová<br>Elissa Karasiková | 105 minút | $ 270 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Detonates Four Bombs In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/05/biggest-box-office-bombs-2023-lowest-grossing-movies-1235902825/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 206 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Marvels (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676048/|dátum prístupu=2024-02-14|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Deadpool a Wolverine]]'' | ''Deadpool & Wolverine'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|07|2024}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|07|2024}} | Shawn Levy | Ryan Reynolds<br>Rhett Reese<br>Paul Wernick<br>Zeb Wells<br>Shawn Levy | Kevin Feige<br>Lauren Shuler Donner<br>Ryan Reynolds<br>Shawn Levy | 128 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Deadpool & Wolverine’: Disney’s First R-Rated MCU Title Claws Way To $400M Profit And No. 3 On 2024’s Most Valuable Blockbuster List|url=https://deadline.com/2025/04/deadpool-and-wolverine-movie-profits-1236379215/ |dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,338 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadpool & Wolverine (2024)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6263850/|dátum prístupu=2025-01-15|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]'' | ''Captain America: Brave New World'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|13|02|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|14|02|2025}} | Julius Onah | Rob Edwards<br>Malcolm Spellman<br>Dalan Musson<br>Julius Onah<br>Peter Glanz | Kevin Feige<br>Nate Moore | 118 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Calls ‘Captain America: Brave New World’ 4-Day At $100M Opening – Box Office Update|url=https://deadline.com/2025/02/box-office-captain-america-brave-new-world-1236289044/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 415 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Brave New World (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt14513804/|dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thunderbolts*]]'' | ''Thunderbolts*'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2025}} | Jake Schreier | Eric Pearson<br>Joanna Calová | Kevin Feige | 126 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thunderbolts*’ Looks To Create Lightning And Fire Up Summer Box Office With $175M Global Opening – Preview|url=https://deadline.com/2025/04/thunderbolts-box-office-preview-1236380290/ |dátum prístupu=2025-04-30|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 382 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thunderbolts* (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt20969586/|dátum prístupu=2025-07-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 6. fáza / Phase Six |- ! ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]'' | ''The Fantastic Four: First Steps'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|24|07|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|25|07|2025}} | Matt Shakman | Josh Friedman<br>Eric Pearson<br>Jeff Kaplan<br>Ian Springer | Kevin Feige | 114 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Fantastic Four,’ Assemble: Director Matt Shakman on Casting Marvel’s First Family Without Auditions and ‘Corporate Pressures’ Not Being ‘My Burden to Shoulder’|url=https://variety.com/2025/film/news/fantastic-four-director-interview-matt-shakman-casting-auditions-1236461087/ |dátum prístupu=2025-07-20|vydavateľ=Variety|jazyk=en}}</ref> | $ 522 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Fantastic Four: First Steps (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676052/|dátum prístupu=2026-01-27|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Nový deň]]'' | ''Spider-Man: Brand New Day'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|07|2026}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|31|07|2026}} | Destin Daniel Cretton | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová<br>Avi Arad<br>Rachel O'Connorová | 145 minút | $ 225 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Look Out, Here Comes ‘Spider-Man: Brand New Day’: $465M WW Opening Set To Be 2nd-Biggest Ever For Sony – Box Office Preview | url = https://deadline.com/2026/07/spider-man-brand-new-day-box-office-projection-1237005824/ | dátum prístupu = 2026-07-29 | vydavateľ = Deadline | jazyk = en}}</ref> | |- ! ''TBA'' | ''[[Avengers: Doomsday]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|12|2026}}<ref name="Avengers5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: The Kang Dynasty|url=https://www.ufd.sk/filmy/avengersthekangdynasty|dátum prístupu=2025-03-09|vydavateľ=www.ufd.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20250415224503/https://www.ufd.sk/filmy/avengersthekangdynasty|dátum archivácie=2025-04-15}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|18|12|2026}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Michael Waldron<br>Stephen McFeely | Kevin Feige<br>Anthony Russo<br>Joe Russo | 165 minút | | |- ! ''TBA'' | ''[[Avengers: Secret Wars]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|12|2027}}<ref name="Avengers6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Secret Wars|url=https://www.ufd.sk/filmy/avengerssecretwars|dátum prístupu=2025-03-09|vydavateľ=www.ufd.sk}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2027}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Michael Waldron<br>Stephen McFeely | Kevin Feige<br>Anthony Russo<br>Joe Russo | | | |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | Ďalšie filmy |- ! ''TBA'' | ''[[Ghost Rider (film, 2028)|Ghost Rider]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2028<br>{{minivlajka|USA}} 2028 | Shawn Levy | Jonathan Tropper | Kevin Feige | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Black Panther III]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|12|2028}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|15|12|2028}} | colspan="2" | Ryan Coogler | Kevin Feige<br>Nate Moore | | |- ! ''TBA'' | ''[[Armor Wars]]'' | | | Yassir Lester | rowspan=2| Kevin Feige | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Blade (2025)|Blade]]'' | | | Eric Pearson | | | |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Producent ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok |} == Televízne seriály == Dej niektorých televíznych seriálov je čiastočne prepojený s celovečernými filmami, väčšinou sa však zaoberajú samostatnými témami. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! rowspan="2" | Slovenský názov ! rowspan="2" | Pôvodný názov ! rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! rowspan="2" | Showrunner ! rowspan="2" | Autor ! rowspan="2" | Stav |- ! Prvá časť ! Posledná časť |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | rowspan="7" | ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' | rowspan="7" | ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | 1 | 22 | {{dts|24|09|2013}} | {{dts|13|05|2014}} | rowspan="7" | Jed Whedon<br>Maurissa Tancharoenová<br>Jeffrey Bell<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Littleton|meno=Cynthia|titul=ABC orders Marvel ‘S.H.I.E.L.D’ pilot|periodikum=Variety|dátum=2012-08-29|url=http://variety.com/2012/tv/news/abc-orders-marvel-s-h-i-e-l-d-pilot-1118058399/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Showrunners Maurissa Tancharoen and Jed Whedon Talk MARVEL’S AGENTS OF S.H.I.E.L.D., Their Two-Year Plan, Easter Eggs, and More|periodikum=Collider|dátum=2013-11-20|url=http://collider.com/maurissa-tancharoen-jed-whedon-agents-of-shield-interview/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="7" | [[Joss Whedon]]<br>Jed Whedon<br>Maurissa Tancharoenová<ref>{{Citácia periodika|titul=Jed Whedon Makes Directorial Debut with Agents of SHIELD|periodikum=CBR|dátum=2017-02-15|url=http://www.cbr.com/jed-whedon-directorial-debut-agents-of-shield/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="10" |vydané |- | 2 | 22 | {{dts|23|09|2014}} | {{dts|12|05|2015}} |- | 3 | 22 | {{dts|29|09|2015}} | {{dts|17|05|2016}} |- | 4 | 22 | {{dts|20|09|2016}} | {{dts|16|05|2017}} |- | 5 | 22 | {{dts|01|12|2017}} | {{dts|18|05|2018}} |- | 6 | 13 | {{dts|10|05|2019}} | {{dts|02|08|2019}} |- | 7 | 13 | {{dts|27|05|2020}} | {{dts|12|08|2020}} |- | rowspan="3" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[Agent Carter|Marvel's Agent Carter]]'' | 1 | 8 |{{dts|06|01|2015}} |{{dts|24|02|2015}} | rowspan="2" | Tara Buttersová<br>Michele Fazekasová<br>Chris Dingess<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Agent Carter’: Hayley Atwell reprises capable 1940s spy for Marvel TV show|periodikum=Hero Complex - movies, comics, pop culture - Los Angeles Times|dátum=2015-01-02|url=http://herocomplex.latimes.com/tv/agent-carter-hayley-atwell-reprises-capable-1940s-spy-for-marvel-tv-show/#/0|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="2" | Christopher Markus<br>Stephen McFeely<ref>{{Citácia periodika|titul=Exclusive: AGENT CARTER Co-Creator Christopher Markus on Peggy’s Past, Present, and Future {{!}} Nerdist|periodikum=Nerdist|dátum=2015-02-26|url=http://nerdist.com/exclusive-agent-carter-co-creator-christopher-markus-on-peggys-past-present-and-future/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170219132215/http://nerdist.com/exclusive-agent-carter-co-creator-christopher-markus-on-peggys-past-present-and-future/|dátum archivácie=2017-02-19}}</ref> |- | 2 | 10 | {{dts|19|01|2016}} | {{dts|01|03|2016}} |- | ''[[Inhumans|Marvel's Inhumans]]'' | 1 | 8 | {{dts|29|09|2017}} | {{dts|10|11|2017}} | colspan="2" | Scott Buck<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Andreeva|meno=Nellie|titul=‘Marvel’s Inhumans’: ‘Hell On Wheels’ Anson Mount To Star As Black Bolt In ABC Series|periodikum=Deadline|dátum=2017-02-28|url=http://deadline.com/2017/02/marvels-inhumans-anson-mount-black-bolt-casting-abc-1202027526/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Netflix|Netflixu]] |- | rowspan="3" | ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' | rowspan="3" | ''Marvel's Daredevil'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|10|04|2015}} | [[Steven S. DeKnight]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Steven S. DeKnight Joins 'Marvel's Daredevil'|url=https://news.marvel.com/tv/22578/steven_s_deknight_joins_marvels_daredevil/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="3" | Drew Goddard<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Daredevil’: Drew Goddard Says He’s Involved in Season 2|periodikum=Collider|dátum=2015-09-14|url=http://collider.com/daredevil-season-2-drew-goddard-says-hes-involved-talks-marvel-movies/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="13" |vydané |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|18|03|2016}} | Doug Petrie<br>Marco Ramirez<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Netflix Orders a Second Season of 'Marvel's Daredevil'|url=https://news.marvel.com/tv/24478/netflix_orders_a_second_season_of_marvels_daredevil/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> |- | 3 | 13 | colspan="2" | {{dts|19|10|2018}} | Erik Oleson |- | rowspan="3" | ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' | rowspan="3" | ''Marvel's Jessica Jones'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|20|11|2015}} | rowspan="2" | Melissa Rosenbergová<ref>{{Citácia periodika|titul=Melissa Rosenberg to Oversee Marvel's Jessica Jones Series for Netflix|periodikum=The Hollywood Reporter|url=http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/melissa-rosenberg-oversee-marvels-jessica-655571|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en}}</ref> | rowspan="3" | Melissa Rosenbergová<ref>{{Citácia periodika|titul=Melissa Rosenberg to Oversee Marvel's Jessica Jones Series for Netflix|periodikum=The Hollywood Reporter|url=http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/melissa-rosenberg-oversee-marvels-jessica-655571|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|08|03|2018}} |- | 3 | 13 | colspan="2" | {{dts|14|06|2019}} | Melissa Rosenbergová<br>Scott Reynolds |- | rowspan="2" | ''[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's Luke Cage'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|30|09|2016}} | colspan="2" rowspan="2" | Cheo Hodari Coker<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spangler|meno=Todd|titul=Netflix, Marvel Pick ‘Luke Cage’ Showrunner, Cheo Hodari Coker|periodikum=Variety|dátum=2015-03-31|url=https://variety.com/2015/digital/news/netflix-marvel-pick-luke-cage-showrunner-cheo-hodari-coker-1201463456/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|22|06|2018}} |- | rowspan="2" | ''[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's Iron Fist'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|17|03|2017}} | Scott Buck<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scott Buck to Showrun the Netflix Original Series 'Marvel's Iron Fist'|url=https://news.marvel.com/tv/25516/scott_buck_to_showrun_the_netflix_original_series_marvels_iron_fist/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="2" | Scott Buck<ref name=":17" /> |- | 2 | 10 | colspan="2" | {{dts|07|09|2018}} | Raven Metzner<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Otterson|meno=Joe|titul=‘Iron Fist’ Renewed for Season 2 at Netflix, Taps New Showrunner|periodikum=Variety|dátum=2017-07-22|url=http://variety.com/2017/tv/news/iron-fist-renewed-season-2-netflix-1202503174/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | ''[[The Defenders]]'' | ''Marvel's The Defenders'' | 1 | 8 | colspan="2" | {{dts|18|08|2017}} | colspan="2" | Marco Ramirez<ref>{{Citácia periodika|titul='The Defenders' EP Talks Juggling Four Heroes — and the 'Crisis' That Unites Them|periodikum=EW.com|dátum=2017-01-13|url=http://ew.com/tv/2017/01/13/defenders-marco-ramirez-interview/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | rowspan="2" | ''[[The Punisher]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's The Punisher'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|17|11|2017}} | rowspan="2" colspan="2" | Steve Lightfoot<ref>{{Citácia periodika|titul='Marvel's The Punisher' spin-off ordered by Netflix, Jon Bernthal to star|periodikum=EW.com|dátum=2016-04-29|url=http://ew.com/article/2016/04/29/punisher-marvel-netflix/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180620020932/http://www.ew.com/article/2016/04/29/punisher-marvel-netflix|dátum archivácie=2018-06-20}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|18|01|2019}} |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Hulu]] |- | rowspan="4" style="text-align: center" |– | rowspan="3" | ''[[Runaways|Marvel's Runaways]]'' | 1 | 10 | {{dts|21|11|2017}} | {{dts|09|01|2018}} | rowspan="3" colspan="2" | Josh Schwartz<br>Stephanie Savage<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel's Runaways Will Be The O.C. Of The MCU|url=http://comicbook.com/marvel/2017/07/30/marvels-runaways-hulu-marvel-cinematic-universe/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=Marvel}}</ref> | rowspan="4" | vydané |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|21|12|2018}} |- | 3 | 10 | colspan="2" | {{dts|13|12|2019}} |- |''[[Helstrom|Marvel's Helstrom]]'' | 1 | 10 | colspan="2" | {{dts|16|10|2020}} | colspan="2" | Paul Zbyszewski |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Freeform|Freeformu]] |- | rowspan="2" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[Cloak & Dagger|Marvel's Cloak & Dagger]]'' | 1 | 10 | {{dts|07|06|2018}} | {{dts|02|08|2018}} | rowspan="2" colspan="2" | Joe Pokaski<ref name="CaD-sr2">http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/freeforms-fraught-year-inside-rebranded-networks-chase-millennials-a-hit-show-945184</ref> | rowspan="2" |vydané |- | 2 | 10 | {{dts|04|04|2019}} | {{dts|30|05|2019}} |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Disney+]] |- | style="text-align: center" | ''[[WandaVision]]'' | ''WandaVision'' | 1 | 9 | {{dts|15|01|2021}} | {{dts|05|03|2021}} | colspan="2" | Jac Schaefferová | rowspan="17" | vydané |- | style="text-align: center" | ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' | ''The Falcon and the Winter Soldier'' | 1 | 6 | {{dts|19|03|2021}} | {{dts|23|04|2021}} | colspan="2" | Malcolm Spellman |- | rowspan="2" style="text-align: center" | ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | rowspan="2" | ''Loki'' | 1 | 6 | {{dts|09|06|2021}} | {{dts|14|07|2021}} | colspan="2" | Michael Waldron |- | 2 | 6 | {{dts|05|10|2023}} | {{dts|09|11|2023}} | colspan="2" | Eric Martin |- | rowspan="3" | ''[[Čo keby...?]]'' | rowspan="3" | ''What If...?'' | 1 | 9 | {{dts|11|08|2021}} | {{dts|06|10|2021}} | rowspan="2" colspan="2" | A. C. Bradleyová |- | 2 | 9 | {{dts|22|12|2023}} | {{dts|30|12|2023}} |- | 3 | 8 | {{dts|22|12|2024}} | {{dts|29|12|2024}} | colspan="2" | Matthew Chauncey |- | style="text-align: center" | ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' | ''Hawkeye'' | 1 | 6 | {{dts|24|11|2021}} | {{dts|22|12|2021}} | colspan="2" | Jonathan Igla |- | ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' | ''Moon Knight'' | 1 | 6 | {{dts|30|03|2022}} | {{dts|04|05|2022}} | colspan="2" | Jeremy Slater |- | ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' | ''Ms. Marvel'' | 1 | 6 | {{dts|08|06|2022}} | {{dts|13|07|2022}} | colspan="2" | Bisha K. Aliová |- | rowspan="2" style="text-align: center" | ''[[Ja som Groot]]'' | rowspan="2" | ''I Am Groot'' | 1 | 5 | colspan="2" | {{dts|10|08|2022}} | colspan="2" rowspan="2" | Kirsten Leporeová |- | 2 | 5 | colspan="2" | {{dts|06|09|2023}} |- | ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' | ''She-Hulk: Attorney at Law'' | 1 | 9 | {{dts|18|08|2022}} | {{dts|13|10|2022}} | colspan="2" | Jessica Gaová |- | ''[[Tajná invázia]]'' | ''Secret Invasion'' | 1 | 6 | {{dts|21|06|2023}} | {{dts|26|07|2023}} | colspan="2" | Kyle Bradstreet |- | ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' | ''Echo'' | 1 | 5 | colspan="2" | {{dts|09|01|2024}} | colspan="2" | Marion Dayreová<br>Amy Rardinová |- | ''[[Za všetkým hľadaj Agátu]]'' | ''Agatha All Along'' | 1 | 9 | {{dts|18|09|2024}} | {{dts|30|10|2024}} | colspan="2" | Jac Schaefferová |- | rowspan="3" | ''[[Váš priateľský sused Spider-Man]]'' | rowspan="3" | ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | 1 | 10 | {{dts|29|01|2025}} | {{dts|19|02|2025}} | rowspan="3" colspan="2" | Jeff Trammel |- | 2 | | 2026 | | produkcia |- | 3 | | | | vo vývoji |- | rowspan="3" | ''[[Daredevil: Znovuzrodenie]]'' | rowspan="3" | ''Daredevil: Born Again'' | 1 | 9 | {{dts|04|03|2025}} | {{dts|15|04|2025}} | rowspan="3" colspan="2" | Dario Scardapane | rowspan="2" | vydané |- | 2 | 8 | {{dts|24|03|2026}} | {{dts|05|05|2026}} |- | 3 | 8 | marec 2027 | | vo vývoji |- | ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' | ''Ironheart'' | 1 | 6 | {{dts|24|06|2025}} | {{dts|01|07|2025}} | colspan="2" | Chinaka Hodgeová | rowspan="4" | vydané |- | ''[[Oči Wakandy]]'' | ''Eyes of Wakanda'' | 1 | 4 | colspan="2" | {{dts|01|08|2025}} | colspan="2" | Todd Harris |- | ''[[Marvel Zombíci]]'' | ''Marvel Zombies'' | 1 | 4 | colspan="2" | {{dts|24|09|2025}} | colspan="2" | Bryan Andrews |- | rowspan="2" | ''[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]]'' | rowspan="2" | ''Wonder Man'' | 1 | 8 | colspan="2" | {{dts|27|01|2026}} | rowspan="2" colspan="2" | Andrew Guest |- | 2 | | | | vo vývoji |- | style="text-align: center" |– | ''[[VisionQuest]]'' | 1 | 8 | {{dts|14|10|2026}} | | colspan="2" | Terry Matalas | post-produkcia |} == Špeciály == {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! Réžia ! Scenár ! Stav |- | ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' | ''Werewolf by Night'' | {{dts|07|11|2022}} | Michael Giacchino | Heather Quinnová<br>Peter Cameron | rowspan="3" | vydané |- | ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' | ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' | {{dts|25|11|2022}} | colspan="2" | James Gunn |- | ''[[Punisher: Posledné zúčtovanie]]'' | ''The Punisher: One Last Kill'' | {{dts|12|05|2026}} | Reinaldo Marcus Green | Jon Bernthal<br>Reinaldo Marcus Green |} == Krátke filmy == Krátke filmy v rámci série Marvel One-Shots boli vydané ako bonusy na BD edíciách celovečerných filmov. Dejovo s nimi súvisia a ukazujú drobné epizódy zo života niektorých postáv z týchto snímok. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! Réžia ! Scenár ! Produkcia ! Vydané s filmom |- | rowspan="9" style="text-align: center" |– | ''The Consultant'' | {{dts|13|09|2011}} | rowspan="2" | Leythum<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Not Brand Echh: Brand Conscious|url=http://marvel.com/news/movies/2011/8/2/16398/marvel_one-shots_expanding_the_cinematic_universe|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="4" | Eric Pearson<ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=FIRST LOOK: Marvel's top-secret 'Avengers' short film 'Item 47'|periodikum=EW.com|dátum=2012-07-03|url=http://ew.com/article/2012/07/03/first-look-item-47/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20190522132042/https://ew.com/article/2012/07/03/first-look-item-47/|dátum archivácie=2019-05-22}}</ref><ref name=":23">{{Citácia periodika|titul=SDCC: Marvel Debuts Atwell's "Agent Carter One-Shot"|periodikum=CBR|dátum=2013-07-22|url=http://www.cbr.com/sdcc-marvel-debuts-atwells-agent-carter-one-shot/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="8" | Kevin Feige | ''[[Thor (film)|Thor]]'' |- | ''A Funny Thing Happened on the Way to Thor's Hammer'' | {{dts|25|10|2011}} | ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'' |- | ''Item 47'' | {{dts|25|09|2012}} | rowspan="2" | Louis D’Esposito<ref name=":22" /><ref name=":23" /> | ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' |- | ''Agent Carter'' | digitálne: {{dts|03|09|2013}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|24|09|2013}} | ''[[Iron Man 3]]'' |- | ''All Hail the King'' | digitálne: {{dts|04|02|2014}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|25|02|2014}}  | colspan="2" | Drew Pearce<ref name="EW">http://ew.com/article/2014/01/09/marvel-one-shot-ben-kingsley-mandarin-all-hail-the-king/</ref> | ''[[Thor: Temný svet]]'' |- | ''Team Thor'' | digitálne: {{dts|28|08|2016}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|13|09|2016}}  | colspan="2" rowspan="3" | Taika Waititi | ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' |- | ''Team Thor: Part 2'' | digitálne: {{dts|14|02|2017}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|28|02|2017}}  | ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' |- | ''Team Darryl'' | digitálne: {{dts|20|02|2018}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|06|03|2018}}  | ''[[Thor: Ragnarok]]'' |- | ''Peter's To-Do List'' | digitálne: {{dts|17|09|2019}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|01|10|2019}}  | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' |} == Web seriály == Doplnkové seriály vydávané prostredníctvom streamovacej služby [[YouTube]]. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! rowspan="2" |Pôvodný názov ! rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" |Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! rowspan="2" | Stav |- ! Prvá časť ! Posledná časť |- | rowspan="2" style="text-align:left" | ''[[WHIH Newsfront]]''<ref group="p.">''WHIH Newsfront'' je fiktívna spravodajská relácia zasadená do fiktívneho sveta MCU, ktorá bola využitá ako [[Vírusový marketing|virálna marketingová]] kampaň pre niektoré celovečerné filmy MCU. V niektorých filmoch a seriáloch MCU je fiktívna spravodajská televízna stanica WHIH World News predstavená ako kanál, ktorý informuje ľudí o veľkých udalostiach, ktoré sa v rámci fiktívneho sveta udiali. </ref> | 1 | 5 |{{dts|02|07|2015}} |{{dts|16|07|2015}} | rowspan="3" | vydané |- | 2 | 5 |{{dts|22|04|2016}} |{{dts|03|05|2016}} |- | style="text-align:left" |''[[Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot|Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot]]'' | 1 | 6 | colspan="2" |{{dts|13|12|2016}} |} == Chronologické zoradenie == Chronologické poradie všetkých '''filmov''', seriálov a ''krátkych filmov'' podľa toho v akom období sa odohrávajú. {| class="wikitable sortable static-row-numbers" style="width:100%;" ! Poradie ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! style="width: 180px;" | Premiéra ! Obdobie v príbehu |- !1 |[[Oči Wakandy]] |Eyes of Wakanda |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2025}} |1260 pred Kr. až 1896 |- !2 |'''[[Captain America: Prvý Avenger]]''' |'''Captain America: The First Avenger''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|07|2011}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|08|2011}} |marec 1942 až marec 1945 |- !3 |''Agent Carter'' |''Agent Carter'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2013}} |marec 1946 |- !4 |[[Agent Carter]] (1. séria) |Agent Carter (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|06|01|2015}} |apríl až máj 1946 |- !5 |[[Agent Carter]] (2. séria) |Agent Carter (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|01|2016}} |júl 1947 |- !6 |'''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]''' |'''Captain Marvel''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|03|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2019}} |jún 1995 |- !7 |'''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]''' |'''Iron Man''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2008}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2008}} |január až máj 2008 |- !8 |'''[[Iron Man 2]]''' |'''Iron Man 2''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|29|04|2010}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|05|2010}} |apríl až máj 2010 |- !9 |''A Funny Thing Happened on the Way to Thor’s Hammer'' |''A Funny Thing Happened on the Way to Thor's Hammer'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|25|10|2011}} |máj 2010 |- !10 |'''[[Thor (film)|Thor]]''' |'''Thor''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2011}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2011}} |máj 2010 |- !11 |'''[[Neuveriteľný Hulk]]''' |'''The Incredible Hulk''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|06|2008}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|07|2008}} |apríl až júl 2010 |- !12 |''The Consultant'' |''The Consultant'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|09|2011}} |júl 2010 |- !13 |'''[[Avengers: Pomstitelia]]''' |'''The Avengers''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|05|2012}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|05|2012}} |máj 2012 |- !14 |''Item 47'' |''Item 47'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|25|09|2012}} |máj 2012 |- !15 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 1-7) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 1-7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |september až november 2013 |- !16 |'''[[Thor: Temný svet]]''' |'''Thor: The Dark World''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|11|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|11|2013}} |november 2013 |- !17 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 8-12) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 8-12) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |november až december 2013 |- !18 |'''[[Iron Man 3]]''' |'''Iron Man 3''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|05|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|05|2013}} |december 2013 až január 2014 |- !19 |''All Hail the King'' |''All Hail the King'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|02|2014}} |2014 |- !20 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 13-16) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 13-16) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |marec až apríl 2014 |- !21 |'''[[Captain America: Zimný vojak]]''' |'''Captain America: The Winter Soldier''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|04|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2014}} |marec až apríl 2014 |- !22 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 17-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 17-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |apríl 2014 |- !23 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 1-2) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 1-2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |2014 |- !24 |'''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''' |'''Guardians of the Galaxy''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|31|07|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2014}} |2014 |- !25 |[[Ja som Groot]] (1. séria, epizóda 1) |I Am Groot (season 1, episode 1) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|10|08|2022}} |2014 |- !26 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizóda 3) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episode 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |2014 |- !27 |'''[[Strážcovia Galaxie 2]]''' |'''Guardians of the Galaxy Vol. 2''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2017}} |2014 |- !28 |[[Ja som Groot]] (1. séria, epizóda 2-5) |I Am Groot (season 1, episodes 2-5) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|10|08|2022}} |2014 |- !29 |[[Ja som Groot]] (2. séria) |I Am Groot (season 2) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|06|09|2023}} |2014 |- !30 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (1. séria) |Daredevil (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|10|04|2015}} |2014 |- !31 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (1. séria) |Jessica Jones (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|20|11|2015}} |január až marec 2015 |- !32 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 4-19) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 4-19) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |marec až apríl 2015 |- !33 |'''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''' |'''Avengers: Age of Ultron''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|04|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|05|2015}} |apríl 2015 |- !34 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 20-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 20-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |apríl 2015 |- !35 |[[WHIH Newsfront]] (1. séria) |WHIH Newsfront (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|02|07|2015}} |júl 2015 |- !36 |'''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]''' |'''Ant-Man''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|07|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|07|2015}} |august 2015 |- !37 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 1-3) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 1-3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |október 2015 |- !38 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 1-4) |Luke Cage (season 1, episodes 1-4) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |október 2015 |- !39 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (2. séria) |Daredevil (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|03|2016}} |október až november 2015 |- !40 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 5-6) |Luke Cage (season 1, episodes 5-6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |november 2015 |- !41 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 4-8) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 4-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |november 2015 |- !42 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 7-13) |Luke Cage (season 1, episodes 7-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |november až december 2015 |- !43 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 9-10) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 9-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |december 2015 |- !44 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (1. séria) |Iron Fist (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|03|2017}} |február až marec 2016 |- !45 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 11-18) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 11-18) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |marec až apríl 2016 |- !46 |[[WHIH Newsfront]] (2. séria) |WHIH Newsfront (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|04|2016}} |apríl až máj 2016 |- !47 |[[The Defenders]] |The Defenders |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2017}} |máj 2016 |- !48 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizóda 19) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episode 19) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |jún 2016 |- !49 |'''[[Captain America: Občianska vojna]]''' |'''Captain America: Civil War''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2016}} |máj až jún 2016 |- !50 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 20-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 20-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |jún 2016 |- !51 |'''[[Black Widow (film)|Black Widow]]''' |'''Black Widow''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|08|07|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|09|07|2021}} |jún 2016 |- !52 |'''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''' |'''Black Panther''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|02|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|16|02|2018}} |jún 2016 |- !53 |[[Inhumans]] |Inhumans |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2017}} |2016 |- !54 |'''[[Spider-Man: Návrat domov]]''' |'''Spider-Man: Homecoming''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|07|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|07|2017}} |september 2016 |- !55 |[[The Punisher]] (1. séria) |The Punisher (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|11|2017}} |november až december 2016 |- !56 |'''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]''' |'''Doctor Strange''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|11|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|11|2016}} |február 2016 až február 2017 |- !57 |[[Cloak & Dagger]] (1. séria) |Cloak & Dagger (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|06|2018}} |február až marec 2017 |- !58 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 1-8) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 1-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |apríl 2017 |- !59 |[[Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot]] |Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2016}} |apríl 2017 |- !60 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 9-12) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 9-12) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |apríl 2017 |- !61 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (2. séria) |Jessica Jones (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2018}} |apríl až máj 2017 |- !62 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 13-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 13-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |máj 2017 |- !63 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (2. séria) |Luke Cage (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|06|2018}} |august až september 2017 |- !64 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (2. séria) |Iron Fist (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|09|2018}} |október 2017 |- !65 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (3. séria) |Daredevil (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|10|2018}} |október 2017 |- !66 |[[Runaways]] (1. séria) |Runaways (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|11|2017}} |október 2017 |- !67 |[[Runaways]] (2. séria, epizóda 1) |Runaways (season 2, episode 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|12|2018}} |október 2017 |- !68 |[[Cloak & Dagger]] (2. séria) |Cloak & Dagger (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2019}} |október až november 2017 |- !69 |[[Runaways]] (2. séria, epizódy 2-10) |Runaways (season 2, episodes 2-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|12|2018}} |november 2017 |- !70 |[[Runaways]] (3. séria, epizódy 1-4) |Runaways (season 3, episodes 1-4) |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2019}} |november 2017 |- !71 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 1-10) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 1-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |Putovanie v čase (2091) |- !72 |'''[[Thor: Ragnarok]]''' |'''Thor: Ragnarok''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|11|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|11|2017}} |november 2017 |- !73 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 11-13) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 11-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |december 2017 |- !74 |[[The Punisher]] (2. séria) |The Punisher (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|01|2019}} |2018 |- !75 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (3. séria) |Jessica Jones (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|14|06|2019}} |2018 |- !76 |'''[[Ant-Man a Wasp]]''' |'''Ant-Man and the Wasp''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|07|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|07|2018}} |apríl až máj 2018 |- !77 |[[Runaways]] (3. séria, epizódy 5-10) |Runaways (season 3, episodes 5-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2019}} |máj 2018 |- !78 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 14-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 14-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |máj 2018 |- !79 |'''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''' |'''Avengers: Infinity War''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|26|04|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|27|04|2018}} |máj 2018 |- !80 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (6. séria) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|10|05|2019}} |január 2019 |- !81 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (7. séria) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|27|05|2020}} |Putovanie v čase (1931-1983) potom január 2019 až 2020 |- !82 |[[Helstrom]] |Helstrom |{{minivlajka|USA}} {{dts|16|10|2020}} |október až november 2020 |- !83 |'''[[Avengers: Endgame]]''' |'''Avengers: Endgame''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|04|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|04|2019}} |október 2023 |- !84 |[[Loki (seriál)|Loki]] (1. séria) |Loki (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|09|06|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Odohráva sa vo veľmi veľa časových obdobiach a aj v budúcnosti |- !85 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizódy 1-5) |What If...? (season 1, episodes 1-5) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !86 |[[Marvel Zombíci]] |Marvel Zombies |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2025}} | |- !87 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizódy 6-8) |What If...? (season 1, episodes 6-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !88 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizóda 4) |What If...? (season 2, episode 4) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !89 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizóda 9) |What If...? (season 1, episode 9) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !90 |[[WandaVision]] |WandaVision |{{minivlajka|USA}} {{dts|15|01|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |november 2023 |- !91 |'''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''' |'''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|09|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2021}} |marec až apríl 2024 |- !92 |[[Falcon a Zimný vojak]] |The Falcon and the Winter Soldier |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|03|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |apríl 2024 |- !93 |''Peter's To-Do List'' |''Peter's To-Do List'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|09|2019}} |jún 2024 |- !94 |'''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''' |'''Spider-Man: Far From Home''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|07|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|07|2019}} |jún až júl 2024 |- !95 |'''[[Eternals (film)|Eternals]]''' |'''Eternals''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|11|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|11|2021}} |október 2024 |- !96 |'''[[Spider-Man: Bez domova]]''' |'''Spider-Man: No Way Home''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|20|01|2022}} |júl až december 2024 |- !97 |'''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]''' |'''Doctor Strange in the Multiverse of Madness''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2022}} |november až december 2024 |- !98 |[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]] |Hawkeye |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|11|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |december 2024 |- !99 |[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]] (epizódy 1-3) |She-Hulk: Attorney at Law (episodes 1-3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2022}} |2025 |- !100 |[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]] |Moon Knight |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|03|2022}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |apríl až máj 2025 |- !101 |'''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]''' |'''Black Panther: Wakanda Forever''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|11|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|11|11|2022}} |máj 2025 |- !102 |[[Echo (seriál)|Echo]] |Echo |{{minivlajka|USA}} {{dts|09|01|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|01|2024}} |máj 2025 |- !103 |[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]] (epizódy 4-9) |She-Hulk: Attorney at Law (episodes 4-9) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2022}} |jún až september 2025 |- !104 |[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]] |Ms. Marvel |{{minivlajka|USA}} {{dts|08|06|2022}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |september 2025 |- !105 |[[Ironheart (seriál)|Ironheart]] (epizódy 1-2) |Ironheart (episodes 1-2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|06|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|06|2025}} |september 2025 |- !106 |'''[[Thor: Láska a hrom]]''' |'''Thor: Love and Thunder''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|07|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|07|2022}} |október 2025 |- !107 |[[Ironheart (seriál)|Ironheart]] (epizódy 3-6) |Ironheart (episodes 3-6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|06|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|06|2025}} |október 2025 |- !108 |''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' |''Werewolf by Night'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|07|10|2022}} |október až november 2025 |- !109 |''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' |''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|25|11|2022}} |december 2025 |- !110 |'''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]''' |'''Ant-Man and the Wasp: Quantumania''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|02|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|02|2023}} |júl 2026 |- !111 |'''[[Strážcovia Galaxie 3]]''' |'''Guardians of the Galaxy Vol. 3''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2023}} |2026 |- !112 |[[Tajná invázia]] |Secret Invasion |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|21|06|2023}} |október až november 2026 |- !113 |'''[[Marvels]]''' |'''The Marvels''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|09|11|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|10|11|2023}} |november 2026 |- !114 |[[Loki (seriál)|Loki]] (2. séria) |Loki (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|05|10|2023}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|10|2023}} |Odohráva sa vo veľmi veľa časových obdobiach a aj v budúcnosti |- !115 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizódy 1-3) |What If...? (season 2, episodes 1-3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} | |- !116 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizódy 5-9) |What If...? (season 2, episodes 5-9) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} | |- !117 |'''[[Deadpool a Wolverine]]''' |'''Deadpool & Wolverine''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|07|2024}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|07|2024}} |Deadpool (Earth-10005) ide na Earth-616/TVA/Void |- !118 |[[Za všetkým hľadaj Agátu]] |Agatha All Along |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|09|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|19|09|2024}} |november 2026 |- !119 |[[Čo keby...?]] (3. séria) |What If...? (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|23|12|2024}} | |- !120 |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (1. séria) |Daredevil: Born Again (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|03|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|03|2025}} |december 2026 až apríl 2027 |- !121 |'''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]''' |'''Captain America: Brave New World''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|13|02|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|14|02|2025}} |apríl 2027 |- !122 |'''[[Thunderbolts*]]''' |'''Thunderbolts*''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2025}} |september 2027 |- !123 |'''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]''' |'''The Fantastic Four: First Steps''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|24|07|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|25|07|2025}} |február 1964 až február 1965 (Earth-828) |- !124 |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (2. séria) |Daredevil: Born Again (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|03|2026}}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|03|2026}} |október 2027 |- !125 |[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]] (1. séria) |Wonder Man (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|27|01|2026}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|01|2026}} |apríl 2027 až september 2028 |- !126 |''[[Punisher: Posledné zúčtovanie]]'' |''The Punisher: One Last Kill'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|12|05|2026}} |september 2028 |- ! colspan=8 style="background-color:#ccccff;" | Ešte nevydané |- ! |'''[[Spider-Man: Nový deň]]''' |'''Spider-Man: Brand New Day''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|07|2026}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|31|07|2026}} | |- ! |[[VisionQuest]] |VisionQuest |{{minivlajka|USA}} {{dts|14|10|2026}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|10|2026}} | |- ! |'''[[Avengers: Doomsday]]''' |'''Avengers: Doomsday''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|12|2026}}<ref name="Avengers5"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|18|12|2026}} |2028 - 14 mesiacov po Thunderbolts* |- ! |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (3. séria) |Daredevil: Born Again (season 3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} marec 2027 | |- ! |'''[[Avengers: Secret Wars]]''' |'''Avengers: Secret Wars''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|12|2027}}<ref name="Avengers6"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2027}} | |- ! |'''[[Blade (2025)|Blade]]''' |'''Blade''' | | |- ! |'''[[Armor Wars]]''' |'''Armor Wars''' | | |- ! |[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]] (2. séria) |Wonder Man (season 2) | | |} Zdroje:<br> [https://www.thecomicboard.com/threads/marvel-cinematic-universe-timeline-part-5.15468/ The Comic Board: Marvel Cinematic Universe - Timeline (Part 5)]<br> [https://marvelcinematicuniverse.fandom.com/wiki/Timeline Marvel Cinematic Universe Wikia: Timeline]<br> == Poznámky == <references group="p." /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://marvelcinematicuniverse.wikia.com Marvel Cinematic Universe Wiki], marvelcinematicuniverse.wikia.com [[Kategória:Fiktívne vesmíry]] [[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]] gu40i3tg2nu4aidaw0dteordc35454f Diskusia k Wikipédii:Portál komunity 5 630708 8255113 8251235 2026-07-29T10:18:49Z ZRevay 301477 /* Prosím o kontrolu článku */ nová sekcia 8255113 wikitext text/x-wiki == Žiadosť o odstránenie stránky Redaktor:Xpapacek == Žiadam o odstránenie stránky [[Redaktor:Xpapacek]] [..vymazané..] Ide o používateľskú stránku obsahujúcu osobné informácie nezakladujúce sa na pravde a falošný životopis tretej osoby, ktorá nesúvisí s účelom redaktorskej stránky na Wikipédii. Neželám si, aby bol tento obsah verejne dostupný. Prosím o okamžité zmazanie stránky. --[[Redaktor:Agape World Peace|Agape World Peace]] ([[Diskusia s redaktorom:Agape World Peace|diskusia]]) 09:25, 21. marec 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:47, 22. júl 2026 (UTC) == Prosím o kontrolu článku == Pripravila som v pieskovisku neutrálny článok o DPD Slovensko (som zamestnanec). Mám tam nezávislé citácie. Pozrie sa na to niekto a presunie ho do hlavného priestoru? --[[Redaktor:ZRevay|ZRevay]] ([[Diskusia s redaktorom:ZRevay|diskusia]]) 10:18, 29. júl 2026 (UTC) o4focipci7juufww8ev4gc2fv3j3du6 Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko 2 635097 8254874 8254457 2026-07-28T18:34:42Z MelchiorSK 157187 8254874 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Arsukisdze | Rodné meno = | Popis osoby = [[architekt]] a [[Staviteľstvo|staviteľ]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. storočie]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[11. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Arsukisdze''' ({{V jazyku|kat|არსუკისძე|''Arsukisdze''}}; fl. [[10. storočie|10.]]{{--}}[[11. storočie]]) bol [[Stredovek|stredoveký]] [[Gruzínci|gruzínsky]] [[architekt]] a staviteľ, ktorému sa pripisuje autorstvo chrámu Sveticchoveli v [[Mccheta|Mcchete]], jednej u najvýznamnejších pamiatok gruzínskej sakrálnej architektúre.<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = ვახტანგ | priezvisko zborník = ბერიძე | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = არსუკისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1997 | isbn = | dátum prístupu = | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/21888 | diel = 1. ა{{--}}გილდია | typ dielu = ტომი | strany = 208 | jazyk = kat | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. Arsukisdze. In: ''Enciklopedia sakartvelo''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 1. A{{--}}Gildia] }}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = არსუკისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა | miesto = თბილისი | rok = | isbn = | dátum prístupu = | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00004116/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat | poznámka = [Arsukisdze. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka] }}</ref> == Život == Bližšie údaje o dátume a mieste jeho narodenia ani úmrtia nie sú známe. Arsukisdzeho meno je doložené dvoma stavebnými nápismi na východnej a severnej fasáde katedrály Sveticchoveli v Mcchete, ktorú dal v rokoch [[1010]]{{--}}[[1029]] na mieste staršieho chrámu vybudovať katolikos Melchisedech I. Na severnej [[Fasáda|fasáde]] sa nachádza [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] pravej ruky s nápisom „''Ruka služobníka Arsukidzeho. Zmiluj sa''.“, zatiaľ čo nápis na východnej fasáde obsahuje prosbu „''Ušetri ruku otroka Arsukidzeho''.“ Tieto [[Epigrafia|epigrafické]] pamiatky sa stali východiskom legendy o „pravej ruke Arsukidzeho“, podľa ktorej architekt zahynul ešte pred dokončením stavby. Hodnoverné historické pramene však túto tradíciu nepotvrdzujú. Arsukisdze pravdepodobne zomrel alebo zahynul pred dokončením katedrály v roku 1029.<ref name=":0" /> == Dielo == [[Súbor:Sweti Cchoweli.JPG|náhľad|Chrám Sveticchoveli, [[11. storočie]], [[Mccheta]]]] K jeho najvýznamnejším pripisovaným dielam patrí chrám Sveticchoveli v Mcchete, jedna z vrcholných pamiatok stredovekej gruzínskej sakrálnej architektúry. Chrám bol vybudovaný v rokoch 1010{{--}}1029 na podnet katolika Melchisedecha I., ktorý poveril Arsukisdzeho výstavbou nového chrámu na mieste staršieho chrámu zo [[4. storočie|4.]]{{--}}[[5. storočie|5. storočia]].<ref name=":1" /> Arsukisdze navrhol monumentálny pozdĺžny trojlodný kupolový chrám s krížovou dispozíciou, ktorého [[Kupola|kupolu]] nesú štyri mohutné [[pilier]]e. Východný záver [[interiér]]u tvorí trojica [[Apsida (architektúra)|apsíd]], ktoré nie sú navonok priznané. Ich existenciu v [[exteriér]]i naznačujú iba dva výklenky na východnom [[Priečelie|priečelí]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Neubauer | meno = Edith | odkaz na autora = | titul = Gruzie | vydanie = | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 1981 | isbn = | kapitola = Kultura v době plně rozvinutého feudalismu od druhé poloviny 10. století do poloviny 13. století | strany = 137 | jazyk = cs }}</ref> Architektonická koncepcia stavby sa vyznačuje harmonickými proporciami, vyváženou kompozíciou fasád, monumentálnym riešením vnútorného priestoru, bohatou kamenárskou výzdobou a technicky náročnými konštrukčnými riešeniami. Chrám Sveticchoveli predstavuje jeden z rozhodujúcich medzníkov vo vývoji gruzínskej sakrálnej architektúry. Jeho architektonické riešenie syntetizuje stavebné tradície južného [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínska]] i ďalších regionálnych škôl do uceleného a originálneho diela, ktoré dokumentuje vysokú úroveň gruzínskeho staviteľstva na začiatku [[11. storočie|11. storočia]]. Arsukisdzemu sa pripisuje aj autorstvo vstupnej brány západne od chrámu. Predpokladá sa, že brána vznikla súčasne s výstavbou chrámu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = ბერიძე | meno = ვახტანგ | odkaz na autora = | titul = ძველი ქართველი ოსტატები : ხუროთმოძღვრები, მხატვრები, ოქრომჭედლები და კალიგრაფისტები | vydanie = | vydavateľ = ქართული ხელოვნების მოღვაწეები | miesto = თბილისი | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. ''Dzveli kartveli ostatebi: churotmodzgvrebi, mchatvrebi, okromčedlebi da kaligrapistebi''. Tbilisi : Kartuli chelovnebis mogvaceebi] | jazyk = kat }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krno | meno = Miloš | odkaz na autora = | titul = Ak je na zemi raj: gruzínske kapitoly | vydanie = 1 | vydavateľ = Karpaty-Infopress | miesto = Bratislava | rok = 2002 | isbn = 80-968 533-2-5 | kapitola = | strany = 92 | jazyk = }} Autoritné údaje DEFAULTSORT:Arsukisdze Kategória:Narodenia v 10. storočí Kategória:Úmrtia v 11. storočí Kategória:Gruzínski architekti = Kallinikos z Héliopolisu = {{Infobox Osobnosť | Meno = Kallinikos z Héliopolisu | Rodné meno = | Popis osoby = [[architekt]], [[Staviteľstvo|staviteľ]], vynálezca a [[Alchýmia|alchymista]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[6. storočie]] | Miesto narodenia = asi [[Baalbek|Héliopolis]] | Dátum úmrtia = [[7. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Byzantská ríša]] | Národnosť = [[Židia|židovská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Kallinikos z Héliopolisu'''<ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Grécky oheň | url kapitoly zborník = | priezvisko = Lešník | meno = František | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia mýtov | vydavateľ = Typopress | miesto = Košice | rok = 2017 | isbn =978-80-8129-066-4 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 66 | jazyk = }}</ref> ({{V jazyku|grc|Καλλίνικος|''Kallinikos''}}, {{V jazyku|lat|''Callinicus''}}; fl. [[6. storočie|6.]]{{--}}[[7. storočie]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[architekt]], staviteľ, vynálezca, a [[Alchýmia|alchymista]] [[Židia|židovského pôvodu]], pôsobiaci na dvore cisára [[Konštantín IV. (Byzantská ríša)|Konštantína IV.]] [[Historiografia (zapisovanie dejín)|Historiografia]] mu pripisuje vynález alebo zdokonalenie [[Grécky oheň|gréckeho ohňa]], zápalnej bojovej látky predstavujúcej jednu z najvýznamnejších technologických inovácií byzantského vojenstva.<ref>{{Citácia knihy | editori = Oliver Nicholson | titul = The Oxford Dictionary of Late Antiquity | miesto = New York | kapitola zborník = Callinicus | meno zborník = Oliver | priezvisko zborník = Nicholson | autor zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 2018 | strany = 284 | isbn = 978-0-19-881624-9 | zväzok = 1 | typ zväzku = Vol. A{{--}}I | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Callinicus of Heliopolis | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/biography/Callinicus-of-Heliopolis | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Encyclopædia Britannica, Inc | miesto = Chicago | jazyk = en }}</ref> == Život == [[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|náhľad|[[Miniatúra (maliarstvo)|Miniatúra]] zobrazujúca použitie gréckeho ohňa byzantskou flotilou proti loďstvu [[Tomáš Slovan|Tomáša Slovana]] v Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky, 12. storočie, fol. 34 v. b., dnes Biblioteca Nacional de España, [[Madrid]]]] Bližšie údaje o jeho živote ani o dátumoch narodenia a úmrtia nie sú známe. Jeho život a činnosť sú doložené predovšetkým z byzantských [[Kronika (stredovek)|kroník]], najmä v diele ''Chronographia'' od [[Theofanes Homologétes|Theofana Homologéta]]. Podľa byzantských kronikárov Kallinikos pochádzal z Héliopolisu (dnešný [[Baalbek]] v [[Libanon]]e) a pravdepodobne bol židovského pôvodu. Byzantský kronikár [[11. storočie|11. storočia]] [[Georgios Kedrenos]] vo svojom diele ''Compendium historiarum'' uvádza, že Kallinikos po arabskom dobytí [[Sýria|Sýrie]] utiekol v [[60. roky 7. storočia|60.]] alebo na začiatku [[70. roky 7. storočia|70. rokov 7. storočia]] do [[Istanbul|Konštantínopola]], kde vstúpil do služieb cisára Konštantína IV. V dobových prameňoch je označovaný ako mechanik (''mechanikos'') alebo architekt. Kallinikovi sa pripisuje vynález gréckeho ohňa, ktorý predstavoval významnú technologickú inováciu byzantského vojenstva. Hoci jeho podiel na vzniku tejto zbrane nemožno na základe dochovaných prameňov jednoznačne potvrdiť, v historiografii je všeobecne považovaný za jej vynálezcu alebo významného zdokonaľovateľa. Grécky oheň predstavoval mimoriadne účinnú zápalnú zmes vystrekovanú prostredníctvom špeciálnych sifónov na nepriateľské lode. Jeho presné zloženie bolo štátnym tajomstvom Byzantskej ríše a bolo známe iba cisárskemu dvoru a osobám povereným jeho výrobou. Predpokladá sa, že pozostávala zo zmesi [[Nafta|nafty]], [[Smola|smoly]], [[Síra|síry]] a ďalších, dodnes presne neidentifikovaných zložiek. Podľa Theofana Homologéta bol prvýkrát nasadený v námornej bitke pri [[Kyzikos|Kyzik]]u okolo roku [[673]], následne zohral rozhodujúcu úlohu pri obrane Konštantínopola počas prvého arabského obliehania v rokoch [[674]]{{--}}[[678]]. Niektoré neskoršie pramene, predovšetkým dielo Michaela Sýrčana, uvádzajú jeho použitie už okolo roku [[671]] proti arabskému loďstvu pri lýkijskom pobreží. Zavedenie gréckeho ohňa výrazne posilnilo obranyschopnosť Byzantskej ríše a významne prispelo k zastaveniu arabskej expanzie vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Technológia jeho výroby sa stratila pravdepodobne po dobytí a [[Pád Konštantínopola|vyplienení Konštantínopola]] križiakmi v roku [[1204]]. == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == == Externé odkazy == e2r7lkfojmu875p6riewlsnnt6698tz Jakub Prachař 0 640884 8254998 8119783 2026-07-28T20:41:09Z ~2026-41835-00 301460 /* */ 8254998 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakub Prachař | Popis osoby = český herec, hudobník a moderátor | Portrét = Jakub Prachař v Česko Slovensko má talent 2019 2.png | Popis = Jakub Prachař v roku 2019 | Dátum narodenia = {{Dnv|1983|8|30}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Štátna príslušnosť = Česko | Národnosť = [[Česko|česká]] | Profesia = herec, gitarista, moderátor, textár, porotca | Manželka = [[Agáta Hanychová]] 2013{{--}}2020 [[Sara Sandeva]] 2026{{--}} | Priateľka = | Deti = Mia Prachařová (* 2017) | Rodičia = [[Dana Batulková]] <br />[[David Prachař]] | Príbuzní = [[Mariana Prachařová]] <br />[[Ilja Prachař]] }} '''Jakub Prachař''' (* [[30. august]] [[1983]], [[Praha]]) je [[Česko|český]] [[herec]], [[hudobník]] a [[moderátor]]. Je synom umeleckého páru, herečky [[Dana Batulková|Dany Batulkovej]] a herca [[David Prachař|Davida Prachařa]]. Jeho starým otcom bol [[zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] [[Ilja Prachař]]. Bol tiež členom a spoluzakladateľom populárnej hudobnej skupiny [[Nightwork]]. == Štúdium == Po maturite na gymnáziu začal študovať katedru alternatívneho a bábkového divadla na [[Divadelní fakulta Akademie múzických umění v Praze|DAMU]], ktorú však z dôvodu pracovnej vyťaženosti po druhom ročníku a dvoch absolventských predstavení prerušil. == Hudobná kariéra == Omnoho viac ako divadlo samotné ho oslovila hudba a postupom času sa jeho meno začalo spájať prevažne s hudobnou branžou. Po príchode do skupiny [[Nightwork]], v ktorej pôsobí ako gitarista a doprovodný spevák, sa mimo iné začal venovať aj textárskej a skladateľskej činnosti. [[Súbor:ČSMT casting Praha - moderátoři 2.jpg|náhľad|ČSMT casting v Prahe]] == Umelecká kariéra == Už ako trinásťročný chlapec začal účinkovať v [[Divadlo Komedie|Divadle Komedie]] v inscenácii ''Maska''. Potom dostal ponuku od režiséra [[Jan Hřebejk|Jana Hřebejka]] zahrať si skauta v jednej z troch poviedok pre televízny cyklus ''[[Bakaláři]]''. Ďalšou filmovou skúsenosťou pre neho bola rola rozmaznaného továrnického syna Romana Gráfa vo filme ''Milenci a vrazi'' v réžii [[Viktor Polesný|Viktora Polesného]]. Mediálne známejším sa stal až po účinkovaní v televíznych seriáloch ''Ulice'', ''Bazén'' a ''Horákovi''. Spolu s [[Jana Paulová|Janou Paulovou]] účinkoval spoločne v materiáli [[Ředitelství silnic a dálnic ČR|ŘSD]] propagujúcom výstavbu [[Diaľnica D8 (Česko)|diaľnice D8]] cez [[České stredohorie]]. V súčasnosti pôsobí spoločne so svojim hereckým (aj hudobným) kolegom [[Vojtěch Dyk|Vojtěchom Dykom]] v holešovickom divadle [[La Fabrika]] v improvizačnej hre ''Kultovní představení'', ktorá apeluje na publikum, vyzýva ho k spolupráci a umožňuje tak divákom zasahovať do deja. V muzikáli ''[[Dáma s kaméliemi (muzikál)|Dáma s kaméliemi]]'' hrá naživo na gitaru. V roku [[2010]] sa stal jedným z hlavných moderátorov súťaže ''[[Česko Slovensko má talent]]'' a spoločne s [[Martin Rausch|Martinom „Pyco“ Rauschom]] túto talentovou show sprevádzal aj v nasledujúcich rokoch. Spolupráca na tomto projekte významne ovplyvňovala jeho pôsobenie v hudobnej skupine [[Nightwork]], ktorej produktivita bola počas jeho účasti v projekte [[Česko Slovensko má talent|ČSMT]] striktne podriadená. Od 5. série je jedným z hlavných porotcov šou. == Divadelníctvo == '''Divadlo ABC Rokoko''' * ''Tristan a Isolda'' (premiéra: 5. apríl 2008 / derniéra: 30. júna 2010) – ''Tristan'' ([[Ondrej Spišák]]/[[Jiří Janků]]/[[Dominik Renč]]) '''Roxy / NoD''' * ''Pornohvězdy'' (premiéra: 15. a 16. december 2009 / derniéra: december 2010) – ''pornoherec'' ([[Petr Kolečko]]/[[Petr Wajsar]]/Tomáš Svoboda) '''Národní divadlo''' * ''Kupec benátský'' (premiéra: 12. november 2009 / derniéra : 4. november 2011) – ''Lorenzo'' ([[William Shakespeare]]/[[Martin Čičvák]]/[[Petr Kofroň]]) '''La Fabrika''' * ''La Putyka'' (premiéra: 21. apríl 2009 / ''hrá sa'') hudobný sprievod vo formácii [[Tros Discotequos]] (od roku 2011 v alternácii) * ''Kultovní představení'' (premiéra: 19. apríl 2010 / derniéra: 16. jún 2013) (SKUTR/[[Petr Kaláb]]) * ''UP'END'DOWN'' (premiéra: 19. december 2010 / ''hrá sa'') hudobný sprievod vo formácii [[Tros Discotequos]] (od roku 2011 v alternácii) '''A studio Rubín''' * ''FEDERER – NADAL'' (premiéra: 30. apríl 2012 / ''hrá sa'') Námet: Jakub Prachař, Text: Petr Kolečko * ''Zlatý prsten Jana Třísky'' autori: P. Kolečko / T. Svoboda réžia: Tomáš Svoboda == Filmové a seriálové role (výber) == * ''Ze života pubescentky'' ([[1999]]) (TV film) * ''Vánoční koleda'' ([[2001]]) (dabing)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.animsvet.cz/film/662-vanocni-koleda-christmas-carol-the-movie |dátum prístupu=2019-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211025103214/https://www.animsvet.cz/film/662-vanocni-koleda-christmas-carol-the-movie |dátum archivácie=2021-10-25 }}</ref> * ''Jak chutná láska'' ([[2002]]) (TV film) * ''Úlet'' ([[2003]]) (TV film, komédia) * ''Ruth to vidí jinak'' (2004) (TV film) * ''[[Rodinná pouta]]'' (2004) (TV seriál) * ''Poklad na Sovím hrádku'' (2004) (rozprávka) * ''[[Milenci a vrazi (film)|Milenci a vrazi]]'' ([[2004]]) (film, dráma) * ''[[Ulice (seriál)|Ulice]]'' (2005) (TV seriál) ''Ben Vojtíšek'' * ''Zlá minuta'' (2005) (TV film) * ''Milovníci aneb Naprosto nevydařené rande'' (2005) (TV film) * ''Království potoků'' (2005) (TV film) * ''[[Boháč a chudák]]'' (2005) (rozprávková komédia) ''Lukáš'' ([[Karel Jaromír Erben]]/[[Zdeněk Zelenka]]) * ''[[Bazén (seriál)|Bazén]]'' (2005) (TV seriál) ''Dejv'' * ''Naděje zítřka'' (2006) (film, dráma) * ''[[Horákovi]]'' (2006) (TV seriál) ''Patrik Procházka'' * ''Boží pole s. r. o.'' ([[2006]]) (TV film, dráma/komédia) * ''15:29'' (2007) (film, dráma) * ''Kukačky'' ([[2007]]) (TV film) * ''Vlna'' (2008) (TV film) * ''[[Sněženky a machři po 25 letech]]'' (2008) (film, komédia/dráma) * ''[[O bílé paní]]'' (2008) (rozprávka) * ''[[Kriminálka Anděl]]'' (2008) (TV seriál) * ''[[Děti noci]]'' ([[2008]]) (film, dráma) * ''[[Proč bychom se netopili (seriál)|Proč bychom se netopili]]'' ([[2009]]) (TV seriál) * ''[[Vyprávěj]]'' (TV seriál) * ''[[Hlasy za zdí]]'' ([[2012]]) (film, horor) * ''[[Revival (film, 2013)|Revival]]'' ([[2013]]) (film, komédia/hudobný film) * ''[[Křídla Vánoc]]'' ([[2013]]) (film, dráma) * ''[[Bony a klid 2]]'' (2014) * ''[[Padesátka]]'' (2015) * ''[[Ohnivý kuře]]'' ([[2016]]) (TV seriál) ''Michal „Mike“ Beneš'' * ''[[Vyšehrad (seriál)|Vyšehrad]]'' ([[2016]]) (internetový seriál) * ''[[Prázdniny v Provence]]'' ([[2016]]) (film, komédia) * ''[[Čertoviny]]'' ([[2017]]) (film, rozprávka) * ''[[Přijela pouť]]'' ([[2018]]) (internetový seriál) * ''[[Přes prsty]]'' ([[2019]]) (film, športový) * ''[[Lovení]]'' ([[2019]]) (film, komédia) * ''[[Jack Russel: Zachránce planety]]'' ([[2019]]) (film, animovaný) * ''[[Pouť: Rozjetý devadesátky]]'' ([[2019]]) (internetový seriál) * ''[[Šťastný nový rok]]'' ([[2019]]) (film, vianočná komédia) * ''[[Vyšehrad: Seryjál]]'' ([[2021]]) (film, komédia) * ''[[Matky]]'' ([[2021]]) (film, komédia) * ''[[Šťastný nový rok 2]]'' ([[2022]]) (film, vianočná komédia) * ''[[Vyšehrad: Fylm]]'' ([[2022]]) (film, komédia) * ''[[Krakonošovo tajomstvo]]'' ([[2023]]) (film, rozprávka) * ''[[Hádkovci]]'' ([[2023]]) (film, komédia) * ''[[Buď chlap!]]'' ([[2023]]) (film, komédia) * ''[[Jedeme na teambuilding]]'' ([[2023]]) (film, komédia) * ''[[Franta mimozemšťan]]'' ([[2024]]) (film, komédia) * Dvojka na zabití ([[2023|2023 -]] ) (seriál, rozprávka) - kpt. Martin Rykl == Video == * ''DISKO'' reklama (1998) (Opavia) * ''Kravatatzi'' (2007) (Nightwork) * ''[[Ředitelství silnic a dálnic ČR|ŘSD]] propagácia výstavby diaľnice D8'' (2008) * ''Mája'' (Nightwork) * ''Globální oteplování'' (Nightwork) * ''Vánoční čas'' (Nightwork) * ''[[Jeden svět]]'' - znelka Medzinárodného festivalu'' (2010) (spoločnosť Člověk v tísni) * ''Tepláky'' (Nightwork) * ''Vyměňte politiky'' (2010) (Nightwork) * ''Andělská dívka'' (Nightwork) * ''Čti-wo:Kniha knih-Den zúčtování'' (2011) (Nightwork) == Rodinný život == Jakub Prachař je synom českého herca a dabéra [[David Prachař|Davida Prachaře]] a českej herečky [[Dana Batulková|Dany Batulkovej]]. Dňa [[20. apríl]]a [[2013]] sa v [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázňach]] oženil s modelkou [[Agáta Prachařová|Agátou Hanychovou]], ktorá prijala priezvisko Prachařová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Jakub Prachař se oženil. Vzal si modelku Agátu Hanychovou |url=http://www.lidovky.cz/jakub-prachar-se-ozenil-vzal-si-modelku-agatu-hanychovou-pec-/lide.aspx?c=A130420_200350_lide_mtr |dátum vydania=2013-04-20 |dátum prístupu=2013-04-21 |vydavateľ=[[Lidové noviny|Lidovky.cz]]}}</ref> Dňa [[13. september|13. septembra]] [[2017]] sa im narodila dcéra Mia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zárodňanský | meno = Radislav | titul = Agáta Prachařová je maminkou, narodila se jí dcera | url = https://revue.idnes.cz/agata-pracharova-jakub-prachar-dcera-porod-rodice-deti-pf3-/lidicky.aspx?c=A170914_094731_lidicky_zar | dátum vydania = 2017-09-14 | dátum prístupu = 2017-09-14 | vydavateľ = [[IDNES.cz]] }}</ref> Patril medzi podporovateľov hnutia [[ANO 2011]], no jeho meno časom z webových stránok hnutia (konkrétne zo sekcie ''Podporují nás'') zmizlo. Keď sa ho na to novinári v júni 2019 pýtali, odpovedal: „''Zmizol som, ale to už je dlho, cez rok určite. Myslím, že dôvody sú zrejmé. Nechcem ich rozvádzať.''“<ref>{{Citácia periodika | titul = Osobnosti proti Babišovi. Opustili ho i mnozí z těch, které ANO vydává za příznivce | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2019-06-20 | dátum prístupu = 2019-06-20 | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/politika/osobnosti-se-odvraci-od-babise-proti-nemu-jsou-i-ti-ktere-hn/r~275601b092a311e9b2a00cc47ab5f122/ }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20120711163146/http://www.nightwork.cz/kapela/kuba-prachar www.nightwork.cz] ''profil na webe skupiny Nightwork'' * {{Csfd_meno|id=1743}} * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/1143638030-ct-live/21054215193-ct-live-nightwork/ ČT Live – Nightwork] ''záznam koncertu z pražskej Incheba arény'' * {{Imdb_osoba|0694907}} == Zdroj == ''{{Preklad|cs|Jakub Prachař|17748750}}''{{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Prachař, Jakub}} [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí gitaristi]] [[Kategória:Českí moderátori]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] onqmc86n5feiwxspjeos75t84bncwwh Tretia bitka o Charkov 0 644817 8254921 8026126 2026-07-28T19:05:57Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie správnej vlajky Nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu v šablóne. 8254921 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Tretia bitka o Charkov |súčasť= bojov [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východného frontu]] cez [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] |obrázok= Kharkovcounteroffensive.png |text k obr= Nemecké protiútoky vo februári a marci 1943. |dátum= [[19. február]] – [[15. marec]] [[1943]] |miesto= [[Charkov]], [[Ukrajina]], [[Sovietsky zväz]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] |protivník1= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |protivník2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|25px]] [[Dočasné štátne zriadenie|Československo]] |velitel1= [[Erich von Manstein]]<br />([[Skupina armád Juh]])<br />[[Paul Hausser]]<br />[[Hermann Hoth]]<br />[[Eberhard von Mackensen]]<br />[[Theodor Eicke]]† |velitel2=[[Filipp Ivanovič Golikov|Filipp Golikov]]<br />([[Voronežský front]])<br />[[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Nikolaj Vatutin]]<br />([[Juhozápadný front]])<br />[[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Konstantin Rokossovskij]]<br />([[Stredný front]]) |sila1= 70 000 mužov (obranná fáza)<br />120 - 130 000 mužov (protiofenzíva) |sila2= 350 - 410 000 mužov |straty1= 11 500 mŕtvych, zranených a zajatých |straty2= 45 219 mŕtvych a nezvestných, 41 250 ranených |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Tretia bitka o Charkov''' bola bitka [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v južnej časti [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] v oblasti [[Charkov]]a a [[Voronež]]e od [[19. február]]a do [[19. marec|19. marca]] [[1943]]. Nemecké vojská [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]] pod vedením maršala [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] v ťažkých bojoch zastavili postup sovietskych síl [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] ([[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|N. F. Vatutin]]) a [[Voronežský front|Voronežského frontu]] ([[Filipp Ivanovič Golikov|F. I. Golikov]]) na západ, časť z nich pri tom obkľúčili a zničili. Obsadili znovu [[Charkov]] a [[Belgorod]]. Bitka bola posledným veľkým víťazstvom nacistického Nemecka na východnom fronte. Nemecké operácie v tejto bitke sú dodnes považované za vynikajúci príklad taktiky mobilnej obrany. == Predohra == Sovietska zimná ofenzíva silne udrela na nemecké sily Skupiny armád Juh ([[Skupina armád A]] a [[Skupina armád B|B]]). Po sovietskom obkľúčení nemeckej 6. armády pri [[Volgograd|Stalingrade]] bolo v rozvrate celé tylo skupiny armád Juh. Skupina armád A ([[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleist]]), ktorá plánovala prezimovať na Kaukaze sa musela v chvate sťahovať cez [[Tamanskij poluostrov|Tamanský polostrov]] na [[Krym (polostrov)|Krym]]. Iba jej 1. tanková armáda (gen. [[Eberhard von Mackensen|von Mackensen]]) sa stiahla smerom na Rostov. Tvrdošijná obrana zvyšku nemeckých síl pri Stalingrade, síce neumožnila sovietom rozvinúť operáciu Saturn v plnej plánovanej miere, ale nemecká situácia bola ťažká. Skupina armád B, neskôr premenovaná na [[Skupina armád Don|Skupinu armád Don]], ktorej vedením bol poverený maršal [[Erich von Manstein]] mala za úlohou prebojovať sa k obkľúčeným nemeckým silám v Stalingrade. Protiútok plánoval Manstein silami XLVIII. tankového zboru zo západu a LVII. tankového zboru z juhu. XLVIII. zbor však do útoku nikdy nevyrazil. Jedným z dôvodov bol útok sovietskeho Voronežského a Brianského frontu na pozície talianskej 8. armády a maďarskej 2. armády, ktorá kryla ľavé krídlo von Mansteinovho XLVIII. tankového zboru.<ref>BONN, Keith E.. Slaughterhouse (The Handbook of the Eastern Front). [s.l.] : Aberjona Press, 2005. s. 34</ref> Talianske aj maďarské sily týmto útokom nedokázali vzdorovať, utrpeli ťažké straty boli nútené ustúpiť. Manstein musel nasadiť Hollidtovu armádnu skupinu aby zacelil dieru vo línií, ktorá vznikla rozpadom maďarskej a talianskej armády. Mansteinov útok na obkľúčenie z juhu silami LVII. tankového zboru bol zastavený v ťažkých bojoch silami 2. gardovej armády (gen. [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovskij]]). Manstein sa následne snažil blokovať sovietsky postup od Volgy na Ukrajinu a evakuovať hrdlom cez [[Rostov nad Donom]] čo najviac síl. Po porážke 6. armády [[Bitka o Stalingrad|pri Stalingrade]] 2. februára [[1943]] a sovietských ofenzívach na iných úsekoch frontu bola [[wehrmacht|nemecká armáda]] na viacerých úsekoch frontu otrasená. Katastrofická situácia bola hlavne na južnom úseku frontu. V januári 1943 nariadilo sovietske hlavné velenie útok Voronežskému a Juhozápadnému frontu smerom k [[Dneper|Dnepru]]. Cieľom malo byť oslobodenie [[Donbas]]u, [[Charkov]]a a stabilizáciu frontu na Dnepri. 8. a 9. februára sovietske sily oslobodili [[Kursk]] a [[Belgorod]]. 14. februára 1943 oslobodili Rostov a postupovali ďalej na západ. Tvárou v tvár hroziacej katastrofe nemeckého južného krídla frontu prisunul Hitler na bojisko čerstvé posily. V tej istej dobe však boli sovietske sily vyčerpané pokračujúcimi ofenzívnymi akciami a ich logistické zabezpečenie roztiahnuté. Sovietske divízie mali v dôsledku predošlých bojov veľké straty a boli na 1/3 až 1/10 svojho tabuľkového stavu. == Priebeh == [[Súbor:Third Battle of Kharkov sector.png|náhľad|Mapa bojových operácií v oblasti Charkova počas zimy začiatkom roka 1943.]] 16. februára 1943 sovietske sily oslobodili [[Charkov]]. Bolo to prakticky už 2. krát v priebehu jedného roka. Na jar 1942 tu sovietske sily utrpeli zahanbujúcu porážku a ich vlastná ofenzíva sa zmenila na obkľúčenie, v ktorom stratili viac než 250 000 mužov. Manstein, ktorý takticky ustúpil z Charkova, dúfal, že sovietske velenie bude postupovať a nechá nekryté krídla. Tento predpoklad plne vyšiel a Sovieti povzbudení úspechmi začali nemecké armády prenasledovať bez dostatočného istenia a záloh. Manstein podnikol protiútok a najprv začal prichádzajúcimi posilami jednotiek Waffen SS (Tankový zbor SS) blokovať postup sovietskych predsunutých síl. 22. februára udreli nemecké jednotky Tankového zboru SS a LVIII. tankového zboru na jednotky sovietskeho 25. tankového zboru Juhozápadného frontu, ktoré boli asi 10 km od [[Záporožie|Záporožia]]. Sovietskym jednotkám došlo palivo a tak museli väčšinu svojej ťažkej výzbroje zanechať na bojisku a v chvate ustupovať na sever. 25. februára vojská divízie [[2. tanková divízia SS Das Reich|Das Reich]] a [[3. tanková divízia SS Totenkopf|Totenkopf]] obsadili mesto [[Lozovja]]. V bojoch padol veliteľ divízie Totenkopf [[Theodor Eicke]]. Útok jednotiek SS využil Manstein na to aby 24. februára silami 1. tankovej armády obkľúčil a neskôr zničil tzv. Popovovu mobilnú skupinu (gen. [[Markian Michailovič Popov|Popov]]) a časti sovietskej 6. armády Juhozápadného frontu. Väčšine sovietskych síl sa síce podarilo ustúpiť a zachrániť tak podstatnú časť svojej živej sily, ale zanechali na bojisku 615 tankov, 354 delostreleckých zbraní a 69 protilietadlových kanónov. Nemci podľa vlastných údajov zajali v týchto bojoch 9000 a zlikvidovali ďalších 23 000 mužov.<ref name="Sasso">Sasso, C. R., Kharkov, Battle for (1–14 March 1943). In: Tucker, S. C. (Ed.), World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, 2005, s. 693 - 694</ref> Velenie Voronežského frontu, ktoré pozorovalo situáciu u svojho suseda na juhu namiesto toho aby stiahlo sily 3. tankovej a 69. armády, a vytvorilo tým kompaktnejšiu obranu nechalo svoje preriedené sily roztiahnuté a oslabené. Vystavilo ich tak plnej sile nemeckému protiútoku.<ref>Žukov, G. K., 2006: Vzpomínky a úvahy, část 3. Naše vojsko, Praha, s. 13</ref> Severnejšie Sovieti začali útok Stredného frontu (gen. [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovskij]]). Tieto akcie viazali činnosť nemeckej 2. tankovej armády, ale nemali na dianie južne od Charkova vplyv a neskôr boli prerušené. Na zastavenie nemeckého postupu v úseku Juhozápadného frontu boli nasadené všetky dostupné jednotky vrátane novovytvoreného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|československého práporu]] (nasadeného v rámci sovietskej 25. streleckej divízie). Československé jednotky v [[Bitka pri Sokolove|bitke pri Sokolove]] na čas zastavili postup XXXXVIII. tankového zboru na najkratšom úseku postupu smerom na Charkov, ale podobne ako ostatné jednotky boli neskôr nútené ustúpiť aby sa vyhli obkľúčeniu. 4. marca nemecké jednotky začali ofenzívu proti Charkovu z južného smeru v snahe obkľúčiť sovietske sily západne od mesta, ktoré stále dotierali na nemeckú skupinu Kempf (gen. [[Werner Kempf]]). Medzi 8. a 9. marcom Tankový zbor SS postupom na sever vytvoril nekrytú medzeru medzi sovietskou 69. a 40. armádou. Nemecký postup sa 9. marca otočil na východ, aby tým dokončil obkľúčenie. Napriek pokusom [[Stavka|Stavky]] o spomalenie nemeckého postupu presunom 19. streleckej divízie a 186. tankovej brigády nemecký postup pokračoval. Prisunuté sovietske sily neboli dostatočné na zastavenie nemeckého postupu. 10. marca sa nemecké sily priblížili k mestu. 12. marca sa začali pouličné boje, ktorých sa zúčastnila nemecká divízia [[1. divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler|Leibstandarte Adolf Hitler]] (bojová skupina [[Joachim Peiper|Peiper]]). 14. marca bolo mesto a sovietska 3. tanková armáda (gen. [[Pavel Semionovič Rybalko|Pavel Rybalko]]) úplne obkľúčené. Z obkľúčenia sa prebojovala iba časť sovietskych síl. V kotli pri [[Krasnograd]]e Nemci ukoristili 61 tankov, 225 diel a okolo 600 motorových vozidiel.<ref name="Sasso"/> Generál [[Filipp Ivanovič Golikov|Golikov]] bol pozbavený velenia Voronežského frontu. Spolu s ním niesol spoluzodpovednosť za sovietsky nezdar politický zástupca veliteľa frontu [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. Chruščov]]. 16. marca získal oblasť Charkova pod kontrolu XXXXVIII. tankový zbor. Príslušníci Waffen SS [[Masaker v Charkove|zavraždili v charkovskej nemocnici]] pravdepodobne až 900 ranených sovietskych ale aj desiatky československých vojakov. Tankový zbor SS postupoval ďalej na sever a 18. marca obsadil znovu [[Belgorod]], ktorý zostal prakticky nebránený. Sovietske jednotky nedokázali dobyť Belgorod protiútokmi a od 19. marca 1943 boli boje v celom úseku frontu prerušené v dôsledku obdobia jarného topenia snehu, tzv. [[Rasputica|rasputice]]. Sovietska 21., 64. a 1. tanková armáda vybudovali južne od [[Obojaň|Obojane]] novú obrannú líniu. == Výsledok == Sovietske vojská stratili v bojoch asi 40 000 mŕtvych a nezvestných a ďalších 40 000 ranených.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = G. F. Krivošeev (ed.) V.M. Andronikov, P.D. Burkikov, V.V. Gurkin, A.A. Kruglov, Ye.I. Rodinov, M.V. Filimošin | odkaz na autora = | titul = Grif sekretnosti sňat (poteri Vooružennych Sil SSSR v vojnach, boevych dejstviach i voeenych konfliktach) | vydanie = | vydavateľ = Voenizdar | miesto = Moskva | rok = 1993 | počet strán = 416 | url = http://documents.theblackvault.com/documents/SovietLosses.pdf | isbn = 978-5-203-01400-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Nemecké straty boli oveľa nižšie. Z taktického hľadiska dosiahol von Manstein stabilizáciu južného úseku frontu na riekach [[Mius]] a [[Donec]] až do leta 1943. Mainsteinova protiofenzíva bola skvelým príkladom toho ako možno úspešne viesť protiútok proti roztiahnutým silám protivníka. Rovnako ako doplatili Nemci v roku [[1941]] na prekročenie vlastných možností najmä v logistike pri útoku na Moskvu v roku 1941, tak aj sovietsky útok sa nechal vtiahnuť hlboko na územie východnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] bez toho by bol adekvátne zabezpečený. Chýbali nie len zásoby, posily ale predovšetkým prieskum. Veliteľ Voronežského frontu [[Filipp Ivanovič Golikov|Filipp Golikov]], ktorého zlyhanie bolo najmarkantnejšie, bol odvolaný z funkcie a už nikdy sa nedostal na front. Nasadením rezerv, s ktorými sovietske velenie nepočítalo, sa Nemcom podarilo zastaviť sovietsku ofenzívu a znovu získať kontrolu nad [[Charkov]]om a [[Belgorod]]om. Toto zlyhanie sovietskych vojsk a podcenenie síl na frontoch, v dôsledku ktorého musela Červená armáda opäť opustiť veľké mestá oslobodené od Nemcov a ustúpiť 100 - 150 km, motivovalo Výbor obrany štátu k posilneniu vojenskej kontrarozviedky a vytvoreniu jej špecializovanú službu „[[Smerš]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sozdanie i dejateľnosť Glavnovo upravlenia kntrrazvedky «SMERŠ» (Создание и деятельность Главного управления контрразведки «СМЕРШ») | url = https://histrf.ru/biblioteka/b/sozdaniie-i-dieiatiel-nost-glavnogho-upravlieniia-kontrrazviedki-smiersh | vydavateľ = histrf.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tretia bitka o Charkov bola poslednou úspešnou ofenzívou nemeckých vojsk na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. V jej dôsledku vznikol na sovietsko-nemeckom fronte výbežok sovietskych pozícií, označovaný ako [[kurský oblúk]], vkliňujúci sa do nemeckej línie medzi Belgorodom na juhu a [[Oriol|Orlom]] na severe. Tento výbežok sa stal dejiskom nadchádzajúcej letnej kampane. V nej boli nemecké armády napokon porazené v [[Kurská bitka|bitke pri Kursku]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.historynet.com/kharkov-1943-the-wehrmachts-last-victory.htm "Kharkov 1943: The Wehrmacht’s Last Victory"] * [https://m.youtube.com/watch?v=sn-mQLC_Hr0 Analysis of the Third Battle of Kharkov] == Zdroj == {{Preklad|cs|Třetí bitva o Charkov|15976987}} [[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine]] [[Kategória:Bitky v 1943]] migcvrjf9lqg3bqc0rvdmy57vnezogh Attalovci 0 648224 8255058 8253640 2026-07-29T06:09:07Z Luppus 39967 8255058 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Pergamské kráľovstvo | originálny názov = Πέργαμος | rok vzniku = [[282 pred Kr.|282]] | rok zániku = [[133 pred Kr.|133]]<br/>pred Kr. | viac pred = nie | pred 1 = Seleukovská ríša | pred 1 vlajka = 201209071746a Berlin Pergamonmuseum, Tetradrachme Seleukos%27 I, Silber, Pergamon, 281-280 v.u.Z.jpg | pred 2 = Lysimachovo kráľovstvo | pred 2 vlajka = LysimachusCoinWithHornedAlexander.jpg | pred info = nie | viac po = nie | po 1 = Rímska ríša | po 1 vlajka = Flag of the Roman Empire.svg | po 2 = | po 2 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Dinastia attalide di pergamo, cistoforo di pergamo, 160-150 ac ca.JPG | článok o znaku = | znak veľkosť = 220px | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = Pergamon188BCE.jpg | mapa veľkosť = 292px | mapa poznámka = | hlavné mesto = [[Pergamon]] | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[Grécke jazyky|gréčtina]], [[lykijčina]], [[kárčina]], [[Lýdčina]] | národnostné zloženie = [[Gréci]] | náboženstvo = [[Grécka mytológia|grécky polyteismus]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materská zem = | mena = [[drachma (staroveká mena)|drachma]] | vznik = | zánik = }} '''Attalovci''' boli [[Helenizmus|helenistická]] kráľovská dynastia, ktorá vládla mestu [[Pergamon]] na severozápade [[Malá Ázia|Malej Ázie]].<ref name=":389"/> Pergamské kráľovstvo vzniklo z maloázijského panstva [[Lysimachos (kráľ Trácie)|Lysimacha]], ktorý padol v bojoch [[Diadochovia|diadochov]]. Založil ho Lysimachov veliteľ Filetairos, ktorý ovládol v roku [[282 pred Kr.]] hrad Pergamon. Tento dátum sa preto považuje začiatok panovania dynastie Attalovcov. Jeho následníci posilnili vplyv Pergamonu a premenili ho na mocné kráľovstvo a významné kultúrne centrum . V tridsiatych rokoch [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]] sa [[Attalos I.]] po víťazstve nad [[Kelti|Galmi]] vyhlásil ako prvý príslušník tejto dynastie za kráľa. Attalovci panovali v Pergamone do roku [[133 pred Kr.]], do smrti [[Attalos III.|Attala III.]], ktorý vo svojom závete odkázal Pergamské kráľovstvo [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímskej republike]]. Zrejme tak chcel zabrániť svojmu nevlastnému bratovi [[Aristonikos|Aristonikovi]] zmocniť sa vlády.<ref name=":389">{{Citácia knihy|autor=John Middleton|titul=World Monarchies and Dynasties|isbn=978-13-1745-158-7|miesto=London|vydavateľ=Routledge|rok=2015|strany=389}}</ref><ref name=":503">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=503-504}}</ref> Na pergamskom [[Pergamský Diov oltár|Diovom oltári]] sa nachádza reliéf znázorňujúci život [[Herakles (mytológia)|Héraklovho]] syna [[Télefos (syn Herakla)|Télefa]], ktorého Attalovci oslavovali ako zakladateľa mesta a dokonca za svojho prapredka. Touto legendou si Attalovci chceli upevniť pozíciu v Pergamone, pretože ich história nebola taká významná ako to bolo v prípade iných gréckych miest a kráľovstiev.<ref name=":218-219">{{Citácia knihy|autor=Tonio Hölscher|titul=Krieg und Kunst im antiken Griechenland und Rom|isbn=978-31-1054-968-3|miesto=Berlin|vydavateľ=Walter de Gruyter GmbH & Co KG|rok=1990|strany=218-219}}</ref> ==Vládcovia Pergamonu== * '''[[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]]''' ([[283 pred Kr.|282]] – [[263 pred Kr.]]), syn [[Macedónia (historické územie)|Macedónčana]] ''Attala'' a [[Paflagónia|Paflagóňanky]] ''Boy'', bol dôstojníkom [[Antigonos Jednooký|Antigona I.]] V roku [[302 pred Kr.]] prešiel k [[Lysimachos (kráľ Trácie)|Lysimachovi]], ktorý ho ustanovil za strážcu vojenskej pokladnice v Pergamone. V roku 282 pred Kr. prebehol k [[Seleukos I. Nikator|Seleukovi I.]] Keď Lysimachos zomrel v [[Bitka pri Kurupedione|bitke pri Kurupedione]] ([[281 pred Kr.]]) a zakrátko potom rukou vraha i Seleukos, Filetairos zostal celkom nezávislým vládcom Pergamonu.<ref name=":60">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=60}}</ref> * '''[[Eumenes I.]]''' ([[263 pred Kr.|263]] – [[241 pred Kr.]]) bol synovec a adoptívny syn Filetaira. Krátko po prevzatí vlády zvíťazil nad svojím mocným susedom, [[Seleukovci|seleukovským]] kráľom [[Antiochos I. Sóter|Antiochom I.]], vďaka čomu rozšíril územie Pergamonu.<ref name=":109">{{Citácia knihy|autor=John D. Grainger|titul=The Roman War of Antiochos the Great|isbn=978-90-0412-840-8|miesto= Leiden|vydavateľ=BRILL|rok=2002|strany=109}}</ref> * '''[[Attalos I.]]''' ([[241 pred Kr.|241]] – [[197 pred Kr.]]) bol syn [[Attalos (Pergamon)|Attala]] a jeho manželky ''Antiochis'' a synovec i adoptívnym syn [[Eumenes I.|Eumena I.]] Attalos vďaka víťazstvu nad [[Kelti|Galmi]] získal meno ''Sótér'' („Záchranca“) a pravdepodobne aj titul „kráľ“. Počas vlády stál na strane [[Staroveký Rím|Rimanov]] v boji proti [[Macedónia (historické územie)|macedónskemu]] kráľovi [[Filip V. (Macedónia)|Filipovi V.]]<ref name=":54">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=54-55}}</ref> * '''[[Eumenes II.]]''' ([[197 pred Kr.|197]] – [[159 pred Kr.]]) bol syn Attala I. V roku [[190 pred Kr.]] podporil Rimanov v [[Bitka pri Magnésii|bitke pri Magnésii]] proti seleukovskému kráľovi [[Antiochos III.|Antiochovi III.]] Následnou [[Apamejská zmluva|mierovou zmluvou z Apameie]] posunul hranice svojej ríše až k pohoriu [[Taurus (pohorie)|Taurus]], čím získal kontrolu nad veľkou časťou Malej Ázie. Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo politický i kultúrny vrchol.<ref name=":113">{{Citácia knihy|autor=H. E. L. Mellersh, Neville Williams|titul=Chronology of World History|isbn=978-15-7607-155-7|miesto=Santa Barbara|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=1999|strany=113}}</ref> * '''[[Attalos II.]]''' ([[159 pred Kr.|159]] – [[138 pred Kr.]]) bol brat Eumena II. Dostal meno ''Filadelfos'' („Milujúci svojho brata„) za vernú službu svojmu staršiemu bratovi Eumenovi. Attalos II. sa oženil so Stratonikou (vdovou po Eumenovi II.) a bol zástancom rímskej politiky.<ref name=":54"/> * '''[[Attalos III.]]''' ([[138 pred Kr.|138]] – [[133 pred Kr.]]) bol synovec Attala II. Formálne posledný pergamský vládca, ktorý odkázal svoje kráľovstvo Rimanom.<ref name=":54"/> * '''[[Aristonikos]]''' (popravený [[129 pred Kr.]]) bol možno nemanželský syn Eumena II.<ref name=":165">{{Citácia knihy|autor=Andrew Erskine|titul=A Companion to the Hellenistic World|isbn=978-14-0515-441-3|miesto=Hoboken|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2009|strany=165}}</ref> Po smrti Attala III., keď pergamské kráľovstvo pripadlo Rímu, si ako "Eumenés III." nárokoval trón v Pergamone a viedol povstanie. Rimania ho zajali a popravili.<ref name=":54"/> ==Rodokmeň Attalovcov== {{Rodokmeň/začiatok}} {{Rodokmeň| | |Atta|y|Boa|Atta=Attalos|Boa=Boa}} {{Rodokmeň| |,|-|-|-|+|-|-|-|-|-|-|-|-|.}} {{Rodokmeň|Phil||Eume|y|Saty|||Atta|Phil=[[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]]|Eume=Eumenes|Saty=Satyra|Atta=Attalos}} {{Rodokmeň| | | | |,|-|-|^|.| | | | |,|^|-|-|-|-|-|-|.}} {{Rodokmeň| | | |Eume| |Phil| | |Atta|y|Anti| |Eume2|Eume=[[Eumenes I.]]|Phil=Filetairos (?)|Anti=[[Antiochis (dcéra Achaia|Antiochis]]|Atta=[[Attalos (Pergamon)|Attalos]]|Eume2=Eumenes (?)}} {{Rodokmeň| | | | | | | | | | | | | | | |!}} {{Rodokmeň| | | | | | | | | | | | | | |Atta|y|Apo| | |Atta=[[Attalos I.]]|Apo=[[Apollónis z Kyziku|Apollónis]]}} {{Rodokmeň| | | | | | | | |,|-|-|-|-|-|-|-|v|^|-|-|v|-|-|.}} {{Rodokmeň| | | |Str|y|Eume|y|Unkn| |Atta| |Phil| |Athe|Str=[[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]]|Eume=[[Eumenes II.]]|Unkn=(?)|Atta=[[Attalos II.]]|Phil=[[Filetairos (syn Attala I.)|Filetairos]]|Athe=Athénaios}} {{Rodokmeň| | | | | ||!| | | |!}} {{Rodokmeň| | | | | |Atta||Eume|Atta=[[Attalos III.]]|Eume=[[Eumenes III.]]}} {{Rodokmeň/koniec}} == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Attalovci|18188899}} [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] [[Kategória:Geografia starovekého Grécka]] ehexg0eedvnm51nv9e0cmdzhtesp95d Osmanské vojny v Európe 0 650648 8255035 8144901 2026-07-28T23:33:37Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nového pojmu v sekcii ,, Pozri aj". 8255035 wikitext text/x-wiki '''Osmanské vojny v Európe''' predstavovali súhrn vojenských bitiek, ťažení a vojen medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] na jednej strane a rôznymi európskymi štátmi na strane druhej a to v čase od [[Neskorý stredovek|neskorého stredoveku]] až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. == Nové impérium Orientu na obzore (11. storočie až 1280) == V období ešte pred vznikom samotnej [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] sa v v oblasti [[Anatólia|Anatólie]] usadili moslimské kmene [[Seldžuci|Seldžuckých Turkov]] zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]. Ich vojskám sa podarilo roku [[1071]] úspešne presadiť [[Bitka pri Mantzikerte|víťazstvo]] proti byzantským oddielom [[Bitka pri Mantzikerte|pri Manzikerte]]. Dôsledkom tohto aktu bolo ovládnutie väčšej časti [[Anatólia|Anatólie]] a založenie [[Rumský sultanát|Rumského sultanátu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SNOW|meno=Peter|titul=Dejiny sveta: mapa za mapou|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2022|isbn=978-80-551-7915-5|strany=120}}</ref> V polovici [[13. storočie|13. storočia]] však vojensko-politická expanzia mongolských hord prinútila časť tureckých kmeňov pre migráciu do [[Malá Ázia|Malej Ázie]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FIDLER|meno=Jiří|titul=Osudové bitky dejín|vydanie=1|vydavateľ=OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-7451-692-4|strany=109}}</ref> Po vnútornom rozvrate a následne územnom rozpade [[Seldžucká ríša|Seldžuckej ríše]] sa [[Anatólia|západná Anatólia]] rozdelila na menšie súperiace dŕžavy, v ktorých vládli [[Bej|bejovia]]. Jedným z nich bol princ ([[bej]]) menom [[Osman I.|Osman]], ktorý stál spočiatku na čele malého mesta pod názvom Sögüt.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SNOW|meno=Peter|titul=Dejiny sveta: mapa za mapou|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-551-7915-5|strany=121}}</ref> [[Súbor:Ertugrul-gazi-1.jpg|náhľad|Chán Ertugrul (†[[1281]]).]] [[Súbor:Osman I area map.PNG|náhľad|Rozloha osmanského bejliku v čase panovania [[Osman II.|Osmana I.]] ]] == Z beja napokon sultán (1281 až 1299/1300) == Približne roku [[1281]] skonal chán Ertogrul. Práve jeho syn menom [[Osman I.|Osman]] sa tak stal vodcom bojovníkov proti viere [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] a zároveň hlavou kmeňa turkménskych Oghuzov. Približne roku [[1299]] alebo [[1300]] prijal [[bej]] [[Osman I.|Osman I. Gází]] (,,bojovník proti nevercom“) titulatúru [[Sultán|sultána]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BEIER|meno=Brigitte et al|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1. slov|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-89144-31-4|strany=246}}</ref> [[Súbor:Sultan Osman.jpg|náhľad|Sultán [[Osman I.]] ako suverénny [[bej]]. Kresba z čias [[19. storočie|19. storočia]].]] == Nové rezidencie osmanskej dynastie (1326 až 1361) == Krátko po prijatí titulu sultána u [[Osman I.|Osmana I.]] došlo k tomu, že roku [[1301]] sa podarilo jeho armáde úspešne presadiť vojenské víťazstvo nad byzantskými oddielmi v bitke pri Baphaione.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=226}}</ref> Roku [[1326]] sa podarilo vojskám osmanských Turkov dobyť mesto [[Bursa]], ktoré sa stalo prvým hlavným mestom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a to zo strany sultána [[Orhan I.|Orhana]] [[Orhan I.|I.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SNOW|meno=Peter|titul=Dejiny sveta: Mapa za mapou|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2022|isbn=978-80-551-7915-5|strany=121}}</ref>Po dlhšom čase, presnejšie roku [[1338]], sa podarilo osmanským armádam preniknúť až k [[Bospor|Bosporu]]. Práve tento akt znamenal to, že osmanské oddiely mali možnosť pokračovať vo svojej expanzii smerom ďalej na západ. Roku [[1345]] sa osmanské vojská úspešne presadili pri rozšírení územia až k [[Dardanely|Dardanelám]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=226; 234}}</ref> Následne roku [[1361]] došlo k tomu, že práve mesto Drinopol (terajší [[Edirne]]) bol zvolený za novú rezidenciu ďalšieho osmanského sultána a to [[Murad I.|Murada I.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BEIER|meno=Brigitte et al|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1. slov|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-89144-31-4|strany=246}}</ref> [[Súbor:Orhan I area map.png|náhľad|Rozloha [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v čase panovania sultána [[Orhan I.|Orhana I.]] ]] == Podmanenie Bulharskej ríše (koniec 13. storočia až september 1396) == Prvé vojenské konflikty sa začali počas bojových šarvátok medzi byzantskými a osmanskými vojenskými oddielmi a to koncom [[13. storočie|13. storočia]] v oblasti [[Malá Ázia|Anatólie]]. V polovici [[14. storočie|14. storočia]] viedli osmanské vojská boje proti bulharským a srbským armádam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Eastern Question 1774–1923 |url=http://dx.doi.org/10.4324/9781315841946|dátum=2014-07-30 |dátum prístupu=2020-05-17 |doi=10.4324/9781315841946 |meno=A.L.|priezvisko=Macfie}}</ref><ref>{{Citácia periodika |titul=L. S. Stavrianos, The Balkans since 1453 |url=http://dx.doi.org/10.12681/makedonika.740 |periodikum=Μακεδονικά |dátum=1960-01-01|dátum prístupu=2020-05-17 |ročník=4|číslo=1|strany=584 |issn=2241-2018|doi=10.12681/makedonika.740 |meno=Βασ.|priezvisko=Λαούρδας}}</ref> V druhej polovici [[14. storočie|14. storočia]] pokračovala [[Osmanská ríša]] v expanzívnom postupe smerom na sever a západ na [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. Roku [[1371]] došlo k [[Bitka pri rieke Marica|ozbrojenému stretu pri rieke Marica]]. Následne si osmanské armády poriadili úplne celú [[Trácia (historické územie)|Tráciu]] a veľkú časť Macedónska. Roku [[1382]] dobyli [[Janičiar|janičiari]] mesto [[Sofia]]. Rok po tejto udalosti zvíťazili osmanské armády pri dobytí mesta [[Veliko Tărnovo (mesto)|Tarnovgrad]] ako hlavného mesta [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]]. V septembri roku [[1396]] sa odohrala kľúčová [[bitka pri Nikopole]], po ktorej si osmanské armády úspešne podmanili územné zvyšky severozápadného [[Druhá bulharská ríša|Bulharska]]. [[Súbor:Akinci1396.png|náhľad|[[Bitka pri Nikopole]] roku [[1396]].]] == Dočasný pokoj osmanským zbraniam (1402 až 1413) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Bitka pri Ankare|Bitka pri Ankare (1402)]], [[Osmanské interregnum|Osmanské interregnum (1402 až 1413)]].'' V máji roku [[1402]] sa podarilo mongolským hordám na čele s emirom [[Tímúr|Tímúrom]] preniknúť do vnútrozemia [[Anatólia|Anatólie]]. Dňa [[20. júl|20. júla]] roku [[1402]] došlo napokon k [[Bitka pri Ankare|vojenskému stretu]] a to práve medzi osmanskou armádou pod velením samotného sultána [[Bayezid I.|Bayezida I.]] na jednej strane a mongolskými hordami na čele so samarkandským dobyvateľom a emirom [[Tímúr|Tímúrom Lenkom]] práve [[Bitka pri Ankare|pri Ankare]]. [[Bitka pri Ankare|Vojenská bitka]] sa skončila víťazstvom mongolských hord nad osmanskými [[Janičiar|janičiarmi]]. Napriek tomu, že práve mongolské hordy na čele s emirom [[Tímúr|Tímurom Lenkom]] uštedrili armáde osmanských Turkov zdrvujúcu porážku, po ktorej zajali ich vodcu, sultána [[Bayezid I.|Bayezida I.]], jeho nástupcovia mali pod mocou späť stratené územia. Práve to bol dôvod, prečo sa [[Osmanská ríša]] stala od polovice [[15. storočie|15. storočia]] opätovnou hrozbou pre krajiny [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európy]]. == Bodka za Byzanciou (koniec mája 1453) == Roku [[1356]] (podľa byzantského kalendára roku [[1358]]) sa podarilo osmanským vojskám úspešne získať pevnosť [[Gallipoli]]. Týmto vojenským krokom si [[Osmanská ríša]] vybudovala podmienky pre ďalšie operácie v [[Európa|Európe]]. Dňa [[10. november|10. novembra]] roku [[1444]] sa podarilo osmanskej armáde pod velením sultána [[Murad II.|Murada II.]] jednoznačne zvíťaziť nad uhorským vojskom v [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]]. Uhorský kráľ [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislav I. Jagelovský]] a jeho poľská družina tak podľahli presile, pričom samotný kráľ v boji padol. Časť uhorského vojska sa však pod velením gubernátora [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] zachránila iba útekom. [[Súbor:"The death of king Wladyslaw II at Varna".jpg|náhľad|Smrť uhorského kráľa [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislava I. Jagelovského]] po [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]]. Obraz Stanisława Chlebowskeho z čias [[19. storočie|19. storočia]] v Národnom múzeu v [[Krakov|Krakove]].]] V dňoch [[17. október|17.]] až [[19. október|19. októbra]] roku [[1448]] premohla osmanská armáda pod velením sultána [[Murad II.|Murada II.]] uhorsko-albánske vojsko, ktoré viedol uhorský gubernátor a turkobijec menom [[Ján Huňady]] a to v [[Druhá bitka na Kosovom poli|Druhej bitke na Kosovom poli]]. [[Súbor:Sueleymanname akinci.png|náhľad|Vyobrazenie [[Druhá bitka na Kosovom poli|Druhej bitky na Kosovom poli]] v roku [[1448]] na stredovekej kresbe.]] Po predošlých bojových potýčkach už nič nebránilo osmanským vojskám v tom, aby napokon skoncovali s existenciou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ktorá sa územne doslova scvrkla už iba do veľkosti jej hlavného mesta [[Istanbul|Konštantínopol]]. Dňa [[29. máj|29. mája]] roku [[1453]] došlo k úspešnému [[Pád Konštantínopola|vojenskému obľahnutiu]] mesta [[Istanbul|Konštantínopol]], ktorý sa napokon po jeho dobytí na priamy príkaz sultána [[Mehmed II.|Mehmeda II. Dobyvateľa]] premenoval na [[Istanbul]]. Zároveň došlo k tomu, že práve [[Hagia Sofia|Chrám Božej Múdrosti]] sa prebudoval na mešitu a to pristavaním [[Minaret|minaretov]]. Napokon roku [[1461]] došlo k tomu, že práve [[Osmanská ríša]] dobyla vojensky zvyšné grécke štáty a dostala ich tak pod svoju vládu a to až do začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. == Osmanská ríša na vrchole vojenskej moci (15. až 17. storočie) == Roku [[1423]] začali vojny medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Benátska republika|Benátskou republikou]]. Trvali dovedna až štyri desaťročia, pričom skončili roku [[1718]]. Toto obdobie bolo poznačené dobytým pevnosti Negroponte a to roku [[1470]]. O sto rokov neskôr, presnejšie roku [[1571]], došlo k pádu Famagusty na ostrove [[Cyprus]]. V tom istom roku však osmanská vojenská flotila podľahla spojenému paktu [[Španielske impérium|Španielskeho impéria]] a [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] a to vo vodách v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. Išlo o najväčšiu námornú bitku v histórii. Zároveň došlo k významnému vojenskému obratu, ktorý znamenal útlm osmanskej expanzie vo vodách [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Roku [[1669]] však osmanské vojenské sily, naopak, zvíťazili vďaka dobytiu pevnosti Candia na ostrove [[Kréta]]. V období [[80. roky 17. storočia|80. rokov 17. storočia]] presadili osmanské armády jednoznačné víťazstvo dobytím pevnosti Morea na [[Peloponéz (polostrov)|polostrove Peloponéz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Development Activity Leadership and Geographic Areas in Spain | url = http://dx.doi.org/10.15396/eres1999_154 | vydavateľ = ERES | dátum vydania = 1999-06-22 | dátum prístupu = 2020-05-17 | doi = 10.15396/eres1999_154}}</ref> [[Súbor:Zonaro GatesofConst.jpg|náhľad|Sultán [[Mehmed II.|Mehmed II. Dobyvateľ]] počas vstupu do mesta [[Istanbul|Konštantínopol]] po jeho [[Pád Konštantínopola|dobytí]] v máji roku [[1453]].]] == Koniec expanzie a strata moci v strednej Európe (1683 až 1718) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Veľká turecká vojna|Veľká turecká vojna (1683 až 1699)]]'' V období konca [[17. storočie|17. storočia]] sa európske armádne sily začali konsolidovať proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a sformovali tak vojensko-politický pakt známy ako [[Svätá liga (1684)|Svätá liga]], čím získali mnoho osmanského územia počas [[Veľká turecká vojna|Veľkej tureckej vojny]] v rokoch [[1683]] až [[1699]]. Osmanské armády sa napriek tomu dokázali udržať proti európskym rivalom až do čias 2. polovice [[18. storočie|18. storočia]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=1st ed|titul=Ottoman wars, 1700-1870 : an empire besieged|url=https://www.worldcat.org/oclc/71146645|vydavateľ=Longman/Pearson|rok=2007|miesto=Harlow, England|isbn=0-582-30807-0|priezvisko=Aksan, Virginia H.}}</ref> == Strata moci polmesiaca na Balkáne (1804 až 1913) == [[Súbor:Turkey-Greece-Bulgaria on Treaty of Lausanne.png|náhľad|Mapa [[Turecko|Tureckej republiky]] po schválení [[Lausannská zmluva|Laussanskej zmluvy]] v júli roku [[1923]].]] ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Balkánska vojna|Balkánske vojny]]'' V čase [[19. storočie|19. storočia]] bola vojensko-hospodárska sila [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] oslabená a to z dôvodu Srbského ([[1804]] až [[1817]]) a [[Grécke povstanie|Gréckeho povstania]] ([[1821]] až [[1832]]) tamojších poddaných. Dialo sa zároveň v čase [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckých vojen]], v dôsledku ktorých došlo k podkopaniu stability [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Ku konečnému ústupu osmanskej nadvlády došlo pri [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]] ([[1912]] až [[1913]]), po ktorej stratila [[Osmanská ríša]] moc nad celým územím [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. == Epilóg príbehu orientálnej mocnosti (november 1922 až júl 1923) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Lausannská zmluva|Lausannská zmluva (1923)]]'' Definitívnu bodku za existenciou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] dalo schválenie [[Lausannská zmluva|Lausannskej zmluvy]], ktorá bola oficiálne vydaná a zverejnená dňa [[24. júl]]a roku [[1923]] v meste [[Lausanne]] na území terajšieho [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEIER, Brigitte et al''.'' (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Fortuna Print. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-89144-31-4|ISBN 80-89144-31-4]]. * FIDLER, Jiří. (2018). ''Osudové bitky dejín''. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. ISBN 978-80-7451-692-4. * TEEPLE, John B. (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-551-0870-6|ISBN 80-551-0870-6]]. * SNOW, Peter. (2022). ''Dejiny sveta: mapa za mapou''. Bratislava: Ikar. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-551-7915-5|ISBN 978-80-551-7915-5]]. == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Bitka pri Nikopole|Bitka pri Nikopole (1396)]] * [[Bitka pri Ankare|Bitka pri Ankare (1402)]] * [[Bitka pri Varne|Bitka pri Varne (1444)]] * [[Druhá bitka na Kosovom poli|Druhá bitka na Kosovom poli (1448)]] * [[Pád Konštantínopola|Pád Konštantínopola (1453)]] * [[Bitka pri Lepante|Bitka pri Lepante (1571)]] * [[Veľká turecká vojna|Veľká turecká vojna (1683 až 1699)]] * [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718|Rakúsko-turecká vojna (1716 až 1718)]] * [[Požarevacký mier|Požeravacký mier (1718)]] * [[Grécke povstanie|Grécke povstanie (1821 až 1832)]] * [[Balkánska vojna|Balkánske vojny]] * [[Lausannská zmluva|Lausannská zmluva (1923)]] == Zdroj == {{Preklad|en|Ottoman wars in Europe|953749491}} [[Kategória:Bitky Osmanskej ríše]] [[Kategória:Vojny 13. storočia]] [[Kategória:Vojny 14. storočia]] [[Kategória:Vojny 15. storočia]] [[Kategória:Vojny 16. storočia]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] [[Kategória:Vojny 18. storočia]] [[Kategória:Vojny 19. storočia]] [[Kategória:Vojny 20. storočia]] td63m60oom6c9g070tk2ds2k9kuovxn Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality 10 653292 8254996 8253772 2026-07-28T20:38:27Z Teslaton 12161 koniec [[Tour de France 2026|TdF]], [[Tadej Pogačar]] + nejaký kontext 8254996 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Tadej Pogačar, 2025 Tour de France 54683927314.jpg | popis = [[Tadej Pogačar]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-26 | slovinský cyklista [[Tadej Pogačar]] z tímu UAE Team Emirates sa stal celkovým víťazom [[Tour de France 2026|113. ročníka]] pretekov [[Tour de France]]. Ide už o jeho piate celkové víťazstvo v týchto pretekoch, čím sa ako najmladší vyrovnal štvorici [[Jacques Anquetil]], [[Eddy Merckx]], Bernard Hinault a [[Miguel Indurain]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = POGAČAR PIATYKRÁT OVLÁDOL TOUR A VYROVNAL SA LEGENDÁM | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/pogacar-piatykrat-ovladol-tour-a-vyro/980556-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-26 | dátum prístupu = 2026-07-28}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-25 | superťažká nosná raketa [[Starship (raketa)|Starship]] spoločnosti [[SpaceX]] vyniesla v rámci 13. testovacieho letu dvadsať družíc systému [[Starlink]] a zrealizovala úspešný návrat do atmosféry ukončený riadeným pristátím na hladine [[Mexický záliv|Mexického zálivu]].| zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Jurčík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o návrat na Mesiac sa vyostruje: Muskova Starship absolvovala kritický 13. test s prekvapivým koncom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/dvXJyVv/boj-o-navrat-na-mesiac-sa-vyostruje-muskova-starship-absolvovala-kriticky-13-test-s-prekvapivym-koncom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-21 | [[Nikaragua|nikaragujský]] prezident a bývalý [[marxizmus|marxistický]] odbojár [[Daniel Ortega]] vyhlásil, že sa v krajine neuskutočnia už žiadne ďalšie voľby. Vopred tak odmietol pokusy opozície o jeho nahradenie po budúcoročnom vypršaní mandátu. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident Daniel Ortega: V Nikarague už nebudú žiadne voľby | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/0gamxRI/prezident-daniel-ortega-v-nikarague-uz-nebudu-ziadne-volby/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-19 | [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] sa stalo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrom sveta vo futbale 2026]], keď vo finále zdolalo [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rekordná séria, rekordný brankár, najmladší majstri tisícročia. Španielsko prepísalo MS | periodikum = Sportnet | odkaz na periodikum = sportnet.sme.sk | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/spanielsko-rekord-neporazitelnost-ms-vo-futbale-2026/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-19 | dátum prístupu = 2026-07-20}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-14 | zdravotná poisťovňa Dôvera, vlastnená [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Pentou]], uzavrela zmluvu o kúpe zdravotnej poisťovne [[Union zdravotná poisťovňa|Union]]. Akvizícia je podmienená súhlasom [[Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou|Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou]], pričom v prípade realizácie tak ostane na slovenskom trhu [[Zdravotné poistenie|zdravotného poistenia]] popri Dôvere pôsobiť už iba štátna [[Všeobecná zdravotná poisťovňa]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Haluza | meno = Ivan | titul = Trh zdravotného poistenia sa radikálne mení. Dôvera zo skupiny Penta kupuje Union od Holanďanov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/5455884/trh-zdravotneho-poistenia-sa-radikalne-meni-dovera-zo-skupiny-penta-kupuje-union-od-holandanov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-07-15}}; {{Citácia periodika | priezvisko = Kekelák | meno = Lukáš | titul = Penta kupuje Union Slovensko bude mať už len jednu súkromnú zdravotnú poisťovňu. Neteší sa Visolajský ani SaS | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/197378/slovensko-bude-mat-uz-len-jednu-sukromnu-zdravotnu-poistovnu-dovera-slubuje-ze-akcie-nekupi-z-penazi-na-starostlivost | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-07-15}}; {{Citácia periodika | priezvisko = Tvardzík | meno = Jozef | priezvisko2 = Apolen | meno2 = Peter | titul = Dôvera kupuje Union. Na trhu zdravotných poisťovní ostane len Penta a štát | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/index/c/dovera-kupuje-union-na-trhu-ostanu-len-dvaja-hraci-na-poli-zdravotnych-poistovni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-07-15}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-12 | [[Linda Nosková]] (Česko) a [[Jannik Sinner]] (Taliansko) sa stali víťazmi ženskej a mužskej dvojhry na [[Wimbledon 2026|Wimbledone 2026]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najťažší zápas Sinnera na Wimbledone, hodnotia tradičný tanec s Noskovou. Češka ozdobí svadbu slovenskej kolegyne | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1060585/najtazsi-zapas-sinnera-na-wimbledone-hodnotia-tradicny-tanec-s-noskovou-ceska-ozdobi-svadbu-slovenskej-kolegyne | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-07-14}} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|26|1940|04|19 | osoba = [[Milan Knížák]] | popis = český výtvarník, hudobník a performer}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|23|1966|05|20 | osoba = [[Pavel Jungwirth]] | popis = český fyzikálny chemik, univerzitný pedagóg a popularizátor vedy}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|21|2007|05|01 | osoba = [[Kaylee Hottleová]] | popis = americká nepočujúca herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|20|1951|02|14 | osoba = [[Kevin Keegan]] | popis = anglický futbalista a tréner}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|16|1923|07|21 | osoba = [[Rudolph Arthur Marcus|Rudolph A. Marcus]] | popis = kanadský chemik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|13|1947|09|14 | osoba = [[Sam Neill]] | popis = novozélandský filmový a televízny herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|10|1951|12|01 | osoba = [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]] | popis = bulharský kozmonaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|08|1951|06|08 | osoba = [[Bonnie Tyler]] | popis = waleská speváčka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|06|1923|07|01 | osoba = [[Herman Chernoff]] | popis = americký aplikovaný matematik, štatistik a fyzik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|01|1961|03|28 | osoba = [[Martin Sarvaš]] | popis = slovenský textár, manažér a producent}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> ceh9iq31p3aaqv3lz76dm2l72poyxf3 8255013 8254996 2026-07-28T21:29:46Z Teslaton 12161 + [[Airbus A350]]-1000ULR a historicky najdlhší nonstop let komerčným dopravným lietadlom 8255013 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Tadej Pogačar, 2025 Tour de France 54683927314.jpg | popis = [[Tadej Pogačar]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-28 | [[Airbus A350]]-1000ULR vyrobený pre spoločnosť [[Qantas]] absolvoval v rámci certifikačných testov 23 075 km dlhý nonstop let z austrálskeho [[Melbourne]] do francúzskeho [[Toulouse]], trvajúci 24 hodín a 24 minút. Prekonal tým starší rekord [[Boeing 777|Boeingu 777]]-200LR (21 601 km) z roku 2005. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petchenik | meno = Ian | autor = | odkaz na autora = | titul = Airbus makes history with the A350-1000ULR | url = https://www.flightradar24.com/blog/flight-tracking-news/special-event/airbus-makes-history-with-the-a350-1000ulr/ | vydavateľ = flightradar24.com | miesto = | dátum vydania = 2026-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-26 | slovinský cyklista [[Tadej Pogačar]] z tímu UAE Team Emirates sa stal celkovým víťazom [[Tour de France 2026|113. ročníka]] pretekov [[Tour de France]]. Ide už o jeho piate celkové víťazstvo v týchto pretekoch, čím sa ako najmladší vyrovnal štvorici [[Jacques Anquetil]], [[Eddy Merckx]], Bernard Hinault a [[Miguel Indurain]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = POGAČAR PIATYKRÁT OVLÁDOL TOUR A VYROVNAL SA LEGENDÁM | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/pogacar-piatykrat-ovladol-tour-a-vyro/980556-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-26 | dátum prístupu = 2026-07-28}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-25 | superťažká nosná raketa [[Starship (raketa)|Starship]] spoločnosti [[SpaceX]] vyniesla v rámci 13. testovacieho letu dvadsať družíc systému [[Starlink]] a zrealizovala úspešný návrat do atmosféry ukončený riadeným pristátím na hladine [[Mexický záliv|Mexického zálivu]].| zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Jurčík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o návrat na Mesiac sa vyostruje: Muskova Starship absolvovala kritický 13. test s prekvapivým koncom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/dvXJyVv/boj-o-navrat-na-mesiac-sa-vyostruje-muskova-starship-absolvovala-kriticky-13-test-s-prekvapivym-koncom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-21 | [[Nikaragua|nikaragujský]] prezident a bývalý [[marxizmus|marxistický]] odbojár [[Daniel Ortega]] vyhlásil, že sa v krajine neuskutočnia už žiadne ďalšie voľby. Vopred tak odmietol pokusy opozície o jeho nahradenie po budúcoročnom vypršaní mandátu. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident Daniel Ortega: V Nikarague už nebudú žiadne voľby | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/0gamxRI/prezident-daniel-ortega-v-nikarague-uz-nebudu-ziadne-volby/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-19 | [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] sa stalo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrom sveta vo futbale 2026]], keď vo finále zdolalo [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rekordná séria, rekordný brankár, najmladší majstri tisícročia. Španielsko prepísalo MS | periodikum = Sportnet | odkaz na periodikum = sportnet.sme.sk | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/spanielsko-rekord-neporazitelnost-ms-vo-futbale-2026/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-19 | dátum prístupu = 2026-07-20}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-14 | zdravotná poisťovňa Dôvera, vlastnená [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Pentou]], uzavrela zmluvu o kúpe zdravotnej poisťovne [[Union zdravotná poisťovňa|Union]]. Akvizícia je podmienená súhlasom [[Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou|Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou]], pričom v prípade realizácie tak ostane na slovenskom trhu [[Zdravotné poistenie|zdravotného poistenia]] popri Dôvere pôsobiť už iba štátna [[Všeobecná zdravotná poisťovňa]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Haluza | meno = Ivan | titul = Trh zdravotného poistenia sa radikálne mení. Dôvera zo skupiny Penta kupuje Union od Holanďanov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/5455884/trh-zdravotneho-poistenia-sa-radikalne-meni-dovera-zo-skupiny-penta-kupuje-union-od-holandanov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-07-15}}; {{Citácia periodika | priezvisko = Kekelák | meno = Lukáš | titul = Penta kupuje Union Slovensko bude mať už len jednu súkromnú zdravotnú poisťovňu. Neteší sa Visolajský ani SaS | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/197378/slovensko-bude-mat-uz-len-jednu-sukromnu-zdravotnu-poistovnu-dovera-slubuje-ze-akcie-nekupi-z-penazi-na-starostlivost | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-07-15}}; {{Citácia periodika | priezvisko = Tvardzík | meno = Jozef | priezvisko2 = Apolen | meno2 = Peter | titul = Dôvera kupuje Union. Na trhu zdravotných poisťovní ostane len Penta a štát | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/index/c/dovera-kupuje-union-na-trhu-ostanu-len-dvaja-hraci-na-poli-zdravotnych-poistovni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-07-15}} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|26|1940|04|19 | osoba = [[Milan Knížák]] | popis = český výtvarník, hudobník a performer}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|23|1966|05|20 | osoba = [[Pavel Jungwirth]] | popis = český fyzikálny chemik, univerzitný pedagóg a popularizátor vedy}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|21|2007|05|01 | osoba = [[Kaylee Hottleová]] | popis = americká nepočujúca herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|20|1951|02|14 | osoba = [[Kevin Keegan]] | popis = anglický futbalista a tréner}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|16|1923|07|21 | osoba = [[Rudolph Arthur Marcus|Rudolph A. Marcus]] | popis = kanadský chemik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|13|1947|09|14 | osoba = [[Sam Neill]] | popis = novozélandský filmový a televízny herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|10|1951|12|01 | osoba = [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]] | popis = bulharský kozmonaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|08|1951|06|08 | osoba = [[Bonnie Tyler]] | popis = waleská speváčka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|06|1923|07|01 | osoba = [[Herman Chernoff]] | popis = americký aplikovaný matematik, štatistik a fyzik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|01|1961|03|28 | osoba = [[Martin Sarvaš]] | popis = slovenský textár, manažér a producent}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> by3mucuqlwpfojt1j905t8iplgji6yp Arménske kráľovstvo (starovek) 0 659223 8255060 7757147 2026-07-29T06:11:10Z Luppus 39967 8255060 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Veľké Arménsko | originálny názov = | rok vzniku = 6./4. stor. pred Kr. | rok zániku = 387/428 | viac pred = áno | pred 1 = Arménska satrapia | pred 1 vlajka = | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred info = entita sa začala formovať počas existencie [[Staroperzská ríša|Staroperzskej ríše]] ako [[satrapia]], nezávislosť získala od [[Seleukovci|Seleukovcov]]. | viac po = áno | po 1 = Novoperzská ríša | po 1 vlajka = Derafsh Kaviani flag of the late Sassanid Empire.svg | po 2 = Byzantská ríša | po 2 vlajka = Byzantine imperial flag, 14th century, square.svg | vlajka = Artaxiad coat of arms by PeopleOfAr.svg | vlajka 2 = Standard of the Arshakuni Arsacid dynasty.svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | mapa = Maps of the Armenian Empire of Tigranes.gif | mapa poznámka = Arménsko a vazalské krajiny za vlády [[Tigran II. Veľký|Tigrana Veľkého]] | hlavné mesto = {{Break}} * [[Armavir (Arménsko)|Armavir]] (331{{--}}210 pred Kr.){{Break}} * [[Jervandašat]] (210{{--}}176 pred Kr.){{Break}} * [[Artašat]] (176 pred Kr.{{--}}77; 69{{--}}120){{Break}} * [[Tigranokerta]] (77{{--}}69){{Break}} * [[Vagaršapat]] (120{{--}}330){{Break}} * [[Dvin]] (336{{--}}428) | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[kaukazské jazyky]], [[arménčina]], [[perzština]], [[aramejčina]], [[Starogréčtina|gréčtina]] a i. | národnostné zloženie = [[Arméni]], [[Peržania]], [[Gréci]], a i. | náboženstvo = [[arménska mytológia]], [[zoroastrizmus]] a iné perzské náboženstvá, od roku 301/314 oficiálne [[kresťanstvo]] | štátne zriadenie = dedičná [[monarchia]] | materský štát = [[Perzská ríša]], [[Staroveký Rím]] | mena = | vznik = zisk samostatnosti po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] | zánik = rozdelenie medzi [[Byzantská ríša|Východorímsku]] a [[Novoperzská ríša|Novoperzskú ríšu]] v roku 387 a zánik kráľovského titulu v roku 428 }} '''Arménske kráľovstvo''' (iné názvy: '''[[Veľké Arménsko]]'''<ref name=bel>Arménsko In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/armensko |vydavateľ= [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |isbn=978-80-89524-30-3 |miesto= Bratislava |dátum prístupu=2020-12-12 |jazyk=sk}}</ref>, '''Veľká Arménia'''<ref>{{Citácia knihy |titul=Knižná kultúra a písmo |vydavateľ=Matica slovenská |rok=1968 |jazyk=sk |miesto=Martin |odkaz na autora=Jozef Špetko |strany= 109 |meno=Jozef |priezvisko=Špetko}}</ref><ref name=Ampo>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Čierniková |meno=Beáta |titul=Na križovatke ciest. Arméni medzi Perzskou a Osmanskou ríšou |url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kpr/axismundi/AxisMundi_2015_1_studia_Ciernikova.pdf |dátum vydania= |dátum prístupu=12.12.2020 |vydavateľ=Katedra porovnávacej religionistiky, [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]}}</ref>) bol [[starovek]]ý štátny útvar, [[monarchia]] na území juhozápadnej [[Ázia|Ázie]] v oblasti [[Arménska vysočina|Arménskej vysočiny]]. Počiatky formovania štátu siahajú do 6. storočia pred Kristom ([[Arménska satrapia]]), nezávislosť štátu sa však začala formovať až v 4. storočí pred Kristom v súvislosti s rozpadom ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] a príchodom Rimanov. Najväčší rozkvet dosiahlo za vlády [[Tigran II. Veľký|Tigrana II. Veľkého]] (95{{--}}56 pred Kristom), keď patrilo k najmocnejším štátom vtedajšieho sveta. Začiatkom nového letopočtu sa stala nárazníkovým štátom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a [[Partská ríša|Partskej ríše]], pričom v krajine krajine sa striedal ich vplyv. Ku kompromisu veľmocí došlo v roku 63, keď na arménsky trón zasadla partská dynastia [[Arsakovci|Arsakovcov]], ktorá však vládla ako rímsky [[vazal]].<ref name="ant">Arménie In: {{Citácia knihy |editori=Ludvík Svoboda |titul=Encyklopedie antiky |vydanie=1 |vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] |miesto=Praha |rok=1973 |jazyk=cs |strany=79}}</ref> Spory medzi veľmoci ale trvali i naďalej. V roku [[301]]/[[314]] arménsky kráľ [[Trdat III. Veľký]] vyhlásil [[kresťanstvo]] za štátne [[náboženstvo]], čím sa Arménsko stalo najstaršou kresťanskou krajinou na svete. Krajina ako celok existovala do roku [[387]], keď bola rozdelené medzi [[Novoperzská ríša|Novoperzskú]] a [[Východorímska ríša|Východorímsku ríšu]].<ref name=bel/><ref name="his">{{Citácia knihy |titul=Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami |vydanie=1 |vydavateľ=[[Slovart]] |miesto=Bratislava |rok=2011 |isbn=978-80-556-0487-9 |strany= 356 |jazyk=sk |počet strán=512}}</ref> V rámci Perzie následne ešte kráľovský titul existoval do roku 428, keď bol na žiadosť arménskej šľachty zrušený.<ref name=bri/><ref name=ATT/> == História == === Historický kontext === V období 9. až 6. storočia pred Kristom ležala na území dnešnej Arménie pri jazerách [[Van (jazero)|Van]] a [[Sevan (jazero)|Sevan]] ríša [[Urartu]]. Urartu rozvrátili [[Médi]] a Médov vo vplyve nad územím už v 6. storočí pred Kristom vystriedali perzskí [[Achajmenovci]] (panovník [[Kýros II.]]). V tomto období bolo už územie osídlené [[Arméni|Arménmi]]. Samotný názov Arménia (v tvare ''Armina'') je doložený na [[Behistúnsky nápis|behistúnskom nápise]], kde ho nechal vytesať perzský kráľ [[Dareios I.|Dareios I.]] (518 pred Kristom). V [[Staroperzská ríša|achajmenovskej Perzii]] bola na území Arménie vytvorená [[Arménska satrapia]], ktorú pre perzských kráľov spravoval miestny správca - [[Satrapia|satrapa]]. Po smrti gréckeho dobyvateľa [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] Arménsko získalo relatívnu samostatnosť, hoci dočasne naďalej platilo tribút Perzii, ktorá pripadla [[Seleukovci|Seleukovcom]].<ref name=bel/><ref name=bri>Armenia - History In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopedia Britannica]] |url=https://www.britannica.com/place/Armenia |dátum prístupu=2020-12-12 |jazyk=en}}</ref><ref name=ATT>{{Citácia knihy |priezvisko=Burchard |meno=Brentjes |prekladatelia=Milada Kouřimská |titul=Arménie, tři tisíce let dějin a kultury |vydavateľ=[[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] |miesto=Praha |rok=1976 |strany=17, 174{{--}}176}}</ref> [[Súbor:Coin_of_Tigranes_II_the_Great,_Antioch_mint.jpg|vľavo|náhľad|150x150bod|[[Tigran II. Veľký,]] najmocnejší arménsky kráľ na minci]] === Artašovci === Po porážke [[Antiochos III.|Antiochia III. Seleuka]] Rimanmi v [[Bitka pri Magnésii|bitke pri Magnésii]] na prelome tokov 190/189 pred Kristom vznikli na území dnešného [[Arménsko|Arménska]] a [[Turecko|Turecka]] s rímskym súhlasom dve nové nezávislé kráľovstvá Arménia a [[Sóféné]]. V Arménii vládol [[Artaxias I.]] z rodu [[Artašovci|Artašovcov]]<ref>Artašovci In: {{Citácia knihy |titul=Diderot: velká všeobecná encyklopedie |vydavateľ=Diderot |rok=2000 |isbn=978-80-902723-3-0 |jazyk=cs |vydanie= |miesto=Praha |strany=481 |zväzok=1}}</ref> (známi aj ako [[Artaxovci]]<ref name="ATT" />), ktorý zároveň nechal vystavať nové hlavné mesto [[Artašat]] na rieke [[Aras]]. Ďalší kráľ z rodu Artašovcov [[Artavazdes I.]] sa pokúsil Sóféné dobyť, no úspešný bol až jeho nasledovník [[Tigran II. Veľký|Tigran II.]] Pod Tigranovou vládou sa z Arménska stal najsilnejší štát na východ od [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Podarilo sa mu získať početné územia od [[Partská ríša|Partskej ríše]] a jeho nadvládu uznali rozsiahle kraje v [[Sýria|Sýrii]]. Jeho moc siahala až po mesto [[Akko]] v dnešnom [[Izrael]]i. Uzavrel spojenectvá s ďalšími iberskými národmi.<ref name=bri/><ref name=ATT/> V krajine v tomto období prevládala perzská kultúra, no vítaní boli aj grécki učenci a umelci. Moc Arménie bola zlomená až Rímom. Po tom, čo sa Tigranes pridal na stranu [[Pontské kráľovstvo|pontského]] kráľa [[Mithridates VI.|Mithridata VI.]] Rimania dobyli [[Tigranokert]]u (69 pred Kristom) a o tri roky neskôr [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiove]] légie prinútili Tigrana vzdať sa území v [[Sýria|Sýrii]] a stať sa spojencom [[Staroveký Rím|Ríma]]. Ďalší arménski panovníci mali byť potvrdzovaní Rímom, ktorý mal mocenské záujmy v Perzii. V nasledujúcom období sa tak Arménia stala nárazníkovým štátom medzi Rímom a Perziou.<ref name=bri/><ref name=ATT/> Už počas vlády Tigranovho syna [[Artavazdes III.|Artavazda III.]] vypukla rímsko-perzská vojna, v ktorej Arméni striedavo podporovali Rimanov a Perziu. Samotný kráľ nakoniec skončil v reťaziach a bol Rimanmi usmrtený v [[Alexandria|Alexandrii]]. Panovníkov syn [[Artaxias II.]] nechal s perzskou pomocou povraždiť všetkých Rimanov v kráľovstve. Následne bol ale Rimanmi zavraždený a jeho nástupca [[Tigran III.]] vládol ako vazal Ríma niekoľko desiatok rokov.<ref name=":0">Arménie, tři tisíce let dějin a kultury, str. 46{{--}}47</ref> [[Súbor:Roman_East_50-en.svg|vľavo|náhľad|Arménsko okolo roku 50]] === Arsakovci === Po Tigranovej smrti chceli na arménsky trón dosadiť svojich panovníkov ako Rím, tak aj Perzia.<ref name=":0" /> Keďže sa im však nepodarilo získať prevahu v boji, dohodli sa v roku 63 na kompromise. Arménsko sa malo stať vazalom Ríma, no vládnuť v ňom mala perzská dynastia [[Arsakovci|Arsakovcov]] (aj Aršakovci). Dohodu o novom usporiadaní uzavreli v Rhandeii rímsky generál [[Gnaeus Domitius Corbulo]] a nový arménsky kráľ [[Trdat I.|Trdat]], brat partského kráľa [[Vologaises I.|Vologésa I.]] V roku 72 však do Arménska vpadli zo severu [[Alani]] a Trdata zajali. Parti následne za nového kráľa dosadili Axidara, na čo rímsky cisár [[Traján]] reagoval anexiou Arménie v roku 114/115. Ako rímska provincia Arménsko však zostalo len do roku 117, keď nový cisár [[Hadrián]] prikázal Arménsko opustiť a za novú rímsku hranicu určil rieku [[Eufrat]]. Za vlády Sohaema bolo hlavné mesto premiestnené do [[Vagaršapat]]u (Ečmiadzinu).<ref name=bri/><ref name=ATT/> I v nasledujúcom období bolo viacero arménskych panovníkov zvrhnutých Rimanmi alebo Partmi.<ref name=":1">Arménie, tři tisíce let dějin a kultury, str. 49</ref> Okolo roku 200 začína do Arménska prenikať [[kresťanstvo]]. V roku 216 Arménsko od [[Vagharsak]]a (aj Husrav I.) dobyl cisár [[Caracalla]], no jeho nástupca [[Macrinus]] za arménskeho kráľa uznal v roku 217 Vaharsakovho syna [[Trdat II.|Trdata II.]] (známy aj ako Chosroes/Husrav Veľký)<ref name=":1" />. V roku 224 sa Perzii skončila vláda [[Arsakovci|Arsakovcov]] a novými vládcami sa stali [[Sásánovci]]. Trdat ako príslušník rodu Arsakovcov sa snažil proti novej dynastii brániť a vytvoril proti Sásánovcom mocnú koalíciu. Nakoniec však bol perzským agentom zavraždený a Arménia bola v roku 252 dobytá kráľom [[Šápúr I.|Šápúrom I.]] Ako perzský vazal následne v Arménsku vládol [[Artavazd]]. V roku 287 sa Arménsko po vojne opäť dostalo pod nadvládu [[Staroveký Rím|Ríma]]. Cisár [[Dioklecián]] za nového vládcu dosadil [[Trdat III.|Trdata III.]], syna zavraždeného [[Trdat II.|Trdata II.]]<ref name=bri/> Trdatova vláda bola pre dejiny Arménska prelomová. Hoci spočiatku podobne ako Dioklecián prenasledoval [[Kresťanstvo|kresťanov]] (známa je napríklad mučeníčka [[Hripsime]]), v roku 301<ref name=bel/> / iné zdroje hovoria o roku 314<ref name=bri/> prijal pod vplyvom [[Gregor Lusavorič|Gregora Lusavoriča]] [[kresťanstvo]] za štátne náboženstvo.<ref name=bri/><ref name=ATT/> V Arsakovskej Arménii možno badať znaky [[Feudalizmus|raného feudalizmu]]. Na čele štátu stál [[panovník]], s kráľovskou dynastiou boli spriaznené štyri mocné rody, ktoré dedili významné posty v krajine. Medzi významné rody patrili podľa dochovaných prameňov [[Bagratovci]] a [[Mamikonjanovci]] a rod Grunis. Vplyvná vrstva šľachticov, neraz autonómnych kniežat bola nazývaná [[nacharari]]. Boli viazaní sľubom kráľovi. Celková vojenská sila krajiny za Arsakovcov sa predpokladá byť 70{{--}}120 000 jazdcov. Jazdci pochádzali z radov [[Azati|azatov]], ktorí tvorili nižšiu šľachtu. Ostatné slobodné obyvateľstvo (mešťania, roľníci,..) predstavovali skupinu [[Ramikovia|ramikov]]. Vo vojne tvorili pechotu a nemali nárok na podiel z koristi. Platili dane, no inak boli slobodní. V mestách existovala akási [[samospráva]]. Otrokov v krajine tvorili predovšetkým vojenskí zajatci. Istá zmena v spoločnosti nastala po príchode kresťanstva. Klér spravidla tvorili príslušníci vzdelaných vyšších vrstiev, [[Katolikos|katolikovia]] boli z rodov nachararov (spočiatku bol úrad dedičný a držali ho potomkovia [[Gregor Lusavorič|Gregora Lusavoriča]]), nižší klér bol kreovaný z príslušníkov azatov. Ich panstvá tvorili odnateľné [[Léno|léna]]. Cirkev spočiatku podliehala biskupstvu v byzantskej [[Cézarea Kapadócka|Cézarei]].<ref name=":2">Arménie, tři tisíce let dějin a kultury, str. 53{{--}}54</ref> === Zánik === V roku 387 bolo Veľké Arménsko rozdelené medzi [[Byzantská ríša|Východorímsku (Byzantskú) ríšu]] (asi štvrtina) a [[Novoperzská ríša|Perziu]]. Byzantská Arménia bola čoskoro plne integrovaná do miestnej správy (provincia ''Armenia Minor''). Tzv. Vnútorná Arménia (či Perzarménia/Persarménia) síce ešte naďalej existovala pod vládou arménskych [[Arsakovci|Arsakovcov]], akákoľvek suverenita Arménskeho kráľovstva však bola zlikvidovaná. Inštitút [[kráľ]]ovskej vlády sa v perzskom područí podarilo zachovať až do roku 428, keď bol posledný kráľ [[Artašes III.]] (422{{--}}428) zbavený vlády na žiadosť [[nacharar]]ov (arménskej šľachty) a Arménie začlenená do správy [[Novoperzská ríša|Sásánovskej Perzie]].<ref name=Ampo/> Územie následne spravoval guvernér - [[marzpán]] (aj marzbán) so sídlom v [[Dvin]]e.<ref name=bri/><ref name=ATT/><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Hurbanič |meno=Martin |titul=Súboj titanov. Nový Rím a Perzia. Superveľmoci starého sveta pred nástupom islamu. |vydavateľ=[[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] |miesto=Bratislava |rok=2020 |isbn=978-80-224-1819-5 |strany=29}}</ref> [[Súbor:Mesrop1776t.jpg|náhľad|[[Mesrop Maštoc]], tvorca arménskej abecedy, arménsky stredoveký rukopis]] == Kultúra == V ranom období bola Arménia súčasťou [[Staroperzská ríša|Staroperzskej ríše]] a bola kultúrne závislá na perzskej kultúre, nadväzovala však aj na horské umenie predchádzajúcich ríš. To sa čiastočne zmenilo príchodom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] a [[Helenizmus|helenizmu]], počas ktorého do krajiny začali prenikať aj [[Gréci|grécke]] vplyvy.<ref name="bri" /> Z obdobia pohanskej Arménie pochádza [[chrám v Garni]] ovplyvnený grécko-rímskym svetom. Z perzského umenia Arménie za tisíc rokov zostalo zachovaných len veľmi málo pamiatok, medzi nimi napríklad [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfy]] či kovotepecké práce.<ref name=":0" /> Historické pramene spomínajú viacero pohanských chrámov a pamiatok, avšak zväčša boli zničené po príchode kresťanstva alebo počas drvivých vojen.<ref name=":2" /> Prelomovým krokom v arménskej kultúre bolo prijatie [[Kresťanstvo|kresťanstva]] v 1. polovici 4. storočia. Už v 4. storočí bolo vystavaných viacero kresťanských chrámov, medzi najstaršie patrí [[Ečmiadzinská katedrála]].<ref name=":2" /> O dovtedajšej literatúre starovekých Arménov sa mnoho nevie, po prijatí kresťanstva však začali vznikať početné preklady i originálne diela. Spočiatku Arméni používali aramejské písmo<ref name=":VV">Arménska literatura In: {{Citácia knihy |priezvisko=Vavřínek |meno=Vladimír |odkaz na autora=Vladimír Vavřínek |priezvisko2=Balcárek |meno2=Petr |titul=Encyklopedie Byzance |vydanie=1 |miesto=Praha |vydavateľ=[[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR |rok=2011 |počet strán=552 |isbn=978-80-7277-485-2 |isbn2=978-80-86420-43-1 |edícia=Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada |zväzok edície=33 |strany=46}}</ref> a ako liturgické jazyky [[Sýrčina|sýrčinu]] či [[Starogréčtina|gréčtinu]]. Vzdelané vrstvy teda ovládali minimálne tri jazyky. Už v 5. storočí avšak arménsky svätec [[Mesrop Maštoc]] a jeho spoločníci (napr. [[Sahak Veľký]] a Grék Rufinos) začali vytvárať vlastné [[arménske písmo]] a následne prekladať kresťanské spisy do [[Arménčina|arménčiny]]. 5. storočie možno i napriek postupnému zániku Arménska pokladať za zlatý vek [[Arménska literatúra|arménskej literatúry]].<ref name=":VV" /><ref name="SRLV">ARMÉNSKA PATRISTICKÁ LITERATURA In: {{Citácia knihy |priezvisko=Starowieyski |meno=Marek |prekladatelia=Walerian Bugel, Kateřina Mervartová |titul=Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura |vydavateľ=Pavel Mervart |miesto=Červený Kostelec |rok=2012 |isbn=978-80-7465-021-5 |edícia=Pro Oriente |jazyk=cs |zväzok edície=7 |počet strán=369 |strany=59{{--}}60}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy |priezvisko=Chahin |meno=M. |titul=The Kingdom of Armenia. A history |vydavateľ=Routledge & CRC Press |miesto=Abingdon |rok=2001 |isbn=9781136852435 |vydanie text=2nd, revised edition |isbn2=0700714529 |počet strán=350}} == Pozri aj == * [[Arménske kráľovstvo]] * [[Veľké Arménsko]] * [[Dejiny Arménska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] [[Kategória:Dejiny Arménska]] [[Kategória:Dejiny Azerbajdžanu]] [[Kategória:Dejiny Gruzínska]] [[Kategória:Dejiny Iránu]] [[Kategória:Dejiny Turecka]] qwbmh5mic8jzqv6zsdicl1sf3e33aq9 Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664 0 659553 8254849 8253968 2026-07-28T17:43:38Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie šablóny a pridanie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8254849 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664 |súčasť=[[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]] |obrázok=A szentgotthárdi csata (német kép).jpg |text k obr=[[Bitka pri Svätom Gottharde (1664)|Bitka pri Svätom Gottharde]] ([[1664]]). |dátum=[[12. apríl]] [[1663]] – [[10. august]] [[1664]]<br />(1 rok, 3 mesiace, 1 týždeň a 5 dní) |miesto= [[Stredná Európa]] a Západný Balkán ([[Habsburská monarchia|Rakúsko]], [[Uhorsko]]) |výsledok= [[Vašvársky mier]] * Osmanská ríša získala [[Nové Zámky]] |územie= Osmanská ríša získala [[Nové Zámky]] (''turecky'': Uyvar) a vytvorila [[Novozámocký ejálet]] (súčasné Slovensko) |protivník1=[[Súbor:Banner_of_the_Holy_Roman_Emperor_%28after_1400%29.svg|20px]] [[Rímsko-nemecká ríša]] * [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|20px]] [[Habsburská monarchia]] * [[Súbor:Flag of Electoral Saxony.svg|20px]] [[Saské kurfirstvo]] * [[Súbor:Pabellon de Brandeburgo (c. 1684).svg|20px]] [[Brandenbursko-Prusko]] * [[Súbor:Electoral Standard of Bavaria (1623-1806).svg|20px]] [[Bavorské kurfirstvo]] * [[Súbor:Flag of Savoie.svg|20px]] [[Piemont]]-[[Savojské vojvodstvo|Savojsko]]<br /> '''[[Rýnsky spolok (1658)|Rýnsky spolok]]:''' * [[Súbor:Banner of Baden (3^2).svg|20px]] [[Baden-Baden]] * [[Súbor:Wappen schwäbischer Reichskreis 1.jpg|20px]] [[Švábsky kraj|Švábsko]] * [[Súbor:Royal Standard of the King of France.svg|20px]] [[Francúzske kráľovstvo]]<br />[[Súbor:Flag of the Kingdom of Croatia (Habsburg).svg|20px]] [[Kráľovské Uhorsko|Chorvátske kráľovstvo]] <br />[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(19th_Century).svg|20px]] [[Kráľovské Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]] |protivník2= [[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|20px]] [[Osmanská ríša]]<br />Vazalské štáty * [[Súbor:Crimean Tatar tamga icon (blue and gold).svg|20px]] [[Krymský chanát]] * [[Súbor:Coat of arms of Moldavia 1646.png|20px]] [[Moldávia]] * [[Súbor:Flag_of_Wallachia.svg|20px]] [[Valašsko]] |velitel1 =[[Súbor:Banner_of_the_Holy_Roman_Emperor_%28after_1400%29.svg|20px]] [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] <br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|20px|border]] [[Raimondo Montecuccoli]] <br /> [[Súbor:CoA of the Kingdom of Croatia.svg|20px|border]] [[Mikuláš Zrínsky]] <br /> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|20px|border]] [[Louis Raduit de Souches]]<br />[[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|20px|border]] [[Adam Forgáč]]<br> ''a ďalší'' |velitel2 =[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|20px|border]] [[Mehmed IV.]] <br /> [[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|20px|border]] [[Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša]] <br /> [[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|20px|border]] [[Köse Ali Paša]]<br /> ''a ďalší'' }} {{Campaignbox Rakúsko-turecká vojna (1663 – 1664)}} '''Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664''' (iné názvy: '''turecko-rakúska''' [alebo '''habsbursko-osmanská''' alebo '''osmansko-habsburská''' alebo '''turecká'''] '''vojna v rokoch 1663 a 1664''', '''štvrtá''' [alebo '''prvá'''<ref>Rychlík, Penčev (2013) s. 237</ref>] '''rakúsko-turecká''' [alebo '''turecko-rakúska vojna''' alebo '''habsbursko-osmanská vojna''' alebo '''osmansko-habsburská''' alebo '''turecká'''] '''vojna''') bola vojna medzi [[Habsburská monarchia|habsburským súštátím]] a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] vedené v rokoch [[1663]] až [[1664]]. Vojnu Habsburgovcom vyhlásil turecký sultán [[Mehmed IV.]] v apríli roku 1663. Jeho vojská prekročili [[Dunaj]] a neďaleko [[Štúrovo|Štúrova]] porazili narýchlo zvolané zemské sily. Potom sa Turci vydali k pevnosti [[Nové Zámky]], ktorú obľahli. Pevnosť padla po viac než mesačnom obliehaní v septembri 1663. Následne dobyli a vyplienili širšie oblasti na západnom Slovensku. V rovnakom čase na druhom fronte v Chorvátsku nedokázali poraziť vojská [[Mikuláš Zrínsky|Mikuláša Zrínskeho]]. Začiatkom roku 1664 iniciatívu prevzala habsburská strana, Zrínsky postúpil až k [[Osijek]]u, a v lete [[Louis Raduit de Souches|de Souches]] opätovne dobyl [[Nitra|Nitru]] a [[Levice]]. V lete však rovnako Turci odrazili obliehanie [[Veľká Kaniža|Kaniže]] Zrínskym a následne dobyli Nový Zrín. K rozhodujúcej bitke došlo 1. augusta 1664 pri [[Bitka pri Svätom Gotarde (1664)|Svätom Gottharde]], kde Turci utrpeli ťažkú porážku a museli sa stiahnuť. Napriek tomu, že cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] mal strategickú výhodu, kvôli nedostatku financií na vydržiavanie armády podpísal 10. augusta 1664 s Osmanmi pre habsburskú ríšu [[Vašvársky mier|nevýhodný mier]], v ktorom uznal tureckú kontrolu nad Novými Zámkami a [[Sedmohradsko]]m. Následkom podpísania nevýhodného mieru vypuklo roku 1664 v Uhorsku [[Vešeléniho sprisahanie]]. == Dôvody vypuknutia vojny == Prvotnou príčinou vypuknutia vojny bolo dianie v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Sedmohradské knieža [[Juraj II. Rákoci]] v roku 1658 usporiadal inváziu do [[Poľsko-litovská únia|Poľsko-litovskej únie]] bez povolenia [[Vysoká Porta|Vysokej Porty]]. Po [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] Sedmohradsko uznalo svoje vazalské postavenie voči [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a platilo Porte pravidelný tribút, výmenou za politickú a náboženskú autonómiu. Po dopočutí sa o Rákociho ťažení vyhlásili Osmania Sedmohradsku vojnu. [[Veľkovezír]] Köprülü Mehmed paša porazil v roku 1660 Rákociho a dobyl pevnosť [[Veľký Varadín]]. Následne sa sedmohradským kniežaťom po Rákociho smrti stal osmanský nominant Michal II. Apafi. Priaznivci Rákociho si zvolili protiknieža, bývalého generála Rákociho vojsk, Jána Keméniho. Ten žiadal o pomoc proti Apafimu a Turkom [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Na základe rozhodnutia cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] bol do Sedmohradska bol vyslaný generál [[Raimondo Montecuccoli]] s malým vojskom, s ktorým nemohol čeliť osmanskej presile. V rovnakom čase na Slavónsko-chorvátskom pomedzí sa chorvátsky bán [[Mikuláš Zrínsky|Mikuláš VII. Zrínsky]] pokúšal otvorene vyvolať nový habsbursko-osmanský konflikt, aby tak mohol oslobodiť chorvátske a uhorské územia okupované Osmanmi. V rozpore so [[Žitavský mier|Žitavským mierom]] z roku 1606 vystaval na ľavom (osmanskom) brehu rieky [[Mura]] novú pevnosť, Nový Zrín (maďarsky ''Zrínyiújvár''), z ktorého podnikal výpady na dolnouhorské osmanské dŕžavy. V tejto situácii žiadali Osmania na jar 1663 cisára Leopolda o stiahnutie vojsk zo Sedmohradska a zbúranie Nového Zrínu. Keďže cisársky dvor výzvy neakceptoval, Osmania ukončili status quo trvajúce od roku 1606 a začali vojnu. == Úvodné vojenské kampane – Nové Zámky, Nový Zrín (1663) == === Dianie na Podunajskej nížine === Veľkovezír [[Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša]], vládnuci od roku [[1661]], sa chcel primárne zamerať na boj proti [[Benátky|Benátkam]], s ktorými viedli Osmania už od roku [[1645]] vojnu o ostrov [[Kréta]]. Až následne mali obrátiť pozornosť na Habsburgovcov.<ref name="calisir"/> Osmanská armáda sa preto už od jeseň 1662 zaoberala prípravami na kampaň proti Benátkam.<ref name="calisir"/> Na jar [[1663]] však sultán [[Mehmed IV.]] určil ako prioritu rakúsky front. Veľkovezír Fazıl Ahmed reagoval tým, že postupom armády nebol viac plánovaný na západ smerom do [[Dalmácia|Dalmácie]] na benátske pozície, ale smerom na sever na [[Belehrad]] a [[Budín]]. Vojsku Osmanov velil osobne [[veľkovezír]]. Konečným cieľom armády Turkov malo byť dobytie [[Viedeň|Viedne]]. Vojsko vyrazilo 18. alebo 21. marca 1663 z predmestí [[Konštantínopol]]u, 14. apríla z [[Edirne]]. 4. mája dorazilo do [[Sofia|Sofie]], 8. júna do [[Belehrad]]u a 17. júla 1663 sa zhromaždilo pri [[Budín]]e.<ref name="calisir"/> Na postup smerom z Budína však potrebovali Osmania dobyť aspoň jednu z troch strategických pevností v [[Malá dunajská kotlina|Malej dunajskej kotline]] – [[Komárno]], [[Győr|Ráb]] alebo [[Nové Zámky]] (Ujvár).<ref name="csanyi"/> Veľkovezír sa rozhodol pre Ujvár z dôvodu polohy pevnosti v krajine, ktorá umožňovala najväčší rozsah koristníckych výprav do okolia a zásobovanie vojska, zároveň by sa tak odrezala východná časť Uhorska od spojenia s Viedňou.<ref name="csanyi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Csányi | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Význam Novozámockej pevnosti v protitureckom boji | url = http://sjps.fsvucm.sk/Articles/03_2_2.pdf | vydavateľ = sjps.fsvucm.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="calisir"/> Po neúspešnom konci vyjednávaní v Budíne, kedy veľkovezír od Habsburgovcov okrem vyššie zmienených ústupkov žiadal vyplatenie odškodného za presun armády vo výške 30 tisíc dukátov alebo 200 tisíc gurušov, sa na prelome júla a augusta 1663 hlavné osmanské sily presunuli k [[Ostrihom]]u, z Budína vyrazili 30. júla.<ref name="matunák"/> Turci mali už niekoľko generácií vybudovaný palánok v [[Štúrovo|Parkani]] na ľavom brehu [[Dunaj]]a, ktorý im umožňoval podnikať lúpežné výpady do [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Na presun veľkej armády z Ostrihomu na druhý breh však bolo nutné vystavať pontónový most. Touto úlohou preto veľkovezír poveril ešte pred príchodom hlavného osmanského vojska Hüseyin pašu, Kaplan Mustafa pašu a Kadızade Ibrahim pašu.<ref name="calisir"/> ==== Bitka pri Parkane ==== Do pevnosti [[Nové Zámky]] sa dostali 4. augusta 1663 od dvoch zbehov z osmanského vojska informácie, že pre veľkú vodu na Dunaji sa turecký most pretrhol a v Parkani ostalo údajne odrezaných sotva 3 000 Turkov.<ref name="matunák"/> Veliteľ pevnosti, gróf [[Adam Forgáč]], po získaní kladného stanoviska od veliteľa pevnosti Komárno, grófa Puchaima, ktorý poslal dolu Dunajom tiež drevá na ďalšie zničenie mostu, pristúpil za týchto okolností k rýchlej ofenzíve smerom k Parkani.<ref name="csanyi"/> K bojovému stretnutiu Turkov s vojskom Adama Forgáča došlo [[6. augusta]] [[1663]] medzi [[Gbelce|Gbelcami]] a Parkaňou (po turecky ''Ciğerdelen''). Forgáč zobral z posádky pevnosti asi 5-tisíc vojakov a očakával ľahké víťazstvo. Podľa tureckých zdrojov mal Forgáč k dispozícii až 8 500 až 10 tisíc mužov.<ref name="calisir"/> Turci však most v noci opravili a na severný breh sa už od 5. augusta do rána prepravilo cca 20- až 25-tisíc Turkov.<ref name="matunák"/> Velili im Köse Ali paša, Gurdžu Mehmed paša a budínsky Sary Hüseyin paša. Po prvom útoku skoro ráno Forgáčovo vojsko preniklo do tureckého tábora a jazda dokázala postupovať cez ľavé krídlo tureckej obrany, avšak kone sa zľakli po natrafení na stádo tiav, po čom bola jazda nútená ustúpiť. Pechote sa ústup nepodaril a z väčšej časti ostala obkľúčená. Bitka sa teda skončila Forgáčovou porážkou a nebezpečným oslabením obranyschopnosti novozámockej pevnosti. ==== Obliehanie Nových Zámkov ==== {{Hlavný článok|Obliehanie Nových Zámkov (1663)}} ==== Plienenie Horného Uhorska a Moravy ==== Úlohou posíl osmanských vazalov, ktoré dorazili pred Nové Zámky koncom augusta 1663, bolo vzhľadom na ich nevyužiteľnosť pri obliehaní, získavanie jedla pre armádu a plienenie širšej oblasti západného Uhorska. Hoci brody na [[Váh]]u boli strážené habsburskými jednotkami, 2. septembra 1663 Tatári pri [[Hlohovec|Hlohovci]] úspešne rieku prebrodili a rozdelili sa na dva prúdy, južný a severný. Južný prúd spustošil [[Záhorie]] až po Prešporok, potom zmenil smer na severozápad a vyplienil [[južná Morava|južnú Moravu]] po [[Brno]]. Severný prúd vyplienil [[Považie]] po [[Čachtice]] a predmestie [[Trenčín]]a. Vešeléni nebol schopný zhromaždiť na západnom Slovensku žiadne významnejšie sily, osmanskí vazali preto mohli pokračovať v plienení krajiny, desaťtisíce obyvateľov buď padli do tureckého zajatia alebo utiekli z domu. V [[Zadunajsko|Zadunajsku]] gróf Zrínsky zhromaždil vojsko, ktoré mohlo Novým Zámkom pomôcť, avšak nebolo ochotný vyraziť smerom do horného Uhorska skôr než získa záruky bezpečnosti pre Chorvátsko a región rieky [[Mura]], kade by Turci mohli preniknúť až do [[Štajersko|Štajerska]]. Hlavné cisárske vojsko pod vedením generála Montecuccoliho naďalej táborilo medzi [[Bernolákovo|Čeklísom]] a [[Senec|Sencom]], neskôr sa pre obranu [[Bratislava|Prešporku]] a [[Viedeň|Viedne]] stiahlo až k [[Petržalka|Petržalke]].<ref name="matunák">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matunák | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Matunák | titul = Nové Zámky pod tureckým panstvom (1663—1685) | url = https://www.watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2041:michal-matunak-nove-zamky-pod-tureckym-panstvom-16631685&catid=37:default | vydavateľ = watson.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> V období od 3. septembra do 7. októbra 1663 prenikli tatárske oddiely trikrát na [[Morava|Moravu]] a krajinu vyplienili. Nájazdom odolali len opevnené mestá ako [[Břeclav]], [[Uherské Hradiště]], [[Strážnice]], [[Veselí]], [[Uherský Brod]] a [[Hodonín]], vidiek bol však vyplienený a z Moravy Tatári odvliekli viac než 12 000 otrokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ilčík | meno = Václav | autor = (c) 2002 ing. Vaclav ILCIK, BRNO, Czech republic, Europe | odkaz na autora = | titul = Lánové rejstříky (1656-1711) | url = http://ilcik.cz/dubnany/dejiny/od_1656.html | vydavateľ = ilcik.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-18 | miesto = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20120312041124/http://ilcik.cz/dubnany/dejiny/od_1656.html | dátum archivácie = 2012-03-12 }}</ref> 10. októbra 1663 sa odohrala menšia bitka medzi časťou osmanských vojsk plieniacich Podunajsko a habsburskými Montecuccoliho a Zrínskeho jednotkami v lokalite ''Vízvár'' („Vodný hrad“) na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]] (možno obec [[Kameničná]]). V bitke zvíťazilo 15-tisícové uhorské vojsko, avšak vplyv na oslobodenie novodobytých osmanských území na ľavom brehu Váhu to nemalo.<ref name="somkuti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Somkuti | meno = Bálint | autor = | odkaz na autora = | titul = Az 1663-1664. évi nagy török háború | url = http://old.biztonsagpolitika.hu/documents/1277413666_somkuti_balint_az_1663-1664_evi_nagy_torok_haboru_-_biztonsagpolitika.hu.pdf | vydavateľ = old.biztonsagpolitika.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = hu | url archívu = https://web.archive.org/web/20210207071529/http://old.biztonsagpolitika.hu/documents/1277413666_somkuti_balint_az_1663-1664_evi_nagy_torok_haboru_-_biztonsagpolitika.hu.pdf | dátum archivácie = 2021-02-07 }}</ref> Už počas obliehania Nových Zámkov Turci dobyli aj ďalšie okolité obce a hrádky ako [[Šurany]]. Po dobytí Nových Zámkov následne po ofenzíve padli pevnosti [[Levice]], [[Nitra]], [[Hlohovec]] a 14. novembra po 27-dennom obliehaní tiež [[Novohrad (obec)|Novohrad]].<ref name="calisir">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Calisir | meno = Muhammed Fatih | autor = | odkaz na autora = | titul = A LONG MARCH: THE OTTOMAN CAMPAIGN IN HUNGARY, 1663 | url = https://www.etd.ceu.hu%2F2009%2Fcalisir_muhammed.pdf&usg=AOvVaw2L4UJXKjLI02AgCcuFsZeE | vydavateľ = [[Stredoeurópska univerzita]] | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-19 | miesto = | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Následne po pacifikácii celej oblasti hlavná časť osmanskej armády odtiahla z Horného Uhorska na juh zimovať do [[Belehrad]]u.<ref name="calisir"/> === Dianie v povodí Mury === {{Hlavný článok|Prvá bitka o Nový Zrín|Druhá bitka o Nový Zrín}} Druhá bitka o Nový Zrín bola posledným vojenským stretnutím roka [[1663]].<ref name="somkuti"/> == Druhá fáza vojny (1664) == Už počas nastupujúcej zimy v decembri 1663 sa začali pomaly formovať vojská Rýnskej aliancie na pomoc Habsburgovcom.<ref name="somkuti"/> Nemecké kniežatá si pri tatárskych výpadoch až na územie [[Morava|Moravy]] uvedomili, že je nutné zasiahnuť. Nové posily boli inštruované s tým, že majú kooperovať so Zrínskym.<ref name="somkuti"/> V decembri 1663 prebiehali rokovania o ďalšom postupe na sídelnom hrade Zrínskych v [[Čakovec|Čakovci]].<ref name="somkuti"/> Keďže Zrínsky nemal žiadne centrálne pokyny z Viedne, žiadal od uhorských šľachticov, aby prispeli vojskom do jeho armády, ktorej cieľom malo byť pľundrovanie osmanského zázemia v okupovanom Uhorsku.<ref name="somkuti"/> Koncom roka sa mu podarilo zhromaždiť asi 26 tisíc mužov, ktorí sa stretli pri obci [[Berzence|Breznica]] na ľavom brehu [[Dráva|Drávy]]. * Zimná kampaň Zrínskeho (január – február 1664) * Obliehanie Kaniže a pád Nového Zrínu (apríl – júl 1664) * Hornouhorská ofenzíva de Souchesa (apríl – august 1664) * Vyvrcholenie vojny – Bitka pri Svätom Gottharde (august 1664) == [[Vašvársky mier]] == {{Hlavný článok|Vašvársky mier}} Vašvársky mier bol podpísaný v pohraničnom meste [[Vašvár]] [[10. augusta]] [[1664]]. Podmienky mierovej zmluvy boli však zverejnené až koncom septembra.<ref name="oszk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Treaty of Vasvár: What Was Lost, and What Remained | url = https://mek.oszk.hu/03400/03407/html/228.html | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Cisár Leopold súhlasil s ústupkami Osmanskej ríši. [[Sedmohradsko]] zostalo tureckým vazalom a Habsburgovci uznali Apafiho kniežací titul.<ref name="oszk"/> Cisár súhlasil so stiahnutím habsburských posádok z regiónu a s tým, že pevnosti [[Veľký Varadín]], Lugos, Karánšebeš a Jenő zostanú v osmanských rukách, spoločne so sedmohradskými okresmi, ktoré Turci ovládali už od roku 1657.<ref name="oszk"/> Taktiež cisár súhlasil s ponechaním pevnosti [[Nové Zámky]] Osmanom a s vytvorením nového osmanského [[Novozámocký ejálet|ejáletu]].<ref name="oszk"/> Na juhozápadnom fronte nesmela byť pevnosť Nový Zrín obnovená. Sultán [[Mehmed IV.]] naopak súhlasil, že župy [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa|Sabolč a Satmár]] so všetkými ich pevnosťami patrili habsburskému kráľovi Uhorska a dal záruky, že Sedmohradsko nebude slúžiť ako útočisko pre nepriateľov cisára.<ref name="oszk"/> Obe strany na záver súhlasili s tým, že pevnosť Székelyhíd (dnešné mesto [[Săcueni]]) bude zbúraná a že obe strany nebudú podporovať uchádzačov o kniežací trón ani iné krajiny, ktoré by boli v nepriateľskom zväzku s náprotivým štátom.<ref name="oszk"/> == Chronológia vojnových udalostí == '''[[1663]]''' * [[6. august]]: vojenská porážka uhorských vojsk pod velením kapitána novozámockej pevnosti a kapitána stredoslovenských banských miest [[Adam Forgáč|Adama Forgáča]] pri [[Štúrovo|Parkane]]   * [[2. september]]: plienenie značnej časti [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] ([[západné Slovensko]]), [[Stredné Považie|stredného Považia]] a [[Morava (región)|Moravy]] oddielmi [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]], Moldavcov a časti Turkov * [[25. september]]: kapitulácia uhorských obrancov pevnosti [[Nové Zámky|Nových Zámkov]]    * [[13. október]]: vydanie pevnosti [[Nitra]] osmanským oddielom * [[2. november]]: kapitulácia cisárskej posádky [[Levice (Slovensko)|Levíc]] pod podmienkou slobodného odchodu   '''[[1664]]''' * [[17. apríl]]: začiatok obliehania osmanskej posádky v [[Nitra|Nitre]] zo strany brandeburských a saských oddielov v spojenectve insurgentov zo severouhorských stolíc v počte približne 8 500 mužov * [[2. máj]]: kapitulácia osmanskej posádky v [[Nitra|Nitre]] * [[16. máj]]: vojenské víťazstvo cisárskych armád nad osmanským vojskom Küčüka Mehmeda pri [[Žarnovica|Žarnovici]] * [[19. júl]]: vojenské víťazstvo cisárskych vojsk pod velením maršala [[Louis Raduit de Souches|Jeana Raduit Louisa de Souchésa]] v [[Bitka pri Leviciach|Bitke pri Leviciach]] * [[1. august]]: vojenské víťazstvo cisárskej armády na čele s maršalom [[Raimondo Montecuccoli|Raimondom Montecuccolim]] v [[Bitka pri Svätom Gotarde (1664)|Bitke pri Svätom Gottharde]] * [[10. august]]: podpis [[Vašvársky mier|mierovej zmluvy]] v meste [[Vasvár|Vašvár]] neďaleko rakúskych hraníc<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov|vydanie=1|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7451-469-2|strany=121 - 123}}</ref> ** [[Nové Zámky]] a priľahlé okolie ako súčasť územia [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] ** vznik [[Novozámocký ejálet|Novozámockého ejáletu]] ** zákaz opätovného vybudovania vojenskej pevnosti Zrínsky Novohrad ** návrat [[Sabolčská župa|Sabolčskej]] a [[Satumarská župa (Uhorsko)|Satmárskej stolice]] cisárovi [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopoldovi I.]] bez silnejších posádok ** žiadny syn zosnulého kniežaťa [[Juraj II. Rákoci|Juraja II. Rákociho]] či Jána Keméňa na kniežacom stolci v [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsku]] * [[27. september]]: ratifikácia [[Vašvársky mier|Vašvárskej mierovej zmluvy]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KÓNYA|meno=Peter|titul=Dejiny Uhorska (1000-1918)|vydanie=2|vydavateľ=Citadella|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89628-59-9|strany=295}}</ref> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Rychlík | meno = Jan | odkaz na autora = | priezvisko2 = Penčev | meno2 = Vladimir | titul = Od minulosti k dnešku. Dějiny českých zemí | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-7429-387-0}} s. 237–238 == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)]] * [[Povstanie Juraja II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho]] * [[Juraj II. Rákoci]] * [[Mikuláš Zrínsky]] * [[Vašvársky mier]] * [[Vešeléniho sprisahanie]] [[Kategória:Osmansko-habsburské vojny]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] [[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Vojny Uhorska]] 8xewrwbeaqykppyluy1ohsc42rubhfa Bitka pri Košiciach 0 664281 8254852 8132720 2026-07-28T17:46:37Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie šablóny a pridanie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8254852 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Bitka pri Košiciach | súčasť = [[Veľká turecká vojna|Veľkej tureckej vojny]] [[Povstanie Imricha Tököliho|Povstania Imricha Tököliho]] | obrázok = Kapitulácia Košíc 1685.jpg | popis = Kapitulácia Košíc do rúk cisárskeho generála Enea Capraru | dátum = [[18. október]] [[1685]] | miesto = [[Košice]], [[Kráľovské Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | casus = | územie = | výsledok = Rakúske víťazstvo | protivník1 = [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|20px]] [[Svätá ríša rímska]] | protivník2 = [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|20px]] [[Osmanská ríša]] | velitel1 = Aeneas de Caprara | velitel2 = | sila1 = | sila2 = | straty1 = | straty2 = | straty3 = | poznámky = }} '''Bitka pri Košiciach''' ({{vjz|hun|''Kassa csata''}}) sa uskutočnila dňa [[18. október|18. októbra]] [[1685]] v [[Košice|Košiciach]] na území [[Kráľovské Uhorsko|Kráľovského Uhorska]] a to medzi [[Armáda (vojenská jednotka)|armádami]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]]. Rakúsky [[veliteľ]], [[poľný maršal]] menom Aeneas de Caprara,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia.sk| odkaz na autora =| titul = Košice v rozmedzí rokov 1600 - 1899| url = http://www.cassovia.sk/historiames/forma.php3?hist=hist2| vydavateľ = cassovia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-15| miesto = Košice | jazyk =}}</ref> porazil roku [[1685]] tureckú armádu v blízkosti [[Košice|Košíc]]. Týmto víťazstvom obnovil kontrolu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] nad oblasťou, ktorú stratili ešte roku [[1682]], od ktorého bola ovládaná [[Kuruc (povstalecký vojak)|kuruckým]] [[veliteľ]]om [[Imrich Tököli|Imrichom Tökölim]]. Bitka sa skončila kapituláciou [[Košice|Košíc]] voči cisárskym vojakom.<ref name="duchon">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Duchoň| meno = Jozef| odkaz na autora =| titul = Pohnuté dejiny mocnej pevnosti. Časť štvrtá.| url = http://www.cassovia.sk/historiaclanky/citadela/4.php| dátum vydania = 12.10.2001| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-03-15| vydavateľ = cassovia.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Košice]] boli v tých časoch veľmi dobre chránené modernou pentagonálnou [[Pevnosť (stavba)|pevnosťou]] – [[Košická citadela|Košickou citadelou]], postavenou roku [[1671]] v južnej časti mesta.<ref name="kecitadela">{{Citácia knihy | priezvisko = Orosová | meno = Martina | odkaz na autora = | priezvisko2 = Žažová | meno2 = Henrieta | odkaz na autora2 = | titul = Košická citadela | vydavateľ = A21 pre Aupark Košice| miesto = Košice | rok = 2011 | vydanie = 1 | počet strán = 192 | isbn = 978-80-970831-4-4 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Veľká turecká vojna]] * [[Povstanie Imricha Tököliho|Protihabsburské stavovské povstanie Imricha Tökoliho]] * [[Imrich Tököli|Imrich Tökoli]] * [[Košická citadela]] == Zdroj == {{preklad|en|Battle of Kassa|976599515}} {{Portál|Košice|Košický|História|Historický}} {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny Košíc]] [[Kategória:Bitky na Slovensku|Košice]] [[Kategória:Bitky Osmanskej ríše|Košice]] [[Kategória:Bitky v 1685]] bl5zjx7pncby3l4zoiem77wdh7wjtkh Ford RS200 0 670843 8254753 8025036 2026-07-28T12:18:18Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8254753 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Ford RS200 | obrazok = Ford_RS200.jpg | vyrobca = [[Ford of Europe]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1984-1986 | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Športový automobil]] | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé (automobil)|kupé]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom v strede|Motor v strede]], [[pohon 4 × 4|pohon všetkých kolies]] | platforma = | motor = 1,8 l (110 CID) [[Štvorvalcový radový motor|R4]]<br>2,1 l R4 | maximalka = | zrychlenie = | spotreba = | prevodovka = | razvor = 2540 mm | vyska = 1320 mm | sirka = 1752 mm | dlzka = 3988 mm | hmotnost = 1050 kg | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = Filippo Sapino v [[Carrozzeria Ghia|Ghia]]<ref>{{cite web|url=https://rallygroupbshrine.org/the-group-b-cars/rally-cars/ford-rs200/|title=Ford RS200 (Group B)|website=rallygroupbshrine.org|accessdate=20 November 2020|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211017084011/https://rallygroupbshrine.org/the-group-b-cars/rally-cars/ford-rs200/|archivedate=2021-10-17}}</ref> }} '''Ford RS200''' je športový automobil s [[Automobil s motorom v strede|motorom uprostred]] a [[pohon 4 × 4|pohonom všetkých kolies]], ktorý vyrábala divízia [[Ford Motorsport]] v rokoch 1984 až 1986. Cestná verzia RS200 bola základom pre vznik rally automobilu [[Skupina B|skupiny B]]. Dizajnovaný bol aby vyhovoval homologačným pravidlám [[FIA]], ktoré vyžadovali výrobu 200 rally automobilov a jedného civilnej cestnej verzie. Po prvýkrát bol model RS200 predstavený na autosalóne Belfast Motor Show. ==Technické údaje== Automobily Ford RS200 mali unikátny dizajn s použitím kompozitu zo sklenených vlákien pre karosárske diely, ktoré vyvinula divízia [[Carrozzeria Ghia|Ghia]]. Rám bol navrhnutý bývalým [[F1]] dizajnérom [[Tony Southgate|Tonym Southgateom]] a taktiež bývalým mechanikom F1 Johnom Wheelerom. [[Rovnobežníková náprava|Rovnobežníkové zavesenie]] s dvomi tlmičmi a pružinami na každé so štyroch kolies poskytlo vynikajúce riadenie a vytvorilo vyváženú platformu. Pohon zabezpečoval 1,8-litrový [[turbodúchadlo (spaľovací motor)|turbodúchadlom]] prepĺňaný motor [[Cosworth|Ford Cosworth BDT]], ktorý poskytoval výkon 184 kW/250 koní v civilnej cestnej verzii, a od 350 do 450 koní pri pretekárskej verzii. Pre civilnú cestnú verziu boli k dispozícii kity na zvýšenie výkonu na viac ako 224 kW/300 koní. Hoci mal model RS200 vyváženosť potrebnú na pretekárske využitie, trpel zlým pomerom výkon-hmotnosť a motor mal pomalú odozvu na plyn v nízkych otáčkach. To z neho robilo obtiažny automobil na riadenie a v konečnom dôsledku slabo konkurencieschopný. V roku 1986 počas [[Rally Portugalska]] zapríčinil automobil Ford RS200 jednu z najdramatickejších nehôd v histórii [[Majstrovstvá sveta v rely|WRC]], keď usmrtil troch divákov a niekoľko ďalších zranil.<ref>{{cite web |url=http://www.rallye-info.com/carspecs.asp?car=236 |title=Ford RS200 _ Specifications & History |publisher=Rallye-Info.com |accessdate=2011-03-20 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20181121072617/http://www.rallye-info.com/carspecs.asp?car=236 |archivedate=2018-11-21 }}</ref> Neskôr další RS200 havaroval počas pretekov Hessen-Rallye 1986, pričom zahynul spolujazdec Michel Wyder. Pre rok 1987 Ford plánoval uviesť verziu "Evolution", ktorá mala vylepšený motor BDT pod novým kódovým označením BDT-E. Ten sa vyznačoval [[Zdvihový objem|zdvihovým objemom]] 2137 cm³, pričom hodnoty výkonu sa pohybovali v závislosti na mechanické nastavenia ako plniaci tlak v rozmedzí od 410 kW/557 koní do 608 kW/826 koní. Avšak obvykle bol výkon na hodnote 43 kW/588 koní pri 8000 otáčkach za minútu a 542 Nm pri 5500 otáčkach za minútu.<ref>{{cite web|url=https://www.supercars.net/blog/1986-ford-rs200-evolution/|website=supercars.net|title=1986 Ford RS200 Evolution|language=en-us|date=March 6, 2016|accessdate=June 16, 2018}}</ref> Zrušenie skupiny B však znamenalo že niekoľko desiatok Fordov RS200 bolo od augusta 1986 do októbra 1992 využívaných v [[rallycross]]ových pretekoch [[FIA European Rallycross Championship]]. ==Špecifikácie== [[Súbor:Ford_RS200_engine.jpg|right|thumb|Motor Fordu RS200]] ===Motor=== *[[Motor uložený pozdĺžne|Pozdĺžne uložený motor]], [[Automobil s motorom v strede|pred zadnou nápravou s náhonom na štyri kolesá]] *hlava valcov/blok motora [[hliníková zliatina]]/hliníková zliatina *[[Štvorvalcový radový motor|Radový štvorvalcový motor]], [[Nikasil]]ové vložky valcov *5 hlavných ložísk. Chladenie vodou, elektrický ventilátor *'''Vŕtanie''': 86 mm *'''Zdvih''': 77,6 mm *'''Zdvihový objem''': 1803 cm³ *'''Ventilový rozvod''': [[OHC|DOHC]], 4 ventily na valec, ozubený rozvodový remeň '''Kompresný pomer''': 7,2:1. [[Robert Bosch (podnik)|Bosch]] [[Motronic]] [[riadiaca jednotka motora]] a [[vstrekovanie paliva]]. [[Garrett AiResearch|Garrett]] T3 [[turbodúchadlo (spaľovací motor)|turbodúchadlo]]/plniaci tlak 1,6 bar *'''Max. výkon''': 331 kW/450 koní pri 8000 ot/min *'''Max. krútiaci moment''': 490 Nm pri 5500 ot/min ===Prevodovka=== *5-rýchlostná manuálna, AP dvojkotúčová spojka s kovo-keramickým obložením. {| class="wikitable" |- !Prevod !Prevodový pomer |- valign="top" | 5. | 1,14 |- |4. | 1,36 |- |3. | 1,68 |- |2. | 2,14 |- |1. | 3,23 |} ===Pruženie=== [[File:2006FOS 1986 Ford RS200.jpg|right|thumb|Ford RS200 zozadu]] *'''Vpredu''', nezávislé, s dvoma priečnymi ramenami, dve vinuté pružiny a teleskopické tlmiče, stabilizátor. *'''Rear''', nezávislé, s dvoma priečnymi ramenami, dve vinuté pružiny a teleskopické tlmiče, stabilizátor, nastaviteľné ramená zbiehavosti. ===Riadenie=== *Hrebeňové, niekoľko málo kusov s hydraulickým [[Posilňovač riadenia|posilňovačom riadenia]]. Priemer volantu 35,5 cm, doraz volantu - 1,8 otáčky na každú stranu, ===Brzdy=== Dvojokruhové, rozdelenie predok/zadok. Vpredu ventilované kotúče s priemerom 300 mm. Vzadu ventilované kotúče s priemerom 300 mm bez vákuového brzdového posilňovača. Ručná brzda, mechanická poistka a hydraulický prenos sily z páky ručnej brzdy na ovládanie oboch zadných mechanických strmeňov. ===Kolesá=== Ford z magnéziovej zliatiny, 15-20 cm široké disky kolies (20 až 28 cm pre pretekárske verzie). Pneumatiky podľa podmienok ([[Pirelli]] Monte Carlo intermediálne 245/40 R16 na testovacom vozidle), 16" v priemere. ===Rozmery a hmotnosti=== *Dĺžka: 4000 mm *Šírka: 1753 mm *Výška: variabilná *Rázvor: 2530 mm *Rozchod kolies (Vpredy/Vzadu): 1502/1497 mm *Hmotnosť: 1050 kg === Výkony === [[Súbor:Schanche, Rennison & Niittymäki Lydden Hill 1987 001.jpg|right|thumb| Dva Fordy RS200 počas rallycrossových pretekov Lydden Hill v roku 1987]] '''Maximálne rýchlosti:''' {| class="wikitable" |- !Prevod !mph !km/h !ot/min |- | 5. | 118 | 190 | 8900 |- | 4. | 97 | 156 | 8900 |- | 3. | 79 | 127 | 8900 |- | 2. | 63 | 101 | 8900 |- | 1. | 42 | 68 | 8900 |} '''Zrýchlenie z pokoja:''' {| class="wikitable" |- !Reálna rýchlosť v míľach za hodinu !Čas (s) |- | 30 | 1,2 |- | 40 | 1,8 |- | 50 | 2,6 |- | 60 | 3,8 |- | 70 | UNK |- | 80 | 4,8 |- | 90 | 5,9 |- | 100 | 7,3 |- | 110 | 8,7 |} '''1/4 míle z pokoja:''' 11,4 s, 185 km/h '''Zrýchlenie (s):''' {| class="wikitable" |- !mph !5. !4. !3. !22 |- valign="top" | 10-30 | - | - | - | - |- | 20-40 | - | - | - | - |- | 30-50 | - | - | 2,2 | 1,2 |- | 40-60 | - | 2,3 | 1,0 | 1,1 |- | 50-70 | 2,2 | 1,4 | - | - |- | 60-80 | 1,6 | 1,5 | - | - |- | 70-90 | 1,7 | 1,6 | - | - |- | 80-100 | 2,0 | - | - | - |- | 90-110 | 2,4 | - | - | - |} ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Ford RS200|1020003615}} [[Kategória:Automobily Ford]] [[Kategória:Športové automobily]] [[Kategória:Kupé]] [[Kategória:Automobily skupiny B]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:Automobily s motorom v strede]] [[Kategória:Rely automobily]] jn53s32my328c43us8j2p0zo46yyn1o Kazašské národné futbalové mužstvo 0 681408 8254951 8254671 2026-07-28T19:32:05Z ~2026-41989-49 301399 /* Majstrovstvá sveta */ 8254951 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{KAZ}} Kazachstan|ponožky1=ffff00|Najvyššia výhra={{PAK|f|1}} 0-7 Kazachstan {{KAZ}} <br/> ([[Lahore]], [[Pakistan]]; 11. jún 1997)|Prvý zápas={{KAZ}} Kazachstan 1-0 {{TKM|f|1}} <br/> ([[Almaty]], [[Kazachstan]]; 1. jún 1992)|ponožky2=0000ff|trenírky2=0000ff|pravéplece2=FFBF00|telo2=FFBF00|ľavéplece2=FFBF00|vzor_po2=_kaz20a|vzor_tr2=_kaz20a|vzor_pp2=_kaz20a|vzor_t2=_kaz20a|vzor_lp2=_kaz20a|trenírky1=ffff00|Konfederácia=[[UEFA]]|pravéplece1=ffff00|telo1=ffff00|ľavéplece1=ffff00|vzor_tr1=_astana20h|vzor_po1=_kaz20h|vzor_pp1=_kaz20h|vzor_t1=_kaz20h|vzor_lp1=_kaz20h|Rebríček FIFA=125. miesto|Kód FIFA=KAZ|Najlepší strelec=[[Ruslan Baltiev]] (13)|Najviac štartov=[[Samat Smakov]] (76)|Najvyššia prehra={{FRA|f|1}} 8-0 Kazachstan {{KAZ}} <br/> ([[Paríž]], [[Francúzsko]]; 13. november 2021)}} '''Kazašské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Kazachstan]] na medzinárodných [[futbal]]ových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] alebo [[Liga národov UEFA]]. == História == Futbalový zväz bol založený po rozpade [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietskeho zväzu]] v roku [[1992]]. Do roku [[2002]] boli členom [[Ázijská futbalová konfederácia|Ázijskej futbalovej konfederácie]] (AFC). Prvá kvalifikácia, ktorej sa zúčastnili ako člen UEFA bola kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]]. Zatiaľ sa na žiaden finálový turnaj MS alebo ME nekvalifikovali. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] | colspan="2" |Súčasťou {{URS}} [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietskeho zväzu]] |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |Bez účasti |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !Celkom | colspan="2" |Účasť – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Majstrovstvá Európy == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] až {{minivlajka|Švédsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]] | colspan="2" |Súčasťou {{URS}} [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietskeho zväzu]] |- |{{minivlajka|Anglicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]] | colspan="2" |''Neboli členom UEFA'' |- |{{minivlajka|Belgicko}} {{minivlajka|Holandsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]] až {{minivlajka|Portugalsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]] | colspan="2" |''Kandidát na člena UEFA'' |- |{{minivlajka|Rakúsko}} {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{minivlajka|Poľsko}} {{minivlajka|Ukrajina}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{Minivlajka|EÚ}}[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !Celkom | colspan="2" |Účasť - '''0x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Liga národov UEFA == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Sezóna !Divízia !Pozícia v skupine !Postup, zostup zotrvanie !Celkové umiestnenie |- |{{POR}} [[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/19]] |D |2. miesto |↑ |47. miesto |- |{{ITA}} [[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/21]] |C |4. miesto |= |45. miesto |- |[[Liga národov UEFA 2022/2023|2022/23]] |C | | | |} == Majstrovstvá Ázie vo futbale == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{UAE}} 1996 | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{LBN}} 2000 | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- !Celkom | colspan="2" |Účasti - '''0x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Externé odkazy == *[https://kff.kz/en Kazakhstan Football Federation (KFF)] {{Členovia UEFA}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Futbal v Kazachstane]] [[Kategória:Kazašské národné družstvá]] nfqb9upqjphais21epw0o8e1ggdde2d Redaktor:Fillos X. 2 682551 8254851 8250390 2026-07-28T17:45:15Z IronLiberty 280078 +prínos 8254851 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:'''<span style=font-family:Arial">{{NAMESPACE}}:</span><span style="color:blue;"font-family:Arial">Fillos X.</span>'''}} {| class="wikitable" cellspacing="5" width="100%" style="background-color:#ABB673; padding:5px; border-bottom:1px solid #000; border-left:1px solid #000; border-right:1px solid #000;" | valign="top" style="background-color:#fff;padding:5px" | {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P wiki letter w.svg | nadpis = Redaktor Fillos X. | titul = Redaktor Fillos X. | text = {{Široký obrázok | Tour_Eiffel_360_Panorama.jpg | 800px | Paronáma [[Paríž|Paríža]] z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]] v 360-stupňovom zobrazení (rieka tečúca zo severovýchodu na juhozápad, sprava doľava).}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P archive blank.svg | nadpis = Info | titul = Info | text = '''Fillos X.''' (čítaj Filos desiaty){{--}}oficiálna SK Wiki stránka.[[Súbor:Hund003.gif|stred|náhľad|114x114bod|Dnes je {{CURRENTDAYNAME}}, {{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAMEGEN}}, {{CURRENTYEAR}}.]] <br> [[Motto]]: „Každá pomoc Wikipédii je vítaná, pomáhaj v čom si dobrý.“ | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P book.svg | nadpis = Oblasť záujmu | titul = Oblasť záujmu | text = [[Súbor:Sous la Tour Eiffel 1.jpg|náhľad|[[Eiffelova veža]] v [[Paríž|Paríži]] v roku [[2011]].]] * {{Big|[[kinematografia]]}} * [[hudba]] * [[umenie]] * [[architektúra]] * [[Francúzsko]] ** [[geografia]] ** {{Small|[[literatúra]]}} <br> <br> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P vip.svg | nadpis = Niečo o mne | titul = Niečo o mne | text = [[Súbor:BanneKnow468x60-border2(sk).png|stred|600px]] {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Bio}} {{Vertikálne obrázky | obrázok1 = France film clapperboard.svg | šírka lišty= 500 | popis1 = | obrázok2 = Famous French Actors.jpg | popis2 = }} * wikipedián z [[Bratislava|Bratislavy]] zapálený pre Wiki * môj prvý edit [[15. január]] [[2022]] – [[Pierre Richard]] (už [{{Vek v rokoch a dňoch|2022|1|15}}] roky s Wiki) * mnou prvý vytvorený článok – legendárny ''[[Fantomas]]'' (22. január 2022) * okrem slovenskej mutácie Wiki som aktívny aj na iných verziách (najmä [https://fr.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Accueil_principal FR]) + občastne aj na [[Wikiúdaje|Wikidátach]], [[Wikislovník|Wikislovníku]] či [[Wikicitáty|Wikicitátoch]] * [[Wikipédia:100wikidays|100 WikiDays]] – jedna z aktivít, ktorej sa mi podarilo úspešne zúčastniť (pozri [[Redaktor:Fillos X./100 WikiDays|Redaktor:Fillos X./500+ WD]]) * pravidelne sa zúčastňujem [[Wikimedia Slovensko|WMSK]] aktivít * na SK Wiki mám právo [[Wikipédia:Rollback|Rollback]] (vracať úpravy) a právo [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]] (zavedený redaktor) * moje stopy nájdete aj na [[Internet Movie Database|IMDb]], [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]], [[YouTube]] či Dabingfore * som za lepšiu a kvalitnejšiu [[Slovenská Wikipédia|slovenskú Wikipédiu]] * pokojne ma pri pomoci kontaktuje – som jedným z [[Wikipédia:Potrebujem pomoc/Mentori|mentorov]] * iniciujem myšlienku postupného vypracovávania [[Wikipédia|projektu]] * spravujem viacero [[Wikipédia:Wikiportál|portálov]], ktorých ideu podporujem * aktuálne napĺňam Everyday on Wiki (od [[30. október]] [[2023]] [{{Vek v rokoch a dňoch|2023|10|30}}]) * venujem sa aj sledovaniu [[Wikipédia:RC patrol|posledných úprav]] a preverovaniu [[Wikipédia:Najnovšie stránky|nových článkov]] * aktívna participácia na [[Wikipédia:WikiProjekt Antivandal|WikiProjekte antivandal]] * vlastník viacerej odbornej literatúry o filmovom umení ([[Redaktor:Fillos X./Literatúra|30+ titulov]]) * výherca súťaže [[Wikipédia:Wiki miluje film|Wiki Miluje Film]] (2025) * zapojenie sa do výziev: [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]] (2025), [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar SVE]] (2026), [[Wikipédia:WikiPride|WikiPride]] (2026) * zo [[Wikipédia:Stretnutia|stretnutí]] poznám viacero redaktorov a redaktoriek * najbližší míľnik 1 500 článkov na SK Wiki :-) <!-- Na [[Wikipédia|Wikipédiu]] prispievam od [[15. január|15. januára]] [[2022]]. Mojim prvým vytvoreným článkom bol legendárny ''[[Fantomas]]''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Fantomas|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas&oldid=7309372|rok=2022-01-22|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7309372}}</ref> Práve [[Francúzska kinematografia|francúzske filmy]] z obdobia [[60. roky 20. storočia|60.]] až [[90. roky 20. storočia|90.]] rokov ma priviedli na Wikipédiu. Upravujem a vytváram nové články zamerané najmä na [[Kinematografia|kinematografiu]] ([[Filmové dielo|filmy]], [[Seriál|seriály]], [[TV súťaž|TV súťaže]], [[TV relácia|TV relácie]], [[TV šou]], [[Herectvo|hercov]], [[Režisér|režisérov]] či filmových [[Hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]]), [[umenie]], [[Francúzsko]] a tiež aj iné. Skrátka na Wikipédiu pridávam veci čo ma dlhodobo zaujímajú a veci o ktorých si myslím, že by tu mali byť. Mnohým článkom som podopĺňal nové [[Fakt|fakty]], [[Zaujímavosť|zaujímavosti]], [[Obrázok|obrázky]] alebo [[Zdroj|zdroje]]. Svoje stránky pravidelne aktualizujem (t. j. dopĺňam zdroje a informácie). V poslednom čase sa venujem aj úprave [[Francúzska Wikipédia|francúzskej Wikipédie]] a tiež nahrávaním súborov do [[Wikimedia Commons]]. Mimo Wikipédie dopĺňam fakty do [[IMDb]], [[ČSFD]] a do [[Dabingforum|Dabingfora]]. V [[December|decembri]] roka 2022 som založil svoj dvadsiaty článok o agentovi [[OSS 117 (filmy)|OSS 117]]. V rámci relaxu aktualizujem a vytváram [[Wikipédia:Šablóny|šablóny]], [[Wikipédia:Portál|portály]] či [[Wikipédia:Kategórie|kategórie]]. Na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] sa mi podarilo [[13. jún|13. júna]] dosiahnuť métu tisíc [[Úprava|úprav]]. Najviac prispievam počas [[Víkend|víkendov]] a [[Sviatok|sviatkov]]. [[18. jún|18. júna]] sa mi podarilo vytvoriť svoj prvý portál{{--}}[[Portál:Umenie|Umenie]]. Medzi moje najnovšie počiny patrí novozaložený [[YouTube]] kanál{{--}}[https://www.youtube.com/@FanFilm_Fillos_X./about FanFilm].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FanFilm - YouTube | url = https://www.youtube.com/channel/UCumL9yI126yTIRzn1VOyZHA | vydavateľ = www.youtube.com | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref> Na SK Wiki som [[5. september|5. septembra]] získal právo [[Wikipédia:Rollback|Rollback]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Rollback/Fillos X.|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadosti_o_povolenie/Rollback/Fillos_X.&oldid=7631021|rok=2023-09-05|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7631021}}</ref> Ako redaktor Wikipédie som zásadne proti [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmu]] a osobným útokom. [[15. september|15. septembra]] som prekonal métu 2000 úpravy. Mám v pláne si založiť aj vlastnú internetovú stránku, venovanej [[Kinematografia|kinematografii]]. Na všetkých projektoch [[Wikimedia Foundation|Wikimedie]] som tento mesiac (september [[2023]]) prekonal 4000 úprav. [[7. október|7. októbra]] som si založiť aj [[Facebook|Facebookovú]] stránku ([https://www.facebook.com/FanFilm1 FanFilm]), venovanej tomu čo ma baví. Koncom [[Október 2023|októbra]] som sa dostal do <u>TOP 100</u> najviac prispievajúcich redaktorov za celú dobu SK Wiki. [[1. november|1. novembra]] tohto roka sa mi podarilo prekonať hranicu 100 vytvorených článkov na SK Wiki. Za rok 2023 som vytvoril vyše 120 článkov a stal som sa štvrtým najčastejším prispievateľom slovenskej Wiki. Mojim najbližším cieľom je perfektne vypracovať zázemie okolo [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]]. Som za lepšiu a kvalitnejšiu [[Slovenská Wikipédia|slovenskú Wikipédiu]]. Ako redaktor Fillos X. budem stále aktívny v upravovaní či dopĺňaní nových článkov. Podarilo sa mi taktiež prekonať métu 10 tisíc úprav. Často zarýpnem aj do [[Wikipédia:Wikiportál|portálov]] alebo [[Wikipédia:Najlepší článok|NČ]] / [[Wikipédia:Dobré články|DČ]]. Rád by som niekedy v budúcnosti vytvoril [[Wikipédia:Wikiportál|portál]] o [[James Bond (filmy)|Jamesovi Bondovi]]. Rád by som okúsil aj mýtickú [[Redaktor:Fillos X./100 WikiDays|100 WikiDays]]. [[Súbor:Wikipedia_man.png|stred]] --> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = AZ-List.svg | nadpis = Tvorba | titul = Tvorba | text = {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Tvorba}} * [https://xtools.wmcloud.org/pages/sk.wikipedia.org/Fillos_X. Vytvorené články (1 000+)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Vytvorené stránky (5 000+)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Vytvorené zahraničné články (55+)] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Klepsydra-pt.svg | nadpis = Počty | titul = Počty | text = {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Info}} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/Fillos_X. Denný priemer editov (~19)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Počet všetkých príspevkov / úprav (40 000+)] * [https://quarry.wmcloud.org/query/105788 Zrealizovaný počet rollbackov (3 000+)] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P yes.svg | nadpis = Pomôcka | titul = Pomôcka | text = <!-- {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.}} --> <center>{{Redaktor|Fillos X.}}</center> [[Súbor:BannerKnow125x125-nobord2(sk).png|náhľad|130px|Logo]] [[Súbor:SkWiki250000.svg|náhľad|125px|Milník]] * [[Wikipédia:Záverečné sekcie|Poradie sekcií na konci článku]]: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [[Redaktor:Fillos X./Pomôcka]] * [[Redaktor:Fillos X./Portály]] * [[Redaktor:Fillos X./Dôležité odkazy]] * [[Redaktor:Fillos X./Funkcie]] * [[Redaktor:Fillos X./IB]] * [[Redaktor:Fillos X./Plánovačka]] * [[Redaktor:Fillos X./Pracovisko]] * [[Redaktor:Fillos X./Úložisko]] <inputbox> type=create width=45 </inputbox> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P rubiks.svg | nadpis = Štatistiky a dôležité | titul = Štatistiky a dôležité | text = * [[xtools:ec/sk.wikipedia.org/Fillos X.|'''Štatistiky redaktora Fillos X.''']] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Štatistiky redaktora Fillos X.] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 '''Štatistiky redaktorov'''] * [[Špeciálne:Štatistika|Wiki štatistiky]] * '''[https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=this-month&pages=Wikip%C3%A9dia Štatistiky návštevnosti]''' * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=thanks&user=&page=Redaktor%3AFillos+X.&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist Záznam poďakovaní] ↔ [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=thanks&user=Fillos+X.&page=&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist Záznam poďakovaní] * [[Špeciálne:Príspevky/Fillos X.|'''Príspevky redaktora Fillos X.''']] * [https://guc.toolforge.org/?by=date&user=Fillos+X. Príspevky redaktora Fillos X.] * [[Špeciálne:NovéStránky|'''Nové stránky''']] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Posledn%C3%A9%C3%9Apravy?hidebots=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&limit=1000&days=30&userExpLevel__unregistered_color=c5&userExpLevel__newcomer_color=c3&userExpLevel__learner_color=c1&urlversion=2 '''Posledné úpravy'''] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:ZoznamSledovan%C3%BDch?hidepreviousrevisions=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&limit=1000&days=30&urlversion=2 '''Sledované stránky'''] * [[metawiki:List_of_Wikipedias|Zoznam Wikipédii]] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&user=Fillos+X. '''Všetky verejné záznamy'''] * [https://wmcounter.toolforge.org/ Wikimedia projekty] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Redaktor%3AFillos+X.&namespace= '''Stránky odkazujúce na'''] * [[stats:EN/TablesWikipediaSK.htm|Wikipédia štatistika – slovenčina]] * [[Špeciálne:ZoznamPoužívateľov|'''Zoznam redaktorov''']] * [https://www.wikishark.com/ WikiShark] * [[Špeciálne:ŠpeciálneStránky|'''Špeciálne stránky''']] * [http://vs.aka-online.de/cgi-bin/wppagehiststat.pl/ Štatistiky] * [http://vs.aka-online.de/globalwpsearch/ Štatistiky] * [[Špeciálne:FilterZneužití]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky]] * [[Špeciálne:Značky]] * [[Šablóna:Wikivar]] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Centr%C3%A1lneOverenie?target=Fillos+X. Informácia o globálnom účte] * [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=X&action=purge Purge] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?hidebots=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&target=Kateg%C3%B3ria%3APort%C3%A1l%3AUmenie%2FZapojen%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&limit=400&days=30&userExpLevel__unregistered_color=c5&userExpLevel__newcomer_color=c4&title=%C5%A0peci%C3%A1lne:S%C3%BAvisiacePosledn%C3%A9%C3%9Apravy&urlversion=2 Súvisiace úpravy] * [https://sk.wikiscan.org/ Wikiscan] * wikirank.net * [https://xtools.wmcloud.org/adminstats/sk.wikipedia.org/2023-09-20/2024-09-20 Admins] * [https://xtools.wmcloud.org/globalcontribs/Fillos%20X./all///2024-09-22T12:25:37Z?limit=500 ] * [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&title=&oldid=&action=search&use_engine=1&use_links=1&turnitin=0 Copyvio Detector] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Str%C3%A1nkyZa%C4%8D%C3%ADnaj%C3%BAceNa?prefix=User+&namespace=10&hideredirects=1 Menné priestory] * [https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org Štatistiky Wikimédie] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:VisualEditor/User_guide#Editing_references Help:VisualEditor] * [https://www.beletria.sk/encyklopedia-literatury/index.php?pojem=Redaktor:Fillos_X. Redaktor:Fillos X. v Beletrii] * '''[[:Kategória:Wikipédia:Správa]]''' | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P justice blank.svg | nadpis = Zaujímavé a Wikipédia | titul = Zaujímavé a Wikipédia | text = * [[Slovenská Wikipédia]] má '''{{NUMBEROFARTICLES}} článkov'''<!-- <ref>{{Citácia knihy|titul=Šablóna:Wikivar|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikivar&oldid=6449760|rok=2017-02-18|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 6449760}}</ref> -->, z toho '''[[:Kategória:Portál:Francúzsko/Zapojené články|{{formatnum:{{#expr:{{PAGESINCATEGORY:Portál:Francúzsko/Zapojené_články|R}} round 0}}}}]]''' sa týka [[Wikipédia:WikiProjekt Francúzsko|'''Francúzska''']], čo je '''{{formatnum:{{#expr:{{PAGESINCATEGORY:Portál:Francúzsko/Zapojené_články|R}}/{{NUMBEROFARTICLES:R}}*100 round 3}}}}%''' z celej slovenskej Wikipédie. Približne jedna tretina všetkých článkov na slovenskej Wiki, je vytvorená [[Wikipédia:Bot|botmi]]. SK Wiki má {{vek v rokoch a dňoch|2003|08|13}}. * [[Wikipédia:Nástenka správcov|'''Wikipédia:Nástenka správcov''']] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko]] * [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|'''Wikipédia:Stránky na zmazanie''']] * [[Wikipédia:Portál komunity]] * '''[[Wikipédia:Kaviareň]]''' * [[Wikipédia:Zaujímavosti]] * '''[[Wikipédia:Zásady]]''' * [[Wikipédia:Rekordy Wikipédie]] * [[Wikipédia:Wikiportál]] * [[Wikipédia:Správcovia]] * [[Wikipédia:Rollback]] * [[Wikipédia:Wikipediáni]] * [[Wikipédia:O Wikipédii]] * [[Wikipédia:Žiadané články]] * [[Wikipédia:Rýchly index]] * [[Wikipédia:Príručka]] * [[Wikipédia:Potrebujem pomoc/Mentori]] * [https://www.wikipedia.org/ Wikipédia] * [[Wikipédia:WP]] * [[Wikipédia:Vitajte vo Wikipédii]] * [[Wikipédia:Štatistika]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii]] * Slovenská Wiki je 48. v počte článkov, ktoré sa na nej nachádzajú.[https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias][https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_Wikipedias&oldid=1272797377] <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=List of Wikipedias - Meta|url=https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias|vydavateľ=meta.wikimedia.org|dátum prístupu=2023-10-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=List of Wikipedias|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_Wikipedias&oldid=1177450719|rok=2023-09-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1177450719}}</ref> --> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Comics.svg | nadpis = Redaktorské | titul = Redaktorské | text = [[Súbor:Icon tools.svg|100px|right]] {{Hlavný článok|:Kategória:Redaktor:Fillos X.}} == Spravované portály == {{Stĺpce|2| * [[Portál:Umenie|UMENIE]] * [[Portál:Film|FILM]] * [[Portál:Francúzsko|FRANCÚZSKO]] * [[Portál:Hudba|HUDBA]] * [[Portál:Divadlo|DIVADLO]] * [[Portál:Architektúra|ARCHITEKTÚRA]] * [[Portál:Afrika|AFRIKA]] * [[Portál:20. storočie|20. STOROČIE]] * [[Portál:Ľadový hokej|ĽADOVÝ HOKEJ]] * [[Portál:Rádiológia|RÁDIOLÓGIA]] }} ---- → práve rozpracované: [[Redaktor:Fillos X./Pieskoviská]]<br> → práve rozpracované: jednotlivé pieskoviská [[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 1|1]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 2|2]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 3|3]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 4|4]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 5|5]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P ktip.svg | nadpis = Priority a odporúčania | titul = Priority a odporúčania | text = [[Súbor:Roodlicht (reversed timing).gif|náhľad|'''!''']] Pár vlastných praktických rád: # Nevytvárať články, ktoré sú príliš stručné alebo im chýbajú dôležité informácie. # Nevytvárať články pomocou vkladania neoprávnených cudzích textov (copy-vio). # O stránky na Wikipédii sa treba starať t. j. aktualizovať ich. # Vyplniť čo najlepšie a najvhodnejšie (zafixovaný) [[Šablóna:Infobox|Infobox]]. # Uvádzať koncové sekcie v správnom poradí a s vhodnými informáciami. # Ak sa [[Wikipédia:Externé odkazy|Externé odkazy]] týkajú filmovej a televíznej tvorby, odporúčajú sa jednotlivé zdroje uvádzať v poradí: [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]], [[Internet Movie Database|IMDb]], [[Filmová databáza|FDb]], [[České filmové nebe|Kinobox]], prípadné oficiálne stránky, rozhovory, dokumenty či iné info. # '''[[Pomlčka]]''' ({{--}}) a [[Spojovník|'''spojovník''']] (-) nie je to isté!!! # Na Slovensku sa píšu úvodzovky '''„XXX“''' a nie '''"XXX"'''!!! # Zdrojová verzia článku má byť napísaná prehľadne (správne / zafixovane). # Na stránkach treba prepájať [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. # Na článkoch SK Wiki sa názvy filmov, seriálov, TV relácii alebo programov píšu kurzívou. # Pri obrázkoch za vetami písať bodky. # Pri vytváraní / vnášaní šablón písať v nich prvé písmeno veľké. # Pri vytvorení novej stránky je vhodné umiestniť i popis na [[Wikiúdaje|Wikidáta]]. # Dbať aby v článkoch neboli prekladové, gramatické či formátové chyby. | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P pop2.svg | nadpis = Citáty | titul = Citáty | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Citáty}} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Život je premárnený dar, pokiaľ ho človek neprežil, tak ako po ňom túžil.|[[Mihai Eminescu]] (z filmu ''[[Posledná adresa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Vojna je masaker zúbožených ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú v prospech tých, ktorí sa poznajú ale vzájomne sa nemasakrujú.|[[Paul Valéry]] (z filmu ''[[Návrat bažantov]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Umelec vidí to, čo ostatní len letmo zachytia.|[[Leonardo da Vinci]]|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Najlepšou vecou na svete je splniť si svoje vlastné túžby a sny.|[[Luc Besson]] (z dokumentu ''[[Luc Besson – Nepochopený]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Za dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, ktoré si neurobil, než z tých, ktoré si urobil.|[[Mark Twain]]|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Nemá zmysel žiť ak necítime, že žijeme.|[[Sophie Marceau]] (z filmu ''[[James Bond: Jeden svet nestačí|Jeden svet nestačí]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Buďte sami sebou. Svet uctieva unikátnosť.|[[Jean Cocteau]]|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Kde slová zlyhajú, hudba prehovorí.|[[Hans Christian Andersen]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Kultúra je to, čo málo ľudí dostane, mnoho ľudí šíri a čo málo ľudí má.|[[Karl Kraus]]|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Každý génius má v sebe trochu šialenstva.|[[Aristoteles]]|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Žiaden človek nie je tak bohatý, aby si mohol kúpiť svoju vlastnú minulosť.|[[Oscar Wilde]] (z filmu ''[[Lovec hláv]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Keď má človek šaržu žije sa mu lepšie.|[[Gérard Filippelli]] (z filmu ''[[Bažanti idú do boja]]'')|http://sk.wikiquote.org}} }} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Príliš veľa som si toho v živote prežil nieto aby som nikomu dôveroval.|[[Alain Delon]] (z filmu ''[[Bojovník (film)|Bojovník]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Rozdiel medzi šialenstvom a genialitou sa meria len a len úspechom.|[[Jonathan Pryce]] (z filmu ''[[James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera|Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Je potrebné si priať smrť, aby sme vedeli, aké dobré je žiť.|[[Alexandre Dumas starší]]|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Dokonalosť sa nedosahuje vtedy, keď už nie je možné nič dodať, ale vtedy, keď nie je možné nič odobrať.|[[Antoine de Saint-Exupéry]]|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Keď bude zoťatý posledný strom, keď bude otrávená posledná rieka a ulovené posledné zviera, až potom pochopíte že peniaze sa zjesť nedajú.|indiánske príslovie (z filmu ''[[Indián (film)|Indián]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Lepšie je konať ako hovoriť.|[[Alfred de Musset]]|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Pre odvážne srdce nie je nič nemožné.|[[Georges Bernanos]]|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Polopravdy neexistujú.|[[Jacques Cœur]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Každý je otrokom svojej vášne.|[[Adolfo Celi]] (z filmu ''[[James Bond: Thunderball|Thunderball]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Stačí sa dotknúť spravodlivosti aby človek zistil, že žiadna neexistuje.|[[Alain Delon]] (z filmu ''[[Zločin (film)|Zločin]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Ľudia rúbu stromy aby mohli stavať blázince a v nich sedia ľudia, ktorí sa zbláznili z toho že už nikdy neuvidia stromy. / Vyrúbate stromy, aby ste si postavili prístrešky pre ľudí, ktorí sa zbláznili z toho, že už nikdy neuvidia stromy.|[[James Thurber]] (z filmu ''[[Idiot v Paríži]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Normálny je ten človek, ktorý si šialenstvo stráži vo svojom vnútri.|[[Paul Valéry]]|http://sk.wikiquote.org}} }} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Lakomosť je jediná necnosť, ktorá nič nestojí.| (z filmu ''[[Túžba po zlate]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Všetka ľudská múdrosť spočíva v slovách: čakať a dúfať!| (z filmu ''[[Gróf Monte Christo (film z roku 2024)|Gróf Monte Christo]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Záleží na ľuďoch, nie na miestach.| (z filmu ''[[Hercule Poirot (seriál)|Hercule Poirot]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Vo vnútri každého starého človeka je mladík, ktorý premýšľa čo sa do čerta stalo.|[[Groucho Marx]] (z filmu ''[[Daj si pohov, mladý!]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Človek si uvedomí to čo má až keď to stráca.|(z dokumentu)|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Jedným z najväčších problémov ľudstva je zabúdanie.|(z odovzdávania cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnka v sieti]])|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Teraz už teda všetci vieme, že i naša civilizácia je smrteľná.|[[Paul Valéry]] (z filmu ''[[Nenapraviteľní]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Je úplne zbytočné sa pýtať, či má alebo nemá život zmysel. Má taký, aký mu dáme.|[[Seneca]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Vytrvalosť vedie k úspechu...|(dokument)|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Životy máme dva a druhý začne vtedy, keď si uvedomíme, že máme iba jeden.|[[Linh-Dan Pham]] (z filmu ''[[Asterix a Obelix: Ríša stredu]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Človeka nemožno hodnotiť iba podľa názorov ale hlavne podľa činov.|?|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Schopnosť duše je nesmrteľná, šťastie spočíva vo vzájomnosti, optimista sa bude usilovať potešiť tých, ktorým chce urobiť radosť.|[[Louis de Funès]] (z dokumentu ''[[Bláznivé dobrodružstvá Louisa de Funésa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Photo in Poland.svg | nadpis = Best foto | titul = Best foto | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Stavby}} <center> {{#switch: {{#expr: {{#time: U}} mod 100}} | 1 = [[Súbor:Bacsfa 16.JPG|náhľad|500px|]] | 2 = [[Súbor:Banska stiavnica stary zamok.jpg|náhľad|500px|]] | 3 = [[Súbor:Červený Kláštor Monastery 01.JPG|náhľad|500px|]] | 4 = [[Súbor:Hvezdaren.JPG|náhľad|500px|]] | 5 = [[Súbor:Kostol03.JPG|náhľad|500px|]] | 6 = [[Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|náhľad|500px|]] | 7 = [[Súbor:Smolenicky hrad.JPG|náhľad|500px|]] | 8 = [[Súbor:Gymes castle ID 403-14431.JPG|náhľad|500px|]] | 9 = [[Súbor:Hrad Liptovský hrádok.jpg|náhľad|500px|]] | 10 = [[Súbor:Kalvária 3420.JPG|náhľad|500px|]] | 11 = [[Súbor:Kostol svatej Katariny.jpg|náhľad|500px|]] | 12 = [[Súbor:Lietava Castle 2.jpg|náhľad|500px|]] | 13 = [[Súbor:Lučenec - synagóga.jpg|náhľad|500px|]] | 14 = [[Súbor:Nebo a peklo, kostol Slaská.jpg|náhľad|500px|]] | 15 = [[Súbor:Ruina kostola sv. Stanislava zaniknutej osady Miloj.jpg|náhľad|500px|]] | 16 = [[Súbor:Spišská Nová Ves 040.jpg|náhľad|500px|]] | 17 = [[Súbor:Zvolen castle.jpg|náhľad|500px|]] | 18 = [[Súbor:Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg|náhľad|500px|]] | 19 = [[Súbor:Devin Hrad Panorama.jpg|náhľad|500px|]] | 20 = [[Súbor:Drážovský kostol 05.jpg|náhľad|500px|]] | 21 = [[Súbor:Hnúšťa - Kaplnka.jpg|náhľad|500px|]] | 22 = [[Súbor:HornaLehotaFotoThalerTamas.JPG|náhľad|500px|]] | 23 = [[Súbor:Jasov premonstratske opatstvo.jpg|náhľad|500px|]] | 24 = [[Súbor:Lomnicky stit observatorium.jpg|náhľad|500px|]] | 25 = [[Súbor:Pred burkou.jpg|náhľad|500px|]] | 26 = [[Súbor:Starý most Bratislava nájazd od mesta.jpg|náhľad|500px|]] | 27 = [[Súbor:Starý most Bratislava odstranovanie.jpg|náhľad|500px|]] | 28 = [[Súbor:Beckovský hrad, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 29 = [[Súbor:Bojnický zámok, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 30 = [[Súbor:Cachtice20150315.jpg|náhľad|500px|]] | 31 = [[Súbor:Hrad Gýmeš.jpg|náhľad|500px|]] | 32 = [[Súbor:Jasov opatsky kostol nastenne malby.jpg|náhľad|500px|]] | 33 = [[Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg|náhľad|500px|]] | 34 = [[Súbor:Ľubovniansky hrad, Apríl 2013.jpg|náhľad|500px|]] | 35 = [[Súbor:Nižný Komárnik (Alsókomárnok) - kostol.jpg|náhľad|500px|]] | 36 = [[Súbor:Trenčiansky hrad, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 37 = [[Súbor:Kostol sv. Vavrinca, Zliechov.jpg|náhľad|500px|]] | 38 = [[Súbor:Kostol sv. Margity, Plaveč.jpg|náhľad|500px|]] | 39 = [[Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg|náhľad|500px|]] | 40 = [[Súbor:Vlkolinec-3.jpg|náhľad|500px|]] | 41 = [[Súbor:Opevnený kláštor Bzovík ruiny 2016 3..JPG|náhľad|500px|]] | 42 = [[Súbor:Hrušovský Hrad, December 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 43 = [[Súbor:Cerkov svätého Michala archanjela - vnútro, Topoľa, okres Snina.jpg|náhľad|500px|]] | 44 = [[Súbor:Plavečský hrad2, Plaveč.jpg|náhľad|500px|]] | 45 = [[Súbor:Levoča (2).jpg|náhľad|500px|]] | 46 = [[Súbor:Ranné Strečno.jpg|náhľad|500px|]] | 47 = [[Súbor:Beckovske farby.jpg|náhľad|500px|]] | 48 = [[Súbor:Filiálny kostol sv.Anny s pohrebnou kaplnkou v Tatranskej Javorine.jpg|náhľad|500px|]] | 49 = [[Súbor:Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.jpg|náhľad|500px|]] | 50 = [[Súbor:Lietavský Hrad, Marec 2016.jpg|náhľad|500px|]] | 51 = [[Súbor:Trnavska - mesto kultúry a vzdelanosti.jpg|náhľad|500px|]] | 52 = [[Súbor:Zrúcanina hradu Súľov.jpg|náhľad|500px|]] | 53 = [[Súbor:Kostol Ducha Svätého a Spišský hrad Žehra.jpg|náhľad|500px|]] | 54 = [[Súbor:Budatín.jpg|náhľad|500px|]] | 55 = [[Súbor:Bazilika svätého Jakuba v Levoči.jpg|náhľad|500px|]] | 56 = [[Súbor:CintorínJelšava1.jpg|náhľad|500px|]] | 57 = [[Súbor:Most SNP.png|náhľad|500px|]] | 58 = [[Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg|náhľad|500px|]] | 59 = [[Súbor:Symbolický cintorín - photo nr 2.jpg|náhľad|500px|]] | 60 = [[Súbor:Koháryho kaplnka - vtáčia perspektíva.jpg|náhľad|500px|]] | 61 = [[Súbor:Krivé, cerkiew św. Łukasza (HB9).jpg|náhľad|500px|]] | 62 = [[Súbor:Lednický hrad na Lednickom bradle.jpg|náhľad|500px|]] | 63 = [[Súbor:Kostol sv. Michala archanjela v Súľov-Hradná.jpg|náhľad|500px|]] | 64 = [[Súbor:Kopcany.jpg|náhľad|500px|]] | 65 = [[Súbor:Drazovce kostol.jpg|náhľad|500px|]] | 66 = [[Súbor:Spissky hrad 001.jpg|náhľad|500px|]] | 67 = [[Súbor:Jalová, cerkiew św. Jerzego (HB19).jpg|náhľad|500px|]] | 68 = [[Súbor:Ropik gajary.jpg|náhľad|500px|]] | 69 = [[Súbor:Bozia muka Velke Levare.jpg|náhľad|500px|]] | 70 = [[Súbor:Kaštieľ Thurzovcov 001.jpg|náhľad|500px|]] | 71 = [[Súbor:Šulianske rameno, Dunajské luhy 23 Slovakia 8.jpg|náhľad|500px|]] | 72 = [[Súbor:Jašterica zelená samec.jpg|náhľad|500px|]] | 73 = [[Súbor:Zádielska tiesňava.jpg|náhľad|500px|]] | 74 = [[Súbor:CHU SKUEV0366 DRIENCANSKY KRAS 48.482800816324236, 20.09583384532447.jpg|náhľad|500px|]] | 75 = [[Súbor:Bielokarpatský západ slnka nad ovsíkovou lúkou (Arrhenatherion elatioris).jpg|náhľad|500px|]] | 76 = [[Súbor:Chamkova stodola pod Kráľovou hoľou, Muránska Planina.jpg|náhľad|500px|]] | 77 = [[Súbor:Belinské skaly -1h.jpg|náhľad|500px|]] | 78 = [[Súbor:450, Osuská lipa - pohľad z východu.jpg|náhľad|500px|]] | 79 = [[Súbor:456, Gaštan jedlý v Častej - pohľad z východu 1.jpg|náhľad|500px|]] | 80 = [[Súbor:Belianske Tatry oct 2022.jpg|náhľad|500px|]] | 81 = [[Súbor:Brhlík obyčajný.jpg|náhľad|500px|]] | 82 = [[Súbor:Veverica obyčajná.jpg|náhľad|500px|]] | 83 = [[Súbor:Narzissen-Windröschen (Anemone narcissiflora) und Veľký Kriváň.jpg|náhľad|500px|]] | 84 = [[Súbor:Vrana popolavá.jpg|náhľad|500px|]] | 85 = [[Súbor:Sitno nov 2023.jpg|náhľad|500px|]] | 86 = [[Súbor:Modlivka zelená.jpg|náhľad|500px|]] | 87 = [[Súbor:Tomášovský výhľad - v pozadí Vysoké Tatry.jpg|náhľad|500px|]] | 88 = [[Súbor:Mengusovská dolina v jeseni.jpg|náhľad|500px|]] | 89 = [[Súbor:Skokany hnedé Rana temporaria v Štrbskom plese, NPR Furkotská dolina 735.jpg|náhľad|500px|]] | 90 = [[Súbor:Malý Kyseľ.jpg|náhľad|500px|]] | 91 = [[Súbor:P30 Tajch Ottergrund.jpg|náhľad|500px|]] | 92 = [[Súbor:Východná Vysoká.jpg|náhľad|500px|]] | 93 = [[Súbor:Potok pod Králickym vodopádom.jpg|náhľad|500px|]] | 94 = [[Súbor:Tettigonia viridissima - female.jpg|náhľad|500px|]] | 95 = [[Súbor:331 Lednické bradlo.jpg|náhľad|500px|]] | 96 = [[Súbor:Sokolia dolina.jpg|náhľad|500px|]] | 97 = [[Súbor:Výhľad na Mlynickú dolinu sponad vodopádu Skok, NPR Mlynická dolina 745.jpg|náhľad|500px|]] | 98 = [[Súbor:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|náhľad|500px|]] | 99 = [[Súbor:Vrchárka červenkavá Prunella collaris pri Plese nad Skokom, NPR Mlynická dolina 745.jpg|náhľad|500px|]] | 100 = [[Súbor:Wikipedia-logo-v2-sk-negative.svg|náhľad|500px|]] }} </center> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P agnostic.svg | nadpis = Vedeli ste, že... | titul = Vedeli ste, že... | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Rekordy}} {{#switch: {{#expr: {{#time: z}} mod 29}} | 0 = ...komunita [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] má ''{{NUMBEROFUSERS}} [[Wikipédia:Príručka/Registrácia|registrovaných používateľov]]''? | 1 = ...za posledný mesiac na SK Wiki prispelo aspoň jednou úpravou ''{{NUMBEROFACTIVEUSERS}} redaktorov''? | 2 = ...na SK Wiki v súčasnosti pôsobí ''10 [[Wikipédia:Správcovia|správcov]]''? | 3 = ...najdlhšou stránkou SK Wiki je ''[[Zoznam SD objektov -03 2501-5763]]''? | 4 = ...prvou založenou encyklopedickou stránkou SK Wiki je ''[[Esperanto]]''? | 5 = ...stránkou s najväčším počtom [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|interwiki odkazov]] je ''[[Turecko]]''? | 6 = ...stránkou s najväčším počtom kategórií na SK Wiki je ''[[Angličtina]]''? | 7 = ...stránkou s najväčším počtom úprav na SK Wiki je ''[[Farma (televízna relácia)]]''? | 8 = ...najdlhší názov stránky na SK Wiki je ''[[Lopado­temacho­selacho­galeo­kranio­leipsano­drim­hypo­trimmato­silphio­parao­melito­katakechy­meno­kichl­epi­kossypho­phatto­perister­alektryon­opte­kephallio­kigklo­peleio­lagoio­siraio­baphe­tragano­pterygon]]''? | 9 = ...najžiadanejšou (neexistuje) stránkou na SK Wiki je ''[[Slon (rod)]]''? | 10 = ...najčastejšie odkazovanou bežnou stránkou ([[Pomoc:Menný priestor|HMP]]) na SK Wiki je ''[[Zemepisné súradnice]]''? | 11 = ...najkratšou stránkou s obsahom na SK Wiki je ''[[Antecedens]]''? | 12 = ...každá zhruba ''10.'' stránka na SK Wiki je [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačka]]? | 13 = ...najčastejšie používanou kategóriou na SK Wiki je ''[[:Kategória:NGC objekty]]''? | 14 = ...stránkou s najviac referenciami na SK Wiki je ''[[Zoznam filmov s hodnotením X vo Francúzsku]]''? | 15 = ...najdávnejšie upravovanou stránkou na SK Wiki je ''[[Abjudikácia]]''? | 16 = ...najčastejšie odkazovanou šablónou na SK Wiki je ''[[Šablóna:Portál]]''? | 17 = ...najviac odkazovanou rozlišovacou stránkou na SK Wiki je ''[[Obec]]''? | 18 = ...prvou úpravou (=založenie) na SK Wiki je ''[[Hlavná stránka]]''? | 19 = ...každý deň sa SK Wiki „teší“ návštevnosti cez ''200 000'' čitateľov? | 20 = ...SK Wiki je ''najväčšia'' internetová slovenská encyklopédia? | 21 = ...celkovo má SK Wiki od roku 2015 návštevnosť cez ''1 miliardu''? | 22 = ...SK Wiki má iba ''1 byrokrata''? | 23 = ...SK Wiki má vo všetkých obsahových stránkach cez ''73 miliónov'' slov? | 24 = ...priemerný počet úprav na stránku SK Wiki je ''13''? | 25 = ...všetkých stránok na SK Wiki je ''603 699''? | 26 = ...úprav stránok od založenia SK Wiki je ''8 miliónov''? | 27 = ...SK Wiki má cez ''70 najlepších'' a ''230 dobrých'' článkov? | 28 = ...SK Wiki má ''50 portálov''? | 29 = ...Wikipédia je celkovo vytvorená vo vyše ako ''340 jazykoch''? }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Cinema.svg | nadpis = Odporúčané filmy | titul = Odporúčané filmy | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Filmy}} <!-- * všetky žánre, prevažne druhá polovica [[20. storočie|20. storočia]], najobľúbenejšie z [[Francúzsko|Francúzska]] --> {{#switch: {{CURRENTWEEK}} | 1 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1895]] a [[:Kategória:Filmy z 1902]] | 2 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1912]] a [[:Kategória:Filmy z 1921]] | 3 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1922]] a [[:Kategória:Filmy z 1923]] | 4 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1927]] a [[:Kategória:Filmy z 1928]] | 5 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1929]] a [[:Kategória:Filmy z 1932]] | 6 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1933]] a [[:Kategória:Filmy z 1937]] | 7 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1938]] a [[:Kategória:Filmy z 1939]] | 8 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1940]] a [[:Kategória:Filmy z 1941]] | 9 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1942]] a [[:Kategória:Filmy z 1943]] | 10 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1946]] a [[:Kategória:Filmy z 1947]] | 11 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1948]] a [[:Kategória:Filmy z 1949]] | 12 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1950]] a [[:Kategória:Filmy z 1951]] | 13 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1952]] a [[:Kategória:Filmy z 1953]] | 14 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1954]] a [[:Kategória:Filmy z 1955]] | 15 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1956]] a [[:Kategória:Filmy z 1957]] | 16 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1958]] a [[:Kategória:Filmy z 1959]] | 17 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1960]] a [[:Kategória:Filmy z 1961]] | 18 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1962]] a [[:Kategória:Filmy z 1963]] | 19 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1964]] a [[:Kategória:Filmy z 1965]] | 20 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1966]] a [[:Kategória:Filmy z 1967]] | 21 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1968]] a [[:Kategória:Filmy z 1969]] | 22 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1970]] a [[:Kategória:Filmy z 1971]] | 23 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1972]] a [[:Kategória:Filmy z 1973]] | 24 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1974]] a [[:Kategória:Filmy z 1975]] | 25 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1976]] a [[:Kategória:Filmy z 1977]] | 26 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1978]] a [[:Kategória:Filmy z 1979]] | 27 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1980]] a [[:Kategória:Filmy z 1981]] | 28 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1982]] a [[:Kategória:Filmy z 1983]] | 29 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1984]] a [[:Kategória:Filmy z 1985]] | 30 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1986]] a [[:Kategória:Filmy z 1987]] | 31 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1988]] a [[:Kategória:Filmy z 1989]] | 32 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1990]] a [[:Kategória:Filmy z 1991]] | 33 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1992]] a [[:Kategória:Filmy z 1993]] | 34 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1994]] a [[:Kategória:Filmy z 1995]] | 35 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1996]] a [[:Kategória:Filmy z 1997]] | 36 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1998]] a [[:Kategória:Filmy z 1999]] | 37 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2000]] a [[:Kategória:Filmy z 2001]] | 38 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2002]] a [[:Kategória:Filmy z 2003]] | 39 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2004]] a [[:Kategória:Filmy z 2005]] | 40 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2006]] a [[:Kategória:Filmy z 2007]] | 41 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2008]] a [[:Kategória:Filmy z 2009]] | 42 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2010]] a [[:Kategória:Filmy z 2011]] | 43 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2012]] a [[:Kategória:Filmy z 2013]] | 44 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2014]] a [[:Kategória:Filmy z 2015]] | 45 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2016]] a [[:Kategória:Filmy z 2017]] | 46 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2018]] a [[:Kategória:Filmy z 2019]] | 47 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2020]] a [[:Kategória:Filmy z 2021]] | 48 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2022]] a [[:Kategória:Filmy z 2023]] | 49 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2024]] a [[:Kategória:Filmy z 2025]] | 50 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2026]] a [[:Kategória:Filmy z 2027]] | 51 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2028]] a [[:Kategória:Filmy z 2029]] | 52 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2030]] a [[:Kategória:Filmy z 2031]] | 53 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2032]] a [[:Kategória:Filmy z 2033]] }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P a letter.svg | nadpis = Ocenenia k článkom (dobrý a najlepší) | titul = Ocenenia k článkom (dobrý a najlepší) | text = # Ak článok spĺňa všetky kritéria buď na [[Wikipédia:Dobré články|dobrý článok]] alebo na [[Wikipédia:Najlepší článok|najlepší článok]], tak ho treba označiť buď striebornou alebo zlatou hviezdou. # Následne ho zapísať do príslušného zoznamu [[Wikipédia:Zoznam dobrých článkov]] alebo [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov]]. # A na záver ho prepojiť (umiestniť hviezdu) vo [[Wikiúdaje|Wikidatach]]. | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Logo sociology.svg | nadpis = Ocenené počiny | titul = Ocenené počiny | text = {{Stĺpce|2| <!-- * [[Súbor:Award-star-gold-3d.png|20px]] Články ocenené [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov|zlatou hviezdou]]. --> [[Súbor:Award-star-silver-3d.png|20px]] Moje články ocenené [[Wikipédia:Zoznam dobrých článkov|striebornou hviezdou]]: * [[Les Charlots]] <!-- * [[Just Jaeckin]] * [[Emanuela (film)]] * [[Histoire d’O (film)]] * [[L’Amant de lady Chatterley]] * [[Gwendoline (film)]] * [[Emmanuelle 2]] * [[Emmanuelle 3]] * [[Emmanuelle 4]] * [[Emmanuelle 5]] * [[Studios de Billancourt]] --> }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P atheism.svg | nadpis = Kategórie | titul = Kategórie | text = * [[:Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch]] * [[:Kategória:Wikipédia:Odporúčania]] * [[:Kategória:Infobox šablóny]] * [[:Kategória:Wikipédia:Správa]] * [[:Kategória:Základné kategórie]] * [[:Kategória:Šablóny nálepiek]] * [[:Kategória:Slovenská Wikipédia]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Social sciences.svg | nadpis = Ostatné | titul = Ostatné | text = * [[c:File:Ako_(ne)funguje_slovenská_Wikipédia_-_prezentácia.pdf|Ako (ne)funguje slovenská Wikipédia]] * [https://2percenta.wikimedia.sk/ Wikimedia Slovensko] * [https://www.facebook.com/WikimediaSK/ Wikimedia Slovensko] (Facebook) * [https://www.facebook.com/sk.wikipedia/?locale=sk_SK Slovenská Wikipédia] (Facebook) * [https://wikimedia.sk/ Wikimedia Slovensko] (Oficiálny web) * [https://www.youtube.com/@WikimediaSK Wikimedia Slovensko] (YouTube) * [https://twitter.com/i/flow/login?redirect_after_login=%2FWikimediaSK Wikimedia Slovensko] (Twitter) | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P linguistics.svg | nadpis = Príručky | titul = Príručky | text = * [[Redaktor:Fillos X./Príručka|Vlastná príručka]] * [[Wikipédia:Príručka]] * [[Pomoc:Ako sa prihlásiť]] * [[Pomoc:Ako upravovať stránku]] * [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]] * [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] * [[Pomoc:Ako kategorizovať súbory na Commons]] * [[Pomoc:Tabuľka farieb]] * [[Pomoc:Obsah]] * [[Pomoc:Infobox]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Zaza.svg | nadpis = Pozri aj (mimo Wikipédie) | titul = Pozri aj (mimo Wikipédie) | text = * [https://www.ina.fr/ INA] * [https://francouzskyfilm.cz/ Francúzsky film] * [http://www.frenchfilms.org/ French Films] * [http://php88.free.fr/bdff/index.php?p=accueil BDFF] * [http://www.cineressources.net/recherche_t.php Ciné-Ressources] * [https://sfu.sk/ SFÚ] * [https://www.register-architektury.sk/sk Register modernej architektúry] * [https://www.facebook.com/FanFilm1 FanFilm] ([[Facebook]]) * [https://www.youtube.com/channel/UCumL9yI126yTIRzn1VOyZHA FanFilm] ([[YouTube]]) * [https://fanfilm.sk/ FanFilm] (web) | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} <!-- {{Wikipédia:WikiProjekt Francúzsko/Rám|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Film/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Umenie/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Hudba/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Divadlo/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Architektúra/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} --> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P star.svg | nadpis = Ocenenia a vyznamenania | titul = Ocenenia a vyznamenania | text = {{Vyznamenanie | kod = 4008 | text = Za nádhernou, přehlednou a hlavně také užitečnou uživatelskou stránku | podpis = --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 18:08, 5. júl 2023 (UTC) }} {{Koláž | photo1a = Arms of the French Republic.svg | position = left | size = 165 | text = <span style="text-align:center";>''Pour tout ce que tu fais <br />en faveur de l'art français''</span> <br /><br />--[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 22:55 3.&nbsp;november 2023 (UTC) | text_background = #CFCFCF }} {{Koláž | photo1a = 100wikidays-barnstar-wp-com-gold.png | position = left | size = 165 | text = 100 Wikidays<br>--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:20, 11. október 2024 (UTC) | text_background = #CFCFCF }} {{Koláž | photo1a = Photographer_Barnstar.png | position = left | size = 165 | text = Sám pre seba. {{Úsmev}} | text_background = #CFCFCF }} {{Vyznamenanie | kod = 1402 | text = Dovoľujem si udeliť Ti '''Filmovú hviezdu bratov Lumièrovcov''' za neúnavné obohacovanie slovenskej Wikipédie článkami z oblasti kinematografie. | podpis = --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:57, 24. november 2025 (UTC) }} {{Vyznamenanie | kod = 7010 | text = Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch | podpis = --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC) }} {{Koláž | photo1a = Bouncywikilogo.gif | position = left | size = 165 | text = | text_background = #CFCFCF }} {{Nálepka ľavá | float = right | text_farba = black | text_farba_pozadie = white | obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] | obrazok_farba_pozadie = #0000FF | okraj_farba = #0000FF | okraj_sirka = 1 | text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:54, 13. november 2022 (UTC) * --[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 14:55, 5. máj 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 13:14, 16. júl 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Michal62606|Michal62606]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal62606|diskusia]]) 21:17, 17. august 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:37, 5. september 2023 (UTC) * --''[[User:Stanislav Hoferek|<font face="Georgia" color="#006600">Stanislav Hoferek</font>]]'' 05:22, 7. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 14:20, 7. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Lipfik|Lipfik]] ([[Diskusia s redaktorom:Lipfik|diskusia]]) 22:07, 29. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 19:03, 25. február 2024 (UTC) * --[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 12:00, 1. marec 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:21, 9. marec 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 14:40, 27. september 2024 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|d.]]) 21:36, 12. október 2024 (CET) * --[[Redaktor:Tom z TN|Tom z TN]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom z TN|diskusia]]) 12:45, 3. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 12:38, 3. január 2025 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:11, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:58, 23. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:26, 7. február 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:47, 13. jún 2026 (UTC) * --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 21:17, 15. júl 2026 (UTC) * --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:44, 28. júl 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} {{Vyznamenanie|kod=1901|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;prvom ročníku súťaže [[Wikipédia:WikiPride/2026|WikiPride]]'''</center>|podpis=V&nbsp;mene organizačného tímu:<br>~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:07, 21. júl 2026 (UTC)}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Portal.svg | nadpis = Portály | titul = Portály | text = {{Portály}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Kurdistan.svg | nadpis = Navigátor | titul = Navigátor | text = {{Wikimedia Foundation}} {{Zásady a odporúčania Wikipédie}} {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Externé odkazy}} {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Navigátor}} {{Redaktorská stránka}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P countries-vector.svg | nadpis = Obľúbené zahraničné krajiny | titul = Obľúbené zahraničné krajiny | text = <gallery> Súbor:Flag of France.svg Súbor:Flag of Italy.svg Súbor:Flag of the United Kingdom (1-2).svg Súbor:Flag of Germany.svg Súbor:Flag of Austria.svg Súbor:Flag of the Czech Republic.svg Súbor:Flag of the United States (DoS ECA Color Standard).svg </gallery> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Bratislavy]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z EÚ]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s E-mailom]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s Facebookom]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori na Discorde]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s právom Rollback]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami]] [[Kategória:Wikipediáni inkluzionisti]] [[fr:Utilisateur:Fillos_X.]] [[cs:Wikipedista:Fillos_X.]] [[en:User:Fillos_X.]] [[cy:Defnyddiwr:Fillos_X.]] |} sdj0kucu2z7ygealbr7d691m561jh29 Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718 0 683848 8254850 8000651 2026-07-28T17:43:54Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie šablóny a vytvorenie novej kapitoly ,, Pozri aj". 8254850 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718|obrázok=Bredael_Schlacht_bei_Peterwardein.jpg|text k obr=[[Bitka pri Petrovaradíne]] od Jana Pietera van Bredaela|dátum=[[13. apríl]] [[1716]] – [[21. júl]] [[1718]]|miesto=Smederovský sandžak, Vojenská hranica, Bosenský sandžak, [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banát]] a [[Sedmohradsko]]|výsledok=víťazstvo [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]]<br />[[Požarevacký mier]]|územie=[[Banát (Rumunsko a Srbsko)]], Srbské kráľovstvo (1718 – 1739), Olténia a časti severnej Bosny pričlenené pod vládu Habsburgovcov|protivník1=[[Súbor:Banner_of_the_Holy_Roman_Emperor_%28after_1400%29.svg|23px]] [[Habsburská ríša]]<br />[[Súbor:Flag_of_Most_Serene_Republic_of_Venice.svg|23px]] [[Benátska republika]]|protivník2=[[Súbor:Flag_of_the_Ottoman_Empire_%281844–1922%29.svg|23px]] [[Osmanská ríša]]|velitel1=[[Eugen Savojský]]|velitel2=[[Damad Ali|Silahdar Damat Ali Paša]] [[Zabitý v boji|⚔]]<br />Hacı Halil Paša|sila1=Neznáme|sila2=Neznáme|straty1=Neznáme|straty2=Neznáme|súčasť=[[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]]}} '''Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718''' (iné názvy: '''turecko-rakúska''' [alebo '''habsbursko-osmanská''' alebo '''osmansko-habsburská''' alebo '''turecká'''] '''vojna v rokoch 1716 a 1718''', '''šiesta''' [alebo '''prvá''' alebo '''tretia'''] '''rakúsko-turecká''' [alebo '''turecko-rakúska vojna''' alebo '''habsbursko-osmanská vojna''' alebo '''osmansko-habsburská''' alebo '''turecká'''] '''vojna''') bola vojna vedená medzi [[Habsburská monarchia|Habsburskou monarchiou]] a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. [[Karlovský mier]] z roku [[1699]] nebol pre [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]] prijateľnou trvalou dohodou. Dvanásť rokov po uzavretí [[Karlovský mier|Karlovského mieru]] začala dlhodobá perspektíva pomsty za porážku v [[Bitka pri Viedni|bitke pri Viedni]] v roku [[1683]]. Najprv armáda tureckého [[Veľkovezír|veľkovezíra]] Baltaciho Mehmeda porazila ruskú armádu pod velením cára [[Peter Veľký|Petra I. Veľkého]] v rusko-tureckej vojne (1710 – 1711). Potom, počas osmansko-benátskej vojny (1714 – 1718), osmanský veľkovezír [[Damad Ali|Damat Ali]] znovu dobyl [[Morea|Moreu]] od [[Benátska republika|Benátčanov]]. Rakúski [[Habsburgovci]] ako garant [[Karlovský mier|Karlovského mieru]] ohrozili územné dŕžavy [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v [[Jadranské more|Jadranskom mori]], čím jej v apríli [[1716]] vyhlásili vojnu. V roku [[1716]] princ [[Eugen Savojský]] porazil Turkov v [[Bitka pri Petrovaradíne|bitke pri Petrovaradíne]]. [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banát]] a jeho hlavné mesto [[Temešvár]] dobyl princ [[Eugen Savojský|Eugen]] v októbri roku [[1716]]. Nasledujúci rok, keď rakúske vojská [[Obliehanie Belehradu (1717)|dobyli Belehrad]], sa osmanská diplomacia snažila uzavrieť mier. Ten bol napokon oficiálne podpísaný dňa [[21. júl|21. júla]] roku [[1718]] v meste Požarevac, čím dostal pomenovanie ako [[Požarevacký mier]]. Habsburgovci získali kontrolu nad [[Belehrad|Belehradom]], [[Temešvár|Temešvárom]] (posledná osmanská pevnosť v Maďarsku), oblasťou [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banát]] a časťami [[Vojvodina|severného Srbska]]. [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]] (autonómny osmanský vazal) pričlenilo Olténiu (Malé Valašsko) [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchii]]. Turci si udržali kontrolu iba nad územím južne od rieky [[Dunaj]]. Pakt stanovil, že [[Benátky]] odovzdajú Moreu Osmanom, ale ponechali si Iónske ostrovy a dosiahol zisky v [[Dalmácia|Dalmácii]]. == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Požarevacký mier]] * [[Eugen Savojský]] * [[Rákociovci]] == Zdroj == {{Preklad|en|Austro-Turkish War (1716–1718)|1093920045}} [[Kategória:Osmansko-habsburské vojny]] [[Kategória:Vojny 18. storočia]] [[Kategória:Vojny Uhorska]] [[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]] o5mqq952izexrpr2wp7aq0b2symzuuz Federico Valverde 0 694630 8254882 8238917 2026-07-28T18:40:32Z Alexis Nemec 211349 8254882 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Federico Valverde | foto = Federico Valverde 2021 (cropped).jpg | popis = Federico Valverde (2021) | celé meno = Federico Santiago Valverde Dipetta | dátum narodenia = {{dnv|1998|7|22}} | miesto narodenia = [[Montevideo]] | štát = [[Uruguaj]] | výška = 182 cm | pozícia = stredný záložník | súčasný klub = [[Real Madrid CF]] | klubové číslo = 8 | mládežnícke kluby = [[Estudiantes de la Unión]]{{break}}[[Penarol Montevideo]]{{break}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]] | mládežnícke roky = 2001-2008{{break}}2008-2015{{break}}2016-2017 | kluby = [[Penarol Montevideo]]{{break}}[[Real Madrid Castilla|Real Madrid B]]{{break}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]]{{break}}→[[Deportivo La Coruña]] | roky = 2015-2016{{break}}2016-2017{{break}}2017-{{break}}2017-2018 | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}12{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}30{{0}}{{0}}(3)<br />{{0}}141{{0}}{{0}}(12)<br />{{0}}24{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo do 15 rokov|Uruguaj U15]]<br/>{{URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Uruguaj U17]]<br/>{{URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Uruguaj U18]]<br/>{{URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Uruguaj U20]]<br/>{{URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] | reprezentačné roky = 2012-2013{{break}}2014-2015{{break}}2015{{break}}2015-2017{{break}}2017- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}25{{0}}{{0}}(7)<br />{{0}}{{0}}24{{0}}{{0}}(11)<br />{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(3)<br/>{{0}}{{0}}15{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}{{0}}49{{0}}{{0}}(5) | pkupdate = 30.08.2023 | nmupdate = 30.08.2023 }} '''Federico Santiago Valverde Dipetta''' (* [[22. júl]] [[1998]], [[Montevideo]], [[Uruguaj]]) je záložník, ktorý reprezentuje {{URU|f|0}} a momentálne pôsobí v španielskom klube [[Real Madrid CF|Real Madrid]]. == Klubová kariéra == === Mládežnícke roky === Valverde strávil väčšinu svojej mládežníckej kariéry v [[Penarol Montevideo|Penarole]], kde rýchlo urobil dojem; debutoval medzi seniormi v prvom zápase sezóny [[Primera División de Uruguay 2015/2016|2015/16]] proti [[CA Cerro]]. Stal sa súčasťou uruguajských národných mládežníckych tímov a pritiahol záujem európskych klubov ako [[Arsenal FC|Arsenal]], [[FC Barcelona|Barcelona]], ​​[[Chelsea FC|Chelsea]] a [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal 'launch bid to beat Barca to South America's most exciting talent'|url=https://metro.co.uk/2015/04/11/arsenal-launch-transfer-bid-to-sign-uruguay-starlet-federico-valverde-ahead-of-barcelona-5144874/|dátum vydania=2015-04-11|dátum prístupu=2023-03-18|jazyk=en|meno=Will|priezvisko=Giles}}</ref> === Real Madrid (hosťovanie v La Coruna) === V júli [[2016]] Valverde prestúpil do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]], pôvodne bol pridelený do ich rezervného tímu [[Real Madrid Castilla|Castilla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid sign up starlet Valverde|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2016/07/27/57987e9eca47413d158b462a.html|vydavateľ=MARCA English|dátum vydania=2016-07-27|dátum prístupu=2023-03-18|jazyk=en|meno=Víctor|priezvisko=Mata|priezvisko2=@VictorVMG13|meno3=Adapted by Harry De|priezvisko3=Cosemo}}</ref> O dva mesiace neskôr debutoval za Castillu proti [[Real Unión|Realu Unión]]. Vo svojej debutovej sezóne sa stal pravidelným členom rezervného tímu. ==== Deportivo La Coruna ==== Dňa [[22. jún]]a [[2017]] bol Valverde poslaný na hosťovanie na jeden rok do [[Deportivo de La Coruña]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fede Valverde, nuevo jugador del Deportivo para la Temporada 2017-2018 {{!}} Página Oficial del R.C. Deportivo de La Coruña|url=https://www.rcdeportivo.es/noticia/fede-valverde-nuevo-jugador-del-deportivo-para-la-temporada-2017-2018|vydavateľ=Fede Valverde, nuevo jugador del Deportivo para la Temporada 2017-2018 {{!}} Página Oficial del R.C. Deportivo de La Coruña|dátum prístupu=2023-03-18|jazyk=es}}</ref> Svoj debut v súťaži absolvoval [[10. september|10. septembra]], pri domácej prehre 2:4 s [[Real Sociedad de Fútbol|Realom Sociedad]]. Valverde odohral 24 ligových zápasov no jeho tím zostúpil do [[Segunda División]]. === Návrat do Realu === Po návrate z hosťovania bol definitívne zaradený do prvého tímu. Dňa [[23. október|23. októbra]] [[2018]] absolvoval Valverde svoj oficiálny debut v [[Real Madrid CF|Reale Madrid]] v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Viktoria Plzeň|Viktorii Plzeň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Federico Valverde delights in his Real Madrid debut|url=https://therealchamps.com/2018/10/24/federico-valverde-delights-in-his-real-madrid-debut/|dátum vydania=2018-10-24|dátum prístupu=2023-03-18|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023202236/https://therealchamps.com/2018/10/24/federico-valverde-delights-in-his-real-madrid-debut/|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Vo svojej prvej sezóne s prvým tímom odohral 25 zápasov a vyhral [[Majstrovstvá klubov FIFA 2018|Majstrovstvá klubov FIFA]]. [[9. november|9. novembra]] [[2019]] strelil svoj prvý gól za Real Madrid pri výhre 4:0 vonku nad [[SD Eibar|Eibarom]] v [[La Liga|La Lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eibar vs. Real Madrid - Football Match Report - November 9, 2019|url=https://www.espn.in/football/report/_/gameId/550490|vydavateľ=ESPN|dátum prístupu=2023-03-18|jazyk=en}}</ref> Počas ligovej sezóny [[La Liga 2018/2019|2018/19]] odohral 33 zápasov a Real Madrid vyhral domáci titul. Dňa [[27. september|27. septembra]] [[2020]] odohral svoj 50. zápas v [[La Liga|La Lige]], za Real Madrid a strelil aj gól v zápase proti [[Real Betis|Realu Betis]], ktorý jeho tím vyhral 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde makes 50th LaLiga appearance for Real Madrid {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2020/09/20/valverde-makes-50th-laliga-appearance-for-real-madrid|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2023-03-18|jazyk=en}}</ref> O mesiac neskôr, [[24. október|24. októbra]], skóroval proti [[Barcelona|Barcelone]] na [[Camp Nou]]. Stal sa vôbec druhým uruguajským futbalistom, ktorý skóroval v [[El Clásico|El Clásicu]] (po [[Luis Alberto Suárez|Luisovi Suarezovi]]). Dňa [[24. august]]a [[2021]] Valverde predĺžil zmluvu do roku [[2027]]. V sezóne 2021/22 odohral 46 zápasov a s Realom Madrid vyhral [[La Liga 2021/2022|La Ligu]], [[Supercopa de España|superpohár]] a [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligu majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vinicius Jr goal in Champions League final gives Real Madrid result vs Liverpool {{!}} Sporting News|url=https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/vinicius-goal-champions-league-final-real-madrid-liverpool-result/klg5gwmdz5b3dcomysxszxtg|vydavateľ=www.sportingnews.com|dátum prístupu=2023-03-18|jazyk=en}}</ref> == Reprezentačná kariéra == [[Súbor:20171114 AUT URU 4945.jpg|náhľad|Federico Valverde v reprezentácii Uruguaja]] Valverde získal striebornú loptu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov]] 2017, keďže Uruguaj skončil na turnaji štvrtý. Prvýkrát bol povolaný do seniorského kádra v auguste 2017, debutoval v reprezentácii [[5. september|5. septembra]] [[2017]] v zápase proti [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaju]]. Valverde bol nominovaný na [[Copa América 2019]]. {{URU|f|0}} na turnaji skončil vo štvrťfinále, keď nestačil na {{PER|f|0}} po penaltovom rozstrele. V júni 2021 bol nominovaný na [[Copa América 2021]]. {{URU|f|0}} na turnaji opäť skončil vo štvrťfinále, keď nestačil na [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbiu]] po penaltách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plantel de Uruguay para la Copa América - AUF|url=https://www.auf.org.uy/plantel-de-uruguay-para-la-copa-america/|vydavateľ=www.auf.org.uy|dátum prístupu=2023-03-18}}</ref> Valverde bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. S Uruguajom skončil už v skupinovej fáze. == Štatistiky == === Klubové === ''K 18. marcu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Kontinentálne súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Penarol Montevideo]] |2016 |[[Primera División de Uruguay|Primera División]] |12 |0 |0 |0 |1<sup>'''1'''</sup> |0 | colspan="2" |― |13 |0 |- |[[Real Madrid Castilla|Castilla]] |2016/17 |[[Segunda División B]] |30 |3 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |30 |3 |- |[[Deportivo La Coruña]] (hosť.) |2017/18 | rowspan="6" |[[La Liga]] |24 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |25 |0 |- | rowspan="6" |[[Real Madrid CF]] |2018/19 |16 |0 |2 |0 |4'''<sup>2</sup>''' |0 | colspan="2" |― |23 |2 |- |2019/20 |33 |2 |3 |0 |6'''<sup>2</sup>''' |0 |1'''<sup>3</sup>''' |0 |44 |2 |- |2020/21 |24 |3 |1 |0 |7'''<sup>2</sup>''' |0 |2'''<sup>3</sup>''' |0 |33 |3 |- |2021/22 |31 |0 |2 |0 |11'''<sup>2</sup>''' |0 |1'''<sup>3</sup>''' |1 |46 |1 |- |2022/23 |25 |7 |4 |0 |7'''<sup>2</sup>''' |2 |5'''<sup>3 4</sup>''' |3 |41 |12 |- ! colspan="2" |Celkom !129 !12 !15 !0 !35 !2 !10 !4 !189 !18 |- ! colspan="3" |Celkovo !195 !15 !16 !0 !36 !2 !10 !4 !257 !21 |} '''Poznámky''' :'''<sup>1</sup>''' [[Copa Libertadores]] :'''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] :'''<sup>3</sup>''' [[Supercopa de España]] :'''<sup>4</sup>''' [[Superpohár UEFA]] === Medzinárodné === ''K 18. marcu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="6" |{{URU|f|0}} |2017 |4 |1 |- |2018 |4 |0 |- |2019 |12 |1 |- |2020 |2 |0 |- |2021 |13 |1 |- |2022 |12 |1 |- ! colspan="2" |Celkovo !47 !4 |} == Úspechy == '''Penarol''' * [[Primera División de Uruguay|Primera División]]: 2015/16 '''Real Madrid''' * [[La Liga]]: [[La Liga 2019/2020|2019/20]], [[La Liga 2021/2022|2021/22]] * [[Supercopa de España]]: 2019/20, 2021/22 * [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2021/22]], [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2023/2024]] * [[Superpohár UEFA]]: [[Superpohár UEFA 2022|2022]] * [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: [[Majstrovstvá klubov FIFA 2018|2018]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2022|2022]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/federico-valverde/profil/spieler/369081 Federico Valverde] – transfermarkt.com == Zdroj == {{Preklad|en|Federico Valverde|1145083823}} {{DEFAULTSORT:Valverde, Federico}} [[Kategória:Uruguajskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Peñarol]] [[Kategória:Hráči Deportivo La Coruña]] [[Kategória:Hráči Real Madrid CF]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Osobnosti z Montevidea]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Hráči Copa América 2019]] [[Kategória:Hráči Copa América 2021]] [[Kategória:Hráči Copa América 2024]] k5p31hi0pusfcn9p6g73v4kyogxtnlv Liliana 0 698064 8255017 8175240 2026-07-28T21:41:05Z Tom78*w 290507 oprava 8255017 wikitext text/x-wiki {{Infobox Meno| Meno = Liliana| Pohlavie = ženské| Iné formy = | Sviatok = 20. august<br />19. november| Pôvod = latinský| Význam mena = čistá, nevinná| }} '''Liliana''' je ženské [[Meno (prvé meno)|meno]] latinského pôvodu. Liliana je odvodená od latinského slova "lilium" alebo "lilion", ktoré znamená "[[ľalia]]". Význam mena znamená "čistá", "nevinná". Toto meno sa vo všeobecnosti vyskytuje v Severnej Amerike, hoci je častejšie v [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]] a [[Portugalsko|Portugalsku]]. Meniny na Slovensku má [[20. augusta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = August - Zoznam mien - Slovensko| url = https://kalendar.aktuality.sk/meniny/mesiac/2023-8/| vydavateľ = Ringier Slovakia Media, kalendar.aktuality.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[19. novembra]],<ref>{{Kalendárium}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liliana| url = https://calendar.zoznam.sk/search_nameday-sk.php?fSearch=Liliana&typ=1#result| vydavateľ = Zoznam, s.r.o., calendar.zoznam.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Kalendáre uvádzaju jeden, alebo druhý dátum ako aj obidva. == Dátum menín v iných krajinách == * [[Česko]] –  [[25. február]] * [[Litva]] –  [[14. február]] * [[Lotyšsko]] –  [[10. marec]], [[30. apríl]] * [[Maďarsko]] –  [[27. júl]]<ref name="Name calendar.net"/> * [[Poľsko]] –  [[14. február]]<ref name="Name calendar.net"/> * [[Rakúsko]] –  [[10. máj]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liliana| url = https://www.behindthename.com/name/liliana| vydavateľ = Behind the Name.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Name calendar.net">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liliana| url = https://www.namecalendar.net/?name=Liliana&lang=en| vydavateľ = Reimo Roosileht, Name calendar.net| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Varianty == * ''domácky ([[slovenčina]]):'' Lili, Lily, Lilly, Lila, Lilča, Lilka, Lilinka, Lilianka, Lilian, Liluš, Liluška, Lilinečka, Lia. * ''Liliana v iných jazykoch'' * [[Angličtina|Anglicky]]: ''Lillian, Lilian<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liliana| url = https://www.mynameday.com/l.html| vydavateľ = Calendar with Names, mynameday.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liliana| url = https://www.popular-babynames.com/name/liliana#| vydavateľ = Popular-BabyNames.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>, Lilliana, Liliana, Lilyana, Lyla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liliana| url = https://www.babycenter.com/baby-names/details/liliana-6285| vydavateľ = BabyCenter, LLC, a Ziff Davis company| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230310135025/https://www.babycenter.com/baby-names/details/liliana-6285| dátum archivácie = 2023-03-10}}</ref>'', Lils<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liliana| url = https://www.momswhothink.com/baby-name/liliana/| vydavateľ = Moms Who Think| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>'' * [[Bulharčina|Bulharsky]]: ''Лиляна (Liljana)'' * [[Chorvátčina|Chorvátsky]]: ''Ljiljana'' * [[Francúzština|Francúzsky]]: ''Liliane, Lilianne'' * [[Macedónčina|Macedónsky]]: ''Лилјана (Liljana)'' * [[Maďarčina|Maďarsky]]: ''Liliána'' * [[Poľština|Poľsky]]: ''Liliana'' * [[Portugalčina|Portugalsky]]: ''Liliana'' * [[Rumunčina|Rumunsky]]: ''Liliana'' * [[Slovinčina|Slovinsky]]: ''Lilijana'' * [[Srbčina|Srbsky]]: ''Љиљана (Ljiljana)'' * [[Španielčina|Španielsky]]: ''Liliana'' * [[Taliančina|Taliansky]]: ''Liliana'' == Známe ženy s menom Liliana == * [[Liliane Bettencourtová]] – francúzska podnikateľka, majiteľka kozmetickej firmy L'Oréal * [[Liliana Fernández]] - španielska volejbalistka * [[Lilian Forsgrenová]] – švédska orientačná bežkyňa * [[Lillian Hellmanová]] – americká dramatička * [[Liliana Gafencu]] - rumunská veslárka * [[Lillian Gishová]] – americká herečka * [[Lilian Malkina]] – ruská herečka * [[Liliana Mumy]] – americká herečka * [[Liliana Nastaseová]] – rumunská atlétka * [[Lilian Palmerová]] – kanadská atlétka * [[Lillian Adamsová]] – americká herečka * [[Liliana Zagacka]] – polská atlétka == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * {{Behind the Name}} * [https://calendar.zoznam.sk/nameday-sksxhor.php kalendar.zoznam.sk] [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená latinského pôvodu]] g5ahj7s0wehk24usoyofqri8n0mutmf Marcus Thuram 0 698867 8254897 8077774 2026-07-28T18:49:41Z Alexis Nemec 211349 8254897 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Marcus Thuram | celé meno = Marcus Lilian Thuram-Ulien | dátum narodenia = {{dnv|1997|8|6}} | miesto narodenia = [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]] | štát = [[Taliansko]] | výška = 192 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Inter Milan]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2007-2010{{break}}2010-2012{{break}}2012-2014 | mládežnícke kluby = Olympique de Neuilly{{break}}[[AC Boulogne-Billancourt|Boulogne-Billancourt]]{{break}}[[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]] | kluby = [[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux II]]{{break}}[[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]]{{break}}[[EA Guingamp|Guingamp]]{{break}}[[Borussia Mönchengladbach]] | roky = 2014-2017{{break}}2015-2017{{break}}2017-2019{{break}}2019- | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}38{{0}}{{0}}(6)<br/>{{0}}{{0}}37{{0}}{{0}}(1)<br/>{{0}}{{0}}64{{0}}{{0}}(12)<br/>{{0}}{{0}}111{{0}}{{0}}(34) | národné mužstvo = {{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Francúzsko U17]]<br/>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Francúzsko U18]]<br/>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Francúzsko U19]]<br/>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Francúzsko U20]]<br/>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Francúzsko U21]]<br/>{{FRA|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br/>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}{{0}}15{{0}}{{0}}(3)<br/>{{0}}{{0}}11{{0}}{{0}}(3)<br/>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}10{{0}}{{0}}(0) | reprezentačné roky = 2014{{break}}2014-2015{{break}}2015-2016{{break}}2016-2017{{break}}2019{{break}}2020- | pkupdate = 28. 06. 2023 }} '''Marcus Thuram''' (* [[6. august]] [[1997]], [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]]) je francúzsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v talianskom klube [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]. Je synom bývalého francúzskeho reprezentanta [[Lilian Thuram|Liliana Thurama]]. == Klubová kariéra == === Sochaux === Thuram začal svoju kariéru v [[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]] kde hrával aj za akadémiu. V klube debutoval v [[Ligue 2]] 20. marca 2015 v zápase proti [[LB Châteauroux|Châteauroux]]. === Guingamp === Dňa [[5. júl]]a [[2017]] sa Thuram pripojil k tímu [[EA Guingamp|Guingamp]] v [[Ligue 1]] za nezverejnený poplatok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guingamp. Marcus Thuram, c’est fait !|url=https://www.letelegramme.fr/sports/football/spanguingamp-spanmarcus-thuram-cest-fait-3042667.php|vydavateľ=Le Télégramme|dátum vydania=2017-07-05|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=fr-FR}}</ref> V prvej sezóne za klub odohral 34 zápasov vo všetkých súťažiach v ktorých strelil 3 góly (z toho 2 v lige). === Borussia Mönchengladbach === Dňa [[22. júl]]a [[2019]] Thuram prestúpil do nemeckého klubu [[Borussia Mönchengladbach]] za 12 miliónov eur. S klubom podpísal zmluvu na štyri roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Transferts : Marcus Thuram (Guingamp) s'engage avec Mönchengladbach (officiel)|url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Transferts-marcus-thuram-guingamp-s-engage-avec-monchengladbach-officiel/1042542|vydavateľ=L'Équipe|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=fr}}</ref> Thuram debutoval za ''Gladbach'' [[9. august]]a v prvom kole [[DFB-Pokal]] proti [[SV Sandhausen]] v ktorom skóroval. Svoj prvý gól v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] zaznamenal [[22. september|22. septembra]] pri víťazstve 2:1 nad [[Fortuna Düsseldorf]] v ktorom strelil oba góly. V prvej sezóne v Nemecku odohral 39 zápasov v ktorých strelil 14 gólov, z toho 11 v Bundeslige. [[27. október|27. októbra]] [[2020]] strelil Thuram dva góly do siete [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mönchengladbach-Real Madrid {{!}} UEFA Champions League 2020/21|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2029400--monchengladbach-vs-real-madrid/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=en|priezvisko=}}</ref> 19. decembra bol Thuram vylúčený za napľutie do tváre súpera [[Stefan Posch|Stefana Poscha]], v zápase ktorý jeho tím prehral 1:2 s [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheimom]]. Thuram dostal stopku na šesť zápasov a pokutu vo výške 40 000 eur.<ref>{{Citácia periodika|titul=Gladbach's Marcus Thuram handed six-match ban for spitting at opponent|url=https://www.theguardian.com/football/2020/dec/21/marcus-thuram-handed-six-match-ban-for-spitting-at-opponent-borussia-monchengladbach|periodikum=The Guardian|dátum=2020-12-21|dátum prístupu=2023-06-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=}}</ref> V sezóne 2022/23 strelil Thuram 13 gólov v 30 ligových zápasoch. S tímom sa však po sezóne rozlúči, keďže odmietol predĺženie zmluvy. == Medzinárodná kariéra == Thuram bol členom [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|francúzskej reprezentácie do 19 rokov]], ktorá vyhrala v roku 2016 [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 19 rokov]]. V seniorskej reprezentácii debutoval [[11. november|11. novembra]] [[2020]] v priateľskom zápase proti [[Fínske národné futbalové mužstvo|Fínsku]] pri prehre 0:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Finland beat France to ruin Marcus Thuram's debut|url=https://www.france24.com/en/live-news/20201111-finland-beat-france-to-ruin-marcus-thuram-s-debut|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2020-11-11|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=en|priezvisko=}}</ref> Bol povolaný do kádra Francúzska na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]], ktoré sa hrali v lete [[2021]]. [[14. november|14. novembra]] [[2022]] dostal Thuram pozvánku na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Vo finále proti [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentíne]] nastúpil v zápase spolu s [[Randal Kolo Muani|Randalom Kolo Muanim]] namiesto [[Ousmane Dembélé|Ousmanna Dembeleho]] a [[Olivier Giroud|Oliviera Girouda]]. Thuram asistoval pri vyrovnávajúcom góle [[Kylian Mbappé|Mbappého]] na 2:2. Francúzsko nakoniec vo finále prehralo s Argentínou po penaltovom rozstrele. == Štatistiky == === Klubové === ''K 28. júnu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux II]] |2013/14 | rowspan="4" |[[Championnat National 2|CFA]] |4 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |— |4 |0 |- |2014/15 |19 |3 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |— |19 |0 |- |2015/16 |9 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |— |9 |1 |- |2016/17 |6 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |― | colspan="2" |― |6 |3 |- | rowspan="4" |[[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]] |2014/15 | rowspan="3" |[[Ligue 2]] |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- |2015/16 |15 |0 |3 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |19 |0 |- |2016/17 |21 |1 | colspan="2" |— |2 |0 | colspan="2" |— |23 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !37 !1 !3 !0 !3 !0 ! colspan="2" |— !43 !1 |- | rowspan="3" |[[EA Guingamp|Guingamp]] |2017/18 | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |32 |3 |2 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |34 |4 |- |2018/19 |32 |9 |3 |2 |3 |2 | colspan="2" |― |38 |13 |- ! colspan="2" |Celkom !64 !12 !5 !3 !3 !2 ! colspan="2" | !72 !17 |- | rowspan="5" |[[Borussia Mönchengladbach]] |2019/20 | rowspan="4" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |31 |10 |2 |2 | colspan="2" rowspan="4" |— |6'''<sup>2</sup>''' |2 |39 |14 |- |2020/21 |29 |8 |3 |1 |8'''<sup>1</sup>''' |2 |40 |11 |- |2021/22 |21 |3 |2 |0 | colspan="2" |— |23 |3 |- |2022/23 |30 |13 |2 |3 | colspan="2" |— |32 |14 |- ! colspan="2" |Celkom !111 !34 !9 !6 ! colspan="2" |— !14 !4 !134 !44 |- ! colspan="3" |Celkovo !250 !53 !17 !9 !6 !2 !14 !4 !287 !68 |} ;Poznámky :'''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] :'''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 28. júnu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{FRA|f}} |2020 |3 |0 |- |2021 |1 |0 |- |2022 |5 |0 |- |2023 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !10 !0 |} == Úspechy == '''Francúzsko U19''' * EURO do 19 rokov: 2016 '''Francúzsko''' * [[Majstrovstvá sveta vo futbale]]: vicemajster [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == [https://www.transfermarkt.com/marcus-thuram/profil/spieler/318528 Marcus Thuram] na transfermarkt.com == Zdroj == {{Preklad|en|Marcus Thuram|1162290276}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Thuram, Marcus}} [[Kategória:Francúzski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Sochaux]] [[Kategória:Hráči En Avant Guingamp]] [[Kategória:Hráči Borussia Mönchengladbach]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Francúzske osobnosti guadeloupského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Parmy]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] erzzgt9ay4smb01tfye8oztix85q8mq Justin Kluivert 0 698870 8254765 7603094 2026-07-28T12:34:08Z Alexis Nemec 211349 8254765 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista|meno=Justin Kluivert|foto=Justin Kluivert 2018.jpg|popis=Justin v roku 2018|celé meno=Justin Dean Kluivert|dátum narodenia={{dnv|1999|5|5}}|miesto narodenia=[[Amsterdam]]|štát=[[Holandsko]]|výška=171 cm|súčasný klub=[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]|pozícia=útočník|mládežnícke kluby=SV Diemen{{break}}[[AFC Ajax|Ajax]]|mládežnícke roky=2005-2006{{break}}2007-2016|kluby=[[Jong Ajax]]{{break}}[[AFC Ajax|Ajax]]{{break}}[[AS Rím]]{{break}}→[[RB Leipzig]]{{break}}→[[OGC Nice]]{{break}}→[[Valencia CF|Valencia]]{{break}}[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]|roky=2016-2017{{break}}2016-2018{{break}}2018-2023{{break}}2020-2021{{break}}2021-2022{{break}}2022-2023{{break}}2023-|zápasy(góly)={{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}{{0}}44{{0}}{{0}}(12)<br/>{{0}}{{0}}53{{0}}{{0}}(5)<br/>{{0}}{{0}}19{{0}}{{0}}(3)<br/>{{0}}{{0}}27{{0}}{{0}}(4)<br/>{{0}}{{0}}26{{0}}{{0}}(6)|národné mužstvo={{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Holandsko U17]]<br/>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Holandsko U19]]<br/>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Holandsko U21]]<br/>{{NED|f|1}}|reprezentačné roky=2015-2016{{break}}2017{{break}}2017-2021{{break}}2018|reprezentačné zápasy(góly)={{0}}{{0}}10{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}20{{0}}{{0}}(5)<br/>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)|pkupdate=28. 06. 2023}} '''Justin Dean Kluivert''' (* [[5. máj]] [[1999]], [[Amsterdam]], [[Holandsko]]) je holandský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v anglickom klube [[AFC Bournemouth]]. Je synom holandskej futbalovej legendy [[Patrick Kluivert|Patricka Kluiverta]]. == Klubová kariéra == === Ajax === Kluivert prešiel akadémiou [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]] a zahral si aj za rezervný tím [[Jong Ajax]]. V prvom tíme Ajaxu v [[Eredivisie]] debutoval [[15. január|15. januára]] [[2017]] pri víťazstve 3:1 nad [[PEC Zwolle]]. Svoj prvý gól za klub strelil [[19. marec|19. marca]] pri remíze 1:1 proti [[SBV Excelsior]]. Bolo to presne 10 rokov a jeden deň od posledného gólu jeho otca v kariére. Šesť zápasov odohral aj v [[Európska liga UEFA 2016/2017|Európskej lige]] kde sa Ajax dostal do finále no vo finále proti [[Manchester United FC|Manchestru United]] bol iba náhradníkom. [[26. november|26. novembra]] [[2017]] zaznamenal hattrick pri víťazstve 5:1 nad [[Roda JC Kerkrade]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kluivert scores hat trick in Ajax romp|url=https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/37539308/justin-kluivert-scores-hat-trick-ajax-thrash-roda-jc|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-11-26|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=en}}</ref>. === AS Rím === Dňa [[12. júl]]a [[2018]] prestúpil Kluivert do [[AS Rím]] za 18,75 miliónov eur po telefonáte [[Francesco Totti|Francesca Tottiho]] jeho otcovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Il retroscena, e Totti convinse Kluivert sr|url=https://www.pagineromaniste.com/il-retroscena-e-totti-convinse-kluivert-sr/|dátum vydania=2018-06-12|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=it-IT|priezvisko=Redazione}}</ref>. Kluivert sa stal v sezóne najmladším hráčom AS Rím, ktorý strelil gól v Lige majstrov. Stalo sa tak [[3. október|3. októbra]] pri víťazstve 5:0 nad [[Viktoria Plzeň|Viktoriou Plzeň]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kluivert aiming for more after becoming Roma's youngest UCL goalscorer|url=https://beta.asroma.com/en/news/54014/kluivert-aiming-for-more-after-becoming-romas-youngest-ucl-goalscorer|vydavateľ=beta.asroma.com|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=en}}</ref>. Bol to jeho prvý gól za AS Rím. Svoj prvý gól v [[Serie A]] strelil [[16. december|16. decembra]] pri domácom víťazstve 3:2 nad [[FC Janov|Janovom]]. ==== Hosťovanie v Lipsku ==== Dňa [[5. október|5. októbra]] [[2020]] bol Kluivert poslaný na sezónne hosťovanie do nemeckého klubu [[RB Leipzig]]. Prvý gól za klub strelil [[5. december|5. decembra]] pri remíze 3:3 s [[Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]]. O tri dni neskôr skóroval v zápase skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]] pri víťazstve 3:2 nad [[Manchester United FC|Manchestrom United]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United out of Champions League after leaving it too late at Leipzig|url=https://www.theguardian.com/football/2020/dec/08/rb-leipzig-manchester-united-champions-league-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2020-12-08|dátum prístupu=2023-06-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Hytner}}</ref>. ==== Hosťovanie v OGC Nice ==== Dňa [[20. júl]]a [[2021]] sa Kluivert pripojil k francúzskemu klubu [[OGC Nice]] na sezónne hosťovanie s opciou na kúpu. ==== Hosťovanie vo Valencii ==== Dňa [[1. september|1. septembra]] [[2022]] bol Kluivert poslaný na sezónne hosťovanie do španielskeho klubu [[Valencia CF|Valencia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valencia Club de Fútbol|url=https://www.valenciacf.com/es/article/es-comunicado-oficial-justin-kluivert-2022-09-01|vydavateľ=www.valenciacf.com|dátum prístupu=2023-06-28}}</ref>. === AFC Bournemouth === Dňa [[23. jún|23. júna]] [[2023]] prestúpil Kluivert do [[AFC Bournemouth]] v [[FA Premier League|Premier League]] za nezverejnený poplatok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kluivert becomes first summer signing|url=https://www.afcb.co.uk/news/first-team/kluivert-becomes-first-summer-signing/|vydavateľ=AFCB|dátum vydania=2023-06-23|dátum prístupu=2023-06-28}}</ref>. == Medzinárodná kariéra == V seniorskej reprezentácii [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandska]] debutoval [[26. marec|26. marca]] [[2018]] v prípravnom zápase pri výhre 3:0 nad [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalskom]]. == Štatistiky == === Klubové === ''K 28. júnu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske poháre ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Jong Ajax]] |2016/17 |[[Eerste Divisie]] |8 |2 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |— |8 |2 |- | rowspan="3" |[[Ajax Amsterdam]] |2016/17 | rowspan="2" |[[Eredivisie]] |14 |2 | colspan="2" |― |6'''<sup>2</sup>''' |0 | colspan="2" |― |20 |2 |- |2017/18 |30 |10 |2 |1 |4'''<sup>1 2</sup>''' |0 | colspan="2" |― |36 |11 |- ! colspan="2" |Celkom !44 !12 !2 !1 !10 !0 ! colspan="2" |― !56 !13 |- | rowspan="4" |[[AS Rím]] |2018/19 | rowspan="3" |[[Serie A]] |29 |1 |1 |0 |5'''<sup>1</sup>''' |1 | colspan="2" |— |35 |2 |- |2019/20 |22 |4 |2 |0 |7'''<sup>2</sup>''' |3 | colspan="2" |— |31 |7 |- |2020/21 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |― | colspan="2" |— |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !53 !5 !3 !0 !12 !4 ! colspan="2" |― !68 !9 |- |[[RB Leipzig]] (hosť.) |2020/21 |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |19 |3 |1 |0 |7'''<sup>1</sup>''' |1 | colspan="2" |— |27 |4 |- |[[OGC Nice]] (hosť) |2021/22 |[[Ligue 1]] |27 |4 |4 |2 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |29 |6 |- |[[Valencia CF|Valencia]] (hosť.) |2022/23 |[[La Liga]] |26 |6 |2 |2 | colspan="2" |― |1'''<sup>3</sup>''' |0 |29 |8 |- ! colspan="3" |Celkovo !177 !32 !12 !5 !29 !5 !1 !0 !219 !42 |} ;Poznámky :'''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] :'''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] :'''<sup>3</sup>''' [[Supercopa de España]] === Medzinárodné === ''K 28. júnu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- |{{NED|f}} |2018 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !2 !0 |} == Úspechy == '''Ajax Amsterdam''' * [[Európska liga UEFA]]: vicemajster 2016/17 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/justin-kluivert/profil/spieler/330659 Justin Kluivert] na transfermarkt.com == Zdroj == {{Preklad|en|Justin Kluivert|1162219520}} {{DEFAULTSORT:Kluivert, Justin}} [[Kategória:Holandskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Ajax Amsterdam]] [[Kategória:Hráči AS Rím]] [[Kategória:Hráči RB Leipzig]] [[Kategória:Hráči OGC Nice]] [[Kategória:Hráči Valencia CF]] [[Kategória:Hráči AFC Bournemouth]] [[Kategória:Osobnosti z Amsterdamu]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] knu1dev5063in9mudhcb7d75ftl6hzr Špecialisti (televízny seriál) 0 699563 8254742 8247917 2026-07-28T12:05:29Z MaraCZE 264028 aktualizácia 8254742 wikitext text/x-wiki '''''Špecialisti''''' (''Specialisté'') je český kriminálny seriál o štvorčlennom tíme policajných vyšetrovateľov zameriavajúcich sa najmä na vraždy. Tematicky nadväzuje na kriminálky ''[[Policie Modrava]]'' či ''[[Kriminálka Anděl]]''. Prvá séria mala premiéru na stanici [[TV Nova]] 16. januára 2017. Seriál obsahuje celkovo 11 sérií, pričom premiérové časti 11. série boli vysielané od marca 2025 na platforme [[Oneplay]] a neskôr na stanici [[TV Nova]]. Na Slovensku seriál vysiela [[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]] od 18. marca 2023. == Produkcia == Natáčanie prvej série seriálu prebiehalo od 12. decembra 2016 do konca februára 2017. V relácií ''Volejte Novu'' bolo oznámené, že 2. séria tohto seriálu sa natáčala od marca 2017. ''Špecialisti'' tematicky čerpajú z nemeckých seriálov SOKO Leipzig a [[Kobra 11]]. Tempo natáčania je veľmi rýchle; jeden diel – aj akčných scén – sa natočí za štyri a pol dňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ze zákulisí Specialistů: Herec Jiří Ployhar zapomněl odevzdat rekvizitu a pořádně vyděsil Pražáky! - Specialisté - TV Nova|url=https://specialiste.nova.cz/clanek/ze-zakulisi-specialistu-herec-jan-ployhar-vydesil-se-zbrani-za-opaskem-lidi-v-kavarne.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2023-07-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20190219072937/https://specialiste.nova.cz/clanek/ze-zakulisi-specialistu-herec-jan-ployhar-vydesil-se-zbrani-za-opaskem-lidi-v-kavarne.html|dátum archivácie=2019-02-19}}</ref> Epizódy sú prepísané z nemeckého seriálu SOKO Leipzig; hlavným scenáristom seriálu ''Špecialisti'' bol Dan Wlodarczyk (prvá až tretia séria), neskôr vystriedaný Michaelom L. Bínom. == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="6"| Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|Česká republika}} ! Finále série {{minivlajka|Česká republika}} ! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}} ! Finále série {{minivlajka|Slovensko}} ! Stanica {{minivlajka|Česká republika}} ! Stanica {{minivlajka|Slovensko}} |- | style="width:12px; background:#c28b6c; width:1%;"| | '''[[#1. séria (2017)|1]]''' | 8 | 16. január 2017 | 6. marec 2017 | 18. marec 2023 | 26. marec 2023 | rowspan="12" |[[TV Nova]] | rowspan="2" |[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]] |- | style="width:12px; background:#66A2B6; width:1%;"| | '''[[#2. séria (2017-2018)|2]]''' | 37 | 21. august 2017 | 28. máj 2018 | 1. apríl 2023 | 3. jún 2023 |- | style="width:12px; background:#9A2B3F; width:1%;"| | '''[[#3. séria (2018-2019)|3]]''' | 38 | 27. august 2018 | 10. jún 2019 | 3. jún 2023 | 30. september 2023 |[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]] <small>(1-27, 38)</small><br>[[TV Markíza|Markíza]] <small>(28-37)</small> |- | style="width:12px; background:#6EA635; width:1%;"| | '''[[#4. séria (2019-2020)|4]]''' | 25 | 26. august 2019 | 16. marec 2020 | 30. september 2023 | 28. október 2023 | rowspan="4" |[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]] |- | style="width:12px; background:#16A4F6; width:1%;"| | '''[[#5. séria (2020)|5]]''' | 11 | 31. august 2020 | 16. november 2020 | 29. október 2023 | 11. november 2023 |- | style="width:12px; background:#701510; width:1%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]]''' | 16 | 8. marec 2021 | 28. jún 2021 | 11. november 2023 | 1. december 2023 |- | style="width:12px; background:#2E5966; width:1%;"| | '''[[#7. séria (2021-2022)|7]]''' | 37 | 30. august 2021 | 27. jún 2022 | 1. december 2023 | - |- | style="width:12px; background:#1E4D2B; width:1%;"| | '''[[#8. séria (2022)|8]]''' | 17 | 29. august 2022 | 5. december 2022 | 9. január 2024 | - |[[TV Markíza|Markíza]] |- | style="width:12px; background:#000000; width:1%;"| | '''[[#9. séria (2023)|9]]''' | 19 | 6. február 2023 | 19. jún 2023 | - | - | |- | style="width:12px; background:#123456; width:1%;"| | '''[[#10. séria (2024)|10]]''' | 19 | 15. január 2024 | 24. jún 2024 | - | - | |- | style="width:12px; background:#B3001E; width:1%;"| | '''[[#11. séria (2025)|11]]''' | 19 | 2025 | 2025 | - | - | |- | style="width:12px; background:#9F3500; width:1%;"| | '''[[#12. séria (2026)|12]]''' | 19 | 2026 | 2026 | - | - | |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|475728}} [[Kategória:České kriminálne televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2017]] 2021nvm4npktj8ct0vn40bpat3p1nlu Glenmaggie 0 699572 8254790 7729151 2026-07-28T14:20:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8254790 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Glenmaggie|typ=mesto|štát=Austrália|región=Viktória|región typ=štát|zemepisná šírka=-37.9|zemepisná dĺžka=146.75|obyvateľov=279|obyvateľov dátum=2021|PSČ=3858|lokátor=Austrália|obrázok=Lake Glenmaggie 01.jpg|popis=jazero Glenmaggie}} '''Glenmaggie''' je sídlo v štáte [[Viktória (Austrália)|Viktória]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]], ktoré sa nachádza na brehu jazera Glenmaggie v [[Wellington (shire)|okrese Wellington]]. Pri sčítaní ľudu v roku 2021 malo Glenmaggie a jeho okolie 279 obyvateľov.<ref name="ABS">[https://abs.gov.au/census/find-census-data/quickstats/2021/SAL21039 Glenmaggie – Australian Bureau of Statistics – 2021 Census All persons QuickStats]</ref> Pošta Glenmaggie bola otvorená [[1. január]]a [[1872]] a zatvorená v roku [[1986]].<ref name="a">[http://www.phoenixauctions.com.au/cgi-bin/wsPhoenix.sh/Viewpocdwrapper.p?SortBy=VIC&filter=*Glenmaggie* Phoenix Auctions – Post Office List]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Priehrada Glenmaggie|Jazero Glenmaggie]] je obľúbené pre vodné lyžovanie a člnkovanie. [[14. marca]] [[1942]] sa [[Royal Australian Air Force|RAAF]] lietadlo [[CAC Wirraway|Wirraway]] zrútilo do jazera a pilot neprežil.<ref>{{cite web|last=Dunn|first=Peter|title=Crash Of a Wirraway Into Lake Glenmaggie...|url=http://www.ozatwar.com/ozcrashes/vic86.htm|work=www.ozatwar.com|access-date=30 January 2013}}</ref> == Referencie == {{Referencie}}{{Preklad|en|Glenmaggie, Victoria|1153611155}} [[Kategória:Sídla vo Viktórii (Austrália)]] a2ni476x4hmhlncdyon6svpf9ugobiq Jurriën Timber 0 700421 8254763 7633185 2026-07-28T12:33:28Z Alexis Nemec 211349 8254763 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista|meno=Jurriën David|celé meno=Jurriën David Norman Timber|foto=GAE - Ajax - 52788075131 (Jurriën Timber).jpg|popis=Timber v roku 2023|dátum narodenia={{dnv|2001|6|17}}|miesto narodenia=[[Utrecht]]|štát=[[Holandsko]]|výška=179 cm|pozícia=obranca|súčasný klub=[[Arsenal FC|Arsenal]]|klubové číslo=12|mládežnícke kluby=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]{{break}}[[Ajax Amsterdam]]|mládežnícke roky=?-2014{{break}}2014-2018|kluby=[[Jong Ajax]]{{break}}[[Ajax Amsterdam]]{{break}}[[Arsenal FC|Arsenal]]|roky=2018-2021{{break}}2019-2023{{break}}2023-|zápasy(góly)=39 (0)<br/>85 (6)<br/>{{0}}0 (0)|národné mužstvo={{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Holandsko U16]]<br/>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Holandsko U17]]<br/>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Holandsko U19]]<br/>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Holandsko U21]]<br/>{{NED|f|1}}|reprezentačné roky=2016-2017{{break}}2017-2018{{break}}2018-2019{{break}}2020{{break}}2021-|reprezentačné zápasy(góly)={{0}}3 (0)<br/>13 (1)<br/>11 (1)<br/>{{0}}1 (0)<br/>15 (0)|pkupdate=8. 8. 2023}} '''Jurriën David Norman Timber''' (* [[17. jún]] [[2001]], [[Utrecht]], [[Holandsko]]) je holandský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste obrancu v anglickom [[Arsenal FC|Arsenale]]. == Mládežnícka kariéra == Timber sa narodil v Utrechte. S futbalom začal v klube DVSU, ktorý sídli v jeho rodisku. Neskôr pôsobil v mládežníckom tíme [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoordu]]. V roku 2014 sa pripojil k akadémii [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]]. == Klubová kariéra == === Ajax === V Ajaxe začínal v rezervnom tíme [[Jong Ajax]]. Za prvý tím Ajaxu debutoval [[7. marec|7. marca]] [[2020]] pri víťazstve 3:1 nad [[SC Heerenveen|Heerenveen]]. Viac priestoru dostával až v ďalšej sezóne kedy nastúpil do 20 zápasov v holandskej [[Eredivisie]]. Dňa [[4. máj]]a [[2021]] strelil svoj prvý gól pri víťazstve 4:0 nad [[FC Emmen|Emmen]]. V sezóne 2020/21 sa s Ajaxom stal po 35-krát holandským majstrom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ajax Amsterdam 4-0 FC Emmen (May 2, 2021) Game Analysis|url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/574238|vydavateľ=ESPN|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=en}}</ref> === Arsenal === Dňa [[14. júl]]a [[2023]] prestúpil Timber do anglického klubu [[Arsenal FC|Arsenal]] za poplatok 34 miliónov libier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jurrien Timber signs for Arsenal|url=https://www.arsenal.com/news/jurrien-timber-signs-arsenal|vydavateľ=Jurrien Timber signs for Arsenal|dátum vydania=2023-08-12|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=en}}</ref> V Arsenale debutoval [[6. august]]a v anglickom superpohári [[FA Community Shield|Community Shield]] proti [[Manchester City FC|Manchestru City]], Arsenal zvíťazil po penaltovom rozstrele 2:1 a vyhral Community Shield.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal vstal z mŕtvych, posily za 231 miliónov sa vyplatili. Víťaz Ligy majstrov padol|url=https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/677156-arsenal-vstal-z-mrtvych-posily-za-231-milionov-sa-vyplatili-vitaz-ligy-majstrov-padol/|vydavateľ=Športweb.sk|dátum vydania=2023-08-06|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Timber reprezentoval Holandsko na rôznych mládežníckych úrovniach. S reprezentáciou [[Holandské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Holandska do 17 rokov]] vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 17 rokov]] v roku 2018. Za seniorskú reprezentáciu [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandska]] debutoval dňa [[2. jún]]a [[2021]] v priateľskom zápase proti [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsku]] (remíza 2:2). Timber bol súčasťou konečnej nominácie Holandska na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]] v [[Katar (štát)|Katare]]. Na turnaji odohral až na prvý zápas proti [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegalu]] všetky zápasy. S Holandskom dokráčal do štvrťfinále kde vypadli s [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]]. == Štatistiky == === Klubové === ''K 8. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[Jong Ajax]] |2018/19 | rowspan="3" |[[Eerste Divisie]] |11 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |11 |0 |- |2019/20 |24 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |24 |0 |- |2020/21 |4 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |4 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !39 !0 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !39 !0 |- | rowspan="5" |[[Ajax Amsterdam]] |2019/20 | rowspan="4" |[[Eredivisie]] |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |0 |0 | colspan="2" |― |1 |0 |- |2020/21 |20 |1 |4 |0 | colspan="2" |― |6'''<sup>1 2</sup>''' |0 | colspan="2" |― |30 |1 |- |2021/22 |30 |3 |4 |0 | colspan="2" |― |8'''<sup>1</sup>''' |0 |1'''<sup>3</sup>''' |0 |43 |3 |- |2022/23 |34 |2 |4 |0 | colspan="2" |― |8'''<sup>1 2</sup>''' |0 |1'''<sup>3</sup>''' |0 |47 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !85 !6 !12 !0 ! colspan="2" |― !22 !0 !2 !0 !121 !8 |- | rowspan="4" |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2023/24 | rowspan="3" |[[FA Premier League|Premier League]] |2 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |1'''<sup>4</sup>''' |0 |1 |0 |- |2024/25 |30 |1 |1 |0 |4 |0 |13 |1 | colspan="2" |― |48 |2 |- |2025/26 |30 |3 |2 |0 |4 |0 |8 |1 | colspan="2" |― |44 |4 |- ! colspan="2" |Celkom !62 !4 !3 !0 !8 !0 !21 !2 !1 !0 !95 !6 |- ! colspan="3" |Celkovo !124 !6 !12 !0 !0 !0 !22 !0 !3 !0 !161 !6 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Johan Cruyff Shield]] : '''<sup>4</sup>''' [[FA Community Shield]] === Medzinárodné === ''K 8. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |{{NED|f}} |2021 |6 |0 |- |2022 |8 |0 |- |2023 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !15 !0 |} == Úspechy hráča == '''Ajax Amsterdam''' * [[Eredivisie]] (2x): 2020/21, 2021/22 * [[KNVB Cup]]: 2020/21 '''Arsenal''' * [[FA Community Shield]]: 2023 * [[FA Premier League|Premier League]]: 2025/26 '''Holandsko U17''' * EURO do 17 rokov: 2018 '''Individuálne''' * Hráč sezóny [[Eredivisie]]: 2021/22 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.transfermarkt.com/jurrien-timber/profil/spieler/420243 Jurriën Timber] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Timber, Jurriën}} [[Kategória:Holandskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Ajax Amsterdam]] [[Kategória:Hráči Arsenal FC]] [[Kategória:Hráči Eredivisie]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Holandské osobnosti curaçajského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Utrechtu]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] ssbp2m8s7t5utn2kr3rggkhh4avfn3j Riyad Mahrez 0 700509 8255149 8213464 2026-07-29T11:57:54Z Alexis Nemec 211349 8255149 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista|foto=Algérie - Arménie - 20140531 - Riyad Mahrez (cropped).jpg|meno=Riyad Mahrez|popis=Mahrez v roku 2014|celé meno=Riyad Karim Mahrez|dátum narodenia={{dnv|1991|2|21}}|miesto narodenia=[[Sarcelles]]|štát=[[Francúzsko]]|výška=179 cm|pozícia=krídelník|súčasný klub=[[Al-Ahli SFC|Al-Ahli]]|klubové číslo=7|mládežnícke kluby=AAS Sarcelles|mládežnícke roky=2004-2009|kluby=[[Quimper Kerfeunteun F.C.|Quimper]]{{break}}[[Le Havre AC|Le Havre II]]{{break}}[[Le Havre AC|Le Havre]]{{break}}[[Leicester City FC|Leicester City]]{{break}}[[Manchester City]]{{break}}[[Al-Ahli SFC|Al-Ahli]]|roky=2009-2010{{break}}2010-2013{{break}}2011-2014{{break}}2014-2018{{break}}2018-2023{{break}}2023-|zápasy(góly)={{0}}27 (1)<br/>{{0}}60 (24)<br/>{{0}}60 (6)<br/>158 (42)<br/>145 (43)<br/>{{0}}{{0}}0 (0)|národné mužstvo={{ALG|f|1}}|reprezentačné roky=2014-|reprezentačné zápasy(góly)={{0}}83 (30)|pkupdate=9. 8. 2023}} '''Riyad Mahrez''' (* [[21. február]] [[1991]], [[Sarcelles (mesto)|Sarcelles]], [[Francúzsko]]) je [[Alžírsko|alžírsky]] profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste krídelníka v saudskoarabskom klube [[Al-Ahli SFC|Al-Ahli]]. == Raný život == Mahrez sa narodil vo francúzskom meste [[Sarcelles (mesto)|Sarcelles]] alžírskemu otcovi a matke alžírskeho a marockého pôvodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Riyad Mahrez : «On a une équipe capable de faire de belles choses»|url=https://www.djazairess.com/fr/letemps/140838|vydavateľ=Djazairess|dátum prístupu=2023-08-09|url archívu=https://archive.today/20160211195039/http://www.djazairess.com/fr/letemps/140838|dátum archivácie=2016-02-11}}</ref> == Klubová kariéra == === Quimper === Mahrez začínal s futbalom v tíme AAS Sarcelles. V roku [[2009]] sa pridal k tímu [[Quimper Kerfeunteun F.C.|Quimper]] vo štvrtej francúzskej lige. === Le Havre === V roku [[2010]] prišiel do druholigového tímu [[Le Havre AC|Le Havre]]. Zo začiatku hrával za rezervný tím. V prvom tíme Le Havre debutoval [[29. júl]]a pri víťazstve 2:1 nad [[Angers SCO|Angers]]. === Leicester City === V januári [[2014]] prestúpil Mahrez do anglického klubu [[Leicester City FC|Leicester City]], ktorý pôsobil v [[EFL Championship]] (v druhej anglickej lige).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Riyad Mahrez Signs For Leicester City|url=https://www.lcfc.com/news/429212|vydavateľ=www.lcfc.com|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en}}</ref> V tíme debutoval [[25. január]]a pri víťazstve 2:0 nad [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]]. Prvýkrát skóroval [[19. február]]a pri remíze 2:2 s [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]. S Leicesterom sa stal v sezóne 2013/14 víťazom Championship a postúpil do [[FA Premier League|Premier League]]. Mahrez debutoval v Premier League [[16. august]]a pri remíze 2:2 s [[Everton FC|Evertonom]]. Dňa [[4. október|4. októbra]] strelil svoj prvý gól v Premier League pri remíze 2:2 s [[Burnley FC|Burnley]]. V premiérovej sezóne v Premier League odohral Mahrez 30 zápasov v ktorých strelil štyri góly a pridal tri asistencie. V auguste [[2015]] podpísal Mahrez nový štvorročný kontrakt s Leicesterom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mahrez signs extended Leicester deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/33789418|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> Po prvých štyroch kolách sezóny 2015/16 mal na konte štyri góly, do [[3. november|3. novembra]] mal na konte 7 gólov v 10 zápasov Premier League. Dňa [[5. december|5. decembra]] strelil Mahrez všetky tri góly pri víťazstve 3:0 nad [[Swansea City]]. V sezóne 2015/16 sa s Leicesterom stal prekvapivo víťazom Premier League a Mahrez bol vyhlásený najlepším hráčom sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bargain of the century Riyad Mahrez first African to win EPL player of the season|url=https://www.1news.co.nz/2016/04/24/bargain-of-the-century-riyad-mahrez-first-african-to-win-epl-player-of-the-season/|vydavateľ=1 News|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en}}</ref> V auguste 2016 podpísal nový štvorročný kontrakt.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mahrez signs four-year Leicester deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/37112706|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> Mahrez bol nominovaný na [[Zlatá lopta France Football|Zlatú loptu]], skončil na siedmom mieste. Stal sa ale najlepším africkým futbalistom roku 2016 keď získal ocenenie [[Africký futbalista roka]]. Dňa [[6. máj]]a [[2017]] odohral 100. zápas v Premier League pri víťazstve 3:0 nad [[Watford FC|Watfordom]]. S Leicesterom skončil v Premier League na 12. mieste no dostali sa do štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov 2016/17]]. Po skončení sezóny 2016/17 Mahrez oznámil, že chce opustiť klub. Záujem o hráča mal tréner [[Arsène Wenger]] z [[Arsenal FC|Arsenalu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Wenger interested in Leicester's Mahrez|url=https://www.bbc.com/sport/football/40142219|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> V lete 2017 však nakoniec do žiadneho klubu neprestúpil. V januári [[2018]] opäť požiadal o prestup.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man City target Mahrez asks for transfer|url=https://www.bbc.com/sport/football/42875848|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> === Manchester City === Dňa [[10. júl]]a [[2018]] prestúpil Mahrez do [[Manchester City FC|Manchestru City]] kde podpísal zmluvu na päť rokov. Prestupová čiastka bola 60 miliónov libier čo spravila z Mahreza najdrahšieho afrického futbalistu a taktiež najdrahším hráčom Manchestru City.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mahrez joins Man City for club record £60m|url=https://www.bbc.com/sport/football/44709129|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> V klube debutoval [[5. august]]a pri víťazstve 2:0 v anglickom superpohári [[FA Community Shield]] proti [[Chelsea FC|Chelsea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Aguero wins Community Shield for Man City|url=https://www.bbc.com/sport/football/44995783|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa [[22. september|22. septembra]] strelil dva góly pri víťazstve 5:0 nad [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], pre Mahreza to boli zároveň prvé góly v drese Manchestru City. Vo svojej premiérovej sezóne odohral 44 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil 12 gólov. S tímom sa stal víťazom Premier League a vyhral aj [[FA Cup]] a ligový pohár. V sezóne 2019/20 skončil s Manchestrom City na druhom mieste v lige ale podarilo sa im vyhrať [[EFL Cup]]. Dňa [[28. november|28. novembra]] [[2020]] strelil Mahrez svoj prvý hattrick pri víťazstve 5:0 nad [[Burnley FC|Burnley]]. Dňa [[4. máj]]a strelil oba góly pri víťazstve 2:0 nad [[PSG FC|PSG]] v odvete semifinále [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]]. V súčte oboch zápasov vyhral Manchester City 4:1 a prvýkrát v histórii postúpil do finále Ligy majstrov. Vo finále však prehrali s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0:1. V sezóne 2021/22 odohral Mahrez 47 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil 24 gólov čo je jeho osobný rekord v jednej sezóny. Mahrez sa dostal do užšieho výberu na Zlatú loptu. Dňa [[15. júl]]a [[2022]] predĺžil Mahrez zmluvu o dva roky, vďaka čomu zostane v klube do roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mahrez signs new two-year deal at Man City|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37630139/man-citys-riyad-mahrez-signs-new-two-year-contract-extension|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2022-07-15|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en}}</ref> Dňa [[22. február]]a strelil svoj 20. gól v Lige majstrov pri remíze 1:1 v prvom zápase osemfinále proti [[RB Leipzig]], stal sa iba piatym africkým futbalistom, ktorému sa to podarilo. Mahrez sa stal [[10. jún]]a víťazom [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Ligy majstrov]] keď Manchester City vyhral vo finále 1:0 nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]]. Mahrez sa stal iba druhým alžírskym futbalistom ktorý vyhral Ligu majstrov. V sezóne sa tešil aj zo zisku titulu v Premier League a v pohári čím s tímom vyhral „treble“ ako druhý anglický klub v histórii. === Al-Ahli === Dňa [[28. júl]]a [[2023]] prestúpil Mahrez do saudskoarabského klubu [[Al-Ahli SFC|Al-Ahli]] v [[Saudi Professional League]]. Do Saudskej Arábie prestúpil za sumu 30 miliónov libier a s tímom podpísal zmluvu do roku 2027.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mahrez makes £30m move from Man City to Al-Ahli|url=https://www.bbc.com/sport/football/66339153|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> == Reprezentačná kariéra == V novembri 2013 vyjadril Mahrez túžbu reprezentovať [[Alžírske národné futbalové mužstvo|Alžírsko]] na medzinárodnej úrovni. Bol povolaný do predbežného kádra Alžírska na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014]]. Dňa [[31. máj]]a [[2014]] debutoval za Alžírsko v prípravnom zápase proti [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménsku]] (výhra 3:1). Mahrez bol v konečnej nominácii na svetový šampionát v [[Brazília|Brazílii]]. Ako náhradník nastúpil v úvodnom zápase proti [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]] (prehra 1:2), do ostatných zápasov už nezasiahol. Alžírsko skončilo na turnaji v osemfinále. Dňa [[15. október|15. októbra]] [[2014]] strelil svoj prvý gól v reprezentácii pri víťazstve 3:0 nad [[Malawijské národné futbalové mužstvo|Malawi]] v kvalifikácii na [[Africký pohár národov 2015]]. Mahrez bol zaradený do konečnej nominácie na africký šampionát. Na turnaji sa s Alžírskom dostal do štvrťfinále, v štyroch zápasoch strelil aj jeden gól v skupine pri víťazstve 2:0 nad [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegalom]]. V máji [[2019]] bol nominovaný na [[Africký pohár národov 2019]] a bol vyhlásený kapitánom tímu. Na turnaji strelil tri góly pričom rozhodol o víťazstve 2:1 v semifinále nad [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériou]]. S Alžírskom neskôr turnaj vyhral a stal sa africkým majstrom. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 9. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Quimper Kerfeunteun F.C.|Quimper]] |2009/10 | rowspan="4" |Ligue 4 |27 |1 |0 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |27 |1 |- | rowspan="4" |[[Le Havre AC|Le Havre II]] |2010/11 |32 |13 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |32 |13 |- |2011/12 |25 |11 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |25 |11 |- |2012/13 |3 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !60 !24 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !60 !24 |- | rowspan="4" |[[Le Havre AC|Le Havre]] |2011/12 | rowspan="3" |[[Ligue 2]] |9 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |9 |0 |- |2012/13 |34 |4 |4 |1 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |39 |5 |- |2013/14 |17 |2 |0 |0 |2 |3 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |19 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !60 !6 !4 !1 !3 !3 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !67 !10 |- | rowspan="6" |[[Leicester City FC|Leicester City]] |2013/14 |[[EFL Championship|Championship]] |19 |3 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |19 |3 |- |2014/15 | rowspan="4" |[[FA Premier League|Premier League]] |30 |4 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |32 |4 |- |2015/16 |37 |17 |0 |0 |2 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |39 |18 |- |2016/17 |36 |6 |2 |0 |0 |0 |9'''<sup>1</sup>''' |4 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |48 |10 |- |2017/18 |36 |12 |3 |0 |2 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |41 |13 |- ! colspan="2" |Celkom !158 !42 !6 !0 !5 !2 !9 !4 !1 !0 !179 !48 |- | rowspan="6" |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2018/19 | rowspan="5" |[[FA Premier League|Premier League]] |27 |7 |5 |2 |5 |2 |6'''<sup>1</sup>''' |1 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |44 |12 |- |2019/20 |33 |11 |5 |0 |5 |1 |7'''<sup>1</sup>''' |1 |0 |0 |50 |13 |- |2020/21 |27 |9 |4 |0 |5 |1 |12'''<sup>1</sup>''' |4 | colspan="2" |― |48 |14 |- |2021/22 |28 |11 |4 |4 |2 |2 |12'''<sup>1</sup>''' |7 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |47 |24 |- |2022/23 |30 |5 |5 |5 |2 |2 |9'''<sup>1</sup>''' |3 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |47 |15 |- ! colspan="2" |Celkom !145 !43 !23 !11 !19 !8 !46 !16 !3 !0 !236 !78 |- ! colspan="3" |Celkovo !450 !116 !33 !12 !27 !13 !55 !20 !4 !0 !569 !161 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[FA Community Shield]] === Medzinárodné === ''K 9. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="10" |{{ALG|f}} |2014 |9 |2 |- |2015 |13 |2 |- |2016 |5 |2 |- |2017 |8 |2 |- |2018 |8 |2 |- |2019 |14 |5 |- |2020 |4 |3 |- |2021 |9 |8 |- |2022 |9 |2 |- |2023 |4 |2 |- ! colspan="2" |Celkovo !83 !30 |} == Úspechy hráča == '''Leicester City''' * [[FA Premier League|Premier League]]: 2015/16 * [[EFL Championship]]: 2013/14 '''Manchester City''' * [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2022/23]] * [[FA Premier League|Premier League]] (4x): 2018/19, 2020/21, 2021/22, 2022/23 * [[FA Cup]] (2x): 2018/19, 2022/23 * [[EFL Cup]] (3x): 2018/19, 2019/20, 2020/21 * [[FA Community Shield]]: 2018 '''Alžírsko''' * [[Africký pohár národov]]: [[Africký pohár národov 2019|2019]] '''Individuálne''' * [[Africký futbalista roka]]: 2016 * Hráč sezóny v Premier League: 2016 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.transfermarkt.com/riyad-mahrez/profil/spieler/171424 Riyad Mahrez] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Mahrez, Riyad}} [[Kategória:Alžírski futbalisti]] [[Kategória:Francúzski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Quimper F.C.]] [[Kategória:Hráči Le Havre AC]] [[Kategória:Hráči Leicester City FC]] [[Kategória:Hráči Manchester City FC]] [[Kategória:Hráči Al-Ahli SFC]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Francúzske osobnosti alžírskeho pôvodu]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2015]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2017]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2019]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2021]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2023]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2025]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Hráči Saudi Pro League]] [[Kategória:Majstri Afriky vo futbale]] l2pp8j19r78zhi1xlf3rn9y2tgpppxa Jude Bellingham 0 700879 8254762 7931329 2026-07-28T12:30:50Z Alexis Nemec 211349 8254762 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | celé meno = Jude Victor William Bellingham | meno = Jude Bellingham | foto = Jude Bellingham 2020 (cropped2).jpg | popis = Bellingham v roku 2020 | dátum narodenia = {{dnv|2003|6|29}} | miesto narodenia = [[Stourbridge]] | štát = [[Anglicko]] | výška = 186 cm | pozícia = stredopoliar | súčasný klub = [[Real Madrid]] | klubové číslo = 5 | mládežnícke kluby = [[Birmingham City FC|Birmingham City]] | mládežnícke roky = 2010-2018 | kluby = [[Birmingham City FC|Birmingham City]]{{break}}[[Borussia Dortmund]]{{break}}[[Real Madrid]] | roky = 2019-2020{{break}}2020-2023{{break}}2023- | zápasy(góly) = {{0}}41{{0}}{{0}}(4)<br/>{{0}}92{{0}}(11)<br/>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(3) | národné mužstvo = {{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Anglicko U16]]<br/>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Anglicko U17]]<br/>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Anglicko U21]]<br/>{{ENG|f|1}} | reprezentačné roky = 2018-2019{{break}}2019{{break}}2020{{break}}2020- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}11{{0}}{{0}}(4)<br/>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}{{0}}4{{0}}(11)<br/>{{0}}28{{0}}{{0}}(1) | pkupdate = 21. 8. 2023 }} '''Jude Victor William Bellingham''' (* [[29. jún]] [[2003]], [[Stourbridge]], [[Anglicko]]) je anglický profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste stredopoliara v španielskom klube [[Real Madrid CF]]. == Klubová kariéra == === Birmingham City === Bellingham začínal s futbalom v meste kde sa narodil v tíme [[Stourbridge FC]]. V roku [[2010]] sa ako osemročný pripojil k akadémii [[Birmingham City FC|Birminghamu City]]. V akadémii pôsobil osem rokov, zaujímavosťou je že za tím do 18 rokov hral Bellingham už vo veku 14 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Why Jude Bellingham is already on the radar of football's powerhouses|url=https://www.theguardian.com/football/football-league-blog/2020/feb/20/jude-bellingham-on-the-radar-of-footballs-powerhouses-birmingham-city-midfielder-aged-16|periodikum=The Guardian|dátum=2020-02-20|dátum prístupu=2023-08-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ben|priezvisko=Fisher}}</ref> Dňa [[6. august]]a [[2019]] debutoval za A-tím Birminghamu pri prehre 0:3 s [[Portsmouth FC|Portsmouthom]] v prvom kole [[EFL Cup]]u, v čase debutu mal Bellingham 16 rokov a 38 dní, čím sa stal najmladším hráčom, ktorý debutoval za prvý tím Birminghamu City.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bellingham creates Blues history|url=https://www.bcfc.com/news/archive/bellingham-creates-blues-history|vydavateľ=Birmingham City Football Club|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> [[25. august]]a debutoval v [[EFL Championship]] pri prehre 0:3 so [[Swansea City]]. O šesť dní neskôr strelil svoj prvý gól v tíme a rozhodol o víťazstve 2:1 nad [[Stoke City FC|Stoke City]]. Bellingham skóroval aj v ďalšom zápase a opäť zariadil víťazstvo svojho tímu tentokrát 1:0 nad [[Charlton Athletic FC|Charlton Athletic]]. Vo svojej premiérovej sezóne medzi seniormi odohral 44 zápasov v ktorých strelil štyri góly. === Borussia Dortmund === Bellingham bol spájaný najmä s Manchestrom Unted a Borussiou Dortmund. Nakoniec sa rozhodol pre nemecký klub aj vďaka tomu, že klub dával veľa priestoru mladým hráčom v prvom tíme, príkladom bol jeho krajan [[Jaden Sancho]]. Zmluvu podpísal [[20. júl]]a [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jude Bellingham signs for Borussia Dortmund from Birmingham|url=https://www.skysports.com/football/news/11899/12029767/jude-bellingham-signs-for-borussia-dortmund-from-birmingham|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> V tíme debutoval [[14. september|14. septembra]] v prvom kole [[DFB-Pokal]] pri víťazstve 5:0 nad [[MSV Duisburg]], v zápase strelil Bellingham druhý gól svojho tímu. O päť dní neskôr odohral svoj prvý ligový zápas pri víťazstve 3:0 nad [[Borussia Mönchengladbach|Borussiou Mönchengladbach]]. Dňa [[20. október|20. októbra]] debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov pri prehre 1:3 s rímskym klubom [[SS Lazio]], Bellingham sa stal najmladším Angličanom, ktorý debutoval v skupine Ligy majstrov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bellingham sets Champions League record|url=https://www.bbc.com/sport/football/54559710|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en-GB}}</ref> [[10. apríl]]a [[2021]] strelil svoj prvý gól v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] pri víťazstve 3:2 nad [[VfB Stuttgart]]. O šesť dní neskôr strelil svoj prvý gól v Lige majstrov keď skóroval v domácej odvete štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]] proti Manchestru City, jeho tím prehral 1:2 a po prehre 1:2 v prvom zápase Dortmund skončil v Lige majstrov vo štvrťfinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Borussia Dortmund 1-2 Man City (Agg: 2-4): Pep Guardiola reaches first Champions League semi-final with City|url=https://www.skysports.com/football/borussia-dortmund-vs-manchester-city/report/442558|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> V semifinále [[DFB-Pokal]] prispel k vysokej výhre 5:0 a postupu cez [[Holstein Kiel]] do finále nemeckého pohára. Vo finále zdolali [[RB Leipzig]] 4:1 a vyhrali DFB-Pokal. Pre Bellinghama to bola prvá veľká trofej v kariére. Dňa [[4. december|4. decembra]] [[2021]] zaznamenal dve asistencie pri prehre 2:3 v derby proti [[Bayern Mníchov|Bayernu Mníchov]]. V sezóne 2021/22 odohral 44 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil šesť gólov. Dňa [[22. október|22. októbra]] [[2022]] prispel dvoma gólmi k výhre 5:0 nad [[VfB Stuttgart]]. V sezóne 2022/23 Dortmund bojoval do posledných kôl o prvý bundesligový titul od roku 2013. V poslednom kole BVB iba remizoval s [[Mainz 05]] 2:2 zatiaľ čo [[Bayern Mníchov]] zvíťazil nad [[1. FC Köln]] 2:1. Dortmund musel na spečatenie titulu v poslednom kole zvíťaziť. Po skončení sezóny Borussia Dortmund oznámila že Bellingham po sezóne opustí klub. === Real Madrid === Dňa [[14. jún]]a [[2023]] [[Real Madrid CF|Real Madrid]] oznámil podpísanie šesťročnej zmluvy s Bellinghamom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bellingham is a new Real Madrid player {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2023/06/14/bellingham-is-a-new-real-madrid-player|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> Cena prevodu bola 103 miliónov eur pričom sa poplatok môže navýšiť až na 133,9 miliónov eur kvôli bonusom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid sign Bellingham for 103 million euros|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2023/06/07/6480b0ec46163ff9168b45b5.html|vydavateľ=MARCA|dátum vydania=2023-06-07|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> Dňa [[12. august]]a Bellingham debutoval v drese [[Real Madrid CF|Real Madrid]] proti [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a pri svojom debute skóroval a prispel k víťazstvu 2:0. V ďalšom zápase [[19. august]]a proti [[UD Almeria]] strelil dva góly a zaznamenal asistenciu pri víťazstve 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO Real Madrid musel otáčať zápas, Bellingham hviezdil|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/la-liga-real-madrid-musel-otacat-zapas-bellingham-hviezdil-2023081919411734658|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2023-08-19|dátum prístupu=2023-08-21|priezvisko=}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Bellingham reprezentoval Anglicko v rôznych mládežníckych kategóriach. V novembri [[2020]] bol prvýkrát pozvaný do národného tímu Anglicka po tom čo sa ospravedlnili kvôli zraneniu [[James Ward-Prowse]] a [[Trent Alexander-Arnold]]. Debutoval [[12. november|12. novembra]] pri víťazstve 3:0 nad [[Írske národné futbalové mužstvo|Írskom]] v prípravnom zápase. Vo veku 17 rokov a 136 dní sa stal tretím najmladším hráčom v drese ''Albionu''. Dostal sa za dvojicou [[Theo Walcott]] a [[Wayne Rooney]]. Bellignham bol zaradený do konečnej nominácie na preložené [[EURO 2020]]. Na turnaji nastúpil do troch zápasov ako náhradník. Anglicko na turnaji postúpilo do finále kde ale prehralo s Talianskom po penaltovom rozstrele. Bellingham bol zaradený do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. V prvom zápase pri víťazstve 6:2 nad Iránom strelil Bellingham svoj prvý gól v reprezentácii. Anglicko na turnaji skončilo vo štvrťfinále. == Štatistiky == === Klubové === ''K 21. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Birmingham City FC|Birmingham City]] |2019/20 |[[EFL Championship|Championship]] |41 |4 |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |44 |4 |- | rowspan="4" |[[Borussia Dortmund]] |2020/21 | rowspan="3" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |29 |1 |6 |2 | colspan="2" |― |10'''<sup>1</sup>''' |1 |1'''<sup>3</sup>''' |0 |46 |4 |- |2021/22 |32 |3 |3 |0 | colspan="2" |― |8'''<sup>1 2</sup>''' |3 |1'''<sup>3</sup>''' |0 |44 |6 |- |2022/23 |31 |8 |4 |2 | colspan="2" |― |7'''<sup>1</sup>''' |4 | colspan="2" |― |42 |14 |- ! colspan="2" |Celkom !92 !12 !13 !4 ! colspan="2" |― !25 !8 !2 !0 !132 !24 |- |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |2023/24 |[[La Liga]] |2 |3 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |53 |5 |- ! colspan="3" |Celkovo !135 !19 !15 !4 !1 !0 !25 !8 !2 !0 !178 !31 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[DFL-Supercup]] === Medzinárodné === ''K 21. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{ENG|f}} |2020 |1 |0 |- |2021 |9 |0 |- |2022 |12 |1 |- |2023 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !28 !1 |} == Úspechy == === Klubové === '''Borussia Dortmund''' * [[DFB-Pokal]]: 2020/21 === Individuálne === * [[Kopa Trophy]]: 2023 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/jude-bellingham/profil/spieler/581678 Jude Bellingham] na transfermarkt.com == Zdroj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Preklad|en|Jude Bellingham|1171452289}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bellingham, Jude}} [[Kategória:Anglickí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Birmingham City FC]] [[Kategória:Hráči Borussia Dortmund]] [[Kategória:Hráči Real Madrid CF]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]][[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Anglickí národní futbalisti]] [[Kategória:Anglické osobnosti írskeho pôvodu]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Anglickí národní futbalisti do 21 rokov]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] p0q0fpzvhu1oyx6sklbc8lxgxfr42ft Kristjan Asllani 0 701332 8254766 8065784 2026-07-28T12:35:14Z Alexis Nemec 211349 8254766 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Kristjan Asllani | foto = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | popis = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|2002|3|9}} | rodné mesto = | štát = [[Albánsko]] | výška = 179 cm | pozícia = | súčasný klub = [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | klubové číslo = 21 | mládežnícke roky = 2012{{--}}2021 | mládežnícke kluby = [[Empoli FC|Empoli]] | roky = 2021{{--}}2023{{break}}2022{{--}}2023{{break}}2023{{--}} | kluby = [[Empoli FC|Empoli]]{{break}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]{{break}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}23{{0}}{{0}}(1)<br/>{{0}}{{0}}20{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0) | reprezentačné roky = 2021{{--}}2022{{break}}2022{{--}} | národné mužstvo = {{ALB}} [[Albánske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Albánsko U21]]<br/>{{ALB|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}10{{0}}{{0}}(2) | pkupdate = 1. 9. 2023 | nmupdate = | miesto narodenia = [[Elbasan]] }} '''Kristjan Asllani''' (* [[9. marec]] [[2002]], [[Elbasan (mesto)|Elbasan]], [[Albánsko]]) je albánsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na poste stredopoliara v talianskom klube [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]. == Raný život == Asllani sa narodil v [[Elbasan (mesto)|Elbasane]] v Albánsku no ako päťročný sa s rodinou presťahoval do talianského mesta [[Buti (Toskánsko)|Buti]]. === Empoli === Do [[Empoli FC|Empoli]] prišiel ako desaťročný v roku [[2012]]. Dňa [[13. január|13. januára]] [[2021]] debutoval v prvom tíme Empoli v osemfinále [[Coppa Italia]] pri prehre 2:3 s [[SSC Neapol|Neapolom]]. Empoli v sezóne 2020/21 vyhralo [[Serie B]] a postúpilo do najvyššej talianskej súťaže. [[22. september|22. septembra]] debutoval Asllani v [[Serie A]] pri výhre 2:0 nad [[Cagliari Calcio|Cagliari]]. === Inter Miláno === Dňa [[29. jún|29. júna]] [[2022]] prestúpil Asllani do [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]] na hosťovanie s povinnou opciou na trvalý prestup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/fabrizioromano/status/1542184493368360961|url=https://twitter.com/fabrizioromano/status/1542184493368360961|vydavateľ=X (formerly Twitter)|dátum prístupu=2023-09-01|jazyk=sk}}</ref> Za hosťovanie zaplail Inter 4,5 miliónov eur a celkový prestup bude stať 14,5 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristjan Asllani all'Inter|url=https://empolifc.com/kristjan-asllani-allinter/|vydavateľ=Empoli FC|dátum vydania=2022-06-30|dátum prístupu=2023-09-01|jazyk=it-IT|priezvisko=social|url archívu=https://web.archive.org/web/20220630162241/https://empolifc.com/kristjan-asllani-allinter/|dátum archivácie=2022-06-30}}</ref> Asllani debutoval za Inter dňa [[20. august|20. augusta]] pri výhre 3:0 nad [[Spezia Calcio|Speziou]]. Dňa [[18. január|18. januára]] [[2023]] vyhral Asllani svoju prvú trofej v kariére keď s Interom zvíťazili v [[Supercoppa Italiana]] nad [[AC Miláno|AC Milánom]] 3:0. Okrem superpohára sa Asllani v sezóne tešil aj z víťazstva v [[Coppa Italia]]. == Reprezentačná kariéra == Asllani sa rozhodol pre reprezentáciu [[Albánske národné futbalové mužstvo|Albánska]] napriek tomu že mohol reprezentovať aj [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] keďže od svojich piatich rokoch žije v Taliansku. V reprezentácii debutoval [[26. marec|26. marca]] [[2022]] v priateľskom zápase pri prehre 1:2 so Španielskom. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 1. septembru 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Empoli FC|Empoli]] |2020/21 |[[Serie B]] |0 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |1 |0 |- |2021/22 |[[Serie A]] |23 |1 |3 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |26 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !23 !1 !4 !0 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !27 !1 |- |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] (hosť.) |2022/23 |[[Serie A]] |20 |0 |3 |0 |5'''<sup>1</sup>''' |0 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |29 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !43 !1 !7 !0 !5 !0 !1 !0 !56 !1 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Supercoppa Italiana]] === Medzinárodné === ''K 1. septembru 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="2" |{{ALB|f}} |2022 |7 |1 |- |2023 |3 |1 |- ! colspan="2" |Celkovo !10 !2 |} == Úspechy hráča == '''Inter Miláno''' * [[Coppa Italia]]: 2022/23 * [[Supercoppa Italiana]]: 2023 == Iné projekty == {{Projekt}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/kristjan-asllani/profil/spieler/543771 Kristjan Asllani] na transfermarkt.com == Zdroj == {{Preklad|en|Kristjan Asllani|1172891991}} {{DEFAULTSORT:Asllani, Kristjan}} [[Kategória:Albánski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Empoli FC]] [[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] hkf3viezp2xtvfo75n3g057s8tm7oja Rodri (futbalista, 1996) 0 701556 8254946 8162043 2026-07-28T19:30:06Z ~2026-42030-79 301452 /* Úspechy */ 8254946 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Rodri | foto = Yokohama F. Marinos - Manchester City (3-5) - 53075487835 (Rodri).jpg | popis = Rodri v drese [[Manchester City FC|Manchestru City]] v roku [[2023]] | celé meno = Rodrigo Hernández Cascante | dátum narodenia = {{dnv|1996|6|22}} | miesto narodenia = [[Madrid]] | štát = [[Španielsko]] | výška = 190 cm | pozícia = Defenzívny stredopoliar | súčasný klub = [[Manchester City FC|Manchester City]] | klubové číslo = 16 | mládežnícke kluby = [[CF Rayo Majadahonda]]<br>[[Atlético Madrid]]<br>[[Villarreal CF]] | mládežnícke roky = 2006–2007<br>2007–2013<br>2013–2015 | kluby = [[Villarreal CF B|Villarreal CF B]]<br>[[Villarreal CF]]<br>[[Atlético Madrid]]<br>[[Manchester City FC|Manchester City]] | roky = 2015–2016<br>2015–2018<br>2018–2019<br>2019– | zápasy(góly) = {{0}}39{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}63{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}34{{0}}{{0}}(3)<br>174{{0}}(22) | národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Španielsko U16]]<br>[[Španielske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Španielsko U19]]<br>[[Španielske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Španielsko U21]]<br>[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] | reprezentačné roky = 2012<br>2015<br>2017<br>2018– | rep zápasy(góly) = {{0}}2{{0}}(0)<br>{{0}}8{{0}}(0)<br>{{0}}6{{0}}(1)<br>57{{0}}(4) | pkupdate = 22. september 2024 | nmupdate = 8. september 2024 }} '''Rodrigo Hernández Cascante''' (*[[22. jún]] [[1996]]), známy ako '''Rodri''' alebo '''Rodrigo''', je španielsky profesionálny [[Futbal|futbalista]], ktorý hrá ako defenzívny záložník za klub [[Manchester City FC|Manchester City]] a [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielsky národný tím]]. Po pôsobení vo [[Villarreal CF|Villarreal]] a [[Atlético Madrid]] v španielskej [[La Liga|La Lige]] sa Rodri v roku 2019 pripojil k klubu [[Manchester City FC|Manchester City]]. V sezónach [[Premier League 2020/2021|2020/21]], [[Premier League 2021/2022|2021/22]], [[Premier League 2022/2023|2022/23]] a [[Premier League 2023/2024|2023/24]] pomohol tímu vyhrať štyri ligové tituly za sebou. V sezóne 2022/23 bol súčasťou tímu, ktorý získal historické kontinentálne [[treble]]. Vo finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] v roku [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2023]] strelil Rodri jediný gól vo finále a bol vyhlásený za hráča sezóny turnaja. Rodri je španielsky reprezentant a bývalý mládežnícky reprezentant. V seniorskom národnom tíme debutoval v roku 2018 a reprezentoval svoju krajinu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvách Európy 2020]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvá Európy 2024]]. V roku [[Liga národov UEFA 2022/2023|2023]] vyhral [[Liga národov UEFA|Ligu národov UEFA]] a bol vyhlásený za najlepšieho hráča finálového turnaja. Rodri bol neodmysliteľnou súčasťou víťazstva Španielska na Majstrovstvách Európy v roku 2024. Za svoje výkony bol vyhlásený za hráča turnaja. V roku [[Zlatá lopta 2024|2024]] bol za svoje výkony v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] vyhlásený za víťaza tohto ocenenia. == Klubová kariéra == Rodri sa narodil v [[Madrid|Madride]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain - Rodri - Profile with news, career statistics and history - Soccerway|url=https://uk.soccerway.com/players/rodrigo-hernandez-cascante/395959/|vydavateľ=uk.soccerway.com|dátum prístupu=2023-09-07}}</ref> a sa pripojil k mládežníckemu tímu [[Atlético Madrid|Atlética Madrid]] v roku 2007 vo veku 11 rokov z CF Rayo Majadahonda. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=El fichaje Rodri (At. Madrid) y Lucas jugaron juntos en Majadahonda|url=https://majadahondamagazin.es/futbol-nuevo-fichaje-rodri-at-madrid-lucas-jugaron-juntos-majadahonda-94152|vydavateľ=Majadahonda Magazin|dátum vydania=2017-12-22|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=es|meno=Jorge|priezvisko=Rubio|url archívu=https://web.archive.org/web/20190707185200/https://majadahondamagazin.es/futbol-nuevo-fichaje-rodri-at-madrid-lucas-jugaron-juntos-majadahonda-94152|dátum archivácie=2019-07-07}}</ref> Prepustený z klubu bol v roku 2013 kvôli „nedostatku fyzickej sily“. Následne podpísal zmluvu s [[Villarreal CF|Villarrealom.]] <ref>{{Cite news|url=http://www.mundodeportivo.com/futbol/atletico-madrid/20150716/20862982601/el-busquets-que-se-le-escapo-al-atletico-vs-el-nuevo-kaiser-rojiblanco.html|title=El Busquets que se le escapó al Atlético VS. el nuevo 'kaiser' rojiblanco|access-date=18 December 2015}}</ref> 7. februára 2015, keď bol Rodri ešte junior, debutoval medzi seniormi za [[Villarreal CF B|rezervný tím]] a nastúpil ako náhradník do zápasu pri výhre 3:1 vonku proti [[RCD Espanyol B]] v Segunda División B. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rcdespanyol.com/es/actualidad/_n:354|jazyk=es}}</ref> Svoj prvý štart v základnej zostave rezerv zaznamenal o 15 dní neskôr, pri víťazstve 2:0 na ihrisku Realu Zaragoza B. <ref>{{Cite news|url=http://www.elperiodicodearagon.com/noticias/deportes/zaragoza-b-pierde-villarreal-0-2-lainez-ve-roja_1007007.html|title=El Zaragoza B pierde con el Villarreal (0–2) y Láinez ve la roja|language=es|date=22 February 2015|access-date=3 June 2018}}</ref> Rodri debutoval v prvom tíme 17. decembra 2015, domácim víťazstvom 2:0 proti [[SD Huesca]] v súťaži [[Copa del Rey]] 2015/16. <ref>{{Cite news|url=http://futbol.as.com/futbol/2015/12/17/copa_del_rey/1450381676_123973.html|title=Trigueros remonta al Huesca y certifica el pase sin presumir|newspaper=Diario AS|location=Madrid|language=es|date=17 December 2015|access-date=18 December 2015}}</ref> Jeho debut v [[La Liga|La Lige]] prišiel 17. apríla 2016, keď nastúpil ako náhradník v druhom polčase za [[Denis Suárez|Denisa Suáreza]] pri prehre 2:1 vonku mad [[Rayo Vallecano]]. <ref>{{Cite news|url=https://as.com/futbol/2016/04/17/primera/1460909792_737936.html|title=Dos misiles de Guerra y Miku hunden al Submarino|newspaper=Diario AS|location=Madrid|language=es|date=17 April 2016|access-date=3 June 2018}}</ref> 4. decembra 2017 Rodri predĺžil svoju zmluvu do roku 2022. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodrigo and Barbosa extend their contracts|url=https://www.villarrealusa.com/2017/12/5/16736486/rodrigo-and-barbosa-extend-their-contracts|vydavateľ=Villarreal USA|dátum vydania=2017-12-05|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=en|meno=Allen|priezvisko=Dodson|url archívu=https://web.archive.org/web/20230907123807/https://www.villarrealusa.com/2017/12/5/16736486/rodrigo-and-barbosa-extend-their-contracts|dátum archivácie=2023-09-07}}</ref> Svoj prvý gól na v La Lige strelil 18. februára 2018, proti [[RCD Espanyol]] vonku. Zápas sa skončil 1:1. <ref>{{Cite news|url=http://www.marca.com/eventos/marcador/futbol/2017_18/la-liga/jornada_24/esp_vil/|title=Granero cambia la realidad|newspaper=Marca|location=Madrid|language=es|date=18 February 2018|access-date=28 March 2018}}</ref> === Atlético Madrid === 24. mája 2018 sa Rodri vrátil do Atlética po tom, čo sa klub dohodol s Villarrealom na jeho prestupe. S klubom z Madrida podpísal zmluvu na päť rokov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.atleticodemadrid.com/noticias/acuerdo-con-el-villarreal-para-el-traspaso-de-rodri|jazyk=es}}</ref> a Atlético za jeho prestup zaplatil poplatok vo výške okolo 20 eur miliónov plus 5 miliónov v bonusoch. Za klub debutoval 15. augusta 2018 v [[Superpohár UEFA 2018|Superpohári UEFA 2018]] v [[Tallinn|Tallinne]]. === Manchester City === ==== Sezóna 2019/20 ==== 3. júla 2019 [[Manchester City FC|Manchester City]] aktivoval Rodriho výstupnú klauzulu vo výške 62,6 miliónov libier. V tom čase to bola rekordná prestupová čiastka Manchestru City. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City Sign Atletico Madrid Midfielder Rodri on 5-Year Contract|url=https://bleacherreport.com/articles/2844174-manchester-city-sign-atletico-madrid-midfielder-rodri-on-5-year-contract|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=en|meno=Christopher|priezvisko=Simpson}}</ref> S klubom podpísal zmluvu na päť rokov. <ref name=":0" /> 4. augusta 2019 Rodri debutoval v [[FA Community Shield|FA Community Shield 2019]] na [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]], kde odohral celých 90 minút, keď City vyhralo na penalty proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] po remíze 1:1. Svoj debut [[FA Premier League|v Premier League]] odohral proti [[West Ham United FC|West Hamu United]]. 14. septembra strelil svoj prvý gól za klub pri porážke 3:2 vonku proti [[Norwich City FC|Norwich City]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Norwich City vs Man. City - September 14, 2019|url=https://www.foxsports.com/soccer/premier-league-norwich-city-vs-manchester-city-sep-14-2019-game-boxscore-54717|vydavateľ=FOX Sports|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=en-US}}</ref> V októbri 2019 bolo oznámené, že klubu bude chýbať jeden mesiac kvôli zranenie stehennej šľachy. <ref>{{Citácia periodika|titul=City's Rodri could be out for a month|url=https://www.bbc.com/sport/football/50147963|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=en-GB}}</ref> 1. marca 2020 City vyhralo [[EFL Cup]] na štadióne Wembley tretíkrát za sebou, keď vo [[Finále Pohára EFL 2020|finále]] porazilo [[Aston Villa FC|Aston Villu]] 2:1. Druhý gól strelil práve Rodri. ==== Sezóna 2021/22 ==== V priebehu [[Premier League 2021/2022]] mal Rodri najvyššiu mieru úspešných prihrávok zo všetkých stredopoliarov v Premier League s 91,8% úspešnosťou prihrávok za 90 minút a ukázal sa, že bol neoddeliteľnou súčasťou k zisku titulu pre City. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://theanalyst.com/2022/06/premier-league-team-of-the-season-optajoe-xi/}}</ref> ==== Sezóna 2022/23 ==== 12. júla 2022 sa Rodri predĺžil svoju zmluvu s Manchestrom City do roku 2027. 11. apríla 2023 strelil Rodri svoj prvý gól v Lige majstrov proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City - Bayern Munich, Apr 11, 2023 - UEFA Champions League - Match sheet|url=https://www.transfermarkt.com/manchester-city_bayern-munich/index/spielbericht/4041602|vydavateľ=www.transfermarkt.com|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=en}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Po tom, čo reprezentoval [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] na úrovniach do 16, 19 a 21 rokov, bol Rodri 16. marca 2018 prvýkrát vybraný do seniorskej reprezentácie na dva prípravné zápasy proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] a [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentíne]]. <ref>{{Cite news|url=https://elpais.com/deportes/2018/03/16/actualidad/1521201089_228141.html|title=Parejo, Marcos Alonso y Rodri, novedades en la lista de la selección española|date=18 March 2018|access-date=28 March 2018}}</ref> Debutoval o päť dní neskôr, keď nahradil [[Thiago Alcântara|Thiaga Alcântaru]] pri remíze 1:1 proti Nemecku v [[Düsseldorf|Düsseldorfe]]. <ref>{{Cite news|url=https://as.com/futbol/2018/03/23/seleccion/1521841571_626312.html|title=Rodri, el décimo debutante con Lopetegui en la Selección|date=23 March 2018|access-date=28 March 2018}}</ref> Rodri bol súčasťou 24-člennej zostavy [[Luis Enrique|Luisa Enriqueho]] na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvách Európy 2020]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OFICIAL {{!}} Lista de convocados para la Copa Mundial de Fútbol de la FIFA Catar 2022 {{!}} www.rfef.es|url=https://rfef.es/es/noticias/oficial-lista-de-convocados-para-la-copa-mundial-de-futbol-de-la-fifa-catar-2022|vydavateľ=Web oficial de la Real Federación Española de Fútbol.|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=es}}</ref> == Osobný život == Rodri si na luxus nepotrpí. Počas toho ako už hral profesionálne futbal a zarábal 120 tisíc libier týždenne ešte stále študoval podnikovú ekonómiu a žil na [[Internát|internáte]]. Bral to ako jedinečnú príležitosť, ktorú chcel využiť naplno. Donedávna vlastnil [[Opel]] Corsa, ktorý si kúpil z druhej ruky od staršej pani. Vravel, že auto mu slúžilo len na presun z bodu A do bodu B. Rodri nemá profil na [[sociálnych sietiach]] a pravidelné chodí darovať krv. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=City star Rodri lived in student digs, has a business degree and shuns Instgram|url=https://www.thesun.co.uk/sport/football/9321197/rodri-man-city-student-business-management-degree/|vydavateľ=The Sun|dátum vydania=2021-11-15|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en-gb}}</ref> == Úspechy == '''Atlético Madrid''' * [[Superpohár UEFA]]: [[Superpohár UEFA 2018|2018]] '''Manchester City''' * [[FA Premier League|Premier League]]: [[Premier League 2020/2021|2020/21]], [[Premier League 2021/2022|2021/22]], [[Premier League 2022/2023|2022/23]], [[Premier League 2023/2024|2023/24]] * [[EFL Cup]]: 2019/20, 2020/21 * [[FA Community Shield]]: 2019 * [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2022/23]] (2. miesto - [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|2020/21]]) * [[Superpohár UEFA]]: [[Superpohár UEFA 2023|2023]] '''Španielsko U19''' * Majstrovstvá Európy hráčov do 19 rokov: 2015 '''Španielsko U21''' [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|Majstrovstvá Európy do 21 rokov]]: (2. miesto - 2017) '''Španielsko''' * [[Liga národov UEFA]]: [[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/21]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]] * [[Majstrovstvá sveta vo futbale]]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] '''Individuálne''' * [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]]: [[Zlatá lopta 2024|2024]] * Hráč sezóny Ligy Majstrov UEFA: 2022/23 * Tím sezóny Ligy Majstrov UEFA: 2022/23 * Gól mesiaca Premier League: November 2021 * Najlepší hráč play-off Ligy národov UEFA: 2023 * Tím turnaja Ligy Majstrov U19: 2015 * PFA Tím roka: 2022/23 Premier League, 2023/24 Premier League * Zlatá lopta Majstrovstviev klubov FIFA: 2023 * IFFHS World Tím roka: 2023 * Globe Soccer Awards najlepší záložník roka : 2023 * Tím roka ''The Athletic'' : 2023–24 * Hráč turnaja Majstrovstiev Európy vo futbale: 2024 * Tím turnaja Majstrovstiev Európy vo futbale: 2024 == Referencie == {{Referencie}} {{Zlatá lopta}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Manchester City FC]] [[Kategória:Hráči Atlético Madrid]] [[Kategória:Hráči Villarreal CF]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Španielski futbalisti]] 7ophmwqxivux1m7w9odty5c5i4zod10 Sara Sandeva 0 701842 8254995 7762634 2026-07-28T20:36:33Z ~2026-41835-00 301460 /* Život */ 8254995 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Sara Sandeva | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = Sara Sandeva v relácii ''Show Jana Krause'' v roku 2021 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1997|6|25}} | miesto narodenia = [[Skopje]], [[Severné Macedónsko|Macedónsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = | povolanie = | roky pôsobenia = | manžel = | priateľ = [[Jakub Prachař]] | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Český lev = | ostatné ocenenia = }} '''Sara Sandeva''' (* [[25. jún]] [[1997]], [[Skopje]], [[Severné Macedónsko|Macedónsko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sára Sandeva | url = https://www.ceskylev.cz/cz/detail?creator=S%C3%A1ra%20Sandeva | vydavateľ = Česká filmová a televizní akademie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> je [[Česko|česká]] herečka [[Severné Macedónsko|severomacedónskeho]] pôvodu. == Život == Sara Sandeva vydatá Sara Sandeva Prachařová sa narodila v Skopje v dnešnom [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]]. Keď mala dva roky, presťahovala sa so svojimi rodičmi Slobodankou a Antoniom Sandevovými do [[Česko|Česka]]. Má mladšieho brata Tea a s rodinou žije v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krásna Sandeva ako posila seriálového hitu: V šortkách v centre Prahy magnetom aj pre okolie | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/678953-krasna-sandeva-ako-posila-serialoveho-hitu-v-sortkach-v-centre-prahy-magnetom-aj-pre-okolie/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-24 | dátum prístupu = 2023-09-15}}</ref> Hrať začala v šiestich rokoch, študuje herectvo na Pražskom konzervatóriu a pôsobí v televízii a v divadle La Fabrika. Od roku [[2021]] tvorí pár s hercom [[Jakub Prachař|Jakubom Prachařom]]. A v júli 2026 s ním uzavrela manželstvo, obrad bol v tajnosti. V septembri [[2023]] získala české občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hermanová | meno = Milena | autor = | odkaz na autora = | titul = Jakub Prachař má konečně doma Češku! Herečka Sara Sandeva získala české státní občanství | url = https://www.aplausin.cz/jakub-prachar-ma-konecne-doma-cesku-herecka-sara-sandeva-ziskala-ceske-statni-obcanstvi | vydavateľ = aplausin.cz | dátum vydania = 2023-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Filmografia == === Film a televízia === * ''Lehká jako dech'' (2012), Lucie * ''Gympl s (r)učením omezeným'' (2012), Nikol Matulová * ''Od utre nov list'' (2013), dvojča * ''Ulice'' (2015), Skyler van Houten * ''Život je život'' (2015), Pavlína * ''Rapl'' (2016), Johana Kunešová * ''Strašidla'' (2016), víla Jitřenka * ''Muzzikanti'' (2016), Erika * ''Čertoviny'' (2017), Hanička * ''Dáma a Král'' (2017), diel „Smrt v jezerní kotlině“ * ''Věčně tvá nevěrná'' (2018) – Dana * ''Po čem muži touží'' (2018), Julie * ''Bůh s námi – od defenestrace k Bílé hoře'' – česko-rakúsko-francúzsky televízny film 2018,<ref>{{Citácia periodika | titul = Recenze: Historický film České televize Bůh s námi úspěšně defenestruje své předchůdce | periodikum = Aktuálně.cz | url = https://magazin.aktualne.cz/kultura/film/recenze-historicky-film-ceske-televize-buh-s-nami-uspesne-de/r~8b032e40567711e8a79a0cc47ab5f122/ | dátum = 2018-05-13 | dátum prístupu = 2023-06-11}}</ref> [[Alžbeta Stuartová]] * ''Specialisté'' (2019), diel „Nový život“ * ''Zakleté pírko'' (2019) – princezna Ebénie * ''Místo zločinu Ostrava'' (2020) – Karin Rosová, diel „Rituál“ * ''Necista krv-greh predaka'' (2021) – Sofka * ''Hlava Medúzy'' (2021) – Hedvika Kratochvílová, diel „Krev na stříbrném plátně“ * ''Dvojka na zabití'' (2021) – kpt. Karolína Světlá – vyšetrovateľka Pražskej kriminálnej polície – oddelenie vrážd * ''Vánoční příběh'' (2022) – Romana === Divadlo === * ''Pěna dní'', 2012, Alise, La Fabrika * ''Kejklíř z Lublinu'', 2015, Halina, Mestské divadlo Pardubice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Flenerová | meno = Michaela | titul = SARA SANDEVA | url = http://www.zastoupenihercu.cz/sara_sandeva.htm | dátum vydania = | dátum prístupu = 2017-02-25 | vydavateľ = Zastoupení herců | miesto = Praha}}</ref> * ''Jelen v Borůvčí'', 2016, Divadlo na Rejdišti<ref>{{Citácia periodika | titul = Sara Sandeva {{!}} i-divadlo.cz | periodikum = www.i-divadlo.cz | url = https://www.i-divadlo.cz/profily/sara-sandeva | dátum prístupu = 2023-06-11}}</ref> * ''Marta'', 2022, [[Helena Vondráčková]], Letní scéna Musea Kampa == Diskografia == V roku [[2018]] natočila klip k pesničke „Hvězda důvěrná“ od textárky Patricie Fuxovej. Pesničku tiež zaspievala vo filme ''Po čom muži túžia''. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno}} * {{Imdb meno}} * [http://www.i-divadlo.cz/profily/sara-sandeva Sara Sandeva] na iDivadlo.cz {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sandeva, Sara}} [[Kategória:Osobnosti zo Skopje]] [[Kategória:České filmové herečky]] [[Kategória:České televízne herečky]] [[Kategória:České divadelné herečky]] [[Kategória:České modelky]] m59xa1w51gqdtqgaqekj5vqaae1t6kk 8254997 8254995 2026-07-28T20:39:12Z ~2026-41835-00 301460 /* */ 8254997 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Sara Sandeva Prachařová | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = Sara Sandeva v relácii ''Show Jana Krause'' v roku 2021 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1997|6|25}} | miesto narodenia = [[Skopje]], [[Severné Macedónsko|Macedónsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = | povolanie =herečka | roky pôsobenia = | manžel =[[Jakub Prachař]] | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Český lev = | ostatné ocenenia = }} '''Sara Sandeva''' (* [[25. jún]] [[1997]], [[Skopje]], [[Severné Macedónsko|Macedónsko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sára Sandeva | url = https://www.ceskylev.cz/cz/detail?creator=S%C3%A1ra%20Sandeva | vydavateľ = Česká filmová a televizní akademie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> je [[Česko|česká]] herečka [[Severné Macedónsko|severomacedónskeho]] pôvodu. == Život == Sara Sandeva vydatá Sara Sandeva Prachařová sa narodila v Skopje v dnešnom [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]]. Keď mala dva roky, presťahovala sa so svojimi rodičmi Slobodankou a Antoniom Sandevovými do [[Česko|Česka]]. Má mladšieho brata Tea a s rodinou žije v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krásna Sandeva ako posila seriálového hitu: V šortkách v centre Prahy magnetom aj pre okolie | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/678953-krasna-sandeva-ako-posila-serialoveho-hitu-v-sortkach-v-centre-prahy-magnetom-aj-pre-okolie/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-24 | dátum prístupu = 2023-09-15}}</ref> Hrať začala v šiestich rokoch, študuje herectvo na Pražskom konzervatóriu a pôsobí v televízii a v divadle La Fabrika. Od roku [[2021]] tvorí pár s hercom [[Jakub Prachař|Jakubom Prachařom]]. A v júli 2026 s ním uzavrela manželstvo, obrad bol v tajnosti. V septembri [[2023]] získala české občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hermanová | meno = Milena | autor = | odkaz na autora = | titul = Jakub Prachař má konečně doma Češku! Herečka Sara Sandeva získala české státní občanství | url = https://www.aplausin.cz/jakub-prachar-ma-konecne-doma-cesku-herecka-sara-sandeva-ziskala-ceske-statni-obcanstvi | vydavateľ = aplausin.cz | dátum vydania = 2023-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Filmografia == === Film a televízia === * ''Lehká jako dech'' (2012), Lucie * ''Gympl s (r)učením omezeným'' (2012), Nikol Matulová * ''Od utre nov list'' (2013), dvojča * ''Ulice'' (2015), Skyler van Houten * ''Život je život'' (2015), Pavlína * ''Rapl'' (2016), Johana Kunešová * ''Strašidla'' (2016), víla Jitřenka * ''Muzzikanti'' (2016), Erika * ''Čertoviny'' (2017), Hanička * ''Dáma a Král'' (2017), diel „Smrt v jezerní kotlině“ * ''Věčně tvá nevěrná'' (2018) – Dana * ''Po čem muži touží'' (2018), Julie * ''Bůh s námi – od defenestrace k Bílé hoře'' – česko-rakúsko-francúzsky televízny film 2018,<ref>{{Citácia periodika | titul = Recenze: Historický film České televize Bůh s námi úspěšně defenestruje své předchůdce | periodikum = Aktuálně.cz | url = https://magazin.aktualne.cz/kultura/film/recenze-historicky-film-ceske-televize-buh-s-nami-uspesne-de/r~8b032e40567711e8a79a0cc47ab5f122/ | dátum = 2018-05-13 | dátum prístupu = 2023-06-11}}</ref> [[Alžbeta Stuartová]] * ''Specialisté'' (2019), diel „Nový život“ * ''Zakleté pírko'' (2019) – princezna Ebénie * ''Místo zločinu Ostrava'' (2020) – Karin Rosová, diel „Rituál“ * ''Necista krv-greh predaka'' (2021) – Sofka * ''Hlava Medúzy'' (2021) – Hedvika Kratochvílová, diel „Krev na stříbrném plátně“ * ''Dvojka na zabití'' (2021) – kpt. Karolína Světlá – vyšetrovateľka Pražskej kriminálnej polície – oddelenie vrážd * ''Vánoční příběh'' (2022) – Romana === Divadlo === * ''Pěna dní'', 2012, Alise, La Fabrika * ''Kejklíř z Lublinu'', 2015, Halina, Mestské divadlo Pardubice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Flenerová | meno = Michaela | titul = SARA SANDEVA | url = http://www.zastoupenihercu.cz/sara_sandeva.htm | dátum vydania = | dátum prístupu = 2017-02-25 | vydavateľ = Zastoupení herců | miesto = Praha}}</ref> * ''Jelen v Borůvčí'', 2016, Divadlo na Rejdišti<ref>{{Citácia periodika | titul = Sara Sandeva {{!}} i-divadlo.cz | periodikum = www.i-divadlo.cz | url = https://www.i-divadlo.cz/profily/sara-sandeva | dátum prístupu = 2023-06-11}}</ref> * ''Marta'', 2022, [[Helena Vondráčková]], Letní scéna Musea Kampa == Diskografia == V roku [[2018]] natočila klip k pesničke „Hvězda důvěrná“ od textárky Patricie Fuxovej. Pesničku tiež zaspievala vo filme ''Po čom muži túžia''. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno}} * {{Imdb meno}} * [http://www.i-divadlo.cz/profily/sara-sandeva Sara Sandeva] na iDivadlo.cz {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sandeva, Sara}} [[Kategória:Osobnosti zo Skopje]] [[Kategória:České filmové herečky]] [[Kategória:České televízne herečky]] [[Kategória:České divadelné herečky]] [[Kategória:České modelky]] gsskr32om6nenx4na1awow2mrx614du Redaktor:Martingazak:pieskovisko 2 703944 8254973 8254531 2026-07-28T20:10:27Z Martingazak 234259 Infobox a uvod 8254973 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 obetí v masových hroboch |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak"><ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo odvlečené a nasadené na nútené práce v Hronci. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého boloo d [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] prevzal správu mesta i celého okresu Revolučný národný výbor. Zvolenský zámok sa stal sídlom štábu partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]. V meste sídlil štáb maďarských partizánov a štáb [[Taktické skupiny počas SNP|3. taktickej skupiny]] [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]]. Na [[Borová hora|Borovej hore]] pri Zvolene sa nachádzala povstalecká nemocnica a poľná nemocnica bola zriadená v budove bývalého gymnázia. Zvolenskí železničiari vyrobili pre povstalecký front tri improvizované pancierové vlaky [[pancierový vlak Štefánik|Štefánik]], [[pancierový vlak Hurban|Hurban]] a [[pancierový vlak Masaryk|Masaryk]].<ref name="PlevzaZvolen">{{Citácia Harvard | Heslo = Zvolen | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = }}</ref>{{rp|640}} V meste a okolí pôsobili [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] a od októbra 1944 aj [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantná brigáda]]. Dochádzalo aj k excesom v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]], [[Masaker v Hájnikoch|Hájnikoch]] a v samotnom Zvolene. Na začiatku povstania Nemci zo Zvolena ušli z mesta a niektorí z nich sa pokúšali skryť v miestnej nemocnici ako pacienti. Partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Nálepkovej brigády]] to zistili a podľa vyjadrenia náčelníka jej štábu P. Chimiča 17 z nich „doliečili“. Zrejme ich zastrelili v miestnej časti Pod Hapudkou, kde bolo počas povstania i po ňom zastrelených 50 Nemcov.<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|42}} Nemecké jednotky [[Generálna ofenzíva proti SNP|obsadili]] mesto [[26. október|26. októbra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== V dňoch [[29. marec|29. marca]]{{--}}[[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene za prítomnosti sovietskeho vojenského veliteľa mesta Zvolen, jeho zástupcu, starostu mesta Zvolen, členov NV a zástupcov [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] vo Zvolene odkrytých 6 hromadných hrobov, v ktorých bolo pochovaných celkom 128 osôb. Počas tejto exhumácie bolo identifikovaných 33 osôb. Ďalšie osoby boli identifikované postupne v mesiacoch máj{{--}}júl [[1945]] podľa oblečenia, osobných vecí a pod.<ref name="Maniak">{{rp|351}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> 6mti3amwglvhzcmyq97knljvf99j675 8254974 8254973 2026-07-28T20:10:59Z Martingazak 234259 Doplnenie 8254974 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak"><ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo odvlečené a nasadené na nútené práce v Hronci. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého boloo d [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] prevzal správu mesta i celého okresu Revolučný národný výbor. Zvolenský zámok sa stal sídlom štábu partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]. V meste sídlil štáb maďarských partizánov a štáb [[Taktické skupiny počas SNP|3. taktickej skupiny]] [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]]. Na [[Borová hora|Borovej hore]] pri Zvolene sa nachádzala povstalecká nemocnica a poľná nemocnica bola zriadená v budove bývalého gymnázia. Zvolenskí železničiari vyrobili pre povstalecký front tri improvizované pancierové vlaky [[pancierový vlak Štefánik|Štefánik]], [[pancierový vlak Hurban|Hurban]] a [[pancierový vlak Masaryk|Masaryk]].<ref name="PlevzaZvolen">{{Citácia Harvard | Heslo = Zvolen | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = }}</ref>{{rp|640}} V meste a okolí pôsobili [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] a od októbra 1944 aj [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantná brigáda]]. Dochádzalo aj k excesom v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]], [[Masaker v Hájnikoch|Hájnikoch]] a v samotnom Zvolene. Na začiatku povstania Nemci zo Zvolena ušli z mesta a niektorí z nich sa pokúšali skryť v miestnej nemocnici ako pacienti. Partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Nálepkovej brigády]] to zistili a podľa vyjadrenia náčelníka jej štábu P. Chimiča 17 z nich „doliečili“. Zrejme ich zastrelili v miestnej časti Pod Hapudkou, kde bolo počas povstania i po ňom zastrelených 50 Nemcov.<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|42}} Nemecké jednotky [[Generálna ofenzíva proti SNP|obsadili]] mesto [[26. október|26. októbra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== V dňoch [[29. marec|29. marca]]{{--}}[[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene za prítomnosti sovietskeho vojenského veliteľa mesta Zvolen, jeho zástupcu, starostu mesta Zvolen, členov NV a zástupcov [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] vo Zvolene odkrytých 6 hromadných hrobov, v ktorých bolo pochovaných celkom 128 osôb. Počas tejto exhumácie bolo identifikovaných 33 osôb. Ďalšie osoby boli identifikované postupne v mesiacoch máj{{--}}júl [[1945]] podľa oblečenia, osobných vecí a pod.<ref name="Maniak">{{rp|351}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> jh1h3brrz5sctt27luuws1imje4xdk2 8254976 8254974 2026-07-28T20:11:18Z Martingazak 234259 Doplnenie 8254976 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak"><ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo odvlečené a nasadené na nútené práce v Hronci. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] prevzal správu mesta i celého okresu Revolučný národný výbor. Zvolenský zámok sa stal sídlom štábu partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]. V meste sídlil štáb maďarských partizánov a štáb [[Taktické skupiny počas SNP|3. taktickej skupiny]] [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]]. Na [[Borová hora|Borovej hore]] pri Zvolene sa nachádzala povstalecká nemocnica a poľná nemocnica bola zriadená v budove bývalého gymnázia. Zvolenskí železničiari vyrobili pre povstalecký front tri improvizované pancierové vlaky [[pancierový vlak Štefánik|Štefánik]], [[pancierový vlak Hurban|Hurban]] a [[pancierový vlak Masaryk|Masaryk]].<ref name="PlevzaZvolen">{{Citácia Harvard | Heslo = Zvolen | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = }}</ref>{{rp|640}} V meste a okolí pôsobili [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] a od októbra 1944 aj [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantná brigáda]]. Dochádzalo aj k excesom v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]], [[Masaker v Hájnikoch|Hájnikoch]] a v samotnom Zvolene. Na začiatku povstania Nemci zo Zvolena ušli z mesta a niektorí z nich sa pokúšali skryť v miestnej nemocnici ako pacienti. Partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Nálepkovej brigády]] to zistili a podľa vyjadrenia náčelníka jej štábu P. Chimiča 17 z nich „doliečili“. Zrejme ich zastrelili v miestnej časti Pod Hapudkou, kde bolo počas povstania i po ňom zastrelených 50 Nemcov.<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|42}} Nemecké jednotky [[Generálna ofenzíva proti SNP|obsadili]] mesto [[26. október|26. októbra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== V dňoch [[29. marec|29. marca]]{{--}}[[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene za prítomnosti sovietskeho vojenského veliteľa mesta Zvolen, jeho zástupcu, starostu mesta Zvolen, členov NV a zástupcov [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] vo Zvolene odkrytých 6 hromadných hrobov, v ktorých bolo pochovaných celkom 128 osôb. Počas tejto exhumácie bolo identifikovaných 33 osôb. Ďalšie osoby boli identifikované postupne v mesiacoch máj{{--}}júl [[1945]] podľa oblečenia, osobných vecí a pod.<ref name="Maniak">{{rp|351}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> 6jp8xx8w4oyjm74dy6nqdkj0kkkqwj8 8254977 8254976 2026-07-28T20:12:46Z Martingazak 234259 Doplnenie 8254977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak"><ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo odvlečené a nasadené na nútené práce v Hronci. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] prevzal správu mesta i celého okresu Revolučný národný výbor. Zvolenský zámok sa stal sídlom štábu partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]. V meste sídlil štáb maďarských partizánov a štáb [[Taktické skupiny počas SNP|3. taktickej skupiny]] [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]]. Na [[Borová hora|Borovej hore]] pri Zvolene sa nachádzala povstalecká nemocnica a poľná nemocnica bola zriadená v budove bývalého gymnázia. Zvolenskí železničiari vyrobili pre povstalecký front tri improvizované pancierové vlaky [[pancierový vlak Štefánik|Štefánik]], [[pancierový vlak Hurban|Hurban]] a [[pancierový vlak Masaryk|Masaryk]].<ref name="PlevzaZvolen">{{Citácia Harvard | Heslo = Zvolen | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = }}</ref>{{rp|640}} V meste a okolí pôsobili [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] a od októbra 1944 aj [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantná brigáda]]. Dochádzalo aj k excesom v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]], [[Masaker v Hájnikoch|Hájnikoch]] a v samotnom Zvolene. Na začiatku povstania Nemci zo Zvolena ušli z mesta a niektorí z nich sa pokúšali skryť v miestnej nemocnici ako pacienti. Partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Nálepkovej brigády]] to zistili a podľa vyjadrenia náčelníka jej štábu P. Chimiča 17 z nich „doliečili“. Zrejme ich zastrelili v miestnej časti Pod Hapudkou, kde bolo počas povstania i po ňom zastrelených 50 Nemcov.<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|42}} Nemecké jednotky [[Generálna ofenzíva proti SNP|obsadili]] mesto [[26. október|26. októbra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== V dňoch [[29. marec|29. marca]]{{--}}[[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene za prítomnosti sovietskeho vojenského veliteľa mesta Zvolen, jeho zástupcu, starostu mesta Zvolen, členov NV a zástupcov [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] vo Zvolene odkrytých 6 hromadných hrobov, v ktorých bolo pochovaných celkom 128 osôb. Počas tejto exhumácie bolo identifikovaných 33 osôb. Ďalšie osoby boli identifikované postupne v mesiacoch máj{{--}}júl [[1945]] podľa oblečenia, osobných vecí a pod.<ref name="Maniak">{{rp|351}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> qln1krwfljl6lkkmf8514hjhudrd1wq 8254988 8254977 2026-07-28T20:27:31Z Martingazak 234259 Predohra 8254988 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak"><ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo odvlečené a nasadené na nútené práce v Hronci. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Partizáni mínerského oddielu [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] brigády zatarasili už [[24. august|24. augusta]] tunel medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleným]]<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|126}}. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v obci [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] vznikol revolučný národný výbor. V Dolnom Turčeku vybudovala povstalecká armáda obranné zákopy a štáb obranného úseku [[Taktické skupiny počas SNP|4. taktickej skupiny]] sídlil priamo vobci. Nemecké obyvateľstvo Začiatkom októbra 1944 boli povstalecké jednotky donútené z tohto priestoru ustúpiť. Nemci obsadili obec 5. októbra 1944. Takmer ihneď začali nacisti s represáliami voči domácemu obyvateľstvu. Po potlačení Povstania do hôr nemecké jednotky za pomoci Heimatschutzu podnikali trestné akcie proti partizánom. prevzal správu mesta i celého okresu Revolučný národný výbor. Zvolenský zámok sa stal sídlom štábu partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]. V meste sídlil štáb maďarských partizánov a štáb [[Taktické skupiny počas SNP|3. taktickej skupiny]] [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]]. Na [[Borová hora|Borovej hore]] pri Zvolene sa nachádzala povstalecká nemocnica a poľná nemocnica bola zriadená v budove bývalého gymnázia. Zvolenskí železničiari vyrobili pre povstalecký front tri improvizované pancierové vlaky [[pancierový vlak Štefánik|Štefánik]], [[pancierový vlak Hurban|Hurban]] a [[pancierový vlak Masaryk|Masaryk]].<ref name="PlevzaZvolen">{{Citácia Harvard | Heslo = Zvolen | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = }}</ref>{{rp|640}} V meste a okolí pôsobili [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] a od októbra 1944 aj [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantná brigáda]]. Dochádzalo aj k excesom v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]], [[Masaker v Hájnikoch|Hájnikoch]] a v samotnom Zvolene. Na začiatku povstania Nemci zo Zvolena ušli z mesta a niektorí z nich sa pokúšali skryť v miestnej nemocnici ako pacienti. Partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Nálepkovej brigády]] to zistili a podľa vyjadrenia náčelníka jej štábu P. Chimiča 17 z nich „doliečili“. Zrejme ich zastrelili v miestnej časti Pod Hapudkou, kde bolo počas povstania i po ňom zastrelených 50 Nemcov.<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|42}} Nemecké jednotky [[Generálna ofenzíva proti SNP|obsadili]] mesto [[26. október|26. októbra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== V dňoch [[29. marec|29. marca]]{{--}}[[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene za prítomnosti sovietskeho vojenského veliteľa mesta Zvolen, jeho zástupcu, starostu mesta Zvolen, členov NV a zástupcov [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] vo Zvolene odkrytých 6 hromadných hrobov, v ktorých bolo pochovaných celkom 128 osôb. Počas tejto exhumácie bolo identifikovaných 33 osôb. Ďalšie osoby boli identifikované postupne v mesiacoch máj{{--}}júl [[1945]] podľa oblečenia, osobných vecí a pod.<ref name="Maniak">{{rp|351}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> p53onuozqz9vqr0zy1em49t68hi6dgw 8254992 8254988 2026-07-28T20:34:19Z Martingazak 234259 Doplnenie 8254992 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Partizáni mínerského oddielu [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] brigády zatarasili už [[24. august|24. augusta]] tunel medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleným]]<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|126}}. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v obci [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] vznikol revolučný národný výbor. V Dolnom Turčeku vybudovala povstalecká armáda obranné zákopy a štáb obranného úseku [[Taktické skupiny počas SNP|4. taktickej skupiny]] sídlil priamo vobci. V polovici septembra bolo nemecké mužské obyvateľstvo povtaleckými orgánmi mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]].<ref name="Sykora"/> [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Začiatkom októbra [[1944]] boli povstalecké jednotky donútené z tohto priestoru ustúpiť. Nemci obsadili obec [[5. október|5. októbra]] [[1944]] a takmer ihneď začali s represáliami voči domácemu obyvateľstvu. Po zatlačení Povstania do hôr nemecké jednotky za pomoci [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] podnikali trestné akcie proti partizánom.<ref name="Maniak"/>{{rp|325}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== V dňoch [[29. marec|29. marca]]{{--}}[[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene za prítomnosti sovietskeho vojenského veliteľa mesta Zvolen, jeho zástupcu, starostu mesta Zvolen, členov NV a zástupcov [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] vo Zvolene odkrytých 6 hromadných hrobov, v ktorých bolo pochovaných celkom 128 osôb. Počas tejto exhumácie bolo identifikovaných 33 osôb. Ďalšie osoby boli identifikované postupne v mesiacoch máj{{--}}júl [[1945]] podľa oblečenia, osobných vecí a pod.<ref name="Maniak">{{rp|351}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> hjzuc87hxv94mpwas1hjr5rr53fzjou 8254999 8254992 2026-07-28T20:42:15Z Martingazak 234259 Predohra 8254999 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Partizáni mínerského oddielu [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] brigády zatarasili už [[24. august|24. augusta]] tunel medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleným]]<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|126}}. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v obci [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] vznikol revolučný národný výbor. V Dolnom Turčeku vybudovala povstalecká armáda obranné zákopy a štáb obranného úseku [[Taktické skupiny počas SNP|4. taktickej skupiny]] sídlil priamo vobci. V polovici septembra bolo nemecké mužské obyvateľstvo najmä z obce Kunešov ({{deu|''Kuneschau''}}) povstaleckými orgánmi mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]].<ref name="Sykora"/> [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Začiatkom októbra [[1944]] boli povstalecké jednotky donútené z tohto priestoru ustúpiť. Nemci obsadili obec [[5. október|5. októbra]] [[1944]] a takmer ihneď začali s represáliami voči domácemu obyvateľstvu. Po zatlačení Povstania do hôr nemecké jednotky za pomoci [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] podnikali trestné akcie proti partizánom.<ref name="Maniak"/>{{rp|325}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== V dňoch [[29. marec|29. marca]]{{--}}[[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene za prítomnosti sovietskeho vojenského veliteľa mesta Zvolen, jeho zástupcu, starostu mesta Zvolen, členov NV a zástupcov [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] vo Zvolene odkrytých 6 hromadných hrobov, v ktorých bolo pochovaných celkom 128 osôb. Počas tejto exhumácie bolo identifikovaných 33 osôb. Ďalšie osoby boli identifikované postupne v mesiacoch máj{{--}}júl [[1945]] podľa oblečenia, osobných vecí a pod.<ref name="Maniak">{{rp|351}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> 5ntosffllxfwnbxtmmug20p6u9v8bjg 8255000 8254999 2026-07-28T20:42:48Z Martingazak 234259 Predohra 8255000 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Partizáni mínerského oddielu [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] brigády zatarasili už [[24. august|24. augusta]] tunel medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleným]]<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|126}}. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v obci [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] vznikol revolučný národný výbor. V Dolnom Turčeku vybudovala povstalecká armáda obranné zákopy a štáb obranného úseku [[Taktické skupiny počas SNP|4. taktickej skupiny]] sídlil priamo vobci. V polovici septembra bolo nemecké mužské obyvateľstvo najmä z obce Kunešov ({{deu|''Kuneschau''}}) povstaleckými orgánmi mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]].<ref name="Sykora"/> [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Začiatkom októbra [[1944]] boli povstalecké jednotky donútené z tohto priestoru ustúpiť. Nemci obsadili obec [[5. október|5. októbra]] [[1944]] a takmer ihneď začali s represáliami. Po zatlačení Povstania do hôr nemecké jednotky za pomoci [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] podnikali trestné akcie proti partizánom.<ref name="Maniak"/>{{rp|325}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== V dňoch [[29. marec|29. marca]]{{--}}[[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene za prítomnosti sovietskeho vojenského veliteľa mesta Zvolen, jeho zástupcu, starostu mesta Zvolen, členov NV a zástupcov [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] vo Zvolene odkrytých 6 hromadných hrobov, v ktorých bolo pochovaných celkom 128 osôb. Počas tejto exhumácie bolo identifikovaných 33 osôb. Ďalšie osoby boli identifikované postupne v mesiacoch máj{{--}}júl [[1945]] podľa oblečenia, osobných vecí a pod.<ref name="Maniak">{{rp|351}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> j0a61dk0i71sd5ns234a5c6kkd9cppo 8255008 8255000 2026-07-28T20:50:48Z Martingazak 234259 Dohra 8255008 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Partizáni mínerského oddielu [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] brigády zatarasili už [[24. august|24. augusta]] tunel medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleným]]<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|126}}. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v obci [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] vznikol revolučný národný výbor. V Dolnom Turčeku vybudovala povstalecká armáda obranné zákopy a štáb obranného úseku [[Taktické skupiny počas SNP|4. taktickej skupiny]] sídlil priamo vobci. V polovici septembra bolo nemecké mužské obyvateľstvo najmä z obce Kunešov ({{deu|''Kuneschau''}}) povstaleckými orgánmi mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]].<ref name="Sykora"/> [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Začiatkom októbra [[1944]] boli povstalecké jednotky donútené z tohto priestoru ustúpiť. Nemci obsadili obec [[5. október|5. októbra]] [[1944]] a takmer ihneď začali s represáliami. Po zatlačení Povstania do hôr nemecké jednotky za pomoci [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] podnikali trestné akcie proti partizánom.<ref name="Maniak"/>{{rp|325}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m. Za súčinnosti Okresného národného výboru v Martine bolo z neho od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} {{Citát|Celkom bolo vykopaných 180 mŕtvol, z toho 118 mužov, 48 žien a 14 detí. Mŕtvoly boli v silnom rozklade, niektoré úplne zdeformované, a preto eventuálne známky trýznenia sa lekársky zistiť nedalo. Z počtu 180 vykopaných mŕtvol bolo 80 osôb identifikovaných, jednak za pomoci ich najbližších príbuzných, ktorí boli pri vykopávke prítomní, jednak podľa osobných dokladov, ktoré mali mŕtvoly pri sebe. Z počtu 80 identifikovaných mžťtvol bolo 65 prevezených z miesta vykopania do ich bydliska, ich príbuznými, s povolením ONV v Turč. Sv. Martine. Zo všetkých vykopaných mŕtvol, okrem tých, ktoré si príbuzní hneď na mieste vykopávky bezpečne poznali, boli vzaté vzorky zo šiat a prádla. Tieto vzorky boli vkladané do papierových sáčkov, ktoré boli číslované tými číslami, ktoré mala tá-ktorá mŕtvola. Tieto identifikačné prostriedky boli zaslané dňa [[24. máj|24. mája]] [[1945]] na rozkaz Okresného veliteľstva [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turč. Sv. Martine]] [[Slovenské národné múzeum|Slovenskému národnému múzeu]] do [[Martin (mesto na Slovensku)|Turč. Sv. Martina]].|<ref name="Maniak"/>{{rp|330}}}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> rzxp9g27lr62dkstg7s21gk4548upot 8255010 8255008 2026-07-28T20:52:55Z Martingazak 234259 Dohra 8255010 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[8. marec]] [[1945]] |miesto=[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] |obrázok= |text k obr= |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Turčeku''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Partizáni mínerského oddielu [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] brigády zatarasili už [[24. august|24. augusta]] tunel medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleným]]<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|126}}. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v obci [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] vznikol revolučný národný výbor. V Dolnom Turčeku vybudovala povstalecká armáda obranné zákopy a štáb obranného úseku [[Taktické skupiny počas SNP|4. taktickej skupiny]] sídlil priamo vobci. V polovici septembra bolo nemecké mužské obyvateľstvo najmä z obce Kunešov ({{deu|''Kuneschau''}}) povstaleckými orgánmi mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]].<ref name="Sykora"/> [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Začiatkom októbra [[1944]] boli povstalecké jednotky donútené z tohto priestoru ustúpiť. Nemci obsadili obec [[5. október|5. októbra]] [[1944]] a takmer ihneď začali s represáliami. Po zatlačení Povstania do hôr nemecké jednotky za pomoci [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] podnikali trestné akcie proti partizánom.<ref name="Maniak"/>{{rp|325}} ==Represálie== Hneď po obsadení mesta si v ňom [[Einsatzkommando 14]] zriadilo svoj oporný bod a v budove okresného súdu bolo zriadené väzenie. Začalo zatýkanie účastníkov Povstania. Počas novembra 1944 na zvolenskom židovskom cintoríne zavraždili Nemci pravdepodobne 13 obetí. Vo vraždení Židov, Rómov, zajatých povstaleckých vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov pokračovali aj v decembri 1944, v januári a vo februári [[1945]]. [[8. december|8. decembra]] [[1944]] zaistili Nemci v obci [[Dúbravy]] 15 mužov z cigánskej osady a odvliekli ich do [[Detva|Detvy]], kde boli držaní v synagóge. O dva dni ich presunuli do [[Zvolen|Zvolena]] do budovy okresného súdu. Po dvoch dňoch ich zastrelili na židovskom cintoríne.<ref name="Maniak"/>{{rp|344}} V polovici februára [[1945]] na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] pri [[Zvolen|Zvolene]] presunula časť protipartizánskej jednotky SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]].“ [[18. február|18. februára]] [[1945]] jej príslušníci podnikli protipartizánsku akciu v obci [[Bacúrov]]. Tam zaistili Štefana KUČERU z [[Budča|Budče]], príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] voj. Jána Hardíka, neznámeho muža, neznámu ženu a maloleté dievča. Na spiatočnej ceste do Zvolena na úteku zastrelili Štefana Schneidera z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]]. Na [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]] zadržaných popravili pripevnením výbušnín na krk.<ref name="Maniak"/>{{rp|345}} V druhej polovici februára 1945 Nemci v lese pod Veľkou Strážou zavraždili 2 osoby. [[8. marec|8. marca]] [[1945]] v lese Sekier zavraždili 5 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} ===Zoznam prevažne židovských obetí=== {| class="wikitable" |+ Zoznam židovských obetí zastrelených na židovskom cintoríne od novembra [[1944]] do januára [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|346}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ALBERT Juraj | *18. 10. 1923{{--}}†12/1944 |- | 2. | BEREGI Samuel | *1882, Detva{{--}}†12/1944 |- | 3. | BEREGIOVÁ Želmíra | *1885, Detva{{--}}†12/1944 |- | 4. | BERGMANN Ján | *?, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 5. | BERGMANN Peter | *15. 02. 1933, Vyhne{{--}}†12/1944 |- | 6. | BLOCH Bedrich | *1888 |- | 7. | BLOCH Richard | *1926 |- | 8. | DEUTSCH Žigmund, Dr. | *1880, Očová{{--}}†12/1944 |- | 9. | DEUTSCHOVÁ Alica | *1900, Očová{{--}}†12/1944 |- | 10. | ERDÔS Artúr | *28. 01. 1882, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 11. | ERDÔSOVÁ Margita | *1893, Banská Štiavnica{{--}}†12/1944 |- | 12. | EZSÁS Bernát | *1876, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 13. | EZSÁSOVÁ Janka | *1886, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 14. | GRÜNFELD Marek, Dr. | asi 60-roč., Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 15. | GRÜNFELDOVÁ Adela | |- | 16. | GÜRTLER Marek, Dr. | asi 65-roč., Bratislava |- | 17. | HERCEGOVÁ Elena | *1902, Detva{{--}}†12/1944 |- | 18. | HERTZKA Herman | *1884, Bánovce nad Bebravou{{--}}†01/1945 |- | 19. | KARPÁTY Jozef | *1893, Budča{{--}}†01/1945 |- | 20. | KOHN Eugen, Mr. Ph. | *1908, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 21. | KOHN Harold | *1921 |- | 22. | KOHN Juraj | *1938 |- | 23. | KOHNOVÁ Adela | *1878, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 24. | KOHNOVÁ Alžbeta | *1908 |- | 25. | LÖWY Alexander | *13. 04. 1898, Banská Bystrica{{--}}†12/1944 |- | 26. | MICHEL Artúr | *1887, Nitra |- | 27. | MICHELOVÁ Valéria | *1921 |- | 28. | MONTUÁNO Vojtech | *06. 10. 1904, Zvolen{{--}}†28.11.1944 |- | 29. | MÜHLBBRGER Adolf | *1884, Zvolen{{--}}†01/1945) |- | 30. | MÜHLBBRGEROVÁ Adela | *1834, Budapešť |- | 31. | MÜHLBBRGEROVÁ Irena | |- | 32. | MÜLLER Armin | |- | 33. | MÜLLER Tomáš | |- | 34. | MÜLLEROVÁ Ella | *1909 |- | 35. | MÜLLEROVÁ Judita | |- | 36. | OPPENHEIMER Zigmund, Dr. | *1887 (1875?){{--}}†01/1945 |- | 37. | OPPENHEIMEROVÁ Elza | *?, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 38. | OPPENHEIMEROVÁ Lila | *1908, Zvolen - +12/1944 |- | 39. | PESSL Jaroslav, Ing. | *1904{{--}}†12/1944 |- | 40. | POLLÁK Eugen | *1870, Môťová{{--}}†11/1944 |- | 41. | POOR Edmund | *1883, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 42. | REIFOVÁ Magda | *1920 |- | 43. | ROSENFELD Bernard | *1882, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 44. | ROSENFELDOVÁ Malvina | *1885, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 45. | ROTH Valéria | |- | 46. | ROTH Eugen | *1898, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 47. | ROTH Eugen | *1939, Sabinov |- | 48. | ROTH Jozef | *1902, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 49. | ROTH Ladislav | *1929, Zvolenská Slatina{{--}}†12/1944 |- | 50. | ROTHOVÁ Amália | asi 30-roč., Sabinov{{--}}†01/1945 |- | 51. | SEIDNEROVÁ Terézia | |- | 52. | SCHISSLER Šimon | *1869 |- | 53. | SCHISSLEROVÁ Anna | *1872 |- | 54. | SCHLESINGER Emanuel | *30. 01. 1889, Žarnovica{{--}}†01/1945 |- | 55. | SCHLESINGER Ignác, Dr. | *1875, Zvolen{{--}}†12/1944 |- | 56. | SCHLESINGEROVÁ Elena | *1890, Zvolen |- | 57. | SCHLESINGEROVÁ Dora | *1902, Zl. Moravce{{--}}†12/1944 |- | 58. | SCHMIDL Ernest | *1889 |- | 59. | WEINMANN Mikuláš | *1895, Detva{{--}}†12/1944 |- | 60. | WEISS Móric, Mr. Ph. | *20. 3. 1894, Detva{{--}}†12/1944 |- | 61. | WEISS Tomáš | |- | 62. | WEISSOVÁ Edita | *1932, Detva{{--}}†12/1944 |- | 63. | WEISSOVÁ Helena | *1903, Detva{{--}}†12/1944 |- | 64. | WEISSOVÁ Judita | |- | 65. | WITTMANN Koloman | *1875, Zvolen{{--}}†01/1945 |- | 66. | WITTMANNOVÁ Anna | |- | 67. | ZUPEEROVÁ Irma | |- | | a ďalších 27 neznámych obetí | |} ===Rómske obete=== [[File:Zvolen_-_pam._tabuľa_-a.jpg|náhľad|Židovský cintorín, pamätná tabuľa rómskych obetí z Podpoľania z rokov [[1939]]{{--}}[[1945]]]] {| class="wikitable" |+ Zoznam rómskych obetí zastrelených na židovskom cintoríne v novembri a decembri [[1944]]<ref name="Maniak"/>{{rp|349}} |- | ! Priezvisko a meno /prezývka/ ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | BERKY František | Dolná Bzová |- | 2. | BERKY Ján | *1926, Hriňová |- | 3. | BERKY Josef /Dlhoš/ | *18. 03. 1900, Detva |- | 4. | BERKY Július | *1912, Hriňová |- | 5. | BERKY Juraj /Klinec/ | *08. 11. 1922, Detva |- | 6. | BERKY Karol | *03. 11. 1917, Detva |- | 7. | BERKY Ľudovít /Dlhoš/ | *20. 04. 1902, Detva |- | 8. | BERKY Štefan | *1922, Hriňová |- | 9. | BERKY Vincent | *09. 07. 1919, Detva |- | 10. | KLINEC Adam /Brlíľ/ | *10. 03. 1904, Dúbravy |- | 11. | KLINEC Gejza /Grézlik/ | *23. 05. 1924, Dúbravy |- | 12. | KLINEC Gustáv /Duge vasta/ | *1910, Dúbravy |- | 13. | KLINEC Imrich /Vursalo/ | *01. 06. 1904, Dúbravy |- | 14. | KLINEC Jozef /Bimbó/ | *30. 12. 1923, Dúbravy |- | 15. | KLINEC Juraj /Bapser/ | *30. 05. 1923, Dúbravy |- | 16. | KLINEC Juraj /Furiak/ | *01. 12. 1927, Dúbravy |- | 17. | KLINEC Juraj /Plecháň/ | *1887, Dúbravy |- | 18. | KLINEC Koloman /Šmalec/ | *1920, Dúbravy |- | 19. | KLINEC Mikuláš /Cvalko/ | *06. 07. 1912, Dúbravy |- | 20. | KLINEC Pavol /Junec/ | *08. 09. 1897, Dúbravy |- | 21. | KLINEC Peter | *19. 06. 1901, Dúbravy |- | 22. | KLINEC Samuel | *05. 11. 1928, Dúbravy |- | 23. | KLINEC Viliam /Sloskáň/ | *07. 03. 1928, Dúbravy |- | 24. | KLINEC Vojtech /Trnka/ | *1918, Dúbravy |- | 25. | OLÁH Jozef | *1924, Vígľaš |- | | a ďalších 9 mužov rodiny Berkyovcov z Dolnej Bzovej | |} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených [[8. marec|8. marca]] [[1945]] boli pri osade Sekier neďaleko obce Môťová príslušníkmi [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|350}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | HOFFMAN Ondrej | *30. 11. 1913, Tačov |- | 2. | KRNÁČ Martin | *1890, Kováčová |- | 3. | OLEJ Ján | *26. 09. 1916, Zvolen |- | 4. | PLÁNOČKA Ondrej | *13. 01. 1913, Kováčová |- | 5. | PUŠKÁR Ondrej | *01. 07. 1920, Kováčová |} ==Dohra== Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m. Za súčinnosti Okresného národného výboru v Martine bolo z neho od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} {{Citát|Celkom bolo vykopaných 180 mŕtvol, z toho 118 mužov, 48 žien a 14 detí. Mŕtvoly boli v silnom rozklade, niektoré úplne zdeformované, a preto eventuálne známky trýznenia sa lekársky zistiť nedalo. Z počtu 180 vykopaných mŕtvol bolo 80 osôb identifikovaných, jednak za pomoci ich najbližších príbuzných, ktorí boli pri vykopávke prítomní, jednak podľa osobných dokladov, ktoré mali mŕtvoly pri sebe. Z počtu 80 identifikovaných mžťtvol bolo 65 prevezených z miesta vykopania do ich bydliska, ich príbuznými, s povolením ONV v Turč. Sv. Martine. Zo všetkých vykopaných mŕtvol, okrem tých, ktoré si príbuzní hneď na mieste vykopávky bezpečne poznali, boli vzaté vzorky zo šiat a prádla. Tieto vzorky boli vkladané do papierových sáčkov, ktoré boli číslované tými číslami, ktoré mala tá-ktorá mŕtvola. Tieto identifikačné prostriedky boli zaslané dňa [[24. máj|24. mája]] [[1945]] na rozkaz Okresného veliteľstva [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turč. Sv. Martine]] [[Slovenské národné múzeum|Slovenskému národnému múzeu]] do [[Martin (mesto na Slovensku)|Turč. Sv. Martina]].|Správa stanice [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Štubnianskych Tepliciach z [[22. máj|22. mája]] [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|330}}}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Turček ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Turček ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Turček (okres Turčianske Teplice)]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Turček ]] --> f7v9gsmbz8ihoarik64gsgca244l7tf Gotóbun no hanajome 0 706808 8254825 8246108 2026-07-28T16:30:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8254825 wikitext text/x-wiki {{Infobox Anime |Meno = Gotóbun no hanajome |logo = Go-Toubun no Hanayome logo.svg |en = The Quintessential Quintuplets |jp = 五等分の花嫁 |zaner = komédia, román, dráma |manga = Gotóbun no hanajome |autor = [[Negi Haruba]] |MangaJazyk = japonský |pocetz = 14 |rok = {{nowrap|9. august 2017 {{--}} 19. február 2020}} |anime = Gotóbun no hanajome |Rezia = Satoši Kuwabara <small>(1. séria)</small><br/>[[Kaori]] <small>(2. séria)</small><br/>Masato Džinbó <small>(film)</small><br/>Jukihiro Mijamoto <small>(televízny špeciál)</small> |studio = [[Tezuka Productions]] <small>(1. séria)</small><br/>{{nowrap|[[Bibury Animation Studios]] <small>(2. séria, film)}}</small><br/>[[Shaft]] <small>(televízny špeciál)</small> |rokanime = {{nowrap|11. január {{--}} 29. marec 2019<small> (1. séria)</small>}}<br/>8. január {{--}} 26. marec 2021 <small>(2. séria)</small><br/>20. máj 2022 <small>(film)</small><br/>2. september {{--}} 9. september 2023 <small>(televízny špeciál)</small> |dĺžka = 24 minút <small>(1. a 2. séria, televízny špeciál)</small><br/>136 minút <small>(film)</small> |počet = 12 <small>(1. séria)</small><br/>12 <small>(2. séria)</small><br/>1 <small>(film)</small><br/>2 <small>(televízny špeciál)</small> }} '''''Gotóbun no hanajome''''' ({{vjz|jpn|五等分の花嫁|Gotóbun no hanajome}}; {{vjz|eng|''The Quintessential Quintuplets''}}) je japonská manga séria napísaná a ilustrovaná [[Negi Haruba|Negi Harubom]]. Od augusta 2017 do februára 2020 vychádzala v týždenníku ''Šúkan Šónen Magazine'', neskôr boli všetky kapitoly rozdelené a predávané v štrnástich zväzkoch. Séria sa zaoberá stredoškolským životom Fútara Uesugiho, ktorý prijal prácu doučovateľa pre pätorčatá Ičika, Nino, Miku, Jocuba a Icuki Nakano. == Manga == Manga séria bola napísaná a ilustrovaná [[Negi Haruba|Negi Harubom]]. [[4. december|4. decembr]]a [[2019]] Haruba oznámil, že séria skončí 14. zväzkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 春場ねぎ 11巻9/14発売 (@negi_haruba) on X | url = https://twitter.com/negi_haruba/status/1202076986870513664 | vydavateľ = twitter.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn}}</ref> Séria oficiálne skončila [[19. február]]a [[2020]], s dokopy 122 kapitolami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Natasha, Inc. | odkaz na autora = | titul = 春場ねぎ「五等分の花嫁」が週マガで完結！最終回を記念したグッズなど企画も | url = https://natalie.mu/comic/news/367729 | vydavateľ = natalie.mu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn | url archívu = https://web.archive.org/web/20200412011725/https://natalie.mu/comic/news/367729 | dátum archivácie = 2020-04-12 }}</ref> == Anime == Anime adaptácia bola oznámená [[8. august]]a [[2018]] v magazíne ''Šúkan Šónen''. Prvú sériu režíroval [[Satoši Kuwabara]] a napísal [[Keiičiró Óči]], s animáciou od štúdia [[Tezuka Productions]] a dizajnom postáv od dizajnéra [[Mičinosuke Nakamura|Mičinosukeho Nakamuru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TBS | odkaz na autora = | titul = 五等分の花嫁 スタッフ＆キャスト | url = http://www.tbs.co.jp/anime/5hanayome/1st/staffcast/ | vydavateľ = tbs.co.jp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn}}</ref> Prvá séria sa začala vysielať [[10. január]]a [[2019]] a skončila o 2 mesiace neskôr, [[28. marec|28. marca]] na televíznych kanáloch TBS a SUN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Natasha, Inc. | odkaz na autora = | titul = 「五等分の花嫁」OPは中野家の5つ子が歌唱！追加キャストに高森奈津美＆日野聡 | url = https://natalie.mu/comic/news/309288 | vydavateľ = natalie.mu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn}}</ref> Medzinárodne poskytuje všetky série spolu s filmom strímovacia služba Crunchyroll. Druhá séria bola oznámená [[5. máj]]a 2019 na špeciálnom podujatí v [[Tokio|Tokiu]]. Vysielanie sa malo pôvodne začať v októbri [[2020]], no kvôli produkčným problémom spôsobeným [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémiou COVID-19]] sa vysielanie odložilo,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = htmk73 | odkaz na autora = | titul = 【うわああああ】アニメ2期「五等分の花嫁∬」2021年1月に放送延期 | url = http://otakomu.jp/archives/22849531.html | vydavateľ = otakomu.jp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn}}</ref> a začalo až [[8. január]]a [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 冬アニメ『五等分の花嫁∫∫』初回放送日は2021年1月7日に決定！ 本PV＆配信情報も公開 | url = https://www.animatetimes.com/news/details.php?id=1607607169 | vydavateľ = animatetimes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn}}</ref> Skončilo [[26. marec|26. marca]], po čom nasledovalo oznámenie o pokračovaní série.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Natasha, Inc. | odkaz na autora = | titul = アニメ「五等分の花嫁」続編制作決定、ウェディング姿の5つ子捉えた新ビジュ＆PV | url = https://natalie.mu/comic/news/421735 | vydavateľ = natalie.mu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn}}</ref> [[18. apríl]]a 2021 bolo odhalené, že pokračovanie adaptácie bude prostredníctvom filmu. Režisérom bol [[Masato Džinbó]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Natasha, Inc. | odkaz na autora = | titul = 映画「五等分の花嫁」公開日は2022年5月20日、決意の表情を浮かべる五つ子 | url = https://natalie.mu/comic/news/459960 | vydavateľ = natalie.mu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn | url archívu = https://web.archive.org/web/20211229155544/https://natalie.mu/comic/news/459960 | dátum archivácie = 2021-12-29 }}</ref> Film mal premiéru v kinách [[20. máj]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TBS | odkaz na autora = | titul = 映画「五等分の花嫁」2022年5月20日（金）公開決定！予告映像＆キービジュアル第2弾公開！｜TBSテレビ | url = https://www.tbs.co.jp/anime/5hanayome/movie/news/news20211230_01.html | vydavateľ = tbs.co.jp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn}}</ref> [[1. apríl]]a [[2023]] bola na podujatí ''Gotóbun no hanajome SPECIAL EVENT 2023'' odhalená ďalšia adaptácia, tentokrát v podobe televízneho špeciálu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Natasha, Inc. | odkaz na autora = | titul = 「五等分の花嫁」新作アニメの制作決定！告知映像＆ビジュアルも公開 | url = https://natalie.mu/comic/news/519174 | vydavateľ = natalie.mu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn}}</ref> Jeho úlohou bolo adaptovať podstatný obsah [[manga|mangy]] pre poskytnutie dôležitého kontextu, ktorá sa odohrávala medzi druhou sériou a filmom. Špeciál mal svoju premiéru exkluzívne v kinách [[14. júl]]a 2023, len 3 týždne pred odvysielaním na televíznych kanáloch TBS a BS11, a to rozdelením na dve 24-minútové časti. Prvá časť vyšla [[2. september|2. septembra]], a druhá o týždeň neskôr, [[9. september|9. septembra]]. Animáciu dodalo štúdio [[Shaft]], s réžiou od ich domáceho [[Jukihiro Mijamoto|Jukihira Mijamota]], a scenár od nezávislého scenáristu [[Keiičiró Óči| Keiičira Óčiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Natasha, Inc. | odkaz na autora = | titul = 「五等分の花嫁∽」TVスペシャルで今夏放送、劇場でも3週間限定で先行上映 | url = https://natalie.mu/comic/news/523468 | vydavateľ = natalie.mu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = jpn | url archívu = https://web.archive.org/web/20230514124222/https://natalie.mu/comic/news/523468 | dátum archivácie = 2023-05-14 }}</ref> == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [https://x.com/5hanayome_anime Gotóbun no hanajome] na platforme [[Twitter|X]] * [https://anime-planet.com/anime/the-quintessential-quintuplets Anime Gotóbun no hanajome] v databáze Anime-Planet [[Kategória:Anime seriály]] [[Kategória:Manga]] [[Kategória:Šónen manga]] fuqr0bew8w7hzg2ulavltg1o1oom59c Dlhá turecká vojna 0 709710 8254781 8254573 2026-07-28T13:20:43Z LoverofBattle12 246706 Nová vlajka Chorvátskeho kráľovstva v šablóne. 8254781 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Dlhá turecká vojna |súčasť=[[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]] |obrázok=Hans von Aachen - Allegory of the Turkish war - The declaration of war before Constantinople.jpg |popis=[[Alegória]] tureckej vojny - vyhlásenie vojny pred Konštantínopolom, autor [[Hans von Aachen]] |dátum=[[29. júl]] [[1593]]{{--}}[[11. november]] [[1606]] |miesto=[[Maďarsko]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]], [[Balkánsky polostrov]] |výsledok=nerozhodný, [[Žitavský mier]] |protivník1=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Rímsko-nemecká ríša]] *[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Habsburská monarchia]] **[[Súbor:Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg|18px]] [[Rakúske arcivojvodstvo]] **[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|18px]] [[Krajiny českej koruny]] *[[File:Flag of Electoral Saxony.svg|18px]] [[Saské kurfirststvo]] *[[File:Flag of the Grand Duchy of Tuscany with Great Coat of arms.svg|18px]] [[Toskánske veľkovojvodstvo]] *[[File:Ducado de Modena (antes de 1830).svg|18px]] [[Ferrarské vojvodstvo]] *[[File:Flag of the Duchy of Mantua (1575–1707).svg|18px]] [[Mantovské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Montferrat.svg|18px]] [[Montferratské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Savoie.svg|18px]] [[Savojské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Krain.svg|18px]] [[Kraňské vojvodstvo]]<br /> [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Kráľovské Uhorsko]]<br /> [[File:Flag of the Kingdom of Croatia (Habsburg).svg|18px]] [[Chorvátske kráľovstvo (1526 – 1868)]]<br /> [[File:Banner of Gabriel Bethlen.svg|18px]] [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)]] <br/> [[File:Flag of Wallachia.svg|18px]] [[Valašské kniežatstvo]] <br /> [[File:Flag of Moldavia.svg|18px]] [[Moldavské kniežatstvo]] <br /> [[Súbor:Flag of Cross of Burgundy.svg|18px]] [[Habsburské Španielsko]]<br /> [[File:Flag of the Zaporizhian Sich.svg|18px]] [[Záporožská Sič (územie)|Záporožská Sič]]<br /> [[File:Flag of the Cossack Hetmanate.svg|18px]] [[Povstanie v Banáte|srbskí hajduci]]<br /> [[Súbor:Flag of the Papal States (1808-1870).svg|18px]] [[Pápežský štát]]<br /> [[File:Cross of saint stephen.svg|18px]] [[Rád svätého Štefana]]<br /> [[Súbor:Chorągiew królewska króla Zygmunta III Wazy.svg|18px]] [[Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]]<br /> [[Súbor:St. Blaise - National Flag of the Ragusan Republic.svg|18px]] [[Dubrovnícka republika]]<br /> [[Súbor:Flag of Republic of Venice (1659-1675).svg|18px]] [[Benátska republika]]<br /> [[File:Safavid Flag.svg|18px]] [[Safíjovská ríša]]<br /> |protivník2=[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Osmanská ríša]]<br /> *[[File:Flag of the Crimean Khanate (15th century).svg|18px]] [[Krymský chanát]]<br /> *[[File:Nogai flag.svg|18px]] [[Nogajská horda]]<br />|velitel1=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]]<br /> [[File:Flag of the Duchy of Mantua (1575–1707).svg|18px]] [[File:Flag of Montferrat.svg|18px]] [[Vincenzo I. Gonzaga|Vincenzo I.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Karl von Mansfeld]]<br /> [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Ruprecht von Eggenberg]]<br /> [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Giorgio Basta]]<br /> [[File:Banner of Gabriel Bethlen.svg|18px]] [[Štefan Bočkai]]<br /> [[File:Flag of Wallachia.svg|18px]] [[Michal Chrabrý]]<br /> [[File:Ocilo.svg|18px]] [[Starina Novak]]<br /> [[Hermann Christof von Russwurm]]<br /> [[Juraj VII. Turzo]]<br /> [[Philippe-Emmanuel de Lorraine]]<br />|velitel2=[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Murad III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Mehmed III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Ahmed III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Koca Sinan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Lala Mehmed Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Tiryaki Hasan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Damat Ibrahim Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Telli Hasan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Cığalazade Yusuf Sinan Paša]]<br />|sila1=95 000<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Liptai | meno = Ervin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Borus | meno2 = József | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Magyarország hadtörténete (két kötetben. A hongfoglalástól a kiegyezésig. 1) | vydanie = | vydavateľ = Zrínyi Katonai Kiadó | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 670 | url = | isbn = 978-963-326-337-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Magyar Tudományos Akadémia. Történettudományi Intézet | odkaz na autora = | titul = Magyarország története tíz kötetben | vydanie = | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 1812 | url = | isbn = 978-963-05-0929-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>|sila2=160 000{{--}}180 000<ref name=":1" /><ref name=":2" />}} '''Dlhá turecká vojna''' (iné názvy: '''pätnásťročná vojna'''), bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1593]] až [[1606]] medzi [[Habsburská monarchia|Habsburskou monarchiou]] na jednej strane a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] na strane druhej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír a kol|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=120}}</ref> Obdobie tejto vojny bolo ohraničené časovo od pohraničných konfliktov na území [[Chorvátsko|Chorvátska]] roku [[1592]] až do uzavretia mierovej zmluvy roku [[1606]] pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitava]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=196}}</ref> == Predohra == [[Súbor:Sultan Murad III.jpg|náhľad|Osmanský sultán [[Murad III.]], vládol v rokoch [[1574]] až [[1595]].]] V rokoch [[1578]] až [[1590]] viedla [[Osmanská ríša]] ozbrojený konflikt so [[Safíjovská ríša|Safíjovskou Perziou]], svojím najväčším protivníkom. Po jej skončení však disponovala obrovským vojskom, ktoré vyjadrovalo svoju nespokojnosť ustavičnými vzburami. Teda po uzavretí mieru s [[Safíjovská ríša|Perziou]] sa osmanský [[sultán]] [[Murad III.|Murad III]]. snažil zlepšiť chaotickú situáciu vyčerpanej ríše novou vojnou v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Nezamestnaných [[Žoldnier|žoldnierov]] bolo preto nutné presunúť na vzdialenejšie [[Európa|európske]] bojisko. Jedným z ďalších dôvodov vypuknutia tzv. pätnásťročnej vojny bolo oneskorené odovzdanie ročného tribútu (poplatku) „''haradž“'' vo výške 30 tisíc zlatých zo strany [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] prostredníctvom osobitného vyslanca v [[Istanbul|Istanbule]] na základe [[Drinopolský mier (1568)|mierovej zmluvy uzavretej v Drinopole (Edirne).]] == Boje v Chorvátsku == [[Súbor:Sziszeki csata (1593).JPG|náhľad|left|[[Bitka pod hradom Sisak]] v severozápadnom Chorvátsku ([[22. jún]] [[1593]]).]] V roku [[1591]] vypukla akási drobná vojna, ktorá však bola predzvesťou oveľa vážnejších konfliktov. Roku [[1592]] sa podarilo vojskám osmanských Turkov pod velením bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu dobyť hrad [[Bihać|Bihač]] v dnešnej severozápadnej [[Bosna a Hercegovina|Bosne]]<ref name="VDSS">{{Citácia knihy | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2015 | isbn = 978-80-7451-469-2 | počet strán = 592 | strany = }}</ref>{{rp|107}}. Dňa [[13. jún|13. júna]] roku [[1593]] došlo k vojenskému útoku na hrad Sisak osmanskými Turkami v počte 22-tisíc mužov na čele s pašom Hasanom. Obrancom prišlo o dva týždne neskôr, dňa [[22. jún|22. júna]] roku [[1593]], na pomoc cisárske vojsko a to vďaka zásahu zadunajského hlavného kapitána [[František Nádašdy|Františka Nádašdyho]] a porazilo Osmanov.<ref name="EV">{{Citácia knihy | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | priezvisko2 = Klubert | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Medvecký | meno3 = Matej | titul = Encyklopédia vojen | odkaz na titul = Encyklopédia vojen | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ikar | rok = 2020 | isbn = 978-80-551-5611-8 | počet strán = 357 | strany = }}</ref>{{rp|120}} [[Paša (Osmanská ríša)|Paša]] našiel smrť utopením v rieke [[Kupa (prítok Sávy)|Kupe]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = 162 }}</ref> Sultán [[Murad III.]] označil uhorský protiútok za porušenie mieru z [[Edirne|Drinopolu]], nechať uväzniť vyslanca [[Cisár|cisára]] [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II. Habsburského]] so sprievodom a vyhlásil mu vojnu. Následne došlo k vojenskej výprave zo strany osmanských Turkov pod velením veľkovezíra Sinana pašu, otca nebohého bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu, do severného [[Zadunajsko|Zadunajska]], kde sa im podarilo dobyť [[Vesprém|Vesprím (Vesprém)]] a [[Palotás|Palotu]], čím sa začala tzv. pätnásťročná vojna.<ref name="DU">{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | vydanie text = [2. vyd.] | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Citadella | rok = 2014 | isbn = 978-80-89628-59-9 | počet strán = 787 | strany = 236 }}</ref> == Oslobodzovanie Novohradu == [[Súbor:Pálffy Miklós metszet.jpg|náhľad|[[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]], hlavný kapitán banskej oblasti známy ako „rábsky hrdina“.]] [[Súbor:Ferenc Nadasdy I.jpg|náhľad|[[František Nádašdy|František II. Nádašdy]], v rokoch [[1598]] až [[1604]] zadunajský kapitán známy aj pod prezývkou „Čierny beg“.]] Spojenému cisárskemu vojsku pod velením [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]], [[František Nádašdy|Františka Nádašdyho]], '''Juraja Zrínskeho''' a '''Ferdinanda Hardegga''' sa spočiatku podarilo obľahnúť [[Stoličný Belehrad]] [[Stoličný Belehrad|(Székesfehérvár)]] a napokon dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1593]] porazilo budínskeho miestodržiteľa v bitke pri Pákozde vo Féjerskej stolici. Nasledovalo vojenské vytlačenie osmanských Turkov z územia slovensko-tureckého pohraničia, kde Pálfi vypracoval stratégiu, ktorá spočívala v postupnom vojenskom získavaní hradov a opevnení smerom na [[Budín]] ako sídlo pašalíka. Od novembra do decembra roku [[1593]] sa podarilo spojeným cisárskym a uhorským vojskám zvíťaziť nad armádami osmanských Turkov vďaka spätnému dobytiu [[Fiľakovo|Fiľakova]].<ref name="DU"/> Ešte koncom toho istého roka rozbil košický hlavný kapitán Christopher Tieffenbach osmanský vojenský tábor neďaleko [[Szécsény|Sečian]], pričom Osmani prišli následne o najsilnejšie pevnosti v druhej zóne uhorskej obrany a to [[Buják|Bujak]], taktiež [[Modrý Kameň]] ale aj [[Šomoška (hrad)|Šomošku]]. Zároveň došlo k vojenskému uhorskému zisku [[Hollókő]], [[Drégelypalánk|Drégeľa]] a hradu [[Hajnáčka (okres Rimavská Sobota)|Hajnáčka]]. Dňa [[10. marec|10. marca]] roku [[1594]] dobyli vojská pod velením [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] [[Novohrad (región)|Novohrad]], významný oporný bod u ktorého osmanskí [[Osmanská ríša|Turci]] nebezpečne ohrozovali banské mestá na [[Slovensko|Slovensku]]. Zároveň úspešne oslobodili spod osmanského panstva taktiež značnú časť Novohradskej, Boršodskej a Hevešskej stolice. Novohradského bega Karakariyeli Mehmeda obesili v [[Budín|Budíne]] [[Janičiar|janičiari]] na výstrahu ostatným veliteľom.<ref name="VDSS"/>{{rp|107-108}} == Obrat vojny v severnom Zadunajsku == [[Súbor:Karl von Mansfeld Abraham Hogenberg.jpg|náhľad|[[Karl von Mansfeld]], hlavný veliteľ cisárskych a uhorských vojsk.]] Ďalšie boje v pohraničí už neboli natoľko úspešné. Pomer strategického rozloženia sa však začal meniť v čase, keď sa cisárskemu vojsku nepodarilo na začiatku mája roku [[1594]] dobyť [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], pričom osmanské armády, neskôr, dňa [[29. septembra]] roku [[1594]], teda po viac než dvojmesačnom obliehaní obsadili [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] [[Győr|Ráb (Győr)]]. Kapitána samotnej pevnosti Ferdinanda zu Hardegg, ktorý kapituloval pred [[Osmanská ríša|Osmanmi]], vojenský tribunál vo [[Viedeň|Viedni]] odsúdil na [[trest smrti]].<ref name="EV"/>{{rp|120}} Neskôr sa však šťastie začalo opäť prikláňať na stranu cisárskych vojsk, keďže sa im podarilo dňa [[3. september|3. septembra]] roku [[1595]] [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], ktorý bol z hľadiska obrany slovenského územia veľmi dôležitý. Obliehanie tejto pevnosti, zabezpečovanej z druhej strany rieky Dunaj aj tureckou posádkou v [[Štúrovo|Parkáne (v súčasnosti Štúrovo)]], si vyžiadalo nemalé úsilie. Veliteľ cisárskych a žoldnierskych vojsk, zložených z Belgičanov, [[Taliani|Talianov]], [[Česi|Čechov]], [[Nemci|Nemcov]] a Uhrov, [[Karl von Mansfeld|Karl Mansfeld]] pri Komárne nečakane prešiel s vojskom rieku [[Dunaj]] a úspešne obkľúčil [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] tak rýchlo a prekvapivo, že armády osmanských Turkov nestačili stiahnuť väčší počet bojovníkov. Tu sa mu podarilo spojiť s kapitánom Pálfim, následne obsadil vyvýšeniny, aby mohol delostrelectvom kontrolovať prístupovú cestu z Budína. Zároveň sa Mansfeldovi podarilo vybudovať most na druhú stranu rieky, postaviť šiance, štyri delá a pri parkánskej pevnosti ďalších osem diel. Podarilo sa mu teda znemožniť Turkom zásobovanie po Dunaji, ibaže prvé tri útoky jeho zborov proti „vodnému“ mestu však neboli úspešné. Osmani sa viackrát pokúsili obliehaným pomôcť ale bez úspechu. [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]] s vojskom v počte 1 500 mužov, podporovaných delostrelectvom zlikvidoval ďalší pokus o vysadenie, ale keď na to Turci podnikli výpad z hradu, jeho oddiely ustúpili a turecká posila s prebila do pevnosti. Útok cisárskych vojsk na pevnostné múry bol teda odrazený. Na druhý deň Mansfeld pokračoval v ostreľovaní múrov a podnikol ďalšie útoky zo súše i z rieky, po krvavej bitke však musel ustúpiť. Aby Turci v [[Štúrovo|Parkáne]] nemohli podporiť súvercov v Ostrihome, Pálfimu sa podarilo zaútočiť na ich drevené, hlinou plnené opevnenie naraz z piatich strán takou silou, že ho bez podpory delostrelectva zrovnal so zemou. Obkľúčenie sa tak neprípustne uzavrelo. Dňa [[24. júl]]a sa Mansfeld dozvedel, že k Ostrihomu sa od Budína približuje silné turecké vojenské zoskupenie. Pálfiho jazdci s časťou nemeckého jazdectva síce zaútočili ibaže sa dostali do pasce a rozhorčený boj napokon ukončila až večerná tma. Turecký vojenský útok na Mansfeldove delostrelecké pozície dňa [[4. august|4. augusta]] roku [[1595]] spočiatku stroskotal ale po tom, čo Turci vrhli do boja ďalšie sily boli odrazení, pričom zanechali na bojisku približne štyritisíc mŕtvych, 36 diel a mnoho zásob. Zúfalý výpad obrancov hradu však výsledok boja nezmenil. Osud však cisárskemu generálovi Mansfeldovi nedoprial. Dňa [[14. august|14. augusta]] roku [[1595]] napokon podľahol [[Brušný týfus|brušnému týfusu]] v [[Komárno|Komárne]]. Velenie dočasne prevzal [[Karl Burgau]] a [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]], kým do vojenského tábora nedorazil arcivojvoda Matej, mladší brat cisára Rudolfa II. Obliehanie mesta Ostrihom pokračovalo aj naďalej, pričom vojská osmanských Turkov uskutočnili posledný pokus pomôcť obliehaným no bez úspechu. Navyše do cisárskeho tábora dorazili čerstvé vojenské sily v podobe osemtisíc talianskych [[Žoldnier|žoldnierov]] a [[František Nádašdy|Nádašdyho]] zboru. Turecká posádka hradu napokon zložila zbrane. Vojenský zisk [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] sa v kresťanskom svete považoval za taký veľký úspech, že sám pápež slúžil na počesť víťazstva ďakovnú omšu. Pri tejto príležitosti sa zas uskutočnila mimoriadna oslava. Séria úspechov cisárskych vojsk však nebola bez konca. V dňoch [[26. október|26.]] až [[28. október|28. októbra]] roku [[1596]] v trojdňovej [[Bitka pri Mezőkeresztesi|bitke pri Mezőkereszeteši]] boli porazené uhorské a cisárske vojská v [[Boršodská župa|Boršodskej stolici]], čím nádej na vojenské znovuzískanie mesta [[Jáger|Jáger (Eger)]] zhasla. Od tejto bitky sa napokon velitelia cisárskych vojsk začali vyhýbať priamym zrážkam v poli. Určité zadosťučinenie získal generál Pálfi tak, že v roku [[1597]] spolu s grófom [[Adolf Schwarzenberg|Adolfom Schwarzenbergom]] dobyl Tatu. V marci roku [[1598]] nasledoval vojenský zisk aj Rábu zo strany cisárskych vojsk. Pri dobytí [[Tata (Maďarsko)|Taty]] Pálfi využil vojnovú lesť a v Uhorsku dovtedy nepoužívanú vojenskú techniku na vyhadzovanie hradných brán – [[Zábavná pyrotechnika|petardu]]. K hradnej bráne poslal troch jazdcov ovládajúcich turecký jazyk, a to aj s vozom, na ktorom bola pripevnená [[petarda]]. Kým jazdci tvrdiac, že vezú potraviny a list pre bega, upútavali pozornosť stráží, ich sprievod, tvorený zo zbrojmajstrov, vyhodil pomocou petardy bránu do vzduchu. Pálfiho vojaci dovtedy ukrytí, vtrhli do nádvoria a ďalšie oddiely pomocou rebríkov vyliezli na hradby. Po krátkom boji hrad obsadili. Takisto pri dobytí Rábu sa Pálfi spolu Schwarzenbergom rozhodli použiť [[Zábavná pyrotechnika|petardu]]. Tu však boli Pálfiho jazdci nútení bojovať aj ako pechota. Dobytie tejto dôležitej vojenskej pevnosti Pálfimu mu prinieslo uznanie a prívlastok „rábsky hrdina“.<ref name="Bab">{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl | meno = Vojtech | odkaz na autora = Vojtech Dangl | titul = Bitky a bojiská v našich dejinách : od Samovej ríše po vznik stálej armády | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2005 | isbn = 80-8046-310-7 | počet strán = 243 | strany = }}</ref>{{rp|161-165}} [[Vysoká porta|Vysoká Porta]] v [[Istanbul|Istanbule]] ponúkla síce uzavrieť mier, ale ani jedna z bojujúcich strán nebola ochotná ustúpiť zo svojich požiadaviek, čo bol dôvod, prečo ničivá vojna pokračovala a neúprosne doliehala na domáce obyvateľstvo.<ref name="EV"/>{{rp|121}} [[Súbor:Battle of Mezőkeresztes 1596.jpg|náhľad|[[Bitka pri Mezőkeresztesi|Bitka pri Mezőkereszeteši]] ([[26. august|26.]]<nowiki/>až [[28. október]] [[1596]]), v ktorej boli porazené cisárske a uhorské vojská.]] == Plienenie Tatárov na strednom a západnom Slovensku == V tom čase na Slovensko opäť vpadli Turci, tentokrát s hordami [[Krymskí Tatári|krymských Tatárov]]. V roku [[1599]] iba v teritóriu Fiľakovského sandžaku vypálili takmer 40 dedín a zajali tritisíc ľudí. Okrem toho sa im podarilo vyplieniť [[Dobrá Niva (obec)|Dobrú Nivu]], [[Pliešovce]] a okolie [[Krupina|Krupiny]]. Okrem toho sa objavili pri [[Zvolen]]e a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], prenikli taktiež do údolia [[Hron]]a, [[Ipeľ|Ipľa]] a [[Váh]]u. [[Slovensko|Slovenský]] ľud sa bránil proti vojenskej sile týchto nájazdníkov v kostoloch premenených na dočasné pevnosti, vo vozových hradbách, útekmi do hôr a podobne. == Vyčíňanie žoldnierov == Turci však neboli jediní, ktorí dedinskému ľudu spôsobovali hrozné útrapy. V období od konca jesene roku [[1599]] sa žoldnierske vojská spravidla rozdeľovali na menšie skupiny následkom čoho sa z nich často vykľuli lúpežné bandy. Ich vyčíňanie nadobúdalo katastrofálne rozmery, pričom vyvolávalo nenávisť domáceho obyvateľstva, ktorá sa prenášala taktiež do prostredia viedenského dvora a vlády „Nemcov“. == Záver „Dlhej tureckej vojny“<ref name="Bab"/>{{rp|165}} == Turecké ťaženie v [[Uhorsko|Uhorsku]] bolo v roku [[1603]] narušené ďalším ozbrojeným konfliktom medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Safíjovská ríša|Sáfijovskou Perziou]] na východe (do roku [[1612]]). [[Osmanská ríša|Osmanský]] [[sultán]] [[Murad III.|Murad]] [[Murad III.|III]]. musel časť svojich vojsk napokon odveliť na východnú hranicu ríše, pričom v [[Uhorsko|Uhorsku]] sa obmedzil iba na obranu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŠVIHRAN|meno=Ladislav|titul=|vydanie=Kto nám vládol|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-8046-734-0|strany=164}}</ref> V posledných rokoch pätnásťročnej vojny sa vyhrotili rozpory medzi cisárskymi (prevažne nemeckými) a uhorskými veliteľmi. Na územie [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] nemilosrdne dopadli protireformačné opatrenia cisárskeho dvora. Vojenskú situáciu skomplikovalo taktiež [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstanie]] [[Štefan Bočkai|Štefana Bočkaja]].<ref name="Bab"/>{{rp|165}} To všetko napokon využili osmanskí Turci a napokon sa dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1605]] opätovne vojensky zmocnili mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]. Pätnásťročná vojna sa skončila [[11. november|11. novembra]] roku [[1606]] podpísaním [[Žitavský mier|Žitavského mieru]].<ref name="EV"/>{{rp|121}} == Konečný mier a jeho dôsledky == [[Súbor:Sultan Mehmet III of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|Osmanský sultán [[Mehmed III.]] vládol v rokoch [[1595]] až [[1603]].|304x304bod]] Dňa [[11. november|11. novembra]] roku [[1606]] bola uzatvorená pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitavy]] do [[Váh|Váhu]] mierová zmluva, ktorou sa skončila pätnásťročná vojna, dovtedy najpustošivejšie obdobie habsbursko-tureckého ozbrojeného konfliktu.<ref name="Bab"/>{{rp|165}} Osmanskí Turci prostredníctvom tohto dokumentu prvý raz uznali svojho partnera za rovnocenného. Dovtedy označovali rod [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] ponižujúcou formuláciou ako ,, viedenskí králi", pričom nadobudnutím platnosti tejto mierovej zmluvy im priznali titul rímsky cisár.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír|titul=PhDr. Dejiny Uhorska a Slováci|vydanie=prvé|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8046-586-5|strany=167}}</ref> Mier sa za časového trvania predĺžil z ôsmich na dvadsať rokov, pričom každoročný tribút 30 tisíc zlatých nahradil jednorazový dar cisára 200 tisíc toliarov voči sultánovi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠÁK|meno=Pavol|titul=PhDr.|vydanie=tretie|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=197}}</ref> Osmanskí Turci mali možnosť ponechať si dobyté územia, ktoré získali počas konfliktu. Zakazovali sa vpády [[Osmanská ríša|Turkov]] a Tatárov na cisárske územie a opačne, ako aj prepady a dobýjanie pevností lesťou alebo zbraňou. Všetky prečiny sa mali hlásiť vyšším veliteľom. Mierová zmluva riešila i otázku výmeny zajatcov a nakladania s nimi. Priestupky proti nej v pohraničných pevnostiach sa mali hlásiť cisárskemu veliteľovi v Rábe alebo chorvátskemu bánovi (na tureckej strane [[Beglerbeg|beglerbegovi]] v [[Jáger|Jágri]], [[Veľká Kaniža|Kaniži]] a [[Temešvár|Temešvári]]) a previnilci mali byť trestaní podľa zákona. Pevnosti mali zostať v pôvodnom stave a zakázala sa výstavba nových bez povolenia druhej strany. Ďalej sa relatívne dôsledne vytýčili hranice, aby sa vyhlo dvojitému zdaňovaniu z tureckej i uhorskej strany. Dediny, ktoré platili pre obidve strany, mali platiť i naďalej. Šľachtici boli na tomto území od daní oslobodení. V obciach s dvojitým zdaňovaním vznikol dokonca inštitút kresťanských a tureckých richtárov, ktorí vyberali dávky pre svoju stranu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bada | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny | zväzok = II : 1526{{--}}1780 | typ zväzku = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | rok = 2017 | isbn = 978-80-8119-103-9 | počet strán = 385 | strany = 99{{--}}100 }}</ref> == Obdobie mieru == Aj napriek relatívne „pokojnému“ mierovému obdobiu s Turkami, ktoré trvalo až do vypuknutia rakúsko-tureckej vojny v roku [[1663]], však dochádzalo k potýčkam medzi uhorskými a tureckými posádkami, taktiež k vypaľovaniu obcí či dokonca k prepadávaniu trhov ale aj ku koristníckym výpravám, terorizovaniu obyvateľstva, násilnému odvádzaniu zajatcov a vraždeniu. V rokoch [[1625]] až [[1627]] podľa súdobých výkazov Turci odvliekli z Tekovskej stolice do otroctva 1 047 ľudí a zabili 353 osôb. Na území Nitrianskej stolice zabili 28, v Novohradskej 25 občanov a uniesli 70 detí. V Komárňanskej stolici bolo do otroctva odvlečených 59 ľudí, v Gemerskej stolici malo turecké vyčíňanie za následok 6 mŕtvych. Aj oddiely z uhorských pohraničných pevností robili vpády na územie obsadené Turkami, plienili a terorizovali obyvateľstvo. Za týchto okolností nebolo obdivu, že sa vyľudňovali celé oblasti a obyvateľstvo hromadne utekalo. V lete [[1652]] postupovalo približne štvortisícové turecké vojsko pod velením bega Mustafu údolím [[Žitava (rieka)|Žitavy]] smerom k [[Zlaté Moravce|Zlatým Moravciam]], pričom ničilo a pálilo všetko, čo mu skrížilo cestu. Pri Veľkých Vozokanoch sa im postavil na odpor veliteľ pevnosti v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] [[Adam Forgáč]] spolu s 1 200 vojakmi, medzi ktorými boli aj oddiely aj z posádok v [[Slovenské Ďarmoty|Ďarmotách]] a [[Levice (Slovensko)|Leviciach]], posilnené ozbrojenými obyvateľmi z okolitých obcí. Na čistinke prezývanej Lech dal [[Adam Forgáč|Forgáč]] postaviť provizórnu opevnenú líniu a využil aj vozovú hradbu. Forgáčovo vojsko, v ktorom bojoval veľký počet slovenských mladíkov, prvý útok úspešne odrazilo. Turkom sa nedarilo vojensky ani pri ďalších pokusoch, pričom aj napriek tomu, že boli v početnej presile, z bojiska ustúpili ako porazení. Zanechali po sebe viac než 600 mŕtvych a prišli o 200 zajatcov, ktorí tak unikli smutnému osudu. Išlo teda o jedno z najväčších ozbrojených stretnutí s Turkami v poli na našom území od skončenia pätnásťročnej vojny, a to v čase, keď formálne vládlo prímerie. Veľký podiel na vojenskom víťazstve v [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|bitke pri Veľkých Vozokanoch]] mal dedinský ľud z okolia, ktorý sa zhromaždil pod Forgáčovou zástavou a bránil sa prevažne iba poľnohospodárskym náradím prispôsobeným na boj – [[kosa]]mi, vidlami, [[sekera]]mi v tradičnej vozovej hradbe. V boji položilo život vyše 100 obrancov.<ref name="Bab"/>{{rp|166-167}} == Najdôležitejšie udalosti == '''[[1591]]''' * vypuknutie menšej vojny na osmansko-uhorskej hranici '''[[1592]]''' * úspešné vojenské dobytie hradu [[Bihać|Bihač]] na území [[Bosna (historická krajina)|Bosny]] zásluhou osmanských janičiarov pod velením bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=196}}</ref> '''[[1593]]''' * [[13. jún]]: začiatok [[Bitka pod hradom Sisak|obliehania hradu Sisak]] 22-tisícovým vojskom pod velením Hasana pašu * [[22. jún]]: príchod cisárskeho vojska na pomoc obliehaným kresťanským vojakom ** ozbrojený zásah armád zadunajského kapitána [[František Nádašdy|Františka]] [[František Nádašdy|II. Nádašdyho]] ** vojenská porážka osmanského vojska a smrť pašu Hasana * november až december: úspešné dobytie [[Fiľakovo|Fiľakova]], [[Szécsény|Sečian]], [[Buják|Bujaku]], [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameňa]], [[Šomoška (hrad)|Šomošky]], [[Hollókő]], [[Drégelypalánk|Drégeľa]] a [[Hajnáčka (hrad)|Hajnáčky]] zásluhou cisársko-uhorských vojsk '''[[1594]]''' * [[10. marec]]: vojenské obsadenie [[Novohrad (obec)|Novohradu]] kresťanskými armádami pod velením kapitána [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] * [[4. marec]]: vojenské obliehanie mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] zo strany cisárskej armády v sile 35 000 vojakov na čele s rakúskym [[Matej (Svätá rímska ríša)|arcikniežaťom Matejom]] bez úspechu * [[7. október|7.]] až [[24. október]]: neúspešné vojenské obliehanie mesta [[Komárno]] zo strany osmanskej armády pod velením veľkovezíra Sinana pašu '''[[1595]]''' * [[3. september]]: obkľúčenie mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] cisárskym vojskom na čele s veliteľom [[Karl von Mansfeld|Karolom Mansfeldom]] ** [[kapitulácia]] osmanskej posádky '''[[1596]]''' * [[26. október|26.]] až [[28. október|28.]] [[28. október|október]]: vojenská porážka cisárskych vojsk v [[Bitka pri Mezőkeresztesi|bitke pri Mezőkereszeteši]] ** rozhodnutie cisárskych a uhorských veliteľov pre vyhýbanie sa väčším zrážkam s osmanskými janičiarmi v otvorenom boji '''[[1597]]''' * úspešné vojenské dobytie [[Tata (Maďarsko)|Taty]] po útoku cisársko-uhorských oddielov '''[[1598]]''' * úspešné vojenské dobytie [[Győr|Rábu]] po ofenzíve cisárskej armády pod velením kapitána [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DANGL|meno=Vojtech|titul=Bitky a bojiská v našich dejinách|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8046-864-4|strany=163}}</ref> '''[[1599]]''' * jar: plienenie osmanských Turkov spolu s hordami krymských Tatárov v teritóriu Fiľakovského sandžaku ** vypálenie 40 dedín a zajatie 3 000 civilistov '''[[1602]]''' * [[6. október]]: neúspešné obliehanie mesta [[Budín]] cisárskymi vojskami '''[[1606]]''' * [[11. november]]: uzavretie [[Žitavský mier|mierovej zmluvy]] pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitavy]] do [[Váh|Váhu]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=SLOVART, spol. s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=160 - 166}}</ref> ** koniec tzv. Pätnásťročnej vojny ako dovtedy najpustošivejšieho obdobia habsbursko-tureckého ozbrojeného konfliktu ** uznanie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] prvý raz za rovnocenných a priznanie titulu ,, rímsky cisár“  (predtým ponižujúca formulácia ako ,, viedenskí králi“) ** predĺženie mieru z časového hľadiska z ôsmich na dvadsať rokov ** náhrada každoročného tribútu 30 tisíc zlatých za jednorazový dar cisára 200 tisíc toliarov voči sultánovi ** zákaz výstavby nových vojenských pevností a ich rozširovanie bez povolenia druhej strany<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BADA|meno=Michal|titul=Slovenské dejiny II (1526 - 1780)|vydanie=1|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-8119-103-9|strany=99}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Forgách Ádám 1601-1681.jpg|[[Adam Forgáč]], hornouhorský hlavný kapitán, vojenský víťaz proti osmanským Turkom v [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|Bitke pri Veľkých Vozokanoch]] zo dňa [[26. august|26. augusta]] roku [[1652]]. Súbor:Esterhazy Nagyvezek 1.png|Pamätník [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|bitky pri Veľkých Vozokanoch]] proti osmanským Turkom dňa [[26. august|26. augusta]] roku [[1652]]. Súbor:Zsitvatő.JPG|Pamätník uzavretia [[Žitavský mier|Žitavského mieru]] v [[Radvaň nad Dunajom|Radvani nad Dunajom]]. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BLISS - Teeple John. ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004, 666 s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki> * TURČAN, Vladimír PhDr. a kol. Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. ISBN 987-80-8085-596-3 * DANGL, Vojtech PhDr. SEGEŠ, Vladimír PhDr. doc. ''Vojvodcovia – 111 osobností vojenských dejín Slovenska''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2012, 472 s. <nowiki>ISBN 978-80-7360-986-3</nowiki> * KRŠAK, Pavol. PhDr. ''Ottov historický atlas Slovensko''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2015, 560 s. <nowiki>ISBN 978-80-7360-834-7</nowiki> * ŠVIHRAN, Ladislav. ''Kto nám vládol''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2016, 271 s. <nowiki>ISBN 978-80-8046-734-0</nowiki> == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo (1570 - 1711)]] * [[František Nádašdy]] * [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi (1552 až 1600)]] * [[Valentín Balaša]] == Zdroj == {{Preklad|en|Ottoman–Habsburg wars|1206913892|cs|Dlouhá turecká válka|22970838|en|Long Turkish War|1200192369|fr|Longue Guerre|211800674}} [[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Vojny 16. storočia]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] [[Kategória:Vojny Habsburskej monarchie]] [[Kategória:Osmansko-habsburské vojny]] a4io9knsi7hufhh5lua8sru912trp0f 8254834 8254781 2026-07-28T16:53:10Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových faktov v kapitole ,,Najdôležitejšie udalosti". 8254834 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Dlhá turecká vojna |súčasť=[[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]] |obrázok=Hans von Aachen - Allegory of the Turkish war - The declaration of war before Constantinople.jpg |popis=[[Alegória]] tureckej vojny - vyhlásenie vojny pred Konštantínopolom, autor [[Hans von Aachen]] |dátum=[[29. júl]] [[1593]]{{--}}[[11. november]] [[1606]] |miesto=[[Maďarsko]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]], [[Balkánsky polostrov]] |výsledok=nerozhodný, [[Žitavský mier]] |protivník1=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Rímsko-nemecká ríša]] *[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Habsburská monarchia]] **[[Súbor:Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg|18px]] [[Rakúske arcivojvodstvo]] **[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|18px]] [[Krajiny českej koruny]] *[[File:Flag of Electoral Saxony.svg|18px]] [[Saské kurfirststvo]] *[[File:Flag of the Grand Duchy of Tuscany with Great Coat of arms.svg|18px]] [[Toskánske veľkovojvodstvo]] *[[File:Ducado de Modena (antes de 1830).svg|18px]] [[Ferrarské vojvodstvo]] *[[File:Flag of the Duchy of Mantua (1575–1707).svg|18px]] [[Mantovské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Montferrat.svg|18px]] [[Montferratské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Savoie.svg|18px]] [[Savojské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Krain.svg|18px]] [[Kraňské vojvodstvo]]<br /> [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Kráľovské Uhorsko]]<br /> [[File:Flag of the Kingdom of Croatia (Habsburg).svg|18px]] [[Chorvátske kráľovstvo (1526 – 1868)]]<br /> [[File:Banner of Gabriel Bethlen.svg|18px]] [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)]] <br/> [[File:Flag of Wallachia.svg|18px]] [[Valašské kniežatstvo]] <br /> [[File:Flag of Moldavia.svg|18px]] [[Moldavské kniežatstvo]] <br /> [[Súbor:Flag of Cross of Burgundy.svg|18px]] [[Habsburské Španielsko]]<br /> [[File:Flag of the Zaporizhian Sich.svg|18px]] [[Záporožská Sič (územie)|Záporožská Sič]]<br /> [[File:Flag of the Cossack Hetmanate.svg|18px]] [[Povstanie v Banáte|srbskí hajduci]]<br /> [[Súbor:Flag of the Papal States (1808-1870).svg|18px]] [[Pápežský štát]]<br /> [[File:Cross of saint stephen.svg|18px]] [[Rád svätého Štefana]]<br /> [[Súbor:Chorągiew królewska króla Zygmunta III Wazy.svg|18px]] [[Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]]<br /> [[Súbor:St. Blaise - National Flag of the Ragusan Republic.svg|18px]] [[Dubrovnícka republika]]<br /> [[Súbor:Flag of Republic of Venice (1659-1675).svg|18px]] [[Benátska republika]]<br /> [[File:Safavid Flag.svg|18px]] [[Safíjovská ríša]]<br /> |protivník2=[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Osmanská ríša]]<br /> *[[File:Flag of the Crimean Khanate (15th century).svg|18px]] [[Krymský chanát]]<br /> *[[File:Nogai flag.svg|18px]] [[Nogajská horda]]<br />|velitel1=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]]<br /> [[File:Flag of the Duchy of Mantua (1575–1707).svg|18px]] [[File:Flag of Montferrat.svg|18px]] [[Vincenzo I. Gonzaga|Vincenzo I.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Karl von Mansfeld]]<br /> [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Ruprecht von Eggenberg]]<br /> [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Giorgio Basta]]<br /> [[File:Banner of Gabriel Bethlen.svg|18px]] [[Štefan Bočkai]]<br /> [[File:Flag of Wallachia.svg|18px]] [[Michal Chrabrý]]<br /> [[File:Ocilo.svg|18px]] [[Starina Novak]]<br /> [[Hermann Christof von Russwurm]]<br /> [[Juraj VII. Turzo]]<br /> [[Philippe-Emmanuel de Lorraine]]<br />|velitel2=[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Murad III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Mehmed III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Ahmed III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Koca Sinan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Lala Mehmed Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Tiryaki Hasan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Damat Ibrahim Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Telli Hasan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Cığalazade Yusuf Sinan Paša]]<br />|sila1=95 000<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Liptai | meno = Ervin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Borus | meno2 = József | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Magyarország hadtörténete (két kötetben. A hongfoglalástól a kiegyezésig. 1) | vydanie = | vydavateľ = Zrínyi Katonai Kiadó | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 670 | url = | isbn = 978-963-326-337-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Magyar Tudományos Akadémia. Történettudományi Intézet | odkaz na autora = | titul = Magyarország története tíz kötetben | vydanie = | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 1812 | url = | isbn = 978-963-05-0929-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>|sila2=160 000{{--}}180 000<ref name=":1" /><ref name=":2" />}} '''Dlhá turecká vojna''' (iné názvy: '''pätnásťročná vojna'''), bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1593]] až [[1606]] medzi [[Habsburská monarchia|Habsburskou monarchiou]] na jednej strane a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] na strane druhej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír a kol|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=120}}</ref> Obdobie tejto vojny bolo ohraničené časovo od pohraničných konfliktov na území [[Chorvátsko|Chorvátska]] roku [[1592]] až do uzavretia mierovej zmluvy roku [[1606]] pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitava]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=196}}</ref> == Predohra == [[Súbor:Sultan Murad III.jpg|náhľad|Osmanský sultán [[Murad III.]], vládol v rokoch [[1574]] až [[1595]].]] V rokoch [[1578]] až [[1590]] viedla [[Osmanská ríša]] ozbrojený konflikt so [[Safíjovská ríša|Safíjovskou Perziou]], svojím najväčším protivníkom. Po jej skončení však disponovala obrovským vojskom, ktoré vyjadrovalo svoju nespokojnosť ustavičnými vzburami. Teda po uzavretí mieru s [[Safíjovská ríša|Perziou]] sa osmanský [[sultán]] [[Murad III.|Murad III]]. snažil zlepšiť chaotickú situáciu vyčerpanej ríše novou vojnou v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Nezamestnaných [[Žoldnier|žoldnierov]] bolo preto nutné presunúť na vzdialenejšie [[Európa|európske]] bojisko. Jedným z ďalších dôvodov vypuknutia tzv. pätnásťročnej vojny bolo oneskorené odovzdanie ročného tribútu (poplatku) „''haradž“'' vo výške 30 tisíc zlatých zo strany [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] prostredníctvom osobitného vyslanca v [[Istanbul|Istanbule]] na základe [[Drinopolský mier (1568)|mierovej zmluvy uzavretej v Drinopole (Edirne).]] == Boje v Chorvátsku == [[Súbor:Sziszeki csata (1593).JPG|náhľad|left|[[Bitka pod hradom Sisak]] v severozápadnom Chorvátsku ([[22. jún]] [[1593]]).]] V roku [[1591]] vypukla akási drobná vojna, ktorá však bola predzvesťou oveľa vážnejších konfliktov. Roku [[1592]] sa podarilo vojskám osmanských Turkov pod velením bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu dobyť hrad [[Bihać|Bihač]] v dnešnej severozápadnej [[Bosna a Hercegovina|Bosne]]<ref name="VDSS">{{Citácia knihy | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2015 | isbn = 978-80-7451-469-2 | počet strán = 592 | strany = }}</ref>{{rp|107}}. Dňa [[13. jún|13. júna]] roku [[1593]] došlo k [[Bitka pod hradom Sisak|vojenskému útoku na hrad Sisak]] osmanskými Turkami v počte 22-tisíc mužov na čele s pašom Hasanom. Obrancom prišlo o dva týždne neskôr, dňa [[22. jún|22. júna]] roku [[1593]], na pomoc cisárske vojsko a to vďaka zásahu zadunajského hlavného kapitána [[František Nádašdy|Františka Nádašdyho]] a porazilo Osmanov.<ref name="EV">{{Citácia knihy | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | priezvisko2 = Klubert | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Medvecký | meno3 = Matej | titul = Encyklopédia vojen | odkaz na titul = Encyklopédia vojen | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ikar | rok = 2020 | isbn = 978-80-551-5611-8 | počet strán = 357 | strany = }}</ref>{{rp|120}} [[Paša (Osmanská ríša)|Paša]] našiel smrť utopením v rieke [[Kupa (prítok Sávy)|Kupe]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = 162 }}</ref> Sultán [[Murad III.]] označil uhorský protiútok za porušenie mieru z [[Edirne|Drinopolu]], nechať uväzniť vyslanca [[Cisár|cisára]] [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II. Habsburského]] so sprievodom a vyhlásil mu vojnu. Následne došlo k vojenskej výprave zo strany osmanských Turkov pod velením veľkovezíra Sinana pašu, otca nebohého bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu, do severného [[Zadunajsko|Zadunajska]], kde sa im podarilo dobyť [[Vesprém|Vesprím (Vesprém)]] a [[Palotás|Palotu]], čím sa začala tzv. pätnásťročná vojna.<ref name="DU">{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | vydanie text = [2. vyd.] | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Citadella | rok = 2014 | isbn = 978-80-89628-59-9 | počet strán = 787 | strany = 236 }}</ref> == Oslobodzovanie Novohradu == [[Súbor:Pálffy Miklós metszet.jpg|náhľad|[[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]], hlavný kapitán banskej oblasti známy ako „rábsky hrdina“.]] [[Súbor:Ferenc Nadasdy I.jpg|náhľad|[[František Nádašdy|František II. Nádašdy]], v rokoch [[1598]] až [[1604]] zadunajský kapitán známy aj pod prezývkou „Čierny beg“.]] Spojenému cisárskemu vojsku pod velením [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]], [[František Nádašdy|Františka Nádašdyho]], '''Juraja Zrínskeho''' a '''Ferdinanda Hardegga''' sa spočiatku podarilo obľahnúť [[Stoličný Belehrad]] [[Stoličný Belehrad|(Székesfehérvár)]] a napokon dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1593]] porazilo budínskeho miestodržiteľa v bitke pri Pákozde vo Féjerskej stolici. Nasledovalo vojenské vytlačenie osmanských Turkov z územia slovensko-tureckého pohraničia, kde Pálfi vypracoval stratégiu, ktorá spočívala v postupnom vojenskom získavaní hradov a opevnení smerom na [[Budín]] ako sídlo pašalíka. Od novembra do decembra roku [[1593]] sa podarilo spojeným cisárskym a uhorským vojskám zvíťaziť nad armádami osmanských Turkov vďaka spätnému dobytiu [[Fiľakovo|Fiľakova]].<ref name="DU"/> Ešte koncom toho istého roka rozbil košický hlavný kapitán Christopher Tieffenbach osmanský vojenský tábor neďaleko [[Szécsény|Sečian]], pričom Osmani prišli následne o najsilnejšie pevnosti v druhej zóne uhorskej obrany a to [[Buják|Bujak]], taktiež [[Modrý Kameň]] ale aj [[Šomoška (hrad)|Šomošku]]. Zároveň došlo k vojenskému uhorskému zisku [[Hollókő]], [[Drégelypalánk|Drégeľa]] a hradu [[Hajnáčka (okres Rimavská Sobota)|Hajnáčka]]. Dňa [[10. marec|10. marca]] roku [[1594]] dobyli vojská pod velením [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] [[Novohrad (región)|Novohrad]], významný oporný bod u ktorého osmanskí [[Osmanská ríša|Turci]] nebezpečne ohrozovali banské mestá na [[Slovensko|Slovensku]]. Zároveň úspešne oslobodili spod osmanského panstva taktiež značnú časť Novohradskej, Boršodskej a Hevešskej stolice. Novohradského bega Karakariyeli Mehmeda obesili v [[Budín|Budíne]] [[Janičiar|janičiari]] na výstrahu ostatným veliteľom.<ref name="VDSS"/>{{rp|107-108}} == Obrat vojny v severnom Zadunajsku == [[Súbor:Karl von Mansfeld Abraham Hogenberg.jpg|náhľad|[[Karl von Mansfeld]], hlavný veliteľ cisárskych a uhorských vojsk.]] Ďalšie boje v pohraničí už neboli natoľko úspešné. Pomer strategického rozloženia sa však začal meniť v čase, keď sa cisárskemu vojsku nepodarilo na začiatku mája roku [[1594]] dobyť [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], pričom osmanské armády, neskôr, dňa [[29. septembra]] roku [[1594]], teda po viac než dvojmesačnom obliehaní obsadili [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] [[Győr|Ráb (Győr)]]. Kapitána samotnej pevnosti Ferdinanda zu Hardegg, ktorý kapituloval pred [[Osmanská ríša|Osmanmi]], vojenský tribunál vo [[Viedeň|Viedni]] odsúdil na [[trest smrti]].<ref name="EV"/>{{rp|120}} Neskôr sa však šťastie začalo opäť prikláňať na stranu cisárskych vojsk, keďže sa im podarilo dňa [[3. september|3. septembra]] roku [[1595]] [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], ktorý bol z hľadiska obrany slovenského územia veľmi dôležitý. Obliehanie tejto pevnosti, zabezpečovanej z druhej strany rieky Dunaj aj tureckou posádkou v [[Štúrovo|Parkáne (v súčasnosti Štúrovo)]], si vyžiadalo nemalé úsilie. Veliteľ cisárskych a žoldnierskych vojsk, zložených z Belgičanov, [[Taliani|Talianov]], [[Česi|Čechov]], [[Nemci|Nemcov]] a Uhrov, [[Karl von Mansfeld|Karl Mansfeld]] pri Komárne nečakane prešiel s vojskom rieku [[Dunaj]] a úspešne obkľúčil [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] tak rýchlo a prekvapivo, že armády osmanských Turkov nestačili stiahnuť väčší počet bojovníkov. Tu sa mu podarilo spojiť s kapitánom Pálfim, následne obsadil vyvýšeniny, aby mohol delostrelectvom kontrolovať prístupovú cestu z Budína. Zároveň sa Mansfeldovi podarilo vybudovať most na druhú stranu rieky, postaviť šiance, štyri delá a pri parkánskej pevnosti ďalších osem diel. Podarilo sa mu teda znemožniť Turkom zásobovanie po Dunaji, ibaže prvé tri útoky jeho zborov proti „vodnému“ mestu však neboli úspešné. Osmani sa viackrát pokúsili obliehaným pomôcť ale bez úspechu. [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]] s vojskom v počte 1 500 mužov, podporovaných delostrelectvom zlikvidoval ďalší pokus o vysadenie, ale keď na to Turci podnikli výpad z hradu, jeho oddiely ustúpili a turecká posila s prebila do pevnosti. Útok cisárskych vojsk na pevnostné múry bol teda odrazený. Na druhý deň Mansfeld pokračoval v ostreľovaní múrov a podnikol ďalšie útoky zo súše i z rieky, po krvavej bitke však musel ustúpiť. Aby Turci v [[Štúrovo|Parkáne]] nemohli podporiť súvercov v Ostrihome, Pálfimu sa podarilo zaútočiť na ich drevené, hlinou plnené opevnenie naraz z piatich strán takou silou, že ho bez podpory delostrelectva zrovnal so zemou. Obkľúčenie sa tak neprípustne uzavrelo. Dňa [[24. júl]]a sa Mansfeld dozvedel, že k [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] sa od [[Budín|Budína]] približuje silné turecké vojenské zoskupenie. Pálfiho jazdci s časťou nemeckého jazdectva síce zaútočili ibaže sa dostali do pasce a rozhorčený boj napokon ukončila až večerná tma. Turecký vojenský útok na Mansfeldove delostrelecké pozície dňa [[4. august|4. augusta]] roku [[1595]] spočiatku stroskotal ale po tom, čo Turci vrhli do boja ďalšie sily boli odrazení, pričom zanechali na bojisku približne štyritisíc mŕtvych, 36 diel a mnoho zásob. Zúfalý výpad obrancov hradu však výsledok boja nezmenil. Osud však cisárskemu generálovi Mansfeldovi nedoprial. Dňa [[14. august|14. augusta]] roku [[1595]] napokon podľahol [[Brušný týfus|brušnému týfusu]] v [[Komárno|Komárne]]. Velenie dočasne prevzal '''Karl Burgau''' a [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]], kým do vojenského tábora nedorazil [[Matej (Svätá rímska ríša)|arcivojvoda Matej]], mladší brat cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Obliehanie mesta Ostrihom pokračovalo aj naďalej, pričom vojská osmanských Turkov uskutočnili posledný pokus pomôcť obliehaným no bez úspechu. Navyše do cisárskeho tábora dorazili čerstvé vojenské sily v podobe osemtisíc talianskych [[Žoldnier|žoldnierov]] a [[František Nádašdy|Nádašdyho]] zboru. Turecká posádka hradu napokon zložila zbrane. Vojenský zisk [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] sa v kresťanskom svete považoval za taký veľký úspech, že sám pápež slúžil na počesť víťazstva ďakovnú omšu. Pri tejto príležitosti sa zas uskutočnila mimoriadna oslava. Séria úspechov cisárskych vojsk však nebola bez konca. V dňoch [[26. október|26.]] až [[28. október|28. októbra]] roku [[1596]] v trojdňovej [[Bitka pri Mezőkeresztesi|bitke pri Mezőkereszeteši]] boli porazené uhorské a cisárske vojská v [[Boršodská župa|Boršodskej stolici]], čím nádej na vojenské znovuzískanie mesta [[Jáger|Jáger (Eger)]] zhasla. Od tejto bitky sa napokon velitelia cisárskych vojsk začali vyhýbať priamym zrážkam v poli. Určité zadosťučinenie získal generál Pálfi tak, že v roku [[1597]] spolu s grófom '''Adolfom Schwarzenbergom''' dobyl [[Tata (Maďarsko)|Tatu]]. V marci roku [[1598]] nasledoval vojenský zisk aj Rábu zo strany cisárskych vojsk. Pri dobytí [[Tata (Maďarsko)|Taty]] Pálfi využil vojnovú lesť a v [[Uhorsko|Uhorsku]] dovtedy nepoužívanú vojenskú techniku na vyhadzovanie hradných brán – [[Zábavná pyrotechnika|petardu]]. K hradnej bráne poslal troch jazdcov ovládajúcich turecký jazyk, a to aj s vozom, na ktorom bola pripevnená [[petarda]]. Kým jazdci tvrdiac, že vezú potraviny a list pre bega, upútavali pozornosť stráží, ich sprievod, tvorený zo zbrojmajstrov, vyhodil pomocou petardy bránu do vzduchu. Pálfiho vojaci dovtedy ukrytí, vtrhli do nádvoria a ďalšie oddiely pomocou rebríkov vyliezli na hradby. Po krátkom boji hrad obsadili. Takisto pri dobytí Rábu sa Pálfi spolu Schwarzenbergom rozhodli použiť [[Zábavná pyrotechnika|petardu]]. Tu však boli Pálfiho jazdci nútení bojovať aj ako pechota. Dobytie tejto dôležitej vojenskej pevnosti Pálfimu mu prinieslo uznanie a prívlastok „rábsky hrdina“.<ref name="Bab">{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl | meno = Vojtech | odkaz na autora = Vojtech Dangl | titul = Bitky a bojiská v našich dejinách : od Samovej ríše po vznik stálej armády | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2005 | isbn = 80-8046-310-7 | počet strán = 243 | strany = }}</ref>{{rp|161-165}} [[Vysoká porta|Vysoká Porta]] v [[Istanbul|Istanbule]] ponúkla síce uzavrieť mier, ale ani jedna z bojujúcich strán nebola ochotná ustúpiť zo svojich požiadaviek, čo bol dôvod, prečo ničivá vojna pokračovala a neúprosne doliehala na domáce obyvateľstvo.<ref name="EV" />{{rp|121}} [[Súbor:Battle of Mezőkeresztes 1596.jpg|náhľad|[[Bitka pri Mezőkeresztesi|Bitka pri Mezőkereszeteši]] ([[26. august|26.]]<nowiki/>až [[28. október]] [[1596]]), v ktorej boli porazené cisárske a uhorské vojská.]] == Plienenie Tatárov na strednom a západnom Slovensku == V tom čase na Slovensko opäť vpadli Turci, tentokrát s hordami [[Krymskí Tatári|krymských Tatárov]]. V roku [[1599]] iba v teritóriu Fiľakovského sandžaku vypálili takmer 40 dedín a zajali tritisíc ľudí. Okrem toho sa im podarilo vyplieniť [[Dobrá Niva (obec)|Dobrú Nivu]], [[Pliešovce]] a okolie [[Krupina|Krupiny]]. Okrem toho sa objavili pri [[Zvolen]]e a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], prenikli taktiež do údolia [[Hron]]a, [[Ipeľ|Ipľa]] a [[Váh]]u. [[Slovensko|Slovenský]] ľud sa bránil proti vojenskej sile týchto nájazdníkov v kostoloch premenených na dočasné pevnosti, vo vozových hradbách, útekmi do hôr a podobne. == Vyčíňanie žoldnierov == Turci však neboli jediní, ktorí dedinskému ľudu spôsobovali hrozné útrapy. V období od konca jesene roku [[1599]] sa žoldnierske vojská spravidla rozdeľovali na menšie skupiny následkom čoho sa z nich často vykľuli lúpežné bandy. Ich vyčíňanie nadobúdalo katastrofálne rozmery, pričom vyvolávalo nenávisť domáceho obyvateľstva, ktorá sa prenášala taktiež do prostredia viedenského dvora a vlády „Nemcov“. == Záver „Dlhej tureckej vojny“<ref name="Bab"/>{{rp|165}} == Turecké ťaženie v [[Uhorsko|Uhorsku]] bolo v roku [[1603]] narušené ďalším ozbrojeným konfliktom medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Safíjovská ríša|Sáfijovskou Perziou]] na východe (do roku [[1612]]). [[Osmanská ríša|Osmanský]] [[sultán]] [[Murad III.|Murad]] [[Murad III.|III]]. musel časť svojich vojsk napokon odveliť na východnú hranicu ríše, pričom v [[Uhorsko|Uhorsku]] sa obmedzil iba na obranu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŠVIHRAN|meno=Ladislav|titul=|vydanie=Kto nám vládol|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-8046-734-0|strany=164}}</ref> V posledných rokoch pätnásťročnej vojny sa vyhrotili rozpory medzi cisárskymi (prevažne nemeckými) a uhorskými veliteľmi. Na územie [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] nemilosrdne dopadli protireformačné opatrenia cisárskeho dvora. Vojenskú situáciu skomplikovalo taktiež [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstanie]] [[Štefan Bočkai|Štefana Bočkaja]].<ref name="Bab"/>{{rp|165}} To všetko napokon využili osmanskí Turci a napokon sa dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1605]] opätovne vojensky zmocnili mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]. Pätnásťročná vojna sa skončila [[11. november|11. novembra]] roku [[1606]] podpísaním [[Žitavský mier|Žitavského mieru]].<ref name="EV"/>{{rp|121}} == Konečný mier a jeho dôsledky == [[Súbor:Sultan Mehmet III of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|Osmanský sultán [[Mehmed III.]] vládol v rokoch [[1595]] až [[1603]].|304x304bod]] Dňa [[11. november|11. novembra]] roku [[1606]] bola uzatvorená pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitavy]] do [[Váh|Váhu]] mierová zmluva, ktorou sa skončila pätnásťročná vojna, dovtedy najpustošivejšie obdobie habsbursko-tureckého ozbrojeného konfliktu.<ref name="Bab"/>{{rp|165}} Osmanskí Turci prostredníctvom tohto dokumentu prvý raz uznali svojho partnera za rovnocenného. Dovtedy označovali rod [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] ponižujúcou formuláciou ako ,, viedenskí králi", pričom nadobudnutím platnosti tejto mierovej zmluvy im priznali titul rímsky cisár.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír|titul=PhDr. Dejiny Uhorska a Slováci|vydanie=prvé|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8046-586-5|strany=167}}</ref> Mier sa za časového trvania predĺžil z ôsmich na dvadsať rokov, pričom každoročný tribút 30 tisíc zlatých nahradil jednorazový dar cisára 200 tisíc toliarov voči sultánovi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠÁK|meno=Pavol|titul=PhDr.|vydanie=tretie|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=197}}</ref> Osmanskí Turci mali možnosť ponechať si dobyté územia, ktoré získali počas konfliktu. Zakazovali sa vpády [[Osmanská ríša|Turkov]] a Tatárov na cisárske územie a opačne, ako aj prepady a dobýjanie pevností lesťou alebo zbraňou. Všetky prečiny sa mali hlásiť vyšším veliteľom. Mierová zmluva riešila i otázku výmeny zajatcov a nakladania s nimi. Priestupky proti nej v pohraničných pevnostiach sa mali hlásiť cisárskemu veliteľovi v Rábe alebo chorvátskemu bánovi (na tureckej strane [[Beglerbeg|beglerbegovi]] v [[Jáger|Jágri]], [[Veľká Kaniža|Kaniži]] a [[Temešvár|Temešvári]]) a previnilci mali byť trestaní podľa zákona. Pevnosti mali zostať v pôvodnom stave a zakázala sa výstavba nových bez povolenia druhej strany. Ďalej sa relatívne dôsledne vytýčili hranice, aby sa vyhlo dvojitému zdaňovaniu z tureckej i uhorskej strany. Dediny, ktoré platili pre obidve strany, mali platiť i naďalej. Šľachtici boli na tomto území od daní oslobodení. V obciach s dvojitým zdaňovaním vznikol dokonca inštitút kresťanských a tureckých richtárov, ktorí vyberali dávky pre svoju stranu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bada | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny | zväzok = II : 1526{{--}}1780 | typ zväzku = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | rok = 2017 | isbn = 978-80-8119-103-9 | počet strán = 385 | strany = 99{{--}}100 }}</ref> == Obdobie mieru == Aj napriek relatívne „pokojnému“ mierovému obdobiu s Turkami, ktoré trvalo až do vypuknutia rakúsko-tureckej vojny v roku [[1663]], však dochádzalo k potýčkam medzi uhorskými a tureckými posádkami, taktiež k vypaľovaniu obcí či dokonca k prepadávaniu trhov ale aj ku koristníckym výpravám, terorizovaniu obyvateľstva, násilnému odvádzaniu zajatcov a vraždeniu. V rokoch [[1625]] až [[1627]] podľa súdobých výkazov Turci odvliekli z Tekovskej stolice do otroctva 1 047 ľudí a zabili 353 osôb. Na území Nitrianskej stolice zabili 28, v Novohradskej 25 občanov a uniesli 70 detí. V Komárňanskej stolici bolo do otroctva odvlečených 59 ľudí, v Gemerskej stolici malo turecké vyčíňanie za následok 6 mŕtvych. Aj oddiely z uhorských pohraničných pevností robili vpády na územie obsadené Turkami, plienili a terorizovali obyvateľstvo. Za týchto okolností nebolo obdivu, že sa vyľudňovali celé oblasti a obyvateľstvo hromadne utekalo. V lete [[1652]] postupovalo približne štvortisícové turecké vojsko pod velením bega Mustafu údolím [[Žitava (rieka)|Žitavy]] smerom k [[Zlaté Moravce|Zlatým Moravciam]], pričom ničilo a pálilo všetko, čo mu skrížilo cestu. Pri Veľkých Vozokanoch sa im postavil na odpor veliteľ pevnosti v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] [[Adam Forgáč]] spolu s 1 200 vojakmi, medzi ktorými boli aj oddiely aj z posádok v [[Slovenské Ďarmoty|Ďarmotách]] a [[Levice (Slovensko)|Leviciach]], posilnené ozbrojenými obyvateľmi z okolitých obcí. Na čistinke prezývanej Lech dal [[Adam Forgáč|Forgáč]] postaviť provizórnu opevnenú líniu a využil aj vozovú hradbu. Forgáčovo vojsko, v ktorom bojoval veľký počet slovenských mladíkov, prvý útok úspešne odrazilo. Turkom sa nedarilo vojensky ani pri ďalších pokusoch, pričom aj napriek tomu, že boli v početnej presile, z bojiska ustúpili ako porazení. Zanechali po sebe viac než 600 mŕtvych a prišli o 200 zajatcov, ktorí tak unikli smutnému osudu. Išlo teda o jedno z najväčších ozbrojených stretnutí s Turkami v poli na našom území od skončenia pätnásťročnej vojny, a to v čase, keď formálne vládlo prímerie. Veľký podiel na vojenskom víťazstve v [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|bitke pri Veľkých Vozokanoch]] mal dedinský ľud z okolia, ktorý sa zhromaždil pod Forgáčovou zástavou a bránil sa prevažne iba poľnohospodárskym náradím prispôsobeným na boj – [[kosa]]mi, vidlami, [[sekera]]mi v tradičnej vozovej hradbe. V boji položilo život vyše 100 obrancov.<ref name="Bab" />{{rp|166-167}} == Najdôležitejšie udalosti == '''[[1591]]''' * vypuknutie menšej vojny na osmansko-uhorskej hranici '''[[1592]]''' * úspešné vojenské dobytie hradu [[Bihać|Bihač]] na území [[Bosna (historická krajina)|Bosny]] zásluhou osmanských janičiarov pod velením bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=196}}</ref> '''[[1593]]''' * [[13. jún]]: začiatok [[Bitka pod hradom Sisak|obliehania hradu Sisak]] 22-tisícovým vojskom pod velením Hasana pašu * [[22. jún]]: príchod cisárskeho vojska na pomoc obliehaným kresťanským vojakom ** ozbrojený zásah armád zadunajského kapitána [[František Nádašdy|Františka]] [[František Nádašdy|II. Nádašdyho]] ** vojenská porážka osmanského vojska a smrť pašu Hasana * november až december: úspešné dobytie [[Fiľakovo|Fiľakova]], [[Szécsény|Sečian]], [[Buják|Bujaku]], [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameňa]], [[Šomoška (hrad)|Šomošky]], [[Hollókő]], [[Drégelypalánk|Drégeľa]] a [[Hajnáčka (hrad)|Hajnáčky]] zásluhou cisársko-uhorských vojsk '''[[1594]]''' * [[10. marec]]: vojenské obsadenie [[Novohrad (obec)|Novohradu]] kresťanskými armádami pod velením kapitána [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] * [[4. marec]]: vojenské obliehanie mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] zo strany cisárskej armády v sile 35 000 vojakov na čele s rakúskym [[Matej (Svätá rímska ríša)|arcikniežaťom Matejom]] bez úspechu * [[7. október|7.]] až [[24. október]]: neúspešné vojenské obliehanie mesta [[Komárno]] zo strany osmanskej armády pod velením veľkovezíra Sinana pašu '''[[1595]]''' * [[3. september]]: obkľúčenie mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] cisárskym vojskom na čele s veliteľom [[Karl von Mansfeld|Karolom Mansfeldom]] ** [[kapitulácia]] osmanskej posádky '''[[1596]]''' * úspešné vojenské dobytie [[Jáger|Jágra]] zásluhou osmanských [[Janičiar|janičiarov]] <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=196}}</ref> * [[26. október|26.]] až [[28. október|28.]] [[28. október|október]]: vojenská porážka cisárskych vojsk v [[Bitka pri Mezőkeresztesi|bitke pri Mezőkereszeteši]] ** rozhodnutie cisárskych a uhorských veliteľov pre vyhýbanie sa väčším zrážkam s osmanskými janičiarmi v otvorenom boji '''[[1597]]''' * úspešné vojenské dobytie [[Tata (Maďarsko)|Taty]] po útoku cisársko-uhorských oddielov '''[[1598]]''' * úspešné vojenské dobytie [[Győr|Rábu]] po ofenzíve cisárskej armády pod velením kapitána [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DANGL|meno=Vojtech|titul=Bitky a bojiská v našich dejinách|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8046-864-4|strany=163}}</ref> '''[[1599]]''' * jar: plienenie osmanských Turkov spolu s hordami krymských Tatárov v teritóriu Fiľakovského sandžaku ** vypálenie 40 dedín a zajatie 3 000 civilistov '''[[1602]]''' * [[6. október]]: neúspešné obliehanie mesta [[Budín]] cisárskymi vojskami '''[[1606]]''' * [[11. november]]: uzavretie [[Žitavský mier|mierovej zmluvy]] pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitavy]] do [[Váh|Váhu]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=SLOVART, spol. s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=160 - 166}}</ref> ** koniec tzv. Pätnásťročnej vojny ako dovtedy najpustošivejšieho obdobia habsbursko-tureckého ozbrojeného konfliktu ** uznanie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] prvý raz za rovnocenných a priznanie titulu ,, rímsky cisár“  (predtým ponižujúca formulácia ako ,, viedenskí králi“) ** predĺženie mieru z časového hľadiska z ôsmich na dvadsať rokov ** náhrada každoročného tribútu 30 tisíc zlatých za jednorazový dar cisára 200 tisíc toliarov voči sultánovi ** zákaz výstavby nových vojenských pevností a ich rozširovanie bez povolenia druhej strany<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BADA|meno=Michal|titul=Slovenské dejiny II (1526 - 1780)|vydanie=1|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-8119-103-9|strany=99}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Forgách Ádám 1601-1681.jpg|[[Adam Forgáč]], hornouhorský hlavný kapitán, vojenský víťaz proti osmanským Turkom v [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|Bitke pri Veľkých Vozokanoch]] zo dňa [[26. august|26. augusta]] roku [[1652]]. Súbor:Esterhazy Nagyvezek 1.png|Pamätník [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|bitky pri Veľkých Vozokanoch]] proti osmanským Turkom dňa [[26. august|26. augusta]] roku [[1652]]. Súbor:Zsitvatő.JPG|Pamätník uzavretia [[Žitavský mier|Žitavského mieru]] v [[Radvaň nad Dunajom|Radvani nad Dunajom]]. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BLISS - Teeple John. ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004, 666 s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki> * TURČAN, Vladimír PhDr. a kol. Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. ISBN 987-80-8085-596-3 * DANGL, Vojtech PhDr. SEGEŠ, Vladimír PhDr. doc. ''Vojvodcovia – 111 osobností vojenských dejín Slovenska''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2012, 472 s. <nowiki>ISBN 978-80-7360-986-3</nowiki> * KRŠAK, Pavol. PhDr. ''Ottov historický atlas Slovensko''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2015, 560 s. <nowiki>ISBN 978-80-7360-834-7</nowiki> * ŠVIHRAN, Ladislav. ''Kto nám vládol''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2016, 271 s. <nowiki>ISBN 978-80-8046-734-0</nowiki> == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo (1570 - 1711)]] * [[František Nádašdy]] * [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi (1552 až 1600)]] * [[Valentín Balaša]] == Zdroj == {{Preklad|en|Ottoman–Habsburg wars|1206913892|cs|Dlouhá turecká válka|22970838|en|Long Turkish War|1200192369|fr|Longue Guerre|211800674}} [[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Vojny 16. storočia]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] [[Kategória:Vojny Habsburskej monarchie]] [[Kategória:Osmansko-habsburské vojny]] 6ar5451c4ytvilvl2wlnwh3emcmlo5w 8254838 8254834 2026-07-28T17:08:01Z Spider 001757 142600 typografia 8254838 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Dlhá turecká vojna |súčasť=[[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]] |obrázok=Hans von Aachen - Allegory of the Turkish war - The declaration of war before Constantinople.jpg |popis=[[Alegória]] tureckej vojny - vyhlásenie vojny pred Konštantínopolom, autor [[Hans von Aachen]] |dátum=[[29. júl]] [[1593]]{{--}}[[11. november]] [[1606]] |miesto=[[Maďarsko]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]], [[Balkánsky polostrov]] |výsledok=nerozhodný, [[Žitavský mier]] |protivník1=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Rímsko-nemecká ríša]] *[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Habsburská monarchia]] **[[Súbor:Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg|18px]] [[Rakúske arcivojvodstvo]] **[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|18px]] [[Krajiny českej koruny]] *[[File:Flag of Electoral Saxony.svg|18px]] [[Saské kurfirststvo]] *[[File:Flag of the Grand Duchy of Tuscany with Great Coat of arms.svg|18px]] [[Toskánske veľkovojvodstvo]] *[[File:Ducado de Modena (antes de 1830).svg|18px]] [[Ferrarské vojvodstvo]] *[[File:Flag of the Duchy of Mantua (1575–1707).svg|18px]] [[Mantovské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Montferrat.svg|18px]] [[Montferratské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Savoie.svg|18px]] [[Savojské vojvodstvo]] *[[File:Flag of Krain.svg|18px]] [[Kraňské vojvodstvo]]<br /> [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Kráľovské Uhorsko]]<br /> [[File:Flag of the Kingdom of Croatia (Habsburg).svg|18px]] [[Chorvátske kráľovstvo (1526 – 1868)]]<br /> [[File:Banner of Gabriel Bethlen.svg|18px]] [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)]] <br/> [[File:Flag of Wallachia.svg|18px]] [[Valašské kniežatstvo]] <br /> [[File:Flag of Moldavia.svg|18px]] [[Moldavské kniežatstvo]] <br /> [[Súbor:Flag of Cross of Burgundy.svg|18px]] [[Habsburské Španielsko]]<br /> [[File:Flag of the Zaporizhian Sich.svg|18px]] [[Záporožská Sič (územie)|Záporožská Sič]]<br /> [[File:Flag of the Cossack Hetmanate.svg|18px]] [[Povstanie v Banáte|srbskí hajduci]]<br /> [[Súbor:Flag of the Papal States (1808-1870).svg|18px]] [[Pápežský štát]]<br /> [[File:Cross of saint stephen.svg|18px]] [[Rád svätého Štefana]]<br /> [[Súbor:Chorągiew królewska króla Zygmunta III Wazy.svg|18px]] [[Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]]<br /> [[Súbor:St. Blaise - National Flag of the Ragusan Republic.svg|18px]] [[Dubrovnícka republika]]<br /> [[Súbor:Flag of Republic of Venice (1659-1675).svg|18px]] [[Benátska republika]]<br /> [[File:Safavid Flag.svg|18px]] [[Safíjovská ríša]]<br /> |protivník2=[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Osmanská ríša]]<br /> *[[File:Flag of the Crimean Khanate (15th century).svg|18px]] [[Krymský chanát]]<br /> *[[File:Nogai flag.svg|18px]] [[Nogajská horda]]<br />|velitel1=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]]<br /> [[File:Flag of the Duchy of Mantua (1575–1707).svg|18px]] [[File:Flag of Montferrat.svg|18px]] [[Vincenzo I. Gonzaga|Vincenzo I.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|18px]] [[Karl von Mansfeld]]<br /> [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Ruprecht von Eggenberg]]<br /> [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1430-1806).svg|18px]] [[Giorgio Basta]]<br /> [[File:Banner of Gabriel Bethlen.svg|18px]] [[Štefan Bočkai]]<br /> [[File:Flag of Wallachia.svg|18px]] [[Michal Chrabrý]]<br /> [[File:Ocilo.svg|18px]] [[Starina Novak]]<br /> [[Hermann Christof von Russwurm]]<br /> [[Juraj VII. Turzo]]<br /> [[Philippe-Emmanuel de Lorraine]]<br />|velitel2=[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Murad III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Mehmed III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Ahmed III.]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Koca Sinan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Lala Mehmed Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Tiryaki Hasan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Damat Ibrahim Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Telli Hasan Paša]]<br /> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg|18px]] [[Cığalazade Yusuf Sinan Paša]]<br />|sila1=95 000<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Liptai | meno = Ervin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Borus | meno2 = József | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Magyarország hadtörténete (két kötetben. A hongfoglalástól a kiegyezésig. 1) | vydanie = | vydavateľ = Zrínyi Katonai Kiadó | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 670 | url = | isbn = 978-963-326-337-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Magyar Tudományos Akadémia. Történettudományi Intézet | odkaz na autora = | titul = Magyarország története tíz kötetben | vydanie = | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 1812 | url = | isbn = 978-963-05-0929-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>|sila2=160 000{{--}}180 000<ref name=":1" /><ref name=":2" />}} '''Dlhá turecká vojna''' (iné názvy: '''pätnásťročná vojna'''), bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1593]] až [[1606]] medzi [[Habsburská monarchia|Habsburskou monarchiou]] na jednej strane a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] na strane druhej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír a kol|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=120}}</ref> Obdobie tejto vojny bolo ohraničené časovo od pohraničných konfliktov na území [[Chorvátsko|Chorvátska]] roku [[1592]] až do uzavretia mierovej zmluvy roku [[1606]] pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitava]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=196}}</ref> == Predohra == [[Súbor:Sultan Murad III.jpg|náhľad|Osmanský sultán [[Murad III.]], vládol v rokoch [[1574]] až [[1595]].]] V rokoch [[1578]] až [[1590]] viedla [[Osmanská ríša]] ozbrojený konflikt so [[Safíjovská ríša|Safíjovskou Perziou]], svojím najväčším protivníkom. Po jej skončení však disponovala obrovským vojskom, ktoré vyjadrovalo svoju nespokojnosť ustavičnými vzburami. Teda po uzavretí mieru s [[Safíjovská ríša|Perziou]] sa osmanský [[sultán]] [[Murad III.|Murad III]]. snažil zlepšiť chaotickú situáciu vyčerpanej ríše novou vojnou v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Nezamestnaných [[Žoldnier|žoldnierov]] bolo preto nutné presunúť na vzdialenejšie [[Európa|európske]] bojisko. Jedným z ďalších dôvodov vypuknutia tzv. pätnásťročnej vojny bolo oneskorené odovzdanie ročného tribútu (poplatku) „''haradž“'' vo výške 30 tisíc zlatých zo strany [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] prostredníctvom osobitného vyslanca v [[Istanbul|Istanbule]] na základe [[Drinopolský mier (1568)|mierovej zmluvy uzavretej v Drinopole (Edirne).]] == Boje v Chorvátsku == [[Súbor:Sziszeki csata (1593).JPG|náhľad|left|[[Bitka pod hradom Sisak]] v severozápadnom Chorvátsku ([[22. jún]] [[1593]]).]] V roku [[1591]] vypukla akási drobná vojna, ktorá však bola predzvesťou oveľa vážnejších konfliktov. Roku [[1592]] sa podarilo vojskám osmanských Turkov pod velením bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu dobyť hrad [[Bihać|Bihač]] v dnešnej severozápadnej [[Bosna a Hercegovina|Bosne]]<ref name="VDSS">{{Citácia knihy | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2015 | isbn = 978-80-7451-469-2 | počet strán = 592 | strany = }}</ref>{{rp|107}}. Dňa [[13. jún|13. júna]] roku [[1593]] došlo k [[Bitka pod hradom Sisak|vojenskému útoku na hrad Sisak]] osmanskými Turkami v počte 22-tisíc mužov na čele s pašom Hasanom. Obrancom prišlo o dva týždne neskôr, dňa [[22. jún|22. júna]] roku [[1593]], na pomoc cisárske vojsko a to vďaka zásahu zadunajského hlavného kapitána [[František Nádašdy|Františka Nádašdyho]] a porazilo Osmanov.<ref name="EV">{{Citácia knihy | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | priezvisko2 = Klubert | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Medvecký | meno3 = Matej | titul = Encyklopédia vojen | odkaz na titul = Encyklopédia vojen | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ikar | rok = 2020 | isbn = 978-80-551-5611-8 | počet strán = 357 | strany = }}</ref>{{rp|120}} [[Paša (Osmanská ríša)|Paša]] našiel smrť utopením v rieke [[Kupa (prítok Sávy)|Kupe]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = 162 }}</ref> Sultán [[Murad III.]] označil uhorský protiútok za porušenie mieru z [[Edirne|Drinopolu]], nechať uväzniť vyslanca [[Cisár|cisára]] [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II. Habsburského]] so sprievodom a vyhlásil mu vojnu. Následne došlo k vojenskej výprave zo strany osmanských Turkov pod velením veľkovezíra Sinana pašu, otca nebohého bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu, do severného [[Zadunajsko|Zadunajska]], kde sa im podarilo dobyť [[Vesprém|Vesprím (Vesprém)]] a [[Palotás|Palotu]], čím sa začala tzv. pätnásťročná vojna.<ref name="DU">{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | vydanie text = [2. vyd.] | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Citadella | rok = 2014 | isbn = 978-80-89628-59-9 | počet strán = 787 | strany = 236 }}</ref> == Oslobodzovanie Novohradu == [[Súbor:Pálffy Miklós metszet.jpg|náhľad|[[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]], hlavný kapitán banskej oblasti známy ako „rábsky hrdina“.]] [[Súbor:Ferenc Nadasdy I.jpg|náhľad|[[František Nádašdy|František II. Nádašdy]], v rokoch [[1598]] až [[1604]] zadunajský kapitán známy aj pod prezývkou „Čierny beg“.]] Spojenému cisárskemu vojsku pod velením [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]], [[František Nádašdy|Františka Nádašdyho]], Juraja Zrínskeho a Ferdinanda Hardegga sa spočiatku podarilo obľahnúť [[Stoličný Belehrad]] [[Stoličný Belehrad|(Székesfehérvár)]] a napokon dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1593]] porazilo budínskeho miestodržiteľa v bitke pri Pákozde vo Féjerskej stolici. Nasledovalo vojenské vytlačenie osmanských Turkov z územia slovensko-tureckého pohraničia, kde Pálfi vypracoval stratégiu, ktorá spočívala v postupnom vojenskom získavaní hradov a opevnení smerom na [[Budín]] ako sídlo pašalíka. Od novembra do decembra roku [[1593]] sa podarilo spojeným cisárskym a uhorským vojskám zvíťaziť nad armádami osmanských Turkov vďaka spätnému dobytiu [[Fiľakovo|Fiľakova]].<ref name="DU"/> Ešte koncom toho istého roka rozbil košický hlavný kapitán Christopher Tieffenbach osmanský vojenský tábor neďaleko [[Szécsény|Sečian]], pričom Osmani prišli následne o najsilnejšie pevnosti v druhej zóne uhorskej obrany a to [[Buják|Bujak]], taktiež [[Modrý Kameň]] ale aj [[Šomoška (hrad)|Šomošku]]. Zároveň došlo k vojenskému uhorskému zisku [[Hollókő]], [[Drégelypalánk|Drégeľa]] a hradu [[Hajnáčka (okres Rimavská Sobota)|Hajnáčka]]. Dňa [[10. marec|10. marca]] roku [[1594]] dobyli vojská pod velením [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] [[Novohrad (región)|Novohrad]], významný oporný bod u ktorého osmanskí [[Osmanská ríša|Turci]] nebezpečne ohrozovali banské mestá na [[Slovensko|Slovensku]]. Zároveň úspešne oslobodili spod osmanského panstva taktiež značnú časť Novohradskej, Boršodskej a Hevešskej stolice. Novohradského bega Karakariyeli Mehmeda obesili v [[Budín|Budíne]] [[Janičiar|janičiari]] na výstrahu ostatným veliteľom.<ref name="VDSS"/>{{rp|107-108}} == Obrat vojny v severnom Zadunajsku == [[Súbor:Karl von Mansfeld Abraham Hogenberg.jpg|náhľad|[[Karl von Mansfeld]], hlavný veliteľ cisárskych a uhorských vojsk.]] Ďalšie boje v pohraničí už neboli natoľko úspešné. Pomer strategického rozloženia sa však začal meniť v čase, keď sa cisárskemu vojsku nepodarilo na začiatku mája roku [[1594]] dobyť [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], pričom osmanské armády, neskôr, dňa [[29. septembra]] roku [[1594]], teda po viac než dvojmesačnom obliehaní obsadili [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] [[Győr|Ráb (Győr)]]. Kapitána samotnej pevnosti Ferdinanda zu Hardegg, ktorý kapituloval pred [[Osmanská ríša|Osmanmi]], vojenský tribunál vo [[Viedeň|Viedni]] odsúdil na [[trest smrti]].<ref name="EV"/>{{rp|120}} Neskôr sa však šťastie začalo opäť prikláňať na stranu cisárskych vojsk, keďže sa im podarilo dňa [[3. september|3. septembra]] roku [[1595]] [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], ktorý bol z hľadiska obrany slovenského územia veľmi dôležitý. Obliehanie tejto pevnosti, zabezpečovanej z druhej strany rieky Dunaj aj tureckou posádkou v [[Štúrovo|Parkáne (v súčasnosti Štúrovo)]], si vyžiadalo nemalé úsilie. Veliteľ cisárskych a žoldnierskych vojsk, zložených z Belgičanov, [[Taliani|Talianov]], [[Česi|Čechov]], [[Nemci|Nemcov]] a Uhrov, [[Karl von Mansfeld|Karl Mansfeld]] pri Komárne nečakane prešiel s vojskom rieku [[Dunaj]] a úspešne obkľúčil [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] tak rýchlo a prekvapivo, že armády osmanských Turkov nestačili stiahnuť väčší počet bojovníkov. Tu sa mu podarilo spojiť s kapitánom Pálfim, následne obsadil vyvýšeniny, aby mohol delostrelectvom kontrolovať prístupovú cestu z Budína. Zároveň sa Mansfeldovi podarilo vybudovať most na druhú stranu rieky, postaviť šiance, štyri delá a pri parkánskej pevnosti ďalších osem diel. Podarilo sa mu teda znemožniť Turkom zásobovanie po Dunaji, ibaže prvé tri útoky jeho zborov proti „vodnému“ mestu však neboli úspešné. Osmani sa viackrát pokúsili obliehaným pomôcť ale bez úspechu. [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]] s vojskom v počte 1 500 mužov, podporovaných delostrelectvom zlikvidoval ďalší pokus o vysadenie, ale keď na to Turci podnikli výpad z hradu, jeho oddiely ustúpili a turecká posila s prebila do pevnosti. Útok cisárskych vojsk na pevnostné múry bol teda odrazený. Na druhý deň Mansfeld pokračoval v ostreľovaní múrov a podnikol ďalšie útoky zo súše i z rieky, po krvavej bitke však musel ustúpiť. Aby Turci v [[Štúrovo|Parkáne]] nemohli podporiť súvercov v Ostrihome, Pálfimu sa podarilo zaútočiť na ich drevené, hlinou plnené opevnenie naraz z piatich strán takou silou, že ho bez podpory delostrelectva zrovnal so zemou. Obkľúčenie sa tak neprípustne uzavrelo. Dňa [[24. júl]]a sa Mansfeld dozvedel, že k [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] sa od [[Budín|Budína]] približuje silné turecké vojenské zoskupenie. Pálfiho jazdci s časťou nemeckého jazdectva síce zaútočili ibaže sa dostali do pasce a rozhorčený boj napokon ukončila až večerná tma. Turecký vojenský útok na Mansfeldove delostrelecké pozície dňa [[4. august|4. augusta]] roku [[1595]] spočiatku stroskotal ale po tom, čo Turci vrhli do boja ďalšie sily boli odrazení, pričom zanechali na bojisku približne štyritisíc mŕtvych, 36 diel a mnoho zásob. Zúfalý výpad obrancov hradu však výsledok boja nezmenil. Osud však cisárskemu generálovi Mansfeldovi nedoprial. Dňa [[14. august|14. augusta]] roku [[1595]] napokon podľahol [[Brušný týfus|brušnému týfusu]] v [[Komárno|Komárne]]. Velenie dočasne prevzal Karl Burgau a [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]], kým do vojenského tábora nedorazil [[Matej (Svätá rímska ríša)|arcivojvoda Matej]], mladší brat cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Obliehanie mesta Ostrihom pokračovalo aj naďalej, pričom vojská osmanských Turkov uskutočnili posledný pokus pomôcť obliehaným no bez úspechu. Navyše do cisárskeho tábora dorazili čerstvé vojenské sily v podobe osemtisíc talianskych [[Žoldnier|žoldnierov]] a [[František Nádašdy|Nádašdyho]] zboru. Turecká posádka hradu napokon zložila zbrane. Vojenský zisk [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] sa v kresťanskom svete považoval za taký veľký úspech, že sám pápež slúžil na počesť víťazstva ďakovnú omšu. Pri tejto príležitosti sa zas uskutočnila mimoriadna oslava. Séria úspechov cisárskych vojsk však nebola bez konca. V dňoch [[26. október|26.]] až [[28. október|28. októbra]] roku [[1596]] v trojdňovej [[Bitka pri Mezőkeresztesi|bitke pri Mezőkereszeteši]] boli porazené uhorské a cisárske vojská v [[Boršodská župa|Boršodskej stolici]], čím nádej na vojenské znovuzískanie mesta [[Jáger|Jáger (Eger)]] zhasla. Od tejto bitky sa napokon velitelia cisárskych vojsk začali vyhýbať priamym zrážkam v poli. Určité zadosťučinenie získal generál Pálfi tak, že v roku [[1597]] spolu s grófom Adolfom Schwarzenbergom dobyl [[Tata (Maďarsko)|Tatu]]. V marci roku [[1598]] nasledoval vojenský zisk aj Rábu zo strany cisárskych vojsk. Pri dobytí [[Tata (Maďarsko)|Taty]] Pálfi využil vojnovú lesť a v [[Uhorsko|Uhorsku]] dovtedy nepoužívanú vojenskú techniku na vyhadzovanie hradných brán – [[Zábavná pyrotechnika|petardu]]. K hradnej bráne poslal troch jazdcov ovládajúcich turecký jazyk, a to aj s vozom, na ktorom bola pripevnená [[petarda]]. Kým jazdci tvrdiac, že vezú potraviny a list pre bega, upútavali pozornosť stráží, ich sprievod, tvorený zo zbrojmajstrov, vyhodil pomocou petardy bránu do vzduchu. Pálfiho vojaci dovtedy ukrytí, vtrhli do nádvoria a ďalšie oddiely pomocou rebríkov vyliezli na hradby. Po krátkom boji hrad obsadili. Takisto pri dobytí Rábu sa Pálfi spolu Schwarzenbergom rozhodli použiť [[Zábavná pyrotechnika|petardu]]. Tu však boli Pálfiho jazdci nútení bojovať aj ako pechota. Dobytie tejto dôležitej vojenskej pevnosti Pálfimu mu prinieslo uznanie a prívlastok „rábsky hrdina“.<ref name="Bab">{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl | meno = Vojtech | odkaz na autora = Vojtech Dangl | titul = Bitky a bojiská v našich dejinách : od Samovej ríše po vznik stálej armády | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2005 | isbn = 80-8046-310-7 | počet strán = 243 | strany = }}</ref>{{rp|161-165}} [[Vysoká porta|Vysoká Porta]] v [[Istanbul|Istanbule]] ponúkla síce uzavrieť mier, ale ani jedna z bojujúcich strán nebola ochotná ustúpiť zo svojich požiadaviek, čo bol dôvod, prečo ničivá vojna pokračovala a neúprosne doliehala na domáce obyvateľstvo.<ref name="EV" />{{rp|121}} [[Súbor:Battle of Mezőkeresztes 1596.jpg|náhľad|[[Bitka pri Mezőkeresztesi|Bitka pri Mezőkereszeteši]] ([[26. august|26.]] až [[28. október]] [[1596]]), v ktorej boli porazené cisárske a uhorské vojská.]] == Plienenie Tatárov na strednom a západnom Slovensku == V tom čase na Slovensko opäť vpadli Turci, tentokrát s hordami [[Krymskí Tatári|krymských Tatárov]]. V roku [[1599]] iba v teritóriu Fiľakovského sandžaku vypálili takmer 40 dedín a zajali tritisíc ľudí. Okrem toho sa im podarilo vyplieniť [[Dobrá Niva (obec)|Dobrú Nivu]], [[Pliešovce]] a okolie [[Krupina|Krupiny]]. Okrem toho sa objavili pri [[Zvolen]]e a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], prenikli taktiež do údolia [[Hron]]a, [[Ipeľ|Ipľa]] a [[Váh]]u. [[Slovensko|Slovenský]] ľud sa bránil proti vojenskej sile týchto nájazdníkov v kostoloch premenených na dočasné pevnosti, vo vozových hradbách, útekmi do hôr a podobne. == Vyčíňanie žoldnierov == Turci však neboli jediní, ktorí dedinskému ľudu spôsobovali hrozné útrapy. V období od konca jesene roku [[1599]] sa žoldnierske vojská spravidla rozdeľovali na menšie skupiny následkom čoho sa z nich často vykľuli lúpežné bandy. Ich vyčíňanie nadobúdalo katastrofálne rozmery, pričom vyvolávalo nenávisť domáceho obyvateľstva, ktorá sa prenášala taktiež do prostredia viedenského dvora a vlády „Nemcov“. == Záver „Dlhej tureckej vojny“<ref name="Bab"/>{{rp|165}} == Turecké ťaženie v [[Uhorsko|Uhorsku]] bolo v roku [[1603]] narušené ďalším ozbrojeným konfliktom medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Safíjovská ríša|Sáfijovskou Perziou]] na východe (do roku [[1612]]). [[Osmanská ríša|Osmanský]] [[sultán]] [[Murad III.|Murad]] [[Murad III.|III]]. musel časť svojich vojsk napokon odveliť na východnú hranicu ríše, pričom v [[Uhorsko|Uhorsku]] sa obmedzil iba na obranu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŠVIHRAN|meno=Ladislav|titul=|vydanie=Kto nám vládol|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-8046-734-0|strany=164}}</ref> V posledných rokoch pätnásťročnej vojny sa vyhrotili rozpory medzi cisárskymi (prevažne nemeckými) a uhorskými veliteľmi. Na územie [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] nemilosrdne dopadli protireformačné opatrenia cisárskeho dvora. Vojenskú situáciu skomplikovalo taktiež [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstanie]] [[Štefan Bočkai|Štefana Bočkaja]].<ref name="Bab"/>{{rp|165}} To všetko napokon využili osmanskí Turci a napokon sa dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1605]] opätovne vojensky zmocnili mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]. Pätnásťročná vojna sa skončila [[11. november|11. novembra]] roku [[1606]] podpísaním [[Žitavský mier|Žitavského mieru]].<ref name="EV"/>{{rp|121}} == Konečný mier a jeho dôsledky == [[Súbor:Sultan Mehmet III of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|Osmanský sultán [[Mehmed III.]] vládol v rokoch [[1595]] až [[1603]].|304x304bod]] Dňa [[11. november|11. novembra]] roku [[1606]] bola uzatvorená pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitavy]] do [[Váh|Váhu]] mierová zmluva, ktorou sa skončila pätnásťročná vojna, dovtedy najpustošivejšie obdobie habsbursko-tureckého ozbrojeného konfliktu.<ref name="Bab"/>{{rp|165}} Osmanskí Turci prostredníctvom tohto dokumentu prvý raz uznali svojho partnera za rovnocenného. Dovtedy označovali rod [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] ponižujúcou formuláciou ako „viedenskí králi“, pričom nadobudnutím platnosti tejto mierovej zmluvy im priznali titul rímsky cisár.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír|titul=PhDr. Dejiny Uhorska a Slováci|vydanie=prvé|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8046-586-5|strany=167}}</ref> Mier sa za časového trvania predĺžil z ôsmich na dvadsať rokov, pričom každoročný tribút 30 tisíc zlatých nahradil jednorazový dar cisára 200 tisíc toliarov voči sultánovi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠÁK|meno=Pavol|titul=PhDr.|vydanie=tretie|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=197}}</ref> Osmanskí Turci mali možnosť ponechať si dobyté územia, ktoré získali počas konfliktu. Zakazovali sa vpády [[Osmanská ríša|Turkov]] a Tatárov na cisárske územie a opačne, ako aj prepady a dobýjanie pevností lesťou alebo zbraňou. Všetky prečiny sa mali hlásiť vyšším veliteľom. Mierová zmluva riešila i otázku výmeny zajatcov a nakladania s nimi. Priestupky proti nej v pohraničných pevnostiach sa mali hlásiť cisárskemu veliteľovi v Rábe alebo chorvátskemu bánovi (na tureckej strane [[Beglerbeg|beglerbegovi]] v [[Jáger|Jágri]], [[Veľká Kaniža|Kaniži]] a [[Temešvár|Temešvári]]) a previnilci mali byť trestaní podľa zákona. Pevnosti mali zostať v pôvodnom stave a zakázala sa výstavba nových bez povolenia druhej strany. Ďalej sa relatívne dôsledne vytýčili hranice, aby sa vyhlo dvojitému zdaňovaniu z tureckej i uhorskej strany. Dediny, ktoré platili pre obidve strany, mali platiť i naďalej. Šľachtici boli na tomto území od daní oslobodení. V obciach s dvojitým zdaňovaním vznikol dokonca inštitút kresťanských a tureckých richtárov, ktorí vyberali dávky pre svoju stranu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bada | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny | zväzok = II : 1526{{--}}1780 | typ zväzku = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | rok = 2017 | isbn = 978-80-8119-103-9 | počet strán = 385 | strany = 99{{--}}100 }}</ref> == Obdobie mieru == Aj napriek relatívne „pokojnému“ mierovému obdobiu s Turkami, ktoré trvalo až do vypuknutia rakúsko-tureckej vojny v roku [[1663]], však dochádzalo k potýčkam medzi uhorskými a tureckými posádkami, taktiež k vypaľovaniu obcí či dokonca k prepadávaniu trhov ale aj ku koristníckym výpravám, terorizovaniu obyvateľstva, násilnému odvádzaniu zajatcov a vraždeniu. V rokoch [[1625]] až [[1627]] podľa súdobých výkazov Turci odvliekli z Tekovskej stolice do otroctva 1 047 ľudí a zabili 353 osôb. Na území Nitrianskej stolice zabili 28, v Novohradskej 25 občanov a uniesli 70 detí. V Komárňanskej stolici bolo do otroctva odvlečených 59 ľudí, v Gemerskej stolici malo turecké vyčíňanie za následok 6 mŕtvych. Aj oddiely z uhorských pohraničných pevností robili vpády na územie obsadené Turkami, plienili a terorizovali obyvateľstvo. Za týchto okolností nebolo obdivu, že sa vyľudňovali celé oblasti a obyvateľstvo hromadne utekalo. V lete [[1652]] postupovalo približne štvortisícové turecké vojsko pod velením bega Mustafu údolím [[Žitava (rieka)|Žitavy]] smerom k [[Zlaté Moravce|Zlatým Moravciam]], pričom ničilo a pálilo všetko, čo mu skrížilo cestu. Pri Veľkých Vozokanoch sa im postavil na odpor veliteľ pevnosti v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] [[Adam Forgáč]] spolu s 1 200 vojakmi, medzi ktorými boli aj oddiely aj z posádok v [[Slovenské Ďarmoty|Ďarmotách]] a [[Levice (Slovensko)|Leviciach]], posilnené ozbrojenými obyvateľmi z okolitých obcí. Na čistinke prezývanej Lech dal [[Adam Forgáč|Forgáč]] postaviť provizórnu opevnenú líniu a využil aj vozovú hradbu. Forgáčovo vojsko, v ktorom bojoval veľký počet slovenských mladíkov, prvý útok úspešne odrazilo. Turkom sa nedarilo vojensky ani pri ďalších pokusoch, pričom aj napriek tomu, že boli v početnej presile, z bojiska ustúpili ako porazení. Zanechali po sebe viac než 600 mŕtvych a prišli o 200 zajatcov, ktorí tak unikli smutnému osudu. Išlo teda o jedno z najväčších ozbrojených stretnutí s Turkami v poli na našom území od skončenia pätnásťročnej vojny, a to v čase, keď formálne vládlo prímerie. Veľký podiel na vojenskom víťazstve v [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|bitke pri Veľkých Vozokanoch]] mal dedinský ľud z okolia, ktorý sa zhromaždil pod Forgáčovou zástavou a bránil sa prevažne iba poľnohospodárskym náradím prispôsobeným na boj – [[kosa]]mi, vidlami, [[sekera]]mi v tradičnej vozovej hradbe. V boji položilo život vyše 100 obrancov.<ref name="Bab" />{{rp|166-167}} == Najdôležitejšie udalosti == '''[[1591]]''' * vypuknutie menšej vojny na osmansko-uhorskej hranici '''[[1592]]''' * úspešné vojenské dobytie hradu [[Bihać|Bihač]] na území [[Bosna (historická krajina)|Bosny]] zásluhou osmanských janičiarov pod velením bosnianskeho [[Beglerbeg|beglerbega]] Hasana pašu<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=196}}</ref> '''[[1593]]''' * [[13. jún]]: začiatok [[Bitka pod hradom Sisak|obliehania hradu Sisak]] 22-tisícovým vojskom pod velením Hasana pašu * [[22. jún]]: príchod cisárskeho vojska na pomoc obliehaným kresťanským vojakom ** ozbrojený zásah armád zadunajského kapitána [[František Nádašdy|Františka]] [[František Nádašdy|II. Nádašdyho]] ** vojenská porážka osmanského vojska a smrť pašu Hasana * november až december: úspešné dobytie [[Fiľakovo|Fiľakova]], [[Szécsény|Sečian]], [[Buják|Bujaku]], [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameňa]], [[Šomoška (hrad)|Šomošky]], [[Hollókő]], [[Drégelypalánk|Drégeľa]] a [[Hajnáčka (hrad)|Hajnáčky]] zásluhou cisársko-uhorských vojsk '''[[1594]]''' * [[10. marec]]: vojenské obsadenie [[Novohrad (obec)|Novohradu]] kresťanskými armádami pod velením kapitána [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] * [[4. marec]]: vojenské obliehanie mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] zo strany cisárskej armády v sile 35 000 vojakov na čele s rakúskym [[Matej (Svätá rímska ríša)|arcikniežaťom Matejom]] bez úspechu * [[7. október|7.]] až [[24. október]]: neúspešné vojenské obliehanie mesta [[Komárno]] zo strany osmanskej armády pod velením veľkovezíra Sinana pašu '''[[1595]]''' * [[3. september]]: obkľúčenie mesta [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] cisárskym vojskom na čele s veliteľom [[Karl von Mansfeld|Karolom Mansfeldom]] ** [[kapitulácia]] osmanskej posádky '''[[1596]]''' * úspešné vojenské dobytie [[Jáger|Jágra]] zásluhou osmanských [[Janičiar|janičiarov]] <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=196}}</ref> * [[26. október|26.]] až [[28. október|28.]] [[28. október|október]]: vojenská porážka cisárskych vojsk v [[Bitka pri Mezőkeresztesi|bitke pri Mezőkereszeteši]] ** rozhodnutie cisárskych a uhorských veliteľov pre vyhýbanie sa väčším zrážkam s osmanskými janičiarmi v otvorenom boji '''[[1597]]''' * úspešné vojenské dobytie [[Tata (Maďarsko)|Taty]] po útoku cisársko-uhorských oddielov '''[[1598]]''' * úspešné vojenské dobytie [[Győr|Rábu]] po ofenzíve cisárskej armády pod velením kapitána [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DANGL|meno=Vojtech|titul=Bitky a bojiská v našich dejinách|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8046-864-4|strany=163}}</ref> '''[[1599]]''' * jar: plienenie osmanských Turkov spolu s hordami krymských Tatárov v teritóriu Fiľakovského sandžaku ** vypálenie 40 dedín a zajatie 3 000 civilistov '''[[1602]]''' * [[6. október]]: neúspešné obliehanie mesta [[Budín]] cisárskymi vojskami '''[[1606]]''' * [[11. november]]: uzavretie [[Žitavský mier|mierovej zmluvy]] pri ústí rieky [[Žitava (rieka)|Žitavy]] do [[Váh|Váhu]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=SLOVART, spol. s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=160 - 166}}</ref> ** koniec tzv. Pätnásťročnej vojny ako dovtedy najpustošivejšieho obdobia habsbursko-tureckého ozbrojeného konfliktu ** uznanie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] prvý raz za rovnocenných a priznanie titulu „rímsky cisár“ (predtým ponižujúca formulácia ako „viedenskí králi“) ** predĺženie mieru z časového hľadiska z ôsmich na dvadsať rokov ** náhrada každoročného tribútu 30 tisíc zlatých za jednorazový dar cisára 200 tisíc toliarov voči sultánovi ** zákaz výstavby nových vojenských pevností a ich rozširovanie bez povolenia druhej strany<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BADA|meno=Michal|titul=Slovenské dejiny II (1526 - 1780)|vydanie=1|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-8119-103-9|strany=99}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Forgách Ádám 1601-1681.jpg|[[Adam Forgáč]], hornouhorský hlavný kapitán, vojenský víťaz proti osmanským Turkom v [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|Bitke pri Veľkých Vozokanoch]] zo dňa [[26. august|26. augusta]] roku [[1652]]. Súbor:Esterhazy Nagyvezek 1.png|Pamätník [[Bitka pri Veľkých Vozokanoch|bitky pri Veľkých Vozokanoch]] proti osmanským Turkom dňa [[26. august|26. augusta]] roku [[1652]]. Súbor:Zsitvatő.JPG|Pamätník uzavretia [[Žitavský mier|Žitavského mieru]] v [[Radvaň nad Dunajom|Radvani nad Dunajom]]. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BLISS - Teeple John. ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004, 666 s. ISBN 80-551-0870-6 * TURČAN, Vladimír PhDr. a kol. Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. ISBN 987-80-8085-596-3 * DANGL, Vojtech PhDr. SEGEŠ, Vladimír PhDr. doc. ''Vojvodcovia – 111 osobností vojenských dejín Slovenska''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2012, 472 s. ISBN 978-80-7360-986-3 * KRŠAK, Pavol. PhDr. ''Ottov historický atlas Slovensko''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2015, 560 s. ISBN 978-80-7360-834-7 * ŠVIHRAN, Ladislav. ''Kto nám vládol''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2016, 271 s. ISBN 978-80-8046-734-0 == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo (1570 - 1711)]] * [[František Nádašdy]] * [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi (1552 až 1600)]] * [[Valentín Balaša]] == Zdroj == {{Preklad|en|Ottoman–Habsburg wars|1206913892|cs|Dlouhá turecká válka|22970838|en|Long Turkish War|1200192369|fr|Longue Guerre|211800674}} [[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Vojny 16. storočia]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] [[Kategória:Vojny Habsburskej monarchie]] [[Kategória:Osmansko-habsburské vojny]] 0z0oymt56a0v1yy9llhic9sdsum1j1l Malo Gusto 0 710197 8254895 7839532 2026-07-28T18:48:31Z Alexis Nemec 211349 8254895 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Malo Gusto | foto = Olympique lyonnais - ES Troyes AC L1 19-08-2022 - Malo Gusto.jpg | popis = Gusto v Lyone v roku 2022 | celé meno = Malo Arthur Gusto | dátum narodenia = {{dnv|2003|5|19}} | miesto narodenia = [[Décines-Charpieu]] | štát = [[Francúzsko]] | výška = 178 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[Chelsea]] | klubové číslo = 27 | mládežnícke roky = 2012{{--}}2015<br>2015{{--}}2016<br>2016{{--}}2022 | mládežnícke kluby = AS Villefontaine<br>[[FC Bourgon-Jallieu|Bourgon-Jallieu]]<br>[[Olympique Lyon]] | roky = 2020{{--}}2021<br>2021{{--}}2023<br>2023{{--}} | kluby = [[Olympique Lyon|Olympique Lyon B]]<br>[[Olympique Lyon]]<br>[[Chelsea]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}53{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}18{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Francúzsko U16]]<br>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Francúzsko U17]]<br>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Francúzsko U19]]<br>{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Francúzsko U21]]<br>{{FRA|f|1}} | reprezentačné roky = 2018<br>2019<br>2021<br>2021-<br>2023{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 27. 02. 2024 }} '''Malo Arthur Gusto''' (* [[19. máj]] [[2003]], [[Décines-Charpieu]], [[Francúzsko]]) je francúzsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste obrancu v anglickom klube [[Chelsea FC|Chelsea]]. == Klubová kariéra == === Olympique Lyon === Gusto začínal s futbalom v tíme AS Villefontaine. Do akadémie [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]] prišiel v roku [[2016]] ako 13-ročný. Postupne prešiel akadémiou a neskôr hrával za B-tím. V prvom tíme Lyonu debutoval dňa [[24. január]]a [[2021]] pri víťazstve 5:0 nad [[AS Saint-Étienne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Football / Ligue 1. 18 ans, formé à Lyon... l'Isérois Malo Gusto sur orbite | url = https://www.ledauphine.com/sport/2021/09/22/18-ans-forme-a-lyon-malo-gusto-sur-orbite | vydavateľ = www.ledauphine.com | dátum prístupu = 2024-02-27 | jazyk = FR-fr}}</ref> Po pár zápasoch podpísal s tímom zmluvu do roku 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Football. OL: le jeune Malo Gusto prolonge pour une saison supplémentaire | url = https://www.leprogres.fr/sport/2021/06/04/ol-le-jeune-malo-gusto-prolonge-pour-une-saison-supplementaire | vydavateľ = www.leprogres.fr | dátum prístupu = 2024-02-27 | jazyk = FR-fr}}</ref> V sezóne 2021/22 sa stal stabilným hráčom obrany po tom čo odišlo niekoľko obrancov. Odohral 37 zápasov z toho 30 zápasov v [[Ligue 1]]. === Chelsea === Dňa [[29. január]]a [[2023]] podpísal Gusto zmluvu s anglickým tímom [[Chelsea FC|Chelsea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gusto signs for Chelsea | url = https://www.chelseafc.com/en/news/article/gusto-signs-for-chelsea | vydavateľ = www.chelseafc.com | dátum prístupu = 2024-02-27 | jazyk = en-gb}}</ref> Podpísal kontrakt do roku 2030 a Chelsea zaplatila Lyonu 26,3 milióna libier. Do konca sezóny však pôsobil na hosťovaní v Lyone. V Chelsea debutoval dňa [[13. august]]a [[2023]] pri remíze 1:1 s [[Liverpool FC|Liverpoolom]]. Dňa [[24. september|24. septembra]] dostal Gusto svoju prvú červenú kartu v kariére pri prehre 0:1 s [[Aston Villa FC|Aston Villou]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Watkins winner piles more misery on 10-man Chelsea|url=https://www.bbc.com/sport/football/66835404|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2024-02-27|jazyk=en-GB}}</ref> == Reprezentácia == Gusto reprezentoval Francúzsko v mládežníckych kategóriách do 16, 17, 19 a 21 rokov. Dňa [[13. október|13. októbra]] [[2023]] Gusto debutoval v seniorskej reprezentácii [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzska]] pri výhre 2:1 nad [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 27. februáru 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach― ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon B]] |2020/21 | rowspan="2" |[[Championnat National 2]] |7 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |7 |0 |- |2021/22 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !8 !0 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !8 !0 |- | rowspan="4" |[[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]] |2020/21 | rowspan="3" |[[Ligue 1]] |2 |0 |0 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |2 |0 |- |2021/22 |30 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |7'''<sup>1</sup>''' |0 |37 |0 |- |2022/23 |21 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |22 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !53 !0 !1 !0 ! colspan="2" |― !7 !0 !61 !0 |- |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2023/24 |[[FA Premier League|Premier League]] |18 |0 |2 |0 |4 |0 | colspan="2" |― |24 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !79 !1 !3 !0 !4 !0 !7 !0 !93 !1 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 27. februáru 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- |{{FRA|f}} |2023 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !1 !0 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/malo-gusto/profil/spieler/620322 Malo Gusto] – transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Gusto, Malo}} [[Kategória:Francúzski futbalisti]] [[Kategória:Francúzski národní futbalisti]] [[Kategória:Hráči Olympique Lyonnais]] [[Kategória:Hráči Chelsea FC]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Francúzske osobnosti martinického pôvodu]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] 2bfwdktstotccwqokc5uw8n13f8pb5m Nicolas Jackson 0 711731 8254903 8212630 2026-07-28T18:53:09Z Alexis Nemec 211349 8254903 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Nicolas Jackson | dátum narodenia = {{dnv|2001|6|20}} | miesto narodenia = [[Djibonker]] | štát = [[Senegal]] | výška = 187 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Chelsea FC|Chelsea]] | klubové číslo = 15 | mládežnícke roky = 2018-2019<br>2019-2020 | mládežnícke kluby = [[Casa Sports]]<br>[[Villareal CF|Villareal]] | roky = 2019-2022<br>2020-2021<br>2021-2023<br>2023- | kluby = [[Villarreal CF B]]<br>→[[CD Mirandés|Mirandés]]<br>[[Villareal CF|Villareal]]<br>[[Chelsea FC|Chelsea]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}25{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}{{0}}16{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}35{{0}}{{0}}(12)<br>{{0}}{{0}}25{{0}}{{0}}(9) | národné mužstvo = {{SEN}} [[Senegalské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Senegal U20]]<br>{{SEN|f|1}} | reprezentačné roky = 2018<br>2022- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}13{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 1.4.2024 }} '''Nicolas Jackson''' (* [[20. jún]] [[2001]], [[Djibonker]], [[Senegal]]) je senegalský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v anglickom klube [[Chelsea FC|Chelsea]]. == Klubová kariéra == === Villareal === Jackson začal s futbalom v tíme ASC Tilene. Cez [[Casa Sports]] sa v roku 2019 dostal do španielskeho [[Villarreal CF|Villarrealu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mercato: Diomansy Camara fait signer un joueur du Casa Sport à Villarreal {{!}} Galsenfoot | url = https://galsenfoot.sn/mercato-diomansy-camara-fait-signer-un-joueur-du-casa-sport-a-villarreal/ | dátum vydania = 2019-09-04 | dátum prístupu = 2024-04-01 | jazyk = fr-FR | priezvisko = Galsenfoot }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Na začiatku bol Jackson pridelený do rezervného tímu. ==== Hosťovanie v Mirandés ==== Dňa [[5. október|5. októbra]] [[2020]] bol Jackson poslaný na sezónne hosťovanie do druholigového klubu [[CD Mirandés]]. O trinásť dní debutoval v tíme pri remíze 0:0 proti [[RCD Mallorca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Un cerocerismo injusto por lo visto en Anduva | url = https://www.marca.com/futbol/segunda-division/mirandes-vs-mallorca/cronica/2020/10/18/5f8c7994268e3e07368b45ed.html | vydavateľ = MARCA | dátum vydania = 2020-10-18 | dátum prístupu = 2024-04-01 | jazyk = es}}</ref>. Dňa [[28. november|28. novembra]] strelil svoj prvý gól za Miranés pri remíze 1:1 proti [[CD Castellón]]. === Návrat do Villarealu === Z hosťovania sa Jackson vrátil do B-tímu Villarealu. Po dobrých výkonoch dostal šancu aj v prvom tíme kde [[3. október|3. októbra]] [[2021]] debutoval pri výhre 2:0 nad [[Real Betis|Realom Betis]]. V sezóne 2022/23 sa Jackson prepracoval do prvého tímu Villarealu. Dňa [[13. august|13. augusta]] [[2022]] strelil Jackson svoj prvý gól v tíme pri výhre 3:0 nad [[Real Valladolid CF|Realom Valladolid]]. V januári [[2023]] bol už blízko prestupu do [[AFC Bournemouth|Bournemouthu]] no Jackson zlyhal na lekárskej prehliadke kvôli problémom s hamstringom. Po návrate zo zranenie strelil v apríli a máji v lige deväť gólov v desiatich zápasoch. === Chelsea === Dňa [[30. jún|30. júna]] [[2023]] podpísal Jackson osemročný kontrakt s [[Chelsea FC|Chelsea]] za poplatok 32 miliónov libier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nicolas Jackson joins the Blues | url = https://www.chelseafc.com/en/news/article/nicolas-jackson-joins-the-blues | vydavateľ = www.chelseafc.com | dátum prístupu = 2024-04-01 | jazyk = en-gb}}</ref>. V klube debutoval [[13. august|13. augusta]] pri remíze 1:1 s [[Liverpool FC|Liverpoolom]]. O dvanásť dní neskôr strelil svoj prvý gól za Chelsea pri výhre 3:0 nad [[Luton Town FC|Luton Town]]. Dňa [[6. november|6. novembra]] strelil Jackson hattrick pri výhre 4:1 nad [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea beat nine-man Tottenham in chaotic epic|url=https://www.bbc.com/sport/football/67258895|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2024-04-01|jazyk=en-GB}}</ref>. == Medzinárodná kariéra == [[11. november|11. novembra]] [[2022]] bol Jackson povolaný do záverečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]] napriek tomu že dovtedy neodohral za Senegal ani jeden zápas. Jackson debutoval v národnom tíme pri prehre 0:2 s [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]] v prvom zápase na turnaji. Bol to jeho jediný zápas na turnaji. Senegal skončil na šampionáte v osemfinále proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]]. Jackson bol zaradený do nominácie Senegalu na [[Africký pohár národov 2023]]. Na turnaji zasiahol do všetkých zápasov. Senegal na turnaji skončil v osemfinále. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 3. aprílu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach― ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[CD Mirandés|Mirandés]] |2020/21 |[[Segunda División]] |16 |1 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |17 |1 |- |[[Villarreal CF B|Villarreal B]] |2021/22 |[[Priméra Federación]] |25 |5 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |2'''<sup>1</sup>''' |2 |27 |7 |- | rowspan="3" |[[Villarreal CF|Villarreal]] |2021/22 | rowspan="2" |[[La Liga]] |8 |0 |1 |0 | colspan="2" |― |0 |0 | colspan="2" |― |9 |0 |- |2022/23 |26 |12 |2 |0 | colspan="2" |― |10'''<sup>2</sup>''' |1 | colspan="2" |― |38 |13 |- ! colspan="2" |Celkom !34 !12 !3 !0 ! colspan="2" |― !10 !1 ! colspan="2" |― !47 !13 |- |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2023/24 |[[FA Premier League|Premier League]] |25 |9 |3 |2 |5 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |33 |12 |- ! colspan="3" |Celkovo !100 !27 !7 !2 !5 !1 !10 !1 !2 !2 !124 !33 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' Priméra Federación play-off : '''<sup>2</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 3. aprílu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |{{SEN|f}} |2022 |1 |0 |- |2023 |5 |0 |- |2024 |7 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !13 !0 |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == https://www.transfermarkt.com/nicolas-jackson/profil/spieler/776890 == Zdroj == {{Preklad|en|Nicolas Jackson|1216644439}} {{DEFAULTSORT:Jackson, Nicolas}} [[Kategória:Senegalskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči CD Mirandés]] [[Kategória:Hráči Villarreal CF]] [[Kategória:Hráči Chelsea FC]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Víťazi Konferenčnej ligy UEFA]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2023]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2025]] 4p4bzf17d0yvi5hds1o6wr9vjesaj0z Noni Madueke 0 712331 8254907 8080434 2026-07-28T18:55:18Z Alexis Nemec 211349 8254907 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Noni Madueke | foto = | popis = Madueke v Chelsea | celé meno = Chukwunonso Tristan "Noni" Madueke | dátum narodenia = {{dnv|2002|3|10}} | miesto narodenia = [[Londýn]] | štát = [[Anglicko]] | výška = 182 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Arsenal FC|Arsenal]] | klubové číslo = 11 | mládežnícke roky = 2011-2014<br>2014-2018<br>2018-2019 | mládežnícke kluby = [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<br>[[Tottenham Hotspur|Tottenham]]<br>[[PSV Eindhoven]] | roky = 2019-2020<br>2019-2023<br>2023- | kluby = [[Jong PSV]]<br>[[PSV Eindhoven]]<br>[[Chelsea FC|Chelsea]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}{{0}}51{{0}}{{0}}(11)<br>{{0}}{{0}}27{{0}}{{0}}(4) | národné mužstvo = {{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Anglicko U16]]<br>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Anglicko U17]]<br>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Anglicko U18]]<br>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Anglicko U21]] | reprezentačné roky = 2017-2018<br>2018-2019<br>2019<br>2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}{{0}}20{{0}}{{0}}(7) | pkupdate = 15. 4. 2024 }} '''Chukwunonso Tristan "Noni" Madueke''' (* [[10. marec]] [[2002]], [[Londýn]], [[Anglicko]]) je anglický profesionálny futbalista, ktorý hráva na poste útočníka v anglickom klube [[Arsenal FC|Arsenal]]. == Klubová kariéra == === Začiatok kariéry === Madueke začínal s futbalom v akadémii [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Noni Madueke: ‘Players are realising there is a world outside of England’|url=https://www.theguardian.com/football/2022/apr/07/noni-madueke-players-realising-world-outside-england-psv-leicester|periodikum=The Guardian|dátum=2022-04-07|dátum prístupu=2024-04-15|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ben|priezvisko=Fisher}}</ref>. V roku 2014 prestúpil do akadémie [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu]] kde strávil štyri roky. V roku 2018 odišiel do Holandska kde sa pripojil k akadémii [[PSV Eindhoven]]. === PSV Eindhoven === Po príchode do akadémie podpísal trojročnú zmluvu s [[PSV Eindhoven]]. Sezónu 2019/20 strávil prevažne v rezervnom tíme Jong Ajax. V prvom tíme debutoval [[19. január|19. januára]] pri remíze 1:1 s [[VVV-Venlo]]. V sezóne 2020/21 sa Madueke prepracoval do prvého tímu. Dňa [[19. september|19. septembra]] [[2020]] strelil svoj prvý gól v tíme pri výhre 2:1 nad [[FC Emmem|Emmem]]. Vo svojej prvej celej sezóne odohral 30 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil v nich deväť gólov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Noni Madueke impressing at PSV: English youngster scores again in Eredivisie win over Fortuna Sittard | url = https://www.skysports.com/football/news/11095/12240123/noni-madueke-impressing-at-psv-english-youngster-scores-again-in-eredivisie-win-over-fortuna-sittard | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-04-15 | jazyk = en}}</ref>. Dňa [[7. august|7. augusta]] [[2021]] strelil Madueke dva góly pri výhre 4:0 nad [[Ajax Amsterdam|Ajaxom]] v superpohári [[Johan Cruijff Schaal]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Madueke: Nigeria prospect’s brace powers PSV past 10-man Ajax in Dutch Super Cup {{!}} Goal.com Malaysia | url = https://www.goal.com/en-my/news/madueke-nigeria-prospects-brace-powers-psv-past-10-man-ajax-in-dutch-super-cup/10tk7d2k08k9y1t0hzggo8uu54 | vydavateľ = www.goal.com | dátum vydania = 2021-08-07 | dátum prístupu = 2024-04-15 | jazyk = en-MY}}</ref>. Dňa [[26. august|26. augusta]] podpísal Madueke s tímom novú zmluvu do roku 2025. Na konci sezóny sa s tímom tešil zo zisku [[KNVB Cup]]. === Chelsea === Dňa [[20. január|20. januára]] [[2023]] prestúpil Madueke do anglického klubu [[Chelsea FC|Chelsea]] kde podpísal zmluvu na sedem a pol roka. Prestupová čiastka bola 33 miliónov libier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chelsea transfer news: Chelsea complete Madueke signing | url = https://www.chelseafc.com/en/news/article/chelsea-complete-madueke-signing | vydavateľ = www.chelseafc.com | dátum prístupu = 2024-04-15 | jazyk = en-gb}}</ref>. V klube debutoval [[3. február|3. februára]] pri remíze 0:0 s [[Fulham FC|Fulhamom]]. Svoj prvý gól za klub strelil [[2. máj|2. mája]] pri prehre 1:3 s [[Arsenal FC|Arsenalom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arsenal 3-1 Chelsea: Martin Odegaard scores twice as Gunners keep title bid alive and go back above Man City | url = https://www.skysports.com/football/arsenal-vs-chelsea/report/464965 | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-04-15 | jazyk = en}}</ref>. === Arsenal === Dňa [[18. júl|18. júla]] [[2025]] prestúpil Madueke do klubu [[Arsenal FC|Arsenal]] kde podpísal kontrakt na päť rokov za čiastku 52 miliónov libier. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arsenal complete £48.5m signing of Madueke from Chelsea | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cvg8j1l0751o | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-18 | vydavateľ = bbc | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> == Medzinárodná kariéra == Madueke bol súčasťou reprezentácie do 21 rokov, ktorá vyhrala [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2023|Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]] v roku 2023. Na turnaji odohral všetky zápasy a pomohol tímu na turnaji neinkasovať ani jeden gól<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Colwill and Madueke crowned European champions | url = https://www.chelseafc.com/en/news/article/colwill-and-madueke-crowned-european-champions | vydavateľ = www.chelseafc.com | dátum prístupu = 2024-04-15 | jazyk = en-gb}}</ref>. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 15. aprílu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach― ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Jong PSV]] |2019/20 |[[Eerste Divisie]] |6 |4 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |6 |4 |- | rowspan="5" |[[PSV Eindhoven]] |2019/20 | rowspan="4" |[[Eredivisie]] |4 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |0 |0 | colspan="2" |― |4 |0 |- |2020/21 |24 |7 |1 |1 | colspan="2" |― |7'''<sup>2</sup>''' |1 | colspan="2" |― |32 |9 |- |2021/22 |18 |3 |2 |1 | colspan="2" |― |14'''<sup>1 2 3</sup>''' |3 |1'''<sup>4</sup>''' |2 |35 |9 |- |2022/23 |5 |1 |1 |1 | colspan="2" |― |3'''<sup>2</sup>''' |0 |0 |0 |9 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !51 !11 !4 !3 ! colspan="2" |― !24 !4 !1 !2 !80 !20 |- | rowspan="3" |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2022/23 | rowspan="2" |[[FA Premier League|Premier League]] |12 |1 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |12 |1 |- |2023/24 |15 |3 |5 |1 |5 |2 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |25 |6 |- ! colspan="2" |Celkom !27 !4 !5 !1 !5 !2 !0 !0 ! colspan="2" |― !37 !7 |- ! colspan="3" |Celkovo !84 !19 !9 !4 !5 !2 !24 !4 !1 !2 !123 !31 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] : '''<sup>4</sup>''' [[Johan Cruijff Schaal]] == Úspechy hráča == '''PSV Eindhoven''' * [[KNVB Cup]]: 2021/22 * [[Johan Cruijff Schaal]]: 2021 '''Anglicko U21''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]]: 2023 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/noni-madueke/profil/spieler/503987 == Zdroj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Preklad|en|Noni Madueke|1218038753}} {{DEFAULTSORT:Madueke, Noni}} [[Kategória:Anglickí futbalisti]] [[Kategória:Hráči PSV Eindhoven]] [[Kategória:Hráči Chelsea FC]] [[Kategória:Hráči Arsenal FC]] [[Kategória:Hráči Eredivisie]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Konferenčnej ligy UEFA]] 78unbd2t9gi1tt7s9nokex8nbgzfs3x Marc Cucurella 0 712366 8254891 8066677 2026-07-28T18:47:27Z Alexis Nemec 211349 8254891 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Marc Cucurella | foto = Marc Cucurella (cropped).jpg | popis = Cucurella v drese [[Getafe CF|Getafe]] v roku 2019 | dátum narodenia = {{dnv|1998|7|22}} | miesto narodenia = [[Alella]] | štát = [[Španielsko]] | výška = 173 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[Chelsea FC|Chelsea]] | klubové číslo = 3 | mládežnícke roky = 2006{{--}}2012<br>2012{{--}}2016 | mládežnícke kluby = [[RCD Espanyol|Espanyol]]<br>[[FC Barcelona]] | roky = 2016{{--}}2018<br>2017{{--}}2019<br>2018{{--}}2019<br>2019{{--}}2020<br>2020{{--}}2021<br>2021{{--}}2022<br>2022{{--}} | kluby = [[FC Barcelona B|Barcelona B]]<br>[[FC Barcelona|Barcelona]]<br>→ [[SD Eibar|Eibar]]<br>→ [[Getafe CF|Getafe]]<br>[[Getafe CF|Getafe]]<br>[[Brighton & Hove Albion|Brighton]]<br>[[Chelsea FC|Chelsea]] | zápasy(góly) = {{0}}48{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}31{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}37{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}38{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}35{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}52{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Španielsko U16]]<br>{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Španielsko U17]]<br>{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Španielsko U19]]<br>{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Španielsko U20]]<br>{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Španielsko U21]]<br>{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Španielsko U23]]<br>{{ESP|f|1}} | reprezentačné roky = 2014<br>2014{{--}}2015<br>2016{{--}}2017<br>2016<br>2019{{--}}2021<br>2021<br>2021{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}16{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}11{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}11{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 6. október 2024 | nmupdate = 5. september 2024 }} '''Marc Cucurella Saseta''' (* [[22. júl]] [[1998]], [[Alella]], [[Španielsko]]) je španielsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na poste obrancu v anglickom klube [[Chelsea FC|Chelsea]] a za [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielsky národný tím]]. == Klubová kariéra == === Barcelona === Cucurella začal s futbalom v [[RCD Espanyol|Espanyole]]. V roku 2012 prestúpil do akadémie [[FC Barcelona|Barcelony]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marc Cucurella, el Puyol de la cantera | url = https://www.mundodeportivo.com/20131205/mundo-barsa/cantera/marc-cucurella-el-puyol-de-la-cantera_54393907174.html | vydavateľ = Mundo Deportivo | dátum vydania = 2013-12-05 | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = es}}</ref>. Štyri roky pôsobil v mládežníckom tíme až sa v roku 2016 dostal do B-tímu. V prvom tíme Barcelony debutoval dňa [[24. október|24. októbra]] [[2017]] pri výhre 3:0 nad [[Real Murcia|Reaoml Murcia]] v [[Copa del Rey]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barcelona B's Arnaiz makes 'dream' debut | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37536834/barcelona-b-teamer-jose-arnaiz-thrilled-goal-dream-first-team-debut | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2017-10-24 | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en}}</ref>. ==== Hosťovanie v Eibare ==== Dňa [[31. august|31. augusta]] [[2018]] bol Cucurella poslaný na ročné hosťovanie do [[SD Eibar|Eibaru]] v [[La Liga|La Lige]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Acord amb la SD Eibar per a la cessió de Cucurella | url = https://www.fcbarcelona.cat/ca/futbol/barca-b/noticies/860962/acord-amb-la-sd-eibar-per-a-la-cessio-de-cucurella | vydavateľ = www.fcbarcelona.cat | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = ca}}</ref>. Svoj debut v La Lige zažil [[25. september|25. septembra]] pri prehre 0:1 s [[RCD Espanyol|Espanyolom]]. V poslednom zápase sezóny strelil svoj prvý gól za klub a to pri remíze 2:2 s kmeňovým klubom [[FC Barcelona]]. === Getafe === Po skončení hosťovania v Eibare mal klub záujem uplatniť vykupnú klauzulu no nakoniec zostal Cucurella hráčom Barcelony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Eibar ejerce la claúsula de compra de Marc Cucurella | url = https://as.com/futbol/2019/05/27/primera/1558958774_939539.html | vydavateľ = Diario AS | dátum vydania = 2019-05-27 | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = es | meno = Ander Curiel | priezvisko = Ayuso}}</ref>. Ten bol následne [[18. júl|18. júla]] poslaný na hosťovanie do [[Getafe CF|Getafe]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Agreement with Getafe for the loan of Marc Cucurella | url = https://www.fcbarcelona.com/en/news/1288455/agreement-with-getafe-for-the-loan-of-marc-cucurella | vydavateľ = www.fcbarcelona.com | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en}}</ref>. O mesiac neskôr debutoval v tíme pri prehre 0:1 s [[Atlético Madrid|Atleticom Madrid]]. Po skončení hosťovania [[Getafe CF|Getafe]] uplatnilo opciu 6 miliónov eur a Cucurella sa tak stal hráčom Getafe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Getafe exercise option to purchase Marc Cucurella | url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/1702077/getafe-exercise-option-to-purchase-marc-cucurella | vydavateľ = www.fcbarcelona.com | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en}}</ref>. === Brighton === Dňa [[31. august|31. augusta]] [[2021]] prestúpil Cucurella do [[Brighton & Hove Albion FC|Brightonu]] za poplatok 18 miliónov eur. V klube podpísal zmluvu na päť rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marc Cucurella joins from Getafe | url = https://www.brightonandhovealbion.com/news/2239897/marc-cucurella-joins-from-getafe | vydavateľ = www.brightonandhovealbion.com | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831152403/https://www.brightonandhovealbion.com/news/2239897/marc-cucurella-joins-from-getafe | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref>. V [[FA Premier League|Premier League]] debutoval [[11. september|11. septembra]] pri výhre 1:0 nad [[Brentford FC|Brentfordom]]. Dňa [[7. máj|7. mája]] strelil Cucurella svoj prvý gól v tíme pri výhre 4:0 nad [[Manchester United FC|Manchestrom United]]. === Chelsea === Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] podpísal Cucurella zmluvu s [[Chelsea FC|Chelsea]] na šesť rokov. Išlo o poplatok 55 miliónov libier s bonusmi čo bol rekordný poplatok, ktorý Brighton získal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marc Cucurella makes record move to Chelsea | url = https://www.brightonandhovealbion.com/news/2720131/marc-cucurella-makes-record-move-to-chelsea | vydavateľ = www.brightonandhovealbion.com | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240727111719/https://www.brightonandhovealbion.com/news/2720131/marc-cucurella-makes-record-move-to-chelsea | dátum archivácie = 2024-07-27 }}</ref>. V klube debutoval o deň neskôr pri výhre 1:0 nad [[Everton FC|Evertonom]]. Dňa [[17. marec|17. marca]] [[2024]] strelil Cucurella svoj prvý gól v tíme pri výhre 4:2 nad [[Leicester City FC|Leicesterom City]] vo štvrťfinále [[FA Cup|FA Cupu]]. Dňa 15. decembra 2024 Marc Cucurella strelil svoj prvý gól za Chelsea v súťaži [[Premier League 2024/2025|Premier League]]. Podpísal sa tak na výhre 2:1 nad celkom [[Brentford FC|Brentford]]. == Medzinárodná kariéra == Cucurella debutoval v A-tíme [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielska]] dňa [[8. jún|8. júna]] [[2021]] v prípravnom zápase pri výhre 4:0 nad [[Litovské národné futbalové mužstvo|Litvou]]. Cucurella bol súčasťou konečnej nominácie španielskeho tímu do 23 rokov na [[Letné olympijské hry 2020|letných olympijských hrách 2020]], ktoré sa pre pandémiu hrali v lete 2021. Marc Cucurella bol tiež nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvá Európy 2024]], na ktorých odohral všetkých 7 zápasov. Pripísal si kľúčovú asistenciu na víťazný gól pri výhre Španielska vo finále ME. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 16. aprílu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[FC Barcelona B|Barcelona B]] |2016/17 |Segunda Division B |17 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |0 |- |2017/18 |[[Segunda División]] |37 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |37 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !48 !1 !0 !0 !0 !0 ! colspan="2" |— !27 !0 |- | [[FC Barcelona|Barcelona]] |2017/18 | rowspan="5" |[[La Liga]] |0 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |0 |0 |1 |0 |- |[[SD Eibar|Eibar]] (hosť.) |2018/19 |31 |1 |2 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |33 |2 |- |[[Getafe CF|Getafe]] (hosť.) |2019/20 |37 |1 |1 |0 | colspan="2" |— |7'''<sup>1</sup>''' |0 |45 |1 |- | rowspan="3" |[[Getafe CF|Getafe]] |2020/21 |37 |3 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |39 |3 |- |2021/22 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !75 !4 !3 !0 ! colspan="2" |— !7 !0 !85 !4 |- |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton]] |2021/22 | rowspan="3" |[[FA Premier League|Premier League]] |35 |1 |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |38 |1 |- | rowspan="3" |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2022/23 |24 |0 |0 |0 |1 |0 |8'''<sup>2</sup>''' |0 |33 |0 |- |2023/24 |12 |0 |1 |1 |3 |0 | colspan="2" |— |16 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !36 !0 !1 !1 !4 !0 !8 !0 !49 !1 |- ! colspan="3" |Celkovo !225 !7 !9 !2 !5 !0 !15 !0 !260 !9 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] ; === Medzinárodné === ''K 16. aprílu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="2" |{{ESP|f}} |2021 |1 |0 |- |2024 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !2 !0 |} == Úspechy hráča == === Klubové === '''Barcelona''' * [[Copa del Rey]]: 2017/18 === Reprezentačné === '''Španielsko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]] '''Španielsko U23''' * [[Letné olympijské hry]]: 2. miesto: [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020|2020]] === Individuálne === * Hráč sezóny v Brightone: 2021/22 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/marc-cucurella/profil/spieler/284857 == Zdroj == {{Preklad|en|Marc Cucurella|1219175349}} {{DEFAULTSORT:Cucurella, Marc}} [[Kategória:Španielski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona B]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči SD Eibar]] [[Kategória:Hráči Getafe CF]] [[Kategória:Hráči Brighton & Hove Albion]] [[Kategória:Hráči Chelsea FC]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Španielski olympijskí medailisti]] [[Kategória:Medailisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Majstri Európy vo futbale]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] qlwf0glcgaedneywm9y6n5lvynonrgz Moisés Caicedo 0 712551 8254899 8076860 2026-07-28T18:51:19Z Alexis Nemec 211349 8254899 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Moisés Caicedo | foto = Moises Caicedo 2022 (cropped).jpg | popis = Caicedo s Brightonom v roku 2022 | celé meno = Moisés Isaac Caicedo Corozo | dátum narodenia = {{dnv|2001|11|2}} | miesto narodenia = [[Santo Domingo (Ekvádor)|Santo Domingo]] | štát = [[Ekvádor]] | výška = 178 cm | pozícia = defenzívny záložník | súčasný klub = [[Chelsea FC|Chelsea]] | klubové číslo = 25 | mládežnícke roky = 2007{{--}}2014<br>2015{{--}}2016<br>2016{{--}}2019 | mládežnícke kluby = Mujer Trabajadora<br>Colorados Jaipadida<br>[[Independiente del Valle]] | roky = 2019{{--}}2021<br>2021{{--}}2023<br>2021{{--}}2022<br>2023{{--}} | kluby = [[Independiente del Valle]]<br>[[Brighton & Hove Albion|Brighton]]<br>→ [[K Beerschot VA|Beerschot]]<br>[[Chelsea FC|Chelsea]] | zápasy(góly) = {{0}}25{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}42{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}28{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{ECU|f|1}} | reprezentačné roky = 2020{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}39{{0}}{{0}}(3) | pkupdate = 21. 04. 2024 | nmupdate = 21. 04. 2024 }} '''Moisés Isaac Caicedo Corozo''' (* [[2. november]] [[2001]], [[Santo Domingo (Ekvádor)|Santo Domingo]], [[Ekvádor]]) je ekvádorsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na poste defenzívneho záložníka v anglickom klube [[Chelsea FC|Chelsea]]. == Klubová kariéra == === Independiente del Valle === Caicedo začínal s futbalom v tíme Mujer Trabajadora. Do akadémie [[Independiente del Valle]] prišiel v roku 2016 vo veku 15 rokov. Dňa [[1. október|1. októbra]] [[2019]] debutoval Caicedo v prvom tíme pri prehre 0:1 s [[LDU Quito]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Independiente Valle vs. LDU Quito - 1 October 2019 - Soccerway | url = https://ca.soccerway.com/matches/2019/10/01/ecuador/primera-a/independiente-jose-teran/liga-deportiva-universitaria-de-quito/2967188/ | vydavateľ = ca.soccerway.com | dátum prístupu = 2024-04-21}}</ref>. Dňa [[12. marec|12. maca]] [[2020]] strelil Caicedo svoj prvý gól v klube pri výhre 3:0 nad [[Atlético Junior FC|Atlético Junior]] v [[Copa Libertadores]]. === Brighton === Dňa [[1. február|1. februára]] [[2021]] prestúpil Caicedo do anglického klubu [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton]] v [[FA Premier League|Premier League]]. S klubom podpísal zmluvu na štyri a pol roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albion complete Caicedo signing | url = https://www.brightonandhovealbion.com/news/2007713/albion-complete-caicedo-signing | vydavateľ = www.brightonandhovealbion.com | dátum prístupu = 2024-04-21 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250222110818/https://www.brightonandhovealbion.com/news/2007713/albion-complete-caicedo-signing | dátum archivácie = 2025-02-22 }}</ref>. V klube debutoval [[24. august|24. augusta]] [[2021]] pri výhre 2:0 nad [[Cardiff City FC|Cardiff City]] v [[EFL Cup|EFL Cupe]]. Na konci augusta však bol Caicedo poslaný na hosťovanie do belgického tímu [[K Beerschot VA|Beerschot]] v [[Jupiler League]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moises Caicedo makes loan move to Beerschot | url = https://www.brightonandhovealbion.com/news/2240745/moises-caicedo-makes-loan-move-to-beerschot/ | vydavateľ = www.brightonandhovealbion.com | dátum prístupu = 2024-04-21 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20211026131721/https://www.brightonandhovealbion.com/news/2240745/moises-caicedo-makes-loan-move-to-beerschot/ | dátum archivácie = 2021-10-26 }}</ref>. V januári 2022 bol Caicedo z dôvodu nedostatku stredných záložníkov v Brightone odvolaný z hosťovania<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moises Caicedo recalled from Beerschot | url = https://www.brightonandhovealbion.com/news/2445392/moises-caicedo-recalled-from-beerschot | vydavateľ = www.brightonandhovealbion.com | dátum prístupu = 2024-04-21 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230331090943/https://www.brightonandhovealbion.com/news/2445392/moises-caicedo-recalled-from-beerschot | dátum archivácie = 2023-03-31 }}</ref>. Dňa [[9. apríl|9. apríla]] tak Caicedo debutoval v [[FA Premier League|Premier League]] pri výhre 2:1 nad [[Arsenal FC|Arsenalom]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Arteta 'concerned' as Brighton beat Arsenal|url=https://www.bbc.com/sport/football/60963800|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2024-04-21|jazyk=en-GB}}</ref>. Dňa [[7. máj|7. mája]] strelil Caicedo svoj prvý gól v klube pri výhre 4:0 nad [[Manchester United FC|Manchestrom United]]. V januári 2023 bol spájaný s prestupom do [[Arsenal FC|Arsenalu]] v hodnote 70 miliónov libier no prestup nakoniec spadol<ref>{{Citácia periodika|titul=Brighton reject fresh Arsenal bid for Caicedo|url=https://www.bbc.com/sport/football/64451710|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2024-04-21|jazyk=en-GB}}</ref>. Dňa [[3. marec|3. marca]] podpísal Caicedo zmluvu s [[Brighton & Hove Albion FC|Brightonom]] do roku 2027<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moises Caicedo signs new long-term contract | url = https://www.brightonandhovealbion.com/news/3092201/moises-caicedo-signs-new-long-term-contract | vydavateľ = www.brightonandhovealbion.com | dátum prístupu = 2024-04-21 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230803152559/https://www.brightonandhovealbion.com/news/3092201/moises-caicedo-signs-new-long-term-contract | dátum archivácie = 2023-08-03 }}</ref>. === Chelsea === Caicedo prestúpil do [[Chelsea FC|Chelsea]] dňa [[14. august|14. augusta]] [[2023]] kde podpísal kontrakt na osem rokov. Cena prevodu aj s bonusmi bola 115 miliónov libier čo je britský rekord vo futbale<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chelsea reach Caicedo agreement with Brighton | url = https://theathletic.com/4764866/2023/08/13/chelsea-moises-caicedo-transfer-latest/ | vydavateľ = The Athletic | dátum prístupu = 2024-04-21 | jazyk = en | meno = David Ornstein and Simon | priezvisko = Johnson}}</ref>. O šesť dní neskôr debutoval Caicedo v Chelsea pri prehre 1:3 s [[West Ham United FC|West Hamom United]]. == Medzinárodná kariéra == Caicedo debutoval v národnom tíme Ekvádora pri prehre 0:1 s [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] dňa [[9. október|9. októbra]] [[2020]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. V druhom zápase za Ekvádor strelil svoj premiérový gól pri výhre 4:2 nad [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguajom]]. Caicedo bol súčasťou konečnej nominácie na [[Copa América 2021]]. Na turnaji odohral päť zápasov. Ekvádor na turnaji skončil vo štvrťfinále. Caicedo bol súčasťou záverečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]] spoločne so spoluhráčmi z Brightonu [[Pervis Estupiñan|Pervisom Estupiñanom]] a [[Jeremy Sarmiento|Jeremym Sarmientom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ecuador, el último en entregar la lista de los 26 jugadores convocados para la Copa del Mundo de Qatar 2022 sin Byron Castillo | url = https://espndeportes.espn.com/futbol/mundial/nota/_/id/11228629/ecuador-lista-convocados-qatar-2022-mundial-copa-mundo-byron-castillo | vydavateľ = ESPNdeportes.com | dátum vydania = 2022-11-15 | dátum prístupu = 2024-04-21 | jazyk = es}}</ref>. Na turnaji odohral Caicedo tri zápasy. V treťom zápase skupiny skóroval pri prehre 1:2 so [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegalom]]. Ekvádor na turnaji skončil v skupine. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 21. aprílu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Kontinentálne súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Independiente del Valle]] |2019 | rowspan="2" |[[Serie A (Ekvádor)]] |3 |0 |0 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |3 |0 |- |2020 |22 |4 |0 |0 | colspan="2" |― |6'''<sup>1</sup>''' |2 |28 |4 |- ! colspan="2" |Celkom !25 !4 !0 !0 ! colspan="2" |― !6 !2 !31 !4 |- | rowspan="4" |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton]] |2020/21 | rowspan="3" |[[FA Premier League|Premier League]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |0 |0 |- |2021/22 |8 |1 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |― |10 |1 |- |2022/23 |37 |1 |4 |0 |2 |0 | colspan="2" |― |43 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !45 !2 !5 !0 !3 !0 ! colspan="2" |― !53 !2 |- |[[K Beerschot VA|Beerschot]] (hosť.) |2021/22 |[[Jupiler League]] |12 |1 |2 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |14 |2 |- |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2023/24 |[[FA Premier League|Premier League]] |28 |0 |6 |0 |7 |0 | colspan="2" |― |41 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !110 !7 !13 !1 !10 !0 !6 !2 !139 !10 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Copa Libertadores]] === Medzinárodné === ''K 21. aprílu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="5" |{{ECU|f}} |2020 |4 |1 |- |2021 |13 |1 |- |2022 |11 |1 |- |2023 |10 |0 |- |2024 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !39 !3 |} == Úspechy hráča == '''Individuálne''' * Hráč sezóny v Brightone: 2022/23 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/moises-caicedo/profil/spieler/687626 Moisés Caicedo] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Caicedo, Moisés}} [[Kategória:Ekvádorskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Independiente del Valle]] [[Kategória:Hráči Brighton & Hove Albion]] [[Kategória:Hráči Beerschot VA]] [[Kategória:Hráči Chelsea FC]] [[Kategória:Hráči Jupiler League]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči Copa América 2021]] [[Kategória:Hráči Copa América 2024]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] n5ikhk9rx04h9922v1pgizl2ttx02gt BAZ MNA 0 713844 8254749 8235988 2026-07-28T12:18:13Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8254749 wikitext text/x-wiki [[File:BAZ MNA.JPG|thumb|BAZ MNA 900]] '''BAZ MNA''' je interné označenie pre projekt '''M'''alého '''N'''ákladného '''A'''utomobilu, resp. úžitkového vozidla do 3,5 t, vyvíjaného vo [[BAZ|VMV BAZ]] (Bratislavské Automobilové Závody) v 80. rokoch. Mal dve vývojové etapy MNA 900 a MNA 1000, pričom číslo udávalo nosnosť v kg. == Predchodca == Po zrušení projektu výroby [[Alfa Romeo]] v [[Bratislava|Bratislave]] (spolu s projektom licenčnej výroby [[Renault 6]] v [[ZŤS Martin|Turčianskych strojárňach]]) a následnom zlyhaní aj jeho náhrady Škoda 720,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Skoda 720|url=https://auta5p.eu/lang/en/katalog/auto.php?idf=Skoda-720-Sedan-I-2-26562}}</ref> začali od roku 1973 vo vývojovom stredisku [[BAZ]], pracovať na novom type dodávkového automobilu s nosnosťou 1,25 t, s interným označením '''M8'''. [[BAZ]] mali byť zapojené do projektu spoločného auta s NDR (v Československu pod názvom Škoda 760, v NDR RGW-Auto) výrobou podvozkových komponentov pre celú produkciu, výrobou osobných automobilov radu 760 a výrobou dodávkových automobilov (M8), ktoré mali poháňať motory z tohto projektu. Jednalo sa o benzínové motory vo verzii 1,5 l a 1,7 l. V Bratislave boli postavené prototypy všetkých základných verzií: van, [[valník]], mikrobus a [[kombi]]. Tvarové riešenie karosérií realizoval Ivan Poplavskyj z VMV. Vzhľadom na meškajúci vývoj v [[Škoda Auto| AZNP]], bolo po úspešnom odskúšaní prototypov uvažované o spustení sériovej výroby dočasne s motorom [[VAZ 2103|Lady 1500]]. Toto riešenie sa nepodarilo presadiť a pre finančné a technické zlyhanie projektu spoločného auta na oboch stranách, v [[NDR]] aj [[ČSSR]], prišlo k zastaveniu vývoja Škoda 760. Dôsledkom toho, prišla dodávka M8 o pohon a projekt bol z nadriadených orgánov v roku 1979 zrušený. Prežiť sa podarilo valníku (prestavaný na odťahovku) a kombi, ktoré zostali ako služobné vozidlá vo VMV. Ostatné prototypy boli zošrotované. == MNA 900 == Na začiatku 80. rokov dostala BAZka zadanie na vývoj a neskoršiu výrobu ľahkého dodávkového vozidla o nosnosti 450kg ([[Škoda 120#Prototypy| BAZ Furgonet]]), úžitkového vozidla o nosnosti 900kg a stredného nákladného automobilu [[Devín (auto)| BAZ Devín]]. Z druhého menovaného vzišiel projekt MNA 900. Malo sa jednať o moderný úžitkový automobil v rôznych karosárskych verziách, ktorý mal zdieľať s projektom Škoda 780 motor o objeme minimálne 1,5L. Mal byť naviazaný na päťstupňovú prevodovku BAZ a poháňať predne, alebo všetky štyri kolesá. Postavených bolo viacero prototypov, minimálne jeden vo verzii 4x4. Navzájom sa odlišovali nielen karosárskym vyhotovením, ale aj pohonom a interiérom. Postupne, ako pribúdali dodávatelia dielov a príslušenstva pre projekt Š781, mali neskoršie prototypy okrem typických predných svetiel, aj iné zadné svetlá, spätne zrkadlá a prvky interiéru. (údaj o čelnom skle z Favorita z českých zdrojov nie je pravdivý) Tieto vozidlá mali mierne pozmenený dizajn prednej časti (zjavný súbeh dizajnéra Milana Bíroša s projektom Devín) a jeden centrálny stierač čelného skla. Minimálne jeden prototyp (5COM) poháňal motor Škoda 781 OHV, určený pre budúci Favorit. V polovici dekády už bolo zrejme, že [[Škoda Auto| AZNP]] nie je schopná ani technicky, ani finančne rozbehnúť výrobu motora 780.15 a zastaraný motor z Favorita, pôvodom zo Škody [[Škoda 1000 MB| 1000 MB]], bude pre dodávku s nosnosťou 900kg nepostačujúci (pozn: motor Škoda 781.135 – 1,29l, 43kW bez -/40kW s katalyzátorom). V podstate sa zopakovala situácia z projektu dodávky M8, preto sa BAZka obrátila za hranice Československa. Už v roku 1988 prebehli na verejnosti informácie, že projekt MNA bude ďalej pokračovať v spolupráci s automobilkou AZLK. Tá v tom čase stavala nové haly motorárne pre novovyvinutú generáciu zážihových aj vznetových motorov s objemom od 1,5 až 2,0L. Určené mali byť pre Moskvič 2141 Aleko. AZLK sa taktiež snažila o rozšírenie ponuky modelov vlastným MPV (''Arbat'') a preto vzájomná spolupráca s BAZkou, ktorá mala hotovú, naozaj modernú dodávku, mala byt obojstranne prospešná. Tlak z centrálnych orgánov na BAZku však bol najmä na dodávky dielov pre výrobu Favorita, nie na urýchlenie sériovej výroby MNA. A termín nábehu sa odsúval na začiatok roku 1992. == MNA 1000 == [[File:20190415 Collections of Moscow Retro Cars museum 51.jpg|thumb|MNA 1000]] Napriek spoločensko-politickým zmenám, ktoré prebiehali od konca roka 1989, sa na projekte MNA pokračovalo. Projekt, ktorý už nebol naviazaný na AZNP, bol v obdivuhodne krátkom čase úplne prepracovaný a dizajnér [[Milan Bíroš]] vytvoril moderný, nadčasový [[dodávkový automobil]]. Prototypy boli vybavené novými motormi z AZLK s pohonom predných kolies. Na verejnosti sa objavili v roku 1991 vo verziách dvojmiestneho VANu a 8-miestneho mikrobusu. Už vtedy vládla v PVÚ BAZ (pozn.: Podnikový vývojový ústav, premenované VMV BAZ) skepsa o pokračovaní tohto projektu. Z viacerých parametrov, ktoré prispeli ku koncu PVÚ (VMV) BAZ a ich projektu MNA 1000 bol najzásadnejší odpredaj materskej automobilky BAZ v Devínskej Novej Vsi automobilke Volkswagen. Bohužiaľ, MNA 1000 sa nehodila do portfólia VW, pretože nová FWD dodávka T4 sa práve rozbiehala v sériovej produkcii (1991). AZLK sa ešte snažila prevziať projekt MNA1000 / Moskvič 3733,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moskvič 3733|url=https://drive2.ru/b/1609732}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> , ale spoločensko-politicko-hospodárska situácia v Rusku v 90tich rokoch nebola tomu naklonená. Projekt MNA v automobilke BAZ bol definitívne zastavený v roku 1992. Podľa zistených údajov boli vyrobené 4 prototypy (5?), 2 dvojmiestne VANy a 2 presklenné mikrobusy. *MNA 1000, biely VAN – Múzeum dopravy Bratislava *MNA 1000, bordový mikrobus – Múzeum AZLK, ako Moskvič 3733 *MNA 1000, šedý mikrobus – súkromný majiteľ *MNA 1000, šedý VAN - ? , presklenné bočné dvere Technické parametre (údaje pre MNA1000 / AZLK3733): *D / Š / V – 4850 / 1890 / 1925 mm *Rozchod kolies vpredu / vzadu – 1620 / 1620 mm *Rázvor náprav 2900 mm *Nosnosť mikrobus/van – 1550 / 1200 kg *Motor – AZLK 21414, R4 zážihový, OHC, 1795 ccm *Výkon - 70kW / 5800ot/min, 147Nm / 2800 ot/min *Max rýchlosť – 155kmh *Spotreba – 6,8l / 100km == Poznámky == [[File:Bratislava, Muzeum dopravy, exponáty (25).jpg|thumb|MNA 900, Mibra 2000, TAZ 1500 FvII, MNA 1000 v Múzeu dopravy v Bratislave]] Počet vyrobených prototypov MNA900 nie je potvrdený. Tento údaj sa často zamieňa s počtom vyrobených MNA450, alebo MNA1000 – oba po 4ks (resp. MNA450 – 1+2+1, MNA1000 – 1+3) Niektoré nepotvrdené informácie uvádzajú, že jeden z MNA 1000 bol vybavený zážihovým motorom AZLK 1600ccm (šedý mikrobus?) Projekt MNA 450 ('''[[Škoda 120#Prototypy|BAZ Furgonet]]''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=BAZ Furgonet|url=https://auta5p.eu/katalog/baz/skoda_742f_01.php}}</ref> bol ukončený z dôvodu hlavného zamerania BAZ na vývoj a zavedenie do výroby MNA900 a STA/SNA Devín. Poukazovanie na nevhodnosť koncepcie úžitkového vozidla s motorom vzadu z českej strany, ako na hlavný problém, vyvracia fakt, že napríklad Volkswagen (T3) a Fiat (F900) takéto vozidlá sériovo vyrábali. Aj samotná AZNP zaviedla následne do ponuky model Š105 SP - sedan 742 s motorom vzadu. Pre Furgonet bola pripravená verzia PP, zhodná s projektom modernizácie Š 743 – '''[[BAZ Locusta]]'''. Motor s prevodovkou z projektu Š780 však v tom čase ešte nebol k dispozícii. BAZ Furgonet mal byť dočasná čiastočná náhrada nevhodnej, archaickej Škody 1203 s „nulovými“ nákladmi na vývoj a rýchlym nábehom do malosériovej výroby. Hlavným dôvodom nezavedenia projektov MNA 900 a [[Devín (auto)|STA/SNA Devín]] v [[BAZ]] (oba 1988), bolo finančné vyčerpanie štátu na vývoj a zavedenie výroby osobného vozidla Škoda 780 s predným pohonom vrátane neuskutočnených predošlých projektov Škoda 760 a Škoda 720, ktoré bolo prioritou strany [[KSČ]] a vlády [[ČSSR]] (uznesenie 228, 12/1982). Vývoj Favorita 781 stál nie menej, ako 2,5 miliardy Kčs z federálnych zdrojov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[BAZ]] * [[BAZ Locusta]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP|Tatra Bratislava]] * [[Devín (auto)|BAZ Devín]] == Zdroje == * Ivan Schuster, Ján Oravec – VÝVOJ MOTROVÝCH VOZIDIEL V BRATISLAVE, MOTor, ISBN 80-85520-04-04 * Ivan Skoda – Dodavkove automobily z BAZKY, Trucker 6/96 s.54 (pozn.M8) * A.Javorský – Pekné (a najmä) potrebné!, stop, auto-moto revue 6/89 s.4-5 (pozn.MNA 900) [[Kategória:Úžitkové automobily]] [[Kategória:Automobily BAZ]] rqmgp5r9lo148uni4cm0x6jumm3g96r Lautaro Martínez 0 715516 8254767 7921291 2026-07-28T12:36:31Z Alexis Nemec 211349 8254767 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Lautaro Martínez | foto = ARGENTINA VS VENEZUELA Lautaro (cropped).jpg | popis = Martínez v drese Argentína U20 v roku 2017 | celé meno = Lautaro Javier Martínez | dátum narodenia = {{dnv|1997|8|22}} | miesto narodenia = [[Bahía Blanca]] | štát = [[Argentína]] | výška = 174 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Inter Miláno]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2013-2014<br>2014-2015 | mládežnícke kluby = [[Liniers de Bahía Blanca|Liniers]]<br>[[Racing Club de Avellaneda|Racing Club]] | roky = 2015-2018<br>2018- | kluby = [[Racing Club de Avellaneda|Racing Club]]<br>[[Inter Miláno]] | zápasy(góly) = {{0}}48{{0}}{{0}}(22)<br>206{{0}}(103) | národné mužstvo = {{ARG}} [[Argentínske národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Argentína U20]]<br>{{ARG|f|1}} | reprezentačné roky = 2016-2017<br>2018- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}11{{0}}{{0}}(7)<br>{{0}}61{{0}}(28) | pkupdate = 30. 6. 2024 }} '''Lautaro Javier Martínez''' (* [[22. august]] [[1997]], [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]], [[Argentína]]) je argentínsky futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v talianskom klube [[Inter Miláno]]. == Klubová kariéra == === Racing Club === Martínez sa narodil v meste [[Bahía Blanca]] kde začal s futbalom. V roku 2014 prestúpil do mládežníckeho tímu [[Racing Club de Avellaneda]]. Krátko po vstupe do klubu začal Martínez trpieť túžbou po domove a chcel sa vrátiť do svojho rodného mesta. Jeho spoluhráč [[Braian Mansilla]] ho napokon presvedčil, aby zostal, a za rezervu klubu strelil 53 gólov v 64 vystúpeniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lautaro Martínez, tradición familiar | url = https://www.elgrafico.com.ar/articulo/1089/22832/lautaro-martinez-tradicion-familiar | vydavateľ = El Gráfico | dátum prístupu = 2024-06-30 | jazyk = es}}</ref> V klube debutoval [[1. november|1. novembra]] [[2015]] pri výhre 3:0 nad [[Crucero del Norte]]. Svoj prvý gól strelil [[20. november|20. novembra]] [[2016]] pri remíze 1:1 s [[Club Atlético Huracán|Huracánom]]. === Inter Miláno === Martínez bol spájaný s prestupom do [[Inter Miláno|Interu Miláno]]. Dňa [[4. júl|4. júla]] [[2018]] bol jeho prestup oficiálne potvrdený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Racing Club confirms Lautaro Martinez sale | url = https://www.si.com/soccer/2018/05/05/racing-club-president-lautaro-martinez-sale-inter-paperwork-signed | vydavateľ = Sports Illustrated | dátum vydania = 2018-05-05 | dátum prístupu = 2024-06-30 | jazyk = en-us | meno = 90 | priezvisko = Min}}</ref> Lautaro podpísal päťročný kontrakt a Racing Club zaňho získal 22,7 miliónov eur. V klube debutoval [[19. august|19. augusta]] pri prehre 0:1 so [[US Sassuolo Calcio|Sassuolom]]. Svoj prvý gól strelil [[29. september|29. septembra]] pri výhre 2:0 nad [[Cagliari Calcio|Cagliari]] na štadióne [[San Siro]]. Dňa [[17. marec|17. marca]] [[2019]] strelil gól z penalty a asistoval pri výhre 3:2 v mestskom derby proti [[AC Miláno]]. Dňa [[2. október|2. októbra]] [[2019]] strelil Lautaro svoj prvý gól v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] pri prehre 1:2 s [[FC Barcelona|Barcelonou]]. Neskôr v priebehu súťaže skóroval pri výhre 3:1 nad [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a stal sa iba štvrtým hráčom Interu a piatym argentínskym hráčom, ktorý skóroval v štyroch zápasoch Ligy majstrov v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slavia Prague 1-3 Inter, all you need to know {{!}} Inter.it | url = https://www.inter.it/en/news/2019-11-28-slavia-prague-inter-stats | vydavateľ = www.inter.it | dátum prístupu = 2024-06-30 | jazyk = en}}</ref> Dňa [[17. august|17. augusta]] [[2020]] skóroval pri výhre 5:0 nad [[FK Šachtar Doneck|Šachtarom Donetsk]] v semifinále [[Európska liga UEFA 2019/2020|Európskej ligy UEFA 2019/20]]. V sezóne 2020/21 odohral Lautaro 48 vo všetkých súťažiach (z toho 38 v lige) a strelil 19 gólov (z toho 17 v lige). Veľkou pomocou prispel k zisku ''scudetta'' a prvého titulu [[Serie A]] pre Inter po jedenástich rokoch. Dňa [[8. marec|8. marca]] [[2022]] skóroval Lautaro pri výhre 1:0 nad [[Liverpool FC|Liverpoolom]] v odvete osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov UEFA 2021/22]]. Bol to prvý gól Interu vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov po 3647 dňoch. Dňa [[16. máj|16. mája]] [[2023]] strelil jediný gól pri víťazstve 1:0 nad [[AC Miláno]] v odvete semifinále [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Ligy majstrov UEFA 2022/23]]. Po výhre 2:0 v prvom zápase tak Inter postúpil do finále Ligy majstrov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lautaro Martínez finishes off Milan to put Inter in Champions League final|url=https://www.theguardian.com/football/2023/may/16/internazionale-milan-champions-league-semi-final-second-leg-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2023-05-16|dátum prístupu=2024-06-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Liew}}</ref> O osem dní neskôr skóroval vo finále [[Coppa Italia]] v ktorom Inter zdolal [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]] 2:1. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[2022]] strelil po vystriedaní v 55. minúte štyri góly a prispel k výhre 4:0 nad [[US Salernitana|Salernitanou]]. Stal sa prvým hráčom v histórii Serie A, ktorý strelil štyri góly ako striedajúci hráč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Serie A {{!}} Salernitana 0-4 Inter: Historic Lautaro nets four - Football Italia | url = https://football-italia.net/serie-a-salernitana-0-4-inter-historic-lautaro-nets-four/ | vydavateľ = football-italia.net | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2024-06-30 | jazyk = en-GB}}</ref> Dňa [[25. február|25. februára]] [[2024]] skóroval dvakrát pri výhre 4:0 nad [[US Lecce]], prvý gól v zápase bol pre Lautara 100. gól v [[Serie A]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.eurosport.com/geoblocking.shtml | vydavateľ = www.eurosport.com | dátum prístupu = 2024-06-30}}</ref> == Medzinárodná kariéra == V národnom tíme Argentíny debutoval [[12. marec|12. marca]] [[2018]] pri prehre 1:6 so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] v priateľskom zápase. Dňa [[12. október|12. októbra]] [[2018]] strelil Lautaro svoj prvý gól v národnom tíme pri výhre 4:0 nad [[Iracké národné futbalové mužstvo|Irakom]]. V máji 2019 bol Martínez zaradený do záverečnej nominácie na [[Copa América 2019]]. Na turnaji nastúpil do štyroch zápasoch a skóroval v skupine pri výhre 2:0 nad [[Katarské národné futbalové mužstvo|Katarom]] a vo štvrťfinále pri výhre 2:0 nad [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuelou]]. Argentína na turnaji skončila na treťom mieste. Dňa [[10. marec|10. marca]] [[2019]] strelil Martínez svoj prvý medzinárodný hetrik pri výhre 4:0 nad [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexikom]] v priateľskom zápase. Lautaro bol nominovaný do záverečnej nominácie na [[Copa América 2021]]. Skóroval v poslednom zápase skupiny pri výhre 4:1 nad [[Bolívijské národné futbalové mužstvo|Bolíviou]] a neskôr skóroval aj vo štvrťfinále proti [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádoru]] a v semifinále proti [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbii]]. S Argentínou postúpil do finále kde zvíťazili 1:0 nad [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Lautaro bol nominovaný do záverečnej nominácie Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Pre problémy s lýtkom nastúpil na prvé dva zápasy v skupine a neskôr v priebehu turnaja nastupoval z lavičky. S národným tímom dokráčal do finále kde vyhrali nad [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]] po penaltovom rozstrele. Martínez bol zaradený do záverečnej nominácie Argentíny na [[Copa América 2024]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 30. júnu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Kontinentálne súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="5" |[[Racing Club de Avellaneda|Racing Club]] |2015 | rowspan="4" |[[Primera División (Argentína)|Primera División]] |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |1 |0 |- |2016 |3 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |4 |0 |- |2016/17 |23 |9 |0 |0 |5'''<sup>4</sup>''' |0 | colspan="2" |― |28 |9 |- |2017/18 |21 |13 |0 |0 |6'''<sup>3</sup>''' |5 | colspan="2" |― |27 |18 |- ! colspan="2" |Celkom !48 !22 !1 !0 !11 !5 ! colspan="2" |― !60 !27 |- | rowspan="7" |[[Inter Miláno]] |2018/19 | rowspan="6" |[[Serie A]] |27 |6 |2 |2 |6'''<sup>1,2</sup>''' |1 | colspan="2" |― |35 |9 |- |2019/20 |35 |14 |3 |0 |11'''<sup>1,2</sup>''' |7 | colspan="2" |― |49 |21 |- |2020/21 |38 |17 |4 |1 |6'''<sup>1</sup>''' |1 | colspan="2" |― |48 |19 |- |2021/22 |35 |21 |5 |2 |8'''<sup>1</sup>''' |1 |1 |1 |49 |25 |- |2022/23 |38 |21 |5 |3 |13'''<sup>1</sup>''' |3 |1 |1 |57 |28 |- |2023/24 |33 |24 |1 |0 |8'''<sup>1</sup>''' |2 |2 |1 |44 |27 |- ! colspan="2" |Celkom !206 !103 !20 !8 !52 !15 !4 !3 !282 !129 |- ! colspan="3" |Celkovo !254 !125 !21 !8 !63 !20 !4 !3 !342 !156 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : <sup>'''3'''</sup> [[Copa Libertadores]] : '''<sup>4</sup>''' [[Copa Sudamericana]] === Medzinárodné === ''K 30. júnu 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="7" |{{ARG|f}} |2018 |4 |1 |- |2019 |13 |8 |- |2020 |4 |2 |- |2021 |14 |6 |- |2022 |11 |4 |- |2023 |8 |0 |- |2024 |7 |7 |- ! colspan="2" |Celkovo !61 !28 |} == Úspechy == ===Inter Miláno=== * [[Serie A]]: 2020/21, 2023/24 * [[Coppa Italia]]: 2021/22, 2022/23 * [[Supercoppa Italiana]]: 2021, 2022, 2023 ===Argentína=== * [[Majstrovstvá sveta vo futbale]]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] * [[Copa América]]: [[Copa América 2021|2021]] * [[CONMEBOL-UEFA Cup of Champions]]: 2022 ===Individuálne=== * Najlepší hráč sezóny [[Serie A]]: 2023/24 * Najlepší strelec sezóny [[Serie A]]: 2023/24 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/lautaro-martinez/profil/spieler/406625 Lautaro Martínez na TransferMarkt] == Zdroj == {{Preklad|en|Lautaro Martínez|1231798620}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martínez, Lautaro}} [[Kategória:Argentínski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Racing Club]] [[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Copa América 2019]] [[Kategória:Hráči Copa América 2021]] [[Kategória:Hráči Copa América 2024]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Copa América]] [[Kategória:Víťazi Coppa Italia]] qo2p42di23jr6rl5h86xt4rkwxvo9c7 Lamine Yamal 0 715937 8254944 8252636 2026-07-28T19:28:54Z ~2026-42030-79 301452 /* Reprezentačné */ 8254944 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Lamine Yamal | popis = Yamal v roku 2026 | celé meno = Lamine Yamal Nasraoui Ebana | dátum narodenia = {{dnv|2007|07|13}} | miesto narodenia = [[Mataró]] | štát = [[Španielsko]] | výška = 178 cm | pozícia = kridelník | súčasný klub = [[FC Barcelona]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2012{{--}}2013<br>2014{{--}}2023 | mládežnícke kluby = C.F. La Torreta<br>[[FC Barcelona]] | roky = 2023{{--}} | kluby = [[FC Barcelona]] | zápasy(góly) = {{0}}73{{0}}(14) | národné mužstvo = {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 15 rokov|Španielsko U15]]<br>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Španielsko U16]]<br>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Španielsko U17]]<br>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Španielsko U19]]<br>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] | reprezentačné roky = 2021<br>2022<br>2022{{--}}2023<br>2022<br>2023{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}20{{0}}{{0}}(8)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}20{{0}}{{0}}(6) | pkupdate = 6. jún 2025 | nmupdate = 6. jún 2025 }} '''Lamine Yamal Nasraoui Ebana''' (* [[13. júl]] [[2007]], [[Mataró]], [[Španielsko]]), známy ako '''Yamal''', je španielsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá na pozícii krídelníka za španielsky klub [[FC Barcelona]] a za [[španielske národné futbalové mužstvo]]. == Klubová kariéra == === Barcelona === Lamine Yamal bol už od útleho detstva považovaný za jedného z najväčších talentov akadémie Barcelony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lamine Yamal shows shades of Messi | url = https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/12/28/5e072c5722601dbe358b45a6.html | vydavateľ = MARCA in English | dátum vydania = 2019-12-28 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El noi de 15 anys que ja entrena amb el Barça de Xavi | url = https://www.ccma.cat/esport3/el-noi-de-15-anys-que-ja-entrena-amb-el-barca-de-xavi/noticia/3182562/ | vydavateľ = 3Cat | dátum vydania = 2022-09-04 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = ca | priezvisko = esport3}}</ref> Yamal bol prvýkrát povolaný do A-tímu pred začiatkom sezóny 2022/23.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Julián Araujo, un ‘tapado’ para el lateral derecho | url = https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20220831/1001859973/julian-araujo-tapado-lateral-derecho.html | vydavateľ = Mundo Deportivo | dátum vydania = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = es}}</ref> Yamal bol v septembri 2022 vybraný trénerom [[Xavi|Xavim]], aby trénoval s prvým tímom spolu s ďalšími mladíkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Barcelona: Wird Lamine Yamal (15) der nächste Lionel Messi? | url = https://sportbild.bild.de/fussball/la-liga/primera-division/fc-barcelona-wird-lamine-yamal-15-der-naechste-lionel-messi-81228506.sport.html | vydavateľ = sportbild.bild.de | dátum vydania = 2022-09-05 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = de}}</ref> V prvom tíme debutoval 29. apríla 2023, keď v 83. minúte nahradil [[Gavi (futbalista)|Gaviho]] pri výhre 4:0 nad [[Real Betis|Realom Betis]] v La Lige a stal sa najmladším hráčom, ktorý kedy nastúpil za prvý tím Barcelony vo veku 15 rokov, 9 mesiacov a 16 dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 15-Year-Old FC Barcelona Prodigy Lamine Yamal Smashes Youngest Appearance Maker Record | url = https://www.forbes.com/sites/tomsanderson/2023/04/29/15-year-old-prodigy-lamine-yamal-smashes-fc-barcelona-youngest-appearance-maker-record/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en | meno = Tom | priezvisko = Sanderson}}</ref> Vo svojej prvej sezóne medzi dospelými vyhral s klubom [[La Liga 2022/2023|ligový titul v La Lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lamine Yamal enters the history of LaLiga after the Barça title | url = https://www.fcbarcelonanoticias.com/en/players/lamine-yamal-enters-the-history-of-laliga-after-the-barca-title_292382_102.html | vydavateľ = FCBN | dátum vydania = 2023-05-15 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230822070119/https://www.fcbarcelonanoticias.com/en/players/lamine-yamal-enters-the-history-of-laliga-after-the-barca-title_292382_102.html | dátum archivácie = 2023-08-22 }}</ref> ==== Sezóna 2023/24 ==== V základnej zostave Barcelony sa prvýkrát objavil 20. augusta 2023 pri víťazstve 2:0 nad [[Cádiz CF|Cádizom]] a opäť tak vo veku 16 rokov a 38 dní prekonal klubový rekord. 8. októbra strelil jeho prvý gól proti Granade pri remíze 2:2, a tiež sa stal najmladším hráčom ktorý dal gól v La Lige vo veku 16 rokov a 87 dní. ==== Sezóna 2024/25 ==== 18. augusta 2024 v prvom zápase sezóny [[La Liga 2024/2025|La Ligy 2024/25]], Yamal asistoval [[Robert Lewandowski|Lewandowskemu]] pri vyrovnávaní skóre Barcelony proti [[Valencia CF|Valencii]], no Lewandowski v druhom polčase premenil penaltu a pomohol tak zápas ukončiť víťazne 2:1. 24. augusta v nasledujúcom zápase proti [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] strelil Yamal svoj prvý gól sezóny pri ďalšom víťazstve 2:1. 19. septembra strelil Yamal svoj prvý gól v Lige majstrov UEFA, keď vyrovnal v prehre 2:1 s Monakom, počas úvodného zápasu novoformovanej ligovej fázy Ligy majstrov. Stal sa tak druhým najmladším strelcom v histórii Ligy majstrov vo veku 17 rokov a 68 dní, za spoluhráčom [[Ansu Fati|Ansu Fatim]], ktorý skóroval vo veku 17 rokov a 40 dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lamine Yamal makes history again | url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4122787/lamine-yamal-makes-history-again | vydavateľ = www.fcbarcelona.com | dátum prístupu = 2025-06-26 | jazyk = en}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Yamal lamin dostal 1. septembra 2023 premiérovú pozvánku do [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielskej reprezentácie]] ako najmladší hráč v histórii. Tréner [[Luis de la Fuente]] ho nominoval k nadchádzajúcim zápasom kvalifikácie majstrovstiev Európy proti [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsku]] a [[Cyperské národné futbalové mužstvo|Cypru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 16-year-old Barcelona talent subject to "suffocating pressure" during international selection decision | url = https://www.football-espana.net/2023/09/01/16-year-old-barcelona-talent-subject-to-suffocating-pressure-during-international-selection-decision | vydavateľ = Football España | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en | meno = John | priezvisko = Menzies}}</ref> Stal sa najmladším hráčom, ktorý dal gól za španielsku reprezentáciu 8. septembra 2023 pri výhre 7:1 proti Gruzínsku vo veku 16 rokov a 56 dní. 7. júna 2024 bol vybraný do 26-členného kádra pre [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. 15. júna debutoval na európskom šampionáte proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] a stal sa najmladším hráčom na turnaji vo veku 16 rokov a 338 dní, čím prekonal doterajší rekord Poliaka [[Kacper Kozłowski|Kacpera Kozłowského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Optus Sport | url = https://sport.optus.com.au/news/uefa-euro-2024/os75853/lamine-yamal-breaks-record-youngest-euro-player | vydavateľ = sport.optus.com.au | dátum prístupu = 2024-07-10}}</ref> Počas zápasu proti Chorvátsku sa stal aj najmladším hráčom, ktorý si pripísal asistenciu. V osemfinále proti [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsku]] sa stal najmladším hráčom, ktorý sa objavil vo vyraďovacej fáze, čím prekonal rekord [[Jude Bellingham|Juda Bellinghama]] a navyše pridal ďalšiu asistenciu pri víťazstve 4:1. Vo štvrťfinále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] pri víťazstve 2:1 opäť prispel na gól dôležitou asistenciou. 9. júla strelil Yamal prvý gól Španielska v semifinále proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] a stal sa tak najmladším strelcom v histórii Eura, štyri dni pred svojimi 17. narodeninami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain's Lamine Yamal nets sizzling goal, becomes youngest goal scorer in UEFA Euro history | url = https://www.usatoday.com/story/sports/soccer/2024/07/09/lamine-yamal-goal-spain-euro-2024/74342111007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en-US | meno = Jesse | priezvisko = Yomtov}}</ref> Yamal nastúpil aj na finálový zápas proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]], ktoré Španielsko vyhralo 2:1 v riadnom hracom čase. Stal sa tak najmladším hráčom, ktorý hral finálový zápas Majstrovstiev Európy, a najmladším hráčom, ktorý vyhral Majstrovstvá Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lamine Yamal sets new record as youngest player to feature at a UEFA European Championship {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0255-0d9f33ac425a-2e8c3765087b-1000--lamine-yamal-sets-new-record-as-youngest-player-to-feature-a/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-07-14 | dátum prístupu = 2024-07-15 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Osobný život == Lamine Yamal sa narodil v španielskom [[Mataró]] [[Maroko|marockému]] otcovi a matke z [[Rovníková Guinea|Rovníkovej Guiney]], ale väčšinu mladosti strávil v Barcelone. == Úspechy == === Klubové === '''Barcelona''' * [[La Liga]]: [[La Liga 2022/2023|2022/23]], [[La Liga 2024/2025|2024/25]] * [[Copa del Rey]]: 2024/25 * [[Supercopa de España]]: [[Supercopa de España 2025|2024/25]] === Reprezentačné === '''Španielsko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]] * [[Majstrovstvá sveta vo futbale]]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] === Individuálne === * [[Kopa Trophy]]: [[Zlatá lopta 2024|2024]] * Hráč mesiaca La Liga U23: August 2023, August 2024, Február 2025 * Hráč sezóny La Liga U23: 2023/4 * Vychádzajúca hviezda Globe Soccer Awards: 2024 * Najlepší strelec Majstrovstiev Európy do 17 rokov: 2023 * Tím turnaja Majstrovstiev Európy do 17 rokov: 2023 * Gól mesiaca La Ligy: Marec 2024 * Hráč mesiaca La Liga: September 2024 * The Best FIFA Mužská 11: 2024 * IFFHS Tím roka: 2024 * IFFHS UEFA Tím roka: 2024 * IFFHS Tím roka do 20 rokov: 2024 * IFFHS UEFA Tím roka do 20 rokov: 2023, 2024 * JBL Ballon D’or == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Lamine Yamal|1233696915}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Yamal, Lamine}} [[Kategória:Španielski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] n21xd4votn2exg27vmocsikygj07g9x Agostino Masucci 0 716838 8254822 7890596 2026-07-28T16:18:09Z Ooligan 197984 Better photo - Lepšia fotografia 8254822 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agostino Masucci | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky maliar | Portrét = Agostino Masucci - Självporträtt - NMH 3063-1863 - Nationalmuseum Stockholm, Sweden (cropped).jpg | Popis portrétu = autoportrét, [[Národné múzeum (Švédsko)|Nationalmuseum]] | Dátum narodenia = cca [[1691]] | Miesto narodenia = [[Rím]], [[Pápežský štát]] | Dátum úmrtia = [[19. október]] [[1758]] | Miesto úmrtia = [[Rím]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = maliar | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Taliansko | Portál2 = Umenie | Portál3 = }} '''Agostino Masucci''' (* cca [[1691]]{{--}}† [[19. október]] [[1758]]) bol taliansky maliar z obdobia neskorého [[Barok|baroka]] či [[Rokoko|rokoka]]. == Životopis == Narodil sa v [[Rím]]e, najprv sa vyučil u [[Andrea Procaccini|Andrea Procacciniho]] a potom sa stal členom štúdia [[Carlo Maratta|Carla Maratta]]. V roku [[1724]] nastúpil do [[Cech svätého Lukáša|Accademia di San Luca]] a od roku [[1736]] do roku [[1738]] bol riaditeľom alebo ''Principom''.<ref>[https://books.google.com/books?id=aIB6X1Y76_AC Memorie per servire alla storia della romana Accademia di San Luca] by Melchiorre Missirini, page 212.</ref> Masucci pracoval pre [[Savojská dynastia|Savojskú dynastiu]], a tiež získal provízie od [[Ján V. (Portugalsko)|Jána V. Portugalského]] kvôli jeho priateľstvu s [[Filippo Juvarra|Filippom Juvarrom]] a [[Luigi Vanvitelli|Luigim Vanvitellim]]. Napríklad pre toho druhého namaľoval hlavný oltárny obraz [[Katedrála v Évore|katedrály v Évore]]. [[Súbor:Agostino_Masucci_–_Portrait_of_Pope_Clement_XII,_seated.jpg|náhľad|''Portrét [[Klement XII.|pápeža Klementa XII.]]'' od Agostina Masucciho]] Masucci tiež vytvoril modely pre tri hlavné mozaikové panely v kaplnke sv. Jána Krstiteľa, ktoré navrhol [[Luigi Vanvitelli]] (spolu s [[Nicola Salvi|Nicolom Salvim]]) pre portugalského kráľa Jána V. Bol postavený v Ríme od roku [[1742]], rozobraný v roku [[1747]] a odoslaný do [[Lisabon]]u, kde bol znovu zmontovaný v kostole sv. [[Rochus z Montpellieru|Rochusa]] ([[Igreja de São Roque (Lisabon)|Igreja de São Roque]]). Bol dokončený v roku [[1750]], hoci mozaiky v ňom boli dokončené až v roku [[1752]]. Postavená z mnohých drahých mramorov a iných drahých kameňov, ako aj z pozláteného bronzu, bola do tej doby považovaná za najdrahšiu kaplnku v Európe.<ref>For a detailed study of this chapel, see Sousa Viterbo and R. Vincente d'Almeida, ''A Capella de S. João Baptista Erecta na Egreja de S. Roque''... (Lisbon, 1900; reprinted 1902 and 1997); and more recently, Maria João Madeira Rodrigues, ''A Capela de S. João e as suas Colecções'' (Lisbon, 1988), translated as ''The Chapel of Saint John the Baptist and its Col[l]ections in São Roque Church, Lisbon'' (Lisbon, 1988).</ref> Pre kráľovskú dynastiu Savojských namaľoval sériu historických obrazov spolu s [[Giambattista Pittoni|Giovannim Battistom Pittonim]], [[Sebastiano Conca|Sebastianom Concom]] a [[Francesco Monti (Bologna)|Francescom Montim]]. Väčšina diel, ktoré dokončil, však bola v kostoloch v Ríme, vrátane oválov v [[Bazilika Santa Maria in Via Lata|Santa Maria in Via Lata]] a diela v [[Kostol San Francesco di Paola ai Monti|San Francesco di Paola]], [[Kostol San Marcello al Corso|San Marcello al Corso]], [[Santa Maria del Popolo]], [[Kostol Santissimo Nome di Maria in Via Latina|Santissimo Nome di Maria na Via Latina]] a [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Santa Maria Maggiore]]. Namaľoval ''Madona so siedmimi zakladateľmi rádu servitov'' (cca. [[1728]]) nájdený v [[Art Institute of Chicago|Inštitúte umenia v Chicagu]]. Jeho akademizmus a veľkolepá maľba siahajú od baroka po začínajúci [[klasicizmus]]. Bol učiteľom [[Stefano Pozzi|Stefana Pozziho]], [[Johan Zoffany|Johanna Zoffanyho]]<ref>[http://www.liverpoolmuseums.org.uk/picture-of-month/displaypicture.asp?venue=7&id=187 Zoffany biography.]</ref> a [[Gavin Hamilton (maliar)|Gavina Hamiltona]]. Možno mentoroval [[Pompeo Batoni|Pompea Batoniho]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.nationalgalleries.org/art-and-artists/artists/agostino-masucci Krátka biografia.] * [http://www.romecity.it/Agostinomasucci.htm Krátka biografia.] == Zdroj == {{Preklad|en|Agostino Masucci|1219386127}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Masucci, Agostino}} [[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]] [[Kategória:Narodenia v 90. rokoch 17. storočia]] [[Kategória:Úmrtia 19. októbra]] [[Kategória:Úmrtia v 1758]] [[Kategória:Talianski maliari]] [[Kategória:Barokoví maliari]] [[Kategória:Rokokoví maliari]] [[Kategória:Osobnosti z Ríma]] pzw29hkgm37bymahstptxmalt71wyb9 Gymnázium sv. Moniky 0 717116 8255026 8050585 2026-07-28T22:18:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255026 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium sv. Moniky | Obrázok = Slovakia Presov 1423.JPG | Popis = | Zameranie = [[gymnázium]],<br>bilingválne gymnázium | Riaditeľ = RNDr. Pavol Petrovský | Riaditeľka = | Zástupca riaditeľa = Mgr. Slavomír Tall<br>RNDr. Henrieta Svocáková | Rok založenia = 1994 | Súčasný zriaďovateľ = [[Košická arcidiecéza]] | Počet učiteľov = | Počet majstrov = | Počet študentov = | Počet tried = 17 | Školské farby = {{box farby|#50D1FF}} svetlomodrá<br>{{box farby|#460A95}} fialová<br>{{box farby|#FF4678}} ružová | Motto = Jednota rozumu a ducha | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis = ENTER | Adresa = Tarasa Ševčenka 1,<br>0800 01 Prešov | Telefón = +421 51 7567 302 | Fax = | Web = [https://www.gymonika.sk/ gymonika.sk] | E-mail = gymonika@gymonika.sk }} '''Gymnázium sv. Moniky''' je stredná škola [[Gymnázium|gymnaziálneho]] typu v [[Prešov|Prešove]], ktorá ponúka ako štvorročné klasické gymnaziálne štúdium, tak aj päťročné anglické bilingválne štúdium. Základná filozofia školy vychádza z myšlienky, že cirkevná škola nemá študenta len vzdelávať, ale aj vychovávať.<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Riaditeľ: Cieľom sú vzdelaní, morálni a tolerantní ľudia|periodikum=ENTER - školský časopis Gymnázia sv. Moniky|miesto=Prešov|ročník=2023/2024|číslo=2|strany=7}}</ref> Študentom ponúka výber zo šiestich cudzích jazykov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo študovať u nás - Gymnázium sv. Moniky Prešov | url = https://www.gymonika.sk/pre-uchadzacov/preco-studovat-u-nas/ | vydavateľ = gymonika.sk | dátum vydania = 2017-08-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Škola vznikla [[5. august]]a [[1994]] a od roku [[1997]] sídli na ul. Tarasa Ševčenka 1 v Prešove, jej zriaďovateľom je [[Košická arcidiecéza]]. Od roku [[2004]] je riaditeľom školy RNDr. Pavol Petrovský.<ref name=":5" /><ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Hermanovská založila školu zo škatuľky kriedy|periodikum=ENTER - školský časopis Gymnázia sv. Moniky|miesto=Prešov|dátum=2024|ročník=2023/2024|číslo=2|strany=1 - 6}}</ref> == Kvalita vzdelávania == Podľa štatistík zverejnených na webe školy zvládne maturitu 99% jej študentov, 95% sa hlási na vysokú školu a 98% z nich je na ňu aj prijatých.<ref name=":2" /> Hodnotenie INEKO z roku [[2023]] školu zaradilo do kategórie ''škola s výbornými výsledkami žiakov''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portál základných a stredných škôl | url = https://skoly.ineko.sk/skola/?ID=3130 | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240805144111/https://skoly.ineko.sk/skola/?ID=3130 | dátum archivácie = 2024-08-05 }}</ref> == História == Gymnázium sv. Moniky bolo zriadené [[5. august]]a [[1994]] ako výsledok takmer trojročného úsilia jeho zakladateľky, PhDr. Anny Hermanovskej, ktorú [[14. január]]a [[1992]] touto úlohou poveril [[Monsignor|Mons.]] [[Alojz Tkáč]] ako predstaviteľ zriaďovateľa. Prvý školský rok [[1994]]/[[1995]] otvorili so 48 študentami v dvoch triedach.<ref name=":0" /> Prvé tri roky bolo sídlo gymnázia v budove bývalej materskej školy na ul. Matice Slovenskej 11 na [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisku III]] v Prešove. Po prinavrátení budovy bývalej ''Rímskokatolíckej slovenskej chlapčenskej ľudovej školy'' späť [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] sa gymnázium [[5. august]]a [[1997]] presťahovalo do jej priestorov na ul. Tarasa Ševčenka 1, v ktorých pôsobí dodnes.<ref name=":0" /> Od roku [[2014]] škola ponúka štúdium aj v 5-ročnom odbore ''7902 J 74 gymnázium – bilingválne štúdium'' v angličtine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gymnázium sv. Moniky - Nasleduj svoje sny | url = https://www.gymonika.sk/ | vydavateľ = Gymnázium sv. Moniky Prešov | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Riaditelia školy === * PhDr. Anna Hermanovská (1994 ''–'' 2004) * RNDr. Pavol Petrovský (2004 ''–'' súčasnosť) == Patrónka == Gymnázium nesie meno sv. [[Monika z Tagasty|Moniky]], ktorá svojimi modlitbami dosiahla obrátenie svojho syna, sv. [[Augustín z Hippa|Augustína]], ktorý sa neskôr stal biskupom a svetoznámym filozofom. Zakladateľka a prvá riaditeľka školy, PhDr. Anna Hermanovská, zdôvodňuje výber tohto mena takto: „''Pozrite sa, sv. Monika sedemnásť rokov každý deň kľačala a modlila sa, a z takého skoro-zvrhlíka – on nebol zvrhlík, on len napísal takú zveličenú pravdu trošku o sebe – dokázala urobiť svätca a jedného z najmúdrejších ľudí v dejinách ľudstva. Keby nebolo sv. Moniky, v ktorom kanáli by bol skončil sv. Augustín? Ľudstvo by bolo prišlo o jedného z najväčších géniov, veď to je jeden z najvzdelanejších ľudí sveta! Aký by to bol odkaz pre rodičov? Zverte nám svoje deti a my ich budeme nielen učiť, my sa budeme za nich modliť. My budeme, keď bude treba, aj kľačať, aj plakať! A urobíme z nich dobrých ľudí. Nemusia byť hneď svätí. Môžu, chvalabohu, ale nemusia byť svätí. Stačí, že budú dobrí ľudia. Múdri a dobrí ľudia. Veď to je fantastická vec, čo urobila Monika!''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako Anna Hermanovská z krabičky kriedy založila školu - Podcast ENTER {{!}} Podcast on Spotify | url = https://open.spotify.com/episode/4FsXZ9yttaXcR2lklQc4uM?si=61214664ca6049f8 | vydavateľ = open.spotify.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Školská kaplnka == Na konci chodby na prízemí bola v roku [[1999]] vybudovaná [[kaplnka]], ktorú 12. apríla [[1999]] posvätil [[Monsignor|Mons.]] [[Bernard Bober]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Desať rokov Gymnázia sv. Moniky | url = http://www.gymonika.edu.sk/downloads/10_rokov_%20GsM.pdf | vydavateľ = gymonika.edu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Už od presťahovania školy v roku [[1997]] bol tento priestor vyhradený na modlitbu a slávenie bohoslužieb, prvú svätú omšu v tomto priestore odslúžili [[10. október|10. októbra]] [[1997]] bratia [[Rád menších bratov kapucínov|kapucíni]]. Dizajn navrhol [[Inžinier architekt|Ing. arch.]] [[Marián Sitarčík]]. Presbytériu dominuje ikona sv. [[Monika z Tagasty|Moniky]] a sv. [[Augustín z Hippa|Augustína]], ktorú v roku [[2019]] napísal Jakub Halčák a posvätil [[Monsignor|Mons.]] [[Marek Forgáč]]. Dovtedy tam bola dlho umiestnená ikona [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], ktorej autorom je kňaz [[Rastislav Dvorový]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Prvú svätú omšu u nás slúžili bratia kapucíni|periodikum=ENTER - školský časopis Gymnázia sv. Moniky|miesto=Prešov|ročník=2023/2024|číslo=2|strany=15 - 17}}</ref> V priestoroch kaplnky je umiestnená krížová cesta od akademickej maliarky [[Mária Nemčeková-Chmeliarová|Márie Nemčekovej-Chmeliarovej]].<ref name=":1" /> Kaplnka je vždy otvorená. Je v nej umiestnený [[Tabernákulum|svätostánok]], obvykle sa v nej slávi [[Omša (bohoslužba)|svätá omša]] trikrát týždenne a [[oltárna sviatosť]] býva vyložená k [[Adorácia|adorácii]] každý štvrtok. === Relikviár === V kaplnke sú trvale vystavené relikvie týchto [[Svätec|svätých]] a [[Blahorečenie|blahoslavených]]:<ref name=":1" /> * sv. [[Monika z Tagasty|Monika]] * sv. [[Augustín z Hippa|Augustín]] * sv. [[Klára z Montefalca]] * sv. [[Mikuláš Tolentínsky]] * bl. [[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] * bl. [[Pavol Petro Gojdič]] Sú umiestnené v [[Relikviár|relikviári]] v tvare sĺz odkazujúc na roky, ktoré sv. Monika preplakala za svojho syna. Relikviár požehnal Mons. [[Bernard Bober]] dňa [[25. február]]a [[2002]], keď v ňom boli umiestnené len 4 relikvie. Ich počet sa odvtedy navýšil.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=V kaplnke prešovského Gymnázia sv.Moniky sú uložené 4 vzácne relikvie|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/skoly-sr-v-kaplnke-presovskeho-gymn/123963-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2015-03-09|dátum prístupu=2024-08-05}}</ref> === Dary od pápeža === Gymnáziu sv. Moniky venoval sv. [[Ján Pavol II.]] do kaplnky kalich, paténu, cibórium a 4 kňazské ornáty v základných liturgických farbách. Dňa [[3. apríl]]a [[2000]] bol augustinián Milan Hermanovský, syn zakladateľky školy, v čase svojich rímskych štúdií zavolaný do Sakristie Svätého Otca vo [[Vatikán|Vatikáne]], kde tieto dary dostal aj s darovacou listinou podpísanou pápežským sakristiánom Antoniom Baldonim.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> == Absolventi == Gymnázium sv. Moniky od svojho vzniku do roku [[2024]] opustilo 2328 absolventov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uplynulú sobotu 22. júna sa... - Gymnázium sv. Moniky, Tarasa Ševčenka 1, Prešov | url = https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1011724407408608&id=100057131753504&rdid=829hKx3kHsEihHj2&share_url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fshare%2Fp%2FYrKjbNEuFTVF6FC7%2F | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spomedzi bývalých študentov gymnázia vzišlo 17 katolíckych kňazov (r. 2024).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo štvrtok 27.6.2024 sme s našimi... - Gymnázium sv. Moniky, Tarasa Ševčenka 1, Prešov | url = https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1021448616436187&id=100057131753504&rdid=2D3C2FSM6Vp626cs&share_url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fshare%2Fp%2FYf9GBubR4iJGJsNf%2F | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Významní absolventi === * [[Martin Husovský]], skladateľ, umelec na voľnej nohe * [[Janais]], speváčka * Veronika Rabada, speváčka * Ján Kocúrko, katolícky [[kňaz]] a riaditeľ Gymnázia Edity Steinovej v Košiciach * Vladimír Tomek, hovorca mesta [[Prešov]] a bývalý reportér televízie [[TA3]] * Viktória Lancošová, moderátorka [[Rádio Melody|Rádia Melody]] * Lukáš Maťufka, herec == Budova == Budova gymnázia na ul. Tarasa Ševčenka je zaradená do zoznamu hmotných nehnuteľných pamätihodností mesta [[Prešov]]. Ide o prvý [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistický]] objekt na území mesta. S výstavbou sa začalo [[17. november|17. novembra]] [[1939]], dokončená bola [[5. október|5. októbra]] [[1940]] a skolaudovaná [[15. apríl|15. apríla]] [[1943]]. Má tvar písmena L s tromi nadzemnými podlažiami s plochou strechou. Budovu navrhol architekt [[František Holý (architekt)|František Holý]] z [[Trnava|Trnavy]], postavila ju prešovská firma Ľudovít Szántó a spol.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hmotné nehnuteľné pamätihodnosti | url = https://www.presov.sk/objekt-gymnazia-sv-moniky-na-ul-t-sevcenka-1-v-presove-clanok/mid/313048/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":4">''História budovy Gymnázia sv. Moniky.'' Infotabuľa v budove GSM.</ref> V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] došlo k dostavbe ďalších troch tried na každom poschodí.<ref name=":4" /> === Školy sídliace v budove === Infotabuľa umiestnená v budove školy uvádza tento zoznam:<ref name=":4" /> * Rímskokatolícka slovenská chlapčenská ľudová škola (1940 ''–'' 1950) * Jedenásťročná stredná škola (1950 – 1961) * [[Gymnázium Jána Adama Raymana|Gymnázium Jána Aadama Raymana]] (1961 ''–'' 1997) * Jazyková škola (spolu s gymnáziom, v r. 1982 – 1992) * Gymnázium sv. Moniky (1997 – súčasnosť) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Monika z Tagasty]] * [[Košická arcidiecéza]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gymonika.sk/ gymonika.sk] – oficiálna stránka [[Kategória:Gymnáziá v Prešove]] [[Kategória:Katolícke gymnáziá na Slovensku]] tqydfb38z6tgw23zt0m5jo2yb262f1s God Save the Rave 0 717978 8254801 7902650 2026-07-28T15:10:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8254801 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Scooter (skupina)|Scooter]] | Názov = God Save the Rave | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[House (hudba)|House]], [[Hardcore techno]], [[Trance]] | Dĺžka = 52:17 | Dátum vydania = 16. apríla 2021 | Miesto nahratia = Sheffield Underground Studios ([[Hamburg]], [[Nemecko]]) | Popis = | Vydavateľ = [[Sheffield Tunes]], [[Kontor Records]] | Producent = Scooter | Skladateľ = | Recenzie = * laut.de {{rating|4|5}} <ref>{{cite web | url=https://www.laut.de/Scooter/Alben/God-Save-The-Rave-116119 | title=Wenn der Allmächtige sonst schon nix auf die Kette bekommt }}</ref> | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Scooter Forever]] <br/> (2017) | Tento album = '''God Save the Rave''' <br/> (2021) | Nasledujúci album = [[Open Your Mind and Your Trousers]] <br /> (2024) | Misc = {{Single | Názov = God Save the Rave | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = Rave Teacher (Somebody Like Me) | Singel 1 dátum = 5. apríla 2019 | Singel 2 = God Save the Rave | Singel 2 dátum = 31. mája 2019 | Singel 3 = Devil's Symphony | Singel 3 dátum = 11. októbra 2019 | Singel 4 = Which Light Switch Is Which? | Singel 4 dátum = 13. decembra 2019 | Singel 5 = Bassdrum | Singel 5 dátum = 5. júna 2020 | Singel 6 = FCK 2020 | Singel 6 dátum = 23. októbra 2020 | Singel 7 = Paul Is Dead | Singel 7 dátum = 27. novembra 2020 | Singel 8 = We Love Hardcore | Singel 8 dátum = 19. marca 2021 | Singel 9 = Groundhog Day | Singel 9 dátum = 16. apríla 2021 }} }} '''''God Save the Rave''''' je dvadsiaty štúdiový album nemeckej techno/hard dance skupiny [[Scooter (skupina)|Scooter]]. Bol vydaný 16. apríla 2021 vo vydavateľstve [[Sheffield Tunes]] & [[Kontor Records]].<ref>{{Cite web |date=April 9, 2021 |title=Scooter bei uns im Live-Interview – wir wollen Ihre Fragen! |trans-title=Interview with Scooter for their new album ''God Save the Rave'' |url=https://www.ikz-online.de/kultur/veranstaltungstipps/scooter-bei-uns-im-live-interview-wir-wollen-ihre-fragen-id231997249.html |access-date=April 15, 2021 |website=IKZ-online.de |language=german}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.stuttgarter-nachrichten.de/inhalt.neues-scooter-album-die-band-wuenscht-god-save-the-rave.cbe3fa9b-69e2-4527-a5d6-7ffaf5a0105a.html|title=Die Band wünscht "God save the Rave"|website=[[Stuttgarter Nachrichten]]|language=de|date=16 April 2021|access-date=18 April 2021|accessdate=2024-08-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240604134637/https://www.stuttgarter-nachrichten.de/inhalt.neues-scooter-album-die-band-wuenscht-god-save-the-rave.cbe3fa9b-69e2-4527-a5d6-7ffaf5a0105a.html|archivedate=2024-06-04}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.stern.de/kultur/musik/scooter-veroeffentlichen-20--studioalbum---und-machen-ihrem-corona-aerger-luft-30483586.html|title="God Save The Rave": Scooter veröffentlichen 20. Studioalbum|website=[[Stern (magazine)|Stern]]|language=de|date=16 April 2021|access-date=18 April 2021}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.waz.de/kultur/veranstaltungstipps/scooter-bei-uns-im-live-interview-wir-wollen-ihre-fragen-id231997249.html|title=Scooter im Video-Interview zum Album "God Save the Rave"|website=[[Westdeutsche Allgemeine Zeitung|WAZ]]|language=de|date=14 April 2021|access-date=18 April 2021}}</ref> == Zoznam skladieb == {{zoznam skladieb |titul1=Futurum est Nostrum |dĺžka1=1:48 |titul2=God Save the Rave (s Harris & Ford) |dĺžka2=3:12 |titul3=Never Stop the Show |dĺžka3=3:51 |titul4=We Love Hardcore (s [[Dimitri Vegas & Like Mike]]) |dĺžka4=3:15 |titul5=Paul is Dead (s [[Timmy Trumpet]]) |dĺžka5=2:55 |titul6=Bassdrum (s [[Finch Asozial]]) |dĺžka6=2:55 |titul7=Which Light Switch is Which? |dĺžka7=3:22 |titul8=FCK 2020 |dĺžka8=3:29 |titul9=Groundhog Day |dĺžka9=2:53 |titul10=Hang the DJ |dĺžka10=3:16 |titul11=Rave Teacher (Somebody Like Me) (s Xillions) |dĺžka11=3:17 |titul12=Анастасия |dĺžka12=6:57 |titul13=Devil's Symphony |dĺžka13=3:05 |titul14=These Days |dĺžka14=4:03 |titul15=Wand'rin' Star |dĺžka15=3:59 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička= CD 2: I Want You to Stream! | titul1=Intro | dĺžka1=1:24 | titul2=One (Always Hardcore) | dĺžka2=4:15 | titul3=The Logical Song | dĺžka3=4:49 | titul4=Bora! Bora! Bora! | dĺžka4=3:50 | titul5=My Gabber (s Jebroer) | dĺžka5=3:47 | titul6=God Save the Rave (s Harris & Ford) | dĺžka6=4:49 | titul7=Fire | dĺžka7=4:36 | titul8=How Much is the Fish? | dĺžka8=3:52 | titul9=The Age of Love (Live Version) | dĺžka9=2:30 | titul10=Fuck the Millennium/Call Me Mañana | dĺžka10=5:39 | titul11=J'adore Hardcore/Jumping All Over the World | dĺžka11=7:59 | titul12=Maria (I Like It Loud) | dĺžka12=5:01 | titul13=Which Light Switch is Which? | dĺžka13=4:29 | titul14=Endless Summer/Hyper Hyper/Move Your Ass! (Noisecontrollers Remix) | dĺžka14=7:41 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Scooter}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2021]] [[Kategória:Albumy skupiny Scooter]] hxy35qoqvlz5cd46cb3au3t8dwe4wsr Majstrovstvá Európy vo futbale 2032 0 720632 8254968 8235667 2026-07-28T20:05:44Z Peter 51345 269569 8254968 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2032|usporiadateľ=Taliansko|dátum=[[4. jún]] – [[4. júl]] [[2032]]|počet tímov=24|usporiadateľ2=Turecko|počet štadiónov=10|logo=UEFA Euro 2032 logo.svg|počet miest=TBA|iný názov=UEFA Euro 2032<br/>Campionato europeo di calcio 2032<br/>2032 Avrupa Futbol Şampiyonası}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2032''' bude 19. ročníkom [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstiev Európy vo futbale]]. Je to reprezentačný mužský [[Futbal|futbalový]] turnaj v [[Európa|Európe]], ktorý organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Organizátormi turnaj budú [[Taliansko]] a [[Turecko]] a hrať sa bude od [[4. jún]]a do [[4. júl]]a [[2032]]. == Ponukový proces == 28. apríla 2022 UEFA oznámila, že tri ponuky, Taliansko, Turecko a Rusko (ktoré sa neskôr považovalo za nevhodné), oznámili svoj zámer usporiadať turnaj. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-12-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Dňa 4. októbra 2023 Turecko oficiálne odstúpilo od uchádzania sa o turnaj v roku 2028, aby sa mohlo sústrediť na spoločnú ponuku s Talianskom na Euro 2032. Dňa 10. októbra 2023 sa Taliansko a Turecko stalo hostiteľmi Majstrovstiev Európy vo futbale 2032. == Kvalifikované tímy == Taliansko a Turecko sa na turnaj kvalifikovali automaticky ako hostitelia turnaja. Zvyšné mieste určí kvalifikácia. {| class="wikitable sortable" |+ !<small>Tím</small> !<small>Kvalifikácia</small> !<small>Dátum postupu</small> !<small>Predchádzajúce účasti na ME</small> !<small>Predchádzajúci najlepší výkon</small> |- |<small>{{ITA|f|1}}</small> | rowspan="2" |<small>Hostitelia</small> | rowspan="2" |<small>10. október 2023</small> |<small>11 (1968, ''1980'', 1988, 1996, 2000, 2004, 2008, 2012, 2016, 2020, 2024)</small> |<small>'''Víťazi''' (1968, 2020)</small> |- |<small>{{TUR|f|1}}</small> |<small>6 (1996, 2000, 2008, 2016, 2020, 2024)</small> |<small>Semifinále (2008)</small> |} == Potenciálne dejiská == 12. apríla 2023 predložili [[Talianska futbalová federácia]] (FIGC) aj [[Turecká futbalová federácia]] (TFF) zoznamy 10 navrhovaných miest konania, hoci išlo o samostatné ponuky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Football Federation Confirms Preliminary UEFA EURO 2032 Bid | url = https://cultofcalcio.com/figc-confirms-preliminary-bid-for-uefa-euro-2032/ | vydavateľ = The Cult of Calcio | dátum vydania = 2022-11-17 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-US | meno = Akhil | priezvisko = Fisher}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=TFF EURO 2028 ve EURO 2032 adaylık dosyasını UEFA'ya teslim etti|url=https://www.61saat.com/tff-euro-2028-ve-euro-2032-adaylik-dosyasini-uefaya-teslim-etti|periodikum=61saat - TRABZON HABER SAYFASI|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=tr}}</ref> Keďže sa ponuka stala spoločnou, každá krajina si namiesto toho vyberie päť štadiónov pre finálový turnaj. O výbere desiatich miest – piatich z každej krajiny – sa rozhodne v októbri 2026. {| class="wikitable" style="text-align:center" ! colspan="4" |{{ITA|w}} |- ![[Miláno]] ![[Rím]] ![[Bari (Apúlia)|Bari]] ![[Neapol]] |- |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inter and AC Milan aim to have new stadium ready in 5 years, ahead of Euro 2032 | url = https://apnews.com/article/milan-inter-san-siro-new-stadium-8b0a05bd7b18469c8d722713d610ad71 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> |[[Stadio Olimpico]] |[[Stadio San Nicola]] |[[Stadio Diego Armando Maradona|Stadio Maradona]] |- |Kapacita: '''71 500''' <small>(nový)</small> |Kapacita: '''70 600''' |Kapacita: '''58 270''' |Kapacita: '''54 726''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |- |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Olimpico 2024.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadiosannicola2023.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Maradona Serie A.jpg|200x200bod]] |- ![[Florencia]] ! colspan="2" rowspan="4" |{{LocMap+|Taliansko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Taliansko|lat=45.466944|long=9.19|label=[[Miláno]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.079167|long=7.676111|label=[[Turín]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.411111|long=8.932778|label=[[Janov (Taliansko)|Janov]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.438611|long=10.992778|label=[[Verona]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.493889|long=11.342778|label=[[Bologna]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=43.771389|long=11.254167|label=[[Florencia]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[Rím]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.125278|long=16.866667|label=[[Bari (Apúlia)|Bari]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=39.227778|long=9.111111|label=[[Cagliari]]|position=right}}}} ![[Turín]] |- |[[Stadio Artemio Franchi]] |[[Juventus Stadium]] |- |Kapacita: '''47 282''' <small>(v rekonštrukcii)</small> |Kapacita: '''41 685''' |- |[[Súbor:Firenze, stadio artemio franchi, campo da gioco, 10,0.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Juventus v Real Madrid, Champions League, Stadium, Turin, 2013.jpg|200x200bod]] |- ![[Verona]] ![[Bologna]] ![[Janov (Taliansko)|Janov]] ![[Cagliari]] |- |[[Stadio Marcantonio Bentegodi]] |[[Stadio Renato Dall'Ara]] |[[Stadio Luigi Ferraris]] |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cagliari present ambitious new stadium project with EURO 2032 changes | url = https://football-italia.net/cagliari-new-stadium-project-euro-2032-changes/ | dátum vydania = 2025-07-28 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-GB}}</ref> |- |Kapacita: '''39 211''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''36 000''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''33 205''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''30 000''' <small>(nový(oneskorený))</small> |- |[[Súbor:Italy - Verona - Stadio Marcantonio Bentegodi.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:The Stadio Renato Dall‘Ara during a Serie A match between Bologna FC and UC Sampdoria.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Luigi Ferraris di Genova.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |- ! colspan="4" |{{TUR|w}} |- ! colspan="3" |[[Istanbul]] ![[Ankara]] |- | style="text-align: center;" |[[Atatürk Olympic Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Rams Park|Ali Sami Yen Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Şükrü Saracoğlu Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Ankara Stadium]] |- |Kapacita: '''77 563''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> | style="text-align: center;" |Kapacita: '''53''' '''978''' |Kapacita: '''47 430''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''51 160''' <small>(nový)</small> |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Atatürk Olimpiyat.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Turktelekomarenaskgalatasaray.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sukrusaracoglu.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Ankara 19 Mayıs Stadyumu inşaatı, Mayıs 2026.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Bursa]] ! colspan="2" rowspan="4" style="text-align: center;" |{{LocMap+|Turecko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Turecko|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Istanbul]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=40.197222|long=29.062222|label=[[Bursa]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.771389|long=30.518333|label=[[Eskişehir]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.928889|long=32.854722|label=[[Ankara]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.874444|long=32.493056|label=[[Konya]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=36.886944|long=30.703333|label=[[Antalya]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.065833|long=37.378056|label=[[Gaziantep]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=41.005|long=39.7225|label=[[Trabzon]]|position=right}}}} ! style="text-align: center;" |[[Konya]] |- | style="text-align: center;" |[[Centennial Atatürk Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Konya Metropolitan Municipality Stadium]] |- |Kapacita: '''43 361''' |Kapacita: '''41 600''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Bursa Büyükşehir Belediye Stadium 20181026 (2).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:TORKU ARENA - panoramio.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Trabzon]] ! style="text-align: center;" |[[Gaziantep]] ! style="text-align: center;" |[[Antalya]] ! style="text-align: center;" |[[Eskişehir]] |- | style="text-align: center;" |[[Şenol Güneş Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Gaziantep Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Antalya Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Eskişehir Stadium|Fethi Heper Stadium]] |- |Kapacita: '''40 980''' |Kapacita: '''35 574''' |Kapacita: '''32 537''' |Kapacita: '''32 500''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Şenol Güneş Spor Kompleksi – Dış manzara.png|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Kalyon Arena (Gaziantep).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Antalya Stadyumu - 23.6.15.JPG|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sazova Park, Eskişehir, Turkey 13.jpg|200x200bod]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Euro 2032|1262752091}}{{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2032]] [[Kategória:Futbal v Taliansku]] [[Kategória:Futbal v Turecku]] 45qhm07wk8i7qvug42viqn6iap4es3v 8254970 8254968 2026-07-28T20:07:52Z Peter 51345 269569 8254970 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2032|usporiadateľ=Taliansko|dátum=[[4. jún]] – [[4. júl]] [[2032]]|počet tímov=24|usporiadateľ2=Turecko|počet štadiónov=10|logo=UEFA Euro 2032 logo.svg|počet miest=TBA|iný názov=UEFA Euro 2032<br/>Campionato europeo di calcio 2032<br/>2032 Avrupa Futbol Şampiyonası}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2032''' bude 19. ročníkom [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstiev Európy vo futbale]]. Je to reprezentačný mužský [[Futbal|futbalový]] turnaj v [[Európa|Európe]], ktorý organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Organizátormi turnaj budú [[Taliansko]] a [[Turecko]] a hrať sa bude od [[4. jún]]a do [[4. júl]]a [[2032]]. == Ponukový proces == 28. apríla 2022 UEFA oznámila, že tri ponuky, Taliansko, Turecko a Rusko (ktoré sa neskôr považovalo za nevhodné), oznámili svoj zámer usporiadať turnaj. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-12-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Dňa 4. októbra 2023 Turecko oficiálne odstúpilo od uchádzania sa o turnaj v roku 2028, aby sa mohlo sústrediť na spoločnú ponuku s Talianskom na Euro 2032. Dňa 10. októbra 2023 sa Taliansko a Turecko stalo hostiteľmi Majstrovstiev Európy vo futbale 2032. == Kvalifikované tímy == Taliansko a Turecko sa na turnaj kvalifikovali automaticky ako hostitelia turnaja. Zvyšné mieste určí kvalifikácia. {| class="wikitable sortable" |+ !<small>Tím</small> !<small>Kvalifikácia</small> !<small>Dátum postupu</small> !<small>Predchádzajúce účasti na ME</small> !<small>Predchádzajúci najlepší výkon</small> |- |<small>{{ITA|f|1}}</small> | rowspan="2" |<small>Hostitelia</small> | rowspan="2" |<small>10. október 2023</small> |<small>11 (1968, ''1980'', 1988, 1996, 2000, 2004, 2008, 2012, 2016, 2020, 2024)</small> |<small>'''Víťazi''' (1968, 2020)</small> |- |<small>{{TUR|f|1}}</small> |<small>6 (1996, 2000, 2008, 2016, 2020, 2024)</small> |<small>Semifinále (2008)</small> |} == Potenciálne dejiská == 12. apríla 2023 predložili [[Talianska futbalová federácia]] (FIGC) aj [[Turecká futbalová federácia]] (TFF) zoznamy 10 navrhovaných miest konania, hoci išlo o samostatné ponuky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Football Federation Confirms Preliminary UEFA EURO 2032 Bid | url = https://cultofcalcio.com/figc-confirms-preliminary-bid-for-uefa-euro-2032/ | vydavateľ = The Cult of Calcio | dátum vydania = 2022-11-17 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-US | meno = Akhil | priezvisko = Fisher}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=TFF EURO 2028 ve EURO 2032 adaylık dosyasını UEFA'ya teslim etti|url=https://www.61saat.com/tff-euro-2028-ve-euro-2032-adaylik-dosyasini-uefaya-teslim-etti|periodikum=61saat - TRABZON HABER SAYFASI|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=tr}}</ref> Keďže sa ponuka stala spoločnou, každá krajina si namiesto toho vyberie päť štadiónov pre finálový turnaj. O výbere desiatich miest – piatich z každej krajiny – sa rozhodne v októbri 2026. {| class="wikitable" style="text-align:center" ! colspan="4" |{{ITA|w}} |- ![[Miláno]] ![[Rím]] ![[Bari (Apúlia)|Bari]] ![[Neapol]] |- |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inter and AC Milan aim to have new stadium ready in 5 years, ahead of Euro 2032 | url = https://apnews.com/article/milan-inter-san-siro-new-stadium-8b0a05bd7b18469c8d722713d610ad71 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> |[[Stadio Olimpico]] |[[Stadio San Nicola]] |[[Stadio Diego Armando Maradona|Stadio Maradona]] |- |Kapacita: '''71 500''' <small>(nový)</small> |Kapacita: '''70 600''' |Kapacita: '''58 270''' |Kapacita: '''54 726''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |- |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Olimpico 2024.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadiosannicola2023.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Maradona Serie A.jpg|200x200bod]] |- ![[Florencia]] ! colspan="2" rowspan="4" |{{LocMap+|Taliansko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Taliansko|lat=45.466944|long=9.19|label=[[Miláno]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.079167|long=7.676111|label=[[Turín]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.411111|long=8.932778|label=[[Janov (Taliansko)|Janov]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.438611|long=10.992778|label=[[Verona]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.493889|long=11.342778|label=[[Bologna]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=43.771389|long=11.254167|label=[[Florencia]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[Rím]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.125278|long=16.866667|label=[[Bari (Apúlia)|Bari]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=39.227778|long=9.111111|label=[[Cagliari]]|position=right}}}} ![[Turín]] |- |[[Stadio Artemio Franchi]] |[[Juventus Stadium]] |- |Kapacita: '''47 282''' <small>(v rekonštrukcii)</small> |Kapacita: '''41 685''' |- |[[Súbor:Firenze, stadio artemio franchi, campo da gioco, 10,0.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Juventus v Real Madrid, Champions League, Stadium, Turin, 2013.jpg|200x200bod]] |- ![[Verona]] ![[Bologna]] ![[Janov (Taliansko)|Janov]] ![[Cagliari]] |- |[[Stadio Marcantonio Bentegodi]] |[[Stadio Renato Dall'Ara]] |[[Stadio Luigi Ferraris]] |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cagliari present ambitious new stadium project with EURO 2032 changes | url = https://football-italia.net/cagliari-new-stadium-project-euro-2032-changes/ | dátum vydania = 2025-07-28 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-GB}}</ref> |- |Kapacita: '''39 211''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''36 000''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''33 205''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''30 000''' <small>(nový(oneskorený))</small> |- |[[Súbor:Italy - Verona - Stadio Marcantonio Bentegodi.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:The Stadio Renato Dall‘Ara during a Serie A match between Bologna FC and UC Sampdoria.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Luigi Ferraris di Genova.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |- ! colspan="4" |{{TUR|w}} |- ! colspan="3" |[[Istanbul]] ![[Ankara]] |- | style="text-align: center;" |[[Atatürk Olympic Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Rams Park|Ali Sami Yen Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Şükrü Saracoğlu Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Ankara Stadium]] |- |Kapacita: '''77 563''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> | style="text-align: center;" |Kapacita: '''53''' '''978''' |Kapacita: '''47 430''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''51 160''' <small>(nový)</small> |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Atatürk Olimpiyat.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Turktelekomarenaskgalatasaray.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sukrusaracoglu.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Ankara 19 Mayıs Stadyumu inşaatı, Mayıs 2026.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Bursa]] ! colspan="2" rowspan="4" style="text-align: center;" |{{LocMap+|Turecko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Turecko|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Istanbul]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=40.197222|long=29.062222|label=[[Bursa]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.771389|long=30.518333|label=[[Eskişehir]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.928889|long=32.854722|label=[[Ankara]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.874444|long=32.493056|label=[[Konya]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=36.886944|long=30.703333|label=[[Antalya]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.065833|long=37.378056|label=[[Gaziantep]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=41.005|long=39.7225|label=[[Trabzon]]|position=right}}}} ! style="text-align: center;" |[[Konya]] |- | style="text-align: center;" |[[Centennial Atatürk Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Konya Metropolitan Municipality Stadium]] |- |Kapacita: '''43 361''' |Kapacita: '''41 600''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Bursa Büyükşehir Belediye Stadium 20181026 (2).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:TORKU ARENA - panoramio.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Trabzon]] ! style="text-align: center;" |[[Gaziantep]] ! style="text-align: center;" |[[Antalya]] ! style="text-align: center;" |[[Eskişehir]] |- | style="text-align: center;" |[[Şenol Güneş Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Gaziantep Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Antalya Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Eskişehir Stadium|Fethi Heper Stadium]] |- |Kapacita: '''40 980''' |Kapacita: '''35 574''' |Kapacita: '''32 537''' |Kapacita: '''32 500''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Şenol Güneş Spor Kompleksi – Dış manzara.png|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Kalyon Arena (Gaziantep).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Antalya Stadyumu - 23.6.15.JPG|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sazova Park, Eskişehir, Turkey 13.jpg|200x200bod]] |} == Kontroverzie == === Obavy ohľadom talianskych ihrísk === V porovnaní s modernejšími tureckými štadiónmi sa uvádza, že talianske štadióny nespĺňajú štandardy UEFA. Existujú návrhy na modernizáciu väčšiny štadiónov, ale uvedené projekty boli buď zrušené, alebo nie sú naplánované na dokončenie do roku 2032.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian soccer chief fears losing Euro 2032 hosting rights due to outdated stadiums | url = https://apnews.com/article/italy-stadiums-euro-2032-6c838596c4faea9bfba5465fd8ebd954 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> V júli 2025 sa objavili správy, že prezident UEFA [[Aleksander Čeferin]] opakovane kritizoval zastaranú infraštruktúru Talianska, označil ich štadióny za „hanbu“ a varoval úrady, že „aj malé krajiny ako [[Albánsko]] dosiahli väčší pokrok“ pri výstavbe nových a moderných štadiónov.<ref>{{Citácia periodika|titul=UEFA threatens to strip Italy of Euro 2032 hosting rights|url=https://qazinform.com/news/uefa-threatens-to-strip-italy-of-euro-2032-hosting-rights-927638|periodikum=Qazinform.com|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en-EN}}</ref> V tom istom mesiaci sa objavili správy, že UEFA schválila jeden z desiatich štadiónov navrhnutých [[Talianska futbalová federácia|Talianskou futbalovou federáciou]] ([[Juventus Stadium]] v Turíne) a dostala lehotu do marca 2027 na začatie akejkoľvek výstavby akýchkoľvek nových alebo zrekonštruovaných štadiónov s varovaním, že ak tak neurobí, mohlo by to ohroziť spoluorganizovanie Talianska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Türkiye could host Euro 2032 alone as UEFA rejects Italy’s stadiums - Türkiye News | url = https://www.hurriyetdailynews.com/turkiye-could-host-euro-2032-alone-as-uefa-rejects-italys-stadiums-211678 | vydavateľ = Hürriyet Daily News | dátum vydania = 2025-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> Varovanie týkajúce sa opravy talianskych štadiónov bolo zopakované v apríli 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA chief warns Italy could lose Euro 2032 without {{!}} theScore | url = https://www.thescore.com/ita_fed/news/3513252/uefa-chief-warns-italy-could-lose-euro-2032-without-stadium-upgrades | vydavateľ = www.thescore.com | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Euro 2032|1262752091}} == Referencie == {{Referencie}}{{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2032]] [[Kategória:Futbal v Taliansku]] [[Kategória:Futbal v Turecku]] om2ftsjof2m1b316p6w8whha5nh9387 8254978 8254970 2026-07-28T20:13:12Z Peter 51345 269569 8254978 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2032|usporiadateľ=Taliansko|dátum=[[4. jún]] – [[4. júl]] [[2032]]|počet tímov=24|usporiadateľ2=Turecko|počet štadiónov=10|logo=UEFA Euro 2032 logo.svg|počet miest=TBA|iný názov=UEFA Euro 2032<br/>Campionato europeo di calcio 2032<br/>2032 Avrupa Futbol Şampiyonası}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2032''' bude 19. ročníkom [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstiev Európy vo futbale]]. Je to reprezentačný mužský [[Futbal|futbalový]] turnaj v [[Európa|Európe]], ktorý organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Organizátormi turnaj budú [[Taliansko]] a [[Turecko]] a hrať sa bude od [[4. jún]]a do [[4. júl]]a [[2032]]. == Ponukový proces == 28. apríla 2022 UEFA oznámila, že tri ponuky, Taliansko, Turecko a Rusko (ktoré sa neskôr považovalo za nevhodné), oznámili svoj zámer usporiadať turnaj. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-12-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Dňa 4. októbra 2023 Turecko oficiálne odstúpilo od uchádzania sa o turnaj v roku 2028, aby sa mohlo sústrediť na spoločnú ponuku s Talianskom na Euro 2032. Dňa 10. októbra 2023 sa Taliansko a Turecko stalo hostiteľmi Majstrovstiev Európy vo futbale 2032. == Kvalifikované tímy == Taliansko a Turecko sa na turnaj kvalifikovali automaticky ako hostitelia turnaja. Zvyšné mieste určí kvalifikácia. {| class="wikitable sortable" |+ !<small>Tím</small> !<small>Kvalifikácia</small> !<small>Dátum postupu</small> !<small>Predchádzajúce účasti na ME</small> !<small>Predchádzajúci najlepší výkon</small> |- |<small>{{ITA|f|1}}</small> | rowspan="2" |<small>Hostitelia</small> | rowspan="2" |<small>10. október 2023</small> |<small>11/12 ('''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]]''', ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]''')</small> |<small>'''Víťazi''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]])</small> |- |<small>{{TUR|f|1}}</small> |<small>6/7 ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]])</small> |<small>Semifinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]])</small> |} == Potenciálne dejiská == 12. apríla 2023 predložili [[Talianska futbalová federácia]] (FIGC) aj [[Turecká futbalová federácia]] (TFF) zoznamy 10 navrhovaných miest konania, hoci išlo o samostatné ponuky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Football Federation Confirms Preliminary UEFA EURO 2032 Bid | url = https://cultofcalcio.com/figc-confirms-preliminary-bid-for-uefa-euro-2032/ | vydavateľ = The Cult of Calcio | dátum vydania = 2022-11-17 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-US | meno = Akhil | priezvisko = Fisher}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=TFF EURO 2028 ve EURO 2032 adaylık dosyasını UEFA'ya teslim etti|url=https://www.61saat.com/tff-euro-2028-ve-euro-2032-adaylik-dosyasini-uefaya-teslim-etti|periodikum=61saat - TRABZON HABER SAYFASI|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=tr}}</ref> Keďže sa ponuka stala spoločnou, každá krajina si namiesto toho vyberie päť štadiónov pre finálový turnaj. O výbere desiatich miest – piatich z každej krajiny – sa rozhodne v októbri 2026. {| class="wikitable" style="text-align:center" ! colspan="4" |{{ITA|w}} |- ![[Miláno]] ![[Rím]] ![[Bari (Apúlia)|Bari]] ![[Neapol]] |- |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inter and AC Milan aim to have new stadium ready in 5 years, ahead of Euro 2032 | url = https://apnews.com/article/milan-inter-san-siro-new-stadium-8b0a05bd7b18469c8d722713d610ad71 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> |[[Stadio Olimpico]] |[[Stadio San Nicola]] |[[Stadio Diego Armando Maradona|Stadio Maradona]] |- |Kapacita: '''71 500''' <small>(nový)</small> |Kapacita: '''70 600''' |Kapacita: '''58 270''' |Kapacita: '''54 726''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |- |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Olimpico 2024.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadiosannicola2023.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Maradona Serie A.jpg|200x200bod]] |- ![[Florencia]] ! colspan="2" rowspan="4" |{{LocMap+|Taliansko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Taliansko|lat=45.466944|long=9.19|label=[[Miláno]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.079167|long=7.676111|label=[[Turín]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.411111|long=8.932778|label=[[Janov (Taliansko)|Janov]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.438611|long=10.992778|label=[[Verona]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.493889|long=11.342778|label=[[Bologna]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=43.771389|long=11.254167|label=[[Florencia]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[Rím]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.125278|long=16.866667|label=[[Bari (Apúlia)|Bari]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=39.227778|long=9.111111|label=[[Cagliari]]|position=right}}}} ![[Turín]] |- |[[Stadio Artemio Franchi]] |[[Juventus Stadium]] |- |Kapacita: '''47 282''' <small>(v rekonštrukcii)</small> |Kapacita: '''41 685''' |- |[[Súbor:Firenze, stadio artemio franchi, campo da gioco, 10,0.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Juventus v Real Madrid, Champions League, Stadium, Turin, 2013.jpg|200x200bod]] |- ![[Verona]] ![[Bologna]] ![[Janov (Taliansko)|Janov]] ![[Cagliari]] |- |[[Stadio Marcantonio Bentegodi]] |[[Stadio Renato Dall'Ara]] |[[Stadio Luigi Ferraris]] |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cagliari present ambitious new stadium project with EURO 2032 changes | url = https://football-italia.net/cagliari-new-stadium-project-euro-2032-changes/ | dátum vydania = 2025-07-28 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-GB}}</ref> |- |Kapacita: '''39 211''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''36 000''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''33 205''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''30 000''' <small>(nový(oneskorený))</small> |- |[[Súbor:Italy - Verona - Stadio Marcantonio Bentegodi.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:The Stadio Renato Dall‘Ara during a Serie A match between Bologna FC and UC Sampdoria.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Luigi Ferraris di Genova.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |- ! colspan="4" |{{TUR|w}} |- ! colspan="3" |[[Istanbul]] ![[Ankara]] |- | style="text-align: center;" |[[Atatürk Olympic Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Rams Park|Ali Sami Yen Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Şükrü Saracoğlu Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Ankara Stadium]] |- |Kapacita: '''77 563''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> | style="text-align: center;" |Kapacita: '''53''' '''978''' |Kapacita: '''47 430''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''51 160''' <small>(nový)</small> |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Atatürk Olimpiyat.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Turktelekomarenaskgalatasaray.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sukrusaracoglu.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Ankara 19 Mayıs Stadyumu inşaatı, Mayıs 2026.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Bursa]] ! colspan="2" rowspan="4" style="text-align: center;" |{{LocMap+|Turecko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Turecko|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Istanbul]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=40.197222|long=29.062222|label=[[Bursa]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.771389|long=30.518333|label=[[Eskişehir]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.928889|long=32.854722|label=[[Ankara]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.874444|long=32.493056|label=[[Konya]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=36.886944|long=30.703333|label=[[Antalya]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.065833|long=37.378056|label=[[Gaziantep]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=41.005|long=39.7225|label=[[Trabzon]]|position=right}}}} ! style="text-align: center;" |[[Konya]] |- | style="text-align: center;" |[[Centennial Atatürk Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Konya Metropolitan Municipality Stadium]] |- |Kapacita: '''43 361''' |Kapacita: '''41 600''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Bursa Büyükşehir Belediye Stadium 20181026 (2).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:TORKU ARENA - panoramio.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Trabzon]] ! style="text-align: center;" |[[Gaziantep]] ! style="text-align: center;" |[[Antalya]] ! style="text-align: center;" |[[Eskişehir]] |- | style="text-align: center;" |[[Şenol Güneş Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Gaziantep Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Antalya Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Eskişehir Stadium|Fethi Heper Stadium]] |- |Kapacita: '''40 980''' |Kapacita: '''35 574''' |Kapacita: '''32 537''' |Kapacita: '''32 500''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Şenol Güneş Spor Kompleksi – Dış manzara.png|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Kalyon Arena (Gaziantep).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Antalya Stadyumu - 23.6.15.JPG|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sazova Park, Eskişehir, Turkey 13.jpg|200x200bod]] |} == Kontroverzie == === Obavy ohľadom talianskych ihrísk === V porovnaní s modernejšími tureckými štadiónmi sa uvádza, že talianske štadióny nespĺňajú štandardy UEFA. Existujú návrhy na modernizáciu väčšiny štadiónov, ale uvedené projekty boli buď zrušené, alebo nie sú naplánované na dokončenie do roku 2032.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian soccer chief fears losing Euro 2032 hosting rights due to outdated stadiums | url = https://apnews.com/article/italy-stadiums-euro-2032-6c838596c4faea9bfba5465fd8ebd954 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> V júli 2025 sa objavili správy, že prezident UEFA [[Aleksander Čeferin]] opakovane kritizoval zastaranú infraštruktúru Talianska, označil ich štadióny za „hanbu“ a varoval úrady, že „aj malé krajiny ako [[Albánsko]] dosiahli väčší pokrok“ pri výstavbe nových a moderných štadiónov.<ref>{{Citácia periodika|titul=UEFA threatens to strip Italy of Euro 2032 hosting rights|url=https://qazinform.com/news/uefa-threatens-to-strip-italy-of-euro-2032-hosting-rights-927638|periodikum=Qazinform.com|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en-EN}}</ref> V tom istom mesiaci sa objavili správy, že UEFA schválila jeden z desiatich štadiónov navrhnutých [[Talianska futbalová federácia|Talianskou futbalovou federáciou]] ([[Juventus Stadium]] v Turíne) a dostala lehotu do marca 2027 na začatie akejkoľvek výstavby akýchkoľvek nových alebo zrekonštruovaných štadiónov s varovaním, že ak tak neurobí, mohlo by to ohroziť spoluorganizovanie Talianska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Türkiye could host Euro 2032 alone as UEFA rejects Italy’s stadiums - Türkiye News | url = https://www.hurriyetdailynews.com/turkiye-could-host-euro-2032-alone-as-uefa-rejects-italys-stadiums-211678 | vydavateľ = Hürriyet Daily News | dátum vydania = 2025-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> Varovanie týkajúce sa opravy talianskych štadiónov bolo zopakované v apríli 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA chief warns Italy could lose Euro 2032 without {{!}} theScore | url = https://www.thescore.com/ita_fed/news/3513252/uefa-chief-warns-italy-could-lose-euro-2032-without-stadium-upgrades | vydavateľ = www.thescore.com | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Euro 2032|1262752091}} == Referencie == {{Referencie}}{{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2032]] [[Kategória:Futbal v Taliansku]] [[Kategória:Futbal v Turecku]] omiprd2d05ozyt52p3f87rdm9n95cft 8254979 8254978 2026-07-28T20:13:43Z Peter 51345 269569 8254979 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2032|usporiadateľ=Taliansko|dátum=[[4. jún]] – [[4. júl]] [[2032]]|počet tímov=24|usporiadateľ2=Turecko|počet štadiónov=10|logo=UEFA Euro 2032 logo.svg|počet miest=TBA|iný názov=UEFA Euro 2032<br/>Campionato europeo di calcio 2032<br/>2032 Avrupa Futbol Şampiyonası}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2032''' bude 19. ročníkom [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstiev Európy vo futbale]]. Je to reprezentačný mužský [[Futbal|futbalový]] turnaj v [[Európa|Európe]], ktorý organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Organizátormi turnaj budú [[Taliansko]] a [[Turecko]] a hrať sa bude od [[4. jún]]a do [[4. júl]]a [[2032]]. == Ponukový proces == 28. apríla 2022 UEFA oznámila, že tri ponuky, Taliansko, Turecko a Rusko (ktoré sa neskôr považovalo za nevhodné), oznámili svoj zámer usporiadať turnaj. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-12-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Dňa 4. októbra 2023 Turecko oficiálne odstúpilo od uchádzania sa o turnaj v roku 2028, aby sa mohlo sústrediť na spoločnú ponuku s Talianskom na Euro 2032. Dňa 10. októbra 2023 sa Taliansko a Turecko stalo hostiteľmi Majstrovstiev Európy vo futbale 2032. == Kvalifikované tímy == Taliansko a Turecko sa na turnaj kvalifikovali automaticky ako hostitelia turnaja. Zvyšné mieste určí kvalifikácia. {| class="wikitable sortable" |+ !<small>Tím</small> !<small>Kvalifikácia</small> !<small>Dátum postupu</small> !<small>Predchádzajúce účasti na ME</small> !<small>Predchádzajúci najlepší výkon</small> |- |<small>{{ITA|f|1}}</small> | rowspan="2" |<small>Hostitelia</small> | rowspan="2" |<small>10. október 2023</small> |<small>11/12 ('''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]''')</small> |<small>'''Víťazi''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]])</small> |- |<small>{{TUR|f|1}}</small> |<small>6/7 ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]])</small> |<small>Semifinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]])</small> |} == Potenciálne dejiská == 12. apríla 2023 predložili [[Talianska futbalová federácia]] (FIGC) aj [[Turecká futbalová federácia]] (TFF) zoznamy 10 navrhovaných miest konania, hoci išlo o samostatné ponuky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Football Federation Confirms Preliminary UEFA EURO 2032 Bid | url = https://cultofcalcio.com/figc-confirms-preliminary-bid-for-uefa-euro-2032/ | vydavateľ = The Cult of Calcio | dátum vydania = 2022-11-17 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-US | meno = Akhil | priezvisko = Fisher}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=TFF EURO 2028 ve EURO 2032 adaylık dosyasını UEFA'ya teslim etti|url=https://www.61saat.com/tff-euro-2028-ve-euro-2032-adaylik-dosyasini-uefaya-teslim-etti|periodikum=61saat - TRABZON HABER SAYFASI|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=tr}}</ref> Keďže sa ponuka stala spoločnou, každá krajina si namiesto toho vyberie päť štadiónov pre finálový turnaj. O výbere desiatich miest – piatich z každej krajiny – sa rozhodne v októbri 2026. {| class="wikitable" style="text-align:center" ! colspan="4" |{{ITA|w}} |- ![[Miláno]] ![[Rím]] ![[Bari (Apúlia)|Bari]] ![[Neapol]] |- |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inter and AC Milan aim to have new stadium ready in 5 years, ahead of Euro 2032 | url = https://apnews.com/article/milan-inter-san-siro-new-stadium-8b0a05bd7b18469c8d722713d610ad71 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> |[[Stadio Olimpico]] |[[Stadio San Nicola]] |[[Stadio Diego Armando Maradona|Stadio Maradona]] |- |Kapacita: '''71 500''' <small>(nový)</small> |Kapacita: '''70 600''' |Kapacita: '''58 270''' |Kapacita: '''54 726''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |- |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Olimpico 2024.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadiosannicola2023.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Maradona Serie A.jpg|200x200bod]] |- ![[Florencia]] ! colspan="2" rowspan="4" |{{LocMap+|Taliansko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Taliansko|lat=45.466944|long=9.19|label=[[Miláno]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.079167|long=7.676111|label=[[Turín]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.411111|long=8.932778|label=[[Janov (Taliansko)|Janov]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.438611|long=10.992778|label=[[Verona]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.493889|long=11.342778|label=[[Bologna]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=43.771389|long=11.254167|label=[[Florencia]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[Rím]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.125278|long=16.866667|label=[[Bari (Apúlia)|Bari]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=39.227778|long=9.111111|label=[[Cagliari]]|position=right}}}} ![[Turín]] |- |[[Stadio Artemio Franchi]] |[[Juventus Stadium]] |- |Kapacita: '''47 282''' <small>(v rekonštrukcii)</small> |Kapacita: '''41 685''' |- |[[Súbor:Firenze, stadio artemio franchi, campo da gioco, 10,0.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Juventus v Real Madrid, Champions League, Stadium, Turin, 2013.jpg|200x200bod]] |- ![[Verona]] ![[Bologna]] ![[Janov (Taliansko)|Janov]] ![[Cagliari]] |- |[[Stadio Marcantonio Bentegodi]] |[[Stadio Renato Dall'Ara]] |[[Stadio Luigi Ferraris]] |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cagliari present ambitious new stadium project with EURO 2032 changes | url = https://football-italia.net/cagliari-new-stadium-project-euro-2032-changes/ | dátum vydania = 2025-07-28 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-GB}}</ref> |- |Kapacita: '''39 211''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''36 000''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''33 205''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''30 000''' <small>(nový(oneskorený))</small> |- |[[Súbor:Italy - Verona - Stadio Marcantonio Bentegodi.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:The Stadio Renato Dall‘Ara during a Serie A match between Bologna FC and UC Sampdoria.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Luigi Ferraris di Genova.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |- ! colspan="4" |{{TUR|w}} |- ! colspan="3" |[[Istanbul]] ![[Ankara]] |- | style="text-align: center;" |[[Atatürk Olympic Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Rams Park|Ali Sami Yen Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Şükrü Saracoğlu Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Ankara Stadium]] |- |Kapacita: '''77 563''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> | style="text-align: center;" |Kapacita: '''53''' '''978''' |Kapacita: '''47 430''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''51 160''' <small>(nový)</small> |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Atatürk Olimpiyat.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Turktelekomarenaskgalatasaray.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sukrusaracoglu.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Ankara 19 Mayıs Stadyumu inşaatı, Mayıs 2026.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Bursa]] ! colspan="2" rowspan="4" style="text-align: center;" |{{LocMap+|Turecko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Turecko|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Istanbul]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=40.197222|long=29.062222|label=[[Bursa]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.771389|long=30.518333|label=[[Eskişehir]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.928889|long=32.854722|label=[[Ankara]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.874444|long=32.493056|label=[[Konya]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=36.886944|long=30.703333|label=[[Antalya]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.065833|long=37.378056|label=[[Gaziantep]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=41.005|long=39.7225|label=[[Trabzon]]|position=right}}}} ! style="text-align: center;" |[[Konya]] |- | style="text-align: center;" |[[Centennial Atatürk Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Konya Metropolitan Municipality Stadium]] |- |Kapacita: '''43 361''' |Kapacita: '''41 600''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Bursa Büyükşehir Belediye Stadium 20181026 (2).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:TORKU ARENA - panoramio.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Trabzon]] ! style="text-align: center;" |[[Gaziantep]] ! style="text-align: center;" |[[Antalya]] ! style="text-align: center;" |[[Eskişehir]] |- | style="text-align: center;" |[[Şenol Güneş Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Gaziantep Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Antalya Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Eskişehir Stadium|Fethi Heper Stadium]] |- |Kapacita: '''40 980''' |Kapacita: '''35 574''' |Kapacita: '''32 537''' |Kapacita: '''32 500''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Şenol Güneş Spor Kompleksi – Dış manzara.png|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Kalyon Arena (Gaziantep).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Antalya Stadyumu - 23.6.15.JPG|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sazova Park, Eskişehir, Turkey 13.jpg|200x200bod]] |} == Kontroverzie == === Obavy ohľadom talianskych ihrísk === V porovnaní s modernejšími tureckými štadiónmi sa uvádza, že talianske štadióny nespĺňajú štandardy UEFA. Existujú návrhy na modernizáciu väčšiny štadiónov, ale uvedené projekty boli buď zrušené, alebo nie sú naplánované na dokončenie do roku 2032.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian soccer chief fears losing Euro 2032 hosting rights due to outdated stadiums | url = https://apnews.com/article/italy-stadiums-euro-2032-6c838596c4faea9bfba5465fd8ebd954 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> V júli 2025 sa objavili správy, že prezident UEFA [[Aleksander Čeferin]] opakovane kritizoval zastaranú infraštruktúru Talianska, označil ich štadióny za „hanbu“ a varoval úrady, že „aj malé krajiny ako [[Albánsko]] dosiahli väčší pokrok“ pri výstavbe nových a moderných štadiónov.<ref>{{Citácia periodika|titul=UEFA threatens to strip Italy of Euro 2032 hosting rights|url=https://qazinform.com/news/uefa-threatens-to-strip-italy-of-euro-2032-hosting-rights-927638|periodikum=Qazinform.com|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en-EN}}</ref> V tom istom mesiaci sa objavili správy, že UEFA schválila jeden z desiatich štadiónov navrhnutých [[Talianska futbalová federácia|Talianskou futbalovou federáciou]] ([[Juventus Stadium]] v Turíne) a dostala lehotu do marca 2027 na začatie akejkoľvek výstavby akýchkoľvek nových alebo zrekonštruovaných štadiónov s varovaním, že ak tak neurobí, mohlo by to ohroziť spoluorganizovanie Talianska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Türkiye could host Euro 2032 alone as UEFA rejects Italy’s stadiums - Türkiye News | url = https://www.hurriyetdailynews.com/turkiye-could-host-euro-2032-alone-as-uefa-rejects-italys-stadiums-211678 | vydavateľ = Hürriyet Daily News | dátum vydania = 2025-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> Varovanie týkajúce sa opravy talianskych štadiónov bolo zopakované v apríli 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA chief warns Italy could lose Euro 2032 without {{!}} theScore | url = https://www.thescore.com/ita_fed/news/3513252/uefa-chief-warns-italy-could-lose-euro-2032-without-stadium-upgrades | vydavateľ = www.thescore.com | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Euro 2032|1262752091}} == Referencie == {{Referencie}}{{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2032]] [[Kategória:Futbal v Taliansku]] [[Kategória:Futbal v Turecku]] 8q1046rjmzyh1vk8miulyjpuwatphmz Neco (motocykel) 0 720907 8254830 7979138 2026-07-28T16:38:39Z ~2026-41846-63 301437 8254830 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} '''Neco''' je historická značka [[motocykel|motocyklov]] vyrábaných firmou August '''Ne'''gedly & '''Co''', Motorfahrzeugfabrik, [[Bratislava|Pressburg]], v rokoch 1923 až 1927. Jedná sa o najstaršiu zmienku o výrobe motocyklov na [[Slovensko|Slovensku]]. August Negedly (slovensky: Augustín Nejedlý) bol viedenský podnikateľ. Jeho firma sa zaoberala [[Zlievarenstvo|zlievarenstvom]] a [[Strojárstvo|strojárskou výrobou]]. V roku 1906 založil v Pressburgu (Bratislava) pobočný závod – Vereinigte Metallwerke Negedlys August, ktorý je následne zmenený na August Negedly Nachfolger. Skúsenosti z oboru Negedly uplatnil v roku 1923 založením firmy na výrobu motocyklov. Hlavný konštruktér bol Ing. Konstantin Leschan. Do motocyklov používal britské motory JAP, o objeme 350 cm² s rozvodom SV a 500 cm² s rozvodom OHV. Okrem tradičných motocyklov bola v ponuke aj úžitková trojkolka s názvom "Hippos". Firma ukončila činnosť v roku 1927. Pozoruhodnou zaujímavosťou je, že v prvej dekáde 21.storočia vytvorili v spoločnosti Wusam [[Tisovec]], úžitkové motocykle Ecorider "Hippo" 230. Design vytvoril [[Štefan Klein]]. ==Zdroj== * Egon Duchateau, Geert Huylebroeck, Nick Jonkheere, Rick van Eycken, Luc Freson, ''A-Z der Belgische motoren'', 2008 Motorboeken uitgeverij Freson. ISBN 978-907734-6105 * Erwin Tragatsch, ''Alle Motorräder 1894-1981: Eine Typengeschichte. 2500 Marken aus 30 Ländern'', Stuttgart 1997. ISBN 3-87943-410-7 [[Kategória:Výrobcovia motocyklov]] [[Kategória:Zaniknuté podniky na Slovensku]] gv8q29e7jsqynnido7kbvt1cwuunft7 Nico Williams 0 722815 8254905 8212617 2026-07-28T18:54:18Z Alexis Nemec 211349 8254905 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Nico Williams | foto = ATHLETIC-OSASUNA SEMIFINAL. MAIDER GOIKOETXEA (168) (cropped).jpg | popis = Williams v roku 2023 | celé meno = Nicholas Williams Artheur | dátum narodenia = {{dnv|2002|7|12}} | miesto narodenia = [[Pamplona]] | štát = [[Španielsko]] | výška = 181 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Athletic Bilbao]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2010-2012<br>2012-2013<br>2013-2019 | mládežnícke kluby = [[CD Pamplona]]<br>[[CA Osasuna|Osasuna]]<br>[[Athletic Bilbao]] | roky = 2019-2020<br>2020-2021<br>2021- | kluby = [[CD Baskonia]]<br>[[Athletic Club B]]<br>[[Athletic Bilbao]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}24{{0}}{{0}}(9)<br>119{{0}}(12) | národné mužstvo = {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Španielsko U18]]<br>{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Španielsko U21]]<br>{{ESP|f|1}} | reprezentačné roky = 2019-2021<br>2021-2022<br>2022- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}24{{0}}{{0}}(4) | pkupdate = 21. 12. 2024 }} '''Nicholas Williams Arthuer''' (* [[12. júl]] [[2002]], [[Pamplona]], [[Španielsko]]) je španielsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v španielskom klube [[Athletic Bilbao]]. == Klubová kariéra == === Mládež === Williams začal s futbalom v rodnej Pamplone. V roku 2013 však prestúpil do akadémie [[Athletic Bilbao]] vo veku 11 rokov. === Athletic Bilbao === Cez mládežnícke tímy sa postupne Williams dostal do rezervného tímu. V prvom tíme debutoval [[28. apríl|28. apríla]] [[2021]] pri remíze 2:2 s [[Real Valladolid CF|Realom Valladolid]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Athletic Bilbao vs. Real Valladolid - 28 April 2021 - Soccerway | url = https://uk.soccerway.com/matches/2021/04/28/spain/primera-division/athletic-club/real-valladolid-club-de-futbol/3359067/ | vydavateľ = uk.soccerway.com | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en}}</ref>.V tom istom zápase nastuúpil aj jeho brat [[Iñaki Williams]] a vôbec prvýkrát od roku 1986 nastúpila v lige bratská dvojica<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro 2024: Spain v Georgia - Nico Williams' remarkable journey to the top | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cpd9r49229lo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-06-30 | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en-GB}}</ref>. Svoje prvé dva góly strelil Williams dňa [[6. január|6. januára]] [[2022]] pri výhre 2:0 nad [[Atlétioc Mancha Real]] v [[Copa del Rey]]. O sedem dní neskôr strelil svoj prvý gól v [[La Liga|La Lige]], keď skóroval pri výhre 2:1 nad [[Atlético Madrid|Atléticom Madrid]]. Dňa [[20. január|20. januára]] [[2022]] podpísal Williams prvú zmluvu s tímom po splnení niekoľkých záležitosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nico Williams earns first-team contract {{!}} Athletic Club's Official Website | url = https://www.athletic-club.eus/en/news/2022/01/21/nico-williams-wins-first-team-contract | vydavateľ = www.athletic-club.eus | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en}}</ref>. Dňa [[6. apríl|6. apríla]] [[2024]] bol vyhlásený Mužom zápasu vo finále [[Copa del Rey]]. Athletic Bilbao vyhralo vo finále nad [[RCD Mallorca|Mallorcou]] po penaltovom rozstrele<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Athletic 1-1 (4-2) Mallorca, en directo: final de Copa del Rey 2024 {{!}} Celebración del Athletic, campeón de Copa | url = https://as.com/futbol/copa_del_rey/final-de-copa-del-rey-en-directo-ultima-hora-de-mallorca-y-athletic-n/ | vydavateľ = Diario AS | dátum vydania = 2024-04-07 | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = es | meno = Mario Reinoso del | priezvisko = Real | url archívu = https://web.archive.org/web/20240411115157/https://as.com/futbol/copa_del_rey/final-de-copa-del-rey-en-directo-ultima-hora-de-mallorca-y-athletic-n/ | dátum archivácie = 2024-04-11 }}</ref>. == Reprezentačná kariéra == Williams debutoval v národnom tíme [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielska]] dňa [[24. september|24. septembra]] [[2022]] pri prehre 1:2 so [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarskom]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/23]]. Dňa [[17. november|17. novembra]] [[2022]] strelil svoj prvý gól v reprezentácii pri výhre 3:1 nad [[Jordánske národné futbalové mužstvo|Jordánskom]] v prípravnom zápase. Williams bol povolaný do nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Na turnaji nastúpil do štyroch zápasoch. Španielsko na turnaji skončilo v osemfinále po penaltovom rozstrele s [[Marocké národné futbalové mužstvo|Marokom]]. Williams bol povolaný do nominácie na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji nastúpil v šiestich zápasoch a strelil aj dva góly. Španielsko sa stalo víťazom Majstrovstiev Európy, keď vo finále porazilo [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] 2:1. Williams v zápase strelil gól na 1:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>. == Štatistiky kariéry == === Klubové === {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za klub v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[CD Baskonia]] |2019/20 |[[Tercera División]] |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1'''<sup>1</sup>''' |0 |4 |0 |- |[[Athletic Club B]] |2020/21 |[[Segunda División B]] |24 |9 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |2'''<sup>1</sup>''' |0 |26 |9 |- | rowspan="6" |[[Athletic Bilbao]] |2020/21 | rowspan="5" |[[La Liga]] |2 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |0 |0 |2 |0 |- |2021/22 |34 |0 |4 |2 | colspan="2" |— |2'''<sup>4</sup>''' |1 |40 |3 |- |2022/23 |36 |6 |7 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |43 |9 |- |2023/24 |31 |5 |6 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |37 |8 |- |2024/25 |16 |1 |0 |0 |6'''<sup>3</sup>''' |1 |0 |0 |22 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !119 !12 !17 !8 !6 !1 !2 !1 !144 !22 |- ! colspan="3" |Celkovo !146 !21 !17 !8 !6 !1 !5 !1 !174 !31 |} '''<sup>1</sup>''' Tercera División play-offs '''<sup>2</sup>''' Segunda División B play-offs '''<sup>3</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>4</sup>''' [[Supercopa de España]] === Medzinárodné === {| class="wikitable" style="text-align:center" |+ !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |{{ESP|f}} |2022 |7 |1 |- |2023 |4 |1 |- |2024 |13 |2 |- ! colspan="2" |Celkovo !24 !4 |} == Úspechy hráča == '''Athletic Bilbao''' * [[Copa del Rey]]: 2023/24 '''Španielsko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/nico-williams/profil/spieler/709187 == Zdroj == {{Preklad|en|Nico Williams|1263703316}} {{DEFAULTSORT:Williams, Nico}} [[Kategória:Španielski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Athletic Bilbao]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Pamplony]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Majstri Európy vo futbale]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] 7upculunrmtih4q2c6jr0l6v6n7g35p 8254942 8254905 2026-07-28T19:27:51Z ~2026-42030-79 301452 /* Úspechy hráča */ 8254942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Nico Williams | foto = ATHLETIC-OSASUNA SEMIFINAL. MAIDER GOIKOETXEA (168) (cropped).jpg | popis = Williams v roku 2023 | celé meno = Nicholas Williams Artheur | dátum narodenia = {{dnv|2002|7|12}} | miesto narodenia = [[Pamplona]] | štát = [[Španielsko]] | výška = 181 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Athletic Bilbao]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2010-2012<br>2012-2013<br>2013-2019 | mládežnícke kluby = [[CD Pamplona]]<br>[[CA Osasuna|Osasuna]]<br>[[Athletic Bilbao]] | roky = 2019-2020<br>2020-2021<br>2021- | kluby = [[CD Baskonia]]<br>[[Athletic Club B]]<br>[[Athletic Bilbao]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}24{{0}}{{0}}(9)<br>119{{0}}(12) | národné mužstvo = {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Španielsko U18]]<br>{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Španielsko U21]]<br>{{ESP|f|1}} | reprezentačné roky = 2019-2021<br>2021-2022<br>2022- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}24{{0}}{{0}}(4) | pkupdate = 21. 12. 2024 }} '''Nicholas Williams Arthuer''' (* [[12. júl]] [[2002]], [[Pamplona]], [[Španielsko]]) je španielsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v španielskom klube [[Athletic Bilbao]]. == Klubová kariéra == === Mládež === Williams začal s futbalom v rodnej Pamplone. V roku 2013 však prestúpil do akadémie [[Athletic Bilbao]] vo veku 11 rokov. === Athletic Bilbao === Cez mládežnícke tímy sa postupne Williams dostal do rezervného tímu. V prvom tíme debutoval [[28. apríl|28. apríla]] [[2021]] pri remíze 2:2 s [[Real Valladolid CF|Realom Valladolid]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Athletic Bilbao vs. Real Valladolid - 28 April 2021 - Soccerway | url = https://uk.soccerway.com/matches/2021/04/28/spain/primera-division/athletic-club/real-valladolid-club-de-futbol/3359067/ | vydavateľ = uk.soccerway.com | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en}}</ref>.V tom istom zápase nastuúpil aj jeho brat [[Iñaki Williams]] a vôbec prvýkrát od roku 1986 nastúpila v lige bratská dvojica<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro 2024: Spain v Georgia - Nico Williams' remarkable journey to the top | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cpd9r49229lo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-06-30 | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en-GB}}</ref>. Svoje prvé dva góly strelil Williams dňa [[6. január|6. januára]] [[2022]] pri výhre 2:0 nad [[Atlétioc Mancha Real]] v [[Copa del Rey]]. O sedem dní neskôr strelil svoj prvý gól v [[La Liga|La Lige]], keď skóroval pri výhre 2:1 nad [[Atlético Madrid|Atléticom Madrid]]. Dňa [[20. január|20. januára]] [[2022]] podpísal Williams prvú zmluvu s tímom po splnení niekoľkých záležitosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nico Williams earns first-team contract {{!}} Athletic Club's Official Website | url = https://www.athletic-club.eus/en/news/2022/01/21/nico-williams-wins-first-team-contract | vydavateľ = www.athletic-club.eus | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en}}</ref>. Dňa [[6. apríl|6. apríla]] [[2024]] bol vyhlásený Mužom zápasu vo finále [[Copa del Rey]]. Athletic Bilbao vyhralo vo finále nad [[RCD Mallorca|Mallorcou]] po penaltovom rozstrele<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Athletic 1-1 (4-2) Mallorca, en directo: final de Copa del Rey 2024 {{!}} Celebración del Athletic, campeón de Copa | url = https://as.com/futbol/copa_del_rey/final-de-copa-del-rey-en-directo-ultima-hora-de-mallorca-y-athletic-n/ | vydavateľ = Diario AS | dátum vydania = 2024-04-07 | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = es | meno = Mario Reinoso del | priezvisko = Real | url archívu = https://web.archive.org/web/20240411115157/https://as.com/futbol/copa_del_rey/final-de-copa-del-rey-en-directo-ultima-hora-de-mallorca-y-athletic-n/ | dátum archivácie = 2024-04-11 }}</ref>. == Reprezentačná kariéra == Williams debutoval v národnom tíme [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielska]] dňa [[24. september|24. septembra]] [[2022]] pri prehre 1:2 so [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarskom]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/23]]. Dňa [[17. november|17. novembra]] [[2022]] strelil svoj prvý gól v reprezentácii pri výhre 3:1 nad [[Jordánske národné futbalové mužstvo|Jordánskom]] v prípravnom zápase. Williams bol povolaný do nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Na turnaji nastúpil do štyroch zápasoch. Španielsko na turnaji skončilo v osemfinále po penaltovom rozstrele s [[Marocké národné futbalové mužstvo|Marokom]]. Williams bol povolaný do nominácie na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji nastúpil v šiestich zápasoch a strelil aj dva góly. Španielsko sa stalo víťazom Majstrovstiev Európy, keď vo finále porazilo [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] 2:1. Williams v zápase strelil gól na 1:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>. == Štatistiky kariéry == === Klubové === {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za klub v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[CD Baskonia]] |2019/20 |[[Tercera División]] |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1'''<sup>1</sup>''' |0 |4 |0 |- |[[Athletic Club B]] |2020/21 |[[Segunda División B]] |24 |9 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |2'''<sup>1</sup>''' |0 |26 |9 |- | rowspan="6" |[[Athletic Bilbao]] |2020/21 | rowspan="5" |[[La Liga]] |2 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |0 |0 |2 |0 |- |2021/22 |34 |0 |4 |2 | colspan="2" |— |2'''<sup>4</sup>''' |1 |40 |3 |- |2022/23 |36 |6 |7 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |43 |9 |- |2023/24 |31 |5 |6 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |37 |8 |- |2024/25 |16 |1 |0 |0 |6'''<sup>3</sup>''' |1 |0 |0 |22 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !119 !12 !17 !8 !6 !1 !2 !1 !144 !22 |- ! colspan="3" |Celkovo !146 !21 !17 !8 !6 !1 !5 !1 !174 !31 |} '''<sup>1</sup>''' Tercera División play-offs '''<sup>2</sup>''' Segunda División B play-offs '''<sup>3</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>4</sup>''' [[Supercopa de España]] === Medzinárodné === {| class="wikitable" style="text-align:center" |+ !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |{{ESP|f}} |2022 |7 |1 |- |2023 |4 |1 |- |2024 |13 |2 |- ! colspan="2" |Celkovo !24 !4 |} == Úspechy hráča == '''Athletic Bilbao''' * [[Copa del Rey]]: 2023/24 '''Španielsko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]] * [[Majstrovstvá sveta vo futbale]]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/nico-williams/profil/spieler/709187 == Zdroj == {{Preklad|en|Nico Williams|1263703316}} {{DEFAULTSORT:Williams, Nico}} [[Kategória:Španielski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Athletic Bilbao]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Pamplony]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Majstri Európy vo futbale]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] gm0x6w8rm2xyq7jadz6oiq62n1ozded Ollie Watkins 0 722974 8255145 7961395 2026-07-29T11:52:36Z Alexis Nemec 211349 8255145 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Ollie Watkins | foto = Manchester United v Aston Villa, 25 September 2021 (17) (cropped).jpg | popis = Watkins v roku 2021 | celé meno = Oliver George Arthur Watkins | dátum narodenia = {{dnv|1995|12|30}} | miesto narodenia = [[Torquay]] | štát = [[Anglicko]] | výška = 180 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | klubové číslo = 11 | mládežnícke roky = 2002-2003<br>2003-2004<br>2004-2014 | mládežnícke kluby = [[Buckland Athletic FC|Buckland Athletic]]<br>Newton Town<br>[[Exeter City FC|Exeter City]] | roky = 2014-2017<br>2014-2015<br>2017-2020<br>2020- | kluby = [[Exeter City FC|Exeter City]]<br>→ [[Weston-super-Mare AFC|Weston-super-Mare]]<br>[[Brentford FC|Brentford]]<br>[[Aston Villa FC|Aston Villa]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}68{{0}}(21)<br>{{0}}{{0}}24{{0}}(10)<br>{{0}}132{{0}}(45)<br>{{0}}163{{0}}(66) | národné mužstvo = {{ENG|f|1}} | reprezentačné roky = 2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}18{{0}}{{0}}(5) | pkupdate = 25. 12. 2024 }} '''Oliver George Arthur Watkins''' (* [[30. december]] [[1995]], [[Torquay]], [[Anglicko]]) je anglický profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii útočníka v anglickom klube [[Aston Villa FC|Aston Villa]]. == Klubová kariéra == === Exeter City === Watkins sa pripojil k akadémii [[Exeter City FC|Exeter City]] vo veku 11 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Feature article: Ollie Watkins - one of our own {{!}} Exeter City F.C. | url = https://www.exetercityfc.co.uk/news/2017/may/feature-article-ollie-watkins---one-of-our-own | vydavateľ = www.exetercityfc.co.uk | dátum prístupu = 2024-12-25 | jazyk = en}}</ref> Postupne prechádzal mládežníckymi tímami a v roku 2012 podpísal zmluvu so štipendiom. V apríli 2014 podpísal dvojročnú profesionálnu zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Feature article: Ollie Watkins - one of our own {{!}} Exeter City F.C. | url = https://www.exetercityfc.co.uk/news/2017/may/feature-article-ollie-watkins---one-of-our-own | vydavateľ = www.exetercityfc.co.uk | dátum prístupu = 2024-12-25 | jazyk = en}}</ref> Watkins debutoval v klube dňa [[3. máj]]a [[2014]] pri výhre 2:0 nad [[Hartlepool United FC|Hartlepool United]] v [[EFL League Two|League Two]]. Pre nedostatok hracieho času strávil Watkins sezónu 2014/15 vo [[Weston-super-Mare AFC|Weston-super-Mare]] v šiestej anglickej lige. V sezóne 2015/16 začínal väčšinou na lavičke. V marci 2016 sa prebil do základnej zostavy a [[1. marec|1. marca]] strelil svoj prvý gól v lige pri remíze 1:1 s [[Portsmouth FC|Portsmouthom]]. V sezóne 2016/17 odohral 52 zápasov v ktorých strelil 16 gólov a pridal 13 asistencií. Na konci sezóny získal ocenenie EFL Young Player of the Year, cenu pre najlepšieho mladého hráča. === Brentford === Dňa [[18. júl]]a [[2017]] sa Watkins pripojil k [[Brentford FC|Brentfordu]] v [[EFL Championship|Championship]] kde podpísal štvorročnú zmluvu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brentford agree £1.8m deal to sign Exeter striker Ollie Watkins|url=https://www.skysports.com/football/news/11748/10952820/brentford-agree-1-8m-deal-to-sign-exeter-striker-ollie-watkins|periodikum=Sky Sports|dátum prístupu=2024-12-25|jazyk=en-GB}}</ref> V klube debutoval [[5. august]]a pri prehre 0:1 so [[Sheffield United FC|Sheffieldom United]]. Svoj prvý gól strelil [[15. august]]a pri remíze 2:2 s [[Bristol City FC|Bristol City]]. Dňa [[9. august]]a [[2019]] podpísal Watkins novú štvorročnú zmluvu s možnosťou predĺženia o jeden rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ollie Watkins signs long-term contract extension | url = https://www.brentfordfc.com/en/news/article/ollie-watkins-signs-long-term-contract-extension_414921 | vydavateľ = www.brentfordfc.com | dátum prístupu = 2024-12-25 | jazyk = en-gb}}</ref> === Aston Villa === Dňa [[9. september|9. septembra]] [[2020]] sa Watkins pripojil k [[Aston Villa FC|Aston Ville]] v [[FA Premier League|Premier League]] a podpísal kontrakt na päť rokov. Cena prevodu bola 28 miliónov libier, čo bolo vtedy najdrahší prestup klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ollie Wakins completes Villa medical as £28m move nears completion | url = https://www.birminghammail.co.uk/sport/football/transfer-news/aston-villa-spurs-transfers-watkins-18903077 | vydavateľ = Birmingham Live | dátum vydania = 2020-09-09 | dátum prístupu = 2024-12-25 | jazyk = en | meno = Brian | priezvisko = Dick}}</ref> V klube debutoval [[15. september|15. septembra]] pri výhre 3:1 nad [[Burton Albion FC|Burtonom]] v [[EFL Cup]]e, v zápase strelil aj svoj prvý gól v klube. O šesť dní neskôr debutoval v [[FA Premier League|Premier League]] pri výhre 1:0 nad [[Sheffield United FC|Sheffieldom United]]. Dňa [[4. október|4. októbra]] strelil hetrik pri výhre 7:2 nad [[Liverpool FC|Liverpoolom]], boli to jeho prvé góly v Premier League.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa 7-2 Liverpool: Ollie Watkins hat-trick as champions stunned|url=https://www.bbc.com/sport/football/54313270|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-10-02|dátum prístupu=2024-12-25|jazyk=en-GB}}</ref> Bola to najťažšia prehra Liverpoolu za posledných 57 rokov a bolo to prvýkrát v histórii Premier League, čo úradujúci šampión inkasoval 7 gólov v jednom zápase. So 14 gólmi v sezóne bol Watkins najlepším strelcom klubu v sezóne 2020/21. V januári a februári [[2023]] ťahal Watkins sériu piatich zápasoch v ktorých strelil aspoň jeden gól. Stal sa prvým hráčom Aston Villy, ktorému sa to podarilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ollie Watkins on history-making five goals in five | url = https://www.avfc.co.uk/news/2023/february/26/ollie-watkins-on-everton-victory/ | vydavateľ = Aston Villa Football Club | dátum vydania = 2023-02-26 | dátum prístupu = 2024-12-25 | meno = Aston Villa Football | priezvisko = Club}}</ref> V sezóne 2022/23 odohral dokopy 39 zápasov v ktorých strelil 16 gólov a pridal šesť asistencií. Dňa [[23. august]]a [[2023]] strelil Watkins hetrik pri výhre 5:0 nad [[Hibernian FC|Hibernianom]] v štvrtom predkole [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024|Konferenčnej ligy UEFA 2023/24]], čím zabezpečil postup do skupinovej fázy. Dňa [[30. september|30. septembra]] strelil svoj druhý hetrik v sezóne pri výhre 6:1 nad [[Brighton & Hove Albion FC|Brightonom]]. Dňa [[6. október|6. októbra]] podpísal novú zmluvu s Aston Villou, v ktorej zaviazal svoju budúcnosť klubu do roku 2028.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ollie Watkins signs new Aston Villa contract until at least 2028|url=https://www.nytimes.com/athletic/4937378/2023/10/06/ollie-watkins-aston-villa-new-contract/|periodikum=The New York Times|dátum prístupu=2024-12-25|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jacob|priezvisko=Tanswell}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Dňa [[18. marec|18. marca]] [[2021]] Watkins debutoval v národnom tíme [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicka]] pri výhre 5:0 nad [[Sanmarínske národné futbalové mužstvo|San Marínom]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. V zápase strelil aj svoj prvý gól v reprezentácii. Watkins bol zaradený do záverečnej nominácie na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji sa ani raz nedostal do základnej zostavy, trikrát nastúpil na turnaji z lavičky. Strelil však víťazný gól v semifinále pri výhre 2:1 nad [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]]. Anglicko na turnaji skončilo vo finále, kde prehralo so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] 1:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO Španieli zničili sen Anglicka o veľkom úspechu! Na EURO 2024 získali rekordnú trofej | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/euro-2024-futbal-dnes-spanielsko-anglicko-21-finale-2024071419182745035 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2024-07-14 | dátum prístupu = 2024-12-25 | priezvisko =}}</ref> == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 25. decembru 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |[[FA Cup]] ! colspan="2" |[[EFL Cup]] ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="5" |[[Exeter City FC|Exeter City]] |2013/14 | rowspan="4" |[[EFL League Two|League Two]] |1 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |0 |0 |1 |0 |- |2014/15 |2 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |1'''<sup>1</sup>''' |1 |3 |1 |- |2015/16 |20 |8 |2 |1 |0 |0 | colspan="2" |— |0 |0 |22 |9 |- |2016/17 |45 |13 |0 |0 |2 |0 | colspan="2" |— |5'''<sup>1 3</sup>''' |3 |52 |16 |- ! colspan="2" |Celkom !68 !21 !2 !1 !2 !0 ! colspan="2" |— !6 !4 !78 !26 |- |[[Weston-super-Mare AFC|Weston-super-Mare]] |2014/15 |[[Conference South]] |24 |10 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1'''<sup>2</sup>''' |0 |25 |10 |- | rowspan="4" |[[Brentford FC|Brentford]] |2017/18 | rowspan="3" |[[EFL Championship|Championship]] |45 |10 |1 |0 |2 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |48 |11 |- |2018/19 |41 |10 |3 |2 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |45 |12 |- |2019/20 |46 |25 |0 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |3'''<sup>4</sup>''' |1 |50 |26 |- ! colspan="2" |Celkom !132 !45 !4 !2 !4 !1 ! colspan="2" |— !3 !1 !143 !49 |- | rowspan="6" |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |2020/21 | rowspan="5" |[[FA Premier League|Premier League]] |37 |14 |0 |0 |3 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |40 |16 |- |2021/22 |35 |11 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |36 |11 |- |2022/23 |37 |15 |1 |0 |2 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |40 |16 |- |2023/24 |37 |19 |3 |0 |1 |0 |12'''<sup>6</sup>''' |8 | colspan="2" |— |53 |27 |- |2024/25 |17 |7 |0 |0 |0 |0 |6'''<sup>5</sup>''' |0 | colspan="2" |— |23 |7 |- ! colspan="2" |Celkom !163 !66 !5 !0 !6 !0 !18 !8 ! colspan="2" |— !192 !77 |- ! colspan="3" |Celkovo !388 !142 !11 !3 !12 !4 !18 !8 !10 !5 !438 !162 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[EFL Trophy]] : '''<sup>2</sup>''' [[FA Trophy]] : '''<sup>3</sup>''' [[EFL League Two play-offs]] : '''<sup>4</sup>''' [[EFL Championship play-offs]] : '''<sup>5</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>6</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodne === ''K 25. decembru 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{ENG|f}} |2021 |5 |1 |- |2022 |2 |1 |- |2023 |2 |1 |- |2024 |9 |2 |- ! colspan="2" |Celkovo !18 !5 |} == Úspechy hráča == '''Anglicko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] - Vicemajster [[Euro 2024|2024]] '''Individuálne''' * EFL Young Player of the Year - 2016/17 * EFL Championship Player of the Year - 2019/20 * Premier League Playmaker of the Season - 2023/24 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/ollie-watkins/profil/spieler/324358 Ollie Watkins] – transfermarkt.com == Zdroj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Preklad|en|Ollie Watkins|1264387471}} {{DEFAULTSORT:Watkins, Ollie}} [[Kategória:Anglickí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Brentford FC]] [[Kategória:Hráči Aston Villa FC]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Exeter City FC]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Európskej ligy UEFA]] t84b2nhv8xsmh8e4kbpp338ujii6qa9 Ola Aina 0 723042 8255143 7962420 2026-07-29T11:50:57Z Alexis Nemec 211349 8255143 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Ola Aina | foto = Ola Aina 2016.jpg | popis = Aina v Chelsea v roku 2016 | celé meno = Temitayo Olufisayo Olaoluwa Aina | dátum narodenia = {{dnv|1996|10|8}} | miesto narodenia = [[Londýn]] | štát = [[Anglicko]] | výška = 184 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] | klubové číslo = 34 | mládežnícke roky = 2007-2015 | mládežnícke kluby = [[Chelsea]] | roky = 2015-2019<br>2017-2018<br>2018-2019<br>2019-2023<br>2020-2021<br>2023- | kluby = [[Chelsea FC|Chelsea]]<br>→ [[Hull City AFC|Hull City]]<br>→ [[Torino FC|Turín FC]]<br>[[Torino FC|Turín FC]]<br>→ [[Fulham FC|Fulham]]<br>[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}44{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}30{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}72{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}31{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}39{{0}}{{0}}(3) | národné mužstvo = {{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Anglicko U16]]<br>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Anglicko U17]]<br>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Anglicko U18]]<br>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Anglicko U19]]<br>{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Anglicko U20]]<br>{{NGA|f|1}} | reprezentačné roky = 2011-2012<br>2012-2013<br>2013<br>2013-2015<br>2015-2016<br>2017- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}11{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}44{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 26. 12. 2024 }} '''Temitayo Olufisayo Olaoluwa "Ola" Aina''' (* [[8. október]] [[1996]], [[Londýn]], [[Anglicko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii obrancu v anglickom klube [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] a reprezentuje [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériu]] na medzinárodnej úrovni. == Klubová kariéra == === Chelsea === Aina prišiel do akadémie [[Chelsea FC|Chelsea]] vo veku 11 rokov. Postupne prechádzal mládežníckymi tímami v Chelsea. Dňa [[23. august|23. augusta]] [[2016]] debutoval v tíme pri výhre 3:2 nad [[Bristol Rovers FC|Bristol Rovers]] v [[EFL Cup|EFL Cupe]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea 3-2 Bristol Rovers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/37091061|periodikum=BBC Sport|dátum=2016-08-22|dátum prístupu=2024-12-26|jazyk=en-GB}}</ref>. V [[FA Premier League|Premier League]] debutoval [[15. október|15. októbra]] pri výhre 3:0 nad [[Leicester City FC|Leicesterom]]. ==== Hosťovanie v Hull City ==== Dňa [[11. júl|11. júla]] [[2017]] bol Aina poslaný na hosťovanie do [[Hull City AFC|Hull City]] v [[EFL Championship|Championship]]. V klube debutoval [[5. august|5. augusta]] pri remíze 1:1 s [[Aston Villa FC|Aston Villou]]. Dňa [[6. január|6. januára]] [[2018]] strelil svoj prvý kariérny gól, keď rozhodol o výhre 1:0 nad [[Blackburn Rovers FC|Blackburnom]]. Počas sezóny odohral 46 zápasov v ktorých strelil jeden gól. === Turín FC === Dňa [[14. august|14. augusta]] [[2018]] bol Aina poslaný na hosťovanie do talianskeho klubu [[Torino FC|Turín FC]] v [[Serie A]]. O päť dní neskôr debutoval v klube pri prehre 0:1 s [[AS Rím]]. Dňa [[10. február|10. februára]] [[2019]] strelil svoj prvý gól v klube pri výhre 1:0 nad [[Udinese Calcio|Udinese]]. Da [[11. jún|11. júna]] [[2019]] Turín FC aktivoval výkupnú klauzulu a natrvalo prestúpil do talianskeho klubu. ==== Hosťovanie vo Fulhame ==== Dňa [[11. september|11. septembra]] [[2020]] bol Aina poslaný na hosťovanie do [[Fulham FC|Fulhamu]] v anglickej [[FA Premier League|Premier League]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ola Aina Joins On Loan | url = https://www.fulhamfc.com/news/2020/september/Ola-Aina-Joins-On-Loan/ | vydavateľ = Fulham FC | dátum vydania = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2024-12-26 | meno = Fulham | priezvisko = FC}}</ref>. V klube debutoval [[1. október|1. októbra]] pri prehre 0:3 s [[Brentford FC|Brentfordom]] v [[EFL Cup|EFL Cupe]]. Počas sezóny vo Fulhame odohral 33 zápasov v ktorých strelil dva góly. === Nottingham Forest === Dňa [[22. júl|22. júla]] [[2023]] prestúpil Aina do anglického klubu [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] kde podpísal kontrakt na jeden rok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forest complete Aina signing | url = https://www.nottinghamforest.co.uk/news/2023/july/22/forest-complete-aina-signing/ | vydavateľ = Nottingham Forest Football Club | dátum vydania = 2023-07-22 | dátum prístupu = 2024-12-26 | meno = Nottingham Forest Football | priezvisko = Club}}</ref>. Aina debutoval v klube [[12. august|12. augusta]] pri prehre 1:2 s [[Arsenal FC|Arsenalom]]. Dňa [[5. november|5. novembra]] strelil svoj prvý gól v klube pri výhre 2:0 nad [[Aston Villa FC|Aston Villou]]. Vo svojej prvej sezóne odohral 22 zápasov. == Medzinárodná kariéra == Aina reprezentoval Anglicko v mládežníckych kategóriách do 16, 17, 18, 19 a 20 rokov. V máji 2017 Aina prisľúbil reprezentovať na medzinárodnej úrovni Nigériu. Získal nigérijsky pas v rámci príparavy na prechod z Anglicka do Nigérie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NFF confirms Ola Aina, Joel Bazee now have Nigerian passports, Tammy Abraham to follow | url = https://dailypost.ng/2017/05/12/nff-confirms-ola-aina-joel-bazee-now-nigerian-passports-tammy-abraham-follow/ | vydavateľ = Daily Post Nigeria | dátum vydania = 2017-05-12 | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = en-US | meno = Ifreke | priezvisko = Inyang}}</ref>. V tom istom mesiac bol prvýkrát povolaný reprezentovať [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériu]]. Aina debutoval v reprezentácii Nigérii dňa [[7. október|7. októbra]] [[2017]] pri výhre 1:0 nad [[Zambijské národné futbalové mužstvo|Zambiou]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]]. Aina bol povolaný do záverečnej nominácie na [[Africký pohár národov 2019]]. Na turnaji odohral päť zápasov. Nigéria na turnaji skončila na treťom mieste. Aina bol povolaný do záverečnej nominácie na [[Africký pohár národov 2021]]. Na turnaji zasiahol do troch zápasoch. Nigéria skončila na turnaji v osemfinále. Aina bol povolaný do záverečnej nominácie na [[Africký pohár národov 2023]]. Na turnaji zasiahol do všetkých siedmich zápasoch. Nigéria na turnaji postúpila do finále kde však prehral s [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 26. decembru 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2015/16 | rowspan="2" |[[FA Premier League|Premier League]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |- |2016/17 |3 |0 |1 |0 |2 |0 | colspan="2" |— |6 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !3 !0 !1 !0 !2 !0 ! colspan="2" |— !6 !0 |- |[[Hull City AFC|Hull City]]<br>(hosť.) |2017/18 |[[EFL Championship|Championship]] |44 |0 |2 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |46 |1 |- |[[Torino FC|Turín FC]]<br>(hosť.) |2018/19 | rowspan="4" |[[Serie A]] |30 |1 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |32 |1 |- | rowspan="4" |[[Torino FC|Turín FC]] |2019/20 |32 |0 |2 |0 | colspan="2" |— |3'''<sup>1</sup>''' |0 |37 |0 |- |2021/22 |21 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |23 |0 |- |2022/23 |19 |1 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |21 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !102 !2 !8 !0 ! colspan="2" |— !3 !0 !113 !2 |- |[[Fulham FC|Fulham]]<br>(hosť.) |2020/21 | rowspan="3" |[[FA Premier League|Premier League]] |31 |2 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |33 |2 |- | rowspan="3" |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |2023/24 |22 |1 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |22 |1 |- |2024/25 |17 |2 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |17 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !39 !3 !0 !0 !0 !0 ! colspan="2" |— !39 !3 |- ! colspan="3" |Celkovo !219 !7 !12 !1 !3 !0 !3 !0 !237 !8 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] === Medzinárodne === ''K 26. decembru 2024'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="8" |{{NGA|f}} |2017 |3 |0 |- |2018 |4 |0 |- |2019 |10 |0 |- |2020 |1 |0 |- |2021 |3 |0 |- |2022 |9 |0 |- |2023 |3 |0 |- |2024 |11 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !44 !0 |} == Úspechy hráča == '''Chelsea Youth''' * [[FA Youth Cup]]: 2013/14, 2014/15 * [[UEFA Youth League]]: 2014/15, 2015/16 '''Nigéria''' * [[Africký pohár národov]]: Vicemajster [[Africký pohár národov 2023|2023]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/ola-aina/profil/spieler/236490 == Zdroj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Preklad|en|Ola Aina|1264476737}} {{DEFAULTSORT:Aina, Ola}} [[Kategória:Nigérijskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Chelsea FC]] [[Kategória:Hráči Hull City AFC]] [[Kategória:Hráči Torino FC]] [[Kategória:Hráči Fulham FC]] [[Kategória:Hráči Nottingham Forest FC]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2019]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2021]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2023]] kgkbr97jvndynge61zzl0lwwuxufr9l Raphinha 0 723991 8255148 8035405 2026-07-29T11:55:58Z Alexis Nemec 211349 8255148 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Raphinha | foto = | popis = Raphinha v roku 2025 | celé meno = Raphael Dias Beloli | dátum narodenia = {{dnv|1996|12|14}} | miesto narodenia = [[Porto Alegre]] | štát = [[Brazília]] | výška = 176 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[FC Barcelona]] | klubové číslo = 11 | mládežnícke roky = 2014-2015 | mládežnícke kluby = [[Avai FC|Avai]] | roky = 2015-2016<br>2016-2018<br>2018-2019<br>2019-2020<br>2020-2022<br>2022- | kluby = [[Vitória S.C.|Vitória Guimarães B]]<br>[[Vitória S.C.|Vitória Guimarães]]<br>[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<br>[[Stade Rennais FC|Stade Rennes]]<br>[[Leeds United FC|Leeds United]]<br>[[FC Barcelona]] | zápasy(góly) = {{0}}16{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}65{{0}}(19)<br>{{0}}38{{0}}{{0}}(6)<br>{{0}}28{{0}}{{0}}(6)<br>{{0}}65{{0}}(17)<br>{{0}}83{{0}}(24) | národné mužstvo = {{BRA|f|1}} | reprezentačné roky = 2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}31{{0}}(10) | pkupdate = 15. 1. 2025 }} '''Raphael Dias Beloli''' (* [[14. december]] [[1996]], [[Porto Alegre]], [[Brazília]]), známy ako '''Raphinha''', je brazílsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v španielskom klube [[FC Barcelona]]. == Klubová kariéra == === Začiatky === Pred začatím svojej profesionálnej futbalovej kariéry sa Raphinha zúčastňoval na turnajoch ''várzea'' až do veku 18 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quem é Raphinha, o novo reforço do Barcelona | url = https://gauchazh.clicrbs.com.br/esportes/copa-do-mundo/noticia/2021/10/conheca-a-trajetoria-de-raphinha-o-jovem-criado-na-restinga-que-foi-contratado-pelo-barcelona-ckvcgkuzf003l017f9h4k434r.html | vydavateľ = GZH | dátum vydania = 2021-10-29 | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = pt}}</ref> Turnaje opisuje ako „sieť nezávislých zápasov a turnajov organizovaných miestnou komunitou“ pod úrovňou akadémie, v ktorej je povolený akýkoľvek potenciálny hráč sa môže zúčastniť. Zápasy na týchto turnajoch sa hrajú v drsných podmienkach, vrátane domácich fanúšikov obťažujúcich hráčov súperovho tímu v blízkosti šatní pred zápasmi, výstrely, antukové ihriská s prachom a pieskom, veľké teplo, žrde namiesto sietí a tímy bez tričiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12 Things You Don’t Know About Me {{!}} By Raphinha | url = https://www.theplayerstribune.com/posts/raphinha-leeds-united-premier-league-soccer | vydavateľ = The Players' Tribune | dátum vydania = 2021-08-26 | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = en-US}}</ref> Po neúspešných skúškách v [[SC Internacional|Internacionale]] a v [[Grêmio FBPA|Grêmiu]] sa neskôr dostal do [[Avai FC|Avai]]. === Vitoria Guimarães === Dňa [[2. február|2. februára]] [[2016]] podpísal zmluvu s portugalským klubom [[Vitória S.C.|Vitória Guimarães]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avaí vende jovem Raphinha para o Vitória de Guimarães, de Portugal | url = https://ge.globo.com/sc/futebol/noticia/2016/02/avai-vende-jovem-rapinha-para-o-vitoria-de-guimaraes-de-portugal.html | vydavateľ = globoesporte.com | dátum vydania = 2016-02-02 | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = pt-br | meno = Por Diego Madruga e Vitor Vieira de | priezvisko = OliveiraFlorianópolis}}</ref> V klube debutoval [[13. marec|13. marca]] pri prehre 0:1 s [[FC Paços de Ferreira|Paços de Ferreira]]. Svoj prvý gól strelil [[20. august|20. augusta]] [[2016]] pri výhre 2:0 nad [[CS Marítimo|Marítimom]]. V prvej celej sezóne za Vitóriu odohral 41 zápasov a strelil v nich štyri góly. V sezóne 2017/18 odohral vo všetkých súťažiach 43 zápasov a strelil v nich 18 gólov. === Sporting CP === V máji [[2018]] prestúpil Raphinha v rámci Portugalska do [[Sporting Clube de Portugal|Sportingu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Raphinha assina por cinco épocas pelo Sporting | url = https://www.publico.pt/2018/05/23/desporto/noticia/v-guimaraes-confirma-saida-de-raphinha-para-o-sporting-1831393 | vydavateľ = PÚBLICO | dátum vydania = 2018-05-23 | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = pt | priezvisko = PÚBLICO}}</ref> Debutoval [[12. august|12. augusta]] pri výhre 3:1 nad [[Moreirense FC|Moreirense]]. Svoj prvý gól v klube strelil [[20. september|20. septembra]] pri výhre 2:0 nad [[Karabach FK|Karabachom]] v skupinovej fáze [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európskej ligy]]. === Stade Rennes === V roku 2019 prestúpil Raphinha do francúzskeho klubu [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]] za sumu 21 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Raphinha no Rennes é a sexta maior transferência de sempre do Sporting | url = https://desporto.sapo.pt/futebol/primeira-liga/artigos/raphinha-no-rennes-e-a-sexta-maior-transferencia-de-sempre-do-sporting | vydavateľ = SAPO Desporto | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = pt | priezvisko = SAPO}}</ref> V klube debutoval [[14. september|14. septembra]] pri remíze 0:0 s [[Stade Brestois|Brestom]]. Svoj prvý gól strelil [[10. november|10. novembra]] pri výhre 3:1 s [[Amiens SC|Amiens]]. Počas sezóny odohral 30 zápasov v ktorých strelil sedem gólov. === Leeds United === Dňa [[5. október|5. októbra]] [[2020]] sa pripojil k [[Leeds United FC|Leedsu United]] v [[FA Premier League|Premier League]] kde podpísal štvorročný kontrakt. Cena prestupu bola vo výške 20 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Raphinha completes deadline-day switch to Leeds United | url = https://www.yorkshirepost.co.uk/sport/football/leeds-united/raphinha-completes-deadline-day-switch-to-leeds-united-2993769 | vydavateľ = Yorkshire Post | dátum vydania = 2020-10-05 | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = en}}</ref> Dňa [[19. október|19. októbra]] debutoval v klube pri prehre 0:1 s [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolves]]. Dňa [[28. november|28. novembra]] prvýkrát skóroval pri výhre 1:0 nad [[Everton FC|Evertonom]]. Vo svojej prvej sezóne v klube odohral 31 zápasov a strelil v nich šesť gólov a pridal deväť asistenciíí. V sezóne 2021/22 bol Raphinha najlepším strelcom Leedsu s 11 gólmi v 35 zápasoch. === Barcelona === Dňa [[15. júl|15. júla]] [[2022]] podpísal Raphinha päťročný kontrakt s [[FC Barcelona]] za poplatok 50 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Raphinha: Barcelona sign attacker from Leeds United in deal worth up to £55m|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/62168557|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-07-15|dátum prístupu=2025-01-15|jazyk=en-GB}}</ref> V klube debutoval [[13. august|13. augusta]] pri remíze 0:0 s [[Rayo Vallecano]]. Svoj prvý gól strelil [[3. september|3. septembra]] pri výhre 3:0 nad [[Sevilla FC|Sevillou]]. Dňa [[13. september|13. septembra]] debutoval v [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Lige majstrov]] pri prehre 0:2 s [[FC Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]] Dňa [[16. január|16. januára]] [[2023]] bol súčasťou finále [[Supercopa de España 2023|Supercopa de España]] kde Barcelona vyhrala nad [[Real Madrid CF|Realom Madrid]] 3:1. Pre Raphinhu išlo o prvú trofej v klube. Počas prvej sezóny v klube odohral 50 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil v nich 10 gólov. S tímom sa tešil zo zisku titulu v [[La Liga|La Lige]]. V sezóne 2023/24 sa Raphinhovi nedarilo. Vynechal časť sezóny a po návrate neplnil očakávania fanúšikov aj napriek podpore odd trenéra [[Xavi|Xaviho]]. Nakoniec prišiel o miesto v zostave a nahradila ho mladá hviezda [[Lamine Yamal]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alvo de críticas, Raphinha é defendido por Xavi no Barcelona | url = https://www.lance.com.br/futebol-internacional/alvo-de-criticas-raphinha-e-defendido-por-xavi-no-barcelona.html | vydavateľ = Alvo de críticas, Raphinha é defendido por Xavi no Barcelona | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = pt-br | priezvisko = Lance!}}.</ref> Dňa [[10. apríl|10. apríla]] [[2024]] strelil dva góly pri výhre 3:2 nad [[PSG FC|PSG]] v prvom zápase štvrťfinále [[Ligy majstrov UEFA 2023/2024|Ligy majstrov UEFA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barcelona secures edge with a 3-2 win over PSG in Champions League quarter-final {{!}} Ansiklopedika | url = https://ansiklopedika.net/en/barcelona-secures-edge-with-a-3-2-win-over-psg-in-champions-league-quarter-final/ | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = en-US | priezvisko = artuk | url archívu = https://web.archive.org/web/20250220021602/https://ansiklopedika.net/en/barcelona-secures-edge-with-a-3-2-win-over-psg-in-champions-league-quarter-final/ | dátum archivácie = 2025-02-20 }}.</ref> Barcelona však nakoniec vypadla vo štvrťfinále po prehratom dvojzápase 4:6. Po nie príliš uspokojivej sezóne a po odchode Xaviho bol spájaný s odchodom z klubu. Nový tréner [[Hansi Flick]] sa však rozhodol ponechať si Raphinhu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flick: '¿Cánticos hacia mí? Solo existe el equipo' | url = https://www.sport.es/es/noticias/barca/flick-canticos-existe-equipo-107593511 | vydavateľ = Diario Sport | dátum vydania = 2024-08-31 | dátum prístupu = 2025-01-15 | jazyk = es | meno = Toni | priezvisko = Juanmartí}}.</ref> Flick umiestnil Raphinhu za [[Robert Lewandowski|Roberta Lewandowskeho]] a jeho forma sa dramaticky zlepšila. Dňa [[31. august|31. augusta]] strelil svoj prvý hetrik pri výhre 7:0 nad [[Rayo Vallecano]]. Dňa [[23. október|23. októbra]] strelil hetrik aj proti [[Bayern Mníchov|Bayernu Mníchov]] v [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov]]. == Medzinárodná kariéra == V reprezentácii [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílie]] debutoval [[7. október|7. októbra]] [[2021]] pri výhre 3:1 nad [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuelou]]. O osem dní neskôr strelil svoje prvé dva góly v reprezentácii pri výhre 4:1 nad [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguajom]]. Raphinha bol súčasťou kádra na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Na turnaji nastúpil do všetkých piatich zápasov. Brazília vypadla vo štvrťfinále s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]]. Raphinha bol súčasťou nominácie na [[Copa América 2024]]. Na turnaji odohral štyri zápasy. Brazília vypadla vo štvrťfinále s Uruguajom. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 15. januáru 2025'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za klub v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[Vitória S.C.|Vitória Guimarães]] |2015/16 | rowspan="3" |[[Primeira Liga]] |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- |2016/17 |32 |4 |7 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |41 |2 |- |2017/18 |32 |15 |1 |1 |3 |1 |6'''<sup>1</sup>''' |0 |1'''<sup>2</sup>''' |1 |43 |18 |- ! colspan="2" |Celkom !65 !19 !8 !1 !5 !1 !6 !0 !1 !1 !85 !20 |- | rowspan="3" |[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |2018/19 | rowspan="2" |[[Primeira Liga]] |24 |4 |4 |0 |4 |2 |4'''<sup>1</sup>''' |1 | colspan="2" |— |36 |7 |- |2019/20 |4 |2 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |5 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !28 !6 !4 !0 !4 !2 !4 !1 !1 !0 !41 !9 |- | rowspan="3" |[[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] |2019/20 | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |22 |5 |3 |2 |1 |0 |4'''<sup>1</sup>''' |0 |0 |0 |30 |7 |- |2020/21 |4 |2 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |5 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !26 !7 !3 !2 !1 !0 !4 !0 !0 !0 !35 !9 |- | rowspan="3" |[[Leeds United FC|Leeds United]] |2020/21 | rowspan="2" |[[FA Premier League|Premier League]] |30 |6 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |31 |6 |- |2021/22 |35 |11 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |36 |11 |- ! colspan="2" |Celkom !65 !17 !2 !0 !0 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !67 !17 |- | rowspan="4" |[[FC Barcelona|Barcelona]] |2022/23 | rowspan="3" |[[La Liga]] |36 |7 |5 |2 | colspan="2" |— |7'''<sup>3 1</sup>''' |1 |2'''<sup>4</sup>''' |0 |50 |10 |- |2023/24 |28 |6 |1 |1 | colspan="2" |— |7'''<sup>3 1</sup>''' |3 |1'''<sup>4</sup>''' |0 |37 |10 |- |2024/25 |19 |11 |0 |0 | colspan="2" |— |6'''<sup>3</sup>''' |6 |2'''<sup>4</sup>''' |2 |27 |19 |- ! colspan="2" |Celkom !83 !24 !6 !3 ! colspan="2" |— !20 !10 !5 !2 !114 !39 |- ! colspan="3" |Celkovo !269 !72 !23 !6 !10 !3 !34 !10 !7 !3 !359 !100 |} '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[Supertaça Cândido de Oliveira]] '''<sup>3</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] '''<sup>4</sup>''' [[Supercopa de España]] === Reprezentačné === {| class="wikitable" style="text-align:center" |+ !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{BRA|f}} |2021 |5 |2 |- |2022 |11 |3 |- |2023 |4 |1 |- |2024 |11 |4 |- ! colspan="2" |Celkovo !31 !10 |} == Úspechy hráča == '''Sporting CP''' * [[Taça de Portugal]]: 2018/19 * [[Taça da Liga]]: 2018/19 '''FC Barcelona''' * [[La Liga]]: 2022/23, 2024/25 * [[Supercopa de España]]: 2023, 2025 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/raphinha/profil/spieler/411295 Profil na transfermarkt.com] == Zdroj == {{Preklad|en|Raphinha|1269524863}} [[Kategória:Brazílski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Vitória Guimarães]] [[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]] [[Kategória:Hráči Stade Rennais FC]] [[Kategória:Hráči Leeds United]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči Liga Portugal]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Copa América 2024]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] 1uyoshggh4zpcj1vmeb9p1ffmc7v5so Omar Marmoush 0 724914 8255146 7980927 2026-07-29T11:53:47Z Alexis Nemec 211349 8255146 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Omar Marmoush | foto = OmarMarmoush.png | popis = Marmoush v roku 2024 | celé meno = Omar Khaled Mohamed Abd Elsala Marmoush | dátum narodenia = {{dnv|1999|2|7}} | miesto narodenia = [[Káhira]] | štát = [[Egypt]] | výška = 183 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Manchester City FC|Manchester City]] | klubové číslo = 7 | mládežnícke roky = -2016 | mládežnícke kluby = [[Wadi Degla SC|Wadi Degla]] | roky = 2016-2017<br>2017-2020<br>2020-2023<br>2021<br>2021-2022<br>2023-2025<br>2025- | kluby = [[Wadi Degla SC|Wadi Degla]]<br>[[VfL Wolfsburg|VfL Wolfsburg II]]<br>[[VfL Wolfsburg]]<br>→[[FC St. Pauli|St. Pauli]]<br>→[[VfB Stuttgart]]<br>[[Eintracht Frankfurt]]<br>[[Manchester City FC|Manchester City]] | zápasy(góly) = {{0}}16{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}36{{0}}(11)<br>{{0}}41{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}21{{0}}{{0}}(7)<br>{{0}}21{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}46{{0}}(27)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{EGY}} [[Egyptské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Egypt U20]]<br>{{EGY}} [[Egyptské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Egypt U23]]<br>{{EGY|f|1}} | reprezentačné roky = 2017<br>2019<br>2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}35{{0}}{{0}}(6) | pkupdate = 30. 1. 2025 }} '''Omar Khaled Mohamed Abd Elsala Marmoush''' (* [[7. február]] [[1999]], [[Káhira]], [[Egypt]]) je egyptský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v anglickom klube [[Manchester City FC|Manchester City]]. == Klubová kariéra == === Wadi Degla === Marmoush začal s futbalom v egyptskom klube [[Wadi Degla SC|Wadi Degla]]. V tomto klube začal aj kariéru. V [[Nile League|egyptskej Premier League]] debutoval [[8. júl|8. júla]] [[2016]] pri výhre 3:2 nad [[Al Ittihad Alexandria Club]]. V roku 2017 prestúpil Marmoush do rezervného tmu [[VfL Wolfsburg|VfL Wolfsburg II]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = حوار في الجول – عمر مرموش يوضح لماذا فضل فولفسبورج على دورتموند.. وكيف تألق مع دجلة | url = https://www.filgoal.com/articles/361300 | vydavateľ = FilGoal.com | dátum vydania = 2019-04-11 | dátum prístupu = 2025-01-30 | jazyk = ar | meno = هاني | priezvisko = العوضي}}</ref> === VfL Wolfsburg === Tri roky pôsobil Marmoush v rezervnom tíme Wolfsburgu. V prvom tíme debutoval [[26. máj|26. mája]] [[2020]] pri výhre 4:1 nad [[Bayer Leverkusen|Bayerom Leverkusen]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]]. Dňa [[23. jún|23. júna]] [[2020]] podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu s klubom. ==== Hosťovanie v St. Pauli ==== Dňa [[5. január|5. januára]] [[2021]] bol Marmoush poslaný na hosťovanie do druholigového klubu [[FC St. Pauli]] na zvyšok sezóny. Nasledujúci deň debutoval v klube pri remíze 1:1 s [[Würzburger Kickers|Würzburg Kickers]]. Počas hosťovania odohral 21 zápasov a strelil sedem gólov. ==== Hosťovanie v Stuttgarte ==== Dňa [[30. august|30. augusta]] [[2021]] bol Marmoush poslaný na hosťovanie do [[VfB Stuttgart]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Omar Marmoush joins VfB on loan | url = https://www.vfb.de/en/vfb/latest/news/professionals/2122/leihe-omar-marmoush-kopie/ | vydavateľ = VfB Stuttgart | dátum prístupu = 2025-01-30 | jazyk = de}}</ref> V klube debutoval [[12. september|12. septembra]] a strelil aj premiérový gól pri remíze 1:1 s [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtom Frankfurt]]. Počas sezóny odohral 21 zápasov a strelil v nich tri góly. === Návrat do Wolfsburgu === Dňa [[30. júl|30. júla]] [[2022]] strelil Marmoush svoj prvý gól za Wolfsburg pri výhre 1:0 nad [[FC Carl Zeiss Jena|Carl Zeiss Jena]] v [[DFB-Pokal]]. Svoj prvý gól v Bundeslige za tento klub strelil [[1. október|1. októbra]] pri výhre 3:2 nad [[VfB Stuttgart]]. Počas sezóny odohral 36 zápasov a strelil v nich šesť gólov. === Eintracht Frankfurt === Dňa [[15. máj|15. mája]] [[2023]] prestúpil Marmoush do [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] po vypršaní zmluvy s Wolfsburgom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Omar Marmoush joins Eintracht | url = https://en.eintracht.de/news/eintracht-verpflichtet-omar-marmoush-150481/ | vydavateľ = Eintracht Frankfurt | dátum prístupu = 2025-01-30 | jazyk = en}}</ref>. V klube debutovall [[13. august|13. augusta]] pri výhre 7:0 nad [[1. FC Lokomotive Leipzig (1966)|Lokomotive Leipzig]] v nemeckom pohári. V Bundeslige prvýkrát skóroval [[27. august|27. augusta]] pri remíze 1:1 proti [[Mainz 05]]. Vo svojej prvej sezóne odohral za Frankfurt 41 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil v nich 17 gólov. V septembri 2024 strelil Marmoush 6 gólov a pridal 3 asistencie v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]], čím získal ocenenie Hráč mesiaca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marmoush crowned Bundesliga Player of the Month | url = https://en.eintracht.de/news/bundesliga-marmoush-ist-player-of-the-month-september-2024-162452/ | vydavateľ = Eintracht Frankfurt | dátum prístupu = 2025-01-30 | jazyk = en}}</ref> Marmoush dokončil prvú polovicu sezóny ako druhý najlepší strelec Bundesligy s 15 gólmi. === Manchester City === Dňa [[23. január|23. januára]] [[2025]] prestúpil Marmoush do anglického klubu [[Manchester City FC|Manchester City]] s ktorým podpísal zmluvu do roku 2029. Cena prestupu je 59 miliónov libier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = City seal signing of Omar Marmoush | url = https://www.mancity.com/news/mens/manchester-city-sign-omar-marmoush-63873209 | vydavateľ = Manchester City FC | dátum prístupu = 2025-01-30 | jazyk = en | meno = Rob | priezvisko = Pollard}}</ref> V klube debutoval o dva dni neskôr pri výhre 3:1 nad [[Chelsea FC|Chelsea]]. == Reprezentačná kariéra == Marmoush mohol reprezentovať aj Kanadu prostredníctvom rodičov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Omar Marmoush: Who is Eintracht Frankfurt's Egyptian striker with links to Mo Salah and Alphonso Davies? | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/who-is-omar-marmoush-eintracht-frankfurt-egypt-canada-forward-salah-davies-17290 | vydavateľ = www.bundesliga.com | dátum prístupu = 2025-01-30 | jazyk = en}}</ref> Za Egypt debutoval [[8. október|8. októbra]] [[2021]] pri výhre 1:0 nad [[Líbyjské národné futbalové mužstvo|Líbyou]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Pri svojom debute strelil aj premiérový gól. Marmoush bol povolaný do nominácie na [[Africký pohár národov 2021]]. Nastúpil do všetkých siedmich zápasov na turnaji. Egypt prehral vo finále so [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegalom]] po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]]. Marmoush bol povolaný do nominácie na [[Africký pohár národov 2023]]. Nastúpil v štyroch zápasoch na turnaji. Egypt prehral v osemfinále po penaltovom rozstrele s [[Národné futbalové mužstvo Konžskej demokratickej republiky|DR Kongo]]. == Kariérne štatistiky == === Klubové === ''K 25. januáru 2025'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Kontinentálne súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Wadi Degla SC|Wadi Degla]] |2015/16 | rowspan="2" |[[Nile League]] |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |1 |0 |- |2016/17 |15 |2 |2 |1 | colspan="2" |― |17 |3 |- ! colspan="2" |Celkom !16 !2 !2 !1 ! colspan="2" |― !18 !3 |- | rowspan="5" |[[VfL Wolfsburg|VfL Wolfsburg II]] |2017/18 | rowspan="4" |[[Regionalliga Nord]] |14 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |14 |1 |- |2018/19 |5 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |5 |0 |- |2019/20 |15 |9 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |15 |9 |- |2020/21 |2 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |2 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !36 !11 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !36 !11 |- | rowspan="5" |[[VfL Wolfsburg]] |2019/20 | rowspan="4" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |5 |0 |1 |0 |1'''<sup>1</sup>''' |0 |7 |0 |- |2020/21 |1 |0 |2 |0 | colspan="2" |― |3 |0 |- |2021/22 |2 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |2 |0 |- |2022/23 |33 |5 |3 |1 | colspan="2" |― |36 |6 |- ! colspan="2" |Celkom !41 !5 !6 !1 !1 !0 !48 !6 |- |[[FC St. Pauli]] (hosť.) |2020/21 |[[2. nemecká futbalová liga|2. Bundesliga]] |21 |7 |0 |0 | colspan="2" |― |21 |7 |- |[[VfB Stuttgart]] (hosť.) |2021/22 | rowspan="3" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |21 |3 |0 |0 | colspan="2" |― |21 |3 |- | rowspan="3" |[[Eintracht Frankfurt]] |2023/24 |29 |12 |3 |1 |9'''<sup>2</sup>''' |4 |41 |17 |- |2024/25 |17 |15 |3 |1 |6'''<sup>1</sup>''' |4 |26 |20 |- ! colspan="2" |Celkom !46 !27 !6 !2 !15 !8 !67 !37 |- |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2024/25 |[[FA Premier League|Premier League]] |1 |0 |0 |0 |0 |0 |1 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !182 !55 !14 !4 !16 !8 !212 !67 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 25. januáru 2025'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{EGY|f}} |2021 |2 |1 |- |2022 |13 |1 |- |2023 |9 |2 |- |2024 |11 |2 |- ! colspan="2" |Celkovo !35 !6 |} == Úspechy hráča == '''VfL Wolfsburg II''' * [[Regionalliga Nord]] - 2018/19 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/omar-marmoush/profil/spieler/445939 Omar Marmoush] na transfermarkt.com * {{DEFAULTSORT:Marmoush, Omar}} [[Kategória:Egyptskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Wadi Degla SC]] [[Kategória:Hráči VfL Wolfsburg]] [[Kategória:Hráči FC St. Pauli]] [[Kategória:Hráči VfB Stuttgart]] [[Kategória:Hráči Eintracht Frankfurt]] [[Kategória:Hráči Manchester City FC]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Káhiry]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2021]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2023]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2025]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] c5cuzd3xlshudzxncrjig61pzedm4id Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2025 (nižšie divízie) 0 725477 8254987 8021274 2026-07-28T20:27:31Z Jetam2 30982 kat 8254987 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |usporiadateľ = Čína |2 usporiadateľ = Spojené kráľovstvo |3 usporiadateľ = Poľsko |4 usporiadateľ = Nový Zéland |5 usporiadateľ = Srbsko |6 usporiadateľ = Bosna a Hercegovina |dátum = 13. február –<br>20. apríl 2024 |počet tímov = 35 |počet dejísk = 6 |počet miest = 6 |predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2024 (nižšie divízie)/2024 |nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026 (nižšie divízie)/2026 }} {{Pozri aj|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2025}} '''Nižšie divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2025''' pozostávali zo šiestich turnajov, na ktorých sa zúčastnili tímy, ktoré sa nekvalifikovali na turnaj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2025|Top divízie MS 2025]]. Turnaje sa hrali od februára do apríla 2025. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2025 sa hral v [[Šen-čen]]e v [[Čína|Číne]] od 13. do 19. apríla 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2025/wwia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-04-19 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/793/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-04-19 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{CHN|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 9. miesto v Top divízii MS 2024 a zostup |- |{{DEN|lhz|1}} |10. miesto v Top divízii MS 2024 a zostup |- |{{FRA|lhz|1}} |3. miesto v I. A divízii MS 2024 |- |{{AUT|lhz|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2024 |- |{{NED|lhz|1}} |5. miesto v I. A divízii MS 2024 |- |{{SVK|lhz|1}} |1. miesto v I. B divízii MS 2024 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{AUT|lhz|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=15|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{DEN|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=10|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FRA|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=15|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{CHN|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=3|sg=4|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NED|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=4|sg=10|ig=23|pozadie=#ffcccc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! width=70| ! width=35|AUT ! width=35|DEN ! width=35|SVK ! width=35|FRA ! width=35|CHN ! width=35|NED |- | {{AUT}} '''AUT''' || —— || 3:0 || 3:2 || 3:1 || 3:0 || 3:2p |- | {{DEN}} '''DEN''' || 0:3 || —— || 2:0 || 1:2 || 1:0 || 6:3 |- | {{SVK}} '''SVK''' || 2:3 || 0:2 || —— || 4:1 || 4:0 || 4:1 |- | {{FRA}} '''FRA''' || 1:3 || 2:1 || 1:4 || —— || 3:2n || 8:3 |- | {{CHN}} '''CHN''' || 0:3 || 0:1 || 0:4 || 2:3n || —— || 2:1 |- | {{NED}} '''NED''' || 2:3p || 3:6 || 1:4 || 3:8 || 1:2 || —— |} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do Top divízie MS 2026</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do I. B divízie MS 2026</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 13.04.2025 {{NED|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|3|8}}''' {{tretiny|1|3|1|4|1|1}}<br> 13.04.2025 '''{{AUT|lhz}}''' – {{DEN|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|0|0|1|0|2|0}}<br> 13.04.2025 '''{{SVK|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|1|0|3|0|0|0}} ---- 14.04.2025 '''{{DEN|lhz}}''' – {{NED|lhz}} '''{{k|6|3}}''' {{tretiny|3|2|2|0|1|1}}<br> 14.04.2025 {{FRA|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|0|0|3|0|1}}<br> 14.04.2025 {{CHN|lhz}} – '''{{AUT|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|1|0|1|0|1}} ---- 16.04.2025 {{SVK|lhz}} – '''{{AUT|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|1|0|0|2}}<br> 16.04.2025 {{DEN|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|1|2}}''' {{tretiny|0|1|0|0|1|1}}<br> 16.04.2025 '''{{CHN|lhz}}''' – {{NED|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|0}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 '''{{DEN|lhz}}''' – {{SVK|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|0|0|2|0|0|0}}<br> 17.04.2025 '''{{AUT|lhz}}''' – {{NED|lhz}} '''{{k|3|2}} p''' {{tretiny|0|1|1|1|1|0|1|0}}<br> 17.04.2025 '''{{FRA|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|3|2}} sn''' {{tretiny|1|2|0|0|1|0|0|0|1|0}} ---- 19.04.2025 {{NED|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|0|0|0|1|1|3}}<br> 19.04.2025 {{FRA|lhz}} – '''{{AUT|lhz}}''' '''{{k|1|3}}''' {{tretiny|0|0|0|1|1|2}}<br> 19.04.2025 {{CHN|lhz}} – '''{{DEN|lhz}}''' '''{{k|0|1}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|1}} {{stĺpce-koniec}} ===Podrobnosti k zápasom Slovenska=== ''Všetky časy sú miestne (Čínsky štandardný čas – [[UTC+8]]).'' {{Hokejbox2 | dátum = 13. apríl 2025 | čas = 20:00 | štadión = Shenzhen Universiade Center, [[Šen-čen]] | divákov = 1 465 | mužstvo1 = '''{{SVK|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{CHN|lhz|1}} | skóre = 4 : 0 | tretiny = {{tretiny|1|0|3|0|0|0}} | stav = 1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>4 : 0 | góly1 = Sulíková<br>Hlinková<br>Tóthová<br>Nemčeková | góly2 = | nájazdy1 = | nájazdy2 = | brankár1 = Debnárová | brankár2 = Žan | tresty1 = 4 | tresty2 = 8 | strely1 = 43 | strely2 = 15 | rozhodca = | rozhodca2 = | čiarový = | čiarový2 = | správa = https://stats.iihf.com/hydra/793/IHW793903_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 14. apríl 2025 | čas = 16:30 | štadión = Shenzhen Universiade Center, [[Šen-čen]] | divákov = 312 | mužstvo1 = {{FRA|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhz|1}}''' | skóre = 1 : 4 | tretiny = {{tretiny|1|0|0|3|0|1}} | stav = 1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2<br>1 : 3<br>1 : 4 | góly1 = Duvin | góly2 = <br>Leskovjanská<br>Kapičáková<br>Halušková<br>Matejková | nájazdy1 = | nájazdy2 = | brankár1 = Philbert | brankár2 = Debnárová | tresty1 = 4 | tresty2 = 6 | strely1 = 39 | strely2 = 32 | rozhodca = | rozhodca2 = | čiarový = | čiarový2 = | správa = https://stats.iihf.com/hydra/793/IHW793905_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 16. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = Shenzhen Universiade Center, [[Šen-čen]] | divákov = 231 | mužstvo1 = {{SVK|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{AUT|lhz|1}}''' | skóre = {{ku|2|3}} | tretiny = {{tretiny|1|1|1|0|0|2}} | stav = 0 : 1<br>1 : 1<br>2 : 1<br>2 : 2<br>2 : 3 | góly1 = <br>Fančovičová<br>Fančovičová | góly2 = Trummer<br><br><br>Meixner<br>Meixner | nájazdy1 = | nájazdy2 = | brankár1 = Debnárová | brankár2 = Luggin | tresty1 = 12 | tresty2 = 6 | strely1 = 20 | strely2 = 30 | rozhodca = | rozhodca2 = | čiarový = | čiarový2 = | správa = https://stats.iihf.com/hydra/793/IHW793907_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 17. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = Shenzhen Universiade Center, [[Šen-čen]] | divákov = 184 | mužstvo1 = '''{{DEN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{SVK|lhz|1}} | skóre = {{ku|2|0}} | tretiny = {{tretiny|0|0|2|0|0|0}} | stav = 1 : 0<br>2 : 0 | góly1 = Glud<br>Foss | góly2 = | nájazdy1 = | nájazdy2 = | brankár1 = Nordstrom | brankár2 = Debnárová | tresty1 = 6 | tresty2 = 8 | strely1 = 15 | strely2 = 35 | rozhodca = | rozhodca2 = | čiarový = | čiarový2 = | správa = https://stats.iihf.com/hydra/793/IHW793910_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 19. apríl 2025 | čas = 13:00 | štadión = Shenzhen Universiade Center, [[Šen-čen]] | divákov = 327 | mužstvo1 = {{NED|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{SVK|lhz|1}}''' | skóre = {{ku|1|4}} | tretiny = {{tretiny|0|0|0|1|1|3}} | stav = 0 : 1<br>0 : 2<br>0 : 3<br>0 : 4<br>1 : 4 | góly1 = <br><br><br><br>Wielenga | góly2 = Ištocyová<br>Kapičáková<br>Tóthová<br>Benáková | nájazdy1 = | nájazdy2 = | brankár1 = Ten Cate | brankár2 = Debnárová | tresty1 = 2 | tresty2 = 6 | strely1 = 21 | strely2 = 27 | rozhodca = | rozhodca2 = | čiarový = | čiarový2 = | správa = https://stats.iihf.com/hydra/793/IHW793913_74_3_0.pdf }} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2025 sa hral v [[Dumfries]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] od 9. do 15. apríla 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2025/wwib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-04-15 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/796/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-04-15 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{KOR|lhz|1}} |6. miesto v I. A divízii MS 2024 a zostup |- |{{LAT|lhz|1}} |2. miesto v I. B divízii MS 2024 |- |{{ITA|lhz|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2024 |- |{{GBR|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v I. B divízii MS 2024 |- |{{SLO|lhz|1}} |5. miesto v I. B divízii MS 2024 |- |{{KAZ|lhz|1}} |1. miesto v II. A divízii MS 2024 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ITA|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=31|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LAT|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=24|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{GBR|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=2|sg=12|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KAZ|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{KOR|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=12|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SLO|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=8|ig=46|pozadie=#ffcccc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! width=70| ! width=35|ITA ! width=35|LAT ! width=35|GBR ! width=35|KAZ ! width=35|KOR ! width=35|SLO |- | {{ITA}} '''ITA''' || —— || 6:0 || 4:0 || 2:0 || 7:0 || 12:0 |- | {{LAT}} '''LAT''' || 0:6 || —— || 3:0 || 7:3 || 3:1 || 11:2 |- | {{GBR}} '''GBR''' || 0:4 || 0:3 || —— || 2:0 || 2:3p || 8:2 |- | {{KAZ}} '''KAZ''' || 0:2 || 3:7 || 0:2 || —— || 4:2 || 9:1 |- | {{KOR}} '''KOR''' || 0:7 || 1:3 || 3:2p || 2:4 || —— || 6:3 |- | {{SLO}} '''SLO''' || 0:12 || 2:11 || 2:8 || 1:9 || 3:6 || —— |} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. A divízie MS 2026</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do II. A divízie MS 2026</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 09.04.2025 '''{{KAZ|lhz}}''' – {{KOR|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|1|1|1|0|2|1}}<br> 09.04.2025 {{SLO|lhz}} – '''{{ITA|lhz}}''' '''{{k|0|12}}''' {{tretiny|0|3|0|5|0|4}}<br> 09.04.2025 {{GBR|lhz}} – '''{{LAT|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|0|0|2|0|1}} ---- 10.04.2025 '''{{ITA|lhz}}''' – {{KAZ|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|0}}<br> 10.04.2025 '''{{LAT|lhz}}''' – {{SLO|lhz}} '''{{k|11|2}}''' {{tretiny|5|0|3|1|3|1}}<br> 10.04.2025 '''{{KOR|lhz}}''' – {{GBR|lhz}} '''{{k|3|2}} p''' {{tretiny|0|2|1|0|1|0|1|0}} ---- 12.04.2025 '''{{KOR|lhz}}''' – {{SLO|lhz}} '''{{k|6|3}}''' {{tretiny|2|1|2|1|2|1}}<br> 12.04.2025 {{LAT|lhz}} – '''{{ITA|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|2}}<br> 12.04.2025 {{KAZ|lhz}} – '''{{GBR|lhz}}''' '''{{k|0|2}}''' {{tretiny|0|1|0|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 13.04.2025 '''{{ITA|lhz}}''' – {{KOR|lhz}} '''{{k|7|0}}''' {{tretiny|3|0|3|0|1|0}}<br> 13.04.2025 '''{{LAT|lhz}}''' – {{KAZ|lhz}} '''{{k|7|3}}''' {{tretiny|2|0|1|3|4|0}}<br> 13.04.2025 '''{{GBR|lhz}}''' – {{SLO|lhz}} '''{{k|8|2}}''' {{tretiny|1|0|3|1|4|1}} ---- 15.04.2025 {{SLO|lhz}} – '''{{KAZ|lhz}}''' '''{{k|1|9}}''' {{tretiny|0|1|0|5|1|3}}<br> 15.04.2025 {{KOR|lhz}} – '''{{LAT|lhz}}''' '''{{k|1|3}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|1}}<br> 15.04.2025 '''{{ITA|lhz}}''' – {{GBR|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|1|0|2|0|1|0}} {{stĺpce-koniec}} == II. A divízia == Turnaj II. A divízie MS 2025 sa hral v [[Bytom]]e v [[Poľsko|Poľsku]] od 7. do 13. apríla 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2025/wwiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-04-13 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/800/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-04-13 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{POL|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 6. miesto v I. B divízii MS 2024 a zostup |- |{{ESP|lhz|1}} |2. miesto v II. A divízii MS 2024 |- |{{MEX|lhz|1}} |3. miesto v II. A divízii MS 2024 |- |{{TPE|lhz|1}} |4. miesto v II. A divízii MS 2024 |- |{{ISL|lhz|1}} |5. miesto v II. A divízii MS 2024 |- |{{PRK|lhz|1}} |1. miesto v II. B divízii MS 2024 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ESP|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=23|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{POL|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=30|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ISL|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=12|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{TPE|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=20}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{PRK|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=5|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{MEX|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=2|p=3|sg=7|ig=24|pozadie=#ffcccc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! width=70| ! width=35|ESP ! width=35|POL ! width=35|ISL ! width=35|TPE ! width=35|PRK ! width=35|MEX |- | {{ESP}} '''ESP''' || —— || 4:2 || 2:3n || 7:1 || 4:0 || 6:0 |- | {{POL}} '''POL''' || 2:4 || —— || 2:0 || 9:2 || 9:0 || 8:2 |- | {{ISL}} '''ISL''' || 3:2n || 0:2 || —— || 1:0 || 3:2 || 5:2 |- | {{TPE}} '''TPE''' || 1:7 || 2:9 || 0:1 || —— || 2:1 || 3:2n |- | {{PRK}} '''PRK''' || 0:4 || 0:9 || 2:3 || 1:2 || —— || 2:1n |- | {{MEX}} '''MEX''' || 0:6 || 2:8 || 2:5 || 2:3n || 1:2n || —— |} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. B divízie MS 2026</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do II. B divízie MS 2026</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 07.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{ISL|lhz}}''' '''{{k|2|3}} sn''' {{tretiny|0|1|1|0|1|1|0|0|0|1}}<br> 07.04.2025 {{MEX|lhz}} – '''{{POL|lhz}}''' '''{{k|2|8}}''' {{tretiny|0|2|1|6|1|0}}<br> 07.04.2025 {{PRK|lhz}} – '''{{TPE|lhz}}''' '''{{k|1|2}}''' {{tretiny|0|0|0|0|1|2}} ---- 08.04.2025 '''{{ISL|lhz}}''' – {{PRK|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|1|1|0|1|2|0}}<br> 08.04.2025 '''{{POL|lhz}}''' – {{TPE|lhz}} '''{{k|9|2}}''' {{tretiny|4|1|3|0|2|1}}<br> 08.04.2025 '''{{ESP|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|6|0}}''' {{tretiny|0|0|3|0|3|0}} ---- 10.04.2025 {{MEX|lhz}} – '''{{TPE|lhz}}''' '''{{k|2|3}} sn''' {{tretiny|1|0|0|1|1|1|0|0|0|1}}<br> 10.04.2025 '''{{ESP|lhz}}''' – {{PRK|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|0|0|1|0|3|0}}<br> 10.04.2025 '''{{POL|lhz}}''' – {{ISL|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|0|0|0|0|2|0}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 '''{{ISL|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|1|0|4|0|0|2}}<br> 12.04.2025 {{PRK|lhz}} – '''{{POL|lhz}}''' '''{{k|0|9}}''' {{tretiny|0|3|0|4|0|2}}<br> 12.04.2025 {{TPE|lhz}} – '''{{ESP|lhz}}''' '''{{k|1|7}}''' {{tretiny|0|2|0|3|1|2}} ---- 13.04.2025 {{MEX|lhz}} – '''{{PRK|lhz}}''' '''{{k|1|2}} sn''' {{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|0|1}}<br> 13.04.2025 {{TPE|lhz}} – '''{{ISL|lhz}}''' '''{{k|0|1}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|1}}<br> 13.04.2025 {{POL|lhz}} – '''{{ESP|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|3|0|1|1|0}} {{stĺpce-koniec}} == II. B divízia == Turnaj II. B divízie MS 2025 sa hral v [[Dunedin]]e na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] od 14. do 20. apríla 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2025/wwiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-04-20 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/801/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-04-20 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{BEL|lhz|1}} |6. miesto v II. A divízii MS 2024 a zostup |- |{{AUS|lhz|1}} |2. miesto v II. B divízii MS 2024 |- |{{HKG|lhz|1}} |3. miesto v II. B divízii MS 2024 |- |{{NZL|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v II. B divízii MS 2024 |- |{{TUR|lhz|1}} |5. miesto v II. B divízii MS 2024 |- |{{UKR|lhz|1}} |1. miesto v III. A divízii MS 2024 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{AUS|lhz|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=24|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{NZL|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=1|p=0|sg=17|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=25|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{BEL|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=3|sg=11|ig=21}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{HKG|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=10|ig=30}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{TUR|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=9|ig=17|pozadie=#ffcccc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! width=70| ! width=35|AUS ! width=35|NZL ! width=35|UKR ! width=35|BEL ! width=35|HKG ! width=35|TUR |- | {{AUS}} '''AUS''' || —— || 4:3n || 4:1 || 6:0 || 8:0 || 2:0 |- | {{NZL}} '''NZL''' || 3:4n || —— || 4:3p || 3:1 || 4:2 || 3:2 |- | {{UKR}} '''UKR''' || 1:4 || 3:4p || —— || 6:1 || 10:2 || 5:1 |- | {{BEL}} '''BEL''' || 0:6 || 1:3 || 1:6 || —— || 6:2 || 3:4p |- | {{HKG}} '''HKG''' || 0:8 || 2:4 || 2:10 || 2:6 || —— || 4:2 |- | {{TUR}} '''TUR''' || 0:2 || 2:3 || 1:5 || 4:3p || 2:4 || —— |} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. A divízie MS 2026</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. A divízie MS 2026</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 14.04.2025 {{HKG|lhz}} – '''{{BEL|lhz}}''' '''{{k|2|6}}''' {{tretiny|1|1|1|3|0|2}}<br> 14.04.2025 '''{{AUS|lhz}}''' – {{TUR|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|0}}<br> 14.04.2025 {{UKR|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|3|4}} p''' {{tretiny|0|1|1|1|2|1|0|1}} ---- 15.04.2025 '''{{AUS|lhz}}''' – {{HKG|lhz}} '''{{k|8|0}}''' {{tretiny|2|0|1|0|5|0}}<br> 15.04.2025 {{TUR|lhz}} – '''{{UKR|lhz}}''' '''{{k|1|5}}''' {{tretiny|0|2|0|0|1|3}}<br> 15.04.2025 {{BEL|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|1|3}}''' {{tretiny|0|0|1|2|0|1}} ---- 17.04.2025 {{BEL|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|3|4}} p''' {{tretiny|0|0|2|2|1|1|0|1}}<br> 17.04.2025 '''{{AUS|lhz}}''' – {{UKR|lhz}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|1|0|1|0|2|1}}<br> 17.04.2025 {{HKG|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|2|1|0|0|0|3}} {{stĺpce-2}} 19.04.2025 {{TUR|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|2|0|0|3|0|1}}<br> 19.04.2025 '''{{UKR|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|6|1}}''' {{tretiny|2|1|3|0|1|0}}<br> 19.04.2025 {{NZL|lhz}} – '''{{AUS|lhz}}''' '''{{k|3|4}} sn''' {{tretiny|0|0|1|3|2|0|0|0|0|1}} ---- 20.04.2025 {{HKG|lhz}} – '''{{UKR|lhz}}''' '''{{k|2|10}}''' {{tretiny|1|5|1|2|0|3}}<br> 20.04.2025 {{BEL|lhz}} – '''{{AUS|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|2}}<br> 20.04.2025 '''{{NZL|lhz}}''' – {{TUR|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|0|0|1|1|2|1}} {{stĺpce-koniec}} == III. A divízia == Turnaj III. A divízie MS 2025 sa hral v [[Belehrad]]e v [[Srbsko|Srbsku]] od 2. do 8. marca 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2025/wwiiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-03-08 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/802/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-03-08 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{RSA|lhz|1}} |6. miesto v II. B divízii MS 2024 a zostup |- |{{ROU|lhz|1}} |2. miesto v III. A divízii MS 2024 |- |{{LTU|lhz|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2024 |- |{{SRB|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v III. A divízii MS 2024 |- |{{CRO|lhz|1}} |5. miesto v III. A divízii MS 2024 |- |{{THA|lhz|1}} |1. miesto v III. B divízii MS 2024 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{LTU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=20|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{THA|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=16|ig=9}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SRB|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=15|ig=10}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ROU|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{CRO|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=13|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{RSA|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=11|ig=43|pozadie=#ffcccc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! width=70| ! width=35|LTU ! width=35|THA ! width=35|SRB ! width=35|ROU ! width=35|CRO ! width=35|RSA |- | {{LTU}} '''LTU''' || —— || 2:1p || 3:0 || 1:2 || 4:2 || 10:3 |- | {{THA}} '''THA''' || 1:2p || —— || 3:4 || 3:2 || 3:0 || 6:1 |- | {{SRB}} '''SRB''' || 0:3 || 4:3 || —— || 2:0 || 0:1 || 9:3 |- | {{ROU}} '''ROU''' || 2:1 || 2:3 || 0:2 || —— || 4:3 || 11:2 |- | {{CRO}} '''CRO''' || 2:4 || 0:3 || 1:0 || 3:4 || —— || 7:2 |- | {{RSA}} '''RSA''' || 3:10 || 1:6 || 3:9 || 2:11 || 2:7 || —— |} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. B divízie MS 2026</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. B divízie MS 2026</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 02.03.2025 '''{{LTU|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|10|3}}''' {{tretiny|3|1|6|2|1|0}}<br> 02.03.2025 '''{{ROU|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|0|2|1|2|2}}<br> 02.03.2025 {{THA|lhz}} – '''{{SRB|lhz}}''' '''{{k|3|4}}''' {{tretiny|0|1|2|2|1|1}} ---- 03.03.2025 '''{{ROU|lhz}}''' – {{LTU|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|0}}<br> 03.03.2025 {{CRO|lhz}} – '''{{THA|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|2|0|1|0|0}}<br> 03.03.2025 {{RSA|lhz}} – '''{{SRB|lhz}}''' '''{{k|3|9}}''' {{tretiny|1|2|1|4|1|3}} ---- 05.03.2025 {{RSA|lhz}} – '''{{CRO|lhz}}''' '''{{k|2|7}}''' {{tretiny|1|1|0|5|1|1}}<br> 05.03.2025 {{ROU|lhz}} – '''{{THA|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|2|1|0|0|1}}<br> 05.03.2025 '''{{LTU|lhz}}''' – {{SRB|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|0|0|2|0|1|0}} {{stĺpce-2}} 06.03.2025 '''{{THA|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|6|1}}''' {{tretiny|2|0|2|0|2|1}}<br> 06.03.2025 {{CRO|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|2|3|0|1|0|0}}<br> 06.03.2025 '''{{SRB|lhz}}''' – {{ROU|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|0|0|1|0|1|0}} ---- 08.03.2025 '''{{LTU|lhz}}''' – {{THA|lhz}} '''{{k|2|1}} p''' {{tretiny|0|1|0|0|1|0|1|0}}<br> 08.03.2025 {{RSA|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|2|11}}''' {{tretiny|1|3|0|3|1|5}}<br> 08.03.2025 {{SRB|lhz}} – '''{{CRO|lhz}}''' '''{{k|0|1}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|1}} {{stĺpce-koniec}} == III. B divízia == Turnaj III. B divízie MS 2025 sa hral v [[Sarajevo|Sarajeve]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] od 13. do 18. februára 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2025/wwiiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-02-18 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/790/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-02-18 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{BUL|lhz|1}} |6. miesto v III. A divízii MS 2024 a zostup |- |{{EST|lhz|1}} |2. miesto v III. B divízii MS 2024 |- |{{ISR|lhz|1}} |3. miesto v III. B divízii MS 2024 |- |{{SGP|lhz|1}} |4. miesto v III. B divízii MS 2024 |- |{{BIH|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v III. B divízii MS 2024 |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{BUL|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=19|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ISR|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=17|ig=10}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{EST|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=11|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{BIH|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=16|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SGP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=4|ig=23}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! width=70| ! width=35|BUL ! width=35|ISR ! width=35|EST ! width=35|BIH ! width=35|SGP |- | {{BUL}} '''BUL''' || —— || 5:2 || 5:3 || 3:4p || 6:0 |- | {{ISR}} '''ISR''' || 2:5 || —— || 3:2p || 6:1 || 6:2 |- | {{EST}} '''EST''' || 3:5 || 2:3p || —— || 4:2 || 2:1 |- | {{BIH}} '''BIH''' || 4:3p || 1:6 || 2:4 || —— || 9:1 |- | {{SGP}} '''SGP''' || 0:6 || 2:6 || 1:2 || 1:9 || —— |} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do III. A divízie MS 2026</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 13.02.2025 '''{{BUL|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|1|0|2|1|2|1}}<br> 13.02.2025 {{BIH|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|1|1|2|0|1}} ---- 14.02.2025 {{SGP|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|1|9}}''' {{tretiny|0|4|0|1|1|4}} ---- 15.02.2025 {{EST|lhz}} – '''{{ISR|lhz}}''' '''{{k|2|3}} p''' {{tretiny|1|1|1|1|0|0|0|1}}<br> 15.02.2025 {{SGP|lhz}} – '''{{BUL|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|2|0|1|0|3}} {{stĺpce-2}} 16.02.2025 '''{{BIH|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|4|3}} p''' {{tretiny|1|3|1|0|1|0|1|0}} ---- 17.02.2025 '''{{EST|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|1|0|0|1|1|0}}<br> 17.02.2025 '''{{ISR|lhz}}''' – {{BIH|lhz}} '''{{k|6|1}}''' {{tretiny|1|1|1|0|4|0}} ---- 18.02.2025 '''{{BUL|lhz}}''' – {{EST|lhz}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|1|1|1|2|3|0}}<br> 18.02.2025 '''{{ISR|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|6|2}}''' {{tretiny|3|1|1|0|2|1}} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|ženy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v Číne]] [[Kategória:Ľadový hokej v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]] [[Kategória:Ľadový hokej na Novom Zélande]] [[Kategória:Ľadový hokej v Srbsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:Športové podujatia v Číne]] [[Kategória:Športové podujatia v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]] [[Kategória:Športové podujatia na Novom Zélande]] [[Kategória:Športové podujatia v Srbsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:2025 v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:2025 v Číne]] [[Kategória:2025 na Novom Zélande]] [[Kategória:2025 v Poľsku]] [[Kategória:2025 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:2025 v Srbsku]] {{Hokejový výhonok}} 7ujiqhlwsijens2fxf6ezvdpgl2e3ar Redaktor:Fillos X./Emmanuelle 5 2 733574 8255059 8173275 2026-07-29T06:09:53Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Panoramic_view_on_the_illuminated_Rue_de_Rennes_and_Notre-Dame_de_Paris_at_sunset_France.jpg bol nahradený odkazom Panoramic_view_on_the_illuminated_Rue_de_Rennes_and_Église_Saint-Sulpice_at_sunset_France.jpg. 8255059 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Emmanuelle 5 | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Emmanuelle 5 | Názov2 = Emmanuelle V | Žáner = erotický, akčný, dobrodružný | Dĺžka = 85/78 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]], [[angličtina|anglický]] | Rok = [[1986]] | Dátum uvedenia = [[7. január]] [[1987]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = Sofima, A.S. Productions (Paris) – [[Alain Siritzky Productions]] | Distribučná spoločnosť = AAA – [[Acteurs auteurs associés|Acteurs Auteurs Associés]] | Rozpočet = odhad na 23 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]]<ref name="Mt1">Dokumentárny film ''[[Love Express: Zmiznutie Waleriana Borowczyka]]'' (2019) od Kuba Mikurda.</ref> (t. j. približne 7,07 milióna eur v roku [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Convertisseur franc-euro Pouvoir d'achat de l'euro et du franc | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = insee.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref>) | Zárobok = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle 5 (1987) | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt0092962/credits/ | vydavateľ = boxofficemojo.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref> --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Walerian Borowczyk]] a ostatní spolurežiséri (pozri pod sekciou [[#Autorstvo|autorstvo]]) | Scenár = Walerian Borowczyk, [[Alex Cunningham]] | Predloha = ''[[Emmanuelle (kniha)|Emmanuelle]]'' (kniha od [[Emmanuelle Arsan]]) | Námet = | Produkcia = [[Alain Siritzky]] | Hudba = [[Pierre Bachelet]] | Kamera = [[Max Monteillet]] | Strih = [[Franck Mathieu]] | Zvuk = [[Jean-Claude Reboul]] | Scénografia = [[Steve Greenberg]] | Kostýmy = Anne-Claude Lathuillère, Kimberly Love, Sophie Maret | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = ''[[Emmanuella – Útek pred láskou]]'' ([[1984]]) | Nasledujúci = ''[[Emmanuelle 6]]'' ([[1988]]) | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Aankomst Marayat Andriane uit Thailand op Schiphol. Zij speelt in de film The …, Bestanddeelnr 920-1774.jpg|náhľad|Spisovateľka [[Emmanuelle Arsan]] v roku [[1967]].|312x312bod]] '''''Emmanuelle 5''''' ({{Vjz|fra|''Emmanuelle V''}}) je [[francúzsko]]-[[Spojené štáty|americký]]<ref name=":1" /> [[Erotický film|eroticko]]-[[Akčný film|akčno]]-[[Dobrodružný film|dobrodružný]] film z roku [[1987]], ktorý [[de iure]] režíroval [[Walerian Borowczyk]]{{#tag:ref|Borowczyk režírovl oficiálne z filmu približne 10 minút (viď sekcia [[#Autorstvo|autorstvo]]), zvyšok bol natočený ostatními režisérmi, s ktorých na čele boli Thierry Bazin a Serge Dupuy-Malbray.<ref name="Mt1" />|group=pozn}}. V hlavných úlohách hrali [[Monique Gabrielle]], [[Crofton Hardester]], [[Dana Burns Westburg]] a [[Yaseen Khan]]. Snímka je voľne založená na románe ''[[Emmanuelle (kniha)|Emmanuelle]]'' ([[1959]]) od francúzskej spisovateľky [[Emmanuelle Arsan]]. Snímka mala premiéru 7. januára 1987 vo Francúzsku pod distribúciou [[Acteurs auteurs associés|AAA]]. K kinách zaznamenal film najmenší úspech zo série prvých piatich častí Emmanuelli. Film bol oficiálne natočený v [[Angličtina|anglickom jazyku]] ako aj šiesty diel série.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlloCine | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle 5 de Walerian Borowczyk et Steve Barnett | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=180766.html | vydavateľ = allocine.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle 5 (1987) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/146047-emmanuelle-5?language=sk-SK | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle 5 (1987) | url = https://mubi.com/en/sk/films/emmanuelle-5 | vydavateľ = mubi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = notreCinema account needed | url = https://en.notrecinema.com/communaute/v2_login.php3?retour=%2Fcommunaute%2Fv1_detail_film.php3%3Flefilm%3D25715 | vydavateľ = en.notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref> Po úspechu štvrtej časti série z roku [[1984]] [[Redaktor:Fillos X./Emmanuella – Útek pred láskou|''Emmanuella – Útek pred láskou'']], ktorý po sedemročnej prestávke znovu spustil oficiálnu ságu, sa spoločnosť ASP ([[Alain Siritzky]] Productions), ktorá vlastnila práva na román [[Emmanuelle Arsan]], rozhodla zveriť piaty diel špecialistovi na [[Eroticizmus|erotiku]]. Ich voľba padla na [[Walerian Borowczyk|Waleriana Borowczyka]], ktorého preslávili filmy ako ''[[Nemravné príbehy]]'' ([[1974]]), ''[[Beštia (film z roku 1975)|Beštia]]'' ([[1975]]), ''[[Na pokraji spoločnosti]]'' ([[1976]]) alebo ''[[Podivný prípad doktora Jekylla a slečny Osbournovej]]'' ([[1981]]). Poľský režisér prijal výzvu, odhodlaný priniesť do vysoko komerčnej ságy svoj osobitý, abstraktný autorský štýl.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wayback Machine | url = http://bis.cinemaland.net/racine/index.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20201030075150/http://bis.cinemaland.net/racine/index.htm | vydavateľ = bis.cinemaland.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | dátum archivácie = 2020-10-30 | jazyk = }}</ref> <!-- Borowczyk si proti vôli producentov vybral Monique Gabrielle -->Herečka [[Monique Gabrielle]], 23-ročná [[Američania (USA)|Američanka]], ktorá sa objavila v niekoľkých [[Béčkový film|béčkových filmoch]] (ako napr. ''Peklo za mrežami'' ([[1983]])) a erotických filmoch (hoci, aspoň v tom čase, bez účasti na akýchkoľvek explicitných scénach) stelesnila dokonalú oslobodenú ženu – [[Emanuela (postava)|Emanuelu]]. Gabrielle sa stala známa aj pre skeč v [[Paródia|paródii]] ''Cheeseburger film sandwich'' ([[1987]]), ktorá humorne zobrazuje život [[Playboy (časopis)|Playboya]]. Skutočné nezhody medzi filmárom a jeho finančníkmi však vznikli kvôli Borowczykovmu veľmi „umeleckému“ prístupu, ktorý zahŕňal sebareflexívne zobrazenie postavy a nejasný scenár hraničiaci s úplnou [[Abstrakcia (filozofia)|abstrakciou]].<ref name=":2" /> Emanuela, ktorá sa stala v príbehu erotickou herečkou, predstavuje svoj najnovší film ''Love Express'' na [[Festival de Cannes|filmovom festivale v Cannes]], kde spôsobí snímka škandál. Zatiaľ čo sa Emanuela musí vyhýbať svojim prehnane horlivým fanúšikom a agresívnym [[Novinár|novinárom]], stretáva sa aj s tyranským [[Prince|princom]] Rajidom ([[Yaseen Khan]]), vládcom Bangladistanu (fiktívnej krajiny na [[Blízky východ|blízkom východe]]), ktorý ju chce pridať do svojho háremu [[Manželka|manželiek]]. Po tom, čo ju jej obdivovatelia vyzlečú, krásna žena unikne skokom na [[čln]] Charlesa D. Fostera ([[Dana Burns Westburg]]), do ktorého sa okamžite zamiluje. Emanuela neskôr prijme Rajidovo pozvanie a tak cestuje do exotického prostredia Bangladistanu, kde je násilne začlenená do princovho paláca a stane sa jeho päťdesiatou [[Manželka|manželkou]]. Charles a jeden z jeho priateľov, dobrodruh Eddie ([[Crofton Hardester]]), jej však prídu pred krutovládou princa na pomoc.<ref name=":2" /> Našťastie, skrátený čas filmu na 78 [[Minúta|minút]] ([[Hardcore (pornografia)|hardcore]] verzia však sotva dosahuje 85 minút), film ''Emmanuelle 5'' nedokáže vyrozprávať ani len náznak súvislého príbehu: scény nasledujú jedna za druhou bez akéhokoľvek skutočného významu a napriek početným riskantným momentom sa rýchlo dostaví nuda a zmätok. [[Európa|Európska]], takzvaná hardcore verzia dokonca obsahuje niekoľko [[Pornografický film|pornografických scén]], pričom niektoré scény z klasickej filmovej (kino) verzie vyraďuje. Hardcore zobrazoval párenie medzi vedľajšími postavami, ženskú masturbáciu, sexepílne medzihry či stimulácie chabej úrovne. Film sa s úplnou nedôverou vymyká konvenciám [[Mainstreamový film|mainstreamového]] diela, čo okamžite znehodnocuje akýkoľvek erotický potenciál.<ref name=":2" /> Medzi týmito scénami sa Emanuela, veľmi pekná, ale s poľutovaniahodným hereckým výkonom, potuluje rôznymi exotickými prostrediami a ochotne sa vyzlieka pri každej príležitosti. To však nestačí na to, aby kompenzovalo slabiny réžie, ktorá prezrádza úplné absentovanie účasti talentovaného filmára [[Walerian Borowczyk|Borowczyka]]. Borowczykova angažovanosť zostáva navyše predmetom diskusie, vzhľadom na počet asistentov réžie a pomocných režisérov použitých na dokončenie snímky. Napriek tomu je stále možné rozpoznať rukopis a záľubu v [[Lexikálny citát|citátoch]] / [[List (správa)|listoch]], [[Maľba|maľbách]] a jeho túžbu a štýl pozdvihnúť tému nad rámec obyčajnej erotiky a vytvoriť ambiciózne a umelecké dielo.<ref name=":2" /> Výsledok je, žiaľ, pravý opak túžob [[Filmár|filmára]], ktorému sa jednoducho podarí vytvoriť neznesiteľný pseudonávrh s nevyspytateľným [[Strih (film)|strihom]], ktorý je ešte viac zaťažený použitím [[Voiceover|hlasového komentára]] alebo irelevantných flashbackov a dostrihov.<ref name=":2" /> Vzhľadom na nízku kvalitu výsledku si americký producent [[Roger Corman]] zavolal na pomoc filmára Steva Barnetta, ktorý s rovnakými hercami a dotočenými zábermi vytvoril novú verziu filmu (známu ako americká verzia), ktorá bola dokončená v roku [[1987]] pre [[Televízia (prenos)|TV]], ale nikdy nebola uvedená do [[Kino|kín]].<ref name=":2" /> <!-- Ukolísaný veľmi zastaranou a úplne zabudnuteľnou hudbou od Pierra Bacheleta (ktorý sa k ságe vracia naozaj slabým spôsobom) -->K snímke sa prvýkrát od prvého filmu v sérii vrátil [[Pierre Bachelet]] ako hudobný skladateľ. Hudba bola v štýle [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] s dominanciou [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátorov]] v podaní [[Bernard Levitte|Bernarda Levitta]]. Celkovo je ale ''Emmanuelle 5'' úplnou katastrofou, jedným z tých vzácnych filmov, kde napriek najlepším úmyslom nie je absolútne čo zachraňovať.<ref name=":2" /> == Dej == Na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] je premietaný film „Love Express“ s Emanuelou v hlavnej úlohe, ktorý vyvolal medzi návštevníkmi festivalu rozruch. Po jednom z premietaní, kde sa zoznámila aj s princom Rajidom z Bangladistanu, Emanuelu napadne rozzúrený a vzrušený dav. Počas úteku náhodne naďabí na Charlesa Fostera, syna jedného z najbohatších mužov sveta, výrobcu [[Lietadlo|lietadiel]], najmä „Heron“, najväčšieho lietadla na svete. Po noci vášne s Fosterom na lodi Emanuela zmizne. Foster ju nájde v [[Paríž|Paríži]] a snaží sa jej zabrániť v tom, aby išla prezentovať svoj film do Bangladistanu, ktorému vládne [[Despotizmus|despota]] Rajid. Po inkognito príchode do Bangladistanu Emanuelu rýchlo zajme Rajid, ktorý jej ukáže svoj hárem a dá jej jasne najavo, že bude jeho korunným klenotom. S pomocou Fosterovho tajného agenta Eddyho, ktorého stretla na ostrove, utečie, prenasledovaná Rajidom a jeho mužmi. Svadobná noc Emanueli a Fostera na palube lode „Heron“ uzatvára film, ktorý je štruktúrovaný ako poetický film.<ref name=":1" /> == Verzie == Existujú najmenej tri verzie snímky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/title/tt0092962/alternateversions/?tab=cz&ref_=tt_dyk_alt | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = en }}</ref> * '''Európska kino verzia (78 min.)'''{{--}}Verzia bola dabovaná do viacerých jazykov, vrátane [[Francúzština|francúzštiny]], [[Taliančina|taliančiny]] či [[Nemčina|nemčiny]] a určená pre kino vysielania. Neobsahovala viaceré [[Hardcore (pornografia)|hardcore scény]], ktoré sa odohrávali vo vlaku, tanečnom štúdiu či paláci. * '''Verzia domáceho videa (85 min.)'''{{--}}Verzia, vrátane hardcore sexuálnych scén, v ktorých sa neobjavuje žiadny z hlavných hercov. Táto verzia je zostrihaná z európskej kino verzie a doplnená o hardcore zábery. Vo Francúzsku ju vydala spoločnosť Carrere Video na [[Video Home System|VHS]] kazetu s dabingom. * '''Americká (dotočená) verzia (73 min.)'''{{--}}Verzia vrátane nových scén produkovaných Rogerom Cormanom a réžie v podaní Steva Barnetta. Členovia pôvodného obsadenia, ako aj noví herci, boli o rok neskôr privezení do [[Los Angeles]], aby natočili dodatočné zábery. Táto verzia bola dokončená v roku [[1987]] a využíva aj pôvodné filmové zábery. Nové scény sa dosť líšia od tradičného európskeho štýlu, ktorý ľudia očakávajú od filmov s [[Emmanuelle (filmová séria)|Emmanuelle]]. Snahou bolo dodať príbehu väčšiu súdržnosť a skrátiť tempo, aby bol výsledok komerčnejší. Po niekoľkých rokoch sa Cormanovo vydavateľstvo New Horizon v roku [[1992]] rozhodlo pre vydanie domáceho videa, ktoré bolo dostupné iba v režime celej obrazovky. V kinách sa americký zostrih nikdy nepremietal. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] je k dispozícii na [[DVD]] New Horizons.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = THE GRINDHOUSE EFFECT | url = https://grindhouse-effect.com/reviews/emmanuelle-5-1987-us/ | vydavateľ = grindhouse-effect.com | miesto = | dátum vydania = 2017-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Trunick | meno = Austin | odkaz na autora = | titul = The Cannon Film Guide Volume II (1985–1987) | vydanie = | vydavateľ = BearManor Media | miesto = | rok = 2022 | isbn = 1629338893 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1018 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }}</ref> == Herecké obsadenie == === Hlavné === * [[Monique Gabrielle]]{{--}}[[Emanuela (postava)|Emanuela]] * [[Crofton Hardester]]{{--}}Eric * [[Dana Burns Westburg]]{{--}}Charles Foster * [[Yaseen Khan]]{{--}}Rajid * [[Harold Kay]] <gallery> Súbor:Yaseen Khan’s Gallery in Saint-Germain-des-prés.jpg|Yaseen Khan Súbor:HaroldKay-1953.png|Harold Kay </gallery> === Vedľajšie === {{Stĺpce|2| * Claude Bruna{{--}}producent * Isabelle Strawa{{--}}Emanuelina priateľka * Marie Chocolat * Marie Vanille * Tina * Muriel Catau * Kura * Jessica Stehl * Stanislas * Peter Lowell * Piskle * Noëlle Fabiani * François Clavier * Paul Ricci * Kogut * Katia Valys * André Kay * Martine Coudeville }} === Americká verzia === * Bryan Shane{{--}}novinár * Julie Miklas{{--}}Linda * Pamm Vlastas{{--}}Suvi * Max Strom{{--}}vojak * Heidi Paine{{--}}dievča * Roxanna Michaels{{--}}dievča * Michele Burger{{--}}dievča * Michael Rogers == Filmový štáb == [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt2">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle 5 (1986) Walerian Borowczyk | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=47008 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle 5 | url = https://www.unifrance.org/film/6276/emmanuelle-5 | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref> * Réžia{{--}}[[Walerian Borowczyk]] ** Pomocní režiséri{{--}}Thierry Bazin, Serge Dupuy-Malbray ** Asistenti réžie{{--}}Jérôme Courty, Daniel Deleforges, Patrice Le Van Hiep, Michel Zolat ** Ďalší režijný spolupracovníci{{--}}Nicole Carrère, Dominique Colliat, Pierre Dufour, Marc Fontanel, Bruno François-Boucher, Odile Heller * Scenár{{--}}Walerian Borowczyk, Alex Cunningham * Dialógy{{--}}Walerian Borowczyk, Alex Cunningham * Adaptácia{{--}}Walerian Borowczyk, Alex Cunningham * Predloha{{--}}[[Emmanuelle Arsan]] (kniha) * Produkcia{{--}}[[Alain Siritzky]] ** Vedúci výroby{{--}}Nicole Ruellé ** Generálny manažér{{--}}Emilienne Pecqueur * Hudba{{--}}[[Pierre Bachelet]] ** Aranžmány{{--}}[[Bernard Levitte]] * Kamera{{--}}Max Monteillet, Zoran Hochstätter ** Christian Fournié, Hervé Lefel, Gérard Monceau, Jacques Monge * Strih{{--}}Franck Mathieu, Michel Zolat, Nina Gilberti, Kevin Tent, Sophie Durand, Françoise Merville, Emmanuelle Simon * Zvuk{{--}}Jean-Claude Reboul * Scénografia{{--}}Alain Faure, Steve Greenberg, Frédéric Chèze * Kostýmy{{--}}Anne-Claude Lathuillère, Kimberly Love, Sophie Maret * Kasting{{--}}Otto Weiser ** Asistent{{--}} * Skript{{--}}Isabelle Perrin-Thevenet * Fotograf{{--}} == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE V | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/61217 | vydavateľ = cnc.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /> * Originálny / francúzsky názov{{--}}Emmanuelle V ** Anglický názov{{--}}Emmanuelle 5 * Rok uvedenia{{--}}[[1987]] * Premiéra{{--}}[[7. január]] (Francúzsko) * Dĺžka{{--}}85/78 [[Minúta|min.]]<ref name="vs" group="pozn.">Dlhšia verzia obsahuje hardcore scény.</ref> (celovečerný film) ** Dĺžka filmového pásu{{--}}2310 [[Meter|m]] * Žáner{{--}}[[Dobrodružný film|dobrodružný]], [[Erotický film|erotický]], [[Akčný film|akčný]] * Krajina pôvodu{{--}}[[Francúzsko]], [[Spojené štáty]] * Číslo víza{{--}}61 217 * Dátum uvedenia víza{{--}}[[16. december]] 1986 * Počet vstupov divákov v kinách vo Francúzsku{{--}}426 506<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle V (1987) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=6044 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-07-13}}</ref> * Veková prístupnosť{{--}}zákaz pre divákov mladších ako 16 rokov (Francúzsko) * Typ filmu{{--}}farebný, natáčaný na [[35 mm film]] ([[filmový pás]]) * Zvukový formát{{--}}Mono * Auditórium{{--}} * Filmové laboratória{{--}}Éclair * Produkčná spoločnosť{{--}}Sofima, A.S. Productions (Paris) – [[Alain Siritzky Productions]] * Distribučná spoločnosť{{--}}AAA – [[Acteurs auteurs associés|Acteurs Auteurs Associés]] == Predprodukcia == <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2023 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = Emmanuelle 5 | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}</ref>{{Rp|186 až 191}} <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Robinson | meno = Jeremy Mark | odkaz na autora = | titul = Walerian Borowczyk: Cinema of Erotic Dreams | vydanie = 4 | vydavateľ = Crescent Moon Publishing | miesto = | rok = 2022 | isbn = 1861718543 | doi = | edícia = | kapitola = Emmanuelle 5 | strany = 636 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }}</ref>{{Rp|527 až 544}} == Produkcia == === Autorstvo === Neskôr režisér [[Walerian Borowczyk]] o filme vyhlásil:<ref name="Mt1" /> {{Citát|Vo filme, je len jediná sekvencia, ktorú som režíroval: „Love Express“ film vo filme, na začiatku snímky.|W. Borowczyk}} === Filmové lokality === <gallery> Súbor:Château de Voisins Saint-Hilarion 1.jpg|[[Château de Voisins]] [[Zámok (stavba)|zámok]] v obci [[Saint-Hilarion (Yvelines)|Saint-Hilarion]]. Súbor:Cannes palais.jpg|[[Palais des festivals et des congrès de Cannes]], kde sa koná [[Festival de Cannes]]. Súbor:Panoramic view on the illuminated Rue de Rennes and Église Saint-Sulpice at sunset France.jpg|[[Paríž]] Súbor:Panneau-domaine-de-la-Confiance.JPG|Panstvo na ostrove [[Réunion]] [[Domaine de la Confiance]] v [[Saint-Benoît (Réunion)|Saint-Benoit]]. Súbor:Las Vegas, Nevada 1989 01.jpg|[[Las Vegas]] Súbor:Deep Springs NV from White Mountains.jpg|[[Nevada (štát USA)|Nevadská]] púšť </gallery> == Postprodukcia == === Hudba === [[Súbor:PierreBachelet.png|náhľad|304x304bod|[[Pierre Bachelet]] – hlavný hudobný skladateľ]] == Distribúcia == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle 5 | url = https://www.filmdienst.de/film/details/809/emmanuelle-5 | vydavateľ = filmdienst.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle 5 | url = https://www.cinematografo.it/film/emmanuelle-5-fn0jale3 | vydavateľ = cinematografo.it | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CINEMA online | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle V | url = https://www.cinema.de/film/emmanuelle-im-harem-des-prinzen,1342639.html | vydavateľ = cinema.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2023 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = Just Jaeckin | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Pozri aj == * [[Emmanuelle]]{{--}}rozlišovacia stránka * [[Emanuela]]{{--}}rozlišovacia stránka * [[Emmanuelle (kniha)]] * [[Emmanuelle (filmová séria)]] * [[Emanuela (postava)]] * [[Emanuelle nera]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=178869}} * {{Imdb film|id=0092962}} * {{Fdb film|id=95758}} * {{Kinobox film|id=191408}} * {{Allociné film|id=180766}} {{Emmanuelle filmy}} <!-- [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1986]] [[Kategória:Francúzske dobrodružné filmy]] [[Kategória:Francúzske akčné filmy]] [[Kategória:Francúzske erotické filmy]] [[Kategória:Filmy o ]] [[Kategória:Filmy, ktoré režíroval Walerian Borowcyk]] [[Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal Pierre Bachelet]] --> 4ullmqcjttvmeaxc0g3wxik697ng5ni Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028 0 733860 8254806 8253543 2026-07-28T15:46:50Z Peter 51345 269569 8254806 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|počet tímov=54 naplánovaných|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2030|2030]]|dátum=25. marec 2027 –<br/>28. marec 2028}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]]''' bude [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá určí 24 členských mužstiev národných tímov UEFA pre finálový turnaj. Kvalifikácie sa zúčastní až 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž bude prepojená s [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligou národov UEFA 2026/2027]], čo poskytne krajinám druhú možnosť kvalifikovať sa na finálový turnaj. == Tímy == V kvalifikačnej súťaži sa môže zúčastniť 54 členských asociácií UEFA vrátane štyroch hostiteľských krajín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-4}} *{{ALB|f|1}} *{{AND|f|1}} *{{ENG|f|1}} (hostiteľ) *{{ARM|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{BUL|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{DEN|f|1}} *{{EST|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{GRE|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{IRL|f|1}} (hostiteľ) *{{KAZ|f|1}} *{{KOS|f|1}} *{{LIE|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{LTU|f|1}} *{{LVA|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{MLT|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{SMR|f|1}} *{{NIR|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{MKD|f|1}} *{{SVK|f|1}} *{{SLO|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{SCO|v|1}} (hostiteľ) *{{ESP|f|1}} (držitelia titulu) *{{SWE|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{UKR|f|1}} *{{WAL|f|1}} (hostiteľ) {{Stĺpce-koniec}} === Vylúčený === * {{RUS|f|1}} (zatiaľ nepotvrdené/nefinalizované UEFA, momentálne pozastavené kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]) [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] bolo 28. februára 2022 suspendované zo súťaží UEFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a nemôže súťažiť, kým nebude táto [[Sankcia (trest)|sankcia]] zrušená. Rozhodnutie o zrušení suspendácie však môže byť prijaté ešte pred konečným potvrdením zoznamu účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com.au/football/story/_/id/37628093/uefa-bans-russia-euro-bids-uk-turkey-host-28 | vydavateľ = www.espn.com.au | dátum prístupu = 2026-07-25}}</ref> == Formát == Národné tímy budú rozdelené do dvanástich skupín, pričom každá skupina bude obsahovať štyri alebo päť tímov. Žrebovanie skupinovej fázy sa očakáva po skončení ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Kvalifikačná skupinová fáza sa bude hrať v roku 2027 vo formáte doma a vonku. Dvadsať tímov sa kvalifikuje priamo do finálového turnaja: dvanásť víťazov skupín spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Hostiteľské krajiny – [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] – sa zúčastnia kvalifikačnej skupinovej fázy, ale budú vyžrebované do samostatných skupín. Dve miesta vo finálovom turnaji sú vyhradené pre dve najlepšie umiestnené hostiteľské krajiny (na základe celkového poradia kvalifikačnej skupinovej fázy), ktoré sa nekvalifikujú ako víťazi skupín alebo medzi osem najlepších druhých miest. Zostávajúce miesta (dve až štyri, v závislosti od kvalifikácie hostiteľskej krajiny) sa určia prostredníctvom play-off v marci 2028. Do play-off sa zapoja zostávajúci druhí tímy z kvalifikačných skupín (dve až štyri, v závislosti od toho, či sú medzi týmito tímami hostitelia) a najlepšie umiestnení víťazi nekvalifikovaných skupín z [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Štruktúra play-off závisí od počtu použitých miest hostiteľskej krajiny: * Ak sa využijú obe rezervované miesta pre hostiteľské krajiny: Osem tímov súťaží v dvoch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a jedným finále, o dve miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 2 – 4 z najhorších tímov, ktorí skončili na druhom mieste v skupine ** 4 – 6 kvalifikantov Ligy národov * Ak sa použije jedno rezervované miesto pre hostiteľskú krajinu: Dvanásť tímov súťaží v troch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a finále, o tri miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 8 alebo 9 kvalifikantov Ligy národov ** 4 alebo 3 z najhorších tímov, ktoré skončili na druhom mieste v skupine * Ak sa neobsadia žiadne rezervované miesta pre hostiteľskú krajinu: Osem tímov (štyri prostredníctvom Ligy národov) sa zúčastní štyroch zápasov play-off doma a vonku, pričom štyria víťazi sa kvalifikujú do finálového turnaja. Tímy sú: ** 4 najhoršie finalisti v skupine ** 4 kvalifikanti Ligy národov === Rozhodujúce body pre poradie v skupine === Ak majú dva alebo viac tímov rovnaký počet bodov po skončení zápasov v skupine, použijú sa nasledujúce kritériá pre rozhodovanie remízy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-26}}</ref> # Vyšší počet bodov získaných v zápasoch odohraných medzi príslušnými tímami; # Vyšší gólový rozdiel v zápasoch odohraných medzi príslušnými tímami; # Vyšší počet gólov strelených v zápasoch odohraných medzi príslušnými tímami; # Ak po použití kritérií 1 až 3 mali tímy stále rovnaké poradie, kritériá 1 až 3 sa opätovne použili výlučne na zápasy medzi príslušnými tímami, aby sa určilo ich konečné poradie. Ak tento postup nevedie k rozhodnutiu, platia kritériá 5 až 11; # Vyšší gólový rozdiel vo všetkých zápasoch skupiny; # Vyšší počet strelených gólov vo všetkých zápasoch skupiny; # Vyšší počet strelených gólov vonku vo všetkých zápasoch skupiny; # Vyšší počet víťazstiev vo všetkých zápasoch skupiny; # Vyšší počet víťazstiev vonku vo všetkých zápasoch skupiny; # Fair play vo všetkých zápasoch skupiny (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu nasledovanú priamou červenou kartou); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. === Kritériá pre celkové poradie === Na určenie celkového poradia európskych kvalifikácií sa výsledky proti tímom na piatom mieste vyraďujú a použijú sa nasledujúce kritériá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-26}}</ref> # Pozícia v skupine; # Vyšší počet bodov; # Lepší gólový rozdiel; # Vyšší počet strelených gólov; # Vyšší počet strelených gólov mimo domáceho prostredia; # Vyšší počet víťazstiev; # Vyšší počet víťazstiev mimo domáceho prostredia; # Fair play (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následne za priamu červenú kartu); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. == Harmonogram == Nižšie je uvedený rozpis kvalifikačnej kampane ME vo futbale 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |Fáza ! colspan="2" |Hrací deň ! rowspan="2" |Dátumy |- !Skupiny po 4 !Skupiny po 5 |- | rowspan="10" |'''Kvalifikačná skupinová fáza''' ! rowspan="4" |–– |1. hrací deň |26. – 27. marec 2027 |- |2. hrací deň |29. – 30. marec 2027 |- |3. hrací deň |11. – 12. jún 2027 |- |4. hrací deň |14. – 15. jún 2027 |- | colspan="2" |5. hrací deň |23. – 25. september 2027 |- | colspan="2" |6. hrací deň |26. – 28. september 2027 |- | colspan="2" |7. hrací deň |29. september – 2. október 2027 |- | colspan="2" |8. hrací deň |3. – 5. október 2027 |- | colspan="2" |9. hrací deň |11. – 13. november 2027 |- | colspan="2" |10. hrací deň |14. – 16. november 2027 |- | rowspan="2" |'''Vyraďovacia fáza''' | colspan="2" |Semifinále |23. – 25. marec 2028 |- | colspan="2" |Finále |26. – 28. marec 2028 |} == Žreb == Žrebovanie kvalifikačných skupinových fáz sa uskutoční 6. decembra 2026 v [[Belfast|Belfaste]] v Severnom Írsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Podľa najnovších predpisov UEFA budú tímy nasadené na základe ich priebežného poradia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|Lige národov UEFA pre sezónu 2026/2027]]. Všetci hostitelia budú rozdelení do rôznych skupín.{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-5}}'''1. kôš alebo 2. kôš''' *{{ENG|f|1}} (hostiteľ) *{{BEL|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{DEN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GRE|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{POR|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{ESP|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{WAL|f|1}} (hostiteľ) {{Stĺpce-5}}'''2. kôš alebo 3. kôš''' *{{BIH|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{IRL|f|1}} (hostiteľ) *{{KOS|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{POL|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{NIR|f|1}} *{{MKD|f|1}} *{{SLO|f|1}} *{{SCO|f|1}} (hostiteľ) *{{SUI|f|1}} *{{SWE|f|1}} *{{UKR|f|1}} {{Stĺpce-5}}'''3. kôš alebo 4. kôš''' *{{ALB|f|1}} *{{ARM|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BUL|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{EST|f|1}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{KAZ|f|1}} *{{LAT|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{SMR|f|1}} *{{SVK|f|1}} {{Stĺpce-5}}'''5. kôš''' *{{AND|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{LIE|f|1}} *{{LTU|f|1}} *{{MLT|f|1}} {{Stĺpce-5}}'''Diskvalifikovaný''' *{{RUS|f|1}} (TBC) {{Stĺpce-koniec}} == Skupinová fáza == Skupiny kvalifikácie sú: === Skupina A === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=A1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina B === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=B1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina C === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina D === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=D1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina E === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=E1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina F === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=F1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina G === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=G1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=G2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=G3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=G4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=G5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina H === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=H1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=H2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=H3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=H4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=H5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina I === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=I1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=I2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=I3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=I4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=I5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina J === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=J1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=J2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=J3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=J4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=J5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina K === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=K1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=K2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=K3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=K4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=K5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina L === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=L1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=L2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=L3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=L4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=L5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} === Poradie hostiteľov finálového turnaja === Dve miesta v záverečnom turnaji budú rezervované pre hostiteľské tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo zo skupinovej fázy. Ak sa priamo nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, dve miesta budú pridelené hostiteľom s najvyšším umiestnením v celkovom poradí európskej kvalifikácie. Ak sa využije iba jedno alebo žiadne z miest, zostávajúce miesto (miesta) sa prerozdelia prostredníctvom play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref>{{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=2|tím={{IRL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=3|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím={{WAL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> === Poradie tímov na druhom mieste === {{turnaj hlavička|skupina=áno|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Druhé miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=8{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|finálový turnaj]]}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Druhé miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Druhé miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Druhé miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|por=7|skupina=G|tím=Druhé miesto v skupine G|v=0|r=0|p=0|ig=0|sg=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|tím=Druhé miesto v skupine H|por=8}} {{Turnaj|skupina=I|por=9|p=0|sg=0|ig=0|r=0|v=0|tím=Druhé miesto v skupine I|pozadie=#BAF2FF|poznámka=rowspan=4{{!}}Postup do [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Play-off|play-off]]}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Druhé miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|skupina=K|tím=Druhé miesto v skupine K|por=11|v=0|p=0|r=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|ig=0|sg=0|p=0|r=0|tím=Druhé miesto v skupine L|v=0|por=10|skupina=L|pozadie=#BAF2FF}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> == Play-off == === Pridelenie slotov === V závislosti od počtu dostupných miest sa miesta v play-off rozdeľujú takto: * Dve až štyri miesta v play-off sú rezervované pre najnižšie umiestnené tímy z kvalifikačnej skupinovej fázy. * Zostávajúce štyri až deväť miest je pridelených víťazom skupín z líg A, B a C Ligy národov UEFA 2026/2027, ktorí sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off z kvalifikačnej skupinovej fázy, na základe priebežného celkového poradia Ligy národov UEFA 2026/2027. * Ak je na vstup do play-off k dispozícii menej ako požadovaný počet víťazov skupín Ligy A, B a C, ďalšie miesto je pridelené víťazovi skupiny Ligy D, ktorý sa v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/2027 umiestnil na 49. mieste, pokiaľ sa daný tím ešte nekvalifikoval do finálového turnaja alebo do play-off. * Zostávajúce miesta v play-off sú pridelené najvyššie umiestneným tímom v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/27, ktoré sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off. === Postup žrebovania play-off === Administratíva UEFA vykoná žrebovanie, aby rozdelila zúčastnené tímy do play-off ciest alebo, ak sa vytvoria domáce a vonkajšie zápasy, do play-off ciest. Ak sa vytvoria dve alebo tri play-off ciest, osem alebo dvanásť tímov postúpených do play-off sa zoradí v nasledujúcom poradí a potom sa rozdelí do štyroch košov pre žrebovanie takto: * Tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, podľa ich umiestnenia v celkovom rebríčku európskej kvalifikácie; * Tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/2027, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/2027. Osem alebo dvanásť tímov, ktoré sa umiestnia na 1. až 8. mieste, respektíve na 1. až 12. mieste, je rozdelených do štyroch košov podľa poradia s použitím vyššie uvedeného postupu. Každá cesta do play-off sa skladá z dvoch semifinálových párov s jedným nasadeným tímom a jedným nenasadeným tímom: Koš 1 vs Koš 4 a Koš 2 vs Koš 3. Ak sa vytvoria štyri dvojhry v play-off, pre žrebovanie sa vytvoria dva koše. Koš 1 obsahuje štyri tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, a Koš 2 štyri tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/27, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/27. Víťaz semifinále s tímom z Koša 1 bude hostiť finále. Ak do play-off vstúpia dva tímy hostiteľskej asociácie, sú rozdelené do samostatných ciest alebo dvojhier. Ak sa kvalifikujú do play-off a ak je to možné, Severné Írsko bude rozdelené do cesty alebo dvojhry, ktorá nezahŕňa tím hostiteľskej asociácie. Môžu sa uplatňovať ďalšie zásady a podmienky, ktoré podliehajú schváleniu výkonným výborom UEFA. === Scenár 1: Použité dve vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v dvoch play-off systémoch o dve miesta v finálovom turnaji. Osem miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |4 |- |1 |3 |5 |- |2 |2 |6 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 2: Použité jedno vyhradené miesto pre hostiteľskú krajinu === Dvanásť tímov súťaží v troch play-off systémoch o tri miesta v finálovom turnaji. Dvanásť miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |8 |- |1 |3 |9 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva C ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 3: Nepoužité žiadne vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v štyroch zápasoch play-off, každý doma a vonku, o štyri miesta v finálovom turnaji. Štyri najhoršie druhé tímy zo skupinovej fázy budú nasadené (odvetu hostia doma) a štyri tímy z Ligy národov UEFA 2026/2027 budú nenasadené. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |} == Referencie == {{Referencie}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2028]] k8i14p9adxavntxs7d11jd4je80zu1z 8254807 8254806 2026-07-28T15:47:14Z Peter 51345 269569 8254807 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|počet tímov=54 naplánovaných|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2030|2030]]|dátum=25. marec 2027 –<br/>28. marec 2028}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]]''' bude [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá určí 24 členských mužstiev národných tímov UEFA pre finálový turnaj. Kvalifikácie sa zúčastní až 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž bude prepojená s [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligou národov UEFA 2026/2027]], čo poskytne krajinám druhú možnosť kvalifikovať sa na finálový turnaj. == Tímy == V kvalifikačnej súťaži sa môže zúčastniť 54 členských asociácií UEFA vrátane štyroch hostiteľských krajín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-4}} *{{ALB|f|1}} *{{AND|f|1}} *{{ENG|f|1}} (hostiteľ) *{{ARM|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{BUL|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{DEN|f|1}} *{{EST|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{GRE|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{IRL|f|1}} (hostiteľ) *{{KAZ|f|1}} *{{KOS|f|1}} *{{LIE|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{LTU|f|1}} *{{LVA|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{MLT|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{SMR|f|1}} *{{NIR|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{MKD|f|1}} *{{SVK|f|1}} *{{SLO|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{SCO|v|1}} (hostiteľ) *{{ESP|f|1}} (držitelia titulu) *{{SWE|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{UKR|f|1}} *{{WAL|f|1}} (hostiteľ) {{Stĺpce-koniec}} === Vylúčený === * {{RUS|f|1}} (zatiaľ nepotvrdené/nefinalizované UEFA, momentálne pozastavené kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]) [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] bolo 28. februára 2022 suspendované zo súťaží UEFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a nemôže súťažiť, kým nebude táto [[Sankcia (trest)|sankcia]] zrušená. Rozhodnutie o zrušení suspendácie však môže byť prijaté ešte pred konečným potvrdením zoznamu účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com.au/football/story/_/id/37628093/uefa-bans-russia-euro-bids-uk-turkey-host-28 | vydavateľ = www.espn.com.au | dátum prístupu = 2026-07-25}}</ref> == Formát == Národné tímy budú rozdelené do dvanástich skupín, pričom každá skupina bude obsahovať štyri alebo päť tímov. Žrebovanie skupinovej fázy sa očakáva po skončení ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Kvalifikačná skupinová fáza sa bude hrať v roku 2027 vo formáte doma a vonku. Dvadsať tímov sa kvalifikuje priamo do finálového turnaja: dvanásť víťazov skupín spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Hostiteľské krajiny – [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] – sa zúčastnia kvalifikačnej skupinovej fázy, ale budú vyžrebované do samostatných skupín. Dve miesta vo finálovom turnaji sú vyhradené pre dve najlepšie umiestnené hostiteľské krajiny (na základe celkového poradia kvalifikačnej skupinovej fázy), ktoré sa nekvalifikujú ako víťazi skupín alebo medzi osem najlepších druhých miest. Zostávajúce miesta (dve až štyri, v závislosti od kvalifikácie hostiteľskej krajiny) sa určia prostredníctvom play-off v marci 2028. Do play-off sa zapoja zostávajúci druhí tímy z kvalifikačných skupín (dve až štyri, v závislosti od toho, či sú medzi týmito tímami hostitelia) a najlepšie umiestnení víťazi nekvalifikovaných skupín z [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Štruktúra play-off závisí od počtu použitých miest hostiteľskej krajiny: * Ak sa využijú obe rezervované miesta pre hostiteľské krajiny: Osem tímov súťaží v dvoch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a jedným finále, o dve miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 2 – 4 z najhorších tímov, ktorí skončili na druhom mieste v skupine ** 4 – 6 kvalifikantov Ligy národov * Ak sa použije jedno rezervované miesto pre hostiteľskú krajinu: Dvanásť tímov súťaží v troch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a finále, o tri miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 8 alebo 9 kvalifikantov Ligy národov ** 4 alebo 3 z najhorších tímov, ktoré skončili na druhom mieste v skupine * Ak sa neobsadia žiadne rezervované miesta pre hostiteľskú krajinu: Osem tímov (štyri prostredníctvom Ligy národov) sa zúčastní štyroch zápasov play-off doma a vonku, pričom štyria víťazi sa kvalifikujú do finálového turnaja. Tímy sú: ** 4 najhoršie finalisti v skupine ** 4 kvalifikanti Ligy národov === Rozhodujúce body pre poradie v skupine === Ak majú dva alebo viac tímov rovnaký počet bodov po skončení zápasov v skupine, použijú sa nasledujúce kritériá pre rozhodovanie remízy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-26}}</ref> # Vyšší počet bodov získaných v zápasoch odohraných medzi príslušnými tímami; # Vyšší gólový rozdiel v zápasoch odohraných medzi príslušnými tímami; # Vyšší počet gólov strelených v zápasoch odohraných medzi príslušnými tímami; # Ak po použití kritérií 1 až 3 mali tímy stále rovnaké poradie, kritériá 1 až 3 sa opätovne použili výlučne na zápasy medzi príslušnými tímami, aby sa určilo ich konečné poradie. Ak tento postup nevedie k rozhodnutiu, platia kritériá 5 až 11; # Vyšší gólový rozdiel vo všetkých zápasoch skupiny; # Vyšší počet strelených gólov vo všetkých zápasoch skupiny; # Vyšší počet strelených gólov vonku vo všetkých zápasoch skupiny; # Vyšší počet víťazstiev vo všetkých zápasoch skupiny; # Vyšší počet víťazstiev vonku vo všetkých zápasoch skupiny; # Fair play vo všetkých zápasoch skupiny (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu nasledovanú priamou červenou kartou); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. === Kritériá pre celkové poradie === Na určenie celkového poradia európskych kvalifikácií sa výsledky proti tímom na piatom mieste vyraďujú a použijú sa nasledujúce kritériá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-26}}</ref> # Pozícia v skupine; # Vyšší počet bodov; # Lepší gólový rozdiel; # Vyšší počet strelených gólov; # Vyšší počet strelených gólov mimo domáceho prostredia; # Vyšší počet víťazstiev; # Vyšší počet víťazstiev mimo domáceho prostredia; # Fair play (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následne za priamu červenú kartu); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. == Harmonogram == Nižšie je uvedený rozpis kvalifikačnej kampane ME vo futbale 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |Fáza ! colspan="2" |Hrací deň ! rowspan="2" |Dátumy |- !Skupiny po 4 !Skupiny po 5 |- | rowspan="10" |'''Kvalifikačná skupinová fáza''' ! rowspan="4" |–– |1. hrací deň |26. – 27. marec 2027 |- |2. hrací deň |29. – 30. marec 2027 |- |3. hrací deň |11. – 12. jún 2027 |- |4. hrací deň |14. – 15. jún 2027 |- | colspan="2" |5. hrací deň |23. – 25. september 2027 |- | colspan="2" |6. hrací deň |26. – 28. september 2027 |- | colspan="2" |7. hrací deň |29. september – 2. október 2027 |- | colspan="2" |8. hrací deň |3. – 5. október 2027 |- | colspan="2" |9. hrací deň |11. – 13. november 2027 |- | colspan="2" |10. hrací deň |14. – 16. november 2027 |- | rowspan="2" |'''Play-off''' | colspan="2" |Semifinále |23. – 25. marec 2028 |- | colspan="2" |Finále |26. – 28. marec 2028 |} == Žreb == Žrebovanie kvalifikačných skupinových fáz sa uskutoční 6. decembra 2026 v [[Belfast|Belfaste]] v Severnom Írsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Podľa najnovších predpisov UEFA budú tímy nasadené na základe ich priebežného poradia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|Lige národov UEFA pre sezónu 2026/2027]]. Všetci hostitelia budú rozdelení do rôznych skupín.{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-5}}'''1. kôš alebo 2. kôš''' *{{ENG|f|1}} (hostiteľ) *{{BEL|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{DEN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GRE|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{POR|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{ESP|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{WAL|f|1}} (hostiteľ) {{Stĺpce-5}}'''2. kôš alebo 3. kôš''' *{{BIH|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{IRL|f|1}} (hostiteľ) *{{KOS|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{POL|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{NIR|f|1}} *{{MKD|f|1}} *{{SLO|f|1}} *{{SCO|f|1}} (hostiteľ) *{{SUI|f|1}} *{{SWE|f|1}} *{{UKR|f|1}} {{Stĺpce-5}}'''3. kôš alebo 4. kôš''' *{{ALB|f|1}} *{{ARM|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BUL|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{EST|f|1}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{KAZ|f|1}} *{{LAT|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{SMR|f|1}} *{{SVK|f|1}} {{Stĺpce-5}}'''5. kôš''' *{{AND|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{LIE|f|1}} *{{LTU|f|1}} *{{MLT|f|1}} {{Stĺpce-5}}'''Diskvalifikovaný''' *{{RUS|f|1}} (TBC) {{Stĺpce-koniec}} == Skupinová fáza == Skupiny kvalifikácie sú: === Skupina A === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=A1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina B === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=B1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina C === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina D === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=D1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina E === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=E1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina F === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=F1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina G === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=G1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=G2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=G3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=G4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=G5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina H === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=H1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=H2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=H3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=H4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=H5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina I === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=I1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=I2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=I3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=I4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=I5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina J === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=J1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=J2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=J3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=J4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=J5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina K === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=K1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=K2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=K3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=K4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=K5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina L === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=L1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=L2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=L3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=L4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=L5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} === Poradie hostiteľov finálového turnaja === Dve miesta v záverečnom turnaji budú rezervované pre hostiteľské tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo zo skupinovej fázy. Ak sa priamo nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, dve miesta budú pridelené hostiteľom s najvyšším umiestnením v celkovom poradí európskej kvalifikácie. Ak sa využije iba jedno alebo žiadne z miest, zostávajúce miesto (miesta) sa prerozdelia prostredníctvom play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref>{{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=2|tím={{IRL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=3|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím={{WAL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> === Poradie tímov na druhom mieste === {{turnaj hlavička|skupina=áno|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Druhé miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=8{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|finálový turnaj]]}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Druhé miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Druhé miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Druhé miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|por=7|skupina=G|tím=Druhé miesto v skupine G|v=0|r=0|p=0|ig=0|sg=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|tím=Druhé miesto v skupine H|por=8}} {{Turnaj|skupina=I|por=9|p=0|sg=0|ig=0|r=0|v=0|tím=Druhé miesto v skupine I|pozadie=#BAF2FF|poznámka=rowspan=4{{!}}Postup do [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Play-off|play-off]]}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Druhé miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|skupina=K|tím=Druhé miesto v skupine K|por=11|v=0|p=0|r=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|ig=0|sg=0|p=0|r=0|tím=Druhé miesto v skupine L|v=0|por=10|skupina=L|pozadie=#BAF2FF}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> == Play-off == === Pridelenie slotov === V závislosti od počtu dostupných miest sa miesta v play-off rozdeľujú takto: * Dve až štyri miesta v play-off sú rezervované pre najnižšie umiestnené tímy z kvalifikačnej skupinovej fázy. * Zostávajúce štyri až deväť miest je pridelených víťazom skupín z líg A, B a C Ligy národov UEFA 2026/2027, ktorí sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off z kvalifikačnej skupinovej fázy, na základe priebežného celkového poradia Ligy národov UEFA 2026/2027. * Ak je na vstup do play-off k dispozícii menej ako požadovaný počet víťazov skupín Ligy A, B a C, ďalšie miesto je pridelené víťazovi skupiny Ligy D, ktorý sa v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/2027 umiestnil na 49. mieste, pokiaľ sa daný tím ešte nekvalifikoval do finálového turnaja alebo do play-off. * Zostávajúce miesta v play-off sú pridelené najvyššie umiestneným tímom v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/27, ktoré sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off. === Postup žrebovania play-off === Administratíva UEFA vykoná žrebovanie, aby rozdelila zúčastnené tímy do play-off ciest alebo, ak sa vytvoria domáce a vonkajšie zápasy, do play-off ciest. Ak sa vytvoria dve alebo tri play-off ciest, osem alebo dvanásť tímov postúpených do play-off sa zoradí v nasledujúcom poradí a potom sa rozdelí do štyroch košov pre žrebovanie takto: * Tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, podľa ich umiestnenia v celkovom rebríčku európskej kvalifikácie; * Tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/2027, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/2027. Osem alebo dvanásť tímov, ktoré sa umiestnia na 1. až 8. mieste, respektíve na 1. až 12. mieste, je rozdelených do štyroch košov podľa poradia s použitím vyššie uvedeného postupu. Každá cesta do play-off sa skladá z dvoch semifinálových párov s jedným nasadeným tímom a jedným nenasadeným tímom: Koš 1 vs Koš 4 a Koš 2 vs Koš 3. Ak sa vytvoria štyri dvojhry v play-off, pre žrebovanie sa vytvoria dva koše. Koš 1 obsahuje štyri tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, a Koš 2 štyri tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/27, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/27. Víťaz semifinále s tímom z Koša 1 bude hostiť finále. Ak do play-off vstúpia dva tímy hostiteľskej asociácie, sú rozdelené do samostatných ciest alebo dvojhier. Ak sa kvalifikujú do play-off a ak je to možné, Severné Írsko bude rozdelené do cesty alebo dvojhry, ktorá nezahŕňa tím hostiteľskej asociácie. Môžu sa uplatňovať ďalšie zásady a podmienky, ktoré podliehajú schváleniu výkonným výborom UEFA. === Scenár 1: Použité dve vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v dvoch play-off systémoch o dve miesta v finálovom turnaji. Osem miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |4 |- |1 |3 |5 |- |2 |2 |6 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 2: Použité jedno vyhradené miesto pre hostiteľskú krajinu === Dvanásť tímov súťaží v troch play-off systémoch o tri miesta v finálovom turnaji. Dvanásť miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |8 |- |1 |3 |9 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva C ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 3: Nepoužité žiadne vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v štyroch zápasoch play-off, každý doma a vonku, o štyri miesta v finálovom turnaji. Štyri najhoršie druhé tímy zo skupinovej fázy budú nasadené (odvetu hostia doma) a štyri tímy z Ligy národov UEFA 2026/2027 budú nenasadené. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |} == Referencie == {{Referencie}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2028]] trc98ndabumpopn2gr32nfum6aool2c Wikipédia:Wiki miluje film 4 734207 8255138 8227571 2026-07-29T11:43:43Z Jetam2 30982 aktualizácia 8255138 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:WLF]]|WP:WMF}} [[Súbor:Wiki Loves Film logo without link.png|náhľad|Logo projektu Wiki miluje film]] '''Wiki miluje film''' je projekt občianskeho združenia [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko|Wikimedia Slovensko]] nadväzujúci na medzinárodnú výzvu [[:meta:Wiki Loves Film|Wiki Loves Film]]. Cieľom výzvy je zlepšovanie a aktualizácia existujúcich článkov, vytváranie nových článkov a nahrávanie fotiek a videí o filmoch, filmovej kultúre, histórii a produkcii. V roku 2025 prebehol [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|1. ročník]]. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|2025]] |8 |1 |33 |- |[[Wikipédia:Wiki miluje film/2026|2026]] |''začína 15. augusta 2026'' |''začína 15. augusta 2026'' |''začína 15. augusta 2026'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Film/sk Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje film| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] kg14n9x5y6lz6xqlxo5z8kmprwjv866 Lásky v Istanbule 0 735682 8255024 8245854 2026-07-28T22:10:44Z RaH174384 269813 RaH174384 premiestnil stránku [[Láska v Istanbule]] na [[Lásky v Istanbule]] 8213235 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Lásky v Istanbule}} {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20250912}} {{Infobox Televízny seriál | sk = Lásky v Istanbule | en = | logo = | žáner = [[seriál]] | námet = | réžia = Ivan Holub | obsadenie = [[Marián Mitaš]], [[Lívia Bielovič]], [[Jana Labajová]], [[Daniel Žulčák]], [[Maroš Kramár]], [[Gregor Hološka]], [[Juraj Bača]], [[Roman Poláčik]], [[Peter Ondrejička]], [[Michaela Mäsiarová]], [[Diana Semanová]], [[Simona Kollárová]], [[Michal Režný]], [[Veronika Žilková]], [[Anna Šišková]], [[Marián Labuda ml.]], [[Matej Landl]], [[Sáva Popovič]], [[Ester Geislerová]], [[Hana Holišová]], [[Vlastina Svátková]], [[Ondřej Sokol]], [[Peter Marcin]], [[Viera Pavlíková]], [[Mareček Vozár]], [[Alptekin Serdengeçti]], [[Alp Aras]], [[Barbora Bezáková]], [[Barbora Holubová]], [[Alena Pajtinková]], [[Miroslav Dvorský]], [[Michaela Sanyová]], [[İlayda Orkut]], [[Mustafa Kazar]], [[Turgut Çalhan]], [[Ján Dobrík]], [[Mehmet Gögen]], [[Aykut Yılmaz]], [[Nevzer Tuğçe Gülhan]], [[Okan Şenozan]], [[Bronislava Kováčiková]], [[Jakub Kuka]], [[Jiří Morávek]], [[Tomáš Stopa]], [[Elena Kolek Spaskov]], [[Mert Şahin]], [[Ayşen Korkmaz]], [[Erol Taşçı]] a [[Marek Majeský]] | hudba = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 10 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = | producent = Oľga Núñezová, Peter Núñez, Marianna Heinz | kamera = Juraj Chlpík | strih = Maroš Čukan, Miroslav Gažo | dĺžka = cca 45 min. | rok orig = [[21. apríl]] [[2025]]{{--}}súčasnosť | tv orig = [[TV JOJ]] | webstránky = https://www.joj.sk/lasky-v-istanbule | scenár = Tomáš Dušička }} '''''Lásky v Istanbule''''' je [[Slovensko|slovenský]] romantický [[seriál]] [[TV JOJ]]. Ide o adaptáciu [[Turecko|tureckého]] [[seriál]]u z roku [[2010]] vysielanej v televízii Show TV FOX. Seriál sa začal vysielať od [[1. august]]a [[2024]] na JOJ Play. Hlavné postavy stvárňujú [[Marián Mitaš]] a [[Livia Bielovič]]. == Obsadenie == {|class="wikitable sortable" ! Herec ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- | [[Marián Mitaš]] | Martin Skala | Veľvyslanec | {{N/A}} |- | [[Lívia Bielovič]] | Zuzana Mrázová |slovenská konzulka | {{N/A}} |- | [[Jana Labajová]] | Nina Rasová | sekretárka konzulátu | {{N/A}} |- | [[Daniel Žulčák]] | Filip Svoboda | kultúrny atašé v Istanbule | {{N/A}} |- | [[Maroš Kramár]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Gregor Hološka]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Juraj Bača]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Roman Poláčik]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Peter Ondrejička]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michaela Mäsiarová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Diana Semanová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Simona Kollárová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michal Režný]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Veronika Žilková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Anna Šišková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Marián Labuda ml.,]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Matej Landl]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sáva Popovič]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ester Geislerová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Hana Holišová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Vlastina Svátková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ondřej Sokol]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Peter Marcin]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Viera Pavlíková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mareček Vozár]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alptekin Serdengeçti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alp Aras]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Barbora Bezáková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Barbora Holubová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alena Pajtinková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Miroslav Dvorský]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michaela Sanyová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[İlayda Orkut]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mustafa Kazar]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Turgut Çalhan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ján Dobrík]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mehmet Gögen]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Aykut Yılmaz]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nevzer Tuğçe Gülhan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Okan Şenozan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Bronislava Kováčiková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jakub Kuka]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jiří Morávek]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Tomáš Stopa]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Elena Kolek Spaskov]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mert Şahin]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ayşen Korkmaz]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Erol Taşçı]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Marek Majeský]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' | 10 | [[21. apríl]] [[2025]] | [[21. máj]] [[2025]] | Pondelok a Streda 20:40 | [[TV JOJ]] |} == Časti == === 1. séria (2025) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 21. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 12. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 14. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} |} == Externé odkazy == * https://www.csfd.sk/film/1427686-lasky-v-istanbule/prehlad/ * https://www.joj.sk/lasky-v-istanbule * https://mediaboom.sk/joj-chysta-unikatnu-seriu-romantickych-serialov-horucej-novinke-nakrutila-pokracovanie * https://mediaboom.sk/velka-noc-na-jojke-odpali-najvacsiu-serialovu-novinku-proti-lets-dance-s-premierou-jari [[Kategória:Televízne seriály z roku 2024]] [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]] mw59uzew4a49ersq5rboxmag4z3yxdm Diskusia s redaktorom:Safíček 3 736220 8254898 8253404 2026-07-28T18:49:46Z Teslaton 12161 /* Patrolling (2) */ ad „asi zadávate 8 vlnoviek“ 8254898 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] má úplnú pravdu, urobíš múdro, keď využiješ svoj čas inak. Podľa toho čo som čítal v sekciách nižšie, tak na Wikipédiu neprispievaš veľmi priaznivo. Podľa štatistík máš vytvorených 64 článkov z toho 17 bolo zmazaných a ty žiadaš o rollback a hlasovacie právo. A taktiež hovoriť redaktorovi, ktorý prispieva 20 rokov, že si má prečítať príručku je fakt iný level. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:37, 20. jún 2026 (UTC) :::Konkrétne, ktorému redaktorovi, ktorý tu prispieva už 20 rokov som to napísal? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:42, 20. jún 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) :Veď mám hlas. právo @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:40, 9. máj 2026 (UTC) ::Nie, nemáš. Treba 200+ úprav v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] (ktoré ale pls. získavaj pokiaľ možno prirodezným spôsobom, tzn. príčetnými úpravami s jasnou pridanou hodnotou, nie umelou honbou za hl. právom, ktoré aj tak nedokážeš v súčasnom stave zmysluplne využiť), navyše k momentu začiatku hlasovania, nie spätne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 9. máj 2026 (UTC) :::Aha lebo sa dostala ku mne informácia, že mám. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:58, 9. máj 2026 (UTC) ::::Áno, zazrel som, no nebola správna. Príspevky v NS0 viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3APr%C3%ADspevky&target=Saf%C3%AD%C4%8Dek&namespace=0]. Bez ohľadu na to, pls. fakt skús pokojne, postupne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) ::::Čo sa týka urgentov po lehote, nie je žiadúce dávať ich na hlasovania keď ešte lehota ani poriadne nevypršala, má zmysel počkať ešte minimálne týždeň, či sa toho niektorý admin nechytí a nezmaže to alebo inak nevyrieši. Zakladať hlasovania má zmysel, keď už to tam trčí neprimerane dlho. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:23, 9. máj 2026 (UTC) == Vyjasnenie situácie == Neviem prečo obťažuješ nových redaktorov [[Diskusia s redaktorom:Nové Zámky Sentinels|svojimi blbými poznámkami]]... atď. Ten článok môže asi ťažko vytvoriť, keď je encyklopedicky nevýznamný, a nepatrí ani na redaktorskú stránku. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:15, 25. máj 2026 (UTC) :Za to Crown Plaza sa ospravedlňujem to som Vám klikol na zlú úpravu až teraz si to uvedomujem. Nepíšem nikomu blbosti. Áno teraz keď sa na to pozerám spätne tak to je len nejaký malý klub. Idem to odstrániť ale stále to nie sú experimenty. Ďakujem @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:19, 25. máj 2026 (UTC) ::A tiež by sa mohol prestať hrať na správcu wikipédie a obťažovať ostatných redaktorov, neprináleží ti to. Máš nulové zásluhy, nulovú tvorbu článkov a nulové skúsenosti z tvorbou wikipédie. Odporúčam sa radšej venovať tvorbe článkov, aj keď v tvojom prípade to je rovnako jedna veľká bieda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:25, 25. máj 2026 (UTC) :::Pardón asi sme sa neporozumeli. Mohol by som sa opýtať kde sa hrám na správcu wikipédie a kedy obťažujem redaktorov? A nulovú tvorbu článkov atď. si zdovolením vyprosujem @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:28, 25. máj 2026 (UTC) ::::Znova opakujem, neobťažuj nových redaktorov svojimi hlúpymi pripomienkami. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:48, 25. máj 2026 (UTC) :::::Idem ťa nahlásiť správcom. Normálne niečo vysvetľujem a ty si prídeš a vymažeš to. Prídeš si sem pred 40min máš 12 úprav aj to skoro žiadne v Hlavnom mennom priestore a hráš sa tu na pána veľkého prosím prestaň --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::::Nič nenahlasuj a naozaj, nerieš veci, na ktoré nemáš dostatok praxe a schopnosti posúdiť ich zmysel. Nie všetko je nutné komunikovať cez DS. Nechaj túto prácu na zavedených redaktorov a ak chceš wiki pomôcť, uč sa od základov.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:53, 25. máj 2026 (UTC) :::::::Pardón ale ak sa môžem opýtať, ktorého redaktora som tak otravoval ako spomínal @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]]? Celé poobedie sa tu snažím niečim prispievať a potom sem večer zas príde nejaký anonym, ktorý tu je 40 minút má 12 úprav aj tak väčšinu nie v Hlavnom mennom priestore a začne akurát všetkým pridávať Experimenty a pod. čo si nemyslím, že je správny prístup. Ďakujem @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 25. máj 2026 (UTC) ::::::::To dieťa tu prišlo ako veľká voda, nič nevytvorilo, a vy si s ním neviete spraviť poriadok? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:59, 25. máj 2026 (UTC) :::::::::Najskôr sa pozrite na svoje správanie a potom hodnotte iných. Snažil som sa to s Vami vyriešiť pokojne ale vy nie --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:03, 25. máj 2026 (UTC) ::::::::::Ty nič nerieš, keď chceš tvor články, ty tu nie si nato aby si niečo riešil, nemáš na to kompetencie ani skúsenosti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 20:06, 25. máj 2026 (UTC) :::::::::::A hovor aj o sebe --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:10, 25. máj 2026 (UTC) == Dopĺňanie wikilinkov == Zdravím. Na margo úprav ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219713]: wikilinky prosím dopĺňaj výhradne v tematických oblastiach, v ktorých máš nejaký prehľad. Prvý doplnený wl. na obdĺžnik je tam síce triviálny (a trochu nadbytočný), ale v zásade neškodný odkaz. No stereotyp a dedičnosť sú výrazy, z ktorých wl. by mali zmysel nanajvýš na príslušné odborné výrazy z oblasti UML resp. OOP ([[:en:stereotype (UML)]], [[:en:inheritance (object-oriented programming)]]), wl. na bežné všeobecné významy tých slov sú tam zavádzajúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:51, 25. máj 2026 (UTC) :Som neskontroloval dobre čo to automaticky vyplulo :) Ok budem si pamätať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) == Vítanie == Ahoj, s vítaním chvíľu čakaj, najmä u IP. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:36, 25. máj 2026 (UTC) == Upozornenie == Skúsim ešte raz explicitne: venuj sa prosím nateraz výhradne zmysluplnej redaktorskej aktivite primeranej skúsenostiam, tzn. písaniu článkov z nejakej oblasti, v ktorej máš nejaký rozhľad, prípadne zmysluplným úpravám existujúcich článkov. Nerieš údržbu, patrolling, vítania, komunikáciu s redaktormi, procedurálne veci, pretože ti na to zatiaľ chýba prax a cit pre posúdenie primeranosti a kontextov. Je to už N-tá spätná väzba zo strany viacerých zavedených redaktorov, no stále v tom máš tendenciu pokračovať. Ak tento prístup nezmeníš, nezostane bohužiaľ než to riešiť blokom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 25. máj 2026 (UTC) == Jan Macák == Na margo úprav [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Saf%C3%AD%C4%8Dek?offset=202605262044&limit=3]: # keď meníš v ozdrojovanom článku akýkoľvek údaj (ako tu miesto narodenia, počet odberateľov), nemeň ho pls. bez aktualizácie a/alebo doplnenia citácií zdrojov, z ktorých dotyčná vec vyplýva. # keď meníš niektorý údaj, zmeň ho pokiaľ možno konzistentne všade, nie že necháš niečo v infoboxe, niečo iné zase v úvode, atď. # to [[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]] si odkázal raz správne (<code><nowiki>[[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]]</nowiki></code>), raz len ako odkaz na rozlišovačku (<code><nowiki>[[Opočno]]</nowiki></code>). # do IB parametra <code>Vzdelanie</code> nepatrí voľný pokec, viď aj popis parametrov š. {{tl|Infobox Youtuber}}, patrí tam vysoká škola (ako sa to po tebe pokúsil upraviť Pe3kZA [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8220233] no ty si to obratom revertol). Daj to pls. do poriadku, inak to je to súce na revert/rollback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:01, 26. máj 2026 (UTC) :Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8220585]: výborné, upravil si tam dve veci, z toho jednu chybne, všetko ostatné si nechal tak. S takýmto prístupom sa prosím do úprav radšej vôbec nepúšťaj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:38, 28. máj 2026 (UTC) == Štefan Repka Gorals == Už ti to tu bolo oznámené x-krát. Nepúšťaj sa prosím do vecí v ktorých sa nevyznáš a nevieš ako ich urobiť. Na hlasovanie o zmazaní sa dávajú staršie články. Novovytvorené nevyhovujúce články sa dávajú buď na urgentnú úpravu, alebo na rýchle zmazanie, nehlasuje sa o nich. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:43, 7. jún 2026 (UTC) Tak teda ešte raz. Nerob patrolu, údržbu, nelep do článkov šablóny a nepíš redaktorom upozornenia na diskusné stránky. S prepáčením, za niekoľko desiatok minút sa ti tu podarilo narobiť taký bordel, čo nezvládnu ani niektorí vandali. Teraz je ten článok zároveň na rýchle zmazanie aj na urgentnú úpravu. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:11, 7. jún 2026 (UTC) :Hotovo opravené --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:30, 7. jún 2026 (UTC) ::Nie nič nie je opravené, nemôžeš si len tak vytvoriť ľubovoľnú šablónu a začať to niekam lepiť. Takéto veci sa najskôr diskutujú v Kaviarni. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:35, 7. jún 2026 (UTC) Okrem toho teda, z pieskoviska sa nepremiestňuje, ale normálne kopíruje pomocou Ctrl+C a Ctrl+V, premiestnením tam ostáva všetka pôvodná história pieskoviska, čiže teraz máš v histórii tej šablóny úpravy, ktoré si robil na ZŠ Bezručova.... --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:38, 7. jún 2026 (UTC) ::Pridávam sa k apelu. Prosím ťa, neskúšaj vytvárať nové šablóny, ktoré potom rovno vkladáš do článkov. Nové šablóny treba najprv prediskutovať v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]], pričom vytvárať by ich mal človek s už dostatočnou technickou zbehlosťou na Wikipédii. ::Odporúčam sa radšej venovať písaniu alebo úprave článkov, nech sa najprv poriadne naučíš, ako to na slovenskej Wikipédii chodí. {{Úsmev|:-)}} --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 22:39, 7. jún 2026 (UTC) == Diskusie == Ahoj, opätovne, prosím, prestaň písať iným redaktorom "rady" do diskusií. Nemáš na to skúsenosti a odhad. Osobne ani nechápem ako ti vôbec môže napadnúť, že si ten správny kamdidát, ktorý by mal dávať rady iným ako upraviť článok, keďže články, ktoré si tu zatiaľ vytvoril boli v podstate takmer všetky vyslovene katastrofálne a aj tak väčšine z nich dopadla. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:54, 15. jún 2026 (UTC) :Chcel som niekomu pomôcť a za druhé rady, ktoré som mu dal boli správne a použiteľné takže v tom nebidím problém. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:56, 15. jún 2026 (UTC) ::Problém je v tom, že tie rady nie sú správne a píšeš im v niektorých prípadoch vyložené hlúposti, ako píšem, nemáš na to zatiaľ ani náhodou skúsenosti a odhad. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:59, 15. jún 2026 (UTC) :::Ak Ťa môžem poprosiť citovať sem tie hlúposti Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:00, 15. jún 2026 (UTC) ::::Tak nesprávne bolo doteraz takmet všetko, čo si niekomu poradil a ja fakt nemam čas a chuť spätne prechádzať, čo si všetko kde popísal, ale tak napríklad tu máš z poslednej diskusie: ''ale každopádne článok je príliš podrobný. Skúste ho dať do trochu menej podrobnej podoby.'' Ako nájsť ako chybu na tamtom článku práve to, že je podrobný, to už je fakt "iný level". --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:05, 15. jún 2026 (UTC) :::::Je pravda, že je príliš podrobný. Aspoň podla mňa článok o osobnosti by nemal obsahovať také podrobné informácie ako kde bývajú jeho deti atď… --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 15. jún 2026 (UTC) ::::::To o deťoch tam byť nemusí, v tom máš náhodou pravdu, ale keď už to takto trebalo napísať do tej diskusie a nie to, že je článok podrobný, to je ničnehovoriaci blábol. Jednoducho, platí to čo som napísal, zatiaľ sa nesnáž pomáhať, lebo to sám nevieš a ak aj niečo vieš tak to absolútne nevieš odomunikovať. Ani nehovoriac, že o "každej veci" diskutuješ v xy vláknach a neustále dopĺnaš nejaké drobnosti čo do tej diskusie ešte podľa teba patria. Toto NIE JE diskusné fórum. To je fakt taký problém si zobrať k srdcu to, čo sme ti tu už radaili mnohí a najskôr sa tu naučiť orientovať? To posledné je renícka otázka. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:15, 15. jún 2026 (UTC) :::::Vyjadril som sa aj k iným chybám --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:09, 15. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Gitanes232}} Ak chceš dávať feedback, treba upozorniť priamo a konkrétne. Pridať diffy. Ak nemáš čas prechádzať úpravy bude lepšie nekomentovať, aby z komentára nebol „ničnehovoriaci blábol“ :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:27, 16. jún 2026 (UTC) ::::Sorry za neskorú odpoveď. V zásade by som aj súhlasil, keby išlo o nejaké dávanie feedbacku, čo som v tomto prípade skutočne nerobil. To už som skúsil - a nie sám - pred časom a bez akéhokoľvek výsledku. V tomto prípade bol môj cieľ jediný a to zamedziť činnosti, ktorú v tej chvíli robil. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:25, 22. jún 2026 (UTC) == Blok (2) == Blok na 3 dni pre opakované aktivity nezodpovedajúce skúsenostiam, napriek množstvu upozornení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:28, 15. jún 2026 (UTC) : {{Re|Teslaton}} Wikipedie bude přitahovat takřka vždy mladé a/nebo nevyzrálé lidi. Mohu mluvit i z vlastní zkušenosti, že jde o způsob realizace, sociálních vazeb a sebenaplnění, možnost vzdělávat se a být užitečný (i když na začátku se to nedaří). Právě z nich se ale mohou odvozovat zkušení redaktoři (z menšiny, kus pak s VŠ, partnerským životem, prací, ... na Wiki zapomene – a je to tak správně). Ostrý feedback je někdy potřeba, aby stimuloval takového redaktora správným směrem. Ale nemyslím si, že blok na 3 dni je v tomto případě ukázka takového feedbacku, vyzrálosti a že je v duchu pravidel (i za osobní útoky se většinou blokuje jen na 24 hodin, pokud vůbec – na rozdíl od osobních útoků nelze pochybovat o tom, že uživatel jedná v dobré vůli). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:20, 15. jún 2026 (UTC) ::Nevidím inú cestu, slovná spätná väzba (a že jej bolo vcelku dosť) tu zjavne nateraz nezaberá. V skrátení nevidím problém, ak zaznie nejaký náznak toho, že pán adresát berie výhrady na vedomie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:24, 15. jún 2026 (UTC) :Ospravdlňujem sa s prísľubom tvorby nových článkov a upravovania starších. Nebudem sa už motať do vecí pre skúsenejších redaktorov. S pozdravom --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 04:59, 16. jún 2026 (UTC) ::Na základe ospravedlnenia som odblokoval úplne. ::{{Re|Teslaton}} Príliš prísny blok v pomere k činom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:24, 16. jún 2026 (UTC) :::[[xtools:pages/sk.wikipedia.org/Safíček|Articles]] zo 6 počinov vydržali 2 = skôr treba najskôr študovať ako majú články na Wiki vyzerať ([[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]] či [[Redaktor:Fillos X./Príručka]]) a potom riešiť kadečo iné... :-). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:27, 16. jún 2026 (UTC) :::Nemyslím. Dlhodobé obťažovanie aktivitami mimo kompetencií a skúseností, bez zmysluplnej odozvy na netriviálne množstvá upozornení, na to mi 3-dňový blok príde adekvátny. 24h si človek, ktorý tu nie je non-stop ani nemusí všimnúť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:06, 16. jún 2026 (UTC) == Patrolling == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8234083]: znova, nerob pls. insitné pokusy o patrolling a korektúry. Je to zle z viacerých nezávislých aspektov: 1. nejde o dostatočnú jazykovú úpravu toho strojovo preloženého junku. 2. do toho (snáď) citátu v úvode to tak či tak nepatrí, aj keby to zrovna bolo napísané jazykovo príčetne a doložené citáciou nejakého spoľahlivého zdroja (ani jedno z toho neplatí). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:32, 16. jún 2026 (UTC) :Okej len mi ten článok prišiel pod ruku. Mi to tiež pripadalo divné len som sa nemal čas s tým zapodievať a som len opravil tú gramatiku @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:54, 16. jún 2026 (UTC) == Eclipse (pieseň Delty Goodremovej)== {{Urgentne upraviť autor|Eclipse (pieseň Delty Goodremovej)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:28, 21. jún 2026 (UTC) :{{Re|Pe3kZA}} Ahoj, a) keď vkladáš {{tl|UUA}}, prosím, tvor novú sekciu, nech sa to oddeľuje od ostatných sekcií na diskusnej stránke, a b) keď vkladáš {{tl|UU}}, píš dôvody vloženia/nedostatky, či už do zhrnutia úprav alebo sem do diskusie. Si skúsený redaktor, neviem, prečo tieto dve veci nerobíš. Stránku som upravil a UU odobral - ak s ňou máš nejaké konkrétne problémy, tak to prosím uveď menovite. Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:30, 21. jún 2026 (UTC) ::@Safíček @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Stále sú tam neozdrojované tvrdenia (+ úvod), je tam absurdné množstvo červených wikilinkov a šablóna prekladu nie je korektne vyplnená. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:41, 21. jún 2026 (UTC) ::A na margo ''„si skúsený redaktor, neviem, prečo tieto dve veci nerobíš“'': ja ich tiež vždy nerobím, nevnímam to ako nejakú psiu povinnosť (ak máš dojem, že na to existuje pravidlo, neváhaj a daj link), beriem to ako ústretovosť voči redaktorovi a téme. Ak ich v konkrétnom prípade necítim, neriešim, starám sa len aby to tu pokiaľ možno nezostalo... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:44, 21. jún 2026 (UTC) :::Za mňa je to nepísané pravidlo slušnosti. Potom sa hlavne nový redaktori doprosujú vysvetlenia a nikto im ho nevie dať @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 21. jún 2026 (UTC) ::::Odkaz na kritériá [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho čl.]] je uvedený priamo v šablóne, pokiaľ je tam urgent preto, že niektoré z nich nie sú dodržané, je akékoľvek ďalšie vysvetľovanie nad rámec. A čo sa týka pravidiel slušnosti, je pomerne vtipné, keď sa nimi ide oháňať niekto, komu sem môžu aj 10-krát písať, aby niečo nerobil, aj tak to jedenásty krát znova spokojne spraví. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:20, 21. jún 2026 (UTC) ::::Dobre vieš, že som ťa na fóre upozorňoval, že článok potrebuje úpravy... Nedal si si povedať. Na margo dôvodov - ako píše Teslaton - základ je v šablóne a predpokladal som, že po zbežnom pozretí článku bude každému jasné, že to vyžaduje komplexnú úpravu. KormiSK - beriem tú sekciu... Dôvody si videl sám v čete, nemám čas ani chuť po hodine debát o nedostatkoch a dôvodoch nutnosti úprav, ich ešte vypisovať na DS. Sám si tú diskusiu videl, tak niet o čom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:25, 22. jún 2026 (UTC) :::::{{Re|Pe3kZA}} Akom čete? Nevidel. Keby som ich videl, tak to tu neriešim. Vypisovať stačí heslovite a vskratkach, nepotrebujeme traktáty. :::::{{Re|Teslaton}} Tak "''absurdné množstvo červených wikilinkov''" by mi ako dôvod na UU/zmazanie teda asi nikdy nenapadlo. :D To niekde stojí ako dôvod na zmazanie/nespĺňanie kritéria na minimálny článok? Zdroje, ok, u niektorých tvrdení chýbajú; doplnil som ich prenosom z enwiki alebo {{tl|Bez citácie}} tam, kde neboli. [[Special:Diff/8236963|Stránku som upravil]], niektoré časti textu, ktoré sa opakovali, som odmazal (čím sa znížilo i množstvo problematických červených wl). :::::Inak šablóna UU inak priamo uvádza "''inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku.''", ergo by v diskusii mali byť dôvody uvedené; keď nie tam, dávame to aspoň do toho zhrnutia. Pripadá mi to ako obdobný štandard ako pingovať ľudí na [[WP:SNZ]] (i keď tam mnoho tých ľudí dávno aktívnych nie je). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:00, 22. jún 2026 (UTC) ::::::{{re|KormiSK|s=1}} Ad ''„... by mi ako dôvod na UU/zmazanie teda asi nikdy nenapadlo“'': to čo som uvádzal sa týkalo stavu k momentu, kedy som to písal (tzn. už po tvojich úpravách a odstránení šablón), nie dôvodov, prečo tam pôvodne bola vložená údržbová šablóna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 22. jún 2026 (UTC) :::::::{{Re|Teslaton|s=1}} Ok, to som ťa blbo pochopil. Dík za ozrejmenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:51, 22. jún 2026 (UTC) ::::::Na discorde... Hodinová strata času... Ale tak - dobrá viera... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:51, 22. jún 2026 (UTC) :::::::{{Re|Pe3kZA}} Nečítal som, nemám tú povinnosť, a rovnako ju nemá nikto z Wiki. Preto je dobré to uvádzať i sem pre ostatných, ktorí sa obdobných diskusií nezúčastnili. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:59, 22. jún 2026 (UTC) ::::::::Netvrdím, že máš povinnosť, len som predpokladal, že si si tú debatu tam všimol. Strážcovia sú na pár výnimiek skúsení redaktori, pre ktorých nie je potrebné podrobne popisovať nedostatky zverejneného obsahu, odhliadnuc od konkrétneho autora. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:05, 22. jún 2026 (UTC) == [[Kameň mudrcov]] == Ahoj, na staré články sa tu nedáva Š:Zmazať lebo. Ak, tak sa dáva hlasovať o ich zmazaní.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:25, 26. jún 2026 (UTC) :Aha Ďakujem mám založiť? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:27, 26. jún 2026 (UTC) ::Vieš, že viac by si wikipédii pomohol, keby si ten článok rozšíril? [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:35, 26. jún 2026 (UTC) ::Tak tak.. akurát som to šiel tiež navrhnúť... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Samozrejme, rozšírenie je najlepšie. Ak to nie je možné, tak zaužívaný postup je nasledovný: ::* Ak je článok nový a nespĺňa základe pravidlá, tak ::** ak spĺňa [[WP:KRZ]], označí sa {{tl|ZL}} a zmažeme ho rovno ::** ak nespĺňa WP:KRZ, označí sa pomocou {{tl|UU}} a buď sa upraví, alebo sa zmaže po 14 dňoch. ::* Ak je článok starší (viac ako 14 dní, typicky však veľmi staré články), označí sa pomocou {{tl|Na zmazanie}} a založí sa hlasovanie na [[WP:SNZ]], ako uviedol Scholastikos. ::Dodržiavaj, prosím, tento postup. Ak si nie si istý, napíš. Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) == Upozornenie (2) == Znova upozorňujem: nezasahuj prosím ostatným redaktorom do redaktorských a diskusných stránok a nevypisuj ľuďom posolstvá. Všetko to sú veci, na ktoré je žiadúce mať tu trochu dlhšiu prax. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:30, 27. jún 2026 (UTC) == Uvítania == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Natalia99551&oldid=8241428]: uvítania je tu zauźívané vkladať až redaktorom, ktorí už niečím aspoň trochu zmysluplným prispeli. Nie voľne novým kontám bez histórie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:35, 1. júl 2026 (UTC) :Ja viem. Toto som urobil len preto že to bola moja známa a dlhšie sa chystala na wiki založiť si účet. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 04:59, 1. júl 2026 (UTC) ::Jo, v takom prípade no problem. Zostáva teda držať palce s prípadnými budúcimi zmysluplnými príspevkami... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:11, 1. júl 2026 (UTC) == Pavol Šima-Juriček == Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8243755]: uvádzaj pls. vždy ak tak vlastné relevantné argumenty, nie alibistické žvásty typu ''„po dohode s inými redaktormi“'' (s akými? kde? ako to zvyšuje relevanciu úpravy?). Odhliadnuc od toho, že znova, opäť, namiesto zmysluplných činností, primeraných svojim schopnostiam, realizuješ insitné pokusy o údržbové aktivity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:38, 6. júl 2026 (UTC) :Nie o údržbové ráno som ju odstránil šablónu ale potom som počul pripomienky iných redaktorov - konkrétne na [[Wikipédia:Discord Slovenskej Wikipédie|Discorde]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:42, 6. júl 2026 (UTC) ::Ale zhodli sme sa teraz, že už to vcelku spĺňa kritériá akurát menšie pripomienky. Takže UU už netreba --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:46, 6. júl 2026 (UTC) == Zakladanie stránok redaktorov == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8251145]: nezakldaj im pls. blank stránky, patrí tam ako minimum radenie do kat. [[:Kategória:Wikipédia:Redaktori|Wikipédia:Redaktori]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8251210]. Druhá vec, že podobne ako s uvítaniami, nezakladaj ich prosím iniciatívne ľuďom bez akejkoľvek histórie zmysluplného prispievania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:25, 22. júl 2026 (UTC) :To bol omyl ja som išiel niečo dávať na DS a som sa preklikol na SP --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:31, 22. júl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:31, 22. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Inak je vlastne žiadúce / potrebné wikipediánom zakladať ich redaktorské stránky s tou kat., možno ich ani nechcú mať, resp. by si ich časom radšej založili sami (nie cudzím pričinením)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:03, 22. júl 2026 (UTC) ::::Je to praktické z pohľadu toho, že inak sú wl. na nich červené. Ak ide o človeka, ktorý tu aktívne edituje, diskutuje, prispieva do súťaží a pod., takže sa wl. na jeho RS objavuje na rôznych miestach, je fajn, ak tam všade nesvieti na červeno. Upraviť si ju môže kedykoľvek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:08, 22. júl 2026 (UTC) :::::Ja napríklad keď pozerám Posledné úpravy tak hlavne pozerám úpravy IP a redaktorov svietiacich na červeno --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:17, 22. júl 2026 (UTC) ::::::Práve preto nie je žiadúce zakladať ich hneď. No časom, keď už je zrejmé, že ide o človeka prispievajúceho príčetným obsahom a má tendenciu prispievať opakovane, má ev. zmysel, aby RS existovala a wl. boli modré. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:24, 22. júl 2026 (UTC) :::::::Súhlasím s @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]. Ale dávať až pri nejakom pičte úprav --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:28, 22. júl 2026 (UTC) == Patrolling (2) == Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8253367] a ďalšie: prosím ťa, prečo, keď tu sám máš prakticky nulový track record prispievania nejakým zmysluplným netriviálnym obsahom, sa opakovane pokúšaš usmerňovať iných redaktorov? Z akého popudu sa na to cítiš byť kompetentný? Nie, nemusí nutne prekladať celý inojazyčný článok, neexistuje tu taká podmienka, stačí keď preloží toľko, aby to obstálo ako samostatný článok a boli tam splnené náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 25. júl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8254860]: nie, prispievajúca nezadáva 8 vlnoviek, reaguje cez funkcionalitu ''Odpovedať'' – viď príslušná značka (tag) pri jej úpravách DS v hisórii/RC/watchlistoch. Tým značkám treba pri pokusoch o usmerňovanie ľudí venovať pozornosť, pretože iné odporúčania sú spravidla relevantné pre editáciu zdrojáku (kde ešte ďalej závisí od konkrétneho editora), iné pre editáciu vizuálnym editorom a iné pre reagovanie cez diskusné nástroje. Pri funkcionalite ''Odpovedať'' sa podpis vkladá automaticky, takže žiadne vlnovky tam už písať netreba. Vlnovkové makro je relevantné len prí vkladaní reakcií cez priamu editáciu zdrojáku DS. Bohužiaľ, tunajšie dokumantácie, nápovedy a iné servisné texty sú beznádejne zastarané a nestíhajú držať krok s postupne nasádzanými novými režimami editácie a zmenami rozhrania, časť z nich reflektuje stav niekde spred 20 rokov, iná časť obsahuje nejak poňatý mix a ako celok to nových prispievateľov skôr dezorientuje, než že by im to uľahčovalo robotu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:49, 28. júl 2026 (UTC) dwiycfpwzuyv6plbti02y1vhen5dfgs 8255062 8254898 2026-07-29T06:32:05Z Safíček 270527 /* Patrolling (2) */ odpoveď 8255062 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] má úplnú pravdu, urobíš múdro, keď využiješ svoj čas inak. Podľa toho čo som čítal v sekciách nižšie, tak na Wikipédiu neprispievaš veľmi priaznivo. Podľa štatistík máš vytvorených 64 článkov z toho 17 bolo zmazaných a ty žiadaš o rollback a hlasovacie právo. A taktiež hovoriť redaktorovi, ktorý prispieva 20 rokov, že si má prečítať príručku je fakt iný level. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:37, 20. jún 2026 (UTC) :::Konkrétne, ktorému redaktorovi, ktorý tu prispieva už 20 rokov som to napísal? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:42, 20. jún 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) :Veď mám hlas. právo @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:40, 9. máj 2026 (UTC) ::Nie, nemáš. Treba 200+ úprav v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] (ktoré ale pls. získavaj pokiaľ možno prirodezným spôsobom, tzn. príčetnými úpravami s jasnou pridanou hodnotou, nie umelou honbou za hl. právom, ktoré aj tak nedokážeš v súčasnom stave zmysluplne využiť), navyše k momentu začiatku hlasovania, nie spätne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 9. máj 2026 (UTC) :::Aha lebo sa dostala ku mne informácia, že mám. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:58, 9. máj 2026 (UTC) ::::Áno, zazrel som, no nebola správna. Príspevky v NS0 viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3APr%C3%ADspevky&target=Saf%C3%AD%C4%8Dek&namespace=0]. Bez ohľadu na to, pls. fakt skús pokojne, postupne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) ::::Čo sa týka urgentov po lehote, nie je žiadúce dávať ich na hlasovania keď ešte lehota ani poriadne nevypršala, má zmysel počkať ešte minimálne týždeň, či sa toho niektorý admin nechytí a nezmaže to alebo inak nevyrieši. Zakladať hlasovania má zmysel, keď už to tam trčí neprimerane dlho. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:23, 9. máj 2026 (UTC) == Vyjasnenie situácie == Neviem prečo obťažuješ nových redaktorov [[Diskusia s redaktorom:Nové Zámky Sentinels|svojimi blbými poznámkami]]... atď. Ten článok môže asi ťažko vytvoriť, keď je encyklopedicky nevýznamný, a nepatrí ani na redaktorskú stránku. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:15, 25. máj 2026 (UTC) :Za to Crown Plaza sa ospravedlňujem to som Vám klikol na zlú úpravu až teraz si to uvedomujem. Nepíšem nikomu blbosti. Áno teraz keď sa na to pozerám spätne tak to je len nejaký malý klub. Idem to odstrániť ale stále to nie sú experimenty. Ďakujem @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:19, 25. máj 2026 (UTC) ::A tiež by sa mohol prestať hrať na správcu wikipédie a obťažovať ostatných redaktorov, neprináleží ti to. Máš nulové zásluhy, nulovú tvorbu článkov a nulové skúsenosti z tvorbou wikipédie. Odporúčam sa radšej venovať tvorbe článkov, aj keď v tvojom prípade to je rovnako jedna veľká bieda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:25, 25. máj 2026 (UTC) :::Pardón asi sme sa neporozumeli. Mohol by som sa opýtať kde sa hrám na správcu wikipédie a kedy obťažujem redaktorov? A nulovú tvorbu článkov atď. si zdovolením vyprosujem @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:28, 25. máj 2026 (UTC) ::::Znova opakujem, neobťažuj nových redaktorov svojimi hlúpymi pripomienkami. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:48, 25. máj 2026 (UTC) :::::Idem ťa nahlásiť správcom. Normálne niečo vysvetľujem a ty si prídeš a vymažeš to. Prídeš si sem pred 40min máš 12 úprav aj to skoro žiadne v Hlavnom mennom priestore a hráš sa tu na pána veľkého prosím prestaň --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::::Nič nenahlasuj a naozaj, nerieš veci, na ktoré nemáš dostatok praxe a schopnosti posúdiť ich zmysel. Nie všetko je nutné komunikovať cez DS. Nechaj túto prácu na zavedených redaktorov a ak chceš wiki pomôcť, uč sa od základov.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:53, 25. máj 2026 (UTC) :::::::Pardón ale ak sa môžem opýtať, ktorého redaktora som tak otravoval ako spomínal @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]]? Celé poobedie sa tu snažím niečim prispievať a potom sem večer zas príde nejaký anonym, ktorý tu je 40 minút má 12 úprav aj tak väčšinu nie v Hlavnom mennom priestore a začne akurát všetkým pridávať Experimenty a pod. čo si nemyslím, že je správny prístup. Ďakujem @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 25. máj 2026 (UTC) ::::::::To dieťa tu prišlo ako veľká voda, nič nevytvorilo, a vy si s ním neviete spraviť poriadok? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:59, 25. máj 2026 (UTC) :::::::::Najskôr sa pozrite na svoje správanie a potom hodnotte iných. Snažil som sa to s Vami vyriešiť pokojne ale vy nie --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:03, 25. máj 2026 (UTC) ::::::::::Ty nič nerieš, keď chceš tvor články, ty tu nie si nato aby si niečo riešil, nemáš na to kompetencie ani skúsenosti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 20:06, 25. máj 2026 (UTC) :::::::::::A hovor aj o sebe --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:10, 25. máj 2026 (UTC) == Dopĺňanie wikilinkov == Zdravím. Na margo úprav ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219713]: wikilinky prosím dopĺňaj výhradne v tematických oblastiach, v ktorých máš nejaký prehľad. Prvý doplnený wl. na obdĺžnik je tam síce triviálny (a trochu nadbytočný), ale v zásade neškodný odkaz. No stereotyp a dedičnosť sú výrazy, z ktorých wl. by mali zmysel nanajvýš na príslušné odborné výrazy z oblasti UML resp. OOP ([[:en:stereotype (UML)]], [[:en:inheritance (object-oriented programming)]]), wl. na bežné všeobecné významy tých slov sú tam zavádzajúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:51, 25. máj 2026 (UTC) :Som neskontroloval dobre čo to automaticky vyplulo :) Ok budem si pamätať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) == Vítanie == Ahoj, s vítaním chvíľu čakaj, najmä u IP. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:36, 25. máj 2026 (UTC) == Upozornenie == Skúsim ešte raz explicitne: venuj sa prosím nateraz výhradne zmysluplnej redaktorskej aktivite primeranej skúsenostiam, tzn. písaniu článkov z nejakej oblasti, v ktorej máš nejaký rozhľad, prípadne zmysluplným úpravám existujúcich článkov. Nerieš údržbu, patrolling, vítania, komunikáciu s redaktormi, procedurálne veci, pretože ti na to zatiaľ chýba prax a cit pre posúdenie primeranosti a kontextov. Je to už N-tá spätná väzba zo strany viacerých zavedených redaktorov, no stále v tom máš tendenciu pokračovať. Ak tento prístup nezmeníš, nezostane bohužiaľ než to riešiť blokom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 25. máj 2026 (UTC) == Jan Macák == Na margo úprav [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Saf%C3%AD%C4%8Dek?offset=202605262044&limit=3]: # keď meníš v ozdrojovanom článku akýkoľvek údaj (ako tu miesto narodenia, počet odberateľov), nemeň ho pls. bez aktualizácie a/alebo doplnenia citácií zdrojov, z ktorých dotyčná vec vyplýva. # keď meníš niektorý údaj, zmeň ho pokiaľ možno konzistentne všade, nie že necháš niečo v infoboxe, niečo iné zase v úvode, atď. # to [[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]] si odkázal raz správne (<code><nowiki>[[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]]</nowiki></code>), raz len ako odkaz na rozlišovačku (<code><nowiki>[[Opočno]]</nowiki></code>). # do IB parametra <code>Vzdelanie</code> nepatrí voľný pokec, viď aj popis parametrov š. {{tl|Infobox Youtuber}}, patrí tam vysoká škola (ako sa to po tebe pokúsil upraviť Pe3kZA [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8220233] no ty si to obratom revertol). Daj to pls. do poriadku, inak to je to súce na revert/rollback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:01, 26. máj 2026 (UTC) :Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8220585]: výborné, upravil si tam dve veci, z toho jednu chybne, všetko ostatné si nechal tak. S takýmto prístupom sa prosím do úprav radšej vôbec nepúšťaj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:38, 28. máj 2026 (UTC) == Štefan Repka Gorals == Už ti to tu bolo oznámené x-krát. Nepúšťaj sa prosím do vecí v ktorých sa nevyznáš a nevieš ako ich urobiť. Na hlasovanie o zmazaní sa dávajú staršie články. Novovytvorené nevyhovujúce články sa dávajú buď na urgentnú úpravu, alebo na rýchle zmazanie, nehlasuje sa o nich. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:43, 7. jún 2026 (UTC) Tak teda ešte raz. Nerob patrolu, údržbu, nelep do článkov šablóny a nepíš redaktorom upozornenia na diskusné stránky. S prepáčením, za niekoľko desiatok minút sa ti tu podarilo narobiť taký bordel, čo nezvládnu ani niektorí vandali. Teraz je ten článok zároveň na rýchle zmazanie aj na urgentnú úpravu. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:11, 7. jún 2026 (UTC) :Hotovo opravené --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:30, 7. jún 2026 (UTC) ::Nie nič nie je opravené, nemôžeš si len tak vytvoriť ľubovoľnú šablónu a začať to niekam lepiť. Takéto veci sa najskôr diskutujú v Kaviarni. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:35, 7. jún 2026 (UTC) Okrem toho teda, z pieskoviska sa nepremiestňuje, ale normálne kopíruje pomocou Ctrl+C a Ctrl+V, premiestnením tam ostáva všetka pôvodná história pieskoviska, čiže teraz máš v histórii tej šablóny úpravy, ktoré si robil na ZŠ Bezručova.... --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:38, 7. jún 2026 (UTC) ::Pridávam sa k apelu. Prosím ťa, neskúšaj vytvárať nové šablóny, ktoré potom rovno vkladáš do článkov. Nové šablóny treba najprv prediskutovať v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]], pričom vytvárať by ich mal človek s už dostatočnou technickou zbehlosťou na Wikipédii. ::Odporúčam sa radšej venovať písaniu alebo úprave článkov, nech sa najprv poriadne naučíš, ako to na slovenskej Wikipédii chodí. {{Úsmev|:-)}} --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 22:39, 7. jún 2026 (UTC) == Diskusie == Ahoj, opätovne, prosím, prestaň písať iným redaktorom "rady" do diskusií. Nemáš na to skúsenosti a odhad. Osobne ani nechápem ako ti vôbec môže napadnúť, že si ten správny kamdidát, ktorý by mal dávať rady iným ako upraviť článok, keďže články, ktoré si tu zatiaľ vytvoril boli v podstate takmer všetky vyslovene katastrofálne a aj tak väčšine z nich dopadla. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:54, 15. jún 2026 (UTC) :Chcel som niekomu pomôcť a za druhé rady, ktoré som mu dal boli správne a použiteľné takže v tom nebidím problém. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:56, 15. jún 2026 (UTC) ::Problém je v tom, že tie rady nie sú správne a píšeš im v niektorých prípadoch vyložené hlúposti, ako píšem, nemáš na to zatiaľ ani náhodou skúsenosti a odhad. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:59, 15. jún 2026 (UTC) :::Ak Ťa môžem poprosiť citovať sem tie hlúposti Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:00, 15. jún 2026 (UTC) ::::Tak nesprávne bolo doteraz takmet všetko, čo si niekomu poradil a ja fakt nemam čas a chuť spätne prechádzať, čo si všetko kde popísal, ale tak napríklad tu máš z poslednej diskusie: ''ale každopádne článok je príliš podrobný. Skúste ho dať do trochu menej podrobnej podoby.'' Ako nájsť ako chybu na tamtom článku práve to, že je podrobný, to už je fakt "iný level". --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:05, 15. jún 2026 (UTC) :::::Je pravda, že je príliš podrobný. Aspoň podla mňa článok o osobnosti by nemal obsahovať také podrobné informácie ako kde bývajú jeho deti atď… --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 15. jún 2026 (UTC) ::::::To o deťoch tam byť nemusí, v tom máš náhodou pravdu, ale keď už to takto trebalo napísať do tej diskusie a nie to, že je článok podrobný, to je ničnehovoriaci blábol. Jednoducho, platí to čo som napísal, zatiaľ sa nesnáž pomáhať, lebo to sám nevieš a ak aj niečo vieš tak to absolútne nevieš odomunikovať. Ani nehovoriac, že o "každej veci" diskutuješ v xy vláknach a neustále dopĺnaš nejaké drobnosti čo do tej diskusie ešte podľa teba patria. Toto NIE JE diskusné fórum. To je fakt taký problém si zobrať k srdcu to, čo sme ti tu už radaili mnohí a najskôr sa tu naučiť orientovať? To posledné je renícka otázka. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:15, 15. jún 2026 (UTC) :::::Vyjadril som sa aj k iným chybám --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:09, 15. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Gitanes232}} Ak chceš dávať feedback, treba upozorniť priamo a konkrétne. Pridať diffy. Ak nemáš čas prechádzať úpravy bude lepšie nekomentovať, aby z komentára nebol „ničnehovoriaci blábol“ :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:27, 16. jún 2026 (UTC) ::::Sorry za neskorú odpoveď. V zásade by som aj súhlasil, keby išlo o nejaké dávanie feedbacku, čo som v tomto prípade skutočne nerobil. To už som skúsil - a nie sám - pred časom a bez akéhokoľvek výsledku. V tomto prípade bol môj cieľ jediný a to zamedziť činnosti, ktorú v tej chvíli robil. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:25, 22. jún 2026 (UTC) == Blok (2) == Blok na 3 dni pre opakované aktivity nezodpovedajúce skúsenostiam, napriek množstvu upozornení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:28, 15. jún 2026 (UTC) : {{Re|Teslaton}} Wikipedie bude přitahovat takřka vždy mladé a/nebo nevyzrálé lidi. Mohu mluvit i z vlastní zkušenosti, že jde o způsob realizace, sociálních vazeb a sebenaplnění, možnost vzdělávat se a být užitečný (i když na začátku se to nedaří). Právě z nich se ale mohou odvozovat zkušení redaktoři (z menšiny, kus pak s VŠ, partnerským životem, prací, ... na Wiki zapomene – a je to tak správně). Ostrý feedback je někdy potřeba, aby stimuloval takového redaktora správným směrem. Ale nemyslím si, že blok na 3 dni je v tomto případě ukázka takového feedbacku, vyzrálosti a že je v duchu pravidel (i za osobní útoky se většinou blokuje jen na 24 hodin, pokud vůbec – na rozdíl od osobních útoků nelze pochybovat o tom, že uživatel jedná v dobré vůli). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:20, 15. jún 2026 (UTC) ::Nevidím inú cestu, slovná spätná väzba (a že jej bolo vcelku dosť) tu zjavne nateraz nezaberá. V skrátení nevidím problém, ak zaznie nejaký náznak toho, že pán adresát berie výhrady na vedomie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:24, 15. jún 2026 (UTC) :Ospravdlňujem sa s prísľubom tvorby nových článkov a upravovania starších. Nebudem sa už motať do vecí pre skúsenejších redaktorov. S pozdravom --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 04:59, 16. jún 2026 (UTC) ::Na základe ospravedlnenia som odblokoval úplne. ::{{Re|Teslaton}} Príliš prísny blok v pomere k činom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:24, 16. jún 2026 (UTC) :::[[xtools:pages/sk.wikipedia.org/Safíček|Articles]] zo 6 počinov vydržali 2 = skôr treba najskôr študovať ako majú články na Wiki vyzerať ([[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]] či [[Redaktor:Fillos X./Príručka]]) a potom riešiť kadečo iné... :-). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:27, 16. jún 2026 (UTC) :::Nemyslím. Dlhodobé obťažovanie aktivitami mimo kompetencií a skúseností, bez zmysluplnej odozvy na netriviálne množstvá upozornení, na to mi 3-dňový blok príde adekvátny. 24h si človek, ktorý tu nie je non-stop ani nemusí všimnúť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:06, 16. jún 2026 (UTC) == Patrolling == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8234083]: znova, nerob pls. insitné pokusy o patrolling a korektúry. Je to zle z viacerých nezávislých aspektov: 1. nejde o dostatočnú jazykovú úpravu toho strojovo preloženého junku. 2. do toho (snáď) citátu v úvode to tak či tak nepatrí, aj keby to zrovna bolo napísané jazykovo príčetne a doložené citáciou nejakého spoľahlivého zdroja (ani jedno z toho neplatí). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:32, 16. jún 2026 (UTC) :Okej len mi ten článok prišiel pod ruku. Mi to tiež pripadalo divné len som sa nemal čas s tým zapodievať a som len opravil tú gramatiku @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:54, 16. jún 2026 (UTC) == Eclipse (pieseň Delty Goodremovej)== {{Urgentne upraviť autor|Eclipse (pieseň Delty Goodremovej)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:28, 21. jún 2026 (UTC) :{{Re|Pe3kZA}} Ahoj, a) keď vkladáš {{tl|UUA}}, prosím, tvor novú sekciu, nech sa to oddeľuje od ostatných sekcií na diskusnej stránke, a b) keď vkladáš {{tl|UU}}, píš dôvody vloženia/nedostatky, či už do zhrnutia úprav alebo sem do diskusie. Si skúsený redaktor, neviem, prečo tieto dve veci nerobíš. Stránku som upravil a UU odobral - ak s ňou máš nejaké konkrétne problémy, tak to prosím uveď menovite. Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:30, 21. jún 2026 (UTC) ::@Safíček @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Stále sú tam neozdrojované tvrdenia (+ úvod), je tam absurdné množstvo červených wikilinkov a šablóna prekladu nie je korektne vyplnená. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:41, 21. jún 2026 (UTC) ::A na margo ''„si skúsený redaktor, neviem, prečo tieto dve veci nerobíš“'': ja ich tiež vždy nerobím, nevnímam to ako nejakú psiu povinnosť (ak máš dojem, že na to existuje pravidlo, neváhaj a daj link), beriem to ako ústretovosť voči redaktorovi a téme. Ak ich v konkrétnom prípade necítim, neriešim, starám sa len aby to tu pokiaľ možno nezostalo... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:44, 21. jún 2026 (UTC) :::Za mňa je to nepísané pravidlo slušnosti. Potom sa hlavne nový redaktori doprosujú vysvetlenia a nikto im ho nevie dať @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 21. jún 2026 (UTC) ::::Odkaz na kritériá [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho čl.]] je uvedený priamo v šablóne, pokiaľ je tam urgent preto, že niektoré z nich nie sú dodržané, je akékoľvek ďalšie vysvetľovanie nad rámec. A čo sa týka pravidiel slušnosti, je pomerne vtipné, keď sa nimi ide oháňať niekto, komu sem môžu aj 10-krát písať, aby niečo nerobil, aj tak to jedenásty krát znova spokojne spraví. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:20, 21. jún 2026 (UTC) ::::Dobre vieš, že som ťa na fóre upozorňoval, že článok potrebuje úpravy... Nedal si si povedať. Na margo dôvodov - ako píše Teslaton - základ je v šablóne a predpokladal som, že po zbežnom pozretí článku bude každému jasné, že to vyžaduje komplexnú úpravu. KormiSK - beriem tú sekciu... Dôvody si videl sám v čete, nemám čas ani chuť po hodine debát o nedostatkoch a dôvodoch nutnosti úprav, ich ešte vypisovať na DS. Sám si tú diskusiu videl, tak niet o čom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:25, 22. jún 2026 (UTC) :::::{{Re|Pe3kZA}} Akom čete? Nevidel. Keby som ich videl, tak to tu neriešim. Vypisovať stačí heslovite a vskratkach, nepotrebujeme traktáty. :::::{{Re|Teslaton}} Tak "''absurdné množstvo červených wikilinkov''" by mi ako dôvod na UU/zmazanie teda asi nikdy nenapadlo. :D To niekde stojí ako dôvod na zmazanie/nespĺňanie kritéria na minimálny článok? Zdroje, ok, u niektorých tvrdení chýbajú; doplnil som ich prenosom z enwiki alebo {{tl|Bez citácie}} tam, kde neboli. [[Special:Diff/8236963|Stránku som upravil]], niektoré časti textu, ktoré sa opakovali, som odmazal (čím sa znížilo i množstvo problematických červených wl). :::::Inak šablóna UU inak priamo uvádza "''inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku.''", ergo by v diskusii mali byť dôvody uvedené; keď nie tam, dávame to aspoň do toho zhrnutia. Pripadá mi to ako obdobný štandard ako pingovať ľudí na [[WP:SNZ]] (i keď tam mnoho tých ľudí dávno aktívnych nie je). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:00, 22. jún 2026 (UTC) ::::::{{re|KormiSK|s=1}} Ad ''„... by mi ako dôvod na UU/zmazanie teda asi nikdy nenapadlo“'': to čo som uvádzal sa týkalo stavu k momentu, kedy som to písal (tzn. už po tvojich úpravách a odstránení šablón), nie dôvodov, prečo tam pôvodne bola vložená údržbová šablóna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 22. jún 2026 (UTC) :::::::{{Re|Teslaton|s=1}} Ok, to som ťa blbo pochopil. Dík za ozrejmenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:51, 22. jún 2026 (UTC) ::::::Na discorde... Hodinová strata času... Ale tak - dobrá viera... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:51, 22. jún 2026 (UTC) :::::::{{Re|Pe3kZA}} Nečítal som, nemám tú povinnosť, a rovnako ju nemá nikto z Wiki. Preto je dobré to uvádzať i sem pre ostatných, ktorí sa obdobných diskusií nezúčastnili. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:59, 22. jún 2026 (UTC) ::::::::Netvrdím, že máš povinnosť, len som predpokladal, že si si tú debatu tam všimol. Strážcovia sú na pár výnimiek skúsení redaktori, pre ktorých nie je potrebné podrobne popisovať nedostatky zverejneného obsahu, odhliadnuc od konkrétneho autora. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:05, 22. jún 2026 (UTC) == [[Kameň mudrcov]] == Ahoj, na staré články sa tu nedáva Š:Zmazať lebo. Ak, tak sa dáva hlasovať o ich zmazaní.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:25, 26. jún 2026 (UTC) :Aha Ďakujem mám založiť? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:27, 26. jún 2026 (UTC) ::Vieš, že viac by si wikipédii pomohol, keby si ten článok rozšíril? [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:35, 26. jún 2026 (UTC) ::Tak tak.. akurát som to šiel tiež navrhnúť... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Samozrejme, rozšírenie je najlepšie. Ak to nie je možné, tak zaužívaný postup je nasledovný: ::* Ak je článok nový a nespĺňa základe pravidlá, tak ::** ak spĺňa [[WP:KRZ]], označí sa {{tl|ZL}} a zmažeme ho rovno ::** ak nespĺňa WP:KRZ, označí sa pomocou {{tl|UU}} a buď sa upraví, alebo sa zmaže po 14 dňoch. ::* Ak je článok starší (viac ako 14 dní, typicky však veľmi staré články), označí sa pomocou {{tl|Na zmazanie}} a založí sa hlasovanie na [[WP:SNZ]], ako uviedol Scholastikos. ::Dodržiavaj, prosím, tento postup. Ak si nie si istý, napíš. Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) == Upozornenie (2) == Znova upozorňujem: nezasahuj prosím ostatným redaktorom do redaktorských a diskusných stránok a nevypisuj ľuďom posolstvá. Všetko to sú veci, na ktoré je žiadúce mať tu trochu dlhšiu prax. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:30, 27. jún 2026 (UTC) == Uvítania == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Natalia99551&oldid=8241428]: uvítania je tu zauźívané vkladať až redaktorom, ktorí už niečím aspoň trochu zmysluplným prispeli. Nie voľne novým kontám bez histórie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:35, 1. júl 2026 (UTC) :Ja viem. Toto som urobil len preto že to bola moja známa a dlhšie sa chystala na wiki založiť si účet. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 04:59, 1. júl 2026 (UTC) ::Jo, v takom prípade no problem. Zostáva teda držať palce s prípadnými budúcimi zmysluplnými príspevkami... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:11, 1. júl 2026 (UTC) == Pavol Šima-Juriček == Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8243755]: uvádzaj pls. vždy ak tak vlastné relevantné argumenty, nie alibistické žvásty typu ''„po dohode s inými redaktormi“'' (s akými? kde? ako to zvyšuje relevanciu úpravy?). Odhliadnuc od toho, že znova, opäť, namiesto zmysluplných činností, primeraných svojim schopnostiam, realizuješ insitné pokusy o údržbové aktivity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:38, 6. júl 2026 (UTC) :Nie o údržbové ráno som ju odstránil šablónu ale potom som počul pripomienky iných redaktorov - konkrétne na [[Wikipédia:Discord Slovenskej Wikipédie|Discorde]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:42, 6. júl 2026 (UTC) ::Ale zhodli sme sa teraz, že už to vcelku spĺňa kritériá akurát menšie pripomienky. Takže UU už netreba --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:46, 6. júl 2026 (UTC) == Zakladanie stránok redaktorov == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8251145]: nezakldaj im pls. blank stránky, patrí tam ako minimum radenie do kat. [[:Kategória:Wikipédia:Redaktori|Wikipédia:Redaktori]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8251210]. Druhá vec, že podobne ako s uvítaniami, nezakladaj ich prosím iniciatívne ľuďom bez akejkoľvek histórie zmysluplného prispievania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:25, 22. júl 2026 (UTC) :To bol omyl ja som išiel niečo dávať na DS a som sa preklikol na SP --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:31, 22. júl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:31, 22. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Inak je vlastne žiadúce / potrebné wikipediánom zakladať ich redaktorské stránky s tou kat., možno ich ani nechcú mať, resp. by si ich časom radšej založili sami (nie cudzím pričinením)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:03, 22. júl 2026 (UTC) ::::Je to praktické z pohľadu toho, že inak sú wl. na nich červené. Ak ide o človeka, ktorý tu aktívne edituje, diskutuje, prispieva do súťaží a pod., takže sa wl. na jeho RS objavuje na rôznych miestach, je fajn, ak tam všade nesvieti na červeno. Upraviť si ju môže kedykoľvek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:08, 22. júl 2026 (UTC) :::::Ja napríklad keď pozerám Posledné úpravy tak hlavne pozerám úpravy IP a redaktorov svietiacich na červeno --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:17, 22. júl 2026 (UTC) ::::::Práve preto nie je žiadúce zakladať ich hneď. No časom, keď už je zrejmé, že ide o človeka prispievajúceho príčetným obsahom a má tendenciu prispievať opakovane, má ev. zmysel, aby RS existovala a wl. boli modré. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:24, 22. júl 2026 (UTC) :::::::Súhlasím s @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]. Ale dávať až pri nejakom pičte úprav --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:28, 22. júl 2026 (UTC) == Patrolling (2) == Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8253367] a ďalšie: prosím ťa, prečo, keď tu sám máš prakticky nulový track record prispievania nejakým zmysluplným netriviálnym obsahom, sa opakovane pokúšaš usmerňovať iných redaktorov? Z akého popudu sa na to cítiš byť kompetentný? Nie, nemusí nutne prekladať celý inojazyčný článok, neexistuje tu taká podmienka, stačí keď preloží toľko, aby to obstálo ako samostatný článok a boli tam splnené náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 25. júl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8254860]: nie, prispievajúca nezadáva 8 vlnoviek, reaguje cez funkcionalitu ''Odpovedať'' – viď príslušná značka (tag) pri jej úpravách DS v hisórii/RC/watchlistoch. Tým značkám treba pri pokusoch o usmerňovanie ľudí venovať pozornosť, pretože iné odporúčania sú spravidla relevantné pre editáciu zdrojáku (kde ešte ďalej závisí od konkrétneho editora), iné pre editáciu vizuálnym editorom a iné pre reagovanie cez diskusné nástroje. Pri funkcionalite ''Odpovedať'' sa podpis vkladá automaticky, takže žiadne vlnovky tam už písať netreba. Vlnovkové makro je relevantné len prí vkladaní reakcií cez priamu editáciu zdrojáku DS. Bohužiaľ, tunajšie dokumantácie, nápovedy a iné servisné texty sú beznádejne zastarané a nestíhajú držať krok s postupne nasádzanými novými režimami editácie a zmenami rozhrania, časť z nich reflektuje stav niekde spred 20 rokov, iná časť obsahuje nejak poňatý mix a ako celok to nových prispievateľov skôr dezorientuje, než že by im to uľahčovalo robotu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:49, 28. júl 2026 (UTC) :Ďakujem za vysvetlenie @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:32, 29. júl 2026 (UTC) nd1srrd0eox72mlp4zkfqsp8imlrkdp Erika Burianová-Dobrovičová 0 741989 8254975 8147277 2026-07-28T20:11:11Z Milión019 301456 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8254975 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Erika Burianová-Dobrovičová |Portrét = |Popis = slovenská basketbalistka |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = {{dnv|1967|9|10}} |Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|[[basketbal]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH|bz|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|Varna 1989]]</center>|}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|bz|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|Perugia 1993]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Česko-slovenská basketbalová liga žien|ČSR liga]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>1989/90</center>|[[BK Slávia UMB Banská Bystrica|Slávia PF B. Bystrica]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>1987/88</center>|[[BK Slávia UMB Banská Bystrica|Slávia PF B. Bystrica]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>1988/89</center>|[[BK Slávia UMB Banská Bystrica|Slávia PF B. Bystrica]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Ženská basketbalová liga|Česká liga]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>2003/04</center>|BK Loko Trutnov}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>1996, 1999, <br/>2002, 2003</center>|BK Loko Trutnov}} {{Infobox koniec}} '''Erika Burianová-Dobrovičová''' (* [[10. september]] [[1967]], [[Prešov]]) je bývalá slovenská basketbalistka, reprezentantka Česko-Slovenska a Slovenska. == Kariéra == Dlhoročná opora reprezentácie [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|Česko-slovenska]] a neskôr aj [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovenska]], vo svojej ére jedna z najlepších podkošových hráčok v Európe. Začínala v [[Prešov]]e, odkiaľ prišla študovať na Internátnu športovú školu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Tu sa prvý krát stretla s o rok mladšou [[Anna Kotočová|Annou Janoštinovou]], obe sa stali už v mladom veku líderkami klubu. V kategórii starších dorasteniek získali v roku 1984 titul majsteriek Slovenska a druhé miesto na majstrovstvách Česko-Slovenska. V tom istom roku ako 17-ročná pomohla ženám [[BK Slávia UMB Banská Bystrica|Slávie PF Banská Bystrica]] vybojovať postup do celoštátnej ligy. V rokoch 1988 a 1989 postúpila Slávia PF až do finále ligy a v sezóne 1989/1990 získala ako prvý slovenský ženský klub majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-lovenskej lige]], čím tak prerušila 39-ročnú nadvládu pražských družstiev v najvyššej súťaži. Vo finálovej sérii vyhrali 3:1 na zápasy nad svojim premožiteľom z predchádzajúcich dvoch ročníkov [[ZVVZ USK Praha|Slaviou VŠ Praha]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Historický zlatý zápis Slávie PF | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XLIV. | číslo = 66 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prvý sa nezabúda. Víťaz 58. ročníka basketbalovej ligy žien - Slávia PF Banská Bystrica | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XLIV. | číslo = 68 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bronzová medailistka z majstrovstiev Európy junioriek z roku 1984 reprezentovala Česko-Slovensko 209-krát v rokoch 1986 až 1992. V čs. drese sa zúčastnila dvoch svetových a troch európskych šampionátov, dvakrát bola účastníčkou olympiády. Už ako 18-ročná štartovala na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1986|MS 1986]], kde výrazne prispela k štvrtému miestu omladeného družstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = X. MS v basketbale žien. Na stupne víťazov sme nedosiahli | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 193 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Blízko k bronzovému překvapení | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/19/8.png | dátum vydania = 19. 8. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, rovnako štvrtú priečku obsadilo Česko-Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1990|MS 1990 v Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Namiesto medaily oči pre plač | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 170 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1988|olympijskom turnaji v Soule 1988]] boli čs. basketbalistky ôsme, v [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Barcelone 1992]] sa družstvo, v ktorom bolo až deväť Sloveniek umiestnilo na šiestej priečke. Erika Dobrovičová zažiarila na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|ME 1989]], kde čs. basketbalistky získali strieborné medaily po finálovej prehre so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] 61 : 64.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tři body od zlata | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png | dátum vydania = 19. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Dobrovičovú vyhlásili za najlepšiu podkošovú hráčku ME a zvolili ju do najlepšej päťky šampionátu. V ankete získala najviac bodov - 18, rovnako ako Juhoslovanka Nakičová, ideálnu zostavu ME doplnili hráčky ZSSR Zasuľská, Kuznecovová a Zabaľujevová. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pre ČSSR výborné striebro | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 142 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najviac povie výkonom | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XXXV. | číslo = 28 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelení Česko-Slovenska]] sa slovenský ženský basketbal zaradil medzi najúspešnejšie športové odvetvia. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993 v Perugii]] bola Burianová kapitánkou tímu, ktorý získal pre slovenský [[šport]] v ére samostatnosti prvú medailu v kolektívnom športe na vrcholnom podujatí. Slovensko získalo bronzové medaily, po semifinálovej prehre s [[Španielsko]]m 55 : 73, zdolalo v stretnutí o tretie miesto domáce [[Taliansko]] 68 : 67.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenky s bronzom z basketbalovej Perugie. Basketbalový zázrak | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1990|MS 1994 v Austrálii]] obsadilo Slovensko piate miesto ako najlepší tím z Európy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu | dátum vydania = 17. 6. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = slovakbasket.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, medzi osem najlepších tímov sa z Európy dostali len Slovensko a Španielsko. Nechýbalo veľa a Slovenky mohli hrať o medaily, odohrali výborný zápas s obhajkyňami titulu, družstvom [[USA]], ale po prehre 96 : 103<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Amerika (takmer) na kolenách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> hrali o 5. až 8. miesto. V zápase o 5. miesto vyhrali Slovenky nad [[Kuba|Kubou]] 92 : 81, v skupine dokázali poraziť aj [[Brazília|Brazíliu]], ktorá nakoniec získala titul.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenky najlepšími Európankami! Vyhrali nad majstrom sveta! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 136 | strany = 1,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Burianová bola so 147 bodmi najlepšou slovenskou strelkyňou a v celkových štatistikách sa zaradila medzi najlepšie hráčky šampionátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Erika tretí, Oto štvrtý raz. Ožila anketa o najlepších basketbalistov roka na Slovensku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 297 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1999|ME 1999 v Poľsku]] prispela k štvrtému miestu Slovenka a k postupu na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|OH 2000]], na olympiáde neštartovala pre materské povinnosti. Na klubovej úrovni pôsobila Erika Burianová-Dobrovičová okrem Banskej Bystrice v Stade Bordeaux, CB Vigo, Symel Tenerife, BK Trutnov. Je štvrtou najlepšou strelkyňou v histórii česko-slovenskej a [[Ženská basketbalová liga|českej basketbalovej ligy]], dosiahla celkom 6 547 bodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NEJLEPŠÍ STŘELKYNĚ ČESKÉ A ČESKOSLOVENSKÉ LIGY | url = https://bktrutnov.cz/?vloz=./b_clanky.php&kod=110&ccl=erika_dobrovicova_ukoncila_karieru&_p_r=1 | dátum vydania = 4. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bktrutnov.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Trikrát vyhrala anketu [[Basketbalista roka|Basketbalistka roka]], v roku 1986 ako 19-ročná<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší basketbalisti SSR za rok 1986 Žuffa a Dobrovičová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = december | ročník = XL. | číslo = 302 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v rokoch 1989 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick Matického, druhá pocta Dobrovičovej | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = december | ročník = XLIII. | číslo = 301 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a 1994<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenky sa nestratili | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 138 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>), v ankete o ''Najlepšiu basketbalistku Česko-Slovenska'' bola dvakrát druhá, v rokoch 1987 a 1989 vždy za Ivanou Novákovou zo [[ZVVZ USK Praha|Slavie VŠ Praha]]. V roku 1989 sa stala v ankete talianskeho magazínu ''Gazzetta dello Sport'' treťou najlepšou hráčkou v Európe za Danirou Nakičovou ([[Juhoslávia]]) a Kuznecovovou (ZSSR).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobrovičová tretia! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = január | ročník = XLIV. | číslo = 4 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o Najlepšiu basketbalistku Slovenska 20. storočia obsadila druhé miesto za dlhoročnou spoluhráčkou z reprezentácie aj Slávie PF [[Anna Kotočová|Annou Kotočovou]]. == Úspechy a ocenenia == * 2. miesto na ME 1989 * 3. miesto na ME 1993 * 4. miesto na MS 1986 a MS 1990 * 5. miesto na MS 1994 * 6. miesto na OH 1992 * víťazka čs. basketbalovej ligy 1990 '''Individuálne''' * ''Basketbalistka roka'' na Slovensku 1986, 1989, 1994 * 2. miesto v ankete ''Najlepšia basketbalistka Slovenska 20. storočia'' * 3. najlepšia basketbalistka v Európe 1989 podľa Gazzetta dello Sport * najlepšia hráčka českej ligy 1996 == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == *[https://duklasport.sk/namiesto-oslavy-ticha-spomienka-30-rokov-od-titulu-basketbalistiek-slavie-pf-banskej-bystrice/ Namiesto oslavy tichá spomienka – 30 rokov od titulu basketbalistiek Slávie PF Banskej Bystrice] *[https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/478061-podkosova-legenda-ked-som-videla-loptu-klavir-siel-bokom/ Podkošová legenda: Keď som videla loptu, klavír šiel bokom] [[Kategória:Slovenské basketbalistky]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Česko-slovenskí olympionici]] [[Kategória:Basketbalisti na Letných olympijských hrách 1992]] qmkkfr1tfnzu1m8oq0dr6lyw302jzae 8254991 8254975 2026-07-28T20:32:24Z DurMar12 181423 Zmena infoboxu na basketbalista 8254991 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox Basketbalista | meno = Erika Burianová-Dobrovičová | obrázok = | titulok = | krajina = Slovensko | dátum narodenia = {{dnv|1967|09|10}} | miesto narodenia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | stredná škola = | vysoká škola = | výška = | váha = | národnosť = | prezývka = | začiatok kariéry = 1984 | koniec kariéry = 2004 | liga = | tím = | číslo = | pozícia = | bývalé tímy = | pro_klub = | draft = | rok draftu = | mužstvo draftu = | agenti = | ocenenia = | sieň slávy = | Commons = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|[[basketbal]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH|bz|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|Varna 1989]]</center>|}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|bz|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|Perugia 1993]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Česko-slovenská basketbalová liga žien|ČSR liga]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>1989/90</center>|[[BK Slávia UMB Banská Bystrica|Slávia PF B. Bystrica]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>1987/88</center>|[[BK Slávia UMB Banská Bystrica|Slávia PF B. Bystrica]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>1988/89</center>|[[BK Slávia UMB Banská Bystrica|Slávia PF B. Bystrica]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Ženská basketbalová liga|Česká liga]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>2003/04</center>|BK Loko Trutnov}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>1996, 1999, <br/>2002, 2003</center>|BK Loko Trutnov}} {{Infobox koniec}} '''Erika Burianová-Dobrovičová''' (* [[10. september]] [[1967]], [[Prešov]]) je bývalá slovenská basketbalistka, reprezentantka Česko-Slovenska a Slovenska. == Kariéra == Dlhoročná opora reprezentácie [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|Česko-slovenska]] a neskôr aj [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovenska]], vo svojej ére jedna z najlepších podkošových hráčok v Európe. Začínala v [[Prešov]]e, odkiaľ prišla študovať na Internátnu športovú školu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Tu sa prvý krát stretla s o rok mladšou [[Anna Kotočová|Annou Janoštinovou]], obe sa stali už v mladom veku líderkami klubu. V kategórii starších dorasteniek získali v roku 1984 titul majsteriek Slovenska a druhé miesto na majstrovstvách Česko-Slovenska. V tom istom roku ako 17-ročná pomohla ženám [[BK Slávia UMB Banská Bystrica|Slávie PF Banská Bystrica]] vybojovať postup do celoštátnej ligy. V rokoch 1988 a 1989 postúpila Slávia PF až do finále ligy a v sezóne 1989/1990 získala ako prvý slovenský ženský klub majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-lovenskej lige]], čím tak prerušila 39-ročnú nadvládu pražských družstiev v najvyššej súťaži. Vo finálovej sérii vyhrali 3:1 na zápasy nad svojim premožiteľom z predchádzajúcich dvoch ročníkov [[ZVVZ USK Praha|Slaviou VŠ Praha]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Historický zlatý zápis Slávie PF | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XLIV. | číslo = 66 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prvý sa nezabúda. Víťaz 58. ročníka basketbalovej ligy žien - Slávia PF Banská Bystrica | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XLIV. | číslo = 68 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bronzová medailistka z majstrovstiev Európy junioriek z roku 1984 reprezentovala Česko-Slovensko 209-krát v rokoch 1986 až 1992. V čs. drese sa zúčastnila dvoch svetových a troch európskych šampionátov, dvakrát bola účastníčkou olympiády. Už ako 18-ročná štartovala na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1986|MS 1986]], kde výrazne prispela k štvrtému miestu omladeného družstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = X. MS v basketbale žien. Na stupne víťazov sme nedosiahli | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 193 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Blízko k bronzovému překvapení | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/19/8.png | dátum vydania = 19. 8. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, rovnako štvrtú priečku obsadilo Česko-Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1990|MS 1990 v Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Namiesto medaily oči pre plač | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 170 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1988|olympijskom turnaji v Soule 1988]] boli čs. basketbalistky ôsme, v [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Barcelone 1992]] sa družstvo, v ktorom bolo až deväť Sloveniek umiestnilo na šiestej priečke. Erika Dobrovičová zažiarila na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|ME 1989]], kde čs. basketbalistky získali strieborné medaily po finálovej prehre so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] 61 : 64.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tři body od zlata | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png | dátum vydania = 19. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Dobrovičovú vyhlásili za najlepšiu podkošovú hráčku ME a zvolili ju do najlepšej päťky šampionátu. V ankete získala najviac bodov - 18, rovnako ako Juhoslovanka Nakičová, ideálnu zostavu ME doplnili hráčky ZSSR Zasuľská, Kuznecovová a Zabaľujevová. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pre ČSSR výborné striebro | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 142 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najviac povie výkonom | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XXXV. | číslo = 28 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelení Česko-Slovenska]] sa slovenský ženský basketbal zaradil medzi najúspešnejšie športové odvetvia. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993 v Perugii]] bola Burianová kapitánkou tímu, ktorý získal pre slovenský [[šport]] v ére samostatnosti prvú medailu v kolektívnom športe na vrcholnom podujatí. Slovensko získalo bronzové medaily, po semifinálovej prehre s [[Španielsko]]m 55 : 73, zdolalo v stretnutí o tretie miesto domáce [[Taliansko]] 68 : 67.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenky s bronzom z basketbalovej Perugie. Basketbalový zázrak | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1990|MS 1994 v Austrálii]] obsadilo Slovensko piate miesto ako najlepší tím z Európy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu | dátum vydania = 17. 6. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = slovakbasket.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, medzi osem najlepších tímov sa z Európy dostali len Slovensko a Španielsko. Nechýbalo veľa a Slovenky mohli hrať o medaily, odohrali výborný zápas s obhajkyňami titulu, družstvom [[USA]], ale po prehre 96 : 103<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Amerika (takmer) na kolenách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> hrali o 5. až 8. miesto. V zápase o 5. miesto vyhrali Slovenky nad [[Kuba|Kubou]] 92 : 81, v skupine dokázali poraziť aj [[Brazília|Brazíliu]], ktorá nakoniec získala titul.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenky najlepšími Európankami! Vyhrali nad majstrom sveta! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 136 | strany = 1,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Burianová bola so 147 bodmi najlepšou slovenskou strelkyňou a v celkových štatistikách sa zaradila medzi najlepšie hráčky šampionátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Erika tretí, Oto štvrtý raz. Ožila anketa o najlepších basketbalistov roka na Slovensku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 297 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1999|ME 1999 v Poľsku]] prispela k štvrtému miestu Slovenka a k postupu na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|OH 2000]], na olympiáde neštartovala pre materské povinnosti. Na klubovej úrovni pôsobila Erika Burianová-Dobrovičová okrem Banskej Bystrice v Stade Bordeaux, CB Vigo, Symel Tenerife, BK Trutnov. Je štvrtou najlepšou strelkyňou v histórii česko-slovenskej a [[Ženská basketbalová liga|českej basketbalovej ligy]], dosiahla celkom 6 547 bodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NEJLEPŠÍ STŘELKYNĚ ČESKÉ A ČESKOSLOVENSKÉ LIGY | url = https://bktrutnov.cz/?vloz=./b_clanky.php&kod=110&ccl=erika_dobrovicova_ukoncila_karieru&_p_r=1 | dátum vydania = 4. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bktrutnov.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Trikrát vyhrala anketu [[Basketbalista roka|Basketbalistka roka]], v roku 1986 ako 19-ročná<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší basketbalisti SSR za rok 1986 Žuffa a Dobrovičová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = december | ročník = XL. | číslo = 302 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v rokoch 1989 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick Matického, druhá pocta Dobrovičovej | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = december | ročník = XLIII. | číslo = 301 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a 1994<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenky sa nestratili | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 138 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>), v ankete o ''Najlepšiu basketbalistku Česko-Slovenska'' bola dvakrát druhá, v rokoch 1987 a 1989 vždy za Ivanou Novákovou zo [[ZVVZ USK Praha|Slavie VŠ Praha]]. V roku 1989 sa stala v ankete talianskeho magazínu ''Gazzetta dello Sport'' treťou najlepšou hráčkou v Európe za Danirou Nakičovou ([[Juhoslávia]]) a Kuznecovovou (ZSSR).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobrovičová tretia! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = január | ročník = XLIV. | číslo = 4 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o Najlepšiu basketbalistku Slovenska 20. storočia obsadila druhé miesto za dlhoročnou spoluhráčkou z reprezentácie aj Slávie PF [[Anna Kotočová|Annou Kotočovou]]. == Úspechy a ocenenia == * 2. miesto na ME 1989 * 3. miesto na ME 1993 * 4. miesto na MS 1986 a MS 1990 * 5. miesto na MS 1994 * 6. miesto na OH 1992 * víťazka čs. basketbalovej ligy 1990 '''Individuálne''' * ''Basketbalistka roka'' na Slovensku 1986, 1989, 1994 * 2. miesto v ankete ''Najlepšia basketbalistka Slovenska 20. storočia'' * 3. najlepšia basketbalistka v Európe 1989 podľa Gazzetta dello Sport * najlepšia hráčka českej ligy 1996 == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == *[https://duklasport.sk/namiesto-oslavy-ticha-spomienka-30-rokov-od-titulu-basketbalistiek-slavie-pf-banskej-bystrice/ Namiesto oslavy tichá spomienka – 30 rokov od titulu basketbalistiek Slávie PF Banskej Bystrice] *[https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/478061-podkosova-legenda-ked-som-videla-loptu-klavir-siel-bokom/ Podkošová legenda: Keď som videla loptu, klavír šiel bokom] [[Kategória:Slovenské basketbalistky]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Česko-slovenskí olympionici]] [[Kategória:Basketbalisti na Letných olympijských hrách 1992]] iury6a2ngqsyxxnxiqjbqy76egp18m9 Tano (rieka) 0 745401 8254772 8175769 2026-07-28T12:52:43Z KormiSK 91359 formulacia 8254772 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Tano | other_name = | category = [[rieka]] <!-- *** Image *** --> | image = The Tano River.jpg | image_caption = Rieka v roku 2018 <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ghana | country_flag = 1 | country1 = Pobrežie Slonoviny | country1_flag = 1 | state = | state_type = | state1 = | state1_type = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = | source_location = | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 512/cca 400 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> <!-- *** Maps *** --> | map = Ghana location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Tano River | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tano''' je [[rieka]] v [[Ghana|Ghane]].<ref name="gov-tano-basin"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Tano River | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Tano-River | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> Rôzne zdroje uvádzajú jej dĺžku od {{km|400|m}}<ref name="britannica" /> až po {{km|512|m}}.<ref name="gov-tano-basin" /> Jej prameň je pri meste [[Techiman]], odkiaľ tečie južným smerom a pri [[Aby Lagoon]] sa vlieva do [[Guinejský záliv|Guinejského zálivu]]. Na dolnom toku tvorí hranicu medzi Ghanou a [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]]. Splavná je približne k mestu [[Tanoso]], okolo {{km|95|m}} od ústia.<ref name="britannica"/> Povodie tvorí {{km2|16060}}, z toho {{km2|14875}} je v Ghane a {{km2|1185}} v Pobreží Slonoviny. Riečnu sieť Tana tvorí 9 významnejších prítokov. V roku 2021 túto oblasť obývalo 1 969 825 obyvateľov a zasahovala do 6 správnych regiónov. Od roku 2012 sa v oblastí ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]].<ref name="gov-tano-basin">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TANO BASIN | url = https://wrc.gov.gh/ova_por/tano/ | vydavateľ = Water Resources Commission | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Rieky v Ghane]] [[Kategória:Rieky v Pobreží Slonoviny]] [[Kategória:Medzinárodné rieky v Afrike]] hn803elffhboe3ktzn4lfmcs5wxjmot 8254785 8254772 2026-07-28T14:02:41Z Jetam2 30982 formulácia (zdroje sú len dva, nie celý range) 8254785 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Tano | other_name = | category = [[rieka]] <!-- *** Image *** --> | image = The Tano River.jpg | image_caption = Rieka v roku 2018 <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ghana | country_flag = 1 | country1 = Pobrežie Slonoviny | country1_flag = 1 | state = | state_type = | state1 = | state1_type = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = | source_location = | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 512/cca 400 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> <!-- *** Maps *** --> | map = Ghana location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Tano River | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tano''' je [[rieka]] v [[Ghana|Ghane]].<ref name="gov-tano-basin"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Tano River | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Tano-River | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> Jej dĺžka je uvádzaná ako {{km|400|m}}<ref name="britannica" /> a {{km|512|m}}.<ref name="gov-tano-basin" /> Jej prameň je pri meste [[Techiman]], odkiaľ tečie južným smerom a pri [[Aby Lagoon]] sa vlieva do [[Guinejský záliv|Guinejského zálivu]]. Na dolnom toku tvorí hranicu medzi Ghanou a [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]]. Splavná je približne k mestu [[Tanoso]], okolo {{km|95|m}} od ústia.<ref name="britannica"/> Povodie tvorí {{km2|16060}}, z toho {{km2|14875}} je v Ghane a {{km2|1185}} v Pobreží Slonoviny. Riečnu sieť Tana tvorí 9 významnejších prítokov. V roku 2021 túto oblasť obývalo 1 969 825 obyvateľov a zasahovala do 6 správnych regiónov. Od roku 2012 sa v oblastí ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]].<ref name="gov-tano-basin">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TANO BASIN | url = https://wrc.gov.gh/ova_por/tano/ | vydavateľ = Water Resources Commission | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Rieky v Ghane]] [[Kategória:Rieky v Pobreží Slonoviny]] [[Kategória:Medzinárodné rieky v Afrike]] 1xgcvtqkm0ev9uf1r0vv05k5inaspun Maxim Valerievič Zjuzjakin 0 745703 8254774 8200753 2026-07-28T12:54:22Z Henrіch 186557 + 8254774 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Maxim Valerievič Zjuzjakin|Štátna príslušnosť=Rusko|Dátum narodenia={{dnv|1991|1|13}}|Miesto narodenia=[[Novokuzneck]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Rusko]])|Pozícia=útočník|Streľba=pravá ruka|Výška=177|Váha=76|Tím=[[Morzine-Avoriaz]]|Bývalé tímy=[[Lokomotiv Jaroslavľ]]<br>[[Metallurg Novokuzneck]]<br>[[Lada Togliatti]]|Draft=Nedraftovaný|Rok1=2009}} '''Maxim Valerievič Zjuzjakin''' ([[Ruština|rus]]: Максим Валерьевич Зюзякин; * [[13. január]] [[1991]], [[Novokuzneck]], [[Sovietsky zväz]]) je ruský hokejový útočník, ktorý hrá za [[Morzine-Avoriaz]] v nižšej francúzskej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maxim Zyuzyakin (1991) - Right winger at Morzine-Avoriaz | url = https://www.graet.com/maxim-zyuzyakin | vydavateľ = www.graet.com | dátum prístupu = 2026-03-03 | jazyk = en}}</ref> V minulosti bol hráčom tímu [[CHK Lokomotiv (Jaroslavľ)|Lokomotiv Jaroslavľ]] a mal byť na palube lietadla, [[Letecká nehoda hokejového klubu Lokomotiv Jaroslavľ|v ktorom pri havárii zahynulo celé mužstvo]], ale deň pred odletom mu tréneri povedali, aby zostal doma a doliečil sa zo zranení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maxim Zyuzyakin (1991) - Right winger at Morzine-Avoriaz | url = https://www.graet.com/maxim-zyuzyakin | vydavateľ = www.graet.com | dátum prístupu = 2026-03-03 | jazyk = en}}</ref> Po leteckej katastrofe začal trpieť silnými výčitkami svedomia v dôsledku syndrómu preživšieho, napriek tomu vytrval pri ľadovom hokeji. Menovali ho novým kapitánom Lokomotivu Jaroslavľ a stal sa symbolom znovuzrodenia hokejového klubu. Okrem Lokomotivu si v [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] zahral aj za [[CHK Metallurg (Novokuzneck)|Metallurg Novokuzneck]] a [[Lada Togliatti|Ladu Togliatti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Зюзякин Максим:Континентальная Хоккейная Лига (КХЛ) | url = https://www.khl.ru/players/15734/ | vydavateľ = www.khl.ru | dátum prístupu = 2026-03-03 | jazyk = ru}}</ref> == Referencie == {{KLÍČŘAZENÍ:Zjuzjakin, Maxim Valerievič}} [[Kategória:Ruskí hokejisti]] [[Kategória:Ruskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Hráči Lokomotiv Jaroslavľ]] [[Kategória:Hráči Metallurg Novokuzneck]] [[Kategória:Hráči Lada Togliatti]] heuorpbt05yixac3r4uqji35xiynkdc Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 13 100 749219 8254743 8204785 2026-07-28T12:05:54Z Fillos X. 212061 + 8254743 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Tadao Ando 2004.jpg | meno = [[Tadao Andó]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1693]] – narodil sa [[Joseph Emanuel Fischer von Erlach]], rakúsky barokový architekt (†&nbsp;[[1742]]) * [[1839]] – narodil sa [[Ole Falck Ebbell]], nórsky architekt (†&nbsp;[[1919]]) * [[1860]] – narodil sa [[Jens Jensen]], dánsky a americký krajinársky architekt (†&nbsp;[[1951]]) * [[1941]] – narodil sa [[Tadao Andó]], japonský architekt * [[1989]] – zomrel [[Jehuda Kurt Unger]], český, neskôr izraelský architekt (*&nbsp;[[1907]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 13]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 13]]</noinclude> 1p27fnn3pnr7si900yd2rixmciqrshl Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 14 100 749220 8254744 8204786 2026-07-28T12:09:30Z Fillos X. 212061 + 8254744 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Renzo Piano, portrait.jpg | meno = [[Renzo Piano]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1890]] – narodil sa [[Rudolf Černý]], český architekt (†&nbsp;[[1977]]) * [[1917]] – narodil sa [[Ettore Sottsass]], taliansky architekt a dizajnér (†&nbsp;[[2007]]) * [[1937]] – narodil sa [[Renzo Piano]], taliansky architekt * [[1944]] – narodil sa [[Jiří Suchomel]], český architekt * [[2025]] – zomrel [[Nicholas Grimshaw]], anglický architekt (*&nbsp;[[1939]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 14]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 14]]</noinclude> 36o0mjk36m9prl5lflhpr1sk60ziejj Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 15 100 749221 8254746 8204787 2026-07-28T12:12:52Z Fillos X. 212061 + 8254746 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Erich Mendelsohn cropped.jpg | meno = [[Erich Mendelsohn]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1700]] – zomrel [[André Le Nôtre]], francúzsky záhradný architekt (*&nbsp;[[1613]]) * [[1814]] – narodil sa [[Ferdinand von Arnim]], nemecký architekt a maliar (†&nbsp;[[1866]]) * [[1953]] – zomrel [[Erich Mendelsohn]], architekt nemeckého pôvodu (*&nbsp;[[1887]]) * [[1958]] – zomrel [[František Lydie Gahura]], český architekt a sochár (*&nbsp;[[1891]]) * [[1997]] – zomrel [[Hubert Petschnigg]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1913]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 15]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 15]]</noinclude> ic9clakrczcgmpzokzugxy8b5tuiujb Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 16 100 749222 8254831 8204788 2026-07-28T16:43:14Z Fillos X. 212061 + 8254831 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = | meno = | rám = none | veľkosť = }} * [[1793]] – zomrel [[Josef Jäger]], tirolský architekt pôsobiaci v Čechách (*&nbsp;[[1721]]) * [[1993]] – zomrel [[Ivan Michalec]], slovenský architekt a urbanista (*&nbsp;[[1929]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 16]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 16]]</noinclude> bn6kk5urfzswrizjd0512wxt1hl7vel Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 17 100 749223 8254863 8204789 2026-07-28T18:13:59Z Fillos X. 212061 + 8254863 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Eugene viollet le duc.jpg | meno = [[Eugène Viollet-le-Duc]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1691]] – narodil sa [[Emanuel Silva-Tarouca]], viedenský dvorný architekt (†&nbsp;[[1771]]) * [[1797]] – narodil sa [[Luigi Castellucci]], taliansky architekt (†&nbsp;[[1877]]) * [[1879]] – zomrel [[Eugène Viollet-le-Duc]], francúzsky architekt a historik umenia (*&nbsp;[[1814]]) * [[1897]] – zomrel [[Vojtěch Ignác Ullmann]], český architekt (*&nbsp;[[1822]]) * [[1936]] – narodil sa [[Jan Gehl]], dánsky architekt * [[1950]] – zomrel [[Ernst Gotthilf]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1865]]) * [[2022]] – zomrel [[Vlado Milunić]], český architekt chorvátskeho pôvodu (*&nbsp;[[1941]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 17]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 17]]</noinclude> df828pwhz1lkr5x2kwqvivfc8tt3ixp Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 18 100 749224 8254866 8204790 2026-07-28T18:19:48Z Fillos X. 212061 + 8254866 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Bohuslav Fuchs.jpg | meno = [[Bohuslav Fuchs]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1876]] – narodil sa [[Gustaf Estlander]], švédsko-fínsky architekt, rýchlokorčuliar a jachtár (†&nbsp;[[1930]]) * [[1884]] – zomrel [[Saturnin Heller]], český architekt (*&nbsp;[[1840]]) * [[1947]] – narodil sa [[Michael Třeštík]], český prozaik, architekt, publicista, vydavateľ a dokumentarista * [[1972]] – zomrel [[Bohuslav Fuchs]], český architekt a urbanista (*&nbsp;[[1895]]) * [[2018]] – zomrel [[Robert Venturi]], americký architekt (*&nbsp;[[1925]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 18]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 18]]</noinclude> mhldk5pynnxs4x9j0l9zjlbsubcol0m Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 19 100 749225 8254867 8204791 2026-07-28T18:21:49Z Fillos X. 212061 + 8254867 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Fotka bellus.jpg | meno = [[Emil Belluš]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1886]] – narodil sa [[Bohumil Chvojka]], plzeňský architekt (†&nbsp;[[1962]]) * [[1899]] – narodil sa [[Emil Belluš]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1979]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 19]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 19]]</noinclude> qpuixc1eqkkbsrh9pdaye3qmo3sbz96 Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 20 100 749226 8254869 8204792 2026-07-28T18:24:49Z Fillos X. 212061 + 8254869 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hans Scharoun.jpg | meno = [[Hans Scharoun]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1893]] – narodil sa [[Hans Scharoun]], nemecký architekt (†&nbsp;[[1972]]) * [[1900]] – narodil sa [[Václav Dvořák]], brnenský staviteľ a architekt (†&nbsp;[[1984]]) * [[1928]] – zomrel [[Juli Batllevell i Arús]], katalánsky architekt (*&nbsp;[[1864]]) * [[1951]] – zomrel [[Jaroslav Syřiště]], český architekt (*&nbsp;[[1878]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 20]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 20]]</noinclude> kfs18a703rkjcv93fvjyb91wddsc3jx Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 21 100 749227 8254872 8204793 2026-07-28T18:30:37Z Fillos X. 212061 + 8254872 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Eduard Sochor 1895.png | meno = [[Eduard Sochor]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1862]] – narodil sa [[Eduard Sochor]], český architekt (†&nbsp;[[1947]]) * [[1905]] – narodil sa [[Jaroslav Kovář mladší]], český architekt a kresliar (†&nbsp;[[1987]]) * [[1950]] – zomrel [[Dominik Fey]], český architekt (*&nbsp;[[1863]]) * [[1955]] – zomrel [[Juraj Chorvát (architekt)|Juraj Chorvát]], slovenský architekt (*&nbsp;[[1895]]) * [[1984]] – zomrel [[Václav Dvořák]], brnenský staviteľ a architekt (*&nbsp;[[1900]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 21]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 21]]</noinclude> ag9mme69plxlebmuv7x3ntxu2rn4pnu Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 22 100 749228 8254876 8204794 2026-07-28T18:35:41Z Fillos X. 212061 + 8254876 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Gunnar Asplund.jpg | meno = [[Erik Gunnar Asplund]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1885]] – narodil sa [[Erik Gunnar Asplund]], švédsky architekt (†&nbsp;[[1940]]) * [[1890]] – narodil sa [[Frederick John Kiesler]], rakúsko-americký sochár, scénograf, teoretik a architekt (†&nbsp;[[1965]]) * [[1922]] – narodil sa [[Wenceslaus Sarmiento]], americký architekt (†&nbsp;[[2013]]) * [[1950]] – narodil sa [[Jiří Pelcl]], český architekt, dizajnér a rektor Vysoké školy umeleckopriemyselné v Prahe <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 22]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 22]]</noinclude> 02bpwyydg48cj7k6gzpvcvqnhjfvyuh Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 23 100 749229 8254880 8204795 2026-07-28T18:39:05Z Fillos X. 212061 + 8254880 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Sandor Tarics photo 2012 by Meszaros Marton.jpg | meno = [[Sándor Tarics]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1666]] – zomrel [[François Mansart]], francúzsky architekt (*&nbsp;[[1598]]) * [[1913]] – narodil sa [[Sándor Tarics]], maďarský vodný pólista a architekt (†&nbsp;[[2016]]) * [[1961]] – zomrel [[Bohumír Čermák]], architekt a umeleckopriemyselný návrhár (*&nbsp;[[1882]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 23]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 23]]</noinclude> ka8i0zc1pp7qf0g4nk1ea3go590o9sl Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 24 100 749230 8254887 8204796 2026-07-28T18:44:58Z Fillos X. 212061 + 8254887 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Ludvík Hilgert (1895-1967).jpg | meno = [[Ludvík Hilgert]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1717]] – narodil sa [[Horace Walpole]], anglický politik, spisovateľ a architekt (†&nbsp;[[1797]]) * [[1882]] – narodil sa [[Rudolf Winternitz]], pražský architekt (†&nbsp;[[1944]]) * [[1895]] – narodil sa [[Ludvík Hilgert]], český architekt (†&nbsp;[[1967]]) * [[1900]] – narodil sa [[Karel Honzík]], český architekt (†&nbsp;[[1966]]) * [[1942]] – zomrel [[Antonín Cechner]], český architekt, reštaurátor, pedagóg a znalec stredovekých pamiatok (*&nbsp;[[1857]]) * [[1966]] – zomrel [[Otto Rothmayer]], český architekt (*&nbsp;[[1892]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 24]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 24]]</noinclude> 7dgoqpvire38mlm6v7msguwi5c06wqu Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 25 100 749231 8254902 8204797 2026-07-28T18:53:05Z Fillos X. 212061 + 8254902 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Borromini.jpg | meno = [[Francesco Borromini]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1599]] – narodil sa [[Francesco Borromini]], taliansky architekt (†&nbsp;[[1667]]) * [[1613]] – narodil sa [[Claude Perrault]], francúzsky architekt, teoretik umenia, prekladateľ a lekár (†&nbsp;[[1688]]) * [[1710]] – narodil sa [[Augustin Ehrensvärd]], švédsky architekt (†&nbsp;[[1772]]) * [[1746]] – narodil sa [[Josef Zobel]], český architekt (†&nbsp;[[1814]]) * [[1837]] – zomrel [[Francis Greenway]], austrálsky architekt (*&nbsp;[[1777]]) * [[1887]] – narodil sa [[Karl Ernstberger]], český architekt (†&nbsp;[[1972]]) * [[1992]] – zomrel [[César Manrique]], španielsky výtvarník a architekt (*&nbsp;[[1919]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 25]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 25]]</noinclude> 0eonlauuso0itznnec24fvhiwff4zqx Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 26 100 749232 8254916 8204798 2026-07-28T19:00:46Z Fillos X. 212061 + 8254916 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Ferdinand Milucky2.jpg | meno = [[Ferdinand Milučký]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1785]] – zomrel [[Ventura Rodríguez]], španielsky barokový architekt a umelec (*&nbsp;[[1717]]) * [[1945]] – zomrel [[Alois Mezera]], český architekt (*&nbsp;[[1889]]) * [[1929]] – narodil sa [[Ferdinand Milučký]], slovenský architekt a projektant (†&nbsp;[[2019]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 26]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 26]]</noinclude> 5y34bnv10ik5maoiog2auhc75gzw65s Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 27 100 749233 8254924 8204799 2026-07-28T19:07:25Z Fillos X. 212061 + 8254924 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Makovecz Imre fortepan 124744.jpg | meno = [[Imre Makovecz]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1928]] – narodila sa [[Věra Machoninová]], česká architektka * [[1987]] – zomrel [[Jan Sokol (architekt)|Jan Sokol]], český architekt (*&nbsp;[[1904]]) * [[2011]] – zomrel [[Imre Makovecz]], maďarský architekt (*&nbsp;[[1935]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 27]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 27]]</noinclude> ker8z10vqv0jtdp5hrr5uw0efsr4lip Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 28 100 749234 8254931 8204800 2026-07-28T19:13:59Z Fillos X. 212061 + 8254931 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Josiah-Conder-Portrait-1.jpg | meno = [[Josiah Conder]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1652]] – narodil sa [[Marek Antonín Canevalle]], taliansky architekt (†&nbsp;[[1711]]) * [[1743]] – zomrel [[Michail Grigorievič Zemcov]], ruský barokový architekt (*&nbsp;[[1688]]) * [[1852]] – narodil sa [[Josiah Conder]], britský architekt (†&nbsp;[[1920]]) * [[1925]] – narodil sa [[Seymour Cray]], americký architekt superpočítačov (†&nbsp;[[1996]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 28]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 28]]</noinclude> 7tolqb3zapv2vn5as7is8w44084hclo Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 29 100 749235 8254932 8204801 2026-07-28T19:15:35Z Fillos X. 212061 + 8254932 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Otto Zucker.jpg | meno = [[Otto Zucker]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1944]] – narodil sa [[Otto Zucker]], pražský architekt (*&nbsp;[[1892]]) * [[1993]] – narodil sa [[Václav Zralý]], český architekt (*&nbsp;[[1906]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 29]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 29]]</noinclude> 80epsju3ibl1cihoorpk6ml2nfvtdf0 Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 30 100 749236 8254936 8204802 2026-07-28T19:20:19Z Fillos X. 212061 + 8254936 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Karel Chochola (1893-1942).jpg | meno = [[Karel Chochola]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1893]] – narodil sa [[Karel Chochola]], český architekt (†&nbsp;[[1942]]) * [[1916]] – zomrel [[Antonín Turek]], český architekt (*&nbsp;[[1861]]) * [[1985]] – zomrel [[Herbert Bayer]], rakúsko-americký grafik, maliar, fotograf, sochár, návrhár a architekt (*&nbsp;[[1900]]) * [[2007]] – zomrel [[Oswald Mathias Ungers]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1926]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|09 30]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|09 30]]</noinclude> 7874ab4f2pqcalh4myqk68p02vv82h0 Eumenes II. 0 749650 8255061 8220986 2026-07-29T06:18:17Z Luppus 39967 8255061 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Eumenes II. | titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] | obrázok = Young Commander MAN Napoli Inv5588.jpg | popis obrázka = Pravdepodobný portrét Eumena II. (Národné archeologické múzeum v Neapole) | panovanie = [[197 pred Kr.]] – [[158 pred Kr.]] | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Spasiteľ“) | dátum narodenia = pred [[221 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Pergamon]] | dátum úmrtia = [[158 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Pergamon]] | miesto pochovania = | predchodca = [[Attalos I.]] | regent = | nástupca = [[Attalos II.]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] | potomstvo = [[Attalos III.]] | dynastia = [[Attalovci]] | otec = [[Attalos I.]] | matka = [[Apollónis z Kyziku|Apollónis]] }} '''Eumenes II.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}}; * pred [[221 pred Kr.]] – † [[158 pred Kr.]]) bol kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorý vládol v rokoch [[197 pred Kr.|197]] až [[158 pred Kr.]] Patril k najvýznamnejším panovníkom helenistického obdobia. Ako verný spojenec [[Staroveký Rím|Rímskej republiky]] výrazne prispel k porážke [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos III.|Antiocha III. Veľkého]]. Následný mier z Apameie (188 pred Kr.) znamenal pre jeho ríšu bezprecedentný územný rozmach, kedy pod jeho správu pripadla takmer celá seleukovská [[Malá Ázia]] až po pohorie [[Taurus (pohorie)|Taurus]].<ref name="Adkins-59">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}</ref><ref name="Valachovic-142">{{Citácia knihy|autor=Pavol Valachovič|titul=Stručné dejiny starovekého Grécka|isbn=978-80-8122-040-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|rok=2012|strany=142-144}}</ref> Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo vrchol svojej moci, kultúrneho i hospodárskeho rozkvetu. Eumenes II. nechal vybudovať monumentálny [[Pergamský oltár]], založil slávnu pergamskú knižnicu (druhú najväčšiu po alexandrijskej) a bol štedrým mecenášom gréckych kultúrnych centier ako [[Atény]], [[Delfy]] či [[Rhodos]].<ref name="Kronika-157">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=157}}</ref> == Život == === Pôvod a raná vláda === Bol najstarším synom kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a jeho manželky [[Apollónis z Kyziku|Apollónis]]. Mal troch bratov – [[Attalos II.|Attala]], Filaitara a Athénaia, ktorí mu boli počas celej vlády lojálni. Politickú kariéru začal v roku [[197 pred Kr.]] ako spoluvladár svojho otca. Po jeho náhlom úmrtí v tom istom roku prevzal samostatnú vládu a nadviazal na otcovu pro-rímsku zahraničnú politiku.<ref name="Hansen-70">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca, New York : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 70–72.</ref> Jeho postavenie v prvých rokoch bolo neisté. Hoci bol Rím po porážke [[Filip V. (Macedónia)|Filipa V.]] dominantnou silou, vyhlásenie slobody gréckych miest rímskym veliteľom [[Titus Quinctius Flamininus|Flamininom]] obmedzilo pergamský vplyv. Eumenesovi sa však podarilo udržať strategické ostrovy [[Ejina (ostrov)|Aigina]] a [[Andros (Grécko)|Andros]].<ref name="Polybios-18">[[Polybios]], ''Historia'' 18, 47, 10.</ref> V roku [[195 pred Kr.]] vojensky podporil rímske ťaženie proti spartskému kráľovi [[Nabis (kráľ Sparty)|Nabidovi]]. Z podielu na získanej koristi financoval dary pre svätyňu bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Níkéforos v Pergamone.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 34, 26; 34, 35.</ref> === Aliancia s Rímom proti Antiochovi III. === Okolo roku [[195 pred Kr.]] sa seleukovský kráľ [[Antiochos III.]] pokúsil Eumena II. diplomaticky izolovať. Ponúkol mu za manželku jednu zo svojich dcér výmenou za spojenectvo a vrátenie území, ktoré predtým Pergamonu odňal. Eumenes II., na rozdiel od kráľov [[Kapadócia|Kappadokie]] či [[Staroveký Egypt|Egypta]], túto ponuku po porade s bratmi odmietol.<ref name="Appian-5">[[Appianos]], ''Syriake'' 5, 18-20.</ref> Rozhodol sa pre riskantnú, ale strategicky prezieravú politiku: veril, že víťazstvo Ríma v blížiacom sa konflikte mu prinesie postavenie suverénneho vládcu, zatiaľ čo v seleukovskom systéme by zostal iba vazalom.<ref name="Grainger-109">GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochos the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12840-9. s. 109.</ref> === Úloha v rímsko-sýrskej vojne === V roku [[192 pred Kr.]] sa Eumenes II. aktívne zapojil do záverečnej fázy vojny proti Nabidovi. V tom istom roku vyslal svojho brata Attala do Ríma, aby senát varoval pred narastajúcou hrozbou: [[Antiochos III.]] prekročil so svojou armádou [[Hellespont]] a pripravoval sa na spojenectvo s Aitólmi. Rím vyjadril Eumenovi i jeho bratovi vďaku a prisľúbil im ďalšiu podporu.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 35, 23, 10; MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 287.</ref> Tesne pred vypuknutím otvorenej vojny sa Eumenes plavil k Chalkide na ostrove [[Eubója]], aby ju chránil pred Aitólmi. Hoci mesto nakoniec padlo do rúk Antiocha III., Eumenesovi sa podarilo udržať strategickú prítomnosť v oblasti a koordinovať postup s rímskym veliteľom Flamininom.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 35, 39; 35, 46.</ref> V roku [[191 pred Kr.]], po porážke Antiocha III. v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]], sa Eumenes spojil s rímskou flotilou admirála [[Gaius Livius Salinator|Gaia Livia Salinatora]]. Spoločnými silami dosiahli na jeseň toho istého roku dôležité víťazstvo v námornej bitke pri Koryku, kde pergamské loďstvo tvorilo podstatnú časť spojeneckých síl.<ref name="Livius-36">Livius, ''Ab urbe condita'' 36, 42-45; [[Appianos]], ''Syriake'' 22.</ref> V nasledujúcom roku pokračoval v podpore rímskych operácií pri Hellesponte a na Samose. Keď Antiochos III. navrhol mierové rokovania, Eumenes II. ich rázne odmietol. Obával sa totiž, že predčasný mier by ponechal Seleukovskú ríšu príliš silnú, a preto presviedčal rímskeho námorného velliteľa [[Lucius Aemilius Regillus|Aemilia Regilla]], aby v boji pokračoval až do úplného víťazstva.<ref name="Polybios-21">[[Polybios]], ''Historia'' 21, 10; Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 18-19.</ref> Vrcholom Eumenovej vojenskej kariéry bola [[bitka pri Magnésii]] (prelom rokov [[190 pred Kr.|190]]/[[189 pred Kr.]]), kde velil pravému krídlu rímsko-pergamských vojsk. Jeho kontingent zahŕňal 3 000 pešiakov a 800 jazdcov. Práve Eumenova brilantná taktika – nasadenie strelcov proti seleukovským bojovým vozom s kosami – vyvolala v nepriateľských radoch zmätok, ktorý následne využila pergamská jazda na útok proti elitnej seleukovskej kavalérii a falange. Týmto manévrom rozhodol o víťazstve spojencov, pričom podľa antických prameňov stratila jeho armáda len 25 mužov.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 38-44; Appianos, ''Syriake'' 31–36; ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 59.</ref> === Mier z Apameie a územný rozmach === [[Súbor:Map Apamea es.svg|náhľad|350px|Mapa Malej Ázie po mieri z Apameie (188 pred Kr.): {{legenda|#5599ff|nezávislé grécke mestá}} {{legenda|#ff8080|[[Rhodos]], rímsky spojenec}} {{legenda|#ffccaa|'''Pergamská ríša'''}} {{legenda|#afafe9|[[Seleukovská ríša]]}} {{legenda|#B4EEB4|[[Pontské kráľovstvo]]}} {{legenda|#ffd5f6|[[Ptolemaiovci|Cyprus (egyptský)]]}}]] Po porážke pri Magnésii sa Antiochos III. pokúsil vyjednať mierové podmienky priamo s Eumenom II., pričom mu musel vyplatiť 400 talentov a vrátiť dlžné obilie. Aby si Eumenes zabezpečil čo najvýhodnejšie postavenie v novej povojnovej realite, v lete roku [[189 pred Kr.]] osobne odcestoval do Ríma. V senáte vystupoval ako najlojálnejší spojenec a obratne loboval za pridelenie seleukovských území v Malej Ázii pod pergamskú správu, čím úspešne oslabil nároky konkurenčného [[Rhodos|Rhodosu]].<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 21, 18-24; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 37, 52-56.</ref> Výsledkom bol mier z Apameie ([[188 pred Kr.]]), ktorý radikálne prekreslil mapu helenistického sveta. Pergamon získal takmer celú seleukovskú časť Malej Ázie severne a západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. K ríši boli pripojené územia ako [[Mýsia]], [[Lýdia]], [[Frýgia]], [[Pisídia]] a časti [[Pamfýlia|Pamfýlie]]. Eumenes získal aj dôležité mestá [[Magnésia pod Sipylom]] a [[Telmessos]], čím si zabezpečil priamy prístup k Stredozemnému moru. V [[Trácia (historické územie)|Trácii]] mu pripadlo strategické mesto Lysimacheia s priľahlým Chersonézom.<ref>MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 289–290.</ref> Z lokálneho vládcu sa tak stal jeden z najmocnejších panovníkov vtedajšieho sveta.<ref name="Zimmermann-35">ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 35–36.</ref> === Výprava proti Galom === Počas Eumenovho pobytu v Ríme viedol rímsky konzul [[Gnaeus Manlius Vulso]] trestnú výpravu proti Galatom, ktorí počas vojny podporovali Seleukovcov. Keďže Eumenes bol v Itálii, pergamské vojsko viedli jeho bratia Attalos a Athénaios. Výprava bola pre Pergamon mimoriadne dôležitá, pretože definitívne eliminovala keltskú hrozbu v regióne a upevnila pergamskú kontrolu nad vnútrozemím.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 12.</ref> Vulso bol neskôr v Ríme kritizovaný, že viedol vojnu skôr v prospech pergamskej dynastie než pre samotný Rím.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 45.</ref> S cieľom stabilizovať východné hranice sa Eumenes II. oženil so Stratoniké, dcérou kappadóckeho kráľa Ariaratha IV. Svojím vplyvom v Ríme následne dosiahol, že senát odpustil jeho novému svokrovi polovicu vojnových reparácií, čím si z Kappadokie vytvoril lojálneho spojenca.<ref>Polybios, ''Historia'' 21, 44-48; Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 37-39.</ref> === Konflikt s Bitýniou a Hannibalova účasť === Po odchode rímskych vojsk z Malej Ázie čelil Eumenes II. výzve upevniť svoju autoritu nad novozískanými územiami. Hoci spočiatku otvorene priznával, že za svoju moc vďačí Rimanom, neskoršie nápisy tento fakt zamlčiavajú a prezentujú ho ako suverénneho vládcu.<ref>MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 295.</ref> Jeho postavenie regionálnej veľmoci viedlo okolo roku [[186 pred Kr.]] ku konfliktu s [[Bitýnia|bitýnskym]] kráľom [[Prusias I.|Prusiom I.]] Jablkom sváru bola oblasť severnej [[Frýgia|Frýgie]] (tzv. ''Frygia Epiktetos''), ktorú Prusias odmietol vydať Pergamonu napriek nariadeniu rímskeho senátu. Bitýnsky kráľ získal silného spojenca v kartáginskom vojvodcovi [[Hannibal]]ovi, ktorý k nemu ušiel pred Rimanmi a pomáhal mu verbovať galatských žoldnierov.<ref>[[Marcus Iunianus Iustinus]], ''Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi'' 32, 4, 2.</ref> V tomto konflikte sa odohrala slávna námorná bitka v [[Marmarské more|Marmarskom mori]]. Hannibal, vedomý si početnej prevahy pergamského loďstva, ktorému velil osobne Eumenes II., použil nezvyčajnú vojnovú lesť. Podľa antických správ nechal na pergamské lode katapultovať hlinené nádoby naplnené jedovatými hadmi. Vzniknutá panika viedla k porážke Eumenovej flotily, pričom kráľ sám len tesne unikol zajatiu.<ref>[[Cornelius Nepos]], ''Hannibal'' 10–11; LANCEL, Serge. ''Hannibal''. Düsseldorf : Patmos, 2005. ISBN 3-491-96150-6. s. 341–342.</ref> Napriek tejto porážke na mori mal Eumenes II. na súši prevahu. Jeho brat Attalos porazil bitýnske vojská a Galatov v bitke pri hore Lypedros. V decembri [[184 pred Kr.]] bol v Telmessose vydaný dekrét oslavujúci víťazstvo Eumena II. nad Prusiom I. a galatským kráľom Ortiagónom. Práve v tomto dokumente sa po prvýkrát objavuje Eumenovo epiteton '''Sótér''' („Spasiteľ“).<ref>ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 36.</ref> Vojna skončila v roku [[183 pred Kr.]] rímskou diplomatickou intervenciou pod vedením Flaminina. Prusias I. musel vydať sporné územia a Rimania požadovali vydanie Hannibala, ktorý však radšej spáchal samovraždu. Eumenes II. na oslavu víťazstva nad Galatmi a Bitýniou obnovil slávnosti ''Nikephoria'' na počesť bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Nikéforos.<ref name="Hansen-100">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 95–100.</ref> === Vojna proti Farnakovi I. z Pontu === V roku [[183 pred Kr.]] vypukol štvorročný vojenský konflikt medzi Eumenom II. a pontským kráľom [[Farnakes I.|Farnakom I.]] Hlavným prameňom informácií o tejto vojne sú zachované fragmenty z diela historika [[Polybios|Polybia]], ktoré dokumentujú intenzívnu rímsku diplomaciu v Malej Ázii počas tohto obdobia.<ref name="RE-19-1849">DIEHL, Erich. Pharnakes 1. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XIX,2. Stuttgart, 1938, s. 1849–1851.</ref> Farnakes I. na konci roku 183 pred Kr. prekvapivým útokom dobyl strategické mesto [[Sinop]]e. Tým vyvolal konflikt nielen s Eumenom II., ale aj s kappadóckym kráľom [[Ariarathes IV.|Ariarathom IV.]] (Eumenovým svokrom). Obe strany vyslali delegácie do Ríma; Eumenes sa sťažoval na pontskú agresiu a pridali sa k nemu aj Rodosania, ktorých znepokojil pád Sinopy. Rímsky senát reagoval vyslaním pozorovacej komisie do Malej Ázie.<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 23, 9, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 40, 2, 6.</ref> Po návrate rímski komisári informovali senát, že Farnakes I. nesie vinu za konflikt, pričom ho opísali ako chamtivého a nadutého vládcu, zatiaľ čo Eumena II. ocenili za jeho zdržanlivosť. Senát sa však k priamemu zásahu neodhodlal a vyslal ďalšiu diplomatickú misiu, aby situáciu opäť preskúmala.<ref>Polybios, ''Historia'' 24, 1, 1; Livius, ''Ab urbe condita'' 40, 20, 1.</ref> Váhavý postoj Ríma, ktorý pravdepodobne sledoval politiku vzájomného oslabovania helenistických panovníkov, viedol k eskalácii bojov.<ref name="RE-19-1849"/> Do vojny na strane Eumena II. vstúpil aj nový bitýnsky kráľ [[Prusias II.]] (okolo roku [[181 pred Kr.]]), čím sa dočasne urovnali predchádzajúce spory medzi Pergamonom a Bitýniou. K Eumenovej koalícii sa pridal aj paflagónsky vládca Morzios. Naopak, Farnakes I. získal podporu Mithridata z Malej Arménie.<ref>HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1109.</ref> Seleukovský kráľ [[Seleukos IV.]] zvažoval podporu Pontu, ale z obavy pred rímskou reakciou od tohto zámeru nakoniec upustil.<ref>[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 24; Polybios, ''Historia'' 159.</ref> Okolo roku [[181 pred Kr.]] dobyl Farnakov veliteľ Leokritos mesto Tios (pravdepodobne patriace Pergamonu).<ref>[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 23.</ref> V historickej vede sa diskutuje o tom, či Eumenes II. počas svojej choroby poveril brata Attala uzavretím dočasného prímeria, alebo či ide o chybu v byzantskom výťahu z Polybiovho textu.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1097.</ref> Eumenes následne vyslal svojich bratov do Ríma, aby od senátu žiadali ráznejšie kroky. Hoci Rimania opäť prisľúbili pomoc, Farnakes I. zatiaľ pokračoval v pustošení Galatie a na jar [[180 pred Kr.]] vtrhol do [[Kappadokia|Kappadokie]]. Eumenes II. zmobilizoval armádu a spolu s bratmi vyrazil do Galatie. Miestni galatskí náčelníci Kassignatos a Gaizatorix, ktorí predtým prebehli k Farnakovi, sa pod tlakom pergamskej sily pokúsili vyjednať milosť, čo však kráľ pre ich predchádzajúcu zradu odmietol. Pergamské vojská prenikli až k rieke [[Kizilirmak|Halys]], kde sa spojili s kappadóckymi posilami kráľa Ariaratha IV. Eumenes pred rímskymi vyslancami demonštroval svoju silu pravidelným cvičením vojska, čím dával najavo, že dokáže nepriateľa poraziť aj bez priamej rímskej pomoci.<ref name="Polybios-24">[[Polybios]], ''Historia'' 24, 14-15.</ref> Keďže mierové rokovania v Pergamone stroskotali na obštrukciách pontských vyslancov, spojenci prešli do ofenzívy. Úspešné ťaženie prinútilo Farnaka I. v roku [[179 pred Kr.]] podpísať mierovú zmluvu. Podmienky boli pre Eumena II. mimoriadne výhodné: * Farnakes sa musel stiahnuť z Galatie a Paflagónie. * Musel vrátiť všetky dobyté územia v Kappadokii a prepustiť zajatcov. * Zaplatil vojnové reparácie vo výške 300 talentov Eumenovi a 900 talentov jeho spojencom. * Mesto Tios bolo evakuované a Eumenes ho neskôr daroval kráľovi Prusiovi II.<ref>Polybios, ''Historia'' 25, 2.</ref> Hoci si Farnakes ponechal mesto Sinope, Eumenes II. z vojny vyšiel ako dominantný arbiter Malej Ázie. Počas bojov však ochladli jeho vzťahy s [[Rhodos|Rhodosom]], pretože pergamská blokáda Hellespontu, namierená proti zásobovaniu Pontu, poškodzovala rhodské obchodné záujmy.<ref>Polybios, ''Historia'' 27, 7, 5.</ref>[[Súbor:IG II² 8503a.jpg|náhľad|Nápis z aténskeho cintorína Kerameikos (IG II² 8503a), ktorý dokumentuje úzke politické a kultúrne väzby medzi Aténami a pergamskou dynastiou Attalovcov.]] === Nepriateľstvo s Perseom Macedónskym === Na začiatku 70. rokov 2. storočia pred Kr. bolo postavenie Eumena II. v Malej Ázii dominantné, no v širšom helenistickom priestore čelil rastúcej izolácii. Proti jeho vplyvu sa sformovala opozícia silných panovníkov, najmä nového macedónskeho kráľa [[Perseus (Macedónia)|Persea]] a seleukovského vládcu [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]], ktorých spojenectvo bolo v roku [[177 pred Kr.]] spečatené svadbou Persea s Laodiké, dcérou Seleuka IV. Do tejto protipergamskej koalície sa pridali aj [[Rhodos]] a bitýnsky kráľ [[Prusias II.]]<ref name="Marek-298">MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 298.</ref> Eumenes si však udržal nadštandardné vzťahy s Aténami a v roku [[175 pred Kr.]] pomohol k moci [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochovi IV.]] (bratovi zavraždeného Seleuka IV.), čím dočasne zlepšil vzťahy so Seleukovskou ríšou.<ref>[[Appianos]], ''Syriake'' 45.</ref> V zime 173/172 pred Kr. odcestoval Eumenes II. osobne do Ríma. V senáte predniesol tajnú reč, v ktorej varoval pred mocenskými ambíciami Persea a obviňoval ho z príprav na vojnu proti rímskym spojencom. Jeho cieľom bolo vyprovokovať Rím k preventívnemu útoku na Macedóniu.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 11-13.</ref> Hoci rhodskí vyslanci v Ríme Eumena obviňovali z tyranie a podnecovania nepokojov v Lykii, rímski senátori mu prejavili mimoriadnu priazeň a obdarovali ho cennými darmi. Výnimkou bol [[Cato Starší]], ktorý si voči pergamskému kráľovi zachoval hlbokú nedôveru.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Maior'' 8, 7.</ref> === Atentát v Delfách === Počas spiatočnej cesty z Ríma navštívil Eumenes II. svätyňu v [[Delfy|Delfách]]. Na úzkom chodníku vedúcom k chrámu naňho útočníci zhodili ťažké kamene. Kráľ utrpel vážne zranenia a bol prevezený na ostrov [[Ejina (ostrov)|Aigina]], kde sa v prísnom utajení liečil. Vzhľadom na nedostatok správ sa rozšírila fáma o jeho smrti.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 15-16; [[Cassius Dio]], ''Historia Romana'', fragment 66, 3.</ref> Keď sa správa o údajnej smrti kráľa dostala do Pergamonu, jeho brat [[Attalos II.]] urýchlene prevzal moc a oženil sa s kráľovnou Stratoniké. Keď sa však zakrátko ukázalo, že Eumenes prežil a vrátil sa do vlasti, Attalos mu odovzdal moc. Hoci Eumenes brata za unáhlený sobáš pokarhal, k rozkolu v rodine nedošlo a bratia pokračovali v úzkej spolupráci.<ref name="Hansen-100"/> Podľa rímskych historikov stál za pokusom o vraždu macedónsky kráľ Perseus, čo sa stalo jedným z hlavných dôvodov (tzv. ''casus belli'') pre vyhlásenie tretej macedónskej vojny Rímom.<ref>ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 55.</ref> === Tretia macedónska vojna a roztržka s Rímom === Hoci kráľ Perseus účasť na atentáte v Delfách popieral, incident urýchlil vypuknutie [[Tretia macedónska vojna|tretej macedónskej vojny]] ([[171 pred Kr.|171]] – [[168 pred Kr.]]). Eumenes II. po svojom uzdravení aktívne podporil rímske vojenské úsilie. V prvom roku vojny dorazil do Chalkidy s kontingentom 6 000 pešiakov a 1 000 jazdcov. Kým jeho brat Filaitaros spravoval Pergamon, Eumenes a Attalos sa pripojili k hlavnej rímskej armáde konzula Publia Licinia Crassa v Tesálii.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 55.</ref> V [[Bitka pri Kalliniku|bitke pri Kalliniku]] (171 pred Kr.) zohrali pergamské pomocné zbory kľúčovú úlohu pri stabilizácii rímskych línií po úvodnom neúspechu a práve na Eumenovu radu sa rímske vojsko stiahlo za rieku Peneios, čím sa zabránilo ešte väčšej katastrofe.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 57-60.</ref> V nasledujúcich rokoch pokračoval v námorných operáciách a obliehaní miest ako Abdera, Kassandreia či Démetrias, no tieto akcie nepriniesli výraznejšie úspechy. Zlom vo vzťahoch s Rímom nastal v roku [[169 pred Kr.]] Rímski velitelia začali Eumena podozrievať z nečinnosti a tajných vyjednávaní s Perseom. Podľa rímskeho analistu Valeria Antia prišlo k otvorenému konfliktu medzi kráľom a konzulom Quintom Marciom Philippom, po ktorom Eumenes demonštratívne odišiel domov a vzal so sebou aj svoju galatskú jazdu.<ref>Fragment Valeria Antia v: Livius, ''Ab urbe condita'' 44, 13.</ref> Situáciu ešte viac vyhrotili šíriace sa klebety o Eumenových tajných kontaktoch s macedónskym kráľom. Perseus sa údajne pokúšal Eumena podplatiť sumou 1 500 talentov za sprostredkovanie mieru s Rímom alebo za jeho neutralitu. Hoci moderní historici, ako napríklad Hugo Willrich, spochybňujú reálnosť týchto dohôd a považujú ich za macedónsku propagandu, v Ríme tieto správy padli na úrodnú pôdu a viedli k trvalej strate dôvery voči pergamskému kráľovi.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1101.</ref> Napriek vzájomnému podozrievaniu Eumenes II. formálne zostal spojencom Ríma až do konca vojny. Po rozhodujúcom rímskom víťazstve v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] ([[168 pred Kr.]]) poslal Eumenes do Ríma gratulačnú delegáciu, no rímsky postoj k nemu zostal chladný a nepriateľský.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 45, 13; [[Polybios]], ''Historia'' 29, 4–9.</ref> === Povstanie Galatov a rímske intrigy === Po návrate Eumena II. do Pergamonu v roku [[168 pred Kr.]] vypuklo v ríši nebezpečné povstanie Galatov. Motiváciou boli pravdepodobne vysoké straty, ktoré Galati utrpeli v rímskych službách počas vojny s Perseom. Po porážke jedného z pergamských oddielov nechal galatský vodca rituálne obetovať najkrajších zajatcov a zvyšok zmasakrovať.<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 29, 22; [[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 31, 12-13.</ref> Eumenes vyslal brata Attala do Ríma, aby požiadal o pomoc. Rímsky senát sa však pokúsil využiť situáciu na rozbitie jednoty pergamskej dynastie. Ponúkli Attalovi, že ho uznajú za samostatného kráľa na územiach, ktoré si sám vyberie. Attalos však pod vplyvom kráľovho lekára Stratia, ktorý mu pripomenul dôležitosť bratskej lojality a istotu nástupníctva, túto ponuku odmietol.<ref>Polybios, ''Historia'' 30, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 45, 19-20.</ref> Rimania, sklamaní Attalovou vernosťou, následne zrušili svoje sľuby o podpore a vyhlásili sporné trácke mestá za slobodné. Rímski vyslanci vyslaní na sprostredkovanie mieru s Galatmi v skutočnosti tajne povzbudzovali vzbúrencov k ďalšiemu odporu proti Pergamonu.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1102.</ref> V zime 167/166 pred Kr. sa Eumenes II. pokúsil osobne obhájiť v Ríme. Senát ho však ponížil: hneď po pristátí v Brundisiu mu kvestor doručil príkaz, že žiaden kráľ nesmie vstúpiť do Ríma, a nariadil mu okamžite opustiť Itáliu.<ref>Polybios, ''Historia'' 29, 6; 30, 19.</ref> Napriek rímskej nepriazni sa Eumenovi podarilo povstanie Galatov vojensky potlačiť v bitke vo Frýgii. Rím však jeho úspech anuloval tým, že v roku [[166 pred Kr.]] udelil Galatom autonómiu pod podmienkou, že nebudú so zbraňou opúšťať svoje územie.<ref name="Hansen-100"/> === Obvinenia Prusia II. a diplomatický nátlak === Okolo roku [[165 pred Kr.]] využil oslabenie Pergamonu bitýnsky kráľ [[Prusias II.]], ktorý v Ríme vzniesol proti Eumenovi sériu obvinení. Tvrdil, že Eumenes nerešpektuje rímske rozhodnutia o slobode Galatie a udržiava podozrivé styky so seleukovským kráľom [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochom IV.]] Senát na tieto sťažnosti reagoval vyslaním komisára Gaia Sulpicia Galus, ktorý v sardskej rezidencii verejne prijímal akékoľvek sťažnosti na pergamského kráľa. Brutalita rímskeho postupu však paradoxne viedla k tomu, že Eumenes II. začal opäť získavať sympatie gréckeho sveta, ktorý v ňom videl obeť rímskej arogancie.<ref>Polybios, ''Historia'' 31, 1; 31, 6; Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 31, 7.</ref> Hoci Eumenes navonok rešpektoval rímske príkazy, podľa historika Christiana Habichta v Galatii naďalej tajne intervenoval, čo dokladá zachovaná korešpondencia s kňazom Attisom z Pesinuntu.<ref>HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1114.</ref> === Posledné roky vlády a smrť === Po agresívnom vystúpení rímskych vyslancov v Malej Ázii sa nálada v gréckych štátoch začala obracať v prospech Eumena II. Zlepšili sa jeho vzťahy s námornou mocnosťou [[Rhodos]], ktorej kráľ financoval dodávky obilia a mramorovú výzdobu miestneho divadla. Štedré dary posielal aj do [[Milét]]u a [[Delfy|Delf]].<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 31, 31; ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 39.</ref> Pre Rimanov prestal byť po smrti Antiocha IV. ([[164 pred Kr.]]) vnímaný ako bezprostredná hrozba, hoci politická nedôvera pretrvávala. V zime 160/159 pred Kr. sa Prusias II. opäť pokúsil Eumena v Ríme očierniť, no senát tentoraz obvinenia zamietol, hoci chladný vzťah k pergamskému kráľovi nezmenil. Eumenes II. v roku [[160 pred Kr.|160]] alebo [[159 pred Kr.|159 pred Kr.]] vymenoval svojho brata Attala II. za spoluvladára a v roku [[158 pred Kr.]] zomrel.<ref name="Hansen-120">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 120–125.</ref> Po jeho smrti nastúpil na trón [[Attalos II.]] a po ňom [[Attalos III.]], ktorý bol pravdepodobne Eumenovým synom. Polybios vo svojom nekrológu vyzdvihol Eumena II. ako jedného z najschopnejších politikov svojej doby.<ref>Polybios, ''Historia'' 32, 8.</ref> === Kultúrna a náboženská politika === [[Súbor:Eumenes II Tetradrahmi.jpg|náhľad|Tetradrachma Eumena II. Portrét panovníka s kráľovským diadémom patrí k vrcholom helenistického mincovníctva.]] Za vlády Eumena II. dosiahol Pergamon vrchol svojho architektonického a kultúrneho rozkvetu. Kráľ bol zakladateľom pergamského kultu panovníkov a po smrti bol deifikovaný. Pod jeho vedením sa hlavné mesto premenilo na intelektuálne centrum helenizmu s monumentálnymi stavbami.<ref>BRUNNER, H. et al. ''Lexikon Alte Kulturen''. Band 1. Mannheim : Meyers Lexikonverlag, 1990. ISBN 3-411-07301-2. s. 660.</ref> Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patria: * [[Pergamský oltár]]: Monumentálna stavba s vlysom zobrazujúcim [[gigantomachia|gigantomachiu]] a príbeh mýtického predka Telefa. * [[Pergamská knižnica]]: Rozšírenie knižnice, ktorá počtom zvitkov (údajne až 200 000) konkurovala alexandrijskej knižnici v Egypte. * ''Slávnosti Nikeforia'': V roku [[182 pred Kr.]] ich rozšíril na panhelénske hry s umeleckými a športovými súťažami, ktoré sa konali každé štyri roky.<ref name="Zimmermann-41">ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 41–45.</ref> * ''Mecenášstvo'': V Aténach nechal vybudovať slávnu stĺpovú sieň (''stoa'') pri Dionysosovom divadle a ďalšiu na agore. Aténčania mu za jeho štedrosť vztýčili kolosálnu sochu.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'' 60.</ref> Eumenes II. sa úspešne štylizoval do roly ochrancu helenizmu pred „barbarmi“ (Galatmi), čím legitimizoval svoju moc a získal si uznanie gréckeho sveta ako ''Euergetés'' (Dobrodinec).<ref name="RE-6-1104">WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1104.</ref> {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = [[Attalovci]]| Titul = [[kráľ]]| Od = [[197 pred Kr.]]| Do = [[158 pred Kr.]] | Predchodca = [[Attalos I.]]| Nástupca = [[Attalos II.]]| }} == Literatúra == * ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. * MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. * MILETA, Christian. Eumenes II. Sōtēr (197–158 v. Chr.). In: EHLING, Kay – WEBER, Gregor. ''Hellenistische Königreiche''. Darmstadt : Philipp von Zabern, 2014. ISBN 978-3-8053-4758-7. * ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Antiochos III.]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 158 pred Kr.]] a9vgw00c8icv1rkqaisocnn9a0n0ype 8255085 8255061 2026-07-29T08:26:59Z Luppus 39967 8255085 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Eumenes II. | titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] | obrázok = Young Commander MAN Napoli Inv5588.jpg | popis obrázka = Pravdepodobný portrét Eumena II. (Národné archeologické múzeum v Neapole) | panovanie = [[197 pred Kr.]] – [[158 pred Kr.]] | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Spasiteľ“) | dátum narodenia = pred [[221 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Pergamon]] | dátum úmrtia = [[158 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Pergamon]] | miesto pochovania = | predchodca = [[Attalos I.]] | regent = | nástupca = [[Attalos II.]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] | potomstvo = [[Attalos III.]] | dynastia = [[Attalovci]] | otec = [[Attalos I.]] | matka = [[Apollónis z Kyziku|Apollónis]] }} '''Eumenes II.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}}; * pred [[221 pred Kr.]] – † [[158 pred Kr.]]) bol kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorý vládol v rokoch [[197 pred Kr.|197]] až [[158 pred Kr.]] Patril k najvýznamnejším panovníkom helenistického obdobia. Ako verný spojenec [[Staroveký Rím|Rímskej republiky]] výrazne prispel k porážke [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos III.|Antiocha III. Veľkého]]. Následný mier z Apameie (188 pred Kr.) znamenal pre jeho ríšu bezprecedentný územný rozmach, kedy pod jeho správu pripadla takmer celá seleukovská [[Malá Ázia]] až po pohorie [[Taurus (pohorie)|Taurus]].<ref name="Adkins-59">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}</ref><ref name="Valachovic-142">{{Citácia knihy|autor=Pavol Valachovič|titul=Stručné dejiny starovekého Grécka|isbn=978-80-8122-040-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|rok=2012|strany=142-144}}</ref> Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo vrchol svojej moci, kultúrneho i hospodárskeho rozkvetu. Eumenes II. nechal vybudovať monumentálny [[Pergamský oltár]], založil slávnu pergamskú knižnicu (druhú najväčšiu po alexandrijskej) a bol štedrým mecenášom gréckych kultúrnych centier ako [[Atény]], [[Delfy]] či [[Rhodos]].<ref name="Kronika-157">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=157}}</ref> == Život == === Pôvod a raná vláda === Bol najstarším synom kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a jeho manželky [[Apollónis z Kyziku|Apollónis]]. Mal troch bratov – [[Attalos II.|Attala]], Filaitara a Athénaia, ktorí mu boli počas celej vlády lojálni. Politickú kariéru začal v roku [[197 pred Kr.]] ako spoluvladár svojho otca. Po jeho náhlom úmrtí v tom istom roku prevzal samostatnú vládu a nadviazal na otcovu pro-rímsku zahraničnú politiku.<ref name="Hansen-70">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca, New York : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 70–72.</ref> Jeho postavenie v prvých rokoch bolo neisté. Hoci bol Rím po porážke [[Filip V. (Macedónia)|Filipa V.]] dominantnou silou, vyhlásenie slobody gréckych miest rímskym veliteľom [[Titus Quinctius Flamininus|Flamininom]] obmedzilo pergamský vplyv. Eumenesovi sa však podarilo udržať strategické ostrovy [[Ejina (ostrov)|Aigina]] a [[Andros (Grécko)|Andros]].<ref name="Polybios-18">[[Polybios]], ''Historia'' 18, 47, 10.</ref> V roku [[195 pred Kr.]] vojensky podporil rímske ťaženie proti spartskému kráľovi [[Nabis (kráľ Sparty)|Nabidovi]]. Z podielu na získanej koristi financoval dary pre svätyňu bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Níkéforos v Pergamone.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 34, 26; 34, 35.</ref> === Aliancia s Rímom proti Antiochovi III. === Okolo roku [[195 pred Kr.]] sa seleukovský kráľ [[Antiochos III.]] pokúsil Eumena II. diplomaticky izolovať. Ponúkol mu za manželku jednu zo svojich dcér výmenou za spojenectvo a vrátenie území, ktoré predtým Pergamonu odňal. Eumenes II., na rozdiel od kráľov [[Kapadócia|Kappadokie]] či [[Staroveký Egypt|Egypta]], túto ponuku po porade s bratmi odmietol.<ref name="Appian-5">[[Appianos]], ''Syriake'' 5, 18-20.</ref> Rozhodol sa pre riskantnú, ale strategicky prezieravú politiku: veril, že víťazstvo Ríma v blížiacom sa konflikte mu prinesie postavenie suverénneho vládcu, zatiaľ čo v seleukovskom systéme by zostal iba vazalom.<ref name="Grainger-109">GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochos the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12840-9. s. 109.</ref> === Úloha v rímsko-sýrskej vojne === V roku [[192 pred Kr.]] sa Eumenes II. aktívne zapojil do záverečnej fázy vojny proti Nabidovi. V tom istom roku vyslal svojho brata Attala do Ríma, aby senát varoval pred narastajúcou hrozbou: [[Antiochos III.]] prekročil so svojou armádou [[Hellespont]] a pripravoval sa na spojenectvo s Aitólmi. Rím vyjadril Eumenovi i jeho bratovi vďaku a prisľúbil im ďalšiu podporu.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 35, 23, 10; MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 287.</ref> Tesne pred vypuknutím otvorenej vojny sa Eumenes plavil k Chalkide na ostrove [[Eubója]], aby ju chránil pred Aitólmi. Hoci mesto nakoniec padlo do rúk Antiocha III., Eumenesovi sa podarilo udržať strategickú prítomnosť v oblasti a koordinovať postup s rímskym veliteľom Flamininom.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 35, 39; 35, 46.</ref> V roku [[191 pred Kr.]], po porážke Antiocha III. v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]], sa Eumenes spojil s rímskou flotilou admirála [[Gaius Livius Salinator|Gaia Livia Salinatora]]. Spoločnými silami dosiahli na jeseň toho istého roku dôležité víťazstvo v námornej bitke pri Koryku, kde pergamské loďstvo tvorilo podstatnú časť spojeneckých síl.<ref name="Livius-36">Livius, ''Ab urbe condita'' 36, 42-45; [[Appianos]], ''Syriake'' 22.</ref> V nasledujúcom roku pokračoval v podpore rímskych operácií pri Hellesponte a na Samose. Keď Antiochos III. navrhol mierové rokovania, Eumenes II. ich rázne odmietol. Obával sa totiž, že predčasný mier by ponechal Seleukovskú ríšu príliš silnú, a preto presviedčal rímskeho námorného velliteľa [[Lucius Aemilius Regillus|Aemilia Regilla]], aby v boji pokračoval až do úplného víťazstva.<ref name="Polybios-21">[[Polybios]], ''Historia'' 21, 10; Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 18-19.</ref> Vrcholom Eumenovej vojenskej kariéry bola [[bitka pri Magnésii]] (prelom rokov [[190 pred Kr.|190]]/[[189 pred Kr.]]), kde velil pravému krídlu rímsko-pergamských vojsk. Jeho kontingent zahŕňal 3 000 pešiakov a 800 jazdcov. Práve Eumenova brilantná taktika – nasadenie strelcov proti seleukovským bojovým vozom s kosami – vyvolala v nepriateľských radoch zmätok, ktorý následne využila pergamská jazda na útok proti elitnej seleukovskej kavalérii a falange. Týmto manévrom rozhodol o víťazstve spojencov, pričom podľa antických prameňov stratila jeho armáda len 25 mužov.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 38-44; Appianos, ''Syriake'' 31–36; ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 59.</ref> === Mier z Apameie a územný rozmach === [[Súbor:Map Apamea es.svg|náhľad|350px|Mapa Malej Ázie po mieri z Apameie (188 pred Kr.): {{legenda|#5599ff|nezávislé grécke mestá}} {{legenda|#ff8080|[[Rhodos]], rímsky spojenec}} {{legenda|#ffccaa|'''Pergamská ríša'''}} {{legenda|#afafe9|[[Seleukovská ríša]]}} {{legenda|#B4EEB4|[[Pontské kráľovstvo]]}} {{legenda|#ffd5f6|[[Ptolemaiovci|Cyprus (egyptský)]]}}]] Po porážke pri Magnésii sa Antiochos III. pokúsil vyjednať mierové podmienky priamo s Eumenom II., pričom mu musel vyplatiť 400 talentov a vrátiť dlžné obilie. Aby si Eumenes zabezpečil čo najvýhodnejšie postavenie v novej povojnovej realite, v lete roku [[189 pred Kr.]] osobne odcestoval do Ríma. V senáte vystupoval ako najlojálnejší spojenec a obratne loboval za pridelenie seleukovských území v Malej Ázii pod pergamskú správu, čím úspešne oslabil nároky konkurenčného [[Rhodos|Rhodosu]].<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 21, 18-24; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 37, 52-56.</ref> Výsledkom bol mier z Apameie ([[188 pred Kr.]]), ktorý radikálne prekreslil mapu helenistického sveta. Pergamon získal takmer celú seleukovskú časť Malej Ázie severne a západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. K ríši boli pripojené územia ako [[Mýsia]], [[Lýdia]], [[Frýgia]], [[Pisídia]] a časti [[Pamfýlia|Pamfýlie]]. Eumenes získal aj dôležité mestá [[Magnésia pod Sipylom]] a [[Telméssos]], čím si zabezpečil priamy prístup k Stredozemnému moru. V [[Trácia (historické územie)|Trácii]] mu pripadlo strategické mesto Lysimacheia s priľahlým Chersonézom.<ref>MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 289–290.</ref> Z lokálneho vládcu sa tak stal jeden z najmocnejších panovníkov vtedajšieho sveta.<ref name="Zimmermann-35">ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 35–36.</ref> === Výprava proti Galom === Počas Eumenovho pobytu v Ríme viedol rímsky konzul [[Gnaeus Manlius Vulso]] trestnú výpravu proti Galatom, ktorí počas vojny podporovali Seleukovcov. Keďže Eumenes bol v Itálii, pergamské vojsko viedli jeho bratia Attalos a Athénaios. Výprava bola pre Pergamon mimoriadne dôležitá, pretože definitívne eliminovala keltskú hrozbu v regióne a upevnila pergamskú kontrolu nad vnútrozemím.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 12.</ref> Vulso bol neskôr v Ríme kritizovaný, že viedol vojnu skôr v prospech pergamskej dynastie než pre samotný Rím.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 45.</ref> S cieľom stabilizovať východné hranice sa Eumenes II. oženil so Stratoniké, dcérou kappadóckeho kráľa Ariaratha IV. Svojím vplyvom v Ríme následne dosiahol, že senát odpustil jeho novému svokrovi polovicu vojnových reparácií, čím si z Kappadokie vytvoril lojálneho spojenca.<ref>Polybios, ''Historia'' 21, 44-48; Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 37-39.</ref> === Konflikt s Bitýniou a Hannibalova účasť === Po odchode rímskych vojsk z Malej Ázie čelil Eumenes II. výzve upevniť svoju autoritu nad novozískanými územiami. Hoci spočiatku otvorene priznával, že za svoju moc vďačí Rimanom, neskoršie nápisy tento fakt zamlčiavajú a prezentujú ho ako suverénneho vládcu.<ref>MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 295.</ref> Jeho postavenie regionálnej veľmoci viedlo okolo roku [[186 pred Kr.]] ku konfliktu s [[Bitýnia|bitýnskym]] kráľom [[Prusias I.|Prusiom I.]] Jablkom sváru bola oblasť severnej [[Frýgia|Frýgie]] (tzv. ''Frygia Epiktetos''), ktorú Prusias odmietol vydať Pergamonu napriek nariadeniu rímskeho senátu. Bitýnsky kráľ získal silného spojenca v kartáginskom vojvodcovi [[Hannibal]]ovi, ktorý k nemu ušiel pred Rimanmi a pomáhal mu verbovať galatských žoldnierov.<ref>[[Marcus Iunianus Iustinus]], ''Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi'' 32, 4, 2.</ref> V tomto konflikte sa odohrala slávna námorná bitka v [[Marmarské more|Marmarskom mori]]. Hannibal, vedomý si početnej prevahy pergamského loďstva, ktorému velil osobne Eumenes II., použil nezvyčajnú vojnovú lesť. Podľa antických správ nechal na pergamské lode katapultovať hlinené nádoby naplnené jedovatými hadmi. Vzniknutá panika viedla k porážke Eumenovej flotily, pričom kráľ sám len tesne unikol zajatiu.<ref>[[Cornelius Nepos]], ''Hannibal'' 10–11; LANCEL, Serge. ''Hannibal''. Düsseldorf : Patmos, 2005. ISBN 3-491-96150-6. s. 341–342.</ref> Napriek tejto porážke na mori mal Eumenes II. na súši prevahu. Jeho brat Attalos porazil bitýnske vojská a Galatov v bitke pri hore Lypedros. V decembri [[184 pred Kr.]] bol v Telmessose vydaný dekrét oslavujúci víťazstvo Eumena II. nad Prusiom I. a galatským kráľom Ortiagónom. Práve v tomto dokumente sa po prvýkrát objavuje Eumenovo epiteton '''Sótér''' („Spasiteľ“).<ref>ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 36.</ref> Vojna skončila v roku [[183 pred Kr.]] rímskou diplomatickou intervenciou pod vedením Flaminina. Prusias I. musel vydať sporné územia a Rimania požadovali vydanie Hannibala, ktorý však radšej spáchal samovraždu. Eumenes II. na oslavu víťazstva nad Galatmi a Bitýniou obnovil slávnosti ''Nikephoria'' na počesť bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Nikéforos.<ref name="Hansen-100">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 95–100.</ref> === Vojna proti Farnakovi I. z Pontu === V roku [[183 pred Kr.]] vypukol štvorročný vojenský konflikt medzi Eumenom II. a pontským kráľom [[Farnakes I.|Farnakom I.]] Hlavným prameňom informácií o tejto vojne sú zachované fragmenty z diela historika [[Polybios|Polybia]], ktoré dokumentujú intenzívnu rímsku diplomaciu v Malej Ázii počas tohto obdobia.<ref name="RE-19-1849">DIEHL, Erich. Pharnakes 1. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XIX,2. Stuttgart, 1938, s. 1849–1851.</ref> Farnakes I. na konci roku 183 pred Kr. prekvapivým útokom dobyl strategické mesto [[Sinop]]e. Tým vyvolal konflikt nielen s Eumenom II., ale aj s kappadóckym kráľom [[Ariarathes IV.|Ariarathom IV.]] (Eumenovým svokrom). Obe strany vyslali delegácie do Ríma; Eumenes sa sťažoval na pontskú agresiu a pridali sa k nemu aj Rodosania, ktorých znepokojil pád Sinopy. Rímsky senát reagoval vyslaním pozorovacej komisie do Malej Ázie.<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 23, 9, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 40, 2, 6.</ref> Po návrate rímski komisári informovali senát, že Farnakes I. nesie vinu za konflikt, pričom ho opísali ako chamtivého a nadutého vládcu, zatiaľ čo Eumena II. ocenili za jeho zdržanlivosť. Senát sa však k priamemu zásahu neodhodlal a vyslal ďalšiu diplomatickú misiu, aby situáciu opäť preskúmala.<ref>Polybios, ''Historia'' 24, 1, 1; Livius, ''Ab urbe condita'' 40, 20, 1.</ref> Váhavý postoj Ríma, ktorý pravdepodobne sledoval politiku vzájomného oslabovania helenistických panovníkov, viedol k eskalácii bojov.<ref name="RE-19-1849"/> Do vojny na strane Eumena II. vstúpil aj nový bitýnsky kráľ [[Prusias II.]] (okolo roku [[181 pred Kr.]]), čím sa dočasne urovnali predchádzajúce spory medzi Pergamonom a Bitýniou. K Eumenovej koalícii sa pridal aj paflagónsky vládca Morzios. Naopak, Farnakes I. získal podporu Mithridata z Malej Arménie.<ref>HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1109.</ref> Seleukovský kráľ [[Seleukos IV.]] zvažoval podporu Pontu, ale z obavy pred rímskou reakciou od tohto zámeru nakoniec upustil.<ref>[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 24; Polybios, ''Historia'' 159.</ref> Okolo roku [[181 pred Kr.]] dobyl Farnakov veliteľ Leokritos mesto Tios (pravdepodobne patriace Pergamonu).<ref>[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 23.</ref> V historickej vede sa diskutuje o tom, či Eumenes II. počas svojej choroby poveril brata Attala uzavretím dočasného prímeria, alebo či ide o chybu v byzantskom výťahu z Polybiovho textu.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1097.</ref> Eumenes následne vyslal svojich bratov do Ríma, aby od senátu žiadali ráznejšie kroky. Hoci Rimania opäť prisľúbili pomoc, Farnakes I. zatiaľ pokračoval v pustošení Galatie a na jar [[180 pred Kr.]] vtrhol do [[Kappadokia|Kappadokie]]. Eumenes II. zmobilizoval armádu a spolu s bratmi vyrazil do Galatie. Miestni galatskí náčelníci Kassignatos a Gaizatorix, ktorí predtým prebehli k Farnakovi, sa pod tlakom pergamskej sily pokúsili vyjednať milosť, čo však kráľ pre ich predchádzajúcu zradu odmietol. Pergamské vojská prenikli až k rieke [[Kizilirmak|Halys]], kde sa spojili s kappadóckymi posilami kráľa Ariaratha IV. Eumenes pred rímskymi vyslancami demonštroval svoju silu pravidelným cvičením vojska, čím dával najavo, že dokáže nepriateľa poraziť aj bez priamej rímskej pomoci.<ref name="Polybios-24">[[Polybios]], ''Historia'' 24, 14-15.</ref> Keďže mierové rokovania v Pergamone stroskotali na obštrukciách pontských vyslancov, spojenci prešli do ofenzívy. Úspešné ťaženie prinútilo Farnaka I. v roku [[179 pred Kr.]] podpísať mierovú zmluvu. Podmienky boli pre Eumena II. mimoriadne výhodné: * Farnakes sa musel stiahnuť z Galatie a Paflagónie. * Musel vrátiť všetky dobyté územia v Kappadokii a prepustiť zajatcov. * Zaplatil vojnové reparácie vo výške 300 talentov Eumenovi a 900 talentov jeho spojencom. * Mesto Tios bolo evakuované a Eumenes ho neskôr daroval kráľovi Prusiovi II.<ref>Polybios, ''Historia'' 25, 2.</ref> Hoci si Farnakes ponechal mesto Sinope, Eumenes II. z vojny vyšiel ako dominantný arbiter Malej Ázie. Počas bojov však ochladli jeho vzťahy s [[Rhodos|Rhodosom]], pretože pergamská blokáda Hellespontu, namierená proti zásobovaniu Pontu, poškodzovala rhodské obchodné záujmy.<ref>Polybios, ''Historia'' 27, 7, 5.</ref>[[Súbor:IG II² 8503a.jpg|náhľad|Nápis z aténskeho cintorína Kerameikos (IG II² 8503a), ktorý dokumentuje úzke politické a kultúrne väzby medzi Aténami a pergamskou dynastiou Attalovcov.]] === Nepriateľstvo s Perseom Macedónskym === Na začiatku 70. rokov 2. storočia pred Kr. bolo postavenie Eumena II. v Malej Ázii dominantné, no v širšom helenistickom priestore čelil rastúcej izolácii. Proti jeho vplyvu sa sformovala opozícia silných panovníkov, najmä nového macedónskeho kráľa [[Perseus (Macedónia)|Persea]] a seleukovského vládcu [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]], ktorých spojenectvo bolo v roku [[177 pred Kr.]] spečatené svadbou Persea s Laodiké, dcérou Seleuka IV. Do tejto protipergamskej koalície sa pridali aj [[Rhodos]] a bitýnsky kráľ [[Prusias II.]]<ref name="Marek-298">MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 298.</ref> Eumenes si však udržal nadštandardné vzťahy s Aténami a v roku [[175 pred Kr.]] pomohol k moci [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochovi IV.]] (bratovi zavraždeného Seleuka IV.), čím dočasne zlepšil vzťahy so Seleukovskou ríšou.<ref>[[Appianos]], ''Syriake'' 45.</ref> V zime 173/172 pred Kr. odcestoval Eumenes II. osobne do Ríma. V senáte predniesol tajnú reč, v ktorej varoval pred mocenskými ambíciami Persea a obviňoval ho z príprav na vojnu proti rímskym spojencom. Jeho cieľom bolo vyprovokovať Rím k preventívnemu útoku na Macedóniu.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 11-13.</ref> Hoci rhodskí vyslanci v Ríme Eumena obviňovali z tyranie a podnecovania nepokojov v Lykii, rímski senátori mu prejavili mimoriadnu priazeň a obdarovali ho cennými darmi. Výnimkou bol [[Cato Starší]], ktorý si voči pergamskému kráľovi zachoval hlbokú nedôveru.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Maior'' 8, 7.</ref> === Atentát v Delfách === Počas spiatočnej cesty z Ríma navštívil Eumenes II. svätyňu v [[Delfy|Delfách]]. Na úzkom chodníku vedúcom k chrámu naňho útočníci zhodili ťažké kamene. Kráľ utrpel vážne zranenia a bol prevezený na ostrov [[Ejina (ostrov)|Aigina]], kde sa v prísnom utajení liečil. Vzhľadom na nedostatok správ sa rozšírila fáma o jeho smrti.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 15-16; [[Cassius Dio]], ''Historia Romana'', fragment 66, 3.</ref> Keď sa správa o údajnej smrti kráľa dostala do Pergamonu, jeho brat [[Attalos II.]] urýchlene prevzal moc a oženil sa s kráľovnou Stratoniké. Keď sa však zakrátko ukázalo, že Eumenes prežil a vrátil sa do vlasti, Attalos mu odovzdal moc. Hoci Eumenes brata za unáhlený sobáš pokarhal, k rozkolu v rodine nedošlo a bratia pokračovali v úzkej spolupráci.<ref name="Hansen-100"/> Podľa rímskych historikov stál za pokusom o vraždu macedónsky kráľ Perseus, čo sa stalo jedným z hlavných dôvodov (tzv. ''casus belli'') pre vyhlásenie tretej macedónskej vojny Rímom.<ref>ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 55.</ref> === Tretia macedónska vojna a roztržka s Rímom === Hoci kráľ Perseus účasť na atentáte v Delfách popieral, incident urýchlil vypuknutie [[Tretia macedónska vojna|tretej macedónskej vojny]] ([[171 pred Kr.|171]] – [[168 pred Kr.]]). Eumenes II. po svojom uzdravení aktívne podporil rímske vojenské úsilie. V prvom roku vojny dorazil do Chalkidy s kontingentom 6 000 pešiakov a 1 000 jazdcov. Kým jeho brat Filaitaros spravoval Pergamon, Eumenes a Attalos sa pripojili k hlavnej rímskej armáde konzula Publia Licinia Crassa v Tesálii.<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 55.</ref> V [[Bitka pri Kalliniku|bitke pri Kalliniku]] (171 pred Kr.) zohrali pergamské pomocné zbory kľúčovú úlohu pri stabilizácii rímskych línií po úvodnom neúspechu a práve na Eumenovu radu sa rímske vojsko stiahlo za rieku Peneios, čím sa zabránilo ešte väčšej katastrofe.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 57-60.</ref> V nasledujúcich rokoch pokračoval v námorných operáciách a obliehaní miest ako Abdera, Kassandreia či Démetrias, no tieto akcie nepriniesli výraznejšie úspechy. Zlom vo vzťahoch s Rímom nastal v roku [[169 pred Kr.]] Rímski velitelia začali Eumena podozrievať z nečinnosti a tajných vyjednávaní s Perseom. Podľa rímskeho analistu Valeria Antia prišlo k otvorenému konfliktu medzi kráľom a konzulom Quintom Marciom Philippom, po ktorom Eumenes demonštratívne odišiel domov a vzal so sebou aj svoju galatskú jazdu.<ref>Fragment Valeria Antia v: Livius, ''Ab urbe condita'' 44, 13.</ref> Situáciu ešte viac vyhrotili šíriace sa klebety o Eumenových tajných kontaktoch s macedónskym kráľom. Perseus sa údajne pokúšal Eumena podplatiť sumou 1 500 talentov za sprostredkovanie mieru s Rímom alebo za jeho neutralitu. Hoci moderní historici, ako napríklad Hugo Willrich, spochybňujú reálnosť týchto dohôd a považujú ich za macedónsku propagandu, v Ríme tieto správy padli na úrodnú pôdu a viedli k trvalej strate dôvery voči pergamskému kráľovi.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1101.</ref> Napriek vzájomnému podozrievaniu Eumenes II. formálne zostal spojencom Ríma až do konca vojny. Po rozhodujúcom rímskom víťazstve v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] ([[168 pred Kr.]]) poslal Eumenes do Ríma gratulačnú delegáciu, no rímsky postoj k nemu zostal chladný a nepriateľský.<ref>Livius, ''Ab urbe condita'' 45, 13; [[Polybios]], ''Historia'' 29, 4–9.</ref> === Povstanie Galatov a rímske intrigy === Po návrate Eumena II. do Pergamonu v roku [[168 pred Kr.]] vypuklo v ríši nebezpečné povstanie Galatov. Motiváciou boli pravdepodobne vysoké straty, ktoré Galati utrpeli v rímskych službách počas vojny s Perseom. Po porážke jedného z pergamských oddielov nechal galatský vodca rituálne obetovať najkrajších zajatcov a zvyšok zmasakrovať.<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 29, 22; [[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 31, 12-13.</ref> Eumenes vyslal brata Attala do Ríma, aby požiadal o pomoc. Rímsky senát sa však pokúsil využiť situáciu na rozbitie jednoty pergamskej dynastie. Ponúkli Attalovi, že ho uznajú za samostatného kráľa na územiach, ktoré si sám vyberie. Attalos však pod vplyvom kráľovho lekára Stratia, ktorý mu pripomenul dôležitosť bratskej lojality a istotu nástupníctva, túto ponuku odmietol.<ref>Polybios, ''Historia'' 30, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 45, 19-20.</ref> Rimania, sklamaní Attalovou vernosťou, následne zrušili svoje sľuby o podpore a vyhlásili sporné trácke mestá za slobodné. Rímski vyslanci vyslaní na sprostredkovanie mieru s Galatmi v skutočnosti tajne povzbudzovali vzbúrencov k ďalšiemu odporu proti Pergamonu.<ref>WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1102.</ref> V zime 167/166 pred Kr. sa Eumenes II. pokúsil osobne obhájiť v Ríme. Senát ho však ponížil: hneď po pristátí v Brundisiu mu kvestor doručil príkaz, že žiaden kráľ nesmie vstúpiť do Ríma, a nariadil mu okamžite opustiť Itáliu.<ref>Polybios, ''Historia'' 29, 6; 30, 19.</ref> Napriek rímskej nepriazni sa Eumenovi podarilo povstanie Galatov vojensky potlačiť v bitke vo Frýgii. Rím však jeho úspech anuloval tým, že v roku [[166 pred Kr.]] udelil Galatom autonómiu pod podmienkou, že nebudú so zbraňou opúšťať svoje územie.<ref name="Hansen-100"/> === Obvinenia Prusia II. a diplomatický nátlak === Okolo roku [[165 pred Kr.]] využil oslabenie Pergamonu bitýnsky kráľ [[Prusias II.]], ktorý v Ríme vzniesol proti Eumenovi sériu obvinení. Tvrdil, že Eumenes nerešpektuje rímske rozhodnutia o slobode Galatie a udržiava podozrivé styky so seleukovským kráľom [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochom IV.]] Senát na tieto sťažnosti reagoval vyslaním komisára Gaia Sulpicia Galus, ktorý v sardskej rezidencii verejne prijímal akékoľvek sťažnosti na pergamského kráľa. Brutalita rímskeho postupu však paradoxne viedla k tomu, že Eumenes II. začal opäť získavať sympatie gréckeho sveta, ktorý v ňom videl obeť rímskej arogancie.<ref>Polybios, ''Historia'' 31, 1; 31, 6; Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 31, 7.</ref> Hoci Eumenes navonok rešpektoval rímske príkazy, podľa historika Christiana Habichta v Galatii naďalej tajne intervenoval, čo dokladá zachovaná korešpondencia s kňazom Attisom z Pesinuntu.<ref>HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1114.</ref> === Posledné roky vlády a smrť === Po agresívnom vystúpení rímskych vyslancov v Malej Ázii sa nálada v gréckych štátoch začala obracať v prospech Eumena II. Zlepšili sa jeho vzťahy s námornou mocnosťou [[Rhodos]], ktorej kráľ financoval dodávky obilia a mramorovú výzdobu miestneho divadla. Štedré dary posielal aj do [[Milét]]u a [[Delfy|Delf]].<ref>[[Polybios]], ''Historia'' 31, 31; ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 39.</ref> Pre Rimanov prestal byť po smrti Antiocha IV. ([[164 pred Kr.]]) vnímaný ako bezprostredná hrozba, hoci politická nedôvera pretrvávala. V zime 160/159 pred Kr. sa Prusias II. opäť pokúsil Eumena v Ríme očierniť, no senát tentoraz obvinenia zamietol, hoci chladný vzťah k pergamskému kráľovi nezmenil. Eumenes II. v roku [[160 pred Kr.|160]] alebo [[159 pred Kr.|159 pred Kr.]] vymenoval svojho brata Attala II. za spoluvladára a v roku [[158 pred Kr.]] zomrel.<ref name="Hansen-120">HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 120–125.</ref> Po jeho smrti nastúpil na trón [[Attalos II.]] a po ňom [[Attalos III.]], ktorý bol pravdepodobne Eumenovým synom. Polybios vo svojom nekrológu vyzdvihol Eumena II. ako jedného z najschopnejších politikov svojej doby.<ref>Polybios, ''Historia'' 32, 8.</ref> === Kultúrna a náboženská politika === [[Súbor:Eumenes II Tetradrahmi.jpg|náhľad|Tetradrachma Eumena II. Portrét panovníka s kráľovským diadémom patrí k vrcholom helenistického mincovníctva.]] Za vlády Eumena II. dosiahol Pergamon vrchol svojho architektonického a kultúrneho rozkvetu. Kráľ bol zakladateľom pergamského kultu panovníkov a po smrti bol deifikovaný. Pod jeho vedením sa hlavné mesto premenilo na intelektuálne centrum helenizmu s monumentálnymi stavbami.<ref>BRUNNER, H. et al. ''Lexikon Alte Kulturen''. Band 1. Mannheim : Meyers Lexikonverlag, 1990. ISBN 3-411-07301-2. s. 660.</ref> Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patria: * [[Pergamský oltár]]: Monumentálna stavba s vlysom zobrazujúcim [[gigantomachia|gigantomachiu]] a príbeh mýtického predka Telefa. * [[Pergamská knižnica]]: Rozšírenie knižnice, ktorá počtom zvitkov (údajne až 200 000) konkurovala alexandrijskej knižnici v Egypte. * ''Slávnosti Nikeforia'': V roku [[182 pred Kr.]] ich rozšíril na panhelénske hry s umeleckými a športovými súťažami, ktoré sa konali každé štyri roky.<ref name="Zimmermann-41">ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 41–45.</ref> * ''Mecenášstvo'': V Aténach nechal vybudovať slávnu stĺpovú sieň (''stoa'') pri Dionysosovom divadle a ďalšiu na agore. Aténčania mu za jeho štedrosť vztýčili kolosálnu sochu.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'' 60.</ref> Eumenes II. sa úspešne štylizoval do roly ochrancu helenizmu pred „barbarmi“ (Galatmi), čím legitimizoval svoju moc a získal si uznanie gréckeho sveta ako ''Euergetés'' (Dobrodinec).<ref name="RE-6-1104">WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1104.</ref> {{Vládca| Štát = [[Pergamon]]| Dynastia = [[Attalovci]]| Titul = [[kráľ]]| Od = [[197 pred Kr.]]| Do = [[158 pred Kr.]] | Predchodca = [[Attalos I.]]| Nástupca = [[Attalos II.]]| }} == Literatúra == * ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. * MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. * MILETA, Christian. Eumenes II. Sōtēr (197–158 v. Chr.). In: EHLING, Kay – WEBER, Gregor. ''Hellenistische Königreiche''. Darmstadt : Philipp von Zabern, 2014. ISBN 978-3-8053-4758-7. * ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Antiochos III.]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 158 pred Kr.]] c5qw8215utk8yd9c8dm2waj05t6b9xy Diskusia s redaktorom:Fantómka opery 3 751587 8254862 8250380 2026-07-28T18:10:02Z KormiSK 91359 /* WikiPride 2026 */ odpoveď 8254862 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:43, 17. jún 2026 (UTC) :Ďakujem! --[[Redaktor:Fantómka opery|Fantómka opery]] ([[Diskusia s redaktorom:Fantómka opery|diskusia]]) 22:49, 17. jún 2026 (UTC) == Svätý oddiel (Téby) == Ahoj, malý tip vzhľadom na [[Special:Diff/8234650|túto úpravu]]: ak na článku pracuješ, môžeš doň vložiť šablónu {{tl|Pracuje sa}}. {{Úsmev|:-)}} --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:01, 18. jún 2026 (UTC) == WikiPride 2026 == Ahoj, ďakujeme za účasť na aktivite [[Wikipédia:WikiPride/2026|WikiPride 2026]]! Tvoj príspevok sa porota rozhodla oceniť (zdieľaným) tretím miestom, gratulujeme! Prosím, pošli mi e-mail (na [[Redaktor:KormiSK|mojej stránke]] vľavo v možnostiach ''Poslať e-mail tomuto používateľovi''), aby som ti mohol preposlať výhru. {{úsmev}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:00, 21. júl 2026 (UTC) :Ahoj, pre istotu sa pripomínam, ponuka stále platí. {{úsmev}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:10, 28. júl 2026 (UTC) nijxjvctql8ha0b7suimyawp940u4dl Noussair Mazraoui 0 751608 8254909 8235223 2026-07-28T18:56:13Z Alexis Nemec 211349 8254909 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Noussair Mazraoui | foto = Noussair Mazraoui at 2026 FIFA World Cup by YantsImages (cropped).jpg | popis = Mazraoui na MS 2026 | dátum narodenia = {{dnv|1997|11|14}} | miesto narodenia = [[Leiderdorp]] | štát = [[Holandsko]] | výška = 183 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[Manchester United]] | klubové číslo = 3 | mládežnícke roky = 2002-2005<br>2005-2006<br>2006-2016 | mládežnícke kluby = AVP Alphen<br>[[Alphense Boys]]<br>[[AFC Ajax|Ajax]] | roky = 2016-2020<br>2017-2022<br>2022-2024<br>2024- | kluby = [[Jong Ajax]]<br>[[AFC Ajax|Ajax]]<br>[[Bayern Mníchov]]<br>[[Manchester United]] | zápasy(góly) = {{0}}56{{0}}(12)<br>{{0}}93{{0}}{{0}}(6)<br>{{0}}38{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}57{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{MAR|f|1}} | reprezentačné roky = 2018- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}46{{0}}{{0}}(2) | pkupdate = 18. 6. 2026 }}'''Noussair Mazraoui''' (* [[14. november]] [[1997]], [[Leiderdorp]], [[Holandsko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii obrancu v anglickom klube [[Manchester United FC|Manchester United]] a na medzinárodnej úrovni reprezentuje {{MAR|f}}. == Osobný život == Mazraoui sa narodil v [[Leiderdrop|Leiderdrope]] v [[Holandsko|Holandsku]] marockým rodičom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dutch-born Mazraoui to join up with Morocco for Nations Cup qualifier|url=https://www.bbc.com/sport/football/45390549|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-09-02|dátum prístupu=2026-06-18|jazyk=en-GB}}</ref> == Klubová kariéra == === Ajax === V roku 2006 vstúpil Mazraoui do akadémie [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]]. Profesionálny debut zaznamenal v rezerve [[Jong Ajax]] dňa [[12. august|12. augusta]] [[2016]] pri výhre 4:1 nad [[Almere City FC|Almere City]] v [[Eerste Divisie]]. V hlavnom tíme [[Eredivisie]] debutoval [[4. február|4. februára]] [[2018]] pri výhre 3:1 nad [[NAC Breda]]. Dňa [[19. september|19. septembra]] [[2018]] debutoval Mazraoui v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA 2018/19]] pri výhre 3:0 nad [[AEK Atény FC|AEK Atény]]. Dňa [[2. október|2. októbra]] strelil svoj prvý gól v klube pri remíze 1:1 s [[Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]] v Lige majstrov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League round-up: Bayern Munich held at home by Ajax|url=https://www.bbc.com/sport/football/45645751|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-10-02|dátum prístupu=2026-06-18|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa [[16. december|16. decembra]] strelil svoj prvý gól v lige pri vysokej výhre 8:0 nad [[De Graafschap]]. V sezóne 2018/19 odohral Mazraoui dokopy 48 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil štyri góly. S Ajaxom získali domáce double a dokráčali do semifinále Ligy majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Noussair Mazraoui: Who is the Bayern Munich and Morocco full-back? | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/noussair-mazraoui-who-is-the-bayern-munich-full-back-ajax-morocco-20082 | vydavateľ = bundesliga.com - the official Bundesliga website | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = en}}</ref> V sezóne 2020/21 odohral 26 zápasov a s tímom získal ďalšie domáce double. === Bayern Mníchov === Dňa [[24. máj|24. mája]] [[2022]] podpísal Mazraoui štvorročnú zmluvu s [[Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]]. Dňa [[30. september|30. septembra]] debutoval v tíme pri výhre 5:3 nad [[RB Leipzig]] v [[DFL-Supercup]]. V [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval [[5. august|5. augusta]] pri výhre 6:1 nad [[Eintracht Frankfurt]]. Dňa [[13. máj|13. mája]] [[2023]] strelil svoj prvý gól v drese Bayernu pri výhre 6:0 nad [[Schalke 04]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Bayern Munich 6-0 Schalke: Hosts move step closer to title with emphatic win|url=https://www.bbc.com/sport/football/65584582|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-05-13|dátum prístupu=2026-06-18|jazyk=en-GB}}</ref> V sezóne 2022/23 odohral 26 zápasov a s tímom získal titul v Bundeslige. === Manchester United === Dňa [[13. august|13. augusta]] [[2024]] prestúpil Mazraoui do anglického klubu [[Manchester United FC|Manchester United]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Noussair Mazraoui signs for United {{!}} Manchester United | url = https://www.manutd.com/en/news/noussair-mazraoui-signs-for-manchester-united-from-bayern-munich | vydavateľ = www.manutd.com | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = en | meno = Communications | priezvisko = Department}}</ref> O tri dni neskôr debutoval v tíme pri výhre 1:0 nad [[Fulham FC|Fulhamom]]. Dňa [[21. máj|21. mája]] [[2025]] bol Mazraoui súčasťou finále [[Európska liga UEFA 2024/2025|Európskej ligy UEFA]] kde prehrali s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom]] po výsledku 0:1. == Reprezentačná kariéra == Mazraoui mohol reprezentovať Holandsko no rozhodol sa pre Maroko kde sa narodili jeho rodičia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dutch-born Mazraoui to join up with Morocco for Nations Cup qualifier|url=https://www.bbc.com/sport/football/45390549|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-09-02|dátum prístupu=2026-06-18|jazyk=en-GB}}</ref> V seniorskej reprezentácii debutoval [[8. september|8. septembra]] [[2018]] pri výhre 3:0 nad {{MWI|f}}. Mazraoui bol nominovaný na [[Africký pohár národov 2019]]. Na turnaji odohral tri zápasy. Maroko vypadlo v osemfinále s [[Beninské národné futbalové mužstvo|Beninom]] po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]]. Dňa [[19. september|19. septembra]] [[2019]] strelil svoj prvý gól v drese Maroka pri výhre 3:0 nad {{BDI|f}} v kvalifikácii na [[Africký pohár národov 2021]]. Vzťahy hráča s trénerom Maroka [[Vahid Halilhodžić|Vahidom Halilhodžićom]] sa zhoršili preto Mazraoui istý čas chýbal v reprezentácii.<ref>{{Citácia periodika|titul=Maroc : Noussair Mazraoui revient sur son clash avec Vahid Halilhodzic {{!}} Africa Foot United|url=https://africafootunited.com/maroc-noussair-mazraoui-revient-sur-son-clash-avec-vahid-halilhodzic/|periodikum=Africa Foot United|dátum=2021-11-10|dátum prístupu=2026-06-18|jazyk=fr-FR|url archívu=https://web.archive.org/web/20220605072443/https://africafootunited.com/maroc-noussair-mazraoui-revient-sur-son-clash-avec-vahid-halilhodzic/|dátum archivácie=2022-06-05}}</ref> Vrátil sa až pred [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvami sveta 2022]] kedy na lavičku prišiel [[Walid Regragui]]. Mazraoui na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] odohral päť zápasov. S Marokom sa stali prvou africkou krajinou, ktorá postúpila do semifinále MS. Mazraoui bol nominovaný na [[Africký pohár národov 2025]]. Na turnaji odohral všetkých sedem zápasov. S Marokom sa stali po kontumácii víťazmi turnaja.<ref>{{Citácia periodika|titul=Morocco crowned AFCON winners 57 days after final as Senegal’s victory declared void|url=https://www.nytimes.com/athletic/7126755/2026/03/17/afcon-morocco-senegal-final-overturned/|periodikum=The New York Times|dátum=2026-03-18|dátum prístupu=2026-06-18|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Luke|priezvisko=Bosher|meno2=Sam|priezvisko2=Joseph|meno3=Jay|priezvisko3=Harris}}</ref> Mazraoui bol nominovaný do tímu Maroka na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 18. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[Jong Ajax]] |2016/17 | rowspan="3" |[[Eerste Divisie]] |33 |6 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |33 |6 |- |2017/18 |22 |6 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |22 |6 |- |2018/19 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !56 !12 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !56 !12 |- | rowspan="6" |[[Ajax Amsterdam]] |2017/18 | rowspan="5" |[[Eredivisie]] |8 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |0 |0 | colspan="2" |— |8 |0 |- |2018/19 |28 |1 |3 |1 | colspan="2" |— |17 |2 | colspan="2" |— |48 |4 |- |2019/20 |13 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |6 |0 |0 |0 |20 |0 |- |2020/21 |19 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |6 |1 | colspan="2" |— |26 |1 |- |2021/22 |25 |5 |1 |0 | colspan="2" |— |8 |0 |1 |0 |35 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !93 !6 !6 !1 ! colspan="2" |— !37 !3 !1 !0 !137 !10 |- | rowspan="3" |[[Bayern Mníchov]] |2022/23 | rowspan="2" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |19 |1 |1 |0 | colspan="2" |— |5 |0 |1 |0 |26 |1 |- |2023/24 |19 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |8 |0 |1 |0 |29 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !38 !1 !2 !0 ! colspan="2" |— !13 !0 !2 !0 !55 !1 |- | rowspan="3" |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2024/25 | rowspan="2" |[[FA Premier League|Premier League]] |37 |0 |3 |0 |3 |0 |14 |0 | colspan="2" |— |57 |0 |- |2025/26 |20 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |20 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !57 !0 !3 !0 !3 !0 !14 !0 ! colspan="2" |— !77 !0 |- ! colspan="3" |Celkovo !244 !19 !11 !1 !3 !0 !64 !3 !3 !0 !325 !23 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Johan Cruijff Schaal]] : '''<sup>4</sup>''' [[DFL-Supercup]] === Medzinárodné === ''K 18. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="8" |{{MAR|f}} |2018 |3 |0 |- |2019 |7 |1 |- |2020 |2 |1 |- |2022 |8 |0 |- |2023 |7 |0 |- |2024 |4 |0 |- |2025 |7 |0 |- |2026 |8 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !46 !2 |} == Úspechy hráča == '''Ajax Amsterdam''' * [[Eredivisie]]: 2018/19, 2020/21, 2021/22 * [[KNVB Cup]]: 2018/19, 2020/21 * [[Johan Cruijff Schaal]]: 2019 '''Bayern Mníchov''' * [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]: 2022/23 * [[DFL-Supercup]]: 2022 '''Maroko''' * [[Africký pohár národov]]: [[Africký pohár národov 2025|2025]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/noussair-mazraoui/profil/spieler/340456 Noussair Mazraoui] – transfermarkt.com == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Noussair Mazraoui|1359730416}} {{DEFAULTSORT:Mazraoui, Noussair}} [[Kategória:Marockí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Ajax Amsterdam]] [[Kategória:Hráči Bayern München]] [[Kategória:Hráči Manchester United FC]] [[Kategória:Hráči Eredivisie]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Majstri Afriky vo futbale]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2019]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2023]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2025]] 3iyu9g6luolbfx4b148u95asw6lcqfy Liga majstrov UEFA 2026/2027 0 751698 8254883 8254458 2026-07-28T18:40:35Z Ready2Ride 298352 8254883 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]]|nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]|počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov)|dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027|obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg|rok=2026/2027|názov turnaja=Liga majstrov UEFA|veľkosť obrázka=300px|popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Metropolitano Stadium]] v [[Madrid|Madride]]}}'''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium|štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-20|jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastní 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-06-20}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] <sup>[pozn. RUS]</sup> a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] <sup>[pozn.</sup> <sup>LIE]</sup>) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získajú miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 sú zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Tabuľka zohľadňuje prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |115.196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |97.231 | |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |94.453 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86.331 | |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |73.093 | |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |67.150 | align="center" |3 | |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |62.266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |56.850 | |- !9. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |44.100 | |- !10. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |43.900 | |- !11. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |39.687 | |- !12. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |39.312 | |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |36.450 | |- !14. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |35.550 | |- !15. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |35.000 | |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |33.981 | rowspan="4" align="center" |1 | |- !17. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33.625 | |- !18. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31.625 | |- !19. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |27.537 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !20. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |27.125 | rowspan="6" align="center" |1 | |- !21. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27.025 | |- !22. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |25.500 | |- !23. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |24.400 | |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |24.400 | |- !25. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |23.250 | |- !26. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22.632 | align="center" |0 | <small><sup>[RUS]</sup></small> |- !27. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |21.250 | rowspan="12" align="center" |1 | |- !28. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |20.343 | |- !29. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |19.875 | |- !30. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19.625 | |- !31. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |14.968 | |- !32. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |14.500 | |- !33. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |13.520 | |- !34. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13.031 | |- !35. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |12.250 | |- !36. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12.250 | |- !37. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |12.041 | |- !38. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11.750 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !39. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11.125 | rowspan="5" align="center" |1 | |- !40. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10.750 | |- !41. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8.500 | |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8.333 | |- !43. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8.250 | |- !44. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8.000 | align="center" |0 | <small><sup>[LIE]</sup></small> |- !45. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7.957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7.875 | |- !47. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7.208 | |- !48. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |6.875 | |- !49. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |6.791 | |- !50. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6.625 | |- !51. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6.166 | |- !52. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6.000 | |- !53. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5.498 | |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |5.457 | |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |2.498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste (okrem Ruska <sup>[pozn. RUS]</sup> a Lichtenštajnska <sup>[pozn.</sup> <sup>LIE]</sup>) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" | Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpia do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting CP|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpia do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho štartovacieho kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * <sup>LM</sup> : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu sú rozdelené na majstrovskú vetvu (MV) a nemajstrovskú vetvu (NV). {| class="wikitable" style="font-size:95%" |+Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])<sup> [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]</sup></small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])<sup> [[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]</sup></small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlétitco Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana F.C.|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} * <sup>LIE</sup> '''Lichtenštajnsko''': Sedem tímov pridružených k [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskému futbalovému zväzu]] (LFV) hrá v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizuje, je [[Lichtenštajnský futbalový pohár]], ktorého víťaz sa kvalifikuje do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu. Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA. == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2026 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 [[Metropolitano Stadium]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana F.C.|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |'''{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |'''{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |'''{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] {{LTU}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |'''{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |'''{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |'''{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]] {{SWE}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne F.C.|Larne]] {{NIR}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]] {{DEN}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |Zápas 6 | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |<small>28. júl</small> |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |Zápas 7 | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |Zápas 8 | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |Zápas 9 | align="left" |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |<small>28. júl</small> |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |Zápas 10 | align="left" |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |Zápas 11 | align="left" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |Zápas 12 | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |<small>28. júl</small> |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] {{AUT}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |<small>28. júl</small> |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League third qualifying round draw {{!}} UEFA Champions League | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2026-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkom ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |Víťaz zápasu 9 | align="center" |Zápas 1 | align="left" |Víťaz zápasu 4 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |Víťaz zápasu 11 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 7 | align="center" |Zápas 3 | align="left" |Víťaz zápasu 8 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 5 | align="center" |Zápas 4 | align="left" |[[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 6 | align="center" |Zápas 5 | align="left" |Víťaz zápasu 12 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 10 | align="center" |Zápas 6 | align="left" |Víťaz zápasu 2 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkom ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 1 | align="center" |Zápas 3 | align="left" |Víťaz zápasu 2 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |} == Baráž o skupinovú fázu == Žrebovanie baráže o skupinovú fázu sa uskutoční 3. augusta 2026. === Nasadenie === V baráži o skupinovú fázu bude hrať celkovo 14 tímov. Nasadenie tímov bude založené na ich klubových koeficientoch UEFA z roku 2026. Pred žrebovaním môže UEFA vytvoriť skupiny nasadených a nenasadených tímov podľa zásad stanovených Výborom pre klubové súťaže. Prvý vyžrebovaný tím v každom dvojzápase bude v prvom zápase domácim tímom. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" ! style="width: 300px" |Nasadené tímy ! style="width: 300px" |Nasadenie zatiaľ nepotvrdené ! style="width: 300px" |Nenasadené tímy |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |- | |{{AUT}} [[LASK]] | |- | |6 víťazov tretích z kvalifikačných kôl | |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" ! style="width: 300px" |Nasadené tímy ! style="width: 300px" |Nenasadené tímy |- |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |1 víťaz z tretieho kvalifikačného kola |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.92|long=4.48|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.433333|long=5.483333|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.208889|long=3.224167|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places={{LocMap~|Európa|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.0158|long=37.8028|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466944|long=9.19|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.816667|long=9.083333|label=[[Como 1907|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern Mníchov|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0875|long=14.421389|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34|long=12.375|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.465278|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=48.7775|long=9.18|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8567|long=2.3522|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.533333|long=-0.133333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=52.5|long=-1.88|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Manchester United FC|United]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester City FC|City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.15|long=-8.6108|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[Sporting CP|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=37.39|long=-5.99|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} }} |} [[Como 1907|Como]] sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych súťaží a debutovať bude priamo v skupinovej fáze. Nižšie je uvedené predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA. {| ! style="width: 225px" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 3/4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> <sup>([[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]])</sup><br/>'''CC: 132.000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''CC: 100.750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''CC: 71.000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''CC: 44.000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''CC: 147.500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''CC: 97.750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''CC: 68.750'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br/>'''CC: 27.500'''</small> |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''CC: 144.500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''CC: 84.000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br/>'''CC: 63.000'''</small> |2 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazi nemajstrovskej vetvy]] |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''CC: 130.000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)<br/>'''CC: 83.000'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig]]<small> (37.)<br/>'''CC: 61.000'''</small> |5 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazov majstrovskej vetvy]] |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''CC: 127.000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''CC: 80.750'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br/>'''CC: 59.000'''</small> | align="center" |'''Kôš 4''' |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''CC: 125.500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''CC: 76.500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br/>'''CC: 56.250'''</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> (103.)<br/>'''CC: 19.989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''CC: 119.000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''CC: 75.250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br/>'''CC: 53.500'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br/>'''CC: 16.699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''CC: 113.250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''CC: 74.500'''</small> | | |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''CC: 104.750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''CC: 71.250'''</small> | | |} == Pozri tiež == *[[Európska liga UEFA 2026/2027]] *[[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] *[[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027]] *[[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 8yxcwexpfoerlwnc885hehn4w30mkiz 8255015 8254883 2026-07-28T21:30:26Z Ready2Ride 298352 8255015 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]]|nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]|počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov)|dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027|obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg|rok=2026/2027|názov turnaja=Liga majstrov UEFA|veľkosť obrázka=300px|popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Metropolitano Stadium]] v [[Madrid|Madride]]}}'''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium|štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-20|jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastní 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-06-20}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] <sup>[pozn. RUS]</sup> a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] <sup>[pozn.</sup> <sup>LIE]</sup>) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získajú miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 sú zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Tabuľka zohľadňuje prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |115.196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |97.231 | |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |94.453 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86.331 | |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |73.093 | |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |67.150 | align="center" |3 | |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |62.266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |56.850 | |- !9. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |44.100 | |- !10. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |43.900 | |- !11. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |39.687 | |- !12. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |39.312 | |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |36.450 | |- !14. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |35.550 | |- !15. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |35.000 | |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |33.981 | rowspan="4" align="center" |1 | |- !17. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33.625 | |- !18. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31.625 | |- !19. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |27.537 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !20. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |27.125 | rowspan="6" align="center" |1 | |- !21. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27.025 | |- !22. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |25.500 | |- !23. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |24.400 | |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |24.400 | |- !25. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |23.250 | |- !26. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22.632 | align="center" |0 | <small><sup>[RUS]</sup></small> |- !27. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |21.250 | rowspan="12" align="center" |1 | |- !28. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |20.343 | |- !29. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |19.875 | |- !30. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19.625 | |- !31. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |14.968 | |- !32. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |14.500 | |- !33. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |13.520 | |- !34. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13.031 | |- !35. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |12.250 | |- !36. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12.250 | |- !37. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |12.041 | |- !38. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11.750 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !39. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11.125 | rowspan="5" align="center" |1 | |- !40. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10.750 | |- !41. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8.500 | |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8.333 | |- !43. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8.250 | |- !44. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8.000 | align="center" |0 | <small><sup>[LIE]</sup></small> |- !45. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7.957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7.875 | |- !47. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7.208 | |- !48. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |6.875 | |- !49. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |6.791 | |- !50. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6.625 | |- !51. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6.166 | |- !52. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6.000 | |- !53. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5.498 | |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |5.457 | |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |2.498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste (okrem Ruska <sup>[pozn. RUS]</sup> a Lichtenštajnska <sup>[pozn.</sup> <sup>LIE]</sup>) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" | Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpia do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting CP|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpia do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho štartovacieho kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * <sup>LM</sup> : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu sú rozdelené na majstrovskú vetvu (MV) a nemajstrovskú vetvu (NV). {| class="wikitable" style="font-size:95%" |+Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])<sup> [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]</sup></small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])<sup> [[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]</sup></small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlétitco Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana F.C.|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} * <sup>LIE</sup> '''Lichtenštajnsko''': Sedem tímov pridružených k [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskému futbalovému zväzu]] (LFV) hrá v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizuje, je [[Lichtenštajnský futbalový pohár]], ktorého víťaz sa kvalifikuje do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu. Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA. == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2026 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 [[Metropolitano Stadium]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana F.C.|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{IRL}} '''[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{NIR}} '''[[Larne F.C.|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' {{KAZ}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne F.C.|Larne]] {{NIR}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]] {{DEN}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |Zápas 7 | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |Zápas 8 | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} ([[Predĺženie|pp]]) |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |Zápas 10 | align="left" |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |Zápas 11 | align="left" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} ({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} ([[Predĺženie|pp]]) |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |'''[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League third qualifying round draw {{!}} UEFA Champions League | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2026-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkom ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |Víťaz zápasu 4 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |Víťaz zápasu 11 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 7 | align="center" |Zápas 3 | align="left" |Víťaz zápasu 8 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 5 | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 10 | align="center" |Zápas 6 | align="left" |Víťaz zápasu 2 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkom ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 1 | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |} == Baráž o skupinovú fázu == Žrebovanie baráže o skupinovú fázu sa uskutoční 3. augusta 2026. === Nasadenie === V baráži o skupinovú fázu bude hrať celkovo 14 tímov. Nasadenie tímov bude založené na ich klubových koeficientoch UEFA z roku 2026. Pred žrebovaním môže UEFA vytvoriť skupiny nasadených a nenasadených tímov podľa zásad stanovených Výborom pre klubové súťaže. Prvý vyžrebovaný tím v každom dvojzápase bude v prvom zápase domácim tímom. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" ! style="width: 300px" |Nasadené tímy ! style="width: 300px" |Nasadenie zatiaľ nepotvrdené ! style="width: 300px" |Nenasadené tímy |- |Víťaz záp. zahŕňajúci {{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | |- | |{{AUT}} [[LASK]] | |- | |4 víťazi tretích z kvalifikačných kôl | |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" ! style="width: 300px" |Nasadené tímy ! style="width: 300px" |Nenasadené tímy |- |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |1 víťaz z tretieho kvalifikačného kola |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.92|long=4.48|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.433333|long=5.483333|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.208889|long=3.224167|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places={{LocMap~|Európa|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.0158|long=37.8028|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466944|long=9.19|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.816667|long=9.083333|label=[[Como 1907|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern Mníchov|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0875|long=14.421389|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34|long=12.375|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.465278|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=48.7775|long=9.18|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8567|long=2.3522|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.533333|long=-0.133333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=52.5|long=-1.88|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Manchester United FC|United]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester City FC|City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.15|long=-8.6108|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[Sporting CP|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=37.39|long=-5.99|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} }} |} [[Como 1907|Como]] sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych súťaží a debutovať bude priamo v skupinovej fáze. Nižšie je uvedené predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA. {| ! style="width: 225px" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 3/4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> <sup>([[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]])</sup><br/>'''CC: 132.000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''CC: 100.750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''CC: 71.000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''CC: 44.000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''CC: 147.500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''CC: 97.750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''CC: 68.750'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br/>'''CC: 27.500'''</small> |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''CC: 144.500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''CC: 84.000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br/>'''CC: 63.000'''</small> |2 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazi nemajstrovskej vetvy]] |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''CC: 130.000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)<br/>'''CC: 83.000'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig]]<small> (37.)<br/>'''CC: 61.000'''</small> |5 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazov majstrovskej vetvy]] |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''CC: 127.000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''CC: 80.750'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br/>'''CC: 59.000'''</small> | align="center" |'''Kôš 4''' |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''CC: 125.500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''CC: 76.500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br/>'''CC: 56.250'''</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> (103.)<br/>'''CC: 19.989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''CC: 119.000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''CC: 75.250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br/>'''CC: 53.500'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br/>'''CC: 16.699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''CC: 113.250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''CC: 74.500'''</small> | | |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''CC: 104.750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''CC: 71.250'''</small> | | |} == Pozri tiež == *[[Európska liga UEFA 2026/2027]] *[[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] *[[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027]] *[[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 3gxbt4f1h3nl2iuhlvx4frfyjrbtamf 8255067 8255015 2026-07-29T07:30:23Z Ready2Ride 298352 8255067 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]]|nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]|počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov)|dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027|obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg|rok=2026/2027|názov turnaja=Liga majstrov UEFA|veľkosť obrázka=300px|popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Metropolitano Stadium]] v [[Madrid|Madride]]}}'''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium|štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-20|jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastní 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-06-20}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] <sup>[pozn. RUS]</sup> a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] <sup>[pozn.</sup> <sup>LIE]</sup>) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získajú miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 sú zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Tabuľka zohľadňuje prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |115.196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |97.231 | |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |94.453 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86.331 | |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |73.093 | |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |67.150 | align="center" |3 | |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |62.266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |56.850 | |- !9. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |44.100 | |- !10. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |43.900 | |- !11. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |39.687 | |- !12. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |39.312 | |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |36.450 | |- !14. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |35.550 | |- !15. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |35.000 | |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |33.981 | rowspan="4" align="center" |1 | |- !17. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33.625 | |- !18. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31.625 | |- !19. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |27.537 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !20. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |27.125 | rowspan="6" align="center" |1 | |- !21. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27.025 | |- !22. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |25.500 | |- !23. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |24.400 | |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |24.400 | |- !25. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |23.250 | |- !26. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22.632 | align="center" |0 | <small><sup>[RUS]</sup></small> |- !27. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |21.250 | rowspan="12" align="center" |1 | |- !28. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |20.343 | |- !29. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |19.875 | |- !30. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19.625 | |- !31. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |14.968 | |- !32. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |14.500 | |- !33. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |13.520 | |- !34. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13.031 | |- !35. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |12.250 | |- !36. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12.250 | |- !37. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |12.041 | |- !38. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11.750 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !39. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11.125 | rowspan="5" align="center" |1 | |- !40. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10.750 | |- !41. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8.500 | |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8.333 | |- !43. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8.250 | |- !44. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8.000 | align="center" |0 | <small><sup>[LIE]</sup></small> |- !45. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7.957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7.875 | |- !47. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7.208 | |- !48. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |6.875 | |- !49. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |6.791 | |- !50. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6.625 | |- !51. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6.166 | |- !52. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6.000 | |- !53. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5.498 | |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |5.457 | |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |2.498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste (okrem Ruska <sup>[pozn. RUS]</sup> a Lichtenštajnska <sup>[pozn.</sup> <sup>LIE]</sup>) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" | Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpia do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpia do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho štartovacieho kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * <sup>LM</sup> : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu sú rozdelené na majstrovskú vetvu (MV) a nemajstrovskú vetvu (NV). {| class="wikitable" style="font-size:95%" |+Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])<sup> [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]</sup></small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])<sup> [[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]</sup></small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlétitco Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana F.C.|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} * <sup>LIE</sup> '''Lichtenštajnsko''': Sedem tímov pridružených k [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskému futbalovému zväzu]] (LFV) hrá v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizuje, je [[Lichtenštajnský futbalový pohár]], ktorého víťaz sa kvalifikuje do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu. Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA. == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2026 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 [[Metropolitano Stadium]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana F.C.|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{IRL}} '''[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{NIR}} '''[[Larne F.C.|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' {{KAZ}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne F.C.|Larne]] {{NIR}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]] {{DEN}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |Zápas 7 | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |Zápas 8 | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} ([[Predĺženie|pp]]) |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |Zápas 10 | align="left" |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |Zápas 11 | align="left" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} ({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} ([[Predĺženie|pp]]) |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | align="right" |'''[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League third qualifying round draw {{!}} UEFA Champions League | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2026-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkom ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |Víťaz zápasu 4 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |Víťaz zápasu 11 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 7 | align="center" |Zápas 3 | align="left" |Víťaz zápasu 8 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 5 | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 10 | align="center" |Zápas 6 | align="left" |Víťaz zápasu 2 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkom ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |Víťaz zápasu 1 | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> | align="center" |<small>11. august</small> |} == Baráž o skupinovú fázu == Žrebovanie baráže o skupinovú fázu sa uskutoční 3. augusta 2026. === Nasadenie === V baráži o skupinovú fázu bude hrať celkovo 14 tímov. Nasadenie tímov bude založené na ich klubových koeficientoch UEFA z roku 2026. Pred žrebovaním môže UEFA vytvoriť skupiny nasadených a nenasadených tímov podľa zásad stanovených Výborom pre klubové súťaže. Prvý vyžrebovaný tím v každom dvojzápase bude v prvom zápase domácim tímom. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" ! style="width: 300px" |Nasadené tímy ! style="width: 300px" |Nasadenie zatiaľ nepotvrdené ! style="width: 300px" |Nenasadené tímy |- |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | |- | |{{AUT}} [[LASK]] | |- | |4 víťazi tretích z kvalifikačných kôl | |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" ! style="width: 300px" |Nasadené tímy ! style="width: 300px" |Nenasadené tímy |- |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |1 víťaz z tretieho kvalifikačného kola |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.92|long=4.48|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.433333|long=5.483333|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.208889|long=3.224167|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places={{LocMap~|Európa|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.0158|long=37.8028|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466944|long=9.19|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.816667|long=9.083333|label=[[Como 1907|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0875|long=14.421389|label=[[SK Slavia Praha|Slávia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34|long=12.375|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.465278|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=48.7775|long=9.18|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8567|long=2.3522|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.533333|long=-0.133333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=52.5|long=-1.88|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Manchester United FC|United]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester City FC|City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.15|long=-8.6108|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=37.39|long=-5.99|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} }} |} [[Como 1907|Como]] sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych súťaží a debutovať bude priamo v skupinovej fáze. Nižšie je uvedené predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA. {| ! style="width: 225px" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 3/4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> <sup>([[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]])</sup><br/>'''CC: 132.000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''CC: 100.750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''CC: 71.000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''CC: 44.000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''CC: 147.500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''CC: 97.750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''CC: 68.750'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br/>'''CC: 27.500'''</small> |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''CC: 144.500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''CC: 84.000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br/>'''CC: 63.000'''</small> |2 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazi nemajstrovskej vetvy]] |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''CC: 130.000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)<br/>'''CC: 83.000'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig]]<small> (37.)<br/>'''CC: 61.000'''</small> |5 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazov majstrovskej vetvy]] |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''CC: 127.000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''CC: 80.750'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br/>'''CC: 59.000'''</small> | align="center" |'''Kôš 4''' |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''CC: 125.500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''CC: 76.500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br/>'''CC: 56.250'''</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> (103.)<br/>'''CC: 19.989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''CC: 119.000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''CC: 75.250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br/>'''CC: 53.500'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br/>'''CC: 16.699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''CC: 113.250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''CC: 74.500'''</small> | | |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''CC: 104.750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''CC: 71.250'''</small> | | |} == Pozri tiež == *[[Európska liga UEFA 2026/2027]] *[[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] *[[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027]] *[[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 7uzn70krxaf9xxp7ef3lgezsp657oqr Omar Alderete 0 751820 8255144 8238130 2026-07-29T11:51:50Z Alexis Nemec 211349 8255144 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Omar Alderete | foto = Omar Alderete 2019 (cropped).jpg | popis = Alderete v roku 2019 | celé meno = Omar Federico Alderete Fernández | dátum narodenia = {{dnv|1996|12|26}} | miesto narodenia = [[Asunción]] | štát = [[Paraguaj]] | výška = 188 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[Sunderland AFC|Sunderland]] | klubové číslo = 15 | mládežnícke roky = -2016 | mládežnícke kluby = [[Cerro Porteño]] | roky = 2016-2018<br>2017-2018<br>2018-2019<br>2019-2020<br>2020-2023<br>2021-2022<br>2022-2023<br>2023-2025<br>2025- | kluby = [[Cerro Porteño]]<br>→[[Club de Gimnasia y Esgrima La Plata|Gimnasia y Esgrima]]<br>[[Club Atlético Huracán|Huracán]]<br>[[FC Basel|Bazilej]]<br>[[Hertha BSC]]<br>→ [[Valencia CF|Valencia]]<br>→ [[Getafe CF|Getafe]]<br>[[Getafe CF|Getafe]]<br>[[Sunderland AFC|Sunderland]] | zápasy(góly) = {{0}}17{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}22{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}31{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}17{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}29{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}25{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}65{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}33{{0}}(1) | národné mužstvo = {{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Paraguaj U17]]<br>{{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Paraguaj U20]]<br>{{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Paraguaj U23]]<br>{{PAR|f|1}} | reprezentačné roky = 2013<br>2015<br>2016<br>2018- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}38{{0}}{{0}}(3) | pkupdate = 22. 06. 2026 }} '''Omar Federico Alderete Fernández''' (* [[26. december]] [[1996]], [[Asunción]], [[Paraguaj]]) je paraguajský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii obrancu v anglickom klube [[Sunderland AFC|Sunderland]]. == Klubová kariéra == === Cerro Porteño === Alderete s futbalom začal v tíme [[Cerro Porteño]]. Dňa [[12. máj|12. mája]] [[2016]] debutoval v tíme pri prehre 0:1 s [[Club Libertad]] v [[Paraguayan Primera Division]]. ==== Hosťovanie v Gimnasia y Esgrima ==== V auguste [[2017]] bol Alderete poslaný na hosťovanie do argentínskeho klubu [[Club de Gimnasia y Esgrima La Plata]]. V klube debutoval dňa [[26. august|26. augusta]] pri remíze 4:4 s [[Defensa y Justicia]]. === Huracán === Po konci hosťovania prestúpil Alderete do argentínskeho klubu [[Club Atlético Huracán|Huracán]]. V tíme debutodval [[4. august|4. augusta]] [[2018]] pri prehre 0:2 s [[Atlético Tucamán]] v [[Copa Argentina]]. V argentínskej [[Primera División (Argentína)|Primera División]] debutoval [[18. september|18. septembra]] pri výhre 3:0 nad [[Club Atlético Banfield]]. === Bazilej === Dňa [[4. jún|4. júna]] [[2019]] Alderete prestúpil do švajčiarskeho tímu [[FC Bazilej|Bazilej]]. Dňa [[19. júl|19. júla]] v tíme debutoval pri výhre 4:1 nad [[FC Sion]]. O štyri dni neskôr strelil svoj prvý gól pri prehre 2:3 s [[PSV Eindhoven]] v prvom zápase druhého predkola [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA 2019/20]]. Vo [[Swiss Super League]] strelil svoj prvý gól [[1. december|1. decembra]] pri výhre 3:0 nad [[BSC Young Boys|Young Boys]]. V sezóne 2019/20 odohral dokopy 48 vo všetkých súťažiach a strelil štyri góly. === Hertha Berlín === Dňa [[5. október|5. októbra]] [[2020]] podpísal zmluvu s nemeckým tímom [[Hertha BSC]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Hertha gehört in die erste Liga!" | url = https://www.herthabsc.com/de/nachrichten/2012/11/1511-_x0022_hertha-gehort-in-die-erste-liga_x0022_ | vydavateľ = www.herthabsc.com | dátum vydania = 2012-11-18 | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = de}}</ref> V [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval [[24. október|24. októbra]] pri prehre 1:2 s [[RB Leipzig]]. ==== Hosťovanie vo Valencii ==== V lete 2021 bol Alderete poslaný na hosťovanie do španielskeho klubu [[Valencia CF]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OFFICIAL STATEMENT {{!}} OMAR ALDERETE - Valencia CF | url = https://www.valenciacf.com/en-official-statement-omar-alderete-2021-07-12 | vydavateľ = www.valenciacf.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en}}</ref> V tíme debutoval [[13. august|13. augusta]] pri výhre 1:0 nad [[Getafe CF|Getafe]]. Svoj prvý gól vo Valencii strelil [[12. september|12. septembra]] pri výhre 4:1 nad [[CA Osasuna|Osasunou]]. Počas hosťovania odohral 34 zápasov a strleil dva góly. === Getafe === V auguste [[2022]] bol Alderete spätne poslaný na hosťovanie do [[La Liga|La Ligy]] tentokrát do španielskeho klubu [[Getafe CF]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Comunicado Oficial{{!}} Alderete|url=http://www.getafecf.com/Noticia/tabid/137/Article/8427/Comunicado-Oficial-Alderete.aspx|periodikum=Getafe CF|dátum prístupu=2026-06-22|jazyk=es-ES}}</ref> V tíme debutoval [[5. november|5. novembra]] pri remíze 0:0 s [[Cádiz CF|Cádizom]]. Dňa [[24. máj|24. mája]] [[2023]] strelil svoj prvý gól pri výhre 1:0 nad [[Real Betis]]. Po sezóne sa Alderete stal natrvalo hráčom [[Getafe CF|Getafe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Comunicado Oficial {{!}} Alderete | url = https://www.getafecf.com/noticias/comunicado-oficial-omar-alderete | vydavateľ = www.getafecf.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = es}}</ref> V sezóne 2023/24 odohral v Getafe dokopy 35 zápasov z toho 31 v [[La Liga|La Lige]]. === Sunderland === Dňa [[12. august|12. augusta]] [[2025]] prestúpil k nováčikovi [[FA Premier League|Premier League]] do [[Sunderland AFC|Sunderlandu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.safc.com/news/2025/august/12/omar-alderete-signs-four-year-deal/ | vydavateľ = www.safc.com | dátum prístupu = 2026-06-22}}</ref> O štyri dni neskôr debutoval v tíme pri výhre 3:0 nad [[West Ham United FC|West Hamom]]. V zápase zaznamenal aj asistenciu. Dňa [[27. september|27. septembra]] strelil svoj prvý gól v tíme pri výhre 1:0 nad [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]. V sezóne 2025/26 odohral dokopy 32 zápasov a prispel k šiestemu miestu v lige a k postupu do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]]. == Reprezentačná kariéra == Alderete debutoval v seniorskej reprezentácii [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaju]] dňa [[20. november|20. novembra]] [[2018]] pri remíze 1:1 s [[Juhoafrické národné futbalové mužstvo|Južnou Afrikou]] v priateľskom zápase. Alderete bol nominovaný na [[Copa América 2021]]. Na turnaji zasiahol do dvoch zápasoch. Paraguaj skončil na turnaji vo štvrťfinále. Alderete bol nonimovaný na [[Copa América 2024]]. Na turnaji odohral všetky tri zápasy a v zápase proti [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílii]] pri prehre 1:4 strelil svoj prvý gól. Paraguaj však skončil už v skupine. Alderete sa dostal do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 22. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Cerro Porteño]] |2016 | rowspan="2" |[[APF División de Honor]] |8 |1 |0 |0 | colspan="2" |— |4'''<sup>3</sup>''' |0 |12 |1 |- |2017 |9 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |1'''<sup>3</sup>''' |0 |10 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !17 !1 !0 !0 ! colspan="2" |— !5 !0 !22 !1 |- |[[Club de Gimnasia y Esgrima La Plata|Gimnasia y Esgrima]] (hosť.) |2017/18 | rowspan="2" |[[Primera División (Argentína)|Primera División]] |22 |1 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |22 |1 |- |[[Club Atlético Huracán|Huracán]] |2018/19 |8 |0 |0 |0 |2 |0 |5'''<sup>4</sup>''' |0 |15 |0 |- | rowspan="3" |[[FC Bazilej|Bazilej]] |2019/20 | rowspan="2" |[[Swiss Super League]] |28 |2 |6 |1 | colspan="2" |— |14'''<sup>1 2</sup>''' |1 |48 |4 |- |2020/21 |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |3'''<sup>2</sup>''' |0 |6 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !31 !2 !6 !1 ! colspan="2" |— !17 !1 !54 !4 |- |[[Hertha BSC]] |2020/21 |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |17 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |0 |- |[[Valencia CF|Valencia]] (hosť.) |2021/22 | rowspan="4" |[[La Liga]] |29 |2 |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |34 |2 |- |[[Getafe CF|Getafe]] (hosť.) |2022/23 |25 |1 |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |28 |1 |- | rowspan="3" |[[Getafe CF|Getafe]] |2023/24 |31 |0 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |35 |0 |- |2024/25 |34 |1 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |36 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !90 !2 !9 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !99 !2 |- |[[Sunderland AFC|Sunderland]] |2025/26 |[[FA Premier League|Premier League]] |33 |1 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |34 |1 |- ! colspan="3" |Celkovo !246 !9 !21 !1 !2 !0 !27 !1 !296 !11 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Copa Sudamericana]] : '''<sup>4</sup>''' [[Copa Libertadores]] === Medzinárodné === ''K 22. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="8" |{{PRY|f}} |2018 |1 |0 |- |2020 |2 |0 |- |2021 |7 |0 |- |2022 |2 |0 |- |2023 |3 |0 |- |2024 |10 |2 |- |2025 |8 |1 |- |2026 |5 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !38 !3 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.playmakerstats.com/player/omar-alderete/436255 Omar Alderete] – playmakerstats.com * [https://www.transfermarkt.com/omar-alderete/profil/spieler/353032 Omar Alderete] – transfermarkt.com == Zdroj == {{Preklad|en|Omar Alderete|1360490155}} {{DEFAULTSORT:Alderete, Omar}} [[Kategória:Paraguajskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Cerro Porteño]] [[Kategória:Hráči Club de Gimnasia y Esgrima La Plata]] [[Kategória:Hráči Club Atlético Huracán]] [[Kategória:Hráči FC Basel]] [[Kategória:Hráči Hertha BSC]] [[Kategória:Hráči Valencia CF]] [[Kategória:Hráči Getafe CF]] [[Kategória:Hráči Sunderland AFC]] [[Kategória:Hráči Švajčiarskej superligy]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Osobnosti z Asunciónu]] [[Kategória:Hráči Copa América 2021]] [[Kategória:Hráči Copa América 2024]] c6b99l0sy9vrdpgoyzijn90g1yktrr8 Redaktor:Lukasabram/pieskovisko10 2 752139 8255049 8252945 2026-07-29T04:10:36Z Lukasabram 140452 /* Boj o ovládnutie Pulawy */ text 8255049 wikitext text/x-wiki == Boj o ovládnutie Pulawy == '''Boj o ovládnutie Pulawy''' bolo operačné bojové nasadenie [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácia]]. Toto bojové nasadenie sa odohrávalo v dňoch 12. až 19. septembra 1944. Po ovládnutí dediny Pulawa bola paradesantná brigáda stiahnutá z frontu, aby sa pripravila na presun na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. == Predohra == Dňa 29. augusta 1944 vypuklo na Slovensku [[Slovenské národné povstanie|povstanie]]. Začiatok septembra 1944 zastihol 2. československu paradesantnu brigádu pri presune z Proskurova do Premzslu. Prvé vlakové súpravy s vojakmi brigády dorazili na tunajšiu stanicu večer 8. septembra, teda práve v deň, keď sa začala Karpatsko-duklianska operacia. V priebehu nasledujúceho dňa obdržal veliteľ brigády plk. Vladimír Prikryl rozkaz z veliteľstva 1. ukrajinského frontu k presunu jeho jednotky do oblasti severne Domaradz vzdialeneho asi 20 km od Krosna. Velitelstvo 1.UF teda plánovalo nasadiť brigádu na hlavnom smere KDO spoločne s dalsimi časťami 1CSAZ. V noci na 11. septembra však veliteľ parabrigady obdržal iny rozkaz. Brigáda sa mala urychlene presunúť na úsek frontu Haczow- Sanoczek,kde mala brigáda vystriedať sovietsku 121. strelecku divíziu zo 67. streleckého zboru 38. armády. Pre prevažnú väčšiu parabrigady to znamenalo presun dlhý 100 km. Nakoľko väčšina automobilov brigady vtom čase prevážala padákovy materiál do jednej z pevnosti Przemysla, alebo bolo daných k dispozícii ako výpomoc 3. československej samostatnej brigáde, museli vojaci tento presun absolvovať pešo a to so zbranami. Ako prvý do určeného priestoru dorazil 1. paradesantny prapor (kpt. Stanislav Uchytil). V tom čase sa na jeho úseku nachádzala len malá sovietska jednotka a niekoľko nižších dôstojníkov, ktorí zaviedli česko-slovenských vojakov do bývalých postavení vlastnej jednotky. Ich 383. strelecký pluk 121. streleckej divizie sa už začal z frontovej línie stahovat. Česko-slovenski vojaci síce dorazili s asi trojhodinovym meškaním, avšak s ohľadom na okolnosti šlo o veľmi úctyhodný vykon. Jednotka kpt. Uchytila musela provizórne prevziať asi 20 km frontovej linie. A to až do doby, kým nedorazí 2. paradesantny prapor. Vlastný úsek na ľavom krídle bol dlhý zhruba 8 km, na pravom krídle Zarszyn - Haczow boli rozmiestnené iba málo početné hliadky vyčlenené na ten účel. Posilové prostriedky 1. práporu tvorili: batéria 45 mm protitankových kanónov, polovica roty velkoraznych protilietadlových guľometov VKPL a jedna cata priezvedneho oddielu. Proti nim stali útvary 96. a čiastočne 68. pešej divízie . Delostrelectvo nepriateľa na tomto úseku tvorili tri mínometne a dva hufnicove oddiely. Terén bol výhodnejši pre protivnika. Smerom ku štátnej hranici s ceskoslov sa neustále zdvíhal, takže protivník mal čs. vysadkarov ako na dlani. Problemom boli aj mínové polia. == Priebeh bojov == Vlastná boji a činnosť 2.cs paradesantnej brigády sa začala v noci z 12. na 13. septembra. Brigada mala vykonať prieskum predného okraja nemeckej obrany smerom na osadu Pielnia, koty 372, 387 a osada Plebania. Veliteľ nadriadeného 67. streleckého zboru sa podľa hlásení z iných úsekov dojem, že nepriateľ pred nimi ustupuje. Táto informácia sa však na úseku paradesantnej brigády a jej suseda naľavo nepotvrdia. Veliteľ 67. zboru zmenil rozkaz a nariadil vykonať prieskum bojom v smere Pelnia, Nadolany, Nowotaniec s cieľom preniknúť do nemeckej obrany na osi Odrzechowa - Nowotaniec a vzniknutý priestor aj udržať. Velitel paradesantnej brigády plk. Prikryl poveril vykonaním rozkazu 1. paradesantny prapor. Podporovať ho mala batéria 45 mm kanónov a jedna ženijna čata. Ženisti začali od 19.00 hod vytvarat priechody v minovych poliach. Asi o 22.30 hod. došlo k výbuchu jednej z min. Pri explózii utrpel smrteľne zranenie veliteľ zenijnej caty. Miesto výbuchu pritiahlo pozornist nepriateľa, ktorý ho osvetlíl raketami. Preto bolo potrebné vyčistiť iný priechod. Nadránom ním vyrazila rota npor. Juraja Pivoluska a nečakaný útok zaskočil nepriateľa, ktorý sa dal na ustup. Veliteľ 1. paradesantneho práporu nasadil do útoku aj ďalšie dve roty a do 10. hod. prenikli parašutisti štyrmi nepriateľskými predsunutymi postaveniami a dosiahli kostol v osade Pielnia. Po tomto úspechu sa však parašutisti museli stiahnuť, nakoľko sa začal prejavovať nedostatok streliva, čo si čiastočne spôsobili sami, nakoľko prvý útok parašutisti realizovali s elánom, avšak aj s nedostatočnou palebnou disciplínou. Počas ustupu utrpeli značne straty. Podobný prieskum bojom realizoval v noci z 12. na 13. septembra v smere Zarszyna Odrzechowa aj 2. paradesantny prapor. Útok podporovala jedna batéria 45 mm kanónov a jedna ženijna čata a neskôr aj batéria 76 mm diel. Prápor postupoval pozdĺž cesty silami dvoch rot. Približne o 4.00 hod. sa priblížil k okraju lesa severne Odrzechowa, kde však narazil na nepriateľsku obranu podporenú silnou mínometnou a guľometnou palbou. Kvôli nedostatočnej podpore vlastného dostrelectva sa obe roty ustúpili späť do Zarszyna. Výsledky ranného boja potvrdili, že Nemci na tomto úseku neustúpil a sú odhodlani svoje postavenia ďalej brániť. V Paradesantna brigáda získala prvé bojové skúsenosti a najmä cenné informácie o nepriatelovi. V priebehu 13. a 14. septembra oba paradesantne prápory reorganizovali svoje rady, dopĺňali strelivo a vyvíjali prieskumnu činnosť. V blízkom tyle sa im rozmiestnovalo brigadne delostrelectvo. V tej dobe sa už na bojisku nachádzali všetky zostavajuce útvary brigády === Útok na Besko === Na 15. septembra mal sused parabrigady napravo t.j. 140. strelecká divozia útok s obrnenými vozidlami 4. gardoveho tankoveho zboru. Z rozhodnutia velitela 67. streleckého zboru malo ľavé krídlo tejto divizie kryt postup 2. paradesantny prapor, ktorý mal ovládnuť Besko a osadu Milcza a podľa plánu mal ďalej postupovat na Sieniawu aj Bartoszow. Prápor vyrazil do útoku o 12.30 hod. Na Besko zaútočila 1. a 3. rota a na osadu Milcza skupina ppor. Jana Pitonaka. Tvorila ju jedna pesia čata a jedna gulometna cata spoločne s častou 76 mm diel, častou obrnených áut a družstvom zenistov. Okolo 15. hodiny 1. rota ppor. Gustáva Tótha vnikla do Beska. Následne však čelila silnému nepriateľskemu protiútoku, ktorý ju vytlačil na severozápadný okraj obce. 3. rota pod velením npor. Antonina Rencina sa k Besku priblížila od východu. Bola však zastavená a veliteľ roty padol. Skupina ppor. Pitonaka dokázala napriek odporu nepriateľa osadu Milcza ovladnut, udržať a dokonca aj postúpiť na Lazy a blízku kotu 408. V noci na 16. septembra vyslal veliteľ brigády dvom rotam u Beska pomoc v podobe 60 príslušníkov štátnej roty. Ráno 2. paradesantny prapor vyrazil vpred a náporom zo severu a východu zlikvidoval sily nepriateľa v Besku a následne postúpil ku kote 373. Pplk Prikryl sa pokúsil úspech rozvinúť zapojením jednej tankovej roty no na zamínovanej ceste jeden stroj najel na minu, posádka zahynula a postup roty sa zastavili. Aj 1. paradesantny prapor podnikol v dňoch 15. až 17. septembra niekoľko utocnych akcii. taub6p4xnwaoircnxf0xzepmn3gzltx Teun Koopmeiners 0 752300 8254782 8242166 2026-07-28T13:21:09Z Alexis Nemec 211349 8254782 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Teun Koopmeiners | foto = Teun Koopmeiners Manchester United v Atalanta BC, 20 October 2021 (12) (cropped).jpg | popis = Koopmeiners v roku 2021 | dátum narodenia = {{dnv|1998|2|28}} | miesto narodenia = [[Castricum]] | štát = [[Holandsko]] | výška = 184 cm | pozícia = záložník | súčasný klub = [[Juventus FC|Juventus]] | klubové číslo = 8 | mládežnícke roky = 2009-2016 | mládežnícke kluby = [[AZ Alkmaar]] | roky = 2016-2018<br>2017-2021<br>2021-2024<br>2024- | kluby = [[Jong AZ]]<br>[[AZ Alkmaar]]<br>[[Atalanta BC|Atalanta]]<br>[[Juventus FC|Juventus]] | zápasy(góly) = {{0}}25{{0}}{{0}}(3)<br>116{{0}}(35)<br>{{0}}97{{0}}(26)<br>{{0}}61{{0}}{{0}}(3) | národné mužstvo = {{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Holandsko U17]]<br>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Holandsko U18]]<br>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Holandsko U19]]<br>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Holandsko U20]]<br>{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Holandsko U21]]<br>{{NED|f|1}} | reprezentačné roky = 2015<br>2015-2016<br>2016-2017<br>2017-2018<br>2018-2021<br>2020- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}17{{0}}{{0}}(4)<br>{{{0}}32{{0}}{{0}}(3) | pkupdate = 2. 7. 2026 }} '''Teun Koopmeiners''' (* [[28. február]] [[1998]], [[Castricum]], [[Holandsko]]) je holandský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozíciu záložníka v talianskom klube [[Juventus FC|Juventus]]. == Klubová kariéra == === AZ === Koopmeiners vstúpil do akadémie [[AZ Alkmaar]] v roku 2009. V roku 2016 vstúpil do rezervy Jong AZ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPG Media Privacy Gate | url = https://myprivacy.dpgmedia.nl/consent?siteKey=ucf98legs1caotgh&callbackUrl=https%3A%2F%2Fwww.nu.nl%2Fprivacy-gate%2Faccept%3FredirectUri%3D%252Fvoetbal%252F4587372%252Fjong-az-promoveert-naar-jupiler-league-dankzij-titel-in-tweede-divisie.html&isLoggedIn=false | vydavateľ = myprivacy.dpgmedia.nl | dátum prístupu = 2026-07-02}}</ref> V A-tíme debutoval [[1. október|1. októbra]] [[2017]] pri prehre 0:4 s [[Feyenoord Rotterdam]]. Svoj prvý gól v klube strelil [[22. október|22. októbra]] pri výhre 3:0 nad [[FC Utrecht]]. Koopmeiners odohral v prvej sezóne dokopy 31 zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mobile livescore - Flashscore.mobi football scores | url = https://www.flashscore.mobi/ | vydavateľ = www.flashscore.mobi | dátum prístupu = 2026-07-02 | jazyk = en}}</ref> Dňa [[2. február|2. februára]] [[2019]] strelil Koopmeiners dva góly pri výhre 5:0 nad [[FC Emmen]]. O mesiac neskôr opäť odohral dvojgólový zápas pri výhre 4:2 nad [[Fortuna Sittard]]. V sezóne 2018/19 odohral dokopy 37 zápasov a strelil osem gólov. Od sezóny 2019/20 sa Koopmeiners stal kapitánom tímu. Dňa [[29. august|29. augusta]] strelil gól v odvete štvrtého predkola [[Európska liga UEFA 2019/2020|Európskej ligy UEFA 2019/20]] pri výhre 4:1 po predĺžení nad [[Royal Antwerp FC|Royal Antwerp]]. V sezóne odohral dokopy 42 zápasov a strelil 16 gólov. === Atalanta === Dňa [[30. august|30. augusta]] [[2021]] Koopmeiners podpísal zmluvu s talianskym klubom [[Atalanta BC|Atalanta]] za poplatok 12 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official: Koopmeiners arrive at Atalanta - Football Italia | url = https://football-italia.net/official-koopmeiners-arrive-at-atalanta/ | dátum vydania = 2021-08-30 | dátum prístupu = 2026-07-02 | jazyk = en-GB | meno = FERBAN | priezvisko = says}}</ref> Dňa [[11. september|11. septembra]] debutoval v tíme pri prehre 1:2 s [[ACF Fiorentina|Fiorentinou]]. O tri dni neskôr debutoval v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov]] pri remíze 2:2 s [[Villarreal CF|Villarealom]]. Svoj prvý gól v klube strelil [[30. november|30. novembra]] pri výhre 4:0 nad [[FBC Unione Venezia|Veneziou]]. V sezóne 2021/22 odohral dokopy 43 zápasov a strelil 4 góly. Dňa [[1. september|1. septembra]] [[2022]] strelil Koopmeiners hetrik pri výhre 3:1 nad [[Torino FC|Torino]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Serie A {{!}} Atalanta 3-1 Torino: Koopmeiners hat-trick takes top spot - Football Italia | url = https://football-italia.net/serie-a-atalanta-3-1-torino-koopmeiners-hat-trick-takes-top-spot/ | dátum vydania = 2022-09-01 | dátum prístupu = 2026-07-02 | jazyk = en-GB | meno = Calm down | priezvisko = says}}</ref> V sezóne 2022/23 to nebol jeho jediný hetrik. Tri góly v zápase strelil aj [[4. jún|4. júna]] pri výhre 5:2 nad [[AC Monza|Monzou]]. V sezóne 2022/23 odohral 35 zápasov a strelil v nich desať gólov. Dňa [[15. máj|15. mája]] [[2024]] bol súčasťou finále [[Coppa Italia]] pri prehre 0:1 s [[Juventus FC|Juventusom]]. O týždeň neskôr nastúpil na finále [[Európska liga UEFA 2023/2024|Európskej ligy UEFA]] pri výhre 3:0 nad [[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusenom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Atalanta win Europa League as Lookman hat-trick ends Leverkusen’s unbeaten run|url=https://www.theguardian.com/football/article/2024/may/22/atalanta-bayer-leverkusen-europa-league-final-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2024-05-22|dátum prístupu=2026-07-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Wilson}}</ref> === Juventus === Dňa [[28. august|28. augusta]] [[2024]] prestúpil Koopmeiners do Juventusu kde podpísal päťročnú zmluvu. Cena prestupu bola 51,3 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juve confirm Koopmeiners' big-money move from Atalanta | url = https://www.france24.com/en/live-news/20240828-juve-confirm-koopmeiners-big-money-move-from-atalanta | vydavateľ = France 24 | dátum vydania = 2024-08-28 | dátum prístupu = 2026-07-02 | jazyk = en}}</ref> V tíme debutoval [[1. september|1. septembra]] pri remíze 0:0 s [[AS Rím]]. Dňa [[7. december|7. decembra]] strelil svoj prvý gól v klube pri remíze 2:2 s [[Bologna FC 1909|Bolognou]]. Koopmeiners sa zúčastnil [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2025|Majstrovstiev sveta klubov FIFA]]. Na turnaji odohral štyri zápasy a strelil jeden gól. == Reprezentačná kariéra == Koopmeiners reprezentoval Holandsko v mládežníckych kategóriách od 17 do 21 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[7. október|7. októbra]] [[2020]] pri prehre 0:1 s [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexikom]] v prípravnom zápase. Koopmeiners bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]]. Na turnaji však neodohral ani minútu. Holandsko na turnaji skončilo v osemfinále po prehre 0:2 s [[České národné futbalové mužstvo|Českom]]. Prvý gól v reprezentácii debutoval [[8. jún|8. júna]] [[2022]] pri výhre 2:1 s [[Waleské národné futbalové mužstvo|Walesom]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/23]]. Koopmeiners bol zaradený do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Na turnaji odohral päť zápasov. Holandsko na turnaji skončilo vo štvrťifnále s [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]]. Koopmeiners bol zaradený do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. Na turnaji odohral štyri zápasy. Holandsko na turnaji skončilo po penaltách s [[Marocké národné futbalové mužstvo|Marokom]] v prvom kole play-off. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 2. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Jong AZ]] |2016/17 |[[Tweede Divisie]] |19 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |19 |2 |- |2017/18 |[[Eerste Divisie]] |6 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |6 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !25 !3 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !25 !3 |- | rowspan="6" |[[AZ Alkmaar]] |2017/18 | rowspan="5" |[[Eredivisie]] |26 |1 |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |31 |1 |- |2018/19 |32 |8 |4 |0 |1'''<sup>2</sup>''' |1 | colspan="2" |— |37 |9 |- |2019/20 |25 |11 |3 |1 |14'''<sup>2</sup>''' |4 | colspan="2" |— |42 |16 |- |2020/21 |31 |15 |1 |0 |8'''<sup>1 2</sup>''' |2 | colspan="2" |— |40 |17 |- |2021/22 |2 |0 | colspan="2" |— |2'''<sup>2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |4 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !116 !35 !13 !1 !25 !7 ! colspan="2" |— !154 !43 |- | rowspan="4" |[[Atalanta BC|Atalanta]] |2021/22 | rowspan="3" |[[Serie A]] |30 |4 |2 |0 |11'''<sup>1</sup>''' |0 | colspan="2" |— |43 |4 |- |2022/23 |33 |10 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |35 |10 |- |2023/24 |34 |12 |5 |3 |12'''<sup>2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |51 |15 |- ! colspan="2" |Celkom !97 !26 !9 !3 !23 !0 ! colspan="2" |— !129 !29 |- | rowspan="3" |[[Juventus FC|Juventus]] |2024/25 | rowspan="2" |[[Serie A]] |28 |3 |2 |1 |9'''<sup>1</sup>''' |0 |5'''<sup>3 4</sup>''' |1 |44 |5 |- |2025/26 |33 |0 |2 |0 |10'''<sup>1</sup>''' |2 | colspan="2" |— |45 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !61 !3 !4 !1 !19 !2 !5 !1 !89 !7 |- ! colspan="3" |Celkovo !299 !67 !26 !5 !67 !9 !5 !1 !397 !82 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]] : '''<sup>4</sup>''' [[Supercoppa Italiana]] === Medzinárodné === ''K 2. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="7" |{{NLD|f}} |2020 |1 |0 |- |2021 |2 |0 |- |2022 |12 |1 |- |2023 |5 |1 |- |2024 |3 |1 |- |2025 |2 |0 |- |2026 |7 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !32 !3 |} == Úspechy == '''Atalanta''' * [[Európska liga UEFA]]: 2023/24 '''Individuálne''' * [[Európska liga UEFA]] tím sezóny: 2023/24 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/teun-koopmeiners/profil/spieler/360518 == Zdroj == {{Preklad|en|Teun Koopmeiners|1361889684}} {{DEFAULTSORT|Koopmeiners|Teun}} [[Kategória:Holandskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči AZ Alkmaar]] [[Kategória:Hráči Atalanta BC]] [[Kategória:Hráči Juventus FC]] [[Kategória:Hráči Eredivisie]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Víťazi Európskej ligy UEFA]] pky8cnhelkjbvbhg8xoq2dk9q3h16y1 Charles De Ketelaere 0 752368 8254783 8243352 2026-07-28T13:21:31Z Alexis Nemec 211349 8254783 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Charles De Ketelaere | foto = Charles De Ketelaere USMNT v Belgium Mar 28 2026-76 (cropped).jpg | popis = De Ketelaere v roku 2026 | celé meno = Charles Marc S. De Ketelaere | dátum narodenia = {{dnv|2001|3|10}} | miesto narodenia = [[Bruggy]] | štát = [[Belgicko]] | výška = 193 cm | pozícia = záložník | súčasný klub = [[Atalanta BC|Atalanta]] | klubové číslo = 17 | mládežnícke roky = 2008-2019 | mládežnícke kluby = [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | roky = 2019-2022<br>2022-2024<br>2023-2024<br>2024- | kluby = [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<br>[[AC Miláno]]<br>→ [[Atalanta BC|Atalanta]]<br>[[Atalanta BC|Atalanta]] | zápasy(góly) = {{0}}90{{0}}(18)<br>{{0}}32{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}35{{0}}(10)<br>{{0}}67{{0}}(10) | národné mužstvo = {{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Belgicko U16]]<br>{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Belgicko U17]]<br>{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Belgicko U19]]<br>{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Belgicko U21]]<br>{{BEL|f|1}} | reprezentačné roky = 2017<br>2018<br>2019<br>2020-2023<br>2020- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}33{{0}}{{0}}(6) | pkupdate = 5. 7. 2026 }} '''Charles Marc. S. De Ketelaere''' (* [[10. marec]] [[2001]], [[Bruggy]], [[Belgicko]]) je belgický profesionálny futbalista, ktorý hráva záložníka v talianskom klube [[Atalanta BC|Atalanta]]. == Klubová kariéra == === Club Brugge === De Ketelaere vstúpil do akadémie [[Club Brugge KV|Club Brugge]] v roku [[2008]] keď mal 7 rokov. Do prvého tímu sa dostal pred sezónou 2019/20. V klube debutoval [[25. september|25. septembra]] [[2019]] pri výhre 3:0 nad [[Royal Francs Borains]] v belgickom pohári. Dňa [[22. október|22. októbra]] debutoval v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA 2019/20]] pri prehre 0:5 s [[PSG FC|PSG]]. V [[Jupiler League]] debutoval [[22. november|22. novembra]] pri výhre 2:0 nad [[KV Oostende]]. Prvý gól v klube strelil [[5. február|5. februára]] [[2020]] pri výhre 2:1 nad [[SV Zulte Waregam|Zulte Waregam]] v semifinále belgického pohára.<ref>{{Citácia periodika|titul=Club staat in de bekerfinale met dank aan gouden invaller De Ketelaere {{!}} sporza|url=https://sporza.be/nl/matches/voetbal/croky-cup/2019-2020/halve-finale/02/zulte-waregem-club-brugge~1566819483069/|periodikum=sporza.be|dátum prístupu=2026-07-05|jazyk=nl-BE}}</ref> V sezóne 2019/20 odohral dokopy 25 zápasov a strelil dva góly. S tímom získal titul v [[Jupiler League]]. Dňa [[20. október|20. októbra]] [[2020]] strelil víťazný gól pri výhre 2:1 nad [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitom Petrohrad]] v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]]. V sezóne 2020/21 odohral 46 zápasov a strelil päť gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com/soccer/report?gameId=585853 | vydavateľ = www.espn.com | dátum prístupu = 2026-07-05}}</ref> === AC Miláno === Dňa [[2. august|2. augusta]] [[2022]] prestúpil De Ketelaere do talianskeho klubu [[AC Miláno]] kde podpísal zmluvu na päť rokov. Cena prestupu bola 35 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OFFICIAL STATEMENT: CHARLES DE KETELAERE | url = https://www.acmilan.com/en/news/articles/media/2022-08-02/official-statement-charles-de-ketelaere | vydavateľ = www.acmilan.com | dátum vydania = 2022-08-02 | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = en}}</ref> V klube debutoval [[13. august|13. augusta]] pri výhre 4:2 nad [[Udinese Calcio|Udinese]]. V [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Lige majstrov UEFA 2022/23]] za klub debutoval pri remíze 1:1 so [[Red Bull Salzburg EC|Salzburgom]]. V sezóne 2022/23 odohral dokopy 40 zápasov a zaznamenal iba jednu asistenciu. === Atalanta === V AC Miláno nenaplnil očakávania a tak v auguste [[2023]] bol De Ketelaere poslaný na hosťovanie do [[Atalanta BC|Atalanty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charles De Ketelaere is an Atalanta player! {{!}} Atalanta | url = https://en.atalanta.it/news/charles-de-ketelaere-is-an-atalanta-player | vydavateľ = Atalanta - News | dátum vydania = 2023-08-16 | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = en | meno = Atalanta- | priezvisko = News}}</ref> V klube debutoval [[20. august|20. augusta]] pri výhre 2:0 nad [[US Sassuolo Calcio|Sassuolo]] a v zápase strelil aj prvý gól v klube. Dňa [[21. september|21. septembra]] strelil gól pri výhre 2:0 nad [[Raków Częstochowa]] v skupinovej fáze [[Európska liga UEFA 2023/2024|Európskej ligy UEFA 2023/24]]. Dňa [[22. máj|22. mája]] [[2024]] nastúpil na finále Európskej ligy UEFA kde jeho tím vyhral 3:0 nad [[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusenom]]. Po sezóne sa De Ketelaere stal natrvalo hráčom klubu. Dňa [[26. november|26. novembra]] [[2024]] sa De Ketelaere podieľal na piatich góloch svojho tímu pri výhre 6:1 nad [[BSC Young Boys]]. V zápase strelil dva góly a pridal tri asistencie. V sezóne 2024/25 odohral 50 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil 13 gólov. == Reprezentačná kariéra == De Ketelaere pôsobil v mládežníckych kategóriách Belgicka do 16, 17, 19 a [[Belgické národné futbalové mužstvo hráčov do 21 rokov|21 rokov]]. V seniorskej reprezentácii debutoval [[11. november|11. novembra]] [[2020]] pri výhre 2:1 nad [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarskom]] v prípravnom zápase. Na druhý zápas za Belgicko čakal takmer rok. Nastúpil [[10. október|10. októbra]] [[2021]] v zápase o tretie miesto v [[Liga národov UEFA 2020/2021|Lige národov UEFA 2020/21]]. V zápase strelil aj prvý gól no v zápase prehrali 1:2 s [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]]. De Ketelaere bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. Na turnaji nastúpil do jedného zápasu. Belgicko na turnaji skončilo v skupine. De Ketelaere bol zaradený do nominácie na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji odohral jeden zápas. Belgicko na turnaji skončilo v osemfinále po prehre s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. De Ketelaere bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 5. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] |2019/20 | rowspan="3" |[[Jupiler League]] |13 |1 |6 |1 |6'''<sup>1 2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |25 |2 |- |2020/21 |38 |4 |1 |0 |7'''<sup>1 2</sup>''' |2 | colspan="2" |— |46 |6 |- |2021/22 |39 |14 |3 |4 |6'''<sup>1</sup>''' |0 |1'''<sup>3</sup>''' |0 |49 |18 |- ! colspan="2" |Celkom !90 !19 !10 !5 !19 !2 !1 !0 !120 !26 |- |[[AC Miláno]] |2022/23 | rowspan="4" |[[Serie A]] |32 |0 |1 |0 |6'''<sup>1</sup>''' |0 |1'''<sup>4</sup>''' |0 |40 |0 |- |[[Atalanta BC|Atalanta]] (hosť.) |2023/24 |35 |10 |4 |2 |11'''<sup>2</sup>''' |2 | colspan="2" |— |50 |14 |- | rowspan="3" |[[Atalanta BC|Atalanta]] |2024/25 |36 |7 |2 |2 |10'''<sup>1</sup>''' |4 |2'''<sup>4 5</sup>''' |0 |50 |13 |- |2025/26 |31 |3 |3 |0 |8'''<sup>1</sup>''' |2 | colspan="2" |— |42 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !102 !20 !9 !4 !29 !8 !2 !0 !142 !32 |- ! colspan="3" |Celkovo !224 !39 !20 !9 !54 !10 !4 !0 !302 !58 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Belgian Super Cup]] : '''<sup>4</sup>''' [[Supercoppa Italiana]] : '''<sup>5</sup>''' [[Superpohár UEFA]] === Medzinárodné === ''K 5. júli 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="7" |{{BEL|f}} |2020 |1 |0 |- |2021 |3 |1 |- |2022 |7 |0 |- |2023 |3 |1 |- |2024 |6 |0 |- |2025 |6 |2 |- |2026 |7 |2 |- ! colspan="2" |Celkovo !33 !6 |} == Úspechy kariéry == '''Club Brugge''' * [[Jupiler League]]: 2019/20, 2020/21, 2021/22 * [[Belgian Super Cup]]: 2021 '''Atalanta''' * [[Európska liga UEFA]]: [[Európska liga UEFA 2023/2024|2023/24]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/charles-de-ketelaere/profil/spieler/435772 == Zdroj == {{Preklad|en|Charles De Ketelaere|1362214829}} {{DEFAULTSORT|De Ketelaere|Charles}} [[Kategória:Belgickí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Club Brugge]] [[Kategória:Hráči AC Miláno]] [[Kategória:Hráči Atalanta BC]] [[Kategória:Hráči Jupiler League]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Osobnosti z Brugg]] [[Kategória:Víťazi Európskej ligy UEFA]] 3w32ihsh5k91sytpxcf615znepyslbi Kaplnka svätej Anny (Preseľany) 0 752438 8254745 8254723 2026-07-28T12:12:43Z Corin 21212 Revízia [[Special:Diff/8254723|8254723]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-38476-44|~2026-38476-44]] ([[User talk:~2026-38476-44|diskusia]]) bola vrátená; rozsiahly text z freehostingovej stránky, pozri bližšie [[Diskusia s redaktorom:~2026-38476-44|redaktorskú diskusiu]] 8254745 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kaplnka svätej Anny | Druh kostola = baroková kaplnka | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = Historická krajina | Spolkový štát = Slovensko | Kraj typ = Kraj | Kraj = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | Okres typ = Okres | Okres = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | Mesto = [[Preseľany]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.4542750 | Zemepisná dĺžka = 18.0982669 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Rímskokatolícka cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Nitra]] | Dekanát typ = | Dekanát = [[dekanát Topoľčany|Topolčany]] | Farnosť typ = | Farnosť = [[farnosť Preseľany|Preseľany]] | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = barok | Sloh1 = | Výstavba = | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kaplnka svätej Anny''' je neskorobaroková [[kaplnka]] v [[Preseľany|Preseľanoch]] v okrese [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]], ktorá bola postavená v 18. storočí (uvádza sa aj rok 1804). Pôvodný inventár zahŕňal klasicistický oltár, ktorý pochádza z 19. storočia, lavice zo začiatku 19. storočia, obraz [[Svätá rodina|Svätej Rodiny]] z 19. storočia na chóre s dreveným parapetom a súsošie Metercie v ústrednom výklenku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Harminc | meno = Ivan | spoluautori = et al. | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = 2 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1968 | strany = 537 }} Zdroj: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Preseľany – Kaplnka sv. Anny | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/preselany-kaplnka-sv-anny | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = Košice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 }}</ref> Zvon v roku 1817 vyhotovil zvonolejár [[Karol Filgrader]] pôsobiaci v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Filgrader, Karol (Filkrater) | url kapitoly zborník = https://dikda.snk.sk/view/uuid:915e6201-54e2-4786-a177-d7dd9b578a98?page=uuid:10cf9b68-a8e4-470c-ace2-790078797332 | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = 2 | vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | miesto = Martin | rok = 2004 | isbn = 80-89023-44-4 | strany = 567 | dátum prístupu = 2026-07-21 }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * Archív Rímskokatolíckeho farského úradu v Preseľanoch. Historia domus Preserany [rukopis]. 1813{{--}}2015, bez signatúry. == Externé odkazy == * [https://www.pamiatkynaslovensku.sk/preselany-kaplnka-sv-anny Preseľany - Kaplnka sv. Anny - Pamiatky na Slovensku] [[Kategória:Preseľany]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Anne]] [[Kategória:Kaplnky na Slovensku|Preseľany]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Anne|Preseľany]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] lwj543q48covcsz7v4qr5mf6hj95qm6 8254793 8254745 2026-07-28T14:29:52Z ~2026-38476-44 299706 8254793 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kaplnka svätej Anny | Druh kostola = neskorobaroková kaplnka | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = Historická krajina | Spolkový štát = Slovensko | Kraj typ = Kraj | Kraj = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | Okres typ = Okres | Okres = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | Mesto = [[Preseľany]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.4542750 | Zemepisná dĺžka = 18.0982669 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Rímskokatolícka cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Nitra]] | Dekanát typ = | Dekanát = [[dekanát Topoľčany|Topolčany]] | Farnosť typ = | Farnosť = [[farnosť Preseľany|Preseľany]] | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia =26. júl 1882 | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = barok, klasicizmus | Sloh1 = | Výstavba = | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kaplnka svätej Anny''' je neskorobaroková [[kaplnka]] v [[Preseľany|Preseľanoch]] v okrese [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]], ktorá bola postavená v 18. storočí (uvádza sa aj rok 1804). Pôvodný inventár zahŕňal klasicistický oltár, ktorý pochádza z 19. storočia, lavice zo začiatku 19. storočia, obraz [[Svätá rodina|Svätej Rodiny]] z 19. storočia na chóre s dreveným parapetom a súsošie Metercie v ústrednom výklenku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Harminc | meno = Ivan | spoluautori = et al. | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = 2 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1968 | strany = 537 }} Zdroj: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Preseľany – Kaplnka sv. Anny | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/preselany-kaplnka-sv-anny | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = Košice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 }}</ref> Zvon v roku 1817 vyhotovil zvonolejár [[Karol Filgrader]] pôsobiaci v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Filgrader, Karol (Filkrater) | url kapitoly zborník = https://dikda.snk.sk/view/uuid:915e6201-54e2-4786-a177-d7dd9b578a98?page=uuid:10cf9b68-a8e4-470c-ace2-790078797332 | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = 2 | vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | miesto = Martin | rok = 2004 | isbn = 80-89023-44-4 | strany = 567 | dátum prístupu = 2026-07-21 }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * Archív Rímskokatolíckeho farského úradu v Preseľanoch. Historia domus Preserany [rukopis]. 1813{{--}}2015, bez signatúry. == Externé odkazy == * [https://www.pamiatkynaslovensku.sk/preselany-kaplnka-sv-anny Preseľany - Kaplnka sv. Anny - Pamiatky na Slovensku] [[Kategória:Preseľany]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Anne]] [[Kategória:Kaplnky na Slovensku|Preseľany]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Anne|Preseľany]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] mbr9huqk1cymurtr6i5izf7ihm14guh Diskusia s redaktorom:~2026-38476-44 3 752443 8254747 8244071 2026-07-28T12:13:45Z Corin 21212 /* Kaplnka svätej Anny v Preseľanoch */ k [[Špeciálne:Rozdiel/8254745|revertu]] 8254747 wikitext text/x-wiki == [[Kaplnka svätej Anny v Preseľanoch]] == {{Urgentne upraviť autor|Kaplnka svätej Anny v Preseľanoch}} Zdravím, bude treba článok dokončiť, najmä doplniť zdroje (citácie) a upraviť článok v zmysle formátovania Wikipédie. Pozrite si prosím, ako vyzerajú iné články.--[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 06:34, 7. júl 2026 (UTC) Zdravím, rozsiahly text, ktorý ste [[Špeciálne:Rozdiel/8254723|do článku práve pridali]] pochádza iba z jediného zdroja, pričom zjavne ide o freehosting-ovanú stránku – {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = LAUKO | meno = Ondrej | titul = Neskorobaroková kaplnka svätej Anny v Preseľanoch | url = https://kaplnka-anna-preselany-4785f4.netlify.app/ | dátum vydania = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-07-28 | poznámka = Štúdia bola vytvorená na základe archívnych prameňov pri príležitosti každoročných slávností spomienky svätej Anny. História kaplnky verejne odznela počas slávnostnej sv. omši dňa 25. júla 2026}}– bez uvedenia autora, vydavateľa, použité pramene, informáciu, či a kým bola štúdia recenzovaná ap. Ide o Váš vlastný text (ktorý v článku zčasti zrejme už [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/8243995|predtým bol]]) umiestnený na externú stránku? Na Wikipédiu sa ako zdroje hodia texty už predtým publikované v [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivom zdroji]] (napr. [[vedecký časopis]], monografia, zborník ap.), nie vlastný text publikovaný ako celok voľne na internete – taký krok je de facto stále porušením zásady, že [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|na Wikipédiu nepatrí vlastný výskum]]. (Predpokladám, že ste čerpali z farskej kroniky, teda z primárneho prameňa.) Rovnako do článkov nepatria metodické poznámky typu: ''„Momentálne stále prebieha výskum, preto niektoré skutočnosti budú overené a po verifikácii doplnené“''. Nateraz ten rozsiahly text pre tieto pochybnosti a nedostatky [[Špeciálne:Rozdiel/8254745|odstraňujem]].--[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 12:13, 28. júl 2026 (UTC) l0kdsjktatm2c8n7merdgz98l2mdtyg 8254792 8254747 2026-07-28T14:28:42Z ~2026-38476-44 299706 /* Kaplnka svätej Anny v Preseľanoch */ odpoveď 8254792 wikitext text/x-wiki == [[Kaplnka svätej Anny v Preseľanoch]] == {{Urgentne upraviť autor|Kaplnka svätej Anny v Preseľanoch}} Zdravím, bude treba článok dokončiť, najmä doplniť zdroje (citácie) a upraviť článok v zmysle formátovania Wikipédie. Pozrite si prosím, ako vyzerajú iné články.--[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 06:34, 7. júl 2026 (UTC) Zdravím, rozsiahly text, ktorý ste [[Špeciálne:Rozdiel/8254723|do článku práve pridali]] pochádza iba z jediného zdroja, pričom zjavne ide o freehosting-ovanú stránku – {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = LAUKO | meno = Ondrej | titul = Neskorobaroková kaplnka svätej Anny v Preseľanoch | url = https://kaplnka-anna-preselany-4785f4.netlify.app/ | dátum vydania = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-07-28 | poznámka = Štúdia bola vytvorená na základe archívnych prameňov pri príležitosti každoročných slávností spomienky svätej Anny. História kaplnky verejne odznela počas slávnostnej sv. omši dňa 25. júla 2026}}– bez uvedenia autora, vydavateľa, použité pramene, informáciu, či a kým bola štúdia recenzovaná ap. Ide o Váš vlastný text (ktorý v článku zčasti zrejme už [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/8243995|predtým bol]]) umiestnený na externú stránku? Na Wikipédiu sa ako zdroje hodia texty už predtým publikované v [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivom zdroji]] (napr. [[vedecký časopis]], monografia, zborník ap.), nie vlastný text publikovaný ako celok voľne na internete – taký krok je de facto stále porušením zásady, že [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|na Wikipédiu nepatrí vlastný výskum]]. (Predpokladám, že ste čerpali z farskej kroniky, teda z primárneho prameňa.) Rovnako do článkov nepatria metodické poznámky typu: ''„Momentálne stále prebieha výskum, preto niektoré skutočnosti budú overené a po verifikácii doplnené“''. Nateraz ten rozsiahly text pre tieto pochybnosti a nedostatky [[Špeciálne:Rozdiel/8254745|odstraňujem]].--[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 12:13, 28. júl 2026 (UTC) :V poriadku, tým pádom je žiaľ verejnosť ochudobnená o cenné poznatky, ktoré sa rýchlejšie šíria cez wikipédiu. Budem ich teda musieť zavesiť na obecnú stránku a vlastnú stránku. Vyhradzujem sa teda, aby bol následne publikovaný článok na wikipédii. Recenzovaná bola na UK Komenského. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-38476-44|&#126;2026-38476-44]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-38476-44|diskusia]]) 14:28, 28. júl 2026 (UTC) rs8n2sflrh4h9eyo84dl0la84batsdi Saeid Ezatolahi 0 752465 8254886 8249834 2026-07-28T18:43:45Z Alexis Nemec 211349 8254886 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Saeid Ezatolahi | foto = Saeid Ezatolahi at Iran training 2018.jpg | popis = Ezatolahi v roku 2018 | celé meno = Saeid Ezatolahi Afagh | dátum narodenia = {{dnv|1996|10|1}} | miesto narodenia = [[Bandar-e Anzali]] | štát = [[Irán]] | výška = 190 cm | pozícia = defenzívny záložník | súčasný klub = [[Shabab Al Ahli SC]] | klubové číslo = 6 | mládežnícke roky = 2008-2010<br>2010-2014<br>2014-2015 | mládežnícke kluby = [[Shahrdari Bandar Anzali FC|Shahrdari Bandar Anzali]]<br>[[Malavan F.C.]]<br>[[Atlético Madrid]] | roky = 2012-2014<br>2014-2015<br>2015-2020<br>2017<br>2017-2018<br>2018-2019<br>2019-2020<br>2020-2024<br>2022<br>2024- | kluby = [[Malavan F.C.]]<br>[[Atlético Madrid C]]<br>[[FK Rostov]]<br>→ [[FC Anži Machačkala|Anži Machačkala]]<br>→ [[FC Amkar Perm|Amkar Perm]]<br>→ [[Reading FC|Reading]]<br>→ [[KAS Eupen|Eupen]]<br>[[Velje Boldklub|Velje]]<br>→ [[Al-Gharafa SC|Al-Gharafa]]<br>[[Shabab Al Ahli SC]] | zápasy(góly) = {{0}}19{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}18{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}11{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}16{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}73{{0}}{{0}}(8)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}54{{0}}(13) | národné mužstvo = {{IRN}} [[Iránske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Irán U17]]<br>{{IRN}} [[Iránske národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Irán U20]]<br>{{IRN|f|1}} | reprezentačné roky = 2011-2013<br>2014<br>2015- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}33{{0}}{{0}}(10)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}86{{0}}{{0}}(2) | pkupdate = 7. 7. 2026 }} '''Saeid Ezatolahi Afagh''' (* [[1. október]] [[1996]], [[Bandar-e Anzali]], [[Irán]]) je iránsky profesionálny futbalista, ktorýd hráva v klube [[Shabab Al Ahli SC]] v Spojených arabských emirátoch. == Klubová kariéra == === Začiatky === Ezatolahi začal s futbalom v mládežníckom tíme [[Shahrdari Bandar Anzali FC|Shahrdari Bandar Anzali]] v roku 2008. === Malavan === V roku 2010 prešiel do akadémie [[Malavan F.C.|Malavan]]. V 16-rokoch debutoval v A-tíme pri výhre 1:0 nad [[Rah Ahan SC|Rah Ahan]] v [[Persian Gulf Pro League]]. Stal sa najmladším hráčom v histórii iránskej profesionálnej ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.iplstats.com/website12-13/Week13/RAH_MLV_13.htm | vydavateľ = www.iplstats.com | dátum prístupu = 2026-07-07}}</ref> V sezóne 2012/13 odohral 11 zápasov a dostal cenu pre najlepšieho mladého hráča sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = بهترین‌های لیگ دوازدهم معرفی شدند | url = https://fararu.com/fa/news/155716/%D8%A8%D9%87%D8%AA%D8%B1%DB%8C%D9%86-%D9%87%D8%A7%DB%8C-%D9%84%DB%8C%DA%AF-%D8%AF%D9%88%D8%A7%D8%B2%D8%AF%D9%87%D9%85-%D9%85%D8%B9%D8%B1%D9%81%DB%8C-%D8%B4%D8%AF%D9%86%D8%AF | vydavateľ = Fararu {{!}} فرارو | dátum vydania = 2026-07-07 | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = fa}}</ref> === Atlético Madrid === Dňa [[27. august|27. augusta]] [[2014]] podpísal ročnú zmluvu v [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]]. Počas sezóny pôsobil v akadémii a v C-tíme v [[Tercera Division]]. Na pár zápasov trénoval aj s hlavným tímom pod taktovkou [[Diego Simeone|Diega Simeoneho]]. === Rostov === V lete 2015 odmietol zmluvu v Atléticu a zamieril do Ruska kde podpísal kontrakt s [[FK Rostov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezatollahi closes in on Rostov deal – PersianFootball.com | url = https://www.persianfootball.com/news/2015/07/17/ezatollahi-closes-in-on-rostov-deal/ | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = en-US}}</ref> Kvôli problémom s vízami až do roku 2016 nemohol hrávať v klube. V klube debutoval až [[12. máj|12. mája]] [[2016]] pri výhre 3:1 nad [[Dinamo Moskva (futbalový klub)|Dinamom Moskva]]. V sezóne 2016/17 debutoval [[26. júl|26. júla]] pri remíze 2:2 s [[RSC Anderlecht]]. V zápase strelil aj prvý gól. Dňa [[20. august|20. augusta]] strelil prvý gól v [[Ruská Premier League|Ruskej Premier League]] pri výhre 3:0 nad [[Tom Tomsk]]. Dňa [[23. november|23. novembra]] debutoval v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA 2016/17]] pri výhre 3:2 nad [[Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]]. ===== Hosťovanie v Anži Machačkala ===== Vo februári [[2017]] bol Ezatolahi poslaný na hosťovanie do [[FC Anži Machačkala|Anži Machačkala]]. V klube debutoval [[1. marec|1. marca]] pri prehre 0:1 s [[FK Ufa|Ufou]] vo štvrťfinále ruského pohára. ==== Hosťovanie v Amkar Perm ==== V auguste [[2017]] odišiel Ezatolahi na hosťovanie do [[FK Amkar Perm|Amkar Perm]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Эззатоллахи – игрок «Амкара» {{!}} Сайт болельщиков футбольного клуба "АМКАР" Пермь | url = https://www.fc-amkar.org/news/32350/ | vydavateľ = www.fc-amkar.org | dátum prístupu = 2026-07-07}}</ref> V klube debutoval [[21. september|21. septembra]] pri výhre 4:0 nad [[FK Fakel Voronež|Fakel Voronež]] v ruskom pohári. Prvý gól v klube strelil [[24. november|24. novembra]] pri výhre 2:1 nad [[Dinamo Moskva (futbalový klub)|Dinamom Moskva]]. ==== Hosťovanie v Readingu ==== V auguste [[2018]] odišiel Ezatolahi na hosťovanie do anglického [[Reading FC]] v [[EFL Championship]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.readingfc.co.uk/news/2018/august/royals-sign-saeid-ezatolahi-on-season-long-loan/ | vydavateľ = www.readingfc.co.uk | dátum prístupu = 2026-07-07}}</ref> V klube debutoval [[22. september|22. septembra]] pri výhre 3:0 nad [[Hull City AFC|Hull City]]. Počas hosťovania odohral iba štyri zápasy z dôvodu zranenia v októbri 2018. ==== Hosťovanie v Eupene ==== V auguste [[2019]] bol Ezatolahi opäť poslaný na hosťovanie tentokrát do belgického klubu [[KAS Eupen|Eupen]]. V klube debutoval [[22. september|22. septembra]] pri prehre 0:3 so [[Standard Liège]]. === Velje === V auguste [[2020]] prestúpil Ezatolahi do dánskeho klubu [[Velje Boldklub|Velje]] kde podpísal trojročnú zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vejle Boldklub henter iransk landsholdsspiller – Vejle Boldklub | url = https://vejle-boldklub.dk/vejle-boldklub-henter-iransk-landsholdsspiller/ | vydavateľ = vejle-boldklub.dk | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = da-DK | url archívu = https://web.archive.org/web/20200820204514/https://vejle-boldklub.dk/vejle-boldklub-henter-iransk-landsholdsspiller/ | dátum archivácie = 2020-08-20 }}</ref> V klube debutoval [[14. september|14. septembra]] pri prehre 2:4 s [[Aarhus Gymnastikforening]]. Prvý gól v klube strelil [[18. október|18. októbra]] pri výhre 3:2 nad [[Lyngby BK]]. V sezóne odohral 32 zápasov a strelil štyri góly. ==== Hosťovanie v Al-Gharafa ==== V januári [[2022]] bol Ezatolahi poslaný na polročné hosťovanie do katarského klubu [[Al-Gharafa SC]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vejle Boldklub sender midtbaneprofil til Qatar | url = https://www.berlingske.dk/sport/vejle-boldklub-sender-midtbaneprofil-til-qatar | vydavateľ = Berlingske | dátum vydania = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = da-DK}}</ref> V klube debutoval [[5. február|5. februára]] pri prehre 1:5 s [[Al Sadd]]. === Návrat do Velje === Ezatolahi sa vrátil do klubu, ktorý už pôsobil v druhej dánskej lige. V sezóne 2022/23 debutoval [[3. september|3. septembra]] pri prehre 1:2 s [[HB Köge]]. V sezóne 2022/23 odohral 24 zápasov a strelil dva góly. Prispel k prvému miestu v 2. lige a k návratu do [[Superligaen]]. === Shabab Al Ahli SC === Vo februári [[2024]] prestúpil Ezatolahi do [[Shabab Al Ahli SC|Shabab Al Ahli]] v Spojených arabských emirátoch. V klube debutoval [[25. február|25. februára]] pri výhre 3:0 nad [[Ajman Club]]. Prvý gól v klube strelil [[17. apríl|17. apríla]] pri prehre 2:3 s [[Al-Nasr SC]]. Do konca sezóny 2023/24 odohral 14 zápasov a strelil dva góly. V sezóne 2024/25 odohral 36 zápasov a strelil v nich sedem gólov. S tímom sa tešil z titulu v [[UAE Pro League]]. == Reprezentačná kariéra == Ezatolahi reprezentoval Irán v kategóriach do 17 a 20 rokov. V seniorskej reprezentácii Iránu debutoval dňa [[11. september|11. septembra]] [[2015]] pri výhre 1:0 nad [[Uzbecké národné futbalové mužstvo|Uzbekistanom]] v prípravnom zápase. Prvý gól v reprezentácii strelil [[12. november|12. novembra]] [[2015]] pri výhre 3:1 nad [[Turkménske národné futbalové mužstvo|Turkmenistanom]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Ázia|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]]. Ezatolahi bol povolaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]]. Na turnaji odohral dva zápasy. Irán skončil na turnaji v skupine. Ezatolahi bol povolaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Na turnaji odohral tri zápasy. Irán skončil na turnaji v skupine. Ezatolahi sa dostal do záverečnej nominácie na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023]]. Na turnaji odohral šesť zápasov. Irán skončil na turnaji v semifinále. Ezatolahi bol povolaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. Na turnaji odohral tri zápasy. Irán skončil na turnaji v skupine. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 7. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Kontinentálne súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Malavan F.C.|Malavan]] |2012/13 | rowspan="2" |[[Persian Gulf Pro League]] |10 |0 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |11 |0 |- |2013/14 |9 |0 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |10 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !19 !0 !2 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !21 !0 |- |[[Atlético Madrid C]] |2014/15 |[[Tercera Division]] |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1'''<sup>1</sup>''' |0 |6 |0 |- | rowspan="4" |[[FK Rostov]] |2015/16 | rowspan="3" |[[Ruská Premier League]] |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- |2016/17 |10 |1 |1 |0 | colspan="2" |— |6'''<sup>2</sup>''' |1 | colspan="2" |— |17 |2 |- |2017/18 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |0 |0 |- ! ! !11 !1 !1 !0 ! colspan="2" |— !6 !1 ! colspan="2" |— !18 !2 |- |[[FK Anži Machačkala|Anži Machačkala]] (hosť.) |2016/17 | rowspan="2" |[[Ruská Premier League]] |10 |0 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |11 |0 |- |[[FK Amkar Perm|Amkar Perm]] (hosť.) |2017/18 |15 |1 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |16 |1 |- |[[Reading FC|Reading]] (hosť.) |2018/19 |[[EFL Championship|Championship]] |4 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |4 |0 |- |[[KAS Eupen|Eupen]] (hosť.) |2019/20 |[[Jupiler League]] |4 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |6 |0 |- | rowspan="5" |[[Velje Boldklub|Velje]] |2020/21 | rowspan="2" |[[Superligaen]] |29 |4 |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |32 |4 |- |2021/22 |13 |1 |4 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |2 |- |2022/23 |[[Dánska 1. divízia]] |20 |2 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |24 |2 |- |2023/24 |[[Superligaen]] |11 |1 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |11 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !73 !8 !11 !1 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !84 !9 |- |[[Al-Gharafa SC|Al-Gharafa]] |2021/22 |[[Qatar Stars League]] |4 |0 |3 |0 | colspan="2" |— |6'''<sup>3</sup>''' |0 | colspan="2" |— |13 |0 |- | rowspan="4" |[[Shabab Al Ahli SC|Shabab Al Ahli]] |2023/24 | rowspan="3" |[[UAE Pro League]] |12 |2 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |14 |2 |- |2024/25 |20 |6 |3 |0 |3 |0 |9'''<sup>4</sup>''' |1 |1'''<sup>5</sup>''' |0 |36 |7 |- |2025/26 |22 |5 |3 |1 |0 |0 |10'''<sup>3</sup>''' |3 |1'''<sup>5</sup>''' |0 |36 |9 |- ! colspan="2" |Celkom !54 !13 !8 !1 !3 !0 !19 !4 !2 !0 !86 !18 |- ! colspan="3" |Celkovo !199 !23 !29 !2 !3 !0 !31 !5 !3 !0 !265 !30 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[UEFA Youth League]] '''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] '''<sup>3</sup>''' [[Liga majstrov AFC]] '''<sup>4</sup>''' [[Liga majstrov AFC 2]] '''<sup>5</sup>''' [[UAE Super Cup]] === Medzinárodné === ''K 6. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="12" |{{IRN|f}} |2015 |4 |1 |- |2016 |10 |0 |- |2017 |9 |0 |- |2018 |5 |0 |- |2019 |2 |0 |- |2020 |1 |0 |- |2021 |10 |0 |- |2022 |9 |0 |- |2023 |8 |0 |- |2024 |16 |0 |- |2025 |7 |0 |- |2026 |5 |1 |- ! colspan="2" |Celkovo !86 !2 |} == Úspechy hráča == '''Velje''' * [[Dánska 1. divízia]]: 2022/23 '''Shabab Al Ahli''' * [[UAE Pro League]]: 2024/25 * [[UAE Super Cup]]: 2024 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/saeed-ezatolahi/profil/spieler/249271 == Zdroj == {{Preklad|en|Saeid Ezatolahi|1361326315}} {{DEFAULTSORT|Ezatolahi|Saeid}} [[Kategória:Iránski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Malavan F.C.]] [[Kategória:Hráči FK Rostov]] [[Kategória:Hráči FK Anži Machačkala]] [[Kategória:Hráči FK Amkar Perm]] [[Kategória:Hráči Reading FC]] [[Kategória:Hráči Eupen]] [[Kategória:Hráči Velje BK]] [[Kategória:Hráči Al-Gharafa]] [[Kategória:Hráči Shabab Al Ahli]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Hráči Jupiler League]] [[Kategória:Hráči Superligaen]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Ázie vo futbale 2023]] [[Kategória:Hráči Ruskej Premier League]] p5qqsiu76hbfx5h9g4pis0mds8pjxwp Františkánsky svetský rád 0 752509 8255087 8251700 2026-07-29T08:43:34Z Tom78*w 290507 infobox 8255087 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = | Názov = Františkánsky svetský rád <br />''Ordo Franciscanus Saecularis'' | ŠtýlNázvu = | Obrázok = OFS-Mezinárodní znak.jpg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = | Mapa2 = | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = | Motto = Going from Gospel to life and life to the Gospel (Prechod od evanjelia k životu a od života k evanjeliu). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exactly how does one live the Gospel values of Secular Franciscans in the world?| url = https://www.secularfranciscansusa.org/faq-items/exactly-how-does-one-live-the-gospel-values-of-secular-franciscans-in-the-world/| vydavateľ = Secular Franciscan Order - USA| dátum vydania = 2018-04-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Formation in Franciscan Spirituality| url = https://ofsaustralia.org.au/monthly-spiritual-message/formation-in-franciscan-spirituality/| vydavateľ = TK KBS| dátum vydania = 2026-04-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FORMATION FRIDAY – July 23, 2021 – Going from Gospel to Life| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240417017| vydavateľ = Juan de Padilla, A Region of the Secular Franciscan Order| dátum vydania = 2021-07-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = [[1221]] | Zánik = | Typ = cirkevné združenie | PrávnePostavenie = | Zameranie = | Ústredie = | Miesto = | Súradnice = | OblasťPôsobenia = Celosvetovo | Členstvo = | RokovacíJazyk = | TitulLídra = | MenoLídra = | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = | RodičovskáOrganizacia = | Vzťah = | Rozpočet = | OrganizačnáZložka = | Dobrovolníci = | Webstránka = {{url|https://ciofs.info/}} | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} '''Františkánsky svetský rád''' (skratka OFS; {{V jazyku|lat|''Ordo franciscanus saecularis''}}), je katolícky rád založený svätým [[František z Assisi|Františkom z Assisi]] v roku [[1221]]. Františkánsky svetský rád je laické hnutie pôsobiace po celom svete je otvorený pre všetky stavy katolíkov, združuje v [[tretí rád|treťom ráde]] slobodných, ženatých veriacich, vdovcov. [[Terciári]] sa zaväzujú sľubom vo svojom bežnom živote žiť evanjelium podľa sv. [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Zachovávajú regulu, ktorá je schválená [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]]. Jeho prvá regula ''Supra Montem'' bola schválená [[15. septembra]] [[1289]] pápežom [[Mikuláš IV.|Mikulášom IV.]] == História == ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' (Bratia a sestry pokánia), ''Tertius Ordo Sancti Francisci'' (Tretí rád sv. Františka), Tertius Ordo Saecularis, ''Ordo Franciscanus Saecularis'' (OFS) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.ofs.sk/ Františkánsky svetský rád na Slovensku - OFS.sk] * [https://minoriti.sk/2-uncategorised/30-frantikansky-svetsky-rad Františkánsky svetský rád, minoriti.sk] * [https://www.tvlux.sk/archiv/play/doma-je-doma-881-frantiskansky-svetsky-rad Doma je doma (881) Františkánsky svetský rád, tvlux.sk] [[Kategória:Františkánsky rád]] aqtmqm4bwxf8d91j6dz4jv8cwkmh6b9 8255093 8255087 2026-07-29T09:16:47Z Tom78*w 290507 kategória 8255093 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = | Názov = Františkánsky svetský rád <br />''Ordo Franciscanus Saecularis'' | ŠtýlNázvu = | Obrázok = OFS-Mezinárodní znak.jpg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = | Mapa2 = | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = | Motto = Going from Gospel to life and life to the Gospel (Prechod od evanjelia k životu a od života k evanjeliu). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exactly how does one live the Gospel values of Secular Franciscans in the world?| url = https://www.secularfranciscansusa.org/faq-items/exactly-how-does-one-live-the-gospel-values-of-secular-franciscans-in-the-world/| vydavateľ = Secular Franciscan Order - USA| dátum vydania = 2018-04-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Formation in Franciscan Spirituality| url = https://ofsaustralia.org.au/monthly-spiritual-message/formation-in-franciscan-spirituality/| vydavateľ = TK KBS| dátum vydania = 2026-04-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FORMATION FRIDAY – July 23, 2021 – Going from Gospel to Life| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240417017| vydavateľ = Juan de Padilla, A Region of the Secular Franciscan Order| dátum vydania = 2021-07-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = [[1221]] | Zánik = | Typ = cirkevné združenie | PrávnePostavenie = | Zameranie = | Ústredie = | Miesto = | Súradnice = | OblasťPôsobenia = Celosvetovo | Členstvo = | RokovacíJazyk = | TitulLídra = | MenoLídra = | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = | RodičovskáOrganizacia = | Vzťah = | Rozpočet = | OrganizačnáZložka = | Dobrovolníci = | Webstránka = {{url|https://ciofs.info/}} | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} '''Františkánsky svetský rád''' (skratka OFS; {{V jazyku|lat|''Ordo franciscanus saecularis''}}), je katolícky rád založený svätým [[František z Assisi|Františkom z Assisi]] v roku [[1221]]. Františkánsky svetský rád je laické hnutie pôsobiace po celom svete je otvorený pre všetky stavy katolíkov, združuje v [[tretí rád|treťom ráde]] slobodných, ženatých veriacich, vdovcov. [[Terciári]] sa zaväzujú sľubom vo svojom bežnom živote žiť evanjelium podľa sv. [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Zachovávajú regulu, ktorá je schválená [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]]. Jeho prvá regula ''Supra Montem'' bola schválená [[15. septembra]] [[1289]] pápežom [[Mikuláš IV.|Mikulášom IV.]] == História == ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' (Bratia a sestry pokánia), ''Tertius Ordo Sancti Francisci'' (Tretí rád sv. Františka), Tertius Ordo Saecularis, ''Ordo Franciscanus Saecularis'' (OFS) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.ofs.sk/ Františkánsky svetský rád na Slovensku - OFS.sk] * [https://minoriti.sk/2-uncategorised/30-frantikansky-svetsky-rad Františkánsky svetský rád, minoriti.sk] * [https://www.tvlux.sk/archiv/play/doma-je-doma-881-frantiskansky-svetsky-rad Doma je doma (881) Františkánsky svetský rád, tvlux.sk] [[Kategória:Františkánsky rád]] [[Kategória:Katolícke tretie rády|Františkánsky svetský rád]] 7qvuyj4hxmagzl3j0srzqx99pft51zq Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní 5 752717 8254881 8254615 2026-07-28T18:39:51Z MelchiorSK 157187 /* Hlasovanie */ Za 8254881 wikitext text/x-wiki == Otvorenie diskusie == Vážená redaktorská komunita, po diskusii v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Písanie názvu Československa|Kaviarni]] pristupujem k podaniu formálneho návrhu ''pravidla o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní''. Ide o znenie, na ktorom už v odkazovanej diskusii nastala väčšinová zhoda, precizované o niektoré pasáže a príklady aplikácie. Poznámky uvedené v texte dovysvetľujú niektoré špecifiká, príklady slúžia na ilustráciu aplikácie pravidla, pričom treba brať ohľad na to, že uvedené príklady sú ilustračného charakteru (nie sú súčasťou záväznej časti pravidla). [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|Dôvodová správa]] bližšie objasňuje zdôvodnenie návrhu, a to ako všeobecné, tak aj zdôvodnenie každého z uvedených ustanovení. V prípade schválenia zároveň odporúčam vytvoriť skratku „WP:ČS“, resp. aj skratku bez diakritiky „WP:CS“, keďže stránka je koncipovaná tak, aby sa na konkrétny odsek dalo priamo odkazovať pomocou mriežky (napr. „WP:CS#2.1“ odkáže na odsek 1 v sekcii Názov štátu). Pravidlo zámerne neupravuje obdobie pred vznikom štátu (napr. písanie pomenovaní ako ''čs. odboj'', ''čs. légie'' ap.), s výnimkou názvov politických orgánov (napr. [[Československá národná rada]]) a prípadných právnických osôb. Pokladám to za špecifickú tému, kde sú prípustné obe varianty, pričom nie je jednoznačná zhoda na jedinom z nich, preto ju ponechávam na osobitnú redakčnú dohodu mimo textu so záväznosťou pravidla. Z pohľadu pravidla to spadá do vecí, ktoré ''toto pravidlo výslovne neupravuje'' a ku ktorého riešeniu sa má dospieť ''na základe zrelej úvahy redaktorskej komunity''. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 18:53, 12. júl 2026 (UTC) == Diskusia == :'''Nejaké pripomienky:''' :1. Ak už uvádzaš príklady literatúry, ktorá sa môže zohľadniť, tak by som bol asi skôr menej kategorický a namiesto „najmä tieto publikácie“, by som dal „napríklad tieto publikácie“. :2. K „ods. 2, kap. Predmet úpravy“ by som pridal písm. „d) používanie opisných názvov, ako napríklad“ :*predmníchovská republika :*druhá republika :*Československá ľudovodemokratická republika :*a pod. :3. Z tabuľky by som vypustil skratky a urobil by som osobitný bod, kde by som uviedol niečo v zmysle „V textoch možno používať aj zaužívané skratky bez spojovníka (napríklad ČSR, ČSSR, ČSFR).“ :4. Tie dlhé zoznamy, ak tam majú zostať, by som dal do šablóny „dva stĺpce“ :5. „''Týmto pravidlom sa upravuje písanie názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní.''“ Trošku mi tam vadí použitie pojmu/tvaru Československa na tomto mieste. Sedel by mi tam skôr nejaký opisný názov typu „''písanie názvu spoločného štátu Čechov a Slovákov''“; ale to je len detail na zamyslenie, netrvám na tom. :6. Návrh celkovo mi príde trochu rozvláčny, obsahuje kopec materiálu, ktorý sa mi do „legislatívneho“ textu nehodí, ako množstvo príkladov, faktografických vysvetlení či tvrdení, počnúc od vety „Účelom pravidla je uvedenie stavu na slovenskej Wikipédii do súladu s prevažujúcim úzom v slovenskej historickej obci a usmernením Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.“ až po komentáre v poznámkach. :7. Trochu prekvapivo sú tam poznámky aj intextové aj referenčné :8. Trochu prekvapivo sú tam Harvard citácie v pravidle, aj keď na Wikipédii nie sú štandardom :9. Dalo by sa pozastaviť aj nad viacerým, či to tam musí naozaj byť (napr. trochu úsmevné odporúčanie obrátiť sa na archív), ale dajme tomu, nateraz...[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 20:19, 14. júl 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi pekne za podnetné a užitočné pripomienky, ::čo sa týka ich zapracovania: ::* Ad 1: Súhlasím. Zmením [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.3|sekciu 5 ods. 2]] na: „Za spoľahlivé zdroje na účely určenia názvu podľa [[#5.3|ods. 3]] sa pokladajú napríklad tieto publikácie“. ::* Ad 2: V princípe súhlasím, no navrhujem to pridať ako druhú vetu za [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#2.3|sekciu 2 ods. 2]]: „Týmto nie je dotknuté používanie opisných pomenovaní pre štát v jeho jednotlivých obdobiach.“ Pod to do poznámky (pred súčasnú poznámku) zopár príkladov (prvá republika, predmníchovská republika, medzivojnové Československo ap.). Dôvodom je najmä to, že [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.2|sekcia 1 ods. 2]] vymedzuje skôr typ textu, na ktorý sa táto úprava nevzťahuje z ich samotnej povahy (citát, názov diela), zatiaľ čo tieto opisné pomenovania sú pomenovaniami názvu štátu, hoci nie oficiálnymi. ::* Ad 3: Nebránim sa tomu, hoci tie uvedené skratky sú tak zaužívané pre jednotlivé obdobia. ::* Ad 4: Súhlasím, typografiu upravím. ::* Ad 5: Pôvodne tam tiež smerovali moje úvahy, no prikláňam sa za ten kratší názov, a to ako kvôli úspore miesta, tak aj pre to, že výraz „spoločný štát Čechov a Slovákov“ ho úplne nevystihuje, resp. môže potenciálne pôsobiť politizujúco (napr. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Československo&d=sssj SSSJ] ho definuje ako „bývalý spoločný štát Čechov a Slovákov a národností žijúcich na jeho území“, keďže tie národnosti mali pomerne silné zastúpenie, najmä Rusíni v prvej republike). Vo všeobecnosti sa však nebránim návrhom na úpravu názvu pravidla. ::* Ad 6: Priznávam, že môže pôsobiť tým dojmom, no má to dizajnovú logiku. Po prvé, má to skôr povahu normy alebo štylistického manuálu než právneho predpisu, aj preto je obsahuje doplňujúce vysvetlivky a príklady aplikácie. Po druhé, vzhľadom na minulé skúsenosti so spormi bolo mojím cieľom tomu dať jednoznačný výklad. :::Čo uznávam, že tam nemusí byť sú tie odôvodňujúce vysvetlivky (druhá veta úvodu; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-10|poznámka č. 3]], ktorá len vysvetľuje, prečo bol ako medzník začiatku tretej republiky zvolený 4. apríl 1945; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-16|poznámka č. 4]] citujúca príklady zdrojov používajúcich tie názvy pre agrárnu stranu a ČSL; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-20|poznámka č. 5]] o postupe, ktorý sa hypoteticky dá použiť pri archíve). Ak voči tomu nie sú námietky, patrične zapracujem tieto pasáže do [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|dôvodovej správy]], pričom do úvodu na koniec doplním: :::* namiesto druhej vety: „Účelom pravidla je zjednotenie písania názvu tohto štátu a od tohto názvu odvodených prídavných mien a vlastných mien.“ :::* na koniec: „Odôvodnenie pravidla je podrobne vysvetlené v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|priloženej dôvodovej správe]], ktorá nie je súčasťou záväznej časti pravidla.“ :::Tým podľa mňa bude naplnené ustanovenie [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Forma návrhu|pravidla o prijímaní pravidiel]], podľa ktorého text musí obsahovať ''„odôvodnenie, prečo sa návrh podáva, alebo účel pravidla“''. :::Tiež som toho názoru, že odôvodňujúci text by nemal byť súčasťou stránky s textom pravidla, keďže ju čitateľstvo navštevuje kvôli tomu návodu; odôvodnenie slúži skôr len na to, aby komunita mohla posúdiť návrh a pre bližšie objasnenie zámeru. :::V súlade s touto úpravou taktiež z úvodu odstraňujem [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-5|poznámku č. 2]] (o ''čechoslovákovi'' s malým č), keďže s problematikou výslovne nesúvisí. ::* Ad 7: Po zmenách podľa vyššieho bodu budú referenčné poznámky odstránené. ::* Ad 8: Beriem na vedomie a mením citačné šablóny (v texte pravidla aj v dôvodovej správe) na {{tl|Citácia}}. ::* Ad 9: Môže to tak pôsobiť, ale je to anticipáciou možných sporov. Nepredpokladám, že práve ten inštitút žiadosti archívu bude často využívaný, ak vôbec. Z praktického hľadiska: už len mnohé inventáre k archívnym fondom sú sprístupnené online. ::--[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 12:32, 15. júl 2026 (UTC) :Toto nie je téma, ktorej by som detailne rozumel, takže nemám historické ani lingvistické poznámky; ale mám pár technických poznámok: :* V sekcii ''Predmet úpravy'' mi označenei (1)/(2) pripadá zmätočné, ale to je možno len môj problém; pôsobí to na mňa tak, ako keby sekcia ''Názov štátu'' na ''Predmet úpravy'' priamo nadväzovala, čo však nie je ten prípad. V sekcii ''Predmet úpravy'' to navyše snáď ani nie je nutné, mať toto rozdelenie. :* Pre roky 1938{{--}}1939 odporúčaš používať názov Česko-slovenská republika, avšak JÚĽŠ odporúča používať Česko-Slovenská republika, s veľkým S; toto nie je nikde reflektované. Je to doložené iným zdrojom? :* Súhlasím so Scholastikom o rozvláčností niektorých sekcií, podľa mňa je ten počet príkladov absolútne nadbytočný. Taktiež by som bol za spojenie ''Pomenovanie štátnej príslušnosti'', ''Prídavné meno viažuce sa na názov štátu'' a ''Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene'' - mám pocit, že ich pointa je prakticky stále rovnaká. Spojil by som pod "Odvodené tvary" a uviedol ako tri sekcie. :* V sekcii ''Prechodne ustanovenia'' mi pripadá vyjadrenie "sa postupne dajú" trochu alibistické. Áno, nemôžeme užívateľov karhať za to, že niečo také neurobili (i keď, ak by to bolo pravidlo, dalo by sa za to i blokovať, keby som to mal prehnať), ale samo sa to neurobí... prejdeš to manuálne ty alebo ako? :Zvyšok mi pripadá ok, zrozumiteľné i rozumné. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:45, 15. júl 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK|s=1}} Ďakujem veľmi pekne za pripomienky a v prvom rade za postreh, že názov pre druhú republiku skutočne má znieť ''Česko-'''S'''lovenská republika''. Pre protokol, kvôli overiteľnosti, pridávam aj citácie na dobový, právny zdroj [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavný zákon z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]],<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Zb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, čiastka 99, vydaná 23. novembra 1938, s. 1161. [https://www.aspi.sk/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-07-15]. „Národné shromaždenie vychádzajúc z toho, že Česko-Slovenská republika vznikla shodou suverennej vôle dvoch rovnoprávnych národov“.</ref> ako aj na súčasné odborné zdroje, napr. [[Slovník súčasného slovenského jazyka|SSSJ]],<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovensko, Československo | PriezviskoEditora = Buzássyová | MenoEditora = Klára | PriezviskoEditora2 = Jarošová | MenoEditora2 = Alexandra | OdkazNaEditora2 = Alexandra Jarošová | Rok = 2006 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = Zväzok 1, A{{--}}G | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 80-224-0932-4 | URL = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj | DátumPrístupu = 2026-07-15 | Citát = 1938{{--}}1939 Česko-Slovenská republika}}</ref> [[Encyclopaedia Beliana|Belianu]],<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Československo | Titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | Vydavateľ = Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied | URL = https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko | DátumVydania = máj 2003 | DátumAktualizácie = 2024-04-18 | DátumPrístupu = 2026-07-15 | Citát = 1938{{--}}39 Česko-Slovenská republika}}</ref> syntézu [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]],<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ferenčuhová | Meno = Bohumila | OdkazNaAutora = Bohumila Ferenčuhová | Priezvisko2 = Zemko | Meno2 = Milan | OdkazNaAutora2 = Milan Zemko | Rok = 2012 | Príspevok = Úvod | PriezviskoEditora = Ferenčuhová | MenoEditora = Bohumila | PriezviskoEditora2 = Zemko | MenoEditora2 = Milan | Titul = V medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | Strana = 483 | ISBN = 978-80-224-1199-8 | Citát = Pre obdobie od uzavretia politických dohôd medzi ústrednou vládou a zoskupením slovenských politických strán a vymenovania prvej autonómnej slovenskej vlády 6. októbra 1938 až do zániku medzivojnovej republiky 14. marca 1939 používame preto názov Česko-Slovenská republika, skrátene Č-SR, resp. Česko-Slovensko a adjektívum česko-slovenský.}}</ref> knihu [[Róbert Letz|Róberta Letza]]<ref>{{Citácia Harvard | Kapitola = Úvod | Priezvisko = Letz | Meno = Róbert | OdkazNaAutora = Róbert Letz | Rok = 2010 | Titul = Slovenské dejiny IV : 1914{{--}}1938 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Slovenské literárne centrum|Literárne informačné centrum]] | Strana = 8 | Citát = Štvrtý zväzok diela Slovenské dejiny je vymedzený rokmi 1914 až 1938, teda začiatkom prvej svetovej vojny a vyhlásením autonómie Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky.}}</ref> či [[Milan Šútovec|Milana Šútovec]].<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovenská republika | Priezvisko = Šútovec | Meno = Milan | OdkazNaAutora = Milan Šútovec | Rok = 2019 | Titul = Politické Slovensko : Encyklopedická príručka | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Slovart | Strany = 12 | ISBN = 978-80-556-3894-2 | Citát = Česko-Slovenská republika/Č-SR, tzv. druhá republika, názov česko-slovenského štátu v tzv. ‚pomníchovských hraniciach‘ (Mníchovská dohoda 1938).}}</ref> Mea culpa a ešte raz vďaka za spozorovanie chyby. ::K tvojmu prvému bodu, teda čo sa týka sekcie [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Predmet úpravy|Predmet úpravy]]: Tá je schválne rozdelená tak, že [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.1|prvý odsek]] vytyčuje menné priestory Wikipédie, teda naše vlastné, interné okruhy, na ktoré sa pravidlo má vzťahovať; naproti tomu [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.2|druhý odsek]] vytyčuje prvky v samotnom texte článkov, na ktoré sa pravidlo ''nevzťahuje'', teda bibliografické záznamy, citáty, názvy diel – tie prvky sú vlastné každému odbornému textu, pričom v našom prípade sa vzťahujú len na hlavný menný priestor. Keďže hlavný menný priestor spadá pod toto pravidlo, je potrebné to takýmto spôsobom vyčleniť. Podľa mňa by „zliatie“ oboch vytýčení do jedného odseku podľa mňa mohlo znížiť čitateľnosť textu. ::Počet príkladov môžem zredukovať, ak máš na mysli príklady názvov právnických osôb pod [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 2 príslušnej sekcie]] (napr. po dva z každej oblasti – politické strany, spolky, firmy atď.). Redukcii príkladov v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 1]] sa chcem vyhnúť, keďže názvy politických orgánov môžu byť spornejšie (napr. [[:s:Pittsburská dohoda|Pittsburská dohoda]] píše o „Česko-Slovenskej Národnej Rade“, hoci pod takým menom ten orgán primárne nevystupoval. Ak bude o to prejavený záujem, môžem zredukovať aj príklady vyznamenaní, cien a titulov v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 3]]; v súčasnej podobe ide o vyčerpávajúci zoznam vytvorený z tam citovaných Pudrekových kníh. ::Tiež by podľa mňa nebolo produktívne spojiť sekcie [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Pomenovanie štátnej príslušnosti|Pomenovanie štátnej príslušnosti]] (''Čechoslovák''), [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Prídavné meno viažuce sa na názov štátu|Prídavné meno viažuce sa na názov štátu]] (''československý'') a [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene|Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene]] (konkrétny názov orgánu, právnickej osoby, vyznamenania ap.), keďže tie sa týkajú odlišných prípadov použitia, pričom pri tom poslednom je uplatnený odlišný princíp než len odvodenie od písania štátu (napr. ''„''[n]''ázov politického orgánu sa uvádza v takom tvare, pod ktorým úradne vystupoval“'' – Hodžova ''Česko-Slovenská národná rada'' pôsobila pod spojovníkovým názvom v exilových rokoch 1939{{--}}1940, pri ktorom píšeme názov bez spojovníka). ::Reálne predpokladám, že zmena bude prebiehať kombináciou úprav pomocou bota a manuálnych úprav. Prinajhoršom to viem upraviť aj manuálne, keďže tých stránok zase nie je až tak veľa, aby to nebolo únosné hoc len pre jedného človeka. Ak máš návrh na vsunutie nejakého konkrétneho dedlajnu, v princípe sa tomu nebránim, no neviem si úplne predstaviť vynutiteľnosť. Bude to skôr asi o nejakej „džentlmensko-lejdyskej dohode“, že sa zaviažem k presunu názvov článkov a kategórií do dvoch mesiacov od prijatia pravidla a postupnej úprave samotného textu článkov do šiestich mesiacov (nemusí to vôbec trvať tak dlho, ale nech je tam nejaká rezerva). ::Na margo, keďže to spomínaš okrajovo, ale zrejme to bude dobré spomenúť: Čo sa týka blokovania, viem si predstaviť, že ak niekto bude úmyselne a opakovane porušovať toto pravidlo, môže dôjsť až k jeho zablokovaniu, ale to už podľa mňa spadá pod úpravu [[Wikipédia:Blokovanie|odporúčania o blokovaní]]. ::<small>'''Citácie'''</small> :<small>{{Referencie}}</small> ::Ešte raz vďaka za pripomienky. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 10:17, 19. júl 2026 (UTC) :::{{re|Corin|s=1}} Ad ''„prinajhoršom to viem upraviť aj manuálne, keďže tých stránok zase nie je až tak veľa“'': preberali sme to mailom, len stránok (článkov, šablón, kategórií) na presun budú [[:quarry:query/107377|rádovo stovky]] (aj po odrátaní prípadov, kde spojovníkový tvar zostane primárny bez ohľadu na pravidlo, resp. v zmysle pravidla). Preto som navhroval polomanuálny prístup, kde si z tej množiny v prípade prijatia pravidla označíme (a tu on-wiki odsúhlasíme) tie, čo majú zoztať aj naďalej so spojovníkom a zvyšok strojovo presunieme (+ zapracujeme nový tvar do úvodnej def., tiel šablón a kategorizácií). Už túto fázu nie je moc príčetné robiť manuálne. :::Celkový počet článkov obsahujúcich niekde vo výklade spojovníkový tvar je potom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%C4%8Desko-slovensk%2Fi 10k+]. Nie je samozrejme striktne nutné ich všekty upravovať, spojovníkový tvar sa prijatím pravidla nestane nesprávny. Aj tu ale platí, že ak by sme sa na to podujali, bude to treba zapracovať strojovo. Pričom najjednoduchší approach by bol nahradiť plošne všetko (mimo fixnej sady whitelistnutých tvarov, kde spojovníkový tvar patrí bez ohľadu na kontext) a false positives následne revertnúť/doladiť manuálne (keďže ich bude po novom výrazná menšina). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 19. júl 2026 (UTC) ::::S tým prístupom samozrejme súhlasím (preto píšem ''prinajhoršom''). Úpravu samotných textov možno vykonať presne tak, keďže výsek historického obdobia a kontextu so spojovníkom je minimálny popri zvyšku. Články, ktoré môžu kombinovať obe tvary (okolo Mníchovskej dohody, po Novembri 1989) bude treba prejsť aj manuálne, no tie si beztak zasluhujú kontrolu, revíziu a doplnenie, takže tam sa to dá spojiť s bežnou činnosťou. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:29, 19. júl 2026 (UTC) == Ukončenie diskusie == Diskusia bola otvorená 12. júla 2026. Vzhľadom na to, že polnocou medzi 26. a 27. júlom 2026 uplynula 14-dňová lehota na diskusiu podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Diskusia o návrhu|sekcie 3 pravidla o prijímaní pravidiel]], a súčasne aj 7-dňová lehota od posledného príspevku v diskusii, týmto pokladám diskusiu za skončenú a ďakujem všetkým zúčastneným. Konštantujem, že v diskusii neboli predložené žiadne pozmeňovacie návrhy. Pripomienky predložené v diskusných príspevkoch boli do znenia pravidla zapracované v zmysle mojich odpovedí vyššie. Po finálnej kontrole znenia návrhu v priebehu dneška, 27. júla 2026, na tomto mieste spustím hlasovanie o návrhu pravidla. Na účasť v hlasovaní je potrebné spĺňať podmienky hlasovacieho práva v zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie|pravidla o hlasovaní]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 00:01, 27. júl 2026 (UTC) == Otvorenie hlasovania == V zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Hlasovanie o návrhu|sekcie 4 pravidla o prijímaní pravidiel]] týmto začínam hlasovanie o návrhu pravidla v znení uvedenom na '''[[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní|tejto stránke]]''' ([[Špeciálne:TrvalýOdkaz/8254207|trvalý odkaz]]). Hlasovanie bude prebiehať počas nasledujúcich 14 dní, teda do 10. augusta 2026 (vrátane). Na hlasovaní sa môže zúčastniť každý, kto v okamihu jeho spustenia má hlasovacie právo podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|sekcie 1 ods. 2 pravidla o hlasovaní]]. Pravidlo bude schválené, ak získa aspoň 10 platných hlasov a pomer kladných a záporných hlasov bude väčší alebo rovný 2. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:59, 27. júl 2026 (UTC) ---- == Hlasovanie == === Za === # {{Za}} [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 15:33, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Napravenie jednej z vecných chýb na našej Wikipédii. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:41, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Long overdue. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 15:52, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Viditeľne chýbalo. Neutrálne, vecné, praktické. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:03, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Konzistentne s [[Encyclopaedia Beliana|Belianou]] a praktické rozlíšenie tvaru. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:30, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Podporujem, lebo Slovenčina by nemala mať medzery. --[[Redaktor:Barry Cunningham|Barry Cunningham]] ([[Diskusia s redaktorom:Barry Cunningham|diskusia]]) 23:15, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:27, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Súhlasím. Považujem za vhodné, aby bola táto oblasť upravená explicitným pravidlom.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:39, 28. júl 2026 (UTC) === Proti === # pxpz07yfwyf0p0asjc1hc88femiynjt 8254904 8254881 2026-07-28T18:53:38Z Teslaton 12161 /* Za */ + 8254904 wikitext text/x-wiki == Otvorenie diskusie == Vážená redaktorská komunita, po diskusii v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Písanie názvu Československa|Kaviarni]] pristupujem k podaniu formálneho návrhu ''pravidla o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní''. Ide o znenie, na ktorom už v odkazovanej diskusii nastala väčšinová zhoda, precizované o niektoré pasáže a príklady aplikácie. Poznámky uvedené v texte dovysvetľujú niektoré špecifiká, príklady slúžia na ilustráciu aplikácie pravidla, pričom treba brať ohľad na to, že uvedené príklady sú ilustračného charakteru (nie sú súčasťou záväznej časti pravidla). [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|Dôvodová správa]] bližšie objasňuje zdôvodnenie návrhu, a to ako všeobecné, tak aj zdôvodnenie každého z uvedených ustanovení. V prípade schválenia zároveň odporúčam vytvoriť skratku „WP:ČS“, resp. aj skratku bez diakritiky „WP:CS“, keďže stránka je koncipovaná tak, aby sa na konkrétny odsek dalo priamo odkazovať pomocou mriežky (napr. „WP:CS#2.1“ odkáže na odsek 1 v sekcii Názov štátu). Pravidlo zámerne neupravuje obdobie pred vznikom štátu (napr. písanie pomenovaní ako ''čs. odboj'', ''čs. légie'' ap.), s výnimkou názvov politických orgánov (napr. [[Československá národná rada]]) a prípadných právnických osôb. Pokladám to za špecifickú tému, kde sú prípustné obe varianty, pričom nie je jednoznačná zhoda na jedinom z nich, preto ju ponechávam na osobitnú redakčnú dohodu mimo textu so záväznosťou pravidla. Z pohľadu pravidla to spadá do vecí, ktoré ''toto pravidlo výslovne neupravuje'' a ku ktorého riešeniu sa má dospieť ''na základe zrelej úvahy redaktorskej komunity''. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 18:53, 12. júl 2026 (UTC) == Diskusia == :'''Nejaké pripomienky:''' :1. Ak už uvádzaš príklady literatúry, ktorá sa môže zohľadniť, tak by som bol asi skôr menej kategorický a namiesto „najmä tieto publikácie“, by som dal „napríklad tieto publikácie“. :2. K „ods. 2, kap. Predmet úpravy“ by som pridal písm. „d) používanie opisných názvov, ako napríklad“ :*predmníchovská republika :*druhá republika :*Československá ľudovodemokratická republika :*a pod. :3. Z tabuľky by som vypustil skratky a urobil by som osobitný bod, kde by som uviedol niečo v zmysle „V textoch možno používať aj zaužívané skratky bez spojovníka (napríklad ČSR, ČSSR, ČSFR).“ :4. Tie dlhé zoznamy, ak tam majú zostať, by som dal do šablóny „dva stĺpce“ :5. „''Týmto pravidlom sa upravuje písanie názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní.''“ Trošku mi tam vadí použitie pojmu/tvaru Československa na tomto mieste. Sedel by mi tam skôr nejaký opisný názov typu „''písanie názvu spoločného štátu Čechov a Slovákov''“; ale to je len detail na zamyslenie, netrvám na tom. :6. Návrh celkovo mi príde trochu rozvláčny, obsahuje kopec materiálu, ktorý sa mi do „legislatívneho“ textu nehodí, ako množstvo príkladov, faktografických vysvetlení či tvrdení, počnúc od vety „Účelom pravidla je uvedenie stavu na slovenskej Wikipédii do súladu s prevažujúcim úzom v slovenskej historickej obci a usmernením Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.“ až po komentáre v poznámkach. :7. Trochu prekvapivo sú tam poznámky aj intextové aj referenčné :8. Trochu prekvapivo sú tam Harvard citácie v pravidle, aj keď na Wikipédii nie sú štandardom :9. Dalo by sa pozastaviť aj nad viacerým, či to tam musí naozaj byť (napr. trochu úsmevné odporúčanie obrátiť sa na archív), ale dajme tomu, nateraz...[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 20:19, 14. júl 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi pekne za podnetné a užitočné pripomienky, ::čo sa týka ich zapracovania: ::* Ad 1: Súhlasím. Zmením [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.3|sekciu 5 ods. 2]] na: „Za spoľahlivé zdroje na účely určenia názvu podľa [[#5.3|ods. 3]] sa pokladajú napríklad tieto publikácie“. ::* Ad 2: V princípe súhlasím, no navrhujem to pridať ako druhú vetu za [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#2.3|sekciu 2 ods. 2]]: „Týmto nie je dotknuté používanie opisných pomenovaní pre štát v jeho jednotlivých obdobiach.“ Pod to do poznámky (pred súčasnú poznámku) zopár príkladov (prvá republika, predmníchovská republika, medzivojnové Československo ap.). Dôvodom je najmä to, že [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.2|sekcia 1 ods. 2]] vymedzuje skôr typ textu, na ktorý sa táto úprava nevzťahuje z ich samotnej povahy (citát, názov diela), zatiaľ čo tieto opisné pomenovania sú pomenovaniami názvu štátu, hoci nie oficiálnymi. ::* Ad 3: Nebránim sa tomu, hoci tie uvedené skratky sú tak zaužívané pre jednotlivé obdobia. ::* Ad 4: Súhlasím, typografiu upravím. ::* Ad 5: Pôvodne tam tiež smerovali moje úvahy, no prikláňam sa za ten kratší názov, a to ako kvôli úspore miesta, tak aj pre to, že výraz „spoločný štát Čechov a Slovákov“ ho úplne nevystihuje, resp. môže potenciálne pôsobiť politizujúco (napr. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Československo&d=sssj SSSJ] ho definuje ako „bývalý spoločný štát Čechov a Slovákov a národností žijúcich na jeho území“, keďže tie národnosti mali pomerne silné zastúpenie, najmä Rusíni v prvej republike). Vo všeobecnosti sa však nebránim návrhom na úpravu názvu pravidla. ::* Ad 6: Priznávam, že môže pôsobiť tým dojmom, no má to dizajnovú logiku. Po prvé, má to skôr povahu normy alebo štylistického manuálu než právneho predpisu, aj preto je obsahuje doplňujúce vysvetlivky a príklady aplikácie. Po druhé, vzhľadom na minulé skúsenosti so spormi bolo mojím cieľom tomu dať jednoznačný výklad. :::Čo uznávam, že tam nemusí byť sú tie odôvodňujúce vysvetlivky (druhá veta úvodu; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-10|poznámka č. 3]], ktorá len vysvetľuje, prečo bol ako medzník začiatku tretej republiky zvolený 4. apríl 1945; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-16|poznámka č. 4]] citujúca príklady zdrojov používajúcich tie názvy pre agrárnu stranu a ČSL; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-20|poznámka č. 5]] o postupe, ktorý sa hypoteticky dá použiť pri archíve). Ak voči tomu nie sú námietky, patrične zapracujem tieto pasáže do [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|dôvodovej správy]], pričom do úvodu na koniec doplním: :::* namiesto druhej vety: „Účelom pravidla je zjednotenie písania názvu tohto štátu a od tohto názvu odvodených prídavných mien a vlastných mien.“ :::* na koniec: „Odôvodnenie pravidla je podrobne vysvetlené v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|priloženej dôvodovej správe]], ktorá nie je súčasťou záväznej časti pravidla.“ :::Tým podľa mňa bude naplnené ustanovenie [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Forma návrhu|pravidla o prijímaní pravidiel]], podľa ktorého text musí obsahovať ''„odôvodnenie, prečo sa návrh podáva, alebo účel pravidla“''. :::Tiež som toho názoru, že odôvodňujúci text by nemal byť súčasťou stránky s textom pravidla, keďže ju čitateľstvo navštevuje kvôli tomu návodu; odôvodnenie slúži skôr len na to, aby komunita mohla posúdiť návrh a pre bližšie objasnenie zámeru. :::V súlade s touto úpravou taktiež z úvodu odstraňujem [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-5|poznámku č. 2]] (o ''čechoslovákovi'' s malým č), keďže s problematikou výslovne nesúvisí. ::* Ad 7: Po zmenách podľa vyššieho bodu budú referenčné poznámky odstránené. ::* Ad 8: Beriem na vedomie a mením citačné šablóny (v texte pravidla aj v dôvodovej správe) na {{tl|Citácia}}. ::* Ad 9: Môže to tak pôsobiť, ale je to anticipáciou možných sporov. Nepredpokladám, že práve ten inštitút žiadosti archívu bude často využívaný, ak vôbec. Z praktického hľadiska: už len mnohé inventáre k archívnym fondom sú sprístupnené online. ::--[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 12:32, 15. júl 2026 (UTC) :Toto nie je téma, ktorej by som detailne rozumel, takže nemám historické ani lingvistické poznámky; ale mám pár technických poznámok: :* V sekcii ''Predmet úpravy'' mi označenei (1)/(2) pripadá zmätočné, ale to je možno len môj problém; pôsobí to na mňa tak, ako keby sekcia ''Názov štátu'' na ''Predmet úpravy'' priamo nadväzovala, čo však nie je ten prípad. V sekcii ''Predmet úpravy'' to navyše snáď ani nie je nutné, mať toto rozdelenie. :* Pre roky 1938{{--}}1939 odporúčaš používať názov Česko-slovenská republika, avšak JÚĽŠ odporúča používať Česko-Slovenská republika, s veľkým S; toto nie je nikde reflektované. Je to doložené iným zdrojom? :* Súhlasím so Scholastikom o rozvláčností niektorých sekcií, podľa mňa je ten počet príkladov absolútne nadbytočný. Taktiež by som bol za spojenie ''Pomenovanie štátnej príslušnosti'', ''Prídavné meno viažuce sa na názov štátu'' a ''Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene'' - mám pocit, že ich pointa je prakticky stále rovnaká. Spojil by som pod "Odvodené tvary" a uviedol ako tri sekcie. :* V sekcii ''Prechodne ustanovenia'' mi pripadá vyjadrenie "sa postupne dajú" trochu alibistické. Áno, nemôžeme užívateľov karhať za to, že niečo také neurobili (i keď, ak by to bolo pravidlo, dalo by sa za to i blokovať, keby som to mal prehnať), ale samo sa to neurobí... prejdeš to manuálne ty alebo ako? :Zvyšok mi pripadá ok, zrozumiteľné i rozumné. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:45, 15. júl 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK|s=1}} Ďakujem veľmi pekne za pripomienky a v prvom rade za postreh, že názov pre druhú republiku skutočne má znieť ''Česko-'''S'''lovenská republika''. Pre protokol, kvôli overiteľnosti, pridávam aj citácie na dobový, právny zdroj [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavný zákon z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]],<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Zb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, čiastka 99, vydaná 23. novembra 1938, s. 1161. [https://www.aspi.sk/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-07-15]. „Národné shromaždenie vychádzajúc z toho, že Česko-Slovenská republika vznikla shodou suverennej vôle dvoch rovnoprávnych národov“.</ref> ako aj na súčasné odborné zdroje, napr. [[Slovník súčasného slovenského jazyka|SSSJ]],<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovensko, Československo | PriezviskoEditora = Buzássyová | MenoEditora = Klára | PriezviskoEditora2 = Jarošová | MenoEditora2 = Alexandra | OdkazNaEditora2 = Alexandra Jarošová | Rok = 2006 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = Zväzok 1, A{{--}}G | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 80-224-0932-4 | URL = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj | DátumPrístupu = 2026-07-15 | Citát = 1938{{--}}1939 Česko-Slovenská republika}}</ref> [[Encyclopaedia Beliana|Belianu]],<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Československo | Titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | Vydavateľ = Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied | URL = https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko | DátumVydania = máj 2003 | DátumAktualizácie = 2024-04-18 | DátumPrístupu = 2026-07-15 | Citát = 1938{{--}}39 Česko-Slovenská republika}}</ref> syntézu [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]],<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ferenčuhová | Meno = Bohumila | OdkazNaAutora = Bohumila Ferenčuhová | Priezvisko2 = Zemko | Meno2 = Milan | OdkazNaAutora2 = Milan Zemko | Rok = 2012 | Príspevok = Úvod | PriezviskoEditora = Ferenčuhová | MenoEditora = Bohumila | PriezviskoEditora2 = Zemko | MenoEditora2 = Milan | Titul = V medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | Strana = 483 | ISBN = 978-80-224-1199-8 | Citát = Pre obdobie od uzavretia politických dohôd medzi ústrednou vládou a zoskupením slovenských politických strán a vymenovania prvej autonómnej slovenskej vlády 6. októbra 1938 až do zániku medzivojnovej republiky 14. marca 1939 používame preto názov Česko-Slovenská republika, skrátene Č-SR, resp. Česko-Slovensko a adjektívum česko-slovenský.}}</ref> knihu [[Róbert Letz|Róberta Letza]]<ref>{{Citácia Harvard | Kapitola = Úvod | Priezvisko = Letz | Meno = Róbert | OdkazNaAutora = Róbert Letz | Rok = 2010 | Titul = Slovenské dejiny IV : 1914{{--}}1938 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Slovenské literárne centrum|Literárne informačné centrum]] | Strana = 8 | Citát = Štvrtý zväzok diela Slovenské dejiny je vymedzený rokmi 1914 až 1938, teda začiatkom prvej svetovej vojny a vyhlásením autonómie Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky.}}</ref> či [[Milan Šútovec|Milana Šútovec]].<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovenská republika | Priezvisko = Šútovec | Meno = Milan | OdkazNaAutora = Milan Šútovec | Rok = 2019 | Titul = Politické Slovensko : Encyklopedická príručka | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Slovart | Strany = 12 | ISBN = 978-80-556-3894-2 | Citát = Česko-Slovenská republika/Č-SR, tzv. druhá republika, názov česko-slovenského štátu v tzv. ‚pomníchovských hraniciach‘ (Mníchovská dohoda 1938).}}</ref> Mea culpa a ešte raz vďaka za spozorovanie chyby. ::K tvojmu prvému bodu, teda čo sa týka sekcie [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Predmet úpravy|Predmet úpravy]]: Tá je schválne rozdelená tak, že [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.1|prvý odsek]] vytyčuje menné priestory Wikipédie, teda naše vlastné, interné okruhy, na ktoré sa pravidlo má vzťahovať; naproti tomu [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.2|druhý odsek]] vytyčuje prvky v samotnom texte článkov, na ktoré sa pravidlo ''nevzťahuje'', teda bibliografické záznamy, citáty, názvy diel – tie prvky sú vlastné každému odbornému textu, pričom v našom prípade sa vzťahujú len na hlavný menný priestor. Keďže hlavný menný priestor spadá pod toto pravidlo, je potrebné to takýmto spôsobom vyčleniť. Podľa mňa by „zliatie“ oboch vytýčení do jedného odseku podľa mňa mohlo znížiť čitateľnosť textu. ::Počet príkladov môžem zredukovať, ak máš na mysli príklady názvov právnických osôb pod [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 2 príslušnej sekcie]] (napr. po dva z každej oblasti – politické strany, spolky, firmy atď.). Redukcii príkladov v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 1]] sa chcem vyhnúť, keďže názvy politických orgánov môžu byť spornejšie (napr. [[:s:Pittsburská dohoda|Pittsburská dohoda]] píše o „Česko-Slovenskej Národnej Rade“, hoci pod takým menom ten orgán primárne nevystupoval. Ak bude o to prejavený záujem, môžem zredukovať aj príklady vyznamenaní, cien a titulov v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 3]]; v súčasnej podobe ide o vyčerpávajúci zoznam vytvorený z tam citovaných Pudrekových kníh. ::Tiež by podľa mňa nebolo produktívne spojiť sekcie [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Pomenovanie štátnej príslušnosti|Pomenovanie štátnej príslušnosti]] (''Čechoslovák''), [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Prídavné meno viažuce sa na názov štátu|Prídavné meno viažuce sa na názov štátu]] (''československý'') a [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene|Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene]] (konkrétny názov orgánu, právnickej osoby, vyznamenania ap.), keďže tie sa týkajú odlišných prípadov použitia, pričom pri tom poslednom je uplatnený odlišný princíp než len odvodenie od písania štátu (napr. ''„''[n]''ázov politického orgánu sa uvádza v takom tvare, pod ktorým úradne vystupoval“'' – Hodžova ''Česko-Slovenská národná rada'' pôsobila pod spojovníkovým názvom v exilových rokoch 1939{{--}}1940, pri ktorom píšeme názov bez spojovníka). ::Reálne predpokladám, že zmena bude prebiehať kombináciou úprav pomocou bota a manuálnych úprav. Prinajhoršom to viem upraviť aj manuálne, keďže tých stránok zase nie je až tak veľa, aby to nebolo únosné hoc len pre jedného človeka. Ak máš návrh na vsunutie nejakého konkrétneho dedlajnu, v princípe sa tomu nebránim, no neviem si úplne predstaviť vynutiteľnosť. Bude to skôr asi o nejakej „džentlmensko-lejdyskej dohode“, že sa zaviažem k presunu názvov článkov a kategórií do dvoch mesiacov od prijatia pravidla a postupnej úprave samotného textu článkov do šiestich mesiacov (nemusí to vôbec trvať tak dlho, ale nech je tam nejaká rezerva). ::Na margo, keďže to spomínaš okrajovo, ale zrejme to bude dobré spomenúť: Čo sa týka blokovania, viem si predstaviť, že ak niekto bude úmyselne a opakovane porušovať toto pravidlo, môže dôjsť až k jeho zablokovaniu, ale to už podľa mňa spadá pod úpravu [[Wikipédia:Blokovanie|odporúčania o blokovaní]]. ::<small>'''Citácie'''</small> :<small>{{Referencie}}</small> ::Ešte raz vďaka za pripomienky. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 10:17, 19. júl 2026 (UTC) :::{{re|Corin|s=1}} Ad ''„prinajhoršom to viem upraviť aj manuálne, keďže tých stránok zase nie je až tak veľa“'': preberali sme to mailom, len stránok (článkov, šablón, kategórií) na presun budú [[:quarry:query/107377|rádovo stovky]] (aj po odrátaní prípadov, kde spojovníkový tvar zostane primárny bez ohľadu na pravidlo, resp. v zmysle pravidla). Preto som navhroval polomanuálny prístup, kde si z tej množiny v prípade prijatia pravidla označíme (a tu on-wiki odsúhlasíme) tie, čo majú zoztať aj naďalej so spojovníkom a zvyšok strojovo presunieme (+ zapracujeme nový tvar do úvodnej def., tiel šablón a kategorizácií). Už túto fázu nie je moc príčetné robiť manuálne. :::Celkový počet článkov obsahujúcich niekde vo výklade spojovníkový tvar je potom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%C4%8Desko-slovensk%2Fi 10k+]. Nie je samozrejme striktne nutné ich všekty upravovať, spojovníkový tvar sa prijatím pravidla nestane nesprávny. Aj tu ale platí, že ak by sme sa na to podujali, bude to treba zapracovať strojovo. Pričom najjednoduchší approach by bol nahradiť plošne všetko (mimo fixnej sady whitelistnutých tvarov, kde spojovníkový tvar patrí bez ohľadu na kontext) a false positives následne revertnúť/doladiť manuálne (keďže ich bude po novom výrazná menšina). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 19. júl 2026 (UTC) ::::S tým prístupom samozrejme súhlasím (preto píšem ''prinajhoršom''). Úpravu samotných textov možno vykonať presne tak, keďže výsek historického obdobia a kontextu so spojovníkom je minimálny popri zvyšku. Články, ktoré môžu kombinovať obe tvary (okolo Mníchovskej dohody, po Novembri 1989) bude treba prejsť aj manuálne, no tie si beztak zasluhujú kontrolu, revíziu a doplnenie, takže tam sa to dá spojiť s bežnou činnosťou. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:29, 19. júl 2026 (UTC) == Ukončenie diskusie == Diskusia bola otvorená 12. júla 2026. Vzhľadom na to, že polnocou medzi 26. a 27. júlom 2026 uplynula 14-dňová lehota na diskusiu podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Diskusia o návrhu|sekcie 3 pravidla o prijímaní pravidiel]], a súčasne aj 7-dňová lehota od posledného príspevku v diskusii, týmto pokladám diskusiu za skončenú a ďakujem všetkým zúčastneným. Konštantujem, že v diskusii neboli predložené žiadne pozmeňovacie návrhy. Pripomienky predložené v diskusných príspevkoch boli do znenia pravidla zapracované v zmysle mojich odpovedí vyššie. Po finálnej kontrole znenia návrhu v priebehu dneška, 27. júla 2026, na tomto mieste spustím hlasovanie o návrhu pravidla. Na účasť v hlasovaní je potrebné spĺňať podmienky hlasovacieho práva v zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie|pravidla o hlasovaní]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 00:01, 27. júl 2026 (UTC) == Otvorenie hlasovania == V zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Hlasovanie o návrhu|sekcie 4 pravidla o prijímaní pravidiel]] týmto začínam hlasovanie o návrhu pravidla v znení uvedenom na '''[[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní|tejto stránke]]''' ([[Špeciálne:TrvalýOdkaz/8254207|trvalý odkaz]]). Hlasovanie bude prebiehať počas nasledujúcich 14 dní, teda do 10. augusta 2026 (vrátane). Na hlasovaní sa môže zúčastniť každý, kto v okamihu jeho spustenia má hlasovacie právo podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|sekcie 1 ods. 2 pravidla o hlasovaní]]. Pravidlo bude schválené, ak získa aspoň 10 platných hlasov a pomer kladných a záporných hlasov bude väčší alebo rovný 2. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:59, 27. júl 2026 (UTC) ---- == Hlasovanie == === Za === # {{Za}} [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 15:33, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Napravenie jednej z vecných chýb na našej Wikipédii. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:41, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Long overdue. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 15:52, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Viditeľne chýbalo. Neutrálne, vecné, praktické. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:03, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Konzistentne s [[Encyclopaedia Beliana|Belianou]] a praktické rozlíšenie tvaru. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:30, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Podporujem, lebo Slovenčina by nemala mať medzery. --[[Redaktor:Barry Cunningham|Barry Cunningham]] ([[Diskusia s redaktorom:Barry Cunningham|diskusia]]) 23:15, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:27, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Súhlasím. Považujem za vhodné, aby bola táto oblasť upravená explicitným pravidlom.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:39, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}}, k dôvodom som sa vyjadril už v Kaviarni [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8229857&oldid=8229855]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:53, 28. júl 2026 (UTC) === Proti === # 8tsrrhnwkbqir9getd1gco7i9bcha2z 8254965 8254904 2026-07-28T20:00:54Z Jetam2 30982 /* Hlasovanie */ za 8254965 wikitext text/x-wiki == Otvorenie diskusie == Vážená redaktorská komunita, po diskusii v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Písanie názvu Československa|Kaviarni]] pristupujem k podaniu formálneho návrhu ''pravidla o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní''. Ide o znenie, na ktorom už v odkazovanej diskusii nastala väčšinová zhoda, precizované o niektoré pasáže a príklady aplikácie. Poznámky uvedené v texte dovysvetľujú niektoré špecifiká, príklady slúžia na ilustráciu aplikácie pravidla, pričom treba brať ohľad na to, že uvedené príklady sú ilustračného charakteru (nie sú súčasťou záväznej časti pravidla). [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|Dôvodová správa]] bližšie objasňuje zdôvodnenie návrhu, a to ako všeobecné, tak aj zdôvodnenie každého z uvedených ustanovení. V prípade schválenia zároveň odporúčam vytvoriť skratku „WP:ČS“, resp. aj skratku bez diakritiky „WP:CS“, keďže stránka je koncipovaná tak, aby sa na konkrétny odsek dalo priamo odkazovať pomocou mriežky (napr. „WP:CS#2.1“ odkáže na odsek 1 v sekcii Názov štátu). Pravidlo zámerne neupravuje obdobie pred vznikom štátu (napr. písanie pomenovaní ako ''čs. odboj'', ''čs. légie'' ap.), s výnimkou názvov politických orgánov (napr. [[Československá národná rada]]) a prípadných právnických osôb. Pokladám to za špecifickú tému, kde sú prípustné obe varianty, pričom nie je jednoznačná zhoda na jedinom z nich, preto ju ponechávam na osobitnú redakčnú dohodu mimo textu so záväznosťou pravidla. Z pohľadu pravidla to spadá do vecí, ktoré ''toto pravidlo výslovne neupravuje'' a ku ktorého riešeniu sa má dospieť ''na základe zrelej úvahy redaktorskej komunity''. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 18:53, 12. júl 2026 (UTC) == Diskusia == :'''Nejaké pripomienky:''' :1. Ak už uvádzaš príklady literatúry, ktorá sa môže zohľadniť, tak by som bol asi skôr menej kategorický a namiesto „najmä tieto publikácie“, by som dal „napríklad tieto publikácie“. :2. K „ods. 2, kap. Predmet úpravy“ by som pridal písm. „d) používanie opisných názvov, ako napríklad“ :*predmníchovská republika :*druhá republika :*Československá ľudovodemokratická republika :*a pod. :3. Z tabuľky by som vypustil skratky a urobil by som osobitný bod, kde by som uviedol niečo v zmysle „V textoch možno používať aj zaužívané skratky bez spojovníka (napríklad ČSR, ČSSR, ČSFR).“ :4. Tie dlhé zoznamy, ak tam majú zostať, by som dal do šablóny „dva stĺpce“ :5. „''Týmto pravidlom sa upravuje písanie názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní.''“ Trošku mi tam vadí použitie pojmu/tvaru Československa na tomto mieste. Sedel by mi tam skôr nejaký opisný názov typu „''písanie názvu spoločného štátu Čechov a Slovákov''“; ale to je len detail na zamyslenie, netrvám na tom. :6. Návrh celkovo mi príde trochu rozvláčny, obsahuje kopec materiálu, ktorý sa mi do „legislatívneho“ textu nehodí, ako množstvo príkladov, faktografických vysvetlení či tvrdení, počnúc od vety „Účelom pravidla je uvedenie stavu na slovenskej Wikipédii do súladu s prevažujúcim úzom v slovenskej historickej obci a usmernením Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.“ až po komentáre v poznámkach. :7. Trochu prekvapivo sú tam poznámky aj intextové aj referenčné :8. Trochu prekvapivo sú tam Harvard citácie v pravidle, aj keď na Wikipédii nie sú štandardom :9. Dalo by sa pozastaviť aj nad viacerým, či to tam musí naozaj byť (napr. trochu úsmevné odporúčanie obrátiť sa na archív), ale dajme tomu, nateraz...[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 20:19, 14. júl 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi pekne za podnetné a užitočné pripomienky, ::čo sa týka ich zapracovania: ::* Ad 1: Súhlasím. Zmením [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.3|sekciu 5 ods. 2]] na: „Za spoľahlivé zdroje na účely určenia názvu podľa [[#5.3|ods. 3]] sa pokladajú napríklad tieto publikácie“. ::* Ad 2: V princípe súhlasím, no navrhujem to pridať ako druhú vetu za [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#2.3|sekciu 2 ods. 2]]: „Týmto nie je dotknuté používanie opisných pomenovaní pre štát v jeho jednotlivých obdobiach.“ Pod to do poznámky (pred súčasnú poznámku) zopár príkladov (prvá republika, predmníchovská republika, medzivojnové Československo ap.). Dôvodom je najmä to, že [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.2|sekcia 1 ods. 2]] vymedzuje skôr typ textu, na ktorý sa táto úprava nevzťahuje z ich samotnej povahy (citát, názov diela), zatiaľ čo tieto opisné pomenovania sú pomenovaniami názvu štátu, hoci nie oficiálnymi. ::* Ad 3: Nebránim sa tomu, hoci tie uvedené skratky sú tak zaužívané pre jednotlivé obdobia. ::* Ad 4: Súhlasím, typografiu upravím. ::* Ad 5: Pôvodne tam tiež smerovali moje úvahy, no prikláňam sa za ten kratší názov, a to ako kvôli úspore miesta, tak aj pre to, že výraz „spoločný štát Čechov a Slovákov“ ho úplne nevystihuje, resp. môže potenciálne pôsobiť politizujúco (napr. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Československo&d=sssj SSSJ] ho definuje ako „bývalý spoločný štát Čechov a Slovákov a národností žijúcich na jeho území“, keďže tie národnosti mali pomerne silné zastúpenie, najmä Rusíni v prvej republike). Vo všeobecnosti sa však nebránim návrhom na úpravu názvu pravidla. ::* Ad 6: Priznávam, že môže pôsobiť tým dojmom, no má to dizajnovú logiku. Po prvé, má to skôr povahu normy alebo štylistického manuálu než právneho predpisu, aj preto je obsahuje doplňujúce vysvetlivky a príklady aplikácie. Po druhé, vzhľadom na minulé skúsenosti so spormi bolo mojím cieľom tomu dať jednoznačný výklad. :::Čo uznávam, že tam nemusí byť sú tie odôvodňujúce vysvetlivky (druhá veta úvodu; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-10|poznámka č. 3]], ktorá len vysvetľuje, prečo bol ako medzník začiatku tretej republiky zvolený 4. apríl 1945; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-16|poznámka č. 4]] citujúca príklady zdrojov používajúcich tie názvy pre agrárnu stranu a ČSL; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-20|poznámka č. 5]] o postupe, ktorý sa hypoteticky dá použiť pri archíve). Ak voči tomu nie sú námietky, patrične zapracujem tieto pasáže do [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|dôvodovej správy]], pričom do úvodu na koniec doplním: :::* namiesto druhej vety: „Účelom pravidla je zjednotenie písania názvu tohto štátu a od tohto názvu odvodených prídavných mien a vlastných mien.“ :::* na koniec: „Odôvodnenie pravidla je podrobne vysvetlené v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|priloženej dôvodovej správe]], ktorá nie je súčasťou záväznej časti pravidla.“ :::Tým podľa mňa bude naplnené ustanovenie [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Forma návrhu|pravidla o prijímaní pravidiel]], podľa ktorého text musí obsahovať ''„odôvodnenie, prečo sa návrh podáva, alebo účel pravidla“''. :::Tiež som toho názoru, že odôvodňujúci text by nemal byť súčasťou stránky s textom pravidla, keďže ju čitateľstvo navštevuje kvôli tomu návodu; odôvodnenie slúži skôr len na to, aby komunita mohla posúdiť návrh a pre bližšie objasnenie zámeru. :::V súlade s touto úpravou taktiež z úvodu odstraňujem [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-5|poznámku č. 2]] (o ''čechoslovákovi'' s malým č), keďže s problematikou výslovne nesúvisí. ::* Ad 7: Po zmenách podľa vyššieho bodu budú referenčné poznámky odstránené. ::* Ad 8: Beriem na vedomie a mením citačné šablóny (v texte pravidla aj v dôvodovej správe) na {{tl|Citácia}}. ::* Ad 9: Môže to tak pôsobiť, ale je to anticipáciou možných sporov. Nepredpokladám, že práve ten inštitút žiadosti archívu bude často využívaný, ak vôbec. Z praktického hľadiska: už len mnohé inventáre k archívnym fondom sú sprístupnené online. ::--[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 12:32, 15. júl 2026 (UTC) :Toto nie je téma, ktorej by som detailne rozumel, takže nemám historické ani lingvistické poznámky; ale mám pár technických poznámok: :* V sekcii ''Predmet úpravy'' mi označenei (1)/(2) pripadá zmätočné, ale to je možno len môj problém; pôsobí to na mňa tak, ako keby sekcia ''Názov štátu'' na ''Predmet úpravy'' priamo nadväzovala, čo však nie je ten prípad. V sekcii ''Predmet úpravy'' to navyše snáď ani nie je nutné, mať toto rozdelenie. :* Pre roky 1938{{--}}1939 odporúčaš používať názov Česko-slovenská republika, avšak JÚĽŠ odporúča používať Česko-Slovenská republika, s veľkým S; toto nie je nikde reflektované. Je to doložené iným zdrojom? :* Súhlasím so Scholastikom o rozvláčností niektorých sekcií, podľa mňa je ten počet príkladov absolútne nadbytočný. Taktiež by som bol za spojenie ''Pomenovanie štátnej príslušnosti'', ''Prídavné meno viažuce sa na názov štátu'' a ''Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene'' - mám pocit, že ich pointa je prakticky stále rovnaká. Spojil by som pod "Odvodené tvary" a uviedol ako tri sekcie. :* V sekcii ''Prechodne ustanovenia'' mi pripadá vyjadrenie "sa postupne dajú" trochu alibistické. Áno, nemôžeme užívateľov karhať za to, že niečo také neurobili (i keď, ak by to bolo pravidlo, dalo by sa za to i blokovať, keby som to mal prehnať), ale samo sa to neurobí... prejdeš to manuálne ty alebo ako? :Zvyšok mi pripadá ok, zrozumiteľné i rozumné. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:45, 15. júl 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK|s=1}} Ďakujem veľmi pekne za pripomienky a v prvom rade za postreh, že názov pre druhú republiku skutočne má znieť ''Česko-'''S'''lovenská republika''. Pre protokol, kvôli overiteľnosti, pridávam aj citácie na dobový, právny zdroj [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavný zákon z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]],<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Zb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, čiastka 99, vydaná 23. novembra 1938, s. 1161. [https://www.aspi.sk/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-07-15]. „Národné shromaždenie vychádzajúc z toho, že Česko-Slovenská republika vznikla shodou suverennej vôle dvoch rovnoprávnych národov“.</ref> ako aj na súčasné odborné zdroje, napr. [[Slovník súčasného slovenského jazyka|SSSJ]],<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovensko, Československo | PriezviskoEditora = Buzássyová | MenoEditora = Klára | PriezviskoEditora2 = Jarošová | MenoEditora2 = Alexandra | OdkazNaEditora2 = Alexandra Jarošová | Rok = 2006 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = Zväzok 1, A{{--}}G | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 80-224-0932-4 | URL = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj | DátumPrístupu = 2026-07-15 | Citát = 1938{{--}}1939 Česko-Slovenská republika}}</ref> [[Encyclopaedia Beliana|Belianu]],<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Československo | Titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | Vydavateľ = Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied | URL = https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko | DátumVydania = máj 2003 | DátumAktualizácie = 2024-04-18 | DátumPrístupu = 2026-07-15 | Citát = 1938{{--}}39 Česko-Slovenská republika}}</ref> syntézu [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]],<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ferenčuhová | Meno = Bohumila | OdkazNaAutora = Bohumila Ferenčuhová | Priezvisko2 = Zemko | Meno2 = Milan | OdkazNaAutora2 = Milan Zemko | Rok = 2012 | Príspevok = Úvod | PriezviskoEditora = Ferenčuhová | MenoEditora = Bohumila | PriezviskoEditora2 = Zemko | MenoEditora2 = Milan | Titul = V medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | Strana = 483 | ISBN = 978-80-224-1199-8 | Citát = Pre obdobie od uzavretia politických dohôd medzi ústrednou vládou a zoskupením slovenských politických strán a vymenovania prvej autonómnej slovenskej vlády 6. októbra 1938 až do zániku medzivojnovej republiky 14. marca 1939 používame preto názov Česko-Slovenská republika, skrátene Č-SR, resp. Česko-Slovensko a adjektívum česko-slovenský.}}</ref> knihu [[Róbert Letz|Róberta Letza]]<ref>{{Citácia Harvard | Kapitola = Úvod | Priezvisko = Letz | Meno = Róbert | OdkazNaAutora = Róbert Letz | Rok = 2010 | Titul = Slovenské dejiny IV : 1914{{--}}1938 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Slovenské literárne centrum|Literárne informačné centrum]] | Strana = 8 | Citát = Štvrtý zväzok diela Slovenské dejiny je vymedzený rokmi 1914 až 1938, teda začiatkom prvej svetovej vojny a vyhlásením autonómie Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky.}}</ref> či [[Milan Šútovec|Milana Šútovec]].<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovenská republika | Priezvisko = Šútovec | Meno = Milan | OdkazNaAutora = Milan Šútovec | Rok = 2019 | Titul = Politické Slovensko : Encyklopedická príručka | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Slovart | Strany = 12 | ISBN = 978-80-556-3894-2 | Citát = Česko-Slovenská republika/Č-SR, tzv. druhá republika, názov česko-slovenského štátu v tzv. ‚pomníchovských hraniciach‘ (Mníchovská dohoda 1938).}}</ref> Mea culpa a ešte raz vďaka za spozorovanie chyby. ::K tvojmu prvému bodu, teda čo sa týka sekcie [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Predmet úpravy|Predmet úpravy]]: Tá je schválne rozdelená tak, že [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.1|prvý odsek]] vytyčuje menné priestory Wikipédie, teda naše vlastné, interné okruhy, na ktoré sa pravidlo má vzťahovať; naproti tomu [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.2|druhý odsek]] vytyčuje prvky v samotnom texte článkov, na ktoré sa pravidlo ''nevzťahuje'', teda bibliografické záznamy, citáty, názvy diel – tie prvky sú vlastné každému odbornému textu, pričom v našom prípade sa vzťahujú len na hlavný menný priestor. Keďže hlavný menný priestor spadá pod toto pravidlo, je potrebné to takýmto spôsobom vyčleniť. Podľa mňa by „zliatie“ oboch vytýčení do jedného odseku podľa mňa mohlo znížiť čitateľnosť textu. ::Počet príkladov môžem zredukovať, ak máš na mysli príklady názvov právnických osôb pod [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 2 príslušnej sekcie]] (napr. po dva z každej oblasti – politické strany, spolky, firmy atď.). Redukcii príkladov v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 1]] sa chcem vyhnúť, keďže názvy politických orgánov môžu byť spornejšie (napr. [[:s:Pittsburská dohoda|Pittsburská dohoda]] píše o „Česko-Slovenskej Národnej Rade“, hoci pod takým menom ten orgán primárne nevystupoval. Ak bude o to prejavený záujem, môžem zredukovať aj príklady vyznamenaní, cien a titulov v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 3]]; v súčasnej podobe ide o vyčerpávajúci zoznam vytvorený z tam citovaných Pudrekových kníh. ::Tiež by podľa mňa nebolo produktívne spojiť sekcie [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Pomenovanie štátnej príslušnosti|Pomenovanie štátnej príslušnosti]] (''Čechoslovák''), [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Prídavné meno viažuce sa na názov štátu|Prídavné meno viažuce sa na názov štátu]] (''československý'') a [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene|Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene]] (konkrétny názov orgánu, právnickej osoby, vyznamenania ap.), keďže tie sa týkajú odlišných prípadov použitia, pričom pri tom poslednom je uplatnený odlišný princíp než len odvodenie od písania štátu (napr. ''„''[n]''ázov politického orgánu sa uvádza v takom tvare, pod ktorým úradne vystupoval“'' – Hodžova ''Česko-Slovenská národná rada'' pôsobila pod spojovníkovým názvom v exilových rokoch 1939{{--}}1940, pri ktorom píšeme názov bez spojovníka). ::Reálne predpokladám, že zmena bude prebiehať kombináciou úprav pomocou bota a manuálnych úprav. Prinajhoršom to viem upraviť aj manuálne, keďže tých stránok zase nie je až tak veľa, aby to nebolo únosné hoc len pre jedného človeka. Ak máš návrh na vsunutie nejakého konkrétneho dedlajnu, v princípe sa tomu nebránim, no neviem si úplne predstaviť vynutiteľnosť. Bude to skôr asi o nejakej „džentlmensko-lejdyskej dohode“, že sa zaviažem k presunu názvov článkov a kategórií do dvoch mesiacov od prijatia pravidla a postupnej úprave samotného textu článkov do šiestich mesiacov (nemusí to vôbec trvať tak dlho, ale nech je tam nejaká rezerva). ::Na margo, keďže to spomínaš okrajovo, ale zrejme to bude dobré spomenúť: Čo sa týka blokovania, viem si predstaviť, že ak niekto bude úmyselne a opakovane porušovať toto pravidlo, môže dôjsť až k jeho zablokovaniu, ale to už podľa mňa spadá pod úpravu [[Wikipédia:Blokovanie|odporúčania o blokovaní]]. ::<small>'''Citácie'''</small> :<small>{{Referencie}}</small> ::Ešte raz vďaka za pripomienky. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 10:17, 19. júl 2026 (UTC) :::{{re|Corin|s=1}} Ad ''„prinajhoršom to viem upraviť aj manuálne, keďže tých stránok zase nie je až tak veľa“'': preberali sme to mailom, len stránok (článkov, šablón, kategórií) na presun budú [[:quarry:query/107377|rádovo stovky]] (aj po odrátaní prípadov, kde spojovníkový tvar zostane primárny bez ohľadu na pravidlo, resp. v zmysle pravidla). Preto som navhroval polomanuálny prístup, kde si z tej množiny v prípade prijatia pravidla označíme (a tu on-wiki odsúhlasíme) tie, čo majú zoztať aj naďalej so spojovníkom a zvyšok strojovo presunieme (+ zapracujeme nový tvar do úvodnej def., tiel šablón a kategorizácií). Už túto fázu nie je moc príčetné robiť manuálne. :::Celkový počet článkov obsahujúcich niekde vo výklade spojovníkový tvar je potom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%C4%8Desko-slovensk%2Fi 10k+]. Nie je samozrejme striktne nutné ich všekty upravovať, spojovníkový tvar sa prijatím pravidla nestane nesprávny. Aj tu ale platí, že ak by sme sa na to podujali, bude to treba zapracovať strojovo. Pričom najjednoduchší approach by bol nahradiť plošne všetko (mimo fixnej sady whitelistnutých tvarov, kde spojovníkový tvar patrí bez ohľadu na kontext) a false positives následne revertnúť/doladiť manuálne (keďže ich bude po novom výrazná menšina). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 19. júl 2026 (UTC) ::::S tým prístupom samozrejme súhlasím (preto píšem ''prinajhoršom''). Úpravu samotných textov možno vykonať presne tak, keďže výsek historického obdobia a kontextu so spojovníkom je minimálny popri zvyšku. Články, ktoré môžu kombinovať obe tvary (okolo Mníchovskej dohody, po Novembri 1989) bude treba prejsť aj manuálne, no tie si beztak zasluhujú kontrolu, revíziu a doplnenie, takže tam sa to dá spojiť s bežnou činnosťou. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:29, 19. júl 2026 (UTC) == Ukončenie diskusie == Diskusia bola otvorená 12. júla 2026. Vzhľadom na to, že polnocou medzi 26. a 27. júlom 2026 uplynula 14-dňová lehota na diskusiu podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Diskusia o návrhu|sekcie 3 pravidla o prijímaní pravidiel]], a súčasne aj 7-dňová lehota od posledného príspevku v diskusii, týmto pokladám diskusiu za skončenú a ďakujem všetkým zúčastneným. Konštantujem, že v diskusii neboli predložené žiadne pozmeňovacie návrhy. Pripomienky predložené v diskusných príspevkoch boli do znenia pravidla zapracované v zmysle mojich odpovedí vyššie. Po finálnej kontrole znenia návrhu v priebehu dneška, 27. júla 2026, na tomto mieste spustím hlasovanie o návrhu pravidla. Na účasť v hlasovaní je potrebné spĺňať podmienky hlasovacieho práva v zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie|pravidla o hlasovaní]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 00:01, 27. júl 2026 (UTC) == Otvorenie hlasovania == V zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Hlasovanie o návrhu|sekcie 4 pravidla o prijímaní pravidiel]] týmto začínam hlasovanie o návrhu pravidla v znení uvedenom na '''[[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní|tejto stránke]]''' ([[Špeciálne:TrvalýOdkaz/8254207|trvalý odkaz]]). Hlasovanie bude prebiehať počas nasledujúcich 14 dní, teda do 10. augusta 2026 (vrátane). Na hlasovaní sa môže zúčastniť každý, kto v okamihu jeho spustenia má hlasovacie právo podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|sekcie 1 ods. 2 pravidla o hlasovaní]]. Pravidlo bude schválené, ak získa aspoň 10 platných hlasov a pomer kladných a záporných hlasov bude väčší alebo rovný 2. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:59, 27. júl 2026 (UTC) ---- == Hlasovanie == === Za === # {{Za}} [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 15:33, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Napravenie jednej z vecných chýb na našej Wikipédii. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:41, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Long overdue. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 15:52, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Viditeľne chýbalo. Neutrálne, vecné, praktické. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:03, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Konzistentne s [[Encyclopaedia Beliana|Belianou]] a praktické rozlíšenie tvaru. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:30, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Podporujem, lebo Slovenčina by nemala mať medzery. --[[Redaktor:Barry Cunningham|Barry Cunningham]] ([[Diskusia s redaktorom:Barry Cunningham|diskusia]]) 23:15, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:27, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Súhlasím. Považujem za vhodné, aby bola táto oblasť upravená explicitným pravidlom.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:39, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}}, k dôvodom som sa vyjadril už v Kaviarni [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8229857&oldid=8229855]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:53, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Stále za :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:00, 28. júl 2026 (UTC) === Proti === # 9y6b9cxm17yhs3txzkq7se7s2p4ngvy 8254993 8254965 2026-07-28T20:34:30Z DurMar12 181423 /* Za */ + 8254993 wikitext text/x-wiki == Otvorenie diskusie == Vážená redaktorská komunita, po diskusii v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Písanie názvu Československa|Kaviarni]] pristupujem k podaniu formálneho návrhu ''pravidla o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní''. Ide o znenie, na ktorom už v odkazovanej diskusii nastala väčšinová zhoda, precizované o niektoré pasáže a príklady aplikácie. Poznámky uvedené v texte dovysvetľujú niektoré špecifiká, príklady slúžia na ilustráciu aplikácie pravidla, pričom treba brať ohľad na to, že uvedené príklady sú ilustračného charakteru (nie sú súčasťou záväznej časti pravidla). [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|Dôvodová správa]] bližšie objasňuje zdôvodnenie návrhu, a to ako všeobecné, tak aj zdôvodnenie každého z uvedených ustanovení. V prípade schválenia zároveň odporúčam vytvoriť skratku „WP:ČS“, resp. aj skratku bez diakritiky „WP:CS“, keďže stránka je koncipovaná tak, aby sa na konkrétny odsek dalo priamo odkazovať pomocou mriežky (napr. „WP:CS#2.1“ odkáže na odsek 1 v sekcii Názov štátu). Pravidlo zámerne neupravuje obdobie pred vznikom štátu (napr. písanie pomenovaní ako ''čs. odboj'', ''čs. légie'' ap.), s výnimkou názvov politických orgánov (napr. [[Československá národná rada]]) a prípadných právnických osôb. Pokladám to za špecifickú tému, kde sú prípustné obe varianty, pričom nie je jednoznačná zhoda na jedinom z nich, preto ju ponechávam na osobitnú redakčnú dohodu mimo textu so záväznosťou pravidla. Z pohľadu pravidla to spadá do vecí, ktoré ''toto pravidlo výslovne neupravuje'' a ku ktorého riešeniu sa má dospieť ''na základe zrelej úvahy redaktorskej komunity''. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 18:53, 12. júl 2026 (UTC) == Diskusia == :'''Nejaké pripomienky:''' :1. Ak už uvádzaš príklady literatúry, ktorá sa môže zohľadniť, tak by som bol asi skôr menej kategorický a namiesto „najmä tieto publikácie“, by som dal „napríklad tieto publikácie“. :2. K „ods. 2, kap. Predmet úpravy“ by som pridal písm. „d) používanie opisných názvov, ako napríklad“ :*predmníchovská republika :*druhá republika :*Československá ľudovodemokratická republika :*a pod. :3. Z tabuľky by som vypustil skratky a urobil by som osobitný bod, kde by som uviedol niečo v zmysle „V textoch možno používať aj zaužívané skratky bez spojovníka (napríklad ČSR, ČSSR, ČSFR).“ :4. Tie dlhé zoznamy, ak tam majú zostať, by som dal do šablóny „dva stĺpce“ :5. „''Týmto pravidlom sa upravuje písanie názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní.''“ Trošku mi tam vadí použitie pojmu/tvaru Československa na tomto mieste. Sedel by mi tam skôr nejaký opisný názov typu „''písanie názvu spoločného štátu Čechov a Slovákov''“; ale to je len detail na zamyslenie, netrvám na tom. :6. Návrh celkovo mi príde trochu rozvláčny, obsahuje kopec materiálu, ktorý sa mi do „legislatívneho“ textu nehodí, ako množstvo príkladov, faktografických vysvetlení či tvrdení, počnúc od vety „Účelom pravidla je uvedenie stavu na slovenskej Wikipédii do súladu s prevažujúcim úzom v slovenskej historickej obci a usmernením Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.“ až po komentáre v poznámkach. :7. Trochu prekvapivo sú tam poznámky aj intextové aj referenčné :8. Trochu prekvapivo sú tam Harvard citácie v pravidle, aj keď na Wikipédii nie sú štandardom :9. Dalo by sa pozastaviť aj nad viacerým, či to tam musí naozaj byť (napr. trochu úsmevné odporúčanie obrátiť sa na archív), ale dajme tomu, nateraz...[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 20:19, 14. júl 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi pekne za podnetné a užitočné pripomienky, ::čo sa týka ich zapracovania: ::* Ad 1: Súhlasím. Zmením [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.3|sekciu 5 ods. 2]] na: „Za spoľahlivé zdroje na účely určenia názvu podľa [[#5.3|ods. 3]] sa pokladajú napríklad tieto publikácie“. ::* Ad 2: V princípe súhlasím, no navrhujem to pridať ako druhú vetu za [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#2.3|sekciu 2 ods. 2]]: „Týmto nie je dotknuté používanie opisných pomenovaní pre štát v jeho jednotlivých obdobiach.“ Pod to do poznámky (pred súčasnú poznámku) zopár príkladov (prvá republika, predmníchovská republika, medzivojnové Československo ap.). Dôvodom je najmä to, že [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.2|sekcia 1 ods. 2]] vymedzuje skôr typ textu, na ktorý sa táto úprava nevzťahuje z ich samotnej povahy (citát, názov diela), zatiaľ čo tieto opisné pomenovania sú pomenovaniami názvu štátu, hoci nie oficiálnymi. ::* Ad 3: Nebránim sa tomu, hoci tie uvedené skratky sú tak zaužívané pre jednotlivé obdobia. ::* Ad 4: Súhlasím, typografiu upravím. ::* Ad 5: Pôvodne tam tiež smerovali moje úvahy, no prikláňam sa za ten kratší názov, a to ako kvôli úspore miesta, tak aj pre to, že výraz „spoločný štát Čechov a Slovákov“ ho úplne nevystihuje, resp. môže potenciálne pôsobiť politizujúco (napr. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Československo&d=sssj SSSJ] ho definuje ako „bývalý spoločný štát Čechov a Slovákov a národností žijúcich na jeho území“, keďže tie národnosti mali pomerne silné zastúpenie, najmä Rusíni v prvej republike). Vo všeobecnosti sa však nebránim návrhom na úpravu názvu pravidla. ::* Ad 6: Priznávam, že môže pôsobiť tým dojmom, no má to dizajnovú logiku. Po prvé, má to skôr povahu normy alebo štylistického manuálu než právneho predpisu, aj preto je obsahuje doplňujúce vysvetlivky a príklady aplikácie. Po druhé, vzhľadom na minulé skúsenosti so spormi bolo mojím cieľom tomu dať jednoznačný výklad. :::Čo uznávam, že tam nemusí byť sú tie odôvodňujúce vysvetlivky (druhá veta úvodu; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-10|poznámka č. 3]], ktorá len vysvetľuje, prečo bol ako medzník začiatku tretej republiky zvolený 4. apríl 1945; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-16|poznámka č. 4]] citujúca príklady zdrojov používajúcich tie názvy pre agrárnu stranu a ČSL; [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-20|poznámka č. 5]] o postupe, ktorý sa hypoteticky dá použiť pri archíve). Ak voči tomu nie sú námietky, patrične zapracujem tieto pasáže do [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|dôvodovej správy]], pričom do úvodu na koniec doplním: :::* namiesto druhej vety: „Účelom pravidla je zjednotenie písania názvu tohto štátu a od tohto názvu odvodených prídavných mien a vlastných mien.“ :::* na koniec: „Odôvodnenie pravidla je podrobne vysvetlené v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní/Dôvodová správa|priloženej dôvodovej správe]], ktorá nie je súčasťou záväznej časti pravidla.“ :::Tým podľa mňa bude naplnené ustanovenie [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Forma návrhu|pravidla o prijímaní pravidiel]], podľa ktorého text musí obsahovať ''„odôvodnenie, prečo sa návrh podáva, alebo účel pravidla“''. :::Tiež som toho názoru, že odôvodňujúci text by nemal byť súčasťou stránky s textom pravidla, keďže ju čitateľstvo navštevuje kvôli tomu návodu; odôvodnenie slúži skôr len na to, aby komunita mohla posúdiť návrh a pre bližšie objasnenie zámeru. :::V súlade s touto úpravou taktiež z úvodu odstraňujem [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#cite note-5|poznámku č. 2]] (o ''čechoslovákovi'' s malým č), keďže s problematikou výslovne nesúvisí. ::* Ad 7: Po zmenách podľa vyššieho bodu budú referenčné poznámky odstránené. ::* Ad 8: Beriem na vedomie a mením citačné šablóny (v texte pravidla aj v dôvodovej správe) na {{tl|Citácia}}. ::* Ad 9: Môže to tak pôsobiť, ale je to anticipáciou možných sporov. Nepredpokladám, že práve ten inštitút žiadosti archívu bude často využívaný, ak vôbec. Z praktického hľadiska: už len mnohé inventáre k archívnym fondom sú sprístupnené online. ::--[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 12:32, 15. júl 2026 (UTC) :Toto nie je téma, ktorej by som detailne rozumel, takže nemám historické ani lingvistické poznámky; ale mám pár technických poznámok: :* V sekcii ''Predmet úpravy'' mi označenei (1)/(2) pripadá zmätočné, ale to je možno len môj problém; pôsobí to na mňa tak, ako keby sekcia ''Názov štátu'' na ''Predmet úpravy'' priamo nadväzovala, čo však nie je ten prípad. V sekcii ''Predmet úpravy'' to navyše snáď ani nie je nutné, mať toto rozdelenie. :* Pre roky 1938{{--}}1939 odporúčaš používať názov Česko-slovenská republika, avšak JÚĽŠ odporúča používať Česko-Slovenská republika, s veľkým S; toto nie je nikde reflektované. Je to doložené iným zdrojom? :* Súhlasím so Scholastikom o rozvláčností niektorých sekcií, podľa mňa je ten počet príkladov absolútne nadbytočný. Taktiež by som bol za spojenie ''Pomenovanie štátnej príslušnosti'', ''Prídavné meno viažuce sa na názov štátu'' a ''Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene'' - mám pocit, že ich pointa je prakticky stále rovnaká. Spojil by som pod "Odvodené tvary" a uviedol ako tri sekcie. :* V sekcii ''Prechodne ustanovenia'' mi pripadá vyjadrenie "sa postupne dajú" trochu alibistické. Áno, nemôžeme užívateľov karhať za to, že niečo také neurobili (i keď, ak by to bolo pravidlo, dalo by sa za to i blokovať, keby som to mal prehnať), ale samo sa to neurobí... prejdeš to manuálne ty alebo ako? :Zvyšok mi pripadá ok, zrozumiteľné i rozumné. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:45, 15. júl 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK|s=1}} Ďakujem veľmi pekne za pripomienky a v prvom rade za postreh, že názov pre druhú republiku skutočne má znieť ''Česko-'''S'''lovenská republika''. Pre protokol, kvôli overiteľnosti, pridávam aj citácie na dobový, právny zdroj [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavný zákon z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]],<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Zb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, čiastka 99, vydaná 23. novembra 1938, s. 1161. [https://www.aspi.sk/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-07-15]. „Národné shromaždenie vychádzajúc z toho, že Česko-Slovenská republika vznikla shodou suverennej vôle dvoch rovnoprávnych národov“.</ref> ako aj na súčasné odborné zdroje, napr. [[Slovník súčasného slovenského jazyka|SSSJ]],<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovensko, Československo | PriezviskoEditora = Buzássyová | MenoEditora = Klára | PriezviskoEditora2 = Jarošová | MenoEditora2 = Alexandra | OdkazNaEditora2 = Alexandra Jarošová | Rok = 2006 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = Zväzok 1, A{{--}}G | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 80-224-0932-4 | URL = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj | DátumPrístupu = 2026-07-15 | Citát = 1938{{--}}1939 Česko-Slovenská republika}}</ref> [[Encyclopaedia Beliana|Belianu]],<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Československo | Titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | Vydavateľ = Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied | URL = https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko | DátumVydania = máj 2003 | DátumAktualizácie = 2024-04-18 | DátumPrístupu = 2026-07-15 | Citát = 1938{{--}}39 Česko-Slovenská republika}}</ref> syntézu [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]],<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ferenčuhová | Meno = Bohumila | OdkazNaAutora = Bohumila Ferenčuhová | Priezvisko2 = Zemko | Meno2 = Milan | OdkazNaAutora2 = Milan Zemko | Rok = 2012 | Príspevok = Úvod | PriezviskoEditora = Ferenčuhová | MenoEditora = Bohumila | PriezviskoEditora2 = Zemko | MenoEditora2 = Milan | Titul = V medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | Strana = 483 | ISBN = 978-80-224-1199-8 | Citát = Pre obdobie od uzavretia politických dohôd medzi ústrednou vládou a zoskupením slovenských politických strán a vymenovania prvej autonómnej slovenskej vlády 6. októbra 1938 až do zániku medzivojnovej republiky 14. marca 1939 používame preto názov Česko-Slovenská republika, skrátene Č-SR, resp. Česko-Slovensko a adjektívum česko-slovenský.}}</ref> knihu [[Róbert Letz|Róberta Letza]]<ref>{{Citácia Harvard | Kapitola = Úvod | Priezvisko = Letz | Meno = Róbert | OdkazNaAutora = Róbert Letz | Rok = 2010 | Titul = Slovenské dejiny IV : 1914{{--}}1938 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Slovenské literárne centrum|Literárne informačné centrum]] | Strana = 8 | Citát = Štvrtý zväzok diela Slovenské dejiny je vymedzený rokmi 1914 až 1938, teda začiatkom prvej svetovej vojny a vyhlásením autonómie Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky.}}</ref> či [[Milan Šútovec|Milana Šútovec]].<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovenská republika | Priezvisko = Šútovec | Meno = Milan | OdkazNaAutora = Milan Šútovec | Rok = 2019 | Titul = Politické Slovensko : Encyklopedická príručka | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Slovart | Strany = 12 | ISBN = 978-80-556-3894-2 | Citát = Česko-Slovenská republika/Č-SR, tzv. druhá republika, názov česko-slovenského štátu v tzv. ‚pomníchovských hraniciach‘ (Mníchovská dohoda 1938).}}</ref> Mea culpa a ešte raz vďaka za spozorovanie chyby. ::K tvojmu prvému bodu, teda čo sa týka sekcie [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Predmet úpravy|Predmet úpravy]]: Tá je schválne rozdelená tak, že [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.1|prvý odsek]] vytyčuje menné priestory Wikipédie, teda naše vlastné, interné okruhy, na ktoré sa pravidlo má vzťahovať; naproti tomu [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#1.2|druhý odsek]] vytyčuje prvky v samotnom texte článkov, na ktoré sa pravidlo ''nevzťahuje'', teda bibliografické záznamy, citáty, názvy diel – tie prvky sú vlastné každému odbornému textu, pričom v našom prípade sa vzťahujú len na hlavný menný priestor. Keďže hlavný menný priestor spadá pod toto pravidlo, je potrebné to takýmto spôsobom vyčleniť. Podľa mňa by „zliatie“ oboch vytýčení do jedného odseku podľa mňa mohlo znížiť čitateľnosť textu. ::Počet príkladov môžem zredukovať, ak máš na mysli príklady názvov právnických osôb pod [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 2 príslušnej sekcie]] (napr. po dva z každej oblasti – politické strany, spolky, firmy atď.). Redukcii príkladov v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 1]] sa chcem vyhnúť, keďže názvy politických orgánov môžu byť spornejšie (napr. [[:s:Pittsburská dohoda|Pittsburská dohoda]] píše o „Česko-Slovenskej Národnej Rade“, hoci pod takým menom ten orgán primárne nevystupoval. Ak bude o to prejavený záujem, môžem zredukovať aj príklady vyznamenaní, cien a titulov v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#5.2|ods. 3]]; v súčasnej podobe ide o vyčerpávajúci zoznam vytvorený z tam citovaných Pudrekových kníh. ::Tiež by podľa mňa nebolo produktívne spojiť sekcie [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Pomenovanie štátnej príslušnosti|Pomenovanie štátnej príslušnosti]] (''Čechoslovák''), [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Prídavné meno viažuce sa na názov štátu|Prídavné meno viažuce sa na názov štátu]] (''československý'') a [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní#Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene|Prídavné meno obsiahnuté vo vlastnom mene]] (konkrétny názov orgánu, právnickej osoby, vyznamenania ap.), keďže tie sa týkajú odlišných prípadov použitia, pričom pri tom poslednom je uplatnený odlišný princíp než len odvodenie od písania štátu (napr. ''„''[n]''ázov politického orgánu sa uvádza v takom tvare, pod ktorým úradne vystupoval“'' – Hodžova ''Česko-Slovenská národná rada'' pôsobila pod spojovníkovým názvom v exilových rokoch 1939{{--}}1940, pri ktorom píšeme názov bez spojovníka). ::Reálne predpokladám, že zmena bude prebiehať kombináciou úprav pomocou bota a manuálnych úprav. Prinajhoršom to viem upraviť aj manuálne, keďže tých stránok zase nie je až tak veľa, aby to nebolo únosné hoc len pre jedného človeka. Ak máš návrh na vsunutie nejakého konkrétneho dedlajnu, v princípe sa tomu nebránim, no neviem si úplne predstaviť vynutiteľnosť. Bude to skôr asi o nejakej „džentlmensko-lejdyskej dohode“, že sa zaviažem k presunu názvov článkov a kategórií do dvoch mesiacov od prijatia pravidla a postupnej úprave samotného textu článkov do šiestich mesiacov (nemusí to vôbec trvať tak dlho, ale nech je tam nejaká rezerva). ::Na margo, keďže to spomínaš okrajovo, ale zrejme to bude dobré spomenúť: Čo sa týka blokovania, viem si predstaviť, že ak niekto bude úmyselne a opakovane porušovať toto pravidlo, môže dôjsť až k jeho zablokovaniu, ale to už podľa mňa spadá pod úpravu [[Wikipédia:Blokovanie|odporúčania o blokovaní]]. ::<small>'''Citácie'''</small> :<small>{{Referencie}}</small> ::Ešte raz vďaka za pripomienky. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 10:17, 19. júl 2026 (UTC) :::{{re|Corin|s=1}} Ad ''„prinajhoršom to viem upraviť aj manuálne, keďže tých stránok zase nie je až tak veľa“'': preberali sme to mailom, len stránok (článkov, šablón, kategórií) na presun budú [[:quarry:query/107377|rádovo stovky]] (aj po odrátaní prípadov, kde spojovníkový tvar zostane primárny bez ohľadu na pravidlo, resp. v zmysle pravidla). Preto som navhroval polomanuálny prístup, kde si z tej množiny v prípade prijatia pravidla označíme (a tu on-wiki odsúhlasíme) tie, čo majú zoztať aj naďalej so spojovníkom a zvyšok strojovo presunieme (+ zapracujeme nový tvar do úvodnej def., tiel šablón a kategorizácií). Už túto fázu nie je moc príčetné robiť manuálne. :::Celkový počet článkov obsahujúcich niekde vo výklade spojovníkový tvar je potom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%C4%8Desko-slovensk%2Fi 10k+]. Nie je samozrejme striktne nutné ich všekty upravovať, spojovníkový tvar sa prijatím pravidla nestane nesprávny. Aj tu ale platí, že ak by sme sa na to podujali, bude to treba zapracovať strojovo. Pričom najjednoduchší approach by bol nahradiť plošne všetko (mimo fixnej sady whitelistnutých tvarov, kde spojovníkový tvar patrí bez ohľadu na kontext) a false positives následne revertnúť/doladiť manuálne (keďže ich bude po novom výrazná menšina). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 19. júl 2026 (UTC) ::::S tým prístupom samozrejme súhlasím (preto píšem ''prinajhoršom''). Úpravu samotných textov možno vykonať presne tak, keďže výsek historického obdobia a kontextu so spojovníkom je minimálny popri zvyšku. Články, ktoré môžu kombinovať obe tvary (okolo Mníchovskej dohody, po Novembri 1989) bude treba prejsť aj manuálne, no tie si beztak zasluhujú kontrolu, revíziu a doplnenie, takže tam sa to dá spojiť s bežnou činnosťou. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:29, 19. júl 2026 (UTC) == Ukončenie diskusie == Diskusia bola otvorená 12. júla 2026. Vzhľadom na to, že polnocou medzi 26. a 27. júlom 2026 uplynula 14-dňová lehota na diskusiu podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Diskusia o návrhu|sekcie 3 pravidla o prijímaní pravidiel]], a súčasne aj 7-dňová lehota od posledného príspevku v diskusii, týmto pokladám diskusiu za skončenú a ďakujem všetkým zúčastneným. Konštantujem, že v diskusii neboli predložené žiadne pozmeňovacie návrhy. Pripomienky predložené v diskusných príspevkoch boli do znenia pravidla zapracované v zmysle mojich odpovedí vyššie. Po finálnej kontrole znenia návrhu v priebehu dneška, 27. júla 2026, na tomto mieste spustím hlasovanie o návrhu pravidla. Na účasť v hlasovaní je potrebné spĺňať podmienky hlasovacieho práva v zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie|pravidla o hlasovaní]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 00:01, 27. júl 2026 (UTC) == Otvorenie hlasovania == V zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel#Hlasovanie o návrhu|sekcie 4 pravidla o prijímaní pravidiel]] týmto začínam hlasovanie o návrhu pravidla v znení uvedenom na '''[[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o písaní názvu Československa a od neho odvodených pomenovaní|tejto stránke]]''' ([[Špeciálne:TrvalýOdkaz/8254207|trvalý odkaz]]). Hlasovanie bude prebiehať počas nasledujúcich 14 dní, teda do 10. augusta 2026 (vrátane). Na hlasovaní sa môže zúčastniť každý, kto v okamihu jeho spustenia má hlasovacie právo podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|sekcie 1 ods. 2 pravidla o hlasovaní]]. Pravidlo bude schválené, ak získa aspoň 10 platných hlasov a pomer kladných a záporných hlasov bude väčší alebo rovný 2. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:59, 27. júl 2026 (UTC) ---- == Hlasovanie == === Za === # {{Za}} [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 15:33, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Napravenie jednej z vecných chýb na našej Wikipédii. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:41, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Long overdue. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 15:52, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Viditeľne chýbalo. Neutrálne, vecné, praktické. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:03, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Konzistentne s [[Encyclopaedia Beliana|Belianou]] a praktické rozlíšenie tvaru. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:30, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Podporujem, lebo Slovenčina by nemala mať medzery. --[[Redaktor:Barry Cunningham|Barry Cunningham]] ([[Diskusia s redaktorom:Barry Cunningham|diskusia]]) 23:15, 27. júl 2026 (UTC) # {{Za}} [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:27, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Súhlasím. Považujem za vhodné, aby bola táto oblasť upravená explicitným pravidlom.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:39, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}}, k dôvodom som sa vyjadril už v Kaviarni [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8229857&oldid=8229855]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:53, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Stále za :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:00, 28. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Súhlasím. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 20:34, 28. júl 2026 (UTC) === Proti === # nn2olqh3sk6hif6gw6bn77euymo7wld OpenAI 0 752830 8254799 8247523 2026-07-28T15:05:49Z RegularShape 301433 COI disclosure: I work on OpenAI Brand Identity. Replacing an unsupported Blossom + OpenAI composite with the officially sourced 2025 wordmark, consistent with the public guidelines at https://openai.com/brand/. 8254799 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=OpenAI|Logo spoločnosti=OpenAI logo 2025 (wordmark).svg|Veľkosť loga=<!-- automatická veľkosť je 230px -->|Popis=|Právna forma=súkromná spoločnosť|IČO=|Odvetvie=informačné technológie|Založená=[[2015]]|Zakladateľ=[[Sam Altman]], [[Elon Musk]], [[Andrej Karpathy]], Greg Brockman, Ilya Sutskever, Wojciech Zaremba, John Schulman, Trevor Blackwell, Vicki Cheung, Durk Kingma, Pamela Vagata|Sídlo=[[San Francisco]]|Štát sídla=|Pôvod=|Vedenie=[[Sam Altman]], výkonný riaditeľ (CEO)|Územný rozsah=|Priemysel=umelá inteligencia|Produkcia=[[ChatGPT]], </br>[[GPT-3]], </br>[[GPT-4]], </br>[[GPT-5]], </br>[[DALL-E]], </br>[[Sora]]|Aktíva=|Obrat=|Výnosy=|Prevádzkový príjem=|Zisk=|Farby spoločnosti=|Člen skupiny=|Počet zamestnancov=|Divízie=|Dcérske spoločnosti=|Vlastník=[[Microsoft Corporation]] (27 %), OpenAI Foundation (26 %), zamestnanci a rôzni investori (47 %)|Slogan spoločnosti=|Domáca stránka=https://openai.com/|Zánik=|Poznámka=}}'''OpenAI''' je pôvodne [[Nezisková organizácia|nezisková]], dnes súkromne vlastnená organizácia založená v roku [[2015]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], ktorá pôsobí v oblasti vývoja [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. Sídli v [[San Francisco|San Franciscu]]. V novembri [[2022]] vzbudila pozornosť, keď verejnosti sprístupnila [[Konverzačný robot|konverzačného robota]] [[ChatGPT]]. Jej ďalším produktom je [[DALL-E]] určený na generovanie obrázkov na základe vstupných slovných parametrov a generátor videa [[Sora]]. Medzi zakladateľov spoločnosti patria [[Sam Altman]], [[Elon Musk]] a [[Andrej Karpathy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introducing OpenAI | url = https://openai.com/index/introducing-openai/ | vydavateľ = OpenAI | dátum vydania = 2024-03-13 | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en-US}}</ref> == História == Spoločnosť OpenAI bola založená v roku [[2015]] ako [[nezisková organizácia]] s cieľom zabezpečiť, aby všeobecná [[umelá inteligencia]] prinášala prospech celému ľudstvu. Medzi jej zakladateľov patrili [[Elon Musk]], [[Sam Altman]], [[Andrej Karpathy]], Ilya Sutskever, Greg Brockman a ďalší odborníci na umelú inteligenciu. V roku [[2018]] uviedla na trh GPT-1, po ktorom nasledoval GPT-2 vo februári [[2019]]. V tom istom roku nastúpil do funkcie výkonného riaditeľa [[Sam Altman]], ktorý kvôli tomu zanechal šéfovanie v spoločnosti [[Y Combinator]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elon Musk-backed OpenAI reveals Universe – a universal training ground for computers | url = https://www.theregister.com/software/2016/12/05/elon-musk-backed-openai-reveals-universe-a-universal-training-ground-for-computers/796977 | vydavateľ = theregister | dátum vydania = 2016-12-05 | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en-US | meno = Thomas | priezvisko = Claburn}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Timeline of OpenAI’s Technology, Funding, and History | url = https://medium.com/@DiscoverLevine/a-timeline-of-openais-technology-funding-and-history-c91cbc071a85 | dátum vydania = 2023-11-21 | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en | meno = Yutong | priezvisko = Levine}}</ref> Koncom roka [[2022]] spoločnosť sprístupnila verejnosti [[Konverzačný robot|chatbota]] [[ChatGPT]] založenom na rodine modelov [[GPT-3]], ktorý vyvolal veľký záujem.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Jeffrey Dastin, Krystal Hu|odkaz na autora=|titul=ChatGPT owner OpenAI projects $1 billion in revenue by 2024|periodikum=reuters.com|odkaz na periodikum=|url=https://www.reuters.com/business/chatgpt-owner-openai-projects-1-billion-revenue-by-2024-sources-2022-12-15/|issn=|vydavateľ=Reuters|miesto=|dátum=2022-12-15|dátum prístupu=2026-06-30}}</ref> Nasledujúci rok bol výkonný riaditeľ spoločnosti Sam Altman menovaný [[Time (týždenník)|časopisom Time]] medzi 100 najvplyvnejšími ľuďmi sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 100 Most Influential People of 2023 | url = https://time.com/collections/100-most-influential-people-2023/ | vydavateľ = TIME | dátum vydania = 2026-03-17 | dátum prístupu = 2026-06-30 | jazyk = en}}</ref> V roku [[2023]] spustila OpenAI [[GPT-4]]. Dňa [[17. november|17. novembra]] [[2023]] bol Altman odvolaný z postu výkonného riaditeľa OpenAI, ale už pár dní nato bolo toto rozhodnutie zmenené a Altman sa vrátil do čela spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OpenAI announces leadership transition | url = https://openai.com/index/openai-announces-leadership-transition/ | vydavateľ = OpenAI | dátum vydania = 2024-03-13 | dátum prístupu = 2026-06-30 | jazyk = en-US}}</ref> V roku [[2024]] bol sprístupnený model GPT-4o (prípona o ako ''omni''). Spoločnosť ešte predtým uviedla generátor videa s názvom [[Sora]]. V auguste 2024 odišiel zakladateľ a prezident spoločnosti Greg Brockman.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OpenAI’s GPT-4o: Everything you need to know in one place | url = https://daily.dev/blog/openais-gpt-4o-everything-you-need-to-know-in-one-place/ | vydavateľ = daily.dev | dátum vydania = 2024-05-14 | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Carter}}</ref> Spolu so spoločnosťou [[Anthropic]] obmedzila firma začiatkom leta [[2026]] po komunikácii s vládou Spojených štátov prístup k najnovším modelom série GPT-5.6 Sol, Terra a Luna.<ref> {{ Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OpenAI obmedzil prístup k novým modelom AI na žiadosť americkej vlády | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/openai-obmedzil-pristup-k-novym-modelo/973594-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-27 | dátum prístupu = 2026-07-15 }} </ref> Po dokončení vnútornej reštrukturalizácie je OpenAI súkromne vlastnená spoločnosť a jej akcie nie sú verejne obchodované na burze. [[Microsoft Corporation]] vlastní 27 % akcií, 26 % vlastní [[OpenAI Foundation]] a 47 % akcií je v rukách zamestnancov alebo iných investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OpenAI completes restructure, solidifying Microsoft as a major shareholder | url = https://www.cnbc.com/2025/10/28/open-ai-for-profit-microsoft.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en | meno = Ashley | priezvisko = Capoot}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our structure | url = https://openai.com/our-structure/ | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en-US}}</ref> == Žaloba Elona Muska == V roku [[2018]] zakladajúci člen [[Elon Musk]] odstúpil z vedenia organizácie. V roku [[2024]] podal na OpenAI žalobu za porušenie zakladateľských dohôd o neziskovosti definovaných na jej počiatku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elon Musk Sues OpenAI, Sam Altman, Saying They Abandoned Founding Mission | url = https://www.wsj.com/tech/ai/elon-musk-sues-openai-sam-altman-for-breach-of-contract-0864979d | vydavateľ = The Wall Street Journal | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum prístupu = 2026-06-30 | jazyk = en-US | meno = Gareth Vipers, Sam Schechner and Deepa | priezvisko = Seetharaman}}</ref> Porota federálneho súdu rozhodla, že žaloba bola podaná po premlčacej lehote. Musk sa proti verdiktu odvolal.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Miliardár Elon Musk prehral súdny spor so spoločnosťou OpenAI|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/miliardar-elon-musk-prehral-sudny-spor/963720-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-18|dátum prístupu=2026-06-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Elon Musk sa odvolá proti rozsudku v spore so spoločnosťou OpenAI|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/elon-musk-sa-odvola-proti-rozsudku-v-sp/963730-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-19|dátum prístupu=2026-06-30}}</ref> == Na Slovensku == [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Minister školstva]] [[Tomáš Drucker]] počas návštevy [[Spojené štáty|Spojených štátov]] v marci [[2026]] jednal so spoločnosťou OpenAI. Následne ohlásil nákup približne 80 tisíc licencií pre [[Základná škola|základné]] a [[Stredná škola|stredné školy]], ktorý nasledoval po zakúpení približne 20 tisíc licencií pre pedagogické fakulty. Dáta zo slovenských škôl nemajú byť využité na trénovanie AI.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovensko rozširuje spoluprácu so spoločnosťami OpenAI a NVIDIA|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-rozsiruje-spolupracu-so-spol/946398-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-07|dátum prístupu=2026-06-03}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Učitelia základných a stredných škôl dostanú licencie na model ChatGPT|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/ucitelia-zakladnych-a-strednych-sk/962176-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-12|dátum prístupu=2026-06-03}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[ChatGPT]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://openai.com/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Neziskové organizácie]] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Podniky v USA]] po0jiatufdzli24devw6ti9a48u5tga Tábor nútenej práce Nováky 0 752893 8255080 8249696 2026-07-29T08:07:06Z Tom78*w 290507 kategória 8255080 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Nováky''' alebo aj '''TNP Nováky''' bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Vznikol formálne v decembri [[1948]] transformáciou dovtedajšieho [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovného a sústreďovacieho tábora]] v [[Nováky|Novákoch]]. Zaradenci pracovali v dielňach v detašovaných pracovných oddieloch v priemysle, stavebníctve a poľnohospodárstve. V tábore vzniklo samostatné ženské oddelenie a jedinou venerickou klinikou v československých táboroch. Počet zaradencov vzrástol vzrástol v máji [[1950]] na 1&nbsp;838, pričom medzi najčastejšie kategórie patrili hospodárski a politickí rozvratníci či zaháľači. Fungovanie tábora sprevádzali časté úteky a vyšetrovanie v roku [[1949]] odhalilo násilie, zneužívanie práce i právomocí zo strany vedenia a príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] voči zaradencom. V rokoch [[1950]]{{--}}[[1951]] sa sprísnil režim, najmä voči politickým zaradencom. TNP Nováky zanikol [[30. september|30. septembra]] [[1951]] v rámci reorganizácie systému táborov a jeho zaradenci boli premiestnení do iných zariadení.<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|121-136}} ==História TNP Nováky== ===Koncentračný tábor Nováky=== {{Hlavný článok|Koncentračný tábor Nováky}} Tábor v Novákoch vznikol prestavbou bývalých muničných skladov, o ktorej sa začalo uvažovať v roku [[1940]] v súvislosti s riešením židovskej otázky na Slovensku. Prípravné práce sa začali na jeseň [[1941]] pod vedením Ministerstva vnútra a Štátnej stavebnej správy, pričom na výstavbe pracovali židovskí robotníci. Z piatich pôvodných objektov dva zbúrali a nahradili obytnými budovami, tri adaptovali na hospodárske objekty a baraky. V prvom vznikol sústreďovací tábor pre Židov určených na deportácie; od marca do októbra [[1942]] z neho slovenské úrady deportovali približne 4&nbsp;000 až 5&nbsp; 000 osôb. Druhý objekt slúžil na ubytovanie pracovných síl, tretí bol od konca roku [[1942]] prestavaný na obytné a prevádzkové zariadenia vrátane dielní, školy a škôlky.<ref name="Sivos"/>{{rp|122}} Po zastavení deportácií v októbri [[1942]] sa [[Koncentračný tábor Nováky|Nováky]] zmenili na sebestačný pracovný tábor financovaný z práce internovaných. Hlavným výrobným odvetvím bolo konfekčné krajčírstvo doplnené čiapkárstvom a kožušníctvom. Súčasťou areálu boli kuchyňa, pekáreň, práčovňa, obuvnícka dielňa, nemocnica, zubná ambulancia, jasle, škôlka a škola. Významnú úlohu zohrávala táborová samospráva so Židovskou radou.<ref name="Sivos"/>{{rp|122}} Tábor fakticky zanikol [[30. august|30. augusta]] [[1944]], keď správa a žandárstvo prestali pod tlakom partizánov vykonávať svoje funkcie. Vyše 250 mladých internovaných vstúpilo do partizánskych oddielov, pričom väčšina z nich zahynula počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Po obsadení Novák nemeckými vojskami [[13. september|13. septembra]] [[1944]] tábor využívalo maďarské vozatajstvo, od februára [[1945]] slúžil ako útočisko pre približne 2&nbsp;300 utečencov z východného Slovenska.<ref name="Sivos"/>{{rp|123}} ===Pracovný a sústreďovací tábor=== {{Hlavný článok|Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948}} Po vojne sa v tábore sústreďovali fašisti, kolaboranti a obyvatelia nemeckých obcí určení na odsun. V novembri [[1945]] sa v ňom nachádzalo 5&nbsp;154 osôb, z toho 4&nbsp;968 Nemcov. Na základe nariadenia [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov SNR č. 105/1945 Zb. n. SNR] vznikol [[1. december|1. decembra]] [[1945]] pracovný tábor, ktorý zostal zberným strediskom pre Nemcov až do roku [[1948]]. Od mája [[1947]] tábor riadil práp. Karol Hinšt, v júli [[1948]] ho vystriedal práp. Peter Kapec a od [[13. november|13. novembra]] [[1948]] por. Klement Matejka. V novembri [[1948]] evidoval sústreďovací tábor 2&nbsp;650 osôb, pracovný útvar mal 547 zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|123-124}} ===Tábor nútenej práce=== Tábor nútenej práce (TNP) v [[Nováky|Novákoch]] vznikol formálne začiatkom decembra [[1948]], keď povereník vnútra [[Daniel Okáli]] zrušil pracovné útvary a premenoval ich na tábory nútenej práce. Zmena mala prevažne administratívny charakter a zjednotila organizáciu pracovných táborov v Československu bez zásadného vplyvu na národnostné a sociálne zloženie nováckeho tábora. [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|Sústreďovací tábor]] existoval súbežne až do [[13. december|13. decembra]] [[1949]]. Začiatkom januára [[1949]] vykonal kontrolu tábora zástupca prednostu oddelenia BK/8 škpt. Ján Habán, ktorý kritizoval nízku zamestnanosť zaradencov a zlý technický stav areálu. Z 527 osôb vykonávalo produktívnu prácu iba 93 zaradencov mimo tábora, najmä v [[Uhoľné bane Nováky|Uhoľných baniach Nováky]], Chemických závodoch Nováky a Mäsiarskom družstve Prievidza.<ref name="Sivos"/>{{rp|124}} Koncom marca [[1949]] vzniklo v I. objekte samostatné ženské oddelenie. Ženy absolvovali odborný výcvik a pracovali najmä ako krajčírky, práčky alebo pri poľnohospodárskych prácach. Keďže do tábora boli zaraďované aj prostitútky, zriadili pri oddelení venerickú kliniku s kapacitou 80 lôžok, ktorá bola jediným zariadením svojho druhu v československých táboroch. Do konca roku [[1949]] liečila 384 pacientiek.<ref name="Sivos"/>{{rp|124}} Vedúcou ženského oddelenia sa v marci [[1949]] stala Matilda Klimová, ktorú do funkcie dosadil [[Rudolf Viktorin]]. Dňa [[24. august|24. augusta]] [[1949]] ju [[Daniel Okáli]] odvolal v súvislosti s vyšetrovaním vedenia tábora. Následne oddelenie viedli [[Rozália Mečiarová]], od [[3. november|3. novembra]] [[1949]] práp. Michal Čabák a od [[14. február|14. februára]] [[1950]] strážm. Štefan Plačko. Funkciu zástupcov vykonávali Serafína Ružovičová, Rozália Mečiarová a krátko aj strážm. Karol Droppa. Plán na zriadenie samostatného ženského TNP začiatkom roku [[1950]] sa neuskutočnil. Psychotechnické a biometrické výskumy Čs. ústavu práce odporúčali reorganizáciu zariadenia na Ústav pracovnej prevýchovy. Komisia Ministerstva vnútra však v máji [[1950]] navrhla ženské oddelenie zrušiť, najmä pre nežiaduce sexuálne kontakty medzi zaradenkami, zaradencami a príslušníkmi správy. Oddelenie zaniklo [[26. február|26. februára]] [[1951]].<ref name="Sivos"/>{{rp|126}} Po kritike z januára [[1949]] začalo oddelenie BK/8 vytvárať detašované pracovné oddiely v baníctve, stavebníctve a poľnohospodárstve. Zaradenci pracovali sezónne v obciach západného a stredného Slovenska, dlhodobo pri adaptácii kaštieľov v [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]] a [[Moravský Svätý Ján|Moravskom Svätom Jáne]], v tehelni v [[Pezinok|Pezinku]], kameňolome v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]], na stavbách v [[Handlová|Handlovej]], [[Trenčín|Trenčíne]] a [[Nováky|Novákoch]] i pri výstavbe budovy [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] na Ulici Februárového víťazstva v Bratislave od [[9. august|9. augusta]] [[1949]]. Roku [[1952]] sa tento oddiel premenil na Prechodný útvar nápravných zariadení Bratislava. Pracovné skupiny pôsobili aj priamo v areáli tábora, kde zabezpečovali krajčírske, remeselné, stavebné a administratívne práce.<ref name="Sivos"/>{{rp|127}} ===Zoznam dielní a stavebných prác v TNP Nováky za rok 1949<ref name="Sivos"/>{{rp|129}}=== Dielne: * mužská krajčírska dielňa{{--}}šitie nových a oprava starých rovnošiat pre zaradencov, zamestnávala 8 zaradencov{{--}}krajčírov * stolárska dielňa{{--}}zriadená v roku 1948, zamestnávala 8 zaradencov - stolárov; * obuvnícka dielňa{{--}}oprava plátenných a kožených topánok pre zaradencov, zriadená v roku 1948, zamestnávala 3{{--}}4 zaradencov{{--}}obuvníkov; * zámočnícka a kováčska dielňa{{--}}zriadená v roku 1948, zamestnávala 2{{--}}3 zaradencov{{--}}zámočníkov, stolárov, kováčov, prípadne elektrikárov; * ženská krajčírska dielňa I.{{--}}zriadená v júni 1949 pre potreby ženského oddelenia, zamestnávala 4 nekvalifikované zaradenkyne; * ženská krajčírska dielňa II.{{--}}zriadená 1. júna 1949 firmou Odeva Trenčín, zamestnávala 74 nekvalifikovaných zaradenkýň, ktoré postupne prechádzali odborným preškoľovaním. Stavebné práce: * výstavba venerickej kliniky v ženskom oddelení; * výstavba výkrmne ošípaných; * výstavba hydinárskej farmy; práce na rozširovaní vodovodu; * výstavba bazénu; * úprava ciest a úzkokoľajnej železničnej trate z II. do I. objektu; * výstavba verejného osvetlenia okolo I. a II. objektu tábora. Počas rokov [[1948]]{{--}}[[1949]] sa počet osôb zaradených do Tábora nútenej práce (TNP) v [[Nováky|Novákoch]] výrazne zvýšil. V roku [[1948]] bolo prijatých 1&nbsp;054 osôb (904 mužov a 150 žien), v roku 1949 už 1&nbsp;836 (1&nbsp;439 mužov a 397 žien). Najpočetnejšie skupiny tvorili „hospodárski rozvratníci“ (467, resp. 733), „zaháľači“ (493, resp. 595) a „politickí rozvratníci“ (94, resp. 508). V roku 1948 prepustili 339 osôb, do [[20. december|20. decembra]] [[1949]] ďalších 1&nbsp;059. Podľa správy tábora bolo 50 % prepustených „prevychovaných“ v duchu ľudovodemokratického zriadenia a 30 % dostatočne. Významným problémom boli úteky{{--}}v roku [[1948]] zbehlo 144 osôb, v roku [[1949]] až 677.<ref name="Sivos"/>{{rp|129}} Od [[12. február|12. februára]] [[1949]] viedol tábor por. František Bleščák, ktorého [[18. máj|18. mája]] [[1949]] vystriedal Štefan Čillík. Na podnet vedúcej ženského oddelenia Matildy Klimovej inicioval na prelome augusta a septembra [[1949]] [[Anton Rašla]] vyšetrovanie pomerov v tábore. Odhalilo fyzické násilie voči zaradencom, ponižovanie, neprimerané tresty, zneužívanie práce i majetku tábora a neoprávnené používanie služobného vozidla.{{#tag:ref|Počas vyšetrovania vyšlo najavo, že najmä zástupca prednostu oddelenia BK/8 kpt. Ján Májek a správca tábora Štefan Čillík oberali zaradencov o zárobky, bili zaradencov v táborovej väznici, ponižovali ich strihaním vlasov, používali nedovolené tresty, využívali na vlastnú potrebu služobné motorové vozidlo, stolársku a krajčírsku, ako aj produkty slepačej farmy. Nezákonné konanie sa riešilo aj v prípade vedúcej ženského oddelenia Matildy Klimovej. Májeka a Čillíka Povereníctvo vnútra zbavilo funkcií, Klimová, od [[24. august|24. augusta]] [[1949]] na nútenej dovolenke, sa už do tábora nevrátila. Súdy ich v dvoch procesoch odsúdili na niekoľkomesačné podmienečné tresty. Vyšetrovanie tiež ukázalo, že príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v špeciálne vyhradenej miestnosti gumenou hadicou a štrankami namočenými vo vode bili vypočúvané osoby. Zaradenkyne nováckeho tábora využívali predstavitelia táborovej správy aj na domáce práce a upratovanie ubikácií.<ref name="Sivos"/>{{rp|130}}|group=pozn.}} Obvinení boli najmä Štefan Čillík, kpt. Ján Májek a Matilda Klimová, ktorí boli odvolaní z funkcií a odsúdení na podmienečné tresty. Vyšetrovanie zároveň preukázalo, že príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] pri výsluchoch používali fyzické násilie a zaradenkyne boli využívané na domáce práce príslušníkov správy.<ref name="Sivos"/>{{rp|130}} Začiatkom novembra [[1949]] prevzal vedenie tábora vrch. strážm. Tomáš Držík, ktorého koncom decembra nahradil Jozef Hlavanda. Od mája [[1950]] bol správcom Jozef Cisár a od marca [[1951]] šstrážm. Matúš Dobrovič, ktorý tábor viedol až do jeho zániku.<ref name="Sivos"/>{{rp|133}} Na prelome rokov [[1949]]/[[1950]] zosilnila činnosť [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Dňa [[22. január|22. januára]] [[1950]] izolovali v [[Nováky|Novákoch]] 116 politických zaradencov do osobitne stráženého baraku obohnaného ostnatým drátom a nasadili ich na prácu v bani. Vo februári [[1950]] sa v tábore nachádzalo 689 mužov a 182 žien, pričom strážnu službu zabezpečovalo 81 príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] pod velením vrch. strážm. Jána Felbera a ml. strážm. Jozefa Babicu. V máji [[1950]] evidoval tábor 1&nbsp;838 osôb, prevažne zaradených podľa zákona č. 247/1948 Zb.<ref name="Sivos"/>{{rp|134}} Areál tvorili tri objekty s rozlohou 28,15 ha a kapacitou 1&nbsp;500, núdzovo 2&nbsp;500 osôb. Prvý objekt tvorilo 12 barakov, druhý 15 barakov a tretí objekt 8 barakov. Zaradenci pracovali najmä pre Československé stavebné závody, Uhoľné bane Nováky, Novácke chemické závody, Štátnu mincovňu v Kremnici, Montostav Bratislava a ďalšie podniky. Začiatkom júna [[1951]] bolo evidovaných 1&nbsp;140 osôb, väčšina však pracovala v detašovaných oddieloch alebo mala pobyt prerušený. V rámci reorganizácie táborov rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti o zrušení TNP Nováky, ktorý [[30. september|30. septembra]] [[1951]] zanikol. Zaradencov premiestnili najmä do [[Tábor nútenej práce Ruskov|TNP Ruskov]], administratívne spisy neprítomných prevzal TNP Brno.<ref name="Sivos"/>{{rp|135}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory na Slovensku|Nováky]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Nováky]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] mbiasyj6ou0rdnmji7jtqq8dw3sa71g Tábor nútenej práce Ilava 0 752897 8255073 8249694 2026-07-29T08:01:41Z Tom78*w 290507 kategória 8255073 wikitext text/x-wiki [[File:Tabuľa Ilava.jpg|náhľad|Tabuľa pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v ilavskej väznici]] '''Tábor nútenej práce Ilava''' (skrátene '''TNP Ilava''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Sídlil v priestoroch ilavskej väznice a pre nedostatočnú infraštruktúru tu panovali najtvrdšie podmienky. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] bolo do TNP Ilava zaradených 596 osôb (486 mužov a 110 žien), prevažne kategorizovaných ako politickí a hospodárski rozvratníci. Pre nezákonné konanie a neprávosti páchané na zaradencoch boli uväznení traja členovia správy tábora, trestné oznámenie na správcu tábora Michala Jakaba pre zneužívanie úradnej moci bolo zastavené s odôvodnením, že konal z „prílišnej horlivosti“ a oddanosti režimu. Tábor bol zrušený [[25. jún|25. júna]] [[1950]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|137-144}} ==História TNP Ilava== Tábor nútenej práce (TNP) v Ilave vznikol [[8. marec|8. marca]] [[1948]] ako pracovný útvar, ktorý bol obežníkom Povereníctva vnútra zo [[6. december|6. decembra]] [[1948]] administratívne premenovaný na tábor nútenej práce. Sídlil v areáli [[ilava|ilavského]] hradu. Ten bol využívaný ako [[Ilavská väznica|väznica]] už od 19. storočia. Počas druhej svetovej vojny slúžil [[Zaisťovací tábor v Ilave|zaisťovací tábor]] na internáciu sociálne i politicky nepohodlných osôb. Zo všetkých táborov nútenej práce boli práve tu najtvrdšie podmienky. Zaradenci boli ubytovaní v priestoroch s veľmi zlými materiálnymi podmienkami{{--}}bez ústredného kúrenia, vodovodu, sociálnych zariadení a do septembra [[1948]] aj bez elektrického osvetlenia. Vzhľadom na bezpečnostný charakter objektu boli do [[Ilava|Ilavy]] sústreďovaní predovšetkým politickí rozvratníci, opakovaní utečenci z iných táborov a osoby ukrývajúce sa pred zaradením. V máji [[1949]] vzniklo osobitne strážené izolované oddelenie pre 30 osôb označené krycím názvom 174 A.<ref name="Sivos"/>{{rp|137}} Zaradenci pracovali najmä v kruhovej tehelni v [[Ilava|Ilave]], tehelni v [[Košeca|Košeci]], v [[Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom|Škodových závodoch]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], neskôr aj pri poľnohospodárskych prácach v okolí [[Ilava|Ilavy]] a [[Klobušice|Klobušíc]]. Kontrola, ktorú v polovici júla [[1949]] vykonal prednosta koordinačného odboru Povereníctva vnútra [[Rudolf Viktorin]], odhalila závažné nedostatky v organizácii tábora. Kritizoval nedostatočnú strážnu službu, voľný pohyb zaradencov počas noci, nekontrolovaný vstup do objektu i konflikty medzi príslušníkmi ZNB a Zboru väzenskej stráže. Nariadil okamžitú nápravu a sprísnenie režimu.<ref name="Sivos"/>{{rp|137}} Pre nedostatok pracovných príležitostí a zriadenie nového [[Tábor nútenej práce Hronec|tábora v Hronci]] rozhodlo Povereníctvo vnútra koncom septembra [[1949]] o zrušení tábora. Práceschopní zaradenci boli premiestnení do [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronca]], ostatní administratívne prevedení do [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]]. Areál následne prevzala [[Štátna bezpečnosť]], ktorá ho plánovala využiť v pripravovanej akcii ''T-43''. Po rekonštrukčných rokovaniach v januári [[1950]] boli do tábora od [[6. marec|6. marca]] [[1950]] presúvaní najmä kňazi z [[Tábor nútenej práce Nováky|Novák]] a [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronca]]. Zaradenci spočiatku pracovali iba v areáli tábora, od apríla [[1950]] aj na výstavbe hydinárskej farmy pri [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]] v [[Ilava|Ilave]], pri poľnohospodárskych prácach a na rekonštrukcii budúceho tábora v [[Tábor nútenej práce Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Sivos"/>{{rp|139}} V druhej polovici mája [[1950]] sa v tábore nachádzalo 48 osôb, z ktorých takmer polovicu tvorili duchovní. Zaradení boli najmä za pokus o ilegálny prechod štátnych hraníc alebo pre rôzne formy protištátnej činnosti. Povereníctvo vnútra tábor definitívne zrušilo [[25. jún|25. júna]] [[1950]]. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] bolo do TNP Ilava zaradených 596 osôb (486 mužov a 110 žien), prevažne ako politickí a hospodárski rozvratníci. Správu tábora postupne vykonávali Jozef Buček, Jozef Porubský, Mikuláš Jakab a od novembra [[1949]] Ján Kráľ, ktorý po zániku tábora prevzal vedenie [[Tábor nútenej práce Trenčín|TNP Trenčín.]]<ref name="Sivos"/>{{rp|140}} ==Neprávosti== V decembri 1948 vyšetrovala komisia zložená zo zástupcov Povereníctva vnútra, Zemského veliteľstva NB, odbočky ŠtB v Trenčíne a Oblastného veliteľstva NB v Trenčíne správcu tábora Jozefa Bučeka, osvetového referenta Jozefa Cabana a veliteľa dočasnej stanice NB práp. Bžocha. Vyšetrovanie preukázalo prijímanie úplatkov, zneužívanie právomocí, umožnenie úteku zaradencov, sexuálne zneužívanie zaradenkýň i fyzické násilie voči zaradencom. Všetci traja boli zadržaní a eskortovaní do väznice Oblastného veliteľstva NB I. v Bratislave.<ref name="Sivos"/>{{rp|140}} Vyhrážkami, bitkami a grobianskym správaním bol medzi zaradencami v Ilave, ale aj [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústí nad Oravou]] známy veliteľ tábora Mikuláš Jakab.{{#tag:ref|Mikuláš Jakab vyrastal na východnom Slovensku, učil sa za kováča a mäsiara, no učenie prerušil a dopúšťal sa krádeží, preto ho úrady evidovali ako zločinca z povolania. Po odsúdení strávil tri roky vo výchovnom ústave v [[Košice|Košiciach]], kde sa vyučil za strojného zámočníka. Bol členom [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], na prelome rokov [[1941]]/[[1942]] pôsobil deväť mesiacov na východnom fronte. Od polovice februára [[1945]] bol pre krádež konzerv Nemcom internovaný v koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]], kde sa zoznámil s tam väznenými komunistickými funkcionármi, ktorí po vojne ako stranícki a bezpečnostní funkcionári zahládzali jeho prešľapy. Po vojne vstúpil do Komunistickej strany Slovenska a od marca [[1948]] pôsobil v pracovných táboroch.<ref name="Sivos"/>{{rp|141}}|group=pozn.}} Prvé výhrady voči Mikulášovi Jakabovi sa objavili koncom roku [[1948]], keď pôsobil ako kontrolór [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovného tábora na Orave]] a podľa sťažností zaradencom bránil v účasti na bohoslužbách. Dňa [[25. január|25. januára]] 1949 bol vymenovaný za správcu oravského TNP, kde presadzoval autoritatívny spôsob riadenia a nerešpektoval ani nadriadených. Od mája [[1949]] pôsobil v Ilave. Kontrola Povereníctva vnútra v septembri [[1949]] zistila svojvoľné udeľovanie trestov, neoprávnené umiestňovanie zaradencov na samotky, obmedzovanie korešpondencie, vychádzok a kontaktov politických zaradencov. Následné vyšetrovanie v októbri [[1949]] preukázalo opakované fyzické násilie, vyhrážanie sa smrťou a zneužívanie disciplinárnych opatrení, čo potvrdili viacerí svedkovia vrátane Andreja Paldana. Dňa [[11. október|11. októbra]] [[1949]] bolo na Jakaba podané trestné oznámenie pre zneužívanie úradnej moci. Napriek tomu sa ho zastali predstavitelia Povereníctva vnútra [[Rudolf Viktorin]] a [[Daniel Okáli]]. V septembri [[1951]] bolo trestné stíhanie na pokyn povereníka spravodlivosti zastavené s odôvodnením, že konal z „prílišnej horlivosti“ a oddanosti režimu.<ref name="Sivos"/>{{rp|141-143}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory na Slovensku]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Ilava]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] nn5p6bzid1f2q7vqbuqczxb3gxaueuv 8255077 8255073 2026-07-29T08:04:18Z Tom78*w 290507 drob. 8255077 wikitext text/x-wiki [[File:Tabuľa Ilava.jpg|náhľad|Tabuľa pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v ilavskej väznici]] '''Tábor nútenej práce Ilava''' (skrátene '''TNP Ilava''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Sídlil v priestoroch ilavskej väznice a pre nedostatočnú infraštruktúru tu panovali najtvrdšie podmienky. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] bolo do TNP Ilava zaradených 596 osôb (486 mužov a 110 žien), prevažne kategorizovaných ako politickí a hospodárski rozvratníci. Pre nezákonné konanie a neprávosti páchané na zaradencoch boli uväznení traja členovia správy tábora, trestné oznámenie na správcu tábora Michala Jakaba pre zneužívanie úradnej moci bolo zastavené s odôvodnením, že konal z „prílišnej horlivosti“ a oddanosti režimu. Tábor bol zrušený [[25. jún|25. júna]] [[1950]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|137-144}} ==História TNP Ilava== Tábor nútenej práce (TNP) v Ilave vznikol [[8. marec|8. marca]] [[1948]] ako pracovný útvar, ktorý bol obežníkom Povereníctva vnútra zo [[6. december|6. decembra]] [[1948]] administratívne premenovaný na tábor nútenej práce. Sídlil v areáli [[ilava|ilavského]] hradu. Ten bol využívaný ako [[Ilavská väznica|väznica]] už od 19. storočia. Počas druhej svetovej vojny slúžil [[Zaisťovací tábor v Ilave|zaisťovací tábor]] na internáciu sociálne i politicky nepohodlných osôb. Zo všetkých táborov nútenej práce boli práve tu najtvrdšie podmienky. Zaradenci boli ubytovaní v priestoroch s veľmi zlými materiálnymi podmienkami{{--}}bez ústredného kúrenia, vodovodu, sociálnych zariadení a do septembra [[1948]] aj bez elektrického osvetlenia. Vzhľadom na bezpečnostný charakter objektu boli do [[Ilava|Ilavy]] sústreďovaní predovšetkým politickí rozvratníci, opakovaní utečenci z iných táborov a osoby ukrývajúce sa pred zaradením. V máji [[1949]] vzniklo osobitne strážené izolované oddelenie pre 30 osôb označené krycím názvom 174 A.<ref name="Sivos"/>{{rp|137}} Zaradenci pracovali najmä v kruhovej tehelni v [[Ilava|Ilave]], tehelni v [[Košeca|Košeci]], v [[Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom|Škodových závodoch]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], neskôr aj pri poľnohospodárskych prácach v okolí [[Ilava|Ilavy]] a [[Klobušice|Klobušíc]]. Kontrola, ktorú v polovici júla [[1949]] vykonal prednosta koordinačného odboru Povereníctva vnútra [[Rudolf Viktorin]], odhalila závažné nedostatky v organizácii tábora. Kritizoval nedostatočnú strážnu službu, voľný pohyb zaradencov počas noci, nekontrolovaný vstup do objektu i konflikty medzi príslušníkmi ZNB a Zboru väzenskej stráže. Nariadil okamžitú nápravu a sprísnenie režimu.<ref name="Sivos"/>{{rp|137}} Pre nedostatok pracovných príležitostí a zriadenie nového [[Tábor nútenej práce Hronec|tábora v Hronci]] rozhodlo Povereníctvo vnútra koncom septembra [[1949]] o zrušení tábora. Práceschopní zaradenci boli premiestnení do [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronca]], ostatní administratívne prevedení do [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]]. Areál následne prevzala [[Štátna bezpečnosť]], ktorá ho plánovala využiť v pripravovanej akcii ''T-43''. Po rekonštrukčných rokovaniach v januári [[1950]] boli do tábora od [[6. marec|6. marca]] [[1950]] presúvaní najmä kňazi z [[Tábor nútenej práce Nováky|Novák]] a [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronca]]. Zaradenci spočiatku pracovali iba v areáli tábora, od apríla [[1950]] aj na výstavbe hydinárskej farmy pri [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]] v [[Ilava|Ilave]], pri poľnohospodárskych prácach a na rekonštrukcii budúceho tábora v [[Tábor nútenej práce Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Sivos"/>{{rp|139}} V druhej polovici mája [[1950]] sa v tábore nachádzalo 48 osôb, z ktorých takmer polovicu tvorili duchovní. Zaradení boli najmä za pokus o ilegálny prechod štátnych hraníc alebo pre rôzne formy protištátnej činnosti. Povereníctvo vnútra tábor definitívne zrušilo [[25. jún|25. júna]] [[1950]]. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] bolo do TNP Ilava zaradených 596 osôb (486 mužov a 110 žien), prevažne ako politickí a hospodárski rozvratníci. Správu tábora postupne vykonávali Jozef Buček, Jozef Porubský, Mikuláš Jakab a od novembra [[1949]] Ján Kráľ, ktorý po zániku tábora prevzal vedenie [[Tábor nútenej práce Trenčín|TNP Trenčín.]]<ref name="Sivos"/>{{rp|140}} ==Neprávosti== V decembri 1948 vyšetrovala komisia zložená zo zástupcov Povereníctva vnútra, Zemského veliteľstva NB, odbočky ŠtB v Trenčíne a Oblastného veliteľstva NB v Trenčíne správcu tábora Jozefa Bučeka, osvetového referenta Jozefa Cabana a veliteľa dočasnej stanice NB práp. Bžocha. Vyšetrovanie preukázalo prijímanie úplatkov, zneužívanie právomocí, umožnenie úteku zaradencov, sexuálne zneužívanie zaradenkýň i fyzické násilie voči zaradencom. Všetci traja boli zadržaní a eskortovaní do väznice Oblastného veliteľstva NB I. v Bratislave.<ref name="Sivos"/>{{rp|140}} Vyhrážkami, bitkami a grobianskym správaním bol medzi zaradencami v Ilave, ale aj [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústí nad Oravou]] známy veliteľ tábora Mikuláš Jakab.{{#tag:ref|Mikuláš Jakab vyrastal na východnom Slovensku, učil sa za kováča a mäsiara, no učenie prerušil a dopúšťal sa krádeží, preto ho úrady evidovali ako zločinca z povolania. Po odsúdení strávil tri roky vo výchovnom ústave v [[Košice|Košiciach]], kde sa vyučil za strojného zámočníka. Bol členom [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], na prelome rokov [[1941]]/[[1942]] pôsobil deväť mesiacov na východnom fronte. Od polovice februára [[1945]] bol pre krádež konzerv Nemcom internovaný v koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]], kde sa zoznámil s tam väznenými komunistickými funkcionármi, ktorí po vojne ako stranícki a bezpečnostní funkcionári zahládzali jeho prešľapy. Po vojne vstúpil do Komunistickej strany Slovenska a od marca [[1948]] pôsobil v pracovných táboroch.<ref name="Sivos"/>{{rp|141}}|group=pozn.}} Prvé výhrady voči Mikulášovi Jakabovi sa objavili koncom roku [[1948]], keď pôsobil ako kontrolór [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovného tábora na Orave]] a podľa sťažností zaradencom bránil v účasti na bohoslužbách. Dňa [[25. január|25. januára]] 1949 bol vymenovaný za správcu oravského TNP, kde presadzoval autoritatívny spôsob riadenia a nerešpektoval ani nadriadených. Od mája [[1949]] pôsobil v Ilave. Kontrola Povereníctva vnútra v septembri [[1949]] zistila svojvoľné udeľovanie trestov, neoprávnené umiestňovanie zaradencov na samotky, obmedzovanie korešpondencie, vychádzok a kontaktov politických zaradencov. Následné vyšetrovanie v októbri [[1949]] preukázalo opakované fyzické násilie, vyhrážanie sa smrťou a zneužívanie disciplinárnych opatrení, čo potvrdili viacerí svedkovia vrátane Andreja Paldana. Dňa [[11. október|11. októbra]] [[1949]] bolo na Jakaba podané trestné oznámenie pre zneužívanie úradnej moci. Napriek tomu sa ho zastali predstavitelia Povereníctva vnútra [[Rudolf Viktorin]] a [[Daniel Okáli]]. V septembri [[1951]] bolo trestné stíhanie na pokyn povereníka spravodlivosti zastavené s odôvodnením, že konal z „prílišnej horlivosti“ a oddanosti režimu.<ref name="Sivos"/>{{rp|141-143}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory na Slovensku|Ilava]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Ilava]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] 27a0lfiqzplosmyfl990zy5o63dqn3l Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou 0 752972 8255083 8249697 2026-07-29T08:08:26Z Tom78*w 290507 kategória 8255083 wikitext text/x-wiki [[File:10р_крон_ЧССР.jpg|náhľad|[[Orava (vodná nádrž)|Oravská priehrada]] na bankovke 10 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] z roku [[1953]]. Zaradenci TNP Ústie nad Oravou pracovali na jej stavbe.]] '''Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou''' alebo aj '''TNP Ústie nad Oravou''' bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] tu až do [[31. december|31. decembra]] [[1944]] fungoval pracovný útvar. V polovici novembra [[1945]] bol v priestoroch bývalého pracovného útvaru zriadený podľa nariadenia č. 105/1945 Zb. n. SNR [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovný tábor]] pre 300 mužov. Dňa [[15. december|15. decembra]] [[1948]] sa tábor premenil na pracovný útvar pre zaradencov ľudových súdov a [[11. február|11. februára]] [[1949]] na tábor nútenej práce. Zaradenci pracovali na stavbe [[Orava (vodná nádrž)|Oravskej priehrady]]. Povereníctvo vnútra zrušilo tábor [[30. apríl|30. apríla]] [[1949]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|144-148}} ==História TNP Ústie nad Oravou== Tábor nútenej práce v [[Ústie nad Oravou|Ústí nad Oravou]] vznikol v areáli vybudovanom pre pracovníkov stavby [[Orava (vodná nádrž)|Oravskej priehrady]]. Rozprestieral sa na ploche približne 100 × 100 metrov, ktorú ohraničoval drevený plot. Areál tvorilo päť drevených barakov. Pri vstupe sa nachádzala správna budova so strážnicou, kanceláriami, kuchyňou a ubytovňou príslušníkov strážnej služby. Ďalšie dva baraky slúžili ako ubytovne zaradencov, zvyšné boli využívané ako krajčírska a obuvnícka dielňa, sklad textilu, garáž, umyváreň a jedáleň. Tábor bol situovaný približne 300 metrov od staveniska [[Oravská priehrada|Oravskej priehrady]], kde väčšina zaradencov vykonávala manuálne práce spoločne s civilnými zamestnancami stavebnej firmy Tvorba. Politickí rozvratníci boli spravidla zaraďovaní na administratívne a pomocné práce v kanceláriách, dielňach alebo kuchyni.<ref name="Sivos"/>{{rp|144}} Denný režim bol presne stanovený. Budíček bol o 5.30 hod., o šiestej nasledovali raňajky a o siedmej odchod na pracoviská. Po obedňajšej prestávke pokračovala práca až do 17.30 hod., večera sa podávala o 18.00 hod. a od 19.00 hod. prebiehal osvetový program. Večierka bola o 21.00 hod. Týždenný pracovný čas predstavoval 48 hodín. Hodinová mzda dosahovala 9,60 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], pričom zo zárobku sa odpočítavali náklady na stravu, nemocenské poistenie a daň vo výške 30 Kčs denne. Zaradenci si mesačne zarobili približne 900 až 1&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], avšak priamo dostávali len 3 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] na deň, zatiaľ čo zvyšok bol zasielaný ich rodinám.<ref name="Sivos"/>{{rp|144}} Napriek formálne stanovenému režimu panovali v tábore dlhodobo uvoľnené pomery. Kontrola Povereníctva vnútra v marci [[1947]] konštatovala časté svojvoľné opúšťanie tábora, nadmerné požívanie alkoholu, korupciu medzi príslušníkmi strážnej služby a násilie voči zaradencom, najmä voči tým, ktorí nemali finančné prostriedky na podplácanie strážcov. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa situácia podľa ďalšej kontroly ešte zhoršila. Príslušníci stráže boli označení za nedôsledných a málo autoritatívnych, zaradenci sa vyhýbali práci, voľne sa pohybovali mimo pracovísk, organizovali kartové hry a nadväzovali kontakty s civilnými pracovníkmi stavby. Komisia upozornila aj na držanie civilného oblečenia, ktoré uľahčovalo úteky, a na šírenie náboženskej a maďarskej literatúry považovanej režimom za nevhodnú. Nedostatky sa prejavovali aj v oblasti materiálneho zabezpečenia. Osvetová výchova sa spočiatku prakticky nevykonávala, strava bola nedostatočná a drevené baraky boli vo veľmi zlom technickom stave, čo spôsobovalo časté ochorenia.<ref name="Sivos"/>{{rp|145}} Významným problémom boli úteky zaradencov. V marci [[1948]] správa evidovala 581 osôb, avšak priamo v tábore sa nachádzalo iba 228 zaradencov. Ďalších 236 bolo vedených ako utečenci, 97 malo pobyt prerušený a 20 sa liečilo v nemocniciach. Vysoký počet útekov súvisel s rozsiahlym staveniskom priehrady, množstvom detašovaných pracovísk i nedostatočnou kontrolou zo strany správy. V polovici novembra [[1948]] bolo evidovaných 552 zaradencov, no v tábore sa zdržiavalo iba 185 osôb, z toho 9 žien. Najpočetnejšie profesijné skupiny tvorili remeselníci, úradníci, robotníci a osoby bez odbornej kvalifikácie.<ref name="Sivos"/>{{rp|145}} Správu tábora postupne vykonávali Martin Balucha, Martin Boháčik a od [[25. október|25. októbra]] [[1948]] Anton Kinčok. Ani za jeho pôsobenia sa pomery nezlepšili. Príslušníci bezpečnostných zložiek udržiavali so zaradencami neformálne kontakty a zaznamenané boli aj prípady zneužívania ich práce na súkromné účely. Začiatkom roku [[1949]] vykonal kontrolu tábora prednosta oddelenia BK/8 Viliam Zábojník, ktorý kritizoval nefunkčnú správu, nedôslednú strážnu službu, voľný pohyb civilných osôb v areáli, nevyhovujúce ubytovanie i celkovú hygienickú situáciu. Pozitívne hodnotil iba pracovné výsledky zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|146}} Situáciu zásadne ovplyvnilo vyšetrovanie údajných sabotáží pri výstavbe [[Orava (vodná nádrž)|Oravskej priehrady]].{{#tag:ref|Vyšetrovanie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] podnietili postup prác na výstavbe priehrady, časté mimoriadne udalosti (pretrhnutie hrádze v júni [[1948]], prasknutie betónovej pumpy a vyhorenie barakov v decembri [[1948]]), ako aj náznaky protištátnej činnosti (rozstrieľanie veľkoplošného obrazu J. V. Stalina koncom októbra 1948).<ref name="Sivos"/>{{rp|146}}|group=pozn.}} Štátna bezpečnosť začiatkom roku [[1949]] zatkla pracovníkov firmy Tvorba, Štátneho stavebného dozoru a Povereníctva techniky. Obvinenia sa týkali úmyselnej sabotáže, hospodárskej špionáže, kontaktov s československou emigráciou a spolupráce s americkou spravodajskou službou CIC, pričom podľa vyšetrovania mala v tábore pôsobiť protištátna skupina zhromažďujúca hospodárske a politické informácie. Špionáž mala podľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] byť vykonávaná prostredníctvom bývalého zaradenca pracovného tábora [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.|Alberta Púčika]]. V dôsledku týchto udalostí bol [[24. január|24. januára]] [[1949]] odvolaný Anton Kinčok a nasledujúci deň poverili vedením tábora Mikuláša Jakaba. Súčasne Povereníctvo vnútra nariadilo sprísniť režim, obmedziť korešpondenciu, návštevy, dovolenky a vychádzky, vymeniť strážny oddiel a preveriť postup príslušníka [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Štefana Súkeníka, ktorý na nedostatky v tábore neupozornil.<ref name="Sivos"/>{{rp|146}} V priebehu januára [[1949]] boli z tábora premiestnení zaradenci odsúdení ľudovými súdmi do trestnice v [[Väznica Leopoldov|Leopoldove]], zatiaľ čo z [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]] prišlo 70 nových zaradencov. Už koncom februára [[1949]] sa však v tábore nachádzalo iba 69 osôb. Kombinácia nepriaznivých výsledkov vyšetrovania, kritiky správy tábora, častých útekov, negatívneho politického pôsobenia zaradencov na civilných pracovníkov a odľahlej polohy zariadenia viedla Povereníctvo vnútra k rozhodnutiu tábor zrušiť. [[30. apríl|30. apríla]] [[1949]] bol Tábor nútenej práce v Ústí nad Oravou definitívne zrušený. Prítomní zaradenci boli premiestnení do [[Tábor nútenej prác Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]], zatiaľ čo administratívnu agendu neprítomných osôb prevzala Správa [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]].<ref name="Sivos"/>{{rp|147}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory na Slovensku|Ústie nad Oravou]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Ústie nad Oravou]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] 0t5qfyhyfuzwk2s79j5c04tdrs7mt5c Tábor nútenej práce Hronec 0 752981 8255079 8249693 2026-07-29T08:06:37Z Tom78*w 290507 kategória 8255079 wikitext text/x-wiki [[File:Zelpo01.jpg|náhľad|Pohľad na [[Železiarne Podbrezová]] v roku [[2011]], bývalé Švermove železiarne, miesto práce zaradencov TNP Hronec počas trvania tábora.]] '''Tábor nútenej práce Hronec''' alebo aj '''TNP Hronec''' bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Tábor bol zriadený na žiadosť národného podniku [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] (ďalej ŠŽ) v [[Podbrezová|Podbrezovej]] v dôsledku výrazného nedostatku pracovných síl ku dňu [[1. október]] [[1949]]. Bránami TNP v Hronci prešlo v rokoch [[1949]] až [[1951]] celkovo 1&nbsp;302 osôb. Ministerstvo národnej bezpečnosti zrušilo tábor nútenej práce v Hronci výnosom z [[5. marec|5. marca]] [[1951]] k [[20. marec|20. marcu]] [[1951]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|149-163}} ==História TNP Hronec== Zriadenie Tábora nútenej práce v Hronci inicioval národný podnik [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] (ŠŽ) v [[Podbrezová-Lopej|Podbrezovej]], ktorý v roku [[1949]] čelil výraznému nedostatku pracovných síl. Na tento účel bol vybraný schátraný objekt bývalej továrne v neďalekej obci [[Hronec (okres Brezno)|Hronec]], kde počas jesene [[1944]] povstalci krátkodobo internovali na nútené práce obyvateľov nemeckej národnosti.{{#tag:ref|Príslušníci nemeckej menšiny z Hauerlandu boli počas internácie v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]] povstalcami nasadení na nútené práce na vojenských objektoch. Skupina nemeckých civilistov (najmä z obce [[Kunešov]]) bola [[25. október|25. októbra]] [[1944]] prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Masaker na Magurke|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského partizánskeho oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker na Magurke|zavraždili]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} Začiatkom augusta [[1949]] začali predstavitelia železiarní rokovať so zástupcami Povereníctva vnútra a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] o vybudovaní nového pracovného tábora.<ref name="Sivos"/>{{rp|149}} Projekt rekonštrukcie areálu pripravili zamestnanci ŠŽ ešte počas augusta [[1949]] vo dvoch variantoch. Prostredníctvom zástupcu krajského veliteľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Banskej Bystrici npor. Eduarda Alberta odovzdali dokumentáciu povereníkovi vnútra na schválenie. Na spoločnom rokovaní začiatkom septembra sa zúčastnené strany dohodli, že tábor s plánovanou kapacitou 420 až 500 osôb začne fungovať [[1. október|1. októbra]] [[1949]].<ref name="Sivos"/>{{rp|149}} ===Zriadenie tábora=== Prví zaradenci prišli do Hronca už [[10. september|10. septembra]] [[1949]] z [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]]. Šesťdesiatčlenný detašovaný pracovný oddiel viedol hospodár nováckeho tábora Jozef Vavrek. Ich úlohou bolo predovšetkým pripraviť areál budúceho tábora na prevádzku. Počet zaradencov sa postupne zvyšoval nielen presunmi z Novák, ale aj premiestnením práceschopných osôb z rušeného [[Tábor nútenej práce Ilava|Tábora nútenej práce v Ilave]], ktorým zostávali viac ako dva mesiace internácie. Počet členov pracovného oddielu tak vzrástol na 101. Okrem stavebných prác v areáli tábora boli niektorí zaradenci už v tomto období nasadzovaní aj na práce pre [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] v [[Podbrezová|Podbrezovej]] a Československé stavebné závody v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]].<ref name="Sivos"/>{{rp|150}} [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] investovali do výstavby a adaptácie tábora v roku [[1949]] takmer 4,5 milióna [[Koruna česko-slovenská|Kčs]]. Zo starej továrenskej budovy vzniklo päť vykurovaných ubytovacích miestností pre zaradencov, kancelárie správy, väznica, kuchyňa, pivnica a izba pre chorých. Zo skladových priestorov vybudovali kúpeľňu a umyváreň, hoci bez prívodu teplej vody, takže kúpanie bolo možné iba raz za dva týždne. V areáli vyrástli dva obytné domy pre príslušníkov strážnej služby, hospodárske objekty vrátane chlievov pre 25 ošípaných a zároveň sa zrekonštruovali elektrické rozvody s napätím 220 V.<ref name="Sivos"/>{{rp|150}} Opotrebovanie pracovného oblečenia si začiatkom roku [[1950]] vyžiadalo zriadenie provizórnej obuvníckej a krajčírskej dielne v jednej z obytných miestností. V apríli [[1950]] boli dokončené rodinné domy pre zamestnancov správy tábora, kanalizácia a z väčšej časti aj vodovodná sieť. Pre voľný čas zaradencov vznikla kolkáreň, zakúpilo sa športové vybavenie na volejbal, futbal a stolný tenis a upravené koryto [[Čierny Hron|Čierneho Hrona]] premenili na provizórny bazén. Súčasne začala prevádzku táborová kantína a od mája aj ošetrovňa, ktorú zabezpečovali samotní zaradenci. Železiarne financovali aj opravu oplotenia, hĺbenie studne a výstavbu práčovne. Plánovanú výstavbu samostatnej kuchyne pre správu tábora, novej strážnice, garáže a miestnosti na návštevy sa však pre nedostatok stavebného materiálu a nepriaznivé poveternostné podmienky nepodarilo dokončiť.<ref name="Sivos"/>{{rp|150}} ===Zabezpečenie tábora=== Bezpečnosť tábora zabezpečovala dočasná stanica [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]]. Dvadsaťčlennému strážnemu oddielu velil vrchný strážmajster Pavel Zliechovec z Okresného veliteľstva Národnej bezpečnosti v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]]. V pracovných dňoch vykonávali službu štyria príslušníci, počas sviatkov piati. Jeden z nich zabezpečoval vonkajšiu ochranu objektu, ďalší dohliadali na pracoviská alebo eskortovali zaradencov na súdy, úrady a do zdravotníckych zariadení. Príslušníci boli do Hronca prideľovaní spravidla na trojmesačné obdobie po absolvovaní školy ZNB I. stupňa, aby pred nástupom na výkonné útvary získali praktické skúsenosti.<ref name="Sivos"/>{{rp|151}} Od polovice októbra 1949 pôsobil v tábore ako bezpečnostný referent čatár Emil Július Dubiňák z oddielu ŠtB v Krupine, ktorého v auguste 1950 vystriedal mladší strážmajster Ondrej Aláč z útvaru [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Jánošík. Príslušníci Štátnej bezpečnosti monitorovali pomery medzi zaradencami, zisťovali informácie o údajnej protištátnej činnosti, preverovali nálady internovaných a zároveň hodnotili činnosť pracovníkov správy tábora. Významnou súčasťou ich práce bolo budovanie siete agentov a informátorov. Podľa historika Karla Kaplana evidovala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v marci [[1951]] v tábore päť tajných spolupracovníkov a usilovala sa zachovať ich spoluprácu aj po prepustení z internácie.<ref name="Sivos"/>{{rp|151}} ===Zaradenci=== Do Hronca spočiatku smerovali osoby zaradené komisiami krajských národných výborov zo Žilinského, Košického, Banskobystrického a Prešovského kraja. Od 15. marca 1950 sa pôsobnosť obmedzila na obvody krajských národných výborov v Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove. Koncom októbra [[1949]] evidovala správa tábora 156 zaradencov. Najväčšiu skupinu tvorili živnostníci a remeselníci (57), nasledovali roľníci (29), robotníci (25), úradníci (21), študenti (9), osoby so slobodným povolaním (8) a tuláci (7). Národnostne prevládali Slováci a Česi (137 osôb), menšie skupiny tvorili Maďari, Nemci a príslušníci iných národností. Z hľadiska dôvodov internácie bolo evidovaných 107 „politických rozvratníkov“, 30 „hospodárskych rozvratníkov“ a 19 „zaháľačov“. Vysoký podiel politických internovaných súvisel najmä s presunom osôb postihnutých po tzv. Katolíckej akcii z táborov v [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]] a [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilave]]. V novembri [[1949]] navštívila Hronec delegácia Povereníctva vnútra a krajského národného výboru, ktorá pri slávnostnom akte prepustila 77 osôb internovaných v súvislosti s protestmi proti zásahom režimu voči cirkvi. Podobná akcia sa uskutočnila aj [[1. november|1. novembra]] [[1950]] pri príležitosti Krajského dňa KSS, keď bolo z tábora prepustených ďalších 12 zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|152}} K [[31. december|31. decembru]] [[1949]] evidovala správa TNP v Hronci celkom 240 zaradencov. Z hľadiska sociálneho zloženia prevládali robotníci (74) a živnostníci s remeselníkmi (74), nasledovali úradníci (44), roľníci (31), osoby so slobodným povolaním (8), študenti (5) a tuláci (4). Podľa dôvodu internácie bolo evidovaných 85 „hospodárskych rozvratníkov“, 81 „politických rozvratníkov“ a 74 „zaháľačov“. Pokles počtu politických internovaných súvisel s premiestnením 43 osôb zaradených za pokus o ilegálny prechod štátnej hranice do [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]], kde Povereníctvo vnútra pripravovalo vytvorenie osobitného oddelenia pre politických delikventov.<ref name="Sivos"/>{{rp|153}} Najvyšší počet internovaných zaznamenal tábor v marci [[1950]], keď správa evidovala 503 osôb, z ktorých sa priamo v tábore nachádzalo 447. Druhé maximum nastalo v septembri [[1950]] pri evidenčnom stave 519 osôb, avšak prítomných bolo iba 212 zaradencov. Ostatní mali prerušený pobyt, využívali poľnohospodársku dovolenku na práce vo vlastných hospodárstvach, nachádzali sa v nemocnici, na domácom liečení, vo vyšetrovacej väzbe alebo boli na úteku. Od jesene [[1950]] začal počet internovaných postupne klesať predovšetkým v dôsledku uplynutia stanovenej doby zaradenia. Koncom roka [[1950]] zostávalo v tábore 172 osôb, hoci evidencia stále obsahovala 401 mien.<ref name="Sivos"/>{{rp|153}} ===Denný režim=== Denný režim sa prispôsoboval ročnému obdobiu. Počas leta bol budíček o piatej hodine ráno, v zime o šiestej, pričom počas niektorých sviatkov sa posúval na siedmu hodinu. Po osobnej hygiene, úprave lôžok a raňajkách nasledovalo rozdelenie do pracovných skupín. Vedúci skupín hlásili počet pracovníkov a neprítomných, po čom boli zaradenci odvážaní nákladnými automobilmi na pracoviská v [[Podbrezová|Podbrezovej]], Piesku, [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]] alebo Štiavničke, prípadne vlakom do [[Brezno|Brezna]]. Obed sa podával na poludnie a po hodinovej prestávke pokračovala práca spravidla do 16. hodiny. Nadčasy však patrili k bežnej praxi a mnohí zaradenci odpracovali denne desať až jedenásť hodín. Po skončení práce sa často museli z pracovísk vzdialených štyri až päť kilometrov vracať do tábora pešo, pretože Švermove železiarne ďalšiu dopravu nezabezpečovali.<ref name="Sivos"/>{{rp|153}} Od marca 1950 sa o 18. hodine vyhlasoval denný rozkaz, nasledovala večera a pravidelný osvetový program. Ten pozostával z politických školení, filmových projekcií, kultúrnych predstavení, rozhlasového vysielania a čítania kníh alebo periodickej tlače. Večierka bola stanovená na 21. hodinu počas leta a na 20. hodinu v zimnom období, iba výnimočne sa posúvala na 22. hodinu.<ref name="Sivos"/>{{rp|154}} Úradné hodiny kancelárie tábora sa spočiatku konali dvakrát týždenne, od marca [[1950]] denne medzi 16. a 18. hodinou. Návštevy boli povolené iba v sobotu popoludní, v nedeľu a počas štátnych sviatkov. Pitie alkoholu a hazardné hry boli zakázané. Fajčenie bolo dovolené od ranného budíčka do 20. hodiny s výnimkou kancelárií, chodieb pri administratívnych miestnostiach a prednáškovej sály. Zaradenci nosili jednotnú táborovú rovnošatu a používali oficiálny pozdrav „Práci česť“. O udeľovaní priepustiek rozhodovala komisia zložená z veliteľa tábora, jeho zástupcu, vonkajšieho výkonného, osvetového a bezpečnostného referenta alebo veliteľa dočasnej stanice ZNB.<ref name="Sivos"/>{{rp|153}} Internovaní pracovali predovšetkým v prevádzkach Švermových železiarní v [[Podbrezová|Podbrezovej]], na stavbách v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]], [[Brezno|Brezne]], Piesku a Štiavničke, ale aj v dielňach, skladoch, administratíve a hospodárstve samotného tábora. V porovnaní s ostatnými tábormi nútenej práce na Slovensku dosahovali najvyššie mzdy. Priemerný mesačný zárobok v roku [[1950]] predstavoval 4&nbsp;166 korún, pričom najvyšší presiahol 7&nbsp;300 korún. Vyššie odmeny mali iba zaradenci v niektorých českých a moravských táboroch pracujúci v baníctve a hutníctve.<ref name="Sivos"/>{{rp|154}} Vyplácanie miezd však sprevádzali opakované nezrovnalosti. Už v novembri [[1949]] hospodár tábora zistil, že [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] viacerým zaradencom nezapočítali všetky odpracované hodiny a niektorí sa na výplatných listinách vôbec nenachádzali. Hoci podnik po upozornení väčšinu chýb opravil, odmietol uznať 749 riadne odpracovaných hodín. Podobné prípady sa opakovali počas celej existencie tábora a kritizovali ich aj inšpekčné orgány Správy táborov nútenej práce.<ref name="Sivos"/>{{rp|154}} Zo mzdy sa zaradencom pravidelne strhávali náklady na ubytovanie, stravu, šatstvo, tzv. prirážka vo výške 38 až 45 korún denne, výživné zasielané rodinám, vreckové i poplatok za vedenie osobného účtu. Zvyšok finančných prostriedkov sa ukladal na osobné konto, s ktorým mohli disponovať až po prepustení.<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Vo voľnom čase sa zaradenci zúčastňovali brigád organizovaných v prospech železiarní alebo samotného tábora. Práce vykonávané v areáli tábora zostávali bez nároku na odmenu napriek tomu, že išlo o majetok [[Železiarne Podbrezová|Švermových železiarní]]. Brigády v externých podnikoch boli síce platené, významnú časť zárobku však zaradenci odvádzali formou dobrovoľných darov na propagandistické účely, napríklad na podporu bojujúceho kórejského ľudu, Svetového výboru obrancov mieru alebo IX. zjazdu KSS.<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Vedenie tábora aj [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] hodnotili pracovnú disciplínu internovaných prevažne pozitívne. Podniky pravidelne udeľovali pochvaly a priaznivé pracovné posudky, ktoré mohli podporiť žiadosti o prerušenie internácie alebo udelenie priepustky. Začiatkom roku [[1951]] plnilo 57 zaradencov stavebných profesií pracovné normy na viac ako 140 %, ďalších 65 dosahovalo výkon presahujúci 100 %. Objavovali sa aj zlepšovacie návrhy. Vladimír Fialka napríklad navrhol prestavbu kompresora z benzínového na naftový pohon, čím sa podľa správy osvetového referenta denne ušetrilo približne 500 korún a produktivita práce mínerov vzrástla o štvrtinu.<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Relatívne priaznivé podmienky sa prejavili nízkym počtom útekov. V roku [[1949]] z približne 450 zaradených alebo premiestnených osôb utieklo 25 internovaných, pričom 12 sa dobrovoľne alebo eskortou vrátilo. Väčšinu ostatných tvorili cudzinci zaradení za pokus o ilegálne prekročenie štátnej hranice. Disciplinárne tresty dostalo 40 osôb, najmä za úteky, oneskorené návraty z priepustiek alebo požívanie alkoholu.<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Zdravotnú starostlivosť zabezpečoval lekár okresnej národnej poisťovne Pavol Hollý z [[Hronec (okres Brezno)|Hronca]]. Spočiatku tábor nemal vlastnú ošetrovňu ani miestnosť pre chorých, hoci pracovné nasadenie v hutníckych a stavebných prevádzkach prinášalo zvýšené riziko úrazov. Počas troch mesiacov roku 1949 potrebovalo lekárske ošetrenie 46 zaradencov. V roku [[1950]] evidovala správa pätnásť vážnych pracovných úrazov, prevažne zlomeniny, pomliaždeniny a popáleniny. Jeden zaradenec zahynul po páde z rozostavanej budovy, pričom prípad bol uzavretý ako samovražda. Ďalší zomrel na následky tuberkulózy v nemocnici v [[Žilina|Žiline]].<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Významnou súčasťou života tábora bola ideologická prevýchova. Osvetová činnosť prebiehala podľa mesačných plánov a zahŕňala politické prednášky, filmové projekcie, kultúrne podujatia i rozhlasové vysielanie. Od novembra [[1949]] fungovala táborová knižnica, ktorá sa do februára 1951 rozšírila z 490 na 817 zväzkov. Zaradenci mali k dispozícii jedenásť periodických titulov a povinne počúvali rozhlasové vysielania venované významným politickým udalostiam vrátane procesu s katolíckymi biskupmi či prejavov Klementa Gottwalda. Popri ideologických aktivitách organizovala správa aj kurzy ruského jazyka, slovenského jazyka pre negramotných, odborné prednášky z poľnohospodárstva a zdravotníctva, ako aj stranícke školenia príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]].<ref name="Sivos"/>{{rp|157}} V máji [[1950]] hodnotila tábor priaznivo aj inšpekcia Správy táborov nútenej práce z Prahy vedená Václavom Jirasom. Napriek kritike nedostatku teplej vody, problémov s pracovným odevom a opakovaných chýb pri vyplácaní miezd označila Hronec za lepšie organizovaný než [[Tábor nútenej práce Nováky|tábor v Novákoch]] a konštatovala spokojnosť podnikov s pracovnými výkonmi internovaných.<ref name="Sivos"/>{{rp|157}} ===Tábor pre mladých zaradencov=== Relatívne priaznivé podmienky viedli vedenie Správy táborov nútenej práce k rozhodnutiu sústrediť do Hronca mladších zaradencov vo veku 18 až 24 rokov. Pokyn vydal v októbri [[1950]] prednosta Bedřich Pokorný. Experiment sa však uskutočnil len čiastočne. Do Novák bolo presunutých 33 starších internovaných a do Hronca prišlo 27 mladších zaradencov, ďalšie plánované presuny sa už neuskutočnili, pravdepodobne pre personálne zmeny vo vedení Správy TNP v Prahe, koncentráciu pracovných síl na pokračujúcu ťažbu uránu v [[Jáchymov|Jáchymove]], ale z dôvodu prejavov nespokojnosti mladých zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|158}} ===Zrušenie tábora=== Po personálnych zmenách vo vedení Správy TNP prevzal v októbri [[1950]] velenie tábora vrchný strážmajster František Stanko, jeho zástupcom sa stal strážmajster Matej Rochovský a veliteľom strážneho oddielu štábny strážmajster Štefan Mikloš. Pokles počtu novozaradených osôb a nevyužité kapacity táborov napokon viedli ministerstvo národnej bezpečnosti k rozhodnutiu redukovať ich počet. Keďže areál v Hronci patril [[Železiarne Podbrezová|Švermovým železiarňam]] a počet internovaných neustále klesal, ministerstvo koncom januára [[1951]] oznámilo vedeniu podniku jeho zrušenie. Výnos z [[5. marec|5. marca]] [[1951]] stanovil likvidáciu tábora na [[20. marec]] [[1951]]. Zaradenci boli evidenčne preradení do [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]] a následne premiestnení do detašovaných oddielov v [[Bratislava|Bratislave]], [[Horné Srnie|Hornom Srní]] alebo priamo do [[Tábor nútenej práce Nováky|Novák]]. Strážny oddiel opustil Hronec [[21. marec|21. marca]] [[1951]].<ref name="Sivos"/>{{rp|160}} Počas existencie tábora zaradili komisie krajských národných výborov do Hronca 1&nbsp;080 osôb, ďalších 222 bolo premiestnených z iných táborov. V rokoch [[1949]] až [[1951]] tak bránami Tábora nútenej práce v Hronci prešlo celkovo 17&nbsp;302 internovaných osôb.<ref name="Sivos"/>{{rp|160}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory na Slovensku|Hlohovec]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Hronec (okres Brezno)]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] 6i0zmjtcwztehxwiq61g3l2u4i1ra1k 8255084 8255079 2026-07-29T08:09:33Z Tom78*w 290507 oprava 8255084 wikitext text/x-wiki [[File:Zelpo01.jpg|náhľad|Pohľad na [[Železiarne Podbrezová]] v roku [[2011]], bývalé Švermove železiarne, miesto práce zaradencov TNP Hronec počas trvania tábora.]] '''Tábor nútenej práce Hronec''' alebo aj '''TNP Hronec''' bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Tábor bol zriadený na žiadosť národného podniku [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] (ďalej ŠŽ) v [[Podbrezová|Podbrezovej]] v dôsledku výrazného nedostatku pracovných síl ku dňu [[1. október]] [[1949]]. Bránami TNP v Hronci prešlo v rokoch [[1949]] až [[1951]] celkovo 1&nbsp;302 osôb. Ministerstvo národnej bezpečnosti zrušilo tábor nútenej práce v Hronci výnosom z [[5. marec|5. marca]] [[1951]] k [[20. marec|20. marcu]] [[1951]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|149-163}} ==História TNP Hronec== Zriadenie Tábora nútenej práce v Hronci inicioval národný podnik [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] (ŠŽ) v [[Podbrezová-Lopej|Podbrezovej]], ktorý v roku [[1949]] čelil výraznému nedostatku pracovných síl. Na tento účel bol vybraný schátraný objekt bývalej továrne v neďalekej obci [[Hronec (okres Brezno)|Hronec]], kde počas jesene [[1944]] povstalci krátkodobo internovali na nútené práce obyvateľov nemeckej národnosti.{{#tag:ref|Príslušníci nemeckej menšiny z Hauerlandu boli počas internácie v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]] povstalcami nasadení na nútené práce na vojenských objektoch. Skupina nemeckých civilistov (najmä z obce [[Kunešov]]) bola [[25. október|25. októbra]] [[1944]] prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Masaker na Magurke|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského partizánskeho oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker na Magurke|zavraždili]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} Začiatkom augusta [[1949]] začali predstavitelia železiarní rokovať so zástupcami Povereníctva vnútra a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] o vybudovaní nového pracovného tábora.<ref name="Sivos"/>{{rp|149}} Projekt rekonštrukcie areálu pripravili zamestnanci ŠŽ ešte počas augusta [[1949]] vo dvoch variantoch. Prostredníctvom zástupcu krajského veliteľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Banskej Bystrici npor. Eduarda Alberta odovzdali dokumentáciu povereníkovi vnútra na schválenie. Na spoločnom rokovaní začiatkom septembra sa zúčastnené strany dohodli, že tábor s plánovanou kapacitou 420 až 500 osôb začne fungovať [[1. október|1. októbra]] [[1949]].<ref name="Sivos"/>{{rp|149}} ===Zriadenie tábora=== Prví zaradenci prišli do Hronca už [[10. september|10. septembra]] [[1949]] z [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]]. Šesťdesiatčlenný detašovaný pracovný oddiel viedol hospodár nováckeho tábora Jozef Vavrek. Ich úlohou bolo predovšetkým pripraviť areál budúceho tábora na prevádzku. Počet zaradencov sa postupne zvyšoval nielen presunmi z Novák, ale aj premiestnením práceschopných osôb z rušeného [[Tábor nútenej práce Ilava|Tábora nútenej práce v Ilave]], ktorým zostávali viac ako dva mesiace internácie. Počet členov pracovného oddielu tak vzrástol na 101. Okrem stavebných prác v areáli tábora boli niektorí zaradenci už v tomto období nasadzovaní aj na práce pre [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] v [[Podbrezová|Podbrezovej]] a Československé stavebné závody v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]].<ref name="Sivos"/>{{rp|150}} [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] investovali do výstavby a adaptácie tábora v roku [[1949]] takmer 4,5 milióna [[Koruna česko-slovenská|Kčs]]. Zo starej továrenskej budovy vzniklo päť vykurovaných ubytovacích miestností pre zaradencov, kancelárie správy, väznica, kuchyňa, pivnica a izba pre chorých. Zo skladových priestorov vybudovali kúpeľňu a umyváreň, hoci bez prívodu teplej vody, takže kúpanie bolo možné iba raz za dva týždne. V areáli vyrástli dva obytné domy pre príslušníkov strážnej služby, hospodárske objekty vrátane chlievov pre 25 ošípaných a zároveň sa zrekonštruovali elektrické rozvody s napätím 220 V.<ref name="Sivos"/>{{rp|150}} Opotrebovanie pracovného oblečenia si začiatkom roku [[1950]] vyžiadalo zriadenie provizórnej obuvníckej a krajčírskej dielne v jednej z obytných miestností. V apríli [[1950]] boli dokončené rodinné domy pre zamestnancov správy tábora, kanalizácia a z väčšej časti aj vodovodná sieť. Pre voľný čas zaradencov vznikla kolkáreň, zakúpilo sa športové vybavenie na volejbal, futbal a stolný tenis a upravené koryto [[Čierny Hron|Čierneho Hrona]] premenili na provizórny bazén. Súčasne začala prevádzku táborová kantína a od mája aj ošetrovňa, ktorú zabezpečovali samotní zaradenci. Železiarne financovali aj opravu oplotenia, hĺbenie studne a výstavbu práčovne. Plánovanú výstavbu samostatnej kuchyne pre správu tábora, novej strážnice, garáže a miestnosti na návštevy sa však pre nedostatok stavebného materiálu a nepriaznivé poveternostné podmienky nepodarilo dokončiť.<ref name="Sivos"/>{{rp|150}} ===Zabezpečenie tábora=== Bezpečnosť tábora zabezpečovala dočasná stanica [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]]. Dvadsaťčlennému strážnemu oddielu velil vrchný strážmajster Pavel Zliechovec z Okresného veliteľstva Národnej bezpečnosti v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]]. V pracovných dňoch vykonávali službu štyria príslušníci, počas sviatkov piati. Jeden z nich zabezpečoval vonkajšiu ochranu objektu, ďalší dohliadali na pracoviská alebo eskortovali zaradencov na súdy, úrady a do zdravotníckych zariadení. Príslušníci boli do Hronca prideľovaní spravidla na trojmesačné obdobie po absolvovaní školy ZNB I. stupňa, aby pred nástupom na výkonné útvary získali praktické skúsenosti.<ref name="Sivos"/>{{rp|151}} Od polovice októbra 1949 pôsobil v tábore ako bezpečnostný referent čatár Emil Július Dubiňák z oddielu ŠtB v Krupine, ktorého v auguste 1950 vystriedal mladší strážmajster Ondrej Aláč z útvaru [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Jánošík. Príslušníci Štátnej bezpečnosti monitorovali pomery medzi zaradencami, zisťovali informácie o údajnej protištátnej činnosti, preverovali nálady internovaných a zároveň hodnotili činnosť pracovníkov správy tábora. Významnou súčasťou ich práce bolo budovanie siete agentov a informátorov. Podľa historika Karla Kaplana evidovala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v marci [[1951]] v tábore päť tajných spolupracovníkov a usilovala sa zachovať ich spoluprácu aj po prepustení z internácie.<ref name="Sivos"/>{{rp|151}} ===Zaradenci=== Do Hronca spočiatku smerovali osoby zaradené komisiami krajských národných výborov zo Žilinského, Košického, Banskobystrického a Prešovského kraja. Od 15. marca 1950 sa pôsobnosť obmedzila na obvody krajských národných výborov v Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove. Koncom októbra [[1949]] evidovala správa tábora 156 zaradencov. Najväčšiu skupinu tvorili živnostníci a remeselníci (57), nasledovali roľníci (29), robotníci (25), úradníci (21), študenti (9), osoby so slobodným povolaním (8) a tuláci (7). Národnostne prevládali Slováci a Česi (137 osôb), menšie skupiny tvorili Maďari, Nemci a príslušníci iných národností. Z hľadiska dôvodov internácie bolo evidovaných 107 „politických rozvratníkov“, 30 „hospodárskych rozvratníkov“ a 19 „zaháľačov“. Vysoký podiel politických internovaných súvisel najmä s presunom osôb postihnutých po tzv. Katolíckej akcii z táborov v [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]] a [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilave]]. V novembri [[1949]] navštívila Hronec delegácia Povereníctva vnútra a krajského národného výboru, ktorá pri slávnostnom akte prepustila 77 osôb internovaných v súvislosti s protestmi proti zásahom režimu voči cirkvi. Podobná akcia sa uskutočnila aj [[1. november|1. novembra]] [[1950]] pri príležitosti Krajského dňa KSS, keď bolo z tábora prepustených ďalších 12 zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|152}} K [[31. december|31. decembru]] [[1949]] evidovala správa TNP v Hronci celkom 240 zaradencov. Z hľadiska sociálneho zloženia prevládali robotníci (74) a živnostníci s remeselníkmi (74), nasledovali úradníci (44), roľníci (31), osoby so slobodným povolaním (8), študenti (5) a tuláci (4). Podľa dôvodu internácie bolo evidovaných 85 „hospodárskych rozvratníkov“, 81 „politických rozvratníkov“ a 74 „zaháľačov“. Pokles počtu politických internovaných súvisel s premiestnením 43 osôb zaradených za pokus o ilegálny prechod štátnej hranice do [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]], kde Povereníctvo vnútra pripravovalo vytvorenie osobitného oddelenia pre politických delikventov.<ref name="Sivos"/>{{rp|153}} Najvyšší počet internovaných zaznamenal tábor v marci [[1950]], keď správa evidovala 503 osôb, z ktorých sa priamo v tábore nachádzalo 447. Druhé maximum nastalo v septembri [[1950]] pri evidenčnom stave 519 osôb, avšak prítomných bolo iba 212 zaradencov. Ostatní mali prerušený pobyt, využívali poľnohospodársku dovolenku na práce vo vlastných hospodárstvach, nachádzali sa v nemocnici, na domácom liečení, vo vyšetrovacej väzbe alebo boli na úteku. Od jesene [[1950]] začal počet internovaných postupne klesať predovšetkým v dôsledku uplynutia stanovenej doby zaradenia. Koncom roka [[1950]] zostávalo v tábore 172 osôb, hoci evidencia stále obsahovala 401 mien.<ref name="Sivos"/>{{rp|153}} ===Denný režim=== Denný režim sa prispôsoboval ročnému obdobiu. Počas leta bol budíček o piatej hodine ráno, v zime o šiestej, pričom počas niektorých sviatkov sa posúval na siedmu hodinu. Po osobnej hygiene, úprave lôžok a raňajkách nasledovalo rozdelenie do pracovných skupín. Vedúci skupín hlásili počet pracovníkov a neprítomných, po čom boli zaradenci odvážaní nákladnými automobilmi na pracoviská v [[Podbrezová|Podbrezovej]], Piesku, [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]] alebo Štiavničke, prípadne vlakom do [[Brezno|Brezna]]. Obed sa podával na poludnie a po hodinovej prestávke pokračovala práca spravidla do 16. hodiny. Nadčasy však patrili k bežnej praxi a mnohí zaradenci odpracovali denne desať až jedenásť hodín. Po skončení práce sa často museli z pracovísk vzdialených štyri až päť kilometrov vracať do tábora pešo, pretože Švermove železiarne ďalšiu dopravu nezabezpečovali.<ref name="Sivos"/>{{rp|153}} Od marca 1950 sa o 18. hodine vyhlasoval denný rozkaz, nasledovala večera a pravidelný osvetový program. Ten pozostával z politických školení, filmových projekcií, kultúrnych predstavení, rozhlasového vysielania a čítania kníh alebo periodickej tlače. Večierka bola stanovená na 21. hodinu počas leta a na 20. hodinu v zimnom období, iba výnimočne sa posúvala na 22. hodinu.<ref name="Sivos"/>{{rp|154}} Úradné hodiny kancelárie tábora sa spočiatku konali dvakrát týždenne, od marca [[1950]] denne medzi 16. a 18. hodinou. Návštevy boli povolené iba v sobotu popoludní, v nedeľu a počas štátnych sviatkov. Pitie alkoholu a hazardné hry boli zakázané. Fajčenie bolo dovolené od ranného budíčka do 20. hodiny s výnimkou kancelárií, chodieb pri administratívnych miestnostiach a prednáškovej sály. Zaradenci nosili jednotnú táborovú rovnošatu a používali oficiálny pozdrav „Práci česť“. O udeľovaní priepustiek rozhodovala komisia zložená z veliteľa tábora, jeho zástupcu, vonkajšieho výkonného, osvetového a bezpečnostného referenta alebo veliteľa dočasnej stanice ZNB.<ref name="Sivos"/>{{rp|153}} Internovaní pracovali predovšetkým v prevádzkach Švermových železiarní v [[Podbrezová|Podbrezovej]], na stavbách v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]], [[Brezno|Brezne]], Piesku a Štiavničke, ale aj v dielňach, skladoch, administratíve a hospodárstve samotného tábora. V porovnaní s ostatnými tábormi nútenej práce na Slovensku dosahovali najvyššie mzdy. Priemerný mesačný zárobok v roku [[1950]] predstavoval 4&nbsp;166 korún, pričom najvyšší presiahol 7&nbsp;300 korún. Vyššie odmeny mali iba zaradenci v niektorých českých a moravských táboroch pracujúci v baníctve a hutníctve.<ref name="Sivos"/>{{rp|154}} Vyplácanie miezd však sprevádzali opakované nezrovnalosti. Už v novembri [[1949]] hospodár tábora zistil, že [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] viacerým zaradencom nezapočítali všetky odpracované hodiny a niektorí sa na výplatných listinách vôbec nenachádzali. Hoci podnik po upozornení väčšinu chýb opravil, odmietol uznať 749 riadne odpracovaných hodín. Podobné prípady sa opakovali počas celej existencie tábora a kritizovali ich aj inšpekčné orgány Správy táborov nútenej práce.<ref name="Sivos"/>{{rp|154}} Zo mzdy sa zaradencom pravidelne strhávali náklady na ubytovanie, stravu, šatstvo, tzv. prirážka vo výške 38 až 45 korún denne, výživné zasielané rodinám, vreckové i poplatok za vedenie osobného účtu. Zvyšok finančných prostriedkov sa ukladal na osobné konto, s ktorým mohli disponovať až po prepustení.<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Vo voľnom čase sa zaradenci zúčastňovali brigád organizovaných v prospech železiarní alebo samotného tábora. Práce vykonávané v areáli tábora zostávali bez nároku na odmenu napriek tomu, že išlo o majetok [[Železiarne Podbrezová|Švermových železiarní]]. Brigády v externých podnikoch boli síce platené, významnú časť zárobku však zaradenci odvádzali formou dobrovoľných darov na propagandistické účely, napríklad na podporu bojujúceho kórejského ľudu, Svetového výboru obrancov mieru alebo IX. zjazdu KSS.<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Vedenie tábora aj [[Železiarne Podbrezová|Švermove železiarne]] hodnotili pracovnú disciplínu internovaných prevažne pozitívne. Podniky pravidelne udeľovali pochvaly a priaznivé pracovné posudky, ktoré mohli podporiť žiadosti o prerušenie internácie alebo udelenie priepustky. Začiatkom roku [[1951]] plnilo 57 zaradencov stavebných profesií pracovné normy na viac ako 140 %, ďalších 65 dosahovalo výkon presahujúci 100 %. Objavovali sa aj zlepšovacie návrhy. Vladimír Fialka napríklad navrhol prestavbu kompresora z benzínového na naftový pohon, čím sa podľa správy osvetového referenta denne ušetrilo približne 500 korún a produktivita práce mínerov vzrástla o štvrtinu.<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Relatívne priaznivé podmienky sa prejavili nízkym počtom útekov. V roku [[1949]] z približne 450 zaradených alebo premiestnených osôb utieklo 25 internovaných, pričom 12 sa dobrovoľne alebo eskortou vrátilo. Väčšinu ostatných tvorili cudzinci zaradení za pokus o ilegálne prekročenie štátnej hranice. Disciplinárne tresty dostalo 40 osôb, najmä za úteky, oneskorené návraty z priepustiek alebo požívanie alkoholu.<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Zdravotnú starostlivosť zabezpečoval lekár okresnej národnej poisťovne Pavol Hollý z [[Hronec (okres Brezno)|Hronca]]. Spočiatku tábor nemal vlastnú ošetrovňu ani miestnosť pre chorých, hoci pracovné nasadenie v hutníckych a stavebných prevádzkach prinášalo zvýšené riziko úrazov. Počas troch mesiacov roku 1949 potrebovalo lekárske ošetrenie 46 zaradencov. V roku [[1950]] evidovala správa pätnásť vážnych pracovných úrazov, prevažne zlomeniny, pomliaždeniny a popáleniny. Jeden zaradenec zahynul po páde z rozostavanej budovy, pričom prípad bol uzavretý ako samovražda. Ďalší zomrel na následky tuberkulózy v nemocnici v [[Žilina|Žiline]].<ref name="Sivos"/>{{rp|155}} Významnou súčasťou života tábora bola ideologická prevýchova. Osvetová činnosť prebiehala podľa mesačných plánov a zahŕňala politické prednášky, filmové projekcie, kultúrne podujatia i rozhlasové vysielanie. Od novembra [[1949]] fungovala táborová knižnica, ktorá sa do februára 1951 rozšírila z 490 na 817 zväzkov. Zaradenci mali k dispozícii jedenásť periodických titulov a povinne počúvali rozhlasové vysielania venované významným politickým udalostiam vrátane procesu s katolíckymi biskupmi či prejavov Klementa Gottwalda. Popri ideologických aktivitách organizovala správa aj kurzy ruského jazyka, slovenského jazyka pre negramotných, odborné prednášky z poľnohospodárstva a zdravotníctva, ako aj stranícke školenia príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]].<ref name="Sivos"/>{{rp|157}} V máji [[1950]] hodnotila tábor priaznivo aj inšpekcia Správy táborov nútenej práce z Prahy vedená Václavom Jirasom. Napriek kritike nedostatku teplej vody, problémov s pracovným odevom a opakovaných chýb pri vyplácaní miezd označila Hronec za lepšie organizovaný než [[Tábor nútenej práce Nováky|tábor v Novákoch]] a konštatovala spokojnosť podnikov s pracovnými výkonmi internovaných.<ref name="Sivos"/>{{rp|157}} ===Tábor pre mladých zaradencov=== Relatívne priaznivé podmienky viedli vedenie Správy táborov nútenej práce k rozhodnutiu sústrediť do Hronca mladších zaradencov vo veku 18 až 24 rokov. Pokyn vydal v októbri [[1950]] prednosta Bedřich Pokorný. Experiment sa však uskutočnil len čiastočne. Do Novák bolo presunutých 33 starších internovaných a do Hronca prišlo 27 mladších zaradencov, ďalšie plánované presuny sa už neuskutočnili, pravdepodobne pre personálne zmeny vo vedení Správy TNP v Prahe, koncentráciu pracovných síl na pokračujúcu ťažbu uránu v [[Jáchymov|Jáchymove]], ale z dôvodu prejavov nespokojnosti mladých zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|158}} ===Zrušenie tábora=== Po personálnych zmenách vo vedení Správy TNP prevzal v októbri [[1950]] velenie tábora vrchný strážmajster František Stanko, jeho zástupcom sa stal strážmajster Matej Rochovský a veliteľom strážneho oddielu štábny strážmajster Štefan Mikloš. Pokles počtu novozaradených osôb a nevyužité kapacity táborov napokon viedli ministerstvo národnej bezpečnosti k rozhodnutiu redukovať ich počet. Keďže areál v Hronci patril [[Železiarne Podbrezová|Švermovým železiarňam]] a počet internovaných neustále klesal, ministerstvo koncom januára [[1951]] oznámilo vedeniu podniku jeho zrušenie. Výnos z [[5. marec|5. marca]] [[1951]] stanovil likvidáciu tábora na [[20. marec]] [[1951]]. Zaradenci boli evidenčne preradení do [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]] a následne premiestnení do detašovaných oddielov v [[Bratislava|Bratislave]], [[Horné Srnie|Hornom Srní]] alebo priamo do [[Tábor nútenej práce Nováky|Novák]]. Strážny oddiel opustil Hronec [[21. marec|21. marca]] [[1951]].<ref name="Sivos"/>{{rp|160}} Počas existencie tábora zaradili komisie krajských národných výborov do Hronca 1&nbsp;080 osôb, ďalších 222 bolo premiestnených z iných táborov. V rokoch [[1949]] až [[1951]] tak bránami Tábora nútenej práce v Hronci prešlo celkovo 17&nbsp;302 internovaných osôb.<ref name="Sivos"/>{{rp|160}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory na Slovensku|Hronec]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Hronec (okres Brezno)]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] drx8jy5kjqyhvf4p7mz7d92uoy4qj1e Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany) 0 753038 8255114 8252841 2026-07-29T10:35:52Z Tom78*w 290507 kategória 8255114 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = Rímskokatolícky farský kostol Zvestovania Pána | Druh kostola = Farský kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Taszármalonya templom 1.jpg|thumb| | Popis obrázka = Pohľad na Kostol Zvestovania Pána v máji 2023 | Patrocínium = [[Zvestovanie Pána]] | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Nitriansky kraj | Okres typ = | Okres = Zlaté Moravce | Mesto typ = Obec | Mesto = Tesárske Mlyňany | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.339483 | Zemepisná dĺžka = 18.357403 | Náboženstvo typ = Kresťanstvo | Náboženstvo = rímskokatolícke | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Nitra]] | Dekanát typ = | Dekanát = Zlatomoravecký | Farnosť typ = | Farnosť = Tesárske Mlyňany | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = Rímskokatolícka cirkev farnosť Tesárske Mlyňany | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = Neskorobarokový | Výstavba = [[1760]] – [[1763]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[2008]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 1 | Počet veží = 1 | Výška kostola = 41,723 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = V presbytériu | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = https://tesarskemlynany.fara.sk/index.html }} '''Kostol Zvestovania Pána''' je pôvodne [[Baroková architektúra|baroková]] sakrálna stavba z roku [[1763]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | titul = História farnosti Tesárske Mlyňany| url = https://tesarskemlynany.fara.sk/historia.html| vydavateľ = Farnosť Tesárske Mlyňany}}</ref>. Nachádza sa v obci [[Tesárske Mlyňany]] v okrese [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Je to [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. V rokoch [[1796]] a [[1804]] prešiel úpravami a získal súčasnú [[Klasicistická architektúra|klasicistickú]] podobu. Interiér je zaklenutý [[Klenba|pruskými klenbami]]. Čiastočne predstavaná veža je situovaná na strednú štítového priečelia a zakončená baňatou strechou. Fasády sú členené lizénovým orámovaním. Interiér tvorí [[Barok|barokový]] hlavný [[oltár]]. Má stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stojí obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]] z rokov [[1760]] až [[1770]]. Nad obrazom sú dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil [[6. október|6. októbra]] [[1763]] biskup [[Pavol Révay]]. Bočné oltáre sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] (vpravo pri pohľade z hl. lode) a sv. [[Svätý Urban|Urbana]] (vľavo pri pohľade z hl. lode) sú tiež barokové z [[18. storočie|18. storočia]], pochádzajú z [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadika]], odkiaľ boli zakúpené v roku [[1880]]. Drevená [[kazateľnica]] zo starého zrúcaného kostola je umiestená v ľavom rohu [[Presbytérium (priestor v kostole)|svätyne]]. Na oblom rečništi má [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] Kázanie Krista na brehu jazera. [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] ako patrón zaobstarala pre kostol hlavný oltár a veľký [[Barok|barokový]] dvojradový organ z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. <ref>Acsády, Ignác: ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720-1721''. Budapest, 1896.</ref> Základný kameň kostola bol položený a požehnaný [[11. máj]]a [[1760]] ostrihomský kanonik [[Rafael Sentiváni]] za prítomnosti zemana [[Ján Mlyniansky|Jána Mlynianskeho]] a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky. Výstavba kostola bola pravdepodobne iniciovali [[Tatársky vpád do Uhorska|tatárske nájazdy]] a zničená krajina po nich. == Dejiny farnosti == Územie dnešnej farnosti Tesárske Mlyňany patrí k starobylým oblastiam kresťanstva na Slovensku. Žitavská dolina sa nachádza v blízkosti [[Nitra|Nitry]], ktorá bola významným centrom kresťanského života už v období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Po prijatí kresťanstva uhorskými panovníkmi bolo po roku [[1000]] zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do ktorého cirkevnej správy patrilo aj toto územie. Po založení benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku v roku [[1075]] sa Tesáre stali súčasťou jeho majetkov a zároveň jeho cirkevnou filiálkou. Už v roku 1075 sa v obci spomína kaplnka, v ktorej benediktíni vykonávali pastoračnú činnosť pre obyvateľov svojich majetkov. Presný rok založenia samostatnej farnosti v Tesároch nie je známy. Podľa názoru historika Júliusa Gábriša mohla vzniknúť v období po tatárskom vpáde, za vlády kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Starobylosť farnosti potvrdzuje aj štatút Ostrihomskej kapituly z roku [[1397]], ktorý uvádza farnosti Ostrihomskej diecézy. Tesáre sa v ňom nachádzajú medzi najstaršími farskými sídlami biskupstva. Z cirkevnoprávneho hľadiska patrila farnosť do Tekovského archidiakonátu a Svätobeňadického dekanátu. Úzke spojenie so Svätobeňadickým opátstvom sa prejavovalo aj tým, že opát každoročne osobne navštevoval Tesáre. Tesárski farári mali neskôr významné postavenie pri voľbe svätobeňadického opáta. Listina z roku [[1438]] spomína farára Mikuláša ako vrchného dozorcu pri tejto voľbe. Počas tureckých nájazdov v [[17. storočie|17. storočí]] prešla farnosť ťažkým obdobím. Tesárska fara bola približne 16 rokov bez stáleho kňaza. Po ústupe tureckého nebezpečenstva nasledovala obnova cirkevného života a oprava poškodených sakrálnych stavieb. Podľa kanonickej vizitácie z roku [[1713]] mala farnosť približne 1500 obyvateľov, všetkých katolíckeho vierovyznania. V roku [[1714]] bola k tesárskej farnosti pripojená aj [[Nová Ves nad Žitavou]]. V roku [[1747]] dal farár Jozef Štefan Kračún postaviť novú farskú budovu. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] nastal výrazný stavebný rozvoj farnosti. V rokoch 1760 – 1763 bol vybudovaný nový farský kostol Zvestovania Pána v Tesároch. Neskôr vznikli alebo boli obnovené ďalšie sakrálne stavby vo filiálkach. Počas [[19. storočie|19. storočia]] pokračovala obnova kostolov a kaplniek. Roku [[1881]] bol postavený nový filiálny kostol v [[Slepčany|Slepčanoch]]. Koncom 19. storočia patrili k tesárskej farnosti filiálky [[Mlyňany]], [[Vieska nad Žitavou]], Slepčany a Nová Ves nad Žitavou. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] prešla farnosť v roku [[1922]] do správy Trnavskej apoštolskej administratúry. Od roku [[1977]] patrila do [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]] a po neskorších územných zmenách patrí do [[Nitrianska diecéza|Nitrianskej diecézy]] a Zlatomoraveckého dekanátu. V roku [[1960]] vznikla zlúčením obcí Tesáre nad Žitavou a Mlyňany obec Tesárske Mlyňany. V roku [[1967]] vznikla samostatná farnosť Nová Ves nad Žitavou s filiálkou Slepčany. Súčasťou farnosti Tesárske Mlyňany zostala filiálka Vieska nad Žitavou. Významným prvkom duchovného života farnosti je púť k [[Božské Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá sa koná od roku [[1909]]. V tom roku ju zaviedol miestny farár Ján Novotný eucharistickým sprievodom; podľa tradície išlo o prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na Slovensku. Od roku [[1994]] sa hlavná slávnosť koná v Kaplnke Božského Srdca Ježišovho. <ref>GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937.</ref> == Vybavenie kostola == V kostole sa nachádzajú tri oltáre: * Hlavný oltár je zasvätený [[Zvestovanie Pána|Zvestovaniu Pána]], * Pravý oltár [[Ján Nepomucký|sv. Jánovi Nepomuckému]], * Ľavý bočný oltár [[Ján Krstiteľ|sv. Jánovi Krstiteľovi]]. Drevená [[kazateľnica]] premiestnená zo starého kostola sa nachádza v ľavom rohu [[Svätyňa|svätyne]]. Je zdobená maľbami na plátne s výjavmi zo života sv. Jána Krstiteľa. Drevený hlavný [[oltár]] z roku 1770 mal štyri stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stál obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]]. Nad obrazom boli dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup [[Pavol Révay.]] V kostole sa nachádza [[Barok|barokový]] portrét [[Arcibiskup|arcibiskupa]] [[Juraj Selepčéni|Juraja Selepčéniho]] z konca [[17. storočie|17. storočia]], ktorý je významnou historickou pamiatkou. Vtedajší maličký zvonec zo zvonice bol premiestnený a teraz slúži, ako sakristijný zvonec == Zvony v kostole == V [[17. storočie|17. storočí]] mal kostol dva menšie zvony vo veži. A v roku [[1725]] dala [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] uliať a zakúpiť nový zvon [[Svätá Anna|svätej Anny]] s hmotnosťou približne 7 q (asi 700 kg). Bol umiestnený v hlavnej veži kostola. V prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]] bol zo [[Juraj Selepčéni|Selepčéniho]] nadácie obstaraný ešte väčší zvon zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]]. Vážil 14 q (približne 1 400 kg), čo z neho robilo veľmi mohutný zvon na dedinský kostol. Posvätil ho [[biskup Majténi]] priamo v Tesároch. Tento veľký zvon bol taký ťažký, že ho nemohli zavesiť do kostolnej veže. Pri zvonení by otrasy mohli poškodiť stavbu. Preto preň postavili samostatnú murovanú zvonicu, vzdialenú asi 10 krokov od kostola. Neskôr bola nad vstupom do kostola postavená nová, vyššia veža, ktorá zlepšila možnosti umiestnenia zvonov. == Zaujímavosti == *Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1760 – 1763 v [[Barok|neskorobarokovom]] období. Vznikol preto, že starší kostol bol už vo veľmi zlom stave a podmývala ho rieka [[Žitava (rieka)|Žitava]]. *Asi 100m od dnešného kostola stál ešte oveľa starší kostol [[Panna Mária Kráľovná|Kráľovnej anjelov]], ktorý je písomne doložený už v roku [[1397]]. Pravdepodobne bol postavený v prechodnom románsko-gotickom [[Sloh|slohu]]. Dnes sa v budove starého kostola nachádza [[Tesárske Mlyňany|obecné múzeum]]. *Počas tureckých vpádov v [[16. storočie|16. storočí]] bol starobylý kostol vážne poškodený a [[cintorín]] spustošený. Neskôr bol viackrát opravovaný, no napokon musel byť nahradený novou stavbou. *[[Patrocínium]] kostola je [[Zvestovanie Pána]]. Tento motív sa objavil aj na farskej pečati používanej od roku [[1820]]. *Počas rokov 2005 – 2015 prešiel kostol rozsiahlou obnovou interiéru aj exteriéru. *Farnosť je známa aj tým, že sa tu od roku [[1909]] koná [[púť]] k [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá je považovaná za prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na [[Slovensko|Slovensku]]. *[[Organ]] má vo farnosti dlhú tradíciu. Už starobylý kostol mal organ najprv so štyrmi, neskôr so siedmimi [[Register|registrami]], čo bolo na dedinský kostol veľmi slušné vybavenie. *Zvony zohrávali dôležitú úlohu v živote obce. Jeden z historických zvonov bol zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]] a patril medzi najväčšie zvony svojej doby. *Roku [[1916]] v [[Tesárske Mlyňany|Tesároch]] vzali na vojnové účely tri zvony o váhe 387, 83 a 30 kg. Na veži ostal len jeden zvon a malý terajší sakristijný zvonec. *Roku [[1924]] veriaci zakúpili štyri nové zvony o váhe 596, 325, 144 a 79 kg. <ref>''Za otcom biskupom Júliusom Gábrišom''. Rodinné spoločenstvo, 1988, č. 1, s. 6 – 8.</ref> == Literatúra == * ACSÁDY, Ignác. ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720–1721''. Budapest, 1896. * BEL, Matej. ''Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus IV. Comitatus Barsiensis''. Vienna, 1742. * BOROVSZKY, Samu. ''Bars vármegye''. Budapest, 1903. * BOTKA, Tivadar. ''Barsvármegye hajdan és most I.'' Pest, 1868. * DÁNYI, Dezső – DÁVID, Zoltán. ''Az első magyarországi népszámlálás (1784–1787)''. Budapest, 1960. * ''Dejiny Slovenska I.'' Bratislava, 1986. * GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937. * GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny Trnavskej apoštolskej administratúry''. * GÁBRIŠ, Július. ''Katolícka cirkev na Slovensku a jej zápas o existenciu''. * GERGELYI, Otmár. ''Dejiny obcí okresu Nitra. Tesárske Mlyňany, Tesáre nad Žitavou''. Hlas Nitrianskeho okresu VI., 1965. * GYÖRFFY, György. ''Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I.'' Budapest, 1963. * HROMNÍK, Milan SJ. ''Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany''. * KUJOVSKÝ, Rudolf – FUSEK, Gabriel. ''Pohrebisko z 10. storočia v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983. Nitra, 1984. * MARSINA, Richard. ''Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I–II''. Bratislava, 1971, 1987. * NOVÁK, Jozef. ''Slovenské mestské a obecné erby''. Martin, 1972. * RAKOVSKÝ, Štefan. ''Z histórie Tekova''. Vlastivedný časopis, 1961. * RAKOVSKÝ, Š. a kol. ''Zlaté Moravce''. Bratislava, 1969. * RUTTKAYOVÁ, Jana. ''Záchranný výskum v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984. Nitra, 1985. * ''Súpis pamiatok na Slovensku III.'' Bratislava, 1969. * VARSIK, Branislav. ''Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku''. Bratislava, 1984. * ''Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III.'' Bratislava, 1978. * VRTEL, Ladislav. ''Erb obce Tesárske Mlyňany''. Strojopis. Bratislava, 1995. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://tesarskemlynany.fara.sk/ Farnosť Tesárske Mlyňany] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána]] [[Kategória:Kostoly v okrese Zlaté Moravce]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1763]] [[Kategória:Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku]] fubkzwgas6ux7524laabz058ls1cwu7 8255119 8255114 2026-07-29T10:42:53Z Tom78*w 290507 dr 8255119 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = Rímskokatolícky farský kostol Zvestovania Pána | Druh kostola = Farský kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Taszármalonya templom 1.jpg|thumb| | Popis obrázka = Pohľad na Kostol Zvestovania Pána v máji 2023 | Patrocínium = [[Zvestovanie Pána]] | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Nitriansky kraj | Okres typ = | Okres = Zlaté Moravce | Mesto typ = Obec | Mesto = Tesárske Mlyňany | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.339483 | Zemepisná dĺžka = 18.357403 | Náboženstvo typ = Kresťanstvo | Náboženstvo = rímskokatolícke | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Nitra]] | Dekanát typ = | Dekanát = Zlatomoravecký | Farnosť typ = | Farnosť = Tesárske Mlyňany | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = Rímskokatolícka cirkev farnosť Tesárske Mlyňany | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = Neskorobarokový | Výstavba = [[1760]] – [[1763]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[2008]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 1 | Počet veží = 1 | Výška kostola = 41,723 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = V presbytériu | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = https://tesarskemlynany.fara.sk/index.html }} '''Kostol Zvestovania Pána''' je pôvodne [[Baroková architektúra|baroková]] sakrálna stavba z roku [[1763]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | titul = História farnosti Tesárske Mlyňany| url = https://tesarskemlynany.fara.sk/historia.html| vydavateľ = Farnosť Tesárske Mlyňany}}</ref>. Nachádza sa v obci [[Tesárske Mlyňany]] v okrese [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Je to [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. V rokoch [[1796]] a [[1804]] prešiel úpravami a získal súčasnú [[Klasicistická architektúra|klasicistickú]] podobu. Interiér je zaklenutý [[Klenba|pruskými klenbami]]. Čiastočne predstavaná veža je situovaná na strednú štítového priečelia a zakončená baňatou strechou. Fasády sú členené lizénovým orámovaním. Interiér tvorí [[Barok|barokový]] hlavný [[oltár]]. Má stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stojí obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]] z rokov [[1760]] až [[1770]]. Nad obrazom sú dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil [[6. október|6. októbra]] [[1763]] biskup [[Pavol Révay]]. Bočné oltáre sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] (vpravo pri pohľade z hl. lode) a sv. [[Svätý Urban|Urbana]] (vľavo pri pohľade z hl. lode) sú tiež barokové z [[18. storočie|18. storočia]], pochádzajú z [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadika]], odkiaľ boli zakúpené v roku [[1880]]. Drevená [[kazateľnica]] zo starého zrúcaného kostola je umiestená v ľavom rohu [[Presbytérium (priestor v kostole)|svätyne]]. Na oblom rečništi má [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] Kázanie Krista na brehu jazera. [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] ako patrón zaobstarala pre kostol hlavný oltár a veľký [[Barok|barokový]] dvojradový organ z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. <ref>Acsády, Ignác: ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720-1721''. Budapest, 1896.</ref> Základný kameň kostola bol položený a požehnaný [[11. máj]]a [[1760]] ostrihomský kanonik [[Rafael Sentiváni]] za prítomnosti zemana [[Ján Mlyniansky|Jána Mlynianskeho]] a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky. Výstavba kostola bola pravdepodobne iniciovali [[Tatársky vpád do Uhorska|tatárske nájazdy]] a zničená krajina po nich. == Dejiny farnosti == Územie dnešnej farnosti Tesárske Mlyňany patrí k starobylým oblastiam kresťanstva na Slovensku. Žitavská dolina sa nachádza v blízkosti [[Nitra|Nitry]], ktorá bola významným centrom kresťanského života už v období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Po prijatí kresťanstva uhorskými panovníkmi bolo po roku [[1000]] zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do ktorého cirkevnej správy patrilo aj toto územie. Po založení benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku v roku [[1075]] sa Tesáre stali súčasťou jeho majetkov a zároveň jeho cirkevnou filiálkou. Už v roku 1075 sa v obci spomína kaplnka, v ktorej benediktíni vykonávali pastoračnú činnosť pre obyvateľov svojich majetkov. Presný rok založenia samostatnej farnosti v Tesároch nie je známy. Podľa názoru historika Júliusa Gábriša mohla vzniknúť v období po tatárskom vpáde, za vlády kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Starobylosť farnosti potvrdzuje aj štatút Ostrihomskej kapituly z roku [[1397]], ktorý uvádza farnosti Ostrihomskej diecézy. Tesáre sa v ňom nachádzajú medzi najstaršími farskými sídlami biskupstva. Z cirkevnoprávneho hľadiska patrila farnosť do Tekovského archidiakonátu a Svätobeňadického dekanátu. Úzke spojenie so Svätobeňadickým opátstvom sa prejavovalo aj tým, že opát každoročne osobne navštevoval Tesáre. Tesárski farári mali neskôr významné postavenie pri voľbe svätobeňadického opáta. Listina z roku [[1438]] spomína farára Mikuláša ako vrchného dozorcu pri tejto voľbe. Počas tureckých nájazdov v [[17. storočie|17. storočí]] prešla farnosť ťažkým obdobím. Tesárska fara bola približne 16 rokov bez stáleho kňaza. Po ústupe tureckého nebezpečenstva nasledovala obnova cirkevného života a oprava poškodených sakrálnych stavieb. Podľa kanonickej vizitácie z roku [[1713]] mala farnosť približne 1500 obyvateľov, všetkých katolíckeho vierovyznania. V roku [[1714]] bola k tesárskej farnosti pripojená aj [[Nová Ves nad Žitavou]]. V roku [[1747]] dal farár Jozef Štefan Kračún postaviť novú farskú budovu. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] nastal výrazný stavebný rozvoj farnosti. V rokoch 1760 – 1763 bol vybudovaný nový farský kostol Zvestovania Pána v Tesároch. Neskôr vznikli alebo boli obnovené ďalšie sakrálne stavby vo filiálkach. Počas [[19. storočie|19. storočia]] pokračovala obnova kostolov a kaplniek. Roku [[1881]] bol postavený nový filiálny kostol v [[Slepčany|Slepčanoch]]. Koncom 19. storočia patrili k tesárskej farnosti filiálky [[Mlyňany]], [[Vieska nad Žitavou]], Slepčany a Nová Ves nad Žitavou. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] prešla farnosť v roku [[1922]] do správy Trnavskej apoštolskej administratúry. Od roku [[1977]] patrila do [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]] a po neskorších územných zmenách patrí do [[Nitrianska diecéza|Nitrianskej diecézy]] a Zlatomoraveckého dekanátu. V roku [[1960]] vznikla zlúčením obcí Tesáre nad Žitavou a Mlyňany obec Tesárske Mlyňany. V roku [[1967]] vznikla samostatná farnosť Nová Ves nad Žitavou s filiálkou Slepčany. Súčasťou farnosti Tesárske Mlyňany zostala filiálka Vieska nad Žitavou. Významným prvkom duchovného života farnosti je púť k [[Božské Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá sa koná od roku [[1909]]. V tom roku ju zaviedol miestny farár Ján Novotný eucharistickým sprievodom; podľa tradície išlo o prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na Slovensku. Od roku [[1994]] sa hlavná slávnosť koná v Kaplnke Božského Srdca Ježišovho. <ref>GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937.</ref> == Vybavenie kostola == V kostole sa nachádzajú tri oltáre: * Hlavný oltár je zasvätený [[Zvestovanie Pána|Zvestovaniu Pána]], * Pravý oltár [[Ján Nepomucký|sv. Jánovi Nepomuckému]], * Ľavý bočný oltár [[Ján Krstiteľ|sv. Jánovi Krstiteľovi]]. Drevená [[kazateľnica]] premiestnená zo starého kostola sa nachádza v ľavom rohu [[Svätyňa|svätyne]]. Je zdobená maľbami na plátne s výjavmi zo života sv. Jána Krstiteľa. Drevený hlavný [[oltár]] z roku 1770 mal štyri stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stál obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]]. Nad obrazom boli dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup [[Pavol Révay.]] V kostole sa nachádza [[Barok|barokový]] portrét [[Arcibiskup|arcibiskupa]] [[Juraj Selepčéni|Juraja Selepčéniho]] z konca [[17. storočie|17. storočia]], ktorý je významnou historickou pamiatkou. Vtedajší maličký zvonec zo zvonice bol premiestnený a teraz slúži, ako sakristijný zvonec == Zvony v kostole == V [[17. storočie|17. storočí]] mal kostol dva menšie zvony vo veži. A v roku [[1725]] dala [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] uliať a zakúpiť nový zvon [[Svätá Anna|svätej Anny]] s hmotnosťou približne 7 q (asi 700 kg). Bol umiestnený v hlavnej veži kostola. V prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]] bol zo [[Juraj Selepčéni|Selepčéniho]] nadácie obstaraný ešte väčší zvon zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]]. Vážil 14 q (približne 1 400 kg), čo z neho robilo veľmi mohutný zvon na dedinský kostol. Posvätil ho [[biskup Majténi]] priamo v Tesároch. Tento veľký zvon bol taký ťažký, že ho nemohli zavesiť do kostolnej veže. Pri zvonení by otrasy mohli poškodiť stavbu. Preto preň postavili samostatnú murovanú zvonicu, vzdialenú asi 10 krokov od kostola. Neskôr bola nad vstupom do kostola postavená nová, vyššia veža, ktorá zlepšila možnosti umiestnenia zvonov. == Zaujímavosti == *Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1760 – 1763 v [[Barok|neskorobarokovom]] období. Vznikol preto, že starší kostol bol už vo veľmi zlom stave a podmývala ho rieka [[Žitava (rieka)|Žitava]]. *Asi 100m od dnešného kostola stál ešte oveľa starší kostol [[Panna Mária Kráľovná|Kráľovnej anjelov]], ktorý je písomne doložený už v roku [[1397]]. Pravdepodobne bol postavený v prechodnom románsko-gotickom [[Sloh|slohu]]. Dnes sa v budove starého kostola nachádza [[Tesárske Mlyňany|obecné múzeum]]. *Počas tureckých vpádov v [[16. storočie|16. storočí]] bol starobylý kostol vážne poškodený a [[cintorín]] spustošený. Neskôr bol viackrát opravovaný, no napokon musel byť nahradený novou stavbou. *[[Patrocínium]] kostola je [[Zvestovanie Pána]]. Tento motív sa objavil aj na farskej pečati používanej od roku [[1820]]. *Počas rokov 2005 – 2015 prešiel kostol rozsiahlou obnovou interiéru aj exteriéru. *Farnosť je známa aj tým, že sa tu od roku [[1909]] koná [[púť]] k [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá je považovaná za prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na [[Slovensko|Slovensku]]. *[[Organ]] má vo farnosti dlhú tradíciu. Už starobylý kostol mal organ najprv so štyrmi, neskôr so siedmimi [[Register|registrami]], čo bolo na dedinský kostol veľmi slušné vybavenie. *Zvony zohrávali dôležitú úlohu v živote obce. Jeden z historických zvonov bol zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]] a patril medzi najväčšie zvony svojej doby. *Roku [[1916]] v [[Tesárske Mlyňany|Tesároch]] vzali na vojnové účely tri zvony o váhe 387, 83 a 30 kg. Na veži ostal len jeden zvon a malý terajší sakristijný zvonec. *Roku [[1924]] veriaci zakúpili štyri nové zvony o váhe 596, 325, 144 a 79 kg. <ref>''Za otcom biskupom Júliusom Gábrišom''. Rodinné spoločenstvo, 1988, č. 1, s. 6 – 8.</ref> == Literatúra == * ACSÁDY, Ignác. ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720–1721''. Budapest, 1896. * BEL, Matej. ''Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus IV. Comitatus Barsiensis''. Vienna, 1742. * BOROVSZKY, Samu. ''Bars vármegye''. Budapest, 1903. * BOTKA, Tivadar. ''Barsvármegye hajdan és most I.'' Pest, 1868. * DÁNYI, Dezső – DÁVID, Zoltán. ''Az első magyarországi népszámlálás (1784–1787)''. Budapest, 1960. * ''Dejiny Slovenska I.'' Bratislava, 1986. * GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937. * GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny Trnavskej apoštolskej administratúry''. * GÁBRIŠ, Július. ''Katolícka cirkev na Slovensku a jej zápas o existenciu''. * GERGELYI, Otmár. ''Dejiny obcí okresu Nitra. Tesárske Mlyňany, Tesáre nad Žitavou''. Hlas Nitrianskeho okresu VI., 1965. * GYÖRFFY, György. ''Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I.'' Budapest, 1963. * HROMNÍK, Milan SJ. ''Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany''. * KUJOVSKÝ, Rudolf – FUSEK, Gabriel. ''Pohrebisko z 10. storočia v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983. Nitra, 1984. * MARSINA, Richard. ''Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I–II''. Bratislava, 1971, 1987. * NOVÁK, Jozef. ''Slovenské mestské a obecné erby''. Martin, 1972. * RAKOVSKÝ, Štefan. ''Z histórie Tekova''. Vlastivedný časopis, 1961. * RAKOVSKÝ, Š. a kol. ''Zlaté Moravce''. Bratislava, 1969. * RUTTKAYOVÁ, Jana. ''Záchranný výskum v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984. Nitra, 1985. * ''Súpis pamiatok na Slovensku III.'' Bratislava, 1969. * VARSIK, Branislav. ''Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku''. Bratislava, 1984. * ''Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III.'' Bratislava, 1978. * VRTEL, Ladislav. ''Erb obce Tesárske Mlyňany''. Strojopis. Bratislava, 1995. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://tesarskemlynany.fara.sk/ Farnosť Tesárske Mlyňany] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána|Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Kostoly v okrese Zlaté Moravce]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1763]] [[Kategória:Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku]] d617bvq0ruuieplxgipngvj6gdjnbh4 8255121 8255119 2026-07-29T10:55:14Z Tom78*w 290507 odkazy 8255121 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = Rímskokatolícky farský kostol Zvestovania Pána | Druh kostola = Farský kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Taszármalonya templom 1.jpg|thumb| | Popis obrázka = Pohľad na Kostol Zvestovania Pána v máji 2023 | Patrocínium = [[Zvestovanie Pána]] | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Nitriansky kraj | Okres typ = | Okres = Zlaté Moravce | Mesto typ = Obec | Mesto = Tesárske Mlyňany | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.339483 | Zemepisná dĺžka = 18.357403 | Náboženstvo typ = Kresťanstvo | Náboženstvo = rímskokatolícke | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Nitra]] | Dekanát typ = | Dekanát = Zlatomoravecký | Farnosť typ = | Farnosť = Tesárske Mlyňany | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = Rímskokatolícka cirkev farnosť Tesárske Mlyňany | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = Neskorobarokový | Výstavba = [[1760]] – [[1763]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[2008]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 1 | Počet veží = 1 | Výška kostola = 41,723 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = V presbytériu | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = https://tesarskemlynany.fara.sk/index.html }} '''Kostol Zvestovania Pána''' je pôvodne [[Baroková architektúra|baroková]] sakrálna stavba z roku [[1763]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | titul = História farnosti Tesárske Mlyňany| url = https://tesarskemlynany.fara.sk/historia.html| vydavateľ = Farnosť Tesárske Mlyňany}}</ref>. Nachádza sa v obci [[Tesárske Mlyňany]] v okrese [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Je to [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. V rokoch [[1796]] a [[1804]] prešiel úpravami a získal súčasnú [[Klasicistická architektúra|klasicistickú]] podobu. Interiér je zaklenutý [[Klenba|pruskými klenbami]]. Čiastočne predstavaná veža je situovaná na strednú štítového priečelia a zakončená baňatou strechou. Fasády sú členené lizénovým orámovaním. Interiér tvorí [[Barok|barokový]] hlavný [[oltár]]. Má stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stojí obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]] z rokov [[1760]] až [[1770]]. Nad obrazom sú dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil [[6. október|6. októbra]] [[1763]] biskup [[Pavol Révay]]. Bočné oltáre sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] (vpravo pri pohľade z hl. lode) a sv. [[Svätý Urban|Urbana]] (vľavo pri pohľade z hl. lode) sú tiež barokové z [[18. storočie|18. storočia]], pochádzajú z [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadika]], odkiaľ boli zakúpené v roku [[1880]]. Drevená [[kazateľnica]] zo starého zrúcaného kostola je umiestená v ľavom rohu [[Presbytérium (priestor v kostole)|svätyne]]. Na oblom rečništi má [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] Kázanie Krista na brehu jazera. [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] ako patrón zaobstarala pre kostol hlavný oltár a veľký [[Barok|barokový]] dvojradový organ z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. <ref>Acsády, Ignác: ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720-1721''. Budapest, 1896.</ref> Základný kameň kostola bol položený a požehnaný [[11. máj]]a [[1760]] ostrihomský kanonik [[Rafael Sentiváni]] za prítomnosti zemana [[Ján Mlyniansky|Jána Mlynianskeho]] a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky. Výstavba kostola bola pravdepodobne iniciovali [[Tatársky vpád do Uhorska|tatárske nájazdy]] a zničená krajina po nich. == Dejiny farnosti == Územie dnešnej farnosti Tesárske Mlyňany patrí k starobylým oblastiam kresťanstva na Slovensku. Žitavská dolina sa nachádza v blízkosti [[Nitra|Nitry]], ktorá bola významným centrom kresťanského života už v období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Po prijatí kresťanstva uhorskými panovníkmi bolo po roku [[1000]] zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do ktorého cirkevnej správy patrilo aj toto územie. Po založení benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku v roku [[1075]] sa Tesáre stali súčasťou jeho majetkov a zároveň jeho cirkevnou filiálkou. Už v roku 1075 sa v obci spomína kaplnka, v ktorej benediktíni vykonávali pastoračnú činnosť pre obyvateľov svojich majetkov. Presný rok založenia samostatnej farnosti v Tesároch nie je známy. Podľa názoru historika Júliusa Gábriša mohla vzniknúť v období po tatárskom vpáde, za vlády kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Starobylosť farnosti potvrdzuje aj štatút Ostrihomskej kapituly z roku [[1397]], ktorý uvádza farnosti Ostrihomskej diecézy. Tesáre sa v ňom nachádzajú medzi najstaršími farskými sídlami biskupstva. Z cirkevnoprávneho hľadiska patrila farnosť do Tekovského archidiakonátu a Svätobeňadického dekanátu. Úzke spojenie so Svätobeňadickým opátstvom sa prejavovalo aj tým, že opát každoročne osobne navštevoval Tesáre. Tesárski farári mali neskôr významné postavenie pri voľbe svätobeňadického opáta. Listina z roku [[1438]] spomína farára Mikuláša ako vrchného dozorcu pri tejto voľbe. Počas tureckých nájazdov v [[17. storočie|17. storočí]] prešla farnosť ťažkým obdobím. Tesárska fara bola približne 16 rokov bez stáleho kňaza. Po ústupe tureckého nebezpečenstva nasledovala obnova cirkevného života a oprava poškodených sakrálnych stavieb. Podľa kanonickej vizitácie z roku [[1713]] mala farnosť približne 1500 obyvateľov, všetkých katolíckeho vierovyznania. V roku [[1714]] bola k tesárskej farnosti pripojená aj [[Nová Ves nad Žitavou]]. V roku [[1747]] dal farár Jozef Štefan Kračún postaviť novú farskú budovu. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] nastal výrazný stavebný rozvoj farnosti. V rokoch 1760 – 1763 bol vybudovaný nový farský kostol Zvestovania Pána v Tesároch. Neskôr vznikli alebo boli obnovené ďalšie sakrálne stavby vo filiálkach. Počas [[19. storočie|19. storočia]] pokračovala obnova kostolov a kaplniek. Roku [[1881]] bol postavený nový filiálny kostol v [[Slepčany|Slepčanoch]]. Koncom 19. storočia patrili k tesárskej farnosti filiálky [[Mlyňany]], [[Vieska nad Žitavou]], Slepčany a Nová Ves nad Žitavou. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] prešla farnosť v roku [[1922]] do správy Trnavskej apoštolskej administratúry. Od roku [[1977]] patrila do [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]] a po neskorších územných zmenách patrí do [[Nitrianska diecéza|Nitrianskej diecézy]] a Zlatomoraveckého dekanátu. V roku [[1960]] vznikla zlúčením obcí Tesáre nad Žitavou a Mlyňany obec Tesárske Mlyňany. V roku [[1967]] vznikla samostatná farnosť Nová Ves nad Žitavou s filiálkou Slepčany. Súčasťou farnosti Tesárske Mlyňany zostala filiálka Vieska nad Žitavou. Významným prvkom duchovného života farnosti je púť k [[Božské Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá sa koná od roku [[1909]]. V tom roku ju zaviedol miestny farár Ján Novotný eucharistickým sprievodom; podľa tradície išlo o prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na Slovensku. Od roku [[1994]] sa hlavná slávnosť koná v Kaplnke Božského Srdca Ježišovho. <ref>GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937.</ref> == Vybavenie kostola == V kostole sa nachádzajú tri oltáre: * Hlavný oltár je zasvätený [[Zvestovanie Pána|Zvestovaniu Pána]], * Pravý oltár [[Ján Nepomucký|sv. Jánovi Nepomuckému]], * Ľavý bočný oltár [[Ján Krstiteľ|sv. Jánovi Krstiteľovi]]. Drevená [[kazateľnica]] premiestnená zo starého kostola sa nachádza v ľavom rohu [[Svätyňa|svätyne]]. Je zdobená maľbami na plátne s výjavmi zo života sv. Jána Krstiteľa. Drevený hlavný [[oltár]] z roku 1770 mal štyri stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stál obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]]. Nad obrazom boli dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup [[Pavol Révay.]] V kostole sa nachádza [[Barok|barokový]] portrét [[Arcibiskup|arcibiskupa]] [[Juraj Selepčéni|Juraja Selepčéniho]] z konca [[17. storočie|17. storočia]], ktorý je významnou historickou pamiatkou. Vtedajší maličký zvonec zo zvonice bol premiestnený a teraz slúži, ako sakristijný zvonec == Zvony v kostole == V [[17. storočie|17. storočí]] mal kostol dva menšie zvony vo veži. A v roku [[1725]] dala [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] uliať a zakúpiť nový zvon [[Svätá Anna|svätej Anny]] s hmotnosťou približne 7 q (asi 700 kg). Bol umiestnený v hlavnej veži kostola. V prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]] bol zo [[Juraj Selepčéni|Selepčéniho]] nadácie obstaraný ešte väčší zvon zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]]. Vážil 14 q (približne 1 400 kg), čo z neho robilo veľmi mohutný zvon na dedinský kostol. Posvätil ho [[biskup Majténi]] priamo v Tesároch. Tento veľký zvon bol taký ťažký, že ho nemohli zavesiť do kostolnej veže. Pri zvonení by otrasy mohli poškodiť stavbu. Preto preň postavili samostatnú murovanú zvonicu, vzdialenú asi 10 krokov od kostola. Neskôr bola nad vstupom do kostola postavená nová, vyššia veža, ktorá zlepšila možnosti umiestnenia zvonov. == Zaujímavosti == *Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1760 – 1763 v [[Barok|neskorobarokovom]] období. Vznikol preto, že starší kostol bol už vo veľmi zlom stave a podmývala ho rieka [[Žitava (rieka)|Žitava]]. *Asi 100m od dnešného kostola stál ešte oveľa starší kostol [[Panna Mária Kráľovná|Kráľovnej anjelov]], ktorý je písomne doložený už v roku [[1397]]. Pravdepodobne bol postavený v prechodnom románsko-gotickom [[Sloh|slohu]]. Dnes sa v budove starého kostola nachádza [[Tesárske Mlyňany|obecné múzeum]]. *Počas tureckých vpádov v [[16. storočie|16. storočí]] bol starobylý kostol vážne poškodený a [[cintorín]] spustošený. Neskôr bol viackrát opravovaný, no napokon musel byť nahradený novou stavbou. *[[Patrocínium]] kostola je [[Zvestovanie Pána]]. Tento motív sa objavil aj na farskej pečati používanej od roku [[1820]]. *Počas rokov 2005 – 2015 prešiel kostol rozsiahlou obnovou interiéru aj exteriéru. *Farnosť je známa aj tým, že sa tu od roku [[1909]] koná [[púť]] k [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá je považovaná za prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na [[Slovensko|Slovensku]]. *[[Organ]] má vo farnosti dlhú tradíciu. Už starobylý kostol mal organ najprv so štyrmi, neskôr so siedmimi [[Register|registrami]], čo bolo na dedinský kostol veľmi slušné vybavenie. *Zvony zohrávali dôležitú úlohu v živote obce. Jeden z historických zvonov bol zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]] a patril medzi najväčšie zvony svojej doby. *Roku [[1916]] v [[Tesárske Mlyňany|Tesároch]] vzali na vojnové účely tri zvony o váhe 387, 83 a 30 kg. Na veži ostal len jeden zvon a malý terajší sakristijný zvonec. *Roku [[1924]] veriaci zakúpili štyri nové zvony o váhe 596, 325, 144 a 79 kg. <ref>''Za otcom biskupom Júliusom Gábrišom''. Rodinné spoločenstvo, 1988, č. 1, s. 6 – 8.</ref> == Literatúra == * ACSÁDY, Ignác. ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720–1721''. Budapest, 1896. * BEL, Matej. ''Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus IV. Comitatus Barsiensis''. Vienna, 1742. * BOROVSZKY, Samu. ''Bars vármegye''. Budapest, 1903. * BOTKA, Tivadar. ''Barsvármegye hajdan és most I.'' Pest, 1868. * DÁNYI, Dezső – DÁVID, Zoltán. ''Az első magyarországi népszámlálás (1784–1787)''. Budapest, 1960. * ''Dejiny Slovenska I.'' Bratislava, 1986. * GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937. * GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny Trnavskej apoštolskej administratúry''. * GÁBRIŠ, Július. ''Katolícka cirkev na Slovensku a jej zápas o existenciu''. * GERGELYI, Otmár. ''Dejiny obcí okresu Nitra. Tesárske Mlyňany, Tesáre nad Žitavou''. Hlas Nitrianskeho okresu VI., 1965. * GYÖRFFY, György. ''Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I.'' Budapest, 1963. * HROMNÍK, Milan SJ. ''Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany''. * KUJOVSKÝ, Rudolf – FUSEK, Gabriel. ''Pohrebisko z 10. storočia v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983. Nitra, 1984. * MARSINA, Richard. ''Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I–II''. Bratislava, 1971, 1987. * NOVÁK, Jozef. ''Slovenské mestské a obecné erby''. Martin, 1972. * RAKOVSKÝ, Štefan. ''Z histórie Tekova''. Vlastivedný časopis, 1961. * RAKOVSKÝ, Š. a kol. ''Zlaté Moravce''. Bratislava, 1969. * RUTTKAYOVÁ, Jana. ''Záchranný výskum v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984. Nitra, 1985. * ''Súpis pamiatok na Slovensku III.'' Bratislava, 1969. * VARSIK, Branislav. ''Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku''. Bratislava, 1984. * ''Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III.'' Bratislava, 1978. * VRTEL, Ladislav. ''Erb obce Tesárske Mlyňany''. Strojopis. Bratislava, 1995. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://tesarskemlynany.fara.sk/ Farnosť Tesárske Mlyňany] * [https://www.pamiatkynaslovensku.sk/tesare-nad-zitavou-tesarske-mlynany-kostol-zvestovania-pana Tesáre nad Žitavou (Tesárske Mlyňany) - Kostol Zvestovania ..., pamiatkynaslovensku.sk] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána|Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Kostoly v okrese Zlaté Moravce]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1763]] [[Kategória:Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku]] 01h0bwdp5b12ww04zvxqus4z2qna4zr Tábory nútenej práce 0 753087 8255078 8253137 2026-07-29T08:05:48Z Tom78*w 290507 kategória 8255078 wikitext text/x-wiki [[File:Zelpo01.jpg|náhľad|Pohľad na [[Železiarne Podbrezová]] v roku [[2011]], bývalé Švermove železiarne, miesto práce zaradencov [[Tábor nútenej práce Hronec|TNP Hronec]] počas trvania tábora.]] '''Tábory nútenej práce''' alebo aj '''TNP''' v Československu boli tábory zriadené komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. TNP existovali v rokoch [[1948]] až [[1954]], budovali sa v miestach s nedostatkom pracovnej sily (bane, huty, železiarne, stavebné závody, štátne majetky a pod.). Niekoľko táborov nútenej práce bolo zriadených pri československých uránových baniach. Na Slovensku vzniklo v rokoch [[1948]]{{--}}[[1951]] na základe zákona o TNP šesť táborov nútenej práce, do ktorých bolo v rokoch [[1948]]{{--}}[[1953]] administratívne zaradených 8 240 osôb, pričom samotnými tábormi prešlo viac než 6 500 ľudí. Tábory nútenej práce sa tak stali významným nástrojom politickej represie v prvých rokoch komunistického režimu.<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref> == Myšlienka vzniku == Dôvody vzniku táborov nútenej práce (TNP) formulovali Smernice pre využitie TNP z augusta [[1949]]. Podľa nich bola ich existencia reakciou na povojnový vývoj po [[Februárový prevrat|februári 1948]], keď sa podľa komunistického režimu „reakcia a zvyšky kapitalistickej triedy“ pokúšali narúšať socialistickú prestavbu štátu. Dokument tvrdil, že pracujúce vrstvy požadovali postih „triedneho nepriateľa“ jeho povinným zapojením do hospodárskej výstavby, čo malo byť základným odôvodnením prijatia zákona o táboroch nútenej práce.<ref name="Sivos"/>{{rp|103}} Príprava zákona sa začala na ministerstve vnútra v polovici roku [[1948]]. Jeho tvorcovia vychádzali zo skúseností Povereníctva vnútra pri organizovaní [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovných útvarov]] na Slovensku a usilovali sa o prijatie celoštátnej právnej normy bez štandardného pripomienkového konania. Významnú úlohu pri odovzdávaní slovenských skúseností zohral prednosta VI. odboru Povereníctva vnútra [[Jozef Lietavec]], ktorého ministerstvo vnútra pôvodne zamýšľalo poveriť organizovaním pracovných táborov v celom Československu. Na zásah povereníka vnútra [[Daniel Okáli|Daniela Okáliho]] však zostal pôsobiť v [[Bratislava|Bratislave]]. Na žiadosť vládneho radcu Františka Machulu z [[27. august|27. augusta]] [[1948]] vypracoval [[Jozef Lietavec|Lietavec]] stanovisko k pripravovanému zákonu. Navrhol vypustiť zo zákona slovo „úmyselne“ pri definovaní hospodárskych rozvratníkov, keďže dokazovanie úmyslu bolo podľa neho v praxi problematické. Odporúčal tiež rozšíriť okruh internovaných o „iné asociálne osoby“ a zjednodušiť administratívny postup zlúčením okresných komisií. Kritizoval aj dovtedajšie vykonávacie predpisy, ktoré po februári [[1948]] nepovažoval za dostatočne pružné.<ref name="Sivos"/>{{rp|104}} Prvá osnova zákona prerokovaná [[20. september|20. septembra]] [[1948]] ešte vychádzala zo slovenského modelu pracovných útvarov. Používala označenie výchovné pracovné strediská, zdôrazňovala prevýchovný charakter internácie a stanovovala maximálnu dĺžku pobytu na dvanásť mesiacov s možnosťou podmienečného prepustenia po troch mesiacoch. V ten istý deň širšie Predsedníctvo [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] schválilo ďalšiu prípravu zákona, poverilo ministerstvo vnútra správou budúcich zariadení a rozhodlo o príprave pracovných stredísk s kapacitou 30 000 osôb. [[Daniel Okáli]] nesúhlasil s tým, aby o zaradení rozhodovali okresné národné výbory, a presadzoval vytvorenie osobitnej komisie pri Povereníctve vnútra. Jeho návrh sa do zákona nedostal, hoci sa neskôr čiastočne realizoval prostredníctvom politickej komisie pri Ústrednom sekretariáte KSS.<ref name="Sivos"/>{{rp|106}} Na prelome septembra a októbra [[1948]] sa pôvodná predstava prevýchovných zariadení postupne menila na nástroj represie. Minister spravodlivosti [[Alexej Čepička]] presadzoval možnosť internovať aj osoby nepohodlné režimu, ktoré sa nedopustili trestného činu, zatiaľ čo [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|generálny tajomník KSČ]] [[Rudolf Slánský]] navrhoval predlžovať pobyt v tábore aj po vykonaní súdneho trestu. Hoci vláda [[30. september|30. septembra]] [[1948]] zdôraznila, že pracovné strediská nemajú predstavovať pokračovanie trestu ani ponižovať ľudskú dôstojnosť, minister vnútra [[Václav Nosek]] presadil [[5. október|5. októbra]] [[1948]] zásadnú zmenu koncepcie. Zákon už nehovoril o výchovných pracovných strediskách, ale o táboroch nútenej práce, pričom do popredia sa dostal ich donucovací charakter.<ref name="Sivos"/>{{rp|107}} Po prerokovaní vo výboroch Národného zhromaždenia bol zákon [[25. október|25. októbra]] [[1948]] schválený. Podporovatelia jeho prijatie zdôvodňovali potrebou izolovať osoby, ktoré údajne ohrozovali budovanie socialistického štátu. Súčasne prebiehala rozsiahla propagandistická kampaň v denníkoch [[Rudé právo]], Práce, [[Mladá fronta DNES|Mladá fronta]] a [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]], ktorá prezentovala pracovné tábory ako odpoveď na požiadavky pracujúceho ľudu a nevyhnutný prostriedok boja proti „šmelinárom“ a „rozvratníkom“. Prijatím zákona získal komunistický režim popri zákone na ochranu republiky ďalší významný nástroj na administratívnu internáciu skutočných i domnelých odporcov bez rozhodnutia súdu.<ref name="Sivos"/>{{rp|108}} == Po prijatí zákona == [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|Zákon č. 247/1948 Zb. o táboroch nútenej práce]], prijatý [[25. október|25. októbra]] [[1948]] a účinný od [[17. november|17. novembra]] [[1948]], zrušil dovtedajšie slovenské predpisy o pracovných útvaroch a všetky existujúce pracovné útvary premenoval na tábory nútenej práce (TNP). Ich zriaďovanie zveril ministerstvu vnútra s deklarovaným cieľom prevychovať zaradené osoby prostredníctvom práce a využiť ich pracovnú silu pri plnení jednotného hospodárskeho plánu.<ref name="Sivos"/>{{rp|110}} Ministerstvo vnútra už na jeseň [[1948]] pripravovalo rozsiahlu sieť pracovných táborov. Okrem piatich existujúcich táborov na Slovensku plánovalo zriadiť nové zariadenia v okolí [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Košice|Košíc]], zatiaľ čo v českých krajinách sa počítalo najmä s tábormi v [[Kladno|Kladne]] (s kapacitou 2 000 miest), [[Ostrava|Ostrave]] (3 000 miest), [[Jáchymov|Jáchymove]] (1 000 miest) a [[Trutnov|Trutnove]] (200 miest). Súčasne vznikali nové riadiace orgány. Na ministerstve vnútra bolo vytvorené osobitné oddelenie, z ktorého sa neskôr vyvinula Správa TNP, zatiaľ čo na Slovensku prevzalo riadenie táborov novozriadené oddelenie BK/8 Povereníctva vnútra.<ref name="Sivos"/>{{rp|110}} Oddelenie BK/8 vzniklo [[1. január]]a [[1949]] pod vedením Viliama Zábojníka. V máji [[1949]] ho nahradil Ján Habán, ktorý oddelenie viedol až do jeho zrušenia v septembri [[1950]]. BK/8 zabezpečovalo organizáciu a kontrolu táborov, vybavovalo odvolania proti rozhodnutiam zaraďovacích komisií, viedlo centrálnu evidenciu zaradencov, zabezpečovalo hospodársku správu táborov a pripravovalo metodické pokyny. Hoci oddelenie rozhodovalo o zložitej právnej agende, jeho pracovníci nemali právnické vzdelanie a boli nútení vytvárať interné smernice, keďže vykonávacie nariadenie k [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákonu č. 247/1948]] nebolo nikdy vydané. Len počas roku [[1949]] vypracovalo BK/8 viac než päťdesiat organizačných výnosov a smerníc.<ref name="Sivos"/>{{rp|112}} Začiatkom roku [[1949]] museli byť z táborov vyradené osoby odsúdené podľa nariadenia o ľudovom súdnictve, keďže zákon ich ďalšie zadržiavanie v TNP neumožňoval. Celkovo bolo 140 osôb premiestnených do pracovných útvarov pri trestniciach v [[Väznica Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilavská väznica|Ilave]].<ref name="Sivos"/>{{rp|113}} Prijatie zákona časovo súviselo s reformou verejnej správy a vznikom krajských národných výborov, ktoré postupne prevzali rozhodovanie o zaraďovaní do táborov. Dočasne túto právomoc vykonávalo ministerstvo vnútra prostredníctvom trojčlenných bezpečnostných komisií. Na Slovensku začali komisie pri krajských národných výboroch pracovať od januára do apríla [[1949]]. Zákon umožňoval zaradiť do TNP na obdobie od troch mesiacov do dvoch rokov osoby vo veku od 18 do 60 rokov, ktoré sa vyhýbali práci alebo podľa názoru štátnych orgánov ohrozovali ľudovodemokratické zriadenie či hospodársky život štátu. V praxi boli zaradenci rozdeľovaní do štyroch kategórií: „zaháľači“, „politickí rozvratníci“, „hospodárski rozvratníci“ a osoby napomáhajúce ich činnosti. Mimoriadne široko formulované definície umožňovali za politické rozvratníctvo považovať prakticky akúkoľvek činnosť, ktorú režim vyhodnotil ako nepriateľskú – od šírenia letákov a kritiky režimu až po údajné sabotáže, odpor voči kolektivizácii či cirkevnú činnosť. Podobne boli hospodárskym rozvratníctvom označované prípady čierneho obchodu, neplnenia dodávok alebo porušovania zásobovacích predpisov, pričom rozhodovanie bolo otvorene založené na triednom princípe.<ref name="Sivos"/>{{rp|115}} Návrhy na zaradenie pripravovali predovšetkým bezpečnostní referenti okresných národných výborov v spolupráci s orgánmi Verejnej a Štátnej bezpečnosti, ďalšími štátnymi úradmi, politickými organizáciami i jednotlivými občanmi. O konečnom zaradení a dĺžke pobytu rozhodovala trojčlenná bezpečnostná komisia pri krajskom národnom výbore, ktorej členov menovala rada KNV. Väčšinu jej členov mali tvoriť robotníci, čím sa mala zdôrazniť deklarovaná triedna legitimita rozhodovania. Široké právomoci komisií spolu s neurčitými formuláciami zákona vytvorili jeden zo základných administratívnych nástrojov politickej represie v Československu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Sivos"/>{{rp|116}} Neverejné zasadnutia bezpečnostnej komisie zvolával jej predseda podľa potreby, pričom každý návrh na zaradenie do TNP sa prerokovával samostatne. Podľa smerníc ministerstva vnútra mala posudzovaná osoba právo na obhajobu, hoci sa to v praxi často nedodržiavalo – najmä pri tzv. asociálnych osobách, kňazoch alebo hromadných prípadoch odporu voči režimu. Komisia rozhodovala väčšinou hlasov a mohla okrem zaradenia do TNP nariadiť aj vysťahovanie, zákaz pobytu či odňatie živnosti. Proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie na odvolaciu komisiu pri Povereníctve vnútra, zriadenú [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]] v apríli [[1949]]. Jej rozhodnutia podliehali schváleniu povereníka vnútra, pričom politicky citlivé prípady mohla dodatočne preskúmať aj politická komisia pri Ústrednom sekretariáte KSS.<ref name="Sivos"/>{{rp|120}} === Tábory nútenej práce na Slovensku === [[File:Tabuľa Ilava.jpg|náhľad|Tabuľa pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v ilavskej väznici]] Na Slovensku vzniklo v rokoch [[1948]]{{--}}[[1951]] na základe zákona o TNP šesť táborov nútenej práce. V decembri [[1948]] boli na TNP premenené pracovné útvary v [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilave]] a [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]], vo februári [[1949]] pribudol tábor v [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústí nad Oravou]], ktorý však už v apríli zanikol. Krátko existoval aj tábor v Trenčíne (jún – október 1950), v októbri [[1949]] vznikol tábor v [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronci]] a v októbri 1951 posledný tábor v Ruskove pri Košiciach. Povereníctvo vnútra plánovalo zriadiť ďalšie tábory v [[Krupina|Krupine]], vo [[Zvolen|Zvolene]] a [[Ružomberok|Ružomberku]], no tieto zámery sa napokon neuskutočnili.<ref name="Sivos"/>{{rp|121}} {| class="wikitable" style="text-align: left" |- bgcolor="#cccccc" ! style="background:#B0C4DE" | ! style="background:#B0C4DE" |Názov ! style="background:#B0C4DE" |Dátum vzniku ! style="background:#B0C4DE" |Dátum zániku ! style="background:#B0C4DE" |Kapacita tábora |- | 1. || [[Tábor nútenej práce Nováky|Nováky]] || [[6. december]] [[1948]] || [[30. september]] [[1951]] || 1500 osôb |- | 2. || [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilava]] || [[6. december]] [[1948]] || [[25. jún]] [[1951]] || 180 osôb |- | 3. || [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústie nad Oravou]] || [[11. február]] [[1949]] || [[30. apríl]] [[1949]] || 300 osôb |- | 4. || [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronec]] || [[1. október]] [[1949]] || [[20. marec]] [[1951]] || 400{{--}}500 osôb |- | 5. || [[Tábor nútenej práce Trenčín|Trenčín]] || [[25. jún]] [[1950]] || [[31. október]] [[1950]] || 300{{--}}400 osôb |- | 6. || [[Tábor nútenej práce Ruskov|Ruskov]] || [[1. október]] [[1951]] || [[15. máj]] [[1953]] || |- |} === Politické využitie TNP === Komunistický režim využíval od roku [[1949]] tábory nútenej práce ako jeden z hlavných nástrojov represie voči skutočným aj domnelým odporcom. Umožňovali rýchlu internáciu bez riadneho súdneho konania, často aj bez písomného rozhodnutia či možnosti obhajoby. Napriek oficiálne deklarovanému cieľu „prevýchovy prácou“ slúžili predovšetkým na zastrašovanie obyvateľstva, izoláciu politicky nepohodlných osôb, získavanie lacnej pracovnej sily a upevňovanie komunistickej moci.<ref name="Sivos"/>{{rp|169}} Významnú časť represií predstavoval postup proti katolíckej cirkvi. V prvej polovici roku [[1949]] režim obmedzil činnosť katolíckych spolkov, púte i cirkevnú tlač a prostredníctvom [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] začal systematicky kontrolovať duchovenstvo. Po rozhodnutí Predsedníctva [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] vznikla tzv. Katolícka akcia, organizovaná štátom s cieľom rozložiť cirkev zvnútra pomocou „pokrokových“ kňazov a laikov. Po jej odmietnutí cirkevnou hierarchiou a Vatikánom vypukli na prelome júna a júla [[1949]] protesty, ktoré bezpečnostné zložky násilne potlačili. Stovky osôb boli zatknuté a 210 ľudí (166 mužov a 44 žien) bolo bez predchádzajúceho administratívneho rozhodnutia internovaných do táborov nútenej práce. Bezpečnostné komisie vydávali rozhodnutia často až dodatočne, keď sa internovaní už nachádzali v táboroch.<ref name="Sivos"/>{{rp|173}} Voľné kapacity táborov režim využíval aj pri ďalších represívnych akciách. V rámci akcie „JUH“ boli postihovaní najmä maďarskí kulaci a ďalšie osoby odmietajúce presídlenie z južného Slovenska; viacerí z nich skončili bez výmeru v [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]]. Akcia „D“, realizovaná v rokoch [[1949]]{{--}}[[1950]], zasiahla bývalých dôstojníkov československej armády, príslušníkov západného odboja a veliteľský zbor z obdobia prvej republiky. Z pôvodne plánovaných 440 osôb bolo do TNP Mírov internovaných 263 dôstojníkov.<ref name="Sivos"/>{{rp|173}} Najrozsiahlejším projektom bola akcia „T-43“, pripravovaná od polovice roku [[1949]] s cieľom „vyčistiť veľké mestá od reakcie“. Jej vzniku napomohol nedostatok pracovných síl v jáchymovských baniach, nízky počet internovaných i rastúce prejavy odporu voči režimu. V Prahe vznikla ústredná kancelária pod vedením Bedřicha Pokorného, na Slovensku akciu riadil sektor BAa pod vedením Mateja Béla. V Bratislave pôsobila konšpiratívna skupina T-43, ktorá zhromažďovala kompromitujúce materiály, preverovala podozrivé osoby a pripravovala návrhy na ich internáciu, preradenie do manuálnej práce alebo vysťahovanie. Hoci sa zatýkanie začalo v októbri [[1949]], [[Klement Gottwald]] ho už po niekoľkých dňoch zastavil a plánovaná celoštátna akcia bola začiatkom roku [[1950]] ukončená. Napriek tomu podľa Karla Kaplana skončilo v TNP najmenej 778 osôb, pričom slovenské archívne materiály naznačujú, že skutočný počet bol vyšší.<ref name="Sivos"/>{{rp|173}}<ref name="Kaplan">{{Citácia knihy|titul=Pomocné technické prápory 1950 - 1954. Tábory nucené práce v Československu v letech 1948 - 1954|priezvisko=Bílek|meno=Jiří|vydavateľ=Ústav pro soudobé dějiny ČSAV|rok=1992|isbn=80-85270-06-4|priezvisko2=Kaplan|meno2=Karel}}</ref>{{rp|126}} Po ukončení akcie zostala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] kartotéka približne 210 000 „nepriateľov režimu“, ktorú bezpečnostné orgány využívali aj pri ďalších represiách, vrátane akcie „B“ v rokoch [[1952]]{{--}}[[1953]]. Do táborov sa dostávali aj osoby pokúšajúce sa o útek cez hranice, duchovní odmietajúci štátnu cirkevnú politiku, ľudia oslobodení súdmi či roľníci odporujúci kolektivizácii. Napriek rozsiahlym represívnym opatreniam však vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] považovalo činnosť zaraďovacích komisií za nedostatočne razantnú a počet internovaných za nižší, než očakávalo.<ref name="Sivos"/>{{rp|179}} == Ďalšie smerovanie TNP == Zákon o táboroch nútenej práce (TNP) bol od začiatku koncipovaný ako nástroj triedneho boja. Jeho tvorcovia otvorene deklarovali, že má postihovať predovšetkým osoby buržoázneho pôvodu a slúžiť na upevnenie moci komunistického režimu. V praxi sa však ukázalo, že do táborov boli spočiatku zaraďovaní najmä ľudia obvinení z porušovania pracovnej disciplíny, alkoholizmu či výtržností, zatiaľ čo politickí odporcovia režimu boli zastúpení v oveľa menšej miere. Tento stav vyvolal kritiku vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], ktoré obviňovalo zaraďovacie komisie pri krajských národných výboroch z nedostatočného triedneho prístupu a nepochopenia politického významu zákona. Ministerstvo vnútra preto už začiatkom roku [[1949]] organizovalo školenia predsedov komisií a bezpečnostných referentov s cieľom usmerniť ich činnosť. Kritika smerovala aj na správu táborov, najmä v [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilave]], [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]] a [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústí nad Oravou]], kde podľa vedenia rezortu nebola zabezpečená dostatočne dôsledná politická práca ani disciplína.<ref name="Sivos"/>{{rp|179}} Napriek pôvodným plánom internovať najprv 30 000 a neskôr 15 000 osôb sa očakávania nenaplnili. V roku [[1949]] bolo do TNP v celom Československu zaradených 9 061 osôb, z toho na Slovensku 2 174. Komunistické vedenie preto naďalej požadovalo intenzívnejšie využívanie táborov ako prostriedku represie voči „triednym nepriateľom“.<ref name="Sivos"/>{{rp|180}} Významným problémom sa stali úteky z táborov. Povereníctvo vnútra reagovalo sprísnením strážnej služby, posilnením oplotenia, budovaním siete informátorov medzi zaradencami a vydaním nových smerníc pre výkon strážnej služby. Napriek tomu zostával počet útekov vysoký, najmä preto, že mnohí zaradenci pracovali mimo areálov táborov. Len z [[Tábor nútenej práce Nováky|Novák]] utieklo počas roku [[1949]] až 677 osôb. Od januára [[1950]] preto prestali zriaďovať nové detašované pracovné oddiely mimo táborov, ktoré si vyžadovali samostatné ubytovanie a stráženie.<ref name="Sivos"/>{{rp|180}} Na jeseň [[1949]] prešli tábory nútenej práce v Čechách a na Morave pod priamu správu [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]. Na Slovensku sa o rovnakom kroku diskutovalo, no vedenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] na čele s [[Viktor Sedmík|Viktorom Sedmíkom]] prevzatie odmietlo pre personálne a organizačné dôvody. Slovenské tábory tak zostali v pôsobnosti oddelenia BK/8 Povereníctva vnútra, hoci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] si zachovala významný vplyv prostredníctvom bezpečnostného dozoru a vlastných pracovníkov priamo v táboroch.<ref name="Sivos"/>{{rp|180}} Začiatkom roku [[1950]] evidovali české aj slovenské tábory spolu 4 734 zaradencov, pričom na Slovensku bolo v [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]] a [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronci]] umiestnených 929 osôb. Oddelenie BK/8 zároveň prijalo viaceré opatrenia na zvýšenie efektívnosti systému. Vznikol sociálny referát, ktorý po prepustení sledoval pracovné zaradenie bývalých väzňov. Navrhovalo sa aj premenovanie táborov na Ústavy pracovnej prevýchovy, čím sa režim snažil zdôrazniť ich deklarovanú prevýchovnú funkciu.<ref name="Sivos"/>{{rp|184}} S cieľom zvýšiť pracovné využitie zaradencov organizovalo BK/8 odborné rekvalifikačné kurzy a dobrovoľné nábory do priemyslu, stavebníctva, baníctva či poľnohospodárstva. Osoby, ktoré sa zaviazali pracovať tri roky vo vybranom odvetví, mohli byť podmienečne prepustené. Do septembra [[1950]] túto možnosť využilo 565 zaradencov. Súčasne sa zaviedlo systematické odoberanie odtlačkov prstov a fotografovanie všetkých internovaných.<ref name="Sivos"/>{{rp|184}} Po kritike nízkeho zastúpenia politických odporcov v táboroch začalo oddelenie BK/8 od roku [[1950]] dôslednejšie usmerňovať činnosť krajských komisií. Výsledkom bol nárast počtu zaradených osôb. Kým počas celého roku [[1949]] bolo na Slovensku zaradených 2 174 osôb, za prvých sedem mesiacov roku [[1950]] ich pribudlo už 3 024. Zvýšil sa aj počet predložených návrhov a celková dĺžka uložených pobytov v táboroch. Najväčší počet návrhov prerokúvali komisie v [[Bratislava|Bratislave]], [[Prešov|Prešove]] a [[Nitra|Nitre]].<ref name="Sivos"/>{{rp|186}} Odvolacia komisia pri Povereníctve vnútra riešila tisíce odvolaní a sťažností, pričom časť osôb bola do TNP zaradená aj na základe rozhodnutí policajných trestných súdov. V porovnaní s českými krajinami bolo medzi slovenskými zaradencami viac roľníkov a úradníkov a menej robotníkov a živnostníkov.<ref name="Sivos"/>{{rp|188}} Kontrola ministerstva vnútra z mája [[1950]] hodnotila slovenské zaraďovacie komisie pozitívnejšie než české, keďže podľa nej dôslednejšie uplatňovali triedne kritériá. Zároveň však upozornila na tvrdší prístup voči rómskym zaradencom. V polovici roku [[1950]] existovalo v Československu 23 táborov nútenej práce (s kapacitou 11 350 osôb), v ktorých sa nachádzalo 5 718 zaradencov. Na Slovensku fungovali tri tábory – [[Tábor nútenej práce Nováky|Nováky]], [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronec]] a [[Tábor nútenej práce Trenčín|Trenčín]]{{--}}s viac ako tisíckou internovaných.<ref name="Sivos"/>{{rp|190}} Rozhodujúci zlom priniesla rozsiahla reforma trestného práva prijatá v júli [[1950]]. Nové trestné zákony umožnili ukladať pobyt v TNP ako pokračovanie výkonu trestu alebo ako sankciu za priestupky vyhodnotené ako prejav nepriateľského postoja voči ľudovodemokratickému zriadeniu. Zákon o táboroch nútenej práce z roku [[1948]] bol k [[1. august|1. augustu]] [[1950]] zrušený, no samotné tábory pokračovali na novom právnom základe. Po zrušení zákona zanikli krajské zaraďovacie komisie a rozhodovanie prešlo na trestné komisie okresných a krajských národných výborov, súdy a prokuratúru. Správa slovenských táborov prešla pod ministerstvo národnej bezpečnosti a zaviedol sa systém zberných táborov. Nové smernice podrobne upravili organizáciu, disciplínu, strážnu službu, zdravotnú starostlivosť aj ideologickú prevýchovu zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|191}} Ani tieto reformy však nenaplnili očakávania komunistického vedenia. Počet internovaných zostával nízky, sociálne zloženie nezodpovedalo predstavám o boji proti „triednym nepriateľom“ a kapacity táborov zostávali nevyužité. Začiatkom roku [[1951]] preto vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] aj ministerstvo národnej bezpečnosti dospeli k záveru, že systém táborov nútenej práce sa neosvedčil. S výnimkou táborov pri uránových baniach stratil režim o TNP záujem a začal pripravovať ich postupné zrušenie.<ref name="Sivos"/>{{rp|192}} === Činnosť ŠtB v táboroch === Po februári [[1948]] sa [[Štátna bezpečnosť]] stala hlavným nástrojom komunistického režimu pri kontrole spoločnosti. Podieľala sa na príprave zákona o táboroch nútenej práce, ich organizácii a postupne prevzala dohľad nad ich fungovaním. V táboroch pôsobili príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] pod krytím ako zamestnanci správy či bezpečnostní referenti. Ich úlohou bolo budovať agentúrnu sieť, získavať informácie o zaradencoch, plánovaných útekoch, protištátnej činnosti, vzájomných vzťahoch i o činnosti správy tábora.<ref name="Sivos"/>{{rp|204}} Od roku [[1950]] riadilo spravodajskú činnosť v TNP špecializované oddelenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], neskôr ministerstvo národnej bezpečnosti. V decembri [[1950]] pôsobilo v 24 táboroch 16 príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktorí riadili desiatky viazaných i neviazaných spolupracovníkov a dôverných prameňov. Počet informátorov sa ďalej zvyšoval. Na Slovensku mali príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] svoje zastúpenie najmä v táboroch [[Tábor nútenej práce Nováky|Nováky]], [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronec]], [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilava]] a [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústie nad Oravou]]. Išlo prevažne o mladých príslušníkov s krátkou praxou, pre ktorých služba v táboroch predstavovala prvé profesionálne skúsenosti. Týždenne podávali správy krajským veliteľstvám a centrálnym orgánom [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name="Sivos"/>{{rp|206}} Po prechode táborov nútenej práce pod ministerstvo spravodlivosti v roku [[1951]] sa agentúrna sieť postupne rozpadla. Napriek obmedzenej efektívnosti dokumentuje jej existencia systematický prienik [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do všetkých oblastí života a využívanie táborov ako nástroja politickej kontroly a represie.<ref name="Sivos"/>{{rp|206}} === Zánik táborov nútenej práce === Zákon o táboroch nútenej práce, prijatý v októbri [[1948]], patril medzi prvé represívne normy komunistického režimu. Jeho cieľom bolo vytvoriť právny základ na izoláciu skutočných i domnelých odporcov režimu a slúžiť ako nástroj triedneho boja proti „triednym nepriateľom“. V praxi sa však pôvodné predstavy nenaplnili. Nízky počet zaradených osôb, nejednotný prístup straníckych orgánov a nejasné postavenie TNP vo väzenskom systéme viedli k postupnému rušeniu táborov. Na Slovensku zanikli tábory v [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilave]] ([[1950]]), [[Tábor nútenej práce Trenčín|Trenčíne]] ([[1950]]) a [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronci]] ([[1951]]), pričom po [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]] vznikol v októbri [[1951]] posledný tábor v [[Tábor nútenej práce Ruskov|Ruskove]].<ref name="Sivos"/>{{rp|208}} Po prevzatí táborov ministerstvom spravodlivosti sa pripravovali reformy: zjednodušenie predpisov, zníženie počtu táborov, prispôsobenie evidencie väzenskému systému a posilnenie dozoru prokuratúry. Navrhovala sa aj výraznejšia diferenciácia zaradencov podľa triedneho pôvodu – robotníci mali mať lepšie pracovné podmienky, zatiaľ čo príslušníci „buržoázie“ mali byť izolovaní na najťažších prácach. V roku [[1951]] spravovalo ministerstvo spravodlivosti šesť táborov, zatiaľ čo tábory pri uránových baniach zostali pod ministerstvom národnej bezpečnosti. Na jeseň [[1951]] bolo v TNP evidovaných vyše 1 100 osôb, ďalšie stovky tvorili zbehovia alebo osoby s prerušeným pobytom. Revízia z roku [[1952]] ukázala, že z približne 3 000 evidovaných sa v táboroch nachádzalo len okolo 800 osôb, čo viedlo k prepúšťaniu zostávajúcich zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|209}} Koncom roku [[1952]] boli tábory začlenené do jednotného systému väzenstva pod ministerstvom národnej bezpečnosti a premenované na prechodné útvary nápravných zariadení. V marci [[1953]] zanikol posledný slovenský tábor v [[Tábor nútenej práce Ruskov|Ruskove]] a vo februári [[1954]] bol uzavretý aj posledný tábor v Československu, v Brne.<ref name="Sivos"/>{{rp|210}} Podľa historických výskumov prešlo tábormi nútenej práce v Československu približne 21-tisíc osôb. Na Slovensku bolo v rokoch [[1948]]{{--}}[[1953]] administratívne zaradených 8 240 osôb, pričom samotnými tábormi prešlo viac než 6 500 ľudí. Tábory nútenej práce sa tak stali významným nástrojom politickej represie v prvých rokoch komunistického režimu.<ref name="Sivos"/>{{rp|210}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Portál|História}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Pracovné tábory| ]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Nútené práce v komunistickom Česko-Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1948]] ffd8l3me9ey41vzvauit3dv9d118xod Wikipédia:Byzantské dni/Desiderata 4 753140 8254847 8254664 2026-07-28T17:38:21Z Scholastikos 174170 8254847 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam článkov vhodných na vytvorenie''' v rámci iniciatívy [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|'''Byzantské dni (2026)''']] alebo aj pomimo nej. == Osobnosti, byzantské == === Panovníci === * [[Michal VI.]] ([[wikidata:Q41681|Q41681]]) * [[Michal VII.]] ([[wikidata:Q210564|Q210564]]) * [[Michal VIII.]] ([[wikidata:Q200033|Q200033]]) * [[Michal IX.]] ([[wikidata:Q37098|Q37098]]) * [[Nikefor III.]] ([[wikidata:Q41689|Q41689]]) * [[Izák II.]] ([[wikidata:Q37135|Q37135]]) * [[Alexios II. (Byzantská ríša)]] ([[wikidata:Q41849|Q41849]]) * [[Alexios IV. (Byzantská ríša)]] ([[wikidata:Q37069|Q37069]]) * [[Teodor I. (Nikajské cisárstvo)]] ([[wikidata:Q37086|Q37086]]) * [[Andronikos II. (Byzantská ríša)]] ([[wikidata:Q37067|Q37067]]) * [[Andronikos III. (Byzantská ríša)]] ([[wikidata:Q37063|Q37063]]) * [[Andronikos IV.]] ([[wikidata:Q37078|Q37078]]) === Spisovatelia a vedci === * [[Nikétas Stéthatos]] ([[wikidata:Q631084|Q631084]]) * [[Jozef Hymnograf]] ([[Ióséf Hymnografos]]) ([[wikidata:Q2282958|Q2282958]]) * [[Anastasios Sinaites]] ([[wikidata:Q473291|Q473291]]) * [[Theodóros z Mopsuestie]] ([[wikidata:Q355664|Q355664]]) === Cirkevné osobnosti === * [[Daniel Stylita]] ([[wikidata:Q768229|Q768229]]) * [[Sofronios Jeruzalemský]] ([[wikidata:Q317773|Q317773]]) * [[Akakios (konštantínopolský patriarcha)]] ([[wikidata:Q415483|Q415483]]) === Vojenské osobnosti === * [[Lev z Tripolisu]] (renegát) ([[wikidata:Q662404|Q662404]]) === Osobnosti ženského pohlavia ♀️ === * == Osobnosti, arménske, gruzínske, sýrske a koptské == * [[Ilarion (gruzínsky svätec)]] ([[wikidata:Q3651079|Q3651079]]) * [[Makarios Egyptský]] ([[wikidata:Q43920|Q43920]]) * [[Severus z Ašmúnajnu]] ([[wikidata:Q2637658|Q2637658]]) * [[Dávid III. (Tao)]] ([[wikidata:Q1363706|Q1363706]]) * [[Bagrat III. (Gruzínsko)]] ([[wikidata:Q467266|Q467266]]) == Osobnosti arabské, turecké a križiacke == * [[Zengí]] ([[wikidata:Q189550|Q189550]]) * [[Zengíovci]] ([[wikidata:Q189545|Q189545]]) * [[Malikšáh I. (Seldžucká ríša)]] ([[wikidata:Q311482|Q311482]]) * [[Alp Arslán]] ([[wikidata:Q200193|Q200193]]) * [[Tzachas]] ([[wikidata:Q272334|Q272334]]) * [[Kilič Arslán II.]] ([[wikidata:Q58982|Q58982]]) * [[Sülejman ibn Kutalmiš]] ([[wikidata:Q730338|Q730338]]) == Štát, administratíva a vojenstvo == * [[Ravennský exarchát]] ([[wikidata:Q694740|Q694740]]) * [[Kartáginský exarchát]] / [[Africký exarchát]] ([[wikidata:Q246737|Q246737]]) * [[Varjažská garda]] ([[wikidata:Q1464130|Q1464130]]) === Mestá === * [[Konštantínopol]] ([[wikidata:Q16869|Q16869]]) * [[Byzantion]] ([[wikidata:Q23725|Q23725]]) == Byzantské a rímske právo, právna veda == '''Historická veda a právo''' * [[byzantské právo]] ([[wikidata:Q166834|Q166834]]) * [[Nomos stratiótikos]] ([[wikidata:Q140461813|Q140461813]]) * [[Hexabiblos]] ([[wikidata:Q6649850|Q6649850]]) * [[Codex Hermogenianus]] ([[wikidata:Q2655491|Q2655491]]) * [[Codex Gregorianus]] ([[wikidata:Q640000|Q640000]]) * [[Stefanos (právnik)]] ([[wikidata:Q1237037|Q1237037]]) * [[Theofilos (právnik)]] ([[wikidata:Q1320139|Q1320139]]) * [[Thalelaios (právnik)]] ([[wikidata:Q20101898|Q20101898]]) * [[Dórotheos (právnik)]] ([[wikidata:Q5298270|Q5298270]]) * [[Anatolios (právnik)]] ([[wikidata:Q2696119|Q2696119]]) * [[Kónstantinos Harmenopoulos]] ([[wikidata:Q769438|Q769438]]) '''Moderná veda''' * [[Ludwig Mitteis]] ([[wikidata:Q830421|Q830421]]) * [[Contardo Ferrini]] ([[wikidata:Q2278847|Q2278847]]) * [[Salvatore Riccobono]] ([[wikidata:Q15465432|Q15465432]]) * [[Pietro De Francisci]] ([[wikidata:Q3903820|Q3903820]]) * [[Andreas Schminck]] ([[wikidata:Q15444927|Q15444927]]) * [[Vladimir Nikolajevič Beneševič]] ([[wikidata:Q677159|Q677159]]) == Umenie a architektúra == * [[byzantská hudba]] ([[wikidata:Q2090950|Q2090950]]) * [[koptské umenie]] ([[wikidata:Q577622|Q577622]]) * [[gruzínske umenie]] ([[wikidata:Q1028422|Q1028422]]) * [[arménske umenie]] ([[wikidata:Q3450240|Q3450240]]) * [[Moravská škola]] ([[wikidata:Q1938594|Q1938594]]) * [[srbsko-byzantský štýl]] ([[wikidata:Q1810654|Q1810654]]) * [[Krétska škola]] ([[wikidata:Q1378978|Q1378978]]) === Umelci === * [[Teofan z Kréty]] ([[wikidata:Q1349114|Q1349114]]) * [[Michail Damaskinos]] ([[wikidata:Q718276|Q718276]]) === Stavby === * [[Konštatínopolské hradby]] ([[wikidata:Q89917|Q89917]]) * [[Konštatínopolský hipodróm]] ([[wikidata:Q387548|Q387548]]) * [[Monastier Krista Pantokratora]] / [[Kláštor Krista Pantokratora]] ([[wikidata:Q197094|Q197094]]) * [[Monastier Pammakaristos]] / [[Kláštor Pammakaristos]] / chrám ([[wikidata:Q1420984|Q1420984]]) * [[Chrám svätého Demetera (Solún)]] ([[wikidata:Q730019|Q730019]]) * [[Blachernský palác]] ([[wikidata:Q879941|Q879941]]) * [[Nea Ekklésia]] ([[wikidata:Q3119702|Q3119702]]) * [[Veľký palác (Konštantínopol)]] ([[wikidata:Q475338|Q475338]]) * [[Palatínska kaplnka]] ([[wikidata:Q1034853|Q1034853]]) * [[Bukoleonský palác]] ([[wikidata:Q1003322|Q1003322]]) === Predmety === * [[Rabulov evanjeliár]] ([[wikidata:Q1246486|Q1246486]]) * [[Parížsky žaltár]] ([[wikidata:Q1810000|Q1810000]]) * [[Pala d’Oro]] ([[wikidata:Q1890685|Q1890685]]) * [[Limburská staurotéka]] ([[wikidata:Q1748749|Q1748749]]) * [[Kríž kráľovnej Dagmar]] ([[wikidata:Q13434588|Q13434588]]) * [[Salus Populi Romani]] ([[wikidata:Q117667146|Q117667146]]) * [[Rossanský evanjeliár]] ([[wikidata:Q1106441|Q1106441]]) * [[Neapolský Dioscurides]] ([[wikidata:Q1227069|Q1227069]]) * [[Viedenský Dioscurides]] ([[wikidata:Q699363|Q699363]]) * [[Skylitzes Matritensis]] ([[wikidata:Q1444971|Q1444971]]) * [[Menológium cisára Bazila II.]] ([[wikidata:Q1918574|Q1918574]]) == Udalosti == * [[Fótiova schizma]] ([[wikidata:Q3813712|Q3813712]]) * [[moechianská aféra]] (?) * [[justiniánsky mor]] ([[wikidata:Q821711|Q821711]]) * [[samaritánske povstania]] ([[wikidata:Q1259603|Q1259603]]) === Vojny === * [[byzantsko-bulharské vojny]] ([[wikidata:Q2288144|Q2288144]]) * [[byzantsko-gótske vojny]] ([[wikidata:Q3331223|Q3331223]]) * [[byzantsko-gruzínske vojny]] ([[wikidata:Q862440|Q862440]]) * [[byzantsko-normanské vojny]] ([[wikidata:Q327150|Q327150]]) * [[byzantsko-osmanské vojny]] ([[wikidata:Q630259|Q630259]]) * [[byzantsko-sásánovská vojna (602 – 628)]] ([[wikidata:Q2326099|Q2326099]]) * [[byzantsko-ruské vojny]] ([[wikidata:Q3119206|Q3119206]]) * [[byzantsko-seldžucké vojny]] ([[wikidata:Q1827267|Q1827267]]) * [[byzantsko-uhorské vojny]] ([[wikidata:Q28490141|Q28490141]]) * [[byzantsko-vandalská vojna]] ([[wikidata:Q1136575|Q1136575]]) === Bitky === * [[obliehanie Konštantínopola (626)]] ([[wikidata:Q312268|Q312268]]) * [[obliehanie Konštantínopola (674)]] ([[wikidata:Q399482|Q399482]]) * [[obliehanie Konštantínopola (717)]] ([[wikidata:Q27900|Q27900]]) * [[pád Filadelfie]] ([[wikidata:Q1361240|Q1361240]]) * [[pád Gallipoli]] ([[wikidata:Q916266|Q916266]]) * [[pád Trabzonu]] ([[wikidata:Q9366875|Q9366875]]) * [[bitka pri Kleidione]] ([[wikidata:Q584047|Q584047]]) === Cirkevné udalosti === * [[Synoda v Elvire]] ([[wikidata:Q1262455|Q1262455]]) * [[Synoda v Ancyre]] ([[wikidata:Q2985432|Q2985432]]) * [[Synoda v Neocézarei]] ([[wikidata:Q2061072|Q2061072]]) * [[Synoda v Gangre]] ([[wikidata:Q640021|Q640021]]) * [[Synoda v Sardike]] ([[wikidata:Q1277136|Q1277136]]) * [[Synoda v Laodicei]] ([[wikidata:Q1264941|Q1264941]]) * [[Druhý efezský koncil]] (tzv. [[Zbojnícka synoda]]) ([[wikidata:Q1258045|Q1258045]]) * [[Tretí efezský koncil]] ([[wikidata:Q7784811|Q7784811]]) * [[Synoda v Hierei]] (754) ([[wikidata:Q519139|Q519139]]) * [[Synoda obnovy ikon]] (843) ([[wikidata:Q117219791|Q117219791]]) * [[Prvo-druhá synoda]] (861) ([[wikidata:Q16081962|Q16081962]]) * blachernské synody/koncily * [[Piaty konštantínopolský koncil]] ([[wikidata:Q1076411|Q1076411]]) === Križiaci a latinskí kresťania === * [[Solúnske cisárstvo]] ([[wikidata:Q623151|Q623151]]) * [[Katalánska kompánia]] ([[wikidata:Q1501196|Q1501196]]) * [[Roger I.]] ([[wikidata:Q315297|Q315297]]) == Východné kresťanstvo == * [[pokrstenie Rusi]] ([[wikidata:Q573211|Q573211]]) == Byzantská ríša a Balkán == === Bulharsko === * [[obliehanie Solúna (617)]] ([[wikidata:Q4337451|Q4337451]]) * [[Ochridská škola]] ([[wikidata:Q524741|Q524741]]) * [[Preslavská škola]] ([[wikidata:Q1331407|Q1331407]]) * [[Asenovci]] ([[wikidata:Q1401314|Q1401314]]) === Srbsko, Bosna a Chorvátsko === * [[Časlav Klonimirović]] ([[wikidata:Q337693|Q337693]]) * Svätý [[Sáva Srbský]] ([[wikidata:Q138465|Q138465]]) * [[Štefan Uroš II. Milutin|Stefan Uroš II. Milutin]] ([[wikidata:Q319597|Q319597]]) * [[Štefan Uroš III.]] ([[wikidata:Q314346|Q314346]]) * [[Konstantin Kostenecki]] ([[wikidata:Q1782745|Q1782745]]) * [[Duklja (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q1252942|Q1252942]]) * [[Zeta (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q8069735|Q8069735]]/[[wikidata:Q8069734|Q8069734]]) * [[Raška (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q1311990|Q1311990]]) * [[Travunia (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q1311805|Q1311805]]) * [[Zachlumia (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q1311704|Q1311704]]) * [[Srbské cárstvo]] ([[wikidata:Q1406298|Q1406298]]) * [[Monastier Chilandar]] ([[wikidata:Q849914|Q849914]]) * [[Monastier Žiča]] ([[wikidata:Q1283823|Q1283823]]) * [[Monastier Mileševa]] ([[wikidata:Q1266152|Q1266152]]) * [[Monastier Visoki Dečani]] ([[wikidata:Q849517|Q849517]]) * [[Pećsky patriarchát]] ([[wikidata:Q3623761|Q3623761]]) == Byzantská ríša, slovenské vzťahy a cyrilometodské dedičstvo == * [[Ochridské arcibiskupstvo]] ([[wikidata:Q134168|Q134168]]) * [[Teofylakt Ochridský]] ([[wikidata:Q12472783|Q1247278]]) * [[Život Klimenta]] (?) == Byzantská ríša a renesancia == * Manuél Adramyttenos () * Thedóros Agallianos () * Geórgios Amirutzes () * Démétrios Angelos () * Arsénios Apostolis () * Michaél Apostolis () * Nicolás Arenopolitanus () * Ióannes Argyropulos () * Geórgios Boioforos () * Petros Kretikos (Petrus Creticus) () * Antonios Damilas (Antonius Mediolaneusis) () * Démétrios Damilas () * Dorotheod z Mytilény () * Ióannes Eugenikos () * Eustathios zo Solúna () * Theodóros Gaza () * Geórgios z Trapezuntu (z Trebizondu, Trapezuntios) () * Geórgios Choniades () * Ióannes Chortasmenos () * Andreas Chrysoberges () * Geórgios Chrysokokkes () * Michaél Chrysokokkés () * Geórgios Chrysokkokes (Manuél?) () * Manuél Chrysoloras () * Theodóra Chrysolorina () ♀️ * Démétrios Raul Kabakes () * Manuél Kalekas () * Andronikos Kallistos () * Matthaios Kamariótes () * Démétrios Kydónes () * Manuél Moschopoulos () * Markos Musuros () * Paulus z Aigíny (Paulus Aegineta) () * Maximos Planoudes () * Theodóros Prodromos () * Gennadios II. () * Nikolaos Sigérios () * Stefanos z Byzantia () * Thómas Magistros (Theodoulos, Thekaras) () * Démétrios Triklinios () == Byzantológia == === Byzantológovia === ==== Svetoví ==== * [[Hieronymus Wolf]] ([[wikidata:Q61631|Q61631]]) * [[Karl Krumbacher]] ([[wikidata:Q61463|Q61463]]) * [[Charles du Cange]] ([[wikidata:Q442240|Q442240]]) * [[John B. Bury]] ([[wikidata:Q502912|Q502912]]) * [[Steven Runciman]] ([[wikidata:Q49979|Q49979]]) * [[Dimitri Obolensky]] ([[wikidata:Q3565495|Q3565495]]) * [[Cyril Mango]] ([[wikidata:Q1148656|Q1148656]]) * [[Franz Dölger]] ([[wikidata:Q832730|Q832730]]) * [[Herbert Hunger]] ([[wikidata:Q94733|Q94733]]) * [[Averil Cameron]] ([[wikidata:Q533515|Q533515]]) ♀️ * [[Paul Lemerle]] ([[wikidata:Q2060957|Q2060957]]) * [[Nicolas Oikonomidès]] ([[wikidata:Q2483739|Q2483739]]) * [[Spyros Troianos]] ([[wikidata:Q14566932|Q14566932]]) * [[Anthony Kaldellis]] ([[wikidata:Q92595083|Q92595083]]) ==== České a slovenské byzantologičky a byzantológovia ==== * [[Konstantin Jireček]] ([[wikidata:Q700589|Q700589]]) * [[Jaroslav Bidlo]] ([[wikidata:Q12023737|Q12023737]]) * [[Karel Škorpil]] ([[wikidata:Q694801|Q694801]]) * [[Karel Müller]] ([[wikidata:Q63364087|Q63364087]]) * [[Milada Paulová]] ([[wikidata:Q12037150|Q12037150]]) ♀️ * [[Milan Loos]] ([[wikidata:Q95471364|Q95471364]]) * [[Věra Hrochová]] ([[wikidata:Q12001663|Q12001663]]) ♀️ * [[Lubomíra Havlíková]] ([[wikidata:Q112390337|Q112390337]]) ♀️ * [[Petr Balcárek]] ([[wikidata:Q95180058|Q95180058]]) * [[Martin Hurbanič]] ([[wikidata:Q112444849|Q112444849]]) ==== Poľské byzantologičky a byzantológovia ==== * [[Helena Cichocka]] ([[wikidata:Q9287307|Q9287307]]) ♀️ * [[Małgorzata Dąbrowska]] ([[wikidata:Q11772258|Q11772258]]) ♀️ * [[Maria Dzielska]] ([[wikidata:Q3290938|Q3290938]]) ♀️ * [[Małgorzata Borowska]] ([[wikidata:Q11772236|Q11772236]]) ♀️ * [[Ewa Wipszycka]] ([[wikidata:Q11697445|Q11697445]]) ♀️ * [[Marek Starowieyski]] ([[wikidata:Q11768483|Q11768483]]) === Periodiká a publikácie === * ''[[Byzantinoslovaca]]'' (x) * ''[[Byzantinoslavica]]'' ([[wikidata:Q9182835|Q9182835]]) * ''[[Byzantinische Zeitschrift]]'' ([[wikidata:Q871189|Q871189]]) * ''[[Byzantinisch-Neugriechische Jahrbücher]]'' ([[wikidata:Q11689195|Q11689195]]) * ''[[Byzantion (časopis)|Byzantion: Revue Internationale des Etudes Byzantines]]'' ([[wikidata:Q9182836|Q9182836]]) * ''[[Dumbarton Oaks Papers]]'' ([[wikidata:Q964573|Q964573]]) * ''[[Revue des études byzantines]]'' ([[wikidata:Q15766077|Q15766077]]) * ''[[Vizantijskij vremennik]]'' ([[wikidata:Q4110846|Q4110846]]) * ''[[Zbornik radova Vizantološkog Instituta]]'' ([[wikidata:Q13090965|Q13090965]]) * ''[[Byzantine and Modern Greek Studies]]'' ([[wikidata:Q5004708|Q5004708]]) * ''[[Jahrbuch der Österreichischen Byzantinistik]]'' ([[wikidata:Q1453509|Q1453509]]) * ''[[Rivista di studi bizantini e neoellenici]]'' ([[wikidata:Q16596533|Q16596533]]) * ''[[Byzantina Symmeikta]]'' ([[wikidata:Q50814596|Q50814596]]) * ''[[Byzantinische Forschungen]]'' ([[wikidata:Q27715630|Q27715630]]) == Byzancia a dnešná kultúra == === Filmy === * [[İstanbul'un Fethi]] ([[wikidata:Q3803480|Q3803480]]) * [[Fetih 1453]] ([[wikidata:Q171731|Q171731]]) * [[Teodora (film z roku 1922)]] ([[wikidata:Q3983847|Q3983847]])♀️ * [[Teodora (film z roku 1954)]] ([[wikidata:Q1168667|Q1168667]]) ♀️ * [[Viking (film z roku 2016)]] ([[wikidata:Q20968495|Q20968495]]) * [[Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov]] ([[wikidata:Q13433792|Q13433792]]) * [[Tirant lo Blanch (film)|Tirant lo Blanch]] ([[wikidata:Q2581918|Q2581918]]) === Literárne diela === * [[Pod svobodnim soncem]] ([[wikidata:Q2406802|Q2406802]]) * [[Bélisaire]] ([[wikidata:Q110890409|Q110890409]]) * [[Čierny anjel (Mika Waltari)]] ([[wikidata:Q2639025|Q2639025]]) == Na zásadné prepracovanie == * [[Fotios]] → Fótios (prepis PSP) ([[wikidata:Q243187|Q243187]]) * [[Michal I. (konštantínopolský patriarcha)]] ([[wikidata:Q68482|Q68482]]) * [[Východná schizma]] ([[wikidata:Q51648|Q51648]]) * [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše]] ([[wikidata:Q128866|Q128866]]) == Zdroje == Nižšie sú uvedené niektoré zdroje dostupné na internete, ktoré Vám podľa vyhlasovateľa výzvy môžu napomôcť k tvorbe kvalitných príspevkov. Ak poznáte zaujímavé spoľahlivé zdroje univerzálnejšieho charakteru, môžete ich doplniť. '''Encyklopédie a knihy''' * ''[[Catholic Encyclopedia]]''. [https://www.newadvent.org/cathen/ Dostupné online.] * ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''. [https://www.pravenc.ru/ Dostupné online]. * ''[[Encyclopaedia Beliana]]''. [https://beliana.sav.sk/ Dostupné online]. * ''[[Ottův slovník naučný]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:7e11fe20-043e-11e5-95ff-5ef3fc9bb22f Dostupné online]. * ''Prosographisches Lexikon der Palaiologenzeit''. [[iarchive:ErichTrappProsopographischesLexikonDerPALAIOLOGENZEIT|Dostupné online]]. * ''Prosopographie der mittelbyzantinischen Zeit Online''. [https://www.degruyterbrill.com/database/pmbz/html Dostupné online]. * ''Prosopography of the Byzantine Empire''. [https://pbe.kcl.ac.uk/data/index.html Dostupné online]. * ''[[Oxford Dictionary Of Byzantium]]''. [[iarchive:the-oxfrod-dictionary-of-byzantium-vol.-1-oup-1991/The Oxfrod Dictionary of Byzantium_Vol. 1_OUP_1991/|Dostupné online]]. * ''[[Byzantinoslavica]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/knav/periodical/uuid:4aa177f0-4029-11e1-90d1-005056a60003 Dostupné online]. * ''[[Byzantinische Zeitschrift]]''. [[iarchive:57-1964/01 1892/|Dostupné online]]. * ''[[Jahrbuch der Österreichischen Byzantinistik]]''. [[iarchive:Jahrbuch-der-osterreichischen-byzantinistik/JOB 1 1951/|Dostupné online]]. * ''Theologos''. [https://www.unipo.sk/greckokatolicka-teologicka-fakulta/theologos/archiv Dostupné online]. * ''[[Acta Patristica]]''. [https://www.unipo.sk/en/faculty-of-orthodox-theology/main-sections/science-research/journal-APA/archiveAPA Dostupné online]. * Web The Byzantine Legacy. [https://www.thebyzantinelegacy.com/ Dostupné online]. [[Kategória:Byzantské dni| ]] __NOINDEX____NOTOC__ 4u198bjegsw5tkrav3trk8fwo0gwwi0 Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova 3 753210 8254860 8254707 2026-07-28T17:55:17Z Safíček 270527 /* SANDING */ odpoveď 8254860 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:30, 22. júl 2026 (UTC) :Ahoj, :ďakujem za privítanie aj milú správu. 😊 :Som na Wikipédii nová a dnes som publikovala svoj prvý článok. Rada by som sa naučila, ako pripravovať články tak, aby spĺňali všetky odporúčania a štandardy Wikipédie. :Momentálne pracujem na doplnení a vylepšení článku, preto budem vďačná za akékoľvek odporúčania alebo spätnú väzbu. Mojím cieľom je pochopiť 'best practices' pri tvorbe nových článkov a postupne sa stať prínosným prispievateľom pre komunitu. :Ešte raz ďakujem za privítanie a budem sa tešiť na spoluprácu. :S pozdravom, :<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 18:50, 22. júl 2026 (UTC) ::Ahoj, keďže článok bol založený ešte z anonymného IP konta, nikto neodoslal šablónu {{Tl|Urgentne upraviť autor}}, ktorá sa zväčša posiela registrovaným redaktorom. Tá obsahuje aj odkazy na príručky, takže ich rozpíšem sem, obsahujú základné rady: ::* Základný návod je v príručke [[Pomoc:Minimálny článok]]. ::* Vidím, že v článku je nesprávne formátovanie nadpisov, viď [[Pomoc:Wikitext]]. ::* Článok musí obsahovať aspoň dva nezávislé a netriviálne zdroje, viď [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. ::V týchto príručkách je rozpísaná väčšina rád pri tvorbe prvých článkov, ak by bol aj tak s niečím problém, neváhaj sa ozvať. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:02, 22. júl 2026 (UTC) :::Ahoj, :::ďakujem veľmi pekne za rýchlu odpoveď aj za užitočné odporúčania. :::Priznám sa, že som Wikipédiu doteraz vnímala najmä ako čitateľ, takže sa len učím, ako správne vytvárať články z pohľadu redaktora. Určite si prejdem všetky odporúčané príručky a zapracujem na článku. :::Pri zdrojoch by som sa chcela ešte uistiť, či ich správne chápem. Momentálne mám k dispozícii viacero externých referencií vrátane obchodného registra, Finstatu, mediálnych článkov a odborných publikácií. Mojím cieľom je, aby článok spĺňal požiadavku nezávislých zdrojov, preto budem rada za spätnú väzbu, či sa uberám správnym smerom. :::Ešte raz ďakujem za ochotu pomôcť nováčikom. :::Prajem príjemný večer a určite sa ozvem, ak si nebudem vedieť s niečím rady. :::Best wishes, :::M. :::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:07, 22. júl 2026 (UTC) ::::Ahoj, so zdrojmi je to tak, že môžeš použiť všetky z nich, ale rôzne registre/zápisnice sa nepočítajú do toho počtu dvoch nezávislých a netriviálnych zdrojov. Takže treba, aby boli aspoň 2 nezávislé zdroje z tých mediálnych článkov a odborných publikácií a ''netriviálne'' znamená, že sa danej téme musia venovať obsažnejšie, nie iba pár vetami. Viac o tom je práve v spomínanej príručke [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. Tiež som ešte zabudol na stránku [[Wikipédia:Váš prvý článok]], tam sa tiež možno dozvedieť o upravovaní prvých článkov. ::::Pekný večer a veľa chuti do písania :) ::::--[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:17, 22. júl 2026 (UTC) :::::Ahoj, :::::ďakujem za doplňujúce informácie aj za vysvetlenie rozdielu medzi zdrojmi. :::::Určite si prejdem aj stránku „Váš prvý článok“ a budem pracovať na ďalších úpravách článku. :::::Ešte raz ďakujem za cenné rady a prajem príjemný večer. :::::Best wishes, :::::Martina :::::<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:52, 22. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ale odoslal. A síce ja a tu: [[Diskusia s redaktorom:~2026-40948-60]], v znení „''Zdravím, nedoložená encyklopedická významnosť, bez zdrojov, (self?)promo, bez riadnej wikipedickej formy, osobitne aj bez kategórií, predpokladaných sekcií a wikilinkov.''“ --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:10, 22. júl 2026 (UTC) ::::{{Odpoveď|Scholastikos}} Prepáč, asi som omylom pozrel nejakú inú diskusiu, moja chyba... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:20, 22. júl 2026 (UTC) ::::Ahoj, ::::ďakujem za doplnenie. Nevedela som, že upozornenie bolo odoslané na diskusnú stránku anonymného účtu. ::::Článok som začala pripravovať včera pod svojím účtom a dokončila som ho dnes. Je možné, že ma počas práce Wikipédia odhlásila alebo som časť úprav robila bez prihlásenia, preto sa vytvorilo anonymné konto. Úprimne si nie som istá, v akom momente k tomu došlo. ::::Každopádne ďakujem za spätnú väzbu. Uvedomujem si, že je to môj prvý článok a stále sa učím Wikipédiu používať aj z pohľadu redaktora. Postupne zapracovávam pripomienky k zdrojom, formátovaniu, kategóriám, sekciám aj interným odkazom. ::::Budem vďačná za každú radu, ktorá mi pomôže článok zlepšiť a lepšie pochopiť štandardy Wikipédie. ::::Prajem príjemný večer. ::::Best wishes, ::::Martina ::::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 20:05, 22. júl 2026 (UTC) :::::Noo, tak to „držím palce“... lebo písať ako svoj prvý článok zrovna článok o súkromnom podnikateľskom subjekte, ktorého marketing vediete, je zložitá úloha... Ja by som to asi ani nedokázal. Málokto sa dokáže tak odosobniť, aby to nebola sebapropagácia, ale objektívne spracovanie na základe aspoň dvoch nezávislých, netriviálnych, spoľahlivých zdrojov... (tými nie sú ani stránky spoločnosti ani registre, ale najmä odborne písané články), pri pokrytí každej uvedenej informácie nejakým spoľahlivým zdrojom... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:45, 22. júl 2026 (UTC) ::::::Ďakujem za spätnú väzbu. Verím, že transparentnosť, čestnosť a dôvera sú dobrým základom aj pri písaní článkov, preto sa budem snažiť článok ďalej vylepšovať podľa odporúčaní komunity. ::::::Prajem príjemný večer. ::::::Best wishes, ::::::Martina ::::::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 21:08, 22. júl 2026 (UTC) :::Ahoj, :::ďakujem za odporúčania a odkazy na príručky. Preštudovala som ich a článok som podľa nich upravila: :::* opravila som formátovanie podľa pravidiel Wikitextu, :::* doplnila som referencie a nezávislé sekundárne zdroje, :::* pridala som viacero mediálnych zmienok a zdrojov tak, aby článok spĺňal odporúčanie ''Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje'', :::* postupovala som podľa príručiek ''Pomoc:Minimálny článok'' a ''Wikipédia:Váš prvý článok''. :::Zároveň som vychádzala z definície encyklopedickej významnosti, podľa ktorej je téma významná, ak bola predmetom netriviálneho spracovania v spoľahlivých a nezávislých zdrojoch. Práve z tohto dôvodu som doplnila viacero nezávislých mediálnych zdrojov s redakčnou kontrolou (napr. Hospodárske noviny, FonTech, Zdravie.sk, Trnavské rádio a ďalšie), ktoré sa téme venujú nad rámec základného firemného profilu. :::Na Wikipédii som si všimla aj články o ďalších slovenských IT spoločnostiach, napríklad ESETe, preto sa snažím postupovať podľa rovnakých princípov encyklopedickej významnosti a overiteľnosti. :::Napriek vykonaným úpravám sa na začiatku článku stále zobrazuje šablóna upozorňujúca na možné nedostatky článku. :::Vieš mi, prosím, poradiť, ktoré konkrétne kritérium podľa teba článok ešte nespĺňa alebo aké ďalšie úpravy by boli potrebné na odstránenie šablóny? :::Ďakujem za tvoj čas. :::Best wishes, :::Martina :::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 06:46, 23. júl 2026 (UTC) ::::Dobrý deň, celý odsek [[SANDING#História|História]] nemá zdroje a sú skôr o zakladateľovi a nie o spoločnosti. Tak isto odsek [[SANDING#Zakladateľ|Zakladateľ]] píšete "stál pri vzniku internetovej kliniky", podľa zdrojov, ktoré ste tam dala nie je vôbec Sanding spomenutý. [[SANDING#Mediálne pôsobenie|Mediálne pôsobenie]]<nowiki> je opäť o zakladateľovi a nie o spoločnosti, je tam rozhovor kde je len spomenuté, že je majiteľom spoločnosti. Takže hľadám tie 2 nezávisle zdroje o spoločnosti Sanding a zatiaľ nič. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 10:01, 23. júl 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, :::::ďakujem za spätnú väzbu. :::::Článok priebežne upravujem a dopĺňam ďalšie zdroje. Do článku som doplnila aj Register účtovných závierok, podobne ako je použitý pri iných firemných článkoch na Wikipédii, aby boli overiteľné základné údaje o spoločnosti (právna forma, sídlo, dátum vzniku a ďalšie verejne dostupné informácie). [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/466328 SANDING spol. s r.o. - IČO: 35777061 - DIČ: 2020222248 - účtovné závierky a výročné správy - hospodárske výsledky | registeruz.sk] :::::Článok „Prichádza IT pomoc počas lockdownu“, ktorý sa venuje aktivite spoločnosti SANDING počas pandémie. [https://www.startitup.sk/prichadza-it-pomoc-pocas-lockdownu/ Prichádza IT pomoc počas lockdownu] :::::Zároveň som doplnila aj zdroj potvrdzujúci členstvo spoločnosti SANDING v Digitálnej koalícii. [https://digitalnakoalicia.sk/organization/sanding-s-r-o/ SANDING s.r.o. - Digitálna koalícia] :::::Ďakujem za usmernenie a pomoc pri zlepšovaní článku. :::::Best wishes, :::::Martina :::::<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 10:56, 23. júl 2026 (UTC) == Nadpisy == Dobrý deň @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] Pri nadpisoch používajte ==Nadpis== (pri zadaní == Vám automaticky vyskočí pole nadpisu a vylen napíšete nadpis. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:43, 22. júl 2026 (UTC) :Dobrý večer, :ďakujem za vysvetlenie. :Práve toto ma trochu zmiatlo. Skúšala som vytvoriť nadpis pomocou zápisu: :<code>== Nový nadpis ==</code> :ale nezobrazovalo sa mi to správne. Je teda možné, že problém spôsobovali medzery navyše alebo som niečo zadala nesprávne. :Keďže som na Wikipédii nová, zatiaľ bude pre mňa jednoduchšie využívať rozbaľovacie menu v hornej lište editora (nadpisy, odseky a pod.), kým sa lepšie zorientujem vo wikitexte. :Ešte raz ďakujem za radu a pomoc. :Prajem príjemný večer. :Best wishes, :Martina :<code><nowiki>~~~~</nowiki></code> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:58, 22. júl 2026 (UTC) == [[SANDING]] == Dobrý večer @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! Nemá zmysel dopĺnať tento článok lebo mu chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]]. Netrápte sa s ním už. Vaša firma podľa Vašej [https://sanding.sk/o-nas-2/ oficiálnej webstránky firmy] má momentálne 12 zamestnancov - čo by samé o sebe nevadilo ale musela by mať široké nezávislé mediálne pokrytie (teda nie inzercia, tlačové správy, marketingové výstupy). Tento článok bude po uplynutí urgentu s najväčšou pravdepodobnosťou zmazaný. '''Pár rád k ďalším článkom:''' - Nadpisy sa píšu ==Nový nadpis== - Ku článku dopĺňajte iba existujúce kategórie - Najskôr si článok pipravte na [[Redaktor:Martina Kloknerova/pieskovisko|svojom pieskovisku]] a až potom ho publikujte na wiki (pred zverejnením sa radšej poraďte s nejakým redaktorom na posúdenie článku) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:34, 23. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň, @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] :ďakujem za odpoveď aj za všetky rady. Bola som niekoľko dní odcestovaná, tak odpisujem trošku neskôr. :Rozumiem vašim argumentom k významnosti spoločnosti SANDING a vážim si váš pohľad. Chcela by som sa opýtať na váš názor na projekt Zdravie.sk, ktorý vznikol pod spoločnosťou SANDING a vedením Andreja Blanárika a bol dlhodobo mediálne pokrývaný aj nezávislými zdrojmi. Vnímate významnosť takéhoto projektu ako samostatne encyklopedicky relevantnú tému? :Zároveň mi napadla ešte jedna možnosť. Spracovať článok o Andrejovi Blanárikovi ako osobe. Našla som napríklad archivovaný záznam z roku 1986, kde ako 14-ročný vystupoval s Jaroslavom Filipom v relácii ''Počítač na hranie''. Okrem toho stojí za viacerými projektmi a je uznávaným odborníkom v IT. :Myslíte si, že skôr týmto smerom by bolo jednoduchšie preukázať encyklopedickú významnosť? :Ďakujem za vaše odporúčania k ďalším článkom. :Best wishes, :Martina :<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 09:16, 28. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! Teraz som momentálne mimo domova ale večer sa Vám vyjadrím. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:59, 28. júl 2026 (UTC) ::Dobrý večer @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! ::'''Zdravie.sk -''' Tento článok by na sk wikipédií pravdepodobne nespĺňal kritériá na encykl. významnosť. Na sk wiki vo všeobecnosti nemáme veľa článkov o web stránkach. ''Tento článok by som rozhodne nezakladal.'' ::'''Andrej Blanárik -''' Tento článok by mal významnosť pre sk wiki ak by ste vedeli doložiť encykl. významnosť 2 nezávislými zdrojmi (nap. STVR,TASR…). Skúste sa inšpirovať inými článkamy o takýchto ľuďoch na sk wiki. ''Kľudne ho vytvorte ale pred zverejnením si ho dajte skontrolovať inému redaktorovi.'' ::'''Nezabúdajte však:''' ::''• Najskôr si článok pripravte na [[Redaktor:Martina Kloknerova/pieskovisko|Vašom pieskovisku]]'' ::• ''Po dokončení dajte článok skontrolovať iným redaktorom'' ::'''PS:''' ::Všimol som si, že pri podpisovaní sa Vám pri podpise zobrazujú 4 vlnovky a až potom Váš podpis. Nie som si istý ale asi zadávate 8 vlnoviek stačí zadávať 4 (~)😉. Pekný večer a veľa úspechov na sk wiki! [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:55, 28. júl 2026 (UTC) 66j926gvxikq82ibmyiz9a5zdeg881y 8254890 8254860 2026-07-28T18:46:43Z Teslaton 12161 /* SANDING */ k podpisu 8254890 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:30, 22. júl 2026 (UTC) :Ahoj, :ďakujem za privítanie aj milú správu. 😊 :Som na Wikipédii nová a dnes som publikovala svoj prvý článok. Rada by som sa naučila, ako pripravovať články tak, aby spĺňali všetky odporúčania a štandardy Wikipédie. :Momentálne pracujem na doplnení a vylepšení článku, preto budem vďačná za akékoľvek odporúčania alebo spätnú väzbu. Mojím cieľom je pochopiť 'best practices' pri tvorbe nových článkov a postupne sa stať prínosným prispievateľom pre komunitu. :Ešte raz ďakujem za privítanie a budem sa tešiť na spoluprácu. :S pozdravom, :<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 18:50, 22. júl 2026 (UTC) ::Ahoj, keďže článok bol založený ešte z anonymného IP konta, nikto neodoslal šablónu {{Tl|Urgentne upraviť autor}}, ktorá sa zväčša posiela registrovaným redaktorom. Tá obsahuje aj odkazy na príručky, takže ich rozpíšem sem, obsahujú základné rady: ::* Základný návod je v príručke [[Pomoc:Minimálny článok]]. ::* Vidím, že v článku je nesprávne formátovanie nadpisov, viď [[Pomoc:Wikitext]]. ::* Článok musí obsahovať aspoň dva nezávislé a netriviálne zdroje, viď [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. ::V týchto príručkách je rozpísaná väčšina rád pri tvorbe prvých článkov, ak by bol aj tak s niečím problém, neváhaj sa ozvať. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:02, 22. júl 2026 (UTC) :::Ahoj, :::ďakujem veľmi pekne za rýchlu odpoveď aj za užitočné odporúčania. :::Priznám sa, že som Wikipédiu doteraz vnímala najmä ako čitateľ, takže sa len učím, ako správne vytvárať články z pohľadu redaktora. Určite si prejdem všetky odporúčané príručky a zapracujem na článku. :::Pri zdrojoch by som sa chcela ešte uistiť, či ich správne chápem. Momentálne mám k dispozícii viacero externých referencií vrátane obchodného registra, Finstatu, mediálnych článkov a odborných publikácií. Mojím cieľom je, aby článok spĺňal požiadavku nezávislých zdrojov, preto budem rada za spätnú väzbu, či sa uberám správnym smerom. :::Ešte raz ďakujem za ochotu pomôcť nováčikom. :::Prajem príjemný večer a určite sa ozvem, ak si nebudem vedieť s niečím rady. :::Best wishes, :::M. :::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:07, 22. júl 2026 (UTC) ::::Ahoj, so zdrojmi je to tak, že môžeš použiť všetky z nich, ale rôzne registre/zápisnice sa nepočítajú do toho počtu dvoch nezávislých a netriviálnych zdrojov. Takže treba, aby boli aspoň 2 nezávislé zdroje z tých mediálnych článkov a odborných publikácií a ''netriviálne'' znamená, že sa danej téme musia venovať obsažnejšie, nie iba pár vetami. Viac o tom je práve v spomínanej príručke [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. Tiež som ešte zabudol na stránku [[Wikipédia:Váš prvý článok]], tam sa tiež možno dozvedieť o upravovaní prvých článkov. ::::Pekný večer a veľa chuti do písania :) ::::--[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:17, 22. júl 2026 (UTC) :::::Ahoj, :::::ďakujem za doplňujúce informácie aj za vysvetlenie rozdielu medzi zdrojmi. :::::Určite si prejdem aj stránku „Váš prvý článok“ a budem pracovať na ďalších úpravách článku. :::::Ešte raz ďakujem za cenné rady a prajem príjemný večer. :::::Best wishes, :::::Martina :::::<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:52, 22. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ale odoslal. A síce ja a tu: [[Diskusia s redaktorom:~2026-40948-60]], v znení „''Zdravím, nedoložená encyklopedická významnosť, bez zdrojov, (self?)promo, bez riadnej wikipedickej formy, osobitne aj bez kategórií, predpokladaných sekcií a wikilinkov.''“ --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:10, 22. júl 2026 (UTC) ::::{{Odpoveď|Scholastikos}} Prepáč, asi som omylom pozrel nejakú inú diskusiu, moja chyba... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:20, 22. júl 2026 (UTC) ::::Ahoj, ::::ďakujem za doplnenie. Nevedela som, že upozornenie bolo odoslané na diskusnú stránku anonymného účtu. ::::Článok som začala pripravovať včera pod svojím účtom a dokončila som ho dnes. Je možné, že ma počas práce Wikipédia odhlásila alebo som časť úprav robila bez prihlásenia, preto sa vytvorilo anonymné konto. Úprimne si nie som istá, v akom momente k tomu došlo. ::::Každopádne ďakujem za spätnú väzbu. Uvedomujem si, že je to môj prvý článok a stále sa učím Wikipédiu používať aj z pohľadu redaktora. Postupne zapracovávam pripomienky k zdrojom, formátovaniu, kategóriám, sekciám aj interným odkazom. ::::Budem vďačná za každú radu, ktorá mi pomôže článok zlepšiť a lepšie pochopiť štandardy Wikipédie. ::::Prajem príjemný večer. ::::Best wishes, ::::Martina ::::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 20:05, 22. júl 2026 (UTC) :::::Noo, tak to „držím palce“... lebo písať ako svoj prvý článok zrovna článok o súkromnom podnikateľskom subjekte, ktorého marketing vediete, je zložitá úloha... Ja by som to asi ani nedokázal. Málokto sa dokáže tak odosobniť, aby to nebola sebapropagácia, ale objektívne spracovanie na základe aspoň dvoch nezávislých, netriviálnych, spoľahlivých zdrojov... (tými nie sú ani stránky spoločnosti ani registre, ale najmä odborne písané články), pri pokrytí každej uvedenej informácie nejakým spoľahlivým zdrojom... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:45, 22. júl 2026 (UTC) ::::::Ďakujem za spätnú väzbu. Verím, že transparentnosť, čestnosť a dôvera sú dobrým základom aj pri písaní článkov, preto sa budem snažiť článok ďalej vylepšovať podľa odporúčaní komunity. ::::::Prajem príjemný večer. ::::::Best wishes, ::::::Martina ::::::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 21:08, 22. júl 2026 (UTC) :::Ahoj, :::ďakujem za odporúčania a odkazy na príručky. Preštudovala som ich a článok som podľa nich upravila: :::* opravila som formátovanie podľa pravidiel Wikitextu, :::* doplnila som referencie a nezávislé sekundárne zdroje, :::* pridala som viacero mediálnych zmienok a zdrojov tak, aby článok spĺňal odporúčanie ''Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje'', :::* postupovala som podľa príručiek ''Pomoc:Minimálny článok'' a ''Wikipédia:Váš prvý článok''. :::Zároveň som vychádzala z definície encyklopedickej významnosti, podľa ktorej je téma významná, ak bola predmetom netriviálneho spracovania v spoľahlivých a nezávislých zdrojoch. Práve z tohto dôvodu som doplnila viacero nezávislých mediálnych zdrojov s redakčnou kontrolou (napr. Hospodárske noviny, FonTech, Zdravie.sk, Trnavské rádio a ďalšie), ktoré sa téme venujú nad rámec základného firemného profilu. :::Na Wikipédii som si všimla aj články o ďalších slovenských IT spoločnostiach, napríklad ESETe, preto sa snažím postupovať podľa rovnakých princípov encyklopedickej významnosti a overiteľnosti. :::Napriek vykonaným úpravám sa na začiatku článku stále zobrazuje šablóna upozorňujúca na možné nedostatky článku. :::Vieš mi, prosím, poradiť, ktoré konkrétne kritérium podľa teba článok ešte nespĺňa alebo aké ďalšie úpravy by boli potrebné na odstránenie šablóny? :::Ďakujem za tvoj čas. :::Best wishes, :::Martina :::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 06:46, 23. júl 2026 (UTC) ::::Dobrý deň, celý odsek [[SANDING#História|História]] nemá zdroje a sú skôr o zakladateľovi a nie o spoločnosti. Tak isto odsek [[SANDING#Zakladateľ|Zakladateľ]] píšete "stál pri vzniku internetovej kliniky", podľa zdrojov, ktoré ste tam dala nie je vôbec Sanding spomenutý. [[SANDING#Mediálne pôsobenie|Mediálne pôsobenie]]<nowiki> je opäť o zakladateľovi a nie o spoločnosti, je tam rozhovor kde je len spomenuté, že je majiteľom spoločnosti. Takže hľadám tie 2 nezávisle zdroje o spoločnosti Sanding a zatiaľ nič. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 10:01, 23. júl 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, :::::ďakujem za spätnú väzbu. :::::Článok priebežne upravujem a dopĺňam ďalšie zdroje. Do článku som doplnila aj Register účtovných závierok, podobne ako je použitý pri iných firemných článkoch na Wikipédii, aby boli overiteľné základné údaje o spoločnosti (právna forma, sídlo, dátum vzniku a ďalšie verejne dostupné informácie). [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/466328 SANDING spol. s r.o. - IČO: 35777061 - DIČ: 2020222248 - účtovné závierky a výročné správy - hospodárske výsledky | registeruz.sk] :::::Článok „Prichádza IT pomoc počas lockdownu“, ktorý sa venuje aktivite spoločnosti SANDING počas pandémie. [https://www.startitup.sk/prichadza-it-pomoc-pocas-lockdownu/ Prichádza IT pomoc počas lockdownu] :::::Zároveň som doplnila aj zdroj potvrdzujúci členstvo spoločnosti SANDING v Digitálnej koalícii. [https://digitalnakoalicia.sk/organization/sanding-s-r-o/ SANDING s.r.o. - Digitálna koalícia] :::::Ďakujem za usmernenie a pomoc pri zlepšovaní článku. :::::Best wishes, :::::Martina :::::<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 10:56, 23. júl 2026 (UTC) == Nadpisy == Dobrý deň @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] Pri nadpisoch používajte ==Nadpis== (pri zadaní == Vám automaticky vyskočí pole nadpisu a vylen napíšete nadpis. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:43, 22. júl 2026 (UTC) :Dobrý večer, :ďakujem za vysvetlenie. :Práve toto ma trochu zmiatlo. Skúšala som vytvoriť nadpis pomocou zápisu: :<code>== Nový nadpis ==</code> :ale nezobrazovalo sa mi to správne. Je teda možné, že problém spôsobovali medzery navyše alebo som niečo zadala nesprávne. :Keďže som na Wikipédii nová, zatiaľ bude pre mňa jednoduchšie využívať rozbaľovacie menu v hornej lište editora (nadpisy, odseky a pod.), kým sa lepšie zorientujem vo wikitexte. :Ešte raz ďakujem za radu a pomoc. :Prajem príjemný večer. :Best wishes, :Martina :<code><nowiki>~~~~</nowiki></code> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:58, 22. júl 2026 (UTC) == [[SANDING]] == Dobrý večer @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! Nemá zmysel dopĺnať tento článok lebo mu chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]]. Netrápte sa s ním už. Vaša firma podľa Vašej [https://sanding.sk/o-nas-2/ oficiálnej webstránky firmy] má momentálne 12 zamestnancov - čo by samé o sebe nevadilo ale musela by mať široké nezávislé mediálne pokrytie (teda nie inzercia, tlačové správy, marketingové výstupy). Tento článok bude po uplynutí urgentu s najväčšou pravdepodobnosťou zmazaný. '''Pár rád k ďalším článkom:''' - Nadpisy sa píšu ==Nový nadpis== - Ku článku dopĺňajte iba existujúce kategórie - Najskôr si článok pipravte na [[Redaktor:Martina Kloknerova/pieskovisko|svojom pieskovisku]] a až potom ho publikujte na wiki (pred zverejnením sa radšej poraďte s nejakým redaktorom na posúdenie článku) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:34, 23. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň, @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] :ďakujem za odpoveď aj za všetky rady. Bola som niekoľko dní odcestovaná, tak odpisujem trošku neskôr. :Rozumiem vašim argumentom k významnosti spoločnosti SANDING a vážim si váš pohľad. Chcela by som sa opýtať na váš názor na projekt Zdravie.sk, ktorý vznikol pod spoločnosťou SANDING a vedením Andreja Blanárika a bol dlhodobo mediálne pokrývaný aj nezávislými zdrojmi. Vnímate významnosť takéhoto projektu ako samostatne encyklopedicky relevantnú tému? :Zároveň mi napadla ešte jedna možnosť. Spracovať článok o Andrejovi Blanárikovi ako osobe. Našla som napríklad archivovaný záznam z roku 1986, kde ako 14-ročný vystupoval s Jaroslavom Filipom v relácii ''Počítač na hranie''. Okrem toho stojí za viacerými projektmi a je uznávaným odborníkom v IT. :Myslíte si, že skôr týmto smerom by bolo jednoduchšie preukázať encyklopedickú významnosť? :Ďakujem za vaše odporúčania k ďalším článkom. :Best wishes, :Martina :<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 09:16, 28. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! Teraz som momentálne mimo domova ale večer sa Vám vyjadrím. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:59, 28. júl 2026 (UTC) ::Dobrý večer @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! ::'''Zdravie.sk -''' Tento článok by na sk wikipédií pravdepodobne nespĺňal kritériá na encykl. významnosť. Na sk wiki vo všeobecnosti nemáme veľa článkov o web stránkach. ''Tento článok by som rozhodne nezakladal.'' ::'''Andrej Blanárik -''' Tento článok by mal významnosť pre sk wiki ak by ste vedeli doložiť encykl. významnosť 2 nezávislými zdrojmi (nap. STVR,TASR…). Skúste sa inšpirovať inými článkamy o takýchto ľuďoch na sk wiki. ''Kľudne ho vytvorte ale pred zverejnením si ho dajte skontrolovať inému redaktorovi.'' ::'''Nezabúdajte však:''' ::''• Najskôr si článok pripravte na [[Redaktor:Martina Kloknerova/pieskovisko|Vašom pieskovisku]]'' ::• ''Po dokončení dajte článok skontrolovať iným redaktorom'' ::'''PS:''' ::Všimol som si, že pri podpisovaní sa Vám pri podpise zobrazujú 4 vlnovky a až potom Váš podpis. Nie som si istý ale asi zadávate 8 vlnoviek stačí zadávať 4 (~)😉. Pekný večer a veľa úspechov na sk wiki! [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:55, 28. júl 2026 (UTC) ::Zdravím. Pri diskusných reakciách cez funcionalitu ''Odpovedať'', ktorú používate, nie je pre vloženie podpisu potrebné vkladať žiadne vlnovky, podpis tam systém vkladá automaticky (v náhľade odpovede je permanentne zobrazený zašedený, po jej uložení sa normálne zobrazí za príspevkom). Vlnovkové makro sa týka výhrade odpovedania cez editáciu zdrojového kódu diskusnej stránky (tzn. „po starom“). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:46, 28. júl 2026 (UTC) qe0uam1a8h6di7kdy1diu114o9nx0f6 8254922 8254890 2026-07-28T19:06:25Z Safíček 270527 /* SANDING */ odpoveď 8254922 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:30, 22. júl 2026 (UTC) :Ahoj, :ďakujem za privítanie aj milú správu. 😊 :Som na Wikipédii nová a dnes som publikovala svoj prvý článok. Rada by som sa naučila, ako pripravovať články tak, aby spĺňali všetky odporúčania a štandardy Wikipédie. :Momentálne pracujem na doplnení a vylepšení článku, preto budem vďačná za akékoľvek odporúčania alebo spätnú väzbu. Mojím cieľom je pochopiť 'best practices' pri tvorbe nových článkov a postupne sa stať prínosným prispievateľom pre komunitu. :Ešte raz ďakujem za privítanie a budem sa tešiť na spoluprácu. :S pozdravom, :<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 18:50, 22. júl 2026 (UTC) ::Ahoj, keďže článok bol založený ešte z anonymného IP konta, nikto neodoslal šablónu {{Tl|Urgentne upraviť autor}}, ktorá sa zväčša posiela registrovaným redaktorom. Tá obsahuje aj odkazy na príručky, takže ich rozpíšem sem, obsahujú základné rady: ::* Základný návod je v príručke [[Pomoc:Minimálny článok]]. ::* Vidím, že v článku je nesprávne formátovanie nadpisov, viď [[Pomoc:Wikitext]]. ::* Článok musí obsahovať aspoň dva nezávislé a netriviálne zdroje, viď [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. ::V týchto príručkách je rozpísaná väčšina rád pri tvorbe prvých článkov, ak by bol aj tak s niečím problém, neváhaj sa ozvať. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:02, 22. júl 2026 (UTC) :::Ahoj, :::ďakujem veľmi pekne za rýchlu odpoveď aj za užitočné odporúčania. :::Priznám sa, že som Wikipédiu doteraz vnímala najmä ako čitateľ, takže sa len učím, ako správne vytvárať články z pohľadu redaktora. Určite si prejdem všetky odporúčané príručky a zapracujem na článku. :::Pri zdrojoch by som sa chcela ešte uistiť, či ich správne chápem. Momentálne mám k dispozícii viacero externých referencií vrátane obchodného registra, Finstatu, mediálnych článkov a odborných publikácií. Mojím cieľom je, aby článok spĺňal požiadavku nezávislých zdrojov, preto budem rada za spätnú väzbu, či sa uberám správnym smerom. :::Ešte raz ďakujem za ochotu pomôcť nováčikom. :::Prajem príjemný večer a určite sa ozvem, ak si nebudem vedieť s niečím rady. :::Best wishes, :::M. :::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:07, 22. júl 2026 (UTC) ::::Ahoj, so zdrojmi je to tak, že môžeš použiť všetky z nich, ale rôzne registre/zápisnice sa nepočítajú do toho počtu dvoch nezávislých a netriviálnych zdrojov. Takže treba, aby boli aspoň 2 nezávislé zdroje z tých mediálnych článkov a odborných publikácií a ''netriviálne'' znamená, že sa danej téme musia venovať obsažnejšie, nie iba pár vetami. Viac o tom je práve v spomínanej príručke [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. Tiež som ešte zabudol na stránku [[Wikipédia:Váš prvý článok]], tam sa tiež možno dozvedieť o upravovaní prvých článkov. ::::Pekný večer a veľa chuti do písania :) ::::--[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:17, 22. júl 2026 (UTC) :::::Ahoj, :::::ďakujem za doplňujúce informácie aj za vysvetlenie rozdielu medzi zdrojmi. :::::Určite si prejdem aj stránku „Váš prvý článok“ a budem pracovať na ďalších úpravách článku. :::::Ešte raz ďakujem za cenné rady a prajem príjemný večer. :::::Best wishes, :::::Martina :::::<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:52, 22. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ale odoslal. A síce ja a tu: [[Diskusia s redaktorom:~2026-40948-60]], v znení „''Zdravím, nedoložená encyklopedická významnosť, bez zdrojov, (self?)promo, bez riadnej wikipedickej formy, osobitne aj bez kategórií, predpokladaných sekcií a wikilinkov.''“ --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:10, 22. júl 2026 (UTC) ::::{{Odpoveď|Scholastikos}} Prepáč, asi som omylom pozrel nejakú inú diskusiu, moja chyba... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:20, 22. júl 2026 (UTC) ::::Ahoj, ::::ďakujem za doplnenie. Nevedela som, že upozornenie bolo odoslané na diskusnú stránku anonymného účtu. ::::Článok som začala pripravovať včera pod svojím účtom a dokončila som ho dnes. Je možné, že ma počas práce Wikipédia odhlásila alebo som časť úprav robila bez prihlásenia, preto sa vytvorilo anonymné konto. Úprimne si nie som istá, v akom momente k tomu došlo. ::::Každopádne ďakujem za spätnú väzbu. Uvedomujem si, že je to môj prvý článok a stále sa učím Wikipédiu používať aj z pohľadu redaktora. Postupne zapracovávam pripomienky k zdrojom, formátovaniu, kategóriám, sekciám aj interným odkazom. ::::Budem vďačná za každú radu, ktorá mi pomôže článok zlepšiť a lepšie pochopiť štandardy Wikipédie. ::::Prajem príjemný večer. ::::Best wishes, ::::Martina ::::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 20:05, 22. júl 2026 (UTC) :::::Noo, tak to „držím palce“... lebo písať ako svoj prvý článok zrovna článok o súkromnom podnikateľskom subjekte, ktorého marketing vediete, je zložitá úloha... Ja by som to asi ani nedokázal. Málokto sa dokáže tak odosobniť, aby to nebola sebapropagácia, ale objektívne spracovanie na základe aspoň dvoch nezávislých, netriviálnych, spoľahlivých zdrojov... (tými nie sú ani stránky spoločnosti ani registre, ale najmä odborne písané články), pri pokrytí každej uvedenej informácie nejakým spoľahlivým zdrojom... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:45, 22. júl 2026 (UTC) ::::::Ďakujem za spätnú väzbu. Verím, že transparentnosť, čestnosť a dôvera sú dobrým základom aj pri písaní článkov, preto sa budem snažiť článok ďalej vylepšovať podľa odporúčaní komunity. ::::::Prajem príjemný večer. ::::::Best wishes, ::::::Martina ::::::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 21:08, 22. júl 2026 (UTC) :::Ahoj, :::ďakujem za odporúčania a odkazy na príručky. Preštudovala som ich a článok som podľa nich upravila: :::* opravila som formátovanie podľa pravidiel Wikitextu, :::* doplnila som referencie a nezávislé sekundárne zdroje, :::* pridala som viacero mediálnych zmienok a zdrojov tak, aby článok spĺňal odporúčanie ''Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje'', :::* postupovala som podľa príručiek ''Pomoc:Minimálny článok'' a ''Wikipédia:Váš prvý článok''. :::Zároveň som vychádzala z definície encyklopedickej významnosti, podľa ktorej je téma významná, ak bola predmetom netriviálneho spracovania v spoľahlivých a nezávislých zdrojoch. Práve z tohto dôvodu som doplnila viacero nezávislých mediálnych zdrojov s redakčnou kontrolou (napr. Hospodárske noviny, FonTech, Zdravie.sk, Trnavské rádio a ďalšie), ktoré sa téme venujú nad rámec základného firemného profilu. :::Na Wikipédii som si všimla aj články o ďalších slovenských IT spoločnostiach, napríklad ESETe, preto sa snažím postupovať podľa rovnakých princípov encyklopedickej významnosti a overiteľnosti. :::Napriek vykonaným úpravám sa na začiatku článku stále zobrazuje šablóna upozorňujúca na možné nedostatky článku. :::Vieš mi, prosím, poradiť, ktoré konkrétne kritérium podľa teba článok ešte nespĺňa alebo aké ďalšie úpravy by boli potrebné na odstránenie šablóny? :::Ďakujem za tvoj čas. :::Best wishes, :::Martina :::<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 06:46, 23. júl 2026 (UTC) ::::Dobrý deň, celý odsek [[SANDING#História|História]] nemá zdroje a sú skôr o zakladateľovi a nie o spoločnosti. Tak isto odsek [[SANDING#Zakladateľ|Zakladateľ]] píšete "stál pri vzniku internetovej kliniky", podľa zdrojov, ktoré ste tam dala nie je vôbec Sanding spomenutý. [[SANDING#Mediálne pôsobenie|Mediálne pôsobenie]]<nowiki> je opäť o zakladateľovi a nie o spoločnosti, je tam rozhovor kde je len spomenuté, že je majiteľom spoločnosti. Takže hľadám tie 2 nezávisle zdroje o spoločnosti Sanding a zatiaľ nič. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 10:01, 23. júl 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, :::::ďakujem za spätnú väzbu. :::::Článok priebežne upravujem a dopĺňam ďalšie zdroje. Do článku som doplnila aj Register účtovných závierok, podobne ako je použitý pri iných firemných článkoch na Wikipédii, aby boli overiteľné základné údaje o spoločnosti (právna forma, sídlo, dátum vzniku a ďalšie verejne dostupné informácie). [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/466328 SANDING spol. s r.o. - IČO: 35777061 - DIČ: 2020222248 - účtovné závierky a výročné správy - hospodárske výsledky | registeruz.sk] :::::Článok „Prichádza IT pomoc počas lockdownu“, ktorý sa venuje aktivite spoločnosti SANDING počas pandémie. [https://www.startitup.sk/prichadza-it-pomoc-pocas-lockdownu/ Prichádza IT pomoc počas lockdownu] :::::Zároveň som doplnila aj zdroj potvrdzujúci členstvo spoločnosti SANDING v Digitálnej koalícii. [https://digitalnakoalicia.sk/organization/sanding-s-r-o/ SANDING s.r.o. - Digitálna koalícia] :::::Ďakujem za usmernenie a pomoc pri zlepšovaní článku. :::::Best wishes, :::::Martina :::::<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 10:56, 23. júl 2026 (UTC) == Nadpisy == Dobrý deň @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] Pri nadpisoch používajte ==Nadpis== (pri zadaní == Vám automaticky vyskočí pole nadpisu a vylen napíšete nadpis. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:43, 22. júl 2026 (UTC) :Dobrý večer, :ďakujem za vysvetlenie. :Práve toto ma trochu zmiatlo. Skúšala som vytvoriť nadpis pomocou zápisu: :<code>== Nový nadpis ==</code> :ale nezobrazovalo sa mi to správne. Je teda možné, že problém spôsobovali medzery navyše alebo som niečo zadala nesprávne. :Keďže som na Wikipédii nová, zatiaľ bude pre mňa jednoduchšie využívať rozbaľovacie menu v hornej lište editora (nadpisy, odseky a pod.), kým sa lepšie zorientujem vo wikitexte. :Ešte raz ďakujem za radu a pomoc. :Prajem príjemný večer. :Best wishes, :Martina :<code><nowiki>~~~~</nowiki></code> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 19:58, 22. júl 2026 (UTC) == [[SANDING]] == Dobrý večer @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! Nemá zmysel dopĺnať tento článok lebo mu chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]]. Netrápte sa s ním už. Vaša firma podľa Vašej [https://sanding.sk/o-nas-2/ oficiálnej webstránky firmy] má momentálne 12 zamestnancov - čo by samé o sebe nevadilo ale musela by mať široké nezávislé mediálne pokrytie (teda nie inzercia, tlačové správy, marketingové výstupy). Tento článok bude po uplynutí urgentu s najväčšou pravdepodobnosťou zmazaný. '''Pár rád k ďalším článkom:''' - Nadpisy sa píšu ==Nový nadpis== - Ku článku dopĺňajte iba existujúce kategórie - Najskôr si článok pipravte na [[Redaktor:Martina Kloknerova/pieskovisko|svojom pieskovisku]] a až potom ho publikujte na wiki (pred zverejnením sa radšej poraďte s nejakým redaktorom na posúdenie článku) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:34, 23. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň, @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] :ďakujem za odpoveď aj za všetky rady. Bola som niekoľko dní odcestovaná, tak odpisujem trošku neskôr. :Rozumiem vašim argumentom k významnosti spoločnosti SANDING a vážim si váš pohľad. Chcela by som sa opýtať na váš názor na projekt Zdravie.sk, ktorý vznikol pod spoločnosťou SANDING a vedením Andreja Blanárika a bol dlhodobo mediálne pokrývaný aj nezávislými zdrojmi. Vnímate významnosť takéhoto projektu ako samostatne encyklopedicky relevantnú tému? :Zároveň mi napadla ešte jedna možnosť. Spracovať článok o Andrejovi Blanárikovi ako osobe. Našla som napríklad archivovaný záznam z roku 1986, kde ako 14-ročný vystupoval s Jaroslavom Filipom v relácii ''Počítač na hranie''. Okrem toho stojí za viacerými projektmi a je uznávaným odborníkom v IT. :Myslíte si, že skôr týmto smerom by bolo jednoduchšie preukázať encyklopedickú významnosť? :Ďakujem za vaše odporúčania k ďalším článkom. :Best wishes, :Martina :<nowiki>~~~~ </nowiki> --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 09:16, 28. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! Teraz som momentálne mimo domova ale večer sa Vám vyjadrím. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:59, 28. júl 2026 (UTC) ::Dobrý večer @[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]]! ::'''Zdravie.sk -''' Tento článok by na sk wikipédií pravdepodobne nespĺňal kritériá na encykl. významnosť. Na sk wiki vo všeobecnosti nemáme veľa článkov o web stránkach. ''Tento článok by som rozhodne nezakladal.'' ::'''Andrej Blanárik -''' Tento článok by mal významnosť pre sk wiki ak by ste vedeli doložiť encykl. významnosť 2 nezávislými zdrojmi (nap. STVR,TASR…). Skúste sa inšpirovať inými článkamy o takýchto ľuďoch na sk wiki. ''Kľudne ho vytvorte ale pred zverejnením si ho dajte skontrolovať inému redaktorovi.'' ::'''Nezabúdajte však:''' ::''• Najskôr si článok pripravte na [[Redaktor:Martina Kloknerova/pieskovisko|Vašom pieskovisku]]'' ::• ''Po dokončení dajte článok skontrolovať iným redaktorom'' ::'''PS:''' ::Všimol som si, že pri podpisovaní sa Vám pri podpise zobrazujú 4 vlnovky a až potom Váš podpis. Nie som si istý ale asi zadávate 8 vlnoviek stačí zadávať 4 (~)😉. Pekný večer a veľa úspechov na sk wiki! [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:55, 28. júl 2026 (UTC) ::Zdravím. Pri diskusných reakciách cez funcionalitu ''Odpovedať'', ktorú používate, nie je pre vloženie podpisu potrebné vkladať žiadne vlnovky, podpis tam systém vkladá automaticky (v náhľade odpovede je permanentne zobrazený zašedený, po jej uložení sa normálne zobrazí za príspevkom). Vlnovkové makro sa týka výhrade odpovedania cez editáciu zdrojového kódu diskusnej stránky (tzn. „po starom“). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:46, 28. júl 2026 (UTC) :::Ďakujem @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] za vysvetlenie --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:06, 28. júl 2026 (UTC) bip48z3baoet6nm3sgur63fot2cvuxq Matvej Safonov 0 753280 8254885 8253008 2026-07-28T18:43:23Z Alexis Nemec 211349 8254885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Matvej Safonov | foto = Safonov asse psg 2425.png | popis = Safonov v roku 2025 | celé meno = Matvej Jevgenjevič Safonov | dátum narodenia = {{dnv|1999|2|25}} | miesto narodenia = [[Stavropol]] | štát = [[Rusko]] | výška = 192 cm | pozícia = brankár | súčasný klub = [[Paris Saint-Germain]] | klubové číslo = 39 | mládežnícke roky = 2015-2017 | mládežnícke kluby = [[FK Krasnodar|Krasnodar]] | roky = 2017-2024<br>2024- | kluby = [[FK Krasnodar|Krasnodar]]<br>[[Paris Saint-Germain]] | zápasy(góly) = 147{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}25{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Rusko U16]]<br>{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Rusko U17]]<br>{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 18rokov|Rusko U18]]<br>{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Rusko U19]]<br>{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Rusko U21]]<br>{{RUS|f|1}} | reprezentačné roky = 2014-2015<br>2015-2016<br>2016-2017<br>2017<br>2018-2020<br>2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}18{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 24. 7. 2026 }} '''Matvej Jevgenjevič Safonov''' (* [[25. február]] [[1999]], [[Stavropol]], [[Rusko]]) je ruský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii brankára vo francúzskom klube [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Ranný život == Safonov pochádza zo [[Stavropol|Stavropolu]]. Jeho otec bol basketbalista. Ako dieťa sa Safonov venoval plávaniu, taekwondu a basketbalu a prejavoval aj nadanie na matematiku a šach. Neskôr prešiel na futbal a v roku 2015 vstúpil do akadémie [[FK Krasnodar]]. V roku 2017 sa zapísal na Kubáňsku štátnu univerzitu kde študoval pedagogiku a v roku 2021 ukončil s bakalárskym titulom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Два выпускника КубГУ – в cборной России по футболу! {{!}} Кубанский государственный университет | url = https://kubsu.ru/ru/node/34232 | vydavateľ = www.kubsu.ru | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = ru}}</ref> == Klubová kariéra == === Krasnodar === Safonov debutoval v hlavnom tíme [[FK Krasnodar]] dňa [[13. august|13. augusta]] [[2017]] pri remíze 1:1 s [[FC Amkar Perm|Amkar Perm]]. Od sezóny 2018/19 dostal väčšiu dôveru v tíme. Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2018]] debutoval v [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európskej lige UEFA]] pri výhre 2:1 nad [[Standard Liège]]. V sezóne odohral 21 zápasov vo všetkých súťažiach a s tímom skončil na treťom mieste v lige. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[2020]] vychytal výhru 2:1 nad [[PAOK FC|PAOK Solún]] v odvete play-off predkola [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Posunul tak Krasnodar k premiérovej účasti v Lige majstrov. Dňa [[20. október|20. októbra]] debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov prir remíze 1:1 so [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]]. === Paris Saint-Germain === V júni [[2024]] Safonov prestúpil do francúzskeho klubu [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V klube podpísal zmluvu do roku 2029. Cena prestupu bola 20 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le PSG officialise l'arrivée du gardien de but russe Matveï Safonov | url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Le-psg-officialise-l-arrivee-du-gardien-de-but-russe-matvey-safonov/1474753 | vydavateľ = L'Équipe | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr}}</ref> V klube debutoval [[18. september|18. septembra]] pri výhre 1:0 nad [[Girona FC|Gironou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le PSG officialise l'arrivée du gardien de but russe Matveï Safonov | url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Le-psg-officialise-l-arrivee-du-gardien-de-but-russe-matvey-safonov/1474753 | vydavateľ = L'Équipe | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr}}</ref> O tri dni neskôr debutoval v [[Ligue 1]] pri remíze 1:1 so [[Stade de Reims]]. V sezóne 2024/25 bol dvojkou [[Gianluigi Donnaruma|Gianluiggiho Donnarummu]]. Počas sezóny odohral 17 zápasov a vyhral s tímom titul, pohár aj Ligu majstrov. Dňa [[17. december|17. decembra]] nastúpil Safonov na finále [[Interkontinentálny pohár FIFA|Interkontinentálneho pohára FIFA]] kde PSG vyhralo po penaltách nad [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengom]]. Safonov bol brankárom prvej voľby pre celé play-off [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/26]]. Vychytal čisté konto v oboch štvrťfinálových zápasoch proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]. Dňa [[30. máj|30. mája]] [[2026]] sa Safonov stal prvým ruským brankárom, ktorý nastúpil na finále Ligy majstrov. PSG vo finále zdolalo po penaltách [[Arsenal FC|Arsenal]] a oslavovali triumf.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Un doublé pour l'histoire : le PSG vient à bout d'Arsenal aux tirs au but et conserve sa couronne en Ligue des champions | url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Un-double-pour-l-histoire-le-psg-vient-a-bout-d-arsenal-aux-tirs-au-but-et-conserve-sa-couronne-en-ligue-des-champions/1680371 | vydavateľ = L'Équipe | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Safonov reprezentoval Rusko v rôznych mládežníckych kategóriách. V seniorskej reprezentácii debutoval [[1. jún|1. júna]] [[2021]] pri remíze 1:1 s [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľskom]]. Safonov bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]]. Na turnaji odohral dva zápasy. Rusko na turnaji skončilo v skupine. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 24. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="8" |[[FK Krasnodar]] |2017/18 | rowspan="7" |[[Ruská Premier League]] |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- |2018/19 |14 |0 |2 |0 |5'''<sup>1</sup>''' |0 | colspan="2" |— |21 |0 |- |2019/20 |27 |0 |0 |0 |6'''<sup>1 2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |33 |0 |- |2020/21 |21 |0 |0 |0 |6'''<sup>2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |27 |0 |- |2021/22 |27 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |27 |0 |- |2022/23 |27 |0 |9 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |36 |0 |- |2023/24 |30 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |30 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !147 !0 !11 !0 !17 !0 ! colspan="2" |— !175 !0 |- | rowspan="3" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |2024/25 | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |10 |0 |5 |0 |2'''<sup>2</sup>''' |0 |0 |0 |17 |0 |- |2025/26 |15 |0 |0 |0 |11'''<sup>2</sup>''' |0 |1'''<sup>3</sup>''' |0 |27 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !25 !0 !5 !0 !13 !0 !1 !0 !44 !0 |- ! colspan="3" |Celkovo !172 !0 !16 !0 !30 !0 !1 !0 !219 !0 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] '''<sup>3</sup>''' [[Interkontinentálny pohár]] === Medzinárodné === ''K 24. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="5" |{{RUS|f}} |2021 |8 |0 |- |2023 |3 |0 |- |2024 |2 |0 |- |2025 |4 |0 |- |2026 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !18 !0 |} == Úspechy hráča == '''Paris Saint-Germain''' * [[Ligue 1]]: 2024/25, 2025/26 * [[Coupe de France]]: 2024/25 * [[Trophée des champions]]: 2024 * [[Liga majstrov UEFA]]: 2024/25, 2025/26 * [[Superpohár UEFA]]: 2025 * [[Interkontinentálny pohár FIFA]]: 2025 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/matvey-safonov/profil/spieler/318470 == Zdroj == {{Preklad|en|Matvey Safonov|1365092502}} {{DEFAULTSORT|Safonov|Matvej}} {{Liga majstrov UEFA 2024/25 - PSG}}{{Liga majstrov UEFA 2025/26 - PSG}} [[Kategória:Ruskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK Krasnodar]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Futbaloví brankári]] [[Kategória:Hráči Ruskej Premier League]] mzt3sj4ry762wrvwmb25ycie142na0s Tábor nútenej práce Trenčín 0 753298 8255082 8253186 2026-07-29T08:07:54Z Tom78*w 290507 kategória 8255082 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Trenčín''' (skrátene '''TNP Trenčín''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovenska zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Sídlil v bývalých Masarykových kasárňach na Hlbokej ulici. Bol zriadený pre potreby Československých stavebných závodov, krajského závodu v [[Trenčín|Trenčíne]]. Počas krátkeho štvormesačného obdobia ([[25. jún]]{{--}}[[31. október]] [[1950]]) prešlo táborom 275 zaradencov. Tábor bol zrušený z dôvodu rozhodnutia koncentrovať pracovné sily do jáchymovských uránových baní k [[15. október|15. októbru]] [[1950]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|164-166}} ==História TNP Trenčín== [[Tábory nútenej práce|Tábor nútenej práce]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bol zriadený [[26. jún|26. júna]] [[1950]] v bývalých Masarykových kasárňach na Hlbokej ulici. Jeho vznik iniciovali predstavitelia krajského závodu ČSSZ, národný podnik v Trenčíne, ktorí od marca [[1950]] rokovali so zástupcami Povereníctva vnútra. Na schôdzke [[6. jún|6. júna]] [[1950]] sa zaviazali zabezpečiť adaptačné práce i správu tábora. Areál kasární bol vybraný pre vhodné bezpečnostné podmienky a minimálnu možnosť úteku.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} Od [[18. máj|18. mája]] [[1950]] sa na adaptačných prácach podieľali aj zaradenci z [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]]. V polovici júna vznikol provizórny tábor pre 70 osôb, do ktorého boli premiestnení zaradenci z oddielu pri stavbe podniku Odeva v Trenčíne, z [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]] a z likvidovaného [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]]. Správcom sa stal Ján Kráľ, hospodárom a účtovníkom Ladislav Prepík, pokladníkom Ondrej Kimák-Fejko a evidenčným referentom Vincenc Pekár. V septembri 1950 mal tábor 158 zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} V dôsledku rozhodnutia o koncentrácii pracovných síl do jáchymovských uránových baní rozhodlo ministerstvo národnej bezpečnosti o zrušení tábora k [[15. október|15. októbru]] [[1950]] a odovzdaní objektu ministerstvu národnej obrany. Napriek snahe Československých stavebných závodov, krajského závodu v Trenčíne, zachovať pracovné sily a nájsť nové priestory bol tábor definitívne zlikvidovaný [[31. október|31. októbra]] [[1950]]. V polovici októbra podpísalo reverzálny záväzok na prácu v podniku 38 zaradencov, no tí boli medzičasom premiestnení do iných táborov.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} [[26. október|26. októbra]] [[1950]] odišlo 52 zdravotne spôsobilých zaradencov do táborov v Jáchymove, zvyšných 116 bolo [[27. október|27. októbra]] presunutých do [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]]. Počas štyroch mesiacov existencie prešlo táborom v Trenčíne celkovo 275 osôb.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory na Slovensku|Trenčín]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] 8jz7h7883nzomuxgggsfesnpxey5vcb Tábor nútenej práce Ruskov 0 753301 8255072 8253192 2026-07-29T07:59:07Z Tom78*w 290507 kategória 8255072 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Ruskov''' (skrátene '''TNP Ruskov''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovenska zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Bol zriadený pre potreby košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]] [[1. október|1. októbra]] [[1951]] a bol v čase svojej existencie už jediným a posledným táborom na území Slovenska. Zaradenci pracovali v neďalekom kameňolome na ťažbe kameňa potrebného na výstavbu železníc. Zanikol v rámci postupnej likvidácie táborov nútenej práce [[15. marec|15. marca]] [[1953]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|166-167}} ==História TNP Ruskov== [[Tábory nútenej práce|Tábor]] vznikol [[1. október|1. októbra]] [[1951]] na žiadosť košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]], deň po zániku [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]]. Prevzal 182 zaradencov z nováckeho tábora a 277 osôb z detašovaných pracovných oddielov v [[Handlová|Handlovej]], [[Horné Srnie|Hornom Srní]], [[Bratislava|Bratislave]] a [[Pezinok|Pezinku]]. Zaradenci bývali v skladacích barakoch, pričom materiálne vybavenie bolo zabezpečené zo skladov [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]].<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} Tábor spravovalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho určilo na izoláciu osôb z buržoáznych vrstiev pracujúcich v kameňolome. Spočiatku ho strážilo 30 príslušníkov Ozbrojenej stráže ochrany železníc so služobnými psami, no od polovice novembra [[1951]] bol počet strážcov znížený na troch. Veliteľom sa dekrétom z [[19. september|19. septembra]] [[1951]] stal Pavel Jancusko, ktorý bol pre nevyhovujúci výkon funkcie odvolaný [[5. december|5. decembra]] [[1951]]. Hospodárom bol Josef Dolinský, evidenciu viedol Ján Calko, pričom menovanie Izidora Chynoradského za osvetára bolo ešte koncom septembra [[1951]] zrušené.<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} V októbri [[1952]] evidoval tábor 258 zaradencov, z ktorých sa 186 nachádzalo priamo v tábore. Pracovali v neďalekom kameňolome pri ťažbe kameňa pre výstavbu železníc. Tábor nútenej práce v Ruskove bol v tomto období jediným táborom svojho druhu na území Slovenska. Zanikol [[15. marec|15. marca]] [[1953]] v rámci likvidácie [[tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]].<ref name="Sivos"/>{{rp|167}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Ruskov]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] e1eem13aycwychp65gtf8ipvmro7005 8255081 8255072 2026-07-29T08:07:27Z Tom78*w 290507 kategória 8255081 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Ruskov''' (skrátene '''TNP Ruskov''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovenska zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Bol zriadený pre potreby košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]] [[1. október|1. októbra]] [[1951]] a bol v čase svojej existencie už jediným a posledným táborom na území Slovenska. Zaradenci pracovali v neďalekom kameňolome na ťažbe kameňa potrebného na výstavbu železníc. Zanikol v rámci postupnej likvidácie táborov nútenej práce [[15. marec|15. marca]] [[1953]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|166-167}} ==História TNP Ruskov== [[Tábory nútenej práce|Tábor]] vznikol [[1. október|1. októbra]] [[1951]] na žiadosť košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]], deň po zániku [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]]. Prevzal 182 zaradencov z nováckeho tábora a 277 osôb z detašovaných pracovných oddielov v [[Handlová|Handlovej]], [[Horné Srnie|Hornom Srní]], [[Bratislava|Bratislave]] a [[Pezinok|Pezinku]]. Zaradenci bývali v skladacích barakoch, pričom materiálne vybavenie bolo zabezpečené zo skladov [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]].<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} Tábor spravovalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho určilo na izoláciu osôb z buržoáznych vrstiev pracujúcich v kameňolome. Spočiatku ho strážilo 30 príslušníkov Ozbrojenej stráže ochrany železníc so služobnými psami, no od polovice novembra [[1951]] bol počet strážcov znížený na troch. Veliteľom sa dekrétom z [[19. september|19. septembra]] [[1951]] stal Pavel Jancusko, ktorý bol pre nevyhovujúci výkon funkcie odvolaný [[5. december|5. decembra]] [[1951]]. Hospodárom bol Josef Dolinský, evidenciu viedol Ján Calko, pričom menovanie Izidora Chynoradského za osvetára bolo ešte koncom septembra [[1951]] zrušené.<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} V októbri [[1952]] evidoval tábor 258 zaradencov, z ktorých sa 186 nachádzalo priamo v tábore. Pracovali v neďalekom kameňolome pri ťažbe kameňa pre výstavbu železníc. Tábor nútenej práce v Ruskove bol v tomto období jediným táborom svojho druhu na území Slovenska. Zanikol [[15. marec|15. marca]] [[1953]] v rámci likvidácie [[tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]].<ref name="Sivos"/>{{rp|167}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Pracovné tábory na Slovensku|Ruskov]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Ruskov]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] km7hko42wqzkx2o8jtv0bs6rkbzidks Tele Music 0 753365 8254778 8253915 2026-07-28T13:17:42Z Fillos X. 212061 8254778 wikitext text/x-wiki {{Infobox hudobné vydavateľstvo | bgcolor = blue | Názov = Tele Music | Obrázok = | image_bg = | Materská spoločnosť = | Založené = [[1966]] | Zakladateľ = Roger Tokarz | Pôsobenie = televízne zvučky | Distribútor = | Žáner = | Pôvod = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Miesto = 51 rue Vivienne, 75002, [[Paríž]] | Webstránka = }} '''Tele Music''' alebo aj '''Telé Music''' je [[Francúzsko|francúzske]] [[hudobné vydavateľstvo]] založené Rogerom Tokarzom v roku [[1966]]. Spoločnosť sídli v [[Paríž|Paríži]] na 51 rue Vivienne. Od svojho vzniku vydali vyše 100 [[Štúdiový album|štúdiových albumov]], ktoré boli prevažne zamerané na TV [[Hudba|hudbu]] a znelky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Richard | meno = Benoit | autor = | odkaz na autora = | titul = Tele Music – Une Anthologie – 50 ans | url = https://www.benzinemag.net/2016/06/13/tele-music-anthologie-50-ans/ | vydavateľ = benzinemag.net | miesto = | dátum vydania = 2016-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TELE MUSIC : 50 ANS DE LIBRARY MUSIC EN FRANCE | url = https://gonzai.com/tele-music-50-ans-de-library-music-en-france/ | vydavateľ = gonzai.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = }}</ref> == Interpreti == S vydavateľstvom najčastejšie spolupracovali:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Discographie de Tele Music | url = https://www.discogs.com/label/12951-Tele-Music | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = fr}}</ref> * [[Hervé Roy]] * [[Mat Camison]] * [[Pierre-Alain Dahan]] * [[Raymond Guiot]] * [[Bernard Estardy]] * Michel Gonet * Marc Chantereau * Georges Châtelain * Guy Pedersen * Sauveur Mallia * Slim Pezin == Vydania == Skladby radené podľa katalógového čísla: * [[N/A]]<ref name="vs" group="pozn.">Neznámy rok vydania albumu.</ref>: Raymond Guiot Et Son Orchestre – ''Raymond Guiot Et Son Orchestre'' * N/A: Raymond Guiot – ''Flûtiste Raymond Guiot'' * N/A: Jean-Jacques Debout – ''Mitsuko'' * N/A: Hervé Roy – ''French Pop'' * N/A: Raymond Guiot – ''Basse Contre Basse'' * N/A: Guy Pedersen – ''Contrebasses'' * [[1968]]: Hervé Roy, Yanko Nilovic – ''Fugue A Katmandou'' * 1968: Yanco Nilovic – ''Visions Fantastiques'' * 1968: Bernard Estardy – ''Piano Jazz'' * 1968: Various – ''Neige Et Glace'' * [[1969]]: Guy Pedersen – Indian Pop Bass * 1969: Bernard Lubat – ''Vibraphone'' * 1969: Georges Chatelain & Hervé Roy – ''Pop Dixieland'' * [[1970]]: Raymond Guiot / Luis Conti – ''Scarlatti Sounds'' * 1977: Sauveur Mallia / Pierre-Alain Dahan – ''Industrial Rock'' * 1970: André Arpino – ''Batterie Percussions Tambours'' * 1970: Georges Chatelain & Hervé Roy – ''Un Tour De France'' * 1970: Raymond Guiot – ''Jazz Baroque Quintet'' * 1970: Georges Chatelain – ''Guitares Classiques'' * 1970: Bernard Estardy – ''Piano Et Orgues'' * 1970: Georges Chatelain Et Hervé Roy – ''Guitares Modernes'' * 1970: Hervé Roy – ''French-Pop'' * 1970: Bernard Estardy / Hervé Roy – ''Pianos'' * 1969: Jean-Jacques Debout, Yanco Nilovic – ''Music Bazaar'' * 1970: Various – ''Vibraphones'' * 1970: Raymond Guiot – ''Flute + Clavecin'' * [[1971]]: Georges Chatelain & Hervé Roy – ''Vitesses'' * 1969: Hervé Roy / L. Conti & François Langel – ''Violons'' * 1970: Guy Pedersen – ''Contrebasses'' * 1971: Bernard Estardy – ''Piano & Orgues - Vol. 2'' * 1971: G. Chatelain - H. Roy - G. Peram – ''Voix'' * 1971: Various – ''Musique En Vrac'' * [[1972]]: Bernard Estardy – ''Electro Sounds'' * 1969: Georges Chatelain – ''Guitares Folk'' * 1971: Various – ''Instruments A Vent - Volume 1'' * 1972: Pierre-Alain Dahan – ''Continental Pop Sound'' * 1972: Paul Piot – ''Chœurs'' * 1972: Jean-Pierre Martin – ''100 % Guitare'' * 1972: Raymond Guiot – ''Pianos Romantiques'' * 1972: Raymond Guiot – ''[[Neo-Classiques]]'' * 1972: Claude Engel – ''99% Pop'' * [[1975]]: Bernard Lubat – ''Vibrations'' * 1972: Guy Pedersen – ''Maxi-Music'' * [[1976]]: Georges Chatelain & Hervé Roy – ''Pop Dixieland'' * [[1973]]: Various – ''Musique En Stock'' * 1972: Raymond Guiot – ''Jazz Panorama'' * 1972: Georges Chatelain Et Hervé Roy – ''International Honky Tonk'' * 1973: Bernard Estardy – ''Electro Sounds Volume 2'' * 1973: Tonio Rubio – ''Rhythms'' * 1973: Jean-Pierre Martin – ''100% Guitare Volume 2'' * 1973: Raymond Guiot – ''Instruments A Vent - Volume 2'' * 1973: Pierre-Alain Dahan et Mat Camison – ''Rythmiques'' * 1973: Pierre-Alain Dahan & Mat Camison – ''Discothèques'' * [[1974]]: Raymond Guiot – ''Flute + Harpe'' * 1974: Hervé Roy – ''100% Vibrato'' * 1974: Various – ''100% Trompette'' * 1974: Raymond Guiot – ''Info-Actualites'' * 1974: Hervé Roy Et Pierre Bachelet – ''[[Retrospectives]]'' * 1974: Bernard Estardy – ''Claviers'' * 1975: Mat Camison / Pierre-Alain Dahan – ''[[T.V. Themes]]'' * 1975: Various – ''Indicatifs'' * 1975: Various – ''T.V. Series'' * 1975: Gabriel Yared / Alan Feanch – ''Vocals'' * 1975: Various – ''Grand Air'' * 1975: Alan Feanch – ''Pianos Electriques'' * 1975: Bernard Lubat – ''Vibrations - Volume 2'' * 1975: Bernard Estardy / Alan Feanch – ''Electronics'' * 1975: Hervé Roy – ''Locomotion'' * 1975: Raymond Guiot – ''Flutes + Guitares'' * 1975: Michel Gonet – ''T. V. News'' * 1975: Michel Gonet – ''T.V. Flashs'' * 1976: Jean-Pierre Martin – ''Guitars & Company'' * 1976: Pierre-Alain Dahan Et Slim Pezin – ''Neo Rythmiques'' * 1976: Raymond Guiot – ''Basse Contre Basse'' * 1976: Various – ''Musique En Stock Volume 2'' * 1976: Bernard Estardy – ''Claviers Volume 2'' * 1976: Michel Gonet / Alan Feanch – ''TV Evocations (Volume 1)'' * 1976: Alan Feanch – ''TV Evocations (Volume 2)'' * 1976: Michel Gonet / Alan Feanch – ''TV Séquences'' * 1976: Michel Gonet – ''Mondial Scoop'' * 1976: Michel Gonet – ''Phasing News (Volume 1)'' * 1976: Michel Gonet – ''Phasing News (Volume 2)'' * 1976: Jean-Pierre Martin – ''Guitars & Company Volume 2'' * 1976: Jean Schultheis – ''Hot Time'' * [[1980]]: Marc Chantereau & Pierre-Alain Dahan – ''Operation Hypnosis'' * 1980: Sauveur Mallia – ''Automation'' * 1980: Jean-Pierre Martin – ''Guitars & Company - Volume 3'' * 1980: Various – ''Maxi-Music (Volume 2)'' * 1980: Marc Chantereau & Pierre-Alain Dahan – ''Synthesis 1'' * 1980: Marc Chantereau Et Pierre-Alain Dahan – ''Synthesis 2'' * [[1981]]: Sauveur Mallia – ''Cosmosynthetic Vol. 1'' * 1981: Sauveur Mallia – ''Cosmosynthetic Vol. 2'' * 1981: Marc Chantereau - Pierre Alain Dahan - Slim Pezin – ''Rock & Reggae'' * 1981: Marc Chantereau - Pierre-Alain Dahan - Slim Pezin – ''Percussions & Company'' * [[1983]]: Jean-Pierre Martin – ''100% Guitare - Volume 3'' * 1983: Various – ''Neo-Classiques - Volume 2'' * 1983: Marc Chantereau & Pierre-Alain Dahan – ''Vibrations - Volume 3'' * 1980: Various – ''Maxi-Music - Volume 3'' * 1983: Sauveur Mallia – ''Automation - Volume 2'' * 1983: Various – ''L'Epingle Noire'' * [[1984]]: Sauveur Mallia – ''Percussions Modernes (Volume 1)'' * 1984: Slim Pezin – ''Percussions Modernes (Volume 2)'' * 1984: Marc Chantereau & Pierre-Alain Dahan – ''Percussions Modernes (Volume 3)'' == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Hudba|Hudobný}} * [https://www.tele-music.com/ Oficiálny web] * [https://www.discogs.com/fr/label/12951-Tele-Music Tele Music] na [[Discogs]] * [https://soundcloud.com/tele-music-769865106 SoundCloud] [[Kategória:Francúzske hudobné vydavateľstvá]] [[Kategória:Podniky založené v 1966]] [[Kategória:Podniky v Paríži]] 1pv9ovyivifm6z4hp174751ktfmua31 8254808 8254778 2026-07-28T15:49:21Z Fillos X. 212061 8254808 wikitext text/x-wiki {{Infobox hudobné vydavateľstvo | bgcolor = blue | Názov = Tele Music | Obrázok = | image_bg = | Materská spoločnosť = | Založené = [[1966]] | Zakladateľ = Roger Tokarz | Pôsobenie = televízne zvučky | Distribútor = | Žáner = | Pôvod = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Miesto = 51 rue Vivienne, 75002, [[Paríž]] | Webstránka = }} '''Tele Music''' alebo aj '''Telé Music''' je [[Francúzsko|francúzske]] [[hudobné vydavateľstvo]] založené Rogerom Tokarzom v roku [[1966]]. Spoločnosť sídli v [[Paríž|Paríži]] na 51 rue Vivienne. Od svojho vzniku vydali vyše 100 [[Štúdiový album|štúdiových albumov]], ktoré boli prevažne zamerané na TV [[Hudba|hudbu]] a znelky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Richard | meno = Benoit | autor = | odkaz na autora = | titul = Tele Music – Une Anthologie – 50 ans | url = https://www.benzinemag.net/2016/06/13/tele-music-anthologie-50-ans/ | vydavateľ = benzinemag.net | miesto = | dátum vydania = 2016-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TELE MUSIC : 50 ANS DE LIBRARY MUSIC EN FRANCE | url = https://gonzai.com/tele-music-50-ans-de-library-music-en-france/ | vydavateľ = gonzai.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /> == Interpreti == S vydavateľstvom najčastejšie spolupracovali:<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Discographie de Tele Music | url = https://www.discogs.com/label/12951-Tele-Music | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = fr}}</ref> * [[Hervé Roy]] * [[Mat Camison]] * [[Pierre-Alain Dahan]] * [[Raymond Guiot]] * [[Bernard Estardy]] * Michel Gonet * Marc Chantereau * Georges Châtelain * Guy Pedersen * Sauveur Mallia * Slim Pezin == Vydania == Skladby radené podľa katalógového čísla:<ref name=":0" /> * [[N/A]]<ref name="vs" group="pozn.">Neznámy rok vydania albumu.</ref>: Raymond Guiot Et Son Orchestre – ''Raymond Guiot Et Son Orchestre'' * N/A: Raymond Guiot – ''Flûtiste Raymond Guiot'' * N/A: Jean-Jacques Debout – ''Mitsuko'' * N/A: Hervé Roy – ''French Pop'' * N/A: Raymond Guiot – ''Basse Contre Basse'' * N/A: Guy Pedersen – ''Contrebasses'' * [[1968]]: Hervé Roy, Yanko Nilovic – ''Fugue A Katmandou'' * 1968: Yanco Nilovic – ''Visions Fantastiques'' * 1968: Bernard Estardy – ''Piano Jazz'' * 1968: Various – ''Neige Et Glace'' * [[1969]]: Guy Pedersen – Indian Pop Bass * 1969: Bernard Lubat – ''Vibraphone'' * 1969: Georges Chatelain & Hervé Roy – ''Pop Dixieland'' * [[1970]]: Raymond Guiot / Luis Conti – ''Scarlatti Sounds'' * 1977: Sauveur Mallia / Pierre-Alain Dahan – ''Industrial Rock'' * 1970: André Arpino – ''Batterie Percussions Tambours'' * 1970: Georges Chatelain & Hervé Roy – ''Un Tour De France'' * 1970: Raymond Guiot – ''Jazz Baroque Quintet'' * 1970: Georges Chatelain – ''Guitares Classiques'' * 1970: Bernard Estardy – ''Piano Et Orgues'' * 1970: Georges Chatelain Et Hervé Roy – ''Guitares Modernes'' * 1970: Hervé Roy – ''French-Pop'' * 1970: Bernard Estardy / Hervé Roy – ''Pianos'' * 1969: Jean-Jacques Debout, Yanco Nilovic – ''Music Bazaar'' * 1970: Various – ''Vibraphones'' * 1970: Raymond Guiot – ''Flute + Clavecin'' * [[1971]]: Georges Chatelain & Hervé Roy – ''Vitesses'' * 1969: Hervé Roy / L. Conti & François Langel – ''Violons'' * 1970: Guy Pedersen – ''Contrebasses'' * 1971: Bernard Estardy – ''Piano & Orgues - Vol. 2'' * 1971: G. Chatelain - H. Roy - G. Peram – ''Voix'' * 1971: Various – ''Musique En Vrac'' * [[1972]]: Bernard Estardy – ''Electro Sounds'' * 1969: Georges Chatelain – ''Guitares Folk'' * 1971: Various – ''Instruments A Vent - Volume 1'' * 1972: Pierre-Alain Dahan – ''Continental Pop Sound'' * 1972: Paul Piot – ''Chœurs'' * 1972: Jean-Pierre Martin – ''100 % Guitare'' * 1972: Raymond Guiot – ''Pianos Romantiques'' * 1972: Raymond Guiot – ''[[Neo-Classiques]]'' * 1972: Claude Engel – ''99% Pop'' * [[1975]]: Bernard Lubat – ''Vibrations'' * 1972: Guy Pedersen – ''Maxi-Music'' * [[1976]]: Georges Chatelain & Hervé Roy – ''Pop Dixieland'' * [[1973]]: Various – ''Musique En Stock'' * 1972: Raymond Guiot – ''Jazz Panorama'' * 1972: Georges Chatelain Et Hervé Roy – ''International Honky Tonk'' * 1973: Bernard Estardy – ''Electro Sounds Volume 2'' * 1973: Tonio Rubio – ''Rhythms'' * 1973: Jean-Pierre Martin – ''100% Guitare Volume 2'' * 1973: Raymond Guiot – ''Instruments A Vent - Volume 2'' * 1973: Pierre-Alain Dahan et Mat Camison – ''Rythmiques'' * 1973: Pierre-Alain Dahan & Mat Camison – ''Discothèques'' * [[1974]]: Raymond Guiot – ''Flute + Harpe'' * 1974: Hervé Roy – ''100% Vibrato'' * 1974: Various – ''100% Trompette'' * 1974: Raymond Guiot – ''Info-Actualites'' * 1974: Hervé Roy Et Pierre Bachelet – ''[[Retrospectives]]'' * 1974: Bernard Estardy – ''Claviers'' * 1975: Mat Camison / Pierre-Alain Dahan – ''[[T.V. Themes]]'' * 1975: Various – ''Indicatifs'' * 1975: Various – ''T.V. Series'' * 1975: Gabriel Yared / Alan Feanch – ''Vocals'' * 1975: Various – ''Grand Air'' * 1975: Alan Feanch – ''Pianos Electriques'' * 1975: Bernard Lubat – ''Vibrations - Volume 2'' * 1975: Bernard Estardy / Alan Feanch – ''Electronics'' * 1975: Hervé Roy – ''Locomotion'' * 1975: Raymond Guiot – ''Flutes + Guitares'' * 1975: Michel Gonet – ''T. V. News'' * 1975: Michel Gonet – ''T.V. Flashs'' * 1976: Jean-Pierre Martin – ''Guitars & Company'' * 1976: Pierre-Alain Dahan Et Slim Pezin – ''Neo Rythmiques'' * 1976: Raymond Guiot – ''Basse Contre Basse'' * 1976: Various – ''Musique En Stock Volume 2'' * 1976: Bernard Estardy – ''Claviers Volume 2'' * 1976: Michel Gonet / Alan Feanch – ''TV Evocations (Volume 1)'' * 1976: Alan Feanch – ''TV Evocations (Volume 2)'' * 1976: Michel Gonet / Alan Feanch – ''TV Séquences'' * 1976: Michel Gonet – ''Mondial Scoop'' * 1976: Michel Gonet – ''Phasing News (Volume 1)'' * 1976: Michel Gonet – ''Phasing News (Volume 2)'' * 1976: Jean-Pierre Martin – ''Guitars & Company Volume 2'' * 1976: Jean Schultheis – ''Hot Time'' * [[1980]]: Marc Chantereau & Pierre-Alain Dahan – ''Operation Hypnosis'' * 1980: Sauveur Mallia – ''Automation'' * 1980: Jean-Pierre Martin – ''Guitars & Company - Volume 3'' * 1980: Various – ''Maxi-Music (Volume 2)'' * 1980: Marc Chantereau & Pierre-Alain Dahan – ''Synthesis 1'' * 1980: Marc Chantereau Et Pierre-Alain Dahan – ''Synthesis 2'' * [[1981]]: Sauveur Mallia – ''Cosmosynthetic Vol. 1'' * 1981: Sauveur Mallia – ''Cosmosynthetic Vol. 2'' * 1981: Marc Chantereau - Pierre Alain Dahan - Slim Pezin – ''Rock & Reggae'' * 1981: Marc Chantereau - Pierre-Alain Dahan - Slim Pezin – ''Percussions & Company'' * [[1983]]: Jean-Pierre Martin – ''100% Guitare - Volume 3'' * 1983: Various – ''Neo-Classiques - Volume 2'' * 1983: Marc Chantereau & Pierre-Alain Dahan – ''Vibrations - Volume 3'' * 1980: Various – ''Maxi-Music - Volume 3'' * 1983: Sauveur Mallia – ''Automation - Volume 2'' * 1983: Various – ''L'Epingle Noire'' * [[1984]]: Sauveur Mallia – ''Percussions Modernes (Volume 1)'' * 1984: Slim Pezin – ''Percussions Modernes (Volume 2)'' * 1984: Marc Chantereau & Pierre-Alain Dahan – ''Percussions Modernes (Volume 3)'' == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Pozri aj == * ''[[O.K. Chicago]]'' * ''[[The Time Machine]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Hudba|Hudobný}} * [https://www.tele-music.com/ Oficiálny web] * [https://www.discogs.com/fr/label/12951-Tele-Music Tele Music] na [[Discogs]] * [https://soundcloud.com/tele-music-769865106 SoundCloud] * [https://www.tracklib.com/songs/labels/tele-music Tracklib] [[Kategória:Francúzske hudobné vydavateľstvá]] [[Kategória:Podniky založené v 1966]] [[Kategória:Podniky v Paríži]] q39pb9ib7nyqulplig72w729j9mxgyg Slzy Bosporu 0 753368 8255021 8253895 2026-07-28T21:54:05Z ~2026-42048-05 301462 8255021 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Slzy Bosporu | en = Elveda Derken | logo = | krajina = {{minivlajka|TUR}} [[Turecko]] | dĺžka = {{minivlajka|TUR}} 80 minút<br>{{minivlajka|SVK}} 40 minút | počet častí = {{minivlajka|TUR}} 51 epizód<br>{{minivlajka|SVK}} 102 epizód | počet sérií = 2 | jazyk = [[turečtina]] | slogan = | hudba = | réžia = Hilal Saral | scenár = Özgür Evren Heptürk | námet = | žáner = dramatický seriál | rok orig = 21. marec 2007 – 17. jún 2008 | tv orig = [[Kanal D]] | rok sk = 12. apríl 2011 – 17. august 2011 | tv sk = [[TV Doma]] | obsadenie = [[Ece Uslu]]<br>[[Gökhan Tepe]]<br>[[Burcu Kara]]<br>[[İncilay Şahin]]<br>[[Sinan Sümer]]<br>[[Tansel Öngel]]<br>[[Aydan Kaya]]<br>[[Fatma Karanfil]]<br>[[Sait Genay]]<br>[[Seda Güven]] | webstránky = }} '''''Slzy Bosporu''''' ({{v jazyku|tur}}''Elveda Derken'') je [[Turecko|turecký]] dramatický seriál z produkcie spoločnosti Yağmur Ajans pre televíziu [[Kanal D]] v rokoch [[2007]] – [[2008]]. V hlavných úlohách účinkovali herci [[Ece Uslu]], [[Sinan Sümer]], [[Burcu Kara]] a [[Gökhan Tepe]]. Na Slovensku tento seriál vysielala [[TV Doma]] prvýkrát od 12. apríla [[2011]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slzy Bosporu: 1. a 2. epizóda | url = http://doma.markiza.sk/clanok-14411-slzy-bosporu-1.-a-2.-epizoda| dátum prístupu = 2026-07-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110414133530/http://doma.markiza.sk/clanok-14411-slzy-bosporu-1.-a-2.-epizoda | dátum archivácie = 2011-04-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dnes štartuje ďalšia turecká telenovela | url = https://medialne.trend.sk/televizia/dnes-startuje-dalsia-turecka-telenovela | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2011-04-12 | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slzy Bosporu bodovali aj včera | url = https://medialne.trend.sk/televizia/slzy-bosporu-bodovali-aj-vcera | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2011-04-15 | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = sk }}</ref> do 17. augusta [[2011]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slzy Bosporu: 102. epizóda | url = https://www.markiza.sk/clanok/476394-slzy-bosporu-102-epizoda | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2011-08-17 | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = sk }}</ref> a druhýkrát od 22. júla [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slzy Bosporu: 1. epizóda | url = https://www.markiza.sk/clanok/451479-slzy-bosporu-1-epizoda | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2013-07-19 | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = sk }}</ref> do 21. decembra [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program - program televíznych staníc - aktuálny TV program 21 TV staníc s možnosťou filtrácie a výberu programov, 21. december 2013 | url = http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20131221 | dátum prístupu = 2026-07-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150610113539/www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20131221 | dátum archivácie = 2015-06-10}}</ref>. == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[Ece Uslu]] |''Lale Bağcan Aydın'' |[[Zuzana Skopálová]] |- |[[Burcu Kara]] |''Zeynep'' |[[Gabriela Škrabáková]] |- |[[Gökhan Tepe]] |''Ateş Ünal'' |[[Ján Tréger]] |- |[[Sinan Sümer]] |''Ege Aydın'' |[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |- |[[Tansel Öngel]] |''Kerim'' |[[Peter Krajčovič]] |- |[[Aydan Kaya]] |''Şeyda'' |[[Daniela Mackovičová]] |- |[[Fatma Karanfil]] |''Ulviye'' |[[Táňa Radeva|Tatiana Radeva]] |- |[[Sait Genay]] |''Selçuk'' |[[Ivan Romančík]] |- |[[Seda Güven]] |''Eda Bağcan'' |[[Vanda Ružičková]] |- |[[Gökhan Aydınlı]] |''Berk'' |[[Marián Slovák]] |- |[[Derya Dönmez]] |''Esin Irmak'' | |- |[[Işık Aras]] |''Adile'' |[[Oľga Solárová]] |- |[[Beliz İnal]] |''Ayşe'' |[[Zuzana Dančiaková]] |- |[[Ebru Bilingen]] |''Ebru'' |[[Andrea Karnasová]] |- |[[Müge Arda]] |''Pınar'' |[[Lenka Košická]] |- |[[İncilay Şahin]] |''Şahika'' |[[Tatiana Kulíšková]] |- |[[Coşkun Özmeriç]] |''Hikmet'' | |- |[[Emre Aksoy]] |''Barış'' |[[Michal Domonkoš]] |- |[[Ece Bostancı]] |''Zeynep Asu'' |[[Dominika Janáková]] |- |[[Kübra Ayça Turan]] |''Ece Aydın'' |[[Tamara Grožáková]] |- |[[Çağla Şimşek]] |''Naz Aydın'' |[[Bianka Bucková]] |- |[[Buket Tuba Güzel]] |''Gül'' | |- |[[Seyfettin Karadayı]] |''Kasım'' | |- |[[Erdoğan Tutkun]] |''Dr. Erdoğan'' | |- |[[Emre Armağan Özcan]] |''Profesor Sami'' | |- |[[İlker Kurt]] |''Çağdaş'' | |- |[[Aykut Taşkın]] |''Cevahir'' | |- |[[Mustafa Şimşek]] |''Murat'' |[[Miroslav Trnavský]] |- |[[Simge Selçuk]] |''Tuna Çetinkaya'' |[[Zuzana Kyzeková]] |- |[[Ayben Uz]] |''Süreyya'' |[[Eva Matejková]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=295074|názov=Slzy Bosporu}} * {{imdb film|id=0991290|názov=Slzy Bosporu}} [[Kategória:Turecké televízne seriály]] [[Kategória:Turecké telenovely]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2007]] 3a20bnog67znvxnji7z34jg7nytvmye Pavol Maďar 0 753378 8255069 8254132 2026-07-29T07:31:19Z Veronica Renata Santangelo 300791 infobox 8255069 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Maďar | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský krajinský hodnostár | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = medzi [[20. december|20. decembrom]] [[1361]] a [[8. máj|8. májom]] [[1362]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = '''Magyar''', '''Magar''', '''Maghar''', '''Magiar'''; maď. ''Magyar Pál'' | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = krajinský hodnostár v službách kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} {{na úpravu|infobox}} '''Pavol Maďar''' (tiež '''Magyar''', '''Magar''', '''Maghar''', '''Magiar'''; maď. ''Magyar Pál''<ref name="MÉL">Magyar Pál. In: Kenyeres, Ágnes (ed.). ''Magyar életrajzi lexikon''. 2, Budapest 1982, s. 122.</ref>; * ? – † medzi [[20. december|20. decembrom]] [[1361]] a [[8. máj|8. májom]] [[1362]]) bol uhorský krajinský hodnostár. Už od skorej mladosti pôsobil v službách kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]]<ref name="MÉL"/> V rokoch 1322 až 1342 bol [[kastelán]]om hradu [[Gýmeš]], v rokoch 1324 až 1326 [[Taverník|taverníkom]] a v roku 1340 [[Hlavný pokladník|kráľovským pokladníkom]].<ref name="MÉL"/> Spravoval majetky v [[Satumarská župa (Uhorsko)|Satumarskej]], [[Sabolčská župa|Sabolčskej]], [[Sriemska župa|Sriemskej]] a [[Temešvárska župa (Uhorsko)|Temešvárskej stolici]]. V júli 1322 neoprávnene zaujal hrad [[Branč (hrad)|Branč]] pri [[Nitra|Nitre]], ktorý patril istému Martinovi, synovi Bugára.<ref>Maďar, Pavol. In: ''[[Slovenský biografický slovník]]''. IV. zväzok. Martin 1990, s. 15.</ref><ref>Maďar, Pavol. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska]]''. VI. Martin 2017, s. 37.</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maďar, Pavol}} [[Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 14. storočia]] [[Kategória:Uhorské osobnosti]] 2yuhfnpm66sxeuggkyn8fqsvybcmg4s 8255128 8255069 2026-07-29T11:12:58Z Scholastikos 174170 8255128 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Maďar | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský krajinský hodnostár | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = medzi [[20. december|20. decembrom]] [[1361]] a [[8. máj|8. májom]] [[1362]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = Magyar, Magar, Maghar, Magiar; maď. Magyar Pál | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = krajinský hodnostár v službách kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = História | Portál3 = }} '''Pavol Maďar''' (tiež '''Magyar''', '''Magar''', '''Maghar''', '''Magiar'''; maď. ''Magyar Pál''<ref name="MÉL">Magyar Pál. In: Kenyeres, Ágnes (ed.). ''Magyar életrajzi lexikon''. 2, Budapest 1982, s. 122.</ref>; * ? – † medzi [[20. december|20. decembrom]] [[1361]] a [[8. máj|8. májom]] [[1362]]) bol uhorský krajinský hodnostár. Už od skorej mladosti pôsobil v službách kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]]<ref name="MÉL"/> V rokoch 1322 až 1342 bol [[kastelán]]om hradu [[Gýmeš]], v rokoch 1324 až 1326 [[Taverník|taverníkom]] a v roku 1340 [[Hlavný pokladník|kráľovským pokladníkom]].<ref name="MÉL"/> Spravoval majetky v [[Satumarská župa (Uhorsko)|Satumarskej]], [[Sabolčská župa|Sabolčskej]], [[Sriemska župa|Sriemskej]] a [[Temešvárska župa (Uhorsko)|Temešvárskej stolici]]. V júli 1322 neoprávnene zaujal hrad [[Branč (hrad)|Branč]] pri [[Nitra|Nitre]], ktorý patril istému Martinovi, synovi Bugára.<ref>Maďar, Pavol. In: ''[[Slovenský biografický slovník]]''. IV. zväzok. Martin 1990, s. 15.</ref><ref>Maďar, Pavol. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska]]''. VI. Martin 2017, s. 37.</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maďar, Pavol}} [[Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 14. storočia]] [[Kategória:Uhorské osobnosti]] 7syv031kspezb35llrslpy08txci1tp Alexandra Alvarová 0 753393 8254853 8254547 2026-07-28T17:48:56Z IronLiberty 280078 /* Zdroj */ fix zdroj 8254853 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandra Alvarová | Rodné meno = Alexandra Makovičková | Popis osoby = česká publicistka, novinárka, prekladateľka, PR manažérka a autorka | Dátum narodenia = {{dnv|1967|6|1}} | Miesto narodenia = [[Beroun]], [[Československo]] | Štátna príslušnosť = [[Česko]] (aj kanadské občianstvo) | Alma mater = | Národnosť = [[česká]] | Zamestnanie = Radio Free America, Kanárci v síti | Štát pôsobenia = [[Spojené štáty]], [[Česko]] | Známa vďaka = knihy Průmysl lži (2017) a Krmit démony (2020);<br/>expertka v oblasti propagandy, dezinformácií a hybridnej vojny | Bydlisko = [[Spojené štáty]] | Profesia = publicistka, novinárka, prekladateľka, PR manažérka, autorka }} '''Alexandra Alvarová''' (* [[1. jún|1. júna]] [[1967]]), známa aj ako '''Alex Alvarová,''' je [[Česko|česká]] [[Publicista|publicistka]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|titul=The (Post)Covid Era: The Middle Class in Focus|vydavateľ=Wilfried Martens Centre for European Studies|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-88350-07-1|strany=|priezvisko2=Nass|meno2=Elmar|priezvisko3=Heitz|meno3=Horst|jazyk=en|url=https://www.martenscentre.eu/wp-content/uploads/2020/11/The-Post-Covid-Era-The-Middle-Class-in-Focus.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sváteční slovo publicistky Alexandry Alvarové | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/880349-svatecni-slovo/211562216100021/ | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová - Názory Aktuálně.cz|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=http://blog.aktualne.cz/blogy/alexandra-alvarova.php|url archívu=https://web.archive.org/web/20210527100727/http://blog.aktualne.cz/blogy/alexandra-alvarova.php?itemid=12420|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2011-01-01|dátum prístupu=2026-07-27|dátum archivácie=2021-05-27|jazyk=cs}}</ref> a [[Novinár|novinárka]].<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reportéři ČT: Ruský organizovaný zločin pere v Česku špinavé peníze. Firma vytvořila dojem, že pomáhá dětem z Ukrajiny | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/reporteri-ct-rusky-organizovany-zlocin-pere-v-cesku-spinave-penize-firma-vytvorila-dojem-ze-pomaha-d-14564 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2022-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/autor/alexandraalvarova/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> Je odborníčkou na [[Propaganda|propagandu]], [[Dezinformácia|dezinformácie]] a špecialistkou na [[public relations]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šťáhlavský | meno = David | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tesařová | meno2 = Kateřina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Lidé si zvykli, že média nemusí uvádět pravdu, říká expertka na fake news Alexandra Alvarová | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/dezinforamce-fake-news-media-alexandra-alvarova-socialni-site-internet-prumysl_1804080800_dp | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2018-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Od roku 1996 pracuje v oblasti politického marketingu a [[Hovorca|verejnej komunikácie]].<ref name=":0" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Za KDU-ČSL bude nově mluvit Alexandra Alvarová | url = https://www.kdu.cz/aktualne/archiv/2012/za-kdu-csl-bude-nove-mluvit-alexandra-alvarova | vydavateľ = KDU-ČSL | miesto = | dátum vydania = 2012-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hodnotiaca komisia | url = https://konspiratori.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251221101031/https://konspiratori.sk/ | vydavateľ = konspiratori.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | dátum archivácie = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref> Je známa popularizáciou tém ako [[hybridná vojna]], psychologické operácie a [[Mediálna výchova|mediálna gramotnosť]].<ref name=":0" /><ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Disinforming Ourselves to Death: Propaganda, Social Media, Data Weapons In the Age of AI | url = https://www.youtube.com/watch?v=NSL9YW3PeuM | vydavateľ = NATO Association Canada | miesto = | dátum vydania = 2020-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> == Život a kariéra == Alexandra Alvarová sa narodila v roku 1967 v [[Beroun|Beroune]] v [[Česko-Slovensko|Československu]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Médialog: Alexandra Alvarová | url = https://www.knihovnaberoun.cz/akce/medialog-alexandra-alvarova/ | vydavateľ = Knihovna Beroun | miesto = | dátum vydania = 2025-04-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Alvarová | url = https://www.hlidacstatu.cz/osoba/alexandra-alvarova | vydavateľ = Hlídač státu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> V roku 1985 absolvovala [[gymnázium]] v Beroune a zapísala sa na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe]] (AMU). V roku 1988 emigrovala do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]], kde pracovala ako obchodná zástupkyňa.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Alvarová | url = https://strednicechy.kdu.cz/aktualne/archiv/2013/alexandra-alvarova | vydavateľ = KDÚ-ČSL | miesto = | dátum vydania = 2013-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> V rokoch 1992 až 1993 pracovala ako vedúca redakcie zahraničného spravodajstva v denníku ''Lidová demokracie''. V rokoch 1993 až 1995 pôsobila ako poradkyňa podpredsedu Poslaneckej snemovne [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]] v oblasti legislatívy a teórie [[Masmédium|masmédií]]. V rokoch 1995 až 1999 bola spolumajiteľkou [[Práca s verejnosťou|PR agentúry]] Cardinal. V rokoch 1996 až 2012 striedavo pracovala vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Praha|Prahe]] na rôznych pozíciách v oblasti poradenstva, [[Marketing|marketingu]] a [[Hovorca|verejnej komunikácie]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa v rokoch 2006 až 2012 podieľala na testovaní centrálnych systémov [[Banka (inštitúcia)|bánk]] a [[Poisťovňa|poisťovní]].<ref name=":7" /><ref name=":5" /> Od 90. rokov spolupracovala s rôznymi médiami (1994{{--}}2006), písala scenáre pre [[Česká televize|''Českú televíziu'']], ''[[Český rozhlas]]'' atď. Písala články pre ''Ekonom'' a ''Hospodářské noviny'' (2003{{--}}2006). Angažovala sa aj vo výučbe [[Neverbálna komunikácia|neverbálnej komunikácie]] (2000{{--}}2006).<ref name=":7" /><ref name=":1" /> V rokoch 2012 až 2014 pracovala ako vedúca politického marketingu<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Disinforming Ourselves to Death: Propaganda, Social Media, Data Weapons In the Age of AI – A Moderated Discussion with Alexandra Alvarova | url = https://natoassociation.ca/moderated-discussion-with-alexandra-alvarova/ | vydavateľ = NATO Association Canada | miesto = | dátum vydania = 2020-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> a [[Hovorca|hovorkyňa]] strany [[KDU-ČSL]].<ref name=":5" /> V roku 2013 kandidovala aj do Poslaneckej snemovne v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.kdu.cz/getmedia/56d655ba-1067-4aab-9bd3-bb1000f104ca/REOVKL_STC.pdf.aspx | titul = Kandidátní listina pro volby do poslanecké sněmovny parlamentu ČR 2013 | dátum prístupu = 2026-07-27 | vydavateľ = KDÚ-ČSL | jazyk = cs}}</ref> Od roku 2014 pracovala v KDU-ČSL ako PR poradkyňa Pavla Svobodu, vtedajšieho predsedu právneho výboru [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":8" /> V roku 2016 odstúpila z tejto funkcie a presťahovala sa s rodinou do [[Vancouver|Vancouveru]] v [[Kanada|Kanade]],<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhovor s Alexandrou Alvarovou | url = https://olomouc.rozhlas.cz/rozhovor-s-alexandrou-alvarovou-8133546 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2019-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Britská Kolumbie vždy přitahovala lidi svým mírným klimatem. Letošní léto to dramaticky změnilo|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/657617/britska-kolumbie-vzdy-pritahovala-lidi-svym-mirnym-klimatem-letosni-leto-to-dramaticky-zmenilo/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2021-07-02|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref> kde pokračovala v práci v oblasti komunikácie a marketingu.<ref name=":8" /> Neskôr sa presťahovala do [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Breiner | meno = Victor | autor = | odkaz na autora = | titul = Kognitívna vojna: Čo sa testovalo v malom na Slovensku, vidíme dnes vo veľkom v USA | url = https://infosecurity.sk/podcast/kognitivna-vojna-co-sa-testovalo-v-malom-na-slovensku-vidime-dnes-vo-velkom-v-usa/ | vydavateľ = InfoSecurity | miesto = | dátum vydania = 2025-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kořenář | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Alvarová : Propaganda, MAGA a informační válka | url = https://www.youtube.com/watch?v=B1H4Vt84QI0&list=PLQymKROHlWsXb3iHeoh3htItMt-llFEJm&index=15 | vydavateľ = Spiknutí | miesto = | dátum vydania = 2025-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Hovorí štyrmi jazykmi: [[Angličtina|anglicky]], [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]] a [[Ruština|rusky]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> == Aktivity == Alvarová sa od konca 21. storočia intenzívne angažuje v oblasti verejných [[Prednáška|prednášok]] a [[Vzdelávanie|vzdelávania]], pričom kladie silný dôraz na prednášky pre rôznorodé [[Publikum (obecenstvo)|publikum]] a snaží sa pomáhať pri posilňovaní odolnosti občianskej spoločnosti voči [[Manipulácia (psychológia)|manipulatívnym]] naratívom. Jej prednášky sa konajú na [[Univerzita|univerzitách]], [[Knižnica|v knižniciach]], [[Divadlo (umenie)|divadlách]] a na medzinárodných fórach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hybridní válka a dezinformace | url = https://www.youtube.com/playlist?list=PLIaSoHVdPWF-lr-vsx6-RN7dIlBGWSGi_ | vydavateľ = Lectures on Disinformation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bombík | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Svoboda médií, informační válka | url = https://www.bez-obalu.eu/inpage/svoboda-medii-desinformace-informacni-valka/ | vydavateľ = Bez Obalu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dezinformace v Kampusu Hybernská | url = https://www.kampushybernska.cz/program/dezinformace-v-kampusu-hybernska | vydavateľ = Kampus hybernská | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> [[Súbor:Wikikonference 2025 034.jpg|alt=Podcastový partner Josef Holý počas prednášky na XIV. ročníku Komunitnej wikikonferencie v novembri 2025 v Prahe.|náhľad|273x273bod|Podcastový partner Josef Holý počas prednášky na XIV. ročníku Komunitnej wikikonferencie v novembri 2025 v [[Praha|Prahe]].]] Od roku 2020 je s Josefom Holým spolutvorcom [[Podcasting|podcastu]] ''{{Lang|cs|Kanárci v síti}}'' o digitálnej [[Propaganda|propagande]], [[Hybridná vojna|hybridnej vojne]], psychologických operáciách, [[Umelá inteligencia|umelej inteligencii]] a súvisiacich aktuálnych politických udalostiach.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kanárci v síti | url = https://podmaz.sk/podcast/kanarci-v-siti | vydavateľ = podmaz.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = }}</ref> ''Přednášky pro 21.století'' je vzdelávací prednáškový cyklus spustený v roku 2025, zameraný na sprevádzanie publika komplexnými témami v oblasti informačnej vojny, [[Politika|politiky]] a spoločenských [[Manipulácia (psychológia)|manipulácií]], často v spolupráci so známymi odborníkmi na danú problematiku, s cieľom sprostredkovať hlbšie poznatky, ktoré nie sú bežne dostupné v [[Mainstream|mainstreamovej]] diskusii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Přednášky pro 21.století {{!}} Prednášky o propagandě | url = https://www.prednasky21.online/ | vydavateľ = Přednášky pro 21.století | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Témami prednášok bolo napríklad „{{Lang|fr|Padesát let neviditelného amerického pádu}}“, „{{Lang|cs|Psychoanalýza Donalda Trumpa}}“, „{{Lang|cs|Kdo je to Steve Bannon?}}“ a „USA vs {{Lang|cs|Trump a kauza Epstein}}“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alvarová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Přednášky pro 21.století | url = https://consent.youtube.com/ml?continue=https://www.youtube.com/channel/UCRZlrPuUkyFn5iTJsKNRToQ?cbrd%3D1&gl=SK&hl=sk&cm=2&pc=yt&src=1&escs=AZ-r6Z7mEilX1knVGFUj3YuV6BM9Jx8E5DEVy34Qyj-gKsWC1fjTcPqccv1GA5gCR5d-Mem92Dcj0IytvNGf_IjtHA0cGRLSJIvn | vydavateľ = RFA - Přednášky pro 21.století | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> [[Súbor:Natálie Kocábová.JPG|alt=Natálie Kocábová, partnerka Alexandry Alvarovej v projekte Radio Free America.|vľavo|náhľad|213x213bod|Natálie Kocábová, partnerka v projekte ''Radio Free America''.]] V januári 2026 založila Alvarová spolu s [[Spojené štáty|americkou]] [[Spisovateľ|spisovateľkou]] a [[Producent (umenie)|producentkou]] Natáliou Kocábovou dvojjazyčný mediálny projekt ''Radio Free America''. Projekt bol inšpirovaný tradíciou [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|''Rádia Slobodná Európa'']] a kladie si za cieľ vybudovať most medzi európskym a americkým informačným priestorom poskytovaním kontextovej [[Žurnalistika|žurnalistiky]], vysvetľovaním americkej politiky európskemu publiku a naopak a aktívnym bojom proti [[Dezinformácia|dezinformáciám]] a hybridnej [[Propaganda|propagande]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Natálie Kocábová: Trump nenávidí Ameriku, chce ji vybrakovat a absolutně zruinovat|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/natalie-kocabova-trump-nenavidi-ameriku-chce-ji-vybrakovat-a-absolutne-zruinovat|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2026-06-12|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rádio Svobodná Amerika | url = https://www.startovac.cz/projekty/radio-svobodna-amerika | vydavateľ = startovac.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Pojekt bol spustený prostredníctvom [[Crowdfunding|crowdfundingovej]] kampane. Zameriava sa predovšetkým na posilnenie transatlantických vzťahov a [[Demokracia|demokratických hodnôt]] uprostred rastúcej polarizácie.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> Medzi hosťami boli osobnosti ako Steven Hassan, Hedi Cuda, Jim Stewartson, Kristina Ciroková či Merci Shore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alvarová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Radio Free America | url = https://www.youtube.com/@rfaclub | vydavateľ = Radio Free America | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs | priezvisko2 = Natálie | meno2 = Kocábová}}</ref> Alvarová sa tiež zapojila do medzinárodnej spolupráce s odborníkmi na dezinformácie a propagandu, napríklad hosťovala v [[Podcasting|podcaste]] Radicalized, ktorý moderovali Jim Stewartson, Heidi Cuda, High Fidelity a Sean Conner, kde diskutovala o témach ako psychokulty, algokracia a radikalizácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://mluvenypanacek.cz/cizojazycne-rozhlasove-hry/318488-radicalized-65-the-new-capture-psychocults-with-alex-alvarova-and-josef-holy-radikalizovani-65-nove-ulovky-psychokulty-s-alex-alvarovou-a-josefem-holym-2023.html | jazyk = cs}}</ref> == Diskreditačné útoky == Alvarová ako odborníčka na [[Propaganda|propagandu]] a [[Dezinformácia|dezinformácie]]<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> čelí už mnoho rokov rôznym pokusom o diskreditáciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zahradila rozzuřila pozvánka na přednášku odbornice na dezinformace. Ta se mu vysmála|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/zahradila-rozzurila-pozvanka-na-prednasku-odbornice-na-dezinformace-ta-se-mu-vysmala|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2023-09-20|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> Najsilnejšiu kritiku jej adresovala Společnost pro obranu svobody projevu (SOSP), ktorá ju opakovane označila za „[[Konšpiračná teória|konšpiračnú teoretičku]]“. [[Česko|České]] [[Masmédium|médiá]] však spájajú SOSP a osoby angažované v tejto organizácii so šírením dezinformácií a proruských naratívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupka | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Sbírka na raketu Dana1 pro Ukrajinu? Nejde o trestný čin. Dezinformátoři lžou | url = https://www.denik.cz/cesko/sbirka-na-raketu-pro-ukrajinu-dana1-internet/ | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vodrážka|meno=Prokop|autor=|odkaz na autora=|titul=Spolek proti cenzuře šíří dezinformace a má konspirační uvažování, upozorňuje vnitro|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/1119381/spolek-proti-cenzure-siri-dezinformace-a-ma-konspiracni-uvazovani-upozornuje-vnitro/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2023-04-05|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Fraška pokračuje. Údajní obránci svobody slova udělí ceny zmateným osobám a dezinformátorům|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/fraska-pokracuje-udajni-obranci-svobody-slova-udeli-ceny-zmatenym-osobam-a-dezinformatorum|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2025-07-01|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fendrych|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Cenzura v Česku? Blbost. Lídři ANO se jen snaží ulovit fandy Rajchla a voliče Okamury|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=https://nazory.aktualne.cz/komentare/cenzura-v-cesku-blbost-lidri-ano-se-jen-lovi-volice-okamury/r~5f94a4c6c96011ed8980ac1f6b220ee8/?lp=1|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2023-03-24|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> == Diela == * {{Lang|cs|Průmysl lži}} (2017) – Kniha literatúry faktu, ktorá opisuje fungovanie falošných správ a špecifické manipulatívne taktiky používané v [[Hybridná vojna|hybridnej vojne]]. Spája kampaň počas [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2013|českých prezidentských volieb v roku 2013]] s [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|voľbami v USA v roku 2016]] a diskutuje o súčasnom politickom dianí a jeho súvislostiach s hybridnou vojnou a psychologickými operáciami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O dezinformacích populárně, až dryáčnicky | url = https://www.iliteratura.cz/clanek/39529-alvarova-alexandra-prumysl-lzi | vydavateľ = iliteratura.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> * {{Lang|cs|Krmit démony}} ({{V jazyku|eng|Feeding The Demons: The Conquerors of America}}) (2022) – Alegorický [[Triler|thriller]] o hybridných vojnách, inšpirovaný životom Steva Bannona a aférou Cambridge Analytica.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová: Krmit démony. Thriller, ve kterém bohužel žijeme|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/alexandra-alvarova-krmit-demony-thriller-ve-kterem-bohuzel-zijeme|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2020-09-29|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.kanarci.online/ Kanárci v síti] – [[Podcasting|podcast]] s Alexandrou Alvarovou a Josefom Holým * [https://www.prednasky21.online/ Přednášky pro 21.století] – cyklus prednášok s Alvarovou * [https://alexandra-alvarova.medium.com/ Alex Alvarová – Medium] – články od Alvarovej * [https://www.facebook.com/rfaprague Rádio Slobodná Amerika - Facebook] – dvojjazyčný mediálny projekt, ktorého spoluzakladateľkou je Alvarová == Zdroj == {{Preklad|en|Alexandra Alvarová|1366320259}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT: Alvarová, Alexandra}} [[Kategória:Osobnosti z Berouna]] [[Kategória:Narodenia v 1967]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 8anzg44o82hbirnpqk1u1rj6uzj9k6s 8254855 8254853 2026-07-28T17:51:07Z IronLiberty 280078 +info portál 8254855 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandra Alvarová | Rodné meno = Alexandra Makovičková | Popis osoby = česká publicistka, novinárka, prekladateľka, PR manažérka a autorka | Dátum narodenia = {{dnv|1967|6|1}} | Miesto narodenia = [[Beroun]], [[Československo]] | Štátna príslušnosť = [[Česko]] (aj kanadské občianstvo) | Alma mater = | Národnosť = [[česká]] | Zamestnanie = Radio Free America, Kanárci v síti | Štát pôsobenia = [[Spojené štáty]], [[Česko]] | Známa vďaka = knihy Průmysl lži (2017) a Krmit démony (2020);<br/>expertka v oblasti propagandy, dezinformácií a hybridnej vojny | Bydlisko = [[Spojené štáty]] | Profesia = publicistka, novinárka, prekladateľka, PR manažérka, autorka | Portál1 = Česko | Portál2 = Literatúra }} '''Alexandra Alvarová''' (* [[1. jún|1. júna]] [[1967]]), známa aj ako '''Alex Alvarová,''' je [[Česko|česká]] [[Publicista|publicistka]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|titul=The (Post)Covid Era: The Middle Class in Focus|vydavateľ=Wilfried Martens Centre for European Studies|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-88350-07-1|strany=|priezvisko2=Nass|meno2=Elmar|priezvisko3=Heitz|meno3=Horst|jazyk=en|url=https://www.martenscentre.eu/wp-content/uploads/2020/11/The-Post-Covid-Era-The-Middle-Class-in-Focus.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sváteční slovo publicistky Alexandry Alvarové | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/880349-svatecni-slovo/211562216100021/ | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová - Názory Aktuálně.cz|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=http://blog.aktualne.cz/blogy/alexandra-alvarova.php|url archívu=https://web.archive.org/web/20210527100727/http://blog.aktualne.cz/blogy/alexandra-alvarova.php?itemid=12420|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2011-01-01|dátum prístupu=2026-07-27|dátum archivácie=2021-05-27|jazyk=cs}}</ref> a [[Novinár|novinárka]].<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reportéři ČT: Ruský organizovaný zločin pere v Česku špinavé peníze. Firma vytvořila dojem, že pomáhá dětem z Ukrajiny | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/reporteri-ct-rusky-organizovany-zlocin-pere-v-cesku-spinave-penize-firma-vytvorila-dojem-ze-pomaha-d-14564 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2022-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/autor/alexandraalvarova/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> Je odborníčkou na [[Propaganda|propagandu]], [[Dezinformácia|dezinformácie]] a špecialistkou na [[public relations]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šťáhlavský | meno = David | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tesařová | meno2 = Kateřina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Lidé si zvykli, že média nemusí uvádět pravdu, říká expertka na fake news Alexandra Alvarová | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/dezinforamce-fake-news-media-alexandra-alvarova-socialni-site-internet-prumysl_1804080800_dp | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2018-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Od roku 1996 pracuje v oblasti politického marketingu a [[Hovorca|verejnej komunikácie]].<ref name=":0" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Za KDU-ČSL bude nově mluvit Alexandra Alvarová | url = https://www.kdu.cz/aktualne/archiv/2012/za-kdu-csl-bude-nove-mluvit-alexandra-alvarova | vydavateľ = KDU-ČSL | miesto = | dátum vydania = 2012-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hodnotiaca komisia | url = https://konspiratori.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251221101031/https://konspiratori.sk/ | vydavateľ = konspiratori.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | dátum archivácie = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref> Je známa popularizáciou tém ako [[hybridná vojna]], psychologické operácie a [[Mediálna výchova|mediálna gramotnosť]].<ref name=":0" /><ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Disinforming Ourselves to Death: Propaganda, Social Media, Data Weapons In the Age of AI | url = https://www.youtube.com/watch?v=NSL9YW3PeuM | vydavateľ = NATO Association Canada | miesto = | dátum vydania = 2020-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> == Život a kariéra == Alexandra Alvarová sa narodila v roku 1967 v [[Beroun|Beroune]] v [[Česko-Slovensko|Československu]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Médialog: Alexandra Alvarová | url = https://www.knihovnaberoun.cz/akce/medialog-alexandra-alvarova/ | vydavateľ = Knihovna Beroun | miesto = | dátum vydania = 2025-04-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Alvarová | url = https://www.hlidacstatu.cz/osoba/alexandra-alvarova | vydavateľ = Hlídač státu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> V roku 1985 absolvovala [[gymnázium]] v Beroune a zapísala sa na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe]] (AMU). V roku 1988 emigrovala do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]], kde pracovala ako obchodná zástupkyňa.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Alvarová | url = https://strednicechy.kdu.cz/aktualne/archiv/2013/alexandra-alvarova | vydavateľ = KDÚ-ČSL | miesto = | dátum vydania = 2013-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> V rokoch 1992 až 1993 pracovala ako vedúca redakcie zahraničného spravodajstva v denníku ''Lidová demokracie''. V rokoch 1993 až 1995 pôsobila ako poradkyňa podpredsedu Poslaneckej snemovne [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]] v oblasti legislatívy a teórie [[Masmédium|masmédií]]. V rokoch 1995 až 1999 bola spolumajiteľkou [[Práca s verejnosťou|PR agentúry]] Cardinal. V rokoch 1996 až 2012 striedavo pracovala vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Praha|Prahe]] na rôznych pozíciách v oblasti poradenstva, [[Marketing|marketingu]] a [[Hovorca|verejnej komunikácie]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa v rokoch 2006 až 2012 podieľala na testovaní centrálnych systémov [[Banka (inštitúcia)|bánk]] a [[Poisťovňa|poisťovní]].<ref name=":7" /><ref name=":5" /> Od 90. rokov spolupracovala s rôznymi médiami (1994{{--}}2006), písala scenáre pre [[Česká televize|''Českú televíziu'']], ''[[Český rozhlas]]'' atď. Písala články pre ''Ekonom'' a ''Hospodářské noviny'' (2003{{--}}2006). Angažovala sa aj vo výučbe [[Neverbálna komunikácia|neverbálnej komunikácie]] (2000{{--}}2006).<ref name=":7" /><ref name=":1" /> V rokoch 2012 až 2014 pracovala ako vedúca politického marketingu<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Disinforming Ourselves to Death: Propaganda, Social Media, Data Weapons In the Age of AI – A Moderated Discussion with Alexandra Alvarova | url = https://natoassociation.ca/moderated-discussion-with-alexandra-alvarova/ | vydavateľ = NATO Association Canada | miesto = | dátum vydania = 2020-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> a [[Hovorca|hovorkyňa]] strany [[KDU-ČSL]].<ref name=":5" /> V roku 2013 kandidovala aj do Poslaneckej snemovne v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.kdu.cz/getmedia/56d655ba-1067-4aab-9bd3-bb1000f104ca/REOVKL_STC.pdf.aspx | titul = Kandidátní listina pro volby do poslanecké sněmovny parlamentu ČR 2013 | dátum prístupu = 2026-07-27 | vydavateľ = KDÚ-ČSL | jazyk = cs}}</ref> Od roku 2014 pracovala v KDU-ČSL ako PR poradkyňa Pavla Svobodu, vtedajšieho predsedu právneho výboru [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":8" /> V roku 2016 odstúpila z tejto funkcie a presťahovala sa s rodinou do [[Vancouver|Vancouveru]] v [[Kanada|Kanade]],<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhovor s Alexandrou Alvarovou | url = https://olomouc.rozhlas.cz/rozhovor-s-alexandrou-alvarovou-8133546 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2019-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Britská Kolumbie vždy přitahovala lidi svým mírným klimatem. Letošní léto to dramaticky změnilo|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/657617/britska-kolumbie-vzdy-pritahovala-lidi-svym-mirnym-klimatem-letosni-leto-to-dramaticky-zmenilo/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2021-07-02|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref> kde pokračovala v práci v oblasti komunikácie a marketingu.<ref name=":8" /> Neskôr sa presťahovala do [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Breiner | meno = Victor | autor = | odkaz na autora = | titul = Kognitívna vojna: Čo sa testovalo v malom na Slovensku, vidíme dnes vo veľkom v USA | url = https://infosecurity.sk/podcast/kognitivna-vojna-co-sa-testovalo-v-malom-na-slovensku-vidime-dnes-vo-velkom-v-usa/ | vydavateľ = InfoSecurity | miesto = | dátum vydania = 2025-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kořenář | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Alvarová : Propaganda, MAGA a informační válka | url = https://www.youtube.com/watch?v=B1H4Vt84QI0&list=PLQymKROHlWsXb3iHeoh3htItMt-llFEJm&index=15 | vydavateľ = Spiknutí | miesto = | dátum vydania = 2025-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Hovorí štyrmi jazykmi: [[Angličtina|anglicky]], [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]] a [[Ruština|rusky]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> == Aktivity == Alvarová sa od konca 21. storočia intenzívne angažuje v oblasti verejných [[Prednáška|prednášok]] a [[Vzdelávanie|vzdelávania]], pričom kladie silný dôraz na prednášky pre rôznorodé [[Publikum (obecenstvo)|publikum]] a snaží sa pomáhať pri posilňovaní odolnosti občianskej spoločnosti voči [[Manipulácia (psychológia)|manipulatívnym]] naratívom. Jej prednášky sa konajú na [[Univerzita|univerzitách]], [[Knižnica|v knižniciach]], [[Divadlo (umenie)|divadlách]] a na medzinárodných fórach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hybridní válka a dezinformace | url = https://www.youtube.com/playlist?list=PLIaSoHVdPWF-lr-vsx6-RN7dIlBGWSGi_ | vydavateľ = Lectures on Disinformation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bombík | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Svoboda médií, informační válka | url = https://www.bez-obalu.eu/inpage/svoboda-medii-desinformace-informacni-valka/ | vydavateľ = Bez Obalu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dezinformace v Kampusu Hybernská | url = https://www.kampushybernska.cz/program/dezinformace-v-kampusu-hybernska | vydavateľ = Kampus hybernská | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> [[Súbor:Wikikonference 2025 034.jpg|alt=Podcastový partner Josef Holý počas prednášky na XIV. ročníku Komunitnej wikikonferencie v novembri 2025 v Prahe.|náhľad|273x273bod|Podcastový partner Josef Holý počas prednášky na XIV. ročníku Komunitnej wikikonferencie v novembri 2025 v [[Praha|Prahe]].]] Od roku 2020 je s Josefom Holým spolutvorcom [[Podcasting|podcastu]] ''{{Lang|cs|Kanárci v síti}}'' o digitálnej [[Propaganda|propagande]], [[Hybridná vojna|hybridnej vojne]], psychologických operáciách, [[Umelá inteligencia|umelej inteligencii]] a súvisiacich aktuálnych politických udalostiach.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kanárci v síti | url = https://podmaz.sk/podcast/kanarci-v-siti | vydavateľ = podmaz.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = }}</ref> ''Přednášky pro 21.století'' je vzdelávací prednáškový cyklus spustený v roku 2025, zameraný na sprevádzanie publika komplexnými témami v oblasti informačnej vojny, [[Politika|politiky]] a spoločenských [[Manipulácia (psychológia)|manipulácií]], často v spolupráci so známymi odborníkmi na danú problematiku, s cieľom sprostredkovať hlbšie poznatky, ktoré nie sú bežne dostupné v [[Mainstream|mainstreamovej]] diskusii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Přednášky pro 21.století {{!}} Prednášky o propagandě | url = https://www.prednasky21.online/ | vydavateľ = Přednášky pro 21.století | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Témami prednášok bolo napríklad „{{Lang|fr|Padesát let neviditelného amerického pádu}}“, „{{Lang|cs|Psychoanalýza Donalda Trumpa}}“, „{{Lang|cs|Kdo je to Steve Bannon?}}“ a „USA vs {{Lang|cs|Trump a kauza Epstein}}“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alvarová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Přednášky pro 21.století | url = https://consent.youtube.com/ml?continue=https://www.youtube.com/channel/UCRZlrPuUkyFn5iTJsKNRToQ?cbrd%3D1&gl=SK&hl=sk&cm=2&pc=yt&src=1&escs=AZ-r6Z7mEilX1knVGFUj3YuV6BM9Jx8E5DEVy34Qyj-gKsWC1fjTcPqccv1GA5gCR5d-Mem92Dcj0IytvNGf_IjtHA0cGRLSJIvn | vydavateľ = RFA - Přednášky pro 21.století | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> [[Súbor:Natálie Kocábová.JPG|alt=Natálie Kocábová, partnerka Alexandry Alvarovej v projekte Radio Free America.|vľavo|náhľad|213x213bod|Natálie Kocábová, partnerka v projekte ''Radio Free America''.]] V januári 2026 založila Alvarová spolu s [[Spojené štáty|americkou]] [[Spisovateľ|spisovateľkou]] a [[Producent (umenie)|producentkou]] Natáliou Kocábovou dvojjazyčný mediálny projekt ''Radio Free America''. Projekt bol inšpirovaný tradíciou [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|''Rádia Slobodná Európa'']] a kladie si za cieľ vybudovať most medzi európskym a americkým informačným priestorom poskytovaním kontextovej [[Žurnalistika|žurnalistiky]], vysvetľovaním americkej politiky európskemu publiku a naopak a aktívnym bojom proti [[Dezinformácia|dezinformáciám]] a hybridnej [[Propaganda|propagande]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Natálie Kocábová: Trump nenávidí Ameriku, chce ji vybrakovat a absolutně zruinovat|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/natalie-kocabova-trump-nenavidi-ameriku-chce-ji-vybrakovat-a-absolutne-zruinovat|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2026-06-12|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rádio Svobodná Amerika | url = https://www.startovac.cz/projekty/radio-svobodna-amerika | vydavateľ = startovac.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Pojekt bol spustený prostredníctvom [[Crowdfunding|crowdfundingovej]] kampane. Zameriava sa predovšetkým na posilnenie transatlantických vzťahov a [[Demokracia|demokratických hodnôt]] uprostred rastúcej polarizácie.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> Medzi hosťami boli osobnosti ako Steven Hassan, Hedi Cuda, Jim Stewartson, Kristina Ciroková či Merci Shore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alvarová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Radio Free America | url = https://www.youtube.com/@rfaclub | vydavateľ = Radio Free America | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs | priezvisko2 = Natálie | meno2 = Kocábová}}</ref> Alvarová sa tiež zapojila do medzinárodnej spolupráce s odborníkmi na dezinformácie a propagandu, napríklad hosťovala v [[Podcasting|podcaste]] Radicalized, ktorý moderovali Jim Stewartson, Heidi Cuda, High Fidelity a Sean Conner, kde diskutovala o témach ako psychokulty, algokracia a radikalizácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://mluvenypanacek.cz/cizojazycne-rozhlasove-hry/318488-radicalized-65-the-new-capture-psychocults-with-alex-alvarova-and-josef-holy-radikalizovani-65-nove-ulovky-psychokulty-s-alex-alvarovou-a-josefem-holym-2023.html | jazyk = cs}}</ref> == Diskreditačné útoky == Alvarová ako odborníčka na [[Propaganda|propagandu]] a [[Dezinformácia|dezinformácie]]<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> čelí už mnoho rokov rôznym pokusom o diskreditáciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zahradila rozzuřila pozvánka na přednášku odbornice na dezinformace. Ta se mu vysmála|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/zahradila-rozzurila-pozvanka-na-prednasku-odbornice-na-dezinformace-ta-se-mu-vysmala|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2023-09-20|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> Najsilnejšiu kritiku jej adresovala Společnost pro obranu svobody projevu (SOSP), ktorá ju opakovane označila za „[[Konšpiračná teória|konšpiračnú teoretičku]]“. [[Česko|České]] [[Masmédium|médiá]] však spájajú SOSP a osoby angažované v tejto organizácii so šírením dezinformácií a proruských naratívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupka | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Sbírka na raketu Dana1 pro Ukrajinu? Nejde o trestný čin. Dezinformátoři lžou | url = https://www.denik.cz/cesko/sbirka-na-raketu-pro-ukrajinu-dana1-internet/ | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vodrážka|meno=Prokop|autor=|odkaz na autora=|titul=Spolek proti cenzuře šíří dezinformace a má konspirační uvažování, upozorňuje vnitro|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/1119381/spolek-proti-cenzure-siri-dezinformace-a-ma-konspiracni-uvazovani-upozornuje-vnitro/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2023-04-05|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Fraška pokračuje. Údajní obránci svobody slova udělí ceny zmateným osobám a dezinformátorům|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/fraska-pokracuje-udajni-obranci-svobody-slova-udeli-ceny-zmatenym-osobam-a-dezinformatorum|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2025-07-01|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fendrych|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Cenzura v Česku? Blbost. Lídři ANO se jen snaží ulovit fandy Rajchla a voliče Okamury|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=https://nazory.aktualne.cz/komentare/cenzura-v-cesku-blbost-lidri-ano-se-jen-lovi-volice-okamury/r~5f94a4c6c96011ed8980ac1f6b220ee8/?lp=1|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2023-03-24|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> == Diela == * {{Lang|cs|Průmysl lži}} (2017) – Kniha literatúry faktu, ktorá opisuje fungovanie falošných správ a špecifické manipulatívne taktiky používané v [[Hybridná vojna|hybridnej vojne]]. Spája kampaň počas [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2013|českých prezidentských volieb v roku 2013]] s [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|voľbami v USA v roku 2016]] a diskutuje o súčasnom politickom dianí a jeho súvislostiach s hybridnou vojnou a psychologickými operáciami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O dezinformacích populárně, až dryáčnicky | url = https://www.iliteratura.cz/clanek/39529-alvarova-alexandra-prumysl-lzi | vydavateľ = iliteratura.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> * {{Lang|cs|Krmit démony}} ({{V jazyku|eng|Feeding The Demons: The Conquerors of America}}) (2022) – Alegorický [[Triler|thriller]] o hybridných vojnách, inšpirovaný životom Steva Bannona a aférou Cambridge Analytica.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová: Krmit démony. Thriller, ve kterém bohužel žijeme|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/alexandra-alvarova-krmit-demony-thriller-ve-kterem-bohuzel-zijeme|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2020-09-29|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.kanarci.online/ Kanárci v síti] – [[Podcasting|podcast]] s Alexandrou Alvarovou a Josefom Holým * [https://www.prednasky21.online/ Přednášky pro 21.století] – cyklus prednášok s Alvarovou * [https://alexandra-alvarova.medium.com/ Alex Alvarová – Medium] – články od Alvarovej * [https://www.facebook.com/rfaprague Rádio Slobodná Amerika - Facebook] – dvojjazyčný mediálny projekt, ktorého spoluzakladateľkou je Alvarová == Zdroj == {{Preklad|en|Alexandra Alvarová|1366320259}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT: Alvarová, Alexandra}} [[Kategória:Osobnosti z Berouna]] [[Kategória:Narodenia v 1967]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] oqb1sg0p33jawykoghaiywbhvzxii6u 8254870 8254855 2026-07-28T18:28:09Z IronLiberty 280078 +lnk 8254870 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandra Alvarová | Rodné meno = Alexandra Makovičková | Popis osoby = česká publicistka, novinárka, prekladateľka, PR manažérka a autorka | Dátum narodenia = {{dnv|1967|6|1}} | Miesto narodenia = [[Beroun]], [[Československo]] | Štátna príslušnosť = [[Česko]] (aj kanadské občianstvo) | Alma mater = | Národnosť = [[česká]] | Zamestnanie = Radio Free America, Kanárci v síti | Štát pôsobenia = [[Spojené štáty]], [[Česko]] | Známa vďaka = knihy Průmysl lži <small>(2017)</small> a Krmit démony <small>(2020)</small>;<br/>expertka v oblasti [[propaganda|propagandy]], [[dezinformácia|dezinformácií]] a [[hybridná vojna|hybridnej vojny]] | Bydlisko = [[Spojené štáty]] | Profesia = [[publicistka]], [[novinár]]ka, [[prekladateľ]]ka, [[Public relations|PR manažérka]], [[autor]]ka | Portál1 = Česko | Portál2 = Literatúra }} '''Alexandra Alvarová''' (* [[1. jún|1. júna]] [[1967]]), známa aj ako '''Alex Alvarová,''' je [[Česko|česká]] [[Publicista|publicistka]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|titul=The (Post)Covid Era: The Middle Class in Focus|vydavateľ=Wilfried Martens Centre for European Studies|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-88350-07-1|strany=|priezvisko2=Nass|meno2=Elmar|priezvisko3=Heitz|meno3=Horst|jazyk=en|url=https://www.martenscentre.eu/wp-content/uploads/2020/11/The-Post-Covid-Era-The-Middle-Class-in-Focus.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sváteční slovo publicistky Alexandry Alvarové | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/880349-svatecni-slovo/211562216100021/ | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová - Názory Aktuálně.cz|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=http://blog.aktualne.cz/blogy/alexandra-alvarova.php|url archívu=https://web.archive.org/web/20210527100727/http://blog.aktualne.cz/blogy/alexandra-alvarova.php?itemid=12420|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2011-01-01|dátum prístupu=2026-07-27|dátum archivácie=2021-05-27|jazyk=cs}}</ref> a [[Novinár|novinárka]].<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reportéři ČT: Ruský organizovaný zločin pere v Česku špinavé peníze. Firma vytvořila dojem, že pomáhá dětem z Ukrajiny | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/reporteri-ct-rusky-organizovany-zlocin-pere-v-cesku-spinave-penize-firma-vytvorila-dojem-ze-pomaha-d-14564 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2022-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/autor/alexandraalvarova/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> Je odborníčkou na [[Propaganda|propagandu]], [[Dezinformácia|dezinformácie]] a špecialistkou na [[public relations]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šťáhlavský | meno = David | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tesařová | meno2 = Kateřina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Lidé si zvykli, že média nemusí uvádět pravdu, říká expertka na fake news Alexandra Alvarová | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/dezinforamce-fake-news-media-alexandra-alvarova-socialni-site-internet-prumysl_1804080800_dp | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2018-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Od roku 1996 pracuje v oblasti politického marketingu a [[Hovorca|verejnej komunikácie]].<ref name=":0" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Za KDU-ČSL bude nově mluvit Alexandra Alvarová | url = https://www.kdu.cz/aktualne/archiv/2012/za-kdu-csl-bude-nove-mluvit-alexandra-alvarova | vydavateľ = KDU-ČSL | miesto = | dátum vydania = 2012-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hodnotiaca komisia | url = https://konspiratori.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251221101031/https://konspiratori.sk/ | vydavateľ = konspiratori.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | dátum archivácie = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref> Je známa popularizáciou tém ako [[hybridná vojna]], psychologické operácie a [[Mediálna výchova|mediálna gramotnosť]].<ref name=":0" /><ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Disinforming Ourselves to Death: Propaganda, Social Media, Data Weapons In the Age of AI | url = https://www.youtube.com/watch?v=NSL9YW3PeuM | vydavateľ = NATO Association Canada | miesto = | dátum vydania = 2020-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> == Život a kariéra == Alexandra Alvarová sa narodila v roku 1967 v [[Beroun|Beroune]] v [[Česko-Slovensko|Československu]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Médialog: Alexandra Alvarová | url = https://www.knihovnaberoun.cz/akce/medialog-alexandra-alvarova/ | vydavateľ = Knihovna Beroun | miesto = | dátum vydania = 2025-04-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Alvarová | url = https://www.hlidacstatu.cz/osoba/alexandra-alvarova | vydavateľ = Hlídač státu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> V roku 1985 absolvovala [[gymnázium]] v Beroune a zapísala sa na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe]] (AMU). V roku 1988 emigrovala do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]], kde pracovala ako obchodná zástupkyňa.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Alvarová | url = https://strednicechy.kdu.cz/aktualne/archiv/2013/alexandra-alvarova | vydavateľ = KDÚ-ČSL | miesto = | dátum vydania = 2013-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> V rokoch 1992 až 1993 pracovala ako vedúca redakcie zahraničného spravodajstva v denníku ''Lidová demokracie''. V rokoch 1993 až 1995 pôsobila ako poradkyňa podpredsedu Poslaneckej snemovne [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]] v oblasti legislatívy a teórie [[Masmédium|masmédií]]. V rokoch 1995 až 1999 bola spolumajiteľkou [[Práca s verejnosťou|PR agentúry]] Cardinal. V rokoch 1996 až 2012 striedavo pracovala vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Praha|Prahe]] na rôznych pozíciách v oblasti poradenstva, [[Marketing|marketingu]] a [[Hovorca|verejnej komunikácie]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa v rokoch 2006 až 2012 podieľala na testovaní centrálnych systémov [[Banka (inštitúcia)|bánk]] a [[Poisťovňa|poisťovní]].<ref name=":7" /><ref name=":5" /> Od 90. rokov spolupracovala s rôznymi médiami (1994{{--}}2006), písala scenáre pre [[Česká televize|''Českú televíziu'']], ''[[Český rozhlas]]'' atď. Písala články pre ''Ekonom'' a ''Hospodářské noviny'' (2003{{--}}2006). Angažovala sa aj vo výučbe [[Neverbálna komunikácia|neverbálnej komunikácie]] (2000{{--}}2006).<ref name=":7" /><ref name=":1" /> V rokoch 2012 až 2014 pracovala ako vedúca politického marketingu<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Disinforming Ourselves to Death: Propaganda, Social Media, Data Weapons In the Age of AI – A Moderated Discussion with Alexandra Alvarova | url = https://natoassociation.ca/moderated-discussion-with-alexandra-alvarova/ | vydavateľ = NATO Association Canada | miesto = | dátum vydania = 2020-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> a [[Hovorca|hovorkyňa]] strany [[KDU-ČSL]].<ref name=":5" /> V roku 2013 kandidovala aj do Poslaneckej snemovne v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.kdu.cz/getmedia/56d655ba-1067-4aab-9bd3-bb1000f104ca/REOVKL_STC.pdf.aspx | titul = Kandidátní listina pro volby do poslanecké sněmovny parlamentu ČR 2013 | dátum prístupu = 2026-07-27 | vydavateľ = KDÚ-ČSL | jazyk = cs}}</ref> Od roku 2014 pracovala v KDU-ČSL ako PR poradkyňa Pavla Svobodu, vtedajšieho predsedu právneho výboru [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":8" /> V roku 2016 odstúpila z tejto funkcie a presťahovala sa s rodinou do [[Vancouver|Vancouveru]] v [[Kanada|Kanade]],<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhovor s Alexandrou Alvarovou | url = https://olomouc.rozhlas.cz/rozhovor-s-alexandrou-alvarovou-8133546 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2019-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Britská Kolumbie vždy přitahovala lidi svým mírným klimatem. Letošní léto to dramaticky změnilo|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/657617/britska-kolumbie-vzdy-pritahovala-lidi-svym-mirnym-klimatem-letosni-leto-to-dramaticky-zmenilo/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2021-07-02|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref> kde pokračovala v práci v oblasti komunikácie a marketingu.<ref name=":8" /> Neskôr sa presťahovala do [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Breiner | meno = Victor | autor = | odkaz na autora = | titul = Kognitívna vojna: Čo sa testovalo v malom na Slovensku, vidíme dnes vo veľkom v USA | url = https://infosecurity.sk/podcast/kognitivna-vojna-co-sa-testovalo-v-malom-na-slovensku-vidime-dnes-vo-velkom-v-usa/ | vydavateľ = InfoSecurity | miesto = | dátum vydania = 2025-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kořenář | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Alvarová : Propaganda, MAGA a informační válka | url = https://www.youtube.com/watch?v=B1H4Vt84QI0&list=PLQymKROHlWsXb3iHeoh3htItMt-llFEJm&index=15 | vydavateľ = Spiknutí | miesto = | dátum vydania = 2025-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Hovorí štyrmi jazykmi: [[Angličtina|anglicky]], [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]] a [[Ruština|rusky]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> == Aktivity == Alvarová sa od konca 21. storočia intenzívne angažuje v oblasti verejných [[Prednáška|prednášok]] a [[Vzdelávanie|vzdelávania]], pričom kladie silný dôraz na prednášky pre rôznorodé [[Publikum (obecenstvo)|publikum]] a snaží sa pomáhať pri posilňovaní odolnosti občianskej spoločnosti voči [[Manipulácia (psychológia)|manipulatívnym]] naratívom. Jej prednášky sa konajú na [[Univerzita|univerzitách]], [[Knižnica|v knižniciach]], [[Divadlo (umenie)|divadlách]] a na medzinárodných fórach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hybridní válka a dezinformace | url = https://www.youtube.com/playlist?list=PLIaSoHVdPWF-lr-vsx6-RN7dIlBGWSGi_ | vydavateľ = Lectures on Disinformation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bombík | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Svoboda médií, informační válka | url = https://www.bez-obalu.eu/inpage/svoboda-medii-desinformace-informacni-valka/ | vydavateľ = Bez Obalu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dezinformace v Kampusu Hybernská | url = https://www.kampushybernska.cz/program/dezinformace-v-kampusu-hybernska | vydavateľ = Kampus hybernská | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> [[Súbor:Wikikonference 2025 034.jpg|alt=Podcastový partner Josef Holý počas prednášky na XIV. ročníku Komunitnej wikikonferencie v novembri 2025 v Prahe.|náhľad|273x273bod|Podcastový partner Josef Holý počas prednášky na XIV. ročníku Komunitnej wikikonferencie v novembri 2025 v [[Praha|Prahe]].]] Od roku 2020 je s Josefom Holým spolutvorcom [[Podcasting|podcastu]] ''{{Lang|cs|Kanárci v síti}}'' o digitálnej [[Propaganda|propagande]], [[Hybridná vojna|hybridnej vojne]], psychologických operáciách, [[Umelá inteligencia|umelej inteligencii]] a súvisiacich aktuálnych politických udalostiach.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kanárci v síti | url = https://podmaz.sk/podcast/kanarci-v-siti | vydavateľ = podmaz.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = }}</ref> ''Přednášky pro 21.století'' je vzdelávací prednáškový cyklus spustený v roku 2025, zameraný na sprevádzanie publika komplexnými témami v oblasti informačnej vojny, [[Politika|politiky]] a spoločenských [[Manipulácia (psychológia)|manipulácií]], často v spolupráci so známymi odborníkmi na danú problematiku, s cieľom sprostredkovať hlbšie poznatky, ktoré nie sú bežne dostupné v [[Mainstream|mainstreamovej]] diskusii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Přednášky pro 21.století {{!}} Prednášky o propagandě | url = https://www.prednasky21.online/ | vydavateľ = Přednášky pro 21.století | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Témami prednášok bolo napríklad „{{Lang|fr|Padesát let neviditelného amerického pádu}}“, „{{Lang|cs|Psychoanalýza Donalda Trumpa}}“, „{{Lang|cs|Kdo je to Steve Bannon?}}“ a „USA vs {{Lang|cs|Trump a kauza Epstein}}“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alvarová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Přednášky pro 21.století | url = https://consent.youtube.com/ml?continue=https://www.youtube.com/channel/UCRZlrPuUkyFn5iTJsKNRToQ?cbrd%3D1&gl=SK&hl=sk&cm=2&pc=yt&src=1&escs=AZ-r6Z7mEilX1knVGFUj3YuV6BM9Jx8E5DEVy34Qyj-gKsWC1fjTcPqccv1GA5gCR5d-Mem92Dcj0IytvNGf_IjtHA0cGRLSJIvn | vydavateľ = RFA - Přednášky pro 21.století | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> [[Súbor:Natálie Kocábová.JPG|alt=Natálie Kocábová, partnerka Alexandry Alvarovej v projekte Radio Free America.|vľavo|náhľad|213x213bod|Natálie Kocábová, partnerka v projekte ''Radio Free America''.]] V januári 2026 založila Alvarová spolu s [[Spojené štáty|americkou]] [[Spisovateľ|spisovateľkou]] a [[Producent (umenie)|producentkou]] Natáliou Kocábovou dvojjazyčný mediálny projekt ''Radio Free America''. Projekt bol inšpirovaný tradíciou [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|''Rádia Slobodná Európa'']] a kladie si za cieľ vybudovať most medzi európskym a americkým informačným priestorom poskytovaním kontextovej [[Žurnalistika|žurnalistiky]], vysvetľovaním americkej politiky európskemu publiku a naopak a aktívnym bojom proti [[Dezinformácia|dezinformáciám]] a hybridnej [[Propaganda|propagande]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Natálie Kocábová: Trump nenávidí Ameriku, chce ji vybrakovat a absolutně zruinovat|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/natalie-kocabova-trump-nenavidi-ameriku-chce-ji-vybrakovat-a-absolutne-zruinovat|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2026-06-12|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rádio Svobodná Amerika | url = https://www.startovac.cz/projekty/radio-svobodna-amerika | vydavateľ = startovac.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Pojekt bol spustený prostredníctvom [[Crowdfunding|crowdfundingovej]] kampane. Zameriava sa predovšetkým na posilnenie transatlantických vzťahov a [[Demokracia|demokratických hodnôt]] uprostred rastúcej polarizácie.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> Medzi hosťami boli osobnosti ako Steven Hassan, Hedi Cuda, Jim Stewartson, Kristina Ciroková či Merci Shore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alvarová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Radio Free America | url = https://www.youtube.com/@rfaclub | vydavateľ = Radio Free America | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs | priezvisko2 = Natálie | meno2 = Kocábová}}</ref> Alvarová sa tiež zapojila do medzinárodnej spolupráce s odborníkmi na dezinformácie a propagandu, napríklad hosťovala v [[Podcasting|podcaste]] Radicalized, ktorý moderovali Jim Stewartson, Heidi Cuda, High Fidelity a Sean Conner, kde diskutovala o témach ako psychokulty, algokracia a radikalizácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://mluvenypanacek.cz/cizojazycne-rozhlasove-hry/318488-radicalized-65-the-new-capture-psychocults-with-alex-alvarova-and-josef-holy-radikalizovani-65-nove-ulovky-psychokulty-s-alex-alvarovou-a-josefem-holym-2023.html | jazyk = cs}}</ref> == Diskreditačné útoky == Alvarová ako odborníčka na [[Propaganda|propagandu]] a [[Dezinformácia|dezinformácie]]<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> čelí už mnoho rokov rôznym pokusom o diskreditáciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zahradila rozzuřila pozvánka na přednášku odbornice na dezinformace. Ta se mu vysmála|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/zahradila-rozzurila-pozvanka-na-prednasku-odbornice-na-dezinformace-ta-se-mu-vysmala|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2023-09-20|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> Najsilnejšiu kritiku jej adresovala Společnost pro obranu svobody projevu (SOSP), ktorá ju opakovane označila za „[[Konšpiračná teória|konšpiračnú teoretičku]]“. [[Česko|České]] [[Masmédium|médiá]] však spájajú SOSP a osoby angažované v tejto organizácii so šírením dezinformácií a proruských naratívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupka | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Sbírka na raketu Dana1 pro Ukrajinu? Nejde o trestný čin. Dezinformátoři lžou | url = https://www.denik.cz/cesko/sbirka-na-raketu-pro-ukrajinu-dana1-internet/ | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vodrážka|meno=Prokop|autor=|odkaz na autora=|titul=Spolek proti cenzuře šíří dezinformace a má konspirační uvažování, upozorňuje vnitro|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/1119381/spolek-proti-cenzure-siri-dezinformace-a-ma-konspiracni-uvazovani-upozornuje-vnitro/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2023-04-05|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Fraška pokračuje. Údajní obránci svobody slova udělí ceny zmateným osobám a dezinformátorům|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/fraska-pokracuje-udajni-obranci-svobody-slova-udeli-ceny-zmatenym-osobam-a-dezinformatorum|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2025-07-01|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fendrych|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Cenzura v Česku? Blbost. Lídři ANO se jen snaží ulovit fandy Rajchla a voliče Okamury|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=https://nazory.aktualne.cz/komentare/cenzura-v-cesku-blbost-lidri-ano-se-jen-lovi-volice-okamury/r~5f94a4c6c96011ed8980ac1f6b220ee8/?lp=1|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2023-03-24|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> == Diela == * {{Lang|cs|Průmysl lži}} (2017) – Kniha literatúry faktu, ktorá opisuje fungovanie falošných správ a špecifické manipulatívne taktiky používané v [[Hybridná vojna|hybridnej vojne]]. Spája kampaň počas [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2013|českých prezidentských volieb v roku 2013]] s [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|voľbami v USA v roku 2016]] a diskutuje o súčasnom politickom dianí a jeho súvislostiach s hybridnou vojnou a psychologickými operáciami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O dezinformacích populárně, až dryáčnicky | url = https://www.iliteratura.cz/clanek/39529-alvarova-alexandra-prumysl-lzi | vydavateľ = iliteratura.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> * {{Lang|cs|Krmit démony}} ({{V jazyku|eng|Feeding The Demons: The Conquerors of America}}) (2022) – Alegorický [[Triler|thriller]] o hybridných vojnách, inšpirovaný životom Steva Bannona a aférou Cambridge Analytica.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová: Krmit démony. Thriller, ve kterém bohužel žijeme|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/alexandra-alvarova-krmit-demony-thriller-ve-kterem-bohuzel-zijeme|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2020-09-29|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.kanarci.online/ Kanárci v síti] – [[Podcasting|podcast]] s Alexandrou Alvarovou a Josefom Holým * [https://www.prednasky21.online/ Přednášky pro 21.století] – cyklus prednášok s Alvarovou * [https://alexandra-alvarova.medium.com/ Alex Alvarová – Medium] – články od Alvarovej * [https://www.facebook.com/rfaprague Rádio Slobodná Amerika - Facebook] – dvojjazyčný mediálny projekt, ktorého spoluzakladateľkou je Alvarová == Zdroj == {{Preklad|en|Alexandra Alvarová|1366320259}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT: Alvarová, Alexandra}} [[Kategória:Osobnosti z Berouna]] [[Kategória:Narodenia v 1967]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] m9yryg1yt61gz95qoeor2jc7zkkb2yf 8254871 8254870 2026-07-28T18:30:00Z IronLiberty 280078 formátovanie 8254871 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandra Alvarová | Rodné meno = Alexandra Makovičková | Popis osoby = česká publicistka, novinárka, prekladateľka, PR manažérka a autorka | Dátum narodenia = {{dnv|1967|6|1}} | Miesto narodenia = [[Beroun]], [[Československo]] | Štátna príslušnosť = [[Česko]] (aj kanadské občianstvo) | Alma mater = | Národnosť = [[česká]] | Zamestnanie = Radio Free America<br/>Kanárci v síti | Štát pôsobenia = [[Spojené štáty]], [[Česko]] | Známa vďaka = knihy ''Průmysl lži'' <small>(2017)</small> a ''Krmit démony'' <small>(2020)</small>;<br/>expertka v oblasti [[propaganda|propagandy]], [[dezinformácia|dezinformácií]] a [[hybridná vojna|hybridnej vojny]] | Bydlisko = [[Spojené štáty]] | Profesia = [[publicistka]], [[novinár]]ka, [[prekladateľ]]ka, [[Public relations|PR manažérka]], [[autor]]ka | Portál1 = Česko | Portál2 = Literatúra }} '''Alexandra Alvarová''' (* [[1. jún|1. júna]] [[1967]]), známa aj ako '''Alex Alvarová,''' je [[Česko|česká]] [[Publicista|publicistka]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|titul=The (Post)Covid Era: The Middle Class in Focus|vydavateľ=Wilfried Martens Centre for European Studies|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-88350-07-1|strany=|priezvisko2=Nass|meno2=Elmar|priezvisko3=Heitz|meno3=Horst|jazyk=en|url=https://www.martenscentre.eu/wp-content/uploads/2020/11/The-Post-Covid-Era-The-Middle-Class-in-Focus.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sváteční slovo publicistky Alexandry Alvarové | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/880349-svatecni-slovo/211562216100021/ | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová - Názory Aktuálně.cz|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=http://blog.aktualne.cz/blogy/alexandra-alvarova.php|url archívu=https://web.archive.org/web/20210527100727/http://blog.aktualne.cz/blogy/alexandra-alvarova.php?itemid=12420|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2011-01-01|dátum prístupu=2026-07-27|dátum archivácie=2021-05-27|jazyk=cs}}</ref> a [[Novinár|novinárka]].<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reportéři ČT: Ruský organizovaný zločin pere v Česku špinavé peníze. Firma vytvořila dojem, že pomáhá dětem z Ukrajiny | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/reporteri-ct-rusky-organizovany-zlocin-pere-v-cesku-spinave-penize-firma-vytvorila-dojem-ze-pomaha-d-14564 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2022-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/autor/alexandraalvarova/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> Je odborníčkou na [[Propaganda|propagandu]], [[Dezinformácia|dezinformácie]] a špecialistkou na [[public relations]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šťáhlavský | meno = David | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tesařová | meno2 = Kateřina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Lidé si zvykli, že média nemusí uvádět pravdu, říká expertka na fake news Alexandra Alvarová | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/dezinforamce-fake-news-media-alexandra-alvarova-socialni-site-internet-prumysl_1804080800_dp | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2018-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Od roku 1996 pracuje v oblasti politického marketingu a [[Hovorca|verejnej komunikácie]].<ref name=":0" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Za KDU-ČSL bude nově mluvit Alexandra Alvarová | url = https://www.kdu.cz/aktualne/archiv/2012/za-kdu-csl-bude-nove-mluvit-alexandra-alvarova | vydavateľ = KDU-ČSL | miesto = | dátum vydania = 2012-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hodnotiaca komisia | url = https://konspiratori.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251221101031/https://konspiratori.sk/ | vydavateľ = konspiratori.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | dátum archivácie = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref> Je známa popularizáciou tém ako [[hybridná vojna]], psychologické operácie a [[Mediálna výchova|mediálna gramotnosť]].<ref name=":0" /><ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Disinforming Ourselves to Death: Propaganda, Social Media, Data Weapons In the Age of AI | url = https://www.youtube.com/watch?v=NSL9YW3PeuM | vydavateľ = NATO Association Canada | miesto = | dátum vydania = 2020-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> == Život a kariéra == Alexandra Alvarová sa narodila v roku 1967 v [[Beroun|Beroune]] v [[Česko-Slovensko|Československu]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Médialog: Alexandra Alvarová | url = https://www.knihovnaberoun.cz/akce/medialog-alexandra-alvarova/ | vydavateľ = Knihovna Beroun | miesto = | dátum vydania = 2025-04-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Alvarová | url = https://www.hlidacstatu.cz/osoba/alexandra-alvarova | vydavateľ = Hlídač státu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> V roku 1985 absolvovala [[gymnázium]] v Beroune a zapísala sa na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe]] (AMU). V roku 1988 emigrovala do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]], kde pracovala ako obchodná zástupkyňa.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Alvarová | url = https://strednicechy.kdu.cz/aktualne/archiv/2013/alexandra-alvarova | vydavateľ = KDÚ-ČSL | miesto = | dátum vydania = 2013-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> V rokoch 1992 až 1993 pracovala ako vedúca redakcie zahraničného spravodajstva v denníku ''Lidová demokracie''. V rokoch 1993 až 1995 pôsobila ako poradkyňa podpredsedu Poslaneckej snemovne [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]] v oblasti legislatívy a teórie [[Masmédium|masmédií]]. V rokoch 1995 až 1999 bola spolumajiteľkou [[Práca s verejnosťou|PR agentúry]] Cardinal. V rokoch 1996 až 2012 striedavo pracovala vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Praha|Prahe]] na rôznych pozíciách v oblasti poradenstva, [[Marketing|marketingu]] a [[Hovorca|verejnej komunikácie]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa v rokoch 2006 až 2012 podieľala na testovaní centrálnych systémov [[Banka (inštitúcia)|bánk]] a [[Poisťovňa|poisťovní]].<ref name=":7" /><ref name=":5" /> Od 90. rokov spolupracovala s rôznymi médiami (1994{{--}}2006), písala scenáre pre [[Česká televize|''Českú televíziu'']], ''[[Český rozhlas]]'' atď. Písala články pre ''Ekonom'' a ''Hospodářské noviny'' (2003{{--}}2006). Angažovala sa aj vo výučbe [[Neverbálna komunikácia|neverbálnej komunikácie]] (2000{{--}}2006).<ref name=":7" /><ref name=":1" /> V rokoch 2012 až 2014 pracovala ako vedúca politického marketingu<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Disinforming Ourselves to Death: Propaganda, Social Media, Data Weapons In the Age of AI – A Moderated Discussion with Alexandra Alvarova | url = https://natoassociation.ca/moderated-discussion-with-alexandra-alvarova/ | vydavateľ = NATO Association Canada | miesto = | dátum vydania = 2020-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = en}}</ref> a [[Hovorca|hovorkyňa]] strany [[KDU-ČSL]].<ref name=":5" /> V roku 2013 kandidovala aj do Poslaneckej snemovne v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.kdu.cz/getmedia/56d655ba-1067-4aab-9bd3-bb1000f104ca/REOVKL_STC.pdf.aspx | titul = Kandidátní listina pro volby do poslanecké sněmovny parlamentu ČR 2013 | dátum prístupu = 2026-07-27 | vydavateľ = KDÚ-ČSL | jazyk = cs}}</ref> Od roku 2014 pracovala v KDU-ČSL ako PR poradkyňa Pavla Svobodu, vtedajšieho predsedu právneho výboru [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":8" /> V roku 2016 odstúpila z tejto funkcie a presťahovala sa s rodinou do [[Vancouver|Vancouveru]] v [[Kanada|Kanade]],<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhovor s Alexandrou Alvarovou | url = https://olomouc.rozhlas.cz/rozhovor-s-alexandrou-alvarovou-8133546 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2019-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Alvarová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Britská Kolumbie vždy přitahovala lidi svým mírným klimatem. Letošní léto to dramaticky změnilo|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/657617/britska-kolumbie-vzdy-pritahovala-lidi-svym-mirnym-klimatem-letosni-leto-to-dramaticky-zmenilo/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2021-07-02|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref> kde pokračovala v práci v oblasti komunikácie a marketingu.<ref name=":8" /> Neskôr sa presťahovala do [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Breiner | meno = Victor | autor = | odkaz na autora = | titul = Kognitívna vojna: Čo sa testovalo v malom na Slovensku, vidíme dnes vo veľkom v USA | url = https://infosecurity.sk/podcast/kognitivna-vojna-co-sa-testovalo-v-malom-na-slovensku-vidime-dnes-vo-velkom-v-usa/ | vydavateľ = InfoSecurity | miesto = | dátum vydania = 2025-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kořenář | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Alvarová : Propaganda, MAGA a informační válka | url = https://www.youtube.com/watch?v=B1H4Vt84QI0&list=PLQymKROHlWsXb3iHeoh3htItMt-llFEJm&index=15 | vydavateľ = Spiknutí | miesto = | dátum vydania = 2025-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Hovorí štyrmi jazykmi: [[Angličtina|anglicky]], [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]] a [[Ruština|rusky]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> == Aktivity == Alvarová sa od konca 21. storočia intenzívne angažuje v oblasti verejných [[Prednáška|prednášok]] a [[Vzdelávanie|vzdelávania]], pričom kladie silný dôraz na prednášky pre rôznorodé [[Publikum (obecenstvo)|publikum]] a snaží sa pomáhať pri posilňovaní odolnosti občianskej spoločnosti voči [[Manipulácia (psychológia)|manipulatívnym]] naratívom. Jej prednášky sa konajú na [[Univerzita|univerzitách]], [[Knižnica|v knižniciach]], [[Divadlo (umenie)|divadlách]] a na medzinárodných fórach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hybridní válka a dezinformace | url = https://www.youtube.com/playlist?list=PLIaSoHVdPWF-lr-vsx6-RN7dIlBGWSGi_ | vydavateľ = Lectures on Disinformation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bombík | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Svoboda médií, informační válka | url = https://www.bez-obalu.eu/inpage/svoboda-medii-desinformace-informacni-valka/ | vydavateľ = Bez Obalu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dezinformace v Kampusu Hybernská | url = https://www.kampushybernska.cz/program/dezinformace-v-kampusu-hybernska | vydavateľ = Kampus hybernská | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> [[Súbor:Wikikonference 2025 034.jpg|alt=Podcastový partner Josef Holý počas prednášky na XIV. ročníku Komunitnej wikikonferencie v novembri 2025 v Prahe.|náhľad|273x273bod|Podcastový partner Josef Holý počas prednášky na XIV. ročníku Komunitnej wikikonferencie v novembri 2025 v [[Praha|Prahe]].]] Od roku 2020 je s Josefom Holým spolutvorcom [[Podcasting|podcastu]] ''{{Lang|cs|Kanárci v síti}}'' o digitálnej [[Propaganda|propagande]], [[Hybridná vojna|hybridnej vojne]], psychologických operáciách, [[Umelá inteligencia|umelej inteligencii]] a súvisiacich aktuálnych politických udalostiach.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kanárci v síti | url = https://podmaz.sk/podcast/kanarci-v-siti | vydavateľ = podmaz.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = }}</ref> ''Přednášky pro 21.století'' je vzdelávací prednáškový cyklus spustený v roku 2025, zameraný na sprevádzanie publika komplexnými témami v oblasti informačnej vojny, [[Politika|politiky]] a spoločenských [[Manipulácia (psychológia)|manipulácií]], často v spolupráci so známymi odborníkmi na danú problematiku, s cieľom sprostredkovať hlbšie poznatky, ktoré nie sú bežne dostupné v [[Mainstream|mainstreamovej]] diskusii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Přednášky pro 21.století {{!}} Prednášky o propagandě | url = https://www.prednasky21.online/ | vydavateľ = Přednášky pro 21.století | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Témami prednášok bolo napríklad „{{Lang|fr|Padesát let neviditelného amerického pádu}}“, „{{Lang|cs|Psychoanalýza Donalda Trumpa}}“, „{{Lang|cs|Kdo je to Steve Bannon?}}“ a „USA vs {{Lang|cs|Trump a kauza Epstein}}“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alvarová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Přednášky pro 21.století | url = https://consent.youtube.com/ml?continue=https://www.youtube.com/channel/UCRZlrPuUkyFn5iTJsKNRToQ?cbrd%3D1&gl=SK&hl=sk&cm=2&pc=yt&src=1&escs=AZ-r6Z7mEilX1knVGFUj3YuV6BM9Jx8E5DEVy34Qyj-gKsWC1fjTcPqccv1GA5gCR5d-Mem92Dcj0IytvNGf_IjtHA0cGRLSJIvn | vydavateľ = RFA - Přednášky pro 21.století | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> [[Súbor:Natálie Kocábová.JPG|alt=Natálie Kocábová, partnerka Alexandry Alvarovej v projekte Radio Free America.|vľavo|náhľad|213x213bod|Natálie Kocábová, partnerka v projekte ''Radio Free America''.]] V januári 2026 založila Alvarová spolu s [[Spojené štáty|americkou]] [[Spisovateľ|spisovateľkou]] a [[Producent (umenie)|producentkou]] Natáliou Kocábovou dvojjazyčný mediálny projekt ''Radio Free America''. Projekt bol inšpirovaný tradíciou [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|''Rádia Slobodná Európa'']] a kladie si za cieľ vybudovať most medzi európskym a americkým informačným priestorom poskytovaním kontextovej [[Žurnalistika|žurnalistiky]], vysvetľovaním americkej politiky európskemu publiku a naopak a aktívnym bojom proti [[Dezinformácia|dezinformáciám]] a hybridnej [[Propaganda|propagande]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Natálie Kocábová: Trump nenávidí Ameriku, chce ji vybrakovat a absolutně zruinovat|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/natalie-kocabova-trump-nenavidi-ameriku-chce-ji-vybrakovat-a-absolutne-zruinovat|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2026-06-12|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rádio Svobodná Amerika | url = https://www.startovac.cz/projekty/radio-svobodna-amerika | vydavateľ = startovac.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> Pojekt bol spustený prostredníctvom [[Crowdfunding|crowdfundingovej]] kampane. Zameriava sa predovšetkým na posilnenie transatlantických vzťahov a [[Demokracia|demokratických hodnôt]] uprostred rastúcej polarizácie.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> Medzi hosťami boli osobnosti ako Steven Hassan, Hedi Cuda, Jim Stewartson, Kristina Ciroková či Merci Shore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alvarová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Radio Free America | url = https://www.youtube.com/@rfaclub | vydavateľ = Radio Free America | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs | priezvisko2 = Natálie | meno2 = Kocábová}}</ref> Alvarová sa tiež zapojila do medzinárodnej spolupráce s odborníkmi na dezinformácie a propagandu, napríklad hosťovala v [[Podcasting|podcaste]] Radicalized, ktorý moderovali Jim Stewartson, Heidi Cuda, High Fidelity a Sean Conner, kde diskutovala o témach ako psychokulty, algokracia a radikalizácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://mluvenypanacek.cz/cizojazycne-rozhlasove-hry/318488-radicalized-65-the-new-capture-psychocults-with-alex-alvarova-and-josef-holy-radikalizovani-65-nove-ulovky-psychokulty-s-alex-alvarovou-a-josefem-holym-2023.html | jazyk = cs}}</ref> == Diskreditačné útoky == Alvarová ako odborníčka na [[Propaganda|propagandu]] a [[Dezinformácia|dezinformácie]]<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> čelí už mnoho rokov rôznym pokusom o diskreditáciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zahradila rozzuřila pozvánka na přednášku odbornice na dezinformace. Ta se mu vysmála|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/zahradila-rozzurila-pozvanka-na-prednasku-odbornice-na-dezinformace-ta-se-mu-vysmala|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2023-09-20|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> Najsilnejšiu kritiku jej adresovala Společnost pro obranu svobody projevu (SOSP), ktorá ju opakovane označila za „[[Konšpiračná teória|konšpiračnú teoretičku]]“. [[Česko|České]] [[Masmédium|médiá]] však spájajú SOSP a osoby angažované v tejto organizácii so šírením dezinformácií a proruských naratívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupka | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Sbírka na raketu Dana1 pro Ukrajinu? Nejde o trestný čin. Dezinformátoři lžou | url = https://www.denik.cz/cesko/sbirka-na-raketu-pro-ukrajinu-dana1-internet/ | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vodrážka|meno=Prokop|autor=|odkaz na autora=|titul=Spolek proti cenzuře šíří dezinformace a má konspirační uvažování, upozorňuje vnitro|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/1119381/spolek-proti-cenzure-siri-dezinformace-a-ma-konspiracni-uvazovani-upozornuje-vnitro/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2023-04-05|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Fraška pokračuje. Údajní obránci svobody slova udělí ceny zmateným osobám a dezinformátorům|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/fraska-pokracuje-udajni-obranci-svobody-slova-udeli-ceny-zmatenym-osobam-a-dezinformatorum|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2025-07-01|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fendrych|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Cenzura v Česku? Blbost. Lídři ANO se jen snaží ulovit fandy Rajchla a voliče Okamury|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=https://nazory.aktualne.cz/komentare/cenzura-v-cesku-blbost-lidri-ano-se-jen-lovi-volice-okamury/r~5f94a4c6c96011ed8980ac1f6b220ee8/?lp=1|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2023-03-24|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> == Diela == * {{Lang|cs|Průmysl lži}} (2017) – Kniha literatúry faktu, ktorá opisuje fungovanie falošných správ a špecifické manipulatívne taktiky používané v [[Hybridná vojna|hybridnej vojne]]. Spája kampaň počas [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2013|českých prezidentských volieb v roku 2013]] s [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|voľbami v USA v roku 2016]] a diskutuje o súčasnom politickom dianí a jeho súvislostiach s hybridnou vojnou a psychologickými operáciami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O dezinformacích populárně, až dryáčnicky | url = https://www.iliteratura.cz/clanek/39529-alvarova-alexandra-prumysl-lzi | vydavateľ = iliteratura.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = cs}}</ref> * {{Lang|cs|Krmit démony}} ({{V jazyku|eng|Feeding The Demons: The Conquerors of America}}) (2022) – Alegorický [[Triler|thriller]] o hybridných vojnách, inšpirovaný životom Steva Bannona a aférou Cambridge Analytica.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jandourek|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Alexandra Alvarová: Krmit démony. Thriller, ve kterém bohužel žijeme|periodikum=Forum24|odkaz na periodikum=|url=https://www.forum24.cz/alexandra-alvarova-krmit-demony-thriller-ve-kterem-bohuzel-zijeme|issn=|vydavateľ=FORUM 24|miesto=Praha|dátum=2020-09-29|dátum prístupu=2026-07-27|jazyk=cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.kanarci.online/ Kanárci v síti] – [[Podcasting|podcast]] s Alexandrou Alvarovou a Josefom Holým * [https://www.prednasky21.online/ Přednášky pro 21.století] – cyklus prednášok s Alvarovou * [https://alexandra-alvarova.medium.com/ Alex Alvarová – Medium] – články od Alvarovej * [https://www.facebook.com/rfaprague Rádio Slobodná Amerika - Facebook] – dvojjazyčný mediálny projekt, ktorého spoluzakladateľkou je Alvarová == Zdroj == {{Preklad|en|Alexandra Alvarová|1366320259}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT: Alvarová, Alexandra}} [[Kategória:Osobnosti z Berouna]] [[Kategória:Narodenia v 1967]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 9ji9lis39h3u0sq0vo7msu23d2qicq0 Pleure pas Boulou 0 753405 8255014 8254555 2026-07-28T21:30:07Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8255014 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladba | Názov = Pleure pas Boulou | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1989]] | Miesto nahratia = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 4:42 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = | Producent = | Skladateľ = [[Jean-Pierre Lang]], [[Pierre Bachelet]] | Textár = Jean-Pierre Lang | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1989) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1989) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Pleure pas Boulou“<br>(1989) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Pleure pas Boulou'''“ je pieseň [[Francúzsko|francúzskeho]] speváka [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], ktorá bola vydaná v roku [[1989]]. Ide o [[Pop (hudobný žáner)|popovú]] skladbu, ktorá bola súčasťou Bacheletovho ôsmeho [[Štúdiový album|albumu]] ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]''. Song napísali a zložili Pierre Bachelet a [[Jean-Pierre Lang]]. Skladba bola vydaná francúzskym vydavateľstvom AVREP a distribuovaná prostredníctvom BMG Ariola France. Pleure pas Boulou patrí medzi najznámejšie Bacheletove skladby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Quelque Part... C'est Toujours Ailleurs | url = https://www.discogs.com/release/7411292-Pierre-Bachelet-Quelque-Part-Cest-Toujours-Ailleurs | dátum vydania = 1989-11-06 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = lescharts.com - Pierre Bachelet - Pleure pas Boulou | url = https://lescharts.com/showitem.asp?interpret=Pierre+Bachelet&titel=Pleure+pas+Boulou&cat=s | vydavateľ = www.lescharts.com | dátum prístupu = 2026-07-28 | meno = Steffen | priezvisko = Hung}}</ref> Skladba bola aj súčasťou rovnomenného [[Singel (hudba)|singlu]] spoločne s piesňou „J'Les Oublierai Pas“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Pleure Pas Boulou | url = https://www.discogs.com/release/1920520-Pierre-Bachelet-Pleure-Pas-Boulou | dátum vydania = 1990 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = fr}}</ref> V roku [[1993]] odohral Bachelet skladbu počas živého koncertu v [[Bataclan|Bataclane]], kde celkovo odznelo 14 jeho songov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dailymotion | url = https://www.dailymotion.com/PierreBachelet | vydavateľ = dailymotion.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = }}</ref> == Videoklip == Klip sa natáčal v štúdiových podmienkach za účasti Bacheleta a dvoch [[Chlapec|chlapcov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - Pleure pas boulou (Clip officiel) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=SRkCNdBTe9k&list=RDSRkCNdBTe9k&start_radio=1 | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }}</ref> == Parametre == * Nahrávacia spoločnosť – Bertelsmann Music Group * Distribúcia – BMG Ariola France * Copyright ℗ phonographique – AVREP * Copyright © – AVREP * Tlač – MPO * Tlač – Glory, Asnières * Publikované – Editions Avrep * Laque coupée à – Translab == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=43677188}} * [https://www.discogs.com/fr/release/1920520-Pierre-Bachelet-Pleure-Pas-Boulou?srsltid=AfmBOooULTzobMr9Ln2vUNmpmPa2fDDQbmW53TDjufESVSrlLG8u6XEl ''Pleure pas Boulou''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=SRkCNdBTe9k&list=RDSRkCNdBTe9k&start_radio=1 Oficiálne video] * [https://www.youtube.com/watch?v=rq9hTeXCPKY&list=RDrq9hTeXCPKY&start_radio=1 Oficiálne video] {{Pierre Bachelet}} {{Just Jaeckin}} [[Kategória:Piesne z 1989]] [[Kategória:Single z 1989]] [[Kategória:Hudobné videá režírované Justom Jaeckinom]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] 6iwf3rtiz9l58q9nu421qm683uj4pjq Mexopolis 0 753409 8254776 8254604 2026-07-28T13:14:21Z Pe3kZA 39673 urgent 8254776 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260728}} '''Mexopolis''' (tiež známa ako '''Mexopolis Animation Studio''') je mexická produkčná spoločnosť založená v roku 1994 [[Jorge R. Gutierrez|Jorge R. Gutierrezom]] a [[Sandra Equihua|Sandrou Equihua]] v [[Tijuana|Tijuane]] v [[Mexiko|Mexiku]]. Produkovala televízny seriál ''[[El Tigre: Dobrodružstvá Mannyho Riveru]]'', film ''[[Kniha života]]'' a najnovšie limitovanú sériu ''[[Maya and the Three]]''. Spoločnosť v súčasnosti sídli v [[Studio City]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. dnniw7f7asdgb43p9vf4hb8xn1ujanr Diskusia:Pavla Cebocliová 1 753413 8255053 8254623 2026-07-29T05:26:02Z Vasiľ 2806 8255053 wikitext text/x-wiki == Zápis priezviska == {{Re|Vasiľ}} Vďaka za doplnenie článku. Čo sa však týka [[Špeciálne:Rozdiel/8216383|tohto presunu]]: Jej autobiografia vyšla pod menom Pavla ''Cebocli''. Tvar ''Cebocliová'' sa vyskytuje iba v biografistickej produkcii Národného biografického ústavu (''[[Slovenský biografický slovník|Slovenskom biografickom slovníku]]'', I. zv., s. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:e7f30eb8-f4b4-423b-a29f-5fc58fb9a715?page=uuid:cd4a1aff-737b-428c-b5ab-792d4751f1f3 366]; ''[[Biografický lexikón Slovenska|Biografickom lexikóne Slovenska]]'', 2. zv., s. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:915e6201-54e2-4786-a177-d7dd9b578a98?page=uuid:2677b188-168a-4e37-b3ae-0165ffe014ae 25] a v heslách súrodencov: 3. zv., s. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:8ccb789f-c27b-44fe-97db-4e89de4cecf3?page=uuid:9cc81101-bfe7-4082-ab8b-eac3142a72fe 77], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:8ccb789f-c27b-44fe-97db-4e89de4cecf3?page=uuid:98630713-85be-413f-b752-c71d789ced76 79]; ''Lexikón slovenských žien'', s. 40-41) a potom už len v regionálnej tlači (ktorá v zátvorke uvádza aj tvar ''Cebokliová'') – {{Citácia periodika | titul = Oravské kalendárium | periodikum = Orava : Biela Orava | miesto = Dolný Kubín; Námestovo | vydavateľ = LAR; Rudolf Jurolek{{--}}vydavateľstvo Solitudo | rok = 2001 | mesiac = marca | deň = 13 | ročník = Orava 112, Biela Orava 11 | číslo = 11 | strany = 7 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:ceeb179b-4f50-464e-9ff1-b8be13cf2189?page=uuid:0fe973d0-49e6-4995-9fb3-20a35508cceb | dátum prístupu = 2026-07-28}} Naproti tomu tvar Cebocli používajú aj viaceré vedecké a literárne časopisy ([[Slovenský národopis]], Biografické štúdie, [[Slovenská literatúra (časopis)|Slovenská literatúra]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]). Pozri: [https://dikda.snk.sk/search?q=&#34;Pavla&nbsp;Cebocli&#34; výsledky vyhľadávania na portáli DIKDA]. Rovnako aj: * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Pavla CEBOCLI | priezvisko = Rosenbaum | meno = Karol | odkaz na autora = Karol Rosenbaum | titul = Slovník slovenskej literatúry | zväzok = 1, A{{--}}H | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenský spisovateľ]] | rok = 1979 | strany = 145}} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Pavla CEBOCLI | titul = [[Encyklopédia slovenských spisovateľov]] | editori = Karol Rosenbaum | zväzok = 1, A{{--}}O | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | rok = 1984 | strany = 86}} Je možné, že to redakcia SBS/BLS/LSŽ prechýlila nesprávne/neoddôvodnene. Vzhľadom na to, že samotná autorka publikovala pod priezviskom Cebocli a pod týmto priezviskom ju uvádzajú aj odborné zdroje mimo biografistiky v SBS/BLS/LSŽ, by aj náš článok mal mať názov [[Pavla Cebocli]]. Nešlo by v tomto prípade o prvý prípad, keby sa BLS mýlil, resp. postupoval nevhodne (porovnaj citát od Márie Okáliovej v [[Sestra_Cecília#cite_note-7|poznámke č. 1 v článku sestra Cecília]]). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 05:36, 28. júl 2026 (UTC) Ahoj. Budúci týždeň odpoviem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:25, 29. júl 2026 (UTC) t8imj8k17ev4rc03kp76zn5lim2e668 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Asociácia waldorfských škôl a škôlok 4 753421 8254786 8254734 2026-07-28T14:04:24Z Jetam2 30982 /* Diskusia */ re 8254786 wikitext text/x-wiki == [[Asociácia waldorfských škôl a škôlok]] == Občianske združenie založené v roku 1992 v Košiciach ([https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542111422094873006 RMNO], [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/446079 RÚZ]). Článok [[Špeciálne:Rozdiel/7349592|dlhodobo označený]] ako článok so spornou významnosťou. Nepodarilo sa mi nájsť zmienku v zbierke digitalizovaných tlačí [https://adt.arcanum.com Arcanum] (mimo reklamy ich právneho zástupcu v ''SME'') a na portáli [https://dikda.snk.sk DIKDA]. Ďalej pri googlení mimo vlastných webov nájdené len zmienky v rámci metodických materiálov [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|MŠVVaŠ SR]] ap. Ak sa nenájdu [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]], stačila by zmienka v rámci článku [[waldorfská pedagogika]] (napr. vytvorenie sekcie „Waldorfská pedagogika na Slovensku“. Ping na zakladateľa: {{Re|Jetam2|s=1}} [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 07:54, 28. júl 2026 (UTC) Oprava: Pod pôvodným názvom ''Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl'' sa nejaké zdroje nájdu, ide však skôr o letmé zmienky v článkoch o waldorfskej pedagogike ([https://adt.arcanum.com/en/view/Sme_1996_07/?pg=392 ''SME na východe'', 23. 7. 1996, roč. 1, č. 59, s. 1], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:60ffb4ac-62b6-48ab-afd2-52bd462aba28?page=uuid:7e34e433-b2ea-4749-b78e-0589cb68e9b7 ''Pedagogické rozhľady'', 1999, roč. 8, č. 5, s. 3], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:ce7368a8-1c98-4904-98e0-7fb76003d10f?page=uuid:520645b9-a0f5-4eb2-afdc-838d924f911e ''Predškolská výchova'', 1999{{--}}2000, roč. 54, č. 2, s. 2], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:5c83d742-d20c-4f2e-9fc3-effa3d322a36?page=uuid:974d70cd-8ad1-41a5-b55d-d460b6735274 ''Pedagogická revue'', 2001, roč. 53, č. 3, s. 261], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:c7f628f8-40b6-4e32-8065-42a750943bf2?page=uuid:a994f392-2798-4213-b857-7f298a7ab2d0 ''Ďalekohľad'', 2005, roč. 3, č. 9, s. 21]). Priamo subjektu sa týka asi len článok pedagogičky [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|FF UK]] [https://www.vsmu.sk/htf/katedry-a-pracoviska/katedra-tanecnej-tvorby/doc-phdr-maria-matulcikova-phd/ Márie Matulčíkovej] v [https://adt.arcanum.com/en/view/UcitelskeNovinySlovak_OSA_1995/?pg=149 ''Učiteľských novinách'', 30. 3. 1995, roč. 45, č. 13, s. 6]. Ponechávam na zvážanie. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 08:13, 28. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== #{{Za}} V tomto stave to má tri vety a jeden zdroj, ktorým je ich vlastná stránka. Nedoložená významnosť v článku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:02, 28. júl 2026 (UTC) # #{{Za}} Vnímam vzhľadom na zdroje ako informáciu, ktorá by mala zmysel len ako súčasť širšej témy waldorfského vzdelávania na Slovensku. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:47, 28. júl 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|KormiSK}} Podľa mňa je nevhodné posudzovať to cez optiku, čo je teraz konkrétne na stránke, keďže vyššie prikladám rešerš z dostupnej literatúry (resp. aspoň tej, ktorá je mne aktuálne dostupná). Netreba to brať mechanicky, ale z hľadiska toho, či by aj zahrnutie tých zdrojov zabezpečilo článku dostatočnú encyklopedickú významnosť a ponechanie. (Inak sa asi ťažko bude niekto obťažovať upraviť článok s pomocou tých zdrojov, keď bude aj tak nakoniec zmazaný.) --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:25, 28. júl 2026 (UTC) :{{Re|Corin}} Posudzovanie podľa toho čo je teraz na stránke je správne. Nehlasuje sa o tom aký by článok mohol byť, ale aký je. Ak máš literatúru, doplň ju, bitte, do článku nie do diskusie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:04, 28. júl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === qo69gauxlqtkqnal9g40yfkvd0z2f3c 8254787 8254786 2026-07-28T14:11:50Z Corin 21212 /* Diskusia */ odpoveď 8254787 wikitext text/x-wiki == [[Asociácia waldorfských škôl a škôlok]] == Občianske združenie založené v roku 1992 v Košiciach ([https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542111422094873006 RMNO], [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/446079 RÚZ]). Článok [[Špeciálne:Rozdiel/7349592|dlhodobo označený]] ako článok so spornou významnosťou. Nepodarilo sa mi nájsť zmienku v zbierke digitalizovaných tlačí [https://adt.arcanum.com Arcanum] (mimo reklamy ich právneho zástupcu v ''SME'') a na portáli [https://dikda.snk.sk DIKDA]. Ďalej pri googlení mimo vlastných webov nájdené len zmienky v rámci metodických materiálov [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|MŠVVaŠ SR]] ap. Ak sa nenájdu [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]], stačila by zmienka v rámci článku [[waldorfská pedagogika]] (napr. vytvorenie sekcie „Waldorfská pedagogika na Slovensku“. Ping na zakladateľa: {{Re|Jetam2|s=1}} [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 07:54, 28. júl 2026 (UTC) Oprava: Pod pôvodným názvom ''Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl'' sa nejaké zdroje nájdu, ide však skôr o letmé zmienky v článkoch o waldorfskej pedagogike ([https://adt.arcanum.com/en/view/Sme_1996_07/?pg=392 ''SME na východe'', 23. 7. 1996, roč. 1, č. 59, s. 1], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:60ffb4ac-62b6-48ab-afd2-52bd462aba28?page=uuid:7e34e433-b2ea-4749-b78e-0589cb68e9b7 ''Pedagogické rozhľady'', 1999, roč. 8, č. 5, s. 3], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:ce7368a8-1c98-4904-98e0-7fb76003d10f?page=uuid:520645b9-a0f5-4eb2-afdc-838d924f911e ''Predškolská výchova'', 1999{{--}}2000, roč. 54, č. 2, s. 2], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:5c83d742-d20c-4f2e-9fc3-effa3d322a36?page=uuid:974d70cd-8ad1-41a5-b55d-d460b6735274 ''Pedagogická revue'', 2001, roč. 53, č. 3, s. 261], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:c7f628f8-40b6-4e32-8065-42a750943bf2?page=uuid:a994f392-2798-4213-b857-7f298a7ab2d0 ''Ďalekohľad'', 2005, roč. 3, č. 9, s. 21]). Priamo subjektu sa týka asi len článok pedagogičky [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|FF UK]] [https://www.vsmu.sk/htf/katedry-a-pracoviska/katedra-tanecnej-tvorby/doc-phdr-maria-matulcikova-phd/ Márie Matulčíkovej] v [https://adt.arcanum.com/en/view/UcitelskeNovinySlovak_OSA_1995/?pg=149 ''Učiteľských novinách'', 30. 3. 1995, roč. 45, č. 13, s. 6]. Ponechávam na zvážanie. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 08:13, 28. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== #{{Za}} V tomto stave to má tri vety a jeden zdroj, ktorým je ich vlastná stránka. Nedoložená významnosť v článku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:02, 28. júl 2026 (UTC) # #{{Za}} Vnímam vzhľadom na zdroje ako informáciu, ktorá by mala zmysel len ako súčasť širšej témy waldorfského vzdelávania na Slovensku. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:47, 28. júl 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|KormiSK}} Podľa mňa je nevhodné posudzovať to cez optiku, čo je teraz konkrétne na stránke, keďže vyššie prikladám rešerš z dostupnej literatúry (resp. aspoň tej, ktorá je mne aktuálne dostupná). Netreba to brať mechanicky, ale z hľadiska toho, či by aj zahrnutie tých zdrojov zabezpečilo článku dostatočnú encyklopedickú významnosť a ponechanie. (Inak sa asi ťažko bude niekto obťažovať upraviť článok s pomocou tých zdrojov, keď bude aj tak nakoniec zmazaný.) --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:25, 28. júl 2026 (UTC) :{{Re|Corin}} Posudzovanie podľa toho čo je teraz na stránke je správne. Nehlasuje sa o tom aký by článok mohol byť, ale aký je. Ak máš literatúru, doplň ju, bitte, do článku nie do diskusie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:04, 28. júl 2026 (UTC) ::Ako píšem vyššie: ''„…asi ťažko bude niekto obťažovať upraviť článok s pomocou tých zdrojov, keď bude aj tak nakoniec zmazaný.“'' Nevidím zmysel dopĺňať zdroje do článku, ak usúdime, že ani s nimi to nespĺňa kritériá encyklopedickej významnosti a zmažeme ho. Ešte k tomu je to tu pohodlnejšie vzhľadom na to, že si zdroje môžeš prezrieť priamo pri čítaní návrhu, nemusíš si otvárať druhú záložku na pozretie článku. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:11, 28. júl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === btjjpn1fllrhfv6ciatxbgkv7lkcm0z 8254789 8254787 2026-07-28T14:17:32Z Corin 21212 /* Hlasovanie */ hlas 8254789 wikitext text/x-wiki == [[Asociácia waldorfských škôl a škôlok]] == Občianske združenie založené v roku 1992 v Košiciach ([https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542111422094873006 RMNO], [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/446079 RÚZ]). Článok [[Špeciálne:Rozdiel/7349592|dlhodobo označený]] ako článok so spornou významnosťou. Nepodarilo sa mi nájsť zmienku v zbierke digitalizovaných tlačí [https://adt.arcanum.com Arcanum] (mimo reklamy ich právneho zástupcu v ''SME'') a na portáli [https://dikda.snk.sk DIKDA]. Ďalej pri googlení mimo vlastných webov nájdené len zmienky v rámci metodických materiálov [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|MŠVVaŠ SR]] ap. Ak sa nenájdu [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]], stačila by zmienka v rámci článku [[waldorfská pedagogika]] (napr. vytvorenie sekcie „Waldorfská pedagogika na Slovensku“. Ping na zakladateľa: {{Re|Jetam2|s=1}} [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 07:54, 28. júl 2026 (UTC) Oprava: Pod pôvodným názvom ''Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl'' sa nejaké zdroje nájdu, ide však skôr o letmé zmienky v článkoch o waldorfskej pedagogike ([https://adt.arcanum.com/en/view/Sme_1996_07/?pg=392 ''SME na východe'', 23. 7. 1996, roč. 1, č. 59, s. 1], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:60ffb4ac-62b6-48ab-afd2-52bd462aba28?page=uuid:7e34e433-b2ea-4749-b78e-0589cb68e9b7 ''Pedagogické rozhľady'', 1999, roč. 8, č. 5, s. 3], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:ce7368a8-1c98-4904-98e0-7fb76003d10f?page=uuid:520645b9-a0f5-4eb2-afdc-838d924f911e ''Predškolská výchova'', 1999{{--}}2000, roč. 54, č. 2, s. 2], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:5c83d742-d20c-4f2e-9fc3-effa3d322a36?page=uuid:974d70cd-8ad1-41a5-b55d-d460b6735274 ''Pedagogická revue'', 2001, roč. 53, č. 3, s. 261], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:c7f628f8-40b6-4e32-8065-42a750943bf2?page=uuid:a994f392-2798-4213-b857-7f298a7ab2d0 ''Ďalekohľad'', 2005, roč. 3, č. 9, s. 21]). Priamo subjektu sa týka asi len článok pedagogičky [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|FF UK]] [https://www.vsmu.sk/htf/katedry-a-pracoviska/katedra-tanecnej-tvorby/doc-phdr-maria-matulcikova-phd/ Márie Matulčíkovej] v [https://adt.arcanum.com/en/view/UcitelskeNovinySlovak_OSA_1995/?pg=149 ''Učiteľských novinách'', 30. 3. 1995, roč. 45, č. 13, s. 6]. Ponechávam na zvážanie. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 08:13, 28. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== #{{Za}} V tomto stave to má tri vety a jeden zdroj, ktorým je ich vlastná stránka. Nedoložená významnosť v článku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:02, 28. júl 2026 (UTC) #{{Za}} Vnímam vzhľadom na zdroje ako informáciu, ktorá by mala zmysel len ako súčasť širšej témy waldorfského vzdelávania na Slovensku. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:47, 28. júl 2026 (UTC) #{{Za}}. Prikláňam sa k riešeniu so zapracovaním do širšie poňatého článku o [[Waldorfská pedagogika|waldorfskej pedagogike]] (príp. nového článku špecificky o [[Waldorfská pedagogika na Slovensku|waldorfskej pedagogike na Slovensku]]). Mnou nájdené zdroje sa o samotnom združení zmieňujú len okrajovo alebo v propagačnom duchu. Ak by sa našiel spoľahlivý nezávislý zdroj (napr. štúdia) venujúca sa priamo alebo aspoň obšírne asociácii, možno prehodnotiť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:17, 28. júl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|KormiSK}} Podľa mňa je nevhodné posudzovať to cez optiku, čo je teraz konkrétne na stránke, keďže vyššie prikladám rešerš z dostupnej literatúry (resp. aspoň tej, ktorá je mne aktuálne dostupná). Netreba to brať mechanicky, ale z hľadiska toho, či by aj zahrnutie tých zdrojov zabezpečilo článku dostatočnú encyklopedickú významnosť a ponechanie. (Inak sa asi ťažko bude niekto obťažovať upraviť článok s pomocou tých zdrojov, keď bude aj tak nakoniec zmazaný.) --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:25, 28. júl 2026 (UTC) :{{Re|Corin}} Posudzovanie podľa toho čo je teraz na stránke je správne. Nehlasuje sa o tom aký by článok mohol byť, ale aký je. Ak máš literatúru, doplň ju, bitte, do článku nie do diskusie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:04, 28. júl 2026 (UTC) ::Ako píšem vyššie: ''„…asi ťažko bude niekto obťažovať upraviť článok s pomocou tých zdrojov, keď bude aj tak nakoniec zmazaný.“'' Nevidím zmysel dopĺňať zdroje do článku, ak usúdime, že ani s nimi to nespĺňa kritériá encyklopedickej významnosti a zmažeme ho. Ešte k tomu je to tu pohodlnejšie vzhľadom na to, že si zdroje môžeš prezrieť priamo pri čítaní návrhu, nemusíš si otvárať druhú záložku na pozretie článku. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:11, 28. júl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === 9fprhpeqzvfxlutb3m4qfexw9402kuq 8254962 8254789 2026-07-28T19:50:22Z KormiSK 91359 +disk + poznamka k hlasu: suhlas s presunom 8254962 wikitext text/x-wiki == [[Asociácia waldorfských škôl a škôlok]] == Občianske združenie založené v roku 1992 v Košiciach ([https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542111422094873006 RMNO], [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/446079 RÚZ]). Článok [[Špeciálne:Rozdiel/7349592|dlhodobo označený]] ako článok so spornou významnosťou. Nepodarilo sa mi nájsť zmienku v zbierke digitalizovaných tlačí [https://adt.arcanum.com Arcanum] (mimo reklamy ich právneho zástupcu v ''SME'') a na portáli [https://dikda.snk.sk DIKDA]. Ďalej pri googlení mimo vlastných webov nájdené len zmienky v rámci metodických materiálov [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|MŠVVaŠ SR]] ap. Ak sa nenájdu [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]], stačila by zmienka v rámci článku [[waldorfská pedagogika]] (napr. vytvorenie sekcie „Waldorfská pedagogika na Slovensku“. Ping na zakladateľa: {{Re|Jetam2|s=1}} [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 07:54, 28. júl 2026 (UTC) Oprava: Pod pôvodným názvom ''Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl'' sa nejaké zdroje nájdu, ide však skôr o letmé zmienky v článkoch o waldorfskej pedagogike ([https://adt.arcanum.com/en/view/Sme_1996_07/?pg=392 ''SME na východe'', 23. 7. 1996, roč. 1, č. 59, s. 1], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:60ffb4ac-62b6-48ab-afd2-52bd462aba28?page=uuid:7e34e433-b2ea-4749-b78e-0589cb68e9b7 ''Pedagogické rozhľady'', 1999, roč. 8, č. 5, s. 3], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:ce7368a8-1c98-4904-98e0-7fb76003d10f?page=uuid:520645b9-a0f5-4eb2-afdc-838d924f911e ''Predškolská výchova'', 1999{{--}}2000, roč. 54, č. 2, s. 2], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:5c83d742-d20c-4f2e-9fc3-effa3d322a36?page=uuid:974d70cd-8ad1-41a5-b55d-d460b6735274 ''Pedagogická revue'', 2001, roč. 53, č. 3, s. 261], [https://dikda.snk.sk/view/uuid:c7f628f8-40b6-4e32-8065-42a750943bf2?page=uuid:a994f392-2798-4213-b857-7f298a7ab2d0 ''Ďalekohľad'', 2005, roč. 3, č. 9, s. 21]). Priamo subjektu sa týka asi len článok pedagogičky [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|FF UK]] [https://www.vsmu.sk/htf/katedry-a-pracoviska/katedra-tanecnej-tvorby/doc-phdr-maria-matulcikova-phd/ Márie Matulčíkovej] v [https://adt.arcanum.com/en/view/UcitelskeNovinySlovak_OSA_1995/?pg=149 ''Učiteľských novinách'', 30. 3. 1995, roč. 45, č. 13, s. 6]. Ponechávam na zvážanie. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 08:13, 28. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== #{{Za}} V tomto stave to má tri vety a jeden zdroj, ktorým je ich vlastná stránka. Nedoložená významnosť v článku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:02, 28. júl 2026 (UTC) :::: Pokojne súhlasím i s presunom pod Waldorfskú pedagogiku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:50, 28. júl 2026 (UTC) #{{Za}} Vnímam vzhľadom na zdroje ako informáciu, ktorá by mala zmysel len ako súčasť širšej témy waldorfského vzdelávania na Slovensku. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:47, 28. júl 2026 (UTC) #{{Za}}. Prikláňam sa k riešeniu so zapracovaním do širšie poňatého článku o [[Waldorfská pedagogika|waldorfskej pedagogike]] (príp. nového článku špecificky o [[Waldorfská pedagogika na Slovensku|waldorfskej pedagogike na Slovensku]]). Mnou nájdené zdroje sa o samotnom združení zmieňujú len okrajovo alebo v propagačnom duchu. Ak by sa našiel spoľahlivý nezávislý zdroj (napr. štúdia) venujúca sa priamo alebo aspoň obšírne asociácii, možno prehodnotiť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:17, 28. júl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|KormiSK}} Podľa mňa je nevhodné posudzovať to cez optiku, čo je teraz konkrétne na stránke, keďže vyššie prikladám rešerš z dostupnej literatúry (resp. aspoň tej, ktorá je mne aktuálne dostupná). Netreba to brať mechanicky, ale z hľadiska toho, či by aj zahrnutie tých zdrojov zabezpečilo článku dostatočnú encyklopedickú významnosť a ponechanie. (Inak sa asi ťažko bude niekto obťažovať upraviť článok s pomocou tých zdrojov, keď bude aj tak nakoniec zmazaný.) --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:25, 28. júl 2026 (UTC) :{{Re|Corin}} Posudzovanie podľa toho čo je teraz na stránke je správne. Nehlasuje sa o tom aký by článok mohol byť, ale aký je. Ak máš literatúru, doplň ju, bitte, do článku nie do diskusie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:04, 28. júl 2026 (UTC) ::Ako píšem vyššie: ''„…asi ťažko bude niekto obťažovať upraviť článok s pomocou tých zdrojov, keď bude aj tak nakoniec zmazaný.“'' Nevidím zmysel dopĺňať zdroje do článku, ak usúdime, že ani s nimi to nespĺňa kritériá encyklopedickej významnosti a zmažeme ho. Ešte k tomu je to tu pohodlnejšie vzhľadom na to, že si zdroje môžeš prezrieť priamo pri čítaní návrhu, nemusíš si otvárať druhú záložku na pozretie článku. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:11, 28. júl 2026 (UTC) :::{{Re|Corin|s=1}} Nesúhlasím, hlasuje sa o stave článku. Navrchu WP:SNZ stojí "''Zoznam Stránky na zmazanie je miesto, kde sa diskutuje '''o stránkach''', ktoré boli navrhnuté na zmazanie, ak nespĺňajú podmienky na zaradenie do Wikipédie.''" Diskutuje sa o stránkach, tzn. o konkrétnom spracovaní danej témy, nie o témach ako takých a či sem patria alebo nie. :::Osobne som sa v minulosti nepýtal a jednoducho som článok doplnil o zdroje a rozšíril, s upovedomením všetkých hlasujúcich. Nevidím dôvod tu postovať odkazy a nech si každý urobí svoji mienku, tá stránka by potom ostala v tom otrasnom stave a čo s tým potom? Tu si dokázal významnosť témy, čo je super - stránka však stále nespĺňa [[Pomoc:Minimálny článok#Štandard minimálneho článku|kritéria na minimálny článok]]. To je tá primárna vec, s ktorou mám problém. Moje tvrdenia hore, "má tri vety a jeden zdroj", "nedoložená významnosť ''v článku''" stále platia. Článok môžeš rozšíriť a ak tak urobíš a bude splnené 2NNSZ a kritéria na minimálny článok, tak svoj hlas prípadne zmením. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:50, 28. júl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === s53aeo89v8sw85gakq6rrowiycohox6 Redaktor:Lekvarnička/pieskovisko2 2 753430 8255094 8254721 2026-07-29T09:18:12Z Lekvarnička 262477 8255094 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]] - mužský tím<br/>[[2. slovenská futbalová liga žien|2. liga]] - ženský tím|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|vzor_t2=_black chest}}'''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Otvorene vystupuje proti fašizmu, rasizmu, homofóbii a podporuje hodnoty feminizmu a rovnosti. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige.<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na ich zápasoch vejú dúhové vlajky, o klube si rozhodujú sami. FK Kozmos chce byť odpoveďou na moderný futbal | url = https://dennikn.sk/3131221/na-ich-zapasoch-veju-duhove-vlajky-o-klube-si-rozhoduju-sami-fk-kozmos-chce-byt-odpovedou-na-moderny-futbal-video/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2022-12-01 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk-SK | meno = Michal | priezvisko = Červený}}</ref> Je prvý fanúšikmi vlastnený futbalový klub na Slovensku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Vznik a fungovanie == Prvé stretnutie k vzniku bolo v decembri 2018. Inšpiráciou boli iné kluby v Európe, ktoré vlastnia fanúšikovia,<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Učiteľ búra predsudky o futbale a prináša na tribúny slušnosť | url = https://www.aktuality.sk/clanok/vpd9BXL/ucitel-bura-predsudky-o-futbale-a-prinasa-na-tribuny-slusnost/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-04-22 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> napríklad v Záhrebe alebo Anglicku.<ref name=":0" /> Po dvoch rokoch fungovania mužského tímu vznikol ženský tím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Namiesto ultras hluční pankáči s dúhovými vlajkami. Ako mení slovenská komunita pohľad na futbal | url = https://www.aktuality.sk/clanok/PaJUCQk/namiesto-ultras-hlucni-pankaci-s-duhovymi-vlajkami-ako-meni-slovenska-komunita-pohlad-na-futbal/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2022-12-18 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref><ref name=":0" /> Klub vlastnia jeho hráči, hráčky a fanúšikovia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STRIEDAME! 🎧 Veria, že futbal sa dá robiť aj inak. FK Kozmos je slovenský unikát, niektorí ho odsudzujú (podcast) | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/fk-kozmos-je-slovensky-unikat-niektori-ho-odsudzuju-2023111916241227165 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2023-11-19 | dátum prístupu = 2026-07-24 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> je riadený demokraticky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudba, piknik, dúha, žiadne urážky ani mecenáš. Kozmos je iný futbalový svet | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalova-komunita-kozmos-reportaz-obfz-bratislava-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> a spravovaný cez akčné skupiny a koordinačnú skupinu, ktoré sú volené na jeden rok.<ref name=":02" /> == Mužstvo == {| class="wikitable" |+Výsledky podľa sezón !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |align=center|9. miesto |align=center|11 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|8 |align=center|12 |align=center|34 |align=center|'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |align=center|7. miesto |align=center|10 |align=center|3 |align=center|3 |align=center|4 |align=center|25 |align=center|26 |align=center|'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |align=center|2. miesto |align=center|18 |align=center|10 |align=center|3 |align=center|5 |align=center|71 |align=center|25 |align=center|'''33''' |- |2022/2023 |[[6. liga]] |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |align=center|7. miesto |align=center|26 |align=center|10 |align=center|4 |align=center|12 |align=center|53 |align=center|42 |align=center|'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |align=center|10. miesto |align=center|24 |align=center|8 |align=center|2 |align=center|14 |align=center|43 |align=center|53 |align=center|'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |align=center|4. miesto |align=center|26 |align=center|13 |align=center|3 |align=center|10 |align=center|57 |align=center|45 |align=center|'''42''' |- |2025/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |align=center|8. miesto |align=center|22 |align=center|10 |align=center|1 |align=center|11 |align=center|43 |align=center|49 |align=center|'''31''' |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu a 6. liga na 7. ligu</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {| class="wikitable" |+Výsledky podľa sezón !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |[[2. slovenská futbalová liga žien 2021/2022|2021/2022]] |[[2. slovenská futbalová liga žien|2. liga]] - skupina A |align=center|8. miesto |align=center|16 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|14 |align=center|10 |align=center|61 |align=center|'''4''' |- |[[2. slovenská futbalová liga žien 2022/2023|2022/2023]] |2. liga - skupina A |align=center|7. miesto |align=center|21 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|18 |align=center|13 |align=center|133 |align=center|'''7''' |- |[[2. slovenská futbalová liga žien 2023/2024|2023/2024]] |2. liga |align=center|10. miesto |align=center|18 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|17 |align=center|8 |align=center|92 |align=center|'''1''' |- |[[2. slovenská futbalová liga žien 2024/2025|2024/2025]] |2. liga |align=center|7. miesto |align=center|16 |align=center|4 |align=center|3 |align=center|9 |align=center|27 |align=center|45 |align=center|'''15''' |- |[[2. slovenská futbalová liga žien 2025/2026|2025/2026]] |2. liga |align=center|5. miesto |align=center|20 |align=center|9 |align=center|2 |align=center|9 |align=center|36 |align=center|47 |align=center|'''29''' |} {| class="wikitable" |+Futbalové dresy ženského tímu |{{Futbalový dres|vzor_t=_thinpurplestripes|ľavéplece=551A8B|pravéplece=551A8B|telo=00FFFF|trenírky=551A8B|ponožky=551A8B}} |{{Futbalový dres|trenírky=000000|ponožky=FFFFFF|ľavéplece=FFFFFF|telo=FFFFFF|pravéplece=FFFFFF}} |{{Futbalový dres|ľavéplece=000000|ponožky=000000|telo=000000|pravéplece=000000|trenírky=000000}} |{{Futbalový dres|ľavéplece=FFFFFF|pravéplece=FFFFFF|telo=FFFFFF|trenírky=FF0000|ponožky=FF0000}} |} == Referencie == {{Referencie}} eqxlottr001fsjedxshdprfgl36vtfv Diskusia s redaktorom:~2026-41953-94 3 753431 8254797 8254739 2026-07-28T14:38:14Z Spider 001757 142600 experimenty2 8254797 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:56, 28. júl 2026 (UTC) {{Experimenty2|Prešov}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 14:38, 28. júl 2026 (UTC) 5gc0e18teom3j6amcu6j5dm99tpr2n7 Pavol Rýpal 0 753432 8254748 8254740 2026-07-28T12:15:08Z Corin 21212 /* Pozri aj */ -[[organizovaný zločin]] (čl. už je odkazovaný z úvodu článku) 8254748 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Rýpal | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský investigatívny novinár | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1968|12|19}} | Miesto narodenia = [[Rajec]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Paľo Rýpal | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = novinár<br /> ''Žilinský večerník'', ''Televízia Sever'', ''rádio Rebecca'' (od 1993)<br />''Plus 7 dní'', ''Moment'', ''Národná obroda'' (od 1997)<br />''TV Markíza'' (od 1997)<br />''STV'', ''TV Luna'', ''rádio Twist''<br />''LIVE!'' (od 2004)<br />''Žurnál'' (od 2007) | Známy vďaka = investigatívnej žurnalistike a odhaľovaniu organizovaného zločinu, nevyriešenému prípadu jeho zmiznutia | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = investigatívny novinár | Aktívne roky = 1993{{--}}2008 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = nezvestný od [[22. apríl]]a [[2008]] | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavol Rýpal''' (* [[19. december]] [[1968]], [[Rajec]] – nezvestný od [[22. apríl|22. apríla]] [[2008]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kočišek|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Paľo Rýpal: Mám veľa nesplnených plánov|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/palo-rypal-mam-vela-nesplnenych-planov|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-21|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> známy aj ako '''Paľo Rýpal,''' bol slovenský investigatívny [[novinár]], ktorý sa venoval najmä [[Organizovaný zločin|organizovanému zločinu]], mafiánskym štruktúram a prípadom nezvestných osôb. Pôsobil v týždenníku ''[[Plus 7 dní]]'', vo verejnoprávnej [[Slovenská televízia|''Slovenskej televízii'']] (STV) a v televízii [[TV Markíza|''Markíza'']]. Neskôr pracoval aj ako novinár na voľnej nohe.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Rýpal | url = https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ | vydavateľ = Committee to Protect Journalists | miesto = New York | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinár, ktorý písal o mafii aj stratených ľuďoch. A potom zmizol|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/583119/novinar-ktory-pisal-o-mafii-aj-stratenych-ludoch-a-potom-zmizol/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-23|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Jeho zmiznutie 22. apríla 2008 patrí k najdlhšie nevyriešeným prípadom v slovenskom novinárstve.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Jeho rodina a bývalí kolegovia sa domnievajú, že Rýpal bol zavraždený v súvislosti so svojou investigatívnou novinárskou činnosťou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májiková|meno=Lenka|autor=|odkaz na autora=|titul=Boli aj na mieste jeho údajného hrobu. Príbeh nezvestného novinára Paľa Rýpala uvidíte v relácii Vila Rozborila|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/KeIXxeu/pribeh-nezvestneho-novinara-pala-rypala-v-relacii-v-siedmom-nebi-stab-navstivil-aj-miesto-udajneho-hrobu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-01|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":1" /> V roku 2025 bolo [[vyšetrovanie]] prípadu obnovené na základe výpovede odsúdeného [[Vrah|vraha]] Norberta Kosťova.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Barak|meno2=Dávid|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako zmizol Paľo Rýpal? Nové zistenia privádzajú vyšetrovanie späť k jednému miestu v Štúrove|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-12|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ján Kuciak]] * [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] == Externé odkazy == * [https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ Pavol Rýpal] na stránke Committee to Protect Journalists (CPJ) * [https://www.facebook.com/HladasaPaloRypal/ Hľadá sa Paľo Rýpal] – [[Facebook|facebooková]] stránka rodiny a priateľov * [https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/ Ako zmizol Paľo Rýpal?] – ''Aktuality.sk'' (2025) * [https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela Zvrat v prípade nezvestného Rýpala] – ''[[SME]]'' (2026) [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Osobnosti zo Žilinského kraja]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Žilina]] [[Kategória:Narodenia v 1968]] [[Kategória:Narodenia 19. decembra]] ncalopwybmrko3qjr1orq5kz2ywiktp 8254756 8254748 2026-07-28T12:22:31Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Osobnosti zo Žilinského kraja]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti z Rajca]] pomocou použitia HotCat 8254756 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Rýpal | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský investigatívny novinár | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1968|12|19}} | Miesto narodenia = [[Rajec]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Paľo Rýpal | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = novinár<br /> ''Žilinský večerník'', ''Televízia Sever'', ''rádio Rebecca'' (od 1993)<br />''Plus 7 dní'', ''Moment'', ''Národná obroda'' (od 1997)<br />''TV Markíza'' (od 1997)<br />''STV'', ''TV Luna'', ''rádio Twist''<br />''LIVE!'' (od 2004)<br />''Žurnál'' (od 2007) | Známy vďaka = investigatívnej žurnalistike a odhaľovaniu organizovaného zločinu, nevyriešenému prípadu jeho zmiznutia | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = investigatívny novinár | Aktívne roky = 1993{{--}}2008 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = nezvestný od [[22. apríl]]a [[2008]] | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavol Rýpal''' (* [[19. december]] [[1968]], [[Rajec]] – nezvestný od [[22. apríl|22. apríla]] [[2008]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kočišek|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Paľo Rýpal: Mám veľa nesplnených plánov|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/palo-rypal-mam-vela-nesplnenych-planov|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-21|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> známy aj ako '''Paľo Rýpal,''' bol slovenský investigatívny [[novinár]], ktorý sa venoval najmä [[Organizovaný zločin|organizovanému zločinu]], mafiánskym štruktúram a prípadom nezvestných osôb. Pôsobil v týždenníku ''[[Plus 7 dní]]'', vo verejnoprávnej [[Slovenská televízia|''Slovenskej televízii'']] (STV) a v televízii [[TV Markíza|''Markíza'']]. Neskôr pracoval aj ako novinár na voľnej nohe.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Rýpal | url = https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ | vydavateľ = Committee to Protect Journalists | miesto = New York | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinár, ktorý písal o mafii aj stratených ľuďoch. A potom zmizol|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/583119/novinar-ktory-pisal-o-mafii-aj-stratenych-ludoch-a-potom-zmizol/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-23|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Jeho zmiznutie 22. apríla 2008 patrí k najdlhšie nevyriešeným prípadom v slovenskom novinárstve.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Jeho rodina a bývalí kolegovia sa domnievajú, že Rýpal bol zavraždený v súvislosti so svojou investigatívnou novinárskou činnosťou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májiková|meno=Lenka|autor=|odkaz na autora=|titul=Boli aj na mieste jeho údajného hrobu. Príbeh nezvestného novinára Paľa Rýpala uvidíte v relácii Vila Rozborila|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/KeIXxeu/pribeh-nezvestneho-novinara-pala-rypala-v-relacii-v-siedmom-nebi-stab-navstivil-aj-miesto-udajneho-hrobu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-01|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":1" /> V roku 2025 bolo [[vyšetrovanie]] prípadu obnovené na základe výpovede odsúdeného [[Vrah|vraha]] Norberta Kosťova.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Barak|meno2=Dávid|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako zmizol Paľo Rýpal? Nové zistenia privádzajú vyšetrovanie späť k jednému miestu v Štúrove|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-12|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ján Kuciak]] * [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] == Externé odkazy == * [https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ Pavol Rýpal] na stránke Committee to Protect Journalists (CPJ) * [https://www.facebook.com/HladasaPaloRypal/ Hľadá sa Paľo Rýpal] – [[Facebook|facebooková]] stránka rodiny a priateľov * [https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/ Ako zmizol Paľo Rýpal?] – ''Aktuality.sk'' (2025) * [https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela Zvrat v prípade nezvestného Rýpala] – ''[[SME]]'' (2026) [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Osobnosti z Rajca]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Žilina]] [[Kategória:Narodenia v 1968]] [[Kategória:Narodenia 19. decembra]] 8tjcncb5rvvog9wbyyut5t1b0tfxrhs 8254757 8254756 2026-07-28T12:22:35Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Osobnosti z okresu Žilina]] pomocou použitia HotCat 8254757 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Rýpal | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský investigatívny novinár | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1968|12|19}} | Miesto narodenia = [[Rajec]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Paľo Rýpal | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = novinár<br /> ''Žilinský večerník'', ''Televízia Sever'', ''rádio Rebecca'' (od 1993)<br />''Plus 7 dní'', ''Moment'', ''Národná obroda'' (od 1997)<br />''TV Markíza'' (od 1997)<br />''STV'', ''TV Luna'', ''rádio Twist''<br />''LIVE!'' (od 2004)<br />''Žurnál'' (od 2007) | Známy vďaka = investigatívnej žurnalistike a odhaľovaniu organizovaného zločinu, nevyriešenému prípadu jeho zmiznutia | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = investigatívny novinár | Aktívne roky = 1993{{--}}2008 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = nezvestný od [[22. apríl]]a [[2008]] | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavol Rýpal''' (* [[19. december]] [[1968]], [[Rajec]] – nezvestný od [[22. apríl|22. apríla]] [[2008]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kočišek|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Paľo Rýpal: Mám veľa nesplnených plánov|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/palo-rypal-mam-vela-nesplnenych-planov|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-21|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> známy aj ako '''Paľo Rýpal,''' bol slovenský investigatívny [[novinár]], ktorý sa venoval najmä [[Organizovaný zločin|organizovanému zločinu]], mafiánskym štruktúram a prípadom nezvestných osôb. Pôsobil v týždenníku ''[[Plus 7 dní]]'', vo verejnoprávnej [[Slovenská televízia|''Slovenskej televízii'']] (STV) a v televízii [[TV Markíza|''Markíza'']]. Neskôr pracoval aj ako novinár na voľnej nohe.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Rýpal | url = https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ | vydavateľ = Committee to Protect Journalists | miesto = New York | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinár, ktorý písal o mafii aj stratených ľuďoch. A potom zmizol|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/583119/novinar-ktory-pisal-o-mafii-aj-stratenych-ludoch-a-potom-zmizol/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-23|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Jeho zmiznutie 22. apríla 2008 patrí k najdlhšie nevyriešeným prípadom v slovenskom novinárstve.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Jeho rodina a bývalí kolegovia sa domnievajú, že Rýpal bol zavraždený v súvislosti so svojou investigatívnou novinárskou činnosťou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májiková|meno=Lenka|autor=|odkaz na autora=|titul=Boli aj na mieste jeho údajného hrobu. Príbeh nezvestného novinára Paľa Rýpala uvidíte v relácii Vila Rozborila|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/KeIXxeu/pribeh-nezvestneho-novinara-pala-rypala-v-relacii-v-siedmom-nebi-stab-navstivil-aj-miesto-udajneho-hrobu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-01|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":1" /> V roku 2025 bolo [[vyšetrovanie]] prípadu obnovené na základe výpovede odsúdeného [[Vrah|vraha]] Norberta Kosťova.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Barak|meno2=Dávid|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako zmizol Paľo Rýpal? Nové zistenia privádzajú vyšetrovanie späť k jednému miestu v Štúrove|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-12|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ján Kuciak]] * [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] == Externé odkazy == * [https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ Pavol Rýpal] na stránke Committee to Protect Journalists (CPJ) * [https://www.facebook.com/HladasaPaloRypal/ Hľadá sa Paľo Rýpal] – [[Facebook|facebooková]] stránka rodiny a priateľov * [https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/ Ako zmizol Paľo Rýpal?] – ''Aktuality.sk'' (2025) * [https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela Zvrat v prípade nezvestného Rýpala] – ''[[SME]]'' (2026) [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Osobnosti z Rajca]] [[Kategória:Narodenia v 1968]] [[Kategória:Narodenia 19. decembra]] gzw8pr6q7w3oaxdw14ilimh18w5u0hh 8254758 8254757 2026-07-28T12:23:10Z Bakjb 236375 aú 8254758 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Rýpal | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský investigatívny novinár | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1968|12|19}} | Miesto narodenia = [[Rajec]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Paľo Rýpal | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = novinár<br /> ''Žilinský večerník'', ''Televízia Sever'', ''rádio Rebecca'' (od 1993)<br />''Plus 7 dní'', ''Moment'', ''Národná obroda'' (od 1997)<br />''TV Markíza'' (od 1997)<br />''STV'', ''TV Luna'', ''rádio Twist''<br />''LIVE!'' (od 2004)<br />''Žurnál'' (od 2007) | Známy vďaka = investigatívnej žurnalistike a odhaľovaniu organizovaného zločinu, nevyriešenému prípadu jeho zmiznutia | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = investigatívny novinár | Aktívne roky = 1993{{--}}2008 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = nezvestný od [[22. apríl]]a [[2008]] | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavol Rýpal''' (* [[19. december]] [[1968]], [[Rajec]] – nezvestný od [[22. apríl|22. apríla]] [[2008]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kočišek|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Paľo Rýpal: Mám veľa nesplnených plánov|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/palo-rypal-mam-vela-nesplnenych-planov|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-21|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> známy aj ako '''Paľo Rýpal,''' bol slovenský investigatívny [[novinár]], ktorý sa venoval najmä [[Organizovaný zločin|organizovanému zločinu]], mafiánskym štruktúram a prípadom nezvestných osôb. Pôsobil v týždenníku ''[[Plus 7 dní]]'', vo verejnoprávnej [[Slovenská televízia|''Slovenskej televízii'']] (STV) a v televízii [[TV Markíza|''Markíza'']]. Neskôr pracoval aj ako novinár na voľnej nohe.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Rýpal | url = https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ | vydavateľ = Committee to Protect Journalists | miesto = New York | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinár, ktorý písal o mafii aj stratených ľuďoch. A potom zmizol|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/583119/novinar-ktory-pisal-o-mafii-aj-stratenych-ludoch-a-potom-zmizol/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-23|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Jeho zmiznutie 22. apríla 2008 patrí k najdlhšie nevyriešeným prípadom v slovenskom novinárstve.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Jeho rodina a bývalí kolegovia sa domnievajú, že Rýpal bol zavraždený v súvislosti so svojou investigatívnou novinárskou činnosťou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májiková|meno=Lenka|autor=|odkaz na autora=|titul=Boli aj na mieste jeho údajného hrobu. Príbeh nezvestného novinára Paľa Rýpala uvidíte v relácii Vila Rozborila|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/KeIXxeu/pribeh-nezvestneho-novinara-pala-rypala-v-relacii-v-siedmom-nebi-stab-navstivil-aj-miesto-udajneho-hrobu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-01|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":1" /> V roku 2025 bolo [[vyšetrovanie]] prípadu obnovené na základe výpovede odsúdeného [[Vrah|vraha]] Norberta Kosťova.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Barak|meno2=Dávid|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako zmizol Paľo Rýpal? Nové zistenia privádzajú vyšetrovanie späť k jednému miestu v Štúrove|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-12|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ján Kuciak]] * [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] == Externé odkazy == * [https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ Pavol Rýpal] na stránke Committee to Protect Journalists (CPJ) * [https://www.facebook.com/HladasaPaloRypal/ Hľadá sa Paľo Rýpal] – [[Facebook|facebooková]] stránka rodiny a priateľov * [https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/ Ako zmizol Paľo Rýpal?] – ''Aktuality.sk'' (2025) * [https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela Zvrat v prípade nezvestného Rýpala] – ''[[SME]]'' (2026) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rýpal, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti z Rajca]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] em5x90tkupii8hl1og4w6krj5usafd5 8254760 8254758 2026-07-28T12:24:51Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Nezvestné osobnosti]] pomocou použitia HotCat 8254760 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Rýpal | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský investigatívny novinár | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1968|12|19}} | Miesto narodenia = [[Rajec]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Paľo Rýpal | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = novinár<br /> ''Žilinský večerník'', ''Televízia Sever'', ''rádio Rebecca'' (od 1993)<br />''Plus 7 dní'', ''Moment'', ''Národná obroda'' (od 1997)<br />''TV Markíza'' (od 1997)<br />''STV'', ''TV Luna'', ''rádio Twist''<br />''LIVE!'' (od 2004)<br />''Žurnál'' (od 2007) | Známy vďaka = investigatívnej žurnalistike a odhaľovaniu organizovaného zločinu, nevyriešenému prípadu jeho zmiznutia | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = investigatívny novinár | Aktívne roky = 1993{{--}}2008 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = nezvestný od [[22. apríl]]a [[2008]] | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavol Rýpal''' (* [[19. december]] [[1968]], [[Rajec]] – nezvestný od [[22. apríl|22. apríla]] [[2008]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kočišek|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Paľo Rýpal: Mám veľa nesplnených plánov|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/palo-rypal-mam-vela-nesplnenych-planov|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-21|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> známy aj ako '''Paľo Rýpal,''' bol slovenský investigatívny [[novinár]], ktorý sa venoval najmä [[Organizovaný zločin|organizovanému zločinu]], mafiánskym štruktúram a prípadom nezvestných osôb. Pôsobil v týždenníku ''[[Plus 7 dní]]'', vo verejnoprávnej [[Slovenská televízia|''Slovenskej televízii'']] (STV) a v televízii [[TV Markíza|''Markíza'']]. Neskôr pracoval aj ako novinár na voľnej nohe.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Rýpal | url = https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ | vydavateľ = Committee to Protect Journalists | miesto = New York | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinár, ktorý písal o mafii aj stratených ľuďoch. A potom zmizol|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/583119/novinar-ktory-pisal-o-mafii-aj-stratenych-ludoch-a-potom-zmizol/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-23|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Jeho zmiznutie 22. apríla 2008 patrí k najdlhšie nevyriešeným prípadom v slovenskom novinárstve.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Jeho rodina a bývalí kolegovia sa domnievajú, že Rýpal bol zavraždený v súvislosti so svojou investigatívnou novinárskou činnosťou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májiková|meno=Lenka|autor=|odkaz na autora=|titul=Boli aj na mieste jeho údajného hrobu. Príbeh nezvestného novinára Paľa Rýpala uvidíte v relácii Vila Rozborila|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/KeIXxeu/pribeh-nezvestneho-novinara-pala-rypala-v-relacii-v-siedmom-nebi-stab-navstivil-aj-miesto-udajneho-hrobu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-01|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":1" /> V roku 2025 bolo [[vyšetrovanie]] prípadu obnovené na základe výpovede odsúdeného [[Vrah|vraha]] Norberta Kosťova.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Barak|meno2=Dávid|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako zmizol Paľo Rýpal? Nové zistenia privádzajú vyšetrovanie späť k jednému miestu v Štúrove|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-12|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ján Kuciak]] * [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] == Externé odkazy == * [https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ Pavol Rýpal] na stránke Committee to Protect Journalists (CPJ) * [https://www.facebook.com/HladasaPaloRypal/ Hľadá sa Paľo Rýpal] – [[Facebook|facebooková]] stránka rodiny a priateľov * [https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/ Ako zmizol Paľo Rýpal?] – ''Aktuality.sk'' (2025) * [https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela Zvrat v prípade nezvestného Rýpala] – ''[[SME]]'' (2026) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rýpal, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti z Rajca]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Nezvestné osobnosti]] mrm3gpbddcmz0dl9r9u8o96rmw20ka4 8254844 8254760 2026-07-28T17:21:29Z IronLiberty 280078 +život a kariéra, +zmiznutie, +otvorenie prípadu 8254844 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Rýpal | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský investigatívny novinár | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1968|12|19}} | Miesto narodenia = [[Rajec]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Paľo Rýpal | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = novinár<br /> ''Žilinský večerník'', ''Televízia Sever'', ''Rádio Rebecca'' (od 1993)<br />''Plus 7 dní'', ''Moment'', ''Národná obroda'' (od 1997)<br />''TV Markíza'' (od 1997)<br />''STV'', ''TV Luna'', ''Rádio Twist''<br />''LIVE!'' (od 2004)<br />''Žurnál'' (od 2007) | Známy vďaka = investigatívnej žurnalistike a odhaľovaniu organizovaného zločinu, nevyriešenému prípadu jeho zmiznutia | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = investigatívny novinár | Aktívne roky = 1993{{--}}2008 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = nezvestný od [[22. apríl]]a [[2008]] | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavol Rýpal''' (* [[19. december]] [[1968]], [[Rajec]] – nezvestný od [[22. apríl|22. apríla]] [[2008]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kočišek|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Paľo Rýpal: Mám veľa nesplnených plánov|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/palo-rypal-mam-vela-nesplnenych-planov|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-21|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> známy aj ako '''Paľo Rýpal,''' bol slovenský investigatívny [[novinár]], ktorý sa venoval najmä [[Organizovaný zločin|organizovanému zločinu]], mafiánskym štruktúram a prípadom nezvestných osôb. Pôsobil v týždenníku ''[[Plus 7 dní]]'', vo verejnoprávnej [[Slovenská televízia|''Slovenskej televízii'']] (STV) a v televízii [[TV Markíza|''Markíza'']]. Neskôr pracoval aj ako novinár na voľnej nohe.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Rýpal | url = https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ | vydavateľ = Committee to Protect Journalists | miesto = New York | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinár, ktorý písal o mafii aj stratených ľuďoch. A potom zmizol|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/583119/novinar-ktory-pisal-o-mafii-aj-stratenych-ludoch-a-potom-zmizol/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-23|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Jeho zmiznutie 22. apríla 2008 patrí k najdlhšie nevyriešeným prípadom v slovenskom novinárstve.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Jeho rodina a bývalí kolegovia sa domnievajú, že Rýpal bol zavraždený v súvislosti so svojou investigatívnou novinárskou činnosťou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májiková|meno=Lenka|autor=|odkaz na autora=|titul=Boli aj na mieste jeho údajného hrobu. Príbeh nezvestného novinára Paľa Rýpala uvidíte v relácii Vila Rozborila|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/KeIXxeu/pribeh-nezvestneho-novinara-pala-rypala-v-relacii-v-siedmom-nebi-stab-navstivil-aj-miesto-udajneho-hrobu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-01|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":1" /> V roku 2025 bolo [[vyšetrovanie]] prípadu obnovené na základe výpovede odsúdeného [[Vrah|vraha]] Norberta Kosťova.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Barak|meno2=Dávid|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako zmizol Paľo Rýpal? Nové zistenia privádzajú vyšetrovanie späť k jednému miestu v Štúrove|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-12|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Život a kariéra == Pavol Rýpal sa narodil 19. decembra 1968.<ref name=":0" /> Prvé dva roky života prežil v [[Prievidza|Prievidzi]], potom vyrastal v [[Rajec|Rajci]].<ref name=":0" /> [[Maturitná skúška|Zmaturoval]] na [[Gymnázium|gymnáziu]] v Rajci.<ref name=":0" /> Následne študoval na viacerých [[Vysoká škola|vysokých školách]], ktoré nedokončil.<ref name=":0" /> Po absolvovaní základnej vojenskej služby vystriedal rôzne [[Zamestnanie|zamestnania]], pracoval ako podnikový [[hasič]] v továrni na koberce v Rajci, tkáč, [[baník]] v [[Ostrava|Ostrave]] či brigádnik.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> K novinárskej práci sa dostal v roku 1993 ako 24-ročný [[samouk]].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Začínal v [[Žilina|Žiline]], kde pracoval pre ''[[Žilinský večerník]]'', ''TV Sever'', ''Rádio'' ''Rebecca'' a ďalšie regionálne [[Masmédium|médiá]].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> V roku 1996 sa neúspešne pokúsil založiť vlastný regionálny týždenník ''Reportér''.<ref name=":0" /> Od mája 1997 pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] v ''Plus 7 dní'', kde sa dostal priesto písať o kriminálnych prípadoch, ''Momente'', ''Národnej obrode'', ''LIVE!'' a naposledy v ''Žurnáli''.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Spolupracoval s ''[[TV Markíza]]'', pre ktorú pripravoval [[Reportáž|reportáže]] o [[Trestný čin|kriminalite]] a [[Bezpečnosť|bezpečnosti]], aj [[Humorista|humoristické]] relácie, ''STV'', ''TV Luna'' a [[Rádio Twist|''Rádiom'' ''Twist'']].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Venoval sa investigatívnym témam o [[Organizovaný zločin|podsvetí]], únosoch, [[Daňový únik|daňových únikoch]] či prepisoch pozemkov.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Koscelník|meno=Branislav|titul=Šliapal mafiánom na otlaky a zmizol bez stopy. Nezvestný investigatívny novinár už má svoj hrob|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-28|issn=1335-4418|url=https://my.sme.sk/zilina/c/sliapal-mafianom-na-otlaky-a-zmizol-bez-stopy-nezvestny-investigativny-novinar-uz-ma-svoj-hrob|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pecko | meno = Radoslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Investigatívny novinár o údajnej vražde Paľa Rýpala: Zaoberal sa vojnou v podsvetí, mal veľmi dobré informácie | url = https://www.moja-zilina.sk/clanky/1062044/investigativny-novinar-o-udajnej-vrazde-pala-rypala-zaoberal-sa-vojnou-v-podsveti-mal-velmi-dobre-informacie/ | vydavateľ = moja-zilina.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-08-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }}</ref><ref name=":2" /> Bol známy odvážnym prístupom a priamymi kontaktmi s ľuďmi z kriminálneho prostredia.<ref name=":2" /><ref name=":4" /><ref name=":5" /> == Zmiznutie == Dňa 28. apríla 2008 vtedy 39-ročný Rýpal naposledy opustil svoj prenajatý byt [[Rezedová ulica (Bratislava)|Rezedovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> Pred odchodom si vyzdvihol televízny honorár, zobral si bytu [[notebook]], [[fotoaparát]] a hotovosť.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> V byte mal zanechať krátky list adresovaný majiteľke, v ktorom napísal: „Je mi to ľúto, ale iné východisko som nenašiel.“, požiadal o starostlivosť o [[Mačka domáca|mačky]] a uviedol tiež, že jeho veci môžu vyhodiť.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Rodina sa o zmiznutí dozvedela až po týždni, keď ho začala hľadať kamarátka.<ref name=":2" /> List považuje za fiktívny.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Rýpal sa podľa ich názoru plánoval dočasne ukryť kvôli hrozbám.<ref name=":4" /> Dostával údajne výhražné [[Telefónny hovor|telefonáty]] od mafiánov a [[Politik|politikov]].<ref name=":4" /> [[Policajný zbor|Polícia]] prípad viedla ako [[pátranie]] po nezvestnej osobe.<ref name=":1" /><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Sopóci|meno=Patrik|titul=Zvrat v prípade nezvestného Rýpala? Polícia zasahovala u muža, ktorého Kosťov označil za spolupáchateľa|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-27|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Vyšetrovanie a nové skutočnosti == Prípad zostával 17 rokov bez výrazného pokroku vo vyšetrovaní.<ref name=":3" /><ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Debnár|meno2=Ján|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Zadržali muža, ktorého spomínal odsúdený vrah v prípade zmiznutého novinára|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/NsL6Tgy/zadrzali-muza-ktoreho-spominal-odsudeny-vrah-v-pripade-zmiznuteho-novinara/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-27|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> V auguste 2025 prehovoril Norbert Kosťov, ktorý bol v [[Maďarsko|Maďarsku]] neprávoplatne odsúdený na doživotie za dvojnásobnú [[Vražda|vraždu]].<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Sopóci|meno=Patrik|titul=Na Slovensko priviezli muža, ktorý po rokoch prehovoril o vražde investigatívneho novinára Rýpala|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-22|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/na-slovensko-priviezli-muza-ktory-po-rokoch-prehovoril-o-vrazde-investigativneho-novinara-rypala|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":3" /> Tvrdil, že Rýpala spolu s Róbertom Tóthom alias Čučom a ďalšími sledovali v [[Štúrovo|Štúrove]], uniesli ho pri [[Hotel|hoteli]], zaškrtili a telo zakopali v [[Čenkovská lesostep|Čenkovskom lese]] pri obci [[Mužla|Mužľa]].<ref name=":6" /><ref name=":3" /> Vraždu si mal objednať [[Dunajská Streda|dunajskostredský]] mafiánsky šéf Ľudovít Sátor za 10 000 [[Slovenská koruna|Sk]] ako protislužbu.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zmiznutie novinára Paľa Rýpala: prehovoril vrah v maďarskej väznici|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Z52Ir5Q/zmiznutie-novinara-pala-rypala-prehovoril-vrah-v-madarskej-vaznici/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-05|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":8" /><ref name=":6" /> Začiatkom augusta 2025 polícia opäť Rýpalov prípad otvorila a začala trestné stíhanie pre úkladnú vraždu.<ref name=":9" /> Kosťova dočasne priviezli na [[Slovensko]] v septembri 2025, rekonštruovali trasu a hľadali pozostatky v Čenkovskom lese.<ref name=":8" /><ref name=":4" /> Telo sa zatiaľ ale nenašlo.<ref name=":4" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Matka nezvestného novinára P. Rýpala: Kosťovi som chcela dať 10-tisíc! Túžila pochovať syna… | url = https://www1.pluska.sk/krimi/matka-nezvestneho-novinara-p-rypala-kostovi-som-chcela-dat-10-tisic-tuzila-pochovat-syna | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }}</ref> V júli 2026 [[Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru|Úrad boja proti organizovanej kriminalite]] (ÚBOK) zasahoval v [[Štúrovo|Štúrove]] u Tótha označeného Kosťovom za [[Spolupáchateľ|spolupáchateľa]].<ref name=":6" /><ref name=":7" /> Ten v minulosti akúkoľvek účasť na únose a vražde novinára odmietal<ref name=":6" /><ref name=":7" /> a súvislosť zásahu s prípadom nie je potvrdená.<ref name=":7" /> Rodina v marci 2026 postavila symbolický hrob na [[Cintorín|cintoríne]] v [[Rajec|Rajci]].<ref name=":4" /> Mama a sestra Rýpala opakovane verejne vyzývali na objasnenie prípadu.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Sestra novinára Rýpala: že by si mafiánsky bos Sátor objednal jeho vraždu? Na to mám svoj názor|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/DCTx9xp/sestra-novinara-rypala-ze-by-si-mafiansky-bos-sator-objednal-jeho-vrazdu-na-to-mam-svoj-nazor/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-14|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Súkromný život == Pavol Rýpal bol slobodný a bezdetný.<ref name=":2" /> Bol najstarším z troch súrodencov.<ref name=":10" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ján Kuciak]] * [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] == Externé odkazy == * [https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ Pavol Rýpal] na stránke Committee to Protect Journalists (CPJ) * [https://www.facebook.com/HladasaPaloRypal/ Hľadá sa Paľo Rýpal] – [[Facebook|facebooková]] stránka rodiny a priateľov * [https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/ Ako zmizol Paľo Rýpal?] – ''[[Aktuality.sk]]'' (2025) * [https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela Zvrat v prípade nezvestného Rýpala] – ''[[SME]]'' (2026) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rýpal, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti z Rajca]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Nezvestné osobnosti]] lvak8l02n7qrvu6q1z4ktvzxf33ucv4 8254894 8254844 2026-07-28T18:47:45Z IronLiberty 280078 formátovanie 8254894 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Rýpal | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský investigatívny novinár | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1968|12|19}} | Miesto narodenia = [[Rajec]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = Paľo Rýpal | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = ''Žilinský večerník'', ''Televízia Sever'', ''Rádio Rebecca'' <small>(od 1993)</small><br />''Plus 7 dní'', ''Moment'', ''Národná obroda'' <small>(od 1997)</small><br />''TV Markíza'' <small>(od 1997)</small><br />''STV'', ''TV Luna'', ''Rádio Twist''<br />''LIVE!'' <small>(od 2004)</small><br />''Žurnál'' <small>(od 2007)</small> | Známy vďaka = investigatívnej žurnalistike, nevyriešenému prípadu jeho zmiznutia | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = investigatívny [[novinár]] | Aktívne roky = 1993{{--}}2008 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = 2 | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = nezvestný od [[22. apríl]]a [[2008]] ({{vek v rokoch a dňoch|2008|4|22}}) | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavol Rýpal''' (* [[19. december]] [[1968]], [[Rajec]] – nezvestný od [[22. apríl|22. apríla]] [[2008]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kočišek|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Paľo Rýpal: Mám veľa nesplnených plánov|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/palo-rypal-mam-vela-nesplnenych-planov|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-21|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> známy aj ako '''Paľo Rýpal,''' bol slovenský investigatívny [[novinár]], ktorý sa venoval najmä [[Organizovaný zločin|organizovanému zločinu]], mafiánskym štruktúram a prípadom nezvestných osôb. Pôsobil v týždenníku ''[[Plus 7 dní]]'', vo verejnoprávnej [[Slovenská televízia|''Slovenskej televízii'']] (STV) a v televízii [[TV Markíza|''Markíza'']]. Neskôr pracoval aj ako novinár na voľnej nohe.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Rýpal | url = https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ | vydavateľ = Committee to Protect Journalists | miesto = New York | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinár, ktorý písal o mafii aj stratených ľuďoch. A potom zmizol|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/583119/novinar-ktory-pisal-o-mafii-aj-stratenych-ludoch-a-potom-zmizol/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-23|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Jeho zmiznutie 22. apríla 2008 patrí k najdlhšie nevyriešeným prípadom v slovenskom novinárstve.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Jeho rodina a bývalí kolegovia sa domnievajú, že Rýpal bol zavraždený v súvislosti so svojou investigatívnou novinárskou činnosťou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májiková|meno=Lenka|autor=|odkaz na autora=|titul=Boli aj na mieste jeho údajného hrobu. Príbeh nezvestného novinára Paľa Rýpala uvidíte v relácii Vila Rozborila|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/KeIXxeu/pribeh-nezvestneho-novinara-pala-rypala-v-relacii-v-siedmom-nebi-stab-navstivil-aj-miesto-udajneho-hrobu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-01|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":1" /> V roku 2025 bolo [[vyšetrovanie]] prípadu obnovené na základe výpovede odsúdeného [[Vrah|vraha]] Norberta Kosťova.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Barak|meno2=Dávid|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako zmizol Paľo Rýpal? Nové zistenia privádzajú vyšetrovanie späť k jednému miestu v Štúrove|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-12|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Život a kariéra == Pavol Rýpal sa narodil 19. decembra 1968.<ref name=":0" /> Prvé dva roky života prežil v [[Prievidza|Prievidzi]], potom vyrastal v [[Rajec|Rajci]].<ref name=":0" /> [[Maturitná skúška|Zmaturoval]] na [[Gymnázium|gymnáziu]] v Rajci.<ref name=":0" /> Následne študoval na viacerých [[Vysoká škola|vysokých školách]], ktoré nedokončil.<ref name=":0" /> Po absolvovaní základnej vojenskej služby vystriedal rôzne [[Zamestnanie|zamestnania]], pracoval ako podnikový [[hasič]] v továrni na koberce v Rajci, tkáč, [[baník]] v [[Ostrava|Ostrave]] či brigádnik.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> K novinárskej práci sa dostal v roku 1993 ako 24-ročný [[samouk]].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Začínal v [[Žilina|Žiline]], kde pracoval pre ''[[Žilinský večerník]]'', ''TV Sever'', ''Rádio'' ''Rebecca'' a ďalšie regionálne [[Masmédium|médiá]].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> V roku 1996 sa neúspešne pokúsil založiť vlastný regionálny týždenník ''Reportér''.<ref name=":0" /> Od mája 1997 pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] v ''Plus 7 dní'', kde sa dostal priesto písať o kriminálnych prípadoch, ''Momente'', ''Národnej obrode'', ''LIVE!'' a naposledy v ''Žurnáli''.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Spolupracoval s ''[[TV Markíza]]'', pre ktorú pripravoval [[Reportáž|reportáže]] o [[Trestný čin|kriminalite]] a [[Bezpečnosť|bezpečnosti]] aj [[Humorista|humoristické]] relácie, ''STV'', ''TV Luna'' a [[Rádio Twist|''Rádiom'' ''Twist'']].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Venoval sa investigatívnym témam o [[Organizovaný zločin|podsvetí]], únosoch, [[Daňový únik|daňových únikoch]] či prepisoch pozemkov.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Koscelník|meno=Branislav|titul=Šliapal mafiánom na otlaky a zmizol bez stopy. Nezvestný investigatívny novinár už má svoj hrob|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-28|issn=1335-4418|url=https://my.sme.sk/zilina/c/sliapal-mafianom-na-otlaky-a-zmizol-bez-stopy-nezvestny-investigativny-novinar-uz-ma-svoj-hrob|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pecko | meno = Radoslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Investigatívny novinár o údajnej vražde Paľa Rýpala: Zaoberal sa vojnou v podsvetí, mal veľmi dobré informácie | url = https://www.moja-zilina.sk/clanky/1062044/investigativny-novinar-o-udajnej-vrazde-pala-rypala-zaoberal-sa-vojnou-v-podsveti-mal-velmi-dobre-informacie/ | vydavateľ = moja-zilina.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-08-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }}</ref><ref name=":2" /> Bol známy odvážnym prístupom a priamymi kontaktmi s ľuďmi z kriminálneho prostredia.<ref name=":2" /><ref name=":4" /><ref name=":5" /> == Zmiznutie == Dňa 28. apríla 2008 vtedy 39-ročný Rýpal naposledy opustil svoj prenajatý byt [[Rezedová ulica (Bratislava)|Rezedovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> Pred odchodom si vyzdvihol televízny honorár, zobral si bytu [[notebook]], [[fotoaparát]] a hotovosť.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> V byte mal zanechať krátky list adresovaný majiteľke, v ktorom napísal: „Je mi to ľúto, ale iné východisko som nenašiel.“, požiadal o starostlivosť o [[Mačka domáca|mačky]] a uviedol tiež, že jeho veci môžu vyhodiť.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Rodina sa o zmiznutí dozvedela až po týždni, keď ho začala hľadať kamarátka.<ref name=":2" /> List považuje za fiktívny.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Rýpal sa podľa ich názoru plánoval dočasne ukryť kvôli hrozbám.<ref name=":4" /> Dostával údajne výhražné [[Telefónny hovor|telefonáty]] od mafiánov a [[Politik|politikov]].<ref name=":4" /> [[Policajný zbor|Polícia]] prípad viedla ako [[pátranie]] po nezvestnej osobe.<ref name=":1" /><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Sopóci|meno=Patrik|titul=Zvrat v prípade nezvestného Rýpala? Polícia zasahovala u muža, ktorého Kosťov označil za spolupáchateľa|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-27|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Vyšetrovanie a nové skutočnosti == Prípad zostával 17 rokov bez výrazného pokroku vo vyšetrovaní.<ref name=":3" /><ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Debnár|meno2=Ján|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Zadržali muža, ktorého spomínal odsúdený vrah v prípade zmiznutého novinára|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/NsL6Tgy/zadrzali-muza-ktoreho-spominal-odsudeny-vrah-v-pripade-zmiznuteho-novinara/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-27|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> V auguste 2025 prehovoril Norbert Kosťov, ktorý bol v [[Maďarsko|Maďarsku]] neprávoplatne odsúdený na doživotie za dvojnásobnú [[Vražda|vraždu]].<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Sopóci|meno=Patrik|titul=Na Slovensko priviezli muža, ktorý po rokoch prehovoril o vražde investigatívneho novinára Rýpala|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-22|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/na-slovensko-priviezli-muza-ktory-po-rokoch-prehovoril-o-vrazde-investigativneho-novinara-rypala|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":3" /> Tvrdil, že Rýpala spolu s Róbertom Tóthom alias Čučom a ďalšími sledovali v [[Štúrovo|Štúrove]], uniesli ho pri [[Hotel|hoteli]], zaškrtili a telo zakopali v [[Čenkovská lesostep|Čenkovskom lese]] pri obci [[Mužla|Mužľa]].<ref name=":6" /><ref name=":3" /> Vraždu si mal objednať [[Dunajská Streda|dunajskostredský]] mafiánsky šéf Ľudovít Sátor za 10 000 [[Slovenská koruna|Sk]] ako protislužbu.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zmiznutie novinára Paľa Rýpala: prehovoril vrah v maďarskej väznici|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Z52Ir5Q/zmiznutie-novinara-pala-rypala-prehovoril-vrah-v-madarskej-vaznici/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-05|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":8" /><ref name=":6" /> Začiatkom augusta 2025 polícia opäť Rýpalov prípad otvorila a začala trestné stíhanie pre úkladnú vraždu.<ref name=":9" /> Kosťova dočasne priviezli na [[Slovensko]] v septembri 2025, rekonštruovali trasu a hľadali pozostatky v Čenkovskom lese.<ref name=":8" /><ref name=":4" /> Telo sa zatiaľ ale nenašlo.<ref name=":4" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Matka nezvestného novinára P. Rýpala: Kosťovi som chcela dať 10-tisíc! Túžila pochovať syna… | url = https://www1.pluska.sk/krimi/matka-nezvestneho-novinara-p-rypala-kostovi-som-chcela-dat-10-tisic-tuzila-pochovat-syna | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }}</ref> V júli 2026 [[Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru|Úrad boja proti organizovanej kriminalite]] (ÚBOK) zasahoval v [[Štúrovo|Štúrove]] u Tótha označeného Kosťovom za [[Spolupáchateľ|spolupáchateľa]].<ref name=":6" /><ref name=":7" /> Ten v minulosti akúkoľvek účasť na únose a vražde novinára odmietal<ref name=":6" /><ref name=":7" /> a súvislosť zásahu s prípadom nie je potvrdená.<ref name=":7" /> Rodina v marci 2026 postavila symbolický hrob na [[Cintorín|cintoríne]] v [[Rajec|Rajci]].<ref name=":4" /> Mama a sestra Rýpala opakovane verejne vyzývali na objasnenie prípadu.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Sestra novinára Rýpala: že by si mafiánsky bos Sátor objednal jeho vraždu? Na to mám svoj názor|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/DCTx9xp/sestra-novinara-rypala-ze-by-si-mafiansky-bos-sator-objednal-jeho-vrazdu-na-to-mam-svoj-nazor/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-14|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Súkromný život == Pavol Rýpal bol slobodný a bezdetný.<ref name=":2" /> Bol najstarším z troch súrodencov.<ref name=":10" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ján Kuciak]] * [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] == Externé odkazy == * [https://cpj.org/data/people/pavol-rypal/ Pavol Rýpal] na stránke Committee to Protect Journalists (CPJ) * [https://www.facebook.com/HladasaPaloRypal/ Hľadá sa Paľo Rýpal] – [[Facebook|facebooková]] stránka rodiny a priateľov * [https://www.aktuality.sk/clanok/U94D4aj/pripad-novinara-pala-rypala-vyda-svedectvo-hotel-kde-naposledy-byval/ Ako zmizol Paľo Rýpal?] – ''[[Aktuality.sk]]'' (2025) * [https://www.sme.sk/domov/c/zvrat-v-pripade-nezvestneho-rypala-policia-zasahovala-u-muza-ktoreho-kostov-oznacil-za-spolupachatela Zvrat v prípade nezvestného Rýpala] – ''[[SME]]'' (2026) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rýpal, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti z Rajca]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Nezvestné osobnosti]] t7lvddf1v89rumua6ezqvwiex9xxhb0 Lazar Samardžić 0 753433 8254761 2026-07-28T12:26:03Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Lazar Samardžić | celé meno = Lazar Vujadin Samardžić | dátum narodenia = {{dnv|2002|2|24}} | miesto narodenia = [[Berlín]] | štát = [[Nemecko]] | výška = 184 cm | pozícia = ofenzívny stredopoliar | súčasný klub = [[Atalanta BC]] | klubové číslo = 10 | mládež...“ 8254761 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Lazar Samardžić | celé meno = Lazar Vujadin Samardžić | dátum narodenia = {{dnv|2002|2|24}} | miesto narodenia = [[Berlín]] | štát = [[Nemecko]] | výška = 184 cm | pozícia = ofenzívny stredopoliar | súčasný klub = [[Atalanta BC]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = -<br>-2008<br>2008-2009<br>2009-2020 | mládežnícke kluby = Blau-Weiß Spandau<br>Schwarz-Weiß Neukölln<br>Grün-Weiss Neukölln<br>[[Hertha BSC]] | roky = 2020<br>2020-2021<br>2021-2025<br>2024-2025<br>2025- | kluby = [[Hertha BSC]]<br>[[RB Leipzig]]<br>[[Udinese Calcio|Udinese]]<br>→ [[Atalanta BC]]<br>[[Atalanta BC]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}93{{0}}(13)<br>{{0}}31{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}26{{0}}{{0}}(2) | národné mužstvo = {{GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Nemecko U16]]<br>{{GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Nemecko U17]]<br>{{GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Nemecko U19]]<br>{{GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Nemecko U20]]<br>{{GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Nemecko U21]]<br>{{SRB|f|1}} | reprezentačné roky = 2017-2018<br>2018<br>2019<br>2020-2022<br>2022-2023<br>2023- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}28{{0}}{{0}}(1) | pkupdate = 28. 07. 2026 }} '''Lazar Vujadin Samardžić''' (* [[24. február]] [[2002]], [[Berlín]], [[Nemecko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii ofenzívneho stredopoliara v talianskom klube [[Atalanta BC|Atalanta Bergamo]] a na medzinárodnej úrovni reprezentuje {{SRB|f}}. == Ranný život == Samardžić sa narodil v Berlíne srbským prisťahovaleckým rodičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EKSKLUZIVNO Intervju sa novom nadom našeg fudbala: Lazar Samardžić za Sportal otkrio sve ono što zanima celu Srbiju | url = https://sportal.blic.rs/prica/ekskluzivno-intervju-sa-novom-nadom-naseg-fudbala-lazar-samardzic-za-sportal-otkrio-sve-ono-sto-zanima-celu-srbiju-2023033121461159754 | vydavateľ = Sportal.rs | dátum vydania = 2023-04-01 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sr}}</ref> == Klubová kariéra == === Hertha BSC === Samardžić vstúpil v roku 2009 do mládežníckeho tímu [[Hertha Berlin]]. Debut v hlavnom tíme si odkrútil [[22. máj|22. mája]] [[2020]] pri výhre 4:0 v derby nad [[1. FC Union Berlin|Union Berlin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Line-ups: Hertha BSC - 1. FC Union Berlin, 22.05.2020 | url = https://www.worldfootball.net/match-report/co12/germany-bundesliga/ma8936245/hertha-bsc_1-fc-union-berlin/lineup/ | vydavateľ = worldfootball.net | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> Do konca sezóny 2019/20 nastúpil za klub v troch zápasoch. === RB Leipzig === V septembri [[2020]] prestúpil Samardžić do [[RB Leipzig]] kde podpísal päťročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RB Leipzig sign Lazar Samardzic from Hertha Berlin | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/rb-leipzig-sign-lazar-samardzic-from-hertha-berlin-12750 | vydavateľ = bundesliga.com - the official Bundesliga website | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> V sezóne 2020/21 odohral dokopy deväť zápasov v klube. === Udinese === Pred sezónou 2021/22 prestúpil do talianskeho klubu [[Udinese Calcio|Udinese]] kde podpísal päťročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lazar Samardžić è bianconero < Squadra < News < Udinese | url = https://www.udinese.it/news/squadra/lazar-samardzic-e-bianconero | vydavateľ = www.udinese.it | dátum prístupu = 2026-07-28}}</ref> V klube debutoval [[12. september|12. septembra]] pri výhre 1:0 nad [[Spezia Calcio]] a v zápase strelil aj prvý gól v klube čím rozhodol o výhre. V sezóne 2021/22 odohral dokopy 24 zápasov a strelil dva góly. Prvý gól v sezóne 2022/23 strelil [[4. september|4. septembra]] pri výhre 4:0 nad [[AS Rím]]. Samardžić skóroval aj v nasledujúcom ligovom zápase pri výhre 3:1 nad [[US Sassuolo Calcio|Sassuolo]]. V sezóne odohral 39 zápasov a strelil päť gólov a zaznamenal štyri asistencie. === Atalanta Bergamo === V auguste [[2024]] bol Samardžić poslaný na hosťovanie do [[Atalanta BC|Atalanty Bergamo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Samardžić becomes Atalanta’s seventh summer signing {{!}} Atalanta | url = https://en.atalanta.it/news/samardzic-becomes-atalanta-s-seventh-summer-signing | vydavateľ = Atalanta - News | dátum vydania = 2024-08-18 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = Atalanta- | priezvisko = News}}</ref> V klube debutoval [[25. august|25. augusta]] pri prehre 1:2 s [[Torino FC]]. Dňa [[19. september|19. septembra]] debutoval Samaržić v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/25]] pri remíze 0:0 s [[Arsenal FC|Arsenalom]]. O deväť dní neskôr strelil prvý gól v klube pri remíze 1:1 s [[Bologna FC 1909|Bolognou]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 42 zápasov a strelil o päť gólov. Po sezóne sa Samardžić stal natrvalo hráčom klubu. Dňa [[25. február|25. februára]] [[2026]] skóroval pri výhre 4:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] v odvete 16-finále [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/26]]. == Reprezentačná kariéra == Samardžić v mládežníckych kategóriách reprezentoval Nemecko a to vo výberoch do 16, 17, 19, 20 a [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 21 rokov|21 rokov]]. Vo februári [[2023]] však prijal pozvanie od trénera [[Dragan Stojković|Dragana Stojkovića]] z reprezentácie [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbska]]. V reprezentácii debutoval [[24. marec|24. marca]] [[2023]] pri výhre 2:0 nad [[Litovské národné futbalové mužstvo|Litvou]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Samardžić bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji odohral dva zápasy. Srbsko na turnaji skončilo v skupine. Samardžić prvýkrát skóroval v reprezentácii Srbska pri remíze 1:1 s [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúskom]] v baráži o [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligu národov UEFA 2024/25]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 28. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Hertha BSC]] |2019/20 | rowspan="2" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |3 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |3 |0 |- |[[RB Leipzig]] |2020/21 |7 |0 |2 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |9 |0 |- | rowspan="5" |[[Udinese Calcio|Udinese]] |2021/22 | rowspan="4" |[[Serie A]] |22 |2 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |24 |2 |- |2022/23 |37 |5 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |39 |5 |- |2023/24 |34 |6 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |34 |6 |- |2024/25 | colspan="2" |— |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !93 !13 !5 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !98 !13 |- |[[Atalanta BC]] (hosť.) |2024/25 | rowspan="2" |[[Serie A]] |31 |2 |2 |2 |8'''<sup>1</sup>''' |1 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |42 |5 |- | rowspan="2" |[[Atalanta BC]] |2025/26 |26 |2 |2 |0 |10'''<sup>1</sup>''' |4 | colspan="2" |— |38 |6 |- ! colspan="2" |Celkom !57 !4 !4 !2 !18 !5 !1 !0 !80 !11 |- ! colspan="3" |Celkovo !160 !17 !11 !2 !18 !5 !1 !0 !190 !24 |} ; Poznámky1 : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Supercoppa Italiana]] === Medzinárodné === ''K 28. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{SRB|f}} |2023 |5 |0 |- |2024 |12 |0 |- |2025 |9 |1 |- |2026 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !28 !1 |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/lazar-samardzic/profil/spieler/528833 == Zdroj == {{Preklad|en|Lazar Samardžić|1364752716}} {{DEFAULTSORT|Samardžić|Lazar}} [[Kategória:Srbskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Hertha BSC]] [[Kategória:Hráči RB Leipzig]] [[Kategória:Hráči Udinese Calcio]] [[Kategória:Hráči Atalanta BC]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Osobnosti z Berlína]] 7zhx8ekdcanu5aycetb5r1b2uqommxm Diskusia s redaktorom:~2026-42043-15 3 753434 8254777 2026-07-28T13:15:04Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8254777 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Mexopolis}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:14, 28. júl 2026 (UTC) ny2pn6w0tdq9rj87ta6az2tcgb2vrez Matty Cash 0 753435 8254779 2026-07-28T13:19:41Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Matty Cash | foto = Matty Cash (cropped).jpg | popis = Cash v roku 2016 | celé meno = Matthew Stuart Cash | dátum narodenia = {{dnv|1997|8|7}} | miesto narodenia = [[Slough]] | štát = [[Anglicko]] | výška = 185 cm | pozícia = obranca | súčasný klub...“ 8254779 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Matty Cash | foto = Matty Cash (cropped).jpg | popis = Cash v roku 2016 | celé meno = Matthew Stuart Cash | dátum narodenia = {{dnv|1997|8|7}} | miesto narodenia = [[Slough]] | štát = [[Anglicko]] | výška = 185 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | klubové číslo = 2 | mládežnícke roky = 2010-2012<br>2013-2014<br>2014-2016 | mládežnícke kluby = [[Wycombe Wanderers FC|Wycombe Wanderers]]<br>FAB Academy<br>[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] | roky = 2016-2020<br>2016<br>2020- | kluby = [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]<br>→ [[Dagenham & Redbridge F.C.|Dagenham & Redbridge]]<br>[[Aston Villa FC|Aston Villa]] | zápasy(góly) = 129{{0}}(11)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(3)<br>183{{0}}(10) | národné mužstvo = {{POL|f|1}} | reprezentačné roky = 2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}25{{0}}{{0}}(4) | pkupdate = 28. 07. 2026 }} '''Matthew Stuart Cash''' (* [[7. august]] [[1997]], [[Slough]], [[Anglicko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii obrancu v anglickom klube [[Aston Villa FC|Aston Villa]] a na medzinárodnej úrovni reprezentuje {{POL|f}}. == Klubová kariéra == === Nottingham Forest === Cash vstúpil do mládežníckeho tímu [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matty Cash - Aston Villa Confirm £16m Signing From Nottingham Forest - Factfile | url = https://villaunderground.com/matty-cash-aston-villa-confirm-16m-signing-from-nottingham-forest-factfile/ | dátum vydania = 2020-09-03 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-US | meno = Adam | priezvisko = Holt}}</ref> ==== Hosťovanie v Dagenham & Redbridge ==== Prvé zápasmi medzi mužmi odohral na hosťovaní v tíme [[Dagenham & Redbridge FC|Dagenham & Redbridge]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Matty Cash: Nottingham Forest youngster joins Dagenham & Redbridge on loan|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/35730776|periodikum=BBC Sport|dátum=2016-03-04|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en-GB}}</ref> Do tohto klubu v [[EFL League Two]] bol poslaný v marci [[2016]]. V klube debutoval pri remíze 0:0 s [[Carlisle United FC|Carlisle United]]. O štyri dni neskôr strelil prvý gól pri prehre 1:3 s [[Hartlepool FC|Hartlepool]]. === Pôsobenie v Nottinghame === Po hosťovaní sa prebojoval do hlavného tímu [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]. Dňa [[6. august|6. augusta]] pri výhre 4:3 nad [[Burton Albion FC|Burton Albion]] si odkrútil debut v klube. V prvej sezóne odohral za klub 30 zápasov. V marci [[2017]] podpísal Cash kontrakt do roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nottinghamforest.co.uk/news/article/2016-17/nottingham-forest-matty-cash-new-contract-3606545.aspx | vydavateľ = www.nottinghamforest.co.uk | dátum prístupu = 2026-07-28}}</ref> Prvý gól v klube strelil [[24. február|24. februára]] [[2018]] pri výhre 5:2 nad [[Queens Park Rangers]]. V sezóne 2017/18 odohral 25 zápasov a strelil dva góly. Dňa [[26. december|26. decembra]] [[2018]] strelil Cash dva góly pri remíze 3:3 s [[Norwich City FC|Norwich City]]. === Aston Villa === V septembri [[2020]] prestúpil Cash do [[Aston Villa FC|Aston Villy]] kde podpísal päťročný kontrakt. Cena prestupu bola 16 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Matty Cash: Aston Villa sign Nottingham Forest defender|url=https://www.bbc.com/sport/football/54009058|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-09-03|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en-GB}}</ref> V klube debutoval [[21. september|21. septembra]] pri výhre 1:0 nad [[Sheffield United FC|Sheffield United]]. Vo svojej prvej sezóne odohral za klub 28 zápasov. Prvý gól v klube strelil [[18. september|18. septembra]] [[2021]] pri výhre 3:0 nad [[Everton FC|Evertonom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa 3-0 Everton: Toffees' unbeaten run comes to an end at Villa Park|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/58525372|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-09-17|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa [[10. marec|10. marca]] [[2022]] strelil gól a zaznamenal asistenciu pri výhre 3:0 nad [[Leeds United FC|Leeds United]]. V apríli [[2022]] predĺžil zmluvu v Aston VIlle.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aston Villa news: McLeish issues bold Matty Cash verdict after confirmed news - 'exceptional' | url = https://www.footballinsider247.com/match/aston-villa-news-mcleish-issues-bold-matty-cash-verdict-after-confirmed-news-exceptional | vydavateľ = www.footballinsider247.com | dátum vydania = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = McLeish}}</ref> Dňa [[27. august|27. augusta]] [[2023]] odohral stý zápas v drese Aston Villy a pri tomto míľniku strelil dva góly pri výhre 3:1 nad [[Burnley FC|Burnley]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Matty Cash double keeps Aston Villa on a roll in victory at Burnley|url=https://www.theguardian.com/football/2023/aug/27/burnley-aston-villa-premier-league-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2023-08-27|dátum prístupu=2026-07-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Aaron|priezvisko=Bower}}</ref> Dňa [[21. september|21. septembra]] debutoval v európskych súťažiach pri prehre 2:3 s [[Legia Varšava]] v [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024|Konferenčnej lige UEFA 2023/24]]. V sezóne 2023/24 odohral 46 zápasov a strelil štyri góly. Dňa [[27. november|27. novembra]] [[2024]] debutoval v [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov UEFA 2024/2]]5 pri remíze 0:0 s [[Juventus FC|Juventusom]]. Dňa [[4. marec|4. marca]] asistoval Cash pri výhre 3:1 v prvom zápase osemfinále Ligy majstrov pri výhre 3:1 nad [[Club Brugge KV|Club Brugge]]. Dňa [[20. máj|20. mája]] [[2026]] nastúpil Cash na finále [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/26]] kde Aston Villa zvíťazila 3:0 nad [[SC Freiburg]]. == Reprezentačná kariéra == Cash je poľského pôvodu po matke narodenej vo Veľkej Británii poľským rodičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matty Cash confirms Poland switch ahead of World Cup qualifiers | url = https://www.independent.co.uk/sport/football/matty-cash-poland-aston-villa-b1945591.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2021-10-26 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> V septembri [[2021]] požiadal o poľský pas. Jeho žiadosť o potvrdenie vlastníctva poľského občianstva bola podpísaná 26. októbra 2021 vo Varšave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matty Cash on course to win first Poland cap after Sousa meeting | url = https://www.birminghammail.co.uk/sport/football/football-news/matty-cash-aston-villa-poland-21971555 | vydavateľ = Birmingham Live | dátum vydania = 2021-10-26 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = Ashley | priezvisko = Preece}}</ref> V reprezentácii Poľska debutoval [[12. november|12. novembra]] [[2021]] pri výhre 4:1 nad [[Andorrské národné futbalové mužstvo|Andorrou]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Európa|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Svoj prvý gól strelil [[11. jún|11. júna]] [[2022]] pri remíze 2:2 s [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/23]]. Cash bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Na turnaji odohral štyri zápasy. Poľsko na turnaji skončilo v osemfinále po prehre s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 28. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |[[FA Cup]] ! colspan="2" |[[EFL Cup]] ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Dagenham & Redbridge F.C.|Dagenham & Redbridge]] (hosť.) |2015/16 |[[EFL League Two]] |12 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |12 |3 |- | rowspan="5" |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |2016/17 | rowspan="4" |[[EFL Championship]] |28 |0 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |30 |0 |- |2017/18 |23 |2 |2 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |25 |2 |- |2018/19 |36 |6 |1 |0 |4 |2 | colspan="2" |— |41 |8 |- |2019/20 |42 |3 |0 |0 |3 |0 | colspan="2" |— |45 |3 |- ! colspan="2" |Celkom !129 !11 !4 !0 !8 !2 ! colspan="2" |— !141 !13 |- | rowspan="7" |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |2020/21 | rowspan="6" |[[FA Premier League|Premier League]] |28 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |28 |0 |- |2021/22 |38 |4 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |40 |4 |- |2022/23 |26 |0 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |28 |0 |- |2023/24 |29 |2 |3 |1 |1 |0 |13'''<sup>3</sup>''' |2 |46 |5 |- |2024/25 |27 |1 |3 |0 |0 |0 |8'''<sup>1</sup>''' |0 |38 |1 |- |2025/26 |35 |3 |1 |0 |1 |0 |12'''<sup>2</sup>''' |0 |49 |3 |- ! colspan="2" |Celkom !183 !10 !9 !1 !4 !0 !33 !2 !229 !13 |- ! colspan="3" |Celkovo !324 !24 !13 !1 !12 !2 !33 !2 !382 !29 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 28. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="6" |{{POL|f}} |2021 |2 |0 |- |2022 |9 |1 |- |2023 |3 |0 |- |2024 |1 |0 |- |2025 |8 |3 |- |2026 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !25 !4 |} == Úspechy hráča == '''Aston Villa''' * [[Európska liga UEFA]]: 2025/26 '''Individuálne''' * Hráč sezóny [[Nottingham Forest FC]]: 2019/20 * Hráč sezóny [[Aston Villa FC]]: 2021/22 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/matty-cash/profil/spieler/425334 == Zdroj == {{Preklad|en|Matty Cash|1364610497}} {{DEFAULTSORT|Cash|Matty}} [[Kategória:Poľskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Nottingham Forest FC]] [[Kategória:Hráči Dagenham & Redbridge F.C.]] [[Kategória:Hráči Aston Villa FC]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Víťazi Európskej ligy UEFA]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] mywuacl3fbpr92muwj9ytu2le7t8vnq Kategória:Hráči Dagenham & Redbridge F.C. 14 753436 8254780 2026-07-28T13:20:23Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Anglicku podľa klubu]]“ 8254780 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Anglicku podľa klubu]] dkrrhwy9fjfaglc2wlmz3k005gq1cgj Diskusia s redaktorom:RegularShape 3 753437 8254802 2026-07-28T15:13:14Z Spider 001757 142600 vitajte 8254802 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 15:12, 28. júl 2026 (UTC) == OpenAI == Ohľadom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=OpenAI&curid=752830&diff=8254799&oldid=8247523 tejto úpravy]: pokiaľ je to možné, zhrnutia úprav vypisujte v slovenčine. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 15:12, 28. júl 2026 (UTC) 1fi46jyqjudfams19iqrcu1adi4qulq S/2004 N 1 0 753438 8254812 2026-07-28T15:54:26Z Spider 001757 142600 Spider 001757 premiestnil stránku [[S/2004 N 1]] na [[Hippocamp (mesiac)]]: https://planetarynames.wr.usgs.gov/Page/Planets#NeptunianSystem 8254812 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hippocamp (mesiac)]] 49bwpa9g3rutr9ogb8tomrdxyv6k44y Redaktor:Fillos X./Ocenenia 2 753439 8254821 2026-07-28T16:16:29Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%;" ! style="background-color: #000347; color: #FFFF00" | Ďalšie... :-) |- | style="background-color: #CFCFCF" | <big>'''Thank you for being a medical contributors!'''</big> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-...“ 8254821 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%;" ! style="background-color: #000347; color: #FFFF00" | Ďalšie... :-) |- | style="background-color: #CFCFCF" | <big>'''Thank you for being a medical contributors!'''</big> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> <big>'''Wikipedia Asian Month 2025 Barnstar'''</big> <div lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> [[File:2025 Wikipedia Asian Month Barnstar.png|500px]] [[User:Betty2407|Betty2407]] ([[User talk:Betty2407|talk]]) 08:38, 6 June 2026 (UTC) on behalf of Wikipedia Asian Month User Group </div></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Betty2407@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=30642887 --> |} ob5q8yoh10vwjprbjfarjxmx2pff2tp 8254824 8254821 2026-07-28T16:26:08Z Fillos X. 212061 8254824 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%;" ! style="background-color: #000347; color: #FFFF00 !important;" | Ďalšie metály... :-) |- | style="background-color: #CFCFCF" | <big><center>'''Thank you for being a medical contributors!'''</center></big> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> ---- <big><center>'''Wikipedia Asian Month 2025 Barnstar'''</center></big> <div lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> [[File:2025 Wikipedia Asian Month Barnstar.png|500px]] [[User:Betty2407|Betty2407]] ([[User talk:Betty2407|talk]]) 08:38, 6 June 2026 (UTC) on behalf of Wikipedia Asian Month User Group </div></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Betty2407@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=30642887 --> |} [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] h30kvpb0nqsb20zywuu0k5areqfpnbi Diskusia s redaktorom:Ooligan 3 753440 8254823 2026-07-28T16:20:45Z Spider 001757 142600 vitajte 8254823 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 16:20, 28. júl 2026 (UTC) 729ubxiyhlkf2lyybo6emge29hce0x2 Diskusia s redaktorom:~2026-42007-39 3 753441 8254829 2026-07-28T16:38:18Z Spider 001757 142600 experimenty 8254829 wikitext text/x-wiki {{Experimenty|World Wrestling Entertainment}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 16:38, 28. júl 2026 (UTC) s3l9wm0u4qrbukc4awjv5y1axpen6ea Pandúr (cisársky ozbrojenec) 0 753442 8254832 2026-07-28T16:44:05Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Pandúr". 8254832 wikitext text/x-wiki '''Pandúr''' bol ozbrojeným príslušníkom osobnej stráže vysokopostavených [[Šľachta|šľachticov]] v období [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočia]] a to presnejšie na území [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slavónia|Slavónie]]. V [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]] predstavoval pandúr ozbrojeného sluhu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=328}}</ref> V staršej forme slovenského jazyka išlo dokonca o pomenovanie stoličných alebo panských drábov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Pandur“ - slovenský pravopis - Slovnik.sk | url = https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=Pandur | vydavateľ = slovnik.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk}}</ref> Roku [[1849]], presnejšie po potlačení [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie]], keď sa ešte stále potulovali uprostred horských miest bývali revoluční vojaci, ktorí sa rozhodli pre zboj, vznikla pre posilnenie bezpečnosti tamojších stolíc a jej obyvateľov nová ozbrojená zložka a to menovite [[žandárstvo]], ktoré napokon nahradilo samotných pandúrov. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|titul=Dejiny Uhorska a Slováci|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8046-586-5|strany=284|priezvisko2=SEGEŠ|meno2=Vladimír}}</ref> [[Súbor:Habit of a colonel of the Pandours & master of the watch in 1742. Colonel Pandoure maiître de la garde (NYPL b14140320-1638195).jpg|náhľad|238x238bod|[[Plukovník]] pandúrov. Dobová kresba z roku [[1742]]. ]] [[Súbor:Trenkovi panduri Požega (u Čakovcu 2012).JPG|náhľad|234x234bod|Rekonštrukcia pandúrov v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. ]] == Referencie == == Literatúra == * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]]., (2017). ''Bitky a bojiská v našich dejinách''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2017. <nowiki>ISBN 978-80-8046-864-4</nowiki>. * [[Ivan Mrva|MRVA, Ivan]] – SEGEŠ, Vladimír., (2012). ''Dejiny Uhorska a Slováci''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2012. <nowiki>ISBN 978-80-8046-586-5</nowiki>. == Pozri aj == * [[Franz von Trenck]] * [[Juraj Jánošík]] * [[Zbojník]] * [[Žandárstvo]] == Zdroj == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. d1suzntlg4ra0zbee79opdpv5xk728e 8254839 8254832 2026-07-28T17:08:54Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8254839 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Habit of a colonel of the Pandours & master of the watch in 1742. Colonel Pandoure maiître de la garde (NYPL b14140320-1638195).jpg|náhľad|238x238bod|[[Plukovník]] pandúrov. Dobová kresba z roku [[1742]].]] [[Súbor:Trenkovi panduri Požega (u Čakovcu 2012).JPG|náhľad|234x234bod|Rekonštrukcia pandúrov v [[Chorvátsko|Chorvátsku]].]] '''Pandúr''' bol ozbrojeným príslušníkom osobnej stráže vysokopostavených [[Šľachta|šľachticov]] v období [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočia]] a to presnejšie na území [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slavónia|Slavónie]]. V [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]] predstavoval pandúr ozbrojeného sluhu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=328}}</ref> V staršej forme slovenského jazyka išlo dokonca o pomenovanie stoličných alebo panských drábov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Pandur“ - slovenský pravopis - Slovnik.sk | url = https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=Pandur | vydavateľ = slovnik.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk}}</ref> Roku [[1849]], presnejšie po potlačení [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie]], keď sa ešte stále potulovali uprostred horských miest bývali revoluční vojaci, ktorí sa rozhodli pre zboj, vznikla pre posilnenie bezpečnosti tamojších stolíc a jej obyvateľov nová ozbrojená zložka a to menovite [[žandárstvo]], ktoré napokon nahradilo samotných pandúrov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|titul=Dejiny Uhorska a Slováci|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-8046-586-5|strany=284|priezvisko2=SEGEŠ|meno2=Vladimír}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]]., (2017). ''Bitky a bojiská v našich dejinách''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2017. <nowiki>ISBN 978-80-8046-864-4</nowiki>. * [[Ivan Mrva|MRVA, Ivan]] – SEGEŠ, Vladimír., (2012). ''Dejiny Uhorska a Slováci''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2012. <nowiki>ISBN 978-80-8046-586-5</nowiki>. == Pozri aj == * [[Franz von Trenck]] * [[Juraj Jánošík]] * [[Zbojník]] * [[Žandárstvo]] == Zdroj == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen – Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. m9jjbxwnok8wmhh458ozg1lvwvg85ig Agathias z Myriny 0 753443 8254837 2026-07-28T17:06:27Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Agathias]] 8254837 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Agathias]] iewkec80kwcwsi3xn14mmwqmy5tu2t5 Mušketier 0 753444 8254843 2026-07-28T17:18:52Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Mušketier". 8254843 wikitext text/x-wiki '''Mušketier''' bol peší vojak pôvodne vyzbrojený mušketou, teda puškou s kresadlovým zámkom<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CAWTHORNE|meno=Nigel|titul=Elitné jednotky: Od perzských nesmrteľných po Delta force|vydanie=1|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7451-039-7|strany=219}}</ref>. V priebehu [[16. storočie|16. storočia]], keď sa postupne zdokonaľovali [[Palná zbraň|palné zbrane]], nahradil mušketier typ strelca, ktorým bol strelec s [[Arkebuza|arkebuzou]]. Bol vyzbrojený mušketou, ktorá bola vybavená luntovou zámkou a mieridlami. V boji, poľnej bitke, alebo dobýjaní či bránení určitej pevnosti, mušketier strieľal málokedy samostatne. Zásadne sa používala streľba v šíku, keďže práve skupinová paľba salvami zvyšovala lepší účinok streľby. Zároveň mala streľba z palných zbraní nezanedbateľný psychologický účinok. Koncom Tridsaťročnej vojny sa muškety zlepšili technologicky natoľko, že ich hmotnosť sa znížila z piatich až siedmich kilogramov na ešte menšiu hmotnosť. V tom prípade už strelec nemusel používať furketu. Nabíjanie trvalo občas až pätnásť minút. Po technologickom zlepšení muškety sa znížilo časovo na dve minúty. Mušketier mal na bandaliéri, pripevnených 10 až 12 puzdier na náboje. Jeho pobočnými zbraňami boli kord a [[dýka]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=110 - 111}}</ref> [[Súbor:Jacob de Gheyn - Wapenhandelinge 4.jpg|náhľad|Nizozemský mušketier s [[Mušketa|mušketou]]. Maľba z roku 1608 od Jacoba van Gheyna. ]] == Referencie == == Literatúra == * CAWTHORNE, Nigel, (2009). Elitné jednotky: ''Od perzských nesmrteľných po Delta force''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-7451-039-7. * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]], (2017). ''Bitky a bojiská v našich dejinách''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2017. <nowiki>ISBN 978-80-8046-864-4</nowiki>. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Traja mušketieri]] == Zdroj == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. 6koiui5j6mk1s4v186vtmx3hxfqv63x 8254856 8254843 2026-07-28T17:52:07Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8254856 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Jacob de Gheyn - Wapenhandelinge 4.jpg|náhľad|Nizozemský mušketier s [[Mušketa|mušketou]]. Maľba z roku [[1608]] od Jacoba van Gheyna.]] '''Mušketier''' bol peší vojak pôvodne vyzbrojený mušketou, teda puškou s kresadlovým zámkom<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CAWTHORNE|meno=Nigel|titul=Elitné jednotky: Od perzských nesmrteľných po Delta force|vydanie=1|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7451-039-7|strany=219}}</ref>. V priebehu [[16. storočie|16. storočia]], keď sa postupne zdokonaľovali [[Palná zbraň|palné zbrane]], nahradil mušketier typ strelca, ktorým bol strelec s [[Arkebuza|arkebuzou]]. Bol vyzbrojený mušketou, ktorá bola vybavená luntovou zámkou a mieridlami. V boji, poľnej bitke, alebo dobýjaní či bránení určitej pevnosti, mušketier strieľal málokedy samostatne. Zásadne sa používala streľba v šíku, keďže práve skupinová paľba salvami zvyšovala lepší účinok streľby. Zároveň mala streľba z palných zbraní nezanedbateľný psychologický účinok. Koncom Tridsaťročnej vojny sa muškety zlepšili technologicky natoľko, že ich hmotnosť sa znížila z piatich až siedmich kilogramov na ešte menšiu hmotnosť. V tom prípade už strelec nemusel používať furketu. Nabíjanie trvalo občas až pätnásť minút. Po technologickom zlepšení muškety sa znížilo časovo na dve minúty. Mušketier mal na bandaliéri, pripevnených 10 až 12 puzdier na náboje. Jeho pobočnými zbraňami boli kord a [[dýka]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=110 - 111}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * CAWTHORNE, Nigel, (2009). Elitné jednotky: ''Od perzských nesmrteľných po Delta force''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-7451-039-7. * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]], (2017). ''Bitky a bojiská v našich dejinách''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2017. <nowiki>ISBN 978-80-8046-864-4</nowiki>. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Traja mušketieri]] == Zdroj == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen – Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. hryeyz4resevrh3er49fnc76i4nyfj4 Kvicha Kvaratskhelia 0 753445 8254873 2026-07-28T18:34:28Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Kvicha Kvaratskhelia | foto = Kvaratskhelia asse psg 2425.png | popis = Kvaratskhelia | dátum narodenia = {{dnv|2001|2|12}} | miesto narodenia = [[Tbilisi]] | štát = [[Gruzínsko]] | výška = 183 cm | pozícia = krídelník | súčasný klub = Paris Saint-Germai...“ 8254873 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Kvicha Kvaratskhelia | foto = Kvaratskhelia asse psg 2425.png | popis = Kvaratskhelia | dátum narodenia = {{dnv|2001|2|12}} | miesto narodenia = [[Tbilisi]] | štát = [[Gruzínsko]] | výška = 183 cm | pozícia = krídelník | súčasný klub = [[Paris Saint-Germain]] | klubové číslo = 7 | mládežnícke roky = 2012-2017 | mládežnícke kluby = [[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]] | roky = 2017-2018<br>2018-2019<br>2019<br>2019-2022<br>2022<br>2022-2025<br>2025- | kluby = [[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]]<br>[[FC Rustavi|Rustavi]]<br> → [[FC Lokomotiv Moskva|Lokomotiv Moskva]]<br>[[FC Rubin Kazaň|Rubin Kazaň]]<br>[[FC Dinamo Batumi|Dinamo Batumi]]<br>[[SSC Neapol]]<br>[[Paris Saint-Germain]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}18{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}69{{0}}{{0}}(9)<br>{{0}}11{{0}}{{0}}(8)<br>{{0}}85{{0}}(28)<br>{{0}}42{{0}}(12) | národné mužstvo = {{GEO}} [[Gruzínske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Gruzínsko U17]]<br>{{GEO}} [[Gruzínske národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Gruzínsko U18]]<br>{{GEO}} [[Gruzínske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Gruzínsko U19]]<br>{{GEO}} [[Gruzínske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Gruzínsko U21]]<br>{{GEO|f|1}} | reprezentačné roky = 2016-2018<br>2018<br>2017-2019<br>2019<br>2019 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}28{{0}}(15)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}50{{0}}(23) | pkupdate = 28. 07. 2026 }} '''Kvicha Kvaratskhelia''' (* [[12. február]] [[2001]], [[Gruzínsko]], [[Tbilisi]]) je gruzínsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii krídelníka vo francúzskom klube [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Klubová kariéra == === Dinamo Tbilisi === Kvaratskhelia vstúpil do mládežníckeho tímu [[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]] v roku 2012 keď mal 11 rokov. Do hlavného tímu sa dostal o päť rokov neskôr. Dňa [[29. september|29. septembra]] [[2017]] debutoval v klube pri remíze 1:1 s [[FC Kolkheti-1913|Kolkheti-1913]]. Dňa [[18. november|18. novembra]] strelil v klube prvý gól pri výhre 1:0 nad [[FC Shukura Kobuleti|Shukura Kobuleti]]. === Rustavi === V marci [[2018]] sa kvôli zmluvnému sporu rozhodol opustiť klub a zamieril do [[FC Rustavi]] ako voľný hráč.<ref>{{Citácia periodika|titul=ბავშვი, რომელიც ყველას ატყუებს - 10 წლის კვარაცხელია ძმის კვალზე|url=https://adjarasport.com/fekhburti/posts/bavshvi-romelits-qvelas-atquebs-10-tslis-kvaratskhelia-dzmis-kvalze-480492|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en}}</ref> V roku 2018 ho denník The Guardian zaradil medzi 60 najlepších mladých hráčov sveta.<ref>{{Citácia periodika|titul=Next Generation 2018: 60 of the best young talents in world football|url=https://www.theguardian.com/football/ng-interactive/2018/oct/11/next-generation-2018-60-of-the-best-young-talents-in-world-football|periodikum=The Guardian|dátum=2018-10-10|dátum prístupu=2026-07-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Marcus|priezvisko=Christenson|meno2=Jim|priezvisko2=Powell|meno3=Garry|priezvisko3=Blight}}</ref> Dňa [[29. jún|29. júna]] debutoval v Rustavi pri výhre 2:1 nad [[FC Samtredia]]. V sezóne 2018 odohral dokopy 18 zápasov a strelil tri góly a pridal tri asistencie === Pôsobenie v Rusku === ==== Lokomotiv Moskva ==== Vo februári [[2019]] odišiel Kvaratskhelia na hosťovanie do ruského klubu [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]. Dňa [[10. marec|10. marca]] debutoval v tíme pri výhre 2:0 nad [[FK Anži|Anži]]. Po konci trénera Jurija Semina v tíme Kvaratskehlia oznámil koniec hosťovania v klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Сёмин: из-за ухода Кварацхелии из «Локомотива» у меня потекли слёзы | url = https://www.championat.com/football/news-3793843-sjomin-iz-za-uhoda-kvarachelii-iz-lokomotiva-u-menja-potekli-sljozy.html | vydavateľ = Чемпионат | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = ru | meno = Андрей | priezvisko = Панков}}</ref> ==== Rubin Kazaň ==== V júli [[2019]] podpísal Kvaratskhelia päťročný kontrakt v [[FK Rubin (Kazaň)|Rubin Kazaň]]. Dňa [[15. júl|15. júla]] debutoval v klube pri remíze 1:1 s [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]] a pri svojom debute skóroval. V sezóne 2019/20 odohral za klub 28 zápasov a strelil tri góly. Dňa [[18. august|18. augusta]] [[2020]] zaznamenal Kvaratskhelia dve asistencie pri prehre 2:3 so [[FK Soči|Soči]]. V sezóne 2020/21 ho fanúšikovia klubu štyrikrát zvolili hráčom mesiaca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ხვიჩა კვარაცხელია რუბინის თვის საუკეთესო მოთამაშე გახდა | url = https://www.silksport.ge/NewsPost/0/6670/1 | vydavateľ = www.silksport.ge | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = ციცი | priezvisko = პაპუნაშვილი}}</ref> === Dinamo Batumi === Kvaratskhelia odišiel v marci [[2022]] z klubu po začatí [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ФК РУБИН | url = https://www.rubin-kazan.ru/posts/rubin-i-hvicha-dogovorilis-o-priostanovke-kontrakta | vydavateľ = www.rubin-kazan.ru | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = ru}}</ref> Zahraniční hráči mohli jednostranne pozastaviť svoje zmluvy do 30. júna. Kvaratskhelia sa vrátil do Gruzínska kde podpísal zmluvu v [[FC Dinamo Batumi|Dinamo Batumi]]. Počas dvoch mesiacov odohral Kvaratskhelia za klub 11 zápasov a strelil osem gólov. === SSC Neapol === Dňa [[1. júl|1. júla]] [[2022]] prestúpil Kvaratskhelia do talianskeho klubu [[SSC Neapol]] za poplatok 10 až 12 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Il Napoli ufficializza l'acquisto di Kvaratskhelia a titolo definitivo | url = https://sscnapoli.it/il-napoli-ufficializza-lacquisto-di-kvaratskhelia-a-titolo-definitivo/ | dátum vydania = 2022-07-01 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = it-IT | meno = Giulia | priezvisko = Fiaschini}}</ref> V klube debutoval [[15. august|15. augusta]] a pri svojom debute strelil gól a pridal asistenciu pri výhre 5:2 nad [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]. V nasledujúcom zápase strelil dva góly pri výhre 4:0 nad [[AC Monza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = È Kvaratskhelia show: doppietta da applausi. E il Napoli travolge 4-0 il Monza | url = https://www.gazzetta.it/Calcio/Serie-A/Napoli/21-08-2022/napoli-monza-4-0-gol-kvaratskhelia-doppietta-osimhen-kim-4401977280092.shtml | vydavateľ = La Gazzetta dello Sport | dátum vydania = 2022-08-21 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = it-IT}}</ref> Dňa [[7. september|7. septembra]] debutoval v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Ligy majstrov UEFA 2022/23]] pri výhre 4:1 nad [[Liverpool FC|Liverpoolom]]. Dňa [[4. október|4. októbra]] strelil gól pri výhre 6:1 nad [[Ajax Amsterdam|Ajaxom]] v Lige majstrov. Kvaratskhelia vo svojej prvej sezóne za Neapol odohral dokopy 43 zápasov a strelil 14 gólov a pridal 17 asistencií. V [[Serie A]] bol v tej sezóne vyhlásený najlepším hráčom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Kvaratskhelia named Player of the Season in Serie A|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/kvaratskhelia-named-player-season-serie-2023-06-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en-US}}</ref> S tímom navyše získal titul v lige. Prvý gól v sezóne 2023/24 strelil [[27. september|27. septembra]] pri výhre 4:1 nad [[Udinese Calcio]]. V zápase okrem gólu pridal aj dve asistencie. Dňa [[21. október|21. októbra]] strelil dva góly pri výhre 3:1 nad [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]. V sezóne 2023/24 odohral 45 zápasov a strelil 11 gólov. V januári [[2025]] oznámil Kvaratskhelia odchod z Neapola. Dňa [[23. máj|23. mája]] Neapol vyhral titul v [[Serie A]] a Kvaratskhelia sa stal jedným z mála hráčov, ktorí získali dva ligové tituly v jednej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Khvicha Kvaratskhelia joins unique club after double title success | url = https://sports.yahoo.com/article/khvicha-kvaratskhelia-joins-unique-club-095700992.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2025-05-28 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-US | meno = The Football Faithful·2 min | priezvisko = read}}</ref> === Paris Saint-Germain === Dňa [[17. január|17. januára]] [[2025]] prestúpil Kvaratskhelia do francúzskeho klubu [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. Cena prestupu bola 80 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mercato : Khvitcha Kvaratskhelia a signé au PSG | url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Mercato-khvitcha-kvaratskhelia-a-signe-au-psg/1533067 | vydavateľ = L'Équipe | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = fr}}</ref> V klube debutoval [[25. január|25. januára]] pri remíze 1:1 so [[Stade de Reims]]. Dňa [[7. február|7. februára]] Kvaratskhelia strelil prvý gól v klube pri výhre 4:1 nad [[AS Monaco FC|AS Monaco]]. Dňa [[11. február|11. februára]] debutoval Kvaratskhelia za klub v Lige majstrov pri výhre 3:0 nad [[Stade Brestois]] v prvom zápase 16-finále [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/25]]. Dňa [[9. apríl|9. apríla]] skóroval pri výhre 3:1 nad [[Aston Villa FC|Aston Villou]] v prvom zápase štvrťfinále Ligy majstrov. Dňa [[31. máj|31. mája]] nastúpil na finále Ligy majstrov kde prispel gólom k výhre 5:0 nad [[Inter Miláno]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Paris remporte l’UEFA Champions League : un doublé de Doué scelle une victoire record en finale contre l’Inter {{!}} UEFA Champions League 2024/25|url=https://fr.uefa.com/uefachampionsleague/news/0299-1de42bc0ad55-5ee9e2bf48fe-1000--paris-remporte-l-uefa-champions-league-un-double-de-doue-s/|periodikum=UEFA.com|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=fr|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Za PSG odohral v sezóne 2024/25 dokopy 25 zápasov a strelil sedem gólov. S tímom získal oslavoval zisk treble, keďže okrem Ligy majstrov vyhrali titul v [[Ligue 1]] a tiež [[Coupe de France]]. Kvaratskhelia bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2025]]. Na turnaji odohral sedem zápasov a strelil jeden gól. PSG sa dostalo do finále kde prehralo s [[Chelsea FC|Chelsea]] po výsledku 0:3. Dňa [[17. december|17. decembra]] Kvaratskhelia skóroval pri výhre nad [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengom]] vo finále [[Interkontinentálny pohár FIFA 2025|Interkontinentálneho pohára FIFA]]. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[2026]] strelil dva góly a pridal asistenciu pri výhre 5:2 nad [[Chelsea FC|Chelsea]] v prvom zápase osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/26]]. Dňa [[28. apríl|28. apríla]] dvakrát skóroval pri výhre 5:4 nad [[Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]] v prvom zápase semifinále Ligy majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 10 goals and five assists from Khvicha Kvaratskhelia — PSG's Champions League record: he has overtaken Ousmane Dembele from his Ballon d'Or season | url = https://tribuna.com/en/blogs/10-goals-and-five-assists-from-khvicha-kvaratskhelia-psgs-ch/ | vydavateľ = Tribuna.com | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-07-28 | meno = George | priezvisko = Woodward}}</ref> V odvete PSG remízovalo 1:1 a po výsledku 6:5 postúpili do finále. Dňa [[30. máj|30. mája]] nastúpil na finále Ligy majstrov kde asistoval pri výhre po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] nad [[Arsenal FC|Arsenalom]]. V sezóne 2025/26 odohral dokopy 48 zápasov a strelil 18 gólov. V Lige majstrov UEFA mal v 16 zápasoch bilanciu 10 gólov a sedem asistencií a bol tak vyhlásený najužitočnejším hráčom sezóny v Lige majstrov. == Reprezentačná kariéra == Kvaratskhelia reprezentoval Gruzínsko v kategórii do 17, 18, 19 a [[Gruzínske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|21 rokov]]. V seniorskej reprezentácii debutoval [[7. jún|7. júna]] [[2019]] pri výhre 3:0 nad [[Gibraltárske národné futbalové mužstvo|Gibraltárom]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]]. Svoj prvý gól v reprezentácii strelil [[14. október|14. októbra]] [[2020]] pri remíze 1:1 s [[Macedónske národné futbalové mužstvo|Macedónskom]] v [[Liga národov UEFA 2020/2021|Lige národov UEFA 2020/21]]. Kvaratskhelia bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji odohral štyri zápasy a strelil jeden gól. Gruzínsko na turnaji skončilo v osemfinále po prehre so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 28. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]] |2017 | rowspan="2" |[[Erovnuli Liga]] |4 |1 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |5 |1 |- |[[FC Rustavi|Rustavi]] |2018 |18 |3 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |18 |3 |- |[[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]] (hosť.) |2018-19 | rowspan="4" |[[Ruská Premier League]] |7 |1 |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |10 |3 |- | rowspan="4" |[[FK Rubin (Kazaň)|FK Rubin Kazaň]] |2019/20 |27 |3 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |28 |3 |- |2020/21 |23 |4 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |23 |4 |- |2021/22 |19 |2 |1 |0 |2'''<sup>3</sup>''' |0 | colspan="2" |— |22 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !69 !9 !2 !0 !2 !0 ! colspan="2" |— !73 !9 |- |[[FC Dinamo Batumi|Dinamo Batumi]] |2022 |[[Erovnuli Liga]] |11 |8 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |11 |8 |- | rowspan="4" |[[SSC Neapol]] |2022/23 | rowspan="3" |[[Serie A]] |34 |12 |0 |0 |9'''<sup>1</sup>''' |2 | colspan="2" |— |43 |14 |- |2023/24 |34 |11 |1 |0 |8'''<sup>1</sup>''' |0 |2'''<sup>2</sup>''' |0 |45 |11 |- |2024/25 |17 |5 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |19 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !85 !28 !3 !0 !17 !2 !2 !0 !107 !30 |- | rowspan="3" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |2024/25 | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |14 |4 |2 |0 |9'''<sup>1</sup>''' |3 |7'''<sup>4</sup>''' |1 |32 |8 |- |2025/26 |28 |8 |1 |0 |16'''<sup>1</sup>''' |10 |3'''<sup>5 6 7</sup>''' |1 |48 |19 |- ! colspan="2" |Celkom !42 !12 !3 !0 !25 !13 !10 !2 !80 !27 |- ! colspan="3" |Celkovo !236 !62 !12 !0 !44 !15 !12 !2 !304 !79 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Supercoppa Italiana]] : '''<sup>3</sup>''' [[Konferenčná liga UEFA]] : '''<sup>4</sup>''' [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]] : '''<sup>5</sup>''' [[Superpohár UEFA]] : '''<sup>6</sup>''' [[Interkontinentálny pohár FIFA]] : '''<sup>7</sup>''' [[Trophée des champions]] === Medzinárodné === ''K 28. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="8" |{{GEO|f}} |2019 |1 |0 |- |2020 |4 |1 |- |2021 |7 |4 |- |2022 |7 |5 |- |2023 |9 |5 |- |2024 |12 |2 |- |2025 |7 |3 |- |2026 |3 |3 |- ! colspan="2" |Celkovo !50 !23 |} == Úspechy hráča == '''Lokomotiv Moskva''' * [[Kubok Rossi]]: 2018/19 '''SSC Neapol''' * [[Serie A]]: 2022/23, 2024/25 '''Paris Saint-Germain''' * [[Ligue 1]]: 2024/25, 2025/26 * [[Coupe de France]]: 2024/25 * [[Trophée des champions]]: 2025 * [[Liga majstrov UEFA]]: 2024/25, 2025/26 * [[Superpohár UEFA]]: 2025 * [[Interkontinentálny pohár FIFA]]: 2025 '''Individuálne''' * Gruzínsky futbalista roka: 2020, 2021, 2022, 2023, 2025 * [[Liga majstrov UEFA]] najlepší mladý hráč: 2022/23 * MVP sezóny [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]]: 2025/26 * MVP sezóny [[Serie A]]: 2022/23 * Tím sezóny [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]]: 2025/26 * Tím sezóny [[Serie A]]: 2022/23 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/khvicha-kvaratskhelia/profil/spieler/502670 == Zdroj == {{Preklad|en|Kvicha Kvaratskhelia|1366217140}} {{Liga majstrov UEFA 2024/25 - PSG}}{{Liga majstrov UEFA 2025/26 - PSG}} [[Kategória:Gruzínski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Dinamo Tbilisi]] [[Kategória:Hráči FC Rustavi]] [[Kategória:Hráči FK Lokomotiv Moskva]] [[Kategória:Hráči FK Rubin Kazaň]] [[Kategória:Hráči FC Dinamo Batumi]] [[Kategória:Hráči SSC Neapol]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Ruskej Premier League]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Tbilisi]] ei22qimm28hsi3rvme0oi36cff4ab8i Kategória:Gruzínski futbalisti 14 753446 8254875 2026-07-28T18:35:27Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa štátu]] [[Kategória:Futbal v Gruzínsku]]“ 8254875 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa štátu]] [[Kategória:Futbal v Gruzínsku]] euu0fxmu48luet5c0u4ermhvg8zz17k Kategória:Hráči FC Rustavi 14 753447 8254877 2026-07-28T18:36:29Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Gruzínsku podľa klubu]]“ 8254877 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Gruzínsku podľa klubu]] 1rci14ueb5ih4cjmtq48qoab8ylgtfr Kategória:Hráči FC Dinamo Batumi 14 753448 8254878 2026-07-28T18:37:18Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Gruzínsku podľa klubu]]“ 8254878 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Gruzínsku podľa klubu]] 1rci14ueb5ih4cjmtq48qoab8ylgtfr Kategória:Hráči Ruskej Premier League 14 753449 8254879 2026-07-28T18:38:24Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbal v Rusku]] [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]]“ 8254879 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbal v Rusku]] [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]] 05ejl13la063jfvtzzlxws7c6cpufrh Šablóna:LocMap Turecko 10 753451 8254953 2026-07-28T19:34:32Z Peter 51345 269569 edit 8254953 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Turecko |top = 42.5 |bottom = 35.5 |left = 25.4 |right = 45.0 | image = Turkey location map.svg }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Európa|Turecko]] [[Kategória:Geobox locator Ázia|Turecko]] </noinclude> 3kkyfnwozeb1ck4a0txlcbm3rmqgv19 Diskusia s redaktorom:~2026-42036-52 3 753452 8254955 2026-07-28T19:35:36Z Spider 001757 142600 experimenty 8254955 wikitext text/x-wiki {{Experimenty|Diskusia:1907}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:35, 28. júl 2026 (UTC) be9k3ourcjrageyctvprpp9pq8q5ot6 Diskusia s redaktorom:Miriam Jalčaková 3 753453 8254958 2026-07-28T19:40:27Z Tom78*w 290507 /* Vitajte */ nová sekcia 8254958 wikitext text/x-wiki == Vitajte == {{Vitajte}} --[[Redaktor:Tom78*w|Tom78*w]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78*w|diskusia]]) 19:40, 28. júl 2026 (UTC) h8yyl7qxbfud56dd47vhqsa5p7jbwpp Man of the World 0 753454 8254964 2026-07-28T19:58:30Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8254964 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Skladba | Názov = Man of the World | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Demis Russos]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1980]] | Miesto nahratia = | Žáner = [[]] | Dĺžka = 3:15+1:15 [[minúta|min.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demis Roussos - Man Of The World | url = https://www.discogs.com/release/2733455-Demis-Roussos-Man-Of-The-World | dátum vydania = 1980 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = fr}}</ref> | Vydavateľ = | Producent = | Skladateľ = [[Demis Russos]] | Textár = | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1980) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1980) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Man of the World“<br>(1980) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Man of the World'''“ je pieseň speváka [[Demis Russos|Demis Russosa]], ktorá bola vydaná v roku [[1980]] na rovnomennom [[Štúdiový album|štúdiovom albume]]. Skladba je naspievaná v [[Angličtina|angličtine]]. == Videoklip == == Parametre == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=39066797}} * [https://www.discogs.com/fr/release/7262917-Demis-Roussos-Man-Of-The-World- ''Man of the World''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=CjD_IaqVKKc&list=RDCjD_IaqVKKc&start_radio=1 Oficiálne video] {{Just Jaeckin}} [[Kategória:Piesne z 1980]] [[Kategória:Single z 1980]] [[Kategória:Hudobné videá režírované Justom Jaeckinom]] [[Kategória:Anglické piesne]] oxjjd4vbwrg95rdt34eb3yof1adezas Kategória:1999 v Spojenom kráľovstve 14 753455 8254982 2026-07-28T20:16:35Z Jetam2 30982 nová 8254982 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:1999 podľa štátu|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:1999 v Európe|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:90. roky 20. storočia v Spojenom kráľovstve]] dx24nvoh3wipb33bciy5wexqckjk63j Diskusia s redaktorom:Milión019 3 753456 8254986 2026-07-28T20:21:54Z Spider 001757 142600 vitajte 8254986 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:21, 28. júl 2026 (UTC) 9iq081rysulnaqq65oiibeaj2zeoea3 Kategória:2025 v Bosne a Hercegovine 14 753457 8254989 2026-07-28T20:28:33Z Jetam2 30982 nová 8254989 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:2025 podľa štátu|Bosna a Hercegovina]] [[Kategória:2025 v Európe|Bosna a Hercegovina]] [[Kategória:20. roky 21. storočia v Bosne a Hercegovine]] pxnawcaobhazu4sf4vjw3offux5ee6z Kategória:2025 na Novom Zélande 14 753458 8254990 2026-07-28T20:29:42Z Jetam2 30982 nová 8254990 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:2025 podľa štátu|Nový Zéland]] [[Kategória:2025 v Oceánii|Nový Zéland]] [[Kategória:20. roky 21. storočia na Novom Zélande]] 2cwfwj6zu46x7i3p22eyvjybmo1a47l Ezel 0 753459 8255009 2026-07-28T20:52:28Z ~2026-42048-05 301462 Vytvorená stránka „{{Infobox Televízny seriál | sk = Ezel | en = Ezel | logo = Ezel_Logo.png | krajina = {{minivlajka|TUR}} [[Turecko]] | dĺžka = {{minivlajka|TUR}} 90 minút<br>{{minivlajka|SVK}} 45 minút | počet častí = {{minivlajka|TUR}} 71 epizód<br>{{minivlajka|SVK}} 142 epizód | počet sérií = 2 | jazyk = [[turečtina]] | slogan = | hudba = | réžia = Uluç Bayraktar | scenár = Kerem Deren<br>Pınar...“ 8255009 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Ezel | en = Ezel | logo = Ezel_Logo.png | krajina = {{minivlajka|TUR}} [[Turecko]] | dĺžka = {{minivlajka|TUR}} 90 minút<br>{{minivlajka|SVK}} 45 minút | počet častí = {{minivlajka|TUR}} 71 epizód<br>{{minivlajka|SVK}} 142 epizód | počet sérií = 2 | jazyk = [[turečtina]] | slogan = | hudba = | réžia = Uluç Bayraktar | scenár = Kerem Deren<br>Pınar Bulut | námet = | žáner = dramatický seriál | rok orig = 28. september 2009 – 20. jún 2011 | tv orig = [[Kanal D]]<br>[[ATV (Turecko)|atv]] | rok sk = 10. apríl 2012 – 3. december 2012 | tv sk = [[TV Doma]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza na 2012 avizuje nový seriál Horúca krv a kuchársku šou MasterChef | url = https://hnonline.sk/dennik/432058-markiza-na-2012-avizuje-novy-serial-horuca-krv-a-kucharsku-sou-masterchef | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2011-12-15 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> | obsadenie = [[Kenan İmirzalıoğlu]]<br>[[Cansu Dere]]<br>[[Yiğit Özşener]]<br>[[Barış Falay]]<br>[[Tuncel Kurtiz]]<br>[[Haluk Bilginer]] | webstránky = }} '''''Ezel''''' ({{v jazyku|tur}}''Ezel'') je [[Turecko|turecký]] dramatický seriál z produkcie spoločnosti [[Ay Yapım]] v rokoch [[2009]] – [[2011]]. V hlavných úlohách účinkovali herci [[Kenan İmirzalıoğlu]], [[Cansu Dere]], [[Yiğit Özşener]] a [[Barış Falay]]. Väčšina deja sa odohráva v [[Istanbul|Istanbule]], nakrúcanie prebiehalo aj na [[Severný Cyprus|Severnom Cypre]], v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a v [[Anglicko|Anglicku]]. Seriál je adaptáciou románu ''[[Gróf Monte Christo (kniha)|Gróf Monte Cristo]]'' od [[Alexandre Dumas starší|Alexandra Dumasa]]. Na Slovensku tento seriál vysielala [[TV Doma]] prvýkrát od 10. apríla [[2012]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doma chystá na apríl ďalší turecký seriál | url = https://medialne.trend.sk/televizia/doma-chysta-april-dalsi-turecky-serial | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2012-03-20 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> do 3. decembra [[2012]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program - program televíznych staníc - aktuálny TV program 21 TV staníc s možnosťou filtrácie a výberu programov, 03. december 2012 | url = http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20121203 | dátum prístupu = 2026-07-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130406235516/http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20121203 | dátum archivácie = 2013-04-06}}</ref> a druhýkrát od 7. apríla [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezel: 1. a 2. epizóda | url = https://www.markiza.sk/clanok/483564-ezel-1-a-2-epizoda | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2014-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sila končí, Cansu Dere na obrazovkách Doma zostáva! | url = https://www.markiza.sk/clanok/482763-sila-konci-cansu-dere-na-obrazovkach-doma-zostava | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2014-03-27 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezel: Láska a priateľstvo v tieni zrady a pomsty! | url = https://www.markiza.sk/clanok/453723-ezel-laska-a-priatelstvo-v-tieni-zrady-a-pomsty | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2014-03-30 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> do 6. augusta [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezel: 141. a 142. epizóda - FINÁLE | url = https://www.markiza.sk/clanok/486591-ezel-141-a-142-epizoda-finale | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2014-08-06 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref>. == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[Kenan İmirzalıoğlu]] |''Ezel Bayraktar / Ömer Uçar'' |[[Ivo Gogál]] |- |[[İsmail Filiz]] |''Ömer Uçar (1997)'' |[[Vladimír Kobielsky]] |- |[[Cansu Dere]] |''Eyşan Tezcan Atay'' |[[Petra Vajdová]] |- |[[Yiğit Özşener]] |''Cengiz Atay'' |[[Martin Hronský]] |- |[[Barış Falay]] |''Ali Kırgız'' |[[Dušan Cinkota]] |- |[[Tuncel Kurtiz]] |''Ramiz Karaeski'' |[[Marián Slovák]] |- |[[Haluk Bilginer]] |''Kenan Birkan'' |[[Miroslav Trnavský]] |- |[[Salih Kalyon]] |''Serdar Tezcan'' |[[Juraj Predmerský]] |- |[[Sedef Avcı]] |''Bahar Tezcan'' |[[Lívia Bielovič]] |- |[[İpek Bilgin]] |''Meliha Uçar'' |[[Magdaléna Košická]] |- |[[Berrak Tüzünataç]] |''Bade Uysal'' |[[Zuzana Porubjaková]] |- |[[Beyazıt Gülercan]] |''Mümtaz Uçar'' |[[Štefan Kožka]] |- |[[Burçin Terzioğlu]] |''Azad Karaeski'' |[[Judita Bilá]] |- |[[Güray Kip]] |''Kamil Çamlıca'' |[[Peter Kollárik]] |- |[[Sarp Akkaya]] |''Tevfik „Tefo“ Zaim'' |[[Peter Krajčovič]] |- |[[Rıza Kocaoğlu]] |''Temmuz Kocaoğlu (Mustafa Eskici)'' | |- |[[Bade İşçil]] |''Şebnem Sertuna'' |[[Barbora Chlebcová]] |- |[[Kemal Uçar]] |''Mert Uçar'' |[[Tomaš Horváth (herec)|Tomáš Horváth]] |- |[[Utku Barış Serma]] |''Can Atay / Can Uçar'' |[[Jakub Janák]] |- |[[Nurhan Özenen]] |''Selma Hüner'' |[[Eva Matejková]] |- |[[Levent Can]] |''Kaya Bey'' | |- |[[Kıvanç Tatlıtuğ]] |''Sekiz Karaeski'' | |- |[[Ufuk Bayraktar]] |''Ramiz Karaeski (1970)'' |[[Martin Kaprálik]] |- |[[Cahit Gök]] |''Kenan Birkan (1970)'' |[[Matúš Krátky]] |- |[[Zeynep Köse]] |''Selma Hüner (1970)'' |[[Zuzana Šebová]] |- |[[Begüm Benian]] |''Nükhet Özbağ'' | |- |[[Atakan Yağız Savaş]] |''Eren Karaçam'' | |- |[[Hüseyin Soysalan]] |''Hayratlı Sait'' | |- |[[Hakan Kurtaş]] |''Can Uçar (dospelý)'' | |- |[[Pınar Göktaş]] |''Damla Birkan'' | |- |[[Çağdaş Tekelioğlu]] |''Yusuf Eğir (mladý)'' | |- |[[Taner Turan]] |''Yusuf Eğir'' | |- |[[Ali Yücel Küçük]] |''Ali Kırgız (mladý)'' | |- |[[Murat Aydın]] |''policajný dôstojník'' | |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=295265|názov=Ezel}} * {{imdb film|id=1534360|názov=Ezel}} * [http://www.facebook.com/ayyapimezeltv Ezel] na [[Facebook]]u [[Kategória:Turecké televízne seriály]] [[Kategória:Turecké telenovely]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2009]] dfqb810yjr2fot8fc1w57ik73snlsgb Láska v Istanbule 0 753460 8255025 2026-07-28T22:10:44Z RaH174384 269813 RaH174384 premiestnil stránku [[Láska v Istanbule]] na [[Lásky v Istanbule]] 8255025 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Lásky v Istanbule]] fzvev8t4hr4inp4wpvsd2yrmn0d5797 Austrian Power Grid 0 753461 8255027 2026-07-28T22:30:34Z Jetam2 30982 nový, 1583 8255027 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Súradnice|48.2348317|16.4208356|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Austrian Power Grid | Logo spoločnosti = Apg-logo.png | Právna forma = | Odvetvie = Energetika | Založená = | Zakladateľ = | Sídlo = Wagramerstraße 19 (IZD Tower), 1220 Viedeň | Štát sídla = [[Rakúsko]] | Pôvod = [[Rakúsko]] | Vedenie = | Územný rozsah = Rakúsko | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = <!-- 20 205 mil. [[Nórska koruna|NOK]] --> | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = c 1000<ref name="apg-vs-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Annual Report 2025 | url = https://www.apg.at/en/about-us/apg/our-company/#flip_catalog_btn_419401/1/ | vydavateľ = apg.at | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = }}</ref>{{rp|5}} | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [https://www.apg.at www.apg.at] | Zánik = | Poznámka = }} '''Austrian Power Grid''' je energetická spoločnosť v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Prevádzkuje [[prenosová sústava|prenosovú sústavu]] na úrovni 110 kV, 220 kV a 380 kV.<ref name="apg-our-dna">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Security is in our DNA | url = https://www.apg.at/en/power-grid/power-grid-austria/ | vydavateľ = apg.at | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = }}</ref> Je členskou spoločnosťou [[Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav|Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav]] (ENTSO-E).<ref name="entsoe-members">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ENTSO-E Member Companies | url = https://www.entsoe.eu/about/inside-entsoe/members/ | vydavateľ = entsoe.eu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }}</ref> == Prenosová sústava == [[Súbor:Austria 380-kV-Hochspannungsring.svg|thumb|Schéma prenosovej sústavy]] Prenosová sústava obsahuje 3 500 km vedení, 7 000 km rozvinutých. Obsahuje tiež 67 staníc so 108 transformátormi s celkovým výkonom 38 000 MVA.<ref name="apg-our-dna"/> <!-- === Cezhraničné spojenia === * [[Dánsko]] ([[Energinet]]): Skagerak 1 až 4, spolu 1 700 MW * [[Fínsko]] zo severného Nórska * [[Holandsko]] ([[Tennet]]): [[NorNed]] 700 MW --> == Galéria == <gallery> Súbor:Himberg - Hochspannungs-Freileitungen.JPG|Štvorvedenie 380 kV (vpravo) a dvojvedenie 220 kV (vľavo) pri elektrickej stanici Wien-Südost </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.apg.at/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Prenosové sústavy]] [[Kategória:Energetické podniky v Rakúsku]] [[Kategória:Elektrická energia v Rakúsku]] bvi38n3mfopsf8ytvjdlccct3pvh4vk Kategória:Energetické podniky v Rakúsku 14 753462 8255029 2026-07-28T22:32:51Z Jetam2 30982 nová 8255029 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Podniky v Rakúsku]] [[Kategória:Energetické podniky|Rakúsko]] [[Kategória:Energetika v Rakúsku|Podniky]] sjg3sn29yt9jhjzh75t4pdjlymq82xc Kategória:Energetika v Rakúsku 14 753463 8255030 2026-07-28T22:34:31Z Jetam2 30982 nová 8255030 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Energetika podľa štátu|Rakúsko]] [[Kategória:Energetika v Európe|Rakúsko]] [[Kategória:Ekonomika v Rakúsku]] 4g84fcpzly5rghknrr49f87ubxcwqk9 Kategória:Elektrická energia v Rakúsku 14 753464 8255031 2026-07-28T22:35:41Z Jetam2 30982 nová 8255031 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Energetika v Rakúsku]] [[Kategória:Elektrická energia podľa štátu|Rakúsko]] [[Kategória:Elektrická energia v Európe|Rakúsko]] fnznubqbu9ml9mftjgzo0pbxo9k4w4x Ondrej Strieš 0 753465 8255039 2026-07-29T01:54:38Z Corin 21212 Presmerovanie na [[Ondrej Striež]] 8255039 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ondrej Striež]] 5b15s77q8juski181ov77sa7t4cbig6 HLAS ĽUDU 0 753466 8255041 2026-07-29T01:56:05Z Corin 21212 Corin premiestnil stránku [[HLAS ĽUDU]] na [[Hlas ľudu]]: kvôli RS 8255041 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hlas ľudu]] 8r2bi01i6u55zhhpxzskgf3th81z13k 8255043 8255041 2026-07-29T02:00:00Z Corin 21212 opr. presm. 8255043 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[REPUBLIKA]] a2a9okele4mxk9dyc3sqm2k6dzhj9ep Diskusia:Základná škola (Bratislava, Ružová dolina 29) 1 753467 8255047 2026-07-29T02:35:05Z Corin 21212 /* Sporná významnosť */ nová sekcia 8255047 wikitext text/x-wiki == Sporná významnosť == Nateraz [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|vkladám]] šablónu {{tl|Významnosť}}, keďže chýbajú [[WP:2NNSZ]], no ako pozerám, takýchto článkov máme ďaleko viac ([[:Kategória:Základné školy na Slovensku|Kategória:Základné školy na Slovensku]]). Zrejme to bude chcieť nejaké globálne riešenie, keďže nepredpokladám, že mnoho základných škôl splní (takto nastavené) kritériá významnosti{{--}}otváram tému v [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti|Kaviarni]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:35, 29. júl 2026 (UTC) cvrv4ecqfino05a4qjqd6mw7acbxabh Bitka pri Magnésii 0 753468 8255056 2026-07-29T06:05:29Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Bitka | konflikt = Bitka pri Magnésii | súčasť = Rímsko-seleukovská vojna | obrázok = Battle of Magnesia.jpg | image_size = 280px | popis = Bronzová plaketa z Pergamonu pravdepodobne zobrazujúca bitku pri Magnésii (rímski legionári, seleukovská falanga a pergamská jazda). | dátum = prelom rokov [[190 pred Kr.]] a [[189 pred Kr.]] (pravdepodobne december alebo január) | miesto...“ 8255056 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Bitka pri Magnésii | súčasť = Rímsko-seleukovská vojna | obrázok = Battle of Magnesia.jpg | image_size = 280px | popis = Bronzová plaketa z Pergamonu pravdepodobne zobrazujúca bitku pri Magnésii (rímski legionári, seleukovská falanga a pergamská jazda). | dátum = prelom rokov [[190 pred Kr.]] a [[189 pred Kr.]] (pravdepodobne december alebo január) | miesto = pri [[Magnésia pod Sipylom]], [[Lýdia]] (dnes [[Manisa]], [[Turecko]]) | výsledok = Rozhodujúce víťazstvo Rimanov a ich spojencov | protivník1 = [[Rímska republika]]<br>[[Pergamon]] | protivník2 = [[Seleukovská ríša]]<br>[[Galatia|Galati]]<br>[[Kappadokia]] | velitel1 = [[Lucius Cornelius Scipio Asiaticus]]<br>[[Scipio Africanus|Publius Cornelius Scipio Africanus]]<br>[[Eumenes II.]] | velitel2 = [[Antiochos III.]] Veľký | sila1 = cca 30 000 až 40 000 mužov | sila2 = cca 70 000 mužov (vrátane 12 000 jazdcov a vojnových slonov) | straty1 = nízke (cca 300 rímskych pešiakov, 24 jazdcov a 25 pergamských vojakov) | straty2 = katastrofálne (vyše 50 000 padlých a 1 400 zajatých) }} '''Bitka pri Magnésii''' bola rozhodujúca bitka rímsko-seleukovskej vojny, ktorá sa odohrala na prelome rokov [[190 pred Kr.]] a [[189 pred Kr.]] (najčastejšie sa uvádza prelom decembra a januára) na rovine pri meste [[Magnésia pod Sipylom]] v starovekej [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]].<ref name="Taylor">TAYLOR, Michael. ''Antiochus the Great''. Barnsley : Pen & Sword Military, 2013. ISBN 978-1-84884-463-6. S. 135-139.</ref> V tejto bitke proti sebe stáli spojené armády [[Rímska republika|Rímskej republiky]] pod velením konzula [[Lucius Cornelius Scipio Asiaticus|Lucia Cornelia Scipia]] (a jeho slávneho brata [[Scipio Africanus|Scipia Africana]]) spolu s [[Pergamon|pergamským]] kráľom [[Eumenes II.|Eumenom II.]] na jednej strane a vojsko seleukovského kráľa [[Antiochos III.|Antiocha III. Veľkého]] na strane druhej.<ref name="Grainger">GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochus the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 978-90-04-12840-8. S. 311-315.</ref> Stretnutie skončilo drvivým rímskym víťazstvom, ktoré definitívne zlomilo seleukovský vplyv v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a spečatilo postavenie Ríma ako dominantnej veľmoci v Stredomorí.<ref name="Adkins-26">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 26}}</ref> == Historický kontext a predohra == Bitka bola vyvrcholením snáh Antiocha III. o expanziu do Grécka a Trácie, čo priamo narazilo na strategické záujmy Rímskej republiky a jej regionálnych spojencov, najmä Pergamonu a [[Rodos (ostrov)|Rodosu]].<ref name="Bar-Kochva">BAR-KOCHVA, Bezalel. ''The Seleucid Army: Organization and Tactics in the Great Campaigns''. Cambridge : Cambridge University Press, 1976. ISBN 978-0-521-20667-9. S. 163-165.</ref> Po predchádzajúcej porážke seleukovských síl v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]] v roku [[191 pred Kr.]] bol Antiochos nútený stiahnuť sa z európskej pevniny späť do Malej Ázie.<ref name="Grainger" /> Rímske loďstvo s pomocou rhodských a pergamských lodí následne ovládlo [[Egejské more]], čo umožnilo rímskej pechote pod vedením bratov Scipiovcov bezpečne prekročiť [[Hellespont]]. Antiochos III. sa pokúsil vyjednať mier, no rímske podmienky vyžadujúce vzdanie sa celej Malej Ázie západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]] odmietol, a preto sa rozhodol pre rozhodujúcu bitku na území, ktoré vyhovovalo jeho početnej prevahe.<ref name="Taylor" /> == Historické pozadie == Po návrate zo svojich úspešných ťažení v [[Baktria|Baktrii]] ([[210 pred Kr.|210]] – [[209 pred Kr.]]) a [[India|Indii]] ([[206 pred Kr.|206]] – [[205 pred Kr.]]) uzavrel seleukovský kráľ Antiochos III. spojenectvo s [[Macedónia (historické územie)|macedónskym]] kráľom [[Filip V. (Macedónia)|Filipom V.]] s cieľom rozdeliť si územia [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]].<ref name="Taylor" /> V roku [[198 pred Kr.]] zvíťazil v [[Sýrske vojny|piatej sýrskej vojne]], čím získal kontrolu nad [[Koilé Syria|Koilé-Sýriou]] a zabezpečil svoju juhovýchodnú hranicu. Následne obrátil pozornosť na Malú Áziu, kde úspešne útočil na ptolemaiovské pobrežné dŕžavy.<ref name="Sartre">SARTRE, Maurice. ''The Middle East Under Rome''. Cambridge : Harvard University Press, 2005. ISBN 978-0-674-01683-5. S. 89-92.</ref> V roku [[196 pred Kr.]] využil Antiochos smrť pergamského kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a zaútočil na mestá pod kontrolou [[Attalovci|attalovskej dynastie]]. Nezávislé mestá [[Izmir|Smyrna]] a Lampsakos v obave pred úplným ovládnutím Malej Ázie požiadali o ochranu Rímsku republiku.<ref name="Sartre" /> Na jar toho istého roku prekročili seleukovské vojská Hellespont a začali obnovovať strategické mesto Lysimacheia v Trácii. V októbri 196 pred Kr. sa Antiochos v Lysimacheii stretol s rímskou diplomatickou delegáciou. Rimania požadovali, aby sa kráľ stiahol z Európy a vrátil autonómiu gréckym mestám v Malej Ázii. Antiochos to odmietol s argumentom, že iba obnovuje ríšu svojho predka [[Antiochos II.|Antiocha II. Thea]], a kritizoval Rím za miešanie sa do záležitostí maloázijských štátov.<ref name="Grainger" /> Napätie vzrástlo na prelome rokov 196/195 pred Kr., keď na Antiochov dvor v Efeze utiekol niekdajší najväčší nepriateľ Ríma, kartáginský vojvodca [[Hannibal]].<ref name="Grainger" /> Hoci v rímskom senáte vznikla pro-vojnová frakcia vedená Scipiom Africanom, Rím zatiaľ reagoval zdržanlivo. V lete [[193 pred Kr.]] však vyslanec [[Aitólsky spolok|Aitólského spolku]] uistil Antiocha o podpore v prípadnej vojne s Rímom. Aitólčania chceli vyprovokovať konflikt, a preto obsadili dôležitý prístav Demetrias a zlikvidovali tamojšiu prorímsku frakciu. V septembri [[192 pred Kr.]] aitólský veliteľ Thoantas presvedčil Antiocha, aby otvorene vystúpil proti Rimanom v Grécku. Seleukovský kráľ vyrazil na kampaň s 10 000 pešiakmi, 500 jazdcami, 6 vojnovými slonmi a 300 loďami.<ref name="Bar-Kochva" /> == Predohra a kampaň v Grécku == Seleukovská flotila sa preplavila cez ostrovy Imbros a Skiathos do Demetriady, kde sa Antiochovo vojsko vylodilo. V novembri 192 pred Kr. vyhlásil Rím a [[Achájsky spolok]] Seleukovcom vojnu.<ref name="Grainger" /> Antiochos obsadil [[Chalkis (Sýria)|Chalkidu]] a urobil z nej svoju hlavnú základňu. Pokúsil sa obnoviť spojenectvo s Filipom V. Macedónskym, ktorého Rimania drvivo porazili v [[Bitka pri Kynoskefalách (197 pred Kr.)|bitke pri Kynoskefalách]] (197 pred Kr.). Filip však očakával rímske víťazstvo, odpustenie vojnových reparácií a územné zisky, preto Antiochove ponuky odmietol a pridal sa na stranu Rimanov.<ref name="Taylor" /> Kombinovaná ofenzíva Rimanov a ich macedónskych spojencov rýchlo vymazala všetky Antiochove územné zisky v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]]. Dňa 26. apríla 191 pred Kr. sa armády stretli v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]], kde bolo seleukovské vojsko katastrofálne porazené a Antiochos bol nútený utiecť späť do Efezu.<ref name="Taylor" /> == Vojna na mori a presun do Ázie == Seleukovci sa následne pokúsili zničiť rímsku flotilu skôr, než sa spojí s loďstvom Rodosu a Pergamonu. V septembri 191 pred Kr. však Rimania zvíťazili v námornej [[Bitka pri Koryku|bitke pri Koryku]], čím získali kontrolu nad Hellespontom.<ref name="Grainger" /> V máji 190 pred Kr. Antiochos v odplate vtrhol na pergamské územie, vyplienil vidiek a obľahol hlavné mesto, čo prinútilo Eumena II. k návratu z Grécka. Rozhodujúci úder seleukovským námorným ambíciám uštedrili Rhodiarnie v auguste 190 pred Kr., keď porazili Hannibalovu flotilu v [[Bitka pri Eurymedóne (190 pred Kr.)|bitke pri Eurymedóne]]. O mesiac neskôr spojené rímsko-rhodské loďstvo definitívne porazilo Seleukovcov v [[Bitka pri Myonnése|bitke pri Myonnése]].<ref name="Taylor" /> Seleukovská ríša stratila akúkoľvek kontrolu nad Egejským morom. Antiochos III. v panike stiahol svoje posádky z Thrácie a Lysimacheie, čím rímskej armáde pod vedením bratov Scipiovcov doslova otvoril bránu pre bezpečný pozemný presun do Malej Ázie.<ref name="Grainger" /> == Sily a zloženie armád == Hlavné historické svedectvá o bitke pochádzajú z diela ''Ab Urbe Condita'' od [[Titus Livius|Tita Livia]] a z knihy ''Syriaca'' od [[Appianos|Appiana]].<ref name="Bar-Kochva" /> Obaja antickí autori sa zhodujú, že rímska armáda mala približne 30 000 mužov, zatiaľ čo Antiochos III. postavil do poľa okolo 72 000 vojakov. Moderní historici sa však rozchádzajú; časť z nich dôveruje antickým prameňom, no iní odhadujú, že obe armády mohli mať približne vyrovnaný počet, okolo 50 000 mužov na každej strane.<ref name="Grainger" /><ref name="Taylor" /> Z hľadiska nasadenia zvierat mali Rimania k dispozícii len 16 vojnových slonov (aj to menej účinných afrických), zatiaľ čo Seleukovci disponovali 54 mohutnými ázijskými slonmi.<ref name="Taylor" /> Známa anekdota hovorí, že keď sa Antiochos pýtal Hannibala, či bude jeho obrovská a skvostne vyzbrojená armáda stačiť pre Rímsku republiku, [[Kartágo|kartáginský]] veliteľ sarkasticky odvetil: „Bude to úplne stačiť pre Rimanov, akokoľvek sú chamtiví.“<ref>HOYOS, Dexter. ''Hannibal's Dynasty: Power and Politics in the Western Mediterranean''. London : Routledge, 2005. ISBN 978-0-415-35958-0. S. 203.</ref> === Seleukovské vojsko === Seleukovská armáda predstavovala pestrú zmes helenistických jednotiek a východných žoldnierov:<ref name="Bar-Kochva1">BAR-KOCHVA, Bezalel. ''The Seleucid Army: Organization and Tactics in the Great Campaigns''. Cambridge : Cambridge University Press, 1976. ISBN 978-0-521-20667-9. S. 166-172.</ref> * '''Stred formácie:''' Tvorila ho macedónska [[Falanga (šík)|falanga]] o sile 16 000 mužov pod velením Filipa, „majstra slonov“. Bola rozdelená do desiatich sekcií (''taxeis''), pričom každá mala 1 600 mužov (50 mužov na šírku, 32 do hĺbky). V medzerách medzi sekciami bolo v pároch rozmiestnených 20 vojnových slonov, podporovaných galatskou a atiánskou pechotou. * '''Pravé krídlo:''' Viedol ho osobne kráľ Antiochos III. Pozostávalo z 3 000 ťažkých jazdcov ([[Katafrakt|katafraktov]]), 1 000 elitných jazdcov (''agéma''), 1 000 príslušníkov kráľovskej gardy (''argyraspides'' – strieborné štíty), 1 200 dáhskych jazdeckých lukostrelcov a tisícov ľahkých pešiakov (mýski, krétski a ilýrski lukostrelci a cyrtianski prakovníci). V rezerve tu stálo 16 slonov. * '''Ľavé krídlo:''' Velil mu Antiochov syn [[Seleukos IV.|Seleukos IV. Filopator]] a synovec [[Antipatros (synovec Antiocha III.)|Antipatros]]. Obsahovalo zmes prakovníkov, lukostrelcov, 4 000 peltastov, ilýrskych, kárskych a kilíkijských žoldnierov. Jazdu tvorilo 2 500 Galatov, 500 Tarentíncov, 1 000 kráľovských jazdcov a 3 000 katafraktov spolu so 16 slonmi. * '''Predsunuté jednotky:''' Pred ľavým krídlom boli nasadené obávané kosákové vozy (''currus falcati'') a arabskí lukostrelci na ťavách. Pred nimi velili Minnio a Zeuxis ďalším 6 000 ľahkým pešiakom (''psiloi''). * Vo vojenskom tábore zostala obranná posádka 7 000 najmenej pripravených vojakov. === Rímske a pergamské vojsko === Rímska zostava bola oveľa homogénnejšia a flexibilnejšia:<ref name="Taylor1">TAYLOR, Michael. ''Antiochus the Great''. Barnsley : Pen & Sword Military, 2013. ISBN 978-1-84884-463-6. S. 142-145.</ref> * '''Stred formácie:''' Viedol ho konzul Scipio. Tvorilo ho 10 800 rímskych a latinských ťažkých pešiakov rozdelených do tradičných troch línií (''hastati'', ''principes'', ''triarii''). Najmladší vojaci stáli vpredu, pričom celá formácia bola otvorenejšia a pohyblivejšia než nepriateľská falanga. * '''Ľavé krídlo:''' Pod velením legáta Gnaea Domitia Ahenobarba ho tvorilo 10 800 ťažkých pešiakov z radov rímskych spojencov (''socii'') a štyri jazdecké eskadróny. * '''Pravé krídlo:''' Viedol ho pergamský kráľ Eumenes II. Sústredil tu takmer všetko jazdectvo rímsko-pergamskej aliancie (cca 2 800 až 3 000 jazdcov, z toho 800 pergamských). * '''Predsunuté a zadné vojsko:''' Vpredu operovalo 3 000 achájskych a pergamských ľahkých pešiakov s 800 krétskymi a ilýrskymi lukostrelcami. Zadný voj krylo 2 000 tráckych a macedónskych dobrovoľníkov a 16 afrických slonov. == Priebeh bitky == [[Súbor:Battle of Magnesia.gif|náhľad|vpravo|Animovaný priebeh bitky pri Magnésii. Rímske sily sú znázornené červenou farbou, seleukovské tyrkysovou.]] K rozhodujúcemu stretu došlo na prelome rokov 190 a 189 pred Kr.<ref name="Grainger" /> Rimania postupovali z Pergamonu smerom k Thyatire, kde očakávali nepriateľa. Antiochos však chcel bojovať na pôde, ktorú si sám vybral. Presunul sa od Sárd k Magnésii pod Sipylom a utáboril sa zhruba 15 km severovýchodne od mesta (kde už v roku [[281 pred Kr.]] Seleukovci zvíťazili v [[Bitka pri Kurupedione|bitke pri Korupedione]]).<ref name="Bar-Kochva1" /> Keď sa Rimania dozvedeli o pohybe Seleukovcov, pochodovali päť dní k rieke Frygios a rozložili tábor severne od rieky Hermos, približne 6,5 km od Antiochovho tábora.<ref name="Grainger" /> Po sérii drobných potýčok a neúspešných seleukovských pokusoch vylákať Rimanov do pasce, presunuli Rimania svoj tábor na rovinu v tvare podkovy len 4 km od Seleukovcov. Rovina bola z troch strán obklopená riekami Frygios a Hermos, čím chceli Rimania obmedziť manévrovateľnosť obrovskej seleukovskej jazdy.<ref name="Bar-Kochva1" /> Nasledujúcich päť dní sa armády zoraďovali do šíkov, no do priameho boja nevstupovali. Rímsky veliteľ sa ocitol v patovej situácii: nemohol bezpečne zaútočiť na silne opevnený seleukovský tábor, no odmietaním boja riskoval, že zima zničí morálku jeho mužov a presila nepriateľskej jazdy úplne preruší rímske zásobovacie línie. Scipio navyše túžil po rozhodujúcom víťazstve skôr, než ho v úrade nahradí nový konzul vyslaný z Ríma. Posunul preto rímske línie vpred až k miestu, kde rieka Frygios prudko zatáčala na sever. Týmto manévrom síce odkryl svoje pravé krídlo, no zároveň donútil Antiocha prijať výzvu na rozhodujúcu bitku. Seleukovský kráľ výzvu prijal za úsvitu tretieho dňa po tomto rímskom postupe.<ref name="Bar-Kochva" /> === Prvá fáza: Kolaps seleukovského ľavého krídla === Bitka začala na seleukovskom ľavom krídle. Kráľ Eumenes II. poslal vpred svojich lukostrelcov, prakovníkov a oštepárov, ktorí spustili intenzívnu paľbu na predsunuté seleukovské kosákové vozy.<ref name="Taylor1" /> Konie záprahov začali pod prívalom striel v panike utekať späť do vlastných radov. Neovládateľné vozy vrazili do arabských lukostrelcov na ťavách a ťažkých katafraktov stojacich za nimi, čím na celom krídle vyvolali obrovský zmätok.<ref name="Taylor1" /> Eumenes okamžite využil situáciu a zaútočil so svojou elitnou jazdou skôr, než sa stihli seleukovskí katafrakti reorganizovať. Rímske a pergamské jazdectvo prerazilo nepriateľské línie a zahnalo seleukovskú jazdu na útek smerom k ich táboru. Galatskí, kappadockí a žoldnierski pešiaci naľavo od falangy čelili simultánnemu útoku rímskeho stredu a pravého krídla. Ich rýchly ústup nečakane odkryl a úplne odhalil ľavé krídlo samotnej macedónskej falangy.<ref name="Taylor1" /><ref name="Bar-Kochva1" /> === Druhá fáza: Antiochov útok na pravom krídle === Zatiaľ čo sa ľavé krídlo Seleukovcov menilo na katastrofu, na opačnej strane bojiska dosiahol úspech sám kráľ Antiochos III. Na čele svojich katafraktov a jazdcov [[agéma]] rázne udrel na latinskú pechotu, zatiaľ čo jeho elitná pechota ''argyraspides'' zamestnala rímskych legionárov.<ref name="Taylor1" /> Rímske línie na tomto úseku nevydržali drvivý nápor ťažkej jazdy a začali v chaose ustupovať smerom k vlastnému opevnenému táboru.<ref name="Grainger" /> Priamo v rímskom tábore sa však ustupujúcich vojakov podarilo opätovne sformovať. Posilnili ich pripravení trácki a macedónski dobrovoľníci, ktorí tábor strážili, a to najmä vďaka ráznemu zásahu vojenského tribúna Marca Aemilia Lepida.<ref name="Taylor1" /> Ťažká seleukovská jazda nebola prispôsobená na dobývanie opevnených pozícií a hradieb. Antiochos III. sa tak nechal zatiahnuť do zdĺhavých a neefektívnych bojov na samotnom okraji bojiska, čím úplne stratil prehľad o celkovom vývoji situácie v čase, keď boli jeho elitné sily naliehavo potrebné na záchranu rímskeho stredu.<ref name="Grainger" /> === Tretia fáza: Skaza seleukovského stredu === [[Súbor:Leslie Mosley - The Battle of Magnesia, 190 BC.jpg|náhľad|Ilustrácia bitky od Leslieho Mosleyho zobrazujúca dramatický stret rímskych legionárov so seleukovskými vojskami a vojnovými slonmi.]] V strede bojska zatiaľ seleukovská macedónska falanga pevne držala svoje pozície proti tlaku rímskej pechoty.<ref name="Bar-Kochva1" /> Táto masívna formácia však bola príliš málo mobilná na to, aby dokázala eliminovať rímskych a pergamských lukostrelcov a prakovníkov. Tí sa odmietali zapojiť do priameho boja zblízka a namiesto toho falangistov neustále zasypávali pilami, šípmi a inými projektilmi zo všetkých strán.<ref name="Taylor1" /> Keďže ľavé krídlo neexistovalo a pravé bolo príliš vpredu, veliteľ falangy nariadil pomalý, organizovaný ústup v pevnom šíku.<ref name="Grainger" /> V tejto kritickej chvíli však desivé vojnové slony, umiestnené v medzerách medzi jednotlivými sekciami (''taxeis''), pod intenzívnou paľbou projektilov spanikárili.<ref name="Grainger" /> Splasnuté obrie zvieratá začali nekontrolovateľne dupať a besnieť vo vnútri vlastných radov, čím kompletne rozbili zomknutú štruktúru falangy. Rímska pechota okamžite využila chaos a zaútočila na oslabené miesta. Falangisti v panike odhadzovali zbrane a masovo opúšťali bojisko.<ref name="Taylor1" /> V čase, keď sa Antiochos III. so svojou víťaznou jazdou konečne vrátil z rímskeho tábora, aby podporil stred armády, jeho vojsko bolo už kompletne zničené a rozprášené.<ref name="Grainger" /> Kráľovi nezostávalo nič iné, len zhromaždiť preživších vojakov a urýchlene ustúpiť smerom k Sárdam, zatiaľ čo víťazní Rimania zamestnane plienili bohatý seleukovský tábor.<ref name="Taylor1" /> == Následky == Drvivá porážka Antiocha III. pri Magnésii znamenala definitívny koniec dominancie macedónskej falangy na bojiskách helenistického sveta, pričom tento trend o niekoľko rokov neskôr potvrdila aj [[Bitka pri Pydne]] (168 pred Kr.).<ref name="Bar-Kochva1" /> Podľa antického historika Tita Livia padlo v bitke neuveriteľných 53 000 seleukovských vojakov, pričom ďalších 1 400 mužov a 15 slonov padlo do rímskeho zajatia. Rimania podľa neho stratili iba 349 pešiakov a 24 jazdcov. Moderní historici však tieto čísla korigujú a odhadujú, že Seleukovci prišli zhruba o 10 000 až 15 000 mužov, zatiaľ čo rímsko-pergamské straty dosiahli približne 5 000 padlých.<ref name="Taylor" /><ref name="Grainger" /> Krátko po úteku do Sárd sa Antiochos dozvedel, že jeho syn Seleukos bitku prežil, a spoločne sa presunuli do mesta Apameia v [[Frýgia|Frýgii]].<ref name="Grainger" /> Drvivá porážka ríše vyvolala dominový efekt: posádky kľúčových miest ako Sárdy, Efez, Thyatira a samotná Magnésia pod Sipylom sa okamžite vzdali Rimanom. Kráľ si uvedomil bezvýchodiskovosť svojej situácie a vyslal Zeuxida a Antipatra, aby vyjednali s Rimanmi prímerie. To bolo podpísané v Sárdach v januári 189 pred Kr. za veľmi tvrdých rímskych podmienok.<ref name="Grainger" /> === Apamejský mier (188 pred Kr.) === Mierové podmienky boli definitívne spečatené v lete roku 188 pred Kr. podpísaním [[Apamejská zmluva|Apamejskej zmluvy]]:<ref name="Grainger" /><ref name="Sartre" /> * Seleukovská ríša bola nútená kompletne opustiť a odovzdať všetky svoje územia v Malej Ázii západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. * Regióny [[Lýkia]] a [[Kária]] boli za odmenu pridelené Rodosu, zatiaľ čo Trácia a väčšina západnej Malej Ázie pripadla pergamskej dynastii Attalovcov. * Antiochos III. musel zaplatiť astronomické vojnové reparácie vo výške 15 000 eubojských talentov (splatných počas 12 rokov) a poskytovať Rímu každoročné dodávky obilia. * Seleukovská flotila bola zredukovaná na iba 10 obranných lodí a kráľ sa musel vzdať svojich vojnových slonov. * Kráľ sa zaviazal vydať Rímu popredných protirímskych utečencov, na čele s kartáginským vojvodcom [[Hannibal]]om, ktorý však pred zajatím opäť stihol utiecť (tentoraz do [[Bitýnia|Bitýnie]]). Rímska republika si týmto víťazstvom definitívne podmanila Grécko aj Malú Áziu. Hoci Rimania v tejto fáze anektované územia priamo nespravovali a prenechali ich svojim klientskym spojencom, bitka pri Magnésii natrvalo odstránila Seleukovskú ríšu ako konkurenčnú stredomorskú veľmoc a otvorila Rímu cestu k neskoršej úplnej nadvláde nad celým Blízkym východom.<ref name="Taylor" /><ref name="Adkins-26" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BAR-KOCHVA, Bezalel. ''The Seleucid Army: Organization and Tactics in the Great Campaigns''. Cambridge : Cambridge University Press, 1976. ISBN 978-0521206679. * GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochus the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 978-90-04-12840-8. * HOYOS, Dexter. ''Hannibal's Dynasty: Power and Politics in the Western Mediterranean''. London : Routledge, 2005. ISBN 978-0-415-35958-0. * SARTRE, Maurice. ''The Middle East Under Rome''. Cambridge : Harvard University Press, 2005. ISBN 978-0-674-01683-5. * TAYLOR, Michael. ''Antiochus the Great''. Barnsley : Pen & Sword Military, 2013. ISBN 978-1-84884-463-6. == Pozri aj == * [[Apamejská zmluva]] * [[Antiochos III.]] [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Staroveký Rím]] [[Kategória:Bitky v Turecku]] 06m1qv9xiy2m7j7ljh6sqn8mcsw55rq 8255129 8255056 2026-07-29T11:14:38Z Scholastikos 174170 8255129 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Bitka pri Magnésii | súčasť = Rímsko-seleukovská vojna | obrázok = Battle of Magnesia.jpg | image_size = 280px | popis = Bronzová plaketa z Pergamonu pravdepodobne zobrazujúca bitku pri Magnésii (rímski legionári, seleukovská falanga a pergamská jazda). | dátum = prelom rokov [[190 pred Kr.]] a [[189 pred Kr.]] (pravdepodobne december alebo január) | miesto = pri [[Magnésia pod Sipylom]], [[Lýdia]] (dnes [[Manisa]], [[Turecko]]) | výsledok = Rozhodujúce víťazstvo Rimanov a ich spojencov | protivník1 = [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]]<br>[[Pergamon]] | protivník2 = [[Seleukovská ríša]]<br>[[Galatia|Galati]]<br>[[Kappadokia]] | velitel1 = [[Lucius Cornelius Scipio Asiaticus]]<br>[[Scipio Africanus|Publius Cornelius Scipio Africanus]]<br>[[Eumenes II.]] | velitel2 = [[Antiochos III.]] Veľký | sila1 = cca 30 000 až 40 000 mužov | sila2 = cca 70 000 mužov (vrátane 12 000 jazdcov a vojnových slonov) | straty1 = nízke (cca 300 rímskych pešiakov, 24 jazdcov a 25 pergamských vojakov) | straty2 = katastrofálne (vyše 50 000 padlých a 1 400 zajatých) }} '''Bitka pri Magnésii''' bola rozhodujúca bitka rímsko-seleukovskej vojny, ktorá sa odohrala na prelome rokov [[190 pred Kr.]] a [[189 pred Kr.]] (najčastejšie sa uvádza prelom decembra a januára) na rovine pri meste [[Magnésia pod Sipylom]] v starovekej [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]].<ref name="Taylor">TAYLOR, Michael. ''Antiochus the Great''. Barnsley : Pen & Sword Military, 2013. ISBN 978-1-84884-463-6. S. 135-139.</ref> V tejto bitke proti sebe stáli spojené armády [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskej republiky]] pod velením konzula [[Lucius Cornelius Scipio Asiaticus|Lucia Cornelia Scipia]] (a jeho slávneho brata [[Scipio Africanus|Scipia Africana]]) spolu s [[Pergamon|pergamským]] kráľom [[Eumenes II.|Eumenom II.]] na jednej strane a vojsko seleukovského kráľa [[Antiochos III.|Antiocha III. Veľkého]] na strane druhej.<ref name="Grainger">GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochus the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 978-90-04-12840-8. S. 311-315.</ref> Stretnutie skončilo drvivým rímskym víťazstvom, ktoré definitívne zlomilo seleukovský vplyv v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a spečatilo postavenie Ríma ako dominantnej veľmoci v Stredomorí.<ref name="Adkins-26">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 26}}</ref> == Historický kontext a predohra == Bitka bola vyvrcholením snáh Antiocha III. o expanziu do Grécka a Trácie, čo priamo narazilo na strategické záujmy Rímskej republiky a jej regionálnych spojencov, najmä Pergamonu a [[Rodos (ostrov)|Rodosu]].<ref name="Bar-Kochva">BAR-KOCHVA, Bezalel. ''The Seleucid Army: Organization and Tactics in the Great Campaigns''. Cambridge : Cambridge University Press, 1976. ISBN 978-0-521-20667-9. S. 163-165.</ref> Po predchádzajúcej porážke seleukovských síl v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]] v roku [[191 pred Kr.]] bol Antiochos nútený stiahnuť sa z európskej pevniny späť do Malej Ázie.<ref name="Grainger" /> Rímske loďstvo s pomocou rhodských a pergamských lodí následne ovládlo [[Egejské more]], čo umožnilo rímskej pechote pod vedením bratov Scipiovcov bezpečne prekročiť [[Hellespont]]. Antiochos III. sa pokúsil vyjednať mier, no rímske podmienky vyžadujúce vzdanie sa celej Malej Ázie západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]] odmietol, a preto sa rozhodol pre rozhodujúcu bitku na území, ktoré vyhovovalo jeho početnej prevahe.<ref name="Taylor" /> == Historické pozadie == Po návrate zo svojich úspešných ťažení v [[Baktria|Baktrii]] ([[210 pred Kr.|210]] – [[209 pred Kr.]]) a [[India|Indii]] ([[206 pred Kr.|206]] – [[205 pred Kr.]]) uzavrel seleukovský kráľ Antiochos III. spojenectvo s [[Macedónia (historické územie)|macedónskym]] kráľom [[Filip V. (Macedónia)|Filipom V.]] s cieľom rozdeliť si územia [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]].<ref name="Taylor" /> V roku [[198 pred Kr.]] zvíťazil v [[Sýrske vojny|piatej sýrskej vojne]], čím získal kontrolu nad [[Koilé Syria|Koilé-Sýriou]] a zabezpečil svoju juhovýchodnú hranicu. Následne obrátil pozornosť na Malú Áziu, kde úspešne útočil na ptolemaiovské pobrežné dŕžavy.<ref name="Sartre">SARTRE, Maurice. ''The Middle East Under Rome''. Cambridge : Harvard University Press, 2005. ISBN 978-0-674-01683-5. S. 89-92.</ref> V roku [[196 pred Kr.]] využil Antiochos smrť pergamského kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a zaútočil na mestá pod kontrolou [[Attalovci|attalovskej dynastie]]. Nezávislé mestá [[Izmir|Smyrna]] a Lampsakos v obave pred úplným ovládnutím Malej Ázie požiadali o ochranu Rímsku republiku.<ref name="Sartre" /> Na jar toho istého roku prekročili seleukovské vojská Hellespont a začali obnovovať strategické mesto Lysimacheia v Trácii. V októbri 196 pred Kr. sa Antiochos v Lysimacheii stretol s rímskou diplomatickou delegáciou. Rimania požadovali, aby sa kráľ stiahol z Európy a vrátil autonómiu gréckym mestám v Malej Ázii. Antiochos to odmietol s argumentom, že iba obnovuje ríšu svojho predka [[Antiochos II.|Antiocha II. Thea]], a kritizoval Rím za miešanie sa do záležitostí maloázijských štátov.<ref name="Grainger" /> Napätie vzrástlo na prelome rokov 196/195 pred Kr., keď na Antiochov dvor v Efeze utiekol niekdajší najväčší nepriateľ Ríma, kartáginský vojvodca [[Hannibal Barkas|Hannibal]].<ref name="Grainger" /> Hoci v rímskom senáte vznikla pro-vojnová frakcia vedená Scipiom Africanom, Rím zatiaľ reagoval zdržanlivo. V lete [[193 pred Kr.]] však vyslanec [[Aitólsky spolok|Aitólského spolku]] uistil Antiocha o podpore v prípadnej vojne s Rímom. Aitólčania chceli vyprovokovať konflikt, a preto obsadili dôležitý prístav Demetrias a zlikvidovali tamojšiu prorímsku frakciu. V septembri [[192 pred Kr.]] aitólský veliteľ Thoantas presvedčil Antiocha, aby otvorene vystúpil proti Rimanom v Grécku. Seleukovský kráľ vyrazil na kampaň s 10 000 pešiakmi, 500 jazdcami, 6 vojnovými slonmi a 300 loďami.<ref name="Bar-Kochva" /> == Predohra a kampaň v Grécku == Seleukovská flotila sa preplavila cez ostrovy Imbros a Skiathos do Demetriady, kde sa Antiochovo vojsko vylodilo. V novembri 192 pred Kr. vyhlásil Rím a [[Achájsky spolok]] Seleukovcom vojnu.<ref name="Grainger" /> Antiochos obsadil [[Chalkis (Sýria)|Chalkidu]] a urobil z nej svoju hlavnú základňu. Pokúsil sa obnoviť spojenectvo s Filipom V. Macedónskym, ktorého Rimania drvivo porazili v [[Bitka pri Kynoskefalách (197 pred Kr.)|bitke pri Kynoskefalách]] (197 pred Kr.). Filip však očakával rímske víťazstvo, odpustenie vojnových reparácií a územné zisky, preto Antiochove ponuky odmietol a pridal sa na stranu Rimanov.<ref name="Taylor" /> Kombinovaná ofenzíva Rimanov a ich macedónskych spojencov rýchlo vymazala všetky Antiochove územné zisky v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]]. Dňa 26. apríla 191 pred Kr. sa armády stretli v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]], kde bolo seleukovské vojsko katastrofálne porazené a Antiochos bol nútený utiecť späť do Efezu.<ref name="Taylor" /> == Vojna na mori a presun do Ázie == Seleukovci sa následne pokúsili zničiť rímsku flotilu skôr, než sa spojí s loďstvom Rodosu a Pergamonu. V septembri 191 pred Kr. však Rimania zvíťazili v námornej [[Bitka pri Koryku|bitke pri Koryku]], čím získali kontrolu nad Hellespontom.<ref name="Grainger" /> V máji 190 pred Kr. Antiochos v odplate vtrhol na pergamské územie, vyplienil vidiek a obľahol hlavné mesto, čo prinútilo Eumena II. k návratu z Grécka. Rozhodujúci úder seleukovským námorným ambíciám uštedrili Rhodiarnie v auguste 190 pred Kr., keď porazili Hannibalovu flotilu v [[Bitka pri Eurymedóne (190 pred Kr.)|bitke pri Eurymedóne]]. O mesiac neskôr spojené rímsko-rhodské loďstvo definitívne porazilo Seleukovcov v [[Bitka pri Myonnése|bitke pri Myonnése]].<ref name="Taylor" /> Seleukovská ríša stratila akúkoľvek kontrolu nad Egejským morom. Antiochos III. v panike stiahol svoje posádky z Thrácie a Lysimacheie, čím rímskej armáde pod vedením bratov Scipiovcov doslova otvoril bránu pre bezpečný pozemný presun do Malej Ázie.<ref name="Grainger" /> == Sily a zloženie armád == Hlavné historické svedectvá o bitke pochádzajú z diela ''Ab Urbe Condita'' od [[Titus Livius|Tita Livia]] a z knihy ''Syriaca'' od [[Appianos|Appiana]].<ref name="Bar-Kochva" /> Obaja antickí autori sa zhodujú, že rímska armáda mala približne 30 000 mužov, zatiaľ čo Antiochos III. postavil do poľa okolo 72 000 vojakov. Moderní historici sa však rozchádzajú; časť z nich dôveruje antickým prameňom, no iní odhadujú, že obe armády mohli mať približne vyrovnaný počet, okolo 50 000 mužov na každej strane.<ref name="Grainger" /><ref name="Taylor" /> Z hľadiska nasadenia zvierat mali Rimania k dispozícii len 16 vojnových slonov (aj to menej účinných afrických), zatiaľ čo Seleukovci disponovali 54 mohutnými ázijskými slonmi.<ref name="Taylor" /> Známa anekdota hovorí, že keď sa Antiochos pýtal Hannibala, či bude jeho obrovská a skvostne vyzbrojená armáda stačiť pre Rímsku republiku, [[Kartágo|kartáginský]] veliteľ sarkasticky odvetil: „Bude to úplne stačiť pre Rimanov, akokoľvek sú chamtiví.“<ref>HOYOS, Dexter. ''Hannibal's Dynasty: Power and Politics in the Western Mediterranean''. London : Routledge, 2005. ISBN 978-0-415-35958-0. S. 203.</ref> === Seleukovské vojsko === Seleukovská armáda predstavovala pestrú zmes helenistických jednotiek a východných žoldnierov:<ref name="Bar-Kochva1">BAR-KOCHVA, Bezalel. ''The Seleucid Army: Organization and Tactics in the Great Campaigns''. Cambridge : Cambridge University Press, 1976. ISBN 978-0-521-20667-9. S. 166-172.</ref> * '''Stred formácie:''' Tvorila ho macedónska [[Falanga (šík)|falanga]] o sile 16 000 mužov pod velením Filipa, „majstra slonov“. Bola rozdelená do desiatich sekcií (''taxeis''), pričom každá mala 1 600 mužov (50 mužov na šírku, 32 do hĺbky). V medzerách medzi sekciami bolo v pároch rozmiestnených 20 vojnových slonov, podporovaných galatskou a atiánskou pechotou. * '''Pravé krídlo:''' Viedol ho osobne kráľ Antiochos III. Pozostávalo z 3 000 ťažkých jazdcov ([[Katafrakt|katafraktov]]), 1 000 elitných jazdcov (''agéma''), 1 000 príslušníkov kráľovskej gardy (''argyraspides'' – strieborné štíty), 1 200 dáhskych jazdeckých lukostrelcov a tisícov ľahkých pešiakov (mýski, krétski a ilýrski lukostrelci a cyrtianski prakovníci). V rezerve tu stálo 16 slonov. * '''Ľavé krídlo:''' Velil mu Antiochov syn [[Seleukos IV.|Seleukos IV. Filopator]] a synovec [[Antipatros (synovec Antiocha III.)|Antipatros]]. Obsahovalo zmes prakovníkov, lukostrelcov, 4 000 peltastov, ilýrskych, kárskych a kilíkijských žoldnierov. Jazdu tvorilo 2 500 Galatov, 500 Tarentíncov, 1 000 kráľovských jazdcov a 3 000 katafraktov spolu so 16 slonmi. * '''Predsunuté jednotky:''' Pred ľavým krídlom boli nasadené obávané kosákové vozy (''currus falcati'') a arabskí lukostrelci na ťavách. Pred nimi velili Minnio a Zeuxis ďalším 6 000 ľahkým pešiakom (''psiloi''). * Vo vojenskom tábore zostala obranná posádka 7 000 najmenej pripravených vojakov. === Rímske a pergamské vojsko === Rímska zostava bola oveľa homogénnejšia a flexibilnejšia:<ref name="Taylor1">TAYLOR, Michael. ''Antiochus the Great''. Barnsley : Pen & Sword Military, 2013. ISBN 978-1-84884-463-6. S. 142-145.</ref> * '''Stred formácie:''' Viedol ho konzul Scipio. Tvorilo ho 10 800 rímskych a latinských ťažkých pešiakov rozdelených do tradičných troch línií (''hastati'', ''principes'', ''triarii''). Najmladší vojaci stáli vpredu, pričom celá formácia bola otvorenejšia a pohyblivejšia než nepriateľská falanga. * '''Ľavé krídlo:''' Pod velením legáta Gnaea Domitia Ahenobarba ho tvorilo 10 800 ťažkých pešiakov z radov rímskych spojencov (''socii'') a štyri jazdecké eskadróny. * '''Pravé krídlo:''' Viedol ho pergamský kráľ Eumenes II. Sústredil tu takmer všetko jazdectvo rímsko-pergamskej aliancie (cca 2 800 až 3 000 jazdcov, z toho 800 pergamských). * '''Predsunuté a zadné vojsko:''' Vpredu operovalo 3 000 achájskych a pergamských ľahkých pešiakov s 800 krétskymi a ilýrskymi lukostrelcami. Zadný voj krylo 2 000 tráckych a macedónskych dobrovoľníkov a 16 afrických slonov. == Priebeh bitky == [[Súbor:Battle of Magnesia.gif|náhľad|vpravo|Animovaný priebeh bitky pri Magnésii. Rímske sily sú znázornené červenou farbou, seleukovské tyrkysovou.]] K rozhodujúcemu stretu došlo na prelome rokov 190 a 189 pred Kr.<ref name="Grainger" /> Rimania postupovali z Pergamonu smerom k Thyatire, kde očakávali nepriateľa. Antiochos však chcel bojovať na pôde, ktorú si sám vybral. Presunul sa od Sárd k Magnésii pod Sipylom a utáboril sa zhruba 15 km severovýchodne od mesta (kde už v roku [[281 pred Kr.]] Seleukovci zvíťazili v [[Bitka pri Kurupedione|bitke pri Korupedione]]).<ref name="Bar-Kochva1" /> Keď sa Rimania dozvedeli o pohybe Seleukovcov, pochodovali päť dní k rieke Frygios a rozložili tábor severne od rieky Hermos, približne 6,5 km od Antiochovho tábora.<ref name="Grainger" /> Po sérii drobných potýčok a neúspešných seleukovských pokusoch vylákať Rimanov do pasce, presunuli Rimania svoj tábor na rovinu v tvare podkovy len 4 km od Seleukovcov. Rovina bola z troch strán obklopená riekami Frygios a Hermos, čím chceli Rimania obmedziť manévrovateľnosť obrovskej seleukovskej jazdy.<ref name="Bar-Kochva1" /> Nasledujúcich päť dní sa armády zoraďovali do šíkov, no do priameho boja nevstupovali. Rímsky veliteľ sa ocitol v patovej situácii: nemohol bezpečne zaútočiť na silne opevnený seleukovský tábor, no odmietaním boja riskoval, že zima zničí morálku jeho mužov a presila nepriateľskej jazdy úplne preruší rímske zásobovacie línie. Scipio navyše túžil po rozhodujúcom víťazstve skôr, než ho v úrade nahradí nový konzul vyslaný z Ríma. Posunul preto rímske línie vpred až k miestu, kde rieka Frygios prudko zatáčala na sever. Týmto manévrom síce odkryl svoje pravé krídlo, no zároveň donútil Antiocha prijať výzvu na rozhodujúcu bitku. Seleukovský kráľ výzvu prijal za úsvitu tretieho dňa po tomto rímskom postupe.<ref name="Bar-Kochva" /> === Prvá fáza: Kolaps seleukovského ľavého krídla === Bitka začala na seleukovskom ľavom krídle. Kráľ Eumenes II. poslal vpred svojich lukostrelcov, prakovníkov a oštepárov, ktorí spustili intenzívnu paľbu na predsunuté seleukovské kosákové vozy.<ref name="Taylor1" /> Konie záprahov začali pod prívalom striel v panike utekať späť do vlastných radov. Neovládateľné vozy vrazili do arabských lukostrelcov na ťavách a ťažkých katafraktov stojacich za nimi, čím na celom krídle vyvolali obrovský zmätok.<ref name="Taylor1" /> Eumenes okamžite využil situáciu a zaútočil so svojou elitnou jazdou skôr, než sa stihli seleukovskí katafrakti reorganizovať. Rímske a pergamské jazdectvo prerazilo nepriateľské línie a zahnalo seleukovskú jazdu na útek smerom k ich táboru. Galatskí, kappadockí a žoldnierski pešiaci naľavo od falangy čelili simultánnemu útoku rímskeho stredu a pravého krídla. Ich rýchly ústup nečakane odkryl a úplne odhalil ľavé krídlo samotnej macedónskej falangy.<ref name="Taylor1" /><ref name="Bar-Kochva1" /> === Druhá fáza: Antiochov útok na pravom krídle === Zatiaľ čo sa ľavé krídlo Seleukovcov menilo na katastrofu, na opačnej strane bojiska dosiahol úspech sám kráľ Antiochos III. Na čele svojich katafraktov a jazdcov [[agéma]] rázne udrel na latinskú pechotu, zatiaľ čo jeho elitná pechota ''argyraspides'' zamestnala rímskych legionárov.<ref name="Taylor1" /> Rímske línie na tomto úseku nevydržali drvivý nápor ťažkej jazdy a začali v chaose ustupovať smerom k vlastnému opevnenému táboru.<ref name="Grainger" /> Priamo v rímskom tábore sa však ustupujúcich vojakov podarilo opätovne sformovať. Posilnili ich pripravení trácki a macedónski dobrovoľníci, ktorí tábor strážili, a to najmä vďaka ráznemu zásahu vojenského tribúna Marca Aemilia Lepida.<ref name="Taylor1" /> Ťažká seleukovská jazda nebola prispôsobená na dobývanie opevnených pozícií a hradieb. Antiochos III. sa tak nechal zatiahnuť do zdĺhavých a neefektívnych bojov na samotnom okraji bojiska, čím úplne stratil prehľad o celkovom vývoji situácie v čase, keď boli jeho elitné sily naliehavo potrebné na záchranu rímskeho stredu.<ref name="Grainger" /> === Tretia fáza: Skaza seleukovského stredu === [[Súbor:Leslie Mosley - The Battle of Magnesia, 190 BC.jpg|náhľad|Ilustrácia bitky od Leslieho Mosleyho zobrazujúca dramatický stret rímskych legionárov so seleukovskými vojskami a vojnovými slonmi.]] V strede bojska zatiaľ seleukovská macedónska falanga pevne držala svoje pozície proti tlaku rímskej pechoty.<ref name="Bar-Kochva1" /> Táto masívna formácia však bola príliš málo mobilná na to, aby dokázala eliminovať rímskych a pergamských lukostrelcov a prakovníkov. Tí sa odmietali zapojiť do priameho boja zblízka a namiesto toho falangistov neustále zasypávali pilami, šípmi a inými projektilmi zo všetkých strán.<ref name="Taylor1" /> Keďže ľavé krídlo neexistovalo a pravé bolo príliš vpredu, veliteľ falangy nariadil pomalý, organizovaný ústup v pevnom šíku.<ref name="Grainger" /> V tejto kritickej chvíli však desivé vojnové slony, umiestnené v medzerách medzi jednotlivými sekciami (''taxeis''), pod intenzívnou paľbou projektilov spanikárili.<ref name="Grainger" /> Splasnuté obrie zvieratá začali nekontrolovateľne dupať a besnieť vo vnútri vlastných radov, čím kompletne rozbili zomknutú štruktúru falangy. Rímska pechota okamžite využila chaos a zaútočila na oslabené miesta. Falangisti v panike odhadzovali zbrane a masovo opúšťali bojisko.<ref name="Taylor1" /> V čase, keď sa Antiochos III. so svojou víťaznou jazdou konečne vrátil z rímskeho tábora, aby podporil stred armády, jeho vojsko bolo už kompletne zničené a rozprášené.<ref name="Grainger" /> Kráľovi nezostávalo nič iné, len zhromaždiť preživších vojakov a urýchlene ustúpiť smerom k Sárdam, zatiaľ čo víťazní Rimania zamestnane plienili bohatý seleukovský tábor.<ref name="Taylor1" /> == Následky == Drvivá porážka Antiocha III. pri Magnésii znamenala definitívny koniec dominancie macedónskej falangy na bojiskách helenistického sveta, pričom tento trend o niekoľko rokov neskôr potvrdila aj [[Bitka pri Pydne]] (168 pred Kr.).<ref name="Bar-Kochva1" /> Podľa antického historika Tita Livia padlo v bitke neuveriteľných 53 000 seleukovských vojakov, pričom ďalších 1 400 mužov a 15 slonov padlo do rímskeho zajatia. Rimania podľa neho stratili iba 349 pešiakov a 24 jazdcov. Moderní historici však tieto čísla korigujú a odhadujú, že Seleukovci prišli zhruba o 10 000 až 15 000 mužov, zatiaľ čo rímsko-pergamské straty dosiahli približne 5 000 padlých.<ref name="Taylor" /><ref name="Grainger" /> Krátko po úteku do Sárd sa Antiochos dozvedel, že jeho syn Seleukos bitku prežil, a spoločne sa presunuli do mesta Apameia v [[Frýgia|Frýgii]].<ref name="Grainger" /> Drvivá porážka ríše vyvolala dominový efekt: posádky kľúčových miest ako Sárdy, Efez, Thyatira a samotná Magnésia pod Sipylom sa okamžite vzdali Rimanom. Kráľ si uvedomil bezvýchodiskovosť svojej situácie a vyslal Zeuxida a Antipatra, aby vyjednali s Rimanmi prímerie. To bolo podpísané v Sárdach v januári 189 pred Kr. za veľmi tvrdých rímskych podmienok.<ref name="Grainger" /> === Apamejský mier (188 pred Kr.) === Mierové podmienky boli definitívne spečatené v lete roku 188 pred Kr. podpísaním [[Apamejská zmluva|Apamejskej zmluvy]]:<ref name="Grainger" /><ref name="Sartre" /> * Seleukovská ríša bola nútená kompletne opustiť a odovzdať všetky svoje územia v Malej Ázii západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. * Regióny [[Lýkia]] a [[Kária]] boli za odmenu pridelené Rodosu, zatiaľ čo Trácia a väčšina západnej Malej Ázie pripadla pergamskej dynastii Attalovcov. * Antiochos III. musel zaplatiť astronomické vojnové reparácie vo výške 15 000 eubojských talentov (splatných počas 12 rokov) a poskytovať Rímu každoročné dodávky obilia. * Seleukovská flotila bola zredukovaná na iba 10 obranných lodí a kráľ sa musel vzdať svojich vojnových slonov. * Kráľ sa zaviazal vydať Rímu popredných protirímskych utečencov, na čele s kartáginským vojvodcom [[Hannibal Barkas|Hannibalom]], ktorý však pred zajatím opäť stihol utiecť (tentoraz do [[Bitýnia|Bitýnie]]). Rímska republika si týmto víťazstvom definitívne podmanila Grécko aj Malú Áziu. Hoci Rimania v tejto fáze anektované územia priamo nespravovali a prenechali ich svojim klientskym spojencom, bitka pri Magnésii natrvalo odstránila Seleukovskú ríšu ako konkurenčnú stredomorskú veľmoc a otvorila Rímu cestu k neskoršej úplnej nadvláde nad celým Blízkym východom.<ref name="Taylor" /><ref name="Adkins-26" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BAR-KOCHVA, Bezalel. ''The Seleucid Army: Organization and Tactics in the Great Campaigns''. Cambridge : Cambridge University Press, 1976. ISBN 978-0521206679. * GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochus the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 978-90-04-12840-8. * HOYOS, Dexter. ''Hannibal's Dynasty: Power and Politics in the Western Mediterranean''. London : Routledge, 2005. ISBN 978-0-415-35958-0. * SARTRE, Maurice. ''The Middle East Under Rome''. Cambridge : Harvard University Press, 2005. ISBN 978-0-674-01683-5. * TAYLOR, Michael. ''Antiochus the Great''. Barnsley : Pen & Sword Military, 2013. ISBN 978-1-84884-463-6. == Pozri aj == * [[Apamejská zmluva]] * [[Antiochos III.]] [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Staroveký Rím]] [[Kategória:Bitky v Turecku]] 9w4meu21qrn0m70yk3yvgetgh8oqo3c 3. slovenská futbalová liga 2001/2002 0 753469 8255070 2026-07-29T07:40:38Z Lekvarnička 262477 Vytvorená stránka „{{Infobox ligová sezóna|liga=3. slovenská futbalová liga|sezóna=2001/2002|sezóna_pred=3. slovenská futbalová liga 2000/2001|sezóna_po=3. slovenská futbalová liga 2002/2003|začiatok=|koniec=|majster=TJ Veľké Leváre (Bratislava)<br>[[FK Senica| Senica]] (Západ)<br>Petrochema Dubová (Stred)<br>FK Čaňa (Východ)|postup=|2_miesto=|3_miesto=|baráž=|zostup=|počet_mužstiev=Bratislava: 16<br>Západ: 16<br>Stred: 16<br>Východ: 16|odohraté_zápasy=|po...“ 8255070 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=3. slovenská futbalová liga|sezóna=2001/2002|sezóna_pred=3. slovenská futbalová liga 2000/2001|sezóna_po=3. slovenská futbalová liga 2002/2003|začiatok=|koniec=|majster=TJ Veľké Leváre (Bratislava)<br>[[FK Senica| Senica]] (Západ)<br>Petrochema Dubová (Stred)<br>FK Čaňa (Východ)|postup=|2_miesto=|3_miesto=|baráž=|zostup=|počet_mužstiev=Bratislava: 16<br>Západ: 16<br>Stred: 16<br>Východ: 16|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|počet_divákov=|najproduktívnejší_hráč=|najlepší_strelec=|výhra_doma=|výhra_vonku=|najvyššie_skóre=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga 2000/2001|2. liga 2001/2002]]|poznámka=}}'''3. slovenská futbalová liga 2001/2002''' bola 9. ročníkom [[3. liga|tretej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Do 2. ligy postúpili: TJ Veľké Leváre (Bratislava), [[FK Senica|SH Senica]] (Západ), Petrochema Dubová (Stred) a FK Čaňa (Východ). == Skupina Bratislava == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbal|periodikum=Večerník|vydavateľ=Sundrape s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2002-06-18|ročník=47|číslo=116|strany=11|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:94d2ec89-d97a-4f70-b413-a51ba634a402?page=uuid:5782dcab-0ae4-41fe-9189-5339caef03e1}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Veľké Leváre | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |80:31 | align="center" |'''64''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava B]] | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |66:19 | align="center" |'''60''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Rapid Bratislava|Rapid Bratislava]] | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |64:25 | align="center" |'''60''' |- | align="center" |'''4.''' |VTJ Malacky | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |12 | align="center" |6 | align="center" |50:27 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''5.''' |Lamač | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |6 | align="center" |10 | align="center" |43:30 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FC Senec|Koba Senec B]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |48:36 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''7.''' |[[ŠK Senec|SFM Senec]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |41:43 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FK Rača|Rača]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |37:42 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''9.''' |Slovenský Grob | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |10 | align="center" |11 | align="center" |41:46 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''10.''' |Kalinkovo | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |13 | align="center" |52:64 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''11.''' |PSČ Pezinok | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |13 | align="center" |41:58 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''12.''' |[[ŠK Svätý Jur|Svätý Jur]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |13 | align="center" |41:60 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''13.''' |Jablonec | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |14 | align="center" |39:66 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''14.''' |ŠKP Devín B | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |15 | align="center" |51:63 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''15.''' |Vrakuňa | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |15 | align="center" |36:70 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''16.''' |Dubová | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |20 | align="center" |38:88 | align="center" |'''24''' |} == Skupina Západ == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ďurina|meno=Karol|titul=Historický úspech futbalistov Myjavy/T. Lúky (2. miest)|periodikum=Trenčianske noviny|vydavateľ=Trenčianske noviny|miesto=Trenčín|dátum=2002-06-17|ročník=43|číslo=25|strany=14|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=a}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[FK Senica|SH Senica]] | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |47:18 | align="center" |'''64''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |[[Spartak Myjava|MFK Myjava/Tura Lúka]] | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |65:26 | align="center" |'''58''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Slovan Duslo Šaľa|Slovan Duslo Šaľa]] | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |44:25 | align="center" |'''53''' |- | align="center" |'''4.''' |Slovan Levice | align="center" |30 | align="center" |16 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" |65:35 | align="center" |'''52''' |- | align="center" |'''5.''' |Spartak Bánovce nad Bebravou | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |4 | align="center" |11 | align="center" |50:33 | align="center" |'''49''' |- | align="center" |'''6.''' |Vegum Dolné Vestenice | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |54:59 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''7.''' |[[FKM Nové Zámky|FMK Nové Zámky]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |2 | align="center" |14 | align="center" |45:43 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |40:48 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''9.''' |ŠK Blava Jaslovské Bohunice | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |33:41 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''10.''' |Juhcelpap Štúrovo | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |36:46 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''11.''' |Slavoj Sládkovičovo | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |33:49 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''12.''' |Quarta Neded | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |1 | align="center" |17 | align="center" |53:56 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''13.''' |Crystal Lednické Rovne | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |30:49 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''14.''' |Strojár Nitra | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |16 | align="center" |36:50 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''15.''' |[[AFC Nové Mesto nad Váhom]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |17 | align="center" |30:44 | align="center" |'''29''' |- | align="center" |'''16.''' |OFK Veľké Kosťoľany | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |20 | align="center" |34:73 | align="center" |'''22''' |} == Skupina Stred == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|titul=Najvyššie futbalisti Kysuckého Lieskovca|periodikum=Kysucké noviny|vydavateľ=Petit press|miesto=Čadva|dátum=2002-06-25|ročník=III.|číslo=26|strany=19|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:7c041016-94d0-4d9f-968b-b7ecfb75de3a?page=uuid:8d05b23f-98db-44cf-b29b-836b83b4d87a}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Dubová | align="center" |30 | align="center" |21 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |68:26 | align="center" |'''66''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |Kremnička | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |51:22 | align="center" |'''60''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |Turčianske Teplice | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |10 | align="center" |5 | align="center" |61:26 | align="center" |'''55''' |- | align="center" |'''4.''' |Kysucký Lieskovec | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |39:24 | align="center" |'''54''' |- | align="center" |'''5.''' |Lučenec | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |46:29 | align="center" |'''52''' |- | align="center" |'''6.''' |Žilina B | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |11 | align="center" |8 | align="center" |47:40 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''7.''' |Tomášovce | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |12 | align="center" |43:37 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |Rakytovce | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |46:50 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |Dolný Hričov | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |12 | align="center" |40:51 | align="center" |'''40''' |- | align="center" |'''10.''' |Bytča | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |46:48 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''11.''' |Čadca | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |3 | align="center" |17 | align="center" |39:56 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''12.''' |Kysucké Nové Mesto | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |35:58 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''13.''' |Selce | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |16 | align="center" |43:60 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''14.''' |Liptovský Mikuláš | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |13 | align="center" |32:43 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''15.''' |Martin | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |18 | align="center" |37:65 | align="center" |'''26''' |- | align="center" |'''16.''' |Tornaľa | align="center" |30 | align="center" |4 | align="center" |6 | align="center" |20 | align="center" |29:67 | align="center" |'''18''' |} == Skupina Východ == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=AJN|titul=Michalovský sen o bronze sa rozplynul|periodikum=Extra Zemplín|miesto=Michalovce|dátum=2002-06-18|ročník=IX. (XLIII.)|číslo=24|strany=10|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:1c17fc32-0a92-470e-9ec5-7652a909dc8e?page=uuid:03355ac5-b40f-4fa1-8a80-9cdffe16a75b}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Čaňa | align="center" |30 | align="center" |21 | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |88:26 | align="center" |'''68''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |Svit | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |6 | align="center" |10 | align="center" |43:42 | align="center" |'''48''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Slavoj Trebišov|Trebišov]] | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |42:25 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''4.''' |Sobrance | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |5 | align="center" |11 | align="center" |34:43 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''5.''' |Turňa | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |48:42 | align="center" |'''46''' |- | align="center" |'''6.''' |[[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |49:37 | align="center" |'''45''' |- | align="center" |'''7.''' |Bardejov | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |48:36 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |Stropkov | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |11 | align="center" |55:36 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''9.''' |[[ŠK Odeva Lipany|Lipany]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |11 | align="center" |57:52 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''10.''' |Prešov B | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |40:32 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''11.''' |Poprad | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |40:50 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''12.''' |Veľké Kapušany | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |34:47 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''13.''' |Lokomotíva Košice | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" |16 | align="center" |40:55 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''14.''' |Stará Ľubovňa | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |28:54 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''15.''' |Krásna | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |17 | align="center" |34:81 | align="center" |'''27''' |- | align="center" |'''16.''' |[[FK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |34:56 | align="center" |'''23''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2001]] [[Kategória:Futbal v 2002]] 45w77o96ik50i0ovtoavhacdgcrbjx4 8255071 8255070 2026-07-29T07:41:29Z Lekvarnička 262477 8255071 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=3. slovenská futbalová liga|sezóna=2001/2002|sezóna_pred=3. slovenská futbalová liga 2000/2001|sezóna_po=3. slovenská futbalová liga 2002/2003|začiatok=|koniec=|majster=TJ Veľké Leváre (Bratislava)<br>[[FK Senica| Senica]] (Západ)<br>Petrochema Dubová (Stred)<br>FK Čaňa (Východ)|postup=|2_miesto=|3_miesto=|baráž=|zostup=|počet_mužstiev=Bratislava: 16<br>Západ: 16<br>Stred: 16<br>Východ: 16|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|počet_divákov=|najproduktívnejší_hráč=|najlepší_strelec=|výhra_doma=|výhra_vonku=|najvyššie_skóre=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga 2000/2001|2. liga 2001/2002]]|poznámka=}}'''3. slovenská futbalová liga 2001/2002''' bola 9. ročníkom [[3. liga|tretej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Do 2. ligy postúpili: TJ Veľké Leváre (Bratislava), [[FK Senica|SH Senica]] (Západ), Petrochema Dubová (Stred) a FK Čaňa (Východ). == Skupina Bratislava == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbal|periodikum=Večerník|vydavateľ=Sundrape s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2002-06-18|ročník=47|číslo=116|strany=11|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:94d2ec89-d97a-4f70-b413-a51ba634a402?page=uuid:5782dcab-0ae4-41fe-9189-5339caef03e1}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Veľké Leváre | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |80:31 | align="center" |'''64''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava B]] | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |66:19 | align="center" |'''60''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Rapid Bratislava|Rapid Bratislava]] | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |64:25 | align="center" |'''60''' |- | align="center" |'''4.''' |VTJ Malacky | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |12 | align="center" |6 | align="center" |50:27 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''5.''' |Lamač | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |6 | align="center" |10 | align="center" |43:30 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FC Senec|Koba Senec B]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |48:36 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''7.''' |[[ŠK Senec|SFM Senec]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |41:43 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FK Rača|Rača]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |37:42 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''9.''' |Slovenský Grob | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |10 | align="center" |11 | align="center" |41:46 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''10.''' |Kalinkovo | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |13 | align="center" |52:64 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''11.''' |PSČ Pezinok | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |13 | align="center" |41:58 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''12.''' |[[ŠK Svätý Jur|Svätý Jur]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |13 | align="center" |41:60 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''13.''' |Jablonec | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |14 | align="center" |39:66 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''14.''' |ŠKP Devín B | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |15 | align="center" |51:63 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''15.''' |Vrakuňa | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |15 | align="center" |36:70 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''16.''' |Dubová | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |20 | align="center" |38:88 | align="center" |'''24''' |} == Skupina Západ == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ďurina|meno=Karol|titul=Historický úspech futbalistov Myjavy/T. Lúky (2. miesto)|periodikum=Trenčianske noviny|vydavateľ=Trenčianske noviny|miesto=Trenčín|dátum=2002-06-17|ročník=43|číslo=25|strany=14|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=a}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[FK Senica|SH Senica]] | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |47:18 | align="center" |'''64''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |[[Spartak Myjava|MFK Myjava/Tura Lúka]] | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |65:26 | align="center" |'''58''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Slovan Duslo Šaľa|Slovan Duslo Šaľa]] | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |44:25 | align="center" |'''53''' |- | align="center" |'''4.''' |Slovan Levice | align="center" |30 | align="center" |16 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" |65:35 | align="center" |'''52''' |- | align="center" |'''5.''' |Spartak Bánovce nad Bebravou | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |4 | align="center" |11 | align="center" |50:33 | align="center" |'''49''' |- | align="center" |'''6.''' |Vegum Dolné Vestenice | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |54:59 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''7.''' |[[FKM Nové Zámky|FMK Nové Zámky]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |2 | align="center" |14 | align="center" |45:43 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |40:48 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''9.''' |ŠK Blava Jaslovské Bohunice | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |33:41 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''10.''' |Juhcelpap Štúrovo | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |36:46 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''11.''' |Slavoj Sládkovičovo | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |33:49 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''12.''' |Quarta Neded | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |1 | align="center" |17 | align="center" |53:56 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''13.''' |Crystal Lednické Rovne | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |30:49 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''14.''' |Strojár Nitra | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |16 | align="center" |36:50 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''15.''' |[[AFC Nové Mesto nad Váhom]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |17 | align="center" |30:44 | align="center" |'''29''' |- | align="center" |'''16.''' |OFK Veľké Kosťoľany | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |20 | align="center" |34:73 | align="center" |'''22''' |} == Skupina Stred == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|titul=Najvyššie futbalisti Kysuckého Lieskovca|periodikum=Kysucké noviny|vydavateľ=Petit press|miesto=Čadva|dátum=2002-06-25|ročník=III.|číslo=26|strany=19|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:7c041016-94d0-4d9f-968b-b7ecfb75de3a?page=uuid:8d05b23f-98db-44cf-b29b-836b83b4d87a}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Dubová | align="center" |30 | align="center" |21 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |68:26 | align="center" |'''66''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |Kremnička | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |51:22 | align="center" |'''60''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |Turčianske Teplice | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |10 | align="center" |5 | align="center" |61:26 | align="center" |'''55''' |- | align="center" |'''4.''' |Kysucký Lieskovec | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |39:24 | align="center" |'''54''' |- | align="center" |'''5.''' |Lučenec | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |46:29 | align="center" |'''52''' |- | align="center" |'''6.''' |Žilina B | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |11 | align="center" |8 | align="center" |47:40 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''7.''' |Tomášovce | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |12 | align="center" |43:37 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |Rakytovce | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |46:50 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |Dolný Hričov | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |12 | align="center" |40:51 | align="center" |'''40''' |- | align="center" |'''10.''' |Bytča | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |46:48 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''11.''' |Čadca | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |3 | align="center" |17 | align="center" |39:56 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''12.''' |Kysucké Nové Mesto | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |35:58 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''13.''' |Selce | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |16 | align="center" |43:60 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''14.''' |Liptovský Mikuláš | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |13 | align="center" |32:43 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''15.''' |Martin | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |18 | align="center" |37:65 | align="center" |'''26''' |- | align="center" |'''16.''' |Tornaľa | align="center" |30 | align="center" |4 | align="center" |6 | align="center" |20 | align="center" |29:67 | align="center" |'''18''' |} == Skupina Východ == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=AJN|titul=Michalovský sen o bronze sa rozplynul|periodikum=Extra Zemplín|miesto=Michalovce|dátum=2002-06-18|ročník=IX. (XLIII.)|číslo=24|strany=10|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:1c17fc32-0a92-470e-9ec5-7652a909dc8e?page=uuid:03355ac5-b40f-4fa1-8a80-9cdffe16a75b}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Čaňa | align="center" |30 | align="center" |21 | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |88:26 | align="center" |'''68''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |Svit | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |6 | align="center" |10 | align="center" |43:42 | align="center" |'''48''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Slavoj Trebišov|Trebišov]] | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |42:25 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''4.''' |Sobrance | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |5 | align="center" |11 | align="center" |34:43 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''5.''' |Turňa | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |48:42 | align="center" |'''46''' |- | align="center" |'''6.''' |[[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |49:37 | align="center" |'''45''' |- | align="center" |'''7.''' |Bardejov | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |48:36 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |Stropkov | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |11 | align="center" |55:36 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''9.''' |[[ŠK Odeva Lipany|Lipany]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |11 | align="center" |57:52 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''10.''' |Prešov B | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |40:32 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''11.''' |Poprad | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |40:50 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''12.''' |Veľké Kapušany | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |34:47 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''13.''' |Lokomotíva Košice | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" |16 | align="center" |40:55 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''14.''' |Stará Ľubovňa | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |28:54 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''15.''' |Krásna | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |17 | align="center" |34:81 | align="center" |'''27''' |- | align="center" |'''16.''' |[[FK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |34:56 | align="center" |'''23''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2001]] [[Kategória:Futbal v 2002]] h4i1ga0272yrx7fu3ei8an1g1vzcpf8 8255086 8255071 2026-07-29T08:31:02Z Lekvarnička 262477 8255086 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=3. slovenská futbalová liga|sezóna=2001/2002|sezóna_pred=3. slovenská futbalová liga 2000/2001|sezóna_po=3. slovenská futbalová liga 2002/2003|začiatok=|koniec=|majster=TJ Veľké Leváre (Bratislava)<br>[[FK Senica| Senica]] (Západ)<br>Petrochema Dubová (Stred)<br>FK Čaňa (Východ)|postup=|2_miesto=|3_miesto=|baráž=|zostup=|počet_mužstiev=Bratislava: 16<br>Západ: 16<br>Stred: 16<br>Východ: 16|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|počet_divákov=|najproduktívnejší_hráč=|najlepší_strelec=|výhra_doma=|výhra_vonku=|najvyššie_skóre=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga 2000/2001|2. liga 2001/2002]]|poznámka=}}'''3. slovenská futbalová liga 2001/2002''' bola 9. ročníkom [[3. liga|tretej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Do 2. ligy postúpili: TJ Veľké Leváre (Bratislava), [[FK Senica|SH Senica]] (Západ), Petrochema Dubová (Stred) a FK Čaňa (Východ). == Skupina Bratislava == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbal|periodikum=Večerník|vydavateľ=Sundrape s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2002-06-18|ročník=47|číslo=116|strany=11|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:94d2ec89-d97a-4f70-b413-a51ba634a402?page=uuid:5782dcab-0ae4-41fe-9189-5339caef03e1}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Veľké Leváre | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |80:31 | align="center" |'''64''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava B]] | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |66:19 | align="center" |'''60''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Rapid Bratislava|Rapid Bratislava]] | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |64:25 | align="center" |'''60''' |- | align="center" |'''4.''' |VTJ Malacky | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |12 | align="center" |6 | align="center" |50:27 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''5.''' |Lamač | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |6 | align="center" |10 | align="center" |43:30 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FC Senec|Koba Senec B]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |48:36 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''7.''' |[[ŠK Senec|SFM Senec]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |41:43 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FK Rača|Rača]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |37:42 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''9.''' |Slovenský Grob | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |10 | align="center" |11 | align="center" |41:46 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''10.''' |Kalinkovo | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |13 | align="center" |52:64 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''11.''' |PSČ Pezinok | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |13 | align="center" |41:58 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''12.''' |[[ŠK Svätý Jur|Svätý Jur]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |13 | align="center" |41:60 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''13.''' |Jablonec | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |14 | align="center" |39:66 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''14.''' |[[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ŠKP Devín B]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |15 | align="center" |51:63 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''15.''' |Vrakuňa | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |15 | align="center" |36:70 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''16.''' |Dubová | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |20 | align="center" |38:88 | align="center" |'''24''' |} == Skupina Západ == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ďurina|meno=Karol|titul=Historický úspech futbalistov Myjavy/T. Lúky (2. miesto)|periodikum=Trenčianske noviny|vydavateľ=Trenčianske noviny|miesto=Trenčín|dátum=2002-06-17|ročník=43|číslo=25|strany=14|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=a}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[FK Senica|SH Senica]] | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |47:18 | align="center" |'''64''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |[[Spartak Myjava|MFK Myjava/Tura Lúka]] | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |65:26 | align="center" |'''58''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Slovan Duslo Šaľa|Slovan Duslo Šaľa]] | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |8 | align="center" |7 | align="center" |44:25 | align="center" |'''53''' |- | align="center" |'''4.''' |Slovan Levice | align="center" |30 | align="center" |16 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" |65:35 | align="center" |'''52''' |- | align="center" |'''5.''' |Spartak Bánovce nad Bebravou | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |4 | align="center" |11 | align="center" |50:33 | align="center" |'''49''' |- | align="center" |'''6.''' |Vegum Dolné Vestenice | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |54:59 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''7.''' |[[FKM Nové Zámky|FMK Nové Zámky]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |2 | align="center" |14 | align="center" |45:43 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |40:48 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''9.''' |ŠK Blava Jaslovské Bohunice | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |33:41 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''10.''' |Juhcelpap Štúrovo | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |36:46 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''11.''' |Slavoj Sládkovičovo | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |33:49 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''12.''' |Quarta Neded | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |1 | align="center" |17 | align="center" |53:56 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''13.''' |Crystal Lednické Rovne | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |30:49 | align="center" |'''37''' |- | align="center" |'''14.''' |Strojár Nitra | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |16 | align="center" |36:50 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''15.''' |[[AFC Nové Mesto nad Váhom]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |17 | align="center" |30:44 | align="center" |'''29''' |- | align="center" |'''16.''' |OFK Veľké Kosťoľany | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |20 | align="center" |34:73 | align="center" |'''22''' |} == Skupina Stred == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|titul=Najvyššie futbalisti Kysuckého Lieskovca|periodikum=Kysucké noviny|vydavateľ=Petit press|miesto=Čadva|dátum=2002-06-25|ročník=III.|číslo=26|strany=19|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:7c041016-94d0-4d9f-968b-b7ecfb75de3a?page=uuid:8d05b23f-98db-44cf-b29b-836b83b4d87a}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Dubová | align="center" |30 | align="center" |21 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |68:26 | align="center" |'''66''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |Kremnička | align="center" |30 | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |51:22 | align="center" |'''60''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |Turčianske Teplice | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |10 | align="center" |5 | align="center" |61:26 | align="center" |'''55''' |- | align="center" |'''4.''' |Kysucký Lieskovec | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |39:24 | align="center" |'''54''' |- | align="center" |'''5.''' |Lučenec | align="center" |30 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |46:29 | align="center" |'''52''' |- | align="center" |'''6.''' |Žilina B | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |11 | align="center" |8 | align="center" |47:40 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''7.''' |Tomášovce | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |12 | align="center" |43:37 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |Rakytovce | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |46:50 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |Dolný Hričov | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |12 | align="center" |40:51 | align="center" |'''40''' |- | align="center" |'''10.''' |Bytča | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |46:48 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''11.''' |Čadca | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |3 | align="center" |17 | align="center" |39:56 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''12.''' |Kysucké Nové Mesto | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |35:58 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''13.''' |Selce | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |16 | align="center" |43:60 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''14.''' |Liptovský Mikuláš | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |13 | align="center" |32:43 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''15.''' |Martin | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |18 | align="center" |37:65 | align="center" |'''26''' |- | align="center" |'''16.''' |Tornaľa | align="center" |30 | align="center" |4 | align="center" |6 | align="center" |20 | align="center" |29:67 | align="center" |'''18''' |} == Skupina Východ == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=AJN|titul=Michalovský sen o bronze sa rozplynul|periodikum=Extra Zemplín|miesto=Michalovce|dátum=2002-06-18|ročník=IX. (XLIII.)|číslo=24|strany=10|dátum prístupu=2026-07-29|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:1c17fc32-0a92-470e-9ec5-7652a909dc8e?page=uuid:03355ac5-b40f-4fa1-8a80-9cdffe16a75b}}</ref> ! align="center" |# !Tím ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! align="center" |Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |Čaňa | align="center" |30 | align="center" |21 | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |88:26 | align="center" |'''68''' | align="center" |postup do [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2. ligy]] |- | align="center" |'''2.''' |Svit | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |6 | align="center" |10 | align="center" |43:42 | align="center" |'''48''' | rowspan="15" | |- | align="center" |'''3.''' |[[FK Slavoj Trebišov|Trebišov]] | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |42:25 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''4.''' |Sobrance | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |5 | align="center" |11 | align="center" |34:43 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''5.''' |Turňa | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |48:42 | align="center" |'''46''' |- | align="center" |'''6.''' |[[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |49:37 | align="center" |'''45''' |- | align="center" |'''7.''' |Bardejov | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |48:36 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |Stropkov | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |11 | align="center" |55:36 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''9.''' |[[ŠK Odeva Lipany|Lipany]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |11 | align="center" |57:52 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''10.''' |Prešov B | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |40:32 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''11.''' |Poprad | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |40:50 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''12.''' |Veľké Kapušany | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |34:47 | align="center" |'''41''' |- | align="center" |'''13.''' |Lokomotíva Košice | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" |16 | align="center" |40:55 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''14.''' |Stará Ľubovňa | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |28:54 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''15.''' |Krásna | align="center" |30 | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |17 | align="center" |34:81 | align="center" |'''27''' |- | align="center" |'''16.''' |[[FK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |34:56 | align="center" |'''23''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2001]] [[Kategória:Futbal v 2002]] oh80enudc5iioz793exba7rdk1rdjfj Kategória:Pracovné tábory na Slovensku 14 753470 8255075 2026-07-29T08:03:28Z Tom78*w 290507 Vytvorená stránka „[[Kategória:Pracovné tábory|Slovensko]] [[Kategória:Stavby Slovensku]]“ 8255075 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Pracovné tábory|Slovensko]] [[Kategória:Stavby Slovensku]] 447dcj39l8lg5kya7xyuhxy2yy2dyra 8255076 8255075 2026-07-29T08:03:45Z Tom78*w 290507 8255076 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Pracovné tábory|Slovensko]] [[Kategória:Stavby na Slovensku]] 8c21gjs6fl8vftpq7aipfkmu9x460oj Tomáš Sečiansky 0 753471 8255088 2026-07-29T08:45:39Z Veronica Renata Santangelo 300791 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Tomáš Sečiansky | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský krajinský hodnostár | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = okolo [[1290]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[18. september]] [[1354]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = '''Séčéni'...“ 8255088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Tomáš Sečiansky | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský krajinský hodnostár | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = okolo [[1290]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[18. september]] [[1354]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = '''Séčéni''', '''Szécsényi zo Sečian''', maď. ''Szécsényi Tamás'' | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = krajinský hodnostár v službách kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Farkaš z rodu Kačič (Kacsics) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Anna z rodu [[Piastovci|Piastovcov]] | Partnerka = | Deti = 4 synovia z prvého manželstva | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Tomáš Sečiansky''' (tiež '''Séčéni''', '''Szécsényi zo Sečian''', maď. ''Szécsényi Tamás''; * okolo [[1290]] – † [[18. september]] [[1354]]) bol významný uhorský krajinský hodnostár: [[krajinský sudca]] (1349 – 1354), sedmohradský vojvoda (1321 – 1342) a [[taverník]] (1342 – 1347). Jeho otcom bol Farkaš z [[Novohrad (obec)|novohradskej]] rodu Kačič (Kacsics). V poradí druhou manželkou mu bola osvienčimská kňažná Anna z rodu [[Piastovci|Piastovcov]], príbuzná kráľovnej [[Alžbeta Kotromanićová|Alžbety]], manželky [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]]<ref name="MÉL">Szécsényi Tamás. In: Kenyeres, Ágnes (ed.). ''Magyar életrajzi lexikon''. 2, Budapest 1982, s. 723.</ref> Z prvého manželstva mal štyroch synov.<ref name="Slovník189">Séčéni, Tomáš. In: ''[[Slovenský biografický slovník]]'' (ďalej SBS). V. zväzok. Martin 1992, s. 189.</ref> Od roku 1301 sa dal do služieb kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]], za čo im [[Matúš Čák Trenčiansky]] zabral majetky. Po boku kráľovského vojska sa zúčastnil [[Bitka pri Rozhanovciach|bitky pri Rozhanovciach]] (1312), za čo dostal od Karola I. Saliby a hrad [[Hollókő]] s príslušným panstvom v [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej stolici]].<ref name="Slovník189"/> V roku 1316 dobyl od Matúša Čáka späť [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]].<ref name="MÉL"/> Po smrti Matúša Čáka kráľ Tomášovi udelil majetky v Novohradskej, [[Hevešská župa (Uhorsko)|Hevešskej]], [[Šomodská župa (Uhorsko)|Šomoďskej stolici]] a v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]].<ref name="Slovník189"/> V roku 1313 sa stal [[kastelán|kastelánom]] [[Ľubovniansky hrad|Ľubovnianskeho hradu]] a dedičným [[richtár|richtárom]] [[Stará Ľubovňa|Ľubovne]]. V roku 1317 bol [[Solnocko-dobocká župa (Uhorsko)|solnockým]] županom, v období rokov 1319 až 1321 je doložený ako [[Aradská župa (Uhorsko)|aradský]], báčsky a [[Sriemska župa|sriemsky]] župan, od októbra 1321 do augusta 1342 ako sedmohradský vojvoda, v roku 1340 aj ako novohradský župan<ref name="Slovník189"/> a rokoch 1342 až 1347 ako hlavný kráľovský [[taverník]].<ref name="MÉL"/> V roku 1349 až 1354 bol [[krajinský sudca|krajinským sudcom]].<ref name="Slovník189"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sečiansky, Tomáš}} [[Kategória:Úmrtia v 50. rokoch 14. storočia]] [[Kategória:Uhorské osobnosti]] ifxmjvwbvv3tqh9esffi7hrazkv4j4q 8255131 8255088 2026-07-29T11:17:05Z Scholastikos 174170 8255131 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Tomáš Sečiansky | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský krajinský hodnostár | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = okolo [[1290]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[18. september]] [[1354]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = '''Séčéni''', '''Szécsényi zo Sečian''', maď. ''Szécsényi Tamás'' | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = krajinský hodnostár v službách kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Farkaš z rodu Kačič (Kacsics) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Anna z rodu [[Piastovci|Piastovcov]] | Partnerka = | Deti = 4 synovia z prvého manželstva | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = História | Portál3 = }} '''Tomáš Sečiansky''' (tiež '''Séčéni''', '''Szécsényi zo Sečian''', maď. ''Szécsényi Tamás''; * okolo [[1290]] – † [[18. september]] [[1354]]) bol významný [[Uhorsko|uhorský]] krajinský hodnostár: [[krajinský sudca]] (1349 – 1354), sedmohradský vojvoda (1321 – 1342) a [[taverník]] (1342 – 1347). Jeho otcom bol Farkaš z [[Novohrad (obec)|novohradskej]] rodu Kačič (Kacsics). V poradí druhou manželkou mu bola osvienčimská kňažná Anna z rodu [[Piastovci|Piastovcov]], príbuzná kráľovnej [[Alžbeta Kotromanićová|Alžbety]], manželky [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]]<ref name="MÉL">Szécsényi Tamás. In: Kenyeres, Ágnes (ed.). ''Magyar életrajzi lexikon''. 2, Budapest 1982, s. 723.</ref> Z prvého manželstva mal štyroch synov.<ref name="Slovník189">Séčéni, Tomáš. In: ''[[Slovenský biografický slovník]]'' (ďalej SBS). V. zväzok. Martin 1992, s. 189.</ref> Od roku 1301 sa dal do služieb kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]], za čo im [[Matúš Čák Trenčiansky]] zabral majetky. Po boku kráľovského vojska sa zúčastnil [[Bitka pri Rozhanovciach|bitky pri Rozhanovciach]] (1312), za čo dostal od Karola I. Saliby a hrad [[Hollókő]] s príslušným panstvom v [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej stolici]].<ref name="Slovník189"/> V roku 1316 dobyl od Matúša Čáka späť [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]].<ref name="MÉL"/> Po smrti Matúša Čáka kráľ Tomášovi udelil majetky v Novohradskej, [[Hevešská župa (Uhorsko)|Hevešskej]], [[Šomodská župa (Uhorsko)|Šomoďskej stolici]] a v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]].<ref name="Slovník189"/> V roku 1313 sa stal [[kastelán|kastelánom]] [[Ľubovniansky hrad|Ľubovnianskeho hradu]] a dedičným [[richtár|richtárom]] [[Stará Ľubovňa|Ľubovne]]. V roku 1317 bol [[Solnocko-dobocká župa (Uhorsko)|solnockým]] županom, v období rokov 1319 až 1321 je doložený ako [[Aradská župa (Uhorsko)|aradský]], báčsky a [[Sriemska župa|sriemsky]] župan, od októbra 1321 do augusta 1342 ako sedmohradský vojvoda, v roku 1340 aj ako novohradský župan<ref name="Slovník189"/> a rokoch 1342 až 1347 ako hlavný kráľovský [[taverník]].<ref name="MÉL"/> V roku 1349 až 1354 bol [[krajinský sudca|krajinským sudcom]].<ref name="Slovník189"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sečiansky, Tomáš}} [[Kategória:Úmrtia v 50. rokoch 14. storočia]] [[Kategória:Uhorské osobnosti]] 855rfatcsbl1qhg1z5qpo2y09r9825i 8255132 8255131 2026-07-29T11:18:21Z Scholastikos 174170 8255132 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Tomáš Sečiansky | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský krajinský hodnostár | Portrét = Seal - Tamás Szécsényi (photograph, c. 1892).png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Pečať Tomáša Sečianskeho | Dátum narodenia = okolo [[1290]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[18. september]] [[1354]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = Séčéni, Szécsényi zo Sečian, maď. ''Szécsényi Tamás'' | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = krajinský hodnostár v službách kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Farkaš z rodu Kačič (Kacsics) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Anna z rodu [[Piastovci|Piastovcov]] | Partnerka = | Deti = 4 synovia z prvého manželstva | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = História | Portál3 = }} '''Tomáš Sečiansky''' (tiež '''Séčéni''', '''Szécsényi zo Sečian''', maď. ''Szécsényi Tamás''; * okolo [[1290]] – † [[18. september]] [[1354]]) bol významný [[Uhorsko|uhorský]] krajinský hodnostár: [[krajinský sudca]] (1349 – 1354), sedmohradský vojvoda (1321 – 1342) a [[taverník]] (1342 – 1347). Jeho otcom bol Farkaš z [[Novohrad (obec)|novohradskej]] rodu Kačič (Kacsics). V poradí druhou manželkou mu bola osvienčimská kňažná Anna z rodu [[Piastovci|Piastovcov]], príbuzná kráľovnej [[Alžbeta Kotromanićová|Alžbety]], manželky [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]]<ref name="MÉL">Szécsényi Tamás. In: Kenyeres, Ágnes (ed.). ''Magyar életrajzi lexikon''. 2, Budapest 1982, s. 723.</ref> Z prvého manželstva mal štyroch synov.<ref name="Slovník189">Séčéni, Tomáš. In: ''[[Slovenský biografický slovník]]'' (ďalej SBS). V. zväzok. Martin 1992, s. 189.</ref> Od roku 1301 sa dal do služieb kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I.]], za čo im [[Matúš Čák Trenčiansky]] zabral majetky. Po boku kráľovského vojska sa zúčastnil [[Bitka pri Rozhanovciach|bitky pri Rozhanovciach]] (1312), za čo dostal od Karola I. Saliby a hrad [[Hollókő]] s príslušným panstvom v [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej stolici]].<ref name="Slovník189"/> V roku 1316 dobyl od Matúša Čáka späť [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]].<ref name="MÉL"/> Po smrti Matúša Čáka kráľ Tomášovi udelil majetky v Novohradskej, [[Hevešská župa (Uhorsko)|Hevešskej]], [[Šomodská župa (Uhorsko)|Šomoďskej stolici]] a v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]].<ref name="Slovník189"/> V roku 1313 sa stal [[kastelán|kastelánom]] [[Ľubovniansky hrad|Ľubovnianskeho hradu]] a dedičným [[richtár|richtárom]] [[Stará Ľubovňa|Ľubovne]]. V roku 1317 bol [[Solnocko-dobocká župa (Uhorsko)|solnockým]] županom, v období rokov 1319 až 1321 je doložený ako [[Aradská župa (Uhorsko)|aradský]], báčsky a [[Sriemska župa|sriemsky]] župan, od októbra 1321 do augusta 1342 ako sedmohradský vojvoda, v roku 1340 aj ako novohradský župan<ref name="Slovník189"/> a rokoch 1342 až 1347 ako hlavný kráľovský [[taverník]].<ref name="MÉL"/> V roku 1349 až 1354 bol [[krajinský sudca|krajinským sudcom]].<ref name="Slovník189"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sečiansky, Tomáš}} [[Kategória:Úmrtia v 50. rokoch 14. storočia]] [[Kategória:Uhorské osobnosti]] sf71uxxdu6dzbwbbeccbslje3v3j0hb Diskusia s redaktorom:~2026-42228-22 3 753473 8255099 2026-07-29T09:34:03Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8255099 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 29. júl 2026 (UTC) b3o5pvrkbqdl44px5wzr9dxm98pv0bs Kategória:Katolícke tretie rády 14 753474 8255100 2026-07-29T09:38:13Z Tom78*w 290507 Vytvorená stránka „[[Kategória:Tretie rády]] [[Kategória:Katolícke laické organizácie]]“ 8255100 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Tretie rády]] [[Kategória:Katolícke laické organizácie]] gt1idodtyttwe2hfyfpirl61q7vx5ix Kategória:Tretie rády 14 753475 8255102 2026-07-29T09:46:32Z Tom78*w 290507 Vytvorená stránka „[[Kategória:Cirkevné rády]] [[Kategória:Katolícke organizácie]]“ 8255102 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Cirkevné rády]] [[Kategória:Katolícke organizácie]] rccy6aj4wnsypb7yrdq81cnovhixg6b Kategória:Cirkevné rády 14 753476 8255104 2026-07-29T09:55:02Z Tom78*w 290507 Vytvorená stránka „[[Kategória:Náboženské rády]] [[Kategória:Cirkev]]“ 8255104 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Náboženské rády]] [[Kategória:Cirkev]] ka7i8q0wxwvatw9n1k395zd7r71okbk Kategória:Náboženské rády 14 753477 8255105 2026-07-29T09:56:35Z Tom78*w 290507 Vytvorená stránka „[[Kategória:Náboženské organizácie]]“ 8255105 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Náboženské organizácie]] ip2j6bip2k7jzvakqxohjpy6r3iqiea Redaktor:ZRevay/pieskovisko 2 753478 8255107 2026-07-29T10:02:45Z ZRevay 301477 Vytvorenie novej stránky o DPD Slovensko 8255107 wikitext text/x-wiki == DPD Slovensko (Direct Parcel Distribution SK, s. r. o.) == DPD Slovensko (Direct Parcel Distribution SK, s. r. o.) je kuriérska a logistická spoločnosť pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. Poskytuje služby vnútroštátnej a medzinárodnej [[Preprava|prepravy]] balíkov pre súkromných aj firemných zákazníkov. Spoločnosť je súčasťou medzinárodnej skupiny [[:en:Geopost|Geopost]], jedného z najväčších poskytovateľov balíkovej prepravy v Európe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34889&SID=2&P=0 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref>. Spoločnosť bola založená v roku 2002 s pôvodným zameraním na doručovanie zásielok medzi firmami ([[Business-to-business|B2B]]). Sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Bratislava|Bratislave]]. Hlavnou činnosťou spoločnosti je preprava balíkov v rámci Slovenska a do zahraničia vrátane logistických riešení pre [[elektronický obchod]] a firemných zákazníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPD SK | url = https://www.ecommerceslovakia.sk/eshops/dpd-sk/ | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref>. Ako jedna z prvých kuriérskych spoločností na Slovensku zaviedla službu dobierky. Od roku 2008 postupne rozširovala svoje služby aj na doručovanie zásielok pre koncových zákazníkov ([[Business-to-consumer|B2C]]). Významný rast segmentu B2C nastal najmä počas pandémie ochorenia [[COVID-19]], keď objem doručovaných zásielok pre domácnosti prevýšil objem firemných zásielok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPDgroup zanalyzovala, ako sa zmenilo správanie zákazníkov e-shopov počas pandémie | url = https://www.noviny.sk/slovensko/601268-dpdgroup-zanalyzovala-ako-sa-zmenilo-spravanie-zakaznikov-e-shopov-pocas-pandemie | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2026-07-29 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kuriérska spoločnosť DPD posilnila svoju pozíciu na slovenskom trhu | url = https://www.trend.sk/biznis/kurierska-spolocnost-dpd-posilnila-svoju-poziciu-slovenskom-trhu | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2020-12-09 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref>. Spoločnosť sa v rámci svojej stratégie zameriava na znižovanie emisií skleníkových plynov v mestských oblastiach (tzv. doručovanie na poslednej míli) prostredníctvom postupnej elektrifikácie svojho vozového parku a využívania alternatívnych dopravných prostriedkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kuriérska firma v Európe elektrifikuje vozový park. E-dodávky pribudnú aj na Slovensku | url = https://www.mojelektromobil.sk/dpd-v-europe-elektrifikuje-vozovy-park-e-dodavky-aj-na-slovensku/ | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK | meno = Radovan | priezvisko = Skokan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPDgroup sprísňuje svoje ciele | url = https://transport.sk/logistika/dpdgroup-sprisnuje-svoje-ciele/ | dátum vydania = 2022-08-16 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK | meno = Romana | priezvisko = Kebísková}}</ref>. V reakcii na rozvoj elektronického obchodu (e-commerce) spoločnosť vybudovala sieť odberných miest Pickup a samoobslužných [[d:Q2046594|výdajných boxov]], čím rozšírila možnosti doručovania mimo domácej adresy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balíkomaty zažívajú boom a bude ich ešte viac. Jeden z hlavných hráčov plánuje na budúci rok veľkú expanziu | url = https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96250235-balikomaty-zazivaju-boom-a-bude-ich-este-viac-jeden-z-hlavnych-hracov-planuje-na-buduci-rok-velku-expanziu | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2025-12-11 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balíkomaty v Bratislave pribúdajú, zatiaľ bez koncepcie ich umiestnenia vo verejnom priestore | url = https://www.sme.sk/bratislava/c/balikomaty-pribudaju-zatial-bez-koncepcie-ich-umiestnenia-vo-verejnom-priestore | vydavateľ = SME Bratislava | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=Direct Parcel Distribution SK s.r.o.|Právna forma=Spoločnosť s ručením obmedzeným|Popis=Direct Parcel Distribution SK s.r.o.(pôsobiaca pod značkou DPD) je slovenská kuriérska a logistická spoločnosť so sídlom v Bratislave. Je dcérskou spoločnosťou medzinárodnej doručovateľskej siete Geopost (patriacej pod francúzsku skupinu La Poste). Na slovenskom trhu poskytuje vnútroštátne a medzinárodné balíkové a kuriérske služby pre firemných aj súkromných zákazníkov.|IČO=35834498|Odvetvie=Logistika, kuriérske a balíkové služby|Založená=4. apríl 2002|Sídlo=Pri letisku 5 Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04|Štát sídla=Slovenská republika|Vedenie=Ing. Peter Pavuk (generálny riaditeľ)|Člen skupiny=Geopost|Počet zamestnancov=300+|Domáca stránka=https://www.dpd.com/sk/sk/|Produkcia=Doručovanie balíkov (B2B, B2C), sieť odberných miest a samoobslužných boxov}} . rtcz0mgqrkokqrupng5na9ikbru8rqc 8255108 8255107 2026-07-29T10:04:14Z ZRevay 301477 Pridané podnadpisy 8255108 wikitext text/x-wiki == DPD Slovensko (Direct Parcel Distribution SK, s. r. o.) == DPD Slovensko (Direct Parcel Distribution SK, s. r. o.) je kuriérska a logistická spoločnosť pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. Poskytuje služby vnútroštátnej a medzinárodnej [[Preprava|prepravy]] balíkov pre súkromných aj firemných zákazníkov. Spoločnosť je súčasťou medzinárodnej skupiny [[:en:Geopost|Geopost]], jedného z najväčších poskytovateľov balíkovej prepravy v Európe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34889&SID=2&P=0 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref>. === Činnosť === Spoločnosť bola založená v roku 2002 s pôvodným zameraním na doručovanie zásielok medzi firmami ([[Business-to-business|B2B]]). Sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Bratislava|Bratislave]]. Hlavnou činnosťou spoločnosti je preprava balíkov v rámci Slovenska a do zahraničia vrátane logistických riešení pre [[elektronický obchod]] a firemných zákazníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPD SK | url = https://www.ecommerceslovakia.sk/eshops/dpd-sk/ | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref>. Ako jedna z prvých kuriérskych spoločností na Slovensku zaviedla službu dobierky. Od roku 2008 postupne rozširovala svoje služby aj na doručovanie zásielok pre koncových zákazníkov ([[Business-to-consumer|B2C]]). Významný rast segmentu B2C nastal najmä počas pandémie ochorenia [[COVID-19]], keď objem doručovaných zásielok pre domácnosti prevýšil objem firemných zásielok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPDgroup zanalyzovala, ako sa zmenilo správanie zákazníkov e-shopov počas pandémie | url = https://www.noviny.sk/slovensko/601268-dpdgroup-zanalyzovala-ako-sa-zmenilo-spravanie-zakaznikov-e-shopov-pocas-pandemie | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2026-07-29 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kuriérska spoločnosť DPD posilnila svoju pozíciu na slovenskom trhu | url = https://www.trend.sk/biznis/kurierska-spolocnost-dpd-posilnila-svoju-poziciu-slovenskom-trhu | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2020-12-09 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref>. === Zelená politika === Spoločnosť sa v rámci svojej stratégie zameriava na znižovanie emisií skleníkových plynov v mestských oblastiach (tzv. doručovanie na poslednej míli) prostredníctvom postupnej elektrifikácie svojho vozového parku a využívania alternatívnych dopravných prostriedkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kuriérska firma v Európe elektrifikuje vozový park. E-dodávky pribudnú aj na Slovensku | url = https://www.mojelektromobil.sk/dpd-v-europe-elektrifikuje-vozovy-park-e-dodavky-aj-na-slovensku/ | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK | meno = Radovan | priezvisko = Skokan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPDgroup sprísňuje svoje ciele | url = https://transport.sk/logistika/dpdgroup-sprisnuje-svoje-ciele/ | dátum vydania = 2022-08-16 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK | meno = Romana | priezvisko = Kebísková}}</ref>. V reakcii na rozvoj elektronického obchodu (e-commerce) spoločnosť vybudovala sieť odberných miest Pickup a samoobslužných [[d:Q2046594|výdajných boxov]], čím rozšírila možnosti doručovania mimo domácej adresy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balíkomaty zažívajú boom a bude ich ešte viac. Jeden z hlavných hráčov plánuje na budúci rok veľkú expanziu | url = https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96250235-balikomaty-zazivaju-boom-a-bude-ich-este-viac-jeden-z-hlavnych-hracov-planuje-na-buduci-rok-velku-expanziu | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2025-12-11 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balíkomaty v Bratislave pribúdajú, zatiaľ bez koncepcie ich umiestnenia vo verejnom priestore | url = https://www.sme.sk/bratislava/c/balikomaty-pribudaju-zatial-bez-koncepcie-ich-umiestnenia-vo-verejnom-priestore | vydavateľ = SME Bratislava | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=Direct Parcel Distribution SK s.r.o.|Právna forma=Spoločnosť s ručením obmedzeným|Popis=Direct Parcel Distribution SK s.r.o.(pôsobiaca pod značkou DPD) je slovenská kuriérska a logistická spoločnosť so sídlom v Bratislave. Je dcérskou spoločnosťou medzinárodnej doručovateľskej siete Geopost (patriacej pod francúzsku skupinu La Poste). Na slovenskom trhu poskytuje vnútroštátne a medzinárodné balíkové a kuriérske služby pre firemných aj súkromných zákazníkov.|IČO=35834498|Odvetvie=Logistika, kuriérske a balíkové služby|Založená=4. apríl 2002|Sídlo=Pri letisku 5 Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04|Štát sídla=Slovenská republika|Vedenie=Ing. Peter Pavuk (generálny riaditeľ)|Člen skupiny=Geopost|Počet zamestnancov=300+|Domáca stránka=https://www.dpd.com/sk/sk/|Produkcia=Doručovanie balíkov (B2B, B2C), sieť odberných miest a samoobslužných boxov}} . tryf28vghwtve0q4syi4g3ttomx04br 8255110 8255108 2026-07-29T10:14:29Z ZRevay 301477 doplnené logo z commons 8255110 wikitext text/x-wiki == DPD Slovensko (Direct Parcel Distribution SK, s. r. o.) == DPD Slovensko (Direct Parcel Distribution SK, s. r. o.) je kuriérska a logistická spoločnosť pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. Poskytuje služby vnútroštátnej a medzinárodnej [[Preprava|prepravy]] balíkov pre súkromných aj firemných zákazníkov. Spoločnosť je súčasťou medzinárodnej skupiny [[:en:Geopost|Geopost]], jedného z najväčších poskytovateľov balíkovej prepravy v Európe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34889&SID=2&P=0 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref>. === Činnosť === Spoločnosť bola založená v roku 2002 s pôvodným zameraním na doručovanie zásielok medzi firmami ([[Business-to-business|B2B]]). Sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Bratislava|Bratislave]]. Hlavnou činnosťou spoločnosti je preprava balíkov v rámci Slovenska a do zahraničia vrátane logistických riešení pre [[elektronický obchod]] a firemných zákazníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPD SK | url = https://www.ecommerceslovakia.sk/eshops/dpd-sk/ | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref>. Ako jedna z prvých kuriérskych spoločností na Slovensku zaviedla službu dobierky. Od roku 2008 postupne rozširovala svoje služby aj na doručovanie zásielok pre koncových zákazníkov ([[Business-to-consumer|B2C]]). Významný rast segmentu B2C nastal najmä počas pandémie ochorenia [[COVID-19]], keď objem doručovaných zásielok pre domácnosti prevýšil objem firemných zásielok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPDgroup zanalyzovala, ako sa zmenilo správanie zákazníkov e-shopov počas pandémie | url = https://www.noviny.sk/slovensko/601268-dpdgroup-zanalyzovala-ako-sa-zmenilo-spravanie-zakaznikov-e-shopov-pocas-pandemie | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2026-07-29 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kuriérska spoločnosť DPD posilnila svoju pozíciu na slovenskom trhu | url = https://www.trend.sk/biznis/kurierska-spolocnost-dpd-posilnila-svoju-poziciu-slovenskom-trhu | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2020-12-09 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref>. === Zelená politika === Spoločnosť sa v rámci svojej stratégie zameriava na znižovanie emisií skleníkových plynov v mestských oblastiach (tzv. doručovanie na poslednej míli) prostredníctvom postupnej elektrifikácie svojho vozového parku a využívania alternatívnych dopravných prostriedkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kuriérska firma v Európe elektrifikuje vozový park. E-dodávky pribudnú aj na Slovensku | url = https://www.mojelektromobil.sk/dpd-v-europe-elektrifikuje-vozovy-park-e-dodavky-aj-na-slovensku/ | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK | meno = Radovan | priezvisko = Skokan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPDgroup sprísňuje svoje ciele | url = https://transport.sk/logistika/dpdgroup-sprisnuje-svoje-ciele/ | dátum vydania = 2022-08-16 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-SK | meno = Romana | priezvisko = Kebísková}}</ref>. V reakcii na rozvoj elektronického obchodu (e-commerce) spoločnosť vybudovala sieť odberných miest Pickup a samoobslužných [[d:Q2046594|výdajných boxov]], čím rozšírila možnosti doručovania mimo domácej adresy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balíkomaty zažívajú boom a bude ich ešte viac. Jeden z hlavných hráčov plánuje na budúci rok veľkú expanziu | url = https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96250235-balikomaty-zazivaju-boom-a-bude-ich-este-viac-jeden-z-hlavnych-hracov-planuje-na-buduci-rok-velku-expanziu | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2025-12-11 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk-sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balíkomaty v Bratislave pribúdajú, zatiaľ bez koncepcie ich umiestnenia vo verejnom priestore | url = https://www.sme.sk/bratislava/c/balikomaty-pribudaju-zatial-bez-koncepcie-ich-umiestnenia-vo-verejnom-priestore | vydavateľ = SME Bratislava | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=Direct Parcel Distribution SK s.r.o.|Právna forma=Spoločnosť s ručením obmedzeným|Popis=Direct Parcel Distribution SK s.r.o.(pôsobiaca pod značkou DPD) je slovenská kuriérska a logistická spoločnosť so sídlom v Bratislave. Je dcérskou spoločnosťou medzinárodnej doručovateľskej siete Geopost (patriacej pod francúzsku skupinu La Poste). Na slovenskom trhu poskytuje vnútroštátne a medzinárodné balíkové a kuriérske služby pre firemných aj súkromných zákazníkov.|IČO=35834498|Odvetvie=Logistika, kuriérske a balíkové služby|Založená=4. apríl 2002|Sídlo=Pri letisku 5 Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04|Štát sídla=Slovenská republika|Vedenie=Ing. Peter Pavuk (generálny riaditeľ)|Člen skupiny=Geopost|Počet zamestnancov=300+|Domáca stránka=https://www.dpd.com/sk/sk/|Produkcia=Doručovanie balíkov (B2B, B2C), sieť odberných miest a samoobslužných boxov|Logo spoločnosti=DPD logo (2015).svg}} . sekzx84qhpjpgkzoaejdt117x7225y7 Kategória:Katolícke laické organizácie 14 753479 8255109 2026-07-29T10:07:40Z Tom78*w 290507 Vytvorená stránka „[[Kategória:Katolícki laici]] [[Kategória:Katolícke organizácie]]“ 8255109 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Katolícki laici]] [[Kategória:Katolícke organizácie]] dsl78gvi9yop02loyqu4hvknqel61hp Batoňa 0 753480 8255111 2026-07-29T10:16:12Z Pe3kZA 39673 základ 8255111 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Batoňa | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Nesvady]] | municipality1 = [[Kolárovo]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = [[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)|Kolárovský kanál]], [[Kolárovo]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.9322 | source_long_d = 18.0487 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Hantovský kanál]], [[Nesvady]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.9171 | mouth_long_d = 18.0486 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VIII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-58 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Batoňa'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom [[Hantovský kanál|Hantovského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 2 km a je tokom VIII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=GP/>, v [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 | miesto = Bratislava}}</ref>, severovýchodne od mesta [[Kolárovo]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Vzniká pravostranným odbočením z [[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)|Kolárovského kanála]] v lokalite Dlhé močariny<ref name=UGK/>, odkiaľ tečie lemovaný pobrežným porastom južným smerom, popri Veľkej Gúte. Preteká rovinatou, poľnohospodársky využívanou oblasťou Batoňa<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.924057,18.047843,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = }}</ref> a následne sa mierne stáča na juhozápad do lokality Rácovské.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V strednej časti sa mierne točí južným smerom a bez prítokov pokračuje k neveľkému lesíku.<ref name=mcz/> Jeho okrajom tečie bez výraznejšieho spádu k oblasti Trstiny<ref name=vku/>, na okraji ktorej križuje cestu z [[Kolárovo|Kolárova]] do [[Nesvady|Nesvad]]<ref name=Tm/> a následne sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Hantovský kanál|Hantovského kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.04842&y=47.91729&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Batoňa preteká katastrálnym územím mesta [[Kolárovo]], len na dolnom toku tvorí hranicu s územím mesta [[Nesvady]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kol%C3%A1rovo&source=osm&id=1015716162&ds=1&x=18.0460261&y=47.9237653&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.04842&y=47.91729&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Kolárovo]] [[Kategória:Nesvady]] i9v3t3r890o0d311suh5eh7i07n5zin Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána 14 753481 8255115 2026-07-29T10:40:21Z Tom78*w 290507 Vytvorená stránka „ [[Kategória:Kostoly zasvätené Ježišovi Kristovi|Zvestovanie Pána]]“ 8255115 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Kostoly zasvätené Ježišovi Kristovi|Zvestovanie Pána]] 7kwwxk9y1vmdttadbqwgyu0tsg2zkds Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon 2 753482 8255122 2026-07-29T10:57:40Z VirtualStoic 162060 Vytvorenie pracovného návrhu článku Gardeon na redaktorskom pieskovisku 8255122 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = GARDEON, s. r. o. | Logo spoločnosti = GARDEON logo.svg | Veľkosť loga = 250px | Popis = Logo spoločnosti GARDEON | Právna forma = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | IČO = 47033291 | Odvetvie = stavebníctvo | Založená = [[6. marec]] [[2013]] | Zakladateľ = Marián Choleva | Sídlo = Turčiansky Ďur 49 | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = Slovensko | Vedenie = Marek Choleva, Martin Choleva | Produkcia = montované garáže, záhradné domčeky, prístrešky a pergoly | Domáca stránka = [https://gardeon.sk/ gardeon.sk] }} '''Gardeon''' (štylizované ako '''GARDEON''') je slovenská rodinná firma so sídlom v obci [[Turčiansky Ďur]], ktorá dodáva a montuje prefabrikované menšie stavby, najmä garáže, záhradné domčeky, prístrešky a pergoly.<ref name="dennik2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluza | meno = Ivan | titul = V rebríčku Financial Times s tisíckou firiem je jediný zo Slovenska – dodávateľ záhradných domčekov a garáží | url = https://e.dennikn.sk/3876711/v-rebricku-financial-times-s-tisickou-firiem-je-jediny-zo-slovenska-dodavatel-zahradnych-domcekov-a-garazi/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref name="pravda2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bakoš | meno = Tomáš | titul = Šéf firmy, ktorá sa dostala do prestížneho rebríčka: O zisk firmy sa radšej delíme, než by sme mali zamestnancov vykorisťovať | url = https://www.pravda.sk/spravy/ekonomika/clanok/703650-sef-firmy-ktora-sa-dostala-do-prestizneho-rebricka-o-zisk-firmy-sa-radsej-delime-nez-by-sme-mali-zamestnancov-vykoristovat | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> == História == Začiatky rodinného podnikania siahajú do roku 1994, keď Marián Choleva začal podnikať predovšetkým v oblasti opráv automobilov. V januári 2007 sa do podnikania zapojili jeho synovia Marek a Martin Cholevovci. Rodina sa neskôr začala venovať predaju a montáži prefabrikovaných oceľových garáží a postupne sa zamerala na menšie montované stavby.<ref name="pravda2024"/><ref name="forbes2020">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rodinná firma z Turca stavila na garáže. Napriek ťažkým začiatkom má dnes miliónové tržby | url = https://www.forbes.sk/rodinna-firma-z-turca-stavila-na-garaze-napriek-tazkym-zaciatkom-ma-dnes-milionove-trzby/ | vydavateľ = Forbes Slovensko | dátum vydania = 2020-09-04 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> Právnická osoba, ktorá dnes nesie obchodné meno GARDEON, s. r. o., vznikla 6. marca 2013 pod názvom 3PO SLOVAKIA, s.r.o.<ref name="orsr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra – GARDEON, s. r. o. | url = https://www.orsr.sk/hladaj_ico.asp?ICO=47033291 | vydavateľ = Obchodný register Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> Rodinný podnik pôvodne pôsobil pod značkou Garáže na kľúč. Názov Gardeon začal používať v roku 2019. Obchodné meno slovenskej spoločnosti bolo na GARDEON, s. r. o., zmenené v roku 2024.<ref name="forbes2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokážu postaviť garáž za deň. Firma bratov z Turca pravidelne rastie o 100 percent ročne | url = https://www.forbes.sk/dokazu-postavit-garaz-za-den-firma-bratov-z-turca-pravidelne-rastie-o-100-percent-rocne/ | vydavateľ = Forbes Slovensko | dátum vydania = 2025-07-01 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref name="orsr"/> Firma začala svoje stavby dodávať aj do Česka, Rakúska a Nemecka. Na českom trhu začala samostatne pôsobiť v roku 2023.<ref name="dennik2024"/><ref name="forbes2025"/> == Hospodársky rast a rebríčky == Podľa Denníka N dosiahli tržby spoločnosti v roku 2021 približne 6,5 milióna eur a v roku 2022 približne 11,9 milióna eur.<ref name="dennik2024"/> Spoločnosť bola zaradená do rebríčka ''FT 1000: Europe’s Fastest Growing Companies'', ktorý zostavujú denník ''Financial Times'' a spoločnosť Statista. V roku 2023 obsadila 719. miesto a v roku 2024 sa umiestnila na 510. mieste. V ročníku 2024 bola jedinou spoločnosťou zo Slovenska zaradenou do rebríčka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FT 1000: the seventh annual ranking of Europe’s fastest-growing companies | url = https://www.ft.com/ft1000-2023 | vydavateľ = Financial Times | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FT 1000: the eighth annual ranking of Europe’s fastest-growing companies | url = https://www.ft.com/ft1000-2024 | vydavateľ = Financial Times | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref name="dennik2024"/> V roku 2025 sa Gardeon umiestnil na 810. mieste rebríčka FT 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do zoznamu najrýchlejšie rastúcich európskych firiem denníka Financial Times sa tento rok dostali dve slovenské firmy | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4501874 | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-03-04 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> V rebríčku dlhodobo rastúcich európskych spoločností ''Europe’s Long-Term Growth Champions'' obsadila firma 46. miesto v ročníku 2025 a 58. miesto v ročníku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe’s Long-Term Growth Champions 2025 | url = https://www.ft.com/content/13a35b35-eb0f-4935-bbd2-afbdc984cb4e | vydavateľ = Financial Times | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe’s Long-Term Growth Champions 2026 | url = https://www.ft.com/content/9b6df37f-63a8-4327-93c6-321d1b412e50 | vydavateľ = Financial Times | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> V roku 2025 získala česká dcérska spoločnosť označenie „Osvědčeno pro stavbu“ z českého Národného programu Česká kvalita pre montovanú garáž a prístrešky Gardeon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Značkou z Národního programu Česká kvalita nově oceněno 15 společností | url = https://mpo.gov.cz/cz/rozcestnik/pro-media/tiskove-zpravy/znackou-z-narodniho-programu-ceska-kvalita-nove-oceneno-15-spolecnosti--290001/ | vydavateľ = Ministerstvo průmyslu a obchodu České republiky | dátum vydania = 2025-10-16 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://gardeon.sk/ Oficiálna webová stránka] aniyepwb40srqo66s69t2pjzzh0xb3z 8255123 8255122 2026-07-29T10:59:37Z VirtualStoic 162060 VirtualStoic premiestnil stránku [[Redaktor:VirtualStoic/Pieskovisko]] na [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]]: Premenovanie pracovného návrhu článku 8255122 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = GARDEON, s. r. o. | Logo spoločnosti = GARDEON logo.svg | Veľkosť loga = 250px | Popis = Logo spoločnosti GARDEON | Právna forma = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | IČO = 47033291 | Odvetvie = stavebníctvo | Založená = [[6. marec]] [[2013]] | Zakladateľ = Marián Choleva | Sídlo = Turčiansky Ďur 49 | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = Slovensko | Vedenie = Marek Choleva, Martin Choleva | Produkcia = montované garáže, záhradné domčeky, prístrešky a pergoly | Domáca stránka = [https://gardeon.sk/ gardeon.sk] }} '''Gardeon''' (štylizované ako '''GARDEON''') je slovenská rodinná firma so sídlom v obci [[Turčiansky Ďur]], ktorá dodáva a montuje prefabrikované menšie stavby, najmä garáže, záhradné domčeky, prístrešky a pergoly.<ref name="dennik2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluza | meno = Ivan | titul = V rebríčku Financial Times s tisíckou firiem je jediný zo Slovenska – dodávateľ záhradných domčekov a garáží | url = https://e.dennikn.sk/3876711/v-rebricku-financial-times-s-tisickou-firiem-je-jediny-zo-slovenska-dodavatel-zahradnych-domcekov-a-garazi/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref name="pravda2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bakoš | meno = Tomáš | titul = Šéf firmy, ktorá sa dostala do prestížneho rebríčka: O zisk firmy sa radšej delíme, než by sme mali zamestnancov vykorisťovať | url = https://www.pravda.sk/spravy/ekonomika/clanok/703650-sef-firmy-ktora-sa-dostala-do-prestizneho-rebricka-o-zisk-firmy-sa-radsej-delime-nez-by-sme-mali-zamestnancov-vykoristovat | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> == História == Začiatky rodinného podnikania siahajú do roku 1994, keď Marián Choleva začal podnikať predovšetkým v oblasti opráv automobilov. V januári 2007 sa do podnikania zapojili jeho synovia Marek a Martin Cholevovci. Rodina sa neskôr začala venovať predaju a montáži prefabrikovaných oceľových garáží a postupne sa zamerala na menšie montované stavby.<ref name="pravda2024"/><ref name="forbes2020">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rodinná firma z Turca stavila na garáže. Napriek ťažkým začiatkom má dnes miliónové tržby | url = https://www.forbes.sk/rodinna-firma-z-turca-stavila-na-garaze-napriek-tazkym-zaciatkom-ma-dnes-milionove-trzby/ | vydavateľ = Forbes Slovensko | dátum vydania = 2020-09-04 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> Právnická osoba, ktorá dnes nesie obchodné meno GARDEON, s. r. o., vznikla 6. marca 2013 pod názvom 3PO SLOVAKIA, s.r.o.<ref name="orsr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra – GARDEON, s. r. o. | url = https://www.orsr.sk/hladaj_ico.asp?ICO=47033291 | vydavateľ = Obchodný register Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> Rodinný podnik pôvodne pôsobil pod značkou Garáže na kľúč. Názov Gardeon začal používať v roku 2019. Obchodné meno slovenskej spoločnosti bolo na GARDEON, s. r. o., zmenené v roku 2024.<ref name="forbes2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokážu postaviť garáž za deň. Firma bratov z Turca pravidelne rastie o 100 percent ročne | url = https://www.forbes.sk/dokazu-postavit-garaz-za-den-firma-bratov-z-turca-pravidelne-rastie-o-100-percent-rocne/ | vydavateľ = Forbes Slovensko | dátum vydania = 2025-07-01 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref name="orsr"/> Firma začala svoje stavby dodávať aj do Česka, Rakúska a Nemecka. Na českom trhu začala samostatne pôsobiť v roku 2023.<ref name="dennik2024"/><ref name="forbes2025"/> == Hospodársky rast a rebríčky == Podľa Denníka N dosiahli tržby spoločnosti v roku 2021 približne 6,5 milióna eur a v roku 2022 približne 11,9 milióna eur.<ref name="dennik2024"/> Spoločnosť bola zaradená do rebríčka ''FT 1000: Europe’s Fastest Growing Companies'', ktorý zostavujú denník ''Financial Times'' a spoločnosť Statista. V roku 2023 obsadila 719. miesto a v roku 2024 sa umiestnila na 510. mieste. V ročníku 2024 bola jedinou spoločnosťou zo Slovenska zaradenou do rebríčka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FT 1000: the seventh annual ranking of Europe’s fastest-growing companies | url = https://www.ft.com/ft1000-2023 | vydavateľ = Financial Times | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FT 1000: the eighth annual ranking of Europe’s fastest-growing companies | url = https://www.ft.com/ft1000-2024 | vydavateľ = Financial Times | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref name="dennik2024"/> V roku 2025 sa Gardeon umiestnil na 810. mieste rebríčka FT 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do zoznamu najrýchlejšie rastúcich európskych firiem denníka Financial Times sa tento rok dostali dve slovenské firmy | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4501874 | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-03-04 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> V rebríčku dlhodobo rastúcich európskych spoločností ''Europe’s Long-Term Growth Champions'' obsadila firma 46. miesto v ročníku 2025 a 58. miesto v ročníku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe’s Long-Term Growth Champions 2025 | url = https://www.ft.com/content/13a35b35-eb0f-4935-bbd2-afbdc984cb4e | vydavateľ = Financial Times | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe’s Long-Term Growth Champions 2026 | url = https://www.ft.com/content/9b6df37f-63a8-4327-93c6-321d1b412e50 | vydavateľ = Financial Times | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> V roku 2025 získala česká dcérska spoločnosť označenie „Osvědčeno pro stavbu“ z českého Národného programu Česká kvalita pre montovanú garáž a prístrešky Gardeon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Značkou z Národního programu Česká kvalita nově oceněno 15 společností | url = https://mpo.gov.cz/cz/rozcestnik/pro-media/tiskove-zpravy/znackou-z-narodniho-programu-ceska-kvalita-nove-oceneno-15-spolecnosti--290001/ | vydavateľ = Ministerstvo průmyslu a obchodu České republiky | dátum vydania = 2025-10-16 | dátum prístupu = 2026-07-29 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://gardeon.sk/ Oficiálna webová stránka] aniyepwb40srqo66s69t2pjzzh0xb3z Redaktor:VirtualStoic/Pieskovisko 2 753483 8255124 2026-07-29T10:59:37Z VirtualStoic 162060 VirtualStoic premiestnil stránku [[Redaktor:VirtualStoic/Pieskovisko]] na [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]]: Premenovanie pracovného návrhu článku 8255124 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]] 3wwuwven6ibgmvgvvfxsn84flfqjvmo Wikipédia:Wiki miluje film/2026 4 753484 8255137 2026-07-29T11:40:35Z Jetam2 30982 nová, príprava na 2026 8255137 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wiki Loves Film logo without link.png|náhľad|Logo projektu Wiki miluje film]] '''Wiki miluje film''' je projekt občianskeho združenia [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko|Wikimedia Slovensko]] nadväzujúci na medzinárodnú výzvu [[:meta:Wiki Loves Film|Wiki Loves Film]]. <!-- Partnerom je [[Slovenský filmový ústav]]. --> Cieľom výzvy je zlepšovanie a aktualizácia existujúcich článkov, vytváranie nových článkov a nahrávanie fotiek a videí o filme a kinematografii. Na slovenskej Wikipédii sa výzva koná od 15. augusta do 30. septembra 2026, súťažná časť zahŕňa tvorbu nových článkov. Bližšie informácie budú zverejnené čoskoro. == O čom písať? == * jednotlivé filmy, seriály * ich tvorcovia (herci, herečky, režiséri, scenáristi) * filmoví experti (kritici, filmoví teoretici) a ich profesie všeobecne (kameramani, strihači) * filmový priemysel, produkcia a technika * filmové organizácie, filmové festivaly, filmové školy, filmové štúdiá * filmové pojmy, žánre či kategórie (napr. ''film noir'') * kinematografia štátov, regiónov či časových období * dejiny filmu <!-- == Pravidlá súťaže == * Článok musí byť nový a založený v časovom rozmedzí 15. august 2026 až 30. september 2026. * Článok sa musí týkať filmovej témy. * Článok musí mať najmenej 3000 bytov a zároveň najmenej 300 slov. * Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržovať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie. * Článok v čase ukončenia súťaže nemôže obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny ({{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné). == Ceny == * Ceny budú udelené Wikimediou Slovensko v spolupráci s partnerom, [[Slovenský filmový ústav|Slovenským filmovým ústavom]]. * Ceny budú udelené účastníkom s najvyšším počtom článkov spĺňajúcich pravidlá. == Prihlasovanie == * Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wiki-miluje-film-2025|typ=progressive|typ2=primary}} == Medzinárodná súťaž == * Medzinárodná súťaž sa koná od 1. júla do 30. augusta. * Do medzinárodnej časti súťaže sa prihlasuje hashtagom '''#wikifilm''' v zhrnutí úprav a články musia mať najmenej 5000 bytov a zároveň najmenej 500 slov. Hashtag bude použitý na slovenskú štatistiku. * Pravidlá medzinárodnej časti sú [[:meta:Wiki Loves Film/Rules|na tomto odkaze]]. == Výsledky súťaže == * V čase trvania súťaže bolo vytvorených '''33 článkov''', ktoré sa týkali svetovej i slovenskej kinematografie/filmového umenia. Články vytvorilo celkovo '''osem redaktorov'''. * Najviac článkov (rovných 20) vytvoril redaktor [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], ďalšími dvomi najaktívnejšími redaktormi boli [[Redaktor:Lolamarh|Lolamarh]] (5 článkov) a [[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] (3 články). * Trom najaktívnejším redaktorom boli zaslané vecné ceny od Slovenského filmového ústavu a Wikimedie Slovensko, o.z. * Súťaž ''Wiki miluje film'' bude s najväčšou pravdepodobnosťou organizovaná aj v roku 2027. --> [[Kategória:Wiki miluje film|2026]] lvbb9pbhiv8auwi14dcm76oc7h5v2du Radu Drăgușin 0 753485 8255139 2026-07-29T11:44:38Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Radu Drăgușin | foto = Radu Dragusin - Frosinone vs Genoa 14 May 2023.jpg | popis = Drăgușin v roku 2023 | celé meno = Radu Matei Drăgușin | dátum narodenia = {{dnv|2002|2|3}} | miesto narodenia = [[Bukurešť]] | štát = [[Rumunsko]] | výška = 191 cm | pozícia...“ 8255139 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Radu Drăgușin | foto = Radu Dragusin - Frosinone vs Genoa 14 May 2023.jpg | popis = Drăgușin v roku 2023 | celé meno = Radu Matei Drăgușin | dátum narodenia = {{dnv|2002|2|3}} | miesto narodenia = [[Bukurešť]] | štát = [[Rumunsko]] | výška = 191 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[ACF Fiorentina|Fiorentina]] (na hosťovaní z [[Tottenham Hotspur]] | mládežnícke roky = 2009-2013<br>2013-2018<br>2018-2020 | mládežnícke kluby = [[FC Sportul Studențesc București|Sportul Studențesc]]<br>Regal Sport București<br>[[Juventus]] | roky = 2020-2023<br>2021-2022<br>2022<br>2022-2023<br>2023-2024<br>2024-<br>2026- | kluby = [[Juventus]]<br>→ [[UC Sampdoria|Sampdoria]]<br>→ [[US Salernitana 1919|Salernitana]]<br>→ [[Genoa CFC|Genoa]]<br>[[Genoa CFC|Genoa]]<br>[[Tottenham Hotspur]]<br>→ [[ACF Fiorentina|Fiorentina]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}38{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}19{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}35{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Rumunsko U16]]<br>{{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Rumunsko U17]]<br>{{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Rumunsko U18]]<br>{{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Rumunsko U19]]<br>{{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Rumunsko U21]]<br>{{ROU|f|1}} | reprezentačné roky = 2017-2018<br>2018-2019<br>2019<br>2019<br>2020-2022<br>2022- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}14{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}30{{0}}{{0}}(1) | pkupdate = 29. 07. 2026 }} '''Radu Matei Drăgușin''' (* [[3. február]] [[2002]], [[Bukurešť]], [[Rumunsko]]) je rumunský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii obrancu v talianskom klube [[ACF Fiorentina]] kde je na hosťovaní z anglického klubu [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]. == Klubová kariéra == === Začiatky === Drăgușin začal s futbalom v tíme [[FC Sportul Studențesc București|Sportul Studențesc]] keď mal sedem rokov. Po rozpade klubu v roku 2013 odišiel Drăgușin do mládežníckeho tímu Regal Sport București. === Juventus === V roku 2018 prišiel Drăgușin do akadémie [[Juventus FC|Juventusu]] za poplatok 260 tisíc eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La 18 ani, Radu Matei Drăgușin și-a făcut debutul la Juventus Torino | url = https://click.ro/sport/fotbal-intern/la-18-ani-radu-matei-dragusin-si-a-facut-debutul-17670.html | vydavateľ = click.ro | dátum vydania = 2020-12-03 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = ro}}</ref> Dňa [[2. december|2. decembra]] [[2020]] debutoval v hlavnom tíme pri výhre 3:0 nad [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] v [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Lige majstrov UEFA 2020/21]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chi è Dragusin, il 2002 che ha esordito in Champions con la Juve | url = https://sport.sky.it/calcio/champions-league/2020/12/03/dragusin-juve-chi-e | vydavateľ = sport.sky.it | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = it | meno = Sky | priezvisko = Sport}}</ref> O jedenásť dní neskôr debutoval v [[Serie A]] pri výhre 3:1 nad [[Genoa CFC|Janovom]]. ==== Hosťovanie v Sampdorii ==== V auguste [[2021]] bol Drăgușin poslaný na hosťovanie do [[UC Sampdoria|Sampdorie Janov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UFFICIALE: Sampdoria, Dragusin in prestito dalla Juventus | url = https://archivio.tuttomercatoweb.com/archivio-2021/ufficiale-sampdoria-dragusin-in-prestito-dalla-juventus-1577990 | vydavateľ = TUTTOmercatoWEB | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = it}}</ref> V klube debutoval [[22. október|22. októbra]] pri výhre 2:1 nad [[Spezia Calcio]]. ==== Hosťovanie v Salernitane ==== V januári [[2022]] bol Drăgușinn stiahnutý z hosťovania v Sampdorii aby bol obratom poslaný na hosťovanie do [[US Salernitana 1919|Salernitany]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Radu Dragusin è un nuovo giocatore della Salernitana - U.S. Salernitana 1919|url=https://salernitana.it/news/radu-dragusin-e-un-nuovo-giocatore-della-salernitana/|periodikum=U.S. Salernitana 1919|dátum=2022-01-31|dátum prístupu=2026-07-29|jazyk=it-IT|priezvisko=Dotnext}}</ref> V klube debutoval [[7. február|7. februára]] pri remíze 2:2 so [[Spezia Calcio]]. Do konca sezóny za klub odohral sedem zápasov. === Janov === V júli [[2022]] bol Drăgușin poslaný na hosťovanie do [[Janov CFC|Janova]] v [[Serie B]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radu Drăgușin a fost cumpărat de Genoa pentru 6 milioane de euro | url = https://www.prosport.ro/fotbal-extern/stranieri/radu-dragusin-a-fost-cumparat-de-genoa-pentru-6-milioane-de-euro-19583797 | dátum vydania = 2023-01-20 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = ro}}</ref> V klube debutoval [[8. august|8. augusta]] pri výhre 3:2 nad [[UC Benevento|Benevento]]. O šesť dní neskôr debutoval v lige pri výhre 2:1 nad [[FBC Unione Venezia|Benátkami]]. Dňa [[19. február|19. februára]] strelil svoj prvý gól v klube pri remíze 2:2 s [[Modena FC|Modenou]]. Počas sezóny odohral 40 zápasov a strelil štyri góly. S tímom si vyslúžil postup do [[Serie A]]. Po sezóne sa Drăgușin stal natrvalo hráčom klubu. Dňa [[19. august|19. augusta]] debutoval za klub v [[Serie A]] pri prehre 1:4 s [[ACF Fiorentina|Fiorentinou]]. Dňa [[10. november|10. novembra]] strelil prvý gól za klub a tiež prvý gól v lige pri výhre 1:0 nad [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]. === Tottenham === V januári [[2024]] prestúpil Drăgușin do anglického klubu [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] kde podpísal zmluvu do roku 2030.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drăgușin joins from Genoa | url = https://www.tottenhamhotspur.com/news/985774/dragusin-joins-from-genoa | vydavateľ = www.tottenhamhotspur.com | dátum vydania = 2024-01-11 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = en}}</ref> Cena prestupu bola 25 miliónov eur čím sa stal najdrahší rumunský futbalista. V klube debutoval [[14. január|14. januára]] pri remíze 2:2 s [[Manchester United FC|Manchestrom United]]. Do konca sezóny nastúpil na deväť zápasov. Dňa [[26. september|26. septembra]] [[2024]] debutoval v ligovej fáze [[Európska liga UEFA 2024/2025|Európskej ligy UEFA 2024/25]] pri výhre 3:0 nad [[Karabach FK|Karabachom]]. Dňa [[30. január|30. januára]] [[2025]] ut9rpel zranenie predného skríženého väzu čím sa preňho skončila sezóna v zápase proti [[IF Elfsborg]] v Európskej lige. Na konci sezóny sa stal víťazom Európskej ligy UEFA potom čo Tottenham vyhral 1:0 nad [[Manchester United FC|Manchestrom United]]. ==== Hosťovanie vo Fiorentine ==== Dňa [[8. júl|8. júla]] [[2026]] bol Drăgușin poslaný na hosťovanie do [[ACF Fiorentina|Fiorentiny]], pričom zmluva obsahovala opciu na odkúpenie, ktorá by nadobudla platnosť po splnení určitých podmienok. == Reprezentačná kariéra == Drăgușin reprezentoval Rumunsko v kategórii do 16, 17, 18, 19 a [[Rumunské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|21 rokov]]. V seniorskej reprezentácii debutoval pri prehre 0:1 s [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]]. Drăgușin bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji odohral štyri zápasy. Rumunsko na turnaji skončilo v osemfinále po prehre s [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romania 0-3 Netherlands: Donyell Malen and Cody Gakpo score as Dutch reach quarters | url = https://www.bbc.com/sport/football/live/c7204xy3zg1t | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = en-GB | meno = Live ReportingNeil | priezvisko = Johnston}}</ref> Drăgușin strelil prvý gól v reprezentácii pri výhre 3:0 nad [[Cyperské národné futbalové mužstvo|Cyprusom]] v [[Liga národov UEFA 2024/2025|Lige národov UEFA 2024/2025]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 29. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Juventus FC|Juventus]] |2020/21 | rowspan="3" |[[Serie A]] |1 |0 |2 |0 | colspan="2" |— |1'''<sup>1</sup>''' |0 |4 |0 |- |[[UC Sampdoria|Sampdoria]] (hosť.) |2021/22 |13 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |15 |0 |- |[[US Salernitana 1919|Salernitana]] (hosť.) |2021/22 |7 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |7 |0 |- |[[Genoa CFC|Janov]] (hosť.) |2022/23 |[[Serie B]] |38 |4 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |40 |4 |- | rowspan="2" |[[Janov CFC|Janov]] |2020 |[[Serie A]] |19 |2 |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |22 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !57 !6 !5 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !62 !6 |- | rowspan="4" |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |2023/24 | rowspan="3" |[[FA Premier League|Premier League]] |9 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |9 |0 |- |2024/25 |16 |0 |1 |0 |4 |0 |7'''<sup>2</sup>''' |0 |28 |0 |- |2025/26 |10 |0 |0 |0 |0 |0 |1'''<sup>1</sup>''' |0 |11 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !35 !0 !1 !0 !4 !0 !8 !0 !48 !0 |- ! colspan="3" |Celkovo !123 !7 !12 !0 !4 !0 !9 !0 !148 !7 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 29. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{ROU|f}} |2022 |3 |0 |- |2023 |10 |0 |- |2024 |14 |1 |- |2026 |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !30 !1 |} == Úspechy hráča == '''Juventus''' * [[Coppa Italia]]: 2020/21 * [[Supercoppa Italiana]]: 2020 '''Tottenham Hotspur''' * [[Európska liga UEFA]]: 2025/26 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/radu-dragusin/leistungsdatendetails/spieler/568559 == Zdroj == {{Preklad|en|Radu Drăgușin|1365186336}} {{DEFAULTSORT|Drăgușin|Radu}} [[Kategória:Rumunskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Juventus FC]] [[Kategória:Hráči UC Sampdoria]] [[Kategória:Hráči US Salernitana]] [[Kategória:Hráči Genoa CFC]] [[Kategória:Hráči Tottenham Hotspur FC]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Víťazi Európskej ligy UEFA]] djpoob53hz74vsk70pbbfx6gakbuifp Kategória:Hráči US Salernitana 14 753486 8255140 2026-07-29T11:45:27Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Taliansku podľa klubu]]“ 8255140 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Taliansku podľa klubu]] czfy5aom9i68iulrhvfsbqrclivzv63 Kategória:Hráči Saudi Pro League 14 753487 8255150 2026-07-29T11:58:17Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbal v Saudskej Arábii]] [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]]“ 8255150 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbal v Saudskej Arábii]] [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]] 0oijxxa8peg56b72gwa3s99sokg7j42